Klasik hovorí, že kód sa má čítať ako rozprávka. Lenže niekedy to nejde: najčastejšie preto, že cudzie API nie je ktoviečo.

Klasický problém sú nullové a boolean parametre.

Keď vám niekto dodá triedu s konštruktorom:

public Task(String name, boolean isDone)

tak inštancie vytvárate cez:

new Task("Releasnut 1.0", true);

Ak nedržíte dokumentáciu v hlave, netušíte, čo znamená true a len pohľadom do dokumentácie zistíte, že je to príznak dokončenia.

Môžete však urobiť malý trik: vo vlastnom kóde si môžete definovať konštantu:

public static final boolean IS_DONE = true;

resp.

public static final boolean IS_NOT_DONE = false;

Kód sa potom sprehľadní na:

new Task("Releasnut 1.0", IS_DONE);

alebo:

new Task("Releasnut 1.0", IS_NOT_DONE);

Oveľa krajšie, nie?

To platí aj pre null hodnoty. Napr. legendárna hrôzostrašnosť v API Androidu pri práci s SQL databázami:

database.query(DATABASE_TABLE, COLUMNS, null, null, null, null, null); 

sa dá prepísať na

database.query(DATABASE_TABLE, COLUMNS, NO_WHERE_CLAUSE, NO_SELECTION_ARGS, NO_GROUP_BY, NO_HAVING, NO_ORDER_BY);