Poznámka
9-16. Kythorn ako ich prežila {{Baelara}}:9. Kythorn 1365 Na Laskomov popud sme šli do domu, kde býval Ysan, aby sme jeho poručníkom povedali, kde je a že sa oňho nemusia báť. Cestou som si kúpila rukavice, aby som zakryla prsteň. Po zaklopaní na dvere sa objavil ohromný chlap s evidentných zámerom nás zabiť, no Laskom ho nejak prehovoril, že sme prišli kvôli chlapcovi a pod. Chlap nás zaviedol hore schodami a pýtal sa na prsteň. Nepriznala som sa, že ho mám, ale povedala som mu, že mu ho radi pomôžeme nájsť, pretože už pravdepodobne nie je v meste a pod. Skočil na to. Potom sa s ním chvíľu rozprával {{Laskom}}, tvrdil, že len kvôli chlapcovi. Veľmi mi odľahlo, keď sme opäť stáli na ulici. Tak sme chceli aspoň pohnúť s tými karavánami. Povedali sme si, že si odchytíme nejakú lepšie vyzerajúcu karavánu, ktorá vyzerá, že ju prepadnú, ukryjeme sa na voze a keď ju prepadnú, chytíme zlodejov. Zviezli sme sa s jednou, no nič sa nestalo. Podobne až do večera, tak sme chceli prespať v lese. Noc prebehla bez incidentov. Ráno mi prišlo divné, že vôbec nie som hladná. Vlastne odkedy som mala prsteň. Prsteň ma hrial keď ostatným bola zima[^toto nebola celkom pravda, DM^], živil ma keď ostatní boli hladní[^toto ale áno^]. Mala som rada ten pocit. 10. Kythorn 1365 Na ceste zase nič, tak sme sa večer zviezli do mesta. V meste sme zistili, že pri poslednej karaváne našli znak Zimného slnka, prepravnej spoločnosti z mesta. 11. Kythorn 1365 Ráno ma privítal {{Pigislav}} s tým, či prechádzka bola príjemná. Zjavne som to nebola ja (ako Ja), kto sa prechádzal. Tak som povedala Pigislavovi, aby ma sledoval, keby sa to ešte opakovalo. Cez noc sa stala ďalšia vražda. Napadlo ma, že to môže mať niečo spoločné s mojou vychádzkou, ale nepanikárila som. 12. Kythorn 1365 Ráno Pigislav nebol na svojom fleku, tak som sa s ním spojila. Začal mi nadávať, že som ho v noci opiekla elektrinou a pod. Zjavne ma sledoval a moje alter ego ho chcelo za každú cenu odohnať. Tak sa vrátil a vyliečila som ho. A stala sa ďalšia vražda. Na chvíľu som podľahla panike. Na to, aby som si bola istá, že príčinou som ja, som potrebovala ďalšie dôkazy. Dnes v noci pôjdem spať do lesa ďaleko od ľudí, tam by sa nemalo nič stať. Možno v meditácii sa budem vedieť spojiť s entitou obývajúcou prsteň. Ostatným som povedala, že idem predať spellbook do neďalekého mesta. 13. Kythorn 1365 Noc prebehla pokojne, žiadne vraždy ani nič. Tak som sa vrátila do mesta - tiež žiadna vražda. Začína to byť vážne, musím vymyslieť niečo, aby aj obyvateľ prsteňa mal svoje a aby mňa nezatvorili. Bolo by ideálne, aby ani družina nič nevedela. Večer, keď zbytok družiny zaliezol do druhej izby, som si vykúzlila koňa a odišla som k neďalekej dedine. Dedín je veľa, takto by sme mohli vydržať trochu dlhšie na jednom mieste. 14. Kythorn 1365 Ráno som sa vrátila ešte pred úsvitom a šla som do izby. Asi to vyšlo. Pri troche šťastia a s trochou klamstiev to možno pôjde. {{Laskom}} mi zreferoval, že včera vypočuli jednu z obetí a že vrahom bol nejaký veľký, mocný chlap s bradou. Šli sme sa pozrieť na chlapca. Už sa prebral a povedal nám, čo si pamätal. Zjavne sa to všetko stalo ešte predtým ako si nasadil prteň. Pamätal si rodičov a pod. Vraj chcel vždy hrať na flautu (toto mi niečo matne pripomenulo). Na naliehanie družiny som sa vydala do Ysanovho domu za jeho poručníkmi. Tam už nikto nebol, ale nechali nám lístok pod rohožkou - vraj odpovede čakajú v Prahu. Prehľadali sme prah, ale ukázalo sa, že ide o Prah, chrám Talosa[^Pôvodná idea bola Treshold (=prah), teda Kelemvorov chrám. V roku 1365DR však Kelemvor ešte nebol bohom...(ehm) DM^] Tam boli odložené nejaké dokumenty, evidentne denník dotyčných. Chlapca našli na poli (ktoré si on posledné pamätal), okolo neho rozcupované mŕtvoly jeho rodičov, v tvári neprítomný výraz. Vzali ho zo sebou a chceli skúmať prsteň. V tom momente mi bolo jasné, že mňa nečaká strata slobodnej vôle a bola som pevne rozhodnutá si prsteň nechať za každú cenu. Navrhla som, že by sme sa mohli presunúť do iného mesta - na druhý deň. Večer som znova zamierila do dediny a tentokrát som mala divný pocit, že ma niekto sleduje. Vykúzlila som si koňa a ušla som mu. Noc prebehla podľa očakávania. 15. Kythorn 1365 Vrátila som sa opäť pred úsvitom a cestou som nakúpila nejaké zásoby na cestu ako krytie, keby náhodou niekto už bol hore. Cestovali sme asi do obeda. Laskom s Merykom zastavili a začali mi dávať zvláštne otázky štýlu "Ako bola v dedine?" a pod. Chvíľu som sa snažila z toho vykorčuľovať, ale potom som pochopila, že vedia všetko. Náhle mi došlo, kto ma to sledoval. Ticho som Laskoma prekliala, ale musela som sa nejak podvoliť, útek nebol možný. Skúsil mi stiahnuť prsteň, ale nešlo to. Tak ma na noc zviazali a striedali sa na stráži, ale nestalo sa nič. Môj priateľ z prsteňa je zjavne inteligentný. Keď sme prežili toto, už prežijeme čokoľvek. 16. Kythorn 1365 Ráno sa zadivili, že sa nič nedialo, a pokračovali vo výsluchu. Keď Meryk prišiel s nápadom odseknúť prst aj s prsteňom[^Len so súhlasom Baelary (Meryk)^], chcela som im uletieť, ale Meryk bol rýchlejší a chytil ma. Laskom ma zaholdoval a chcel ma zbaviť "prekliatia". Veľmi som mu chcela odolať, ale bola som príliš slabá. Prsteň zbelel a objavila sa postava, ktorú som videla už v mojom sne. Preniesla nás do čudesného priestoru, kde sa z nej stal Diabol [^presnejšie Barbaazu, bradatý diabol^]. Povedal nám, že nás musí zabiť, aby mohol uskutočniť svoje plány, a aj keď som ho chcela presvedčiť, že mu pomôžem, jeho zámer sa nezmenil. Nastal krutý boj, ale nakoniec zrejme dostal čo hľadal a prestal útočiť. Ešte predtým mi stihol zasadiť fatálny úder. Ako sa vedomie vytrácalo, stihla som ešte zachytiť, ako mizne - pocit náhlej prázdnoty bol snáď horší ako zranenia. [^#^] |