Po nezdarnom ukončení nášho dobrodružstva na Ostrove sme znovu v Sevirne. Po meste sa práve rozniesla správa, že dcéra Danteho Onulina onemocnela neznámou chorobou, ktorej aj podľahla. Keďže Dante bol zástupcom veliteľa stráže (a mal véľký dom), usúdili sme, že by bol ochotný sa odmeniť za pomoc.

Chceli sme ho teda navštíviť, ale dostali sme sa najďalej po vchod do domu. Tak to treba skúsiť inak. Od akéhosi trpaslíka - štamgasta U troch veží - sme sa dozvedeli, že Onulinovcov tvoria traja bratia: Dante - zástupca kapitána mestskej stráže, VirgilOnulin Virgil? - bývalý dobrodruh a ??? - obchodník, ich otec a matka a časom sme sa dozvedeli aj o akejsi sesternici(??) so synom. Chodili sme od jedného k druhému, no nechceli sa s nami ani rozprávať. Iba {{Virgil Onulin}}, čierna ovca rodiny, nám ponúkol svoju pomoc. Odel sa do ligotavej zbroje, z truhly vybral svoj ligotavý meč a išiel s nami. No medzitým zomrel aj ich otec. Po meste sa začali šíriť divné chýry o kliatbe, čo ich postihla, no pomôcť nevedel nik. Od rôznych ľudí sme počuli o červených očiach a to nás zaujalo.

Spolu s Virgilom sme isli do ich rodinnej hrobky, lebo medzi poverami bolo aj to, že ich prapraded bol veľmi divný a zlý. Starý otec totiž ešte pred svojou smrťou rozprával o svojom otcovi. Bol zvláštny, študoval tajné a čudné vedy a svojho jediného syna zavrhol, čo mu starý otec veľmí zazlieval. Po smrti ho rodina pochovala v hrobke a viac o ňom nechcela počuť.

Došli sme teda do hrobky. Už pri vstupe nás nemilo prekvapila čierno-čierna magická tma. Neveštilo to nič dobré, no vrhli sme sa dnu. (Veď Isilmën, aj Meryk sa vedia biť aj potme). Zrazu ktosi (asi Isilmën) zakopol o akúsi kôpku, či kameň na podlahe. Žiaľ, po preskúmaní kôpky sme zistili, že je to bezduché telo ????, syna sesternice Onulinovcov. Mal na sebe jeden z kameňov - ??? kameň. Podľa všetkého sa sám vydal do hrobky s cieľom nájsť jej tajomstvo, ale skončil neblaho.

Po tomto zistení sme pokračovali ďalej do útrob hrobky. Stretli sme čosi ako ducha, no ten nás nevystrašil a tak sme sa potme pomaličky sunuli do kobky. Tam nás pozdravil akýsi zlý, šepotavý hlas. A vyslal na nás nejakých duchov. Tí sa po pár Laskomových slovách otočili a nechali nás na pokoji. Zlý hlas sa iba zasmial a vtedy sme uvideli aj červené oči. Bol to ťažký boj ... a my sme boli nútení utiecť. (Pred tým sme však boli sparalyzovaný a Belari s Laskomom sa zmocnila hrôza z červených očí) No malo to aj svoje pozitívum. Ako {{Baelara}} utiekla z hrobky, tak si pred vchodom do nej všimla troch prázdných výčlenkov v stene hrobky. A náš "kameň" by tam zapadol ako uliaty.

A tak sme začali hľadať zvyšné dva kamene. Jeden nám dala sesternica Onulinovcov, no tretí jej syn, bohužiaľ už mŕtvy, stihol predať. Za istý úplatok (Bol to Laskomov nápad ... samozrejme) sme sa v chráme dozvedeli, že posledný kameň má istý kupec zo severu. A ten sa chcel vzdať tejto drahej komodity iba za príliš vysokú sumu. Tú sme nemali a Onulinovci nám nechceli požičať. V týchto dňoch zahynul, tak ako ostatní v noci, ... a aj Virgil. S ním sme si aj posmrtne pokecali a dozvedeli sa, že posledné, čo pred smrťou videl boli červené oči.

Snažili sme sa kupca presvedčiť o tom, že ten kameň ozaj potrebujeme, no nedal sa presvedčiť. Táto situácia si vyžadovala čin a kedže kupec mal prisilnú ochranku, rozhodli sme sa ho okradnúť. No ani naše takmer perfektné načasovanie a Isilmënove zlodejské vlastnosti nám nepostačili. A my sme opäť utekali ... Túto noc postihla "choroba" aj samotného Danteho. No on este žil. V chráme ho ako tak držali pri živote. Vtedy nám matka Onuliovcov (Či vlasne už iba Danteho) dala potrebný obnos peňazí a my sme získali i tretí kameň.

Po založení všetkých kameňov na svoje miesto v hrobke zmizlo tá neprirodzená tma a my sme plní odvahy vbehli dnu. Za nami sa zavreli dvere a my sme už takí odvážny neboli. Nemohli sme robiť nič iné len bojovať a vyhrať nad "Červenoočkom" A tak sa aj stalo. Dvere sa na chviľu otvorili a nás priam vyhodilo von. Dvere sa opäť zavreli a my dúfame, že navždy. Kamene vrástli do steny a tak sme sa s holými rukami pobrali do chrámu pozrieť Danteho. A bolo mu očividne lepšie. O pár dní, až sa úplne vyliečil, bola v jeho dome oslava na našu počesť. Získali sme slávu, peniaze a jedného mocného spojenca.