Spísala {{Baelara}}: 1. Kythorn 1365 Cestou do Sarshelu sme stretli kupcov s vozmi. Ponúkli nám odvoz a my sme, ako inak, prijali. Ako zvyčajne sa cestou objavili problémy v podobe bandy zbojníkov. K tejto situácii sa každý postavil svojim spôsobom - Isilmae skočil pod voz ani tieň, Meryk so svojou sekerou sa šli zapojiť do rozhovoru, Laskom sa radšej neukazoval a ja som sa snažila vymlátiť so situácie nejaké to bohatstvo bez boja. No aj napriek našej snahe vyriešiť stretnutie mierovo sa boj nakoniec konal. Bez väčších problémov sme zlodejov zahnali alebo zabili, no pre našich priateľov kupcov sa neskončil najlepšie - prežili traja. Naložili sme teda korisť spolu s dvoma mŕtvymi zbojníkmi a zbytok cesty prebehol bez problémov. Po príchode do Sarshelu sme sa rozlúčili s kupcami a šli si prezrieť mesto. Našli sme množstvo hostincov a krčmičiek od typu "Morský drak" až po 15 gp za noc. Tak sme sa povypytovali na prácu, ale bez valného úspechu. Kým padla noc, ešte sme predali korisť a niečo sme si z nej vybrali. 2. Kythorn 1365 Znovu sme šli trochu obhliadnuť ulice a našli sme zaujímavú vec - chlapca hrajúceho na čudesnú flautu s prsteňom na ruke. Zdalo sa, že svojou hrou fascinuje celé okolie (nás nevynímajúc), no sám vyzeral, akoby duchom nebol prítomný. Keď ho Laskom nasledoval, stretol nejakého chlapíka, ktorý ho razantne odhováral od ďalšieho sledovania chlapca. Rozhodli sme sa, že s tým treba niečo urobiť. Medzičasom však Laskom vypočúval mŕtvoly svojim jedinečným spôsobom - a nedozvedel sa nič podstatné, snáď len to, že bande velí niekto "železnou rukou". 3. Kythorn 1365 Opäť sme sa pokúsili kontaktovať chlapca s flautou - Ysana. Jeho zasnenosť sa nevytratila a my sme sa zhodli, že s tým bude mať niečo spoločné prsteň. Pokúsila som sa stiahnuť mu ho z prstu, ale ušiel. Vydali sme sa za ním a zaklopali na dom, do ktorého vošiel. Otvorila nám žena, ktorá nám ho nedovolila vidieť, ani sa s ním rozprávať. Ani susedia nechceli nič prezradiť. Naše presvedčenie, že chlapec je len nástrojom v nejakej špinavej hre, opäť zosilnelo a rozhodli sme sa ho na druhý deň uniesť. 5. Kythorn 1365 Chlapec dnes vôbec nevyliezol z domu, no v meste sa stala divná vražda - dvere na cimpr-campr a telá rozsekané na drť. Vyšetrovanie nás zaviedlo do krčmy, ale ešte skôr nás odchytil nejaký chlapík a poslal nás s krabičkou do poľa za mestom, že tam príde chlapík, ktorému krabičku odovzdáme a on nám dá odmenu. Odmena to vskutku bola, telá jeho a jeho troch priateľov Laskom pochoval priamo na poli. 6. Kythorn 1365 Deň sme strávili pobehovaním po obchodoch, predávaním/darovaním koňa, prezeraním miesta činu (neukázalo sa nič plodné - útočník musel byť nevšedne silný, priemerne veľký a extrémne zúrivý) a sledovaním chlapca, ktorý opäť húdol na flaute na námestí. v noci sme sa rozhodli nechať Pigislava (môjho familiara) na stráži pred domom, keby sa niečo dialo, mal sa ozvať. Medzičasom sme šli pohľadať priateľa, ktorý nás poslal na smrť do poľa. Sedel v krčme a zdalo sa, že ho nijak nerozhádzalo, že nás vidí. Sľúbil nám ďalšiu prácu, keď budeme mať záujem, máme sa opýtať na Saltrina. Už sme smerovali k nášmu hostincu, keď sa Pigislav ozval, že ho práve dobre nakopol a kusol nejaký trpaslík, ktorý vyšiel z domu. Rozbehli sme sa tam, Pigislav prepadol sebaľútosti a nepovedal nám už nič plodné. Tak sme čakali takmer do rána, keď sme uvideli nejakú postavu - bol to náš známy Ysan. Naokolo nebolo nikoho, s heslom "teraz alebo nikdy" sme ho uspali, zaholdovali a zviazali, zneviditeľnili a odvliekli do hostinca. Laskom ho chcel liečiť, ale bez výsledku. Ja som konečne dostala, čo som chcela - Ysanov tajuplný temný prsteň (Laskom si myslel, že by ho mal mať na prste pre prípad, že by to nejak ovplyvňovalo jeho stav, no prsteň sa už nechcel dať navliecť späť). 7. Kythorn 1365 Ráno sme chlapca odniesli do Ilmaterovho chrámu, kde sa sľubili oňho postarať. Pri tej príležitosti som dala aj identifikovať prsteň. Večer nám povedali, že na chlapca doľahla nejaká hrozná kliatba, a že bude trvať týždeň, kým sa napraví. Ohľadom prsteňa veľa nepovedali - len to, že je to veľké zlo etc. a že by som ho mala zničiť a podobné blbosti. Evidentne je potrebný ešte jeden nezávislý názor. 8. Kythorn 1365 Ten som chcela získať v chráme Umberlee - iste sa s jej kňažstvom dohodnem lepšie - aj keď drahšie - ako s Ilmaterovým. Stálo ma to 200 gp, ale dozvedela som sa, že prsteň má veľkú moc a tiež že je nasiaknutý zlom. "To je niečo pre mňa" a "Ešteže tu nie je Islmae", pomyslela som si a aj napriek Laskomovmu a Merykovmu odhováraniu som si prsteň nastokla na prst (Laskom bol presvedčený, že záhadné vraždy spáchal chlapec pod vplyvom prsteňa). Svet sa zahmlil a ja som uvidela temnú postavu zahalenu tieňom, ako vraví "Ty si mojim pánom a ja som tvojim" a ponúkla mi dar - povznesenie osobnosti, zručnosti alebo šikovnosti (+2 ability score/feat/5 skill pts). Postava nechcela na oplátku nič - zatiaľ, tak som si vybrala zručnosť s mečom. Keď som sa prebrala z tranzu, uvidela som vydeseného Laskoma, ktorý zo mňa silou mocou chcel dostať, čo sa stalo. Na môj protest, že by sa mu to asi nepáčilo ma potupne vypočul použitím svojich prekliatych svätých kúziel (Zone of Truth) a paranoidne sa rozhodol, že ho určite budem chcieť po nociach vraždiť, a hneď ustanovil Isilmae-na za môjho strážcu (aj keď keby k niečomu došlo, pochybujem, že by niečo zmohol). Čo sa mňa týka, viem, že každý dar niečo stojí...nechám sa prekvapiť. 9-16. Kythorn ako ich prežila Baelara:{{Prsten_Baelara}} Najbližších pár dní ako ich prežil Laskom: 16.Kythorn 1365 (Pokračovanie) Po tom ako som vyliečil v družine tých, čo to potrebovali (Od Beleary som sa vďaky nedočkal, iba nadávky za zobratie prsteňa) sme sa vybrali naspäť do Sarshelu. Tu sme stretli Isilmäna, ktorý sa mi zdal akýsi iný ... ako sa ukázalo sadlo na neho akési zlo. 17. Kythorn 1365 Dozvedeli sme sa o príchode 8 bratov rádu {{Oghma}} do mesta. Je to nadmieru nezvyčajné a tak sme sa chceli dozvedieť niečo viac. Niektorý z klerikov dokonca bývajú v našom hostinci a tak sme sa chceli niečo dozvedieť. Neboli veľmi milí a s Belearou to chviľku opäť vyzeralo nedobre. Zmenila sa na nepoznanie a vbehla k nim do izby. Vďaka tomu, že dokáže sladkými rečami zmiasť aj skvelých pozorovateľov sa v celku dostala aj z ich izby. Isilmän si začal svoje šípy farbiť načierno. Vraj kvôli imidžu. no uvidíme. 18. Kythorn 1365 Tak ako každé rano som bol v Lathanderovom shrine a modlil som sa. Sem za mnou došla Beleara s tým, že mala ráno slabosť v mieste, kde ju trafila brada toho "prsteňového" démona. Sľňubil som jej, že na druhý deň sa pokúsim s tým niečo urobiť. Vtedy sa ku nám pripojil chlapík, že mi chce ponúknuť obchod. Tak som s ním išiel do krčmy a po dohode som mu doniesol všetky (dve) knižky, lebo ich vraj za dobrú cenu vykupuje. Za spellbook a voľačo o koboltoch sme dostali 2000 zlatých. hneď sme si to prerozdelili a pustili sa do nakupovania. Beleara si kúpila Disquise kit a nejaké potreby na písanie scrolov, Meryk si kúpil veľmi peknú obojručnú sekeru, Isilmän si dokúpil náčinie na "nočné výlety" a ja alchymistický set. Medzitým sa z našej krčmy odsťahovali Oghmovi Oghma? kňazi, lebo vraj ich stále niekto otravoval. Zistili sme, že teraz bývajú v Silkie of Sarshel Bay. No nič viac o tom prečo sú tu. Pomalu sa blížila noc a tak sme išli spať. Teda väčšina z nás, ako sa ukázalo. Spíme v dvoch izbách. Ja s Merykom a Beleara s Isilmänom, no v noci som sa zobudil na Isilmänovu prítomnosť v našej izbe, ba dokonca pri tom ako ma šacuje. Výkrikom som zobudil Meryka a začaroval som Zone of True. Isilmän chcel utiecť, no nebol veľmi šikovný (Jednička je sviňa Haha). A tak som ho začal vypočúvať. Chcel som vedieť prečo a čo mi prišiel ukradnúť. No Isilmän bol verný svojmu povolaniu a vykrúcal sa ako had. Vraj to, čo chcel zobrať, nemá pre neho význam a pre mňa áno. Podal excelentný výkon, po ktorom by mu iste boli otvorené dvere do gildy, do ktorej by chcel isť. Nedozvedel som sa nič z toho, čo som chcel vedieť. Kedže som sa cítil zradený, rozhodol som sa nespať v najbližšej dobe spať na mieste o ktorom by Isilmän vedel. A tak som sa vybral spať do lesa. 19. Kythorn 1365 Beleara mala opäť po ránu slabosť, tak ako som jej sľúbil som sa snažil jej pomôcť. Mám z toho dobrý pocit, lebo sa jej uľavilo. Hneď na to som sa odsťahoval. Beleara so zradným zlodejom si prenajali dom niekde v meste a Meryk zatiaľ zostal v krčme. Zvláštna situácia citiť nedôveru voči tým, od ktorých schopností mnohokrát záleží na živote, či smrti. Uvidíme, čo bude ďalej A zase Baelara: zatiaľ len skrátený zápis udalostí 20-25. Kythorn. Kto bude mať čas a vôľu dopĺňať, nech sa páči: no, spracovali sme laskoma, ze sa vlastne nehneva, potom nas oslovili ti pakovia od oghmu, potom sme sli do mociara .... blabla .... lizardfolkovia....rastliny...strigy...ogrovia...boj....krv...Str 0...kniha nakoniec sme odniesli hlavu strigy efektne lizardfolkom a oni nam dali odmenu a slubili ze nas nechaju byvat v strome, ked to budeme potrebovat...v sucasnosti prebyvame v strome a sa zotavujeme a ja citam tu knihu, aby som zistila co je na nej take magicke. ked to zistime, kniha poputuje tomu kto ponukne viac (teda iba zeby mal Isilmae trosku ine plany ako Baelara) 19. Kythorn - pokračovanie {{IsilMae}}-a si zavolali nejakí neznámi ľudia (z ktorých sa časom vykľuli Oghmovi poskoci) a zadali mu prácu - nájsť nejakú divnú knihu v Močiari Zhnitej Brezy, konkrétne sa mala nachádzať v Dedine zhnitej brezy. Sľúbili vraj slušnú odmenu, a aj tak sme nemali čo robiť (okrem vymýšľania ďalších rozbrojov), tak sme sa tam vydali. 20. Kythorn 1365 Zhruba na poludnie sme stretli nejakého starca, ktorý nás nasmeroval do bažiny. Hneď po tom, ako sme vstúpili do močiara, sa vyrojili nejakí smiešni tvorovia - vyzerali ako jašterice na steroidoch, a boli aj patrične nezdvorilí. Namiesto pozdravu a uvítania po nás začali hádzať oštepy - jeden dobre umiestnený fireball ich zmietol ako nič a Isilmae sa postaral o roľnícke prebytky. V bažine potom prekvapivo nejakú rangerku, ktorá bola zamestnaná lovom (?). Tá nám osvetlila základné rozvrhnutie bažiny:
Kniha mala byť v dedine, tak sme zamierili priamo tam. Nanešťastie sme stretli jednu rastlinu, ktorej životné plány zrejme nezahŕňali náš vstup do jej územia. Po urputnom presviedčaní, že jej to vlastne nevadí, sme ju úspešne (aj keď vyčerpaní a pridusení) presvedčili (RIP). Po knihe nebolo samozrejme ani smradu, tak sme ako možnú lokalizáciu zvolili čarodejnicin príbytok. Bol už večer a tak sme zložili kosti. 21. Kythorn 1365 Vyčistili sme si zuby, sekery a dýky a smerovali k čarodejnici. Sídlila na ostrove uprostred jazierka, čo značne skomplikovalo náš triumfálny príchod. Naviac na druhom brehu strážili nejaké zvery. Zaletela som sa pozrieť, ako to tam vyzerá. Čarodejnica si žila vo vydlabanom strome a strážilo tu pár krížencov orka. Nakoniec sme ako prístupovú cestu zvolili voľný chod po dne jazierka (ktorý, podobne ako dýchanie pod vodou, zabezpečil {{Laskom}}). Keď sme však na druhej strane vyliezli na hladinu, dívali sme sa do očí záludnej kopii v zovrení kríženca, doprevádzaných slovami tuším "Odpor je márny". Takéto pozvanie sa proste nedá odmietnuť. Čarodejnica bola príjemná žena v stredných rokoch, a zjavne vedela, čo chce. Chcela vajcia tých jašteríc, čo behali povonku, vraj sa potom dohodneme o knihe. Čo ostávalo, šli sme hľadať jašteriu dedinu. Laskom sa geniálne zorientoval v močiari a vytýčil smer a - o chvíľu bol močiar za nami a pred nami veľký les. Laskom bol taký presvedčený, že lizardfokovia bývajú tým smerom, že zabehol do lesa, a len jeho vzdialené skučanie nám naznačilo, že by sme mu mali pomôcť - stretol pavúka, a priateľsky sa tam s ním poplácaval mace-om. Zmenili sme teda smer a vzdali sme sa opačným smerom, ktorý sa po dlhej a úmornej ceste opäť ukázal zlý - znovu sme raz boli mimo močiara. Tak sme sa rozdelili - Meryk s Laskomom šli cez močiar hľadať dedinu a ja s Isilmae-om sme šli hľadať rangerku, ktorá by iste vedela, kde presne dedina leži. Čo však čert nechcel, Isilmae-a a mňa zaujalo trblietanie za stromom v močiari. Pátranie po tom, aký poklad je tam ukrytý, nám zabralo niekoľko hodín, keď počítam aj stret s ďalšou moičarnou flórou, a bolo to celkom nanič - len kožené brnenie a strieborný náhrdelník. Ale lepšie ako napľuť medzi oči. Meryk s Laskomom mali väčšie šťastie - našli lizardfolkov, ktorí ich chceli najprv zabiť a potom sa s nimi dohodli, že ak zabijeme čarodejnicu, pomôžu nám nájsť knihu. Toto prehlásenie nijak nezjednodušilo situáciu - len naznačilo, že aspoň jedna strana nutne klame. Nejak sme sa všetci stretli a rozhodlo sa, že vyvraždiť pôjdeme čarodejnicu (Laskom náhle zahorel nepochopiteľnou náklonnosťou k tým komickým jašterím ľuďom). Dlho sme diskutovali o tom, ako tam ísť, a vymysleli sme to takto: Najprv sme od lizardfolkov zistili, aké veľké sú tie ich vajcia; našli sme kameň približne toho tvaru a zabalili ho do nejakých handier, ktoré sa povaľovali poblíž ako by to vedeli. Potom sme ľavou zadnou oklamali stráže (ich svalový prebytok bol našťastie kompenzovaný nedostatkom mozgu) a tak sme sa ocitli u čarodejnice. Tú sme už s umelým vajcom oblafnúť nemohli, tak sme riamo vybalili, prečo sme prišli. Nebola natešená a zmizla. Nasledoval veľký boj, pri ktorom sme obstáli celkom dobre až na nejaké dočasné nepríjemne efekty. Strom, v ktorom bývala, bol však prázdny - kniha musela byť inde - zjavne pod padacími dverami na prízemí. Isilmae s nami bohužiaľ nebol, preto sme si nevšilmi zradnú pascu, ktorá Meryka takmer stála život - spadla naňho ročná produkcia ľadu z Icewind Dale-u (damage 49). A bol pred nami ďalší problém - v izbietke pod dverami bola truhlica, ktorá bola magicky upravená tak, že vážila asi toľko ako priemerný tarrasque - ani spoločným úsilím sme ňou nedokázali pohnúť. Tak sme ju horko-ťažko otvorili a našli sme v nej knihu - tiež magickú. Vzhľadom k dočasným neblahým efektom sme si chceli pred návratom do mesta odpočinúť, tak som sa pustila do čítania knihy - bola veľmi nezaujímavá. Žiadne neskutočné magické formule, žiadne návody na výrobu golemov, dokonca ani žiadne tajné mapy pokladov - len kecy o nejakom zapadnutom {{Oghma}} Oghmovi?. ...zbztok nabudúce |