Družina stratu Baelary niesla ťažko (hura hura [^muhahahahaaaaaa, ehm ;-) —DM^]), keď v tom, ake bolo ich prekvapenie, keď sa zjavila Baelara II. (tešil sa len Isilmën). Ale späť k deju. Keď sme došli k názoru, že smerom hore cesta nevedie, spustili sme sa po lane dolu a Isilmën ho odsekol a zliezol elegantne za nami (chceli sme aj vozík, ale ten pád neprežil). Jali sme sa teda vymýšľať iný plán - a iná cesta ako pod vodou neexistovala.

Deň prvý

Šli sme pod vodu traja (vďaka {{Laskom}}ovmu kúzlu) a hľadali sme nejaký prechod/dieru alebo aspoň čokoľvek. {{Athlon}} dostal úlohu držať lano, na ktoré sme sa priviazali postupne ja, {{Laskom}} a {{Isilmen}}. Tí vpredu našli nejaký tunel, no ukázalo sa (ako už mnohokrát v histórii), že lano je neúmerne krátke, tak sa Isilmën odviazal, ale po chvíli sa vrátil s nepořízenou. Ešte sme prehľadali piesčité dno, to však bolo len plné svinstva a kostí.

Celkom ukonaní sme si šli ľahnúť.

Deň druhý

Zarána sme vymýšľali plán, ako sa čo najefektívnejšie dostať cez tunel. Táto diskusia sa veľmi rýchlo zvrhla na vymýšľanie katastrofických scenárov typu "čo keď tam bude drak", ale nakoniec sme predsa len nejaký ten plán vymysleli - nenchávať vždy niekoho s fakľou (samozrejme magickou) na pomedzí viditeľnosti, len pre prípad, že by sme sa museli vrátiť.

Všetkým nám narástli žiabre a pohádzali sme sa naľahko odení do vody. Plán prebehol podľa plánu - na druhej strane Laskom zacastoval na Meryka chodenie po vode a ten vyhupol na hladinu s divým výrazom a dýkou za azbestovými trenkami. Očakávaný drak sa však nekonal. Tak sme všetci pokľudne vyšli na breh (len {{Athlon}} sa skoro dal naspäť) a rozdali sme si vlastníctvo.

Pred nami sa otvorila ohromná miestnosť, znova odpoly zaplavená vodou, jedny veľké dvere smerovali von. Za dverami bola akási "alej" zo sôch, všetko bolo biele a svietilo, proste neviem čím boli všetci takí uchvátení. Na konci aleje boli (čuduj sa svete) ďalšie dvere, tentokrát do veľkej miestnosti a na jej konci - príšera akú ešte ľudské (?) oko nevidelo - dvojmetrová guľa s jedným veľkým okom uprostred, štyrmi tyčinkami s ďalšími očami, a celé sa to vznášalo vo vzduchu. {{Laskom}}, pochytený nejakým divným šialenstvom, od príšery neutekal, ale sa jej prihovoril, a ona mu dokonca odpovedala (až doteraz som presvedčená, že to nebolo naozaj, ale že to bol len nejaký zvrátený hrozný sen).

Čudo sa nám prihovorilo ľudským hlasom, a prezradilo nám, že sa volá {{Zurauxon}} a stráži tu divnú vec vzadu (ktorú som odhadla na teleport) a že je tu už dávno samo a pod., načo sa Meryk zobral (asi v návale sentimentu) a požiadal to, či by to mohol pohladkať - a mohol (Meryk the beholder hugger). Dokonca nám to poradilo, že východ je v chodbe po jeho lavici (ak sa to tak dá povedať). Teda sme tam šli, ale na konci chodby boli len dvere, ktoré nešli otvoriť ani silou, ani mágiou (a zase som to schytala). Tak sme sa vrátili k Zurauxonovi a oboznámili sme ho so stavom. Tak nás poslal hore schodami. Tam bola divná miestnosť plná nápisov (vyvolený, strach, oheň, skúška) a veľkými dverami. Tie sme sa postupne pokúšali otvoriť všetci, ale akceptovali iba {{Laskom}}a - povedali sme si, že ho tam druhý deň pošleme. Tú noc mal Laskom divné sny (len už neviem aké).

Deň tretí

Laskom ovoril dvere a tam stáli nejaké zvláštne - ako duch priehľadné postavy - ktoré nás pozvali dnu a povedali nám, že máme zložiť skúšku, načo Laskom neuvážene súhlasil (ale čo na tom, dvere medzičasom aj tak zmizli).

Prvá skúška - strach: zjavila sa tam divná humanoidná príšera s chvostom a začala nás drtiť. {{Laskom}} ako zmyslov zbavený odhodil zbraň a jal sa na ňu len ruku prikladať, no na moje prekvapenie to účinkovalo a po chvíli strasti príšera skonala. No pred smrťou stihla ešte firebal začarovať. {{Laskom}} nám prezradil, že mu "pán" (alebo Pán?) niečo povedal, či čo - asi mal chudák halucinácie.

Druhá skúška - poslušnosť: prišlo elfie dieťa bez uší a nejaký hlas začal rozkazovať, aby sme ho zabili, že to je zlo. Z neznámych príčin sme ho nezamordovali i keď každý koho sa dieťa dotklo odpadol a zase to bolo dobre. Tak sme vraj zložili aj druhú skúšku.

Tretia skúška - oheň: ...a celá miestnosť sa zahltila plameňmi, s jedným ústredným plameňom uprostred. A Laskom zas začal prehlasovať, že "pán" (alebo Pán?) je dobro a podobné hovadiny a skočil do plameňa. Celú miestnosť zaprasil dymom, ale plameň zhasol a {{Laskom}} sa mierne opečený zdvihol zo zeme a žiaril ako mesiačik na hnoji. Tak sme vraj (alebo {{Laskom}}) zložili aj tretiu skúšku.

Priplichtili sa známe postavy a chválili tam {{Laskom}}a (len aby mu to nestúplo do hlavy) a vyrobili nám druhé dvere. Za nimi bola socha so zlatým príveskom na krku (ten si po zásluhe ukradol {{Laskom}}) a zvláštnou bedničkou s dierou a dvierkami. Po preskúmaní bedničky {{Meryk}}a napadlo, že by tam (podľa neho celkom logicky) mohol dať kus žiarivých rádioaktívnych (fíha! DM) kryštálikov z červieho dúpäťa - a zase to fungovalo. Spustil sa veľký hukot a nám došlo, že sa asi aktivoval teleport. Snáď konečne vypadneme z tohoto hrozného miesta. Je tu však ešte jeden malý problém - {{Zurauxon}} nás nechce pustiť...

[^#^]