Zúčastnení: Baelara (DM), Laskom, Meryk (prišiel pred veľkým bojom), Athlon (odišiel pred začiatkom veľkého boja), Ascalon.

Dom v Tovane

Hľa, opäť sme sa všetci stretli v {{Tovana}} Tovane?. Trávil som v tomto zvláštnom meste už asi týždeň, keď som opäť stretol svojich známich z dobrodružstva s Obelovou rukou. Jej smrad ma stále ťažil vo vaku.

Porozprávali sme si príhody, ktoré sme medzičasom zažili (najmä Starý Želez a jeho baňa ma zaujala) a ja som im na oplátku porozprával o meste a povedal, čo sa dialo.

V prvom rade {{Athlon}} nezabudol pripomenúť zvláštnu vec, čo sa mu stala. Idúc podvečer s {{Laskom}}om po ulici zrazu jeho uši začuli zvláštne hlasy príchádzajúce zvnútra istého domu. Hlasy si šepkali (asi nechceli, aby ich niekto počul) čosi o správnom čase, o komsi, kto nie je doma a o dome s okenicami. Pomyslel som si, že by to mohlo mať súvis s tým, čo sa v meste povráva už dlhšie.

Už dlhší čas sa totiž v meste rozmnožili zvláštne vykrádania domov bohatých občanov a členov mestskej rady. Mizli (popri tradičných zlodejských koristiach ako sú šperky, či zlato) najmä dokumenty a účty, čo je už trochu zvláštne. Tieto nevítané návštevy sa dejú najmä vtedy, keď nikto nie je v dome (prirodzene...). Mestská stráž si s tým nevie rady - spočiatku sa mi to zdalo čudné, po ďalších udalostiach však už nie - a každý čaká, kto príde ďalší na rad.

Vydali sme sa pátrať. Obišli sme mestské brány, ale strážnici (jeden pozornými privretými očami bdel nad bránou) nám nepovedali nič nové. Navštívili sme aj mestskú radnicu, žiaľ, práve zasadala nad dôležitým problémom nejakého sedliaka a jeho otrávenej studne. Spriatelili sme sa s vrátnikom a rozhodli sme sa vrátiť večer, ale pokus nám nevyšiel - rada skončila skôr a všetci radní už spokojne večerali doma.

Potom sa Laskom vydal na samostatný prieskum. Tu naďabil na zvláštnu knižnicu v dome. Bola voľne prístupná, ale zvláštna, možno v nej boli nejaké pasce. Laskom ju teda nechal tak a hľadal dom bez dverí. Našiel len jeden - bol to dom obchodníka Moktora, ktorý sa práve hotoval na odchod. Laskom mu dobrosrdečne povedal, aké nebezpečenstvo môže jeho odchodom nastať, načo mu Moktor dal zvláštnu ponuku - postrážiť dom. Samozrejme, dom neostal prázdny. Bol v ňom ešte zvláštny človek - Dagran. Mal zvláštny výraz v tvári, ale snažil sa tváriť prívetivo. Dagran nám poukazoval dom, poschodie i pivnicu. Ľavým okom ktosi zahliadol zvláštnych mužíkov, ktorý pobehoval hore-dole - asi služobníctvo. Ponuku by sme boli hneď prijali, nebyť Dagrana. Rozhodli sme sa získať čas, vyhovorili sme sa, že ešte musíme navštíviť radnicu, ale že večer sa vrátime. Dagranov tik v oku sa mi nepáčil. Poznamenal som, že podľa mňa než slnko znovu vyjde, bude mať niekto z nás Dagranov meč v krku. [^Nakoniec to nebola pravda - aj keď jeho slová boli možno ešte horšie.^]

Ale došli sme teda večer k domu. Pre istotu som vyhľadal pomoc mestského strážnika (jediného v širokom okolí a hádam v štvrtine mesta)), ten nám však toho veľa nesľúbil, ale povedal, že príde, ak mu dáme signál.

Tu sme sa rozdelili. Ja som sa zneviditeľnil a postavil pred dvere, čakajúc tam na prípadných zlodejov, ktorí mali prísť. Ostatní sa vydali dnu, kde ich už čakal Dagran so zvláštnym úsmevom na tvári. Ponúkol ich čajom, či lechtvarom, ktorý síce s okolkami, ale predsa len prijali. To však bola chyba. Obstúpili ich mrákoty a prebrali sa v akejsi jame s poklopom na vrchu, bez zbraní a ostatných vecí.[^Hladomorňa DM^]

Zatiaľ som trávil chvíle vonku. Noc bola pokojná, nikde nikoho, tu prešla aj polnoc. Nanešťastie som nevedel, čo sa deje vo vnútri.

Zatiaľ sa rodil plán na vyslobodenie. Meryk s Laskomom si stali na plecia a otvorili poklop. Hold person si poradilo so strážnikom. A potom už nebol problém dostať ostatných hore z hladomorne. Väčší problém však bolo najsť zbrane. Laskom chránený Sanctuary sa ich vydal hľadať. Po tom, čo prešiel viacero miestností a videl mnohých mocných sluhov s mečmi odpočívať, ich ale našiel. Vyzbrojili sa a vybehli do boja. Skôr ako sa začalo bojovať Laskom na schodisko vypustil Entangle, aby sa bojovnici zhora zo zaciatku nezúčastnili masakru.

Vidieť Merykovu tvár odrážať sa v lesku jeho meča. Začal sa boj. Veľký boj. Postupne sa prerúbali až na prízemie.

Mňa už medzičasom čakanie unudilo. Začal som sa zabávať hádzaním kamienkov do okeníc domu, videl som však len jednu nahnevanú tvár ktoréhosi zo sluhov. Zrazu sa však ktosi blížil - tri čudné postavy v kutniach, sťa {{Isilmen}}ovi bratia. Objavili bočné okienko do pivnice a mihom boli dnu. Hneď som ich potichu nasledoval. Postavy - zlodejíci sa ocitli časom na dvore - ale uprostred boja, ktorý zjavne nečakali. Ako by im ktosi prekazil plán (zanadávali, ale spomenuli meno akéhosi Samorata). Tu som usúdil, že sme všetci na jednej lodi a, keďže ich nepriatelia boli aj našimi nepriateľmi, použil som svoj charm na jedného z nich a už zviditeľnený som im ponúkol moju pomoc v boji. Kupodivu súhlasili.

Boj bol v plnej sile, zo všetkých dvier a okien sa objavovali sluhovia s mečmi a v brneniach. Bojové rany sa sypali z Merykovho a Athlonovho meča (tu sa Athlon vyparil), Entangle držali ďalších sluhov. Ovečky sa držali statočne, ale žiaľ, dve z nich nemali tú výdrž. Sluhovia boli nezničiteľní. Krytý sanctuary som (si) zavelil na ústup hľadať pomoc. V šialenom behu som narazil na strážnika, ale ten sa iba rozbehol svojim tempom po posily. Vbehol som aj do najbližšieho domu, ale tam sa mi dostalo iba vypusteného psa, úkryt v ďalšom dome iba vystrašil akúsi staršiu pani, ale jej krik zostal tiež nepovšimnutý (mesto spalo?, alebo všetko ignorovalo? čo by sa stalo, keby Isilmen začal vykrádať domy? nič?)(Toto je MÔJ svet, a nie je dobrý ani pekný). Pes navyše staršiu pani pohrýzol a bol neodbytný. Rana z milosti ho poslala do bezvedomia[^vlastne len ušiel —DM^] a pani bola ošetrená.

Dobehol som k strážnici, ale skôr by sa rozbehla rodinka slimákov. Pomoc v chráme bola odbytá tým, že mnísi sa nestarajú do takýchto záležitostí (pokiaľ im zrejme nehorí pod oltárom). Chcel som vysadnúť na najbližšieho koňa a uháňať späť do domu, ale kôň bol príliš búrlivý. V beznádeji som klesol na cestu a modlil sa.

A videl som človeka v červenej košeli vo veľkom boji, šípy mu trčali z chrbta sťa dikobrazovi, na tele mal množstvo rán a v okolí neho množstvo nepriateľov ležať a mnohých ďalších padať - bol to Meryk. Sťa stroj záhuby rúbal mečom a v zápätí metal šípy zo svojho luku a skosil štyroch statných lukostrelcov v poslednom kŕči pred odpadnutím. Bolo to strašné. Bolo už po boji.

Vybral som sa späť do domu, len čo som vedel nabrať dych. Prišiel som práve včas. Práve dorazila stráž, Laskom a Meryk čakali vonku a zlodejíka nebolo vidieť. Búchali na bránu domu, z ktorého vyšli takmer mŕtvi. A stala sa zvláštna vec.

Tu vyšiel Dagran - v nočnej košeli a rozospatý. Tváril sa, akoby ho niekto prebudil zo sladkého sna, akoby vôbec netušil, čo sa stalo na dvore domu, v ktorom spal. Aj dvor - bol čistý, steny bez množstva rán a krvi, čo zasadili Meryk a Laskom - sťa šibnutím čarovného prútika[^bola tma, dvor bol kamenný a mokrý; naviac ho strážnik videl 2 sekundy a aj to nie celý^]. Bol udivený, čo robíme pred jeho bránami a chcel nás dokonca vyhlásiť za zlodejov, že sme to mali byť my, kto sa mal vlámať do domu - pred strážou, ktorá sa nedala presvedčiť. Nastalo veľké sklamanie. Odišli sme so zveseným nosom [^život je pes a ľudia sú svine, DM^].

Na ďalší deň sme si spomenuli na meno Samorat, ktoré utrúsil jeden zo zlodejíčkov a vydali sme sa k jeho domu. Na počudovanie nám otvoril práve zlodejíček a pozval nás dnu.

Samorat bol ďalší člen mestskej rady. A objasnil nám (aspoň sčasti) situáciu. Moktor bol obchodník, ktorý do mesta prišiel nedávno. Mal však nekalé plány - chcel sa dostať na miesto LordDromar Lorda Dromara?, muža, ktorý mal v skutočnosti v rukách riadenie tohto mesta. Ukradnutím dôležitých dokumentov by získal podklady na toto miesto. Zlodejíčkovia, ktorých sme stretli, mali ukradnúť zlodejovi, čo nakradol, mali získať tieto dokumenty. Žiaľ, Laskom nechtiac upozornil Moktora, že podľa našich ideí môže byť ďalší na rane a Moktor - vidiac, koľká bije - sa nás chcel zbaviť. A v podstate sme prekazili správnym zlodejom ich plán.

Teraz vieme jedno. Moktor sa vráti o týždeň a za ten čas, by sa mali dokumenty získať späť. Ale Dagran, keď už vie, o čo sa zlodeji pokúšali, a že my sme prežili, aj keď sme nemali, určite posilní stráže a bude pozorne bdieť...

[^#^]