Kúzelníčka, skoro 9, half-elf

Má čierny plášť a fireball vždy pripravený (Ho-ho-ho-ho). V spolupráci s {{Isilmen}}om kujú v družine stále nejaké pikle. Jej cieľom je stať sa dosť mocnou, aby sa nemusela báť žiadneho smrteľníka a postaviť si okolo kúzelníckej veže Living Wall.

Jej familiarom je {{Pigislav}}.

Narodila som sa (po novom) 1336 v malom meste Hills's Edge neďaleko pevnosti Darkhold. Rodiny mojich rodičov pokladali ich zväzok za nerovný, preto sa ho jeho rodina zriekla a jej sa pokúsila o rozviazanie zväzku nie celkom pokojnou cestou. Výsledkom bolo, že môj otec Isilhir a moja matka Liessa museli utiecť, pokiaľ si chceli zachrániť život a ostať spolu. Stále pre mňa však ostáva záhadou, prečo si za svoj nový domov vybrali práve obchodné mesto pochybných mravov. Ale stalo sa. Prvých 10 rokov života som strávila s rodičmi v pokoji a bezpečí.

Jedného jesenného rána sa domom prehnal nejaký človek - matkin brat konečne našiel tých, ktorí tak zhanili rodinu a bez milosti ich zavraždil. Otec ma v poslednej chvíli ukryl do akejsi magickej kapsy, z ktorej som sa odvážila vyliezť až o drahnú chvíľu neskôr. Z domu sa medzičasom stala zrúcanina, takmer všetko zhorelo do tla - otec sa bezpochyby bránil, ale márne. Ostala som bez domova, rodičov aj majetku, nad mojim životom sa zatiahli čierne mraky nenávisti a túžba po pomste. Ostala som však bez prostriedkov, musela som začať pracovať - našťastie v kúzelníckej gilde potrebovali dievča na výpomoc. Popri oprašovaní zaprášených zväzkov som ich mnoho aj prečítala, a tie, ktorým som rozumela, som nakoniec ukradla a z mesta som odišla. Vtedy som mala 25 rokov a život pred sebou - s jediným cieľom - pomstiť rodičov, no o ich vrahovi som nevedela nič, len že to bol môj strýko. Cesta z ním bola dlhá a strastiplná, ale po 5 rokoch som ho našla v neslávne známom meste Westgate. Naivne som si myslela, že som dosť silná, aby som ho zniesla zo sveta, samozrejme som skončila zviazaná na zemi. Ukázalo sa, že strýko vlastne nie je zďaleka taký hrozný, ako som si ho predstavovala, dokonca to ani nebol strýko, ale muž, ktorého si najali, aby rodičov zabil. Vysvetlil mi, že je to jeho práca a že proti nim osobne nič nemal. Dlho hovoril o svete, ako ho vnímal, že je neľútostný a krutý, a kto chce prežiť, nemôže si dovoliť byť milosrdný alebo sentimentálny a tiež že život nemá žiadnu cenu bez moci ho ovládať. Pochopila som a spriatelili sme sa - volal sa Dalzhel a bol povolaním vrah. Stal sa mi druhým otcom. Naučil ma bojovať jednoduchými zbraňami, mágiou aj slovami. Pár rokov na to sa mu jeho povolanie stalo osudným. Bol čas opäť zmeniť stanovisko. Rozhodla som sa trochu cestovať, až som sa dostala do neznámeho kraja a do dediny menom {{Vilova osada}}....and the rest is history.

Už sa možte na mňa aj http://skmi.science.upjs.sk/~murtinova/index.php?nav=gallery#baelara pozriet.