MoskvaObzeraDarySovietskymVodcom (DisiectaMembra) |
http://spravy.pravda.sk/tlac.asp?r=sk_zaujima&c=A061114_084522_sk_zaujima_p23
Pravda, 14. novembra 2006
Lenin pozliepaný z poštových známok, tabakových listov i ľudských vlasov. Stalin poskladaný z matíc a skrutiek. Utkaný i vyšívaný Chruščov a z cukru vymodelovaný Brežnev. Rusi s neskrývaným záujmom obdivujú dary, ktoré dostali ich bývalí komunistickí vodcovia.
V moskovskej výstavnej sieni Nová manéž, len desať minút pešo od Kremľa, sa ľudia tlačia pred vitrínami, aby nazreli za kulisy svojich nedávnych dejín. Niektorí sa nadchýnajú, iní poburujú, ďalší sa veselo zabávajú. Svedectvo o sovietskej dobe málokoho nechá ľahostajným. Aj preto organizátori z kremeľských múzeí tak opatrne komponovali výstavu. Návštevníkom akoby odkazovali: Obdarovanému vodcovi sa na zuby nepozeraj! "Nechceme rehabilitovať sovietsku ideológiu, ale ani nad ňou vyniesť rozsudok," hovorí kurátorka Oľga Sosninová. "Ide nám len o skúmanie."
"Spi, môj Lenin, spi, ty krásny, hajajú. Ticho svieti mesiac jasný, búvajú." Uspávanka napísaná zosnulému vodcovi boľševickej revolúcie je jedným z päťsto vystavených exponátov. Zostavovatelia sa dlhé dva roky morili s tým, ktoré zo záplavy darov predstavia verejnosti. Materiál napokon čerpali zo zbierok štrnástich múzeí. Výber bol mimoriadne bohatý.
Veď len z Výstavy darov pre súdruha Stalina, ktorú si v rokoch 1949 až 1953 pozreli milióny sovietskych občanov, sa zachovalo dvadsaťtisíc exponátov. Sú medzi nimi aj dojímavo prosté dary ako lacná sovietska kolínska od "občana Sovietskeho zväzu J. A. Zajdela" alebo svadobná obrúčka od oddanej robotníčky A. Pugačovovej z jaroslavlianskej automobilky. "Ľudia ho mali úprimne radi, nie ako tých dnešných," vzdychá nad vystaveným prstienkom dojatá starenka. "Ktože by už dnes politikovi dával niečo také osobné?" Jej muž, penzionovaný námorný dôstojník, však schladzuje manželkino nadšenie: "Pozri, aké hlúposti tu vystavujú! Vysmievajú sa. Sami však nič nedokázali."
Párik stredoškolákov sa len o pár krokov ďalej pri videoprojektore chichúňa nad zostrihom dokumentov o tom, ako pracovné kolektívy v roku 1949 s pietnou vážnosťou pripravovali svoje dary k sedemdesiatym narodeninám súdruha Stalina. A pán v stredných rokoch si so škodoradostným úškrnom obzerá prejav Stalina, vyšívaný písmenko po písmenku, ktorý jeho autorka, dôchodkyňa Dergačovová darovala XX. zjazdu sovietskych komunistov, netušiac, že práve ten zúčtuje s kultom osobnosti dovtedy nedotknuteľného vodcu.
Invalidná žena prstami na nohách roky pracovala na čipkovanom prestieraní. Poslala ho do Kremľa s odkazom "Ďakujem krajine, že môžem žiť šťastne." Nie všetky dary však boli nezištné. Jeden vidiecky holič, ktorý vytvoril Leninov portrét z vlasov svojich zákazníkov, sa na priloženom lístku neostýchal opýtať, či by sa preňho v Moskve náhodou nenašiel byt a práca hlavného kremeľského kaderníka.
Prejavmi úcty a oddanosti kremeľských vodcov nezahŕňali len sovietski občania. Návštevníci výstavy môžu obdivovať aj dary pochádzajúce z bývalého bratského Československa: krojované bábiky, porcelán, umelecké sklo. Vkusný dar dostal Chruščov - tapisériu Janka Alexyho Jánošíkova družina. Gorbačov si z Prahy odniesol symbolický kľúč od mestských brán. Robotníci z Kladna poslali súdruhovi Stalinovi k sedemdesiatinám vázu plnú oceľových ruží.
"Veľkému štátnikovi, múdremu učiteľovi, priateľovi Československa J. V. Stalinovi od Severočeských tukových závodov," stojí vygravírované na masívnej kovovej truhlici, pripomínajúcej monštruózne puzdro na mydlo. Ešte väčší gýč sa však podaril poľským robotníkom z leteckých závodov v Lodži. Súdruhovi Stalinovi poslali telefón s nebezpečne vyzerajúcim slúchadlom v tvare kladiva a kosáka.