ListKozakov (DisiectaMembra) |
(Jaroslav Straka)
Obraz Iľju Repina Záporožci píšu list tureckému sultánovi Mohamedovi IV. zachytáva atmosféru kozáckej diplomacie.
Tradícia kozáctva je v Rusku veľmi silná. V skutočnosti najvýznamnejšie centrum kozákov bolo na Dnepri v dnešnej Ukrajine. Kozáci chránili hranice cárskej ríše a vojenská činnosť bola pre nich každodennou povinnosťou. V rokoch 1678-1681 sa odohrávala prvá rusko-turecká vojna a sultán Mohamed IV. sa snažil zabrať celú Ukrajinu. Poslal veľké vojsko pod velením vezíra Kara Mustafa, aby kozákov, Rusov a Poliakov vyhnal. Z tohto obdobia pochádza z roku 1680 list sultána Mohameda kozákom, ako aj kozácka odpoveď. V archívoch sa nachádza niekoľko variantov tejto odpovede.
List zaujal aj známeho ruského maliara Repina, ktorý celú situáciu majstrovsky stvárnil. Ako kozáckeho pisára namaľoval Repin autora dejín záporožských kozákov Javornického, s ktorým sa radil pri tvorbe svojho diela. Na prvý pohľad nás uchváti táto charakteristická udalosť zo života záporožských kozákov, zvláštne zobrazenie postáv, kolorit, živý temperament a plnosť kompozície. Z hľadiska dejín diplomacie je to vynikajúce zobrazenie vzniku známeho dokumentu - odpovede na list tureckého sultána, ktorý sa spolu so sultánovým listom rozoberá na všetkých diplomatických akadémiách vo vete ako zvláštny jav diplomatickej korešpondencie.
Kozáci neboli spokojní s výsledkami mierovej zmluvy uzavretej v Zorawne 16. októbra 1676. Naďalej prepadávali turecké kolóny a snažili sa koristiť aj na území obsadenom Turkami. Rozhnevaný sultán im napísal:
Ja sultán, syn Mohameda, brat Snka a Mesiaca, vnuk a námestník Boží, vládca všetkých ríš, Macedónskej, Babylonskej a Jeruzalemskej, ako aj Veľkého a Malého Egypta, kráľ kráľov, panovník panovníkov, nepremožiteľný a nikým neporazený rytier, neustály ochranca Božieho hrobu, opatrovník Pána Boha, nádej a útecha moslimov, ochranca kresťanov rozkazujem vám, záporožskí kozáci, vzdajte sa mi dobrovoľne a bez odporu. Svojimi prepadmi ma viac neznepokojujte!
Mohamed, sultán Turecka.
Sultánov list má z hľadiska diplomacie charakter osobnej nóty. Jeho obsah je lakonický, jednoznačný a pre kozákov urážlivý. Veď kozáci obľubovali slobodu a voľnosť a tureckého sultána sa nezľakli. V odpovedi reagovali na každý bod jeho listu, a to rovnako urážlivo a sarkasticky. Ich diplomatická odpoveď vyznela takto:
Ty počuj, čert turecký, prekliaty brat a kumpán satana, sekretár samotného Lucifera. Aký si Ty dočerta rytier, keď holou riťou ani ježa nezabiješ. Nech sa čert vyserie a tvoje vojsko požerie.
Nebudeš Ty, sukin syn, nad kresťanmi vládnuť! Tvojho vojska sa my nebojíme. Na zemi aj na vode sa s Tebou budeme biť, hnusný prekliaty syn, job Tvoju mať!
Ty babylonský kuchynský paholok, Ty macedónsky zloduch, Ty jeruzalemský varič piva, Ty alexandrijský zdierač kozích mrcín, Ty svinský pastier Veľkého a Malého Egypta, Ty kocúr z Kamčatky, Ty arménska sviňa, Ty podolský lupič a náš... Ty šašo nášho Pána Boha, Ty pohanské poleno, Ty bravčová hlava, Ty kobylia riť, Ty psí ňufák, Ty nepokrstený bastard, job Tvoju mať. Nebudeš Ty kresťanom ani svine pásť. Teraz končíme. Dátum nevieme, pretože nám chýba kalendár. Aký je mesiac, či je v splne alebo nie, mesiac je na nebi a rok vo hviezdach, deň je u nás ako u Vás. Zato nás bozaj v riť!
Ivan Sirko a jeho záporožská družina.
Tento prejav kozáckej diplomacie je stále živý. Veď ešte vlani hodnotili predstavitelia Európskej únie úradnú nótu z Juhoslávie, že je rovnako urážlivá ako list kozákov.
(Národná obroda, 31. 03. 2001)