Mytológia v sexi balení (DisiectaMembra) |
Nedajte sa odradiť absurdne gýčovitou obálkou, ktorá pripomína dievčenské denníky na zapisovanie predpubertálnych múdrostí o láske a šťastí. Pod naivnou tvárou skrytou v zlatohnedom jesennom lístí sa skrýva veľmi dobré čítanie, ktoré osciluje medzi lyrickým realizmom temného Františka Švantnera a jeho Nevesty hôľa fantasy Tolkienovského typu. V údoliach, ktoré akoby vyrástli na plodenie slovanskej mytológie, stretnete drakov aj drakobijcov, upírov, strašné Poludnice aj krutú Morenu. A celým tým svetom vás povedie Pavelkovej „nevesta hôľ“, dievča obdarované talentom (i prekliatím) liečiť, strhávať z druhých bolesť, riešiť ťažké ľudské situácie, zachraňovať a byť pri tom odstrčená, obávaná, sama, ved ma s tajuplnou mocou, ale aj príťažlivým telom a krásnou tvárou menom Vimka.
Napriek tomu, že je Alexandra Pavelková domáca autorka, jej Príbehy o Vimke vychádzajú po prvý raz v celku a v slovenčine. Knihu tvoria dva samostatné poviedkové cykly Prekliata prísaha a Zlomená prísaha, ktoré dopĺňa novela Príchod zimy. Poviedkové cykly vyšli samostatne knižne v češtine, kde je čitateľská základňa pre fantasy stále výrazne početnejšia. A navyše v rámci pop-kultúrnych literárnych žánrov sa zatiaľ slovenské vydavateľstvá skôr orientovali na ženské romantické romány, ako na subkultúru priaznivcov fantasy, sci-fi, ale aj detektívok. Pavelková nevstupuje na scénu ako nováčik, aj keď nepodarená trilógia Miešanci, ktorú napísala so Štefanom Konkolom, jej práve dobré meno neurobila. Som presvedčený, že bez spoluautora si svoju reputáciu napraví.
Vimka je v prvom rade charakterová postava. Hneď na začiatku prvého poviedkového cyklu pred nami vyrastá krásna žena, ktorá je obdarená liečiteľským, vedmovským talentom. Dokáže prevziať na seba cudziu bolesť, vyliečiť vážne zranenia aj boľačky. Táto schopnosť ju však - ako to už v tradičných kultúrach býva - vyčleňuje z kolektívu na okraj. Ľudia ju majú v úcte, no zároveň sa jej boja. Sme v prehistorických časoch, Vimka prechádza krajinou nabitou energiou pohanských božstiev, príšer, vlkolakov, jednorožcov. Obyčajní ľudia žijú v temnote svojho všedného života, roztratení v údoliach, ustráchaní vo svojej všednosti starovekého boja o holé prežitie. Ved ma Vimka je istým spôsobom narušiteľka tejto pokory pred svetom, pretože je nebojácna, vládne tajomnými silami, a navyše je krásna. Dokonca má rada sex, ktorý tu plní očistnú a vášnivú úlohu, a tak posúva fantasy k staršiemu ako detskému čitateľovi. Nebojte sa však, sex je cudný, dráždivý, príťažlivý, takmer panenský, ale rozhodne nie naivný. Vedma Vimka spĺňa typizované predstavy o fantasy literatúre na výbornú. Jej nadprirodzené schopnosti slúžia spravodlivosti, aj keďpráve preto sa dostáva do morálnych konfliktov. Nechce však zradiť svoju prísahu liečiteľky, ktorá bude pomáhať všetkým, ktorí pomoc potrebujú - aj zranenému upírovi, umierajúcemu drakovi či dobyvateľovi ríše. Pavelková ju stavia priam do existenciálnych situácií a neraz svet jej fantasy odrazu pripláva k brehom vážne sa tváriacej spisby, v ktorej sa o morálnom správaní človeka tak rado a neraz povrchne pochybuje. V týchto chvíľach pripomína Pavelková naozaj temné hvozdy a urputné vášne našich lyrizovaných prozaikov, Švantnera, Chrobáka, Ondrejova. S nimi má blízku nielen domácu búrlivú prírodu, ktorá tak dobre odráža vnútorný svet postáv, ale aj existenciálne a individuálne otázky, v ktorých sa Vimka ocitá. Otázka zmyslu existencie, dobra, spravodlivosti sa prejavuje vo vyhrotených situáciách, v ktorých musí Vimka rozhodovať o osude svojom aj ľudí okolo seba. Pavelková v tomto smere prekračuje obyčajnú fantasy literatúru. Stáva sa silnou rozprávačkou, pre ktorú sú draci, vedmine schopnosti či pálčivé zabijacké Poludnice rekvizitami. To, o čo tu naozaj ide, je prežitie. Také, pri ktorom sa dá na konci pozrieť smrtiacej Morene do očí.
Veľmi príjemnou časťou Pavelkovej písania je ukotvenie príbehov vo franforcoch slovanskej mytológie. Je úchvatné, ako sa jej podarilo preniesť atmosféru tradičnej slovanskej kultúry s jej strachom, Perúnom, Morenou, zvyklosťami do živého literárneho textu. Jej rozprávanie je uveriteľné, prijateľné, nepôsobí násilne. Odrazu dostala naša domáca mytológia nie násilnú podobu akejsi vynútenej zvykoslovnosti, ale ožila v literárnom texte, v rozprávaní. V tomto smere si na svoje prídu aj čitatelia, ktorímajú radi pocit archetypálnosti, dôverne známej prívetivosti tradície, vôňu predkov, dreva, statku. Alexandra Pavelková vytvorila príťažlivý svet, ktorý môže spokojne konkurovať poľskej alebo anglickej fantasy s jej mytologickým svetom. Tento čarovný Pavelkovej svet má ešte jednu šťavnatú vlastnosť. Jazyk knihy je lákavý, hladký. Aj keďmiestami narazíte na podivuhodné slovné zvraty a kalky, prach starobylosti a jazyka našich predkov tu vanie z každej stránky. Prísaha - Príbehy o Vimke pôsobia osviežujúco v súšach dnešnej domácej spisby. Pavelková sa nehrá na intelektuálku, ale na literátku, ktorá rozpráva príbehy. Tajuplné, exaltované, mytologické, ale predovšetkým čitateľné. Vďaka za príjemný čitateľský zážitok, ktorý kazí len tá školácky zlá obálka.
Alexandra Pavelková: Prísaha - Príbehy o Vimke / Slovart Autor: Martin Kasarda (autor je spisovateľ) Pravda, 3. 3. 2007, http://dennik.pravda.sk/sk_dennik.asp?r=Akumst_knihym&c=kumst_knihym_5_1