Procedúry a funkcie sú základom hierarchickej štruktúry programu.

Hierarchická štruktúra programu úzko súvisí s postupným návrhom programu metódou zhora nadol.

Týmto spôsobom prechádzame od globálneho návrhu algoritmu riešenia daného problému postupným rozpracovávaním abstraktných príkazov až k zápisu algoritmu v programovacom jazyku. Abstraktné príkazy, o ktorých tu hovoríme, môžu byť zrealizované práve pomocou procedúr a funkcií.

Typ záznam - record

• pole = n-tica premenných (položiek), ktoré musia byť rovnakého typu
• záznam = n-tica premenných (položiek), nemusia byť rovnakého typu
• premenná typu záznam sa skladá zo svojich súkromných premenných
• prístup pomocou mena položky (selektor)
• s celým záznamom nie je povolený ani vstup ani výstup (len po položkách)
• priradenie je povolené len identického typu (ako pre polia)
• môžu byť použité ako parametre procedúr, resp. výsledok funkcie

Type
  zaznam = record
    meno:array[1..10] of char;  { 10 bajtov}
    rocnik:1..5;                { 1 bajt}
    priemer:real;               { 8 bajtov}
  end;

• v pamäti sú položky uložené tesne za sebou:

meno

rocnik

priemer

Var
   z:zaznam;
begin
  ...
  z.meno:='Jan Hrasko';
  z.rocnik:=1;
  z.priemer:=1.33;
  ...
end;

Type
  bod=record x,y:real end;

V príklade si všimnime, že špecifikácie formálnych parametrov sú oddelené bodkočiarkou.

• parametre volané hodnotou,
• parametre volané menom, var-parametre
• procedúrové parametre,
• funkcionálne parametre

Funkcie

procedure min(a,b:integer; var m:integer);
begin
  if a<b then m:=a else m:=b;
end;

• v hlavičke podprogramu musíme okrem formálnych parametrov zadať aj typ funkcie
• v tele funkcie sa musí do špeciálnej lokálnej premennej Result priradiť nejaká hodnota - táto bude výsledkom funkcie
• lokálna premenná Result je automaticky už zadeklarovaná (my ju nesmieme deklarovať) a je rovnakého typu ako je typ funkcie
• POZOR! táto premenná má na začiatku nedefinovanú hodnotu, t.j. ak do nej nič nepriradíme, výsledkom bude nezmysel...

function min(a,b:integer):integer;
begin
  if a<b then min:=a else min:=b;
end;

function min(a,b:integer):integer;
begin
  if a<b then Result:=a else Result:=b;
  { v Turbo pascale bolo min:=a}
end;

Príklady:

function pismeno(z:char):boolean;
begin
  Result:=(z>='a') and (z<='z') or (z>='A') and (z<='Z');
end;

function jecifra(z:char):boolean;
begin
  Result:=(z>='0') and (z<='9');
end;

function cifra(z:char):integer;
begin
  if jecifra(z) then Result:=ord(z)-ord('0')  
  else Result:=-1
end;

• Logická funkcia odd, ktorá vracia true, ak je celé číslo, ktoré je jej parametrom, nepárne (pozn.: odd je už preddefinovaná ako štandardná funkcia):

function odd1(x:integer):boolean;
begin
  Result:= x mod 2 = 1;
end;

function suma(N:integer):integer;
begin
  Result:=0; 
    while N>0 do begin
    Result:=Result+N;
    dec(N);
  end;
end;

• Funkcia, ktorá vracia znak zo vstupu, pričom vracia ' ' ak bol eoln, '#' ak bol eof (znaková premenná z je globálna):

var
  z:char;

function znak(var t:TextFile):char;
begin
  if eof(t) then z:='#'
  else if eoln(t) then begin z:=' '; readln(t) end
  else read(t,z);
  Result:=z;
end;

Poznámka:

všimnite si použitie textového súboru ako formálneho parametra - zapamätajte si, že textový súbor ako parameter musí byť vždy typu var-parameter!

• Zaujímavá je potom časť programu, ktorá preskakuje všetky medzery a konce riadkov:

  while znak(t)=' ' do;

function mocnina(x,K:integer; var ok:boolean):integer;
var
  hranica:integer;
begin
  Result:=1; hranica:=maxint div x;
  while (K>0) and (Result<=hranica) do begin
    Result:=Result*x;
    dec(K);
  end;
  ok:=K=0;
end;

• Programová jednotka—UNIT (niekedy tiež nazývaná knižnica procedúr a funkcií) je ucelený úsek programu, ktorý obsahuje preddefinované konštanty, typy, premenné, procedúry a funkcie.

• Definícia týchto veličín sa obyčajne týka jedného problému, jednej oblasti. Napríklad, grafický výstup (Unit Graph).

• Programové jednotky si môže používateľ definovať sám alebo môže použiť už vopred definované štandardné programové jednotky.

• Používanie týchto jednotiek umožňuje program rozdeliť na niekoľko nezávislých častí, ktoré je možné kompilovať nezávisle a potom ich spojiť do jedného celku.

• Každá z týchto programových jednotiek je tiež použiteľná vo viacerých programoch.

• Všetky prvky uvedené v časti implementation sú pre verejnosť ukryté, teda sú nedostupné v iných programoch a programových jednotkách.

• Môžu tu byť definované pomocné procedúry, funkcie, premenné, konštanty a typy a tiež sú tu definované telá procedúr a funkcií deklarovaných v časti interface.

• Inicializačná časť začína slovom begin a používa sa na nastavenie počiatočných hodnôt ľubovoľných údajových štruktúr, otvorenie potrebných súborov, a pod.

• Táto časť je vždy vykonaná pred prvým výkonným príkazom hlavného programu.

• Ak program používa viac programových jednotiek, ich inicializačné časti sú vykonané v poradí zápisu jednotiek v klauzule uses.

• Pred použitím je programová jednotka najprv preložená, čím vznikne súbor s koncovkou .TPU (Turbo Pascal Unit).

• Tento preložený kód je použitý spolu s hlavným programom, ktorý danú programovú jednotku používa, čo je vyjadrené pomocou klauzuly uses, pri zostavovaní spustiteľného programu.

• Ak hlavný program používa viacej programových jednotiek, v klauzule uses ich možno zapísať v poradí závisiacom od toho, či jednotka používa inú. Je nutné dodržiavať pravidlo, ktoré hovorí, že je možné použiť len to, čo už bolo deklarované.

• V nasledujúcom príklade uvedieme použitie programovej jednotky mat_unit, ktorá bola uvedená v predchádzajúcom odseku.