Čiaru nad, resp. pod matematickým výrazom môžeme vysádzať tak, že daný text ohraničíme medzi \overline{ resp. \underline{ a }.
\documentstyle[a4,12pt,slovak]{article}
\pagestyle{empty}
\begin{document}
$$ \underline{a_1+a_2+a_3+a_4} $$
\end{document}
Derivácie sa v matematike značia niekoľkými spôsobmi. Ak chceme použiť apostrof, jednoducho napíšeme derivovanú premennú a za ňu napíšeme symbol " ' ". Tento a ďalší spôsob zápisu derivácie funkcie jednej premennej ukazuje jednoduchý príklad.
\documentstyle[a4,12pt,slovak]{article}
\pagestyle{empty}
\begin{document}
$$ y=x' $$
$$ y=x^{(2)} $$
\end{document}
Ďalší, a asi aj častejší, spôsob zápisu derivácie môžeme jednoducho "vymodelovať" zo zlomkov a exponentov (horných indexov). Pri parciálnych deriváciach použijeme naviac znak \partial.
\documentstyle[a4,12pt,slovak]{article}
\pagestyle{empty}
\def \d {\mbox{d}}
\begin{document}
$$ z=\frac{\d^2 y}{\d x^2} $$
$$ z=\frac{\partial^2 f(x,y)}{\partial x\partial y} $$
\end{document}
Všimnite si príkaz \mbox, ktorý slúži na vysádzanie normálneho textu v matematickom prostredí, a tiež príkaz \def, ktorým definujeme nový príkaz. Použitie tohto príkazu je nasledovné:
\def \novy_prikaz {postupnosť existujúcich príkazov}
V našom príklade sme definovali nový príkaz \d, ktorý nám vytlačí znak d (znak diferenciálu) kolmým písmom (antikvou).
Integrály sa tlačia podobne ako sumy, namiesto \sum však použijeme \int. Na príklade si všimnite rozdiel medzi sumami a integrálmi, ktoré sú vysádzané v texte, a tými, ktoré sú na osobitných riadkoch.
\documentstyle[a4,12pt,slovak]{article}
\pagestyle{empty}
\def \d {\mbox{d}}
\begin{document}
$$ \sum_{i=0}^n a_{i} $$
$$ \int_0^{\frac{1}{2}} x^3 \cos x \d x $$
V texte: $ \sum_{i=0}^n a_{i} $ a $ \int_0^{\frac{1}{2}} x^3 \cos x \d x $.
\end{document}
Na tomto mieste je vhodné spomenúť, ako sa vysádzajú zátvorky. Jednoduché zátvorky napíšeme do zdrojového súboru priamo, { a } pomocou sekvencií \{ a \}. Ak pred ľavú resp. pravú zátvorku dáme \left, resp. \right, LaTeX sám určí veľkosť zátvorky. Ale pozor! Ak použijete \left, musíte použiť aj \right. Ak druhú zátvorku nechcete vytlačiť použite, \right. (\right s bodkou). Niekedy je výhodnejšie nastaviť veľkosť zátvorky ručne. Skúste v nižšie uvedenom príklade použiť na vysádzanie zátvoriek \bigl, \Bigl, \biggl alebo \Biggl namiesto slova \left a \bigr, \Bigr, \biggr či \Biggr namiesto \right.
Pre matice sa používa prostredie array, ktoré sa chová podobne ako prostredie tabular. Vyskúšajte si tento príklad:
\documentstyle[a4,12pt,slovak]{article}
\pagestyle{empty}
\begin{document}
$$ {\bf A}=\left(
\begin{array}{cccc}
a_{11} & a_{12} & \cdots & a_{1n} \\
a_{21} & a_{22} & \cdots & a_{2n} \\
\vdots & \vdots & \ddots & \vdots \\
a_{m1} & a_{m2} & \cdots & a_{mn} \\
\end{array}
\right) $$
\end{document}
Príkazy \ldots, \cdots, \vdots a \ddots slúžia na vypísanie trojicie bodiek (...). \ldots ich vytlačí vodorovne na základnú čiaru, \cdots do stredu výšky znaku, \vdots vertikálne a \ddots diagonálne.
Nasledujúci príklad ukazuje ďalšie použitie prostredia array.
\documentstyle[a4,12pt,slovak]{article}
\pagestyle{empty}
\begin{document}
\begin{equation}
|x|=\left\{
\begin{array}{ll}
x & \mbox{ak}\ x\geq0 \\
* x & \mbox{ak}\ x<0 \\
\end{array}
\right.
\end{equation}
\end{document}
Pre vkladanie obrázkov do textu je vhodné použiť makro súbor epsf. To že ho chcte používať, oznámite LaTeXu tak, že slovo epsf uvediete medzi voliteľnými parametrami (teda tými medzi [ a ]) v príkaze \documentstyle. (V LaTeX2e (viď 1. diel) je na tlač obrázkov výhodnejšie použíť iný balík - na tento spôsob sa pozrieme v niektorom z ďalších dielov seriálu.) Ako je z názvu makro súboru jasné, vkladané obrázky musia mať formát (encapsulated) postscript. Existuje mnoho programov konvertujúcich na tento formát, medzi najznámejšie patrí program xv. Taktiež je možné s veľkou výhodou použiť program GIMP (GNU Image Manipulation Program).
Na mieste, kde chcete vložiť daný obrázok, použijete príkaz
\epsfbox{meno_suboru.ps},
kde meno_suboru.ps je meno súboru, v ktorom je uložená daná obrazová informácia. Môžete použiť aj voliteľné parametre, napr.
\epsfbox[0 0 30 50]{meno_suboru.ps}
V tomto prípade sa geometria ohraničenia (bounding box) nebude čítať zo súboru, ale použije sa zadaná. Obrázok môžete zväčšiť alebo zmenšiť použitím sekvencie
\epsfxsize=šírka
resp.
\epsfysize=výška
pred použitím \epsfbox. Ostávajúca hodnota (teda výška, resp. šírka) sa dopočíta tak, aby bol zachovaný pomer pôvodna šírka ku pôvodnej výške.
\documentstyle[epsf,a4,12pt,slovak]{article}
\pagestyle{empty}
\begin{document}
\epsfxsize=2 cm
\epsfbox{priklad.eps}
Text...
\end{document}
