Diel IV.

V tomto dieli sa pozrieme na sadzbu matematických výrazov. Týmto možno sklameme mnoho čitateľov, ale myslíme si, že bez zastavenia sa pri matematike by náš seriál o LaTeXu nebol úplný.

Tých, ktorí sa rozhodli, že dnešnú časť preskočia, môžeme potešiť informáciou, že v ďalšej časti sa budeme venovať okrem pokračovania sadzby matematického textu aj grafike pod LaTeXom a postupne sa budeme zaoberať rôznymi balíkmi, ktoré pre LaTeX existujú. A aby ste ani od dnešného dielu neodišli naprázdno, ponúkame vám (ale i tým ostaným, ktorí budú pokračovať ďalej) jednoduchý príklad vertikálneho (a aj celkového) stredenia.

	\documentstyle[a4,12pt,slovak]{article}
	\pagestyle{empty}

	\begin{document}
	\begin{center}
	Homeless, s.~r.~o
	\vfill
	Dodo Bezdomovec\\
	{\bf Záverečná správa}
	\vfill
	1999\\
	Pod Mostom
	\end{center}
	\pagebreak
	\end{document}

Matematický text píšeme v LaTeXu alebo v prostredí math, alebo ho uzatvárame medzi $ a $ (resp. medzi \( a \)). Skúste si skompilovať nasledujúci zdrojový súbor.

	\documentstyle[a4,12pt,slovak]{article}
	\pagestyle{empty}

	\begin{document}
	$c=a+b$
	\end{document}

Sadzba zložitejšieho matematického textu nebude taká priamočiara ako v tomto príklade. Ak chceme napísať mocninu, napríklad x na druhú, spravíme to takto:

	$x^2$

Ak by mal exponent viac ako jeden znak, exponent uzavrieme medzi { a }. Podobne sa vysádzajú aj dolné indexy, len namiesto znaku ^ použijeme znak _. Napíšte a skompilujte si tento príklad:

	Nájdite prirodzené čísla $n_1$ a $n_2$ také, aby aj číslo $m$ pre ktoré
	platí $m^2=n_1^2+n_2^2$ bolo prirodzené.

Určite ste si v odbornej literatúre všimli, že zložitejšie výrazy či rovnice sa píšu na osobitné riadky a stredia sa. To môžeme docieliť použitím prostredia displaymath alebo tak, že daný výraz uzavrieme medzi $$ a $$. Ak navyše chceme, aby sa výrazy či rovnice číslovali, použijeme prostredie equation. Ukážme si to na príklade hore uvedeného textu.

	\documentstyle[a4,12pt,slovak]{article}
	\pagestyle{empty}

	\begin{document}
	Nájdite prirodzené čísla $n_1$ a $n_2$ také, aby aj číslo $m$ pre ktoré
	platí
	$$m^2=n_1^2+n_2^2$$
	bolo prirodzené.
	\end{document}

V matematickom texte sa veľmi používajú grécke písmená. Napríklad alfu vytlačíme, ak napíšeme $\alpha$. Podobne sa dajú vytlačiť aj ostatné grécke písmena, pre ktoré uvádzame sekvencie v prehľadnej tabuľke.

Druhú odmocninu môžeme vysádzať, ak výraz, ktorý sa nachádza pod ňou uzavrieme medzi \sqrt{ a }. N-tá odmocnina sa dá vytlačiť podobne, výraz však uzavrieme medzi \sqrt[n]{ a }.

\frac{...}{...} je príkaz, ktorým môžeme vytlačiť zlomok. V prvých zátvorkách napíšeme čitateľa, v druhých menovateľa.

Iste ste si všimli, že funkcie sa v matematickom texte píšu kolmým písmom, zatiaľ čo premenné (neznáme) šikmým. Ak ste sa pokúšali napísať výraz $sin x$, tak namiesto očakávaného textu ste dostali niečo ako súčin premenných s, i, n a x. Riešenie je veľmi jednoduché - pre všetky bežne používané funkcie sú zavedené sekvencie \meno_funkcie. Podobne ako pri gréckych písmenách aj tu uvedieme najčastejšie používané funkcie v tabuľke.

Na ukážku práce s odmocninami, zlomkami a funkciami si teraz uvedieme jednoduchý príklad.

	\documentstyle[a4,12pt,slovak]{article}
	\pagestyle{empty}

	\begin{document}
	$$ \lim_{x \to 0} \sqrt[3]{\frac{\sin x}{x}} = 1 $$
	\end{document}

Určite neušla vašej pozornosti sekvencia \to, ktorá vysádza malú šípku smerujúcu vpravo, matematické "ide ku" a fakt, že dolný index pre limitu sa vysádzal pod ňu, teda tak, ako je to zvykom. Položme si teraz nasledujúcu otázku. Čo ak by sme chceli, aby x nešlo k 0 ale k nekonečnu? Potrebujeme vedieť, ako vytlačiť znak nekonečno. A v matematike je predsa množstvo takýchto symbolov! Napríklad "je väčší alebo rovná sa", "pre každý" či "existuje aspoň jeden". Zoznam najčastejšie používaných symbolov uvádzame v tabuľke.

A nakoniec malé upozornenie. Symboly ako grécke písmeno alfa, sin, štvorček (\Box) sa dajú napísať len v matematickom kontexte! Ak ich chcete vložiť do bežného textu, musíte ich ohraničiť znakmi $.


Autor: Ján Kudlička. Vyšlo v PC Revue 10/99 a v Netáčiku.