Diel II.

V predchádzajúcom dieli sme si ukázali ako vytvoriť jednoduchý zdrojový dokument, ako ho skompilovať a ako si prezrieť DVI súbor.

Na disku nám zaberá miesto DVI súbor, ktorý však (zatiaľ) nevieme dostať na tlačiareň. Hmm. Spravme z neho najprv postscriptový súbor, s ktorým máme väčšie šance na úspech.

	$ dvips -t a4 -o subor.ps subor.dvi

Za parametrom -t programu dvips nasleduje formát papieru - v európskych častiach sveta to bude najčastejšie a4, za -o potom názov výstupného postscriptového súboru a nakoniec názov vstupného DVI súboru. Program dvips má okrem týchto parametrov množstvo ďalších zaujímavých možností (options); spusťte si dvips --help. Ako príklad týchto možností uvedieme možnosť vytvorenia postscriptového súboru len z párnych, alebo len z nepárnych strán dokumentu. (To sa hodí, keď chcete tlačiť obojstranne. Vytlačíte nepárne strany na papiere, tie narvete do zásobníku a tlačíte párne strany.)

Čo s postscriptom? Ak máte postscriptovú tlačiareň, alebo dobrého správcu, ktorý pripravil filtre (pre tlač postscriptových súborov), stačí napísať

	$ lpr subor.ps

Ak nie, môžeme použiť program gs (ghostscript). Povedzme, že vlastníte 9-ihličkovú tlačiareň, ovládajúcu ESC jazyk.

	$ gs -sDEVICE=eps9high -sOutputFile=\|lpr -sPAPERSIZE=a4 subor.ps
	...
	>>showpage, press  to continue<< GS>quit

alebo, ak sa chcete vyhnúť stláčaniu klávesu <Enter> a písaniu quit,

	$ gs -sDEVICE=eps9high -sOutputFile=\|lpr -sPAPERSIZE=a4 -dNOPAUSE - &lst; subor.ps

Zoznam zariadení (devices) si môžete pozrieť, ak spustíte (pod X)

	$ gs

a napíšete

	GS>devicenames ==

(Za devicenames musí ísť medzera!). To vaše si medzi nimi určite nájdete. To potom vložte namiesto eps9high z nášho príkladu.

Ak ste sa hrali s kompilovaním a prezeraním rôznych textov, mohlo sa vám stať, že ste nedostali očakávaný výsledok. V LaTeXu existujú špeciálne znaky, ktoré sa vám nepodarí priamo vytlačiť. Napríklad tento dokument

	...
	\begin{document}
	Ahoj! Všetko vyšlo na 100%. Pošli mi niečo naspäť.
	\end{document}

má takýto výstup

	Ahoj! Všetko vyšlo na 100

To preto, lebo % je špeciálny znak. Všetko, čo ja na riadku napísané za % sa neberie do úvahy. Ináč povedané, % je znak poznámky.

Podobne ste mohli obísť, ak ste v texte použili niektorý z týchto znakov

	$ & # % _ { } ~ ^ \ |

Znaky

	$ & # % _ { }

môžete zobraziť tak, že pred ne dáte \. Napríklad vyššie uvedený dokument si splní svojú úlohu, ak bude napísaný takto

	\documentstyle[12pt,slovak,a4]{article}

	\begin{document}
	Ahoj! Všetko vyšlo na 100\%. Pošli mi niečo naspäť.
	\end{document}

Všimnite si voliteľný parameter a4 v 1. riadku. Skúste dokument skompilovať bez neho, s ním a nakoniec skúste namiesto a4 dať a4wide. Vidíte rozdiel?

Niektorým z vás možno vadí číslovanie stránok. Štýl číslovania môžete zmeniť príkazom

	\pagestyle{štýl}

už pred \begin{document}. Parameter štýl môže byť niečo z tohto zoznamu:

• plain - čísla strán sú tlačené na spodnom okraji,
• headings - názvy kapitol a čísla strán sú tlačené na hornom okraji,
• empty - čísla nie sú tlačené.

Vlastný dokument môže byť (a väčšinou aj je) rozdelený na časti. Kniha je napríklad rozdelená na kapitoly. Tí z vás, ktorí čítajú odborné publikácie, vedia, že sú rozdelené na kapitoly (napr. 2), sekcie (2.3) , podsekcie (2.3.3). V LaTeXu môžete text deliť na sekcie (\section{}), podsekcie (\subsection{}) a podpodsekcie (\subsubsection{}) pri dokumentačnom štýle article (článok), pri štýle report (správa) a book (kniha) pribudne ešte kapitola (\chapter{}). V zátvorkách sú uvedené odpovedajúce príkazy LaTeXu, do {} sa dáva názov časti. Všetky časti sú číslované a príkazom \tableofcontents môžete vytlačiť obsah. Napr. zdrojový dokument

	\documentstyle[12pt,slovak,a4]{article}

	\begin{document}
	\tableofcontents

	\section{Sekcia 1}
	Toto je 1. sekcia.

	\subsection{Nadpis podsekcie}
	Príklad podsekcie.

	\subsubsection{Podpodsekcia}
	Príklad podpodsekcie.

	\section{Iný nadpis}
	Toto je 2. sekcia

	\end{document}

po 2-násobnej kompilácii vytlačí

  Obsah

  1  Sekcia 1                                                            1
     1.1  Nadpis podsekcie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1
          1.1.1  Podpodsekcia  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1

  2  Iný nadpis                                                          1

  1    Sekcia 1

  Toto je 1. sekcia.


  1.1    Nadpis podsekcie

  Príklad podsekcie.


  1.1.1   Podpodsekcia

  Príklad podpodsekcie.


  2    Iný nadpis

  Toto je 2. sekcia

  ...
                                      1

Dvojnásobná kompilácia (tzn. že spustíte 2-krát za sebou cslatex nazov.tex) je potrebná preto, lebo pri 1. kompilácii sa vytvára subor názov.toc (Table of Contents), ktorý sa pri 2. kompilácii použije pri príkaze \tableofcontents. Ak teda netlačíte obsah, stačí dokument kompilovať raz. Ak ho tlačíte, skompilujte dokument vždy 2-krát, aby ste zaručili správnosť obsahu.

Minule sme si povedali, že vlastný text dokumentu spolu s riadiacimi príkazmi píšeme medzi \begin{document} a \end{document}. Pri príkazoch \begin{} a \end{} ostaneme. Ak túto dvojicu vnoríte do zdrojového dokumentu, vytvoríte tým tzv. prostredie, ktorého názov je napísaný v { }. Myslíme, že jednoduchý príklad lepšie ukáže o čo ide, ako snaha teoreticky definovať prostredie.

	\documentstyle[12pt]{article}

	\begin{document}
	\begin{center}
	XYZ
	\end{center}
	\end{document}

\begin{center} a \end{center} vytvára prostredie center (stredenie). Čo to znamená? Všetko, čo je napísane medzi \begin{center} a \end{center} bude vystredené. Skúste si to!

Ďalšie dve prostredia, ktorých chovanie je podobné, sú flushleft a flushright. Vyskúšajte si skompilovať a pozrieť nasledujúce dva dokumenty

	\documentstyle[12pt]{article}

	\begin{document}
	\begin{flushleft}
	XYZ
	\end{flushleft}
	\end{document}

a

	\documentstyle[12pt]{article}

	\begin{document}
	\begin{flushright}
	XYZ
	\end{flushright}
	\end{document}