## a 1. vyjadruje priraďovací zlučovací vzťah, i, aj: brat a sestra; drevo porúbal a uložil v drevárni; povyše dediny dobehli ostatných i pridali sa k nim; ponúkal syr, mlieko aj slaninu, jednak (v rámci dvojčlennej spojky jednak – jednak, jednak – a jednak): poruchy štítnej žľazy liečia jednak v ústavnom ošetrení, jednak ambulantne, ako aj, ako i (vyjadruje zdôraznený zlučovací vzťah): otec, ako aj matka mu pomáhali pri úlohách, plus (pri spočítavaní; op. mínus): dva plus tri 2. pozri ale 1 3. pozri ach 1 4. pozri aha 1 ## a posteriori pozri skúsenostne ## a priori 1. pozri bezdôvodný 2. pozri vopred 1 ## a síce pozri správne čiže 1 ## a to pozri čiže 1 ## aba pozri nie 1 ## abatiša pozri opátka ## abbé pozri kňaz ## abdikovať zriecť sa funkcie, hodnosti, vlády, úradu a pod., odstúpiť, vzdať sa: minister abdikoval, odstúpil, vzdal sa, rezignovať: rezignoval z funkcie predsedu, hovor. poďakovať (sa): predseda vlády sa poďakoval, zastaráv. zaďakovať: minister mieni zaďakovať ## abecedár pozri šlabikár ## aberácia pozri odchýlka ## abiturient pozri maturant ## ablácia pozri denudácia ## ablegát pozri zástupca 2 ## abnormalita vymykanie sa norme, abnormálnosť, nenormálnosť: abnormalita, abnormálnosť, nenormálnosť pomerov, kniž. abnormita, nepravidelnosť: nepravidelnosť pulzu, úchylnosť, úchylka (nápadná odchýlka od normálneho stavu): duševná, psychická úchylnosť, úchylka, zvrátenosť, perverzita, perverznosť, zvrhlosť ## abnormálne 1. pozri abnormálny 2. pozri nadmieru, veľmi ## abnormálnosť pozri abnormalita, pomätenosť ## abnormálny ktorý sa vymyká z normy; odlišný od normálneho, prirodzeného, zvyčajného stavu, tvaru a pod. (op. normálny), nenormálny, neprirodzený (op. prirodzený): abnormálne, nenormálne správanie; abnormálny, neprirodzený rast, vývin, deformovaný: človek abnormálneho, deformovaného vzrastu, nepravidelný (op. pravidelný): abnormálny, nepravidelný cyklus, nezdravý, chorý, chorobný, úchylný (obyč. o telesnej schránke alebo o duševných stavoch človeka): nezdravá, chorá žiarlivosť; chorobná tučnota; choré, chorobné správanie; chorobné, úchylné prejavy, nevšedný, nezvyčajný, mimoriadny: nevšedné, nezvyčajné, mimoriadne sucho; mimoriadna situácia, neprimeraný, neuskutočniteľný, nerealizovateľný: neprimerané, neuskutočniteľné, nerealizovateľné nároky, požiadavky, zried. abnormný ## abnormita pozri abnormalita ## abnormný pozri abnormálny ## abo pozri alebo 1 ## abonent pozri predplatiteľ, zákazník ## abonentka pozri vstupenka ## abonentný ktorý je vopred zaplatený, predplatný: abonentný koncert; abonentný, predplatný lístok ## abonmán pozri predplatné ## abonovať pozri predplatiť, objednať 1 ## abortovať pozri potratiť 1 ## abortus pozri potrat ## abože pozri alebo 1 ## abrahámoviny pozri päťdesiatka ## abrakadabraka pozri čáry-máry ## absencia 1. nezúčastňovanie sa na niečom, chýbanie (op. prezencia), neprítomnosť, neúčasť: absencia, neprítomnosť, neúčasť na zasadaniach 2. pozri nedostatok 1 ## absolutista pozri diktátor ## absolutistický ktorý má neobmedzenú moc, neobmedzené rozhodovanie; založený na neobmedzenej vláde jednej osoby (obyč. panovníka), autokratický: absolutistická, autokratická monarchia, samovládny: samovládny režim, neobmedzený, absolútny: neobmedzený vládca; neobmedzená, absolútna moc, zastar. zried.: samoderžavný, samodŕžavný pozri diktátorský ## absolutizmus forma vlády, v ktorej vladárovi patrí neobmedzená moc, samovláda: zvrhnúť absolutizmus, samovládu, despotizmus (neobmedzené násilné vládnutie), krutovláda, hrôzovláda, tyrania, tyranstvo, tyranizmus, diktatúra (neobmedzená moc jednotlivca alebo skupiny), kniž. samoderžavie (absolútna vláda v cárskom Rusku) ## absolútne 1. pozri celkom 1, úplne 2. pozri doslova 2 ## absolútny vyskytujúci sa v plnej alebo neobmedzenej miere, úplný: absolútna, úplná zhoda názorov (op. neúplná, čiastočný); pacient potrebuje absolútny, úplný pokoj, totálny (všetko zahŕňajúci): totálny krach, totálna tma, expr. stopercentný: potrebujem mať stopercentnú istotu, dokonalý (absolútny v dokonalosti): mať absolútny, dokonalý sluch, bezvýhradný, bezpodmienečný (bez akýchkoľvek výhrad, podmienok): bezvýhradná, bezpodmienečná poslušnosť, bezhraničný (nepoznajúci hranice): mal moju bezhraničnú dôveru, neohraničený, neobmedzený, absolutistický (obyč. o záležitostiach moci, vládnutia): mať absolútne, neohraničené, neobmedzené právomoci; absolutistická moc, maximálny (dosahujúci maximum miery): absolútna, maximálna koncentrácia, diametrálny: diametrálny protiklad, jednoznačný, suverénny: absolútny, jednoznačný víťaz pretekov; v škole je absolútna, suverénna jednotka, drvivý: drvivá väčšina, zried. zvrchovaný: pocítila zvrchované šťastie, hlboký: zavládlo hlboké ticho, expr. svätý: všetko je absolútna, svätá pravda ## absolvovať 1. dokončiť štúdium na nejakej škole, vyštudovať, vychodiť, skončiť: absolvoval, vychodil, skončil univerzitu popri zamestnaní; vyštudoval, absolvoval s vyznamenaním 2. byť prítomný od začiatku do konca (a urobiť, čo treba), vykonať, zúčastniť sa: žiaci absolvovali, vykonali všetky predpísané cviky; zúčastnil sa na kurze, absolvoval kurz už minulý rok, odbaviť si: odbavili sme si, vykonali sme návštevu u príbuzných ## absorbovať mať schopnosť niečo do seba dostať a spotrebovať, vstrebať, prijať, pohltiť, vpiť, vsať: zem absorbovala, vstrebala, pohltila vlahu; pokožka dobre absorbuje, vpije, vsaje krém, neprepustiť (o svetle a zvuku): stena absorbuje, neprepustí hluk, adsorbovať chem. (absorbovať nejakú látku povrchovou vrstvou inej látky), povpíjať (postupne) ## absorbovať sa pozri vsiaknuť ## abstinencia zdŕžanie sa niečoho, najmä pitia liehovín: zachovávať úplnú abstinenciu, striedmosť, zdržanlivosť: pohlavná striedmosť, zdržanlivosť, zastar. striezlivosť: spolky striezlivosti, odriekanie, expr. pôst, kniž. frugalita (zachovávanie miery) ## abstinent kto sa zdržiava telesných pôžitkov, najmä pitia liehovín: stať sa abstinentom, nepijan, nefajčiar (kto nepije, nefajčí): sú tu samí nepijani, nefajčiari, expr. mních (striedmy človek) ## abstinentný pozri zdržanlivý ## abstinentský pozri zdržanlivý, nealkoholický ## abstrahovať pozri zovšeobecniť, nevšimnúť sa ## abstrakcia pozri idealizácia ## abstraktný 1. založený na abstrakcii, získaný abstrakciou (op. konkrétny), myšlienkový, ideálny: abstraktný, myšlienkový svet; abstraktná, myšlienková, ideálna konštrukcia, schéma, nekonkrétny: nekonkrétny dôkaz, pojmový (realizovaný v pojmoch): pojmové myslenie, kategórie, teoretický (op. praktický): teoretická úvaha, kniž. odťažitý: odťažitý problém 2. pozri neskutočný 1 ## absurdita pozri nezmysel ## absurdnosť pozri nezmysel ## absurdný pozri nezmyselný ## absurdum pozri nezmysel ## aby 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú účelovú a vedľajšiu vetu predmetovú, žeby: deti sa tuhšie k sebe primkli, aby, žeby premohli strach; oznámili nám, aby, žeby sme ich čakali na stanici; nedopustí, žeby jeho žena ťažko robila, poet. by: Ohníček išiel spať, by mohol ráno vstať. [J. Kráľ], nech, expr. nechže: zasvieť, nech lepšie vidíš, aby si lepšie videl; silne ho drž, nechže ti neujde; povedala mu, nech si veci uprace, že: zobrala krhlu, že poleje kvety, aby poliala kvety 2. uvádza vedľajšiu vetu prívlastkovú, podmetovú, doplnkovú (po záporných slovesách zmyslového vnímania), dôsledkovú (nadradená veta je záporná) a príslovkovú príčinnú (so záporom; v nadradenej vete sú slovesá typu báť sa), žeby, poet. by: predložil návrh, aby sa začalo rokovať; dačo sa už nájde, aby, žeby nemusel rukovať; ešte som ho nepočul, žeby prosil; nie je malé dieťa, aby, žeby si ho stále poúčal; bojí sa, žeby, by nespadol 3. uvádza vetu, v ktorej sa vyjadruje želanie, výstraha, žiadosť a pod., žeby, expr. abyže: Aby ste nám hanbu neurobili! Aby ťa čert vzal! Žeby si sa nám šťastne vrátil! Abyže si tam nezaháľal!, nech, expr. nechže: Nech, nechže to parom vezme! ## abyže pozri aby 3 ## acyklický pozri nepravidelný 3 ## ač pozri hoci ## ačida pozri áno, naozaj ## ačidali pozri áno, naozaj ## ačkoľvek pozri hoci ## ačpráve pozri hoci ## adagiový pozri pomalý 1 ## adamita pozri naháč ## adaptabilný pozri prispôsobivý ## adaptácia pozri úprava 1 ## adaptátor pozri upravovateľ ## adaptovať uspôsobiť na iné podmienky, zadaptovať, prispôsobiť: (z)adaptovali starú budovu na múzeum, upraviť, prerobiť: upravil, prerobil román na televíznu hru, zvyknúť, privyknúť, navyknúť (zrak, organizmus): adaptovať, zvyknúť oko na tmu ## adaptovať sa pozri aklimatizovať sa, prispôsobiť sa, asimilovať sa ## adekvátne 1. pozri primeraný, zodpovedajúci 2. pozri vhodne 1 ## adekvátny pozri primeraný, zodpovedajúci ## adept pozri začiatočník ## adhézia pozri priľnavosť ## adieu pozri dovidenia ## adié pozri dovidenia ## adjektívum lingv. ohybný slovný druh, ktorý vyjadruje vlastnosti predmetov, javov, prídavné meno ## adjustácia pozri úprava 2 ## adjustátor pozri upravovateľ ## adjutant pozri pobočník ## administratíva pozri správa 2 ## administratívny ktorý sa týka správy, riadenia, vybavovania verejných vecí, správny: administratívna, správna agenda, budova, kancelársky: administratívny, kancelársky štýl, úradný (oficiálne požadovaný, predpísaný): typický úradný postup, pejor.: úradnícky, byrokratický (úzkoprso sa pridržiavajúci administratívnych formalít, predpisov): úradnícky, byrokratický spôsob; byrokratický aparát ## administrovať pozri spravovať ## adolescentný pozri dospievajúci ## adoptant pozri osvojiteľ ## adoptívny pozri nevlastný ## adoptovanec pozri osvojenec ## adoptovať vziať niekoho do rodiny a pokladať za vlastného, osvojiť, zastar. prisvojiť si: adoptovali ho, osvojili ho ako sirotu, prijať za vlastné: po smrti rodičov prijali dieťa za vlastné ## adorovať pozri vzývať 1, vzývať 2, klaňať sa 2 ## adresný ktorý má adresáta; určený niekomu s určitým zámerom, mierený (presne): adresné, mierené slová, poznámky, konkrétny: adresná, konkrétna kritika (op. všeobecná) ## adresovať 1. pozri poslať 2 2. pozri určiť 2 ## adsorbovať pozri absorbovať ## adut pozri tromf 1 ## adventný pozri predvianočný ## adverbium pozri príslovka ## advokácia advokátske povolanie, advokátstvo, zastaráv. advokatúra, hovor. expr. fiškálstvo, zastar. pravotárstvo ## advokát právny zástupca: vziať si advokáta, právnik: poradiť sa s právnikom, hovor. expr. fiškál, zastar. pravotár, obhajca (advokát, ktorý zastupuje obžalovaného) ## advokátstvo pozri advokácia ## advokatúra pozri advokácia ## aeroplán pozri lietadlo ## afekcia pozri afekt ## afekt prudké hnutie mysle pri súčasnej strate kontroly vôle: konať v afekte, afekcia, vzrušenie, rozčúlenie: povedal to v afekcii, vo vzrušení, v rozčúlení, záchvat (náhly prudký prejav citov): záchvat smiechu ## afektácia neprirodzené, strojené správanie, hovorenie, afektovanosť: hovoriť bez afektácie, afektovanosti; afektovanosť v obliekaní, neprirodzenosť, strojenosť, nútenosť, póza: odpovedať s pózou, pozérstvo, pretvárka: spoločenská pretvárka ## afektívny pozri citový 1 ## afektovanosť pozri afektácia ## afektovaný pozri strojený, neprirodzený 2 ## afektovať pozri predstierať, tváriť sa ## afektový pozri citový 1 ## afélium pozri odslnie ## aféra pozri príhoda ## afinita pozri príbuznosť 1 ## afirmatívny pozri súhlasný 1 ## afirmovať prisviedčať, tvrdiť ## afiš pozri výveska 1, plagát ## agáčie pozri agátina ## agáčina pozri agátina ## agátina agátový les, porast, nár.: agáčie, agáčina ## agens pozri činiteľ 2, pôvodca 1 ## agent 1. obchodný zástupca: poisťovací agent, sprostredkovateľ: sprostredkovateľ kúpy, prostredník, ponúkač, zastar. akvizitér 2. pozri vyzvedač 3. pozri policajt ## agentúra pozri zastupiteľstvo ## agilita pozri aktivita 1 ## agilne 1. pozri aktívny 1, horlivý 2. pozri usilovne ## agilnosť pozri aktivita 1 ## agilný pozri aktívny 1, horlivý ## agitátor kto presviedčaním získava pre istý cieľ: volební agitátori, hovor.: korteš, verbovač ## agitovať vystupovať (obyč. verejne) za nejakú myšlienku alebo proti nej, robiť agitáciu, presviedčať, získavať: agitujú, presviedčajú, získavajú ľudí, aby volili ich stranu, horliť: agitovať, horliť za dobrú vec, kortešovať (získavať voličov, expr. horlivo sa za niečo zasadzovať), prehovárať, nahovárať, navrávať (na niečo) ## aglomerát pozri zhluk ## aglomerovať pozri hromadiť ## agnusok pozri talizman ## agnuštek pozri talizman ## agrár pozri statkár ## agrárnik pozri statkár ## agrárnický zastar. súvisiaci so stranou agrárnikov, zastar. agrárny: agrárnický, agrárny snem, pejor. zastar. argalášsky: argalášsky poslanec ## agrárny 1. pozri poľnohospodársky 2. pozri agrárnický ## agresia pozri útok 1 ## agresívny pozri útočný, dobyvačný ## agresor pozri útočník 1 ## agresorský pozri útočný, dobyvačný ## agrikultúra pozri poľnohospodárstvo ## agrikultúrny pozri poľnohospodársky ## aha 1. vyjadruje dovtípenie, pochopenie, ahá, ah: aha, ahá, teda tak sa to stalo; ah, už rozumiem, a, á, aá, áá: Á! – svitalo mu v hlave., ach, tak, ach, ták: Ach, tak! Teda aj ty si tam bol. 2. vyjadruje upozornenie, ukazovanie, ahá, ha: aha, ahá, ha, tam ide, ehe: ehe, už sú tu, hľa, kniž. ajhľa: hľa, ajhľa, aký je zrazu múdry, ľa, ľaľa, nár.: ľaď, ľaľaď, ľaľať, ľaďže, ľaľaďže: ľa, ľaľa, aj oni sú tu; Ľaľaď ho, ako by si vyberal. [Podjavorinská]; Ľaďže ti ho, akí fajnoví páni. [F. Kráľ], pozri, pozrite, hľaď, hľaďte, expr.: pozriže, pozriteže, hľaďže, hľaďteže: pozri(že), kto to tam ide; hľaďte(že), už sa vracajú, nár.: ny, ný, ni: Ny, vyťahuje z vrecka nôž. [F. Hečko]; Ni ... ni ... ľudia boží. [F. Kráľ] ## ahasverský pozri nespokojný ## ahasverovský pozri nespokojný ## ahjaj pozri nie 1 ## ahm pozri áno ## ahoj pozri dovidenia, servus 1 ## ahojček pozri dovidenia, servus 1 ## ahojko pozri dovidenia, servus 1 ## ahojte pozri dovidenia, servus 1 ## ach 1. vyjadruje príjemné alebo nepríjemné prekvapenie, ách, áách: ach, pozrime sa, ako sa tu všetko zmenilo, a, á, áá: Á, to ste vy?, bác: bác, to som si mohol myslieť, ejha: ejha, to je prekvapenie, fíha, fiha, fí, fú: fí(ha), to sa ti podarilo, ha, há, hah, hach, haj, háj, huh, huch: hah, či som sa zľakol, hí, híí, hjaj, hjáj: hí, hjaj, ale ich tu je, i, í, íí: í, veď ten nás vypráši, íha: íha, také čosi ešte nevidel, jé, jej, jéj, joj, jojoj, jój, juj: jej, jój, či si vyrástol, oh, óh, och, oj, ojej, ojéj, ojoj, ojój: och, oj, ojój, čo sa toho tam nazbieralo 2. vyjadruje túžbu, želanie, ách: Ach, ách, kedy tam už budeme?, eh, ech, ej: ech, ej, ale by som sa rád povozil, och, oj, joj, juj: oj, juj, či by som si dal z tej čokolády 3. vyjadruje bolesť, ách: ach, ách, kedy ma to prestane páliť, au: au, to bolí, ih, íh, oh, och, óho: ih, oh, zasrkol pri každom šľahnutí bičom, jaj, jáj, joj, jój, juj, júj: jaj, bolí; juj, všetko ma štípe, jajaj, jojoj, jujuj, jujúj: jojoj, nebi ma, už budem dobrý 4. pozri eh 1 ## achkať pozri nariekať 1 ## aj 1. vyjadruje priraďovací stupňovací alebo odstupňúvací vzťah, i: pozdravili sa, aj sa chvíľu porozprávali; prijmú ho na večeru, aj, i prenocujú, ba, ba aj, ba i: usmeje sa na neho, ba (aj) pohladí ho po ruke, ba ešte, ba ešte aj, ba ešte i: hnev pomúti rozum, ba ešte ho (aj) odoberie, a ešte, a ešte aj, i ešte: vyhrážal sa mu, a ešte ho (aj) udrel, ale aj, ale i: ráno mrzlo v horách, ale aj v nížinách, ba až, ba dokonca, ba dokonca aj, ba priam (vyjadruje zdôraznený stupňovací vzťah): zašiel do polí, ba vyšiel až na kopec; upokojil sa, ba dokonca (aj) zaspal 2. zdôrazňuje pripojený výraz, i: vrátil sa aj druhý raz; i brata tam stretol, tiež (stojí za zdôrazneným výrazom): ty tiež to urobíš, takisto, taktiež, rovnako: ty takisto, taktiež nesieš zodpovednosť; rovnako táto informácia je nepravdivá 3. pozri a 1 4. pozri áno ## ajaj 1. pozri ej 1 2. pozri nie 1 ## ajáj 1. pozri ej 1 2. pozri nie 1 ## ajhľa pozri aha 2 ## ak 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú podmienkovú, keď: málo máš jesť a piť, ak, keď chceš dlho živý byť; ak, keď dub spadne, i pes ho preskočí, pokiaľ, až: káva neškodí, pokiaľ sa pije s mierou; až mu neurobia po vôli, odíde, nech, expr. nechže: bol by spadol, nech(že) sa nechytí stola, expr. akže: akže sa bojíš, nechoď ta 2. pozri asi 1 ## akadémia pozri škola 1 ## akademický 1. týkajúci sa najvyššej vzdelávacej inštitúcie (vysokej školy, univerzity), vysokoškolský, univerzitný: akademická, vysokoškolská pôda; mať akademické, univerzitné vzdelanie; akademický, vysokoškolský titul; akademické, vysokoškolské práva a slobody 2. zameraný čisto teoreticky, odborne náročný; i pejor. nemajúci praktický význam, teoretický, abstraktný, kabinetný: akademická, teoretická debata; akademický, abstraktný, kabinetný problém, pejor.: učený, vedecký: je to veľmi akademické, učené, vedecké, prázdny, bezobsažný, neobsažný, pejor. jalový (neprinášajúci nič závažné, konštruktívne, podstatné): schôdzky majú charakter akademických, prázdnych, bezobsažných, neobsažných, jalových diskusií, pejor. priakademický (prehnane akademický) ## akcelerácia pozri zrýchlenie ## akcelerátor pozri urýchľovač ## akcent 1. pozri prízvuk 1, prízvuk 2 2. pozri ráz ## akcentovať vyslovovať s prízvukom, dávať prízvuk, prízvukovať: akcentoval, prízvukoval prvé slabiky, dával prízvuk na prvé slabiky, zdôrazňovať, podčiarkovať, vyzdvihovať, podťahovať, vypichovať, hovor. duplikovať (opakovane dávať prízvuk, dôraz na zmysel povedaného): akcentoval, zdôrazňoval, podčiarkoval základnú myšlienku, expr. priklincúvať, hovor. pritláčať ## akceptabilný pozri prijateľný ## akceptant pozri príjemca ## akceptovať pozri prijať 3 ## akceptovateľný pozri prijateľný ## akces pozri prírastok ## akcesorický pozri vedľajší 3 ## akcia 1. pozri podujatie, čin 2. pozri zábava 2 pozri účastina ## akcidentálne pozri náhodne ## akcieschopný pozri schopný ## akcionár pozri účastinár ## akciovka pozri spoločnosť 2 ## akiste pozri isto 3, pravdepodobne 1 ## aklamovať pozri súhlasiť 1 ## aklimatizovať sa prijať nové prostredie, podnebie, podmienky a naučiť sa v nich žiť, prispôsobiť sa, adaptovať sa: ťažko sa v novom prostredí aklimatizuje, adaptuje, prispôsobí, akomodovať sa: akomodovať sa novému prostrediu, zvyknúť si, privyknúť, navyknúť: zvyknúť si, privyknúť, navyknúť na teplejšie podnebie, zdomácnieť, udomácniť sa: niektoré stredomorské rastliny zdomácneli, udomácnili sa aj u nás ## akné pozri vyrážka ## ako 1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob alebo kvantitu, expr. akože: Ako(že) sa máš? Ako dlho zostaneš? Ako(že) to spravíš?, nár. alebo poet.: jak: Jak si to predstavuješ?, nár. jako 2. uvádza porovnávací výraz alebo porovnávaciu vetu, ani: oči ako, ani žúžoľ; robota mu ide ako, ani po masle, akoby: oblaky sú akoby namaľované, poet.: sťa, sťaby: rovný sťa jedľa; Stáročia sťaby zbrojnoši stoja. [Plávka], než (pri nerovnakosti iba po 2. stupni prídavných mien alebo prísloviek a po slovách iný, inak, opačný, opačne): lepší ako, než ja; je iný, než sme my; bolo to inak, ako, než som si myslel; skončilo sa to opačne, než sme predpokladali, zried. čo: zje toľko čo otec, nár. alebo poet. jak, nár. jako: Slnko jak koráb v krvavých vodách plá pod oblohou. [Krasko], nár. lež: Lepšie je dievčatku lež neveste. [Šoltésová] 3. uvádza vedľajšiu vetu doplnkovú, že: počul ho, ako sa vyhráža; videl som brata, že odchádza 4. hovor. uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch a pod., hovor. expr. akože: ty si ho ako vyhodil; on sa akože bránil 5. pozri keď 1 6. pozri ledva 2 ## akoby 1. vyjadruje prirovnávací vzťah, ako keby: reval, akoby ho z kože drali; chvíľu postál, akoby, ako keby rozmýšľal, čo spraviť, poet. sťaby: slabý, sťaby trpký úsmev sa jej zjavil na tvári, kniž. kvázi: uplatnil kvázi vedecký postup, ani keby, ani čo by, ako čo by: vchádzal pomaly, ani keby sa bál; bežal tak pomaly, ani čo by nevládal; vonku fúkalo, ako čo by sa tam všetci čerti ženili, nár. alebo poet. jakby: Čuvy jakby švihol dych napätej struny. [Plávka], nár. žebože 2. pozri ako 2 ## akokoľvek 1. pozri hocijako 1 2. pozri hoci ## akomodovať sa pozri aklimatizovať sa ## akonáhle pozri sotva 3 ## akord 1. pozri harmónia 1 2. pozri úkol ## akordeón pozri harmonika ## akosi pozri nejako ## akosť pozri kvalita ## akostný 1. týkajúci sa akosti, kvality, kvalitatívny: akostná, kvalitatívna trieda; akostný, kvalitatívny rozdiel (op. kvantitatívny), odb. bonitný 2. ktorý má dobrú akosť (obyč. o veciach materiálnej povahy), kvalitný (op. nekvalitný): akostný, kvalitný tovar, prvotriedny (ktorý má 1. akostnú triedu): akostné, prvotriedne výrobky (op. druhotriedne), dobrý: akostné, dobré potraviny ## ako-tak 1. pozri nejako 2. pozri trocha 2, zhruba 1 ## akože 1. pozri ako 1, ako 4 2. pozri áno ## akreditovať pozri poveriť ## akrobat pozri artista ## akropola pozri hrad ## aksamiet pozri zamat ## aksamietka pozri zamatka ## akt 1. pozri čin 2. pozri dejstvo 3. pozri spis 1 ## aktív pozri schôdzka 1 ## aktivita 1. intenzívna činnosť (op. pasivita, inaktivita), aktívnosť: politická, umelecká aktivita, aktívnosť, agilita, agilnosť, čulosť: čulosť v obchodných stykoch, činorodosť: príznačnou črtou jeho povahy bola činorodosť, živosť: v kuchyni vládla živosť, ruch: pracovný ruch 2. pozri život 2 3. pozri činnosť 1 ## aktivizovať uvádzať do (väčšej) činnosti, mobilizovať, podnecovať, povzbudzovať: aktivizoval, podnecoval mládež, aby športovala, zried. aktivovať: aktivovanie trhu, stimulovať (dávať k činnosti prvý podnet): stimulovať, aktivizovať tvorivosť ľudí, burcovať (s veľkou intenzitou), motivovať (dávať popud na niečo): úspech ich motivoval na vyššie výkony, kniž. provokovať: provokovať záujem o podnikanie, pobádať, expr.: badúriť, badurkať, podúrať: zvedavosť badúrila, badurkala mysle; podúrať do roboty ## aktívnosť pozri aktivita 1 ## aktívny 1. prejavujúci aktivitu, založený na aktivite (op. pasívny), činný (vyvíjajúci činnosť): byť aktívny, činný v nejakej oblasti; byť verejne aktívny, činný; činná vojenská služba, iniciatívny, kniž. činorodý: mať iniciatívny, činorodý prístup k práci, príčinlivý (aktívny obyč. v práci): príčinlivý pracovník, agilný, horlivý (prejavujúci zvýšenú aktivitu): agilný, horlivý organizátor, podnikavý, nelenivý (ktorý musí stále niečo robiť, ktorý nemôže byť nečinný): od mladosti si ju pamätal ako aktívnu, podnikavú, nelenivú osobu, výkonný (o pracovnej alebo športovej oblasti): výkonný športovec; výkonný zamestnanec (op. penzionovaný) 2. ktorý vykazuje zisk v ekonomike (op. pasívny): aktívna bilancia, ziskový: aktívny, ziskový podnik (op. stratový) ## aktovka pozri taška divadelná hra s jedným dejstvom, jednoaktovka: aktovka, jednoaktovka pre ochotníkov ## aktualizovať pozri oživiť 2 ## aktuálny zodpovedajúci času, časovo vhodný (op. neaktuálny), časový (op. nečasový): aktuálna, časová téma; aktuálny, časový film, živý (stále pôsobiaci, stále trvajúci): aktuálny, živý odkaz; živá problematika, čerstvý, nový (o čase): zdroj aktuálnych, čerstvých, najnovších správ, informácií, naliehavý (časovo dôležitý, neodkladný): prišli s aktuálnym, naliehavým problémom ## akumulácia sústreďovanie, zhromažďovanie istých prostriedkov, obyč. vo veľkom množstve, kniž. kumulácia: akumulácia, kumulácia kapitálu, zásob, majetku ## akumulátor pozri batéria ## akumulovať pozri hromadiť ## akumulovať sa pozri hromadiť sa ## akurát 1. pozri práve 1, práve 2, priam 2, priam 3, už 2 2. pozri načas 1 3. pozri nie 1 ## akurátne 1. pozri presný, primeraný, šikovný 2. pozri práve 1, práve 2 ## akurátny pozri presný 1, primeraný, svedčný 1, šikovný 1 ## akustický pozri zvukový ## akútne 1. pozri náhle, prudko 1 2. pozri naliehavo 2 ## akútny 1. pozri naliehavý 2 2. pozri prudký 1, silný 2 ## akvamarínový pozri zelený ## akvizícia pozri prírastok ## akvizitér pozri agent 1 ## aký pozri koľký ## akýkoľvek pozri hocijaký 1, nejaký, ľubovoľný ## akýsi pozri nejaký ## aký-taký pozri malý 1, nejaký ## akýže pozri koľký ## akže pozri ak 1 ## akživ pozri nikdy ## alabaster pozri belosť ## alabastrovo pozri bielo ## alabastrový pozri biely ## alarm pozri poplach 1 ## alarmovať vyvolávať poplach, robiť alarm, robiť poplach: alarmovať, robiť poplach pri požiari, expr.: burcovať, buntošiť, buntovať, balušiť (vyvolávať znepokojenie, aktivitu): zbytočne buntošíte, balušíte, plašiť: správa nás plašila do obozretnosti ## alarmujúci pozri poplašný 1 ## album pozri súbor 1 ## ale 1. vyjadruje odporovací vzťah, no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosť, a: zvečerilo sa, ale, a matere nikde, lež: zbadal ju, lež nedal to najavo, však (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládal, kniž. avšak: sľúbil, avšak neprišiel, predsa, a predsa, ale predsa, predsa však, no predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišiel, jednako, a jednako, ale jednako, no jednako, jednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učil, iba, ibaže, len, lenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zub, kým, naproti tomu, zatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami 2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením, expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko!, či, hovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne! 3. zdôrazňuje platnosť výrazu, veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dal, ozaj, naozaj, skutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom nič, fakticky, hovor. fakt 4. pozri asi 1 5. pozri ba 1 ## aleba pozri nie 1 ## alebo 1. vyjadruje vylučovací vzťah často s príznakom eventuality, či, a či: teraz alebo nikdy; tak alebo, či onak; byť či nebyť; nevie, či má ísť do kina, či, alebo do divadla; bolo nás šesť a či sedem, buď, buďto: buď sa pridaj, buď choď preč; buď(to) sa vráti, buď(to) sa rozídeme; poet. alebo hovor. abo, poet. alebo hovor. expr. abože: Abože mi zahyň, abo buď slobodný. [S. Chalupka], nár. lebo: lebo odhryzne, lebo roztrhá [Hronský] 2. pozri čiže 1 3. pozri prípadne 1 ## alegória symbolické vyjadrenie abstraktnej predstavy konkrétnym obrazom, kniž. inotaj: vyjadrovať niečo v alegóriách, inotajoch ## alegorický pozri obrazný ## aleja cesta vysadená stromami, stromoradie: lipová aleja, lipové stromoradie, ísť stromoradím, zried. stromovie [Kukučín] ## aleže pozri ale 2 ## aliancia 1. pozri spoločenstvo 1 2. pozri zmluva ## alikvotne pozri pomerne 1 ## alkalický pozri zásaditý ## alkohol 1. pozri lieh 2. pozri liehovina ## alkoholik človek, ktorý nemierne požíva alkoholické nápoje, pijan: notorický alkoholik, pijan, opilec, hovor. expr. logaj, hovor. pijak: opilcov, pijakov tam bolo dosť, hovor. notorik (notorický alkoholik), hovor. pejor. korheľ, pejor. ožran, hrub. chľastoš, pejor. zried. ožranec [Vajanský], expr. zried.: glgáč [Hviezdoslav], glgač [Letz], expr.: lump, lumpák ## alkoholizmus nemierne pitie alkoholických nápojov, pijanstvo: prepadnúť alkoholizmu, pijanstvu, opilstvo, hovor. pejor. korheľstvo, pejor. ožranstvo, hrub. chľast: dať sa na chľast ## allegrový pozri rýchly ## almanach pozri zborník ## almara pozri skriňa ## almázia dobrý, silný nápoj, pôvodne silné sladké víno, malvázia: sladký ako almázia, malvázia ## almužna pozri milodar ## alobal pozri staniol ## alogický pozri nezmyselný ## alonž pozri prívesok 1 ## alotria pozri výtržnosť ## alpa pozri francovka ## alpinista pozri horolezec ## alpinistika pozri horolezectvo ## alpínium osobitné miesto v záhrade na pestovanie vysokohorských rastlín, skalka, hovor. alpínka ## alpinizmus pozri horolezectvo ## alpínka 1. vysokohorská rastlina pestovaná v alpíniu, skalnička 2. pozri alpínium ## alpínsky pozri vysokohorský ## altán pozri besiedka 1 ## altánok pozri besiedka 1 ## alternatíva pozri možnosť 1 ## alternatívny pozri náhradný, iný 1 ## alternovať pozri striedať sa ## altruista kto koná v prospech iných (op. egoista, sebec), filantrop (človek prejavujúci starostlivosť o dobro ľudí), kniž. ľudomil: lekár bol známy ľudomil, dobrodinec (kto koná dobro) ## altruistický pozri nezištný ## altruizmus nezištný spôsob konania v prospech iných (op. egoizmus, sebectvo): vyznačoval sa hlbokým altruizmom, filantropia, filantropizmus (prejavovanie starostlivosti o dobro ľudí, op. mizantropia), dobročinnosť, kniž. ľudomilnosť ## aluminát pozri hlinitan ## alumínium pozri hliník ## alúvium pozri holocén ## amant pozri milenec ## amatér kto robí niečo zo záľuby, nie z povolania (op. profesionál): amatér v hudbe, neodborník, laik (kto nemá v niečom odborné vedomosti): to zvládne i neodborník, laik, ochotník (herec zo záľuby): v mladosti býval ochotníkom, samouk (kto sa učí, naučil niečo sám): dielo vytvorené samoukom, kniž. autodidakt, náturista: rezbár náturista, hovor. expr.: babrák, babroš, pejor. diletant (kto nemá na vykonávanie istej činnosti odbornú prípravu), pejor. nedouk, hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je maliar, to je fušer, pejor. príštipkár (kto neodborne, povrchne pracuje): príštipkár v umení ## amaterizmus pestovanie niečoho zo záľuby (op. profesionalizmus), amatérstvo: amaterizmus, amatérstvo v liečení, neodbornosť (nezodpovedanie odborným poznatkom): neodbornosť zákroku, ochotníctvo (herectvo zo záľuby), laickosť, náturizmus, pejor.: diletantstvo, diletantizmus, hovor. pejor. fušerstvo ## amatérsky 1. vykonávaný, pestovaný zo záľuby, nie z povolania (op. profesionálny), neprofesionálny: amatérski, neprofesionálni výtvarníci, ochotnícky (obyč. v divadle, divadelníctve): ochotnícky krúžok; tradícia amatérskeho, ochotníckeho divadla 2. pozri nekvalitný, povrchný, neodborný ## amatérstvo pozri amaterizmus ## ambasáda pozri zastupiteľstvo ## ambícia túžba po vyniknutí, uplatnení, ambicióznosť: mať vysoké vedecké ambície, ctižiadosť, ctižiadostivosť: človek bez ctižiadosti, kniž. ašpirácia: umelecké ašpirácie ## ambicióznosť pozri ambícia ## ambiciózny pozri ctižiadostivý ## ambit pozri stĺporadie, chodba ## ambivalentný pozri dvojstranný; protikladný, neurčitý ## ambreľ pozri dáždnik ## ambrela pozri dáždnik ## ambulancia 1. miestnosť na lekárske ošetrenie v zdravotníckom zariadení, u lekára, ordinácia: zubná ambulancia, ordinácia, ambulatórium, ošetrovňa: vojenská ošetrovňa, hovor. ordinačka 2. pozri sanitka ## ambulantný pozri pohyblivý 1, pojazdný ## ambulatórium pozri ambulancia 1 ## améba pozri meňavka ## amen pozri koniec 1, záver 1 ## amerika pozri cigareta ## amerikanizovať sa prispôsobiť sa americkému spôsobu života, poameričtiť sa, hovor. poamerikánčiť sa: po dvoch rokoch v USA sa celkom amerikanizoval, poamerikánčil, poameričtil ## ametystový pozri fialový ## amfíbia pozri obojživelník 1 ## amfiteáter pozri sála ## amfora pozri krčah ## amnestia pozri milosť 1 ## amnestovať udeliť, dať amnestiu, dať milosť, omilostiť: po troch rokoch väzenia ho amnestovali, omilostili, dali mu milosť ## amoniak pozri čpavok ## amoralizmus pozri nemravnosť ## amorálnosť pozri nemravnosť ## amorálny pozri nemravný ## amorfný pozri beztvarý ## amortizácia odb. splatenie pravidelnými splátkami, úmor: amortizácia, úmor dlhu ## amortizér pozri tlmič ## amortizátor pozri tlmič ## amortizovať splatiť pravidelnými splátkami, umoriť: amortizovať, umoriť dlh ## amplión pozri reproduktor ## amplitúda pozri odchýlka ## amulet pozri talizman ## anabáza pozri návrat 1 ## anachorét pozri pustovník 1 ## anachoréta pozri pustovník 1 ## anachronický pozri zastaraný 1 ## analfabet pozri nevzdelanec ## analfabetický pozri negramotný ## analfabetizmus pozri negramotnosť ## analista pozri kronikár ## analógia pozri paralela, podoba 3 ## analogický pozri podobný ## anály pozri kronika ## analýza pozri rozbor ## analyzovať podrobovať analýze, robiť analýzu: analyzovať zlúčeniny, robiť analýzu zlúčenín, rozoberať, rozvádzať: rozoberať, rozvádzať spoločenské vzťahy, rozkladať: rozkladať, analyzovať celok na časti, hovor. pitvať, zried. anatomizovať (dôkladne skúmať): pitve, anatomizuje svoje vnútro ## anarchia 1. neprítomnosť organizovanej vlády, bezvládie: v štáte vznikla anarchia, vzniklo bezvládie 2. pozri zmätok 2 ## anatéma pozri kliatba 1 ## anatomizovať pozri analyzovať ## anciáš 1. pozri čert 2. pozri naničhodník ## anciáša pozri doparoma 1 ## ancikrist pozri čert ## ancug pozri šaty ## anekdota pozri žart, príhoda ## anekdotický pozri žartovný 1 ## anektovať vojensky zaujať cudzie územie, pripojiť, obsadiť: anektovať, pripojiť, obsadiť časť susedného štátu, okupovať, zabrať: okupované, zabraté územie ## anémia lek. nedostatok červených krviniek a krvného farbiva, málokrvnosť, nespis. chudokrvnosť ## anemický pozri málokrvný 1 ## anemometer pozri vetromer ## anemonka pozri sasanka ## anestézia lek. zbavenie citlivosti: lokálna anestézia, znecitlivenie ## angažovať uzavrieť angažmán s niekým, prijať, zamestnať (v súvislosti s umelcami): angažovali ho, prijali ho do opery na jednu sezónu; zamestnali ho, angažovali ho vo filharmónii ## angažovať sa aktívne sa zúčastňovať na niečom, čo má obyčajne spoločenský, politický ráz, zasadzovať sa, vystupovať: angažuje sa, zasadzuje sa, vystupuje za všetko nové, exponovať sa (horlivo pracovať v záujme niekoho, niečoho): exponuje sa, angažuje sa za prijatie zákona; exponuje sa v boji proti drogám, hovor.: páliť sa, páliť si prsty (brať na seba niečo nepríjemné): nebudem sa už za nich páliť, nebudem si za nich prsty páliť, zapájať sa (pridávať sa k spoločnej účasti na niečom, pri niečom): treba, aby ste sa zapájali do riešenia spoločných vecí pozri horliť ## angín pozri priesyp ## ani 1. vyjadruje zlučovací vzťah v záporných vetách, a ani, ako ani: nevie po nemecky ani po anglicky, a ani po anglicky; nepriniesol si ceruzku ani ostatné pomôcky, ako ani ostatné pomôcky 2. vyjadruje stupňovací vzťah v záporných vetách, ale ani: neprišiel ani nezatelefonoval, ale ani nezatelefonoval, ba ani, ba ani len: matku už celý mesiac nenavštívil, ba ani (len) jej nenapísal 3. pri zápore zdôrazňuje pripojený výraz, poet. ni: nepovedal ani slovo; Nech nemám nič, ni zem, ni dom. [Smrek], ani len (zosilnene zdôrazňuje pripojený výraz): ani len polievku nezjedol 4. pozri ako 2 ## animálny pozri živočíšny, pudový ## animovať pozri povzbudiť ## animozita pozri antipatia ## anjel nadprirodzená bytosť stelesňujúca dobro zobrazovaná ako okrídlená postava (op. čert): anjel strážca, náb. alebo poet.: cherubín, cherub, serafín, zried. seraf: cherubíni a serafíni oslavujú Boha, archanjel (anjel vyššieho stupňa): archanjel Gabriel ## anjelský pozri dobrý 4, pekný 1, krásny 1 ## áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku, hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej., rád, vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne., dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre., hovor. expr. no: Zaspal si? – No., ahm, hm, mh, mhm, uhm: Chceš jesť? – Uhm., pravdaže, prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene!, samozrejme, pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne!, iste, isteže, zaiste: Vyhráme? – Iste(že)!, veru hej, veru áno, hejveru, ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru!, ako by nie, bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie., prečo nie, prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie., hovor. expr.: akože, akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem., hovor.: tak, taák, táák: tak, veru tak, prikývol starec, hovor. expr.: to, to-to, to-to-to, tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to, hovor. jasné, fraz. čestné slovo, zastaráv. samosebou, nár.: aj, ačida, ačidali, čida, čidali [Hviezdoslav, Kukučín, Stodola], čidaže [Jaroš], fraz. to sa rozumie, subšt. jasnačka, nesprávne ovšem ## anomália pozri odchýlka ## anomálny pozri neprirodzený 1, nenormálny 1 ## anonsa pozri správa ## anonymita neuvedenie mena, pôvodu diela a pod., anonymnosť: redakčná anonymita, anonymnosť, bezmennosť: bezmennosť hrdinov boja, inkognito (vystupovanie pod cudzím menom): odhaliť svoje inkognito ## anonymne pozri nepoznane ## anonymnosť pozri anonymita ## anonymný bez uvedenia, zverejnenia mena, nepodpísaný (obyč. úmyselne): dostať anonymný, nepodpísaný list, neznámy (ktorý nie je známy; op. známy): neznámy autor z 18. storočia; anonymný, neznámy záchranca, nepoznaný: zostal navždy anonymný, nepoznaný, bezmenný: bezmenný hrdina ## anorganický ktorý nie je organického pôvodu (op. organický), neústrojný (op. ústrojný), neorganický: anorganické, neústrojné, neorganické látky, neživý: anorganická, neživá príroda (op. živá) ## anormálny pozri nenormálny 1, neprirodzený 1 ## ansámbl pozri zbor 2, súbor 2 ## antagonický pozri antagonistický ## antagonistický založený na antagonizme, svedčiaci o antagonizme, antagonický, protirečivý, protikladný, protichodný: antagonistické, antagonické, protirečivé sily; protirečivé javy; protikladné, protichodné názory, postoje, nepriateľský: nepriateľské triedy, tábory, nezmieriteľný (nezmieriteľne protirečivý): nezmieriteľné protiklady, rozpory ## antagonizmus pozri protirečenie ## anticipovať zachytiť, zachytávať dopredu (vývin), predbehnúť, predísť: spisovateľ anticipoval, predbehol, predišiel budúcnosť, predvídať: anticipoval, predvídal vývin techniky ## antický pozri klasický 1 ## antika pozri starovek ## antikoncepcia pozri ochrana 2 ## antikrist pozri čert ## antikvár pozri starožitník ## antikvárny pozri starobylý, starý 3 ## antinómia pozri protirečenie ## antinomický pozri protirečivý, protikladný ## antipatia záporný citový postoj k niekomu, niečomu (op. sympatia): cítiť antipatiu voči niekomu, nechuť: vzbudzovať nechuť, nevôľa, nevoľa: potlačiť nevôľu, nevoľu, odpor (silná antipatia): premôcť odpor k chorému, kniž. animozita, averzia (silná antipatia): mať averziu k niekomu, neľúbosť, neochota: prejaviť neľúbosť, neochotu ## antipatický pozri nesympatický ## antipód 1. pozri protinožec 2. pozri protivník 1 ## antipól pozri protipól 1 ## antonymum slovo majúce opačný význam ako dané slovo, opozitum: deň a noc sú antonymá, opozitá, opak: opakom dobra je zlo ## antracit pozri uhlie ## antropofág pozri ľudožrút ## antropoid pozri ľudoopica ## anulovaný pozri neplatný ## anulovať pozri odvolať ## aorta anat. hlavná tepna odvádzajúca krv zo srdca do veľkého krvného obehu, anat. srdcovnica ## apa pozri otec 1 ## apač pozri tulák ## aparát 1. pozri prístroj, zariadenie 1, stroj 2. pozri orgán 2, správa 2 ## aparátnik pozri hodnostár ## apartný pozri vkusný, svedčný 1 ## apatéka 1. pozri lekáreň 2. pozri liek 3. pozri lekárnička ## apatekár pozri lekárnik 1, lekárnik 2 ## apatia nechuť reagovať na dojmy z prostredia, apatickosť: zmocnila sa ho hlboká apatia, apatickosť, ľahostajnosť: všeobecná ľahostajnosť k spoločenskému dianiu, nevšímavosť, nezáujem: prejavovať nezáujem, otupenosť, letargia (úplné duševné ochabnutie): upadnúť do letargie, útlm (prechodne oslabená sústredenosť): byť v útlme, pasivita, pasívnosť (trpná poddajnosť): prekonať pasivitu, pasívnosť, nečinnosť, trpnosť, kniž.: inaktivita, inaktívnosť, mŕtvota ## apatickosť pozri apatia ## apaticky 1. pozri slepo 2 2. apatický ## apatický prejavujúci ľahostajnosť, necitlivosť voči okoliu a podnetom z neho; pociťujúci nechuť reagovať na dojmy z okolia (o človeku a jeho prejavoch), ľahostajný, nevšímavý: apatický, ľahostajný pohľad; dievča je apatické, ľahostajné, nevšímavé, tupý, otupený: tupý výraz; otupená, apatická myseľ, sklesnutý, skleslý (duševne ochabnutý): dlhší čas chodila apatická, sklesnutá, skleslá, rezignovaný (svedčiaci o rezignácii): apatická, rezignovaná tvár ## apatieka 1. pozri lekáreň 2. pozri liek 3. pozri lekárnička ## apel pozri výzva ## apelácia pozri výzva ## apelovať pozri odvolať sa ## apendix 1. pozri prívesok 2 2. pozri dodatok ## apercipovať pozri vnímať ## aperiodický pozri nepravidelný 3 ## apetít pozri chuť 1 ## apík pozri otec 1 ## apko pozri otec 1 ## aplaudovať pozri tlieskať 1 ## aplauz pozri potlesk ## aplikácia pozri nášivka ## aplikovať pozri použiť, uplatniť ## aplikovateľný pozri použiteľný ## apo pozri otec 1 ## apodiktický pozri istý 1, nepochybný ## apokalypsa pozri katastrofa, tragédia 2 ## apokalyptický pozri strašný 1, hrozný 1 ## apolitický pozri nepolitický ## apologéta pozri obhajca ## apologetický pozri obhajobný ## apologický pozri obhajobný ## apostata pozri odpadlík ## a posteriori pozri skúsenostne ## aposteriórne pozri skúsenostne ## apostrof znamienko označujúce vypustenie hlásky, odsuvník: slovo tys’ napísal s apostrofom, odsuvníkom ## apostrofa pozri oslovenie ## apostrofovať pozri osloviť 1, osloviť 4 ## apoštol pozri rozširovateľ ## apoštolský pozri pápežský ## apoteóza pozri chválospev ## apoteózovať pozri oslavovať 2 ## apozícia pozri prístavok 1 ## aprehendovať pozri urážať sa ## apretácia pozri úprava 2 ## apretátor pozri upravovateľ ## apretor pozri upravovateľ ## apretúra pozri úprava 2 ## apríl 1. pozri žart 2. pozri pochábeľ ## aprílový pozri nestály 1, nestály 2, premenlivý ## a priori 1. pozri bezdôvodný 2. pozri vopred 1 ## apriórne 1. pozri bezdôvodný 2. pozri vopred 1 ## apriórny pozri bezdôvodný ## apropo pozri mimochodom 2 ## aprovizátor pozri zásobovateľ ## arab pozri kôň 1 ## aranžér pozri upravovateľ ## aranžmán pozri úprava 1 ## aranžovať 1. pripravovať, chystať nejakú spoločenskú udalosť, organizovať, usporadovať, usporadúvať: aranžovať, organizovať na konci roka ples; aranžuje, usporaduje výstavu psov 2. dávať niečomu pekný, príjemný vzhľad, upravovať, ozdobovať, zdobiť: treba novo aranžovať, upravovať výklad; vtipne aranžuje, upravuje pesničky; aranžovať, zdobiť kyticu stuhou ## arbitrárny pozri ľubovoľný ## arbitrérny pozri ľubovoľný ## arcikňažná pozri šľachtičná ## arciknieža pozri šľachtic 1 ## arcivojvoda pozri šľachtic 1 ## arcivojvodkyňa pozri šľachtičná ## areál pozri priestor, oblasť 1 ## aréna pozri zápasisko ## árenda 1. pozri prenájom, nájom 1 2. pozri nájomné ## árendátor pozri nájomník ## árendovné pozri nájomné ## árešt pozri väznica ## áreštant pozri väzeň ## áreštovať pozri väzniť ## argalášsky pozri agrárnický ## argot pozri slang ## argotický pozri tajný ## argotový pozri tajný ## argument pozri dôvod, dôkaz 1 ## argumentovať potvrdzovať pravdivosť dôkazmi, uvádzať argumenty, podávať argumenty, dôvodiť: slabo, zle argumentoval, dôvodil; uvádzal, podával slabé, zlé argumenty, operovať, dokazovať: operovať faktmi, číslami; dokazovať niečo výsledkami v praxi, podopierať: tvrdenie podopierať skúsenosťou ## archaický pozri starobylý, starý 3 ## archaistický pozri starobylý, starý 3 ## archanjel pozri anjel ## archetypálny pozri pôvodný 1, starobylý ## archipel pozri súostrovie ## architekt odborník navrhujúci stavbu niečoho, staviteľ: architekt, staviteľ divadla ## architektúra pozri staviteľstvo ## aristokracia pozri šľachta ## aristokrat pozri šľachtic 1, šľachtic 2 ## aristokratický 1. pozri urodzený 2. pozri privilegovaný 3. pozri vyberaný 1, vznešený 1, vznešený 3 ## aristokratka pozri šľachtičná ## arkebúza pozri hákovnica ## armáda 1. ozbrojené sily štátu, vojsko: hlavný veliteľ armády; slúžiť v armáde, vo vojsku, branná moc, pejor. soldateska (žoldnierske vojsko) 2. pozri dav, zástup 2 ## armara pozri skriňa ## armatúra 1. pozri výstroj 1 2. pozri výstuž ## arogancia pozri povýšenectvo ## arogantne 1. pozri bezočivý 2. pozri povýšene, pyšne 1 ## arogantný pozri bezočivý ## arogovať si pozri privlastňovať si ## aróma pozri vôňa ## aromatický pozri voňavý ## arondovať pozri sceliť ## artefakt pozri dielo ## artéria pozri tepna 1 ## artikel pozri tovar ## artikul 1. pozri časť 2. pozri poriadok 1 ## artikulácia pozri výslovnosť ## artikulovaný pozri článkovaný 1 ## artiléria pozri delostrelectvo ## artilerista pozri delostrelec ## artista cirkusový alebo varietný umelec: televízne vystúpenie artistov, žonglér (artista, ktorý žongluje): varietný žonglér, ekvilibrista (artista ovládajúci ekvilibristiku), klaun (artista predvádzajúci komické číslo, obyč. v cirkuse): klaun rozosmial divákov, voltižér (artista, ktorý robí akrobatické cviky na neosedlanom koni), akrobat: akrobat na hrazde, cirkusant (cirkusový artista), povrazolezec (artista cvičiaci na povrazoch natiahnutých nad zemou), hovor. cirkusák, zastar. komediant (kočujúci artista): do dediny prišli komedianti ## artistický pozri vyumelkovaný ## artistný pozri vyumelkovaný ## arytmický pozri nepravidelný 3 ## arzenál pozri sklad 1, zásobáreň ## as pozri asi 1 ## ascendentný pozri stúpajúci ## asekurant pozri poisťovateľ ## asekurovať pozri poistiť 1 ## asentírka pozri odvod ## asexuálny pozri bezpohlavný 1 ## asi 1. vyjadruje približnosť číselných a iných výrazov, pred ktorými tento výraz stojí, približne: nazbierala asi dve kilá jahôd; kolmé škáry musia byť asi, približne také široké ako vodorovné; asi, približne o piatej, zhruba, hovor. asi tak, tak: vrátili sa zhruba pred hodinou; vzdal sa asi tak päť kilometrov pred cieľom; mohol mať tak šesťdesiat kíl, okolo, zo, zastar. čajsi: bolo tam okolo dvadsať poslucháčov; za celý čas stretol zo desať turistov, hovor. cirka, pís. i circa: prihlásilo sa ich cirka desať, okrúhlo, okrúhle: Okrúhlo po týždni začal pravidelne vykonávať službu. [Žáry], poet. as: v pravici as kašiek zlatých kytičku [Hviezdoslav], ak (vyjadruje približnosť s príznakom obmedzenia): mala ak šestnásť rokov, nár.: ale, jedno: daj mi ale dvadsať korún; bol jedno dva-tri roky po svadbe [Timrava], fraz. podľa všetkého 2. pozri možno 2, pravdepodobne 1, vari 2 3. pozri sotva 2 ## a síce pozri správne čiže 1 ## asignant pozri poukazca ## asignát pozri poukázanec ## asignatár pozri poukazník ## asimilácia lingv. vzájomné pripodobnenie dvoch podobných hlások podľa znelosti, miesta artikulácie a pod., spodobovanie: asimilácia, spodobovanie podľa znelosti, spodobenie, spodobnenie, zastar. spodoba ## asimilovať sa zmeniť sa tak, že sa nové podmienky stanú vyhovujúce; splynúť s novým, iným, prispôsobiť sa, adaptovať sa: rastliny sa v novom prostredí rýchlo asimilovali, prispôsobili; oko sa v tme asimiluje, oko sa adaptuje na tmu, splynúť (pripojiť sa k celku): prisťahovalci sa asimilovali, splynuli s domácim obyvateľstvom, spodobiť sa (o hláskach; pripodobiť sa inej hláske, napr. v znelosti) ## asistencia pozri pomoc 1 ## asistent pozri pomocník ## asistovať pozri pomôcť 1 ## askéta pozri asketik ## asketický 1. pozri zdržanlivý 2. pozri chudý ## asketik kto žije v askéze, kto hlása asketizmus, askéta: viesť život asketika, askétu ## asketizmus prísny spôsob života s odriekaním sa všetkého životného pohodlia, všetkých životných radostí: oddávať sa asketizmu, askéza: askéza mníchov, zdržanlivosť (miernenie prejavov svojich žiadostivostí) ## askéza pozri asketizmus ## asociácia pozri spoločnosť 2 ## asociál pozri príživník 1 ## asociálny pozri protispoločenský ## aspekt pozri hľadisko 1 ## aspik pozri rôsol ## aspikovitý pozri rôsolovitý ## aspirácia pozri prídych 1 ## aspirovať pozri vdychovať ## aspoň 1. vyjadruje želanie podávateľa, pobádanie prijímateľa z hľadiska krajnej miery, situácie a pod., expr. aspoňže: aspoň(že) nám napísal; aspoňže sa vrátil, čo len, čo i len: keby mi čo (i) len kvety priniesol, prinajmenej, prinajmenšom: musí sa o to prinajmenej, prinajmenšom pokúsiť, minimálne, najmenej: mal by sa jej minimálne ospravedlniť; na to musí mať najmenej strednú školu, nár. balen 2. vyjadruje spodnú hranicu približnosti číselných a iných výrazov, pred ktorými stojí, najmenej, prinajmenej, prinajmenšom: vrhli sa na neho aspoň, najmenej piati; na strome zostalo prinajmenej, prinajmenšom päť kíl čerešní, minimálne, hovor. minimum: na túto prácu potrebuje minimálne, minimum týždeň 3. pozri totiž ## aspoňže pozri aspoň 1 ## astenický pozri slabý 1, chudý ## astma choroba prejavujúca sa záchvatmi spojenými s dýchacími ťažkosťami: priedušková astma, záduch: trpieť na záduch, dýchavica, dýchavičnosť ## astmatický pozri dýchavičný ## astrálny pozri hviezdny 1 ## astronaut pozri kozmonaut ## astronautika pozri kozmonautika ## astronóm odborník v astronómii, hvezdár ## astronómia náuka o hviezdach, hvezdárstvo, hovor. hvezdárčina ## asymetria nedostatok symetrie, nesúmernosť, nesymetrickosť, asymetrickosť: asymetria, nesúmernosť, nesymetrickosť, asymetrickosť tváre, nerovnakosť, nepravidelnosť: nepravidelnosť záhonov ## asymetrickosť pozri asymetria ## asymetrický pozri nesúmerný, nepravidelný 2 ## ašpirácia pozri úsilie, ambícia ## ašpirant pozri uchádzač ## ašpirovať vynakladať úsilie niečo získať (najmä miesto, funkciu), uchádzať sa: ašpiruje na miesto profesora, uchádza sa o miesto profesora, reflektovať (mať záujem niečo dostať): nereflektuje na ponúkané miesto tajomníka, kniž. pretendovať (mať požiadavky získať niečo): pretenduje docentúru, robiť si nárok, nárokovať si: robí si nárok na lepšie postavenie, nárokuje si lepšie postavenie, čakať: čaká na funkciu zástupcu, usilovať sa: usiluje sa o miesto vedúceho ## atak pozri útok 1, útok 2 ## atakovať pozri útočiť, napadnúť 2 ## ataman pozri vodca ## atašé pozri pridelenec ## ateista stúpenec ateizmu, neverec, neveriaci, bezverec: byť presvedčeným ateistom; počet neveriacich klesá, obyč. pejor. bezbožník (z hľadiska veriaceho), expr. pohan, expr. bohaprázdnik [Timrava], hovor. expr.: neznaboh, neznajboh ## ateistický vychádzajúci z ateizmu, založený na ateizme popierajúcom náboženské učenie o existencii Boha (op. teistický): ateistické presvedčenie, neverecký, neveriaci (v náboženskom zmysle; op. veriaci): neverecké knihy; neveriaci, ateistický človek, nenáboženský (op. náboženský), expr. bezbožný: nenáboženská, bezbožná výchova, pejor.: neznabožský, neznajbožský: neznabožská, neznajbožská mládež, materialistický (zdôrazňujúci hmotnú podstatu sveta a druhotnosť vedomia; op. idealistický): ateistický, materialistický svetonázor; ateistické, materialistické videnie ## ateizmus myšlienkový smer popierajúci existenciu Boha, neverectvo: hlásanie ateizmu; komunizmus šíri neverectvo, obyč. pejor. bezbožnosť, expr. bohaprázdnosť, hovor. expr.: neznabožstvo, neznajbožstvo ## atentát pozri útok 2 ## atest pozri vysvedčenie 1 ## atestát pozri vysvedčenie 1 ## atestovať pozri potvrdiť 2 ## atlas anat. prvý krčný stavec, nosič ## atlét pozri silák ## atletický typický pre atléta, svedčiaci o športovaní, športový, vyšportovaný: atletická, športová postava; vyšportované telo ## atmosféra 1. pozri vzduch 2. pozri situácia 1, prostredie 1, nálada 3, duch 6 ## a to pozri čiže 1 ## atomizovať pozri trieštiť 2, pozri rozdeliť ## atómový pozri jadrový ## atrakcia príťažlivé, pútavé predstavenie, vystúpenie: púťové atrakcie, expr. magnet, hovor. expr. ťahák (niečo, čo vyvoláva neobyčajný záujem verejnosti): film bol ťahák, hovor. expr. trhák (o filme, knihe, divadelnom predstavení) ## atraktívny pozri príťažlivý ## atrament farebná tekutina na písanie: čierny, červený atrament, zastaráv. tinta, zastar. černidlo [Hviezdoslav] ## atrapa pozri napodobnenina ## atribút 1. pozri znak 1 2. pozri prívlastok 1 ## atrofovať pozri zmenšiť sa ## atypický ktorý sa vymyká z bežných, zaužívaných typov (op. typický), netypický: atypické, netypické správanie; atypická, netypická výstavba (op. radová), netypizovaný (op. typizovaný, sériový): atypické, netypizované fľaše, výrobky, netradičný, nezvyčajný, osobitý, zvláštny: netradičný, nezvyčajný, zvláštny jav, prípad, nekonvenčný (mimo konvencií): nekonvenčný spôsob, pohľad na vec ## au pozri ach 3 ## audiometer prístroj na určovanie ostrosti sluchu, sluchomer ## auditívny pozri sluchový ## auditórium pozri poslucháreň ## augur pozri pokrytec ## august pozri pajác 3 ## aukcia pozri dražba ## aukcionár pozri dražobník ## aula pozri sála ## aureola pozri svätožiara ## aušus pozri nepodarok 1 ## aušusový pozri nekvalitný, podradný 2 ## autentický pozri pravý 1, pôvodný 1, hodnoverný ## autentifikovať pozri overiť ## autentizovať pozri overiť ## autiak pozri automobil ## auto pozri automobil ## autobus veľké motorové vozidlo na dopravu osôb: diaľkový autobus, cestovať autobusom, autokar (turistický autobus s príslušným vybavením): zájazd autokarom, subšt. bus ## autodidakt pozri amatér ## autochtón pozri praobyvateľ ## autochtónny pozri pôvodný 1, domáci 2 ## autokar pozri autobus ## autokefália pozri samostatnosť ## autokemping 1. táborenie motoristov v prírode, kemping: v posledných rokoch sa u nás rozšíril autokemping 2. priestor na táborenie motoristov, kemping, hovor. kemp: ubytovať sa v autokempingu, v kempingu, v kempe ## autokinetický pozri samohybný ## autokratický pozri diktátorský, absolutistický ## autokritika pozri sebakritika ## automat 1. pozri prístroj 2. pozri samopal ## automaticky 1. pozri automatický 1 2. pozri mimovoľne ## automatický 1. vykonávajúci nejakú činnosť alebo úkony vlastnou silou, vlastným mechanizmom, bez účasti, zásahu človeka; založený na tomto princípe, plnoautomatický, plnoautomatizovaný: automatická, plnoautomatická, plnoautomatizovaná výrobná linka, samočinný, samochodný, samohybný: automatická, samočinná kontrola výrobkov; samočinné vypínanie magnetofónu; samochodný, samohybný stroj, automatizovaný (vykonávaný automaticky): automatizované zariadenie, automatizované ovládanie prevádzky 2. konaný automaticky, u človeka bez účasti vôle, vedomia (o prejavoch človeka alebo iného živého tvora), mimovoľný, samovoľný: automatický, mimovoľný, samovoľný pohyb, reflex, neuvedomený, nevedomý (bez účasti ľudského vedomia; op. uvedomený, vedomý): neuvedomená, nevedomá reakcia, podvedomý, pudový, inštinktívny: podvedomá, pudová, inštinktívna obrana, reflexný, reflexívny: reflexné, reflexívne prejavy organizmu, zmechanizovaný, mechanický, zautomatizovaný (robený bez rozmýšľania, automaticky, ako stroj; obyč. o pohyboch pri manuálnej práci), bezmyšlienkovitý: bezmyšlienkovitá práca, bezmyšlienkovité úkony pozri bezduchý 1 ## automatizovaný pozri automatický 1 ## automobil dvojstopové cestné motorové vozidlo na prepravu osôb alebo nákladov, auto: osobný, nákladný automobil, osobné, nákladné auto, hovor.: autiak, voz: sťahovací voz, hovor. zastar. motor, obyč. pejor. kára subšt.: fáro, búrak (veľký elegantný automobil), hovor. limuzína (auto s uzavretou karosériou alebo prepychový automobil): kúpil si limuzínu, hovor. dodávka (dodávkový automobil): chodiť s dodávkou, elektromobil (automobil na elektrický pohon), kupé (automobil s uzavretou dvojmiestnou karosériou, obyč. s pevnou strechou): typ Škoda kupé, karavan (obytný automobil): ísť do cudziny karavanom, kamión (ťažký krytý nákladný automobil, obyč. diaľkový), hovor.: nákladiak, nákladniak, subšt. náklaďák (nákladný automobil), hovor. gazík (terénny automobil zn. GAZ), džíp (vojenský terénny osobný automobil), subšt. tirák (veľký kamión so značkou TIR), hovor. sanitka (sanitný automobil): zavolať sanitku, hovor. úrazovka (úrazový automobil), hovor. záchranka (záchranný automobil) ## autonómia pozri samostatnosť ## autonómne pozri samostatne 1, pozri nezávislý ## autonómnosť pozri samostatnosť ## autonómny pozri nezávislý, samostatný 1 ## autopsia 1. pozri pitva 2. pozri skúsenosť ## autor kto niečo vytvoril, najmä umelecké alebo vedecké dielo: autor románu, štúdie, pôvodca: pôvodca objavu, básne, tvorca: tvorca piesne, kniž. stvoriteľ: stvoritelia dejín, pisateľ (autor niečoho napísaného): pisateľ vyhlásenia, kniž. tvoriteľ [Vajanský] ## autorita 1. pozri úcta, vážnosť 1, vplyv 2 2. pozri odborník, znalec, profesionál ## autoritársky pozri prísny 1, panovačný ## autoritatívny pozri prísny 1; totalitný, diktátorský, panovačný ## autostop spôsob cestovania, pri ktorom sa využíva zastavené auto, hovor. stop: prišiel domov (auto)stopom ## autostráda diaľková cesta s mimoúrovňovými križovatkami pre niekoľko prúdov motorových vozidiel, diaľnica: ísť po autostráde, po diaľnici ## autotaxi pozri taxík ## avantgarda skupina priekopníkov, predvoj: literárna avantgarda, umelecký predvoj ## avantgardista pozri priekopník ## avantgardný pozri priekopnícky, moderný 1, moderný 2, nový 2 ## avantgardistický pozri priekopnícky, moderný 1, moderný 2, nový 2 ## avantúra pozri dobrodružstvo ## avanturista pozri dobrodruh ## avanturistický pozri dobrodružný ## averzia 1. pozri antipatia 2. pozri odpor 2 ## aviatik pozri letec ## aviatika pozri letectvo ## avión pozri lietadlo ## avízo pozri správa, oznam ## avizovať dať správu niekomu o niečom, čo sa uskutoční, dať avízo, ohlásiť, oznámiť: avizoval, ohlásil, oznámil som mu svoju návštevu; avizovali nám poštovú zásielku, upovedomiť (úradne oznámiť): upovedomiť cestujúcich o zmene dopravy, dať na vedomie: dali nám na vedomie rozhodnutie úradu, upozorniť (vyzvať na všimnutie si niečoho): upozorniť na splatnosť účtu ## avšak pozri ale 1 ## azda pozri možno 2, pravdepodobne 1, prípadne 2, vari 1, vari 2 ## azdaže pozri možno 2 ## ázijský pozri orientálny ## azúr kniž. belasá farba jasného neba, lazúr, kniž. blankyt: azúr, blankyt mora ## azúrovo pozri modro ## azúrový pozri modrý ## azyl pozri útočisko ## až 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú účinkovú, že: vyskakoval, až sa mu hlava zakrútila; bolo tam dymu, až, že zadúšalo 2. zdôrazňuje pripojený výraz z hľadiska veľkej miery, dokonca: prišlo ich až, dokonca tridsať 3. zdôrazňuje pripojený výraz z hľadiska krajnej hranice, miery a pod., iba, len: až, iba dnes si ho všimli; z dovolenky sa vrátil iba, len včera 4. pozri kým 1 5. pozri keď 1 6. pozri ak 1 ## až-až pozri veľa, priveľa ## ažaž pozri veľa, priveľa ## ažúr pozri mriežka ## ažúrový pozri mriežkovaný ## ba 1. zdôrazňuje kladnú odpoveď (najmä po zápornej otázke), zdôrazňuje popieranie predchádzajúcej výpovede, ale: Nestretli ste ho? – Ba, ale áno. Nepôjdeš? – Ba pôjdem. Však to neurobíš?! – Ale urobím. 2. pozri aj 1 3. pozri dokonca 1 ## baba 1. pozri žena 1 2. pozri starena 3. pozri dievča 1 4. pozri zbabelec, bojazlivec 5. pozri starká 1 6. pozri babica 7. pozri haruľa ## bába pozri bábika ## bábä pozri dieťa 1 ## babenka pozri starká 1 ## babica hovor. žena, ktorá pomáha pri pôrode, pôrodná asistentka, hovor. (pôrodná) baba: treba zavolať babicu, babu, zried. babka ## babička 1. pozri starká 1 2. pozri starena ## bábika detská hračka znázorňujúca človeka, det. bába: dcéra sa najradšej hrá s bábikami, bábami ## babina pozri pazderie ## babisko pozri starena ## babizňa pozri starena ## babka 1. pozri starká 1 2. pozri starena 3. pozri dievča 1 4. pozri babica ## bábka 1. figúrka predstavujúca postavu v bábkovom divadle, marioneta, marionetka (ovládaná drôtmi, niťami alebo tyčami), maňuška, mikulka (ovládaná rukou, prstami): hrajú s dvojakými bábkami – marionet(k)ami i maňuškami, zastar.: pimprľa, pimperľa 2. pozri figurína 3. pozri vazal 1 ## bábkar herec, ktorý vodí bábky a hovorí za ne, bábkoherec: šikovné prsty bábkoherca bravúrne ovládali vodiace lanká, maňuškár, mikulkár (kto hrá s maňuškami) ## bábkoherec pozri bábkar ## bábo pozri dieťa 1 ## babona pozri povera ## babonársky pozri poverčivý ## babrácky 1. pozri nekvalitný; nešikovný 1 2. pozri nekvalitný, nešikovný 3. pozri pomalý 1 ## babračka hovor. expr. zdĺhavá, nepríjemná, piplavá, často aj špinavá robota: plenie buriny nie je hračka, ale babračka, hovor. expr.: papračka, prplačka, piplačka, šiplačka, hovor. expr. zried. babranica ## babrák pozri nešikovník ## babranica 1. pozri babračka 2. pozri jedlo 1 3. pozri babranina 1 ## babranina 1. hovor. expr. nepodarená, zbabraná vec: to nie je obraz, to je babranina, hovor. expr.: babranica, gebuzina 2. pozri jedlo 1 ## babrať 1. pozri špiniť 1 2. pozri kaziť 1 3. pozri dotýkať sa 1 ## babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým alebo robiť tak, že sa pritom človek zašpiní, hovor. expr. paprať sa, špiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blate, expr.: rýpať sa, ryť sa, hrabať sa, prehrabávať sa, nár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch), vŕtať sa (v nose), expr.: gebriť sa, fafrať sa, čičrať sa, bŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu 2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť, hovor. expr.: paprať sa, piplať sa, prplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňa, hovor. expr.: šiplať sa, šušmať sa, šuchtať sa, titlať sa, fafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlho, expr.: šmotkať sa, šmotlať sa, expr. zried. šmatlať sa, rýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpe, hrať sa, ihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večera, zdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekaním, expr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifruje, hrub.: kašlať sa, kašľať sa, vulg. srať sa 3. pozri zaoberať sa ## babravo pozri pomaly 1, zdĺhavo 1 ## babravý pozri zdĺhavý, pomalý 1 ## babroš pozri nešikovník ## babský 1. pozri bojazlivý, zbabelý 2. pozri domáci 1 ## baburence pozri jahňady ## baburiatka pozri jahňady ## baburky pozri jahňady ## babušiť expr. priveľmi, teplo obliekať, hovor. baliť: babušia, balia deti do periniek, zakrúcať, zamotávať: babušiť, zakrúcať dieťa nie je zdravé ## baby pozri dieťa 1 ## babylon 1. pozri zmätok 2 2. pozri bludisko ## bac pozri cap ## bác 1. napodobňuje (silný) zvuk pri páde, údere, náraze, výstrele a pod.; naznačuje pád, úder, výstrel a pod., bum, pác: Bác! Dvere sa zavreli s veľkým buchotom.; Zvesil pušku z pleca. Bum! Bác! zahrmí celá hora. [Šteinhíbel]; bum, pác, bolo počuť z vedľajšej miestnosti, rach, tresk: rach, tresk, hrom udrel do blízkeho stromu, cap, cáp (slabší zvuk pri páde, údere): cap, rozpleskla sa kaša na dlážke, čap, čaps, čľap (napodobňuje, naznačuje udretie dlaňou alebo plochým predmetom): čap, čľap dieťa po zadočku, chľus, chľust (naznačuje udretie): A chľus mu druhú, takže mu až krv z nosa vystrekla. [Urban] pozri buch, švác, prask 2. pozri ach 1 ## bacať pozri biť 2 ## bacnúť 1. pozri udrieť 1 2. pozri hodiť 3. pozri spadnúť 1 ## bacuľatý pozri správne tučný 1 ## bača pozri pastier ## báči pozri ujo 1, dedo 2 ## báčik pozri ujo 1, dedo 2 ## báčino pozri ujo 1, dedo 2 ## báčinko pozri ujo 1, dedo 2 ## bačkory pozri topánky ## bačovať 1. vykonávať bačovské zamestnanie, byť bačom: bačuje, je bačom už dva roky 2. pejor. svojvoľne, obyč. zle gazdovať, expr. bašovať, pejor. šafáriť: v družstve bačovali, bašovali, šafárili neobmedzene ## badať pozri pozorovať 2, vidieť 1 pozri skúmať 1, študovať 2 pozri bodať 1 ## bádateľ pozri vedec ## badateľne pozri zreteľne 1 ## badateľný pozri viditeľný, zjavný, výrazný 2 ## bádateľský pozri vedecký, hĺbavý ## bádavý pozri vedecký, hĺbavý ## badkať pozri ísť 1 ## badúriť 1. pozri podnietiť 2. pozri podpichávať ## badurkať 1. pozri podnietiť 2. pozri podpichávať ## badzgať pozri strečkovať 1 ## badzgovať pozri strečkovať 1 ## bafať pozri fajčiť ## bafkať pozri fajčiť ## bagateľ pozri maličkosť 3 ## bagateľný pozri nízky 2, malý 1 ## bagáž 1. pozri banda 1 2. pozri batožina ## bager pozri rýpadlo ## bagrovať pozri ťažiť 1 ## bahnatý pozri bahnitý ## bahniatka pozri jahňady ## bahnica plemenná ovca, jahnica: chov bahníc, jahníc ## bahnisko pozri močiar ## bahnistý pozri bahnitý ## bahniť si pozri hovieť si ## bahnitý plný vody, bahna, blata, bahnistý, bahnatý, zried. bahnivý, zabahnený: bahnité, bahnisté, bahnaté, bahnivé, zabahnené dno jazera, zbahnatený, zbahnený: zbahnatený močiar, zbahnený rybník, rozbahnený, rozmoknutý, rozmočený: rozbahnená, rozmočená pôda (op. suchá), blatistý, blatnatý, blativý, zried.: blatnivý, blatnavý (plný riedkeho bahna, blata): blatistá, blatnatá voda; blativá, blatnivá, blatnavá zem, barinatý, barinastý, močaristý, močiarnatý, močiarovitý (plný bahnitých močiarov): barinaté, barinasté, močaristé, močiarnaté, močiarovité lúky, oblasti ## bahnivý pozri bahnitý ## bahno 1. pozri blato 2. pozri kal 1 3. pozri nános ## bahurina pozri močiar ## bach 1. pozri buch, švác 2. pozri buc ## bacha pozri pozor ## bachant pozri kniha 1 ## báchať pozri biť 1 ## bachnúť 1. pozri buchnúť 1, naraziť 1, udrieť 1 2. pozri vystreliť 1 ## bachnúť sa pozri zaľúbiť sa 1 ## bachnutý pozri zaľúbený 1 ## bachor 1. pozri brucho 2. pozri žalúdok ## báchorka pozri výmysel 1 ## bachráč pozri brucháč ## bachráň pozri brucháč ## bachratieť pozri tučnieť, zaokrúhľovať sa ## bachratosť pozri tučnota ## bachratý 1. pozri bruchatý 1, tučný 1 2. pozri baňatý; objemný ## báj pozri mýtus ## bajadéra pozri tanečnica 1 ## báječne pozri výborne 1, výborne 2 ## báječný 1. pozri nádherný 1 2. pozri dobrý 2, dobrý 4, výborný ## bájka pozri výmysel 1 ## bájkar pozri rozprávkar ## bájkovitý pozri fantastický 1 ## bájny 1. taký, aký býva v bájach, mýtoch, rozprávkach, mýtický: bájny, mýtický hrdina; bájny, mýtický svet, bájoslovný, mytologický (pochádzajúci z bájoslovia, mytológie): bájoslovná, mytologická postava, rozprávkový: vo sne sa ocitnúť v bájnej, rozprávkovej krajine, fantastický, vysnívaný, neskutočný (ktorý je výsledkom predstavivosti, fantázie; op. skutočný): bájne, fantastické bytosti; čakala bájneho, vysnívaného rytiera; vysnívané diaľky; neskutočná krása 2. pozri nádherný 1 ## bajočko pozri odoka ## bajonet pozri bodák ## bájoslovie pozri mytológia ## bájoslovný pozri bájny 1 ## bajúz pozri fúz 1 ## bajzom pozri spolu 2 ## bak pozri kozlík ## bakaný pozri špinavý 1 ## bakchanálie pozri zábava 2 ## bakchantský pozri samopašný, hýrivý 1 ## bakchický pozri samopašný, hýrivý 1 ## bakšiš 1. pozri obslužné 2. pozri úplatok ## bakuľa pozri palica ## bál pozri zábava 2 ## baladický pozri smutný ## baláchať 1. pozri tárať, blúzniť 1 2. pozri balamutiť ## balamuta 1. pozri zmätok 2 2. pozri výmysel 1 ## balamutiť expr. pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy, klamstva, expr. baláchať: zbytočne balamutí, balácha ľudí, zavádzať, miasť, mámiť: vedome zavádzajú, mätú mládež, kraj. galamutiť [Jégé], ohlupovať: frázy na ohlupovanie más, klamať, fraz. vodiť za nos, hovor. expr. lakovať: neklamem, nelakujem ťa, je to pravda; celý čas ju vodil za nos, hovor. expr. valiť, blázniť, šialiť (obyč. v ľúbostných vzťahoch): blázni, šiali, balamutí dievčence, mystifikovať (šíriť nepravdivú správu): všetko je to číre mystifikovanie, demagogizovať (balamutiť demagógiou), hovor. filmovať: iba to na nás filmovali, iba nás tak balamutili, expr. zried. treštiť: Ale netreštite nás! ## balans pozri rovnováha ## balansovať pozri knísať sa ## balast pozri príťaž 1 ## baldachýn ozdobná plochá strieška nad oltármi, trónmi a starodávnymi posteľami, zastar.: nebesá, nebesia, podnebie: posteľ s baldachýnom, nebesami, podnebím ## baldrián pozri valeriána ## balen pozri aspoň 1 ## balerína pozri tanečnica 1 ## baleťák pozri tanečník ## baletka pozri tanečnica 1 ## baletník pozri tanečník ## balíčkovať pozri vreckovať ## balík zabalené veci, tovar a pod., hovor. zastar. pakeľ: na úteku stratil celý balík, pakeľ vecí, súbor, komplex (viac vecí tvoriacich celok): súbor návrhov ## baliť 1. dávať do obalu; chystať (si) batožinu na cestu, hovor. zastaráv. pakovať: baliť (si), pakovať veci, kufre, zabaľovať, zakrúcať (dávať do obalu): ovocie balí, zabaľuje do vrecák 2. pozri babušiť ## balustráda pozri zábradlie ## balušiť 1. pozri blúzniť 1 2. pozri búriť 1, znepokojovať 3. pozri strašiť 2 ## balušivý pozri blúznivý 1 ## balvan pozri kameň 1 ## balzam 1. pozri liek 2. pozri útecha ## bam pozri bim ## bambuch 1. pozri brucho 2. pozri hlupák ## bampeľ pozri brucho ## báň pozri čistina pozri klenba ## banálny pozri všedný, bežný ## baňatý majúci tvar bane, gule, guľatý, expr.: bruchatý, bachratý: baňatá, guľatá lampa; bruchatá, bachratá fľaša, karafa, vydutý, vypuklý: pohár s baňatou, vydutou, vypuklou spodnou časťou ## banda 1. pejor. skupina ľudí, ktorá je príznaková výzorom, správaním, názormi, majetkovými pomermi a pod.: priekupníci s drogami sa spájajú do bandy, pejor.: háveď, cháska, zberba, čvarga, perepúť, chamraď, zlezba, zlezeň, brandža, chrapač, hyd, žobrota, expr.: čeliadka, pliaga, pejor. zgerba, hovor. pejor.: bagáž, svoloč: takú bandu, háveď, chásku, zberbu, čvargu, perepúť, chamraď, zlezbu, zlezeň, brandžu, chrapoč, čeliadku, pliagu, bagáž, svoloč, ako sa zišla v dome, len tak skoro neuvidíš, pejor.: horda, svorka, pejor. tlupa, subšt. parta (keď sa zdôrazňuje množstvo členov skupiny): vrhla sa naňho celá banda, horda, svorka, tlupa, parta chuligánov, gang (zločinecká organizácia): predmestia sú ovládané gangmi, tlupami z podsvetia, mafia (tajný spolok), pejor.: ledač, žobrač, všivač, holota (chudobní ľudia): Neprivedieš sem nikoho viac z tej bandy, bedače, žobrače!, pejor. luza (deklasované spoločenské vrstvy) 2. pozri kapela ## bandáž pozri obväz ## bandita pozri zbojník 1 ## banditizmus pozri zbojstvo 1 ## banditstvo pozri zbojstvo 1 ## baník robotník v bani, haviar (baník pracujúci pod zemou): nebol on hocijaký baník, bol skutočný haviar ## bankár pozri finančník ## banket pozri hostina ## bankrot pozri úpadok ## bankrotovať pozri skrachovať, upadnúť 1 ## banovať pozri ľutovať 2 ## bantovať pozri znepokojovať ## bar pozri reštaurácia ## bár 1. pozri hoci 2. pozri kiež ## barak pozri dom 1 ## bárako pozri hocijako 1 ## báraký pozri hocijaký 1, hocijaký 2, ľubovoľný ## baran 1. samec ovce, škop, škopec (vykastrovaný baran) 2. pozri hlupák ## barančina pozri jahňacina ## baranica pozri čiapka ## baránok pozri jahňa ## bárať pozri rúcať ## bárať sa pozri boriť sa 2 ## barbar 1. pozri surovec 2. pozri nevzdelanec 3. pozri ničiteľ ## barbarský pozri primitívny 1, hrubý 2, nevzdelaný ## barbier pozri holič ## barbora pozri kontrabas ## bárčo pozri hocičo 1 ## bard pozri básnik ## barel pozri sud ## baretka okrúhla plochá čiapka bez štítka, baret, hovor. zastar.: rádiovka, rádionka ## bariéra pozri ohrada 1, zábradlie ## barikáda pozri zátarasa ## barina pozri mláka ## barinatý pozri močaristý, bahnitý ## barinastý pozri močaristý, bahnitý ## bárka pozri čln ## bárkade pozri hocikadiaľ ## bárkadiaľ pozri hocikadiaľ ## bárkam pozri hocikde 2 ## bárkde 1. pozri hocikde 1, hocikde 2 2. pozri všade ## bárkedy pozri hocikedy ## bárkoľko pozri hocikoľko ## bárkto pozri hocikto ## barnavo pozri hnedo ## barnavý pozri hnedý ## barometer 1. pozri tlakomer 2. pozri ukazovateľ 1 ## barón pozri šľachtic 1 ## baronesa pozri šľachtičná ## baronet pozri šľachtic 1 ## baronetka pozri šľachtičná ## barónka pozri šľachtičná ## bárs 1. pozri hoci 2. pozri kiež ## bársako pozri hocijako 1 ## bársaký pozri hocijaký 1, hocijaký 2, ľubovoľný ## bársčo pozri hocičo 1 ## bárskade pozri hocikadiaľ ## bárskadiaľ pozri hocikadiaľ ## bárskam pozri hocikde 2 ## bárskde 1. pozri hocikde 1, hocikde 2 2. pozri všade ## bárskedy pozri hocikedy ## bárskoľko pozri hocikoľko ## bárskto pozri hocikto ## bársktorý pozri hociktorý, ľubovoľný ## baršún pozri zamat ## basa 1. pozri kontrabas 2. pozri väznica ## báseň slovesný umelecký výtvor písaný obyč. vo viazanej reči, vo veršoch: lyrická báseň, verše: verše venované matke, pejor.: rýmovačka, veršovanka, veršovačka (báseň bez umeleckej hodnoty): nosieval do redakcie medzi dobrými básňami aj obyčajné rýmovačky ## basista pozri kontrabasista pozri väzeň ## básnictvo pozri poézia 1 ## básničkár pozri básnik ## básnik slovesný umelec, ktorý skladá básne, kniž.: poet, poeta: básnici, poeti minulého storočia, bard (básnik významný pre národ): Hviezdoslav sa stal slovenským bardom, kniž. alebo poet.: pevec, spevec: niet už skutočných (s)pevcov, zastar. veršovec: lyrické umenie veršovcov, pejor. veršotepec, pejor. zastar. veršovník, hovor. pejor.: veršikár, básničkár: myslel si, že je ktovieaký veršotepec, ale bol obyčajný veršikár, básničkár, kniž. verzifikátor ## básniť 1. skladať, tvoriť básne, veršovať: básniť, veršovať o rodnom kraji, hovor. pejor. veršíkovať: prázdne veršíkovanie 2. hovor. expr. nadšene rozprávať, spievať, ospevovať, nadchýnať sa: básniť, spievať o cudzine; ospevovať výkon herca, nadchýnať sa hudbou, vychvaľovať, zvelebovať, velebiť, oslavovať (prejavovať vrcholné uznanie): vychvaľuje, zvelebuje nový projekt; velebiť, oslavovať zašlé časy 3. pozri vymýšľať ## basový pozri hlboký 4 ## basta pozri hotovo ## bastard 1. pozri kríženec 2. pozri dieťa 1 ## bastila pozri väznica ## bastriguli pozri bisťu 1 ## bastviť pozri vábiť ## bašovať 1. pozri hospodáriť 2 2. pozri panovať 1 ## bašta 1. pozri opora 2 2. pozri veža ## baštrngovať pozri dotýkať sa 1 ## báť sa 1. prežívať pocity strachu, mať strach, desiť sa, ľakať sa, hroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmy, strachovať sa, stráchať sa, strašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť?, mať obavu, obávať sa, triasť sa, expr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúšku, expr. byť pokakaný, fraz. expr.: mať plné nohavice/gate, púšťať do nohavíc/do gatí 2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu, starostiť sa, mať starosť, obávať sa, mať obavu, byť ustarostený, chvieť sa, triasť sa, kniž. trnúť, tŕpnuť, stŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorel, strachovať sa, stráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujú, hovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti ## batalión pozri prápor ## batéria (suchý) galvanický článok alebo sústava takýchto článkov: batéria do tranzistora, hovor. baterka: baterka sa vybila, akumulátor (akumulátorová batéria): musím dobiť akumulátor, batériu, baterku v aute, monočlánok (jeden galvanický článok): do baterky potrebuješ tri monočlánky ## baterka 1. pozri batéria 2. pozri svietidlo ## baťko pozri ujo 1 ## batoh zviazané veci (nesené na chrbte): batoh starých šiat, noša, uzol: urobil z vecí uzol, nošu, hovor. expr. pinkeľ: hodil si pinkeľ na chrbát ## batoľa pozri dieťa 1 ## batoliť sa pozri ísť 1 ## batožina zabalené potreby cestujúcich: kufor, balíky aj inú batožinu uložili do nákladného priestoru, zastaráv. bagáž: bagáž si neste sami, nosičov niet ## bauch pozri buch ## baviť 1. poskytovať zábavu, zabávať, rozveseľovať, obveseľovať: baviť, zabávať, rozveseľovať spoločnosť, rozptyľovať (zbavovať zlej nálady): rozptyľoval nás vymyslenými príbehmi 2. poskytovať potešenie, vzbudzovať záujem, tešiť, zaujímať: nič ho nebaví, neteší, nezaujíma; baví, teší ho spievať 3. odvádzať od (dôležitej) činnosti, zabávať, zdržiavať: baviť, zabávať, zdržiavať pri práci, oberať o čas: Nebavte nás, neoberajte nás o čas zbytočne! ## baviť sa 1. tráviť čas zábavou, hrou, žartovnými rozhovormi, oddávať sa veselosti; mať z niečoho potešenie, zabávať sa, veseliť sa: baviť sa, zabávať sa s priateľmi; jedli, pili, tancovali a veselili sa, hodovať (pri jedle a pití), svadbiť sa, hovor. svadbovať sa (na svadbe): svadbili sa do rána, hovor.: mulatovať, flámovať (obyč. pri nemiernom pití): mulatovať, flámovať celú noc, hýriť (neviazane), nár. harovať [Dobšinský], zried. huľať (rus.): huľanie do rána, rozptyľovať sa (zbavovať sa zlej nálady alebo sústredenia nejakou príjemnou činnosťou): rozptyľuje sa pri mori; žiaci nepočúvajú, rozptyľujú sa, expr. laškovať (robiť samopašné kúsky): laškuje s dievčatami 2. priveľmi sa niečím zaoberať, venovať priveľa času niečomu namiesto inej (potrebnej) činnosti, zabávať sa, zdržiavať sa, strácať čas: zbytočne sa tu toľko bavíme, zabávame, zdržiavame; nebudem už s tebou strácať čas, zaoberať sa: nemám čas zaoberať sa s tým viac, expr. bavkať sa 3. pozri hrať sa 1 ## bavkať sa 1. pozri hrať sa 1 2. pozri baviť sa 2 ## bavlnka pozri niť ## baza liečivá krovitá rastlina s bohatými žltkastými kvetmi a tmavými drobnými plodmi, chabzda: čaj z bazy, z chabzdy ## báza 1. pozri východisko 2. pozri základ 3 3. pozri základňa 1 ## bazálny pozri základný ## bazalt pozri čadič ## bazárový pozri lacný 1, nekvalitný ## bazén pozri nádrž 1 ## bázeň pozri strach ## bázický pozri zásaditý ## bazilika pozri kostol ## bazírovať pozri zakladať si ## bažant pozri začiatočník ## baže pozri veru ## bažina pozri močiar ## bažiť pozri túžiť ## baživý pozri dychtivý, žiadostivý ## bažný pozri dychtivý, žiadostivý ## bdelý pozri pozorný 2, ostražitý, opatrný ## bdieť 1. v noci byť bez spánku, nespať, byť hore: bdela, nespala, bola hore celú noc 2. prejavovať konkrétnu starostlivosť o niekoho, niečo, bedliť, dávať pozor: bdejú, bedlia nad čistotou parku; dávať pozor na svoje zdravie, bdieť nad svojím zdravím, starať sa, dbať: starať sa, dbať o to, aby všetko bolo v poriadku, dozerať, dohliadať: dozerá, dohliada na pracovníkov, strážiť: stráži hranice ## bečať pozri mečať 1 ## bečeľovať pozri vážiť si ## beda vyjadruje bedákanie, zúfalstvo, strach, hrôzu, zdesenie a pod., beda, prebeda: beda/beda, prebeda, čo len s nami bude, bože/bože, prebože: bože/bože, prebože, veď nás tu skántria, božemôj, boženku, božičku: božemôj, boženku, ako to vyzeráš, kriste, kristepane: kriste, kristepane, kam sa teraz podejeme, jaj, och: Jaj, och, čo si to spravil? ## bedač pozri chudoba 2 ## bedačiť pozri živoriť ## bedákať hlasno (slovami, plačom) vyjadrovať pocity žiaľu, bôľu, úzkosti a pod. (nad niečím, niekým), lamentovať, lamentiť, nariekať, horekovať, bedovať, bolestiť, expr.: ochkať, božekať: bedáka, lamentuje nad nešťastím; stále ochká, božeká, že nemá čas, kvíliť (pocity žiaľu prejavovať vysokým plačlivým hlasom), kniž. úpieť: kvíli, úpie, nad stratou blízkeho človeka, jajkať, jajčať, jojkať, jojčať, jujkať, stenať, stonať (obyč. od fyzickej bolesti): jajčí, stená, že ho od roboty všetko bolí pozri sťažovať sa, plakať ## bedár pozri chudák 1, chudák 2 ## bedárčiť pozri živoriť ## bedársky pozri biedny 1, chudobný 1 ## bedeker pozri sprievodca 2 ## bedliť pozri bdieť 2 ## bedlivosť pozri streh ## bedlivý pozri starostlivý, pozorný 2, opatrný, ostražitý ## beh pozri chod 2, činnosť 2 ## behačka 1. pozri zhon 2. pozri hnačka ## behať rýchlo sa pohybovať z miesta na miesto alebo často, pobiehať, pobehovať, pobehúvať, pobehávať: deti behajú, pobiehajú, pobehujú po dvore, expr. lietať: lieta po úradoch od rána, expr. naháňať sa: celý deň sa naháňať a nič nevybaviť, expr. brnkať (prudko, často): taxíky brnkajú sem a ta, expr.: švingať, švirgať: prsty švingali po stole, expr.: bzíkať, prebzikovať (o hmyze, zvieratách): muchy bzíkajú; pred nami prebzikujú jašteričky, strečkovať (splašene behať): žrebce, ovce začali strečkovať, blúdiť, kniž. tekať (o rýchlom pohybe očí), prebehovať, prebiehať, prebehávať, prebehúvať (z miesta na miesto): prebehuje, prebeháva z izby do izby ## behať sa pozri páriť sa 1 ## behom 1. (o človeku) rýchlo sa pohybujúc na nohách, v behu, bežiac, hovor.: bežiačky, bežky: behom, bežiačky zahol do vedľajšej ulice; bežky sa pustili hore dedinou, expr. bežkom: behom, bežkom vošiel do triedy, klusom, poklusom (miernym behom): klusom, poklusom sa dostali až na samý vrchol, cvalom, hovor. trapom, expr. galopom (zrýchleným behom): cvalom, trapom, galopom zmizli v dave 2. pozri rýchlo, narýchlo, letmo 1 3. pozri správne cez 5, za 1 ## behúň pozri bežec 1 ## beľ pozri belosť ## beláň človek s belavými vlasmi; zviera s belavou srsťou: on je beláň i koňa má beláňa, belko, beloň: v brunetovi nikto nehľadal malého belka, blondín, hovor. blondiak, zried. plavovlások, bielohlávok (iba o človeku), beluš (iba o zvierati) ## belaňa zviera bielej alebo belavej srsti (obyč. krava, koza alebo ovca): ovce mal samé belane, belica, beluša, zastar. zried. šimľa (kobyla belavej farby) ## belasastý pozri modrastý ## belasieť pozri modrieť ## belasieť sa pozri modrieť sa ## belasisto pozri modro ## belasistý pozri modrastý ## belasiť pozri svetliť ## beláskavo pozri modro ## beláskavý pozri modrastý ## belaskavý pozri modrastý ## belaso pozri modro ## belasosť pozri modrota ## belasozelený pozri zelený ## belastý pozri modrastý ## belasý pozri modrý ## belavý pozri biely, sivý 1 ## belčov pozri kolíska 1 ## beli pozri haju ## belica pozri belaňa ## belieť stávať sa belším, bielym, obelievať, zbelievať: plátno na slnku belie, obelieva, šedivieť, sivieť (najmä o vlasoch, hlave; nadobúdať šedivú, neurčitú farbu): vlasy mu belejú, šedivejú; látka na slnku šedivie, obelieva, pobelievať, pošedivievať (trocha, postupne): fúzy mu pobelievajú, pošedivievajú ## belieť sa pozri blýskať sa 1 ## beliže pozri haju ## belko pozri beláň ## beľmo pozri zákal ## beloň pozri beláň ## belosť biele zafarbenie: belosť tela, bieloba, poet.: belota, bielota: belota snehu oslepuje oči, poet.: beľ, úbeľ: beľ vyľakanej tváre, pren. alabaster: svieti alabaster jej pleti ## bielosť biele zafarbenie: belosť tela, bieloba, poet.: belota, bielota: belota snehu oslepuje oči, poet.: beľ, úbeľ: beľ vyľakanej tváre, pren. alabaster: svieti alabaster jej pleti ## belostnosivý pozri sivý 1 ## belostný pozri biely ## belota pozri belosť ## beluš pozri beláň ## beluša pozri belaňa ## belzebub pozri čert ## benefícium pozri prebenda ## benefičný pozri dobročinný ## benevolentný pozri zhovievavý, povoľný ## bengál pozri zmätok 2, lomoz ## benígny pozri neškodný ## benzén základný druh uhľovodíka z kamenného dechtu, benzol (surový technický benzén) ## benzol pozri benzén ## berla pozri žezlo 1 ## bes pozri čert pozri hnev 1 ## beseda 1. družné posedenie s debatou; stretnutie s nejakou osobnosťou: beseda so spisovateľom, besiedka, posiedka: chodieval na posiedky k starostovi 2. pozri rozhovor 3. pozri spoločnosť 2 ## besednica pozri črta 2 ## besedovať neoficiálne, nenútene sa rozprávať (obyč. v širšom kruhu), debatovať, zhovárať sa, konverzovať, hovor. diškurovať (sa): besedovali, debatovali, zhovárali sa, diškurovali (sa) o novom filme, expr. baviť sa (nezáväzne): O čom sa bavíte, besedujete?, zastar.: dišputovať, rákošiť, nár. kočendovať pozri diskutovať ## besiedka 1. záhradný domček, altán, altánok, filagória: po obede si v lete chodievali sadnúť do besiedky, do altánku, zastar. letník [Kukučín] 2. pozri beseda 1 ## besnica pozri liehovina ## besnieť (sa) expr. nespútano sa prejavovať (v konaní niečoho zlého, v hneve a pod.), šalieť (sa): ľudia vo vojne besneli, šaleli, zúriť, divieť, vyčíňať, vystrájať, hovor. expr. šarapatiť (aj o živelných pohromách): uragán zúril, divel, vyčíňal, vystrájal; povodeň šarapatí, blázniť (sa), vyvádzať (nerozumne sa správať): Čo toľko besníte, bláznite, vyvádzate! ## besniť (sa) expr. nespútano sa prejavovať (v konaní niečoho zlého, v hneve a pod.), šalieť (sa): ľudia vo vojne besneli, šaleli, zúriť, divieť, vyčíňať, vystrájať, hovor. expr. šarapatiť (aj o živelných pohromách): uragán zúril, divel, vyčíňal, vystrájal; povodeň šarapatí, blázniť (sa), vyvádzať (nerozumne sa správať): Čo toľko besníte, bláznite, vyvádzate! ## besný 1. pozri divý 2, zúrivý 1 2. pozri krikľavý 1 ## bestseller pozri ťahák ## beštia 1. pozri zviera 1 2. pozri surovec 3. pozri netvor 1 ## beštialita pejor. vlastnosť násilných, bezcitných ľudí; ukrutný čin alebo jeho príznak, beštiálnosť: beštialita, beštiálnosť žandárov sa prejavila v zákroku, surovosť, neľudskosť, ukrutnosť, krutosť, brutalita, brutálnosť: z očí mu pozerala akási surovosť až neľudskosť, bezcitnosť, násilníctvo, násilenstvo: nemohol prekonať svoje násilníctvo, násilenstvo, krvilačnosť (najmä o vlastnosti), expr.: zverskosť, obludnosť: popáchali obludnosti plné krvilačnosti, drastickosť, príšernosť, ohavnosť (o charaktere činu): drastickosť jeho konania nemožno ani opísať, expr. zverstvo (o čine samotnom): dosť už popáchal zverstiev ## beštiálnosť pozri beštialita ## beštiálny pozri surový 2 ## beťah 1. pozri čert 2. pozri epilepsia ## betálne pozri výborne 1 ## beťár pozri vtipkár, šibal ## beťárčiť pozri vystrájať ## beťársky pozri šibalský ## beťárstvo pozri šibalstvo ## betlehem pozri jasle ## betónovo pozri isto 3, rozhodne 2 ## betónový pozri istý 1 ## bez 1. vyjadruje neprítomnosť niečoho, s vylúčením: zápas odohrajú bez divákov, s vylúčením divákov 2. vyjadruje odpočítavanie (op. a), mínus (op. plus): päť bez dvoch, päť mínus dva ## bezalkoholický pozri nealkoholický ## bezbolestný ktorý nespôsobuje bolesť, nebolestivý (op. bolestivý): bezbolestné, nebolestivé ošetrenie, zried. neboľavý: neboľavé zranenie, neboľavý pád ## bezbožník 1. pozri ateista 2. pozri naničhodník ## bezbožnosť pozri ateizmus ## bezbožný ktorý neverí v Boha alebo ktorý sa prejavuje, správa tak, ako keby neveril; bez mravných zábran; svedčiaci o tom (op. zbožný), neveriaci, neverecký (op. veriaci): bezbožný, neveriaci človek; bezbožné, neverecké knihy, ateistický (op. teistický): ateistická výchova, pejor.: neznabožský, neznajbožský, expr. pohanský: neznabožské, neznajbožské reči; bezbožný, pohanský svet, bohapustý, bohaprázdny: páchať bohapusté, bohaprázdne skutky, rúhavý, rúhačský, bohorúhavý, bohorúhačský (urážajúci Boha): rúhavé, rúhačské, bohorúhavé, bohorúhačské reči, hriešny, nemravný, nehanebný (porušujúci mravné zásady): viesť hriešny, nemravný, nehanebný život, skazený (mravne): skazený svet, svätokrádežný ## bezbranný pozri bezmocný 2 ## bezbrehý pozri nekonečný, nesmierny, neurčitý ## bezcennosť pozri lacnota ## bezcenný nemajúci nijakú cenu (materiálnu, umeleckú, myšlienkovú a pod.; op. cenný), nehodnotný (op. hodnotný), ničotný: bezcenná, nehodnotná, ničotná vec, brakový, šiatrový (bez umeleckej hodnoty, obyč. o literatúre), pejor.: gýčový, gýčovitý (založený na lacnom efekte), lacný, jarmočný (ako z jarmoku – nekvalitný a prehnane vyzdobený): gýčové, gýčovité obrázky; lacné, jarmočné čačky; lacný úspech, expr. naničhodný: naničhodné haraburdy, bezvýznamný, nedôležitý, nezávažný (op. významný, dôležitý, závažný): bezcenná, bezvýznamná rada; nedôležitý, nezávažný údaj, prázdny, pominuteľný, expr.: márny, mizerný: prázdna, pominuteľná sláva; márne, mizerné peniaze, zbytočný (ktorý nič neprináša): zbytočná honba, zbytočné celoživotné štvanie sa ## bezcieľne bez konkrétneho cieľa, bezúčelne, neúčelne, naplano, jalovo: žiť bezcieľne, bezúčelne, naplano, iba tak, len tak: iba tak, len tak sa túlal po meste, hore-dolu, krížom-krážom, sem a tam: celé predpoludnie chodil bezcieľne, hore-dolu, krížom-krážom, sem a tam, expr. lárom-fárom, hovor. expr. három-fárom: nemôžeš žiť lárom-fárom, hovor. expr. naverímboha: iba tak naverímboha vystrelil zo vzduchovky pozri zbytočne ## bezcieľny pozri prázdny 2, bezúčelný ## bezcitne pozri tvrdo 3 ## bezcitník pozri cynik ## bezcitnosť pozri cynizmus, beštialita ## bezcitný nemajúci cit; svedčiaci o tom (op. citlivý), krutý, nemilosrdný: bezcitní, krutí ľudia; bezcitné, kruté, nemilosrdné zaobchádzanie s človekom, ukrutný, surový: je voči matke ukrutný, surový, kniž.: necitný, kamenný: necitné, kamenné srdce, necitlivý (op. citlivý), neciteľný: necitlivý človek, neciteľné konanie, tvrdý (op. mäkký), drsný, hrubý: tvrdý, drsný, hrubý vojak, cynický (ľahostajne, opovrhujúco bezcitný): venoval svoj cynický pohľad odsúdeným, chladnokrvný: chladnokrvný vrah, brutálny, pren. expr. sadistický: brutálny, sadistický postup, neľudský, nehumánny (odporujúci ľudskosti; op. humánny): neľudský, nehumánny prístup k väzňom, bezohľadný, nešetrný, nevyberaný (neberúci na nič ohľad): bezohľadný, nešetrný, nevyberaný spôsob, neľútostný (nemajúci ľútosti): neľútostný despota, tyranský, katanský, pren. expr.: gestapácky, hyení, zastar. hyenský ## bezdaždivý pozri suchý 1 ## bezdný pozri hlboký 1, hlboký 2 ## bezodný pozri hlboký 1, hlboký 2 ## bezdôvodne 1. pozri neodôvodnene 1 2. pozri nadarmo 2, zbytočne ## bezdôvodný ktorý nemá dôvod, príčinu (op. odôvodnený), neodôvodnený: bezdôvodné, neodôvodnené podozrievanie, neopodstatnený (op. opodstatnený): neopodstatnený hnev, apriórny, nepodložený, nepodopretý (ktorý je bez dôkazov, nezdôvodnený; op. podložený, podopretý): apriórne tvrdenie; nepodložené, nepodopreté obvinenie, neoprávnený (op. oprávnený), bezpodstatný: neoprávnená, bezpodstatná žiadosť, obava, bezpríčinný: bezpríčinný smiech, bezpredmetný: bezpredmetná námietka, expr.: planý, jalový: planý, jalový poplach, zbytočný (ktorý nemusel byť, pretože nemal dôvod): narobili zbytočný rozruch, zried. bezzákladný pozri nezaslúžený, nespravodlivý ## bezduchý 1. (i pejor.) duševne, intelektuálne nerozvinutý; konaný, uskutočňovaný bez (tvorivej) rozumovej činnosti; nemajúci myšlienkovú náplň, hĺbku, bezobsažný, prázdny, neobsažný: bezduchý, bezobsažný, prázdny človek; bezduché, bezobsažné, prázdne, neobsažné táranie, zried.: duchaprázdny, duchapustý [Hurban, Záborský], bezmyšlienkový: bezmyšlienkové dielo, obmedzený, hlúpy: obmedzený byrokrat, hlúpe poznámky, netvorivý (op. tvorivý): netvorivé napodobňovanie, netvorivá práca, bezmyšlienkovitý, automatický, zautomatizovaný, mechanický, pren. pejor. papagájsky (robený mechanicky, bez hlbšieho uvedomenia, rozmýšľania): bezmyšlienkovité, automatické memorovanie; automatická, zautomatizovaná, mechanická činnosť; papagájske opakovanie pozri schematický 2. pozri mŕtvy 1 ## bezfarbý 1. pozri bledý 1 2. pozri neurčitý, jednotvárny ## bezfarebný 1. pozri bledý 1 2. pozri neurčitý, jednotvárny ## bezforemný pozri neforemný ## bezhlasne pozri ticho 1 ## bezhlasný pozri tichý 1 ## bezhlasý pozri tichý 1 ## bezhlavo 1. pozri splašene 1 2. pozri bezhlavý ## bezhlavý konaný prudko, zmätene, bez rozmýšľania; svedčiaci o takom konaní, zmätený, chaotický: bezhlavé, zmätené, chaotické počínanie, neuvážený, nepremyslený, nedomyslený (bez dôsledného uváženia, zváženia prípadných dôsledkov a pod.; op. uvážený, premyslený, domyslený): neuvážený, nepremyslený, nedomyslený krok v jeho živote, nerozmyslený, bezmyšlienkovitý: nerozmyslené, bezmyšlienkovité správanie, ľahkomyseľný, ľahkovážny (konaný s bezhlavou ľahostajnosťou): ľahkomyseľné, ľahkovážne konanie, panický, splašený: panické balenie kufrov, splašený útek, expr. strmhlavý: strmhlavé vrhanie sa do riskantných vecí ## bezhlučne pozri ticho 1 ## bezhlučný pozri nečujný 1 ## bezhraničný pozri nesmierny, nekonečný, úplný 2, slepý 2 ## bezhrmotne pozri ticho 1 ## bezhrmotný pozri tichý 1 ## bezcharakterný nemajúci charakter; svedčiaci o tom (op. charakterný), necharakterný, nečestný (op. čestný): bezcharakterný, necharakterný klamár; necharakterný, nečestný spôsob, bezzásadový (nemajúci nijaké zásady), fraz. bez chrbtovej kosti (ktorý nemá pevný charakter, pevné zásady): bezzásadový človek, človek bez chrbtovej kosti, fraz. kam vietor, tam plášť, pren. pejor. chameleónsky (meniaci názory podľa okolností): chameleónske správanie, nestatočný (op. statočný), nepoctivý (op. poctivý): vystríhali ho pred nestatočnou, nepoctivou osobou, predajný, sprostituovaný (meniaci zásady, postoje podľa materiálnych výhod): predajní, sprostituovaní umelci, politici, nízky, podlý (mravne zlý): nízke, podlé konanie, pejor.: ničomný, naničhodný, podliacky, pľuhavý: ničomná, naničhodná, podliacka, pľuhavá duša, hovor. pejor. gaunerský ## bezchybne 1. pozri výborne 1 2. pozri bezchybný ## bezchybný ktorý nemá ani jednu chybu, ktorý je úplne bez chýb (op. chybný), dokonalý (op. nedokonalý): bezchybná, dokonalá práca, perfektný: perfektný preklad, bezporuchový: bezporuchový motor, chod stroja, presný (vyznačujúci sa presnosťou; op. nepresný): presný výpočet, presné meranie, správny, dobrý, náležitý: bezchybná, správna, dobrá, náležitá odpoveď, vzorný (ktorý je v bezchybnosti príkladom), hovor. na jednotku: vzorné správanie, odpoveď na jednotku, subšt. bezvadný, nespis. nezávadný ## bezkonečný pozri nekonečný ## bezkonfliktný pozri pokojný 3 ## bezkoristný pozri nezištný ## bezkrvne pozri bledo 1 ## bezkrvný pozri bledý 1 ## bezlistý pozri holý 2 ## bezmajetný pozri chudobný 1 ## bezmála pozri pomaly 4, takmer ## bezmäsitý neobsahujúci mäso (op. mäsitý), bezmäsý: bezmäsitý, bezmäsý pokrm, vegetariánsky (príznačný pre vegetariánov): bezmäsitá, vegetariánska strava, pôstny (zachovávajúci pôst od mäsa): po stáročia bol piatok bezmäsitý, pôstny deň ## bezmäsý pozri bezmäsitý, pôstny ## bezmedzný pozri nesmierny, nekonečný ## bezmennosť pozri anonymita ## bezmenný pozri anonymný, neznámy ## bezmerný pozri nekonečný, nesmierny ## bezmocnosť pozri slabosť 1 ## bezmocný 1. nemajúci fyzickú silu, neschopný postarať sa o seba, odkázaný na pomoc iných; svedčiaci o tom, slabý (op. silný), kniž. nemohúci: bezmocný, slabý starec; leží už tri mesiace bezmocný, nemohúci, bezvládny, nevládny (neschopný pohybu, neovládajúci svoje telo): prišla staroba a telo sa stalo bezvládnym, nevládnym; bezvládne, nevládne údy 2. nemajúci možnosť konať, brániť sa, zabrániť niečomu; svedčiaci o tom, bezradný, kniž. nemohúci: policajti boli bezmocní, bezradní; bezmocná, nemohúca zúrivosť, bezbranný, slabý (op. silný): bezbranná, slabá žena; voči živlu boli ľudia bezbranní, slabí, expr.: krehký, hriešny, biedny, úbohý, malý (nedokonalý, obyč. v náboženskom chápaní): sme len krehkí, hriešni, biedni, malí ľudia ## bezmračný pozri jasný 1 ## bezmyšlienkovite 1. pozri slepo 3, mimovoľne 2. pozri prázdny 2, bezduchý 1 ## bezmyšlienkovitý pozri prázdny 2, bezduchý 1, automatický 2; bezhlavý ## bezmyšlienkový pozri prázdny 2, bezduchý 1 ## beznádej pozri zúfalstvo ## beznádejne 1. pozri čierno 2 2. pozri beznádejný ## beznádejnosť pozri zúfalstvo ## beznádejný pri ktorom niet nádeje (na zlepšenie, zmenu a pod.), zúfalý: beznádejná, zúfalá situácia, bezvýhľadný, bezútešný: bezvýhľadný, bezútešný stav, bezvýchodiskový, bezvýchodný, neriešiteľný (z ktorého niet východiska): ocitnúť sa v bezvýchodiskovom, bezvýchodnom položení, zastar. dešperátny: dešperátny stav, stratený, prehratý, prehraný: pacientov zápas s chorobou bol vopred stratený, prehratý, márny: márny boj, expr.: stroskotaný, skrachovaný: stroskotaný, skrachovaný prípad, expr. odpísaný ## beznáročný pozri skromný 1 ## bezoblačný pozri jasný 1 ## bezobsažný pozri prázdny 2, jalový 3, bezduchý 1, akademický 2 ## bezočivec urážlivo smelý, často aj dotieravý človek: dnes sa majú najlepšie bezočivci, opovážlivec, dotieravec, trúfalec, trúfanlivec: neviem, či je taký trúfalec, opovážlivec, alebo sa iba tak robí, hovor. drzáň, subšt. drzák: takého drzáňa si ešte nevidel, nevychovanec, expr.: neokresanec, neotesanec, grobian, hovor. expr.: neogabanec, neokrôchanec, pejor.: odroň, chrapúň (ak sa zdôrazňuje nedostatok výchovy), nehanebník, nehanblivec, hovor. expr. nemóresník (ak sa zdôrazňuje nedostatok hanblivosti), subšt. hulvát ## bezočivosť pozri impertinencia ## bezočivý urážlivo smelý, opovážlivý, trúfalý, expr. prismelý: bezočivý, opovážlivý mladík; bezočivé, trúfalé, prismelé správanie voči autorite, arogantný (bezočivo povýšený), hovor. drzý (bezočivo vyzývavý): zabolela ju synova arogantná odpoveď; premeriaval si ženu drzým pohľadom, kniž. impertinentný, nemiestny: impertinentná, nemiestna poznámka, netaktný, nevychovaný (op. taktný, vychovaný), pejor. chrapúnsky: netaktné, nevychované, chrapúnske správanie, dotieravý, dobiedzavý (bezočivo neodbytný): dotieraví, dobiedzaví novinári, odporný: odporný fagan, nehanebný, kniž. bezostyšný (nepoznajúci hranice bezočivosti): nehanebné, bezostyšné ohováranie, neslýchaný, subšt. nehorázny, expr.: pustý, bohapustý, bohaprázdny (bezočivosťou vzbudzujúci pohoršenie): neslýchaná, nehorázna, pustá, bohapustá lož; bohaprázdny rehot, nár. priezočivý, subšt. sprostý ## bezodkladne pozri hneď 1, naliehavo 2, rovno 7, súrne, začerstva ## bezodkladný pozri naliehavý 2, súrny ## bezodplatne pozri zadarmo ## bezohľadne 1. pozri tvrdo 3 2. pozri bezohľadný ## bezohľadný ktorý v svojom konaní alebo pri presadzovaní svojich záujmov neberie ohľad na nikoho a na nič, krutý, tvrdý, surový, pren. expr. vlčí: bezohľadný, krutý, tvrdý, surový, vlčí zákon džungle; bezohľadné, kruté, tvrdé presadzovanie vlastnej vôle, nevyberaný, nešetrný: nevyberaný, nešetrný spôsob (op. šetrný, ohľaduplný), dravý (o človeku, ktorý sa bezohľadne derie dopredu): dravý karierista, egoistický, sebecký (hľadiaci iba na seba): egoistické, sebecké správanie, vandalský (svedčiaci o vandalizme): vandalský prístup k prírode pozri bezcitný ## bezostyšný pozri bezočivý, nehanebný 1 ## bezpartajný pozri nestranícky pozri nestraník ## bezpečák pozri policajt ## bezpečne pozri isto 2, isto 3 ## bezpečnosť pozri polícia ## bezpečnostný pozri poistný ## bezpečný 1. majúci pocit bezpečia; poskytujúci ochranu pred nebezpečenstvom, istý: cítila sa doma bezpečná, istá, neohrozený: utečenci boli v lese bezpeční, neohrození, spoľahlivý, zaručený (z hľadiska bezpečia): schovať vec na spoľahlivom, zaručenom mieste, zabezpečený, zaistený: zabezpečený, zaistený úkryt 2. pozri istý 1 ## bezperspektívny pozri bezvýhľadný ## bezplatne pozri zadarmo ## bezplatný za ktorý sa neplatí, neplatený, nehonorovaný: bezplatná, neplatená, nehonorovaná funkcia, voľný, kniž. grátis: voľný lístok na koncert, grátis pohostenie, dobrovoľný (založený na dobrovoľnosti): dobrovoľné darcovstvo krvi ## bezpočetný pozri nespočítateľný, obrovský ## bezpodmienečný ktorý platí bez podmienok, výhrad; ktorý nepripúšťa iné riešenie, odb. nepodmienečný: dostať bezpodmienečný, nepodmienečný trest, úplný: úplná kapitulácia, kategorický (vylučujúci inú možnosť): kategorický príkaz, zákaz, bezvýhradný, absolútny (ktorý nemá nijaké nároky, výhrady, obyč. v citovej oblasti): bezvýhradná, absolútna oddanosť, vernosť, expr. otrocký: vyžadovať otrockú poslušnosť, nevyhnutný, okamžitý (ktorý neznesie odklad): žiadať bezpodmienečnú, nevyhnutnú nápravu; okamžité splnenie úlohy ## bezpodstatne pozri neodôvodnene 1 ## bezpodstatný pozri bezdôvodný, neodôvodnený ## bezpohlavný 1. pohlavne nevyvinutý; neprejavujúci záujem o pohlavný život, asexuálny: bezpohlavná, asexuálna bytosť 2. pozri neurčitý ## bezpochyby pozri isto 3, rozhodne 2 ## bezporuchový pozri bezchybný, plynulý ## bezpovedome pozri mimovoľne ## bezprávie pozri krivda ## bezprávny 1. pozri neslobodný 2. pozri nespravodlivý 1; nezákonný ## bezpredmetný ktorý stratil opodstatnenosť, aktuálnosť, neodôvodnený, neopodstatnený, bezdôvodný: bezpredmetný, neodôvodnený, neopodstatnený spor; bezpredmetné, bezdôvodné požiadavky, neoprávnený, nezmyselný: neoprávnené, nezmyselné nároky, neaktuálny, hovor. pasé (neskl.): problém je už neaktuálny, pasé, zbytočný: sú to bezpredmetné, zbytočné pripomienky ## bezpríčinný pozri neodôvodnený, bezdôvodný ## bezpríkladný pozri neobyčajný ## bezprístrešný pozri bezprizorný ## bezpríznakový ktorý nemá charakteristický príznak (op. príznakový), neutrálny: bezpríznaková, neutrálna vlastnosť; bezpríznakové, neutrálne slovo, bežný, zvyčajný, obvyklý, pravidelný (ničím nie výnimočný): bežná, obvyklá lexika; bežné, zvyčajné, obvyklé správanie; pravidelné skloňovanie, nevýrazný, nevyhranený, neurčitý (bez výrazného znaku, vlastnosti): nevýrazný, nevyhranený štýl; neurčitý výraz tváre ## bezprizorne pozri osamote ## bezprizorný nemajúci domov, rodinu, prístrešie, bezprístrešný: bezprizorné, bezprístrešné deti, opustený: túlal sa bezprizorný, opustený pozri opustený, potulný 2 ## bezprostredne 1. pozri blízko 1, blízko 2, rovno 8, priamo 3, tesne 1 2. pozri hneď 3, vzápätí 3. pozri domácky 2 ## bezprostrednosť pozri blízkosť ## bezprostredný 1. ktorý nie je sprostredkovaný, priamy (op. nepriamy), nesprostredkovaný, osobný: bezprostredný, priamy účastník bojov; mať bezprostredný, priamy, nesprostredkovaný, osobný kontakt s niekým; bezprostredná, osobná prítomnosť prezidenta, kniž. direktný 2. vyznačujúci sa veľkou priestorovou alebo časovou blízkosťou, tesnosťou, blízky, najbližší: bezprostredné, blízke, najbližšie okolie, tesný: v bezprostrednej, tesnej blízkosti, priamy: priamy dotyk, momentálny: momentálny dojem, momentálna potreba 3. prejavujúci sa prirodzene, nenútene, priamo (o človeku); svedčiaci o tom, priamy, úprimný: bezprostredný, priamy, úprimný človek, prirodzený, nenútený, nestrojený: prirodzené, nenútené správanie; nenútený, nestrojený úsmev, uvoľnený (obyč. o správaní), srdečný, zastar. prostosrdečný; domácky (ako doma): domácke ovzdušie ## bezradnosť pozri rozpaky ## bezradný nevediaci si rady, plný neistoty, rozpakov (o človeku); svedčiaci o tom, bezmocný: byť v istej veci bezradný, bezmocný; bezradná, bezmocná dívala sa na trpiace zviera, rozpačitý, nerozhodný: zostal stáť rozpačitý, nerozhodný; rozpačité, nerozhodné gesto, neistý, zmätený: neisté, zmätené správanie, dezorientovaný (zbavený orientácie, zaskočený): dezorientovaný vodič stál bez pohnutia, zúfalý (z bezradnosti): zúfalá zlosť, zúfalý plač ## bezrohý ktorý nemá rohy (o zvierati), šutý, zried. šutavý: bezrohé, šuté, šutavé kozy; šutavé samice sobov ## bezsenný ktorý je bez spánku, bez snov, prebdený: bezsenná, prebdená noc ## bezslovný pozri nemý ## bezstarostne bez pocitu zodpovednosti za niekoho, za niečo, bez akýchkoľvek starostí, ľahko, pohodlne, šťastne: žije si bezstarostne, ľahko, pokojne: pokojne, bezstarostne odišiel z domu, veselo, hovor. dínom-dánom, expr. lárom-fárom: peniaze len tak veselo, dínom-dánom rozdával; chodia len tak lárom-fárom po uliciach, zastar. fidélne pozri ľahko ## bezstarostný ktorý je bez starosti, ľahký, pohodlný, šťastný: bezstarostný, ľahký, pohodlný život; šťastné detstvo, pokojný, bezpečný: pokojný, bezpečný spánok, trocha pejor. panský (finančne zabezpečený; o živote), kniž. fidélny ## beztak hovor. 1. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah, aj tak, i tak: poďme domov, beztak, aj tak už nič neurobíme; nechaj ho, beztak, i tak si urobí po svojom, ani tak (iba v záporných vetách): vráťte sa, beztak, ani tak už tam nič neuvidíte 2. dopĺňa výpoveď a modifikuje pripojený výraz s cieľom podať isté vysvetlenie, aj tak, i tak, tak či tak: ty mu beztak, aj tak dobre neporadíš; odíďte, lebo mu beztak, i tak iba zavadziate; beztak, tak či tak mu nik neuverí, jednako, jednak: ale vy mu jednak(o) nepomôžete, hovor. beztoho: Za chlapcom sa nerozbehol, beztak, beztoho by ho nebol dobehol., fraz.: napriek tomu, napriek všetkému, napriek tomu všetkému 3. pozri predsa 2 ## beztelesný pozri nehmotný ## beztoho pozri beztak 2 ## beztriedny pozri predtriedny, prvotný 1 ## beztvárny pozri beztvarý ## beztvarý ktorý nemá určitý, pevný tvar, beztvárny: beztvará, beztvárna hmota, odb. amorfný: amorfný nerast, neurčitý: neurčitý umelecký výtvor ## bezúčelne 1. pozri bezcieľne 2. pozri nadarmo 1, zbytočne ## bezúčelný ktorý nemá účel, cieľ, zmysel a pod., neúčelný, nepraktický: bezúčelná, neúčelná práca; bezúčelný, neúčelný, nepraktický nábytok, predmet, bezcieľny: bezúčelné, bezcieľne túlanie, nezmyselný, zbytočný, márny, daromný: nezmyselná, zbytočná smrť; márne, daromné obete ## bezúčinne pozri naprázdno, pozri neúčinný ## bezúčinný pozri neúčinný ## bezúhonnosť pozri čistota 2 ## bezúhonný ktorý je bez (morálnej) ujmy, poškodenia; svedčiaci o tom, počestný, cnostný, čnostný: bezúhonní, počestní, cnostní, čnostní občania, statočný, čestný, poctivý (vyznačujúci sa statočnosťou, čestnosťou): statočné, čestné, poctivé konanie, mravný, kniž. mravopočestný: viesť mravný, mravopočestný život, čistý, kniž.: zachovaný, zachovalý (mravne): čistí, mravne zachovaní, zachovalí ľudia, nevinný, nepoškvrnený (pohlavne čistý): nevinné, nepoškvrnené dievča, dobrý: mať dobrú povesť, bez hany: človek bez hany, expr. svätý: Nikto nie je svätý! ## bezúsmevný pozri smutný ## bezúspešne pozri nadarmo 1 ## bezúspešný pozri neúspešný ## bezútešný pozri beznádejný, zúfalý 2, smutný, neradostný ## bezuzdný pozri neviazaný, bujný 2 ## bezva pozri výborne 1, výborne 2 ## bezvadne pozri výborne 1, výborne 2 ## bezvadný pozri bezchybný, výborný, dokonalý 1 ## bezvedomie pozri mdloba ## bezverec pozri ateista ## bezvládie pozri anarchia 1 ## bezvládnosť pozri slabosť 1 ## bezvládny pozri bezmocný 1, nevládny ## bezvlasý pozri plešivý, holý 2 ## bezvýhľadný ktorý nemá (dobré) vyhliadky, perspektívy, bezperspektívny: bezvýhľadný, bezperspektívny zajtrajšok, beznádejný, bezútešný: beznádejná, bezútešná situácia ## bezvýhradný pozri bezpodmienečný, úplný 2, absolútny ## bezvýchodiskový pozri beznádejný ## bezvýchodný pozri beznádejný ## bezvýrazný pozri neurčitý ## bezvýsledne pozri nadarmo 1, naprázdno, zbytočne ## bezvýsledný pozri neúspešný, márny 1 ## bezvýznamnosť pozri ničota 1 ## bezvýznamný ktorý nemá význam, váhu, dosah a pod., nevýznamný, nedôležitý (op. významný, dôležitý): bezvýznamná, nevýznamná, nedôležitá udalosť, nezávažný, nepodstatný (op. závažný, podstatný): nezávažné, nepodstatné argumenty, kniž.: irelevantný, indiferentný (bezvýznamný z daného alebo istého hľadiska): výsledok je pre nás irelevantný; nie je to pre mňa indiferentné, zanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): zanedbateľná chyba, bezcenný (op. cenný): bezcenná rada, kniž. efemérny, zried. efemerický, kniž. podenkový (trvajúci iba krátko, majúci malú hodnotu): efemérne, efemerické zásluhy; podenkový autor, všedný, banálny (bezvýznamný vo svojej všednosti): všedná udalosť, banálne reči, malicherný: malicherný spor, hovor. expr.: hlúpy, sprostý, subšt. blbý: hlúpe, sprosté maličkosti, drobný, nepatrný, malý, ničotný: drobné starosti, nepatrná figúrka (o človeku); malá rola, ničotné veci, prázdny, zbytočný: prázdne gestá, zbytočné starosti, expr. mizerný: trápiť sa pre mizerný groš, expr. smiešny: smiešna hádka, expr.: troškársky, trochársky, blchársky, trpasličí: troškárske, trochárske, blchárske podnikanie; trpasličí majetok, expr.: naničhodný, nanič (neskl.) ## bezzákladne pozri neodôvodnene 1 ## bezzákladný pozri bezdôvodný, neodôvodnený ## bezzákonný pozri nezákonný ## bezzásadovec pozri kompromisník ## bezzásadový pozri bezcharakterný ## bezzištný pozri nezištný ## bezzmyselný pozri nezmyselný ## bezzubý pozri štrbavý 1 ## bezzvučne pozri ticho 1 ## bezzvučný pozri nečujný 1, tichý 1 ## bezzvuký pozri nečujný 1, tichý 1 ## bezživotný pozri schematický 2 ## bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch), utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačia, expr. bežkať: dievčatko bežká oproti, expr.: hnať sa, uháňať, upaľovať, upínať, trieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za nami, expr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcom, cválať: kone cválajú opreteky, kniž. alebo expr. jachať: vlak, rušeň, auto jachá, expr.: letieť, páliť, prášiť, frčať, fičať, fŕľať, frndžať, frngať, rafať, hafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesť, expr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?, hovor. expr.: mastiť, mazať, švihať, šibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalej, slang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasa, hovor. expr.: sypať sa, padať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!, hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!, kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?, kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím), šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec), nár.: peľať, uvíjať, trtúľať, trtúliť, frňať pozri ponáhľať sa 2. pozri míňať sa 2, plynúť 2 3. pozri pracovať 2 ## bežec 1. kto alebo čo (rýchlo) beží: čas je neúprosný bežec, behúň: tento kôň je dobrý behúň 2. pozri strelec 2 ## bežiačky pozri behom 1 ## bežkať pozri cupotať 2 ## bežkom pozri behom 1 ## bežky 1. pozri behom 1 2. pozri narýchlo ## bežne pozri zvyčajne, pozri bežný ## bežný veľmi rozšírený, všeobecne známy, ničím nie výnimočný, zvyčajný, kniž. obvyklý (op. nezvyčajný, neobvyklý): bežný, zvyčajný, obvyklý postup, kniž. uzuálny: uzuálny spôsob, obyčajný, každodenný, všedný, prozaický (často sa vyskytujúci, používaný): obyčajné, každodenné, všedné, prozaické starosti, potreby, obligátny, konvenčný (spoločensky bežný): obligátny prípad; obligátny, konvenčný názor, banálny, triviálny (bežný svojou častosťou a jednoduchosťou): nepozná také banálne, triviálne veci, častý, expr. tuctový: častý, tuctový zjav, normálny, prirodzený: niekdajšie tabu je dnes normálnym, prirodzeným javom, pravidelný (bežný vzhľadom na svoje pravidelné opakovanie): pravidelný príznak choroby, vžitý, zaužívaný, tradičný, zabehaný, zabehnutý: vžitý, zaužívaný úzus; tradičný, zabehaný, zabehnutý postup, bezpríznakový, neutrálny (bez charakteristického príznaku; op. príznakový): bezpríznaková, neutrálna lexika, jednoduchý, prostý, drobný, malý (o človeku) ## béžový svetlohnedý s odtieňom do žlta, žemľový (farby žemle), telový (farby tela): béžová, žemľová farba; telové pančuchy, pieskový (farby piesku): pieskový odtieň, hovor. drapový, svetlobéžový (s jemným, bledým odtieňom) pozri hnedý ## bianko pozri prázdny 1, čistý 2 ## bibas pozri hlupák ## biblia pozri kniha 1 ## bibliofil zberateľ bibliofílií (krásnych alebo vzácnych kníh), zastar. knihomil ## bibliografia súpis bibliografických údajov, literatúra: k štúdii chýba bibliografia, literatúra, zastar. zried. knihopis ## bibliológia pozri knihoveda ## bibliotéka pozri knižnica 1 ## bibliotekár pozri knihovník ## bicať pozri biť 2 ## bicykel dvojkolesové vozidlo na nožný pohon, zastar. velocipéd, hovor. zastar. koleso ## bicyklista jazdec na bicykli, cyklista: vodič zrazil dvoch bicyklistov, cyklistov, zastar. velocipedista ## bičak pozri nôž ## bičovať 1. pozri šľahať 1 2. pozri trápiť 3. pozri kritizovať 4. pozri dráždiť 2 ## bidlo pozri pánt 2 ## bieda 1. pozri chudoba 1 2. pozri starosť 1 ## biediť pozri živoriť ## biedne 1. pozri biedny 1 2. pozri málo 2, slabo 1, slabo 2, pozri biedny 2 ## biedny 1. žijúci v biede (materiálnej alebo duchovnej); trpiaci nedostatkom, zažívajúci útrapy; svedčiaci o tom: biedny tvor, chudobný (op. bohatý), núdzny, nemajetný (op. majetný), bezmajetný, bedársky: sú veľmi biedni, chudobní, núdzni; nemajetné, bezmajetné, bedárske pomery, ubiedený, vybiedený, zastar. ubedovaný: ubiedené, ubedované deti, úbohý, expr. neborký, expr. zastaráv. nevoľný: úbohá, neborká, nevoľná sirota, zúbožený, zbedačený (biedny telesne i duševne): zúbožení, zbedačení utečenci, poľutovaniahodný (vzbudzujúci súcit): poľutovaniahodný mrzák, expr. zbedárený, zbedovaný, zbiedený, zried. zabiedený, expr. zried. živorivý [Tatarka], expr.: prabiedny, pramizerný, prebiedny, úbohučký 2. expr. nevyhovujúci kvalitou, množstvom a pod., chudobný (op. bohatý): biedna, chudobná strava; biedna, chudobná úroda, chatrný (opotrebovaný): chatrné oblečenie, chabý, vetchý, nedostatočný: chabé, vetché zdravie; chabé, nedostatočné vedomosti, slabý, expr.: úbohý, mizerný, pramizerný, žobrácky, prabiedny, kniž. zastar.: mizerácky, mizerábl, pejor.: všivavý, všivácky: slabý, úbohý, mizerný, pramizerný plat; žobrácky, všivavý život, expr. tenký (biedny čo do množstva): tenký zárobok, kniž. dezolátny, expr.: žalostný, prebiedny, úbohučký: dezolátny stav, žalostný výsledok, expr.: psí, psovský, psotný pozri slabý, zlý 3. pozri chudý 4. pozri bezmocný 2 ## bieliť 1. pozri šúpať 2. pozri líčiť 1 3. pozri prať ## bielizník pozri skriňa ## bielkovina zložitá organická zlúčenina, najdôležitejšia súčasť živej hmoty, proteín: bez bielkovín, proteínov nie je život ## bielo majúc bielu farbu, farbu ako sneh, na bielu farbu, bielou farbou (op. čierno), nabielo, pís. i na bielo (op. načierno), dobiela, pís. i do biela (op. dočierna): bielo, nabielo natreté dvere; lastovička má na brušku bielo, dobiela sfarbené perie, snehobielo: snehobielo prestretý stôl, alabastrovo, poet. úbeľovo: kaštieľ alabastrovo, úbeľovo žiari v slnečných lúčoch, poet. snežne: Snežne sa v slnci smial môj dom. [Mihálik], expr.: bielučko, bielunko, bielulinko, bieluško: bielučko, bielunko vypratá bielizeň, nabielučko, nabielunko, nabielulinko, nabieluško, pís. i na bielučko atď.: na bielučko natreté zábradlie, dobielučka, dobielunka, dobielulinka, dobieluška, pís. i do bielučka atď.: do bielunka, dobielulinka vyšedivené vlasy pozri biely ## bieloba pozri belosť ## bielohlávok pozri beláň ## bielohlavý pozri šedivý 1 ## bielokrvnosť pozri leukémia ## bieloskvúci pozri biely ## bielosť pozri belosť ## bielota pozri belosť ## bielovláska pozri blondína ## bielovlasý pozri šedivý 1 ## bielučko pozri bielo ## bielunko pozri bielo ## bielulinko pozri bielo ## bieluško pozri bielo ## bielučký pozri biely ## bielučičký pozri biely ## bielunký pozri biely ## bielulinký pozri biely ## biely ktorý má farbu ako mlieko, sneh, ľalia a pod.: biele zuby, biele šaty, snehobiely, mliečnobiely: biele, snehobiele šaty nevesty; biela, mliečnobiela pokožka, jasnobiely, kniž.: bieloskvúci, belostný (krásne, žiarivo biely): bieloskvúce plecia, belostný mramor, cínovobiely (biely ako cín): cínovobiela farba, kriedový (biely ako krieda): kriedová tvár, pren. alabastrový, mramorový (obyč. o pokožke, tvári a pod.), porcelánovobiely, porcelánový (biely ako porcelán; obyč. o tvári), perleťový (biely a lesklý ako perleť), platinový (biely ako platina), mliečny (farbou podobný mlieku): mliečne sklo, žltobiely (biely so žltým nádychom): žltobiele vlasy, modrobiely (biely s modrým nádychom): modrobiely dym, sivobiely, belavý, šedivobiely, popolavobiely, špinavobiely (biely s nádychom do siva): sivobiele, šedivobiele mraky; popolavobiele vlasy; špinavobiele múry domov, striebrobiely: striebrobiely kov, pren. srienistý: srienistá hlava starca, pren. snežný [Kalinčiak], expr.: bielučký, bielučičký, bielunký, bielulinký: bielu(či)čká, bielu(li)nká košeľa, zabielený, zabelený (ktorý sa stal bielym): zabielené, zabelené ruky od vápna, pribiely (príliš, nápadne biely): pribiela tvár ## bifliar pozri bifľoš ## bifľoš hovor. pejor. žiak, študent, ktorý sa veľa mechanicky učí: hovorí sa, že je veľký bifľoš, hovor. pejor. bifliar, štud. slang. šprták: nemá rád bifliarov, šprtákov ## bifľovať sa pozri učiť sa 1 ## bigamia manželstvo muža s dvoma ženami naraz, dvojženstvo: naše právne predpisy zakazujú bigamiu, dvojženstvo ## bigotnosť pozri pobožnosť ## bigotný pozri silný 4 ## biľag pozri znak 2 ## biľagovať verejne obviňovať, označovať: biľagovali, označovali ho za zradcu, obviňovať, očierňovať (z niečoho), pranierovať: pranierovali ho za chyby ## bilancia pozri súvaha ## bilancovať pozri hodnotiť ## bilateralita vlastnosť vzťahu medzi dvoma objektmi alebo účastníkmi, bilaterálnosť: bilateralita, bilaterálnosť národného parku zaväzuje obe krajiny, obojstrannosť: obojstrannosť zmluvy sa prestala dodržiavať ## bilaterálny pozri dvojstranný ## bilet pozri vstupenka ## biletka pozri vstupenka ## bilingválny pozri dvojjazyčný ## bilingvistický pozri dvojjazyčný ## bilingvizmus aktívne používanie dvoch jazykov, dvojjazyčnosť: bilingvizmus je bežný na národnostne zmiešaných územiach ## bim napodobňuje hlas zvona, odbíjanie bicích hodín, zvuk vznikajúci pri údere na zvon alebo iný, obyč. kovový predmet, bam, bom: bim, bim, hodiny odbili dve; bim, bam, bom, ozývalo sa z veže kostola; bim, bam, rozliehalo sa v celom dome po každom údere na radiátor, bim-bam, bim-bom: bim-bam, bim-bom, ozývalo sa po celej doline ## bimanuálny pozri obojručný ## bim-bam pozri bim ## bim-bom pozri bim ## binárny pozri dvojčlenný ## binokulár pozri mikroskop ## binóm pozri dvojčlen ## biografia pozri životopis 1 ## biotický pozri životný 1 ## bipolárny pozri dvojpólový 1 ## bíreš pozri hofier ## bisexuálny pozri obojpohlavný ## biskup pozri kostrč ## biskupský ktorý sa vzťahuje na biskupa, biskupstvo, kniž. episkopálny: biskupský, episkopálny úrad; biskupská, episkopálna správa, diecézny (ktorý sa vzťahuje na diecézu): diecézna rada ## biskupstvo pozri diecéza ## bistro pozri kaviareň, bufet ## bisťu 1. vyjadruje mierne zahrešenie, zakliatie, bisťubohu, bisťu dade, bisťuže: ej, bisťu, ako je to možné; bisťubohu, čo si to za človeka; a to, bisťu dade, nie je zlá ponuka, bodaj, bodajže, bodaj ťa, bodaj ho, bodajže ťa, bodajže ho: bisťu, bodaj ťa, ale som sa zľakol; bodaj (že) ho, ozval sa mi žlčník, abyže ťa, bastriguli, basordika motyka: Bastriguli, basordika motyka, zasa si tu? 2. pozri veru ## bisťubohu pozri bisťu 1 ## bisťuže pozri bisťu 1 ## biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo, udierať, tĺcť, mlátiť, búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom, trepať, báchať, búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere, expr.: trieskať, cápať, drúzgať, rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem, expr.: sekať, rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba, expr.: prať, ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov, bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte, expr. lupkať (jemne biť), expr. rumpotať [Šikula] 2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou, udierať, expr.: mlátiť, tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava, expr.: trieskať, cápať, drúzgať, rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch, expr.: látať, drať, drviť, degviť, ťať, lomiť, sekať, rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže, expr.: hlušiť, obšívať, maľovať, mastiť, mydliť, česať, mangľovať, hasiť: hluší, obšíva psa metlou, šľahať, šibať, švihať, plieskať, práskať, korbáčovať (biť korbáčom alebo niečím pružným), palicovať (biť palicou), expr. boxovať (biť päsťami), zauškovať, hovor.: fackať, fackovať, expr.: oflinkovať, páckať, čapcovať, čiapať, fliaskať, flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska, hovor.: buchnátovať, buchtovať (biť päsťou do chrbta), expr.: chniapať, chlomaždiť, šústať (veľmi, silno biť), prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní, hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami, expr. tasať [Tatarka], expr.: tantušiť, tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili, zjemn. alebo det.: bacať, bicať: nesmieš bacať psíka, expr.: lipkať, lupcovať, fraz. kraj. písať na chrbte 3. pri úderoch vydávať temný zvuk, odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú, klopať, búchať, búšiť, buchotať, tĺcť, tlkotať, trepotať (o srdci), skákať (hlasno biť; o srdci), pulzovať, kniž.: tepať, tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe 4. spôsobovať smrť, zabíjať, usmrcovať: biť, zabíjať muchy, expr.: hlušiť, kántriť: hluší, kántri potkany, masakrovať (hromadne biť) ## biť sa 1. rozdávať si navzájom údery, ruvať sa, ruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruť, mlátiť sa, tĺcť sa, otĺkať sa, expr.: sekať sa, hlušiť sa, klbčiť sa, chlpčiť sa, prať sa, hovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujú, hovor. boxovať sa (biť sa päsťami), nár. klčkovať sa, zried. marasiť sa [Tatarka], expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia 2. hovor. netvoriť súladný celok, nehodiť sa (k sebe), hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom), kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia 3. pozri bojovať 1, bojovať 2 ## bitang pozri naničhodník ## bitka 1. fyzický konflikt dvoch alebo viacerých ľudí: hádka prerástla do bitky, zápas, zápolenie: zápas, bitka dvoch chlapov; zápolenie päsťami, boj (veľký, často ozbrojený konflikt): boj troch cisárov sa odohral na tomto mieste, šarvátka, potýčka (menší konflikt): slovné potýčky, expr.: ruvačka, rúbačka, pračka, dračka, kucapaca: nikto nevedel, kto vyvolal tú ruvačku, rúbačku, hovor. pasovačka, expr. zried.: ruvanica, rúbanica, hovor. expr.: harmatanec, mela, meľa: rozbité okná krčmy svedčili o riadnom harmatanci 2. trest údermi: bitku cítil ešte tri dni, expr.: výprask, výplata: môžeš sa tešiť na výprask, hovor. expr. zastar.: virgas, virgáč, világoš: budeže to doma virgas, subšt. nakladačka, fraz.: dvadsaťpäť, päťadvadsať (na zadok): dostaneš päťadvadsať palicou ## bitkár kto sa rád bije: aby nebol bitý, stal sa sám bitkárom, násilník, expr. zurvalec: s takým násilníkom a zurvalcom si nič nezačínaj, zastar. dráč, pejor.: rabiát, rabiátnik ## bitúnok miesto, kde sa zabíja dobytok na mäso: z bitúnka sa ťahal zápach ponad celé mestečko, jatka, jatky: mäso vo veľkom kupoval priamo v jatke, zastar. zábitok ## bivakovať pozri táboriť ## bizarný pozri čudný, zvláštny 1 ## biznis pozri obchod 1 ## biznismen pozri obchodník, podnikateľ ## bľabot 1. expr. nesúvislá alebo nezrozumiteľná reč, brbot: bľabot, brbot opilcov; dolieha sem brbot z ulice, expr.: lalot, ľapot: detský lalot, expr. ľabdanina: ich reč mu znela ako nezrozumiteľná ľabdanina 2. pozri táranina ## bľabotať 1. expr. nezrozumiteľne a nesúvisle hovoriť, chybne artikulovať, expr. brblať: bľaboce, brble si čosi pre seba, brbtať, brbotať, hatlať (mať obyč. vrodenú artikulačnú chybu): odpoveď iba neisto brbce, zried. bľabotiť, pejor.: mrkotať, ľapotať, ľaptať, lalotať, lolotať: ľapoce, laloce, hoci ho nik nerozumie, blúzniť (v horúčke, v agónii), džavotať (o deťoch učiacich sa artikulovať) pozri mrmlať 2 2. pozri tárať ## bľabotavý 1. pozri brblavý 1 2. pozri táravý ## bľabotiť pozri bľabotať 1 ## bľačať 1. vydávať zvuky ako ovca, teľa, krava a pod., bliakať, bľakotať, bučať: dobytok idúci na pašu bľačí, bliaka, bučí, mečať, mékať, mekotať (obyč. o koze, ovci), ručať, mučať, expr. búkať (o rožnom statku), expr.: vybľakovať, vybľakúvať (stále, hojne, s prestávkami) 2. pozri spievať 1 3. pozri kričať 1 ## bľačiak pozri uplakanec ## bľafkať pozri brechať 1 ## bláhať si pozri pochvaľovať si ## blaho 1. čo je prospešné, užitočné ľuďom, prospech, dobro (op. zlo): podvody neprinášajú blaho, prospech, dobro, zdar, osoh, úžitok, dobrodenie: urobila to na osoh, úžitok spoločnosti, expr. choseň 2. pozri pôžitok, šťastie 1 ## blahobyt ľahká dostupnosť životných potrieb (op. bieda): všetci chcú žiť v blahobyte, dostatok, hojnosť, bohatstvo: túžba po dostatku, hojnosti, dobrota, kniž. dobrobyt: nevedia, čo robiť od dobroty, nadbytok, prepych (nadmerný blahobyt): detstvo strávil priam v prepychu, luxus, komfort: z každého kúta domu hľadel neuveriteľný luxus, fraz. raj na zemi: komunizmus sľuboval vybudovať raj na zemi pre každého ## blahočinný pozri dobročinný; blahodarný ## blahodajný pozri blahodarný ## blahodarný majúci pozitívny účinok; prinášajúci blaho, dobro, úžitok a pod., priaznivý: blahodarný, priaznivý vplyv pohybu na zdravie človeka, kladný, pozitívny, dobrý: kladný, pozitívny, dobrý účinok lieku, expr. požehnaný: požehnaný dážď, užitočný, osožný: pobyt v horách bol pre deti užitočný, osožný, zastar.: blahodejný, dobrodejný, blahonosný, blahočinný, poet. zastar. blahodajný, kniž. zastar. blahodatný ## blahodatný pozri blahodarný ## blahodejný pozri blahodarný ## blahonosný pozri blahodarný ## blahoprajný obsahujúci, vyslovujúci blahoželanie, gratulačný: dostať blahoprajný, gratulačný telegram, pozdravný (vyslovujúci pozdrav pri istej príležitosti): predniesť pozdravný prejav, vinšovný, vinšovnícky ## blahoprianie pozri blahoželanie ## blahopriať pozri blahoželať ## blahorečiť pozri chváliť 2, žehnať 2 ## blahosklonnosť pozri sympatia ## blahosklonný pozri zhovievavý, láskavý ## blahoslavenstvo pozri šťastie 1 ## blahoslavený 1. pozri posvätný 2 2. pozri šťastný ## blahoslaviť pozri chváliť 2, velebiť, žehnať 2 ## blahovičník pozri eukalyptus ## blahovoľnosť pozri sympatia ## blahovoľný pozri zhovievavý, láskavý ## blahovôľa pozri sympatia ## blahoželanie vyslovenie želania všetkého dobrého pri životnom výročí alebo sviatku, pri významnom úspechu a pod.: dostal blahoželanie k promócii, blahoprianie, gratulácia: nestačil prijímať gratulácie, hovor. vinš: povedal novoročný vinš, hovor. vinšovačka (vyslovovanie blahoželania), pozdrav: už prišli všetky vianočné pozdravy ## blahoželať vyjadrovať želanie dobra a pritom prejavovať uznanie, ocenenie niečoho, gratulovať, blahopriať: blahoželať, gratulovať, blahopriať k úspechu, k životnému jubileu, k meninám, hovor. vinšovať: ísť niekomu vinšovať ## blahý pozri šťastný, príjemný ## bľak 1. pozri plač 2. pozri spev 1 ## bľakot 1. pozri plač 2. pozri spev 1 ## bľakotať pozri bľačať 1 ## blamáž 1. pozri hanba 1 2. pozri neúspech ## blamovať pozri zosmiešňovať ## blamovať sa hovor. zapríčiniť si nepríjemnú situáciu, zblamovať sa, zosmiešniť sa, strápniť sa, mať blamáž: nič som nevedel, blamoval som sa pred celou spoločnosťou, nepochodiť, hovor. expr. streliť capa, expr.: pohorieť, zhorieť (nemať úspech): s návrhom nepochodil, pohorel, zhorel, blamoval sa, hovor. expr. zhodiť sa: svojou poznámkou sa pred všetkými zhodil, kompromitovať sa (poškodiť si dobrú povesť, vážnosť): blamovať sa, kompromitovať sa pred verejnosťou, expr. vybuchnúť: na skúške som načisto vybuchol ## blanár pozri kožušník ## blanketa pozri tlačivo ## blankyt pozri azúr ## blankytne pozri modro ## blankytný pozri modrý ## blatistý plný blata, blativý, blatnatý, zablatený: blatistý, blativý, blatnatý, zablatený chodník, rozblatený, rozmoknutý, rozmočený: rozblatený, rozmoknutý terén, zried.: blatnavý, blatnivý pozri bahnitý, močaristý ## blativý pozri bahnitý, blatistý ## blatnatý pozri blatistý ## blatnavý pozri blatistý ## blatnivý pozri blatistý ## blato rozmočená zem, hlina alebo prach: na ceste ostalo po dažďoch blato, bahno (riedke blato): spadol do bahna, expr. maras: ulice boli po daždi plné marasu ## blazeovaný pozri unudený, vyžitý, tupý 4 ## blázinec 1. pozri zmätok 2 2. pozri psychiatria ## blázninec pozri psychiatria ## blázniť pozri balamutiť ## blázniť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať alebo sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím, expr.: šalieť (sa), šialiť sa, pochabieť sa, pochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabie, expr.: besnieť (sa), divieť, besniť (sa) (veľmi sa blázniť), expr.: jašiť sa, jančiť sa, treštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobody, tratiť rozum, mať vrtochy, expr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochy, hovor. expr. rapľovať (o človeku alebo mechanizme): stroj rapľuje, vystrájať, šantiť, vyvádzať, divočieť (blaznieť sa pri hre, zábave), fraz. nezmestiť sa do kože, samopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.), subšt. blbnúť, expr. neos.: šibe mu, švitorí mu (stráca rozum), fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny) ## blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať alebo sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím, expr.: šalieť (sa), šialiť sa, pochabieť sa, pochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabie, expr.: besnieť (sa), divieť, besniť (sa) (veľmi sa blázniť), expr.: jašiť sa, jančiť sa, treštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobody, tratiť rozum, mať vrtochy, expr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochy, hovor. expr. rapľovať (o človeku alebo mechanizme): stroj rapľuje, vystrájať, šantiť, vyvádzať, divočieť (blaznieť sa pri hre, zábave), fraz. nezmestiť sa do kože, samopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.), subšt. blbnúť, expr. neos.: šibe mu, švitorí mu (stráca rozum), fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny) ## bláznivosť 1. pozri bláznovstvo 1 2. pozri samopaš ## bláznivý 1. duševne chorý, pomätený, nenormálny, choromyseľný: na starosť ostala bláznivá, pomätená, nenormálna, choromyseľná, šialený, zbláznený, fraz. chorý na rozum, fraz. expr. padnutý na hlavu: šialený, zbláznený človek; osoba chorá na rozum, padnutá na hlavu, hovor. pochabý, expr.: spochabený, pojašený: nevedel, čo môže čakať od pochabého, spochabeného mozgu, nepríčetný, posadnutý, hovor. expr.: šibnutý, ťuknutý, ďugnutý, ďubnutý, ďabnutý, hovor. pejor.: trafený, strelený, švihnutý, strihnutý, slang. šľahnutý, neskl. hovor. pejor. šiši, pren. frcnutý, subšt.: mešuge, mišuge, cvoknutý 2. expr. zbavený rozvahy, nekontrolujúci svoje prejavy, správanie (o človeku); svedčiaci o tom, nerozumný, nerozvážny, pobláznený: bláznivé, nerozvážne, nerozumné, pobláznené dievča; bláznivý, nerozumný, nerozvážny plán, nemúdry, nezmyselný: nemúdry, nezmyselný nápad, bláznovský, expr.: šialený, zbláznený, pochabý, spochabený, pochábeľský: mal svoje bláznovské obdobie; šialené roky; zbláznená, pochabá, spochabená, pochábeľská mladosť, expr.: poplašený, splašený, pojašený, zjašený, rozjašený, strelený, trafený, pobesnený: poplašený, splašený, pojašený, zjašený chalan; výplody streleného, trafeného mozgu, expr. potáraný [Timrava, Podjavorinská], samopašný, šantivý, rozbláznený: samopašné, šantivé, rozbláznené šteňa 3. pozri silný 2, prudký 1, prudký 2 4. pozri výstredný 1 ## bláznovský pozri bláznivý 2 ## bláznovstvo 1. stav duševnej nerovnováhy prejavujúci sa v zníženej miere zodpovednosti za svoje činy; čin, ktorý svedčí o takomto stave, bláznivosť: keď ho zasa chytí bláznovstvo, bláznivosť, všeličo postvára, šialenstvo, šialenosť, pomätenie, pomätenosť: obchádza ho šialenstvo; netreba sa báť, že narobíme pomätenosti, hlúpota, hlupstvo, expr. šibnutosť: podozrieval ho zo šibnutosti, hlúposť, sprostosť (iba o čine): nevšímal si, aké sprostosti robí, expr. idiotstvo, hovor. expr.: trafenosť, rapeľ: nerozprávaj sa s ním, drží ho rapeľ, subšt.: magor (iba choroba), magorstvo, magorina 2. pozri samopaš ## blázon 1. duševne chorý, pomätený človek, pomätenec, šialenec, šialený, hovor. expr. šibnutý, subšt.: cvok, magor, mešuge, debil (človek postihnutý debilitou), idiot (človek postihnutý idiotizmom), imbecil (človek postihnutý imbecilitou) 2. pozri hlupák 3. pozri pajác 1 ## blaženosť pozri šťastie 1, pôžitok ## blažený pozri šťastný, slastný, príjemný ## blažiť pozri tešiť 1 ## blaživý pozri šťastný, slastný, príjemný ## blb pozri hlupák ## blbáň pozri hlupák ## blbec pozri hlupák ## blbina 1. pozri táranina, sprostosť 2 2. pozri daromnica 1 ## blbnúť pozri blázniť (sa) ## blbosť 1. pozri táranina, sprostosť 1, sprostosť 2 2. pozri daromnica 1 ## blbotať pozri klokotať 1, žblnkať ## blbotavý pozri klokotavý, žblnkotavý ## blbý 1. pozri sprostý 1, hlúpy 1 2. pozri bezvýznamný, nezmyselný 3. pozri zlý 2 ## blčať pozri horieť 1 ## bledaňa pozri bleduľa ## bledastý pozri bledý 1 ## bledavý pozri bledý 1 ## bledistý pozri bledý 1 ## blednúť pozri šedivieť ## bledo 1. majúc bledú, svetlú, nevýraznú farbu; na bledú farbu, bledou farbou (op. tmavo), nabledo, pís. i na bledo (op. natmavo), dobleda, pís. i do bleda (op. dotmava): bledo, nabledo natretá stena; bledo, dobleda sfarbené zore, svetlo, nasvetlo, dosvetla, pís. i na svetlo, do svetla: svetlo, nasvetlo nastriekané auto, nevýrazne, mdlo: vo svetle lampy jeho tvár pôsobila nevýrazne, mdlo, bezkrvne, priesvitne: po ťažkej chorobe vyzeral bledo, bezkrvne, priesvitne, expr.: bledučko, bledunko, bledulinko, bleduško, nabledučko, nabledunko, nabledulinko, nableduško, dobledučka, dobledunka, dobledulinka, dobleduška, pís. i na bledučko, do bledučka atď.: bledučko, bledu(li)nko, nabledunko zafarbená látka pozri bledý 1 2. pozri zle 5 ## bledobelasý pozri modrý ## bledočervene pozri červeno ## bledočervený pozri červený ## bledofialový pozri fialový ## bledohnedý pozri hnedý ## bledokrvnosť pozri leukémia ## bledolilavý pozri fialový ## bledomodrý pozri modrý ## bledoružový pozri ružový ## bledosivý pozri sivý 1 ## bledozelený pozri zelený ## bledožltý pozri žltý ## bledučko pozri bledo 1 ## bleduško pozri bledo 1 ## bledunko pozri bledo 1 ## bledulinko pozri bledo 1 ## bledučký pozri bledý 1 ## bledušký pozri bledý 1 ## bledunký pozri bledý 1 ## bledulinký pozri bledý 1 ## bleduľa expr. žena alebo dievča bledej tváre: po chorobe sa z nej stala ozajstná bleduľa, expr. bledaňa: jedz, lebo budeš ako tá susedovie bledaňa ## bledý 1. majúci slabšiu farebnú intenzitu alebo majúci odtieň s prevládajúcou bielou farbou (op. tmavý), svetlý: obraz maľovaný bledými, svetlými farbami; bledé, svetlé vlasy, nevýrazný, mdlý: nevýrazný, mdlý odtieň, bezfarebný, bezfarbý, kniž. bezkrvný, priesvitný (o tele človeka): bezfarebné, bezkrvné pery; celý je bledý, priesvitný, biely: mať bledú, bielu pleť, poblednutý, pobledlý, zblednutý, preblednutý (ktorý stratil sýtosť farby), zried.: prebelený, prebielený (prestúpený, preniknutý bielou farbou): prebelené, prebielené ruky, zried. ublednutý [Jégé], bledastý, bledavý, bledistý (trocha bledý, s nádychom do bleda), priblednutý, pribledý (priveľmi bledý), vyblednutý, vyžltnutý: vyblednuté, vyžltnuté škatule vo výklade, expr.: bledučký, bledušký, bledunký, bledulinký 2. pozri slabý 2, slabý 3 3. pozri kritický ## blen pozri trpkosť ## blenový pozri horký 1 ## bleskáň pozri oko 1 ## bleskmo pozri bleskovo, rýchlo ## blesknúť pozri zablysknúť sa ## blesnúť pozri zablysknúť sa ## bleskný pozri trblietavý ## bleskom pozri bleskovo, rýchlo ## bleskorýchly pozri bleskový, rýchly ## bleskot pozri lesk 1 ## bleskotať (sa) pozri lesknúť sa, blýskať sa 1 ## bleskotavý pozri trblietavý ## bleskotný pozri trblietavý ## bleskovo za veľmi krátky čas, veľmi rýchlo, rýchlo ako blesk, bleskove, v okamihu, okamžite, v momente, bleskurýchlo, bleskurýchle: bleskovo, v okamihu, v momente sa rozhodol, že odíde; bleskove, bleskurýchlo sa vrátil domov, bleskom: správa sa bleskom, bleskovo rozniesla po okolí, expr. ozlomkrky, expr. zried. ozlomkrk (pri slovesách pohybu): bleskovo, ozlomkrky vybehol na ulicu, poet. bleskmo: bleskmo beží [Hviezdoslav], poet. strelmo (rýchlo ako strela): škovránok sa spustí strelmo z výšky [Fabry] pozri rýchlo ## bleskový veľmi rýchly a obyč. krátko trvajúci; rýchly ako blesk: bleskový zásah, zried.: bleskorýchly, bleskurýchly: blesková, bleskorýchla, bleskurýchla reakcia, odpoveď, okamžitý (nastávajúci hneď, v okamihu): okamžitý účinok, okamžité plnenie rozkazu, náhly (veľmi rýchly a obyč. neočakávaný), rýchly: náhly útok, rýchle rozhodnutie pozri prudký ## bleskozvod zariadenie na odvádzanie, zneškodnenie blesku, hromozvod: urobiť revíziu bleskozvodov, hromozvodov ## bleskurýchle pozri bleskovo, rýchlo ## bleskurýchlo pozri bleskovo, rýchlo ## bleskurýchly pozri bleskový, rýchly ## blcháň pozri pedant ## blchár pozri pedant ## blchársky pozri bezvýznamný ## blchavý pozri zablchavený ## bliakať pozri bľačať 1 ## blicér pozri záškolák ## blikať prerušovane a obyč. slabo svietiť, blinkať, blikotať, blinkotať: semafor bliká, blinká; v oblokoch blikoce, blinkoce svetlo televíznych obrazoviek, poblikávať (blikať s väčšími prestávkami), mihať sa, mihotať sa, mrihať sa: v diaľke sa mihá, mihoce slabé svetlo, kmitať (sa): na stene kmitá malá olejová lampa, žmurkať, požmurkávať, požmurkovať, požmurovať, klipkať, poklipkávať: hviezdy na oblohe žmurkajú, klipkajú, chvieť sa, zried. mrkať: v kúte sa chveje slabý plamienok sviečky, poskakovať (o svetle, plamienku), expr.: sliepňať, škamrať, škamriť (slabo horieť, slabo svietiť; o svetelných zdrojoch): sviečka, žiarovka sliepňa, škamre, nár. lipkať [Kálal], tlieť (slabo, bez plameňa horieť): uhlie, drevo tlie pozri trblietať sa ## blikavý ktorý svieti, horí prerušovane alebo slabo, blikotavý: blikavý, blikotavý maják, mihotavý, kmitavý (svietiaci v rýchlych, prerušovaných intervaloch): mihotavé, kmitavé svetlo hviezd, sliepňavý, expr.: žmurkavý, klipkavý (slabo blikavý): sliepňavé, žmurkavé, klipkavé svetlo lampy, expr. škamravý: škamravá žiarovka, zried.: blinkotavý, blinkavý ## blikot pozri mihot ## blikotať pozri blikať ## blikotavý pozri blikavý ## blinkať pozri blikať ## blinkotať pozri blikať ## blinkavý pozri blikavý ## blinkot pozri mihot ## blinkotavý pozri blikavý ## blirírovať pozri chváliť sa ## blízko 1. v malej priestorovej vzdialenosti, na malú vzdialenosť, v blízkosti (op. ďaleko), blízo: nechoď tak blízko, blízo; pristúpil celkom blízko, blízo, nablízku (v blízkosti): zostaň blízko, nablízku, nablízko: nablízko nevideli nikoho známeho (v blízkosti); nechoď tak blízko, nablízko (do blízkosti), neďaleko (v neveľkej vzdialenosti): býva neďaleko, naporúdzi, poruke (iba v spojení so slovesami byť, mať): schytil, čo mal naporúdzi, poruke, a hodil o zem, hneď, tesne, bezprostredne (vo veľmi malej vzdialenosti): hneď, tesne, bezprostredne pri dome rastie mohutná lipa, kúsok: kúsok pod vrcholom je chata, expr.: blízučko, blízunko, blízulinko: má blízučko, blízunko do školy, expr.: kúsoček, kúštik, kúštiček: kúsoček, kúštik za záhradou tečie potok, fraz.: na dohodenie kameňom, na skok 2. v malej časovej vzdialenosti (op. ďaleko), blízo: Vianoce sú už celkom blízko, blízo, nablízku, neďaleko: zima je už blízko, nablízku, neďaleko, fraz. predo dvermi: fašiangy sú predo dvermi, tesne, bezprostredne (v malej časovej vzdialenosti pred niečím): tesne, bezprostredne pred svadbou sa rozišli, expr.: blízučko, blízunko, blízulinko: prázdniny sú už blízučko, blízunko 3. (koho, čoho) vyjadruje malú priestorovú vzdialenosť od niekoho, niečoho, blízo, neďaleko (koho, čoho): blízko, blízo domu vyrástol veľký orech; sadol si blízko, neďaleko mňa, v blízkosti (koho, čoho): v blízkosti hotela je veľký park, pri (kom, čom): blízko jazera, pri jazere postavili chatu, kniž. poblíž (koho, čoho): usadili sa v horách poblíž mesta, zried. nablízku (koho, čoho): nablízku potoka vyrástol veľký tábor, expr.: blízučko, blízunko, blízulinko (koho, čoho): bol už blízučko, blízulinko cieľa ## blízkosť malá priestorová alebo časová vzdialenosť, susedstvo: v blízkosti, v susedstve nášho domu je škola, bezprostrednosť (časová): bezprostrednosť, blízkosť nastávajúceho sviatku ## blízkoznačný pozri synonymný ## blízky 1. priestorovo alebo časovo málo vzdialený (op. ďaleký), bezprostredný, neďaleký, neširoký (op. široký): blízke, bezprostredné, neširoké okolie; blízky, neďaleký les, skorý (časovo blízky): blízka, skorá budúcnosť, dohľadný (časovo blízky): v blízkom, dohľadnom čase, expr.: blízučký, blízunký 2. spojený rodinnými, priateľskými vzťahmi, spoločným pôvodom, spoločnými vlastnosťami a pod. (op. vzdialený), neďaleký, pokrvný: blízka, neďaleká rodina; blízky, pokrvný príbuzný, dôverný: dôverný priateľ, sympatický (vyvolávajúci náklonnosť): je mi sympatická od prvej chvíle, príbuzný, spriaznený, spríbuznený: príbuzné kultúry; príbuzné, spriaznené povahy; spriaznené, spríbuznené duše, sesterský, bratský: sesterská organizácia, bratský národ, podobný: naše názory sú si blízke, podobné (op. rozdielne, odlišné), bezprostredný, tesný, úzky, priamy (veľmi blízky): bezprostredný, tesný, úzky, priamy vzťah, kontakt, expr.: blízučký, blízunký, blízulinký ## blizňatá pozri dvojčatá ## blízo 1. pozri blízko 1 2. pozri pri 1 ## blízučko pozri blízko 1 ## blízunko pozri blízko 1 ## blízulinko pozri blízko 1 ## blízučký pozri blízky 2 ## blízunký pozri blízky 2 ## blízulinký pozri blízky 2 ## blížence pozri dvojčatá ## blížiť pozri ubližovať ## blížiť sa dostávať sa do blízkosti (priestorovej alebo časovej), približovať sa, prichádzať: vojská sa blížia, približujú k mestu; jar sa už blíži, prichádza, nadchádzať, nadchodiť (blížiť sa v čase): nadchádza, nadchodí pôstne obdobie, prikrádať sa, vkrádať sa (opatrne, ticho sa blížiť): prikrádajú sa spoza humna; večer sa k nám už vkráda, pristupovať, kráčať (blížiť sa krokom, chôdzou): pristupuje, kráča k nám s rozosmiatou tvárou ## bližší pozri podrobný ## blk pozri plameň, blkot ## blkať pozri horieť 1 ## bĺkať pozri horieť 1 ## blkot horenie v podobe ohnivých stĺpcov, plameňov, blk: blk, blkot ohňa videli z ďaleka, plameň: plameň sviečky ## blkotať pozri horieť 1 ## blnkať pozri horieť 1 ## blnkotať pozri horieť 1 ## blok pozri zápisník ## blokovať znemožniť prístup niekde, styk s niekým, niečím, uzavrieť, uzatvoriť, zavrieť, zatvoriť, zablokovať: blokovať, zablokovať, (u)zavrieť, (u)zatvoriť letisko, cestu, zabarikádovať (barikádou zabrániť prístup): vstup do areálu zabarikádovali, prehradiť (blokovať priehradou): cestu nám prehradili brvnom, obkolesiť (znemožniť prístup protivníkovi): obkolesiť územie, obsadiť: telefónne linky boli obsadené, pren. hovor. torpédovať (znemožniť nejakú činnosť): torpédovať diskusiu ## blond pozri svetlovlasý, svetlý 1 ## blonďavý pozri svetlovlasý, svetlý 1 ## blondiak pozri beláň ## blondín pozri beláň ## blondína žena alebo dievča s plavými vlasmi, blondínka, plavovláska, svetlovláska: nie je prirodzená plavovláska, blondína, bielovláska, expr. zlatovláska ## blondínka pozri blondína ## blšací pozri malý 1 ## blší pozri malý 1 ## blškár pozri pedant ## blud 1. náuka protiviaca sa oficiálnemu (pôvodne cirkevnému) učeniu, oficiálnej ideológii, kacírstvo: kacíri neradi odvolávali svoje bludy, kacírstva, heréza, bludárstvo 2. pozri chyba 1 ## bludár 1. pozri tulák 2. pozri odpadlík, kacír ## bludáriť pozri túlať sa 1 ## bludárstvo pozri blud 1, heréza ## bludička pozri svetlonos ## bludisko miesto, kde možno ľahko zablúdiť, labyrint: stratili sa v bludisku, labyrinte schodísk, spleť, pren. katakomby (podzemné bludisko): pod mestom sú hotové katakomby rozličných komunikačných sietí, expr. babylon: trh nebol prehľadným miestom, bol to babylon ## blúdiť 1. meniť smer (pohľadu, myšlienok a pod.), behať, pobiehať, kniž. zastar. tekať: oči mu blúdili, behali; myseľ blúdi, behá; spomienky blúdili, pobiehali, tápať (byť v neistote): blúdiť, tápať v pochybnostiach 2. pozri túlať sa 1 3. pozri mýliť sa ## blúdivý 1. pozri túlavý, potulný 1, potulný 2 2. pozri nepokojný 2 ## bludný 1. pozri túlavý, potulný 1, potulný 2 2. pozri klamný, chybný 2, nesprávny ## bluf pozri klam 2 ## blufovaný pozri predstieraný ## blufovať pozri klamať 2 ## bľuskať expr. prerušovane a obyč. so záľubou alebo nesmelo sa pozerať na niekoho, na niečo, hovor.: pokukávať, pokukovať, poškuľovať, škúliť: bľuskať, pokukávať, poškuľovať na dievčence, mrkať, žmurkať (dávať pritom znamenie), mihať: mrkať, žmurkať, mihať očami na niekoho, fľochať (bokom), blýskať (ostro, pátravo a pod.): fľochať, blýskať očami, iskriť (prenikavo): zúrivo iskrí očami ## bľusknúť pozri bľuskať ## bľusnúť pozri bľuskať ## blúza pozri blúzka ## blúzka ľahká horná časť ženského oblečenia, blúza: biela blúzka, blúza ženám svedčí ## blúznina pozri táranina, výmysel 1 ## blúzniť 1. bez zmyslu a nezrozumiteľne hovoriť, najmä v spánku, v horúčke alebo v agónii, expr. balušiť: má zimnicu a blúzni; nevie o sebe, iba baluší, expr. bľabotať, zried. bľabotiť, expr. baláchať, hovor. fantazírovať: od hladu už fantazíruje, halucinovať (nezmyselne hovoriť obyč. pri psychickej poruche) 2. pozri rojčiť, snívať ## blúznivec pozri rojko ## blúznivosť pozri romantika 2 ## blúznivý 1. ktorý nevedome, nepríčetne hovorí (v spánku alebo v chorobe); svedčiaci o tom, expr.: balušivý: blúznivý, balušivý chorý; blúznivý, balušivý ston, odb.: delirický, delíriový: delirický, delíriový stav; delirické, delíriové výkriky 2. pozri rojčivý ## bluzón pozri vetrovka ## blyska pozri trasochvost ## blýskať pozri blýskať sa 1, hrať 3 ## blýskať sa 1. vydávať jas, javiť sa lesklým (prerušovane alebo bez prerušenia), blýskať, blyšťať sa, lesknúť sa, ligotať sa, expr.: blyskotať (sa), bleskotať (sa): šperky sa na ruke blýskajú, blyštia; oči blýskajú radosťou, v oku sa ligoce, leskne slza, žiariť (neprerušovane): mesiac slabo žiari, zried. jasať sa [Timrava, Rázus], trblietať sa, jagať sa, jagotať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa trblietajú, jagajú, skvieť sa, svietiť, svietiť sa (prejavovať sa svetlom, čistotou a pod.): všetko sa blýska, skvie, svieti čistotou, striebriť sa (javiť sa ako striebro): v diaľke sa striebri jazero, perliť sa (javiť sa ako drobné perly): víno sa v pohári perlí, belieť sa, prebelievať sa (javiť sa bielym, svetlým): v tráve sa belejú sedmokrásky, vynímať sa (javiť sa nápadným), iskriť (sa) (vydávať svetlo v podobe iskier): v pohári (sa) iskrí víno, horieť (o očiach): oči mu horia radosťou pozri hrať 3 2. pozri chváliť sa ## blýskavica pozri búrka 1 ## blýskavý 1. pozri lesklý, trblietavý 2. pozri nádherný 1, prepychový ## blysknúť sa 1. pozri zablysknúť sa 2. pozri ukázať sa 1, ukázať sa 3 ## blysnúť sa 1. pozri zablysknúť sa 2. pozri ukázať sa 1, ukázať sa 3 ## blyskot pozri lesk 1 ## blyskotať (sa) pozri blýskať sa 1 ## blyšťať sa pozri blýskať sa 1, lesknúť sa ## blyšťavý pozri trblietavý, lesklý ## bo pozri lebo 1, že 2 ## bobák pozri strašidlo 1 ## bobáľka pozri opekanec ## bobo pozri strašidlo 1 ## bobok pozri výkal ## bobonársky pozri poverčivý ## boby pozri sane ## bocman pozri loďmajster ## bočiť pozri vyhýbať (sa) 2 ## bočka pozri sud ## bočník pozri pobočnica ## bočný 1. ktorý sa miestom, polohou nachádza na boku, po strane, vedľa niečoho, postranný, pobočný: bočné, postranné osvetlenie; bočné, postranné dvere, vedľajší: vedľajšia ulica, odb. laterálny: laterálna lokalizácia, laterálne výhonky, zastar. stranný: stranný pozorovateľ [Kukučín], šport. krídelný: krídelný útočník 2. pozri vedľajší 2, vedľajší 3, druhoradý 3. pozri tajný ## bod 1. časť, zložka celku, zastar. punkt: aj tento punkt rokovania prebehol bez problémov 2. pozri bodka ## bodaj 1. pozri kiež 2. pozri bisťu 1 ## bodajže pozri bisťu 1 ## bodák krátka bodná zbraň nasadzovaná na hlaveň strelných zbraní, bajonet, bodlo: keď sa minuli náboje, prišli k slovu bodáky, dýka (krátka rezná a bodná zbraň) ## bodať 1. zasahovať končitým, ostrým predmetom, pichať: bodať, pichať koňa ostrohou, klať (rohmi), kraj. bádať [Kukučín]: báda ho do boka, štuchať: štuchať, pichať palicou do pahreby, štípať (o hmyze): včely, osy štípu, bodajú, hovor. zastar. stôsať [Dobšinský]: stôsať zviera do boka, nár. zabádať: zabádať pysk do zeme [Kukučín] 2. spôsobovať ostrú, bodavú bolesť, pichať: ostré svetlo bodá, pichá do očí, klať: neos. kole ho v boku 3. pozri podpichávať ## bodavý spôsobujúci ostrú, krátku bolesť, bodnutie, pichnutie, pichavý, štípavý: bodavé, pichavé, štípavé sršne, komáre, štipľavý, pichľavý, ostrý: štipľavý mráz; pichľavá bolesť v očiach; pichľavé, ostré svetlo; pichľavý, ostrý severák, bodľavý: bodľavé strnisko doráňalo nohy ## bodka najmenší grafický prvok zobrazovacích, najmä písmových sústav: urobil bodku nad i, zastar. punkt (najmä v prenesenom význame): pochopil príkazy do posledného punktu, zastar. bod (interpunkčné znamienko): urobiť nad i bod ## bodkastý pozri bodkovaný ## bodkavý pozri bodkovaný ## bodkočiarka interpunkčné znamienko skladajúce sa z bodky a čiarky, zastaráv. stredník, zastar. semikolón ## bodkovaný majúci bodky, pokrytý bodkami, bodkastý, bodkavý: bodkované, bodkasté, bodkavé šaty, hráškovaný, zried. hráškavý (posiaty bodkami v podobe hrachu): hráškovaná šatka; hráškavý tmavý ručník [Rázus], kropenatý, kropený, krôpkavý, krôpkatý (drobno bodkovaný, obyč. o srsti, koži, perí a pod.): kropenaté, kropené perie jarabice; krôpkavá, krôpkatá škrupina vajíčka ## bodľač pozri ôstie 2 ## bodľačie pozri ôstie 2 ## bodľavý pozri pichľavý, bodavý ## bodlo pozri bodák ## bodnúť 1. pozri bodať 2. pozri hodiť sa 1 ## bodovať pozri hodnotiť ## bodro pozri bystro 1 ## bodrý pozri živý 3, veselý 1, rezký 1 ## boh v náboženskom chápaní bytosť s nadprirodzenými schopnosťami, božstvo: bohovia, božstvá primitívnych národov, bôžik (v polyteizme božstvo nižšieho stupňa): pohania majú celú plejádu bohov i bôžikov, poet. hromovládca ## Boh v kresťanskom náboženstve najvyššia bytosť ako pôvodca všetkého, Stvoriteľ, Pán, Pán Boh, Najvyšší, Všemohúci, Otec nebeský, Hospodin, hovor. Pánbožko (synonymá pre jeho prvú osobu) ## boha pozri doparoma 1 ## bohabojný pozri nábožný 1, cnostný ## boháč bohatý, majetný človek (op. bedár), magnát: olejový boháč, magnát, milionár: milionári bohatli a malí akcionári strácali, kniž.: magnáš, krézus, pejor.: nabob, kapitalista, buržuj: vidí v kapitalistoch iba pupkáčov so zlatými retiazkami, subšt. pracháč: vraj nič nemá, a pozri, aký pracháč sa z neho vykľul, zbohatlík, hovor. expr.: zaperenec, zazobanec (kto rýchlo a obyč. nečestne zbohatol): z chudáka sa podfukmi stal zazobanec, pejor. pupkáč ## bohaprázdnik pozri ateista ## bohaprázdnosť pozri ateizmus ## bohaprázdny pozri bezbožný, nehanebný 1, hriešny 1; bezočivý ## bohapustý pozri bezbožný, nehanebný 1, hriešny 1; bezočivý; neviazaný ## bohatier pozri hrdina ## bohatiersky pozri hrdinský ## bohatierstvo pozri heroizmus ## bohatnúť pozri vzmáhať sa 1 ## bohatstvo 1. pozri majetok 2. pozri blahobyt 3. pozri množstvo 2 ## bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný), majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkovia, zámožný: letné sídla zámožných ľudí, hovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodina, solventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičia, hovor. expr.: zaperený, operený, zazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobaný, subšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcov, zastar. peňažitý: peňažitá nevesta, nár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynár, pren. nár. hrubý: hrubý gazda [Kukučín, Hviezdoslav], expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý), expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.) 2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle), hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastok, úrodný, kniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rok, štedrý, výdatný: štedrá odmena, výdatné zrážky, lukulský: lukulské hody, hostiny, početný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákov, kniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostina, kniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásoby, veľký, pestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortiment, plodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný život, plnotvárny, mnohotvárny, rozmanitý, obsažný, plný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote), rozsiahly, obsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásoba, vysoký, expr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenu, bujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázia, nákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaleta, expr.: prebohatý, prehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miere, expr. pribohatý (príliš bohatý) ## bohdá pozri pravdepodobne 1 ## bohdaj pozri kiež ## bohemizmus český jazykový prvok v cudzom jazykovom prostredí, čechizmus: reč dôstojníkov je presýtená bohemizmami, čechizmami ## bohemizovať sa pozri počešťovať sa ## bohémsky pozri svetácky 1 ## bohhovie pozri ktovie ## bohhovieako pozri ktovieako 1 ## bohchráň 1. pozri božechráň 1 2. pozri nedajbože 2 3. pozri nie 1 ## bohorovne pozri pyšne 1 ## bohorovný pozri pyšný 1, povýšený ## bohorúhačský pozri hriešny 1, bezbožný ## bohorúhavý pozri hriešny 1, bezbožný ## bohoslovec pozri teológ ## bohoslovie pozri teológia ## bohoslovný pozri náboženský ## bohoslužba pozri omša ## bohoslužobný pozri obradný 1, náboženský ## bohovať pozri kliať, hrešiť 1 ## bohove 1. pozri výborne 1, výborne 2 2. pozri veľmi ## bohovo 1. pozri výborne 1, výborne 2 2. pozri veľmi ## bohovsky 1. pozri výborne 1, výborne 2 2. pozri veľmi ## bohovský pozri výborný, vynikajúci 1 ## bohuchovaj 1. pozri božechráň 1 2. pozri nedajbože 2 3. pozri nie 1 ## bohuchvála pozri chvalabohu ## bohumilý pozri dobrý 1, dobrý 4, cnostný ## bohuotcu pozri naozaj, veru ## bohuotcuprisahám pozri naozaj, veru ## bohuotcuprisám pozri naozaj, veru ## bohuprisahám pozri naozaj, veru ## bohuprisám pozri naozaj, veru ## bohužiaľ pozri žiaľ ## bohvie pozri ktovie ## bohvieako pozri ktovieako 1, ktovieako 2, mimoriadne 2 ## bohvieaký pozri ktovieaký ## bohviečo pozri ktoviečo ## bohviedokedy pozri ktoviedokedy ## bohviedokiaľ pozri ktoviedokedy ## bohviekade pozri ktoviekade ## bohviekadiaľ pozri ktoviekade ## bohviekam pozri ktoviekde 2 ## bohviekde pozri ktoviekde 1, ktoviekde 2 ## bohviekedy pozri ktoviekedy ## bohviekoľko 1. pozri ktoviekoľko 1 2. pozri veľa ## bohviekto pozri ktoviekto ## bohviektorý pozri ktovieaký ## bohvieodkiaľ pozri ktovieodkiaľ ## bohvieprečo pozri ktovieprečo ## bohvieskade pozri ktovieodkiaľ ## bohvieskadiaľ pozri ktovieodkiaľ ## bohyňa pozri čarodejnica ## bohzná pozri ktovie ## bochník pozri peceň ## boj pozri bitka 1, zápas 1, zápas 2 ## bojachtivý pozri bojovný, útočný ## bojar pozri šľachtic 1 ## bojarka pozri šľachtičná ## bojazlivec nesmelý, bojazlivý človek, ustráchanec, ustrašenec, uľakanec: toho bojazlivca, ustrašenca vyľaká každý šramot, opatrník, opatrnostkár (kto nesmelo koná): taký opatrnostkár nikdy nezbohatne, zbabelec (kto sa zľakne v rozhodujúcich situáciách): keď došlo na lámanie chleba, vyjavil sa ako zbabelec, expr.: bojko, strachopud, straško, strachoš, trasorítka, pejor. baba, hrub.: posran, posranec, zasran, sraľo: je to baba, nedá sa s ním rátať; všetci sraľovia ušli ešte pred bitkou ## bojazlivý ktorého ľahko premôže strach, neistota; málo odvážny; svedčiaci o strachu (op. odvážny, smelý), nesmelý: bojazlivé, nesmelé dieťa, mláďa; ozval sa bojazlivým, nesmelým hlasom, malodušný, maloverný, malomyseľný, kniž. defetistický (majúci málo sebadôvery), pren. chabý: mať malodušné, defetistické myšlienky; malodušný, maloverný, malomyseľný človek; chabá duša, ľakavý (ktorý podlieha náhlemu pocitu strachu; majúci sklon báť sa): chorobne ľakavá žena, ľakavé vtáča, plachý: plaché zviera, okúňavý, ostýchavý, neistý (prejavujúci strach, obavy váhaním): okúňavé, ostýchavé, neisté správanie, ustrašený, ustráchaný, ustrachovaný, vystrašený, zried. uplašený (ktorý má sklon báť sa; ktorý odráža momentálny strach): ustráchané, ustrašené oči; ustrachované, vystrašené, uplašené matky, expr. strachopudský, pejor. babský: má strachopudskú, babskú povahu, bojí sa skúšky, niž. hovor.: poondiaty, poondený, hrub.: posratý, posraný, zjemn. pokakaný; prestrašený, expr.: rozklepaný, vyklepaný, zried.: strachuplný, strachostlivý, strachostivý, zastaráv.: strachovlivý, strachotlivý; pribojazlivý (príliš bojazlivý) ## bojisko miesto boja, front: správy z bojiska, z frontu, zápasisko (miesto zápasu) pozri zápasisko ## bojko pozri bojazlivec, zbabelec ## bojkotovať pozri nevšimnúť si ## bojler pozri ohrievač ## bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle), biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasť, zápasiť: zápasiť, biť sa s presilou, kniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom boji, kniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcom, sekať sa, rúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvi, zastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľom, zastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujú, zried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajú, fraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstvá, expr.: ruvať sa, ruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty 2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť, viesť boj, biť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miesta, zápasiť, boriť sa, kniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkami, kniž. harcovať (za niečo), hovor. pasovať sa, expr.: ruvať sa, ruť sa ## bojovnícky pozri bojovný ## bojovný plný odhodlania bojovať, útočiť, nevzdávať sa, presadiť sa a pod. (o človeku); svedčiaci o tom, bojovnícky, bojový: mať bojovného, bojovníckeho ducha; všade vládne bojovná, bojová nálada, kniž. militantný, bojachtivý, útočný, výbojný (vyhľadávajúci alebo vyvolávajúci boj, konflikt; op. pokojamilovný, mierny): militantné, bojachtivé skupiny; útočná, výbojná povaha, odvážny, smelý, odhodlaný (obyč. o prejavoch človeka vyjadrujúcich odhodlanie): odvážny, smelý, odhodlaný pohľad; odvážna, smelá, odhodlaná reč, revolučný, burcujúci: revolučná pieseň; burcujúce pokriky, heslá pozri útočný ## bojový pozri bojovný ## bok 1. pozri strana 1 2. pozri pôlt 3. pozri breh 1 ## boka pozri záliv ## bokom 1. v neveľkej vzdialenosti, resp. v neveľkej vzdialenosti od základného, priameho smeru, naboku: zahanbený zostal stáť bokom, naboku, povedľa: povedľa prefrčali chlapci na motorkách, neďaleko, obďaleč: bokom, neďaleko, obďaleč sa pásla črieda oviec, vedľa, stranou: staré knihy ležali vedľa, stranou, mimo: všetci stáli bokom, mimo, zastar. vbok [Hviezdoslav, Kukučín], nár. obok 2. do neveľkej vzdialenosti odchýlenej od priameho smeru, nabok, doboka: uskočil bokom, nabok, doboka; pren. všetko iné muselo ísť bokom, nabok (stratilo dôležitosť), stranou: daj všetko bokom, stranou, vedľa: nepotrebné veci kládol bokom, vedľa 3. odchýlene od priameho smeru, nie rovno, šikmo: do lavice si sadol bokom, šikmo, nabok, krivo, nakrivo, našikmo, hovor. šrégom: čapicu má posadenú krivo, nabok, našikmo; klobúk nosí nakrivo, bokom, koso, kosmo, úkosom: bokom, koso hľadel na prichádzajúcich; kosmo, úkosom pozrel na dievča, zried. kosom pozri šikmo ## bokombrada zarastené miesta medzi lícami a ušami, kotleta: nechal si zastrihávať bokombrady, kotlety, zastaráv. pajes: ortodoxní Židia nosia pajesy, subšt. pajchle ## boľavieť pozri chorľavieť ## boľavý 1. pozri bolestivý 1, bolestný 1 2. pozri nepríjemný ## bolengať 1. pozri kývať 1 2. pozri knísať sa ## bolengať sa pozri knísať sa ## boleráz pozri krušpán ## bolesť pozri smútok ## bolestínsky pozri precitlivený, bolestný 1 ## bolestiplný pozri bolestný 1, smutný ## bolestiť pozri nariekať 1, bedákať ## bolestivo 1. pozri bolestivý 2. pozri ťažko 3 ## bolestivý 1. ktorý bolí, ktorý spôsobuje telesnú, zried. aj duševnú bolesť; svedčiaci o bolesti, boľavý: bolestivé, boľavé miesto po operačnom zákroku; bolestivá, boľavá injekcia, ubolený, rozbolený, rozboľavený: ubolené, rozbolené, rozboľavené údy, kniž. i (pren.) rozjatrený, nezahojený: rozjatrená, nezahojená rana, bolestný (častejšie o duševnej, zried. aj o telesnej bolesti): bolestná strata; bolestné vytrhnutie zuba (op. bezbolestné), citlivý (na bolesť): rana je ešte boľavá, citlivá, kniž. bôľny (svedčiaci o duševnej bolesti): bôľny vzdych 2. pozri nepríjemný ## bolestne 1. pozri bolestný 2. pozri ťažko 3 ## bolestný 1. prezrádzajúci, spôsobujúci duševnú, zried. i telesnú bolesť; svedčiaci o bolesti, bolestivý: bolestné, bolestivé lúčenie, precitnutie; bolestný, bolestivý zákrok, pôrod (op. bezbolestný), boľavý: boľavá clivota, boľavá rana, kniž. bôľny, trpký, horký, smutný (naplnený trpkosťou, smútkom): bôľny pohľad; trpké, horké sklamanie; smutný úsmev, kniž.: strastiplný, strastný, zried. bolestiplný: strastiplné, strastné obdobie; bolestiplné vzdychy, žalostný, kniž.: žalostivý, žiaľny (plný bolesti, žiaľu): žalostné, žalostivé, žiaľne nariekanie, kniž.: srdcervúci, srdcelomný: srdcervúci, srdcelomný výjav, príbeh, plač, expr., často pejor.: bolestínsky, trpiteľský: pozerať s bolestínskym, trpiteľským výrazom v tvári, zraňujúci, kniž. jatrivý: zraňujúci pohľad na choré dieťa, jatrivá spomienka na nešťastné detstvo, kniž. sebatrýznivý: sebatrýznivý smútok, poet. golgotský: golgotský kríž [Hviezdoslav], sedembolestný (i poet., ktorý veľa trpel): Sedembolestná Matka Božia, sedembolestná zem [Kostra], expr. prebolestný: prebolestná matka, pren.: tŕnitý, tŕnistý: tŕnitá, tŕnistá životná cesta 2. pozri nepríjemný ## bolieť 1. spôsobovať fyzickú bolesť, pobolievať (v menšej miere alebo prerušovane): bolí, pobolieva ma hlava, expr. boľkať (v styku s deťmi), expr. trešťať (veľmi, prenikavo bolieť): hlava, koleno mu treští, lomiť (silno, ako pri lámke): lomí ma celé telo, páliť (pálčivo bolieť): oči pália od dymu, det. bibieť: bibí ma to 2. spôsobovať duševnú bolesť, nepokoj, zarmucovať: rodičov bolí, zarmucuje nevďak, súžiť, sužovať, umárať, krušiť (spôsobovať bôľ, žiaľ): súži, umára, kruší ju vedomie, že ľudia zbytočne umierajú, páliť, mrzieť: páli, mrzí ho neúspech pozri trápiť ## bom pozri bim ## bombardovať pozri útočiť ## bombastický ktorý chce ohúriť, obyč. iba vonkajškom, efektný, ohurujúci: bombastický, efektný, ohurujúci začiatok; bombastické, ohurujúce prognózy, frázovitý, frázistický (pekný, zvučný, ale prázdny; o slovách, reči): frázovité reči o pravde a spravodlivosti, zveličený, pren. expr. nafúknutý: zveličené, nafúknuté správy, pejor. veľkohubý: veľkohubé reči, prehnaný (v miere): prehnaný plán, veľkolepý, grandiózny, pompézny, zastar. okázalý (zakladajúci si na vonkajšej nádhere, hojnosti, pompéznosti a pod.): veľkolepá oslava, grandiózna stavba, okázalé prijatie pozri veľkolepý ## bon pozri poukaz ## bonbón pozri cukrík ## bonitný pozri akostný 1 ## bonitovať pozri zlepšiť, zúrodniť 1 ## bonviván pozri pôžitkár ## bonvivánsky pozri pôžitkársky, svetácky 1 ## bonzák pozri udavač ## bonznúť pozri oznámiť 3 ## bonzovať pozri žalovať 2 ## boom pozri výbuch 2 ## bor 1. pozri borovica 2. pozri borina ## bora pozri vietor 1 ## borba pozri zápas 2 ## borcovať sa pozri bojovať 2 ## bord pozri paluba ## bordel 1. pozri nevestinec 2. pozri zmätok 2, neporiadok 1 ## bordelár pozri nedbanlivec ## bordelárka pozri neporiadnica ## bordelársky pozri neporiadny 1, neporiadny 2, nezodpovedný ## bordó pozri červený ## bordový pozri červený ## bordúra pozri obruba 1 ## boreálny pozri severský ## borec pozri pretekár ## borg pozri úver ## borievča pozri borievka ## borievčie borievkový porast, borievčina: šaty sa potrhali v borievčí, v borievčine ## borievčina pozri borievčie ## borievka pichľavý ihličnatý ker s modročiernymi plodmi, borievča: popichal sa na borievke, borievčati ## borina borovicový porast, bor, bôr, borovičie: záhorské lesy tvorí predovšetkým borina, borovičie ## boriť pozri rúcať ## boriť sa 1. rozpadávať sa na časti, búrať sa, rúcať sa: hrádza sa borí, búra, rúca; pren. plány sa boria, búrajú, váľať sa, prevaľovať sa, prekacovať sa: murovaná ohrada sa váľa, prevaľuje, zosúvať sa: breh sa zosúva, prepadávať sa, prepadúvať sa, prepadať sa, prebárať sa (rozpadávať sa a klesať dolu): hrob sa prepadá(va), prebára; ľad sa prebára, kniž. rumiť sa: dom sa rumí 2. vnikať do niečoho mäkkého, kyprého, zabárať sa, húpať: nohy sa boria v snehu, zabárajú sa, húpu do snehu, zried. bárať sa, zapadať, prebárať sa, prepadať sa, prepadávať sa, prepadúvať sa: kolesá sa boria, zapadajú, prebárajú sa do blata, nár. hriaznuť (boriť sa do snehu) 3. pozri bojovať 2 ## boriteľ pozri ničiteľ ## borivý pozri ničivý ## bornírovaný pozri sprostý 1 ## borovica ihličnatý strom s dlhým ihličím rastúci v piesočnatých a horských oblastiach, bor, bôr: na Záhorí rastú vysoké bory, sosna (borovica lesná), limba (borovica limbová) ## borsuk pozri jazvec ## bortiť sa 1. správne boriť sa 2. správne šúveriť sa ## bos 1. pozri vedúci, riaditeľ 2. pozri pán 3 3. pozri vodca ## bosky pozri naboso ## boso pozri naboso ## bosonohý pozri bosý ## bosoráctvo pozri čary ## bosoráčiť pozri čariť ## bosorák pozri čarodejník 1 ## bosorka pozri čarodejnica ## bosorovať pozri čariť ## bosý ktorý je bez topánok alebo bez akéhokoľvek pokrytia chodidiel, neobutý: chodí po izbe bosý, neobutý, bosonohý: dvere otvoril bosonohý chlapec, nepodkutý (o koňovi) ## botanika veda o rastlinnej ríši prírody, zastar. rastlinopis ## bouprisám pozri naozaj, veru ## box pozri pästiarstvo pozri oddelenie 1 pozri krém 1 ## boxer pozri pästiar ## boxing pozri pästiarstvo ## boxovať pozri krémovať pozri biť 2 ## boxovať sa pozri biť sa 1 ## bozk dotyk perami, ústami ako prejav lásky, nežnosti, úcty, priateľstva a pod., pobozkanie, expr. božtek: dala synovi bozk, božtek na cestu, poet. pocel: ľadový pocel smrti, hovor.: pyštek, pusa: poslal jej vzdušnú pusu ## bozkať dotknúť sa perami niekoho, niečoho pri prejave lásky, nežnosti, úcty a pod., pobozkať, dať bozk, expr. dať božtek: bozkal, pobozkal žene ruku; dať niekomu bozk, božtek na ústa, na čelo, na líce, hovor. dať pusu: na rozlúčku si dali pusu, poet. pocelovať, det. bokať, kniž. poľúbiť [Tajovský, Škultéty], vulg. bozať (iba vo výrazoch typu môžeš ma bozať ...), expr., obyč. pejor.: pocuckať, pocmúľať: ešte sa na rozlúčku pocmúľali, zbozkávať, vybozkávať, zastar. zľúbať (pokryť bozkami): od radosti ju celú zbozkával, vybozkával, expr.: vyoblizovať, pooblizovať (pokryť bozkami) ## bozkávať dotýkať sa perami niekoho, niečoho pri prejave lásky, nežnosti, úcty a pod., dávať bozk/bozky, expr. dávať božtek/božteky: vrúcne sa bozkávali; bozkáva dieťa, dáva bozk, božtek dieťaťu na čelo, hovor.: dávať pusu/pusinku, pusinkovať, poet. celovať, zastar. ľúbať, expr.: lízať, oblizovať, cukrovať, hrdličkovať, expr., obyč. pejor.: cmúľať, cmuľkať, cuckať: stále sa lížu, oblizujú, cmúľajú, zasýpať/zasypávať bozkami, obsýpať/obsypávať bozkami (veľa bozkávať) ## bože vyjadruje obavu, starosť, bôľ, žalosť, strach, hrôzu, zúfalstvo, prekvapenie, údiv a pod., božemôj, panebože: bože, božemôj, veď sa odtiaľ nedostaneme; Panebože, kde sa tu berieš?, preboha, kriste, kristepane: Preboha, kristepane, čo nás ešte čaká?, boženku, božičku: boženku, božičku, ale som sa zľakol, prekristapána, prepánajána: Prepánajána, ako si tam vyliezol?, ježišmaria, ježišmária, ježišmáriajozef, máriajozef, šmáriajozef: ježišmária, máriajozef, veď sa môžeš zabiť, pre pána kráľa pozri beda ## božechráň 1. expr. vyjadruje záporný hodnotiaci postoj, expr.: bohchráň, božeuchovaj, bohuchovaj: nič od teba nechcem, božechráň, bohchráň; božechráň, božeuchovaj, aby mu odporovali; nepriečim sa, božeuchovaj, bohuchovaj, expr.: chráňbože, chráňboh, expr. zried. chráňpane: nechcem ohovárať, chráňbože, chráňboh, ale nesprával sa pekne, expr.: pánbohchráň, pánbochráň: nechce mu ublížiť, pánbohchráň, veru nie: nemá príčinu ponosovať sa, veru nie, božechráň 2. pozri nedajbože 2 3. pozri nie 1 ## božekať pozri bedákať, nariekať 1 ## božemôj 1. pozri beda 2. pozri bože ## boženku 1. pozri beda 2. pozri bože ## božeuchovaj 1. pozri božechráň 1 2. pozri nedajbože 2 3. pozri nie 1 ## boží 1. pozri božský 2. pozri dobrý 4 ## božičku 1. pozri beda 2. pozri bože ## božiť sa pozri prisahať sa ## božsky pozri výborne 1 ## božský 1. týkajúci sa Boha, Boží: božské, Božie zákony; božská, Božia vôľa 2. pozri vznešený 1, nádherný 1, výborný ## božstvo pozri boh ## božtek pozri bozk ## bôľ pozri smútok ## bôľny pozri bolestný 1, bolestivý 1 ## bôr 1. pozri borina 2. pozri borovica ## bôžik pozri modla 1, modla 2 ## br pozri fuj ## bŕ pozri fuj ## braček 1. pozri brat 1 2. pozri priateľ 1 ## bračekovať sa pozri priateliť sa, spolčovať sa ## bradavka kužeľovitá vyvýšenina na niektorých telesných orgánoch, odb. papila: papily na jazyku ## bradlo pozri bralo ## brachiálny pozri násilný 1, surový 2 ## brajgel 1. pozri hluk 2. pozri neporiadok 1 ## brak pozri nepodarok 1 ## brakovať pozri drancovať, brať 1 ## brakový pozri bezcenný, nekvalitný, pochybný ## bralistý pozri skalnatý ## bralnatý pozri skalnatý ## bralný pozri skalnatý ## bralo súvislý kamenný masív, skala: nad dedinou sa týči skala, bralo, skalisko (veľké, mohutné bralo): skaliská hôr vidno zďaleka, útes (obyč. morské bralo v podobe ostrého výbežku): loď narazila na útesy, zastar. bradlo: bradlá Tatier, úskalie, úskalina (najmä podvodné bralo): loď sa preplavila pomedzi úskaliny ## brána 1. konštrukcia, ktorá uzatvára vchod do nejakého priestoru, vráta: vietor vyvrátil bránu, vráta do dvora, dvercia, dvierka, dverce (menšia brána): záhradné dvercia, expr. vrzgút 2. pri športových hrách priestor, na ktorý sa útočí, bránka: brána, bránka mala očividne roztrhnutú sieť ## brandy pozri koňak ## brandža pozri banda 1 ## brániť 1. stavať sa na obranu niečoho (najmä zbraňami, silou), obraňovať: brániť, obraňovať vlasť, život, hájiť, obhajovať, zastávať sa (obyč. argumentmi): háji, bráni svoje stanovisko, presvedčenie; zastáva sa, bráni slabých, chrániť, ochraňovať, brať do ochrany (nedovoliť nepriaznivo zasahovať): chrániť, brániť prírodu, ochraňovať svoju česť 2. znemožňovať uskutočnenie niečoho, zabraňovať, nedovoľovať: brániť, zabraňovať niekomu v láske; bráni mu, nedovoľuje mu vrátiť sa domov, prekážať: prekážať v hre (napr. v hokeji a pod.), zamedzovať, hatiť, zahatávať: zamedzujú, zahatávajú nám prístup, bránia nám v prístupe, mariť: marí každú iniciatívu, bráni v každej iniciatíve, hovor. hamovať, brzdiť (brániť v niečom spomaľovaním): hamuje, brzdí jeho rozlet ## brániť sa stavať sa na odpor (zbraňou, silou alebo inými prostriedkami), a tak chrániť svoju bezpečnosť, postavenie a pod., hájiť sa, obraňovať sa: bránil sa, obraňoval sa, hájil sa protiúdermi, obhajovať sa: obhajovať sa pred súdom, chrániť sa, vystríhať sa, vyhýbať sa (dávať si pozor pred niečím): chráni sa pred nákazou, vystríha sa, vyhýba sa nákaze, vzpierať sa, odporovať, klásť odpor, vzdorovať: odvážne odporovať, vzdorovať presile, zdráhať sa, zried. obhŕňať sa (váhavo sa brániť): zdráha sa zúčastniť na akcii, oponovať, protirečiť, protestovať (brániť sa rečou, slovom): oponuje, protestuje proti nespravodlivému rozhodnutiu ## bránka pozri brána 2 ## branný týkajúci sa obrany (štátu), vojenskej služby, vojenský: branná, vojenská povinnosť; branná, vojenská pohotovosť, ozbrojený (s cieľom brániť, obyč. štát): ozbrojené sily, zložky ## brat 1. súrodenec mužského pohlavia, expr. braček: môj mladší brat, braček, poet. bratec 2. pozri priateľ 1 ## brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať), chytať, lapať, schytávať: bral, chytal klobúk do ruky, expr.: habať, chabrať, chmátať, chvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod ruku, hovor. expr.: škrabať, škriabať, driapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z ruky, hovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa 2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať), odoberať, odberať, odnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťa, odcudzovať, kradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho pozri habať 3. nadobúdať ako vlastníctvo, prijímať, dostávať, poberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatky, hovor. fasovať: včera sme fasovali prémie 4. prichádzať na zmysel niečoho, chápať, rozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážku, vysvetľovať si, vykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmysle, kniž. ponímať 5. pozri dvoriť 6. pozri fotografovať ## brať sa 1. uskutočňovať odchod, poberať sa, zberať sa, odchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoro, odoberať sa, odberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánok, ísť (preč), expr.: pakovať sa, pratať sa, sypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už pozri ísť 1 2. začínať nejakú činnosť, dávať sa, priberať sa, púšťať sa, chystať sa, pripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestu, zberať sa, hovor.: hotoviť sa, hotovať sa, vyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vode, hovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtuje, chytať sa, hovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty 3. cirkevne alebo úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie, uzatvárať/uzavierať manželstvo, mať sobáš, uzatvárať/uzavierať sobáš, sobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martina, mať svadbu, svadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu), fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltár, kniž. vstupovať do stavu manželského ## bratanica pozri neter ## bratať sa pozri priateliť sa ## bratiť sa pozri priateliť sa ## bratec 1. pozri brat 1 2. pozri priateľ 1 ## bratičkovať sa pozri spolčovať sa ## bratkovať sa pozri priateliť sa, spolčovať sa ## bratovražedný (i pren. expr.) vraždiaci, ničiaci brata, blízkeho alebo príslušníka toho istého národa, kniž. kainovský, zried. kainský: bratovražedné, kainské úmysly pozri krutý 1 ## bratský pozri blízky 2, príbuzný 2, priateľský ## brav pozri sviňa 1 ## bravčo 1. pozri brucháč 2. pozri sviňa 1 ## bravčovina bravčové mäso, prasacina: bravčovinu, prasacinu pokladá za ťažké jedlo, expr. sviňacina ## bravčový pozri tučný 1 ## bravec pozri sviňa 1 ## bravo pozri výborne 2 ## bravó pozri výborne 2 ## bravúra 1. mimoriadne dokonalé ovládanie niečoho, bravúrnosť, brilantnosť, majstrovstvo: bravúra, bravúrnosť jazdcovi priniesla prvé miesto, umenie, zručnosť, obratnosť (najmä manuálna), hovor. expr. kumšt: jeho umenie získať si ľudí je nenapodobiteľné, virtuozita, virtuóznosť (najmä v hudbe): klavirista s nebývalou virtuozitou predniesol všetky skladby 2. pozri odvaha ## bravúrnosť pozri bravúra 1, odvaha ## bravúrny pozri dokonalý 1, vynikajúci 1 ## brázda pozri žliabok 1 ## brázdiť pozri chodiť 1, plávať ## brazoleta pozri náramok ## brazoletňa pozri náramok ## brblať hovor. expr. 1. nezreteľne, chybne vyslovovať: v rozčúlení si niečo brble pod nos, expr.: huhňať, chuchmať, fufnať (s nosovým prídychom), expr.: brbtať, brbotať, hatlať (robiť chyby pri artikulácii; o vrodenej vlastnosti), expr. bľabotať (nezrozumiteľne a nesúvisle): bľaboce čosi o svojich nárokoch, expr.: bručať, dudlať, dudrať, mrmlať, mrmotať, mumrať: bručí, dudre, mrmoce si čosi popod nos, expr.: šamotiť, šamoniť, šemotiť (nezrozumiteľne a ticho), expr. huhlať (tlmene) 2. rýchlo a obyč. nezreteľne hovoriť, mlieť, rapotať, trkotať: rýchlo brble, melie, rapoce svoju úlohu, pejor.: ľapotať, ľaptať, lalotať 3. pozri hundrať 1, hundrať 2 ## brblavo 1. pozri brblavý 2. pozri mrmlavo ## brblavý 1. ktorý chybne, nezrozumiteľne hovorí; ktorý je chybne, nezrozumiteľne vyslovovaný, brbtavý, brbotavý: brblavý, brbtavý chlapec; hovoriť brblavou, brbtavou, brbotavou rečou, hatlavý, bľabotavý, lalotavý, ľapotavý, nezrozumiteľný: bľabotavé, lalotavé, nezrozumiteľné slová, zadŕhavý, zádrhlivý, zádrhľavý, zajakavý, jachtavý, hovor. koktavý (ktorý trpí vrodenou zajakavosťou alebo ktorý jachce pod vplyvom strachu, pomykova, rozpakov, silných emócií a pod.): prehovoril zadŕhavým, zádrhlivým, zádrhľavým hlasom; zajakavý, jachtavý, koktavý človek 2. pozri hundravý 2 ## brbloš pozri mrmloš 1, mrmloš 2 ## brblot pozri mrmlot 1, mrmlot 2 ## brbot pozri mrmlot 1, mrmlot 2 ## brbotavý pozri brblavý 1 ## brbtať robiť chyby, mýliť sa pri artikulovaní niektorých hlások, expr. brbotať: chce naraz povedať všetko a potom brbce, brboce, potkýnať sa, zadŕhať sa, fraz. šliapať si/stúpať si na jazyk: pri každom cudzom slove sa potkýna, zadŕha, šliape si, stúpa si na jazyk, expr.: hatlať, brblať, bľabotať (nezrozumiteľne, nesúvisle hovoriť): nik mu nerozumie, čo brble, bľaboce pozri zajakať sa, brblať 1 ## brbtavý pozri brblavý 1, jachtavý ## brčkavieť sa pozri kučeravieť ## brčkaviť pozri kučeraviť ## brčkavý pozri kučeravý ## brčky pozri kučery 1 ## brdár pozri korytár ## bŕdnuť 1. pozri brodiť (sa) 2. pozri zapadnúť 2 ## brdo pozri kopec 1 ## brečka 1. riedke blato, riedky rozmočený sneh: po odmäku zostala na uliciach iba brečka, expr.: čľapkanica, čľapkavina, čliapkavica, čliapkanina, pľačkanica, pľačkanina, špľachtanica, ťapkanica: brodili sa vyše hodiny v špinavej brečke, pľačkanici 2. pozri jedlo 1, kaša 1 ## breh 1. pás pevnej zeme pri okraji vodnej plochy, pobrežie (najmä pri veľkých vodných plochách): plavili sa už tri dni, no breh, pobrežie nevideli, strana, bok: ľavá strana, ľavý bok, breh rieky 2. pozri svah ## brehovitý pozri kopcovitý 1 ## brechať 1. vyrážať krátke zvuky charakteristické najmä pre psa, štekať: pes, líška breše, šteká, pobrechávať, poštekávať (chvíľami), expr.: brechotať, štekotať: tuleň štekoce, expr.: havkať, hafkať, ďavkať, džavkať, havčať (iba o psovi), nár. bľafkať: kdesi bľafká pes, vybrechávať, vybrechúvať, vyštekávať (ustavične, veľa): u susedov celý deň vybrecháva vlčiak 2. pozri kričať 1 ## brechot pozri štekot ## brekotať pozri kŕkať ## bremeno pozri záťaž 2 ## bremä pozri záťaž 2 ## brezivý odb. (iba v ženskom rode brezivá; oplodnená, čakajúca mláďa; o samiciach zvierat): brezivá ovca, teľný (o krave), kotný (o ovci, mačke), prasný (o svini), žrebný (o kobyle), nár.: nahúkaný, nabehaný, nalámaný, nabraný ## brhlať pozri kašlať 1 ## brhliť pozri drhnúť 1, trieť 1, škrabať 2 ## brička pozri vozík ## brid pozri špinavý 1, odporný 1, hnusný ## briď pozri špinavý 1, odporný 1, hnusný ## bridiť pozri haniť ## bridiť sa pozri protiviť sa ## bridivý pozri odporný 1, hnusný ## bridký pozri odporný 1, hnusný, špinavý 1 ## bridoš pozri špinavec 1 ## brieždenie pozri úsvit 1 ## brieždiť sa pozri svitať ## briežkatý pozri kopcovitý 1 ## briežkovitý pozri kopcovitý 1 ## brífing pozri tlačovka ## brigadírka pozri čiapka ## brigádnický pozri dočasný ## brilantnosť pozri bravúra 1 ## brilantný pozri dokonalý 1, vynikajúci 1 ## brílať pozri túlať sa 1, túlať sa 2 ## briliant pozri diamant ## brinčať pozri štrngať ## brink pozri cengot pozri cing ## brinkot pozri cengot pozri cing ## briskný pozri prudký 1, ostrý 9 ## britko pozri strmo 3, ostro 6 ## britký pozri strohý 1, ostrý 9 ## bríza pozri vietor 1 ## brizantný pozri trhavý 1, výbušný 1 ## bŕk pozri frng ## bŕkať pozri lietať 1 ## brko pozri pero 1 ## bŕľať sa pozri prehŕňať sa 1 ## brloh 1. (chránené) miesto odpočinku zveri, jej obydlie, ležisko, ležovisko: večer dravce opúšťajú svoje brlohy, ležoviská, diera, nora (podzemný brloh): líška je už v nore, pelech, kniž. dúpä: pes snoril v dúpäti, skrýša (úkryt vôbec): nájsť skrýšu medveďa 2. pejor. úkryt antisociálnych alebo asociálnych živlov, pejor.: hniezdo, pelech, peleš, dúpä: polícia obkľúčila brloh podvodníkov; priekupníci majú svoje hniezdo, dúpä v strede mesta 3. pozri posteľ 4. pozri obydlie ## brložiť mať niekde úkryt, ležovisko, mať brloh, pelešiť, mať pelech: tu brložia, majú brloh, tu pelešia líšky, pren. pejor.: rozvaľovať sa, rozťahovať sa: na lavičkách sa rozvaľujú, rozťahujú bezdomovci ## brm 1. pozri brnk 1 2. pozri brum 1 ## brnasto pozri hnedo ## brnastý pozri hnedý ## brňať pozri brnieť ## brnavo pozri hnedo ## brnavý pozri hnedý ## brnčať pozri bzučať 1 ## brnenie pozri pancier 1, pancier 2 ## brnieť mať pocit chvenia alebo vyvolávať takýto pocit, brňať, tŕpnuť: brní, tŕpne mi v nohe; brní, tŕpne mi koleno, meravieť, tuhnúť, drevenieť (stávať sa pritom nehybným; o častiach tela): meravejú, tuhnú mu údy; drevenie mi ruka, zunieť (so zvukovým efektom): brní, zuní mi v hlave; slová mu brnia, zunia v ušiach pozri tmavnúť ## brnk 1. napodobňuje zvuk struny pri brnknutí, bŕŕnk, drnk: zabrnkal na strunách, brnk, bŕŕnk; brnk, drnk, bolo počuť z vedľajšej miestnosti, brm, brum (zvuk hrubšej struny): hral na base, brm, brum 2. pozri frng 3. pozri cing ## brnkať 1. pozri štrngať 2. pozri hrať 1 3. pozri behať ## brnkotať pozri štrngať ## brodiť (sa) namáhavo ísť cez ťažký terén (cez vodu, blato, sneh), plahočiť sa, zapadať: brodili (sa), zapadali v hlbokom snehu; brodili sme sa, plahočili sme sa po pás v blate, expr.: čvachtať sa, pľačkať sa, šmochtať sa, miesiť sa, miagať sa, marasiť sa, poet.: bŕdnuť, bŕsť [Hviezdoslav], cápať (v blate, vo vode), expr.: krôchať sa, krôchňať sa: krôchať sa hromadami snehu, predierať sa (cez hustý porast) ## brojiť pozri bojovať 1 ## brok pozri náboj ## broker pozri maklér ## broň pozri červeň 1 pozri pancier 1 ## bronieť 1. pozri tmavnúť 2. pozri červenať sa 2 ## bronzovo pozri hnedo ## bronzový pozri hnedý ## brošňa pozri spona 1 ## brožúra pozri kniha 1 ## bŕsť 1. pozri babrať sa 1 2. pozri brodiť (sa) ## brš pozri heš ## bručať vydávať hlboké zvuky (o medveďovi, o hudobných nástrojoch), mručať, mrmlať, mumrať, mumlať: basa do taktu bručala, mrmlala, mumlala, hmkať, nôtiť, bzučať (ticho, so zatvorenými ústami spievať): hmká, nôti, bručí, bzučí si melódiu ## bručavo pozri mrmlavo, pozri hlboký 4 ## bručivo pozri mrmlavo, pozri hlboký 4 ## bručivý pozri hlboký 4; hundravý 2 ## brud pozri špina 1 ## brudný pozri špinavý 1 ## brucháč expr. tučný, bruchatý človek, expr.: brucháň, bruchaj, bachráč, bachráň: už v štyridsiatke sa z neho stal brucháč, bachráč, expr.: tučko, bucko, tučniak, vypasenec: pod tým vypasencom sa isto lavička zlomí, pejor.: pupkáč, opucheľ, bravčo, zried. megero ## bruchaj pozri brucháč ## brucháň pozri brucháč ## bruchatieť pozri tučnieť ## bruchatosť pozri tučnota ## bruchatý expr. 1. ktorý má veľké brucho, expr. bachratý: bruchatý, bachratý človek, pejor. pupkatý, nár. puchratý: pupkatý, puchratý kuchár pozri tučný 1 2. pozri baňatý, guľatý 1 ## brucho dolná predná časť trupu: ploské, naduté brucho, zjemn. život: život sa jej dvíha novým životom, hovor. expr.: pupok, kotol: pupok má ako sud, hovor. pejor.: bachor, bambuch, bampeľ: bachor mu visí cez opasok, pejor. vantrub [Hviezdoslav], pren. expr. pivný mozoľ ## bruchopasník pozri pôžitkár ## bruchoplaz pozri prisluhovač ## brum 1. napodobňuje hlboké mrmlavé zvuky, brm, mrm, mrum: brum, brum, bolo počuť z malinčia; mrum, mrum, spokojne si mrmlal 2. pozri brnk 1 ## brumendo pozri mrmlavo ## brunasto pozri hnedo ## brunastý pozri hnedý ## brunátny pozri červený ## bruneta pozri tmavovláska ## brunetka pozri tmavovláska ## brusič kto odborne brúsi, hovor. zastaráv. šlajfiar (najmä podomový brusič domácich nástrojov): daj brusičovi, šlajfiarovi nabrúsiť nože ## brúsiť 1. robiť ostrým, ostriť, naostrovať: brúsiť, ostriť, naostrovať nôž, nožnice, kovať, kuť: kovať, kuť kosu, hovor. zastaráv. šlajfovať 2. hladením opracúvať, obrusovať, vybrusovať: brúsiť, obrusovať kovové súčiastky, diamanty, pilovať (pilníkom): pilovať hrany, rašpľovať (rašpľou): rašpľovať dosku, pejor.: midlikovať, pidlikovať (nešikovne, na tupo brúsiť) 3. pozri cibriť 4. pozri túlať sa 1 ## brusliak pozri vesta ## brutalita pozri beštialita ## brutálnosť pozri beštialita ## brutálny pozri surový 2 ## brutto pozri celkový ## brva pozri mihalnica 2 ## brvno pozri klada ## brvy pozri obočie ## brýzgať 1. pozri nadávať 1, haniť 2. pozri fŕkať 1 ## bryzgot pozri nadávka ## bryzg pozri nadávka ## brzda čo spomaľuje, zastavuje pohyb, hovor. hamovka: potiahol brzdu, hamovku a auto zastalo ## brzdár pracovník obsluhujúci brzdu, hovor.: hamovač, hamovkár, hamovník: brzdár, hamovkár vykúkal zo svojej búdky ## brzdiť 1. zmierňovať rýchlosť brzdou, hovor. hamovať: vodič nestačil brzdiť, hamovať 2. prekážať v činnosti, zdržiavať, mierniť, hovor. hamovať: musí deti brzdiť, zdržiavať, mierniť, hamovať, aby nerobili zle, hatiť, znemožňovať, prekážať (v napredovaní): brzdiť, hatiť, znemožňovať ďalší vývin; prekážať v pokroku, hovor. škrtiť (brzdiť rozvoj niečoho): škrtenie privatizácie ## brzditeľ kto niečo hatí, hovor.: hamovateľ, hamovník, hamovač: brzditeľ, hamovník pokroku ## brznúť pozri kvasiť (sa) 1 ## bú napodobňuje zvuk, ktorý vydáva hovädzí dobytok, mú: bú, mú, ozývalo sa z maštale ## bubák pozri strašidlo 1 ## bublať pozri klokotať 1, žblnkať ## bublavý pozri klokotavý ## bublinatý pozri šumivý, perlivý ## bublinkastý pozri šumivý, perlivý ## bublinkatý pozri perlivý ## bublinkový pozri šumivý, perlivý ## bubnovať pozri biť 1 ## buc naznačuje drgnutie, buchnutie hlavou, hlavami, rohmi, guľatým predmetom a pod., drc, durk: baran, baran, buc; baran, drc, buch, bum, bums, bach: buc, buch, bum hlavičkou o zem pozri buch ## bucko hypok. 1. bucľaté malé dieťa, expr.: bucľa, bucláč: len aby sa z bucľaťa nestal pretučnený mládenec, det. alebo expr. tučibomba: spolužiaci volali mamičkinho bucka tučibomba 2. pozri brucháč ## bucľa pozri bucko 1 ## bucláč pozri bucko 1 ## bucľatieť pozri tučnieť ## bucľatý pozri tučný 1 ## bucnúť pozri drgnúť 1, strčiť 2 ## bucnúť si pozri ľahnúť si 1 ## bučať pozri bľačať 1, múkať, ručať 1 ## búčie pozri bučina ## bučina bukový porast, les, zried.: búčie, bukovina: stráne porastené bučinou, bukovinou ## bučný pozri bujný 2 ## buď pozri alebo 1 ## búda pozri budova, dom 1 ## budár pozri záchod ## budiť 1. privádzať zo spánku do stavu bdenia, vytŕhať zo spánku, zobúdzať, prebúdzať: budí, zobúdza, prebúdza ich rachot električiek, expr.: duriť, durkať, búriť, burcovať, buntošiť, buntovať: durili, burcovali, buntošili nás už o polnoci; mať ho durkala zavčasu; búrili nás ešte pred svitaním, nár. bútoriť 2. byť príčinou niečoho, spôsobovať vznik niečoho, vzbudzovať, prebúdzať, vyvolávať, podnecovať, vznecovať: budil, vzbudzoval, vyvolával všade záujem, obdiv; budili, podnecovali v nás nenávisť; svojím správaním budili, vznecovali podozrenie, odb. generovať: budiť, vzbudzovať, generovať elektrické kmitanie ## budiť sa prechádzať zo spánku do stavu bdenia, zobúdzať sa, prebúdzať sa: v lete sa budí, zobúdza, prebúdza zavčasu, precitať, preberať sa (zo spánku alebo zo straty vedomia): precitá, preberá sa zo spánku, z mdlôb ## búdka pozri stánok 1 ## budova výsledok stavebnej činnosti určený na bývanie, skladovanie a pod., stavba, stavisko, dom, zried. stavanie: budova, stavba je pred dokončením, expr. barak, pejor. búda: kúpil starú búdu a urobil z nej palác, zastar. budúnok pozri dom ## budovať 1. vytvárať rozsiahlejšie stavby, tvoriť stavby vo väčšom rozsahu, stavať: budovať, stavať metro, sídlisko 2. utvárať niečo nové, zúčastňovať sa pri tvorbe niečoho nového, tvoriť, organizovať: budujeme, tvoríme, organizujeme modernú spoločnosť, rozvinutý priemysel, zakladať, zriaďovať: zakladajú, zriaďujú u nás cirkevné školy, konštituovať (právnym postupom): konštituujú sa nové spolky 3. vychádzať z istého predpokladu a tvoriť na jeho základe, stavať: budujeme, staviame na pracovitosti našich ľudí, zakladať (brať niečo za základ): svoj vzťah k rodine zakladá na dôvere, vychádzať (z niečoho): jeho svetonázor vychádza z lásky k blížnemu ## budovateľ pozri zakladateľ ## buďto pozri alebo 1 ## budúci ktorý ešte len nastane, ktorý sa ešte len uskutoční (op. minulý), nasledujúci, nastávajúci (ktorý nastane, nasleduje v budúcnosti): na budúci, nasledujúci školský rok; budúca, nastávajúca manželka, druhý, ďalší (nie tento, ale iný po ňom): vyrieši sa to na druhý týždeň; už teraz myslí na druhé, ďalšie prázdniny, Vianoce, nový (op. starý): tešiť sa na nový, budúci život, domov, pren. zajtrajší (op. dnešný, terajší): nádeje, výhľady zajtrajších dní, zried. príduci: príduci pondelok ## budúcne pozri nabudúce, inokedy ## budúcno pozri budúcnosť ## budúcnosť čas, ktorý príde, zajtrajšok: na našu budúcnosť, na náš zajtrajšok sa pozerám s optimizmom, kniž. budúcno, zastar. zajtrok: všetko troví, na zajtrok nemyslí ## budúnok pozri budova, dom 1 ## budzogáň pozri kyjak ## bufet obchodná miestnosť, v ktorej sa podáva rýchle občerstvenie, kantína: v staničnom bufete, v kantíne mali iba vysušené chlebíčky, bistro, voj. slang.arma: v arme potajomky čapovali ## buch napodobňuje tupý zvuk pri výbuchu, výstrele, náraze, páde, údere a pod.; naznačuje buchnutie, výstrel, náraz, pád, úder a pod., bum, bums, bumst: buch, buch, ozývalo sa z vedľajšej miestnosti; bum, bum, bolo počuť každú chvíľu zo strelnice; pošmykol sa a bums(t) na zem, bach, bauch: bach, bauch, brána sa zavrela, bác: bác, roztiahol sa na chodníku, aký bol dlhý, lup, puk: lup mu jednu po líci, buc (naznačuje slabý náraz, pád dieťaťa): dieťa zrazu buc na zem pozri bác ## búchač pozri tárač ## búchačka pozri puška ## búchanec pozri úder 1 ## búchať 1. nárazmi, údermi a pod. spôsobovať silný tupý zvuk alebo vydávať taký zvuk, robiť buchot, buchotať, expr.: trieskať, trepať: vráta búchajú, robia buchot, buchocú, trieskajú, plieskať (niečím ohybným, plochým): plieskať dlaňou, hrmotať, hrmotiť: z kuchyne sa ozývalo hrmotanie riadu, rachotať, rachotiť: hrom rachotí, expr. buchkať (slabo búchať), bubnovať (prstami, paličkami): bubnovať prstami po lavici; búchať, bubnovať na bubne 2. pozri biť 1, biť 3 3. pozri tárať ## buchkať pozri búchať 1 ## buchnát pozri úder 1 ## buchnátovať hovor. dávať údery päsťou do chrbta, hovor. buchtovať: chlapci sa buchnátovali, buchtovali pozri biť 2 ## buchnúť 1. nárazom, pádom a pod. spôsobiť temný zvuk alebo vydať taký zvuk, expr.: tresknúť, tresnúť, trepnúť: nahnevane buchnúť, tres(k)núť dvermi, prasknúť: čosi vonku prasklo, plesknúť, plesnúť, pľasknúť, pľasnúť (nárazom ohybných alebo plochých predmetov): ples(k)núť bičom, dlaňami, expr.: capnúť, švacnúť, rachnúť, bachnúť: tanier capol, rachol, švacol, až sa tak ozývalo; v diaľke niečo rachlo, expr.: durknúť, zdurknúť: výstrel zdurkol, zarachotiť, zrachotiť, udrieť (buchnúť s rachotením): blízko z(a)rachotil, udrel hrom, expr. chlopnúť: dvere hlasno chlopli 2. pozri udrieť 1 3. pozri prepadnúť 5 ## buchnúť sa pozri zaľúbiť sa 1 ## buchnutý pozri zaľúbený 1 ## buchot pozri lomoz, tlkot ## buchotať pozri búchať 1, hrmotať ## buchotavý pozri hrmotný 1 ## buchta pozri úder 1 ## buchtovať pozri buchnátovať ## bujak pozri býk ## bujarý pozri bujný 2, samopašný, veselý 1 ## bújať pozri hýriť 1 ## bujdoš pozri šibal ## bujdošský pozri bujný 2, samopašný ## bujnieť pozri mohutnieť, rásť 1, rásť 3, šíriť sa 1 ## bujnosť pozri samopaš ## bujný 1. dobre, husto, rýchlo rastúci: bujná tropická vegetácia, rozbujnený: bujná, rozbujnená tráva, burina, hustý, bohatý: stratiť sa v hustom poraste; mať husté, bohaté vlasy, prebujnený (veľmi bujný): prebujnená zeleň 2. ktorý spontánne, nekontrolovane prejavuje silu, energiu, temperament a pod. (o človeku, zvierati a ich prejavoch); vyskytujúci sa, prejavujúci sa v neobmedzenej miere, bujarý, rozjarený, rujný: vracal sa po polnoci v bujnej, bujarej, rozjarenej nálade; bujná, bujará skupina chlapcov, expr.: rozbujdošený, bujdošský, hovor. expr. rozkokošený, zried.: rozbujdašený, rozbújaný, rozpasený: rozbujdošené deti; bujdošský život [Jesenská], poet. bučný: plný bučných síl [Hviezdoslav], samopašný, roztopašný, zastar. prostopašný (nerešpektujúci obmedzenia, spoločenské normy a pod.): samopašné, roztopašné nočné vyčíňanie, búrlivý, búrlivácky, rozpustený, bezuzdný, nespútaný, neviazaný: búrlivá, rozpustená, bezuzdná zábava; búrlivácky, nespútaný, neviazaný život; nespútaná obrazotvornosť, bohatý, nevyspytateľný, prebujnený, rozbujnený (veľmi rozvinutý, často prekvapujúci): bujná, bohatá, nevyspytateľná, prebujnená fantázia, divý, divoký, živelný: divý, divoký žrebec; divá, divoká, živelná povaha 3. pozri divý 2 ## bujo pozri šibal ## bujón pozri vývar 1 ## búkať pozri ručať 1 ## buket pozri vôňa ## bukolický pozri idylický 2 ## bukovina pozri bučina ## bukréta pozri kytica ## buksa 1. pozri peňaženka 2. pozri schránka, pokladnica 1 ## bulletin pozri vestník, časopis ## bulvár pozri ulica ## bulvárny pozri pochybný ## bum 1. pozri buch 2. pozri buc 3. pozri bác 1, paf ## bumážka pozri listina, doklad 1 ## bumbaj pozri hlupák ## bum-bum-bum pozri tra-ta-ta ## bums 1. pozri buch 2. pozri buc ## bumst pozri buch ## bumtarasa-bum pozri tra-ta-ta ## bunda 1. pozri vetrovka 2. pozri kožuch 1 ## bundáš pozri pes ## bundatý pozri chlpatý ## bungalov pozri dom 1 ## buničina pozri celulóza ## bunka základná stavebná jednotka živého organizmu, odb. celula ## bunker pozri úkryt ## bunt pozri vzbura ## buntoš pozri burič ## buntošiť 1. pozri búriť 1, alarmovať 2. pozri budiť 1 ## buntošský pozri buričský ## buntovať 1. pozri búriť 1, alarmovať 2. pozri budiť 1 ## buntovník pozri burič ## burácať 1. pozri hučať 1, hrmieť 1 2. pozri búriť sa 2 ## burácavý pozri hrmotný 1, búrlivý 2 ## búračka pozri zrážka 1 ## búrak pozri automobil ## búrať pozri rúcať ## búrať sa pozri boriť sa 1 ## buravý pozri sivý 1 ## burcovať 1. pozri budiť 1 2. pozri alarmovať, búriť 1 ## burcujúci pozri bojovný ## burič kto sa búri proti spoločenským poriadkom alebo kto poburuje iných, vzbúrenec, rebel, rebelant: vystupovať v úlohe buriča, rebelanta; potrestanie buričov, vzbúrencov, odbojník, zastar. odbojca, disident (odporca oficiálnej politiky), expr. buntovník, hovor. expr. buntoš: nechal povešať všetkých odbojníkov, buntovníkov, poburovateľ, poburovač, expr.: podpichovač, nahuckávač, pejor. štváč: nedajte sa ovplyvniť platenými poburovačmi, podvratník, rozvratník, zried. rozvracač (komu ide o rozvrátenie spoločenských pomerov): časť verejnosti podľahla rozvratníkom a neuznávala zákony pozri vzbúrenec, rozvratník ## buričský ktorý má sklon búriť sa a podnecovať k vzbure aj iných; svedčiaci o odbojnosti, nespokojnosti, rebelantský, rebelský, hovor. expr. buntošský: buričský, rebelantský, rebelský, buntošský duch, vzbúrenecký, odbojnícky, odbojný: vzbúrenecká, odbojnícka skupina; odbojné slová; odbojný národ, disidentský (ktorý je proti oficiálnej politike), pren. revolučný: revolučná nálada, zried.: rozbrojný, rozbrojnícky ## burina neužitočná rastlina, ktorá dusí pestované rastliny, zelina: celý deň pleli burinu, zelinu, expr.: chamraď, chamradie, chamradina: záhrada zarástla chamradím ## búriť 1. dávať podnet na vzburu alebo povzbudzovať vôbec do činnosti, poburovať, znepokojovať: búri, znepokojuje verejnosť, mobilizovať: búrili, mobilizovali mládež, aby sa zdvihla na odpor, hovor. expr.: buntošiť, buntovať, expr. surmovať (zvoniť na poplach), expr.: balušiť, burcovať: buntoší, burcuje svedomie rodičov; baluší ju zlé tušenie 2. pozri budiť 1 3. pozri búriť sa 2 ## búriť sa 1. stavať sa na odpor (proti vrchnosti), rebelovať, revoltovať, povstávať, vzpierať sa: proti nespravodlivosti sa búrili, rebelovali, revoltovali, povstávali celé dediny; búrila sa, vzpierala sa proti rozhodnutiu 2. prudko, búrlivo sa prejavovať (o citoch, živloch), búriť, burácať, kypieť (o citoch): zlosť (sa) v ňom búri, buráca, kypí, kniž. jatriť sa: duša sa mu jatrí bolesťou, dvíhať sa, vzdúvať sa: more sa búri, dvíha, vzdúva, besnieť (sa), zúriť, vyčíňať: uragán besnie, zúri, vyčíňa ## búrka 1. atmosférický jav prejavujúci sa blýskaním, hrmením, prudkým vetrom a dažďom, expr.: blýskavica, hrmavica: pri búrke nepadla ani kvapka dažďa, bola to čistá blýskavica, hrmavica, hromobitie pozri vietor 2. pozri hádka, zrážka 3 ## burleskný pozri smiešny 1 ## búrlivácky pozri búrlivý 3, bujný 2 ## búrlivák pozri nespokojenec ## búrlivý 1. ktorý sa vyznačuje veľkou silou, prudkosťou; ktorý je v prudkom pohybe; sprevádzaný búrkami, rozbúrený: vyplávať na búrlivé, rozbúrené more, rozburácaný, expr.: rozbesnený, besný: rozburácaný, rozbesnený víchor; rozbesnené, besné živly nedali ľuďom spať celú noc, expr.: zvíchrený, rozvíchrený, rozvírený (vetrom alebo iným živlom uvedený do prudkého pohybu): zvíchrené vlny a čierne mraky predznamenávali búrku, nepokojný (op. pokojný, tichý): nepokojná hladina jazera, prudký, turbulentný: prudký, turbulentný tok, kniž. búrny [J. Kráľ, Vajanský] 2. prejavovaný búrlivo, hlučne, s veľkým nadšením, burácavý: búrlivé, burácavé ovácie, nadšený, kniž. frenetický: nadšený, frenetický potlesk, hrmotný: ozval sa hrmotný smiech; hrmotné zakončenie symfónie, mohutný, obrovský: rečník opúšťal miestnosť za mohutného, obrovského nadšenia davu, kniž. búrny 3. rýchlo, prudko prebiehajúci; plný zvratov, napätia, nepokoja, prudký, rýchly (op. pozvoľný, pomalý): búrlivý, prudký, rýchly rozmach ekonomiky; prudký, rýchly vývoj udalostí, rušný, živý (plný ruchu, hluku, pohybu): rušná, živá diskusia, nepokojný, búrlivácky, kniž. pohnutý, dramatický: nepokojné, pohnuté časy, roky; umelcov búrlivácky, pohnutý, dramatický život, expr. rozkvasený, kniž. búrny pozri prudký, bujný 2 ## búrny pozri búrlivý 1, búrlivý 2, búrlivý 3 ## buršikózny pozri nedbanlivý ## burý pozri sivý 1 ## burza pozri trh 1 ## buržoa pozri meštiak 1 ## buržoázia pôvodne vrstva bohatého mestského obyvateľstva vo feudálnej spoločnosti; neskôr bohatá vrstva spoločnosti, meštianstvo, meštiactvo: holandské meštiactvo uskutočnilo prvú buržoáznu revolúciu, panstvo: novodobé panstvo sa zabáva na jachtách, kapitalisti (príslušníci vrstvy vlastniacej kapitál) ## buržuj pozri boháč ## busta plastické zobrazenie hlavy s časťou pliec, poprsie: chodbu zdobili bronzové busty, poprsia ## búšiť pozri udrieť 1 pozri biť 1, biť 3 ## buteľa pozri fľaša ## buteľka pozri fľaša ## bútľavieť pozri práchnivieť ## bútľavina spráchnivené, bútľavé drevo, práchnivina: les bol samá bútľavina, práchnivina a chytro zhorel ## bútľavý ktorý sa zvnútra rozpadáva, práchnivie (obyč. o dreve), práchnivý, spráchnivený: bútľavé, práchnivé, spráchnivené stromy, zried. bútly: bútly peň, zhnitý, nahnitý (rozpadávajúci sa hnilobou): zhnité, nahnité drevo, zotletý: zotletá hruška, kniž. zastar. spuchrený, nár.: dutľavý, dúpnatý, dúpny; dutý (po spráchnivení): dutý peň ## bútly pozri bútľavý, práchnivý ## bútoriť pozri budiť 1 ## búvať pozri spať 1 ## buvi-buvi pozri haju ## buvičkať pozri spať 1 ## buvinkať pozri spať 1 ## buvikať pozri spať 1 ## buxus pozri krušpán ## buzerant pozri homosexuál ## buzerantský pozri homosexuálny ## buzerantstvo pozri homosexualita ## buzerovať pozri preháňať 2 ## buzogáň pozri kyjak ## by pozri aby 1, aby 2 ## bydlisko miesto stáleho pobytu, bývanie, kniž. domicil: vo všetkých dokumentoch treba uviesť bydlisko, domicil, arch. bydlo [Felix, Hečko] ## bydlo pozri bydlisko ## býk samec hovädzieho dobytka, bujak: kúpil plemenného býka, bujaka, hypok. byko: byko zareagoval na súkno ## byko pozri býk ## býkovec pozri korbáč ## byľ 1. pozri stopka 2. pozri steblo ## byľa 1. pozri stopka 2. pozri steblo ## bylina pozri rastlina ## bylinka pozri rastlina ## bylinkár znalec, zberateľ liečivých rastlín, ľudový liečiteľ, zelinkár, korienkár: radšej ako k lekárom sa utiekal k bylinkárom, ku korienkárom pozri mastičkár ## byľka pozri málo 1, trocha ## byľku 1. pozri málo 1, málo 2, trocha 1, trocha 2 2. pozri chvíľu ## byro pozri kancelária ## byrokracia 1. úzkoprsé lipnutie na úradných predpisoch, byrokratizmus, hovor. úradný šimeľ: byrokratizmus, úradný šimeľ znemožnil všetky reformy 2. pozri správa 2 ## byrokratický pozri administratívny, úradný 1 ## byrokratizmus pozri byrokracia 1 ## bystrica pozri potok ## bystrina pozri potok ## bystriť pozri cibriť ## bystro 1. s obratnosťou a za (veľmi) krátky čas (op. nemotorne, ťarbavo), rýchlo, svižko, svižne: bystro, svižko, svižne prejsť cez cestu, vrtko, rezko, hybko: vrtko, rezko kráčal za otcom, bodro, čulo: bodro, čulo sa pohybovať po zľadovatenej ploche, pružne, zľahka: pružne, zľahka zoskočiť z voza, expr. šibko: šibko liezť po skalách, expr.: dupkom, hupkom, hupky: dupkom, hupkom vyskočiť na rovné nohy pozri bystrý 1 2. reagujúc, vnímajúc, uvažujúc rýchlo a dobre; prejavujúc tieto schopnosti, pohotovo, pohotove: bystro, pohotovo posudzovať vzniknutú situáciu, bystrozrako (s bystrým postrehom): bystrozrako si prezerať prichádzajúcich, dôvtipne, ostrovtipne (s dôvtipom): dôvtipne, ostrovtipne odpovedať na otázky, dômyselne: dômyselne konať na prospech podniku, duchaprítomne: duchaprítomne sa pohybovať v spoločnosti, vnímavo: vnímavo sledovať výklad, rozumne, múdro, inteligentne (prejavujúc rozumové schopnosti): rozumne, múdro uvažovať o svojich možnostiach; inteligentne rozmýšľať, hovor. šikovne: šikovne riešiť úlohy pozri bystrý 2 ## bystrohlavý pozri bystrý 2, dôvtipný ## bystronohý pozri rýchly ## bystrooký pozri bystrozraký 1 ## bystrosť pozri dôvtip ## bystrota pozri dôvtip ## bystroum pozri dôvtip ## bystroumnosť pozri dôvtip ## bystroumný pozri bystrý 2, dôvtipný ## bystrozrak pozri dôvtip ## bystrozrako pozri bystro 2 ## bystrozraký 1. dobre, ostro vidiaci, bystrooký: kreslená hádanka pre bystrozrakých, bystrookých, ostrozraký, kniž. ostrovidný: ostrozraké, ostrovidné zviera, poet. zried.: jastrabozraký, jastrabozrivý [Hviezdoslav] 2. pozri prezieravý, bystrý 2 ## bystrý 1. ktorý má dobré tempo a ľahkosť (o pohybe); vyznačujúci sa rýchlosťou, prudkosťou, rýchly, rezký, svižný, svižký: kráčať bystrými, rýchlymi, rezkými krokmi (op. pomalými); svižný, svižký skok jeleňa; svižné tempo, prudký (obyč. o vodnom toku), obratný, vrtký, živý, pohyblivý (op. neobratný, ťarbavý): obratné, vrtké, živé pohyby; je to živé, pohyblivé dieťa, ľahkonohý: ľahkonohí chlapci preskakovali vatru, nesprávne čiperný 2. ktorý dobre a rýchlo vníma, reaguje (o človeku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.), vnímavý, chápavý: bystrý, vnímavý, chápavý žiak, učenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivé stvorenie, citlivý: citlivý pozorovateľ, čitateľ, vtipný, dôvtipný, premýšľavý: vtipná, dôvtipná, premýšľavá hlava, inteligentný, zried.: bystrohlavý, bystroumný, ostrovtipný, kniž. zastaráv. ostroumný: inteligentné, bystrohlavé, bystroumné, ostrovtipné, ostroumné dievča, pohotový, duchaprítomný (ktorý vie včas správne reagovať): je pohotový, duchaprítomný, predvídavý, prezieravý, kniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): predvídavý, prezieravý, bystrozraký politik, šikovný, chytrý, múdry: šikovné, chytré, múdre dieťa samo objavilo chybu, prenikavý, ostrý: prenikavý úsudok, ostrý zrak, pren.: blýskavý, iskrivý: blýskavý, iskrivý um pozri múdry, jemný 5 ## byt pozri obydlie pozri život 1 ## byť 1. nachádzať sa v priestore alebo čase, jestvovať, existovať, vyskytovať sa: sú, jestvujú aj dobrí ľudia; kedysi tu boli, vyskytovali sa huby, žiť (o živých tvoroch): bol, žil raz jeden kráľ, kniž. prebývať: tu je miesto, kde prebývajú dobrí ľudia, rásť (o rastlinách): rastie, je tu veľa buriny, byť naporúdzi (bezprostredne o veciach): jesto, je naporúdzi v domácnosti všetko, trvať (byť, pokračovať v čase): sneh ešte trvá, panovať, vládnuť, kraľovať: všade panuje, vládne, kraľuje pokoj 2. byť prítomný, zdržiavať sa, zdržovať sa, kniž. prebývať (o živých tvoroch), nachádzať sa, nachodiť sa: boli sme, zdržiavali sme sa práve v záhrade; sú, nachádzajú sa v polovici cesty, expr.: trčať, tvrdnúť (nečinne, nadarmo): trčali sme tam do rána, figurovať (byť uvedený): v zozname páchateľ nefiguruje, nie je 3. byť položený (o veciach), ťaživo doliehať (na ľudí), ležať, stáť, kniž. spočívať: pero je, leží na stole; auto je, stojí v garáži; všetka zodpovednosť je, spočíva, leží, stojí na nás 4. pozri konať sa 5. pozri pochádzať 6. pozri značiť 2 ## bytie pozri život 1, existencia 1 ## bytné pozri nájomné ## bytosť 1. čo je samostatné živé alebo za živé považované súcno, tvor, stvorenie, existencia: neverí v mimozemské bytosti, tvory, existencie, expr.: stvor, stvora (ženská bytosť): rusalka je pekná mladá stvora, obyč. pejor. kreatúra: moria ho nadzemské kreatúry 2. pozri človek 1 ## bytostný pozri vnútorný 1, podstatný 1 ## bývalý ktorý bol, jestvoval, platil niekedy v minulosti, dávnejšie (op. terajší, dnešný, súčasný), niekdajší, voľakedajší, dakedajší: stretnúť bývalého, niekdajšieho priateľa; nespoznať niekdajších, voľakedajších, dakedajších spolužiakov, predchádzajúci, predošlý (ktorý predchádzal terajšiemu, dnešnému): vrátiť sa na svoje predchádzajúce, predošlé pracovisko, starý: prešla popri svojom bývalom, starom byte pozri minulý ## bývanie pozri obydlie ## bývať mať trvalé bydlisko: bývať v činžiaku, kniž. sídliť, mať sídlo (o významnejších ľuďoch, inštitúciách): v tejto štvrti sídlia, majú sídlo boháči; vo vedľajšom paláci sídli vláda, žiť (byť usadený): chce žiť iba v meste; Laponci žijú na severe, obývať (zaberať isté obydlia, sídlisko, územie): toto územie obývajú Slováci, na tomto území bývajú Slováci, kniž. prebývať: tu prebýva celá rodina ## bzdieť pozri smradiť ## bzdocha pozri špinavec 1 ## bzducháň pozri špinavec 1 ## bzik pozri frng ## bzíkať pozri behať, lietať 1 ## bziknúť pozri ujsť 1 ## bzučať 1. vydávať trasľavý (niekedy zvonivý) zvuk podobný citoslovcu bzz (o lietajúcom hmyze, prístrojoch a pod.); ozývať sa takýmto zvukom, bzukotať, brnčať: muchy, čmeliaky bzučia, bzukocú; čosi mi bzučí za uchom; mesto ticho bzučí, zried. bzukať, brnkať (o tenkých kovových a sklených predmetoch): poháriky brnkajú, drnčať (o veciach): ventilátory, struny drnčia, expr. zried.: buňať, bunčať [Hviezdoslav] 2. pozri bručať ## bzuk pozri bzukot ## bzukať pozri bzučať 1 ## bzukot slabý nízky trasľavý zvuk vydávaný letiacim hmyzom alebo strojmi a pod., bzučanie, poet. zried. bzuk, expr.: zunot, zun: z úľa sa ozýva zunot ## bzukotať pozri bzučať 1 ## cabaj pozri mládenec ## capaj pozri mládenec ## caban pozri mládenec ## cagaň pozri mládenec ## cabrať sa pozri ísť 1 ## cafrang 1. pozri útržok 1 2. pozri strapec 1 ## cajchovať pozri značiť 1 ## cakompak 1. pozri spolu 2 2. pozri celkom 1, úplne ## cakomprásk 1. pozri spolu 2 2. pozri celkom 1, úplne ## cakumpak 1. pozri spolu 2 2. pozri celkom 1, úplne ## cakumprásk 1. pozri spolu 2 2. pozri celkom 1, úplne ## cálovať pozri platiť 1 ## calta pozri pletenica ## camforec pozri útržok 1 ## candrbál pozri zábava 2 ## cap napodobňuje zvuk slabého úderu, zvuk pádu drobného predmetu a pod.; naznačuje slabý úder, pád drobného predmetu a pod., pac, bac: cap, pac, bolo počuť pri každom plesknutí po zadočku; bac dieťa po ručičke, ťap: keď tleskla rúčkami, zaznelo slabé ťap, cup: cap, cup, zošuchol sa oriešok na zem, plesk, tlesk (pri silnejšom údere): plesk, tlesk mu po líci ## cáp pozri bác 1 ## capart pozri útržok 1 ## cápať 1. pozri biť 1, biť 2 2. pozri hádzať 1 3. pozri brodiť (sa) ## cápavý pozri neobratný, ťarbavý 1 ## cap-cap pozri cupi-dupi ## capina 1. capí zápach, capovina: v chlieve páchne capina, capovina 2. pozri sprostosť 2 ## capiť 1. pozri udrieť 1, plesnúť 1, plesnúť 2 2. pozri hodiť 3. pozri spadnúť 1 ## capnúť 1. pozri udrieť 1, plesnúť 1, plesnúť 2 2. pozri hodiť 3. pozri spadnúť 1 ## capkať 1. pozri tľapkať 1 2. pozri drobčiť, cupotať 2 ## capovina pozri capina 1 ## cár pozri panovník ## cárach pozri daromnica 1 ## cárok pozri kutica ## cárovať pozri panovať 1 ## causerie pozri črta 2 ## cc pozri cic ## cecať pozri cicať ## ceckatý pozri prsnatý ## cecnatý pozri prsnatý ## cecok pozri prsník ## cedák pozri cedidlo ## cedič pozri filter ## cedidlo náčinie na cedenie, cedák: cedidlo, cedák má priveľké diery, sitko (cedidlo s drobnými dierkami): deravý ako sitko ## cediť 1. liať cez cedidlo, sitko a pod., aby sa pevné časti zachytili; takýmto spôsobom zbavovať pevné látky tekutiny, preciedzať, sciedzať, zlievať: cediť, preciedzať čaj; cediť, sciedzať, zlievať zemiaky, prelievať (liať tekutinu cez niečo): prelievať bylinky cez sitko; pren. prelievať, cediť slzy, krv, filtrovať (robiť daný úkon cez filter): filtrovať olej, kávu 2. pozri pršať 1 ## cediť sa 1. pozri tiecť 1 2. pozri pršať 1 ## ceduľa pozri listina ## cech pozri výdavok ## cechtiť (sa) pozri crkať ## cechtať pozri crkať ## ceknúť pozri ozvať 2 ## cela malá tmavá obytná miestnosť so skromným zariadením: mníšska, väzenská cela, izbica, komôrka: opát zašiel do svojej izbice, zastar. temnica, kobka (tmavá klenutá cela): kobky pre odsúdených ## cele pozri celkom 1, úplne ## celebrovať pozri slúžiť 6 ## celembať pozri kývať 1 ## celengať pozri kývať 1 ## celembať sa pozri opálať sa, knísať sa ## celengať sa pozri opálať sa, knísať sa ## celieť pozri hojiť sa ## celistvo 1. pozri celistvý 1 2. pozri súhrnne ## celistvosť pozri integrita ## celistvý 1. ktorý nie je porušený, rozdelený a pod; tvoriaci celok, vyskytujúci sa v celku, kompaktný, súdržný: celistvá, kompaktná, súdržná hmota, súvislý, neporušený, jednoliaty (op. nesúvislý, porušený): súvislý, neporušený ochranný obal; súvislá, jednoliata vrstva, integrálny, zried. celostný [Jesenská] pozri súdržný 2. pozri celkový, ucelený, úplný 1 ## celiť sa pozri hojiť sa ## celkom 1. vyjadruje okolnosť krajnej miery, úplnosti niečoho (deja, stavu, vlastnosti a pod.), úplne, plne: celkom, úplne sa zotmelo; plne sa sústredili na prácu, naplno, splna, kniž. zúplna: naplno, splna rozkvitnutá ruža; zúplna popretŕhať rodinné zväzky, hovor.: dočista, načisto, nadobro: svojím správaním ho dočista pripraví o rozum; vlasy má už načisto šedivé, hovor.: naskrz, naskrze, expr. skrz-naskrz: kým prišiel domov, naskrz(e), skrz-naskrz premokol, kompletne, hovor. komplet: ešte to nie je kompletne, komplet hotové, hovor. zgruntu: zgruntu prerobený dom, zried. nacelkom [Bodenek], zastar.: cele, celky, celkovite, fraz.: na celej čiare, so všetkým činom, nespis.: zbrusu, docela: cele vážne poviem [Matuška]; darí sa mu celky, celkovite dobre, dokonale, hovor.: absolútne, totálne, expr. stopercentne (so zdôraznenou okolnosťou krajnej miery): je dokonale šťastný; vrátil sa absolútne, totálne vyčerpaný; je už stopercentne zdravý, diametrálne (celkom opačne): diametrálne sa odlišujú, hovor. navlas, nachlp, pís. i na chlp (zo všetkých stránok): sú si navlas podobní; spravil to nachlp rovnako, naširoko, doširoka, dokorán (pri otváraní a pod.): celkom, dokorán roztvoriť okno; naširoko, doširoka otvoriť dvere, subšt.: cakompak, cakomprásk, cakumpak, cakumprásk, durch, durchomdurch, fungl 2. pozri vôbec 1 ## celkove 1. pozri spolu 2, súhrnne 2. pozri vcelku 1, všeobecne 1 ## celkovo 1. pozri spolu 2, súhrnne 2. pozri vcelku 1, všeobecne 1 ## celkovite pozri celkom 1 ## celkový týkajúci sa celku; zameraný na celok, nie na podrobnosti, jednotlivosti (op. čiastkový, čiastočný), súhrnný, úhrnný: celková, súhrnná tržba; celková, úhrnná hodnota, suma, sumárny, hrubý (op. čistý), neskl. brutto (op. netto): sumárny zisk; hrubá, brutto váha; hrubý, brutto príjem, výsledný, konečný (ktorý vyplynul, obyč. z čiastkového ako výsledok): výsledná, konečná známka; výsledné, konečné hodnotenie športovca, ucelený, celistvý, kniž. celostný: mal o veci ucelenú, celistvú, celostnú predstavu, úplný, kompletný, komplexný: utvoril si úplný, kompletný, komplexný obraz o živote v krajine, všeobecný, globálny: všetko nasvedčovalo všeobecnej spokojnosti; globálny rozpočet, charakter, panoramatický (i pren.): panoramatický pohľad na mesto, na ľudské dejiny ## celky pozri celkom 1 ## celoafrický ktorý sa týka celej Afriky, panafrický: celoafrické, panafrické ciele, idey ## celoamerický týkajúci sa celej Ameriky, panamerický: celoamerická, panamerická konferencia ## celoázijský týkajúci sa celej Ázie, panázijský: celoázijská, panázijská priemyselná spoločnosť ## celodenný trvajúci celý deň, týkajúci sa celého dňa, zried. celodňový, dvadsaťštyrihodinový: celodenná, celodňová, dvadsaťštyrihodinová služba, zmena, pohotovosť ## celoeurópsky ktorý sa týka celej Európy, paneurópsky: celoeurópsky, paneurópsky problém; paneurópska organizácia ## celok pozri skupina 2 ## celoplošný pozri všeobecný 1 ## celoročný pozri ročný ## celostne pozri súhrnne, pozri celkový, ucelený ## celostný pozri celkový, úplný 1, ucelený; celistvý 1 ## celosvetový pozri svetový 1 ## celovať pozri bozkávať ## celoživotný týkajúci sa celého života, životný: ocenenie za celoživotné, životné dielo ## celtovina nepremokavá stanová látka, stanovina: ťažký kabát z celtoviny ## celučký pozri celý 1 ## celučičký pozri celý 1 ## celunký pozri celý 1 ## celulinký pozri celý 1 ## celula pozri bunka ## celulóza surovina získavaná najmä z dreva a používaná na výrobu papiera, látok a pod., buničina: továreň na celulózu, buničinu ## celý 1. zahŕňajúci všetko v úplnosti, vzťahujúci sa na všetko; vyskytujúci sa v celku, v úplnosti, zastaráv. všetok (iba v jedn. čísle): celý, všetok svet; celý, všetok národ, kompletný, neskl. komplet (ktorému nič nechýba): súprava je celá, kompletná, komplet, úplný (op. neúplný, čiastočný): nebol schopný vypovedať úplnú pravdu, plný (op. čiastočný), neskrátený (op. skrátený): v celej, plnej miere; plné, neskrátené znenie, hovor. rovný: nebol doma rovných päť rokov, súborný, súhrnný: vydať súborné, súhrnné autorovo dielo, expr.: celučký, celučičký, celunký, celulinký 2. pozri skutočný 2, dokonalý 1 ## cena 1. meradlo potrebnosti, užitočnosti a ocenenia, hodnota, význam: cenu, hodnotu, význam tohto činu zatiaľ nevieme odhadnúť, závažnosť, dôležitosť: uberá to na závažnosti, dôležitosti skutku, cennosť, vzácnosť: cennosť, vzácnosť osobnosti učiteľa 2. odplata za prácu mimoriadneho významu, ocenenie: neuspokojil sa s nespravodlivou cenou, s nespravodlivým ocenením, vyznamenanie, odmena: dostať vyznamenanie za statočnosť; finančná odmena za preklad ## cencúľ kvapľovitý ľadový útvar zo zamŕzajúcej stekajúcej vody, ciageľ: zo strechy visia cencúle, ciagle ## ceng pozri cing pozri cengot ## cengáč pozri zvonec 2 ## cengáčik pozri cengálka ## cengálka malý zvonček alebo zvonivá ozdoba, cengáčik, zried. cengárka: luster s cengálkami, cengáčikmi ## cengárka pozri cengálka ## cengať vydávať jasný, zvonivý zvuk pri náraze kovových alebo sklených predmetov; spôsobovať takýto zvuk, cengotať, cinkať, cinkotať, cingotať, cingať: zvonce, spiežovce cengajú, cengocú; cengať, cinkať, cinkotať zvončekom na bicykli, expr.: cilingať, zvonkať (jemne cengať): ovce cilingajú zvončekmi; hrkálky zvonkajú, klingať, klinkať: zvonec v diaľke klingá, cvendžať, štrngať, štrngotať: kosa cvendží, ostrohy cvendžia, štrngajú; cvendžať, štrngať príborom, zvoniť, vyzváňať (najmä o zvončeku alebo zvonci ako súčasti niečoho): telefón dlho zvonil, vyzváňal, cengal; zvonili sme, cengali, vyzváňali, ale nikto neotváral, znieť: zvonček neprestával znieť pozri štrngať ## cengavý pozri zvonivý ## cengot zvonivý zvuk, cvengot, ceng, cveng: cengot, cvengot peňazí; cveng pohárov, cingot, brinkot, brink: cingot, brinkot riadu, zvonenie, cilingot, štrngot, štrng ## cengotavý pozri zvonivý ## ceniť určovať cenu, hodnotu, význam niečoho, oceňovať, hodnotiť, ohodnocovať: cenili, hodnotili, oceňovali, ohodnocovali majetok veľmi vysoko; cenili, hodnotili pracovníkov podľa výkonu, hovor. šacovať, odhadovať (odhadom určovať cenu): auto šacovali na sto tisíc, posudzovať, zvažovať: vedel spravodlivo posudzovať, zvažovať, ceniť každú vec ## ceniť si pozri vážiť si ## cennosť 1. cenná vec, drahocennosť: historická cennosť, drahocennosť 2. pozri cena 1 ## cenný ktorý má veľkú materiálnu alebo duchovnú hodnotu, hodnotný, drahý: cenný, hodnotný, drahý dar (op. nehodnotný, lacný); cenné, hodnotné umelecké dielo; drahé kovy, drahocenný, vzácny (veľmi cenný): drahocenný, vzácny šperk, čas, priateľ, významný, dôležitý: archívy ukrývajú významné, dôležité materiály, neoceniteľný, nedoceniteľný, nezaplatiteľný, na nezaplatenie (majúci takú cenu, ktorú ani nemožno vyjadriť, uhradiť, zaplatiť): neoceniteľné, nedoceniteľné životné skúsenosti; nezaplatiteľná pomoc; rada na nezaplatenie, pren. zlatý: zlatá rada, zlaté ruky, expr. skvostný: skvostný duch, skvostný nábytok ## cent hmotnosť sto kilogramov: váži už skoro cent, hovor.: metrák, meter: kúpiť metrák, meter zemiakov ## center pozri útočník 2 ## centrála pozri ústredie ## centralizovať zhromaždiť na jedno miesto, dať všetko do centra (obyč. vedenie, správu), sústrediť, koncentrovať, skoncentrovať: centralizovanie, sústredenie štátnej správy; centralizovať, (s)koncentrovať moc v štáte ## centrálny 1. pozri stredný 1 2. pozri ústredný, hlavný 1 ## centricita odb. vlastnosť toho, čo je presne vystredené, odb.: dostrednosť, dostredovosť: koleso má dobrú centricitu, dostrednosť ## centrifúga pozri odstredivka ## centrifugálny pozri odstredivý ## centrifugovať pozri odstreďovať ## centripetálny pozri dostredivý ## centrum 1. pozri stred 1 2. pozri stredisko 1, ústredie ## cepáň pozri dlháň ## cerberovský pozri nevľúdny 1, prísny 1 ## ceremónia pozri obrad ## ceremoniál pozri obrad ## ceremoniálny pozri strojený, obradný 1 ## ceremoniár kto má na starosti nejaké obrady, obradník: cirkevný ceremoniár; obradník na civilnom pohrebe ## ceremónie pozri okolky ## ceremónny pozri strojený ## ceriť otváraním úst robiť viditeľným (pri smiechu, hneve a pod.; iba v spoj. so slovom zuby), ukazovať, expr.: vycierať, škeriť, vyškierať, vytŕčať: vlčiak na nás cerí zuby; usmieva sa, ukazuje zuby; figliarsky naňho škerí, vyškiera, vyciera zuby ## ceriť sa 1. pozri smiať sa 1 2. pozri zívať ## certifikát pozri doklad 1 ## certifikovať pozri potvrdiť 2 ## ceruza nástroj na písanie vo forme kolíka s grafitovou alebo inou vložkou, ceruzka: farebná ceruza, ceruzka, tužka, zastar. plajbas: zastrúhať plajbas ## ceruzka pozri ceruza ## cesta 1. premiestňovanie sa za istým cieľom: vydať sa na cestu, púť: dlhá púť nehostinnou krajinou, túra (dlhšia turistická cesta, hovor. expr. namáhavá cesta): ísť na celodennú túru, turné (cesta s organizovaným verejným vystúpením): koncertné turné 2. užší pás zeme upravený na premávku, zastaráv. hradská: ísť po ceste, po hradskej, hovor. asfaltka (asfaltová cesta), hovor. betónka (betónová cesta), autostráda, diaľnica (diaľková cesta), vozovka (cesta oddelená od krajnice čiarou) 3. pozri metóda ## cestička pozri chodník 1 ## cestný pozri dopravný ## cestou pozri idúcky ## cestovať konať cestu, byť na cestách, putovať: rád cestuje, putuje po svete, expr. vandrovať, subšt. rajzovať: stále vandruje, rajzuje, neobsedí doma, ísť (viezť sa na dopravnom prostriedku): ísť vlakom, autom, lietadlom ## cestovateľský pozri svetobežnícky ## cestujúci kto cestuje: cestujúci už sedia vo vlaku, hovor. pasažier: čierny pasažier, zastaráv. pocestný (kto koná cestu pešo), kniž. pútnik (kto putuje, kto koná púť) ## cez 1. (čo) vyjadruje smerovanie z jednej strany na druhú, prenikanie ohraničeným priestorom zaplneným niečím, pomedzi (čo): slnečné lúče sa predierajú cez, pomedzi oblaky, zastaráv.: skrz, skrze (čo): pozerať sa cez, skrz oblôčik, nár. prez (čo) 2. (čo) vyjadruje smerovanie istou plochou, po povrchu niečoho, po (čom): prebehol cez lavičku, po lavičke na druhú stranu, naprieč (čím): cesta viedla naprieč lúkou, nár. prez (čo) 3. (čo) vyjadruje smerovanie nad niekým, niečím, ponad (čo): most cez, ponad rieku sa poškodil; nevedel sa preniesť ponad sklamania, nár. prez (čo) 4. (čo) vyjadruje spôsob, prostriedok, prostredníctvo a prostredníka, prostredníctvom (koho, čoho): na verejnú mienku možno účinne pôsobiť aj cez tlač, prostredníctvom tlače, s pomocou, za pomoci, pomocou (koho, čoho): dostať sa na univerzitu pomocou, za pomoci vplyvného strýka, nár. prez (čo) 5. (čo) vyjadruje časový úsek, v (čo): cez sobotu, v sobotu bol na výlete, za (čoho), v čase (čoho): za vojny, v čase vojny bol nedostatok chleba, počas (čoho), v priebehu (čoho): počas, v priebehu tuhej zimy treba zver prikrmovať, od (čoho): rozpovedal, čo od týždňa skúsil, nár. prez (čo), nesprávne behom (čoho) 6. pozri napriek 2 7. pozri vyše 2 ## cézar pozri diktátor ## cezpoľný pozri vidiecky ## cez poly pozri napoly 1 ## cezúra odb. prestávka vo verši spôsobená nezhodou hraníc slova a stopy, odb. prerývka: verš bez cezúry, prerývky ## ciageľ pozri cencúľ ## ciacha úradná značka potvrdzujúca správnosť mier, váh a meradiel vôbec alebo akosť drahých kovov, hovor. punc: ciacha, punc na závaží; prsteň bez puncu ## ciachovačka nástroj na ciachovanie, ciachovadlo ## ciachovadlo pozri ciachovačka ## ciachovať pozri značiť 1 ## ciapčať pozri pišťať 1 ## cíbik expr. chudý človek (obyč. dieťa), expr. výžľa: nechce jesť, je z neho cíbik, výžľa, hovor. expr.: cverna, slamka, pejor. hlísta ## cibriť cvičením, starostlivosťou robiť dokonalejším, kultivovať, zošľachťovať: deti treba výchovou od malička cibriť, kultivovať; cibrenie, zošľachťovanie spôsobov, správania, zdokonaľovať, zlepšovať, kresať: prednes si ešte musia dlho zdokonaľovať, zlepšovať, kresať, brúsiť, cizelovať, pilovať (cibriť prepracúvaním v detailoch): brúsiť, pilovať jazykový prejav; cizelovať verše, bystriť (pamäť, pozornosť), zjemňovať, pestovať (všestranne rozvíjať kladné vlastnosti): zjemňovať, pestovať svoj štýl, vkus, hudobné nadanie, nespis. tríbiť ## cic vyjadruje volanie na mačku, cc, ci, ci-ci-ci: cc, cic, volala každú chvíľu na kocúra ## cica pozri mačka ## cicadlo pozri cuciak ## cicať vyťahovať jazykom mlieko z materských žliaz, nár. cecať: dieťa cicia materské mlieko; teliatko cicia, cecia kravu, vyciciavať, cucať (vyťahovať jazykom tekutinu vôbec): včely vyciciavajú, cucajú, cicajú nektár z kvetov, cmúľať, cumľať (poťahovať jazykom ako pri cicaní): má zlozvyk cmúľať, cumľať, cucať, cicať si prsty, expr.: cickať, cuckať: cickať, cuckať si palec, expr. mogať: dieťa si mogá prst, nár.: mlgať, mĺzť, zried. mogliť [Figuli], nár. ľuľkať [Kálal], poťahovať (cicať s prestávkami): poťahuje z prsníka, piť, subšt. sať pozri piť ## cícerkať 1. pozri tiecť 1 2. pozri liať 1 ## cícerkom tenkým prúdom, cícerky: krv z neho tečie cícerkom, cícerky, expr.: cíčkom, cíckom, cŕčkom, cŕčky: pot sa mu z čela leje cíčkom, cíckom; voda tečie iba cŕčkom, cŕčky, zried.: crkom, cíkom [Čajak] ## cícerok pozri prúd 1 ## ciciak pozri sopliak 1 pozri cuciak ## cicka pozri mačka ## cickať pozri cicať, piť 1 ## cíckom pozri cícerkom ## cíčkom pozri cícerkom ## cíček pozri prúd 1 ## cieľ 1. zmysel, ku ktorému smeruje istá činnosť; ideálny stav, ktorý sa má dosiahnuť, účel: cieľ, účel nášho úsilia; cieľ, účel našej cesty, úmysel, zámer: mať pevný zámer, predsavzatie: mať životné predsavzatia, kniž. méta: klásť si vysoké méty, ideál (cieľ ako predmet túžby): cestovanie je môj nesplniteľný ideál, zacielenie 2. predmet, ktorý sa má zasiahnuť, terč: pohyblivý cieľ, terč ## cieľavedomý 1. ktorý má presné smerovanie, určený cieľ, premyslený, uvážený (ktorý sa uskutočňuje, robí, napĺňa a pod. na základe rozmýšľania, úvahy; op. nepremyslený, neuvážený, náhodný): cieľavedomý, premyslený, uvážený krok, postup, systematický (systematicky smerujúci k cieľu; op. nesystematický): systematická práca, príprava, usmerňovaný: cieľavedomá, usmerňovaná výchova (op. spontánna, neusmerňovaná), plánovitý, plánovaný, programový, programovitý (konaný podľa vopred pripraveného plánu): plánovitá, plánovaná, programová, programovitá činnosť, vedomý, zámerný, úmyselný, schválny (uskutočňovaný so zámerom, vedome): vedomé, zámerné konanie; úmyselné, schválne vyrábanie škandálov, účelný, účelový (ktorý má účel): účelná, účelová lož 2. pozri ctižiadostivý ## cieliť 1. zameriavať (zbraň) na nejaký cieľ, určovať smer strely, zacieľovať, zalícovať, mieriť: cieli, mieri do terča; cieli, zacieľuje na holuby, triafať (zasahovať cieľ strieľaním, hádzaním a pod.): loptou triafa do brány 2. pozri smerovať 3 ## cieľuprimeraný pozri vhodný, účelný ## cieň pozri šopa ## cieňa pozri šopa ## ciepčať pozri pišťať 1 ## ciepkať 1. pozri pišťať 1 2. pozri drobčiť, cupotať 2 ## cieva rúrka v živočíšnom alebo rastlinnom organizme rozvádzajúca krv alebo výživné látky: systém ciev, žila: podrezať si žily; listové žily, anat.: véna, tepna, artéria (cieva odvádzajúca zo srdca okysličenú krv), kanálik: kanáliky v stonke ## cievka dutý valcový predmet na navíjanie priadze, drôtu a pod., hovor. kotúľka (cievka na nite): nakrútiť cverny na cievku, kotúľku, subšt. špuľka ## cievkovať pozri katetrizovať ## ciferník pozri číselník ## cifra pozri číslica pozri ozdoba ## cifráň pozri parádnik ## cifráš pozri parádnik ## cifraňa pozri parádnica ## cifrena pozri parádnica ## cifričkár pozri parádnik ## cifrovaný pozri pekný 1, ozdobný 1 ## cifrovať hovor. 1. dávať ozdoby na niečo, najmä pri obliekaní, úprave niečoho, parádiť: cifrujú, parádia nevestu, ozdobovať, zdobiť: ozdobuje, zdobí tortu ciframi, krášliť: rada sa krášli, expr.: fintiť, frndiť (nápadne upravovať): fintí, frndí dcéry bižutériou, strojiť, hovor. štafírovať: strojí, štafíruje slečny na ples, šperkovať (ozdobovať šperkami) 2. robiť drobné rýchle pohyby (pri hre, v tanci), hovor. preberať, hrať: cifruje, preberá, hrá na fujare, expr.: kresať, kreskať, pokreskávať, prepletať (nohami): rezko kreská, pokreskáva, prepletá nôžkami ## cifrovať sa pozri babrať sa 2 ## cifruľa pozri parádnica ## cifruša pozri parádnica ## cigáň pozri luhár ## cigánčina pozri lož ## cigániť pozri klamať 1 ## cigániť sa pozri zaliečať sa, túliť sa 1 ## cigánsky 1. pozri falošný 1, falošný 2, ľstivý 2. pozri kočovný, potulný 1 3. pozri prudký 2 ## cigánstvo pozri lož ## cigareta druh fajčiva z jemne pokrájaného tabaku v rúrkovitom papierovom obale, subšt. cigaretľa: ušúľať si cigaretu, cigaretľu, hovor.: amerika, papirosa, papiroska, subšt.: cigoška, ciga: zapáliť si cigošku ## cigaretľa pozri cigareta ## cigoška pozri cigareta ## cikať pozri močiť 2 ## cikcak pozri kľukato ## cik-cak pozri kľukato ## cikcakovito pozri kľukato ## cikcakovite pozri kľukato ## cikcakový pozri kľukatý ## cikcakovitý pozri kľukatý ## cíkom pozri cícerkom ## ciling pozri cing ## cililing pozri cing ## cilingať pozri cengať, zvoniť 2 ## cilingavý pozri zvonivý ## címer pozri erb ## cimra pozri izba ## cin pozri cing ## cín pozri cing ## cinfrlina pozri parádnica ## cing napodobňuje (vyšší) zvuk vznikajúci pri náraze kovových alebo sklených predmetov; naznačuje náraz kovových alebo sklených predmetov, cink, cin, cín: cing, cink, cin, ozval sa zvonček pri dverách, ciling, cing-ciling, cililing, cingi-lingi, cingi-ling: ciling, cingi-lingi, zazvonila malým zvončekom v ruke, kling: kling, ozvalo sa pri každom údere po koľajničke, brnk, brink: brink, zazvonil malý kamienok o obločnú tabuľu, štrng: po prípitku štrng pohárom o pohár, ceng, cveng, cvrnk (napodobňuje hlbší zvuk): ceng, cveng, cvrnk, ozvalo sa z automatu, keď vhodil mincu, cing-cing, cin-cin, cin-cín (napodobňuje opakovaný zvuk): cing-cing, cin-cín, netrpezlivo vyzváňal zvonček ## cingavý pozri zvonivý ## cinkavý pozri zvonivý ## cingi-lingi pozri cing ## cingi-ling pozri cing ## cingot pozri cengot ## cink pozri cing ## cinkať pozri cengať, zvoniť 2 ## cingať pozri cengať, zvoniť 2 ## cinkotať pozri cengať ## cingotať pozri cengať ## cínovobiely pozri biely ## cintľavka expr. krehká, slabá, chúlostivá bytosť: bledotvára cintľavka, expr. pavučinka: závan vetra zloží tú pavučinku do postele s horúčkou, expr. bleduľa (bledá žena, bledé dievča), žart. slamkahusár (o cintľavom mužovi), mľandravec, mľandroš (slabý, mľandravý muž, chlapec), subšt. slabinger ## cintľavý pozri slabý 1, chúlostivý 1, krehký 2 ## cintorín miesto na pochovávanie mŕtvych, zastar. cmiter: mestský cintorín, kniž. nekropola, nár. cinter ## cip 1. vyjadruje volanie na kurčatá, sliepky, cip-cip, pi-pi, pí-pí, pipi-ná, pipi-ná-ná, na pipi: zobrala zrno do hrsti, rozsýpala ho a volala: cip, cip, pipi-ná-ná 2. pozri čip ## cíp pozri roh 2, výbežok ## cipčať pozri pišťať 1 ## cipka 1. pozri sliepka, kura 2. pozri dievča 1 ## ciráda pozri ozdoba ## circa pozri asi 1, približne 2 ## cirka pozri asi 1, približne 2 ## cirkevný týkajúci sa cirkvi; cirkvou ustanovený, uznaný, v cirkvi platný, náboženský: cirkevný, náboženský obrad (op. svetský); cirkevný, náboženský rozkol, klerikálny (súvisiaci s klérom): klerikálne kruhy, záujmy, kánonický: kánonické právo, kánonické knihy, chrámový: chrámová hudba pozri náboženský ## cirkulácia pozri obeh ## cirkulačný pozri obežný ## cirkulár pozri cirkulárka pozri obežník ## cirkulárka strojová píla kruhového tvaru, cirkulár: píliť drevo na cirkulárke, na cirkulári ## cirkulovať pozri kolovať ## cirkus pozri zmätok 2 ## cirkusácky pozri kočovný, potulný 1 ## cirkusák pozri cirkusant ## cirkusant zamestnanec cirkusu, hovor. cirkusák: túlavý život cirkusáka, artista, komediant (výkonný cirkusový umelec): predvádza sa ako cirkusový artista, komediant pozri artista ## cirkusantský pozri kočovný, potulný 1 ## cisár pozri panovník ## cisárstvo pozri štát ## cisterna 1. zatvorená nádrž na tekuté palivá, pohonné látky a pod., tank: cisterna, tank s naftou; vodu vozia v cisternách 2. otvorená nádrž na vodu, kaďa, dieža, sud: cisterna, kaďa na dažďovú vodu ## cit 1. prežívanie kladného alebo záporného vzťahu k rozmanitým javom: cit radosti, emócia: kladné emócie 2. schopnosť niečo duševne pochopiť alebo vycítiť, zmysel: cit pre krásu, zmysel pre poriadok, pochopenie, porozumenie: porozumenie pre sarkastický druh humoru, srdce pozri pst ## citácia pozri citát ## citadela pozri pevnosť ## citát doslovne uvedený cudzí výrok, citácia: práca plná citátov, citácií ## citeľný pozri výrazný 2 ## cítiť 1. vnímať zmyslami, prežívať cit, pociťovať: cítil, pociťoval v hlave bolesť; pociťuje veľký žiaľ 2. mať pocit, že sa niečo stane, tušiť, predvídať, predpokladať: cítil, tušil, predvídal, že sa vec neskončí dobre, expr. šípiť: šípil nešťastie, expr.: ňuchať, vetriť: ňuchal, vetril zradu, poľov. istiť (o zveri, o psoch): vetril, istil nebezpečenstvo, zastar.: predvidieť, predcítiť: predcítiť niečo zlé, čakať, očakávať (mať pocit, že sa niečo stane): v podvedomí čaká, očakáva zradu 3. pozri spolucítiť 4. pozri zmýšľať 1 5. pozri páchnuť ## citlivec pozri citlivka 1 ## citlivka 1. expr. precitlivená osoba: nebuď citlivka, nevšímaj si to, expr.: citlivec, citlivkár, citlivuškár, expr. zried. citlivostkár 2. pozri mimóza ## citlivkár pozri citlivka 1 ## citlivkársky pozri precitlivený, sentimentálny ## citlivostkár pozri citlivka 1 ## citlivuškár pozri citlivka 1 ## citlivuškársky pozri precitlivený, sentimentálny ## citlivý 1. schopný vnímať (i jemné) vonkajšie podnety a reagovať na ne, vnímavý: citlivé, vnímavé zmysly; citlivý, vnímavý čitateľ; je citlivý, vnímavý na chlad, kniž.: senzibilný, senzitívny: senzibilné, senzitívne orgány, bunky, nervy, jemný (rozoznávajúci podrobnosti; obyč. o zmysloch): jemný sluch, hmat, čujný (o citlivom sluchu, ušiach), bolestivý, boľavý (citlivý na bolesť): rana je ešte citlivá, bolestivá, boľavá, dráždivý, precitlivený (ktorý sa ľahko podráždi), podráždený, rozdráždený (ktorý reaguje na momentálne podráždenie): podráždené, rozdráždené oči; rozdráždená pokožka, pricitlivý (príliš citlivý) pozri bystrý 2 2. ktorý má vyvinutú citlivosť, ktorý má cit; podliehajúci citom, dojmom (o človeku); svedčiaci o dostatku citu, jemnocitu (op. necitlivý), vnímavý: citlivý, vnímavý človek, kniž.: senzitívny, senzibilný: senzitívny, senzibilný typ, expr. čujný, citný (op. bezcitný): čujné, citné srdce, kniž. cituplný, citový: cituplná, citová bytosť, emocionálny (riadiaci sa citmi; o človeku), jemný, jemnocitný, taktný, opatrný, ohľaduplný, kniž. subtílny (ktorý vie jemne vnímať, rozlišovať a tomu primerane reagovať; op. hrubý): je jemná, jemnocitná; taktný spôsob; opatrný, ohľaduplný, subtílny prístup, zraniteľný, zried. raniteľný (citovo): (z)raniteľná duša dieťaťa, chúlostivý, háklivý, precitlivený, kniž. útlocitný, pricitlivý (príliš citlivý): je chúlostivá, háklivá, precitlivená na dvojzmyselné narážky; precitlivená, útlocitná dievčina 3. pozri nepríjemný, chúlostivý 2 ## citný pozri citlivý 2 ## citoslovce nesklonné slovo vyjadrujúce city, stavy alebo napodobňujúce zvuky: slovo joj je citoslovce, lingv. interjekcia: interjekcia je cudzie pomenovanie pre citoslovce ## citovať pozri predvolať ## citovosť pozri lyrizmus ## citový 1. týkajúci sa citu, súvisiaci s citom, emocionálny, emočný, emotívny: citový, emocionálny, emotívny svet, zážitok; emočná sila, línia románu, odb.: senzitívny, senzibilný: senzibilná reakcia; senzitívny, senzibilný človek, odb.: afektívny, afektový: afektívna pamäť; afektívny, afektový prejav, lingv. expresívny: citové, expresívne zafarbenie slova; expresívny význam, lyrický (vyjadrujúci city, nálady): lyrické pasáže básne, hovor. pren. srdcový (týkajúci sa ľúbostného citu): srdcová záležitosť 2. pozri citlivý 2 ## citronáda pozri malinovka ## citrónovožltý pozri žltý ## citrónový pozri žltý ## cituplný pozri citlivý 2 ## civieť 1. pozri zízať 2 2. pozri chradnúť, hynúť 1 ## civil pozri civilista ## civilista neuniformovaný človek, nevojak, hovor. civil: v kasárňach sú okrem vojakov i civilisti, civili ## civilizácia pozri kultúra 1 ## civilizovaný pozri vyspelý ## civilný 1. pozri občiansky 2. pozri jednoduchý 2, triezvy 3 ## cizelovať pozri cibriť ## clivieť pozri smútiť ## clivieť sa pozri cnieť sa ## clivosť pozri clivota ## clivota smutná túžba po niečom, clivosť: pochytila ho clivota, clivosť, melanchólia, nostalgia, cnenie: nostalgia, cnenie po domove, kniž.: tklivosť, splín (pôv. pís. spleen) ## clivý vyjadrujúci smútok a túžbu, melancholický: clivá, melancholická pieseň, nostalgický (vyjadrujúci túžbu po niečom minulom alebo vzdialenom): nostalgická nálada; nostalgické spomienky, zádumčivý, sentimentálny, kniž. sladkobôľny: zádumčivý pohľad; sentimentálne, sladkobôľne verše, kniž. tklivý, kniž. zastar.: teskný, tesklivý: tklivý, teskný hlas huslí, smutný, otupný (plný clivoty, nečinnosti): smutné, otupné odpoludnie, expr. rozclivený pozri smutný ## cloniť (úmyselne) kryť pred svetlom, zacláňať, pricláňať, zatieňovať: cloní, zacláňa si tvár; cloní, pricláňa si oči, zakrývať, zastierať (spôsobovať, že niekoho, niečo nevidieť): zakrývate, zastierate nám výhľad, tieniť, tôniť: husté stromy tienia, tônia, clonia dom, hádzať/vrhať tieň ## cmiter pozri cintorín ## cmugať pozri mľaskať ## cmukať 1. pozri mľaskať 2. pozri cumľať ## cmuknúť pozri zamľaskať ## cmúľať 1. pozri cumľať 2. pozri bozkávať ## cmúlik pozri cumeľ ## cmuľkať 1. pozri cumľať 2. pozri bozkávať ## cnenie pozri clivota ## cnieť sa neos. pociťovať clivotu, smútok, túžbu za niečím, neos. clivieť sa: cnie sa, clivie sa mu za deťmi, byť clivo, byť otupno, byť smutno: večer mi je clivo, otupno, smutno, túžiť: v cudzine túži za domovom, cnie sa mu po domove ## cnostný vyznačujúci sa cnosťami, mravnosťou; založený na cnosti, mravnosti, čnostný, mravný (op. nemravný): cnostný, čnostný, mravný človek, počestný, kniž. mravopočestný: počestní, mravopočestní občania, bezúhonný, bez hany (ktorý je bez mravnej ujmy): bezúhonná osoba, osoba bez hany, čistý, kniž.: zachovaný, zachovalý (mravne): viesť čistý, mravne zachovaný, zachovalý život, bohabojný, nábožný (cnostný v duchu kresťanskej morálky), kniž. bohumilý: bohabojní, nábožní, bohumilí ľudia, cudný, nevinný (cnostný v pohlavnom živote): cudná, nevinná láska; nevinná deva pozri mravný, bezúhonný ## cofať pozri cúvať 1 ## cofkať pozri cúvať 1 ## colštok pozri meter 1 ## combáľať pozri kývať 1 ## combáľať sa pozri knísať sa ## conquistadorský pozri dobyvačný ## corgoň pozri mládenec ## cr napodobňuje (tupší) zvuk elektrického zvončeka, budíka a pod., cŕ, crn, cŕn: cr, cŕ, chlapec dobiedzavo vyzváňal pri dverách; cŕn, cŕn, počul v polospánku zvonenie budíka, dzin: dzin, zaznel zvonček ## crčať pozri crkať ## cŕčkať pozri crkať ## cŕčkom pozri cícerkom ## cŕčky pozri cícerkom ## crk pozri cvrk 1, cvrk 2 pozri cvrkot pozri prúd 1 ## crkať tiecť tenkým, hlasným, obyč. prerušovaným prúdom; expr. liať tekutým prúdom, crčať, cvrčať, cvrkať, cvŕkať: mlieko crká, crčí, cvrčí, cvŕka do šechtára; crká, cvrká si smotanu do kávy, expr.: crkotať, curčať, curkať, čurčať, cŕčkať: pramienok crkoce, curčí, curká; cŕčkať mlieko z kanvičky tenkým prúdom, nár.: cechtiť (sa), cechtať (tiecť cícerkom): krv sa len tak cechtí, len tak cechtá z rany, sŕkať, srkať (vypúšťať slinu cez zuby): crká, sŕka, srká slinu na zem ## cŕkať tiecť tenkým, hlasným, obyč. prerušovaným prúdom; expr. liať tekutým prúdom, crčať, cvrčať, cvrkať, cvŕkať: mlieko crká, crčí, cvrčí, cvŕka do šechtára; crká, cvrká si smotanu do kávy, expr.: crkotať, curčať, curkať, čurčať, cŕčkať: pramienok crkoce, curčí, curká; cŕčkať mlieko z kanvičky tenkým prúdom, nár.: cechtiť (sa), cechtať (tiecť cícerkom): krv sa len tak cechtí, len tak cechtá z rany, sŕkať, srkať (vypúšťať slinu cez zuby): crká, sŕka, srká slinu na zem ## crknúť pozri cvrknúť ## crkom pozri cícerkom ## crkot pozri cvrkot ## crkotať pozri crkať ## crn pozri cr ## cŕn pozri cr ## ctený pozri vážený, dôstojný 1 ## ctibažník pozri ctižiadostivec ## ctibažný pozri ctižiadostivý ## ctihodný 1. pozri dôstojný 1, dôstojný 2, vážený 2. pozri vysoký 2, veľký 1 ## ctiť 1. pociťovať alebo prejavovať úctu, vážnosť k niekomu, niečomu, ctiť si, mať v úcte, mať vo vážnosti, vážiť si: ctí (si), váži si starších ľudí; ctí (si), má v úcte, vo vážnosti názory iných, uctievať (preukazovať úctu ako k božstvu, k svätým a pod.): uctievajú ho ako Pána Boha, vzdávať úctu: vzdávali úctu padlým za slobodu, cirk. deifikovať, zbožňovať (pociťovať prepiatu úctu), ceniť si (prisudzovať niekomu, niečomu veľkú vážnosť): cení si priateľov, nár. bečeľovať [Kukučín], uznávať 2. vyvolávať úctu, robiť česť: ten čin vás nectí, nerobí vám česť ## ctiteľ kto niečo ctí, uctieva, obdivuje, obdivovateľ: ctiteľ, obdivovateľ klasickej hudby, krásnych žien, uctievač, uctievateľ: uctievateľ dobrých mravov, zbožňovateľ: dievča má veľa zbožňovateľov ## ctižiadosť pozri ambícia ## ctižiadostivec kto túži po sláve, vážnosti: vysoké ciele ctižiadostivca, ctibažník (kto nadmieru túži po úspechu) ## ctižiadostivosť pozri ambícia ## ctižiadostivý túžiaci uplatniť sa, vyniknúť; túžiaci po cti, uznaní (o človeku); svedčiaci o ctižiadosti, ambiciózny: byť zdravo ctižiadostivý, ambiciózny; ctižiadostivé, ambiciózne plány, cieľavedomý (idúci za istým cieľom): patrila k cieľavedomým ľuďom, priebojný (idúci dopredu, presadzujúci sa; op. nepriebojný): priebojný študent, duch, dravý (bezohľadne ctižiadostivý; o človeku), ctibažný (bažiaci po sláve, cti): byť chorobne ctibažný ## cucať pozri cicať, cumľať ## cucflek pozri modrina ## cuciak ústroj hmyzu na cucanie šťavy z kvetov, ciciak: ponoriť cuciak, ciciak do kalicha kvetu, cicadlo ## cuckať pozri cumľať ## cucľať pozri cumľať ## cúdiť pozri osievať, previevať 2 ## cudný pozri hanblivý, zdržanlivý, cnostný ## cudzí 1. patriaci inému, iným; pochádzajúci od iného, iných (op. vlastný, svoj), nevlastný: starať sa o cudzie, nevlastné dieťa; vystupovať pod cudzím, nevlastným menom, zried. nesvoj [Škultéty], cudzozemský, cudzokrajný, zahraničný, dovozový, dovozný, importný (pochádzajúci z inej krajiny, zo zahraničia; op. domáci, vnútorný): dostať sa na cudzozemské trhy; cudzokrajný tovar; zahraničné, dovozové, importné výrobky, importovaný, dovezený, prebratý, prebraný (op. pôvodný, domáci): importovaná, dovezená kultúra; prebraté myšlienky, implantovaný (prenesený z cudzieho prostredia, miesta): implantované názory, nenašský, pejor. cudzinský (ktorý nie je príznačný pre rodné, domáce prostredie; op. našský, rodný, náš): nenašské, cudzinské zvyky, zried. cudzoduchý: cudzoduchá výchova [Šoltésová], poet. cudzotný [Hviezdoslav], zried. inonárodný, cudzonárodný (vlastný inému národu): inonárodné, cudzonárodné mená pozri zahraničný 2. pozri neznámy, vzdialený 1 3. pozri zvláštny 1, neprirodzený 1 4. pozri odlišný ## cudziar pozri cudzinec 2 ## cudzina pozri zahraničie ## cudzinec 1. príslušník cudzieho štátu, cudzozemec: turistické centrá zaplavili cudzinci, cudzozemci 2. neznámy, cudzí človek (op. tunajší), cudzí, zastaráv. cudziar: stojí bokom ako cudzinec, cudzí, cudziar ## cudzinský pozri cudzí 1 ## cudzobažný pozri lakomý 1 ## cudzoduchý pozri cudzí 1 ## cudzojazyčný ktorý súvisí s cudzím, nie domácim jazykom alebo s viacerými cudzími jazykmi, inojazyčný: cudzojazyčná, inojazyčná literatúra; cudzojazyčné, inojazyčné prostredie, inorečový, zried. cudzorečový pozri zahraničný ## cudzokrajný pozri exotický, cudzí 1, zahraničný 1 ## cudzoložiť pozri súložiť ## cudzoložník pozri neverník ## cudzoložný pozri neverný, nemravný ## cudzoložstvo pozri nevera ## cudzonárodný pozri cudzí 1 ## cudzopas pozri cudzopasník 2 ## cudzopasec pozri cudzopasník 2 ## cudzopasiť živiť sa na inom organizme (o rastlinách a živočíchoch); byť príživníkom (o ľuďoch), parazitovať: huby cudzopasia, parazitujú na strome; červy cudzopasia, parazitujú v koži; pejor. parazituje na rodine, príživníčiť, byť príživníkom, cudzopasníčiť (o ľuďoch živiacich sa z práce iných): tých, čo príživníčia, cudzopasia, je ešte stále dosť ## cudzopasnícky pozri cudzopasný 1, príživnícky, parazitný ## cudzopasníčiť pozri cudzopasiť ## cudzopasník 1. živočích alebo rastlina žijúci (žijúca) z iného organizmu, parazit: črevný cudzopasník, parazit 2. pejor. kto nevytvára nijaké (nové) hodnoty: cudzopasníci na tele spoločnosti, pejor. príživník (v komunizme človek bez zamestnania): časť včerajších príživníkov dnes tvorí nezamestnaných, pejor.: parazit, cudzopas, cudzopasec: zbaviť sa cudzopasca, zastaráv. trúd ## cudzopasný 1. ktorý sa živí z organizmu iného druhu, cudzopasnícky: cudzopasný, cudzopasnícky hmyz, parazitný, parazitický: parazitná, parazitická rastlina; parazitný živočích 2. pozri príživnícky ## cudzorečový pozri cudzojazyčný, zahraničný 1 ## cudzorodo 1. pozri cudzorodý 2. pozri nevhodne 1 ## cudzorodý narúšajúci rovnorodosť, jednotnosť, usporiadanosť, cudzí, neorganický: cudzorodý, cudzí, neorganický prvok v systéme pozri odlišný ## cudzosť pozri cudzota 1, cudzota 2 ## cudzota 1. čo má cudzí ráz, čo pochádza z iného celku: cudzota prízvuku hovoriaceho, cudzosť, odlišnosť: odlišnosť zvykov, osobitosť, osobitnosť, zvláštnosť, nezvyčajnosť, neobyčajnosť: nezvyčajnosť správania 2. nedostatok citového vzťahu: cudzota v rodine, cudzosť, chlad, chladnosť, studenosť, ľahostajnosť: ľahostajnosť medzi manželmi, odmeranosť, neprívetivosť, nevľúdnosť: nevľúdnosť nadriadeného, strohosť: strohosť príkazov, odcudzenie, odcudzenosť: vzájomná odcudzenosť, zastar. chladnota ## cudzotný pozri cudzí 1 ## cudzozemec pozri cudzinec 1 ## cudzozemsko pozri zahraničie ## cudzozemský pozri cudzí 1, exotický, zahraničný 1 ## cukornatý pozri sladký 1 ## cukrík drobný výrobok z cukru a iných prísad: ovocný cukrík, bonbón (plnený cukrík): čokoládový bonbón s koňakovou náplňou, zastaráv. cukrové, dražé (okrúhly ploský cukrík) ## cukríkový pozri ružový ## cukriť pozri sladiť ## cukrovať 1. pozri sladiť 2. pozri hrkútať 1, bozkávať ## cukrovať sa pozri maznať sa 1, láskať sa ## cukrovka choroba látkovej premeny prejavujúca sa vylučovaním cukru v moči, lek. diabetes: trpí na cukrovku, na diabetes ## cukrovkár pozri diabetik ## cukrový 1. pozri sladký 1 2. pozri príjemný ## cumeľ predmet pre deti prispôsobený na utišujúce cumľanie alebo cucanie z fľaše, cumlík: gumový cumeľ, cumlík, expr. cmúlik: primitívny látkový cmúlik s cukrom ## cumľať prehadzovať alebo držať v ústach, poťahovať pritom jazykom a pritom vydávať zvuk, expr. cmúľať: rád cumle, cmúľa cukríky, expr.: cmuľkať, cmukať: cmuľkať cumlík; dedko cmuká fajku, expr.: cucať, cuckať, cucľať: cucať, cuckať si prst, omáľať, žmoliť (v ústach): stále omáľa, žmolí niečo v ústach, ožúvať (žutím znehodnocovať): ožúva ceruzku, nár. omĺzať [Figuli], nár.: mlzať, mĺzť [Kálal] ## cundra pozri prostitútka ## cundrať pozri špiniť 1 ## cup pozri cap ## cupajdovať pozri drobčiť ## cup-cup pozri cupi-dupi ## cupi-dupi napodobňuje opakujúci sa zvuk pri mlátení cepmi, pri (zrýchlenej) chôdzi a pod., cupi-lupi, cupi-cupi, cupi-rupi, pís. i cupy-dupy, cupy-lupy, cupy-rupy, zried. cupu-rupu: pochytili cepy a už bolo počuť iba cupi-dupi, cupi-lupi, cap-cap, cup-cup, ťap-ťap: cap-cap, cup-cup, bosé nôžky cupkali po holej dlážke ## cupkať pozri cupotať 1, cupotať 2 narúšať okraj nejakej tkaniny uvoľňovaním nití, strapkať, strapiť, rozpletať: nervózne cupká, strapká nový obrus; strapí okraj deky; cupká, rozpletá okraj záclony ## cupot zvuk vznikajúci pri drobnom rýchlom kroku alebo pri dopadaní niečoho drobného, ťapot: cupot, ťapot detských nôh; ťapot dlaní po stole, lupot: lupot padajúcich orechov ## cupotať expr. 1. pri dopadnutí vydávať krátke ostré zvuky, expr. cupkať: zrelé gaštany cupocú, cupkajú na zem 2. kráčať, bežať drobnými krokmi, expr.: drobčiť, cupkať, ťapkať: ktosi za nami rýchlo cupoce, drobčí, cupká, expr.: capkať, ciepkať, ťupkať, ťapuškať, ťapušiť, dupkať, dupčiť, stupkať, bežkať, dipkať, lupkať: deti capkajú, ťupkajú, dupkajú po tráve bosými nohami, nár. cupajdovať [Šoltésová], nár.: drmoliť, drboliť, dzepkať, ďubkať [Kálal] ## curgať pozri cúvať 1 ## curigať pozri cúvať 1 ## curkať pozri crkať ## curriculum vitae pozri životopis 2 ## curukať pozri cúvať 1 ## cúvať 1. pohybovať sa smerom dozadu, ustupovať: auto cúvalo, ustupovalo, aby kolóna mohla prejsť; vojská museli ustupovať, cúvať, hovor.: curgať, curigať, curukať (o koňoch, o voze), expr.: cofať, cofkať: kôň splašene curigá, cofká, expr.: pätiť, spätkovať (najmä o ľuďoch): chlapec spätkuje, pätí, lebo sa bojí bitky, expr. račkovať (ísť dozadu ako rak), hovor. zastar. reterovať [Šoltésová] 2. neuskutočňovať niečo zamýšľané (a tým obyč. vyhovieť inému), ustupovať, upúšťať: zbabelo cúval, ustupoval; cúvať, upúšťať zo svojho presvedčenia, robiť ústupky ## cvak pozri klop ## cvakať 1. pozri šťukať, drkotať 1 2. pozri fotografovať ## cvaknúť pozri klapnúť, klepnúť 1 ## cvakot pozri hrkot ## cvakotať pozri drkotať 1 ## cval beh koňa dlhými skokmi, galop: jazdili cvalom, galopom, kniž. trysk (prudký cval), expr. výcval: rozbehol sa výcvalom ## cválať bežať dlhými skokmi (o koňovi, o jazdcovi na koni), zastaráv. galopovať, hovor. expr. trapovať: kone cválajú, galopujú, trapujú, klusať, poklusávať (miernym tempom): jazdec už necvála, pokojne klusá domov, nár. expr. siažiť: siaži dlhými skokmi pozri bežať ## cvalom zrýchlene sa pohybujúc na nohách (o behu zvierat, najmä koní), galopom, expr. výcvalom: cvalom, galopom prešli celú lúku, klusom, hovor. trapom (miernym cvalom): klusom, trapom prišiel k druhej prekážke, hovor.: sepkavo, sepkom [Kukučín, Rázusová-Martáková], kniž. tryskom (zrýchleným cvalom): kone sa tryskom dostali do cieľa pozri behom 1 ## cvancigovať sa pozri hádať sa ## cvendžať pozri cengať, štrngať, zvoniť 2 ## cvendžavý pozri zvonivý ## cvendživý pozri zvonivý ## cveng pozri cing pozri cengot ## cvengať pozri štrngať, zvoniť 2 ## cvengavý pozri zvonivý ## cvengot pozri cengot ## cverna pozri niť ## cvičebnica pozri kniha 1 ## cvičebný pozri cvičný, skúšobný ## cvičený ktorý isté vlastnosti, schopnosti nadobudol cvičením, tréningom; svedčiaci o tom, vycvičený: cvičené, vycvičené cirkusové zvieratá, trénovaný, vytrénovaný: trénovaný parašutista, letec, skokan; vytrénované telo, školený (op. neškolený): školený hlas, drezúrovaný (cvičený drezúrou): drezúrované tigre, kone ## cvičiť 1. opakovať niečo s cieľom nadobudnúť zručnosť, schopnosť, vedomosť, nacvičovať, precvičovať: cvičí, nacvičuje, precvičuje streľbu do cieľa, prednes básne; cvičí hru na husliach, trénovať (najmä pri športových výkonoch): trénuje skok do diaľky, učiť sa, zdokonaľovať sa: musíme sa učiť trpezlivosti, musíme sa zdokonaľovať v sebaovládaní, musíme cvičiť svoje sebaovládanie 2. viesť niekoho k získaniu zručnosti, schopnosti, vedomosti, nacvičovať, precvičovať: cvičiť, nacvičovať pieseň so spevákmi, drezírovať (tvrdo pritom zaobchádzať), trénovať (pri športe): drezíruje, trénuje, cvičí so zverencami každý pohyb, učiť, vychovávať: učia, cvičia nás zachovať poriadok, hovor. muštrovať: matka stále cvičí, učí, muštruje svoje deti ## cvičný ktorý je určený na cvičenie, cvičebný: cvičné, cvičebné priestory; cvičný, cvičebný úbor, skúšobný, pokusný: skúšobný, pokusný let pozri skúšobný, pokusný ## cvik remeselná dokonalosť v nejakej duševnej alebo telesnej činnosti, zručnosť, obratnosť: získať, mať v niečom cvik, zručnosť, obratnosť, zbehlosť, prax: trénujte, kým nenadobudnete potrebnú zbehlosť, prax, hovor. fortieľ: robil to s fortieľom, rutina: rutinu nenadobudneš ničnerobením ## cvikačky pozri štikačky ## cvikať pozri dierkovať ## cviker pozri okuliare ## cvikla kultúrna rastlina s fialovočerveným koreňom používaná ako zelenina, červená repa: šalát z cvikly, z červenej repy ## cviklovočervený pozri červený ## cviklový pozri červený ## cviknúť 1. pozri preseknúť 1 2. pozri predierkovať ## cvok pozri blázon 1 ## cvokáreň pozri psychiatria ## cvoknutý pozri choromyseľný, bláznivý 1 ## cvrčať pozri crkať ## cvrček pozri svrček 1 ## cvrk 1. napodobňuje zvuk svrčka, cvŕk, svrk: z trávy bolo počuť tiché cvrk, svrk, crk 2. napodobňuje zvuk vznikajúci pri vytečení malého množstva vody, crk: cvrk, crk, voda vytekala z kohútika pozri cvrkot ## cvrkať 1. vydávať zvuk cvrk, cvŕk, svrk (ako svrček), cvrlikať, svrkať, svrlikať: svrčky cvrkajú, svrkajú, čvrkať, čvŕkať, čvrlikať: voda mu v topánke čvŕka, čvrliká, expr. cvrkotať, zried.: cvrčkať, svrčkať pozri škŕkať 2. pozri crkať ## cvŕkať 1. vydávať zvuk cvrk, cvŕk, svrk (ako svrček), cvrlikať, svrkať, svrlikať: svrčky cvrkajú, svrkajú, čvrkať, čvŕkať, čvrlikať: voda mu v topánke čvŕka, čvrliká, expr. cvrkotať, zried.: cvrčkať, svrčkať pozri škŕkať 2. pozri crkať ## cvrknúť expr. naliať malé množstvo, expr.: crknúť, črpnúť: cvrkni, črpni mi trocha mlieka do kávy, expr.: čapnúť, čľapnúť, uliať: čapne, uleje mu trocha vína do pohára ## cvrkot jasný prerývaný zvuk ako vydáva svrček; zvuk tenkého prúdu vody, crkot: nocou znie cvrkot, crkot svrčkov; cvrkot, crkot potôčika, cvrk, crk: z trávy sa ozývalo monotónne cvrk, crk ## cvrkotať pozri cvrkať 1 ## cvrlikať 1. pozri cvrkať 1 2. pozri hrať 1, fidlikať 1 ## cvrnk pozri cing ## cyklámenový pozri fialový ## cyklický pozri periodický ## cyklista pozri bicyklista ## cyklón pozri vír 1 ## cyklostylovať robiť kópie na cyklostyle, rozmnožovať: všetky učebné pomôcky sme cyklostylovali, rozmnožovali ## cynický pozri bezcitný ## cynik kto pohŕda morálnymi normami, človek bez citu, bezcitník, necitlivec: dušou je cynik, necitlivec ## cynizmus pohŕdanie ľudskými morálnymi normami, nedostatok citlivosti: vrahov cynizmus, necitlivosť, necit, bezcitnosť: bezcitnosť diktátora ## čabrak ozdobná prikrývka na kone, čabraka, zried.: šabrak, šabraka: kone mali farbisté čabraky, šabraky ## čabrať sa pozri čľapkať sa ## čača pozri pekný 1 ## čačaný pozri pekný 1 ## čačina pozri čečina ## čačka pozri ozdoba ## čačkavý pozri pestrý 1, kvetovaný ## čad pozri dym ## čadič sivočierna vyvretá hornina, bazalt ## čadiť pozri dymiť ## čadiť sa pozri dymiť sa ## čachraniny pozri čarbanice, škrabanec 2 ## čachrár pozri intrigán ## čachrársky pozri nečestný, pochybný ## čachre pozri úklady ## čachriť pozri čachrovať 1 ## čachrovať pejor. 1. nečestne konať, robiť podvody, pejor.: čachriť, šachrovať, robiť čachre, robiť machle: výbor čachroval, šachroval, robil čachre, machle, pokým mu na to neprišli, hovor. pejor. machľovať: machľuje, čosi zakrýva, pejor.: špekulovať, podvodníčiť, robiť špekulácie: špekulovať, podvodníčiť s pozemkami, s peniazmi 2. pozri obchodovať ## čajový pozri slabý 2, 4 ## čajsi 1. pozri takmer, pomaly 4 2. pozri asi 1, možno 2, pravdepodobne 1 ## čakan nástroj s plochým ostrím a hrotom na kopanie tvrdej zeminy, krompáč: kopať jamu čakanom, krompáčom ## čakať 1. ostávať na mieste, kým sa neuskutoční želaná vec, vyčkávať: čakáme, vyčkávame na autobus, vyčakávať, vyčakúvať, občakávať, občakúvať (dlhšie, netrpezlivo a pod.): vyčakávala, občakávala muža celý deň 2. predpokladať, že niečo nastane, očakávať: čakala na list, očakávala list; čakali sme, očakávali sme skorú svadbu, striehnuť (ostražito, dychtivo a často s cieľom využiť situáciu vo svoj prospech): čakali, striehli na dedičstvo 3. (s niečím) nerobiť s niečím nič, ale prekladať danú činnosť, vec na neskorší čas, stáť, odsúvať, odkladať: čakať, stáť so sejbou, s termínom; sejbu, termín odkladať, odďaľovať: rozhodnutie stále odďaľuje, otáľať, váhať (počínať si nerozhodne): s pomocou ešte čakali, otáľali, váhali ## čakateľ pozri uchádzač ## čákov pozri čiapka ## čambľaňa pozri čaptaňa ## čambľavý pozri čaptavý; chromý 1 ## čambľoš pozri čaptáň ## čamrva pozri drobizg 1 ## čankať pozri láskať, tíšiť 1 ## čankavý pozri upokojujúci ## čao pozri dovidenia, servus 1 ## čap 1. pozri zátka 2. pozri pánt 1, záves 2 3. pozri chmat 4. pozri bác 1 5. pozri čľap 1, kvap ## čapatý 1. pozri ploský 2. pozri čaptavý; chromý 1 ## čapcovať pozri zauškovať ## čapica pozri čiapka ## čapík anat. výbežok mäkkého podnebia, jazýček, odb. uvula, expr. dzindzík ## čapiť 1. pozri udrieť 1 2. pozri hodiť ## čapkať 1. pozri kvapkať 1, čľapkať 1 2. pozri tlieskať 1 3. pozri tľapkať 1, tľapkať 2, plieskať 3 ## čapnúť 1. pozri udrieť 1, plesnúť 2 2. pozri chytiť 2 3. pozri cvrknúť 4. pozri hodiť ## čapovať pozri točiť 1 ## čaps 1. pozri bác 1 2. pozri čľap 1 ## čapták pozri čaptáň ## čaptáň expr. človek, ktorý nerovnomerne dostupuje pri chôdzi, expr.: čaptoš, čapták, šmatliak, šmatloš, čambľoš, šmatlavý, čambľavý ## čaptaňa expr. žena, ktorá nerovnomerne dostupuje pri chôdzi, expr.: čapta, čambľaňa, šmatlaňa ## čaptať expr. pri chôdzi klásť nohy krivo, nepekne, šmatlať, šmatlať sa: dieťa začalo čaptať, šmatlať, zried. čaptať sa, zakášať, zahadzovať (nohou) (robiť nohou polkruhový oblúk): pravou nohou zakášal, zahadzoval, krívať, expr. chrámať (napádať na jednu nohu) ## čaptavý ktorý zle, nemotorne, neprirodzene chodí (o človeku alebo zvierati); ktorý je deformovaný alebo inak postihnutý (o nohe); svedčiaci o tom, krivonohý,. krivý (o nohe), expr.: čambľavý, čapatý, šmatlavý: čaptavá, krivonohá, čambľavá žena; čaptavá, čapatá, šmatlavá noha, chôdza, nár. šantavý: šantavá jalovica pozri chromý 1 ## čaptoš pozri čaptáň ## čapurda pozri čiapka ## čar pozri čaro ## čara pozri výmena ## čarať pozri meniť 3, pozri zameniť, vymeniť 1 ## čarbák pozri spisovateľ ## čarbance pozri čarbanice, škrabanec 2 ## čarbanice niečo neúhľadne napísané alebo nakreslené, čarbaniny: čarbanice, čarbaniny po stenách, čarbance, expr.: čmáranice, čmáraniny, škrabaniny, čachraniny, mazaniny, mazanice: tie jeho čarbance, čmáranice, čmáraniny, škrabaniny, čachraniny sa nedajú čítať, pejor. škrabance, haky-baky, háky-báky (obyč. ťažko čitateľné písmo) ## čarbaniny pozri čarbanice, škrabanec 2 ## čarbať neúhľadne, nečitateľne, nedbanlivo písať alebo kresliť, expr.: čmárať, čmarigať, expr. zried. čarbikať, hovor. expr.: škriabať, škrabať: deti čarbali, čmárali po lavici; žiak čarbe, škr(i)abe ako kocúr, čiarať, čiarkať (o písaní): čarbe, čiara, čiarka do písanky nezrozumiteľné vety, hovor. expr. machliť (rozmazano písať, zle maľovať): žiak čosi machlí ## čárda pozri hostinec, reštaurácia ## čariť robiť činy, ktoré sa zdanlivo vymykajú rozumovému chápaniu, robiť čary, bosorovať: stará cigánka vedela veštiť, čariť, čarovať, bosorovať, expr. bosoráčiť, kniž. kúzliť: kúzelník čaruje, kúzli z klobúka zajaca, eskamotovať (robiť kúzla, robiť eskamotáž), zariekať, zariekavať (spôsobovať urieknutie): čarodejnica zarieka, zariekava (chorobu) ## čarovať robiť činy, ktoré sa zdanlivo vymykajú rozumovému chápaniu, robiť čary, bosorovať: stará cigánka vedela veštiť, čariť, čarovať, bosorovať, expr. bosoráčiť, kniž. kúzliť: kúzelník čaruje, kúzli z klobúka zajaca, eskamotovať (robiť kúzla, robiť eskamotáž), zariekať, zariekavať (spôsobovať urieknutie): čarodejnica zarieka, zariekava (chorobu) ## čaro príťažlivé pôsobenie, príťažlivá krása: čaro severskej prírody, pôvab, príťažlivosť: pôvab, príťažlivosť mladej ženy, čarovnosť: čarovnosť hôr, šarm: byť bez šarmu, šarmantnosť: šarmantnosť úsmevu, milota: milota dieťaťa, grácia, graciozita, gracióznosť: dievčenská grácia, graciozita, kniž. kúzlo: kúzlo domova, kniž. prelesť: panenská prelesť, poet. čar, poézia: poézia zasneženej krajiny, vnada: ženské vnady, subšt. rajc (dráždivé čaro): tá žena má rajc ## čarodej pozri čarodejník 1 ## čarodejka pozri čarodejnica ## čarodejnica žena, ktorá robí čary, bosorka: rozprávky o čarodejniciach, bosorkách, ježibaba: ježibaba z medovníkovej chalúpky, striga (zlá čarodejnica), kniž. čarodejka, zastar.: vedma, vidma, vedomkyňa: babka mala chýr vedomkyne, veštkyňa, kniž. zried. vedomica, zried. bohyňa, pejor. harpya (o zlostnej žene) ## čarodejníctvo pozri čary ## čarodejník 1. človek, ktorý robí čary, obyč. v rozprávkach: rozprávky o čarodejníkoch, bosorák, ježibábeľ, strigôň (zlý čarodejník), černokňažník, kniž.: čarodej, mág, zastar.: vedomec, vedomkár 2. pozri kúzelník ## čarodejný pozri zázračný 1 ## čarokrásny pozri čarovný 1, nádherný 1 ## čarotajný pozri čarovný 1 ## čarovať pozri čariť pozri meniť 3, pozri zameniť, vymeniť 1 ## čarovnosť pozri čaro ## čarovný 1. oplývajúci neobyčajnou krásou, pôvabom, príťažlivosťou, očarujúci: čarovná, očarujúca príroda, žena, pôvabný, kniž.: kúzelný, okúzľujúci: pôvabná tvár; kúzelný, okúzľujúci letný večer, malebný: malebné tóny, krásny, kniž. čarokrásny: krásny, čarokrásny výhľad na more, podmanivý, podmaňujúci, neodolateľný, pren. magický (ktorý si každého získa svojou krásou, svojím čarom): podmanivý, podmaňujúci zjav; neodolateľný, magický hlas, romantický, poetický (čarovný ako v poézii; plný snivosti, romantiky): poetická, romantická mesačná noc, prekrásny, kniž. prelestný: prekrásne, prelestné ráno, oslňujúci, oslnivý (pôsobiaci silným dojmom): oslňujúci, oslnivý úsmev dievčaťa, omamný, omamujúci, opojný: omamný, omamujúci zážitok; opojné chvíle, pren. expr. rozprávkový: rozprávková krajina, poet. čarotajný [Hviezdoslav] pozri krásny, nádherný 2. pozri zázračný 1 ## čary konanie, činy, ktoré sa zdanlivo vymykajú rozumovému chápaniu: veriť v čary, čarodejníctvo, strigônstvo, bosoráctvo, mágia (tajomná moc): moderná mágia, zastar. vražba [Felix] ## čáry-máry zaklínacia formulka pri čarovaní, čary-mary, čáry-máry fuk: vyriekol čáry-máry (fuk) a hodinky zmizli, abrakadabraka, hókus-pókus: paličkou trikrát zakrúžil nad klobúkom, zamrmlal abrakadabraka, hókus-pókus a vybral z neho zajaca, simsalabim ## čas 1. istý vymedzený alebo bližšie nevymedzený časový úsek, časové rozpätie: v poslednom čase, doba (dlhší časový úsek obmedzený dvoma krajnými bodmi bez presného určenia): naša, ľadová doba, obdobie (kratší, obyč. ohraničený časový úsek): volebné obdobie, etapa: etapa života, fáza, štádium: fáza, štádium, čas dozrievania, éra: kresťanská éra, epocha: nová historická epocha, vek (obdobie niečím typické): atómový vek, kapitola: kapitola dejín života, lehota (určený čas): čakacia lehota, termín (vymedzený čas, v ktorom treba niečo splniť): dodržať termín, hodina: hodina odchodu, zastar. zrok: blíži sa zrok voľby 2. spôsob života príznačný pre istú dobu: za dávnych čias, pomery: pominuli ťažké pomery, okolnosti: mimoriadne okolnosti, situácia: životná situácia, rok: študentské roky, deň: vojnové dni 3. pozri počasie ## časiť sa neos. (o počasí) stávať sa slnečným, prestávať byť chmúrnym, mračným, neos.: jasniť sa, vyjasnievať sa, vyjasňovať sa: od rána sa časí, jasní, vyjasnieva, vyjasňuje, rozjasnievať sa, rozjasňovať sa, neos. vyberať sa: začalo sa vyberať, zlepšovať sa, lepšiť sa: počasie sa zlepšuje pozri vyčasiť sa ## časne pozri zavčasu ## časný pozri pominuteľný, dočasný ## časom 1. pozri chvíľami, niekedy 1, zavše 2. pozri niekedy 4 ## časomer pozri chronometer ## časomiera pozri letopočet ## časopis periodicky vychádzajúca tlačovina, periodikum: odborný, obrázkový časopis, žurnál (obyč. ilustrovaný časopis): módny žurnál, revue (časopis s náročnejším obsahom): literárna revue, vestník, bulletin [vysl. bültén], spravodajca (oznamy a nariadenia pravidelne vydávané tlačou): úradný vestník, bulletin, magazín (obyč. ilustrovaný časopis) ## časovanie tvorenie slovesných tvarov; súbor týchto tvarov, konjugácia ## časový 1. týkajúci sa času, temporálny: časová, temporálna súvislosť; časové, temporálne spojky, chronologický: časová, chronologická postupnosť 2. príznačný pre istú dobu, dobový, aktuálny: časové, dobové otázky, témy ## časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri časti, diel: prvý diel filmu, dielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dielec, zväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníka, čiastka: čiastky roka, podiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca alebo skupinu): dostať svoj podiel, kvóta (pomerná časť): finančná kvóta, súčasť, súčiastka: súčasť, súčiastka oblečenia, kus: kus chleba, článok: článok reťaze, ohnivo, ohnivko (časť reťaze): železné ohnivká, etapa: vývinová etapa, oddiel: oddiel knihy, kapitola, zastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona), arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlava, pasáž, kniž. pasus (časť slovesného alebo hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedky, partia: partia symfónie, stať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihy, epocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epochách, výňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z opery, hud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby), zlomok, fragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposu, útržok: útržky rozhovoru, kniž. úlomok: úlomky viet, ukážka: predniesť ukážky z diela, kniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo života, kniž. výrez: výrez zo skutočnosti, zastar. výlomok: výlomky z Jánošíka, úryvok: úryvky z listu, zložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdy, prvok, element (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementy, odb. komponent: komponenty zlúčenín, úsek: úsek cesty, rajón, kniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajón, sektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektory, štvrť (časť mesta): vilová štvrť, hovor. zastar. táľ (časť role), odb. segment: textový segment ## častica 1. nepatrná časť: častica pôdy, čiastočka: malé čiastočky hmoty, odb. partikula: tukové partikuly 2. lingv. druh neohybných slov, ktorými hovoriaci nadväzuje na kontext, situáciu a vyjadruje rozličné významové a hodnotiace odtienky, partikula ## často vyjadruje (nepravidelnú) opakovanosť deja, stavu a pod. vyskytujúcu sa vo veľkom množstve (op. zriedka), neraz: často, neraz zostal dlhšie v robote, čochvíľa, podchvíľou, každú chvíľu, zried.: podchvíľkou, podchvíľu: čochvíľa, podchvíľou sa obzerá, či niekto nejde za ním, veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát, expr. nespočetnekrát: veľa ráz, mnoho ráz si spomenula na otca; svojím správaním veľakrát, mnohokrát nahneval rodičov; nespočetnekrát pri cúvaní narazil do plota, hojne, zhusta, hovor. husto: hojne navštevuje svoju starú matku; spotrebitelia zhusta, husto kritizujú predávaný tovar, zried. začasto: začasto slúži zlej veci, expr.: častučko, častuško: často, častučko sa vybral sám do hory, nár. včasto: máva včasto prekvapujúce nápady [Kalinčiak], nespis. častokrát, nezriedka, nejeden raz, nejedenkrát, fraz. neraz-nedva (pomerne často): nezriedka, nejeden raz sa stalo, že prišiel domov až ráno, pričasto (príliš často): pričasto sa tvári urazene, expr.: prečasto, často prečasto (veľmi často): prečasto, často prečasto zabúda, čo sa patrí ## častokrát pozri často ## častovať dávať niekomu niečo v hojnej miere, hostiť (dávať niekomu jedlo alebo nápoj): častovali, hostili nás celý čas dobrými koláčmi a pivom, zahŕňať, obsýpať, obsypávať, zasýpať, zasypávať: častovali ho, zahŕňali, zasýpali otázkami, hovor. traktovať: traktovali nás nevyberanými slovami; traktuje hostí vínom ## častovať sa pozri hostiť sa ## častučko pozri často ## častuško pozri často ## častý vyskytujúci sa, opakujúci sa veľakrát, nie zriedkavo (op. zriedkavý, vzácny): časté záchvaty, časté meškanie, frekventovaný: frekventovaný výraz, hojný: hojný výskyt cudzích slov v texte, rozšírený: rozšírené ochorenie (op. ojedinelé); rozšírené prípady vlámania, bežný, všedný: bežný, všedný zjav, každodenný (vyskytujúci sa každý deň): každodenný hosť, zákazník, pričastý, prihojný (príliš častý, hojný) ## časy pozri situácia 1 ## čaša pozri kalich, pohár 1 ## čašnica pozri čašníčka ## čašníčka žena, ktorá obsluhuje hostí vo verejných pohostinstvách, čašnica, servírka, zastar. kelnerka ## čašník pracovník, ktorý obsluhuje hostí vo verejných pohostinských zariadeniach, zastar.: kelner, garsón ## čau pozri dovidenia, servus 1 ## čauko pozri dovidenia, servus 1 ## čaute pozri dovidenia, servus 1 ## čavargoš pozri tulák ## čeče pozri pekný 1 ## čečina zelené konáre z ihličnatých stromov, čačina: zakryť kvety na zimu čečinou, čačinou, čečinie [Urbánek], chvojina: jedľová chvojina, chvoja, ihličie (konáre alebo lístie ihličnatých stromov): vôňa ihličia, nár. omelina ## čečinie pozri čečina ## čechizmus pozri bohemizmus ## čechizovať sa pozri počešťovať sa ## čechrať pozri čuchrať ## čechriť pozri čuchrať ## čechriť sa pozri víriť 2 ## čeľaď 1. pozri služobníctvo 2. pozri mládež 3. pozri skupina 1 4. pozri rodina 1 ## čeľadinec pozri čeľadník 1 ## čeľadná pozri čeľadník 1 ## čeľadnica pozri slúžka ## čeľadník 1. v minulosti miestnosť na spoločné ubytovanie služobníctva, zastar.: čeľadinec, čeľadná 2. pozri mládenec 3. pozri sluha ## čelenka ozdobný predmet nosený na čele alebo vložený do vlasov: zlatá čelenka, diadém (drahocenná čelenka): drahokamy v diadéme, korunka (vo vlasoch): kráľovná krásy s korunkou ## čeliadka 1. pozri služobníctvo 2. pozri banda 1 3. pozri rodina 1 ## čelista pozri violončelista ## čeliť stavať sa na odpor (proti niečomu neželateľnému, nebezpečnému a pod.), vzdorovať: čelili, vzdorovali útokom, odolávať, protiviť sa, vzpierať sa: statočne odoláva chorobe; protiví sa, vzpiera sa násiliu ## čelný 1. pozri predný 1 2. pozri popredný, hlavný 1 ## čelo pozri predok pozri violončelo ## čeľusť 1. párová lebková kosť, v ktorej sú zasadené zuby, sánka (dolná čeľusť): tvár s vystúpenými čeľusťami, sánkami, expr. škraňa 2. pozri čeľustie ## čeľustie otvor do pece, sporáka, kachieľ, čeľusť (obyč. mn. č.): čeľustie, čeľuste kachieľ ## čembalo strunový brnkací hudobný nástroj s klaviatúrou, klavičembalo ## čemer pozri ochvat ## čendž pozri výmena ## čeperiť sa 1. pozri ježiť sa 1 2. pozri víriť 2 ## čerešňovo pozri červeno ## čerešňovočervený pozri červený ## čerešňový pozri červený ## čerieslo časť pluhu, krájadlo, radlica ## čeriť pozri víriť 1, čistiť 2 ## čeriť sa pozri víriť 2 ## čerň 1. čierna farba, čierne sfarbenie: čerň vlasov, uhoľ, žúžoľ: oči ako uhoľ, žúžoľ, poet. eben 2. pozri tma 1 ## černastý pozri tmavý 1, čierny 1 ## černavý pozri tmavý 1, čierny 1 ## černica pozri ostružina ## černidlo zastar. 1. čierny krém na natieranie topánok, hovor. zastar.: šuviks, box 2. pozri atrament ## černieť pozri tmavnúť ## černistý pozri tmavý 1, čierny 1 ## černoch príslušník čierneho plemena: americkí černosi, obyč. pejor. neger, zastar. murín ## černokňažník pozri čarodejník 1 ## čerpadlár pracovník obsluhujúci čerpaciu stanicu, pumpár ## čerpadlo prístroj na čerpanie kvapalín, pumpa: čerpadlo, pumpa na vodu; benzínová pumpa ## čerpať 1. brať čerpadlom, pumpovať: čerpali, pumpovali vodu zo zatopenej pivnice, naberať: naberal naftu do motora, odčerpávať (čerpaním odoberať): odčerpávať plyn, prečerpávať (čerpaním premiestňovať) 2. nadobúdať niečo odniekiaľ, získavať, ťažiť, brať: rastliny čerpajú, berú vlahu z pôdy; námety získava, čerpá zo života; ťažiť výhodu zo situácie, dostávať, poberať: poberá, dostáva od spolku podporu ## čerstvo pozri rezko 3 ## čerstvosť pozri novota 1 ## čerstvučký pozri čerstvý 1 ## čerstvulinký pozri čerstvý 1 ## čerstvunký pozri čerstvý 1 ## čerstvušký pozri čerstvý 1 ## čerstvý 1. ktorý nedávno vznikol, ktorý bol vyrobený, získaný a pod. pred krátkym časom, svieži: čerstvá, svieža zelenina; čerstvé, svieže sily, pramenitý, pramenistý (o vode vytekajúcej priamo z prameňa), šťavnatý: čerstvá, šťavnatá zeleň, tráva, nový (op. starý): priniesť najnovšie správy; vrstva nového snehu, mäkký (o chlebe; op. tvrdý), surový (o dreve; op. vysušený, suchý): surové dosky, hovor. expr. novopečený: novopečený doktor, vodič, poet. čŕstvy [J. Kráľ], hovor. zastar.: frišný, frišký: frišná pečienka, frišký púčik, kraj. mladý: mladý chlieb, expr.: čerstvučký, čerstvulinký, čerstvunký, čerstvušký 2. pozri svieži 1, svieži 2 3. pozri rýchly ## čert nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla, diabol (op. anjel): preobliecť sa za čerta, pokušenie diabla, satan, satanáš: pekelný satanáš, Antikrist (diabol ako protivník Krista), pren. antikrist (zlý človek), zlý duch, zloduch, pekelník, démon, lucifer, bes, ďas (obyč. v nadávkach): ký ďas ťa sem dovliekol, expr. rohatý, hovor. expr.: parom, šľak, fras (obyč. v kliatbach): nech ho parom uchytí; šľak to vzal; bodaj ho fras vzal, hovor.: anciáš, ancikrist (v kliatbach a nadávkach): anciáša, ancikrista tvojho, hovor. expr. helement (v nadávkach), hovor. expr. beťah (v kliatbach a nadávkach), zastar.: priepastník [Vansová], rarach [Hurban], kniž. zastar. zloboh [Dobšinský], bibl. belzebub, náb. pokušiteľ: premôcť pokušiteľa, žart. krampus [Letz] ## čerta pozri nie 1 ## čerthovie pozri ktovie ## čerthovieako pozri ktovieako 1 ## čertica expr. veľmi priebojná žena s výraznými zápornými alebo kladnými vlastnosťami, diablica: vzal si ženu hotovú čerticu, diablicu; volali ju krásna čertica, diablica, dračica, šarkanica, pejor.: potvora, striga, bosorka, ježibaba (obyč. v nadávkach), nár.: sotoňa, sotona (zlostná žena) ## čertiť pozri hnevať ## čertiť sa pozri hnevať sa ## čertovica pozri liehovina ## čertovina 1. pozri samopaš 2. pozri liehovina ## čertovsky 1. pozri prešibaný; smelý 2. pozri veľmi ## čertovský 1. pozri prešibaný; smelý 2. pozri veľký 1, tuhý 3 ## čertvie pozri ktovie ## čertvieako pozri ktovieako 1, ktovieako 2, mimoriadne 2 ## čertvieaký pozri ktovieaký ## čertviečo pozri ktoviečo ## čertviedokedy pozri ktoviedokedy ## čertviedokiaľ pozri ktoviedokedy ## čertviekade pozri ktoviekade ## čertviekadiaľ pozri ktoviekade ## čertviekam pozri ktoviekde 2 ## čertviekde pozri ktoviekde 1, ktoviekde 2 ## čertviekedy pozri ktoviekedy ## čertviekoľko 1. pozri ktoviekoľko 1 2. pozri veľa ## čertviekto pozri ktoviekto ## čertviektorý pozri ktovieaký ## čertvieodkiaľ pozri ktovieodkiaľ ## čertvieprečo pozri ktovieprečo ## čertvieskade pozri ktovieodkiaľ ## čertvieskadiaľ pozri ktovieodkiaľ ## červ drobný živočích s článkovitým mäkkým telom, červík: chytať ryby na červy, červíky, hromad.: červač, črvač, črvoč: červačou, črvačou rozožratá hrada, expr. červiak ## červač pozri červ ## červavý pozri červivý ## červeň 1. červené sfarbenie, červená farba, červenosť: červeň jahôd, červenosť líc, kniž.: rumeň, rumenec: rumeň, rumenec na tvári, kniž. pýr: pýr hanby, poet.: zábron [Hviezdoslav], broň [Roy], kniž. zried. zápyr [Figuli] 2. jedna zo štyroch farieb v kartách, srdce ## červenák pozri ryšavec ## červenasto pozri červeno ## červenastý pozri červený ## červenať sa 1. mať na tvári rumenec od citového pohnutia, červenieť sa: cítila, že sa od hanby červená, červenie, kniž.: pýriť sa, rumeniť sa, rumenieť sa: od zlosti sa celý pýril, rumenil, expr. pŕliť sa, poet. rdieť sa, expr. horieť (veľmi sa červenať): tvár jej horí ako fakľa pozri hanbiť sa 2. javiť sa červeným, červenieť sa, byť červený: v diaľke sa červenejú strechy; v záhrade sa červenajú, červenejú jahody, poet. bronieť ## červenavo pozri červeno ## červenavý pozri červený ## červenieť stávať sa červeným, očervenievať: jahody začínajú červenieť, očervenievať, poet. krvavieť: úsvit krvavie ## červenieť sa pozri červenať sa 1, červenať sa 2 ## červenkasto pozri červeno ## červenkavo pozri červeno ## červenkastý pozri červený ## červenkavý pozri červený ## červeno star. i červene majúc červenú farbu, na červenú farbu, červenou farbou, načerveno, dočervena, pís. i na červeno, do červena: červeno, načerveno namaľované pery; pri vode sa opálili dočervena, čerešňovo, dočerešňova, višňovo, dovišňova, malinovo, domalinova, pís. i do čerešňova atď. (červeno, dočervena ako čerešňa, ako višňa, ako malina): čerešňovo, malinovo, domalinova sfarbené líca, krvavo, krvavočerveno, dokrvava, pís. i do krvava (červeno, dočervena ako krv): krvavo, dokrvava zapálené zore, karmínovo, rubínovo, vínovo, dokarmínova, dorubínova, dovínova, pís. i do karmínova atď. (červeno, dočervena ako karmín, ako rubín, ako červené víno): karmínovo, rubínovo zapálené líca, purpurovo, šarlátovo, dopurpurova, napurpurovo, došarlátova, našarlátovo, pís. i do purpurova atď., kniž. nachovo, donachova, pís. i do nachova (červeno, dočervena ako purpur, ako šarlát, červeno s fialovým odtieňom): purpurovo, šarlátovo, donachova zafarbená látka, hrdzavo, dohrdzava, nahrdzavo, ryšavo, doryšava, naryšavo, pís. i do hrdzava, na hrdzavo atď. (červeno ako hrdza): dať si zafarbiť vlasy nahrdzavo, dohrdzava, naryšavo; hrdzavo, ryšavo zafarbené vlasy, tehlovo, dotehlova, natehlovo, pís. i do tehlova, na tehlovo (červeno ako tehla): tehlovo, dotehlova natretý plot, bledočervene, slabočervene, červenasto, červenavo, červenkavo, červenkasto, dočervenasta, dočervenava, dočervenkava, dočervenkasta, načervenkavo, načervenkasto, pís. i do červenasta, na červenkavo atď. (trocha červeno, s odtieňom dočervena): červenkavo upečené mäso, opáliť sa dočervenkasta, expr.: červenučko, červenunko, červenuško: červenučko zapálená pokožka pozri červený ## červenofialový pozri fialový ## červenohnedý pozri hnedý ## červenooranžový pozri oranžový ## červenosť pozri červeň 1 ## červenovlasý pozri ryšavý ## červenučko pozri červeno ## červenunko pozri červeno ## červenuško pozri červeno ## červenučký pozri červený ## červenunký pozri červený ## červenušký pozri červený ## červený ktorý má farbu krvi: červené ruže, červené pery, krvavočervený, krvavý, jasnočervený (s jasným odtieňom): krvavočervené, krvavé večerné zore; jasnočervená sukňa, bledočervený, svetločervený, slabočervený (s bledým odtieňom): bledočervený, svetločervený, slabočervený rúž, ohnivočervený, ohnivý (ako plameň): ohnivočervené, ohnivé vlasy, žltočervený (červený do žlta): žltočervené jablká, zlatočervený (červený do zlata): zlatočervená žiara, pomarančovočervený, oranžovočervený (s oranžovým odtieňom): pomarančovočervené, oranžovočervené pouličné svetlá, tehlovočervený, tehlový (červený ako tehla): tehlovočervené, tehlové sfarbenie, paradajkový, rajčinový, rajčiakový (červený ako paradajky), mrkvový, mrkvovočervený (červený ako mrkva), rumelkovočervený, rumelkový (červený ako rumelka): rukavice rumelkovočervenej, rumelkovej farby, koralovočervený, koralový (červený ako koral): koralovočervené, koralové sklo, karmínovočervený, karmínový (červený ako karmín), malinovočervený, malinový (červený ako malina): malinovočervené, malinové pery, jahodový (červený ako jahoda), čerešňovočervený, čerešňový (červený ako čerešne), višňový (červený ako višne), hrdzavočervený, hnedočervený, gaštanovočervený, hrdzavý, ryšavý (červený do hneda): hrubé hrdzavočervené, hnedočervené, gaštanovočervené, hrdzavé, ryšavé vrkoče, mäsovočervený, mäsový (červený ako čerstvé mäso), medený (červený ako meď): medené vlasy, sýtočervený, živočervený, tuhočervený, tmavočervený, kniž. temnočervený (s výrazným tmavým odtieňom), cviklovočervený, cviklový (s tmavým fialovým odtieňom): cviklovočervená, cviklová šatka, granátový (červený ako polodrahokam granát), rubínový (červený ako drahokam rubín), pivonkový (červený ako pivonka), šarlátový, purpurový, purpurovočervený, kniž. nachový (červený ako purpur): plášť šarlátovej, purpurovej, nachovej farby, vínovočervený, vínový, hovor. bordový, neskl. bordó (červený až do čierna), červenastý, červenkastý, červenavý, červenkavý (trocha červený), načervenastý, načervenkastý, načervenavý, načervenkavý: červenasté, červenkavé, načervenkavé lístie, kniž. alebo poet.: zabronený, zapálený: zabronené lupienky kvetov [Figuli], zapálené puky [Švantner], kniž.: brunátny, rumenný, expr.: červenučký, červenušký, červenunký (úplne alebo príjemne, pekne červený) pozri sčervenený ## červiak pozri červ ## červienka pozri dyzentéria ## červík pozri červ, dážďovka 1 ## červivý napadnutý červami, larvami, hmyzom, červavý: červivé, červavé ovocie, nár.: črvavý [Kukučín], chrobavý, chrobačný: chrobavé, chrobačné jablká, slivky, prederavený, expr. prežratý (od hmyzu): prederavené, prežraté drevo, vlnené materiály, červotočivý, črvotočivý (napadnutý červotočou; o dreve) ## červotoč červ žijúci v dreve, črvotoč: v skrini hlodá červotoč, črvotoč ## červotočina červotočivé drevo, črvotočina ## červotočivý pozri červivý ## česačka pozri česadlo 1 ## česadlo 1. nástroj na česanie ľanu, konopí, vlny, česačka, česák 2. nástroj na česanie zvierat, česák ## česák pozri česadlo 1, česadlo 2 ## česať 1. pozri kmásať 2 2. pozri biť 2 ## česnúť pozri udrieť 1 ## česť 1. pozri úcta 2. pozri vyznamenanie 1 3. pozri panenstvo ## čestnosť pozri statočnosť 1 ## čestný 1. konajúci v súlade so svojím svedomím, presvedčením (o človeku); svedčiaci o tom: čestní ľudia, čestný prístup (op. nečestný), statočný, charakterný (op. bezcharakterný): byť statočný, charakterný; charakterné konanie, poctivý (konajúci v súlade so cťou): mať poctivý úmysel; poctivý nálezca, hovor. férový, neskl. fér, pís. i fair: To nie je od teba fér, férové!; férový hráč, čistý, rýdzi, počestný (bez akýchkoľvek morálnych prehreškov): čistý, rýdzi človek; žiť čistý, počestný život, kniž. zried. honetný [Kukučín] pozri bezúhonný 2. udelený ako pocta, na znak úcty, ocenenia, titulárny: čestná, titulárna hodnosť; čestné členstvo, honorárny (neplatený): honorárny konzul, profesor ## češtiť sa pozri počešťovať sa ## četník pozri policajt ## či 1. pozri alebo 1 2. pozri ale 2 3. pozri prípadne 1 4. pozri vari 1 5. pozri že 7 ## čiahať pozri siahať 1, siahať 2 ## čiap pozri čip ## čiapať pozri biť 2 ## čiapka rozlične tvarovaná pokrývka hlavy v mäkšom vyhotovení, čapica: športová, kožušinová čiapka, čapica, baretka, baret, zastar.: rádiovka, rádionka (plochá čiapka bez striešky), brigadírka (plochá vojenská čiapka), lodička (čiapka podobná loďke), baranica (vyššia čiapka obyč. z baranej kožušiny), ušianka (čiapka s kožušinovými záložkami na uši), papacha (vysoká baranica ruského typu), furážka (druh ruskej vojenskej čiapky), fez (orientálna čiapka tvaru zrezaného kužeľa), hovor. šiltovka (čiapka so šiltom), expr. šišak, zastar. čákov (pokrývka hlavy, najmä vojenská), žart. čapurda [Rázus] ## čiara 1. súvislý rad bodov: prerušovaná čiara, postranná čiara na ihrisku, línia: rovná línia, črta (výrazná čiara): nakresliť niečo niekoľkými črtami, linajka, linka (rovná, obyč. vodorovná čiara): linajky, linky v zošite, čiarka (krátka čiara): robiť si čiarky, škrt (čiara urobená škrtnutím): škrty v rukopise, obrys, kontúra (čiara ohraničujúca plochu alebo teleso javiace sa ako plocha): obrysy, kontúry pohoria na obzore, šrafy, šrafovanie (čiary pokrývajúce alebo vyznačujúce istú plochu): husté šrafovanie na mape, priamka (priama súvislá čiara), kolmica (priamka kolmá na priamku alebo rovinu): spustiť kolmicu, expr. čmára (neúhľadná čiara): čmáry na stene, hovor. zastar. štrich [Kukučín] 2. myslený rad bodov: vzdušná čiara, línia: demarkačná línia 3. pozri hranica 1 ## čiarať robiť čiary, čiarky, hovor. štrajchať: žiak čiara, čiarka, štrajchá po papieri, prečiarkovať (s cieľom robiť niečo neplatným): čiara, prečiarkuje, čo napísal, rastrovať (robiť raster), linkovať, linajkovať (viesť rovné čiary), čiarkovať (robiť trhanú čiaru), šrafovať (vyznačovať šrafami): šrafovať plochu na mape ## čiarkať robiť čiary, čiarky, hovor. štrajchať: žiak čiara, čiarka, štrajchá po papieri, prečiarkovať (s cieľom robiť niečo neplatným): čiara, prečiarkuje, čo napísal, rastrovať (robiť raster), linkovať, linajkovať (viesť rovné čiary), čiarkovať (robiť trhanú čiaru), šrafovať (vyznačovať šrafami): šrafovať plochu na mape ## čiarka 1. pozri čiara 1 2. pozri dĺžeň ## čiarkovať pozri čiarať ## čiarový šport. ktorý je na čiarach ihriska, šport. postranný: čiarový, postranný rozhodca, nespis. pomedzný ## čiastka 1. pozri časť, zložka 2. pozri suma 1 ## čiastkový ktorý sa týka iba istej časti celku (op. celkový): čiastkové úlohy, ciele, kniž. parciálny: parciálne otázky, témy, skúšky, kniž. partikulárny: partikulárne záujmy, lingv. partitívny: partitívny, čiastkový genitív pozri čiastočný ## čiastočka pozri častica 1, kúsok 1, zlomok 1 ## čiastočne vyjadruje okolnosť čiastočnosti, neúplnosti, z jednej časti, nie úplne (op. úplne, celkom), sčasti, sčiastky, neúplne: čiastočne, sčasti sa podarilo dobehnúť zameškané; sčiastky má pravdu; pracovať v čiastočne, neúplne osvetlenej miestnosti, spola, spoly, spolovice: čiastočne, spola usušenú trávu naložili na vlečku; spolovice udusené mäso dopiekla v rúre, napolo, napoly, odpoly, zastar. odpol: čiastočne, napolo omráčený zostal ležať na zemi; hovorí to napoly žartom, napoly vážne, nahrubo, zhruba: drevo treba najprv čiastočne, nahrubo opracovať; repa sa musí zhruba očistiť od blata pozri napoly 2 ## čiastočný urobený, vykonaný len sčasti, nie celkom; týkajúci sa iba časti, nie celku (op. celkový, úplný), neúplný, nekompletný: čiastočné, neúplné splnenie úlohy; čiastočná, nekompletná automatizácia, kniž. parciálny, čiastkový: parciálne, čiastkové výsledky, polovičný, polovičatý (len spolovice urobený, vykonaný, naplnený a pod.): úspech je len polovičný, polovičatý; polovičné, polovičaté plnenie sľubov pozri čiastkový ## čibuk pozri fajka ## či-či pozri haju, šš ## či-čí pozri haju, šš ## čí-či pozri haju, šš ## čičíkať pozri tíšiť 1 ## čičíkavý pozri chlácholivý ## čičrať sa pozri babrať sa 1 ## čida pozri áno, veru ## čidali pozri áno, veru ## čidaže pozri áno, veru ## čiepčať pozri pišťať 1 ## čierňava pozri mrákava ## čierno star. i čierne 1. majúc čiernu farbu, farbu ako sadza, na čiernu farbu, čiernou farbou (op. bielo), načierno, pís. i na čierno (op. nabielo), dočierna, pís. i do čierna (op. dobiela): čierno, dočierna sfarbené obočie, natrieť lavicu načierno, tmavo, natmavo, dotmava, pís. i na tmavo, do tmava: tmavo, natmavo natretá polička pozri čierny 1 2. z tej horšej stránky (op. ružovo), chmúrno, chmúrne, pochmúrne, temno, temne: všetko vidíš čierno, chmúrne, temne, beznádejne, pesimisticky (op. optimisticky), skepticky: vyzerá to s nami čierno, beznádejne; na všetko sa pozerá pesimisticky, skepticky ## čiernooký pozri tmavooký ## čiernovlasý pozri tmavovlasý ## čiernozem pozri zem 4, pôda 1 ## čiernučký pozri čierny 1 ## čiernušký pozri čierny 1 ## čiernulinký pozri čierny 1 ## čierny 1. ktorý má farbu ako uhlie, sadza, žúžoľ a pod. (op. biely): čierna farba, čierna noc, ebenový, havraní (o farbe očí, vlasov), vraný: vraný kôň, tuhočierny, uhľovočierny: tuhočierny, uhľovočierny drahokam, pren.: uhľový, uhoľný, zried. uhlistý; tmavý: tmavé oči, vlasy, šedivočierny (čierny so šedivým odtienkom), černastý, načernastý, černavý, zried. černistý (blížiaci sa k čiernej farbe): černasté, načernasté, černavé bralá; černistý mach [J. Kráľ], začernetý, očernetý, sčernetý (ktorý stmavol, sčernel): začerneté, očerneté, sčerneté múry, šperky, pričierny (príliš čierny), expr.: čiernučký, čiernušký, čiernulinký pozri opálený, tmavý 2. pozri smutný, nešťastný 3 3. pozri zlý 1, nečistý 2 4. pozri nedovolený ## čierťaž pozri hranica 1 ## číhať 1. pozorne čakať na vhodnú príležitosť (na zaútočenie a pod.), striehnuť, kniž. striezť: šelma číha, striehne, strežie na korisť, vyčkávať, sledovať: s napätím vyčkávajú, sledujú, ako sa vec vyvinie, hovor. pásť: pasie za každým jeho slovom, číha na každé jeho slovo, expr.: snoriť, poľovať: snorí za korisťou, poľuje na zver 2. pozri pozorovať 1 ## číhavý pozri sliedivý ## čim pozri čip ## čím pozri kým 1 ## čimčara napodobňuje zvuk, ktorý vydávajú drobné vtáky, napodobňuje čvirikanie vtáčikov, najmä vrabcov, čimčarara, činčarara: čimčara, čimčarara, vyspevovali vrabce pod oblokom každé ráno, čimčarara, čim: čimčarara, čim, ozýval sa vrabec zo strechy, čvirik, čvrli-čvrli: čvirik, čvirik, čvrli-čvrli, ozývalo sa z klbka vtáčikov na dvore ## čimčarara pozri čimčara ## čin niečo vykonané, uskutočnené, skutok: nerozvážny čin, hrdinský skutok, akt: akt pomsty, krok: nerozmyslený krok, kniž. počin: významný počin, akcia (zámerná činnosť): bojová akcia, operácia (čin pozostávajúci zo zložitejších úkonov): obranná operácia, úkon (časť súvislej činnosti): právny úkon, dielo: dielo odvahy ## činčarara pozri čimčara ## činidlo chem. látka, ktorou sa zisťujú iné látky, reagens, reagencia ## činiť 1. pozri konať 1, robiť 2, robiť 5 2. pozri predstavovať 1 ## činiť sa pozri usilovať sa 2 ## činiteľ 1. kto sa na niečom aktívne zúčastňuje, kto má na niečo vplyv: politický činiteľ, kniž. dejateľ: kultúrny dejateľ 2. pôsobiaca, hybná sila: časový činiteľ, faktor: hospodársky faktor, pôvodca, agens: lingv. pôvodca, agens deja, kniž. subjekt: vystupovať ako subjekt dejín 3. pozri orgán 3 ## činnosť 1. vykonávanie niečoho: vedecká, podnikateľská činnosť, práca, robota: telesná, namáhavá práca, dať sa do roboty; tešiť sa z výsledkov roboty, zamestnanie: zamestnanie predavačky; pripraviť žiakom náhradné zamestnanie, prax (činnosť v istom odbore s cieľom pripraviť sa na prácu; činnosť v istom odbore vôbec): pedagogická prax poslucháčov, lekárska prax, aktivita (zvýšená činnosť): umelecká aktivita, dielo: pokračovať v diele, kniž. var (intenzívna činnosť): myšlienkový var 2. fungovanie niečoho, chod: činnosť, chod stroja, beh: zabezpečiť beh podniku, prevádzka: uviesť elektráreň do prevádzky, práca: práca nôh, funkcia: dobrá funkcia obličiek, pohyb: uviesť motor do pohybu ## činný pozri aktívny 1 ## činohra 1. pozri hra 1 2. pozri divadlo 1 ## činorodosť 1. pozri aktivita 1, iniciatíva 1 2. pozri sila 1 ## činorodý pozri aktívny 1, tvorivý ## činovník pozri hodnostár ## činža pozri nájomné ## činžiak pozri dom 1 ## čip napodobňuje zvuk, ktorý vydávajú drobné vtáky, hydina; napodobňuje štebotanie drobných vtákov, kurčiat a pod., číp, čiv, čim: čip, číp, čiv, čiv, ozývali sa vtáčiky zo stromu, cip, čiap, pí: cip, cip, čiap, čiap, pí, pí, pišťali malé kurčiatka hľadajúce matku, zried. ču-ču [Hviezdoslav] ## čipčať pozri pišťať 1 ## čiperný pozri správne živý 3, svižný; bystrý 1 ## čipkastý pozri čipkovaný 2 ## čipkavý pozri čipkovaný 2 ## čipkovaný 1. ktorý je z čipiek, čipkový: čipkovaná látka; čipkované, čipkové šaty 2. ktorý je ozdobený čipkami, čipkastý, čipkavý: čipkovaná, čipkastá, čipkavá zástera ## čipkový pozri čipkovaný 1 ## čipotať pozri pišťať 1 ## číriť pozri čistiť 2 ## číročíry pozri číry 1, číry 2, čistý 3 ## číročistý pozri číry 1, číry 2, čistý 3 ## číry 1. ktorý je rýdzej kvality, ktorý neobsahuje prímesi, nečistoty, cudzie prvky, rýdzi: číre, rýdze zlato, čistý, neskalený: čistý roztok, vzduch, priezračný, priehľadný: priezračná voda, priehľadné sklo, pravý (o zlate, drahokamoch), expr.: číročistý, číročíry: číročistý, číročíry diamant, stopercentný: stopercentný lieh 2. ku ktorému sa nič nepridružuje, ktorý je tým sám osebe, úplný: číra, úplná tma; stalo sa to čírou, úplnou náhodou, čistý, skutočný, naozajstný, ozajstný, opravdivý: čistá, skutočná, naozajstná pravda; ozajstná, opravdivá nemožnosť, pravý, expr.: číročíry, číročistý: pravá radosť; číročíre, číročisté bláznovstvo, prostý, samý (za ktorým netreba hľadať nič iné): odhodlala sa na to z prostej, zo samej lásky, neskalený: neskalený cit, holý: opierať sa o holé fakty ## číselník okrúhla plocha s číslicami a ručičkami, ktoré slúžia na meranie času, rýchlosti a pod., ciferník: číselník, ciferník na hodinách ## číselný ktorý sa týka čísla, vyjadrený, určený pomocou čísel, odb. numerický: číselný, numerický výraz; číselná, numerická hodnota ## čísi pozri niečí ## číslica písomný znak pre číslo, cifra: arabská, rímska číslica, cifra, hovor. číslo ## číslo 1. presné vyjadrenie počtu, množstva, poradia; výtlačok periodickej publikácie; číselné označenia veľkosti časti oblečenia alebo obuvi: telefónne číslo, číslo domu; prvé číslo nového časopisu; číslo topánok, zastar. alebo expr. numero: výrobné numero auta; numero dnešných novín; numero košele 2. pozri šibal ## číslovač pozri číslovačka ## číslovačka prístroj na číslovanie, číslovač, hovor. paginovačka (strojček na číslovanie stránok) ## číslovať pozri stránkovať ## čistina voľné trávnaté priestranstvo v hore: usadili sa na čistine, holina (miesto bez porastu): zalesňovať holiny, rúbanisko, rúbaň (vyrúbaná lesná plocha): rúbanisko plné jahôd, bán, báň: využívať bány, báne, polianka (horská lúka), nár.: šlóg, šlôg, šlóga, šlôga, zried. vyrúbanisko [Vajanský], nesprávne mýtina ## čistiť 1. zbavovať nečistoty, špiny, drhnúť (čistiť kefou, silným trením): čistí, drhne zanedbaný byt, subšt.: pucovať, pulírovať: pucovať si topánky, pulírovať auto, subšt. šúrovať (dôkladne umývať): šúrovať chodbu, expr.: lízať, oblizovať (povrchne čistiť), hovor. sidolovať, leštiť, subšt. glancovať, glančiť (čistením robiť hladkým a lesklým): sidoluje, leští kľučky, očisťovať, zried. očíšťať 2. zbavovať neželateľných prvkov, prímesí, čeriť, číriť: čistiť, čeriť víno, ovocnú šťavu, prečisťovať, prečíšťať: prečisťovať osivo, chem. rafinovať (čistiť rafináciou): rafinovanie cukru, chem. rektifikovať (čistiť destiláciou): rektifikovať olej, očisťovať, zried. očíšťať pozri osievať 3. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstraňovať z povrchu kôru, šupu a pod., šúpať, lúpať, bieliť: nerád čistí, šúpe, bieli zemiaky; čistí, lúpe, bieli kožku z jablka, hôliť: hôli si hrušku; hôli šupku z hrušky, olupovať: ovocie si najskôr olupuje, škriabať, škrabať, oškrabovať, zoškrabovať (ostrým predmetom, škrabaním): škr(i)abe zeleninu do polievky; škriabe, (z)oškrabuje zaschnutú špinu z nábytku, subšt. pucovať, očisťovať, zried. očíšťať ## čisto 1. do čistej podoby; tak aby niečo neobsahovalo špinu, dočista, načisto, pís. i do čista, na čisto: čisto, dočista vypratý obrus zavesila na šnúru; deti museli dočista, načisto vyzametať dlážku; musíš úlohu prepísať čisto, načisto (bez chýb) 2. pozri iba 2 ## čistokrvný ktorý pochádza z čistého plemena (obyč. o zvierati), plnokrvný: čistokrvný, plnokrvný kôň, vlčiak, plemenný, zried.: rasový, rasovitý (chovaný na rozširovanie čistého rodu, druhu): plemenný, rasový dobytok, čistý: čistá rasa, šľachtený (ktorý má dobré vlastnosti získané vhodným krížením čistej rasy): stajňa so šľachtenými koňmi, odb. homozygotný (ktorý vznikol zo spojenia dvoch buniek s rovnakou skupinou dedičných vlôh) ## čistota 1. stav niečoho bez cudzích prímesí, zachovanosť, neporušenosť, rýdzosť: čistota, rýdzosť jazyka, pôvodnosť: pôvodnosť folklóru, originalita, originálnosť: originalita štýlu 2. stav vyhovujúci požiadavkám mravnosti, počestnosť, bezúhonnosť: čistota, bezúhonnosť charakteru; panenská čistota, počestnosť, nevinnosť, nepoškvrnenosť ## čistotný pozri čistý 1, poriadny 1 ## čistotymilovný pozri čistý 1, poriadny 1 ## čistučký pozri čistý 1, čistý 2 ## čistunký pozri čistý 1, čistý 2 ## čistulinký pozri čistý 1, čistý 2 ## čistý 1. ktorý dbá o čistotu; svedčiaci o čistote, čistotnosti (op. špinavý), nezašpinený, neušpinený, nezamazaný, neumazaný: jesť čistými, nezašpinenými, neušpinenými rukami; mať čistú, nezamazanú, neumazanú košeľu, expr.: nezafúľaný, neufúľaný: vrátiť sa z ihriska nezafúľaný, neufúľaný, umytý (ktorý získal čistotu umytím): umytý riad, uprataný, vyčistený, expr. vyleštený, subšt. vyglancovaný: uprataný, vyčistený, vyglancovaný byt, čistotný, zried. čistotymilovný (dbajúci o čistotu a poriadok): čistotná, čistotymilovná žena, dezinfikovaný, vydezinfikovaný, hygienický, odb. sterilný (zbavený choroboplodných zárodkov): dezinfikovaná bielizeň; vydezinfikovaná rana; hygienické, sterilné prostredie; sterilná injekčná striekačka, nezamorený, neznečistený: nezamorené, neznečistené ovzdušie, pramenitý, pramenistý (o čistej vode), expr.: čistučký, čistunký, čistulinký 2. ktorý nenesie stopy zásahu, porušenia prvotného stavu (o veciach), nepopísaný, nepomaľovaný, expr.: nepočmáraný, nepočarbaný (bez stôp po písaní, maľovaní): čistý, nepopísaný zošit; čisté, nepomaľované, nepočmárané, nepočarbané múry, neskl. bianko: bianko list, holý: holé steny, nepoškvrnený: nepoškvrnený sneh, expr.: čistučký, čistunký, čistulinký 3. s ničím nepomiešaný, ničím neznečistený, neznehodnotený, číry, rýdzi: čisté, číre, rýdze zlato, priezračný, priehľadný, neskalený, nezakalený, pren. krištáľový (o čistej vode), pravý, stopercentný: pravá, stopercentná vlna, jasný (o oblohe, farbe), neskl. netto (op. hrubý, brutto): netto váha, rafinovaný: rafinovaný cukor, tuk, chem. intaktný (chemicky čistý): intaktná látka, expr.: číročistý, číročíry, zastaráv. kóšerný, neskl. kóšer (pôvodne pripravený podľa židovských rituálnych predpisov; o jedle a nápojoch) 4. pozri čestný 1, bezúhonný, cnostný, úprimný 2 5. pozri samý 1 6. pozri číry 2, holý 4, skutočný 2 7. pozri dôkladný ## čit pozri pst, ticho 4 ## čítankový pozri typický ## čítať pozri pozorovať 2 ## čitateľ pozri vnímateľ ## čitateľný zreteľne napísaný, ktorý sa dá čítať, rozlúštiteľný: čitateľný, rozlúštiteľný rukopis, podpis, pekný: čitateľné, pekné písmo ## čiv pozri čip ## čivčať pozri pišťať 1 ## čivikať pozri pišťať 1 ## čivkať pozri pišťať 1 ## číž pozri čížik ## čiže 1. vyjadruje priraďovací vzťah, vzťah totožnosti medzi dvoma členmi, z ktorých druhý istým spôsobom vysvetľuje, objasňuje význam prvého člena, to jest (skr. t. j.): nastáva znehodnotenie papierových peňazí, čiže, t. j. inflácia, teda, totiž, totižto: v dvadsiatych a tridsiatych rokoch, teda v období medzi dvoma vojnami; cez víkend, totiž, totižto v sobotu pôjdeme na výlet, a to, nesprávne a síce: zdravý človek má vyvinutých päť zmyslov, a to zrak, sluch, hmat, čuch a chuť, alebo: import alebo dovoz by mal byť nižší ako vývoz 2. pozri ale 2 ## čížik drobný spevavý vták, číž ## čkať vydávať z úst mimovoľné trhané zvuky, štikútať: dieťa po najedení čkalo, štikútalo; neos. čká sa mi, štikúta sa mi ## čkavka vydávanie mimovoľných trhavých zvukov, štikútavka: mať čkavku, štikútavku ## článkovaný 1. tvorený artikuláciou, fon. artikulovaný: článkovaná, artikulovaná ľudská reč 2. pozri členitý 1 ## článkovať pozri členiť ## článok 1. kratší slovesný útvar s politickou, odbornou, umeleckou alebo inou tematikou: redakčný článok; mať článok v časopise, stať (väčší odborný článok): úvodná, novinová stať, štúdia (odborný, vedecký článok): teoretická, analytická štúdia, príspevok (kratší článok): v novinách mu uverejnili prvý príspevok, poznámka (veľmi krátky článok) 2. pozri zložka, časť, ohnivo 1 ## čľap 1. napodobňuje zvuk, ktorý vzniká nárazom vody, vyšpľachnutím vody alebo tekutiny, spadnutím niečoho do vody, blata a pod.; naznačuje špľachnutie, vyšpľachnutie, čľaps, čľup, čľups: čľap, čľaps, niečo spadlo do jazera; čľup, čľups, a už bol vo vode, čap, čaps: čap, čaps do blata, špľach, šplech: špľach, šplech mu vodu za golier, chľus, chľust, chrst (naznačuje vyšpľachnutie): chľus, chrst hrnčekom vody medzi oči, čvach: čvach, čvach, ozývalo sa spod čižiem v riedkom blate 2. pozri bác 1 ## čľapatý pozri ploský ## čľapčať pozri čľapkať 1 ## čľapkanica expr. riedke rozmoknuté blato alebo mokrý sneh, často s dažďom, čliapkanica, čľapkanina, čliapkanina: sneh sa zmenil na čľapkanicu, čľapkaninu, čliapkanicu, čliapkaninu, pľušť: jesenné pľušte, brečka (riedky rozmočený sneh): bahnitá brečka, pľačkanina, pliačkanina, pľačkanica, pliačkanica, špľachtanica, čvachtanica, ťapkanica, plieskanica [Moric], kaša (roztápajúci sa sneh) ## čľapkanina pozri čľapkanica ## čľapkať expr. 1. (o vode alebo inej tekutine) narážať na niečo a pritom vydávať príznačné zvuky, expr.: čľupkať, čľapotať, čliapať: voda čľapká, čľupká, čľapoce vo fľaši, expr.: špľachtať, šplechtať, špliechať, špľachotať, šplechotať: vonku šplechce, špľachoce dážď; fontána veselo špliecha, expr.: čapkať, čľapčať (o kvapkách dažďa; s čľapotom padať): vonku čapkal, čľapčal dážď, expr.: čvachtať, čvrkať, čvŕkať, ločkať, lologať: blato čvachtalo, čvrkalo pod nohami; voda čvŕkala, ločkala, lologala v topánkach 2. expr. po troche sa vylievať alebo po troche vylievať, čliapať: voda čľapká, čliape z hrnca; dieťa čľapká, čliape okolo seba, fŕkať, fŕskať, frckať (v kvapkách): masť fŕka, fŕska, expr.: rozčľapkávať, rozčapkávať, črpkať, rozčrpkávať (po troche vylievať): chlapček rozčľapkával z taniera polievku, špliechať, vyšplechovať (vo väčších prúdoch): voda špliecha, vyšplechuje z koryta; nezbedník špliecha na opaľujúcich sa 3. pozri vlhčiť ## čľapkať sa expr. máčať sa vo vode (obyč. s radosťou) a rozstrekovať pritom okolo seba vodu, čliapať sa, pľačkať sa: deti sa čľapkajú, čliapu, pľačkajú v jarku, expr.: špľachotať sa, špľachtať sa, šplechotať sa, šplechtať sa (špliechať pritom), trocha pejor.: čvachtať sa, čabrať sa: husi sa čvachcú, čabrú v mláke, expr. zried. čupkať sa, nár. expr. pliagať sa, expr. plahočiť sa: rád sa plahočí vo vani; v rybníku sa plahočia kačky ## čľapkavo pozri čľapotavo ## čľapkot pozri špľachot ## čľapky pozri čľapotavo ## čľapnúť 1. pozri čľupnúť 2. pozri špľachnúť 3. pozri cvrknúť 4. pozri plesnúť 2 ## čľapot pozri špľachot ## čľapotať pozri čľapkať 1 ## čľapotavo expr. vydávajúc čľapotavý zvuk, čľapotajúc, s čľapotom, expr.: čľapkavo, čliapkavo: kačky čľapotavo, čľapkavo pili vodu z válovčeka, expr. čvachtavo: čľapotavo, čvachtavo chodil po blate, expr. zried.: čľapky, čliapky ## čľaps pozri čľap 1 ## člen pozri príslušník 1 ## členiť rozdeľovať na úseky, odseky, deliť, rozčleňovať, rozdeľovať: autor členil, rozčleňoval román na tri samostatné časti; intonačne, rytmicky nesprávne členil, delil vety, frázovať (o hudbe, reči), článkovať (deliť na články, časti), lingv. artikulovať (členiť hlásky) ## členitý 1. rozdelený na čiastky, články, vetvy, rozvetvený: členitá, rozvetvená výroba, článkovaný: členité, článkované steblo, telo živočíchov 2. geogr. majúci množstvo výbežkov, zálivov a pod. (o území), rozčlenený: členitý, rozčlenený terén; členité, rozčlenené pobrežie ## čliapať 1. pozri čľapkať 1, čľapkať 2 2. pozri vlhčiť 3. pozri šliapať 1 ## čliapať sa pozri čľapkať sa ## čliapkanica pozri čľapkanica ## čliapkanina pozri čľapkanica ## čliapkať pozri čľapkať ## čliapkať sa pozri čľapkať sa ## čliapkavica pozri brečka 1 ## čliapkavo pozri čľapotavo ## čliapky pozri čľapotavo ## čln druh menšieho plavidla, člnok: rybársky čln, člnok, loďka: plaviť sa na loďke, bárka (čln s veslami alebo plachtami): veslica (čln s veslami), gondola (benátsky čln), hovor. šlep (vlečný čln), nár. hajov [Rázus, Jégé] ## člnok pozri čln ## človečenský pozri ľudský 1 ## človečenstvo 1. pozri ľudstvo 1 2. pozri ľudskosť ## človečí pozri ľudský 1 ## človečinec pozri výkal ## človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudí, osoba, osobnosť, individualita: je to významná osoba, ľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvora, ľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiam, život: straty na životoch boli veľké, hlava: výkon, spotreba na hlavu, tvár: nevidieť ani jednu známu tvár, postava: z tmy sa vynorila neznáma postava, dieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížiny, expr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvora, obyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvorenie, zastar. stvor [Kukučín, Kalinčiak], expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníka, hovor. duša: suseda je dobrá duša, hovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy), jedinec, jednotlivec, obyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduum, obyč. pejor.: kreatúra, persóna 2. pozri chlap 1 ## čľup pozri čľap 1 ## čľups pozri čľap 1 ## čľupkať pozri čľapkať 1 ## čľupnúť expr. padnúť alebo (mimovoľne) stúpiť do vody, príp. do niečoho riedkeho, expr. čľapnúť: niečo čľuplo, čľaplo do potoka, žblnknúť: kameň žblnkol do studne ## čmára pozri čiara 1 ## čmáranice pozri čarbanice, škrabanec 2 ## čmáraniny pozri čarbanice, škrabanec 2 ## čmárať pozri čarbať ## čmarigať pozri čarbať ## čmeľ pozri čmeliak ## čmeliak chlpatý zamatovočierny bzučiaci hmyz, čmeľ: bzučanie čmeliakov, čmeľov ## čmud pozri dym ## čmudiť pozri dymiť ## čmudiť sa pozri dymiť sa ## čmýriť sa pozri hmýriť sa 1 ## čnieť prevyšovať svojou výškou okolie, vyčnievať, týčiť sa: komín čnie, vyčnieva nad strechami, trčať (osamelo): na zhorenisku trčia už len steny, prečnievať (siahať z plochy von): kôl prečnieva z ohrady, dvíhať sa, vypínať sa, pnieť sa, pnúť sa, výšiť sa, vŕšiť sa, kniž. vežiť sa (o niečom mohutnom, nápadnom): v diaľke sa dvíhajú, vypínajú vrchy; hrdo sa tu výši, veží zámok, dominovať (pôsobiť ako markantný znak): nad mestom dominuje hrad, kniž.: strmieť (sa), strmiť sa (byť vysoko na strmom mieste): hrad sa strmí na skale, klenúť sa (byť položený vysoko oblúkovitým spôsobom): nad riekou sa klenul, čnel nový most, hovor. expr. tróniť ## čnostný pozri cnostný, mravný 1, bezúhonný ## čo 1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na vec, zviera, jav, stav, množstvo, príčinu, expr. čože: Čo je to? Čože si zasa porobil? Čo, čože to máš v ruke? Čím, čímže je tvoja matka?, hovor. expr.: ký čert, ký parom: ký čert, ký parom ťa sem doniesol 2. pozri ako 2 3. pozri keď 1 4. pozri koľko 2 5. pozri že 3, 4 6. pozri hocičo 2 7. pozri vari 1 ## čo nevidieť pozri správne čoskoro ## čoby pozri kdeže 1, nie 1 ## čochvíľa 1. pozri čoskoro 2. pozri často ## čokoládovo pozri hnedo ## čokoládovohnedý pozri hnedý ## čokoládový pozri hnedý, tmavý 1 ## čokoľvek pozri hocičo 1, hocičo 2 ## čongáľ pozri noha ## čoraz s pribúdaním času, každým okamihom, čím ďalej, stále: dievča sa mu čoraz, čím ďalej viac páči; robí stále lepšie a presnejšie, vždy: po každom tréningu je vždy lepší, nár. kamdiaľ, fraz.: deň čo deň, zo dňa na deň ## čosi 1. pozri niečo 1 2. pozri málo 1, niekoľko, trocha 1 3. pozri veľa 4. pozri chvíľu ## čosi-kamsi pozri čoskoro ## čosi-kdesi 1. pozri čoskoro 2. pozri niečo 1 ## čoskoro po malom časovom úseku, v dohľadnom čase, o krátky čas, čochvíľa, o chvíľu: čoskoro, čochvíľa, o chvíľu bude polnoc, skoro: svadba bude už skoro, onedlho, zanedlho, nezadlho: čoskoro, onedlho bude zima; syn sa zanedlho vráti z vojny; nezadlho potom mu umrela matka, zakrátko, zried. okrátko, expr.: zakratučko, zakratunko, zakratulinko: zakrátko, zakratunko sa vydá na ďalekú cestu; pôjdu okrátko na bojové polia [Figuli], čosi-kdesi, čosi-kamsi: čosi-kdesi, čosi-kamsi je tu zima, nezaveľa, zastar.: naskore, naskoro: povráva sa, že ti vraj nezaveľa pôjdeme na sobáš; I bez pravdy oslobodím ťa naskore. [Vajanský], hneď, už-už, raz-dva (o veľmi krátky čas): vrátim sa hneď; už-už, raz-dva príde jar, fraz. dnes-zajtra, nespis. čo nevidieť ## čo-to pozri niečo 1 ## čože pozri čo 1 ## čožeby 1. pozri kdeže 1 2. pozri nie 1 ## čpavok nepríjemne zapáchajúca zlúčenina dusíka s vodíkom, amoniak ## čpavý pozri ostrý 5 ## čpieť pozri páchnuť ## čremcha strom alebo ker so strapcami bielych voňavých kvetov, tŕpka: čremcha, tŕpka pri potoku ## črep 1. pozri úlomok 1 2. pozri kvetináč ## črepina pozri úlomok 1 ## črepník pozri kvetináč ## črchnúť pozri plesnúť 2 ## črieda 1. väčšia skupina zvierat, obyč. kopytníkov žijúcich zväčša spolu, stádo: črieda, stádo hovädzieho dobytka 2. pozri skupina 2 ## črienka pozri držadlo ## črievice pozri topánky ## črpkať pozri čľapkať 2 ## črpnúť 1. pozri načrieť 1 2. pozri naliať 3. pozri špľachnúť ## čŕstvy pozri čerstvý 1 ## črta 1. charakteristická vlastnosť človeka, veci, javu: povahové črty človeka, stránka: zlé, dobré stránky žiakov, znak: dedičné znaky; hlavné znaky doby, kniž. rys: každé mesto má svoje rysy, expr. punc (výrazná črta): esejistický punc knihy, charakter, ráz (čiastočný): dedina má charakter, ráz podhorského mestečka 2. menší prozaický literárny útvar: životopisná črta, skica, hovor. škica: cestopisná skica, škica, lit. causerie [vysl. kózri] (vtipná úvahová črta), fejtón, besednica (krátky publicistický útvar písaný vtipným spôsobom): písať fejtóny, besednice, zastar. zábavnica 3. pozri čiara 1 ## črtať písať alebo hovoriť o niečom v hlavných črtách, načrtávať: situáciu črtá, načrtáva v tmavých farbách, vykresľovať, kresliť (obyč. umeleckými prostriedkami): vykresľuje, kreslí v románe povojnové pomery, opisovať, podávať: udalosť opisovať, podávať v hlavných črtách, naznačovať (črtať v náznakoch) ## črtať sa byť viditeľný v základných črtách, rysovať sa, ukazovať sa, zračiť sa: na horizonte sa črtajú, ukazujú vrchy; črtá sa, rysuje sa mu sľubná kariéra; na tvári sa zračí, črtá napätie, javiť sa, prejavovať sa, zrkadliť sa, odzrkadľovať sa, odrážať sa (na tvári, v očiach): na tvári sa javí, prejavuje únava; v očiach sa zrkadlí, odráža hnev, kontúrovať sa: výsledok sa už kontúruje ## črvač pozri červ ## črvavý pozri červivý ## črvoč 1. pozri červ 2. pozri chrobač ## črvotoč pozri červotoč ## črvotočina pozri červotočina ## črvotočivý pozri červivý ## čt pozri pst, ticho 4 ## čubrať pozri špiniť 1 ## čučky pozri mlčky, ticho 2 ## čučo pozri pes ## ču-ču pozri čip ## čučuľkať 1. pozri pišťať 1 2. pozri hladkať ## čudácky pozri čudný ## čudák človek, ktorého správanie, prejavy sa vymykajú norme: v mladosti bol čudák, hovor. expr. patrón: je to čudný patrón, nechodí do spoločnosti, expr.: odľud, čudo [J. Horák], zastar. podivín ## čudesný pozri čudný ## čudeso pozri zázrak ## čudný ktorý sa vyznačuje mimoriadnosťou, zriedkavosťou; ktorý je málo známy, ktorý sa nedá presne pomenovať, určiť, neobyčajný, nezvyčajný, nevšedný, zvláštny (op. obyčajný, bežný, všedný): čudný, neobyčajný príbeh; čudné, nezvyčajné správanie; nezvyčajný, nevšedný, zvláštny strom, divný, podivný, podivuhodný, podozrivý, znepokojujúci (vzbudzujúci údiv, počudovanie, znepokojenie): začuť divné, podivné, podivuhodné zvuky; podozrivé, znepokojujúce ticho, čudácky (typický pre čudáka): vedie čudácky život, kniž.: bizarný, pitoreskný: bizarné, pitoreskné tvary, expr.: čudesný, prečudesný, prečudný, predivný, prepodivný, prapodivný, prazvláštny, expr. zried. pračudný (veľmi čudný): čudesná, prečudesná, prečudná krajina; prepodivný, pračudný pocit, nepochopiteľný, záhadný, tajomný (plný tajomstva, nepoznaný, nepreskúmaný): nepochopiteľná, záhadná osoba; tajomné symboly, nevysvetliteľný: nevysvetliteľná záhada, nevysvetliteľný úkaz ## čudo 1. pozri zázrak 2. pozri strašidlo 1 3. pozri čudák ## čudovať sa pociťovať a prejavovať prekvapenie, údiv, diviť sa, byť prekvapený: diváci sa čudujú, divia, sú prekvapení, že sa predstavenie ešte nezačalo, žasnúť, byť ohromený (čudovať sa vo veľkej miere): žasli sme nad výkonmi športovcov, expr.: vyvaľovať oči, otvárať oči, híkať, ochkať, achkať: čudujem sa toľkej odvahe, otváram oči nad toľkou odvahou; čuduje sa, híka, achká nad toľkou krásou, prekvapuje ma (iba v 3. os.): čudujem sa tomu, prekvapuje ma to, fraz. expr. oči mu vyliezajú z jamiek/jamôk (pri veľkom prekvapení) ## čugaňa pozri palica ## čuch jeden z piatich zmyslov slúžiaci na vnímanie vône a zápachu: mať dobrý čuch, ňuch (u zvierat, expr. i u ľudí) ## čuchať vnímať čuchom, zisťovať čuchom, očuchávať, voňať, ovoniavať: čuchala, ovoniavala, či mäso ešte nepáchne, ňuchať, oňuchávať (o zvieratách): pes ňuchá nebezpečenstvo; vlčiak oňucháva stopu, vetriť (zisťovať, pátrať čuchom): zver vetrí stopu ## čuchnúť pozri privoňať 1, ochutnať 2 ## čuchnúť pozri ozvať sa 2 ## čuchrať natriasaním, nadvihovaním uvoľňovať, čechrať, načuchrávať, načechrávať, šuchoriť, šušoriť: kačka si zobákom čuchre, čechrá, šuchorí perie, zried. čechriť, natriasať: natriasa, čuchre vankúše, rozčuchrávať, rozcuchávať, strapatiť, rozkuštrávať, kudliť, chlpiť (pri vlasoch, srsti, nitiach a pod. natriasaním porušovať poriadok, uvoľňovaním zamotávať): čuchre, strapatí, rozkuštráva, kudlí mu vlasy; čuchre, chlpí pradeno vlny, ježiť (srsť, chlpy, vlasy) ## čuchratý pozri strapatý ## čuchravý pozri strapatý ## čujný 1. pozri počuteľný 2. pozri citlivý 1, citlivý 2, vnímavý 1 ## čulo pozri bystro 1, rezko 1 ## čulosť pozri aktivita 1 ## čulý pozri živý 3, živý 5, svieži 1, svižný, pohyblivý 2 ## čumieť pozri správne zízať 2 ## čunder pozri vychádzka 1, výlet ## čundrák pozri výletník ## čungáľ pozri noha ## čupiačky pozri skrčene ## čupieť 1. byť v nízkej polohe so skrčenými nohami, kvočať: dieťa ustráchane čupí, kvočí v kúte, expr.: čupiť sa, čupkať si, kľučať, kvačať, drepieť: dieťa sa čupí, čupká si v tráve; kľučiac zbiera omrvinky, byť učupený (často pren.): domčeky sú učupené, čupia sa v zeleni, chúliť sa, prikŕčať sa, expr. krepiť sa, zried. ukŕčať sa 2. expr. byť stále na jednom mieste, kvočať, trčať, drepieť, dučať, sedieť: stále iba doma čupí, kvočí, trčí ## čupiť sa pozri čupieť 1 ## čupkať sa pozri čľapkať sa ## čupnúť si zaujať postoj so skrčenými nohami, kvoknúť si, kľuknúť si, drepnúť si, podrepnúť (si), nár. kvaknúť si: deti si čupli, kvokli, kľukli k ohnisku; Čupni si, drepni si ku mne! ## čupravý pozri strapatý ## čupratý pozri strapatý ## čuprina pozri štica, vlasy 1 ## čuprinatý pozri strapatý ## čupry pozri štica, vlasy 1 ## čúrať pozri močiť 2 ## čurbes pozri zábava 2 ## čurčať pozri tiecť 1, crkať ## čurkotať pozri tiecť 1 ## čurkotavý pozri žblnkotavý ## čušať pozri mlčať ## čušky pozri mlčky, ticho 2 ## čušpajz pozri príloha 1 ## čuť pozri počuť 1 ## čuteľný pozri počuteľný ## čutora 1. ploská fľaša: čutora plná rumu, kulač: vojenský kulač, hovor. ploskačka, expr. tľapa 2. dlhá násadka na fajku, trúbeľka: fajka s krásnou čutorou, trúbeľkou, hovor. pipasár ## čuv pozri zmysel 4 ## čvach pozri čľap 1 ## čvachtanica pozri čľapkanica ## čvachtať pozri čľapkať 1 ## čvachtať sa pozri čľapkať sa, brodiť (sa) ## čvachtavo pozri čľapotavo ## čvarga pozri banda 1 ## čvikotať pozri štebotať ## čvirik pozri čimčara ## čvirik pozri štebot ## čvirikať vydávať hlas podobný citoslovcu čvirik (o vrabcoch), expr. čvrlikať: vrabce na strome veselo čvirikajú, čvrlikajú pozri štebotať ## čvrkať 1. vydávať zvuk, aký vzniká pri stláčaní niečoho riedkeho, pri brodení a pod., cvrkať, cvŕkať: voda mu čvrká, cvŕka v topánke 2. pozri škŕkať ## čvŕkať 1. vydávať zvuk, aký vzniká pri stláčaní niečoho riedkeho, pri brodení a pod., cvrkať, cvŕkať: voda mu čvrká, cvŕka v topánke 2. pozri škŕkať ## čvrli-čvrli pozri čimčara ## čvrlikať 1. pozri čvirikať 2. pozri cvrkať 1 3. pozri škŕkať 4. pozri hrať 1 ## dabovať pozri tlmočiť 2 ## dač pozri niečo 1 ## dača pozri dom 1 ## dačí pozri niečí ## dačo 1. pozri niečo 1 2. pozri málo 1, niekoľko, trocha 1 3. pozri veľa 4. pozri chvíľu ## dačosi pozri niečo 1 ## ďaf pozri hav ## dagerotyp pozri fotografia ## ďah pozri smer 2 ## ďahom pozri niekde 3 ## dach pozri strecha 1 ## dajako pozri nejako ## dajak pozri nejako ## dajaký pozri nejaký ## dajeden pozri niektorý ## dajsamibože vyjadruje zľahčovanie, pohŕdanie, dajsamisvete: dajsamibože, dajsamisvete, trocha vody ti neublíži, nevídali, je tam toho: nevídali, trocha odreté koleno a toľko kriku; je tam toho, taká choroba, no bože, no veru: no bože, veď ti z nosa neodhryzne; no veru, toľké hrdinstvo, láry-fáry, trci-frci: láry-fáry, trci-frci, veď ma nepoznajú, hja, hjaj, ejha: hja(j), ejha, veď sa už odtiaľ dajako dostane ## dajsamisvete pozri dajsamibože ## dakade pozri niekade ## dakadiaľ pozri niekade ## dakam pozri niekde 2 ## dakde pozri niekde 1 ## dakedajší pozri bývalý, niekdajší ## dakedy 1. pozri niekedy 1, chvíľami 2. pozri niekedy 3, prv 2 3. pozri niekedy 2, 4 ## dáko pozri nejako ## dakoľko 1. pozri niekoľko 2. pozri chvíľu ## dakoľkočlenný pozri niekoľkočlenný ## dakoľkokrát pozri niekoľkokrát ## dakoľkomiliónový pozri niekoľkomiliónový ## dakoľkonásobný pozri niekoľkonásobný 1 ## dakoľkopodlažný pozri niekoľkopodlažný ## dakoľkoposchodový pozri niekoľkoposchodový ## dakoľkoraký pozri rozmanitý 1 ## dakoľko ráz pozri niekoľkokrát ## dakoľkoriadkový pozri niekoľkoriadkový ## dakoľkoročný pozri niekoľkoročný ## dakoľkostranový pozri niekoľkostranový ## dakoľkotisícový pozri niekoľkotisícový ## dákosi pozri nejako ## ďakovací pozri ďakovný ## ďakovať 1. vyslovovať, preukazovať vďaku: ďakovať za dary, za pomoc, vzdávať vďaku (s hlbokou úctou): vzdávať vďaku Bohu, kniž.: blahorečiť, dobrorečiť (ďakovať za spôsobené dobro): blahorečil, dobrorečil osudu za svoje zdravie, zastar. vďačiť sa: Či sa mi tak vďačíte za moju dobrotu? [Urban], zastar. blahodariť [Vansová] 2. byť zaviazaný vďačnosťou, byť vďačný, byť povďačný, vďačiť: ďakovať, vďačiť niekomu za záchranu života, kniž.: blahorečiť, dobrorečiť: budem vám blahorečiť do smrti, kniž.: žehnať, velebiť, zvelebovať (ďakovať a chváliť): žehnal náhode, že sa vyhol nešťastiu, zastar. blahodariť ## ďakovný ktorý vyjadruje poďakovanie, poďakovací, zried. ďakovací: ďakovný, poďakovací, ďakovací list, prejav, kniž. vďakyplný: vďakyplné žalmy, verše, kniž. votívny ## dakto pozri niekto ## daktorý pozri niektorý, ľubovoľný ## dáky pozri nejaký, ľubovoľný ## dákysi pozri nejaký ## ďalečizný pozri ďaleký ## ďalej 1. vo väčšej vzdialenosti, do väčšej vzdialenosti (op. bližšie): postav sa ďalej, aby si nezavadzal, zastar. diaľ 2. vyjadruje pokračovanie, trvanie deja, stavu, vlastnosti a pod., naďalej, aj potom: môžeš ďalej, naďalej chodiť s nami; naďalej, aj potom zostali dobrými priateľmi, ešte, stále: voda ešte, stále kvapká z kohútika, zastar. diaľ [Podjavorinská] 3. pozri ešte 1, ešte 2 4. pozri potom 2 5. pozri viac 3 6. pozri voľno ## ďaleko vo veľkej priestorovej vzdialenosti, v diaľke; do veľkej priestorovej vzdialenosti, do diaľky (op. blízko), doďaleka, naďaleko: bývajú ďaleko od centra mesta; z televíznej veže vidieť ďaleko, doďaleka; naďaleko sa šírila vôňa kapustovej polievky, hovor. odruky: do mesta je to odruky, expr. za horami za dolami: už je za horami za dolami, det.: pá, pápá: ocino je pá, pápá, priďaleko (príliš ďaleko): do mesta je pešo priďaleko, expr. preďaleko (veľmi ďaleko): ďaleko, preďaleko, niet živej duše, fraz. na kraji sveta pozri diaľka 1 ## ďalekohľad optický prístroj na zväčšovanie vzdialených predmetov: vojenský ďalekohľad, hovor. zastar. kuker: v divadle pozerať kukerom, astron. reflektor (zrkadlový ďalekohľad), fyz. teleskop (hvezdársky ďalekohľad), opt. triéder (dvojitý ďalekohľad) ## ďalekosiahly pozri závažný 1 ## ďaleko-široko pozri široko-ďaleko ## ďaleký ktorý je vo veľkej vzdialenosti (priestorovej alebo časovej; op. blízky), vzdialený: ďaleký, vzdialený bod; ďaleká, vzdialená budúcnosť; ďalekí, vzdialení príbuzní, hovor. ďalší: ďalšia rodina, dlhý (zasahujúci do diaľky): vydať sa na dlhú cestu, dávny (časovo vzdialený v minulosti): detstvo bolo preňho už dávnou minulosťou, expr.: ďalečizný, preďaleký (veľmi alebo príliš ďaleký): ďalečizné kopce, preďaleké hviezdy ## dália pozri georgína ## ďalší 1. pozri nasledujúci 1, budúci, iný 1 2. pozri ďaleký, vzdialený 1 ## daltonizmus pozri farbosleposť ## dáma 1. šachová figúra s najväčšou možnosťou pohybu, kráľovná: dať súperovi šach dámou, kráľovnou 2. pozri žena 1, pani 1 ## dámsky pozri ženský ## daň 1. povinná platba odovzdávaná štátu na krytie verejných potrieb, zastar. porcia: platiť dane, porcie, kniž. tribút 2. pozri záväzok, dlh 2 ## dandy pozri švihák ## danosť 1. pozri skutočnosť 2. pozri predpoklad 1 ## daňovník pozri platiteľ ## daný 1. ktorý práve jestvuje, jestvujúci, existujúci: za daných, jestvujúcich okolností; v daných, existujúcich podmienkach nie je možné konať inak, tento, terajší, prítomný: tento, terajší, prítomný stav vecí, taký: za danej, takej situácie 2. pozri určitý 2 ## dar vec daná alebo získaná bez protihodnoty, darček (niekedy zdrob. alebo expr.): dostať dar, darček na narodeniny, pozornosť (vec darovaná ako prejav náklonnosti, vďačnosti): odovzdať niekomu pozornosť, expr. podarúnok: milý podarúnok, kniž. prezent: kupovať drahé prezenty, zried. podarok [Vajanský], nádielka (čo je darované): nádielka bola veľká, suvenír (spomienkový dar): priniesť niekomu suvenír z dovolenky, ofera (dar na cirkevné ciele) ## daraz pozri niekedy 4 ## darček pozri dar ## darebácky pozri naničhodný 1 ## darebáctvo 1. pozri záhaľka 2. pozri naničhodnosť 1, podlosť ## darebáčiť pozri leňošiť ## darebák 1. pozri lenivec 2. pozri naničhodník, podliak ## darebný pozri lenivý 1, neporiadny 1 ## dariť sa 1. úspešne alebo bez problémov sa vyvíjať, mať úspech, byť úspešný: práca sa mu darí, neos. darí sa mu v práci; má úspech, je úspešný v podnikaní, napredovať, robiť pokroky (kvalitatívne sa rozvíjať): napreduje, robí pokroky v učení, rozvíjať sa, vzmáhať sa: zahraničný obchod sa rozvíja, vzmáha, ísť, fungovať, hovor. klapať: nemčina mu ide; v podniku všetko funguje, klape, prosperovať, prospievať (obyč. hospodársky): firma prosperuje, prospieva už roky, rozkvitať, prekvitať, kvitnúť (výrazne sa dariť v nejakej oblasti): kultúra tu kvitne, prekvitá 2. pozri vodiť sa 1 ## darmo 1. pozri nadarmo 1, nadarmo 2, zbytočne 2. pozri zadarmo ## darmojed pozri príživník 1 ## darmošľap pozri lenivec ## darmožráč pozri príživník 1 ## darmožrút pozri príživník 1 ## darobný 1. pozri lenivý 1, neporiadny 1 2. pozri zbytočný, márny 1 ## daromne pozri nadarmo 1, zbytočne ## daromnica 1. bezvýznamná vec, zbytočnosť, daromnosť: kupovať daromnice, zbytočnosti, daromnosti, nečin, zried.: daromnina, hlúpota, hovor. pletka: vyhodiť peniaze za pletky, expr.: taľafatka, šepleta, sprostosť, hlúposť, naničhodnosť: nikdy nevenoval žene nič poriadne, iba samé taľafatky, šeplety, hlúposti, expr.: chamraď [Kukučín], chamradie, hovor., obyč. pejor.: haraburda, haraburdie, rároh, rároha, krám (stará, opotrebovaná vec): vyhodiť z bytu haraburdy, rárohy; izba je plná krámov, hovor. expr. cárach, subšt.: blbosť, blbina, nár. expr. ošprta [Záborský] 2. pozri neporiadnica ## daromníčiť pozri leňošiť ## daromník pozri lenivec ## daromnikovať pozri leňošiť ## daromnina pozri daromnica 1 ## daromnosť pozri daromnica 1 ## daromný 1. pozri márny 1, zbytočný 2. pozri lenivý 1, neporiadny 1 ## darovací pozri venovací ## darovať poskytnúť do vlastníctva bez protihodnoty, dať ako dar, obdarovať, obdariť (niekoho): daroval žene šperk; obdaroval, obdaril ženu šperkom, podarovať, dať, venovať: podarovať, dať, venovať niekomu knihu na pamiatku, obšťastniť (potešiť darom): obšťastnil priateľku kvetmi, zahrnúť, expr. zasypať (obdarovať mnohými darmi alebo priazňou): zahrnula deti láskou, darčekmi, expr.: nadeliť, uštedriť: zem nám uštedrila veľa plodov, hovor. oferovať (obyč. peniaze): oferoval väčšiu sumu na stavbu školy, zried. rozdarovať (darovať viacerým ľuďom): rozdarovala staré rodinné šperky, požehnať (poskytnúť duchovné dary; o Bohu): Kiež ťa Boh požehná!, zastar. obecať ## ďas pozri čert ## dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod., poskytnúť, dodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácie, prideliť, udeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenanie, podať: podať chorému liek, prispieť (dať finančnú alebo inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutých, pridať, popridávať (dať navyše): pridať soli do polievky, darovať, venovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračky, počastovať, pohostiť, ponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátom, zveriť, poveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciou, nadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderov, uštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zaucho, vynaložiť, vydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiá, naniesť, expr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátno, namiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápoja, expr. vrhnúť (dať rýchlo alebo vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trh, kniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelo, zastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet) 2. pozri dbať 3. pozri prikázať 1 4. pozri nechať 1 ## dať sa 1. začať niečo robiť, pustiť sa, pribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do roboty, chytiť sa, prichytiť sa, chopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevo, prikročiť, pristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniu, odhodlať sa, podobrať sa, podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohu, priprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškami, kniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazí, hovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krik, expr.: schytiť sa, vychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tanca, expr. lapiť sa: načim nám lapiť sa roboty, zastaráv. oddať sa, kniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniu, expr. zahryznúť sa hovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítania, fraz. vyhrnúť si rukávy, kraj. prisošiť sa [Felix], popúšťať sa, popriberať sa, pozahrýzať sa (postupne) 2. začať sa pohybovať istým smerom, pobrať sa, zobrať sa, vybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotela, pustiť sa: sprievod sa pustil ulicami, podať sa: podať sa ďalej, vykročiť, vydať sa, ísť, zamieriť: vykročili, zamierili správnym smerom, vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestu, expr.: vychytiť sa, schytiť sa (rýchlo), zried. ubrať sa 3. pozri rozhodnúť sa 4. pozri podvoliť sa ## dať si pozri objednať 1 ## dáta pozri údaj ## dav veľké množstvo ľudí v neusporiadanom útvare, zástup: nedozerné davy, zástupy, húf: húfy divákov na štadióne, masa: masy obyvateľstva, prúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd demonštrantov, expr.: hromada, kopa, hŕba, kŕdeľ: hromada, kopa, hŕba, kŕdeľ detí, záľaha, záplava: záľaha, záplava vojakov, procesia (množstvo ľudí idúcich za sebou): procesia výletníkov, armáda: armáda štrajkujúcich pred bránami závodu, hovor. expr.: rákoš: rákoš žiakov na školskom dvore, hrúza: hrúza ľudí, expr., obyč. pejor. tlupa, hovor. fúra: fúra ľudí, subšt.: spústa, kopec ## dávať pozri dať ## dáviť pozri vracať pozri dusiť 1 ## dávka 1. vymerané, vymedzené množstvo: dávka jedla, dávka zo samopalu, porcia: porcia zemiakov, odb. dóza (dávka lieku) 2. pozri poplatok ## ďavkáč pozri pes ## ďavkať pozri brechať 1 ## dávkovať pozri deliť 1 ## dávnejšie pozri prv 2 ## dávno 1. pred dlhým časom, pred mnohými rokmi, zadávna: už dávno sa rozhodol študovať medicínu; zadávna chodili spolu za dievčatami, kedysi, voľakedy, za dávnych čias, za starých čias: to bolo kedysi, voľakedy, za dávnych čias, pradávno, dávno-pradávno, expr. dávno-predávno (veľmi dávno): ľudia tu bývali pradávno; človek sa dávno-pradávno naučil sám ovládať oheň 2. od dávnych čias, dlhý čas, dlho: poznajú sa už dávno, dlho, oddávna: oddávna chodievali spolu na ryby, odpradávna, odjakživa, odnepamäti (od veľmi dávnych čias): odpradávna, odjakživa, odnepamäti sa tadiaľto prechádzalo na druhú stranu vrchov, poet. zdávna [Fabry, Hviezdoslav], fraz.: čo svet svetom stojí, roky rokúce ## dávno-pradávno pozri dávno 1 ## dávno-predávno pozri dávno 1 ## dávnoveký pozri dávny, starobylý, starý 3 ## dávny jestvujúci v ďalekej minulosti, pochádzajúci z ďalekej minulosti; ktorý už pominul, uplynul, dávnoveký: pozostatky dávnych, dávnovekých kultúr, starý, prastarý, pradávny: starý, prastarý príbeh o boji dobra a zla; odohralo sa to v pradávnych časoch, praveký, hovor. i pren. predpotopný (pochádzajúci z praveku): praveké, predpotopné tvory, starobylý, starodávny (majúci dlhý vek): postavy starobylej, starodávnej mytológie, minulý, kniž. zašlý: pripomenúť minulé, zašlé časy, arch. drievny [Kukučín], ďaleký, vzdialený (časovo v minulosti): korene rodu siahajú do ďalekej, vzdialenej minulosti, odveký (trvajúci oddávna): odveké úsilie, odveká túžba ľudstva, dlhoročný, mnohoročný (ktorý sa zrodil, vznikol dávno a dlho pretrval): dlhoročné, mnohoročné priateľstvo pozri niekdajší ## davový pozri masový 2, hromadný ## daxlík pozri jazvečík ## dážď atmosférické zrážky padajúce v kvapkách na zem: drobný, teplý dážď; spustil sa dážď, spŕška (prudký krátky dážď), pŕška (krátky, prechodný dážď): jarná pŕška, prehánka (náhly dážď): zajtra budú prehánky, lejak (prudký hustý dážď): tropický lejak, expr.: leja, lejavica, sprcha ## daždivý sprevádzaný dažďom, bohatý na dážď, zadaždený: daždivý, zadaždený večer, pľušťavý, pľuštivý: pľušťavý, pľuštivý čas, expr.: uplakaný, usmoklený: uplakaný, usmoklený deň, hovor.: zapršaný, rozpršaný, pren. expr. uváľaný [Rúfus], mokrý: mokré leto, pren. zamokrený [F. Hečko], expr. kalný: kalné ráno, sychravý (daždivý a studený, nepríjemný): sychravé počasie, sychravá jeseň, nár. prčľavý ## dáždnik roztvárací ochranný prostriedok proti dažďu: roztiahnuť dáždnik, zastar. alebo hovor. parazól: skladací parazól, zastar.: ambreľ, ambrela, parapeľ [Kukučín] ## dážďomer pozri zrážkomer ## dažďovica dažďová voda, dažďovnica: umývať si vlasy v dažďovici, dažďovnici, dážďovka ## dážďovka 1. dlhý červenkastý červ žijúci v zemi, hovor. červík: po daždi vyliezajú dážďovky, červíky 2. pozri dažďovica ## dažďovnica pozri dažďovica ## dbanka pozri maselnica ## dbanlivý pozri starostlivý ## dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť, starať sa: dbajú, starajú sa o čistotu, dať, potrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlo, vidieť, hľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospech, držať: drží na oblečenie, pričiňovať sa, usilovať sa, snažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v byte, bedliť, bdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detí, všímať si, brať ohľad, dávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory iných, zachovávať, rešpektovať, uznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu ## dealer pozri predajca ## debakel pozri neúspech, porážka 1 ## debata pozri rozhovor ## debatér pozri diskutér ## debatovať pozri diskutovať, besedovať ## debil 1. pozri blázon 1 2. pozri hlupák ## debilina pozri sprostosť 2, táranina ## debilita 1. pozri idiotizmus 2. pozri sprostosť 1, sprostosť 2, táranina ## debilnosť pozri slabomyseľnosť, sprostosť 1, sprostosť 2, táranina ## debilný 1. pozri slabomyseľný 2. pozri hlúpy 1, sprostý 1 ## deblokovať pozri uvoľniť 3 ## debna obal (obyč. drevený) v podobe hranola, subšt. kisňa: debna, kisňa na ovocie, hovor. zastar. láda, nesprávne bedna ## debnenie obal alebo stena z dosák, do ktorej sa plní a ubíja betón, stav. slang.: šalovanie, šalung: rozkladacie debnenie, rozkladací šalung ## debniť obkladať niečo doskami, robiť debnenie, stav. slang. šalovať: debnili, šalovali už druhé poschodie ## debo pozri hlupák ## debrecínka pozri fajka ## debutant pozri začiatočník ## debutantský pozri prvý 2 ## decénium pozri desaťročie ## decentný správajúci sa, pôsobiaci slušne, jemne, vkusne, slušný, uhladený: decentné, slušné správanie; decentný, slušný, uhladený bankový úradník, nevtieravý, jemný (so zmyslom pre správnu mieru): nevtieravý spoločník; kombinácia jemných farieb, nenápadný, vkusný: decentná, nenápadná, vkusná úprava tváre, pridecentný (príliš decentný) pozri jemný ## deci pozri deciliter ## decidovať pozri rozhodovať 1 ## decík pozri deciliter ## deciliter jedna desatina litra, hovor. deci: vypiť dve deci vína, fam. decík [Urban] ## decimálny pozri desatinný ## decimovať pozri ničiť 1 ## decko pozri dieťa 1 ## ded 1. pozri dedo 1 2. pozri predok 3. pozri starec ## dedič pozri pokračovateľ ## dedičný 1. ktorý sa dedí po predkoch (obyč. o materiálnych veciach), zdedený, otcovský: dedičný, zdedený, otcovský majetok 2. ktorý prechádza z pokolenia na pokolenie, zakódovaný v génoch, genetický: dedičná, genetická choroba, rodový: rodové predpoklady, kniž. hereditárny ## dedičstvo 1. zdedený majetok, pozostalosť: dedičstvo, pozostalosť po rodičoch, kniž. dedovizeň: otcovské dedičstvo, otcovská dedovizeň 2. výsledky práce doterajších generácií, kniž. dedovizeň: zveľaďovať dedičstvo, dedovizeň, kniž.: odkaz, posolstvo: myšlienkový, kultúrny odkaz ## dedikácia pozri venovanie ## dedikačný pozri venovací ## dedikovať pozri venovať 1, pripísať 2 ## dedina sídelný útvar spojený s poľnohospodárstvom: podhorská dedina, obec (územnosprávna jednotka): rodná obec, zastar. ves [J. Horák], nár. valal: zemplínske valaly ## dedinčan obyvateľ dediny: mnohí dedinčania sa presťahovali do mesta, vidiečan (obyvateľ oblasti mimo veľkého mesta): má výzor vidiečana, zastaráv. sedliak: jeho predkovia boli sedliaci ## dedinský typický pre dedinu, súvisiaci s dedinou, vidiekom, vidiecky: dedinský, vidiecky život; dedinské, vidiecke obyvateľstvo, kniž.: rustikálny, ruralistický: umenie s rustikálnou, ruralistickou tematikou, zastaráv. sedliacky: sedliacky chlapec, obecný (patriaci obci, týkajúci sa obce): budova dedinskej, obecnej školy; obecný pastier, nár. valalský ## dediť sa pozri šíriť sa 3 ## dedko 1. pozri dedo 1, dedo 2 2. pozri starec ## dedkovský pozri starecký ## dedo 1. otcov alebo matkin otec, starý otec: môj dedo, starý otec pochádza z Liptova, kniž. ded, hypok.: dedko, deduško, hovor. starký: starký sa hrá s vnukom, subšt. ópapa 2. hypok. oslovenie starého alebo staršieho muža: dedo Jano, hovor.: ujo, sváko, strýc, strýko, hypok.: dedko, deduško, ujko, sváčko, strýčko, zastaráv.: báčik, báči, báčino, báčinko 3. pozri starec 4. pozri tlačenka ## dedovizeň pozri dedičstvo 1, dedičstvo 2 ## dedovský 1. pozri starootcovský 2. pozri starecký 3. pozri staromódny, zastaraný 1 ## dedukcia pozri záver 2 ## dedukovať pozri dokázať 1 ## deduško 1. pozri dedo 1, dedo 2 2. pozri starec ## de facto pozri vlastne 2, skutočne 2, doslova 2 ## defekt pozri porucha 1, chyba 2 ## defektný pozri chybný 1; nenormálny 1, postihnutý ## defenzíva pozri obrana 1 ## defenzívny pozri obranný ## defetista kto podlieha defetizmu, porazenec ## defetistický pozri bojazlivý, malodušný ## defetizmus chýbanie sebadôvery, malovernosť, porazenectvo, malodušnosť ## deficit 1. prevýšenie výdavkov nad príjmami, schodok: deficit, schodok v štátnom rozpočte, manko (zistený chýbajúci rozdiel medzi skutočným a účtovným stavom): pokladničné manko 2. pozri nedostatok 1 ## deficitný pozri stratový ## defilé pozri pochod 1 ## defilírka pozri pochod 1 ## defilovať pozri pochodovať ## definitívne pozri natrvalo, trvalo 2 ## definitívny pozri konečný 3, trvalý ## definovať pozri určiť 1 ## deformácia zmena, porušenie tvaru, podoby: deformácia údov, znetvorenina, expr. spotvorenina, pokrivenina: vyrovnať pokriveniny, zried. skrivenina [Figuli], popletenina, hovor. skomolenina (jazyka, reči, myšlienok a pod.): názov je akási popletenina, skomolenina nemeckého a slovenského slova ## deformovaný zbavený svojej normálnej, prirodzenej podoby, vlastnosti, svojho prirodzeného, normálneho charakteru, zdeformovaný: (z)deformovaná postava, neprirodzený: neprirodzený tvar hlavy, degenerovaný, zdegenerovaný (svedčiaci o vývinovej deformácii, úpadku): degenerovaný rast; degenerované, zdegenerované plemeno, znetvorený, expr. spotvorený: znetvorené, spotvorené končatiny, pokrivený, skreslený (podávajúci niečo odchodne od skutočnosti): pokrivené vzťahy, skreslená informácia, nenormálny, abnormálny, anomálny (vymykajúci sa norme, normálu): nenormálny, abnormálny, anomálny vývin pozri zmrzačený ## deformovať pozri meniť 1 ## deformovať sa pozri kriviť sa ## defraudácia pozri sprenevera 1 ## defraudovať pozri spreneveriť ## degeneračný pozri úpadkový ## degenerovaný pozri neprirodzený 1, deformovaný; úpadkový ## degenerovať pozri zvrhnúť sa 1 ## degradovať pozri podceňovať, znehodnotiť ## degresívny pozri zostupný ## degustácia zisťovanie chuti: degustácia vín, ochutnávka: ochutnávka údenín, hovor. koštovka, ochutnanie, ochutnávanie, zried. okus: zobrať si z taniera iba na okus ## degustátor pozri ochutnávač ## degustovať 1. pozri ochutnať 1 2. pozri odradiť ## degviť 1. pozri utláčať 2 2. pozri dláviť 1 ## dehonestovať pozri zneuctiť 1 ## dehumanizovať sa pozri odľudštiť sa ## decht tmavá kvapalina získaná z organických látok a používaná na impregnáciu, lepenie a pod., hovor. tér: kamenouhoľný decht, tér ## deifikovať pozri zbožštiť ## deiktický pozri názorný ## dej jestvujúce, prerozprávané, alebo inak stvárnené udalosti, ktoré sú, boli alebo budú, príbeh: dej, príbeh filmu je zaujímavý, fabula (časové a kauzálne podanie deja): prerozprávať dej, fabulu románu, sujet [vysl. süže] (dej realizovaný v rámci určitej, obyč. literárnej umeleckej kompozície) pozri priebeh ## dejateľ pozri činiteľ 1 ## dejepis pozri história 1 ## dejepisec pozri historik ## dejepisectvo pozri história 1 ## dejepisný pozri historický 1 ## dejinný pozri historický 1, historický 2, prevratný ## dejiny súhrn minulých dejov, udalostí; vývin niečoho, história: dejiny, história jazyka, literatúry, vedy, minulosť: kultúrna minulosť národa ## dejisko priestor, v ktorom sa odohráva nejaký významný dej, miesto: dejisko, miesto významných udalostí, kniž. javisko: javisko bojov ## dejový pozri epický ## dejstvo časť dramatického diela, akt: hra v štyroch dejstvách, aktoch ## dejstvovať pozri účinkovať 2, pôsobiť 4 ## deka pozri prikrývka pozri dekagram ## dekadencia pozri úpadok ## dekadentný pozri úpadkový ## dekadický pozri desiatkový ## dekagram desať gramov, hovor.: deka, deko: kúpiť si desať dekagramov, desať deka, dekov salámy ## dekel pozri pokrievka, vrchnák ## deklamácia 1. pozri recitácia 2. pozri krasorečníctvo ## deklamátor 1. pozri recitátor 2. pozri krasorečník ## deklamovať pozri recitovať ## deklarácia pozri vyhlásenie ## deklarovať pozri vyhlásiť 1 ## deklasovať pozri poraziť 1 ## deklinácia pozri skloňovanie ## deklinovať pozri skloňovať ## deko pozri dekagram ## dekódovať pozri rozlúštiť ## dekolt pozri výstrih ## dekolté pozri výstrih ## dekoltáž pozri výstrih ## dekomponovať pozri rozložiť 3, deliť 1 ## dekompozícia pozri rozklad 1 ## dekorácia pozri ozdoba, výzdoba ## dekoračný pozri ozdobný 1 ## dekoratívny pozri ozdobný 1 ## dekorovať pozri ozdobiť, vyznamenať ## dekórum 1. pozri ozdoba 2. pozri vážnosť 1 ## dekovať pozri skrývať; pozri skryť ## dekrét pozri rozhodnutie 1 ## dekrétovať pozri prikázať 1 ## delegácia vyslaní zástupcovia: delegácia pracovníkov závodu, deputácia: vyslať deputáciu na úrad, misia: vojenská misia, zastar. vyslanstvo, arch. posolstvo ## delegát pozri zástupca 2 ## delegovať pozri splnomocniť ## delikatesa pozri pochúťka ## delikatesný pozri delikátny 1 ## delikátny 1. veľmi dobrej akosti; svedčiaci o tom, vyberaný, jemný: delikátne, vyberané jedlá; delikátna, jemná chuť, lahodný, lahôdkový, delikatesný, pochúťkový, dezertný (ktorý je lahôdkou): lahodné francúzske vína; lahôdkové, delikatesné syry; pochúťková, dezertná čokoláda, prvotriedny, kvalitný, akostný: prvotriedne, kvalitné, akostné potraviny pozri jemný 2, jemný 6 2. pozri vyberaný 1, vyberaný 2, jemný 3. pozri chúlostivý 3 ## delikt pozri priestupok, vina ## delikvent pozri vinník, páchateľ ## delimitovať pozri ohraničiť 1, určiť 1 ## delirický pozri blúznivý 1 ## delíriový pozri blúznivý 1 ## deliť 1. rozoberať na diely, časti, rozdeľovať, členiť, rozčleňovať: deliť, členiť územie republiky na kraje, poliť, poltiť, rozpoľovať, dvojiť, rozdvojovať (deliť na dve polovice, dve časti): poliť marhule, štvrtiť (deliť na štyri časti): štvrtiť jabĺčko, štiepiť, kúskovať, hovor. kusovať (deliť na viac kúskov): štiepiť moc v štáte, kusovať chlieb, porciovať (deliť na porcie): porciovaný syr, dávkovať, dózovať (deliť na dávky): dávkovať, dózovať lieky, drobiť, rozdrobovať (deliť na malé čiastky): drobiť majetok, rozkladať, dekomponovať (deliť na zložky): dekomponovať atómové jadrá, parcelovať (deliť pozemky na parcely), ľud. táľovať: táľovať polia 2. pozri triediť 3. pozri rozdať 1 4. pozri oddeliť ## delo zbraň na strieľanie na veľké vzdialenosti, kanón: protilietadlové delo, protitankový kanón, húfnica (delo s krátkou hlavňou), tarasnica (stredoveké delo) ## delostreľba streľba z diel, kanonáda: z diaľky počuť delostreľbu, kanonádu ## delostrelec príslušník delostrelectva, hovor. kanonier: delostrelci, kanonieri ostreľujú most, zastar. artilerista ## delostrelectvo delostrelecké vojsko: slúžiť pri delostrelectve, zastar. artiléria ## deložovať pozri vysťahovať ## delta pozri ústie 1 ## deltaplán závesný klzák s krídlom tvaru trojuholníka, Rogallovo krídlo, hovor. rogallo ## deltovitý pozri trojuholníkovitý ## demagogický pozri zavádzajúci, klamný ## demagogizovať pozri mýliť 1 ## demarkačný pozri hraničný 1 ## demaskovať pozri odhaliť 3 ## demencia pozri slabomyseľnosť ## dementný pozri slabomyseľný ## dementovať úradne vyhlásiť niečo za nepravdivé, poprieť: dementoval, poprel vyhlásenie publikované v tlači, vyvrátiť (s použitím argumentov): vyvrátiť obvinenie partnera ## demilitarizovať pozri odzbrojiť ## deminutívum pozri zdrobnenina ## demokratickosť pozri demokratizmus ## demokratický pozri slobodný 1 ## demokratizmus demokratické princípy, demokratická orientácia, demokratickosť: demokratizmus, demokratickosť spoločnosti ## demolovať pozri zničiť 1, ničiť 1 ## démon pozri čert ## démonický 1. pozri strašný 1, zlý 1 2. pozri príťažlivý ## demonštračný pozri názorný ## demonštratívny pozri nápadný 2 ## demonštrovať pozri predviesť 2, dokázať 1 ## demontovať pozri rozobrať 1 ## demoralizácia pozri rozklad 3 ## demoralizovaný pozri skazený 3 ## demoralizovať spôsobiť úpadok mravov, morálny rozklad, zdemoralizovať, skaziť, pokaziť: zbehovia demoralizovali, pokazili vojenskú disciplínu, znemravniť (urobiť nemravným): pornografia znemravnila mnohých mladých ľudí, expr. zmrzačiť (duchovne): zmrzačiť charakter, hovor. expr.: zhumpľovať, popsuť, zopsuť: alkohol mu zopsul celý život pozri pokaziť 1 ## deň pozri čas 2 ## denaturák pozri lieh ## denervovať sa pozri znervóznieť ## dengľavieť pozri chorľavieť, slabnúť ## dengľavý pozri slabý 1, útly 1, chorľavý ## denná pozri zmena 2 ## denne každý deň, dennodenne, každodenne: denne, dennodenne cvičí pri otvorenom obloku; každodenne dochádza do práce autom, deň čo deň: deň čo deň prichádza neskoro domov ## dennica pozri zornica 1 ## denník 1. pozri diár, zápisník 2. pozri noviny ## dennodenne pozri denne ## dennodenný pozri každodenný 1, každodenný 2 ## denný 1. pozri každodenný 1 2. pozri všedný, obyčajný 1, každodenný 2 ## denominovať pozri pomenovať 1 ## dentista kto odborne ošetruje zuby, hovor.: zubár, zubný ## denudácia geol. obnažovanie nezvetraných hornín rozrušovaním a odnášaním povrchových hornín, odnos, ablácia (postupné odnášanie zemského povrchu pôsobením ľadu, vody a vetra) ## denunciácia pozri udavačstvo ## denunciant pozri udavač ## denuncovať pozri obviňovať ## depčiť 1. pozri ničiť 1, ničiť 2 2. pozri dláviť 1 ## depeša pozri správa ## depilovať odstrániť chlpy, odchlpiť: depilovať, odchlpiť si nohy depilačným krémom, oholiť, vyholiť (holením): oholila, vyholila si podpazušie ## depo pozri sklad 1 ## deponent pozri ukladateľ ## deponovať pozri uložiť 3 ## deportovať pozri vysťahovať ## depresia 1. citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, stratou istoty, záujmov, pocitom menejcennosti, spomaleným myslením, depresívnosť, skľúčenosť, stiesnenosť: podľahnúť depresii, skľúčenosti, stiesnenosti, ochabnutosť, ťažkomyseľnosť, zádumčivosť, skormútenosť, sklesnutosť, tieseň: zmocňuje sa ho tieseň, úzkosť (pocit neistoty z niečoho neznámeho), melanchólia (duševný stav depresie), melancholickosť, znechutenosť, kniž.: trudnomyseľnosť, skleslosť, splín (melanchólia spojená s nudou): mať splín, svetobôľ: trpieť svetobôľom 2. geol. územie ležiace nižšie ako hladina mora, preliačina ## depresívnosť pozri depresia 1 ## depresívny pozri ťaživý, skľučujúci, skľúčený ## deprimovaný pozri skľúčený ## deprimovať pozri skľučovať ## deprimujúci pozri ťaživý, skľučujúci ## depsiť 1. pozri ničiť 1, ničiť 2 2. pozri dláviť 1 ## deptať pozri ničiť 2 ## deputácia pozri delegácia ## deputát pozri plat ## deravý 1. ktorý má dieru, diery; poškodený dierami, prederavený: deravý, prederavený hrniec, expr.: rozderavený, rozdrapený: rozderavené, rozdrapené handry, roztrhaný, expr. zried. rozdierčený: roztrhané vrece, nár. expr. randavý: randavá sukňa, zodratý, zničený (ktorý sa používaním prederavil, zničil): nosiť deravé, zodraté, zničené topánky, bútľavý (o strome alebo zube) 2. pozri slabý 2 ## derivát pozri odvodenina ## des pozri strach ## desaťhaliernik desaťhalierová minca, hovor. zastar. alebo expr. päták (drobná minca vôbec): nemal ani päták ## desatinný založený na delení na desať dielov, decimálny: desatinná, decimálna klasifikácia; desatinná, decimálna váha (na ktorej sa váha predmetov vyznačuje desaťkrát ľahším závažím) ## desaťkorunáčka pozri desaťkorunák ## desaťkorunák desaťkorunová minca, desaťkorunáčka (desaťkorunová bankovka): platiť desaťkorunákmi, desaťkorunáčkami ## desatorako pozri rozlične ## desaťročie desaťročné obdobie, kniž. decénium: v druhom desaťročí, decéniu nášho storočia ## descendentný pozri zostupný ## desiata jedenie medzi raňajkami a obedom; príslušné jedlo: mať na desiatu chlieb s maslom; mliečne desiate pre deti, zastar. gáblik, zried. predobed [Kukučín] ## desiatka niečo označené číslom desať; niečo vyjadrujúce číslom desať istú hodnotu, hovor. desina: cestovať desiatkou, desinou; piť pivo desiatku, desinu ## desiatkový súvisiaci s číslom desať, rozdelený po desiatkach, dekadický: desiatková, dekadická sústava mier a váh ## desiatnik druhý stupeň poddôstojníckej hodnosti, zastar. kaprál: dosiahol iba hodnosť desiatnika, kaprála ## desiatok hist. desatina poľnohospodárskych produktov odvádzaná za feudalizmu ako cirkevná daň, hist. dežma: vymáhať od poddaných desiatok, dežmu ## design pozri vzhľad ## desina pozri desiatka ## desiť pozri strašiť 2 ## desiť sa pozri báť sa 1, ľakať sa ## desivý pozri strašný 1, hrozný 1 ## deskriptívny pozri opisný ## desný 1. pozri strašný 1, hrozný 1 2. pozri veľký 1 ## despota pozri diktátor ## despotický pozri diktátorský, panovačný, krutý 1 ## despotizmus pozri absolutizmus ## destilát pozri liehovina ## dešifrovať pozri rozlúštiť ## dešpekt pozri neúcta, opovrhnutie ## dešperátny pozri beznádejný, zúfalý 2 ## deštrukcia pozri rozklad 3 ## deštrukčný pozri rozkladný, rozvratný, ničivý ## deštruktivistický pozri rozkladný, rozvratný, ničivý ## deštruktívny pozri rozkladný, rozvratný, ničivý ## deštruovať pozri ničiť 1 ## detail jednotlivá, často drobná vec, časť: zachádzať do detailov, jednotlivosť, podrobnosť: nevšímať si jednotlivosti, podrobnosti, kniž. jednotlivina, maličkosť, drobnosť (drobná vec nemajúca veľkú závažnosť): zaoberať sa maličkosťami, drobnosťami ## detailizovať pozri rozobrať 3 ## detailne pozri podrobne, obšírne ## detailný pozri podrobný, dôkladný ## detektív civilný vyšetrovateľ kriminálnych prípadov, policajt (tajný), hovor. tajný, hovor. pejor. fízel ## determinovaný pozri vymedzený ## determinovať pozri určiť 1 ## deti nedospelí ľudia asi do 15. roku odkázaní na opateru dospelých: film pre deti, expr.: detičky, deťúrence, detváky: sused má dve pekné detičky, deťúrence, zvel. detiská (obyč. trocha pejor. o neposlušných a pod. deťoch): detiská vykrikujú na chodcov, hypok. deťušky [Vajanský], expr. drobizg: opatrovať drobizg, pren. expr. ratolesti: dávať svojim ratolestiam všetko ## detičky pozri deti ## detinskosť pozri infantilizmus 1, infantilizmus 2, prostota ## detinský pozri naivný 1, nedospelý, nerozumný ## detinstvo pozri infantilizmus 2 ## detiská pozri deti ## detonácia pozri výbuch 1 ## detonátor pozri rozbuška ## detonovať pozri vybuchnúť 1 ## detronizovať pozri zosadiť 1, zvrhnúť 2 ## detský pozri nedospelý, naivný 1, nerozumný ## detto pozri rovnako 1 ## deťúrence pozri deti ## deťušky pozri deti ## detva pozri mládež ## detváky pozri deti ## deva pozri dievča 1 ## devalvovať pozri znehodnotiť ## devastovať pozri ničiť 1, zničiť 1, spustošiť ## dever pozri švagor ## deviatka niečo označené číslom deväť; niečo vyjadrujúce číslom deväť istú hodnotu, hovor. devina: ísť do práce deviatkou, devinou; vyhrať v kartách s deviatkou, s devinou ## devica pozri dievča 1 ## devina pozri deviatka ## devíza 1. platobný prostriedok v zahraničnej mene a splatný v zahraničí: hospodáriť s devízami, valuta (bankovka, minca cudzej meny): platiť vo valutách 2. pozri zásada ## devla pozri kôň 1, kobyla ## devótny pozri ponížený, pokorný ## devucha pozri dievča 1 ## devuška pozri dievča 1 ## dezén pozri vzor 4 ## dezercia pozri útek ## dezert pozri zákusok ## dezertér pozri zbeh ## dezertný pozri delikátny 1, stolový ## dezertovať pozri ujsť 1 ## dezidérium pozri túžba ## dezignovať pozri určiť 1 ## dezilúzia pozri sklamanie ## dezinfikovaný pozri čistý 1, hygienický ## dezinformácia pozri správa ## dezinformovať pozri klamať 2 ## dezinsekčný pozri odhmyzovací ## dezintegrácia pozri rozklad 3 ## dezintegračný pozri rozkladný ## dezolátny pozri zúfalý 2, biedny 2, zlý 2 ## dezorganizácia pozri zmätok 2 ## dezorganizátor pozri rozvratník ## dezorganizovať pozri rozložiť 4 ## dezorientácia pozri zmätok 2 ## dezorientovaný pozri zmätený 1, popletený ## dezorientovať pozri mýliť 1, pomýliť, miasť ## dežma pozri desiatok ## dežmár pozri výberca ## dí pozri hijo ## diabetes pozri cukrovka ## diabetik chorý na cukrovku, hovor. cukrovkár ## diablica pozri čertica ## diabol pozri čert ## diabolsky 1. pozri strašný 1, zlý 2. pozri naničhodný, prekliaty 3. pozri veľmi ## diabolský 1. pozri strašný 1, zlý 1 2. pozri naničhodný 1, prekliaty 3. pozri veľký 1 ## diadém pozri čelenka ## diagonála pozri uhlopriečka ## diagonálny pozri priečny 2 ## diagram pozri graf ## diakritický pozri rozlišovací ## diaľ pozri diaľka 1, diaľka 2 pozri ďalej 1, ďalej 2 ## diaľava pozri diaľka 1 ## dialekt pozri nárečie ## diaľka 1. veľká dĺžka priestoru medzi dvoma predmetmi alebo miestami (op. blízko, blízkosť), ďaleko: počuť ho z diaľky, hľadieť do ďaleka, diaľava (veľká diaľka): zmiznúť v diaľave, poet. diaľ: nekonečná diaľ, vzdialenosť (ohraničená diaľka): doprava tovaru na krátku vzdialenosť 2. ďaleký kraj: vrátiť sa z diaľky, poet. diaľ ## diaľkomer pozri telemeter ## diaľnica pozri autostráda ## dialóg pozri rozhovor ## diamant najtvrdší nerast používaný v čírom stave ako drahokam: lesk diamantu, briliant (brúsený diamant) ## diametrálne pozri celkom 1 ## diametrálny 1. pozri protikladný, opačný 2 2. pozri absolútny ## diár zápisník s kalendárom na denné záznamy, denník: viesť si diár, denník, diárium, kniž. itinerár (cestovný denník) pozri zápisník ## diárium pozri diár, zápisník ## diať sa (iba v 3. os.) vyskytovať sa v istom stave, procese v určitom čase, robiť sa: Čo sa to tam deje, robí?, stávať sa: ľuďom sa stáva všeličo, konať sa, byť, uskutočňovať sa, realizovať sa (obyč. o konkrétnych veciach): predstavenie sa nekonalo, nebolo; uskutočňujú sa, realizujú sa vážne zmeny, odohrávať sa, prebiehať (v dlhšom časovom úseku): manifestácie sa odohrávali, prebiehali pokojne, expr.: variť sa, mlieť sa: nikto nevie, čo sa tam varí, melie, hovor. zried.: triafať sa, prihadzovať sa: v živote sa triafajú, prihadzujú všelijaké veci ## didaktický pozri poučný ## didaktizovať pozri napomínať ## diecéza jednotka územnej správy katolíckej cirkvi, biskupstvo: obsadenie diecéz biskupmi; nitrianske biskupstvo ## diecézny pozri biskupský ## diel pozri časť, kus 1 ## dielčí správne čiastkový ## dielec 1. časť stupnice rozdelenej na rovnaké jednotky, dielik: posunúť ručičku o jeden dielec, dielik nahor 2. pozri časť ## dielektrikum pozri izolant ## dielik pozri dielec 1, kúsok 1 ## dielňa miestnosť, v ktorej sa koná remeselnícka alebo výrobná činnosť, výrobňa: krajčírska dielňa, montážna dielňa, výrobňa panelov, hovor. zastar.: varkštat, varštat, varštať, varštak, verkštat, verštat, zastar. oficína ## dielo výsledok pracovnej činnosti, výtvor: umelecké dielo, umelecký výtvor, kniž. útvor, produkt: to sú produkty podnikateľovej dlhoročnej práce, spis (náučné alebo umelecké literárne dielo): vedec vo svojom spise predkladá novú hypotézu; básnické zobrané spisy, kus (dramatické alebo hudobné dielo): klasický kus, práca: na výstave boli jeho najnovšie práce, robota: doktorská robota, tvorba (výsledky umeleckej alebo vedeckej činnosti): vybrať niečo z Hviezdoslavovej tvorby, artefakt (umelý výtvor): artefakty ľudového umenia, kniž. opus (obyč. hudobné dielo): Beethovenove opusy, prvotina, kniž. juvenílie (prvé dielo umelca): románová prvotina, kniž. plod: literárne plody, kreácia: módna kreácia, obyč. pejor. alebo iron. výplod: básnické výplody ## diera 1. prázdne miesto v niečom vzniknuté porušením celistvosti, otvor: diera, otvor v plote; vyvŕtať diery, otvory, dutina: dutina v strome 2. pozri úkryt, brloh 1 3. pozri medzera 2, škára ## dierka pozri škára ## dierkastý pozri dierkovaný ## dierkatý pozri dierkovaný ## dierkavý pozri dierkovaný ## dierkovač dierkovací stroj, strojček, dierkovačka: štiknúť si lístok na dierkovači, dierkovačke, perforátor, perforovačka: perforovačkou urobiť dierky na hárku ## dierkovačka pozri dierkovač ## dierkovaný ktorý je opatrený, vyzdobený dierkami, dierami, dierkatý, dierkastý, dierkavý: dierkované, dierkaté topánky; dierkovaný, dierkastý papier, dierovaný: dierovaná záclona, perforovaný: perforovaný materiál, plech, predierkovaný, dierkovitý ## dierkovať presekávať diery, dierky, dierovať, perforovať: dierkovať, perforovať cestovné lístky na dierkovači, prepichovať, prepichávať (pichaním dierkovať): prepichovať kožu, látku ihlou, hovor.: štikať, preštíkať, preštikávať, preštikovať, preštipávať, preštipovať, subšt. cvikať: často si zabúdal štikať, preštikávať lístky ## dierkovitý pozri dierkovaný ## dierovač pracovník pracujúci pri dierkovaní, perforovač ## dierovaný pozri dierkovaný ## dierovať pozri dierkovať ## dieťa 1. nedospelý človek do 15. roku, hovor. decko: teší sa ako dieťa, decko, expr. drobec: vziať drobca na ruky, expr.: špunt, štopeľ, štupeľ (malé dieťa): päťročný špunt, štopeľ, štupeľ, expr.: fafrnok, šprndúľ, šprndeľ, ratolesť: najmladšia ratolesť rodiny, expr. neviniatko (malé dieťa), expr.: žubrienka, žabec: malý žabec, expr. stvoreniatko, hovor. expr. škvŕňa, expr.: svrček, cvrček (malé dieťa), kniž. pachoľa (malé dieťa), hovor. expr.: pimprľa, pimperľa, pimprlík, novorodenec, expr.: novonarodeniatko, novorodeniatko (práve, nedávno narodené dieťa), zried. novonarodenec [Timrava], zastar. novorodeňa [Krčméry], dojča (dieťa v prvých mesiacoch po narodení), nájdenec, expr. najdúch (nájdené dieťa), kniž. nemluvňa, hovor.: bábä, bábo (novonarodené dieťa), subšt. kojenec, batoľa (dieťa medzi 1. a 3. rokom života), hovor. expr. baby [vysl. bejbi], hrub. bastard (o dieťati ako o miešancovi), hrub.: panghart, pankhart (dieťa nemanželského pôvodu), pren. pejor.: šteňa, štenec 2. pozri človek 1 ## diétny pozri ľahký 4 ## dievča 1. nedospelá alebo dospievajúca osoba ženského pohlavia, dievka: driečne dievča, driečna dievka, expr.: dievčica, dievčina, devucha: švárna dievčica, dievčina, devucha, expr. mladica (svižné mladé dievča), expr.: žaba, žabka, žabec, žabča, žubrienka (mladšie dievča), trocha pejor. pipíška, hovor. expr. hepa (staršie dievča alebo pôsobiace už ako dospelé), kniž. alebo expr.: deva, devica, hypok. devuška [Tajovský], zastaráv. panenka, zastar. panna, slang.: baba, babka: baby, babky z našej triedy, slang.: pipka, kosť, cipka: fajn pipka, subšt. kočka 2. pozri milá 3. pozri žena 1 ## dievčica pozri dievča 1 ## dievčina pozri dievča 1 ## dievka pozri dievča 1 ## dieža drevená nádoba, obyč. väčšia: rozsušená dieža, džber: džber na vodu, kaďa: kaďa sliviek, šafeľ (dieža s dvoma držadlami): naliať vodu do šafľa, škop, škopík, škopok, škopec (menšia dieža) ## diferencia 1. pozri rozdiel 2. pozri nezhoda ## diferencovaný pozri odlišný ## diferencovať poznávať, určovať rozdielnosť v porovnaní s iným; robiť odlišným, rozdielnym, odlišovať, rozlišovať: diferencovať dobro a zlo; odlišovať, rozlišovať významové odtienky slov; autor odlišuje postavy hry jazykovými prostriedkami, rozoznávať, rozpoznávať: dieťa nevie rozoznávať farby, kniž. rozrôzňovať (diferencovať podľa istých kritérií): veda rozrôzňuje svoj výskum, špecifikovať (zároveň spresňovať): špecifikovať výrobnú činnosť ## diftéria pozri záškrt ## diftong pozri dvojhláska ## difúzia odb. pohyb atómov alebo molekúl látok z miesta vyššej koncentrácie do miest s nižšou koncentráciou, rozptyl: rozptyl svetla, magnetického toku ## difúzny 1. pozri rozptýlený 1 2. pozri nejasný 2 ## dichotómia delenie na dvoje, dvojdielnosť: dichotómia jazykov ## dichotomický pozri dvojčlenný ## dijo pozri hijo ## dijó pozri hijo ## diktát diktovanie, nanucovanie niečoho niekomu, najmä v politike, nátlak: politický diktát, nátlak ## diktátor neobmedzený, násilnícky vládca: krvavý diktátor, tyran: revolta proti tyranovi, samovládca, krutovládca, absolutista, despota: samozvaný despota, utláčateľ, utlačovateľ: boj proti utláčateľom, ukrutník, mučiteľ, trýzniteľ, zotročovateľ (kto zotročuje): zotročovateľ národov, pren. kat pejor. katan kniž. cézar pejor. džingischán ## diktátorský (i expr.) založený na neobmedzenej moci jednotlivca alebo jedného (obyč. politického) subjektu; svedčiaci o diktatúre, diktáte, autokratický: diktátorský, autokratický štát, samovládny: samovládny systém, vodca, despotický: despotická vláda, moc, panovačný, autoritatívny: panovačný otec; panovačné, autoritatívne správanie ## diktatúra pozri absolutizmus ## diktovať pozri predriekať pozri prikázať 1 ## dilatovať pozri rozšíriť 1 ## díler pozri predajca ## diletant pozri amatér ## diletantizmus pozri amaterizmus ## diletantsky 1. pozri neodborný 2. pozri povrchne 1 ## diletantský pozri povrchný, neodborný ## diletantstvo pozri amaterizmus ## dimenzia pozri rozmer 1, rozmer 2 ## dimorfný pozri dvojtvarý ## dínom-dánom pozri veselo 3, bezstarostne ## dinosaurus vymretý obrovský jašter druhohôr, veľjašter ## diogenovský pozri skromný 1, jednoduchý 2 ## dionýzovský pozri zmyselný ## dipkať pozri drobčiť ## diplomacia pozri taktika ## diplomat pozri taktik ## diplomatický pozri opatrný, vyhýbavý ## diplomatizovať pozri taktizovať ## diplomatka pozri taška ## direkcia pozri správa 2 ## direkt pozri práve 1, priam 3 ## direktíva pozri smernica ## direktný pozri bezprostredný 1 ## direktor pozri riaditeľ ## dirigent kto vedie hudobné teleso pri interpretácii hudobného diela: dirigent symfonického orchestra, kapelník (dirigent kapely) ## dirigo pozri riaditeľ ## dirigovať 1. pozri spravovať 2. pozri viesť 1, viesť 4 ## disciplína pozri oblasť 2 ## disciplinárny týkajúci sa disciplíny; zaoberajúci sa porušovaním disciplíny, poriadkový: disciplinárny, poriadkový predpis, priestupok, nespis. kárny ## disciplinovaný pozri poslušný ## disciplinovať sa pozri podrobiť sa 1 ## disent pozri ilegalita ## disfunkčný pozri nefunkčný ## disharmónia 1. nedostatok súladu, ucelenosti (op. harmónia), nesúlad: disharmónia, nesúlad medzi ponukou a dopytom, nezhoda: nezhoda medzi slovami a činmi, nesúzvuk: disharmónia, nesúlad zvukov, nevyváženosť: nevyváženosť umeleckého prejavu, kakofónia (op. eufónia), neľubozvuk, neľubozvučnosť (nesúzvučné zoskupenie hlasov alebo tónov), disonancia (nesúzvuk tónov) 2. pozri rozkol ## disharmonický 1. pozri neľubozvučný 2. pozri neusporiadaný ## disidencia pozri vzbura ## disident pozri odpadlík, burič ## disidentský pozri buričský ## disk 1. tanierovitá súčasť strojov, prístrojov, kotúč: disky kolies, brúsny kotúč 2. pozri kotúč 1 ## diskant pozri soprán ## diskdžokej pozri diskotekár ## diskontinuita kniž. prerušená súvislosť, spojitosť, nesúvislosť (op. kontinuita): historická diskontinuita, nesúvislosť ## diskontinuitný pozri nesúvislý 1 ## diskotéka pozri zábava 2 ## diskotekár kto vedie diskotéku, slang. diskdžokej ## diskovitý pozri okrúhly 1, ploský ## diskrécia zachovávanie dôverných správ a informácií v tajnosti, diskrétnosť, mlčanlivosť, taktnosť, zdržanlivosť (op. indiskrécia, indiskrétnosť) ## diskreditovať pozri zneuctiť 1 ## diskrepancia pozri nezhoda ## diskrepantný 1. pozri odlišný, rozdielny 2. pozri nepomerný ## diskrétnosť pozri diskrécia ## diskrétny 1. zachovávajúci mlčanlivosť, takt, ohľaduplnosť; svedčiaci o tom (op. indiskrétny), mlčanlivý: zveriť sa diskrétnej, mlčanlivej osobe; diskrétny, mlčanlivý tajomník, taktný, nevtieravý: taktné, nevtieravé správanie; položiť taktnú, nevtieravú otázku, šetrný, ohľaduplný: postihnutý sa pohyboval v šetrnom, ohľaduplnom prostredí, zdržanlivý: zdržanlivý úsmev 2. pozri nenápadný 1 3. pozri chúlostivý 3 4. pozri oddelený ## diskurzívny pozri rozumový 1, rozumový 2 ## diskusia pozri rozhovor ## diskutabilný pozri sporný ## diskutér kto diskutuje, diskutujúci: zaujímavé príspevky diskutérov, diskutujúcich, debatér, besedník, zastar. dišputant ## diskutovať vymieňať si názory na problémy (obyč. v širšom kruhu): poslanci diskutovali o návrhu zákona, rokovať, prerokúvať, prerokovávať, kniž. pertraktovať (oficiálne diskutovať): rokovať o stanovách spolku; budeme prerokúvať, pertraktovať vec na ministerstve, radiť sa (diskutovať s úmyslom dávať si rady): radiť sa o novom pláne, konzultovať (diskutovať s odborníkom): konzultovať s lekárom o zdravotnom stave, besedovať, debatovať, konverzovať (neoficiálne, nenútene diskutovať): besedovali, debatovali o novom filme, rozprávať sa, zhovárať sa, hovor. diškurovať (sa): zhovárali sa, diškurovali o dovolenke, expr. baviť sa (veselo, nezáväzne diskutovať): bavili sa pri pive, zastar.: dišputovať, rákošiť, nár. kočendovať ## diskutujúci pozri diskutér ## diskvalifikovať pozri vylúčiť 1 ## dislokovať pozri rozmiestiť ## disociovať pozri rozložiť 3 ## disonancia 1. pozri disharmónia 1 2. pozri nezhoda ## disonančný pozri neľubozvučný ## disonantný pozri neľubozvučný ## disparátne pozri rozdielne, rozlične ## disparátny pozri rozdielny, rôznorodý ## disponovať pozri narábať, mať 1 ## dispozícia 1. pozri schopnosť, nadanie 2. pozri tendencia 2, sklon 2 3. pozri smernica, plán 3 ## disproporcia nenáležitý pomer, nepomernosť, nepomer: disproporcie, nepomernosti medzi výrobou a spotrebou, neúmernosť: neúmernosť vzrastu ## disproporcionálny pozri neúmerný, nepomerný ## disproporčný pozri neúmerný, nepomerný ## distingvovaný pozri jemný 6, kultivovaný, vyberaný 1 ## distingvovať pozri rozoznať 1 ## distribuovať 1. pozri rozdeliť 1 2. pozri dopraviť 1 ## diškrécia pozri obslužné ## diškurovať (sa) pozri besedovať, diskutovať ## diškurz pozri rozhovor ## dišputa pozri rozhovor ## dišputácia pozri rozhovor ## dišputant pozri diskutér ## dišputovať pozri besedovať, diskutovať ## dištanc pozri odstup 1 ## dištancia pozri odstup 1 ## dištancovať sa vedome sa nezúčastniť na istej činnosti, nemať spoluúčasť pri niečom, zachovať odstup: dištancovať sa, zachovať odstup od politiky, odtiahnuť sa, odpútať sa: odtiahol sa, odpútal sa od pochybnej spoločnosti ## dištinkcia pozri rozdiel ## dištinktívny pozri rozlišovací ## dištrikt pozri obvod 2 ## div 1. pozri zázrak 2. pozri údiv ## divadelnícky pozri divadelný 1 ## divadelný 1. súvisiaci s divadlom, dramatickým umením, divadelnícky (súvisiaci s divadelníctvom, s divadelníkmi): divadelná, divadelnícka činnosť, herecký (týkajúci sa hercov, herectva): herecké prostredie, herecký ansámbl, javiskový, scénický (určený, pripravený pre javisko; realizovaný na scéne): javisková reč, scénické stvárnenie románu, dramatický: dramatický krúžok, expr. alebo pejor. komediantský 2. pozri strojený ## divadlo 1. inštitúcia na predvádzanie dramatických diel; budova, miesto na ich predvádzanie: Slovenské národné divadlo; stretli sme sa pri divadle, zastar. teáter: chodili spolu do teátra, scéna: bábková scéna, štúdio (študijné a experimentálne divadlo): Štúdio Novej scény, činohra (na predvádzanie slovesných dramatických diel): v činohre uvádzajú Čechova, opera (na predvádzanie hudobnodramatických diel): v opere je premiéra Aidy, opereta (na predvádzanie hudobno-slovných diel), varieté (na predvádzanie tanečno-speváckych výstupov), kabaret (na predvádzanie tanečno-hudobných, humoristických alebo artistických programov) 2. pozri príhoda 3. pozri faloš ## divák pozri návštevník ## diván pozri pohovka ## dívať sa pozri pozerať sa 1, pozerať sa 4 ## divergencia pozri odchýlka ## divergentný pozri rozbiehavý; odlišný ## divergovať pozri rozchádzať 1 ## diverzant pozri škodca 1 ## diverzantský pozri podvratný ## diverzia pozri sabotáž, škodcovstvo ## diverzný pozri podvratný ## divieť 1. pozri vystrájať 2. pozri blázniť (sa) ## divina divá zver; mäso z nej, zverina: predaj diviny, zveriny, hovor. divočina (mäso z diviny) ## diviť sa pozri čudovať sa ## divízia pozri súťaž ## divný pozri čudný, tajomný ## divočieť pozri blázniť (sa) ## divočina 1. pozri divina 2. pozri džungľa 1 ## divoch pozri samotár ## divokrásny pozri krásny 1 ## divoký 1. pozri divý 1, divý 2 2. pozri primitívny 1 3. pozri krikľavý 1, výstredný 1 ## divošský pozri primitívny 1 ## divotvorný pozri zázračný 1 ## divý 1. ktorý rastie, žije voľne v prírode; ktorý je daný prírodou, menej vhodné divoký: divá zver; divá, divoká strmina, planý, nekultúrny (op. kultúrny, šľachtený, štepený): plané jablone, nekultúrne rastliny, nešľachtený (op. šľachtený), zastar. samorastlý, nepestovaný (nevysadený): nešľachtené druhy, stromy; samorastlé ruže, nedomestikovaný (op. domestikovaný, domáci; o zvieratách), plachý, neskrotený, nár. durný (obyč. o zvieratách, ktorých sa nedotkla ľudská ruka; utekajúci pred človekom; op. krotký, skrotený, prítulný): šteniatka zostali plaché, neskrotené; durný kôň, statok, nedotknutý, necivilizovaný (bez zásahu človeka, civilizácie): nedotknutý prales, necivilizovaná krajina, pren. expr. panenský: panenská príroda 2. ktorý nekontroluje, neovláda, neusmerňuje svoje správanie, prejavy (o človeku); svedčiaci o tom; majúci veľkú silu, intenzitu, prudkosť, menej vhodné divoký: divý, divoký človek; vošla doňho divá, divoká sila, živelný, neskrotný, bujný, neovládateľný (podobný živlom): živelná nátura; neskrotná, neovládateľná rozprávková bytosť; neskrotné, neovládateľné pudy, nespútaný, expr.: besný, rozbesnený: nespútané, besné, rozbesnené živly; pren. pejor. besný človek, zdivený, zdivočený: zdivený, zdivočený pohľad štvanca, expr.: rozdivený, rozdivočený: je rozdivený ako býk, prudký, zúrivý, kniž. ľúty, expr.: šialený, diabolský: prudká, zúrivá nenávisť; šialené, diabolské tempo, expr. zurvalský, nár. durný: durný cval 3. pozri primitívny 1 4. pozri krikľavý 1, výstredný 1 ## dizajn pozri vzhľad ## dľa pozri podľa 1 ## dlaba pozri laba 1, paprčka 1 ## dlabať pozri špárať 1 ## dlapa pozri laba 1, paprčka 1 ## dláviť 1. váhou a tlakom pôsobiť na niečo a tým rozrušovať, tlačiť, pučiť, dusiť: dláviť, pučiť zemiaky vidličkou; tlačiť, dusiť kapustu do suda, rozpúčať, roztláčať: rozpúča, roztláča deťom uvarenú zeleninu, gniaviť, drviť, mliaždiť, váľať (dláviť s veľkou silou): vinári gniavili, drvili hrozno; dážď váľal obilie, expr.: miagať, madžgať, mangľovať, depsiť, depčiť, degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra, šliapať, pošliapavať, udupávať, dlabčiť, dlapčiť (dláviť nohami): šliapať kapustu; deti šliapu, udupávajú, dlabčia trávu v parku 2. pozri škrtiť 1 3. pozri trápiť ## dlažba 1. tvrdá pokrývka povrchu cesty, priestranstva a pod.: asfaltová, betónová dlažba, dláždenie: dláždenie pivnice 2. pozri dlážka ## dláždenie pozri dlažba 1 ## dlaždica pozri obkladačka ## dlážka rovná spodná plocha miestnosti; krytina tejto plochy, podlaha: hlinená, linoleová dlážka, podlaha, zem: papier spadol na zem, zastaráv. dlažba ## dlbať pozri štuchať ## dlh 1. nevyplatený peňažný záväzok, dlžoba, podlžnosť: zaplatiť dlh, dlžobu, podlžnosť 2. niečo, čo sa musí vykonať a čo je potvrdené sľubom alebo zmluvou: mať dlhy voči rodine, záväzok: neplniť svoje záväzky, daň: daň mladosti, povinnosť: pokladať niečo za svoju povinnosť, kniž. podlžnosť: morálna podlžnosť 3. pozri úver ## dlháň expr. dobre urastený vysoký človek, expr.: dĺžava, ráňava (vysoký človek), výšava, expr. stonoha (dlhý, obyč. chudý človek), expr. štangľa (vysoký chudý človek), expr. žirafa, hovor. expr. cepáň, hovor. štiap ## dlhánsky pozri dlhý 1, dlhý 2 ## dlho 1. dlhý čas (op. krátko), hlboko, hovor. zaveľa: dlho, hlboko do noci čakala na syna; dlho, zaveľa žiť už nebude, zastar. drahne [Vajanský], dlhodobo (dlhý časový interval): dlhodobo bol v zahraničí, pridlho, kniž. siahodlho, expr. predlho (príliš, veľmi dlho): pridlho panovalo napätie medzi otcom a synom; siahodlho vykladal svoje názory; predlho sa česala pred zrkadlom, expr.: dlho-dlho, dlho-predlho (veľmi dlho): dlho-dlho sa pozerá do ohňa, dlho-predlho nechcela nič vidieť, fraz.: celú večnosť, (až) do súdneho dňa pozri dlhý 2 2. pozri dávno 2 3. pozri nadlho 4. pozri ťažko 4 ## dlhočizný pozri dlhý 1, dlhý 2 ## dlho-dlho pozri dlho 1 ## dlhodobo pozri dlho 1 pozri dlhodobý ## dlhodobý ktorý trvá, platí dlhý čas (op. krátkodobý): dlhodobá zmluva, perspektívny, výhľadový (zameraný na dlhý čas do budúcnosti): perspektívne, výhľadové plány, dlhý, dlhotrvajúci (op. krátky): výsledok dlhej, dlhotrvajúcej prípravy, dlhoročný, mnohoročný (trvajúci veľa rokov): dlhoročné, mnohoročné úsilie ## dlhokánsky pozri dlhý 1, dlhý 2 ## dlhonohý majúci dlhé nohy, expr. nohatý: vysoké a dlhonohé, nohaté dievča ## dlhopis fin. dlžobný úpis, obligácia ## dlho-predlho pozri dlho 1 ## dlhoprstý pozri zlodejský ## dlhoročný ktorý trvá, jestvuje veľa rokov, mnohoročný: dlhoročná, mnohoročná práca; dlhoročný, mnohoročný správca, dlhodobý (op. krátkodobý), dlhý (op. krátky): dlhodobá činnosť; dlhodobý, dlhý vývin, dlhotrvajúci, dlhoveký: dlhotrvajúce priateľstvo; dlhotrvajúce, dlhoveké úsilie, dávny, starý: dávny, starý kamarát pozri dlhodobý, dlhý 2 ## dlhotrvajúci pozri dlhoročný, dlhodobý, dlhý 2 ## dlhovať byť niekomu niečím povinný (peňažne, morálne a pod.), byť dlžný, byť dlžen: dlhujem, som dlžný bratovi tisíc korún; dlhuješ mi odpoveď, mať dlh, mať dlžobu (u niekoho i voči niekomu): má veľké dlhy, dlžoby u svojich rodičov, kniž. mať podlžnosť, slang. visieť: visí mi stovku ## dlhoveký pozri dlhoročný, dlhý 2 ## dlhšie dlhší časový úsek: rozmýšľal dlhšie ako zvyčajne, nár.: dĺž, dlžej [Tajovský, Kalinčiak] ## dlhý 1. majúci veľký rozmer v dĺžke (op. krátky): dlhý rad ľudí, vysoký (dlhý vo vertikálnom smere; op. nízky): vysoké chlapčisko, veľký (dlhý v horizontálnom smere; op. malý): veľký zástup, veľká vzdialenosť, kniž. siahodlhý, expr. nekonečný: namáhavá a siahodlhá, nekonečná cesta, expr. zried. siaživý: siaživý krok [Tatarka], hovor. neskl. maxi (op. mini): maxi sukňa, expr.: dlhánsky, dlhokánsky, dlhočizný, dlžizný, predlhý (veľmi dlhý): dlhánska, dlhočizná niť, expr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý kabát, pren. expr.: polmíľový, sedemmíľový: polmíľové, sedemmíľové kroky, pren. expr. oslí (o ušiach) 2. majúci veľký časový rozmer (op. krátky): dlhé čakanie, dlhotrvajúci (trvajúci dlhý čas): dlhá, dlhotrvajúca operácia; dlhotrvajúci potlesk, dlhodobý (op. krátkodobý), dlhoročný, mnohoročný, dlhoveký (trvajúci dlhý časový úsek, veľa rokov): dlhodobý pobyt v cudzine; svedkovia dlhoročného, mnohoročného, dlhovekého vývoja života, expr.: stáročný, stoveký, poet. stáveký: stáročné, stáveké úsilie, ďaleký: vydať sa na ďalekú cestu, kniž. siahodlhý (dlhý a obyč. aj únavný, obšírny): siahodlhé rozprávanie, expr. nekonečný: nekonečný príbeh, expr.: dlhánsky, dlhokánsky, dlhočizný, dlžizný, predlhý: dlžizný rok, expr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý čas, kniž. zastar. drahný ## dlieť pozri spočívať 1 ## dĺž pozri dlhšie ## dĺžava 1. pozri dlháň 2. pozri dĺžka 1 ## dlžej pozri dlhšie ## dĺžeň diakritické znamienko na označenie dĺžky, neodb. čiarka ## dlžina pozri dĺžka 1 ## dĺžiť sa stávať sa dlhším (op. krátiť sa), predlžovať sa: dni sa už dĺžia, predlžujú; samohlásky sa dĺžia, predlžujú, zdlžovať sa ## dlžizný pozri dlhý 1, dlhý 2 ## dĺžka 1. lineárny rozmer niečoho (najmä v horizontálnom smere): dĺžka priamky, šnúry, zried. dlžina [Ondrejov], expr. dĺžava (veľká dĺžka): dĺžava kanála [Gabaj], zried. zdlžina: dva rady dosák po celej zdlžine siene [Figuli], zastar. zdĺžka [Vajanský] 2. trvanie v čase, odb. kvantita: slabičná dĺžka, kvantita ## dlžoba pozri dlh 1 ## dmúť sa pozri naduť sa 1 ## dna pozri lámka 1 ## dnes 1. v deň, ktorý práve je, v tento deň, hovor. dneska: dnes, dneska je nedeľa 2. pozri teraz 1 ## dneska 1. pozri dnes 1 2. pozri teraz 1 ## dneskajší pozri dnešný 1, dnešný 2 ## dneskajšok pozri dnešok 1, dnešok 2 ## dnešný 1. z dňa, ktorý práve je, hovor. dneskajší, čerstvý: dnešné, dneskajšie, čerstvé správy; pečivo je dnešné, dneskajšie, čerstvé 2. týkajúci sa súčasnosti, dneška, súčasný, terajší: dnešná, súčasná doba; dnešná, súčasná, terajšia generácia, hovor. dneskajší: dneskajší svet, kniž. prítomný: prítomný človek pozri súčasný ## dnešok 1. dnešný deň, hovor. dneskajšok: kúpiť mlieko na dnešok, na dneskajšok 2. časy, v ktorých žijeme, súčasnosť, prítomnosť: nestará sa o dnešok, súčasnosť, prítomnosť, terajšok: terajšok rozhoduje o budúcnosti, hovor. dneskajšok, kniž. prítomno ## dniť sa pozri svitať ## dno spodná plocha niečoho: dno pohára, suda, spodok (spodná vonkajšia alebo vnútorná časť niečoho): spodok, dno jazera ## dnu 1. do vnútorného priestoru, do vnútornej časti, do vnútrajška (op. von), dovnútra, donútra: chlapci vošli dnu, dovnútra; poď donútra, hovor.: dnuka, dnuká: choď dnuka, dnuká, aby si neprechladol, hovor.: tamdnu [Timrava], tadnu [Rázus] 2. vo vnútornom priestore, vo vnútornej časti (op. vonku), vnútri: dnu, vnútri je teplejšie, hovor.: dnuka, dnuká: chlapci sa hrajú dnuka, hovor. tamdnu: tamdnu nie je nikto ## dnuka 1. pozri dnu 1 2. pozri vnútri 1, dnu 2 ## dnuká 1. pozri dnu 1 2. pozri vnútri 1, dnu 2 ## dnukajší pozri vnútorný 1 ## dnukajšok pozri vnútro 1 ## do (čoho) 1. vyjadruje smerovanie do vnútorného priestoru, do vnútornej časti, do vnútrajška (op. z, zo), dovnútra, donútra (čoho): spolu vošli do domu, dovnútra domu 2. vyjadruje účel, cieľ, pod (koho, čo): chlapca dostala do opatery, pod opateru 3. pozri po 1 ## ďob naznačuje pichanie, udieranie zobákom, prstom, nechtom a pod. s cieľom obyčajne narušiť povrch predmetu, ďub: ďateľ ďob, ďob do kôry; ďub a už bola v omietke dieročka, zob (s cieľom zožrať, zjesť z niečoho): zob, zob do jablka ## doba pozri čas 1, epocha 1 ## dobabraný 1. pozri špinavý 1 2. pozri zlý 2, nepodarený, pokazený 2 ## dobabrať pozri pokaziť 1 ## dobačovať pozri skončiť 2 ## dobadkať (sa) pozri prísť 1, dovliecť sa ## dobarnava pozri hnedo ## ďobať 1. udierať zobákom, ďubať: ďateľ ďobe, ďube do stromu, zobať, kľuvať, kľuť: kvočka ho zobala do nohy; húsky kľuvajú, kľujú do ohrady, expr.: ďobkať, ďubkať, ťupkať (jemne ďobať) 2. expr. udierať nejakým ostrým predmetom, pichať, bodať: ďobať, pichať paličkou do zeme, expr.: ďubať, ďugať, expr. zried. ťupať: ďubal sa do čela; Neďugaj, neťupaj ma lakťom!, strkať, expr. štuchať: strkal, štuchal doňho palicou, expr.: ďobkať, ďubkať, ťupkať (slabo udierať): nesmelo ma ďubkala po pleci ## ďobať sa pozri kľuť sa 1 ## dobehnúť 1. behom alebo veľmi rýchlo prísť, pribehnúť: dobehol, pribehol do školy načas, kniž. alebo expr.: dojachať, prijachať: vlak dojachal do stanice, expr.: dopáliť, dotrieliť, pritrieliť: deti dotrielili do jedálne, expr.: dorútiť sa, prirútiť sa, dohnať sa, prihnať sa, dovaliť sa, privaliť sa, dohrnúť sa, prihrnúť sa, dosypať sa, domlieť sa (rýchlo a vo väčšom množstve): skupina sa dorútila do vlaku, docválať, pricválať, doklusať, priklusať, priharcovať, hovor.: dorajtovať, prirajtovať (dobehnúť cvalom, klusom; o koňoch alebo o jazdcoch; expr. rýchlo dobehnúť, o ľuďoch): kone docválali celkom spotené; dorajtovať na koni; skupina docválala, priharcovala so smiechom, expr.: doletieť, priletieť (rýchlo dobehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): doleteli na aute, ale hneď zasa odišli, expr.: dofičať, prifičať, dofrčať, prifrčať, dofrňať, prifrňať, dofrnknúť, prifrnknúť, dobrnknúť, pribrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.), expr.: dofuňať, prifuňať, dofukotať, prifukotať, dofučať, prifučať, dopachtiť sa, pripachtiť (pribehnúť s námahou): pes dofučal, prifučal, dopachtil sa s vyplazeným jazykom, expr.: dokúriť, prikúriť: dokúril k nám celý napajedený, expr. pribziknúť [Hviezdoslav], expr.: dohrmieť, prihrmieť, dorapčať, dohrčať, prihrčať, dohrkotať, prihrkotať, dohrmotať, prihrmotať, dohrmotiť, prihrmotiť, dohučať, dorachotiť, zried. prihartusiť (dobehnúť s hrmotom): vozy dohrčali, dorachotili do dvora, doraziť (dobehnúť alebo prísť): dorazil do cieľa posledný, expr.: pribrnieť, pribežkať (o dieťati) 2. nahradiť niečo zameškané, dohoniť, dohnať: dobehol, dohonil celé učivo; dohnal stratený čas, nadbehnúť: musí nadbehnúť, čo zameškala 3. behom prísť včas, dostihnúť: dobehol, dostihol kamaráta na ulici, dohnať, dohoniť, dochytiť: nedohonila, nedochytila posledný autobus, hovor. chytiť: len tak-tak chytili vlak, nadbehnúť (dobehnúť kratšou cestou): nadbehli skupinu skratkou 4. pozri oklamať 3 ## dobelasa pozri modro ## doberať (si) robiť si z niekoho žarty (obyč. priateľsky), žartovať: chlapci (si) doberali dievčence, žartovali s dievčencami; So mnou nežartuj!, prekárať, podpichovať (s cieľom povedať niečo nepríjemné): kolegovia sa navzájom prekárali, podpichovali, naberať (útočne doberať): dcéra naberala otca za ľahostajnosť, hovor. uťahovať si, expr. naťahovať (ironicky doberať): uťahoval si z priateľa; naťahovala manžela pre zábudlivosť, expr. harkať sa (navzájom sa doberať): deti sa v izbe harkali, nár. fačkovať, subšt.: štengrovať, hecovať ## dobiediť pozri umrieť ## dobiedzať nedať pokoj niekomu, dotierať, byť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravý, dorážať, doberať, doberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakov, pokúšať, dráždiť, pichať, podpichávať, podpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahneval, naberať, expr.: zadrapovať, zadrapkávať, zabŕdať, zapárať, zadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho muža, expr.: bodať, podkušovať, podkušiavať, dopaľovať, dojedať, dodierať, dodievať, dokúčať, domŕzať, dožierať, dolípať, doskakovať, drapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ?, expr.: začínať, špárať, štúrať, štipkať, vŕtať, rýpať, ryť, bagrovať, hovor. expr.: vyrývať, štuchať: Nevyrývaj!, hovor. orať (do niekoho), hovor. expr.: dobŕdať, dopekať, nár. expr. nadŕľať [Tajovský], nár.: prehárčať, napekať [Timrava], kraj. dostupovať [Rázus, Šoltésová], subšt.: štengrovať, hecovať ## dobiedzavý ktorý dobiedza, nedá pokoj, dráždi, podpichuje niekoho; svedčiaci o tom, domŕzavý, dojedavý: dobiedzavé, domŕzavé deti; dobiedzavé, dojedavé bzučanie, dotieravý, neodbytný, expr. dolípavý (ktorý sa vnucuje, ktorého nemožno odbyť): dotieraví, neodbytní fanúšikovia; dotieravý, neodbytný, dolípavý hmyz, expr.: zádrapčivý, záderčivý, zadrapovačný, zádrapkársky, zapáravý, zadieravý, zabŕdavý (ktorý dobiedza obyč. rečami): zádrapčivá, zabŕdavá osoba; zapáravé slovo, expr.: podpichovačný, štúravý: podpichovačná susedka, prekáravý (ktorý dobiedza zo žartu): prekáravé dievčatá pozri bezočivý ## dobiela pozri bielo ## dobielučka pozri bielo ## dobielulinka pozri bielo ## dobielunka pozri bielo ## dobieluška pozri bielo ## dobiť 1. pozri zbiť 3 2. pozri zabiť 1 ## dobiť sa pozri vojsť 1, vniknúť 1 ## dobitý pozri unavený, vyčerpaný ## ďobkať pozri ďobať 1, ďobať 2 ## dobleda pozri bledo 1 ## dobledučka pozri bledo 1 ## dobledulinka pozri bledo 1 ## dobledunka pozri bledo 1 ## dobleduška pozri bledo 1 ## ďobnúť pozri nahovoriť 3 ## dobodať pozri poštípať 1 ## doboha 1. pozri preč 1 2. pozri doparoma 1 ## dobojovať pozri umrieť ## dobojovať sa pozri dosiahnuť 5 ## doboka pozri bokom 2 ## dobový pozri historický 1 ## dobrácky pozri dobrosrdečný, dobrý 4 ## dobrať sa pozri dospieť 1, dosiahnuť 5 ## dobŕdať pozri dobiedzať ## dobre 1. pozri dobrý 1 2. pozri výborne 2 3. pozri príjemne 4. pozri áno ## dobré pozri dobro ## dobro čo je v súlade s ľudskosťou, čo spĺňa mravné normy (op. zlo), dobré: preukazovať ľuďom dobro, dobré, prospech: všeobecný prospech, blaho: verejné blaho, dobrodenie (prejav dobra): poďakovať sa za dobrodenie, požehnanie: práca je preňho požehnaním, láskavosť (prospešný čin): ďakujem za láskavosť ## dobrobyt pozri blahobyt ## dobročinnosť pozri charita, filantropia, altruizmus ## dobročinný zameraný na dobročinnosť; poskytujúci, robiaci dobročinnosť, charitatívny: dobročinná, charitatívna organizácia, benefičný: benefičný koncert, benefičné podujatie, humánny, humanitárny (zameraný na človeka, sledujúci jeho dobro): humánne, humanitárne ciele, ľudomilný, ľudomilský, filantropický: robiť ľudomilné skutky, zastar.: blahočinný, dobrodejný ## dobrodejný pozri blahodarný; dobročinný ## dobrodenie pozri dobro, blaho 1 ## dobrodinec pozri filantrop ## dobrodruh kto rád alebo ľahkomyseľne vyhľadáva vzrušujúce situácie, nebezpečenstvá, zastar. avanturista: politický dobrodruh, avanturista, expr. vetroplach, pejor.: pobehaj, vagabund: je iba taký pobehaj, vagabund, podvodník, subšt. hochštapler ## dobrodružný ktorý má rád, ktorý vyhľadáva dobrodružstvo (o človeku); plný napätia, vzrušenia, zmien a nečakaných zvratov, avanturistický: dobrodružný, avanturistický človek; dobrodružná, avanturistická politika, vzrušujúci (prinášajúci vzrušenie): rozprával zážitky zo svojej vzrušujúcej cesty pozri ľahkomyseľný ## dobrodružstvo zaujímavá, vzrušujúca príhoda skrývajúca nebezpečenstvo; neobyčajný, často neuvážený čin: dobrodružstvá lovcov divých zvierat, zastar. avantúra: ľúbostná avantúra, romantika: zbojnícka romantika ## dobrodušný pozri dobrosrdečný, žičlivý 1 ## dobromyseľný pozri dobrosrdečný, žičlivý 1 ## dobronzova pozri hnedo ## dobroprajník pozri priaznivec 1 ## dobroprajný pozri dobrosrdečný, žičlivý 1 ## dobrorečiť pozri ďakovať 1, ďakovať 2, žehnať 2 ## dobrosrdečný dobrého srdca; plný úprimnej žičlivosti; svedčiaci o tom, dobrácky, dobrý (op. zlý): dobrosrdečná, dobrácka, dobrá opatrovateľka, dobromyseľný, dobroprajný, dobrodušný (op. zlomyseľný): dobromyseľný, dobroprajný, dobrodušný človek; dobromyseľné, dobroprajné slová, žoviálny (zároveň i blahosklonný): žoviálna povaha, žoviálny úsmev, vľúdny, láskavý, prívetivý (prezrádzajúci dobrú, žičlivú dušu, myseľ): vľúdny, láskavý, prívetivý úsmev; prívetivá tvár pozri žičlivý 1, dobrý 4 ## dobrota 1. ľudské dobro vo vzťahu k iným, dobrotivosť, láskavosť (op. zloba): rodičovská dobrota, dobrotivosť, láskavosť, vľúdnosť, prívetivosť, žičlivosť 2. dobrý stav vecí, blahobyt: nevie, čo má od dobroty, blahobytu robiť, roztopaš, samopaš (prílišná dobrota) 3. pozri pochúťka ## dobrotivosť pozri dobrota 1 ## dobrotivý pozri dobrý 4, láskavý, vľúdny 1 ## dobrovoľne z vlastnej vôle, bez nútenia (op. nútene, povinne), sám: dobrovoľne, sám odstúpil z funkcie, podobrotky, podobrom, podobrote (op. pozlotky, pozlom): podobrotky, podobrom to s ním nejde, nenútene, nevynútene pozri dobrovoľný ## dobrovoľný založený na dobrovoľnosti; uskutočňovaný, konaný slobodne, bez prinútenia (op. nútený, povinný), nenútený: dobrovoľné, nenútené emigrantstvo; dobrovoľný, nenútený pobyt, slobodný: slobodné rozhodnutie, nepovinný: nepovinný predmet, nepovinné členstvo v organizácii ## dobrozdanie pozri posudok, kritika ## dobručký pozri dobrý 3, dobrý 4 ## dobručičký pozri dobrý 3, dobrý 4 ## dobrulinký pozri dobrý 3, dobrý 4 ## dobrušký pozri dobrý 3, dobrý 4 ## dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý), statočný, poctivý, čestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakter, bezúhonný, poriadny, počestný, mravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný život, slušný, vychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievča, pozitívny, kladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomu, pekný (vyznačujúci sa mravnou krásou), šľachetný, ušľachtilý, kniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutok, pridobrý (príliš dobrý), expr. predobrý (veľmi dobrý) 2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý), kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekár, súci, schopný, šikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovník, onakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženu, hovor. expr. neúrečný, dokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matka, skvelý, perfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéf, prvotriedny, elitný, výborný, vynikajúci, znamenitý, špičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedec, hovor. neskl.: príma, fajn, neskl. hovor. expr. super, hovor. expr. báječný, subšt.: bezvadný, bezva 3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý), kvalitný (op. nekvalitný), akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná práca, vyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledok, hodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihu, pekný, krásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečné, hovor.: fajnový, fajný, hovor. neskl.: fajn, príma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večera, vhodný, súci, hovor.: akurátny, neskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurát, chutný (o dobrom jedle, nápoji), úrodný, hojný, bohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rok, vydarený, podarený, kniž. zdarný, hovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, zisk, neskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadba, presný, bezchybný, dokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluch, absolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu), zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé oči, výborný, skvelý, znamenitý, špičkový, vynikajúci, prvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umenie, pohodlný, bezstarostný, expr. panský (o živote), hovor. expr.: báječný, senzačný, super, výhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchod, závideniahodný: závideniahodné miesto, užitočný, prospešný, osožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienky, expr.: dobručký, dobručičký, dobrulinký, dobrušký, subšt.: bezvadný, bezva, hovädský, hovadský 4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý), dobrácky, kniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvár, dobrosrdečný, dobroprajný, dobromyseľný, dobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osoba, láskavý, vľúdny, prívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľad, hovor. neskl.: fajn, príma: mať fajn, príma sestru, hovor. expr.: báječný, senzačný, super, pekný, milý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slova, pozitívny, kladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné sily, kniž. bohumilý: bohumilý človek, skutok, expr.: anjelský, boží (o človeku, jeho povahe), expr. predobrý, expr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý), pridobrý (príliš dobrý), expr.: dobručký, dobrušký, dobručičký, dobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva 5. pozri kladný 1 6. pozri priaznivý 2, príjemný 7. pozri veľký 1 ## dobudovať pozri dokončiť ## dobyť pozri zmocniť sa 1 ## dobytok pozri statok ## dobyvač pozri dobyvateľ ## dobývač pozri dobyvateľ ## dobyvačnosť pozri expanzia 1 ## dobyvačný ktorý útočí s cieľom získať, podmaniť, ovládať; svedčiaci o tom, dobyvateľský, podmaniteľský: dobyvačná, dobyvateľská vojenská výprava, uchvatiteľský, kniž. uzurpátorský, koristnícky, koristný (typický pre uchvatiteľa, uzurpátora, koristníka): uchvatiteľské, uzurpátorské, koristnícke chúťky, ciele, výbojný, útočný, útočnícky, agresívny, militantný (založený na útoku, agresii): výbojná, útočná, agresívna vojna (op. obranná), agresorský: agresorský plán, svetovládny, rozpínavý, expanzívny, expanzný (sledujúci rozširovanie svojho územia alebo ekonomického, politického a pod. vplyvu): svetovládne ambície; svetovládna, rozpínaná, expanzívna politika, pren. conquistadorský [vysl. konkistadorský] (podobný conquistadorom – španielskym dobyvateľom Ameriky) ## dobývať získavať ťažbou, ťažiť, dolovať: na severe dobývajú, ťažia, dolujú uhlie, exploatovať: exploatovať lesy, kopať: kopať rudu, vŕtať (dobývať pomocou vŕtačky): vŕtať ložisko rudy, ban. rúbať: rúbať uhlie ## dobyvateľ kto niečo dobýva, podmaniteľ, podmaňovateľ (kto si niekoho alebo niečo podmanil): dobyvatelia, podmanitelia, podmaňovatelia Ameriky, zastar.: dobyvač, dobývač [Kalinčiak, Hviezdoslav] ## dobyvateľský pozri dobyvačný, útočný ## docapkať pozri prísť 1 ## docela pozri celkom 1 ## docenganý pozri opitý 1 ## docengať sa pozri opiť sa ## doceniť pozri uznať 4 ## docestovať pozri prísť 1 ## docieliť pozri dosiahnuť 4, dosiahnuť 5 ## docitovať pozri predvolať ## docupkať pozri prísť 1 ## docválať pozri prísť 1, dobehnúť 1 ## dočahovať pozri siahať 1, siahať 2 ## dočakať sa pozri dočkať sa ## dočasne obmedzený čas, na obmedzený čas, na istý čas, nie natrvalo (op. trvalo, natrvalo), načas, prechodne: dočasne, načas, prechodne bude robiť v sklade, dočasu: naša radosť trvala iba dočasne, dočasu, začas: dočasne, začas sa môže stravovať v reštaurácii, predbežne, provizórne: dočasne, predbežne, provizórne budeš bývať u nás, zatiaľ (do istého času): dočasne, zatiaľ postavte nábytok do predizby pozri dočasný ## dočasný trvajúci, platný iba istý (obyč. krátky) čas (op. trvalý), prechodný: dočasné, prechodné uzatvorenie objektu; prechodný pobyt v inom meste, pominuteľný, kniž. časný (op. večný): pominuteľný, časný život, chvíľkový, krátky, prchavý, kniž.: podenkový, efemérny, zried. efemerický: chvíľkový, krátky, prchavý účinok; podenková, efemérna sláva, provizórny, improvizovaný (op. definitívny, stály): provizórne, improvizované riešenie; improvizované bývanie, nestály (op. stály), sezónny, brigádnický (trvajúci, platný iba v určitom období, v istej sezóne): nestále, sezónne, brigádnické zamestnanie, práv. interimálny: interimálny predpis, interimálna vláda ## dočasu pozri dočasne ## dočerešňova pozri červeno ## dočerta 1. pozri preč 1 2. pozri doparoma 1 ## dočervena pozri červeno ## dočervenasta pozri červeno ## dočervenava pozri červeno ## dočervenkasta pozri červeno ## dočervenkava pozri červeno ## dočiahnuť pozri dosiahnuť 1, dosiahnuť 3 ## dočierna pozri čierno 1 ## dočista 1. pozri čisto 1 2. pozri celkom 1, úplne ## dočítať sa pozri dozvedieť sa ## dočkať pozri počkať 1, počkať 2 ## dočkať sa čakaním stráviť dlhší čas do konca niečoho, vyčkať, počkať: asi sa ich návratu nedočkám, asi ich návrat nevyčkám, nepočkám, prečkať: prečkali roky biedy v pokore, dožiť sa (zaživa sa dočkať): dožil sa synovej promócie, zried. dočakať sa ## dočokoládova pozri hnedo ## doďaleka pozri ďaleko ## doďasa pozri doparoma 1 ## dodať 1. pomocou nových prvkov urobiť kompletným, dať, pridať: dodať, dať, pridať k textu tabuľky, doložiť, priložiť, pričleniť, pripojiť: doložila, pripojila k žiadosti potvrdenie, zapojiť: zapojili súčiastky do stroja, doplniť, vniesť, včleniť: doplnil, včlenil do výskumu merania, kniž. inkorporovať: inkorporovať nové prvky do projektu, namiešať (dodať miešaním): namiešať sirup do nápoja, zried. nadložiť [Kukučín] 2. povedať navyše, na záver, doložiť: dodal, doložil pár viet, pripojiť, priložiť: na dôvažok pripojil otázku, pripomenúť, poznamenať, podotknúť (so zdôraznením niečoho): pripomenul, podotkol veľký význam štúdia, kniž. dotušiť: „Nie“, dotušila dôrazne. 3. pozri dopraviť 1 4. pozri poskytnúť ## dodatkový pozri doplnkový, dodatočný ## dodatočne po určitej lehote, po skončení niečoho, po čase, ex post: zmluvu schválili dodatočne, ex post, neskôr, neskoršie, potom: vysvetlím mu to neskôr, neskoršie; dodatočne, potom to podpíšem ## dodatočný urobený až po dokončení, uzavretí niečoho, neskorší: dodatočné, neskoršie rozhodnutie, dodatkový: dodatkový trest, postskriptový: postskriptová poznámka ## dodatok niečo dodatočne pripojené, pridané, doplnok, dôdavok: dodatok k zápisnici, doplnok k smernici, doložka (dopĺňajúci doklad): overovacia doložka, klauzula: klauzula k zmluve, prípisok (písomný dodatok k textu), príloha (tlačovina pripojená ako dodatok): beletristická príloha časopisu, postskriptum (dodatok pripojený v liste), dôvetok (dodatočná poznámka), doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniu, epilóg: epilóg k básnickej zbierke, dospev (záver básnického diela), prídavok (čo sa pridáva): mydlo s prídavkom glycerínu, prísada (látka, ktorá sa do niečoho pridáva): penivá prísada do kúpeľa, ingrediencia, kniž. apendix, expr.: prívesok, prílepok: garáž je tam ako prílepok ## dodávateľ kto alebo čo niekomu niečo dodáva: dodávateľ surovín, energie, subdodávateľ (dodávateľ zaviazaný dodávať inému dodávateľovi isté výrobky alebo práce), subšt. liferant ## dodávka 1. dopravovanie niečoho objednaného na určené miesto: dodávka uhlia, zemiakov, prísun: prísun materiálu na stavbu, donáška: donáška mlieka 2. pozri automobil ## dodierať pozri dobiedzať ## dodievať pozri dobiedzať ## dodláviť pozri pošliapať 1 ## dodnes do dnešného dňa, podnes: stratil reč, dodnes, podnes sa mu nevrátila, hovor. dodneška: dodnes, dodneška som na to nezabudol, doteraz (do tohto času): dodnes, doteraz mi nevrátil peniaze, dosiaľ, posiaľ, doposiaľ: až dosiaľ, posiaľ, doposiaľ sa mu darilo ## dodneška pozri dodnes, doteraz ## dodola pozri dolu 1 ## dodrať pozri zodrať 1 ## dodrgáňať sa pozri prísť 1, dovliecť sa ## dodriapať pozri doškrabať ## dodrúzganý pozri zmrzačený ## dodrúzgať pozri rozbiť 1 ## dodrúzgať sa pozri rozpadnúť sa 2 ## dodrviť pozri rozbiť 1 ## dodržať uskutočniť niečo sľúbené, určené a pod., zachovať: dodržať slovo; dodržať, zachovať pravidlá hry, prísahu, splniť, vyplniť: lehotu splní, vyplní zakaždým, neporušiť: neporuší prísny režim, vyhovieť (dodržať požiadavky): vyhovieť žiadosti, fraz. kniž: dostáť v slove, dostáť si slovu (dodržať sľub, slovo), podriadiť sa, podrobiť sa (dodržať niečo a prispôsobiť sa): treba sa podriadiť zmluvným podmienkam, nár. dotrímať [J. Kráľ] ## dodýchať pozri umrieť ## dofialkasta pozri fialovo ## dofialova pozri fialovo ## dofrasa 1. pozri preč 1 2. pozri doparoma 1 ## dofrčať pozri prísť 1, dobehnúť 1 ## dogabať sa pozri doobliekať sa ## dogaštanova pozri hnedo ## dogazdovať pozri skončiť 2 ## dogmatársky pozri obmedzený 1, jednostranný ## dogmatickosť pozri dogmatizmus ## dogmatický pozri obmedzený 1, jednostranný, slepý 2 ## dogmatik kto stojí na pozíciách dogmatizmu, doktrinár (kto sa úzko pridržiava nejakej doktríny, nejakého učenia), pejor. talmudista ## dogmatika pozri vierouka ## dogmatizmus meravé, nedialektické aplikovanie istých myšlienok, poučiek, dogmatickosť, ortodoxia, ortodoxnosť (pridŕžanie sa istej viery) ## dogmatizovať pozri myslieť 1 ## dogniaviť pozri rozmliaždiť ## dogúľať pozri dopraviť 2 ## doguľata pozri guľato ## dohad pozri domnienka ## dohádať sa pozri uhádnuť 1 ## dohadovať sa pozri hádať sa ## dohadzovač pozri sprostredkovateľ ## dohája pozri preč 1 ## dohán pozri tabak ## dohľad pozri dozor, kontrola 1 ## dohladka pozri hladko 1 ## dohľadný pozri blízky 1 ## dohlboka pozri hlboko 1 ## dohliadač pozri dozorca ## dohliadať pozri dozerať ## dohliadka pozri dozor, kontrola 1 ## dohnať 1. pozri prihnať 2. pozri dostihnúť 1, dosiahnúť 2, dobehnúť 2, dobehnúť 3 3. pozri vohnať 2 ## dohnať sa pozri prihnať sa, prísť 1, dobehnúť 1 ## dohneda pozri hnedo ## dohnedasta pozri hnedo ## dohnedkasta pozri hnedo ## dohnedučka pozri hnedo ## dohnedulinka pozri hnedo ## dohnedunka pozri hnedo ## dohnevať pozri nahnevať ## dohoda 1. dorozumenie sa, dohovorenie sa obyč. ústnou formou, dohovor: uzavrieť dohodu, dohovor, riešiť spor dohodou, dohovorom, zmierenie (odstránenie rozporov, sporov): podať si ruky na zmierenie, kniž. zmier, konvencia (obyč. medzinárodná dohoda): Ženevská konvencia, pokonávka (dohoda o odstránení sporu): súdna pokonávka, konsenzus: dospieť ku konsenzu 2. pozri zmluva ## dohodca pozri sprostredkovateľ ## dohodiť pozri sprostredkovať ## dohodnúť pozri dohovoriť 1 ## dohodnúť sa dosiahnuť dohodu, súlad: dohodli sa na termíne schôdzky, dohovoriť sa, dovravieť sa (obyč. rečou): dohovorili sa, že pôjdu do kina, zhodnúť sa, dorozumieť sa, porozumieť si (zároveň sa stotožniť): zhodli sa na postupe prác; dorozumeli sa, porozumeli si vo všetkom, zísť sa, stretnúť sa (dohodnúť sa v názore): v otázke stravovania sa nestretli, dojednať sa, pojednať sa, zjednať sa, pokonať sa, pohodnúť sa (obyč. v obchodnom styku): dojednali sa, zjednali sa na cene; pokonali sa bez hádky, uzniesť sa, pouznášať sa (kolektívne, záväzne sa dohodnúť): uzniesli sa na priebehu volieb, publ. dosiahnuť konsens/konsenzus (dohodnúť sa po dlhšom úsilí): poslanci dosiahli konsens pri schvaľovaní zákona, uzhodnúť sa, uzhovoriť sa, uzrozumieť sa: všetci sa uzhodli, uzhovorili, že odídu, byť uzrozumený, zastar. byť zrozumený: mladí sú uzrozumení so všetkým, hovor. zastaráv. spraviť sa, zastar.: ujednostajniť sa, zrieknuť sa, uzriecť sa, zrozumieť sa, nár.: dopraviť sa, pokončiť sa [Kukučín] ## dohola 1. bez ponechania akejkoľvek pokrývky, akéhokoľvek porastu, naholo: ostrihaný dohola, naholo, celkom, úplne: dohola, celkom vykosená lúka pôsobila otupne; kmeň úplne, dohola ošúpali 2. do úplnej nahoty, donaha: vyzliekli sa dohola, donaha a skočili do vody, úplne, celkom: pred odvodovú komisiu predstúpil úplne, celkom vyzlečený ## dohoniť pozri dostihnúť 1, dosiahnúť 2, dobehnúť 2, dobehnúť 3 ## dohora 1. smerom k vyššie položenému miestu, smerom k nebu, smerom do výšky (op. dolu, nadol), hore, nahor: výťah pomaly stúpal dohora, hore; všetci zdvihli ruky hore; hlavu vyvrátil dozadu a hľadel dohora, nahor, dovrchu: rýchlo kráčal dovrchu, navrch: vystrčila ruku dlaňou navrch, dovysoka (do výšky): obhorené kmene čneli dovysoka, expr.: stĺpom, stĺpkom (rovno dohora): z komína sa stĺpom, stĺpkom valil hustý dym, dupkom (rovno dohora, v súvislosti s vlasmi, s očami): vlasy mu stáli dupkom; hľadela očami dupkom obrátenými 2. pozri hore 2, hore 3 ## dohotovený pozri hotový 1 ## dohotoviť pozri dokončiť ## dohovárať pripomínať niečo s výčitkou, dovrávať: márne mu dohovárali, dovrávali za neskoré príchody, vyčítať, vyčitovať, menej vhodné vytýkať (prísnejšie dohovárať): vyčítali jej nevďačnosť, mentorovať, poúčať (nevhodným, povýšeneckým spôsobom dohovárať): mentorovaním nič nedosiahneš, napomínať, hovor. predhadzovať: napomínali ho za klamstvo; predhadzovali jej, že sa nestará o deti, karhať, hrešiť (prísne dohovárať za nesprávne konanie): karhala syna za bitkárstvo, expr.: krstiť, mydliť, harušiť, harusiť, fraz. prehovárať/hovoriť do duše, fraz. expr.: vyhadzovať na oči, čistiť žalúdok (niekomu), subšt. pucovať ## dohovárka pozri výčitka ## dohovor pozri dohoda 1, zmluva ## dohovoriť 1. ústne dosiahnuť dohodu (z hľadiska jednotlivca), dohodnúť, vyjednať: dohovoril, vyjednal zájazd, dojednať, zjednať (obyč. v obchodnom styku): dojednali kúpu domu; zjednať cenu za obraz 2. pozri hovoriť ## dohovoriť sa 1. pozri dohodnúť sa 2. pozri dorozumieť sa 1 ## dohra 1. záver hudobného diela, hud. postlúdium 2. pozri dôsledok, následok ## dohrabať sa pozri prísť 1, dovliecť sa ## dohrčať pozri prísť 1, dobehnúť 1 ## dohrdzava pozri červeno ## dohrkotať pozri prísť 1, dobehnúť 1 ## dohrmieť pozri prísť 1, dobehnúť 1 ## dohrmotať pozri prísť 1, dobehnúť 1 ## dohrnúť sa pozri prísť 1, dobehnúť 1 ## dohroma pozri doparoma 1 ## dohromady pozri spolu 1, spolu 2, súhrnne ## dohučať pozri prísť 1, dobehnúť 1 ## dohúdať pozri domŕzať ## dohusta pozri nahusto ## dohútať sa pozri dovtípiť sa ## dohúžvať pozri dokrčiť ## dochádzať pozri prísť ## dochodiť pozri prísť ## dochnúť pozri hynúť 1 ## dochovať pozri vychovať 2 ## dochovať sa pozri zachovať sa 1 ## dochovávať pozri chovať 1 ## dochovávateľ pozri chovateľ ## dochrámaný pozri zmrzačený ## dochrámať pozri dolámať ## dochuti pozri dosýta ## dochvíľne pozri načas 1 ## dochvíľny pozri presný 1 ## dochytať pozri zašpiniť ## dochytiť 1. chytiť obyč. pri nejakom nedovolenom čine, prichytiť, pristihnúť: zlodejov dochytili, prichytili, pristihli pri krádeži, dostať, dostihnúť, dolapiť, zastaráv. dopadnúť: dostali, dostihli, dopadli podpaľačov na úteku, lapiť, zlapať, polapiť, expr.: drapnúť, zdrapiť, dochrapiť: lapili, zlapali, zdrapili výtržníkov hneď za dverami, hovor. expr. nachytať: učiteľ nachytal žiačku s ťahákom, dostriehnuť (po dlhšom čakaní): konečne dostriehol zločinca, nár. dopáčiť [Dobšinský], subšt.: čapnúť, načapať 2. pozri dostihnúť 1, dobehnúť 3 ## dojachať pozri prísť 1, dobehnúť 1 ## dojať 1. silno citovo zapôsobiť, rozochvieť, rozrušiť: divákov dojal, rozochvel precítený prednes poézie, rozcitlivieť, rozcítiť, pohnúť, hnúť: muža pohla prosbami; nič ho nehne, nadchnúť, uchvátiť, vzrušiť (vo veľkej miere dojať): krása mora turistov uchvátila, expr. chytiť, kniž. jať: chytilo, jalo ju to k slzám 2. pozri nahnevať ## dojatie pozri vzrušenie 1 ## dojatý citovo hlboko zasiahnutý; svedčiaci o tom: byť dojatý úprimnosťou, vzrušený, kniž. pohnutý: ďakoval dojatým, vzrušeným, pohnutým hlasom, rozcítený, rozcitlivený: rozcítená, rozcitlivená počúvala hudbu ## dojča pozri dieťa 1 ## dojčiť živiť dieťa vlastným materským mliekom, pridájať, nadájať: dojčila šesť mesiacov; pridájala syna do roka, zastaráv. plekať (aj zvieracie mláďa): kobyla plekala žriebätko, subšt. kojiť ## dojedať pozri hnevať ## dojedavý pozri dobiedzavý ## dojednať pozri dohovoriť 1, uzatvoriť 4 ## dojednať sa pozri dohodnúť sa, zjednať sa ## dojedovať pozri nahnevať ## dojem výsledok pôsobenia vonkajších popudov na zmysly, na myseľ: byť pod dojmom zážitkov z koncertu, zdanie (klamlivá predstava): bolo to iba zdanie, kniž. impresia: impresie z cesty, efekt (vonkajší dojem): vypočítať niečo na efekt ## dojemný pozri dojímavý ## dojesť sa pozri najesť sa ## dojímavý pôsobiaci na cit, dojemný: dojímavé, dojemné stretnutie, lúčenie, kniž., obyč. iron.: srdcervúci, srdcelomný: herci predviedli srdcervúcu, srdcelomnú scénu, zastar. pohnutlivý [Hrušovský] ## dojník pozri hrotok ## dokakaova pozri hnedo ## dokaličený pozri zmrzačený ## dokaličiť pozri dolámať, zmrzačiť 1, raniť, zničiť 1 ## dokántrený pozri pokazený 1 ## dokántriť pozri zničiť 1 ## dokatovaný pozri zmrzačený, zničený 2; unavený ## dokatovať pozri zmrzačiť 1, raniť ## dokávova pozri hnedo ## dokázaný pozri istý 1 ## dokázať 1. doložiť dôkazmi, podať dôkaz (o niečom): dokázal svoju nevinu; podal dôkaz o svojej nevine, potvrdiť, dotvrdiť, dosvedčiť (dokázať svedectvom): potvrdil, dotvrdil, že vraha videl; dosvedčil pred súdom jeho totožnosť, kniž. osvedčiť, zastar. stvrdiť: pravdivosť vyhlásenia osvedčili, stvrdili všetci prítomní, dokumentovať (dokázať pomocou písomných dokladov): dokumentovať rast životnej úrovne grafmi, preukázať, demonštrovať, manifestovať (ukázaním na niečo): už dávno preukázal, demonštroval svoju odvahu, vyvodiť, dedukovať (dokázať dedukciou): vyvodil, dedukoval pravdivosť výroku 2. pozri vedieť 3, vládať ## dokázateľný ktorý možno dokázať, preukázateľný, preukazný: dokázateľná, preukázateľná chyba; dokázateľná, preukázateľná totožnosť ## dokazovať pozri tvrdiť ## dokedy 1. vyjadruje otázku týkajúcu sa koncovej časovej hranice, ako dlho, dokiaľ, pokiaľ: Dokedy, dokiaľ sa zdržíš v práci? Dokiaľ, pokiaľ vydrží so silami?, expr.: dokedyže, dokiaľže: Dokedyže, dokiaľže budete vyrušovať? 2. uvádza vedľajšiu predmetovú, príslovkovú časovú alebo prívlastkovú vetu, dokiaľ, pokiaľ: uvidíme, dokedy, dokiaľ vydrží behať; robí, dokiaľ, pokiaľ vládze; termín, dokedy, dokiaľ bolo treba zaplatiť poistku, už uplynul, kým, dokým, pokým: rýľuje, kým, dokým vidí; bude maľovať, dokým, pokým mu bude stačiť farba ## dokedyže pozri dokedy 1 ## dokelu 1. pozri preč 1 2. pozri doparoma 1 ## dokiaľ 1. pozri dokedy 1 2. pozri kým 1, dokedy 2, pokiaľ 2 ## dokiaľkoľvek 1. vyjadruje ľubovoľnosť časovej hranice, hocijako dlho, akokoľvek dlho, pokiaľkoľvek: nech to trvá dokiaľkoľvek, pokiaľkoľvek, zostanem do samého konca, zastaráv. kýmkoľvek: kýmkoľvek len budú žiť, budú sa hrýzť [Vansová] 2. pozri kým 1 ## dokiaľže pozri dokedy 1 ## doklad 1. preukazná listina: osobné doklady, dokument: predložiť dokumenty, osvedčenie (písomný doklad s úradným potvrdením niečoho): osvedčenie o štátnom občianstve, potvrdenie: vystaviť potvrdenie o zaplatení, potvrdenka: preukázať sa potvrdenkou, preukaz (doklad obsahujúci dôležité údaje): vodičský preukaz, preukážka (doklad, ktorý o niečom svedčí, na niečo oprávňuje): preukážka na zľavu cestovného, legitimácia (doklad, ktorým sa preukazuje totožnosť, členstvo a pod.): občianska legitimácia, vysvedčenie (doklad potvrdzujúci istú skutočnosť): lekárske vysvedčenie, certifikát: zdravotný certifikát, zastaráv. písmo: mať písma v poriadku, hovor. papier: osobné papiere, kniž. zastar. svedectvo, zastar. kvitancia, hovor. pejor. bumážka 2. čo ukazuje pravdivosť istej skutočnosti, dôkaz: ten čin je dokladom, dôkazom jeho vernosti, oddanosti, potvrdenie, prejav: prejav lásky, dokument: dokument priateľstva, ilustrácia: uviesť ako ilustráciu, kniž. svedectvo: svedectvo pracovitosti ## dokľavený pozri chromý 1, zmrzačený ## dokľuckať sa pozri prísť 1, doknísať sa ## doklusať pozri prísť 1, dobehnúť 1 ## dokmásať pozri dolámať ## doknísať sa expr. prísť knísavým, kývavým pohybom, expr. priknísať sa: doknísal sa, priknísal sa domov zrobený, expr.: dokývať sa, dokyvkať sa, prikyvkať, dokolísať sa, prikolísať sa: starká sa dokyvkala domov; žobrák prikyvkal k domu, expr.: dotackať sa, dokľuckať sa, dobadkať, dobadkať sa, nár. dokynášať sa: podgurážení chlapi sa dotackali, dokynášali domov, expr.: dokrivkať, dokrivkať sa, prikrivkať, dokrívať (doknísať sa krívaním): s námahou sa dokrivkal k posteli ## dokola pozri okolo 1, okolo 3 ## dokolísať sa pozri prísť 1, doknísať sa ## dokonale 1. pozri výborne 1, pozri dokonalý 1 2. pozri celkom 1, úplne ## dokonalý 1. ktorý je bez chýb, nedostatkov; svedčiaci o dokonalosti (op. nedokonalý), bezchybný, perfektný: dokonalý, bezchybný produkt; dokonalá, bezchybná, perfektná anglická výslovnosť, dôkladný (op. povrchný): dôkladná práca, dôkladná kontrola, vzorný, ukážkový, výstavný (ktorý dokonalosťou slúži ako vzor): vzorný, ukážkový poriadok; výstavný exemplár, dobrý, ideálny (aký má byť, aký je ideálom): dobré, ideálne manželstvo, vynikajúci, znamenitý, majstrovský (hodný majstra), virtuózny: vynikajúce, znamenité ovládanie nástroja; majstrovské, virtuózne herectvo, bravúrny, brilantný: bravúrna, brilantná interpretácia, analýza, prvotriedny, suverénny: prvotriedny, suverénny odborník, pravý, naozajstný, skutočný (aký naozaj má byť): pravý, naozajstný, skutočný džentlmen, hovor.: celý, hotový (ktorý už dosiahol náležité vlastnosti): z chlapca je už celý, hotový muž, ušľachtilý (esteticky dokonalý): ušľachtilé tvary, expr. stopercentný, subšt. bezvadný, slang. klasa 2. pozri absolútny, úplný 2 ## dokonať 1. pozri dokončiť 2. pozri umrieť ## dokonca 1. zdôrazňuje výraz, pred ktorým stojí; k tomu všetkému, dokonca aj, dokonca i, ešte, ešte aj, ešte i: dokonca sa (aj) vyhrážal; ešte sa mu (aj) posmieval, ba, ba aj, ba ešte, ba ešte aj: ba (aj) do plaču sa pustila, už aj: už aj navariť vie, sám: prišiel sám predseda, hovor. notabene: ale čo so starcami, ktorých máš notabene podľa zákona na starosti [Zelinová] 2. pozri až 2 ## dokončený pozri hotový 1 ## dokončista pozri ostro 2, špicato ## dokončiť doviesť do konca (op. začať), skončiť, ukončiť, zakončiť: dokončili, skončili nakrúcanie filmu; ukončiť, zakončiť začatú prácu, kniž.: dokonať, zakľúčiť: dokonal, zakľúčil príhovor citátom, prestať (s niečím): prestal s robotou až neskoro večer, dotiahnuť, dovŕšiť, zavŕšiť, zvŕšiť (na najvyššiu mieru): autor nedotiahol scénu do detailov; umelec dovŕšil, zavŕšil svoje dielo, korunovať (s úspechom): práca korunovaná úspechom, odmenou, uzavrieť, uzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečomu): uzavrel diskusiu, absolvovať (dokončiť štúdium): absolvoval stáž v zahraničí, dohotoviť, dorobiť, dobudovať, dotvoriť (dokončiť ručnú alebo intelektuálnu prácu): dohotovila, dorobila obed; dobudovať sídlisko; dotvoriť esej, obraz, skoncovať (dokončiť niečo nepríjemné): rázne skoncoval s hádkou, slang.: odkrútiť (si), dokrútiť (si): chlapci si odkrútili, dokrútili vojenčinu, nár. pokončiť [Kukučín] ## dokončita pozri ostro 2, špicato ## dokopať pozri pokaziť 1 ## dokopy pozri spolu 1, spolu 2, súhrnne ## dokorán do najvyššej možnej miery (pri otváraní a pod.), naširoko, doširoka, široko: dokorán, naširoko otvorila oblok; doširoka, široko roztvorila náruč, celkom, úplne: dokorán, celkom otvoriť oči; úplne roztvoril dvere pozri celkom 1, úplne ## dokrbáľať sa pozri prísť 1, dovliecť sa ## dokrčiť tlakom alebo skrútením zdeformovať, pokrčiť, skrčiť: dokrčiť, pokrčiť si šaty, zhúžvať, zhúžviť, dohúžvať, pohúžvať (dokrčiť do húžvy, hrče): zhúžval a odhodil noviny, poskŕčať (na viacerých miestach dokrčiť): vytiahla z kufra poskŕčané šatstvo, expr.: domiagať, dokrkvať, pokrkvať, skrkvať, ukrkvať, zried. ukrčiť: sedením si dokrkvala celú sukňu, expr.: schumlať, schalbať, zmäkušiť (dokrčiť chumlaním, mäkušením), zried.: domädliť, zmädliť, pomädliť (mädlením) ## dokričať sa pozri dosiahnuť 5 ## dokrívať pozri doknísať ## dokriviť pozri skriviť ## dokrivkať pozri prísť 1, doknísať sa ## dokrivkať sa pozri prísť 1, doknísať sa ## dokrkvať pozri dokrčiť, pokrčiť 1 ## dokrvava pozri červeno ## dokrvaviť pozri raniť ## doktor pozri lekár ## doktrinár pozri dogmatik ## dokúčať pozri domŕzať ## dokument pozri doklad 1, doklad 2 ## dokumentovať pozri dokázať 1 ## dokúriť pozri prísť 1, dobehnúť 1 ## dokvitnúť pozri prísť 1 ## dokým pozri kým 1, dokedy 2 ## dokynášať sa pozri doknísať sa ## dokývať sa pozri prísť 1, doknísať sa ## dokyvkať sa pozri prísť 1, doknísať sa ## dol pozri dolu 1 ## doľahnúť pozri postihnúť 1 ## dolámať lámaním zničiť alebo poškodiť, polámať, zlámať, rozlámať: dolámal, zlámal si kosti pri páde; rozlámať lavice v parku, expr.: dodrúzgať, dochrámať, pochrámať, dorantať: dodrúzgali, dochrámali auto pri nehode; dorantalo mu ruky, dokaličiť, zmrzačiť, expr.: skaličiť, okaličiť (obyč. telo): dokaličili ho pri bitke; skaličili mu údy, rozbiť, expr.: roztrieskať, dotrieskať (na drobné kusy): od zlosti roztrieskala, dotrieskala husle, hovor.: pokrušiť, domrviť (dolámať mrvením na malé kúsky): piškóty som v taške pokrušila, domrvila, expr. dokmásať (dolámať konáre a pod.): deti dokmásali celý krík ## dolapiť pozri chytiť 2, dochytiť 1 ## doľava pozri vľavo 2, naľavo 1 ## dole pozri dolu 1 ## dolenižšie pozri dolu 1 ## doletieť pozri priletieť, dobehnúť 1, prísť 1 ## doliať liatím pridať tekutinu, priliať: dolial vodu do pohára, doplniť (zároveň urobiť plným): doplnil sud vínom ## doličný pozri správne usvedčujúci ## doliehať 1. pozri padať 4, trápiť 2. pozri naliehať 3. pozri preniknúť 1 ## doliehavý pozri naliehavý 1, naliehavý 2 ## dolieť pozri stačiť 2, vládať ## doliezť 1. lezením sa niekam dostať, priliezť: vojak doliezol k ohrade 2. pozri prísť 1 ## doliezť sa pozri ujsť sa ## dolifrovať pozri doviezť 1 ## dolilava pozri fialovo ## dolina časť zemského povrchu medzi kopcami, údolie: široká dolina, široké údolie, kotlina (dolina obkolesená vrchmi): Turčianska kotlina, poet. údolina [Krasko], zried. údol, geogr. úval (široká plytká dolina) ## dolípať pozri dobiedzať, domŕzať ## dolípavý pozri dobiedzavý, dotieravý, neodbytný ## dolný ktorý leží, ktorý je umiestnený nižšie, dolu (op. horný): dolný tok, dolná končatina, nižný (op. vyšný): bývať na dolnom, nižnom konci dediny, spodný (ktorý je umiestnený nižšie pod niečím; op. horný, vrchný): spodná pera, spodná čeľusť; spodná hranica (najnižšia) ## dolomán pozri kabát ## dolovať pozri dobývať ## doložiť 1. pozri dodať 1, dodať 2, priložiť 2 2. pozri dosvedčiť ## doložka pozri dodatok ## dolu 1. smerom na miesto položené nižšie, nízko (op. hore, dohora, nahor), dole, nadol: dolu, nadol išli veľmi rýchle; po lane sa spúšťal dole, nadol, poet.: dol, vdol [Vajanský, Lenko], zried. dodola: Auto sa valilo dodola. [F. Hečko], zastaráv.: dolunižšie, dolenižšie, nár. doluká: nemohla zájsť doluká do mesta [Ballek], tadolu, tamdolu (tamtým smerom dolu): tadolu, tamdolu sa pozri 2. do spodnej časti (op. hore, navrch), dole, dospodu, dospodku, naspodok: dolu, dole, dospodu nahádzali kamene; cenné veci uložil dospodku, naspodok, zastaráv.: dolunižšie, dolenižšie: zostúp dolunižšie, zried. podspod: skryl ich podspod medzi klady 3. na nižšie, nízko položenom mieste, v spodnej časti (op. hore, navrchu), dole, naspodku: v skrini dolu, naspodku sú iba samé haraburdy; dolu, dole nebolo vidieť nikoho, tamdolu (na tamtom mieste dolu): tamdolu je studnička, zastaráv.: dolunižšie, dolenižšie: Dolunižšie na doline je úzky most. [Chudoba] ## doluká pozri dolu 1 ## dolunižšie pozri dolu 1 ## doluznačky prednou časťou tela dolu, k zemi (op. horeznačky), doluznak: zostal ležať doluznačky, doluznak, dolu tvárou, dolu bruchom: musel si ľahnúť dolu tvárou, dolu bruchom ## dom 1. stavba určená najmä na bývanie: rodinný dom, stavať dom, stavanie, stavisko: hospodárske stavania, staviská, zried. stavenisko: drevené stavenisko, kniž. príbytok: ľudské príbytky, budova (väčší dom): staničná budova, zastar. budúnok, mrakodrap (dom s veľkým počtom poschodí): tridsaťposchodový mrakodrap, hovor. vežiak (výškový dom): panelový vežiak, hovor. panelák (panelový dom), hovor. činžiak (nájomný dom): majiteľ činžiaka, múranica, murovanica (murovaný dom), drevenica (drevený dom), chalupa (jednoduchý dedinský dom): murované chalupy, zastaráv. chyža: má peknú chyžu, vila (stavebne náročnejší rodinný dom, obyč. so záhradou), bungalov (ľahký rozoberateľný domček, pren. drevený rodinný domček na rekreáciu), dača (vila na vidieku ako letné sídlo v ruskom prostredí), chatrč (chatrný dom), búda (jednoduchý nízky, obyč. drevený dom), expr. barak: kúpil si rozostavaný barak, často expr. domec (menší, jednoduchý dom): záhradný domec, expr., obyč. pejor. škatuľa: na sídlisku sú samé škatule, pejor. chajda (nevzhľadný, neudržiavaný dom): cigánska chajda, kniž. obydlie: mať pohodlné obydlie, kniž. strecha: rodná strecha, subšt. štokovec (poschodový dom) 2. pozri domov 1 3. pozri rodina 1, domácnosť ## dóm pozri kostol ## domáci 1. doma pripravený, zhotovený, používaný a pod.; typický pre domácnosť, domácky: produkty domácej, domáckej výroby; obliecť si domáce, domácke šaty, zastar. domášny, nár. domajší: domášna, domajšia strava, ľudový, trocha pejor. babský: ľudové, babské lieky, rodinný: rodinné scény, rodinný lekár, súkromný: súkromný učiteľ, domestikovaný (o zvieratách, ktoré sa prispôsobili životu s človekom) 2. vzťahujúci sa na rodisko, krajinu, národ a pod. (op. cudzí, zahraničný), miestny, domorodý, autochtónny (op. prisťahovaný): domáci, miestni, domorodí, autochtónni obyvatelia, tuzemský: tuzemský tovar, tuzemská mena, tunajší, nár.: tuťajší, tutejší: tunajšie zvyky, vnútorný (op. vonkajší): vnútorné pomery; vnútorný trh (op. zahraničný) pozri pôvodný ## domácky 1. pozri domáci 1 2. pozri príjemný, bezprostredný 3 3. spôsobom typickým pre domácnosť (op. továrensky), podomácky, pís. i po domácky: domácky, podomácky vyrobené súkno 4. spôsobom typickým pre domov, podomácky, pís. i po domácky, ako doma: cíti sa v kožuchu domácky, podomácky; cíťte sa ako doma, zastar. domášne [Vajanský], bezprostredne, uvoľnene, familiárne (bez obmedzenia, bez napätia): správa sa bezprostredne, uvoľnene, familiárne ## domácnosť prostredie domáceho, súkromného života a všetko, čo k nemu patrí, dom, rodina: starať sa o domácnosť, o dom, o rodinu; založiť si vlastnú rodinu, súkromie: prísť do súkromia ## domáhať sa s úsilím chcieť niečo dosiahnuť, dožadovať sa: domáhať sa, dožadovať sa spravodlivosti, naliehať, vymáhať: naliehal, aby ho povýšili; vymáhal povýšenie, hlásiť sa, uchádzať sa: hlásila sa o svoje práva; uchádzať sa o prácu, žiadať, požadovať (výrazne sa domáhať): žiadať právne záruky, dotierať (dotieravo sa domáhať), hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na riaditeľa, aby zmenil projekt, expr.: domŕzať, dolípať (neodbytne sa domáhať), doprosovať sa, expr.: pýtkať, prosíkať, proskať, modlikať (domáhať sa prosbami): doprosoval sa až na ministerstve, fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu ## domachliť pozri zašpiniť ## domajší pozri domáci 1 ## domakať sa pozri dosiahnuť 5 ## domalinova pozri červeno ## domár pozri domased ## domased expr. kto je rád iba doma, expr.: pecúch, pecivál, expr. zried. zápecník [Mináč], pejor. domár [Kukučín] ## domastiť pozri zašpiniť ## domášne pozri domácky 2 ## domášny pozri domáci 1 ## domazať pozri zašpiniť ## domäkka pozri mäkko 1 ## domäkučka pozri mäkko 1 ## domäkulinka pozri mäkko 1 ## domäkunka pozri mäkko 1 ## domäkuška pozri mäkko 1 ## domec pozri dom 1 ## domeliť pozri rozmliaždiť ## domestikovaný pozri krotký 1, domáci 1 ## domestikovať pozri udomácniť 1 ## domestikovať sa pozri udomácniť sa 1 ## domiagať pozri dokrčiť ## domicil pozri bydlisko, domov 1 ## dominantný pozri hlavný 1, základný, ústredný ## domínium 1. pozri statok 2. pozri kolónia ## dominovať 1. pozri panovať 2, vládnuť 2, prevažovať 2. pozri čnieť ## domkársky pozri chudobný 1 ## domliaždiť pozri rozmliaždiť ## domlieť sa pozri dobehnúť 1, prísť 1 ## domnele pozri zdanlivo ## domnelo pozri zdanlivo ## domnelý pozri predpokladaný, zdanlivý ## domnenie pozri domnienka ## domnienka nepotvrdená mienka, dohad, predpoklad: vychádzať z mylnej domnienky, z mylného dohadu, predpokladu, domnenie: žil v domnení, že ..., očakávanie: urobiť niečo nad očakávanie, postulát (zdôvodnená domnienka): filozofický postulát, hypotéza (vedecky podložená, ale ešte definitívne nedokázaná domnienka), špekulácia, kombinácia, výmysel ## domnievať sa mať istú predstavu o niečom, nazdávať sa, nazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídu, mať domnienku, byť v domnienke, žiť v domnienke, mať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal sa, myslieť, myslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevu, kniž. mieniť: mienil, že príde včas, usudzovať, uzatvárať, uzavierať, kniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúpla, kniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základoch, počítať, rátať: počítal s tým, že mu pomôžu, predpokladať, tušiť, domýšľať si, domýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazí, expr.: hútať si, šípiť, kraj. mívať si [Kukučín], nár. predkladať si [Kukučín], poet. zastar. mnieť [Hviezdoslav] ## domodra pozri modro ## domordovať sa pozri unaviť sa ## domorodý pozri domáci 2, pôvodný 1, miestny ## domotaný pozri popletený ## domotať sa pozri prísť 1, dovliecť sa ## domov 1. miesto, kde sa človek narodil, kde žije, býva, rodná krajina, domovina, rodný kraj: krásy domova, domoviny, rodného kraja, dom: žiť ďaleko od domu, vlasť: slobodná vlasť, kniž.: otčina, otcovizeň, rodná hruda: milovať otčinu; byť verný rodnej hrude, kniž. domicil, pren. expr. hniezdo: rodné hniezdo 2. miesto zrodu, pôvodu, vlasť: domovom, vlasťou ryže je India, pravlasť, kniž. kolíska: kolíska Slovanov bola za Karpatmi ## domovina pozri domov 1, vlasť 1 ## domôcť sa pozri dosiahnuť 5 ## domrviť pozri dolámať, pokaziť 1 ## domŕzať expr. sústavne nedať pokoj, a tým spôsobovať podráždenie, dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykel, dráždiť, expr.: podpichávať, podpichovať, dopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkami, hovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkami, expr.: dopaľovať, dojedať, dožierať, doskakovať, dolípať, dohúdať, dokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermi, byť dotieravý, dotierať, dorážať, pokúšať, expr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičím, naliehať, vymáhať, hovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil plat, doberať, doberať si, naberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho muža, expr.: zabŕdať, zapárať, zadierať, začínať, štúrať, štipkať, drapkať, vŕtať, rýpať, ryť, hovor. orať (do niekoho), hovor. expr.: vyrývať, štuchať, fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu, subšt.: hecovať, štengrovať ## domŕzavý pozri dobiedzavý, dotieravý, neodbytný ## domučiť pozri utrápiť ## domyslieť pozri uvážiť 1 ## domyslieť sa pozri dovtípiť sa ## domýšľať pozri premýšľať ## domýšľať sa pozri domnievať sa, hádať 1, nazdávať sa, tušiť ## domýšľavý pozri samoľúby ## donačný pozri venovací ## donaha pozri dohola 2 ## donachova pozri červeno ## donášač pozri udavač ## donášať 1. pozri žalovať 2 2. pozri doniesť ## donáška pozri dodávka 1 ## donedávna pozri nedávno ## donekonečna pozri ustavične ## donchuan pozri záletník ## donchuanský pozri záletný ## donchuanstvo pozri záletníctvo ## doniesť 1. nesením dopraviť niekam, priniesť: doniesli, priniesli poštu, vniesť (doniesť dnu): vniesť stôl do izby, rozniesť (na rozličné miesta): rozniesť hosťom raňajky, expr.: dovliecť, privliecť, vovliecť (doniesť s námahou): dovliekli, vovliekli drevo do dvora, hovor. došikovať: došikovali nám z pošty balík, expr.: dopratať, dotrepať, pritrepať, doteperiť, doterigať, doteružiť, došutrovať (s námahou; niečo ťažké): doteperil ťažký batoh, podonášať, poprinášať, expr. dovláčiť (postupne, viac vecí): deti podonášali, dovláčili kadejaké rárohy, doviať (doniesť vetrom): vietor dovial vôňu 2. prísť s nejakou informáciou, priniesť: doniesli, priniesli dobrú správu, pridať, vniesť (doniesť niečo nové): pridal, vniesol do prejavu zaujímavé postrehy, uverejniť (doniesť v tlači): denníky uverejnili výsledky volieb 3. pozri spôsobiť, priniesť 3 4. pozri pripraviť 3, priniesť 4 ## doniesť sa pozri dostať sa 1 ## donivočiť pozri zničiť 1 ## donkichot pozri rojko ## donkichotský pozri rojčivý, nereálny ## donkichotovský pozri rojčivý, nereálny ## donosiť nosiť plod v tele až do konca ťarchavosti, vynosiť: donosila, vynosila dieťa s ťažkosťami ## donucovací slúžiaci na donucovanie, prinucovací, nátlakový: donucovacie, prinucovacie, nátlakové metódy, prostriedky ## donútiť nátlakom spôsobiť, aby niekto niečo urobil, prinútiť: donútil, prinútil syna zostať na gazdovstve, priprieť, prisiliť, zried. vsiliť: pripreli dieťa do učenia; vsilila tvár do úsmevu, dohnať (obyč. bez cieľavedomého úsilia): okolnosti ho dohnali k úteku, pohnúť, expr. popchnúť (priviesť k niečomu, byť pohnútkou k niečomu): udalosti ich pohli, popchli k odporu, primať, priviesť: k takému konaniu ma nik nemôže primať, priviesť, dostať: nie a nie ho dostať na prechádzku, hovor. primusieť: primusela sa učiť, expr. dopšikať, hovor. expr.: privrznúť, priseknúť, privrieť: keď zlodejov privrzli, privreli, priznali sa, hovor. expr.: pripriahnuť, zapriahnuť (donútiť do usilovnej činnosti): brigádnikov pripriahli, zapriahli do žatvy ## donútra pozri dnu 1 ## doobeda pozri predpoludním ## doobedie pozri predpoludnie ## doobjednať pozri objednať 1 ## doobliekať sa pejor. nevkusne sa obliecť, expr.: dogabať sa, doriadiť sa, dorichtovať sa: Tá sa ale doobliekala, dogabala, dorichtovala!, domódiť sa (s úsilím obliecť sa podľa módy): na promócie sa celá domódila ## dooceľova pozri sivo ## dookola pozri okolo 1, okolo 3 ## dookrúhla pozri guľato ## doondieť pozri pokaziť 1 ## dooranžova pozri oranžovo ## doorať pozri pokaziť 1 ## doostra 1. pozri ostro 1, ostro 2 2. pozri dotuha 3 ## dootĺkať pozri otĺcť 1 ## dopáčiť pozri dochytiť 1 ## dopad pozri účinok, vplyv 1, dosah 1, efekt 1, pôsobnosť 1 ## dopadať pozri padať 1, padať 4 ## dopadnúť 1. pozri spadnúť 1 2. pozri skončiť sa 2 3. pozri dochytiť 1, prichytiť 3 ## dopachtiť sa pozri dobehnúť 1 ## dopajediť pozri nahnevať ## dopálený pozri nahnevaný ## dopáliť 1. pozri nahnevať 2. pozri prísť 1, dobehnúť 1 ## dopariť sa pozri spotiť sa 1 ## doparoma pís. i do paroma 1. vyjadruje zahrešenie, zakliatie, dočerta, dofrasa, došľaka, doďasa, pís. i do čerta, do frasa, do šľaka, do ďasa: čo ešte, doparoma, dočerta, dofrasa chce; došľaka, doďasa, musíme sa vrátiť, šľaka: šľaka, zase som sa pomýlil, dopekla, dohroma, dokelu, pís. i do pekla, do hroma, do kelu: dopekla, dohroma, kde toľko trčí, anciáša, anciáša tvojho, paroma tvojho, paroma paromského: anciáša, paroma paromského, prečo mi nedáš pokoj, kýho/kieho elementa/helementa, fraz. expr. ja tvojho elementa/helementa, kýho/kieho čerta, kýho/kieho paroma, kýho/kieho frasa, žart. firnajz, fraz.: sto striel okovaných, tisíc striel okovaných, tristo hrmených, sto hromov, hrom a peklo, bodaj (by) to čert vzal, bodaj (by) to parom uchytil/vzal, bodaj (by) to fras vzal, márnosť šedivá, fraz. expr.: hrom (aby) to pobil, boh (aby) to pobil, hrub.: otca tvojho, otca jeho, boha, boha tvojho, boha jeho, doboha, doriti, fraz. hrub. do psej matere, subšt.: kurnik, kurnik šopa pozri bisťu 2. pozri preč 1 ## dopasený pozri tučný 1 ## dopátrať sa pátraním sa dozvedieť, vypátrať, zistiť: dopátral sa pravdy; vypátral, zistil pravdu, prísť, dôjsť (na niečo; dopátrať sa rozumovou úvahou): prišiel, došiel na to, v čom je príčina neúspechu, dopracovať sa, dospieť (po dlhšom čase): dopracovali sa, dospeli k výsledku, vypozorovať, vybadať (pozorovaním): vypozoroval, vybadal podstatné črty súčasnej kultúry, vyskúmať, vybádať (vedeckým skúmaním): vyskúmal účinky žiarenia, vyšetriť (skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či hovorí pravdu, expr.: vyhrabať, vykutať, kniž. vyhriebsť (systematickým hľadaním): vyhrabal zaujímavé informácie, vystopovať, vysliediť: postupne vystopoval, vysliedil, ako sa to stalo, expr.: vysnoriť, vyšpehovať, vypáčiť [Dobšinský] ## dopekať 1. pozri hnevať 2. pozri dobiedzať ## dopekla 1. pozri preč 1 2. pozri doparoma 1 ## dopestovať pestovaním zaistiť úspešný vývin plodín, vypestovať, dorobiť: dopestovať, vypestovať dobré ovocie; dorobil si vína, expr.: vypiplať, vyprplať (s námahou dopestovať), vyšľachtiť (dopestovať šľachtením): vyšľachtiť nové odrody, zošľachtiť (zároveň zlepšiť vlastnosti): zošľachtili osivo, kraj. doriadiť [Kukučín] ## dopichať pozri poštípať 1 ## dopísať pozri napísať 1 ## dopisovať si pozri písať si ## dopisovateľ pozri spravodajca 1 ## dopiť pozri vypiť 1 ## doplantať sa pozri prísť 1, dovliecť sa ## doplatiť 1. dodatočne zaplatiť chýbajúcu časť, priplatiť: doplatili, priplatili synovi na auto, vyrovnať: ja to za teba vyrovnám 2. mať z niečoho škodu, stratu a pod., zaplatiť: doplatil na svoju tvrdohlavosť; doplatil, zaplatil za svoju odvahu životom, odniesť, odniesť si, odpykať: odvrávanie si odniesol, odpykal bitkou, škodovať (mať finančnú škodu): na kúpe škodoval tisíc korún, prerátať sa, expr.: popáliť sa, opáliť sa (zle pochodiť): opálil sa pri obchode ## doplaviť pozri dopraviť 1 ## doplaviť sa pozri priplaviť sa ## doplaziť sa pozri prísť 1, priplaziť sa ## dopletený pozri popletený ## doplna pozri vrchovato, dovrchu 1 ## doplniť pozri doliať ## doplnkový pridaný k niečomu, dopĺňajúci niečo: doplnkové časti oblečenia, dopĺňací, doplňovací: dopĺňacie, doplňovacie štúdium, skúšky, postgraduálny (o štúdiu po skončení obyč. vysokej školy na doplnenie, rozšírenie vzdelania), odb. komplementárny (ktorý je doplnkom k inému): komplementárne farby; doplnkový, komplementárny uhol, odb.: supletívny, suplementárny: supletívne, suplementárne prvky, dodatkový (neskôr doplnený): dodatkový text, pomocný, vedľajší (slúžiaci ako doplnok k hlavnému): pomocná literatúra, pomocné vedy, vedľajšia výroba ## doplnok pozri dodatok ## doplúžiť sa pozri prísť 1 ## dopočuť sa pozri dozvedieť sa ## dopodrobna pozri podrobne ## dopochodovať pozri prísť 1 ## dopola pozri napoly 1 ## dopoludnia pozri predpoludním ## dopoludnie pozri predpoludnie ## dopoly pozri napoly 1, napoly 2 ## dopomarančova pozri oranžovo ## dopomôcť pozri pomôcť 1 ## dopopolava pozri sivo ## dopopolavkasta pozri sivo ## dopopolavkava pozri sivo ## dopopolkava pozri sivo ## doporučene spôsobom, pri ktorom sa zásielka podáva alebo prijíma na potvrdenie, rekomando: list bol podaný doporučene, rekomando ## doposaváď pozri doteraz ## doposiaľ pozri doteraz, dodnes ## dopotiť sa pozri spotiť sa 1 ## dopotkýnať sa pozri prísť 1 ## dopovedať pozri povedať ## dopracovať sa 1. pozri dosiahnuť 5 2. pozri dopátrať sa ## dopraskať (sa) pozri prasknúť 1 ## dopratať pozri doniesť 1 ## dopratať sa pozri prísť 1, dovliecť sa ## doprava premiestňovanie osôb a nákladov dopravnými prostriedkami, preprava, transport: cestná, letecká, železničná doprava, preprava; cestný, letecký, železničný transport, prevoz: prevoz chorého do nemocnice, prevážka: prevážka výletníkov cez rieku, dovoz (privezenie niečoho): zaplatiť za dovoz nábytku, tranzit (doprava cez cudzie územie) pozri vpravo 2, napravo 1 ## dopravák pozri policajt ## doprávať sa pozri hádať sa ## dopraviť 1. premiestniť niečo dopravným prostriedkom niekam, prepraviť: tovar dopravili, prepravili letecky, doviezť, priviezť: doviezť, priviezť chorých do nemocnice, dodať: suroviny dodali v stanovenej lehote, doručiť: balík doručili včas, distribuovať (na viacero miest): distribuovať materiál do skladov, doplaviť (plavením): doplaviť drevo na určené miesto 2. premiestniť niečo na iné miesto, doniesť, priniesť: dopravil, doniesol mi kufre, dotisnúť, dotlačiť (tlačením): dotisol skriňu do bytu, dotiahnuť (ťahaním): dotiahnuť sane pred dom, dováľať, dovaliť, dogúľať (váľaním): dováľali, dogúľali sudy k bráne, dovliecť (vlečením), zvliecť (dopraviť vlečením zhora nadol): zvliecť drevo z hôr, hovor. došikovať, expr.: došutrovať, došupovať, doteperiť, doredikať, doterigať, doteružiť, dotrepať (dopraviť s námahou): doteperili kamene na stavbu, prepašovať (dopraviť ilegálne): prepašovať hodinky, cigarety, drogy cez hranice ## dopraviť sa pozri dohodnúť sa ## dopravník dopravné zariadenie premiestňujúce materiál, transportér: pásový dopravník, transportér, elevátor (dopravník so šikmou plochou): elevátor na uhlie ## dopravný súvisiaci s dopravou (v širšom zmysle): dopravné uzly, dopravný podnik, komunikačný (súvisiaci s komunikáciami, t. j. dopravnými cestami, s verejnou dopravou): dopravná, komunikačná sieť, cestný (týkajúci sa cestnej dopravy): cestná nehodovosť, cestné spoje, prepravný, transportný (týkajúci sa prevážania osôb, nákladov): prepravné prostriedky, predpisy; transportné tarify ## dopredaj pozri výpredaj ## dopredku 1. pozri dopredu 1 2. pozri dopredu 2, vopred 1 ## dopredu 1. smerom do priestoru pred seba, do prednej časti (op. dozadu), napred (op. nazad), vpred (op. vzad): prvý rad urobil krok dopredu, napred; bez ťažkostí postupovali napred, vpred, hovor.: dopredku, napredok: netrpezlivo sa tlačia dopredku, napredok, zastar. vopred: Zuzu čosi hnalo vopred. [Kukučín] 2. v časovom predstihu, vopred: nemôžem dopredu, vopred všetko vedieť, napred: napred sa s ním musíš dohodnúť, hovor.: dopredku, popredu, popredku: dopredku, popredu, popredku sa všetkého bojí ## dopriať pozri dožičiť ## dopriať si pozri dožičiť si ## dopriavať pozri žičiť 1 ## doprosiť sa pozri dosiahnuť 5 ## doprosta pozri rovno 6 ## doprostred 1. na miesto v strede, do stredu, do centra, do prostriedku, naprostred: postavila sa doprostred, naprostred, aby každého videla, doprostriedka, naprostriedok: ľahol si doprostriedka, naprostriedok 2. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie alebo umiestnenie, umiestňovanie na miesto uprostred niečoho, naprostred, doprostriedka, naprostriedok (koho, čoho): vázu s kvetmi postavila doprostred, naprostred stola; keď prišli doprostred, doprostriedka dediny, zabočili doľava; auto odstavil doprostriedka, naprostriedok chodníka, do stredu, do prostriedku, na prostriedok (čoho): lopatu hodil do stredu, do prostriedku rieky; postavil sa na prostriedok ihriska a čakal ## doprostriedka pozri doprostred 1, doprostred 2 ## dopukať (sa) pozri prasknúť 1 ## dopustenie 1. pozri katastrofa, tragédia 2 2. pozri neporiadok 1 ## dopustiť 1. neurobiť nič proti niečomu, pripustiť: dopustil, pripustil, aby starcovi ublížili, nezabrániť: nezabrániť sporu, hádke, strpieť, zniesť (s premáhaním odporu): strpel, zniesol aj urážky, dovoliť, privoliť, pristať, pristúpiť, súhlasiť 2. spôsobiť, aby sa niečo stalo (o Bohu), poslať, zoslať: nebesia na nich dopustili, poslali, zoslali trest ## dopustiť sa urobiť niečo zlé, nedovolené, spáchať, vykonať: dopustiť sa zločinu, spáchať zločin; vykonať trestný čin, podopúšťať sa, popáchať, napáchať (dopustiť sa viacerých činov): za celý život sa podopúšťal mnohých krádeží; popáchal toho dosť ## dopyt 1. pozri záujem 2, zháňačka 2. pozri otázka 1 ## dopytovať sa pozri pýtať sa 2 ## dorábať 1. pozri končiť 2. pozri pestovať 1 ## dorábateľ pozri pestovateľ ## dorachotiť pozri prísť 1, dobehnúť 1 ## doráňať pozri raniť ## doraniť pozri raniť ## dorantaný pozri zmrzačený ## dorantať pozri raniť ## dorapčať pozri prísť 1, dobehnúť 1 ## dorast pozri mládež ## dorásť pozri dospieť 2 ## dorastený pozri zrelý 2 ## doraziť 1. pozri zabiť 1 2. pozri utrápiť 3. pozri prísť 1, dobehnúť 1 ## dorážať 1. pozri dobiedzať 2. pozri ničiť 3 ## doredikať pozri dopraviť 2 ## doredikať sa pozri prísť 1, dovliecť sa ## dorepetiť sa pozri prísť 1, dovliecť sa ## doriadený 1. pozri špinavý 1 2. pozri zmrzačený 3. pozri opitý 1 ## doriadiť 1. pozri poškodiť 1 2. pozri dopestovať 3. pozri zbiť 3 ## doriadiť sa 1. pozri doobliekať sa 2. pozri opiť sa 3. pozri posrať sa 1 ## doriešiť pozri vyriešiť ## dorichtovaný 1. pozri špinavý 1 2. pozri zmrzačený 3. pozri opitý 1 ## dorichtovať 1. pozri pokaziť 1, poškodiť 1 2. pozri zbiť 3 ## dorichtovať sa 1. pozri doobliekať sa 2. pozri opiť sa ## dorobený pozri hotový 1 ## dorobiť 1. pozri dopestovať 2. pozri dokončiť ## dorovna pozri rovno 1, rovno 3, rovno 6, priamo 4 ## dorozprávať pozri hovoriť ## dorozumenie pozri zhoda 1, porozumenie 2 ## dorozumieť sa 1. vymeniť si myšlienky cudzím jazykom, dohovoriť sa: dorozumeli sa, dohovorili sa po anglicky, komunikovať: komunikoval s cudzincom celkom dobre 2. pozri dohodnúť sa ## dorozumievací určený na dorozumievanie, umožňujúci dorozumievanie, komunikáciu, komunikačný: dorozumievací, komunikačný prostriedok; komunikačný kanál, lingv. komunikatívny: komunikatívna funkcia jazyka ## dorozumievať sa pozri komunikovať 1 ## dorúbaný pozri opitý 1 ## doručiť pozri dopraviť 1 ## doručovateľ kto doručuje poštové a iné zásielky, poštár: vyzerať doručovateľa, poštára, zastaráv. listár ## dorútiť sa pozri prísť 1, dobehnúť 1 ## doružova pozri ružovo 1 ## doružovkasta pozri ružovo 1 ## doružovkava pozri ružovo 1 ## dorýpať pozri rozryť 1 ## doryšava pozri červeno ## doryť 1. pozri rozryť 1 2. pozri pokaziť 1 ## dosadiť 1. pozri nahradiť 2 2. pozri nastoliť 1 ## dosadnúť pozri sadnúť (si) 5 ## dosah 1. sféra pôsobenia: vymaniť sa z dosahu škodlivín, účinnosť, pôsobnosť: okruh účinnosti, pôsobnosti vysielačky, vplyv (trvalejšie pôsobenie): rušivý vplyv prostredia, účinok (výsledok pôsobenia): blahodarný účinok lieku, subšt. dopad 2. pozri význam 2 ## dosaváď pozri doteraz ## dosekať 1. pozri posekať 2. pozri zbiť 3 ## dosiahnuť 1. dostať sa rukou alebo nejakým predmetom až po niečo, dočiahnuť: na dno rieky nedosiahneš, nedočiahneš; dieťa už dosiahne, dočiahne na kľučku 2. chôdzou sa dostaviť na určité miesto, dostať sa, dostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dostali sa na vrcholec, dôjsť, prísť: došli, prišli na koniec dediny 3. zaujať priestor po istú hranicu, mať dosah, dočiahnuť: rebrík dosiahne, dočiahne pod okno; nové myšlienky majú dosah až k nám 4. prirodzeným vývinom postúpiť na vyššiu úroveň, docieliť: naše umenie dosiahlo, docielilo vysokú úroveň, dostať sa, dospieť: po rokoch sa dostal, dospel k múdrosti, dôjsť, prísť: došiel, prišiel na prah dospelosti, dozrieť (dosiahnuť zrelosť): situácia dozrela na riešenie, vyvinúť sa (dlhodobým procesom): jednoduché prírodné štruktúry sa vyvinuli na vyšší stupeň zložitosti 5. úsilím získať niečo, docieliť: dosiahol, docielil dobré výsledky v práci, dopracovať sa, subšt. domakať sa (dosiahnuť prácou): dopracoval sa k uznaniu, domôcť sa, dovolať sa, dokričať sa (dosiahnuť s námahou): pravdy sa nedovoláš; domohol sa, dokričal sa spravodlivosti, doprosiť sa, zried. dožiadať sa, expr. zried. dožobrať sa (dosiahnuť prosbami): napokon sa doprosil, dožiadal prijatia u ministra, dobojovať sa (bojom): dobojoval sa k víťazstvu, kniž.: zožať, dôjsť, dobrať sa (dosiahnuť niečo pozitívne): zožal úspech; došiel, dobral sa uznania ## dosiahnuteľný pozri primeraný, možný, reálny 1, prístupný 4 ## dosiaľ 1. pozri doteraz, dodnes 2. pozri zatiaľ 1 ## dosiva pozri sivo ## dosivasta pozri sivo ## dosivkasta pozri sivo ## doska kus opracovaného dreva získaný rozpílením kmeňa po dĺžke: dubové dosky, fošňa, foršňa (hrubá drevená doska), lopár (doska na krájanie, miesenie), tabla, tablica (doska na miesenie): miesiť cesto na table, tablici ## doskákať pozri skončiť 2 ## doskakovať pozri útočiť, dobiedzať ## doskok pozri skok 1 ## doslov pozri dodatok ## doslova 1. bez vynechania slova, doslovne: úlohu doslova, doslovne odpísal od spolužiaka, presne, verne, expr. otrocky: presne, verne zopakoval každý prednesený návrh, slovo po slove: slovo po slove zopakoval, čo mu vraveli, od slova do slova: znova od slova do slova porozprával, čo sa mu stalo, fraz.: do bodky, do (posledného) písmena, do (posledného) písmenka, do (poslednej) litery 2. zdôrazňuje platnosť výrazu, v pravom zmysle slova, doslovne: chlapec ho doslova, doslovne zrazil na zem, priam: doslova, priam sa roztriasol od strachu, naozaj, skutočne: auto kúpil naozaj, skutočne za babku, vôbec, vonkoncom, absolútne: doslova, vôbec na nič sa nezmohol; vonkoncom, absolútne nič nepovedal, fakticky, hovor. fakt, kniž. de facto: fakticky, de facto ani okom nemihol, výslovne: výslovne ho ťahal, len aby prišli včas ## doslovne 1. pozri doslova 1 2. pozri doslova 2, výslovne 2, priam 3 ## doslovný ktorý je podaný presne, doslovne, úplne taký ako pôvodný (obyč. o písanom alebo hovorenom prejave; op. voľný), presný, verný: doslovný, presný citát; doslovné, verné pretlmočenie odkazu, expr. otrocký (neodbočujúci ani minimálne od originálu), kalkový (utvorený ako kalk, t. j. doslovným preložením): čítať otrocký preklad románu; kalkový preklad anglických slov ## doslúžiť pozri opotrebovať ## dosmrtný pozri doživotný ## dospelácky pozri dospelý ## dospelý ktorý dokončil fyzický vývin; svedčiaci o dospelosti, zrelý (fyzicky i psychicky): dospelý, zrelý muž; dospelá, zrelá žena, plnoletý (ktorý dosiahol plnoletosť; op. neplnoletý): syn je už plnoletý, odrastený (ktorý sa už priblížil dospelosti): má odrastené deti, hovor. veľký (op. malý): teší sa na obdobie, keď bude veľký, pridospelý (príliš dospelý): pridospelá na hranie, slang. dospelácky: dospelácky výzor, spôsob, pren. dozretý ## dospev pozri dodatok ## dospieť 1. vývinom sa dostať k niečomu alebo na vyššiu úroveň, dôjsť, prísť: dospieť, dôjsť k názoru; prísť k poznaniu, dosiahnuť, docieliť, dostihnúť (aj vlastným úsilím): docielili vyššiu úroveň vyučovania; dostihnúť cieľ, dopracovať sa, subšt. domakať sa (prácou dospieť): dopracoval sa k novým poznatkom, kniž. dobrať sa: dobrať sa pravdy, uznania 2. dosiahnuť telesnú alebo duševnú zrelosť, vyspieť, dozrieť: dospel, vyspel, dozrel na muža, kniž. vyzrieť: dievča zavčasu vyzrelo, vyrásť, dorásť, narásť: už vyrástol, fraz. vyrásť z detských nohavíc/topánok 3. pozri dostať sa 1 ## dospievajúci ktorý je vo veku dospievania, dorastajúci: dospievajúce, dorastajúce deti, lek. adolescentný: adolescentný vek, pubertálny, pubescentný (súvisiaci s pubertou) ## dospievať 1. pozri rásť 2 2. pozri smerovať 2 ## dospodku pozri dolu 2 ## dospodu pozri dolu 2 ## dosť 1. vyjadruje dostačujúcu mieru niečoho, v dostačujúcej miere, dostatočne, dostačujúco, postačujúco: dosť, dostatočne sa zamýšľa nad tým, čo robí; jeho vedomosti nie sú dosť, dostatočne presvedčivé; motor je dostačujúco, postačujúco výkonný, hodne, značne: je to hodne, značne rozšírený názor, nadostač: dosť, nadostač sa zaujíma o synove úspechy, pomerne, relatívne: mal dosť, pomerne, relatívne veľký úspech u obecenstva, zastar. zdostač [Hviezdoslav], nár. dosti 2. vyjadruje dostačujúci počet, dostačujúce množstvo niečoho, dostačujúco, postačujúco, nadostač: má všetkého dosť, dostačujúco; Zobrali ste si na cestu postačujúco, nadostač jedla?, nár. dosti 3. pozri hotovo ## dostačiť 1. pozri stačiť 1 2. pozri vedieť 3, vládať ## dostačujúci pozri dostatočný, uspokojivý ## dostačujúco pozri dosť 1, dosť 2 ## dostanoviť sa pozri prísť 1 ## dostať 1. stať sa vlastníkom niečoho dávaného, poskytovaného, posielaného a pod., prijať: dostať, prijať dar, získať: získal niekoľko platní od priateľa, hovor.: vyfasovať, fasovať (dostať ako prídel): vyfasovali pracovný odev, inkasovať (dostať peniaze): podnik inkasoval za pohľadávky, nadobudnúť: dom sme nadobudli dedičstvom 2. dosiahnuť ako výsledok úsilia, získať, zadovážiť, zaobstarať: dostať, získať odmenu; zadovážiť, zaobstarať povolenie na export, utŕžiť, stŕžiť (dostať peniaze obyč. predajom): utŕžil dobrý zisk, dôjsť, prísť: došiel k majetku podvodmi, vyslúžiť si (dostať za zásluhy): vyslúžil si vyznamenanie, expr. uloviť: ulovil hotový majetok, kniž. zožať: zožať potlesk, kniž. zastar.: obsiahnuť, občiahnuť: obsiahli milosť 3. byť postihnutý, utrpieť: dostať, utrpieť infarkt, hovor. chytiť: chytiť chrípku, odniesť, odniesť si: odniesol (si) to chorobou; ktosi to odnesie, hovor. vyfasovať, inkasovať, utŕžiť, stŕžiť: vyfasovali, inkasovali gól; utŕžili, stŕžili len posmech, hovor. expr.: zliznúť, zlízať: zlizol zaucho, iron. vyslúžiť si: vyslúžila si samé výčitky 4. pozri dochytiť 1, chytiť 2 5. pozri oklamať 2, oklamať 3 6. pozri donútiť 7. pozri pripraviť 3 ## dostať sa 1. pohybom alebo inak sa premiestniť, dôjsť, prísť: dostali sa, došli, prišli do dediny, dosiahnuť, dospieť, dostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dospeli k lesu, doniesť sa, zaniesť sa (obyč. o informáciách): správa sa doniesla, zaniesla až k nemu, vniknúť, preniknúť, vojsť (smerom dnu): vniknúť, preniknúť do budovy násilím, vkotúľať sa (dostať sa dnu kotúľaním): lopta sa vkotúľala do bránky, vyjsť, odísť, opustiť (dostať sa von): vyšiel, odišiel z mesta; opustil mesto 2. ocitnúť sa mimo neželateľného položenia, vyviaznuť: dostať sa, vyviaznuť z nepríjemnej situácie, vyslobodiť sa, vymaniť sa, uniknúť: vyslobodili sa, vymanili sa z poroby; unikli nebezpečenstvu, expr. vykýchať sa, nár. vykŕchať sa [F. Hečko]: vykýchal sa z dlžôb, expr.: vychrámať sa, vylízať sa, vysekať sa, vyrúbať sa (z niečoho nepríjemného): vychrámali sa, vysekali sa z nešťastia, hovor. expr. vysomáriť sa (dostať sa z ťažkej situácie): konečne sa z toho vysomáril 3. pozri získať 1 4. pozri ujsť sa ## dostatočne pozri dosť 1 ## dostatočný ktorý stačí, ktorý vyhovuje z hľadiska požiadaviek, kvality, kvantity a pod. (op. nedostatočný), dostačujúci: dostatočná, dostačujúca príprava na skúšku; dostatočný, dostačujúci dôkaz viny, postačujúci: postačujúce argumenty, zásoby, vyhovujúci, uspokojivý, uspokojujúci: vyhovujúca, uspokojivá, uspokojujúca odpoveď ## dostatok pozri blahobyt ## dostávať pozri brať 3 pozri dostať ## dostavba pozri prístavba ## dostaviť sa 1. pozri prísť 1 2. pozri nastať ## dostavník pozri povoz ## dosti pozri dosť 1, dosť 2 ## dostihnúť 1. behom alebo dopravným prostriedkom dosiahnuť cieľ, dobehnúť: dostihol, dobehol sprievod na námestí, dohoniť, dohnať, dochytiť: dohonil, dohnal vlak autom, hovor. chytiť: ešte chytila posledný spoj, nadbehnúť (kratšou cestou alebo rýchlejšie): taxíkom nadbehol autobus 2. vyrovnať sa niekomu v niečom, dobehnúť, dohoniť, dohnať: dostihol, dobehol kolegov v práci; v zručnosti ho nikto nedohoní, nedoženie, hovor. dotiahnuť: dotiahol náskok súpera 3. pozri prichytiť 3, dochytiť 1 ## dostrakata pozri strakato ## dostredivý ktorý pôsobí, smeruje do stredu (op. odstredivý), odb. centripetálny (op. centrifugálny): dostredivá, centripetálna sila; centripetálny pohyb, zastar. sústredivý ## dostrieborna pozri strieborne ## dostriebrista pozri strieborne ## dostriehnuť pozri prichytiť 3, dochytiť 1 ## dostrieľať pozri raniť ## dostúpiť pozri stúpiť 1 ## dostupný 1. pozri prístupný 1, prístupný 3, prístupný 4 2. pozri zrozumiteľný 3. pozri prijateľný ## dostupovať 1. pozri našľapovať 2. pozri dobiedzať ## dosucha pozri nasucho 2 ## dosuchučka pozri nasucho 2 ## dosuchunka pozri nasucho 2 ## dosuchulinka pozri nasucho 2 ## dosvadbiť sa pozri zosobášiť sa ## dosvedčiť svedectvom podoprieť isté tvrdenie, dotvrdiť, potvrdiť: dosvedčil, dotvrdil, potvrdil, že kolega má pravdu, kniž. osvedčiť, zastar. stvrdiť: listinu osvedčil, stvrdil podpisom, dokázať (podať dôkaz): dokázali jeho nevinu, doložiť, dokumentovať (písomne preukázať dokladmi): doložil, dokumentoval analýzu štatistickými údajmi, vykázať (doložiť výkazom): vykázať vzrast spotreby mlieka ## dosvetla pozri bledo 1 ## dosypať sa pozri dobehnúť 1 ## dosýta do úplného uspokojenia svojich potrieb, túžob a pod., do nasýtenia, do sýtosti, dochuti, pís. i do chuti: najesť sa dosýta, dochuti; dosýta, dochuti sa napočúval ľudovej hudby, do vôle: dosýta, do vôle sa vyspal, fraz. do dobrej vôle ## dosýtiť pozri nakŕmiť ## dosýtiť sa pozri najesť sa ## došeda pozri sivo ## došediva pozri sivo ## došedivkasta pozri sivo ## došikovať 1. pozri priviesť 1 2. pozri doniesť 1, dopraviť 2 ## doširoka 1. pozri široko 1, široko-ďaleko 2. pozri celkom 1, úplne, dokorán 3. pozri obšírne ## došklbať pozri roztrhať ## doškoricova pozri hnedo ## doškrabať ostrým predmetom poškodiť povrch niečoho, rozškrabať, rozškriabať: doškr(i)abala, rozškr(i)abala si nechtami tvár, rozdriapať, dodriapať, expr.: doryť, dorýpať, rozryť, rozrýpať (silno, na viacerých miestach doškrabať): konáre mu rozdriapali kožu; dorýpal, rozrýpal si všetky vyrážky, rozškrieť, rozodrieť, rozdrieť, rozodrať, rozdrať, odrať, odrieť, oškrieť, expr. oškúliť (škrabaním poraniť): ukázal do krvi roz(o)dreté, roz(o)draté ruky, nár. doškúľať ## došľaka 1. pozri preč 1 2. pozri doparoma 1 ## došľapovať pozri našľapovať ## došliapať pozri pošliapať 1 ## došliapnuť pozri stúpiť 1 ## došmatlať sa pozri prísť 1 ## došmochtať sa pozri prísť 1 ## došmotkať sa pozri prísť 1 ## došpicata pozri ostro 2, špicato ## došpiniť pozri zašpiniť ## došpliechať pozri ostriekať ## doštenák pozri voz 1 ## doštípať pozri poštípať 1 ## doštudovaný pozri hotový 1 ## doštverať sa pozri prísť 1 ## došúchať sa pozri prísť 1 ## došuchnúť sa pozri prísť 1 ## došuchtať sa pozri prísť 1 ## došupovať pozri dopraviť 2 ## došutrovať pozri doniesť 1, dopraviť 2 ## dotácia pozri podpora 2 ## dotackať sa pozri prísť 1, doknísať sa ## dotade pozri potiaľ 1 ## dotadeto pozri potiaľ 1 ## dotadiaľto pozri potiaľ 1 ## doťahať sa 1. pozri unaviť sa 2. pozri opiť sa ## dotancovať pozri prísť 1 ## doťapkať (sa) pozri prísť 1 ## dotárať sa pozri prísť 1 ## doťať sa pozri opiť sa ## doťatý pozri opitý 1 ## dotaz pozri otázka 1 ## dotehlova pozri červeno ## doteperiť pozri doniesť 1, dopraviť 2 ## doteperiť sa pozri prísť 1, dovliecť sa ## doterajší pozri predchádzajúci ## doteraz označuje prítomnosť ako koncovú hranicu (deja); do tejto chvíle, do tohto času, do súčasnosti (op. odteraz), dosiaľ, posiaľ: až doteraz, dosiaľ bol medzi nimi pokoj; dosiaľ, posiaľ sa nevrátil z práce, doposiaľ, zried. poteraz: doposiaľ, poteraz sa im nepodarilo vyhrať, zastar. potiaľto [Timrava, Vajanský], zatiaľ (ukazuje, odkazuje na koncovú časovú hranicu): zatiaľ robila už v troch podnikoch, dodnes, podnes, hovor. dodneška (do dnešného dňa, do súčasnosti): dodnes, podnes sme ho ešte nevideli; dodneška nevrátil knihy, nár.: dovčuľ, dovčuľka, dosaváď, posaváď, doposaváď ## doterigať pozri doniesť 1, dopraviť 2 ## doterigať sa pozri prísť 1, dovliecť sa ## doteružiť pozri doniesť 1, dopraviť 2 ## dotiahnuť 1. pozri dopraviť 2 2. pozri dokončiť 3. pozri dostihnúť 2 ## dotiahnuť sa pozri dovliecť sa ## dotiaľ 1. pozri dovtedy, zatiaľ 2 2. pozri potiaľ 2, potiaľ 3 ## dotiaľto pozri potiaľ 1 ## dotierať pozri dobiedzať ## dotierať sa pozri vnucovať sa ## dotieravec dotieravý človek, pejor. vtieravec [Figuli], bezočivec (bezočivý človek), pren. expr. ploštica, hovor. expr. drzáň ## dotieravosť pozri indiskrétnosť ## dotieravý ktorý sa (bezohľadne) vnucuje, ktorý (bezohľadne) obťažuje, vtieravý: dotieravý, vtieravý človek, neodbytný, expr. zastar.: dôkučný, dôkučlivý (F. Hečko; ktorého sa nemožno zbaviť): neodbytní obdivovatelia, neodbytné myšlienky, expr.: dolípavý, lepkavý, nár.: úlipný, ulipavý: dolípavý, úlipný, ulipavý ako mucha, dobiedzavý, domŕzavý, dojedavý: dobiedzavé, domŕzavé, dojedavé komáre, bezočivý, hovor. drzý (bezočivo, nevyberaným spôsobom dotieravý): bezočivé, drzé obťažovanie v kine; nemohla sa zbaviť bezočivého, drzého nápadníka, netaktný, indiskrétny (nemajúci cit pre takt, mieru v správaní): netaktné, indiskrétne otázky, nutkavý, naliehavý (ktorý sa stále vracia, natíska): nutkavé, naliehavé myšlienky ## dotisnúť pozri dopraviť 2 ## dotknúť sa 1. uskutočniť bezprostredné spojenie dotykom, zachytiť: dotknúť sa plecom steny; zachytiť rukou operadlo stoličky, zavadiť, zasiahnuť, začiahnuť, obtrieť sa (mimovoľne sa dotknúť): zavadiť lakťom o skriňu; začiahlo, zasiahlo ho padajúce skálie, hmatnúť: hmatol si rukou vlasy, šport. tečovať: hráč tečoval loptou bránku, kniž. tknúť sa: koláča sa ani netkol, nár. týknuť sa 2. stručne, letmo povedať, napísať čosi o niečom, spomenúť, zmieniť sa: niektorých otázok sa len dotkli, iné prediskutovali; spomenúť význam kongresu, zmieniť sa o význame kongresu, naraziť: v prednáške narazil na viacero problémov, urobiť zmienku/narážku: o potrebe ochrany života urobil len malú zmienku 3. pozri zasiahnuť 1, uraziť ## dotknutý pozri urazený ## dotkýnať sa pozri dotýkať sa 1 ## dotlačiť 1. pozri dopraviť 2 2. pozri natlačiť 2 ## dotĺcť 1. pozri zbiť 3 2. pozri rozbiť 1 ## dotĺcť sa pozri prísť 1, dovliecť sa ## dotmava pozri tmavo ## dotmoliť sa pozri prísť 1 ## dotrápiť pozri utrápiť ## dotrápiť sa pozri umrieť ## dotrepať 1. pozri rozbiť 1 2. pozri dopraviť 2 ## dotrepať sa pozri prísť 1, dovliecť sa ## dotrhať pozri roztrhať ## dotrieliť pozri prísť 1, dobehnúť 1 ## dotrieskať pozri rozbiť 1 ## dotrímať pozri dodržať ## dotrmácať sa pozri dovliecť sa ## dotrpieť pozri umrieť ## dotrundžený pozri opitý 1 ## dotrundžiť sa pozri opiť sa ## dotrýzňať pozri napomínať ## dotuha pís. i do tuha 1. odolávajúc mechanickým účinkom alebo s cieľom odolávať mechanickým účinkom; s veľkou intenzitou, natuho, pís. i na tuho, tuho, stuha: dotuha, natuho stiahnutý pás; tuho, stuha priskrutkovaný vrchnák, pevne, napevno: pevne, napevno spojiť jednotlivé časti, hovor. expr. fest 2. tak, že sa niečo stane tuhým, tvrdým, natuho, pís. i na tuho, tuho: dotuha, natuho vyšľahaný sneh, tvrdo, natvrdo, pís. i na tvrdo: tvrdo, natvrdo vypracované cesto 3. do veľkého rozporu, do zrážky, doostra, pís. i do ostra, do tuhého, do ostrého: tu to už ide dotuha, doostra ## dotvoriť pozri dokončiť ## dotvrda pozri natvrdo ## dotvrdiť pozri dosvedčiť ## dotvrdzovať pozri prisviedčať ## dotyčnica geom. priamka dotýkajúca sa kružnice v jednom bode, tangenta ## dotyk pozri styk 2 ## dotýkať sa 1. uskutočňovať tesné spojenie dotykom, dotkýnať sa, týkať sa: dotýkala sa, dotkýnala sa rukou stola; Netýkaj sa, nedotýkaj sa ma!, chytať (dotýkať sa rukou): chytala látky a vyberala tú najjemnejšiu, hovor. expr. babrať: babrať si chrastu, hovor. expr. baštrngovať: Nebaštrngujte okolo variča! 2. pozri týkať sa 1 3. pozri zasiahnuť 1 ## dotýrať pozri utrápiť ## double pozri dvojitý ## doučiť sa pozri naučiť sa 1 ## dourážaný pozri urazený ## dourážať pozri uraziť ## dováľať 1. pozri dopraviť 2 2. pozri zašpiniť ## dovaliť pozri dopraviť 2 ## dovaliť sa pozri prísť 1, dobehnúť 1 ## dovandrovať pozri prísť 1 ## dovážateľ pozri dovozca ## dovčera do včerajšieho, predchádzajúceho dňa, do včerajška: výstava trvala dovčera, do včerajška ## dovčuľ pozri doteraz ## dovčuľka pozri doteraz ## dovedať sa pozri dozvedať sa 1 ## dovedieť sa pozri dozvedieť sa ## dovedna pozri spolu 1, spolu 2, súhrnne ## dovezený pozri cudzí 1 ## dovi pozri dovidenia ## doviať pozri doniesť 1 ## dovidenia pís. i do videnia pozdrav pri lúčení, na rozlúčku, zbohom, spánombohom: odišiel a pritom nepovedal ani dovidenia, ani zbohom; spánombohom, zostaňte zdraví, subšt. dovi, hovor.: maj sa, majte sa: tak už idem, maj(te) sa, servus, subšt. sevas (priateľský, familiárny pozdrav): povedala servus a odišla, ahoj, čao, čau, expr.: ahojček, ahojko, čauko, subšt.: ahojte, čaute (pozdravy obyč. mladých ľudí): zakričal ahoj, čau a už ho nebolo, adieu [vysl. aďiö], adié (franc.), good-bye [vysl. gudbaj; angl.]: lúčime sa, adieu, good-bye, pá, pápá (dôverný alebo maznavý pozdrav obyč. pri rozlúčke s deťmi): pá, pápá, moja malá ## dovidieť zrakom dosiahnuť po istú hranicu, dozrieť, dohliadnuť: z okna dovidel, dozrel až na rieku; rovina, kam oko dovidí, dohliadne ## doviesť pozri priviesť 1, previesť 2 ## doviezť 1. dopravným prostriedkom niekam presunúť, dopraviť, priviezť: doviezli, priviezli tovar; dopraviť poštu, dodať, prisunúť: dodali, prisunuli nové stroje, voviezť (doviezť dovnútra): voviezli prístroje až do dvora, subšt. dolifrovať, podovážať, poprivážať (postupne, viac vecí) 2. získať a prijať tovar zo zahraničia (op. vyviezť, exportovať), importovať, priviezť: dovezené, importované, privezené počítače, prepašovať (doviezť protizákonne): prepašovať cigarety, hodinky, podovážať, poprivážať (postupne, viac vecí) ## dovínova pozri červeno ## dovišňova pozri červeno ## dovláčiť pozri doniesť 1 ## dovladovať pozri vládať ## dovliecť pozri dopraviť 2, priniesť 1 ## dovliecť sa expr. s námahou a pomaly prísť, expr. privliecť sa: dovliekol, privliekol sa na samý vrch, expr.: dotiahnuť sa, doterigať sa, priterigať sa, doteružiť sa, doteperiť sa, dotrepať sa, pritrepať sa: ledva sa dotiahol, dotrepal domov, expr.: dotrmácať sa, došúchať sa, došuchtať sa, doštverať sa, nár. doštverigať sa: starký sa došuchtal do obchodu, expr.: doplantať sa, domotať sa, doplahočiť sa, doplúžiť sa, dotmoliť sa (veľmi pomaly sa dovliecť): unavení doplantali sa na koniec dediny, expr.: dotĺcť sa, dohrabať sa, dopšikať sa, dopratať sa, dorepetiť sa, doredikať sa, dodrgáňať sa: dopratali, dorepetili sa posledným autobusom, expr.: dokývať sa, dokyvkať sa, doknísať sa, dokrbáľať sa, nár. dokynášať sa (dovliecť sa knísavým krokom): dokyvkala sa pomaly k posteli, dobadkať (sa), doťapkať sa (obyč. o starých ľuďoch alebo o deťoch): dieťa sa doťapkalo k mame, dotackať sa, dopotácať sa, pritackať sa (dovliecť sa tackavým krokom) ## dovnútra 1. pozri dnu 1 2. pozri do 1 ## dovolať sa pozri dosiahnuť 5 ## dovolávať sa pozri žiadať 1 ## dovolenie pozri súhlas 1 ## dovolenka dočasné uvoľnenie zo zamestnania alebo zo služby: riadna, zdravotná dovolenka, voľno (voľný čas vôbec): zoberiem si na dva dni voľno, hovor. zastar.: urlaub, urláb (obyč. dovolenka vojakov) ## dovolenkovať tráviť dovolenku, prázdninovať: dovolenkovali, prázdninovali sme v horách, letovať (v lete): letovať pri mori, rekreovať sa: rekreovať sa u starých rodičov ## dovolenkový pozri letný, prázdninový ## dovolený pozri prípustný ## dovoliť dať povolenie na niečo, povoliť: nedovolili, nepovolili im odklad cvičenia, dopustiť, pripustiť: nedopustím, nepripustím, aby jej ublížili, umožniť: nakoniec mu umožnili štúdium v zahraničí, súhlasiť, privoliť, pristúpiť, pristať (dovoliť so súhlasom): otec súhlasil, privolil, pristal, aby deti šli do kina, strpieť, zniesť (s premáhaním odporu): nestrpí, neznesie nadávanie, kniž. zastar. pozvoliť: prídem, ak pozvolíte ## dovoliť si 1. dodať si odvahy, smelosti, odvážiť sa, osmeliť sa: dovolil si zvýšiť hlas; odvážil sa, osmelil sa odporovať, opovážiť sa, trúfnuť si (neprimerane situácii): priveľa sa opovážil, priveľa si trúfol, subšt. lajsnúť si 2. môcť si užiť niečo dobré, príjemné, dopriať si, dožičiť si: mohli si dovoliť, dopriať, dožičiť dovolenku pri mori; môžu si dovoliť kupovať drahé veci ## dovoľovať pozri tolerovať ## dovonka pozri von 1 ## dovonku pozri von 1 ## dovoz 1. získavanie tovaru zo zahraničia (op. vývoz), import (op. export): dovoz, import surovín, kávy 2. pozri doprava ## dovozca kto dováža tovar zo zahraničia (op. vývozca), importér: dovozca, importér južného ovocia, zried. dovážateľ ## dovozný týkajúci sa dovozu (obyč. z cudziny, z inej krajiny; op. vývozný), importný (op. exportný): dovozné, importné clá, ceny, dovozový, zahraničný (op. domáci, tuzemský): dovozový, zahraničný artikel pozri cudzí 1 ## dovozový pozri dovozný, cudzí 1 ## dovôkol pozri okolo 1 ## dovôkola pozri okolo 1 ## dovrávať pozri dohovárať ## dovrávať sa pozri rozprávať sa ## dovravieť sa pozri dohodnúť sa ## dovrchu 1. až po samý vrch, po samý okraj; nad rovinu okraja, doplna, plno, plne: vo vedre bolo vody dovrchu, doplna; kone ťažko ťahali plno naložený voz, vrchom, vrchovato, hovor. kopcom: vrchom, vrchovato naložené auto sa prevrátilo do priekopy; halušiek nám naložila kopcom, nár. štrichom 2. smerom k vyššie položenému miestu, dohora: cesta vedie dovrchu, dohora, hore, nahor: vyšplhali sa hore, nahor ## dovŕšený pozri uzavretý 4, hotový 1 ## dovŕšiť pozri dokončiť ## dovršovať pozri končiť ## dovtedy ukazuje alebo odkazuje na koncovú časovú hranicu konania nejakého deja, trvania nejakého stavu a pod.; do toho času, do tých čias, dotiaľ, potiaľ, tak dlho: neboj sa, dovtedy, dotiaľ sa vrátia; potiaľ, tak dlho vyskakoval, kým si nezlomil nohu, zatiaľ, hovor. za ten čas: možno sa vojna zatiaľ, za ten čas skončí, nár. zatým [Jégé] ## dovtípiť sa intuitívne alebo premýšľaním postrehnúť, domyslieť si, domyslieť sa: dovtípil sa, domyslel si, že sa niečo stalo, vytušiť, vycítiť, vybadať: všetko vytušila, vybadala, pochopiť, postihnúť, uhádnuť: pochopil, uhádol hlavnú myšlienku diela, dôjsť, prísť (na niečo): nemohol dôjsť na to, kto zvonil, hovor.: dohádať sa, dohútať sa (po dlhšom premýšľaní): nedohútal sa, čo má robiť ## dovysoka pozri vysoko 2, dohora 1 ## dóza pozri škatuľa 1 pozri dávka 1, schránka ## dozadu smerom do zadnej časti, smerom za seba (op. dopredu), nazad (op. napred), vzad (op. vpred): stále sa obzeral dozadu, nazad; postavte sa čelom vzad, dozadu, zried. nazadok [Rázus], späť, naspäť, spiatky: stále sa obzeral späť, dozadu; svojimi názormi sa vrátil o sto rokov naspäť, spiatky (do stavu pred sto rokmi) ## dozaista 1. pozri isto 3, rozhodne 2 2. pozri pravda 1 ## dozajtra do zajtrajšieho, nasledujúceho dňa, do zajtrajška: musíte to spraviť dozajtra, do zajtrajška ## dozelena pozri zeleno ## dozelenasta pozri zeleno ## dozelenava pozri zeleno ## dozelenkasta pozri zeleno ## dozelenkava pozri zeleno ## dozerač pozri dozorca ## dozerať sledovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo, dohliadať: učiteľ dozeral, dohliadal na žiakov, dávať pozor, mať/vykonávať dozor: strážnik dával pozor, aby bola zamknutá brána; školník mal dozor v šatni, prizerať, bdieť, bedliť: prizerala na vnučku [Timrava]; bdela, bedlila nad správnou výživou svojich detí, hovor. merkovať: staršie deti merkovali mladšie, varovať, opatrovať (deti alebo starých ľudí): opatrovala starkých v chorobe, kontrolovať, robiť kontrolu, robiť inšpekciu (dozerať sústavne alebo pravidelne): kontrolovať, robiť kontrolu potravín, hovor. zastar. inšpicírovať: jeho povinnosťou bolo inšpicírovať, chrániť, ochraňovať, strážiť (poskytovať aj ochranu): chrániť deti pred úrazom; strážiť materiál, hovor. zastar. vartovať, kniž. striezť, zastaráv. striehnuť: poslali ho vartovať, striehnuť záhradu ## dózický pozri špeciálny 1 ## dozlata pozri zlatisto ## dozlatista pozri zlatisto ## dozlostiť pozri nahnevať ## doznať pozri priznať 1 ## doznojiť sa pozri spotiť sa 1 ## dozor pozorovanie zaisťujúce dodržiavanie predpisov, príkazov, noriem a pod., dohľad, zastar. dohliadka [Vajanský], kontrola: lekársky, stavebný dozor, dohľad; vykonávať kontrolu, revízia (skúmanie správnosti): revízia účtov, inšpekcia (úradný dozor): obchodná inšpekcia ## dozorca kto dozerá: väzenský dozorca, dohliadač, ban. slang. štajger (banský dozorca), dozorný (kto má dozornú službu): dozorný pri bráne, zried. dozerač [Tajovský] ## dozorný pozri dozorca ## dózovať pozri deliť 1 ## dozretý pozri zrelý 1 ## dozrieť 1. pozri vyzrieť 1 2. pozri dosiahnuť 4 3. pozri dozerať 4. pozri dovidieť ## dozvedať sa 1. získavať správy, informácie, oboznamovať sa, informovať sa: postupne sa dozvedal o problémoch pracoviska; oboznamoval sa s novými úlohami, informoval sa o nových úlohách, dopočúvať sa, počúvať (dozvedať sa sluchom): dopočúvam sa, počúvam o tebe samé chvály, zoznamovať sa (bližšie sa dozvedať): so svojimi právami sa zoznamoval obžalovaný prostredníctvom advokáta, hovor.: dovedať sa, dovedovať sa, dovedúvať sa 2. pozri pýtať sa 2 ## dozvedieť sa získať správu, informáciu, zvedieť: dozvedel sa, zvedel pravdu; z listu sa všetko dozvedel, dopočuť sa, počuť (sluchom sa dozvedieť): dopočuli sa, počuli, čo sa stalo, dočítať sa (čítaním): dočítala sa o novej knihe, zastar. dovedieť sa: dovedeli sa to náhodou, podozvedať sa (postupne, viac vecí): pomaly sa podozvedal, čo bolo za tým ## dozvuk pozri dôsledok, následok ## dožadovať sa pozri žiadať 1, domáhať sa ## dožiadať sa pozri dosiahnuť 5 ## dožičiť s citovým zaujatím umožniť niečo alebo citovo kladne prijať úspech iného, dopriať: každému dožičí, dopraje úspech, popriať: popriať koňom oddychu, povoliť, vyhovieť: povolili, vyhoveli mu vo všetkom, zried. pohovieť: starká deťom pohovela ## dožičiť si rád si užiť niečo dobré, dopriať si, dovoliť si: dožičí si, dopraje si, dovolí si drahú dovolenku; môže si veľa dovoliť, popriať si: deti si popriali dostatok spánku, pohovieť si, expr.: povoliť si, povoľkať si (dožičiť si oddych): pohovela si pri káve ## dožierať pozri hnevať, dobiedzať ## dožinky slávnosť po skončení žatvy, zastar. obžinky: v nedeľu sme boli na dožinkoch, dožinkách, obžinkoch, obžinkách ## dožiť pozri umrieť ## dožiť sa pozri dočkať sa ## doživoriť pozri umrieť ## doživotný ktorý trvá do konca života: doživotné väzenie, byť doživotným mrzákom, zastar. dosmrtný: odsúdiť niekoho na dosmrtný trest, žalár ## dožlta pozri žlto ## dožltasta pozri žlto ## dožltkasta pozri žlto ## dožltkava pozri žlto ## dožobrať sa pozri dosiahnuť 5 ## dožrať pozri nahnevať ## dožratý pozri nahnevaný ## dôchodca kto dostáva starobný, invalidný a pod. dôchodok, hovor. penzista (kto dostáva starobný dôchodok): už dva roky je dôchodca, penzista, zastar. rentier ## dôchodkový ktorý súvisí s postavením dôchodcu, starobný: dôchodkové, starobné poistenie; dôchodková, starobná daň, hovor. penzijný: byť v dôchodkovom, penzijnom veku ## dôchodok 1. pravidelný príjem osôb, ktoré nemôžu hradiť náklady na živobytie z pracovného príjmu: starobný, vdovský dôchodok, hovor.: penzia, penzijné, zastar. renta: poberať penziu, rentu, starobné (starobný dôchodok), invalidné (invalidný dôchodok), vdovské (vdovský dôchodok), admin. zastar. výslužné 2. situácia dôchodcu: byť na dôchodku, hovor. penzia: odísť do penzie, zastaráv.: odpočinok, výslužba: profesor na odpočinku, vo výslužbe 3. pozri príjem 1, zisk 2 ## dôchov pozri chov ## dôjsť 1. pozri prísť 1 2. pozri dosiahnuť 2, dosiahnuť 4, dosiahnuť 5 3. pozri minúť sa 2 4. pozri nastať ## dôkaz 1. fakt potvrdzujúci istú mienku: priniesť dôkaz o niečom, argument: presvedčivý argument, dôvod: uviesť dôvody, kniž. svedectvo: svedectvo úpadku, indícia (nepriamy dôkaz), corpus delicti (usvedčujúci dôkaz), expr. tromf (presvedčivý dôkaz) 2. pozri doklad 2 ## dôkazný pozri usvedčujúci ## dôkazový pozri usvedčujúci ## dôkladne 1. pozri dôkladný 2. pozri obšírne, podrobne, široko 2 3. pozri pevne 1 ## dôkladný idúci do hĺbky, do dôsledkov; svedčiaci o takom prístupe (op. povrchný), precízny, pedantný: dôkladný, precízny, pedantný človek, pedantský (vzťahujúci sa na pedanta): pedantská práca, dôsledný, kniž. konzekventný (dodržiavajúci zásady): dôsledný, konzekventný pracovník, prístup, často pejor.: puntičkársky, punktičkársky (prepiato, až malicherne dôsledný): pun(k)tičkársky úradník, svedomitý, starostlivý: svedomitá, starostlivá príprava na skúšky, podrobný, detailný, kniž. subtílny (idúci do podrobností, detailov): podrobná, detailná analýza; subtílne bádanie, kniž. minuciózny: minuciózny opis, obšírny, obsiahly, vyčerpávajúci (zahŕňajúci všetko, idúci do šírky; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla, vyčerpávajúca správa, dokumentácia, dobrý, výborný, dokonalý (op. zlý, slabý, nedokonalý): dobrá, výborná, dokonalá znalosť jazyka, správny, presný: správna, presná výslovnosť, expr.: poriadny (op. zbežný, letmý): poriadne skúšanie, poriadna kontrola, hovor. gruntovný: gruntovná zmena, expr. čistý (o dôkladnej práci) ## dôkučný pozri dotieravý ## dôkučlivý pozri dotieravý ## dôležitkársky pozri dôležitý 2 ## dôležitosť pozri význam 2 ## dôležitý 1. ktorý má veľký význam, veľkú závažnosť, významný: dôležitá, významná zmena v živote; dôležitá, významná osoba, podstatný, závažný, vážny (v ktorom spočíva podstata; op. nepodstatný, nezávažný): všímať si iba podstatné veci; závažné dielo, vážna vec, strategický (dôležitý obyč. z vojenského, politického hľadiska): strategický bod, strategické suroviny, exponovaný (spoločensky, politicky dôležitý): exponované miesto, exponovaná funkcia, rozhodný, rozhodujúci, kniž. relevantný (ktorý veľa znamená, od ktorého veľa závisí), zlomový (predstavujúci zlom, zmenu): zohrať v niečom rozhodnú, rozhodujúcu úlohu; relevantný prvok; zlomový okamih, životný (životne dôležitý): urobiť životný krok, predný: sú aj prednejšie veci, zastar. značný: značný človek [Vajanský], mnohovýznamný, expr. predôležitý (veľmi dôležitý) pozri cenný 2. iron. prehnane na seba upozorňujúci, sám sebe pripisujúci dôležitosť, nenahraditeľnosť; svedčiaci o takých vlastnostiach, iron. alebo pejor. dôležitkársky: dôležitý, dôležitkársky človek; dôležitkárske správanie, hovor. expr., často iron. ťažký: stal sa z neho ťažký šéf, expr. predôležitý (veľmi dôležitý) ## dômysel pozri dôvtip ## dômyselne pozri bystro 2 pozri dôvtipný, vynachádzavý ## dômyselnosť pozri dôvtip ## dômyselný pozri dôvtipný, vynachádzavý ## dônovie pozri prednovok ## dônovok pozri prednovok ## dôraz 1. rázne, rozhodné, energické konanie: žiadať niečo s dôrazom, rozhodnosť, ráznosť, rezolútnosť: chýba mu rozhodnosť, ráznosť, rezolútnosť, energickosť 2. pozri prízvuk 1 ## dôrazne 1. pozri rázne, rezko 2 2. pozri naliehavo 1 3. pozri silno 1 ## dôrazný pozri rázny ## dôsledne pozri prísne 2 pozri dôsledný ## dôsledný ktorý koná do dôsledkov, ktorý neupúšťa od zásad, požiadaviek, povinností a pod.; svedčiaci o dôslednosti, kniž. konzekventný: dôsledný, konzekventný človek; dôsledný, konzekventný postup, nekompromisný, prísny (nepripúšťajúci kompromis, nedovoľujúci výnimku): nekompromisné požadovanie plnenia záväzkov; prísna diéta, kontrola, zásadový, zásadný: zásadový, zásadný postoj, poriadny, dôkladný (op. povrchný, zbežný): poriadne, dôkladné štúdium pozri nekompromisný, dôkladný ## dôsledok čo z daného logicky vyplýva, kniž. konzekvencia: vyvodiť dôsledky, konzekvencie z niečoho, dozvuk (oslabený dôsledok): dozvuky choroby, dohra (nepríjemný dôsledok): vylúčenie hráča bude mať dohru, následok (čo príčinne nasleduje po niečom): zodpovedať za následky konania ## dôstojník nositeľ vyššej vojenskej hodnosti, zastar. alebo hovor. oficier: vyšší, nižší dôstojník, oficier, voj. slang. lampasák (vysoký dôstojník) ## dôstojnosť pozri vážnosť 1 ## dôstojný 1. ktorý má vážnosť, úctu (o človeku), ctený, vážený: dôstojný, ctený, vážený učenec, kniž. ctihodný: ctihodný človek, kniž. velebný (v oslovení kňaza): dôstojný, velebný pane, otče 2. svedčiaci o dôstojnosti, vážnosti, vznešenosti, vážny, seriózny (i o človeku): je taký dôstojný, vážny, seriózny; dôstojný, vážny, seriózny výzor, vznešený, expr. kráľovský: vznešený, kráľovský zjav, úctyhodný, kniž. ctihodný: úctyhodný, ctihodný vek; ctihodná staroba, slávnostný: prehovoriť slávnostným hlasom, kniž. patriarchálny (starecky dôstojný): patriarchálna postava 3. pozri primeraný, zodpovedajúci ## dôvera náklonnosť veriť, viera: stratiť dôveru, vieru k niekomu, v niekoho, kniž. kredit: morálny kredit ## dôverčivý ktorý ľahko dôveruje; svedčiaci o tejto vlastnosti (op. nedôverčivý, opatrný), ľahkoverný: je dôverčivá, ľahkoverná, zried. dôverivý, zastar. dôverlivý, neopatrný: výsledok dôverčivého, neopatrného správania, prístupu, naivný, detinský, detský: zlákať naivné deti; mať detinský, detský pohľad; detinská, detská povaha ## dôverivý pozri dôverčivý ## dôverlivý pozri dôverčivý ## dôverne 1. pozri dôverný 1, dôverný 2 2. pozri zblízka 2 ## dôvernosť pozri intimita 1, tajomstvo 3 ## dôverný 1. ktorý má dôveru; vzbudzujúci dôveru; svedčiaci o dôvere, blízky, zried. dôveryplný: dôverný, blízky priateľ; dôverná, dôveryplná osoba, intímny, súkromný, osobný (týkajúci sa intimity, súkromia): intímne prostredie; intímne, súkromné, osobné veci, familiárny, rodinný (bezprostredný, ako doma, v rodine): familiárna, rodinná atmosféra; familiárne oslovenie, odb. hypokoristický (o slovách) 2. na verejnosti nerozšírený, prístupný iba zasvätencom, tajný, neverejný (op. verejný): dôverné, tajné informácie; dôverný, neverejný spis, diskrétny: diskrétny rozhovor ## dôverovať cítiť náklonnosť a dôveru k niečomu, k niekomu, v niečo, mať dôveru: dôveroval synovi; mal dôveru v úspechy, veriť, spoliehať sa: veril kolektívu, spoliehal sa na vlastné sily, kniž. úfať (sa): úfal sa v deťoch ## dôveryhodný pozri spoľahlivý, hodnoverný ## dôveryplný pozri dôverný 1 ## dôvetok pozri dodatok ## dôvod to, o čo opierame svoje rozhodnutie, myslenie, konanie: urobiť niečo bez dôvodu, príčina (jav, ktorý podmieňuje vznik iného javu): mať príčinu na smútok, odôvodnenie: chýbal bez odôvodnenia, opodstatnenie, oprávnenie: jeho hnev má svoje opodstatnenie, oprávnenie, argument, dôkaz: uviesť argumenty, zmysel (dôvod konania, existencia): zmysel života, zámienka (vymyslený dôvod): nájsť si zámienku na odchod, pohnútka, motív: mať dobrú pohnútku, dobrý motív na vstup do koalície, hovor. titul: nemá na to titul, zádrapka (dôvod na spor): hľadať zádrapku, zried. záderka [Kukučín], podklad: právny podklad žaloby ## dôvodiť pozri argumentovať pozri odôvodniť ## dôvodne pozri oprávnene 2 ## dôvodný pozri opodstatnený ## dôvtip schopnosť rýchlo, pohotovo uvažovať a uvážlivo konať: prejaviť dôvtip, ostrovtip: vynikať ostrovtipom, dôvtipnosť: nikdy mu nechýbala dôvtipnosť, dômyselnosť, dômysel [Kukučín], duchaplnosť: duchaplnosť odpovede, vtipnosť: vtipnosť postrehu, vtip: ukázal vtip pri riešení problému, bystrosť: bol známy svojou bystrosťou, kniž. bystrozrak, poet.: bystroumnosť, bystroum, ostroum, bystrota, pohotovosť: rozprávačská pohotovosť, vynachádzavosť, vynaliezavosť: jeho vynachádzavosť bola známa, hovor. fígeľ: pomáhať si fígľom, hovor. fortieľ: robiť niečo s fortieľom, hovor. expr. chochmes: mať chochmes, hovor. expr. fifik: ísť na niečo s fifikom, esprit: francúzsky esprit, iskra, kniž. invencia: umelecká invencia ## dôvtipne pozri bystro 2 ## dôvtipnosť pozri dôvtip ## dôvtipný prejavujúci bystrosť, originálnosť myslenia (o človeku); svedčiaci o takých vlastnostiach, bystrý: dôvtipný, bystrý žiak, vynachádzavý, vynaliezavý, invenčný (ktorý sa vie vždy vynájsť, nájsť riešenie, prísť s niečím novým): vynaliezavý, vynachádzavý remeselník; invenčné riešenie, dômyselný: dômyselná konštrukcia, ostrovtipný, kniž. ostroumný, menej časté: bystrohlavý, bystroumný: ostrovtipný, bystroumný spoločník na diskusiu, inteligentný, duchaplný (prejavujúci inteligenciu, vtip): inteligentná, duchaplná odpoveď; duchaplný rozhovor, chytrý, vtipný, šikovný (rozumovo): chytrá, vtipná, šikovná hlava, expr. šalamúnsky: šalamúnske riešenie, hovor. nápaditý pozri bystrý ## dráb príslušník ozbrojenej poriadkovej a bezpečnostnej služby v Uhorsku, pandúr (ozbrojený úradný alebo panský sluha v Uhorsku), hajdúch (ozbrojený úradný sluha v Uhorsku) ## drabina pozri rebrina 1 ## drabinák pozri voz 1 ## drabinovec pozri voz 1 ## dráč 1. pozri úžerník 2. pozri bitkár ## dračica pozri čertica ## dračka 1. pozri zhon 2. pozri bitka 1 ## dragún 1. pozri jazdec 1 2. pozri pás 1 ## dráha 1. vytýčený smer pohybu: dráha strely, trasa: trasa plynovodu 2. pozri trať 1, trať 3 ## drahne 1. pozri veľa 2. pozri dlho 1 ## drahný 1. pozri dlhý 2 2. pozri veľký 1 ## drahocennosť pozri vzácnosť ## drahocenný pozri drahý 2, drahý 3, vzácny 1 ## drahokam pozri šperk ## drahomilovaný pozri drahý 3 ## drahota vysoké ceny životných nákladov, hovor. dražoba: cez vojnu sa šíri drahota, dražoba ## drahučký pozri drahý 3 ## drahunký pozri drahý 3 ## drahušký pozri drahý 3 ## drahuľký pozri drahý 3 ## drahulinký pozri drahý 3 ## drahý 1. ktorý stojí veľa peňazí (op. lacný), nákladný (vyžadujúci veľké náklady): drahá, nákladná zábava; drahé, nákladné dary, prepychový, luxusný: prepychový servis, luxusné bývanie, pridrahý (príliš drahý): pridrahý darček, expr. predrahý (veľmi drahý) 2. majúci veľkú (duchovnú alebo materiálnu) hodnotu (op. bezcenný), vzácny: drahá, cenná, vzácna zbierka; drahé, vzácne kovy, drahocenný: strácať drahý, drahocenný čas, posvätný, expr. svätý: Nič mu nie je posvätné, sväté! 3. obľúbený alebo ku ktorému sa pociťuje láska (často v oslovení): drahí rodičia, milovaný: drahá, milovaná bytosť, milý, zlatý, expr.: premilý, milený, premilený, radostný: syn môj milý, premilý, milený, premilený, radostný, drahocenný: drahocenná mama, zastar. drahomilovaný, poet. ľúby (v oslovení), expr.: drahučký, drahunký, drahuľký, drahušký, drahulinký, predrahý (veľmi drahý), expr. zried. rodný, rodnučký (v oslovení) ## drak pozri šarkan ## drakonicky pozri prísne 1 ## drakonický pozri krutý 1, prísny 1 ## drakónsky 1. pozri krutý 1, prísny 1 2. pozri prísne 1 ## dráma 1. pozri hra 1 2. pozri tragédia 2, katastrofa ## dramatický 1. vyznačujúci sa napätím, ruchom, prudkým spádom a pod.: dramatický zápas, boj, napínavý, vzrušujúci: dramatické, napínavé, vzrušujúce zážitky z ciest, rušný (bohatý na udalosti): rušný priebeh schôdzky, rušné časy, napätý (hroziaci konfliktom): napätá situácia 2. pozri smutný 3. pozri divadelný 1 ## dramatizovať pozri preháňať 3 ## drancovačka pozri lúpež ## drancovať spôsobovať skazu a násilím pripravovať o majetok, plieniť, pustošiť: vojská drancovali, plienili naše dediny, ničiť, expr. nivočiť (vo veľkej miere): krajina nivočená cudzími nájazdmi, okrádať, vykorisťovať (spôsobom, ktorý umožňuje spoločenský systém): páni okrádali chudobu, lúpiť, zbíjať (lúpežne): bandy zbíjali na cestách, hovor. brakovať, expr.: drať, zdierať, rabovať, hovor. expr. pľundrovať: vojaci rabovali po domoch ## drančať pozri pýtať 1, prosiť ## drankať pozri pýtať 1, prosiť ## drapcovať sa pozri liezť 1 ## drapéria pozri záves 1 ## drapkať 1. pozri škrabať 1, driapať 1 2. pozri domŕzať ## drapľavý 1. pozri drsný 1, drsný 3, rapavý 2. pozri chrapľavý ## drapnúť pozri dochytiť 1 ## drapový pozri béžový, hnedý ## draps 1. pozri chmat 2. pozri škrk 1 ## draslík alkalickokovový chemický prvok, kálium ## drastický pozri surový 2, tvrdý 3 ## drať 1. častým používaním znehodnocovať, zodierať, opotrebúvať, ničiť: rýchlo dral, zodieral šaty, obuv; opotrebúval, ničil novú kosu 2. zbavovať zvieratá kože, odierať, zdierať, sťahovať: dral, sťahoval králika 3. pozri biť 2 4. pozri drancovať ## dravec pozri zviera 1 ## dravý 1. pozri prudký 1, ničivý 2. pozri bezohľadný, ctižiadostivý ## dražba verejný predaj, pri ktorom sa majiteľom veci stane ten, kto dá najviac, licitácia, aukcia: kúpil som to lacno na dražbe, na licitácii; dražba, aukcia obrazov ## dráždec anat. časť vonkajších ženských pohlavných orgánov, anat. klitoris ## dráždidlo prostriedok spôsobujúci dráždenie: pokožka nereaguje na dráždidlá, lek. stimulans ## dráždiť 1. vyvolávať v niekom citový nepokoj, podráždenie, popudzovať: dráždi, popudzuje ju synova neporiadnosť, rozčuľovať, rozhorčovať: riaditeľa rozčuľuje, rozhorčuje pasivita spolupracovníkov, znepokojovať, znervózňovať, kniž. iritovať (vyvolávať nervozitu): znervózňovať niekoho svojím správaním, hnevať (vyvolávať negatívny postoj): hnevali ho prázdne reči, poburovať (vyvolávať odpor): rodičov poburuje šírenie narkománie, bodať, pichať, podpichovať, podpichávať, dodierať, expr. dopaľovať, podkušovať, podkušiavať, podkúšať, subšt.: hecovať, štengrovať (chcieť vyprovokovať reakciu): toľko ho podpichovali, dopaľovali, až zaútočil, huckať, štvať: huckal, štval ľud proti vláde, pohuckávať (občas), kniž. jatriť, poet.: jazviť, rozrývať (dráždiť bolesťou): jatria ho pochybnosti; dušu mu rozrýva nepokoj pozri dobiedzať 2. dávať podnet na reakciu, na nejakú činnosť, podnecovať: vôňa jedla dráždi, podnecuje chuť, nutkať, nútiť: niečo ho nutkalo, nútilo do spevu, hovor. rezať (bolestivo dráždiť): dym reže oči, bičovať (intenzívne dráždiť): bičovať nervy, fantáziu, povzbudzovať, kniž. stimulovať (dráždiť v kladnom zmysle): knihy povzbudzovali, stimulovali jeho pozornosť, kniž. provokovať: agresívny prejav provokuje rovnakú odpoveď, vzrušovať (dráždiť zmysly): vzrušovali ho dobrodružstvá, nár. expr. pašmať, subšt.: hecovať, rajcovať (eroticky dráždiť) ## dráždivý 1. ktorý nutká na niečo, ktorý núti reagovať, nutkavý: dráždivá farba, dráždivé, nutkavé pocity v hrdle, šteklivý, nár.: laskotný, laskotivý (dráždiaci jemným šteklením): šteklivá vôňa, laskotivé vzrušenie, vzrušujúci (vyvolávajúci vzrušenie): dráždivá, vzrušujúca hudba; vzrušujúce obrazy, ostrý, pikantný: ostré svetlo; ostrá, pikantná chuť; pikantné historky, nepríjemný: nepríjemný zápach, dym, provokatívny, podkúšavý, pokúšavý (dráždivý s úmyslom vyprovokovať): provokatívny smiech; provokatívne, podkúšavé reči, rafinovaný: rafinovaná elegancia, subšt. rajcovný (eroticky dráždivý): rajcovná žena, nár. drážlivý 2. ktorý sa ľahko podráždi (obyč. o pokožke), citlivý, precitlivený: dráždivá, citlivá, precitlivená koža, pleť 3. pozri hnevlivý 1 ## dražé pozri cukrík ## dražiteľ pozri dražobník ## drážka pozri žliabok 1, zárez ## drážlivý pozri dráždivý 1 ## dražoba pozri drahota ## dražobník kto draží, licituje, dražiteľ, aukcionár ## drboliť 1. pozri drobčiť 2. pozri tancovať ## drc pozri buc ## drcnúť pozri drgnúť 1 ## drcnúť si pozri vypiť si ## drdlať pozri hundrať 1, hundrať 2 ## drdol pozri uzol 2 ## dreň 1. základné pletivo tvoriace vnútornú časť rastlinnej stonky a dužiny plodov, bot. stržeň (jadro rastlinnej osi) 2. tkanivo vypĺňajúce niektoré orgány: zubná dreň, hovor. špik (kostná dreň) ## drén pozri kanál 1 ## drenáž pozri kanál 1 ## drenážovať pozri rúrkovať ## drepčiť pozri tancovať ## drepenieť pozri meravieť ## drepieť pozri kvočať 2 ## drepnúť si pozri čupnúť si ## dressing pozri omáčka ## drevár pozri drevorubač ## drevenica pozri dom 1 ## drevenieť pozri meravieť ## drevený 1. pozri meravý 1 2. pozri nešikovný 1 ## drevina pozri rastlina ## drevitý pozri drevnatý ## drevnatý majúci ráz dreva, drevitý: drevnatý, drevitý koreň; drevnatá, drevitá látka, zdrevnatený (ktorý sa stal drevnatým): zdrevnatená reďkovka, zrebný, zrebnatý: zrebné, zrebnaté plátno, hľuzy ## drevo pozri nešikovník, ťarbák ## drevorubač kto pracuje pri ťažbe a približovaní dreva, rubač, rubár, drevár, nár. šlogár [Rázus] ## drevoryt odtlačok obrazu vyrytého do dreva, drevorytina ## drevorytina pozri drevoryt ## drez pozri výlevka ## drezírovať pozri cvičiť 2 pozri vychovať 1 ## drezúra pozri výcvik, nácvik, výchova ## drezúrovaný pozri cvičený ## drgáľať sa pozri ísť 1 ## drgaňa pozri hlava 1 ## drgáňať sa pozri ísť 1 ## drganec pozri úder 1 ## drgať 1. pozri strkať 2 2. pozri natriasať 2 3. pozri mykať ## drgavý pozri hrboľatý ## drgľavý pozri hrboľatý ## drgľovať 1. pozri natriasať 2 2. pozri mykať 3. pozri hrmotať ## drgnúť 1. prudkým pohybom naraziť, vraziť, strčiť: drgol, vrazil, strčil plecom do kolegu, expr.: džugnúť, ďugnúť, štuchnúť, dlbnúť, durknúť, drcnúť, drúliť, trknúť, bucnúť, žďobnúť, žďuchnúť, štopnúť, rypnúť (mierne drgnúť): džugla, štuchla kamarátku lakťom; žďobol, rypol spolužiačku pod lopatku 2. pozri mykať ## drgnúť si pozri vypiť si ## drgnutý 1. pozri podnapitý 2. pozri nasprostastý ## drgoliť 1. pozri drkotať 1 2. pozri natriasať 2 3. pozri mykať ## drgotať pozri drkotať 1 ## drhliť pozri trieť 1, drhnúť 1 ## drhnúť 1. silným trením zbavovať nečistoty, hovor. rajbať, expr.: drhliť, brhliť: drhla, rajbala dlážku kefou; brhlil si tvár mydlom, expr. škohliť: škohliť špongiou nábytok, umývať, čistiť: umývať parkety 2. pozri dusiť 1, škrtiť 1 3. pozri robiť 1, drieť sa 1 4. pozri škrabať 2 ## driapačka pozri páračka ## driapačky pozri páračky ## driapať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom, škrabať, škriabať: šelmy driapu; tŕne ruže ho škrabú, škriabu, hovor. expr.: škrabcovať, drapcovať: chlapci škrabcovali klincom po stene, expr.: škrabkať, drapkať, driapkať, zadrapkávať (jemne): mača drapká, zadrapkáva do záclony 2. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho), stŕhať, strhávať, strhúvať, trhať: vietor driape, strháva lístie zo stromov, expr.: kmásať, rafať, šklbať, šarpať: kmásala, šarpala z nej šaty 3. pozri brať 1 ## driapať sa 1. pozri liezť 1 2. pozri pachtiť sa ## driapavý pozri ostrý 5 ## driapkať pozri driapať 1 ## driečny pozri pekný 1, urastený ## driek 1. telo okrem hlavy a končatín, trup: mať dlhý driek, trup 2. zúžená časť trupu nad bokmi; časť oblečenia obopínajúca toto miesto, pás: chytiť niekoho okolo drieku, pása; šaty naberané v drieku, v páse, zastar. taille (objem tela v páse) ## driemať pozri spať 1 ## driemavý pozri ospanlivý 1 ## driemkať pozri spať 1 ## driemoty pozri spánok ## drieň ker alebo nízky strom so strapcami žltých kvietkov a podlhovastými červenými plodmi, svíb, drienka (najmä plod drieňa) ## drienka pozri drieň ## drieť sa 1. expr. ťažko a namáhavo pracovať, expr.: drieť, drhnúť, hrdlačiť, hrdlovať, lopotiť, lopotiť sa, chlopotiť, chlopotiť sa, klopotiť, klopotiť sa: naši otcovia dreli, hrdlačili na poli od svitu do mrku, expr.: otročiť, mozoliť, hlušiť, moriť sa, mordovať sa, plahočiť sa, robotiť, nádenníčiť, expr. alebo hist. robotovať, hovor. expr. koňovať: otročí, hluší, morduje sa každý deň pri stroji, hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá za troch, expr.: katovať sa, strháňať sa, expr. zried. vajatať (sa): strháňa sa v bani, subšt. makať 2. pozri šúchať sa 3. pozri učiť sa 1 ## drievko pozri špajľa ## drievny pozri dávny ## drichmáč pozri spáč ## drichmať pozri spať 1 ## dril pozri výcvik, nácvik, výchova ## drina pozri práca 1, námaha ## drisnúť 1. pozri spadnúť 1 2. pozri povedať 3. pozri udrieť 1 ## dríst pozri táranina ## drístať pozri tárať ## drístoš pozri tárač ## drkot pozri hrkot ## drkotať 1. vydávať alebo spôsobovať krátke tupé zvuky, hrkotať, hrkať: voz cestou drkoce, hrkoce, hrká, expr.: drgľovať, drgotať, drgoliť, hrgľovať, hrkľovať: drgľoval, drgotal zubami; hrgľovať zväzkom kľúčov, štrkať, štrkotať, štrngať, cvakať, cvakotať, šťukať (o zvuku znejúcom ostrejšie a nepravidelne): štrkať reťazami; cvakať, šťukať zámkou, klepotať, klopotať (o pravidelnom zvuku): voz na dlažbe klopotal, hrmotať, hrmotiť, buchotať, lomoziť (o intenzívnom zvuku): práčka hrmoce, lomozí 2. pozri rapotať 1 ## drkotavý pozri táravý ## drmancovať pozri triasť 1, mykať ## drmať pozri triasť 1, mykať ## drmoliť pozri mrmlať 2 ## drmotať pozri mykať ## drn pozri správne mačina ## drnčať pozri rinčať ## drnk pozri brnk 1 ## drnkať 1. pozri rinčať 2. pozri hrať 1 ## drobčiť expr. kráčať drobnými krokmi, expr.: cupkať, cupotať, ťapkať: deti drobčia, cupkajú, ťapkajú po chodníku, expr.: capkať, ciepkať, ťupkať, tľapkať, ťapuškať, ťapušiť, dupkať, dupčiť, dipkať, ďubkať: tľapkať, dipkať po tráve bosými nohami, expr.: stupkať, bežkať, lupkať: dievčatko bežkalo po koberci, nár.: drboliť, cupajdovať [Šoltésová] ## drobčivý pozri drobný 1 ## drobec pozri dieťa 1 ## drobiť 1. trením v rukách deliť na malé kúsky, mrviť, meliť: drobiť, mrviť chlieb; meliť v dlani klas 2. deliť na veľa malých častí, rozdrobovať: drobili, rozdrobovali pozemky, pôdu, štiepiť, kúskovať, hovor. kusovať: štiepiť moc v štáte ## drobiť sa pozri mrviť sa 1 ## drobivý ktorý sa drobí, láme, rozpadáva na drobné časti, lámavý, mrvivý: drobivý, lámavý kameň; mrvivý chlieb, krehký (ktorý sa ľahko láme): drobivé, krehké pečivo ## drobizg 1. expr. malé, drobné tvory, expr. čamrva 2. pozri deti ## drobky jedlé vnútornosti, končatiny a hlavy vtákov alebo menších zvierat, droby: husacie, zajačie drobky, droby ## drobnička pozri správa ## drobnieť pozri zmenšiť sa ## drobno dosahujúc, dosiahnuc veľmi malé, drobné rozmery; na veľmi malé, drobné kúsky, nadrobno, pís. i na drobno: drobno, nadrobno pokrájané mäso, expr.: drobnučko, drobnunko, drobnulinko, drobnuško, drobučko, drobunko, drobulinko, drobuško: vonku drob(n)učko, drob(n)ulinko sneží; drob(n)unko, drob(n)uško nastrúhanú mrkvu poliala citrónom, expr.: nadrobnučko, nadrobnunko, nadrobnulinko, nadrobnuško, nadrobučko, nadrobunko, nadrobulinko, nadrobuško, pís. i na drobnučko atď.: cibuľu začala krájať nadrob(n)ulinko, nadrob(n)unko pozri drobný 1 ## drobnohľad pozri mikroskop ## drobnohľadný pozri malý 1, drobný 1 ## drobnokresba kresba malých rozmerov; podrobné umelecké spracovanie, miniatúra, drobnomaľba: výzdoba drobnokresbami, miniatúrami; hudobné drobnokresby, miniatúry ## drobnomaľba pozri drobnokresba ## drobnosť 1. pozri maličkosť 1 2. pozri správa ## drobnôstka pozri maličkosť 1 ## drobnučko pozri drobno ## drobnulinko pozri drobno ## drobnunko pozri drobno ## drobnuško pozri drobno ## drobnučký pozri drobný 1 ## drobnuľký pozri drobný 1 ## drobnušký pozri drobný 1 ## drobný 1. ktorý má malé rozmery, malý (op. veľký): drobné, malé zvieratko, nepatrný, expr. maličký (veľmi malý): vysypať na zem drobné, nepatrné, maličké zrnká, miniatúrny: miniatúrne obrázky, miniatúrne rozmery, filigránsky (drobný a krehký, jemne vypracovaný): filigránske ornamenty v starých knihách, perličkový: perličkové písmo, krajč. perličkový steh, útly, subtílny, šťúply, expr.: šťúplučký, šťúplušký (malý a tenký): útla knižočka veršov; útla, subtílna, šťúpla postava, liliputánsky (i pren.), expr. trpasličí, pren. expr., často pejor. piadimužícky: žena liliputánskeho, trpasličieho vzrastu; liliputánsky štát, mikroskopický, expr. drobnohľadný: mikroskopické, drobnohľadné živočíchy, pren.: myší, myšací (obyč. o zuboch): má drobné, myšacie zúbky, drobčivý (o kroku), expr.: drobnučký, drobnulinký, drobulinký, drobunký, drobušký, drobučký, drobnuľký, drobnušký (veľmi alebo milo drobný), zakrpatený, krpatý: mláďa je zakrpatené, krpaté pozri malý 1 2. pozri bezvýznamný, malý, obyčajný 1, bežný ## drobučko pozri drobno ## drobulinko pozri drobno ## drobunko pozri drobno ## drobuško pozri drobno ## drobučký pozri drobný 1 ## drobulinký pozri drobný 1 ## drobunký pozri drobný 1 ## drobušký pozri drobný 1 ## droby pozri drobky ## dromedár pozri ťava ## droždie prípravok spôsobujúci kysnutie (cesta, vína), kvasnice: lisované droždie, kvasnice, odmlad ## drožka pozri povoz ## drsnatý pozri drsný 1 ## drsne 1. pozri drsný 1 2. pozri hrubo 2 3. pozri tvrdo 2 ## drsno 1. pozri drsný 1 2. pozri hrubo 2 3. pozri tvrdo 2 ## drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký), nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plocha, hrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi), hrubý (op. jemný), drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožka, rapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky), expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňach, drapľavý, škrabľavý, škrabavý, škriabavý, pichľavý, pichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlna, zrnitý: zrnitý povrch, rapkavý, expr. rapľavý [Karvaš], hrčkovitý, hrčkavý, nár. expr. škrapatý [Švantner], pridrsný (príliš drsný) 2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný), hrubý: drsná, hrubá žena, necitlivý, nevyberaný, nešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientom, tvrdý, bezcitný: tvrdá, bezcitná tvár, cynický, drastický, surový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódy, neuhladený (spoločensky), expr.: neokresaný, neotesaný, neokrôchaný (v správaní), gadžovský, chrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horal, expr. grobiansky, subšt. hulvátsky, expr. krčmový, hovor. šťavnatý: krčmové vtipy, ordinárny, vulgárny: ordinárne, vulgárne reči 3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný, chrapľavý, chripľavý, drapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiech, chraptivý, zachrípnutý, zádrhľavý, zádrhlivý, zadŕhavý, expr. škrabľavý, pren. pejor. krákavý, pren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasom, chrčivý, hrubý, chrochtavý 4. ťažko znesiteľný, nevľúdny, neprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý kraj, kniž. nehostinný: nehostinné hory, surový: surová zima, chladný, studený: chladné, studené podnebie, nepríjemný ## drtivý správne drvivý ## druh 1. súhrn predmetov alebo javov s rovnakými podstatnými znakmi: viaceré druhy pšenice, sorta: tri sorty vína, odroda (súhrn pestovaných rastlinných jednotlivcov): ušľachtilé odrody zemiakov, rasa (súhrn jednotlivcov s tou istou stálou odchýlkou od druhu): rasa psov, plemeno (skupina zvierat vyznačujúcich sa v rámci druhu osobitnými spoločnými vlastnosťami): čistokrvné plemeno, hovor. fajta: je z dobrej fajty, trieda (skupina jednotlivcov alebo vecí so spoločnými znakmi): trieda automobilov, kategória (skupina ľudí, vecí alebo javov so spoločnými vlastnosťami): kategória športovcov 2. charakteristické črty veci ako súčasti istého celku: taký druh ľudí mám rád; nový druh pracieho prášku, typ: je typom vedeckého pracovníka, kniž. prototyp (prvotný typ), kniž. zastar. typus, hovor. fajta 3. muž, ktorý žije so ženou v spoločnej domácnosti bez sobáša, konkubín 4. pozri priateľ 1 ## druhák žiak druhej triedy, druhého ročníka, sekundán (žiak druhej triedy osemročného gymnázia), druhoročiak (poslucháč druhého ročníka vysokej školy) ## druhohory geologické obdobie a útvary nasledujúce po prvohorách, odb. mezozoikum ## druhoradý ktorý je z hľadiska významu, dôležitosti, hodnoty až na druhom, resp. ďalšom mieste (op. prvoradý), vedľajší, podružný (op. hlavný): druhoradý, vedľajší, podružný problém, činiteľ, druhotriedny (op. prvotriedny): druhotriedny herec, bočný, sekundárny, zried. druhotný: bočná, druhotná záležitosť, zastaráv. pobočný: zaoberať sa pobočnými vecami, menejcenný, menejhodnotný, podradný (ktorý má nižšiu úroveň, menšiu hodnotu): menejcenná, menejhodnotná, podradná práca, zried. druhostupňový [Mráz] pozri vedľajší, podradný ## druhoročiak pozri druhák ## druhostupňový pozri druhoradý ## druhotný 1. podmienený iným (op. prvotný), kniž. sekundárny (op. primárny): druhotné, sekundárne znaky, suroviny, zdroje, odvodený, nepôvodný (op. pôvodný): odvodený, nepôvodný význam, vedľajší: vedľajšia príčina 2. pozri druhoradý, vedľajší 3 ## druhotriedny pozri druhoradý, podradný 2 ## druhý 1. pozri nasledujúci 1, budúci 2. pozri iný 1, opačný 1 ## druhýkrát pozri inokedy, nabudúce ## druhý raz pozri inokedy, nabudúce ## drúk pozri konár ## drukovať pozri nadŕžať ## drúľať pozri piť 1 ## drúliť pozri drgnúť 1, naraziť 1 ## drumbľovať pozri plakať ## drusa pozri priateľ 1 ## druzg pozri prask ## drúzgať 1. pozri lámať 1 2. pozri spadnúť 1 3. pozri biť 1, biť 2 ## druzgnúť 1. pozri spadnúť 1 2. pozri udrieť 1 ## druzgot pozri praskot ## druzgotať pozri praskať 2 ## družba pozri priateľstvo ## družďať pozri praskať 2 ## družica 1. dievča v slávnostnom oblečení pri svadobnom, pohrebnom a pod. obrade, družička 2. teleso krúžiace okolo väčšieho kozmického telesa, satelit: družica, satelit Zeme; umelé satelity, obežnica, planéta (nebeské teleso obiehajúce okolo Slnka): Zem je obežnicou, planétou Slnka, sputnik (sovietska umelá družica Zeme) ## družička pozri družica 1 ## družina 1. pozri sprievod 2 2. pozri skupina 2 ## družiť sa pozri spájať sa 1 ## družka žena žijúca s mužom v spoločnej domácnosti bez sobáša, konkubína ## družnosť pozri kolegialita, priateľstvo ## družný pozri priateľský, spoločenský 3 ## družstvo 1. organizácia na spoločnú, obyč. ekonomickú činnosť: potravinárske, bytové družstvo, zastaráv. kooperatív, hovor. zastar. konzum (nákupné a spotrebné družstvo) 2. organizovaná skupina jednotlivcov, obyč. v športe, mužstvo: futbalové družstvo, mužstvo; reprezentačné mužstvo vyhralo, tím, kolektív (športový): hokejový tím Švédska prehral; náš kolektív bol úspešný, subšt. mančaft ## drviť 1. údermi, tlakom a pod. deliť na kúsky, tĺcť, roztĺkať, rozbíjať: drvil, tĺkol lieskovce, trieštiť (na kusy): trieštiť ľad, rozmieľať, mlieť (na prach; v mlynčeku, mlyne): mlieť korenie, šrotovať (nahrubo): šrotovať kukuricu, staré železo, pučiť, rozpúčať, mliaždiť, dláviť, gniaviť, expr. degviť (obyč. niečo mäkké): mliaždiť, dláviť hrozno na mušt, nár. drvoliť 2. pozri ničiť 2 3. i drviť sa pozri učiť sa 1 ## drvivý 1. pozri ničivý 2. pozri absolútny, prevažný ## drvoliť pozri drviť 1 ## drzáň pozri dotieravec ## drzosť pozri impertinencia ## drzý pozri bezočivý, dotieravý ## držadlo prostriedok, súčiastka na držanie, držiak: kovové držadlo, kovový držiak lampy, rúčka: rúčka kufra, rukoväť: rukoväť meča, ucho: hrniec s uchami, črienka: vykladaná črienka noža, porisko, toporisko (dlhšie držadlo pracovného náčinia): porisko, toporisko sekery, lopaty, zried. topor: topor sa dolámal, kosisko (držadlo kosy): nabiť kosu na kosisko, odb.: násada, násadka (žrď, žŕdka na držanie nástroja) ## držať 1. mať v ruke, v zuboch a pod. a nepustiť, zvierať (veľmi pevne držať): držať, zvierať predmet kliešťami, nár. alebo expr. trímať: trímal v ruke starý album 2. zachovávať v istom stave, polohe a pod., udržiavať, mať: držala, udržiavala, mala šaty, domácnosť v poriadku, nár. alebo expr. trímať: trímal hlavu hore 3. mať uložené, uschované, prechovávať, mať: cennosti držia, prechovávajú, majú v trezore, uschovávať, opatrovať: uschovávať, opatrovať niečo na tajnom mieste, skrývať, ukrývať, schovávať, prekrývať (tajne): utečenca skrývali, prekrývali v pivnici, chovať: všetky staré listy chová v bielizníku, nár. alebo expr. trímať: spomienky stále trímal v srdci 4. uskutočňovať niečo sľúbené, dodržiavať: vie držať, dodržiavať dané slovo, zachovávať, plniť, spĺňať: zachováva, plní dohodnuté podmienky 5. pozri chovať 1 6. pozri pokladať 7. pozri dbať, starať sa 1 8. pozri nadŕžať ## držať sa 1. rukami byť prichytený, pridŕžať sa, pridržiavať sa, pridržovať sa: držal sa, pridŕžal sa zábradlia, zvierať (pevne sa niečoho držať): zvierať kľučku, nár. alebo expr. trímať sa: unavený sa trímal dverí 2. správať sa podľa niečoho, pridŕžať sa, pridržiavať sa, pridržovať sa: v živote sa držal, pridŕžal istých zásad, spravovať sa, riadiť sa: riadiť sa svojím presvedčením, nespúšťať sa, nezriekať sa: ani v zúfalstve sa nezriekal svojej viery, zachovávať (držať sa pravidiel): zachovávať presný postup 3. neprerušene pokračovať v čase, trvať, pretrvávať, žiť: tradície sa držia, trvajú, žijú v horských dedinkách, jestvovať, existovať, byť: problémy stále existujú, sú, udržiavať sa, kniž.: dlieť, tlieť: ešte sa nádej udržiava, tlie; stále v ňom dlie túžba, zachovávať sa: zvyšky osídlenia sa zachovávali dlho po odchode obyvateľov 4. pozri správať sa 5. pozri nachádzať sa 6. pozri spoliehať sa ## dŕžava pozri kolónia ## držgroš 1. pozri lakomec 2. pozri sporiteľ ## držgrošiť pozri šetriť 2 ## držgrošský pozri skúpy 1, lakomý 2 ## držiak pozri držadlo ## držiteľ pozri vlastník ## držiteľský pozri vlastnícky ## držky žalúdok prežúvavcov upravený ako potrava, hovor. zastaráv. kutle ## dualizmus systém založený na dvoch samostatných princípoch, podvojnosť, dvojitosť (op. monizmus) ## ďub pozri ďob ## dubasiť pozri tancovať, dupať 1 ## ďubať pozri ďobať 1, ďobať 2 ## ďubať sa pozri kľuť sa 1 ## dubina dubový porast, dúbrava, dúbravina: mladá dubina, dúbrava; zablúdiť v dubine, v dúbrave, v dúbravine ## dubiť pozri tancovať ## ďubkať 1. pozri ďobať 1, ďobať 2 2. pozri drobčiť ## dubleta hláskovo alebo tvarovo odlišné dve podoby toho istého slova alebo tvaru, dvojtvar: príslovky trochu/trocha sú dubletami ## dubletný pozri dvojitý ## dublovať pozri opakovať 2 ## dúbrava pozri dubina ## dúbravina pozri dubina ## dučať pozri kvočať 2 ## dúčeľa 1. pozri píšťala 1, píšťala 2 2. pozri stopka ## dúčeľ 1. pozri píšťala 1, píšťala 2 2. pozri stopka ## dudať pozri mrmlať 2 ## dudky pozri peniaze ## dudlať 1. pozri klokotať 1 2. pozri mrmlať 2 ## dudlavý pozri klokotavý ## dudnieť pozri dunieť ## dudrať pozri hundrať 1, hundrať 2, hovoriť 1 ## dudravo pozri mrmlavo ## dudravý pozri hundravý 1, hundravý 2 ## dudroš pozri hundroš ## duel pozri súboj 1, zápas 1 ## dueto pozri duo 1, duo 2 ## dúfanlivý pozri nádejný ## dúfať očakávať s nádejou, že sa niečo uskutoční, mať nádej: dúfal, mal nádej, že sa vec podarí, sľubovať si: veľa si od toho sľubuješ, trúfať: už netrúfala, že príde, kniž.: nádejať sa, úfať (sa): nádejali sa, úfali (sa), že sa skoro uzdraví, spoliehať sa, veriť (s presvedčením): spolieha sa na tvoju pomoc, verí v tvoju pomoc, nár. trôfať ## ďugať pozri štuchať ## ďugnúť pozri udrieť 1 ## ďugnúť si pozri vypiť si ## duch 1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duch, džin (zlý alebo dobrý duch v orientálnych náboženstvách), mátoha, strašidlo (v poverách duch, ktorý straší) 2. myšlienkový svet, duchovná sféra človeka: smiať sa v duchu, myseľ, myšlienky: predstaviť si niečo v mysli, v myšlienkach, duša: nepokojná duša, vnútro: uchovávať si dojmy vo svojom vnútri, kniž. psycha, kniž. zried. psyché 3. duševné schopnosti na nejakú činnosť: byť obdarený duchom, nadanie, vlohy, talent: mať básnický talent, básnického ducha 4. duševné vlastnosti: byť veselého ducha, založenie: svojím založením je pesimista, povaha: mierna povaha, letora: flegmatická letora 5. duševný stav, nálada: nestrácať pokojného ducha, pokojnú náladu 6. celkový súhrn príznačných vlastností niečoho: revolučný duch doby, ráz, charakter: romantický ráz, charakter opery, ovzdušie, atmosféra: medzi nimi vládne ovzdušie, atmosféra priateľstva, nálada: nálada neznášanlivosti na pracovisku 7. pozri osobnosť 1 ## duchaplnosť pozri dôvtip ## duchaplný pozri dôvtipný ## duchaprázdny pozri hlúpy 1, bezduchý 1 ## duchaprítomne pozri bystro 2 pozri pohotový ## duchaprítomnosť pozri rozvaha 1 ## duchaprítomný pozri pohotový, bystrý 2 ## duchapustý pozri hlúpy 1, bezduchý 1 ## duchár pozri špiritista ## duchárstvo pozri špiritizmus ## dúchať pozri fúkať 1, fúkať 2 ## duchna pozri perina, prikrývka ## duchovenstvo pozri klérus ## duchovný 1. súvisiaci s vedomím, myslením, psychikou človeka (op. telesný); týkajúci sa produktov a prejavov vedomia človeka (op. hmotný, materiálny), duševný: duchovný, duševný rast; duchovná, duševná aktivita, morálny, mravný (op. materiálny): morálna, mravná pomoc, sila, nehmotný, nemateriálny: nehmotné, nemateriálne investície, nevýrobný (op. výrobný), neproduktívny (op. produktívny): nevýrobná, neproduktívna sféra, oblasť pozri duševný 2. zameraný na duchovnú oblasť, duchovnosť, spirituálny, spiritualistický, mystický: duchovné, spirituálne, spiritualistické stretnutia; spirituálna, mystická hudba, náboženský (op. svetský): stredoveká náboženská poézia; duchovné, náboženské piesne, idealistický (op. materialistický): idealistické založenie autora, idealistický princíp 3. týkajúci sa cirkevnej duchovnej oblasti, kňazský: duchovný, kňazský stav, pastoračný, pastorálny: pastoračná, pastorálna činnosť; pastoračné pôsobenie pozri kňaz ## dukát pozri zlatý ## dulovať pozri hľadať ## duma pozri parlament ## dumať pozri myslieť 1, premýšľať ## dumavý pozri hĺbavý, rozjímavý ## ďumbier sušený podzemok tropickej aromatickej byliny používaný ako korenie, zázvor ## ďumbiernik pečivo s príchuťou ďumbiera, zázvorník, zázvorovník ## dumne pozri mlčky ## dumno pozri mlčky ## duna pozri presyp ## dunčo pozri pes ## dunieť ozývať sa súvislým hlbokým zvukom, hučať, hukotať, hrčať: v diaľke duní, hučí vodopád, nár.: duňať [Gráf], dudnieť [Kukučín], expr. huhlať (tlmene dunieť): potok huhle, expr. romoniť: v horách romonili hromy, expr.: burácať, búriť: víchor burácal ## dunivý pozri hrmotný 1 ## duo 1. spev dvoch spevákov zároveň; skladba pre takýto spev, dueto, dvojspev 2. hra dvoch nástrojov zároveň; skladba pre takúto hru, dueto, dvojhra 3. pozri dvojica ## dup napodobňuje alebo naznačuje dupnutie, dupot, dupi, pís. i dupy, zried.: dups, dupsa: dup, dup, dupi, dupi, dupotala nohami po holej dlážke, cupi-dupi, cupi-cupi, cupi-lupi, cupi-rupi, pís. i cupy-dupy atď. (napodobňuje opakujúci sa zvuk): cupi-dupi, ozývalo sa z chodby ## dupancovať pozri dupať 1 ## dupať 1. prudko našľapovať a pritom vydávať tupý zvuk, dupotať: kone dupali, dupotali po dlažbe, vydupávať, vydupkávať, podupávať, podupkávať (chvíľami): podupával v čakárni, expr.: dupkať, dupčiť, cupkať, cupotať, capkať, lupkať (s malou intenzitou): deti dupkali, cupotali po izbe, expr. dubasiť (dupať pri tanci), nár. expr.: dupancovať, dupsiť 2. pozri šliapať 1 ## dúpä pozri brloh 1, brloh 2 ## dupčiť pozri dupať 1 ## dupi pozri dup ## dupkať pozri dupať 1, cupotať 2 ## dupkom 1. pozri dohora 1 2. pozri bystro 1 ## duplexný pozri dvojitý ## duplexový pozri dvojitý ## duplicita znásobenosť alebo opakovanosť dva razy: duplicita v riešení úlohy, dvojitosť, zdvojenosť, dvojnásobnosť ## duplicitne pozri dvojnásobne ## duplicitný pozri dvojitý ## duplikovaný pozri opakovaný ## duplikovať pozri pripomenúť 2 ## dupľom pozri dvojnásobne ## dupľovane pozri dvojnásobne ## dupľovaný pozri dvojitý ## dupľovať 1. pozri zdvojnásobiť 2. pozri opakovať 2 ## dupľovka pozri podrážka ## dúpnatý pozri bútľavý ## dúpnieť pozri meravieť ## dupnúť (si) pozri vzoprieť sa 1 ## dúpny pozri bútľavý ## dupot pozri lomoz ## dupotať pozri dupať 1 ## dups pozri dup ## dupsa pozri dup ## dupsiť pozri dupať 1 ## dupy pozri dup ## durdiť sa pozri hnevať sa ## durdivý pozri hnevlivý 1 ## durch pozri celkom 1, úplne ## durchomdurch pozri celkom 1, úplne ## duriť 1. nútiť opustiť isté prostredie, hnať, štvať: otec duril, hnal deti domov; štvať zver, vyháňať, odháňať: matka vyháňala deti z izby, vháňať, zaháňať (do iného prostredia): bača zaháňal ovce do košiara, expr.: pratať, badúriť, badurkať, buntošiť, hovor. expr. kúriť: večer ho badúrila, kúrila z kuchyne 2. pozri naháňať 2, súriť 1 3. pozri budiť 1 ## duriť sa 1. pozri hnevať sa 2. pozri ľakať sa ## durk pozri buc ## durkať 1. pozri hrmotať 2. pozri štuchať 3. pozri naháňať 2 ## durknúť pozri udrieť 1 ## durkotať pozri hrmotať ## durný 1. pozri divý 1, divý 2 2. pozri zlostný 1 ## ďuro pozri hlupák ## dusený pozri tlmený, potláčaný ## dusičnan pozri nitrát ## dusiť 1. neumožňovať dýchať alebo usmrcovať zovretím hrdla, škrtiť, dláviť, dáviť, drhnúť, hrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurence, udúšať, zadúšať, zadŕhať, zadrhávať, priškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľan, expr.: tantušiť, tentušiť: chlapci sa v bitke tantušili, nár. expr. krtúšiť 2. pôsobiť tlakom a silou na niečo, dláviť, tlačiť, pučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkou, gniaviť, mliaždiť, rozpúčať, roztláčať, drviť, váľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilie, expr.: miagať, madžgať, mangľovať, depsiť, depčiť, degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra, potláčať, utláčať, premáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka 3. postihovať trápením, bolesťou, moriť, súžiť, sužovať: dusia, moria, súžia ju starosti, trápiť, tlačiť, ťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosť, expr.: gniaviť, dláviť, hrdúsiť, kváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári 4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod., premáhať, potláčať, tlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosť, zadržiavať, zdržiavať, utajovať, expr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech 5. zabraňovať horeniu, hasiť: dusiť, hasiť požiar, zhášať, zahášať, uhášať: zahášať zvyšky pahreby ## dusiť sa 1. nemôcť dýchať, zadúšať sa, drhnúť sa, dáviť sa, zadŕhať sa, škrtiť sa: dusil sa, drhol sa polievkou; dáviť sa, škrtiť sa kašľom, hovor.: zachádzať sa, zachodiť sa, kniž. zastar. zalykať sa: zachádzala sa, zalykala sa od plaču, kuckať (zároveň kašľať): dieťa kucká 2. pozri tlačiť sa 2 ## dusivý 1. pozri zadúšavý 1, škrtivý 2. pozri ťaživý, skľučujúci ## dusno pozri spara ## dusný 1. horúci a vlhký, sparný: dusný, sparný večer; dusné, sparné počasie, expr. zried. znojný [Vajanský, Hviezdoslav], nevetraný, vydýchaný (bez prívodu čerstvého vzduchu): nevetraná, vydýchaná trieda, miestnosť, zafajčený, zadymený (plný obyč. cigaretového dymu): vstúpiť do zafajčenej, zadymenej kaviarne 2. pozri ťaživý, skľučujúci ## duša 1. vnútorný, duchovný, myšlienkový svet človeka, vnútro: rozháraná duša, rozhárané vnútro, duch: povedať si niečo v duchu, myseľ: v mysli má nepokoj, kniž. psycha, kniž. zried. psyché 2. pozri základ 2 3. pozri človek 1 4. pozri obyvateľ ## duševný týkajúci sa psychiky, mysle, vnútra človeka, psychický: duševné, psychické otrasy, stavy, psychologický (súvisiaci so psychológiou ako myslením, duševným založením človeka): psychologické vlastnosti, mentálny, rozumový, intelektuálny, intelektuálsky, myšlienkový: mentálne poruchy; rozumová, intelektuálna, intelektuálska práca; mentálne, rozumové, myšlienkové schopnosti, vnútorný: vnútorný svet, život, nepokoj človeka, duchovný (op. telesný): duševný, duchovný rast, vývin ## dušiť sa pozri tvrdiť, prisahať sa ## dúškom pozri naraz 2 ## dušný pozri dýchavičný ## dúšok množstvo nápoja vypité bez prerušenia, dúštek: vypiť pohár na jeden dúšok, dúštek, glg, hlt: potiahnuť z krčaha dobrý glg, hlt, expr. log: log piva ## dušpastier pozri kňaz ## dúštek pozri dúšok, hlt ## duť súvisle a jednosmerne sa pohybovať (o vetre), fúkať, fučať, dúchať: vietor duje, fúka od severu, fičať, svišťať, hvízdať (vydávať pritom vysoký tón): vzduch svišťal okolo nás, viať, vanúť (s menšou intenzitou): veje teplý vetrík, podúvať, pofukovať, povievať (chvíľami): od rieky povieval chlad, víchoriť, víchriť (s veľkou intenzitou): búrka víchrila za noci, burácať, hučať (vydávať aj dunivé zvuky): vietor buráca, hučí ## duť sa 1. pozri rozpínať sa 1 2. pozri hnevať sa ## dutina pozri diera 1 ## dutľavý pozri bútľavý, práchnivý ## dutý 1. pozri bútľavý, prázdny 1, prázdny 2 2. pozri tupý 3 ## dúže pozri veľa ## dúži pozri silný 1, mocný 2 ## dužieť pozri silnieť ## dužnieť pozri silnieť ## dužina pozri dužnina ## dužnatý majúci (bohatú) dužinu (o plodoch, rastlinách): duž(i)naté ovocie, mäsitý, mäsnatý: dužinatá, mäsitá, mäsnatá paprika; mäsitý hríb, šťavnatý (s dužinou bohatou na šťavu): šťavnaté jablká, pomaranče ## dužinatý majúci (bohatú) dužinu (o plodoch, rastlinách): duž(i)naté ovocie, mäsitý, mäsnatý: dužinatá, mäsitá, mäsnatá paprika; mäsitý hríb, šťavnatý (s dužinou bohatou na šťavu): šťavnaté jablká, pomaranče ## dužnina mäkká, šťavnatá náplň rastlinných plodov, dužina: dužnina, dužina broskyne, hovor. mäso: šťavnaté mäso slivky ## dvadsaťhaliernik minca s hodnotou dvadsať halierov, hovor. zastar. alebo expr. šesták (drobná minca vôbec) ## dvadsaťpäťročie pozri štvrťstoročie ## dvadsaťštyrihodinový pozri celodenný ## dvakrát pozri dvojnásobne ## dvanásťmesačný pozri ročný ## dva razy pozri dvojnásobne ## dveraje pozri veraje ## dvierka pozri brána 1 ## dvíhadlo pozri zdvíhadlo ## dvihák pozri zdvíhadlo ## dvíhať pozri zdvihnúť 1, zdvihnúť 2 ## dvíhať sa 1. pozri zdvihnúť sa 2. pozri čnieť ## dvihnúť pozri zdvihnúť 1, zdvihnúť 2 ## dvihnúť sa pozri zdvihnúť sa 1, zdvihnúť 2 ## dvojačistý pozri dvojitý ## dvojaký 1. jeden i druhý, obojaký: dvojaký, obojaký smer; dvojaká, obojaká možnosť; obojaké riešenie je správne 2. pozri falošný 1, neúprimný ## dvojčatá spolu narodené deti jednej matky, hovor. dvojičky: narodili sa im dvojčatá, dvojčence, dvojičky, blížence, blizňatá: podobajú sa na seba ako blížence, blizňatá ## dvojčence spolu narodené deti jednej matky, hovor. dvojičky: narodili sa im dvojčatá, dvojčence, dvojičky, blížence, blizňatá: podobajú sa na seba ako blížence, blizňatá ## dvojčlen mat. algebraický súčin dvoch veličín, binóm ## dvojčlenný pozostávajúci z dvoch členov, odb. binárny: dvojčlenná, binárna množina; dvojčlenný, binárny protiklad, odb. dichotomický (delený na dvoje): dichotomický systém ## dvojdielnosť pozri dichotómia ## dvojgarsoniéra pozri dvojgarsónka ## dvojgarsónka dvojitá garsónka, zastaráv. dvojgarsoniéra ## dvojhláska spojenie dvoch samohláskových prvkov v jednej slabike fungujúce ako jedna dlhá samohláska, diftong: v slovenčine sú najčastejšie dvojhlásky, diftongy ia, ie ## dvojhra pozri duo 2 ## dvojica dve osoby alebo veci ako jednotka: dvojica priateľov, ísť v dvojici, pár (dvojica k sebe patriacich ľudí, zvierat, vecí): manželský pár, tri páry topánok, dvojka: dvojka koní, hovor.: duo, tandem: riaditeľ a jeho námestník tvoria vynikajúci tandem ## dvojičky pozri dvojčatá ## dvojiť pozri deliť 1, poliť ## dvojito pozri dvojnásobne ## dvojitosť pozri dualizmus, duplicita ## dvojitý jestvujúci, vyskytujúci sa, opakujúci sa dvakrát, dvojmo; pozostávajúci z dvoch, dvojnásobný: dvojitá, dvojnásobná odplata; dvojitý, dvojnásobný úder, zdvojený, duplicitný: zdvojený obraz; zdvojené okná; odovzdať dvojitú, duplicitnú správu, hovor. dupľovaný: dupľovaná porcia, odb. dubletný: dubletná forma, tech.: duplexný, duplexový: duplexné, duplexové čerpadlo, neskl. kniž. double [vysl. dubl], zastar.: dvojmý, dvojný, dvojačistý ## dvojjazyčnosť pozri bilingvizmus ## dvojjazyčný súvisiaci s dvojjazyčnosťou, t. j. s uplatňovaním, ovládaním, používaním dvoch jazykov, dvojjazykový: dvojjazyčná, dvojjazyková kultúra, dvojrečový: dvojrečové prostredie, bilingválny, bilingvistický (hovoriaci, píšuci dvoma jazykmi): bilingválne, bilingvistické obyvateľstvo, prekladový (tlmočiaci z jedného jazyka do druhého): prekladové slovníky ## dvojjazykový pozri dvojjazyčný ## dvojka pozri dvojica ## dvojklaný pozri rozdvojený 2 ## dvojkoľajný pozri nejednotný ## dvojmo pozri dvojnásobne ## dvojmý pozri dvojitý ## dvojnásobne vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti a pod. číslom dva, dvojito, dvojmo, zdvojene: plech sa musí na kraji dvojnásobne, dvojito zahnúť; bez okuliarov vidí dvojmo, zdvojene, dvakrát, dva razy: je dvakrát, dva razy silnejší ako jeho brat, duplicitne, hovor.: dupľom, dupľovane: vrátil mu to všetko dupľom, dupľovane, zastar.: dvojno, dvojne [Sládkovič, Vajanský] ## dvojnásobnosť pozri duplicita ## dvojnásobný pozri dvojitý ## dvojne pozri dvojnásobne ## dvojno pozri dvojnásobne ## dvojný pozri dvojitý ## dvojpohlavnosť pozri hermafroditizmus ## dvojpohlavný pozri obojpohlavný ## dvojpolárny pozri rozdvojený 1 ## dvojpólový 1. odb. majúci dva póly, odb. bipolárny: dvojpólový, bipolárny magnet; dvojpólové, bipolárne premietanie 2. pozri rozdvojený 1 ## dvojrečový pozri dvojjazyčný ## dvojrozmerný majúci dva rozmery, plošný: dvojrozmerný, plošný obrazec; plošné zobrazenie, videnie ## dvojručne pozri obojručne ## dvojspev pozri duo 1 ## dvojstranný ktorý sa vzťahuje na dve strany, platí pre obidve strany, bilaterálny: dvojstranné, bilaterálne zmluvy, obojstranný, kniž. obapolný: obojstranná, obapolná dohoda; obojstranné záväzky, odb. ambivalentný (zahrnujúci aj protiklad) pozri vzájomný ## dvojtvar pozri dubleta ## dvojtvárny pozri falošný 1, neúprimný ## dvojtvarý odb. vyskytujúci sa v dvoch rozličných tvaroch, odb. dimorfný: dvojtvarý, dimorfný prvok ## dvojzmyselný pozri dvojznačný, neslušný ## dvojznačný ktorý má dvojaký význam, výklad, dvojaké hodnotenie (op. jednoznačný), dvojzmyselný: dvojznačný, dvojzmyselný výraz; dvojznačný, dvojzmyselný úsmev, nejednoznačný, nejasný, neurčitý (op. jasný, konkrétny): nejednoznačné, nejasné vyjadrenie; nejasné, neurčité narážky, kniž. pýtický (podobný, akým sa vyznačovala veštkyňa Pýtia): pýtická odpoveď pozri záhadný 2 ## dvor 1. nezastavaný, obyč. ohradený priestor pri dome, budove: po dvore behajú husi, expr. dvorec (menší dvor): dom s dvorcom 2. pozri gazdovstvo ## dvorana pozri hala 1 ## dvorec 1. pozri dvor 1 2. pozri kurt ## dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy, uchádzať sa, mať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večer, zaliečať sa, lichotiť, líškať sa, expr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniam, hovor.: nahovárať si, kurizovať, brať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondíny, flirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženou, zvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicu, hovor.: krútiť sa, točiť sa, expr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčat, hovor. expr.: páliť, opaľovať, ťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňu, subšt. baliť ## dvormajster správca kráľovského alebo šľachtického dvora, dvorník ## dvorník pozri dvormajster ## dvornosť pozri zdvorilosť ## dvorný 1. pestovaný v stredoveku na kniežacích dvoroch, galantný, rytiersky, kniž. kurtoázny: dvorná, galantná, rytierska poézia; kurtoázne umenie 2. pozri galantný 1, zdvorilý ## dyaré pozri hnačka ## dyha tenká, obyč. drevená doštička používaná na obkladanie nábytku, zastar.: furnier, furnír, fornier: leštená dyha, leštený furnier, fornier ## dych vydychovaný vzduch, para: dychom, parou si ohrievať skrehnuté prsty ## dýchať 1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho, odb. respirovať: dýchať, respirovať zhlboka, vdychovať, odb. inspirovať (naberať vzduch), vydychovať, odb. exspirovať (vypúšťať vzduch z pľúc), dúchať, fúkať (dýchať so zdôraznením výdychu): dúchať, fúkať si do dlaní, dychčať, fučať, odfukovať, supieť (prudko a rýchlo dýchať): dychčali od námahy, expr.: fuňať, funieť, fukotať, zdýmať (ťažko, namáhavo dýchať): tlačí vozík a ťažko funí, zdýma, expr. zried. dychotať 2. pozri žiť 1 3. pozri vyžarovať 2 ## dýchavica pozri astma ## dýchavičnosť pozri astma ## dýchavičný trpiaci záduchom, ťažko dýchajúci (o človeku, zvierati); charakteristický pre záduch, astmatický, dusivý: dýchavičný, astmatický pacient; dýchavičný, astmatický, dusivý kašeľ, zadúšavý, zried.: zádušivý, zádušlivý, dušný, expr. záduchľavý, hovor. zdýchavičný ## dychčať pozri dýchať 1 ## dychotať pozri dýchať 1 ## dychtiť pozri túžiť ## dychtivý vášnivo, nedočkavo túžiaci; svedčiaci o dychtivosti, chtivý, žiadostivý: dychtivý po poznaní, chtivý poznania; dychtivý, žiadostivý pohľad, túžiaci, bažiaci, baživý, bažný, hladný, lačný, smädný (po duchovných alebo materiálnych veciach): túžiaci, bažiaci, hladný, lačný, smädný po láske, bohatstve, túžobný: túžobné očakávanie, nedočkavý (ktorý sa nevie dočkať): nedočkavá mladosť, nedočkavá zvedavosť, expr. rozdychtený: celá je dychtivá, rozdychtená, zried. pachtivý ## dýka pozri bodák ## dym plyny a čiastočky popola vznikajúce pri horení: tabakový dym, čmud (hustý čierny dym): štipľavý čmud spálenísk, čad: zápach čadu, kúr [Timrava], smud (čierny štipľavý dym): smud napĺňal izby ## dymiť vypúšťať dym, čadiť, kadiť, čmudiť: lampa dymí, čadí; komín čmudí, kadí, kraj. expr. smudiť, nár. expr. kundriť: továreň smudí, kundrí ## dymiť sa neos. vychádzať ako dym, čadiť sa, kadiť sa, čmudiť sa: z továrne sa dymí, kúdoliť sa, kundoliť sa, expr. kudliť sa (v kúdoloch): z komína sa kúdolí, kraj. expr. smudiť sa, nár. expr. kundriť sa ## dymník pozri komín ## dymový pozri sivý 1 ## dyňa 1. rastlina príbuzná tekvici rodiaca veľké guľaté plody s červenou sladkou dužninou (bot. dyňa červená); rastlina príbuzná tekvici so sladkými žltozelenými plodmi (bot. melón cukrový), melón: jesť (červenú) dyňu, (červený) melón; má rád sladkú žltú dyňu, sladký žltý melón, dynka (obyč. melón cukrový) 2. pozri tekvica 1 ## dynamickosť pozri dynamika ## dynamický ktorý zahŕňa, prejavuje pohyb, zmenu, silu, hybný (spôsobujúci pohyb, vývin; op. statický): dynamický, hybný faktor; dynamické, hybné sily, pohyblivý, rýchly (op. pomalý): pohyblivá, rýchla hra; pohyblivý, rýchly hráč, temperamentný, energický, živý (prejavujúci temperament, energickosť): temperamentná, energická osobnosť; temperamentná, živá hudba; živý tanec, živé rozprávanie, rezký, vrtký ## dynamika ustavičná zmena, pohyb, vývin niečoho, dynamickosť, kniž. dynamizmus (op. statickosť): dynamika, dynamizmus jazyka; spoločenská dynamika, dynamickosť, živosť ## dynamit pozri výbušnina ## dynamizmus pozri dynamika ## dynamizovať pozri zrýchliť ## dynasta pozri panovník ## dynastia pozri rod 1 ## dynastický pozri rodinný 1 ## dýza technické zariadenie na reguláciu prítoku kvapaliny alebo plynu, hubica: vstrekovacia dýza, hubica, hovor. dýzňa, tech. slang. tryska: tryska karburátora ## dyzentéria infekčná črevná choroba, červienka, zastaráv. úplavica ## dýzňa pozri dýza ## džavot 1. pozri rozhovor 2. pozri štebot ## džavotať expr. živo, príjemným hlasom hovoriť (obyč. o deťoch, ženách), expr.: štebotať, švitoriť: deti na dvore džavotali, štebotali, expr.: šveholiť, ševeliť, hlaholiť, hrkútať: dievčence hrkútali o prázdninových zážitkoch, expr. žibôtkať (Botto; o húsatách) ## džbán pozri krčah ## džbánok pozri krčah ## džber pozri dieža ## džem pozri lekvár 1 ## džemovať pozri tancovať ## džentlmen pozri gavalier 1 ## džentlmenský pozri galantný 1, zdvorilý ## džentrík pozri šľachtic 1 ## džentry pozri šľachta ## džgať pozri pchať 1 ## džgať sa 1. pozri tlačiť sa 1 2. pozri jesť 1 ## džin pozri duch 1 ## džingischán pozri diktátor ## džínsy pozri texasky ## džíp pozri automobil ## džob 1. pozri obchod 1 2. pozri zárobok 3. pozri práca 2 ## džugať pozri strkať 2, štuchať ## džugnúť pozri strčiť 2 ## džugnúť si pozri vypiť si ## džuchnúť pozri spadnúť 1 ## džungľa 1. hustý, ťažko prístupný tropický les: africká džungľa, divočina (divá príroda): nepreniknuteľná divočina, prales (les nedotknutý ľudským zásahom) 2. pozri zmätok 2 ## džurdžať pozri žblnkať ## džús pozri šťava 1 ## e pozri eh 1 ## é pozri eh 1 ## eben pozri čerň 1 ## ebenový pozri čierny 1 ## ebonit pozri kaučuk ## ebur pozri slonovina ## eden pozri raj, nebo 1 ## edícia rad diel s jednotnou úpravou: edícia Klub milovníkov poézie, knižnica: Hviezdoslavova knižnica, séria: román vyšiel v sérii bestsellerov ## edikt pozri rozhodnutie 1 ## editor pozri vydavateľ ## edukácia pozri výchova ## edukačný pozri výchovný ## edukovaný pozri vychovaný ## efekt 1. to, čo vzchádza ako žiadané z istej činnosti: liečenie nemalo nijaký efekt, účinok, výsledok: pobyt v kúpeľoch mal blahodarné účinky, výsledky, efektivita, efektívnosť, účinnosť: efektivita, efektívnosť, účinnosť preventívnych opatrení je malá, subšt. dopad, zastar. účin [Karvaš] 2. výsledok pôsobenia vonkajších popudov na zmysly, na myseľ: vypočítať niečo na efekt, dojem: robiť dobrý dojem, zdanie: súdiť podľa zdania, kniž. impresia ## efektivita pozri efekt 1 ## efektívnosť pozri efekt 1 ## efektívny 1. pozri účinný, úsporný 2. pozri skutočný 1 ## efektný ktorý vyvoláva silný dojem (najmä vonkajškom, navonok), pôsobivý, účinný: efektná, pôsobivá výzdoba; efektné, účinné osvetlenie, rafinovaný (vypočítaný na efekt): rafinované šaty, rafinovaná elegancia, vyumelkovaný: vyumelkovaný účes pozri bombastický ## efeméra pozri podenka ## efemérny pozri dočasný, pominuteľný; bezvýznamný ## efemerický pozri dočasný, pominuteľný; bezvýznamný ## egalita pozri rovnosť ## egalizovať pozri vyrovnať 2 ## egida pozri ochrana 2 ## ego pozri ja ## egocentrický pozri sebecký ## egocentrizmus pozri egoizmus ## egoista kto sa stará iba o seba, o svoj vlastný prospech bez ohľadu na iných (op. altruista), sebec: na starosť sa z neho stal egoista, sebec ## egoistický pozri sebecký ## egoizmus princíp konania a správania človeka sledujúceho predovšetkým vlastný prospech a upravujúceho podľa toho svoj vzťah k ostatným ľuďom (op. altruizmus), sebectvo: vo vzťahu k ľuďom prevláda uňho egoizmus, sebectvo, egocentrizmus (zameranie na vlastnú osobu) ## egreš tŕnistý záhradný ker; dužinatý plod tohto kra, hovor. pôľka ## eh 1. vyjadruje nezáujem, ľahostajnosť, odmietanie a pod., ech, e, é, ej: eh, e, ej, čo tam po tom, ach, och: Ach, och, daj už konečne pokoj! 2. pozri ej 1 3. pozri ach 2 ## ehe pozri aha 2, hop 2 ## ech 1. pozri eh 1 2. pozri ej 1 3. pozri ach 2 ## echo pozri ozvena 1, ohlas 1 ## ej 1. vyjadruje radosť, veselosť, obdiv, spokojnosť, uspokojenie a pod., eh, ech: ej, ech, to sa mi páči, ajaj, ajáj, ťaj, ťáj, ťajaj, ťajáj: ajaj, ťaj, ale je tu veselo, hej: ej, hej, to je život, haj, háj, hoj, hojoj, hojój, hohój, oj, ojoj, ojój: haj, hoj, vykrikoval od radosti; oj, ojoj, bude nám tu dobre, jaj, jáj, jajaj, joj, jój, jojoj, juj, júj, jujuj, jujúj: jaj, joj, juj, či som rád, juch, juchá, juchachá, hurá, sláva (vyjadruje búrlivú radosť): juchá, hurá, sláva, vyhrali sme 2. pozri eh 1 3. pozri ach 2 ## ejha 1. pozri ach 1, fíha 2. pozri dajsamibože ## eklatantne 1. pozri zreteľne 1, pozri presvedčivý 2. pozri výborne ## eklatantný 1. pozri zjavný, presvedčivý 2. pozri výborný ## eklektický pozri netvorivý 1 ## ekonóm 1. odborník v ekonómii, národohospodár 2. pozri hospodár ## ekonómia pozri ekonomika 2 ## ekonomickosť pozri ekonomika 2 ## ekonomický 1. ktorý sa týka ekonomiky, výrobnej činnosti, hospodársky: ekonomický systém, hospodársky vývin, výrobný: výrobné vzťahy, národohospodársky 2. pozri úsporný ## ekonomika 1. spôsob organizovania výroby, obchodu, služieb a pod. v spoločnosti, hospodárstvo: trhová ekonomika, trhové hospodárstvo 2. zameranosť na zisk a účelnosť, hospodárnosť: ekonomika, hospodárnosť vo výrobe, ekonómia, ekonomickosť, úspornosť ## ekrazit pozri výbušnina ## ektogénny pozri vonkajší ## ekvátor pozri rovník ## ekvilibrista pozri artista ## ekvipáž pozri koč ## ekvipolentný pozri rovnocenný ## ekvivalentný pozri rovnocenný ## ekzém lek. druh kožnej choroby, lišaj: mať na nohe ekzém, lišaj, vyrážka (vo všeobecnosti) ## elán sústredený, hlboký záujem; vonkajšie prejavy tohto záujmu, zaujatie, oduševnenie, nadšenie: robiť niečo s veľkým elánom, oduševnením, zaujatím, nadšením, entuziazmus: pracovný entuziazmus, idealizmus: mladí sú naplnení idealizmom, vehemencia: obhajovať niečo s nečakanou vehemenciou, verva: pustiť sa s vervou do hry, horlivosť, zápal, zapálenie: stratiť zápal, kniž. vzlet, expr. miazga: cítil, ako sa doňho vlieva nová miazga ## elasticita schopnosť vrátiť sa po ohnutí, stlačení do pôvodnej polohy, elastickosť, pružnosť, ohybnosť: elasticita, elastickosť tkaniva; pružnosť, ohybnosť gumy ## elastickosť pozri elasticita ## elastický pozri pružný 1, pružný 2 ## eldorádo pozri raj ## elefant pozri slon ## elegán pozri švihák, krásavec ## elegancia vyberaná vkusnosť v obliekaní, správaní, v úprave niečoho, elegantnosť: vždy sa vyznačoval eleganciou, elegantnosťou, uhladenosť: prepiata uhladenosť, ladnosť, grácia, graciozita, gracióznosť: pohybovať sa s ladnosťou, gráciou, vkus, vkusnosť: jej vkus v obliekaní je známy, šviháctvo (vypínavá elegancia), hovor. švih: robiť niečo so švihom, hovor. šik [Vajanský], hovor. expr. šmrnc: chýbal jej šmrnc ## elegantnosť pozri elegancia ## elegantný pozri vkusný, ladný, pekný 1 ## elégia literárne alebo hudobné dielo smutného charakteru, žalospev ## elegický pozri smutný, žalostný 1 ## elektrika pozri elektrina ## elektrina energia vyvolaná vzájomným pôsobením a pohybom častíc hmoty, hovor. elektrika: prístroj poháňaný elektrinou, elektrikou, hovor. prúd: vypnúť prúd, slang. šťava ## elektrizovať pozri uchvátiť 2 ## elektromobil pozri automobil ## element 1. pozri časť, zložka 2. pozri živel 1 ## elementárny pozri základný; jednoduchý 1 ## elév pozri začiatočník ## elevátor pozri dopravník ## eliminačný pozri vylučovací ## eliminovať pozri vylúčiť 1, odstrániť 2 ## elipsa lingv. vypustenie časti vety, výrazu bez narušenia zmyslu, výpustka, úspora ## elipsovitý ktorý má tvar elipsy, eliptický: ihrisko elipsovitého, eliptického tvaru, oválny: obraz v oválnom ráme; obrus na oválnom, elipsovitom stole, vajcovitý (majúci tvar vajca): vajcovité kamene, vajcovité obrysy pozri podlhovastý ## elipsový pozri oválny, podlhovastý ## eliptický 1. pozri elipsovitý, vajcovitý 2. pozri neúplný ## elita pozri výkvet ## elitný pozri vyberaný 1, výborný ## elixír zázračný liečivý alebo omladzujúci nápoj, životobudič ## elokventný pozri výrečný 1 ## elyzejský pozri krásny 1, nádherný 1 ## email 1. pozri smalt 2. pozri sklovina 1 ## emancipovaný pozri nezávislý, rovnoprávny, slobodný 1 ## emancipovať sa pozri osamostatniť sa ## emblém pozri znak 3 ## embryo pozri zárodok 1 ## embryonálny pozri základný, začiatočný ## emeritný pozri penzionovaný; zaslúžilý ## emeritovaný pozri penzionovaný ## emfatický pozri vzrušený 1 ## emigrácia 1. sťahovanie sa na územie iného štátu, obyč. s cieľom trvalo sa tam usadiť (op. imigrácia), vysťahovalectvo 2. pozri vyhnanstvo ## emigrant kto sa vysťahoval z vlasti (op. imigrant), vysťahovalec ## emigrantstvo pozri vyhnanstvo ## emigrovať odísť natrvalo do cudziny (op. imigrovať), vysťahovať sa: pred vojnou emigrovali, vysťahovali sa do Ameriky, fraz. odísť za chlebom (emigrovať z hospodárskych príčin), expr. vyvandrovať ## eminentný 1. pozri výborný 2. pozri prvoradý, hlavný 1 ## emisár pozri vyslanec ## emisia 1. danie do obehu, vydanie: emisia, vydanie peňazí, známok 2. fyz. trvalé vydávanie energie navonok, radiácia, vyžarovanie, žiarenie: rádioaktívne žiarenie ## emitovať pozri žiariť 1, vyžarovať 1, sálať ## emócia pozri vzrušenie 1 ## emocionalita schopnosť vyvolávať emócie; podliehanie emóciám, emocionálnosť, emotívnosť, emočnosť, citovosť: emocionalita, emocionálnosť, emotívnosť výrazu; kladná ľudská emocionalita, emocionálnosť, emotívnosť, citovosť ## emocionálnosť pozri emocionalita ## emocionálny pozri citový 1; citlivý 2 ## emočnosť pozri emocionalita ## emočný pozri citový 1 ## emotívnosť pozri emocionalita ## emotívny pozri citový 1 ## empíria pozri skúsenosť ## empiricky pozri skúsenostne ## en bloc pozri spolu 2, hromadne ## encián pozri horec ## encyklopédia pozri slovník 1 ## encyklopedický pozri náučný; všestranný ## endemický pozri miestny ## endlovať niťami robiť obrubu na látke, obrubovať: endlovanie, obrubovanie záclon, lemovať (dávať na okraj látky obrubu, pás a pod.) ## endogénny pozri vnútorný 1 ## energia pozri sila 1, sila 2 ## energickosť pozri dôraz 1 ## energicky pozri rázne, rezko 2, rozhodne 1, strmo 3, silno 1 ## energický schopný rázne konať (o človeku); svedčiaci o ráznosti, rázny, rezolútny: energická, rázna, rezolútna žena, kniž. razantný: razantná povaha, rozhodný (prejavujúci rozhodnosť): rozhodný krok, radikálny (prejavujúci radikálnosť): radikálny zásah, dôrazný: dôrazný prejav, dôrazné gesto, generálsky, veliteľský (typický pre generála, veliteľa): generálske, veliteľské pohyby, priebojný, kniž. životaplný (plný priebojnosti, životnej energie), silný (op. slabý): priebojný hráč; životaplná, silná osobnosť, pevný, istý: pevný, istý hlas, rezký, prudký: dostal rezkú, prudkú odpoveď ## en face pozri spredu ## enharmonický pozri rovnozvučný ## enigmatický pozri záhadný 2 ## enjambement pozri presah ## enormne pozri veľmi ## enormný pozri obrovský, nesmierny, veľký 1 ## ensemble pozri zbor 2, súbor 2 ## entuziast pozri nadšenec ## entuziastický pozri nadšený 2, zápalistý ## entuziazmus pozri elán, zápal 2 ## enumerácia pozri súpis, zoznam ## enumeračný pozri numeratívny ## enumeratívny pozri numeratívny ## enzým bielkovinová látka urýchľujúca chemické reakcie v živom organizme, chem. ferment ## eolský pozri jemný 3 ## epentetický pozri vkladný ## epicentrum pozri stred 1 ## epický založený na deji, rozprávaní; typický pre epiku, dejový, fabulárny, fabulový: epický, dejový, fabulárny, fabulový princíp, odb. výpravný: epická, výpravná báseň, príbehový (ktorý má príbeh): príbehová literatúra, prozaický (op. poetický): prozaický charakter textu, rozprávačský, rozprávací, naračný, naratívny: rozprávačské, naračné umenie, žánre, zastar. rozpravný ## epidémia pozri nákaza ## epidemický pozri hromadný ## epiderma pozri pokožka ## epigón pozri napodobňovateľ ## epigónsky pozri nepôvodný ## epika literárny druh, ktorého základom je rozprávanie, dej, próza ## epikurejec pozri pôžitkár ## epikurejský pozri pôžitkársky ## epikurejstvo pozri pôžitkárstvo ## epilepsia nervová choroba prejavujúca sa záchvatmi, kŕčmi, padúcnica, hovor.: zrádnik, psotník, mrcha choroba, zlá choroba, hovor. expr. beťah, nár.: vražobník, vred ## epilóg pozri dodatok, záver 1 ## epilogizovať pozri zakončiť ## episkopálny pozri biskupský ## epištola pozri list 1 ## epitel anat. tkanivo z buniek priradených tesne k sebe, ktoré pokrývajú voľný povrch alebo vystielajú dutiny, výstelka ## epiteton pozri prívlastok 2 ## epizóda pozri príhoda ## epizódny pozri vedľajší 3 ## epizodický pozri vedľajší 3 ## epocha 1. ohraničený dlhší časový úsek: nová historická epocha, éra: predkresťanská éra, obdobie: volebné obdobie, etapa: vývinová etapa, doba: v našej dobe prevláda technika 2. pozri časť ## epochálny pozri prevratný, významný 1 ## epoleta pozri výložka ## epopeja pozri epos ## epos rozsiahla epická báseň, epopeja: romantický epos, romantická epopeja ## éra 1. pozri epocha 1, čas 1 2. pozri letopočet ## erárny pozri štátny ## erb znak vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: šľachtický, rodový erb, címer: zemiansky címer, štít: štít mesta Bratislavy ## erbovať pozri zdediť ## erdžať vydávať zvuk typický pre koňa, expr. mihahať: kôň spokojne erdží, mihahá, expr. zried. mihotať, nár.: hržať, pohržievať (chvíľami) ## eremita pozri pustovník 1 ## eremitáž pozri pustovňa ## ergo pozri teda 1 ## erika rastlina podobná vresu, bot. vresovec ## erodovať pozri podmývať ## erotický sexuálne založený, sexuálne silno pôsobiaci (o človeku); svedčiaci o tom; týkajúci sa telesnej lásky, sexuálny, zmyselný: erotická, sexuálna, zmyselná žena; erotické, sexuálne gesto; zmyselné pohľady, dráždivý, vzrušujúci (eroticky), subšt. rajcovný: dráždivá, vzrušujúca bytosť, chôdza, ľúbostný, kniž. milostný: ľúbostné, milostné vzťahy, intímny: intímny partner, pornografický (hrubo erotický): pornografická literatúra, pornografický film ## erotika pohlavná láska, zmyselnosť, sexualita, sexuálnosť ## erotomanský pozri chlipný ## erudovaný pozri vzdelaný ## erupcia pozri vyrážka ## eruptívne pozri prudko 3 ## eruptívny pozri výbušný 2, prudký 2 ## esenbák pozri policajt ## esencia pozri výťažok 1 ## esenciálny pozri podstatný 1 ## esencionálny pozri podstatný 1 ## eskalovať pozri stupňovať ## eskamotáž pozri kúzlo 1 ## eskamotér 1. pozri kúzelník 2. pozri klamár ## eskamotovať pozri čariť ## eskortovať pozri odviesť 1 ## eso 1. karta najvyššej hodnoty, túz: červené eso, červený túz 2. pozri znalec, odborník, profesionál ## espreso 1. pozri kávovar 2. pozri kaviareň 3. pozri káva ## espresso 1. pozri kávovar 2. pozri kaviareň 3. pozri káva ## esprit pozri dôvtip ## estetický pozri pekný 1, vkusný ## estráda pozri pódium ## estrádny pozri zábavný 1 ## ešte 1. vyjadruje rozmnožovanie, zväčšovanie počtu niečoho, zvyšovanie miery deja a pod., okrem toho, ďalej, potom: nazbierali dubáky, masliaky a ešte, okrem toho, ďalej kuriatka a rýdziky; zostal tam Jano, Jožo, Fero, potom Juro a Mišo, viac, viacej: Čo chceš viac, viacej?, navyše: navyše si zlomil nohu, kniž. zastar. item 2. vyjadruje trvanie deja, stále, ďalej, naďalej: ešte, stále je zima; ďalej, naďalej študuje, zastar. diaľ 3. v zápornej vete vyjadruje nezačatie deja, doteraz, dosiaľ, posiaľ, doposiaľ: ešte, doteraz nám nezaplatili; dosiaľ, posiaľ, doposiaľ nevedia písať 4. pozri dokonca 1 5. pozri možno 2 6. pozri navyše 2 7. pozri vôbec 1 ## eštebák pozri policajt ## etablovať sa pozri usadiť sa 1 ## etapa 1. pozri časť 2. pozri čas 1, epocha 1 3. pozri stupeň 1 ## etapovite pozri postupne 1 ## etapovitý pozri postupný ## etapovo pozri postupne 1 ## etapový pozri postupný ## etáž pozri poschodie ## etažér pozri polica ## éterický 1. pozri prchavý 1 2. pozri krehký 3, jemný 6 ## etický pozri mravný 1, morálny 1 ## etika 1. filozofická disciplína zaoberajúca sa morálnymi javmi, mravouka (učenie o mravnosti): kresťanská etika, mravouka, zastar. mravoveda 2. sústava mravných noriem, morálka, mravnosť: ohrozovať etiku, morálku, mravnosť ## etiketa pozri nálepka ## etnický pozri národnostný, národný 1 ## etnikum pozri národ 1 ## etnograf odborník v etnografii, národopisec, etnológ ## etnografia veda zaoberajúca sa hmotnou a duchovnou ľudovou kultúrou, národopis, etnológia ## etnografický pozri folklórny ## etnológ pozri etnograf ## etnológia pozri etnografia ## etui pozri puzdro ## etylalkohol pozri lieh ## eufemistický pozri jemný 6 ## eufemizmus výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejším spôsobom, zjemnenie ## eufónia odb. súzvučné zoskupenie tónov alebo hlások (op. kakofónia), ľubozvučnosť, ľubozvuk ## eufonický pozri ľubozvučný ## euforický pozri povznesený 1 ## eukalyptus teplomilný strom, ktorého listy obsahujú aromatický olej, bot. blahovičník ## eunuch vykastrovaný muž, kastrát, expr.: klieštenec, vyklieštenec, vymiškovanec ## evakuovať premiestniť obyvateľov (obyč. z ohrozenej oblasti), a tým uvoľniť obydlia, mestá, oblasti, vysťahovať: pred povodňou museli celé dediny evakuovať, vysťahovať, vysídliť: vysídliť obyvateľov zo zamoreného územia, deložovať (úradne premiestniť, obyč. proti vôli) ## evanjelik príslušník kresťanskej cirkvi vychádzajúcej z učenia M. Luthera, hovor. luterán ## eventualita pozri možnosť 1, prípad 1 ## eventuálne pozri prípadne 1, prípadne 2, možno 2 ## eventuálny pozri možný ## evidencia pozri prehľad 2, zoznam ## evidentne pozri zreteľne 1 ## evidentný pozri jasný 2, zjavný ## evidovať admin. mať, robiť záznam, prehľad, evidenciu o niečom, zaznamenávať, zaznačovať, zachytávať: evidoval, zaznamenával, zachytával všetky zmeny, registrovať (dávať do zoznamu): registrovať, evidovať všetkých kandidátov, zapisovať (písomne evidovať), protokolovať (zapisovať do úradného záznamu) ## evokovať pozri vyvolať 2 ## evolúcia pozri vývin ## evolučný pozri vývinový ## ex pozri naraz ## ex abrupto pozri nepripravene ## exaktný pozri presný 5 ## exaltácia pozri vzrušenie 1, nadšenie ## exaltovaný pozri vzrušený 1, nadšený 1 ## exaltovať pozri vzrušiť ## exámen pozri skúška 2 ## examinovať pozri vyskúšať ## exantém pozri vyrážka ## excelentne pozri výborne 1 ## excelentný pozri výborný ## excelovať predstaviť sa vynikajúcimi výsledkami (a predstihnúť ostatných), vyniknúť, vyznamenať sa: na skúškach exceloval, vynikol, vyznamenal sa, hovor. blysnúť sa, ukázať sa, expr. zažiariť: blysol sa, ukázal sa svojou učenosťou; exceloval, zažiaril hereckým výkonom, kniž. zaskvieť sa: zaskvieť sa vedomosťami pozri vynikať ## excenter pozri výstredník ## excentricita pozri extravagancia ## excentrickosť pozri extravagancia ## excentrický pozri výstredný 1, výstredný 2 ## excerpt pozri výpis ## exces pozri výtržnosť ## execírovať pozri preháňať 2 ## exekvovať pozri skonfiškovať ## exemplár pozri kus 2 ## exemplárne 1. pozri vzorový 2. pozri prísne 1 ## exemplárny pozri vzorový ## exil pozri vyhnanstvo ## existencia 1. súhrn javov charakterizujúcich živý organizmus, život: boj o existenciu, o život, jestvovanie: jestvovanie hmoty, kniž. bytie: spoločenské bytie, kniž.: súcno, súcnosť: zákony súcna, formy súcnosti 2. pozri zamestnanie 1, práca 2 3. pozri človek 1, bytosť 1 4. pozri výskyt ## existenčný pozri životný 1 ## existovať pozri byť 1, jestvovať, trvať 1, panovať 2 ## existujúci pozri daný 1 ## exitovať pozri umrieť ## exitus pozri smrť 1 ## exkavátor pozri rýpadlo ## exkluzivita pozri extravagancia ## exkluzívnosť pozri extravagancia ## exkluzívny 1. pozri mimoriadny 1, príznakový, výlučný 1 2. pozri prepychový ## exkurz pozri odbočka 1, odchýlka ## exkurzia pozri vychádzka 1, výlet ## exkuzovať sa pozri ospravedlniť sa ## exkvizitný pozri vyberaný 2, vzácny 2 ## exnúť pozri umrieť ## exogénny pozri vonkajší ## exoterický pozri verejný 1, vonkajší ## exotickosť 1. pozri exotika 1 2. pozri romantika 1 ## exotický pochádzajúci z ďalekých tropických alebo zámorských krajín, netypický pre domáce prostredie, cudzokrajný: exotický, cudzokrajný zjav; exotické, cudzokrajné mená, cudzozemský: cudzozemské rastliny, živočíchy, zvláštny, neobyčajný, nezvyčajný: zvláštna, neobyčajná, nezvyčajná krása; zvláštny, neobyčajný strom pozri neobyčajný, zaujímavý ## exotika 1. súhrn charakteristických príznakov zámorských, tropických krajín, ich obyvateľov, v nich sa vyskytujúcich vecí, exotickosť: exotika, exotickosť južných morí, cudzokrajnosť: v správaní prisťahovalca badať cudzokrajnosť 2. pozri romantika 1 ## expanzia 1. rozširovanie územia, vplyvu, obyč. násilné, expanzivita, expanzívnosť: hospodárska, vojenská expanzia, expanzivita, expanzívnosť, rozpínavosť: rozpínavosť veľmocí, výbojnosť, dobyvačnosť: národ bol známy svojou výbojnosťou, dobyvačnosťou 2. rozširovanie, zväčšovanie objemu, expanzivita, expanzívnosť, rozpínavosť: expanzia, rozpínavosť plynov ## expanzivita pozri expanzia 1, expanzia 2 ## expanzívnosť pozri expanzia 1, expanzia 2 ## expanzívny 1. pozri rozpínavý 1 2. pozri dobyvačný ## expanzný 1. pozri rozpínavý 1 2. pozri dobyvačný ## expedícia 1. miesto, odkiaľ sa niečo vypravuje: expedícia balíkov, listov, výpravňa: výpravňa batožiny 2. pozri výprava ## expedovať admin. alebo pošt. posielať adresátovi, vypravovať, rozosielať: každý deň expedovať, rozosielať čerstvý tovar, odosielať: expedovať, odosielať úradné spisy, poštu ## experiment pozri pokus ## experimentálne pozri skusmo ## experimentálny pozri pokusný ## experimentátor kto robí pokusy (najmä vo vede), zastaráv. pokusník: vynikajúci experimentátor, pokusník ## experimentátorský pozri pokusný ## experimentovať pokusmi zisťovať niečo, robiť pokusy, skúšať: nebojí sa v umení experimentovať, skúšať; experimentuje, robí pokusy s novými látkami ## expert pozri odborník, znalec, poradca, profesionál ## expertíza pozri posudok, kritika ## expertný pozri odborný ## expertízny pozri odborný ## explicite pozri výslovne 1, priamo 4 ## explicitne pozri výslovne 1, priamo 4 ## explicitný pozri výslovný ## explikácia pozri výklad ## explikovať pozri vysvetliť, objasniť ## exploatátor pozri vykorisťovateľ ## exploatovať 1. pozri vykorisťovať 2. pozri ťažiť 1 ## explodovať pozri vybuchnúť 1, vybuchnúť 2 ## explózia pozri výbuch 1, výbuch 2 ## explozívne 1. pozri výbušný 1, výbušný 2 2. pozri prudko 3 ## explozívny pozri výbušný 1, výbušný 2; prudký 2 ## exponent 1. pozri predstaviteľ 2. pozri odmocniteľ ## exponovaný pozri dôležitý 1 ## exponovať sa pozri angažovať sa ## export pozri vývoz ## exportér pozri vývozca ## exportne pozri výborne 1 ## exportný pozri vývozný ## exportovať predávať a dopravovať do cudziny (op. importovať), vyvážať (op. dovážať): exportujeme, vyvážame stroje za mnoho miliónov korún ## ex post pozri dodatočne ## expozé pozri prejav 1 ## expozícia 1. súbor vystavovaných predmetov: expozícia obrazov, výstava: výstava šperkov, výstavka: výstavka kníh, salón (expozícia umeleckých diel alebo priemyselných výrobkov): jarný salón 2. osvetlenie fotografického materiálu, osvit 3. pozri úvod ## expozimeter fot. prístroj na určenie trvania expozície, osvitomer ## expozitúra pozri pobočka ## expres 1. pozri rýchly, súrny 2. pozri rýchlo ## expresivita vyjadrenie citového alebo vôľového vzťahu, citové zafarbenie, expresívnosť: expresivita, expresívnosť slova, prejavu, citovosť: herecký prednes bol plný citovosti ## expresívnosť pozri expresivita ## expresívny pozri citový 1 ## expresne pozri rýchlo ## expresný pozri rýchly, súrny ## expressis verbis pozri výslovne 1 ## exspirácia pozri výdych ## exspirovať pozri dýchať 1 ## exsudát pozri sekrét ## extatický pozri nadšený 1, vzrušený 1 ## extáza pozri vzrušenie 1 ## extenzívne 1. pozri kvantitatívny 2. pozri obšírne ## extenzívny pozri obšírny 1, kvantitatívny ## exteriér pozri vonkajšok 1 ## externý pozri vonkajší ## extra 1. pozri samostatný 2, osobitný 1, osobitný 3, osobitný 4, oddelený 2. pozri mimoriadny 1, výnimočný 3. pozri mimoriadne 2, osobitne 3, veľmi 4. pozri oddelene, osobitne 1, samostatne 2 5. pozri osobitne 2 ## extrahovať 1. pozri vylúhovať 2. pozri trhať 3 ## extrakt pozri výťažok 1 ## extraordinárny pozri mimoriadny 1 ## extravagancia niečo mimoriadne, zvláštne, obyč. prepiate, zveličené, výstredný čin, extravagantnosť, výstrednosť: extravagancia, extravagantnosť, výstrednosť v správaní, v obliekaní, exkluzívnosť, exkluzivita (odchylnosť od priemeru), prepiatosť, excentricita, excentrickosť, nápadnosť, prestrelok: módne prestrelky, výstrelok: výstrelky mladosti, extrém, extrémnosť: extrémnosť v jazykových prejavoch ## extravagantnosť pozri extravagancia ## extravagantný pozri výstredný 1, nápadný 2, príznakový ## extrém 1. posledná hranica, extrémnosť, krajnosť: ísť, zachádzať do extrémov, protipól (opačný pól): ich názory sú dva extrémy, protipóly 2. pozri extravagancia ## extrémistický pozri krajný 1, výstredný 1 ## extrémnosť 1. pozri extrém 1 2. pozri extravagancia ## extrémny pozri krajný 1, výstredný 1 ## extrovný pozri mimoriadny 1 ## exulant pozri vyhnanec ## ezoterický pozri tajný ## fabrický pozri sériový 1 ## fabrika pozri továreň ## fabrikácia pozri výroba ## fabrikant pozri továrnik ## fabrikát pozri výrobok ## fabrikovať pozri vyrábať 1, tvoriť 1 ## fabula 1. pozri dej 2. pozri rozprávka 1, povesť 1 ## fabulárny pozri epický ## fabulista pozri rozprávkar ## fabulovať pozri vymýšľať ## fabulový pozri epický ## fác naznačuje zvuk pri (náhlom) údere dlaňou, pri plesknutí najmä po tvári; naznačuje takýto úder, fľask: fác, fľask, bolo počuť z izby po každom zauchu, plesk, pľask: matka zrazu plesk, pľask synovi po líci, flink, fuk (naznačuje udretie): fác, flink, fuk jej jednu po hlave, pác, bác (naznačuje silnejšie, silné udretie): zrazu pác, bác mu po ruke, chľus, chľust: chľus, chľust mu po papuli, švác: švác ho po chrbte, ťap (naznačuje slabé udretie): ťap decku po zadočku ## facka pozri zaucho ## fackať pozri zauškovať ## facnúť pozri udrieť 1 ## fáč pozri obväz ## fačkovať pozri žartovať 1 ## fačovať pozri obviazať ## fádnosť pozri suchopárnosť, stereotypnosť, nuda 1, nuda 2 ## fádny pozri jednotvárny, stereotypný, nezaujímavý ## fafrať pozri špiniť 1 ## fafrať sa pozri babrať sa 1, babrať sa 2 ## fafrnok pozri dieťa 1, chlapec 1 ## fafrnský pozri šibalský ## fagan pozri chlapec 1 ## fach pozri oblasť 2 ## fachman pozri odborník, znalec, profesionál ## fachmanský pozri odborný ## fair pozri čestný 1 ## fajansa pozri keramika ## fajčiť vdychovať a vydychovať dym z tlejúceho tabaku, expr.: smokliť, smoliť, drúľať, cmúľať: ustavične fajčí, smoklí, cmúľa lacné cigarety, expr. zried. bagovať [Sloboda], trocha expr. pofajčievať (chvíľami spokojne fajčiť), expr.: ťahať, poťahovať: ťahá už desiatu cigaretu, pejor.: kadiť, čmudiť, dymiť, smradiť: kadia, smradia tu, že sa nedá dýchať, expr.: bafať, bafkať, pufkať, pipkať (fajčiť z fajky a vydávať pritom charakteristický zvuk): spokojne bafká, pufká, pipká zo zapekačky, expr. pobafkávať (si), zried. fajkať, pren. pukať (fajčiť z fajky): puká si z fajočky, expr. posipkávať (fajčiť z fajky a vydávať pritom sipľavý zvuk), hovor. šlukovať (fajčiť a pritom prehĺtať dym) ## fajčivo pozri tabak ## fajka náčinie, z ktorého sa fajčí: napchať si fajku, zapekačka (fajka s hlinenou hlavičkou), čibuk (krátka turecká fajka), porcelánka (fajka z porcelánu), debrecínka (starší druh fajky), hovor. gypsovka (fajka z gypsu), penovka (fajka z morskej peny), zastar. pípa [Vajanský], hovor. ľuľka ## fajkať pozri fajčiť ## fajn 1. pozri dobrý 2, dobrý 3, dobrý 4, príjemný 2. pozri výborne 1, výborne 2; príjemne ## fajne pozri príjemne ## fajnota 1. pozri finesa 2. pozri pochúťka ## fajnovka pozri nedotklivec ## fajnovosť 1. pozri finesa 2. pozri pochúťka ## fajnový 1. pozri dobrý 3, kvalitný, jemný 2. pozri jemný, uhladený 1, vyberaný 1, vyberaný 2 ## fajný 1. pozri dobrý 3, kvalitný, jemný 2. pozri jemný, uhladený 1, vyberaný 1, vyberaný 2 ## fajnšmeker pozri maškrtník, pôžitkár ## fajnšmekerstvo pozri pôžitkárstvo ## fajront pozri voľno ## fajta pozri druh 1, druh 2, typ 1 ## fajzom pozri spolu 2 ## fákať 1. pozri špiniť 2 2. pozri nadávať 1 ## fakír pozri kúzelník ## fakľa tyč na svietenie opatrená na jednom konci zápalnou hmotou: zapáliť fakľu, kniž. pochodeň: niesť pochodeň, smolenica, smolnica (fakľa namočená do smoly): svetlo smolenice, smolnice ## fakliť 1. pozri rezať 1 2. pozri kúriť 1 ## faksimile verná reprodukcia: faksimile podpisu, listu, odtlačok, snímka ## fakt pozri skutočnosť pozri naozaj, skutočne 2, doslova 2, ale 3 ## fakticky pozri vlastne 2, naozaj, skutočne 1, skutočne 2, doslova 2, ale 3 ## faktický pozri skutočný 1, pravdivý; vecný 3 ## faktor pozri činiteľ 2 ## faktúra pozri účet 1 ## fakturovať faktúrou žiadať zaplatenie niečoho, účtovať: fakturovali, účtovali nám za tovar tisíc Sk, zastaráv.: počítať, rátať (požadovať istú sumu) ## fakultatívny pozri možný, nepovinný ## falangovať pozri túlať 2 ## falat pozri kus 1 ## falc pozri žliabok 1 ## falcovať pozri skladať 3 ## fald pozri záhyb 1 ## falda pozri záhyb 1 ## faldovaný pozri skladaný ## faldovať pozri riasiť, skladať 3 ## faloš predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu, falošnosť, pretvárka, pokrytectvo, neúprimnosť: spoločenská faloš, (spoločenská) falošnosť, neúprimnosť, obojakosť: obojakosť politikov, klam, ľstivosť, zákernosť, úskočnosť, úlisnosť (vlastnosť toho, kto spôsobuje nečakané zlo), pejor. farizejstvo, pren. expr. divadlo: jej milé oči sú iba divadlo ## falošne 1. pozri falošný 1 2. pozri neodôvodnene 1 ## falošník neúprimný, falošný človek, pokrytec: netreba mu veriť, je to falošník, pokrytec, expr. potmehúd, pejor. farizej, expr.: potrimiskár, potuteľník, ošemetník, pren. expr. had: never tomu hadovi, úskočník, úlisník, zákerník (kto spôsobuje nečakané zlo) ## falošnosť pozri faloš ## falošný 1. ktorý sa pretvaruje, ktorý nezmýšľa ani nekoná úprimne (o človeku); svedčiaci o takýchto vlastnostiach (op. úprimný), neúprimný, pokrytecký: báť sa falošných, neúprimných, pokryteckých ľudí; falošná, neúprimná, pokrytecká žičlivosť, dvojaký, dvojtvárny, kniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovská tvár, expr. obojaký, pren. pejor.: obojživelný, obojživelnícky: obojaký, obojživelný, obojživelnícky človek, judášsky: judášsky bozk, pejor. farizejský: farizejská láska, úskočný, ľstivý, prešibaný, expr. prefíkaný (používajúci úskoky, lesť, faloš, vypočítavosť): vidno jej v očiach úskočnú, ľstivú, prešibanú, prefíkanú povahu, pren. expr. cigánsky (o falošných očiach), expr.: potmehúdsky, zastar. potmehúdly: potmehúdsky úsmev, nepravý, pejor. takzvaný: nepraví, takzvaní priatelia, úlisný (vtieravo milý a pritom neúprimný), pejor. potuteľný: úlisný úsmev pozri neverný 2. dopúšťajúci sa podvodu, založený na podvode, nepravde, klame (op. pravdivý), podvodný, klamný: falošný, podvodný posol; podvodné, klamné údaje, fakty, podvodnícky, klamlivý, pren. expr. cigánsky: naletieť na podvodnícke, klamlivé, cigánske sľuby, nepravý (op. pravý), fingovaný: nepravý prorok, fingovaná adresa, kniž. lživý: lživá demokracia, pejor. takzvaný: takzvaná sloboda, krivý, nepravdivý, krivoprísažný (týkajúci sa obyč. právnych, súdnych záležitostí): krivá prísaha, nepravdivé obvinenie, krivoprísažné svedectvo, falšovaný, sfalšovaný (získaný falšovaním): falšované peniaze, sfalšovaný podpis 3. vyvolávajúci zdanie pravosti (op. pravý), nepravý: falošné, nepravé vrecko; falošné, nepravé zlato, slepý (bez pravého určenia): slepý náboj, slepá chodba, umelý: umelé zuby, mihalnice, kašírovaný (zhotovený ako napodobenina obyč. z papiera): kašírované rekvizity, pren. zastar. talmový 4. pozri chybný 2, nesprávny ## falšovať vyrábať napodobneniny a vydávať ich za pravé veci, kniž. falzifikovať: falšoval peniaze, falzifikoval podpisy, skresľovať (falošne, nesprávne interpretovať a pod.): vedome skresľovať, falšovať dejiny ## falšovateľ kto niečo falšuje: falšovateľ bankoviek, dokladov, falzifikátor (napodobňovateľ originálu): falzifikátor obrazu, odb. falzátor (kto robí falzifikáty), peňazokazec, peňazokaz (falšovateľ peňazí) ## falzátor pozri falšovateľ ## falzet pozri fistula ## falzifikát niečo vydávané za pôvodinu, originál, podvrh: falzifikát, podvrh dokumentu, napodobnenina, napodobenina, imitácia: napodob(n)enina sošky, odb. falzum ## falzifikátor pozri falšovateľ ## falzifikovať pozri falšovať ## falzum pozri falzifikát ## fáma pozri správa,chýr 1 ## família 1. pozri rodina 1 2. pozri príbuzenstvo 1, príbuzenstvo 2 ## familiárne 1. pozri familiárny 2. pozri domácky 2 ## familiárnosť pozri intimita 1 ## familiárny odrážajúci blízky alebo príbuzenský vzťah, charakteristický pre taký vzťah, rodinný, domácky: vytvoriť familiárne, rodinné prostredie; familiárne, domácke oslovenie, dôverný: dôverné správanie, priateľský, nenútený, uvoľnený (op. odmeraný, kontrolovaný, oficiálny): priateľská, nenútená, uvoľnená atmosféra; priateľský, nenútený rozhovor, prejav, lingv. hypokoristický (o slove používanom v dôvernom styku): hypokoristický výraz ## famózny pozri slávny 1; vynikajúci 1 ## fanatický pozri nadšený 2, slepý 2, horlivý ## fanatik pozri nadšenec ## fanatizmus pozri nadšenie ## fanfarón pozri chvastúň, pochábeľ ## fangľa pozri zástava ## fánka pozri šiška 2 ## fanta pozri chúťka ## fantasta pozri rojko ## fantasticky 1. pozri fantastický 1 2. pozri výborne 1, výborne 2 ## fantastický 1. vytvorený fantáziou, predstavivosťou (op. skutočný), neskutočný: fantastická, neskutočná postava, vymyslený, vybájený, vysnívaný: vymyslený príbeh; žiť vo vybájenom, vysnívanom svete, nereálny, fiktívny (nezodpovedajúci skutočnosti; op. reálny): nereálne, fiktívne prostredie divadelnej hry, rozprávkový, bájkovitý (ako v rozprávke, bájke): rozprávkové bytosti; bájkovitý dej, chimérický (ako chiméra, vidina): chimérický cieľ 2. pozri obrovský, vynikajúci 1 ## fantázia 1. schopnosť predstavovať si veci a deje v myšlienkach, obrazotvornosť, predstavivosť: detská fantázia, bujná obrazotvornosť, predstavivosť, obrazivosť, obraznosť: mať živú obraznosť, kniž. imaginácia: umelecká imaginácia, kniž. vzlet: básnický vzlet 2. pozri výmysel 1 3. pozri utópia ## fantazírovať 1. pozri vymýšľať, snívať 2. pozri blúzniť 1 ## fantazma pozri zdanie 1, halucinácia ## fantazmagória pozri zdanie 1, halucinácia ## fantóm 1. pozri zdanie 1, halucinácia 2. pozri strašidlo 1 ## fanúšik pozri stúpenec ## fanúšikovať hovor. želaním úspechu podporovať niekoho v niečom, hovor. drukovať: fanúšikovali sme, drukovali sme domácemu mužstvu, expedícii výskumníkov, fraz. držať palce: držia nám palce, aby sme vyhrali, subšt. fandiť, expr. kmotrovať [Tatarka] ## fara pozri farnosť ## farár pozri kňaz ## farárčiť hovor. pôsobiť ako farár, ako kňaz, byť farárom, hovor. farárovať: farárči, faráruje, je farárom kdesi na dedine, zastar. kňazovať [Dobšinský, Vajanský], byť kňazom ## fárať pozri ponáhľať 1 ## farba 1. vlastnosť hmoty vnímaná zrakom, založená na pohlcovaní svetla rozličnej vlnovej dĺžky, zafarbenie, sfarbenie: jasná, sýta farba, jasné, sýte zafarbenie, sfarbenie, kniž. prísvit: skaly dostali belasý prísvit, kniž. kolor 2. smerovanie k istému druhu zvukového prejavu, výrazu, zafarbenie, sfarbenie: príjemná farba hlasu, príjemné zafarbenie, sfarbenie hlasu, odb. timbre 3. pozri farbivo, náter 1 ## farbičky pozri líčidlo ## farbistý 1. pozri farebný 1, pestrý 1 2. pozri pestrý 2, zaujímavý ## farbiť natierať farbou, dávať na niečo farbu, sfarbovať, hovor. expr. štrajchať: farbí, sfarbuje, štrajchá steny, vajíčka veselými farbami, maľovať (časti ľudského tela): farbí, maľuje si líca, nechty, líčiť, hovor. šminkovať (maskovať v divadle a pod.): líči, šminkuje hercov pred vystúpením v televízii ## farbitosť pozri kolorit 1 ## farbivo farbiaca látka, farba: továreň na umelé farbivá, farby; krvné farbivo pozri náter 1 ## farbosleposť neschopnosť rozoznávať farby, lek. daltonizmus ## farebnosť pozri kolorit 1 ## farebný 1. majúci istú farbu alebo viac farieb: natrieť drevo farebným lakom (op. bezfarebným); farebný televízor (op. čiernobiely), viacfarebný, rôznofarebný: viacfarebná tlač, rôznofarebné ozdoby, farbistý: farbistá látka, pestrý, pestrofarebný: pestré ilustrácie, pestrofarebné tkaniny 2. pozri pestrý 1, pestrý 2, zaujímavý ## farizej pozri pokrytec, falošník ## farizejský pozri falošný 1, pokrytecký ## farizejstvo pozri pretvárka, faloš ## farma pozri gazdovstvo ## farmaceut odborník vo farmácii, lekárnik ## farmaceutika pozri farmácia ## farmácia odbor zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou a distribúciou liekov, farmaceutika, lekárnictvo: študovať farmáciu, lekárnictvo; v našej krajine je rozvinutá farmaceutika ## farmár pozri roľník ## farník člen cirkevnej obce, farnosti, cirkevník ## farnosť najmenšia cirkevná správna jednotka, fara: bohatá farnosť, fara ## fáro pozri automobil ## fasáda 1. pozri predok 2. pozri vonkajšok 2 ## fascikel pozri obal ## fascinovaný pozri očarený ## fascinovať veľmi pôsobiť na zmysly, a tým pútať pozornosť, upútavať, priťahovať, strhávať, lákať: stále ho fascinuje, priťahuje, láka predstava víťazstva; upútava, fascinuje ma myšlienka na odplatu, kniž. pútať: na výstave ho púta elektronika, očarúvať, oslňovať, omamovať, kniž. okúzľovať (v dotyku s niečím krásnym, príjemným): fascinuje, očarúva ma pohľad na Tatry; oslňuje ho krása dievčaťa, uchvacovať: prítomných uchvacuje východ slnka ## fascinujúci pozri neodolateľný ## fasovať pozri dostať 1 ## fašírka kuchynský výrobok z pomletého alebo posekaného mäsa: jemná fašírka, kuch. karbonátka, potrav. sekaná, zastar. sekanina (mäsiarsky výrobok z posekaného mäsa) ## fatalita osudná náhoda, osudnosť, osudovosť, fatálnosť ## fatálnosť pozri fatalita ## fatálny pozri osudný 1 ## fatamorgána pozri zdanie 1, halucinácia ## fatamorganický pozri neskutočný 1 ## fatinovať sa pozri líškať sa, zaliečať sa ## fatinkovať sa pozri líškať sa, zaliečať sa ## fátum pozri osud 1 ## faul pozri surovosť ## faun pozri pôžitkár ## fauna súhrn živočíšnych druhov istého územia alebo prostredia, živočíšstvo, zvieratstvo: stepná, polárna fauna; stepné, polárne živočíšstvo, zvieratstvo ## favorit pozri obľúbenec ## favorizovať pozri uprednostňovať ## fáza pozri čas 1, interval, stupeň 1 ## fazóna 1. pozri strih 1, tvar, podoba 1 2. pozri golier, chlopňa ## federácia pozri spoločnosť 2 ## federatívny založený na federácii, spolkový: federatívny, spolkový štát ## fedrovať pozri podporovať ## feéria pozri komédia 1 ## fechtovať pozri oháňať 1 ## fejtón pozri črta 2 ## fekálie pozri výkal ## felčiar 1. neodborný liečiteľ, ránhojič, mastičkár: stredovekí mastičkári, obyč. pejor. šarlatán 2. pozri lekár ## felčiariť pozri liečiť 1 ## fén elektrický prístroj na sušenie vlasov, star. föhn, sušič: vysušiť si vlasy fénom, sušičom ## fénix pozri ohnivák ## fenomén 1. pozri jav, zjav 1 2. pozri osobnosť 1 ## fenomenálne pozri výborne 1 ## fenomenálny pozri vynikajúci 1, neobyčajný, výnimočný ## fér pozri čestný 1 ## ferc pozri steh ## fercovať pozri stehovať ## feriálny pozri voľný 2 ## fermáta hud. znamienko predĺženia tónu, korunka ## ferment pozri enzým ## fermež náterová ochranná látka z rastlinných olejov, hovor. zastaráv. firnajz ## férový pozri čestný 1 ## fertilný pozri úrodný, plodný 1 ## fertucha pozri zástera ## feruľa pozri palica, prút ## fest 1. pozri pevne 1, tuho, silno 1 2. pozri veľmi ## festival pozri slávnosť ## feš pozri pekný 1, vkusný ## fešák 1. pozri krásavec, švihák 2. pozri milenec, gavalier 2 ## fešanda pozri krásavica ## fešný pozri pekný 1, vkusný ## fetiš pozri modla 2 ## fetišizovať pozri zbožštiť ## feudál majiteľ pôdy v lénnom zriadení, hist. zemepán, lénnik (majiteľ léna) ## feudum pozri léno ## fez pozri čiapka ## fí pozri ach 1, fíha ## fiaker pozri povoz ## fialkasto pozri fialovo ## fialkovasto pozri fialovo ## fialkastý pozri fialový ## fialkovastý pozri fialový ## fialkavo pozri fialovo ## fialovo majúc fialovú farbu, farbu ako fialka, na fialovú farbu, fialovou farbou, nafialovo, dofialova, pís. i na fialovo, do fialova: fialovo, nafialovo zafarbené veľkonočné vajíčka; má dofialova prefarbené vlasy, hovor.: lilavo, nalilavo, dolilava, pís. i na lilavo, do lilava: prišla lilavo oblečená slečna; nebo bolo nalilavo, dolilava sfarbené, fialkasto, fialkavo, fialkovasto (trocha, jemne fialovo): fialkasto, fialkavo namaľované oči, nafialkasto, dofialkasta, pís. i na fialkasto, do fialkasta (trochu, jemne fialovo): nafialkasto, dofialkasta natreté pery pozri fialový ## fialový majúci farbu fialiek, modročervený, hovor. lilavý: smútočné fialové stuhy; fialové, lilavé hlavy kosatcov, svetlofialový, bledofialový, slabofialový, hovor.: bledolilavý, svetlolilavý (fialový so svetlým odtienkom), ametystový (bledofialový ako ametyst): ametystová farba skla, orgovánový (fialový ako orgován), ružovofialový (fialový do ružova), červenofialový, cyklámenový, cviklový, cviklovočervený (fialový do červena): červenofialový, cyklámenový klobúk; cviklovočervený nos, tmavofialový (fialový s tmavým odtienkom), zlatofialový (so zlatým odtienkom), fialkastý, fialkovastý, hovor.: lilavkavý, lilavkastý (sfarbený do fialova), zastar. violetový ## fiasko pozri neúspech, porážka 1 ## fičať silno viať a vydávať pritom vysoký tón; expr. prudko, s piskotom sa pohybovať, hvižďať, hvízdať: vietor fičí, hviždí, hvízda v korunách stromov; guľky fičia, hviždia okolo uší, svišťať, pišťať: vo vzduchu sviští bič; v škárach piští meluzína, fučať, expr. zavýjať: vietor zavýja, fučí, expr.: frčať, frndžať, frngať, frnkať, fundžať, letieť (pohybovať sa prudko, s piskotom, ako vietor): triesky frčia, frndžia na všetky strany; kyjak fundžal povetrím; lietadlo fičí, letí na východ pozri bežať ## fičúr pozri švihák ## fidélne pozri bezstarostne ## fidélny pozri bezstarostný, zábavný 1 ## fidlikár pozri hudobník ## fidlikať 1. pejor. zle, neumelo hrať (obyč. na husliach), pejor.: fidlikovať, pidlikať, pidlikovať, pihlikať: celý deň fidliká, pidliká, pidlikuje, nedá sa to počúvať, pejor.: hudlikať, hudlikovať, cvrlikať: susedovie chlapec hudliká, cvrliká každý deň, pejor.: vŕzgať, vŕzať, vrzúkať, píliť (na husliach) 2. nezručne, neobratne strúhať, rezať alebo krájať, pejor.: fidlikovať, pidlikať, pidlikovať: fidliká, pidliká do dreva, aby vyrezal hračku, stružlikať, stružlikovať (pomaly, s chuťou, zo zábavy a pod.): stále čosi stružliká ## fifik 1. pozri prefíkanec 2. iba fifik pozri rozum, hlava 2, dôvtip ## fifík 1. pozri prefíkanec 2. iba fifik pozri rozum, hlava 2, dôvtip ## fiflena pozri parádnica ## fifti-fifti 1. pozri napoly 1 2. pozri nerozhodne 1 3. pozri vyrovnaný 3 ## fifty-fifty 1. pozri napoly 1 2. pozri nerozhodne 1 3. pozri vyrovnaný 3 ## fígeľ 1. pozri žart 2. pozri dôvtip 3. pozri úskok ## figliar 1. pozri vtipkár 2. pozri šibal 3. pozri prefíkanec ## figliarsky 1. pozri šibalský 2. pozri žartovne ## figliarstvo 1. pozri žart 2. pozri šibalstvo ## figľovať 1. pozri žartovať 1 2. pozri vymýšľať ## figu 1. pozri nič 2. pozri nie 1 ## figúra 1. pozri socha 2. pozri postava 1 3. pozri obrazec 4. pozri vazal 1 ## figurant pozri štatista ## figuratívny pozri obrazný ## figurína umelo zhotovená ľudská postava, bábka: voskové figuríny, bábky v panoptiku, panna, manekýnka, manekýn, panák (figurína predstavujúca modely šiat alebo slúžiaca ako pomôcka pri šití šiat): panny, manekýnky vo výkladných skriniach; krajčírsky panák ## figurovať pozri byť 2, fungovať 2, predstavovať 1 ## fíha vyjadruje obdiv, prekvapenie, údiv, zhrozenie a pod., fiha, fí, fi, hí, híí, híha: fíha, fí, to je výkon; híha, ale si vyrástol, í, íí, iha, íha: Í, íha, už si sa vrátil?, ejha, ha: ejha, ha, ten je rýchly, ó, óó, oh, óh, óha, och: ó, óha, och, však je to krásne, oj, ojej, ojéj, ojoj, ojój: oj, ojej, to je výška, thí, ťhí, tí, tíha: thí, tí, tíha, pozri, koľkí idú ## fijok pozri zásuvka ## fik 1. pozri šmik 1, šmik 2 2. pozri šup 1 ## fikať pozri fňukať ## fikcia 1. pozri zdanie 1, halucinácia 2. pozri výmysel 1 ## fikot pozri plač ## fiktívne 1. pozri neskutočný 1, fantastický 2. pozri zdanlivo ## fiktívny 1. pozri neskutočný 1, fantastický 1 2. pozri zdanlivý ## fiktus pozri šibal ## filagória pozri besiedka 1 ## filantrop človek prejavujúci starostlivosť o dobro ľudí (op. mizantrop), kniž. ľudomil: lekár bol známy ako filantrop, altruista (kto koná v prospech iných; op. egoista), dobrodinec (kto koná dobro) ## filantropia prejavovanie starostlivosti o dobro ľudí (op. mizantropia), filantropizmus, dobročinnosť, kniž. ľudomilnosť: ženský spolok sa zameral na filantropiu, dobročinnosť, altruizmus (nezištný spôsob konania v prospech iných; op. egoizmus): hlboko v duši mal zakorenený altruizmus ## filantropický pozri humánny, dobročinný ## filantropizmus pozri filantropia ## filatelista zberateľ, znalec poštových známok, zried. známkar ## filc pozri plsť ## filcka pozri prostitútka, pobehlica ## fília pozri pobočka ## filiácia pozri vzťah ## filiálka pozri pobočka ## filiálny pozri vedľajší 2 ## filier pozri halier ## filigránsky pozri drobný 1 ## filister pozri malomeštiak ## filisterský pozri obmedzený 1, zaostalý ## filištínsky pozri prešibaný ## film 1. sfilmované dielo: film sa mi veľmi páčil, snímka: premietnuť reportážnu snímku 2. filmové umenie, filmová produkcia: americký film, kinematografia: slovenská kinematografia ## filmovaný pozri predstieraný ## filmovať pozri predstierať ## filozof 1. pozri mysliteľ 1 2. pozri mudrák ## filozofia pozri svetonázor ## filozofický súvisiaci s filozofiou, filozofovaním; založený na filozofii, myslení, poznaní, mysliteľský, premýšľavý, hĺbavý, špekulatívny: filozofický, mysliteľský typ človeka; premýšľavá, hĺbavá, špekulatívna duša, myšlienkový, ideový (založený na istých ideách, názoroch): myšlienkové, ideové smery, hnutia ## filozofovať pozri premýšľať ## filter mechanizmus na zadržiavanie niektorej zložky zmesi, cedič: kávový filter, cedič, sitko ## filtrovať pozri cediť 1 ## finálny pozri konečný 1, záverečný 1, posledný 1 ## finálový pozri posledný 1, rozhodujúci 1, záverečný 1 ## financie pozri peniaze ## financovať pozri platiť 1 ## finančník kto sa zaoberá peňažníctvom, peňažník, bankár (majiteľ banky i kto pracuje v bankovníctve) ## finančný pozri peňažný ## finesa jemná a dôvtipná podrobnosť, jemnosť: právnické finesy, jemnosti, hovor.: fajnovosť, fajnota: vychutnať všetky fajnovosti hereckého prejavu, jemnôstka, odtienok ## fingovaný pozri predstieraný, falošný 2 ## fingovať pozri predstierať ## finišovať 1. pozri špurtovať 2. pozri končiť ## finišový pozri záverečný 1 ## finitný pozri záverečný 1 ## finta pozri úskok, lesť ## fintiť pozri cifrovať 1 ## firma 1. pozri podnik 1 2. pozri tabuľa 2 ## firmament pozri obloha ## firnajz pozri fermež ## fistula druh hlasového tónu, ktorý umožňuje tenoristom dosiahnuť neobyčajné výšky, falzet: spievať fistulou, falzetom ## fistulovo pozri tenko 2 ## fiškál pozri advokát ## fiškálčina pozri vypočítavosť ## fiškálsky 1. pozri prešibaný; múdry 2. pozri múdro ## fiškálstvo pozri advokácia ## fištrón pozri rozum, hlava 2 ## fit pozri zdravý 1 ## fiťfiriť pozri pochábeľ ## fixatív pozri ustaľovač ## fixír pozri ustaľovač ## fixírovať pozri fixovať 1 ## fixľovať pozri klamať 3, vykrúcať sa 2 ## fixne 1. pozri stály 1 2. pozri pevne 1 ## fixný pozri stály 1, trvalý, pevný 4, pevný 5 ## fixovať 1. hovor. sústredene niekomu hľadieť do tváre, hovor. fixírovať: fixoval, fixíroval oproti sediacu dievčinu, upierať zrak, pozorovať: ktosi z kúta na mňa upiera zrak, ktosi ma pozoruje 2. pozri upevniť 2, zachytiť 2 ## fízel pozri detektív, policajt ## fjord pozri záliv ## flagrantne pozri zreteľne 1 ## flagrantný pozri zjavný ## flajster pozri náplasť 1 ## fľak 1. pozri škvrna 1, škvrna 2 2. pozri kus 1, kúsok 1 3. pozri záplata ## flákač pozri lenivec ## flákať sa pozri ulievať sa, túlať sa 2 ## fľakatý pozri škvrnitý ## fľakavý pozri škvrnitý ## fľakovitý pozri škvrnitý ## flakón pozri fľaša ## fľakovať pozri plátať ## flám pozri zábava 2 ## flamender pozri pôžitkár ## flamenderstvo pozri pôžitkárstvo ## flámovať pozri baviť sa 1, hýriť 1 ## flanc pozri prepych 1 ## fľandra pozri pobehlica ## fľask pozri fác ## fľasnúť pozri udrieť 1 ## fľasknúť pozri udrieť 1 ## fľaša valcovitá nádoba s hrdlom, obyč. sklená; jej obsah, fľaška: fľaša, fľaška od vína, od oleja; vypiť fľašu piva, hovor.: buteľa, buteľka: buteľa, buteľka koňaku, flakón (fľaška na voňavku): flakón kolínskej vody, pohár (fľaša na zaváranie): zavariť päť pohárov marhúľ, karafa: karafa na víno ## fľaškovať pozri plniť 1 ## fľaškovozelený pozri zelený ## flegma 1. pozri flegmatizmus 2. pozri flegmatik ## flegmatickosť pozri flegmatizmus ## flegmatický pozri nevšímavý, ľahostajný, pokojný 2 ## flegmatik človek vyznačujúci sa krajne pokojnými reakciami, hovor. flegma, ľahostajník [Vajanský], zried. nevšímavec ## flegmatizmus ľudská vlastnosť prejavujúca sa krajne pokojnými, nevzrušenými reakciami, flegmatickosť, flegma: vyznačovať sa flegmatizmom, flegmatickosťou, flegmou, ľahostajnosť, nevšímavosť, chladnokrvnosť ## fleuret pozri šabľa ## fleuretista pozri šermiar ## flexia lingv. skloňovanie a časovanie, ohýbanie: slovanské jazyky vyznačuje bohatá flexia ## flexibilný 1. pozri pružný 1, pružný 2, pružný 3 2. pozri nestály 2, pohyblivý 1 ## fliaskať pozri zauškovať ## flieskať pozri zauškovať ## flingnúť pozri udrieť 1 ## flinknúť pozri udrieť 1 ## flink pozri fác ## flinta pozri puška ## flirtovať pozri dvoriť, koketovať ## fľočiť pozri gániť ## fľocháň pozri oko 1 ## fľochať pozri gániť ## fľochnúť 1. pozri pozrieť 1 2. pozri odvrknúť ## flóra pozri rastlinstvo ## floskula pozri fráza 1 ## floskulovitý pozri prázdny 2 ## floskulový pozri prázdny 2 ## fľošiť pozri gániť ## fluoreskovať pozri svetielkovať ## fluorit pozri kazivec ## fľúskať pozri fŕkať 1 ## fľusnúť 1. pozri špľachnúť 2. pozri udrieť 1 ## fľusknúť 1. pozri špľachnúť 2. pozri udrieť 1 ## fňuk pozri plač ## fňukáč pozri uplakanec ## fňukaňa pozri plačka 2 ## fňukať trhano, prerývano plakať, fikať, vzlykať: už neplakala, iba ticho fňukala, vzlykala, poplakávať: v kúte ticho poplakávala, expr.: frnkať, mrnčať, mrčať, mrkotať, mraučať (vydávať obyč. tiché plačlivé zvuky): dieťa v kolíske nespokojne mrnčí, mraučí, expr.: mrnkať, pomrnkávať (vydávať veľmi slabé, obyč. plačlivé zvuky), kňučať, skučať (vydávať tichšie, piskľavé a žalostné zvuky): kňučať, skučať od bolesti, sopliť (sa) (fňukať za sprievodu vylučovania sĺz a hlienu): Nesopli sa už toľko! ## fňukavý pozri plačlivý 1 ## fňukot pozri plač ## fóbia 1. pozri strach 2. pozri nenávisť, odpor 2 ## fofrovať pozri ponáhľať 1 ## föhn 1. pozri vietor 1 2. pozri fén ## fókus pozri ohnisko 2 ## foliant pozri kniha 1 ## folkloristický pozri folklórny ## folklórny týkajúci sa folklóru, ľudový: zachovanie folklórnych tradícií; folklórne, ľudové umenie, ľudovoumelecký: ľudovoumelecký súbor, ľudovoumelecká tvorivosť, krojový, krojovaný (pre ktorý je príznačný folklórny, ľudový odev): krojová kultúra; krojovaná skupina prechádzala mestom, folkloristický, národopisný, etnografický, etnologický (zameraný na folklór): folkloristický, národopisný, etnografický výskum, materiál ## fond 1. súhrn materiálových a finančných prostriedkov určených na niečo: fond rozvoja kultúry, základina, nadácia: založiť základinu, nadáciu pre mladých vedcov, zastar. fundácia 2. pozri zásoba ## fonéma pozri hláska ## fonický pozri zvukový ## fór 1. pozri žart 2. pozri úskok 3. pozri predstih 1, výhoda 4. pozri nápad 1 ## forčeking pozri obrana 1 ## forma 1. pozri podoba 1, tvar, charakter 2, vzhľad, verzia 2. pozri formalita 1 3. pozri stav 1 ## formácia pozri útvar ## formalita 1. ustálená vonkajšia podoba úkonu: pasové formality, forma: to je len forma bez akéhokoľvek obsahu, formálnosť, konvencia (ustálený spôsob niečoho): spoločenské konvencie, zvyklosť, návyk, zvyčaj, obyčaj 2. pozri formalizmus ## formalizmus prepiate lipnutie na forme bez ohľadu na jej funkciu, formalita: urobiť niečo bez formalizmu, formalít, formálnosť, obradnosť, strojenosť ## formálne 1. pozri formálny 2. pozri navonok 1 ## formálnosť pozri formalizmus, formalita 1 ## formálny 1. vyhovujúci iba forme, nie podstate, vonkajší, vonkajškový (zameraný iba na vonkajšok): formálne, vonkajšie, vonkajškové efekty, zdvorilostný (vyplývajúci z formálnej zdvorilosti): zdvorilostné frázy, zdvorilostná slušnosť, konvenčný, konvencionálny (vyplývajúci z konvencie): konvenčný pozdrav, rozhovor; konvencionálny predpis, oficiálny, trocha pejor. oficiózny, neosobný (bez osobnej zainteresovanosti): oficiálne, oficiózne, neosobné prijatie, odmeraný, chladný, strohý: odmeraný, chladný, strohý tón reči, nekonkrétny (formálny a veľmi všeobecný), platonický: nekonkrétne vyhlásenie štátnika; prejaviť len platonický záujem o niečo (op. naozajstný, skutočný) 2. pozri vonkajší ## formát 1. pozri rozmer 1, tvar, podoba 1 2. pozri úroveň 2, význam 2 ## formovať 1. dávať niečomu vonkajšiu podobu, vzhľad, stvárňovať: v ateliéri formuje, stvárňuje z kameňa sochu, tvárniť (najmä technicky): tvárniť kovy, sklo, miesiť: miesi z hliny figúrky, upravovať, tvoriť, utvárať: upravuje, tvorí žene zložitý účes 2. ovplyvňovať spôsob prejavu, utvárať charakter niečoho, vychovávať: formuje, vychováva mládež, osobnosť ## formovať sa pozri tvoriť sa ## formovateľ kniž. kto niečo formuje, stvárňuje, kniž. stvárňovateľ: formovateľ, stvárňovateľ novej epochy ## formovateľný pozri tvárny, plastický 1 ## formovka pozri tvarovka ## formula pozri poučenie 1 ## formulácia pozri znenie 1 ## formulár pozri tlačivo ## formulovať dať niečomu slovnú podobu, sformulovať, vyjadriť: otázku (s)formuloval, vyjadril veľmi jasne, zostaviť, postaviť: dobre zostavený text; vedieť problém dobre postaviť, štylizovať, zoštylizovať (jazykovo vhodne, primerane podať): (zo)štylizovať článok, príspevok, pozvanie, určiť, kniž. vytýčiť (vopred formulovať): určiť, vytýčiť program, požiadavky ## fornier pozri dyha ## forota pozri zásoba ## forsírovať pozri podporovať, uprednostňovať ## foršňa pozri doska ## foršus pozri preddavok ## forte pozri hlasno ## fortieľ pozri dôvtip, obratnosť 1 ## fortifikácia pozri opevnenie ## fortifikovať pozri opevniť ## fortúna pozri šťastena ## fórum pozri spoločenstvo 1 ## fóry pozri okolky ## forzítia ozdobný záhradný ker so zlatožltými kvetmi, bot. zlatovka previsnutá (Forsythia), hovor. zlatý dážď (iné je štedrec) ## fosfát pozri fosforečnan ## fosforečnan chem. soľ kyseliny fosforečnej, fosfát ## fosforeskovať pozri svetielkovať ## fosforový pozri zelený ## fosílie pozri skamenelina ## fosílny 1. pozri skamenený 1 2. pozri zastaraný 1 ## fošňa pozri doska ## fotel pozri stolička 1 ## fotelka pozri stolička 1 ## foter pozri otec 1 ## fotiť pozri fotografovať ## fotka pozri fotografia ## fotograf pozri fotografista ## fotografia obraz vzniknutý pôsobením svetla na film alebo dosku vo fotografickom aparáte, snímka: čiernobiela, farebná fotografia, snímka, hovor. fotka: urobiť fotku, dagerotyp (najstarší druh fotografie) ## fotografista kto sa (obyč. odborne) zaoberá fotografovaním, fotograf ## fotografovať robiť fotografie, hovor. fotiť: fotografovať, fotiť rodinu pri slávnostnom stole, snímať, hovor. brať: berie, sníma nevestu z profilu, expr. zvečňovať (na fotografii): zvečňuje svoje dieťa pri každej príležitosti, hovor. cvakať ## fotometer pozri svetlomer ## fototlač pozri tlač 1 ## fototypia pozri tlač 1 ## fotrík pozri otec 1 ## fotrisko pozri otec 1 ## fotrovský pozri zastaraný 1,staromódny ## fox pozri foxtrot ## foxtrot druh spoločenského tanca v rýchlejšom tempe, fox: tancovať foxtrot, fox ## foyer pozri predsieň ## fŕ pozri frng ## fragilný pozri krehký 1 ## fragment 1. pozri zlomok 2, úryvok, časť 2. pozri úlomok 1, zlomok 1 ## fragmentárny pozri útržkovitý, neucelený, neúplný ## frajcimerka pozri chyžná ## frajer 1. pozri milenec 2. pozri záletník 3. pozri švihák ## frajerčina hovor. expr. vyzývavé správanie, hovor. expr. frajerina: strúhať frajerčinu, frajerinu, hovor. recesia (protikonvenčné, vyzývavé správanie): urobiť niečo z recesie ## frajerina pozri frajerčina ## frajerka pozri milenka ## frajerkár pozri záletník ## frajerkársky pozri záletný ## frajerkárstvo pozri záletníctvo ## frajerský pozri sebavedomý, vystatovačný ## frajla pozri slečna ## frajmačiť pozri obchodovať, meniť 3 ## frajmočiť pozri obchodovať, meniť 3 ## frajter pozri slobodník ## frak pozri sako ## frakcia pozri skupina 2 ## fraktúra pozri zlomenina ## francľa pozri strapec 1 ## francovka prípravok z liehu a mentolu s osviežujúcim a liečivým účinkom, alpa: natrieť sa francovkou, alpou ## franforec pozri útržok 1 ## franfor pozri útržok 1 ## frankofil milovník a obdivovateľ Francúzska a všetkého francúzskeho, galofil ## frapantný pozri nápadný 1, výrazný 2 ## frapovať pozri prekvapiť 1, zaraziť 2 ## fras pozri čert ## fraška pozri komédia 1, komédia 2 ## fraškovitý pozri smiešny 1, tragikomický ## fraškový pozri smiešny 1, tragikomický ## fráter pozri rehoľník ## fráza 1. myšlienkovo chudobné alebo ošúchané slová, príp. výrazy: ohuroval ľudí frázami, floskula (kvetnatá fráza): jeho reč bola plná floskúl 2. pozri frazeologizmus, zvrat 1 ## frazéma pozri frazeologizmus, zvrat 1 ## frazeológia vedný odbor, ktorý skúma frazeologizmy, idiomatika (frazeológia skúmajúca idiomatizmy) ## frazeologizmus ustálené slovné spojenie, ktoré sa vyznačuje obraznosťou a nerozložiteľnosťou svojho významu a expresívnosťou, frazéma, frazeologická jednotka, fráza (frazeologizmus s vetnou a súvetnou stavbou), frazeologický zvrat (frazeologizmus so slovesnou stavbou), frazeologický výraz (frazeologizmus bez slovesa), idiomatizmus, idióm (ustálené, obyč. doslovne nepreložiteľné slovné spojenie príznačné pre daný jazyk) ## frázista pozri tárač ## frázistický pozri prázdny 2, bombastický ## frázovať pozri členiť ## frázovitý pozri prázdny 2, bombastický ## frckať pozri prskať 1, striekať 2 ## frcnúť si pozri vypiť si ## frcnutý pozri podnapitý ## frčať 1. pozri fičať, bežať 1 2. pozri fŕkať 3 ## frčkár 1. pozri švihák 2. pozri pochábeľ ## frčkovať pozri žartovať 1 ## frekvencia 1. pozri premávka 2. pozri kmitočet ## frekventant pozri návštevník ## frekventovaný 1. pozri častý 2. pozri rušný ## frenetický pozri búrlivý 2, nadšený 1 ## frézovať pozri obrábať 2 ## frflať 1. pozri hundrať 1 2. pozri klokotať 1 ## frflavý pozri hundravý 1 ## frfloš pozri hundroš, mrmloš 1, mrmloš 2 ## frfot 1. pozri klokot 2. pozri mrmlot 1, mrmlot 2 ## frfotať 1. pozri hundrať 1 2. pozri tárať 3. pozri klokotať 1 ## frfotavý pozri klokotavý ## frfravý pozri hundravý 1 ## frigidita pohlavná chladnosť (u ženy), frigidnosť ## frigidnosť pozri frigidita ## frigidný pozri chladný 3 ## friško pozri rýchlo ## frišký 1. pozri rýchly 2. pozri čerstvý 1 ## frišný 1. pozri rýchly 2. pozri čerstvý 1 ## frištik pozri raňajky ## frištuk pozri raňajky ## frištikovať pozri raňajkovať ## frištukovať pozri raňajkovať ## frivolný pozri necudný, neviazaný ## frizér pozri holič ## frizúra pozri účes ## frk pozri žart pozri frng ## frkan pozri chlapec 1 ## fŕkanec pozri škvrna 1 ## fŕkaný ktorý je pokrytý drobnými farebnými a nepravidelne rozmiestnenými škvrnami, bodkami, striekaný: fŕkané, striekané sako; mäkký, striekaný úplet, prskaný: druh prskaných tulipánov, kropený, kropenatý, krôpkavý, krôpkatý: kropená, kropenatá, krôpkavá škrupina prepeličích vajíčok, jarabý, jarabatý, jarabistý (o perí vtákov): jarabá, jarabatá, jarabistá sliepka pozri strakatý ## fŕkať 1. v kvapkách prudko vychádzať odniekiaľ, prskať, striekať: horúca masť fŕka, prská, strieka z panvice, expr. frckať (po troche), zried. fŕskať: spod kolies fŕska voda, špliechať, vyšplechovať, vystrekovať, čliapať (fŕkať vo väčšom množstve): vlny špliechajú, čliapu dovysoka, expr.: fľúskať, brýzgať: voda fľúska, brýzga na všetky strany 2. pokrývať kvapkami, tenkými prúdmi tekutiny, kropiť, pokropovať: fŕka, kropí bielizeň vodou, striekať, ostrekovať, postrekovať, postriekavať (po povrchu): striekať, ostrekovať, postrekovať zeleninu proti škodcom, zried. fŕskať, polievať (jemne): polieva jej vlasy voňavkou, subšt.: špricovať, šprickať 3. v malých pevných čiastočkách sa prudko rozptyľovať, odfrkávať, odfrkovať: triesky, iskry fŕkajú, odfrkávajú, odskakovať, odletovať, odletúvať: kúsky dreva odskakujú, odletujú od sekery, expr. frčať: úlomky frčia na všetky strany 4. nozdrami, nosom vydávať hlasný zvuk (obyč. o koňovi), odfrkávať, odfrkovať: kôň fŕka, odfrkuje, osŕkať, fučať: žrebec nespokojne osŕka, fučí ## frknúť 1. pozri fŕkať 2. pozri hodiť 3. pozri ujsť 1 ## frkot pozri špľachot ## fŕľať pozri bežať 1 ## frmol pozri ruch 1, zhon ## frňať pozri bežať 1 ## frnda pozri parádnica ## frndiť pozri cifrovať 1 ## frnduľa pozri parádnica ## frndžať pozri fičať ## frng naznačuje rýchly pohyb, vzlietnutie, odletenie, let a pod., frnk, brnk: škorce, frng, brnk a už boli na druhej čerešni, frk, bŕk: kameň frk, bŕk spod kolies auta, fŕ, fŕŕ: vrabce zrazu fŕ, rozleteli sa na všetky strany, bzik: vtáčik bzik a už ho nebolo, frung ## frngať pozri fičať, bežať 1 ## frngnúť pozri ujsť 1 ## frniak pozri nos 1 ## frnk pozri frng ## frnkať 1. pozri fňukať 2. pozri fičať ## frňúz pozri nos 1 ## front 1. pozri bojisko 2. pozri predok 3. pozri rad 1, zástup 1 ## frontálny pozri predný 1 ## frontový súvisiaci s bojiskom, územím vojny, s vojnou, kniž. poľný: frontová, poľná nemocnica, vojnový: frontoví, vojnoví invalidi; vojnové útrapy, vojenský, bojový: vojenská, bojová línia ## froté text. tkanina so slučkovým alebo uzlíčkovým povrchom, hovor. frotír: šaty z froté, z frotíru ## frotír pozri froté ## fŕskať pozri fŕkať 1, fŕkať 2 ## frsknúť pozri špľachnúť ## frugalita pozri abstinencia ## fruktifikovať pozri zúrodniť 1 ## fruktóza chem. ovocný cukor, levulóza ## frung pozri frng ## fruštik pozri raňajky ## fruštikovať pozri raňajkovať ## fú pozri ach 1 ## fuč pozri preč 2 ## fučať 1. pozri fúkať 1 2. pozri dýchať 1 3. pozri fičať ## fučať sa pozri hnevať sa ## fučka pozri kaša 1 ## fufnať expr. hovoriť nosom, expr.: huhňať, chuchmať, chuchňať: má nádchu, fufne, huhne, chuchme, expr. huhlať (vôbec nezrozumiteľne artikulovať): huhle, fufne s plnými ústami ## fufnavý pozri nosový ## fuga 1. pozri žliabok 1 2. pozri škára ## fuj vyjadruje rozličné nepríjemné pocity, napr. pocit odporu, hnusu, ošklivosti, hrôzy, zdesenia, strachu, únavy, zimy a pod., fujha, pfuj: fuj, fujha, pfuj, to je odporné; fujha, ale sme sa nadreli, br, brr, bŕ, bŕŕ: bŕ, ale je tu zima, hu, hú, huh, huch: hú, huch, to je horké, huj, chuj: fuj, huj, ale som sa zľakla ## fujačiť pozri chumeliť, fúkať 1 ## fujak pozri fujavica ## fujaráš pozri fujarista ## fujarista kto hrá na fujare, hovor. fujaráš ## fujavica víchrica spojená so snežením, metelica, chumelica, chumeľ, kúrňava: prihnala sa fujavica, metelica, expr.: fujak, meteľ: vonku zúri fujak, meteľ, nár.: chujava, chujavica, šibavica ## fujazdiť pozri bežať 1 ## fujha pozri fuj, ph ## fuk 1. pozri šmik 2, šup 1 2. pozri fác ## fukár pozri vejačka ## fúkať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu), dúchať, prúdiť: od severu fúka, dúcha chladný vietor, viať, vanúť (s menšou intenzitou): veje, vanie teplý vánok, duť, fučať, fičať (s väčšou intenzitou): severák duje, fučí celú noc, expr.: fujačiť, fukotať (silne), pofukovať, podúvať, poduchovať, povievať (chvíľami, s menšou intenzitou): už od rána začalo pofukovať, podúvať, ťahať, poťahovať, prefukovať, predúvať, previevať (obyč. menej intenzívne a cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje, ťahá, poťahuje 2. púšťať vzduch obyč. zúženými perami, dúchať: fúka, dúcha do polievky, nafukovať (napĺňať vzduchom): fúka do lopty, nafukuje loptu 3. hovor. prudko vypúšťať vzduch z nosa (a tým uvoľňovať hlien), siakať: fúkať, siakať do vreckovky, odfukovať: ustavične odfukuje, utiera si nos ## fúkať sa 1. pozri pýšiť sa 1 2. pozri hnevať sa ## fuknúť 1. pozri vylepiť 2 2. pozri ujsť 1 ## fukotať 1. pozri fúkať 1 2. pozri dýchať 1 ## fukso pozri kôň 1 ## fuky pozri peniaze ## fúľať pozri špiniť 1 ## fulminantný 1. pozri vynikajúci 1 2. pozri výbušný 1 ## fumigovať pozri obchádzať 4 ## fuňať 1. pozri dýchať 1 2. pozri spať 1 ## fundácia pozri fond 1 ## fundament pozri základ 1, základ 3, východisko, podstata ## fundamentalistický pozri pravoverný ## fundamentálny pozri základný, hlavný 1 ## fundátor pozri zakladateľ ## fundovaný majúci spoľahlivý základ (materiálny alebo myšlienkový): dobre fundovaná organizácia; vypočuť si fundovanú prednášku, zabezpečený, zaistený (hmotne, finančne): podnik je dobre zabezpečený, zaistený, podložený (zabezpečený dôkazmi, spĺňajúci kritérium pravdivosti, odbornosti): vedecky podložená teória ## fundžať pozri fičať ## fungl pozri celkom 1, úplne ## fungovať 1. byť v náležitej činnosti, byť v chode, byť v poriadku, ísť: televízor funguje, ide, bežať (najmä o strojoch): motor dobre beží, hovor. klapať: spojenie nefunguje, nejde, neklape, slúžiť: prístroj ešte (dobre) slúži 2. byť vo funkcii, figurovať, predstavovať, mať platnosť, platiť: sloveso funguje, figuruje, platí ako prísudok vety; funguje ako vedúci, predstavuje vedúceho, reprezentovať (byť v istej oficiálnej funkcii): na konferencii nás reprezentuje ako historik ## funieť 1. pozri dýchať 1 2. pozri spať 1 ## funkcia 1. hodnosť spojená s povinnosťami: štátna funkcia, zastávať funkciu riaditeľa, úrad: vzdať sa svojho úradu, postavenie: mať vysoké postavenie, úloha: mať vedúcu úlohu, miesto: dostal zodpovedné miesto, kniž. post: post ministra 2. odbor pôsobnosti niečoho, zacielenosť činnosti na nejaký cieľ: nová funkcia bánk, spoločenská funkcia umenia, úloha, poslanie: výchovno-vzdelávacia úloha, výchovno-vzdelávacie poslanie školy, význam: význam tvorivej práce pre spoločnosť, platnosť: ekonomická platnosť mzdy, kniž. zástoj: zástoj cirkvi v dejinách 3. pozri chod 2, činnosť 2 ## funkcionár pozri hodnostár ## funt pozri libra ## fúnus pozri pohreb ## fúra pozri kopa 2, kus 3, zástup 2, dav pozri veľa ## furážka pozri čiapka ## fúria pozri žena 1 ## furiant pozri namyslenec ## fúrik pozri vozík ## furman pozri povozník ## furmanka pozri povozníctvo ## furnier pozri dyha ## furnír pozri dyha ## furt pozri ustavične, vždy ## furtácky 1. pozri šibalský 2. pozri žartovne ## furták pozri šibal, vtipkár ## furtom pozri ustavične, vždy ## furunkel pozri vred 1 ## fusak pozri nánožník ## fusakľa pozri ponožka ## fušer pozri amatér, nešikovník ## fušersky pozri povrchne 2 ## fušerský pozri nekvalitný, povrchný, zlý 2 ## fušerstvo pozri amaterizmus ## fuška pozri práca 1, námaha ## fušovať 1. pozri kaziť 1 2. pozri miešať sa 1 ## futrál pozri puzdro ## futráž pozri krmivo ## futro 1. pozri podšívka 2. pozri veraje 3. pozri krmivo ## futrovať 1. pozri podšiť 2. pozri kŕmiť ## fúz 1. (obyč. mn. č.) chlpy nad hornou perou muža, obyč. upravené: nosiť fúzy, expr. bajúz: vykrúcať si bajúzy 2. pozri chlp 1 3. pozri ôstie 1 ## fuzionovať pozri spájať sa 1 ## fyzický 1. pozri telesný 1 2. pozri hmotný 1 ## fyzikus pozri lekár ## fyzkultúra pozri telovýchova ## gabať 1. pozri klamať 1, klamať 3 2. pozri spať 1 ## gáblik pozri desiata ## gadžo pozri nevychovanec ## gadžovský pozri drsný 2 ## gag pozri nápad 1 ## gagačka pozri hus ## gágať vydávať zvuk gá – gá (o husi), gagotať: husi gágajú, gagocú, nár. šutoriť (slabo, jemne): húsence šutoria ## gágor pozri hltan ## gágorec pozri hltan ## gagot pozri rozhovor ## gagotať 1. pozri gágať 2. pozri rapotať 1 ## gajdence pozri gajdy ## gajdovať pozri plakať ## gajdy ľudový hudobný nástroj pozostávajúci z piskora a koženého mecha, expr. gajdence: hrať na gajdách, zvuky gajdeniec ## gajst pozri lieh ## gala pozri šaty pozri slávnostný ## gála pozri šaty pozri slávnostný ## galamuta pozri zmätok 2 ## galamutiť pozri balamutiť ## galantnosť pozri zdvorilosť ## galantný 1. (obyč. o mužovi) ktorý k ženám prejavuje mimoriadnu zdvorilosť, pozornosť; svedčiaci o tom, pozorný, zdvorilý: galantný, pozorný, zdvorilý muž; galantné, pozorné, zdvorilé správanie, dvorný, gavaliersky, džentlmenský, pís. i gentlemanský (charakteristický pre pravého gavaliera, džentlmena): oceniť partnerov dvorný, gavaliersky, gentlemanský prejav, expr. rytiersky: rytierske spôsoby, kniž. kurtoázny: kurtoázna poklona 2. pozri ľúbostný, dvorný 1 ## galaxia astron. sústava obrovského množstva hviezd, mliečna cesta, kniž. svety: neobjavené vesmírne svety ## galbavý pozri nešikovný 1 ## galeje pozri práca 1, námaha ## galejnícky pozri ťažký 3 ## galejný pozri ťažký 3 ## galéria 1. zbierka obrazov, sôch alebo iných umeleckých predmetov; budova, v ktorej je takáto zbierka: Mestská galéria v Bratislave, obrazáreň, pinakotéka: mníchovská pinakotéka 2. pozri ochodza ## galgan 1. pozri samopašník 2. pozri naničhodník ## galganský 1. pozri naničhodný 1 2. pozri šibalský ## galiba pozri nepríjemnosť ## galimatiáš pozri zmätok 2 ## galofil pozri frankofil ## galop pozri cval ## galopom 1. pozri cvalom 2. pozri behom 1 ## galopovať pozri cválať ## galoše pozri prezuvky 1 ## galôn pozri stuha ## galún pozri stuha ## galuska pozri pneumatika ## gamba 1. pozri pera 2. pozri ústa ## gambáč pejor. človek s hrubými perami, pejor. gamboš ## gamboš pozri gambáč ## gáňať sa pozri vliecť sa 2 ## gang pozri banda 1 ## gangréna pozri sneť ## gangster pozri zločinec ## gániť pejor. neprívetivo, zlostne, obyč. zboku na niekoho pozerať, zazerať: nemajú sa radi, gánia, zazerajú na seba, expr.: fľochať, fľočiť, fľošiť: nahnevano fľochala, fľočila na protivníka, nár. bočiť, zastar. zahliadať, expr. škúliť: zlostne na mňa škúli, ako by som mu bol obed zjedol, mračiť sa, škarediť sa, mraštiť sa (celkove prejavovať nevôľu), kniž. nevražiť, nár. murgotiť sa [Chrobák] ## gánivý pozri zamračený 2 ## gánok pozri chodba ## garád pozri priekopa ## garancia pozri záruka 1, záruka 2 ## garant pozri ručiteľ ## garantovaný pozri istý 1 ## garantovať pozri zaručiť sa ## garazda pozri výtržnosť ## garazdiť pozri vystrájať ## garazdovať pozri vystrájať ## garbiar odborník na spracúvanie surových koží, kožiar (odborník na výrobu koží a kožených výrobkov) ## garbiarčina pozri garbiarstvo ## garbiarstvo odbor zaoberajúci sa spracúvaním surových koží, hovor. garbiarčina, kožiarstvo (odbor zaoberajúci sa výrobou koží a kožených výrobkov) ## garda 1. pozri stráž 1 2. pozri skupina 2 ## garde pozri sprievod 2 ## gardedáma pozri sprievodkyňa 2 ## garderóba 1. pozri šatňa 2. pozri šatník 1 ## garderobier pozri šatniar ## gargarizovať pozri kloktať ## garnír pozri volán ## garnírovať pozri obložiť 2, ozdobiť ## garnitúra 1. pozri súbor 1 2. pozri zostava ## garnizóna pozri posádka 1 ## garsón pozri sluha, čašník ## garsoniéra pozri garsónka ## garsónka samostatná obytná miestnosť s príslušenstvom: bývať v garsónke, zastaráv. garsoniéra ## gastronóm pozri maškrtník ## gašpar pozri pajác 2 ## gaštan 1. veľké hnedé lesklé semeno listnatého košatého stromu, marón (veľkoplodý jedlý gaštan) 2. pozri kôň 1 ## gaštanovo pozri hnedo ## gaštanovočervený pozri hrdzavý 2, červený ## gaštanovohnedý pozri hnedý ## gaštanový pozri hnedý ## gate pozri nohavice, spodky ## gauč pozri pohovka ## gaučo pozri pastier ## gaudium pozri zábava 2 ## gaudžať 1. pozri skučať 2. pozri plakať ## gauner pozri naničhodník, podliak, zločinec ## gaunerský pozri podlý, bezcharakterný ## gaunerstvo pozri podlosť ## gavalec pozri posteľ ## gavalier 1. muž ušľachtilých vlastností a uhladeného správania najmä k ženám: je gavalier, akých je málo, expr. rytier: správať sa ako rytier, džentlmen, pís. i gentleman 2. muž uchádzajúci sa o náklonnosť ženy, nápadník, hovor.: kurizant, fešák: za mladi mala veľa gavalierov, nápadníkov, kurizantov, fešákov 3. veľkodušný, štedrý človek platiaci obyč. za iných, hovor. grand: robiť gavaliera, granda ## gavalierskosť pozri zdvorilosť ## gavaliersky 1. pozri galantný 1, zdvorilý 2. pozri štedrý 1 ## gavalierstvo pozri zdvorilosť ## gavdžať 1. pozri skučať 2. pozri plakať ## gáza pozri obväz ## gazda 1. pozri roľník 2. pozri hospodár, správca 3. pozri majiteľ ## gazdovať pozri hospodáriť 1, hospodáriť 2, hospodáriť 3 ## gazdovlivý pozri sporivý ## gazdovstvo majetok roľníka, hospodárstvo: zdediť veľké gazdovstvo, hospodárstvo, zastar. dvor (rozsiahle gazdovstvo): panský dvor, zastaráv. grunt: pracovať na grunte, kniž.: usadlosť, osadlosť: roľnícka usadlosť, farma (gazdovstvo obyč. v anglosaských krajinách): americká farma, ranč (dobytkárske gazdovstvo v Amerike), hacienda (gazdovstvo v Južnej alebo Strednej Amerike) ## gazík pozri automobil ## gáža pozri plat, zárobok ## gebriť pozri špiniť 1, sliniť 1 ## gebroš pozri špinavec 1 ## gebuľa pozri hlava 1 ## gebuzina 1. pozri jedlo 1 2. pozri táranina ## geckať pozri krívať ## gegyňa pozri hlava 1 ## gejša pozri tanečnica 1 ## gélový pozri rôsolovitý ## gém pozri hra 2 ## genealógia pozri rodokmeň ## generácia 1. biologicky a časom zrodenia príbuzná skupina jednotlivcov, pokolenie: generácie, pokolenia včiel, potomstvo: vychovávať potomstvo, zastar. alebo expr. koleno: rodina z deviateho kolena 2. potomci jednej dvojice rodičov, pokolenie: v dome bývajú dve generácie, pokolenia, rod (spoločenstvo potomkov pochádzajúcich z jedných prarodičov): je to starý rod 3. vrstva ľudí spojených vekom, zmýšľaním, činnosťou, pokolenie: mladá generácia, povojnové pokolenie ## generalizovať pozri zovšeobecniť ## generálka 1. pozri oprava 2. pozri skúška 3 ## generálne pozri všeobecne 1 ## generálny 1. týkajúci sa všetkých, všetkého: generálne upratovanie, generálna oprava, všeobecný, úplný: začať generálny, všeobecný, úplný štrajk; je to úplná rekonštrukcia stavby, celkový: výsledky celkovej revízie, kontroly 2. pozri hlavný 1 ## generálsky pozri energický, rozkazovačný ## generatívny pozri pohlavný ## generovať pozri budiť 2 ## generózny pozri veľkodušný ## genetický pozri dedičný 2 ## genéza pozri vznik, pôvod 1, začiatok ## genialita najvyšší stupeň tvorivých schopností, geniálnosť: genialita, geniálnosť vedca, básnika, skladateľa, génius: tvorivý génius ľudstva ## geniálnosť pozri genialita ## geniálny pozri nadaný, výnimočný, vynikajúci 1 ## genitálie pozri rodidlá ## genitálny pozri pohlavný ## génius 1. geniálny človek, človek výnimočných intelektuálnych a duchovných kvalít, gigant: géniovia, giganti vedy, kniž. titan: titan hudby, velikán: velikáni umenia, veľduch: veľduch svetovej literatúry, obor: duchovný obor [Vajanský], kniž. zastar. velikáš [Alexy] 2. pozri genialita ## gentleman pozri gavalier 1 ## gentlemanský pozri galantný 1, zdvorilý, pozorný 3 ## geodet odborník v geodézii, zememerač, zastar. geometer ## geodézia vedný odbor zaoberajúci sa meraním a zobrazovaním zemského povrchu, zememeračstvo ## geograf odborník v geografii, zried. zemepisec ## geografia veda o prírodných, hospodárskych a spoločenských pomeroch v rozličných oblastiach zemského povrchu; príslušný vyučovací predmet, zemepis ## geometer pozri geodet ## georgína záhradný jesenný kvet rozličných farieb, dália ## germanista pozri nemčinár ## germanizovať pozri ponemčovať ## geršľa pozri krúpy 1 ## gestapácky pozri krutý 1, surový 2 ## gestapák pozri policajt ## gestikulovať robiť gestá, posunky (pri dorozumievaní), posunkovať: živo gestikuluje, posunkuje rukami ## gesto pozri posunok ## gigaňa pozri hlava 1 ## gigant 1. pozri génius 1 2. pozri obor ## gigantický pozri obrovský ## gigantský pozri obrovský ## git pozri tmel ## gitovať pozri tmeliť ## gladiátor pozri zápasník ## gladiola záhradná rastlina s jednostranným strapcom kvetov a s dlhými úzkymi listami, bot. mečík: kytica gladiol, mečíkov ## glajchšaltovať pozri vyrovnať 2 ## glanc pozri lesk 1, lesk 2 ## glancovať pozri leštiť ## glančiť pozri leštiť ## glazovať tech. robiť glazúru na keramických výrobkoch, glazúrovať, gliediť: glazovať, glazúrovať, gliediť kachličky, krčahy ## glazúra 1. povrchová sklovitá lesklá vrstva na keramickom výrobku, sklovina, glieda: popraskaná glazúra, sklovina, email (lesklá náterová farba), hovor.: oblievka, poleva pozri povlak 2. pozri poleva 1 ## glejovitý pozri lepkavý 1, rôsolovitý ## glejovka glejovité mäso z prednej, príp. i zadnej nohy nad kolenom, niž. hovor. móčing ## glg pozri hlt, dúšok ## glgač pozri alkoholik ## glgáč pozri alkoholik ## glgať pozri piť 1 ## glg-glg pozri gloglo ## glgnúť si pozri upiť si, vypiť si ## glieda pozri glazúra 1 ## gliediť pozri glazovať ## glinga pozri živica ## globálny pozri celkový, všeobecný 1 ## glóbus 1. guľa znázorňujúca zemský povrch alebo postavenie hviezd, zemeguľa, kniž. zastar. zemevid [Záborský] 2. pozri zem 1, svet 2 ## gloglo pís. i glo-glo napodobňuje zvuk vznikajúci pri hlasnom pití, glg-glg, log-log: keď priložil fľašu k ústam, bolo počuť iba gloglo, glg-glg, log-log ## glória pozri nádhera 1 ## glorifikácia pozri oslava 2 ## glorifikovať pozri oslavovať 2, velebiť ## glorifikujúci pozri oslavný ## gloriola pozri svätožiara ## glosa pozri poznámka 2, výklad ## glosár pozri slovník 1 ## glosátor pozri komentátor ## glycidy pozri sacharidy ## gniaviť 1. pozri dláviť 1 2. pozri trápiť 3. pozri utláčať 2 ## gniavivý pozri ťaživý ## gnóm pozri trpaslík 1 ## gnóma pozri výpoveď 1 ## gnómický pozri nadčasový ## gnozeológia filoz. teória poznania, noetika ## golf pozri záliv ## golgotský pozri bolestný 1 ## goliášsky pozri mohutný, veľký 1 ## golier časť šiat okolo krku: tvrdý, stojatý golier, fazóna (chlopňa na kabáte, saku, blúzke a pod.): úzka fazóna, okružie (tvrdý čipkový golier), subšt. krágeľ: chytiť niekoho za krágeľ, nesprávne límec ## goľva pozri struma ## gombička pozri gombík 1 ## gombík 1. okrúhly predmet slúžiaci na zapínanie, gombička: sklený, ozdobný gombík, sklená, ozdobná gombička; prišiť gombík, gombičku 2. súčasť mechanizmu ovládaná stláčaním, tlačidlo: stisnúť gombík, tlačidlo, klapka: telefónna klapka ## gondola pozri čln ## goniometer pozri uhlomer ## good-bye pozri dovidenia ## gór pozri najmä ## goral pozri vrchár ## gorgónsky pozri strašný 1 ## gorila pozri strážca ## gotika pozri švabach ## grácia pozri elegancia, čaro ## graciozita pozri elegancia, čaro ## gracióznosť pozri elegancia, čaro ## graciózny pozri pekný 1, ladný ## grackať pozri tackať sa ## grád pozri stupeň 2 ## grádus pozri hodnosť ## graf zachytenie údajov a priebehu procesu, javu kresbou, diagram: rysovať grafy, diagramy, grafikon (grafické znázornenie nadväzujúcich postupov a pod.): grafikon dopravy ## graféma pozri písmeno ## grafikon pozri graf, plán 2 ## grafit pozri tuha ## grajciar pozri peniaz 1, halier ## grajfnúť pozri ukradnúť ## grambľavý 1. pozri meravý 1 2. pozri nešikovný 1 ## gramorádio gramofón s rádiom v jednej skrinke, rádiogramofón ## gramotný pozri vzdelaný ## granátky pozri korále ## granátový pozri červený ## grand 1. pozri šľachtic 1 2. pozri gavalier 3 ## grandiózny pozri veľkolepý, mohutný ## granit pozri žula ## granula pozri hrudka ## granulácia pozri zrnitosť ## granulovaný pozri zrnitý 1 ## grapa pozri pole 1 ## grapefruit [vysl. grejpfrút] veľký žltý plod subtropického stromu podobný pomaranču, hovor. grep: piť šťavu z grepov ## grátis 1. pozri bezplatný 2. pozri zadarmo ## gratulácia pozri blahoželanie ## gratulačný pozri blahoprajný ## gratulant kto gratuluje, hovor. vinšovník ## gratulovať pozri blahoželať ## gravér pozri rytec ## gravidita pozri ťarchavosť ## gravidnosť pozri ťarchavosť ## gravidný pozri ťarchavý ## gravírovať pozri ryť 3 ## gravitácia pozri príťažlivosť 1 ## gravitovať pozri smerovať 3, kloniť sa 2 ## gravúra pozri rytina ## grázel pozri výtržník ## grcanec pozri vývratok ## grcať pozri vracať ## grckať pozri vracať ## gremiálka pozri schôdzka 1 ## grémium pozri spoločenstvo 1, zbor 1 ## grep pozri grapefruit ## grgnúť (si) expr. ústami nahlas vypustiť žalúdkové plyny, rihnúť (si), odgrgnúť (si) ## grieždiť pozri miešať 1 ## grif 1. pozri pohyb 1, hmat 2. pozri ťah 2 ## gril pozri reštaurácia ## grimasa pozri úškľabok 1 ## griňa pozri hlava 1 ## grísa pozri krupica ## gríska pozri krupica ## grňa pozri hlava 1 ## gro pozri jadro 2 ## grobian pozri surovec, bezočivec, nevychovanec ## grobianiť pozri nadávať 1 ## grobiansky pozri hrubý 2 ## grobianstvo pozri surovosť ## gróf pozri šľachtic 1 ## grófka pozri šľachtičná ## groggy pozri nevládny, unavený, vyčerpaný, zničený 2 ## gros pozri jadro 2 ## groš pozri peniaz 1 ## groše pozri peniaze ## grošovaný (o koňovi) bledej farby s tmavými okrúhlymi škvrnami, jablčastý grošovaný, jablčastý žrebec ## grošový pozri lacný 1 ## groteskný pozri smiešny 1 ## gruľa pozri zemiak ## grúliť vydávať chrčivý zvuk (o ošípanej), krochkať, chrochtať, zried. rochtať: svine netrpezlivo grúlia, krochkajú, chrochcú, pokrochkávať, pochrochtávať (chvíľami) ## grúň pozri svah ## grunt 1. pozri základ 1 2. pozri gazdovstvo 3. pozri pole 1 ## gruntovať pozri riadiť ## gruntovný pozri dôkladný ## grupa pozri skupina 1, skupina 2 ## grupovať pozri zoskupiť ## grupovať sa pozri pochádzať ## grznár pozri kožušník ## grzno pozri kožušina ## guba 1. pozri pokrovec 1 2. pozri halena ## guča 1. pozri hrča 1, hrča 3 2. pozri chumáč ## gučavý pozri uzlovitý 1 ## guľa 1. jedna z farieb v kartách, kart. slang.: holba, zvon 2. pozri strela 1, náboj 3. pozri knedle 4. pozri päťka 1 5. pozri vajce 2 ## gulag pozri koncentrák ## gúľať dávať do pohybu niečo guľaté, valcovité, kotúľať: chlapci gúľali, kotúľali loptu, expr.: krbáľať, kopŕcať, vaľkať: krbáľa, kopŕca pred sebou skalku, expr. guľkať [Botto], váľať, valiť (gúľať niečo väčšie): chlapi váľali, valili kmene stromov, šúľať (niečo drobnejšie): šúľali, gúľali sme guľky do jamky ## gúľať sa pozri valiť sa 1, váľať sa 1 ## guľatieť pozri zaokrúhľovať ## guľatiť sa pozri zaokrúhľovať sa ## guľato do tvaru gule, doguľata, naguľato, pís. i do guľata, na guľato: guľato, doguľata vystrúhaná hlavica; naguľato opracovať konce tyče, okrúhlo, okrúhle, naokrúhlo, dookrúhla, pís. i na okrúhlo, do okrúhla: guľato, okrúhlo zakončená časť páky; naokrúhlo, dookrúhla opracovaná súčiastka pozri guľatý ## guľatučký 1. pozri guľatý 1 2. pozri tučný 1 ## guľatý 1. majúci tvar gule (o veciach), baňatý: guľaté, baňaté amfory, džbány, guľovitý: guľovité telesá, zaguľatený, zaokrúhlený: zaguľatený, zaokrúhlený tvar, expr. bruchatý (pripomínajúci brucho): bruchaté fľaše, skúmavky, nár. puchratý [Šoltésová], expr. guľatučký pozri okrúhly 1 2. pozri tučný 1 ## guľka pozri strela 1 ## guľomet automatická rýchlopalná zbraň: strieľať z guľometu, subšt. mašingver ## guľovitý pozri guľatý 1 ## guľovnica pozri puška ## guma pozri pneumatika ## gumený pozri pružný 2 ## gumipuška pozri prak ## gumovať zotierať gumou, hovor. zastaráv. radírovať: žiak stále v zošite gumuje, radíruje ## gundža 1. pozri hrča 1, hrča 3 2. pozri chumáč ## gundžavý pozri uzlovitý 1 ## gundžovitý pozri uzlovitý 1 ## guráž pozri odvaha ## gurážny pozri smelý ## gurglovať pozri kloktať ## gurmán pozri maškrtník, pôžitkár ## gurmánsky pozri pôžitkársky ## gurmánstvo pozri pôžitkárstvo ## gurtňa pozri popruh ## gustiózny pozri chutný 1, vkusný ## gustírovať si hovor. vopred sa tešiť na niečo (obyč. na jedlo), robiť si chuť/chute, hovor. gustovať si: gustíruje si, robí si chut(e), že si v jazere zapláva, fraz. expr.: sliny mu tečú, sliny sa mu zbiehajú (má veľkú chuť na jedlo): sliny mu tečú na dobrú večeru; sliny sa mu zbiehajú na pečienku ## gusto 1. pozri vkus 2. pozri chuť 1,pôžitok ## guvernantka pozri vychovávateľka, učiteľka ## guvernér pozri riaditeľ ## gvaltom pozri rýchlo ## gver pozri puška ## gýč pejor. umelecky bezcenný výtvor s lacným efektom, pejor. limonáda (sentimentálne dielo): filmový gýč, filmová limonáda, subšt. slaďák ## gýčovitý pozri bezcenný; nevkusný ## gýčový pozri bezcenný; nevkusný ## gymnastika pozri telocvik ## gyps pozri sadra ## gypsovať pozri sadrovať ## gypsovka pozri fajka ## ha 1. pripája sa k otázke na zdôraznenie, he, hé: Kde si bol, ha, he?, no: Čo to máš, no? 2. pozri ach 1 ## há 1. pripája sa k otázke na zdôraznenie, he, hé: Kde si bol, ha, he?, no: Čo to máš, no? 2. pozri ach 1 ## háb pozri šaty ## habadej pozri veľa ## habarka druh varešky s lúčovitými výbežkami na roztrepávanie, nár.: trepačka, trepárka ## habarkovať pozri miešať 1 ## habať 1. úradne odnímať (v prospech štátu), konfiškovať: po vojne habali, konfiškovali pôdu, rekvirovať: rekvirovanie potravín, brať, exekvovať: berú, exekvujú im záhradu, majetok; brať priekupníkom pašovaný tovar 2. pejor. usilovať sa získať pre seba (obyč. majetok, peniaze), zhromažďovať, hromadiť, zhŕňať: po celý život iba zhromažďuje, zhŕňa majetky, pejor.: chamtiť (sa), pachtiť (sa), hrabať, honobiť, zhrabúvať: chamtí sa, pachtí sa za peniazmi; hrabe všetko pre seba 3. pozri brať 1 ## habit pozri kutňa ## habituálny pozri stály 1; opakovaný ## habitus pozri vzhľad ## habkať 1. expr. neisto, trhano hovoriť (bez organickej poruchy reči), zadŕhať sa, zadrhávať sa, jachtať, zajachtávať sa, hovor. koktať: habká, zadŕha sa, jachce, nevie, čo má v rozpakoch povedať; od strachu sa zajachtáva, kokce pozri zajakať sa, hovoriť 2. pozri tápať 1 3. pozri hmatať ## habkavý pozri neistý 1 ## habkom pozri rýchlo ## habnúť pozri chmatnúť ## háby 1. pozri šaty 2. pozri šatník 1 ## hacienda pozri gazdovstvo ## hačať pozri sedieť 1 ## háčik 1. menší, obyč. kovový predmet so zahnutým koncom na vešanie, zachytávanie, hovor. kvačka: drôtený háčik, drôtená kvačka 2. pozri mäkčeň 3. pozri problém 1 ## háčiť sa pozri zdráhať sa ## hačkať pozri sedieť 1 ## hačkať si pozri sadnúť (si) 1 ## háčkovať háčikom z nití ručne zhotovovať, zastaráv. hekľovať: stará mama vedela krásne háčkovať, hekľovať ## hačnúť si pozri sadnúť (si) 1 ## had 1. pozri falošník 2. pozri rad 1 ## hádač pozri veštec ## hádam pozri vari 1, vari 2, možno 2, pravdepodobne 1 ## hádanka 1. slovná hra vyžadujúca pri hľadaní naznačeného riešenia dôvtip, hlavolam: lúštiť hádanku, hlavolam 2. pozri záhada 2, tajomstvo 2, problém 1 ## hádať 1. intuitívne zisťovať, myslieť si niečo bez overenia so skutočnosťou, dohadovať sa, domýšľať sa: iba hádal, dohadoval sa, čo sa robí doma, odhadovať: odhadovali mu 50 rokov, tušiť: mohol iba tušiť, ktorý z chlapcov bude prvý, tipovať (hádať športový výsledok, výsledok v stávke a pod.): tipovať víťaza pretekov 2. pozri veštiť 1 ## hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky, dohadovať sa, škriepiť sa, prieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejší, zastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkal, vadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhu, expr.: hrýzť sa, žrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetok, nár. chlpiť sa: chlpili sa o dom, hašteriť sa, expr.: naťahovať sa, ťahať sa, pejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosť, kniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou [Záborský], fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prsty, pren. expr. kosiť sa, expr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkali, mať spor, sporiť sa, kniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniaze, priečiť sa, fraz. vymieňať si názory, polemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory), subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami!, nár. prejedať sa [Timrava], nár. doprávať sa [Kukučín], nár.: dožúvať sa, doháňať sa, dokarovať sa ## hádavec pozri škriepnik ## hádavosť pozri škriepnosť ## hádavý ktorý má sklon často sa hádať, škriepiť, vyvolávať napätie, spory; svedčiaci o hádavosti, hašterivý: hádavý, hašterivý človek, zvadlivý, kniž. svárlivý: zvadlivý, svárlivý sused, škriepny, škriepivý, škrieplivý (často pre malichernosti): škriepna, škriep(l)ivá žena; škriep(l)ivý tón v hlase pozri neznášanlivý ## Hádes pozri záhrobie ## hadica pružná rúrka na vedenie kvapaliny alebo plynu: gumová hadica, subšt. šlauch ## hadiť sa pozri vinúť sa 3, kľukatiť sa, krútiť sa 2 ## hadito pozri kľukato, pozri kľukatý ## haditý pozri kľukatý ## hadistý pozri kľukatý ## hadivý pozri kľukatý ## hádka netolerantné slovné vyjadrenie nejednotnosti názorov, škriepka, zvada: rodinné hádky, škriepky, zvady, spor: vyvolať spor, priek: nekonečné prieky v rodine, výstup: robiť výstupy, nedorozumenie (nesúlad v názoroch), šarvátka: slovné šarvátky, potýčka: syn sa dostal do potýčky s matkou, hovor. scéna: hysterická scéna na ulici, hovor.: vada, nesvár: zaviniť nesváry, expr. vojna: domáca vojna, expr. búrka (prudká hádka): manželská búrka, expr. zrážka (prudká výmena názorov): ostrá zrážka v polemike, expr. zried. vadenica [Novomeský], kniž. svár: vyvolať svár na pracovisku, incident (menšie, nepríjemné stretnutie názorov): incident medzi súrodencami, konflikt (závažnejšie stretnutie protichodných názorov): mali sme medzi sebou konflikt, kontroverzia ## hadovito pozri kľukato, pozri kľukatý ## hadovite pozri kľukato, pozri kľukatý ## hadovitý pozri kľukatý ## hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho, vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vody, expr.: kydať, šústať, trieskať, plieskať, cápať, trepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zem, expr. prášiť: práši do sliepok kameňom, zahadzovať, odhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do koša, metať, miesť, šľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tváre, šúchať, pigať (guľky do jamky), expr. šibať: šibať očami, šibať blesky pozri sádzať 1 2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho, mykať, triasť: kôň hádzal, triasol chvostom, trepať, trepotať, šklbať: trepať, šklbať rukou, otriasať, potriasať, natriasať, zmietať: loďou otriasalo, zmietalo, socať: v záchvate ho socalo, expr. hegať: električkou hegá ## hádzať sa 1. prudkým pohybom tela sa niekde dostávať, vrhať sa, expr. plieskať sa: jeden za druhým sa hádžu, vrhajú, plieskajú do vody, expr. trieskať sa: dieťa sa v zlosti trieska, hádže o zem 2. robiť celým telom prudké pohyby, mykať sa, metať sa, zmietať sa: v horúčke sa hádže, myká, zmieta, expr.: trepať sa, trepotať sa, šklbať sa: ryba sa trepe, trepoce na suchu, natriasať sa, nadhadzovať sa (v tanci), prehadzovať sa (na posteli), zvíjať sa, skrúcať sa (dávať sa do oblúkovitej polohy; pri fyzickej alebo duševnej bolesti): zvíja sa v kŕčoch; skrúca sa od žiaľu pozri knísať sa ## haf pozri hav ## hafriť pozri bežať 1, ponáhľať sa 1 ## hah pozri ach 1 ## ha-ha pozri cha-cha ## há-há pozri haju, šš ## hahó 1. pozri hej 1 2. pozri ujú ## hahoj pozri hej 1 ## hahot pozri smiech 1 ## hahotať sa pozri smiať sa 1 ## hahou pozri hej 1 ## hach pozri ach 1 ## haj 1. pozri ach 1 2. pozri ej 1 3. menší súvislý porast listnatých alebo ihličnatých stromov, horička, lesík, hôrka: dubový, brezový háj, lesík; riedka horička, hôrka ## haja pozri haju, šš ## hajať pozri spať 1 ## hajcovať pozri kúriť 1 ## hajčiar pozri poháňač ## hajda pozri hybaj 1, hybaj 2 ## hajdákať pozri márniť 1 ## hajde pozri hybaj 1, hybaj 2 ## hajdúch pozri dráb ## hajdúsiť pozri túlať 2 ## hajdúšiť pozri túlať 2 ## hajdy pozri hybaj 1, hybaj 2 ## hajenkať pozri spať 1 ## hajinkať pozri spať 1 ## hájiť 1. chrániť pred vstupom, pred odcudzením a pod. (ako hájnik), strážiť: háji, stráži vinicu, sad, hovor. expr. vartovať: vartuje hrozno, dohliadať, dozerať, chrániť: dohliada na zver v lese, chráni ju, držať stráž, mať stráž: drží stráž nad revírom, má stráž v revíre, hovor. hájničiť (byť hájnikom) 2. pozri brániť 1, stáť 4 ## hájiť sa pozri brániť sa ## hájiteľ pozri zástanca 1 ## hajkať pozri spať 1 ## hajov pozri čln ## hajs slovko na poháňanie rožného statku, hejsa, hejk: hajs, hejsa, volky, kajho [Kálal] ## hajtman 1. pozri veliteľ 1, vodca 2. pozri strážca ## haju používa sa pri uspávaní dieťaťa, haja, hajušky, hajušenky, haj: haju, haju, hajušky, išli mačky na hrušky [riekanka]; uložím ťa do postieľky, haja, haja, haj; zažmúr očká, zdriemni byľu, hajušenky, haj [Rázusová-Martáková], há-ha, há-há, čí-či, či-čí, či-či: tichý matkin hlas stále opakoval: há-ha, čí-či, buvi-buvi, beli, beliže, hali: Na prstoch poďte, buvi-buvi [Rázus]; Beliže mi, beli, môj anjelik biely [ľudová pieseň], šš, ššš: šš, ššš, kolísala zaspávajúce dieťa ## hajušenky pozri haju, šš ## hajuškať pozri spať 1 ## hajušky pozri haju, šš ## hajzeľ 1. pozri záchod 2. pozri neporiadok 1 ## hákliť sa pozri okolkovať ## háklivý pozri chúlostivý 1, chúlostivý 2, chúlostivý 3 ## hákovitý pozri ohnutý ## hákovnica stredoveká strelná zbraň, arkebúza ## haky-baky pozri čarbanice, škrabanec 2 ## háky-báky pozri čarbanice, škrabanec 2 ## hala 1. priestranná miestnosť, sieň, obyč. vo verejných budovách alebo budove, dvorana: športová, staničná, továrenská, montážna hala; dvorana paláca, vestibul (vstupná hala): vestibul divadla, hotela 2. pozri predsieň ## halabala pozri nedbanlivo, povrchne 2 ## halačiť pozri spievať 1 ## halákať pozri spievať 1 ## halaškovať pozri leňošiť, túlať sa 2 ## halda 1. pozri odval 2. pozri kopa 2 ## halena voľný mužský súkenný kabát ako súčasť ľudového odevu, huňa, širica: chlap v halene, huni, širici po päty, nár. guba, zastar.: surovica [Dobšinský], surka [Vajanský] ## halengať pozri kývať 1 ## half pozri záložník ## hali pozri haju ## halier stý diel koruny; malý peniaz vôbec, hovor. expr. grajciar: nemám ani halier, grajciar, zastar. filier (maď.) ## halierový pozri malý 1 ## halifaxky pozri korčule ## haliť pozri zakryť ## hálka pozri veterník ## haló 1. pozri hej 1 2. pozri rozruch ## haltovať pozri mierniť 2 ## halucinácia klam zmyslov: sluchové halucinácie, vidina: bola to iba vidina, zdanie: pokladal zdanie za skutočnosť, prelud: prenasledovali ju preludy, mámenie, kniž. mam: mam a klam, kniž. mámor [Vajanský], videnie: mať videnie, kniž. vízia: básnické vízie, fikcia, ilúzia (klamný obraz o skutočnosti): stratil všetky ilúzie, fatamorgána (svetelný úkaz na púšti, pren. klamná predstava): fatamorgána bohatstva, fantóm: fantóm slávy, kniž.: chiméra, fantazmagória, fantazma [Vajanský], kniž.: omam [Podjavorinská], omar [Figuli] ## halucinačný pozri neskutočný 1, omamný 1 ## halucinogénny pozri omamný 1 ## halucinovať pozri blúzniť 1 ## halušky varené múčne jedlo v podobe drobných kúskov: bryndzové halušky, strapačky (halušky zo zemiakového cesta) ## haluz pozri konár ## haluzie pozri raždie ## haluzina pozri raždie ## hambálok žŕdka pre sliepky v kuríne, bidlo: sliepky sedia na hambálku, na bidle, pánt: zletieť z pánta ## hambalok žŕdka pre sliepky v kuríne, bidlo: sliepky sedia na hambálku, na bidle, pánt: zletieť z pánta ## hamček pozri zájedka ## hamkať pozri jesť 1 ## hamovač kto niečomu prekáža, kto niečo hamuje, hamovník, brzdič, brzditeľ: hamovač, brzditeľ ekonomickej reformy, dopr.: brzdár, hamovkár (pracovník obsluhujúci brzdu) ## hamovať 1. pozri brzdiť 1, brzdiť 2 2. pozri mierniť 2 ## hamovka pozri brzda ## hamovkár pozri hamovač ## hamovník pozri hamovač ## hámrik pozri kladivo ## hana pohŕdavé, znevažujúce vyjadrovanie sa o niekom; uvalenie hanby na niekoho, pohana, potupa: vystaviť niekoho hane, pohane; zmyť hanu, potupu, urážka (ublíženie na cti výrokom alebo činom): surová urážka, kniž. poškvrna: zbaviť sa poškvrny, kniž. infámia (najmä na cti) ## hanba 1. stav alebo pocit toho, kto je potupený, zneuctený, pohanený: urobiť niekomu hanbu, potupa: je to pre nás potupa, blamáž: skončilo sa to blamážou, zlé meno: urobiť rodine zlé meno 2. trápny pocit, ktorý vznikol vykonaním niečoho nenáležitého alebo potupením: mať pocit hanby, hanblivosť: červenať sa od hanblivosti, kniž. stud: konať bez studu, ostych: urobil to bez ostychu 3. pozri ohanbie ## hanbiť pozri pokoriť ## hanbiť sa mať pocit hanby, zahanbenia: hanbí sa, lebo klamal, ostýchať sa (mať pocit ostychu, zahanbenia; trocha sa hanbiť): ostýcha sa prijať jedlo, červenať sa, pýriť sa: môžu sa červenať za ten čin, zastaráv. ženírovať sa: ženírovala sa o tom hovoriť, zastaráv. stiesňať sa [Tajovský], byť v rozpakoch/v pomykove, rozpakovať sa, okúňať sa: pred verejnosťou bola v rozpakoch; rozpakovala sa, okúňala sa vyznať z citov, pohanbievať sa (trocha sa hanbiť), niž. hovor.: ondieť (sa), ondiať (sa), tentovať sa: Zoberte si, neondejte sa! ## hanblivosť 1. nedostatok smelosti, nesmelosť, ostýchavosť, ostych: prekonať hanblivosť, ostych, okúňavosť, plachosť: plachosť jej prekážala nájsť si partnera, kniž. prudéria (prepiata hanblivosť) 2. pozri hanba 2 ## hanblivý ktorý je málo smelý; ktorý sa vyznačuje hanblivosťou, plachosťou; svedčiaci o takej vlastnosti, ostýchavý: hanblivý, ostýchavý mládenec; ostýchavé úsmevy, slová, okúňavý, zdráhavý (hanblivo váhavý): okúňaví, zdráhaví návštevníci, cudný (hanblivý, zdržanlivý v intímnom živote): cudné dievča, cudný pohľad, kniž. prudérny (prepiato hanblivý): prudérni ľudia, pricudný (príliš cudný), plachý, nesmelý (ktorý má málo sebaistoty): plachá, nesmelá osoba; plaché, nesmelé správanie ## handel pozri obchod 1 ## handicap pozri nevýhoda ## handicapovaný pozri postihnutý ## handliar pozri priekupník ## handliarčiť pozri obchodovať ## handlovať pozri obchodovať ## handlovať sa pozri jednať sa 1 ## handra 1. kus tkaniny používaný na utieranie, umývanie, leštenie a pod.: handra na dlážku, vecheť (na umývanie riadu): utierať stôl vechťom, prachovka (na utieranie prachu), hovor. expr. pľundra [Kukučín], zdrap (látky): ruka obviazaná dajakým zdrapom, pren. expr. onuca 2. pozri šaty 3. pozri šatník 4. pozri slaboch ## handrár pozri trhan 1 ## handrboliť pozri hovoriť 1 ## handrkovať pozri hovoriť 1 ## handrkovať sa pozri hádať sa ## handroš pozri trhan 1 ## hanebný 1. hodný hanby, odsúdenia, nehanebný: hanebný, nehanebný skutok, podlý, nízky, mrzký (bez mravnosti, cti): podlý, nízky človek; to je podlé, mrzké, zahanbujúci, neprístojný, zastar. hanobný: zahanbujúce, neprístojné, hanobné správanie, škandálny, škandalózny (vzbudzujúci verejné pohoršenie), pohoršlivý, pohoršujúci, poburujúci: škandálne, škandalózne vyhlásenia; pohoršlivý, pohoršujúci, poburujúci článok, kniž. profánny, znesväcujúci, zneucťujúci: profánny, znesväcujúci, zneucťujúci čin, smiech, neslýchaný, subšt. nehorázny: neslýchaný, nehorázny výmysel, kniž. infámny pozri podlý, nehanebný 2. pozri potupný ## haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť, znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekoho, tupiť, urážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcť, hanobiť, zneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekoho, zried. paškvilovať [Hurban], utŕhať na cti (niekomu), kniž. przniť, expr. pľuhaviť: verejne ma pľuhaví, fraz. hádzať kamením (po niekom), ohovárať, očierňovať, osočovať, hovor. expr.: roznášať, rozvláčať, bridiť, hnusiť, špiniť, hovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môže, hovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentu, nár. hudiť, expr.: šprihať, brýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo ## hánka pozri kĺb ## hanlivý ktorý je prejavom pohŕdania, znevažovania, záporného postoja k niekomu alebo niečomu, hanoblivý, hanobný: hanlivý, hanoblivý, hanobný spis, článok, urážajúci, urážlivý, potupný (ktorý uráža): urážajúce, urážlivé, potupné reči, poznámky, klebety, znevažujúci, utŕhačský, utŕhačný (na cti); zhoršujúci, lingv. pejoratívny: zhoršujúci, pejoratívny význam slova; pejoratívne slová, škaredý, nepekný, nelichotivý: vychrlil zo seba rad škaredých, nepekných výrazov na jej adresu, zried. príhanlivý ## hanobiť pozri haniť ## hanobiteľ kto niekoho, niečo hanobí, tupí: hanobiteľ rasy, tupiteľ [Štítnický], osočovateľ, kniž.: profanizátor, przniteľ ## hanoblivý pozri hanlivý ## hanobný 1. pozri hanlivý 2. pozri hanebný 1 ## hanopis ostrý útočný, hanobný spis alebo článok, paškvil: je to obyčajný politický hanopis, paškvil, lit. pamflet: písať pamflety ## hanopisec kto píše hanopisy, kniž. pamfletista ## hapať pozri spadnúť 1 ## happy end pozri koniec 1 ## haprovať pozri viaznuť 2 ## hapták pozri pozor 1 ## haraburda pozri daromnica 1, vec 2 ## haraburdie pozri daromnica 1 ## haraburdiť pozri tárať ## harašiť pozri štrkať, hrmotať, hrkotať 1 ## harasiť pozri štrkať, hrmotať, hrkotať 1 ## hárať pozri horieť 1 ## haravara pozri krik, zhon, zmätok 2 ## harcovať 1. pozri bojovať 2 2. pozri skákať 1 ## haring pozri sleď ## harkať sa pozri hádať sa ## harlekýn pozri pajác 1 ## harmanček pozri rumanček ## harmantiť pozri kričať 1 ## harmatanec 1. pozri zhon 2. pozri zrážka 3, bitka 1 ## harmónia 1. vzájomná ucelenosť, vyváženosť častí istého celku, diela a pod. (op. disharmónia), súlad, súladnosť: harmónia, súlad, súladnosť farieb, pohybov, súzvuk, súzvučnosť: súzvuk, súzvučnosť tónov, súhra: súhra tvarov, ladnosť, kniž. lad, súmernosť: súmernosť tváre, zastar. súmer [Kukučín], kniž. symfónia: symfónia farieb, hud.: konsonancia, spoluznenie: spoluznenie kvarty a tercie, hud. akord (súzvuk troch alebo viacerých tónov), zried. súznenie: súznenie rýmov 2. pozri zhoda 1, porozumenie 2 ## harmonický ktorý sa vyznačuje súladom, súhrou, vyváženosťou (op. disharmonický): harmonické vzťahy, idylický, pokojný: harmonický, idylický, pokojný život, usporiadaný: usporiadaná rodina, vyrovnaný: vyrovnaná osobnosť, vyvážený, súmerný: vyvážený, súmerný celok, súladný, zladený, splývavý, ladný: súladné, zladené, splývavé farby; ladné pohyby, tvary, hud.: súzvučný, konsonančný, konsonantný (op. nesúzvučný, disonantný), ľubozvučný, spevný (o zvuku): súzvučné tóny; ľubozvučná, spevná melódia ## harmonika hudobný nástroj, v ktorom vznikajú tóny kmitaním jazýčkov v prúde vzduchu: hrať na ťahacej harmonike, hud. akordeón (chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou), hovor. chromatika (chromatická harmonika) ## harmonizovať pozri ladiť 2 ## harmonogram pozri plán 2 ## három-fárom pozri bezcieľne ## harovať pozri baviť sa 1 ## harpya pozri čarodejnica ## hartusiť 1. pozri hundrať 1 2. pozri znepokojovať ## hartušiť 1. pozri hundrať 1 2. pozri znepokojovať ## haruľa pečené jedlo z postrúhaných zemiakov v tvare pagáčov, (zemiaková) baba: piecť haruľu, (zemiakovú) babu, placka ## harusiť 1. pozri hrešiť 1, hrešiť 2, karhať 2. pozri hundrať 1 ## harušiť 1. pozri hrešiť 1, hrešiť 2, karhať 2. pozri hundrať 1 ## hasič príslušník protipožiarneho útvaru, požiarnik ## hasiť 1. zabraňovať horeniu, dusiť: hasiť, dusiť požiar, zhášať, zahášať, uhášať: zhášať, zahášať, uhášať zvyšky pahreby 2. pozri tíšiť 2 3. pozri biť 2 ## haspra pozri závora 2 ## hastroš 1. pozri strašidlo 2 2. pozri pochábeľ ## hašiš narkotická látka z indických konopí: fajčiť hašiš, marihuana (sušené indické konope) ## hašteriť sa pozri hádať sa, vadiť sa ## hašterivec pozri škriepnik ## hašterivosť pozri škriepnosť ## hašterivý pozri hádavý, neznášanlivý ## hať pozri hrádza 1 ## hatiť stavať niečomu prekážky, mariť, zabraňovať, prekážať, robiť prekážky: hatia, maria naše plány; zabraňujú, prekážajú nám, hatia nás v úsilí pomôcť, potláčať, znemožňovať, hovor. torpédovať: predseda potláča, znemožňuje, torpéduje diskusiu, hovor. hamovať, brzdiť, zdržiavať (spomaľovať tempo činnosti): hamujú, brzdia, zdržiavajú nás pri robote; traktory hatia, brzdia premávku, rušiť, kaziť, ničiť, narúšať (rušivo zasahovať do priebehu niečoho): kazia, ničia našu radosť, rušia náladu, hovor. škrtiť (robiť prekážky rozvoju, existencii niečoho): škrtiť obchod ## hatlať pozri brbtať, brblať 1 ## hatlavý pozri brblavý 1 ## hav napodobňuje brechanie psa, hav-hav, haf, haf-haf: hav, hav-hav, haf-haf, rozštekali sa psy v celej dedine, ďaf, ďaf-ďaf, vuf, vuf-vuf: ďaf, vuf, malý pes vyštekol na okoloidúceho chlapca ## háv pozri šaty ## havaj pozri záchod ## havária pozri zrážka 1, nehoda ## havarijný pozri kritický ## havarovať utrpieť haváriu (o dopravných prostriedkoch), hovor. nabúrať (havarovať nárazom do niečoho): auto havarovalo, nabúralo ## háveď 1. pozri banda 1 2. pozri chamraď 1 ## haviar pozri baník ## havkáč 1. pozri pes 2. pozri kritik ## havkať pozri brechať 1 ## havo pozri pes ## havran pozri kôň 1 ## havraní pozri čierny 1 ## hazard neuvážený čin, postoj, hazardérstvo: realizácia jeho plánu by bol hazard, by bolo hazardérstvo, hovor. risk: podnikanie je dnes risk ## hazardérsky pozri riskantný, ľahkomyseľný ## hazardérstvo pozri hazard ## hazardne pozri nerozmyslene ## hazardný pozri riskantný, ľahkomyseľný ## hazardovať pozri zahrávať, riskovať ## he pozri ha 1 ## hé pozri ha 1 ## hebedo pozri ťarbák ## hebko 1. pozri jemný 1, poddajný 1 2. pozri mäkko 2, pozri mäkký ## hebký pozri jemný 1, poddajný 1, mäkký 1 ## hebučko 1. pozri jemný 1 2. pozri mäkko 2, pozri mäkký ## hebunko 1. pozri jemný 1 2. pozri mäkko 2, pozri mäkký ## hebučký pozri jemný 1, mäkký 1 ## hebunký pozri jemný 1, mäkký 1 ## hec pozri žart ## hecovať pozri podpichávať ## hedonický pozri pôžitkársky ## hedonistický pozri pôžitkársky ## hedonista pozri pôžitkár ## hedonizmus pozri pôžitkárstvo ## heftovať pozri stehovať ## hegať pozri natriasať 2,triasť 1 ## hegemónia pozri nadvláda ## hegemónny pozri hlavný 1 ## hegľovať pozri natriasať 2 ## hegnúť pozri zaraziť 2 ## he-he pozri cha-cha ## hehej pozri hej 1 ## hehejkať pozri prisviedčať ## hej 1. vyjadruje zavolanie s cieľom upozorniť niekoho na niečo, obyč. volanú osobu na seba, hejže, haló: hej, hejže, počkajte na nás; haló, zastavte, prosím, hehej, hoho, hohó: hehej, hohó, zavolal na priateľa, hola, holá, holahó: Hej! Hola, holá, zamáva lampášom. [J. Horák], hou, houže [Hviezdoslav, Jesenský], hahó, hahou, hahoj (zavolanie obyč. do diaľky): hahó, hahou, hahoj, aj my sme tu 2. pozri áno 3. pozri ej 1 4. pozri príjemne ## hejk pozri hajs ## hejsa pozri hajs ## hejveru 1. pozri áno 2. pozri naozaj ## hejže 1. pozri hej 1 2. pozri pravda 2 ## hekáč pozri policajt ## hekať pozri stenať ## hekľovať pozri háčkovať ## hektický pozri prudký 1 ## helement pozri čert ## helenizovať pozri pogréčtiť ## helfnúť pozri pomôcť 1 ## helikoptéra lietadlo udržujúce sa vo vzduchu činnosťou vodorovne umiestnených vrtúľ, vrtuľník ## helma pozri prilba 1, prilba 2 ## helmica pozri prilba 1 ## helmint pozri hlísta ## helvét pozri kalvín ## hematit min. lesklá železná ruda, krveľ ## hemisféra pozri pologuľa ## hemoroidy lek. chorobné rozšírenie žily v oblasti konečníka, hovor. zlatá žila ## hemžiť sa pozri hmýriť sa 1,hmýriť sa 2 ## hen pozri tam 1,tam 2 ## heno pozri tam 1 ## hentam pozri tam 1,tam 2 ## hentamten pozri tamten ## hentamtá pozri tamten ## hentamto pozri tamten ## henten pozri tamten ## hentá pozri tamten ## hento pozri tamten ## hepa pozri dievča 1 ## herbeľovať pozri hrmotať ## herberg pozri neporiadok 1 ## herec dramatický umelec: filmový herec, expr. alebo pejor. komediant: je to rodený komediant ## herecký pozri divadelný 1 ## hereditárny pozri dedičný 2 ## heretik pozri kacír, odpadlík ## heréza zásadnejšia odchýlka od oficiálnej vierouky kresťanskej cirkvi, kacírstvo, bludárstvo, blud ## herkules pozri silák ## herkulesovský pozri mohutný, silný 1, obrovský ## herkulovský pozri mohutný, silný 1, obrovský ## hermafrodický pozri obojpohlavný ## hermafroditizmus vyvinutie samčích a samičích rozmnožovacích orgánov na jednom organizme, dvojpohlavnosť ## hermafroditný pozri obojpohlavný ## hermelín biela kožušina z hranostaja, hranostaj: kožuch z hermelínu, hranostaja ## hermetický pozri nepriepustný, vzduchotesný, tesný 2 ## herňa miestnosť, budova zariadená na hranie rulety, karát a pod., kasíno ## heroický pozri hrdinský ## heroizmus prejav ušľachtilej odvahy, vykonanie veľkého činu, heroickosť, hrdinstvo, hrdinskosť, kniž. bohatierstvo: bezpríkladný heroizmus, bezpríkladné hrdinstvo ## heroj pozri hrdina ## héros pozri hrdina ## herpes lek. vírusové ochorenie kože alebo sliznice v podobe pľuzgierikov, opar: mať herpes, opar na ústach, kútik: dostať kútiky ## herský pozri pekný 1; silný 1 ## heslo 1. dohovorený slovný poznávací znak, znamenie: heslo muselo byť utajené; tajné heslo, znamenie, kniž. parola: vojenská parola, slogan (vtipné náborové heslo): reklamný slogan 2. pozri zásada ## heslovitý majúci charakter hesla, stručne vystihujúci podstatu, tézovitý: pripravil si heslovitý, tézovitý prejav; heslovitý, tézovitý konspekt, skratkovitý, stručný (podaný v skratke): skratkovité, stručné poznámky z prednášky; stručné výpisky, náznakovitý, náznakový (vyjadrený len v náznakoch, nie podrobný, nie vyčerpávajúci): náznakovité formulácie pozri stručný ## heš vyjadruje odháňanie, plašenie zvierat, obyč. vtákov, hydiny, hešta, hiš, hišta, pís. i hyš, hyšta, huš, hušta: heš, hešta, hyš, odháňala sliepky od seba, šic, šc: šic, šc, hnal mačku od kurčiat, kš, kšš, zried. brš [Hviezdoslav] ## hešta pozri heš ## het pozri preč 1, preč 2 ## hetéra pozri prostitútka ## heterogénne 1. pozri rôznorodý 2. pozri rozlične ## heterogénny pozri rôznorodý ## heteromorfia pozri polymorfia 1 ## hever 1. pozri zdvíhadlo 2. pozri násoska ## heverovať pozri zaháľať ## hexagón pozri šesťuholník ## hí pozri ach 1, fíha ## hic pozri horúčava 1 ## hierarchia 1. pozri postupnosť 1 2. pozri klérus ## hierarchizovať pozri odstupňovať ## hieratický pozri posvätný 1 ## híha pozri fíha ## hi-hi pozri cha-cha ## hijo vyjadruje poháňanie ťažných zvierat, obyč. koní, hijó, hio, hió: hijo, hijó, koníky, dí, dijo, dijó, vijo, vijó: dí, dijo, vijo, koníček ## híkať pozri čudovať ## hintov pozri koč ## história 1. vedný odbor skúmajúci dejiny, dejepis: prednášať na univerzite históriu, dejepis, dejepisectvo, historiografia 2. súhrn minulých dejov, udalostí, vývin niečoho, dejiny: história, dejiny štátu, jazyka, minulosť: dávna minulosť národa 3. pozri príhoda ## historický 1. súvisiaci s históriou, dejinami; zameraný na históriu, dejinný: historická, dejinná etapa; historická, dejinná zmena, dejepisný (súvisiaci s dejepisom): dejepisná literatúra, dobový (odkazujúci na určitú historickú dobu): dobové materiály, dobové kostýmy, starý, starobylý (pochádzajúci z histórie, z minulosti): staré pamiatky, dokumenty; starobylé časti miest, zried. minulostný 2. významný z hľadiska historického vývinu, dejinný: historický, dejinný objav, epochálny, prevratný (prinášajúci zásadnú zmenu, prevrat): epochálne, prevratné dielo; epochálny, prevratný čin, kniž. svetodejinný, zastaráv. svetodejný, zastar. svetohybný: svetodejinná, svetodejná, svetohybná udalosť ## historik odborník v histórii, dejepisec, historiograf (odborník v histórii s istou špecializáciou) ## historiograf pozri historik ## historiografia pozri história 1 ## historka pozri príhoda ## hiš pozri heš ## hišta pozri heš ## hit pozri pieseň 1, novinka 1, ťahák ## hja vyjadruje povzdychnutie pri rozpakoch, rezignácii, zľahčovaní, irónii, pochybnostiach a pod., hjaj, hjáj, chja, chjáj: hja, hjáj, chja, to si si mala vopred rozmyslieť, hm, chm, mh, mhm: hm, mhm, keby som bol ja na tvojom mieste, ach, eh, ech: ach, ech, čo som mal robiť ## hjaj pozri ach 1, hja ## hľa pozri aha 2 ## hláč pozri hlaváč 1 ## hlad 1. pocit potreby jesť, lačnosť, lačnota: umierať od hladu, od lačnoty 2. všeobecný nedostatok potravín, bieda, núdza: vypukol hlad, vypukla bieda 3. pozri túžba ## hľaď pozri aha 2 ## hľadáčik optické zariadenie na pozorovanie fotografovaného objektu, hovor. vizír ## hľadaný ktorého alebo ktorý chce každý získať, zaobstarať si (pre dobré vlastnosti, výnimočnosť a pod.), vyhľadávaný: hľadaný, vyhľadávaný odborník, žiadaný (po ktorom je dopyt): žiadaný tovar, žiadané výrobky, obľúbený (ktorý sa teší obľúbenosti): obľúbená literatúra, hračka pozri vzácny ## hľadať usilovať sa niečo nájsť, zhľadávať, zhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvala, vyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýše, expr.: dulovať, kutrať (sa), kutať (sa), prehľadávať, prekutávať, prezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vrecká, macať, omaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínač, pohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávať, hovor.: zháňať, obháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkov, expr.: lašovať, ňúrať, núrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedol, expr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti mená, ískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlave, nár. šukať; sliediť, snoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbe, stopovať, pátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejovi, admin. zastar. kurentovať (úradne hľadať) ## hladiareň dielňa, podnik, kde sa žehlí, hladí, žehliareň: hladiareň, žehliareň košieľ ## hladič kto niečo hladí, žehlí, žehliar, žehlič: hladič, žehliar, žehlič nohavíc ## hladička nástroj na hladenie, žehlenie, žehlička: elektrická hladička, žehlička, subšt. pigľajz ## hľadieť 1. pozri pozerať 1 2. pozri prizerať 1, pozerať (sa) 4 3. pozri pokladať 4. pozri dbať, starať sa 1 5. pozri usilovať 1 ## hľadieť si pozri starať sa 1 ## hladina pozri úroveň 1, úroveň 2 ## hľadisko 1. základ posudzovania, aspekt: posudzovať vec z rozličných hľadísk, aspektov, stanovisko: z tvojho stanoviska je to pravda, zreteľ: brať do úvahy politický zreteľ, ohľad: v istom ohľade je to pravda, zorný uhol: pod týmto zorným uhlom sa problém javí celkom inak, prístup: vedecký prístup k riešeniu otázky, stránka (vlastnosť niekoho, niečoho z istého hľadiska): vyhovovať zo všetkých stránok, východisko: spoľahlivé východisko pri rozhodovaní, perspektíva: pozerať sa na vec z perspektívy budúcnosti 2. miesto, priestor pre divákov, poslucháčov: hľadisko v divadle, tribúna (stupňovito vyvýšené hľadisko na športoviskách): sedieť na tribúne ## hladiť 1. pozri hladkať 2. pozri leštiť 3. pozri žehliť 1 ## hladkať jemne prechodiť dlaňou po niečom, hladiť, pohládzať, pohladkávať: hladkala, hladila, pohládzala jemný zamat šiat, láskať, expr.: mojkať, čankať (s láskou, s citom hladkať): matka láskala dieťa po tvári; mojkala, čankala ho, aby neplakalo, expr. mankať, nár. čučuľkať ## hladko 1. na povrchu bez drsnosti, bez hrboľov; bez hrubých zŕn, nie hrubozrnne (op. drsno, hrubo), nahladko, dohladka, pís. i na hladko, do hladka: hladko, nahladko opracovaná doska; nahladko, dohladka vymiešať žĺtky s cukrom, jemne, najemno, pís. i na jemno (op. nahrubo): jemne, najemno mletá káva, expr.: hladučko, hladunko, hladulinko, hladuško, nahladučko, nahladunko, nahladulinko, nahladuško, pís. i na hladučko atď., prihladko (príliš hladko) 2. pozri ľahko 1 3. pozri hladký 2, hladký 3 4. pozri vypracovaný 5. pozri úlisný ## hladký 1. ktorého povrch alebo štruktúra neobsahuje drsnosti, nerovnosti, hrbole, zrnká (op. drsný, drapľavý), rovný: hladký, rovný povrch; hladká, rovná ľadová plocha, jemný (op. hrubý): jemná pokožka, jemný krém, vyšmýkaný (šmýkaním vyhladený), expr.: hladučký, hladulinký, hladunký, hladušký, prihladký (príliš hladký) 2. vyznačujúci sa tvarovou jednoduchosťou; bez ozdôb, jednoduchý: hladký, jednoduchý účes; hladká, jednoduchá sadzba, rovný (obyč. o šatách jednoduchého strihu); uhladený, expr.: ulízaný, ulizkaný (o vlasoch) 3. ktorý je bez prekážok, ťažkostí: hladký štart lietadla, ľahký (bez zádrhov; op. ťažký): ľahký chod motora, stroja, nekomplikovaný (bez komplikácií): nekomplikovaný priebeh operácie, choroby, nerušený (plynúci bez prerušovania): nerušený priebeh akcie, generálky 4. pozri vypracovaný 5. pozri úlisný ## hladný 1. pociťujúci hlad (o človeku, zvierati); ktorý je nenaplnený potravou (op. sýty), lačný: byť hladný, lačný; hladné, lačné psy zacítili potravu, prázdny (o žalúdku, bruchu, črevách), nenajedený, nenasýtený (op. najedený, nasýtený): nenajedené, nenasýtené deti, vyhladnutý, vyhladovaný: vyhladnutý, vyhladovaný ako vlk, expr. hladošský: hladošské krky, nedojedený: chlapec je stále nedojedený, nenásytný, pejor.: nenažraný, nenažratý (ktorý sa nevie nasýtiť, stále hladný): nenásytná, nenažratá šelma, zried. vypostený 2. pozri dychtivý, žiadostivý 3. pozri chamtivý ## hladomorňa pozri väznica ## hladoš 1. pozri nenásytník 2. pozri chudák 2 3. pozri lakomec ## hladošský pozri hladný 1 ## hladovať pozri postiť ## hladučko pozri hladko 1 ## hladunko pozri hladko 1 ## hladuško pozri hladko 1 ## hladulinko pozri hladko 1 ## hladučký pozri hladký 1 ## hladunký pozri hladký 1 ## hladušký pozri hladký 1 ## hladulinký pozri hladký 1 ## hľaďže pozri aha 2 ## hlaholiť pozri zvučať ## hlaholivý pozri zvonivý ## hlas pozri názor ## hlásať verejne dávať na vedomie, ohlasovať, ohlášať: hlásať, ohlasovať Evanjelium, šíriť, rozširovať: šírili, rozširovali myšlienky slobody, učiť (náuku, učenie, poznatky a pod.): kresťanstvo učí, že láska k blížnemu je najdôležitejšia, kázať, apoštolovať (v súvislosti s náboženským učením): kázať Božie slovo; dva roky apoštoloval v Afrike, propagovať (zároveň i odporúčať): propagovať boj proti fajčeniu ## hlásateľ 1. kto niečo hlása, šíriteľ: hlásateľ, šíriteľ pravdy, rozširovateľ: rozširovateľ nových myšlienok, kniž. zvestovateľ 2. kto niečo hlási, zahlasuje: rozhlasový hlásateľ, spíker (pôv. pís. speaker): televízny spíker ## hlásenie pozri správa ## hlásiť dávať na vedomie, na známosť, ohlasovať, zahlasovať: hlásia, ohlasujú, zahlasujú, že vlak mešká, ohlášať: každú zmenu nám ohlášajú, oznamovať: v rádiu oznamujú najnovšie správy, zastar. meldovať: všetko musí meldovať rodičom, kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinu, predpovedať (hlásiť ako predpoveď): v televízii predpovedajú počasie na sobotu a nedeľu, avizovať, signalizovať (vopred hlásiť): pošta nám avizovala, že balík si treba vyzdvihnúť, zastar. raportovať (podávať úradné, obyč. vojenské hlásenie), referovať (podávať správu o niečom): pravidelne referuje o všetkom ## hlásiť sa 1. oznamovať niečo o sebe (často úradne), prihlasovať sa, zahlasovať sa, oznamovať sa: hlásil sa, prihlasoval sa na polícii ako svedok; mnohí sa hlásili, prihlasovali, zahlasovali do kurzu, ohlasovať sa, ozývať sa (oznamovať svoju prítomnosť): nik sa nehlásil, neozýval 2. prejavovať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niečomu, pokladať sa, považovať sa: hlási sa, pokladá sa, považuje sa za Slováka, mať sa: má sa za rozvážneho, rátať sa, počítať sa: ráta sa, počíta sa medzi odvážlivcov, priznávať sa: už sa k svojim ani nepriznáva, poznať (obyč. v zápore): už ani vlastných nepozná, už sa ani k vlastným nehlási 3. stávať sa viditeľným, prejavovať sa, zjavovať sa, objavovať sa: jar sa tohto roku hlási, prejavuje skoro; hlásia sa, zjavujú sa, objavujú sa príznaky chrípky, ohlasovať sa, ohlášať sa: ohlasuje sa, ohláša sa záujem medzi podnikateľmi, ukazovať sa, prichádzať: ukazovali sa prvé snežienky; láska prichádza nenápadne 4. pozri domáhať sa ## hlasito pozri hlasno ## hlasite pozri hlasno ## hlasitý pozri hlasný ## hláska najmenšia jednotka zvukovej stránky jazyka, lingv. fonéma (hláska s rozlišovacou schopnosťou) ## hlasne pozri hlasno ## hlásnik pozri strážca ## hlasno s väčšou, veľkou intenzitou hlasu alebo zvuku; znejúco výrazne (op. ticho), hlasne, hlasito, hlasite, nahlas: hlasno, hlasito sa rozosmiali; hovor nahlas, aby ťa počula, zastar. hlasom [Sládkovič, F. Hečko], hlučno, hlučne, hrmotne, expr.: hurónsky, hulákavo (veľmi hlasno): hlučne, hrmotne sa zabávali do noci, ohlušujúco, prihlasno, prihlasito (príliš hlasno): rádio mal zapnuté prihlasno, prihlasito, prihlučne, prihlučno (príliš hlučne): prihlučno sa vracali domov, hud. forte, fraz. z plného hrdla ## hlasný ktorý dobre počuť, ktorý dobre, jasne znie (op. tichý), hlasitý: viedli hlasný, hlasitý rozhovor; hlasný, hlasitý spev, hrmotný, expr. hurónsky (veľmi hlasný): hrmotný pochod vojakov, hurónsky smiech, hlučný, expr. hulákavý (veľmi, nepríjemne hlasný): hlučná hudba, hulákavá mládež, ohlušujúci (ktorý ohlušuje): ohlušujúci zvuk motorov, prihlasný, prihlučný (príliš hlasný, hlučný) ## hlasom pozri hlasno ## hlasovať pozri voliť 2 ## hláška pozri správa ## hlava 1. časť ľudského alebo zvieracieho tela, kde je mozog: ľudská, psia hlava; krútiť, kývať hlavou, expr.: kotrba, makovica: tvrdá kotrba, makovica, lebka (kostra hlavy, expr. hlava): rozbiť niekomu lebku, hovor. pejor.: gebuľa, gigaňa, gegyňa, drgaňa, griňa, grňa: dať niekomu po gebuli, po gigani, po grini, pejor.: tekvica, lebeň, lebeňa: dostať po lebeni 2. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: rátať z hlavy, mať dobrú hlavu, rozum, um: mať bystrý rozum; niečo mi prišlo na um, intelekt (myšlienková schopnosť): jeho intelekt je podpriemerný, myseľ: bystrá myseľ, mozog (rozumové schopnosti): mať dobrý mozog, súdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosť, hovor. expr.: fifik, chochmes, fištrón: ten má fifika 3. pozri jednotlivec 4. pozri časť 5. pozri vedúci ## hlaváč 1. sladkovodná ryba s veľkou hlavou a zúženým telom, hláč 2. pozri hodnostár ## hlavaj pozri tvrdohlavec ## hlavajský pozri spurný ## hlaváň pozri tvrdohlavec ## hlavatý pozri tvrdohlavý, spurný ## hlavička pozri záhlavie 1 ## hlávik pozri hlavnica ## hlavne pozri najmä ## hlavnica mäkká podložka pod hlavu naplnená obyč. perím, vankúš, poduška: ozdobná, páperová hlavnica; ozdobný, páperový vankúš; zaboriť hlavu do podušky, podhlavnica, podhlavník, podhlavec: oprieť si hlavu o podhlavnicu, nár. hlávik [Švantner] ## hlavný 1. v ktorom spočíva dôležitosť, základ, podstata (op. vedľajší), základný, fundamentálny, rozhodujúci: hlavný, základný, rozhodujúci činiteľ; hlavné, základné pravidlá, princípy; fundamentálny prvok, podstatný (op. nepodstatný), zásadný: podstatný dôvod, zásadná otázka, prvoradý (op. druhoradý), prvý, primárny (op. sekundárny), prvotný (op. druhotný): prvoradá úloha; táto vec je na prvom mieste; primárna, prvotná funkcia, najdôležitejší, najvýznamnejší: najdôležitejšie je zdravie; najdôležitejšia, najvýznamnejšia myšlienka, kniž. eminentný: eminentný záujem, ústredný, centrálny, titulný (hlavný vzhľadom na postavenie medzi inými): centrálny systém; ústredná, titulná postava románu, zastar.: sídelný, stoličný (obyč. o meste, ktoré bolo v minulosti sídlom panovníka alebo centrom určitej územno-právnej jednotky), dominantný (výrazný, prevládajúci): dominantné vlastnosti druhu, kľúčový, nosný, oporný: kľúčový, nosný motív poviedky; oporné body, kniž. kardinálny, zastaráv. kapitálny: kardinálny, kapitálny problém, generálny, najvyšší: generálny, najvyšší štáb; najvyššia výhra, inštancia; čelný, predný: čelný, predný predstaviteľ; zaujať čelné, predné pozície, miesta, vedúci, hegemónny (hlavný v zmysle nadriadenosti): vedúci redaktor; vedúca, hegemónna sila, korunný (o jedinom svedkovi vraždy, trestného činu a pod.): hlavný, korunný svedok 2. pozri predný 1 ## hlavolam 1. pozri hádanka 1 2. pozri problém 1 ## hĺbať pozri premýšľať ## hĺbava pozri hlbina ## hĺbavý ktorý má záľubu v hĺbaní, sklon k hĺbaniu, premýšľaniu, rozjímaniu; svedčiaci o tom, premýšľavý, rozmýšľavý, hlbokomyseľný: hĺbavý, premýšľavý, rozmýšľavý, hlbokomyseľný človek, študent, kniž. zried. zamýšľavý [Rázus], poet. dumavý: dumavá deva, rozjímavý, meditatívny, kniž. kontemplatívny (zameraný na meditáciu, kontempláciu; majúci charakter rozjímania, kontemplácie): rozjímavý, meditatívny, kontemplatívny umelec, úvahový, reflexívny (majúci charakter úvahy, odrážajúci vnútorný, duchovný svet): úvahová, reflexívna poézia, tvorba, špekulatívny, filozofický (majúci zmysel pre filozofovanie): mať špekulatívneho, filozofického ducha; špekulatívna veda, bádavý, bádateľský, skúmavý, skúmateľský (zameraný na bádanie, skúmanie): bádavá, bádateľská, skúmateľská práca pozri vedecký ## hlbina hlboké miesto alebo priestor dolu, vnútri, hĺbka, hlbočina: hlbina, hĺbka mora, jazera; spadnúť do hlbočiny, poet. hĺbava, priepasť (hlboká jama, ktorej hĺbka je väčšia ako šírka): zrútiť sa do priepasti, vnútro: vnútro zeme ## hlbinný pozri podzemný 1 ## hĺbiť robiť hlbším, vyhlbovať, kopať: hĺbiť, vyhlbovať, kopať jamu, studňu, dlabať (obyč. dlátom robiť dieru): dlabať otvor ## hĺbka pozri hlbina ## hĺbkotlač pozri tlač 1 ## hĺbkový pozri podzemný 1 ## hlbočina pozri hlbina ## hlbočizno pozri hlboko 1 ## hlbočizný pozri hlboký 1, hlboký 2, hlboký 4 ## hlbokánsky pozri hlboký 1, hlboký 2, hlboký 4 ## hlboko 1. do (veľkej) hĺbky, vo (veľkej) hĺbke (op. plytko), dohlboka: hlboko, dohlboka vykopať základy domu, nahlboko: zemiaky sadila nahlboko, zhlboka (z hĺbky): pred každým slovom sa hlboko, zhlboka nadýchol, nár. zhĺbe [Jesenská], prihlboko (príliš hlboko): zašli prihlboko do lesa, expr.: hlbočizno, hlbokánsky, prehlboko (veľmi hlboko): smútok v ňom zostal prehlboko 2. pozri hlboký 2, hlboký 3, hlboký 4 3. pozri dlho 1 ## hlbokoctený pozri vážený ## hlbokomyseľný pozri hlboký 3, hĺbavý, múdry ## hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanier, hovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihom, bezodný, bezdný (nemajúci dna), priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachta, expr.: hlbočizný, hlbokánsky, prehlboký (veľmi hlboký), prihlboký (priveľmi hlboký), poet. zried.: hlbý, hĺby [Hviezdoslav, Vajanský] 2. majúci veľkú intenzitu, mieru, silný, mocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojem, veľký, bezhraničný, bezodný, bezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútku, intenzívny, expr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký), úplný, absolútny, pren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tma, expr.: hlbočizný, hlbokánsky (veľmi hlboký), prihlboký (priveľmi hlboký) 3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný), hlbokomyseľný, múdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahy, dokonalý, dôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerov, obsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienka, vážny, seriózny, opravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý 4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký), nízky, spodný, pren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlas, tmavý, temný (o hlase; op. jasný), pren. zamatový, bručivý, basový (o zvuku, hlase), expr.: hlbočizný, hlbokánsky, prehlboký, prihlboký (príliš hlboký) ## hlbý pozri hlboký 1 ## hĺby pozri hlboký 1 ## hlesnúť pozri ozvať 2 ## hliadka osoba alebo skupina osôb vykonávajúcich prieskum, dozor v teréne, patrola: policajná hliadka, patrola, stráž (ozbrojení strážcovia objektu a pod.): nočná stráž ## hliadkovať mať hliadkovú službu, mať hliadku, patrolovať: neďaleko hliadkovala, patrolovala skupina vojakov ## hlien 1. slizovitý výlučok organizmu, hovor. šliam: vykašliavať hlien, šliam, sliz (lepkavá tekutina ako produkt sliznice): rana potiahnutá slizom, pľuvanec (vypľutý hlien), expr.: chrcheľ, chriak (vykašľaný hlien): vypľúvať chrchle, chriaky, trocha hrub. sopeľ (nosový hlien): utierať si sopeľ, hovor. žart.: svieca, sviečka (nosový hlien visiaci pod nosom): visí mu svieca, sviečka, lek. spútum, zried. výpľuvok [Šoltésová] 2. pozri kal 1 ## hlina pozri zem 4 ## hliník ľahký striebrobiely nehrdzavejúci kov, alumínium ## hlinitan chem. soľ hydroxidu hlinitého, aluminát ## hlísta cudzopasný červ najmä v ľudskom alebo zvieracom organizme, odb. helmint, škrkavka, škrkavica (zool. Ascaris), mrľa (zool. Oxyuris) ## hlivieť pozri zaháľať, ulievať sa ## hlobiť 1. tlčením vrážať do niečoho, zatĺkať, vtĺkať, zabíjať, vbíjať: hlobiť, zatĺkať, vbíjať kôl do zeme, klin do steny 2. zatĺkaním klincov spájať, a tak zhotovovať, stĺkať, zbíjať: hlobí, stĺka, zbíja z dosák búdu ## hlobnúť pozri udrieť 1 ## hlodať 1. pozri obhrýzať 2. pozri trápiť ## hlohyňa jedlý kôstkovitý plod okrasného kra (hlohyne) alebo plod tŕnistého kra (hlohu) s bielymi alebo ružovými kvetmi, hlôžka ## hložie pozri hložina ## hložina hlohový porast, hložie ## hlôžka pozri hlohyňa ## hlt množstvo, ktoré sa naraz prehltne: hlt kaše, glg, dúšok, dúštek (o tekutine): glg, dúšok mlieka, vína, expr. log, subšt. sústo (o potrave) ## hltan časť zažívacej rúry slúžiaca aj ako dýchacia cesta, gágor, gágorec (zvierací hltan, pejor. hltan u ľudí): napchávať hus do gágora; pejor. gágor mu vyschol, pažerák (časť zažívacej rúry spájajúca hltan so žalúdkom) ## hltať pohybom hltana posúvať (obyč. potravu) z úst do žalúdka, prehĺtať, prehltávať: náhlivo hlce, prehĺta kusy torty; pilulky len ťažko prehltáva, prežierať: naprázdno prežiera, pregĺgať, preglgávať, glgať (tekutinu): pregĺgať, preglgávať sliny ## hltavec pozri nenásytník, jedák ## hltavo rýchlo a veľkými hltmi, pejor.: pahltne, pahltno, pažravo: hltavo, pahltne zjedol polievku; pažravo sa pustil do halušiek, zried. hltkom [Hviezdoslav] pozri nenásytný 1 ## hltavý pozri nenásytný 1 ## hltkom pozri hltavo ## hltoň pozri nenásytník, jedák ## hltoš pozri nenásytník, jedák ## hlučno 1. pozri hlasno 2. pozri rušný ## hlučne 1. pozri hlasno 2. pozri rušný ## hlučný 1. pozri hlasný 2. pozri rušný ## hlucháň pozri nepočujúci ## hluchosť pozri hluchota 1 ## hluchota 1. neschopnosť počuť, hluchosť: vrodená hluchota, hluchosť 2. stav bez myšlienkovej náplne: duchovná hluchota, prázdnota, bezobsažnosť: prázdnota, bezobsažnosť slov, pustota, hlušina ## hluchý 1. ktorý nepočuje; ktorý má poškodený alebo oslabený sluch, nepočujúci: byť hluchý, nepočujúci, ohlušený (hlukom, silným zvukom a pod.): z rockového koncertu sa vracal úplne hluchý, ohlušený, nahluchlý (majúci slabý sluch), slabo počujúci: nahluchlý, slabo počujúci starec, prihluchlý, polohluchý, zastaráv. nedoslýchavý, menej časté nahluchastý, zastar. nedočujný 2. pozri prázdny 1, pustý 1, pustý 2; jalový 1 3. pozri nepočujúci ## hluk zmiešanina nezladených zvukov: deti robia hluk, huk, hukot: huk, hukot strojov, hrmot: hrmot vlakov, lomoz: lomoz ulice, buchot: z izby sa ozval buchot, rachot: rachot padajúceho lešenia, šramot: šramot kľúčov, treskot, jakot: rieka sa valí s jakotom, hurhaj, expr. huriavk, hovor. expr. štabarc, hovor. hurt, ruch (hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): pouličný ruch, krik (hluk spôsobený ľudskými hlasmi): z izby sa ozval krik, vresk (hlasný hovor alebo plač): vresk zabávajúcich sa, subšt. brajgel ## hlupácky pozri hlúpy 1 ## hlupák hlúpy alebo nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach), sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprosták, expr.: chumaj, chmuľo, chruňo, trpák, truľo, trkvas, tupec, tupák, tupáň, kubo, trúba, pejor. krpčiar (človek bez rozhľadu), expr. zried. tupohlavec, expr.: ďuro, ľoľo, zadebnenec, zadubenec, tĺk, mumko, mumo, mumaj, mumák, hlúb [Rázusová-Martáková], hovor. expr. blázon, expr. dilino, hovor. expr. šibnutý, expr.: dubová hlava, zadebnená hlava, prázdna makovica, expr. zried. trúd [Zguriška], expr.: debil, idiot, kretén, imbecil, pejor. somár: Nebuď somár!, pejor.: osol, bumbaj, trubiroh, bambuch, trúp, ľaľo, primitív, obmedzenec, ignorant, mamľas, chren, ozembuch, mameluk, hovor. pejor.: trdlo, trlo, ťulpas, bibas, hotentot, šiši, hrub.: hovädo, kôň, vôl, baran, subšt.: blbec, blb, blbáň, chňup, magor, cvok, mešuge, mišuge, debo, expr.: teľpis [Jesenská], šaluga [Jesenská] ## hlupaňa hlúpa alebo nerozvážna žena (používa sa často v nadávkach), sprostaňa, expr.: tupaňa [Tallo], prázdna makovica, hovor. expr. šibnutá, pejor.: primitívka, trlica [Kukučín], ignorantka, obmedzenkyňa, kača, chuchma [Jesenská], hrub.: krava, koza, hus, somarica, subšt. blbaňa ## hlúpnuť pozri osprostieť ## hlúposť 1. pozri sprostosť 1, sprostosť 2, bláznovstvo 1 2. pozri daromnica 1 3. pozri táranina ## hlúpota 1. pozri sprostosť 1, bláznovstvo 1 2. pozri daromnica 1 ## hlupstvo pozri sprostosť 1, bláznovstvo 1 ## hlúpučký pozri hlúpy 1 ## hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry), sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté reči, nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváre, expr. tupohlavý, obmedzený, primitívny, kniž. stupídny, pejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejav, zried.: duchaprázdny, duchapustý, expr.: zadubený, zadebnený, idiotský, imbecilný, debilný, kreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tvári, retardovaný, zaostalý (mentálne), hlupácky, subšt. blbý, prázdny (duševne), expr.: vykradnutý, dutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlava, nár. krepý, pren.: tvrdý, dúpny; nasprostastý, prihlúply, prisprostý, nahlúply, subšt.: pripečený, prihoretý, prihorený (trocha sprostý, hlúpy), neinteligentný, nemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry), nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické kroky, nevzdelaný (bez vzdelania), nedôvtipný, nedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný), hovor. expr. včerajší: nie som včerajší, neskúsený, mladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladý, nezmyselný, nerozumný, expr.: chumajský, somársky, lajošský, sprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápad, expr. hlúpučký, prihlúpy (príliš hlúpy), expr. truľkovský [Puškáš] 2. pozri naivný 1 3. pozri nepríjemný 4. pozri suchý 2 ## hlušina pozri prázdnota 2, hluchota 2 ## hlušiť 1. pozri biť 2, 4 2. pozri drieť 1 ## hlušiť sa pozri biť sa 1 ## hľuza pozri hrča 1 ## hľuzavý pozri uzlovitý 1 ## hľuzovitý pozri uzlovitý 1 ## hm 1. pozri áno 2. pozri hja ## hmat uchopenie niečoho rukou, hovor. expr. grif: chytiť niečo jedným hmatom, grifom ## hmatať dotýkať sa rukou, a tým vnímať hmatom, expr.: macať, šmátrať: v tme hmatáme, maciame, šmátrame okolo seba, expr.: hmatkať, mackať, habkať: hmatká, macká, habká po vypínači, nár.: matať, matkať [Dobšinský], nahmatávať, ohmatávať, expr. ohmatkávať (hmatom zisťovať, skúmať): nahmatáva si tep; ohmatáva ovocie a vyberá mäkké kusy ## hmatateľne 1. pozri zreteľne 1, pozri zjavný 2. pozri hrmotný 1 ## hmatateľný 1. pozri hmotný 1, skutočný 1 2. pozri zjavný ## hmatkom pozri hmatom ## hmatnúť pozri dotknúť 1 ## hmatom pomocou hmatu, podľa hmatu, rukami hmatajúc: hmatom spoznával veci okolo seba, zried. hmatkom [Tatarka] ## hmkať (si) 1. vyslovovať citoslovce hm ako prejav rozličných pocitov, pohmkávať (si): súhlasne, prekvapene hmká, pohmkáva, bručať (vydávať zvuky so zatvorenými ústami) 2. spievať bez slov (brumendo), bručať, pohmkávať (si): hmká si, bručí si známu melódiu, nôtiť, bzučať: dievča si pri robote veselo nôti, bzučí, expr. mrmlať si (melódiu): potichu si mrmle obľúbenú melódiu ## hmla zhustené vodné pary vznášajúce sa nízko nad zemou, para: hmla, para nad riekou, opar (jemná hmla): nad krajinou visel opar ## hmlistý 1. zatiahnutý hmlou, ponorený v hmle, zahmlený: hmlisté, zahmlené horské údolie, hmlovitý, hmlový: hmlovité, hmlové svetlo; hmlovitý, hmlový opar, kalný: kalné ráno, pren. pomútený 2. pozri nejasný 2 ## hmlovina astron. kozmický útvar javiaci sa ako hmla, astron. nebula ## hmota 1. všetko, čo má hmotnosť, čo zaberá priestor, čo je základom prírody, matéria: živá, neživá hmota, matéria 2. to, z čoho sa niečo vyrába, čo sa na niečo používa, látka, materiál: izolačná hmota, látka; pohonné látky, stavebný materiál, stavebnina, stavivo (stavebný materiál), masa: čokoládová masa, surovina (nespracovaná, surová hmota): drevná surovina ## hmotár pejor. kto uprednostňuje hmotné záujmy, pejor.: materialista, mamonár ## hmotnosť pozri váha 1 ## hmotný 1. týkajúci sa hmoty, matérie; pozostávajúci z hmoty (op. nehmotný, duchovný), materiálny, fyzický: hmotná, materiálna kultúra; hmotné, fyzické prostredie, hmatateľný, viditeľný, poznateľný (ktorý možno nahmatať, vidieť, poznať): hmatateľná vec, viditeľný objekt, poznateľný svet, reálny, skutočný (op. nereálny, neskutočný), objektívny (i filoz.; op. subjektívny; o svete) 2. týkajúci sa hmotnej, materiálnej stránky vecí alebo javov, materiálny: hmotná, materiálna úroveň; hmotný, materiálny osoh, majetkový (týkajúci sa majetku, vlastníctva): majetkové škody pri požiari, finančný, peňažný, peňažitý (vo forme peňazí; op. morálny, duchovný): finančná, peňažná, peňažitá odmena, podpora ## hmýriť sa 1. rýchle sa pohybovať z miesta na miesto na malom priestore a vo veľkom množstve, hemžiť sa, mrviť sa: červíky sa hmýria, mrvia v syre; ľudia sa hmýria, hemžia ako mravce, expr.: prtiť sa, čmýriť sa: vši sa prtia, čmýria vo vlasoch, expr. mechriť sa (o ľuďoch), rojiť sa (o hmyze): komáre, mušky sa roja okolo lampy 2. byť plný niečoho (o veciach), hemžiť sa: úloha sa hmýri, hemží chybami ## hnačka častá riedka stolica, hovor. dyaré, žart. behačka, hrub. sračka, kolika (prudká bolesť v bruchu spojená obyč. s hnačkou) ## hnať 1. nútiť do pohybu alebo do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti), duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebou, nadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisť, pobádať, súriť, štvať, náhliť, naháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do roboty, nútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiť, kniž. pudiť, nutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plaču, poháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učenia, preháňať (hnať z miesta na miesto) 2. nútiť odísť, odháňať, vyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domu, zaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdy, vháňať (niekam): vháňať ovce do košiara, expr.: duriť, pratať: prace deti z kuchyne, hovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľ, kniž. pudiť 3. pozri ponáhľať 1 4. pozri rásť 3 ## hnať sa 1. expr. rýchlo postupovať (obyč. v množstve), rútiť sa, valiť sa: oproti sa ženú, rútia ťažké mraky; ženie sa, valí sa na nás voda, hrnúť sa: po autostráde sa hrnú kamióny, uháňať: kone uháňajú opreteky 2. expr. veľmi sa usilovať dosiahnuť niečo, horlivo sa púšťať do niečoho, expr.: naháňať sa, zháňať sa: ženú sa, naháňajú sa, zháňajú sa iba za majetkom, expr.: pachtiť sa, honiť sa: pachtí sa, honí sa za slávou, za uznaním, naháňať: stále čosi naháňa, sám nevie, čo, hovor. expr. štvať sa: štve sa za kariérou, expr. pechoriť sa (hnať sa za niečím, na čo sily nestačia): pechoria sa za bohatstvom, lakomiť sa: lakomiť sa za peniazmi 3. pozri bežať 1, ponáhľať sa 1, ponáhľať sa 2 ## hnát pozri končatina ## hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu, ihneď, okamžite, zaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiť, teraz, momentálne, zastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázali, už, už aj: hneď, už, už aj sa vráťte, začerstva, zahorúca, pís. i za čerstva, za horúca, zried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitky, bezodkladne, neodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviť, obratom, mihom, naskutku, razom, expr. v mihu-okamihu, hovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do roboty, hovor. štandopede, expr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domov, hovor. expr. nafľaku, pís. i na fľaku, nár.: porád [Dobšinský], pospolu [Kukučín], stojme [Dobšinský], fraz.: hneď a zaraz, obratom ruky, na prvý pohľad 2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas, ihneď, skoro, čoskoro, čochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerí, rýchlo: mal to rýchlo hotové, zakrátko, zanedlho, onedlho, zried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadku, priam, hovor.: čosi-kdesi, čosi-kamsi, už-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tma, expr.: zamálo, zamáličko [Plávka, Rázus], fraz. každú chvíľu 3. v tesnej miestnej alebo časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu, ihneď, bezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikať, tesne, rovno: prišiel tesne, rovno po začiatku, blízko: blízko pri ceste je odpočívadlo, okamžite, vzápätí, kniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci 4. pozri rovno 9 ## hnedák pozri kôň 1 ## hnedasto pozri hnedo ## hnedastý pozri hnedý ## hnedavý pozri hnedý ## hnedeľ pozri limonit ## hnedkasto pozri hnedo ## hnedkastý pozri hnedý ## hnedkavý pozri hnedý ## hnedky pozri hneď 1 ## hnedo majúc hnedú farbu, farbu ako káva, na hnedú farbu, hnedou farbou, nahnedo, dohneda, pís. i na hnedo, do hneda: hnedo, nahnedo, dohneda namaľovaný nábytok, kávovo, nakávovo, dokávova, pís. i na kávovo, do kávova, hovor.: barnavo, brnavo, dobarnava, nabarnavo, pís. i do barnava, na barnavo: kávovo, barnavo sfarbené vlasy, expr.: hnedučko, hnedunko, hnedulinko, nahnedučko, nahnedunko, nahnedulinko, dohnedučka, dohnedunka, dohnedulinka, pís. i na hnedučko, do hnedučka atď.: hnedučko, nahnedučko upražená cibuľka, hnedasto, hnedkasto, nahnedasto, nahnedkasto, dohnedasta, dohnedkasta, pís. i na hnedasto atď. (trocha hnedo): hned(k)asto, dohned(k)asta upečený chlieb, čokoládovo, načokoládovo, dočokoládova (hnedo s tmavým odtieňom): čokoládovo, načokoládovo, dočokoládova nafarbená látka, gaštanovo, nagaštanovo, dogaštanova, kakaovo, nakakaovo, dokakaova, škoricovo, naškoricovo, doškoricova (hnedo s červeným odtieňom): gaštanovo, kakaovo, naškoricovo natretá brána, bronzovo, nabronzovo, dobronzova (hnedo so zlatým odtieňom): bronzovo, dobronzova opálené dievča, tabakovo (hnedo ako usušený tabak), nár.: brunasto, brnasto pozri hnedý ## hnedočervený pozri červený ## hnedooký pozri tmavooký ## hnedovlasý pozri tmavovlasý ## hnedožltý pozri okrový ## hnedučko pozri hnedo ## hnedučký pozri hnedý ## hnedulinko pozri hnedo ## hnedunko pozri hnedo ## hnedý ktorý má farbu zeme, farbu zrelých gaštanov, kávy, čokolády, hovor.: barnavý, brnavý: hnedé vlasy; pekné hnedé, barnavé oči, zlatohnedý, bronzový (hnedý do zlata): zlatohnedá, bronzová farba, bledohnedý, svetlohnedý, plavý, svetlogaštanový (hnedý so svetlým odtienkom), orechový, orechovohnedý, orieškový, orieškovohnedý (bledohnedý ako orech): nábytok orechovej, orechovohnedej, orieškovej farby, béžový, hovor. drapový (hnedožltý), okrový (žltohnedý): béžový, drapový záves; okrový náter, neskl. kaki (zelenohnedý): kaki košeľa, gaštanový, gaštanovohnedý (hnedý ako gaštany), kakaový, kakaovohnedý (hnedý ako kakao), tabakový, tabakovohnedý (hnedý ako tabak), olivovohnedý (hnedý do zelena), čokoládový, čokoládovohnedý, kávový, kávovohnedý (tmavohnedý ako čokoláda, káva), škoricový, škoricovohnedý (ako škorica), hrdzavý, hrdzavohnedý, červenohnedý, tizianový (vysl. ticiánový; hnedý do červena), kreolský: kreolská farba pleti, sivohnedý, šedivohnedý (hnedý so sivým odtienkom): sivohnedá, šedivohnedá pôda, tmavohnedý (hnedý s tmavým odtienkom), zhnednutý (ktorý zhnedol), nár.: brunastý, brnastý, expr. hnedučký, hnedastý, hnedavý, hnedkavý, hnedkastý, nahnedastý (trocha hnedý) ## hnev 1. pocit a prejav prudkého rozčúlenia, pobúrenia, rozhorčenia: zblednúť od hnevu, zlosť (prudký hnev): vybiť si na niekom zlosť, hovor. jed: dusiť v sebe jed, expr. srd: zmocnil sa ho srd, zúrivosť (agresívny hnev): pochytila ho zúrivosť, bes [Jégé], pren. žlč: rastie v nej žlč 2. pozri nenávisť ## hnevať vzbudzovať hnev, rozčúlenie a pod. pocity, zlostiť, rozčuľovať: hnevá, zlostí, rozčuľuje ju neporiadok, expr.: jedovať, srdiť, čertiť, pajediť: jeduje, čertí, pajedí ho, že všetko nie je podľa neho, expr.: dopaľovať, domŕzať, dožierať, žrať, zhrýzať, dojedať, dopekať, dohrýzať: dopaľuje, žerie ma synova neposlušnosť, expr. paprčiť: paprčí ho krik pod oblokmi, hovor. expr. štvať: štve ho nespravodlivé obvinenie, mrzieť, trápiť, pichať, expr. škrieť (vzbudzovať mrzutosť, trápenie, duševnú bolesť): mrzí, škrie ho jej nedôslednosť, pokúšať: deti pokúšajú už od rána, vulg. srať: to ma serie ## hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity, zlostiť sa, mať zlosť, rozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťami, expr.: jedovať sa, jedošiť sa, srdiť sa, durdiť sa, duriť sa, pajediť sa, paprčiť sa, čertiť sa, sršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaní, expr.: pučiť sa, ježiť sa, kohútiť sa, kokošiť sa, šušoriť sa, zubiť sa, katiť sa, peniť, zastaráv. horšiť sa, nár. jediť sa [Urban], pren. expr. čeperiť sa [F. Kráľ], zried. sošiť sa [Jarunková], hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štve, mrzieť sa (pociťovať mrzutosť), fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevu, žlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať), fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevu, zried. žlčovatieť [Ferko], expr.: fúkať sa, fučať sa, duť sa, nadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozpráva, expr.: zúriť, soptiť (pociťovať alebo prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmi, hovor. expr. prskať (prejavovať zlosť), expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere), fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev), expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať) ## hnevkať sa pozri hnevať sa ## hnevlivec pozri zlostník ## hnevlivý 1. ktorý sa ľahko nahnevá (o človeku), popudlivý, prchký: vyhýbala sa hnevlivým, popudlivým, prchkým ľuďom, dráždivý (ktorý sa ľahko podráždi), srditý, zried.: srdnatý, srdný, expr. zried. srdovitý: srditý, srdnatý, srdovitý muž, expr. durdivý: durdivá povaha pozri zlostný 1 2. pozri nahnevaný ## hnevný pozri nahnevaný, zlostný 1 ## hnida pozri príživník 1 ## hniesť pozri miešať 1 ## hniezdiť sa pozri vrtieť sa 2 ## hniezdo 1. pozri obydlie, domov 1 2. pozri stredisko 1 3. pozri brloh 2 ## hniľač pozri lenivec ## hniliak pozri lenivec ## hnilička pozri slaboch ## hnilobný pozri rozkladný ## hniloš pozri lenivec ## hnilý 1. pozri zhnitý 2. pozri lenivý 1 ## hnisať tvoriť a vylučovať hnis, zbierať sa: prst hnisá, zbiera sa, jatriť sa, jazviť sa (často pren.): stará rana sa jatrí, jazví, kvasiť (sa) (o rane), hovor. hnojiť sa, mokvať, tiecť ## hnisavý tvoriaci, obsahujúci hnis, zahnisaný, zhnisaný, kniž. jatrivý: hnisavá, zahnisaná, zhnisaná, jatrivá rana, hovor.: nazbieraný, zozbieraný: nazbierané vyrážky, mokvavý, tečúci (ktorý mokvá, z ktorého tečie hnis; obyč. o rane), expr. zahnojený, nár. zhnojavený ## hniť 1. podliehať rozkladu pôsobením mikroorganizmov (o organických látkach), rozkladať sa, zahnívať: ovocie hnije; mäso sa už rozkladá; korene v zemi hnijú, zahnívajú, rozpadávať sa, rozpadať sa: telo v zemi hnije, rozpadá(va) sa, tuchnúť, prieť (kaziť sa vlhkosťou): lístie tuchne, prie 2. pozri zaháľať ## hnoj 1. pozri hnojivo 2. pozri hnojisko 3. pozri špina 1 ## hnojisko miesto na uskladňovanie hnoja, hovor. hnoj: vyhodiť niečo na hnojisko, na hnoj ## hnojiť dodávať pôde hnojivo: hnojiť fosfátom, močovkovať, hnojovicovať (hnojiť močovkou), kompostovať (hnojiť kompostom) ## hnojival chrobák živiaci sa lajnom rožného statku, zool. lajniak, hovor. hovnival ## hnojivo látka dodávajúca pôde potrebné živiny: priemyselné hnojivo, hnoj (organické hnojivo od domácich zvierat): kravský hnoj, trus (výkaly zvierat): hnojiť slepačím trusom, hnojovica (skvasená, zriedená zmes dobytčích výkalov na hnojenie), kompost (hnojivo z organických látok a zeminy) pozri hnojovka ## hnojnica pozri hnojovka ## hnojovica pozri hnojivo, hnojovka ## hnojovka tekutina vytekajúca z maštaľného hnoja, hnojnica, močovka, zried. močovica, hnojovica (skvasená, zriedená zmes dobytčích výkalov na hnojenie) ## hnus 1. krajne nepríjemný pocit vyvolaný niečím odporným, protivným, ošklivosť, zhnusenie: vyvolať v niekom hnus, zhnusenie; pociťovať hnus, ošklivosť, odpor: premôcť odpor, nechuť (pocit záporného postoja): vzbudzovať nechuť k niečomu 2. pozri podlosť ## hnusácky pozri hnusný ## hnusák pozri podliak ## hnusiť pozri haniť ## hnusiť sa pozri protiviť sa ## hnusník pozri podliak ## hnusný vyvolávajúci hnus, odpor, odporný: hnusná, odporná tvár; mať hnusné, odporné správanie, expr.: bridivý, bridký (ktorý sa protiví, bridí): bridivý, bridký živočích, hmyz, nár.: brid, briď (neskl.), protivný, ošklivý, škaredý, odpudzujúci: protivný, odpudzujúci výjav; ošklivé, škaredé rany, ohavný, ohyzdný: ohavný, ohyzdný tvor, mrzký, nechutný: mrzké, nechutné reči, príbehy, pejor. hnusácky: je tu hnusácky neporiadok, zahnusený, špinavý, smradľavý (plný špiny, smradu): zahnusené, špinavé, smradľavé handry; zahnusený, špinavý, smradľavý byt pozri nepríjemný ## hnusoba pozri podliak ## hnusota pozri podliak ## hnusobstvo pozri podlosť ## hnúť 1. pozri pohnúť 1 2. pozri dojať 1 ## hnúť sa pozri poponáhľať sa, pousilovať sa 1 ## hnutie 1. pozri pohyb 1 2. pozri vzrušenie 1 3. pozri spoločenstvo 1 ## ho pozri pŕ ## hó pozri pŕ ## hobby pozri záľuba 1 ## hoblica hobľovacia stolica, slang. ponk ## hoblina tenký, obyč. skrútený odrezok pri hobľovaní, rezaní, stružlina: drevené hobliny, stružliny, zried. strúhanec [Gabaj], hobľovanec ## hoc pozri hoci ## hocako 1. pozri hocijako 1 2. pozri hoci ## hocčo pozri hocičo 1, hocičo 2 ## hoci uvádza prípustkovú vedľajšiu vetu; vyjadruje prípustku alebo krajnú podmienku, hoc, hoci aj, hoc aj: hoci, hoc príde neskoro, vždy sa zastaví na slovíčko; môžeš prísť hoc aj zajtra, aj keď, i keď, keď aj: aj keď sa usiluje, nedarí sa mu, napriek tomu, že, kniž. navzdor tomu, že, zastar. vzdor tomu, že: napriek tomu, že sa ponáhľal, prišiel neskoro, čo aj, čo i, čo hneď, čo priam, a čo, nech aj: čo aj, čo hneď, nech aj všetko urobíš, nepustím ťa; budem ju čakať čo aj, čo priam do rána, bár, bár aj, bárs, bárs aj, trebárs, trebárs aj: zbadali ho, bár, bárs aj, trebárs sa skrýval medzi ľuďmi, hocijako, hocako, akokoľvek: hocijako, akokoľvek bol dobrým rečníkom, v tej chvíli nepovedal ani slova, nech: nájdu ho, nech sa aj pod zem skryje, zastar.: ač, ačpráve [Kalinčiak, Sládkovič, Jesenský], nár.: hoďa, hoďas [Šoltésová, Hviezdoslav], nespis. ačkoľvek ## hocičo 1. vyjadruje ľubovoľnosť, rozmanitosť pri výbere veci alebo javu; expr. označuje niečo bezcenné, málo hodnotné, zlé, nepriaznivé alebo záporné, hocčo, čokoľvek: zje hocičo, čokoľvek, čo mu dajú; hocčo mu môžeš kúpiť, všeličo, ledačo, kadečo, kdečo: všeličím sa mu môžeš zavďačiť; postaviť dom nie je hocičo; ledačo, kdečo vie opraviť, hovor.: bárčo, bársčo: myslí si, že si bárčo, bársčo môže dovoliť, to i ono, to alebo ono, to či ono: to i ono ho rozčuľuje; nech robí to či ono, nikdy nie sú spokojní, zastar. všeliniečo [Kukučín] 2. uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu predmetovú, hocčo, čo, čokoľvek: urobí, hocičo, hocčo budú od neho žiadať; napíšem, čo, čokoľvek budeš chcieť ## hocijak 1. pozri hocijako 1 2. pozri nedbanlivo ## hocijako 1. vyjadruje ľubovoľnosť alebo rozmanitosť pri výbere spôsobu; akýmkoľvek spôsobom, tak alebo inak; nezáleží na tom, ako, hocako, hovor. hocijak: knihy môžu poukladať hocijako, hocako, akokoľvek, všelijako, hovor. všelijak: môže sa rozhodnúť akokoľvek, všelijako, vždy na to doplatí, ľubovoľne, rozlične, tak i onak, tak či onak: môžeš to ľubovoľne, rozlične, tak či onak upraviť, expr. kadejako, hovor. expr.: kadejak, hovor.: bársako, bárako: do divadla nemôžeš ísť kadejako, bársako oblečený, ledajako, hovor. ledajak: takúto prácu nemožno urobiť hocijako, ledajako, expr. lárom-fárom: žije si lárom-fárom 2. pozri nedbanlivo 3. pozri hoci ## hocijaký 1. nezáleží na tom, aký (o kvalite vecí, o vlastnostiach alebo javov), akýkoľvek, všelijaký, každý, fraz. taký či onaký: dosiahnuť cieľ hocijakým, hocakým, akýmkoľvek spôsobom; prijať akúkoľvek prácu; ísť na výlet za každého, takého či onakého počasia, hovor.: báraký, bársaký, nár. trebársaký: uveriť bárakým, bársakým klebetám, hociktorý, hocktorý (jeden z viacerých, nezáleží však, ktorý; o osobe alebo veci): Vyber si hociktorý, hocktorý predmet!, ktorýkoľvek, ľubovoľný, hovor. bársktorý: vedel odpovedať na ktorúkoľvek, ľubovoľnú, bársktorú otázku 2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania), hovor.: báraký, bársaký: to spraví hocijaký, báraký, bársaký amatér, obyčajný: nie je to len taká obyčajná knižka, hociktorý, hovor.: bársktorý, bárzktorý 3. vyjadrujúci negatívne hodnotenie, všelijaký, ledajaký, pejor.: kadejaký, kdejaký (ktorý je pochybný, podozrivý, neznámy a pod.): dáš sa do reči s hocijakými, všelijakými ľuďmi; naletíš ledajakému podvodníkovi; kúpať sa v kadejakej, kdejakej mláke, zried. onakvý ## hocikade pozri hocikadiaľ ## hocikadiaľ vyjadruje ľubovoľnosť alebo rozmanitosť pri voľbe smeru, ktorýmkoľvek smerom, ktorýmkoľvek miestom, ktoroukoľvek cestou, tadiaľ alebo inokadiaľ, hockadiaľ, kadiaľkoľvek: na vrchol sa možno dostať hocikadiaľ, hockadiaľ, kadiaľkoľvek, hocikade, hockade, kadekoľvek: hocikade, kadekoľvek prejdú na druhú stranu, všelikadiaľ, všelikade (vyjadruje mnohosť rozličných smerov): všelikadiaľ, všelikade prechádzali cez cestu, hovor.: bárkade, bárskade, bárkadiaľ, bárskadiaľ: cez rieku sa mohli bárkade, bárskadiaľ prebrodiť ## hocikam pozri hocikde 2 ## hocikde 1. vyjadruje ľubovoľnosť alebo rozmanitosť miesta, na ktorom alebo v ktorom prebieha dej alebo činnosť, hockde, kdekoľvek: hocikde, kdekoľvek ho môžeš stretnúť; vyspí sa hockde, kdekoľvek, expr.: kadekde, kdekade: kadekde, kdekade boli postrkané papiere, všelikde (vyjadruje mnohosť rozličných miest): všelikde v skrini mal špinavé ponožky, hovor.: bárkde, bárskde: bárkde, bárskde nájdeš jeho veci, kade-tade, tu i tam, tu aj tam (na rozličných miestach): hocikde, kade-tade, tu i tam po zemi ležali rozhádzané knihy, expr. lárom-fárom, nár. sťakde 2. vyjadruje ľubovoľnosť alebo rozmanitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania činnosti alebo deja; uvádza vedľajšiu vetu s významom miesta, hockde, hocikam, hockam: pôjde s ňou hocikde, hockam; všade si ho obľúbili, hockde, hocikam prišiel, kdekoľvek, kamkoľvek: hocikde, kdekoľvek, kamkoľvek sa obrátil, všade bola voda, tu i onam: ľahnúť si môžeme tu i onam, všelikde, všelikam (vyjadruje mnohosť rozličných miest): kúpať sa dá ísť všelikde, všelikam, hovor.: bárkde, bárskde, bárkam, bárskam: môžeš ísť robiť bárkde, bárskam, kde, kam (uvádza vedľajšiu vetu): kde, kam, hocikde príde, tam iba neporiadok zanechá za sebou 3. pozri všade ## hocikedy vyjadruje ľubovoľnosť alebo rozmanitosť pri voľbe času, v ľubovoľnom čase, v ktoromkoľvek čase; uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu s významom času, hockedy, kedykoľvek: napíšem to hocikedy, kedykoľvek; môžem to hockedy zopakovať; kedykoľvek prišiel, doniesol kvety, hovor.: bárkedy, bárskedy: nemôžeš bárkedy, bárskedy odísť z roboty, nár. sťakedy [Jégé] ## hocikoľko vyjadruje ľubovoľný alebo rozmanitý neurčitý počet, v ľubovoľnom množstve alebo počte; nezáleží na tom, koľko; uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu s významom miery, hockoľko, koľkokoľvek: pomocníkov si nájde hocikoľko, hockoľko; zober si, koľkokoľvek budeš potrebovať, hovor.: bárkoľko, bárskoľko: kamarátov môže mať bárkoľko, bárskoľko, expr. koľko: nedostaneš nič, čo by si hocikoľko, koľko prosil ## hocikto vyjadruje ľubovoľnosť alebo rozmanitosť pri voľbe osoby, ktorýkoľvek človek; nezáleží na tom, kto; expr. niekto bezvýznamný, hockto, ktokoľvek: prihlásiť sa môže hocikto, ktokoľvek; on nie je hockto, každý, ktorýkoľvek: na súťaži sa môže zúčastniť hocikto, každý; ktorýkoľvek z vás to mohol byť, expr.: kdekto, kadekto: kdekto, kadekto sa tam dostane, všelikto (vyjadruje mnohosť rozličných osôb): všelikto k nám prišiel gratulovať, hovor.: bárkto, bárskto: bárkto, bárskto by chcel o tom rozhodovať, ten alebo onen, ten či onen: pomôcť môže ten či onen, zried.: ledakto, ktolenkoľvek, nár.: lecikto, trebárskto, fraz.: čert alebo diabol, čert-diabol ## hociktorý jeden z viacerých (o osobe alebo veci), nezáleží však na tom, ktorý; podľa ľubovoľného výberu, ktorýkoľvek: urobí to hociktorý, hocktorý z nás; napíš ktorýmkoľvek perom, hovor.: bársktorý, kdektorý: prečítaj bársktorú z kníh pozri hocijaký 1, hocijaký 2, ľubovoľný ## hocktorý jeden z viacerých (o osobe alebo veci), nezáleží však na tom, ktorý; podľa ľubovoľného výberu, ktorýkoľvek: urobí to hociktorý, hocktorý z nás; napíš ktorýmkoľvek perom, hovor.: bársktorý, kdektorý: prečítaj bársktorú z kníh pozri hocijaký 1, hocijaký 2, ľubovoľný ## hockade pozri hocikadiaľ ## hockadiaľ pozri hocikadiaľ ## hockam pozri hocikde 2 ## hockde 1. pozri hocikde 1, hocikde 2 2. pozri všade ## hockedy pozri hocikedy ## hockoľko pozri hocikoľko ## hockto pozri hocikto ## hod spôsobovanie letu alebo pádu niečoho prudkým pohybom: hod oštepom, vrh: vrh guľou ## hoďa pozri hoci ## hoďas pozri hoci ## hodina pozri čas 1 ## hodinky náramkové alebo vreckové hodiny: kúpiť si zlaté hodinky, hovor. expr. cibule: mám nové cibule, stopky (hodinky s osobitným zariadením na presné meranie krátkych časových úsekov), hovor. digitálky ## hodiny prístroj (obyč. väčších rozmerov) na meranie času: vežové, staničné hodiny, orloj (vežové hodiny ukazujúce viaceré astronomické údaje), hovor. kukučky (s umelou kukučkou oznamujúcou časový údaj), hovor. pondusovky (hodiny s pondusmi), hovor. digitálky ## hodiť prudkým pohybom spôsobiť let alebo pád niečoho: hodiť loptu do obloka, vrhnúť (obyč. prudko): vrhnúť laso, guľu, expr.: šmariť, zašmariť, tresnúť, tresknúť, plesnúť, plesknúť, šľahnúť, trepnúť, capiť, capnúť, čapiť, čapnúť, švacnúť: šmaril, tresol tašku do kúta; v zlosti šľahla, capla, švacla kabát na gauč, expr.: pleštiť, pľaštiť (obyč. tak, že sa niečo rozpadne, rozpľasne): pleštil tanier o zem, nár. šmrliť [Šikula], expr. sotiť (prudko posunúť): vrece sotil do auta, expr.: prasknúť, praštiť, mrštiť, buchnúť, džuchnúť, bacnúť (hodiť o niečo): praskol, buchol knihu o stôl, expr. kydnúť (vo väčšom množstve): kydnúť jedlo na tanier, expr. frknúť (malé množstvo): frknúť soli do hrnca s polievkou, hovor. expr.: šibnúť (prudko), šmyknúť (tajne): šibla, šmykla mu stovku do tašky, hovor. expr. struhnúť: chytil fľašu a struhol ju do nás, hovor. pohodiť (hodiť obyč. menšie množstvo): pohodiť husiam zrno, nahodiť (obyč. na dopravný prostriedok): nahodili štrk na voz, pohádzať, expr. potrepať (postupne, viac predmetov) ## hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný, byť vhod, byť vhodný, byť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľa, vyhovovať: termín mi nevyhovuje, zodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedá, priliehať: šaty jej dobre priliehajú, hovor.: šiknúť sa, šikovať sa, pasovať: šikne sa k nemu; pasujú spolu, hovor. štimovať, zastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánu, zapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadá, konvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mi, zísť sa, pridať sa, prísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhod, expr. rezať: to mi reže, subšt. bodnúť 2. tvoriť súlad, byť v súlade, svedčať, pristať, slušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebe, hovor.: pasovať, ísť, sedieť: klobúk mu pasuje, sedí, harmonizovať, ladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe) ## hodlať mať predsavzatie niečo uskutočniť, mať v úmysle, mať úmysel, zamýšľať: hodlá, má v úmysle venovať sa športu, chystať sa, mieniť, chcieť: chystá sa, mieni ísť študovať; chcieť sa polepšiť, strojiť, strojiť sa: stroja dcére postaviť dom; stroja sa vycestovať, plánovať, mať plán, mať v pláne: plánujú, majú v pláne presťahovať sa, pomýšľať, zastar. obmýšľať: pomýšľať zmeniť zamestnanie, hovor. ísť: ide sa zapísať na vysokú školu ## hodne 1. pozri veľa, dosť 1 2. pozri veľmi, oveľa, mimoriadne 2, vysoko 3, silno 1 ## hodnosť stupeň v sústave postavenia: akademická hodnosť; získal hodnosť plukovníka, titul (akademická, úradná, stavovská a pod. hodnosť): inžiniersky, šľachtický titul, hovor. šarža (vojenská hodnosť): vyslúžiť si šaržu kapitána, hovor. rang: pracovník vysokého rangu, kniž. stolec: kniežací stolec, arch. grádus: doktorský grádus ## hodnostár osoba, ktorá má istú hodnosť, funkciu: cirkevní hodnostári, funkcionár: olympijskí funkcionári, predák: odboroví predáci, prominent: vojenskí prominenti, hovor. expr. šarža, pejor.: potentát, potentátnik: miestni potentáti, pejor.: mocnár, mocipán: politickí mocnári, mocipáni, pejor. pohlavár: bývalí komunistickí pohlavári, hovor. pejor.: papaláš, hlaváč, arch. činovník: činovníci družstva, pejor. aparátnik ## hodnota 1. schopnosť poskytovať úžitok, úžitkovosť: kalorická hodnota, úžitkovosť stravy, osožnosť, prospešnosť: osožnosť, prospešnosť telesného cvičenia 2. niečo cenné, hodnotné: zachovať materiálne a kultúrne hodnoty, majetok: hromada peňazí a iného majetku, kapitál: dom je veľkou hodnotou, veľkým kapitálom, zastar. veličina 3. pozri cena 1 4. pozri význam 2 ## hodnotiaci ktorý hodnotí, posudzuje schopnosti, spôsobilosť a pod., kvalifikačný: hodnotiaca, kvalifikačná komisia, klasifikačný, známkovací (založený na známkovom hodnotení): klasifikačná, známkovacia škála, atestačný ## hodnotiť zisťovať hodnotu, význam a pod. niekoho, niečoho, posudzovať, zhodnocovať: hodnotili, posudzovali súčasnú situáciu na trhu, kvalifikovať (obyč. odborne): kvalifikovať prácu učiteľa, oceňovať (kladne hodnotiť): oceňovali jeho výkon, merať: svoj úspech meria vynaloženou námahou, vážiť, zvažovať (dôkladne): vážili, zvažovali každé umelcovo slovo, hovor. šacovať, odhadovať (hodnotiť odhadom): šacovať, odhadovať hodnotu obrazu, bilancovať (súhrnne): bilancovali výsledky práce, kritizovať (hodnotiť poukázaním na chyby, nedostatky): kritizovať stav hospodárenia, klasifikovať (o školskom prospechu, výkone a pod.): žiaka klasifikovali na jednotku, bodovať (hodnotiť počtom bodov): bodovať súťažiacich, pozerať (sa), hľadieť, dívať sa: Ako sa pozeráš, ako hľadíš na tú vec?, zastar. taxovať ## hodnotiteľ kto niečo hodnotí: hodnotiteľ poézie, oceňovateľ: oceňovateľ pozemku, hovor. šacovateľ [Zelinka] pozri posudzovateľ ## hodnotný pozri cenný, kvalitný ## hodnoverne 1. pozri hodnoverný 2. pozri pravdepodobne 2 ## hodnovernosť pozri objektívnosť ## hodnoverný ktorému možno veriť; ktorý je hodný dôvery, vierohodný, zastar. vieryhodný: hodnoverná, vierohodná osoba; hodnoverné, vierohodné dôkazy, autentický (ktorému možno veriť pre jeho pôvodnosť, pravosť): ponúknuť divákom autentické zábery; autentické dokumenty, dôveryhodný, spoľahlivý: dôveryhodné, spoľahlivé svedectvo ## hodný 1. pozri veľký 1, značný 1 2. pozri urastený ## hodokvas pozri hostina ## hodovanie pozri hostina ## hodovať pozri hostiť sa ## hodovník kto sa zúčastňuje alebo hoduje na hostine alebo na hodoch, hodár, kniž. stolovník ## hodváb pozri niť ## hodvábny pozri jemný 1, mäkký 1 ## hody 1. tradičná výročná slávnosť na pamiatku posvätenia miestneho kostola, hovor. odpust: v nedeľu sú u nás hody, je u nás odpust 2. pozri hostina 3. pís. Hody pozri Vianoce ## hofier v dávnejšej minulosti príslušník dedinskej chudoby nevlastniaci dom ani pôdu, želiar, bíreš ## hoh pozri nie 1 ## hoho 1. pozri hej 1 2. pozri nie 1 3. pozri pŕ ## hohó 1. pozri hej 1 2. pozri nie 1 3. pozri pŕ ## ho-ho pozri cha-cha ## hohój pozri ej 1 ## hochštapler pozri podvodník 1, švihák ## hoj pozri ej 1 ## hojda pozri kolíska 1 ## hojdačka prostriedok na hojdanie: detské hojdačky v parku, hovor. kolembačka ## hojdať pozri kolísať 1 ## hojdať sa pozri knísať sa ## hojdavý pozri kolísavý 1 ## hojiť pozri liečiť 2 ## hojiť sa stávať sa zdravým (obyč. o vonkajšom poranení, o rane), liečiť sa: jazva sa pekne hojí, lieči, celiť sa, celieť, zaceľovať sa, zacelievať sa: jazva sa celí, jazva sa celie; popálenina sa zaceľuje, zacelieva, expr. strábiť sa: rany sa už strábia ## hojivý pozri liečivý ## hojne 1. pozri hojný 2. pozri často 3. pozri veľa ## hojnosť pozri prebytok ## hojný kypiaci hojnosťou, vyskytujúci sa vo veľkej miere, vo veľkom množstve (op. zriedkavý, ojedinelý), bohatý, častý: hojný, bohatý, častý výskyt, prípad, veľký (op. malý): veľký počet, veľké množstvo, početný, kniž. nepreberný, expr. prepočetný: početné, nepreberné, prepočetné zásoby, výdatný (hojný a akostný), štedrý, sporý: výdatná, štedrá úroda; sporý dážď, úrodný, kniž. požehnaný: úrodný, požehnaný rok; požehnaná zem, expr.: premnohý, prehojný (veľmi hojný), prihojný (priveľmi hojný) ## hojoj pozri ej 1 ## hojój pozri ej 1 ## hokerlík pozri stolček 1 ## hókus-pókus pozri čáry-máry ## hola pozri hej 1 ## holá pozri hej 1 ## holahó pozri hej 1 ## holáň 1. pozri naháč 2. pozri holíča ## holánik pozri holíča ## holba pozri guľa 1 ## hold pozri úcta ## holdovať 1. hovor. veľmi, náruživo, dychtivo mať niečo rád a venovať sa tomu, oddávať sa: holduje, oddáva sa športu, pitiu, obľubovať, ľúbiť: obľubuje, ľúbi sladké jedlá, hovor. expr. zbožňovať (niečo), kniž. hovieť (robiť niečo zo záľuby): hovie svojej záľube – maľovaniu 2. kniž. prejavovať úctu, uznanie a pod., vzdávať hold: holdovať oslávencovi ## holengať pozri kolísať 1, kývať 1 ## holengať sa pozri knísať sa, klátiť sa ## holič odborník na strihanie a úpravu vlasov a na holenie: ísť k holičovi, kaderník (odborník na úpravu ženských účesov), zastar.: barbier [Rázus], frizér ## holíča expr. nahé alebo nedostatočne oblečené dieťa, expr.: holáň, holánik, holiatko ## holina pozri čistina ## holobriadok 1. pozri mládenec 2. pozri začiatočník ## holocén geol. mladší útvar štvrtohôr, alúvium ## holohlavý 1. ktorý má nepokrytú, obnaženú hlavu, kniž. prostovlasý: chodiť v zime bez čiapky, holohlavý, prostovlasý, kniž. zried. prostohlavý [Karvaš], zried. holovlasý [Kukučín] 2. pozri plešivý ## holohumnica 1. miesto v humne, kde sa mláti obilie, mlat: na holohumnici, mlate mlátili raž 2. pozri stodola ## holota 1. pozri prázdnota 1 2. pozri chudoba 2 ## holovlasý pozri holohlavý 1 ## holub pozri začiatočník ## holubí pozri sivý 1 ## holubičí pozri mierny 2, mierumilovný ## holubinec pozri holubník ## holúbkovať sa pozri maznať sa 1 ## holubník priestor, obyč. búdka na chov holubov, holubinec ## holučký pozri holý 1 ## holučičký pozri holý 1 ## holunký pozri holý 1 ## holulinký pozri holý 1 ## holý 1. ktorý na sebe nemá šaty, neoblečený (o človeku); ktorý nie je zakrytý odevom (op. oblečený), nahý: byť celkom holý, nahý; kúpať sa holý, nahý, obnažený, odkrytý, rozhalený, vyzlečený: mať obnažené plecia; odkrytá, rozhalená hruď; stáť do pása obnažený, vyzlečený, nepokrytý: chodiť s nepokrytou hlavou, expr.: holučký, holučičký, holunký, holulinký (celkom holý): holučké, holučičké, holunké, holulinké deti, expr., často pejor. nahatý: nahaté ženy 2. ktorý je bez porastu, ničím nepokrytý: holé skaly, lysý, expr. lysatý, plešivý, plešatý, plechatý, plechavý, bezvlasý (bez vlasov; i pren.): lysá, lysatá, plešivá, plešatá, plechavá, plechatá hlava; plešivé, plechaté temená kopcov, neoperený (bez peria): holé, neoperené vtáčatá, šutý, pustý, pren.: nahý, obnažený (bez trávnatého alebo iného porastu): šutý kraj [Vajanský], pusté kopce, nahé polia, obnažené konáre stromov, opŕchnutý, opršaný, ošklbaný (zbavený lístia, peria a pod.): opŕchnutý, opršaný strom; opŕchnutá sliepka, bezlistý (o holej rastline, strome a pod.), kopný (bez snehu; o zemi) 3. gram. bez rozvíjacích vetných členov, nerozvitý (op. rozvitý): holá, nerozvitá veta; holý, nerozvitý podmet 4. sám osebe, bez vedľajších, sprievodných znakov, prvkov a pod., číry, čistý: holé, číre, čisté fakty, nahý, skutočný, reálny (bez príkras): taká je nahá, skutočná, reálna pravda, prostý: bojovať o prosté prežitie, strohý: strohé údaje 5. pozri prázdny 1 6. pozri suchý 2 ## homofonický pozri jednohlasný 1 ## homofónny pozri jednohlasný 1 ## homogénny pozri rovnorodý, jednoliaty ## homologický pozri rovnaký, zhodný ## homológny pozri rovnaký, zhodný ## homoľovitý pozri kužeľovitý ## homonymný pozri rovnozvučný, rovnaký ## homosexuál homosexuálny človek, pederast, hrub.: buzerant, teplý, teploš ## homosexualita pohlavná náklonnosť k osobám toho istého pohlavia, homosexuálnosť, odb. pederastia, hrub. buzerantstvo; lesbizmus (homosexualita u žien) ## homosexuálnosť pozri homosexualita ## homosexuálny sexuálne zameraný na osoby toho istého pohlavia; svedčiaci o takej náklonnosti: homosexuálne osoby; homosexuálne vzťahy, kluby, lesbický (o ženskej homosexualite): homosexuálny, lesbický pár, hrub.: teplý, buzerantský, slang. teplošský: teplý chlap; buzerantský, teplošský hlas, hrub. iron. prihriaty, slang. nasladlý (pôsobiaci dojmom homosexuála) ## homozygotný pozri čistokrvný ## hompáľať pozri kolísať 1, kývať 1 ## hompáľať sa pozri knísať sa ## homrať pozri hundrať 1 ## hon pozri lov 1 pozri pole 1 ## honba 1. často opakované úsilie dosiahnuť niečo, zháňanie: honba za ziskom, za slávou, hovor.: zhánka, zháňačka (veľký dopyt): zhánka, zháňačka za stavebnými pozemkami 2. sledovanie niekoho s úmyslom chytiť ho; vystupovanie proti niekomu, niečomu mocou, prenasledovanie: honba na zlodejov; honba na politických protivníkov, publ. pohon: policajný pohon, expr. štvanica: politické štvanice pozri chytačka ## honcovať sa pozri páriť sa 1 ## honec 1. pozri poháňač 2. pozri nadháňač 1 ## honelník pozri pastier ## honetný pozri čestný 1 ## honiť usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo, naháňať: honili, naháňali zlodeja až po dom, prenasledovať, stíhať: prenasledujú ho, stíhajú ho za vraždu, nadháňať (honiť pri poľovačke): nadháňanie zveri, chytať, lapať: beží, lebo ho chytajú, lapajú ## honiť sa 1. pozri hnať sa 2, pachtiť sa 2. pozri páriť sa 1 ## honobiť pozri šetriť 2, habať 2 ## honor pozri úcta, vážnosť 1 ## honorácia kniž. alebo iron. najvýznamnejšie osobnosti podľa majetku, postavenia, často pejor.: panstvo, páni, prominenti: mestská honorácia, mestskí páni; panstvo prišlo na mercedesoch pozri pán 2 ## honorár pozri zárobok ## honorárny pozri čestný 2 ## honosiť sa pozri pýšiť sa 2, chváliť sa ## honosnosť pozri nádhera 1 ## honosný pozri veľkolepý, prepychový ## hontŕľať pozri kolísať 1 ## hontŕľať sa pozri knísať sa ## hop 1. vyjadruje pobádanie do skoku; naznačuje skok, hops, hopsa: neboj sa, skoč, hop, hopsa; hop, hopsa cez kaluž, hopa (pobádanie dieťaťa): vyskoč, hopa, hup, hups (obyč. pri skoku smerom dolu): hup, hups, a už bol v jame 2. vyjadruje náhle uvedomenie si niečoho, upozornenie a pod., hops, hopsa: hop, hopsa, už to mám, aha, ehe, oho, ohó: aha, oho, na to som zabudol ## hopa pozri hop 1 ## hopa-hop pozri hop-hop ## hop-hop pís. i hop, hop naznačuje poskakovanie, natriasanie sa a pod.; vyjadruje pobádanie do poskakovania, hopsasa, hopa-hop: hop-hop, poskakovala lopta po ceste; hopsasa, natriasali sa v prudkom tanci; posadila si vnuka na koleno a volala: hopa-hop, hopi-hopi, hopi-hop, pís. i hopi, hopi; hopy-hopy, hopy-hop: beží koník po ceste, hopi-hopi, zried. hupi-cupi, pís. i hupy-cupy ## hopi-hopi pozri hop-hop ## hopi-hop pozri hop-hop ## hopkať 1. pozri skákať 1 2. pozri kolísať 1 3. pozri tancovať ## hopkovať pozri skákať 1 ## hops pozri hop 1, hop 2 ## hopsa pozri hop 1, hop 2 ## hopsasa pozri hop-hop ## hopsať 1. pozri skákať 1 2. pozri tancovať ## hopy-hopy pozri hop-hop ## hopy-hop pozri hop-hop ## hora 1. pozri les 1 2. pozri vrch 1 3. pozri kopa 2 ## horal pozri vrchár ## horár lesný zamestnanec vykonávajúci technickú a ochrannú službu, hovor. zastaráv. jáger, lesník, slang. lesák (pracovník v lesnom hospodárstve) ## horčicový pozri žltý ## horčičiak pozri pohár 1 ## horčina horká látka alebo horká chuť, horkosť: mať horčinu, horkosť v ústach, expr.: horič, blen: ostala mu na jazyku horič ## horda pozri banda 1 ## hore 1. na vysoko, vyššie položenom mieste, na vrchnej časti (op. dolu), navrchu (op. naspodku): masť zostala plávať hore, navrchu, vysoko (op. nízko): hore, vysoko vo vrchoch bol úplný pokoj, tamhore (na tamtom mieste hore): tamhore sú položené všetky doklady, zastar. tamhor [Laskomerský] 2. na vyššie položené miesto, na vrchnú časť, na povrch niečoho (op. dolu), navrch (op. naspodok): košele daj hore, navrch, dohora, tahore, tamhore: poháre ulož dohora, tahore na samý vrch, poet. vhor [Plávka] 3. smerom k vyššie položenému miestu, smerom do výšky (op. dolu), dohora, nahor (op. nadol), dovrchu (op. dospodu): keď ide okolo, vždy hľadí hore, dohora; ťažko kráčali nahor, dovrchu, tahore, tamhore (tamtým smerom hore): pozri sa tahore, tamhore, poet.: vozvysok [Figuli, Chrobák], vozvýš [Žáry], vhor [Rázus] ## horebrušky pozri horeznačky ## horec modrofialovo kvitnúca horská rastlina s liečivým koreňom, encián: horcami, enciánmi posiate tatranské lúky ## hore-dolu 1. pozri bezcieľne 2. pozri krížom-krážom ## horedržaný pozri pyšný 1, namyslený ## horekovať pozri nariekať 1, bedákať, sťažovať sa ## horenos pozri namyslenec ## horenosý pozri namyslený, pyšný 1 ## horentný pozri obrovský ## horeznačky tvárou a bruchom hore a zadnou časťou tela dolu (op. doluznačky), horeznak (op. doluznak), naznak: ľahol si horeznačky, horeznak do trávy; spadla naznak na dlážku, hore bruchom, na chrbát, na chrbte, zried.: horebrušky, horeznakom ## horeznak pozri horeznačky ## horeznakom pozri horeznačky ## horibilný pozri obrovský ## horič pozri horčina ## horička pozri háj ## horieť 1. byť ničený, stravovaný ohňom, spaľovať sa, páliť sa: drevo horí, spaľuje sa, páli sa, blčať, blkotať, nár. dudotať [Kálal], expr.: bĺkať, blkať, blnkať, blnkotať, kniž.: planúť, plápolať, poet.: hárať, zhárať, pláť (horieť plameňom): vatra blčí, blkoce, planie, plápolá; (z)hárať túžbou 2. pozri svietiť 1 3. pozri červenať 1 4. pozri žiariť 2, blýskať sa 1 5. pozri sršať 2 6. pozri túžiť ## horizont 1. pozri obzor 1 2. pozri rozhľad 1 ## horizontálne 1. pozri vodorovný 2. pozri rovno 3, ležato ## horizontálny pozri vodorovný ## horkastý pozri horký 1 ## horké pozri liehovina ## horkokrvný pozri správne prudký 2, temperamentný ## horkosť pozri horčina ## horko-ťažko 1. pozri ťažko 2 2. pozri sotva 1, ledva 1 ## horký 1. ktorý má chuť ako palina, blen, žlč: horký čaj, liek, horkastý, nahorkastý (trochu horký), prihorký (príliš horký), expr. prehorký (veľmi horký): je to horké, prehorké, blenový 2. pozri bolestný 1, ťažký 3 3. pozri kdeže 1, nie 1 ## horkýtam pozri kdeže 1, nie 1 ## horkýže pozri kdeže 1, nie 1 ## horkýžetam pozri kdeže 1, nie 1 ## horľavý pozri zápalný 1 ## horliť horlivo sa usilovať o uskutočnenie niečoho, horlivo zastávať niečo, niekoho, oduševňovať sa: horlí, oduševňuje sa za spravodlivosť, zasadzovať sa, angažovať sa: zasadzuje sa, angažuje sa za náš plán, rozohňovať sa, nadchýnať sa (obyč. slovami): rozohňuje sa, nadchýna sa nad myšlienkami rovnosti, slobody pozri usilovať sa 1 ## horliteľ pozri nadšenec ## horlivec pozri nadšenec ## horlivosť pozri nadšenie, elán, zápal 2 ## horlivý prehnane usilovný, zaujatý niečím; plný nadšenia; svedčiaci o horlivosti, agilný, príčinlivý: horlivý, agilný, príčinlivý duch; horlivá, agilná, príčinlivá povaha, oduševnený, nadšený: oduševnený, nadšený organizátor, zapálený, zápalistý, kniž. zanietený, rozhorlený, rozohnený: zapálený, zápalistý prejav; zanietený, rozhorlený, rozohnený diskutér, horúčkovitý (robený, konaný náhlivo a s veľkým zaujatím): horúčkovité upratovanie, veľký, expr.: silný, tuhý, tvrdý: veľký, silný, tuhý vlastenec, fanatický, prepiaty, expr. posadnutý (prehnane, vášnivo až slepo horlivý): fanatické, prepiate, posadnuté stúpenkyne feminizmu, prihorlivý (príliš horlivý): prihorlivý agitátor, expr. prehorlivý (veľmi horlivý) ## hornatina pozri vysočina ## hornatý pozri kopcovitý 1 ## horný ležiaci, umiestnený hore, vyššie, nad niečím (op. dolný), vrchný: horná, vrchná pera; horné, vrchné zuby, vyšný (op. nižný): na hornom, vyšnom konci dediny, anat. kramiálny: kramiálna stehnová tepna ## horolezec športovec lezúci v prírodnom skalnom, ľadovom, snehovom alebo kombinovanom teréne s istým stupňom obťažnosti, alpinista (horolezec na stredných vrchoch s ľadovcami), skalolezec (športovec lezúci po cvičných skalách na čas) ## horolezectvo lezenie v prírodnom skalnom, ľadovom, snehovom alebo kombinovanom teréne s istým stupňom obťažnosti, alpinizmus, alpinistika (horolezectvo na stredných vrchoch s ľadovcami), skalolezectvo (lezenie po cvičných skalách na čas) ## horor pozri napinák 1 ## horovať sa pozri páriť sa 1 ## horský vyskytujúci sa, nachádzajúci sa v hore, v lese, hôrny: horský vzduch, prameň; hôrne kvety [Timrava]; hôrne cesty [Tajovský], výšinný, výšinový: výšinný vzduch, vrchársky (nachádzajúci sa vo vrchoch): vrchárska osada, lesný: lesný chodníček ## horstvo súvislé pásmo vrchov, pohorie: vápencové, sopečné horstvo, pohorie, vysočina, vrchovina (mierne horské pásmo alebo krajina takto položená): Ondavská vrchovina; dedinka leží na vysočine ## horšiť sa 1. pozri zhoršiť sa 2. pozri hnevať sa ## horúci 1. veľmi teplý: horúci kúpeľ, horúce jedlo, rozhorúčený, rozpálený, rozohriaty, zohriaty: dieťa je horúce, rozhorúčené, rozpálené ani piecka; rozohriaty, rozpálený asfalt, vriaci, hovor. vrelý (ktorý dosiahol bod varu, ktorý vrie; obyč. o tekutinách): vriaca, vrelá polievka, pálivý, pálčivý (ktorý páli): pálivé, pálčivé slnko, tropický (horúci ako v trópoch): tropický deň, expr.: ohnivý, žeravý: ohnivé, žeravé pery, leto, kniž. zastar.: žarký [Hviezdoslav], žihavý [Kukučín] 2. pozri vrúcny 3. naliehavý 2; nepríjemný ## horúčava 1. veľmi horúce počasie, horúčosť, páľava: letná horúčava, horúčosť, páľava, spara, sparno (dusivá horúčava): v spare, v sparne sa ťažko pracuje, expr. páľa: na poludnie bola veľká páľa, suchopár (slnečná horúčava), úpek (poludňajšia horúčava), žiar: žiar slnka, úpal: letný úpal, úžeh [Plávka], znoj [Hviezdoslav], zried. zápara [Čajak], expr. zried. zvara [Žáry], subšt. hic 2. pocit veľkého tepla na tele, horúčosť: tvár jej blčí horúčavou, horúčosťou, expr.: vara, var: obliala ma vara, obišiel ju var, expr. oheň ## horúčka 1. telesná teplota nad 38°C, hovor. teplota: mať horúčku, teplotu; vysoká horúčka, teplota, expr. oheň 2. pozri nervozita ## horúčkovito 1. pozri rýchlo 2. pozri horlivý ## horúčkovitý pozri prudký 1, rýchly, horlivý ## horúčosť pozri horúčava 1, horúčava 2 ## hory-doly 1. pozri všeličo 1 2. pozri veľa ## hosana 1. pozri sláva 2. pozri chválospev ## hosanna 1. pozri sláva 2. pozri chválospev ## hospitácia účasť niekoho pri vyučovaní, náčuv (študijná hospitácia), inšpekcia (kontrolná hospitácia) ## hospodár kto má na starosti hospodárske prostriedky, kto niečo hmotne spravuje; kto vie hospodáriť: podnikový hospodár, gazda: gazda na majeri; otec je dobrý hospodár, gazda, šafár: starostlivý šafár, správca (kto má na starosti spravovanie z hospodárskej stránky): správca veľkostatku, ekonóm: v podniku potrebujú dobrého ekonóma ## hospodáriť 1. mať na starosti hmotné, finančné záležitosti, gazdovať: v našej rodine hospodári, gazduje moja žena, spravovať (viesť, riadiť z finančnej stránky): zle ste spravovali spoločný majetok, zle ste s ním hospodárili 2. účelne, úsporne zaobchádzať s hmotnými prostriedkami alebo s niečím iným, gazdovať: minister vie dobre hospodáriť, gazdovať, hovor. šafáriť (často pejor. zle, svojvoľne hospodáriť): v podniku nezodpovedne šafárili, pejor.: bačovať, bašovať (hospodáriť svojvoľne, v prospech seba) 3. obrábať pôdu, gazdovať: počas vojny hospodáril, gazdoval na rodinnom majetku, hovor. roľníčiť (pracovať ako roľník), obhospodarovať (pôdu, pozemky): strýko obhospodaroval vrátenú pôdu, roľníčil, hospodáril na nej ## hospodárnosť pozri ekonomika 2 ## hospodárny pozri úsporný, účelný ## hospodársky 1. pozri ekonomický 1 2. pozri poľnohospodársky ## hospodárstvo 1. pozri ekonomika 1 2. pozri gazdovstvo ## Hospodin pozri Boh ## hosť osoba, ktorá prišla na návštevu, obyč. na pozvanie, návštevník, návšteva: privítať hosťa; byť niekde častým hosťom, návštevníkom; prišla k nám návšteva, navštevovateľ (častý návštevník): navštevovateľ výstav, subšt. štamgast (pravidelný hosť v pohostinskom zariadení) ## hostina bohaté alebo slávnostné stolovanie, hodovanie, hody: urobiť si hostinu, hody, banket (oficiálna slávnostná hostina): dávať banket, recepcia (oficiálne slávnostné pohostenie): recepcia na počesť štátneho sviatku, kar (pohrebná hostina): pozvať na kar, svadba (svadobná hostina): vystrojili dievke bohatú svadbu, krstiny, krštenie (hostina pri oslave krstu), hovor. zastar.: trachta, trakta, hrub. žranica (nemierne jedenie a pitie), poet. hodokvas ## hostinec jednoduchšie pohostinské zariadenie, kde sa podávajú nápoje a príp. i strava, pohostinstvo: staničný hostinec, staničné pohostinstvo, výčap (miestnosť, kde sa čapuje): sedieť vo výčape, hovor. alebo expr. krčma: zafajčená krčma, hovor. pejor. putika (podradný hostinec), hovor. šenk, hrub. pajzel (hostinec nízkej úrovne), zastar.: šenkáreň [Kukučín], šenkovňa [Vajanský], taverna, tratória (hostinec v juhoeurópskych krajinách), čárda (pôvodne hostinec v maďarskej puste) ## hostinský majiteľ alebo nájomca hostinca, hovor. krčmár, výčapník (kto čapuje nápoje), hovor. šenkár ## hostiť pozri častovať ## hostiť sa bohato jesť a piť, obyč. vo väčšej spoločnosti, hodovať: hostili sa, hodovali celý deň, častovať sa, hovor. traktovať sa: sedeli pri stole a častovali sa, traktovali sa vínom, kniž. stolovať: stolovali do rána ## hosťovať pozri účinkovať 3 ## hotentot pozri hlupák, talian ## hotentotský pozri popletený ## hotovať pozri chystať ## hotoviť pozri chystať ## hotovať sa pozri chystať sa, poberať sa 1, poberať sa 2 ## hotoviť sa pozri chystať sa, poberať sa 1, poberať sa 2 ## hotové pozri hotovosť ## hotovizeň pozri hotovosť ## hotovo vyjadruje potvrdenie platnosti výroku, dosť, koniec: nepoviem už ani slovo a hotovo; to je rozkaz a koniec, a dosť, basta, basta fidli, šlus, zastaráv. punktum: ostaneš doma a basta, a šlus; povedal som a punktum ## hotovosť peniaze pripravené na platenie, hovor. hotové: platiť v hotovosti, hotovými, zastar. hotovizeň ## hotový 1. ktorého vyhotovenie, príprava a pod. sa už skončili, zavŕšili, skončený, dokončený (op. nedokončený): hotová, skončená, dokončená práca; dom je už hotový, skončený, dokončený, ukončený, zakončený, dovŕšený, zavŕšený: dielo je ukončené, dovŕšené, zavŕšené, urobený, dorobený, dohotovený, vyhotovený (obyč. o predmetoch): urobený, dorobený sveter; dohotovená, vyhotovená stolička, prichystaný, pripravený, nachystaný: obed je už prichystaný, nachystaný, doštudovaný, vyštudovaný (ktorý skončil štúdium): doštudovaný, vyštudovaný lekár, inžinier 2. ktorý dokončil prípravu (na niečo; o človeku), pripravený, prichystaný, nachystaný: otec je hotový, pripravený odísť; Si už hotová, prichystaná, nachystaná na večierok? 3. pozri konfekčný 4. pozri odhodlaný 1 5. pozri skutočný 2, dokonalý 1 ## hou pozri hej 1 ## houže pozri hej 1 ## hovadina 1. pozri sprostosť 2 2. pozri táranina ## hovadsky 1. pozri dobrý 3, vynikajúci 2. pozri vulgárny, zlý 3. pozri veľmi ## hovädsky 1. pozri dobrý 3, vynikajúci 2. pozri vulgárny, zlý 3. pozri veľmi ## hovadský 1. pozri dobrý 3, dobrý 4, vynikajúci 1; veľký 1 2. pozri vulgárny 1; zlý 1 ## hovädský 1. pozri dobrý 3, dobrý 4, vynikajúci 1; veľký 1 2. pozri vulgárny 1; zlý 1 ## hovädo pozri hlupák ## hovädzina 1. pozri sprostosť 2 2. pozri táranina ## hovieť 1. pozri rozmaznávať 2. pozri vyhovovať 3. pozri holdovať 1 ## hovieť si oddávať sa pohodliu, nečinnosti, expr.: voľkať si, hovkať si, lebediť si, povoľkávať si: hovejú si, voľkajú si pri kávičke; nič nerobí, iba si hovie, lebedí, expr. bahniť si [Andruška], expr. dvoriť si [Kukučín], dopriavať si, žičiť si (pohodlie), povoľovať si: narobil sa dosť, teraz si povoľuje, odpočívať, oddychovať (po robote, námahe) ## hovkať si pozri hovieť si ## hovnival pozri hnojival ## hovno 1. pozri výkal 2. pozri nič 3. pozri nie 1 ## hovor 1. pozri rozhovor 2. pozri telefonát ## hovorca kto hovorí za niekoho, za istú skupinu a jej vec: hovorca vlády, tlmočník: tlmočník politickej strany, zástupca, predstaviteľ, tlačový tajomník, tlačový poradca: tlačový tajomník prezidenta ## hovorený pozri ústny ## hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať), vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch, rozprávať, hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch, vykladať, rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány, expr.: roztriasať, pretriasať, premieľať, rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne), hovor. rozširovať sa, šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť, kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo, povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle, nár. trizniť [Hviezdoslav], expr. hútoriť (obyč. veľa), hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím), kniž. zastar. sloviť [Škultéty], kniž. zastar. vetiť, odriekať (mechanicky, monotónne), oznamovať (dávať na vedomie istú správu), komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň, rečniť, expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč alebo expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo, hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje, expr. húsť, hovor. expr.: hustiť, trúbiť, vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku, expr.: vrčať, sipieť, syčať (zlostne, sipľavo hovoriť), expr.: štekať, brechať, prskať (zlostne, jedovato hovoriť), expr. sekať (ostro, trhane hovoriť), expr.: mlieť, rapotať, rapkať, sypať, súkať, mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová, expr.: trkotať, drkotať, mrkotať, gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach), jazyčiť (veľa rozprávať), rozťahovať, slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová, expr.: hlaholiť, šveholiť, hrkútať, ševeliť, štebotať, švitoriť, džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti, spievať (spevavo hovoriť), šepkať, šeptať, šuškať, expr. šepotať, hovor. expr. šušotať, expr.: šušúkať, šepoliť, šipoliť (hovoriť potichu, pošepky alebo tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha, expr.: šomrať, šamotiť, šemotiť, šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť), expr.: hundrať, mrmlať, mrmotať, mumrať, brblať, bručať, dudrať, dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre, expr.: huhlať, huhňať, fufnať, chuchmať, chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom, drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť), expr. habkať, jachtať, hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine, expr.: brbtať, brbotať, hatlať, bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť), expr.: tárať, trepať, tliapať, trieskať, plieskať, baláchať, búchať, kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa alebo zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže, hrub. drístať, subšt.: kecať, valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda, expr.: pliesť, motať (hovoriť bez zmyslu), expr.: repetiť, repentiť: Čo repetí tá stará?, hovor. expr.: remziť, remzať (nejasne hovoriť), hovor. expr.: ľapotať, ľaptať (hovoriť nezmysly), hovor. expr.: šepletiť, taľafatkovať, pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice), hovor. expr.: handrkovať, handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom) pozri kričať 1 2. pozri svedčiť 2 3. pozri nazývať ## hovorný pozri zhovorčivý ## hovorový lingv. typický pre bežné vyjadrovanie, prejavy; týkajúci sa tej vrstvy spisovného jazyka, ktorá sa používa pri bežnom, nie oficiálnom dorozumievaní: hovorová reč, bežný, neoficiálny: hovorové, bežné slová; neoficiálne prostriedky, konverzačný: hovorový, konverzačný štýl (štýl súkromného styku charakteristický ústnosťou), pren. kuchynský: kuchynská reč ## hô pozri pŕ ## hôliť pozri čistiť 3, škrabať 3, šúpať ## hôrka pozri háj ## hôrny pozri horský ## hôže pozri pŕ ## hra 1. dramatický literárny útvar: televízna hra, dráma (hra s vážnym koncom): historická dráma, činohra (divadelná hra), kus: klasický kus, komédia, veselohra (hra s humorným zameraním), fraška (hra s prehnanou a drsnou komikou): antické frašky, vaudeville [vysl. vódvil] (veselohra alebo fraška so spevmi a tancami), tragédia (hra končiaca sa obyč. pádom hlavného hrdinu): moderná tragédia, zastar. trúchlohra 2. šport. úsek setu v tenise, gém 3. pozri zábava 1 ## hrabáč pozri lakomec ## hrabanice pozri ohrabky ## hrabať 1. hrnúť (obyč. hrabľami) a dávať na kopu, zhrabovať, zhrabúvať, zastaráv. hriebsť: hrabe seno, zhrabúva lístie do koša, expr. hrabkať (zľahka hrabať) 2. nohami rozhrabávať, zastaráv. hriebsť, rozrývať, ryť: pes hrabal, rozrýval zem; kôň hrabal, hriebol kopytami, kutať (sa), kutrať (sa) (o sliepke): kura (sa) kuce, kutre v zemi, prehrabávať, prehrabovať, prehrabúvať: diviak prehrabúva lístie, expr. hrabkať (zľahka hrabať) pozri prehŕňať sa 3. pejor. usilovať sa brať pre seba (majetok, peniaze a pod.): hrabe čím viac pre svoju rodinu, zhŕňať, zhrabúvať: zhŕňať, zhrabúvať majetky, zlato, zhromažďovať, hromadiť: nevedno, pre koho toľko zhromažďuje, hromadí pozri pachtiť sa 1 ## hrabať sa pozri pachtiť sa ## hrabivec pozri lakomec, ziskuchtivec, vypočítavec ## hrabivý pozri chamtivý, zištný, lakomý 1 ## hrabkať pozri hrabať 1, hrabať 2 ## hraboš pozri lakomec ## hračka 1. predmet, vec na hranie: obchod s hračkami, zried. zábavka, nár. bavečka 2. pozri maličkosť 2 ## hrad opevnené sídlo panovníkov alebo šľachticov v stredoveku umiestnené obyč. na menej prístupnom mieste: hrad Beckov, zrúcaniny hradu, zámok (má funkciu obytného objektu, rodinného sídla): poľovnícky zámok, zámok Červený kameň, zastar. akropola (vyššie položený hrad) ## hrada otesané brvno, obyč. v povale stavby, trám: povalové hrady, trámy, trámec (menšia hrada), krokva, krokvica (hrada, na ktorej je uložená konštrukcia strechy), zrub (otesané brvno, obyč. ako súčasť drevenej konštrukcie): drevo na zruby vymedzená a obrobená časť pôdy, záhon, hriadka: kvetinová hrada, kvetinový záhon v parku; vyplieť záhon, hriadku ## hradba stavebný komplex na ochranu, obyč. proti vojenským útokom, opevnenie: stredoveké hradby, opevnenia, val (ochranná hrádza): valy zámku, šianec, šanec (hrádza s priekopou): postaviť šiance, šance, múr (murovaná ohrada): kaštieľ obohnaný múrom ## hradiť pozri platiť 1 ## hradská pozri cesta 2 ## hrádza 1. stavba na zadržanie vody: voda pretrhla hrádzu, hať (hrádza, obyč. z prútia, na úpravu vodného toku): mlynská hať, priehrada (hrádza na rieke utvárajúca umelú vodnú nádrž): Oravská priehrada 2. pozri priekopa 3. pozri prekážka ## hrana pozri roh 2 ## hranatý 1. ktorý má hrany, výrazné výčnelky (op. oblý; pren. i o človeku), ostrý: hranaté, ostré skaly, kamene, kostnatý (ktorý má výrazné kosti): hranatá, kostnatá, postava, zried. uhlastý: uhlasté čelo [Figuli], neforemný (zle tvarovaný, málo harmonický, ladný): neforemné telo 2. pozri neuhladený 2, nešikovný 1, ťarbavý 1 ## hranica 1. myslený rad bodov rozdeľujúci isté administratívne celky, územia: prekročiť hranice, rozhranie, rozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dvoma štátmi, kniž. pomedzie: dedina na slovensko-moravskom pomedzí, línia: demarkačná línia, arch. čierťaž, voj. slang. čiara: slúžiť na čiare 2. miesto, obdobie medzi dvoma javmi, úsekmi: veková hranica, rozhranie, rozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dňom a nocou, medzník, kniž. míľnik: medzník vo vývine spoločnosti, kniž. pomedzie: byť na pomedzí života a smrti, predel, priedel: predel storočia, spoločenský priedel, psych. prah: prah vedomia 3. krajné vymedzenie niečoho: prekračovať hranice slušnosti, medza: všetko má svoje medze 4. pozri stôs ## hraničiar pozri pohraničník, policajt ## hraničiť pozri susediť ## hraničný 1. ktorý predstavuje hranicu (v územnom zmysle), pohraničný: hraničné, pohraničné pásmo, pohraničná zóna, demarkačný: demarkačná čiara, línia, medzný, kniž. pomedzný (oddeľujúci územie, pozemky): medzný, pomedzný kameň, stĺp, colný: colný priechod 2. ktorý predstavuje hranicu (javov, oblastí, hodnôt a pod.), limitný, limitový: hraničné, limitné, limitové hodnoty, prahový: prahové veličiny, stropný, stropový (týkajúci sa najvyššej hranice): stropné, stropové ukazovatele, predelový, zlomový (predstavujúci predel, zlom): zlyhať v predelových, zlomových situáciách, kritický, krajný, medzný, medzníkový: kritický, krajný bod pozri krajný ## hranieť pozri práchnivieť ## hranostaj pozri hermelín ## hrant pozri válov ## hraný pozri neúprimný, strojený, predstieraný ## hráškavý pozri bodkovaný ## hráškovaný pozri bodkovaný ## hráškovozelený pozri zelený ## hráškový pozri zelený ## hrať 1. vyludzovať tóny na hudobnom nástroji, húsť: pekne hrá na klavíri, na fujare; hudci hrali, húdli do rána, hovor. muzicírovať: rád doma muzicíruje, zastaráv. muzikovať: vedľa ktosi muzikuje, vyhrávať, expr.: vyhúdať, vyhudovať (dlho a s chuťou): vyhráva celý deň, brnkať, vybrnkávať, drnkať (hrať obyč. na gitare, na klavíri alebo zle hrať): potichu brnká na klavíri obľúbenú melódiu, hovor. preberať: preberá na fujare, na píšťale, prstami po klávesoch, pejor.: fidlikať, fidlikovať, pidlikať, pidlikovať, pihlikať, hudlikať, hudlikovať, cvrlikať, čvrlikať (neumelo, zle hrať, obyč. na husliach), pejor.: vŕzgať, vŕzať, vrzúkať, hovor. expr.: škrípať, píliť (nepríjemne, zle hrať, obyč. na husliach): bolí ma hlava od stáleho vrzúkania, expr.: tudlikať, tulikať (hrať obyč. na dychových nástrojoch), koncertovať (hrať na koncerte, dávať koncert): klavirista dnes koncertuje v rozhlase 2. znázorňovať niečo ako herec, predvádzať: hrať, predvádzať divadlo, interpretovať: vynikajúco interpretuje postavu lakomca 3. prejavovať živosť (vo výraze, farbách, svetle a pod.), trocha poet. ihrať: na tvári mu hrá, ihrá radosť, pohrávať, poihrávať: na perách jej pohráva úsmev, blýskať, blýskať sa, blyšťať sa, lesknúť sa: na čele sa mu ligocú, lesknú kvapky potu; slzy (sa) mu blýskajú v očiach, horieť (o očiach): oči horia nadšením, iskriť sa: zrak mu iskrí radosťou 4. pozri súhlasiť 2 5. pozri predstierať ## hrať sa 1. zamestnávať sa hrou, ihrať sa: deti sa hrajú, ihrajú s legom, na vojakov, zabávať sa, baviť sa (nachádzať potešenie v niečom): rád sa zabáva, baví s deťmi, pohrávať sa, poihrávať sa: po(i)hrávala sa s prstencom vlasov, expr. alebo det. bavkať sa: dievčatko sa bavká s bábou, expr.: ihračkať sa, ihrajkať sa, ihruškať sa, hrajkať sa (obyč. v styku s deťmi) 2. zdĺhavo alebo dôkladne niečo robiť, niečím sa zaoberať, ihrať sa: hrať sa, ihrať sa s vysávaním izby, hovor. expr.: piplať sa, šiplať sa, babrať sa, paprať sa, prplať sa, titlať sa: s opravou strojčeka sa piple, šiple, prple už od rána, zdržiavať sa: netreba sa toľko zdržiavať s robotou, expr. maznať sa, pohrávať sa (zdĺhavo sa s niečím zaoberať): mazná sa s lákavou predstavou 3. pozri zahrávať ## hravo pozri ľahko 1 ## hravý 1. ktorý sa rád hrá, ktorý je často v živom pohybe (o človeku, zvieratách); pôsobiaci hravo, živo, ihravý: hravé, ihravé deti, mačiatka; hravý, ihravý vietor, šantivý, expr. laškovný (nespútane, samopašne hravý), pohyblivý, živý: pohyblivé, živé morské vlnky 2. pozri ľahký 2 ## hrb okrúhla vyvýšenina, hrboľ, hrbolec (menšia okrúhla vyvýšenina): hrby, hrbole, hrbolce na ceste, kopec, kopček (v teréne): potknúť sa o kopec, kopček hliny, zeme ## hŕba 1. pozri kopa 1, kopa 2, dav, zástup 2 2. pozri veľa ## hrbáč expr. hrbatý človek, expr. hrbáň ## hrbáň pozri hrbáč ## hrbatiť sa pozri krčiť sa 2, ohýbať sa 1 ## hrbatý 1. pozri zhrbený 2. pozri hrboľatý ## hrbiť sa pozri krčiť sa 2, ohýbať sa 1 ## hrbľavý pozri hrboľatý ## hrbľovatý pozri hrboľatý ## hrboľ pozri hrb ## hrboľatý majúci hrbole (op. rovný), nerovný: hrboľatý, nerovný povrch; hrboľatá, nerovná dlážka, drsný (majúci drobné vyvýšeniny, hrbole): drsný materiál, hrčavý, hrčovitý, hrčkavý: hrčavá, hrčovitá, hrčkavá doska, expr. hrbatý: hrbatý dvor, chodník, expr. zried.: hrbľovatý, hrboľnatý, hrobľavý, hrbľavý: hrboľnaté, hrbľavé polia, expr.: drgavý, drgľavý (hrboľmi spôsobujúci drganie): drgavá, drgľavá cesta ## hrbolec pozri hrča 1, hrb ## hrboľnatý pozri hrboľatý ## hrča 1. navretá spuchlina: mať hrču na hlave, hrbolec: navreli mu hrbolce na tele, hľuza, expr.: guča, gundža 2. uzlovitý útvar (obyč. v dreve), uzol: hrča, uzol v dlážke, nár. suk 3. niečo skrútené do gule, do uzla, expr.: guča, gundža: hrča, guča, gundža papiera, cesta, húžva: šatku skrútila do húžvy, expr. žvacheľ: vytiahol žvacheľ bankoviek 4. ryba s mäsitými výrastkami pri ústach, sumec 5. pozri kopa 2 ## hrčať 1. pozri hrmotať 2. pozri tiecť 1 ## hrčavý pozri uzlovitý 1, hrboľatý ## hrčiť sa pozri hromadiť sa, pozri zhromaždiť sa 1 ## hrčkavý pozri uzlovitý 1, hrudkovitý, drsný 1, hrboľatý ## hrčkovitý pozri hrudkovitý, drsný 1, uzlovitý 1 ## hrčnatý pozri uzlovitý 1 ## hrčovitý pozri hrboľatý, uzlovitý 1 ## hrdáň pozri namyslenec ## hrdina kto vyniká odvahou, smelosťou, rozhodnosťou uplatnenou v rozhodujúcich situáciách: hrdinovia revolúcie, povstania, kniž.: bohatier, junák: národní bohatieri, poet.: héros, heroj, rek [Rázus], iron. viťúz ## hrdinný pozri hrdinský ## hrdinskosť pozri heroizmus ## hrdinský vyznačujúci sa odvahou konať ušľachtilé, často život ohrozujúce skutky (o človeku); svedčiaci o hrdinstve, udatný: hrdinskí, udatní vojaci; hrdinský, udatný boj, kniž.: chrabrý, hrdinný: chrabrá, hrdinná armáda, kniž.: heroický, bohatiersky, junácky: heroický, bohatiersky, junácky duch, statočný, odvážny, smelý: statočný, odvážny, smelý záchranca, čin, expr. alebo pejor.: frajerský, viťúzsky, expr. geroický [A. Bednár] ## hrdinstvo pozri heroizmus ## hrdiť sa pozri pýšiť sa 2, zakladať si ## hrdko pozri hrdo 1, pyšne 2 ## hrdlačina pozri práca 1, námaha ## hrdlačiť pozri drieť 1, robiť 1 ## hrdličkovať pozri bozkávať ## hrdličkovať sa pozri maznať sa 1 ## hrdlo 1. pozri hrtan 2. pozri krk 1, krk 2 ## hrdlorez pozri vrah 1, zločinec ## hrdlovať pozri drieť 1, robiť 1 ## hrdo 1. uvedomujúc si vlastnú hodnotu alebo hodnotu niekoho alebo niečoho, právom si zakladajúc na niečom; svedčiac o tom, pyšne, pyšno, sebavedome: hrdo sa postavil dopredu; pyšne, sebavedome kráčala hore ulicou, vysoko: hrdo, vysoko zdvihol hlavu a začal hovoriť, poet. zhrda [Rázus], expr. zried. hrdko pozri hrdý 1 2. pozri veľkolepý, nádherný 1 ## hrdohlavý pozri sebavedomý, pyšný 1 ## hrdokrásny pozri nádherný 1 ## hrdopych pozri namyslenec ## hrdopysk pozri namyslenec ## hrdopyšný pozri hrdý 1, pyšný 1 ## hrdosť 1. pozri pýcha 2 2. pozri sebavedomie ## hrdoš pozri namyslenec ## hrdúsiť 1. pozri dusiť, škrtiť 1 2. pozri trápiť 3. pozri dusiť 1 ## hrdúsivý pozri zadúšavý 1, škrtivý ## hrdý 1. zakladajúci si na niečom, niekom; vyvolávajúci, vzbudzujúci hrdosť, pyšný: byť hrdý, pyšný na úspechy svojich detí; učiteľ hrdý, pyšný na svojich žiakov, povýšený, poet. hrdopyšný: víťazka sa stala povýšená, hrdopyšná, sebavedomý (poznajúci vlastnú hodnotu a zakladajúci si na nej): sebavedomý človek, sebavedomé správanie, nepokorený (ktorý si zachoval hrdosť): zostala hrdá, nepokorená, nepodplatný (ktorému hrdosť nedovolí porušovať svoje zásady): nepodplatný charakter, kniž. honosný: je nositeľom honosných titulov, expr. zried. zhŕdavý [Hviezdoslav], prihrdý (príliš hrdý) 2. pozri veľkolepý, nádherný 1 ## hrdzavec pozri ryšavec ## hrdzavieť 1. podliehať hrdzi, korózii, korodovať: kolesá od vlhkosti hrdzaveli, korodovali 2. dostávať farbu hrdze, ryšavieť: vlasy jej hrdzaveli, ryšaveli ## hrdzavo 1. pozri hrdzavý 2. pozri červeno ## hrdzavočervený pozri červený ## hrdzavohnedý pozri hnedý ## hrdzavý 1. pokrytý hrdzou, zahrdzavený, zhrdzavený: hrdzavé, zahrdzavené rúry, odb. korózny: korózny kov 2. ktorý má farbu hrdze (obyč. o vlasoch, srsti a pod.), ryšavý, kniž. rysavý: hrdzavá, ryšavá, rysavá hlava, krava, medený (s nádychom do červena): medené vlasy, gaštanovočervený, červený, ohnivý: červená, ohnivá štica ## hrebíček pozri klinček ## hrejivo 1. pozri teplý 1 2. pozri príjemne ## hrejivý 1. pozri teplý 1 2. pozri príjemný, radostný 1 ## hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení), nadávať, hromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetko, expr. hromovať, zastar. hriemať [Krčméry], expr.: brýzgať, harusiť, harušiť, cifrovať, hovor. expr.: šľakovať, bohovať, stobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiš, kliať, preklínať, kniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľaje, expr. zastar. teremtetovať 2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu, karhať: hreší, karhá syna, že nepočúva, napomínať, vyčítať, dohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli ticho, prekárať: žena ho tresce a prekára, expr.: krstiť, mydliť, kresať, harusiť, harušiť, zvŕtať, hovor. zastar. štrôfať, hrub.: kefovať, ďobať, ďubať, subšt. pucovať, zried. hriakať 3. robiť priestupky proti niečomu, prehrešovať sa, previňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatike, prestupovať: prestupuje predpisy, zákon ## hrgľovať pozri hrkotať 1, hrmotať ## hriadka pozri hrada, záhon 1 ## hriakať pozri hrešiť 2 ## hriať 1. vydávať teplo: radiátor hreje, páliť, expr.: piecť, pripekať (silno): slnko páli, pečie, pripeká 2. robiť teplým, teplejším, zohrievať, ohrievať: zohrieva, ohrieva, hreje si večeru, prihrievať (trocha): prihrieva vychladnutú polievku, prehrievať (naskrze alebo nad normálnu mieru), rozohrievať: cvičenie ho rozohrievalo, vyhrievať, temperovať (na istú, obyč. potrebnú teplotu): temperovanie vzduchu, vykurovať (hriať kúrením): vykurovať izbu ## hriate pozri liehovina ## hriata pozri liehovina ## hriaznuť pozri boriť sa 2, zapadnúť 3 ## hríb pozri huba 1 ## hríbar pozri hubár ## hriebsť pozri hrabať 1, hrabať 2 ## hriebsť sa pozri prehŕňať sa 1 ## hriech 1. pozri vina 2. pozri nepríjemnosť ## hriechuplný pozri hriešny 1 ## hriemať pozri hrešiť 1 ## hriešnik pozri vinník ## hriešny 1. páchajúci hriechy, plný hriechu (z hľadiska náboženskej morálky), bezbožný, bohaprázdny, bohapustý: hriešni, bezbožní ľudia; bohaprázdny, bohapustý svet, nemravný, skazený, zlý (bez mravnosti): viesť nemravný, zlý život; byť skazený, nehanebný, naničhodný, nehodný: nehanebný, naničhodný skutok; nehodný človek, zried. hriechuplný [Hviezdoslav], rúhačský, rúhavý, bohorúhačský, bohorúhavý: rúhačské, rúhavé, bohorúhačské reči 2. pozri veľký 1, vysoký 2; trestuhodný 3. pozri bezmocný 2 ## hriva pozri vlasy 1 ## hrivko pozri kôň 1 ## hrivnatý pozri vlasatý ## hrkálka 1. hrkajúca hračka pre dojčatá, štrkáč [Hviezdoslav] 2. pozri zvonec 1 ## hrkať pozri hrkotať 1, štrkať ## hrkľovať pozri hrkotať 1 ## hrknúť si pozri vypiť si ## hrknutý pozri podnapitý ## hrkot vydávanie krátkych tupých zvukov pri náraze: hrkot kolies na dlažbe, štrkot, drkot: štrkot, drkot zubov, poet.: hrk, štrk [Hviezdoslav], klepot, klopot: klepot, klopot motora, zubov, štrngot, cvakot (ostrejšie zvuky): štrngot pohárov, cvakot nožničiek, šramot (slabšie zvuky): zobudil sa na šramot, buchot, hrmot (intenzívnejšie zvuky): dvere sa otvorili s buchotom; hrmot strojov ## hrkotať 1. pri náraze spôsobovať alebo vydávať krátky tupý a obyč. pravidelne opakovaný zvuk, drkotať, hrkať, expr.: hrkľovať, hrgľovať, drgľovať: voz pri ceste hrkoce, drkoce, hrká, hrčať (o stroji, motore), klepotať, klopotať: zuby mu klepocú; voz klepoce, klopoce, štrkať, štrkotať, štrngať, cvakať, cvakotať (o zvuku znejúcom ostrejšie a nepravidelne): štrká, štrngá reťazami; cvaká, cvakoce zubami, šramotať, šramotiť, expr.: harašiť, harasiť (pri vydávaní slabšieho zvuku): šramotil, harašil kľúčom, buchotať, hrmotať (intenzívnejšie): niečo vedľa buchoce, hrmoce 2. pozri tiecť 1 ## hrkútať 1. vydávať zvuk ako holub alebo hrdlička, vŕkať: holuby hrkútajú, vŕkajú, cukrovať: hrdličky cukrujú, hrkútajú 2. pozri dvoriť ## hrmavica 1. pozri búrka 1 2. pozri zrážka 3 ## hrmavý pozri silný 2, hrmotný 1 ## hrmieť 1. znieť silným, ohlušujúcim zvukom (pri blýskaní); spôsobovať takýto zvuk: v diaľke hrmelo, burácať, dunieť: za mestom hrmeli, burácali, duneli výstrely, hučať: nad nami hučalo lietadlo, expr.: rachotiť, rachotať, romoniť: vlaky rachotia, romonia, hrmotiť, hrmotať: vozy hrmotia, hrmocú, hrmia po ceste, podunievať, pohrmievať (slabo, chvíľami): nad Tatrami podunieva, pohrmieva 2. pozri kričať 1 ## hrmľovať pozri hrmotať ## hrmot pozri lomoz, hluk, hrkot ## hrmotať pri náraze tvrdých predmetov vydávať alebo spôsobovať tupý prerušovaný a obyč. nepravidelne znejúci zvuk, lomoziť, buchotať, búchať: hrmoce, buchoce dvermi; niečo v komore lomozí, hrmotí, expr. trepotať: počuť trepotanie bubnov, expr.: rachotať, rachotiť (o silne znejúcom zvuku), hrmľovať: vlaky na moste rachocú, hrmľujú, expr.: durkať, durkotať: čosi na dvore durkoce, expr.: runcovať, runtovať: runcuje s hrncami, hrub. expr.: štabarcovať, hurtovať: na dvore štabarcujú deti; na ceste hurtuje, hrmoce koč, šramotať, šramotiť, expr.: harašiť, harasiť (o slabšie znejúcom zvuku): hrmoce, šramotí riadom v kuchyni, hrkotať, hrkať, hrčať, drkotať, expr.: hrkľovať, hrgľovať, drgľovať (o pravidelne znejúcom zvuku): niečo vonku hrkoce, drkoce; voz hrkľuje, drgľuje, expr.: durkať, durkotať: hromy durkajú, durkocú, expr. surmovať: ktosi surmuje na pôjde, nár. expr. herbeľovať: kolesá herbeľovali po hrboľatej ceste ## hrmotiť pri náraze tvrdých predmetov vydávať alebo spôsobovať tupý prerušovaný a obyč. nepravidelne znejúci zvuk, lomoziť, buchotať, búchať: hrmoce, buchoce dvermi; niečo v komore lomozí, hrmotí, expr. trepotať: počuť trepotanie bubnov, expr.: rachotať, rachotiť (o silne znejúcom zvuku), hrmľovať: vlaky na moste rachocú, hrmľujú, expr.: durkať, durkotať: čosi na dvore durkoce, expr.: runcovať, runtovať: runcuje s hrncami, hrub. expr.: štabarcovať, hurtovať: na dvore štabarcujú deti; na ceste hurtuje, hrmoce koč, šramotať, šramotiť, expr.: harašiť, harasiť (o slabšie znejúcom zvuku): hrmoce, šramotí riadom v kuchyni, hrkotať, hrkať, hrčať, drkotať, expr.: hrkľovať, hrgľovať, drgľovať (o pravidelne znejúcom zvuku): niečo vonku hrkoce, drkoce; voz hrkľuje, drgľuje, expr.: durkať, durkotať: hromy durkajú, durkocú, expr. surmovať: ktosi surmuje na pôjde, nár. expr. herbeľovať: kolesá herbeľovali po hrboľatej ceste ## hrmotne 1. pozri hrmotný 1 2. pozri hlasno ## hrmotný 1. ktorý robí hrmot, lomoz; sprevádzaný hrmotom; veľmi hlučný, silný (o zvuku), dunivý: hrmotné, dunivé výstrely; dunivé výbuchy v kameňolome, burácavý: burácavé vlny, hrmotavý, buchotavý, lomozivý, lomozný: buchotavé, hrmotavé, lomozivé, lomozné zvuky na povale, expr.: rachotivý, rachotavý, zried. rachotný: rachotivý, rachotný štart prúdových lietadiel, hukotavý, zried. treskotavý: hukotavý, treskotavý zvuk vlakov, expr. hromový: hromový potlesk, hromové burácanie, zried. hrmavý, hovor. expr. hurtovný, nár. hurtácky: hurtovné zaklopanie [Timrava], hurtácka reč [Gráf], hlučný, hlasný, silný, búrlivý: hlučný, hlasný, silný, búrlivý smiech 2. pozri rázny ## hrnček pozri šálka ## hrnúť sa 1. vo väčšom množstve sa posúvať (o neživých veciach), valiť sa, rútiť sa: skálie sa hrnulo, valilo, rútilo na nás; voda sa hrnula, valila; pren. expr.: udalosti sa hrnuli, valili, rútili, expr. kydať sa, sypať sa (o niečom sypkom): sneh sa sype; múka sa hrnie, sype z vreca; pren. expr. otázky sa sypali, chrliť sa: oheň sa chrlí zo sopky, krv sa chrlí z rany, hnať sa (o vode) 2. expr. vo veľkom množstve alebo náhlivo ísť (o živých tvoroch), expr.: valiť sa, rútiť sa, sypať sa, rojiť sa: ľudia sa hrnuli, valili, sypali, rojili z kina, hnať sa, ponáhľať sa (o dave): všetci sa kamsi ženú, ponáhľajú, tlačiť sa, tisnúť sa, pchať sa, drať sa: tlačiť sa do dverí; drať sa, pchať sa k východu, pomedzi dav ## hrob vykopaná jama na pochovanie mŕtveho; vyvýšenina nad pochovaným: kopať, zasypať, ozdobovať hrob, kniž. rov; mohyla (násyp nad hrobom z predhistórie; pamätník nad hrobom) ## hrobka murovaný hrob, krypta: kláštorné hrobky, krypty; rodinná hrobka, krypta, mauzóleum (hrobka v podobe monumentálnej stavby), archit. karner (kaplnka, pod ktorou je kostnica) ## hrobľa 1. jama na uskladnenie niektorých poľnohospodárskych plodín prikrytá zeminou: zemiakové hroble, nespis. krecht 2. pozri kopa 1 3. pozri priekopa ## hrobľavý pozri hrboľatý ## hrobľovať uskladňovať do hroblí, nespis. krechtovať ## hromada 1. pozri kopa 1, kopa 2, kus 3, zástup 2, dav 2. pozri veľa ## hromadiť dávať vo väčšom množstve na jedno miesto, kopiť, nakopovať, vŕšiť, navršovať (na kopu): hromadiť, kopiť zeminu; vŕšiť, navršovať knihy, zhromažďovať: zhromažďuje dôkazy, kniž.: kumulovať, akumulovať: kumulovať funkcie, akumulovať kapitál, vrstviť (ukladať vrstvovito): vrstviť spisy, odb. aglomerovať: aglomerovať priemysel, sústreďovať, koncentrovať: sústreďovanie, koncentrovanie výroby do hlavného mesta ## hromadiť sa dostávať sa vo väčšom množstve na jedno miesto, kopiť sa, nakopovať sa: problémy sa hromadia; mračná sa kopia, nakopujú, vŕšiť sa, vrstviť sa, navršovať sa, navrstvovať sa, ukladať sa (v hromadách, vrstvách): nevybavené spisy sa vŕšia, vrstvia na stole, expr. hrčiť sa: vyľakané deti sa hrčili v kúte, zhromažďovať sa, zbiehať sa (v rýchlosti): sliny sa mu zbiehajú, zhromažďujú v ústach, zbierať sa, sústreďovať sa, koncentrovať sa: chmáry sa zbierajú nad vrchmi; sily sa v nás sústreďujú, koncentrujú na odplatu, hovor. grupovať sa: účastníci sa už grupujú, akumulovať sa: energia sa akumuluje ## hromadne vo väčšom, veľkom počte, vo väčšom, veľkom množstve (op. jednotlivo), húfne, húfom, masovo: hromadne, húfne opúšťali svoje domovy; húfom, masovo začali odchádzať z predstavenia, spoločne, kolektívne (vo väčšom množstve naraz; op. individuálne): spoločne, kolektívne prispievali na pomoc hladujúcej krajine, en bloc [vysl. anblok; franc.]: schvaľovať zákony hromadne, en bloc, zastar. úhrnom, pozri hromadný ## hromadný obsahujúci väčší počet, týkajúci sa väčšieho počtu (ľudí, predmetov, javov a pod.): hromadná doprava, hromadné akcie, spoločný, kolektívny (op. individuálny): hromadný, spoločný, kolektívny zájazd, masový, davový, pejor.: stádový, stádovitý (týkajúci sa masy, davu, stáda): masové informačné prostriedky; davová psychóza; stádové, stádovité napodobňovanie cudzieho štýlu, kniž. korporatívny: korporatívny odchod, húfny (uskutočňovaný v húfoch), lavínový, lavínovitý, zried. lavinózny: húfne, lavínovité vysťahovalectvo, sériový (vzťahujúci sa na sériu, nie jednotlivý): sériové pokusy, epidemický: epidemická nákaza ## hromobitie 1. pozri búrka 1 2. pozri streľba ## hromotĺk pozri ťarbák ## hromovať pozri hrešiť 1, kliať ## hromovládca pozri boh ## hromový pozri silný 2, hrmotný 1 ## hromozvod pozri bleskozvod ## hromsky 1. pozri naničhodný 2. pozri veľmi ## hromský pozri naničhodný 1 ## hromžiť pozri hrešiť 1, kliať ## hrot ostré zakončenie niečoho: hrot ceruzky, ihly, špica, špic, špička: špica, špic lyže, veže, špička topánky; špica, špic na vianočnom stromčeku (ozdoba), konček: konček jazyka, zried. hrotec ## hrotec pozri hrot ## hrotistý pozri špicatý, ostrý 2, pichľavý ## hrotitý pozri špicatý, ostrý 2, pichľavý ## hrotisto pozri ostro 2 ## hrotito pozri ostro 2 ## hrotok nádoba, do ktorej sa dojí mlieko; jej obsah, šechtár: drevený, plechový hrotok, šechtár; nadojiť za hrotok, šechtár mlieka, zried. dojník ## hrozba 1. výstražné napomínanie, vyhrážka: nebáť sa hrozieb, vyhrážok; donucovanie hrozbami, vyhrážkami, kniž. zried.: záhroz, záhroza [Hviezdoslav] 2. blízkosť nebezpečenstva: hrozba hladu, expr.: strašidlo, strašiak: strašidlo, strašiak komunizmu, kniž. chmúra, chmára, mrak, mračno: rozohnať chmúry, chmáry, mraky, mračná nad krajinou ## hroziť pozri vyhrážať ## hroziť sa 1. pozri vyhrážať sa 2. pozri ľakať sa ## hrozitánsky 1. pozri hrozný 1, strašný 1 2. pozri veľký 1, obrovský 3. pozri veľmi ## hrozivý pozri hrozný 1, strašný 1 ## hrozne 1. pozri hrozný 2. pozri veľmi ## hrozno pozri vinič ## hrozný 1. ktorý vyvoláva hrôzu, strach alebo zároveň aj odpor, strašný, hrozivý: hrozný, strašný, hrozivý krik; strašné, hrozivé zavýjanie, desivý, desný: desivý, desný nočný zážitok, strašidelný, hrôzostrašný, kniž. hrôzyplný: strašidelné, hrôzostrašné, hrôzyplné príbehy, mátožný (vytvorený bujnou fantáziou, podobný mátohe, strašidlu): mátožné tiene, pren. apokalyptický (taký ako v apokalypse): apokalyptické vidiny, príšerný, ohavný, obludný, monštruózny: vykonať príšerný, ohavný, obludný čin; obludný, monštruózny netvor, expr.: hrozitánsky, strašlivý: mávala hrozitánske, strašlivé sny, zverský: zverská hrôza, zverský rev, expr. pekelný, kniž. infernálny: vynálezca pekelnej zbrane ničiacej všetko živé, diabolský, démonický (podobný diablovi, démonovi): diabolská, démonická tvár, poet. hrôzonosný [Vajanský] 2. pozri veľký 1, obrovský 3. pozri zlý 2 ## hrôza 1. pozri strach 2. pozri kopa 2 3. pozri veľa ## hrôzostrašný pozri hrozný 1, strašný 1 ## hrôzovláda pozri násilie 2, absolutizmus ## hrôzovládny pozri krutý 1 ## hrôzyplný pozri hrozný 1, strašný 1 ## hrsť miskovito ohnutá dlaň, poet. žmeň: za hrsť, za žmeň zeme ## hŕstka pozri trocha ## hrtan anat. horná časť dýchacieho ústroja, kde sa tvorí hlas, expr. hrdlo ## hrubánsky pozri hrubý 1 ## hrúbä pozri hrubo 1 ## hrubec pozri surovec ## hrubian pozri surovec ## hrubizný pozri hrubý 1 ## hrúbka rozmer priemeru geologickej vrstvy, odb. mocnosť: hrúbka, mocnosť vrstvy pôdy ## hrubnúť pozri tučnieť ## hrubo 1. s pomerne veľkým prierezom (telesa), s veľkou hrúbkou (op. tenko), nahrubo (op. natenko): hrubo, nahrubo pokrájaná saláma; hrubo, nahrubo nanášať farbu, zhruba, zried.: zhrúbe, zhrúbky: škáry boli hrubo, zhruba zahádzané maltou; chlieb si natrel lekvárom na palec zhrúbe, zhrúbky, hovor.: silno, silne: silno napadlo snehu, nár.: hrúbä, zhrúbä [Vansová, Šoltésová], expr. hrubočizne (veľmi hrubo) 2. s hrboľatým povrchom, na hrboľatý povrch; obsahujúc väčšie kúsky, čiastočky, na hrubšie kúsky (op. hladko, jemne), nahrubo, drsno, drsne: hrubo, nahrubo, drsno opracovať súčiastky; hrubo, nahrubo zomletá káva, zhruba: hrubo, zhruba ohobľovaná doska 3. v hlavných, hrubých črtách (op. detailne), nahrubo, zhruba, všeobecne: hrubo, nahrubo načrtnúť ciele vzdelávania; zhruba, všeobecne predstaviť úlohy základného výskumu, približne (nie celkom presne): približne zopakoval, čo povedal predtým 4. pozri tvrdo 3 5. pozri ťažko 2 pozri hrubý 2 ## hrubočizne pozri hrubo 1 ## hrubočizný pozri hrubý 1 ## hrubosť pozri surovosť, impertinencia ## hrubozrnný pozri zrnitý 1 ## hrubý 1. ktorý má pomerne veľkú hrúbku (op. tenký): hrubá látka, masívny (hrubý a pevný): hrubé, masívne múry, dvere, tučný, hovor. silný: tučné písmená; tučné, silné nohy, ruky, expr.: hrubánsky, hrubizný, hrubočizný (veľmi hrubý), prihrubý (príliš hrubý) 2. vyznačujúci sa drsnosťou, bezohľadnosťou, nedostatkom citu, taktu, slušnosti a pod. (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný), drsný: hrubý, drsný muž, surový, bezohľadný, hovor. komisný: surové, bezohľadné, komisné spôsoby, bezcitný, nešetrný, nevyberaný: bezcitné, nešetrné zaobchádzanie; nevyberaný slovník, neslušný, netaktný: urážať niekoho neslušnými, netaktnými poznámkami, neuhladený, expr.: neokresaný, neotesaný, neokrôchaný, pejor. mamelucký, pren. pejor.: paholský, kočišský: neotesané, mamelucké, kočišské správanie, nekultivovaný, primitívny, barbarský (na nízkej úrovni); expr.: grobiansky, chrapúnsky, subšt. hulvátsky, pren. krčmový: grobianske, hulvátske, krčmové reči, slová, vulgárny, ordinárny, hovor. škaredý, expr.: šmykľavý, klzký, hovor. expr.: šťavnatý, mastný, pren. hrubozrnný (obyč. o reči, vyjadrovaní): vulgárne, šťavnaté, šmykľavé vtipy, bezočivý: bezočivá lož 3. pozri drsný 1; zrnitý 1 4. pozri drsný 3, hlboký 4 5. pozri podradný 2 6. pozri celkový, všeobecný 1, všeobecný 2 7. pozri veľký 1 8. pozri ťarchavý ## hruď predná časť hrudníka, prsia: vypäť hruď, prsia; privinúť dieťa na hruď, na prsia, poprsie (ženská hruď), poet. pomn. ňadrá, vulg., obyč. mn. č. cecky (ženská hruď) ## hrudka okrúhly kúsok nejakej hmoty, zrnko (čo formou pripomína malý plod obilnín): hrudka, zrnko zlata, odb. granula: granuly hnojiva ## hrudkovitý obsahujúci hrudky (op. hladký, jemný): hrudkovitý krém, hrčkavý, hrčkovitý: hrčkavá, hrčkovitá kaša, granulovaný, zrnitý (majúci štruktúru v podobe pravidelných hrudiek): granulovaná, zrnitá zmes ## hrudnatý pozri hrudovitý ## hrudovitý obsahujúci hrudy (obyč. o pôde), zried. hrudnatý: hrudovitá, hrudnatá zem; hrudovité, hrudnaté pole, tvrdý (op. ľahký, sypký; o pôde) ## hruška pozri žiarovka ## hrúza 1. pozri kopa 2 2. pozri veľa ## hrúžiť sa pozri ponárať sa 1, ponárať sa 2 ## hrvoľ pozri struma, krk 1 ## hryzák pozri zub ## hryzavý pozri mučivý ## hryzkať pozri hrýzť 1 ## hryzoba pozri trápenie ## hryzota pozri trápenie ## hryzovisko pozri starosť 1, trápenie ## hrýzť 1. zubami drobiť na kúsky, obyč. potravu, rozhrýzať, rozhryzovať: hryzie ovocie, chlieb; rozhrýza trpkú plánku, chrúmať, chrúpať (niečo krehké, tvrdé): kone chrúmali ovos, expr.: chrumkať, chrupkať (jemne): chrumká čerstvú žemľu, expr.: hryzkať, pohryzkávať, pochrumkávať (pomaly, jemne hrýzť), expr.: rumádzgať, rumázgať, rumácať (hlasno hrýzť): kone rumázgali trávu, expr. murckať (o zajacoch), žuť, žuvať (roztláčať zubami na kašu): žuje tvrdé mäso 2. zatínať do niečoho zubami, hryzadlami: hrýzť si pery, obhrýzať, ohrýzať (dookola): obhrýza si nechty, obžierať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): zajace obžierajú mladé stromčeky, hovor. žrať (o hmyze): vši ho žerú, štípať: blchy ma štípu 3. pozri škrabať 4 4. pozri trápiť ## hrýzť sa 1. pozri hádať sa 2. pozri trápiť sa 1 ## hržať pozri erdžať ## hrždiť pozri húžvať ## hrždiť sa pozri krčiť sa 1 ## hu pozri fuj ## hú pozri fuj ## huba 1. dužnatý rastlinný útvar vyrastajúci z vláknitého podhubia: jedlé, jedovaté huby, hovor. hríb: ísť na huby, na hríby; zbierať huby, hríby 2. mäkká pórovitá hmota (umelá alebo zo schránok niektorých morských živočíchov) používaná na umývanie, špongia: utrieť tabuľu hubou, špongiou pozri ústa, papuľa 1 ## hubáč pozri papuľnáč, odvrávač ## hubáň pozri papuľnáč, odvrávač ## hubár kto zbiera a dobre pozná huby, hovor. hríbar ## hubatý pozri papuľnatý ## hubertus pozri kabát ## hubica pozri dýza ## hubiť pozri ničiť 3 ## hubiteľ pozri škodca 1 ## huckať pozri dráždiť 1, podpichávať ## hucul pozri kôň 1 ## hučať 1. ozývať sa súvislým hlbokým zvukom, hukotať, hrčať: voda hučí, hukoce, hrčí, dunieť: v diaľke duneli delá, nár. dunčať [Dobšinský], expr. romoniť: v horách romonili hromy, expr. huhlať (tlmene hučať): potok huhle, expr.: burácať, búriť (silno hučať): víchor burácal, búril celú noc, húkať (ťahavo hučať): sirény húkali, expr. revať: rozvodnený potok reve, expr.: víchoriť, víchriť: víchrenie vĺn pozri hrmieť 1 2. pozri kričať 1 3. pozri nahovoriť 2 ## hučkať pozri kolísať 1 ## hučkať sa pozri knísať sa ## hudba 1. umenie vyjadrované tónmi; hudobné skladby; hra na hudobných nástrojoch, hovor. muzika: vážna, zábavná, tanečná hudba, muzika; pestovať hudbu, muziku 2. pozri orchester, kapela ## hudec pozri hudobník ## hudiť pozri haniť ## hudiť sa pozri protiviť sa, priečiť sa 1 ## hudliar pozri hudobník ## hudlikať pozri fidlikať 1, hrať 1 ## hudlikovať pozri fidlikať 1, hrať 1 ## hudobník kto sa zaoberá hudbou, kto hrá na hudobnom nástroji, hovor. muzikant: je to rodina hudobníkov, muzikantov, hudec (hrajúci obyč. ľudovú hudbu): očovskí, terchovskí hudci, zastar. muzikus, pejor.: fidlikár, fidlikant (kto zle hrá na hudobnom nástroji, obyč. na husliach), expr. zried. hudliar [Hviezdoslav] ## hudobný pozri melodický 1, spevný 1 ## húf pozri kopa 2, dav, zástup 2 ## húfne pozri hromadne ## húfnica pozri delo ## húfny pozri hromadný ## húfom pozri hromadne ## huh pozri fuj, ach 1 ## huhlať 1. pozri fufnať 2. pozri hučať 1 ## huhňať pozri fufnať ## huhňavý pozri nosový ## huhu pozri ujú ## huhú pozri ujú ## huhúkať pozri húkať 1 ## huch pozri fuj, ach 1 ## huj pozri fuj ## hujbuj pozri ujú ## hujuj pozri ujú ## huk pozri hluk ## húkačka hovor. zariadenie na vydávanie výstražného signálu zvukom, siréna (signalizačné zariadenie s prenikavým zvukom): lodná siréna, klaksón (na motorových vozidlách): klaksóny áut, zastar. trúba: automobilová trúba ## húkať 1. vydávať mocný, ťahavý zvuk, expr.: uhúkať, huhúkať: sova húka, (h)uhúka, expr.: túkať, tutúkať, ťuťúkať (o dychových hudobných nástrojoch alebo o podobnom zvuku): heligón tutúkal; auto túkalo na chodcov, zavýjať: sirény húkali, zavýjali, hučať: basa hučí, motor hučí, expr.: vyhukovať, vyhukúvať (opakovane, často húkať) 2. pozri kričať 1 ## húkať sa pozri páriť sa 1 ## húknuť pozri zakričať ## hukot pozri lomoz, hluk ## hukotať pozri hučať 1 ## hukotavý pozri klokotavý, hrmotný 1 ## hulákať 1. pozri spievať 1 2. pozri kričať 1 ## hulákavo pozri hlasno ## hulákavý pozri hlasný ## hulán pozri jazdec 1 ## húľava pozri mrákava ## hulvát pozri surovec, bezočivec ## hulvátsky pozri drsný 2, hrubý 2 ## hulvátstvo pozri surovosť ## humanita cit pre blížneho, ľudskosť, humánnosť: konať v mene humanity, ľudskosti; bol známy svojou humánnosťou ## humanitárny pozri dobročinný, humánny ## humanitný 1. pozri humánny 2. pozri spoločenský 1 ## humanizovať pozri poľudštiť ## humanizovať sa pozri zľudštieť ## humánnosť pozri humanita, charita ## humánny zameraný na človeka, sledujúci jeho dobro; zodpovedajúci ľudskosti, vyplývajúci z ľudskosti (op. nehumánny), ľudomilný, ľudomilský, filantropický: humánne, ľudomilné, ľudomilské, filantropické úsilie, myšlienky, názory, ľudský (op. neľudský), kniž. človečenský: humánna, ľudská povinnosť; nie je to humánne, ľudské, humanitný, humanitárny (súvisiaci s humanitou): humanitné ciele, humanitárna pomoc pozri dobročinný ## humbug pozri podvod ## humídny pozri vlhký ## humno 1. pozri stodola 2. pozri záhumenica ## humor dobrá nálada, veselosť so zmyslom pre komickosť a vtip, vtipnosť, žartovnosť, žartovanie: mať zmysel pre humor, žartovnosť, recesia (humor, žartovanie obyč. založené na protikonvenčnom postoji): pre mládež je príznačná recesia ## humorista pozri vtipkár ## humoristicky pozri žartovne, pozri veselý, žartovný 1 ## humoristický pozri veselý 2, žartovný 1 ## humorne pozri žartovne, pozri žartovný 1, veselý, smiešny ## humorný pozri žartovný 1, žartovný 2, veselý 2, smiešny 1 ## humpľoš pozri ničiteľ, škodca 1 ## humpľovať pozri kaziť 1, ničiť 1, ničiť 2 ## humpľovať sa pozri kaziť sa ## humus pozri zem 4, pôda 1 ## humusácky pozri špinavý 1 ## huňa pozri halena ## huňatý pozri chlpatý ## huncút pozri samopašník, vtipkár ## huncútsky 1. pozri šibalský 2. pozri žartovne ## huncútstvo pozri šibalstvo ## hundraj pozri hundroš, nespokojenec ## hundrák pozri hundroš, nespokojenec ## hundrať 1. expr. slovami prejavovať nespokojnosť, expr.: šomrať, brblať, dudrať, frflať, frfotať, škamrať, škamriť, škemrať, mrmlať, nár. žundrať: hundrať na robotu; šomrať, brblať na všetko; frfle, mrmle proti rozhodnutiu, expr. drdlať [Ferko], arch.: žehrať, zried. žuhrať: žehrať na celý svet, reptať (intenzívne, verejne a pod.): je nespokojný, stále repce, hromžiť, expr.: hartusiť, harusiť, hartušiť, harušiť (hnevlivo): hromží na neporiadky, expr. zried. homrať, nár. žompáriť [Timrava], pohundrávať (trochu, chvíľami hundrať) 2. nezrozumiteľne, nezreteľne hovoriť, expr.: brblať, bručať, dudlať, drdlať, dudrať, mrmlať, mrmotať, mumlať, mumrať: hundre, brble si popod nos; nik mu nerozumie, čo mrmle, expr.: šomrať, šamotiť, šemotiť, šemoniť (nezrozumiteľne a ticho hovoriť): neviem, čo stále šomre, šemotí, šemoní, expr. huhlať (tlmene), huhňať, fufnať, chuchmať (s nosovým prízvukom) ## hundravo pozri mrmlavo ## hundravý 1. ktorý slovami (často nie dosť výrazne, rázne) prejavuje nespokojnosť; ktorý má charakter hundrania, uhundraný, reptavý: hundravý, uhundraný, reptavý starec, expr.: šomravý, dudravý, frflavý, nár. expr. frfravý: šomravá, dudravá, frflavá, frfravá žena; šomravý, dudravý hlas, expr.: škamravý, škemravý, mrmlavý, arch. zried. žehravý 2. nezrozumiteľne, nejasne, nedôsledne hovoriaci, hovorený (i pren. o zvuku podobnom hundraniu), expr.: brblavý, bručivý, dudlavý, dudravý, nár. žundravý: hundravé, brblavé dieťa; hundravý, bručivý, dudlavý potok; dudravé husle, nezrozumiteľný: nezrozumiteľná reč, expr.: šomravý, mrmlavý, mumlavý, mumravý: šomravé, mrmlavé, mumlavé, mumravé zvuky, expr.: šamotivý, šemotivý, šemonivý (nezrozumiteľný a tichý), expr.: huhňavý, huhlavý, fufnavý, chuchmavý (nosovo hovoriaci, hovorený) ## hundroš expr. človek, ktorý stále prejavuje nespokojnosť hundraním, expr.: hundraj, hundrák, dudroš: rokmi sa z neho stával nespokojný hundroš, hundrák, dudroš, hovor. expr. brbloš, pejor. frfloš, pejor. zried.: šomráč, šomrák, šomroš ## hungarista odborník v hungaristike, maďarčinár ## hungarizovať pozri pomaďarčovať ## hup pozri hop 1 ## húpačka správne hojdačka ## húpať pozri boriť sa 2 ## húpavý správne kolísavý, hojdavý ## hupi-cupi pozri hop-hop ## hupkať pozri skákať 1, ísť 1 ## hupkom 1. pozri rýchlo, bystro 1, zrazu 1 2. pozri prudko 1 ## hupky 1. pozri rýchlo, bystro 1, zrazu 1 2. pozri prudko 1 ## hupnúť 1. pozri vojsť 1 2. pozri zapadnúť 3 ## hups pozri hop 1 ## hupy-cupy pozri hop-hop ## hurá vyjadruje (búrlivú) radosť, sláva: hurá, sláva, už to máme za sebou, juch, juchá, juchachá: juchá, juchachá, nám sa to podarilo ## hurhaj pozri lomoz, hluk, zmätok 2 ## huriavk pozri lomoz, hluk, zmätok 2 ## hurikán pozri vietor 1 ## hurka pozri jaternica ## hurónsky 1. pozri hlasný 2. pozri hlasno ## hurt pozri lomoz, hluk ## hurtácky pozri hrmotný 1; prudký 2, rázny ## hurtom pozri rázne, prudko 1, prudko 3 pozri hrmotný ## hurtovať 1. pozri hrmotať 2. pozri vrieskať 2 ## hurtovne pozri rázne, prudko 1, prudko 3 pozri hrmotný ## hurtovný pozri hrmotný 1; prudký 2, rázny ## hus úžitkový vták chovaný ako hydina na mäso a perie, žart. gagačka ## husacinec pozri výkal ## husár pozri jazdec 1 ## húser pozri úsad ## husiar pozri pastier ## husle sláčikový hudobný nástroj so štyrmi strunami ladenými v kvintách: hrať na husliach, expr. stradivárky (husle s veľmi kvalitným zvukom), zastar. škripky [Vajanský] ## huspenina stuhnutý rôsolovitý pokrm z vareného mäsa, koží a pod., studeno: trasie sa ako huspenina, ako studeno, subšt. sulc pozri rôsol ## huspeninovatieť pozri tuhnúť ## huspeninovitý pozri rôsolovitý ## húsť 1. pozri hrať 1 2. pozri hovoriť 1 ## hustilka pozri pumpa 1 ## husto 1. pozri hustý 1, hustý 2 2. pozri nahusto 3. pozri často ## hustosrstý pozri chlpatý ## hustota pozri koncentrácia 1 ## hustý 1. majúci dobrú hustotu, tuhšiu konzistenciu (op. riedky), tuhý: hustá, tuhá hmota; zamiesiť husté, tuhé cesto, súdržný, odb. konzistentný: súdržná, konzistentná masa; konzistentný roztok, kniž. hutný: hutný dym, nevzdušný (op. ľahký, vzdušný): nevzdušná tkanina, prihustý (príliš hustý): náterová farba je prihustá, expr. prehustý (veľmi hustý) 2. vyskytujúci sa veľmi tesne vedľa seba vo veľkom počte (op. riedky), bujný, bohatý: mať husté, bujné, bohaté vlasy; hustá, bujná tráva, hojný, početný, veľký: hojná, početná sieť prispievateľov; veľká dopravná sieť, nepriechodný, nepreniknuteľný (pre veľkú hustotu): nepriechodný prales ## huš pozri heš ## huškať pozri podpichávať ## húšť pozri húština, krovie ## hušta pozri heš ## húštať pozri kolísať 1 ## húšťava pozri húština, krovie ## húšťavina pozri húština, krovie ## húštie pozri húština, krovie ## húština hustý mladý porast (obyč. stromov alebo kríkov), húšťava, húštie, húšť, zried. húšťavina: predierať sa húštinou, húšťavou, húštím, húšťou, chrasť, chrastie, chrastina (hustý nízky porast krov, bodľačia, buriny a pod.): cesta zarastená chrastím, expr.: chrapač, chrapačina, krovie (kríky tvoriace súvislý porast): vtáky hniezdiace v kroví, krovina: kroviny na medzi, kraj. kriačina [Hviezdoslav], kraj. kružina [Ondrejov], expr. krovisko, zried. kríčie ## huta závod na výrobu kovov z rúd a na ich ďalšie spracúvanie alebo na výrobu surového skla: železná huta, hovor. zastar. maša ## hútať 1. pozri premýšľať, myslieť 1, myslieť 4 2. pozri zamýšľať ## hutiar pozri hutník ## hutníctvo priemyselné odvetvie zaoberajúce sa výrobou kovov, zliatin a ich ďalším spracúvaním, metalurgia, zastar. kovohutníctvo ## hutník odborník v hutníctve, metalurg, zastar. hutiar [Kukučín] ## hutný 1. pozri hustý 1, tuhý 1 2. pozri obsažný 1 ## hutoriť pozri hovoriť 1 ## hútoriť pozri hovoriť 1 ## húževnato pozri tuho ## húževnatý 1. neprestávajúci v úsilí, zotrvávajúci v činnosti (napriek prekážkam, neúspechu a pod.; o človeku); svedčiaci o takých vlastnostiach: húževnatá osoba, vytrvalý (s dobrou trpezlivosťou, pevnou vôľou): húževnatý, vytrvalý v učení; húževnatý, vytrvalý športovec, neúmorný, neúnavný (nepoznajúci únavu): neúmorné úsilie, neúnavný pracovník, nepoddajný, neoblomný (ktorý dobre odoláva): nepoddajný, neoblomný v presvedčení; nepoddajný organizmus, tvrdošijný, úporný (vykonávaný navzdory veľkej námahe): tvrdošijný, úporný boj, neprestajný: neprestajné úsilie, expr. urputný: urputné mlčanie 2. pozri pevný 1, pevný 3, tuhý 1, tuhý 2 ## húžva 1. pozri prút 2. pozri hrča 3 ## húžvať skrúcať do húžvy; tlakom, skrúcaním deformovať, krčiť, krkvať: húžvať, krkvať v ruke vreckovku; húžviť, krčiť si šaty, nár. krcmať [Kálal], expr.: žvachľať, miagať, nár.: mäčkať, madžgať: sedí a žvachle, miaga, madžgá si sukňu, mraštiť, mŕštiť, vraštiť, nár. hrždiť (sťahovať do vrások): od hnevu mraští čelom; mŕštiť, vraštiť tvár, mädliť, mrviť, žmoliť, expr. mäkušiť (prstami, dlaňami opakovane stláčať): v pomykove mädlí, mäkuší, žmolí čiapku, šúveriť (skrúcať na okrajoch): šúverí list, papier, expr. chalbať ## húžviť skrúcať do húžvy; tlakom, skrúcaním deformovať, krčiť, krkvať: húžvať, krkvať v ruke vreckovku; húžviť, krčiť si šaty, nár. krcmať [Kálal], expr.: žvachľať, miagať, nár.: mäčkať, madžgať: sedí a žvachle, miaga, madžgá si sukňu, mraštiť, mŕštiť, vraštiť, nár. hrždiť (sťahovať do vrások): od hnevu mraští čelom; mŕštiť, vraštiť tvár, mädliť, mrviť, žmoliť, expr. mäkušiť (prstami, dlaňami opakovane stláčať): v pomykove mädlí, mäkuší, žmolí čiapku, šúveriť (skrúcať na okrajoch): šúverí list, papier, expr. chalbať ## húžvať sa pozri krčiť sa 1 ## húžviť sa pozri krčiť sa 1 ## hvečať pozri kričať 1 ## hvezdár pozri astronóm ## hvezdárčina pozri astronómia ## hvezdárstvo pozri astronómia ## hviezda 1. žiariace nebeské teleso viditeľné najmä na nočnej oblohe: jasná hviezda, hviezdy sa trblietajú, astron. stálica (hviezda, o ktorej sa predpokladá, že nemení miesto) 2. čo sa tvarom podobá hviezde, hviezdica: snehové hviezdy, hviezdice ## hviezdica pozri hviezda 2 ## hviezdicovitý majúci podobu hviezdice, hviezdy, hviezdicový: hviezdicovitý, hviezdicový útvar, hviezdovitý, hviezdový: hviezdovitý, hviezdový prierez, hviezdičkovitý (majúci podobu, tvar hviezdičky): hviezdičkovité ozdoby, plody ## hviezdicový pozri hviezdicovitý ## hviezdičkovitý pozri hviezdicovitý ## hviezdnatý plný hviezd, posiaty hviezdami, hviezdny: hviezdnaté, hviezdne nebo, poet. zahviezdený (o oblohe) ## hviezdny 1. týkajúci sa hviezd, kniž. astrálny: hviezdne, astrálne svety; hviezdny, astrálny prach 2. pozri hviezdnatý ## hviezdovitý pozri hviezdicovitý ## hviezdový pozri hviezdicovitý ## hvizd vydanie vysokého prenikavého zvuku, zahvizdnutie: hvizd rušňa, svist, svišť: svist, svišť kosy, expr. pisk [Hviezdoslav] ## hvizdák pozri svišť ## hvízdať vydávať alebo spôsobovať vysoký prenikavý zvuk: vietor hvízda v korunách stromov; hvízda na prstoch, hvižďať, svišťať, fičať, pišťať (pri prudkom pohybe): guľky hvižďali, svišťali, fičali, pišťali pri uchu; bič sviští, severák fičí, pískať, expr. piskotať, pohvizdovať, pohvizdúvať (spôsobovať prenikavý zvuk fúkaním do štrbiny): vlak píska; pískať (si), pohvizdovať (si), pohvizdúvať (si) pesničku, expr.: vyhvizdovať, vyhvizdúvať, vypiskovať, vypiskúvať (opätovne, ustavične hvízdať): drozdy vyhvizdujú od rána, zried.: prehvizdávať si, prehvizdovať si: skacká a veselo si prehvizdáva ## hvízdavý vydávajúci vysoký, prenikavý zvuk; podobný hvízdaniu (obyč. o zvuku), hvižďavý: hvízdavá, hvižďavá metelica, svišťavý, svištivý: svišťavý, svištivý vietor, piskľavý, pískavý, piskotavý: piskľavý, pískavý, piskotavý zvuk čajníka pozri prenikavý ## hvizdnúť pozri zahvízdať ## hvizdot pozri piskot ## hvižďať pozri hvízdať, fičať ## hvižďavý pozri hvízdavý ## hýbadlo pozri podnet ## hybaj 1. naznačuje obyč. rázny, rýchly pohyb preč, hybáj, poď, poďho: a on hybaj, poďho dolu vŕškom na saniach, hajde, hajdy, zried. hajda: nasadol na bicykel a hajdy, šup, šups: šup, šups, a už jej nebolo 2. vyjadruje pokyn, rozkaz na odchod z nejakého miesta, pokyn na priblíženie, pokyn na začatie niečoho, hajde, hajdy, zried. hajda: hybaj, hajde, nech ťa tu už nevidím, poďho, poďme: poďho, poďme, tam nemáš čo robiť, hybajme, hybajte: hybajme, hybajte do roboty, šup, šups, šup-šup: šup, šups, to nie je pre vás ## hýbať robiť pohyb, pohybovať (obyč. časťou tela): hýbať, pohybovať hlavou, rukou, pohýnať (uvádzať niečo do pohybu): hýbe, pohýna stoličku; vietor pohýna, pohybuje záclonou, mihať (rýchlo): mihá bičom, expr. ševeliť (jemne, mierne hýbať a spôsobovať pritom slabý zvuk): vietor ševelí lístím ## hýbať sa 1. meniť svoju polohu, prejavovať pohyb, pohybovať sa: všade je ticho, nič sa nehýbe, nepohybuje, kývať sa: vo vetre sa hýbu, kývu konáre, mihať sa, mihotať sa (rýchlo): za oblokom sa čosi mihá, mihoce, pohýnať sa (začať sa hýbať): vlak sa už pohýna, rušať (sa): Je už čas rušať! 2. pozri ísť 1 3. pozri prospievať 2 ## hýbavý pozri pohyblivý 2 ## hybko 1. pozri pružný 1 2. pozri svižný 3. pozri bystro 1, rezko 1, zľahka 4 ## hybký 1. pozri pružný 1, pružný 2 2. pozri svižný ## hybný ktorý hýbe (niečím), spôsobuje pohyb, poháňa, dynamický: hybná sila; dynamický impulz, faktor, pren. úderný: úderná sila ## hybrid pozri kríženec ## hybridovať pozri krížiť 1 ## hyd 1. pozri hydina 2. pozri banda 1 3. pozri chamraď 1 ## hydina zdomácnené, hospodársky užitočné vtáctvo (sliepky, husi a pod.), hyd: chovať hydinu, hyd ## hydra pozri netvor 1 ## hydroavión pozri hydroplán ## hydrocentrála pozri hydroelektráreň ## hydroelektráreň vodná elektráreň, hydrocentrála ## hydrogén pozri vodík ## hydrografia opis vodstva, vodopis ## hydromer pozri vodomer ## hydroplán lietadlo, ktoré môže štartovať a pristávať na vode, zastar. hydroavión ## hydroterapia pozri vodoliečba ## hyena pozri surovec ## hyenizmus pozri surovosť ## hygienický zameraný na hygienu, zodpovedajúci hygiene, sanitačný: hygienický, sanitačný deň, toaletný: hygienické, toaletné potreby, čistý, dezinfikovaný, vydezinfikovaný, odb. sterilný (bez špiny, choroboplodných zárodkov): čisté prostredie sanatórií; dezinfikované, vydezinfikované, sterilné lekárske prístroje, čistotný (udržujúci hygienu): byť hygienický, čistotný, sociálny: pláže s nevyhovujúcim sociálnym zariadením ## hygroskopický pozri navlhavý ## hymn pozri chválospev ## hymnický pozri oslavný ## hymnus pozri chválospev ## hynúť 1. prestávať jestvovať (o živých organizmoch), umierať, zomierať, mrieť, kniž. zmierať (o ľuďoch): ľudia hynuli, umierali na mor, dochnúť, zdochýnať, expr.: kapať, skapínať, krepírovať (o zvieratách; pejor. alebo hrub. aj o ľuďoch): dobytok dochne, kape, krepíruje, padať (hromadne; o ľuďoch i o zvieratách): ľudia vo vojne padali; zver padala, hynula od hladu, chradnúť, slabnúť, civieť, upadať (strácať zdravie, zdravý vzrast a pod.): dieťa chradne, upadá; rastliny suchom chradnú, odumierať (telesne i duševne): suchá haluz odumiera 2. prestávať sa vyskytovať (o veciach a javoch), zanikať, tratiť sa, strácať sa, odumierať, miznúť: staré zvyky hynú, zanikajú, odumierajú, ísť navnivoč, upadať (strácať dobrý stav): gazdovstvo upadá, ide navnivoč ## hyperbola pozri zveličenie ## hyperbolický pozri zveličený ## hyperbolizovať pozri zveličiť ## hypermoderný pozri výstredný 1, moderný 1, moderný 2 ## hypertrofický pozri nadmerný ## hypnotický pozri neodolateľný ## hypnotizovať pozri omámiť 1 ## hypokoristický pozri dôverný 1 ## hypostazovať pozri zvecniť ## hypotéka pozri pohľadávka ## hypotetický pozri predpokladaný, neoverený ## hypotéza pozri domnienka ## hýriť 1. tráviť čas zábavou a obyč. pritom míňať peniaze: hýri po nociach, hovor.: flámovať, lumpovať, hovor. expr. lumpáčiť (nestriedmo, pri pijatike): flámovali, lumpovali do rána, hovor. zastaráv. alebo expr. mulatovať, expr.: bújať, bujdošiť (samopašne): pili, bujdošili, hrali karty, nár. huľať (Kálal; piť a veseliť sa) 2. mať niečo vo veľkej miere, mať hojnosť, oplývať: jeseň hýri, oplýva farbami, má hojnosť farieb, prekypovať, kypieť (nejakou vlastnosťou): prekypuje, kypí zdravím, radosťou, iskriť, expr. sršať: iskrí, srší humorom ## hýrivec pozri pôžitkár ## hýrivosť pozri pôžitkárstvo ## hýrivý 1. majúci záľubu v nemiernej zábave, v trovení, rozhadzovaní peňazí; ktorý svedčí o hýrení: hýrivá povaha, hýrivý večer, márnotratný (ľahkovážne utrácajúci peniaze alebo iné hodnoty): márnotratné deti, bujný, nespútaný, neviazaný, samopašný, roztopašný (plný výstredností, samopaše, ľubovôle): viesť bujný, nespútaný život; zúčastniť sa na nespútanej, samopašnej zábave, bakchický, bakchantský (pripomínajúci bakchanálie): bakchické, bakchantské oslavy pozri ľahkomyseľný, samopašný 2. pozri pestrý 1, veselý 2 ## hystéria stav podobný duševnej chorobe, ktorá sa prejavuje neprimerane zvýšenou reakciou na vonkajšie popudy, predráždenosť, popudlivosť; psychóza (hromadná hystéria): šírila sa psychóza strachu ## hysterický pozri výbušný 2 ## hyš pozri heš ## hyšta pozri heš ## hyzdiť pozri špatiť ## chabec pozri slaboch ## chabieť pozri slabnúť ## chabina 1. pozri konár 2. pozri palica ## chabnúť pozri slabnúť ## chabo pozri slabo 1, slabo 2, trocha 2 ## chabrať pozri brať 1 ## chabrať sa pozri pachtiť sa ## chabý 1. pozri slabý 1 2. pozri malý 1 ## chabzda pozri baza ## cha-cha napodobňuje smiech, posmech, výsmech, ha-ha, che-che, he-he, cha-cha-cha, ha-ha-ha, che-che-che, he-he-he, pís. i chacha, chachacha, haha, hahaha atď.: cha-cha, che-che-che, rozosmial sa takmer po každom slove; he-he, che-che-che, ale si sa vyznamenal, cho-cho, ho-ho, chu-chu, cho-cho-cho, ho-ho-ho, chu-chu-chu, pís. i chocho, chochocho atď. (napodobňuje obyč. hlbší smiech): cho-cho-cho, zasmial sa nahlas, chi-chi, hi-hi, chi-chi-chi, hi-hi-hi, pís. i chichi, chichichi atď. (napodobňuje obyč. vysokoznejúci ženský alebo detský smiech): chi-chi-chi, hi-hi-hi, rozchichotali sa dievčence ## chachot pozri smiech 1 ## chachotať sa pozri chechotať sa, smiať sa 1 ## chachtať sa pozri chechotať sa, smiať sa 1 ## chajda pozri dom 1 ## chalan pozri chlapec 1 ## chalát pozri župan, kabát ## chalkografia pozri medirytectvo ## chaluha pozri riasa 2 ## chalupa pozri dom 1 ## chameleón pozri pokrytec ## chameleónsky pozri bezcharakterný, premenlivý ## chamraď 1. expr. drobné živočíchy, expr. háveď: blchy a iná chamraď, háveď, hovor. hyd: v noci ho žral všelijaký hyd 2. pozri burina 3. pozri daromnica 1 4. pozri banda 1 ## chamradie 1. pozri burina 2. pozri daromnica 1 ## chamradina pozri burina ## chamriť sa pozri namáhať sa, pachtiť sa ## chamrať sa pozri namáhať sa, pachtiť sa ## chamtať sa 1. pozri ponáhľať sa 2 2. pozri pachtiť sa ## chamtiť (sa) pozri pachtiť sa, habať 2 ## chamtivec pozri lakomec, ziskuchtivec, vypočítavec ## chamtivý zhŕňajúci pre seba (majetok, peniaze a pod.); svedčiaci o chamtivosti, ziskuchtivý: chamtivý, ziskuchtivý človek, pejor. hrabivý, expr. pachtivý: hrabivé, pachtivé ruky, lakomý, nenásytný (požadujúci stále viac): nenásytný, lakomý úžerník, expr. hladný: hladný za peniazmi, pren. expr.: pažravý, žravý: byť pažravý, žravý za majetkami, pejor. mamonársky ## chaos pozri zmätok 2 ## chaotický pozri neusporiadaný, zmätený 1, rozháraný, popletený ## chápadlo pozri chytadlo 1 ## chápajúci pozri chápavý 2, uznanlivý 1 ## chápanie utváranie predstáv o objektívnej skutočnosti na základe poznania, kniž. ponímanie: správne chápanie, ponímanie demokracie, kniž. poňatie: nenáležité poňatie javu, nazeranie: moderné nazeranie na život ## chápanlivý pozri chápavý 1 ## chápať 1. prichádzať na zmysel niečoho, kniž. ponímať: dobre chápal, ponímal význam slova, rozumieť: nerozumiem, čo tým myslíš, uvedomovať si (prichádzať k poznaniu): uvedomoval si, že prehral, brať, vykladať si, vysvetľovať si (zisťovať príčinu): nevedel, ako má brať, ako si má vykladať, vysvetľovať jeho čin; berie to osobne, zastar. pochopovať [Šoltésová, Kukučín], vidieť, nazerať: Ako problém vidíte vy? Ako na problém nazeráte vy? pozri koncipovať 2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu, mať pochopenie, mať porozumenie: chápe jeho ťažkosti; má s ním pochopenie, porozumenie, rozumieť: rodičia nerozumeli synovi, nechápali ho, vyznať sa (v niekom): nevyznám sa vo vlastnom synovi ## chápať sa 1. pozri chopiť sa 1, chopiť sa 2 2. pozri usilovať sa 1, pachtiť sa ## chápavý 1. ktorý ľahko pochopí, vníma niečo; svedčiaci o tom (op. nechápavý), vnímavý: chápaví, vnímaví žiaci, odb. receptívny: dieťa je veľmi receptívne, bystrý (ktorý má dobré rozumové schopnosti; op. ťarbavý): bystrý žiak, bystrá hlava, inteligentný (op. neinteligentný): je inteligentný, hneď pochopil princíp, učenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivý človek, zried. chápanlivý 2. ktorý má porozumenie pre iných; svedčiaci o pochopení, porozumení, chápajúci, uznanlivý: chápavá, chápajúca, uznanlivá osoba; chápavý, uznanlivý postoj, plný porozumenia, zastar. účastný: rodičia sú chápaví, plní porozumenia; účastný pohľad, pohľad plný porozumenia, súcitný (majúci súcit, vediaci sa vžiť do situácie iného): súcitné srdce ## chapkať sa pozri pachtiť sa ## chaporiť sa pozri pachtiť sa ## charakter 1. súhrn psychických vlastností, ktoré utvárajú osobnosť a sú základom jej konania, povaha: mať dobrý, zlý charakter, dobrú, zlú povahu, letora: veselá letora, hovor. nátura: chlapská nátura, kniž. naturel: umelecký naturel, profil: profil vedca 2. súhrn príznačných vlastností veci, javu, ráz: revolučný charakter, ráz diela, povaha: povaha choroby, spôsob: kresťanský spôsob myslenia, kniž. kolorit: lyrický kolorit drámy, kniž. tvár: pravá tvár komunizmu, kniž. razenie: ironické šľahy shawovského razenia, tvárnosť: tvárnosť spoločnosti, rámec, forma: prijatie u riaditeľa malo slávnostný rámec, slávnostnú formu ## charakteristický ktorý predstavuje základné alebo výrazné vonkajšie alebo vnútorné vlastnosti, znaky; ktorý niečo charakterizuje, typický, príznačný: charakteristický, typický príznak choroby; zasmiala sa svojím charakteristickým, príznačným smiechom, kniž. symptomatický: symptomatická črta, svojský, svojrázny: mať svojské, svojrázne prejavy, správanie, výrazný, nápadný, markantný, špecifický, kniž. frapantný (vystupujúci do popredia): výrazná, nápadná, markantná, špecifická, frapantná vlastnosť ## charakteristika vystihnutie podstatných vlastností: charakteristika osoby, doby, charakterizácia (podávanie charakteristiky): charakterizácia politickej situácie, povahopis, povahokresba (vykreslenie postavy v literárnom diele): povahopis románovej postavy ## charakterizácia pozri charakteristika ## charakterizačný pozri opisný ## charakterizovať 1. výstižne zachytávať podstatné, význačné črty, vlastnosti osoby alebo veci, vystihovať, postihovať: autor v románe dobre charakterizuje, vystihuje pomery za socializmu; zámer postihovať skutočnosť zo všetkých stránok 2. byť charakteristický pre niekoho, niečo, vyznačovať: charakterizuje ho, vyznačuje ho pracovitosť ## charakterný pozri statočný, čestný 1 ## chargé d’affaires pozri zástupca 2 ## charita sledovanie dobra, humánnosť, dobročinnosť ## charitatívny pozri dobročinný ## chasa pozri mládež ## cháska pozri banda 1 ## chasníčiť pozri mládenčiť ## chasník pozri mládenec ## chassis 1. pozri podvozok 2. pozri podstavec ## chata menší, obyč. drevený dom na rekreáciu, zrub (chata z otesaných brvien): poľovnícka chata, turistický zrub, útulňa (jednoduchá chata): vysokohorská útulňa ## chátrať pozri pustnúť ## chatrč pozri dom 1 ## chatrne pozri slabo 2 ## chatrný 1. vyznačujúci sa opotrebovanosťou, nekvalitou, nedostatočným alebo zlým stavom a pod., opotrebovaný, zodratý, zodraný: chatrná, opotrebovaná technika; chatrné, zodraté oblečenie, vetchý, chabý, nedostatočný: vetché zariadenie; chabý, nedostatočný príjem, chudobný, expr.: biedny, mizerný, úbohý: chudobná, biedna strava; mizerná, úbohá úroda, záhradka, slabý, malý: slabý, malý rast, kraj. lahodný: šaty mala iba také lahodné pozri biedny 2, obnosený 2. pozri slabý 1, slabý 2 ## chcený pozri úmyselný ## chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť, hodlať, mieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť?, zamýšľať, pomýšľať, mať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť?, plánovať, mať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôr, chystať sa, hotoviť sa, strojiť sa, priberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať list, zastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť 2. mať pocit potreby niečoho, želať si, priať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokoj, zastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo?, žiadať, žiadať si, vyžadovať, požadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť alebo nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracovisku, túžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matke, páčiť sa, ľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej alebo podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína? 3. pozri želať ## chcieť sa pociťovať chuť, potrebu niečo uskutočniť, mať chuť, mať vôľu, žiadať sa: chce sa mu, žiada sa mu jesť; nemá chuť, nemá vôľu ostať, páčiť sa, ľúbiť sa, zastaráv. ráčiť sa: Ak sa vám bude páčiť, ľúbiť, príďte! Ráčite sa zdržať dlhšie?, hovor. sladiť sa (neos. obyč. v zápore): nesladí sa jej žiť, neleniť sa: nelení sa jej cestovať pozri túžiť ## che-che pozri cha-cha ## chechliť sa pozri chechotať sa ## chechot pozri smiech 1 ## chechotať sa expr. hlasno, samopašne, často i zlomyseľne sa smiať, expr.: chachotať sa, chachtať sa, chechliť sa, hahotať sa: chechoce sa, chachoce sa na jeho rozpakoch, expr.: rehotať sa, rehúňať sa, hovor. expr.: rehliť sa, rehniť sa, rehoniť sa, rehtať sa (hlasno a neviazane): chlapi sa rehotali na ostrom vtipe, expr.: chichotať sa, chichtať sa, chichúňať sa, chichútať sa, chichliť sa (samopašne a obyč. vysoko znejúcim drobným smiechom; obyč. o ženách a deťoch): v kúte sa chichotali, chichúňali dievčence, zachádzať sa/zachodiť sa od smiechu, zadúšať sa/dusiť sa od smiechu, zadŕhať sa od smiechu (pri smiechu vyrážajúcom dych) pozri smiať sa ## chechtať sa expr. hlasno, samopašne, často i zlomyseľne sa smiať, expr.: chachotať sa, chachtať sa, chechliť sa, hahotať sa: chechoce sa, chachoce sa na jeho rozpakoch, expr.: rehotať sa, rehúňať sa, hovor. expr.: rehliť sa, rehniť sa, rehoniť sa, rehtať sa (hlasno a neviazane): chlapi sa rehotali na ostrom vtipe, expr.: chichotať sa, chichtať sa, chichúňať sa, chichútať sa, chichliť sa (samopašne a obyč. vysoko znejúcim drobným smiechom; obyč. o ženách a deťoch): v kúte sa chichotali, chichúňali dievčence, zachádzať sa/zachodiť sa od smiechu, zadúšať sa/dusiť sa od smiechu, zadŕhať sa od smiechu (pri smiechu vyrážajúcom dych) pozri smiať sa ## chechotavý expr. ktorý sa hlasno, často samopašne smeje (o človeku); pripomínajúci chechot, expr.: chachotavý, hahotavý: chechotavé, chachotavé, hahotavé dievčence; chechotavý, chachotavý zvuk, expr.: chechtavý (o hlasnom a zlomyseľnom smiechu), rehotavý, rehúňavý, hovor. expr.: rehlivý, rehnivý, rehonivý, rechtavý (smejúci sa hlasno a neviazane): rehotavý smiech; rehúňaví, rehliví chlapci, expr.: chichotavý, chichúňavý (smejúci sa samopašným, drobným a vysoko znejúcim smiechom; obyč. o ženách a deťoch) ## chechtavý pozri chechotavý ## cherub pozri anjel ## cherubín pozri anjel ## chi-chi pozri cha-cha ## chichi pozri cha-cha ## chichliť sa pozri chechotať sa, smiať sa 1 ## chichot pozri smiech 1 ## chichotať sa pozri chechotať sa, smiať sa 1 ## chichtať sa pozri chechotať sa, smiať sa 1 ## chichotavý pozri chechotavý ## chichúňavý pozri chechotavý ## chichútať sa pozri chechotať sa, smiať sa 1 ## chichúňať sa pozri chechotať sa, smiať sa 1 ## chiméra 1. pozri netvor 1 2. pozri zdanie 1, halucinácia ## chimérický pozri neskutočný 1, fantastický 1 ## chirurg lekár, ktorý operuje, operatér ## chirurgický pozri operačný 1 ## chja pozri hja ## chjáj pozri hja ## chlad 1. nízka teplota (op. teplo), chladno, zima: nočný chlad, pociťovať chladno, tvár vyštípaná zimou, studeno, studenosť, zried. chladnosť [Kukučín], zastar. chladnota [Horal], mráz (chlad nižší ako 0 °C): mráz poškodil stromy 2. nedostatok citu, ľahostajnosť: z jej správania vycítil chlad, ľahostajnosť, odmeranosť, neprívetivosť, nevšímavosť: bol známy svojou odmeranosťou, neprívetivosťou, nevšímavosťou, chladnosť, studenosť, zastar. chladnota [Škultéty] ## chladiarenský pozri mraziaci 1 ## chladič chladiaci mechanizmus, ochladzovač, refrigerátor ## chladiť 1. zbavovať tepla, ochládzať, ochladzovať, schladzovať: chladí, ochládza si horúci čaj, mraziť, zmrazovať (chladiť pod bod mrazu): na zimu si mrazia, zmrazujú ovocie a zeleninu 2. vyvolávať chladivý pocit, studeniť: obklad ho na čele chladí, studení, mraziť (pri pocite veľkého chladu): mrazí ho v celom tele, expr. zried. znobiť: znobenie na chrbte [Jesenská] 3. pozri tíšiť 2 ## chladne pozri tvrdo 2, prísne 3, pozri chladný 2, chladný 3 ## chladnička skriňa s chladiacim mechanizmom na uchovávanie potravín a pod., zastaráv. ľadnička (pôvodne priestor chladiaci pomocou prírodného ľadu): plynová, elektrická chladnička, ľadnička; dať mäso do chladničky, ľadničky ## chladno 1. pozri chlad 1 2. pozri zima 3. pozri tvrdo 2, prísne 3, pozri chladný 2, chladný 3 ## chladnokrvnosť pozri flegmatizmus, rozvaha 1 ## chladnokrvný 1. ktorý triezvo uvažuje, ktorý sa pridŕža rozumu; ktorý neprejavuje navonok citové rozpoloženie, vzrušenie, pohnútky (o človeku); svedčiaci o tom, chladný: chladnokrvná, chladná vypočítavosť; chladnokrvný, chladný úsudok, rozum, triezvy, rozvážny (presný, objektívny a opatrný): triezvy, rozvážny politik; triezva, rozvážna úvaha, pokojný, vyrovnaný, stoický (ktorý sa dokonale ovláda, ktorého nič nevyvedie z miery): chladnokrvné, pokojné prizeranie sa na pouličnú hádku; jeho vyrovnaná povaha naháňala až strach; pozerala naňho so stoickým pokojom, nevýbušný, zdržanlivý: nevýbušný, zdržanlivý prejav 2. pozri bezcitný, surový 2 ## chladnosť pozri chlad 1, chlad 2 ## chladnota pozri chlad 1, chlad 2 ## chladnúť pozri ochladiť sa 1, ochladiť sa 2 ## chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci), studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mlieko, chladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené víno, vychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá piecka, čerstvý, svieži, osviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrine, ľadový, mrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduch, drsný, nevľúdny, neprívetivý, kniž. nehostinný, surový, ostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severák, sychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasie, pren. zubatý: slnko je už zubaté, prichladný (priveľmi chladný) 2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavu, rozumový, racionálny: rozumový, racionálny typ človeka, chladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosť, triezvy, rozvážny: triezvy, rozvážny um, pokojný, stoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha 3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí, nevšímavý, ľahostajný, vlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažné, zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťah, ľadový, mramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvár, strohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slov, odmeraný, neprístupný: byť k niekomu odmeraný, studený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosť, nevľúdny, neprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľad, hovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobený, úsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a nelásku, frigidný (pohlavne chladný; o žene), oficiálny, formálny, úradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase ## chládok 1. pozri tieň 1 2. pozri väznica ## chlácholiť pozri tíšiť 1 ## chlácholivý ktorý tíši, upokojuje, upokojujúci, utišujúci: chlácholivý, upokojujúci hlas; chlácholivé, utišujúce slová, pohladkanie, expr. čičíkavý: matkina chlácholivá, čičíkavá náruč, pieseň, zried. tíšivý: tíšivá ruka, utešujúci (prinášajúci útechu) ## chľamtať 1. pozri jesť 1 2. pozri piť 1 ## chlap 1. dospelá osoba mužského pohlavia, muž: pekný chlap, muž, pán: program pre pánov, expr. chlapík: urastený chlapík, expr. chlapina (silný, urastený chlap): vysoký chlapina, expr. chlapák, hovor. chlapec: naši chlapci vyhrali, človek: bol to starší človek, zastaráv. mužský 2. nositeľ typických kladných mužských vlastností, muž: stal sa z neho chlap, muž, expr.: chlapík, chlapák: odvážny chlapík, hovor. expr. pašák: To sú pašáci! 3. pozri manžel ## chlapák pozri chlap 1, chlap 2 ## chlápä pozri chlapec 1 ## chlapča pozri chlapec 1 ## chľapčať pozri žblnkať ## chlapčisko pozri chlapec 1 ## chlapec 1. nedospelá alebo dospievajúca osoba mužského pohlavia: je to slušný chlapec, chlapčisko (väčší chlapec): pätnásťročné chlapčisko, šuhaj: veselý šuhaj, expr. šuhajec, poet. šuhajina [J. Kráľ], expr.: lagan, šarvanec: smelý šarvanec, poet. šarvan [Hviezdoslav], expr. chlapča (malý chlapec): prešibané chlapča, expr. chlápä (obyč. malý chlapec): šesťročné chlápä, expr. chasník (odrastený chlapec), expr. fafrnok (malý chlapec), hovor. expr. chalan (obyč. starší chlapec): chovať dvoch chalanov, hovor. expr. corgoň (odrastený chlapec), syn (potomok mužského pohlavia): prvorodený syn, expr. synak (často v oslovení), obyč. pejor. výrastok (dospievajúci chlapec): bezočiví výrastkovia, obyč. pejor. fagan (obyč. nezbedný chlapec), obyč. pejor. frkan, zastar. podrastok [Vajanský], nár. kamas [J. Horák] 2. pozri mládenec 3. pozri milý 5 4. pozri chlap 1 ## chlapík pozri chlap 1, chlap 2 ## chlapina pozri chlap 1 ## chlapiť sa 1. pozri usilovať sa 1, usilovať sa 2 2. pozri chváliť sa ## chlapský pozri mužský, smelý, mocný 2, priamy 2, ťažký 3 ## chľast 1. pozri pijatika 1, alkoholizmus 2. pozri liehovina ## chľastačka pozri pijatika 1 ## chľastať 1. pozri chlípať, sŕkať 1, piť 1 2. pozri piť 2 ## chľastoš pozri alkoholik ## chlebáreň pozri ústa ## chlebársky pozri zištný ## chlebičkársky pozri zištný ## chlebodarca pozri živiteľ, zamestnávateľ, pán 3 ## chlebodarkyňa pozri pani 2 ## chleptať pozri chlípať, piť 1 ## chlieb pozri živobytie 1, zamestnanie 1, práca 2 ## chliev hospodárske stavanie obyč. pre ošípané: v chlieve kvikocú prasce, prasačník, prasačinec (chliev na chov prasiec vo veľkom), krmník (miesto pre kŕmne ošípané alebo hydinu): zahnať brava do krmníka, ošipáreň (stavba pre ošípané, obyč. pre väčšie množstvo) ## chlípať sŕkavo, nahlas piť alebo jesť tekuté jedlo; hrub. piť alebo jesť tekuté jedlo vôbec, srkať, sŕkať: chlípe, sŕka horúci čaj, chleptať, chlamtať, strebať, chľastať (hltavo; o ľuďoch pejor.): psy chlepcú, chľascú vodu; strebe, chľasce víno od rána pozri piť ## chlipkať expr. po troche piť alebo jesť tekuté jedlo, expr.: pochlipkávať, uchlipkávať (si): chlipká, pochlipkáva horúcu polievku; uchlipkáva si kávy, expr.: upíjať (si), popíjať (si): upíjame si, popíjame si vínko, sŕkať, srkať: pomaly sŕka polievku pozri piť 1 ## chlipník pejor. chlipný človek, kniž. smilník, hrub.: sviniar, sviňa, prasa ## chlipnúť si pozri upiť si ## chlipný chorobne alebo necudne zmyselný; svedčiaci o takej zmyselnosti, chtivý, žiadostivý, požívačný, pôžitkársky (v zmyselných rozkošiach): uprieť na ženu chlipný, chtivý, žiadostivý pohľad, erotomanský (svedčiaci o erotománii), nymfomanský (svedčiaci o nymfománii): erotomanské, nymfomanské chúťky, necudný, nehanblivý: necudný, nehanblivý zrak; necudné, nehanblivé gestá pozri zmyselný, nemravný ## chlipot pozri srkot ## chlm pozri kopec 1 ## chlontať pozri piť 1 ## chlopňa rozšírená predná časť goliera na kabáte alebo na šatách, fazóna: úzka chlopňa, fazóna, hovor. rever: narovnať si rever na kabáte ## chlopnúť 1. pozri udrieť 1 2. pozri buchnúť 1, klepnúť 1, klepnúť 2 3. pozri uväzniť ## chlopotiť sa pozri drieť sa 1, pracovať 1 ## chlp 1. pevný tenký útvar vyrastajúci z pokožky alebo kože: chlpy na tvári, na nohách, fúz, expr. bajúz (chlp na hornej pere muža): vytrhnúť si fúz; mačací bajúz, srsť (porast chlpov na tele zvieracích cicavcov): pes má riedku srsť, riedke chlpy, vlas: nájsť vlas v polievke, ochlpenie (chlpový porast) 2. pozri zväzok 1 ## chlpáč expr. chlpatý, zarastený tvor, obyč. pes alebo človek, expr. chlpáň, chlpatec ## chlpáň pozri chlpáč ## chlpatec pozri chlpáč ## chlpatučký pozri chlpatý ## chlpatý pokrytý chlpmi, vlasmi; ktorý má obyč. veľké a husté chlpy, ochlpený, zarastený: chlpaté, ochlpené, zarastené nohy, prsia, srstnatý, hustosrstý: srstnaté zviera; hustosrstý medveď, huňatý, zried. bundatý (s hustou a mäkkou srsťou): huňatý, bundatý pes, nár.: kosmatý, kešavý, klkovatý, klkovitý, nár. expr. konopatý: klkovatá, klkovitá priadza, chĺpkatý, chĺpkavý (pokrytý, porastený drobnými, jemnými chĺpkami): chĺpkatá, chĺpkavá húsenica, tkanina, expr. alebo zdrob. chlpatučký, expr. zried. chuchmatý ## chlpčiť sa pozri biť sa 1 ## chlpiť tvoriť chumáče, uzlíky, expr.: chumliť, kudliť: chlpí, chumlí vlnu, nite, zamotávať, zauzľovať: zamotáva, zauzľuje si šnúrky na topánkach, strapatiť, kuštrať, čuchrať, šuchoriť (narúšať usporiadanosť vlasov a pod.): strapatí, čuchre si vlasy ## chlpiť sa 1. pozri chlpiť 2. pozri hádať sa ## chĺpkatý pozri chlpatý ## chĺpkavý pozri chlpatý ## chľus 1. pozri bác 1 2. pozri čľap 1 ## chľust 1. pozri bác 1 2. pozri čľap 1 ## chľusnúť pozri špľachnúť, vyliať 1 ## chľustnúť pozri špľachnúť, vyliať 1 ## chm pozri hja ## chmára 1. pozri mrákava 2. pozri nebezpečenstvo ## chmárava pozri mrákava ## chmáriť sa pozri mračiť sa 1 ## chmat naznačuje rýchle, náhle uchopenie, chmatnutie, chňap, chvat: psisko chmat, chvat chlapca za nohavice; mačka chňap, chmat po myši, draps, laps, čap: rozbehol sa za ním a draps, laps ho za kabát; otec čap syna za plece ## chmátať pozri brať 1 ## chmatkať 1. pozri chytať 1 2. pozri siahať 1 ## chmatnúť expr. v rýchlosti siahnuť za niečím a podržať alebo vziať, expr.: schmatnúť, schvatnúť, chvatnúť: chmatnúť, schvatnúť protivníka za krk; chvatol kus koláča a bežal, expr. schvátiť (rázne), schytiť, uchopiť, lapiť, schopiť: schytiť, uchopiť dieťa za ruku; lapiť zlodeja za kabát, expr.: zdrapiť, zdrapnúť, drapnúť: zdrapila dievča za vlasy, expr.: rafnúť, chňapnúť, schňapnúť: pes ho chňapol za nohu; schňapol kus chleba a bežal von, expr. uchmatnúť: uchmatol korisť a ušiel, expr.: pochytiť, popadnúť (prudko chytiť, obyč. náhodne): popadnúť niekoho za golier, expr. habnúť: habne po lyžičke, subšt.: grajfnúť, zgrajfnúť pozri chytiť ## chmuľo pozri hlupák ## chmúra 1. pozri nebezpečenstvo, hrozba 2 2. pozri smútok 3. pozri mrákava ## chmúrava pozri mrákava ## chmúriť pozri mraštiť ## chmúriť sa pozri mračiť sa 1, mračiť sa 2 ## chmúrne 1. pozri zamračený 1, zamračený 2, nevľúdny 1, nevľúdny 2 2. pozri smutný, ťaživý 3. pozri čierno 2 ## chmúrno 1. pozri zamračený 1, zamračený 2, nevľúdny 1, nevľúdny 2 2. pozri smutný, ťaživý 3. pozri čierno 2 ## chmúrny 1. pozri zamračený 1, zamračený 2, nevľúdny 1, nevľúdny 2 2. pozri smutný, ťaživý ## chňap pozri chmat ## chňapkať pozri chytať 1 ## chňapnúť 1. pozri chmatnúť, chytiť 1 2. pozri udrieť 1 ## chniapať 1. pozri siahať 1 2. pozri biť 2 ## chňup pozri hlupák ## chod 1. pohyb krokmi, chôdza: spomaliť chod, chôdzu 2. fungovanie niečoho, činnosť: chod, činnosť prístroja, beh: zabezpečiť beh ústavu, prevádzka: uviesť podnik do prevádzky, práca, funkcia: dobrá funkcia žalúdka, pohyb: uviesť motor do pohybu 3. pozri priebeh ## chodba pozdĺžny priestor určený na priechod v budovách alebo pod zemou: tmavá úzka chodba, zastar. gánok, koridor (priestranná dlhá chodba): koridor paláca, stav. ambit (otvorená stĺpová chodba), predsieň, predizba (vstupná miestnosť do bytu), štôlňa (vodorovná banská chodba) ## chodec človek idúci, chodiaci pešo: osamelý chodec, peší: priechod pre chodcov, pre peších, okoloidúci (kto ide okolo): nevšímať si okoloidúcich, zried. pasant [Vajanský] ## chodiačky pozri idúcky ## chodidlo 1. časť nohy, na ktorú sa našľapuje, stupaj, šľapa, šľapaj: poraniť si chodidlo, šľapaj, stupaj; stáť na chodidlách, na šľapách; mať veľké chodidlá, šľapy, podošva: v čižmách ma pália podošvy 2. časť ponožky alebo pančuchy obúvaná na časť nohy, na ktorú sa našľapuje, šľapa: deravé chodidlá, šľapy ## chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách), kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať, vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty, ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu, hovor. expr.: pešovať, pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca, chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou, expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto), expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste, expr.: vláčiť sa, expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne alebo ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči, expr.: behať, lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch, hovor. pendlovať, expr. vandrovať (chodiť sem a tam), subšt. štrádlovať, hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť), hovor. expr.: prevláčať sa, prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami, kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou, expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici, potulovať sa, ponevierať sa, potĺkať sa, blúdiť, hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa), expr.: tárať sa, tĺcť sa, hovor. expr.: zarážať sa, zatĺkať sa, lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine, expr.: motať sa, motkať sa, tmoliť sa, tmoľkať sa, pliesť sa, popletať sa, plantať sa, pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke, expr.: presúšať sa, vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze, hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom), expr. obíjať sa [Tajovský], nár. obalkovať [Rázus] 2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti, premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky, expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri 3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom, dochádzať: chodí, dochádza do práce autom, navštevovať: navštevuje zdravotnú školu, chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu 4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu, mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom, hovor. vodiť sa, expr. vláčiť sa, nár. vodáckať sa [Kukučín], stýkať sa, mať priateľa (o žene), mať priateľku (o mužovi) 5. pozri patriť 1 ## chodník 1. užší pruh zeme upravený na chodenie: poľný, turistický chodník, cestička: lesné cestičky, prť (chodník vyšliapaný zverou, dobytkom): kamzíčia prť, zried. cestica [Šikula] 2. vyvýšený priestor po okrajoch ulice vyhradený pre chodcov: široký asfaltový chodník, zastar. trotoár ## chodúľ drevená podpera, na ktorej možno chodiť vysoko od zeme, hovor. štuľa: kráčať na chodúľoch, na štuliach ## chochlatý pozri chocholatý ## chochmes pozri rozum, hlava 2, dôvtip ## cho-cho pozri cha-cha ## chocho pozri cha-cha ## chochol pozri chumáč ## chocholatý majúci chochol, chochlatý: chocholatý, chochlatý vták ## cholera pozri choroba 1 ## cholerický pozri prudký 2, výbušný 2 ## chomút pozri záťaž 2 ## chopiť pozri chytiť 1 ## chopiť sa 1. vziať do ruky a podržať; využiť vo svoj prospech, chytiť sa, trocha expr. lapiť sa: chopila sa, chytila sa jeho rúk; lapil sa dreva obidvoma rukami; chopili sa, chytili sa príležitosti, zmocniť sa: zmocnili sa zbraní; chopili sa, zmocnili sa moci 2. začať nejakú činnosť, chytiť sa, pustiť sa, dať sa, začať: chopil sa roboty, chytil sa, pustil sa, dal sa do roboty; pustil sa, začal čítať, ujať sa (moci, vlády, funkcie a pod.): ujali sa, chopili sa vedenia, pribrať sa, podobrať sa, pobrať sa, prichytiť sa, podujať sa: pribral sa, podobral sa robiť poriadok; podobral sa, podujal sa na ťažkú úlohu, priprieť sa (donútiť sa začať niečo robiť): priprel sa do roboty, prikročiť, pristúpiť (obyč. v úradnom styku): konečne prikročili k veci, kniž. jať sa: jal sa hlásať, že ..., hovor. expr. skočiť (osvojiť si): skočili na náš návrh ## chopok pozri kopec 1 ## chorál pozri pieseň 1 ## choreografia pozri nácvik ## chorieť pozri chorľavieť ## chórista pozri spevák ## chóristka pozri speváčka ## chorľavieť mať často narušený zdravotný stav, chorieť, zried. pochorievať: chorľavel, chorel, pochorieval celý rok, byť chorý (stále): je chorý na priedušky, byť postihnutý, trpieť: je postihnutý, trpí na žalúdok, zried. boľavieť [Rázus]: mrzutiem a boľaviem, polihovať, polihúvať (chvíľami ležať pri chorobe): polihuje od jari, expr. zried. dengľavieť, expr.: postenávať, postonávať, postenkávať, postonkávať pozri chradnúť ## chorľavý ktorý má slabšie zdravie, ktorý býva často chorý, neduživý: chorľavé, neduživé dieťa, expr.: chudorľavý, dengľavý, cintľavý: byť chudorľavý, dengľavý, cintľavý, kniž. nezdravistý: chorľavý, nezdravistý chlapec, nár. chymražný pozri neduživý ## choroba 1. porucha zdravia: nevyliečiteľná choroba, ochorenie (obyč. kratšia choroba): ľahšie ochorenie, neduh (obyč. dlhotrvajúca choroba): trpieť očným neduhom, kniž. nemoc: nákazlivá nemoc, expr.: cholera, pliaga: akási cholera prišla na mňa; akási pliaga ma morí 2. pozri vášeň 2 ## chorobnosť pozri morbidita ## chorobný 1. súvisiaci s chorobou, vyplývajúci z ochorenia, z poruchy zdravia, nezdravý (op. zdravý): chorobná, nezdravá bledosť, závislý, chronický, notorický (o alkoholizme, alkoholikovi) 2. svedčiaci o poruche psychiky, prežívania; vymykajúci sa z normy, normálnosti, prirodzenosti, nezdravý, nenormálny (op. zdravý, normálny): chorobná, nezdravá závislosť od niekoho; chorobný, nenormálny rast, abnormálny, neprirodzený (op. normálny, prirodzený): abnormálne, neprirodzené prejavy, úchylný (predstavujúci úchylku): úchylná vášeň, patologický, maniacky, manický, kniž. maniakálny (svedčiaci o mánii, prehnanom vzrušení, zaujatí): maniacke, manické prejavy, kniž. morbídny: hovoriť otvorene o patologických, morbídnych javoch, zvrátený, zvrhlý, hovor. chorý: zvrátený vzťah; zvrátené, zvrhlé, choré túžby, prepiaty, prehnaný: prepiata, prehnaná ctižiadosť, žiarlivosť ## choroboplodný spôsobujúci, vyvolávajúci chorobu, odb. patogénny: choroboplodné, patogénne baktérie ## choromyseľnosť pozri idiotizmus, pomätenosť ## choromyseľný ktorý je duševne chorý, pomätený, bláznivý, šialený: správanie choromyseľného, pomäteného, bláznivého, šialeného človeka, nenormálny, fraz. chorý na rozum, fraz. expr. padnutý na hlavu, hovor. chorý: je nenormálny, chorý na rozum, padnutý na hlavu; choromyseľná, chorá osoba, expr.: pojašený, zjašený, zošalený: vyčíňa ako pojašená, zjašená, hovor. pochabý, expr. spochabený: trhala si vlasy ako pochabá, spochabená, hovor. expr.: šibnutý, šľahnutý, ťuknutý, ďugnutý, ďubnutý, ďabnutý, hovor. pejor.: trafený, strelený: správal sa ako šibnutý, ťuknutý, ďugnutý, ďubnutý, ďabnutý; výmysly trafeného, streleného mozgu, neskl. hovor. pejor.: šiši, plem-plem, subšt. cvoknutý pozri slabomyseľný ## chorý 1. postihnutý chorobou (op. zdravý), nezdravý, kniž. nemocný: cítiť sa chorý, nezdravý, nemocný; často býva chorý, nemocný, práceneschopný (neschopný pracovať pre chorobu; obyč. v zamestnaneckom vzťahu): byť týždeň práceneschopný, invalidný (natrvalo vyradený z práce pre chorobu): invalidná mládež, indisponovaný (neschopný zvyčajného výkonu pre chorobu): indisponovaný spevák, hovor.: prechoretý, prechorený (cítiaci sa nie celkom zdravý), hovor. expr. skapatý (unavený z choroby): je nejaká prechoretá, prechorená, skapatá 2. pozri choromyseľný 3. pozri chorobný 2 chorý človek: starostlivosť o chorých, kniž. nemocný, hovor. maród: hlásiť sa ako maród, pacient ## choseň pozri úžitok 1 ## chosen pozri úžitok 1 ## chosnovať pozri využiť ## chotár súhrn pozemkov patriacich k jednej obci, kataster: chotár, kataster obce, pole (územie mimo obce): ísť do poľa ## chov starostlivosť o zvieratá zacielená na ich praktické využitie: chov hydiny, rýb, odchov: odchov teliat, dôchov: dôchov plemenných zvierat, príchov (chov mladého dobytka, obyč. na plemeno), chova: vziať na chovu teľa ## chova 1. pozri strava 1, jedlo 1, jedlo 2 2. pozri chov ## chovanec pozri zverenec 1 ## chovanica pozri zverenica 1 ## chovanie pozri správanie ## chovanka pozri zverenica 1 ## chovankyňa pozri zverenica 1 ## chovať 1. venovať sa chovu zvierat, dochovávať: chovať, dochovávať dobytok vo veľkom, pestovať (včely), hovor. držať: už nedržíme ovce, včely, expr. piplať sa, nár. expr. kublať: piple sa s hydinou, kuble kuriatka, expr. peľhať (úzkostlivo, s námahou; aj o deťoch) 2. podávať potravu (zvieratám alebo ľuďom), kŕmiť: chová, kŕmi husi kukuricou; chová, kŕmi na rukách dieťa, živiť: živiť mláďa mliekom, dojčiť, pridájať, nadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala dieťa celý rok, plekať, nár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko): plekať teľa, hovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí), obročiť (kŕmiť obrokom), nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka hydiny), expr.: pchať, napchávať (podávať veľa jedla, potravy niekomu), kniž.: sýtiť, nasycovať (robiť sýtym): deti sýti chlebom 3. pozri živiť 1 ## chovať sa pozri jesť 2 pozri správať sa 1 ## chovateľ kto chová zvieratá, kto sa stará o zvieratá: dochovávateľ: chovateľ, dochovávateľ dobytka, ošípaných ## chovný pozri plemenný ## chôdza činnosť toho, kto ide, chodí: ustal od dlhej chôdze, krok: mať neistý krok ## chrabriť sa pozri chváliť sa ## chrabrý pozri statočný, hrdinský, smelý ## chradnúť strácať dobrý zdravotný stav: starec chradne, chorľavieť, chorieť: od jari chorľavie, chorie, chudnúť, slabnúť, expr. tratiť sa (stávať sa chudý, slabý): v ostatnom čase chudne, slabne, upadať (strácať dobrý stav vôbec; aj o veciach): po synovej smrti začala upadať; domácnosť upadá, civieť: chudla a civela, hynúť (o živých organizmoch): zver v zime hynie; rastliny suchom hynú, vädnúť, uvädať, schnúť, usychať, vyschýnať (najmä o rastlinách): listy na slnku rýchlo vädli, usychali; starenka navidomoči schne, poet. marieť [Hviezdoslav], opúšťať sa (prestávať sa starať o dobrý fyzický a duševný stav): na starosť sa opúšťa ## chrachotina pozri chrcheľ ## chrám pozri kostol ## chrámať pozri krívať ## chráňboh 1. pozri božechráň 1 2. pozri nedajbože 2 3. pozri nie 1 ## chráňbože 1. pozri božechráň 1 2. pozri nedajbože 2 3. pozri nie 1 ## chránenec človek, ktorý je pod ochranou niekoho, kniž. protežant, práv. opatrovanec (osoba, ktorá je v opatere opatrovníka) ## chránený pozri nedotknuteľný ## chránič predmet na ochranu pred nárazom, chladom a pod., chránidlo: kožené chrániče, chránidlá; chrániče, chránidlá pre futbalistov ## chránidlo pozri chránič ## chrániť poskytovať ochranu, ochraňovať, brať do ochrany: deti treba chrániť, ochraňovať pred úrazom, strážiť, byť na stráži, držať stráž (chrániť pred vstupom, odcudzením a pod.): strážiť svoje územie, brániť, obraňovať (nedovoliť škodlivo zasahovať): prírodu treba brániť pred vandalmi, nár. verestovať: verestuje rodinu, hájiť, obhajovať (chrániť argumentmi): háji, obhajuje slabších, kniž. zried. štítiť [Kukučín], kryť: zákopy kryjú vojakov, hovor. dekovať (odvádzať do bezpečia): dekuje deti pred rozhnevaným otcom pozri šetriť 3 ## chrániť sa dávať si pozor pred niečím škodlivým, strániť sa, vystríhať sa, varovať sa: chráni sa pred nákazou; stráni sa, vystríha sa zlých kamarátov; treba sa varovať pred nebezpečenstvom, zried. striezť sa: striezť sa viny, vyhýbať sa: vyhýbajte sa prechladnutiu, kryť sa, zabezpečovať sa (chrániť sa pred niečím konkréktnym opatrením): kryje sa, zabezpečuje sa podpisom; vojaci sa kryjú štítom ## chrániteľ pozri ochranca ## chráňpane 1. pozri božechráň 1 2. pozri nedajbože 2 3. pozri nie 1 ## chrapač 1. pozri húština, krovie 2. pozri banda 1 ## chrapačina pozri húština, krovie ## chrápať 1. pri spaní vydávať hlasité hrdelné zvuky, fraz. expr. píliť drevo: chrápe, píli drevo, len sa tak ozýva, expr. chrapkať (mierne chrápať), expr. pochrapkávať (prerušovane mierne chrápať) 2. pozri spať 1 ## chrapčať pozri chrúpať 1, chripieť, chrčať, vŕzgať 1 ## chrapšťať pozri chrúpať 1, chripieť, chrčať, vŕzgať 1 ## chrapkať 1. pozri chrápať 1 2. pozri spať 1 ## chrapľať pozri chripieť ## chrapľavý ktorý znie nejasne, s pazvukmi (obyč. o zvuku, hlase), chripľavý, zachrípnutý, chrchlavý, chrchľavý: mať chrapľavý, chripľavý, zachrípnutý hlas; z rádia sa ozval chrchlavý, chrchľavý zvuk, chraptivý, chrčivý: chraptivé, chrčivé dýchanie, drapľavý, drsný: drapľavý, drsný hlas, smiech, expr.: škrabľavý (o hlase), chrochtavý pozri drsný 3, zastretý 1 ## chrapot vydávanie chrapľavých zvukov, chripot: hlasný chrapot spiacich vojakov; chripot reproduktora ## chrapotať pozri chrčať, chripieť ## chraptať pozri chripieť ## chraptiť pozri chripieť ## chraptivý pozri chrapľavý, drsný 3 ## chrapúň pozri nevychovanec, bezočivec ## chrapúnsky pozri bezočivý, nevychovaný, drsný 2, hrubý 2 ## chrasť pozri húština, krovie ## chrastavieť stávať sa chrastavým, prýšťavieť: rana, ovocie chrastavie, prýšťavie, vyrážkavieť (dostávať vyrážky; o pokožke) ## chrastavý ktorý je pokrytý chrastami (na pokožke, na listoch, plodoch a pod.), chrastovitý: chrastavá, chrastovitá tvár; chrastavé, chrastovité jablká, vyrážkovitý (ktorý je pokrytý zaschnutými vyrážkami), schrastavený: vyrážkovitý, schrastavený chrbát, nár. expr. chrontavý ## chrastie pozri húština, krovie ## chrastina pozri húština, krovie ## chrčať vydávať chrapľavý zvuk, chrapotať: chrčí, chrapoce od bolesti, chrapčať, chrapšťať, škvrčať: rádio chrapčí, škvrčí, expr. škrčať: z pokazeného aparátu škrčal hlas pozri chripieť ## chrček 1. poľný hlodavec podobný myši, škrečok 2. pozri krpáň ## chrčivý pozri chrapľavý ## chren pozri hlupák ## chrcheľ expr. vykašľaný hlien, expr.: chriak, chrachotina: vypľúvať chrchle, chriaky ## chrchlať pozri chripieť ## chrchľať pozri chripieť ## chrchlavý pozri chrapľavý ## chrchľavý pozri chrapľavý ## chrchliak expr. kto ustavične chrchle, chrchloš ## chrchloš pozri chrchliak ## chriak pozri chrcheľ ## chriakať pozri pľuť 1 ## chriapa pozri nozdra ## chriašteľ pozri krpáň ## chripieť vydávať zachrípnutý hlas, chripľavý zvuk; hovoriť takým hlasom, chraptiť, chraptať: od stáleho kriku chripí, chraptí, chrchlať, chrchľať, chrapľať, chrapotať: rádio chrchle, chrapoce; chrchle, chraple, chrapoce nezrozumiteľným hlasom, expr.: chrapčať, chrapšťať, chrupčať, chrupšťať, chrčať: hlas mu chrapčí, chrčí ako starý hrniec; v telefóne niečo chrapčí, chrupčí, chrčí ## chripľavý pozri chrapľavý, drsný 3, zastretý 1 ## chripot pozri chrapot ## chrliť vydávať zo seba vo veľkom množstve; expr. búrlivo prejavovať, sypať: stroj chrlí, sype piesok; expr. chrliť, sypať chvály, urážky na niekoho, soptiť: sopka soptí plyny a lávu; expr. soptiť nadávky, soptiť hnevom, valiť: sopka valí zo seba lávu ## chrliť sa pozri hrnúť sa 1 ## chrobač hmyz s krovkami: chytať chrobač, črvoč, chrobáky, pejor. zlezba ## chrobačný pozri červivý ## chrobáky pozri chrobač ## chrobavý pozri červivý ## chrochtať pozri grúliť ## chrochtavý pozri chrapľavý, drsný 3 ## chromatika pozri harmonika ## chromý 1. ktorý má chorú, poškodenú dolnú končatinu; ktorý kríva, ťažko, nemotorne sa pohybuje, krivý: chromý, postrelený pes; chromý, krivý vojnový veterán, krivkavý (trochu krívajúci): krivkavý starec, napádajúci: napádajúci na pravú nohu, zakášavý (oblúkovitý, ako pri kosení; o pohybe alebo o človeku, ktorý sa takto pohybuje): zakášavý mrzák, zakášavá chôdza, pejor.: čaptavý, čapatý, čambľavý, šmatlavý (neprirodzene chodiaci, s deformovanými chodidlami; svedčiaci o tom): čaptavý, čapatý mládenec; čambľavé, šmatlavé nohy, expr. zried. dokľavený (na nohách): dokľavený tvor 2. pozri ochrnutý 1 ## chronický pozri opakovaný, zdĺhavý ## chronologicky pozri postupne 1, zaradom, pozri chronologický ## chronologický odrážajúci časovú postupnosť, zaznamenávajúci veci, javy v časovej postupnosti, následnosti, časový: uplatniť pri výklade dejín chronologický, časový princíp; chronologické, časové poradie, kronikársky: kronikárska postupnosť, kronikárske záznamy, postupný (v čase): postupný sled udalostí ## chronometer veľmi presný prístroj na meranie času, časomer ## chrst pozri čľap 1 ## chrstnúť pozri špľachnúť, vyliať 1 ## chrum napodobňuje zvuk pri hryzení, chrúmaní niečoho krehkého, tvrdého, chrup, chrups: chrum, chrup, bolo počuť pri jedení jablka; chrup, chrups, a za chvíľu bolo po orieškoch ## chrúmať 1. pozri hrýzť 1 2. pozri chrúpať 1 ## chrumkať 1. pozri hrýzť 1 2. pozri chrúpať 1 ## chrumkavý ktorý pri jedení jemne praská pod zubami, chrupkavý, nár. truskavý: chrumkavé, chrupkavé, truskavé čerešne, jahody, krehký (dobre upečený a jemný; o pečive): krehký koláč pozri krehký 1 ## chruňo 1. pozri hlupák 2. pozri nevychovanec ## chrup pozri chrum ## chrúpať 1. vydávať krátke zvuky ako pri hryzení niečoho tvrdého, pri drvení niečoho krehkého, chrúmať: sneh chrúpe, chrúme pod nohami, expr.: chrupkať, chrumkať (jemne chrúpať), vŕzgať, expr.: vržďať, chrupčať, chrapčať, chrupšťať, chrapšťať, expr.: rupčať, rupkať, trešťať, truštiť, trušťať, družďať (vydávať temné chrúpavé zvuky): ľad chrupčí, truští, druždí pozri praskať 2 2. pozri hrýzť 1 ## chrupavka pozri chrupka ## chrupčať pozri chrúpať 1, praskať 2 ## chrupka tuhé pružné tkanivo zastupujúce alebo dopĺňajúce kosti; odroda čerešní s veľkými mäsitými plodmi, chrupavka: nosová chrupka, chrupavka; kúpil som si kilo chrupiek, chrupaviek ## chrupkať 1. pozri hrýzť 1 2. pozri chrúpať 1 ## chrupkavý pozri chrumkavý, krehký 1 ## chrupnúť expr. vydať zvuk ako pri lámaní, puknutí, zapraskať, zaprašťať, zachrapšťať, zachrupšťať, zachrapčať, zachrupčať: niečo mu medzi zubami chruplo, zachrapčalo, puknúť, rupnúť: puklo, ruplo mi v kolene, expr. lupnúť: luplo mu kdesi v krížoch ## chrupot pozri praskot ## chrups pozri chrum ## chrupšťať pozri chrúpať 1, praskať 2 ## chtiac-nechtiac pozri voľky-nevoľky ## chtivosť pozri zmysel 6, vášeň 1, pud ## chtivý 1. pozri dychtivý, žiadostivý 2. pozri chlipný, náruživý 2 ## chúďa slabý, úbohý, bezbranný tvor: ochorelo, chúďa, expr.: chúďatko, chudiatko, chudáčik: nebuď smutné, chúďa, chúďatko, chudiatko moje, expr.: úbožiatko, nebožiatko: úbožiatka, nebožiatka zostali samy, expr. zried.: neboža, úboža [Urban] ## chudáčik pozri chúďa ## chudák 1. úbohý, poľutovaniahodný tvor: chudák, je veľmi chorý, úbožiak: úbožiakovi treba pomôcť, neborák, neborký: neborák sused mal trápenie, nešťastník, nešťastlivec (človek postihnutý nešťastím): topiaci sa nešťastník, expr. bedár: bedár na nohy, expr. zmok 2. chudobný človek: zobrala si chudáka, bedár: dedinskí bedári, expr. žobrák: je to už žobrák, všetko mu vzali, expr. hladoš, expr.: trochár, troškár, hovor. pejor.: šiflikár, šuflikár, pejor.: trhan, šklban, handrár: trhani bez majetku, pejor. všivák (nemajetný a podlý človek): biedni všiváci, pejor.: niktoš: nemá nič, je to niktoš, proletár, iron. sedmoslivkár, zastar.: chudobár [Kalinčiak], mizerák [J. Kráľ], biednik [Vansová] ## chúďatko pozri chúďa ## chudera poľutovaniahodná žena, chudina, úbožiačka: chudera, chudina, od včera nič nejedla, neborka, neborká: neborka matka sa súžila pre deti ## chudiatko pozri chúďa ## chudina pozri chudera ## chudnúť pozri chradnúť ## chudoba 1. stav bez majetku (op. bohatstvo), bieda, núdza, nedostatok: trpieť chudobou, biedou, núdzou, nedostatkom, hovor. mizéria: vojnová mizéria, expr.: psota: žiť v psote, žobrota, žobráctvo (úplná chudoba), úbohosť, zastar. mizeráctvo [Sládkovič] 2. nemajetná vrstva obyvateľstva: dedinská chudoba, obyč. expr.: plebs, proletariát: mestský proletariát, expr. bedač, pejor.: žobrač, žobrota, holota, všivač: poddanská žobrač 3. pozri prázdnota 2 ## chudobár pozri chudák 2 ## chudobinec ústav pre starých chudobných ľudí, starobinec: žiť v mestskom chudobinci, starobinci, útulok ## chudobný 1. ktorý nemá majetok; svedčiaci o tom (op. bohatý), biedny, núdzny: chudobný, biedny, núdzny človek, nemajetný, bezmajetný, nebohatý (op. majetný), iron. sedmoslivkársky: nemajetná, sedmoslivkárska rodina, bedársky, plebejský, expr. žobrácky: bedársky, plebejský, žobrácky pôvod, domkársky (týkajúci sa chudobných majiteľov dedinských domov v minulosti), prichudobný (príliš chudobný; dosť chudobný), expr. zried. živorivý [Tatarka] 2. ktorý trpí všeobecným nedostatkom niečoho (op. bohatý), neúrodný (ktorý nie je schopný priniesť úrodu; op. úrodný): chudobný, neúrodný kraj, chatrný, chabý: chatrné, chabé bývanie; chatrný, chabý odev, slabý, nedostatočný: slabé, nedostatočné poznatky, vedomosti, biedny, mizerný, zlý, nehodnotný; nekalorický (nevyhovujúci z hľadiska správnej výživy): biedna, mizerná, zlá strava, nehodnotný, nekalorický obed, expr. úbohý, nekvalitný: úbohý, nekvalitný kultúrny program, expr.: psí, psotný, psovský: psie, psotné pomery, prichudobný (príliš chudobný, dosť chudobný) ## chudokrvnosť pozri správne anémia ## chudokrvný pozri správne málokrvný 1 ## chudorľavý pozri chorľavý, neduživý; chudý ## chudučký pozri chudý ## chudunký pozri chudý ## chudulinký pozri chudý ## chudý ktorý je bez tuku alebo má málo tuku (op. tučný): chudý človek, chudý kôň, asketický (svedčiaci o striedmosti v jedení): asketická postava, odb. astenický (obyč. aj telesne slabý): astenický typ, štíhly (tenký, obyč. aj dlhý, vysoký): štíhly mládenec, štíhle nohy, expr. tenký (chudý a úzky; op. hrubý), suchý (iba kosť a koža): tenké ruky; je suchá ako trieska, slabý (telesne), schudnutý, pochudnutý, stenknutý (ktorý schudol): schudnutá, pochudnutá, stenknutá po chorobe, chudastý (mierne chudý), expr. chudorľavý: chudasté, chudorľavé dieťa, vychudnutý, expr.: vycivený, prepadnutý, opadnutý, vpadnutý (chudý a unavený, zbavený síl, sviežosti): od starostí je celá vycivená; má chudú, prepadnutú, vpadnutú tvár, expr.: chudučký, chudunký, chudulinký (veľmi chudý): slabý a chudučký, chudunký, chudulinký tvor, expr. kostnatý, zried. kostlivý (ktorému od chudosti trčia kosti): kostnaté, kostlivé telo, expr.: zoschnutý, zosušený, vysušený, scvrknutý, scivený: zoschnutá, scvrknutá, scivená starenka, podvyživený (chudý v dôsledku nedostatočnej výživy, obyč. aj chorý): chudí, podvyživení ľudia, expr. biedny, prichudý, pritenký (príliš chudý), expr.: vybiedený, vyškutený ## chuchma pozri hlupaňa ## chuchmať pozri fufnať ## chuchňať pozri fufnať ## chuchmatý pozri chlpatý; strapatý ## chuchmavý pozri nosový ## chuchňavý pozri nosový ## chu-chu pozri cha-cha ## chuchvalec pozri chumáč ## chuj pozri fuj ## chujava pozri fujavica ## chujavica pozri fujavica ## chuligán pozri výtržník ## chuligánstvo pozri výtržníctvo ## chúliť sa pozri túliť sa 1 ## chúlostivý 1. vyznačujúci sa malou odolnosťou, vyžadujúci si zvýšenú starostlivosť, ochranu, hovor. háklivý: chúlostivé, háklivé dieťa; chúlostivá, háklivá odroda viniča, málo odolný, neodolný (op. odolný): málo odolný, neodolný voči zime, mrazu, citlivý, precitlivený, slabý: byť citlivý, precitlivený, slabý na žalúdok; precitlivená pokožka, krehký, expr. cintľavý: krehká, cintľavá rastlina (pren. i o človeku), kniž. zmäkčilý, expr. pricintľavý (príliš chúlostivý) 2. príliš citlivý (o človeku), hovor. háklivý, precitlivený: je chúlostivá, háklivá, precitlivená na hrubé reči, nedotklivý (ktorý sa ľahko urazí, ktorý precitlivene reaguje): nedotklivý človek, citlivý, zraniteľný (s veľmi jemnou citlivosťou): citlivá, zraniteľná duša pozri precitlivený 3. privádzajúci do pomykova, hovor. háklivý, citlivý, delikátny: otvorene hovoriť o chúlostivej, háklivej, citlivej, delikátnej téme, diskrétny: rozširovať o druhých diskrétne veci, nepríjemný, trápny, kniž. prekérny, expr. ošemetný: nepríjemná, trápna, prekérna, ošemetná situácia ## chumáč niečo zmotané dohromady: chumáč nití, vaty, hrča: zhúžvať papier do hrče, chuchvalec: chuchvalec vlny, klk: klky priadze, expr.: guča, gundža, chumeľ: guča snehu, chumeľ vlasov, strapec: strapec srsti, odb. trs: trs trávy, chochol (odstávajúci chumáč vlasov, srsti, peria): na hlave mu trčí chochol, vecheť (chumáč slamy, obyč. na podpaľovanie alebo čistenie): vydrhnúť sud vechťom (slamy), expr. žvacheľ: žvacheľ slamy, viecha (chumáč slamy): zapáliť viechu, roj (väčšie spoločenstvo lietavého hmyzu): na ovocí sa pasie roj ôs, expr. snop: snopy slnečných lúčov [F. Hečko] ## chumaj pozri hlupák ## chumajský pozri sprostý 1, hlúpy 1 ## chumeľ pozri chumáč pozri fujavica ## chumelica pozri fujavica ## chumeliť sa husto, v chumáčoch sa valiť: vonku sa chumelí; hmla sa chumelí, fujačiť (o snehu): v noci fujačilo, víriť sa: prach sa víri, kúdoliť sa, kundoliť sa (valiť sa v kúdoloch), hovor. expr. kúriť sa: prach na ceste sa kúdolí, kundolí, kúri ## chumliť pozri chlpiť ## chuť 1. jeden zo zmyslov, ktorými sa vníma sladkosť, kyslosť, horkosť a pod.: orgány chuti, hovor. apetít (chuť do jedla): jesť s apetítom, hovor. gusto: s gustom sa dal do jedenia 2. vlastnosť látok vnímaná chuťovým zmyslom: polievka má čudnú chuť, hovor. zastar. šmak: slaný šmak, príchuť (vedľajšia chuť): sladkastá príchuť vína, pachuť (nepríjemná chuť po niečom): pachuť po plesni ## chutiť 1. pôsobiť príjemne na orgány, byť pochuti, hovor. šmakovať: obed mu chutil, bol pochuti, šmakoval 2. pozri páčiť 2 ## chúťka chvíľkové zaujatie pre niečo, chvíľková túžba za niečím, obyč. zmyselná: poddávať sa telesným chúťkam, dobyvačné chúťky, vrtoch, rozmar: ženské vrtochy, rozmary, hovor. kapric: to je iba detský kapric, hovor. expr. fanta: pochytila ju fanta, hovor. expr. mucha: mať muchy ## chutnať zisťovať chuť niečoho, ochutnávať, hovor. koštovať: chutná, ochutnáva víno, koláč; koštuje z torty, tortu, odb. degustovať ## chutne 1. pozri chutný 2. pozri schuti ## chutno 1. pozri chutný 2. pozri schuti ## chutnučko pozri schuti ## chutnunko pozri schuti ## chutnulinko pozri schuti ## chutnučký 1. pozri chutný 1 2. pozri milý 3, príjemný, pekný 1 ## chutnulinký 1. pozri chutný 1 2. pozri milý 3, príjemný, pekný 1 ## chutný 1. ktorý má dobrú chuť, hovor. gustiózny, nár.: smačný, šmačný: chutné, gustiózne, smačné, šmačné jedlo, dobrý, lahodný: dobrý, lahodný syr, koláč, expr.: chutnučký, chutnulinký (veľmi chutný), expr. mňam-mňam (neskl.) 2. pozri príjemný, milý 3, pekný 1 ## chuťovka pozri zájedka ## chvála prejav kladného hodnotenia, spokojnosti (op. hana), pochvala: chvála starých čias; byť hodný chvály, pochvaly, uznanie, ocenenie: slová uznania ## chvalabohu vyjadruje uspokojenie, radosť nad niečím, chválapánubohu, vďakabohu, našťastie, pís. i na šťastie: chvalabohu, chválapánubohu, vďakabohu, nič sa nestalo; našťastie sme nikoho nestretli, ďakovať Bohu: ďakovať Bohu, prišli ste včas, zried. bohuchvála [Rázus] ## chválapánubohu pozri chvalabohu ## chválenkár pozri chvastúň ## chválenkársky pozri vystatovačný ## chváliť 1. prejavovať, vyslovovať uznanie, kladné ocenenie, vychvaľovať (veľmi chváliť): chváliť pracovníka za dobrú robotu; vychvaľuje jeho zásluhy, vynášať, vyvyšovať (veľmi, často nekriticky alebo neprávom chváliť): vynáša syna do neba; vyvyšuje, vynáša ho nad všetkých, kvitovať (s uznaním hodnotiť): kvituje výkon športovca, prichvaľovať si, pochvaľovať si (vyjadrovať pochvalu): prichvaľuje si, pochvaľuje si dovolenku, expr. ospevovať, hovor. expr.: spievať, básniť: ospevuje dovolenku pri mori; spievať, básniť o rodnej krajine, kniž.: velebiť, zvelebovať, glorifikovať: velebiť, glorifikovať svojich predkov, okiadzať (zištne chváliť): okiadza pred všetkými svojho predstaveného, stavať na obdiv svetu (veľmi chváliť niečo svoje), hovor. strúhať poklonu: strúha poklonu dobrému výkonu, kniž. žehnať: žehnať náhode 2. náb. vzdávať chválu, slávu, najvyššiu úctu, oslavovať: chváliť, oslavovať Boha, kniž.: velebiť, blahoslaviť, blahorečiť, dobrorečiť: velebiť, blahoslaviť Najvyššieho; blahorečíme, dobrorečíme Ti, Kriste, kniž. zastar. chválorečiť ## chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod., pýšiť sa, byť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje deti, byť hrdý, hrdiť sa, kniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkom, expr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťami, vychvaľovať sa, vystatovať sa, hovor. expr.: vyťahovať sa, vypínať sa, vyvyšovať sa, vynášať sa, expr.: chlapiť sa, blýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazí, zried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým), hovor. zastar. blirírovať [Kukučín, Jégé], chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastá, zastar. veličiť sa [Šoltésová], kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvý, expr.: nafukovať sa, naparovať sa, prtošiť sa, hrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnú, expr.: rozdrapovať sa, nadrapovať sa, rozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzoval, zried. pechoriť sa ## chválitebný pozri záslužný ## chválorečiť pozri chváliť 2 ## chválospev báseň, skladba vznešeného, oslavného rázu, óda: chválospev, óda na vlasť, apoteóza: apoteóza domova, kantáta (hudobná skladba oslavného rázu pre zbor, sóla a orchester), kniž. hymnus: hymnus na prírodu, poet. hymn [Kuzmány], bibl.: hosana, hosanna: spievať hosan(n)a, poet. slávospev [Hviezdoslav] ## chválospevný pozri oslavný ## chvályhodný pozri záslužný ## chvastať sa pozri chváliť sa ## chvastavý pozri vystatovačný ## chvastoň pozri chvastúň ## chvastoš pozri chvastúň ## chvastúň pejor. kto sa rád chváli, pejor.: chvastoš, chvastoň, hovor. chválenkár, expr. zried. rozdrapenec, kniž. fanfarón ## chvastúnsky pozri vystatovačný ## chvastúnstvo pozri samochvála ## chvat pozri zhon pozri chmat ## chvátať 1. pozri brať 1 2. pozri ponáhľať 1 ## chvátavo pozri náhlivo, rýchlo ## chvatkať pozri chytať 1 ## chvatne pozri náhlivo, narýchlo, rýchlo ## chvatnúť pozri chytiť 1 ## chvatnúť sa pozri chytiť sa 1 ## chvatný pozri rýchly, náhly 1 ## chvatom pozri náhlivo, rýchlo ## chvejivý pozri trasľavý 1 ## chvejný pozri trasľavý 1 ## chvieť sa 1. pohybovať jemnými trhavými pohybmi, vibrovať, triasť sa, zachvievať sa: ruky sa mu chvejú, trasú; oblok, vzduch sa chveje, vibruje, zachvieva, expr.: klepať sa, drgľovať sa (o človeku pri pocitoch chladu, vzrušenia a pod.), fyz.: kmitať, oscilovať: pružné teleso kmitá, osciluje, vlniť sa, hádzať vlny (tvoriť drobné vlny): more, obilie sa vlní, blikať, blikotať, mihať sa, mihotať sa, žmurkať, trblietať sa (o svetle): hviezdy blikajú, mihocú sa, žmurkajú; v diaľke sa mihoce, trbliece svetlo, expr. zried. mrholiť sa [J. Horák] 2. pozri báť sa 2, tŕpnuť 1 ## chvíľa kratší časový úsek, chvíľka: o chvíľu, o chvíľku to bude hotové, okamih, moment (veľmi krátky časový úsek): rozhodujúca chvíľa, rozhodujúci okamih, moment; prísť v poslednej chvíli, v poslednom okamihu, momente, hovor.: sekunda, minúta, minútka, minútočka: o sekundu prídem ## chvíľami opakovane v rozličných časových intervaloch, chvíľkami: chvíľami, chvíľkami je mu lepšie, podchvíľou, zried.: podchvíľkou, podchvíľu: podchvíľou, podchvíľkou bolo počuť hlasy, zavše, hovor. vše: zavše, vše sa obráti, občas, kedy-tedy: občas, kedy-tedy si niečo poznačí do zošita, tu a tam, tu i tam, sem-tam, kde-tu: tu a tam, sem-tam si zanôti; tu i tam, kde-tu ešte kvapne, z času na čas, časom, niekedy, dakedy (obyč. v dlhších časových intervaloch): z času na čas, časom mu oči šibalsky zasvietia; niekedy, dakedy sa obzrie, či niekto nejde za ním, zastar. niekdy, kedy-netedy: niekdy, kedy-netedy povstala zvada ## chvílinku pozri chvíľu, krátko 2 ## chvíľka pozri chvíľa ## chvíľkami pozri chvíľami, niekedy 1, zavše ## chvíľkový 1. pozri krátky 1, dočasný, nestály 2 2. pozri nestály 1, náladový 1 ## chvíľku pozri chvíľu, krátko 2, trocha 3 ## chvíľočku pozri chvíľu, krátko 2, trocha 3 ## chvíľu s malým časovým rozsahom, malý časový úsek, krátky čas, chvíľku, nachvíľu, nachvíľku, pís. i na chvíľu, na chvíľku: chvíľu, chvíľku si zaplávali; nachvíľu, nachvíľku mal zavreté oči, expr.: chvíľočku, chvílinku, nachvíľočku, nachvílinku, pís. i na chvíľočku, na chvílinku: chvíľočku, nachvíľočku si pospal, trocha, trochu, málo, hovor. nezaveľa, expr.: troška, trošku, trošička, trošičku, trošíčka, trošíčku, trošinka, trošinku, trošilinka, trošilinku, máličko, máličičko, málinko, málilinko, byľku, štipku: museli sme trocha, trošku čakať; troši(li)nku dlhšie zostal vonku, expr. voľačo, čosi, dačo, niečo: voľačo, čosi postál a šiel; dačo počkal, ale málo, krátko (op. dlho), expr.: kratučko, kratunko, kratulinko, kratuško: krátko, kratučko sa rozprávali pred vchodom, zastar. schvíľu [Hviezdoslav, Šoltésová], nedlho (pomerne krátko): nedlho po polnoci sa rozišli, hovor. dakoľko: vydrž dakoľko, hneď ti pomôžem, fraz. na skok: boli tu iba na skok ## chvistnúť pozri špľachnúť ## chvoja pozri čečina ## chvojina pozri čečina ## chvost pozri koniec 1 ## chyba 1. niečo nesprávne: pisárska chyba, vystríhať sa chýb, omyl: omyl v rátaní, mýlka: to bola osudná mýlka, nedostatok: bojovať proti nedostatkom, zápor: práca má veľa záporov, blud: zriecť sa bludov, nedopatrenie (drobná chyba): stalo sa to nedopatrením, nenáležitosť, hriech: bolo by hriechom neurobiť to, prechmat (nesprávne konanie): dopustiť sa prechmatu, prestrelok: odpusťte mi môj prestrelok, expr. kotrmelec: urobiť v niečom kotrmelec, hovor. expr. kopanec, kniž. lapsus (drobná chyba), kniž. faux pas, subšt. kiks: kiks obrancu 2. porušenie niečoho, úchylka od normy, kaz: chyba, kaz materiálu, defekt: opraviť defekt, porucha (chyba v činnosti nejakého mechanizmu): porucha motora, nedostatok: tento nedostatok sa nedá odstrániť, nespis.: vada, závada 3. pozri slabina ## chýbať 1. pociťovať nedostatok, stratu niekoho, niečoho, chybieť, chybovať, nedostávať sa, nemať, nedochodiť, nedochádzať: chýbajú, chybia, chybujú nám peniaze, nedostáva sa nám uznania za prácu; nemá odvahu, chýba mu odvaha; nedochodí im benzín, nemajú benzín, nespis. postrádať 2. nebyť na určenom mieste, byť neprítomný: chýbať, byť neprítomný v škole, zameškávať, vymeškávať, vynechávať (chýbať pri pravidelnom vykonávaní niečoho): často zameškáva, vymeškáva hodiny hudby ## chybieť pozri chýbať 1 ## chybiť 1. pozri pomýliť sa 2. pozri minúť 3 ## chybne pozri zle 1, chybný 1, chybný 2 ## chybný 1. ktorý má chybu alebo chyby, ktorý nie je celkom funkčný (op. bezchybný), poškodený: chybný, poškodený motor; chybná, poškodená noha, defektný: defektný chrup, nepodarkový, kazový: nepodarkový, kazový tovar; kazová látka, poruchový (ktorý máva poruchy): poruchový stroj, nefunkčný: nefunkčné zariadenie, nekvalitný, zlý (nespĺňajúci požiadavky kvality): nekvalitný, zlý výrobok, nespis.: vadný, závadný 2. nezodpovedajúci správnosti, založený na omyle, chybe (op. bezchybný), nesprávny (op. správny): chybný, nesprávny výpočet; chybný, nesprávny postup, falošný (o tóne), nenáležitý, nekorektný: výsledok nenáležitej výchovy; nenáležitá, nekorektná výslovnosť, mylný, pomýlený, zmýlený: mylné, pomýlené názory, nepravdivý: dostať chybné, nepravdivé údaje, pochybený: pochybené závery, bludný: bludné teórie, skreslený, pokrivený, poprekrúcaný (v dôsledku chyby, omylu): skreslený, pokrivený pohľad na vec; poprekrúcané fakty, zlý, nepresný: zlý, nepresný výsledok ## chybovať pozri chýbať 1 ## chýliť sa pozri kloniť sa 1 ## chymražný pozri slabý 1, neduživý, chorľavý ## chýr 1. informácia šíriaca sa ústnym podaním, zvesť: nepravdivý chýr, nepravdivá zvesť, povesť: šla o ňom povesť, že ..., reči (nepodložené, nepravdivé chýry): šíriť reči o niekom, novina, novinka: mám pre vás novinu, novinku, správa: správy sa šíria, klebeta (ohovárajúci chýr): babské klebety, hovor. fáma: fáma hovorí, že ... 2. pozri povesť 2 ## chýrečný pozri chýrny, povestný, slávny 1 ## chýriť pozri šíriť 2 ## chýrny o ktorom sa šíri chýr, správa (obyč. dobrá), hovor.: vychýrený, chýrečný: chýrny, vychýrený, chýrečný lekár, známy, povestný: známe, povestné mesto, svetoznámy, svetochýrny (o ktorom ide chýr po celom svete): svetoznámy, svetochýrny huslista, slávny, preslávený, legendárny: slávna, preslávená, legendárna postava, osoba, expr.: rozhlásený, rozchýrený: rozhlásené, rozchýrené meno; rozchýrený majster, hovor. expr. vychytený: vychytený román pozri povestný, slávny ## chyrovať mať vedomosť, zvesť o niekom alebo niečom (často v zápore), počuť, kniž. slýchať: o takých veciach som ešte nechyroval, nepočul; Kto to kedy chyroval, slýchal? ## chystačka pozri príprava ## chystaný pozri plánovaný, zamýšľaný ## chystať dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho, pripravovať, strojiť: chystá, pripravuje, strojí slávnostnú večeru, priprávať, vystrájať: pripráva, vystrája deti na výlet, hovor.: hotoviť, hotovať: hotoví synovi svadbu, hovor. zastaráv. richtovať, subšt. štelovať: richtovať nevestu; štelovať hobľovačku, organizovať, plánovať, mať plán, kniž. proponovať (zamýšľať niečo uskutočniť a obyč. robiť v tom smere isté kroky): organizujú, plánujú odvetu; proponovať jazykové kurzy, snovať, snuť, osnúvať (tajne chystať): snuje, osnúva plány, intrigy, kniž. spriadať (tajne chystať niečo zlé): spriadajú proti nám úklady, expr.: variť, piecť, kutiť (tajne chystať): ktovie, čo tam varia, pečú, kutia ## chystať sa robiť prípravu na uskutočnenie niečoho, pripravovať sa, strojiť sa: chystá sa, pripravuje sa, strojí sa na svadbu, vystrájať sa, hovor.: hotoviť sa, hotovať sa: vystrája sa, hotoví sa na cestu, hovor. zastaráv. richtovať sa, subšt. štelovať sa; priberať sa, brať sa, zberať sa, dávať sa (začínať niečo robiť): priberá sa, zberá sa do upratovania; ženy sa veselo dávajú do roboty, zastrájať sa (vystatovačne prejavovať svoj úmysel niečo urobiť): zastrája sa prestať fajčiť, mať sa: mali sa už na odchod, poberať sa, vyberať sa, vydávať sa (chystať sa na cestu) ## chytač zariadenie na chytanie, zachytávanie niečoho, chytadlo, chyták: magnetový chytač, chyták; chytač, chytadlo, chyták zŕn, lapač: chytač, lapač prachu, zachytávač, zachycovač: zachytávač, zachycovač dažďovej vody ## chytačka prenasledovanie, chytanie niekoho; hra na naháňanie, chytanie, naháňačka: deti sa hrajú na chytačku, na naháňačku, lapačka, honba: lapačka, honba zlodejov ## chytadlo 1. orgán niektorých nižších živočíchov slúžiaci na uchopenie potravy, chápadlo: chytadlo, chápadlo chobotnice 2. pozri chytač ## chyták pozri chytač ## chytať 1. brať obyč. do ruky alebo rúk, uchopovať: chytá, uchopuje šálku do obidvoch rúk, dotýkať sa: dotýkať sa pece, siahať, čiahať (naťahovať ruku s úmyslom chytiť): siaha za peňaženkou; čiaha za knihou, zmocňovať sa (mocou, silou, šikovnosťou a pod. chytať): zmocňuje sa mikrofónu, schytávať, expr.: chmátať, schvátať, popadať (prudko, náhle chytať): chmáce dievča okolo pása; schytáva, popadá dieťa za ruky, expr.: chytkať, pochytkávať, chmatkať, chvatkať, chňapkať (jemne chytať): dieťa chytká okraj stola; psík chňapká ňufáčikom po ruke, ochytávať, ohmatávať, oblápať, expr.: obchytkávať, ohmatkávať, oblapkávať (chytať dookola): zvedavo obchytáva, obchytkáva novú hračku; oblapkávať dievča; ohmatkáva nové šaty 2. ísť, bežať za niekým s úmyslom zadržať ho, naháňať: chytať, naháňať zlodeja, lapať, honiť (usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo): lapať, honiť zver, prenasledovať, stíhať: prenasledovanie, stíhanie vinníkov 3. pozri chytiť, zmocniť sa 2 ## chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk, uchopiť, chopiť, chopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekery, lapiť, ulapiť, kniž.: pojať, jať: (u)lapil nôž, do rúk, schytiť, schopiť, pochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrel, zobrať, vziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za ruku, expr.: chmatnúť, schmatnúť, chvatnúť, schvatnúť, chňapnúť, kmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou), expr.: zdrapiť, zdrapnúť, popadnúť, zried. spopadnúť, polapiť, rafnúť, subšt.: grajfnúť, zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za ruku, pochytať (postupne, viac vecí) 2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti, zadržať, dostať, dochytiť, lapiť, polapiť, dolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodeja, expr. čapnúť: už ho čapli, zaistiť, zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkli, ulapiť (dostať do svojej moci), zastaráv. dopadnúť, nár. dosalápiť [Kálal] 3. lovom získať, uloviť: chytiť, uloviť rybu, zlapať, lapiť: zlapali, lapili vtáčika, zried. ulapiť, vychytať, vylapať (všetko, do jedného) 4. prudko postihnúť (o citovom alebo telesnom hnutí), zmocniť sa, zachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľ, kniž.: jať, pojať: jal ho odpor, zaujať: hra ho hneď zaujala, zasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domy, napadnúť: choroba ho celého napadla, vychytiť, pochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť 5. pozri dostať 3 6. pozri stihnúť 2 7. pozri prilepiť 1 ## chytiť sa 1. rukami sa oprieť o niečo alebo vziať do rúk niečo na získanie stability, chopiť sa, lapiť sa, prichytiť sa, zachytiť sa: chytil sa, prichytil sa, zachytil sa lana, lapil sa zábradlia, expr.: chmatnúť sa, chvatnúť sa: dieťa sa chmatlo, chvatlo matky, pridržať sa: jednou rukou sa pridrží sedla 2. prudko sa rozšíriť (o citoch, stavoch, živloch a pod.): chytila sa jej radosť; oheň sa chytil všetkého, zmocniť sa, zachvátiť, zasiahnuť: zmocnil sa ich, zachvátil ich strach; ovocie zachvátila, zasiahla pleseň, posadnúť (o citoch): chytila sa ho, posadla ho vášeň 3. zapustiť korene, ujať sa, prijať sa, uchytiť sa: stromčeky sa rýchlo chytili, ujali, prijali, uchytili, zakoreniť sa, vkoreniť sa: v suchej zemi sa priesady nezakorenili, prichytiť sa: na múre sa prichytila burina 4. začať horieť, zapáliť sa, rozhorieť sa: plyn sa chytil, zapálil; drevo sa rozhorelo, vzbĺknuť, zbĺknuť, zblčať, kniž.: vzplanúť, splanúť (začať horieť plameňom): vatra vzbĺkla, vzplanula, kniž.: vznietiť sa, vzňať sa: uhoľný prach sa vznietil, vzňal, rozplameniť sa (začať horieť vysokým plameňom) 5. pozri chopiť sa 1, chopiť sa 2, pustiť sa 1, pobrať sa 2 6. pozri zareagovať ## chytkať pozri chytať 1 ## chytľavý 1. pozri zápalný 1 2. pozri nákazlivý ## chytrácky pozri prešibaný ## chytráčiť hovor. pejor. prefíkane, chytrácky konať, hovor. šikovníčiť: rád chytráčil; šikovníčil, ako mohol, ale nič nepomohlo ## chytrák pozri prefíkanec ## chytro 1. pozri rýchlo, náhlivo, narýchlo 2. pozri začerstva 3. pozri dôvtipný ## chytrý 1. pozri rýchly, rezký 1 2. pozri dôvtipný, bystrý 2 ## chyža 1. pozri izba 2. pozri dom 1 ## chyžná zamestnankyňa, ktorá má na starosti poriadok v izbách (v ubytovacích zariadeniach i v domácnostiach): nový hotel zamestná chyžné, hovor. zastar. frajcimerka [Kukučín] ## i 1. pozri a 1 2. pozri aj 1, aj 2 3. pozri teda 3, tak 2 4. pozri ach 1 ## í pozri ach 1, fíha ## íí pozri ach 1, fíha ## iba 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety, len, ibaže, lenže, iba čo: všetci sa zasmiali, iba, len on ostal vážny; vedel, kto to spravil, ibaže, lenže sa to bál povedať; ticho bolo, iba čo dážď klopal na oblok, leda, expr. ledaže: mal všetko, leda, ledaže zdravie mu chýbalo 2. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti, len, jedine: v prvej chvíli cítil iba, len únavu; jedine otca sa bál, leda, expr. ledaže: slnko celý deň leda, ledaže raz zasvietilo, napospol, výlučne: v tom čase sa stavali napospol také domy; na výlet išli výlučne chlapci, čisto, jednoducho, expr. len a len, zastaráv. prosto: pustil sa doňho, čisto, jednoducho, prosto preto, že bol namrzený 3. pozri ale 1 4. pozri až 3 5. pozri ledva 2 ## ibaže 1. pozri iba 1 2. pozri ale 1 ## ibidem pozri tamže ## idea 1. myslený obraz o niečom, výsledok myslenia, myšlienka: to je výborná idea, myšlienka, nápad (náhla idea): mať dobrý nápad, plán, zámer, úmysel: uskutočniť svoj plán, zámer, úmysel, cieľ: svoj cieľ opísal niekoľkými slovami, predstava: utopické predstavy 2. produkt myslenia odrážajúci vzťah ľudí k vonkajšiemu svetu, myšlienka: idey, myšlienky slobody, zásada: zásady demokracie, pojem: pojem nekonečna, presvedčenie (idea, ktorú človek pokladá za nespornú): drží sa svojho presvedčenia 3. obsahové zacielenie umeleckého alebo vedeckého diela, myšlienka, téma: hlavná idea, myšlienka, téma filmu, námet: námet skladby ## ideál 1. pozri vzor 1 2. pozri utópia 3. pozri idol ## ideálčiť pozri rojčiť ## idealista pozri rojko ## idealisticky 1. pozri idealistický 2. pozri ružovo 2 ## idealistický 1. zaujatý za ideály, plný nadšenia, nepoznajúci skepsu; svedčiaci o takom založení, zried. ideálny: idealistická, ideálna duša; idealistický, ideálny postoj k životu (op. materialistický), nadšený, zapálený (op. chladný, zdržanlivý): nadšená, zapálená mládež, nezištný (op. zištný, ziskuchtivý): vždy sa nájde pár idealistických, nezištných nadšencov za dobrú vec, romantický, naivný (vnímajúci svet, veci, vzťahy a pod. lepšie, ako sú v skutočnosti; op. pragmatický, realistický, skeptický), expr. ružový: romantické, naivné videnie skutočnosti; naivné, ružové predstavy 2. pozri duchovný 2 ## idealizácia filoz. tvorenie ideálneho pri zobrazovaní sveta, idealizovanie, abstrakcia: bod je idealizácia, abstrakcia ## idealizmus pozri elán, zápal 2 ## idealizovať robiť lepším, krajším, než niečo v skutočnosti je, prikrášľovať: idealizuje, prikrášľuje fakty, skutočnosť, romantizovať (prisudzovať niečomu vysnívanú podobu): romantizuje si manželstvo, idylizovať (robiť idylickým, harmonickým, bezproblémovým): idylizovať skutočnosť ## idealizujúci ktorý niečo idealizuje, robí lepším, ideálnym, prikrášlený: autor vytvoril idealizujúci, prikrášlený obraz života, romantizujúci (smerujúci k romantizmu): idealizujúce, romantizujúce tendencie ## ideálne 1. pozri ideálny 1, ideálny 2 2. pozri výborne 1 3. pozri ružovo 2 ## ideálny 1. totožný s ideálom; taký, aký by mal byť; zodpovedajúci túžbam, predstavám o ideáli, bezchybný, dokonalý: ideálna, bezchybná manželka; ideálny, dokonalý hrdina, vzorný, ukážkový (slúžiaci ako vzor, ukážka ideálnosti): vzorný, ukážkový otec; ukážkové rodinné vzťahy, najlepší, najvhodnejší: najlepší, najvhodnejší postup, spôsob; najvhodnejšie prostredie na oddych, perfektný, skvelý: prežili perfektnú, skvelú dovolenku; perfektné, skvelé počasie, vydarený, harmonický: vydarené, harmonické manželstvo 2. ktorý jestvuje iba vo vedomí, v predstavách, nezodpovedajúci skutočnosti, abstraktný (založený na abstrakcii): ideálna, abstraktná konštrukcia; ideálne, abstraktné zobrazenie, neskutočný, fiktívny (op. skutočný): ideálne, neskutočné, fiktívne svety, objekty, nereálny, nerealistický (bez možnosti realizácie; op. reálny, realistický): nereálne, nerealistické predstavy, platonický (bez naplnenia v skutočnosti, bez zmyselnosti; obyč. o láske, vzťahoch a pod.) 3. pozri idealistický 1 ## identickosť pozri zhoda 1 ## identicky pozri rovnako 1 ## identický pozri zhodný, rovnaký ## identifikovať zistiť totožnosť, zidentifikovať: mŕtvolu treba (z)identifikovať, stotožniť (urobiť totožným, identickým): stotožniť si sen so skutočnosťou ## identita pozri zhoda 1 ## ideológia pozri svetonázor ## ideologický pozri ideový, svetonázorový ## ideový týkajúci sa ideí, myšlienok alebo väčších myšlienkových celkov, názorov (filozofických, estetických, politických a pod.), myšlienkový: ideové, myšlienkové prúdy v stredoveku; ideový, myšlienkový charakter diela, názorový, svetonázorový, zastaráv. svetonáhľadový: názorové, svetonázorové prejavy, rozdiely, ideologický (týkajúci sa ideológie ako ucelenej ideovej sústavy): ideologický rozpor ## idióm pozri frazeologizmus, zvrat 1 ## idiomatika pozri frazeológia ## idiomatizmus pozri frazeologizmus, zvrat 1 ## idiot pozri hlupák ## idiotia pozri idiotizmus ## idiotizmus odb. najvyšší stupeň duševnej choroby, choromyseľnosť, slabomyseľnosť, odb.: idiotia, imbecilita (stredný stupeň duševnej choroby), debilita, debilnosť (najľahší stupeň duševnej choroby), oligofrénia ## idiotský 1. pozri slabomyseľný 2. pozri hlúpy 1, sprostý 1 ## idol predmet zbožňovania, modla: herec sa stal idolom, modlou divákov, ideál: byť niekomu ideálom, expr.: bôžik, boh: žena bola jeho bôžikom, bohom ## idúcky počas chôdze, počas cesty, idúc, cestou: idúcky, cestou sa rozprávali, hovor. chodiačky: idúcky, chodiačky spal ## idyla 1. prostý, harmonický, pokojný život: večerná idyla, pohoda: rodinná pohoda, harmónia: v spoločnosti vládne harmónia, pren. selanka: doterajšie roky boli preňho selankou 2. pozri selanka 1 ## idylický 1. majúci charakter idyly, harmónie, pokoja, pokojný, harmonický (op. rušný, búrlivý, neharmonický): idylický, pokojný, harmonický život na vidieku, tichý, mierny: tichý, mierny večer; tiché, mierne spolužitie, poetický, čarovný, rozprávkový (plný poézie, krásy, dobra a pod.): poetická, čarovná, rozprávková dovolenka, pren.: selankový, selankovitý: selanková, selankovitá atmosféra 2. obyč. o umeleckých útvaroch čerpajúcich námet z pastierskeho života alebo života na vidieku, v prírode, selankový, selankovitý: idylické, selankové, selankovité obrazy filmu, bukolický, pastiersky, pastorálny: bukolická, pastierska poézia ## idylizovať pozri idealizovať ## ignorant pozri nevzdelanec, hlupák ## ignorantský pozri nevšímavý, ľahostajný ## ignorovať úmyselne dávať na vedomie nezáujem, predstierať neznalosť, nevšímať si, nedbať, nebrať na vedomie: ignoruje napomenutie; nevšíma si, neberie na vedomie svojich známych; nedbá na dobré rady, kniž. negovať: zdôrazňoval nevýhody a celkom negoval výhody, zaznávať, neuznávať (dostatočne neoceňovať): mladého pracovníka zaznávajú, neuznávajú ## ih 1. pozri ach 3 2. pozri ujú ## íh 1. pozri ach 3 2. pozri ujú ## iha pozri ujú ## íha 1. pozri ach 1, fíha 2. pozri ujú ## ihaha napodobňuje zvuk vydávaný koňom, ihahá, ihi, ihihí: ihaha, ihihí, ozývalo sa zo stajne, mihi, mihihi, mihahá: žrebec skáče, erdží: ihi, mihihi ## iháj pozri ujú ## íhaj pozri ujú ## ihi pozri ihaha ## ihihí pozri ihaha ## ihlan mnohosten, ktorého základňou je mnohouholník a bočnými stenami sú trojuholníky so spoločným vrcholom, pyramída: mať podobu ihlana, pyramídy; do pyramíd nakopené sudy ## ihličie pozri čečina ## ihneď 1. pozri hneď 1, teraz 1, začerstva 2. pozri hneď 2, rýchlo, priam 1 3. pozri hneď 3, tesne 1, rovno 7, vzápätí 4. pozri naliehavo 2 ## ihohó pozri ujú ## ihop pozri ujú ## ihračkať sa pozri hrať sa 1 ## ihrajkať sa pozri hrať sa 1 ## ihrať pozri hrať 3 ## ihrať sa 1. pozri hrať sa 1, hrať sa 2 2. pozri koketovať 3. pozri babrať sa 2 ## ihravo 1. pozri hravý 1 2. pozri veselo 2 ## ihravý pozri hravý 1 ## ihrisko vymedzené a upravené miesto na hry, šport: volejbalové, detské ihrisko, štadión (veľké športové ihrisko s hľadiskom): futbalový štadión ## ihruškať sa pozri hrať sa 1 ## ihú pozri ujú ## ihuhú pozri ujú ## ichú pozri ujú ## ichuchú pozri ujú ## ikať pozri zajakať ## ikernáč pozri ikernačka ## ikernačka odb. ryba, ktorá má ikry, rybia samica, ikernáč, ikráč ## ikráč pozri ikernačka ## íl pozri zem 4, pôda 1 ## ilegalita tajená, existujúcim zákonom nedovolená činnosť osôb, skupín a organizácií; stav spojený s touto činnosťou, podzemie: pracovať v ilegalite, v podzemí; vyjsť z ilegality, z podzemia, disent ## ilegálne pozri tajne ## ilegálny skrývaný pred zákonom, zákonom nedovolený (op. legálny), nelegálny, tajný: ilegálna, nelegálna tlač, podzemný: podzemná organizácia, protizákonný, nezákonný: protizákonné, nezákonné prekročenie hraníc ## ilegitímny pozri nezákonný ## ílovina pozri zem 4, pôda 1 ## iluminácia pozri svetlo 1 ## iluminovaný pozri podnapitý ## iluminovať pozri ožiariť ## ilustrácia 1. pozri kresba 1 2. pozri doklad 2 ## ilustratívny ktorý je určený na ilustrovanie, osvetlenie; objasňujúci, ilustračný: ilustratívny, ilustračný príklad ## ilustrovať pozri objasniť ## ilúzia vnem nezhodujúci sa so skutočnosťou, vidina, prelud: chorobné ilúzie, vidiny; oddávať sa ilúziám, preludom, sen: mať veľké sny, klam: optický klam, zdanie: bolo to iba zdanie, halucinácia: všetko je to iba halucinácia, utópia: sociálna utópia, predstava (fantáziou v mysli vytvorený obraz): predstavy o budúcnosti, fantóm: fantóm slávy ## iluzionista 1. pozri rojko 2. pozri kúzelník ## iluzívne 1. pozri neskutočný 1, klamný 2. pozri zdanlivo ## iluzívny pozri neskutočný 1, klamný ## iluzórne 1. pozri neskutočný 1, klamný 2. pozri zdanlivo ## iluzórny pozri neskutočný 1, klamný ## imaginácia pozri fantázia 1 ## imaginačný vyznačujúci sa bohatou obrazotvornosťou, predstavivosťou, imaginatívny: imaginačný, imaginatívny svet; imaginatívny typ, obrazotvorný: imaginačná, obrazotvorná schopnosť ## imaginárne 1. pozri neskutočný 1 2. pozri zdanlivo ## imaginárny pozri neskutočný 1 ## imaginatívny pozri imaginačný ## imanencia kniž. jestvovanie v samej podstate niečoho, imanentnosť: princíp imanencie, imanentnosti ## imanentnosť pozri imanencia ## imanentný pozri vnútorný 1, vlastný 4, základný ## imanie pozri majetok ## imateriálny pozri nehmotný ## imbecil pozri hlupák ## imbecilita pozri idiotizmus ## imbecilný 1. pozri slabomyseľný 2. pozri hlúpy 1, sprostý 1 ## imidž pozri obraz 2, podoba 2 ## imigrácia pozri prisťahovalectvo ## imigrant pozri prisťahovalec ## imigrovať pozri prisťahovať ## imitácia pozri napodobnenina, falzifikát ## imitátor pozri napodobňovateľ ## imitovaný pozri predstieraný ## imitovať 1. pozri napodobňovať 2. pozri predstierať ## imobílie pozri nehnuteľnosť ## imobilný pozri nehybný ## imoralita pozri nemravnosť ## imorálnosť pozri nemravnosť ## imperatív pozri rozkaz, požiadavka 1 ## imperatívny pozri rozkazovačný ## imperátor pozri panovník ## imperátorský pozri panovačný ## imperiálny pozri mocenský ## impérium pozri štát ## impertinencia kniž. urážlivá alebo nemiestna smelosť, impertinentnosť, bezočivosť, opovážlivosť: dopustiť sa impertinencie, impertinentnosti, hrubosť, trúfalosť, dotieravosť, hovor. drzosť ## impertinentnosť pozri impertinencia ## impertinentný pozri bezočivý, neslušný, opovážlivý ## implantovaný pozri cudzí 1, nepôvodný ## implicitný pozri skrytý ## implikovať pozri obsahovať ## imponovať vzbudzovať obdiv, úctu, uznanie, rešpekt a pod., robiť dojem, páčiť sa, ľúbiť sa: imponuje nám svojím vystupovaním; žiak odpoveďou robí dobrý dojem; páči sa, ľúbi sa nám, že sa nemiešate do cudzích vecí, pôsobiť (pri kladnom hodnotení): jeho precítený prednes na všetkých pôsobil ## import pozri dovoz 1 ## importér pozri dovozca ## importný pozri cudzí 1, dovozný ## importovaný pozri cudzí 1 ## importovať pozri doviezť 2 ## impotencia kniž. nedostatok vlastností potrebných na vykonanie niečoho, neschopnosť, nesúcosť, nemohúcnosť, nespôsobilosť, impotentnosť: duševná impotencia, neschopnosť, nesúcosť ## impotentnosť pozri impotencia ## impotentný pozri neschopný ## impozantný pozri veľkolepý ## impregnovať pozri moriť,napustiť 3 ## impresia pozri dojem, efekt 2 ## improvizovane pozri nepripravene ## improvizovaný urobený, vytvorený a pod. bez prípravy alebo narýchlo, nepripravený (op. pripravený): predniesť improvizovaný, nepripravený prejav, nedokonalý, nehotový: všetko je akési improvizované, nedokonalé, dočasný: dočasné bývanie ## impulz pozri podnet, nápad 1 ## impulzívne pozri prudko 3, pozri temperamentný ## impulzívny pozri prudký 2, výbušný 2, temperamentný ## imputovať pozri pripísať 1 ## imunita 1. práv. vyňatie z osobnej pôsobnosti trestného práva, imúnnosť, nedotknuteľnosť: poslanecká imunita, nedotknuteľnosť 2. pozri odolnosť ## imunitný pozri obranný ## imúnnosť pozri imunita 1 ## imúnny 1. pozri odolný 2. pozri nedotknuteľný ## ináč 1. označuje vlastnosť deja alebo stavu ako odlišnú od predpokladanej, pôvodne očakávanej vlastnosti, iným spôsobom (op. rovnako), inak, inakšie, zried. ináčej, zastar. ináče: vyzerá ináč, inak, ako som si ju predstavoval; musíme to urobiť ináč, inakšie, onak, hovor. onakvo: jeden to robí tak, druhý onak; onakvo natrel bránu, odlišne, odchylne, odchodne: ku každému problému pristupuje odlišne, odchylne, odchodne, nár. netakšie 2. expr. označuje vlastnosť deja alebo stavu, ktorá v porovnaní s očakávanou, predpokladanou vlastnosťou dosahuje vyššiu mieru, expr.: inak, inakšie, hovor. onakvejšie: správa sa ináč, onakvejšie ako ostatní, lepšie, súcejšie, dokonalejšie, odchodnejšie: u nás by sa mu ináč, lepšie darilo; on to vie dokonalejšie natrieť; pôsobí súcejšie, ako sme si mysleli, zried. ináčej, zastar. ináče 3. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; pripája dodatočnú výpoveď alebo uvádza výraz s vysvetľovacím významom, inak, inakšie: potrebujú pomoc, ináč by po nás neboli poslali; je to inak dobrý človek, zried. ináčej, zastar. ináče 4. pozri rozdielne, rozlične 5. pozri vcelku 2 6. pozri vlastne 2 ## ináčej 1. pozri ináč 1 2. pozri vcelku 2 ## ináče 1. pozri ináč 1 2. pozri vcelku 2 ## inadiaľ pozri inokade ## inak 1. pozri ináč 1 2. pozri opačne 2 3. pozri rozdielne, rozlične 4. pozri vcelku 2 5. pozri vlastne 2 ## inakade pozri inokade ## inakadiaľ pozri inokade ## inakam pozri inam ## inakedy pozri inokedy ## inakší pozri iný 1, iný 2, odlišný ## inakšie 1. pozri ináč 1 2. pozri rozdielne, rozlične ## inaktivita pozri apatia ## inaktívnosť pozri apatia ## inam označuje smer deja ako odlišný od pôvodného, očakávaného smeru, iným smerom, na iné miesto, inde: reč obrátil inam, inde; sadol si celkom inde, inakam: hľadieť inakam, onam (obyč. v spojeniach tam či onam, sem či onam): môže ísť tam či onam ## inaugurácia kniž. slávnostné uvedenie do úradu, do funkcie a pod., inštalácia: inaugurácia, inštalácia rektora ## incest pozri krvismilstvo ## incident 1. pozri výtržnosť 2. pozri hádka, zrážka 2, zrážka 3 ## inde pozri inam ## independentný pozri nezávislý ## index pozri zoznam ## indícia pozri dôkaz 1 ## indiferencia neprejavovanie záujmu, stanoviska, indiferentnosť, ľahostajnosť, vlažnosť, nevšímavosť: indiferencia, ľahostajnosť v ľudských vzťahoch; jeho povahu vyznačovala indiferentnosť, vlažnosť, nevšímavosť, indolencia, indolentnosť ## indiferentnosť pozri indiferencia ## indiferentný 1. pozri ľahostajný, nevšímavý 2. pozri bezvýznamný ## indigový 1. pozri modrý 2. pozri kopírovací ## indikátor pozri ukazovateľ 1, oznamovač 1 ## indikovať pozri určiť 1 ## indirektný pozri nepriamy ## indiskrécia pozri indiskrétnosť ## indiskrétnosť nedodržanie taktu, mlčanlivosti (op. diskrétnosť, diskrécia), zried. indiskrécia, netaktnosť: dopustiť sa indiskrétnosti, netaktnosti, dotieravosť (vnucovanie sa, naliehanie na niekoho a pod.) ## indiskrétny pozri netaktný, dotieravý ## indisponovanosť pozri indispozícia, neschopnosť ## indisponovaný pozri neschopný, chorý 1, strémovaný ## indispozícia momentálna neschopnosť zvyčajného konania, indisponovanosť: ľahká telesná indispozícia, indisponovanosť; stihla ma duševná indispozícia ## individualistický 1. pozri sebecký 2. pozri svojský 1 ## individualita 1. pozri svojráz, zvláštnosť 1 2. pozri osobnosť 1 ## individuálne 1. pozri osobný 1, subjektívny 2. pozri jednotlivo, osobitne 1 ## individuálny 1. pozri osobný 1, subjektívny 2. pozri svojský 1, osobitný 1 ## indivíduum 1. pozri jednotlivec 2. pozri človek 1 ## indolencia pozri indiferencia ## indolentnosť pozri indiferencia ## indolentný pozri ľahostajný, nevšímavý ## indosant odb. osoba postupujúca zmenku, rubopisec, žírant ## indosatár odb. osoba, na ktorú sa zmenka prepisuje, rubopisník ## industria pozri priemysel ## industrializovať pozri spriemyselniť ## indy pozri inokedy ## inercia odb. zotrvávanie v pôvodnom stave, inertnosť: inercia, inertnosť plynov ## inertnosť pozri inercia ## inertný pozri nečinný, ľahostajný ## infámia pozri hana ## infámny pozri hanebný 1, potupný ## infant pozri princ ## infantéria pozri pechota ## infanterista pozri pešiak 1 ## infantilizmus 1. odb. ustrnutie na nízkom stupni vývinu, infantilnosť, detinskosť: príčinou jeho infantilizmu, infantilnosti bola rodičovská výchova 2. nerozvážny čin, infantilnosť, detinstvo, detinskosť: to bolo od neho detinstvo ## infantilnosť pozri infantilizmus 1, infantilizmus 2, sprostosť 1 ## infantilný pozri naivný 1, nedospelý ## infarkt pozri porážka 2 ## infarktový pozri napätý 2 ## infekcia pozri nákaza ## infekčný pozri nákazlivý ## inferiórny pozri podradný 1 ## infernálny pozri hrozný 1, strašný 1 ## inferno pozri peklo 1 ## infertilný pozri neplodný 1, jalový 1 ## infikovať preniesť infekciu, nakaziť: infikovať, nakaziť niekoho chrípkou; infikovať ranu, kontaminovať: kontaminovanie vody, krmiva ## infiltrovať odb. prenikať cez niečo alebo do niečoho ako cudzí prvok (o tekutine), presakovať, presiakať, vnikať: infiltrovanie, presakovanie hnojnice do spodných vôd ## infinitív pozri neurčitok ## informácia 1. pozri správa 2. pozri údaj 3. pozri poznatok ## informačný ktorý informuje, prináša informácie, správy, informatívny: informačný, informatívny kalendár; informačná služba, spravodajský: spravodajské stredisko, spravodajská relácia, oboznamovací, stručný, krátky, zbežný, prehľadný, orientačný (prinášajúci iba základné informácie, určený iba na orientáciu): oboznamovacia, stručná, krátka, zbežná, orientačná, prehľadná prednáška, schôdzka ## informatívny pozri informačný ## informátor 1. pozri sprievodca 2 2. pozri vrátnik ## informovaný ktorý má o niečom informácie, správy, poznatky, vedomosti, oboznámený, poučený: je informovaný o udalosti; je oboznámený s udalosťou; byť informovaný, poučený o rozhodnutí, o zmenách, zasvätený (dobre oboznámený s niečím): politik je zasvätený do finančnej problematiky, orientovaný, zorientovaný ## informovať podať informáciu, správu o niečom, poinformovať, dať správu, oboznámiť, zoznámiť: informovať obyvateľstvo o stave hospodárenia; oboznámiť čitateľov s novinkami; zoznámil nás s predpismi, poinformoval nás o predpisoch, upovedomiť (úradne oznámiť), kniž. vyrozumieť (obyč. o úradnej správe): písomne nás upovedomili, vyrozumeli o rozhodnutí súdu, dať na vedomie: zmenu pracovného času treba dať na vedomie všetkým pracovníkom, poučiť (dať poučenie o nejakom fakte): žiakov ešte raz poučili o odchode vlakov, zasvätiť (podrobne, dôverne): zasvätiť niekoho do všetkých podrobností, pozoznamovať, pooboznamovať (postupne, viacerých informovať): dôkladne pozoznamovať niekoho s predpismi ## informovať sa pozri zoznámiť sa 2 ## ingrediencia pozri dodatok ## inhalovať pozri vdychovať ## inherentný pozri vnútorný 1 ## inhibícia pozri prekážka ## iniciála pozri iniciálka ## iniciálka veľké, obyč. začiatočné písmeno slova, iniciála: vyryť iniciálky, iniciály do dreva ## iniciálny pozri začiatočný ## iniciatíva 1. prejavovanie sa skutkami, schopnosť vykonávať hodnotné skutky, iniciatívnosť: podporovať, potláčať iniciatívu, iniciatívnosť; vyznačoval sa iniciatívnosťou, kniž. činorodosť 2. pozri podnet ## iniciatívnosť pozri iniciatíva 1 ## iniciatívny pozri podnetný, aktívny 1 ## iniciátor 1. pozri pôvodca 1 2. pozri rozbuška ## iniciovať pozri podnietiť 1 ## inkasant pozri výberca ## inkaso pozri poplatok ## inkasovať pozri dostať 1, dostať 3 ## inklinácia pozri sklon 2 ## inklinovať kniž. mať náchylnosť na niečo, mať sklon: dedične inklinuje, má sklon k výtvarným prejavom, kloniť sa, pridávať sa: kloní sa, pridáva sa k názoru opozície, mať tendenciu, hovor. tendovať: má tendenciu, tenduje k chorobám, k tučnote ## inkluzíve pozri vrátane 1 ## inkognito pozri nepoznane, tajne pozri anonymita ## inkomodovať pozri obťažovať 1 ## inkompatibilný pozri nezlučiteľný ## inkorporovať kniž. niečo niekam pridať ako (obyč. rovnocennú) súčasť, kniž. vteliť: inkorporovať, vteliť údaj do textu, včleniť (prijať za člena): mladých včlenili do organizácie, pripojiť, pridružiť ## inkriminovať pozri obviňovať, žalovať 1 ## inkunábula pozri prvotlač ## inkvirovať pozri vyšetriť ## inojazyčný pozri cudzojazyčný, zahraničný 1 ## inokade označuje smerovanie priebehu deja ako odlišné od pôvodného, očakávaného smerovania, iným smerom, inou cestou, inokadiaľ: inokade, inokadiaľ prišli, ako sme čakali, hovor.: inakade, inakadiaľ, zried. inadiaľ: cesta je rozkopaná, musíte ísť inakade, inakadiaľ ## inokadiaľ pozri inokade ## inokedy označuje čas deja alebo stavu ako odlišný od pôvodného, očakávaného a pod., v inom čase; za iných okolností, pri inej príležitosti, druhý raz, druhýkrát: príďte inokedy, druhý raz, nabudúce (inokedy v budúcnosti): pokračovať budeme inokedy, nabudúce, zastar. budúcne [Tajovský, Timrava], nár.: inakedy, indy, napodruhé ## inonárodný pozri zahraničný 1, cudzí 1 ## inorečový pozri cudzojazyčný, zahraničný 1 ## inorodý pozri odlišný ## inotaj pozri alegória ## inovačný pozri obnovný ## inovať zmrznutá vodná para skladajúca sa z ľadových kryštálikov v tvare ihličiek, inovatka, srieň: stromy, konáre sú pokryté inovaťou, srieňom, osuheľ: zo stromov visela osuheľ, mráz: na pole padol mráz, zried. osuhlina, nár. hŕňava ## inovatka pozri inovať ## inscenovaný pozri predstieraný ## inscenovať 1. realizovať na scéne, uviesť, predviesť (na scéne): inscenovať, uviesť, predviesť pôvodnú slovenskú operu, zahrať, predstaviť: ochotníci zahrali, predstavili dramatizovanú poviedku 2. usporiadať niečo s úmyslom predstierať niečo, zinscenovať, nastrojiť, organizovať, zorganizovať, kniž. zosnovať: inscenovať proces, zosnovať sprisahanie, pripraviť, expr. spískať: Čo ste to na nás spískali? ## insinuovať pozri ohovárať ## insitný pozri naivný 2 ## insolvencia odb. neschopnosť plniť finančné záväzky, insolventnosť ## insolventnosť pozri insolvencia ## inspirovať pozri vdychovať ## instantný pozri rozpustný ## inšpekcia pozri dozor, hospitácia ## inšpektor kto vykonáva úradný dozor, úradnú kontrolu: inšpektor hygieny práce, dozorca (kto dozerá): väzenský dozorca, kontrolór (kto kontroluje): technický kontrolór, zastar. škôldozorca (školský inšpektor) ## inšpicírovať pozri dozerať ## inšpirácia pozri podnet ## inšpiratívny pozri tvorivý, podnetný ## inšpirátor pozri podnecovateľ ## inšpirovať pozri podnietiť 1 ## inštalácia pozri inaugurácia ## inštalovať 1. pozri zaviesť 2 2. pozri uviesť 7 3. pozri umiestiť 1 ## inštancia pozri orgán 2 ## inštinkt pozri pud ## inštinktívne pozri mimovoľne, pozri pudový ## inštinktívny pozri mimovoľný, pudový, spontánny ## inštitúcia pozri orgán 2 ## inštitút 1. pozri ústav 1 2. pozri škola 1 ## inštrukcia pozri smernica ## inštruktáž pozri rada 1 ## inštruktívny pozri poučný, názorný ## inštrukčný pozri poučný, názorný ## inštruktor pozri poradca ## inštrument pozri nástroj 1, nástroj 2 ## inštrumentálny ktorý sa týka nástrojov, obyč. hudobných, nástrojový: inštrumentálna skladba (op. vokálna), nástrojová hudba ## inštrumentár pozri súbor 1 ## inštrumentárium pozri súbor 1 ## inštruovať pozri poučiť ## intaktný pozri nedotknutý; čistý 3 ## integrálny pozri neoddeliteľný; celistvý 1 ## integrita kniž. stav, do ktorého nemožno zasiahnuť, ktorý nemožno porušiť, zmeniť, celistvosť: integrita, celistvosť osoby, neporušiteľnosť, nedotknuteľnosť: územná integrita, neporušiteľnosť, nedotknuteľnosť; integrita, nedotknuteľnosť štátu ## integrovať pozri sceliť ## intelekt pozri rozum, hlava 2 ## intelektuál človek s vyšším vzdelaním, obyč. duševne pracujúci, vzdelanec: vrstva intelektuálov, vzdelancov, inteligent (príslušník spoločenskej vrstvy duševne pracujúcich ľudí alebo vôbec duševne vyspelý, súdny človek) ## intelektuálny pozri rozumový 1, duševný ## intelektuálsky pozri rozumový 1, duševný ## inteligent pozri intelektuál ## inteligentne pozri bystro 2, pozri rozumný ## inteligentný pozri rozumný, bystrý 2; kultivovaný ## intencia pozri zámer ## intenzifikovať pozri zosilniť ## intenzita 1. pozri sila 3 2. pozri rozmer 2, šírka 2 ## intenzívne pozri silno 1, tuho, naplno, ostro 5 ## intenzívnieť pozri vzmáhať 2 ## intenzívny pozri silný 2, veľký 1 ## interes pozri záujem 1 ## interesant pozri záujemca ## interesent pozri záujemca ## interesantný pozri zaujímavý ## interesovať pozri tešiť 1 ## interesovať sa pozri zaujímať sa ## interferovať odb. vzájomne sa prestupovať, krížiť sa: zvuk interferuje, prenikať: svetlo tu preniká, interferuje, ovplyvňovať sa: blízke jazyky interferujú, ovplyvňujú sa ## interiér pozri vnútro 1 ## interimálny pozri dočasný ## interjekcia pozri citoslovce ## interkontinentálny pozri medzikontinentálny ## intermezzo pozri vložka 2 ## internacionálny pozri medzinárodný ## internát ustanovizeň na ubytovanie, stravovanie a prípadne i výchovu žiakov, študentov: vysokoškolský internát, zastar. konvikt (študentský výchovný ústav), slang. intrák ## internovať pozri zaistiť 1, väzniť ## interný pozri vnútorný 1, vnútorný 2, riadny 1 ## interpret 1. pozri interpretátor 2. pozri recitátor ## interpretácia pozri výklad ## interpretátor kto niečo interpretuje, vykladá, vysvetľuje, interpret, vykladač, tlmočník: interpretátor, vykladač histórie, zákona, vysvetľovateľ: vysvetľovateľ baroka ## interpretovať 1. uvádzaním bližších okolností robiť zrozumiteľným, pochopiteľným, vykladať, vysvetľovať: interpretovať, vykladať dielo autora, osvetľovať, objasňovať: osvetľovať, objasňovať pravidlá hry, tlmočiť, vyjadrovať (v mene niekoho oznamovať): tlmočia, vyjadrujú cudzí názor, podávať výklad, podávať vysvetlenie: podáva výklad o umelcovom diele 2. predvádzať umelecké dielo, hrať, reprodukovať: výborne interpretoval, hral husľový part, stvárňovať: úspešne stvárňoval charakterové úlohy ## interregnum obdobie, v ktorom nikto nevládne, medzivládie ## interrupcia pozri potrat ## interval časový alebo miestny úsek medzi dvoma javmi, bodmi, medzera: vlaky chodia v hodinových intervaloch, medzerách, prestávka, pauza (časový úsek): prestávka v divadle, vzdialenosť (miestny úsek): vzdialenosť medzi autami sa skracovala, fáza: fázy výrobného procesu ## intervencia pozri zákrok, zásah 2 ## intervenovať podnikať niečo na prospech niekoho, niečoho, robiť intervenciu, sprostredkúvať: intervenuje, sprostredkúva u riaditeľa prijatie pracovníka, zakročovať, zasahovať (v prospech niekoho, niečoho) ## interview pozri rozhovor ## intimita 1. okolnosti súvisiace so súkromím jednotlivca, týkajúce sa jeho súkromia, intímnosť, súkromnosť, familiárnosť: intimita, intímnosť, súkromnosť rodinného života, dôvernosť: dôvernosť vzťahov 2. pozri tajomstvo 3 ## intímnosť 1. pozri intimita 1 2. pozri tajomstvo 3 ## intímny pozri dôverný 1, súkromný 2, pohlavný; komorný 1, komorný 2 ## intolerancia neschopnosť dobre sa znášať s ľuďmi, rešpektovať názory iných (op. tolerancia), netolerantnosť, neznášanlivosť: národnostná, náboženská intolerancia, neznášanlivosť pozri neznášanlivosť ## intolerantný pozri neznášanlivý ## intonovať pozri spievať 1 ## intrigán kto intriguje: bezohľadní politickí intrigáni, hovor. pletkár, pejor. čachrár, pejor.: našepkávač, našeptávač (kto so zlým úmyslom ovplyvňuje niekoho), hovor. pejor. machliar ## intrigy pozri úklady ## introdukcia pozri úvod ## introspekcia psych. pozorovanie vlastných psychických prejavov, kniž.: sebapozorovanie, sebaskúmanie, sebapitvanie ## introvertný pozri uzavretý 3 ## intuitívny pozri pocitový ## inundovať pozri zaplaviť 1 ## invalid človek neschopný plnohodnotnej práce (obyč. fyzickej) pre následky choroby, úrazu a pod.: vojnový invalid, mrzák (človek s trvalou telesnou chybou): je mrzák na nohy, kalika: po havárii ostal kalikou, expr.: žobrák, bedár, hovor. vozičkár (invalid, ktorý musí používať invalidné vozidlo), hovor. pejor. kripel ## invalidné pozri dôchodok 1 ## invariabilný pozri stály 1, nemenný ## invariantný pozri stály 1, nemenný ## invázia pozri útok 1 ## invektíva pozri útok 2 ## invektívny pozri útočný ## invencia pozri dôvtip ## invenčný pozri dôvtipný, vynachádzavý, tvorivý ## inventár pozri zoznam ## inventarizácia činnosť, ktorou sa k istému dátumu zisťuje skutočný stav hospodárskych prostriedkov v porovnaní so stavom v účtovných zápisoch, inventúra: polročná, kontrolná inventarizácia, inventúra; obchod je pre inventúru zatvorený ## inventúra pozri inventarizácia ## inverzne pozri naopak, opačne 1 ## investovať pozri vkladať 3 ## invitovať pozri pozvať ## invokovať pozri osloviť 2, vzývať 1 ## iný 1. nie ten, nie taký (op. ten, tento, taký), druhý: vyber si iného, druhého spoluhráča; priniesol iný, druhý pohár, ďalší (v poradí nasledujúci): po nás prídu ďalší, inakší, odlišný, odchodný: chce byť inakší, odlišný, odchodný, rozličný, rozdielny, nerovnaký, rôzny, rozmanitý, odchylný (pri porovnávaní): to sú iné, nerovnaké, rozličné, rozmanité veľkosti, čísla, onaký (vo dvojici taký – onaký): jeden chce taký, druhý zas onaký klobúk, alternatívny (popri tom aj iný): alternatívna možnosť riešenia 2. expr. z istého hľadiska vyhovujúcejší, dobrý, inakší, lepší, súcejší: vybrali mu inú, inakšiu, lepšiu, súcejšiu ženu; stal sa z neho iný, lepší človek, hovor. onakvý (iba v 2. st.): navarím onakvejšie jedlo ako ty ## inzerát pozri oznam ## inzerovať pozri oznámiť 1 ## inzultácia pozri útok 2 ## inzultovať pozri napadnúť 2, uraziť ## iracionálny ktorý nemožno postihnúť, pochopiť rozumom; ktorý sa nedá rozumovo vysvetliť (op. racionálny): iracionálny svet, nepochopiteľný, nevysvetliteľný: nepochopiteľný, nevysvetliteľný jav; nevysvetliteľné pocity, neodôvodniteľný, nezdôvodniteľný (rozumovo): rozumovo neodôvodniteľné, nezdôvodniteľné správanie, pohnútky ## ireálny pozri neskutočný 1 ## írečitý ktorý si zachoval svoj prirodzený, pôvodný charakter, ráz, rázovitý: írečitý, rázovitý kraj, rýdzi, čistý: rýdza, čistá slovenčina, svojský, svojrázny: svojský, svojrázny človek, pôvodný, originálny: používal pôvodné, originálne výrazy, ľudový: ľudová kultúra, pieseň ## irelevantný pozri nepodstatný, bezvýznamný ## iris pozri kosatec ## iritovať pozri dráždiť 1, popudiť 1 ## irónia pozri výsmech ## ironický ktorý rád ironizuje; ktorý je založený na irónii; ktorý vyjadruje iróniu, výsmech, posmešný, posmievačný, výsmešný: ironický, posmešný, posmievačný človek; ironické, výsmešné slová, uštipačný, štipľavý, pren.: pichľavý, bodavý: bola zvyknutá na uštipačné, štipľavé, pichľavé poznámky okolia, sarkastický (kruto výsmešný): sarkastický humor ## ironik pozri zlomyseľník ## ironizovať pozri zosmiešňovať, posmievať sa ## ískať pozri hľadať ## iskerný pozri trblietavý ## iskra 1. pozri dôvtip 2. pozri náznak ## iskrenný pozri srdečný ## iskriť 1. tvoriť iskry, sršať: rušeň iskrí, srší (iskrami); oči mu iskria, sršia (hnevom), prskať: prskavky prskajú 2. javiť sa, svietiť ako iskry, prerušovane intenzívne žiariť, iskriť sa, jagať sa, jagotať sa, trblietať sa: v očiach (sa) mu iskrí, jagá, trbliece smiech, striebriť sa, blyšťať sa, blýskať sa, expr. blyskotať sa, ligotať sa: v kvetoch sa striebri, blyští, blyskoce, ligoce rosa, mihotať sa, mihať sa: sneh sa na slnku mihoce; na nebi sa mihajú hviezdy, prebleskovať, prebleskúvať (prenikať cez niečo jasom): čosi za oblokom prebleskuje 3. hojne sa niečím prejavovať, oplývať: iskriť, oplývať dobrými ideami, hýriť, expr. sršať, prekypovať, kypieť: hýri, srší vtipmi; prekypuje, kypí radosťou ## iskrivý 1. pozri trblietavý 2. pozri bystrý 2, vtipný 2 3. pozri radostný 1 ## islam učenie a svetové náboženské hnutie proroka Mohameda, mohamedánstvo, mohamedanizmus, moslimstvo, zastar. musulmanstvo ## ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak, kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti, zried. zakračovať [Jégé, F. Hečko], uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine, vykračovať, expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne alebo hrdo): sebavedome si vykračuje, zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom, zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca, stúpať (expr. alebo smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou, hýbať sa: Čo sa nehýbete?, vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou, hovor. šliapať, hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami, expr. šľapcúgovať [Šikula]: chlapci museli šľapcúgovať za nami, expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť), pochodovať, hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč, smerovať, mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?, hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť, merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne alebo opakovane): musel som znova merať cestu domov, fraz.: zošívať cestu, šnurovať cestu (opito ísť), odchádzať, odoberať sa, brať sa, poberať sa, expr.: pratať sa, pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!, expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!, expr.: vliecť sa, ťahať (sa), hovor. expr.: štrachať sa, tralákať sa, tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu, expr.: ťarbať sa, škarbať, šľampať, šmotkať sa, cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami, expr.: teperiť sa, terigať sa, redikať sa, nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom, nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom), expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky), expr.: šúchať sa, šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu, expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici, expr.: trmácať sa, trmá(d)zgať sa, drgáňať sa, drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta, hovor., trocha pejor.: trepať sa, trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne, expr.: drobčiť, cupkať, cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou, expr. badkať, hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami, expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa), expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov, expr.: capkať, ťapkať, tľapkať (bosými nohami alebo po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate, expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady, expr.: hopkať, hupkať (skackavo ísť), pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene) 2. pozri fungovať 1 3. pozri smerovať 2 4. pozri plynúť 2 5. pozri dariť 1 6. pozri hodiť sa 2 ## iste pozri isto 1, rozhodne 2, skutočne 2, pravda 1, veru, áno ## isteže 1. pozri isto 3 2. pozri pravda 1, veru, áno ## istina pozri peniaze ## istiť 1. pozri uistiť 2. pozri zabezpečiť 2 3. pozri cítiť 2 ## isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou, iste, smelo: isto, smelo prekonával všetky prekážky, pevne, neomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľom, spoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky 2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva, iste, bezpečne, neohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečne, spoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo 3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu, iste, istotne, zaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziť, dozaista, naisto, určite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepší, zaručene, bezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívi, bezpochyby, nepochybne, nesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasy, zrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledok, presne: viem to celkom isto, presne, že prídu, expr.: isteže, isto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžu, pevne, skalopevne, expr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspech, expr.: istučko, istučičko, isto-istučko, isto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rád, podistým, akiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ráno, celkom isto, celkom iste, celkom určite, rozhodne, napevno, expr. stopercentne, hovor. expr.: nabetón, betónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarí, subšt.: stopro, nastopro, fraz.: bez debaty, stoj čo stoj, čo by čo bolo, za každú cenu, za každých okolností, nech sa deje čokoľvek, fraz. expr.: aj keby hromy bili, aj keby tragače padali 4. pozri pravda 1, veru, skutočne 2 ## isto-iste pozri isto 3 ## istota 1. istá, nepochybná pravda, určitosť: vedecká istota; s určitosťou niečo tvrdiť, nespornosť: nespornosť faktu, presvedčenie: s istotou, presvedčením niečo očakávať, bezpečnosť: tvrdí to so stopercentnou bezpečnosťou 2. prejav viery vo vlastné sily vo vzťahu k práci, k činnosti a pod.: istota v držaní tela, obratnosť, zručnosť: získať obratnosť, zručnosť v niečom, spoľahlivosť: spoľahlivosť v konaní, sebavedomie, sebadôvera, sebaistota (viera vo vlastné sily): nemá dostatok sebavedomia, sebadôvery, sebaistoty, nebojazlivosť, kniž. nebojácnosť, odvaha: stratiť odvahu, smelosť 3. pozri záruka 2 ## istotne pozri isto 3, skutočne 2, rozhodne 2, veru ## istotný pozri istý 1 ## istučko pozri isto 3 ## istučičko pozri isto 3 ## istučký pozri istý 1 ## istý 1. ktorý sa zhoduje so skutočnosťou, v ktorom sa nemožno mýliť; určite taký, skutočný, pravdivý, pozitívny, dokázaný: to sú isté, skutočné, pravdivé, pozitívne fakty; istá, dokázaná vina, zaručený, garantovaný (ktorý má záruky, garancie): zaručený, garantovaný úspech, nepochybný, neklamný, nezvratný, kniž. apodiktický: nepochybný, neklamný, nezvratný dôkaz; apodiktické tvrdenie, bezpečný, zastar. istotný: ide o bezpečný omyl; vystríhať niekoho pred istotným nebezpečenstvom, nepodvratný, nepopierateľný, nevyvrátiteľný, nesporný, hovor. neodškriepiteľný: podoba syna a otca je nepopierateľná, nesporná, neodškriepiteľná, spoľahlivý (ktorému možno dôverovať): informácia zo spoľahlivého zdroja, skalopevný, expr. sväto-svätý: skalopevná, sväto-svätá pravda, hovor. tutový, slang.: zichrový, betónový: výhra je tutová, zichrová; betónový tip, expr. istučký 2. veriaci svojim schopnostiam, zručnostiam; majúci sebavedomie, istotu v seba; svedčiaci o tom (op. neistý), sebavedomý, smelý (op. bojazlivý, nesmelý): istý, sebavedomý, smelý rečník, chirurg, pevný: pevný krok, pevná ruka, odhodlaný: pevný, odhodlaný hlas, spoľahlivý, presný: mať spoľahlivé, presné oko 3. pozri bezpečný 1 4. pozri určitý 2 5. pozri určitý 3, nejaký, niektorý ## istýsi pozri nejaký ## item 1. pozri ešte 1 2. pozri takisto 2 ## itinerár 1. pozri diár 2. pozri poriadok 1 ## íver pozri trieska ## ixkrát pozri veľakrát ## ix ráz pozri veľakrát ## izba obytná miestnosť: obývacia izba, hotelová izba, zastaráv. alebo expr. izbica, salón (izba na prijímanie návštev): hudobný salón, zastaráv. chyža, šalanda (v minulosti veľká izba pre sezónnych robotníkov, expr. veľká neútulná izba): bývať v šalande, kniž. komnata (veľká izba, obyč. v paláci): kráľovská komnata, zastar. svetlica (lepšie zariadená izba): hosťovská svetlica [Zúbek], subšt. cimra: kasárenská cimra pozri cela ## izbica pozri izba ## izolant izolačná látka, izolačný materiál, dielektrikum ## izolovane pozri oddelene, osamote ## izolovaný pozri oddelený, osamelý 1 ## izolovať zamedziť styk, dať do izolácie, oddeliť, odčleniť: chorých izolovali, oddelili, separovať: separovať jednotlivé zložky, odrezať, odlúčiť, osamotiť, osihotiť (zabrániť spojenie s niekým, niečím): odrezať dedinu od sveta; odlúčiť dieťa od matky ## izraelita pozri žid 1 ## ja označenie samého seba, subjektu, kniž. ego: vyzdvihnúť svoje ja, svoje ego ## jablčastý pozri grošovaný ## jablčistý pozri tučný 1 ## jačať pozri kričať 1, plakať ## jačavý pozri prenikavý 1, škrekľavý ## jačmeň obilnina s dlhým ôstím; zrno tejto obilniny, jarec: zimný jačmeň, jarec ## jadernica pozri jaternica ## jadierko pozri zrno 1 ## jadrne pozri skrátka 1, krátko 3 ## jadrný 1. pozri výstižný, stručný 2. pozri zdravý 1, silný 1, pevný 2 ## jadro 1. stredná, vnútorná časť niečoho: bytové jadro, jadro bunky, stred, centrum: stred, centrum mesta, vnútro: vnútro domu, bot. stržeň (jadro rastlinnej osi) 2. hlavná zložka niečoho: jadro obyvateľstva, základ: základy odporu, podstata: podstata prednášky, kniž. gros, pís. i gro (hlavná časť): gros, gro spoločnosti, kniž. výlupok (niečo vylúpené): abstraktný výlupok, kniž. stržeň: stržeň myslenia [Kukučín] 3. pozri zrno 1, semeno 1 ## jadrový založený na fyzikálnych procesoch v jadre atómu; využívajúci tieto procesy, odb. nukleárny: jadrová reakcia; jadrová, nukleárna energia; jadrové, nukleárne zbrane, atómový (súvisiaci s atómom): atómová elektráreň ## jagať sa pozri lesknúť sa, blýskať sa 1 ## jagavý pozri lesklý, trblietavý, žiarivý 1 ## jáger 1. pozri horár 2. pozri lovec ## jagot pozri lesk 1 ## jagotať sa pozri lesknúť sa ## jagotavý pozri lesklý, trblietavý, žiarivý 1 ## jagotný pozri lesklý, trblietavý, žiarivý 1 ## jahňa mláďa ovce: sused má dve jahnence, baranča, baránok, baranček, ovečka, zried. ovčiatko ## jahňacina mäso z jahňaťa, barančina (mäso z barančaťa) ## jahňady strapcovité súkvetie: na Veľkú noc dať do vázy jahňady, bahniatka (kvety alebo puky rakyty alebo osiky), baburiatka, baburence, baburky, hovor. maňušky ## jahnica pozri bahnica ## jahniť sa pozri kotiť sa 1 ## jahoda plazivá rastlina s červenými jedlými šťavnatými plodmi; plod tejto rastliny: pestovať jahody, trávnica (jahoda rastúca v tráve) ## jahodový pozri červený ## jachať pozri bežať 1 ## jachčiť pozri zajakať ## jachtárstvo športová plavba na plachetniciach, jachting ## jachtať pozri zajakať ## jachtavosť pozri zajakavosť ## jachtavý ktorý jachce, zajakáva sa pre vrodenú rečovú chybu alebo ktorý trhane, nezrozumiteľne hovorí od strachu alebo od iných emócií; ktorý svedčí o jachtavosti, zadŕhavý, zajakavý: jachtavé, zadŕhavé, zajakavé dieťa; vydal zo seba pár jachtavých, zadŕhavých, zajakavých slov, expr.: zádrhlivý, zádrhľavý, hovor. koktavý: je zádrhlivý, koktavý od narodenia, brblavý, brbtavý: brblavá, brbtavá reč ## jachting pozri jachtárstvo ## jaj 1. pozri ach 3 2. pozri beda 3. pozri ej 1 ## jáj pozri ach 3 ## jajaj pozri ach 3 ## jajčať expr. vydávať stony od bolesti, strachu a pod. a obyč. pritom vyslovovať citoslovcia jaj, joj, juj, expr.: jajkať, jojčať, jujkať: jajčí, jajká, jojčí, ako keby ho na nože brali; jujká od hrôzy, expr.: jojkať, achkať, ochkať (aj pri vyjadrení obdivu, prekvapenia): jojká nad tou krásou; achká, ochká nad svojím osudom, stonať, stenať, nariekať, bedákať, lamentovať, horekovať, kvíliť, vzdychať, expr.: stukať, božekať: stoná, narieka, bedáka nad svojím nešťastím, expr. ufkať (pri nespokojnosti s niečím): ufká, že mu je zle ## jajkať pozri jajčať ## jak pozri ako 1, ako 2 ## jakby pozri akoby 1 ## jako pozri ako 1, ako 2 ## jakobín pozri radikalista ## jakot pozri hluk ## jaksi pozri nejako ## jaksi-taksi pozri nejako ## jakživ pozri nikdy ## jalovo pozri bezcieľne, nadarmo 1, zbytočne ## jalovosť 1. pozri sterilnosť 2 2. pozri prázdnota 2 ## jalový 1. ktorý nie je schopný reprodukcie, neschopný mať potomstvo (o zvieratách, hrub. i o človeku), plody (o rastlinách, pôde a pod.), neplodný (op. plodný), odb.: sterilný, infertilný (op. fertilný): jalové, neplodné, sterilné samice dobytka; infertilná pôda, planý, neúrodný (op. úrodný): planý kvet jablone; neúrodná zem, hluchý (i hosp.): hluchý klas 2. ktorý nie je oplodnený (o zvieratách), neoplodnený: jalové, neoplodnené samice 3. pejor. ktorý nemá vnútornú (obyč. myšlienkovú) hodnotu, prázdny: jalové, prázdne reči (rozprávanie o ničom), bezobsažný, neobsažný, povrchný, plytký: bezobsažný, neobsažný život; povrchné, plytké myslenie, samoúčelný, pejor. akademický (bez praktického významu): jalová, samoúčelná, akademická debata, bezcieľny, bezúčelný, zbytočný, neužitočný, daromný, márny: bezcieľne, bezúčelné, zbytočné roky; neužitočná, daromná, márna práca, nezmyselný (ktorý neprináša výsledok): nezmyselný boj ## jama 1. väčšie prirodzené alebo umelo urobené, vyhĺbené miesto: vykopať jamu, jamina (plytšia jama): roľa je plná jamín, priehlbeň, prehĺbenina, priehlbina, vyhĺbenina, preliačina (menšie prehĺbené miesto): priehlbeň, prehĺbenina, priehlbina v rieke; vyhĺbenina, preliačina v teréne, vhĺbenina [Kukučín], zried. výhlbeň [Figuli], prepadlina, prepadlisko, priepadlisko: spadnúť do prepadliny, výtlk, rigol (jama na ceste spôsobená dopravnými prostriedkami a vplyvmi počasia): po zime bývajú na cestách jamy, výtlky, rigoly, výmoľ (vodou vymletá jama): cesty sú plné výmoľov, priepasť (hlboká jama, ktorej hĺbka je väčšia ako šírka): zrútiť sa do priepasti, rokľa, roklina (prirodzená hlboká úzka jama): údolná rokľa, roklina, strž (vodou vymyté strmé miesto): spadnúť do strže, spust [Laskomerský], výkop (vykopaním vzniknutý priestor): zavalený výkop, šachta (zvislá, hlboko pod zemou vyhĺbená jama): hĺbiť šachtu 2. pozri údolie 1 ## jamina 1. pozri jama 1 2. pozri tiesňava ## jamkavý pozri rapavý; nerovný 1 ## jamkovitý pozri rapavý, nerovný 1 ## jamovitý pozri nerovný 1 ## jančiť sa pozri blázniť (sa) ## janičiar pozri zradca, odrodilec ## janičiarsky pozri odnárodnený ## jánusovský pozri falošný 1, pokrytecký ## jar ročné obdobie od 21. marca do 20. júna: jar sa blíži, kniž. alebo poet. vesna ## jarabatieť sa pozri pestrieť sa ## jarabato pozri strakato ## jarabatý pozri strakatý 1, pestrý 1 ## jarabieť sa pozri pestrieť sa ## jarabistý pozri strakatý 1 ## jarabiť sa pozri pestrieť sa ## jarabý pozri strakatý 1, pestrý 1 ## jarec pozri jačmeň ## jarica pozri mládka ## jarmo 1. pozri útlak 2. pozri záťaž 2 ## jarmočiť pozri obchodovať ## jarmočný pozri lacný 1, krikľavý 1, bezcenný ## jarmok pozri trh 1 ## jarník pozri kabát ## jarok 1. pozri priekopa 2. pozri potok ## jarý pozri svieži 1 ## jas 1. pozri svetlo 1 2. pozri lesk 1 ## jasať expr. nadšene prejavovať radosť, byť nadšený, kniž. alebo expr. plesať: futbalisti jasajú, plesajú nad víťazstvom; deti sú nadšené predstavením, tešiť sa, radovať sa, zried. radostiť sa: tešiť sa, radovať sa z nečakaného úspechu, pren. žiariť: celá žiari šťastím, expr. triumfovať (obyč. zo škodoradosti), sláviť, oslavovať (prežívať ako úspech): slávia, oslavujú víťazstvo ## jasať sa pozri blýskať sa 1 ## jasavý 1. pozri žiarivý 1, jasný 1 2. pozri nadšený 1, radostný 1 ## jask pozri tunel ## jaskyniar odborník v jaskyniarstve, speleológ ## jaskyniarstvo odbor geomorfológie zaoberajúci sa výskumom jaskýň, speleológia ## jasle plastické znázornenie Ježišovho narodenia, betlehem: dať pod stromček jasle, betlehem, expr. jasličky ## jasličky pozri jasle ## jasnačka pozri pravda 1, áno ## jasne pozri zreteľne 1, ostro 4, ostro 7, výslovne 1 ## jasné pozri pravda 1, áno ## jasnieť pozri jasniť sa ## jasniť sa stávať sa jasnejším, jasným, jasnieť, vyjasnievať sa, vyjasňovať sa, zjasnievať, zjasňovať sa: obloha sa jasnila, vyjasnievala; noc zjasnievala, zjasňovala sa, rozjasnievať sa, rozjasňovať sa: tvár sa rozjasnieva, rozjasňuje, časiť sa (o počasí, o oblohe): neos. časí sa, vyberať sa: neos. už sa vyberá pozri vyjasniť sa ## jasnobelaso pozri modro ## jasnobelasý pozri modrý ## jasnobiely pozri biely ## jasnočervený pozri červený ## jasnomodro pozri modro ## jasnomodrý pozri modrý ## jasnoumný pozri rozumný ## jasnovidec pozri veštec ## jasnovidecký pozri predvídavý, prezieravý ## jasnovidka pozri veštkyňa 1 ## jasnovidný pozri predvídavý, prezieravý ## jasnozelený pozri zelený ## jasnozraký pozri prezieravý ## jasnozrivý pozri prezieravý ## jasnožltý pozri žltý ## jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou, žiarivý, jasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdy, svetlý, bledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenej, zlatojasný [Sládkovič], zried. lúčistý [Jesenská], bezoblačný, bezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná obloha, slnečný: slnečný deň, hviezdnatý, mesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná noc, rozjasnený, vyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe), viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizont, čistý, nezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach), expr. prejasný 2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať, zjavný, zrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdiel, viditeľný, badateľný, očividný, expr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmysel, zreteľný, priehľadný, priezračný, expr.: obyčajný, praobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná lož, preukázateľný, preukazný, evidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvod, rukolapný: rukolapný dôkaz, hovor. vyslovený: vyslovený nezmysel 3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý), presný, určitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľ, ujasnený: problém je ujasnený 4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný), zrozumiteľný, pochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výklad, zreteľný, čistý: zreteľná, čistá výslovnosť, jednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveď, nedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reč, školský: školský príklad 5. pozri rozumný, triezvy 1 6. pozri vľúdny 1, veselý 1 7. pozri zvučný 1 ## jasot pozri radosť ## jasotný pozri radostný 1, nadšený 1 ## jastrabieť sa pozri pestrieť sa ## jastrabozraký pozri bystrozraký 1 ## jastrabozrivý pozri bystrozraký 1 ## jastriť pozri pozerať 1 ## jastrivý pozri prenikavý 2 ## jasuplný pozri radostný 1 ## jašiť sa 1. pozri ľakať sa 2. pozri blázniť (sa) ## jašo pozri pochábeľ ## jať 1. pozri chytiť 1, chytiť 4, zmocniť sa 2 2. pozri dojať 1 ## jať sa pozri dať sa 1, chopiť sa 2 ## jaternica kus čreva naplnený zmesou mletého mäsa, vnútorností, ryže, krúp alebo pečiva, jadernica, hovor.: jelito, hurka ## jatka 1. pozri mäsiarstvo 2 2. pozri rázporok ## jatky pozri bitúnok ## jatriť pozri dráždiť 1 ## jatriť sa 1. pozri hnisať 2. pozri búriť sa 2 ## jatrivý 1. pozri hnisavý 2. pozri bolestný 1 ## jav čo možno zmyslami pozorovať, úkaz, zjav: prírodný jav, úkaz, zjav, kniž. fenomén: to je zvláštny fenomén, skutočnosť, fakt, realita (objektívne jestvujúci jav), znamenie (jav vykladaný ako oznámenie budúcnosti): na oblohe sa ukázali znamenia, zastar. zjavisko [Sládkovič] ## javeru pozri veru ## javisko 1. vyvýšené miesto v divadle, kde herci predvádzajú hru, scéna: vystupovať na javisku, na scéne; otáčavé javisko, otáčavá scéna 2. pozri dejisko ## javiskový pozri scénický, divadelný 1 ## javiť ukazovať na prítomnosť niečoho, dávať najavo, mať: javiť, dávať najavo nespokojnosť; mať sklon k pesimizmu, prejavovať, prezrádzať: už neprejavuje známky života; jeho oči prezrádzajú živý záujem ## javiť sa 1. byť istým spôsobom vnímaný, viditeľný, vyznačovať sa niečím, prejavovať sa, zdať sa, byť zjavný, ukazovať sa: všetko sa javí, zdá, prejavuje ináč; sú tu zjavné nedostatky; ukazuje sa prebytok ovocia, zračiť sa, zrkadliť sa, odzrkadľovať sa, odrážať sa: na tvári sa mu zračí, zrkadlí, odráža hnev, črtať sa, rysovať sa: črtajú sa náznaky zlepšenia 2. vyvolávať istý dojem, vidieť sa, zdať sa: želanie sa mu javí, vidí, zdá nesplniteľné, pripadať, prichodiť, ukazovať sa: jeho konanie mu pripadá, prichodí nevhodné; ukazuje sa mi to ako správne, pozdávať sa (pri neurčitej predstave): pozdávalo sa mu, že muža pozná, zried. osvedčovať sa: osvedčuje sa pravým Slovákom ## javorčie pozri javorina ## javorie pozri javorina ## javorina javorový porast, javorčie, javorie ## javový pozri skutočný 1 ## jazda oddiel jazdcov: policajná jazda, jazdectvo, zastar. kavaléria ## jazdec 1. kto jazdí na koni: oddiel jazdcov, husár (jazdec pri vojsku), hist. dragún (v minulosti príslušník jazdeckej pechoty), hist. hulán (jazdec s dlhou kopijou), zastar. ulán [Záborský], zastar. kavalerista 2. jedna z figúrok v šachovej hre, kôň ## jazdectvo pozri jazda ## jazdiť pohybovať sa po zemi s použitím zvierat, dopravných alebo športových prostriedkov: jazdiť na koni, na aute, na lyžiach, niesť sa/nosiť sa na koni, hovor. zastar. rajtovať (na koni), ísť, chodiť, voziť sa (na dopravných alebo športových prostriedkoch): rád ide, chodí autom; do školy sa vozí, chodí na bicykli; dobre chodí, jazdí na korčuliach, premávať (o dopravných prostriedkoch): autá premávajú v obidvoch smeroch; autobusy dnes nepremávajú, spúšťať sa (na lyžiach, na saniach) ## jazero väčšia prirodzená stojatá vodná plocha: kúpať sa v jazere, pleso (bezodtokové jazero): tatranské plesá, morské oko (tatranské jazero), lagúna (pobrežné jazero oddelené piesočným valom od mora): benátska lagúna ## jazva stopa po zacelenej rane: na nohách má jazvy, hovor. šrám (jazva v podobe ryhy): šrám jej hyzdí tvár, zastar. svor [Laskomerský] ## jazvec lesná šelma s valcovitým telom žijúca v norách, kraj. borsuk ## jazvečík poľovný pes s krátkymi nohami a pretiahnutým telom, daxlík ## jazviť pozri dráždiť 1 ## jazviť sa pozri hnisať ## jazvovitý pozri rapavý ## jazýček pozri čapík ## jazyčiť pozri tárať, klebetiť 2 ## jazyčnatý pozri klebetný, papuľnatý ## jazyčnica pozri klebetnica ## jazyčný pozri klebetný, papuľnatý ## jazyk sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov istého spoločenstva, ktorá slúži ako nástroj myslenia, dorozumievania a ukladania poznatkov; jej čiastkový útvar, reč: slovenský jazyk, slovenská reč; učiť sa cudzie jazyky, reči; odborný jazyk, odborná reč; jazyk, reč Hviezdoslava ## jazykoveda veda o jazyku, lingvistika, zastar. jazykospyt ## jazykovedec odborník v jazykovede, lingvista, zastar. jazykár ## jé pozri ach 1 ## jed 1. látka schopná spôsobiť už v malom množstve vážne ochorenie až zánik organizmu, otrava: smrtiaci jed, smrtiaca otrava; jed, otrava na myši 2. pozri hnev 1, zloba ## jedák kto rád a veľa je: od malička bol veľký jedák, hovor. expr.: papkáč, papáč: je dobrý papkáč, pejor.: pažravec, pahltník: nenásytný pažravec, pahltník, pejor.: žrút, žráč, expr., často pejor.: hltavec, hltoň, hltoš ## jedáleň pozri reštaurácia ## jeden 1. pozri rovnaký, spoločný 2 2. pozri jediný, posledný 2 ## jedenástka pozri penalta ## jedenie pozri jedlo 1, jedlo 2 ## jedine pozri iba 2 ## jedinec pozri jednotlivec ## jedinečnosť pozri unikát, zvláštnosť 1, svojráz ## jedinečný 1. vyskytujúci sa ako jediný svojho druhu; vyskytujúci sa veľmi zriedkavo, originálny, svojský, svojrázny: jedinečné, originálne myšlienky; jedinečné, originálne, svojské, svojrázne videnie vecí, sveta, osobitý, osobitný: mať osobité, osobitné čaro, osamotený, ojedinelý: osamotený, ojedinelý jav, úkaz, jediný, unikátny, vzácny: jediný, unikátny, vzácny umelecký kus, neopakovateľný (ktorý nemožno opakovať), nenapodobiteľný, nenapodobniteľný (ktorý nemožno napodobiť): neopakovateľný zážitok; nenapodob(n)iteľný výkon; nenapodobiteľné majstrovstvo, gesto, mimoriadny, nevídaný: mať mimoriadny, nevídaný talent, zriedkavý, výnimočný, nezvyčajný, neobyčajný, nevšedný: zriedkavá, výnimočná príležitosť; nezvyčajné, neobyčajné, nevšedné možnosti, zvláštny, odb. singulárny 2. pozri výborný ## jedinký pozri jediný ## jediný vyjadruje minimálny počet, jeden, sám: prišiel jediný, jeden, sám (op. každý, mnohí, všetci); matke zostal len jediný, jeden syn; zachránila sa len ona jediná, sama, ojedinelý, osamotený, osihotený: jediný, ojedinelý, osamotený, osihotený druh, unikátny, jedinečný (jediný svojho druhu): unikátna, jedinečná rastlina, zastaráv. samojediný, expr. zastaráv. samojedinký: samojediný obývaný domček, monopolný (ktorý má výlučný monopol): monopolný výrobca tohto tovaru, ostatný, zvyšný, zvyšujúci, posledný (jediný, ktorý ešte zvýšil): požičal aj ostatné, posledné, zvyšujúce peniaze; jediné, posledné celé topánky, expr. jedinký pozri sám 1 ## jediť sa pozri hnevať sa ## jedivo pozri jedlo 1 ## jedličie pozri jedlina ## jedlina jedľový porast, jedličie, jedľovina: z jedliny, z jedličia, z jedľoviny vyskočil srnec ## jedlivý pozri zlostný 1 ## jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie, pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrm, strava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná strava, potrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potrava, zried. jedza [Kukučín], expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo), obživa: obživa na celý deň, výživa: dojčenská výživa, jedenie: jedenia bolo málo, zájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčky, pren. stôl: bohatý stôl, hovor. strova: biedna strova, hovor.: vára, varivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého variva, hovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeň, hovor. proviant: vziať si proviant do batoha, expr. jedivo: na cestu mu dali kopu jediva, det.: papa, papka, zastaráv. poživeň: zháňať poživeň, zastaráv. chova: biedna chova, zastar. kost: z toho kostu nestučnie, zastar. syt [Sládkovič], zastaráv. živnosť, zastaráv.: menáž, mináž (spoločné vojenské alebo väzenské jedlo), expr. alebo hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlo, hrub.: žranica, žranie: myslí iba na žranicu, na žranie, pejor.: brečka, žbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrndu, hovor. pejor.: gebuzina, babranina, babranica (nechutné jedlo), hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo), pejor. zastar.: miškulancie, mišpulancie, subšt. magľajz (nechutné jedlo) 2. požívanie potravy, jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedení, stravovanie: diétne stravovanie, zastaráv. chova: prijať študentov na chovu, zastar. kost: byť u niekoho na koste ## jedľovina pozri jedlina ## jedlý vhodný na jedenie, požívateľný (ktorý možno požívať): jedlé, požívateľné druhy hríbov (op. jedovaté), stolový: jedlý, stolový olej, konzumný, konzumovateľný, používateľný (ktorý možno konzumovať, používať na prípravu jedla): konzumné, používateľné suroviny, potraviny, pokrmový: pokrmový tuk, olej, kuchynský: kuchynská soľ ## jednak 1. pozri predsa 2 2. pozri beztak 2 3. pozri a 1 ## jednako 1. pozri rovnako 1, rovnako 2, rovnako 3 2. pozri predsa 2 3. pozri beztak 2 4. pozri ale 1 ## jednaký pozri rovnaký, spoločný 2 ## jednať 1. správne konať, robiť, počínať si 2. správne rokovať, prerokúvať, diskutovať 3. správne zaobchádzať, vychádzať ## jednať sa 1. dohovárať sa o cene pri kúpe alebo pri predaji, hovor. handlovať sa: jednajú sa, handlujú sa ako na trhu, hovor. handrkovať sa, expr. naťahovať sa: handrkovala sa, naťahovala sa, aby jej tovar dali lacnejšie, dohadovať sa (o cene), zastar. trhovať sa [Timrava], vyjednávať (dohovárať sa s niekým o niečom) 2. neos. jedná sa o niečo správne ide o niečo 3. neos. jedná sa správne rokuje sa, hovorí sa, vraví sa, je reč o niečom ## jedno pozri asi 1 ## jednoaktovka pozri aktovka ## jednoaktový pozri jednodejstvový ## jednobožstvo pozri monoteizmus ## jednočlen matematický výraz s jedným členom (op. mnohočlen), monóm (op. polynóm) ## jednodejstvový ktorý má len jedno dejstvo, jednoaktový: jednodejstvová, jednoaktová komédia ## jednoducho 1. pozri jednoduchý 1, jednoduchý 2 2. pozri skrátka 1, skrátka 2, iba 2 3. pozri teda 1 ## jednoduchosť pozri prostota ## jednoduchý 1. ľahko, bez námahy riešiteľný, zvládnuteľný a pod. (op. zložitý), ľahký (op. ťažký), nekomplikovaný (op. komplikovaný): jednoduchá, ľahká hra; jednoduchý, ľahký, nekomplikovaný vzorec, nenáročný (op. náročný): nenáročná gramatika, základný, elementárny, triviálny, primitívny (samozrejmý pre svoju jednoduchosť): nevedieť základné, elementárne, triviálne veci, expr. škôlkársky, školský, pren. učebnicový: škôlkárske počty; školský, učebnicový príklad pozri pohodlný 2 2. ktorý žije, zmýšľa jednoducho (o človeku); svedčiaci o jednoduchosti; založený na jednoduchosti, prostý, obyčajný: prostý, obyčajný človek; prostá reč, radový, kniž. pospolitý (ktorý je súčasťou spoločenskej väčšiny, bez výnimočného postavenia): radový občan, pospolitý ľud, skromný, nenáročný (op. neskromný, náročný): skromné pomery; skromná, jednoduchá strava, diogenovský (akým sa vyznačoval staroveký grécky filozof Diogenes): diogenovský spôsob života, hovor. ľudový (nenáročnosťou, jednoduchosťou dostupný pre väčšinu; typický pre väčšinu ľudí): jednoduché, ľudové bývanie; ľudová reč, strohý, triezvy (bez ozdôb, prehnanej zložitosti): jednoduché, strohé, triezve tvary (op. zložité, komplikované), kniž.: simplicitný, simplexný; prirodzený, civilný (jednoduchý v prejave; op. strojený, neprirodzený): prirodzený, civilný prednes, primitívny, nedokonalý (odrážajúci jednoduchosť na najnižšom stupni vývoja): primitívne jaskynné kresby; primitívne, nedokonalé nástroje pračloveka, prostoduchý, prostodušný, prostomyseľný (vyznačujúci sa jednoduchým myslením; o človeku), expr.: prostučký, prostunký, prostulinký, jednoduchučký ## jednohlasne 1. znejúc jedným hlasom, rovnakým hlasom (op. mnohohlasne), unisono [vysl. -izó-], zried. unisónne [vysl. -izó-]: jednohlasne, unisono spievali národné piesne 2. pozri jednomyseľne ## jednohlasný 1. jedným hlasom spievaný; znejúci ako jeden, ako rovnaký hlas (op. viachlasný), hud. jednohlasový: jednohlasný, jednohlasový part (určený pre jeden hlas); jednohlasné, jednohlasové sólo, hud.: homofónny, homofonický (op. polyfónny, polyfonický): homofónna skladba, unisono, zried. unisónny [vysl. -izó]: unisono, unisónny spev 2. pozri jednomyseľný ## jednohlasový pozri jednohlasný 1 ## jednojazyčný ktorý používa jeden jazyk, jednorečový: jednojazyčné obyvateľstvo; jednojazyčný, jednorečový štát ## jednoliatosť pozri totalita 1 ## jednoliaty pozostávajúci z častí, prvkov jedného druhu; majúci jednotný ráz, rovnorodý (op. rôznorodý), odb. homogénny (op. heterogénny): jednoliaty, rovnorodý, homogénny celok, kniž. súrodý: súrodá spoločnosť, celistvý, kniž. celostný, ucelený (ktorému nič nechýba): celistvá, celostná, ucelená štruktúra, kniž. monolitný: monolitný útvar, celok, jednotný, súdržný, kniž. zomknutý (tvoriaci jednotu, držiaci spolu, pokope): jednotný, súdržný, zomknutý kolektív ## jednolôžkový majúci jedno lôžko, jednoposteľový: jednolôžková, jednoposteľová nemocničná izba ## jednomyseľne vychádzajúc z rovnakého zmýšľania, opierajúc sa o rovnaký názor, jednohlasne: predsedu zvolili jednomyseľne, jednohlasne, jednotne, svorne, súhlasne: svorne, súhlasne vystúpili proti názorom prednášajúceho, rovnako, zhodne, hovor. unisono [vysl. -izó-], zried. unisónne [vysl. -izó-]: rovnako, zhodne, unisono reagovali na výzvu odborov ## jednomyseľnosť pozri zhoda 1, jednota 2 ## jednomyseľný ktorý je výsledkom, prejavom rovnakého zmýšľania, názorovej jednoty, jednohlasný: jednomyseľný, jednohlasný súhlas; jednomyseľná, jednohlasná voľba, jednotný, svorný: jednotné, svorné skandovanie, hovor.: unisono, zried. unisónny [vysl. -izó]: unisono, unisónne odmietanie; vysloviť unisónne áno ## jednonožmo na jednej nohe, jednou nohou, jednonož: skákať jednonožmo, jednonož ## jednoposteľový pozri jednolôžkový ## jednorečový pozri jednojazyčný ## jednoročiak jednoročné mláďa niektorých zvierat, ročiak ## jednoročný pozri ročný ## jednorozmerný majúci iba jeden rozmer (op. viacrozmerný), lineárny: jednorozmerný, lineárny útvar ## jednosmerný pozri jednostranný ## jednostajne pozri ustavične, vždy ## jednostaj pozri ustavične, vždy ## jednostajný pozri ustavičný, neprestajný, stály 1 ## jednostrannosť pozri subjektívnosť ## jednostranný zameraný, vzťahujúci sa iba na jednu stránku veci (obyč. v zápornom zmysle; op. mnohostranný, všestranný), jednosmerný: jednostranné, jednosmerné zameranie, pren. jednokoľajný: jednokoľajné myslenie, odb. unilaterálny: unilaterálne chápanie niečoho, priamočiary: priamočiare videnie, priamočiary prístup, obmedzený: obmedzený človek, subjektívny, neobjektívny (op. objektívny): subjektívne, neobjektívne hodnotenie, dogmatický, dogmatársky (slepo alebo úmyselne jednostranný): dogmatické súdy, názory, pejor. odbornícky (obmedzujúci sa iba na hľadisko jedného odboru): odbornícka kritika, neúplný, nekompletný (pre jednostrannosť): mať neúplný, nekompletný pohľad na vec, stereotypný, monotónny, jednotvárny (opakovane jednostranný; op. pestrý): stereotypná, monotónna strava; stereotypná, monotónna, jednotvárna činnosť ## jednota 1. vlastnosť toho, čo je spojené do jedného celku: európska jednota, jednotnosť: jednotnosť školského vzdelávania, zried. jednosť [Stodola], celistvosť, ucelenosť, kompaktnosť: územná celistvosť; ucelenosť výkladu, kompaktnosť horniny, kniž. celostnosť 2. harmonické spojenie, jednotnosť: jednota, jednotnosť v postojoch, zhoda, zhodnosť: názorová jednota, zhoda, zhodnosť, súlad: súlad na pracovisku, svornosť, súhlas (zhoda v názore): konať v súhlase s manželom, jednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovaní, publ. alebo polit. konsenzus: dosiahnuť konsenzus 3. pozri spoločnosť 2 ## jednotenie pozri pretrhávka ## jednotiť zried. robiť jednotným, zjednocovať, zomkýnať, kniž. stmeľovať: spoločný záujem nás jednotí, zjednocuje, stmeľuje, spájať, združovať, integrovať: spájal, združoval ich spoločný nepriateľ poľnohosp. trhaním riediť husto vysadené rastliny, pretrhávať: jednotiť, pretrhávať repu ## jednotka 1. pozri útvar 2. pozri odborník ## jednotlivec jednotlivý človek, jedinec, indivíduum: životaschopný jednotlivec, jedinec, životaschopné indivíduum; silný jedinec, silné indivíduum, kniž. subjekt: každý subjekt má na to právo, hlava: spotreba na hlavu ## jednotlivina pozri detail ## jednotlivo po jednom, nie v skupinách, nie s ostatnými (op. spoločne), oddelene, individuálne (op. kolektívne): účastníci konferencie prichádzali jednotlivo, oddelene; strední roľníci hospodárili individuálne, osobitne, osve, zvlášť: osobitne, osve predstupovali pred veliteľa; každý jednotlivo, zvlášť odovzdal darček oslávencovi, samostatne: jednotlivo, samostatne zabalené výrobky, odb.: solitárne, solitérne: niektoré stromy rastú solitárne, zastar. pojedine [Kukučín] ## jednotlivosť pozri detail ## jednotlivý pozri osobitný 1 ## jednotne 1. pozri jednotný 1 2. pozri jednotný 2, pozri jednomyseľne ## jednotnosť 1. pozri súdržnosť, totalita 1 2. pozri zhoda 1, jednota 1, jednota 2 ## jednotný 1. ktorý tvorí jednotu, celok; ktorý je spojený, zlúčený do jedného celku, zjednotený: jednotné, zjednotené národy, celistvý, kniž. celostný (nedelený): jednotný, celistvý štát; celistvý, celostný útvar, jednoliaty, kniž. súrodý, rovnorodý, homogénny, uniformný (nie rozmanitý, nie rozdielny; v ktorom sú všetci ako jeden): jednoliata, súrodá, rovnorodá, homogénna spoločnosť; uniformná skupina, súdržný, stmelený (držiaci spolu, pokope): naštrbiť súdržný, stmelený kolektív, nerozdielny, nedeliteľný, nerozlučný, nerozlučiteľný (utvárajúci silnú, pevnú jednotu): nerozdielne, nedeliteľné, nerozlučné, nerozlučiteľné spoločenstvo 2. ktorý svedčí o jednotnosti, ktorý je vyjadrením jednoty, rovnakosti, rovnaký, zhodný, totožný: mať na niečo jednotný, rovnaký názor; zhodné, totožné stanovisko, uniformný (stroho jednotný): uniformné osobnosti, uniformný vývin, konformný, konformistický (jednotný na základe vlastnej prispôsobivosti; svedčiaci o neschopnosti zachovať si individualitu): konformné prejavy, spôsoby, spoločný (rovnaký pre všetkých): jednotná, spoločná kandidátka, svorný, jednohlasný, jednomyseľný (vyjadrujúci jednotu, založený na jednote v zmýšľaní, konaní): sú svorní ako bratia; ozval sa svorný, jednohlasný, jednomyseľný súhlas, solidárny (ktorý je prejavom solidarity) ## jednotvárnosť pozri stereotypnosť, suchopárnosť ## jednotvárny stále rovnaký, bez zmien (op. rozmanitý, mnohotvárny), rovnaký, stereotypný: jednotvárna, rovnaká krajina; jednotvárna, stereotypná práca, monotónny (i pren.), jednostranný: monotónna melódia; monotónna, jednostranná strava (op. pestrá), fádny, nudný, suchopárny (bez oživenia): fádna dovolenka; nudný, suchopárny výklad; suchopárny človek, nezaujímavý, všedný: nezaujímavý, všedný život, nevýrazný, bezfarbý, bezfarebný: nevýrazný, bezfarbý, bezfarebný štýl, otupný, expr.: tupý, šedivý, sivý, subšt. šedý: otupné dni, prázdniny; šedivá, sivá, šedá každodennosť ## jednoznačne pozri výslovne 1, pozri jednoznačný ## jednoznačný majúci iba jeden zmysel, význam (op. nejednoznačný, neurčitý), jasný: jednoznačná, jasná odpoveď, kategorický, rozhodný: kategorický, rozhodný nesúhlas, vyhranený, striktný: vyhranené, striktné stanovisko; striktný zákaz ## jednoženstvo pozri monogamia ## jednúc pozri niekedy 3 ## jedoš pozri zlostník ## jedošiť sa pozri hnevať sa ## jedovať pozri hnevať ## jedovať sa pozri hnevať sa ## jedovatý 1. obsahujúci jed, spôsobujúci otravu, otravný: jedovaté plody, rastliny; jedovaté, otravné plyny, odb. toxický: toxické látky, účinky, odb. virulentný: virulentné baktérie pozri škodlivý 2. pozri zlostný 1, zlomyseľný ## jedovitý pozri zlostný 1 ## jedovlivý pozri zlostný 1 ## jedza pozri jedlo 1 ## jedzkať pozri jesť 1 ## jej pozri ach 1 ## jéj pozri ach 1 ## jeleň veľký parohatý lesný prežúvavec: zastreliť jeleňa, expr. paroháč (samec) ## jelenica pozri laň ## jelito pozri jaternica ## jemne 1. pozri jemný 1 2. pozri zľahka 1, zľahka 2, slabo 1, mäkko 2, trocha 2 3. pozri hladko 1 4. pozri natenko ## jemnocit pozri takt ## jemnocitnosť pozri takt ## jemnocitný pozri citlivý 2, jemný 6, taktný ## jemnomravný pozri uhladený 1 ## jemnosť 1. pozri takt 2. pozri finesa ## jemnôstka pozri finesa ## jemnučko 1. pozri jemný 1 2. pozri mäkko 2, zľahka 1, zľahka 2 ## jemnuško 1. pozri jemný 1 2. pozri mäkko 2, zľahka 1, zľahka 2 ## jemnulinko 1. pozri jemný 1 2. pozri mäkko 2, zľahka 1, zľahka 2 ## jemnunko 1. pozri jemný 1 2. pozri mäkko 2, zľahka 1, zľahka 2 ## jemnučký pozri jemný 1 ## jemnušký pozri jemný 1 ## jemnunký pozri jemný 1 ## jemnulinký pozri jemný 1 ## jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý), mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaniny, hebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasy, ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý, pavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závoj, páperistý, páperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavy, hladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvár, pren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke), hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasy, expr.: jemnučký, jemnušký, jemnunký, jemnulinký (veľmi jemný), expr.: hebučký, hebunký, hebulinký (veľmi hebký), expr.: ľahučký, ľahunký, ľahulinký (veľmi ľahký 1, ľahký 3) 2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelán, delikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuť, hovor. výberový: výberové maslo, vyberaný, hovor.: fajnový, fajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenie, lahôdkový, pochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syry, expr. jemnučký, jemnušký, jemnunký, jemnulinký 3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný), slabý, nepatrný, nebadateľný, ľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyk, svetlý, bledý, pastelový (o jemných farbách), nevtieravý, decentný: nevtieravá, decentná vôňa, nevýrazný, nenápadný, mierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornament, diskrétny, tlmený: diskrétne, tlmené svetlo, mäkký, nežný: mäkké tóny, nežný hlas, príjemný, lahodný, poet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfy, prejemnený, rafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvo, expr.: jemnučký, jemnušký, jemnunký, jemnulinký (veľmi jemný) 4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu, presný, precízny: jemná, presná, precízna robota filigránsky, detailný, drobný, krehký, minuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperk, kniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanie, expr.: jemnučký, jemnušký, jemnunký, jemnulinký (veľmi jemný) 5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie, citlivý, dobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístroj, presný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovanie, bystrý: bystrý pozorovací talent, vycibrený, vybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečo, expr.: jemnučký, jemnušký, jemnunký, jemnulinký 6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný), citlivý, jemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná žena, útlocitný, prejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkus, útly, krehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievča, kniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črty, nežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, ruka, pren. expr. alebo pejor. skleníkový: skleníková krása, uhladený, kultivovaný, distingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanie, vyberaný, delikátny, hovor.: fajnový, fajný; noblesný, hovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dáma, zduchovnený, kniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť), éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku), zjemnený, odb.: eufemický, eufemistický: zjemnený, eufemistický výraz, expr.: jemnučký, jemnušký, jemnunký, jemnulinký (veľmi jemný) 7. pozri slabý, ľahký 8. pozri komorný 1 ## jeseň pozri staroba ## jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku), pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiaky, požívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedlá, expr.: žuť, žuvať: Čo žuješ?, expr. zjemn.: papať, papkať, hamkať, jedzkať, hryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičku, expr. lupkať: lupká koláče jeden za druhým, expr.: ujedať, uhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syrom, zajedať si, ujedať si, pochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť), hrub. žrať, expr.: hltať, chľamtať (hltavo, hlučne jesť), hovor. expr.: napchávať sa, pchať sa, džgať sa, nadžgávať sa (veľa jesť), expr. chvátať (hltavo jesť), subšt.: ládovať sa, ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťami, pejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť), hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba halušky, expr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťou, expr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť), konzumovať (jedením alebo pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholu, fraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť), sýtiť sa, nasycovať sa, živiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod ruku, stolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe 2. chodiť na stravu, byť na strave, stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa doma, hovor. chovať sa, zastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov ## jestvovanie pozri existencia 1 ## jestvovať byť prítomný v čase a priestore, existovať, byť: na Mesiaci nejestvuje, neexistuje, nie je život, vyskytovať sa: mnohé rastliny sa už nevyskytujú, nachádzať sa, nachodiť sa, nájsť sa: nachodia sa, nájdu sa aj takí, čo neveria, trvať, pretrvávať (v čase): problémy stále trvajú, pretrvávajú, vyskytujú sa, žiť (o tvoroch): na severe žijú medvede, zastaráv. stáť: v hre stoja všetci; stál v jeho priazni pozri panovať 2 ## jestvujúci pozri daný 1 ## ješitný pozri správne márnomyseľný, samoľúby ## ježatý 1. pozri ostnatý 2. pozri vzpriamený ## ježibaba pozri čarodejnica, čertica ## ježibábeľ pozri čarodejník 1 ## ježišmaria pozri bože ## ježišmária pozri bože ## ježišmáriajozef pozri bože ## ježiť pozri čuchrať ## ježiť sa 1. vzpriamovať sa do kolmej polohy, vstávať dupkom (o vlasoch, chlpoch, srsti a pod.): vlasy sa mu od hrôzy ježia, vstávajú dupkom, expr. čeperiť sa (o perí vtákov): vrabce sa čeperia, šuchoriť sa 2. pozri hnevať sa ## ježovitý 1. pozri ostnatý 2. pozri vzpriamený ## joga indický ortodoxný filozofický systém; sústava telesných cvičení utvorených na základe uvedeného systému, ktoré majú za cieľ duševné sústredenie a upokojenie, jogizmus ## jogín stúpenec jogy ako indického ortodoxného filozofického systému, jogista (stúpenec jogy ako filozofického smeru alebo pestovateľ jogy ako sústavy cvičení) ## jogista pozri jogín ## jogizmus pozri joga ## joj 1. pozri ach 1 2. pozri ej 1 ## jój pozri ach 1, ach 3 ## jojčať pozri jajčať ## jojkať pozri jajčať ## jojoj pozri ach 1, ach 3 ## jubilant kto slávi jubileum, oslávenec: pripiť na zdravie jubilantovi, oslávencovi ## jubilárny pozri jubilejný ## jubilejný súvisiaci s jubileom, výročím, výročný: jubilejný, výročný rok; jubilejné, výročné oslavy, pamätný (robený na pamiatku, spomienku): pamätné mince, zastar. jubilárny: jubilárne slávnosti [F. Kráľ] ## jubileum pozri výročie ## jubilovať pozri oslavovať 1 ## judáš pozri zradca ## judášsky pozri falošný 1, zradný 1 ## juh svetová strana, v ktorej smere je poludňajšie slnko: byť obrátený na juh, zastar. poludnie ## juch pozri ej 1, ujú ## juchá pozri ej 1, ujú ## juchachá pozri ej 1, ujú ## juj pozri ach 1, ej 1, ujú ## jujkať pozri jajčať ## jujuj 1. pozri ach 3 2. pozri ej 1, ujú ## jujúj 1. pozri ach 3 2. pozri ej 1, ujú ## junácky pozri hrdinský ## junač pozri mládež ## junák 1. pozri mládenec 2. pozri hrdina ## juniáles pozri zábava 2 ## jupka pozri kacabajka ## jurista pozri právnik 1, právnik 2 ## juristika pozri právnictvo ## jury pozri porota ## just pozri práve 2 ## justícia pozri súdnictvo ## justifikovať pozri overiť ## justovať pozri nastaviť 1, zaostriť 3 ## jutrený pozri ranný ## juvenílie pozri dielo ## južný typický pre juh; pochádzajúci z juhu, južanský: južný, južanský naturel; južná, južanská kultúra, tropický (pochádzajúci z trópov), teplomilný (uspôsobený znášať teplé podnebie): tropické, teplomilné plody, rastliny, zastar.: poludňajší, poludný: poludňajšia časť mesta [Kalinčiak] ## k pozri o 1 ## kabaňa pozri kabát ## kabanica pozri kabát ## kabanos pozri klobása ## kabaret pozri zábava 1 ## kabaretný pozri zábavný 1 ## kabát súčasť vrchného odevu, ktorý kryje driek a ruky, plášť: trištvrťový kabát, plášť; plášť do dažďa, zvrchník (vrchný dlhý kabát): obliecť si zvrchník, jarník (kabát nosený na jar a v jeseni), zimník (kabát nosený v zime), redingot (dlhý mužský kabát), trenčkot (nepremokavý kabát), pelerína (voľne splývajúci kabát bez rukávov): poštárska pelerína, pláštenka (kabát z tenkej, obyč. nepremokavej látky): igelitová pláštenka, kepeň (dlhý kabát bez rukávov): lekársky kepeň, kaftan (dlhý orientálny kabát), chalát (dlhý voľný kabát): brokátový chalát, šuba, šubica (dlhší voľný, obyč. kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šuba, šubica, hubertus (kabát z chlpatej vlnenej látky), kazajka (ľahký kabát do pása), paleto (voľný trištvrťový kabát), zastar. prevlečník (dlhý mužský vrchný kabát): jarný prevlečník [Rysuľa], dolomán (pôvodne vojenský kabát zdobený šnúrami, v minulosti pánsky kabát), zastar. manteľ (obyč. vojenský kabát), zastar. kaput (starodávny dlhý vrchný kabát): kaput zapätý až po bradu [Vajanský], sako (kabát z mužského obleku): športové sako, frak (mužský kabát, ktorý má predné časti vykrojené a zadné predĺžené): dirigent vo fraku, smoking (mužský kabát, mužské sako s lesklými klopami), kabátec (krátky kabát): vojenský kabátec [Plávka], kabanica, kabaňa (široký kratší kabát ako súčasť mužského ľudového oblečenia), kamizol, kamizola (krátky kabát ako súčasť ľudového oblečenia, rovnošaty): pracovná kamizola, hovor. pršiplášť (nepremokavý kabát do dažďa), subšt. kožák (kožený kabát) ## kabátec pozri kabát ## kabela pozri taška ## kabelka pozri taška ## kabína malý uzavretý priestor pre obmedzený počet osôb: kabína lanovky, kajuta (lodná alebo lietadlová kabína), kója (oddelený malý priestor): spálňa vystavená v kóji ## kabinet 1. pozri vláda 1 2. pozri pracovňa ## kabinetný 1. odtrhnutý od života, nesúvisiaci s praxou (o človeku alebo jave, veci), kniž. salónny: kabinetný, salónny vedec, revolucionár, abstraktný, teoretický: zaoberať sa kabinetnými, abstraktnými, teoretickými problémami, akademický: viesť prázdnu akademickú debatu 2. pozri vzorový ## kaboniť sa pozri mračiť sa 1, mračiť sa 2 ## kacabajka krátky priliehavý kabátik, súčiastka ľudového odevu, jupka (ľahká ženská kacabajka) ## kacír prívrženec alebo hlásateľ názorov, ktoré sa odchyľujú od oficiálnej cirkevnej, umeleckej a inej doktríny, ideológie alebo praxe, heretik, bludár: stredovekí kacíri, heretici, bludári, pejor. úchylkár, odpadlík (kto sa zriekol príslušnosti k istej idei), zablúdenec, poblúdenec ## kacírstvo pozri heréza, blud 1 ## kača pozri hlupaňa ## kačica vodný vták s krátkymi nohami žijúci divo alebo chovaný ako hydina na mäso, kačka: let divej kačice, kačky; pečená kačica, kačka ## kačičiareň pozri kačín ## kačín stavisko na chov kačíc, kačičiareň ## kačka pozri kačica ## kačkať pozri tákať ## kaďa pozri sud, dieža ## kade 1. vyjadruje otázku zacielenú na smer alebo na miesto, ktorým prechádza dej; ktorým smerom, ktorou cestou, kadiaľ: Kade, kadiaľ pôjdete do mesta?, expr.: kadeže, kadiaľže: Kadeže, kadiaľže sa vrátiš?, expr. ktorým ďahom 2. uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu predmetovú, prívlastkovú alebo príslovkovú miestnu, kadiaľ: uvidíme, kade prejdú; cesta, kade, kadiaľ prišli, bola pod vodou; liezli, kadiaľ mohli ## kadečo pozri hocičo 1, všeličo 1 ## kadejako pozri hocijako 1 ## kadejak pozri hocijako 1 ## kadejaký pozri hocijaký 3, rozmanitý 1, ľubovoľný ## kadekde pozri hocikde 1 ## kadekoľvek pozri hocikadiaľ ## kadekto pozri hocikto ## kadenáhle pozri sotva 3 ## kaderavý pozri správne kučeravý ## kadere pozri správne vlasy 1, kučery 1 ## kaderiť pozri správne kučeraviť ## kaderník pozri holič ## kadesi pozri niekade ## kade-tade pozri hocikde 1 ## kadeže pozri kade 1 ## kadiaľ pozri kade 1, kade 2 ## kadiaľkoľvek pozri hocikadiaľ ## kadiaľsi pozri niekade ## kadiaľže pozri kade 1 ## kadidlo tropická živica šíriaca pri spaľovaní voňavý dym, tymian, temian: od oltára sa šírila vôňa kadidla, tymianu ## kadiť 1. pozri dymiť 2. pozri fajčiť ## kadiť sa pozri dymiť sa ## kadlub 1. pozri žľab 1 2. pozri prieruba ## kadluba 1. pozri žľab 1 2. pozri prieruba ## kafrať pozri starieť sa ## kaftan pozri kabát ## kahan jednoduché zariadenie na svietenie alebo ohrievanie s nekrytým plameňom, kahanec (menší kahan): olejový, liehový kahan, kahanec; zapáliť kahan, kahanec ## kahanec pozri kahan ## kahŕňať pozri kašlať 1 ## kach pozri kýchavka ## kachľa keramikový výrobok z pálenej hliny používaný na stavbu kachieľ, kozubov, na obkladanie stien, podláh a pod., kachlica, kachlička: na podlahe chýba kachľa, kachlička; kúpeľňa vyložená ružovými kachlicami, kachličkami, obkladačka: keramikové obkladačky ## kachle zariadenie na vykurovanie miestností, pec: liatinové kachle, liatinová pec; prikladať do kachieľ, do pece, piecka: kachľová piecka ## kachlica pozri kachľa ## kachlička pozri kachľa ## kainovský pozri bratovražedný ## kainský pozri bratovražedný ## kajať sa prejavovať ľútosť nad svojimi (zlými) činmi, želieť, ľutovať: kajá sa za svoj skutok; želie, ľutuje svoj zlý čin, náb. robiť/činiť pokánie, fraz. expr. sypať si popol na hlavu: darmo si sype popol na hlavu, už to nenapraví ## kajho pozri hajs ## kajuta pozri kabína ## kakaovo pozri hnedo ## kakaovohnedý pozri hnedý ## kakaový pozri hnedý ## kakať pozri špiniť 2, srať 1 ## kaki pozri zelený ## kakofónia pozri disharmónia 1 ## kakofonický pozri neľubozvučný ## kal 1. drobné čiastočky zeme, nečistoty a pod. vo vode, usadené na jej dne: kal v rieke, múľ: koryto potoka zanesené múľom, bahno (nános na dne močiarov): brodiť sa v bahne, hlien (usadenina na dne vodných tokov alebo plôch) 2. pozri usadenina ## kalamajka pozri nepríjemnosť ## kalamita nepriaznivý stav spôsobený nečakaným nedostatkom alebo prebytkom niečoho, pohroma: snehová kalamita, pohroma, nešťastie: pomáhať ľuďom v nešťastí, zmätok, chaos: spôsobiť zmätok, chaos v zásobovaní pozri katastrofa ## kalamitný pozri kritický ## kalap pozri klobúk ## kálať pozri štiepať 1, štiepať 2, rúbať 2 ## kaľavný pozri šikovný 1, súci 1 ## kalcifikovať pozri kôrnatieť ## kalcit pozri vápenec ## kalcium pozri vápnik ## kaliber pozri odborník, znalec, osobnosť 1, profesionál ## kaličiť pozri mrzačiť ## kaligraf kto ovláda kaligrafiu, krasopisec ## kaligrafia úhľadné písanie, úhľadné písmo, krasopis: ovládať kaligrafiu, krasopis ## kalich kovová nádoba tulipánovitého tvaru so stopkou, kniž. čaša: piť zo strieborného kalicha, zo striebornej čaše ## kalika pozri invalid ## kalíšok nádobka na pitie liehovín podobná obyč. malému kalichu, pohárik: vypiť kalíšok, kalíštek, pohárik vodky, hovor.: štamperlík, štamprlík: naliali do štamperlíkov, štamprlíkov ## kalíštek nádobka na pitie liehovín podobná obyč. malému kalichu, pohárik: vypiť kalíšok, kalíštek, pohárik vodky, hovor.: štamperlík, štamprlík: naliali do štamperlíkov, štamprlíkov ## kaliť 1. robiť kalným, mútnym, zakaľovať, mútiť: kalí, múti vodu v studničke, znečisťovať, špiniť (spôsobovať nečistotu niečoho tekutého): potok znečisťujú, špinia odpadky 2. tech. zahrievaním a ochladzovaním zvyšovať tvrdosť kovu, zakaľovať: kaliť, zakaľovať oceľ, zried. hartovať, pren. zoceľovať (robiť pevným): v boji zoceľovali svoju vôľu 3. zabraňovať obyč. niečomu pozitívnemu, kaziť, ničiť: neúspech kalí, kazí našu radosť, mariť, hatiť, narúšať, rušiť: marí, hatí naše priateľstvo; nič neruší šťastie mladých ## kálium pozri draslík ## kalkový pozri doslovný ## kalkulácia pozri výpočet 1 ## kalkulovať uvažovať podľa okolností (obyč. vypočítavo), rátať, počítať: kalkuloval, rátal, počítal, či sa mu to vyplatí, vypočítavať: v duchu vypočítava, aké sú výhody, pejor. špekulovať: kalkulovať, špekulovať s dôverou ľudí ## kalný 1. znečistený kalom, usadeninou, mútny: kalné, mútne víno; kalné, mútne jazero, múlistý (obsahujúci múľ), zakalený, skalený, zamútený, pomútený, zmútený: zakalená, skalená, zamútená, pomútená voda v rieke, nepriehľadný (cez ktorý nevidieť): nepriehľadná tekutina, špinavý, nečistý (obsahujúci špinu, nečistotu; o vode) 2. ktorému chýba zdravá, normálna jasnosť, prirodzený lesk (obyč. o zraku; op. jasný), mútny, zakalený, skalený, zamútený, pomútený, zmútený: mať kalné, mútne, zakalené, skalené, zamútené, pomútené oči od choroby, alkoholu, zahmlený, zastretý: od plaču zahmlený, zastretý zrak, nejasný: nejasný pohľad 3. pozri hmlistý 1, daždivý ## kalorický pozri výživný ## kaluž pozri mláka ## kaluža pozri mláka ## kalužina pozri mláka ## kalvária pozri starosť 1, trápenie ## kalvín stúpenec učenia reformátora Jána Kalvína, kalvinista, helvét, hovor. reformovaný ## kalvinista pozri kalvín ## kam 1. pozri kde 2, kde 3 2. pozri hocikde 2 ## kamarát pozri priateľ 1 ## kamarátiť sa pozri priateliť sa ## kamarátsky pozri priateľský ## kamarátstvo pozri priateľstvo ## kamdiaľ pozri čoraz ## kameň 1. tvrdá hornina alebo úlomok z nej, skala: kopnúť do kameňa, do skaly na ceste; tvrdý ani kameň, ani skala, balvan (veľký kameň): žulový balvan, zápoľa (veľký kameň), okruhliak, okružliak, obliak (okrúhly, obyč. riečny kameň): zbierať pri potoku okruhliaky, okružliaky, obliaky, zvariak (okrúhly, obyč. veľký kameň): skákať po zvariakoch, žabica (plochý riečny kameň): hádzať žabice do vody, kváder (veľký opracovaný kameň): žulové kvádre, žarnov (mlynský kameň), subšt. šuter: kráčať po šutroch 2. kamenný materiál na stavbu, kamenivo, kamenina 3. pozri usadenina ## kamenčie pozri kamenie, štrk ## kamenec pozri ľadovec ## kamenie drobnejšie kamene, kamenčie, skálie: hŕby kamenia, kamenčia, skália na ceste pozri štrk ## kamenieť pozri meravieť ## kamenina pozri kameň 2 ## kamenitý obsahujúci kamenie, skaly, skalnatý: kamenitý, kamenistý chodník; skalnatá cesta, štrkovitý: štrkovitá pláž ## kamenistý obsahujúci kamenie, skaly, skalnatý: kamenitý, kamenistý chodník; skalnatá cesta, štrkovitý: štrkovitá pláž ## kamenivo pozri kameň 2 ## kamenný 1. pozri bezcitný, tvrdý 3 2. pozri meravý 1, nehybný ## kameňolom miesto na povrchové dobývanie kameňa, lom ## kameňoryt odtlačok obrazu vyrytého do litografického kameňa, kameňorytina ## kameňorytina pozri kameňoryt ## kameňotlač pozri litografia ## kamilky pozri rumanček ## kamión pozri automobil ## kamizol pozri kabát ## kamizola pozri kabát ## kamkoľvek pozri hocikde 2 ## kamoš pozri priateľ 1 ## kamošiť sa pozri priateliť sa ## kamošský pozri priateľský ## kamrlík pozri kutica ## kamsi pozri niekde 2 ## kamuflovaný pozri predstieraný ## kamuflovať zakrývať niečo maskou, expr. predstierať niečo so zámerom neprezradiť skutočný stav, robiť kamufláž, maskovať: kamuflovať, maskovať vojenské vozidlo; kamuflovať, maskovať svoje nedostatky; pri svojom vystupovaní robí iba kamufláž, zastierať, zatajovať, utajovať: zastiera, zatajuje, utajuje strach, fraz. robiť niečo očistom: všetko to robí iba očistom ## kamže pozri kde 2 ## kaňa pozri myšiak ## kanada pozri zábava 1 ## kanadky pozri korčule ## kanady pozri korčule ## kanál 1. vedenie na odvádzanie odpadových alebo znečistených vôd, stoka: pouličný kanál, pouličná stoka, kniž. kloaka, odb. trativod (krytý odvodňovací kanál), tech. drén (odvodňovací podzemný kanál), tech. drenáž (sústava drénov) 2. pozri prieplav ## kanapa pozri pohovka ## kanárikovo pozri žlto ## kanárikový pozri žltý ## kanava riedka, do pravidelných štvorčekov tkaná látka používaná na vyšívanie, text. stramín ## kanceľ pozri kazateľnica ## kancelária miestnosť na úradovanie: kancelária riaditeľa, úradovňa, zastar. byro, pracovňa (miestnosť na duševnú prácu vôbec): pracovňa referenta je oproti ## kancelársky pozri administratívny, úradný 1 ## kancionál pozri spevník ## kandidácia pozri kandidatúra ## kandidačný súvisiaci s kandidovaním (obyč. pri voľbách), kandidátsky, volebný: kandidačná lehota; kandidačná, kandidátska, volebná listina ## kandidát pozri uchádzač ## kandidátsky pozri kandidačný ## kandidatúra uchádzanie sa o istý úrad, funkciu, hodnosť; navrhovanie za kandidáta, kandidácia: kandidatúra, kandidácia na funkciu predsedu vlády; podporovať niečiu kandidatúru, kandidáciu ## kandidovať pozri uchádzať ## kanibal pozri ľudožrút ## kanibalizmus jedenie ľudského mäsa, kanibalstvo, ľudožrútstvo, ľudojedstvo ## kanibalstvo pozri kanibalizmus ## kanón 1. pozri delo 2. pozri odborník, znalec, profesionál ## kaňon pozri údolie 1, tiesňava ## kánon pozri pravidlo 1 ## kanonáda pozri delostreľba ## kánonický 1. pozri normatívny 2. pozri cirkevný ## kanonier pozri delostrelec ## kanonizovať 1. pozri svätorečiť 2. pozri uzákoniť ## kantabilný pozri spevný 1 ## kantár pozri ohlávka ## kantáta pozri chválospev ## kantína pozri bufet, reštaurácia ## kantor 1. pozri organista 2. pozri učiteľ ## kántriť pozri ničiť 2, ničiť 3 ## kanúť pozri tiecť 1 ## kanva nádoba s bočným lievikovitým hrdlom a uchom, krhla: polievať kvety kanvou, krhlou, kanvica (menšia kanva): kanvica na čaj ## kanvica pozri kanva ## kapacita 1. pozri potenciál 2. pozri odborník, znalec, osobnosť 1, profesionál ## kapacitovať pozri presvedčiť ## kapať 1. pozri miznúť 2 2. pozri hynúť 1 ## kapce vysoká súkenná obuv: hrubé kapce, kraj. bačkory, papuče (teplá plstená obuv s prešívanou podošvou): v zime chodí v papučiach ## kapela menší hudobný súbor, hudba: dychová kapela, hudba, hovor. muzika: muzika spustila pochod, hovor. banda (ľudová kapela): cigánska banda, skupina: folková skupina, orchester (početnejší hudobný súbor): dychová kapela, dychový orchester ## kapelník pozri dirigent ## kapilára 1. pozri vlásočnica 1 2. pozri rúrka ## kapilarita odb. súhrnný názov javov spôsobených povrchovým napätím kvapalín, odb. vzlínavosť ## kapišón pozri klobúk ## kapitál pozri peniaze, majetok, hodnota 2 ## kapitalista pozri boháč ## kapitálne pozri úplne ## kapitálny 1. pozri hlavný 1, základný, podstatný 1 2. pozri vynikajúci 1 ## kapitálový pozri peňažný ## kapitán pozri veliteľ 1, vodca, vedúci ## kapitola 1. pozri časť 2. pozri čas 1 ## kapitulovať pozri poddať 1, ustúpiť 2 ## kaplánčiť pozri kaplánovať ## kaplánovať hovor. pôsobiť ako kaplán, byť kaplánom: rok kaplánoval, bol kaplánom v Pezinku, hovor. kaplánčiť ## kaplica pozri kostol ## kaplnka pozri kostol ## kaprál pozri desiatnik ## kapric 1. pozri chúťka 2. pozri vzdor ## kapriciózny pozri vrtošivý, tvrdohlavý ## kapsa 1. pozri taška, plecniak 2. pozri vačok 1, vrecko 3 ## kapsľa 1. pozri zápalka 2, rozbuška 2. pozri kapsula ## kapsula farm. obal na liek, hovor. kapsľa: želatínová kapsula, kapsľa ## kapucíner pozri káva ## kapucňa prikrývka hlavy obyč. spojená s odevom, kukla: vetrovka s kapucňou, kuklou ## kaput pozri kabát ## kára 1. pozri vozík 2. pozri automobil ## karafa pozri fľaša ## karafiát pozri klinček ## karambol pozri zrážka 1, náraz, katastrofa, nehoda ## kárať správne karhať ## karavan 1. pozri automobil 2. pozri príves 1, záves 3 ## karbón pozri uhlík 1 ## karbonátka pozri fašírka ## karburátor časť spaľovacieho motora, kde sa tvorí výbušná zmes, splynovač ## karcer pozri väznica ## karcinogénny pozri rakovinotvorný ## karcinóm pozri nádor, rakovina ## karcinomatický pozri rakovinový ## karcinomatózny pozri rakovinový ## karcinómový pozri rakovinový ## kardiak lek. človek so srdcovou chorobou, hovor. srdciar ## kardinálny pozri hlavný 1, základný, podstatný 1 ## kardiológ odborník v kardiológii, hovor. srdciar ## karhať prísne napomínať niekoho za nesprávne konanie, hrešiť: rodičia karhajú, hrešia syna, vyčítať, dohovárať (karhať miernejším spôsobom): vyčíta mu ľahostajnosť; dohovára mu, že nesplnil sľub, napomínať (mierne karhať), expr.: krstiť, mydliť, harušiť, harusiť, hovor. zastar. štrôfať, zried. hriakať, subšt. pucovať: krstí, mydlí deti, že narobili neporiadok, mentorovať, poúčať (často nevhodným spôsobom nabádať k dobrému správaniu), trestať (napomínaním uložiť trest): karhá, trestá ho za neposlušnosť, pranierovať (verejne karhať): pranierujú ich za chyby, fraz. expr.: hovoriť do duše, čistiť niekomu hlavu, fraz. kniž. čítať niekomu levity, nespis. kárať ## karhavý vyjadrujúci výčitku, napomenutie, vyčítavý, zried. napomínavý: uprieť na niekoho karhavý, vyčítavý, napomínavý pohľad, mentorský, kazateľský: mať v hlase mentorský, kazateľský tón ## karička pozri prsteň 1 ## karierista kto bezohľadne robí kariéru, pejor.: šplhúň, šplhavec, štréber: bezcharakterný šplhúň, štréber ## karika pozri krúžok 1 ## karikaturistický pozri zosmiešňujúci ## karikatúrny 1. pozri zosmiešňujúci 2. pozri smiešny 1 ## karikovať pozri zosmiešňovať ## karisblok pozri zápisník ## karmínovo pozri červeno ## karmínovočervený pozri červený ## karmínový pozri červený ## karner pozri hrobka ## karneval pozri zábava 2 ## kárny pozri správne disciplinárny ## károvaný pozri kockovaný ## karovať pozri kerovať, smerovať 1, šoférovať, viesť 2, zahýbať 1 ## karpavý ktorý má karpiny; zalepený karpinami, hovor. škamravý: karpavé mláďa; mať karpavé, škamravé oči ## karpina očný maz usadený v kútikoch očí: vytrieť si z oka karpinu, hovor. škamra ## karta pozri pohľadnica ## kartárčiť pozri kartovať ## kartón tvrdý hrubší papier, lepenka (hrubší zlisovaný tvrdý papier), hovor. zastar. papendekel ## kartovať (sa) používať pri hre karty, hrať (v) karty (obyč. často a za peniaze), hovor. kartárčiť: pije a veľa kartuje, hrá (v karty) ## kasa pozri pokladnica 1, pokladnica 2 ## kasať sa 1. pozri chváliť sa 2. pozri zastrájať sa ## kasíno pozri herňa ## kasírovať pozri rušiť 1 ## kaskáda pozri vodopád ## kaskádovitý pozri stupňovitý 1 ## kasňa pozri skriňa ## kastelán pozri správca ## kastrát pozri eunuch ## kastról pozri rajnica ## kastrovať zbavovať samčích pohlavných žliaz (obyč. zvieratá): kastrovať býka, miškovať, zried. klieštiť (domáce zvieratá), škopiť (barana), kapúnovať (kohúta), veter. alebo lek. sterilizovať (umelo vyvolávať neplodnosť; pri obidvoch pohlaviach) ## kaša 1. varené polotuhé jedlo, obyč. s mliekom: krupicová kaša, fučka (hustá kaša zo zemiakov a múky), pyré (jemná kaša): zemiakové pyré, brečka (riedka kaša): hrušky sa rozvarili na brečku 2. pozri čľapkanica ## kašírovaný pozri falošný 3 ## kašľať 1. hlasno vyrážať vzduch pri podráždení alebo chorobe dýchacích ciest, mať kašeľ: má chrípku a kašle, má kašeľ, expr.: kahŕňať, kohŕňať, škohŕňať, škohlať (silno kašlať): kahŕňal, škohŕňal celú noc, expr. brhlať (stále): od fajčenia stále brhle, hovor. drhnúť (obyč. nasucho): neos. drhne ho celú hodinu, expr.: odŕhať, oddŕhať (prudko, sucho), odkašlávať, odkašliavať (vydávať krátke zvuky ako pri kašli; obyč. v rozpakoch, pri uvoľňovaní hrtana a pod.), pokašlávať, pokašliavať (chvíľami): pokašliavala celú jar 2. pozri vykašlať sa ## kašmírový ktorý je ušitý, vyrobený z kašmíru, zastar. šáfolový: kašmírová sukňa; šáfolové šatky starších žien [Zelinová] ## kaštieľ väčšia stavba vybudovaná v minulosti ako sídlo šľachty: barokový kaštieľ, kúria: zemianska kúria, zámok (v minulosti rozsiahla stavba s funkciou obytného objektu, rodinného sídla): zámok Topoľčianky ## kat pozri diktátor ## kataklizma pozri katastrofa ## katalóg pozri zoznam ## katan pozri diktátor ## katanský pozri krutý 1, bezcitný ## katar pozri zápal 1 ## katarzný pozri očistný, povznášajúci ## kataster 1. pozri chotár 2. pozri nákres 1 ## katastrofa neočakávaná udalosť so zlým zakončením, pohroma: živelná katastrofa, pohroma, nešťastie: železničné nešťastie, dráma: prežiť drámu, tragédia: rodinná tragédia, rana, úder: strata matky bola preňho veľká rana, kalamita (nepriaznivá situácia vyvolaná živelným alebo iným zásahom): snehová kalamita, karambol (zrážka dopravných prostriedkov): na ceste sa stal veľký karambol, spúšť: hurikán spôsobil spúšť, hovor. dopustenie: zažil hotové dopustenie, expr. pliaga, kniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenie, kniž. apokalypsa: apokalypsa vojny, kniž. kataklizma ## katastrofálny pozri obrovský; zlý 2 ## katedra vedecko-pedagogický útvar pracovníkov podľa odboru na vysokej škole: zasadnutie katedry, zastar. stolica: stolica matematiky ## katedrála pozri kostol ## kategória pozri trieda 1, druh 1 ## kategoricky 1. pozri jednoznačný, bezpodmienečný, rázny 2. pozri rozhodne 1, výslovne 1 ## kategorický pozri jednoznačný, bezpodmienečný, rázny ## kategorizovať pozri rozdeliť 1 ## katetrizovať lek. zavádzať katéter do dutých orgánov, cievkovať ## katiť sa pozri hnevať sa ## katovať pozri mučiť 1, mučiť 2, trápiť ## katovať sa 1. pozri drieť sa 1 2. pozri trápiť sa 1 ## kaucia pozri záruka 2 ## kaučuk pružná látka získaná zo šťavy niektorých tropických stromov alebo vyrobená umelo: prírodný, syntetický kaučuk, ebonit (čierny vulkanizovaný kaučuk) ## kaukliar pozri kúzelník ## kaukliarstvo pozri kúzlo 1 ## kauza pozri vec 3 ## kauzalita kniž. súvislosť podľa zákona príčiny a následnosti, kauzálnosť, príčinnosť: zákon kauzality, príčinnosti ## kauzálnosť pozri kauzalita ## kauzálny pozri príčinný ## káva osviežujúci aromatický nápoj pripravený z pražených semien kávovníka: variť (čiernu) kávu, expr. kávička: ráno vypije kávičku, espreso, pís. i espresso, preso, presso (káva pripravená v prístroji na varenie kávy), mokka (silná čierna káva), hovor. turek (káva pripravená zaliatím alebo povarením zomletých zŕn), hovor. kapucíner (káva s troškou mlieka alebo smotany) ## kavaléria pozri jazda ## kavalerista pozri jazdec 1 ## kaviareň pohostinské zariadenie na podávanie nápojov, lahôdok a pod.: každý deň chodí do kaviarne, espreso, pís. i espresso (malá kaviareň), bistro, snackbar, denný bar (pohostinský podnik na rýchle občerstvenie) ## kávička pozri káva ## kávovar zariadenie na varenie kávy, espreso, pís. i espresso, preso, presso ## kávovo pozri hnedo ## kávovohnedý pozri hnedý ## kávový pozri hnedý ## kaz 1. pozri chyba 2, porucha 1 2. pozri slabina ## kazajka pozri kabát ## kázať 1. dávať pokyn na vykonanie niečoho, ukladať, zastaráv.: narúčať, porúčať: kázali, ukladali nám prísť načas; porúča mi vziať si veci so sebou, rozkazovať, prikazovať, nakazovať, dávať rozkaz, dávať príkaz (autoritatívnym spôsobom): Nebudete nám tu rozkazovať, prikazovať!, nariaďovať (autoritatívne, obyč. úradne), kniž. veliť: konať, ako káže, velí česť 2. pozri hlásať ## kazateľňa pozri kazateľnica ## kazateľnica vyvýšené miesto v kostole, odkiaľ sa káže, kazateľňa, hovor. kanceľ: vystúpiť na kanceľ ## kazateľský pozri poúčavý, karhavý ## kázeň pozri prejav 1 ## kazeta pozri schránka ## kazisvet pozri škodca 1 ## kaziť 1. spôsobovať škodu na niečom, robiť menej hodnotným, poškodzovať, ničiť, nivočiť, znehodnocovať: neodborným zaobchádzaním kazí, poškodzuje, ničí stroj; výfuky kazia, znehodnocujú vzduch, expr. humpľovať (i morálne): humpľuje nábytok, humpľuje si život, hovor. expr.: babrať, degviť, packať, hovor. fušovať (neodborne, zle vykonávať nejakú robotu): všetko babre, degví; fušuje šaty, hovor. expr. psuť (zle vykonávať robotu alebo robiť mravne horším): psuť robotu; psuje mládež, hovor. expr. kopať (robiť s chybami): kope písomku, expr. potvoriť: celý dojem potvorí neporiadok v izbe 2. pozri hatiť, mariť 1, kaliť 3, sabotovať ## kaziť sa stávať sa neupotrebiteľným, bezcenným, strácať hodnotu, brať skazu, ničiť sa, nivočiť sa, znehodnocovať sa: nábytok sa v pivnici kazí, ničí, vychádzať nazmar/na skazu: tovar vychádza nazmar, expr. humpľovať sa: častým používaním sa veci humpľujú, hovor. expr. rapľovať (zle fungovať): prístroj začal rapľovať ## kaziteľ pozri škodca 1 ## kazivec nerast používaný na výrobu zlúčenín fluóru a na výrobu šošoviek, fluorit ## kazový pozri nekvalitný ## každodenne pozri denne, pozri každodenný 1, každodenný 2 ## každodenný 1. opakujúci sa, vyskytujúci sa každý deň, denný: každodenná, denná tlač; každodenný, denný tréning, expr. dennodenný: dennodenné cestovanie ho vyčerpávalo, pravidelný, stály: bol pravidelným návštevníkom známej kaviarne 2. ktorý nie je zriedkavý, výnimočný, denný, expr. dennodenný: každodenné, denné povinnosti, problémy, bežný, obyčajný, všedný: bežný, obyčajný, všedný zjav, zvyčajný, normálny: to je zvyčajná, normálna prax; zvyčajný, normálny jav ## každoročný opakujúci sa, vyskytujúci sa každý rok, výročný: nikdy nechýbala na každoročných, výročných oslavách; dedina bola známa každoročnou, výročnou púťou, arch. výročitý: výročitý sviatok ## každý 1. pozri hocijaký 1 2. pozri hocikto ## kde 1. vyjadruje otázku zameranú na miesto; na ktorom mieste, expr. kdeže: Kde si to našiel? Kdeže to ležíš?, expr. v ktorých ďahoch 2. vyjadruje otázku zameranú na miesto, ktoré je cieľom smerovania, kam: Kde si odložil knihu? Kam utekáš?, expr.: kdeže, kamže: Kdeže sa ponáhľate? Kamže si sa vybral? 3. uvádza vedľajšiu vetu predmetovú, prívlastkovú alebo príslovkovú miestnu, kam: neviem, kde mám položiť nákup; miesto, kde prišli, bolo takmer prázdne; kam si sadol, tam zaspal ## kdeby pozri kdeže 1, nie 1 ## kdečo pozri hocičo 1, všeličo 1 ## kdejaký pozri hocijaký 3, rozmanitý 1, ľubovoľný ## kdekade pozri hocikde 1 ## kdekoľvek 1. pozri hocikde 1, hocikde 2 2. pozri všade ## kdekto pozri hocikto ## kdektorý pozri hociktorý ## kdesi pozri niekde 1, niekde 2 ## kde-tu 1. pozri málokde, niekde 3, zriedkavo, riedko 2 2. pozri zavše ## kdeže 1. expr. vyjadruje rázne popieranie, odporovanie, pochybovanie, ostrý zápor (často v replike), expr.: kdeby, kdežeby: kdeže, kdeby, ja som to nespravil; Prídeš? – Kdežeby!, expr.: ale ba, ale čo, ale čoby, ale kde, ale kdeže, ale kdežeby: ale ba, on to nedokáže; ale čo(by), nás sa to netýka; ale kde(že), my sme to neboli, expr.: ešte čo, ešteže čo: Pustíš ho na výlet? – Ešte(že) čo!, hovor. čoby, hovor. expr. čožeby: Našli ste ju? – Čo(že)by!, hovor. expr.: horký, horky, horkýže, horkýžetam, zried. horkýtam: horký(že) ten príde; Dosť si dnes už urobil. – Horkýžetam dosť!, veru nie, vôbec nie, ani myslieť, ani pomyslieť: Máte už s nimi pokoj? – Veru nie!; Môžem sa ísť kúpať? – Ani (po)myslieť! 2. pozri kde 1, kde 2 ## kdežeby pozri kdeže 1, nie 1 ## keby 1. uvádza vedľajšiu vetu s významom neistej alebo neuskutočnenej podmienky, ak by: nespravil by to, keby mu nepomohli; ak by sa do večera nevrátil, pôjdeme ho hľadať 2. uvádza želacie vety, expr. kebyže: keby(že) si už prestal tárať, kiežby, bár by, bárs by: kiežby, bár(s) by radšej nebol prišiel, nech by, bodaj by: nech by už konečne začali; bodaj by si už radšej bol ticho ## kebyže pozri keby 2 ## kec pozri táranina ## kecať pozri hovoriť 1, tárať ## kecnúť pozri povedať ## kecoš pozri tárač ## kečka pozri štica, vlasy 1 ## kečkovať pozri šticovať ## keď 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú časovú, ako: keď horúčka klesne, bude už dobre; ako sa blížili k dedine, psy začali brechať, až: robotu dokončíme, keď, až sa vrátime, kedykoľvek: kedykoľvek prišiel, zakaždým niečo doniesol, zried. čo: čo toto budete čítať, už budem v meste 2. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú príčinnú, keďže: keď(že) však všetci zostali ticho, odišla, lebo, pretože: nedostaneš nič, lebo si prišiel neskoro 3. uvádza prívlastkovú vedľajšiu vetu s časovým významom, nesprávne kedy: v tom roku, keď sa narodil, presťahovali sa na dedinu 4. pozri ak 1 ## kedy 1. vyjadruje otázku zameranú na časový úsek alebo časový bod, expr. kedyže: Kedy(že) sa to stalo? 2. pozri niekedy 4 3. pozri keď 3 ## kedykoľvek 1. pozri hocikedy 2. pozri keď 1 ## kedy-nekedy pozri neskoro ## kedy-netedy pozri chvíľami, niekedy 1, zriedkavo ## kedysi pozri predtým 1, niekedy 2, niekedy 3, prv 2, skôr 2, dávno 1 ## kedy-tedy pozri chvíľami, niekedy 1, zriedkavo, zavše ## kedyže pozri kedy 1 ## keďže 1. pozri keď 2 2. pozri lebo 1, že 2 ## kefovať pozri hrešiť 2 ## keks drobné trvanlivé pečivo, sušienka: detské keksy, sušienky; sušienky k vínu ## kelímok pozri správne téglik ## kelner pozri čašník ## kelnerka pozri čašníčka ## kemp pozri autokemping 2 ## kemping pozri autokemping 1, autokemping 2 ## kengura austrálsky cicavec majúci silno vyvinuté zadné končatiny a nosiaci mláďatá v brušnom vaku, zastar. klokan ## kepeň pozri kabát ## ker drevina bez kmeňa rozvetvujúca sa od koreňa, krík, kriak: malinový, ozdobný ker, krík, kriak ## keramika výrobky z pálenej hliny alebo iných plastických zemín: úžitková keramika, fajansa, majolika (keramický výrobok z jemnej špeciálnej hliny s osobitnou úpravou, s glazúrou a maliarskou výzdobou): modranská majolika ## kerovať 1. hovor. meniť priamy smer; pren. meniť smerovanie v reči, zahýnať, zahýbať: auto keruje, zahýna doľava, odbočovať, zabočovať, zatáčať: voz zabočuje, zatáča k mostu; keruje, odbočuje od hlavnej témy, manévrovať: vie dobre manévrovať volantom, slovami 2. pozri viesť 2, šoférovať ## karovať 1. hovor. meniť priamy smer; pren. meniť smerovanie v reči, zahýnať, zahýbať: auto keruje, zahýna doľava, odbočovať, zabočovať, zatáčať: voz zabočuje, zatáča k mostu; keruje, odbočuje od hlavnej témy, manévrovať: vie dobre manévrovať volantom, slovami 2. pozri viesť 2, šoférovať ## kešeňa pozri vrecko 2 ## keťas pozri úžerník ## kiahne nákazlivé vírusové ochorenie prejavujúce sa hnisavými vyrážkami alebo pľuzgierikmi, zastar. sypanice [Kukučín] ## kiar pozri zákruta ## kibic pozri poradca ## kibicovať pozri prizerať ## kiež uvádza želaciu vetu, kiežby, bár, bárs, nech, nech len: kiež, bár(s) sa ti to podarí; kiežby, bár(s) by sme robotu skončili už dnes; nech (len) sa vám bude šťastne žiť, keby, keby len: kiežby, keby aspoň nezavadzal; keby len na to neprišli, bodaj, zastar. bohdaj: bodaj by sa vrátili víťazne, že: Že sa zdravý vrátiš! ## kiežby pozri keby 2, kiež ## kikiríkať pozri spievať 1 ## kikoliť sa pozri motať sa 1 ## kiks pozri chyba 1 ## kiksnúť pozri pomýliť sa, zlyhať ## kiksovať pozri mýliť sa ## kilo pozri kilogram ## kilogram základná fyzikálna jednotka hmotnosti, hovor. kilo: dva kilogramy, dve kilá mäsa, expr. kilečko ## kinematografia filmové umenie, filmová produkcia, film ## kinetický pozri pohybový ## kiosk pozri stánok 1, predajňa ## kisňa pozri debna ## kišasonka pozri slečna ## kľačadlo zariadenie na kľačanie pri modlitbe, kľakadlo ## kľačiačky v polohe na kolenách, kľačiac, pokľačiačky: kľačiačky, pokľačiačky sa modlila ruženec, kolenačky, pokolenačky: kolenačky, pokolenačky pleli burinu, tel.: kľačmo, v kľaku: poloha kľačmo, v kľaku, zried. pokľakačky [Rázus] ## kľačmo pozri kľačiačky ## klad kladná stránka niečoho (op. zápor): všetko má svoje klady, prednosť: prednosti ústredného kúrenia, výhoda: výhody vodnej dopravy, hovor. plus (op. mínus): toto riešenie má isté plus, kniž. pozitívum (op. negatívum): zvážiť pozitíva a negatíva navrhovaného riešenia ## klada kratší, hrubo okresaný kmeň stromu, brvno: tesať klady, brvná; sedieť na klade, na brvne, zrub (otesané brvno, obyč. ako súčasť drevenej konštrukcie): drevo na zruby, hrada, trám, trámec (okresaný hranatý kmeň, obyč. v povalovej konštrukcii domu): spojná hrada, spojný trám pozri hrada ## kladivo nástroj v podobe upraveného kovu na rúčke používaný na búchanie: zatĺkať klince kladivom, mlat (obyč. ťažké kladivo): kováčsky mlat, mlatok (kladivo s dvoma plôškami), hovor. hámrik ## kladka koleso voľne sa otáčajúce okolo osi používané ako jednoduchý stroj: otočná kladka, hovor. škripec ## kladný 1. ktorý je vyjadrením súhlasu, stotožnenia sa s niečím; ktorý možno hodnotiť ako vyhovujúci, želateľný (op. záporný, negatívny), pozitívny: vyvolať kladný, pozitívny dojem; prejaviť kladné, pozitívne vlastnosti, dobrý (op. zlý): mať k niečomu dobrý vzťah, priaznivý: priaznivý vplyv, účinok, súhlasný: vyjadriť kladné, súhlasné stanovisko 2. odb. ktorý má v porovnaní s inou hodnotou väčšiu hodnotu (op. záporný), pozitívny: kladné číslo; kladný, pozitívny elektrický náboj, hovor. plusový (op. mínusový): namerať plusové hodnoty ## kľagať pozri syriť ## kľakadlo pozri kľačadlo ## kľaknúť (si) spustiť sa na kolená, pokľaknúť (si): kľakli si, pokľakli na zem, prikľaknúť (k niekomu, niečomu): prikľakla k dieťaťu a pohladila ho, pokľakať (si) (postupne si kľaknúť) ## klaksón pozri húkačka ## klam 1. obraz nezodpovedajúci skutočnosti: Je to skutočnosť a či klam?, zdanie (čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť): všetko bolo iba zdanie, predstava (fantáziou utvorený obraz): fantastické predstavy o vesmíre, vidina: bola to len vidina, ilúzia: žiť v ilúziách, prelud: vo sne ho prenasledovali preludy, mámenie, kniž. mam: mam a klam, kniž. vízia, videnie: mať videnie, kniž. mámor [Vajanský], halucinácia: zrakové halucinácie, fikcia (klamný obraz o skutočnosti): všetko, čomu doteraz veril, sa ukázalo ako fikcia, fantóm: fantóm moci, fatamorgána (klamná predstava): fatamorgána šťastia, kniž.: chiméra, fantazmagória, fantazma [Vajanský], omam [Podjavorinská], omar [Figuli], šaľba 2. predstieranie niečoho, klamstvo, podvod: pristihnúť niekoho pri klame, klamstve, podvode, lož: šíriť lož, luhárstvo, hovor. cigánstvo: s tým cigánstvom sa ďaleko nedostaneš, lesť, úskok (predstierané konanie na oklamanie niekoho): dosiahnuť svoj zámer ľsťou, úskokom, pretvárka, neúprimnosť, pokrytectvo, pejor. farizejstvo (predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu): spoločenská pretvárka, neúprimnosť, hovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľ, hovor. bluf: je to obyčajný bluf, faloš: človek bez falše, hovor. expr. podfuk, expr. luhanina, hovor. pejor.: šudiarstvo, šudierstvo, pejor.: šarlatánstvo, eskamotáž, kniž. šaľba ## klamár kto klame, luhár: označiť niekoho za klamára, luhára, úskočník (kto používa úskoky), pokrytec, falošník, pejor. farizej (falošný človek): politickí pokrytci, pejor. šarlatán: vyhlásiť niekoho za šarlatána, podvodník (kto sa dopúšťa podvodu): sobášny podvodník, hovor. cigáň: tvrdil, že to neurobil, cigáň akýsi, hovor.: švindler, švindliar, hovor. expr. podfukár, expr. šaľbiar, hovor. pejor.: šudiar, šudier, zried. zavádzač [Bodenek], zried. zavádzateľ [Kukučín], hovor. pejor. zried. ošmek [Urbánek], hovor. pejor. zried. ošmekár, pren. pejor. eskamotér (obratný klamár) ## klamať 1. vedome hovoriť nepravdu, luhať, hovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidel, hovor. šialiť, hovor. expr.: šaľbiariť, lakovať, gabať: Nešiaľte, nelakujte nás!, fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nos, fraz. expr. sypať niekomu piesok do očí, hovor. expr.: zohýbať, zohýnať (nehovoriť pravdu) 2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom, zavádzať, mýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmi, pliesť, miasť, mámiť, hovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmysly, hovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavo, dezinformovať (chybne informovať), mystifikovať (zastierať pravdu), byť klamný: počasie je klamné, fraz. expr. maľovať straky na kole pozri balamutiť 3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu, podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželku, hovor. pejor.: švindľovať, fixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľuje, hovor. expr.: šudiť, šudiariť: kde môže, šudí, pejor. ošmekávať (klamaním okrádať), expr. gabať ## klamavý pozri klamný ## klamlivý pozri klamný ## klamne 1. pozri klamný 2. pozri neodôvodnene 1 ## klamný založený na klame, vyvolávajúci nesprávnu predstavu alebo mienku (op. neklamný), klamlivý, zried.: klamavý, oklamný: klamné, klamlivé zdanie; klamné, klamlivé, klamavé zvuky, zdanlivý, neskutočný (ktorý sa len zdá, ktorý v skutočnosti nie je): zdanlivé, neskutočné vidiny, iluzívny, iluzórny, skreslený (založený na ilúzii): mať o živote iluzívne, iluzórne, skreslené predstavy, pren. krivý: krivé zrkadlo, mámivý, fatamorganický, zried. šalebný, poet. mamný (ktorý mámi, zavádza): mámivá, šalebná hra na lásku, preludný: preludná radosť [Šoltésová], expr. zastaráv.: šaľbiarsky [Plávka], šialivý [Jesenská], kniž. lichý: liché nádeje, nepravdivý, nepravý, pejor. takzvaný: uveril nepravdivej, nepravej úprimnosti; dočkali sa takzvanej slobody, podvodný, kniž. lživý (založený na úmyselnom klamstve), demagogický (opierajúci sa o falošné argumenty, prázdne sľuby; obyč. v politike), zavádzajúci: podvodné, lživé dôkazy; lživá, demagogická propaganda; demagogická, zavádzajúca politika, falošný, nesprávny, bludný: falošné, nesprávne, bludné teórie o rovnosti, mylný, mystifikujúci: mylné, mystifikujúce informácie, menej časté mýlivý (ktorý mýli), nestály, premenlivý, hovor. aprílový (o počasí), expr. zried. vyluhaný: vyluhaná láska [Figuli] ## kľampa pozri neporiadnica ## klampiar odborník na výrobu alebo opravu rozličných predmetov z plechu, hovor. plechár [Vajanský] ## klampiarstvo klampiarsky odbor; klampiarska dielňa, hovor. plechárstvo ## klamstvo pozri lož, klam 2, podvod ## klan pozri spoločnosť 2 ## klaňať sa 1. úklonom niekoho pozdravovať, robiť poklonu, ukláňať sa: klania sa, ukláňa sa úctivo všetkým prítomným, pozdravovať, menej vhodné zdraviť (s úklonom): s úklonom pozdravuje prichádzajúceho, zastar. uklonkovať sa [Vansová] 2. prejavovať mimoriadnu úctu, koriť sa: klaňajú sa mu, koria sa mu ako božstvu, uctiť (si), vzdávať úctu: uctiť si krásu, vzdávať úctu kráse, cirk. adorovať, vzývať: adorovanie, vzývanie Boha, ohýbať sa, ohýnať sa, zohýbať sa, zohýnať sa (poddávať sa vôli niekoho): (z)ohýbať sa pred vrchnosťou, fraz. zohýnať chrbát (servilne alebo povoľne prejavovať pokoru), pejor. plaziť sa (priveľmi úctivo, ponížene sa k niekomu správať): plazí sa pred šéfom, expr. podkiadzať: podkiadza vrchnosti ## klaný pozri rozdvojený 2 ## klap 1. pozri klop 2. pozri kvap ## klapať pozri dariť 1, fungovať 1 ## klapka pozri tlačidlo, gombík 2 ## klapnúť vydať tupý zvuk pri miernom údere, pri zatváraní a pod., klepnúť, klopnúť: v telefóne klaplo, kleplo, expr. chlopnúť: dvere chlopli, cvaknúť, šťuknúť, expr. ťuknúť (pri náraze tvrdého predmetu vydať krátky, trochu ostrejšie znejúci zvuk): zámka cvakla, šťukla, ťukla ## klapotať pozri klepať 1 ## klas vrchná, semenná časť stebla obilnín alebo tráv: jačmenný klas, šúľok (klas, ktorého hlavná os je zhrubnutá): kukuričný šúľok, klas, oklasok (olúpaný kukuričný klas), klások (klas obilia): zbierať klásky ## klasa pozri trieda 1, trieda 2, ročník ## klasicistický pozri klasický 2 ## klasický 1. vzťahujúci sa na kultúru starých Grékov a Rimanov, antický: klasický, antický spisovateľ; klasická, antická tvár, zried. staroklasický: staroklasická literatúra 2. vzťahujúci sa na klasicizmus ako umelecký smer, klasicistický: klasický, klasicistický sloh, štýl; klasicistická strohosť 3. majúci trvalú hodnotu, nepodliehajúci času, trvalý, hodnotný: klasické, trvalé, hodnotné diela, vážny (o hudbe), operný (o speve), osvedčený: osvedčený materiál, zaužívaný: pripravovať víno zaužívaným spôsobom 4. pozri typický, vzorový ## klasifikačný pozri hodnotiaci ## klasifikovať 1. pozri triediť 2. pozri známkovať, hodnotiť ## klásť umiestňovať niečo niekam (obyč. do ležiacej polohy), dávať (na nejaké miesto): kladie, dáva jedlo na stôl, stavať: stavia pred neho pohár, ukladať (na svoje miesto alebo v istom poriadku): ukladá bielizeň do skrine, nakladať (v istom množstve alebo s cieľom prepraviť): nakladá drevo do pece, uhlie do vagóna, podkladať (klásť pod niečo): tanier podkladá pod šálku, prikladať (umiestňovať, pridávať k niečomu): prikladá k tanieru príbor; prikladať k žiadosti doklady, zakladať (do určitej polohy): zakladá si ruky za chrbát, odkladať (nabok alebo na svoje miesto): odkladá klobúk a sadá si, vykladať (znútra von alebo na vyvýšené alebo prístupné miesto): vykladá tovar na pult, sádzať (klásť prudkým pohybom): sádže chlieb do pece, expr. kydať (vo veľkom množstve, neusporiadane, neporiadne a pod.): kydá jedlo na tanier, znášať, niesť (o vtákoch a niektorých iných živočíchoch): klásť, znášať, niesť vajcia ## klásť sa pozri ukladať sa 2 ## kláštornícky pozri zdržanlivý, prísny 1 ## kláštorník pozri rehoľník ## kláštorný pozri zdržanlivý, prísny 1 ## klať 1. vrážať do niečoho rohmi, trkať, drgať: baran kole, trká, drgá, kľuť, ďobať, ďubať (vrážať zobákom) 2. spôsobovať bodavú bolesť, bodať, pichať: neos. kole, bodá, pichá ho v boku ## klát 1. kus hrubého kmeňa stromu používaný obyč. na kálanie dreva, sekanie mäsa a pod., nátoň: rúbať drevo na kláte, na nátoni, penka (klát, obyč. na rúbanie dreva), nár. špalok 2. pozri úľ ## klátik pozri kolík ## klátiť pozri kývať 1 ## klátiť sa zosúvať sa pod ťarchou niečoho, pri náraze niečoho a pod., padať: kláti sa, padá pod ťažkým bremenom; hlava sa mu kláti, padá, zohýnať sa, ohýnať sa (vo vetre): stromy sa klátia, knísať sa, kolísať sa, kývať sa, hojdať sa (pri chôdzi), expr. holengať sa: nohy sa mu holengajú, expr. strckať sa: strcká sa ako omámený pozri knísať sa ## klátivý pozri kolísavý 1 ## klaun 1. pozri artista 2. pozri pajác 3 ## klauzula pozri dodatok ## klávesnica sústava klávesov rozličných mechanizmov, klaviatúra: klávesnica, klaviatúra klavíra ## klaviatúra pozri klávesnica ## klavičembalo pozri čembalo ## kľavieť pozri meravieť ## klavír klávesový strunový hudobný nástroj, krídlo: hrať na klavíri, na koncertnom krídle, pianíno (menší klavír so zvislo uloženými strunami), hovor. piano (klavír alebo pianíno): z izby sa ozývali zvuky piana ## klavirista kto hrá na klavíri, pianista ## kľavý 1. pozri meravý 1 2. pozri nešikovný 1 ## kĺb ohybný spoj dvoch alebo viacerých kostí, zhyb: lakťový kĺb, zhyb; zápal kĺbov, zhybov, hánka (vyčnievajúci kĺb na prste): opuchnuté hánky, hovor. stavec: spuchnuté stavce prstov, zastar. sústav [Vajanský] ## klbčiť sa pozri biť sa 1 ## klčkovať sa pozri biť sa 1 ## klčovať pozri rúbať 1 ## klebeta ohovárajúca, osočujúca správa: ženské klebety, hovor.: ohováračka, ohovárka, osočovačka: ohováračky sa šírili, hovor. pletka: nezodpovedné pletky pozri správa ## klebetársky pozri klebetný ## klebetiť 1. rozširovať o niekom hanlivé, indiskrétne (často nepravdivé) správy, robiť klebety: chodí po susedkách a klebetí, robí klebety, expr.: roznášať, rozvláčať: roznášali, rozvláčali ju po dedine, hovor. pletkárčiť (rozširovať malicherné veci o niekom), vynášať (klebetiť o domácich veciach), šepotať, šepkať, šeptať, šuškať (tajne): šepkali, šuškali o ňom všeličo, fraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho), ohovárať, osočovať, expr. očierňovať, hovor. expr. omaľúvať (rozširovať nepravdivé veci o niekom): ohovárali, osočovali ho pred rodinou 2. veľa rozprávať, často z dlhej chvíle a obyč. o nedôležitých veciach: vedľa v izbe klebetili naše manželky, expr.: tárať, trepať, trkotať, drkotať, krákoriť, subšt. tračľovať: ženy tárali, trkotali celú noc, expr.: rapotať, ľapotať, lalotať, tliapať, klekotiť (veľa, rýchlo), pejor. jazyčiť (veľa, obyč. zle rozprávať o niekom) ## klebetnica klebetná žena: naša suseda je známa klebetnica, hovor. pletkárka, pejor. jazyčnica: staré dedinské jazyčnice ## klebetnícky pozri klebetný ## klebetník klebetný človek, hovor. pletkár, ohovárač ## klebetný ktorý rád klebetí; ktorý robí klebety, úmyselne niekoho očierňuje; svedčiaci o tom, klebetnícky: klebetný, klebetnícky chlap, zried. klebetársky [Sládkovič, F. Kráľ], ohováračský, hovor. zastar. ohováračný: ohováračská, ohováračná kampaň, hovor. pletkársky, pejor.: jazyčnatý, jazyčný: pletkárske, jazyčnaté, jazyčné dedinčanky, pejor. nactiutŕhačský, zried.: utŕhačský, utŕhačný (poškodzujúci česť): nactiutŕhačskí intrigáni; nactiutŕhačské, utŕhačské, utŕhačné reči ## klekotať pozri klepať 1 ## klekotiť pozri klebetiť 2 ## klenba nosná oblúková stavebná konštrukcia prenášajúca tlaky z veľkých plôch na podpery: klenba mosta, zastar. sklepenie: gotické sklepenie chrámu, poet. báň (klenba oblohy): nebeská báň ## klenbový pozri oblúkový ## klenot 1. pozri šperk 2. pozri vzácnosť ## klenotnica schránka alebo miestnosť na uschovávanie klenotov: kráľovská klenotnica, šperkovnica, šperkovnička (schránka na klenoty): domáca šperkovnica ## klenotník pozri zlatník 1 ## klenúť sa pozri čnieť, vypínať sa 2 ## klenutý pozri oblúkový ## klep pozri klop ## klepať 1. vydávať alebo spôsobovať tupé zvuky (plynule v krátkych intervaloch) pri udieraní, narážaní a pod., klopať: ďateľ klepe, klope zobákom; podpätky klepú, klopú, klepotať, klapotať, klopotať: mlyn klepoce, klapoce; srdce klopoce, expr.: klepkať, klopkať, ťukať, klekotať (jemne, mierne): klepká, klopká, ťuká na oblok, cvakať, cvakotať, drkotať (o zuboch): zuby mu cvakali, drkotali 2. mierne udierať (obyč. prstami), klopať: klepať, klopať na dvere, expr.: klepkať, klopkať, ťukať: klepká na oblok, poklepávať, poklopávať, expr.: poklepkávať, poklopkávať, poťukávať (prerušovane, opakovane jemne klopať) 3. miernym udieraním niečo robiť, vyklepávať: klepe, vyklepáva na stroji; klepať, vyklepávať plech, kosu, expr.: klepkať, klopkať, vyťukávať ## klepať sa pozri triasť sa 1, chvieť sa 1 ## klepec pozri pasca 1 ## klepkať pozri klepať 1, klepať 2, klepať 3 ## klepnúť 1. vydať alebo spôsobiť tupý zvuk pri miernom údere, náraze a pod., klopnúť: dvere klepli, klopli, klapnúť, expr. chlopnúť (pri zatváraní): zámka klapla, cvaknúť (o ostrejšom zvuku): zuby cvakli, kľúč cvakol, expr. ťuknúť: v prístroji ťuklo; ťuknúť na oblok 2. mierne udrieť (obyč. prstami), klopnúť: klepnúť si na čelo; klopnúť kladivom, expr. chlopnúť: chlopol ho po prstoch, zaklepať, zaklopať (viac ráz): zaklepať, zaklopať na dvere, poklepať, poklopať (viac ráz a zľahka): poklepal ho po pleci ## klepot pozri hrkot ## klepotať pozri klepať 1 ## klerika pozri reverenda ## klerikálny pozri cirkevný ## klérus kňazi ako celok, duchovenstvo, kňazstvo: katolícky klérus, katolícke duchovenstvo, hierarchia (cirkevní hodnostári) ## klesajúci pozri zostupný ## klesať 1. dostávať sa do nižšej polohy (op. stúpať), padať: čln klesá, padá na dno, expr.: kvackať, kväckať, kvickať, kľuckať, klonkať, klinkať (o hlave), ovísať: konáre ovísali pod ťarchou snehu; ruky mu ovísali dolu, poet. zvisať [Rázus]: hlava pomaly zvisá, opadať, opadávať (o hladine), zvažovať sa, expr. rútiť sa (prudko padať), mať spád, spadať, spadúvať: cesta sa zvažuje, rúti nadol; domy spadajú k ceste, nížiť sa, skláňať sa (mierne klesať): chodník sa skláňa k rieke 2. strácať na intenzite, hodnote, význame a pod. (op. stúpať), znižovať sa: teplota klesá, znižuje sa; ceny klesajú, znižujú sa, ubúdať: zo slávy mu ubúda ## klesavý pozri zostupný ## klesnúť 1. dostať sa do nižšej polohy, padnúť: vták klesol, padol na zem, poklesnúť, sadnúť, usadnúť, usadiť sa, kľaknúť, uľahnúť (klesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším): zem poklesla, usadla, usadila sa; stavba uľahla, kľakla, prepadnúť sa (klesnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadol, zľahnúť, ľahnúť, zosadnúť: zem zľahla, zosadla, znížiť sa, opadnúť (o vode): rieka opadla, ovisnúť, kniž. zvisnúť, sklesnúť, spustiť sa: krídla ovisli, spustili sa, expr.: odkvacnúť, odkväcnúť, odkvicnúť, spadnúť (od bezvládnosti, ťarchy a pod.): hlava mu odkvacla, spadla na plecia; fúzy mu ešte viac zvisli; konáre ovisli od bohatej úrody, zviezť sa, zložiť sa (pri strate rovnováhy, vedomia a pod.), sklátiť sa (celým telom): kôň sa bezvládne sklátil na zem, zried. zvesiť sa [Timrava] 2. stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod., znížiť sa: jeho odvaha klesla; cena mäsa sa znížila, ubudnúť: počet záujemcov ubudol 3. pozri upadnúť 1 ## kliať vyslovovať kliatby, nadávky, hrubé slová, kniž. zlorečiť, preklínať, nadávať: nič sa mu nedarí, kľaje, zlorečí, preklína, nadáva, hrešiť (hrubo): hreší ako paholok, hromžiť, expr. hromovať (na niekoho, niečo): hromží na neporiadky, kniž. klnúť, hovor. expr.: bohovať, stobohovať, šľakovať, expr. zastar.: žúriť [J. Kráľ], teremtetovať; rúhať sa (hrubo urážať niekoho vznešeného, niečo posvätné): rúhať sa Bohu, nebu, fraz. brať meno Božie nadarmo ## kliať sa pozri prisahať sa ## kliatba 1. želanie niečoho zlého, zlorečenie: chrliť kliatby, zlorečenia na niekoho, expr. zastar.: zloreč [Timrava], zlorečenstvo [Hviezdoslav], anatéma (cirkevná kliatba) 2. pozri nešťastie 2 ## kliaty pozri prekliaty ## klíček zárodok novej rastliny, obyč. v semene, alebo jeho prvý výhonok, klík: obilné klíčky; klíky na zemiakoch ## klíčiť tvoriť klíčky a obyč. vyrastať zo zeme; pren. vznikať, vzchádzať, vzchodiť, hovor.: schádzať, schodiť: zrno už klíči, vzchádza, schodí; nádej v nás znova klíči, vzchádza, kľuť sa, pučať: semeno sa už kľuje, pučí, vyháňať, vyrážať (púšťať výhonky): zemiaky na jar vyháňajú, expr. šibať: tráva už šibe, pren.: rodiť sa, narastať: klíči, rodí sa, narastá v ňom nepokoj, nespis. rašiť ## klient pozri zákazník ## klieštenec pozri eunuch ## klieštiť pozri kastrovať ## klietka mrežami ohradený priestor na chov vtákov alebo zveri: drôtená klietka, voliéra (veľká klietka na chov vtákov): voliéry v zoologickej záhrade ## klík pozri klíček ## klíma 1. pozri podnebie 1 2. pozri prostredie 1 ## klimaktérium pozri prechod ## klimatický vzťahujúci sa na klímu, podnebie, podnebný: vhodné klimatické, podnebné podmienky ## klincovky pozri tretry ## klinček ozdobný voňavý kvet, klinec: venovať niekomu kyticu klinčekov, klincov, nár. hrebíček, subšt. karafiát ## klinec 1. tenký, špicatý a obyč. kovový predmet s hlavičkou na pribíjanie niečoho: zatĺkať klinec do steny, nár.: šprnágeľ, šprnál (veľký klinec) 2. pozri klinček ## kling pozri cing ## klingať pozri cengať ## klingavý pozri zvonivý ## klinkavý pozri zvonivý ## klinický pozri nemocničný ## klinika pozri nemocnica ## klinkať 1. pozri cengať 2. pozri klesať 1 ## klipkať pozri žmurkať 1 ## klipkavý pozri blikavý ## klip-klop pozri klop ## klipsa pozri náušnica, spona 1 ## klipsňa pozri náušnica, spona 1 ## klišéovitý pozri ošúchaný 2 ## klk pozri chumáč ## klknúť pozri udrieť 1 ## klkovatý pozri chlpatý ## klkovitý pozri chlpatý ## klmať pozri štuchať ## klnúť pozri kliať ## kloaka pozri kanál 1 ## klobása údenársky výrobok z pomletého alebo posekaného mäsa naplneného do tenších čriev, klobáska: údená, varená klobása, klobáska, nár. klbása, špekáčik (krátka klobása s kúskami slaniny): opekať špekáčiky, kabanos (menej kvalitná klobása) ## klobáska pozri klobása ## klobúk pokrývka hlavy z pevnejšieho materiálu, obyč. so strieškou: plstený klobúk, zložiť si klobúk z hlavy, hovor. širák: nasadiť si širák, expr.: šišak, kalap, hovor. tvrdiak (tvrdý pánsky klobúk), hovor. expr. štajfák [Rázus], hovor. tirolák (klobúk s farebnou stuhou, pôvodne z Tirolska), zastar. kapišón (starodávny ženský klobúk): na hlave mala kapišón [Kukučín], cylinder (valcovitý tvrdý pánsky klobúk), pinč (polguľovitý tvrdý čierny pánsky klobúk), slamenák (slamený klobúk), sombrero (klobúk so širokou strechou) ## klofnúť si pozri sadnúť (si) 1 ## klochniť pozri variť 1 ## klochtiť pozri variť 1 ## klokan pozri kengura ## klokočiť (sa) pozri vrieť 1 ## klokot vydávanie žblnkavého zvuku pri tvorení bublín a pohybe hladiny: klokot vriacej vody; klokot potoka, zurkot, žblnkot: zurkot, žblnkot horskej bystriny, expr. frfot: frfot kaše v hrnci pri varení, expr. blbot: blbot riavy, poet. zurk [Hviezdoslav] ## klokotať 1. vydávať žblnkavý zvuk typický pri tvorení bublín, pri prúdení vody, bublať, dudlať: voda v hrnci klokoce, buble, dudle, expr. blbotať, žblnkať, žblnkotať, zurčať, zurkotať (o prúde vody): potok žblnká, zurčí, expr.: čurčať, čurkotať (o tenkom prúde vody): z fľaše čurčí voda, hukotať (o silnejšom zvuku): vodopád hukoce, vrieť, klokočiť (o vriacej vode), expr.: frflať, frfotať (o vriacej hustej tekutine): kaša frfle, frfoce 2. pozri trilkovať ## klokotavý ktorý klokoce, vydáva zvuk ako tečúca alebo vriaca voda, bublavý, expr. dudlavý: klokotavé, bublavé, dudlavé liečivé bahno, zurčivý, zurkotavý, zried. zurkotný, expr. blbotavý: zurčivá, zurkotavá, zurkotná bystrina; blbotavý prúd vody, žblnkavý, žblnkotavý, expr. čurkotavý (pravidelne a jemne klokotajúci; žblnkotajúci): žblnkavý, žblnkotavý, čurkotavý jarček, expr.: špľachotavý, šplechotavý; hukotavý: hukotavý vodopád, vriaci, expr. frfotavý: stiahla zo sporáka vriacu, frfotavú kašu ## kloktať čistiť si, dezinfikovať si ústa a hrdlo pri opätovnom vypúšťaní vzduchu z pľúc, gargarizovať, hovor. gurglovať, vyplachovať si, vyplakovať si (hrdlo): pri angíne musel viac ráz denne kloktať, gargarizovať, vyplachovať si ústa kloktadlom ## kloniť pozri klopiť ## kloniť sa 1. vychyľovať sa zo základnej polohy smerom dole, nakláňať sa, skláňať sa: obilie sa kloní, nakláňa, skláňa k zemi, zohýnať sa, ohýnať sa, zohýbať sa, ohýbať sa (do oblúka): zohýna sa, aby všetko pozbieral, nahýnať sa (nad niečím): nahýna sa nad kolískou, zvažovať sa, znižovať sa: terén sa zvažuje, znižuje k moru, chýliť sa, schyľovať sa (blížiť sa k istej hranici): slnko sa chýli k západu; neos. schyľuje sa k večeru 2. pridávať sa na stranu niekoho (v názoroch a pod.), prikláňať sa: kloní sa, prikláňa sa na protivníkovu stranu, kniž. gravitovať: gravitovať k pravici ## klonkať pozri klesať 1 ## klop napodobňuje tupý zvuk vznikajúci pri náraze tvrdých predmetov, pri klopaní; naznačuje klopanie, klap, klep: klop, klop, klap, klap, podkovičky klopali o dlážku; klep, klep, udieral kladivom po doske, ťuk (napodobňuje alebo naznačuje jemné klopanie): ťuk, ťuk, zaklopal na oblôčik, cvak (napodobňuje alebo naznačuje klopanie kovových predmetov, zubov a pod.): cvak, zámka zapadla, klap-klap, klep-klep, klop-klop, klip-klop (napodobňuje alebo naznačuje opakované klopanie) ## klopať 1. pozri klepať 1, klepať 2 2. pozri pulzovať ## klopiť obracať smerom dole, kloniť, skláňať, nakláňať (o očiach, o hlave): klopí, skláňa hlavu (pri pomykove), sklápať (o predmetoch): klopí, sklápa sedadlo, vrchnák, vešať (o hlave): smutne vešia hlavu ## klopkať pozri klepať 1, klepať 2, klepať 3 ## klopnúť pozri klepnúť 1, klepnúť 2 ## klopot pozri hrkot ## klopota pozri starosť 1, námaha ## klopotať pozri klepať 1 ## klopotiť pozri drieť sa 1 ## klopotiť sa pozri drieť sa 1 ## klub 1. pozri spoločnosť 2 2. pozri klubovňa ## klubovka pozri stolička 1 ## klubovňa spoločenská miestnosť na pestovanie záujmovej činnosti alebo spoločenských stykov, klub: ísť do klubovne, do klubu ## kľuckať pozri klesať 1 ## kľučať pozri kvočať 1 ## kľučka 1. pozri úskok 2. pozri zákruta ## kľučkovať pozri vykrúcať 2 ## kľúčový pozri rozhodujúci 1, hlavný 1 ## kľud pozri správne ticho 4 ## kľukastý pozri kľukatý ## kľukatiť sa kľukato, so zákrutami sa rozprestierať po dĺžke, hadiť sa, krútiť sa: cesta, chodník sa kľukatí, hadí, krúti pred nami, vinúť sa, ťahať sa (so zákrutami): rieka sa v diaľke kľukato vinie; cestička sa ťahá medzi skalami pozri krútiť sa 2 ## kľukato tvoriac kľučky, zákruty, hadito, hadovito, hadovite: cesta sa kľukato, hadito, hadovito vinie popri potoku, hovor.: cikcak, cik-cak, cikcakovito, cikcakovite, expr. krivolako: steh vedený cikcak, cikcakovito nadol; značkovaný chodník cikcakovito, krivolako stúpal k vrcholu pozri kľukatý ## kľukatý utvárajúci kľučky, zákruty (op. rovný), zried. kľukastý, expr. krivolaký: kľukaté, kľukasté, krivolaké horské chodníčky, haditý, hadistý, hadovitý, zhadený, vlnovitý, zried.: krútľavý, hadivý (krútiaci sa, vinúci sa ako had): haditá, vlnovitá, krútľavá poľná cesta, hovor.: cikcakový, cikcakovitý: cikcaková, cikcakovitá čiara, serpentínový (s ostrými zákrutami): serpentínová trasa, meandrovitý (s meandrami, obyč. o rieke): prešli vysušeným meandrovitým korytom potoka, nerovný, krivý: krivá ulica ## kľuknúť si pozri čupnúť si ## klus mierny cval, beh: bežať klusom, poklus, hovor. trap: pohnať koňa do trapu ## klusať pozri cválať ## klusom 1. pozri behom 1 2. pozri cvalom ## kľuť pozri ďobať 1 ## kľuvať pozri ďobať 1 ## kľuť sa 1. zobákom prerážať škrupinu, a tak sa dostávať von (o vtákoch), vykľúvať sa: kurča sa kľuje, vykľúva z vajca, ďobať sa, ďubať sa, vyďobávať sa, vyďubávať sa: vtáča sa ďobe, ďube z vajca, preďobávať sa, preďubávať sa, expr.: preďobkávať sa, preďubkávať sa, prezobávať, prezobkávať sa, pren. expr. vykúkať: mladé vykúka z vajca 2. pozri klíčiť ## kľuvať sa 1. zobákom prerážať škrupinu, a tak sa dostávať von (o vtákoch), vykľúvať sa: kurča sa kľuje, vykľúva z vajca, ďobať sa, ďubať sa, vyďobávať sa, vyďubávať sa: vtáča sa ďobe, ďube z vajca, preďobávať sa, preďubávať sa, expr.: preďobkávať sa, preďubkávať sa, prezobávať, prezobkávať sa, pren. expr. vykúkať: mladé vykúka z vajca 2. pozri klíčiť ## kĺzačka 1. vyhladené miesto, na ktorom sa dá kĺzať; kĺzanie (po ľade a pod.), šmýkačka, šmykľavka, šmykľavica, kĺzavica: urobili sme si kĺzačku, šmýkačku, šmykľavku; zamrzlo, bude dobrá kĺzačka, šmýkačka, šmykľavka, šmykľavica 2. konštrukcia žliabkovitého tvaru s hladkou plochou na spúšťanie, šmýkačka, šmykľavka: kĺzačka, šmýkačka, šmykľavka na ihrisku, na kúpalisku, tobogan (kĺzačka v zábavných parkoch) ## kĺzačky pozri šmýkačky ## kĺzadlo pozri šmýkadlo ## klzák pozri vetroň ## kĺzať sa ľahko sa pohybovať po hladkom povrchu, šmýkať sa: kĺzať sa na korčuliach; kĺzať sa, šmýkať sa po ľade, na kĺzačke, skĺzať (sa), skĺzavať (sa), zošmykovať sa, zošmykávať sa (vybočovať pritom z dráhy, dostávať sa na nenáležité miesto): kolesá sa v blate kĺžu, skĺzajú; šál mu skĺzaval, zošmykoval sa mu z krku, viezť sa: vezie sa na chrbte dolu svahom, voziť sa: vozí sa po zadku, pošmykovať sa (pomaly, postupne sa kĺzať): obruč sa pošmykuje nižšie ## kĺzavica pozri kĺzačka 1 ## kĺzavý pozri klzký 1 ## klzisko ľadová plocha na korčuľovanie, hovor. ľad: boj mužstiev na ľade ## klzký 1. ktorý má hladký, obyč. aj vlhký povrch; spôsobujúci kĺzanie, šmykľavý, kĺzavý: klzký, šmykľavý blatistý chodník; klzká, kĺzavá plocha, slizký (vlhký a klzký od slizu): slizké rybie telo 2. ktorý je prehnane, ale neúprimne milý, zdvorilý (o človeku a jeho prejavoch), úlisný, pejor. slizký: tvár prezrádzala klzkého, úlisného človeka, vtieravý, podlízavý (ktorý sa nasilu vnucuje, podlizuje): podlízavá, vtieravá povaha, pejor. servilný: servilný pochlebovač 3. pozri neslušný, hrubý 2 ## kmásať expr. 1. prudko niečím pohybovať, lomcovať: víchrica kmáše, lomcuje stromami, mykať, šklbať, trhať, expr. drmať: myká, šklbe, drme ho za kabát, za rukáv, expr. kvákať (ťahať za vlasy): kváče dievčaťu vlasy 2. prudkým pohybom odstraňovať niečo odniekiaľ, šklbať (obyč. v chumáčoch): kmásať, šklbať ovocie zo stromu; šklbať trávu, stŕhať, strhávať, trhať, driapať: stŕha, strháva, trhá, driape šaty z raneného, expr.: česať, očesávať (o vetre): vietor češe, očesáva ihličie, šušky z borovíc, expr. šústať (trhať, kosiť vo veľkom množstve): šústa trávu ## kmasnúť 1. pozri kmásať 2. pozri chytiť 1 ## kmeň 1. (nerozvetvená) časť stromu, ktorá nesie korunu: bútľavý kmeň, peň: doska z dubového pňa 2. pozri spoločenstvo 1 ## kmeňový pozri základný ## kmeť pozri starec ## kmín pozri zlodej, zbojník 1 ## kmíniť pozri kradnúť ## kmit pozri záblesk 1 ## kmitať (sa) 1. prudko sa pohybovať v striedavom smere, fyz. oscilovať: závažie na hodinách kmitalo, vibrovať, chvieť sa (v drobných rýchlych kmitoch): struna vibruje, chveje sa, vlniť sa (tvoriť drobné vlny): vzduch sa vlní 2. pozri blikať 3. pozri mihať sa 1 ## kmitavý pozri blikavý, trasľavý 1 ## kmitočet počet kmitov za sekundu, frekvencia ## kmotor pozri priateľ 1 ## kmotriť sa pozri priateliť sa, spolčovať sa ## kmotríčkovať sa pozri priateliť sa, spolčovať sa ## kmotrovať pozri fanúšikovať ## kňaz človek vykonávajúci z povolania náboženské úkony, duchovný, hovor. farár: katolícky, evanjelický kňaz, duchovný, farár, cirk.: duchovný pastier, duchovný otec, otec (obyč. v oslovení), kniž. dušpastier, hovor. zastar. pánko: velebný pánko, kniž. abbé (katolícky duchovný bez kňazského úradu, obyč. vo francúzskom, talianskom a pod. prostredí), páter (rehoľný kňaz), kurát (vojenský kňaz): poľný kurát, pastor (protestantský kňaz), pop (pravoslávny kňaz), rabín (židovský duchovný), reverend (titul kňaza v niektorých cirkvách), žrec (kňaz u pohanských Slovanov) ## kňazište pozri presbytérium ## kňazovať pozri farárčiť ## kňazský pozri duchovný 3 ## kňazstvo pozri klérus ## kňažná pozri šľachtičná ## knedle múčne jedlo v guľovitých útvaroch, hovor. gule: slivkové, tvarohové knedle, gule, expr. alebo zdrob. knedličky ## knieža 1. pozri panovník 2. pozri šľachtic 1 ## kniha 1. slovesné alebo obrazové dielo vydané tlačou v samostatnom zväzku, knižka: vedecká, zábavná, detská kniha, knižka, publikácia: náboženské publikácie, brožúra (menšia brožovaná kniha), monografia (vedecká kniha spracúvajúca jeden problém alebo venovaná jednej osobnosti), foliant (kniha veľkého formátu), učebnica (kniha, z ktorej sa učí): učebnica matematiky, cvičebnica (kniha s cvičeniami): cvičebnica hry na klavíri, pren. expr. biblia (kniha veľkej vážnosti; objemná kniha): Sládkovičova Marína sa stala bibliou mládeže, hovor. expr. bachant (veľmi objemná kniha), hovor. expr. šalabachter (stará, obyč. poškodená kniha) 2. pozri zväzok 2 ## knihopis pozri bibliografia ## knihoveda veda o knihách, knižniciach a bibliografii, bibliológia ## knihovňa pozri knižnica 2 ## knihovnička pozri knižnica 2 ## knihovník pracovník v knižnici, zastaráv. bibliotekár ## kníhtlač pozri tlač 1 ## kníhtlačiar pozri tlačiar ## kníhtlačiarstvo pozri polygrafia ## knísať pozri kývať 1, kolísať 1 ## knísať sa pohybovať sa z boka na bok, kolísať sa, kývať sa: na vlnách sa kníše, kolíše, kýve čln, expr. kyvotať sa: vo vetre sa kyvocú konáre, hojdať sa, expr. kolembať sa (pri chôdzi, na hojdačke a pod.): žena sa hojdá, kolembá v bokoch, expr.: kyvkať sa, pokyvovať sa, pokyvkávať sa (slabo sa knísať z boka na bok), pohojdávať sa, pokolembávať sa (mierne sa hojdať), expr. zivkať: lavička sa začala zivkať, expr.: hontŕľať sa, hučkať sa (na hojdačke): deti sa v parku hontŕľajú, hučkajú, opálať sa, expr.: hompáľať sa, combáľať sa, combŕľať sa [Šikula], holengať sa, lengať sa, bolengať, bolengať sa, celembať sa, celengať sa (o niečom visiacom): na pleci sa mu opálal, hompáľal plecniak; ruky sa mu combáľali, holengali pri tele; dlhá sukňa sa jej bolengala, celengala okolo nôh; kosa mu bolengala na pleci, klátiť sa (pri pohybe z boka na bok padať pod ťarchou): stromy vo vetre sa klátili, nár. kynášať sa [Timrava], pren. balansovať: ruky mu balansovali pozdĺž tela, prehýnať sa: v bokoch sa pôvabne prehýna, zried. prekyvovať sa: v chôdzi sa prekyvuje z boka na bok, nesprávne kymácať sa ## knísavý pozri kolísavý 1 ## knižka pozri kniha 1 ## knižnica 1. zbierka kníh alebo miestnosť určená na túto zbierku; ustanovizeň na zhromažďovanie a požičiavanie kníh; budova alebo priestory tejto ustanovizne, kniž. bibliotéka: dopĺňať si svoju knižnicu, bibliotéku; pozvať niekoho do knižnice, do bibliotéky; mestská, kláštorná knižnica, bibliotéka, hovor. príručka (príručná knižnica) 2. skriňa na knihy, zastar. knihovňa: uložiť knihu do knižnice, do knihovne, knihovnička (polica na knihy) 3. pozri edícia ## knokautovať pozri poraziť 1 ## kňučať pozri skučať ## knuta pozri korbáč ## koagulovať pozri zraziť sa 3 ## kobaltový pozri modrý ## koberec pozri pokrovec 1 ## kobka pozri cela ## kobra tropický jedovatý had, okuliarnik ## kobŕľať sa pozri padať 1 ## kobyla samica koňa: plemenná kobyla, pejor. devla (chudá alebo stará kobyla) ## kobylinec pozri výkal ## kockavý pozri kockovaný ## kockovaný ktorý má vzorku s kockami, štvorčekmi, kockový, zried. kockavý: kockovaný, kockový, kockavý šál; kockavá mantila [Timrava], károvaný: kárované pánske sako, pepitový, hovor. neskl. pepita (majúci vzorku s drobnými kockami alebo kosoštvorcami): pepitový dámsky kostým, pepita šaty, štvorčekovaný, štvorčekový: kresliť na štvorčekovaný, štvorčekový papier, hovor. zastaráv.: tabličkovaný, tabličkavý, tabličkový [F. Kráľ] ## kockový pozri kockovaný ## kocúr samec mačky, hypok. murko, zried. máčik [Kukučín] ## kocúrkovčina pozri zaostalosť ## kocúrkovský pozri obmedzený 1, malomeštiacky ## koč štvorkolesové vozidlo na dopravu osôb ťahané koňmi, kočiar: krytý koč, kočiar, zastar. hintov: doviesť sa na hintove, ekvipáž (prepychový koč so záprahom), kolimaha (v rozprávkach parádny koč) ## kočendovať pozri besedovať ## kočiar 1. pozri koč 2. pozri kočík ## kočík vozík na prevážanie malých detí, zastaráv. kočiar: skladací kočík, kočiar ## kočírovať pozri viesť 2 ## kočiš kto poháňa záprah, pohonič, koniar (kto poháňa konský záprah), hist. postilión (kočiš poštových vozov), zastar. vozataj [A. Bednár], zastar. vozník [J. Kráľ] ## kočka pozri dievča 1 ## kočovať pozri sťahovať ## kočovnícky pozri kočovný ## kočovník kto mení svoje sídlo, kto nemá pevné obydlie, nomád: nájazdy kočovníkov, nomádov ## kočovný ktorý prechádza z miesta na miesto, ktorý často mení svoje sídlo; svedčiaci o tom (op. usadlý), kočovnícky, nomádsky, sťahovavý: kočovné, kočovnícke, nomádske, sťahovavé kmene, putovný: putovný tábor, túlavý, tulácky (bez domova, bez trvalého obydlia), potulný, hovor. expr. vandrovný (meniaci miesto pôsobenia, pobytu): túlavý, potulný, vandrovný muzikant; potulná, vandrovná divadelná spoločnosť, pren. expr., často pejor.: cigánsky, komediantský, cirkusantský, cirkusácky (kočovný a nezáväzný, neporiadny): viesť cigánsky, komediantský, cirkusácky život pozri pojazdný ## kódex pozri zákonník ## kodifikovať pozri uzákoniť ## kódovať zostavovať podľa kódu, prevádzať do kódu, šifrovať (písať v šifrách): kódovať, šifrovať správy ## koeficient odb. spoločný činiteľ, súčiniteľ: koeficient, súčiniteľ trenia ## koexistencia pozri spolužitie ## kofa pozri trhovkyňa ## koherentný pozri súvislý 2 ## kohézny pozri súdržný ## kohŕňať pozri kašlať 1 ## kohút pozri kohútik ## kohútik uzáver vývodu kvapaliny alebo plynu v potrubí, kohút: vodovodný, plynový kohútik, kohút; otvoriť kohútik, točka (kohútik, obyč. na sude): pivo preteká točkou, nár. pipňa ## kohútiť sa pozri hnevať sa ## koch pozri komín pozri nákyp ## kochať sa nachádzať záľubu, potešenie v niečom (obyč. pri pohľade na niečo), expr.: pásť sa, popásať sa, fraz. pásť sa očami/pohľadom: kochá sa v kráse dievčaťa; pasie sa, popása sa na jeho rozpakoch; pasie sa očami, pohľadom na panoráme mesta, fraz. expr.: pásť si/popásať si oči/pohľad/zrak (na niečom, niekom), tešiť sa, vychutnávať (pri pohľade, myšlienke a pod. na niečo pekné, príjemné): tešiť sa pri pohľade na západ slnka, vychutnávať západ slnka; vychutnáva pocit víťazstva, kniž. zastar. ľubovať sa [Vajanský] ## koincidenčný pozri zhodný ## kója pozri kabína ## kojenec správne dojča ## kojiť 1. pozri dojčiť 2. pozri tíšiť 1 ## koketa pejor. koketná žena, koketka ## koketéria snaha upútať pozornosť (obyč. o ženách), koketnosť ## koketka pozri koketa ## koketnosť pozri koketéria ## koketný pozri vábivý, zvodný ## koketovať nápadne sa správať s cieľom vzbudiť pozornosť, obdiv (obyč. druhého pohlavia): dievča koketuje s chlapcom, flirtovať (prejavovať ľúbostný záujem, obyč. zo zábavy): rád flirtuje s cudzinkami, ihrať sa, pohrávať sa, hrať sa (pri nezáväznom vzbudzovaní citov): ihrá sa, pohráva sa s ním, ale nemyslí to vážne; hrať sa, pohrávať sa s predstavou krásnej dovolenky pri mori ## kokošiť sa pozri hnevať sa ## koktať pozri zajakať ## koktavosť pozri zajakavosť ## koktavý pozri jachtavý ## kol 1. pozri okolo 1, okolo 4, okolo 5 2. pozri pri 3 ## kolaborácia pozri spolupráca ## kolaborant pozri spolupracovník ## kolaborovať pozri spolupracovať ## kolacionovať pozri odsúhlasiť 1 ## koľaj pozri trať 1 ## koľajnica oceľový pás prispôsobený na nesenie a vedenie kolies vozidiel, hovor. zastaráv. šína: klásť koľajnice, šíny ## kolbište pozri zápasisko ## koldokola pozri okolo 1, okolo 3 ## koledovať (si) pozri žiadať 3 ## kolega pozri spolupracovník ## kolegialita vzťah a vedomie súdržnosti medzi kolegami, kolegiálnosť: urobiť niečo z kolegiality, z kolegiálnosti, priateľskosť, družnosť, súdržnosť, spolupatričnosť: pocit súdržnosti, spolupatričnosti ## kolegiálnosť pozri kolegialita ## kolegiálny pozri priateľský ## kolégium pozri zbor 1, rada 2 ## kolekcia pozri súbor 1 ## kolektív pozri skupina 2, družstvo 2 ## kolektivizovať pozri zospoločenštiť ## kolektívne 1. pozri kolektívny 2. pozri hromadne, spolu 1 ## kolektívny ktorý sa týka kolektívu, ktorý patrí kolektívu (op. individuálny), spoločný: kolektívne, spoločné riešenie úlohy; kolektívne, spoločné záujmy (op. osobné, súkromné), hromadný: hromadné ubytovanie, hromadný zájazd, tímový, skupinový: tímová, skupinová práca, spoločenský (určený pre viac ľudí): spoločenské hry, všeobecný (týkajúci sa väčšiny alebo všetkých): všeobecný súhlas ## kolembačka pozri kolíska 1, hojdačka ## kolembať pozri kolísať 1, kývať 1 ## kolembať sa pozri knísať sa ## kolembavý pozri kolísavý 1 ## kolenačky pozri kľačiačky ## kolenkovať pozri prosiť ## koleno pozri ohyb 1 pozri generácia 1 ## koleso pozri kruh 1, kruh 2 ## koliba pozri reštaurácia ## kolibričí pozri malý 1 ## kolíček pozri štipec 1 ## kolidovať vzájomne si byť na prekážku (časovo), byť v kolízii, krížiť sa, prekážať si: schôdzka koliduje s prednáškou; termíny sa krížia, prekážajú si, odporovať si (byť v rozpore): termíny si odporujú ## koliesko pozri krúžok 1 ## kolík pozdĺžny žrďovitý predmet s rozličným využitím: stanový kolík, nár. štek [vysl. -t-] (kolík najmä k viničom), tech. slang. štift; klátik, kotva, tŕň, príchytka (dutá pomôcka na upevňovanie závesných skrutiek do steny) ## kolika pozri hnačka ## kolimaha pozri koč ## kolínska pozri voňavka ## kolísať 1. pohybovať z boka na bok alebo zhora nadol, hojdať: kolísať dieťa v kolíske, hojdať syna na hojdačke, expr. kolembať, nár. húštať: kolembá, húšta dieťa v náručí, uspávať, expr.: čičíkať, beľať (kolísať s cieľom uspať), nár. expr.: hontŕľať, hučkať, hunčkať (na hojdačke), kývať, knísať: vietor kýva, kníše konármi stromov, pohojdávať (mierne hojdať), expr. hopkať (zhora nadol): hopká na kolenách dieťa, opálať, expr.: hompáľať, holengať, bolengať, combáľať, celembať, celengať (niečím, čo visí): opála nohami; hompáľa, holengá taškou v ruke; dieťa utekalo a combáľalo, celembalo rukami 2. byť medzi dvoma krajnými možnosťami, bodmi a pod., byť nerozhodný, váhať, tápať: kolíše, váha, tápa medzi povinnosťou a láskou, kniž. vajatať 3. robiť výkyvy pri pohybe; byť menlivý, balansovať: závažie kolíše, balansuje; ceny kolíšu, balansujú, pohybovať sa (kolísať v istom rozpätí): teploty sa pohybujú okolo nuly ## kolísať sa pozri knísať sa ## kolísavý 1. ktorý je sprevádzaný kolísaním (o pohybe), hojdavý, knísavý, expr. kolembavý: kolísavá, hojdavá, knísavá, kolembavá plavba loďou po rozbúrenom mori, kývavý, klátivý: kývavá, klátivá chôdza, tackavý, potácavý, potákavý (obyč. o pohybe opitého alebo malátneho, chorého človeka): približoval sa tackavým, potácavým krokom, tápavý, neistý: prešiel po lane tápavým, neistým krokom 2. ktorý nemá stálosť, podlieha zmenám, nestály: kolísavá, nestála výkonnosť športovca, menlivý, premenlivý, vrtkavý: menlivé, premenlivé počasie; vrtkavá povaha, vratký, labilný, neistý (ľahko zmeniteľný): vratké šťastie; vratké, labilné, neisté víťazstvo, nepevný (op. pevný, stabilný): nepevné ceny potravín 3. ktorý kolíše v názoroch, presvedčení; nie istý, nevediaci sa rozhodnúť (o človeku); ktorý o tom svedčí, váhavý, nerozhodný: kolísavý, nerozhodný vedúci, neistý, nepevný, menlivý, premenlivý: neistý, nepevný, menlivý názor ## kolíska 1. lôžko pre dojča upravené na kolísanie: vyrezávaná kolíska, zastaráv. belčov (drevená kolíska): uložiť dieťa do belčova, hojda (visiaca kolíska, obyč. urobená z plachty), hovor. kolembačka 2. pozri domov 2, vlasť 2 ## kolízia 1. pozri rozpor, nezhoda 2. pozri zrážka 1 ## kolízny pozri kritický ## koľkáty pozri koľký ## koľko 1. vyjadruje otázku zacielenú na počet alebo množstvo; ako veľa, ako mnoho, expr. koľkože: Koľko(že) vás pôjde na výlet?, koľkí, expr. koľkíže (životné mužského rodu): Koľkí(že) sa prihlásili na zájazd?, koľké, expr. koľkéže (neživotné mužského rodu, ženského a stredného rodu): Koľké(že) z dievčat boli na zábave?, nár. koľme 2. expr. vo zvolacích vetách ukazuje na veľký počet, na veľké množstvo, expr.: koľkože, čo, čože: koľko(že) sa len načakala; čo(že) ten toho už narozprával, expr.: ako veľa, ako mnoho: koľko, ako veľa krvi už stratil, expr. koľkoro (ukazuje na veľké množstvo a zároveň na rozmanitosť): koľkoro šiat má doma, nár. koľme 3. uvádza vedľajšiu príslovkovú vetu miery, nakoľko: každý utekal, koľko, nakoľko vládal 4. pozri hocikoľko ## koľkokoľvek pozri hocikoľko ## koľkokrát vyjadruje otázku zacielenú na počet (opakovaných) dejov; uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu, koľko ráz: Koľkokrát ti to mám povedať?; uvidíme, koľko ráz sa mu podarí zvíťaziť ## koľko ráz pozri koľkokrát ## koľkoro pozri koľko 2 ## koľkosi pozri niekoľko ## koľko-toľko pozri niekoľko, málo 1, málo 2, trocha 1, trocha 2 ## koľkože pozri koľko 1, koľko 2 ## koľký vyjadruje otázku zacielenú na miesto v poradí, ktorý, aký: Koľkého, ktorého je dnes? Koľkú, akú to má cenu?, expr.: koľkýže, akýže, ktorýže (zdôraznené): Koľkýže, akýže, ktorýže si skončil v súťaži?, subšt. koľkáty ## koľkýže pozri koľký ## koľme pozri koľko 1, koľko 2 ## kolmica pozri čiara 1 ## kolmo 1. pozri zvislý, priečny 2. pozri prudko 2, rovno 2 ## kolmý pozri zvislý, priečny 2 ## kolo pozri okolo 4, okolo 5, pri 3 pozri kruh 1 ## kolobeh pozri obeh ## kolokvium pozri schôdzka 1 ## kolóna 1. pochodový tvar vojska, prúd: kolóny, prúdy vojenských áut 2. pozri rad 1 ## kolonáda pozri stĺporadie ## kolónia krajina s politickou a hospodárskou závislosťou od istej mocnosti: zámorské kolónie, zastaráv. dŕžava: niekdajšie francúzske dŕžavy, domínium (v minulosti samosprávna časť Britského spoločenstva národov) ## kolonista kto osídlil isté neobývané miesta, osadník: španielski kolonisti, osadníci z Južnej Ameriky, osídlenec ## kolonizácia pozri osídľovanie ## kolonizovať zaujať neobývané miesto, osídliť: obyvateľstvo kolonizovalo, osídlilo spustnuté územie, obsadiť, osadiť: po vojne bolo treba o(b)sadiť, kolonizovať pohraničie, zaľudniť, zried. zaľudnatiť: územie zaľudnené iba v minulom storočí ## kolónka pozri rubrika 1 ## kolor pozri farba 1 ## kolorit 1. vlastnosť hmoty prejavujúca sa prítomnosťou viacerých farieb; farebné vypracovanie umeleckého diela, farebnosť, farbitosť, pestrofarebnosť, viacfarebnosť, rôznofarebnosť: kolorit, farbitosť, pestrofarebnosť rozkvitnutej lúky; kolorit, farbitosť, farebnosť obrazu, skladby, živosť, sviežosť 2. pozri charakter 2 ## kolos pozri obor ## kolosálne 1. pozri obrovský, veľkolepý 2. pozri vynikajúci 3. pozri veľmi ## kolosálny 1. pozri obrovský, veľkolepý 2. pozri vynikajúci 1 ## kolotať pozri víriť 2 ## kolotoč 1. zábavné zariadenie v podobe kruhovej konštrukcie so sedadlami, ktorá sa točí: povoziť sa na kolotoči, subšt. ringlšpíl 2. pozri zhon ## kolovať pohybovať sa v okruhu, v kruhu, obiehať, cirkulovať: tlačivo koluje, obieha po všetkých redakciách; v tele koluje, cirkuluje krv, byť v obehu (o peniazoch): v obehu sú falošné bankovky, prúdiť (o krvi): prúdi v ňom slovenská krv ## kolozub pozri zub ## kolt pozri revolver ## komandant pozri veliteľ 1 ## komandír pozri veliteľ 1 ## komandér pozri veliteľ 1 ## komando 1. pozri veliteľstvo 2. pozri rozkaz ## komandovať pozri rozkazovať ## kombinácia pozri domnienka ## kombinačka pozri kombiné ## kombiné súčasť ženskej bielizne nosená pod šatami, hovor. kombinačka: hodvábne kombiné, hodvábna kombinačka ## kombinovať 1. pozri spojiť 1 2. pozri premýšľať ## komédia 1. humorný dramatický útvar, veselohra: situačná komédia, veselohra, fraška (hra s drsnou komikou): antické frašky, vaudeville [vysl. vódvil] (komédia so spevmi a tancami), feéria (výpravná komédia) 2. expr. nedôstojné, nevážne, falošné konanie, smiešny výjav, expr. fraška: celý zápas bol komédiou, fraškou, expr.: cirkus, divadlo, teáter ## komediant 1. pozri herec 2. pozri pajác 2 ## komediantský 1. pozri divadelný 1 2. pozri kočovný ## komentár pozri výklad, poznámka 2 ## komentátor kto niečo komentuje: televízny komentátor, glosátor ## komerciálny pozri obchodný ## komerčný pozri obchodný ## kométa nebeské teleso s plynným chvostom, zastar. vlasatica ## komfort 1. pozri pohodlie, prepych 1 2. pozri blahobyt ## komfortný pozri prepychový ## komickosť pozri komika ## komický pozri smiešny 1 ## komik pozri vtipkár ## komika umenie vzbudzovať smiech, komickosť, smiešnosť, žartovnosť (op. tragika): komika, smiešnosť situácie ## komín murovaná štíhla konštrukcia na odvádzanie dymu alebo spalín: továrenský komín, tech. dymník, kraj. koch ## komisariát názov úradu vedeného komisárom; budova tohto úradu, komisárstvo: policajný komisariát, policajné komisárstvo ## komisárstvo pozri komisariát ## komisný 1. pozri štátny 2. pozri strohý 1, hrubý 2 ## komitát pozri župa ## komitét pozri výbor 1 ## komnata pozri izba ## komoda pozri skriňa ## komoliť pozri pliesť 4 ## komora menšia vedľajšia miestnosť v dome, v byte, obyč. na odkladanie potravín, špajza: chladná, tmavá komora, špajza; hromadiť zásoby v komore, v špajze ## komorný 1. ktorý sa vyznačuje jemnosťou, citlivosťou vo výraze, spracovaní a pod. (obyč. o umeleckej tvorbe): komorná poviedka, jemný, intímny: jemné, intímne ladenie príbehu, poetický, lyrický: poetický, lyrický poviedkový film, tichý, zvnútornený (o umeleckom prednese a pod.): recitátorov tichý, zvnútornený monológ; tichá, zvnútornená interpretácia 2. nie veľký, nie nápadný, intímny, príjemný: komorné, intímne, príjemné prostredie, malý, uzavretý (nie verejný, obmedzený na istý okruh ľudí): malá, uzavretá spoločnosť ## komótne 1. pozri pohodlný 1, pohodlný 2 2. pozri voľne 4 ## komótny pozri pohodlný 1, pohodlný 2 ## kompa ploché plavidlo na prevážanie cez rieku, prievoz: cez Dunaj sme sa previezli na kompe, na prievoze ## kompaktný pozri celistvý 1, súdržný, pevný 1 ## kompán pozri priateľ 1, partner ## kompánia pozri skupina 2 ## komparačný pozri porovnávací ## komparatistický pozri porovnávací ## komparatívny pozri porovnávací ## komparzista pozri štatista ## kompatibilný pozri zlučiteľný ## kompenzácia pozri náhrada 1 ## kompenzovať dávať ako náhradu niečo také, čo má rovnakú alebo podobnú hodnotu, vyvažovať: nešikovnosť kompenzuje, vyvažuje vtipom, vyrovnávať, nahrádzať: škodu vyrovnávame, nahrádzame peniazmi ## kompetencia pozri pôsobnosť 2 ## kompetentne 1. pozri kompetentný 2. pozri oprávnene 1 ## kompetentnosť pozri pôsobnosť 2 ## kompetentný ktorý má kompetenciu, právomoc, oprávnený: kompetentný pracovník; je kompetentný, oprávnený rozhodovať o niečom, príslušný, povolaný (oprávnený, povinný alebo spôsobilý vykonávať istú činnosť): vec posúdia príslušné orgány, povolané osoby, zodpovedný (ktorý z hľadiska svojej kompetencie dáva záruku, ručí za niečo): sťažovať sa na zodpovedných miestach ## komplementárny pozri doplnkový ## komplet 1. pozri súbor 1, zostava 2. pozri celý 1, úplný 1 3. pozri celkom 1, úplne ## kompletizovať urobiť kompletným, urobiť z niečoho celok, skompletizovať, doplniť: (s)kompletizovať, doplniť obedovú súpravu ## kompletne 1. pozri celý, úplný 2. pozri celkom 1, úplne ## kompletný pozri celý 1, úplný 1 ## komplex 1. súbor pocitov ovplyvňujúcich správanie človeka: komplex menejcennosti, subšt. mindrák: mať mindráky 2. pozri súbor 1 ## komplexne 1. pozri celkový, úplný 2. pozri súhrnne ## komplexný pozri celkový, úplný 1 ## komplic pozri partner ## komplikovaný pozri zložitý, ťažký 3 ## komplikovať pozri zapliesť 4 ## kompliment pozri lichôtka ## komplot pozri vzbura ## komponent pozri zložka, časť ## komponista pozri skladateľ ## komponovať dávať vznik dielu, najmä umeleckému, skladať (obyč. hudobné diela): komponuje, skladá opery a symfónie, tvoriť: postavu tvoril, komponoval ako tragickú, zostavovať: výstavu zostavoval z diel súčasných grafikov, kniž. osnúvať (myšlienkovo rozvrhovať): román osnúval v polstoročnom zábere ## kompost pozri hnojivo ## kompostovať pozri hnojiť ## kompót pozri zaváranina ## kompozícia 1. pozri skladba 1 2. pozri zloženie ## kompozitum pozri zloženina ## komprdovať pozri podlizovať ## komprimovať pozri stlačiť ## kompromisnícky pozri ústupčivý ## kompromisník pejor. kto upúšťa od svojich zásad, kto ľahko pristupuje na kompromis, zried.: ústupčivec, bezzásadovec: známy politický kompromisník, ústupčivec, bezzásadovec, oportunista (obyč. politik) ## kompromisný pozri ústupčivý ## kompromitovať sa pozri blamovať sa ## komputer pozri počítač 2 ## komunálny ktorý je v právomoci obcí alebo miest, obecný, miestny, mestský: komunálne, obecné, miestne, mestské voľby; komunálne, obecné, miestne, mestské služby ## komunikačný 1. pozri dopravný 2. pozri dorozumievací ## komunikatívny 1. pozri dorozumievací 2. pozri zhovorčivý, spoločenský 3, prístupný 3 ## komuniké pozri správa ## komunikovať 1. nadväzovať s niekým spojenie, obyč. prostredníctvom reči, dorozumievať sa, byť v spojení: komunikujeme, dorozumievame sa, sme v spojení telefonicky pozri hovoriť 2. pozri oznámiť 1 ## komunita pozri spoločenstvo 1 ## komutačný pozri zameniteľný 1 ## komutatívny pozri zameniteľný 1 ## koňacina konské mäso, hovor. konina ## koňacinec pozri výkal ## koňak liehový nápoj vyrobený destiláciou vína, vínovica, brandy: gruzínsky koňak, gruzínske brandy ## konanie spôsob vykonávania niečoho a vystupovania pri tom, počínanie: múdre, rozvážne konanie, počínanie, správanie: jeho správanie nebolo práve najvhodnejšie, hovor. podnik: je to nebezpečný podnik ## konár výrastok kmeňa, ktorý je súčasťou koruny stromu, vetva, haluz: spodné konáre, vetvy, haluze stromu; odrezať suché vetvy, haluze, drúk (odlomený konár zbavený vetvičiek a lístia): bukový drúk, rázga (suchý konár), expr. chabina (odlomený konár): ohnať sa chabinou, kniž. ratolesť (menší konár): ratolesť z brezy, expr. vetvica [Podjavorinská], nár. sneť [Timrava] ## konáristý pozri košatý ## konať 1. spôsobovať, že sa istý zámer spĺňa, zaoberať sa činnosťou, vykonávať, robiť: koná, vykonáva, robí iba svoju povinnosť; koná, robí bez rozumu, uskutočňovať, realizovať (napĺňať skutkom): čo si zaumienil, začal uskutočňovať, realizovať, arch. činiť: činí dobré skutky, postupovať, pokračovať, počínať si (pri uvádzaní spôsobu konania istej činnosti): postupovali, počínali si rozvážne, no energicky; postupovali, konali podľa plánu; pokračovať podľa stanovených princípov 2. starať sa o získanie, uskutočnenie niečoho úradným postupom, vybavovať si, vykonávať si: vybavuje, koná, vykonáva si pas, zariaďovať si: všetko si zariaďuje, koná osobne ## konať sa stávať sa skutkom, byť, uskutočňovať sa, realizovať sa: preteky sa konajú, sú, uskutočňujú sa za daždivého počasia; predstavenie sa nerealizovalo, robiť sa, diať sa (iba v 3. os.): deje sa, robí sa im krivda, prebiehať (v čase): rozhovor prebiehal pokojne, odbavovať sa, zastar. odbývať sa (o istom úkone): svadba sa konala, odbavovala na radnici, expr. mlieť sa: Čo sa tam melie? ## koncentrácia 1. množstvo jednotlivín v istej meranej jednotke, hustota: koncentrácia, hustota roztoku 2. pozri sústredenie ## koncentrák hovor. koncentračný tábor, subšt. láger (najmä v nemeckom prostredí), gulag (v sovietskom prostredí) ## koncentrický pozri sústredný ## koncentrovanosť pozri sústredenie ## koncentrovaný 1. pozri pozorný 1, sústredený 1, sústredený 2, napätý 1 2. pozri zhustený 1 ## koncentrovať pozri sústrediť 1, sústrediť 2, zhustiť ## koncepcia 1. ucelená sústava názorov, spôsob nazerania, chápanie: koncepcia, chápanie slovenských dejín, kniž.: ponímanie, poňatie: mať jednotné ponímanie, poňatie 2. spôsob chápania niečoho, osnova: režijná koncepcia, osnova, plán, rozvrh: urbanistický plán, rozvrh, kniž. koncept: mať vlastný koncept riešenia 3. pozri počatie ## koncept 1. prvé spracovanie istého textu, náčrt: koncept, náčrt prednášky, sťažnosti 2. pozri koncepcia 2, plán 2 ## konceptuálny pozri pojmový ## koncertovať 1. pozri hrať 1 2. pozri plakať ## koncesia pozri oprávnenie 1 ## koncil pozri schôdzka 1 ## konciliantný pozri znášanlivý, zmierlivý ## koncipient pozri uchádzač ## koncipovať vychádzať z istej základnej myšlienky (napr. pri realizácii umeleckého alebo vedeckého diela), osnovať: autor koncipoval, osnoval svoj román realisticky, kniž. ponímať, chápať: návrh sídliska koncipovaný, ponímaný, chápaný v súlade s prírodným okolím ## koncízny pozri stručný, zhustený 2 ## koncom vyjadruje čas pri konci istého časového úseku, na konci, ku koncu: koncom týždňa pôjdu do Tatier; na konci vyučovania rozdala zošity; ku koncu mesiaca sa oteplí ## koncovka pozri koniec 1 ## koncový pozri posledný 1 ## konča vyjadruje priestor nachádzajúci sa v blízkosti konca nejakého priestoru alebo predmetu, pri konci: konča dvora rástla stará lipa; pri konci poľa tiekol malý potôčik, popri konci: prebehol popri konci lesa, zried. pokonča [Švantner, Krčméry] ## končatina odb. párovité výbežky tela článkonožcov a stavovcov slúžiace na pohyb, úd, expr. hnát: povystierať si hnáty ## konček 1. pozri hrot 2. pozri odrezok ## končiar pozri vrchol 1 ## končina pozri kraj 2 ## končisto pozri ostro 2, špicato ## končistý pozri ostrý 2, špicatý ## končiť privádzať niečo do konca, robiť niečomu koniec, dokončievať, dokončovať, ukončovať: štúdium končil, dokončoval, ukončoval tohto roku; prácu sme dokončievali s vypätím síl, zakončovať, završovať: prednášku zakončoval, završoval výzvou všetkým prítomným, dovršovať (dosahovať koniec niečoho): tohto roku dovršuje päťdesiatku, uzatvárať, uzavierať, kniž. zakľučovať: uzatvárať, zakľučovať diskusiu, prejav, reč; uzavierať účty, hovor. finišovať (usilovať sa so zvýšeným úsilím urobiť niečo načas): finišujú so stavbou, dorábať (končiť robotu): stavbu už dorábajú ## končiť sa blížiť sa ku koncu, mať koniec, prestávať: zábava sa končí, má koniec o polnoci; kvasenie sa končí, pomaly prestáva, zakončievať sa, završovať sa, dokončievať sa, dokončovať sa: vývin sa zakončuje, dokončieva, uzatvárať sa, uzavierať sa, kniž. zakľučovať sa: životná kapitola sa uzatvára, zakľučuje, prechádzať, zanikať, miznúť: hnevy už prechádzajú, zanikajú, miznú, ustávať, utíchať, povoľovať (o poveternostných javoch): búrka prestáva, utícha; dážď povoľuje ## končito pozri ostro 2, špicato ## končitý pozri ostrý 2, špicatý ## kondenzovať 1. zvýšiť hustotu, zhustiť: kondenzované mlieko, koncentrovať, zahustiť: koncentrovať, zahustiť šťavu 2. urobiť kvapalným, skvapalniť ## kondícia pozri stav 1 ## kondolenčný pozri sústrastný ## kondolovať dať niekomu najavo spoluúčasť pri umretí blízkeho človeka, vysloviť sústrasť, prejaviť sústrasť ## kondukt pozri sprievod 1 ## konduktor pozri sprievodca 1 ## konduktorka pozri sprievodkyňa 1 ## konečne 1. pozri nakoniec 2 2. pozri teda 1 3. pozri už 5 ## konečník vývod hrubého čreva, odb. rektum, zadok, hrub. riť: najradšej by sa mu strčil do zadku, do riti ## konečný 1. ktorý je na konci (op. začiatočný, počiatočný): konečný cieľ, výsledok, výsledný, ekon. finálny: konečná, výsledná hodnota; výsledný, finálny produkt, celkový: konečné, celkové hodnotenie športovca, posledný, ostatný (ktorý ešte zostáva na koniec, po ktorom už nie je ďalší): vystúpiť na poslednej zastávke; posledná, ostatná fáza procesu 2. ktorý je vopred ohraničený v trvaní, počte, rozmeroch a pod., ktorý má koniec, ohraničený, obmedzený, kniž. limitovaný: konečný, ohraničený priestor (op. nekonečný); obmedzený, limitovaný počet členov radu 3. ktorý už nemožno zmeniť, posledný platný, definitívny (op. predbežný): to je konečné, definitívne stanovisko, rozhodnutie, trvalý, stály (op. dočasný, provizórny): trvalá, stála platnosť, neodvolateľný, nemenný: neodvolateľný, nemenný rozsudok ## konfederácia pozri spoločnosť 2 ## konfekčný hromadne vyrobený v továrni (o oblečení), hovor. hotový: konfekčné, hotové šaty, sériový: sériové výrobky ## konferencia 1. pozri schôdzka 1 2. pozri spoločnosť 2 ## konfesia pozri viera 2 ## konfesijný pozri náboženský ## konfesionálny pozri náboženský ## konfident pozri udavač ## konfiškácia zobratie v prospech štátu, úradné odňatie, zhabanie: konfiškácia, zhabanie majetku, pôdy, rekvirácia: rekvirácia potravín, dobytka, hovor. rekviračka ## konfiškovať pozri habať 1; skonfiškovať ## konflikt pozri spor 1, zrážka 2, zrážka 3 ## konfliktný pozri napätý 2 ## konfliktový pozri napätý 2 ## konformistický pozri jednotný 2 ## konformný pozri jednotný 2, rovnaký ## konfrontácia pozri spor 1, zrážka 2, zrážka 3 ## konfrontovať pozri porovnať ## konfundovať pozri miasť ## konfúzia pozri zmätok 2 ## konfúzny pozri zmätený 1 ## konglomerát pozri zmes, zlepenina 1 ## kongregácia pozri spoločnosť 2 ## kongres 1. pozri schôdzka 1 2. pozri spoločnosť 2 ## kongruencia pozri zhoda 1 ## kongruenčný pozri zhodný ## kongruentný pozri zhodný ## koniar 1. pozri kočiš, povozník 2. pozri pastier ## koniareň pozri stajňa ## kónický pozri kužeľovitý ## koníča pozri žriebä ## koníček pozri záľuba 1 ## konidráč pozri nôž ## koniec 1. posledná priestorová alebo časová fáza niečoho (op. začiatok): horný koniec dediny, koniec prestávky, kraj: na kraji sveta, záver: záver básne; bolo to v závere prázdnin, zakončenie, skončenie: do skončenia sveta, sklonok, zried. sklon: na sklonku týždňa; na sklone svojich dní, koncovka (koncová fáza alebo časť niečoho): koncovka šachovej hry; koncovka kábla, posledok: vydržať do posledku, ostatok: prísť na ostatok, expr. chvost: chvost radu, zastar. pokon [Jesenská], zastar. ukončenie: ukončenie slov [Štúr], happy end (angl.) (šťastný koniec): film sa končí happy endom, hovor. expr. amen: prísť na amen 2. pozri smrť 1, zánik, skaza 3. pozri hotovo ## koniec koncom pozri nakoniec 2 ## koniec koncov pozri nakoniec 2 ## konina 1. pozri koňacina 2. pozri sprostosť 2, táranina ## konjugácia pozri časovanie ## konkáva pozri vypuklina ## konkludovať pozri domnievať ## konklúzia pozri záver 2 ## konkretizovať pozri uskutočniť, zvecniť ## konkrétno pozri skutočnosť ## konkrétny pozri skutočný 1, určitý 1, adresný ## konkubín pozri druh 1 ## konkubína pozri družka ## konkurencia 1. pozri súťaž 2. pozri konkurent ## konkurent kto niekomu konkuruje, hovor. konkurencia: mať v niekom konkurenta, konkurenciu ## konkurovať pozri súperiť ## konkurz 1. pozri súťaž 2. pozri úpadok ## koňovať pozri pracovať 1, robiť 1, drieť sa ## konsenzus pozri zhoda 1, dohoda 1 ## konsky pozri veľmi ## konsolidovať uviesť do poriadku (pomery, vzťahy a pod.), stabilizovať, upevniť, ustáliť: situáciu sa usilujú konsolidovať, stabilizovať; politickú moc treba upevniť ## konsonancia pozri harmónia 1 ## konsonančný pozri ľubozvučný, harmonický ## konsonant pozri spoluhláska ## konsonantný pozri ľubozvučný, harmonický ## konspekt pozri prehľad 2 ## konškolár pozri spolužiak ## konšpirácia pozri vzbura ## konšpiračne 1. pozri sprisahanecký, podvratný 2. pozri tajne ## konšpiratívne 1. pozri sprisahanecký, podvratný 2. pozri tajne ## konšpiračný pozri sprisahanecký 1, podvratný ## konšpiratívny pozri sprisahanecký 1, podvratný ## konšpirátor pozri vzbúrenec ## konštantný pozri stály 1 ## konštatovať poznávacím procesom si uvedomiť; poznané oznámiť, zistiť: na mieste konštatoval, zistil smrť, spozorovať, zbadať, pobadať (nadobudnúť vedomosť o niečom): spozoroval, zbadal svoj omyl; pobadala, že sa zmenil, všimnúť si, prísť na niečo, postrehnúť, objaviť (často mimochodom spoznať): všimol si, objavil stratu peňazí, zastaráv. ustáliť: ustálil, že jedlo je výborné, povedať, kniž. riecť (poznané slovne vyjadriť): na záver konštatoval, povedal, že zámer konferencie sa splnil pozri istiť ## konšternovať pozri miasť ## konštitúcia 1. pozri ústava 2. pozri konštrukcia, zloženie ## konštituovať pozri ustanoviť 2 ## konštituovať sa pozri utvoriť sa, tvoriť sa ## konštitutívny pozri základný, podstatný 1 ## konštrukcia nosná časť, nosná sústava niečoho, kostra: konštrukcia, kostra mosta, skelet: betónový skelet stavby, konštitúcia (stavba tela): človek slabej konštrukcie, konštitúcie, rám (konštrukcia, do ktorej sa niečo vsádza, ktorá niečo upevňuje, napína): rám bicykla, zastar. sústav [Vajanský] ## konštruktívny pozri tvorivý, podnetný ## konštruovať 1. pozri zostrojiť, zložiť 2 2. pozri vymýšľať ## kont pozri uzol 2 ## kontakt pozri styk 1 ## kontaktovať sa pozri spájať sa 2 ## kontaminovať 1. lingv. alebo lit. spojiť dva alebo viacero k sebe nepatriacich prvkov, skrížiť, zmiešať: kontaminované, skrížené väzby; zmiešať významy slov 2. pozri infikovať ## kontemplatívny pozri hĺbavý, rozjímavý ## kontemplovať pozri rozjímať, premýšľať ## kontesa pozri šľachtičná ## kontext pozri súvislosť ## kontinent pozri svetadiel ## kontinentálny pozri vnútrozemský ## kontinuálny pozri neprestajný, plynulý, súvislý 1 ## kontinuita pozri súvislosť ## kontinuitný pozri neprestajný, plynulý, súvislý 1 ## konto pozri účet 2 ## kontrabas najväčší sláčikový hudobný nástroj s hlbokým tónovým rozsahom, basa: hrať na kontrabase, base, hovor. zastar. barbora [Kalinčiak] ## kontrabasista hudobník hrajúci na kontrabase, basista ## kontradikcia pozri protirečenie ## kontrahovať sa pozri zmraštiť sa 2 ## kontrakt pozri zmluva ## kontrarevolučný pozri spiatočnícky ## kontrast úplná nepodobnosť, odlišnosť vlastností, protiklad: povahový kontrast, protiklad, opak: opak pravdy je lož, protikladnosť, protichodnosť: protikladnosť, protichodnosť záujmov, zastar. protiva [Letz], pren. protipól: je protipólom svojho brata pozri protirečenie ## kontrastne 1. pozri protikladný 2. pozri opačne 2 ## kontrastný pozri protikladný ## kontrastovať pôsobiť protikladne, byť v protiklade: povahovo s matkou kontrastuje, je s ňou v protiklade, odrážať sa (ako protiklad): na tmavom pozadí sa odráža bledá tvár ## kontrašpionáž činnosť zacielená proti cudzej špionáži, protišpionáž ## kontrola 1. zisťovanie náležitostí: kontrola akosti výrobkov, revízia: revízia účtov, previerka: previerka pracoviska, inšpekcia: vykonať inšpekciu, prehliadka (dôkladné prezretie): colná prehliadka, inventúra (činnosť, ktorou sa k istému dátumu zisťuje skutočný stav hospodárskych prostriedkov v porovnaní so stavom v účtovných zápisoch): mesačná inventúra, dozor, dohľad (pozorovanie zaisťujúce dodržiavanie predpisov, noriem a pod.): stavebný dozor, prísny lekársky dohľad, zastar.: vizita, vizitácia, vizitírka [Kukučín], dohliadka [Vajanský] 2. hovor. kontrolný orgán, revízia: zajtra príde kontrola, revízia, inšpekcia: čakať inšpekciu, zastar. vizita ## kontrolór pozri inšpektor ## kontrolovať vykonávať kontrolu, dozor nad niečím, robiť kontrolu: kontrolovať dochádzku zamestnancov; robí kontrolu účtov, dozerať, robiť dozor, dohliadať (dávať pozor na činnosť niekoho, stav niečoho): dozerá na poriadok, dohliada na deti, revidovať, prehliadať (dôkladne prezerať, robiť revíziu): revidovať faktúry; na hranici nám prehliadali, kontrolovali batožinu, preverovať (dôkladne skúmať): preverovali všetky údaje; treba preveriť akosť výrobkov, hovor. zastar. vizitovať [Bodický], monitorovať (kontrolovať monitorom): monitorovať ovzdušie ## kontrovať 1. pozri prisviedčať 2. pozri protirečiť 1 ## kontroverzia pozri spor 1 ## kontroverzný pozri protirečivý, protikladný ## kontúra pozri čiara 1, obrys 1 ## kontúrovať sa pozri črtať sa ## konvencia 1. pozri zvyk, formalita 1 2. pozri zmluva, dohoda 1 ## konvencionálny pozri tradičný, formálny 1, vžitý ## konvenčne 1. pozri tradičný, formálny, vžitý 2. pozri zvyčajne ## konvenčný pozri tradičný, formálny 1, vžitý ## konvenovať pozri vyhovovať ## konvergencia odb. postupné zbližovanie (op. divergencia), zbiehavosť ## konvergentný odb. smerujúci k sebe, vzájomne sa približujúci, zbližujúci (op. divergentný), zbiehavý (op. rozbiehavý): konvergentné, zbiehavé čiary; konvergentný, zbiehavý smer, vývoj ## konvertita pozri obrátenec ## konvertovať pozri obrátiť sa 3 ## konverzácia pozri rozhovor ## konverzačný pozri hovorový ## konverzia pozri zmena 1 ## konverzovať pozri rozprávať sa, besedovať ## konvexný pozri vypuklý ## konvikt pozri internát ## konvoj pozri rad 1 ## konzekvencia pozri dôsledok, následok ## konzekventne 1. pozri dôsledný, nekompromisný, dôkladný 2. pozri prísne 2 ## konzekventný pozri dôsledný, nekompromisný, dôkladný ## konzerva pozri plechovica ## konzervatívny 1. ktorý sa pridržiava tradície, rešpektuje overené, zaužívané zásady, spôsoby, poriadky a pod.; svedčiaci o tom, tradicionalistický: konzervatívna, tradicionalistická koncepcia, orientácia, pravicový, pravičiarsky, pravý (o politickom smere): pravicová, pravičiarska strana; pravá úchylka hnutia 2. ktorý je málo prístupný zmenám, často aj zaujatý proti pokroku, všetkému novému, modernému; svedčiaci o tom, tradičný, tradicionalistický, nemoderný: konzervatívny, tradičný, nemoderný postoj, zastaraný, staromódny, obyč. pejor. staromilský (ktorý vyšiel z módy): zastarané, staromódne názory na manželstvo; staromódni, staromilskí rodičia, meravý, nepružný, nedvižný, stŕpnutý, kniž.: ustrnutý, strnulý, skostnatený, expr. ťapákovský (ktorý nie je schopný ďalšieho vývinu, neprijímajúci zmeny, nič nové): meravé, nepružné, nedvižné, stŕpnuté myslenie; byť obklopený ustrnutým, strnulým, skostnateným prostredím, nepokrokový (op. pokrokový), neprogresívny (op. progresívny), spiatočnícky, reakčný, reakcionársky (odmietajúci nové, presadzujúci návrat k starým, prekonaným poriadkom, obyč. v politickej, názorovej a pod. oblasti): nepokrokové, neprogresívne, spiatočnícke, reakčné sily, vrstvy ## konzervovať rozličnou úpravou udržať svieže, neporušené, použiteľné a pod.: konzervovanie krvi, zavárať (konzervovať sterilizovaním, varením): zavárať čerešne, mäso, nakladať (konzervovať v roztoku): nakladať zeleninu do octu, kvasiť (konzervovať pôsobením mikroorganizmov): kvasiť kapustu, preparovať (odborne trvalo upravovať): preparovať drevo, kožu ## konzílium pozri rada 2, zbor 1 ## konzistencia pozri súdržnosť ## konzistentný pozri súdržný, tuhý 1, pevný 1 ## konzola pozri nosník ## konzul pozri zástupca 2 ## konzulát pozri zastupiteľstvo ## konzultant pozri poradca ## konzultovať pozri diskutovať ## konzum 1. pozri spotreba 2. pozri družstvo 1 ## konzument pozri zákazník ## konzumentský pozri spotrebiteľský ## konzumný pozri spotrebný, jedlý ## konzumovať pozri jesť 1, piť 1 ## konzumpcia pozri spotreba ## kooperácia pozri spolupráca ## kooperatív pozri družstvo 1 ## kooperovať pozri spolupracovať ## koordináta pozri súradnica ## koordinovať pozri zladiť ## kop uvedenie (lopty) do pohybu alebo usmernenie údermi nohy: pokutový kop, odkop (odrazenie kopnutím): odkop lopty, výkop (uvedenie lopty do hry): výkop od brány ## kopa 1. navŕšené množstvo niečoho, hromada: kopa, hromada piesku, hnoja, hŕba, kopec, hrobľa: hŕba kamenia, stôs, hovor.: štôs, štós, expr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh 2. expr. veľké množstvo niečoho, expr.: hromada, hŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detí, húf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí alebo zvierat): húf žiakov, húf rýb, masa: masy čitateľov, dav: davy ľudí na uliciach, zástup: zástupy demonštrantov, kŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detí, hovor. halda: haldy smetí, hovor. more: more ľudí, more sĺz, hovor. regiment: regimenty divákov, hovor. expr. fúra: fúra návštevníkov, hovor. expr.: hrôza, hrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papiera, hovor. expr. sila: sila ľudí, hovor. expr. rákoš: rákoš kačíc, expr. hora: hora starostí, subšt. kopec: kopec trápenia, expr.: záplava, záľaha: záplava, záľaha utečencov, expr. vagón: vagón rečí, expr. milión: milióny nezamestnaných, expr. roj: roj školákov, expr. stoh: stoh spisov, expr. hrča: hrča chalanov [Kužel], expr. vodopád: vodopád slov, expr. vrch: vrch kníh [Tatarka], expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentov, publ. inflácia: inflácia sľubov, subšt. spústa: spústa utečencov 3. pozri veľa ## kopaničiar pozri lazník ## kopať 1. motykou alebo iným nástrojom obracať pôdu, a tak ju spracúvať, rýľovať (rýľom): kope, rýľuje záhradu, kypriť, skyprovať (robiť zem kyprou): kyprí, skypruje zem pred výsadbou stromčekov, ryť: stále ryje v záhrade, okopávať (kypriť pôdu okolo rastlín a zároveň zbavovať kultúrne rastliny buriny): okopáva zemiaky, repu 2. pozri hĺbiť 3. pozri dobývať 4. pozri kaziť 1 ## kopcom pozri vrchovato, dovrchu 1 ## kopcovať poľnohosp. nahŕňať zem okolo rastlín, kopčiť, obhŕňať: kopcuje, obhŕňa kukuricu, zemiaky ## kopcovito pozri vrchovato ## kopcovitý 1. pokrytý kopcami, vyvýšeninami, horami (op. rovinatý, nížinatý), vrchovitý, vrchovatý: kopcovitý, vrchovitý, vrchovatý kraj, pahorkovitý, pahorkatý (s malými vyvýšeninami, pahorkami): prechádzali pahorkovitý, pahorkatý úsek cesty, briežkatý, briežkovitý, zried. brehovitý: briežkaté, briežkovité, brehovité pozemky, hornatý, zvlnený, vlnitý: hornatý, zvlnený, vlnitý terén (op. rovný) 2. pozri vrchovatý 1, vrchovatý 2 ## kopček pozri kopec 1 ## kopec 1. vyvýšené miesto v teréne: v diaľke vidieť kopce, vyvýšenina: vyvýšenina s rozhľadom, vŕšok, vŕštek, kopček: vyjsť na vŕšok, vŕštek, kopček, pahorok (nízky kopec), pahrbok [Vajanský], návršie: na návrší stojí zámok, úvršie: vystúpiť na úvršie [Tatarka], vyvýšenisko [Figuli], chopok: chopok zarastený materinou dúškou, hrb [Ondrejov], zastar. brdo (skalnatý kopec), kniž. výšina: na výšine sa belie sneh, kniž. chlm [Jesenská] 2. pozri svah 3. pozri kopa 1, kus 3 ## kópia 1. niečo nepôvodné vytvorené napodobnením originálu: kópia obrazu, napodobnenina, napodobenina: napodobnenina, napodobenina drahokamov, falzifikát (napodobnenina vydávaná za originál): falzifikát listiny, plagiát (napodobnenina alebo doslovný odpis cudzieho diela bez udania predlohy; dielo, ktoré takto vzniklo): vedecký plagiát; plagiát obrazu, imitácia: imitácia kože, reprodukcia: jeho romány sú iba reprodukciou skutočnosti 2. ďalší exemplár pôvodného textu, obrazu a pod. získaný mechanicky alebo rozmnožovacou technikou: kópia dokladu, odpis, druhopis (kópia pôvodného textu): odpis, druhopis článku, prieklep (kópia na písacom stroji): napísať list s prieklepom, priepis (kópia urobená na písacom stroji alebo rukou), fotokópia (fotograficky zhotovená kópia), reprodukcia (kópia obrazu): Bazovského kópia, reprodukcia ## kopija stará bodná zbraň v podobe bodáka na dlhej rúčke, hist. pika ## kopírovací určený, slúžiaci na kopírovanie: kopírovacie práce, rozmnožovací (určený na strojové kopírovanie, rozmnožovanie tlačív a pod.): nové typy kopírovacích, rozmnožovacích strojov, hovor. indigový: kopírovací, indigový papier, xeroxový (o papieri, stroji) ## kopírovať 1. zhotovovať kópiu, robiť kópiu: kopírujeme plány; robia kópiu mapy, prekresľovať (znova podľa predlohy, cez indigo a pod. kresliť): prekresľujú obrazy, xeroxovať (zhotovovať kópiu xeroxom) 2. robiť podľa vzoru niekoho, niečoho, napodobňovať: kopíruje, napodobňuje známeho speváka, expr. opičiť sa (bezducho): opičí sa po nej v obliekaní, plagizovať (robiť podľa predlohy, ale ju neuviesť): plagizuje obrazy, imitovať (vedome zdôrazňovať podobnosť s niečím): imitovať hlas, podpis niekoho, preberať (prispôsobovať sa vzoru, aby vznikla podobnosť): preberá učiteľove spôsoby ## kopisto pozri vrchovato ## kopiť pozri hromadiť ## kopiť sa pozri hromadiť sa ## kopito pozri vrchovato ## kopitý pozri vrchovatý 2 ## kopistý pozri vrchovatý 2 ## kopnúť 1. pozri streliť 2 2. pozri vyhnať 1, vyhodiť 2 ## kopný pozri holý 2 ## kopov pozri vyzvedač, udavač ## kopŕcať sa pozri váľať sa 1 ## kopŕcnuť pozri spadnúť 1 ## koprcnúť sa pozri spadnúť 1 ## kopŕľať sa pozri váľať sa 1 ## kopulovať pozri spájať sa 1 ## kopulovitý pozri pologuľovitý ## koráb pozri loď 1, loď 2 ## korále náhrdelník z koráľov, hovor. granátky: každý deň má iné korále, granátky ## koralovočervený pozri červený ## koralový pozri červený ## korbáč nástroj na bitie upletený z remienkov alebo prútov s rukoväťou alebo na krátkom držadle: zbiť psa korbáčom, žila: dostať žilou, šibák, šibačka (ozdobený korbáč šibačov), nár. býkovec (remenný korbáč): zasvišťal býkovec [Rázus], nár. švihár [Krasko], hovor. expr. zastaráv.: virgas, virgáč [Kukučín, Hviezdoslav], zastar.: nahajka, nagajka [Jesenská, Jégé], kniž. knuta (korbáč na vykonávanie telesných trestov) ## korbáčovať pozri biť 2 ## korčule športové náčinie na kĺzanie po ľade: naostriť zatupené korčule, hovor. zastaráv.: kanadky, kanady, halifaxky ## kord pozri šabľa ## kordista pozri šermiar ## korekcia pozri oprava ## korektný 1. pozri správny 2. pozri slušný 1 ## korektúra pozri oprava ## korelácia kniž. vzájomný vzťah, súvzťažnosť: korelácia, súvzťažnosť medzi jednotlivcom a spoločnosťou, korelovanosť, usúvzťažnenosť: korelácia, korelovanosť, usúvzťažnenosť pojmov ## korelačný pozri súvzťažný ## korelatívny pozri súvzťažný ## korelovanosť pozri korelácia ## koreň pozri základ 2 ## korenatý pozri korenistý ## korenený pozri korenistý ## korenie pozri korenina ## korenina prísada dodávajúca jedlu výraznú chuť a vôňu, korenie: korenina, korenie do omáčok ## korenisto 1. pozri korenistý 2. pozri ostro 3 ## korenistý ktorý vôňou, chuťou a pod. pripomína korenie, korenitý, korenatý, zried. korenný: korenistý, korenitý lesný vzduch; korenatá, korenná vôňa zeme, korenený (ktorý obsahuje veľa korenia): korenené jedlo, ostrý, štipľavý (dráždiaci čuch, chuť, zrak): ostrá vôňa chrenu; ostrý, štipľavý guláš, pikantný (iba o chuti): pikantná omáčka ## koreniť 1. mať zapustené korene, mať korene: strom korení, má korene hlboko v zemi 2. kniž. mať svoj začiatok, mať pôvod, pochádzať, pochodiť: jeho zlozvyk korení, má pôvod v detstve, pochodí ešte z detstva, kniž.: tkvieť, spočívať, väzieť (byť následkom niečoho): nevedomosť tkvie, väzí v ich biede, prameniť: neistota pramení z chudoby, pren. kotviť (mať základ v niečom): každý jeho čin kotvil v domácej tradícii 3. pridávaním korenia upravovať chuť niečoho, okoreňovať: korení, okoreňuje jedlo, pren.: osáľať, soliť, prisáľať (oživovať, spestrovať prejav a pod. niečím): osáľa svoju reč vtipmi ## korenito 1. pozri korenistý 2. pozri ostro 3 ## korenitý pozri korenistý ## korenný pozri korenistý ## korepetícia pozri nácvik ## korešpondenčný pozri písomný ## korešpondent pozri spravodajca 1 ## korešpondovať 1. pozri písať si 2. pozri zodpovedať 2 ## korešpondujúci pozri zhodný ## korheľ pozri alkoholik, opilec ## korheľčiť pozri piť 2 ## korheľstvo pozri alkoholizmus ## koridor pozri chodba ## korienkár pozri zelinkár, bylinkár ## korigovať pozri opraviť 2 ## korisť dobytá alebo ulúpená vec, ulovené zviera: vojnová korisť, trofej (víťazná korisť získaná v boji alebo na poľovačke): poľovnícka trofej, úlovok (ulovené zviera), lov, kniž. lup [Jégé], pren. expr. skalp (v minulosti trofej Indiánov), obeť: sup sa vrhol na svoju obeť ## koristiť 1. pozri ťažiť 2 2. pozri kradnúť ## koristnícky pozri výbojný, dobyvačný, lúpežný ## koristný pozri výbojný, dobyvačný, lúpežný ## koriť sa pozri klaňať sa 2 ## kormidelník pozri vodca ## kormidlo mechanizmus, ktorým sa určuje smer vozidla: lodné kormidlo, volant (kormidlo na niektorých motorových vozidlách): otočiť volant, subšt. riadidlá (na bicykli, motocykli) ## kormidlovať pozri viesť 2 ## kormútiť pozri skľučovať, pozri zarmútiť ## kormútiť sa pozri smútiť ## kormútlivý pozri smutný, žalostný 1 ## korodovať pozri hrdzavieť 1 ## korózny pozri hrdzavý 1 ## korporácia pozri spoločenstvo 1 ## korporatívne pozri spolu 1 ## korporatívny pozri hromadný, spoločný 1 ## korpulencia pozri tučnota ## korpulentnosť pozri tučnota ## korpulentný pozri tučný 1 ## korpus 1. pozri telo 2. pozri zbor 2, súbor 1, súbor 2 ## korteš pozri agitátor ## kortešovať pozri agitovať ## koruna 1. ozdoba hlavy ako odznak hodnosti: kráľovská koruna, tiara (slávnostná pokrývka hlavy pápeža v podobe trojitej koruny) 2. pozri štát ## korunka 1. pozri fermáta 2. pozri čelenka ## korunný pozri hlavný 1 ## korunovať pozri dokončiť, zakončiť ## korupcia pozri úplatkárstvo ## korupčnícky pozri korupčný ## korupčníctvo pozri úplatkárstvo ## korupčník pozri úplatkár ## korupčný súvisiaci s korupciou, podplácaním, úplatkami a pod., úplatkový: korupčná, úplatková aféra, úplatkársky, korupčnícky: úplatkárske, korupčnícke spôsoby ## koryfej pozri vodca ## korytár výrobca korýt, brdár ## koryto 1. prirodzene vyhĺbený útvar v teréne, ktorým preteká vodný tok: rieka zmenila koryto, riečisko (koryto rieky): vymleté riečisko 2. väčšia podlhovastá drevená nádoba používaná v domácnosti: koryto na obáranie svine, žľab (konštrukcia tvaru koryta slúžiaca na odvádzanie alebo privádzanie kvapalín alebo iného materiálu): odtokový, násypový žľab ## korzár pozri zbojník 1 ## korzet látka upravená na stiahnutie tela v drieku a cez boky: nosiť korzet, šnurovačka, zastar. míder (súčasť dámskej bielizne na stiahnutie drieku) ## korzo miesto prechádzok, promenáda: kúpeľné korzo, kúpeľná promenáda ## korzovať pozri prechádzať sa ## kosákovitý pozri polmesiacovitý ## kosákový pozri polmesiacovitý ## kosatá pozri smrť 2 ## kosatec záhradná rastlina s fialovými alebo žltými kvetmi, iris ## kosec človek, ktorý kosí, obyč. ručne, žnec: zrána vyšli kosci, ženci na pole ## kosienok pozri mládza ## kosíliť pozri viazať 1 ## kosílka pozri uzol 1 ## kosisko pozri držadlo ## kosiť kosou oddeľovať nadzemné časti rastliny; takto niečo zbavovať porastu: kosiť trávu, jačmeň; kosiť lúku, žať (týka sa najmä obilnín): žať pšenicu; kombajny vyšli na pole žať, vykášať, vyžínať (obyč. kosákom): vyžínali, vykášali všetky medze; vykášať trávu pri plote, obkášať, obžínať (kosiť dookola): obkášali lúku, užínať (po častiach, po troche): užínať medze ## kosmatý pozri chlpatý ## kosmo pozri šikmo, bokom 3 ## koso pozri šikmo, bokom 3 ## kosodĺžnik geom. nepravidelný kosouhlý rovnobežník, ktorý má dva ostré a dva tupé uhly, romboid ## kosom pozri šikmo, bokom 3 ## kosoštvorec geom. pravidelný kosouhlý rovnobežník s rovnako dlhými stranami, rombus ## kost pozri strava 1, jedlo 1, jedlo 2 ## kosť 1. pevné tkanivo slúžiace ako nosná časť tela stavovcov alebo ako ochranný kryt dôležitých orgánov, expr. koštiaľ: ohrýzať kosti, koštiale 2. pozri dievča 1 ## kostlivý pozri kostnatý, chudý ## kostnatý ktorý má výrazné, silné kosti, zried. kostlivý: kostnatý človek; mať kostnaté, kostlivé ruky, pren. hranatý: hranatá tvár, nár. expr. sukovitý pozri chudý ## kostol sakrálna budova: farský kostol, chrám (väčší kostol): gotický chrám, dóm (biskupský sídelný kostol): košický dóm, katedrála (biskupský sídelný kostol): baroková katedrála, bazilika (kostol s nepárnym počtom lodí): Bazilika sv. Petra v Ríme, svätyňa (budova určená na náboženské obrady): kresťanská svätyňa, kaplnka (menší kostol bez vlastnej farskej správy): kaplnka v poli, zried. kaplica: zámocká kaplica [Jégé], modlitebnica, modlitebňa (budova alebo miestnosť na vykonávanie modlitieb), dom Boží, dom modlitby, svätostánok [Figuli], sobor (pravoslávny kostol), synagóga (židovský kostol), mešita, džamija (mohamedánsky kostol) ## kostolný pozri sviatočný ## kostra 1. súbor všetkých kostí v tele stavovcov tvoriaci základ telesnej stavby, skelet: ľudská, zvieracia kostra; ľudský, zvierací skelet 2. pozri konštrukcia 3. pozri osnova ## kostrbatý 1. z ktorého nepravidelne vyčnievajú rozličné časti, ktorý pôsobí neusporiadane (obyč. o poraste, vlasoch a pod.): kráčať po kostrbatom strnisku, nerovný, krivý (krivo upravený, pokosený a pod.): nerovný, krivý trávnik, nár. kostrubatý [Hviezdoslav], expr. kuštravý (o vlasoch), zježený, strapatý, neučesaný, rozstrapatený, postrapatený, rozchlpený: zježené vlasy; strapaté obočie; neučesaná, rozstrapatená hlava; postrapatená, rozchlpená brada, neuhladený: neuhladený účes 2. pôsobiaci dojmom nedokonalosti, rozkolísanosti, nevyváženosti a pod., nevybrúsený, nevycibrený: kostrbatý, nevybrúsený, nevycibrený štýl, expr.: ťarbavý, ťažkopádny: ťarbavý, ťažkopádny preklad (op. hladký), nedokonalý, neforemný: rozprával nedokonalou, neforemnou angličtinou, expr. štrbavý, kniž. toporný, pren. hranatý: štrbavé verše, rýmy; toporné, hranaté vety, neúhľadný, nevypísaný (o písme, obyč. pri nerozvinutej, malej zručnosti), krivý (op. rovný): v zošite mu poletovali krivé písmenká ## kostrč zakončenie chrbtice, trtáč (kostrč zvierat, najmä hydiny), hovor. expr. biskup (kostrč hydiny) ## kostrnka pozri stopka ## kostrubatý pozri kostrbatý 1 ## kostým pozri šaty ## kosý pozri šikmý ## košatý ktorý má bohato a široko rozbiehajúce vetvy (obyč. o drevinách, rastlinách a pod.); bohato členený, rozvetvený, rozkonárený, rozkošatený, rozrastený: park s košatými, rozvetvenými stromami; rozkonárené, rozkošatené koruny, konáristý: konáristá lipa, vetevnatý, vetvistý, ramenitý, ramenistý ## kóšer pozri čistý 3 ## kóšerný pozri čistý 3 ## košík pozri kôš ## koštiaľ pozri kosť 1 ## koštovať pozri ochutnať pozri stáť ## koštovka pozri degustácia ## koterec pozri kutica ## kotiť sa 1. privádzať na svet mláďatá (o samiciach niektorých cicavcov): mačka, sučka sa kotí, rodiť: potkanie samičky často rodia, vrhať (o samiciach niektorých cicavcov), bahniť sa, nár. jahniť sa (o ovci): ovca sa kotí, bahní pozri rodiť 1 2. prichádzať na svet (o niektorých mláďatách): mačence, myši sa kotia, liahnuť sa: ovce, teľce sa kotia, liahnu, rodiť sa: každoročne sa nám rodia štence ## kotkodákať pozri rapotať 1 ## kotleta 1. rezeň z karé alebo krkovičky, rebierko: bravčová kotleta, bravčové rebierko 2. pozri bokombrada ## kotlina pozri dolina ## kotný pozri brezivý ## kotol 1. veľká kovová nádoba na varenie, obyč. priamo nad ohňom: medený kotol; kotol ústredného kúrenia, varák (varný kotol) 2. pozri brucho ## kotrba pozri hlava 1 ## kotrbanec pozri kotúľ ## kotrbnatý pozri tvrdohlavý ## kotrmelec pozri kotúľ ## kotúč 1. pravidelný okrúhly útvar: kotúč syra, disk (športové náčinie v tvare kotúča alebo tanierovitá súčasť strojov): hod diskom; brúsny disk, puk (tvrdý plochý kotúč používaný v ľadovom hokeji): vhodiť puk medzi hokejky hráčov 2. pozri kúdol ## koťuha pozri samopašník ## kotúľ cvik, pri ktorom sa otáčajúce sa telo dotýka podložky plecami, kotrmelec: robiť kotúle, kotrmelce, expr. kotrbanec ## kotúľať pozri gúľať ## kotúľka pozri cievka ## kotva pozri kolík ## kotviť pozri koreniť 2 ## kov nepriehľadná, obyč. pevná a lesklá, dobre tvárna látka vodiaca teplo a elektrinu, odb. metál: taviť kov, metál; odliatky z kovu, z metálu ## kováčňa pozri vyhňa ## kovanie kovaná súčasť niečoho, okovanie, okutie: kovanie, okovanie, okutie na dvere ## kovať 1. údermi spracúvať kov: kovať, kuť železo, oceľ, vyklepávať, klepať: kladivom vyklepáva, klepe rozžeravené železo, ostriť (kovaním robiť ostrým): ostriť, kuť kosu, pokúvať: kladivom pokúva kosák, tepať (obyč. ozdobne vytĺkať): tepať kov, mreže 2. pripevňovať podkovu na kopyto koňa, podkúvať: kovať, kuť, podkúvať koňa ## kuť 1. údermi spracúvať kov: kovať, kuť železo, oceľ, vyklepávať, klepať: kladivom vyklepáva, klepe rozžeravené železo, ostriť (kovaním robiť ostrým): ostriť, kuť kosu, pokúvať: kladivom pokúva kosák, tepať (obyč. ozdobne vytĺkať): tepať kov, mreže 2. pripevňovať podkovu na kopyto koňa, podkúvať: kovať, kuť, podkúvať koňa ## kovohutníctvo pozri hutníctvo ## kovovolesklý pozri lesklý ## koza pozri stojan ## kozacina kozie mäso, kozina, kozľacina (kozľacie mäso) ## kozina pozri kozacina ## kozľacina pozri kozacina ## kozlík vyvýšené sedadlo na voze pre pohoniča, zastar. bak: vysadnúť na kozlík, bak ## kozmický pozri vesmírny ## kozmonaut účastník kozmického letu (pomenovanie sa používa podľa ruštiny), astronaut (pomenovanie sa používa podľa angličtiny): prví sovietski kozmonauti; americkí astronauti vystúpili na mesiaci ## kozmonautika odbor zaoberajúci sa výskumom kozmických letov, vývojom a stavbou kozmických telies, astronautika ## kozmopolita prívrženec kozmopolitizmu, svetoobčan ## kozmopolitizmus myšlienkový smer preferujúci nadnárodné a nadštátne hodnoty a záujmy, svetoobčianstvo ## kozmos pozri svet 1, vesmír ## kozol pozri stoh 1 ## kozub otvorené ohnisko stavebne upravené na vykurovanie miestností, subšt. krb: zakúriť v kozube, v krbe ## koža 1. spracované povrchové pletivo zvieracieho tela: kabelka z hadej kože; kniha viazaná v koži, zastar. remeň: remeň na čižmy, useň (vyrobená surová koža), šagrén, hovor. šagrín (jemne spracovaná koža s hrboľatým povrchom), ševró (kozľacia koža) 2. pozri povlak 1 ## kožák pozri kabát ## kožený pozri odmeraný 1, neprirodzený 2 ## kožiar pozri garbiar ## kožiarstvo pozri garbiarstvo ## kožka 1. pozri povlak 1 2. pozri šupa ## kožovať pozri omietnuť ## kožovitý pozri pevný 1 ## kožovka pozri omietka ## kožuch 1. kožušinový alebo kožušinou podšitý kabát: bizamový kožuch, huňa, guba (v ľudovom odeve kabát z kožušiny), šuba (dlhší voľný kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šuba, zastaráv. bunda: zababušiť sa do bundy 2. pozri kožušina, srsť ## kožušina koža s porastom chlpov vypracovaná iba na spodnej strane: golier z kožušiny, kožuch, srsť: medveď má hustý kožuch, hustú srsť, zastar. grzno ## kožušník odborník na spracovanie kožušín a na zhotovovanie kožuchov, zastar.: blanár, kušnier, grznár ## kôl hrubšia žrď na jednom konci zahrotená: zatĺcť kôl do zeme, nár. štek [vysl. -t-] (kôl najmä k viničom) ## kôlňa pozri šopa ## kôň 1. domáce zviera používané na ťahanie alebo jazdenie: ťažný, dostihový kôň, tátoš (kôň v rozprávkach, pren. bujný kôň), expr. paripa (bujný, pekný kôň): kone ako paripy, ťahúň (ťažný kôň), pejo, pejko (kôň hnedej srsti, expr. kôň vôbec), šimeľ (kôň bielej srsti, expr. kôň vôbec), belko (kôň belavej srsti), hnedák (kôň hnedej srsti), havran (kôň čiernej srsti), gaštan (kôň gaštanovej srsti), sivko, sivák (kôň sivej srsti), fako (kôň plavej srsti), vraník, vranec, vranko (kôň čiernej srsti): pár bujných vraníkov, vrancov, fukso (kôň žltej alebo tehlovej farby), hovor.: plavák, plavko (kôň plavej srsti), hovor. grošák (kôň bledej srsti s tmavými okrúhlymi škvrnami), expr. hrivko (kôň s peknou hrivou), hucul (horský kôň), lipican (plemeno teplokrvného koňa), arab (arabský kôň), hovor. štajerák (ťažný kôň pochádzajúci zo Štajerska), kalika (kôň s telesnou chybou), pejor.: mršina, mrcina, mitrha, devla (starý, chudý kôň) 2. pozri stojan 3. pozri jazdec 2 4. pozri hlupák ## kôra pozri šupa ## kôrka pozri šupa ## kôrkovitý pozri stvrdnutý ## kôrnatieť pokrývať sa kôrou, stávať sa tvrdým ako kôra, kôravieť, kôrkavieť: pôda na slnku kôrnatela, kôravela, tvrdnúť: chlieb začal tvrdnúť, kôravieť, lek.: vápenatieť, kalcifikovať: tepny vápenatejú, kôrnatejú, kamenieť, petrifikovať (stávať sa tvrdým ako kameň) ## kôrnatý pozri stvrdnutý ## kôrovitý pozri stvrdnutý ## kôš nádoba upletená z prútia alebo iného materiálu, košík: nákupný kôš, košík, opálka (prútený, obyč. oválny kôš na nosenie krmu a pod.): opálka zemiakov, krošňa (kôš, ktorý na chrbte nosili vandrovní remeselníci a podomoví obchodníci): sklenárska krošňa ## kr pozri krá ## kŕ pozri krá ## krr pozri krá ## krá napodobňuje zvuk, ktorý vydávajú vrany, sliepky a pod., krá-krá, kr, kŕ, krr: nad poľom bolo počuť samé krá, krá, kr, krr, kvá (zvuk, ktorý vydávajú vrany, žaby a pod.): vrany kvákali: kvá, kvá ## krabica pozri škatuľa 1 ## kráčať pozri ísť 1, smerovať 1 ## Kračún pozri Vianoce ## krádež neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: dopustiť sa krádeže, lúpež (násilné odňatie cudzej veci): trestný čin lúpeže, kniž. lup [Jesenský], oslab. odcudzenie, zlodejstvo, hovor. expr. zlodejčina, rozkrádanie: rozmohla sa zlodejčina, svätokrádež (krádež alebo znesvätenie posvätnej veci), hovor. expr. zbojstvo: jeho nečestný postup možno pokladať za zbojstvo ## kradmo pozri ukradomky, tajne, nepozorovane, pozri kradmý ## kradmý robený ukradomky, nenápadne, potajme, zakrádavý, prikrádavý: začula čiesi kradmé, zakrádavé, prikrádavé kroky, nenápadný, nepozorovaný: približoval sa nenápadnými, nepozorovanými pohybmi, tajný: pozoroval ju kradmým, tajným pohľadom, skrývaný, utajovaný, zastaráv. pokradmý: skrývané, utajované bozky; skrývaná, utajovaná, pokradmá hra ## kradnúť neoprávnene si prisvojovať, dopúšťať sa krádeže, odcudzovať: kradnú, odcudzujú z poľa úrodu, okrádať, expr.: odierať, zdierať (krádežou pripravovať niekoho o peniaze, o majetok): okrádať kupujúcich, pren. expr. šklbať: šklbať zákazníkov, rozkrádať (postupne si prisvojovať z cudzieho majetku): v podniku rozkrádali súčiastky, hovor. kmíniť, expr. poťahovať: poťahuje, čo môže, zbíjať, lúpiť, lúpežiť, hovor. zbojníčiť (prepadať a násilím brať): zbíjať, lúpiť po nociach, kniž. koristiť: vo vojne mnohí lúpili, koristili ## kradnúť sa expr. potichu, ukradomky, nebadane sa pohybovať, expr. zakrádať sa: kradne sa, zakráda sa poza domy, expr. prikrádať sa (ukradomky sa približovať): prikráda sa k nám potme, expr. odkrádať sa (ukradomky odchádzať): potichu sa odkráda preč, expr. plaziť sa (prikrčený k zemi): plazí sa ku dverám, kniž. lúdiť sa: lúdi sa za dievčaťom ## kradoš pozri zlodej ## krágeľ pozri golier ## krahnúť pozri mrznúť 2 ## krach pozri úpadok, pád 1 pozri prask ## krachnúť pozri stroskotať 2, upadnúť 1 ## kraj 1. miesto najviac vzdialené od stredu, okraj, pokraj: zastaviť sa na kraji, na okraji, na pokraji lesa, koniec: na kraji, na konci mesta, začiatok: preberieme to pekne od kraja, od začiatku, krajnica (pás tvoriaci okraj cesty): spevnené krajnice vozovky 2. ohraničená časť zemského povrchu: lesnatý kraj, krajina: úrodná krajina, príroda (voľný kraj mimo ľudských obydlí): ísť na prechádzku do prírody, územie: chránené územie, oblasť: vinárska oblasť, okolie, nár. okolica: v celom kraji, okolí, v celej okolici nenájdeš lepšiu nevestu, pôda: rodná pôda, končina: neobývané končiny, kút: odľahlý kút, kniž. región, vidiek (kraj mimo mesta, obyč. hlavného): bývať na vidieku 3. pozri vlasť 4. pozri nakraj 1 5. pozri skraja 2 ## krájadlo pozri čerieslo ## krajan človek pochádzajúci z toho istého mesta, kraja, štátu, rodák: krajania, rodáci z Ameriky, rodák zo Žiliny, zastaráv. spolurodák, zastar. zemko [Jesenská], zastar. súrodák [Hurban], kniž. súkmeňovec (príslušník kmeňa, národa vo vzťahu k ostatným príslušníkom), zastar. súplemenník [Škultéty] ## krájať ostrým nástrojom oddeľovať časti z niečoho (obyč. pri potravinách): krájať zemiaky na kocky, krájať chlieb, rezať (obyč. tvrdšiu látku, zriedkavejšie potraviny): rezať drevo, slamu, plech; salámu reže, krája na tenké kolieska, odkrajovať, ukrajovať, odrezávať (kúsok z niečoho): odkrajuje si z chleba, ukrajuje si koláč, odrezáva si z mäsa, (zo) slaninky, krúžľať (krájať na kolieska): krúžľa zeleninu, hovor. expr. fakliť: faklí krajec za krajcom ## krajčírka odborníčka na zhotovovanie odevov, zastar. ševkyňa [Timrava], šička (žena, ktorá šije, zošíva, obyč. v sériovej výrobe) ## krajec plochý kúsok odkrojeného chleba, okruch: natrieť krajec, okruch chleba maslom, vršec: vršec chleba [Rázusová-Martáková], expr. oval (veľký krajec), nár. falat, smida, smidka, expr. okruštek (tenký kúsok chleba), kniž. skyva (kus chleba): ísť do sveta za skyvou chleba (za zárobkom) ## krajina 1. pozri kraj 2 2. pozri štát 3. pozri krajinka ## krajinka obraz, maľba istého kraja, krajina: výstava krajiniek, krajín, krajinomaľba ## krajnica pozri kraj 1 ## krajnosť pozri extrém 1 ## krajný 1. ktorý sa vymyká normálnym, bežným okolnostiam, stavom, prejavom; svedčiaci o krajnosti, extrémny, extrémistický: krajné, extrémne, extrémistické názory, požiadavky, prehnaný, prepiaty (krajný v miere, intenzite): prehnaný cit, prepiata úzkosť, hraničný, medzný, medzníkový, zlomový (ktorý je na hranici, rozmedzí, obyč. bežného, normálneho stavu): hraničná, medzná situácia, prahový: prahový bod 2. pozri maximálny ## krajový pozri oblastný ## krákať vydávať zvuky krá, krá: vrany hlasno krákali, krákoriť (o sliepkach): sliepky na dvore krákorili, krákali ## krákavý pozri škrekľavý ## kráľ pozri panovník ## králik pozri zajac 1 pozri margaréta ## kraľovať pozri panovať 1, vládnuť 1 ## kráľovič pozri princ ## kráľovná pozri dáma 1 ## kráľovský 1. pozri vynikajúci 1, vysoký 2, bohatý 2 2. pozri dôstojný 2 ## kráľovstvo pozri štát ## krám 1. pozri obchod 2 2. pozri daromnica 1 ## kramárčiť pozri obchodovať ## kramľa pozri skoba ## krampus pozri čert ## krámy pozri menštruácia ## krápať pozri kropiť ## krása vlastnosť toho, čo je pekné, krásne: ženská krása, poet.: krásota, peknota: dcéra krásoty [Sládkovič], nádhera (nezvyčajná krása): nádhera prírody, veľkoleposť: veľkoleposť chrámu, malebnosť: malebnosť krajiny, roztomilosť, ladnosť: ladnosť tvarov, pôvab, pôvabnosť: pôvab dievčaťa: pôvabnosť dedinských domčekov, príťažlivosť, kniž.: úchvatnosť, velebnosť: úchvatnosť obrazu, velebnosť hôr, šumnosť, driečnosť, kniž.: vzhľadnosť, čarokrásnosť ## krásavec pekný, krásny muž: vychýrený krásavec, hovor.: fešák, štramák: za mlada bol veľký fešák, hovor.: elegán, švihák (nápadne oblečený muž), parádnik (muž, ktorý sa rád parádi) ## krásavica pekná, krásna žena, kráska: zvodná, pyšná krásavica, kráska, hovor.: fešanda, štramanda, poet. krásota [Figuli], expr. krásotinka [Urbánek], parádnica (nápadne upravená žena) ## kráska pozri krásavica ## krásny 1. ľudskými zmyslami alebo intelektom vnímaný ako veľmi pekný, nádherný: krásne, nádherné vlasy; to sú všetko len krásne, nádherné ideály, veľkolepý, ohromujúci (krásny na pohľad, pútajúci zrak): uvidel veľkolepú, ohromujúcu prírodnú scenériu; veľkolepé, ohromujúce divadlo, prekrásny, prenádherný, kniž. čarokrásny (nevýslovne krásny), poet.: divokrásny, sedmokrásny: dostávala prekrásne, prenádherné listy; prekrásny, prenádherný, čarokrásny šperk, pôvabný, kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabný, spanilý zjav, pekný: pekná duša, pekné spomienky, roztomilý, expr. zastar. rozmilý, rozkošný, expr.: utešený, preutešený (krásny svojou milotou, pôvabom a bezprostrednosťou): roztomilé, rozmilé dieťa; rozkošná starenka, utešený pár, ľúbezný, poet.: lepý, ľúby: ľúbezný, ľúby zvuk harfy, malebný (vyvolávajúci pocit krásna harmóniou zvukov, farieb alebo tvarov): malebná príroda, očarujúci, expr. čarovný, kniž.: okúzľujúci, kúzelný (ktorý očarí svojou krásou): očarujúci, čarovný večer; okúzľujúca, kúzelná melódia, expr.: rajský, nebeský, anjelský (obyč. o zvuku, speve, hudbe), poet. elyzejský, det. alebo expr. čačaný: čačaná bábika, podmanivý, podmaňujúci (neodolateľne krásny): podmanivý, podmaňujúci hlas speváka, žiarivý, oslnivý, oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúca tvár, skvelý, úžasný, kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz, expr. prerozkošný prerozkošný výhľad, pren. expr. rozprávkový, prikrásny (príliš krásny) 2. pozri vynikajúci 1, vysoký 2, veľký 1, dobrý 3 ## krasokorčuliarstvo korčuľovanie so športovými a umeleckými prvkami, krasokorčuľovanie ## krasokorčuľovanie pozri krasokorčuliarstvo ## krasopis pozri kaligrafia ## krasopisec pozri kaligraf ## krasorečnenie pozri krasorečníctvo ## krasorečníctvo hovorenie kvetnatou, ale obyč. bezobsažnou rečou: nemal rád krasorečníctvo, hovor., obyč. pejor. krasorečnenie, pren. pejor. deklamácia ## krasorečník kto má záľubu v krasorečníctve, pren. pejor. deklamátor ## krásota 1. pozri krása 2. pozri krásavica ## krásotinka pozri krásavica ## krášliť robiť pekným, krásnym, krajším, skrášľovať, okrášľovať: krášli, skrášľuje si tvár rúžom; vnuci skrášľujú, okrášľujú život starým rodičom, zdobiť, ozdobovať (robiť pekným pomocou ozdoby; robiť významným): zdobiť obrus výšivkou, ozdobovať byt kvetmi; zdobia, ozdobujú ho vyznamenania, prikrášľovať, prizdobovať (menšími úpravami): prikrášľuje izbu závesmi, parádiť, cifrovať, strojiť, expr.: fintiť, frndiť, frndoliť (pekne upravovať, najmä oblečenie): parádi, strojí nevestu perlovým náhrdelníkom; cifruje, fintí si šaty výšivkou, kniž. ornamentalizovať ## krát pozri násobilka ## krátiť robiť kratším, skracovať: kráti, skracuje synovi kabát; pri výslovnosti skracuje dlhé hlásky, zmenšovať (robiť menším čo do dĺžky alebo menším vôbec): zmenšuje rukávy; zmenšili nám prémie, zostručňovať (robiť kratším, stručnejším): pre nedostatok času prednášateľ výklad zostručňuje ## krátko 1. s malým dĺžkovým rozmerom, na malú dĺžku (op. dlho), nakrátko (op. nadlho): má krátko, nakrátko ostrihané vlasy, expr.: kratučko, kratunko, kratulinko, kratuško: kratučko, kratu(li)nko zastrihla do látky, expr.: nakratučko, nakratulinko, nakratunko, nakratuško: nakratučko ušitá sukňa, prikrátko (príliš, veľmi krátko): prikrátko narezané dosky 2. na krátky časový úsek, krátky čas, na krátky čas (op. dlho), nakrátko (op. nadlho): krátko, nakrátko si zdriemol, tesne: prišiel krátko, tesne pred ôsmou, chvíľu, chvíľku, nachvíľu, nachvíľku, pís. i na chvíľu, na chvíľku: chvíľu, nachvíľku nás zdržal, expr.: kratučko, kratunko, kratulinko, kratuško: kratučko sa ponoril pod hladinu, expr.: nakratučko, nakratunko, nakratulinko, nakratuško: nakratunko vyšla z miestnosti, expr.: chvíľočku, chvílinku, nachvíľočku, nachvílinku: chvíľočku, nachvíľočku sa jej zdalo, že vidí matku, nedlho (pomerne krátko): učiteľ začal skúšať nedlho po zvonení, prikrátko (príliš, veľmi krátko): do zimy je prikrátko, aby stihol postaviť strechu, fraz. na skok: zastavili sa tu iba na skok 3. obsahujúc iba podstatné časti, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne), nakrátko, skrátka: krátko, nakrátko, skrátka opísal celú situáciu, stručne: stručne porozprávala, čo sa jej stalo, lakonicky, úsečne: lakonicky, úsečne odpovedal na otázky, expr.: kratučko, kratunko, kratulinko, kratuško: kratučko vyrozprávala svoj príbeh, fraz. v kocke: v kocke načrtol svoje predstavy, jadrne (krátko a výstižne): jadrne podané učivo, stroho, sucho (krátko a odmerane): stroho, sucho reagoval na pripomienky ## krátkodobý pozri krátky 1 ## krátkozraký pozri nepredvídavý ## krátky 1. ktorý má malý rozmer v dĺžke, čase, rozsahu (op. dlhý): krátke vlasy, krátke nohavice, nedlhý (priestorovo alebo časovo krátky): nedlhý stôl, nedlhá chvíľa, malý: malá prestávka, hovor. neskl. mini (obyč. o dĺžke ženských šiat; op. maxi): móda je opäť mini, krátkodobý (ktorý trvá krátko): krátkodobý pobyt v cudzine, prikrátky (príliš krátky): dostal prikrátky čas na rozmyslenie, dohľadný: splní sa to v dohľadnom čase, chvíľkový, momentálny, momentný, zastar. momentánny (trvajúci veľmi krátko): bola to len chvíľková známosť; momentálna, momentná rozpomienka, letmý, poet. plachý: bol to len letmý, plachý sen, pren. expr. šibeničný: dostali šibeničný termín na splnenie úlohy, jadrný (krátky a výstižný): jadrná reč, lakonický, úsečný (krátky a strohý): lakonické, úsečné vety, stručný (op. podrobný): stručný slovník, prehľad, expr. zastar. obkratný, expr.: kratučký, kratušký, kratunký, kratulinký (veľmi krátky) 2. pozri slabý 2, zlý 2 ## kratochvíľa pozri zábava 1 ## kratučko pozri krátko 1 ## kratunko pozri krátko 1 ## kratulinko pozri krátko 1 ## kratuško pozri krátko 1 ## kratučký pozri krátky 1 ## kratunký pozri krátky 1 ## kratulinký pozri krátky 1 ## kratušký pozri krátky 1 ## kravál pozri lomoz ## kravata ozdobná stuha nosená ako doplnok ku košeli, zastaráv. viazanka: hodvábna kravata, viazanka; uviazať si kravatu, viazanku ## kraviar pozri pastier ## kraviareň pozri stajňa ## kravín pozri stajňa ## kravina pozri táranina, sprostosť 2 ## kravinec pozri výkal ## krb pozri kozub ## krbáľať pozri gúľať, váľať 1 ## krbáľať sa pozri padať 1, váľať sa 1 ## krčah nádoba s uchom, so zúženým hrdlom a obyč. s výbežkom uľahčujúcim liatie, džbán, džbánok: hlinený krčah, džbán, džbánok; ísť s džbánom po víno, amfora (antický krčah s dvoma uchami), krpa, krpka: krpa, krpka kyslého mlieka ## krčiť pozri húžvať ## krčiť sa 1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby, expr. krkvať sa, húžvať sa, húžviť sa: látka sa krčí, húžve, krkve, vraštiť sa, mraštiť sa, mŕštiť sa, nár. hrždiť sa (sťahovať sa do vrások): tvár sa mu vraští, mraští, mŕšti od nevôle, šúveriť sa, skrúcať sa, kriviť sa (dostávať sa do polohy ako pri krútení, zvíjaní): papier, dyha sa šúverí, kriví; krčí sa od bolesti 2. (o polohe tela) byť ohnutý, hrbiť sa, hrbatiť sa: krčí sa, hrbí sa nad knihami; hrbatí sa pri robote, nahrbovať sa, prihrbovať sa (trocha sa hrbiť), ohýnať sa, ohýbať sa, zohýbať sa, zhýbať sa: ohýnal sa pod ťažkým bremenom, skláňať sa 3. byť, sedieť v prikrčenej polohe, prikŕčať sa: od strachu sa pred otcom krčí, expr. krepiť sa [Rázus], byť učupený, chúliť sa, kvočať, čupieť, expr.: čupiť sa, kvačať, kľučať, drepieť (byť v polohe s úplne zohnutými kolenami): čupí, kvočí pri zbieraní špendlíkov, zried.: ukŕčať sa, túliť sa: pren. domce sa ukŕčajú, túlia k sebe ## krčma pozri hostinec ## krčmár pozri hostinský ## krčmový pozri hrubý 2, drsný 2 ## kŕčovitý pozri silený, neprirodzený 2 ## kŕdeľ pozri kopa 2, zástup 2, dav ## kreácia pozri dielo ## kreačný pozri tvorivý ## kreatívny pozri tvorivý ## kreatúra pozri bytosť 1, človek 1 ## kredenc pozri skriňa ## kredit 1. pozri úver 2. pozri dôvera, viera 1 ## krédo pozri presvedčenie, zásada ## krehký 1. ktorý sa ľahko láme, rozbíja; ktorý je málo odolný voči fyzickej sile; málo pevný, nepevný (op. pevný), rozbitný (op. nerozbitný): krehký, nepevný materiál; krehké, rozbitné sklo, lámavý, odb. fragilný: lámavé nechty, fragilné kosti, drobivý (ktorý sa drobí): drobivé pečivo, jemný: súprava z jemného porcelánu, chrumkavý, chrupkavý (o pečive): chrumkavý, chrupkavý koláč, expr.: krehučký, krehunký, krehulinký 2. ktorý je telesne slabý (o človeku), neodolný, chúlostivý, háklivý: krehký, neodolný, chúlostivý, háklivý organizmus, slabý (op. silný): slabý starec, expr. cintľavý: cintľavé dieťa, expr.: krehučký, krehunký, krehulinký (úplne, veľmi krehký) 3. vyznačujúci sa jemnosťou, jemný: krehká, jemná práca; krehký, jemný kvietok, útly, kniž. subtílny, éterický: útla, subtílna tvár; subtílny šperk; éterická bytosť, pren. expr. skleníkový: krehká, skleníková kráska, citlivý, útlocitný, jemnocitný: citlivá, útlocitná, jemnocitná duša, zraniteľný, zried. raniteľný, expr.: krehučký, krehunký, krehulinký ## krehnúť pozri mrznúť 2 ## krehučký pozri krehký 1, krehký 2, krehký 3 ## krehunký pozri krehký 1, krehký 2, krehký 3 ## krehulinký pozri krehký 1, krehký 2, krehký 3 ## krecht správne hrobľa ## krechtovať správne hrobľovať ## krem pozri okrem 1, okrem 2 ## krém 1. polotuhá látka na čistenie, roztieranie a pod., pasta: krém, pasta na čistenie zubnej protézy; vyleštiť topánky krémom, pastou, hovor. zastar. box (krém na topánky) 2. náplň do pečiva, plnka: čokoládový krém, čokoládová plnka do torty ## kreme pozri okrem 1, okrem 2 ## kremeň nerast vynikajúci tvrdosťou, odb. kvarc ## krémeš pozri krémovník ## kremičitan chem. anorganická zlúčenina kysličníka kremičitého, silikát ## kremobyčajný pozri neobyčajný ## krémovať hovor. dávať na niečo krém s cieľom udržiavania v dobrom stave, natierať: po praní si krémuje, natiera ruky, zastaráv. boxovať (dávať krém na topánky): boxuje si čižmy, hovor. zastar. vixovať ## krémovník lístkové krémové pečivo, hovor. krémeš ## krémový pozri žltý ## krenkovať sa pozri trápiť sa 1 ## kreolský pozri tmavý 1, hnedý ## kreovať pozri utvoriť 1, tvoriť 1 ## krepčiť pozri tancovať ## krepírovať pozri hynúť 1 ## krepiť sa pozri krčiť sa 3 ## krepko 1. pozri šikovný, živý, svižný 2. pozri rezko 1 ## krepký pozri šikovný 1, živý 3, svižný ## krepý pozri hlúpy 1, sprostý 1 ## kresať 1. sekerou alebo dlátom opracúvať, tesať, otesávať, okresávať: kresať, tesať, okresávať, otesávať drevo, mramor, expr. kreskať (jemne kresať), vykresávať, vytesávať (opracúvaním pomocou dláta, sekery zhotovovať): vykresáva, vytesáva sochu z kameňa; vytesáva, kreše meno do kameňa 2. trením vyvolávať iskry, vykresávať, roznecovať: kresať, vykresávať, roznecovať (ocieľkou) oheň 3. pozri cifrovať 2 4. pozri hrešiť 2 5. pozri cibriť ## kresba 1. niečo zobrazené čiarami: kresba ceruzou, ilustrácia (kresba súvisiaca s textom): ilustrácia detskej knihy, obrázok (menšia kresba), perokresba (kresba urobená perom) 2. pozri opis ## kreskať pozri cifrovať 2, kresať 1 ## kresliť pozri črtať ## kreslo pozri stolička 1 ## kretén pozri hlupák ## kreténsky pozri hlúpy 1, sprostý 1 ## krhla pozri kanva ## krchňavý 1. pozri zmrzačený 2. pozri nešikovný 1 ## kriačina pozri krovie, húština ## kriak pozri ker ## kriatať sa pozri liezť 1 ## kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch), volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajú, kríkať [Tatarka, Timrava], robiť krik: deti na dvore kričia, robia krik, vykrikovať, vykríkať, vyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávali, pokrikovať, zried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčov, expr.: revať, vyrevovať, vyrevúvať, vrieskať, vyvreskovať, vyvreskúvať, vrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťali, expr.: škriekať, škrečať (škrekľavo kričať), expr. ziapať (zlostne, nahnevane), pejor.: jačať, bľačať, bliakať, vybľakovať, vybľakúvať (nepríjemne alebo ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa!, expr.: zavýjať, ujúkať, ryčať, ručať (ťahavo): ryčala od bolesti, expr. štekať, brechať (zlostne): ustavične na seba štekali, expr.: hulákať, hučať, húkať (nepríjemne): huláka, húka na deti, expr. hrmieť (kričať hromovým hlasom), expr.: hartusiť, hartušiť (znepokojovať krikom), nár.: harmantiť, hvečať, hriakať, herbeľovať 2. pozri biť sa 2 ## kríčie pozri húština, krovie ## krídelný pozri bočný 1 ## krídlo 1. lietací ústroj vtákov alebo hmyzu, poet. alebo kniž. peruť (obyč. pren.): vznášať sa na krídlach, perutiach túžby 2. bočná časť väčšej budovy, trakt: zadné krídlo zámku, zadný trakt zámku 3. pozri zves 4. pozri útočník 2 5. pozri klavír ## kriedový pozri biely ## kriesiť privádzať k životu, oživovať: kriesia, oživujú utopeného, budiť, prebúdzať (niečo zanedbané, zabudnuté): budia, prebúdzajú u mladých estetické, národné cítenie, aktualizovať (robiť aktuálnym): kriesi, aktualizuje zabudnutú hru ## krígeľ pozri pohár 1 ## krik silný, prenikavý, ostrý zvuk vydávaný živými tvormi: krik detí, ranených, vresk, vreskot (prenikavý zvierací hlas, expr. ľudský krik): vresk opíc; vresk, vreskot zabávajúcich sa, rev (mohutný zvierací hlas, expr. ľudský krik): rev levov; rev pijanov, škrek, škrekot (ostrý, prenikavý hrdelný zvuk, expr. ľudský krik): škrek, škrekot žiab; škrek dieťaťa, ryk, rykot (hlasné ťahavé zvuky, expr. ľudský krik): ryk, rykot zveri; víťazný ryk, rykot, expr. jakot: jakot žiakov na školskom dvore, hovor. expr. tartas [Vajanský], expr. výskot (prenikavé vysoké zvuky): z dvora sa ozýval výskot, poet. vysk, expr.: haravara, hurhaj, huriavk (prelínajúce sa zvuky): bolo počuť haravaru, prenikavý hurhaj, pokrik (prerušovaný, slabší krik): radostný pokrik divákov na štadióne pozri lomoz ## krík pozri ker ## kríkať pozri kričať 1 ## krikľavý 1. ktorý upúta pozornosť, zrak svojou výraznosťou, kontrastom, netradičnosťou a pod., ktorý si nemožno nevšimnúť, nápadný, ostrý: krikľavé, nápadné oblečenie; krikľavé, nápadné, ostré rozdiely, expr.: divý, divoký, bláznivý, šialený, pren. expr.: besný, zúrivý, revavý (obyč. o farbách): mala na sebe kostým divých, divokých, bláznivých, zúrivých, revavých farieb; klobúk krikľavej, revavej červenej farby, fraz. expr. do očí bijúci, priveľký, prílišný (veľmi nápadný): do očí bijúce, priveľké, prílišné nedostatky, pejor. jarmočný (krikľavý a bezcenný): jarmočné čačky 2. pozri prenikavý 1 ## krikľúň pozri škrekľúň ## kriminál pozri väznica ## kriminalita páchanie trestných činov, zločinnosť: zločinnosť mladistvých stúpa ## kriminálnik pozri zločinec ## kriminálny pozri trestný ## kripel pozri mrzák, invalid ## kriste 1. pozri beda 2. pozri bože, preboha ## kristepane 1. pozri beda 2. pozri bože, preboha ## krištáľový pozri čistý 3, priezračný 1 ## kritérium miera, podľa ktorej sa niečo posudzuje, meradlo: kritérium, meradlo výkonnosti, krásy; subjektívne kritérium, meradlo, hľadisko (východisko posudzovania): odborné hľadisko, zreteľ: uplatniť estetický zreteľ ## kritický 1. ktorý sa vyznačuje objektívnosťou, triezvym uvažovaním; ktorý poukazuje na chyby, nedostatky niekoho alebo niečoho (o človeku a jeho prejavoch; op. nekritický), súdny: našťastie je to kritický, súdny človek, objektívny (op. neobjektívny): kritický, objektívny pozorovateľ, postoj, nepriaznivý, záporný, negatívny (op. priaznivý, kladný, pozitívny): kritický, nepriaznivý ohlas na knihu; záporná, negatívna recenzia, polemický (majúci charakter ostrej kritiky): polemická reč, polemický charakter, diskurzívny: diskurzívne čítanie, diskurzívny čitateľ (op. naivný), nesúhlasný, odmietavý: ozvali sa aj nesúhlasné, odmietavé hlasy 2. ktorý o niečom rozhodne; v ktorom o niečo ide; ktorý sa vyznačuje závažnosťou, dôležitosťou, rozhodujúci, osudný: kritický, rozhodujúci okamih; bola to preňho osudná chvíľa, kalamitný, havarijný, kolízny, krízový (signalizujúci ťažkosti, ohrozenie, zhoršenie niečoho): kalamitná, havarijná situácia; krízové pomery, nepríjemný: dostať sa do nepríjemného postavenia, nebezpečný, hrozivý, hovor. expr. bledý (kritický s náznakom zlého konca, ohrozenia života a pod.): stav pacienta je kritický, nebezpečný, hrozivý; je to s ním bledé, ťažký, vážny, zlý: prekonať ťažké, vážne obdobie; žiť v zlých časoch, hovor. expr.: naklonený, nahnutý: je to nahnuté ## kritik kto niečo odborne posudzuje, hodnotí, posudzovateľ: nestranný kritik, posudzovateľ, recenzent (obyč. kritik umeleckého alebo vedeckého diela): divadelný kritik, recenzent, lektor: lektor učebnice, oponent (kto posudzuje vedeckú alebo odbornú prácu), zried. hodnotiteľ: hodnotiteľ básne, pren. expr. havkáč (neškodný alebo zlomyseľný kritik) ## kritika odborné, znalecké zhodnotenie niečoho, posudok: napísať kritiku, posudok, recenzia (obyč. kritika umeleckého alebo vedeckého diela): vypracovať recenziu románu, monografie, vyjadrenie: vyjadrenie špecialistu, expertíza, kniž. dobrozdanie (odborné posúdenie): expertíza o projekte stavby, vypracovať dobrozdanie ## kritizovať hodnotiť poukazovaním na chyby, nedostatky, odsudzovať: kritizovať názory niekoho; odsudzujú postup pri prijímaní uchádzačov, zavrhovať (odmietať ako nevhodné): zavrhuje pokrytectvo, pranierovať (verejne): pranierovanie administratívy, fraz. stavať na pranier (verejne kritizovať): neváhali básnika stavať na pranier, súdiť (vynášať posudok o niekom, o niečom): jeho nedostatky prísne súdi, expr. biľagovať (verejne obviňovať, negatívne označovať), posudzovať (neoprávnene kritizovať): Neposudzuj iných!, vyčítať: vyčítať autorovi nedôslednosť, kritizovať autora za nedôslednosť, expr. bičovať (nemilosrdne kritizovať): nevyberane bičoval jeho slabosti, pren. expr. rezať (ostro kritizovať): novinár ostro reže do pomerov, hovor. expr. podávať si (vyberať si za predmet kritiky): teraz si kritici podávajú najnovšiu inscenáciu v divadle, pejor. kritikárčiť (neodborne kritizovať) ## krívať pri chôdzi nerovnomerne dostupovať (často pri skrátení jednej nohy), napádať: kríva, napáda na pravú nohu, nár. napadúvať, zried. chrámať: chráme na jednu nohu, expr. krivkať, pokrivkávať, pokrivovať, pokrivkovať, expr.: pochromkávať, badkať, nár. geckať (mierne krívať; ísť mierne krívajúc): pomaly krivká, pokrivkáva, badká k domu, zakášať, zahadzovať (nohou), pren. hovor. expr. zametať (pri chôdzi robiť nohou oblúkový pohyb): zakáša, zahadzuje, zametá ľavou nohou, expr.: čaptať, šmatlať, šmatlať sa (krívať alebo pri chôdzi vykrivovať nohy, nepekne chodiť), nespis. kuľhať ## krivda čin alebo stav, ktorý je v rozpore s právom a ktorého dôsledkom je poškodenie niekoho, bezprávie, neprávosť: páchať krivdu, bezprávie, neprávosť; sociálna krivda, neprávosť, príkorie: robiť niekomu príkorie, nespravodlivosť: dopustiť sa nespravodlivosti, ústrk: znášať ústrky, zlo: bojovať proti spoločenskému zlu, zastar.: protivenstvo, neprávo: zápasiť s protivenstvami, s neprávom ## krivdiť pozri ubližovať ## krivica choroba prejavujúca sa krivením kostí, najmä u detí, lek. rachitída ## krivieť pozri kriviť ## kriviť sa stávať sa krivým, krivieť: prsty mu od choroby krivejú, krivia sa, ohýbať sa, ohýnať sa, zohýbať sa, zohýnať sa, hrbiť sa, nahrbovať sa (o chrbte, chrbtici): žiakovi sa pri sedení ohýba chrbát; žiak sa pri sedení kriví, hrbí, nahrbuje, skrúcať sa, krútiť sa, točiť sa, šúveriť sa (o doske, dyhe): doska sa teplom kriví, skrúca; dyha sa šúverí, prehýbať sa, prehybovať sa, prehýnať sa (kriviť sa do vydutého tvaru): doska sa pod ťarchou kníh prehýba, prehýna, deformovať sa ## krivkať pozri krívať, viaznuť 2 ## krivkavý pozri chromý 1, krivý 2 ## krivo 1. odklonene od priameho, vodorovného alebo zvislého smeru (op. rovno), nakrivo: krivo, nakrivo zavesený obraz, nerovno, šikmo: krivo, nerovno, šikmo vyšitá dierka na klope kabáta, bokom, nabok: klobúk nosí bokom, nabok, pokrivene, pokriveno, skrivene: kmeň jablone pokrivene, skrivene vyrastá zo zeme, expr. krivolako: cestička krivolako pretína lúku, nár. šúrom [Kukučín] pozri krivý 1 2. nezodpovedajúc pravde, skutočnosti, dopúšťajúc sa podvodu, falošne: krivo, falošne prisahal pred súdom, nepravdivo, klamne, skreslene: krivo, nepravdivo obvinil svojho priateľa; klamne, skreslene vysvetľuje príčiny porážky, krivoprísažne ## krivolako pozri kľukato, krivo 1 ## krivolaký pozri kľukatý, krivý 1 ## krivonohý pozri krivý 2, čaptavý ## krivooký pozri škuľavý ## krivoprísažne pozri krivo 2, pozri falošný 2 ## krivoprísažný pozri falošný 2, krivý 3 ## krivuľa 1. nádoba so zahnutým hrdlom na destilovanie kvapalín, retorta 2. pozri palica ## krivý 1. ktorý je (nepravidelne) odklonený od priameho, rovného smeru (op. rovný), nerovný: krivý, nerovný ťah štetcom, ceruzou; krivý, nerovný povrch niečoho, ohnutý, zahnutý, zakrivený, skrivený (v tvare oblúka alebo uhla): ohnutá, zahnutá, zakrivená, skrivená tyč, poprehýbaný, sprehýbaný, pokrivený, kraj. zúverený (viac ráz ohnutý): poprehýbaný, sprehýbaný, pokrivený plech, lomený (prudko odklonený od priameho smeru): lomený oblúk, kľukatý, expr. krivolaký (so zákrutami): kľukaté, krivolaké uličky starých miest 2. ktorý má choré alebo deformované dolné končatiny, ktorý kríva na jednu alebo na obidve nohy, chromý: krivá, chromá osoba, napádajúci: napádajúci na pravú nohu, krivkavý: krivkavý starec, zried. krivonohý [Timrava], expr. zried. dokľavený (na nohách): dokľavený tvor pozri čaptavý 3. založený na nepravde, podvode, krivoprísažný: krivé, krivoprísažné svedectvo, nepravdivý, falošný: nepravdivé obvinenie, falošná prísaha, nespravodlivý: nespravodlivý súd 4. pozri zlý 1, zlý 3 ## krízový pozri kritický ## kríž 1. pravouhlý štvorramenný útvar ako symbol kresťanstva: kríž v poli, krucifix (kríž s podobou ukrižovaného Krista), umučenie (kríž s telom Krista) 2. pozri trápenie ## krížalka kúsok jablka, zemiaka a pod. prekrojeného do kríža po zvislej osi: krížalky sušeného ovocia, štiepka (sušená krížalka) ## kríženec jedinec v rastlinnej alebo živočíšnej ríši, ktorý vznikol krížením, hybrid (kríženec najmä v rastlinnej ríši): známe krížence, hybridy jahôd, miešanec (jedinec, ktorý vznikol miešaním plemien), bastard (o zvieratách, pejor. o ľuďoch, zried. o rastlinách): psík bol obyčajným bastardom ## krížiť 1. spájať pri rozmnožovaní zvieratá (alebo rastliny) nerovnakých plemien (alebo druhov): krížiť dobytok, krížiť pšenicu s ražou, biol. hybridovať (o rastlinách), miešať, páriť (o živočíchoch) 2. znemožňovať nejaký zámer obyč. nečakaným spôsobom, križovať, mariť, ničiť: zámer kríži, križuje, marí, ničí naše plány, rušiť, narúšať: rušili, narúšali sme predsavzatia protivníka ## krížiť sa 1. byť na protichodnom stanovisku, nezlučovať sa, byť v rozpore, križovať sa, rozchádzať sa: ich záujmy sa krížia, križujú, rozchádzajú 2. pozri interferovať ## krížmo pozri krížom, naprieč 1 ## krížny pozri priečny 2 ## krížom odchýlene od priameho smeru, v priečnom smere; v priečnom smere cez seba (obyč. v podobe kríža), naprieč, priečne, priekom: cez cestu prešiel krížom, priečne; cez horu sa pustili naprieč, priekom, šikmo: dosku položili krížom, šikmo, nakríž, hovor. šrégom: nohy mal preložené krížom, nakríž; podpísala sa šrégom, hovor.: popriek, poprieky, popriečky: lúku prešli poprieky, popriečky, zried.: krížmo, napriek, priečmo, nár. priečky ## krížom cez pozri naprieč 2 ## krížom-krážom rozličnými smermi, všetkými smermi, hore-dolu: prešiel skoro celý svet krížom-krážom, hore-dolu, sem a tam, sem i tam, sem a ta, sem-tam, sem-ta: nepokojne chodila sem a tam po miestnosti; behali medzi kríkmi sem a ta; prevážali sa na aute sem-tam po meste, expr.: šírinou, lárom-fárom: ovce sa mu rozliezli širinou, lárom-fárom ## križovať 1. pozri krížiť 2 2. pozri trápiť ## križovať sa 1. pozri žehnať sa 1 2. pozri krížiť sa 1 ## križovatka miesto, kde sa križujú, delia cesty, trate a pod.: mimoúrovňová križovatka, rázcestie: ukazovateľ smeru na rázcestí, uzol (miesto, kde sa pretínajú komunikácie): železničný uzol, zastar. krížne cesty: zastať na krížnych cestách ## krk 1. časť tela spájajúca hlavu s trupom, hrdlo: mať štíhly krk, štíhle hrdlo; chytiť niekoho okolo krku, hrdla, expr. gágor: má gágor ako hus, pren. pejor.: hrvoľ, lalok (tučná alebo ovisnutá predná časť krku) 2. niečo podobné krku; osoba, ktorú treba živiť, hrdlo: krk, hrdlo fľaše, hovor. expr. mať doma štyri hladné krky, hrdlá ## kŕkať vydávať zvuk podobný hláskam kŕ (o žabách), brekotať: žaby v rybníku kŕkali, brekotali ## krkolomný pozri nebezpečný, strmý 1 ## krkvať pozri húžvať ## krkvať sa pozri krčiť sa 1 ## krm pozri krmivo ## krmeliť sa pozri mrviť sa 2 ## kŕmiť podávať potravu (zvieratám alebo ľuďom), chovať: kŕmi, chová prasce kukuricou; kŕmi, chová dieťa kašou, hovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí): futruje deti koláčmi, kniž. sýtiť, nasycovať (robiť sýtym): hladnú spoločnosť sýti, nasycuje chlebíčkami, expr.: pchať, napchávať (podávať obyč. množstvo jedla): pchá, napcháva sa cukríkmi, nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka): štopať hus, živiť: Čím živíte rybky v akváriu?, obročiť (kŕmiť obrokom): obročiť kone, dojčiť, pridájať, nadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala syna iba mesiac, plekať, nár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko), expr. peľhať (dobre kŕmiť): peľhať brava ## krmivo potrava pre zvieratá, krm, žranie, hovor.: žrádlo, žranica: krmivo, krm, žranie, žranica, žrádlo pre prasce, pre psa, obrok (krmivo pre ťažné zvieratá): nasypať koňom obroku, zob (krmivo pre vtáky), hovor. futro, hovor. zastar. futráž, hovor. zried. žranivo [Záborský] ## krmník pozri chliev ## kŕmnik pozri sviňa 1 ## kročaj 1. pozri krok 1 2. pozri stopa 1 ## kročiť pozri stúpiť 2 ## krochkať pozri grúliť ## krochmeľ pozri škrob 1 ## krochmeliť pozri škrobiť ## krojovaný pozri folklórny ## krojový pozri folklórny ## krok 1. vzdialenosť, ktorá sa prekoná jedným pohybom nohy pri chôdzi: robiť drobné, veľké kroky; pri každom kroku cítil bolesť, kniž. kročaj: nesmelé kročaje, zried. stupaj [Figuli], úkrok (krok smerom nabok) 2. pozri chôdza 3. pozri čin, ťah 2, opatrenie ## krokový pozri pomalý 1 ## krókus pozri šafran ## krokva pozri hrada ## krokvica pozri hrada ## krom pozri okrem 1, okrem 2 ## krome pozri okrem 1, okrem 2 ## krompáč pozri čakan ## kronika podrobný opis historických udalostí podľa časového sledu, letopis: rodinná kronika, rodinný letopis, kniž. anály: písať letopis, anály; obecné anály ## kronikár autor kroniky, letopisec, kniž. analista ## kropáč pozri kropenička 1 ## kropaj pozri kvapka 1 ## kropenatý pozri bodkovaný, strakatý 1, fŕkaný ## kropenička 1. nástroj na kropenie, kropáč: vysvätiť truhlu kropeničkou, kropáčom 2. pozri svätenica ## kropený pozri bodkovaný, strakatý 1, fŕkaný ## kropiť pokrývať kvapkami, skrápať, krápať: dážď kropí, skrápa vyprahnutú zem, polievať (z krhly): polieva kvety, vlhčiť, navlhčovať (rozstrekovaním kvapiek robiť vlhkým): kropiť, vlhčiť bielizeň na žehlenie, fŕkať, fŕskať, prskať, pokropovať, poprskávať (chvíľami), striekať (rozstrekovať tekutinu na niekoho): fŕka, pokropuje ju voňavkou, strieka na ňu voňavku ## krosná stroj na výrobu tkanín, tech. slang. stav ## krošňa pozri kôš ## krotiť pozri mierniť 2, tíšiť 2 ## krotký 1. ktorý sa nebojí človeka (o zvieratách; op. plachý, divý): krotké labute, holuby, prítulný (ktorý sa k človeku túli): prítulná mačka, skrotený, domestikovaný (ktorého človek zbavil divosti): skrotené šelmy, domestikované zvieratá 2. vyznačujúci sa miernosťou, nevýbojnosťou v povahe, v správaní (o človeku a jeho prejavoch), mierny, pokojný: poznali ju ako krotkú, miernu, pokojnú osobu; dívala sa naňho krotkým, miernym, pokojným pohľadom, nevýbojný, tichý: nevýbojný charakter; dieťa ležalo schúlené, krotké, tiché, pren. ovčí ## krov nosná konštrukcia strechy: položiť krov, zried. pokrov [Kukučín], zried. väzba [Kukučín] ## krovie kríky tvoriace súvislý porast, krovina: vtáky hniezdia v kroví; kroviny na medzi, expr. krovisko: husté kroviská, zried. kríčie, kraj. kružina [Ondrejov], kraj. kriačina [Hviezdoslav], húština, húšťava, húštie, húšť, zried. húšťavina (hustý mladý porast, obyč. stromov alebo kríkov): predierať sa húštinou, húšťavou, húštím, húšťou, chrasť, chrastie, chrastina (hustý nízky porast krov, bodľačia, buriny a pod.): cesta zarastená chrastím, expr.: chrapač, chrapačina ## krovina pozri krovie, húština ## krovisko pozri krovie, húština ## kroz pozri prostredníctvom, pre 1 ## krôchať sa pozri brodiť (sa) ## krôpkavý pozri bodkovaný, strakatý 1, fŕkaný ## krôpkatý pozri bodkovaný, strakatý 1, fŕkaný ## krpa pozri krčah ## krpáň expr. nevyvinutý, zakrpatený človek, expr.: trpaslík (človek malej postavy), zmok (slabý človek), škrečok (vzrastom malý človek), chrček (malý, obyč. zlostný človek), skrček, skrčok, pejor.: zakrpatenec, krpec, chriašteľ (slabý, neduživý človek), škriatok (malý človek), nár. žgvor ## kŕpať pozri zašívať 1 ## krpatieť stávať sa krpatým, zaostávať v raste, zakrpatievať: strom krpatie, zakrpatieva ## krpatý pozri malý 1, zakrpatený 1 ## krpec pozri krpáň ## krpka pozri krčah ## krstiny rodinná oslava krstu, krštenie: pozvať rodinu na krstiny, krštenie, zastaráv. radostník ## krstiť 1. pozri pančovať 2. pozri karhať, hrešiť 2 ## krstný pozri rodný 2 ## krštenie pozri krstiny ## krt hmyzožravý cicavec žijúci pod zemou, krtica ## krtica pozri krt ## krtušiť pozri škrtiť 1 ## krucifix pozri kríž 1 ## kručať pozri škŕkať ## kruh 1. útvar podobný ploche ohraničenej kružnice: sadnúť si do kruhu, koleso: kruhy, kolesá na vode, kolo (tanec v pravidelnom kruhu; kruh tancujúcich): tancovať kolo; vziať dievča do kola, veniec (útvar podobný kruhu): na stole veniec pohárikov [Figuli] 2. krivka, ktorej body majú rovnakú vzdialenosť od stredu, kružnica: nakresliť kruh, kružnicu, koleso (predmet pripomínajúci kružnicu): vystrihovať kruhy, kolesá z papiera, obruč: cvičiť s kruhom, kolesom, obručou 3. pozri skupina 2 ## kruhovitý pripomínajúci kruh, podobný kruhu, kruhový: kruhovitý, kruhový obvod, rotundovitý: kruhovitý, rotundovitý pôdorys, prstencovitý, prstencový, prstienkovitý (podobný prstencu, prstienku): prstencovité, prstencové útvary pozri okrúhly 1 ## kruhový pozri okrúhly 1, kruhovitý ## krumpeľ pozri zemiak ## krumpľa pozri zemiak ## krumpľovitý pozri neforemný ## krupica nahrubo zomletá pšenica: kaša z krupice, zastar.: grís, gríska, zried. grísa ## krupicovitý pozri zrnitý 1 ## krupičkovitý pozri zrnitý 1 ## krúpky pozri krúpy 1 ## krúpnatý pozri zrnitý 1 ## krupobitie 1. pozri ľadovec 2. pozri množstvo 2 ## krúpovitý pozri zrnitý 1 ## krúpy 1. nadrobno pomleté zrná, krúpky: pohánkové krúpy, krúpky, hovor. geršľa 2. pozri ľadovec ## krušiť 1. pozri trápiť 2. pozri lámať 1 ## krušiť sa pozri namáhať sa ## krušný pozri ťažký 3, smutný ## krušpán záhradný ker s drobnými stále zelenými lístkami, buxus, boleráz ## krútichvostikovať pozri podlizovať ## krútiť 1. uvádzať do kruhového pohybu, točiť, otáčať: krúti, točí, otáča kolesom, kľukou, pokrúcať, zastaráv. pokrucovať: pokrúca, pokrucuje hlavou, čiapkou, vrtieť (robiť niečím rýchle kruhové pohyby): vrtí habarkou; pes vrtí chvostom, expr. zvíjať: zvíjať valaškou ponad hlavu, zvŕtať, obracať (robiť polkruhové, oblúkové pohyby): zvŕta kľúčom; zvŕta, obracia hlavu; obracia v ruke peniaz, expr. premŕvať (niečo drobné): premŕvať zrnká ruženca, motor. slang. kurbľovať (krútiť kľukou): kurbľuje motor 2. oblúkovým pohybom dávať istý smer, točiť, skrúcať, stáčať, zvŕtať, zakrúcať, zatáčať: krúti, točí, skrúca, zakrúca volant doprava, vykrúcať, vykrucovať, vytáčať (smerom von): vykrúca, vytáča si fúzy dohora 3. pozri nakrúcať 4. pozri šúľať 1 ## krútiť sa 1. robiť kruhový pohyb, točiť sa, otáčať sa: kolotoč sa krúti, točí; zem sa krúti, točí, otáča, pokrúcať sa, zastaráv. pokrucovať sa: cítil, ako sa mu hlava pokrúcala, vrtieť sa (robiť rýchle kruhové pohyby): papierový veterník sa vrtí, tancovať, vykrúcať sa, zvŕtať sa (krútiť sa pri tanci), obiehať (okolo niečoho): Mesiac obieha okolo Zeme, zvíjať sa (od bolesti), prekrúcať sa: dievča sa pred zrkadlom všelijako prekrúca 2. meniť smer do oblúka, skrúcať sa, stáčať sa, zakrúcať sa, zatáčať sa: chodník sa stáčal, zakrúcal doľava, zabočovať, zahýbať (meniť smer): auto zabočovalo, zahýbalo doprava, hadiť sa, kľukatiť sa, ohýbať sa (vo viacerých oblúkoch): cesta sa dolu kopcom hadila, kľukatila, otáčať sa, točiť sa, obracať sa: slnečnica sa otáča za svetlom, zvŕtať sa: kôň sa zvŕtal v kruhu 3. hovor. usilovne, obyč. šikovne pracovať, zvŕtať sa, točiť sa: krúti sa, zvŕta sa, točí sa okolo domácnosti celý deň, expr. obracať sa: v práci sa šikovne obracia 4. pozri obšmietať sa 1 5. pozri kriviť sa 6. pozri obsluhovať 1 ## krútivý pozri otáčavý 2 ## krútľavý pozri kľukatý ## krútňava pozri vír 1 ## kruto 1. pozri krutý 1 2. pozri tvrdo 3 ## krutohlavý pozri tvrdohlavý ## krutovláda pozri absolutizmus, násilie 2 ## krutovládca pozri diktátor ## krutovládny pozri krutý 1 ## krutý 1. ktorý nemá cit, súcit, zľutovanie; svedčiaci o tom, bezcitný, ukrutný: bol krutým, bezcitným, ukrutným človekom; vykonať krutý, ukrutný čin, nemilosrdný, neľudský (ktorému chýba milosrdenstvo, ľudskosť): nemilosrdné, neľudské zaobchádzanie, neúprosný, neľútostný, kniž. ľúty: neúprosný, neľútostný otec; neúprosná, neľútostná smrť; ľúty nepriateľ, tuhý, tvrdý, expr. urputný, pren. expr. bratovražedný: zahynul v tuhom, tvrdom, bratovražednom, urputnom boji, bezohľadný, surový, drastický, expr. zverský, pren. expr.: esesácky, gestapácky: bezohľadný postup; surové, drastické metódy vyšetrovania; zverské, esesácke vyčíňanie, tyranský, despotický, krutovládny, hrôzovládny (šíriaci strach, hrôzu; vynucujúci si tým poslušnosť): tyranský, despotický vládca; krutovládny, hrôzovládny systém, drakonický, zried. drakónsky (podľa starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické zásahy, zákony, krvilačný (túžiaci po krvi, zabíjaní): nebol to človek, ale krvilačný netvor, pejor. katanský, kniž. sverepý, pren.: katovský, herodesovský 2. pozri tuhý 3, veľký 1 ## kružina pozri krovie, húština ## krúžiť pohybovať sa v kruhu, obiehať: družica krúži, obieha okolo Zeme ## krúžkovica pozri zábava 2 ## krúžľať pozri krájať, strúhať 1 ## kružnica pozri kruh 2 ## krúžok 1. menší predmet v podobe kruhu alebo kružnice: krúžky na záclony, koliesko: koliesko drôtu, obrúčka (kruhový pásik na upevňovanie niečoho): obrúčka na kľúče, expr.: karika, karička: hák so železnou karikou 2. pozri skupina 2 ## krv pozri rod 1 ## krvavieť pozri červenieť ## krvavo 1. pozri surový 2. pozri červeno ## krvavočerveno pozri červeno ## krvavočervený pozri červený ## krvavý 1. ktorý je od krvi, krvou zmáčaný, znečistený, zaliaty, skrvavený, zakrvavený: mať krvavé, skrvavené ruky; zakrvavený odev, obväz 2. pozri surový 2 3. pozri červený ## krveľ pozri hematit ## krvilačný ktorý lačnie, baží po krvi; svedčiaci o tom, kniž. zastar.: krvižíznivý, krvožíznivý, krvosmädný: krvilačné myšlienky; krvilačné, krvižíznivé šelmy; krvosmädná ruka [Škultéty], poet. zastar. krvobažný, expr. zried.: krvožravý, krvožerný: krvobažná striga [Vajanský], krvožravá, krvožerná zberba [J. Kráľ], pren.: upírsky, vampírsky: upírske chúťky pozri krutý 1 ## krvismilstvo pohlavné obcovanie medzi blízkymi príbuznými: dopustiť sa krvismilstva, práv. incest ## krvižíznivý pozri krvilačný ## krvožíznivý pozri krvilačný ## krvobažný pozri krvilačný ## krvopotne pozri ťažko 2 pozri ťažký 3 ## krvopotný pozri ťažký 3 ## krvosmädný pozri krvilačný ## krvožravý pozri krvilačný ## krvožerný pozri krvilačný ## krypta pozri hrobka ## kryt pozri úkryt ## kryť 1. pozri zakryť 1, zakryť 2 2. pozri chrániť ## kryť sa 1. pozri skryť 2. pozri chrániť sa 3. pozri zhodovať sa 2 ## ksicht pozri tvár 1 ## kš pozri heš ## kšš pozri heš ## kšeft pozri obchod 1, predajňa ## kšeftár pozri priekupník, obchodník ## kšeftovať pozri obchodovať ## kšeftárčiť pozri obchodovať ## kto vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na osobu, expr. ktože: Kto(že) to k nám ide?, hovor. expr.: ký čert, ký ďas, ký parom: Ký čert ťa sem poslal? ## ktohovie pozri ktovie ## ktohovieako pozri ktovieako 1 ## ktohoviečo pozri ktoviečo ## ktohoviedokedy pozri ktoviedokedy ## ktohoviedokiaľ pozri ktoviedokedy ## ktohoviekade pozri ktoviekade ## ktohoviekadiaľ pozri ktoviekade ## ktohoviekam pozri ktoviekde 2 ## ktohoviekde pozri ktoviekde 1, ktoviekde 2 ## ktohoviekedy pozri ktoviekedy ## ktohoviekoľko 1. pozri ktoviekoľko 1 2. pozri veľa ## ktohoviekto pozri ktoviekto ## ktohovieodkiaľ pozri ktovieodkiaľ ## ktohovieprečo pozri ktovieprečo ## ktohovieskade pozri ktovieodkiaľ ## ktohovieskadiaľ pozri ktovieodkiaľ ## ktohozná pozri ktovie ## ktokoľvek pozri hocikto ## ktolenkoľvek pozri hocikto ## ktorýkoľvek 1. pozri hociktorý, ľubovoľný 2. pozri hocikto ## ktorýsi pozri niektorý, ľubovoľný ## ktosi pozri niekto ## ktovie vyjadruje pochybnosť o uskutočnení deja, o platnosti stavu, vlastnosti, nevedno: ktovie, nevedno, či príde, nevie sa, nie je známe, nik nevie: nevie sa, nie je známe, nik nevie, kedy prídu, hovor. ktohovie, hovor. expr.: ktoževie, ktožehovie, ktožehotamvie: kto(že)hovie, ktožehotamvie, kedy sa to skončí, hovor. expr.: bohvie, bohhovie, pánbohvie, pánbohhovie: boh(ho)vie, pánbohvie, či sa vráti, hovor. expr.: čertvie, čerthovie: čert(ho)vie, čo chcel, hovor. expr.: paromvie, paromhovie, paromžehovie: paromvie, parom(že)hovie, čo tým myslel, nár. ktozná, nár. expr.: ktohozná, ktožezná, ktožehozná, bohzná: kto(že)zná, ako to bolo ## ktovieako 1. pís. i ktovie ako hovor. expr. vyjadruje neurčitosť spôsobu so záporným citovým hodnotením, expr. nevedno ako, hovor. expr.: ktohovieako, ktožehovieako, pís. i ktohovie ako, ktožehovie ako: ktovieako, kto(že)hovieako to urobil, hovor. expr.: bohvieako, bohhovieako, čertvieako, čerthovieako, pís. i bohvie ako, bohhovie ako, čertvie ako, čerthovie ako: bohvie ako sa dostal na vysokú školu; čerthovie ako prišiel k toľkým peniazom 2. hovor. expr. v záporných vetách vyjadruje obmedzenie miery deja, stavu, vlastnosti a pod., veľmi, osobitne, mimoriadne: nie je ktovieako krásna; nechcem, aby ho tam veľmi, osobitne preháňali, hovor. expr.: bohvieako, čertvieako: nebude ktovieako, bohvieako vysoký (veľmi) ## ktovieaký hovor. expr. vyjadruje neurčitosť vlastnosti so záporným citovým hodnotením, hovor. expr.: bohvieaký, bohviektorý: nebolo to ktovieaké víťazstvo; nedostalo sa mu bohvieakej vďaky, hovor. expr.: neviemaký, neviemktorý, čertvieaký, čertviektorý ## ktoviečo pís. i ktovie čo hovor. expr. vyjadruje neurčitosť veci so záporným citovým hodnotením, hovor. expr.: ktohoviečo, ktožehoviečo, bohviečo, čertviečo, pís. i ktohovie čo, bohvie čo atď.: myslí si, že ktoviečo, bohviečo priniesol (niečo vzácne); namýšľa si o sebe ktoviečo, čertviečo (neoprávnene veľa) ## ktoviedokedy pís. i ktovie dokedy vyjadruje neurčitosť koncovej časovej hranice, ktoviedokiaľ, pís. i ktovie dokiaľ: ktoviedokedy, ktoviedokiaľ budú preč, nevedno dokedy, nevedno dokiaľ: nevedno dokedy opravia cestu, hovor.: ktohoviedokedy, ktohoviedokiaľ, pís. i ktohovie dokedy, ktohovie dokiaľ, hovor. expr.: ktožehoviedokedy, ktožehoviedokiaľ, bohviedokedy, bohviedokiaľ, čertviedokedy, čertviedokiaľ, pís. i ktožehovie dokedy, bohvie dokedy atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): bohviedokedy, čertviedokedy tam zostanú; bohviedokiaľ, čertviedokiaľ to spravia ## ktoviedokiaľ pozri ktoviedokedy ## ktoviekade pís. i ktovie kade vyjadruje neurčitosť smeru alebo miesta, ktorým prechádza dej, ktoviekadiaľ, pís. i ktovie kadiaľ, nevedno kade, nevedno kadiaľ: dostal sa sem ktoviekade, ktoviekadiaľ, nevedno kade, hovor.: ktohoviekade, ktohoviekadiaľ, pís. i ktohovie kade, ktohovie kadiaľ, hovor. expr.: ktožehoviekade, ktožehoviekadiaľ, bohviekade, čertviekade, bohviekadiaľ, čertviekadiaľ, pís. i ktožehovie kade, bohvie kade, čertvie kade atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): túla sa bohviekade, čertviekade; bohviekadiaľ, čertviekadiaľ ta preliezol ## ktoviekadiaľ pozri ktoviekade ## ktoviekam pozri ktoviekde 2 ## ktoviekde pís. i ktovie kde 1. vyjadruje neurčitosť miesta, nevedno kde: ktoviekde, nevedno kde si zabudol kabát, hovor. ktohoviekde, pís. i ktohovie kde, hovor. expr.: ktožehoviekde, bohviekde, čertviekde, pís. i ktožehovie kde, bohvie kde, čertvie kde (obyč. so záporným citovým hodnotením): ktoviekde, bohviekde, čertviekde teraz trčí 2. vyjadruje neurčitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania, ktoviekam, pís. i ktovie kam, nevedno kde, nevedno kam: ktoviekde, ktoviekam, nevedno kam sa vybral, hovor. ktohoviekde, ktohoviekam, pís. i ktohovie kde, ktohovie kam, hovor. expr.: ktožehoviekde, ktožehoviekam, bohviekde, bohviekam, čertviekde, čertviekam, pís. i ktožehovie kde, bohvie kde atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): takto sa bohviekde, čertviekam dostaneme ## ktoviekedy pís. i ktovie kedy vyjadruje neurčitosť časového úseku alebo časového bodu, nevedno kedy: ktoviekedy, nevedno kedy sa sem znova dostaneme, hovor. ktohoviekedy, pís. i ktohovie kedy, hovor. expr.: ktožehoviekedy, bohviekedy, čertviekedy, pís. i ktožehovie kedy, bohvie kedy, čertvie kedy (obyč. so záporným citovým hodnotením): bohviekedy, čertviekedy sa ten vráti ## ktoviekoľko pís. i ktovie koľko 1. vyjadruje neurčitosť počtu alebo množstva, nevedno koľko: ktoviekoľko, nevedno koľko korún za to dostaneme, hovor. ktohoviekoľko, pís. i ktohovie koľko, hovor. expr.: ktožehoviekoľko, bohviekoľko, čertviekoľko, pís. i ktožehovie koľko, bohvie koľko, čertvie koľko (obyč. so záporným citovým hodnotením): bohviekoľko, čertviekoľko toho za ten čas nahrabal; nemá toho bohviekoľko, čertviekoľko (veľa) 2. pozri veľa ## ktoviekto pís. i ktovie kto vyjadruje neurčitosť osoby, nevedno kto: ktoviekto, nevedno kto mu stále pomáha, hovor. ktohoviekto, pís. i ktohovie kto, hovor. expr.: ktožehoviekto, bohviekto, čertviekto, pís. i ktožehovie kto, bohvie kto, čertvie kto (obyč. so záporným citovým hodnotením): ktožehoviekto, bohviekto, čertviekto sa sem mohol dostať; myslí si o sebe, že je bohviekto, ktoviekto (niekto významný) ## ktovieodkiaľ pís. i ktovie odkiaľ vyjadruje neurčitosť východiska alebo pôvodu, ktovieskade, ktovieskadiaľ, pís. i ktovie skade, ktovie skadiaľ, nevedno odkiaľ: ktovieodkiaľ, ktovieskade, ktovieskadiaľ to sem priniesol; nevedno odkiaľ sa s ním pozná, hovor.: ktohovieodkiaľ, ktohovieskade, ktohovieskadiaľ, pís. i ktohovie odkiaľ atď., hovor. expr.: ktožehovieodkiaľ, ktožehovieskade, ktožehovieskadiaľ, bohvieodkiaľ, bohvieskade, bohvieskadiaľ, čertvieodkiaľ, čertvieskade, čertvieskadiaľ, pís. i ktožehovie odkiaľ, bohvie odkiaľ atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): bohvieodkiaľ, bohvieskade prišli; bohvieskadiaľ, čertvieskade to má ## ktovieprečo pís. i ktovie prečo vyjadruje neurčitosť príčiny alebo dôvodu, nevedno prečo: ktovieprečo, nevedno prečo neprišli, hovor. ktohovieprečo, pís. i ktohovie prečo, hovor. expr.: ktožehovieprečo, bohvieprečo, čertvieprečo, pís. i ktožehovie prečo, bohvie prečo, čertvie prečo (obyč. so záporným citovým hodnotením): ktožehovieprečo, bohvieprečo, čertvieprečo zasa mešká ## ktovieskade pozri ktovieodkiaľ ## ktovieskadiaľ pozri ktovieodkiaľ ## ktozná pozri ktovie ## ktože pozri kto ## ktožehotamvie pozri ktovie ## ktožehovie pozri ktovie ## ktožehovieako pozri ktovieako 1 ## ktožehoviečo pozri ktoviečo ## ktožehoviedokedy pozri ktoviedokedy ## ktožehoviedokiaľ pozri ktoviedokedy ## ktožehoviekade pozri ktoviekade ## ktožehoviekadiaľ pozri ktoviekade ## ktožehoviekam pozri ktoviekde 2 ## ktožehoviekde pozri ktoviekde 1, ktoviekde 2 ## ktožehoviekedy pozri ktoviekedy ## ktožehoviekoľko pozri ktoviekoľko 1 ## ktožehoviekto pozri ktoviekto ## ktožehovieodkiaľ pozri ktovieodkiaľ ## ktožehovieprečo pozri ktovieprečo ## ktožehovieskade pozri ktovieodkiaľ ## ktožehovieskadiaľ pozri ktovieodkiaľ ## ktožehozná pozri ktovie ## ktoževie pozri ktovie ## ktožezná pozri ktovie ## kublať pozri chovať 1 ## kubo pozri hlupák ## kucapaca 1. pozri bitka 1 2. pozri zmätok 2, tlačenica ## kuckať pozri dusiť sa 1 ## kučeravieť stávať sa kučeravým, kučeraviť sa, expr. brčkavieť: vlasy mu od vlhkosti kučeravejú, brčkavejú, kučeravia sa, kučeravieť sa, expr. brčkavieť sa: nad čelom sa mu kučeravie svetlá štica, vlniť sa (byť zvlnený; o vlasoch): na pleciach sa jej vlnili dlhé vlasy, nesprávne kaderiť sa ## kučeraviť robiť kučeravým, expr. brčkaviť: kučeraví si, brčkaví si vlasy, ondulovať (robiť kučeravým ondulovacím želiezkom, chemicky a pod.), robiť onduláciu, nesprávne kaderiť ## kučeravý vlnovito poprehýbaný, stočený do tvaru prstenca, špirály a pod. (obyč. o vlasoch; op. rovný); ktorý má také vlasy alebo srsť (o človeku, zvierati): kučeravý chlapec, chorý strom s kučeravými listami, vlnitý, vlnistý, zvlnený, expr. kučerkavý (trochu, mierne kučeravý): dlhé vlnité, vlnisté, zvlnené vlasy; kučerkavá štica, expr.: brčkavý, vybrčkavený, vybrčkaný, kudlatý: brčkavé, kudlaté hlavy Afričanov, prstienkovitý, prstencovitý (iba o vlasoch, srsti a pod.), poet. zried. kučerovlasý [Timrava], skučeravený, nakučeravený (ktorý sa stal kučeravým): účes zo skučeravených, nakučeravených vlasov, nesprávne: kaderavý, kudrnatý ## kučerkavý pozri kučeravý ## kučerovlasý pozri kučeravý ## kučery 1. pramienky zvlnených vlasov: odhrnúť kučery z čela, expr. brčky: detské brčky, zried. skrutky [Kukučín], nesprávne kadere 2. pozri vlasy 1 ## kudlatý pozri kučeravý, strapatý ## kudliť pozri chlpiť, strapatiť ## kudliť sa pozri kúdoliť sa ## kúdol zvírený útvar drobných čiastočiek, oblak, mračno, mrak: kúdol, oblak dymu; mračno, mrak sadzí, kotúč: rozvírený kotúč prachu, kúr, expr.: kundol, kúrňava: kundol, kúrňava piesku ## kúdoliť sa valiť sa v kúdoloch, kudliť sa: nad mestom sa kúdolí, kudlí dym, hmla, chumeliť sa: sneh sa chumelí, víriť sa: prach sa víri v kúdoloch, pariť sa (o pare): z kotlov sa husto parí, nár. expr. kundriť sa: dym, para sa kundrí, hovor. expr. kúriť sa (o prachu): črieda uteká, až sa za ňou kúri ## kundoliť sa valiť sa v kúdoloch, kudliť sa: nad mestom sa kúdolí, kudlí dym, hmla, chumeliť sa: sneh sa chumelí, víriť sa: prach sa víri v kúdoloch, pariť sa (o pare): z kotlov sa husto parí, nár. expr. kundriť sa: dym, para sa kundrí, hovor. expr. kúriť sa (o prachu): črieda uteká, až sa za ňou kúri ## kudrnatý pozri správne kučeravý ## kufor pozri zadok 1 ## kuchtiť pozri variť 1 ## kuchynský pozri jedlý ## kujon pozri šibal ## kujonský pozri šibalský ## kuk pozri kukuk 2 ## kukať (sa) pozri pozerať (sa) 1 ## kuker pozri ďalekohľad ## kukla pozri kapucňa, maska 1 ## kuknúť (sa) pozri pozrieť (sa) 1 ## kuku pozri kukuk 1 ## kukú pozri kukuk 1 ## kukučky pozri hodiny ## kukuk 1. napodobňuje hlas kukučky, kuku, kukú: z hory sa tri razy ozvalo kukuk, kuku 2. naznačuje nazretie, pozeranie, nakúkanie, kuk: Kuk, kukuk – povedala, keď vystrčila hlávku. ## kulač pozri čutora 1 ## kulantný pozri zdvorilý ## kuľhať správne krívať ## kulma pozri ondulovačka ## kulminácia pozri vrchol 2 ## kulminačný kniž. v ktorom nastáva kulminácia, najvyšší: kulminačný, najvyšší bod, stupeň ## kulminovať pozri vrcholiť ## kuloár pozri zákulisie ## kuloárový pozri neoficiálny ## kuloárny pozri neoficiálny ## kultivar pozri šľachtenec ## kultivovanosť pozri kultúra 2 ## kultivovaný ktorý je zdokonalený pestovaním, rozvíjaním, cibrením (o človeku a jeho vlastnostiach, schopnostiach, prejavoch a pod.): kultivovaný človek, vycibrený, vybrúsený: vycibrený jazyk, vybrúsený štýl, jemný, zošľachtený, uhladený, distingvovaný (op. hrubý, drsný): jemné, zošľachtené správanie; uhladené, distingvované vystupovanie, školený (vycvičený, vytrénovaný): zaspievala svojím školeným hlasom, decentný: decentné pohyby, gestá, nevtieravý (ktorý sa nevnucuje): nevtieravý prejav, vzdelaný, vyspelý, kultúrny, fraz. na úrovni (svedčiaci o kultivovanosti ducha, vysokej kultúre): vzdelané, vyspelé, kultúrne publikum; poslucháči na úrovni, inteligentný (založený na inteligencii): inteligentná hra, inteligentný spôsob ## kultivovať 1. pozri pestovať 1 2. pozri cibriť, pestovať 2 ## kultový pozri posvätný 1, obradný 1 ## kultúra 1. súhrn duchovných a materiálnych hodnôt vytvorených človekom v procese historického vývinu, civilizácia (najmä technický pokrok): antická, európska kultúra, civilizácia; šíriť kultúru, civilizáciu, vzdelanosť (vedomosti získané vzdelávaním): vzdelanosť národa 2. istý stupeň dokonalosti, kultivovanosť: kultúra, kultivovanosť bývania, správania, vycibrenosť, vybrúsenosť: hlasová vycibrenosť, vybrúsenosť ## kultúrno-vzdelávací pozri osvetový ## kultúrny 1. pozri vzdelaný, kultivovaný 2. pozri pestovaný ## kumbál pozri kutica ## kumpán pozri priateľ 1, partner ## kumšt 1. pozri umenie 1 2. pozri bravúra 1 ## kumštovať pozri premýšľať, vymýšľať ## kumulácia pozri akumulácia ## kumulovať pozri hromadiť ## kunčaft pozri zákazník ## kundol pozri kúdol ## kundoliť sa pozri kúdoliť sa ## kundriť pozri dymiť ## kundriť sa pozri kúdoliť sa, dymiť sa ## kúpač pozri oblievač ## kúpačka pozri oblievačka ## kúpalisko miesto upravené na kúpanie, opaľovanie, šport: letné kúpalisko, plaváreň (miesto, budova s nádržou na kúpanie): mestská plaváreň, bazén (umelá vodná nádrž na kúpanie), hovor. zastar. štrand: chodiť na štrand, pláž (piesočnaté pobrežie využívané pri kúpaní na slnenie, šport): morská pláž, lido (pobrežná plytká časť mora alebo rieky využívaná pri kúpaní), subšt. kupko ## kúpať 1. pozri močiť 1 2. pozri obliať 1 ## kupčiť pozri obchodovať ## kupé 1. pozri oddelenie 1 2. pozri automobil ## kupec 1. pozri zákazník 2. pozri obchodník ## kúpeľ pozri kúpele ## kúpele verejná budova zariadená na umývanie, kúpanie, regeneráciu a pod., kúpeľ: parné kúpele, parný kúpeľ; chodiť do mestských kúpeľov, do mestského kúpeľa ## kúpiť pozri kupovať, pozri podplatiť ## kuplet pozri pieseň 1 ## kupolovitý pozri pologuľovitý ## kupón pozri ústrižok 2 ## kupovať získavať kúpou: kupuje dom za výhodnú cenu, admin. zakupovať, nakupovať (obyč. vo väčšom množstve): zakupujú lístky hromadne; nakupujem na celý týždeň, brať (pravidelne za peniaze odoberať): berieme u nich mlieko, odkupovať: obchod odkupuje ovocie od súkromníkov, licitovať (kupovať na dražbe) ## kupujúci pozri zákazník ## kúr 1. pozri kúdol, oblak 2 2. pozri dym ## kura pozri sliepka mláďa kury, kurča: chovať kurence, kurčatá; vyprážané kurča, expr.: cipka, pipka ## kuracinec pozri výkal, kurínec 1 ## kurát pozri kňaz ## kuratela pozri opatera ## kurátor pozri opatrovník ## kurbľovať pozri krútiť 1 ## kurča pozri kura ## kurentovať pozri hľadať ## kúria pozri kaštieľ ## kuriér pozri posol 1 ## kurín stavanie pre sliepky, kurník, kurínec (menší kurín) ## kurínec 1. výkal sliepky, kuracinec 2. pozri kurín ## kuriozita neobyčajná, kuriózna vec, zvláštnosť, kurióznosť: literárna kuriozita, zvláštnosť, kurióznosť, kniž. kuriózum: pokladať niečo za kuriózum, vzácnosť (čo sa vyskytuje vzácne, zriedkavo): opatrovať vzácnosti, zriedkavosť, nevšednosť: nevšednosť panorámy hôr, rarita: park je svetová rarita ## kurióznosť pozri kuriozita ## kuriózny pozri neobyčajný ## kuriózum pozri kuriozita ## kurírovať pozri liečiť 1, liečiť 2 ## kurírovať sa pozri liečiť sa ## kúriť 1. palivom udržiavať oheň; používať ako palivo, klásť oheň: v peci ešte kúria, kladú oheň, hovor. expr.: hajcovať, fakliť (intenzívne): v kachliach hajcujú uhlím; faklíme od rána 2. pozri duriť 1 ## kúriť sa pozri kúdoliť sa ## kurivo pozri palivo ## kurizant pozri gavalier 2 ## kurizovať pozri dvoriť, zaliečať sa ## kúrňava pozri kúdol ## kurnik pozri doparoma 1 ## kurník pozri kurín ## kuršmidovať pozri liečiť 1 ## kurt menšie ihrisko, najmä tenisové, dvorec: trávnatý, antukový kurt, dvorec ## kurtavý 1. pozri zmrzačený 2. pozri nešikovný 1 ## kurtizána pozri prostitútka ## kurtoázny pozri galantný 1, zdvorilý; dvorný 1 ## kurva 1. pozri pobehlica, prostitútka 2. pozri naničhodník, podliak ## kurz 1. krátkodobý cyklus lekcií v istom odbore: jazykové kurzy, školenie: odborné školenie, seminár (cvičenie dopĺňajúce prednášky): mať referát na seminári, zastar. náukobeh (učebný kurz): jednoročný náukobeh 2. pozri smer 1, smer 2 ## kus 1. niečo z celku, diel: veľký kus, diel poľa, časť: rozlomiť niečo na dva kusy, na dve časti, hovor. fľak: fľak zeme, nár. falat: falat chleba, zastaráv. zván (veľký kus): zván soli 2. samostatná jednotka väčšieho množstva: kusy nábytku, predmet (jednotlivý kus istého druhu): muzeálne predmety, exemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov): doklad vo viacerých exemplároch, výtlačok (vytlačený exemplár knihy, časopisu a pod.): kontrolovať prvé výtlačky, vyhotovenie: vypracovať faktúru v dvoch vyhotoveniach 3. veľké množstvo, expr.: kopa, hromada, kopec, hora: vykonať kus, kopu, hromadu, kopec práce; hora problémov, hovor. expr. fúra: fúra starostí, nepríjemností, subšt. spústa 4. pozri dielo ## kúskovať pozri deliť 1 ## kusovať pozri deliť 1 ## kúsoček 1. pozri kúsok 1 2. pozri trocha 1 3. pozri neďaleko 1, blízko 1 ## kúsok 1. menší kus, kúsoček, kúštik, kúštiček: kúsok, kúštik chleba, čiastočka: čiastočky hmoty, dielik: rozkrájať niečo na dva dieliky, hovor. fľak: fľak poľa, expr.: škvarka, škvarok, štipka (malý kúsok): škvarka, škvarok, štipka zeme, hovor. ošmrdok 2. pozri trocha 1 3. pozri neďaleko 1, blízko 1 ## kusý pozri neúplný, neucelený, útržkovitý ## kuš pozri ticho 4 ## kušte pozri ticho 4 ## kušať pozri mlčať ## kušnier pozri kožušník ## kúštik 1. pozri kúsok 1 2. pozri trocha 1 3. pozri neďaleko 1, blízko 1 ## kúštiček 1. pozri kúsok 1 2. pozri trocha 1 3. pozri neďaleko 1, blízko 1 ## kuštrať pozri chlpiť ## kuštravý pozri strapatý, kostrbatý 1 ## kuštriť pozri strapatiť ## kuť pozri kovať ## kút 1. miesto ohraničené dvoma zbiehajúcimi sa múrmi, stenami, roh: kút, roh izby; v kúte, v rohu záhrady; skryť sa v rohu dvora, uhol: v jednom uhle stôl, v druhom pec, hovor. zastar. vinkeľ 2. pozri kraj 2 ## kutať (sa) pozri prehŕňať sa 1, hrabať 2, hľadať ## kutera pozri kutica ## kutica hovor. expr. malá, obyč. tmavá neútulná miestnosť: bývať v kutici, expr. koterec, hovor. kamrlík: kamrlík vedľa kuchyne, expr. cárok, expr. zried. kutera [Vajanský], subšt. kumbál ## kútik 1. pozri herpes 2. pozri rubrika 2 ## kutiť 1. expr. robiť nejakú drobnú (domácu) prácu, robiť, porábať: kutila čosi v kuchyni; Čo porábate? (obyč. ako kontaktová formula), motať sa: motá sa okolo domu od rána 2. pozri chystať ## kutiť sa pozri motať sa 1 ## kutle pozri držky ## kutňa rehoľnícke, obyč. dlhé rúcho: mních v kutni, habit: mníšsky habit ## kuťo pozri pes ## kutrať (sa) 1. pozri prehŕňať sa, hrabať 2 2. pozri hľadať ## kuvik pozri pesimista ## kuvikať 1. vydávať zvuk podobný slovu kuvik (o kuvikovi), hovor. pôtikať: kuvik kuvikal, pôtikal celú noc 2. pozri strašiť 2 ## kúzelník artista predvádzajúci kúzla, obyč. v cirkuse: vrcholné číslo kúzelníka, čarodejník (kto robí čary): je z neho hotový čarodejník, eskamotér, kaukliar (artistický kúzelník), iluzionista (estrádny umelec predvádzajúci ilúzie), fakír (kúzelník mimoriadne ovládajúci svoje telo a pocity), kniž. mág ## kúzelný pozri zázračný 1, čarovný 1, pekný 1, krásny 1 ## kúzliť pozri čariť ## kúzlo 1. šikovný výkon kúzelníka, eskamotáž, kaukliarstvo: diváci tlieskali predvádzanému kúzlu, predvádzanej eskamotáži, ilúzia (kúzelnícka produkcia) 2. pozri čaro ## kužeľovitý majúci podobu kužeľa, odb. kónický: kužeľovitý, kónický útvar, homoľovitý: homoľovitý vrch ## kvá napodobňuje zvuk, ktorý vydávajú žaby, vrany a pod., kva: z močiara sa ozývalo kvá, kva, kvak, kvák (zvuk, ktorý vydávajú žaby), kvak-kvak, kvá-kvá, kvaky-kvak, kvaky-kvák (napodobňuje opakované zvuky), krá, kra (zvuk, ktorý vydávajú vrany, sliepky a pod.) ## kvackať 1. expr. odpadávať vo väčších kvapkách, kusoch; rozlievať takýmto spôsobom a spôsobovať znečistenie, expr. kvickať, hovor. expr. kyckať: med kvacká, kväcká, kycká na zem; dieťa si kvackalo, kvickalo, kyckalo kašu na šaty, kvapkať (padať v kvapkách a znečisťovať niečo): káva jej kvacká na šaty, expr. gebriť (znečisťovať tekutinou): gebriť po stole pozri špiniť 1 2. pozri klesať 1 ## kvackať 1. expr. odpadávať vo väčších kvapkách, kusoch; rozlievať takýmto spôsobom a spôsobovať znečistenie, expr. kvickať, hovor. expr. kyckať: med kvacká, kväcká, kycká na zem; dieťa si kvackalo, kvickalo, kyckalo kašu na šaty, kvapkať (padať v kvapkách a znečisťovať niečo): káva jej kvacká na šaty, expr. gebriť (znečisťovať tekutinou): gebriť po stole pozri špiniť 1 2. pozri klesať 1 ## kvačať pozri kvočať 1, kvočať 2 ## kvačka pozri háčik 1 ## kvačkať pozri vešať 1 ## kvačkovať pozri šticovať ## kváder pozri kameň 1 ## kvadrát pozri štvorec ## kvadrila pozri štvorylka ## kvak pozri kvá ## kvák pozri kvá ## kvákať 1. pozri hovoriť 1, tárať 2. pozri tákať 3. pozri šticovať ## kvaknúť si pozri čupnúť si ## kvaky-kvak pozri kvá ## kvalifikácia priznaná schopnosť vykonávať istú prácu alebo funkciu: odborná, mravná kvalifikácia, kniž. spôsobilosť: vedecká spôsobilosť ## kvalifikačný pozri hodnotiaci ## kvalifikovaný pozri školený, odborný ## kvalifikovať pozri hodnotiť, posúdiť, vyhlásiť 2 ## kvalifikovať sa pozri postúpiť 2 ## kvalita súhrn vlastností, ktoré má mať výrobok, ak má uspokojovať konkrétne potreby spoločnosti, akosť: výrobky mimoriadnej kvality, akosti; zlá akosť, kvalita vína ## kvalitatívny pozri akostný 1 ## kvalitný ktorý má dobrú kvalitu; dobre urobený, vykonaný (op. nekvalitný, zlý), akostný: kvalitná, akostná vlna; kvalitné, akostné uhlie, prvotriedny (ktorý má 1. akostnú triedu, veľmi dobrú kvalitu): dodávať len kvalitný, prvotriedny tovar (op. druhotriedny, menej hodnotný); kvalitní, prvotriedni pracovníci, hodnotný, cenný (obyč. o veciach, ktoré majú duchovnú kvalitu; op. nehodnotný, bezcenný): hodnotná, cenná literatúra; hodnotná, cenná prednáška, dobrý, solídny: kvalitná, dobrá práca; dobrý výkon, ušľachtilý (kvalitný a vzácny): ušľachtilé plemeno, ušľachtilá oceľ, delikátny, jemný, hovor. výberový (obyč. o požívatinách veľmi dobrej akosti): delikátne, jemné víno; jemné cigarety; výberový tovar; výberové tuky, značkový (ktorého značka je zárukou kvality), hovor.: fajnový, fajný: kvalitná, fajnová voňavka; fajnový, fajný obed, plnohodnotný, zastar. plnocenný (ktorý má plnú hodnotu; op. neplnohodnotný): plnohodnotná, plnocenná strava je dôležitá pre rast, kniž. plnokrvný (ktorý má dobré vlastnosti v plnej miere): plnokrvné umelecké dielo, hovor. expr. spravodlivý: fľaša spravodlivej slivovice, žírny: kvalitná, žírna pôda ## kvantita 1. pozri množstvo 1 2. pozri dĺžka 2 ## kvantitatívny založený na kvantite, spočívajúci v množstve (op. kvalitatívny), odb. extenzívny (op. intenzívny): kvantitatívny, extenzívny rast, číselný (vyjadrený číslami): číselné ukazovatele, číselný údaj ## kvantum pozri množstvo 1, množstvo 2 ## kvap napodobňuje kvapkanie vody alebo tekutiny, klap, čap, čľap: dážď kvapkal na obločnú rímsu: kvap, kvap, klap, klap, čap, čap ## kvapalina látka, ktorá má stály objem, ale ktorej tvar sa prispôsobuje tvaru nádoby, tekutina: hustá, riedka kvapalina, tekutina ## kvapalný pozri tekutý ## kvápať pozri kvapkať 1 ## kvapavka nákazlivá pohlavná choroba, subšt. tripeľ ## kvapčať pozri kvapkať 1 ## kvapeľ tenký kužeľovitý útvar vznikajúci vo vápencových jaskyniach zrážaním nerastných látok, geol. stalagmit (kvapeľ zväčšujúci sa zdola nahor), geol. stalaktit (kvapeľ zväčšujúci sa zhora nadol), cencúľ, ciageľ (kvapľovitý ľadový útvar zo zamŕzajúcej stekajúcej vody): zo strechy visia cencúle, ciagle ## kvapka 1. veľmi malé súdržné množstvo tekutiny: dažďové kvapky, kniž. kropaj: kropaj krvi, potu, rosa (kvapky vznikajúce zrazením vodnej pary): na čelo mu vystúpila rosa, expr. slza: slza pálenky 2. pozri málo 1, trocha 1 ## kvapkať 1. padať v kvapkách; spôsobovať padanie kvapiek, expr. kvapčať (obyč. husto, prudko): z vlasov jej kvapká, kvapčí voda; z nosa kvapká, kvapčí krv, kvápať (vo veľkých kvapkách): atrament kvápe na zem, odkvapkávať, pokvapkávať (v dlhších intervaloch, občas stekať po kvapkách): z kohútika odkvapkáva, pokvapkáva voda, slziť (popúšťať kvapky): tesnenie slzí, expr.: čľapkať, čliapkať, čľapčať, čapkať (s čľapotom dopadať; obyč. o kvapkách dažďa): dážď čľapká na oblok, crkať, cŕkať, cvrkať, cvŕkať (tiecť slabým, prerývaným prúdom): crká do pohára trocha mlieka, expr.: kvackať, kväckať, kvickať, hovor. expr. kyckať (väčšími kvapkami spôsobovať znečistenie): polievka mu kvacká na obrus; z lyžice kycká lekvár 2. liať po kvapkách, nakvapkávať: kvapká, nakvapkáva si liek do nosa ## kvapku pozri málo 1, málo 2, trocha 1, trocha 2 ## kvapôčka pozri trocha 1 ## kvapôčku pozri málo 1, málo 2, trocha 2 ## kvarc pozri kremeň ## kvargľa pozri ťarbák ## kváriť 1. pozri trápiť 2. pozri ničiť 2, ničiť 3 3. pozri maškrtiť ## kvartál pozri štvrťrok ## kvartán pozri štvrták ## kvartér pozri štvrtohory ## kvartieľ pozri obydlie ## kvas 1. zmes obsahujúca kvasinky používané na podporu kvasenia, zákvas: pekársky kvas, zákvas, kvások, zákvasok, zákvaska 2. pozri nepokoj 2 ## kvasený pozri kyslý 1 ## kvasiť (sa) 1. pôsobením mikroorganizmov meniť svoje vlastnosti: kapusta, víno sa kvasí v sude, kysnúť (o ceste): koláč kysne, kýšiť sa (stávať sa kyslým): mlieko sa kýši, octovatieť (stávať sa kyslým ako ocot): víno octovatie, brznúť (o mlieku) 2. pozri hnisať 3. pozri vrieť 2 4. iba kvasiť pozri konzervovať ## kvasnice pozri droždie ## kvások pozri kvas 1 ## kvázi pozri takmer, približne 1, akoby 1 ## kváziodborník pozri tiežodborník ## kváziumelec pozri tiežumelec ## kváziumenie pozri pseudoumenie ## kváziveda pozri pseudoveda ## kväckať pozri kvackať ## kver pozri puška ## kverulant pozri nespokojenec ## kveštovať pozri žobrať 1 ## kvet kvitnúca časť rastliny; rastlina pestovaná na ozdobu, kvetina: záhradné, poľné, lesné, izbové kvety, kvetiny; polievať kvety, kvetiny ## kvetavý pozri kvetovaný ## kvetastý pozri kvetovaný ## kvetena pozri rastlinstvo ## kvetina pozri kvet ## kvetináč nádoba, obyč. z pálenej hliny na pestovanie kvetov, črepník, kvetník, črep: zasadiť kvet do kvetináča, črepníka, kvetníka, žardiniéra (širšia nádoba na pestovanie kvetov) ## kvetistý 1. pozri kvetnatý 1, kvetnatý 2 2. pozri kvetovaný ## kvetnatý 1. ktorý má veľké množstvo kvetov, poet. kvetistý: letná kvetnatá, kvetistá lúka, zakvitnutý, rozkvitnutý: zakvitnuté, rozkvitnuté stráne, stromy 2. ktorý má veľa príkras, ozdôb, nadnesenosti, štylizovanosti (obyč. o reči), poet. kvetistý: kvetnatá, kvetistá reč básnika, ozdobný, vyumelkovaný, vyšperkovaný, expr. vyčačkaný: ozdobný, vyumelkovaný štýl, štylizovaný, patetický: kvetnatá, patetická reč diskutujúcej ## kvetník pozri kvetináč ## kvetovaný ktorý je pokrytý vzorkou kvetov, kvietkovaný, kvietkavý: kvetovaná, kvietkovaná sukňa; kvietkované šálky, kvetavý, kvetastý, poet. kvetistý: kvetavá, kvetastá látka; kvetistý porcelán [Podjavorinská], expr. čačkavý ## kví napodobňuje zvuk, ktorý vydáva prasa pri nespokojnosti alebo v nebezpečenstve, kvik, kvík: prasa behá po dvore a kvičí: kví, kvík ## kvickať 1. pozri kvackať 1 2. pozri klesať 1 ## kvičať vydávať piskľavý zvuk kví, kvik (o svini), kvíkať: prasa od strachu kvičalo, kvíkalo pozri pišťať ## kvietkavý pozri kvetovaný ## kvietkovaný pozri kvetovaný ## kvik pozri kví ## kvík pozri kví ## kvíkať pozri kvičať ## kvikot pozri piskot ## kviľba pozri plač ## kvíliť pozri nariekať 1, plakať ## kvílivý pozri žalostný 1 ## kvintán pozri piatak ## kvintesencia pozri podstata ## kvisling pozri zradca ## kvit pozri liehovina ## kvitancia pozri doklad 1 ## kvitnúť 1. mať kvety, byť plný kvetov, prekvitať (veľmi intenzívne, naplno): na balkóne kvitnú, prekvitajú muškáty, rozkvitať, vykvitať (dostávať sa do kvetu): v lese rozkvitajú, vykvitajú prvé snežienky, kniž. skvitať: V údolí ruža skvitá. [Botto] 2. v danej oblasti dosahovať značné úspechy, prosperitu, prekvitať, rozkvitať, rozvíjať sa: umenie, veda kvitne, prekvitá, rozvíja sa, kniž. zastar. skvitať, prospievať, prosperovať, dariť sa, rozmáhať sa, vzmáhať sa, vzrastať (obyč. hospodársky): obchodu sa darí; podnik prospieva, prosperuje; rodina sa dobre vzmáha ## kvitovať 1. pozri potvrdiť 2 2. pozri prijať 3 ## kvo napodobňuje zvuk, ktorý vydáva kvočka prejavujúca pud hniezdenia, kvok, kvo-kvo, kvok-kvok: kvo, kvok, ozývalo sa z kurína ## kvočať 1. byť v nízkej polohe so skrčenými nohami, čupieť: dieťa kvočí, čupí na chodníku a kreslí, expr.: kvačať, kľučať, čupiť sa, čupkať si: ustráchane kvačí, čupí sa v kúte 2. expr. zdržiavať sa na jednom mieste (nečinne, nadarmo), sedieť: stále iba doma kvočí, sedí, expr.: čupieť, drepieť, trčať, dučať, dunčať: Kde toľko čupíte, drepíte, trčíte, dučíte?, expr. tvrdnúť: nebudem tu viac tvrdnúť a odídem, kniž. väzieť, pejor. kvačať: jednostaj kvačí u susedov ## kvočiačky pozri skrčene ## kvok pozri kvo ## kvoknúť si pozri čupnúť si ## kvok-kvok pozri kvo ## kvo-kvo pozri kvo ## kvóta pozri časť ## kvôli pozri pre 2 ## kýbeľ pozri vedro ## kyckať pozri kvackať 1 ## kycnúť 1. pozri kvackať 2. pozri spadnúť 1 ## kydať pozri hádzať 1, klásť ## kydať sa 1. pozri padať 1, hrnúť sa 1 2. pozri snežiť ## kydnúť 1. pozri hodiť 2. pozri udrieť 1 ## kýchavka choroba koní prejavujúca sa kýchaním, hovor. kach ## kyj pozri kyjak ## kyjak hrubá palica rozšírená na jednom konci, kyj: udrieť niekoho kyjakom, kyjom, budzogáň, buzogáň (ťažký kyjak, obyč. v rozprávkach), obuch, tĺk (nástroj na roztĺkanie) pozri palica ## kyklop pozri obor ## kylavý pozri nešikovný 1 ## kým 1. uvádza vedľajšiu časovú vetu s významom okolnosti, počas ktorej alebo pre ktorú trvá dej nadradenej vety; uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú miery, pokým, dokým, kým len: kým, pokým prídeme domov, bude ráno; pije, dokým, kým len vidí, než: kým, než to spravíme, bude tma, až: počkám, kým, až zaspí, dokedy, dokiaľ, pokiaľ, zakiaľ: robil dovtedy, dokedy, dokiaľ vládal; utekal, pokiaľ, zakiaľ mu sily stačili, za ten čas čo, zatiaľ čo, medzitým čo: za ten čas čo čítal, mama dovarila obed; zatiaľ čo sa on učil, sestra nakúpila; medzitým čo som rýľoval, deti pohrabali lístie, zastar.: kýmkoľvek, dokiaľkoľvek [Vansová], pokýmkoľvek [Hviezdoslav], čím [S. Chalupka], nár.: lež, počím [F. Hečko, Šoltésová] 2. pozri ale 1 ## kymácať sa správne knísať sa ## kýmkoľvek 1. pozri dokiaľkoľvek 1 2. pozri kým 1 ## kynášať sa pozri knísať sa ## kynkať pozri kývať 1, strkať 2 ## kynožiť pozri ničiť 3, márniť 1 ## kynožiteľ pozri škodca 1 ## kynožník pozri škodca 1 ## kynúť 1. pozri kývať 2 2. pozri vyplývať ## kýpeť vyčnievajúca časť konára, pahýľ: kýpeť, pahýľ starého duba ## kypieť 1. zväčšovaním objemu (obyč. pri vare) presahovať okraj nádoby: mlieko, polievka kypí, prekypovať, pretekať: šampanské kypí, prekypuje; šumienka preteká (z pohára) 2. byť v pohybe, výrazne sa prejavovať, expr. vrieť, prekypovať: na uliciach kypí, vrie život; hnev v ňom vrie, kvasiť sa, búriť sa: všetko sa v ňom kvasí, búri, burácať (o mori) 3. mať hojnosť, prekypovať, oplývať: mládenec kypí, prekypuje, oplýva zdravím, expr. sršať (týka sa duševných vlastností, citov): srší optimizmom, radosťou, hýriť, iskriť: hýri, iskrí vtipmi, vyznačovať sa (mať ako charakteristický znak): vyznačovať sa činorodosťou ## kyprič náradie na kyprenie pôdy, kypridlo ## kypridlo pozri kyprič ## kypriť robiť kyprejším, kyprým, skyprovať, prekyprovať: kypriť cesto práškom do pečiva; skyprovať, prekyprovať hriadku, šuchoriť, nadľahčovať (robiť vzdušnejším, ľahším): lopatou šuchorí, nadľahčuje zem, kopať (kypriť motykou), rýľovať (kypriť rýľom) ## kyprý 1. pozostávajúci z čiastočiek, ktoré nedržia pevne pokope; ktorý sa ľahko sype, oddeľuje, sypký, zried. sypkavý: pozorovať hru vetra s kyprým, sypkým snehom; sypkavé snehové páperie, ľahký: sadiť do ľahkej pôdy (prevzdušnenej, drobivej); opatrne spracúvať ľahké cesto (riedke a dobre vykysnuté), jemný, mäkký: zahryznúť do jemného, mäkkého koláča 2. pozri tučný 1 ## kyptavý 1. pozri zmrzačený 2. pozri nešikovný 1 ## kyptiť pozri okyptiť ## kyret pozri výškrab ## kyretáž pozri výškrab ## kyselka pozri minerálka ## kyselkavo pozri kyslo 1, pozri kyslý 1 ## kyselkavý pozri kyslý 1 ## kýsi pozri nejaký ## kýs’ pozri nejaký ## kyslasto pozri kyslo 1, kyslo 2, pozri kyslý 1, nevľúdny ## kyslavo pozri kyslo 1, kyslo 2, pozri kyslý 1, nevľúdny ## kyslastý pozri kyslý 1 ## kyslavý pozri kyslý 1 ## kysličník zlúčenina prvku s kyslíkom, oxid ## kyslík plynný chemický prvok bez farby a zápachu obsiahnutý vo vzduchu, potrebný na život, oxygén ## kysliť robiť kyslým, kyslastým, okysľovať: kyslí, okysľuje omáčku citrónom, prikysľovať (v malej miere): prikysľovať si šalát ## kyslo 1. s chuťou podobnou octu alebo citrónu (op. sladko), nakyslo, pís. i na kyslo: kyslo, nakyslo prichutená omáčka, kyslasto, kyslavo, kyselkavo (trocha kyslo): ovocná polievka chutí kyslasto, kyselkavo 2. expr. vyjadrujúc roztrpčenie spôsobené krivdou, nepochopením, posmechom a pod.; s trpkosťou, s roztrpčením, zatrpknuto: tvárila sa kyslo, zatrpknuto, neprívetivo, nevľúdne: vyzerá neprívetivo, nevľúdne, expr.: kyslasto, kyslavo (trocha kyslo): kyslasto sa uškrnul ## kyslosť pozri kyslota ## kyslota kyslá chuť, kyslosť: kyslota, kyslosť vína, zastar. kyslaba ## kyslý 1. majúci štipľavú, ostrú, zvyčajne aj zvieravú chuť ako napr. ocot (op. sladký): kyslý citrón, trpkokyslý, trpký (o víne a o ovocí): trpkokyslé víno, trpké višne, nezrelý, nedozretý (ktorý ešte nemá sladkosť zrelého plodu; o ovocí): jedla drobné, kyslé, nezrelé, nedozreté jabĺčka, skysnutý, skýšený, sadnutý (o mlieku), kvasený, sudový (upravený, konzervovaný kvasením; o niektorých druhoch zeleniny): kvasené uhorky; kyslá, sudová kapusta, kyslastý, kyslavý, kyselkavý, nakyslastý, nakyslý (trocha kyslý): kyslasté, kyslavé, kyselkavé, nakyslasté ovocné cukríky, trpkastý (trocha trpký) 2. pozri nevľúdny 1 ## kysnúť pozri kvasiť 1 ## kystka pozri strapec 1 ## kýšiť sa pozri kvasiť (sa) 1 ## kytica upravený zväzok kvetov: kytica ruží, kytka (menšia kytica): kytka fialiek, zastaráv. bukréta ## kytka pozri kytica ## kyvadlový založený na princípe kyvadla, hovor. zastar. pendlový: kyvadlové, pendlové hodiny, pondusový (o hodinách) ## kývať 1. uvádzať do pohybu neupevnenú časť niečoho; opakovane vykonávať pohyb zhora nadol alebo zboka nabok (časťou tela): kývať zvon, knísať, kolísať: vietor kníše, kolíše vetvami stromu; knísať, kolísať nohami, expr. kyvkať, nár. kynkať: kyvkať hlavou, klátiť (o ťarbavom pohybe): klátiť rukami, vykyvovať (kývaním uvoľňovať): vykyvovať si zub, mykať, trepať, trepotať (prudko potrhávať): mykať hlavou; krava trepe chvostom zboka nabok; trepať, trepotať krídlami, trocha expr. kyvotať: kyvoce kľúčom, expr.: mingať, opálať, hompáľať, kolembať, holengať, combáľať, celengať, celembať, bolengať, nár. halengať (kývať nohami, rukami), zried. ovievať, vrtieť, šmrdkať, pošmrdkávať (o drobných pohyboch): pes ovieva, šmrdká, pošmrdkáva chvostom, pokyvovať, expr. pokyvkávať (chvíľami kývať) 2. pohybom ruky, hlavy a pod. dávať znamenie, mávať: kývajú, mávajú nám na pozdrav; kýva klobúkom na rozlúčku, expr. kyvkať, kniž. kynúť: kynúť hlavou na súhlas, trepotať (prudkým pohybom): trepoce šatkou na brehu ## kývať sa pozri knísať sa ## kývavý pozri kolísavý 1 ## kyvkať pozri kývať 1, kývať 2, prisviedčať ## kyvkať sa pozri knísať sa ## kývnuť urobiť pohyb (obyč. časťou tela) na vyjadrenie niečoho, pokývať, pokývnuť, zakývať, zried. zakývnuť: kývla, prikývla, zakývala hlavou na pozdrav, expr. zakyvkať, mávnuť: ustato mávol rukou, pohodiť, hodiť (prudko): vzdorne pohodila, hodila hlavou, plecom, expr. šmahnúť: do prázdna šmahol rukou, expr. zalengať (niečím zaveseným), zatrepať, zamávať: zatrepala, zamávala šatkou na privítanie, trocha expr. zakyvotať: vetrík zakyvotal belasými zvončekmi, expr. zašermovať (urobiť pohyb ako pri šermovaní): zašermovať rukami, kniž. pokynúť (dať pokyn): pokynul im, aby vstúpili, prikývať, prikývnuť (kývnutím vyjadriť súhlas): na všetko súhlasne kývol, prikývol ## kyvotať pozri kývať 1 ## kyvotať sa pozri knísať sa ## kýžený pozri vytúžený ## ľa pozri aha 2 ## laba 1. spodná časť končatín niektorých zvierat, dlaba: medvedia laba, dlaba, dlapa, tlapa, hovor. expr. ťapa 2. pozri ruka 1 3. pozri noha ## ľabdanina 1. pozri táranina 2. pozri bľabot 1 ## ľabdoš pozri tárač ## labiála fon. perná spoluhláska, pernica: hlásky b, p, m sú labiály, pernice ## labilita 1. neschopnosť udržať pevnú polohu (op. stabilita), labilnosť, nestabilita, nestabilnosť, vratkosť: labilita, labilnosť, vratkosť chôdze 2. neschopnosť rozhodnúť sa pre jeden cieľ (op. stabilita), labilnosť, kolísavosť, nestálosť, vratkosť, vrtkavosť: citová labilnosť, kolísavosť, nestálosť, vratkosť, vrtkavosť 3. vnútorná nesúrodosť (op. stabilita), labilnosť, nepevnosť, slabosť: politická labilnosť, nepevnosť, slabosť ## labilnosť pozri labilita 1, labilita 2, labilita 3 ## labilný 1. pozri neistý 1, nestály 1, nestály 2 2. pozri slabý 1 ## laborovať pozri namáhať sa ## labužnícky pozri pôžitkársky ## labužník pozri maškrtník, pôžitkár ## labyrint pozri bludisko, spleť 1 ## lacnosť pozri lacnota ## lacnota nízka finančná alebo morálna a pod. hodnota niečoho, lacnosť: lacnota, lacnosť dovezeného tovaru, bezcennosť, povrchnosť: bezcennosť gesta, prázdnota, prázdnosť: prázdnosť myšlienok ## lacný 1. ktorý stojí relatívne málo peňazí (op. drahý): lacný oblek, hovor. expr.: grošový, šestákový: nakúpil pre deti lacné, grošové, šestákové pletky, zlacnený, partiový (so zníženou cenou, obyč. v dôsledku zníženej kvality): obchod s partiovým, so zlacneným tovarom, bazárový, jarmočný (predávaný v bazári, na jarmoku za nižšiu cenu): bazárové, jarmočné látky, nízky (o cene): kúpiť niečo za nízku cenu 2. pozri bezcenný, prázdny 2 ## lačnieť pozri túžiť ## lačnota pozri hlad 1 ## lačný 1. pozri hladný 1 2. pozri túžobný, žiadostivý ## lad pozri harmónia 1 ## ľad pozri klzisko ## ľaď pozri aha 2 ## láda pozri debna ## ladiť 1. nastavovať na vydávanie správnych tónov, vylaďovať, nalaďovať: ladil, vylaďoval klavír, hovor. štimovať: štimoval si hlas 2. byť vo vzájomnej súhre, harmónii, harmonizovať, byť v súzvuku: farby ladia, harmonizujú, hodiť sa: tí dvaja sa k sebe hodia, tí dvaja spolu ladia, hovor.: štimovať, šikovať sa, hrať, zastar. súzvučať: blúzka sa šikuje k sukni; všetko spolu štimuje, hrá, súzvučí ## ladne pozri príjemne ## ľadnička pozri chladnička ## ľadník pozri vika ## ladný harmonicky pôsobiaci svojou uhladenosťou a jemnosťou, pôvabný: ladné, pôvabné pohyby tanečníkov (op. drsné), mäkký: mäkké krivky tela, elegantný, graciózny (spojený s eleganciou): elegantná, graciózna chôdza, súladný, harmonický, vkusný (navzájom zharmonizovaný, zladený): šaty s ňou tvoria jeden súladný, harmonický, vkusný celok, šarmantný (spojený so šarmom): šarmantná chôdza, hovor. šik, zastaráv. strojný: cvičenci stáli v strojných radoch pozri pekný ## ladom pozri úhorom ## ládovať pozri nakladať 1 ## ládovať sa pozri jesť 1 ## ľadovatieť pozri mrznúť 1, mrznúť 2 ## ľadovec kúsky ľadu padajúce ako zrážky, krúpy: podľa predpovede počasia možno čakať ľadovec, krúpy, krupobitie, kamenec: krupobitie zničilo úrodu ## ľadovica pozri poľadovica ## ľadovieť pozri mrznúť 2 ## ľadový 1. pozri studený 1 2. pozri nevľúdny 1, odmeraný 1 ## ľadvina pozri oblička ## lady pozri žena 1 ## ľaďže pozri aha 2 ## lagan 1. pozri chlapec 1 2. pozri samopašník 3. pozri naničhodník ## laganský pozri šibalský ## laganstvo pozri samopaš ## láger pozri tábor 1 ## lagúna pozri jazero ## ľaha pozri ležadlo ## ľahčina pozri ľahkomyseľník ## ľahko 1. nevyžadujúc námahu alebo nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko), poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strom, pohodlne, hravo, hladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohy, hovor. v pohode: v pohode sme všetko stihli, zaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázky, zľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plot, hovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadali, expr.: ľahučko, ľahunko, ľahulinko, poľahučky, poľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľa, zried. spoľahky [Švantner], zried. naľahko [Kukučín], nespis. snadno, priľahko (príliš, veľmi ľahko) pozri ľahký 2 2. bez starostí, bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostne, dobre, príjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na duši, expr.: ľahučko, ľahunko, ľahulinko 3. v oblečení určenom na teplejšie alebo teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie, naľahko, expr.: ľahučko, ľahunko, ľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievča, tenko, letno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicu, vzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodu, nedostatočne, slabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečení, priľahko (príliš, veľmi ľahko) 4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne), zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej ruky, slabo, mierne, trocha, trochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolela, expr.: ľahučko, ľahunko, ľahulinko, zľahučka, zľahunka, zľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch pozri ľahký 3 5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou, svižko, svižne, lahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanci, expr.: ľahučko, ľahunko, ľahulinko 6. pozri ľahký 4 ## ľahkomyseľne 1. pozri ľahkomyseľný 2. pozri nerozmyslene ## ľahkomyseľník nezodpovedný, povrchný, ľahkomyseľný človek, expr. ľahtikár: ľahkomyseľníka, ľahtikára si neber za muža, expr. vetroplach, pejor.: pobehaj, ľahčina: je to vetroplach, ľahčina, nedá sa naňho spoľahnúť ## ľahkomyseľný ktorý koná bez rozvahy alebo zodpovednosti; svedčiaci o nedostatku rozvahy alebo zodpovednosti (op. uvážlivý), ľahkovážny: si ľahkomyseľný, ľahkovážny, nestaráš sa o budúcnosť; ľahkovážny skutok, nerozvážny, neuvážený, neuvážlivý (bez uváženia, rozvahy; op. rozvážny): nerozvážny mladík; neuvážený, neuvážlivý risk, nezodpovedný (op. zodpovedný): mať ľahkomyseľný, nezodpovedný prístup k rodičovstvu, expr. ľahtikársky (bezstarostne ľahkomyseľný): viesť ľahtikársky život, hazardný, hazardérsky, riskantný (spojený s istým rizikom): hazardné, hazardérske, riskantné zahrávanie sa so zdravím, hýrivý, márnotratný (ľahkomyseľne utrácajúci): hýrivý, márnotratný mladík, zastar. nevážny: nevážne počínanie [Timrava], dobrodružný ## ľahkonohý pozri rýchly ## ľahkovážne 1. pozri ľahkomyseľný 2. pozri nerozmyslene ## ľahkovážny pozri ľahkomyseľný ## ľahkoverný pozri dôverčivý ## ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taška, nízky, malý, muší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhe, páperový (ľahký ako páper): padá páperový sneh, vzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkanina, nadýchaný, nadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatách, kyprý, pórovitý, riedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betón, tenký, jemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabát, expr.: ľahučký, ľahunký, ľahulinký (veľmi ľahký), priľahký (príliš ľahký) 2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký), jednoduchý, prostý, nekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrod, pohodlný, bezstarostný, pren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzácia, pokojný, tichý (bez trápenia, obyč. o smrti), zábavný, nenáročný, salónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladba, hladký, nerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh choroby, hravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážku, expr.: ľahučký, ľahunký, ľahulinký (veľmi ľahký), priľahký (príliš ľahký) 3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod., mierny, slabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý), malý, nepatrný, zried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho), jemný: jemný vánok, dotyk, neprízvučný, nedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba 4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný, diétny, nemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlá, nekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava 5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvo, spotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel 6. pozri svižný, pružný 2 7. pozri nemravný ## ľahnúť si 1. položiť si telo na lôžko s cieľom spať alebo odpočinúť si, uložiť sa, ľahnúť, zaľahnúť: ľahol si do postele, uložil sa, zaľahol zavčasu, položiť sa: ustatý sa položil do postele, hovor. natiahnuť sa expr. vystrieť sa (na chvíľu): po príchode domov sa natiahol, vystrel na gauč, priľahnúť, priľahnúť si (k niekomu): priľahla si k svojmu mužovi, poet. poľahnúť [Sládkovič], hovor.: prehodiť sa, prevaliť sa, zvaliť sa, hovor. expr. bacnúť sa (obyč. oblečený): iba tak sa zvalil, prevalil na posteľ; bacol sa na pohovku, expr. vyvaliť sa: s úľavou sa vyvalil na lavicu, fam.: ľažkať si, ľažinkať si, bucnúť si: ľažinkaj si, synáčik, expr.: usalašiť sa, uvelebiť sa (zaujať pritom pohodlnú polohu): spokojne sa uvelebil, usalašil v širokej posteli, expr. upelešiť sa (o zvieratách): mláďatá sa upelešili k matke, expr. uľahnúť (náhle), zastaráv. obľahnúť (pre chorobu): uľahol a viac nevstal; na jeseň matka obľahla, políhať (si), expr. povyvaľovať sa (o viacerých osobách, postupne): povyvaľovali sa na trávu 2. iba ľahnúť pozri poľahnúť ## lahoda 1. čo vzbudzuje príjemný pocit, lahodnosť, ľúbeznosť: hlavu mu zaplavila lahoda, lahodnosť, ľúbeznosť zvukov lutny 2. príjemný pocit, polahoda, lahodnosť: bola to len lahoda, polahoda, lahodnosť myslieť na blížiacu sa svadbu, pohoda: pohoda dovolenkových dní, potešenie: pociťovať potešenie z krásnej chvíle ## lahodiť pozri tešiť 1, páčiť sa 1, lichotiť 1 ## lahodivo pozri príjemne ## lahodne 1. pozri príjemne, ľahko 5, mäkko 2 2. pozri chutný 1 3. pozri pekný 1 ## lahodnosť pozri lahoda 1, lahoda 2 ## lahodný 1. pozri príjemný; chutný 1 2. pozri pekný 1 3. pozri chatrný 1 ## ľahostajne 1. pozri ľahostajný 2. pozri nedbanlivo, slepo 2 ## ľahostajnosť pozri cudzota 2, apatia ## ľahostajný ktorý nemá o nič záujem; ktorý neprejavuje navonok záujem, citové pohnutie a pod.; ktorý svedčí o nezáujme, nevšímavý, apatický, flegmatický: ľahostajný, nevšímavý človek; pacient je ku všetkému nevšímavý, apatický; nevšímavý, flegmatický výraz tváre, neúčastný, nezúčastnený (ktorý nepociťuje, neprejavuje účasť): vrhol na smútiacich neúčastný, nezúčastnený pohľad, ochabnutý, otupený, zatupený (ktorý stratil o všetko záujem): ochabnutá, otupená myseľ; otupený väzeň, letargický, rezignovaný (úplne, až chorobne ľahostajný): letargické správanie pacienta, kniž. indolentný, odb. inertný (neschopný reagovať), nepohnutý (bez citového pohnutia): pri správe o jeho smrti zostala nepohnutá, chladný, studený (bez citového vzplanutia): citovo chladný, studený človek; pohlavne chladný muž, cudzí, odcudzený (ktorý nemá alebo ktorý stratil citový vzťah): boli si odrazu (citovo) cudzí, odcudzení (op. blízki), indiferentný (nezaujímajúci ani jeden z protikladných postojov): byť indiferentný k národnostnej otázke, ignorantský (svedčiaci o ignorancii), vlažný (majúci alebo prejavujúci voči niečomu veľmi malý záujem; svedčiaci o malom záujme): mať vlažný vzťah k politike, pasívny (úplne bez záujmu; op. aktívny), apolitický (ľahostajný vo vzťahu k politike): pasívny účastník prebiehajúcich udalostí; prezident zaujal apolitický postoj, hluchý, slepý (úmyselne ľahostajný k veciam, javom a pod.): byť hluchý, slepý voči cudziemu nešťastiu, pohodlný, publ. pejor. pohodlnícky (ktorý sa nenamáha prejaviť záujem, zaujať postoj): pohodlná, pohodlnícka reakcia na problém, laxný, nedbanlivý, nedbalý, nedbajský, nezodpovedný (ktorý berie na ľahkú váhu zodpovednosť, dôslednosť): mať laxný, nedbanlivý, nedbalý prístup k práci; nedbajská, nezodpovedná výchova ## lahôdka pozri maškrta, pochúťka ## lahôdkový ktorý má vlastnosti lahôdky, ktorý chutí ako lahôdka, pochúťkový: lahôdková, pochúťková bryndza, jemný, vyberaný, delikátny, delikatesný: jemné párky; vyberaný, delikatesný syr; delikátne, delikatesné jedlá, dezertný (o víne): dezertné vína, dobrý, kvalitný, prvotriedny, hovor.: fajný, fajnový (ktorý má výbornú kvalitu): dobrá, kvalitná saláma; kvalitný, prvotriedny nápoj; fajné, fajnové šaláty ## ľahšie pozri skôr 3 ## ľahtikár pozri ľahkomyseľník ## ľahtikársky pozri ľahkomyseľný, nezodpovedný, povrchný ## ľahučko pozri ľahko 1, zľahka 1, zľahka 2 ## ľahulinko pozri ľahko 1, zľahka 1, zľahka 2 ## ľahunko pozri ľahko 1, zľahka 1, zľahka 2 ## ľahučký pozri ľahký 1, ľahký 2 ## ľahulinký pozri ľahký 1, ľahký 2 ## ľahunký pozri ľahký 1, ľahký 2 ## laicizovať vymaňovať spod vplyvu cirkvi, zosvetšťovať: nastalo laicizovanie, zosvetšťovanie školstva, morálky, kniž.: profanovať, profanizovať, sekularizovať: postupne sa umenie profanovalo, profanizovalo ## laický pozri naivný 2, neodborný, svetský 1 ## laik pozri amatér ## lajblík pozri vesta ## lajdácky 1. pozri neporiadny 1, neporiadny 2, nedbanlivý 2. pozri nedbanlivo, povrchne 2 ## lajdáctvo pejor. nedobre urobená, povrchná práca; produkt, výsledok takejto práce, pejor. lajdáčina, hovor. pejor. šlendriánstvo: za lajdáctvo, lajdáčinu, šlendriánstvo mu platiť nebudeme, expr. nedbajstvo: požiar z nedbajstva ## lajdáčina pozri lajdáctvo ## lajdáčiť pozri leňošiť ## lajdák pozri lenivec, nedbanlivec ## lajniak pozri hnojival ## lajno dobytčí výkal, kravinec: na ceste ležali lajná, kravince ## lajsnúť si pozri dovoliť si 1 ## lajster 1. pozri listina 2. pozri list 2 ## lajstro 1. pozri listina 2. pozri list 2 ## ľak náhly pocit strachu, úľak: ľak, úľak jej zobral reč, zľaknutie, preľaknutie: nevie, čo má od zľaknutia, preľaknutia robiť ## lákadlo čo láka, priťahuje, vábidlo: lákadlá, vábidlá veľkomesta, vábnička, vnadidlo: netreba skočiť na každé vnadidlo, zvod: zvody mesta ma nelákajú, zried. vábnik: ženský vábnik, návnada, nástraha (obyčajne niečo zámerne nastražené): dať pozor na nástrahy, expr. udica, zried. zvodidlo [Kukučín], poet. váb [Hviezdoslav] ## lákať 1. pozri vábiť 2. pozri mámiť 2 ## ľakať pozri strašiť 2 ## ľakať sa prežívať pocit strachu, báť sa, mať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostí, plašiť sa, jašiť sa, expr. duriť sa, hovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poď, desiť sa, hroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojny, obávať sa, mať obavu, triasť sa, strachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosť, expr. stráchať sa: nestráchaj sa toľko, fraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate ## lákavý pozri príťažlivý; vábivý ## ľakavý pozri bojazlivý, plachý 1, plachý 2 ## lakeť hist. jednotka starej dĺžkovej miery (0,779 m), hist. ríf: dva lakte, rífy látky ## ľaknúť sa pozri naľakať sa ## lakomec kto lipne na majetku alebo kto sa nerád o niečo delí, expr. žgrloš: ten lakomec, žgrloš nepustí ani groš, žgrľo, expr.: hladoš, škrečok, nár. žgrgoň [Urbánek], expr.: žujo [Hronský], pejor.: skupáň, držgroš, skuhroš, skuhrák, skuhravec, skuhroň, pažravec, vlkolak, pejor. zried.: skývražník, škrhliak, skrbloš, skrbec, skuhráň, hovor. expr.: škót, škrob: nebuď škót a oferuj čosi, ziskuchtivec (kto sa zameriava na získanie majetku), expr.: hrabivec, chamtivec, mamonár: ziskuchtivec, mamonár v obchode nepozná brata, expr.: vydriduch, vydrigroš, hrabáč, hraboš, pachtivec ## lakomiť sa silno túžiť po hmotných veciach, výhodách, bažiť, dychtiť: lakomí sa na cudzie; dychtí po výnosnom obchode, expr.: pachtiť sa, zháňať sa, pejor. mamonárčiť (získavať bohatstvo): pachtí sa, zháňa sa za peniazmi; celý život len mamonárči, byť lakomý, lipnúť (byť pripútaný k niečomu): lakomí sa na peniaze; lipne na ziskoch ## lakomý 1. ktorému záleží iba na hromadení majetku, ktorý lipne na majetku, chamtivý: lakomý, chamtivý starec, chtivý, nenásytný, zažiadaný: chtivý, nenásytný panovník; byť zažiadaný za peniazmi, ziskuchtivý, prospechársky, hmotársky, zištný (ktorý chce získať hmotný prospech): ziskuchtivý, prospechársky podnikateľ; hmotárski, zištní ľudia, expr. pachtivý, pejor.: hrabivý, mamonársky (príliš túžiaci po majetku): pachtivý, hrabivý, mamonársky obchodník, pejor. vydridušský, úžernícky (bezohľadne idúci za ziskom): vydridušský, úžernícky krčmár, expr. hladný, pren. pažravý (ktorý nemá nikdy dosť): byť hladný, pažravý za majetkom, zastaráv. cudzobažný (bažiaci po cudzom), expr. škrečkovský (ktorý zhŕňa ako škrečok) 2. ktorý sa nechce (po)deliť o svoj majetok (op. štedrý), skúpy: lakomý, skúpy boháč, expr.: žgrlošský, držgrošský, pejor.: skuhravý, skývraživý, skývražný: žgrlošský, držgrošský statkár; skuhravý, skývraživý gazda, nár. expr. škrhľavý ## lakonickosť pozri lakonizmus ## lakonicky pozri krátko 3, pozri stručný, strohý 2 ## lakonický pozri stručný, strohý 2 ## lakonizmus neobyčajná stručnosť obyč. spojená s výstižnosťou, lakonickosť: lakonizmus, lakonickosť jeho vyjadrovania odradzuje, jadrnosť, úsečnosť: úsečnosť nie je chyba ## lakota pozri maškrta, pochúťka ## lakotiť pozri maškrtiť ## lakotník pozri maškrtník ## lakotný pozri maškrtný, pôžitkársky ## lakovač kto lakuje, lakovník: lakovač, lakovník nalakoval a vyleštil nábytok ## lakovať pozri klamať 1, balamutiť ## lakovník pozri lakovač ## laksír pozri preháňadlo ## ľaľa pozri aha 2 ## ľaľaď pozri aha 2 ## ľaľaďže pozri aha 2 ## ľaľať pozri aha 2 ## ľaľatak pozri tak 1, takto 1 ## ľaľo pozri hlupák ## lalok okrúhly alebo oválny útvar na organizmoch alebo orgánoch: brada s lalokom, podbradok (tukový lalok pod bradou): dvojitý podbradok, podhrdlina (tučné mäso z podhrdlia ošípanej) ## lalot pozri bľabot 1 ## lalotať pozri bľabotať 1 ## lalotavý pozri brblavý 1, táravý ## lámač pozri metér ## lámačka pozri trlica 1 ## lámať 1. násilným ohnutím alebo tlakom deliť, rozlamovať, prelamovať: lámal drevo, prelamoval čokoládu deťom, odlamovať (časť z celku): odlamoval kúsky chleba, drobiť, drviť, mrviť (na malé kúsky): drobil, mrvil chlieb holubom, expr. drúzgať (násilím): drúzgali ľad kladivom, zastar. krušiť: krušil oblátky 2. spôsobovať zmenu smeru, lomiť: hranol láme, lomí svetlo 3. pozri štiepať 2 ## lámavica pozri reumatizmus ## lámavý pozri krehký 1 ## lamentácia pozri plač, sťažnosť ## lamentiť pozri nariekať 1, bedákať ## lamentovať pozri nariekať 1, bedákať ## lamenty pozri plač, sťažnosť ## lámka 1. lek. metabolické ochorenie kĺbov, pakostnica, dna, zastar. podagra 2. pozri reumatizmus ## lampa pozri svietidlo ## lampáreň pozri lampovňa ## lampáš pozri svietidlo ## lampión pozri svietidlo ## lampovňa miesto, miestnosť na uskladnenie, údržbu a výdaj svietidiel, lampáreň ## laň samica jeleňa, jelenica: laň, jelenica vetrí nebezpečenstvo ## laňajší pozri vlaňajší ## lanáriť pozri vábiť ## lanfáriť pozri túlať 2 ## langoš pozri podplamenník ## lano pozri povraz ## ľanový pozri zrebný 1 ## lanský pozri vlaňajší ## lapač pozri chytač ## lapačka pozri chytačka ## lapaj 1. pozri samopašník 2. pozri naničhodník ## lapajský pozri šibalský, samopašný, neposlušný ## lapajstvo pozri samopaš, šibalstvo ## lapák 1. pozri pasca 1 2. pozri väznica ## lapália pozri nepríjemnosť ## lapať 1. trocha expr. brať do ruky, chytať: pri hre lapal, chytal loptu, chápať, uchopovať: chápal, uchopoval ju za ruku, expr. lapkať (jemne), expr. chniapať (prudkým pohybom): chniapal priateľa za plece 2. usilovať sa zmocniť niečoho alebo niekoho, loviť, chytať: mačka lapá myši; lovili zver, expr. chniapať (prudko siahať za niečím): pes chniapal po mačke, naháňať, honiť, prenasledovať, stíhať (behom, prenasledovaním): naháňali, stíhali bandu zlodejov ## lapať sa 1. pozri chytiť sa 1 2. pozri poberať sa 2 ## lapidárny pozri výstižný, stručný ## ľapieť pozri sedieť 1 ## lapikurkár pozri naničhodník, pochábeľ ## lapikurkársky 1. pozri zlodejský 2. pozri šibalský ## lapiť 1. zmocniť sa niekoho po dlhšom naháňaní, chytiť: lapili, chytili vraha, dohoniť, dostihnúť, dolapiť, polapiť, zlapať: dohonili, dostihli ho na ceste; zlapala ho polícia, subšt. čapnúť: konečne ho čapli, pristihnúť, prichytiť, dochytiť (obyč. pri nedovolenom čine): pristihli ho pri krádeži; dochytili ich na mieste činu, zatknúť, zaistiť, zajať, uväzniť, zavrieť (zároveň dať do väzenia): polícia zatkla, zaistila zlodeja; uväznili, zavreli celú bandu, subšt. zbaliť: zbalili ho na námestí 2. trocha expr. rázne chytiť do ruky, do rúk, ulapiť, uchopiť, popadnúť: lapil, popadol ho za golier, expr.: polapiť, zlapiť, schytiť, pochytiť: polapil, schytil sekeru, expr.: drapnúť, zdrapnúť, zdrapiť, chmatnúť, schmatnúť, chvatnúť, schvatnúť, chňapnúť, schňapnúť, rafnúť (prudkým pohybom): drapol, zdrapil ho pod krk; chvatol, rafol v náhlivosti palicu, kniž. chopiť, nár. lapnúť: chopil, lapol ho za plece 3. pozri uloviť ## lapiť sa 1. pozri chytiť sa 1 2. pozri pobrať sa 2 ## lapkať pozri lapať 1 ## lapnúť pozri lapiť 2 ## ľapnúť pozri spadnúť 1 ## ľapnúť si pozri sadnúť (si) 1 ## ľapot pozri bľabot 1 ## ľapotať pozri tárať, bľabotať 1, hovoriť 1 ## ľapotavý pozri brblavý 1, táravý ## laps pozri chmat ## lapsnúť pozri udrieť 1 ## lapsus pozri chyba 1 ## ľapt pozri táranina ## ľapták pozri tárač ## ľaptať pozri tárať, bľabotať 1, hovoriť 1 ## ľaptoš pozri tárač ## lárom-fárom 1. pozri bezcieľne 2. pozri bezstarostne 3. pozri hocijako 1 4. pozri hocikde 1, krížom-krážom ## larva pozri maska 1 ## láry-fáry pozri dajsamibože ## lascivita pozri obscénnosť ## lascívnosť pozri obscénnosť ## lascívny pozri necudný, neslušný ## láska 1. náklonnosť jedného pohlavia k druhému, ľúbostný cit, ľúbosť: byť zaslepený láskou, ľúbosťou, milovanie, poet. alebo arch. milosť: byť hodný lásky, milosti 2. pozri obľuba 1 3. pozri záľuba 1 ## láskať hladkaním, maznaním prejavovať náklonnosť, hladkať: matka láskala, hladkala svoje dieťa, maznať, túliť, tuľkať: maznala syna; tuľkal mačiatko, prituľovať, privíňať, pritískať, vinúť (nežne tisnúť k sebe): otec privíňal, vinul k sebe deti, expr.: mojkať, čankať: mojkal šteniatka ## láskať sa prejavovať si lásku, náklonnosť nežnosťou, maznať sa: milenci sa láskali, maznali, túliť sa, tuľkať sa, vinúť sa, privíňať sa, prituľovať sa, pritískať sa (nežne sa k niekomu, niečomu tisnúť): vinuli sa, pritískali sa k sebe, expr.: mojkať sa, cukrovať sa, hrdličkovať sa: stále sa cukrujú, nár. ľuľkať sa [Kálal], obyč. pejor.: milkovať sa, miliskovať sa (v povrchnom ľúbostnom vzťahu): milkoval sa s dievčatami, expr. oblizovať sa (láskať sa bozkami) ## láskavo 1. pozri láskavý 2. pozri mäkko 3 ## láskavosť 1. pozri dobrota 1 2. pozri neha ## láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote, kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľad, dobrý, dobrosrdečný, dobromyseľný, kniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvár, expr. predobrotivý; milý, vľúdny, prívetivý, príjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušie, srdečný, teplý, priateľský, kamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďom, nežný, jemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladenie, milostivý, milosrdný, kniž.: milostiplný, milostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! [J. Kráľ], blahosklonný, blahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gesto, pren.: otcovský, materinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup ## laskotať pozri štekliť ## laskotiť pozri štekliť ## laskotivý pozri dráždivý 1 ## laskotný pozri dráždivý 1 ## láskyplný pozri láskavý, nežný 2, ohľaduplný ## lastovica pozri lastovička ## lastovička sťahovavý spevavý vták hniezdiaci na budovách, poet. lastovica: prileteli lastovičky, lastovice ## lastúra škrupinovitá schránka mäkkýšov, mušľa: zbierať pri mori lastúry, mušle, ulita: ulita s prekrásnym prírodným vzorom, škľabka, korýtko: príliv vyplavil škľabky, korýtka, zastar. škebľa ## laškovať 1. pozri baviť sa 1 2. pozri žartovať 1 ## laškovne 1. pozri samopašný, zábavný 1 2. pozri žartovne ## laškovný pozri samopašný, zábavný 1 ## lašovať pozri sliediť, hľadať ## lata tenšia drevená doska: napíliť laty, lišta (úzka kratšia latka): obložiť stenu lištami ## látanina pozri zlátanina ## látať 1. pozri plátať, zašívať 1 2. pozri biť 2 ## latentný pozri skrytý ## laterálny pozri bočný 1 ## latifundista pozri statkár ## latifundium pozri statok ## látka 1. základ vecí pozorovateľný zmyslami, hmota: nehorľavá látka, hmota, matéria, materiál: izolačná matéria, izolačný materiál, kniž. substancia: rastlinné substancie 2. školské vedomosti, učivo: zopakovať si novú látku, nové učivo 3. výrobok, ktorý vznikol tkaním, tkanina: šaty sú ušité z lesklej látky, tkaniny, hovor. zastar. štof: záplaty na lakťoch boli z rovnakého štofu 4. pozri námet 1 ## lavica 1. dlhšie obdĺžnikové sedadlo, lavička: sedieť na lavici, lavičke 2. úzky mostík cez potok a pod., lávka, lavička: lavica, lávka cez potok sa prevrátila ## ľavicový pozri ľavý 2 ## lavička pozri lavica 1, lavica 2 ## lavínovitý pozri lavínový, hromadný ## lavinózny pozri lavínový, hromadný ## lavínový vyznačujúci sa častými lavínami; pren. expr. pribúdajúci vo veľkom množstve: lavínové údolie; lavínový záujem, lavínovitý, kniž. lavinózny (i podobný lavíne): lavínovitý, lavinózny svah; lavínovitý odchod za hranice pozri hromadný ## lavírovať pozri vykrúcať 3, vykrúcať sa 2 ## lávka pozri lavica 2 ## lavór pozri umývadlo ## lavórovica pozri liehovina ## ľavostranný pozri ľavý 1 ## ľavý 1. nachádzajúci sa vo vzťahu k človeku na tej strane jeho tela, kde má srdce (op. pravý), ľavostranný (op. pravostranný): ľavá, ľavostranná srdcová komora, sedlový (o koňovi; zapriahnutý na ľavej strane): ľavý, sedlový kôň 2. zastupujúci (v politike, kultúre) ľavicu; hlásajúci, prebojúvajúci sociálne orientované názory (op. pravý), ľavicový (op. pravicový): ľavé krídlo strany; ľavá, ľavicová politická orientácia 3. pozri nešikovný 1 ## laxatív pozri preháňadlo ## laxne 1. pozri ľahostajný 2. pozri nedbanlivo ## laxný pozri ľahostajný ## lazár pozri mrzák ## lazaret pozri nemocnica ## lazina pozri svah ## laziť pozri liezť 1 ## lazník obyvateľ lazov, kopaničiar (obyvateľ kopaníc): lazníci, kopaničiari sú tvrdé nátury ## lazúr pozri azúr ## lazy odľahlá horská osada s roztrúsenými obydliami, kopanice (rozdiel v názvoch je podľa krajov): nie je ľahko žiť na lazoch, kopaniciach, zastar. zried. folvark ## lažírovať pozri leňošiť ## ľažkať si pozri ľahnúť si 1 ## lážo-plážo 1. pozri pohodlný 2, pomalý 1 2. pozri pomaly 1, ledabolo ## lebečný pozri lebkový ## lebediť si pozri hovieť si ## lebeň 1. pozri lebka 1 2. pozri hlava 1 ## lebeňa 1. pozri lebka 1 2. pozri hlava 1 ## lebka 1. časť kostry tvoriaca základ hlavy stavovcov: nájsť hrob s lebkami pravekých ľudí, hovor. expr.: lebeň, lebeňa: rozpadávajúca sa konská lebeň 2. pozri hlava 1 ## lebkový týkajúci sa lebky, lebečný: lebková, lebečná kosť, anat. hlavový: lebková, hlavová dutina ## lebo 1. uvádza príčinnú vedľajšiu vetu, pretože: nenavštívil nás, lebo nemal čas; stretnutie sa neodohralo, pretože súper neprišiel, keďže, keď (stojí zvyčajne na začiatku súvetia): keď si nám pomohol, pomôžeme aj my tebe; keďže bol malý, nevzali ho so sebou, hovor. i poet. bo: odišiel z domu, bo sa pohádal so ženou, zastar. síce [Dobšinský], nespis.: nakoľko, poneváč 2. pozri alebo 1 3. pozri že 2 ## lecikto pozri hocikto ## leda 1. pozri sotva 1 2. pozri iba 1, iba 2 ## ledabolo nedbajúc v potrebnej miere na poriadok, na isté zásady, pravidlá, požiadavky a pod., nedbanlivo, nedbalo, neporiadne: ledabolo, nedbanlivo si prehodil kabát a odišiel; nedbalo, neporiadne nanesená omietka odpadla, povrchne, expr. nedbajsky: to je povrchne, nedbajsky vykonaná oprava, expr. spakruky: ledabolo, spakruky napísaná úloha, hovor.: iba tak, len tak: peniaze si iba tak, len tak strčil do vrecka, subšt. lážo-plážo ## ledabolý pozri nedbanlivý, neporiadny 1, neporiadny 2, povrchný ## ledač pozri banda 1 ## ledačina 1. pozri niktoš 1 2. pozri maličkosť 2 3. pozri naničhodník ## ledačo 1. pozri hocičo 1, všeličo 1 2. pozri niktoš 1 3. pozri maličkosť 2 4. pozri naničhodník ## ledajako 1. pozri hocijako 1 2. pozri nedbanlivo, povrchne 2 ## ledajak 1. pozri hocijako 1 2. pozri nedbanlivo, povrchne 2 ## ledajaký pozri hocijaký 3, obyčajný 1 ## ledakde pozri niekde 3 ## ledakedy pozri zriedkavo ## ledakto pozri hocikto ## ledaže pozri sotva 1, iba 1, iba 2 ## ledva 1. vyjadruje krajný stupeň situácie; vyjadruje, že sa dej uskutočnil alebo uskutočňuje s prekážkami, sotva: v tme ho ledva, sotva vidí, hovor.: len-len, len-len že, tak-tak, tak-tak že: len-len, tak-tak sa mu podarilo ujsť; len-len že, tak-tak že sa vyškriabal z jamy, expr.: ledvaže, sotvaže: od únavy ledvaže, sotvaže vidí, expr. ledvučičko [Hviezdoslav], expr. horko-ťažko: ledva, horko-ťažko sa ubránili presile, zastar. ledvy, arch. ledvým činom [Tajovský, Figuli], nár. ledvaj 2. uvádza časovú vedľajšiu vetu s rýchlou následnosťou dejov vyjadrených v súvetí, sotva: ledva, sotva dokončili robotu, začalo pršať, ako, iba, iba čo, iba toľko, čo, len, len čo, len toľko čo, hneď ako: ako, iba si sadol, už začal rozprávať; iba čo, len toľko čo sa rozbrieždilo, odišli do poľa; ledva, hneď ako prišiel domov, sadol si pred televízor, expr.: ledvaže, sotvaže: ledvaže, sotvaže zazvonilo, už ich nebolo, zastar. ledvy, nár. ledvaj ## ledvaj pozri ledva 1, ledva 2 ## ledvaže pozri ledva 1, ledva 2, sotva 1, sotva 3 ## ledvučičko pozri ledva 1, sotva 1 ## ledvy pozri ledva 1, ledva 2, sotva 1 ## léga pozri obruba 1 ## legalizovať pozri overiť, uzákoniť ## legálne pozri oprávnene 1 ## legálny 1. pozri zákonný, právoplatný 2. pozri oprávnený 1 ## legátka pozri stolička 1 ## legenda pozri mýtus ## legendárny 1. pozri neskutočný 1 2. pozri slávny 1 ## legislačný pozri zákonodarný ## legislatívny pozri zákonodarný ## legitimácia pozri preukaz ## legitímne 1. pozri zákonný, právoplatný 2. pozri oprávnene 1 ## legitímny 1. pozri zákonný, právoplatný 2. pozri oprávnený 1 ## legitimovať sa pozri preukázať sa 1 ## lehátko správne ležadlo ## lehniť pozri ležať 1 ## lehota pozri čas 1 ## leja pozri lejak ## lejak prudký hustý dážď, lejavica: lejak, lejavica nie a nie prestať, lejavec, expr. leja pozri dážď ## lejavec pozri lejak ## lejavica pozri lejak ## lekár kto je odborne pripravený a oprávnený liečiť, hovor. doktor: ísť s dieťaťom k lekárovi, doktorovi, hovor., často pejor.: felčiar, hovor. pejor. mastičkár (zlý lekár): je to obyčajný mastičkár, felčiar, zastar. medikus, zried. liečiteľ: je to dobrý liečiteľ, zastar. fyzikus [Jégé], odb. terapeut ## lekárčina pozri medicína 1 ## lekáreň zdravotnícka inštitúcia na prípravu, uskladňovanie a vydávanie alebo predaj liekov a liečiv, zastar.: apatieka, apatéka: pach lekárne, apatieky ## lekárnictvo pozri farmácia ## lekárnička príručný súbor základných liekov, schránka na ne, zastar.: apatieka, apatéka: v jeho lekárničke, apatieke nikdy nechýbala fľaška bylinkového likéru ## lekárnik 1. kvalifikovaný odborník na prípravu a výdaj alebo predaj liekov, farmaceut: nedostatok lekárnikov, farmaceutov, zastar. apatekár 2. majiteľ lekárne, zastar. apatekár ## lekárstvo 1. pozri medicína 1 2. pozri liečiteľstvo ## lekcia pozri poučenie 1 ## lektor pozri kritik, posudzovateľ ## lektorát povolanie, činnosť lektora, lektorstvo: zobral lektorát, lektorstvo slovenčiny na zahraničnej univerzite ## lektorstvo pozri lektorát ## lekvár 1. hustá ovocná zavarenina na natieranie a plnenie, džem (jemný lekvár s kúskami ovocia): slivkový lekvár, jahodový džem, zastaráv. marmeláda (priemyselne vyrábaný lekvár z miešaného ovocia) 2. pozri ťarbák ## lem pozri obruba 1 ## lemovanie pozri obruba 1 ## lemovať 1. dávať na okraj niečoho lem, obrubu (najmä na tkaniny), obrubovať, vrúbiť: golier lemovaný kožušinou; obrubovala, vrúbila šaty hodvábom, obšívať, endlovať (upravovať okraj tkaniny šitím na stroji): obšívala šatku čipkou 2. tvoriť lem, obrubu, obrubovať, rámovať: dedina lemovaná, rámovaná reťazou hôr; tvár jej obrubovali kučery, vrúbiť: smreky vrúbili horáreň, expr. venčiť, kniž. zastar. rúbiť: hlavu jej venčia stuhy; lúka rúbená stromami, obkľučovať, obkolesovať (do kruhu): mesto obkľučujú, obkolesujú múry ## len 1. pozri iba 1, iba 2 2. pozri ale 1 3. pozri až 3 4. pozri ledva 2 5. pozri napríklad 6. pozri tam 3 ## lengať sa pozri knísať sa ## lengavý pozri mihotavý ## leniť sa pozri ťažiť sa ## lenivec kto sa vyhýba práci, kto rád zaháľa, leňoch: lenivca, leňocha ťažko prevychovať, daromník, zried. leňošník [Tajovský], povaľač, zaháľač, záhaľkár, hliviak, expr.: darebák, trúd, postávač, pejor.: darmošľap, hniliak, hniloš, hniľač: hniliaci, hniloši sa povaľujú na lavičkách, pejor. lajdák (kto je lenivý a neporiadny): zo žiaka sa stal lajdák, pejor. darmožráč (kto sa z lenivosti priživuje), pejor.: pecúch, pecivál (kto iba doma sedí, kto nie je aktívny), pejor.: zdochliak, zdochlina, hovor. pejor.: ulievač, ulievak, subšt. flákač, expr. vysedávač ## lenivo 1. pozri lenivý 1 2. pozri pomaly 1 ## lenivý 1. ktorý má nechuť k práci; pracujúci s nechuťou; vyhýbajúci sa práci (op. usilovný), darebný, darobný, daromný: leniví, darební ľudia; darebný, darobný aj myslieť; darobná, daromná gazdiná, záhaľčivý, zried. zaháľavý (ktorý sa venuje záhaľke): záhaľčivá mládež, pohodlný (ktorému sa nechce vynakladať námahu): leniví, pohodlní zaháľači; dieťa je príliš lenivé, pohodlné do učenia, menej časté nerobotný, hovor. pejor. hnilý: nerobotné dievky sa nevydajú; byť hnilý do akejkoľvek roboty, pejor. povaľačský 2. pozri pomalý 1 ## len-len 1. pozri ledva 1, sotva 1 2. pozri takmer ## léno za feudalizmu majetok, výsady dané do dedičného užívania, feudum ## leňoch pozri lenivec ## leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti, zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľať, hovor.: daromníčiť, lažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľu, expr.: darebáčiť, hlivieť, halaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez roboty, pejor.: hniť, lajdáčiť, nár. daromnikovať: žiak lajdáči, zried. fašiangovať, fraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okien, váľať sa, povaľovať sa, polihovať, zried. povaľkávať sa, pejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihuje, fraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkom, obrastať tukom, vypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupok, ponevierať sa, subšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len poneviera, postávať, obstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postáva, nudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom), hovor. expr.: vegetovať, vegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videu, fraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľu, fraz. expr.: ruky si plekať, uhly podopierať ## leňoška pozri pohovka ## lenže 1. pozri iba 1 2. pozri ale 1, však 1 ## leopard cudzokrajná škvrnitá mačkovitá šelma: leopard v Amerike nežije, zried.: panter, pardál ## lep prostriedok na lepenie, lepidlo: mať ruky od lepu, lepidla, zried. lepivo [Kukučín] ## lepenka hrubší tvrdý lisovaný papier, hovor. papundekel: škatuľa z lepenky, papundekla ## lepidlo pozri lep ## lepiť 1. spájať, pripevňovať lepom alebo inou hmotou, zliepať, zaliepať, zalepovať, zlepovať: lepil, zliepal rozbitú vázu; zlepoval papiere, naliepať, nalepovať, priliepať, prilepovať (lepiť niečo na niečo): nalepovali plagáty; priliepal známky na listy 2. pozri robiť 1 ## lepiť sa 1. držať sa na niečom ako lep alebo sa tesne spájať s niečím, prichytávať sa: cesto sa lepí, prichytáva na prsty, chytať sa: prach sa chytá na záclony; blato sa chytá na topánky, lipnúť, priliepať sa, prilepovať sa: sneh lipne na čižmách; kožka sa mu priliepa na fúzy, naliepať sa, nalepovať sa: med sa jej naliepa na prsty, zliepať sa, zlepovať sa (lepiť sa navzájom): vlasy sa mi zlepujú; hlina sa zliepa do hrúd, expr. lipkať sa (slabo, mierne sa lepiť): cukor sa lipká na obrus 2. expr. dotieravo sa domáhať pozornosti, expr. vešať sa: dieťa sa stále lepí, vešia na matku, fraz. expr. lepiť sa na päty: lepí sa mu na päty už oddávna ## lepivo pozri lep ## lepivý pozri lepkavý 1 ## lepkavý 1. ktorý pripomína lepidlo tým, že sa ťahá a pri dotyku sa lepí na povrch, lepivý, lipkavý, prilípavý: lepkavé, lepivé cesto; od lekváru má lepivé, lipkavé prsty, nár.: lepký, lipký; glejovitý (ako glej): lepkavý, glejovitý roztok, slizký (ktorý je pokrytý slizom alebo pripomína sliz): lepkavý, slizký klobúk masliaka, mazľavý, expr. mľandravý, zastar. väzký (ktorý sa ťahá, kĺže a lepí na povrch): brodiť sa lepkavým, mazľavým blatom; mazľavá, väzká hlina, nár.: miazgavý, mľazgavý, mliazgavý, mliadzgavý 2. pozri dotieravý ## lepký pozri lepkavý 1 ## lepra pozri malomocenstvo ## lepší 1. pozri slávnostný 2. pozri vyberaný 1 3. pozri iný 2 ## lepšie 1. pozri slávnostný 2. pozri vyberaný 3. pozri ináč 2 ## lepšiť sa stávať sa lepším, zlepšovať sa: počasie sa lepší, zlepšuje, polepšovať sa, naprávať sa: chlapec sa v škole pomaly polepšuje, napráva, poprávať sa ## leptať rozrušovať povrch niečoho žieravinou (obyč. chemikáliou), rozleptávať: kyselina leptá, rozleptáva kožu, rozožierať, rozžierať: žieraviny roz(o)žierajú kov ## leptavý pozri žieravý 1 ## lepý pozri krásny 1, nádherný 1 ## les 1. väčšia plocha súvisle porastená stromami, hora: jedľový les, jedľová hora, háj (les malej rozlohy): brezový háj, luh (vlhký listnatý nížinný les): dunajské luhy, tajga (hustý sibírsky les) 2. pozri množstvo 2 ## lesa pozri ohrada 1 ## lesák pozri horár ## lesbický pozri homosexuálny ## lesica pozri ohrada 1 ## lesina pozri ohrada 1 ## lesk 1. odrazom svetla vznikajúci svetelný efekt na niečom hladkom, ligot, jas: lesk, ligot čepele, expr. blyskot, jagot, poet.: bleskot, trblot, trblet, subšt. glanc 2. pôsobivý, oslňujúci účinok, nádhera, veľkoleposť, sláva: vstúpil v plnom lesku, v plnej nádhere, veľkoleposti a sláve, subšt. glanc: frázy stratili svoj lesk, glanc, pren. kniž. nimbus: obklopuje ju nimbus hviezdy pozri nádhera, sláva, monumentalita 3. vyjadrenie silného citu, pocitu v očiach, záblesk, oheň: lesk, oheň v očiach pohasol, svetlo, žiara ## lesklý ktorý má lesk (op. matný), ligotavý: lesklý, ligotavý kov, blýskavý, blyšťavý: blýskavý, blyšťavý lak, trblietavý, jagavý, jagotavý (ktorý vydáva mihotavý lesk): trblietavá, jagavá perla; jagavá, jagotavá látka, svietivý, žiarivý (op. mdlý): svietivé, žiarivé farby; mať lesklé, žiarivé oči, striebristý, striebristolesklý, striebrolesklý, striebornastý, zried. striebornatý (lesklý ako striebro): striebristá, striebrolesklá vodná plocha; striebristolesklá, striebornastá rosa, kovovolesklý (majúci ostrý lesk ako kov): kovovolesklá konská srsť, zrkadlovitý (lesklý ako zrkadlo): zrkadlovitý ľad, pren. plamenný, plamenistý, plamenitý (lesklý od vnútorného nadšenia): plamenný, plamenistý, plamenitý zrak, poet. ligotný, poet. zried. jagotný, expr. zried. vyligotaný ## lesknúť sa vydávať lesk, lisknúť sa, lisnúť sa: okná sa lesknú, lisknú na slnku, blyšťať sa, blýskať (sa), ligotať sa, jagať sa, jagotať sa: hviezdy sa blyštia, ligocú; v ušiach sa jej jagajú, jagocú diamanty, jasať sa [Rázus], trblietať sa (lesknúť sa v zábleskoch): na krku sa jej trblieta šperk, striebriť sa, striebornatieť sa (lesknúť sa ako striebro): v diaľke sa striebri rieka, poblyskávať, poblyskovať, poblyskúvať (chvíľami sa lesknúť): rosa poblyskáva na slnku, expr. bleskotať (sa), nár. lišťať sa: zlato sa bleskotalo, zrkadliť sa (lesknúť sa v odraze svetla): kaluže sa zrkadlia na ceste, hrať, meniť sa, poet. ihrať (obyč. o farbách): hodváb hrá proti svetlu; farby ihrajú na slnku, kniž. skvieť sa (najmä od čistoty): auto sa skvelo na slnku ## lesnatý pokrytý lesmi, zalesnený: lesnatý, zalesnený kraj ## lesník pozri horár ## lesť predstierané, vedome neúprimné konanie s cieľom získať nejakú výhodu, úskok, trik, hovor. finta: využiť starú zlodejskú lesť, fintu, starý zlodejský úskok, trik, podvod, klam (úmyselné oklamanie): získať niečo klamom, podvodom, okľuka (nepriamy spôsob konania): s takou ľsťou, okľukou išiel na vec ## leštiť hladením, náterom, čistením a pod. dodávať hladkosť a lesk, hladiť: leštili nábytok; hladili parkety, hovor.: blýskať, polírovať, subšt.: glancovať, glančiť: políroval, glancoval kľučky; blýskal si čižmy, hovor. politúrovať (leštiť politúrou): politúroval stoly, hovor. krémovať, zastaráv. boxovať (leštiť krémom topánky, kožu): krémovala, boxovala čižmy, hovor. zastar. viksovať ## let 1. pohyb, vznášanie sa vo vzduchu, letok (iba v predložkovom páde): hus sa za letu, za letku dotýkala vody 2. rýchly pohyb, náhlenie, letok (iba v predložkovom páde): v lete, v letku uchytil len kúsok chleba, náhlivosť, chvat, zhon: nerobiť vážne rozhodnutia v chvate, zhone ## letáčik pozri vták 1 ## letalita pozri úmrtnosť ## letálny pozri smrteľný 1 ## letargia pozri apatia ## letargický pozri tupý 4, ľahostajný ## letec kto sa venuje lietaniu, aviatik, zastar. i poet. vzduchoplavec: mladí letci, budúci aviatici, zastar. letún [Ondrejov] ## letectvo teória a prax lietania, aviatika: letectvo, aviatika je náročná disciplína ## letieť 1. pohybovať sa vo vzduchu určeným smerom: včela letí z kvetu na kvet, expr. frčať: triesky frčali na všetky strany, expr.: fičať, frndžať, hvižďať, hvízdať, svišťať (vydávať pritom ostrý, prenikavý zvuk): guľky svišťali okolo hlavy; stíhačky hvižďali vzduchom 2. expr. v súčasnosti byť moderný, obľúbený, byť v móde: teraz letia, sú v móde klobúky so širokou strieškou, ísť, nosiť sa: dnes idú, nosia sa pestré farby, hovor. expr.: frčať, fičať 3. pozri ponáhľať 1, bežať 1 4. pozri míňať sa 2 5. pozri túžiť ## letkom 1. pozri narýchlo, rýchlo, letmo 1 2. pozri letmo 2 ## letky pozri narýchlo, letmo 1 ## letmo 1. v rýchlosti, v náhlivosti, v krátkosti, letkom, úchytkom: letmo, letkom pohladila syna; úchytkom si dohovoril schôdzku, rýchlo, v letku, behom: rýchlo, v letku sa pozdravil; behom vysypal zo seba všetko, čo vedel, narýchlo, nachytro, napochytro, napochytre: narýchlo, na(po)chytro sa zmienil o problémoch, krátko: letmo, krátko sa pozrela na otca, zried. naúchytky [Alexy, F. Kráľ], zastar. letky [Kukučín], zbežne, povrchne (rýchlo a menej dôkladne): zbežne, povrchne prezrel vyložené veci 2. pohybujúc sa vo vzduchu obyč. pomocou krídel, letiac, letkom, v letku: vták letmo, v letku chytá muchy; dravec prefŕkol letkom ponad poľovníkov ## letmý 1. trvajúci krátko, prchavý: letmý, prchavý úsmev, chvíľkový (rýchlo zanikajúci): letmý, chvíľkový dojem, rýchly, krátky, náhlivý: vrhol na mňa rýchly, krátky, náhlivý pohľad, poet. plachý: plachý sen 2. urobený, prejavený a pod. úchytkom, a preto málo dôsledný (op. dôkladný), zbežný: už letmá, zbežná analýza ukázala, že text je nekvalitný, povrchný, nedôsledný, hrubý: letmý, povrchný opis udalostí; letmý, nedôsledný odhad ceny; povrchný, hrubý náčrt plánu, nevýrazný (bez pevného výrazu): zostala mu iba letmá, nevýrazná spomienka na detstvo, mimovoľný (op. zámerný, cieľavedomý): tejto problematiky sa dotkol iba letmou, mimovoľnou poznámkou, expr.: jemný, plachý: letmý, plachý bozk; jemný stisk ruky (op. pevný) ## letník pozri besiedka 1 ## letno 1. pozri letný 2. pozri ľahko 3 ## letný súvisiaci s letom, typický pre leto, prázdninový, dovolenkový (týkajúci sa letných prázdnin a dovoleniek): letný, prázdninový detský tábor; letný, dovolenkový byt, ľahký (obyč. o letnom oblečení): letné, ľahké šaty, blúzy pozri vlažný 1, teplý 1 ## leto pozri rok 1 ## letok pozri let 1, let 2 ## letokruh vrstva dreva, ktorá vyrástla za rok, rok ## letopis pozri kronika ## letopisec pozri kronikár ## letopočet sústava počítania rokov od istého časového rozhrania, éra: na začiatku kresťanského letopočtu, kresťanskej éry, zastar. časomiera ## letora pozri povaha 1 ## letorast pozri výhonok ## letovačka pozri spájkovačka ## letovať pozri dovolenkovať, rekreovať sa pozri spájkovať ## letún 1. pozri lietadlo 2. pozri letec ## letuška sprievodkyňa v lietadle starajúca sa o cestujúcich, stewardka: pôvabná letuška, stewardka ## letušný pozri vlažný 1 ## leukémia nádorové bujnenie bielych krviniek, zried.: bielokrvnosť, bledokrvnosť: leukémia, bielokrvnosť je zákerná choroba ## leukocyt krvná bunka s obrannou funkciou, biela krvinka: nadbytok leukocytov, bielych krviniek ## leukoplast pozri náplasť 1 ## leví pozri obrovský, podstatný 1 ## levský pozri obrovský, podstatný 1 ## levulóza pozri fruktóza ## lexika pozri slovník 2 ## lexikálny pozri slovný ## lexikograf odborník na tvorbu slovníkov, slovnikár: renomovaný lexikograf, slovnikár ## lexikografia odbor zaoberajúci sa spracovaním slov v slovníkoch, slovnikárstvo: lexikografia, slovnikárstvo si vyžaduje vytrvalosť ## lexikón pozri slovník 1 ## lež 1. pozri ale 1, však 1 2. pozri ako 2 3. pozri kým 1 ## ležadlo ľahký kus nábytku na odpočívanie, ležanie, odpočívadlo: siesta na ležadle, odpočívadle, zried. líhadlo, zastar. zried. ľaha: hodiť sa na ľahu, nesprávne lehátko ## ležadlový pozri spací ## ležať 1. byť vo vodorovnej polohe na nejakom podklade: ležal na gauči, polihovať, polihúvať (občas, chvíľami ležať): na laviciach v parku polihujú, polihúvajú turisti, kniž. spočívať: chorý spočíval na lôžku, expr.: lohniť, lehniť: lohnila, lehnila celé dopoludnie 2. byť pripútaný na posteľ pre chorobu, byť chorý, chorieť, chorľavieť: leží, chorie, chorľavie od marca 3. byť uložený v hrobe, odpočívať, kniž. spočívať: tam ležia, odpočívajú, spočívajú naši otcovia 4. pozri rozprestierať 1 5. pozri spať 1 6. pozri povaľovať 2 ## ležato rovnobežne s vodnou hladinou, vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy, naležato, pís. i na ležato, ležmo: fľaše daj do tašky ležato, naležato; chladničku nie je vhodné prepravovať ležmo, ležiačky, poležiačky: skriňu museli prenášať ležiačky, poležiačky, vodorovne, horizontálne: vodorovne, horizontálne pripevnená súčiastka ## ležatý pozri naklonený 1, šikmý ## ležérne 1. pozri nenútený, uvoľnený 2. pozri nedbanlivo, zľahka 3 ## ležérny 1. pozri nenútený, uvoľnený 2. pozri nedbanlivý ## ležiačky 1. (o ľuďoch, zvieratách) spočívajúc vo vodorovnej polohe, poležiačky, ležmo: rád sa učí ležiačky, poležiačky; ležmo vykonáva rozličné posilňovacie cviky, v ľahu: streľba (po)ležiačky, v ľahu na terč, nesprávne v leže 2. pozri ležato ## ležisko pozri brloh 1 ## ležmo 1. pozri ležato 2. pozri ležiačky 1 ## ležovisko pozri brloh 1 ## liace pozri opraty ## liahnuť sa 1. pozri rodiť sa 1 2. pozri vzniknúť ## liať 1. spôsobovať, aby niečo tieklo: liala vodu na hriadky, vlievať, nalievať (dovnútra): nalieval, vlieval víno do pohárov, vylievať, vypúšťať, zlievať (von z nádoby): vypúšťal vodu zo suda, zlievala polievku, prelievať (z jednej nádoby do druhej): prelievali víno do fliaš, cediť (cez cedidlo): cedila polievku, čapovať (čapom): čapovali pivo do pohárov, expr. cícerkať (liať tenkým prúdom): cícerkať víno do čaše 2. vpúšťaním roztavenej hmoty do formy formovať, odlievať, zlievať: liali, odlievali železo; zlievali zvon 3. expr. neos. veľmi silno pršať, liať sa: lialo (sa) celý deň, expr.: cediť, cediť sa: cedí ako z krhly, hovor. expr.: pľušťať, šústať: začalo pľušťať, šústať na mesto, nár.: ridať sa, cechtiť sa ## liať sa 1. pozri tiecť 1 2. pozri liať 3, pršať 1 ## liatovec pozri zvonec 1 ## liaty pozri tekutý ## libela pozri vodováha ## liberál človek liberálnych názorov, znášanlivý človek, voľnomyšlienkár: politický liberál, voľnomyšlienkár, zhovievavec, znášanlivec: byť priveľký zhovievavec ## liberálny pozri znášanlivý, slobodomyseľný ## libra základná peňažná jednotka a platidlo šterlingovej meny; váhová jednotka v anglickej sústave mier a váh, zastaráv. funt: platiť päť libier, funtov; päť libier, funtov masla ## libreto slovesný podklad umeleckého diela, predloha: Urbanova próza Za vyšným mlynom sa stala libretom, predlohou Suchoňovej Krútňavy ## licencia pozri oprávnenie 1 ## licitácia pozri dražba ## líčidlo kozmetický prípravok na úpravu tváre farbením, na maskovanie, hovor. farbičky (kozmetické krášliace prostriedky): farbičky na oči, hovor. šminka: divadelné šminky ## líčiť 1. natierať farbou, vápnom, maľovať: líčili, maľovali kuchyňu olejovými farbami, bieliť (obyč. nabielo): bieliť celý dom 2. pozri maľovať 2 3. pozri opísať ## líder pozri vedúci ## liečba odstraňovanie choroby, neduhu, liečenie: poranenie si vyžaduje dlhú liečbu, dlhé liečenie, terapia, odb. medikácia ## liečenie pozri liečba ## liečiť 1. zbavovať niekoho choroby, uzdravovať: lieči, uzdravuje chorých akupunktúrou, hovor. kurírovať: kuríruje syna bylinkami, hovor. felčiariť, hovor. pejor. mastičkáriť, ľud. zastar. kuršmidovať (neodborne, obyč. bylinkami): felčiariť, mastičkáriť na dedine; treba prestať kuršmidovať 2. liekmi odstraňovať chorobu alebo následky poranenia, hojiť: lieči, hojí rany masťami, hovor. kurírovať: lieči, kuríruje si zápal žalúdka čajom ## liečiť sa byť v lekárskom alebo domácom ošetrení a tak sa stávať zdravším, uzdravovať sa: lieči sa v sanatóriu, rýchlo sa uzdravuje, vyzdravievať, ozdravievať: pomaly vyzdravieva, ozdravieva, zotavovať sa (po dlhšej chorobe): zotavuje sa z tuberkulózy, hovor.: kurírovať sa, reštaurovať sa: kuríroval sa v teplej izbe, expr.: strábiť sa, lízať sa: rýchlo sa strábi z choroby; líže sa z rán, hojiť sa, zaceľovať sa, sceľovať sa, celieť (sa) (o rane): zlomenina sa nehojí; rany (sa) už celia ## liečiteľ pozri lekár ## liečiteľstvo súbor liečebných metód, lekárstvo: ľudové liečiteľstvo, lekárstvo, obyč. pejor.: felčiarstvo, mastičkárstvo: chorí sa na výprave spoliehali iba na felčiarstvo a mastičkárstvo ## liečivo pozri liek ## liečivý ktorý pomáha liečbe, ktorý uzdravuje, hojivý: liečivá, hojivá masť; púpava má liečivý, hojivý účinok, uzdravujúci: uzdravujúci prostriedok, medicinálny: medicinálne víno, mydlo ## lieh horľavá tekutina vyrobená kvasením sacharidov alebo synteticky, alkohol: čistý lieh, alkohol, chem. etylalkohol, hovor. špiritus, zastar. kvit, hovor. denaturák (denaturovaný lieh), subšt.: gajst, špirák ## liehovar závod na výrobu liehu, pálenky, pálenica (malý liehovar): voziť slivky do liehovaru, pálenice ## liehovarník majiteľ liehovaru; pracovník v liehovare, páleník, hovor.: pálenčiar, pálenkár ## liehovina alkoholický nápoj vyrobený destiláciou, alkohol, pálenka, destilát: popíjať liehoviny, destiláty, špiritus (96-percentný alkohol), hovor.: pálené, tuhé, ostré, tvrdé, túžava, tužina (tuhá pálenka), hriata, hriate (liehovina varená s prísadami), hovor.: samohonka, lavórovica (doma vyrobená liehovina), hovor. expr. strcuľa, hovor. pejor. smradľavica, hovor. zastaráv. alebo expr. šnaps, expr. čertovica [Vajanský], expr. čertovina [Urban], pijatika, sladké (sladká liehovina), horké (horká liehovina), expr.: trúnok, túžoba, besnica (silná liehovina), ostrica, zastar.: okovitka, kvit, hrub. chľast ## liek liečivý prostriedok, liečivo: lieky, liečivá po záruke, hovor.: medecína, medicína, medikament: dám ti zaručený medikament, zastar.: apatéka, apatieka, hovor. balzam ## lieniť sa pozri šúpať sa ## lienka chrobák s čiernymi bodkami na červených krovkách, hovor. pánbožkova kravička ## liepať sa pozri liezť 1 ## lieskovec pozri lieskovica ## lieskovica palica, prút z liesky, lieskovec: švihnúť lieskovicou, lieskovcom ## lieskovina pozri lieština ## lieštie pozri lieština ## lieština lieskový porast, lieskové krovie, lieštie: skryť sa v lieštine, lieští, zried. lieskovina ## lietadlo dopravný prostriedok uspôsobený na let, zried. aeroplán: cestovať lietadlom, aeroplánom, hovor. letún, zastar. avión ## lietať 1. pohybovať sa vo vzduchu neurčeným, rozličným smerom, poletovať, poletúvať: vtáky lietajú, poletujú nad poľom, vznášať sa, nadnášať sa (ľahkým pohybom): balón sa vznáša v oblakoch, expr. brnkať, zried.: frnkať, frngať (veľmi rýchlo): vtáčence brnkali, frngali nad lúkou, expr. bzíkať (o hmyze): muchy bzíkajú okolo hlavy, expr. bŕkať, zried. obletovať (splašene): vrabce bŕkajú, vtáčik obletoval hore-dolu 2. pozri behať 3. pozri viať 2 4. pozri nasledovať 2 ## lietavica pozri meteor ## liezť 1. pohybovať sa smerom dohora, obyč. s námahou, šplhať (sa): deti lezú po stromoch; turisti sa šplhajú do výšok, expr.: škrabať sa, škriabať sa, štverať sa, štverigať sa, drapcovať sa, driapať sa, liepať sa: škriabal sa, štveral sa na plot; driapal sa do kopca, zried. laziť, kraj. expr. kriatať sa 2. ísť dolu (o koži), zliezať, lúpať sa: koža na rukách mu lezie, zlieza; lúpe sa mu chrbát, lieniť sa, olupovať sa, šúpať sa: šúpu sa mu dlane, vypadávať, padať (o vlasoch): vlasy mu padajú 3. pozri plaziť 1 4. pozri vliecť sa 2, ísť 1 ## liferant pozri dodávateľ ## lifrovať pozri posielať ## lift pozri výťah ## liga 1. pozri spoločnosť 2 2. pozri súťaž ## ligot pozri lesk 1 ## ligotať sa pozri lesknúť sa ## ligotavý pozri lesklý, trblietavý ## ligotný pozri lesklý, trblietavý ## líhadlo pozri ležadlo ## líhať si pozri ukladať sa 2 ## lichobežník štvoruholník s dvoma rovnobežnými a dvoma rôznobežnými stranami, trapéz: obraz v podobe lichobežníka, trapéza ## lichota pozri lichôtka ## lichotiť 1. spôsobovať príjemný pocit, lahodiť, robiť dobre: úspech mu lichotí, lahodí; pochvala mu lahodí, robí dobre, páčiť sa: páči sa mu, keď ho oslavujú 2. pozri líškať ## lichotivý 1. obsahujúci lichôtky, často prehnanú chválu a pod.: hovoril o mne samé lichotivé slová, líškavý, zaliečavý, lichotnícky (majúci obyč. cieľ prehnanými lichôtkami vyvolať priazeň): líškavý, zaliečavý tón reči; žiak si chcel zaliečavým, lichotníckym správaním získať učiteľa, podlízavý, pejor.: pochlebovačný, pochlebovačský, pochlebnícky, pochlebný, poklonkársky (prehnane a pokrytecky lichotiaci s cieľom získať priazeň): hovoriť šéfovi samé podlízavé, pochlebovačné, poklonkárske frázy, pejor. servilný (ponížene lichotiaci): servilná úctivosť, kniž. lichotný, pren. expr. medový: medové reči 2. pozri príjemný ## lichotnícky pozri lichotivý 1 ## lichotník zaliečavý, lichotivý človek, zaliečavec: za dievčaťom chodili celé zástupy lichotníkov, zaliečavcov, expr. líškavec, hovor. expr.: šmajchlovník, šmajchliar, šmajchloš, pejor.: podlízavec, podlizač, podlizovač, pochlebník, pochlebovač, pätolizač, poklonkár, potrimiskár (najmä o tom, kto si zaliečaním chce získať priazeň nadriadeného, vyššie postaveného): dvere riaditeľa boli pre lichotníkov, zaliečavcov, líškavcov zatvorené, expr. okiadzač, pejor.: služobník, vrtichvost, kniž. pejor. pritakávač ## lichotný pozri lichotivý 1 ## lichôtka zaliečavý slovný prejav, poklona: nedať sa opantať lichôtkami, poklonami, zried. lichota, hovor. kompliment: list plný komplimentov ## lichva pozri statok ## lichý pozri prázdny 2, klamný ## liknavo pozri pomaly 1 ## likvidácia spôsobenie neexistencie niečoho, likvidovanie, odstránenie, odstraňovanie: likvidácia, odstránenie, odstraňovanie trosiek, rušenie, zrušenie: rušenie, zrušenie prevádzkarne, usmrtenie, zabitie: usmrtenie, zabitie vodcov opozície, ničenie, zničenie: ničenie, zničenie nepriateľa ## likvidátor kto zisťuje správnosť a splatnosť nejakej pohľadávky a poukazuje ju na výplatu, zried. zúčtovateľ, výplatca ## likvidovať pozri rušiť 1 ## lilavkavý pozri fialový ## lilavkastý pozri fialový ## lilavo pozri fialovo, pozri fialový ## lilavý pozri fialový ## lilipután pozri trpaslík 2 ## liliputánsky pozri malý 1, drobný 1 ## limba pozri borovica ## limit čo ohraničuje nejaké množstvo alebo proces, hranica: prekročiť limit, hranicu únosnosti, obmedzenie, kvóta: vývozné obmedzenie, vývozná kvóta, medza: fantázia nemá medze ## limitný pozri hraničný 2 ## limitovaný pozri konečný 2 ## limitovať pozri obmedziť 1 ## limitový pozri hraničný 2 ## limonáda 1. pozri malinovka 2. pozri gýč ## limonit hnedá železná ruda, hnedeľ: úlomok limonitu, hnedeľa ## limuzína pozri automobil ## linajka rovná, obyč. vodorovná čiara, linka: linajka, linka v zošite ## linajkovaný pozri linkovaný ## linajkovať pozri linkovať ## linajkový pozri linkovaný ## lineár pozri pravítko ## lineárne pozri priamo 1 ## lineárny 1. pozri priamy 1, rovný 1 2. pozri priamočiary 1 3. pozri jednorozmerný ## lingvista pozri jazykovedec ## lingvistika pozri jazykoveda ## línia 1. pozri čiara 1, čiara 2 2. pozri obrys 1 3. pozri hranica 1 ## linka 1. pozri linajka 2. pozri spoj 2 ## linkovaný obsahujúci rovné, obyč. vodorovné čiary ako riadky, linajkový, linajkovaný: linkovaný, linajkový zošit, účt.: rastrový, rastrovaný (linkovaný a rozdelený na stĺpce): rastrový papier ## linkovať kresliť rovné čiary na papier, linajkovať: linkoval, linajkoval papier pre dieťa, čiarať, čiarkovať: čiarkovali hárky na zápisy, zastar. trahovať ## linonár pozri pravítko ## lipieť pozri lipnúť 1 ## lipkať 1. pozri plieskať 1 2. pozri biť 2 ## lipkať sa pozri lepiť sa 1 ## lipkavý pozri lepkavý 1 ## lipký pozri lepkavý 1 ## lipnúť 1. byť silno pripútaný k niekomu, niečomu: lipne na svojich deťoch, expr. visieť: lipne, visí na svojom majetku, kniž. zastar.: ľpieť, ľnúť, kniž. zried. lipieť: lipel na svojej matke, ľúbiť, mať rád (lipnúť s láskou): ľúbi, má rád nové knihy, túžiť, bažiť, dychtiť (lipnúť s túžbou): túži, baží po peniazoch 2. pozri lepiť sa 1 ## lis nástroj, stroj na lisovanie, hovor. preš: lis, preš na ovocie ## liskavý pozri trblietavý ## lisknúť sa pozri lesknúť sa ## isnúť sa pozri lesknúť sa ## lisovať tlakom oddeľovať od tuhých látok tekutinu, hovor. prešovať: lisovali, prešovali hrozno, pretláčať, pasírovať, vytláčať: pretláčať, pasírovať zeleninu; vytláčať olej zo semien, pretierať (cez sito): pretierala paradajky ## lisovňa dielňa, v ktorej sa lisuje, hovor. prešovňa: lisovňa, prešovňa ovocia ## list 1. písomná správa, zastaráv. písmo: prišiel list, prišlo písmo z úradu, prípis (úradný list), epištola (list apoštola k veriacim; básnický list) pozri listina 2. papier obdĺžnikového tvaru (obyč. popísaný), hovor. pren. lajster: strkal predsedovi popísané listy, lajstre pod nos, hovor. pren. lajstro ## listár pozri doručovateľ ## listina úradne zhotovená, resp. oficiálna písomnosť, hovor.: lajster, lajstro, hovor. pejor. bumážka: má bumážky zo všetkých úradov, list (úradný): zmluvný, poverovací list, hovor. ceduľa ## lístok 1. niečo tenké ako list, plátok: pokryť niečo lístkami, plátkami zlata 2. papier malého (pohľadnicového) formátu slúžiaci na rozličné záznamy, karta, kartička: z kartotéky zmizli dajaké lístky, karty, kartičky; syn poslal lístok, kartu z vojny, korešpondenčný lístok, hovor. korešpondentka (lístok s natlačenou známkou), tiket (stávkový lístok) ## listovné pozri poštovné ## listový pozri písomný ## listovný pozri písomný ## lišaj pozri ekzém ## lišiacky pozri prešibaný, šibalský ## lišiak pozri prefíkanec ## líšiť sa pozri odlišovať sa ## líška pozri prefíkanec ## líškať sa usilovať sa získať niečiu priazeň vychvaľovaním alebo inými prejavmi, zaliečať sa: líškajú sa, zaliečajú sa vedúcemu, lichotiť, robiť poklony, hovor. robiť komplimenty: nelichoť mi toľko; robí ženám komplimenty, hovor. cigániť sa (niekomu): dieťa sa cigáni, aby dostalo darček, predchádzať si, nadbiehať (líškať sa s cieľom mať z toho úžitok): predchádzať si vedúceho; nadbiehať vedúcemu, podlizovať sa (pokrytecky): podlizuje sa riaditeľovi, hovor. kurizovať, expr.: okiadzať, obkiadzať (niekoho), pritierať sa (niekomu), hovor. expr. šmajchlovať sa, nár. podkiadzať: okiadza majstra s úmyslom získať výhody; pritiera sa, šmajchluje sa majstrovi, pejor.: pochlebovať, podkladať sa, poklonkovať (sa), službičkovať, prisluhovať, fraz. natierať/mazať niekomu med okolo úst, fraz. lízať päty (niekomu; servilne sa líškať): podkladá sa, poklonkuje šéfovi; líže päty všetkým nadriadeným, zried. lízať: hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom [Kalinčiak], nár. expr.: fatinkovať sa, fatinovať sa: fatinkoval sa dievčaťu, pejor. krútichvostikovať [Hviezdoslav] ## líškavec pozri lichotník ## líškavý pozri lichotivý 1, podlízavý, servilný, zaliečavý ## lišta pozri lata ## lišťať sa pozri lesknúť sa ## litánie pozri výčitka ## litera pozri písmeno ## literárny týkajúci sa (umeleckej) literatúry, slovesný: literárna, slovesná tvorba mladého autora; rozvoj literárneho, slovesného umenia národa, zastar. literný (vo vzťahu k písanej podobe umeleckej literatúry) ## literatúra 1. súhrn slovesných prác, slovesnosť: literatúra, slovesnosť stredoveku, kniž.: písomníctvo, spisba: vedecká spisba 2. pozri bibliografia ## litografia technika tlače z plochy litografického kameňa; takto vzniknutý odtlačok, kameňotlač: farebná litografia, kameňotlač ## liturgia náuka o cirkevných (bohoslužobných) obradoch, obradoslovie: pravoslávna liturgia, pravoslávne obradoslovie ## liturgický ktorý súvisí s náboženskými obradmi, ktorý je určený na náboženské obrady, bohoslužobný: staroslovienčina bola liturgickým, bohoslužobným jazykom Slovanov, omšový (súvisiaci s omšou ako náboženským obradom): liturgické, omšové piesne, kánonický (ustálený a presne určený na isté náboženské obrady): prepisovať liturgický, kánonický text, kniž. sakrálny: sakrálne obrady ## lízať 1. prechádzať jazykom po niečom, olizovať, oblizovať: pes si líže, oblizuje rany, expr. lizkať: dieťa lizkalo zmrzlinu 2. pozri bozkávať 3. pozri líškať ## lízať sa pozri liečiť sa ## lizkať pozri lízať 1 ## liznúť pozri udrieť 1 ## liznúť si pozri upiť si ## lkať pozri nariekať 1, smútiť ## ľnúť pozri lipnúť 1, ľúbiť 1 ## ločkať pozri čľapkať 1 ## ločprda pozri nápoj ## ločprdina pozri nápoj ## loď 1. duté plavidlo pozdĺžneho tvaru, koráb, hovor. zastar. šíf 2. konštrukcia na let do kozmu, koráb (iba v spoj. kozmická loď, kozmický koráb) ## loďka pozri čln ## loďmajster nižší lodný dôstojník zodpovedný za zadelenie každodennej služby, prevádzkových prác na lodi, zastar. bocman: zvuk píšťalky loďmajstra, bocmana ## lodníctvo zamestnanie lodníka, hovor. lodníčina: lodníctvo, lodníčina je remeslo plné odriekania ## lodníčina pozri lodníctvo ## lodník člen posádky lode, najmä riečnej, hovor. námorník, zastar. zried. plavec: dunajskí lodníci, námorníci, plavci pozri námorník 1 ## lofnúť si pozri sadnúť (si) 1 ## log pozri hlt ## logaj pozri alkoholik ## logať hltavo, plnými dúškami, nahlas piť (o zvieratách, pren. expr., obyč. pejor. aj o ľuďoch), slopať, chľastať: prasa logá, slope vodu; expr. rozhorúčený chlapec logá džús; pejor. slopať, chľastať pálenku, trocha hrub.: chleptať, strebať: pes strebe vodu z potoka; ešte je len ráno a už strebe pivo, expr.: glgať, chlípať, chlamtať, trocha hrub.: lôchať, lúchať: krava lôcha, lúcha z válova ## logický 1. pozri správny, opodstatnený, rozumný, rozumový 1 2. pozri zákonitý 1 ## log-log pozri gloglo ## lognúť si pozri upiť si ## lohniť pozri ležať 1 ## loj pozri tuk ## lojálny 1. pozri verný 1, oddaný 2. pozri znášanlivý, zmierlivý ## lokaj 1. pozri prisluhovač 2. pozri sluha ## lokajský pozri ponížený ## lokalita 1. pozri miesto 1 2. pozri ložisko 1, nálezisko ## lokalitný pozri miestny ## lokalizovať pozri umiestiť 1 ## lokálny pozri miestny ## lokomotíva pozri rušeň ## ľoľo pozri hlupák ## lologať pozri čľapkať 1 ## lolotať pozri bľabotať 1 ## lom pozri kameňolom pozri lomoz ## lomcovať prudkými pohybmi vychyľovať z pokojnej polohy, triasť, otriasať, striasať: vietor lomcuje, otriasa stromy; triasol ním, aby ho zobudil; striasal ním odpor, zmietať, klátiť: víchor zmieta, kláti loďou; zmieta ním kašeľ, mrviť: triaška ho mrví, expr.: drviť, drgľovať, hrgľovať, hrkľovať, lomiť: drví, drgľuje, hrgľuje ma zima, horúčka; hnev ním lomí, mykať, šklbať, trhať (opakovane alebo nepravidelne): pes myká, trhá, šklbe reťazou, expr.: kmásať, drmať: kmásal, drmal ho za plece, nár. drvoliť ## lomený pozri krivý 1, ohnutý ## lomiť 1. pozri lámať 2 2. pozri bolieť 1 3. pozri lomcovať 4. pozri biť 2 ## lomiť sa pozri biť sa 1 ## lomoz miešanina rušivých zvukov (obyč. mechanizmov, strojov), huk: lomoz, huk z dielne, hluk, hukot: hukot strojov, hrmot, buchot: buchot kladív, štrkot, šramot (menej intenzívny lomoz): štrkot, šramot kľúčov, reťazí, tresk, plesk, treskot, rachot (silný lomoz): treskot, rachot pušiek, trepot: trepot bubnov, hrkot: hrkot nenastaveného motora, expr.: hurhaj, haravara, bengál, huriavk, lom (obyč. s primiešaním ľudských hlasov): haravaru z ulice už nepočuť, dupot: dupot koní, rapot, hovor. hurt: prísť s hurtom, expr. rev, hovor. expr.: štabarc, rámus, tartas: deti od rána robia štabarc, subšt.: kravál, randál ## lomoziť pozri hrmotať ## lono pozri rodidlá ## lopár pozri doska ## lopnúť pozri udrieť 1 ## lopnúť si pozri sadnúť (si) 1 ## lopota 1. expr. ťažká, úmorná práca, expr. drina: celodenná lopota, drina, expr.: hrdlačina, hrdlovisko, mordovisko, mordovačka, otročina: otročina vo vinici 2. pozri námaha ## lopotiť sa pozri drieť sa 1 ## lopotne 1. pozri namáhavý, únavný 2. pozri ťažko 2 3. pozri ťažký 3 ## lopotný pozri ťažký 3, namáhavý, únavný ## loptoš pozri samopašník ## loptošský pozri šibalský ## loptošstvo pozri naničhodnosť 1 ## lopúšie pozri lopušina ## lopušina lopúchový porast, lopúšie: deti sa skrývajú v lopušine, lopúší ## lord pozri šľachtic 1 ## lós 1. pozri žreb 2. pozri osud 1 ## lososovoružový pozri ružový ## lososový pozri ružový ## losovať pozri žrebovať ## lotéria druh hry, v ktorej vyhrávajú majitelia vytiahnutých žrebov, zastar. lutria: vyhrať v lotérii, lutrii, tombola (zábavná lotéria s vecnými výhrami) ## lotor 1. pozri zločinec 2. pozri naničhodník 3. pozri samopašník ## lotrovina pozri naničhodnosť 1 ## lotrovský 1. pozri zlý 1 2. pozri šibalský ## lotrovstvo pozri naničhodnosť 1 ## lov 1. chytanie, strieľanie, lapanie zveri a vtáctva, poľovačka, hon, honba, hovor. poľovka: lov, poľovačka na medvede; pren. expr. lov, poľovačka na ženy 2. pozri korisť ## lovec kto loví, poľovník (lovec zveri): povolanie lovca, poľovníka, hovor. nimród, hovor. zastaráv. jáger ## lovecký pozri poľovnícky ## loviť 1. stíhaním, strieľaním, osídlami a pod. získavať zver, poľovať: loviť ryby, kačice; poľovať na zver, na vtáky; pren. expr. loviť ženícha, poľovať na ženícha, chytať (obyč. do osídel, do sietí): chytať zajace, pstruhy, trocha expr. lapať (naháňaním): mačka lapá myši 2. pozri hľadať 3. pozri ťahať 3 ## loziť pozri chodiť 1 ## lož úmyselne nepravdivý, zavádzajúci výrok (op. pravda), klamstvo: šíriť lži, klamstvá, cigánstvo, nepravda, nepravdivosť, výmysel, expr.: luhanina, cigánčina, hovor. bluf, kniž.: šaľba, mystifikácia, kniž. zried. oklam ## ložisko 1. miesto výskytu nerastov, lokalita: bohatá rudná lokalita, nálezisko: nálezisko soli 2. pozri posteľ ## lôchať pozri piť 1, logať ## lôn pozri plat, zárobok ## lônik železný klin pridržiavajúci koleso na osi, zákolesník: vypadnutý lônik, zákolesník ## lôžko pozri posteľ ## lôžkový pozri spací ## ľpieť pozri lipnúť 1, ľúbiť 1 ## ľstivý ktorý často používa lesť, úskok, podvod a pod.; ktorý je založený na lesti, úskokoch a pod. alebo ktorý svedčí o týchto ľudských vlastnostiach (op. úprimný, čestný), falošný, neúprimný, nečestný: ľstivý, falošný, nečestný človek; falošné, neúprimné slová, úskočný, úlisný, pokrytecký, pejor. farizejský (ktorý používa lesť predstieraním dobrého): úskočný, úlisný priateľ; úlisné, pokrytecké, farizejské správanie, podvodnícky, expr. klamársky, hovor.: cigánsky, švindlerský, švindliarsky (používajúci drobnú lesť alebo podvod): vymáhať niečo podvodníckym, klamárskym spôsobom; cigánska, švindlerská hra v karty, zákerný, úkladný, rafinovaný (ktorý skryto a premyslene pripravuje, spôsobuje nečakané zlo): zákerný útok; úkladný, rafinovaný čin, expr.: prefíkaný, prešibaný, prebitý, vybitý, vybíjaný (ktorý sa vie vynájsť v každej situácii a konať vo svoj prospech): je to prefíkaný, prešibaný obchodník, neradno mu dôverovať; prebitý, vybitý, vybíjaný právnik, fraz. všetkými masťami mastený/mazaný, subšt. mazaný ## ľúbať pozri bozkávať ## ľúbenica pozri milá ## ľúbeznosť pozri lahoda 1 ## ľúbezný svojím vzhľadom alebo inými vlastnosťami vyvolávajúci pocit krásy a súčasne miloty, rozkošný, roztomilý, očarujúci, expr. zastaráv. rozmilý: ľúbezné, rozkošné, roztomilé dieťa; usmiala sa na neho očarujúcim, rozmilým úsmevom, príjemný, ľubozvučný, lahodný (najmä o zvuku): dievča malo príjemný, ľubozvučný, lahodný hlas, pôvabný, milý (obyč. v prejave): ľúbezný, pôvabný tanec; mať pôvabné, milé správanie, zried. úľubný, poet. ľúby ## ľubica pozri milá ## ľubimec pozri milý 5 ## ľúbiť 1. pociťovať k niekomu hlboký kladný cit, lásku (op. nenávidieť), milovať: ľúbi, miluje svoju ženu; podľa prikázania treba milovať blížneho, mať rád: má rád svoje deti, priateľov, rád vidieť, vítať: rád videný, vítaný hosť, zbožňovať (zároveň obdivovať): zbožňuje svoju matku, lipnúť, expr. visieť, kniž. zastar.: ľpieť, ľnúť (byť citovo príliš pripútaný k niekomu): lipne, visí na svojich deťoch, zried. návidieť [Dobšinský, Jégé] 2. mať záľubu v niečom, mať rád: ľúbi, má rád dobré jedlá, obľubovať, mať v obľube: obľubuje cestovanie; má v obľube pestovať kvety, vítať: víta zmenu, potrpieť si (zároveň vyžadovať): potrpí si na čistotu, vyhľadávať: vyhľadáva samotu ## ľúbiť sa pozri páčiť sa 1, páčiť sa 2 ## ľúbosť pozri láska 1 ## ľúbostný ktorý sa dotýka citového vzťahu lásky, milenecký: rodičia nevedeli nič o ich ľúbostnom, mileneckom pomere, kniž. milostný: film obsahuje milostný príbeh, zaľúbený, zamilovaný, kniž. galantný: recitoval milej zaľúbené, zamilované, galantné verše, citový: mať k dievčaťu citový vzťah, hovor. srdcový: zdôverovať sa so svojimi srdcovými záležitosťami ## ľubovať sa pozri kochať sa ## ľubovoľne pozri voľne 2, hocijako 1 ## ľubovoľnosť pozri ľubovôľa ## ľubovoľný vybratý, uskutočnený, určený a pod. nie podľa presných pravidiel, kritérií, ale výberom podľa ľubovôle, akýkoľvek, hocijaký, hovor.: hocaký, bársaký, báraký: prijal by ľubovoľnú, akúkoľvek, hocijakú prácu; richtárom nemohol byť hocaký, bársaký, báraký chlap, hociktorý, ktorýkoľvek, hovor.: hocktorý, bársktorý (nezáleží na tom, aký): hociktorý, ktorýkoľvek, hocktorý, bársktorý z nás to vie, nejaký, voľajaký (nie je určené, aký): vyber si nejakú, voľajakú hračku, niektorý, daktorý, voľaktorý, ktorýsi, hovor. dáky (nie je určené, ktorý z viacerých možných): ak niektorý, daktorý z vás čo i len mukne, bude zle; voľaktorý, ktorýsi z vás musí odísť, každý, expr.: kadejaký, kdejaký, hovor. ledajaký (rozmanitej kvality): šaty na každú príležitosť; uverí kadejakej, kdejakej hlúposti, kniž.: arbitrérny, arbitrárny: arbitrérny, arbitrárny výber, mat. entý: entý člen radu, fraz. taký či onaký: prijmem takého či onakého pomocníka, zried. svojvoľný ## ľubovôľa neobmedzená vlastná vôľa, svojvôľa: závisieť od ľubovôle, svojvôle pána, ľubovoľnosť, samovôľa: vybrať si podľa ľubovoľnosti ## ľubozvučnosť pozri eufónia ## ľubozvučný príjemný na vnímanie sluchom (op. neľubozvučný, kakofonický, disonantný), zvučný, odb. eufonický: ľubozvučný, zvučný rým; harfa vydáva ľubozvučné, eufonické tóny, lahodný (veľmi príjemne pôsobiaci): znie lahodná hudba, ľúbezný, poet. ľúby, milozvučný (veľmi krásny a milý): ľúbezný, ľúby zvuk huslí, harmonický, súladný, súzvučný, zladený, odb.: konsonantný, konsonančný (tvoriaci vzájomne vyvážený a pekne znejúci celok): harmonické, súzvučné, zladené duo; súladné, konsonantné vyznenie skladby, melodický, spevavý (založený na melódii; podobný spevu): slovenčina je melodická, spevavá reč pozri príjemný ## ľubozvuk pozri eufónia ## ľúby 1. pozri milý 1, drahý 3 2. pozri príjemný, ľúbezný, ľubozvučný ## lucerka pozri lucerna ## lucerna lúčna rastlina pestovaná ako krmivo, hovor. lucerka: kosiť lucernu, lucerku ## lucifer pozri čert ## lúčať pozri vrhať 1 ## lúčenie pozri rozlúčka ## lúčina pozri lúka ## lúčinatý pozri lúčnatý ## lúčistý pozri jasný 1, svetlý 2 ## lúčiť sa s pozdravom sa rozchádzať s niekým, odoberať sa, odberať sa, odporúčať sa: lúčil sa s rodinou, odoberal sa od rodiny; po chvíli sa odporúčal, rozlučovať sa (obyč. dlhšie): rozlučovala sa s nami skoro hodinu, zastaráv. porúčať sa: Porúčam sa!, zastar. žehnať sa: žehnali sa na rázcestí ## lúčnatý pokrytý lúkami; bohatý na lúky, lúčinatý: lúčnatý, lúčinatý kraj môjho detstva, trávnatý (bohatý na trávu): trávnaté kopce ## lúčovitý rozvetvujúci sa ako lúče, pripomínajúci lúče, odb. radiálny: lúčovitá, radiálna doprava, vejárovitý (ako vejár): vejárovité vrásky okolo očí ## ľud 1. najširšie vrstvy obyvateľstva, hovor. národ: styk s ľudom, národom 2. pozri ľudia ## ľudia dav, zhromaždenie ľudí, ľud, hovor.: ľudstvo, národ, svet: bolo tam ľudí, ľudstva, ľudu, sveta, že sme ani nič nevideli ## lúdiť pozri pýtať 1, prosiť ## lúdiť sa pozri kradnúť sa ## ľudnatý husto obývaný; preplnený ľuďmi (op. ľudoprázdny, vyľudnený), zaľudnený: južné Slovensko je ľudnatý, zaľudnený kraj; prechádzali sme sa ľudnatou, zaľudnenou ulicou ## ľudojed pozri ľudožrút ## ľudomil 1. pozri filantrop 2. pozri altruista ## ľudomilnosť pozri filantropia, altruizmus ## ľudomilný pozri humánny, dobročinný ## ľudomilský pozri humánny, dobročinný ## ľudoop pozri ľudoopica ## ľudoopica opica vývinovo najbližšia človeku, ľudoop: gorila je ľudoopica, ľudoop, antropoid, odb. pitekantrop (vzpriamene chodiaca ľudoopica) ## ľudoprázdny v ktorom sa nenachádzajú ľudia (op. zaľudnený, ľudnatý): ľudoprázdny kraj, vyľudnený (z ktorého odišli ľudia): prechádzali sme ľudoprázdnymi, vyľudnenými ulicami, neobývaný, neosídlený (obyč. o väčších územných celkoch; ktorý je bez obyvateľov): neobývaný, neosídlený ostrov, opustený, osamelý, spustnutý (zanechaný pôvodnými obyvateľmi): opustený, osamelý dom; opustené, spustnuté dediny, pustý, prázdny (op. plný, zaplnený): pusté, prázdne námestia; pusté, prázdne byty, pren. mŕtvy, fraz. (ako) vymretý: mŕtva planéta; mesto je ako vymreté ## ľudovoumelecký pozri folklórny ## ľudový 1. pozri folklórny 2. pozri jednoduchý 2; prijateľný ## ľudožrút kto je ľudské mäso, ľudojed: kmeň ľudožrútov, ľudojedov, kanibal, odb. antropofág ## ľudskosť cit pre ľudí, humánnosť, humanita: vyznačovať sa ľudskosťou, humánnosťou, humanitou, kniž. človečenstvo: prekypuje človečenstvom ## ľudský 1. ktorý súvisí s človekom ako fyziologickou bytosťou; charakteristický pre človeka: ľudské ruky; ľudské práva, expr. človečí (často v rozprávkach): drak žiadal človečie mäso, kniž. človečenský (týkajúci sa človečenstva): chrániť prírodu je človečenská povinnosť, všeľudský 2. pozri humánny 3. pozri zrozumiteľný ## ľudstvo 1. ľudské pokolenie, človečenstvo: dejiny ľudstva, človečenstva 2. pozri ľudia ## lues pozri syfilis ## luft pozri vzduch ## luftovať pozri vetrať 1 ## luh pozri les 1 ## luhanina pozri lož ## luhár kto vedome hovorí nepravdu, klame, klamár: nenapraviteľný luhár, klamár, expr. šaľbiar, hovor. cigáň, hovor. pejor.: šudiar, šudier; podvodník ## luhať pozri klamať 1 ## lúchať pozri piť 1, logať ## lúka väčšia prírodná plocha zarastená trávou, lúčina: horská lúka, lúčina, kniž. niva (obyč. v blízkosti rieky): úrodné nivy, poľana, polianka (horská lúka) ## lukulský pozri bohatý 2 ## ľuľka pozri fajka ## ľuľkať pozri cicať ## ľuľkať sa pozri maznať sa 1 ## lulotať pozri žblnkať ## lumbago pozri úsad ## lúmen pozri mudrák ## luminiscencia svetelné žiarenie bez sprievodnej teploty, svetielkovanie: luminiscencia, svetielkovanie látky ## lump 1. pozri naničhodník 2. pozri alkoholik ## lumpácky pozri podlý ## lumpáčiť pozri lumpovať ## lumpačka pozri zábava 2 ## lumpák 1. pozri naničhodník 2. pozri alkoholik ## lumpovačka pozri zábava 2 ## lumpovať hovor. nestriedmo sa zabávať, obyč. pri pijatike, hovor. expr. lumpáčiť: lumpujú, lumpáčia každú sobotu, hovor. flámovať: flámujú po nociach, hýriť, opíjať sa, expr. spíjať sa (tráviť veľa času pri alkohole): hýria, spíjajú sa už roky ## luna pozri mesiac ## lup 1. pozri korisť 2. pozri lúpež 3. pozri buch ## lúpať neos. bodavo bolieť (pri reumatizme), lámať, lomiť: lúpe ho v kĺboch; láme, lomí ho v krížoch, pichať (ostro): pichá ma v kolene, kálať: kála ma v kostiach pozri šúpať ## lúpať sa pozri šúpať sa ## lupcovať pozri biť 2 ## lúpež násilné odňatie cudzej veci, zbojstvo: páchať lúpeže, zbojstvá, zastar. zboj, hovor. pejor. lup: zboj, lup nazývali hrdinstvom, hovor. expr.: rabovačka, rabovka (hromadné lúpenie), hovor. drancovačka ## lúpežiť pozri lúpiť, kradnúť ## lúpežnícky pozri lúpežný ## lúpežník pozri zbojník 1 ## lúpežný týkajúci sa násilného odnímania cudzieho majetku, koristnícky, koristný: lúpežné, koristnícke, koristné výpravy potulných rytierov, zbojský, zbojnícky: zbojský, zbojnícky prepad, lupičský, zastar. lúpežnícky: lupičský zámer; lupičská, lúpežnícka banda ## lupič kto okráda s použitím násilia, hovor. pejor. raubír: maskovaný lupič, raubír ## lupičský pozri lúpežný ## lupienka kožná choroba vyznačujúca sa ošupovaním pokožky, psoriáza: trpieť lupienkou, psoriázou ## lupina obyč. mn. č. drobné kúsky pokožky odlupujúce sa z hlavy, šupina: vlasy plné lupín, šupín kŕmna olejnatá rastlina, vlčí bôb ## lúpiť brať majetok s použitím násilia, zbíjať: zbojníci lúpili, zbíjali v lese, lúpežiť, hovor. zbojníčiť: lúpežiť, zbojníčiť na cestách, prepadávať: v noci prepadávať chodcov, drancovať, plieniť, pustošiť, expr. rabovať (obyč. v krajine): vojaci drancovali, rabovali v dedine, po domoch, kradnúť, okrádať (lúpiť potajomky): zlodeji kradnú vo vlakoch; lupiči okrádajú pocestných, expr. zdierať (vo veľkej miere): bezohľadne zdieral svoje obete ## lupkať 1. pozri plieskať 1 2. pozri žmurkať 1 3. pozri cupotať 2 4. pozri biť 1 ## lupnúť 1. pozri plesnúť 1, plesnúť 2 2. pozri udrieť 1 3. pozri spadnúť 1 ## lúskať 1. tlakom vyberať jadrá z obalu, lúštiť: lúskal, lúštil tekvicové jadierka, rozbíjať (lúskať z tvrdého obalu): lúskať, rozbíjať orechy, lieskovce, lúpať, vylupovať (lúskať z mäkšieho obalu): lúpala, vylupovala fazuľu 2. vydávať lupkavý, pukavý zvuk nárazmi prstov, lupkať, pukať: lúskať, pukať prstami 3. pozri riešiť ## luster pozri svietidlo ## lúštiť 1. pozri lúskať 1 2. pozri riešiť ## ľútať si pozri ľutovať 2 ## luterán pozri evanjelik ## ľútiť pozri smútiť, ľutovať 2 ## ľútosť 1. pozri súcit 2. pozri smútok ## ľútostiť pozri smútiť, ľutovať 2 ## ľútostivý 1. ktorý ľahko podlieha pocitu ľútosti nad niečím; svedčiaci o takejto vlastnosti: chlapec bol veľmi ľútostivý, za všetko sa hneď rozplakal, súcitný, samaritánsky (prejavujúci súcit voči niekomu trpiacemu): matka má súcitné, samaritánske srdce, kniž. útrpný: pozrela sa na chorého útrpným pohľadom 2. vyjadrujúci ľútosť, smútok, žiaľ; naplnený ľútosťou, smútkom, ľútostný, rozľútostený, rozželený: byť ľútostný, rozľútostený, rozželený nad vlastným nešťastím, užialený, užalostený, bolestný, kniž.: bôľny, srdcelomný: vyprevádzal syna užialeným, užalosteným pohľadom; z hrdla sa mu vydral bolestný, bôľny, srdcelomný vzdych, zarmútený, žalostný, kniž.: žalostivý, žiaľny: zarmútená tvár vdovy; dieťa spustilo žalostný, žalostivý, žiaľny nárek ## ľutovať 1. pociťovať súcit, mať citovú účasť s niekým (v trápení), mať ľútosť, mať súcit: ľutoval trpiacich; mal súcit s trpiacimi, cítiť, kniž.: spolucítiť, súcítiť (s niekým): (sú)cítil, spolucítil s každým ukrivdeným, hovor.: šianať, šanovať: šianal, šanoval deti bez matiek 2. pociťovať žiaľ a nespokojnosť s niečím, banovať: ľutoval, banoval svoj čin; banoval, že neprišla, mrzieť (neos.): mrzí ma to, expr. kajať sa, kniž. želieť (ľutovať svoje činy): kajal sa za prečin; želel svoju minulosť, ľútiť, ľútostiť, žialiť (zároveň sa trápiť): ľútostila, žialila nad synovým neúspechom, kniž. žalostiť, nár. expr. ľútať si [Tatarka] 3. pozri šetriť 1 ## lutria pozri lotéria ## ľúty pozri divý 2, zúrivý 1, krutý 1 ## lux pozri vysávač ## luxácia lek. vysunutie z kĺbu, prerušenie kĺbového spojenia, vykĺbenie: luxácia, vykĺbenie členka ## luxovať pozri vysať 2 ## luxus pozri prepych 1, blahobyt ## luxusný pozri prepychový ## luza pozri banda 1 ## luznúť pozri udrieť 1 ## lužný vzťahujúci sa na vlhký listnatý nížinný les v zaplavovaných oblastiach, luhový: navštívili sme lužný, luhový háj pri Dunaji ## lyceálny týkajúci sa lýcea ako jedného typu strednej školy, lýcejný: v strede mesta stála lyceálna, lýcejná budova ## lymfa pozri miazga ## lynčovať 1. pozri zabiť 1 2. pozri týrať ## lyrický pozri citový 1, komorný 1 ## lyrika pozri lyrizmus ## lyrizmus lyrický ráz, lyrika: lyrizmus, lyrika nížiny pri západe slnka, citovosť, poetickosť, náladovosť ## lysatý pozri plešivý ## lysina 1. farebne odlišné miesto v srsti zvierat, lyska: lysina, lyska na hlave koňa, škvrna, hovor. fľak: pes s bielou škvrnou, bielym fľakom na krku 2. pozri plešina ## lyska pozri lysina 1 ## lysý 1. pozri plešivý 2. pozri holý 2 ## lyžica pozri obuvák ## lžidemokracia pejor. nepravá, falošná demokracia, pejor. pseudodemokracia: odlíšiť demokraciu od lžidemokracie, pseudodemokracie ## lžihumanizmus pejor. nepravý, falošný humanizmus, pejor. pseudohumanizmus: lžihumanizmus, pseudohumanizmus riešenia ## lžimorálka pejor. nepravá, predstieraná morálka, pejor. pseudomorálka: lžimorálka, pseudomorálka spoločnosti ## lživý pozri klamný, nepravý 1, falošný 2 ## macať 1. pozri hmatať 2. pozri hľadať ## mackať pozri hmatať ## maco 1. pozri medveď 1 2. pozri ťarbák ## macošský 1. pozri nepriaznivý, zlý 1 2. pozri skúpy 1 ## máčať 1. pozri močiť 1 2. pozri vlhčiť ## mačina kus trávnika s vrstvou zeme, šúplata, nespis. drn ## mačka šelma chovaná ako domáce zviera, hypok.: cica, cicka, mica, micka ## madam pozri pani 1 ## maďarčinár pozri hungarista ## maďarčiť pozri pomaďarčovať ## maďarizácia násilné zavádzanie maďarčiny ako jediného jazyka, pomaďarčovanie, hungarizácia: maďarizácia, hungarizácia negatívne poznačila slovenskú inteligenciu ## maďarizovať pozri pomaďarčovať ## maďarofil obdivovateľ Maďarov a všetkého maďarského, hungarofil ## madžgať 1. pozri dláviť 1 2. pozri húžvať, mädliť ## maestro pozri majster 2 ## mafia pozri spoločnosť 2 ## mág pozri čarodejník 1 ## magazín 1. pozri časopis 2. pozri sklad 1 ## mágia rozmanité slová a úkony mága vyvolávajúce ilúziu neskutočného alebo nadprirodzeného, čarodejníctvo: práca s počítačom nie je mágia, čarodejníctvo, kúzelníctvo, čary ## magický pozri čarovný 1, neodolateľný, príťažlivý ## magister v stredoveku najvyššia akademická hodnosť na filozofickej fakulte, majster ## magľajz pozri zmätok 2 ## magnáš pozri boháč ## magnát 1. pozri šľachtic 1 2. pozri boháč ## magnet pozri atrakcia ## magnetický pozri príťažlivý ## magnetit pozri magnetovec ## magnetka podlhovastý, okolo osi otáčavý magnet používaný v kompasoch a buzolách, strelka: magnetka, strelka ukazuje na sever ## magnetoskop pozri videorekordér ## magnetovec ruda s najvyšším obsahom železa, magnetit ## magor 1. pozri blázon 1 2. pozri bláznovstvo 1 ## magorina pozri bláznovstvo 1 ## magorka pozri psychiatria ## magorstvo pozri bláznovstvo 1 ## macher 1. pozri odborník 2. pozri podvodník 1 ## machinácia pejor., obyč. mn. č. podvodné, úskočné konanie s cieľom získať, resp. upevniť si pozíciu, čachre, machre, machle: politické machinácie, čachre, machre, machle, úskok, podvod (ľstivé, zákerné konanie): odhaliť úskoky, podvody protivníka, subšt. techtle-mechtle ## machle pozri úklady, machinácia ## machliar pozri intrigán ## machliť 1. pozri písať 1 2. pozri maľovať 1, maľovať 2 ## machľovať pozri čachrovať 1 ## machorka pozri tabak ## machre pozri úklady, machinácia ## machrovať pozri ukazovať 3 ## machuľa pozri škvrna 1 ## machuliť pozri písať 1 ## majáles pozri zábava 2 ## majer pozri statok ## majerčan obyvateľ majera, pracovník na majeri, zastar. majerník ## majerník pozri majerčan ## majestát 1. hodnosť alebo titul panovníka, veličenstvo, výsosť: jeho kráľovský majestát, kráľovské veličenstvo, kráľovská výsosť 2. pozri vznešenosť ## majestátny pozri vznešený 1, mohutný ## majetkový pozri hmotný 2, vecný 1 ## majetnícky pozri vlastnícky ## majetník pozri majiteľ ## majetný pozri bohatý 1 ## majetok súhrn všetkých vecí, ktoré niekomu patria, vlastníctvo: je to súkromný majetok, súkromné vlastníctvo, bohatstvo (najmä veľký majetok, často iron.), kniž. imanie: prísť o svoje bohatstvo, imanie, kapitál (veľký majetok v peniazoch), panstvo (feudálny majetok), svoje (vlastný majetok): pracuje na svojom, pejor. mamona, zried. manie ## majiteľ kto niečo vlastní, vlastník, zastar. majetník: majiteľ, vlastník domu, hovor. gazda: tá vec nemá gazdu pozri vlastník ## majolika pozri keramika ## majorán voňavá rastlina, ktorej vetvičky sa používajú ako korenie; toto korenie, hovor. majoránok: vôňa majoránu, majoránka ## majoránok pozri majorán ## majorita pozri väčšina ## majster 1. vedúci pracovnej skupiny, predák 2. vynikajúci umelec, najmä hudobník; pren. šikovný človek, virtuóz: klavírny majster, virtuóz; majster, virtuóz svojho remesla, kniž. maestro 3. mužstvo alebo jednotlivec, ktorý zvíťazil v športovej súťaži, šampión: svetový majster, šampión 4. pozri odborník 5. pozri magister ## majstrovať hovor. 1. hovor. ručne zhotovovať, vykonávať amatérsky nejakú ručnú prácu, hovor. expr. muštrovať: stále čosi majstruje, muštruje; muštroval nový rebrík, hovor. porábať: Čože to porábaš?, expr. kutiť: kutí okolo domu, zastar. kremesliť: kremeslí čosi v šope, skladať, zostavovať, montovať (z častí do celku): skladá, montuje police 2. pozri napomínať ## majstrovsky 1. pozri výborne 1, pozri výborný 2. pozri vynikajúci, dokonalý ## majstrovský pozri vynikajúci 1, výborný, dokonalý 1 ## majstrovstvá vrcholná športová súťaž, šampionát: majstrovstvá sveta v hokeji ## majstrovstvo pozri bravúra 1 ## makať pozri robiť 1, drieť 1 ## makateľne pozri zreteľne 1 ## makavo pozri zreteľne 1 ## maketa pozri model 3 ## maklér človek, ktorý sprostredkúva obchodné a finančné operácie, sprostredkovateľ: stávkový sprostredkovateľ, maklér, broker (maklér na burze): burza už má stabilných maklérov, brokerov ## makovica pozri hlava 1 ## makovičie uschnuté steblá maku a suché makovice, makovisko: praskot v makovičí, makovisku ## makovisko pozri makovičie ## malachitový pozri zelený ## malátne 1. pozri malátny 1 2. pozri omamný 3. pozri pomaly 1 ## malátnieť pozri slabnúť ## malátny 1. fyzicky alebo duševne oslabený; svedčiaci o nedostatku fyzických alebo duševných síl (op. svižný, rezký), ochabnutý: dvíhal z postele svoje malátne, ochabnuté telo, zoslabnutý, chabý, mdlý: ranený sa ozval chabým, mdlým hlasom, slabý, matný, nevýrazný: slabé, nevýrazné tempo; slabý, matný výkon, unavený, vysilený, zmorený, hovor. expr. zvädnutý (malátny od únavy): unavený, vysilený zrak; unavená, zmorená, zvädnutá myseľ, skľúčený, sklesnutý, skormútený, kniž. skleslý (svedčiaci o nedostatku duševných síl; op. bodrý): pozrel na nás skľúčeným, sklesnutým, skormúteným pohľadom, expr. mátožný (bez pohybovej koordinácie): mátožné pohyby slepca, expr. mľandravý (svedčiaci o istej nešikovnosti, neschopnosti): od horúčosti je celý mľandravý pozri pomalý 2. pozri omamný 1 ## maľba 1. výtvarná činnosť štetcom a farbami, maľovanie: technika maľby, maľovania, hovor. maľovačka: čas trávila maľovačkou 2. pozri náter 1 ## malebný (obyč. o neživých veciach) príjemne pôsobiaci na zmysly svojou upravenosťou, harmóniou, krásou, pôvabný, úhľadný, kniž. vzhľadný: malebný, pôvabný kút Slovenska; úhľadný, vzhľadný piešťanský kroj, pekný, krásny, nádherný: pekný, krásny, nádherný výhľad, milý, expr.: utešený, rozkošný, čarovný: malebná, utešená, milá, rozkošná dedinka; chrámom sa rozľahli utešené, čarovné tóny, romantický, idylický (javiaci sa ako neskutočný, vysnívaný): romantický, idylický kraj detstva, kniž. pitoreskný (hýriaci farbami): pitoreskné kresby ## malér 1. pozri nepríjemnosť 2. pozri nehoda ## máličičko 1. pozri málo 1, málo 2, trocha 1, trocha 2 2. pozri chvíľu ## máličko 1. pozri málo 1, málo 2, trocha 1, trocha 2, zľahka 2 2. pozri chvíľu 3. pozri zriedkavo ## maličkosť 1. drobná vec bez veľkej ceny alebo závažnosti, drobnosť: doniesť dieťaťu maličkosť, drobnosť, drobnôstka, hovor. pletka: mať drobnôstku, pletku pre každého, expr.: hlúposť, sprostosť, daromnica, haraburda, šepleta, taľafatka: nosiť si z dovolenky hlúposti, daromnice, malichernosť 2. bezvýznamná, ľahko uskutočniteľná vec, hovor. detail: hádka u nich je maličkosť, detail, nič: bolo to iba také nič, expr.: daromnica, hlúposť, sprostosť, taľafatka, hračka, pletka, ledačo, ledačina, pejor. hovädzina: hnevať sa pre pletky, pre ledačo, subšt. hovadina 3. relatívne malá suma peňazí, bagateľ: milión je preňho maličkosť, bagateľ ## maličký pozri malý 1 ## maličičký pozri malý 1 ## malígny pozri zhubný 1 ## malicherniť pozri podceňovať ## malichernosť pozri maličkosť 1 ## malicherný 1. pripisujúci príliš veľký význam nepodstatným veciam, maličkostiam; svedčiaci o preceňovaní maličkostí (op. veľkorysý): malicherný človek sa nevie povzniesť nad neúspech; malicherný postup úradníka, úzkoprsý (pozerajúci sa na veci z úzkeho hľadiska): mať úzkoprsý postoj k správaniu sa mládeže, úzkostlivý, prepiaty, pedantný, menej časté pedantský, pejor.: punktičkársky, puntičkársky (úzkostlivo presný, lipnúci na maličkostiach): úzkostlivý, prepiaty byrokrat; pedantný, pedantský, puntičkársky prístup učiteľa k žiakom, škrupulózny, škrupulantský (úzkostlivo lipnúci na nepodstatných maličkostiach): mať malicherný, škrupulózny, škrupulantský vzťah k predpisom, kniž. žabomyší (o malichernom spore): žabomyšie naťahovačky, expr.: troškársky, trochársky 2. pozri bezvýznamný ## malina ker so sladkými a voňavými červenými plodmi rastúci najmä na rúbaniskách, malináč, malinčiak, maliník ## malináč pozri malina ## malinčiak pozri malina ## maliník pozri malina ## málinko 1. pozri málo 1, málo 2, trocha 1, trocha 2, zľahka 2 2. pozri chvíľu 3. pozri zriedkavo ## málilinko 1. pozri málo 1, málo 2, trocha 1, trocha 2, zľahka 2 2. pozri chvíľu 3. pozri zriedkavo ## malinký pozri malý 1 ## malilinký pozri malý 1 ## malinovka sladký nápoj z ovocnej šťavy a vody alebo sódy, limonáda: napiť sa malinovky, limonády, citronáda (nápoj z citrónovej šťavy), oranžáda (nápoj z pomarančovej šťavy) ## malinovo pozri červeno ## malinovočervený pozri červený ## malinový pozri červený ## máliť pozri podceňovať ## málo 1. vyjadruje neurčité malé množstvo, nízky počet, rozsah a pod. (op. veľa, mnoho), trocha, trochu: zatiaľ má iba málo, trocha starostí, neveľa, nemnoho: na predstavenie prišlo neveľa, nemnoho divákov, koľko-toľko, riedko, hovor. poriedko, zried. nedosť: jedla bolo riedko, poriedko, skromne, poskromne, skúpo, kniž. sporo: snehu napadlo skromne, poskromne, skúpo, niečo, dačo, voľačo, čosi: zostalo nám iba niečo, čosi chleba, niekoľko, hovor. pár: iba niekoľko, pár žiakov vedelo odpovedať na otázku, expr.: máličko, máličičko, málinko, málilinko, málučko, málučičko, málunko, málulinko: má máličko, málinko priateľov, expr.: troška, trošku, trošička, trošičku, trošíčka, trošíčku, trošinka, trošinku, trošilinka, trošilinku, skromnučko, skromnunko, skromnulinko, štipka, štipku, byľka, byľku, kvapka, kvapku, kvapôčku: nazbieral troška, trošička, trošinku jahôd; z koláčov si zobrala skromnučko; zjedol štipku, byľku zemiakov; vypil kvapku mlieka, minimálne, hovor. minimum, expr. pramálo (veľmi málo): na to nám zostane minimum, pramálo korún, primálo (príliš málo): prišlo primálo záujemcov, fraz.: za náprstok, ako kvapka v mori 2. vyjadruje okolnosť malej miery, malého rozsahu, malej intenzity a pod. (op. veľa, mnoho, veľmi), trocha, trochu: málo, trocha si pospal, neveľa, nemnoho: roky ťažkej driny ho poznačili len neveľa, nemnoho, koľko-toľko: ušlo sa mi iba koľko-toľko, neveľmi, nepríliš, zried. nedosť: je to neveľmi, nepríliš známa skladba, skromne, poskromne, skúpo, kniž. sporo: skromne, poskromne, skúpo osvetlená izba, zľahka: zľahka sa usmiala, slabo, expr.: biedne, úboho, mizerne: túto prácu platia slabo, biedne; celý život úboho, mizerne zarábal, expr.: máličko, máličičko, málinko, málilinko, málučko, málučičko, málunko, málulinko: máličko, málinko, málulinko sa zamračil, expr.: troška, trošku, trošička, trošičku, trošíčka, trošíčku, trošinka, trošinku, trošilinka, trošilinku, štipku, byľku, kvapku, kvapôčku: troška, trošička, trošinku si oddýchol; štipku, byľku sa mu uľavilo, expr. skromnučko, skromnunko, skromnulinko: skromnučko sa najedol, nepatrne, mizivo, minimálne, hovor. minimum, expr. pramálo (veľmi málo): nepatrne, mizivo sa staral o rodinu; minimálne, pramálo ho to zaujímalo, primálo (príliš málo): primálo sa stará o rodinu, chvíľu, hovor. nezaveľa (krátky čas): chvíľu, nezaveľa si pospal 3. pozri zriedkavo ## máločo vyjadruje neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (vecí) alebo minimálnej miery; iba málo, len málo, takmer nič, sotvačo: máločo, sotvačo ho vie uspokojiť, málo, trocha, trochu: je o máločo, málo, trocha mladšia od priateľky ## malodušnosť pozri defetizmus ## malodušný ktorý sa vyznačuje malosťou ducha, nedostatkom viery alebo odvahy; svedčiaci o malosti ducha (op. veľkodušný), kniž. malomyseľný, zastaráv. slaboduchý: malodušní, malomyseľní, slaboduchí ľudia nemajú odvahu podnikať; viesť malodušné, slaboduché reči, neveriaci, maloverný (ktorý neverí v niečo pozitívne, prejavuje sa nedôverčivosťou): ostal neveriacim, maloverným pesimistom, kniž. defetistický, pejor. porazenecký (ktorý neverí vo vlastné sily, schopnosti): zaujal defetistický, porazenecký postoj, bojazlivý, ustráchaný, ustrašený: malodušný, bojazlivý mládenec; ustráchaný, ustrašený pohľad, skľúčený, skormútený, kniž. skleslý (op. radostný): malodušní, skľúčení odsúdenci; skľúčená, skleslá nálada, zúfalý, beznádejný, bezútešný (ktorý si zúfa, ktorý stratil nádej; svedčiaci o nedostatku nádeje): po prvom neúspechu sa stal malodušným, zúfalým; oddal sa beznádejnému, bezútešnému smútku ## málokde vyjadruje neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (miest), iba na niektorých miestach; iba niekde, len niekde, zriedkakde, sotvakde: málokde, zriedkakde rastie toľko rozličných kvetov ako na Kobyle; sotvakde si lepšie oddýchne ako pri rieke, kde-tu, miestami, sem-tam (na niektorých miestach): už len kde-tu, miestami, sem-tam zostal fliačik snehu ## málokedy pozri zriedkavo ## málokrvnosť pozri anémia ## málokrvný 1. ktorý má nedostatok červených krviniek alebo krvného farbiva; svedčiaci o tomto nedostatku, lek. anemický: výživnou stravou znižujeme počet málokrvných, anemických detí; anemická tvár chorej ženy, nespis. chudokrvný 2. pozri nezaujímavý, schematický 2 ## málokto vyjadruje neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (ľudí), malý počet (ľudí); iba niekto, len niekto, takmer nikto, zriedkakto, sotvakto: na neho si už málokto, zriedkakto spomenie; sotvakto mu bude chcieť pomôcť ## máloktorý neurčité, zväčša minimálne množstvo, iba niektorí jednotlivci z množstva (op. všetci, mnohí), zriedkaktorý: máloktorý, zriedkaktorý film je taký dobrý; máloktorí, zriedkaktorí neprišli, nemnohý, nepočetný (malý počtom): výnimka nastáva v nemnohých, nepočetných prípadoch, sotvaktorý (skoro nijaký nie): máloktorí, sotvaktorí s tým budú súhlasiť ## maloletý pozri nedospelý, malý 2 ## malomestský pozri provinčný ## malomeštiacky ktorý sa vyznačuje malým rozhľadom, plytkým životným cieľom, obmedzenými názormi, zvykmi, predsudkami; svedčiaci o takýchto vlastnostiach, filisterský: malomeštiacky, filisterský spiatočník; malomeštiacke, filisterské názory na morálku, snobský, snobistický, pejor. meštiacky (typický pre snoba, malomeštiaka): snobské, meštiacke správanie, spiatočnícky, konzervatívny (op. pokrokový): spiatočnícky, konzervatívny spôsob života, obmedzený (rozumovo ohraničený), expr. kocúrkovský: malomeštiacke, obmedzené, kocúrkovské chápanie sveta ## malomeštiak človek s plytkým životným cieľom, s obmedzeným rozhľadom, spiatočníckymi názormi, filister, meštiak: stal sa z neho malomeštiak, meštiak, pejor.: obmedzenec, zápecník ## malomocenstvo (sub)tropická infekčná choroba spôsobujúca rozpad tkaniva, lepra: trpieť malomocenstvom, leprou ## malomyseľný pozri malodušný, skľúčený ## maloobchodný pozri spotrebiteľský ## málorečný pozri málovravný 1 ## malosť pozri ničota 1 ## maľovačka pozri maľba 1 ## maľovanie pozri maľba 1 ## maľovaný pozri pekný 1 ## maľovať 1. zobrazovať niečo pomocou farieb, kresliť: maľovať, kresliť jesennú krajinu, hovor. štrajchať (nedbanlivo maľovať, obyč. rovné čiary): štrajchal štetcom po papieri, hovor. expr. machliť (škaredo, neúhľadne maľovať): machlil nový nepodarok 2. farbami ozdobovať (obyč. tvár), farbiť: ženy sa rady maľujú; výrazne si farbila oči, hovor. šminkovať: šminkovala sa pred zrkadlom, hovor. expr. machliť (nevkusne maľovať): machlila si oči krikľavými farbami, líčiť, maskovať (maľovaním vytvárať nový vzhľad, obyč. v divadle): maskér líčil, maskoval hercov 3. pozri líčiť 1 4. pozri písať 1 5. pozri biť 2 ## maloverne pozri nedôverčivo ## malovernosť pozri defetizmus ## maloverný pozri nedôverčivý, malodušný ## maľovka vrstva farby na stene, maľba: na stene bola čerstvá maľovka, maľba, náter: latexový náter zaschol ## málovravný 1. ktorý málo alebo nerád hovorí (op. výrečný, zhovorčivý), nevravný, nezhovorčivý, zried. málorečný: chlapec je málovravný, nezhovorčivý, nevravný, nedostaneš z neho slova, mlčanlivý, zamĺknutý, zried. zamĺkly (ktorý zriedka prehovorí, rozpráva): po rokoch sa zmenil na mlčanlivého, zamĺknutého, zamĺkleho starca, tichý (ktorý málo hovorí, čím sa prejavuje jeho mierna, nevýbojná povaha): matka bola tichá, utiahnutá žena, mĺkvy (ktorého málovravnosť ukazuje na sklon k depresii alebo na uzavretú, neprístupnú povahu): po smrti manžela sa stala mĺkvou, zlou spoločníčkou, fraz. skúpy na slovo 2. ktorý obsahuje málo údajov; ktorý obsahuje údaje s nízkou informačnou hodnotou (op. mnohovravný, veľavravný), neinformatívny, prázdny: rečník predniesol málovravný, neinformatívny, prázdny prejav; jeho reč obsahovala málovravné, neinformatívne údaje, expr. jalový: málovravné, jalové gestá ## maltovnica nádrž s nízkymi stenami na miešanie malty, stav. slang. kalfas: doliať vody do maltovnice, kalfasa ## málučko pozri málo 1, málo 2, trocha 1, trocha 2 ## málučičko pozri málo 1, málo 2, trocha 1, trocha 2 ## malučký pozri malý 1 ## malučičký pozri malý 1 ## malučenký pozri malý 1 ## malušký pozri malý 1 ## málunko pozri málo 1, málo 2, trocha 1, trocha 2 ## málulinko pozri málo 1, málo 2, trocha 1, trocha 2 ## malunký pozri malý 1 ## malulinký pozri malý 1 ## malvázia pozri almázia, nápoj ## malý 1. nedosahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové alebo iné veličiny, nedosahujúci priemernú očakávanú alebo prijateľnú mieru, intenzitu (op. veľký): malý strom; malá rýchlosť, drobný: malý, neveľký človek; malé, drobné slzy, nízky (ktorý má malú výšku, hodnotu, mieru; op. vysoký): malý, nízky človek; nízky tlak v pneumatikách; namerať nízke hodnoty, neveľký, nevysoký (pomerne malý): neveľký, nevysoký dom; neveľký plat, nezreteľný, nebadaný, nebadateľný, nevýrazný, neviditeľný, miniatúrny, mikroskopický, hovor. mini (nie dostatočne veľký na vnímanie, uvedomenie si; op. zreteľný, očividný): nepatrný, nezreteľný pohyb; nebadaná, nebadateľná, nevýrazná, neviditeľná zmena; miniatúrny model auta; mikroskopické baktérie; mini vláčik, úzky (malý alebo nevyhovujúci čo do šírky; op. široký, voľný): malý, úzky otvor; úzka blúzka, krátky (malý čo do dĺžky alebo časového úseku; op. dlhý): krátka vzdialenosť; malé, krátke trvanie búrky, plytký (malý čo do hĺbky; op. hlboký): malá, plytká jama, nedostačujúci, nedostatočný, slabý, chabý, expr. bledý (nie dostatočne veľký, dosť malý): nedostačujúca, nedostatočná intenzita; malá, slabá výkonnosť hráčov; slabé bolesti (op. silné); to je chabá, bledá útecha, zakrpatený, nedorastený, i expr. krpatý, pren. expr.: trpasličí, piadimužícky, škriatkovský, kolibričí, liliputánsky: zakrpatený, nedorastený javor; krpatý, trpasličí druh psa; kolibričie, liliputánske vydanie knihy, skromný (malý čo do počtu alebo množstva): malý, skromný plat, tesný, obmedzený, stiesnený (nevyhovujúci čo do rozmeru, priestoru; op. voľný, priestranný): šaty sú mi už tesné; vojsť do obmedzených, stiesnených priestorov pivnice, šťúply, expr.: šťúplučký, šťúplušký, kniž. subtílny (malý a chudý): šťúply, subtílny mládenec; má šťúplu postavu, zanedbateľný (zanedbateľne malý): zanedbateľná suma, expr. smiešny: malá, smiešna porcia mäsa, mizivý, nepatrný: zaznamenať len mizivé, nepatrné zlepšenie, nepočetný: malá, nepočetná skupinka, bagateľný, blšací, blší, expr. halierový: bagateľný, blšací, halierový zisk, hovor. pomenší: pomenšia izba, koľký-toľký, aký-taký (aspoň nejaký): mal aspoň koľký-toľký úspech; vidieť aké-také úsilie, expr. drobnohľadný: drobnohľadné živočíchy, expr.: pramalý, primalý (príliš malý): mať pramalý, primalý záujem o niečo, expr.: maličký, maličičký, malinký, malilinký, malunký, malulinký, malučký, malučičký, zried. malučenký, nár. malušký 2. ktorý ešte nedosiahol dospelosť (biologickú; o človeku, zvieratách; op. veľký, dospelý), nedospelý, práv. maloletý: deti má ešte malé, nedospelé; zločiny malých, maloletých detí, mladý: mladý vlčiak, hrub. zasraný: Taký zasraný fagan, a už fajčí! pozri nedospelý 3. pozri nepočetný 4. pozri bezvýznamný ## mam pozri halucinácia, zdanie 1 ## mama 1. pozri matka 1 2. pozri manželka 3. pozri svokra ## mamelucký pozri hrubý 2 ## mameluk pozri hlupák ## mámenie pozri halucinácia ## mami pozri matka 1 ## mamička 1. pozri matka 1 2. pozri manželka 3. pozri svokra ## mamina 1. pozri matka 1 2. pozri manželka ## maminka pozri matka 1 ## mámiť 1. zbavovať jasného vedomia silným pôsobením na zmysly, omamovať: jar mámi, omamuje, opájať, opantávať: les ho opantával opojnou vôňou, hovor. šialiť: víno šiali hlavu, expr.: omračovať, omárať: omračuje ho krása prírody; mozog mu omára sladká opojnosť 2. usilovať sa dostať niečo od niekoho, lákať: stále mámi, láka od otca peniaze, vábiť (lákať pútaním pozornosti): vábi ho k sebe, ťahať: ťahal informácie od kolegov, expr.: drankať, drančať, pýtkať, vyťahovať, hovor. expr. pumpovať (nástojčivo pýtať): drankala na nové šaty; postupne z nej vyťahoval všetky tajomstvá; pumpovať peniaze od niekoho, kniž.: lúdiť, vyludzovať 3. pozri klamať 2 ## mámivý 1. pozri omamný 1 2. pozri klamný 3. pozri príťažlivý, vábivý, zvodný ## mamka 1. pozri matka 1 2. pozri manželka 3. pozri svokra ## mamľas 1. pozri hlupák 2. pozri naničhodník ## mamný pozri klamný ## mamona pozri majetok ## mamonár pozri ziskuchtivec, vypočítavec, hmotár ## mamonárčiť pozri lakomiť ## mamonársky pozri chamtivý ## mámor pozri halucinácia, ošiaľ ## mamuľka 1. pozri matka 1 2. pozri manželka ## mamulienka 1. pozri matka 1 2. pozri manželka ## mamuška 1. pozri matka 1 2. pozri manželka ## mamušenka 1. pozri matka 1 2. pozri manželka ## mamušinka 1. pozri matka 1 2. pozri manželka ## mamutí pozri obrovský ## mančaft 1. pozri mužstvo, družstvo 2 2. pozri skupina 2 ## mandant pozri príkazca ## mandát pozri splnomocnenie ## mandatár pozri splnomocnenec ## mandeľ pozri panák 2 ## mandľa 1. subtropický strom s ružovočervenými kvetmi a jedlými jadrami plodov, mandľovník, zastaráv. mandloň 2. lymfatické tkanivo na prechode ústnej dutiny a hltanu, odb. tonzila ## mandľovník pozri mandľa 1 ## manekýn pozri figurína ## manekýnka pozri figurína ## manévrovať pozri vykrúcať 2 ## mangľovať 1. pozri žehliť 1 2. pozri biť 2 ## mánia pozri záľuba 1 ## maniacky pozri chorobný 2; vášnivý 2 ## maniakálny pozri chorobný 2; vášnivý 2 ## manický pozri chorobný 2; vášnivý 2 ## manier expr. súhrn vlastností a činností charakterizujúcich človeka (obyč. mn. č. ) maniere, maniera (obyč. mn. č. ) maniery: mať čudné maniere, maniery, spôsoby, zvyklosti, obyčaje, správanie, vystupovanie: jeho spôsoby, zvyklosti, obyčaje okolie neznáša ## maniera pozri manier ## manifestácia pozri príznak ## manifestačný prejavovaný, prejavený na verejnosti, neskrývane (často aj nápadne), verejný: manifestačný, verejný prejav radosti, zjavný, neskrývaný, otvorený (op. skrytý, tajný): zjavný, neskrývaný, otvorený spôsob vyjadrenia nesúhlasu, nápadný, vytŕčavý, vonkajškový, zastar. okázalý (op. skromný, nenápadný): manifestačná, vytŕčavá nadradenosť; nápadný príchod hostí; vonkajškové frázy, proklamačný, proklamatívny (verejne vyhlásený, vyhlasovaný): manifestačné, proklamačné vyhlásenie; proklamačný, proklamatívny prejav politika ## manifestovať 1. pozri prejaviť 2. pozri dokázať 1 ## manifestovať sa pozri prejaviť sa ## manipulovať pozri narábať ## mankať pozri hladkať ## manko 1. pozri deficit 1 2. pozri nedostatok 1 ## manteľ pozri kabát ## manuálny pozri ručný, telesný 1 ## manuskript pozri rukopis ## maňuška pozri bábka 1 ## maňuškár pozri bábkar ## maňušky pozri jahňady ## manžel ženatý muž vo vzťahu k svojej žene, muž, hovor. chlap: nemá manžela, muža, chlapa, fam. môj: spýtam sa môjho, hovor. expr. starý, fam. starký (v oslovení, najmä v rodine), hypok.: otec, ocko, ocino, tato, tatko, tatíčko, tata, oci, tati z hľadiska manželky: náš tato, otec, tatko, tata, tatíčko si rád zašportuje, hovor. svoj: neopustí toho svojho ## manželka vydatá žena vo vzťahu k svojmu mužovi, žena: má dobrú manželku, ženu, hovor. pani: Ako sa má tvoja pani?, fam. moja: moja mi to povedala, hypok.: ženička, ženuška, žienka, hovor. expr. stará, fam. starká (v oslovení, najmä v rodine): moja stará, starká nie je doma, hypok.: mama, mamička, mamina, mamka, mamulienka, mamuľka, mamuška, mamušenka, mamušinka, mami (z hľadiska manžela), hovor. svoja, fam. žieňa ## mapa 1. pozri obal 2. pozri škvrna 1 ## mapovať pozri zistiť ## maras pozri blato, špina 1 ## marasiť sa 1. pozri brodiť (sa) 2. pozri biť sa 1 ## margaréta lúčna i pestovaná rastlina s bielymi kvetmi so žltým stredom, králik: lúka plná margarét, králikov ## marginálny pozri okrajový 1 ## margírovať pozri predstierať ## margo pozri okraj 2 ## marhať pozri márniť 1 ## máriajozef pozri bože ## marieť pozri chradnúť ## marína pozri námorníctvo ## marioneta pozri bábka 1 ## marionetka pozri bábka 1 ## mariť 1. robiť prekážky, a tak brániť v niečom, hatiť: maril, hatil úsilie celého kolektívu, kaziť: kaziť dcére šťastie, znemožňovať, zamedzovať: znemožňovali, zamedzovali prístup k vode, zabraňovať (niečomu): mariť výhru, zabraňovať výhre, rušiť, narúšať, krížiť, križovať: rušil, krížil jeho zámery, hovor. torpédovať: torpédoval diskusiu, brzdiť, zdržiavať (marením spomaľovať): brzdili rozvoj vedy, hovor. hamovať: hamovať vývin, hubiť, ničiť (marením kaziť): hubil, ničil ich radosť, expr. nivočiť: nivočil ich šťastie 2. pozri márniť 1 ## mariť sa pozri zdať sa 4, vidieť sa 1 ## marivo pozri zdanie 1 ## markantne 1. pozri charakteristický 2. pozri zreteľne 1, pozri viditeľný ## markantný 1. pozri viditeľný 2. pozri charakteristický ## markíza pozri prístrešok, šľachtičná ## marmeláda pozri lekvár 1 ## márne pozri zbytočne, nadarmo 1, naprázdno ## márnik pozri márnotratník ## márniť 1. nehospodárne zaobchádzať s niečím, mrhať: zbytočne márni, mrhá čas; mrhá sily na nesprávnom mieste, plytvať (niečím): plytvať materiálom, premárňovať, premrhávať, mariť: premárňuje, premrháva svoj talent, expr.: hajdákať, prehajdákavať (ľahkomyseľne): hajdákal, prehajdákaval čas i všetky peniaze, strácať, expr. zabíjať: len čo tu s tebou strácam, zabíjam čas, hovor. kynožiť: nerád kynoží potraviny, utrácať, míňať, vydávať (márniť peniaze): utráca, míňa veľa peňazí, hovor.: troviť, rozhadzovať: pomaly rozhadzuje úspory, hovor. expr. márnotratníčiť, kniž. zried. márnotratiť [Hviezdoslav], nár. marhať [Rysuľa] 2. pozri ničiť 3 ## márnivec pozri márnotratník, namyslenec ## márnivý 1. pozri márnomyseľný, samoľúby 2. pozri márnotratný ## márnomyseľník pozri namyslenec ## márnomyseľný zbytočne preceňujúci svoje prednosti, márnivý: márnomyseľná, márnivá krásavica, samoľúby (nekriticky márnomyseľný): márnomyseľná, samoľúba povaha, pyšný, namyslený, expr.: nafúkaný, nadutý: pyšný, namyslený mládenec; byť nafúkaný, nadutý na svoju krásu, nesprávne ješitný ## márnosť pozri ničota 1 ## márnotratiť pozri márniť 1 ## márnotratníčiť pozri márniť 1 ## márnotratník kto ľahkomyseľne utráca majetok, márnivec: márnotratník, márnivec pomohol rodine k bankrotu, mrhač, zastar. zried. márnik, ľahkomyseľník (vo veciach peňazí, majetku), expr. rozhadzovač ## márnotratný zbytočne, ľahkomyseľne míňajúci peniaze alebo iné hodnoty; svedčiaci o takomto prístupe k majetku (op. sporivý), nešetrný, márnivý: márnotratný, nešetrný syn premárnil celý otcovský majetok; viesť márnotratný, márnivý život, rozšafný, hovor. rozhadzovačný (ktorý rád a ľahkomyseľne míňa, obyč. peniaze): rozšafná, rozhadzovačná manželka, hýrivý (ktorý ľahkomyseľne utráca, obyč. na zábavu): márnotratné, hýrivé dcéry, hovor. zastar. trovný ## márny 1. vynaložený bez očakávaného účinku, zbytočný, daromný: márne, zbytočné úsilie; Načo bola potrebná tá márna, daromná obeť?, neúčelný, bezúčelný, bezcieľny (bez účelu): neúčelný, bezúčelný, bezcieľny boj, bezvýsledný, neúspešný, nevydarený (bez výsledku): bezvýsledný, neúspešný, nevydarený pokus o rekord, bezcenný, neužitočný, prázdny (bez úžitku): bezcenné, neužitočné, prázdne sľuby, nezmyselný (bez zmyslu): márna, nezmyselná robota, zried. darobný [Krčméry] 2. pozri pominuteľný ## maród pozri chorý,pacient ## maródka hovor. obdobie práceneschopnosti, hovor. péenka: je na maródke, péenke ## maródovať hovor. nebyť v zamestnaní z dôvodu choroby, hovor.: byť na maródke, maródiť: maróduje, maródi už tri týždne, byť práceneschopný, byť chorý: už dávno je práceneschopný, chorý, hovor.: byť na péenke, péenkovať: je na péenke druhý deň, robiť sa chorý (maródovať s predstieranou chorobou): nepracuje, robí sa chorý ## marón pozri gaštan 1 ## marš pozri pochod 1 vyjadruje silnú a obyč. hrubú výzvu na odchod; odíď, odíďte, preč, ber sa, berte sa, expr.: prac sa, practe sa: Marš! Ber(te) sa odtiaľto! Preč z lešenia! Prac(te) sa mi z domu!, zmizni, zmiznite, hovor. expr.: vypadni, vypadnite: Zmizni(te)! Vypadni(te)! Nemáš/Nemáte tu čo robiť!, hovor. expr.: kuš, kušte: Deti, kuš domov!, fraz. strať(te) sa mi z očí, von (výzva na odchod z miestnosti): Von! Nech ťa už tu nevidím!, fraz.: choď/choďte do čerta, choď/choďte v čerty, choď/choďte do pekla, choď/choďte do frasa, choď/choďte mi z očí, tam sú dvere ## maršruta pozri smernica ## martýr pozri mučeník ## martýrium 1. tragická smrť, ktorej predchádza dlhé trýznenie, martýrstvo, mučeníctvo: martýrium, mučeníctvo svätých 2. pozri muky ## masa 1. pozri hmota 2 2. pozri kopa 2 3. pozri dav ## masaker pozri masakra ## masakra hromadné zabíjanie bezbranných alebo slabších, masaker, krviprelievanie, vraždenie: nebol to boj, bola to masakra, bol to masaker, expr. mäsiarčina ## masakrovať pozri zabiť 1 ## maselnica nádoba na mútenie masla, dbanka: drevená maselnica, dbanka sa rozsušila, zried.: mútovnica, mútovník ## masírovať ošetrovať telo a svaly masážou, robiť masáž: masér masíroval hráčov; robila si masáž tváre ## masívny 1. ktorý tvorí masív ako zemský útvar alebo veľmi veľký celok (op. malý), mohutný, obrovský: masívne, mohutné, obrovské bralo, veľký: masívna, veľká stavba, hrubý (masívny do hrúbky): masívna, hrubá vrstva snehu 2. ktorý je veľký a zároveň zhotovený z odolného materiálu (op. slabý, krehký), pevný, mocný, silný: masívny, pevný, mocný nábytok; mocná, silná posteľ, hrubý (op. tenký): masívna, hrubá reťaz, ťažký (op. ľahký): masívna, ťažká brána ## maska 1. umelá tvár, kukla (ochranná maska): šermiarska maska, kukla, zastar. larva, kniž. škraboška 2. prestrojenie za niekoho iného, maškara: fašiangové masky, maškary, zastar. maškaráda 3. posmrtná sadrová snímka, odliatok 4. pozri potvora ## maskér kto maskuje hercov, slang.: šminkár, šminkér ## maskot pozri talizman ## maskovaný pozri skrytý, tajný ## maskovať 1. pozri maľovať 2 2. pozri skryť 2 ## maslový pozri žltý ## masovo pozri hromadne ## masový 1. zahŕňajúci väčšinu z istého spoločenstva ľudí, ľudový, celospoločenský: hnutie má masovú, ľudovú, celospoločenskú základňu; futbal je u nás masový, ľudový šport 2. zahŕňajúci veľké množstvo (obyč. ľudí), hromadný, mnohopočetný: masový, hromadný hrob; masová, mnohopočetná vražda, veľký, obrovský, početný, široký (s veľkým počtom): masová, veľká, obrovská, široká účasť voličov, davový, pejor. stádovitý: masové, davové scény (vo filme); masová, stádovitá reakcia davu, kolektívny (op. individuálny), spoločný (op. jednotlivý): masová, kolektívna práca; masový, spoločný útek ## masť 1. živočíšna látka získaná škvarením a používaná do pokrmov alebo priamo ako potravina, tuk (živočíšny): pridať do jedla masť, tuk, zastaráv.: omasta, omastok: omasta na panvici, mastnota: na polievke pláva mastnota, nár. šmalec 2. prípravok na roztieranie používaný ako zdravotný alebo kozmetický prostriedok, krém: hojivá masť, hojivý krém, želé: želé na ruky ## mastenica zariadenie na mastenie strojových súčiastok, maznica: ihlová mastenica, maznica ## mastený pozri mastný 2 ## mastič pozri olejovač ## mastičkár 1. pozri felčiar 1 2. pozri lekár 3. pozri olejkár ## mastičkáriť pozri liečiť 1 ## mastidlo pozri mastivo ## mastiť 1. nanášať vrstvu mastnej alebo mazľavej hmoty, natierať, potierať: mastila, natierala si chlieb; natierala, potierala si tvár krémom, rozmášťať (mastiť roztieraním na ploche): rozmášťala tuk na plech, olejovať (mastiť olejom): olejovať súčiastky, mazať (mastiť mazivom): mazať stroj, lyže 2. pozri špiniť 1 3. pozri bežať 1 4. pozri biť 2 5. pozri podplatiť ## mastivo technický prostriedok na odstraňovanie trenia v rozličných mechanizmoch, mazadlo: tuhé mastivo, mazadlo, zried. mastidlo, mazivo (na odstránenie suchého trenia) ## mastnosť pozri mastnota 1 ## mastnota 1. vlastnosť mastných vecí, mastnosť 2. pozri tuk, masť 1 3. pozri tučnota ## mastný 1. obsahujúci mastnotu, sadlo, tuk (nadmerne), tučný (op. chudý): mastný, tučný rezeň je nechutný, tukový: mastná, tuková škvrna na vode, primastný (príliš mastný) 2. natretý alebo napustený masťou, mastnotou (op. suchý), namastený, omastený, pomastený, hovor. mastený: mastný, namastený chlieb; omastené, pomastené, mastené zemiaky, primastný (príliš mastný) 3. zašpinený nejakou mastnotou (op. čistý), zamastený, umastený: mastný, zamastený, umastený obrus, premastený (preniknutý mastnotou): montérky sú celé premastené od oleja 4. pozri veľký 1 5. pozri hrubý 2, neslušný ## masturbácia pozri onánia ## masturbovanie pozri onánia ## masturbovať pozri onanovať ## maša pozri huta ## mašina 1. pozri stroj 2. pozri vlak ## mašinéria pozri mechanizmus 1 ## mašírovať pozri ísť 1 ## maškara pozri maska 2 ## maškaráda pozri maska 2 ## maškrta chutné jedlo, lahôdka: stôl plný maškŕt, lahôdok, pochúťka, expr. lakota, sladkosť, dezert (sladká maškrta), hovor. podslinka ## maškrtiť jesť sladkosti, pochúťky: po obede rád maškrtí, expr.: lakotiť, kváriť: lakotí čosi v chladničke; kváril smotanu, nár. paškrtiť: myš paškrtila v komore ## maškrtník kto rád vychutnáva dobré jedlo alebo iné požívatiny, lakotník: známy maškrtník, lakotník, vychutnávač, labužník, gurmán, pís. i gurmand (kto sa aj vyzná v dobrom jedle), kniž. gastronóm, subšt. fajnšmeker ## maškrtný ktorý má rád maškrty, maškrtenie; svedčiaci o tejto vlastnosti, maškrtnícky, expr.: lakotný, lakotnícky, nár. paškrtný: maškrtné, maškrtnícke, lakotné deti vyjedli všetok lekvár; má maškrtný, lakotnícky, paškrtný jazyk, labužnícky, gurmánsky (ktorý má rád dobré jedlo): labužnícky, gurmánsky vychutnávač (jedla), pôžitkársky, požívačný, požívačnícky (ktorý sa oddáva pôžitkom z dobrého jedla): maškrtný, pôžitkársky starec; maškrtné, požívačné, požívačnícke ústa ## mašľa 1. uzol s dvoma protiľahlými slučkami a dvoma voľnými koncami, viazačka: šnúrku uviazať na mašľu, viazačku 2. ozdobný pás tkaniny uviazaný ako mašľa, stuha, stužka, viazačka: vo vlasoch mala mašľu, stužku, stuhu, viazačku ## mašo pozri sviňa 1 ## maštaľ pozri stajňa ## mašura pozri sviňa 1 ## mať 1. byť vlastníkom (stále alebo na istý čas), vlastniť: má, vlastní pekný dom, disponovať (zároveň narábať niečím): štát disponuje peniazmi, požívať (mať a užívať): požívať slobodu, úctu 2. dočasne nechať niečo umiestnené, držať: mal, držal v ruke hrnček, uschovávať, prechovávať (mať niečo schované): uschovávali zbrane v pivnici 3. pozri obsahovať 4. pozri pokladať 5. pozri nabádať 6. pozri matka 1 ## mať sa 1. pozri žiť 2, vodiť sa 1 2. pozri chystať sa 3. pozri dvoriť ## matador zápasník s býkmi, toreador, zried. torero ## matať pozri hmatať ## mátať 1. pozri strašiť 1, strašiť 2 2. pozri znepokojovať ## matematika vyučovací predmet sprostredkúvajúci poznatky o priestorových a kvantitatívnych vzťahoch reálneho sveta, štud. slang. matika, zastaráv. počty (nižšia matematika): my sme mali ešte počty, dnes už deti majú matematiku, ale hovoria jej matika ## mater pozri matka 1 ## materčina pozri materinčina ## matéria 1. pozri hmota 1 2. pozri látka 1 ## materiál 1. pozri látka 1 2. pozri údaj ## materialista pozri hmotár ## materializmus pejor. uprednostňovanie hmotných stránok vecí, túžba po hmotných prostriedkoch, hmotárstvo ## materiálny pozri hmotný 1, hmotný 2 ## materinčina prvý naučený jazyk, ku ktorému si človek vytvára istý citový vzťah, materčina: našou mater(in)činou je slovenčina, materinská reč, materinský jazyk ## materinský 1. pozri materský 1, materský 2 2. pozri rodný 2 ## materský 1. súvisiaci s materstvom, s matkou, materinský: pre dieťa je najlepšie piť materské, materinské mlieko, hovor. tehotenský (súvisiaci s obdobím ťarchavosti): nosiť materské, tehotenské šaty 2. pripomínajúci matku, materinský, láskavý, nežný: mať materský, materinský, láskavý, nežný vzťah k ľuďom, starostlivý: starostlivá opatera 3. ktorý tvorí začiatočný bod, zdroj, podklad, základňu: náš materský závod sa rozpadol, pôvodný, základný: to bol môj materský, pôvodný športový klub; materská, základná bunka sa delí na dcérske bunky, východiskový, pren. rodný: loď sa vrátila do východiskového, rodného prístavu ## mati pozri matka 1 ## matica voľná časť skrutky s vnútorným závitom, hovor. matka: matica, matka spadla dovnútra stroja ## matička pozri matka 2 ## matka 1. žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu, mať, mater, mama, rodička (žena, ktorá porodila dieťa): viacnásobná matka, rodička, hypok.: mamka, mamička, maminka, mamuľa, mamuľka, mamulienka, mamušenka, mamušinka, mamuška, mamičenka, mami (obyč. v oslovení), hovor.: mati, mamina 2. niečo, k čomu má človek citový vzťah ako k matke, matička, poet. roditeľka: zem, naša matka, matička, roditeľka 3. pozri matica ## matkať pozri hmatať ## matný 1. ktorý má málo lesku (op. lesklý); ktorý má malú intenzitu žiarenia, zvuku (op. intenzívny), mdlý: matný, mdlý náter; matné, mdlé svetielko (op. jasné), nevýrazný, nejasný, slabý: nábytok mal nevýrazný, slabý lesk (op. silný), nejasný, slabý zvuk (op. ostrý, prenikavý), nepriehľadný, mliečny (o skle upravenom špeciálnou technikou), neleštený (o povrchovej úprave nábytku): neleštený príborník, zahmlený, zastretý, vodnatý, vodavý, expr. vodový (pripomínajúci hmlu, vodu): uprel na ňu zahmlený, zastretý, vodnatý, vodavý pohľad 2. ktorý nemá prísnu alebo viditeľnú podobu, nejasný, nezreteľný, nevýrazný, hmlistý, neurčitý: mať matný, nejasný, nezreteľný dojem; vynárali sa mi nejasné, hmlisté spomienky na detstvo; na tvári mal neurčitý, nezreteľný, nevýrazný náznak úsmevu, neostrý, rozmazaný (obyč. o filme a pod.): neostrá, rozmazaná fotografia 3. pozri slabý 2 ## mátoha pozri strašidlo 1 ## mátožiť 1. pozri strašiť 1, strašiť 2 2. pozri znepokojovať ## mátožne 1. pozri hrozný 1, strašný 1 2. pozri malátny 1 3. pozri pomaly 1 ## mátožný 1. pozri hrozný 1, strašný 1 2. pozri malátny 1 ## matróna pozri žena 1 ## matróz pozri námorník ## matúra pozri maturita ## maturant človek s úplným stredoškolským vzdelaním, abiturient ## maturita záverečná skúška na strednej škole, matúra: zložiť maturitu, matúru, kniž. skúška dospelosti ## matuzalemský pozri starecký; vysoký 2 ## mau pozri mňau ## mauzóleum pozri hrobka ## mávačka palička s pestrofarebnými strapcami, mávadlo ## mávadlo pozri mávačka ## mávať pozri kývať 2 ## mávnuť pozri kývnuť ## maxi pozri dlhý 1 ## maximálne 1. pozri najviac 1, nanajvýš 1, nanajvýš 2, prinajhoršom, prinajlepšom 2 2. pozri nadmieru ## maximálny ktorý dosahuje hornú (možnú) hranicu istej hodnoty, miery a pod. (op. minimálny), najväčší, najvyšší: vedci zhromaždili maximálny, najväčší, najvyšší počet údajov; auto dosahuje najväčšiu, najvyššiu rýchlosť 160 km za hodinu, najrozsiahlejší: je to doteraz najrozsiahlejší program, maximalistický (prekračujúci únosnú mieru): mať maximalistické požiadavky na žiakov, úplný, absolútny (ktorý má plnú alebo neobmedzenú mieru): maximálne, úplné využitie rezerv; žiadal od nej úplnú, absolútnu poslušnosť, krajný, vrcholný, hraničný, limitný, limitový, prahový, stropný, stropový, medzný, špičkový (ktorý je neprekonaný, neprekonateľný): krajné napätie; vrcholné, limitné, limitové, hraničné hodnoty, ktoré sú ešte prípustné; prahová, stropná, stropová intenzita počuteľného zvuku; krajné, medzné vypätie síl; vrcholný, špičkový výkon športovca, zvrchovaný (vyskytujúci sa vo zvlášť veľkom množstve a pod.): zvrchovaná miera šťastia ## maximum 1. pozri najviac 1 2. pozri vrchol 2 ## mazáč pozri olejovač ## mazadlo pozri mastivo ## mazanica 1. pozri mazanina 1 2. pozri čarbanice ## mazanina 1. stav. špeciálne upravená hlina na vymazávanie škár, dlážky a pod., mazanica: cementová mazanina, mazanica 2. pozri čarbanice ## mazaný pozri prešibaný ## mazať 1. pozri mastiť 1 2. pozri špiniť 1 3. pozri bežať 1 4. pozri zotrieť ## mazivo pozri mastivo ## mazľavý pozri lepkavý 1 ## mazlena pozri mazna ## mazna expr. rozmaznaná žena alebo rozmaznané dievča, zried. mazlena: zobrať si maznu, mazlenu za ženu, mazuľa ## maznáčik pozri maznák ## maznák rozmaznaný človek, najmä dieťa, rozmaznanec, zried. maznavec, expr.: maznoš, maznáčik, mazniatko ## maznať 1. priveľmi sa o niekoho starať a byť k nemu príliš zhovievavý, rozmaznávať: život ho nemazná; rozmaznávajú jedináčika, expr. mazlinkať, kniž. zastar. mazliť: mazlili syna, expr. peľhať (úzkostlivo sa starať): peľhali svoje deti 2. prejavovať niekomu, prejavovať si navzájom lásku nežnosťou, láskaním, láskať: snúbenci sa maznali, láskali; matka maznala, láskala dieťa v perinke, expr.: čankať, mojkať, mazlinkať: čankali, mazlinkali sa; mojkal malé mača ## maznať sa 1. prejavovať niekomu lásku slovami, nežnosťou, láskaním, láskať sa: maznal sa, láskal sa s dievčaťom, expr.: ľuľkať sa, mazlinkať sa: iba s ním sa ľuľkala [Dobšinský], expr. zried. mazuľkať sa [Jesenský], nár. mazniť sa: deti sa maznili s mačiatkami, expr.: cukrovať sa, hrdličkovať sa, hovor. expr. holúbkovať sa (navzájom): pred svadbou sa cukrovali, holúbkovali 2. pozri hrať sa 2 ## maznavec pozri maznák ## maznavý 1. prejavujúci kladné city slovami, nežnosťami, láskaním, milý, nežný, láskavý: maznavý, milý, láskavý tón reči; nežné, láskavé pohladkanie, familiárny, dôverný: familiárne, dôverné oslovenie 2. podobný reči malých detí, strojený, afektovaný, neprirodzený: maznavá, strojená, afektovaná výslovnosť; maznavý, neprirodzený tón príhovoru ## mazniatko pozri maznák ## maznica pozri mastenica ## mazniť sa pozri maznať sa 1 ## maznoš pozri maznák ## mazuľa pozri mazna ## mazuľkať sa pozri maznať sa 1 ## mäčkať pozri húžvať, mädliť ## mädliť prstami alebo dlaňami opakovane pritískať, žmoliť: mädlil, žmolil v rukách čiapku, mrviť, expr. premŕvať: mrvil, premŕval lístky medzi prstami, stláčať, stískať, žmýkať (mädliť tlakom, silou): stískala, žmýkala v rukách vreckovku, expr.: mäkušiť, miagať, zried. omáľať: mäkušil, omáľal klobúk od nervozity, húžvať, húžviť, krkvať, krčiť (zároveň robiť záhyby): húžvala, krkvala zásterku, skrúcať (mädliť otáčavým pohybom): skrúcal noviny, nár.: mäčkať, mäždiť, madžgať ## mäkčeň diakritické znamienko na označenie mäkkosti hlásky, hovor. háčik: mäkčeň, háčik nad písmenom ## mäkčidlo pozri zmäkčovadlo ## mäkčiť robiť mäkkým, mäkším, zmäkčovať: mäkčila, zmäkčovala vodu špeciálnym prípravkom, lingv. palatalizovať (artikulovať hlásky na mäkkom podnebí): palatalizované spoluhlásky ## mäkko 1. na mäkký spôsob (op. tvrdo), namäkko, pís. i na mäkko (op. natvrdo), domäkka, pís. i do mäkka: mäkko, namäkko vystlané hniezdo; namäkko, domäkka uvariť mäso, expr.: mäkučko, mäkunko, mäkulinko, mäkuško, namäkučko, namäkunko, namäkulinko, namäkuško, domäkučka, domäkunka, domäkulinka, domäkuška, pís. i na mäkučko, do mäkučka atď.: mäkučko, namäkunko, domäkuška udusená zelenina 2. pôsobiac na zmysly dojmom mäkkosti, jemnosti, lahodnosti a pod. (op. tvrdo), hebko, jemne, poddajne: po vypláknutí v avivážnom prostriedku bielizeň pôsobí mäkko, hebko; mäkko, jemne sa dotkla chlapcovej ruky; telo sa poddajne odovzdáva spánku, príjemne, lahodne: je mu príjemne, lahodne na duši, expr.: mäkučko, mäkunko, mäkulinko, mäkuško, hebučko, hebunko, jemnučko, jemnunko, jemnulinko, jemnuško 3. podliehajúc citom, dojmom (op. tvrdo), láskavo, nežne: mäkko, láskavo sa pozrela na dieťa; nežne ho pohladila po vlasoch, prívetivo, vľúdne: prívetivo, vľúdne sa usmial na dievča, ústupčivo, povoľne: nemôžeš k nemu pristupovať tak ústupčivo, povoľne pozri mäkký 3 ## mäkkosť pozri neha ## mäkký 1. ktorý sa pod vonkajším mechanickým tlakom ľahko poddá alebo zmení svoj tvar (op. tvrdý): mäkký vankúš, poddajný, ohybný (op. pevný, tuhý): mäkké, poddajné drevo; mäkký, ohybný kov, formovateľný, tvárny: formovateľná, tvárna hlina, vláčny (op. hustý, tuhý): vláčne cesto, jemný, hebký, hodvábny (príjemný na dotyk; op. drsný): mäkké, jemné, hebké pery; jemný, hebký trávnik; jemný, hodvábny povrch škatuľky na šperky, sypký, kyprý, ľahký (bez pevnej konzistencie): sypká, kyprá, ľahká pôda, riedky, kašovitý (majúci vlastnosti polotuhej látky): riedka, kašovitá stolica, expr.: mäkučký, mäkušký, mäkunký, mäkulinký, hebučký, hebunký (veľmi alebo príjemne mäkký) 2. ktorý pozitívne pôsobí na zmysly svojou jemnosťou, harmóniou a pod. (op. ostrý, drsný), príjemný, lahodný: mäkký, príjemný hlas hlásateľa; príjemné, lahodné tóny valčíka, jemný, tlmený: maliar použil tlmené, jemné farby (op. výrazné, krikľavé); jemné, tlmené kroky (op. prudké, strmé), vláčny, pružný, plynulý, harmonický (pôsobiaci vyváženým dojmom; pren. uskutočnený postupne, bez prudkých výkyvov; op. prudký, strmý): vláčne, pružné, plynulé pohyby baletky; plynulý, harmonický prechod spoločnosti na nový systém, oblý, nevýrazný (bez viditeľných nepravidelností a pod.): mäkké, oblé, nevýrazné črty tváre, hud. molový (op. durový): mäkká, molová stupnica, expr.: mäkučký, mäkušký, mäkunký, mäkulinký 3. ktorý je naplnený citom, súcitom, toleranciou alebo ktorý ľahko podlieha cudzej vôli; svedčiaci o týchto vlastnostiach (op. tvrdý): otec je mäkký človek, citlivý, dobrý (op. bezcitný, nemilosrdný, zlý): má mäkké, dobré srdce; je to citlivá, dobrá žena, súcitný (op. bezcitný, krutý, surový): mäkká, súcitná duša; súcitné slová útechy, poddajný, povoľný, ústupčivý (op. neoblomný, nekompromisný): byť mäkký, ústupčivý voči iným; mať povoľnú, poddajnú povahu, prístupný, zhovievavý, blahosklonný, znášanlivý, tolerantný, kniž. benevolentný (op. neprístupný, neoblomný): učiteľ je prístupný, zhovievavý, blahosklonný voči žiakom; znášanlivý, tolerantný, benevolentný politik, nežný, milý, láskavý (obyč. o prejavoch človeka): uprel na ňu mäkký, nežný, milý, láskavý pohľad (op. prísny, strohý); mäkké, láskavé pohladenie ## mäkkýš pozri slaboch ## mäknúť stávať sa mäkším, obyč. pôsobením tepla (op. tuhnúť, tvrdnúť), topiť sa: maslo v teple mäkne; syr sa topí, taviť sa (pri vysokej teplote; o kovoch): zlato sa taví, roztápať sa, rozpúšťať sa: torta sa roztápa; krém sa rozpúšťa po tanieri ## mäkučko pozri mäkko 1, mäkko 2 ## mäkunko pozri mäkko 1, mäkko 2 ## mäkulinko pozri mäkko 1, mäkko 2 ## mäkuško pozri mäkko 1, mäkko 2 ## mäkučký expr. veľmi alebo príjemne mäkký, expr.: mäkušký, mäkunký, mäkulinký, mäkučičký: mäkučký, mäkušký mach; mäkunký, mäkulinký, mäkučičký uterák ## mäkušiť pozri húžvať, mädliť ## mäsiarčina 1. pozri mäsiarstvo 1 2. pozri masakra ## mäsiarčiť pozri ničiť 3 ## mäsiareň pozri mäsiarstvo 2 ## mäsiarstvo 1. mäsiarsky odbor, hovor. mäsiarčina: išiel sa učiť mäsiarstvu, mäsiarčine 2. predajňa mäsa, zried. mäsiareň, zastaráv. jatka: kúpiť mäso v mäsiarstve, v jatke, výsek ## mäsitý 1. obsahujúci mäso v hojnej miere, mäsnatý: mäsitá, mäsnatá tvár, tučný, plný: mäsitý, tučný zátylok (op. chudý), tučné, plné pery (op. úzke, tenké), hrubý (op. tenký): mäsitý, hrubý nos 2. majúci bohatú dužinu, dužnatý, dužinatý: mäsité, dužnaté, dužinaté huby; dužnaté, dužinaté listy aloy ## mäsnatý pozri dužnatý, mäsitý 1, tučný 1 ## mäso pozri dužnina ## mäsovočervený pozri červený ## mäsový pozri červený ## mäsožravý ktorý sa živí mäsom (op. bylinožravý): zool. mäsožravý živočích, hmyzožravý (ktorý sa živí hmyzom): jež je hmyzožravý cicavec; mäsožravá, bot. hmyzožravá rastlina ## mäť pozri trieť 1 ## mäta lúčna rastlina s fialovými kvetmi a výraznou mentolovou vôňou, hovor. promincľa: vôňa mäty, promincle ## mätenica pozri zmätok 2 ## mätenina pozri zmätok 2 ## mätež pozri zmätok 2 ## mätežiť pozri zmätkovať ## mätežný pozri zmätený 1 ## mäždiť pozri mädliť ## mdlo 1. pozri omamný 1 2. pozri malátny 1 3. pozri matný 1 4. pozri bledo 1 ## mdloba strata vedomia, bezvedomie: prebrať sa z mdloby, z bezvedomia, mrákota (obyč. mn. č.): ešte vždy je v mrákotách, ťažoba ## mdlý 1. pozri omamný 1 2. pozri malátny 1 3. pozri matný 1 ## meandrovať pozri vinúť sa 3 ## meandrovitý pozri kľukatý ## mecén pozri priaznivec 1 ## mecenáš pozri priaznivec 1 ## meč pozri šabľa, zápas 3 ## mečať 1. (o koze a ovci) vydávať zvuk mé, mékať: koza mečí, méka na dvore, expr. mekotať: ovce mekocú, bečať, bľačať, bľakotať, bliakať (o ovci) 2. pozri spievať 1 ## mečík pozri gladiola ## medaila razená kovová plastika podobná minci, odovzdávaná ako vyznamenanie, hovor. expr. metál: dostať medailu, metál za odvahu, publ. slang.: zlato, striebro, bronz (zlatá, strieborná, bronzová medaila za športový výkon) ## medecína pozri liek ## medenka pozri patina ## medený pozri červený ## medializovať pozri uverejniť ## medicína 1. lekárska veda, lekárstvo: študovať medicínu, lekárstvo, hovor.: lekárčina, doktorčina 2. pozri liek ## medicinálny pozri liečivý, zdravotný ## medieválny pozri stredoveký ## medikácia pozri liečba ## medikament pozri liek ## medikus pozri lekár ## medirez pozri mediryt ## medirezba pozri mediryt ## mediryt grafická technika, pri ktorej sa obraz vyrýva do medi; odtlačok takéhoto obrazu, medirytina: steny zdobené medirytmi, medirytinami, zried.: medirez, medirezba ## medirytectvo ručné alebo strojové rytie do medených platní na tlač z hĺbky, chalkografia ## medirytina pozri mediryt ## meditácia sústavné hlboké uvažovanie; pejor. plané mudrovanie, rozjímanie, hĺbanie: zúčastniť sa na náboženskej meditácii, na rozjímaní; filozofická meditácia, filozofické hĺbanie; pejor. je to samá meditácia, samé hĺbanie, ale činu niet, kniž. zried. záduma [Krčméry] ## meditatívny pozri rozjímavý, hĺbavý ## mediteránny pozri stredomorský ## meditovať pozri premýšľať ## médium 1. pozri prostredie 1 2. pozri sprostredkovateľ ## medokýš pozri minerálka ## medovica pozri medovina 1 ## medovina 1. alkoholický nápoj z kvaseného medového roztoku, hovor. zried. medovica 2. pozri nektár ## medovník voňavé pečivo s prísadou medu: piecť medovníky, perník (medovník z rozriedeného medu alebo cukru, obyč. ozdobne tvarovaný): doniesť si z púte perník ## medový pozri žltý ## medovožltý pozri žltý ## medveď 1. šelma s veľkým zavalitým telom a hustou srsťou, hypok.: maco, mrmláč, mrmloš: huňatý medveď, maco 2. pozri ťarbák ## medza pozri hranica 3 ## medzera 1. voľný priestor medzi dvoma predmetmi, škára, štrbina: medzera, škára, štrbina medzi tehlami, tech. vôľa 2. hovor. myslené prázdne miesto v duchovnej oblasti, hovor.: okno, diera: medzera, okno, diera v pamäti; mať medzery, diery vo vedomostiach 3. pozri odstup 1 ## medzerovitý 1. pozri neúplný, útržkovitý 2. pozri riedky 2 ## medzi 1. (niečím) vyjadruje miesto alebo priestor v strede dvoch alebo viacerých ľudí, predmetov, strán a pod., uprostred (niečoho), naprostred (niečoho), naprostriedku (niečoho): sedel medzi priateľmi, uprostred priateľov; zastal medzi dverami, naprostred, naprostriedku dverí, pomedzi (čo): prechádzal medzi stromami, pomedzi stromy 2. (čo) vyjadruje smerovanie do stredu dvoch alebo viacerých ľudí, predmetov, strán a pod., pomedzi (čo): postavil sa medzi, pomedzi účinkujúcich, doprostred, naprostred, naprostriedok (čoho): lopta dopadla medzi hrajúce sa deti, doprostred, naprostred, naprostriedok hrajúcich sa detí ## medzičas pozri medziobdobie ## medzičasom pozri zatiaľ 3 ## medzičím pozri zatiaľ 3 ## medzihra pozri vložka 2 ## medziiným pozri mimochodom 1 ## medzikontinentálny prechádzajúci z jedného kontinentu na iný alebo iné, interkontinentálny: medzikontinentálny, interkontinentálny let, medzipevninový (spájajúci dve alebo viaceré pevniny): medzipevninový letecký styk, transkontinentálny: medzikontinentálna, transkontinentálna raketa ## medzinárodný ktorý sa týka viacerých národov, štátov; ktorý sa uplatňuje, vyskytuje medzi národmi, štátmi; ktorý je spoločný viacerým národom, štátom, internacionálny: uskutočňovať mierovú medzinárodnú, internacionálnu politiku; rozširovať internacionálne styky pracoviska, medzištátny: medzinárodné, medzištátne zmluvy o neútočení; medzinárodný, medzištátny obchod (op. vnútroštátny, vnútorný); zohrať medzištátny futbalový zápas (op. domáci), zahraničný (prekračujúci hranice štátu; op. domáci): konferencia s medzinárodnou, zahraničnou účasťou; zahraničné kontakty firmy ## medziobdobie kratší, prechodný úsek medzi dvoma obdobiami, zried. medzičas: všetci verili, že čoskoro pominie to dusné medziobdobie, ten dusný medzičas, interval: interval medzi vojnami ## medziposchodie 1. priestor medzi dvoma poschodiami, polposchodie: výklenok na medziposchodí, polposchodí, odpočívadlo 2. zvýšené prízemie, mezanín ## medzištátny pozri medzinárodný ## medzitým pozri zatiaľ 3 ## medzivládie pozri interregnum ## medzník pozri hranica 2 ## medzníkový pozri hraničný 2, krajný 1 ## medzný 1. pozri hraničný 1 2. pozri hraničný 2, krajný 1 ## mefistofelovský 1. pozri strašný 1 2. pozri posmešný ## mefistovský 1. pozri strašný 1 2. pozri posmešný ## megaloman pozri velikáš 1 ## megalománia chorobné preceňovanie vlastnej dôležitosti, velikášstvo: jeho megalománia, velikášstvo nemá hraníc, slávybažnosť (chorobná túžba po sláve) ## megalomanský pozri velikášsky, slávybažný ## megera pozri žena 1 ## megero pozri brucháč ## mech pozri vrece ## mechanicky 1. pozri mechanický 1, mechanický 2 2. pozri mimovoľne ## mechanický 1. vzťahujúci sa na hmotnú, fyzickú stránku, fyzický: mechanické, fyzické podráždenie, vonkajší (op. vnútorný): mechanický, vonkajší vplyv 2. založený na mechanizme; vykonávaný mechanizmom (op. ručný, manuálny): mechanické hračky, mechanizovaný, zmechanizovaný (vybavený mechanizmom): (z)mechanizovaná výroba, strojový (vykonávaný pomocou strojov): strojové obrábanie pôdy, automatizovaný, zautomatizovaný, automatický (vybavený automatom): mechanické, (z)automatizované riadenie; automatická výrobná linka 3. uskutočnený bez účasti vedomia, vôle, neuvedomený, mimovoľný, samovoľný: robiť mechanické, neuvedomené, mimovoľné pohyby; mimovoľná, samovoľná reakcia na podnet, zmechanizovaný, zautomatizovaný, automatický, samočinný (obyč. ako výsledok častého opakovania): zmechanizovaná, zautomatizovaná, automatická činnosť; zmechanizovaný, samočinný postup práce, spontánny, podvedomý: spontánne, podvedomé konanie, reflexívny, inštinktívny (založený na reflexe, inštinkte): reflexívna, inštinktívna obrana, bezduchý, netvorivý (bez uplatnenia rozumu): mechanický, bezduchý, netvorivý dril, pejor.: remeselnícky, remeselný, rutinný, rutinovaný, rutinérsky, šablónovitý, šablónový: remeselnícky, rutinný, šablónovitý spôsob práce ## mechanika pozri mechanizmus 1 ## mechanizmus 1. zariadenie, pomocou ktorého sa niečo uvádza do činnosti alebo sa nastavuje, mechanika: mechanizmus, mechanika klavíra, pejor. mašinéria, ústrojenstvo (pohonný mechanizmus) 2. pozri stroj ## mechriť sa pozri mrviť sa 2 ## mechoriť sa pozri mrviť sa 2 ## mechy pozri pľúca ## mejdán pozri zábava 2 ## mékať 1. pozri mečať 1 2. pozri spievať 1 ## mekotať 1. pozri mečať 1 2. pozri spievať 1 ## mela 1. pozri zmätok 2 2. pozri bitka 1 ## meľa 1. pozri zmätok 2 2. pozri bitka 1 ## melanchólia pozri clivota, depresia 1 ## melancholický ktorý má povahu melancholika alebo podlieha melanchólii; svedčiaci o melanchólii; vzbudzujúci melanchóliu, zádumčivý, ťažkomyseľný, kniž. trudnomyseľný, poet. trúchlodumný [Horov]: melancholický, zádumčivý, ťažkomyseľný človek; zádumčivá, trudnomyseľná povaha, clivý, smutný, trúchlivý (op. veselý, bujarý): clivé, smutné, trúchlivé myšlienky, piesne, nostalgický (naplnený clivou túžbou za niečím nesplniteľným, vzdialeným): nostalgické spomienky na mladosť, kniž. sladkobôľny (naplnený príjemným pocitom smútku): sladkobôľne verše; sladkobôľne túžby po domove, skľúčený, depresívny (naplnený hlbokým žiaľom): melancholický, skľúčený, depresívny pohľad pacienta, kniž. splínový (naplnený melanchóliou spojenou s nudou): mať splínové dni ## melancholizovať pozri smútiť ## melanž pozri zmes ## meldovať pozri hlásiť ## meľhuba pozri tárač ## melinka pozri omrvina 1 ## meliť pozri drobiť 1 ## meliť sa pozri mrviť sa 1 ## melivo obilie na mletie, zried. mletivo, mletie: tretina pôjde na melivo, na mletie, tretina na krmivo ## melódia ucelený, rytmicky usporiadaný rad tónov, nápev, nôta: zapamätal si iba melódiu, nápev, nôtu, ale slová zabudol ## melodickosť pozri melodika ## melodický 1. ktorý tvorí melódiu ako nápev alebo výškový pohyb hlasu v reči; obsahujúci melódiu: melodická hudba, hudobný: počúvať melodické, hudobné nokturno; meniť melodický, hudobný prízvuk vo vete 2. ktorý obsahuje melódiu, spev alebo pripomína príjemnú melódiu, spev, spevný: melodický, spevný rým, spevavý, ľubozvučný: slovenčina je melodická, spevavá, ľubozvučná reč ## melodika melodický, spevný ráz piesne, prejavu, melodickosť: hymna má vznešenú melodiku, melodickosť, spevnosť, hudobnosť: spevnosť, hudobnosť reči ## melón 1. tekvicovitá rastlina so sladkými žltozelenými plodmi (bot. melón cukrový), dyňa, dynka: má rád sladký žltý melón, sladkú žltú dyňu, dynku 2. tekvicovitá rastlina s veľkými zelenými plodmi a červenou dužinou (bot. dyňa červená), dyňa: na poliach dozrievajú melóny, (červené) dyne ## meluzína pozri vietor 1 ## memento pozri výstraha ## memoáre pozri pamäti ## memorandum pozri vyhlásenie ## memorovať pozri učiť sa 1 ## meňastý pozri meňavý ## meňavka jednobunkový živočích, zool. améba ## meňavý ktorý mení farbu, farebné odtienky, ktorý vytvára svetelné efekty (o farbe, intenzite svetla a pod.), meňastý, menivý, menistý: meňavý, meňastý brokát, blikavý: blikavé svetlo lámp, premenlivý, menlivý, trblietavý: premenlivé, menlivé farby; premenlivý, trblietavý mihot hviezd ## menažéria pozri zoo ## menejcenný ktorý má menšiu hodnotu, kvalitu, závažnosť a pod., menejhodnotný, neplnohodnotný: duševne menejcenný, neplnohodnotný človek; menejhodnotný, neplnohodnotný športový výkon, podradný, druhoradý, druhotriedny (menej významný, kvalitný; op. prvotriedny): podradný umelec; druhoradá, druhotriedna kvalita tovaru, nekvalitný, horší, slabší (op. dobrý, kvalitný): menejcenný, nekvalitný, horší tovar; horší, slabší pracovný výsledok, hovor. pozadný (o obilí): pozadné zrno, treťoradý, treťotriedny (pomerne zlej kvality, hodnoty): treťoradý význam; treťotriedny hotel, pochybný, pokútny, pejor. brakový, kniž. obskúrny (ktorý má malú, podozrivú hodnotu): pridelili mu pochybnú, pokútnu prácu; braková, obskúrna literatúra, nezávažný (menej významný): nezávažný problém ## menejhodnotný pozri druhoradý, menejcenný, nekvalitný, podradný 2 ## meniny sviatok osobného mena, meno: Jozef má meniny, má meno 19. marca ## meniť 1. robiť z niečoho niečo iné, premieňať: meniť, premieňať púšť na úrodnú pôdu, pozmeňovať, obmieňať, kniž. modifikovať (čiastočne meniť): človek postupne pozmeňoval, modifikoval prírodu; obmieňať text, deformovať (so zmenou k horšiemu): deformoval povahu dieťaťa zlou výchovou, odb.: metamorfovať, mutovať, permutovať: metamorfované horniny; permutované prírodné rezervácie 2. nahrádzať niečím iným toho istého druhu, striedať: menila, striedala šaty, obmieňať, varírovať, variovať (meniť s návratmi k pôvodnému): obmieňal, varíroval hudobnú tému, modulovať (meniť zvuk): modulovať hlas, tech. konvertovať: konvertovaný prúd 3. dávať jednu vec za inú, vymieňať: menil, vymieňal poistky, zamieňať: zamieňal byt za väčší, zamieňal koruny za marky, pejor.: čachrovať, machľovať, veksľovať (nečestne, pokútne meniť): čachrovali, machľovali s devízami, hovor.: čarať, čarovať: deti čarali hračky, ľud. zastar.: frajmačiť, frajmočiť: trhovníci frajmočili ## meniť sa 1. postupne sa stávať niečím iným, premieňať sa: príroda sa mení, premieňa, prechádzať: jeseň plynulo prechádza do zimy 2. nastupovať na miesto niekoho, niečoho iného, striedať sa: prezidenti sa menia, striedajú, vymieňať sa: úlohy sa vymieňajú, obmieňať sa, variovať, varírovať: tóny varírujú jeden za druhým 3. pozri lesknúť sa ## menivý pozri premenlivý, meňavý ## menistý pozri premenlivý, meňavý ## menlivý pozri premenlivý, nestály 2, meňavý ## meno 1. slovo, ktoré všeobecne alebo jedinečne pomenúva nejaký jav, označenie, pomenovanie, názov: aké meno, pomenovanie, aký názov dať novému mostu; huby majú pekné mená, názvy, zastar.: nazvanie, názvisko 2. pozri povesť 2 3. pozri meniny ## menom pozri namiesto ## menovať 1. pozri nazývať 2. pozri vymenovať 1, vymenovať 2 ## menovať sa pozri volať sa ## menovite pozri najmä ## menovitý ktorý je konkrétne vyjadrený; odb. ktorý zodpovedá uvedeným číselným údajom, odb. nominálny: menovitá, nominálna hodnota bankoviek; menovité, nominálne napätie (na elektrickom zariadení), normálny, bežný: normálny, bežný výkon motora ## menovka pozri štítok 1 ## menšina menšia časť nejakého celku, napr. obyvateľstva, štátu (op. väčšina), kniž. minorita (op. majorita): národnostné menšiny; náboženská minorita ## menšiť sa pozri zmenšiť sa ## menštruácia cyklický fyziologický dej odohrávajúci sa v tele ženy, hovor. menzes, hovor. zastaráv. perióda, niž. hovor. krámy ## mentálny pozri rozumový 1, duševný ## mentolka hovor. mentolový cukrík, promincľa: cmúľať mentolky, promincle ## mentor kto rád, často a najmä nevhodne poúča iných, poučovateľ: stal sa z neho nezáživný mentor, poučovateľ pozri moralista ## mentorovať pozri karhať, napomínať ## mentorský ktorý rád poúča, napomína; obsahujúci poúčanie, napomínanie, poúčavý: zaujať mentorský, poúčavý postoj, karhavý (ktorý s výčitkou napomína): mentorský, karhavý tón reči, moralizátorský, moralistický, kniž. mravokárny (ktorý poúča z hľadiska prísnej morálky): moralizátorská, moralistická kázeň; mravokárne ponaučenia ## menzes pozri menštruácia ## merací určený na meranie, merný, meračský: meracie, merné prístroje; meracia, meračská technika, nivelačný (určený na meranie výškových rozdielov na zemskom povrchu): nivelačné zariadenie ## merač kto vymeriava rôzne plochy, geometer, vymeriavač: na pole prišli merači, vymeriavači, geometri ## meradlo 1. prístroj alebo technická pomôcka na určovanie rozmerov, miera, mierka: kontrolné meradlo, kontrolná miera, mierka, zastar. merťuk: merať merťukom 2. prostriedok na hodnotenie, miera: nemá na každého výkon rovnaké meradlo, rovnakú mieru, kritérium, hovor. meter: mať správny meter na posúdenie výkonov ## merať 1. zisťovať mieru, rozmery a pod., vymeriavať: merala, vymeriavala látku na šaty, rozmeriavať, premeriavať: rozmeriaval, premeriaval záhradu, hovor. stopovať (merať čas na stopkách alebo na hodinkách): stopovať čas bežcovi 2. merať cestu pozri ísť 3. pozri obzerať 4. pozri hodnotiť 5. pozri točiť 1 ## meravieť stávať sa meravým, nehybným (z fyziologických alebo duševných príčin), tŕpnuť: nohy mu meravejú, tŕpnu od státia, kniž. trnúť: trnúť hrôzou, tuhnúť, drevenieť: prsty mi tuhnú, drevenejú, expr.: drepenieť, brnieť, brňať (vyvolávať pritom pocit chvenia): brní mu v kolenách, expr. mrieť: mrieť strachom, kamenieť, expr. dúpnieť (meravieť od silných pocitov): kamenel od údivu; dúpnel od strachu, krehnúť, kľavieť, mrznúť, kniž. stydnúť (meravieť od zimy): celý kľavel na mraze; ruky mu mrzli, stydli, zried. hluchnúť: kultúrny život meravie, hluchne ## meravý 1. ktorý je bez pohybu alebo bez náznaku života, nehybný: meravé, nehybné telo mŕtveho, nepohyblivý, kniž. nedvižný, odb. imobilný (zbavený možnosti pohybu): nepohyblivá, imobilná končatina; nedvižné telo, zmeravený, zdrevenený, stŕpnutý, stuhnutý (dočasne zbavený schopnosti pohybu, obyč. vplyvom fyziologických alebo psychických procesov): je celý zmeravený, zdrevenený, stŕpnutý od strachu; ruky má stŕpnuté, stuhnuté od zimy, skľavený, kľavý (meravý od zimy alebo choroby): skľavené, kľavé prsty od lámky, skrehnutý (meravý od zimy): mať skrehnuté nohy, tuhý, expr. drevený (úplne meravý): byť tuhý od zimy; ruky po ochrnutí ostali drevené, neohybný, nepružný (bez ohybnosti, pružnosti): neohybné, nepružné telo, nepohnutý, expr.: sklený, sklenený, kniž.: strnulý, ustrnutý, toporný (bez pohybu): zaujať nepohnutú, strnulú, ustrnutú pózu; strnulé, ustrnuté, toporné držanie tela; sklený, sklenený pohľad upiera do prázdna, necitlivý, znecitlivený (bez pohybovej a inej reakcie): umŕtvená časť tela je necitlivá, znecitlivená, expr. grambľavý (meravý obyč. od zimy), pren. kamenný 2. ktorý v myslení stratil schopnosť zmeny, vývinu, pohotovej reakcie, nepružný: meravé, nepružné myslenie; zaujímať meravý, nepružný postoj, stŕpnutý, kniž.: nedvižný, ustrnutý, strnulý (ktorý sa nerozvíja): nedvižné názory; stŕpnuté, ustrnuté, strnulé dogmy ## merica 1. hist. stará zvyková dutá miera v rozpätí od 50 do 100 l na sypké potraviny a obilie, zastar. korec: merica, korec obilia 2. hist. stará plošná miera; plocha, na ktorú bolo možno zasiať mericu obilia, zastar.: korec, miera, expr. merička: kto sa ulakomí na tie jeho dve merice poľa, hist. lukno ## meridián pozri poludník ## meridzať pozri prežúvať 2 ## meritórny pozri základný, vecný 3 ## meritum pozri podstata ## merkovať 1. pozri dozerať 2. pozri pozorovať 1 ## merkovať si pozri pamätať 1 ## merný 1. pozri merací 2. pozri špecifický 1 ## merťuk pozri meradlo 1 ## mesiac družica Zeme, ktorú možno dobre pozorovať v noci, poet. luna: mesiac, luna pláva po nočnej oblohe ## mesiáš pozri vysloboditeľ ## mestský ktorý pochádza z mesta; typický pre mestské prostredie (op. dedinský, vidiecky, ľudový): mestská architektúra, trocha pejor. panský: mestský, panský človek, hist. partikulárny: partikulárna škola (mestská škola v stredoveku) ## mešec 1. pozri vrecko 1 2. pozri peňaženka ## meškať 1. ísť neskoro, robiť niečo s oneskorením, omeškávať sa: meškať, omeškávať sa do školy; meškáme s plnením plánu, oneskorovať sa, oneskorievať sa: vlaky sa oneskorujú, zastar.: pozdiť sa, opozdievať sa: nerád sa pozdil 2. ostávať za niekým, niečím, omeškávať sa, zaostávať: výroba mešká, zaostáva, oneskorovať sa, oneskorievať sa, byť pozadu: stavebné práce sa oneskorujú, sú pozadu, expr.: krivkať, pokrivkávať: stavba už dlho pokrivkáva za plánom 3. pozri váhať ## mešťan pozri meštiak 1 ## mešťanosta pozri starosta ## meštiactvo pozri buržoázia ## meštiak 1. príslušník vyššej vrstvy mestského obyvateľstva v minulosti, mešťan: v mestskej rade sedeli meštiaci, mešťania, kniž. buržoa 2. pozri malomeštiak ## meštianstvo pozri buržoázia ## mešuge 1. pozri bláznivý 1 2. pozri blázon 1 ## méta pozri cieľ 1 ## metafora prenášanie pomenovania jedného javu, predmetu na iný jav či predmet na základe podobnosti niektorých znakov; takéto pomenovanie, obraznosť: básnik často využíva metaforu, obraznosť, obraz (metaforické pomenovanie): zvonivé metafory, obrazy básne, zastar. zried. prenáška ## metaforický pozri obrazný ## metál pozri vyznamenanie 2, medaila ## metalizovať pozri pokovovať ## metalurgia pozri hutníctvo ## metamorfovať pozri meniť 1 ## metamorfóza pozri zmena 1 ## metať pozri hádzať 1 ## metať sa pozri hádzať sa 2 ## meteľ pozri fujavica ## metelica pozri fujavica ## meteor optický úkaz vyvolaný dotykom kozmických častíc s atmosférou, poet. lietavica, zastar. povetroň: obloha priam horela od meteorov, lietavíc, povetroňov ## meter 1. nástroj na meranie dĺžky, hovor. colštok (drevený skladací meter): odmerať múrik metrom, colštokom 2. hovor. kubický meter, kubík: dva metre, kubíky dreva 3. hmotnosť sto kilogramov, cent: váži už skoro meter, cent, hovor. metrák 4. prostriedok na hodnotenie, miera, meradlo: nemá na každého rovnaký meter, meradlo, kritérium ## metér sadzač upravujúci stĺpcovú sadzbu na stránky, lámač ## metla nástroj na zametanie, zmeták (metla s vláknami vsadenými do doštičky): zametá izbu metlou, zmetákom, zastar.: omelo, ometlo (metla používaná obyč. na vymetanie pece), zried. ometačka [Šoltésová], subšt. portviš (zmeták na dlhej rúčke) ## metóda plánovité konanie na dosiahnutie cieľa, postup, spôsob: nepáči sa mi jeho metóda, postup, spôsob výkladu, cesta: dosiahnuť niečo pokojnou cestou pozri spôsob ## metrák pozri meter 3, cent ## metronóm prístroj na určovanie taktu, taktomer: pravidelný pohyb metronómu, taktomeru ## metrovica polené drevo asi s metrovou dĺžkou, siahovica ## metrový predávaný na metre (o látke), zastar. strižný: metrový, strižný tovar ## mezanín pozri medziposchodie 2 ## mh 1. pozri áno 2. pozri hja ## mhm 1. pozri áno 2. pozri hja ## miagač pozri mliaždič ## miagadlo pozri mliaždič ## miagať 1. pozri dláviť 1 2. pozri húžvať ## miagať sa 1. pozri brodiť (sa) 2. pozri tlačiť sa 2 ## miasť spôsobovať zmätok v mysli, pliesť: Čo ma mätieš, pletieš? Nepleť ma!; tvoja otázka ma mätie, privádzať do rozpakov/do pomykova/do zmätku (spôsobovať bezradnosť): také žarty ma privádzajú do rozpakov, expr.: motať, mítoriť: Nemotaj ma pri čítaní!, expr. mátať: čosi mu máta hlavu, mýliť, zavádzať (miasť niečím nepravdivým): mýlil, zavádzal kolegov výmyslami, dezorientovať, expr.: balamutiť, baláchať: dezorientovať verejnú mienku; baláchali nás peknými rečami, konšternovať, kniž. konfundovať (zároveň prekvapovať, udivovať): v nečakanej situácii bol konšternovaný ## miasť sa pozri mýliť sa ## miau pozri mňau ## miazga bezfarebná tkanivová tekutina, lymfa ## miazgavý pozri lepkavý 1 ## miazma pozri nákazlivina ## mica pozri mačka ## micka pozri mačka ## míder pozri korzet ## midlikovať 1. pozri rezať 1 2. pozri brúsiť 2 ## mieniť 1. pozri myslieť 2, myslieť 3, myslieť 4, domnievať sa, počítať 3 2. pozri zamýšľať ## mienka pozri názor ## mier 1. stav bez vojny, bez sporov, pokoj: medzi znepriatelenými krajinami zavládol mier, pokoj, zhoda: zhoda v celej širokej rodine 2. pozri ticho ## miera 1. pozri meradlo 1 2. pozri meradlo 2 3. pozri rozmer 1 ## mierený pozri adresný ## mieriť 1. pozri cieliť 1 2. pozri smerovať 1, smerovať 3 3. pozri myslieť 2 ## mierka pozri meradlo 1 ## mierne 1. pozri voľne 4, ľahko 4, pozri mierny 1 2. pozri mierny 2, mierny 3 ## mierniť 1. robiť miernejším, miernym, zmierňovať: miernil, zmierňoval nedorozumenie, zmenšovať: zmenšovať rýchlosť, oslabovať, zoslabovať (zároveň robiť slabším): oslabovali odpor vzbúrencov, znižovať: znižovať napätie, tlmiť, tíšiť, stišovať: liek tlmí, tíši bolesť, expr. hasiť: hasil smäd pivom 2. robiť pokojnejším, pokojným, upokojovať, uspokojovať: miernil, upokojoval nahnevaného kolegu, chlácholiť, tíšiť, utešovať, utišovať (mierniť láskavými slovami): matka chlácholila, tíšila plačúce dieťa, krotiť: krotiť vášeň, expr.: čankať, čičíkať: čičíkal ho sľubmi, krstiť, hatiť, brzdiť, chladiť (zároveň brániť v činnosti, v prejave negatívnych emócií): krotil, hatil, brzdil priateľa v hneve; chladil horúce hlavy rozumným uvažovaním, hovor. hamovať, expr. hasiť: hamoval sa v prejavoch; hasil svoju kartársku vášeň, subšt. haltovať ## mierny 1. ktorý nepresahuje strednú mieru, hodnotu, intenzitu, nevysoký, neveľký, nízky: mierne, nevysoké, neveľké kopce (op. strmé, príkre); dostať nízky trest, ľahký, slabý (s nižšou intenzitou): mierny, ľahký, slabý zápal (op. ťažký, silný); mierny, slabý mráz (op. silný, ostrý), nepatrný, nenápadný, nevýrazný, zanedbateľný (ťažko vnímateľný): nepatrné, zanedbateľné zvýšenie cien (op. výrazné); mierny, nenápadný, nevýrazný záklon hlavy, tichý, jemný (s miernymi prejavmi; op. silný, prudký): mierne, tiché, jemné mrholenie, znesiteľný (obyč. o niečom nepríjemnom, čo sa dá vydržať): mierna, znesiteľná bolesť (op. príkra), pomalý, pozvoľný, voľný (op. rýchly, prudký): bežci nasadili pomalé, pozvoľné tempo (op. ostré); pomalé, pozvoľné stúpanie, nenáhlivý, nenáhly (o tempe), nevtieravý, diskrétny (zachovávajúci prístupnú mieru, intenzitu): mierne, diskrétne napomenutie; nevtieravé, diskrétne svetlo, nár.: úložný, úložitý, úložistý (s miernym sklonom; op. príkry, strmý): úložné, úložité, úložisté stráne, zastar. temperovaný 2. ktorý zachováva mieru v prejavovaní citov, nálad a pod.; svedčiaci o umiernenosti (op. výbušný, prudký), umiernený, pokojný, krotký, tichý, nevýbojný, nebojovný: mierny, umiernený, pokojný človek; krotká, pokojná, tichá, nevýbojná povaha; byť umiernený, nevýbojný vo svojich prejavoch, pren. holubičí: holubičí národ, jemný (vyznačujúci sa jemnosťou; op. drsný): mierne, jemné správanie dámy, mierumilovný, zmierlivý: mať mierumilovné prejavy; zvoliť mierny, zmierlivý tón reči 3. ktorý zachováva mieru v istom nežiaducom konaní; svedčiaci o tom, striedmy, zdržanlivý: byť mierny, striedmy, zdržanlivý v jedení a v pití, pren. expr. sviatočný (konajúci niečo iba zriedka): je sviatočný fajčiar (op. tuhý, silný) ## mierový týkajúci sa mieru ako stavu bez vojen (op. vojnový), bezvojnový: mierové, bezvojnové obdobie, nevojenský (iný ako vojenský): riešiť konflikt mierovým, nevojenským spôsobom, protivojnový (namierený proti vojne): mierové, protivojnové iniciatívy politikov, mierotvorný (zamierený na utvorenie mieru): mierový, mierotvorný proces, nekonfliktný, nekonfliktový, nekonfrontačný, pokojný (bez navodenia konfliktu): hľadať nekonfliktné, nekonfliktové, nekonfrontačné, pokojné riešenie nezhôd, pacifistický (odsudzujúci vojnu): pacifistické hnutie ## mierumilovný ktorý sa usiluje o udržanie mieru, o mierové, pokojné riešenie problémov; ktorý nevyvoláva hádky, spory; svedčiaci o tom, pokojamilovný: mierumilovní, pokojamilovní ľudia; mať mierumilovnú, pokojamilovnú povahu, znášanlivý, zmierlivý, tolerantný (op. neznášanlivý, škriepny): znášanliví susedia; zmierlivý, tolerantný politik, pokojný, mierny, umiernený, tichý, krotký (op. prudký, výbušný, prchký): mierumilovné, pokojné riešenie konfliktu; mierne, umiernené slová; má povesť tichého, krotkého človeka, nevýbojný, nebojovný, pren. holubičí (ktorý neohrozuje výbojmi iných): nevýbojný, nebojovný kmeň; mať nevýbojné, holubičie srdce, nevojenský, mierový, pacifistický (zameraný na zachovanie mieru, na odvrátenie vojny; op. vojenský, vojnový): riešiť spory nevojenskou, mierovou cestou; pacifistické postoje, zried. pacifický ## miesiť pozri miešať 1 ## miesiť sa 1. pozri brodiť (sa) 2. pozri tlačiť sa 2 3. pozri vrtieť sa 2 4. pozri miešať sa 2 ## miesiželezo pozri silák ## miesť pozri hádzať 1 ## miestami pozri niekde 3, málokde ## miestny ktorý je obmedzený na istý bod, na istú oblasť; ktorý sa týka iba časti väčšieho priestorového celku, lokálny, regionálny: miestny, lokálny kolorit obce bol nenapodobiteľný; miestna, lokálna bolesť hlavy; lokálne, regionálne pomery, pomiestny, menej časté lokalitný: pomiestne mená, lokalitné názvy, domáci, domorodý (op. cudzí): domáce, domorodé obyvateľstvo, tunajší (týkajúci sa miesta, o ktorom sa hovorí, kde sa práve nachádzame): rozprávať o miestnych, tunajších problémoch, tamojší (týkajúci sa miesta, o ktorom sa hovorilo, kde sme boli predtým): nepoznám tamojšie pomery, nár.: tutejší, tuťajší; odb. topický: topické názvy, zastaráv. vicinálny: vicinálna trať, obecný (týkajúci sa obce; patriaci obci): toto je miestny, obecný starosta; miestna, obecná samospráva, práv. partikulárny (ktorý platí len na istom území; op. všeobecný): partikulárne zákony, odb. endemický (vyskytujúci sa iba na istom území): endemické rastliny, endemická nákaza ## miesto 1. vymedzený priestor, kde niečo je alebo niečo sa deje, lokalita: v našom kraji je niekoľko pekných miest, lokalít 2. priestor, ktorý môže niekto zaujať, hovor. pľac: nemám dosť miesta, pľacu, kniž. post: toto miesto, tento post treba strážiť 3. pozri zamestnanie 4. pozri funkcia 1 5. pozri orgán 2 6. pozri namiesto, za 4 ## miestopis geografický opis ľudských sídel; veda o takomto opise, topografia ## miesty pozri niekde 3 ## miešač 1. typograf. druh sádzacieho stroja, mixér 2. stroj na miešanie, miešačka: miešač, miešačka krmiva, miešačka betónu, mixér (kuchynský miešač): majonézu vymiešať v mixéri ## miešačka 1. pozri miešač 2 2. pozri varecha 1 ## miešanec pozri kríženec ## miešanica pozri miešanina ## miešanina čo vzniklo zmiešaním rozličných prvkov, zmes, miešanica: miešanina, zmes hlasov, expr.: motanina, motanica: motanina jazykov, zried. pele-mele [vysl. pelmel]: pele-mele melódií, hovor. expr. mišmaš: mišmaš motívov, subšt. mišung ## miešaný pozri rozmanitý 1, pestrý 2 ## miešať 1. krúživými pohybmi spájať rozličné prvky tak, že utvoria zmes, zmiešavať: miešala, zmiešavala čaj s rumom, mixovať (miešať mixérom): mixovala polievku pre dieťa, vymiešavať (dôkladne): vymiešavala krém do torty, miesiť (miešať tuhšiu hmotu): miesila cesto, trieť: trieť maslo s cukrom, tech. hniesť: remeselník hnetie hlinu, kuch. habarkovať (miešať habarkou): habarkovať zátrepku, primiešavať, vmiešavať, zamiešavať (miešaním postupne pridávať): primiešaval vápno do malty, trepať, šľahať (prudko miešať): trepala, šľahala bielok s cukrom, nár. grieždiť: grieždili sneh so zemou, nár. expr. trbúľať 2. pozri pliesť 4 3. pozri zapliesť 3 ## miešať sa 1. aktívne prejavovať záujem o niečo, starať sa, starieť sa, zamiešavať sa: do toho sa nemiešajte, nestarajte, nestarte, hovor. expr.: pliesť sa, montovať sa: pletie sa, montuje sa do cudzích vecí, hovor. expr. fušovať: nemá rád, keď mu do roboty niekto fušuje, zasahovať, zakročovať, zapájať sa, angažovať sa (so zásahom v prospech niečoho, niekoho): všade sa zapája, angažuje; zakročuje tam, kde ho potrebujú, hovor. kibicovať (obyč. pri hre v karty): Prestaň kibicovať! 2. navzájom sa prestupovať, splývať: hlasy sa miešali, splývali, kniž. zlievať sa: ľudia sa zlievali do zástupu, prelínať sa: červená sa prelína s fialovou, zried. miesiť sa ## miešok pozri vrecko 1 ## migľanc pozri prefíkanec ## migrácia presun z jedného miesta na iné, premiesťovanie (sa), premiestňovanie (sa), pohyb: migrácia pracovných síl, pohyb ľudských más, sťahovanie, presídľovanie: sťahovanie, presídľovanie pôvodom ázijských národov do Európy ## migrifič pozri prefíkanec ## migrovať pozri sťahovať ## mih 1. rýchly pohyb (obyč. mihalnicou), žmurknutie: jeden mih, jedno žmurknutie na suseda, mihnutie: bol to iba mih, bolo to iba mihnutie rukou, okom 2. pozri okamih ## mihahá pozri ihaha ## mihahať pozri erdžať ## mihalnica 1. pohyblivý kožný kryt na oku, viečko: mihalnice, viečka mu od únavy padajú 2. chĺpok na očnom viečku, riasa: má krásne dlhé mihalnice, riasy, obrva, kniž. brva ## mihať 1. robiť rýchle pohyby sem a tam, kmitať: mihal, kmital bičom, prstami, expr.: prepletať, preplietať: prepletal prstami pri hre na klavíri, preplietal nohami pri tanci 2. pozri žmurkať 1 ## mihať sa 1. v rýchlosti sa pohybovať, ukazovať, mihotať sa: všetko sa mu mihalo, mihotalo pred očami, kmitať (sa): nohy sa mu mihali, kmitali pri behu 2. pozri trblietať sa ## mihavý pozri mihotavý ## mihi pozri ihaha ## mihihi pozri ihaha ## mihnúť sa pozri ukázať sa 1 ## mihnutie pozri mih 1 ## mihom pozri hneď 1, rýchlo ## mihot krátke prebleskovanie svetla, blikot, blinkot, mihotanie, blikotanie: mihot, blikot hviezd; v diaľke pozoruje mihotanie, blikotanie svetla majáka, trblietanie, poet.: trblet, trblot: trblot diamantu, kmit, kmitanie: kmitanie plameňa sviečky, záblesk: záblesky svetla pozri jagot ## mihotať pozri erdžať ## mihotať sa pozri trblietať sa, mihať sa 1 ## mihotavý ktorý sa striedavo zjavuje a mizne, rýchlo sa pohybuje sem a tam (obyč. o pohyboch a svetelných efektoch), kmitavý, mihavý: mihotavý, kmitavý pohyb nôh (pri tanci); kmitavé, mihavé tiene, blikotavý, blikavý, chvejivý, trasľavý (ktorý prerušovane svieti): blikotavé, blikavé svetielko; trasľavý, chvejivý plameň sviec, trblietavý, ligotavý, jagavý, jagotavý, blýskavý, blyšťavý, blyskotavý, iskrivý (ktorý vydáva prerušované svetelné efekty), expr. lengavý: mihotavé, trblietavé svetlo hviezd; jagavý, jagotavý, ligotavý, iskrivý sneh; blýskavá, blyšťavá vodná hladina; trblietavá, blýskavá rybka pozri meňavý ## michalka pozri podpňovka ## mikrób pozri mikroorganizmus ## mikrokozmos svet viditeľný pod mikroskopom; svet v malom (op. makrokozmos), mikrosvet (op. makrosvet): žil vo svojom mikrokozme, mikrosvete ohraničenom štyrmi ulicami ## mikrometer tisícina milimetra, mikrón (staršie pomenovanie nepoužívané v sústave SI) ## mikroorganizmus najmenší, jednobunkový živý organizmus, mikrób ## mikroskop prístroj na pozorovanie nepatrných, voľným okom neviditeľných organizmov, drobnohľad: výkonný mikroskop, drobnohľad, binokulár (na obe oči) ## mikroskopický pozri malý 1, drobný 1 ## mikrosvet pozri mikrokozmos ## mikulka pozri bábka 1 ## mikulkár pozri bábkar ## milá žena v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnému mužovi, hovor. frajerka: z vojny písať milej, frajerke, priateľka, dievča (zdôrazňuje mladosť, bezzáväzkovosť), hovor. baba: prišiel aj so svojou babou, hovor. svoja, zastar.: ľúbenica, ľubica, subšt. kočka pozri milenka ## miláčik 1. dôverné oslovenie partnera, drahý, drahá: zavolaj večer, miláčik, hypok.: mucko, mucinko, macko, macinko, chrobáčik, zajačik, láska (moja): Kedy sa stretneme, láska moja?, expr.: žabka, mačička (o žene) 2. pozri obľúbenec ## milec pozri obľúbenec ## milenec muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k vydatej žene, hovor. frajer: milenec, frajer ju bohato obdarúva, priateľ (zjemňujúco), expr.: fešák, štramák, zastar. galán, kniž. amant, subšt. šamster ## milenecký pozri ľúbostný ## milenica pozri milenka ## milénium tisíce výročie, zried. tisícročnica ## milenka žena v ľúbostnom vzťahu obyč. k ženatému mužovi, hovor. frajerka, priateľka (zjemňujúco): už rok má priateľku, kniž. zried.: milostnica, milenica: mať milostnicu, kurtizána (v minulosti mimomanželská družka vysokopostavených osôb): kráľove milenky, kurtizány ## milenký pozri milý 1, milý 2, milý 3 ## milený pozri milý 1 ## miliar pozri uhliar ## miliardový pozri veľký 1, obrovský ## milícia pozri polícia ## milieu pozri prostredie 1 ## milionár pozri boháč ## miliónkrát pozri veľakrát ## miliónový pozri veľký 1, obrovský ## milión ráz pozri veľakrát ## miliskovať sa pozri láskať sa ## militantný pozri dobyvačný, výbojný ## militarizovať pozri zbrojiť ## milkovať sa pozri láskať sa ## míľnik 1. kameň, stĺp pri ceste označujúci vzdialenosti, pätník: kamenný míľnik, pätník 2. pozri hranica 2 ## milo 1. pozri milý 1, milý 2 2. pozri milý 3, pozri príjemne ## milodar malý (peňažný) dar alebo príspevok na podporu niekoho, niečoho, almužna: to nie je dotácia, to je milodar, almužna, kniž. obolus ## milosrdenstvo pozri súcit ## milosrdný prejavujúci súcit, pochopenie, lásku, zľutovanie voči iným, obyč. trpiacim, biednym (op. nemilosrdný, krutý): milosrdný Boh, dobročinný, samaritánsky (ktorý nezištne pomáha iným): konať milosrdné, dobročinné, samaritánske skutky, súcitný, zhovievavý (op. bezcitný, krutý): mať milosrdné, súcitné srdce; milosrdný, zhovievavý sudca, dobrý, láskavý: milosrdný, dobrý, láskavý vládca ## milosť 1. zabudnutie na priestupok, omilostenie, odpustenie: márne prosili o milosť, omilostenie, odpustenie, prepáčenie, pardon: potrescú všetkých bez milosti, prepáčenia, bez pardonu, amnestia (odpustenie alebo zmiernenie trestu): prezident má právo udeliť amnestiu 2. pozri obľuba 1 3. pozri súcit 4. pozri láska 1 ## milostiplný pozri láskavý ## milostivý 1. prejavujúci milosť, dobrotu, odpustenie, zľutovanie, obyč. voči niekomu slabšiemu, spoločensky nižšie postavenému (často aj iron.); svedčiaci o tom, blahosklonný, blahovoľný: svoje pohŕdanie slabšími zakrýval milostivým, blahosklonným, blahovoľným správaním; blahosklonné, blahovoľné gesto odpustenia, dobrý, láskavý, kniž. dobrotivý: milostivý, dobrotivý Boh; láskavý, dobrotivý ochranca biednych, zhovievavý, tolerantný, kniž. benevolentný: k deťom budú zhovievaví, tolerantní, benevolentní 2. hist. v oslovení alebo pomenovaní ako prejav úcty a pokory voči vysokopostaveným osobám; v úctivom a veľmi zdvorilom oslovení (obyč. žien): náš milostivý kráľ; milostivá pani, dovoľte, aby ..., ctený (v úctivom oslovení): ctené publikum, páni a dámy; milostivé, ctené panstvo, vážený (v úctivom oslovení osoby, ktorú dôverne nepoznáme): milostivá, vážená pani, milý, milovaný, drahý (v úctivom oslovení citovo blízkej osoby): milí, milovaní, drahí rodičia ## milostnica pozri milenka ## milostný 1. pozri ľúbostný 2. pozri milý 3 ## milosťpán pozri pán 3, plán 4 ## milosťpani pozri pani 1, pani 2 ## milota pozri neha ## milovanie pozri láska 1 ## milovaný pozri milý 1 ## milovať 1. pozri ľúbiť 1 2. pozri obľubovať ## milovať sa pozri súložiť ## milozvučný pozri ľubozvučný ## milučký expr. veľmi milý, expr.: milunký, milušký, milenký: milučký, milunký, milušký drobizg; na teba myslím, milučká, milenká moja, expr. premilý: syn môj premilý, expr.: milučičký, milulinký: milučičké, milulinké kuriatka ## milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!, drahý, milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!, expr.: milený, premilý, premilený, ľúbezný, preľúbezný, zlatý, prezlatý, sladký, presladký, poet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladká, expr. radostný, expr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!, vzácny, cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako pocty, obľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseň, vítaný, vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmena, expr.: milučký, milunký, milenký, milučičký, milulinký (veľmi milý) 2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľad, láskavý, vľúdny, prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítanie, dobrotivý, dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľad, priateľský, srdečný, úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slová, nežný, prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmev, teplý, hrejivý, oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladenie, sladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké sny, expr.: milučký, milunký, milenký, milulinký, milučičký, premilý, presladký (veľmi milý) 3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišiel, príjemný, sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievča, pôvabný, ľúbezný, lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfy, pekný, krásny, expr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večer, rozkošný, roztomilý, expr. zastaráv. rozmilý, hovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénka, vľúdny, prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredie, expr.: milučký, milunký, milenký, milučičký, chutnučký, chutnulinký, milulinký, premilý, preľúbezný (veľmi, príjemne milý), zastar. milostný: milostná tvár [Vajanský] 4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme, expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať 5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene, chlapec, priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapca, hovor.: frajer, chalan, štramák, fešák, gavalier, hovor. svoj, zastar. zried.: ľubimec, galán, subšt. šamster ## mím herec hrajúci v pantomíme, pantomím, pantomimista, zried. pantomimik ## mimo 1. pozri vedľa 2, 4, bokom 1 2. pozri okolo 5 ## mímodráma pozri pantomíma ## mimochodom 1. bez osobitného úmyslu, medziiným: iba tak mimochodom, medziiným povedal, že sa vráti neskoro 2. nadväzuje na kontext s významom novej informácie; čo sa toho týka, aby som nezabudol, kniž. apropo: mimochodom, apropo, už sa asi budeme musieť vrátiť ## mimojazykový ktorý nepatrí do oblasti jazyka, extrajazykový, odb.: extralingválny, mimolingválny: mimojazykové, extrajazykové, mimolingválne vyjadrovacie prostriedky, nejazykový, nelingválny (iný ako jazykový): stvárňovaná skutočnosť patrí k nejazykovým, nelingválnym javom ## mimomanželský uskutočňovaný mimo manželstva; ktorý nie je súčasťou manželského zväzku, nemanželský: žiť v mimomanželskom, nemanželskom zväzku, cudzoložný: mimomanželský, cudzoložný styk, nezákonný, nezákonitý (na ktorý sa nevzťahuje zákon o manželstve): nezákonné, nezákonité dieťa ## mimoriadne 1. vymkýnajúc sa z ustáleného poriadku, z bežných pravidiel (op. riadne), výnimočne: dnes ma môžeš mimoriadne, výnimočne navštíviť, nepravidelne, neplánovane, netradične 2. vyjadruje nie zvyčajnú, ale obyč. podstatne zvýšenú mieru, intenzitu a pod., osobitne, výnimočne: dosahujú mimoriadne, osobitne dobré výsledky; je výnimočne šikovná, veľmi, značne, hodne: medzi nimi bol veľmi, značne, hodne veľký vekový rozdiel, nezvyčajne, neobyčajne, kniž.: neobvykle, nezvykle: do mesta sa dostali nezvyčajne, neobyčajne rýchlo; cieľ zasiahol neobvykle, nezvykle presne, nevídane, nevýslovne, neopísateľne, neuveriteľne, neslýchane: je nevídane, nevýslovne, neopísateľne krásna; za neuveriteľne, neslýchane krátky čas postavili novú školu, nevšedne, zriedkavo: chytil nevšedne, zriedkavo vzácny exemplár motýľa, nadmieru, nanajvýš, priveľmi, príliš: s odmenou bol mimoriadne, nadmieru, nanajvýš spokojný; táto hornina je priveľmi, príliš tvrdá, nadpriemerne, hovor. extra: do miestnosti vstúpil nadpriemerne, extra vysoký muž, zvlášť, obzvlášť, zastar.: obzvlášte, obzvláštne: podarilo sa mu zvlášť, obzvlášť rýchlo zbohatnúť, hovor. expr. ktovieako, bohvieako, čertvieako (v záporných vetách vyjadruje obmedzenie miery): vystúpenie súboru naozaj nebolo mimoriadne, ktovieako, bohvieako úspešné pozri mimoriadny 1 ## mimoriadny 1. ktorý porušuje ustálený poriadok, ustálené pravidlá, normy; ktorý prevyšuje ustálenú, očakávanú mieru (op. riadny, bežný), neobyčajný, nezvyčajný, nevšedný, kniž.: neobvyklý, nezvyklý: bol zaskočený mimoriadnymi, neobyčajnými, nezvyčajnými udalosťami; je to mimoriadna, nevšedná žena; mať neobvyklé, nezvyklé požiadavky, zvláštny, výnimočný, vzácny, extraordinárny, hovor.: extra (neskl.), extrovný (ktorý prevyšuje priemer; ktorý sa nevyskytuje často): jeho knihy obsahovali mimoriadne, zvláštne, výnimočné myšlienky; človek mimoriadnych, vzácnych kvalít; to nie je nič výnimočné, nič extra, zriedkavý, ojedinelý, jedinečný, osamotený, osihotený (ktorý sa nevyskytuje často alebo pravidelne): mať zriedkavé, ojedinelé šťastie; tento básnik je v našej literatúre jedinečný, osamotený, osihotený zjav, nenormálny, netypický, kniž.: abnormálny, atypický (ktorý sa odchyľuje od normálu): tento rok bolo nenormálne, abnormálne sucho; mať netypické, atypické vlastnosti, výlučný, osobitý, exkluzívny (iný ako bežný; iba jeden svojho druhu): zaujímať v histórii výlučné, osobité miesto; poskytnúť novinám exkluzívny rozhovor, neočakávaný, prekvapujúci, kniž. prekvapivý (ktorý nebol očakávaný; ktorý prevýšil očakávanie): neočakávaný, prekvapujúci, prekvapivý zvrat udalostí, osobitný, špeciálny (zvlášť zameraný a prevyšujúci bežnú normu): prikladať niečomu mimoriadny, osobitný, špeciálny význam; využiť osobitnú príležitosť, vynikajúci, nadpriemerný (ktorý prevyšuje ustálený priemer): mimoriadny, vynikajúci, nadpriemerný umelec, pozoruhodný, udivujúci, zarážajúci (ktorý vzbudzuje pozornosť, údiv): pozoruhodný, udivujúci talent; mimoriadna, zarážajúca beloba pleti, veľký, obrovský (prevyšujúci priemer): veľké, obrovské utrpenie národa, nevídaný, nebývalý, neslýchaný, neopísateľný, neuveriteľný (málo sa vyskytujúci; veľmi prevyšujúci priemer): dosiahnuť nevídaný, neslýchaný, neuveriteľný úspech; tvár nevídanej, neopísateľnej krásy, zvýšený (vyšší ako bežný): venovať niečomu mimoriadnu, zvýšenú pozornosť, prvoradý, kniž. eminentný (stojaci v hierarchii hodnôt najvyššie): mať na niečom prvoradý, eminentný záujem, bezpríkladný (ktorý nemá obdobu): mimoriadna, bezpríkladná starostlivosť o dieťa, výstavný (ako na výstave): mimoriadny, výstavný exemplár motýľa, extrémny (ktorý má krajné vlastnosti alebo krajnú mieru vlastností): vo vrchoch sme žili v mimoriadnych, extrémnych podmienkach 2. ktorý sa vyskytuje mimo poriadku, mimo pravidiel (op. riadny, pravidelný), osobitný, špeciálny: vypraviť mimoriadny, osobitný, špeciálny rýchlik; špeciálna letecká linka; osobitná, špeciálna forma štúdia, nepravidelný: nepravidelný výskyt hmyzu, neplánovaný, zvláštny: neplánované, zvláštne zasadanie vlády, netradičný (porušujúci tradíciu): netradičné stretnutie ## mimovládny publ. ktorý nie je na úrovni vlády, nepatrí do pôsobnosti vlády, publ. nevládny: koalícia mimovládnych, nevládnych politických strán; mimovládne, nevládne organizácie ## mimovoľky pozri mimovoľne ## mimovoľne bez vlastnej vôle, bez úmyslu, bez uvažovania, bez rozmýšľania (op. úmyselne, vedome, zámerne), nevdojak: mimovoľne, nevdojak sa obrátil k dverám, nevoľky, zried. mimovoľky, zastar.: nevoľne, nevoľno: nevoľky, mimovoľky zastal uprostred cesty, nechtiac, nechtiačky, nechcene: pohľad mu nechtiac, nechtiačky padol na otvorenú knihu; nechcene siahol rukou na boľavé miesto, bezmyšlienkovite: bezmyšlienkovite si pretrel čelo, nevedomky, nevedome, podvedome, neuvedomene, zastar.: neuvedomele, nepovedome, bezpovedome (neuvedomiac si, bez účasti vedomia): mimovoľne, nevedomky, nevedome si prešla rukou po vlasoch; podvedome, neuvedomene strčil ruku do vrecka, neúmyselne, inštinktívne, reflexívne, reflexne: mimovoľne, neúmyselne sa zamiešal do rozhovoru; inštinktívne, reflexívne, reflexne zdvihol ruku na obranu, samovoľne, spontánne: samovoľne, spontánne z neho vyletelo, čo sa mu nepáči, automaticky, mechanicky: automaticky, mechanicky zatiahol ručnú brzdu, nenáročky, nezámerne, zried. neschválne (bez osobitného zámeru): mimovoľne, nenáročky, nezámerne zamieril do lesa pozri mimovoľný ## mimovoľný ktorý nie je usmerňovaný vôľou, vedomím (op. úmyselný, vedomý, zámerný), neúmyselný, nezámerný, nechcený: spôsobiť mimovoľné, neúmyselné, nezámerné ublíženie na tele; neúmyselný, nezámerný, nechcený pohyb, neuvedomený, nevedomý, zastar. nepovedomý: neuvedomený, nevedomý čin; nepovedomé konanie, samovoľný, spontánny, automatický, mechanický, samočinný (uskutočňovaný bez vonkajšieho alebo vnútorného úmyselného pôsobenia): útlak vyvolal mimovoľnú, samovoľnú, spontánnu nenávisť; urobiť automatické, mechanické gesto; samočinný obranný reflex, podvedomý (iba nejasne uvedomovaný): ovládol ho podvedomý pocit úzkosti, pudový, inštinktívny, reflexívny, reflexný (podvedome usmerňovaný pudom, inštinktom alebo reflexom): pocítil k nemu pudový, inštinktívny odpor; na teplo reagujeme reflexívnym, reflexným myknutím, živelný (uskutočňovaný rýchlo, bez účasti vedomia, obyč. pod vplyvom ohrozenia): panika vyvoláva živelné konanie, náhodný, zastar. náhodilý (ktorý sa uskutočňuje náhodou): na tvári sa jej objavil náhodný, náhodilý úsmev, nevdojaký, zastar. nezradný (uskutočnený nevdojak, znezrady): ovládla ho nevdojaká túžba po domove ## mimóza cudzokrajná rastlina citlivá na dotyk, bot. citlivka ## mimozákonný pozri nezákonný ## míňať 1. postupne vydávať, utrácať: míňa, utráca veľa peňazí, hovor. troviť: rýchlo troví výplatu, spotrebúvať, spotrebovávať (používaním): spotrebúvame zásoby energie, márniť, mrhať, plytvať, hovor. rozhadzovať (nehospodárne): márni čas, majetok; plytvá talentom, silami 2. pozri míňať sa 2 ## míňať sa 1. postupne sa stávať menším (v množstve, v rozsahu), zmenšovať sa: zásoby sa míňajú, zmenšujú, ubúdať, odbúdať: majetok sa míňa, majetku ubúda, strácať sa, tratiť sa, miznúť, zanikať (míňať sa do vyčerpania): vekom sa sila stráca; miznú nerastné bohatstvá, zastar.: pomíňať, pomíňať sa [Štúr, Kukučín] 2. postupovať v čase, ubiehať: dni sa míňajú, ubiehajú jeden za druhým, expr. tiecť, kniž. plynúť: dni, roky tečú ako voda; v nečinnosti čas plynie pomaly, bežať, utekať, letieť (rýchlo sa míňať): čas beží; roky utekajú, letia, expr.: ťahať sa, vliecť sa (pomaly sa míňať): zima sa vlečie, poet. zried.: pomíjať [Hviezdoslav], míňať: sedem rôčkov míňa [Botto] ## minca pozri peniaz 1 ## minďáre pozri navnivoč ## mindžáre pozri navnivoč ## mindrák pozri komplex 1 ## míner odborný robotník pracujúci s výbušninami a trhavinami pri odstrele, strelmajster ## minerál pozri nerast ## minerálka hovor. minerálna voda, kyselka (s vyšším obsahom voľného kysličníka uhličitého): piť chutnú minerálku, kyselku, hovor. medokýš: povyše obce vyvieral medokýš, hovor.: šťavica, kyslá, kyslá voda: pohár kyslej vody ## minerálny pozri nerastný ## minerálový pozri nerastný ## mineralógia veda o nerastoch, zastar. zried. nerastopis ## mingať pozri kývať 1 ## mini pozri malý 1, krátky 1 ## miniatúra pozri drobnokresba ## miniatúrny pozri drobný 1, malý 1 ## minimalizovať pozri obmedziť 2 ## minimálne 1. pozri aspoň 1, aspoň 2, prinajlepšom 1, prinajmenej 1 2. pozri zriedkavo 3. pozri málo 1, málo 2 ## minimálny ktorý dosahuje dolnú (možnú) hranicu istej hodnoty, miery (op. maximálny), najmenší, najnižší: určiť minimálnu, najnižšiu daň; minimálna, najnižšia, najmenšia ročná teplota je tu -30°C, najkratší (čo sa týka vzdialenosti alebo časového intervalu): najkratšia vzdialenosť; najkratšie obdobie dažďov ## minimum 1. pozri aspoň 2 2. pozri málo 1, málo 2 ## ministerský súvisiaci s ministrom, s ministrami: zastávať ministerský úrad, vládny (súvisiaci s vládou ako zborom ministrov): je potrebné obsadiť ministerské, vládne kreslá, zastar. ministeriálny ## miništrovať pozri prisluhovať ## minorita pozri menšina ## minuciózne pozri podrobne, pozri dôkladný, jemný 4 ## minuciózny pozri podrobný, dôkladný, jemný 4 ## minule v predchádzajúcom prípade, v čase nie tak dávno, minulý raz, minulýkrát: minule, minulý raz sa mu podarilo ujsť, naposledy, naostatok, posledný raz, poslednýkrát, ostatný raz, ostatnýkrát: naposledy, posledný raz, ostatný raz, keď bol tu, museli ho pre výtržnosť vyhodiť, nedávno, hovor. onehdy: nedávno, onehdy, keď mu bolo zle, volali pohotovosť, zastar.: posledne, predošle, nár.: onehda, onehdá, oňahdy ## minuloročný pozri vlaňajší ## minulosť pozri dejiny ## minulostný pozri historický 1 ## minulý ktorý jestvoval, konal sa v minulosti, pochádzajúci z minulosti (op. budúci), bývalý: minulý, bývalý minister; minulý, bývalý režim, skorší, predchádzajúci, predošlý (op. súčasný, terajší): predchádzajúci, predošlý rok bol úrodný; následky skorších rozhodnutí, niekdajší, dakedajší, voľakedajší, hovor. onehdajší (ktorý bol, skončil sa v presne neurčenom uplynutom časovom období): stopy niekdajšej, dakedajšej, voľakedajšej slávy; niekdajší, onehdajší priateľ, dávny, zastar. drievny (ktorý jestvoval, konal sa v ďalekej minulosti; op. terajší): spomienky na minulé, dávne chvíle šťastia, starý (vyskytujúci sa pred mnohými rokmi; pochádzajúci z minulosti; op. nový): využívať minulé, staré skúsenosti, starodávny, starobylý, zabudnutý, zapadnutý, kniž. zašlý (ktorý jestvoval, konal sa vo veľmi ďalekej minulosti; op. súčasný, nedávny): zachovávať starodávne, starobylé zvyky; spomínať na zabudnuté, zapadnuté časy; žialiť nad zašlou krásou, kniž. uplynulý (ktorý už uplynul, skončil sa; op. súčasný): uplynulý víkend bol slnečný, posledný, včerajší (nedávno minulý): prekonať posledné, včerajšie neúspechy; rozhodnutie poslednej, včerajšej vlády, hovor. tamten (ktorý bol, konal sa v bližšie neurčenom minulom čase; op. tento): stalo sa to tamtú nedeľu, kniž. pominulý ## minulýkrát pozri minule, naposledy 1, nedávno ## minulý raz pozri minule, naposledy 1, nedávno ## mínus pozri slabina pozri bez 2 ## mínusový 1. pozri záporný 3 2. pozri zlý 2 ## minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod., utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energie, vydať, zaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šaty, vyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úspory, hovor.: stroviť, pretroviť, zried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásoby, vyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhlia, expr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdy, vydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazí, vymíňať, pomíňať, pomárniť, poutrácať, povydávať, hovor.: potroviť, porozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úspory, premárniť, premrhať, vymrhať, zmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvo, hovor. rozhádzať, expr.: oplieskať, otrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo mal, expr.: pregazdovať, prebačovať, prehajdákať, prešustrovať, rozfrnadiť, rozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatu, hovor. expr.: roztatáriť, odtatáriť, zašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetok, hovor. expr.: prelumpovať, preflámovať, prehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazí, fraz. pustiť groš/peniaze 2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím, obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišli, vyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul 3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ, netrafiť: guľka ho minula, netrafila, chybiť, nezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ 4. pozri opustiť 2, minúť sa 2 ## minúť sa 1. náhodou sa nestretnúť, obísť sa: minul sa, obišiel sa s kamarátom 2. postupne sa stratiť, minúť, pominúť, pominúť sa: úzkosť ju už minula; hnev (sa) pominul, prejsť, prestať, skončiť sa: búrka prešla; deň sa skončil, padnúť: zábrany padli, zmiznúť, zaniknúť, zájsť: mladosť zmizla, zašla, ubehnúť, ujsť, utiecť, uplynúť, prebehnúť (o čase): prázdniny ubehli rýchlo; cesta prebehla pokojne, spotrebovať sa, vyčerpať sa, zužitkovať sa, vyjsť (čerpaním sa minúť): zásoby sa spotrebovali, zužitkovali, hovor. dôjsť: cukor nám došiel, vypršať (o platnosti niečoho): platnosť pasu vypršala, hovor. zísť: už mu dovolenka zíde ## minúta pozri chvíľa ## minútka pozri chvíľa ## minútočka pozri chvíľa ## misia 1. pozri úloha 1 2. pozri delegácia ## miškovať pozri kastrovať, sterilizovať 2 ## miškulancie 1. pozri jedlo 1 2. pozri spor 1 ## mišmaš 1. pozri miešanina 2. pozri zmätok 2 ## mišpulancie 1. pozri jedlo 1 2. pozri spor 1 ## mišuge pozri bláznivý 1 ## mišung pozri miešanina ## míting pozri schôdzka 1 ## mítoriť pozri miasť, mútiť 2, mýliť 1 ## mítoriť sa pozri mýliť sa ## mitra bohoslužobná prikrývka hlavy nosená ako odznak biskupskej hodnosti, infula ## mitrha pozri kôň 1, mršina 1 ## mívať (si) pozri myslieť 4 ## mixér 1. (kuchynský) prístroj na výrobu miešaných jedál a nápojov, miešač 2. pozri miešač 1, miešač 2 ## mixovať pozri miešať 1 ## mizantrop človek, ktorý nemá rád ľudí, ktorý sa ľuďom vyhýba (op. filantrop), odľud, odľudník: pokladali ho za odľuda, mizantropa, samotár (kto je rád sám) pozri nenávistník ## mizantropia pozri nenávisť ## mizerábl pozri mizerný 1, biedny 2 ## mizerácky 1. pozri zlý 1 2. pozri biedny 2 ## mizeráctvo pozri chudoba 1 ## mizerák 1. pozri chudák 2 2. pozri naničhodník ## mizéria pozri chudoba 1 ## mizerne 1. pozri slabo 1, slabo 2, málo 2 2. pozri zle 1, pozri mizerný 1 3. pozri zle 5 ## mizerný 1. ktorý nemá potrebné, vyhovujúce vlastnosti (op. dobrý, výborný), zlý, nedobrý, planý: žiakova odpoveď bola mizerná, zlá; zlé, nedobré, plané jedlo, nevyhovujúci, nekvalitný, nedostatočný: nevyhovujúci, nedostatočný efekt z podnikania; nevyhovujúci, nekvalitný výrobok, neschopný, nesúci, nanič (ktorý nemá potrebné vlastnosti na vykonávanie istého povolania a pod.): do útoku postavili neschopných, nesúcich, nanič hráčov, slabý, malý, nízky (ktorý nedosahuje potrebný počet, množstvo a iné hodnoty): mizerná, slabá, nízka úroda; slabý, nízky, malý zárobok, expr.: biedny, úbohý, chatrný, chabý, žobrácky (ktorý nedosahuje potrebné množstvo alebo kvalitu; ktorý svedčí o nedostatku): dosiahnuť biedny, úbohý, chabý výsledok; mať na sebe biedne, chatrné, žobrácke oblečenie; mizerný, žobrácky život, expr.: mizerácky, pramizerný, mrcha (neskl.), zastar. mizerábl (veľmi mizerný): mať mizerácku, pramizernú náladu; mrcha, mizerábl počasie, hovor. expr.: mrchavý, nafigu, fraz. expr.: na starú belu, subšt. na milú kedveš: mrchavá, nafigu cesta; zábava na starú belu, na milú kedveš, pejor.: všivavý, všivácky, pľuhavý, subšt. blbý, niž. hovor. poondiaty, poondený: všivavý, pľuhavý život; blbá, poondiata, poondená robota, vulg.: posratý, na hovno, na riť 2. pozri bezvýznamný, bezcenný 3. pozri zlý 1, zlý 2 ## mizivo pozri málo 2, pozri nepatrný 1 ## mizivý pozri nepatrný 1, malý 1 ## miznúť 1. stávať sa menej viditeľným, strácať sa, tratiť sa: mizli, strácali sa v dave, zanikať, stierať sa: rozdiely zanikali; hranice sa stierali 2. pomaly prestávať jestvovať, strácať sa, tratiť sa: hmla mizne, stráca sa, tratí sa, zanikať, podievať sa: zásoby miznú, zanikajú; Kam sa to všetko podieva?, expr.: kapať, pratať sa: sneh na slnku kape; nevedno, kde sa toľko jedla prace, zastar. dievať sa [Kukučín] ## mizogýn nepriateľ žien, expr.: ženožrút, modrofúz ## mlaď 1. pozri mládež 2. pozri mladosť ## mláďa nedospelý živočích, mladé: prvýkrát vyviesť mláďatá, mladé ## mladé pozri mláďa ## mladec pozri mládenec ## mládenčiť hovor. prežívať mládenecký vek, hovor.: chasníčiť, parobčiť: mládenčil, chasníčil, parobčil na dedine ## mládenec slobodný mladý muž, mladík: urastený mládenec, mladík, chlapec, šuhaj: na diskotéke boli chlapci, šuhaji z chemickej fakulty, hovor. parobok, hovor. zried. paholok (najmä v dedinskom prostredí), hovor. expr.: cabaj, caban, cagaň, capaj, corgoň, expr. šuhajec, poet. šuhajina, zastaráv.: čeľadník, chasník, obyč. pejor. holobriadok (neskúsený mládenec), kniž. junák: odvážny junák bojoval ako lev, kniž. alebo expr. mladoň, kniž. zastar.: mladec [Timrava], mladoch [Vajanský] ## mládež mladí ľudia všeobecne, hovor. mladí: stretnutia mládeže, mladých, trocha expr. mlaď, kniž.: omladina, junač, expr. chasa: dedinská mládež, chasa, zastar.: čeľaď, podrast, arch. detva, dorast (dorastajúca mládež) ## mladí pozri mládež ## mladica pozri dievča 1, žena 1 ## mladícky 1. pozri mladistvý 2. pozri nedospelý ## mladík pozri mládenec ## mladina 1. mladý lesný porast, mládnik: pričupiť sa v mladine, v mládniku 2. medziprodukt pri varení piva, mladé pivo, mladinka ## mladinka pozri mladina 2 ## mladistvý príznačný pre mladého človeka; pôsobiaci dojmom mladosti (op. starecký), mladý: prekážky sa ľahšie prekonávajú v mladistvom, mladom veku; mladistvá, mladá tvár, mladícky, chlapčenský, kniž. zastar. mladonský (o osobe mužského pohlavia): mladícke roky prežil na dedine; mladícka, chlapčenská nerozvážnosť, dievčenský, dievocký (o osobe ženského pohlavia): aj po troch deťoch má dievčenský, dievocký vzhľad, svieži, svižný, rezký, čulý, čerstvý, pružný (o výzore, o fyzických a psychických prejavoch človeka): i v neskorom veku má svieži, svižný, rezký krok; zachovať si čulé, čerstvé, pružné myslenie, bodrý, kniž. jarý: vyznačoval sa bodrým, jarým duchom; prehovoril bodrým hlasom, nestarnúci (nepodliehajúci starnutiu, stále mladistvý): mladistvý, nestarnúci vzhľad ## mládka mladá dospelá samica sliepky, jarica ## mládnik 1. pozri mladina 1 2. pozri výhonok ## mladoch pozri mládenec ## mladomanžel muž v deň svojho sobáša a krátko po ňom, novomanžel: rozžiarený mladomanžel, novomanžel, hovor. mladoženáč ## mladoň pozri mládenec ## mladonský pozri mladistvý ## mladosť mladý vek, doba vývinu (najmä v ľudskom živote), mlaď (v spoj.: za mladi, od mladi): naučiť sa niečo ešte za mladi, za mladosti ## mladoženáč pozri mladomanžel ## mladoženích pozri ženích ## mladučký expr. veľmi mladý (op. staručký), expr.: mladušký, mladunký: mladučká, mladušká nevesta; mladušká, mladunká tvár, expr. primladý (príliš mladý): si ešte primladý, nerozumieš tomu, expr.: mladulinký, mladučičký (veľmi mladučký) ## mladucha pozri nevesta ## mladý 1. ktorý je v začiatočnom, prvom období svojho života, vývinu; vzťahujúci sa na toto obdobie (op. starý), nedospelý: mladý, nedospelý človek; mladý, nedospelý hlas, malý, detský (zhruba do 15. roku života), nevyspelý: si ešte príliš malý na také problémy; má ešte detský výzor, pejor.: sopľavý, usmrkaný, pren. expr. holobradý: všade za mnou chodil môj sopľavý, usmrkaný brat; je to ešte taký holobradý mládenček, kniž. útly (veľmi mladý): zomrel v útlom veku, nestarý, hovor. pomladší (pomerne mladý): ženil sa s nestarou, pomladšou susedou, nestarnúci (stále mladý): zachovať si mladý, nestarnúci zápal, neskúsený, začiatočnícky (bez skúseností dospelého veku): neskúsený, začiatočnícky pracovný kolektív, expr.: mladučký, mladušký, mladunký, mladulinký, mladučičký (veľmi mladý): mladučký, mladušký, mladunký pár; mladulinké, mladučičké šteniatka, expr. primladý (príliš mladý): na lásku si ešte primladý 2. ktorý je príznačný pre mladosť (op. starecký), mladistvý, mladícky (o príslušníkovi mužského pohlavia): mladá, mladistvá tvár; mladícka postava; mladícka nerozvážnosť, svieži, rezký, pružný: má ešte stále svieži, rezký krok; mladé, pružné myslenie 3. ktorý vznikol pred krátkym časom (op. starý), nový: mladé, nové víno; nový výhonok, nezrelý (ktorý nemá znaky zrelosti): mladé, nezrelé drevo 4. pozri začiatočník ## mládza tráva, ktorá rastie po prvej kosbe, otava, nár. kosienok ## mláka menšie množstvo plytkej stojatej vody; niečo rozliate, kaluž, kaluža, kalužina: šliapnuť do mláky, do kaluže, barina: vtáča pilo z bariny ## mľandravec 1. expr. fyzicky slabý, neduživý človek, expr.: dengľavec, neduživec, chudorľavec, chorľavec: s takým mľandravcom, dengľavcom, neduživcom si ľahko poradíme, expr.: mľandroš, dengľoš, cintľavka, hrub.: mrcina, zdochlina 2. pozri slaboch ## mľandravieť pozri slabnúť ## mľandravý pozri ochabnutý 2, slabý 1, malátny 1, neduživý ## mľandroš pozri mľandravec 1 ## mlanúť pozri páchnuť ## mľask pozri mľaskot ## mľaskanie pozri mľaskot ## mľaskať vydávať zvuk odtrhnutím jazyka od podnebia, expr.: tľoskať, tloskať: mľaskal, tľoskal pri jedle, pomľaskávať, pomľaskúvať (v istých časových intervaloch): pomľaskával na kone, zried. mľaskotiť [Tajovský], expr.: cmukať, cmugať, cmokať, cmogať (vydávať zvuk odtrhnutím zovretých pier): cmukal pri bozkávaní; cmukal na kone ## mliaskať vydávať zvuk odtrhnutím jazyka od podnebia, expr.: tľoskať, tloskať: mľaskal, tľoskal pri jedle, pomľaskávať, pomľaskúvať (v istých časových intervaloch): pomľaskával na kone, zried. mľaskotiť [Tajovský], expr.: cmukať, cmugať, cmokať, cmogať (vydávať zvuk odtrhnutím zovretých pier): cmukal pri bozkávaní; cmukal na kone ## mľaskot zvuk, ktorý vzniká pri odtrhnutí jazyka od podnebia alebo pri náraze tvrdého predmetu do riedkeho prostredia (blata), mľask, tľaskot, tľask: pri jedle sa ozýval mľaskot, mľask; tľaskot, tľask krokov v blate, mľaskanie, mliaskanie, tľaskanie, tliaskanie ## mlat 1. pozri holohumnica 1 2. pozri kladivo ## mlatba mlátenie obilia, výmlat ## mlátiť pozri biť 1, biť 2 ## mlátiť sa pozri biť sa 1 ## mlatok pozri kladivo ## mľazgavý pozri lepkavý 1 ## mlčanlivec mlčanlivý, nezhovorčivý človek, expr. zried. mlčoch [Vajanský] ## mlčanlivo pozri mlčky, ticho 2 ## mlčanlivosť pozri diskrécia ## mlčanlivý 1. pozri málovravný 1, tichý 2, tichý 3 2. pozri diskrétny 1 3. pozri nemý ## mlčať nevydávať nijaké zvuky, nehovoriť (op. hovoriť), čušať: rozpačito mlčal, čušal, byť ticho, byť mĺkvy: medzi dospelými bol vždy ticho, pejor. kušať (pri okríknutí): Kuš!, neozývať sa, neohlášať sa (mlčať na verejnosti): na schôdzach sa neozýval, zried. mĺkvieť [Vajanský] ## mlčky bez vyjadrovania myšlienok rečou, bez hovorenia, mlčanlivo: mlčky, mlčanlivo si vypočul otcove slová, mĺkvo, nevravne, zried. pomlčky: mĺkvo, nevravne kráčali hore schodmi, nemo, zamĺknuto, zastar. zamĺklo: zamĺknuto sa pozerala za odchádzajúcimi, ticho, bez slova, potichu, expr.: tichučko, tichunko, tichulinko, potichučky, potichunky, potichulinky: ticho, bez slova, potichu, tichučko zastali nad otvoreným hrobom, expr. čušky, nár. expr. čučky [Mihálik]: mlčky, čušky sedí v kúte izby, zadumane, zadumano, poet.: dumne, dumno (mlčky a premýšľavo): zadumane, dumno hľadí na obraz pred sebou ## mlčoch pozri mlčanlivec ## mletie pozri melivo ## mletivo pozri melivo ## mletý pozri práškový ## mlgať pozri cicať ## mliadzgavý pozri lepkavý 1 ## mliazgavý pozri lepkavý 1 ## mliagať pozri stískať 1 ## mliaskanie pozri mľaskot ## mliaskať pozri mľaskať ## mliaždič nástroj na mliaždenie, pučenie, pučidlo: mliaždič, pučidlo na zemiaky, expr.: miagač, miagadlo ## mliaždiť pozri drviť 1, dláviť 1 ## mliečnobiely pozri biely ## mliečny pozri biely, nepriehľadný, matný 1 ## mlieť 1. drviť v mlyne, mlynčeku na prach, zomieľať, rozomieľať, rozmieľať: mlieť, zomieľať múku; rozmieľať korenie, šrotovať (mlieť nahrubo): šrotovať kukuricu 2. pozri hovoriť 1, rapotať 1 ## mlieť sa 1. pozri motať sa 1 2. pozri diať sa ## mlk pozri ticho ## mĺknuť pozri tíchnuť ## mĺkvieť pozri mlčať ## mĺkvo pozri mlčky, ticho 2 ## mĺkvosť pozri ticho ## mĺkvota pozri ticho ## mĺkvy 1. pozri tichý 2, tichý 3, nemý 2. pozri málovravný 1 ## mlsný správne maškrtný ## mlzať pozri cumľať ## mĺzť pozri cicať ## mňau napodobňuje hlas mačky, miau, mrau, mrňau, mau: mačka pred dverami ticho mňaukala: mňau, miau, mrňau ## mňaučať pozri mraučať 1 ## mňaukať pozri mraučať 1 ## mnieť pozri myslieť 1, myslieť 4 ## mních pozri rehoľník ## mníška pozri rehoľníčka ## mno pozri no 2 ## mnoho 1. pozri veľa 2. pozri veľmi ## mnoho ráz 1. pozri veľakrát, viackrát 1, často 2. pozri oveľa ## mnohobožstvo pozri polyteizmus ## mnohočlenný pozri viacčlenný ## mnohodielny pozri mnohozväzkový ## mnohofarebne pozri strakato ## mnohofarebný pozri pestrý 1 ## mnohohlas pozri polyfónia ## mnohohlasnosť pozri polyfónia ## mnohohlasovosť pozri polyfónia ## mnohohlasný pozostávajúci z mnohých, v hudobnej produkcii rovnocenných a samostatne znejúcich hlasov, viachlasný: z chóra zaznel mnohohlasný, viachlasný spev, mnohohlasový, viachlasový (aj určený pre viaceré hlasy): mnohohlasová, viachlasová skladba, zried.: mnohohlasý, viachlasý: nič nepochopil z mnohohlasého, viachlasého hovoru, hud.: polyfónny, polyfonický (založený na harmonickom súzvuku dvoch alebo viacerých línií): polyfónna, polyfonická vokálna kompozícia, expr. tisíchlasý: tisíchlasá ozvena ## mnohojazyčný v ktorom sa hovorí mnohými jazykmi; ktorý sa skladá z mnohých jazykov, mnohojazykový, mnohorečový: mnohojazyčný, mnohojazykový štát; mnohojazykový, mnohorečový text k fotografiám, viacjazyčný, viacjazykový, viacrečový, niekoľkojazyčný (ak ide najmenej o dva rôzne jazyky): viacjazyčný, viacjazykový, viacrečový kolektív, kniž.: polyglotický, polyglotný: polyglotický, polyglotný slovník, rôznojazyčný, rôznojazykový, rôznorečový (ak sa zdôrazňuje, že ide o odlišné jazyky): kniha obsahuje rôznojazyčný, rôznojazykový, rôznorečový text ## mnohokrát 1. pozri veľakrát, viackrát 1, často 2. pozri oveľa ## mnohonásobne pozri veľakrát ## mnohonásobný pozri viacnásobný 1 ## mnohorako 1. pozri rozlične 2. pozri mnohostranný, pestrý 2 ## mnohorakosť pozri mnohosť ## mnohoraký 1. pozri rozmanitý 1, mnohostranný, pestrý 2 2. pozri mnohý 1 ## mnohorečový pozri mnohojazyčný ## mnohoročný pozri viacročný ## mnohosľubný pozri nádejný, sľubný ## mnohosť výskyt niečoho v rozličných podobách, mnohorakosť: mnohosť, mnohorakosť tvarov, rozmanitosť, rozličnosť, rôznosť, mnohotvárnosť, kniž. pluralita: rozmanitosť, rozličnosť, rôznosť, pluralita názorov nás nemôže prekvapovať ## mnohostrannosť vlastnosť vyjadrujúca, že niečo sa týka viacerých objektov alebo účastníkov, multilateralita: mnohostrannosť, multilateralita rokovania ## mnohostranný týkajúci sa mnohých, viacerých strán, stránok, účastníkov a pod. (op. jednostranný), viacstranný, niekoľkostranný: viesť mnohostranné, viacstranné, niekoľkostranné rozhovory, publ. multilaterálny: uzavrieť mnohostranné, multilaterálne dohody, všestranný: všestranný športovec, mnohoraký, niekoľkoraký: liek má mnohoraký, niekoľkoraký účinok, mnohonásobný, niekoľkonásobný, viacnásobný: z lesa je mnohonásobný, niekoľkonásobný, viacnásobný úžitok ## mnohotvárne pozri rozlične, pozri mnohotvárny ## mnohotvárnosť pozri mnohosť ## mnohotvárny prejavujúci sa v mnohých tvaroch, podobách (op. jednotvárny, stereotypný), rôznotvárny, zastaráv.: mnohotvarý, rôznotvarý: zanechať mnohotvárne, rôznotvárne, mnohotvaré, rôznotvaré dielo; venovať sa rôznotvárnej práci (op. monotónnej, fádnej), menej časté viactvárny: viactvárna skutočnosť, biol. polymorfný (výrazne sa odlišujúci v rámci jedného druhu rastlín, živočíchov, nerastov): vekovo polymorfné živočíchy; nerasty s polymorfnou štruktúrou, plnotvárny (ktorý vyčerpáva všetky možnosti tvarov, podôb): prežil plnotvárny život, pestrý, rozmanitý, bohatý: mnohotvárna, pestrá, rozmanitá príroda; mnohotvárna, bohatá tvorba spisovateľa, rôznorodý, rozličný, rôzny (op. rovnorodý): rôznorodé, rozličné, rôzne premeny sveta ## mnohotvarosť pozri polymorfia 1 ## mnohouhlový ktorý má mnoho (obyč. viac ako tri) geometrických uhlov: mnohouhlový pôdorys budovy, mnohouholný, zastar. mnohouhlý, odb. polygonálny: mnohouholný, mnohouhlý, polygonálny útvar ## mnohouholník rovina obmedzená niekoľkými stranami, geom. polygón: narysovať mnohouholník, polygón ## mnohoveký pozri starobylý ## mnohovravný pozri veľavravný 1, veľavravný 2 ## mnohovýznamný 1. pozri dôležitý 1 2. pozri mnohoznačný 1, veľavravný 2 ## mnohovýznamovosť pozri polysémia ## mnohovýznamový 1. lingv. (o jazykovom prostriedku) majúci viac ako jeden význam (op. jednovýznamový), viacvýznamový, lingv.: polysémický, zastar. polysémantický: sloveso ísť patrí medzi mnohovýznamové, viacvýznamové, polysémické slová, neodb.: mnohoznačný, mnohovýznamný 2. pozri mnohoznačný 1, veľavravný 2 ## mnohoznačný 1. ktorý mnohé naznačuje, sľubuje (op. jednoznačný), viacznačný, mnohovýznamný, mnohovýznamový: nevyznal sa v jej viacznačnej, mnohovýznamnej odpovedi; vrhnúť na niekoho mnohoznačný, mnohovýznamný pohľad, veľavýznamný, veľavravný, mnohovravný, výrečný: urobil veľavýznamné, veľavravné, mnohovravné, výrečné gesto, nejednoznačný, neurčitý, nejasný, nepresný (ktorý nemá presný význam): správa obsahuje veľa nejednoznačných, neurčitých, nejasných údajov; vyjadroval sa v neurčitých, nepresných pojmoch, dvojznačný, dvojzmyselný (ktorého význam sa dá dvojako chápať): dvojznačné, dvojzmyselné vtipy 2. pozri mnohovýznamový 1 ## mnohozväzkový pozostávajúci z viacerých samostatne vydávaných častí (číslovaného) knižného súboru, viaczväzkový: mnohozväzkový, viaczväzkový slovník, mnohodielny, viacdielny (iba o číslovaných častiach knižného súboru): mnohodielne, viacdielne zobrané spisy autora, niekoľkozväzkový ## mnohoženstvo (manželské) spolužitie muža s viacerými ženami (op. jednoženstvo), polygamia (op. monogamia): islam povoľuje mnohoženstvo, polygamiu, zastar. zried. polygýnia ## mnohý 1. (obyč. mn. č). mnohí, mnohé vyskytujúci sa vo väčšom, vo veľkom množstve (op. ani jeden, nikto): niektorí už prišli, ale mnohí ešte váhajú, viacerí, viaceré, neskl. viacero (aspoň dvaja): na mnohých, viacerých miestach sa vyskytli problémy, hojný, početný, bohatý, veľký (op. zriedkavý, ojedinelý): v hojných, početných prípadoch sa nepostupovalo správne; má bohaté, veľké skúsenosti (op. malé, slabé), mnohoraký, expr. premnohý (veľmi mnohý): prišli premnohí návštevníci, zried. množný [Hviezdoslav] 2. viac ako jeden, nejeden: mnohí z nich tu už boli, nejeden z nich tu už bol, niektorý, daktorý, voľaktorý (v bližšie neurčenom množstve, počte): niektorí, daktorí ľudia neprišli; daktoré, voľaktoré scény z filmu vystrihli, všelikto (množina rozličných osôb): zišli sa tam mnohí, zišiel sa tam všelikto ## množiť pozri rozmnožiť ## množiť sa 1. stávať sa početnejším, väčším, hromadiť sa: starosti sa množia, hromadia, kopiť sa, vŕšiť sa: práca sa kopí, pribúdať, rásť: otázok pribúda; rastú nové mestá, znásobovať sa, zmnohonásobňovať sa, zmnohonásobovať sa (mnohonásobne sa zväčšovať): ich radosť sa znásobovala, zmnohonásob(ň)ovala, kniž. zmnožovať sa: možnosti, vedomosti sa postupne zmnožovali, rozmáhať sa, rozmnožovať sa, rozhojňovať sa, zväčšovať sa (množiť sa s väčším objemom): burina sa rozmáha; jeho majetok sa zväčšuje, expr.: sypať sa, rozplodzovať sa: peniaze sa sypú; poznatky sa stále rozplodzujú 2. biol. privádzať na svet potomstvo, biologicky vznikať, rozmnožovať sa: bunky sa množia, rozmnožujú delením, plodiť sa, rozplodzovať sa, plemeniť sa, rozplemeňovať sa: myši sa rýchlo plodia; králiky sa rozplemeňujú, kotiť sa (o samiciach niektorých cicavcov): mačky sa kotia, expr.: plieniť sa, rozplieňovať sa (vo veľkom množstve): potkany sa plienia, rozplieňujú ## množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek, kvantita, kvantum: neprimerané množstvo, kvantum, počet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke?, objem, rozsah, veľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov 2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet, veľa, kvantum: množstvo, kvantum ľudí, bohatstvo, hojnosť: hojnosť nápadov, myriada, hovor. expr.: milión, vagón: vagón myšlienok, húf, masa, more, hromada, kopa, hŕba, hovor. expr.: fúra, halda, nával, záľaha, záplava, les, tucet, paleta, kniž. krupobitie: krupobitie slov [Alexy], rad: rad rokov pozri kopa 2 ## mobilita schopnosť pohybovať sa, pohyblivosť: vysoká mobilita, pohyblivosť armády ## mobilizovať pozri podnietiť 1 ## mobilný pozri pohyblivý 1 ## moc 1. spravovanie nejakého spoločenského celku, vláda (ak ide o výraznú podriadenosť ovládaného celku): prevziať moc, vládu, pren.: trón, berla, žezlo (najmä v prípade monarchie): revolúcie zvrhli žezlo, trón Habsburgovcov 2. schopnosť na niečo pôsobiť, niečo ovplyvniť, vplyv, účinok: liek stratil svoju moc, svoj vplyv, účinok, sila: moc, sila prírody ho uzdravila, pôsobnosť: stratiť svoju pôsobnosť 3. schopnosť niečo dosiahnuť, sila: to nie je v mojej moci, v mojich silách ## moc pozri veľa ## mocenský majúci moc; opierajúci sa alebo usilujúci sa o moc: viesť rokovanie z mocenskej pozície; uplatňovať mocenskú politiku voči iným štátom, vplyvný (opierajúci sa o vplyv): získať mocenské, vplyvné postavenie, diktátorský (opierajúci sa o neobmedzenú moc): uplatňovať diktátorské metódy, vládychtivý, vládybažný, mocichtivý (usilujúci sa o moc, o vládu): presadzovať vládychtivé, vládybažné, mocichtivé záujmy politických strán, svetovládny (usilujúci sa ovládnuť svet): svetovládne plány, veľmocenský, imperiálny: mocenská, veľmocenská, imperiálna politika štátov, vládny (majúci vládu): pracovať v mocenských, vládnych orgánoch ## mocenstvo chem. číslo udávajúce, s koľkými atómami vodíka sa môže istý atóm zlučovať alebo ich nahrádzať, valencia ## mocichtivý pozri vládychtivý, mocenský ## mocipán pozri panovník ## mocnár 1. pozri panovník 2. pozri hodnostár ## mocne 1. pozri silno 1, tuho, pevne 1, pozri mocný 2 2. pozri veľmi 3. pozri mocný 3 ## mocnenec mat. číslo, ktoré sa umocňuje, základ ## mocnieť pozri silnieť ## mocniteľ mat. číslo, ktorým sa umocňuje, exponent ## mocnosť 1. pozri štát 2. pozri hrúbka ## mocný 1. ktorý má veľkú moc (op. slabý), silný, veľký: mocný, silný, veľký panovník, despotický (ktorý má neobmedzenú moc): mocný, despotický vládca, vplyvný (ktorý má veľký vplyv): vplyvný politický činiteľ 2. ktorý má veľkú fyzickú silu, odolnosť; ktorý má veľké rozmery, hodnoty, veľkú intenzitu (op. slabý), silný: narodilo sa im mocné, silné dieťa; prehovoril mocným, silným hlasom, mohutný (ktorý má veľké rozmery, veľkú intenzitu): mocný, mohutný chlap; mohutný prúd vody, statný, robustný, hodný, urastený, svalovitý, svalnatý (s dobre vyvinutými, mocnými svalmi), pren. býčí (op. útly): má statnú, robustnú postavu; robustná, býčia šija; mocná, hodná, urastená dievka, chlapský (typický pre riadneho chlapa): zacítil chlapskú ruku na svojej tvári, zdatný, hovor. dúži (zdravý a mocný; op. cintľavý, dengľavý), nár. sukovitý: potrebujeme zdatnú, dúžu mládež, pevný (ktorý dobre odoláva mechanickým alebo iným účinkom): ukázal pevné zuby; mocné, pevné múry hradu, veľký (ktorého rozmery, intenzita, miera presahujú priemer): veľké ruky; klásť veľký odpor, hrubý (ktorého hrúbka presahuje priemer): mocné, hrubé prsty; hrubé nohy, prudký, intenzívny, výdatný (ktorý má veľkú intenzitu, mieru): prudký, intenzívny, výdatný lejak; prudký, intenzívny kašeľ, rýchly (ktorý dosahuje veľkú rýchlosť; op. pomalý): mocný, rýchly kôň, expr. hromový (mocný ako hrom): hromový zvuk, nezdolný, nepremožiteľný, nezdolateľný, neochvejný, nezlomný (ktorý má veľkú, ničomu nepodliehajúcu fyzickú alebo duševnú silu; svedčiaci o tom): nezdolný, nepremožiteľný nepriateľ; nezdolateľná, neochvejná, nezlomná vôľa, expr. mocnučký (obyč. o vlastnostiach dieťaťa): mocnučké pästičky, expr. premocný (veľmi mocný) 3. ktorý má veľký účinok (op. slabý), účinný, pôsobivý, silný: mocné, silné očarenie niekým; účinné, pôsobivé, silné slová, neodolateľný (ktorému nemožno odolať): pocítiť mocnú, neodolateľnú túžbu, veľký: mať na niekoho veľký vplyv ## mocovať sa pozri namáhať sa ## moč tekutina vylučovaná obličkami, expr.: cikanina, pišanina, vulg.: šťance, šťanky, šťandy, štiak ## močarina pozri močiar ## močarisko pozri močiar ## močaristý pokrytý močiarmi alebo vlhkými a bahnistými plochami, močiarnatý, močiarovitý: močaristý, močiarovitý kraj, barinatý, barinastý (pokrytý barinami): barinatá, barinastá lúka, slatinný, rašelinistý (pokrytý slatinami): slatinná, rašelinistá pôda, mokravý, mokrastý, mokrý, vlhký (op. suchý): mokravé, mokrasté, mokré, vlhké polia, bahnitý (pokrytý bahnom): bahnité okolie potoka ## močiar miesto trvale pokryté vodou a porastené vlhkomilnou vegetáciou, močarisko: z neďalekých močiarov, močarísk sa ozýva kŕkanie žiab, močarina, subšt. bažina, expr.: bahnisko, bahurina (bahnisté miesto), expr.: žabinec, žaburina (stojatá voda), trasovisko (močaristá pôda), nár. miazdro pozri mokraď ## móčing pozri glejovka ## močiť 1. dávať na istý čas do nejakej tekutiny, máčať: močil, máčal si nohy vo vode, namáčať: namáčali ľan, kúpať (močiť v liečivom roztoku): kúpala si oči v harmančekovom odvare 2. vylučovať moč, vyprázdňovať sa (o tekutých výlučkoch), det. cikať: dieťa močilo, vyprázdňovalo sa, cikalo do nočníka, ísť na malú potrebu, expr.: pišať, síkať, šmochtať, hrub. šťať, nár.: čúrať, cúrať, štud. slang. odmocňovať sa 3. pozri rosiť 1, vlhčiť ## močovica pozri hnojovka ## močovka pozri hnojovka ## modalita lingv. spôsob vyjadrovania vzťahu hovoriaceho k deju, lingv. modálnosť ## modálnosť pozri modalita ## model 1. vec alebo osoba, podľa ktorej vznikajú v istom zmysle rovnorodé veci alebo napodobneniny, predloha: maľovať podľa živého modelu, živej predlohy 2. vec alebo ideálny obraz veci, ktorá (ktorý) je prvým (materiálne) stvárneným alebo vyabstrahovaným členom v rade rovnorodých objektov, typ, vzor, prototyp: model, typ, vzor, prototyp kladného hrdinu 3. zmenšené detailné znázornenie predmetu, ktoré slúži ako plán alebo vzor, maketa: model, maketa lietadla, prototyp ## modelovať plasticky upravovať do istého tvaru, tvarovať: modelovať, tvarovať figúrky z hliny; tvarovanie odliatkov, stvárňovať, formovať: výchovou stvárňovať, formovať človeka, tvoriť, utvárať, vytvárať: veda tvorí, modeluje obraz sveta; utvárať, vytvárať nový štát ## modernizovať pozri zosúčasniť ## moderný 1. vyhovujúci požiadavkám dneška; práve prebiehajúci (op. zastaraný), súčasný: zložitosť moderného, súčasného sveta (op. minulého); výstava moderného, súčasného umenia (op. starého, starobylého); vybavenosť pracoviska súčasnou technikou, dnešný, terajší (op. včerajší, minulý): rád počúva dnešnú hudbu; dnešná, terajšia podoba školstva, nový (op. starý): moderný, nový vek, novodobý, novoveký (týkajúci sa súčasnosti): nároky novodobého človeka stúpajú; moderné, novoveké dejiny, hypermoderný, supermoderný, ultramoderný (zdôrazňujúci modernosť, súčasnosť): hypermoderné, supermoderné stroje; supermoderné, ultramoderné umenie, priekopnícky, pokrokový, progresívny, avantgardný, avantgardistický, kniž. pioniersky (ktorý predstavuje pokrok, usiluje sa o pokrok; op. reakčný, spiatočnícky): pokrokové, priekopnícke názory; progresívne, pionierske metódy práce; pokrokový, avantgardný smer v umení, hovor. novotný, zastar. novosvetský 2. vyhovujúci požiadavkám panujúceho vkusu, dobovo obľúbený, používaný (op. zastaraný), módny: kúpiť si moderný, módny klobúk, súčasný: oblečený v súčasnom štýle, terajší, dnešný: terajšie, dnešné smery v hudbe, hypermoderný, supermoderný, ultramoderný (prepiato moderný): hypermoderné, supermoderné, ultramoderné účesy, avantgardný, avantgardistický (predbiehajúci svoju dobu): avantgardné obrazy ## modifikácia 1. pozri obmena 1 2. pozri úprava 2 ## modifikovať pozri zmeniť 1, meniť 1, upraviť 2 ## modistka výrobkyňa alebo predavačka dámskych klobúkov, klobučníčka ## modla 1. plastická podoba objektu náboženského uctievania, najmä u primitívnych národov, bôžik: chrám bol plný modiel, bôžikov 2. zbožňovaná osoba, zried. i vec, idol: stať sa modlou, idolom mládeže, fetiš, bôžik: z bytu si urobila fetiš; hračka sa stala pre dieťa bôžikom ## modlár pozri modloslužobník ## modlárstvo pozri modloslužba ## modlikant pozri prosebník ## modlikať pozri prosiť ## modlikavo pozri prosebne ## modlikavý pozri prosebný ## modlitebnica pozri kostol ## modlitebňa pozri kostol ## modloslužba uctievanie modiel, modlárstvo, odb. idolatria ## modloslužobník uctievač modiel, modlár ## modloslužobný svedčiaci o uctievaní niekoho ako modly, idolu, modloslužobnícky: prejavoval žene modloslužobnú, modloslužobnícku úctu a oddanosť, prepiaty, zried. idolatrický: prepiate zbožňovanie detí ## módny pozri moderný 2 ## modrasto 1. pozri modrastý 2. pozri modro ## modrastý mierne sfarbený do modra, s odtienkom modrej farby, modravý, namodrastý, namodravý: očko na prsteni má modrastý, modravý nádych; namodrasté, namodravé nechty mŕtvoly, belastý, beláskavý, belaskavý, belasistý, belasastý: beláskavá, belaskavá obloha; belastý, belasistý, belasastý plamienok, sinavý, sinastý, kniž. siný (často pri sfarbení ľudskej pokožky, obyč. ako chorobný príznak): sinavé, siné more; pery mala od zimy celé sinasté, sinavé, siné, osinený, osinutý, zastar. osinelý (ktorý nadobudol modrý nádych, obyč. od zimy): osinená, osinutá pokožka ## modravo 1. pozri modrastý 2. pozri modro ## modravý pozri modrastý ## modridlo modré farbivo dávnejšie používané na zjasnenie farby bielizne, svetlička: pridať do vody modridlo, svetličku ## modrieť stávať sa modrým, belasým, belasieť, sinieť: slivky už modrejú, belasejú, poet. sinavieť: sinavel od zlosti ## modrieť sa javiť sa modrým, belasieť sa, sinieť sa: obloha sa modrie, vrchy sa v diaľke belasejú ## modrina krvná podliatina javiaca sa na povrchu tela ako škvrna modrastej farby, sinka: modrina, sinka pod okom, subšt. cucflek (modrina od bozkávania) ## modriť pozri svetliť ## modro majúc modrú farbu; na modrú farbu, modrou farbou, belaso: modro, belaso sfarbená látka, namodro, nabelaso, pís. i na modro, na belaso: natrieť plot namodro, nabelaso, domodra, dobelasa, pís. i do modra, do belasa: udreté miesto sa sfarbilo domodra, dobelasa, bledomodro, bledobelaso, dobledomodra, dobledobelasa, nabledomodro, nabledobelaso, pís. i do bledomodra, na bledomodro atď., nezábudkovo (so svetlým odtieňom modrej farby): bledomodro, nezábudkovo vymaľovaná izba, jasnomodro, jasnobelaso, nebovo, nevädzovo, kniž. azúrovo, blankytne (sýtou modrou farbou): jasnomodro, nebovo, nevädzovo sfarbené závesy; azúrovo, blankytne žiariace kvety, modrasto, modravo, belasisto, beláskavo (trochu modro): modrasto, belasisto namaľované viečka; plamienok horel modravo, beláskavo pozri modrý pozri modrota ## modrosť pozri modrota ## modrota modrá farba, modrosť, belasosť: modrota, modrosť, belasosť jasnej oblohy, zried.: modro, modrava ## modručký pozri modrý ## modrulinký pozri modrý ## modrunký pozri modrý ## modrý ktorý má farbu ako jasná obloha, belasý, kniž. siný: šaty modrej, belasej farby; plaviť sa po sinom mori; od zimy má belasé, siné pery, jasnomodrý, jasnobelasý, kniž.: blankytný, azúrový (s jasným odtieňom): jasnomodré, jasnobelasé kvety nezábudky; blankytná, azúrová obloha, bledomodrý, bledobelasý, svetlomodrý, svetlobelasý, slabomodrý, slabobelasý (s bledým odtieňom): bledomodré, svetlomodré oči; bledobelasý, svetlobelasý dym; slabomodré, slabobelasé očné tiene, nebový, nebovomodrý, nebovobelasý (so svetlým a jasným odtieňom ako farba neba): prsteň s nebovým, nebovomodrým, nebovobelasým očkom, nevädzový, nevädzovomodrý, nevädzovobelasý, poet. nevädzí (s farbou nevädze): nevädzová, nevädzovobelasá látka, tmavomodrý, tmavobelasý, kniž.: temnomodrý, temnobelasý (s tmavým odtieňom): tmavomodrý, tmavobelasý oblek, tuhomodrý, tuhobelasý, sýtomodrý, sýtobelasý, ultramarínový (s výrazným, intenzívnym odtieňom): maliar namiešal tuhomodrú, tuhobelasú, sýtomodrú farbu; ultramarínové steny, indigový (s veľmi tmavým odtieňom ako indigo): indigové nohavice, oceľový, oceľovomodrý, oceľovobelasý, kobaltový (s farbou ocele, kobaltu, t. j. s tmavým a sivým odtieňom): pred búrkou sú na oblohe oceľové, oceľovomodré mraky; kov s oceľovomodrým, oceľovobelasým, kobaltovým leskom, slivkový, slivkovomodrý (s farbou slivky): slivkový, slivkovomodrý kostým, sivomodrý, sivobelasý, šedivomodrý (so sivým odtieňom), striebrobelasý (so strieborným odtienkom), nezábudkový (farby nezábudky), zafírový, zafírovomodrý (s farbou zafíru): zafírový, zafírovomodrý šperk, modrastý, modravý, namodrastý, namodravý, belastý (mierne sfarbený do modra, s odtienkom modrej farby): ranný opar má modrastý, modravý, namodrastý nádych, expr.: modručký, modrunký, modrulinký, belasučký pozri modrastý ## modulovať pozri meniť 2 ## mogať pozri cicať ## mohamedán pozri moslim ## mohamedánstvo pozri islam ## mohutnieť stávať sa mohutnejším, mohutným (veľkosťou, intenzitou a pod.), mocnieť: chlapec mohutnie, mocnie, silnieť (stávať sa silnejším): vietor, víchrica silnie, pevnieť, tužieť, dužieť, dužnieť (stávať sa pevnejším): stromčeky pevnejú, dužnejú, hrubnúť (stávať sa hrubším): hlas mu hrubne, rásť, narastať, zväčšovať sa (postupne): zástup rastie, narastá; nezamestnanosť sa zväčšuje, bujnieť, rozmáhať sa, rozrastať sa (výrazne mohutnieť): kriminalita bujnie, rozmáha sa; sídlisko sa rozrastá, lek. hypertrofovať (nadmerne mohutnieť): svalstvo hypertrofuje ## mohutnosť pozri monumentalita ## mohutný ktorý má nezvyčajne veľké rozmery, menej často aj intenzitu, hodnotu a pod. (op. malý), veľký, mocný, silný: mohutná, veľká stavba; mocná, silná šija; mocný, silný prúd vody; zapôsobil na mňa mocným, silným dojmom, obrovský, ohromný, nesmierny: obrovské stĺpy; obrovská, ohromná sila príboja; cítil obrovské, nesmierne nutkanie odísť (op. slabé), statný, robustný, hovor. dúži (mohutný čo sa týka vzrastu; op. útly): vyrástol na statného, robustného, dúžeho mládenca, masívny, pevný, hrubý (mohutný čo sa týka rozmerov): masívne steny kláštora; masívna, pevná reťaz; pevné, hrubé múry, objemný, rozložitý (mohutný čo sa týka objemu, rozlohy): objemná kniha; rozložitý hrad, gigantický, kolosálny, monumentálny (ohromujúco mohutný rozmermi, hodnotou; op. nepatrný): gigantické, kolosálne súsošie; gigantická, monumentálna pyramída, veľkolepý, impozantný, grandiózny, majestátny (svojou mohutnosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny kráľovský palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikov, expr.: ozrutný, ozrutánsky, obrovitý, velikánsky, veličizný, preveľký: mohutné, ozrutné, obrovité chlapisko; ozrutánsky, velikánsky, veličizný gaštan; je v ňom mohutná, velikánska, preveľká túžba po poznaní, expr. obludný (svojou mohutnosťou vzbudzujúci hrôzu): mohutné, obludné rozmery stavby, expr.: herkulovský, herkulesovský, goliášsky: herkulovská, goliášska postava, expr.: hromový, dunivý (o zvuku, ktorý má veľkú intenzitu; op. slabý, tichý): ozval sa mohutný, hromový, dunivý hlas zvona ## mohyla 1. pozri pomník 2. pozri hrob 3. pozri násyp ## mojkať pozri láskať ## mojkať sa pozri láskať sa, túliť sa 1 ## mok pozri nápoj ## moknúť 1. pozri vlhnúť 2. pozri pršať 1 ## mokraď vlhký, nevyschýnajúci pozemok, mokrina, mokradina: pripadla mu lúka na mokradi, mokrine, mokradine, zried.: mokravina, sihlina ## mokradina pozri mokraď ## mokrastý pozri mokrý 1, vlhký, močaristý ## mokravina pozri mokraď ## mokravý pozri mokrý 1, vlhký, močaristý ## mokrina pozri mokraď ## mokriť pozri vlhčiť ## mokriť sa pozri potiť sa 2 ## mokro pozri vlaha ## mokrosť pozri vlaha ## mokrota pozri vlaha ## mokručký pozri mokrý 1 ## mokrulinký pozri mokrý 1 ## mokrunký pozri mokrý 1 ## mokrý 1. obliaty alebo nasiaknutý tekutinou, obyč. vodou (op. suchý): sme celí mokrí od dažďa; z mokrých vlasov kvapká voda, vlhký (trocha, čiastočne mokrý): tričko je mokré, vlhké od potu; bývať vo vlhkom byte, vlažný (pokrytý vlahou): vlažné pery, zmoknutý (mokrý od dažďa): mokrý, zmoknutý kabát, spotený, upotený (mokrý od potu): spotené, upotené telo, zarosený, orosený, zrosený, zried.: rosavý, rosnatý, rosný (mokrý od rosy; pokrytý drobnými kvapkami vody): zarosená, orosená tráva; orosený, zrosený pohár, namoknutý, zamokrený, mokrastý, mokravý, vlhkastý (trocha mokrý): namoknutý, zamokrený, mokrastý uterák; mokrastý, mokravý, vlhkastý obväz, premočený, premoknutý, rozmočený, prepotený (úplne mokrý, obyč. od dažďa alebo potu): byť premočený, premoknutý do nitky; premočené, rozmočené čižmy; prepotené tepláky, pocikaný, ocikaný, popišaný, opišaný, expr. došvordaný [Šikula], hrub.: pošťaný, ošťaný (mokrý od moču): pocikané, popišané dieťa; pocikaná, ocikaná, opišaná plienka, expr.: mokručký, mokrunký, mokrulinký: mokručké, mokrunké, mokrulinké vlásky, expr. primokrý (príliš mokrý) 2. bohatý na vodné zrážky (op. suchý), daždivý, vlhký: mokrá, daždivá, vlhká jeseň, sychravý (mokrý a chladný): sychravá zima, vlahý (mierne, príjemne mokrý): vlahý vzduch prichádza od mora, sparný (mokrý a horúci): sparné letné noci, expr.: uplakaný, usmoklený, zried. učľapkaný: uplakané, usmoklené dni; učľapkaný pondelok ## mokvať pozri vlhnúť ## mokvavý pozri hnisavý ## molestovať pozri obťažovať 1, trápiť ## molestovať sa pozri namáhať sa ## molet pozri tučný 1 ## moletný pozri tučný 1 ## moment 1. pozri chvíľa 2. pozri stránka 1 3. pozri okamih ## momentálne pozri hneď 1, teraz 1 ## momentánne pozri hneď 1, teraz 1 ## momentálny pozri krátky 1, súčasný 1 ## momentánny pozri krátky 1, súčasný 1 ## momentný pozri krátky 1 ## monarcha pozri panovník ## mondénny pozri svetácky 2 ## monitorovať pozri kontrolovať ## monočlánok pozri batéria ## monofónia jednohlasový spev (op. polyfónia), jednohlasnosť, jednohlasovosť ## monogamia spolužitie jedného muža s jednou ženou (op. polygamia), jednoženstvo (op. mnohoženstvo): európska tradícia prikazuje monogamiu, jednoženstvo, zried. monogýnia ## monografia pozri kniha 1 ## monogýnia pozri monogamia ## monochromatickosť pozri monochrómia ## monochromatizmus pozri monochrómia ## monochrómia kvalita veci alebo javu prejavujúca sa v jeho zafarbení jednou farbou (op. polychrómia), jednofarebnosť, monochromatickosť, monochromatizmus ## monokracia vláda jedného človeka (op. demokracia), monarchia (vláda monarchu), jedinovláda ## monolitný pozri jednoliaty ## monóm pozri jednočlen ## monopolný pozri výhradný, jediný ## monoteizmus viera v jediného boha, jednobožstvo: civilizácie dospievali k monoteizmu, jednobožstvu ## monotónny pozri jednotvárny ## monštrum pozri netvor 1 ## monštruozita veľká negatívna odchýlka od normálnej podoby alebo veľkosti vzbudzujúca údiv, ale najmä odpor, monštruóznosť: monštruozita, monštruóznosť stavby, obludnosť, netvornosť, ohavnosť (zdôrazňuje škaredosť) ## monštruóznosť pozri monštruozita ## monštruózny pozri strašný 1, hrozný 1, obrovský ## montovať pozri skladať 2, majstrovať 1 ## monument pozri pomník ## monumentalita kvalita veci alebo javu prejavujúca sa v schopnosti pôsobiť rozmermi, tvarom alebo dôležitosťou, monumentálnosť: monumentalita, monumentálnosť kostola, mohutnosť, veľkoleposť, veľkosť, lesk: lesk panovníckeho trónu pozri lesk 2 ## monumentálnosť pozri monumentalita ## monumentálny pozri mohutný, veľkolepý ## monzún pozri vietor 1 ## mopseľ pozri mopslík ## mopslík plemeno malých psov vyšľachtených z dogy, pren. bezvýznamný servilný človek, hovor. mopseľ ## mor pozri nákaza ## mora podľa povery démonická bytosť trápiaca ľudí v spánku; nočný motýľ, mura: mora, mura ho dlávi; okolo lampy lieta mora, mura ## moralista človek, ktorý hlása prísnu mravnosť, ktorý rád moralizuje, moralizátor: moralisti, moralizátori nie sú obľúbení, kniž.: mravokárca, mentor (kto často a nevhodne poúča vo veciach morálky) ## moralistický pozri mentorský, mravoučný ## moralitný pozri morálny 1 ## moralizátor pozri moralista ## moralizátorský pozri mentorský, mravoučný ## moralizovať pozri napomínať ## morálka sústava (neprávnych, obyč. náboženských) noriem upravujúca správanie sa ľudí v spoločnosti, mravnosť: morálka, mravnosť často prevyšuje platnosť zákonov, etika (najmä ak ide o užšiu skupinu ľudí): etika lekárov, zastar. móresy pozri etika ## morálny 1. týkajúci sa morálky, zodpovedajúci morálke (op. amorálny, nemorálny), etický (op. neetický): morálne, etické právo; morálne, etické princípy, mravný (op. nemravný): morálny, mravný prehrešok; byť morálny, mravný, zastar. moralitný [Štúr] pozri mravný 1 2. pozri duchovný 1 ## moratórium pozri odklad ## morbidita počet ochorení za určité obdobie; číselný pomer chorých k zdravým, chorobnosť ## morbídny pozri chorobný 2 ## morcovať sa pozri namáhať sa ## morčací 1. týkajúci sa morky, morčí : morčacie, morčie mäso, krídlo, nesprávne morkací 2. týkajúci sa morčaťa (hlodavca), morčí : morčacia, morčia srsť 3. pozri morčací ## mordár pozri vrah 1 ## mordovačka pozri lopota 1 ## mordovať 1. pozri moriť, trápiť 2. pozri zabiť 1 ## mordovať sa pozri namáhať sa, trápiť sa 1 ## mordovisko 1. pozri lopota 1 2. pozri trápenie ## more pozri množstvo 2 ## moréna pozri nános ## moreplavectvo pozri nautika ## móres 1. pozri správanie 2. pozri zvyk ## móresný pozri slušný 1 ## morfológia stavba a tvarové usporiadanie nejakého objektu; náuka o tom, tvaroslovie: morfológia, tvaroslovie výtvarného diela; morfológia, tvaroslovie slovenského jazyka ## morfondírovať pozri premýšľať, vymýšľať ## morfondovať pozri premýšľať, vymýšľať ## moriť 1 spôsobovať veľké duševné alebo telesné utrpenie, trápiť, súžiť, sužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomia, krušiť, umárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umárala, expr.: zožierať, žrať, hrýzť, zhrýzať, spaľovať, kniž.: užierať, zžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomie, deptať, expr.: gniaviť, dusiť, dláviť: depce, gniavi ho neistota, expr.: mučiť, ubíjať, nivočiť, zabíjať: choroba ho ubíja, nivočí, hovor. expr. mordovať, nár. vädiť ## moriť 2 namáčaním v nejakom roztoku upravovať, konzervovať: morili drevo, konzervovali kožu, hovor. pácovať: pácovala mäso v náleve, impregnovať (napúšťať látkami zvyšujúcimi odolnosť proti vode, ohňu a pod.): impregnované drevo ## moriť sa 1. pozri trápiť sa 1 2. pozri drieť sa 1, pracovať 1 ## morkací správne morčací ## mornár pozri námorník ## mornárstvo pozri námorníctvo ## morozita kniž. vlastnosť človeka prejavujúca sa v negatívnom, odmietavom vzťahu k ľuďom, kniž. moróznosť, mrzutosť: nevedel zakryť morozitu, mrzutosť, neprívetivosť, namrzenosť, namosúrenosť, nevľúdnosť, nevrlosť ## moróznosť pozri morozita ## morózny pozri mrzutý 1, nevľúdny 1 ## morský pozri zelený ## mortalita pozri úmrtnosť ## moruša listnatý strom s bielymi alebo tmavobelasými plodmi podobnými maline, morušovník: pri ceste rastú moruše, morušovníky ## morušovník pozri moruša ## moržovať pozri odzrňovať ## mosadzovožltý pozri žltý ## moslim vyznávač islamu, mohamedán: moslimovia, mohamedáni žijú aj v Európe, zastar.: musulman, muzulman ## mostina pozri mostnica ## mostnica hrada v dláždení napr. maštale, mosta, mostina: barikáda z mostníc, mostín ## mosúriť sa pozri mračiť sa 2 ## motaj pozri popletenec ## motanica 1. niečo zmotané, spletené, motanina: motanica, motanina drôtov, myšlienok, zmäť, spleť, spletenina, zmotanina, zried. motanisko, expr. mítor [Jesenská] 2. pozri zmätok 2 3. pozri tlačenica ## motanina 1. pozri miešanina 2. pozri motanica 1 3. pozri zmätok 2 ## motanisko 1. pozri motanica 1 2. pozri zmätok 2 ## motať 1. okrúcaním upravovať alebo umiestňovať, vinúť: motala, vinula priadzu; motať, vinúť niť na cievku, súkať: súkal povrázok, namotávať, navíjať, nakrúcať, natáčať (motať na niečo): namotával, nakrúcal lano na bubon, zamotávať, pantať (motaním spletať): zamotával, pantal dva povrazy spolu 2. pozri miasť 3. pozri tárať ## motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto, potulovať sa, ponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po meste, túlať sa, blúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horách, expr.: tárať sa, potĺkať sa, popletať sa, vláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciach, hovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po svete, expr.: tmoliť sa, tmoľkať sa, motkať sa, šmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domu, expr.: šuchtať sa, šiplať sa, šiplikať sa, plantať sa, pľantať sa, pantať sa, kutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhrade, obchádzať, obchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámku, expr.: obšmietať sa, opletať sa: obšmietali sa mame okolo nôh, expr.: vrázdiť sa, vráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dvere, hovor. expr.: obchendovať, obsmŕdať: Neobsmŕdaj tu!, nár. expr.: ošmŕdať (sa), oplentať sa, šemotiť, šemotiť sa: šemotí v kôlni, expr.: mrviť sa, mlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupe, nár. šukať, nár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste) 2. pozri tackať sa 3. pozri pliesť sa 1, pliesť sa 2 4. pozri zavadzať ## motív pozri podnet, nápad 1 ## motivovať 1. pozri podnietiť 1 2. pozri odôvodniť ## motkať sa pozri motať sa 1 ## motocykel jednostopové motorové vozidlo, hovor. motorka: voziť sa na motocykli, na motorke, skúter (motocykel s malými kolesami a s karosériou) ## motocyklista kto vlastní, obľubuje motocykel alebo na ňom jazdí, hovor. motorkár: je vášnivý motocyklista, motorkár ## motok pozri zväzok 1 ## motor pozri automobil ## motorák pozri motorka 1 ## motorest pozri reštaurácia ## motorka 1. hovor. motorový vlak, hovor. motorák 2. pozri motocykel ## motorkár pozri motocyklista ## motovidlo 1. pozri popletenec 2. pozri ťarbák ## motúz tenší povraz, povrázok, povrážtek: balík previazať motúzom, povrázkom, špagát, šnúra ## movitý správne hnuteľný ## mozog pozri rozum ## mozoliť pozri drieť 1 ## mozoľnatý 1. pokrytý mozoľmi, mozoľovitý: mozoľnaté, mozoľovité dlane, zastaráv. mozoľný, zried. mozoľovatý: chytil pluh do mozoľných, mozoľovatých rúk 2. pozri ťažký 3, namáhavý ## mozoľne pozri ťažko 2 ## mozoľný pozri mozoľnatý 1 ## mozoľovatý pozri mozoľnatý ## možno 1. vyjadruje možnosť uskutočniť nejaký dej, je možné, dá sa: možno, je možné sa o to pokúsiť; dá sa o tom ešte uvažovať 2. vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, neistotu, azda, hádam, vari, poet. var, pís. i var’: možno, azda si dá povedať; neboli sme tu hádam, vari desať rokov, asi, pravdepodobne, zastar. čajsi: odišli asi, pravdepodobne pred hodinou, nebodaj: možno, nebodaj mu už bude lepšie, hovor. môžbyť, hovor. expr. môžbyťže: môžbyť(že) sa ešte vráti, expr.: možnože, azdaže, variže: možnože, azdaže sa mu podarí prísť včas, menej vhodné snáď, ešte: možno, ešte mu nakoniec pomôžu, najskôr, najskorej: vzdal sa možno, najskôr, najskorej pre poruchu bicykla, prípadne, poprípade, eventuálne (vyjadruje možnosť ďalšej alternatívy): vrátim sa dnes, možno, prípadne, eventuálne až zajtra ## možnosť 1. možný prípad, eventualita: rátať s každou možnosťou, eventualitou, alternatíva (možnosť voľby medzi dvoma riešeniami): stáť pred alternatívou 2. pozri príležitosť ## možnože pozri možno 2, pravdepodobne 1 ## možný u ktorého jestvuje možnosť uskutočnenia, splnenia, výskytu a pod., uskutočniteľný, realizovateľný: možné, uskutočniteľné zmeny; možné, realizovateľné riešenie, splniteľný, dosiahnuteľný: splniteľný, dosiahnuteľný cieľ, mysliteľný (op. nemožný, vylúčený): to je ťažko možné, mysliteľné, prípustný, dovolený (ktorý sa pripúšťa ako možnosť): obmena je prípustná, dovolená, pravdepodobný: uskutočnenie plánu je pravdepodobné, nezáväzný, kniž. fakultatívny (možný v závislosti od voľby; op. obligátny): nezáväzný, fakultatívny člen, prvok, prípadný, eventuálny, potenciálny: zabrániť prípadným, eventuálnym, potenciálnym stratám, myslený, odb. virtuálny: myslený, virtuálny systém ## môcť 1. pozri smieť 2. pozri zodpovedať 1 3. pozri vedieť 3 ## môj pozri manžel ## môžbyť pozri možno 2, pravdepodobne 1 ## môžbyťže pozri možno 2, pravdepodobne 1 ## mračistý pozri zamračený 1 ## mračiť pozri mraštiť ## mračiť sa 1. (os. i neos.) pokrývať sa oblakmi, oblačiť sa: od rána sa mračí; nebo sa mračí, oblačí, pomráčať sa: od severu sa pomráča, chmáriť sa, chmúriť sa (pokrývať sa temnými chmárami): obloha sa chmári, chmúri, zaťahovať sa, zaoblačovať sa (postupne sa pokrývať oblakmi): pomaly sa zaťahuje; obloha sa zaoblačuje, kniž. kaboniť sa: nebo sa kaboní, iba os. poťahovať sa: nebo sa poťahuje mračnami 2. sťahovať tvár do vrások (obyč. ako výraz nevôle), mraštiť sa: Ivan sa stále mračí, mraští, mŕštiť sa, vraštiť sa, chmúriť sa: mŕštil sa, vraštil sa nad obrazom; nechmúr sa toľko, expr.: škňúriť sa, mosúriť sa, škarediť sa, kniž. kaboniť sa: Čo sa mosúriš?; kabonil sa od rána, zazerať, nevražiť, pejor. gániť, expr. fľochať (nevľúdne pozerať): zazerajú, nevražia na seba; zlostne gánil, fľochal na suseda, nár. murgotiť sa, nár. expr.: fľočiť [Jégé], flošiť [Gabaj], subšt. ksichtiť sa ## mračno pozri oblak 1, oblak 2 ## mračný pozri zamračený 1, zamračený 2 ## mrak 1. pozri oblak 1, oblak 2 2. pozri súmrak ## mrákava súvislé ťažké mraky, čierňava: sťahuje sa mrákava, čierňava, chmárava, chmúrava, chmára, chmúra, zried. kúrňava, zastar. mrákota, poet. síňava, expr. húľava (búrkový oblak) ## mrakodrap pozri dom 1 ## mrákota 1. pozri mdloba 2. pozri mrákava ## mramorový pozri biely, chladný 3 ## mraštiť sťahovať tvár do vrások, mŕštiť, vraštiť: mraštil, mŕštil, vraštil tvár od bolesti, mračiť, chmúriť (do zachmúreného výrazu): počúval a mračil, chmúril čelo, zmrašťovať, zmŕšťovať, zmršťovať, zvrašťovať: zapíjal tabletky a pritom zmrašťoval tvár, krčiť, húžvať: krčil nos nad niečím; hrôza mu húžvala tvár, expr.: krkvať, vráskať: krkval, vráskal čelo od zlosti, kriviť (ústa): krivila ústa od plaču, expr. osmŕdzať: osmŕdza tvár nad jedlom ## mraštiť sa pozri mračiť sa 2 ## mrau pozri mňau ## mraučať 1. (o mačke) vydávať zvuk mrau, mňau a pod., mravčať, mňaučať, mňaukať 2. pozri plakať, fňukať ## mraučiak pozri uplakanec ## mrauknúť pozri povedať ## mrav pozri zvyk ## mravčí pozri vytrvalý 1 ## mravnosť 1. pozri morálka 2. pozri etika 2 ## mravný 1. zodpovedajúci mravnosti; týkajúci sa mravnosti, morálky (op. nemravný), bezúhonný, čistý (mravne): mravný, bezúhonný človek; mravný, čistý život, cnostný, čnostný, kniž. mravopočestný: cnostné, mravopočestné dievča, expr. svätý: žiť svätým životom, mravnostný: mravnostné delikty, morálny (op. amorálny), etický (op. neetický): morálny, etický zákon; morálny poklesok pozri morálny 1 2. pozri duchovný 1 ## mravokárca pozri moralista ## mravokárny pozri mravoučný ## mravokársky pozri mravoučný ## mravopočestný pozri mravný 1 ## mravoučný poučujúci o mravoch, o mravnosti: mravoučná literatúra, moralizátorský, moralistický, zastar. moralitný, kniž.: mravokárny, mravokársky (poúčajúci alebo posudzujúci z hľadiska prísnej až prepiatej morálky): viesť moralistické, mravokárne reči ## mravouka pozri etika 1 ## mravoveda pozri etika 1 ## mravy pozri správanie ## mráz pozri inovať ## mraziaci 1. určený na mrazenie (potravín, nápojov a pod.), chladiaci: mraziaci, chladiaci pult, mraziarenský, chladiarenský (súvisiaci s mraziarenstvom, chladiarenstvom): mraziace, mraziarenské, chladiarenské zariadenie 2. pozri studený 1 ## mraziarenský pozri mraziaci 1 ## mraziť pozri chladiť 1, chladiť 2 ## mrazivý 1. pozri studený 1 2. pozri nevľúdny 1 ## mrcina 1. pozri zdochlina 1 2. pozri mršina 1 3. pozri mľandravec 1 ## mrčať pozri fňukať ## mrdať 1. pozri mykať 2. pozri súložiť ## mrdkať pozri mykať ## mrežovaný pozri mriežkovaný ## mrežový pozri mriežkovaný ## mrhač pozri márnotratník ## mrhať pozri márniť 1, míňať 1 ## mrholiť pozri pršať 1 ## mrholiť sa pozri chvieť sa 1 ## mrcha 1. pozri zlý 1, zlý 2, mizerný 1, naničhodný 1 2. pozri zdochlina 1 3. pozri naničhodník ## mrchavec pozri naničhodník ## mrchavo pozri zle 1, pozri mizerný, naničhodný 1 ## mrchavý pozri zlý 1, zlý 2, mizerný 1, naničhodný 1 ## mrieť 1. pozri umrieť 2. pozri trápiť sa 1 3. pozri túžiť ## mriežka vyšívacia technika, ažúr ## mriežkať pozri štopkať ## mriežkavý pozri mriežkovaný ## mriežkovaný urobený z mriežok, opatrený mriežkami, mrežami, mrežovaný: mriežkovaná, mrežovaná konštrukcia; mriežkovaný, mrežovaný oblok, mrežový, zried. mriežkavý: mrežové, mriežkavé zábradlie, ažúrový (o výšivke v podobe mreže): ažúrový vzor, mriežkovitý, mrežovitý: mriežkovité dno hrnca ## mriežkovať pozri štopkať ## mriežkovitý pozri mriežkovaný ## mrihať pozri žmurkať 1 ## mrihať sa pozri blikať ## mrižkať pozri žmurkať 1 ## mrk pozri súmrak pozri žmurk ## mrkanie pozri súmrak ## mrkať pozri žmurkať 1 ## mrkať (sa) pozri stmievať sa ## mrknúť (sa) pozri pozrieť (sa) 1 ## mrkotať 1. pozri fňukať 2. pozri hovoriť 1 ## mrkotný 1. pozri nepríjemný 2. pozri slabý 3 ## mrkvovočervený pozri červený ## mrkvový pozri červený ## mrm pozri brum 1 ## mrmkať pozri mrmlať 2 ## mrmkom pozri mrmlavo ## mrmláč pozri medveď 1 ## mrmlať 1. vydávať hlboké tlmené zvuky (o zvieratách, o hudobných nástrojoch), mumlať: medveď mrmle, mumle; mumlanie basy, hromu, mrmrať, mumrať, mručať, bručať: mumranie mora 2. expr. nezrozumiteľne a ticho hovoriť, expr.: brblať, bľabotať, hundrať: stále si čosi mrmle, brble, hundre popod nos, bručať, mručať: bručí, mručí pri robote, expr.: pomrmlávať (si), pohundrávať (si) (chvíľami mrmlať): pred skúškou si pomrmlával, expr.: mumlať, mumrať, mrmrať, mrmotať: mumlal mu čosi do ucha; ženy mrmotali na priedomí, expr.: dudrať, dudlať, dudať, drmoliť, šomrať, škamrať: dudre, šomre popod fúzy, expr.: šemotiť, šemoniť, šamotiť (veľmi ticho): dievčatá si šemotili tajomstvá, expr.: huhlať, huhňať, fufnať, chuchmať, chuchňať (tlmene, s nosovým prízvukom): opilec huhlal, fufnal, expr.: mrnčať, mrnkať (tenkým hlasom): mrnkal si pesničku, expr. zjemn. mrmkať (o deťoch): dieťa mrmkalo pri hre, nár. žundrať 3. pozri hundrať 1, hundrať 2 ## mrmlavo vydávajúc hlboké tlmené zvuky, nezreteľne hovoriac, mrmlajúc, mumlavo, expr. mumravo: mrmlavo, mumlavo si čosi stále opakoval, bručavo, bručivo, expr.: hundravo, dudravo, hovor. expr. brblavo: bručavo, hundravo sa prihovoril hosťom; dudravo, brblavo odpovedal na naše otázky, zried. mrmkom: mrmkom počítal peniaze, hud. brumendo (mrmlavo so zatvorenými ústami): brumendo spievali akúsi melódiu ## mrmlavý pozri hundravý 1, hundravý 2 ## mrmloš 1. expr. uhundraný, nespokojný človek, expr. hundroš: je to známy mrmloš, hundroš, expr.: brbloš, frfloš, šomroš, dudroš 2. expr. človek, ktorý nezrozumiteľne, mumlavo rozpráva, expr.: brbloš, hundroš, huhloš, mumloš, mumlák, šomroš, frfloš, dudroš, chuchmák 3. pozri medveď 1 ## mrmlot 1. expr. nezrozumiteľná tichá reč s temným zvukovým zafarbením, expr.: brblot: nerozumieť mrmlotu, brblotu, expr.: hundranie, šomranie, frfot, frflanie, frfotanie, mumlot, mumlanie, mrmot, brbot, brbotanie, dudranie, huhlanie 2. expr. prejavovanie nespokojnosti takýmto spôsobom, expr.: brblot, mrmot, mrmlanie, brblanie, hundranie, šomranie, frfot, frflanie, frfotanie, dudranie, brbot: z radu sa ozýval nespokojný mrmlot, frfot, brbot ## mrmot pozri mrmlot 1, mrmlot 2 ## mrmotať pozri mrmlať 2 ## mrmrať pozri mrmlať 1, mrmlať 2 ## mrňau pozri mňau ## mrňavý správne malý ## mrnčať 1. pozri fňukať 2. pozri mrmlať 2 ## mrnkať pozri mrmlať 2 ## mrskať pozri šľahať 1 ## mršina 1. expr. staré, vychudnuté, neužitočné zviera, najmä kôň, mrcina, mitrha (o koňovi): predal mu starú mršinu, mrcinu, mitrhu, čo ledva pletie nohami 2. pozri zdochlina 1 3. pozri naničhodník ## mŕštiť pozri mraštiť ## mŕštiť sa pozri mračiť sa 2 ## mrštný správne svižný ## mŕtvica pozri porážka 2 ## mŕtvieť pozri slabnúť ## mŕtvola mŕtve ľudské telo, zastar. umrlec: mŕtvoly, umrlci v márnici ## mŕtvosť pozri mŕtvota 1 ## mŕtvota kniž. 1. stav bez života, mŕtvosť: mŕtvota, mŕtvosť jeho očí nás zarazila 2. pozri apatia ## mŕtvy 1 1. ktorý prestal žiť (o človeku, tvoroch), ktorý nejaví znaky života (op. živý), zomretý, umretý: hroby mŕtvych, zomretých, umretých príbuzných, kniž. zastaráv.: zomrelý, umrelý, umrlý [Kukučín, Timrava], zahynutý (ktorý zahynul), kniž. zastar. zahynulý: zahynutí vojaci, zdochnutý (o zvieratách, hrub. i o človeku): zdochnutý pes, kniž. zosnulý, trocha zjemn. nebohý, expr. nebožký: dom zosnulého, nebohého starého otca, neživý, nehybný, bezduchý: mŕtve, neživé, nehybné, bezduché telo, meravý, stuhnutý, expr. tuhý, pren.: vystretý, vyvrátený, vyvalený: meravé oči; našli ho stuhnutého, tuhého, vystretého na dlážke, pren.: studený, vychladnutý: už je studený, pren. vyhasnutý (o očiach), odumretý, odb. nekrotický: odumreté telá morských živočíchov; odumreté, nekrotické tkanivo 2. pozri pustý, prázdny 3. pozri neplodný ## mŕtvy 2 zomretý človek, nebohý: položiť mŕtveho, nebohého na máry, zomretý, kniž.: zomrelý, zosnulý: modlitba za zomretých, expr. nebožký, hovor. nebožtík ## mručať pozri mrmlať 1, mrmlať 2, bručať ## mrum pozri brum 1 ## mruškať pozri žmurkať 1 ## mrvenica 1. pozri zmätok 2 2. pozri tlačenica ## mrviť 1. pozri drobiť 1 2. pozri mädliť 3. pozri lomcovať ## mrviť sa 1. rozkladať sa na drobné kúsky, drobiť sa: chlieb sa mrví, drobí, meliť sa: suchý koláč sa melí, lámať sa: skala sa láme, rozpadať sa, rozpadávať sa, rozpadúvať sa: pristavená maštaľ sa rozpadá, odmŕvať sa, odmrvovať sa (mrvením sa postupne oddeľovať): murivo sa odmŕva 2. hovor. nepokojne sa pohybovať, sedieť alebo ležať, expr. mechriť sa: dieťa sa mrví v perinke; žiaci sa mechrili na stoličkách, expr.: vrtieť sa, hniezdiť sa: nespokojne sa vrtel v posteli; Čo sa toľko hniezdiš?, expr. zried. mechoriť sa, nár. expr. krmeliť sa [Šoltésová] 3. pozri hmýriť sa 1 4. pozri motať sa 1 5. pozri prehŕňať sa 1 ## mrzačiť spôsobovať trvalú telesnú chybu, deformáciu; pren. spôsobovať mravnú ujmu, kaličiť: vojna mrzačí, kaličí ľudí, expr. ožobračovať: telo ožobračované namáhavou prácou, znetvorovať (zbavovať prirodzenej podoby): chemikálie znetvorujú ruky, ničiť, kaziť, kriviť: kaziť, kriviť, mrzačiť charakter detí ## mrzák človek s trvalou telesnou chybou, kalika: narodiť sa ako mrzák, kalika, invalid (mrzák následkom úrazu, choroby), hovor. lazár, hovor. pejor. kripel ## mrzieť spôsobovať pocit nespokojnosti a ľútosti: mrzí ma, že neprídeš, stiesňovať, skľučovať: stiesňovala, skľučovala ho mamina choroba, tlačiť: povedz, čo ťa tlačí, trápiť, súžiť, sužovať (mrzieť vo väčšej miere): hádka s otcom ho trápila, sužovala, expr.: pomrzievať, pomŕzať (mrzieť v malej miere alebo chvíľami): problémy v práci ho pomrzievali, pomŕzali, bolieť, zarmucovať (mrzieť so zármutkom): urážka ho bolela, hovor. tangovať, expr.: škrieť, omínať: to ma netanguje, neškrie; omína ho pocit viny, znepokojovať (mrzieť s obavami): neúspech ho znepokojoval, hovor. expr. štvať, vulg. srať ## mrzieť sa pozri hnevať sa ## mrzkáň pozri ohava ## mrzko 1. pozri škaredý 1 2. pozri zle 2 ## mrzkosť pozri necnosť ## mrzký 1. pozri škaredý 1 2. pozri zlý 1, podlý ## mrznúť 1. tuhnúť od mrazu, zamŕzať: voda mrzne, zamŕza pri nula stupňov, ľadovatieť, premŕzať, zmŕzať: sneh ľadovatie; pôda už dlho premŕza, zmŕza, trešťať (o intenzívnom mraze): vonku mrzne, treští, prašťať: mrzne, len tak praští 2. trpieť zimou, premŕzať: vonku čakal a mrzol; premŕzal v studenej izbe, zimomravieť, zmŕzať: nohy mu zmŕzali vo vode, krehnúť, ziabnuť: ruky mu krehli, ziabli od chladu, vymŕzať: vymŕzajú v nevykúrenej izbe, nár. krahnúť [Sládkovič], expr. ľadovatieť, zried. ľadovieť: telo mu ľadovatelo, ľadovelo, zimiť sa (o človeku): celý deň sa zimila na poli, drevenieť, kľavieť, tuhnúť (stávať sa nepohyblivým): prsty mu kľaveli, tuhli od zimy ## mrzúch pozri mrzutec ## mrzút pozri mrzutec ## mrzúň pozri mrzutec ## mrzutec expr. človek, ktorý má alebo prejavuje zlú náladu, expr.: namosúrenec, namrzenec, mrzút, mrzúň, mrzúch, mosúr, zazroň, zried. zabúlenec ## mrzutosť 1. pozri morozita 2. pozri nepríjemnosť ## mrzutý 1. ktorý má, ktorý pociťuje (momentálne alebo trvalo) zlú náladu (o človeku); svedčiaci o tom, namrzený, rozmrzený, expr. namosúrený: stále je mrzutý, namrzený; namosúrená tvár, podráždený, nevrlý, kniž. morózny: podráždený, nevrlý, morózny starec, rozladený, nespokojný (majúci zlú náladu, prejavujúci nespokojnosť): od rána je akási rozladená, nespokojná, neprívetivý (op. prívetivý, milý), nevľúdny (op. vľúdny): šéf je dnes neprívetivý, nevľúdny; neprívetivý, nevľúdny pohľad, expr.: ufrflaný, ofrflaný, uhundraný, ohundraný, ududraný, odudraný, ušomraný, ošomraný (ktorý frfle, hundre, dudre, šomre): Nebuď taký mrzutý, ufrflaný, uhundraný, ušomraný!, omrnčaný, umrnčaný (obyč. o mrzutom, plačlivom dieťati), omrzený, nár. omrdený, expr. zastar. obidný [Kalinčiak] 2. pozri nepríjemný ## mstivý pozri pomstivý ## mú pozri bú ## mucinko pozri miláčik 1 ## mucko pozri miláčik 1 ## mučať pozri múkať ## mučeníctvo pozri martýrium 1 ## mučeník človek umučený za nejakú myšlienku (a preto uctievaný), martýr: mnohí svätí boli mučeníci, martýri, trpiteľ (kto veľmi trpí za istú ideu alebo pre chorobu): mučeníci, trpitelia v koncentrákoch ## mučiť 1. spôsobovať veľké bolesti ubližovaním na tele, týrať, trýzniť: mučili, týrali ho bitím, trápiť, moriť (nedostatkom niečoho): väzňov morili hladom, expr. katovať, hovor. expr. mordovať: zločinci katovali, mordovali svoje obete 2. expr. spôsobovať duševné muky, trápenie, trápiť: mučil, trápil ho otázkami, moriť, súžiť, sužovať: morí, sužuje ho pocit viny, trýzniť, týrať, žrať, zožierať (vo veľkej miere): začali ho týrať obavy; zožiera ho žiarlivosť, expr.: zhrýzať, užierať, rozrývať, katovať: výčitky mu zhrýzali, katovali dušu, hovor. expr.: mordovať, križovať: mordoval, križoval syna hrešením ## mučiť sa expr. podstupovať duševné muky, trápenie, trápiť sa, trpieť: mučil sa, trápil sa pochybnosťami; trpel láskou, súžiť sa, sužovať sa, moriť sa: súžil sa vo väzení, týrať sa, trýzniť sa, zožierať sa (vo veľkej miere): trýzni sa, zožiera sa pre neúspech, expr.: katovať sa, zhrýzať sa, užierať sa: katuje sa, užiera sa ťažkými myšlienkami, hovor. expr. mordovať sa: mordoval sa žiarlivosťou ## mučiteľ kto druhému spôsobuje telesné alebo duševné utrpenie, trýzniteľ: mučiteľ, trýzniteľ ženského srdca, pejor. katan: po chvíľke týrania jeho katani odišli, kat, trápič, zried. trápiteľ ## mučivý ktorý spôsobuje telesné alebo duševné muky, utrpenie, trýznivý, týravý: pociťoval mučivý, trýznivý smäd; príval mučivých, trýznivých, týravých spomienok, expr.: zhrýzavý, zhrýzajúci, hryzavý: zhrýzavé, hryzavé myšlienky, pochybnosti, expr.: žeravý, žravý, kniž. žieravý: žeravá, žravá bolesť, kniž.: srdcelomný, srdcervúci: srdcelomný, srdcervúci plač, desivý, strašný: desivé, strašné sny, kniž. zried.: samotrýznivý, sebatrýznivý (mučiaci samého seba): opantala ju samotrýznivá zvedavosť ## múčnatý pozri sypký ## mudrácky pozri prázdny 2 ## mudráctvo často iron. jalové rozmýšľanie, špekulovanie, mudrovanie: zapodievať sa prázdnym mudráctvom, mudrovaním, hovor. pejor. mudrovačka ## mudrák expr. kto rád mudruje alebo kto jalovo rozmýšľa, expr.: mudrlant, mudrc: dedka pokladali za známeho mudráka, mudrca, expr.: rozumkár, filozof, mysliteľ: dedinský filozof, mysliteľ, expr., obyč. iron. lúmen (kto vyniká bystrosťou): nie je nijaký lúmen, hovor. špekulant ## mudrc 1. pozri mysliteľ 1 2. pozri mudrák ## mudrkovať pozri premýšľať ## mudrlant pozri mudrák ## mudrlantský pozri prázdny 2 ## múdro uplatňujúc rozum, vedomosti, rozvahu; pôsobiac takto (op. sprosto, hlúpo), rozumne: v každej situácii koná múdro, rozumne, bystro: bystro odpovedal na otázky, vzdelane, osvietene: keď bolo treba, vedel hovoriť vzdelane, osvietene, šalamúnsky, hovor. expr. fiškálsky: múdro, šalamúnsky, fiškálsky rozriešil každý spor, expr. vševedúcky (všetko vediac): vždy sa tvári tak vševedúcky, pozri múdry ## mudrovačka pozri mudráctvo ## mudrovanie pozri mudráctvo ## mudrovať pozri premýšľať, myslieť 1 ## múdry rozumovo nadaný; majúci bohaté vedomosti, životné skúsenosti; svedčiaci o tom (op. sprostý, hlúpy), rozumný, umný: múdry, rozumný, umný človek; múdre, rozumné kroky, inteligentný (majúci inteligenciu): inteligentná osoba, osvietený: múdry, osvietený panovník, vzdelaný, učený: vzdelaná hlava, bystrý, chytrý, chápavý (rýchlo a ľahko vnímajúci, chápajúci): to je múdra, bystrá, chytrá, chápavá hlavička, triezvy, rozvážny (všetko zvažujúci, riadiaci sa triezvym rozumom): triezvy, rozvážny politik, správny, zdravý (zodpovedajúci zdravému rozumu): správne, zdravé názory, hlbokomyseľný (premýšľajúci do hĺbky, obsahujúci hlbokú myšlienku): hlbokomyseľné vety, vševediaci (ktorý všetko vie): vševediaci Boh, priinteligentný (aj iron., priveľmi inteligentný): priinteligentná žena, aj iron. šalamúnsky, expr. fiškálsky (múdry s istou dávkou vypočítavosti, chytráctva): šalamúnske, fiškálske riešenie sporu, iron.: rozumársky, rozumkársky: Nechaj si tie rozumkárske reči!, expr.: premúdry, premúdrený (veľmi múdry), zastar. vedomý pozri vzdelaný, bystrý 2 ## muf pozri rukávnik ## mucha 1. pozri chúťka 2. pozri slabina ## muk pozri ticho 4 ## múkať (o niektorých zvieratách), vydávať charakteristické zvuky, mučať, bučať: múkanie, bučanie dobytka, ručať, ryčať: kravy ručia; jelene, ťavy ryčia ## muknúť pozri povedať ## muky veľká duševná alebo telesná bolesť, trápenie, utrpenie, útrapy, trýzeň: ešte nevedel, aké muky, utrpenie, útrapy ho čakajú; muky, trýzeň koncentrákov, kniž.: mučeníctvo, martýrium, martýrstvo (veľké muky): mnohí svätci podstúpili mučeníctvo, martýrium, súženie, poet. súžba: súžba lásky ## múľ pozri kal 1 ## mula pozri mulica ## mulatovať pozri baviť sa 1 ## mulica kríženec koňa a oslice, mula ## múlistý pozri kalný 1 ## multikára pozri vozík ## multilateralita pozri mnohostrannosť ## multilaterálny pozri mnohostranný ## multiplikovať pozri rozmnožiť 1 ## mumaj pozri hlupák ## mumák pozri hlupák ## mumákovať pozri pozerať 1 ## mumifikovať sa pozri vyschnúť 1 ## mumko pozri hlupák ## mumlák pozri mrmloš 2 ## mumlanie pozri mrmlot 1 ## mumlať pozri mrmlať 1, mrmlať 2, hundrať 2 ## mumlavo pozri mrmlavo ## mumloš pozri mrmloš 2 ## mumlot pozri mrmlot 1 ## mumo pozri hlupák ## mumraj pozri ruch 1 ## mumrať pozri mrmlať 1, mrmlať 2 ## mumravo pozri mrmlavo ## mundúr pozri uniforma ## munícia pozri strelivo ## múr 1. zvislá plošná (murovaná) časť nejakej stavby, najmä zvonka, stena: kopať loptu do múru, steny 2. pozri opevnenie ## mura pozri mora ## murárčina pozri murárstvo ## murárstvo murársky odbor, murárske remeslo, hovor. murárčina: syn sa dal na murárstvo, murárčinu ## murckať pozri hrýzť 1 ## murgotiť sa pozri mračiť sa 2 ## múrik pozri podstienok ## murín pozri černoch ## murovať pozri stavať 1 ## muskulatúra pozri sval ## mustra pozri vzor 2, vzor 4 ## musulman pozri moslim ## mušacinec muší trus, mušinec ## muší pozri ľahký 1 ## mušinec pozri mušacinec ## muškát rastlina s červenými, ružovými alebo bielymi kvetmi pestovaná v črepníkoch v exteriéroch alebo v oblokoch, pelargónia ## mušľa pozri lastúra ## muštra pozri vzor 2, vzor 4 ## muštrovať 1. pozri majstrovať 1 2. pozri cvičiť 2, pozri vychovať ## mutácia pozri obmena 1 ## mútiť 1. miešaním robiť mútnym, kaliť, zakaľovať: dážď múti, kalí vodu; zakaľoval mladé víno, špiniť, znečisťovať (mútiť nečistotou): špinil, znečisťoval studničku saponátom 2. expr. vyvolávať nesprávnu, zmätenú predstavu, miasť: hnev mu mútil, miatol rozum, pliesť, mýliť: plietli, mýlili ho nejasné reči, expr.: balamutiť, mítoriť, motať: dievčence mu balamutili, motali hlavu, zavádzať, klamať, ohlupovať, podvádzať (úmyselne): zavádzal, ohlupoval celú verejnosť ## mútiť sa pozri pliesť sa 1 ## mútny pozri kalný 1, kalný 2 ## mutovať pozri meniť 1 ## mútovnica pozri maselnica ## mútovník pozri maselnica ## muzeálny 1. pozri múzejný 2. pozri starobylý, zastaraný 1 ## múzejný súvisiaci s múzeom, patriaci múzeu, muzeálny: múzejná, muzeálna budova; hodnotné múzejné, muzeálne zbierky ## muzicírovať pozri hrať 1 ## muzika 1. pozri hudba 1 2. pozri zábava 2 3. pozri kapela ## muzikalita hudobný charakter; hudobné nadanie, muzikálnosť, hudobnosť ## muzikálnosť pozri muzikalita ## muzikant pozri hudobník ## muzikovať 1. pozri hrať 1 2. pozri plakať ## muzikus pozri hudobník ## muzulman pozri moslim ## muž 1. pozri chlap 1, chlap 2 2. pozri manžel ## mužnieť pozri silnieť ## mužný pozri mužský ## mužský príznačný pre muža (op. ženský), chlapský: mužská, chlapská záležitosť; mužské, chlapské uvažovanie, mužný, tvrdý: mužný, tvrdý šport, pánsky: pánske oblečenie, neženský: má mužské, neženské pohyby pozri chlap 1 ## mužstvo skupina osôb s jednotným poslaním, subšt. mančaft: záchranné mužstvo prišlo včas; môj mančaft vám pomôže, družstvo (v športe): volejbalové mužstvo, družstvo, volejbalový mančaft ## mydliť pozri hrešiť 2, karhať ## mykať prudko a krátko opakovane ťahať, šklbať, trhať: pes mykal, šklbal reťazou; trhal ho za rukáv, expr.: drmať, trmať, drmotať, drmancovať, drgať, virgať: drmal, trmal, virgal dverami, expr.: hegať, mrdať, kmásať, ometať: mrdal plecom; kmásal chlapca za ruku; hegal kľučkou; voly ometajú hlavami, hovor. expr.: myksovať, myksľovať, mykcovať, expr. zried. drgoliť, expr. zjemn. mrdkať: mykcoval šnúrou od zvonca; nevšímavo mrdkal plecom, nár. omykať [J. Chalupka], sepkať [Dobšinský], trepať, sekať (robiť trhaný pohyb): pes trepal chvostom; v rozčúlení sekal rukami, potŕhať, potrhávať, potrhovať, pomykávať, pohadzovať, poťahovať, pošklbávať (chvíľami alebo opakovane): kôň potrhával, pohadzoval hlavou; poťahoval, pošklbával ho za ucho, expr. pošklbkávať, nár. posepkávať: chvíľami pošklbkával, posepkával uzdou, lomcovať, triasť, natriasať, otriasať (rýchlo a prudko mykať): víchrica lomcovala, triasla stromami; natriasala dieťa v kočíku, expr. drgľovať, nár. expr. nadŕľať: zimnica ním drgľovala; pri tanci sa nadŕľala, nár. namykávať [Timrava] ## mykať sa pozri mykať ## mykcovať pozri mykať ## myksovať pozri mykať ## myksľovať pozri mykať ## myknúť 1. pozri mykať 2. pozri naľakať 3. pozri ujsť 1 ## myknúť sa pozri strhnúť sa 1 ## mýliť 1. uvádzať do omylu, miasť, pliesť: mýlil ho v rátaní; miatol dievčatám hlavy; Nepleť ma!, zavádzať, mámiť (mýliť výmyslami, rečami): zavádzal kolegov; mámil každého sľubmi, expr.: mítoriť, balamutiť, baláchať: balamutil celú triedu, klamať, podvádzať (mýliť vedome): dlhé roky nás podvádzali, dezorientovať, demagogizovať, kniž. mystifikovať (odvádzať od správneho názoru): dezorientovaná verejnosť; demagogizovať spoločnosť 2. pozri rušiť 3 ## mýliť sa nevedome robiť chyby, nesprávne činy alebo úsudky, miasť sa: mýlil sa, miatol sa v reči, pri počítaní, robiť omyly, byť na omyle, dopúšťať sa omylu/omylov: často robí omyly; si na omyle, pliesť sa, expr. mítoriť sa: plietol sa v maličkostiach, blúdiť, expr. potkýnať sa (mýliť sa pri hľadaní): názorové blúdenie; v živote sa často potkýnal, fraz. expr. strieľať vedľa (mýliť sa v reči): strieľaš vedľa, kamarát, subšt.: kiksovať, robiť kiksy: herci kiksovali v replikách ## mýliť si považovať niekoho za niekoho iného, niečo za niečo iné, zamieňať si, pliesť si: mýli si ľudí, zamieňa si otca so synom, pletie si mená dvojčeniec ## mýlivý pozri klamný ## mylný pozri chybný 2, nesprávny ## myóm pozri nádor ## myseľ 1. pozri presvedčenie 2. pozri nálada 1 3. pozri rozum ## myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov, uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práci, expr. hútať: hútal o priateľoch, premýšľať, rozmýšľať, zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problému, expr.: rozdumovať, rozhutovať, prehutovať, kniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle života, hovor. expr. páliť: dobre mu to páli, hĺbať, filozofovať, rozjímať (zoširoka alebo do hĺbky): filozofoval o láske, často expr. meditovať (v tichosti), často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovanie, pejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť), hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješ, poet. zastar. mnieť [Hviezdoslav] 2. mať vo vedomí, mať na mysli: myslí na deti, má na mysli deti, mať na zreteli, mať na pamäti, pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätali, kniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysli, expr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlave, mieriť, zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochotu, rozumieť, chápať, mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inak, kniž. ponímať: ponímal to inak, predpokladať, počítať, rátať (myslieť s istým očakávaním): nepočítal, že sa to tak skončí; predpokladal, že už začneme 3. uvažovať o budúcnosti, zamýšľať, pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísť, mieniť, mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať dom, chcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničí, kalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí 4. mať istú mienku, názor, úsudok, myslieť si, mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravdu, usudzovať, zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobre, expr. hútať (si), expr. zried. hútkať (si), kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?, domnievať sa, mať domnienku, byť v domnienke, nazdať sa, nazdávať sa, predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sa, kraj. mívať (si) [Kukučín], obmýšľať sa [Šoltésová], poet. zastar. mnieť [Hviezdoslav] ## mysliteľ 1. človek hlboko a tvorivo premýšľajúci o dôležitých otázkach, mudrc, veľduch (človek ako nositeľ múdrosti): mudrci, veľduchovia poznajúci pravdu, osvietenec, filozof: osvietenci ľudstva; starovekí filozofi pozri génius 2. pozri mudrák ## mysliteľný pozri možný ## mysliteľský pozri filozofický ## mystériový pozri záhadný 1, tajomný ## mysteriozita pozri mystika 2 ## mysterióznosť pozri mystika 2 ## mysteriózny pozri tajomný, záhadný 1 ## mystérium 1. pozri záhada 1 2. pozri mystika 2 ## mysticita pozri mystika 2 ## mysticizmus pozri mystika 1 ## mystickosť pozri mystika 2 ## mystický 1. pozri tajomný, záhadný 1 2. pozri duchovný 2 ## mystifikácia pozri lož ## mystifikovať pozri klamať 2, mýliť 1 ## mystifikujúci pozri klamný, zavádzajúci ## mystika 1. náboženský svetonázor uznávajúci možnosť priameho spojenia s božstvom, mysticizmus 2. vlastnosť niečoho alebo niekoho navodzujúca atmosféru iracionálnosti, mystérium, mysteriozita, mysterióznosť, mysticita, mystickosť: mystika, mystérium, mysteriozita smrti, tajomnosť, tajuplnosť, záhadnosť, tajomstvo, záhada: tajomnosť, tajuplnosť, tajomstvo, záhadnosť, záhada pohanských obradov ## myšací pozri sivý 1 ## myšacina pozri myšina ## myšiak dravý vták živiaci sa drobnými hlodavcami, kaňa: po oblohe krúži myšiak, kaňa, nár.: myšilov, myšilovka ## myšilov pozri myšiak ## myšilovka pozri myšiak ## myšina myšací zápach, myšacina ## myšiť sa pozri ľakať sa ## myšlienka 1. produkt ľudského myslenia, kniž. idea: vyjadrovať myšlienky, idey prostredníctvom reči 2. obsahové zameranie umeleckého diela, idea: kniha nemá myšlienku, ideu, námet, téma: námetom, témou symfónie je boj dobra a zla 3. pozri nápad 1 4. pozri úmysel 5. pozri zásada ## myšlienkový súvisiaci s myšlienkou, týkajúci sa myslenia, ideový, filozofický: myšlienkové, ideové, filozofické prúdy, smery, duchovný: myšlienkový, duchovný svet, pojmový, abstraktný pozri abstraktný ## mýtický pozri neskutočný 1, bájny 1 ## mýtne pozri mýto ## mýto poplatok za používanie ciest a mostov, zastar. mýtne: vyberať mýto, mýtne ## mytológia súhrn bájí, kniž. bájoslovie: grécka mytológia, grécke bájoslovie ## mytologický pozri bájny 1 ## mýtus tradíciou prenášaná predstava alebo príbeh o vzniku sveta, o prírodných javoch, o hrdinoch a pod.; pren. nepodložená správa vyzdvihujúca istý jav alebo človeka, báj, legenda: slovanské mýty, báje, legendy; mýtus, legenda, báj o jeho neomylnosti sa rozplynul(a) ## mzda pozri plat, zárobok ## na 1. (koho, čo) vyjadruje smerovanie vôbec alebo zasahovanie predmetu (osoby) z ktorejkoľvek strany (op. z, zo), smerom na (koho, čo), smerom do (koho, čoho), smerom k, ku (komu, čomu): odišli na sever, smerom na sever; odleteli smerom do Bratislavy; rozbehol sa smerom k bráne, o (koho, čo; vyjadruje miesto dotyku): pritlačil sa o stenu, na stenu 2. (čo) vyjadruje cieľ, účel: šaty na slávnostnú príležitosť, pripraviť sa na štart, po (čo): išiel po vodu, na vodu, od (čoho; pred názvami chorôb, neželateľných stavov): prášok od bolenia hlavy, proti (čomu): liek proti chrípke, pri (čom): potrebujem to pri skúške, na skúšku 3. (čo) vyjadruje mieru obyč. vo forme účinku, do (čoho): uvariť na mäkko, do mäkka 4. (čo) vyjadruje časové okolnosti, cez (čo), počas (čoho): stretnú sa na Vianoce, cez Vianoce; na budúci týždeň, počas budúceho týždňa pôjdu na výlet, v (čom): v budúcom roku, na budúci rok sa situácia zlepší 5. (čo) vyjadruje príčinu, s, so (čím): ležať na zápal pľúc, so zápalom pľúc, z, zo (čoho): prišiel iba z príkazu, na príkaz 6. (čom) vyjadruje miesto na povrchu alebo prostredie, navrchu (čoho): na kopci, navrchu kopca postavili rozhľadňu, po (čom): po bokoch, na bokoch viseli farebné strapce 7. (čom) vyjadruje nástroj, prostriedok, o (čo): porezal sa na skle, o sklo ## naagitovať pozri získať 2 ## naaplikovať pozri našiť ## naaranžovať pozri pripraviť 1 ## nababrať pozri namaľovať 1, namaľovať 2 ## nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť, pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učenia, ponúkať, núkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť si, podnecovať (niečo): podnecoval vzburu, povzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do konca, vyvolávať, prebúdzať, vzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národu, nutkať, kniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísť, našepkávať, šepkať, nahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciu, navádzať, lákať, vábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výlet, vyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovoril, hovor.: ťahať, priťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robote, mať, viesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovali, poháňať, naháňať, hnať, náhliť, súriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otec, expr.: badúriť, duriť: duril všetkých do práce, nútiť, donucovať, prinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať ## nabádavý pozri podnetný, povzbudivý ## nabadúrený pozri nahnevaný ## nabadúriť pozri nahnevať ## nabadurkať pozri naviesť 1 ## nabájiť pozri narozprávať ## nabaláchať 1. pozri pobalamutiť 2. pozri narozprávať 3. pozri naviesť 1 ## nabaliť pozri vložiť 1 ## nabarnavo pozri hnedo ## nabásniť pozri narozprávať ## nabastviť pozri naviesť 1, nalákať ## nabažiť sa expr. uspokojiť túžbu po niečom, nasýtiť sa, mať dosť: už sa nabažil, nasýtil voľnosti; má dosť cestovania, presýtiť sa, prejesť sa (príliš sa nasýtiť): človek sa nikdy nepresýti, nepreje dobrého vzduchu, hrub.: nažrať sa, prežrať sa: nevie sa nažrať prepychu; už sa prežral zábav ## nábeh pozri náznak ## nabehlina pozri podliatina, opuchlina ## nabehnúť 1. naplniť sa nejakou tekutinou, a tak zväčšiť svoj objem, navrieť, naliať sa: na čele mu nabehla, navrela žila; pupence sa naliali, naduť sa, nafúknuť sa, nafúkať sa: udretá pera sa mu nadula, nafúkala, zapuchnúť, napuchnúť, opuchnúť, spuchnúť, zduriť sa, oduriť sa, zdurieť (v dôsledku chorobného procesu): zapuchlo, spuchlo mu hrdlo; zduril sa mu nos, expr.: oliať sa, oduť sa: tvár sa mu od liekov oliala, odula, napučať, nabubrieť (prirodzeným procesom alebo od vlhkosti): na jar napučali výhonky; drevo v daždi nabubrelo, expr. nabrznúť: stromy nabrzli miazgou, podbehnúť, podliať sa (zvnútra): oči mu podbehli krvou; krvou podliata tvár 2. náhle vzniknúť, naskočiť, naskákať: nabehla, naskočila jej husia koža; deťom naskákali zimomriavky, zjaviť sa, objaviť sa, urobiť sa, spraviť sa, utvoriť sa, vytvoriť sa: na tvári sa jej objavili, spravili vyrážky 3. pozri naraziť 1 4. pozri vniknúť 1 5. pozri začať 1 ## nabelaso pozri modro ## náber pozri záhyb 1 ## naberač prístroj alebo nástroj na naberanie, hovor. naberák ## naberačka hlboká, obyč. okrúhla lyžica s dlhšou rúčkou na naberanie tekutých pokrmov; jej obsah, hovor. žufaňa: naberačkou, žufaňou ponaberala polievku, nár. varecha: za varechu omáčky ## naberák pozri naberač ## naberaný (o látke) poskladaný do záhybov (o sukni, voláne a pod.); majúci záhyby, pozostávajúci zo záhybov, nazberaný, nazberkaný: naberané, nazberané, nazberkané rukávy, riasený, zriasený, nariasený (obyč. do drobných záhybov): ku kroju patrila riasená, nariasená sukňa; tvár mala zriasenú do drobných vrások, ťahaný, naťahaný (obyč. šnúrkou stiahnutý do drobných záhybov): ťahaná, naťahaná látka, riasnatý, nár. riasavý, zried. riasny ## naberať pozri podpichávať, doberať, dobiedzať ## nabetón pozri isto 3, rozhodne 2 ## nabielo pozri bielo ## nabielučko pozri bielo ## nabielulinko pozri bielo ## nabielunko pozri bielo ## nabieluško pozri bielo ## nabifľovať sa pozri naučiť sa 1 ## nabíjať sa pozri vnucovať sa ## nabiť 1. údermi vpraviť do niečoho, vbiť: nabil, vbil klince do steny, vtĺcť, natĺcť, zatĺcť (tlčením): vtĺkli, zatĺkli kôl do zeme, povbíjať, ponabíjať, povtĺkať, pozatĺkať, navtĺkať (postupne, väčšie množstvo): povtĺkal svorky do dreva; navtĺkal tam veľa klincov 2. pozri zbiť 3 3. pozri nanútiť 4. pozri natlačiť 1 5. pozri premôcť 1 ## nablblý pozri nasprostastý ## nabledo pozri bledo 1 ## nabledučko pozri bledo 1 ## nabledulinko pozri bledo 1 ## nabledunko pozri bledo 1 ## nableduško pozri bledo 1 ## nablind pozri naslepo 1 ## nablízko pozri blízko 1 ## nablízku 1. pozri blízko 1, blízko 2 2. pozri blízko 3, pri 1 ## nablížiť sa pozri priblížiť sa ## nabob pozri boháč ## nabodnúť pozri napichnúť 1, napichnúť 2 ## nabohovať pozri vynadať ## náboj strela s nábojnicou a ostatným príslušenstvom, hovor. patrón: ostrý, slepý náboj, patrón, brok (drobný guľatý náboj), guľa: delová guľa ## nábojnica puzdro náboja s rozbuškou, hovor. patrón ## nabok pozri bokom 2, bokom 3, krivo 1 ## naboku pozri bokom 1 ## náborovať pozri verbovať 2 ## naboso pís. i na boso s bosými nohami, boso, bosky: naboso, boso chodil celý deň po tráve; bosky sa mu najlepšie behá ## náboženskosť pozri religiozita 1 ## náboženský ktorý súvisí s náboženstvom alebo s cirkevnou náukou: náboženské presvedčenie, náboženská extáza, náboženská neznášanlivosť, duchovný (op. svetský): náboženská, duchovná poézia, kniž. religiózny: religiózna výchova, religiózny motív básne, kniž.: konfesionálny, zried. konfesijný: konfesionálna príslušnosť; konfesionálne, konfesijné spory, cirkevný (súvisiaci s cirkvou): cirkevný rozkol, obrad, bohoslovný, bohoslužobný, teologický: bohoslovná, bohoslužobná, teologická literatúra, kniž. sakrálny: sakrálny charakter výtvarného umenia ## náboženstvo presvedčenie o existencii Boha, bohov; formálne prejavy tohto presvedčenia, viera, vierovyznanie: kresťanské náboženstvo, kresťanská viera; prestúpiť na iné vierovyznanie, vyznanie: sloboda vyznania, kniž. konfesia, kniž. zastar. relígia ## nábožnosť pozri pobožnosť ## nábožný 1. vyznávajúci vieru v Boha, riadiaci sa zásadami viery, náboženstva (op. bezbožný), pobožný, zbožný: rodičia boli veľmi nábožní, zbožní, pobožní, bohabojný (riadiaci sa zásadami kresťanskej morálky): viedol nábožný, bohabojný život, veriaci (majúci vieru v Boha; patriaci k cirkvi): nábožný, veriaci ľud si svojpomocne postavil kostol, kniž. religiózny: religiózny človek, hovor. boží, pejor.: svätuškársky, pobožnostkársky, pobožnôstkársky (prepiato alebo pokrytecky nábožný) 2. pozri posvätný 2 ## nabraný pozri brezivý ## nabrať 1. pozri načrieť 1 2. pozri napichnúť 1 3. pozri získať 1, nadobudnúť 4. pozri zriasiť 5. pozri stučnieť ## nabrať sa pozri objaviť sa ## nabŕdnuť pozri natrafiť 1 ## nabrechať pozri vynadať ## nabronzovo pozri hnedo ## nabrúsený 1. pozri ostrý 1 2. pozri ostrý 9 ## nabrúsiť pozri zaostriť 1 ## nabrúsiť sa pozri nahnevať sa ## nabrýzgať pozri vynadať ## nabrznúť 1. pozri skysnúť 2. pozri nabehnúť 1 ## nabubrieť pozri nabehnúť 1 ## nabudúce pri nasledujúcej príležitosti, v budúcnosti, najbližšie, zastar. najblíž: nabudúce, najbližšie si už dá väčší pozor, druhý raz, druhýkrát, inokedy: povieš mi o tom druhý raz, druhýkrát, inokedy, zastar. budúcne [Tajovský, Timrava], na neskoršie, na neskôr, hovor. napotom (na neskorší čas): toto si necháme nabudúce, napotom, nár. napodruhé ## nabumbať sa pozri napiť sa 1 ## nabúrať 1. pozri narušiť 2. pozri havarovať ## nabúriť sa pozri nahnevať sa ## nábytok pozri zariadenie 2 ## nabzdúrený pozri nahnevaný ## nacápať 1. pozri zbiť 3 2. pozri naložiť 2 ## nacediť pozri naliať ## nacelkom pozri celkom 1 ## nacenganý pozri opitý 1 ## nacengať pozri vynadať ## nacengať sa pozri opiť sa ## nácia pozri národ 1 ## nacicaný pozri opitý 1 ## nacicať sa pozri opiť sa, napiť sa 1 ## nacieliť nastaviť nejaký predmet smerom na nejaký cieľ, zacieliť: nacielil, zacielil ďalekohľad na vzdialenú hviezdu, namieriť, zamieriť (obyč. zbraň): namieril, zamieril naňho puškou, nasmerovať, napraviť: nasmeroval, napravil kameru na herca, zastar. nameriť [Škultéty] ## nacigániť pozri naklamať ## nacionalistický 1. prezrádzajúci príslušnosť k ideológii nacionalizmu, zastaráv. národniarsky: vykrikovať nacionalistické, národniarske heslá 2. pozri vlastenecký ## nacionalita pozri národnosť ## nacionálnosť pozri národnosť ## nacionálny pozri národný 1, národnostný ## nacŕkať pozri naliať ## nactiutŕhač pozri ohovárač ## nactiutŕhačský pozri ohováračský ## nacvičený pozri profesionálny 2 ## nacvičiť pozri naučiť 1 ## nacvičiť sa pozri naučiť sa 1 ## nácvik učenie (sa) cvičením: nácvik tanca, korepetícia (nácvik spevu, baletu a pod. opakovaním), dril (mechanický nácvik), pejor. drezúra (prísny nácvik), choreografia (tvorba a nácvik tanečnej alebo baletnej kompozície) ## nacvrkať pozri naliať ## nač pozri načo 1 ## načačkaný pozri vyzdobený ## načahovať sa pozri siahať 1 ## načapovať pozri naliať ## načarbať pozri napísať 1 ## načas 1. vo vhodnom alebo určenom čase, včas, včasne: autobus prišiel načas, včas; včasne som mu povedal, čo má urobiť, presne, hovor. akurát: prišiel si presne, akurát, predstavenie sa práve začína, kniž. dochvíľne: každú prácu urobí načas, dochvíľne 2. pozri dočasne, zatiaľ 4 ## načasovať 1. pozri nastrojiť 1 2. pozri rozvrhnúť ## načať 1. pozri začať 1 2. pozri rozkrojiť ## náčelník pozri vodca, vedúci, staršina ## načernastý pozri čierny 1 ## načerpať pozri načrieť 1 ## načertiť pozri pohnevať ## načertiť sa pozri nahnevať sa ## načervenastý pozri červený ## načervenkastý pozri červený ## načervenavý pozri červený ## načervenkavý pozri červený ## načervenkasto pozri červeno ## načervenkavo pozri červeno ## načerveno pozri červeno ## načiahnuť (o pohybe ruky) ťahom narovnať smerom dopredu alebo hore, vystrieť: načiahol, vystrel ruky k ohňu, natiahnuť, napriamiť (aj o iných častiach tela): natiahol si nohy; napriamil chrbát, napnúť, napäť (zosilniť ťah): napol, napäl krk ## načierno 1. pozri čierno 1 2. pozri nedovolene ## načim pozri treba ## náčinie pomôcky na prácu alebo inú činnosť, náradie, nástroje: stolárske, záhradnícke náčinie, náradie, nástroje, riad: držať si riad v poriadku, hovor. inštrumenty: murárske inštrumenty, hovor. sprava: taká vŕtačka je užitočná sprava, servis (náčinie na podávanie jedál a nápojov): kávový servis, slang. sersám, subšt.: vercajg, vercajk, verkcajg, verkcajk ## načisto 1. pozri čisto 1 2. pozri celkom 1, úplne 3. pozri vôbec 1 ## načítaný 1. pozri naštudovaný 2. pozri vzdelaný ## načmárať pozri napísať 1 ## načmudnúť pozri napáchnuť ## načo 1. vyjadruje otázku zameranú na cieľ, účel, expr. načože: Načo, načože si berieš so sebou toľko vecí?, poet. nač [Botto, Smrek], hovor. expr.: na kýho/kieho čerta, na kýho/kieho ancikrista, na kýho/kieho svätého, na kýho/kieho frasa, na kýho/kieho elementa, na kýho/kieho beťaha 2. pozri prečo ## načokoládovo pozri hnedo ## načože 1. pozri načo 1 2. pozri prečo ## načrieť 1. odobrať, vziať isté množstvo (obyč. tekutiny) z niečoho, nabrať, načerpať: načrel, nabral, načerpal vody zo studne; načrel z fazule, črpnúť (načrieť trocha tekutiny): črpne dlaňou vody, ponačierať, ponaberať (postupne načrieť): ponačierala, ponaberala čaj pre všetkých 2. hlboko siahnuť s cieľom nabrať, začrieť: začrel, načrel rukou do studničky; začrel do vreca so zrnom ## načrpkať pozri naliať ## náčrt 1. stručné rozvrhnutie postupu, stručné podanie: náčrt prednášky, kostra: myšlienková kostra deja, prehľad (krátke zhrnutie umožňujúce ľahkú orientáciu): prehľad dejín literatúry, sumár (krátky náčrt), koncept (prvé písomné spracovanie): hrubý koncept článku, osnova (myšlienkové rozvrhnutie): osnova hry, obrys (hlavné črty niečoho): podať plán v obrysoch 2. pozri náčrtok ## načrtať pozri načrtnúť 1, načrtnúť 2 ## náčrtník pozri skicár ## načrtnúť 1. v základných črtách nakresliť, naskicovať, načrtať: maliar načrtol, naskicoval, načrtal obrysy portrétu, hovor. expr. nahodiť: nahodil kontúry na plátno 2. v stručnosti povedať alebo napísať, načrtať, naznačiť: vedúci načrtol, načrtal plán zájazdu; naznačil správny postup, hovor. expr. nahodiť: nahodil myšlienky na papier, zried.: narysovať, naskicovať: v rýchlosti naskicoval vývinové tendencie, opísať, podať (stručne): stručne opísal, podal plán výroby ## náčrtok kresba v základných črtách, náčrt, nákres: náčrtok, náčrt, nákres plánu, mapy, skica, hovor. škica: skica, škica krajiny, schéma: zhotoviť schému budovy ## náčrtovitý pozri náznakový ## náčrtkovitý pozri náznakový ## načuchnúť pozri napáchnuť ## načuchraný pozri nadýchnutý ## náčuv pozri hospitácia ## načúvať pozri počúvať 1 ## nad 1. (kým, čím) pri pohybe, smerovaní niekam vyjadruje miesto alebo polohu, ktorá je vyššie od niekoho alebo niečoho (op. pod), ponad (koho, čo; op. popod): lietadlo preletelo nad mestom, ponad mesto 2. (čím) vyjadruje príčinu, na (čom): smiali sa nad jeho výhovorkami, na jeho výhovorkách 3. pozri vyše 2, vyše 3, navyše 3 ## naďabiť pozri natrafiť 1, naraziť 2 ## naďabiť sa pozri vyskytnúť sa ## nadácia pozri fond 1 ## nadájať pozri dojčiť ## nadájať sa pozri piť 1 ## naďalej 1. pozri ďalej 2 2. pozri viac 3 ## naďaleko pozri ďaleko ## nadanie vlastnosti potrebné na nejakú činnosť, vloha (obyč. mn. č.), talent: hudobné nadanie, vlohy; talent na reči, schopnosť: rozvíjať svoje schopnosti, dispozícia (obyč. mn. č.): dispozície na funkciu, duch: mať básnického ducha, zastar. pochop, kniž. múza: hudobná múza ## nadaný majúci prirodzené vlohy na nejakú činnosť, talentovaný: je to nadaný, talentovaný básnik, matematik, šikovný, schopný (v istom odbore ľudskej činnosti): chlapec je šikovný v športe; byť mimoriadne schopným pedagógom, geniálny (mimoriadne, výnimočne nadaný): geniálne dieťa, rodený: rodený obchodník, zastar.: obdarený, obdarovaný [Vajanský] ## naďapiť pozri natrafiť 1, naraziť 2 ## nadariť sa pozri vyskytnúť sa ## nadarmo 1. bez hmotného alebo iného prospechu ako výsledku istého úsilia, činnosti a pod.; bez úžitku, darmo, zbytočne, márne: nadarmo, darmo sa ponáhľal, vlak mu aj tak ušiel; zbytočne, márne mu dohovárali, ani tak neposlúchol, daromne, podaromne, hovor. podaromky, zried. nadaromne: daromne, podaromne sa vybrali do mesta; podaromky, nadaromne si budeme podrážky v cudzom meste drať, hovor. nadaromnicu, expr.: podaromnici, nemilobohu: nadarmo, nadaromnicu stráca čas podrobným vysvetľovaním; podaromnici, nemilobohu míňa peniaze na žreby, bezúčelne, neúčelne, neužitočne, jalovo: dnešný deň sme neprežili bezúčelne, neúčelne, neužitočne, bezvýsledne, neúspešne, bezúspešne (bez dosiahnutia výsledku): nadarmo, bezvýsledne, neúspešne ho hľadali po celom okolí 2. bez príčiny, bez dôvodu, darmo, bezdôvodne, neodôvodnene: nevypytovali sa nadarmo, darmo, kde je otec; nie bezdôvodne, neodôvodnene ukazovali na ňu prstom ## nadaromne pozri nadarmo 1 ## nadaromnicu pozri nadarmo 1, zbytočne ## nadať pozri vynadať ## nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu alebo na adresu niekoho, niečoho), hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadky, expr.: papuľovať, grobianiť, šprihať, šľakovať, brýzgať, hromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosť, hovor. šimfovať: šimfoval na vedúcu, hovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskuje, pejor.: brechať, štekať, havkať (na niekoho): brechali, štekali na seba, expr. fákať [Vajanský], haniť, hanobiť, tupiť, ohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otca, expr.: špiniť, očierňovať: špinil celú rodinu, rúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu 2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy, hrešiť: nadáva, hreší ako pohan, hromžiť, hromovať, zlorečiť: stále len hromží, zlorečí, kliať, preklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočiš, hovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali ## nadávka urážajúce pomenovanie, hrubý výraz, zahrešenie, zakliatie: mrzká nadávka; mrzké zahrešenie, zakliatie, kniž.: bryzg, bryzgot [Hviezdoslav], prezývka [Jesenská] ## nadbe pozri treba ## nadbehnúť 1. pozri dostihnúť 1 2. pozri dobehnúť 2, dobehnúť 3 ## nadbiehať pozri vnucovať sa, líškať sa ## nadbiehavý pozri zaliečavý ## nadbytočnosť presahovanie normálnej alebo potrebnej miery, prebytočnosť: nadbytočnosť, prebytočnosť zásob, odb. redundancia ## nadbytočný presahujúci normálnu alebo potrebnú mieru, normálny alebo potrebný počet, prebytočný: hromadiť nadbytočné, prebytočné zásoby, zvyšný, nadpočetný (čo do počtu): v továrni máme nadpočetné stavy zamestnancov; načo si prišiel, si tu zvyšný, nadpočetný, odb. redundantný: tieto údaje sú už pri posudzovaní javu redundantné ## nadbytok 1. pozri blahobyt 2. pozri prebytok ## nadceniť pozri preceniť ## nadčasový nepodliehajúci zmenám v čase, zachovávajúci si pôvodnú aktuálnosť, myšlienkovú silu, stále platný, stály, nemenný: ľúbosť je nadčasovou, stálou, nemennou hodnotou, pretrvávajúci: nadčasový, pretrvávajúci odkaz básnika, trvalý, večný (časovo neobmedzený): trvalé, večné pravdy; ľudské diela s trvalou, večnou platnosťou, odb. gnómický, kniž. atemporálny ## nadčlovek nadradený človek (podľa Nietzscheho), publ., obyč. pejor.: superman, übermenš, pejor. poloboh (kto si veľa namýšľa o svojej moci, schopnosti) ## naddvihnúť pozri podvihnúť 1 ## nádej viera, že sa splní niečo očakávané, želané: nádej na víťazstvo, zastaráv. úfnosť: je slabá úfnosť na záchranu, výhľad, vyhliadka: sú výhľady, vyhliadky na dobrú úrodu, perspektíva: nemá veľkú perspektívu do budúcnosti, hovor. šanca (nádej na úspech): mať šancu v súťaži ## nádejať sa pozri dúfať ## nádejeplný pozri nádejný ## nádejný vzbudzujúci alebo prejavujúci nádej, prísľub do budúcnosti, sľubný, mnohosľubný, zried. veľasľubný: váš syn má talent, je to nádejný, sľubný muzikant; nádejný, sľubný začiatok hospodárskej reformy, perspektívny (nádejný do budúcnosti): považujú ho za perspektívneho pracovníka, kniž. nádejeplný: uprel na mňa nádejeplný pohľad, veriaci, zried. dúfanlivý (ktorý má nádej, vieru v niečo): zaujať dúfanlivý, veriaci postoj k niečomu ## nadekrétovať pozri nadiktovať ## nadeliť pozri dať 1, udeliť 1 ## nádenníčiť pozri drieť 1, robiť 1 ## nádenník pomocný robotník pracujúci za dennú mzdu, hovor. zastar. šichník [Timrava], zastar. tovarichár [Zúbek] ## nadháňač 1. kto nadháňa strelcovi zver, honec 2. pozri prisluhovač ## nádhera 1. neobyčajná krása, veľkoleposť: nádhera, veľkoleposť prírody, lesk: lesk slávnosti, kniž.: pompa, pompéznosť, honosnosť (honosná nádhera): korunovačná pompa, pompéznosť, sláva: mesto v plnej sláve, poet. glória [Smrek], hovor. paráda: to bola paráda, kniž. prelesť: ženská prelesť [Škultéty], zastar. okázalosť, kniž. zastar.: veličie [Kukučín], veličavie [Hviezdoslav] 2. pozri prepych 1 ## nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý), prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocit, skvelý: skvelý hotel, obdivuhodný, úžasný, kniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanec, rozkošný, roztomilý, expr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienok, očarujúci, oslňujúci, oslnivý, podmaňujúci, podmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudby, expr.: čarovný, anjelský, kniž.: čarokrásny, prelestný (neskutočne krásny), poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjav, expr.: nebeský, rajský, elyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódia, hovor. expr. božský: má božský hlas, expr.: rozprávkový, rozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke), expr. bájny, hovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný život, žiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmev, veľkolepý, skvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavba, prepychový, luxusný, blýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaleta, parádny, pompézny, kniž. pyšný, expr. hrdý, poet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralá, kniž. honosný, zastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievod, expr. prenádherný pozri pekný 1, krásny 1 2. pozri výborný ## nadhlavník pozri zenit 1 ## nadhnúť pozri nakloniť 1 ## nadhodiť pozri naznačiť, pripomenúť 2 ## nadhodiť sa pozri vyskytnúť sa ## nadhodnotiť pozri preceniť ## nadhrobný pozri smútočný ## nadhviezdny pozri vesmírny ## nadchádzajúci pozri nový 2 ## nadchádzať 1. pozri blížiť sa 2. pozri vnucovať sa ## nadchádzať si pozri vnucovať sa ## nadchnúť vzbudiť v niekom nadšenie, zápal, oduševniť: svojím spevom nadchla, oduševnila celé publikum, rozohniť, rozpáliť, rozvášniť (vo veľkej miere): nové idey ich rozohnili, rozvášnili, kniž.: zapáliť, roznietiť, rozplameniť, zried. zanietiť: zapálil, zanietil masy za národ, očariť, očarovať, exaltovať (vyvolať silný kladný citový zážitok): prednes ho očaril, exaltoval, uniesť, strhnúť, ovládnuť, opanovať, chytiť (nadšením vziať do svojej moci): krása hôr ho celkom uniesla, opanovala, strhla, expr. opantať, kniž. uchvátiť: more ho opantalo, uchvátilo svojou krásou, vzrušiť, rozrušiť, rozochvieť, rozohriať, pohnúť, dojať (vyvolať citové pohnutie): verše ju rozochveli, dojali ## nadchnúť sa dostať sa do nadšenia, oduševniť sa, zapáliť sa: nadchol sa krásou rána; zapálil sa za dobrú myšlienku, rozohniť sa, rozpáliť sa, rozvášniť sa (vo veľkej miere): rozpálil sa, rozvášnil sa za národný pokrok, kniž.: roznietiť sa, zanietiť sa, rozplameniť sa, rozhorliť sa: pri prednese sa celkom rozplamenil, kniž.: vzplanúť, vzbĺknuť (prudko a rýchlo sa nadchnúť): vzplanul myšlienkou boja, rozohriať sa (v menšej miere sa nadchnúť): srdce sa mu rozohrialo nádejou, expr. rozplynúť sa (nechať sa ovládnuť citmi): pri počúvaní hudby sa celý rozplynul, expr. zried. uveličiť sa ## nadchnutec pozri nadšenec ## nadchnutie pozri nadšenie ## nadchnutosť pozri nadšenie ## nadchnutý pozri nadšený 1, nadšený 2 ## nadchod pozri priechod ## nadchodiť 1. pozri blížiť sa 2. pozri vnucovať sa ## nádchový chorý na nádchu; často trpiaci nádchou; svedčiaci o tom, prechladnutý: huhňal nádchovým, prechladnutým hlasom, hovor. nádchavý, nachladnutý, nachladený: často býva nádchavý, nachladnutý, nachladený, zahlienený, usmrkaný, trocha hrub. alebo expr.: sopľavý, usoplený, zasoplený (majúci nosné hlieny ako príznak nádchy): v zime bývajú deti sopľavé, usoplené, usmrkané; mať stále zahlienený, zasoplený nos pozri nosový ## nádielka pozri dar ## nadieť 1. pozri natlačiť 1 2. pozri obliecť 1 ## nadiktovať mocensky predložiť ako príkaz, nariadiť, prikázať: kolonizátori nadiktovali krajine nové zákony, predpísať (písomne): predpísať nové pravidlá, nanútiť, vnútiť, natisnúť, naoktrojovať (násilím nadiktovať): nanútil, naoktrojoval mu svoju vôľu, obyč. pejor. nadekrétovať (administratívne nadiktovať): vedenie podniku nadekrétovalo zvýšenie výroby, zried. vdiktovať ## nadindividuálny pozri nadosobný ## nadir myslený bod na oblohe kolmo pod pozorovateľom (op. zenit, nadhlavník), podnožník ## nadísť 1. pozri nastať 2. pozri ovládnuť 1 ## nadívať sa pozri vynadívať sa ## nadjazd pozri prejazd ## nadľahčiť pozri podvihnúť 1 ## nadľahčiť sa pozri oľahčieť ## nadletovať pozri vznášať 2 ## nadlho na dlhší alebo dlhý časový úsek, na dlhší čas, na dlhý čas (op. nakrátko), dlho: zamyslel sa a nadlho, dlho sa odmlčal ## nadlomiť pozri ohnúť ## nadložiť 1. pozri nastaviť 1 2. pozri dodať 1 ## nadľudský pozri veľký 1, obrovský, nadživotný ## nadmerne 1. pozri veľa 2. pozri veľmi 3. pozri nadmerný ## nadmerný presahujúci normálne, želateľné alebo prípustné hodnoty: šaty nadmerných veľkostí, prílišný, prehnaný: nadmerná, prílišná spotreba elektriny; mať nadmerné, prílišné, prehnané požiadavky, odb.: hypertrofický, nadnormatívny (presahujúci hodnoty normou určené ako prípustné): nahromadiť nadmerné, nadnormatívne zásoby materiálu, priveľký (príliš veľký) pozri veľký, neprimeraný 1 ## nadmier pozri nadmieru, nanajvýš 1, príliš, priveľa ## nadmiera množstvo presahujúce bežnú mieru, presila: nadmiera, presila úloh, smútku ## nadmierny pozri nemierny ## nadmieru viac, ako je zvyčajná miera, nad zvyčajnú mieru, veľmi, mimoriadne, zried. nadmier: s výsledkom boli nadmieru, veľmi spokojní; vedel mimoriadne zaujímavo rozprávať, nanajvýš: film bol nadmieru, nanajvýš poučný, neobyčajne, nezvyčajne, nesmierne, nevšedne, kniž.: nezvykle, neobvykle: k práci pristupoval neobyčajne, nezvyčajne zodpovedne; bol nesmierne, nevšedne žičlivý voči druhým, nadpriemerne, nadnormálne, abnormálne: v práci bol nadmieru, nadpriemerne úspešný; tento stroj je nadnormálne, abnormálne hlučný, vysoko, maximálne: vysoko, maximálne účinný liek proti chrípke, príliš, priveľmi, expr. preveľmi: na takúto funkciu je nadmieru, príliš mladý; priveľmi, preveľmi sa ho boja, nemierne: nadmieru, nemierne pije pri každej príležitosti, veľa, priveľa, expr. preveľa: má veľa, priveľa, preveľa možností, ako sa vyhnúť povinnostiam, hovor. expr. neúrekom: fantázie má nadmieru, neúrekom, expr. vyše práva: starostí má vyše práva, nár. prevelice, nespis. nazbyt ## nadmietať pozri namietať ## nadmúť sa pozri naduť sa 1 ## nadnášať sa pozri lietať 1 ## nadnáška pozri zveličenie ## nadnes na dnešný deň, na dnešok: Čo ste sa mali nadnes, na dnešok naučiť?, dnes, hovor. dneska (v dnešný deň): nadnes, dnes, dneska je to všetko, nesprávne: pre dnešok, pre dnes ## nadnesený pozri zveličený, patetický ## nadniesť pozri podvihnúť 1 ## nadnormálne pozri nadmieru, veľmi ## nadnormálny väčší ako normálny, priemerný, bežný (op. podnormálny), nadnormálový (väčší ako je normál): nadnormálny, nadnormálový stav vody (v riekach), nadpriemerný (väčší ako je priemer): nadpriemerné teploty na toto ročné obdobie, nenormálny, abnormálny (prekročením normy porušujúci normálny, prípustný stav): nenormálna, abnormálna spotreba energie ## nadnormatívny pozri nadmerný ## nadobariť pozri získať 1 ## nadobariť si pozri nadobudnúť ## nadoblačný pozri neskutočný 1 ## nadobno pozri treba ## nádobný pozri pekný 1 ## nadobro pozri celkom 1 ## nadobudnúť stať sa majiteľom, nositeľom niečoho, získať: nadobudol, získal vzdelanie, dostať (nadobudnúť ako výsledok niečoho): dostal vyznamenanie, zaobstarať si, obstarať si, zaopatriť si, zadovážiť si (po predchádzajúcom úsilí): obstarala si látku na šaty; zadovážil si diplom, hovor. zohnať, hovor. expr. splašiť: zohnal, splašil nový kabát, vziať, zobrať, prísť, dôjsť (nadobudnúť bez osobitného úsilia): Kde si vzal toľko peňazí?; ľahko prišiel k titulu, dosiahnuť, domôcť sa (nadobudnúť s námahou): dosiahol dobré výsledky; domohol sa uznania, nahromadiť, nabrať (nadobudnúť veľké množstvo): nahromadil si celý majetok, expr.: nahonobiť, nazhonobiť, hovor. zhonobiť: nahonobil, zhonobil veľa peňazí, zdediť (nadobudnúť dedičstvom), nár. nadobariť si ## nadojiť sa pozri napiť sa 1 ## nadol pozri dolu 1 ## nadonášať pozri nahromadiť ## nádor chorobný útvar vzniknutý nadmerným rastom tkaniva, novotvar: zhubný nádor, novotvar, odb. tumor, lek.: karcinóm, sarkóm (zhubný rakovinový nádor), lek. myóm (nezhubný nádor) ## nádorový súvisiaci s utváraním sa novotvarov následkom chorobného bujnenia tkaniva, odb. tumorový: nádorový, tumorový nález, rakovinový, zhubný (pri zdraviu škodlivých novotvaroch): rakovinové, zhubné ochorenie ## nadosobný širší, vyšší ako osobný, nadindividuálny: sledovať nadosobné, nadindividuálne záujmy, všeobecný, spoločenský (týkajúci sa všetkých, spoločnosti): mať zmysel pre všeobecné, spoločenské dobro ## nadostač pozri dosť 1, dosť 2 ## nadovážať pozri nahromadiť ## nadovšetko 1. v najvyššej miere; nad všetko ostatné, veľmi: nadovšetko, veľmi sa bojí svojho otca, najväčšmi, najviac, najviacej: najväčšmi, najviac, najviacej má rada svoje vnúča 2. pozri najmä ## nadpis pozri názov ## nadpísať pozri napísať 1 ## nadpočetný presahujúci normálny alebo želateľný počet: odučiť nadpočetné hodiny, prebytočný, nadbytočný (presahujúci želateľný počet): nadbytočný, prebytočný stav pracovníkov, zvyšný (ktorý zvyšuje): ty si tu už zvyšný ## nadpolovičný pozri prevažný ## nadpozemský pozri nadprirodzený, neskutočný 1, nesmierny ## nadpracovať pozri odpracovať ## nadpriasť pozri nadviazať 1 ## nadpriemerne pozri mimoriadne 2, nadmieru, osobitne 3, veľmi ## nadpriemerný pozri veľký 1, nadnormálny, mimoriadny 1, výnimočný ## nadprirodzený ktorý sa vymyká rozumovému a zmyslovému poznaniu (op. skutočný, normálny): viera v nadprirodzené sily, nereálny, nadskutočný, fantastický, ideálny (existujúci iba vo fantázii, v predstavách): v hre vystupovali nadprirodzené, fantastické bytosti; ideálny, nereálny, nadskutočný svet, nadpozemský, kniž. nadzemský, zastar. nezemský (nepochádzajúci z tohto sveta; op. pozemský, svetský): nadpozemský, nadzemský pokoj; nezemská krása, nadzmyslový, kniž.: transcendentálny, transcendentný (zmyslami neuchopiteľný): nadzmyslová skúsenosť; transcendentálna, transcendentná sféra, kniž.: okultistický, okultný (zakladajúci sa na mágii): okultistické, okultné javy, zázračný, čarovný (spojený so zázrakom, čarami): ježibabin prútik mal zázračnú, čarovnú moc; konať nadprirodzené, zázračné skutky, tajomný (spojený s tajomstvom): nadprirodzené, tajomné mocnosti pozri neskutočný, neobyčajný ## nadprodukcia výroba presahujúca bezprostredne potrebnú výrobu alebo dopyt, nadvýroba ## nadprodukt produkt nadvýroby, nadvýrobok ## ňadrá pozri hruď ## nadradený 1. zaujímajúci v poradí, v systéme vyššie, dôležitejšie miesto (op. podradený): mať nadradené postavenie, vyšší, nadriadený, vyššie postavený, kniž. superiórny (z hľadiska pracovného, právneho a pod. zaradenia): rozhodnutie vyššieho, nadriadeného, vyššie postaveného pracovného orgánu, všeobecnejší, širší, strešný (majúci väčší rozsah a menší obsah): všeobecnejší, širší, strešný pojem (v logike), základný, hlavný, dominantný (z hľadiska dôležitosti, závislosti): základný, hlavný vetný člen (op. vedľajší); otec má dominantné postavenie v našej rodine pozri privilegovaný 2. pozri povýšený ## nadránom pís. i nad ránom pred začiatkom dňa, skoro ráno, na úsvite, na svitaní, hovor. predodňom: vrátiť sa až nadránom, na úsvite; na svitaní, predodňom odišiel z domu ## nadrapiť 1. pozri natiahnuť 2 2. pozri roztrhnúť ## nadrapovať pozri namáhať 2 ## nadrapovať sa pozri chváliť sa, rozhadzovať sa ## nadrať sa pozri opiť sa ## nadratviť sa pozri opiť sa ## nadratý pozri opitý 1 ## nádražie pozri stanica ## nadŕdať pozri natriasať 2 ## nadŕdať sa pozri ukazovať sa 3 ## nadrealista pozri surrealista ## nadrealizmus pozri surrealizmus ## nadrhnúť sa pozri narobiť sa ## nadriadený pozri nadradený 1 funkčne vyššie postavený pracovník riadiaci iných pracovníkov (op. podriadený), vedúci: poslúchať príkazy nadriadeného, vedúceho, predstavený: rešpektovať predstaveného, vrchnosť (nadriadené osobnosti): nariadenie vrchnosti, hovor. expr. starý, hovor. šéf, expr. šéfko, slang. šerif ## nadriecť pozri naznačiť ## nadrieť sa 1. pozri narobiť sa 2. pozri naučiť sa 1 ## nadrilovať (sa) pozri naučiť sa 1 ## nadŕľať 1. pozri mykať 2. pozri dobiedzať ## ňadro pozri prsník ## nadrobiť pozri polámať 1 ## nadrobno pozri drobno ## nadrobnučko pozri drobno ## nadrobnulinko pozri drobno ## nadrobnunko pozri drobno ## nadrobnuško pozri drobno ## nadrobučko pozri drobno ## nadrobulinko pozri drobno ## nadrobunko pozri drobno ## nadrobuško pozri drobno ## nadrúľať sa pozri opiť sa ## nadrviť sa pozri naučiť sa 1 ## nádrž 1. veľká nádoba, priestor na uschovávanie tekutín alebo plynov: benzínová nádrž, zberač: zberač odpadových vôd, bazén (malá vodná nádrž): termálny bazén, vaňa (väčšia pozdĺžna nádrž): chrómovacia vaňa, cisterna (zatvorená nádrž na kvapaliny): cisterna s naftou, tank (nádrž na kvapaliny): tank na mlieko, vodojem (nádrž na vodu): vodárenský vodojem, plynojem (veľká nádrž na plyn), zásobník, rezervoár, rezervár (nádrž na kvapaliny alebo plyny): zásobník propán-butánu, rezervoár oleja, žumpa (nádrž na výkaly a tekutý odpad): betónová žumpa 2. prirodzený alebo umelo utvorený priestor na zachytávanie alebo uschovávanie vody: vodná nádrž, priehrada (umelá vodná nádrž utvorená prehradením vodného toku): kúpať sa v priehrade, jazero (umelá vodná nádrž): Počúvalské jazero, rybník (umelá vodná nádrž na chov rýb) ## nadržaný pozri vzrušený 1 ## nadŕžať prejavovať súhlas s niekým, s niečím, nadržiavať, nadržovať: v spore nadŕžal, nadržoval priateľovi, držať, sympatizovať, mať sympatie: držal, sympatizoval s učiteľom; mal sympatie k učiteľovi, žičiť, priať, byť naklonený (aj o okolnostiach): počasie im žičilo, prialo, byť na strane, držať stranu, kniž. straniť (ak je viac odlišných postojov): bol na strane práva; stranil pravde, podporovať, napomáhať (koho, čo), pomáhať (komu, čomu; prejavovať obyč. morálnu pomoc): podporoval priateľa v nešťastí; napomáhal dobrú vec; pomáhal blízkym, hovor. drukovať, fraz. držať palce (želať úspech): drukoval domácim hráčom, byť fanúšikom, hovor. fanúšikovať, subšt. fandiť: je fanúšikom Slovana ## nadsadený pozri zveličený ## nadsadiť pozri zveličiť, prehnať 2 ## nadsádzka pozri zveličenie ## nadskutočný 1. pozri nadprirodzený 2. pozri nadživotný ## nadstaviť 1. pozri nastaviť 1 2. pozri nastrojiť 1 ## nadstranícky prekračujúci hľadisko straníckej príslušnosti, stojaci nad politickými stranami alebo mimo nich (op. stranícky), nestranícky, bezpartajný: nadstranícky, nestranícky uhol pohľadu; nadstranícky, bezpartajný zástupca, nezávislý (nezastupujúci istú stranu a jej ciele): zaujal (politicky) nezávislý postoj; (politicky) nezávislí kandidáti na predsedu ## nadstrčiť pozri nastaviť 1 ## nadšenec človek nadšený, nadchnutý za niečo, nadchnutec: športový nadšenec, nadchnutec, zapálenec, oduševnenec, kniž. zanietenec [Figuli], horlivec: národný horlivec, zastaráv. horliteľ, kniž. entuziast, zastar. zasvätenec: zasvätenec vedy [Kukučín], fanatik (náruživý, obyč. neznášanlivý nadšenec): náboženský fanatik, idealista, fanúšik, expr. skalný (náruživý nadšenec istého klubu, športu a pod.): futbalový fanúšik, expr. zúrivec ## nadšenie sústredený záujem vyvolaný vnútorným stotožnením sa s nejakou myšlienkou, nadšenosť: príbeh nám vyrozprával s nadšením, s nadšenosťou, zaujatie, elán, oduševnenie, oduševnenosť: robiť niečo s veľkým zaujatím, elánom, oduševnením, nadchnutie, nadchnutosť: nadchnutie, nadchnutosť ducha, horlivosť: jeho horlivosť v práci bola známa, zápal, zapálenie, zapálenosť: umelecký zápal, umelecké zapálenie, entuziazmus: tvorivý entuziazmus, idealizmus: mladí sú naplnení idealizmom, vehemencia: obhajovať niečo s nečakanou vehemenciou, verva: pustiť sa s vervou do práce, vytrženie, extáza (mimoriadne nadšenie): stav vytrženia, náboženská extáza, exaltácia (veľké nadšenie), fanatizmus (náruživé, obyč. netolerantné nadšenie): športový fanatizmus, expr. uveličenie: je vo veľkom uveličení [Tatarka], kniž.: zanietenie, zanietenosť: besedovať so zanietením, so zanietenosťou, expr. miazga: cítil, ako sa doňho vlieva nová miazga, kniž.: vzlet, vznet (tvorivé nadšenie): básnický vzlet, vznety mladosti [Kukučín], kniž. var ## nadšenosť pozri nadšenie ## nadšený 1. naplnený silným kladným pocitom (obdivu, súhlasu a pod.) vyvolaným obyč. zmyslovým zážitkom; svedčiaci o silnom kladnom pocite, nadchnutý, plný nadšenia: som nadšený, nadchnutý vašimi úspechmi; som plný nadšenia z milého prijatia; nespúšťal z nej pohľad plný nadšenia, očarený, očarovaný, kniž. oslnený (ktorého nadšenie je spojené s bezhraničným obdivom; op. sklamaný): je očarený, očarovaný, oslnený tatranskou prírodou; očarená duša, uchvátený, unesený, uveličený, zastar. uvelebený (vo veľkej miere ovládnutý nadšením): hľadel na obraz celý uchvátený, unesený; byť unesený, uveličený, uvelebený krásou žien, kniž.: exaltovaný, extatický (prepiato nadšený): exaltované správanie herečky, vzletný, kniž. vznosný: vzletné, vznosné slová, búrlivý, prudký, kniž. frenetický, expr.: jasavý, jasotný (prezrádzajúci intenzívne nadšenie): odmenili herca nadšeným, búrlivým, frenetickým potleskom; nadšené, prudké ovácie 2. naplnený hlbokým zaujatím, svedčiaci o hlbokom zaujatí, nadchnutý, plný nadšenia, oduševnený: bol nadšeným, oduševneným zástancom reformy; som nadchnutý, plný nadšenia za správnu vec; bojoval s oduševneným zápalom, zapálený, rozohnený, horlivý, rozhorlený, kniž. zanietený, pren.: ohnivý, plamenný (úplne, vo veľkej miere ovládnutý nadšením): je známy ako zapálený, zanietený diskutér; ostal nadšeným, horlivým fanúšikom Interu; predniesol zapálený, zanietený, ohnivý prejav, zápalistý, entuziastický, fanatický (ktorý sa prudko alebo veľmi nadchne): nadšený, zápalistý, fanatický obranca národa; zápalistá, entuziastická reč v parlamente ## nadškrtnúť pozri naznačiť ## nadštrknúť pozri naznačiť ## nadtrhnúť pozri roztrhnúť ## nadudraný pozri nahnevaný ## nadudrený pozri nahnevaný ## nadúchať pozri naduť 1 ## nadúchať sa pozri napiť sa 1 ## nadurdený pozri nahnevaný ## nadurdiť pozri nahnevať ## nadurdiť sa pozri nahnevať sa ## nadurený pozri nahnevaný ## naduriť sa 1. pozri nahnevať sa 2. pozri naduť sa 1 ## nadusiť pozri natlačiť 1 ## naduť 1. fúkaním, dutím zväčšiť objem; urobiť vypuklým, vyduť, oduť: nadul líca; vydula, odula pery, vzduť, rozduť, rozfúkať (o vetre): vietor rozdul, vzdul plachty, nafúkať, nafúknuť, nadúchať (fúkaním zväčšiť objem): nafúkal balón; nadúchal mech, ponadúvať, povydúvať (postupne, viac vecí), vypučiť, vystrčiť, vypnúť: vypučiť brucho; vypnúť hruď 2. spôsobiť plynatosť čriev, nafúknuť, zduť: fazuľa ho nadula, zdula ## naduť sa 1. stať sa vypuklým, vyduť sa, vzduť sa: záclony, plachty sa vzduli, nafúknuť sa, nafúkať sa, oduť sa (zväčšiť objem): líca sa mu naduli; brucho sa mu nafúklo, odulo, expr.: napučiť sa, zduť sa, kniž.: zdmúť sa, nadmúť sa: napučil sa a začal rečniť; zdmutá, nadmutá hruď, zried.: naduriť sa, rozduť sa, rozdmúť sa: rieky sa rozduli, rozdmuli, ponadúvať sa, povydúvať sa (postupne, viac vecí) 2. pozri nahnevať sa 3. pozri spyšnieť ## nadutec pozri povýšenec ## naduto 1. pozri pyšne 1, povýšene 2. pozri nahnevaný ## nadutosť pozri pýcha 1, povýšenectvo ## nadutý 1. pozri namyslený, pyšný 1 2. pozri nahnevaný ## nadúvať sa pozri pýšiť sa 1, rozhadzovať sa ## nadužiť pozri využiť ## nadväzovať pozri pokračovať 1, radiť ## nadviazať 1. predĺžiť prepletením koncov obyč. nití, nadpriasť: nadviazala niť; nadpriadol jeden povraz na druhý, zried. napriasť: napriadla motúz, ponadväzovať (postupne) 2. pozri začať 2 ## nadvihnúť pozri podvihnúť 1 ## nadvláda mocenská prevaha, politické a hospodárske ovládanie, rozhodujúci vplyv, panstvo: vyslobodiť sa spod cudzej nadvlády, spod cudzieho panstva, hegemónia: hegemónia hlavného mesta, vláda: vláda hŕstky mocných, kniž. supremácia: boja sa o svoju supremáciu ## nadvýroba pozri nadprodukcia ## nadvýrobok pozri nadprodukt ## nádych 1. pozri náznak 2. pozri odtieň 1 ## nadýchaný pozri ľahký 1, nadýchnutý ## nadýchať sa pozri vdychovať ## nadýchnutý ľahkosťou, jemnosťou pripomínajúci vzduch alebo niečo naplnené vzduchom, nadýchaný: šaty s nadýchnutými, nadýchanými rukávmi, vzdušný: nadýchnutá, vzdušná sukňa; vlasy vyčesané do vzdušného účesu, ľahký, jemný (op. ťažký): nadýchnuté, ľahké, jemné záclony, expr.: našuchorený, našušorený, načuchraný (trasením prevzdušnený): posteľ s našuchorenými, našušorenými perinami; načuchrané perie ## nadzemský 1. pozri vesmírny 2. pozri neskutočný 1, nadprirodzený; nesmierny ## nadzmyslový pozri nadprirodzený ## nadzvukový svojou frekvenciou vydávajúci zvuk, ktorý presahuje hranicu počuteľnosti, odb. ultrazvukový: nadzvukový, ultrazvukový prístroj ## nadžgať pozri natlačiť 1 ## nadžgať sa pozri najesť sa, prejesť sa 1 ## nadžgávať sa pozri jesť 1 ## nadživotný väčší ako v skutočnosti, v živote (op. životný), nadskutočný (op. skutočný, reálny): socha v nadživotnej, nadskutočnej veľkosti, nadľudský, obrovský, ohromný (presahujúci ľudské miery): busta básnika v nadľudských, obrovských, ohromných rozmeroch pozri neskutočný ## nafackať pozri zbiť 3 ## nafarbiť pozri namaľovať 2 ## nafialkasto pozri fialovo ## nafialovo pozri fialovo ## nafigu 1. pozri zlý 2, nepodarený, neschopný 2. pozri zle 5 ## nafilmovať pozri nakrútiť 2 ## nafintený pozri vyobliekaný ## nafľaku pozri hneď 1 ## nafliaskať pozri zbiť 3 ## naftovod pozri potrubie ## nafučaný pozri nahnevaný ## nafúkane 1. pozri pyšne 1 2. pozri nahnevaný ## nafúkanec pozri povýšenec, namyslenec ## nafúkanosť pozri pýcha 1, povýšenectvo ## nafúkaný 1. pozri namyslený, pyšný 1 2. pozri nahnevaný ## nafúkať pozri naduť 1 ## nafúkať sa pozri nahnevať sa ## nafúknuť sa pozri nahnevať sa ## nafúknutý pozri zdutý 1 ## nafukovať sa 1. pozri pýšiť sa 1, rozhadzovať sa 2. pozri naduť sa 1 ## nafutrovať pozri nakŕmiť ## nafutrovať sa pozri najesť sa ## nagaštanovo pozri hnedo ## nagazdovať pozri nasporiť ## naglgať sa pozri napiť sa 1 ## nagniaviť pozri natlačiť 1 ## nagrobianiť pozri vynadať ## naguľato pozri guľato ## nahabať pozri nasporiť ## naháč hovor. nahý človek, expr. holáň, nudista (vyznávač nahoty), adamita (člen náboženskej sekty naháčov) ## naháčstvo pozri nudizmus ## nahádzať pozri nahromadiť ## naháňačka pozri chytačka, zhon ## naháňať 1. behom chcieť dostihnúť, chytať, prenasledovať: naháňali, prenasledovali zločincov, stíhať, trocha expr. lapať: stíhali, lapali zlodejov, štvať (vo veľkej miere): štvali ľudí ako zver, honiť (iba o zveri): poľovníci honili zajace 2. nútiť do rýchleho pohybu, do zvýšenej činnosti, poháňať, pobádať: naháňal všetkých do práce, náhliť, súriť: náhlil, súril nás do rýchlejšieho tempa, expr.: hnať, duriť, huckať, durkať: netreba ho hnať, duriť do roboty, preháňať, hovor.: šikanovať, sekírovať (s prejavmi nespokojnosti): zbytočne preháňal, šikanoval svojich podriadených, hovor. expr. execírovať: stále execíruje svoje deti 3. pozri hnať sa 2 4. pozri vyvolať ## naháňať sa 1. pozri behať 2. pozri hnať sa 2 ## nahatý pozri nahý 1, holý 1 ## náhľad pozri názor ## nahľadať pozri nájsť 3 ## nahladko pozri hladko 1 ## náhľadný pozri názorný ## nahladučko pozri hladko 1 ## nahladulinko pozri hladko 1 ## nahladunko pozri hladko 1 ## nahladuško pozri hladko 1 ## nahlas pozri hlasno ## náhlavok pozri ohlávka ## nahlboko pozri hlboko 1 ## náhle v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým, náhlo, rýchlo: všetko sa zbehlo tak náhle, rýchlo, zrazu, odrazu, naraz, razom: zrazu, odrazu vyskočil z lavice; naraz, razom sa prudko rozohnal, prudko, hovor. šmahom: počasie sa prudko, šmahom zmenilo, znezrady, nenazdajky, znenazdania, znenazdajky: znezrady, nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu rovno pred auto, nečakane, neočakávane, nepredvídane: nečakane, neočakávane zabočil doprava, lek. akútne: jej zdravotný stav sa akútne zhoršil, zastar. vraz [Botto, Lenko], fraz.: obratom ruky, ani sa nenazdáš pozri náhly 1 ## nahliadnuť 1. pozri nazrieť 1 2. pozri pochopiť 1 ## náhliť pozri súriť 1 ## náhliť (sa) 1. konať rýchlo, ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďou, expr.: súriť, hnať sa, naháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženenia, doháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivo, hovor. šturmovať, expr.: pretrhávať sa, pretŕhať sa, hovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce 2. náhlivo ísť, ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľovi, expr.: šutrovať (sa), futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domov, bežať, utekať (náhliť sa behom): bežal do práce, expr.: letieť, uháňať, hnať sa, trieliť, upaľovať, páliť, hovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku 3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach), súriť, byť súrny: táto vec náhli, súri, je súrna, ponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa ## náhlivo ponáhľajúc sa, s náhlením, chytro, rýchlo: náhlivo, chytro sa vrátila po kľúče; rýchlo sa obrátila dozadu, v náhlosti, v náhlivosti, úchytkom: v náhlosti, v náhlivosti, úchytkom si zbalil veci, chvatne, chvátavo, chvatom: chvatne, chvátavo odpratala všetko zo stola; náhlivo, chvatom si potiahol z cigarety, s chvatom, v chvate, s veľkým chvatom: s chvatom, v chvate si natiahol topánky a odišiel, narýchlo, nachytro, napochytro, napochytre: náhlivo, narýchlo sa rozlúčila s rodičmi; nachytro, napochytro vyrozprával, čo sa mu stalo pozri rýchlo ## náhlivosť pozri zhon ## náhlivý 1. pozri rýchly 2. pozri náhly 1, neuvážený ## náhlo 1. pozri náhle 2. pozri naponáhlo 1 ## nahlodaný pozri poškodený 2 ## nahlodať pozri narušiť ## nahltať sa pozri najesť sa ## nahluchastý pozri nahluchlý ## nahluchlý ktorý trpí poruchami sluchu, ktorý má oslabený sluch, prihluchlý, menej časté nahluchastý: nahluchlý, prihluchlý, nahluchastý starec, slabo počujúci: po úraze zostal slabo počujúci, polohluchý, nedočujný, zastaráv. nedoslýchavý ## nahlucho pozri naprázdno ## nahlúply pozri nasprostastý ## náhly 1. ktorý sa uskutočňuje bez predchádzajúcej prípravy, bez očakávania a pritom veľmi rýchlo (op. pomalý), prudký (op. pozvoľný): nastala náhla, prudká zmena počasia, neočakávaný, nečakaný, nepredvídaný (op. očakávaný, čakaný, predvídaný): náhla, neočakávaná smrť; zaskočila ich nečakaná, nepredvídaná správa, rýchly, náhlivý, chvatný (uskutočnený narýchlo, v zhone): rýchly, náhlivý, chvatný odchod hostí, urýchlený (uskutočnený bezodkladne): náhla, urýchlená výmena vedenia, nepripravený, neplánovaný: náhly, nepripravený, neplánovaný príchod rodičov, prekvapujúci, kniž. prekvapivý (vyvolávajúci prekvapenie, úžas; op. bežný, zvyčajný): prekvapujúce, prekvapivé zhoršenie zdravotného stavu pacienta, rapídny (veľmi zreteľný a rýchly): rapídny pokles výroby, revolučný (s náhlymi zvratmi; op. postupný, evolučný): vo vývine nastal revolučný zlom, bleskový (rýchly a neočakávaný ako blesk): náhly, bleskový útok, momentálny, okamžitý (uskutočnený v okamihu, naraz, bez dlhšej prípravy, uvažovania a pod.): konal na okamžitý, momentálny popud; v jeho správaní nastala náhla, okamžitá premena, unáhlený (dopredu nepremyslený): čoskoro oľutoval vtedajšie náhle, unáhlené rozhodnutie 2. pozri rýchly ## nahmatať hmatom nájsť (rukou), vyhmatať: nahmatal, vyhmatal si pulz, expr.: nahmatkať, namacať, našmátrať, pohabkať: nahmatkal, namacal zápalky na poličke; našmátral, pohabkal potme klobúk, hovor. expr. namakať ## nahmatkať pozri nahmatať ## nahnať 1. pozri prihnať, vohnať 1 2. pozri naháňať 2 ## nahnedasto pozri hnedo ## nahnedkasto pozri hnedo ## nahnedastý pozri hnedý ## nahnedo pozri hnedo ## nahnedučko pozri hnedo ## nahnedulinko pozri hnedo ## nahnedunko pozri hnedo ## nahnevaný pociťujúci hnev; svedčiaci o pocite hnevu, nazlostený, namrzený: nahnevaný, nazlostený učiteľ; skríkol nazlosteným, namrzeným hlasom, rozhnevaný, rozčúlený, pohnevaný: až sa triasol, taký bol rozhnevaný, rozčúlený; nahnevané, pohnevané oči, expr.: najedovaný, rozjedovaný, nasrdený, rozsrdený, nasršený, rozsršený, namosúrený, zried. naosený: vedúci je dnes na nás najedovaný, nasrdený, nasršený; namosúrená, naosená tvár, hovor. expr.: napaprčený, rozpaprčený, napajedený, rozpajedený: napaprčená, napajedená, rozpajedená predavačka, nazúrený, hovor.: rozčertený, rozzúrený, hovor. expr.: napálený, dopálený, naštvaný, expr. dožratý, hrub. nasraný (veľmi nahnevaný): nedráždi nazúreného, rozzúreného býka; som napálený, naštvaný na tvoje správanie, rozhorčený, pobúrený, kniž. rozhorlený (pociťujúci hnev spôsobený obyč. istou krivdou): sťažnosti rozhorčeného, pobúreného zákazníka; rozhorčený, rozhorlený protest, kniž. rozľútený, podráždený, rozdráždený, popudený (hnevlivo reagujúci na nepríjemný podnet): som rozdráždený, popudený ich nezodpovednosťou; podráždená odpoveď, zlostný, hnevlivý, mrzutý, rozmrzený, zamosúrený (dlhší čas pociťujúci a prejavujúci hnev): od včera je otec zlostný, hnevlivý; premeral si ma mrzutým, zamosúreným pohľadom, zastar. hnevný, zúrivý, expr. jedovatý, pren.: zježený, naježený (dlhší čas pociťujúci nepríčetný, veľký hnev; svedčiaci o tom): zviera je už zúrivé, naježené od ustavičného dráždenia; trúsil jedovaté reči, expr.: nafúkaný, nafučaný, ofučaný (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. výrazom tváre): Čo si dnes taký nafúkaný, nafučaný, ofučaný?, expr.: zdurený, nadurdený, nadudraný, nadudrený, nadurený (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. hundraním alebo výrazom tváre): nadurdená gazdiná; od rána chodil nadudraný, nadudrený, nadurený, expr.: nadutý, zdutý, odutý (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. odmietavým správaním alebo výrazom tváre): po hádke zostala žena nadutá, zdutá, odutá; ohrnula naduté pery, expr.: nakokošený, rozkohútený, rozkatený (s ochotou pobiť sa): stáli proti sebe poriadne nakokošení, rozkohútení, nár. expr.: nabadúrený, nabzdúrený ## nahnevať vyvolať hnev, rozhnevať, nazlostiť, rozzlostiť: svojím správaním nahneval, rozhneval svojich rodičov; nazlostil, rozzlostil učiteľa, namrzieť, domrzieť, rozmrzieť, podráždiť, pohnevať, pobúriť (nahnevať v malej miere): neúspech ho namrzel, rozmrzel, podráždil; pohneval ho jej nezáujem, rozčúliť, rozdráždiť (vyvolať prudké citové podráždenie), expr.: najedovať, dojedovať, rozjedovať, nasrdiť, rozsrdiť, nasršiť, rozsršiť, napajediť, rozpajediť, napaprčiť, rozpaprčiť, napáliť, nabadúriť, nadurdiť, dohnevať, dozlostiť, dožrať, dopáliť, dopajediť: napaprčí ho každá maličkosť, expr.: nazúriť, rozzúriť (priviesť do zúrivosti): nazúril ho taký postoj, expr.: rozčertiť, rozdivočiť, hovor. expr.: rozkatiť, rozkatovať (nahnevať vo veľkej miere): rozzúril ho do nepríčetnosti, expr. dojať: Ty si ma ale dojal!, hovor. expr.: naštvať, rozhádzať, expr.: rozoštvať, rozhuckať, rozvadiť (vyvolať hnev medzi viacerými osobami): rozhuckal susedov proti sebe, zried. rozbabrať, kniž. rozľútiť, kraj. nakustriť [Hviezdoslav], nár. expr. rozpŕliť [Kalinčiak], niž. hovor.: naondiať, naondieť, vulg. nasrať ## nahnevať sa podľahnúť hnevu, rozhnevať sa, nazlostiť sa, rozzlostiť sa: otec sa nahneval, nazlostil, rozzlostil na deti, namrzieť sa, rozmrzieť sa (v malej miere): namrzel sa na ženu pre zlú večeru, rozčúliť sa, rozdráždiť sa (podľahnúť rozčúleniu), expr.: najedovať sa, rozjedovať sa, nasrdiť sa, rozsrdiť sa, nasršiť sa, rozsršiť sa, napajediť sa, rozpajediť sa, načertiť sa, rozčertiť sa, napaprčiť sa, rozpaprčiť sa, naduriť sa, nadurdiť sa, rozdurdiť sa, rozpeniť sa, naštvať sa, napáliť sa, namosúriť sa, nabrúsiť sa, nabadúriť sa, našuchoriť sa, našušoriť sa, naježiť sa, rozježiť sa, zježiť sa: ľahko sa napajedí; rozpaprčil sa pre hlúposť, expr.: nazúriť sa, rozzúriť sa, rozkohútiť sa, rozkokošiť sa, rozkatiť sa, rozkatovať sa, expr. zried. rozčapíriť sa, kniž. rozhorliť sa (nahnevať sa vo veľkej miere), nár. expr.: rozpŕchliť sa, rozpŕliť sa, nár. rozkvásať sa, expr. zried. zajesť sa [J. Kráľ], kniž. rozľútiť sa, expr. zried.: rozozliť sa, nabúriť sa, nár. expr. narárožiť sa, niž. hovor.: naondiať sa, naondieť sa, vulg. nasrať sa, expr.: rozoštvať sa, rozsváriť sa, rozvadiť sa, rozprať sa (nahnevať sa jeden na druhého): celý národ sa rozoštval, expr.: nafúkať sa, nafúknuť sa, naduť sa, oduť sa, zduť sa (zároveň sa uraziť): odul sa ako moriak; nadul sa pre urážku ## nahnisať pozri zapáliť sa 2, zhnisať ## nahnitý ktorý čiastočne, obyč. na menšom kúsku začal hniť: nahnité ovocie pren.: načatý, chytený: pomaranč bol už načatý, chytený ## nahnúť pozri nakloniť 1, skloniť ## nahnuto 1. pozri šikmo, pozri naklonený 1 2. pozri kritický ## nahnutý 1. pozri naklonený 1 2. pozri kritický ## nahodený pozri vyobliekaný ## náhodilo pozri náhodne ## náhodile pozri náhodne ## náhodilý pozri náhodný 1 ## nahodiť pozri hodiť ## náhodne bez akýchkoľvek príčinných súvislostí, bez očakávania, bez zámeru (op. úmyselne, zámerne), náhodou, zastar.: náhodilo, náhodile: toto miesto si vybrali náhodne, náhodou, nečakane, neočakávane, nepredvídane: vo vlaku sa stretli nečakane, neočakávane; všetko sa to stalo nepredvídane, neúmyselne, nezámerne, omylom: z pušky vystrelil neúmyselne, nezámerne, omylom, neplánovane, neplánovite (bez predchádzajúceho plánu): na konferenciu sa dostal neplánovane; pri práci postupuje náhodne, neplánovite, odb. akcidentálne pozri náhodný 1 ## náhodný 1. ktorý sa uskutočňuje bez predchádzajúcich príprav, ktorý nevyplýva z nijakých vopred viditeľných príčin, predpokladov a pod., neočakávaný, nepredvídaný: dozvedela som sa o tom náhodnou, neočakávanou, nepredvídanou zhodou okolností, nečakaný, neplánovaný: nečakané, neplánované stretnutie, nepredpokladaný: na základe pokusov dospel k náhodnému, nepredpokladanému výsledku, mimovoľný, neúmyselný, nechcený: mimovoľný vývin udalostí; nechcený, neúmyselný čin, nevypočítateľný, nepredvídateľný, nevyspytateľný (ktorý sa nedá vopred určiť, naplánovať): nevypočítateľný, nepredvídateľný úspech; náhodná, nevyspytateľná reakcia, zastar. náhodilý 2. pozri občasný ## náhodou 1. pozri náhodne, neočakávane 2. pozri omylom ## naholo pozri dohola 1 ## náhon 1. prevod hnacej sily, pohon: predný náhon, pohon auta 2. pozri žľab 2 ## nahonobiť pozri nasporiť ## nahor pozri dohora 1, hore 3 ## nahorkastý pozri horký 1 ## nahospodáriť pozri nasporiť ## nahosť pozri nahota ## nahostiť pozri nakŕmiť ## nahota obnaženosť tela, nahosť: skrývať svoju nahotu, nahosť, zried. nažoba [Hviezdoslav] ## nahotovať pozri pripraviť 1 ## nahotoviť pozri pripraviť 1 ## nahotove pozri naporúdzi ## nahovárač 1. kto nahovára, navádza na niečo, práv. navádzač (kto niekoho navádza na trestný čin), práv. zastar. návodca 2. pozri sprostredkovateľ ## nahovárať si pozri dvoriť ## nahovno pozri zle 5 ## nahovoriť 1. rečou, presviedčaním získať niekoho na niečo, navravieť, naviesť: nahovoril, navravel ho na výlet; naviedol ho na šibalstvo, navnadiť, nalákať, navdať (lákaním): navnadila, nalákala ho, aby odišli, prehovoriť (uvedením dôvodov): prehovoril syna, aby sa učil, hovor. nakriatnuť, expr. nabadurkať: nakriatol, nabadurkal dievčatá na tancovačku, hovor. expr. zlanáriť: zlanárili ho do krčmy 2. nanútiť mienku, navravieť, narozprávať: nahovoril ju, aby sa rozviedla; navravel, narozprával mu, aby zmenil zamestnanie, expr.: nahútať, nahúsť, nahučať, nahúkať, natrúbiť, natúkať: nahúdol, natrúbil jej, aby súhlasila, expr.: vtĺcť, natĺcť, nahustiť (nástojčivo): vtĺkla dieťaťu do hlavy, že to zvládne 3. hovor. nadviazať známosť s partnerom, s partnerkou: nahovoril si nevestu, subšt.: nabaliť, zbaliť, slang. ďobnúť: zbaliť babu, ďobnúť pipku 4. pozri narozprávať ## nahrabať 1. pozri nahromadiť 2. pozri nasporiť ## náhrada 1. vyrovnanie, odčinenie, zaplatenie škody, straty, odškodnenie: peňažná náhrada, peňažné odškodnenie, odškodné (finančná náhrada za spôsobenú škodu): úrazové odškodné, kompenzácia (vzájomná náhrada): kompenzácia škôd, úhrada (náhrada výdavkov alebo hmotnej škody): úhrada cestovných trov, diéty (náhrada výdavkov pri pracovnej ceste): vyplatiť diéty, hovor. zaokrytie: mať v banke zaokrytie na výplaty, reparácia (náhrada za škody, obyč. vojnové, spôsobené poškodenej krajine) 2. čo nahrádza niečo iné, náhradka (menej hodnotná náhrada): náhrada, náhradka kávy, protéza (umelá náhrada končatín, zubov a pod.), kniž. surogát (náhrada niečoho hodnotnejšieho): medový surogát, odb. alebo kniž. substitúcia (náhrada niečoho niečím iným): substitúcia hlások 3. pozri zástupca 1 ## nahradiť 1. dať náhradu, vynahradiť: stratený čas sa nedá nahradiť, vynahradiť, kompenzovať, rekompenzovať, vyvážiť (v rovnakej hodnote): nedostatok sily kompenzoval, vyvážil odvahou; všetky výdavky mu rekompenzovali, odškodniť (nahradiť spôsobenú škodu): odškodnili ho za straty peniazmi 2. dať niečo za niečo iné, ustanoviť niekoho za niekoho iného: nahradil zlú súčiastku, dosadiť: dosadiť premennú do rovnice, zastúpiť, hovor. zaskočiť: zastúpil, zaskočil kolegu v práci, zastaráv. zastať, kniž. suplovať: zastala matku v domácnosti; škola nemôže suplovať rodinu, odb. alebo kniž. substituovať: kyselinu treba substituovať roztokom, vystriedať, vymeniť, zameniť (nahradiť výmenou): vystriedal motorku autom; zamenil uniformu za oblek ## nahraditeľný ktorý sa dá, môže nahradiť (op. nenahraditeľný), zastupiteľný: nahraditeľný, zastupiteľný pracovník, vymeniteľný, zameniteľný: to je ľahko vymeniteľná, zameniteľná súčiastka ## náhradka pozri náhrada 2 ## náhradník pozri zástupca 1 ## náhradný ktorý je určený ako náhrada na zastúpenie, vymenenie, vystriedanie niečoho obyč. nefungujúceho, rezervný: v prípade straty mám ešte náhradný, rezervný kľúč, alternatívny, zastar. zástupný (predstavujúci inú možnosť ako rovnocennú náhradu): ak prvý pokus zlyhá, máme tu ešte náhradné, alternatívne riešenie; alternatívne, zástupné herecké obsadenie, kniž. alebo odb. substitučný: náhradné, substitučné palivo; substitučný dedič, záložný (použiteľný ako náhrada v prípade zlyhania): náhradný, záložný hráč mužstva, zásobný ## nahrať pozri nakrútiť 3 ## nahrávka pozri prihrávka ## nahrbený pozri zhrbený, naklonený 1 ## nahrbiť pozri ohnúť ## nahŕbiť sa pozri nahromadiť sa ## náhrdelník reťazovitá ozdoba hrdla, korále (náhrdelník z koráľov): náhrdelník sa roztrhol, roztrhli sa jej korále ## nahrdlačiť sa pozri narobiť sa ## nahrdlovať sa pozri narobiť sa ## nahrdzavo pozri červeno ## nahriať pozri zohriať ## nahriebsť pozri nahromadiť ## nahrnúť pozri nahromadiť ## nahrnúť sa 1. vo veľkom množstve prísť, objaviť sa, expr.: navaliť sa, naváľať sa: ľudia sa nahrnuli, navalili do autobusu; snehu sa naváľalo, napadnúť, expr. nakydať (sa): napadlo, nakydalo sa veľa snehu, expr. zosypať sa: všetko sa na ňu zosypalo, expr. narútiť sa, expr. zried. pohrnúť sa [Kukučín] 2. pozri nahromadiť sa ## náhrobník pozri pomník ## náhrobok pozri pomník ## nahromadiť vo veľkom množstve zozbierať, zhromaždiť, nazhromaždiť: nahromadil veľké zásoby; zhromaždil všetky fakty, nakopiť, navŕšiť, navežiť (nahromadiť na jedno miesto, na kopu): nakopil, navežil na dvore veľa dreva, schrániť, naschraňovať, poschraňovať: hrabľami schránili, naschraňovali suché lístie, obilie, nazhŕňať, pozhŕňať, nahrnúť, zhrnúť (nahromadiť zhŕňaním): nazhŕňali piesok na kopu; zhrnuli odpadky, nazbierať, nazberať (zbieraním), nahrabať, nár. nahriebsť (hrabaním): nahrabali lístia, nahriebol si zemiakov, nahádzať, pohádzať (hádzaním): nahádzali drevo do kôlne, navrstviť (nahromadiť vo vrstvách): navrstviť zem, nanosiť, ponosiť, naznášať, poznášať, nadonášať (nahromadiť nosením): nanosili, naznášali, poznášali dosky za dom, nadovážať, podovážať, navoziť (vozením): navozili cement k plotu, hovor. nahustiť (nahromadiť nahusto): nahustiť informácie na malej ploche, nakradnúť, pokradnúť, expr.: nazbíjať, nakmíniť, nakváriť (nahromadiť kradnutím): nakradol, nahromadil celý majetok; pokradol, nazbíjal veľa peňazí ## nahromadiť sa vo väčšom množstve sa sústrediť na jednom mieste, nazhromaždiť sa: v uliciach sa nahromadili, nazhromaždili odpadky, nazbierať sa, nazhŕňať sa (postupne sa nahromadiť): nazbierali sa pred ním samé prekážky; nazhŕňalo sa tu veľa zbytočností, nahrnúť sa, vhrnúť sa (rýchlo sa sústrediť na jednom mieste): deti sa nahrnuli, vhrnuli do izby, nakopiť sa, navŕšiť sa (na kopu): sneh sa nakopil pred domom; navŕšilo sa pred ním veľa problémov, navrstviť sa (vo vrstvách): navrstvený piesok, expr. zried. nahŕbiť sa, expr.: udrieť, uderiť: krv mu udrela do tváre ## nahromžiť pozri vynadať ## nahrubo 1. pozri hrubo 1 2. pozri čiastočne ## nahryznúť pozri začať 2 ## náhubok pozri náustok ## nahuckať pozri popudiť 1 ## nahuckávač pozri burič ## nahučať pozri narozprávať ## nahučký pozri nahý 1 ## nahunký pozri nahý 1 ## nahučičký pozri nahý 1 ## nahulinký pozri nahý 1 ## nahúkať pozri narozprávať ## nahúsť pozri narozprávať ## nahustiť 1. pozri nahromadiť 2. pozri narozprávať ## nahusto v malých vzdialenostiach, intervaloch a pod.; do väčšej hustoty (op. nariedko), husto (op. riedko), dohusta: stromy okolo cesty sú vysadené nahusto, husto; nahusto, dohusta vyšľahaný sneh, zhusta: vlasy má zhusta prešedivené ## nahútať pozri narozprávať ## nahútať si pozri namyslieť si ## nahúžvať pozri pokrčiť 1 ## nahý 1. ktorý nie je pokrytý šatami (op. oblečený, zahalený), holý: deti behali po pláži nahé, holé; vystavoval slnku svoje nahé, holé telo, vyzlečený, neoblečený, neodetý: po vykúpaní neostávaj dlho vyzlečený, neoblečený, neodetý, nezahalený: spod krátkych sukieň vytŕčali nezahalené kolená, odhalený, obnažený: maliar rád maľoval odhalené, obnažené ženské telo, expr. nahatý: Nepobehuj tu nahatý!, zjemn.: nahučký, nahunký, nahučičký, nahulinký 2. pozri holý 2 3. pozri holý 4, skutočný 1 ## nach pozri purpur ## nachádzať sa kniž. 1. jestvovať na istom mieste, byť, vyskytovať sa, nachodiť sa: jeho dom sa nachádza, je v druhom obvode; u nás sa nachádzajú, nachodia, vyskytujú vzácne druhy rastlín, ležať, rozprestierať sa, byť položený (o veciach): obec leží v údolí, stáť (vzpriamene): na stole stojí váza, držať sa (o zvieratách): v pivnici sa držia myši 2. jestvovať v istom stave, byť, nachodiť sa: nachádza sa, je v kritickej situácii 3. byť obsiahnutý, byť, vyskytovať sa: dva v štyroch sa nachádza, vyskytuje dvakrát, byť prítomný, jestvovať: vo vode je prítomný kyslík ## nachladiť sa pozri prechladnúť ## nachladnúť pozri prechladnúť ## nachľastaný pozri opitý 1 ## nachleptať sa pozri napiť sa 1 ## nachlípať sa pozri napiť sa 1 ## nachlp pozri úplne ## nachmelený pozri opitý 1 ## nachmeliť sa pozri opiť sa ## náchodisko pozri nálezisko ## nachodiť sa pozri nachádzať sa 1, nachádzať sa 2 ## nachovaný pozri sýty 1 ## nachovať pozri nakŕmiť ## nachovo pozri červeno ## nachový pozri červený ## nachvat pozri narýchlo ## nachvílinku pozri chvíľu, krátko 2 ## nachvíľku pozri chvíľu, krátko 2, trocha 3 ## nachvíľočku pozri chvíľu, krátko 2 ## nachvíľu pozri chvíľu, krátko 2, trocha 3 ## nachýlený pozri naklonený 1, zhrbený ## nachýliť pozri nakloniť 1, skloniť ## náchylnosť 1. pozri sklon 2, tendencia 2 2. pozri sympatia ## náchylný 1. ktorý má v sebe všetky predpoklady, sklony, dispozície na niečo (obyč. neželateľné), náklonný: byť náchylný, náklonný na choroby; je náklonný konať zlo 2. ktorý má sklon, tendenciu, ochotu na niečo, náklonný, ochotný: bol náchylný, náklonný prijať naše vysvetlenie; nie je náklonný, ochotný prispôsobiť sa, pripravený, hotový (ktorý má vôľu uskutočniť niečo v blízkej budúcnosti): som pripravená, hotová uveriť vám, ak uvediete dôkazy, naklonený (ktorý má ochotu obyč. na niečo dobré): byť náchylný, naklonený súhlasiť ## nachystaný pozri hotový 1, hotový 2, zamýšľaný ## nachystať pozri pripraviť 1 ## nachytať 1. chytaním získať isté množstvo, nalapať, naloviť: nachytali, nalovili rýb; mačka nalapala veľa myší 2. pozri nalákať ## nachytať sa 1. hovor. dať sa oklamať, hovor. expr. naletieť: nachytal sa, naletel na pekné reči, nalákať sa: nalákala sa na výhodnú kúpu 2. pozri prilipnúť 1 ## nachytro pozri narýchlo, rýchlo, letmo 1, náhlivo ## naimputovať pozri nanútiť ## nainfikovaný pozri nakazený ## nainfikovať pozri nakaziť ## nainscenovaný pozri predstieraný ## nainscenovať pozri pripraviť 1 ## naisto pozri isto 3, rozhodne 2 ## naivita pozri prostota ## naivnosť pozri prostota ## naivný 1. ktorý príliš zjednodušujúco a dôverčivo pristupuje ku skutočnosti, ktorý ju nevie reálne odhadnúť a zvážiť; svedčiaci o takomto prístupe (op. reálny, vecný, triezvy), prostomyseľný, prostoduchý, prostodušný: nesmieš byť taký naivný, prostoduchý a každému uveriť; kládol nám prostomyseľné, prostodušné otázky, detinský, detský, kniž. infantilný (na úrovni dieťaťa): máš naivné, detinské predstavy o svete; vyznačoval sa detinskou, detskou prostotou; detinský, infantilný čin, pejor. hlúpy: naivná, hlúpa dôverčivosť pozri dôverčivý; prostý 1 2. ktorý tvorí alebo je tvorený na základe prirodzeného talentu, bez osobitnej odbornej prípravy, neškolený, neučený, laický: naivné, neškolené, neučené maliarstvo; naivné, laické umenie, insitný: výstava insitných maliarov, náturistický (ktorý sa učil sám; ktorý vytvoril samouk): náturistický sochár ## najada pozri víla ## najašiť pozri naľakať ## najašiť sa pozri naľakať sa ## najať 1. dohovoriť sa za dohodnutú odmenu o vykonaní nejakej práce, najať si, zjednať: najal, zjednal murárov na stavbu; najal si pomocníka, vziať: vziať do práce, do služby 2. najať si pozri prenajať si ## nájazd pozri útok 1 ## najbližšie pozri nabudúce ## najblíž pozri nabudúce ## najčastejšie pozri najviac 1, zväčša 1 ## nájdenec nájdené dieťa, dieťa neznámych rodičov, expr. najdúch: ujať sa nájdenca, najdúcha ## najdúch pozri nájdenec ## najedený pozri sýty 1 ## najednako pozri rovnako 1 ## najedno pozri rovnako 1 ## najedovaný pozri nahnevaný ## najedovať pozri nahnevať ## najedovať sa pozri nahnevať sa ## najemno 1. pozri hladko 1 2. pozri natenko ## najesť sa zjesť potravu, a tak zahnať hlad, nasýtiť sa: najedol sa polievky; nasýtil sa obedom, dojesť sa, dosýtiť sa, zasýtiť sa (najesť sa do sýtosti): nevedel sa dojesť koláčov; dosýtil sa syrom, expr. nahltať sa (v rýchlosti sa najesť): nahltal sa a bežal preč, expr.: nakŕmiť sa, nasúkať sa, narezať sa, napukať sa, napáckať sa (zjesť potravu vo väčšom množstve): nasúkal sa, napukal sa rezancov, expr.: napratať sa, napráskať sa, natrieskať sa, hovor. expr.: nafutrovať sa, nadžgať sa, naprať sa, napchať sa: napratal sa, nadžgal sa zemiakov; natrieskal sa do prasknutia, nažrať sa (o zvieratách, pejor. o ľuďoch): prasa sa dobre nažralo; nažral sa ako prasa, priživiť sa (nájsť obživu pri niekom): priživil sa u známych, det.: napapať sa, napapkať sa, subšt. naládovať sa ## naježený pozri nahnevaný ## naježiť sa 1. (o vlasoch, srsti a pod.) postaviť sa do kolmej polohy, zježiť sa, rozježiť sa: naježili, zježili sa mu obrvy; rozježené vlasy, fraz. dupkom stáť (nedok.) 2. pozri nahnevať sa ## najhoršie pozri najťažšie ## najímať pozri verbovať 1 ## najmä zdôrazňuje platnosť výrazu, pričom ho označuje ako najdôležitejší, predovšetkým, hlavne: teraz musí najmä, predovšetkým pokojne ležať; chcel sa stretnúť hlavne s otcom, nadovšetko: má rád architektúru, sochy, no nadovšetko obrazy, osobitne, kniž. v prvom rade, zvlášť, kniž. obzvlášť, zastar.: zvlášte, obzvlášte: zaujímali sa v prvom rade, zvlášť, obzvlášť o teba, zastar. menovite, subšt. gór [Hrúz, Johanides] ## najmenej pozri prinajmenej 1, prinajlepšom 1, aspoň 1, aspoň 2 ## najneskoršie pozri najneskôr ## najneskôr vyjadruje, že uvedená časová hranica sa pokladá za poslednú možnú, prípustnú a pod. na uskutočnenie deja (op. najskôr), najneskoršie (op. najskorej): vrátim sa najneskôr, najneskoršie o desiatej, zastar. najpozdejšie ## najnovší pozri posledný 3 ## nájom 1. dočasné užívanie niečoho za poplatok vlastníkovi: mať v nájme záhradu, zastaráv. árenda: vziať si niečo do árendy, zastar. pacht: dať roľu do pachtu 2. pozri nájomné ## nájomca pozri nájomník ## nájomné poplatok za nájom, za prenajatie, hovor. nájom: platíme vysoké nájomné, vysoký nájom, hovor. bytné (nájomné za byt), hovor. zastar. činža (nájomné za byt), zastaráv.: árenda, árendovné ## nájomník kto má niečo v nájme, nájomca: nájomník, nájomca bytu, zastar. árendátor ## najpozdejšie pozri najneskôr ## najprv v prvej fáze, pred všetkým ostatným, najskôr, najskorej, ponajprv: najprv, najskôr sme sa s ním porozprávali; najskorej, ponajprv nám musíš pomôcť, kniž. v prvom rade: v prvom rade sa musí ospravedlniť, prv, hovor. najsamprv: prv, najsamprv sa musia zlepšiť, sprvu, sprvoti, pôvodne: sprvu, sprvoti, pôvodne si o ňom nemysleli nič zlé, nazačiatku, zozačiatku, spočiatku, pís. i na začiatku, zo začiatku: nazačiatku, zozačiatku, spočiatku sa im darilo, predovšetkým: rozmýšľa, čo by mal najprv, predovšetkým urobiť, vopred: vopred, najprv si rozmysli, čo povieš, zried. najsamnajprv, zastar.: samoprv, prvej, napred, nár. najprvej ## najprvej pozri najprv ## najsamnajprv pozri najprv ## najsamprv pozri najprv, prv 3, zozačiatku ## najskorej 1. pozri najprv, prv 3, vopred 1, zozačiatku 2. pozri možno 2, pravdepodobne 1 ## najskoršie pozri prv 3 ## najskôr 1. pozri najprv, prv 3, vopred 1, zozačiatku 2. pozri možno 2, pravdepodobne 1 ## nájsť 1. odhaliť doteraz neznámu vec, objaviť: našiel, objavil príčinu svojho neúspechu, zistiť, odkryť, prísť (na niečo), dôjsť (na niečo): zistil chyby v účte; prišiel na chyby v účte, natrafiť (náhodou nájsť): natrafil na dobrú knihu, vyhľadať, vypátrať, vysliediť, vystopovať (nájsť po dlhšom hľadaní): vyhľadal si vhodné miesto; vypátral úkryt zlodejov, expr.: vyhrabať, vykutať, vykutrať, vykutiť (prehrabovaním nájsť): ktovie, kde to vyhrabal, vykutal, expr.: vysnoriť, vyňuchať: konečne vysnoril jeho adresu, expr.: vyšpárať, vyšparchať, vyštuchať, vyňúrať (s námahou nájsť): vyštuchal kdesi pár drobných, ponachodiť, ponachádzať (postupne nájsť): ponachádzal zaujímavé fakty, hovor. zastaráv. uhľadieť si: ak si uhľadíte čas, príďte, nahmatať, vyhmatať (hmatom nájsť): potme nahmatal, vyhmatal kľučku 2. objaviť niekoho niekde, zastihnúť, stihnúť: našiel ju doma; otca nezastihol, nestihol v práci 3. úsilím dosiahnuť, získať: konečne si našiel prácu; získal sebavedomie, nahľadať: nahľadal pár korún ## nájsť sa 1. pozri ocitnúť sa 2. pozri vyskytnúť sa 3. pozri rozumieť 3 ## najťažšie vyjadruje možnosť alebo schopnosť uskutočniť niečo, najtiaž, expr. najhoršie: najťažšie, najtiaž, najhoršie je začať, potom to už ide ## najtiaž 1. pozri najťažšie 2. pozri nanajvýš 2 ## najväčšmi 1. pozri najviac 1 2. pozri nadovšetko 1 ## najviac 1. vyjadruje najväčší počet, najväčšie množstvo, resp. najväčšiu mieru (op. najmenej), najviacej: najviac, najviacej záujemcov bolo z vidieka, maximálne (op. minimálne), hovor. maximum (vyjadruje najväčšiu možnú mieru, najväčší možný počet; op. minimum): dostane maximálne, maximum päťtisíc korún, najväčšmi (vyjadruje najväčšiu mieru): najviac, najväčšmi sa jej páčia ruže, najčastejšie (veľmi často): najviac, najčastejšie chodieva do kina 2. pozri nadovšetko 1 3. pozri nanajvýš 2 4. pozri zväčša 1 ## najviacej 1. pozri najviac 1 2. pozri nadovšetko 1 3. pozri nanajvýš 2 4. pozri prinajhoršom ## najvýš 1. pozri najvyššie 2. pozri nanajvýš 2 ## Najvyšší pozri Boh ## najvyššie do najväčšej výšky, v najväčšej výške, poet. najvýš: orol vyletel najvyššie, najvýš ## nakakaovo pozri hnedo ## nakatovať sa pozri narobiť sa ## nakávovo pozri hnedo ## nákaza vniknutie choroboplodných zárodkov do živého organizmu, infekcia: chrániť sa pred nákazou, infekciou, epidémia (hromadná nákaza): chrípková epidémia, mor (v minulosti epidemická choroba vôbec) ## nakázať pozri prikázať 1 ## nakazený postihnutý nákazou, pren. smiechom, náladou iného a pod.; obsahujúci nákazu, prenosné choroboplodné zárodky, infikovaný, nainfikovaný: pacient je nakazený, nainfikovaný nevyliečiteľnou chorobou; nakazená, nainfikovaná voda; infikované miesto na tele; ovocie infikované plesňou; pren. som nakazený, nainfikovaný tvojím smiechom, hovor. chytený ## nakaziť preniesť nákazu na zdravého človeka, infikovať, hovor. nainfikovať: otec nakazil deti chrípkou, naočkovať (nakaziť očkovaním): lekár naočkoval morčaťu záškrt ## nákazlivina nákazlivá látka, lek. miazma ## nákazlivý ľahko prenosný (obyč. z chorého organizmu na zdravý), infekčný: žltačka je nákazlivá, infekčná choroba, hovor. chytľavý: chytľavý kašeľ; smial sa nákazlivým, chytľavým smiechom ## nakladačka pozri uhorka ## náklaďák pozri automobil ## nakladať 1. umiestňovať s cieľom prepraviť, klásť, dávať: nakladali, kládli tovar do kontajnerov, vykladať (hore): vykladať debny na nákladné auto, subšt. ládovať: ládovali uhlie do vagónov 2. umiestňovať niekde v istom množstve, dávať, klásť: nakladal drevo do pece, napchávať, tlačiť (pchaním): napchával knihy do tašky, expr.: kydať, váľať (vo veľkom množstve): kydala, váľala všetko na kopu 3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením, konzervovať: nakladané, konzervované uhorky, zavárať 4. pozri prikázať 5. pozri zaobchádzať ## nakladateľ pozri vydavateľ ## nakladateľstvo pozri vydavateľstvo ## nákladiak pozri automobil ## nákladisko miesto, kde sa niečo nakladá, nákladište, nakládka: nákladisko, nákladište, nakládka uhlia ## nákladište pozri nákladisko ## nakládka pozri nákladisko ## nákladniak pozri automobil ## nákladný 1. pozri drahý 1 2. pozri bohatý 2 ## náklady pozri výdavok ## naklamať narozprávať nepravdy, klamstvá, naluhať: naklamal, naluhal mu o nej samé nepravdy, hovor. nacigániť: Čo si mi to nacigánil?, expr.: natárať, potárať, nahúsť, napliesť, namlieť, nahútať, nahúkať, nahučať, nabaláchať, natrepať, potrepať, natrúbiť, napískať, natliapať, natúkať, nadudúkať, expr. zried. natulíkať, subšt. nakecať, hrub. nadrístať (narozprávať nepravdy, výmysly alebo prázdne historky), expr.: nabájiť, nabásniť (narozprávať výmysly) ## nakláňať pozri klopiť ## nakláňať sa pozri kloniť sa 1 ## naklásť pozri naložiť 1, naložiť 2 ## naklebetiť pozri narozprávať ## naklepať pozri napísať 1 ## naklepkať pozri napísať 1 ## nakliať pozri vynadať ## naklochniť pozri uvariť 1 ## naklochtiť pozri uvariť 1 ## naklonene 1. pozri naklonený 2. pozri šikmo ## naklonený 1. trocha vysunutý zo základnej (obyč. zvislej) polohy (op. rovný, priamy, vzpriamený), nachýlený, nahnutý: hlavu mal naklonenú, nachýlenú nabok; stál nahnutý nad dieťa, šikmý, zošikmený, nerovný: kostol so šikmou vežou; šikmá, nerovná strecha; neodb. šikmá rovina, vyklonený, vychýlený, hovor. vyšinutý (smerom von): nestoj vyklonený, vychýlený z okna; brána bola celá vychýlená, vyšinutá, navážený, navalený, prechýlený, pochýlený, zried. zvážený (na istú stranu): chalupa je navážená, navalená dopredu; strom je prechýlený, zvážený na jeden bok, sklonený, schýlený (nadol): sklonený, schýlený chrbát od namáhavej roboty, prihrbený, nahrbený (o postave): už chodí prihrbený, nahrbený, zohnutý, ohnutý (do oblúka): naklonená, ohnutá, zohnutá vetva (pod ťarchou ovocia), nakrivený (do kriva): naklonený, nakrivený vrchovec stromu, ležatý: ležaté písmo 2. pozri žičlivý 1 3. pozri kritický ## nakloniť 1. trochu vysunúť zo základnej polohy, nachýliť, nahnúť: naklonil, nahol hlavu dopredu, aby lepšie videl, navážiť, zvážiť (s presunutím váhy): navážil batoh dozadu, prechýliť, zried.: nadhnúť, prekloniť (obyč. z jednej strany na druhú): prechýlil hlavu k plecu, navaliť: búrka navalila strom, skloniť, schýliť (smerom dolu): sklonil, schýlil postavu k zemi, ohnúť, zohnúť (do oblúka): ohol šiju dopredu, vykloniť, vychýliť, vyšinúť (smerom von): vyklonil hlavu z okna; náraz vyšinul vozík z koľají, prikloniť, prichýliť (smerom k niečomu): priklonila hlavu k dieťaťu, ponakláňať (postupne), nár. nakrianiť 2. vzbudiť žičlivý postoj, nakloniť si, získať: naklonil, získal otca na svoju stranu; naklonil si spolupracovníkov, hovor. nakriatnuť: nakriatol ju, aby súhlasila, naviesť, zlákať (prehováraním): naviedol priateľov, aby išli na futbal, zastar. zvážiť: zvážiť niečiu priazeň ## náklonnosť 1. pozri sklon 2, tendencia 2 2. pozri sympatia ## náklonný pozri náchylný 1, náchylný 2 ## nakmíniť pozri nahromadiť ## nakokošený pozri nahnevaný ## nakoľko 1. uvádza vedľajšiu príslovkovú vetu zreteľa, pokiaľ: nakoľko, pokiaľ sa pamätám, taká tuhá zima tu ešte nebola 2. pozri koľko 3 3. pozri lebo 1 ## nakončisto pozri ostro 2, špicato ## nakončito pozri ostro 2, špicato ## nakoniec 1. v poslednej fáze, na konci, naostatok, napokon: nakoniec, naostatok prehovoril predseda; napokon museli ustúpiť pred presilou, záverom, na záver, naposledy, hovor. naposledok: naposledy, naposledok prišli domáci, zastar.: vposled, pokonne, nár. poostatku 2. pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod., naostatok, napokon: nakoniec, naostatok, je to jedno; A napokon, kam by sme teraz šli?, konečne, koniec koncov, koniec koncom: konečne, koniec koncov pravda raz vyjde najavo; koniec koncom dal jej za pravdu, naveľa, ostatne, vlastne: nakoniec, naveľa, aj hostina sa zunuje; ostatne, vlastne na tom vôbec nezáleží, naposledy, hovor. naposledok: naposledy, naposledok ani neviem, kto to bol ## nakopať pozri zbiť 3 ## nakope pozri spolu 1 ## nakopiť pozri nahromadiť ## nakopiť sa pozri nahromadiť sa ## nakotiť sa pozri rozmnožiť sa 2 ## nakovať pozri vyklepať 2 ## nakradnúť pozri nahromadiť ## nakraj pís. i na kraj (čoho) 1. vyjadruje, že dej smeruje k miestu najviac vzdialenému od stredu, na okraj, na pokraj, kraj (čoho): vyšli nakraj, na okraj lesa, odkiaľ videli do dediny; s ním by mohla na pokraj, kraj sveta ísť 2. pozri skraja 2 ## nakrátko pozri krátko 1 ## nakratučko pozri krátko 1, krátko 2 ## nakratulinko pozri krátko 1, krátko 2 ## nakratunko pozri krátko 1, krátko 2 ## nakratuško pozri krátko 1, krátko 2 ## nakrčiť pozri pokrčiť 1 ## nákres 1. technické zobrazenie: nákres konštrukcie, tech. nárys (nákres priemetu), kataster (podrobný nákres pozemkov podľa obcí), strih (nákres, podľa ktorého sa strihá látka na oblečenie): k modelom boli priložené i strihy 2. pozri náčrtok ## nakresliť pozri namaľovať 1 ## nakrianiť pozri nakloniť 1 ## nakriatnuť pozri naviesť 1 ## nakričať pozri vynadať ## nakriviť pozri skriviť ## nakrivo pozri krivo 1, šikmo, bokom 3 ## nakríž pozri krížom, naprieč 1 ## nakŕmiť dať niekomu jesť, aby bol sýty, nachovať, nasýtiť: nakŕmila dieťa polievkou; nachovala hydinu, zasýtiť (úplne nasýtiť): zasýtiť sa syrom, kniž. obživiť (vo všeobecnosti poskytnúť jedlo, obživu): ťažko obživil početnú rodinu, nahostiť, počastovať (dať jesť návšteve): nahostila všetkých buchtami, pohostiť, expr.: napchať, nadžgať: každý deň musí nadžgať hladné krky, prichovať (obyč. mláďatá): kobyla prichovala žriebätko, dosýtiť (dať viac jedla): dosýtila deti ovocím, napásť (nakŕmiť pasením): napásol dobytok, vyobročiť, naobročiť, hovor. nafutrovať (nakŕmiť kone) ## nakŕmiť sa pozri najesť sa ## nakropiť pozri pofŕkať ## nakrúcať zachytávať na záznamový pás, natáčať, točiť, krútiť, filmovať: nakrúcajú, krútia film o Veľkej Morave; filmujú v Tatrách, snímať: svadbu snímali na video pozri nakrútiť ## nakrútiť 1. okrúcaním umiestniť na niečo, natočiť: nakrútila niť na cievku; natočila si vlasy, navinúť, naviť, namotať (vinutím): navinula, namotala vlnu do klbka, nasúkať (súkaním) 2. zachytiť na filmový pás alebo video, natočiť, nafilmovať, sfilmovať: nakrútili dobrý film; sfilmovaný román, nasnímať: nasnímať niečo na video 3. zachytiť na zvukový pás alebo platňu, natočiť, nahrať: nakrútili, nahrali novú platňu, naspievať (o piesňach): naspievala už viac piesní ## nakučeriť sa pozri skučeravieť ## nakuchtiť pozri uvariť 1 ## nakuknúť pozri nazrieť 1, nazrieť 2, pozrieť (sa) 1 ## nákup nakupovanie: nákup potravín, výkup (organizovaný a špeciálny nákup): výkup ojazdených pneumatík ## nákupca kto je poverený nakupovaním, nakupovač: nákupca, nakupovač surovín, výkupca, vykupovač (kto vykupuje): výkupca, vykupovač železného šrotu ## nakúpiť pozri pokúpiť ## nákupný týkajúci sa nákupu: nákupná horúčka; nákupná sila obyvateľstva, výkupný (týkajúci sa organizovaného a špecializovaného nákupu, obyč. od jednotlivcov): nákupná, výkupná cena obilia; výkupný podnik ## nakupovač pozri nákupca ## nakupovať pozri kupovať ## nakustriť pozri nahnevať ## nakváriť pozri nahromadiť ## nakvartírovať sa pozri ubytovať sa ## nakydať pozri naložiť 2 ## nakydať (sa) pozri napadnúť 1, nahrnúť sa 1 ## nákyp ľahké, kypré upečené jedlo: ryžový nákyp, zastar.: koch, výbeh [Vansová] ## nakyslo pozri kyslo 1 ## nakyslý pozri kyslý 1 ## nakysnúť pozri vykysnúť 1 ## nálada 1. celkový psychický stav: mať smutnú náladu, rozpoloženie: byť v nedobrom rozpoložení, vôľa: je celkom bez vôle, duch: nestrácať pokojného ducha, hovor. myseľ: mať veselú myseľ, kniž. naladenie: rozmarné naladenie [Timrava] 2. kladné psychické rozpoloženie, dobrá vôľa: stratiť náladu, dobrú vôľu, veselosť, rozjarenosť: od rána ho neopúšťa veselosť, rozjarenosť, expr. špička (dobrá nálada vyvolaná alkoholom): mať špičku 3. celkový stav, okolnosti, v ktorých niekto žije, niečo sa deje: atmosféra, ovzdušie: priateľská nálada, atmosféra, priateľské ovzdušie, pomery: vládli tam príjemné pomery, prostredie: dobré rodinné prostredie, postoj: postoj verejnosti 4. pozri ráz ## naladenie pozri nálada 1 ## naladiť 1. pozri nastrojiť 2 2. pozri vyladiť 1 ## nalaďovať pozri ladiť 1 ## naládovať pozri naložiť 1, naložiť 2 ## náladový 1. ktorý podlieha náladám a rýchlym zmenám nálad; svedčiaci o tejto vlastnosti (op. vyrovnaný): dievčence bývajú náladové; jej konanie je zväčša náladové, vrtkavý, vrtošivý, rozmarný (podliehajúci chvíľkovým náladám, chúťkam): neznášam vrtkavé, vrtošivé ženy; máš vrtošivé, rozmarné správanie, nestály, premenlivý, chvíľkový, pren. expr. aprílový (bez stálosti v nálade, v rozhodnutiach a pod.; op. stály): náladový, nestály politik; náladové, premenlivé rozhodnutia; chvíľkový, aprílový človek 2. ktorý pôsobí na náladu, vyvoláva istú náladu: náladová hudba, intímny, dôverný (vyvolávajúci uvoľnenú náladu, pocit súkromia): náladové, intímne osvetlenie; náladové, dôverné tóny hudby ## naľahko pozri ľahko 1, ľahko 3, slabo 2 ## naľahnúť pozri pritisnúť ## naľakaný pociťujúci náhle zľaknutie, úľak alebo dlhšie trvajúci strach; svedčiaci o pocitoch zľaknutia alebo strachu, vyľakaný, zľaknutý, preľaknutý, prestrašený: krik naľakaných, vyľakaných, preľaknutých ľudí; triasol sa ako zľaknuté, prestrašené zviera; uprel na nás naľakaný, vyľakaný pohľad, poľakaný, poplašený, postrašený, nastrašený, naplašený, menej časté nastráchaný: z lesa vybehol poľakaný, nastrašený zajac; naplašené, nastráchané oči, ustrašený, ustráchaný, menej časté: ustrachovaný, prestráchaný, zried. uľakaný, uľaknutý (pri dlhšom alebo trvalom pocite strachu): v detstve som bol ustrašené, ustráchané, ustrachované dieťa, splašený, vyplašený, zdurený, zjašený (pri silnom a náhlom zľaknutí; neutrálne o zvieratách, expr. o človeku): po ceste uháňal splašený, vyplašený, zdurený kôň; Neutekaj ako zjašený!, zdesený, vydesený, zhrozený (veľmi naľakaný), expr. predesený: bol zdesený, vydesený zlou správou; vydal zo seba zhrozený, vydesený výkrik, expr.: roztrasený, rozklepaný, rozľakaný, slang. vyklepaný: pred každou skúškou je roztrasený, rozklepaný, vyklepaný, strémovaný (pociťujúci strach spôsobený trémou): strémovaný študent, strémovaná odpoveď, zried. zostrašený, niž. hovor.: poondiaty, poondený, hrub.: pokakaný, posraný, posratý ## nalákať lákaním získať, prilákať: nalákal, prilákal kupca až do domu, privábiť, zvábiť, zlákať, zviesť (nalákať niečím pôsobivým): privábil ho peknými rečami; dal sa zvábiť, zlákať do krčmy, navnadiť (nalákať na niečo príjemné): navnadil ho na cestovanie, expr.: nabastviť, napačmať, napašmať, rozpašmať, hovor.: namaškrtiť, nalakomiť: nabastvili, namaškrtili ho na zábavu, hovor.: nalapať, nachytať (nalákať ľsťou): nachytal ju na sľuby, vlákať, vovábiť, zried. vlúdiť (nalákať dnu): vlákal ho do bytu, kniž. prilúdiť, zried. navábiť ## nalákať sa pozri nachytať sa 1 ## naľakať vyvolať zľaknutie, vyľakať, poľakať: krik detí ho naľakal, vyľakal, poľakal, nahnať strach, preľaknúť: bolesť ho preľakla; bolesť mu nahnala strach, podesiť, predesiť, vydesiť, zdesiť (naľakať vo veľkej miere, vyvolať zdesenie): výbuch ho vydesil, vyplašiť, naplašiť, poplašiť, znepokojiť (naľakať v menšej miere): znepokojilo ho, že pôjde na súd, vystrašiť, nastrašiť, postrašiť, prestrašiť (spôsobiť dlhodobejší strach): nastrašil deti, že ich potrestá, expr.: pomátať, najašiť, expr. zried. namátať: pomátal, najašil celú rodinu, hovor. strémovať (naľakať obyč. pred verejným vystúpením): strémovali ho pred skúškou, hovor. expr. zbalušiť, nár. vynáčiť [Rázusová-Martáková], splašiť (naľakať zvieratá): búrka splašila kone, pren. expr. myknúť (nepríjemne prekvapiť a naľakať): myklo ho, že sa tajnosť vyzradila ## naľakať sa byť zachvátený strachom, dostať strach, zľaknúť sa, ľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strach, vyľakať sa, poľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakal, preľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakol, podesiť sa, predesiť sa, vydesiť sa, zdesiť sa, zhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaru, vyplašiť sa, naplašiť sa, poplašiť sa, splašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustí, nastrachovať sa, nastrašiť sa, postrašiť sa, prestrašiť sa, vystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodom, expr.: vyjašiť sa, najašiť sa, nastráchať sa, zduriť sa, zried.: zaľaknúť sa, zaľakať sa, nár. zakriatnuť sa [Kukučín], strhnúť sa, zmeravieť, stŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachu, expr. zamrieť: zamrieť od ľaku, podľahnúť panike, hovor. spanikovať sa, subšt.: spanikáriť, spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný dav, hovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študent, niž. hovor.: poondiať sa, poondieť sa, potentovať sa, potentočkovať sa, hrub.: pokakať sa, posrať sa, fraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí ## nalakomiť pozri nalákať ## nalapať 1. pozri nalákať 2. pozri nachytať 1 ## nalátať pozri zbiť 3 ## naľavo 1. na ľavú stranu (op. napravo), doľava (op. doprava), vľavo (op. vpravo): auto zabočilo naľavo, doľava; cesta vedie vľavo od kostola 2. na ľavej strane (op. napravo), vľavo (op. vpravo): naľavo, vľavo od dverí visí obraz ## nalepiť pozri polepiť 1 ## nalepiť sa pozri prilepiť sa 1 ## nálepka lístok (s textom, označením) na naliepanie: batožinové nálepky, etiketa, vineta (nálepka s udaním obsahu): etiketa, vineta na fľaši, štítok (nálepka s menom, nápisom a pod.): štítok na dverách, na zošite, samolepka (nálepka s lepidlom na rube) ## naletieť 1. pozri naraziť 1 2. pozri vletieť 1 3. pozri nachytať 1 ## nález pozri objav ## nálezisko miesto, kde sa niečo nachádza alebo našlo, ložisko (prirodzene nahromadené nerasty, horniny a pod.): nálezisko uhlia, zlata; naftové ložisko, zried. náchodisko [Kukučín], lokalita: archeologická lokalita ## náležať pozri patriť 1, patriť 2 ## naležato pozri ležato ## náležite pozri vhodne 1 ## náležitý taký, aký má byť z hľadiska potrieb alebo vhodnosti, primeraný, vhodný: za prácu dostáva náležitú, primeranú odmenu; ťažko volili primerané, vhodné slová, príslušný, potrebný: hosťa privítali s príslušnou, potrebnou zdvorilosťou; Máš na tú prácu náležité, potrebné vzdelanie?, správny, riadny, trocha zastar. príhodný, kniž. patričný: pri záchrane ranených použili náležitý, správny, riadny, patričný postup; starejší predniesol príhodný vinš, zodpovedajúci, adekvátny, svoj: prekladateľ musí hľadať zodpovedajúce, adekvátne výrazy; dať aktovku na svoje miesto ## naliať voľným prúdom vypustiť tekutinu do nejakej nádoby; liatím naplniť nádobu (op. vyliať): nalial mu vína; nalial mu pohárik, expr.: črpnúť, načrpkať, nacvrkať, nacŕkať (naliať malé množstvo): črpol mu pálenky; starká načrpkala čaj do šálok, nacediť (naliať cez cedidlo alebo slabým prúdom): nacedil za pohár hroznovej šťavy, načapovať (naliať cez čap): načapoval pivo zákazníkom, ponalievať (naliať postupne): všetkým ponalieval šampanské ## naliaty pozri opitý 1 ## nalíčiť pozri namaľovať 2 ## naliehať dôrazne žiadať, vymáhať: naliehal na rodičov, aby mu dali peniaze; vymáhal peniaze od rodičov, doliehať: všetci doňho doliehali, aby súhlasil, hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na veriteľov, súriť, urgovať, upomínať (naliehať po predchádzajúcom upozornení): podnik súril, urgoval zaplatenie dodávky, dotierať (dotieravo, neodbytne naliehať): deti dotierali otázkami, expr.: domŕzať, dopichovať, dolípať, omŕzať, odŕhať, dohúdať, dokúčať: Nedomŕzaj, nedokúčaj toľko! ## naliehavo 1. prejavujúc sa dôrazom, nástojčivo, neodbytne, neústupne: hlad sa už naliehavo, nástojčivo ohlášal; neodbytne, neústupne žiadal splnenie dohodnutých podmienok, dôrazne, úporne: dôrazne, úporne sa domáhal vstupu do budovy, expr.: pálčivo, žeravo: pálčivo, žeravo pociťoval krízu v rodinných vzťahoch, úpenlivo (prosebne naliehavo): úpenlivo prosila o pomoc, zastar. úsilne, stuha, kniž. zastar. snažne pozri naliehavý 1 2. vyžadujúc riešenie, ktoré nemožno odložiť, nástojčivo, akútne: naliehavo, nástojčivo potrebuje peniaze; akútne treba opraviť poškodený vodovod, súrne, neodkladne, bezodkladne: naliehavo, súrne zabezpečia nápravu; neodkladne, bezodkladne potrebujú pomoc pri zbere, nevyhnutne, nutne: nevyhnutne, nutne musia zasiahnuť do vývoja situácie, naskutku, razom: naskutku, razom sa pustili do odpratávania trosiek, hneď, ihneď (naliehavo z časového hľadiska): hneď, ihneď sa musíš vrátiť, nesprávne pilne ## naliehavosť pozri potreba 1 ## naliehavý 1. dôrazne a vytrvalo prejavovaný alebo nútiaci na niečo, nástojčivý: obraciam sa na vás s naliehavou, nástojčivou prosbou; svoju žiadosť predniesol naliehavým, nástojčivým tónom, úpenlivý, poet. zastar. úpny (spojený s prosbou): úpenlivé volanie o pomoc; úpny ston [Krasko], neodbytný (ktorého nemožno odmietnuť, odbyť a pod.), zried. doliehavý: prenasledoval nás naliehavými, neodbytnými, doliehavými otázkami, nutkavý (neprestajne nútiaci): pociťoval nutkavú túžbu odísť 2. nevyhnutne vyžadujúci uskutočnenie alebo rýchle riešenie, rýchly zásah a pod., súrny, akútny, urgentný: nemôžem prísť, mám naliehavú, súrnu robotu; do nemocnice priviezli akútny, súrny, urgentný prípad, neodkladný, bezodkladný: čakajú ma neodkladné, bezodkladné povinnosti, nástojčivý (neodbytne, sústavne vyžadujúci uskutočnenie alebo riešenie): nedostatok bytov je naliehavý, nástojčivý problém našej spoločnosti, pálčivý (ktorého neriešenosť má zlé dôsledky): pálčivé otázky medziľudských vzťahov, nevyhnutný, nutný (ktorý nestrpí odklad): operácia je vo vašom prípade naliehavá, nevyhnutná, expr.: horúci, žeravý: žeravá téma, zried. doliehavý pozri aktuálny ## nalievať spôsobovať, aby tekutina tiekla do nejakej nádoby, vlievať, liať: nalieval, vlieval, lial víno do pohárov, cediť (liať cez cedidlo): cedila polievku do tanierov, čapovať (liať cez čap): čapovať pivo do pohárov, expr.: cvrkať, črpkať, cŕkať (nalievať malé množstvo) ## nalievať sa pozri puchnúť ## nalilavo pozri fialovo ## nalogať sa 1. pozri napiť sa 1 2. pozri opiť sa ## nalomený pozri poškodený 2 ## nalomiť pozri ohnúť ## nalopotiť sa pozri narobiť sa ## naloviť pozri nachytať 1 ## nálož trhavinová náplň na spôsobenie výbuchu, tech. patróna: dynamitová nálož, patróna ## naložiť 1. umiestniť s cieľom prepraviť: naložili tovar na auto, dať: dali debny do vagónov, naklásť (naložiť vo väčšom množstve): nakládli knihy na police, subšt. naládovať 2. umiestniť niekde v istom množstve, dať, naklásť: naložila, nakládla mu plný tanier polievky, navŕšiť, nakopiť (naložiť vrchovato): navŕšila košík ovocím, nahádzať (naložiť hádzaním): nahádzal si veci do tašky, napchať, natlačiť (naložiť veľa niečoho alebo tesne): napchať papier do vreca, hovor. napakovať (obyč. pri balení): napakovala mu veci do kufra, expr. natrepať, hovor. expr. nacápať, pejor.: nakydať, naváľať (naložiť bez poriadku): natrepal, naváľal všetko na kopu, subšt. naládovať 3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením, konzervovať, zakonzervovať: naložené, zakonzervované uhorky, zavariť: zavarené ovocie 4. pozri prikázať 1 5. pozri zaobchádzať ## naluhať pozri naklamať ## namacať pozri nahmatať ## namáčať pozri močiť 1 ## námaha veľké vynaloženie síl: získať niečo s veľkou námahou, úsilie, snaha (vypätie síl na dosiahnutie alebo prekonanie niečoho): na to treba vynaložiť obrovské úsilie, obrovskú snahu, vypätie, napätie (vystupňovanie námahy): duševné vypätie, napätie, hovor. zastar. unuvácia: za unuváciu nepýtam nič, práca, robota: dalo mi to veľa práce, roboty, hovor. fuška (veľká námaha), hovor.: štrapa, štrapácia (sústavná fyzická námaha): cestovať každý deň je štrapa, štrapácia, expr.: hrdlačina, drina, lopota, klopota, galeje (veľká námaha) ## namáhať 1. spôsobovať námahu, unavovať, vyčerpávať: namáha, unavuje si oči pri čítaní; ťažká práca ho unavuje, vyčerpáva, vysiľovať, zaťažovať, oslabovať, zoslabovať (zároveň zbavovať sily): chôdza ho vysiľuje; sedavá práca (z)oslabuje telo, expr. strháňať (námahou vysiľovať): Nestrháňaj sa toľko! 2. privádzať do intenzívnej činnosti, napínať: namáhať si, napínať si sluch, mozog, expr. nadrapovať, hovor. túrovať, hovor. expr. turbovať: nadrapuje si pľúca; túrovať motor; turboval si hlavu pred skúškou, hovor. ťahať: ostré farby ťahajú oči ## namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú alebo duševnú), napínať sa, vyčerpávať sa, vysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbe, prepínať sa, presiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práci, expr.: trhať sa, ťahať sa, naťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufrom, hovor.: pasovať sa, turbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turboval, laborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeň, expr.: pechoriť sa, mocovať sa, molestovať sa, chamriť sa, chamrať sa, chámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkom, trápiť sa, moriť sa, umárať sa, sužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiu, expr.: katovať sa, lopotiť sa, strháňať sa, krušiť sa, oštarovať sa, oštárať sa, hovor. expr.: mordovať sa, šťaviť sa: šťavil sa pred skúškou, unúvať sa, ustávať sa, expr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďou, nár.: morcovať sa, vrsovať sa, drcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrou, hrub. prdúskať sa ## namáhavo 1. pozri namáhavý 2. pozri ťažko 2 ## namáhavý vyžadujúci vynaloženie veľkých (obyč. fyzických) síl (op. ľahký), ťažký, neľahký, obťažný: cvičenci robia namáhavé, ťažké, obťažné cviky; box je namáhavý, ťažký šport; víťazstvo bolo výsledkom ťažkého, neľahkého zápasu, vyčerpávajúci, vysiľujúci (ktorý vedie k strate, oslabeniu síl): vyčerpávajúca, vysiľujúca práca baníka, únavný, unavujúci, úmorný, zastar. úsilný (ktorý spôsobuje únavu): horolezci uskutočnili úmorný, únavný výstup; každý pohyb je unavujúci; úsilná jazda [Šoltésová], úporný (pri dlhodobom vynakladaní síl): lekári zviedli namáhavý, úporný boj o život zraneného, prácny, expr.: lopotný, krvopotný, mozoľnatý (vyžadujúci veľké, obyč. pracovné úsilie): prácne zbieranie minerálov; kopanie studne bola lopotná, krvopotná práca, kniž. alebo expr. sizyfovský (veľmi namáhavý a obyč. bez očakávaného výsledku): viesť sizyfovský zápas o slobodu, expr. zried.: znojný, potný, zried. potutvárny ## namakať pozri nahmatať ## namakať sa pozri narobiť sa ## namaľovať 1. umelecky zobraziť farbami, nakresliť: namaľoval obraz, nakreslil ornament, načrtnúť, naskicovať, hovor. naškicovať (namaľovať v hrubých črtách): naskicoval námestie, vmaľovať (namaľovať do niečoho): vmaľovať iniciálky do diela, pejor. nababrať: nababrať čosi do zošita, hovor. expr. namachliť 2. natrieť farbou, nafarbiť: namaľoval nábytok nabielo, vymaľovať, vyfarbiť (vo väčšej miere alebo na väčšiu plochu): nápadne sa vymaľovala; vyfarbil všetky steny, pejor. nababrať: nababrala si celú tvár, nalíčiť, namaskovať, hovor. našminkovať (obyč. hercov a pod.): našminkovali ich tesne pred vystúpením, hovor. expr. namachliť ## namaskovať pozri namaľovať 2 ## namaškrtiť pozri nalákať ## namátať pozri naľakať ## námatkový správne náhodný, občasný ## namazať pozri potrieť ## namäkko pozri mäkko 1 ## namäkučko pozri mäkko 1 ## namäkulinko pozri mäkko 1 ## namäkunko pozri mäkko 1 ## namäkuško pozri mäkko 1 ## námel pozri nános ## namemorovať pozri naučiť sa 1 ## nameriť pozri nacieliť ## námesačníctvo choroba prejavujúca sa chodením v spánku, námesačnosť, somnambulizmus: trpieť námesačníctvom, somnambulizmom ## námesačník človek postihnutý námesačníctvom, somnambulista ## námesačnosť pozri námesačníctvo ## námestie nezastavané priestranstvo medzi priečeliami v meste: štvorcové námestie, hovor. zastaráv. rínok (námestie obyč. s trhom), hovor. zastar. pľac ## námestník pozri zástupca 1 ## námet 1. okruh javov, skutočností, ktoré istý autor tvorivo spracúva, téma: námet, téma skladby, básne, látka (slovesný materiál): látka na novelu, myšlienka, idea: objavné umelecké myšlienky, idey 2. pozri návrh ## namieriť 1. pozri zamieriť 1, nacieliť 2. pozri zamieriť 2 3. pozri zamerať 2 ## namiesto (koho, čoho) vyjadruje vzťah zástupnosti, miesto: prišiel namiesto, miesto brata, za (koho, čo): nastúpil za zraneného spoluhráča, v mene, zastar. menom (koho, čoho): hovorí v mene všetkých, odb. v zastúpení (koho, čoho): vystupuje v zastúpení žalovanej stránky ## namiešať pozri dať 1, dodať 1 ## namietať uvádzať dôvody, výhrady proti niekomu, niečomu, mať námietky: nič nenamietal, nemal nijaké námietky; mal námietky proti vedeniu závodu, pripomínať (upozorňovať na niečo): pripomínal, že opravu nemôže platiť sám, protirečiť, odporovať, oponovať (zároveň mať opačný názor): každému zásadne oponoval; vždy protirečil rodičom, ohrádzať sa, ohradzovať sa, protestovať (namietať s vyslovením nesúhlasu): ohradzoval sa, protestoval proti klamstvu, hovor. predhadzovať: predhadzovali jej, že sa nestará o deti, protiviť sa, priečiť sa, stavať sa (namietať s odporom): staval sa proti novej koncepcii; priečil sa učiteľovi, zastar. nadmietať [Timrava] ## námietka dôvod uvádzaný proti, výhrada: súhlasiť s niečím bez námietok, bez výhrad pozri protest ## namlátiť pozri zbiť 3 ## namlieť pozri narozprávať ## namnožiť pozri rozmnožiť 1 ## namočiť pozri navlhčiť ## namodrastý pozri modrastý ## namodro pozri modro ## namojdušu pozri naozaj, veru ## namojpravdu pozri naozaj, veru ## namojveru pozri naozaj, veru ## namoknúť pozri navlhnúť ## namokro pís. i na mokro v stave s istým množstvom vlahy, vlhkosti (op. nasucho), zamokra, pís. i za mokra (op. zasucha): namokro, zamokra ostrihala synovi vlasy, navlhko, zavlhka, pís. i na vlhko, za vlhka (s menším množstvom vlahy): navlhko, zavlhka vyžehlila košeľu ## namontovať pozri pripevniť ## namordovať sa pozri narobiť sa ## namoriť pozri napustiť 3 ## namoriť sa pozri narobiť sa ## námorníctvo súhrn plavidiel a ich posádok, hovor. zastar. marína, zastar. mornárstvo ## námorník člen posádky námornej lode, zastar.: matróz, mornár ## namosúrenec pozri mrzutec ## namosúrenosť pozri morozita ## namosúrený pozri nahnevaný ## namosúriť sa pozri nahnevať sa ## namotať pozri nakrútiť 1 ## námraza pozri poľadovica ## namrzenec pozri mrzutec ## namrzenosť pozri morozita ## namrzený pozri nahnevaný, mrzutý 1 ## namrzieť pozri nahnevať ## namrzieť sa pozri nahnevať sa ## namykávať pozri mykať ## namyslene pozri pyšne 1, povýšene ## namyslenec namyslený človek, expr.: nafúkanec, nadutec, napuchrenec, hrdáň, hrdoš, pejor.: horenos, hrdopych, hrdopysk, márnomyseľník, zried. márnivec (človek preceňujúci vlastné prednosti), pejor. primadona, kniž. furiant pozri povýšenec ## namyslenosť pozri pýcha 1, povýšenectvo ## namyslený pociťujúci a prejavujúci prílišné sebavedomie, povýšenosť, vystatovačnosť (op. skromný), pyšný: nevšímaj si tú namyslenú, pyšnú dievku, samoľúby: samoľúby muž, expr.: horedržaný, nafúkaný, nadutý, pejor. zried. horenosý, zried. napuchrený: si iba nafúkaný, nadutý niktoš; viedol napuchrené reči, hovor. expr. rohatý, zried. namýšľavý: namýšľavá kráska, povýšenecký, povýšený (vo vzťahu k iným dávajúci najavo pocit vlastnej prevahy): neznáša povýšenecké, povýšené správanie šéfa, vystatovačný, vypínavý (príliš sa chváliaci, vyzdvihujúci seba): nedám sa ponižovať takým vystatovačným, vypínavým chvastúňom, pejor. primadonský, zastar. vysokomyseľný ## namyslieť sa pozri rozhodnúť sa ## namyslieť si utvoriť si skutočnosťou nepodložené predstavy, vsugerovať si: namyslel si, že ho klamú, navravieť si, nahovoriť si, navymýšľať si (po dlhšom premýšľaní): navravel si, navymýšľal si všelijaké hlúposti, expr. nahútať si ## namýšľavý pozri namyslený ## ňaňa pozri otec 1 ## nanajvýš 1. viac, ako je zvyčajná miera, nadmieru, zried. nadmier: nanajvýš, nadmieru vydarené predstavenie, veľmi, mimoriadne: má veľmi, mimoriadne presné informácie, neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne, nesmierne, kniž.: nezvykle, neobvykle: bol to neobyčajne, nezvyčajne zaujímavý film; má nevšedne, nesmierne vyvinutý zmysel pre krásu, maximálne (v najvyššej možnej miere; op. minimálne): maximálne účinný prostriedok 2. vyjadruje hodnotiaci postoj (krajnú mieru, obmedzenie a pod.) k výrazu, nie viac ako, najviac, najviacej: rozprával sa s ňou nanajvýš, najviac(ej) päť minút, najviac ak, najviacej ak, najtiaž: zoženie najviac(ej), najtiaž dve-tri tisícky, maximálne: ty môžeš nanajvýš, maximálne prosiť, nie žiadať, zastar. najvýš 3. pozri prinajhoršom ## nanášať pozri nosiť ## nanešťastie pozri žiaľ ## nanič 1. pozri zlý 2, nepodarený, neschopný 2. pozri bezvýznamný, prázdny 2 3. pozri zle 5 ## naničhodne 1. pozri naničhodný 1 2. pozri zle 1, zle 2, zle 5 ## naničhodníctvo pozri naničhodnosť 1 ## naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach), pejor. ničomník, podliak, pejor. zried. podlina [Jesenská], oplan, expr.: lump, lumpák, darebák, mizerák, paskuda, paskudník, lotor, mrcha, mrchavec, mršina, neosožník, žobrák, bezbožník, špina, špinavec, ledačina, ledačo, lapikurkár, pohan, planina, pliaga, pekný vták, zgerba, hovor. expr. anciáš, trocha pejor.: lapaj, lagan, pejor.: niktoš, mamľas, obšivkár, šklban, pľuha, pľuhák, pľuhavec, pľuhavník, všivák, galgan, bitang, smrad, hnusoba, hnusák, hnusota, hnusník, hovor. pejor.: vagabund, papľuh, gauner, nepodarenec, nevydarenec, nepodarok, nezdarník, pejor. zried. nezdarenec, kniž. nehodník, hrub.: sviňa, kurva ## naničhodnosť 1. expr. naničhodný čin, pejor.: ničomnosť, ničomníctvo, expr. naničhodníctvo: vystrájať naničhodnosti, ničomnosti, naničhodníctva, podlosť, hanebnosť, nehanebnosť, mrzkosť: dopustiť sa podlosti, hanebnosti, mrzkosti, zried. nečin [Vajanský], subšt. nehoráznosť, expr.: lotrovstvo, lotrovina, darebáctvo, paskudníctvo, mizeráctvo, hovor. pejor. gaunerstvo, pejor.: oplanstvo, pľuhavstvo: vykonať veľké oplanstvo, pľuhavstvo, trocha pejor.: lapajstvo, loptošstvo, hrub. svinstvo 2. pozri daromnica 1 ## naničhodný 1. expr. vyznačujúci sa zlými charakterovými, morálnymi a pod. vlastnosťami (o človeku a jeho prejavoch); často v nadávkach vyjadrujúcich negatívny vzťah k niekomu alebo niečomu, ničomný, bezcharakterný, nečestný, podlý, nízky, zlý: naničhodný, ničomný, bezcharakterný, nečestný človek; naničhodný, podlý, nízky čin, nepodarený, nevydarený: nepodarený, nevydarený syn, expr.: prekliaty, mizerný: prekliaty, mizerný zlodej, hovor. expr. mrchavý, expr. mrcha (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; mrcha robota, expr.: potvorský, hromský, paromský, paromovský, čertovský, diabolský: potvorský, hromský šarvanec, darebný, darobný, expr.: darebácky, galganský, šľakovitý, sprepadený, pejor.: potrimiskársky, prašivý, všivavý, žobrácky: prašivá, všivavá potvora, pejor.: pľuhavý, pľuhavský, panghartský, pankhartský, svinský: pľuhavý, panghartský lump, niž. hovor.: poondiaty, poondený, hrub.: posratý, posraný: poondiata, posraná nádcha, vec, subšt. sakramentský 2. pozri bezvýznamný, zbytočný ## naniesť 1. pozri nanosiť 2. pozri predložiť 1 ## ňaňo pozri otec 1 ## nanominovať sa pozri votrieť sa ## nános množstvo vzniknuté nanesením: nános prachu, naplavenina, náplav, náplava (niečo naplavené): riečna naplavenina, náplava, zastar. námel: piesočnatý námel [Jesenská], moréna (ľadovcový nános), bahno (nános na dne močiarov), zámet [Hviezdoslav] ## nanosiť nosením nahromadiť, ponosiť: nanosil, ponosil veci na stôl, poznášať, podonášať, poprinášať, naznášať, nadonášať (postupne viac vecí): naznášali im dary, expr.: povláčiť, navláčiť, pozvláčať, nazvláčať, expr. zried. podovláčať: navláčil všetko na kopu, naniesť (nanosiť jednorazovo): voda naniesla veľa piesku ## nanosiť sa 1. pozri vniknúť 1 2. pozri osopiť sa ## nanovo pozri znova ## nánožník kožušinový vak pre deti na ochranu nôh a tela pred zimou, subšt. fusak ## nanucovať sa pozri ponúkať sa 1, vnucovať sa ## nanútený pozri nedobrovoľný ## nanútiť nútením spôsobiť prijatie alebo vykonanie niečoho, vnútiť: nanútil, vnútil podriadeným novú úlohu, natisnúť, vtisnúť: natisla synovi obed, nariadiť, nadiktovať, vdiktovať (nanútiť príkazom): nariadili žiakom priniesť starý papier; nadiktovali vodičom nové predpisy, naimputovať, naoktrojovať, pejor. nadekrétovať (nanútiť niečo, čo vzbudzuje odpor): chceli ľuďom naoktrojovať vlastný názor, nasugerovať, vsugerovať (nanútiť sugesciou): vsugeroval mu myšlienku, že musí odísť, fraz. expr.: nabiť, natĺcť do hlavy (niekomu niečo) ## naobed pozri napoludnie ## naobedovať sa nasýtiť sa poludňajším jedlom, zjesť obed: naobedoval sa, zjedol obed doma, poobedovať (obyč. v rýchlosti): sotva poobedoval, už utekal znovu do školy, expr. zaobedovať si (zjesť malý obed alebo zjesť obed s chuťou): Poďme si zaobedovať do reštaurácie! ## naobliekať pozri obliecť 1 ## naobročiť pozri nakŕmiť ## naoceľovo pozri sivo ## naočkovať pozri nakaziť ## naoko pozri navonok 1, zdanlivo ## naokolo pozri okolo 1, okolo 3 ## naokrúhlo pozri guľato ## naoktrojovať pozri nanútiť ## naopak opačným smerom alebo spôsobom, na opačnú stranu, opačne: všetko robil naopak, opačne, obrátene, prevrátene: kartu položil na stôl obrátene, prevrátene, inverzne: inverzne prehodnotiť vzťah medzi človekom a prírodou, naruby (na opačnú stranu): pred praním prevrátila obliečku naopak, naruby, fraz.: dolu hlavou, hore nohami ## naoranžovo pozri oranžovo ## naosený pozri nahnevaný ## naoslep pozri naslepo 1 ## naostatok 1. pozri nakoniec 1, záverom 2. pozri nakoniec 2, už 3 ## naostrený pozri ostrý 1, ostrý 9 ## naostriť pozri zaostriť 1 ## naostro pozri ostro 1, ostro 2, ostro 5, špicato ## naozaj vyjadruje potvrdenie obyč. známej skutočnosti, vyjadruje istotu o platnosti výpovede alebo výrazu, skutočne, vskutku: naozaj, skutočne má pravdu; vskutku bol dobrý, rozhodne: rozhodne to nemá ľahké, ale: tí sú ale dobrí, naozajstne, hovor. naozajsky: vyzerá naozajstne, naozajsky ako jeho otec, ozaj, ozajstne, hovor. ozajsky, nár.: ozajst, naozajsto: je to ozaj, ozajstne dobrá práca, veru, expr.: veruže, verubože, verabože, verabohu, zried. hejveru, poet. ver’, nár. vera: veru, veruže, verabože, hejveru, nemá sa čím chváliť, fakticky, hovor. fakt: fakticky, fakt, už dávno sme ho nevideli, vôbec (pri zápore): naozaj, vôbec sa mu nečudujem, expr.: namojpravdu, namojveru, namojdušu, fraz. na moj hriešnu (dušu): namojpravdu, namojveru, namojdušu, bolo ich tam zo desať, expr.: prisámbohu, prisámboh, prisámfakt, prisámvačku, prisám, bohuprisahám, bohuprisám, bohuotcuprisahám, bohuotcuprisám, bohuotcu, otcuprisahám, otcuprisám, otcu-materi, expr. zried. bouprisám: prisámbohu, bohuprisahám, už je všetko v poriadku; to nám otcu-materi stačí, nár. ačida, ačidali ## naozajsky pozri naozaj, skutočne 1 ## naozajský pozri skutočný 1, skutočný 2 ## naozajstne pozri naozaj, skutočne 1 ## naozajstný pozri skutočný 1, skutočný 2, pravý 1 ## naozajsto pozri naozaj ## napáckať pozri natlačiť 1 ## napačmať pozri nalákať ## nápad 1. čo náhle vyvoláva, zapríčiňuje činnosť, myšlienka, idea: dostať dobrý nápad, dobrú myšlienku, ideu, podnet, popud, impulz: tvorivý podnet, popud, impulz, motív: čerpať motívy v prírode, vnuknutie: mať vnuknutie, gag (komický nápad vo filme, v divadle a pod.), subšt. fór (žartovný nápad): to bol hlúpy fór pozri podnet 2. pozri útok 1 ## napádajúci pozri chromý 1, krivý 2 ## napadať pozri napadnúť 1 ## napádať pozri krívať pozri útočiť ## nápaditý pozri vynachádzavý, dôvtipný ## nápadník kto sa o niečo, o niekoho uchádza, uchádzač: nápadník trónu, uchádzač o trón, pytač (uchádzač o ruku dievčaťa): mala veľa pytačov, a nevydala sa, ženích: nájsť si ženícha, hovor. štramák, subšt. šamster, hovor. zastar.: vohľáč [Timrava], vohľadník [Záborský] ## nápadnosť pozri extravagancia ## napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.), spadnúť: napadol, spadol prvý sneh, napadať (postupne): napadalo lístia, expr.: nakydať (sa), naváľať sa, navaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehu, nasypať sa, nasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golier, pripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehu, expr. zried.: narútiť sa, narúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu 2. urobiť útok na niekoho, na niečo, prepadnúť, zaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodca, skočiť, vrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súpera, naskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočil, expr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v noci, kniž.: atakovať, inzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážku, osopiť sa, expr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu 3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli, prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienka, pomyslieť si, rozpomenúť sa, rozpamätať sa, spomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úrad, kniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počul, expr. vhupnúť do hlavy, pren. svitnúť (v hlave/v mysli), fraz. prísť na niečo, streliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneď, blysnúť, blysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienka, nár. expr. chľupnúť do hlavy [Hviezdoslav] ## napadnuteľný pozri trestný ## nápadný 1. ktorý pre mimoriadne vonkajšie vlastnosti nemožno prehliadnuť, nevšimnúť si (op. nenápadný), výrazný: v diaľke sme videli nápadnú, výraznú stavbu, viditeľný, zreteľný, zjavný, očividný (op. nepatrný, nebadateľný): v jeho zdravotnom stave nastala viditeľná, zreteľná zmena; upozorňoval nás zjavnými, očividnými gestami, veľký, markantný (nápadný čo sa týka rozmerov): nápadný, veľký nos; markantný rozdiel v správaní, evidentný, kniž. frapantný, expr.: okatý, fraz. do očí bijúci (op. zanedbateľný): evidentný nepomer síl; okaté, do očí bijúce nedostatky 2. ktorý upútava pozornosť obyč. svojimi nie bežnými vlastnosťami (op. nenápadný, obyčajný, bežný), zvláštny, nezvyčajný, neobyčajný, nevšedný: každý sa obzrel za nápadným, zvláštnym dievčaťom; bola obdarená neobyčajnou, nevšednou krásou, mimoriadny, výnimočný (prevyšujúci priemerné, bežné hodnoty, vlastnosti): v porovnaní s vlaňajškom sme dosiahli mimoriadny, výnimočný pokrok, výstredný, extravagantný, provokačný, provokatívny, dráždivý, zastar. okázalý (majúci zámer vzbudiť pozornosť, dráždiť): výstredné, extravagantné, provokačné, dráždivé oblečenie; provokatívne, dráždivé správanie; okázalé frázy, krikľavý (obyč. vo vzťahu k farbám; priťahujúci pozornosť svojou intenzitou, vzájomným zladením a pod.): nápadná, krikľavá farba klobúka, vyzývavý, vytŕčavý, demonštratívny, kniž. ostentatívny (nevhodne, nasilu upozorňujúci na seba): žiaľ zakrývala vyzývavou, vytŕčavou veselosťou; hladovka je demonštratívna, ostentatívna forma protestu, expr.: pochabý, bláznivý (s prvkami neprimeranej, až komickej nápadnosti): pochabé, bláznivé oblečenie, podozrivý (svojou nepravdepodobnosťou, zriedkavosťou vzbudzujúci podozrenie): nápadná, podozrivá zhoda okolností ## napadúvať pozri krívať ## napáchnuť prijať do seba pach, expr. načuchnúť: šaty jej napáchli voňavkou; oblek načuchnutý cigaretovým dymom, nasmradnúť, zasmradnúť (prijať do seba zápach): v krčme celý nasmradol, zried. načmudnúť (napáchnuť dymom) ## napájač tech. zariadenie na prívod tekutiny, hovor. napájačka ## napájačka 1. pozri napájač 2. pozri napájadlo ## napájadlo zariadenie alebo miesto na (spoločné) napájanie zvierat, hovor. napájačka ## napájať sa pozri piť 1 ## napajedený pozri nahnevaný ## napajediť pozri nahnevať ## napajediť sa pozri nahnevať sa ## napakovať 1. pozri naložiť 2 2. pozri vložiť 1 ## napálený pozri nahnevaný ## napáliť pozri nahnevať ## napáliť sa pozri nahnevať sa ## napapaný pozri sýty 1 ## napapkaný pozri sýty 1 ## napapať sa pozri najesť sa ## napapkať sa pozri najesť sa ## napaprčený pozri nahnevaný ## napaprčiť pozri nahnevať ## napaprčiť sa pozri nahnevať sa ## napapuľovať pozri vynadať ## naparádiť pozri vystrojiť 4 ## naparádiť sa pozri vyobliekať sa ## naparfumovať pozri navoňavkovať ## napariť pozri uložiť 5 ## naparovať sa pozri vypínať sa 1, pýšiť sa 1, rozhadzovať sa ## napásť pozri nakŕmiť ## napašmať pozri nalákať ## napäť pozri natiahnuť 2 ## napätie 1. zvýšená psychická záťaž, vypätie: prežívať napätie, vypätie, stres (nadmerné napätie): stres organizmu, tréma (napätie pred vystúpením na verejnosti a pod.): mať trému pred skúškou 2. pozri tlak 1 ## napätý 1. ktorý má zvýšenú intenzitu (obyč. o duševnej námahe); prezrádzajúci zvýšenú duševnú námahu alebo zvýšené úsilie pri istej činnosti (op. oslabený, uvoľnený), napnutý: napäté, napnuté nervy; napätý, napnutý výraz tváre, vypätý, vystupňovaný: preteky sledoval s napätou, vypätou, vystupňovanou pozornosťou, sústredený, pozorný (upriamený na niečo): jej sústredený, pozorný pohľad prezrádzal záujem, koncentrovaný: hráč má zmysly vrcholne napäté, koncentrované, vybičovaný, vzrušený (veľmi napätý; op. ochabnutý): film nás do konca udržal v napätom, vybičovanom, vzrušenom očakávaní 2. hroziaci konfliktom, nepríjemným vyvrcholením, konfliktný, konfliktový: medzi manželmi sa utvoril napätý, konfliktný, konfliktový vzťah, vypätý, vystupňovaný: nastala vypätá, vystupňovaná medzinárodná situácia, vyostrený, vyhrotený, zostrený (smerujúci k zlému koncu): vyostrený, vyhrotený, zostrený spor o územie, vybičovaný (vo väčšej miere): napätá, vybičovaná pracovná atmosféra, hovor.: našponovaný, našpanovaný, vyšponovaný, vyšpanovaný, hovor. expr. infarktový 3. pozri napnutý 1 ## napekať pozri dobiedzať ## nápev pozri melódia ## napevno 1. pozri pevne 1, tuho 2. pozri isto 3 ## napchať pozri natlačiť 1 ## napchať sa 1. pozri natlačiť 1 2. pozri najesť sa ## napchatý 1. pozri plný 1 2. pozri sýty 1 ## napichnúť 1. pichnutím zachytiť alebo navliecť na ostrý predmet, nastoknúť, nabodnúť: napichnúť, nastoknúť slaninu na ražeň, styknúť, nastyknúť: styknúť jedlo na vidličku, nabrať: nosorožec ho nabral na roh, nastýkať, ponapichovať (postupne, viac vecí): ponapichovala kolíčky do zeme, zastar.: stoknúť, natknúť: stokol bajonet na pušku 2. pichnutím prederaviť, nabodnúť, prepichnúť: napichol si pľuzgier; prepichol si kožu nožom ## napínač pozri napínadlo ## napínadlo predmet, zariadenie na napínanie, napínač: napínadlo, napínač drôtov, hovor. napinák: napinák na topánky ## napinák 1. hovor. napínavý, vzrušujúci príbeh; jeho umelecké spracovanie, hovor. nervák, subšt. drasťák, horor: zažiť horor, odb. alebo publ. thriller (umelecké spracovanie napínavého príbehu) 2. pozri napínadlo ## napínať podrobovať pôsobeniu sily ťahom do vyrovnania, naťahovať: napínali, naťahovali struny, vystierať, napriamovať, načahovať: vystierala plátno dorovna; z celej sily napriamoval, načahoval ruku, kniž. napružovať, hovor.: šponovať, španovať ## napínať sa pozri namáhať sa ## napínavý vzbudzujúci napäté sústredenie pozornosti a očakávanie rozuzlenia nebezpečných situácií: zápas bol napínavý až do konca, vzrušujúci (vzbudzujúci vzrušenie z očakávania rozuzlenia): čítať napínavú, vzrušujúcu detektívku, pútavý, strhujúci (vzbudzujúci obyč. sústavnú pozornosť; op. nudný): napínavý, pútavý dramatický príbeh; kniha má strhujúci dej ## napísať 1. písaním vyjadriť, zapísať: napísal, zapísal si adresu do zošita, zaznačiť, poznačiť, zaznamenať (napísať na zapamätanie): zaznamenali udalosť do kroniky, nadpísať (napísať nad niečo): nadpísal názov práce, hovor.: naklepať, naklepkať, odklepať, odklepkať (napísať strojom): naklepala, odklepala celý text, expr.: naškrabať, naškriabať, načarbať, načmárať (napísať neúhľadne): načarbal oznam na zdrap papiera, popísať (vo väčšom množstve napísať): všeličo v liste popísal, dopísať (napísať do konca): dopísala list, úlohu 2. stať sa autorom textu, spísať: napísal, spísal list, skoncipovať (urobiť koncept textu): skoncipoval nový článok, zostaviť (z viacerých častí): zostavili protokol, vytvoriť (napísať pôvodný, nový text): básnik vytvoril hodnotné dielo, zložiť: zložiť báseň, prispieť: prispieť do časopisu článkom ## napískať pozri narozprávať ## napiť sa 1. požiť nejakú tekutinu na zahasenie smädu, vypiť: napil sa vody; vypil kávu, expr.: napojiť sa, naglgať sa, nalogať sa, nalúchať sa, nalôchať sa, nachleptať sa, nachlípať sa, nastrebať sa: napojil sa vínom; naglgal sa vína, expr.: vylogať, vychleptať, vychloptať, vychľastať (niečo): vylogal pohár vína na ex, nár. expr. nadúchať sa: hltavo sa nadúchal vody, ponapíjať sa (postupne sa napiť): všetci sa ponapíjali, odpiť, upiť, upiť si (napiť sa malého množstva tekutiny): odpil si piva, expr.: glgnúť si, lognúť si, nár. expr. šluknúť si: šlukol si z pohára, det. nabumbať sa: Nabumbaj sa mliečka!, expr. vyzunknúť (naraz vypiť): vyzunkol koňak z pohárika, nacicať sa, nadojiť sa (o zvieratách, pren. expr. o človeku): teliatko sa nacicalo pozri vypiť 1 2. pozri opiť sa 3. pozri nasiaknuť ## nápitok pozri nápoj ## napitý pozri opitý 1 ## naplano 1. pozri zbytočne 2. pozri bezcieľne ## naplánovať pozri pripraviť 1 ## náplasť 1. malý obväz, ktorý sa priliepa na ranu, leukoplast, hovor. flajster: prilepiť náplasť, flajster na poranenú nohu 2. pozri útecha ## naplašený pozri naľakaný ## naplašiť pozri naľakať ## naplašiť sa pozri naľakať sa ## náplav pozri nános ## náplava pozri nános ## naplavenina pozri nános ## náplecník pozri výložka ## naplieskať pozri vyzauškovať ## napliesť pozri narozprávať ## náplň 1. pozri výplň 2. pozri zmysel 1, význam 1 ## napĺňať pozri plniť 1 ## naplnený 1. pozri plný 1 2. pozri sýty 1 ## naplniť 1. pozri zaplniť, napustiť 2 2. pozri uskutočniť ## naplniteľný pozri uskutočniteľný ## naplno v plnej miere, úplne, plne, plno: naplno, úplne otvoril vodovodné kohútiky; plne sa sústredila na prácu; život chce prežiť plno, splna: oheň sa splna rozhorel, celkom: kvety sa celkom rozvili, intenzívne: v spore sa naplno, intenzívne prejavili emócie, fraz. kniž. plným dúškom: žije si plným dúškom, fraz. na plné obrátky, na plný plyn pozri celkom ## naplodiť sa pozri rozmnožiť sa 2 ## naplocho pozri plocho 1, plocho 2 ## naplosko pozri plocho 1, plocho 2 ## napnúť pozri natiahnuť 2 ## napnutý 1. pôsobením sily (obyč. ťahom) vyrovnaný na najvyššiu možnú mieru (op. uvoľnený, voľný), napätý: napnuté, napäté svaly; napätý luk, natiahnutý, vystretý, rovný: plávať s napnutými, vystretými plachtami; struna natiahnutá do prasknutia; napnutá, rovná posteľná plachta, hovor.: našponovaný, našpanovaný, vyšponovaný, vyšpanovaný: našponované, vyšponované lano; našpanovaná, vyšpanovaná volejbalová sieť, kniž. napružený 2. pozri napätý 1 ## nápočne pozri úmyselne ## nápočný pozri úmyselný ## napočudovanie pís. i na počudovanie vyjadruje hodnotiaci postoj k vete, k výrazu, ktorým sa naznačuje, že niečo vyvoláva počudovanie, prekvapenie, napodiv, na prekvapenie: napočudovanie, napodiv, podarilo sa jej prísť včas; na prekvapenie, vôbec sa nezmenil, fraz. čuduj sa svete ## napodiv pozri napočudovanie ## nápodoba pozri napodobnenina ## napodobenina pozri napodobnenina ## napodobiteľ pozri napodobňovateľ ## napodobnenina niečo napodobnené, napodobenina, imitácia: napodobnenina, napodobenina, imitácia kože, hodvábu, nápodoba: nápodoba rozprávky, falzifikát (napodobnenina vydávaná za originál): falzifikát listiny, odb. falzum, reprodukcia: jeho romány sú iba reprodukciou skutočnosti, plagiát (napodobnenie cudzieho diela): plagiát známeho obrazu, kópia (verná napodobnenina umeleckého diela): kópia obrazu, atrapa (napodobnenina určená na reklamu): vo výklade sú iba atrapy, paškvil (nepodarená napodobnenina niečoho), pren. pejor. odvar (slabá napodobnenina): odvar románu ## napodobniť pozri odpozorovať ## napodobniteľ pozri napodobňovateľ ## napodobňovať robiť tak, aby vznikla podobnosť, imitovať: napodob(ň)oval, imitoval hlas speváka, kopírovať (bezducho napodobňovať): kopíroval cudziu tvorbu, expr. opičiť sa: opičila sa po známej herečke, plagizovať (napodobňovať diela bez udania predlohy): nečestne plagizoval básnika, predstierať (napodobňovať ako pravdivé): predstieral, že je chorý, nasledovať (podľa istého príkladu): nasledovali otcov príklad, hovor. odkukávať (napodobňovať pozorovaním): odkukával spôsoby od starších, odb.: simulovať, zobrazovať: napodobňovať, zobrazovať situáciu v iných podmienkach; simulovať niečo počítačom ## napodobovať robiť tak, aby vznikla podobnosť, imitovať: napodob(ň)oval, imitoval hlas speváka, kopírovať (bezducho napodobňovať): kopíroval cudziu tvorbu, expr. opičiť sa: opičila sa po známej herečke, plagizovať (napodobňovať diela bez udania predlohy): nečestne plagizoval básnika, predstierať (napodobňovať ako pravdivé): predstieral, že je chorý, nasledovať (podľa istého príkladu): nasledovali otcov príklad, hovor. odkukávať (napodobňovať pozorovaním): odkukával spôsoby od starších, odb.: simulovať, zobrazovať: napodobňovať, zobrazovať situáciu v iných podmienkach; simulovať niečo počítačom ## napodobňovateľ kto napodobňuje, napodobovateľ, napodobniteľ, napodobiteľ: napodobňovateľ, napodobovateľ, napodobiteľ vtáčieho spevu, imitátor: imitátor hercov, falšovateľ, falzifikátor, odb. falzátor (napodobňovateľ originálu): falšovateľ, falzifikátor podpisu; falzátor obrazu, epigón (napodobňovateľ v umení, vo vede) ## napodobovať pozri napodobňovať ## napodobovateľ pozri napodobňovateľ ## napodruhé pozri inokedy, nabudúce ## napohotove pozri naporúdzi ## napochytro pozri rýchlo, narýchlo, letmo 1, náhlivo, súrne ## napochytre pozri rýchlo, narýchlo, letmo 1, náhlivo, súrne ## nápoj tekutina na pitie: alkoholický, osviežujúci nápoj, zastar. nápitok: božský nápitok, almázia, malvázia (silný sladký nápoj): to víno sa pije ako almázia, malvázia, občerstvenie (nápoj na osvieženie): pohár s občerstvením, hovor.: pijatika, pitie (obyč. liehový nápoj): minula sa nám pijatika, expr. mok (v básnickom, nadnesenom vyjadrení): z čaše pije zlatý mok, nektár (v gréckej mytológii nápoj bohov; expr. lahodný nápoj): pezinské sa pilo ako nektár, hovor. expr.: ločprda, ločprdina (zlý nápoj), pejor.: brečka, žbrnda (nechutný nápoj): tá brečka, žbrnda sa nedá piť ## napojiť sa pozri napiť sa 1 ## napokon 1. pozri nakoniec, záverom 2. pozri nakoniec 2, vlastne 2 3. pozri už 3 ## nápoky pozri úmyselne ## napolo pozri napoly 2, čiastočne ## napoludnie v polovici dňa, cez poludnie, hovor. naobed: z mesta sa vráti až napoludnie, naobed ## napoly 1. (takmer) na polovicu, v polovici, do polovice, dopoly, dopola: palicu rozlomila napoly, dopoly; pohár vína bol dopola vypitý, spolovice, spola, spoly: oči mal napoly, spolovice privreté; už to má spola, spoly hotové, vpoly, pís. i v poly, cez poly, na dve poly, vo dve poly: vpoly, cez poly prehnutý papier položila pred nás, polo: na otázky odpovedal napoly, polo žartom, napoly, polo vážne, odpoly, odpola, zastar. odpol, nár. naspoly: záhradu kúpil odpoly, odpola zadarmo, rovnako, hovor. fifty-fifty, pís. i fifti-fifti (rovnakým dielom): rozdelíme sa napoly, rovnako, fifty-fifty 2. do istej miery, nie celkom, nie úplne, napolo, dopoly: starý otec je už napoly, napolo slepý; stôl má dopoly založený novinami, spolovice, spola, spoly: domce boli spolovice, spola, spoly zapadnuté snehom, odpoly, odpola, zastar. odpol: zemiaky boli odpoly, odpola zhnité, polo: blížili sa k napoly, polo rozbitému autu, čiastočne, sčasti: sud bol od slnka čiastočne, sčasti rozsušený, neúplne: bez začervenania odovzdal napoly, neúplne dokončenú prácu ## napomáhať pozri podporovať ## napomáhateľ pozri priaznivec 1 ## napomarančovo pozri oranžovo ## napomenutie pozri výčitka, trest ## napomínať dôrazne niekoho vyzývať, aby si uvedomil niečo, pripomínať, upozorňovať: napomínal syna, aby sa učil; pripomínal žene, aby navarila; upozorňovať deti, aby si neublížili, dohovárať, dovrávať (napomínať s výčitkou): prísne dohováral žiakom za ich nepozornosť, varovať (napomínať pred nebezpečenstvom): varoval ho, ale neposlúchol, poúčať, poučovať, naúčať (zároveň dávať rady): poúčal, poučoval deti, ako sa majú správať, didaktizovať: didaktizujúca staršia spisba, moralizovať, mentorovať (poúčať z pozície autority): učiteľ často mentoruje, hovor. zastar. majstrovať: doma ju stále majstrujú, nár. dotrýzňať [Kukučín] ## napomínavý pozri karhavý ## napomoženie pozri pomoc 1 ## napomôcť pozri pomôcť 1 ## naponáhlo 1. málo času, v časovej tiesni (iba v spojeniach so slovesami mať a byť), naponáhle, náhlo: nechcú zostať, majú akosi naponáhlo, náhlo; mám naponáhlo, náhlo, musím už ísť, zastar. ponáhlo, nesprávne pilne, zried. priponáhlo (veľmi, príliš naponáhlo) 2. pozri rýchlo, narýchlo, súrne ## napopolavo pozri sivo ## napopolavkasto pozri sivo ## napopolavkavo pozri sivo ## napopolkavo pozri sivo ## nápor 1. pozri tlak 1, náraz 2. pozri útok 1, útok 2 ## naporad pozri zaradom ## naporúdzi na dosah ruky, pri ruke, v blízkosti, k dispozícii (obyč. v spojení so slovesami byť a mať), poruke, blízko: musíš byť vždy naporúdzi, poruke, blízko; výhovorku mala vždy naporúdzi, poruke (pripravenú), pohotove, pohotovo: mal pohotovo všelijaké výhovorky, zastaráv. napohotove, zastar. nahotove, fraz. na dosah, nár. spodručne [Jesenská] ## naposledok 1. pozri naposledy 1 2. pozri nakoniec 1, nakoniec 2 ## naposledy 1. vyjadruje okolnosť poradia na konci istého radu dejov, činností, stavov a pod., za ktorým sa už príslušný dej a pod. neopakoval alebo nebude opakovať, naostatok, hovor. naposledok: už sa nepamätám, kedy som tu bol naposledy, naostatok; dnes sa s ním stretneš naposledok, posledný raz, poslednýkrát, ostatný raz, ostatnýkrát: posledný raz, poslednýkrát sme boli v divadle pred mesiacom; vidíme sa spolu ostatný raz, ostatnýkrát, minule, minulý raz, minulýkrát (v predchádzajúcom prípade): naposledy, minule, minulý raz si prišiel neskoro, zastar.: posledne, predošle 2. pozri nakoniec 1, nakoniec 2 ## napospol 1. pozri všeobecne 1 2. pozri iba 2 ## napotom pozri potom 1, nabudúce, neskoršie 1 ## nápoveď pozri náznak ## napovedať 1. pozri naznačiť 2. pozri pošepkať 3. náznakom dávať najavo, naznačovať, signalizovať: napovedá, naznačuje žiakovi odpoveď; výsledok čosi napovedá, signalizuje, ohlasovať, oznamovať (vopred napovedať niečo): inštinkt mu oznamuje, že by mal odísť ## napozajtra pozri pozajtra ## napozajtre pozri pozajtra ## napozatým pozri potom 1 ## napozerať sa pozri vynadívať sa ## napracovať sa pozri narobiť sa ## naprasiť sa pozri rozmnožiť sa 2 ## napráskať sa pozri najesť sa ## naprať 1. pozri natlačiť 1 2. pozri zbiť 3 ## naprať sa pozri najesť sa ## napratať pozri natlačiť 1 ## napratať sa pozri najesť sa ## náprava odstránenie príčin zlého stavu, obrat k lepšiemu: náprava chýb, zlepšenie: zajtra očakávame zlepšenie počasia, zadosťučinenie, kniž. satisfakcia (náprava krivdy a pod.): žiadať zadosťučinenie, satisfakciu ## náprava časť vozidla, ktorá spája karosériu a motor s kolesami, hovor. os ## naprávať sa pozri lepšiť sa ## napraviť 1. uviesť do pôvodného stavu, do správnej polohy, upraviť: napravila, upravila si sukňu, klobúk, ponaprávať (postupne): ponaprávala všetky postele, obnoviť, reštaurovať, zreštaurovať: reštaurovať staré maľby, opraviť, hovor.: reparovať, zreparovať (napraviť niečo pokazené): opravil rýchlo starší plot; zreparoval strechu, korigovať, skorigovať (napraviť niečo poškodené, pochybené): skorigovať časovú odchýlku hodín, chyby v texte, nastaviť (napraviť hodiny): nastavila hodiny na letný čas 2. uviesť do lepšieho stavu, polepšiť, zlepšiť: napravil si náladu; zlepšili mu plat, hovor. vylepšiť: vylepšil starý rukopis, korigovať, skorigovať (opravením chýb): skorigoval svoje správanie, vzťahy medzi kolegami 3. morálne pozdvihnúť na vyššiu úroveň, polepšiť: napravili, polepšili previnilca 4. zariadiť, aby niečo zlé, chybné prestalo jestvovať, opraviť, korigovať, skorigovať: napravil svoje chyby; opravil, skorigoval tvrdenie kolegu, zmyť (napraviť vinu): nezmyl svoj hriech, kniž. odčiniť: odčinil všetky krivdy, odstrániť, zlikvidovať (v úplnosti): odstránili, zlikvidovali nedostatky v hospodárení, ponaprávať (postupne) 5. pozri usmerniť 1 ## napraviť sa pozri polepšiť sa, pozri zlepšovať sa ## nápravnovýchovný týkajúci sa nápravnej výchovy: nápravnovýchovný ústav, hovor.: nápravný, polepšovací ## nápravný pozri nápravnovýchovný; rehabilitačný 1 ## napravo 1. na pravú stranu (op. naľavo), doprava (op. doľava), vpravo (op. vľavo): na konci ulice zabočili napravo, doprava; chodník vedie vpravo 2. na pravej strane (op. naľavo), vpravo (op. vľavo): napravo, vpravo sú dvere do pivnice ## naprázdno bez dosiahnutia cieľa, bez dosiahnutia konkrétneho účinku, nadarmo, bezvýsledne: jeho námaha vyšla naprázdno, nadarmo, bezvýsledne, márne, zbytočne: márne, zbytočne mu dohovárali, neúčinne, zried. bezúčinne, nahlucho, pís. i na hlucho: jeho slová vyznievali neúčinne, nahlucho ## naprd pozri zle 5 ## napred 1. pozri dopredu 1, vopred 2, vpredu 2. pozri dopredu 2, vopred 1, najprv ## napredku pozri vpredu ## napredok 1. pozri dopredu 1 2. pozri vopred 1 ## napredovanie pozri pokrok ## napredovať 1. pozri zlepšovať 2. pozri pokračovať 2 ## napreteky pozri opreteky ## naprezrek pozri zdanlivo ## naprezrok pozri zdanlivo ## napriahnuť pozri natiahnuť 2 ## napriamene pozri vzpriamene ## napriamiť 1. pozri narovnať 1 2. pozri natiahnuť 2 ## napriasť 1. pozri nadviazať 1 2. pozri začať 2 ## naprieč 1. odchýlene od priameho smeru, v priečnom smere; v priečnom smere cez seba, priečne, priekom: zvalil sa naprieč, priečne na posteľ; cez pole prešiel priekom, krížom, nakríž: preložila si ruky krížom, nakríž, šikmo, hovor. šrégom: auto zostalo stáť šikmo, šrégom, hovor.: popriek, poprieky, popriečky: jazero preplával popriek, poprieky, popriečky, zried.: krížmo, napriek, priečmo, nár. priečky 2. (čím) vyjadruje smerovanie v uhlopriečke; (koho, čoho) vyjadruje umiestnenie v uhlopriečke, krížom cez, priekom cez, hovor. šrégom cez (koho, čo): vykročil naprieč dolinou, krížom cez dolinu, priekom cez les; naprieč chodníka, krížom cez chodník ležala doska ## napriek 1. proti želaniu, očakávaniu, vôli, požiadavkám, naprieky, navzdor, navzdory: urobil to všetkým napriek, naprieky; išiel za mäsiara otcovi navzdor, navzdory, naprotiveň, proti, hovor. natruc: stále nám robí niečo naprotiveň, proti, natruc, zastar.: naproti, napriekor, napriekory 2. (komu, čomu) vyjadruje prípustku, navzdor, navzdory, zried. naprieky (komu, čomu): napriek, navzdor otcovmu zákazu išiel von; navzdory intenzívnej starostlivosti sa ho nepodarilo zachrániť, naprotiveň, hovor. natruc (komu, čomu): naprotiveň, natruc rodičom sa oženil s Evou, zastar.: napriekor, napriekory, nespis. vzdor (komu, čomu): vzdor tomu sa nevrátil, proti (komu, čomu): aj proti rozhodnutiu komisie sa zúčastnil na súťaži, cez (čo): aj cez veľký hurhaj počul, že ho niekto volá, pri (čom): aj pri všetkej opatrnosti nešťastiu nezabránil 3. pozri krížom, naprieč 1 ## napriekor pozri napriek 1, napriek 2 ## napriekory pozri napriek 1, napriek 2 ## naprieky pozri napriek 1, napriek 2 ## napríklad nadväzuje na kontext a pripája aktuálny výraz; uvádza vysvetlenie k známemu textu alebo vypočítavanie, povedzme, dajme tomu: išiel by som napríklad, povedzme do kina; začneme dajme tomu o piatej; z ihličnatých stromov u nás rastie napríklad, povedzme smrek, jedľa, borovica, teda: venujme sa teda tomuto problému, len, hovor.: tak, takto: všimnime si napríklad, len výsledky volieb; A tak, takto sto korún by ti nestačilo?, zastar. príkladmo ## naprostiť pozri narovnať 1 ## naprosto pozri naproti 3 ## naprostred pozri uprostred 1, doprostred 1, doprostred 2, medzi 1, medzi 2 ## naprostriedku pozri uprostred 1, uprostred 2, medzi 1 ## naprostriedok pozri doprostred 1, doprostred 2, medzi 2 ## naprostý správne úplný ## naproti 1. na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu, oproti: naproti, oproti postavili nový hotel, hovor. zastaráv. vis-a-vis [vysl. vizavi; franc.]: sedeli vis-a-vis a ticho sa rozprávali, zoči-voči (bezprostredne naproti): postavila sa jej zoči-voči 2. vyjadruje smerovanie k prichádzajúcej alebo približujúcej sa osobe, veci a pod., oproti, zried. proti: išla na stanicu otcovi naproti, oproti; pes nám vybehol proti, v ústrety, zried. v stretky: deti jej išli v ústrety, v stretky 3. (komu, čomu) vyjadruje umiestnenie na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu, oproti, proti (komu, čomu): naproti, oproti škole je veľký park; oblok proti dverám zostal zatvorený, zoči-voči (komu, čomu; vyjadruje postavenie bezprostredne naproti niečomu): mlčky stál zoči-voči otcovi, v ústrety (komu, čomu; vyjadruje smerovanie k niečomu): vybrali sa naproti, v ústrety neistej budúcnosti, nár.: prosto, naprosto [koho, čoho; Rázusová-Martáková, Gabaj, Hviezdoslav] 4. pozri napriek 1 ## naprotiveň pozri napriek 1, napriek 2 ## náprotivne pozri opačne 1, pozri protiľahlý ## náprotivný pozri protiľahlý, opačný 1 ## náprotivok rovnaký jav alebo predmet (v iných okolnostiach), kniž. pendant: v našej literatúre románu nemožno nájsť náprotivok, pendant, nesprávne proťajšok ## napružený pozri napnutý 1 ## napružiť pozri natiahnuť 2 ## napsotiť sa pozri vytrpieť ## napučať pozri nabehnúť 1 ## napučiť sa pozri naduť sa 1 ## napuchlina pozri opuchlina ## napuchnúť 1. pozri opuchnúť 2. pozri nabehnúť 1 ## napuchrenec pozri namyslenec ## napuchrený 1. pozri objemný 2. pozri namyslený ## napukaný pozri sýty 1 ## napukať sa pozri najesť sa ## napustiť 1. umožniť vniknutie tekutiny alebo plynu do nejakého priestoru, vpustiť, pustiť: napustili vodu do bazéna; vpustil čerstvý vzduch do izby 2. urobiť plným (tekutinou a pod.), naplniť: napustila, naplnila vaňu vodou; naplnili nádrž odpadom, ponapĺňať, ponapúšťať (postupne, viac vecí) 3. nechať vsiaknuť látku, ktorá zvyšuje odolnosť proti vode, ohňu a pod., impregnovať: napustili kožu proti plesni; impregnovaná tkanina, namoriť (namáčaním): namorili drevo v špeciálnom roztoku ## narábať odborne robiť isté úkony s niečím, manipulovať: vie narábať, manipulovať so sekerou, zaobchádzať, zaobchodiť, zachádzať, nakladať (obyč. istým spôsobom): zaobchádza, nakladá s peniazmi bez rozmyslu, počínať si, správať sa (o postoji k ľuďom): vie narábať s ľuďmi; zle si počína so žiakmi; zle sa správa k žiakom, disponovať (zároveň mať k dispozícii): firma disponuje pracovnými silami ## naračný pozri epický ## naradáš pozri navyše 1 ## náradie pozri náčinie ## naradiť pozri poradiť ## naradostený pozri naradovaný ## naradostnený pozri naradovaný ## naradovaný pociťujúci radosť, radujúci sa; svedčiaci o prežívanej radosti (op. smutný), natešený, naradostený, naradostnený: naradované, natešené deti vítali hostí; bol celý naradost(n)ený nečakaným úspechom, rozradostený, rozradostnený, rozradovaný, rozjarený (pri pocite nespútanej radosti): výskot rozradost(n)ených, rozradovaných tanečníkov, zried.: uradostený, uradovaný: uradostené, uradované srdce, rozveselený, expr.: roztešený, potešený, vytešený, vyradovaný: rozveselené, potešené publikum; rozveselená, vytešená tvár, veselý, šťastný: študenti odchádzali na výlet naradovaní, veselí, šťastní; pozerať sa veselými, šťastnými očami, radostný, rozjasnený, kniž. rozjasaný (obyč. o prejavoch radosti): radostný výraz tváre (op. nešťastný), uveličený, blažený (v radosti prechádzajúci do uveličenia, blaženosti): bol jej príchodom celý uveličený; obdariť niekoho blaženým úsmevom, polichotený (radujúci sa z lichotenia, pochvaly) ## naradovať sa pozri potešiť sa ## narádzať pozri radiť ## narafičiť pozri nastrojiť 1 ## náramne 1. pozri obrovský, nesmierny 2. pozri veľmi ## náramnica pozri náramok ## náramný 1. pozri obrovský, nesmierny, veľký 1 2. pozri prudký 2 ## náramok ozdoba, ktorá sa nosí na zápästí alebo predlaktí ruky, zastaráv. náramnica: zlatý náramok, zlatá náramnica, zastar. brazoleta, hovor. zastar. brazoletňa ## naráno pozri ráno ## narárožiť sa pozri nahnevať sa ## narásť 1. pozri vyrásť 1 2. pozri vzrásť 1, vzrásť 2 ## nárast pozri prírastok ## narastať pozri rásť 1 ## naratívny pozri epický ## narátor pozri rozprávač ## naraz 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli, súčasne, zároveň: nemôžeš byť naraz, súčasne, zároveň na dvoch miestach, odrazu, razom: na dvor vybehli odrazu, razom, zastar. vraz [Hviezdoslav, Jesenský], nár. naraze [Švantner], fraz. ako na povel 2. bez prerušenia, na jeden raz, razom: naraz, razom vypil celý pohár vody, dúškom, fraz.: jedným dúškom, na dúšok, na jeden dúšok, jedným dychom, jedným vrzom, na jeden vrz: dúškom, jedným dúškom vybehol až na štvrté poschodie; na dúšok, na jeden dúšok povedal, čo sa mu stalo; všetko vybavil jedným vrzom, hovor. na ex (o pití): fľašu piva vypil na dúšok, na ex, fraz. na (jedno) posedenie 3. v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým, zrazu, odrazu, razom: naraz, zrazu sa otočil; odrazu, razom sa schladilo, znezrady, nenazdajky, znenazdajky, znenazdania: znezrady, nenazdajky, znenazdania z kríkov vybehol zajac, náhle, náhlo: náhle sa zastavil 4. nadväzuje na situáciu a vyjadruje hodnotiaci postoj (prekvapenie, miernu iróniu a pod.), odrazu, zrazu: naraz, zrazu, odrazu, aký je múdry ## náraz prudký dotyk predmetov, z ktorých sa aspoň jeden pohybuje: pocítil som silný náraz, nápor: náraz, nápor vetra, zrážka (prudký náraz pohybujúcich sa telies do seba): zvuk pri zrážke vozňov, karambol (pri biliarde náraz gule na dve ostatné), úder, hovor. rana: prudký úder, prudká rana do tváre pozri úder 1 ## naraze pozri naraz 1 ## naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom), vraziť: autá narazili, vrazili do seba, udrieť, uderiť, buchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do steny, expr.: bachnúť, tresnúť, tresknúť, trepnúť, hovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpa, drgnúť, strčiť, expr.: štuchnúť, šuchnúť, hovor. expr.: bacnúť, bucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytku, expr. zried.: drúliť, trknúť: v tme drúlil do stromu, sotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadol, zraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelami, nabehnúť, naletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážku, nár. expr. klmnúť 2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho alebo sa stretnúť s niečím, natrafiť, trafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihu, zraziť sa (s niekým, niečím), prísť, dôjsť, objaviť, nájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účte, expr.: naďabiť, naďapiť: naďabil na prekážku 3. nárazom umiestniť, nasadiť: narazil, nasadil si klobúk, nastoknúť, nabodnúť, napichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeň, nabiť, natĺcť (do niečoho): nabil klince do steny 4. pozri dotknúť 2 5. pozri usmerniť 1 ## nárazovitý ktorý sa uskutočňuje v nárazoch; ktorého charakterizuje nerovnomerný, nepravidelný priebeh, nárazový: fúkať bude silný, nárazovitý, nárazový vietor; niektoré práce majú nárazovitý, nárazový charakter, hovor. návalový: neznášam návalovú robotu, príležitostný (obyč. o práci, ktorá má krátkodobé trvanie): zohnal iba nárazovitú, príležitostnú prácu ## nárazový pozri nárazovitý ## narážka pozri zmienka ## nárečie nespisovná, historickým vývinom utvorená forma národného jazyka používaná ako dorozumievací prostriedok na menšom území, dialekt: stredoslovenské nárečie, stredoslovenský dialekt, zastar. podrečie ## narečniť pozri narozprávať ## naregulovať pozri nastaviť 1 ## nárek 1. pozri plač 2. pozri sťažnosť ## narezať pozri zbiť 3 ## narezať sa 1. pozri najesť sa 2. pozri opiť sa ## nariadenie pozri rozhodnutie 1, rozkaz ## nariadiť pozri prikázať 1 ## nariasený pozri naberaný ## nariasiť pozri zriasiť ## nariedko pozri riedko 1, riedko 2 ## nariekačka pozri plačka 1 ## nariekať 1. nahlas prejavovať žiaľ, bolesť (aj fyzickú), bedákať: narieka, bedáka nad svojím osudom, expr.: horekovať, lamentovať, lamentiť, božekať: horekovala celú noc, kniž.: žalostiť, bolestiť: dlho žalostila nad stratou muža, plakať, slziť (prejavovať žiaľ plačom): srdcervúco plakala; Neslz toľko!, expr.: revať, ziapať, vrešťať, jojčať, jajčať, jojkať, jajkať (plakať veľmi nahlas): revala, jojčala od bolesti, vzlykať, fikať (prerušovane plakať): rozprávala a neprestajne vzlykala, fikala, expr. fňukať, kniž. roniť slzy, poet. lkať [Sládkovič, Krasko], stonať, stenať, kvíliť (nariekať a bolestne vzdychať): stonal nad hrobom, expr.: achkať, ochkať, skuvíňať, skučať, kňučať, zavýjať, vyť (nariekať prenikavými zvukmi): zavýjať, skučať od žiaľu, kniž. úpieť (žalostne plakať): úpieť za slobodou 2. pozri sťažovať ## nariekavý pozri plačlivý 1 ## narichtovať 1. pozri pripraviť 1 2. pozri nastaviť 1 ## narkoman osoba postihnutá narkomániou, narkotik, toxikoman ## narkománia chorobná návyková túžba po narkotikách a ich nadmerné užívanie, narkotizmus, toxikománia ## narkotický spôsobujúci znecitlivenie, zoslabenie bolesti alebo hlboký, necitlivý spánok, omamujúci, omamný: podávať pacientovi narkotické, omamujúce, omamné prostriedky, utišujúci (ktorý zoslabuje bolesti alebo upokojuje): utišujúce lieky, uspávací (ktorý spôsobuje narkózu): pred operáciou dávajú pacientovi narkotické, uspávacie látky ## narkotik pozri narkoman ## narkotizmus pozri narkománia ## narkotizovať pozri omámiť 1 ## narobiť sa s námahou urobiť veľa práce, napracovať sa: v živote sa veľa narobil, napracoval, expr.: nadrieť sa, nalopotiť sa, namordovať sa, namoriť sa, nadrhnúť sa, nahrdlačiť sa, nahrdlovať sa, nakatovať sa: nadrel sa, nahrdlačil sa na stavbe domu, subšt. namakať sa ## náročky pozri úmyselne ## náročný 1. ktorý má veľké nároky, želania, požiadavky; svedčiaci o veľkých nárokoch (op. nenáročný, skromný), neskromný: je náročný voči sebe aj ostatným; náročné, neskromné publikum; mať neskromné predstavy o živote, požadovačný (majúci veľké nároky v prospech seba): požadovačné dieťa 2. vyžadujúci veľa námahy, úsilia, zručnosti, času, peňazí a pod. (op. nenáročný, jednoduchý), ťažký, neľahký: podarilo sa vyriešiť náročný, ťažký problém; ťažká, neľahká práca, zložitý, komplikovaný: variť zložité, komplikované jedlá; zložitá, komplikovaná úloha, nevďačný (prinášajúci úspech až po veľkej námahe): náročná, nevďačná práca, zried.: náročivý, náročitý [Šoltésová, Rysuľa] ## národ 1. historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí so spoločným jazykom, územím, hospodárstvom, históriou, kultúrou, psychikou, odb. etnikum (národné spoločenstvo): európske národy, etniká, kniž. plemeno: slovanské plemená, poet. rod, zastar. alebo expr. nácia 2. pozri ľud 1 3. pozri ľudia ## narodiť sa byť porodený (o človeku), zrodiť sa: narodili sa jej dvojčatá; z manželstva sa zrodil syn, prísť na svet, kniž. uzrieť svetlo sveta: prišiel na svet v malej dedinke ## národniarsky 1. pozri národný 1 2. pozri nacionalistický 1 ## národnosť príslušnosť k národu: občania slovenskej národnosti, zried. nacionalita, zastar. zried. nacionálnosť ## národnostný ktorý sa týka národnosti: národnostná menšina, nacionálny: národnostný, nacionálny útlak, etnický (týkajúci sa určitého etnika): etnické boje, konflikty ## národný 1. týkajúci sa národa ako historicky vzniknutého spoločenstva ľudí alebo pocitu príslušnosti k tomuto spoločenstvu: národný jazyk, národná kultúra, nacionálny: národný, nacionálny útlak; pestovať národné, nacionálne povedomie, vlastenecký, kniž. patriotický, zastar. národovecký (týkajúci sa pocitu príslušnosti k národu, obyč. pri jeho obrane): národné, vlastenecké hnutie; vlastenecký, patriotický zápal, národniarsky (ktorý sa týka obrany národných záujmov): národniarska politika, etnický: etnická skupina 2. pozri našský ## národohospodár pozri ekonóm 1 ## národohospodársky pozri ekonomický 1 ## národopis pozri etnografia ## národopisec pozri etnograf ## národovec pozri vlastenec ## národovectvo pozri vlastenectvo ## nárok 1. pozri právo 1 2. pozri požiadavka 1 ## nárokom pozri úmyselne ## nárokovať si pozri vyžadovať 1, vyžadovať 2 ## nárokovateľ pozri žiadateľ ## narovnako pozri rovnako 1 ## narovnane pozri priamo 2, vzpriamene ## narovnať 1. urobiť rovným, vyrovnať, vystrieť, napriamiť: narovnal, vyrovnal drôty, vystrel pokrčený papier, napriamil ruku, vzpriamiť (smerom nahor): vzpriamil chrbát, zarovnať (narovnať povrch): zarovnali jamy, ponarovnávať, povyrovnávať, povystierať (postupne narovnať): ponarovnávali plech, povystierali plátno, nár. naprostiť 2. odstrániť nepravidelnosti povrchu, urovnať, vyrovnať: narovnala, urovnala si záhyby na sukni, upraviť (narovnať a upratať): upravili terén ## narovno pozri rovno 1, rovno 3 ## na rozdiel od pozri proti 2 ## narozprávať podrobne alebo zoširoka všeličo povedať, navravieť, nahovoriť: veľa jej o ňom narozprávali, navraveli, nahovorili, povravieť, pohovoriť: povravel veľa zbytočného, navykladať, hovor.: navyprávať, napredkladať, expr. narečniť: ľudia všeličo navyprávajú, narečnia, expr.: natárať, nakvákať, nahúsť, nahútať, nahúkať, nahučať, napliesť, namlieť, napískať, nabaláchať, natrepať, natrúbiť, natliapať, natúkať, nadudúkať, natulíkať, nakukať, potárať, potrepať, hrub. nadrístať, subšt. nakecať (narozprávať nepravdy alebo prázdne reči): natáral veľa hlúpostí; nabaláchal im samé nezmysly, naklebetiť (narozprávať klebety): naklebetili na ňu, expr.: nabájiť, nabásniť (narozprávať nedôležité alebo nereálne veci): veľa jej nabásnil o živote, expr.: vtĺcť, natĺcť, nahustiť (narozprávať s cieľom ovplyvniť): vtĺkol jej do hlavy, že sa má rozviesť; nahustil doňho, aby z podniku odišiel ## nárožie pozri roh 1 ## nárožný pozri rožný 1 ## naruby pozri naopak ## náruč pozri náručie ## náručie priestor medzi roztiahnutými rukami; jeho obsah, kniž. náruč: vziať dieťa do náručia, do náruče; náručie, náruč sena, objatie: vymaniť sa z objatia ## naručiť pozri prikázať 1 ## narúšateľ pozri rušiteľ ## narušiť čiastočne nepriaznivo zmeniť normálny stav, porušiť: plač narušil ticho; žiaci porušili disciplínu, naštrbiť, podkopať, podvrátiť, podryť: mal naštrbené zdravie; podkopali jeho autoritu; podvrátil chybné názory kolegov, expr.: nabúrať, nahlodať: nahlodali jeho dôveru, poškodiť, pokaziť, porúchať (narušiť mechanicky): poškodený obal; pokazil, porúchal fungovanie stroja, podlomiť, oslabiť, otriasť (zároveň spôsobiť zoslabenie): choroba podlomila jeho organizmus; zlé reči otriasli jeho dôverou, rozvrátiť, rozložiť, rozrušiť, vyvrátiť (narušiť celistvosť): rozvrátená výroba; vyvrátiť všetko do základov ## narušovateľ pozri rušiteľ ## narútiť sa pozri napadnúť 1, nahrnúť sa 1 ## náruživosť pozri vášeň 1, vášeň 2 ## náruživý 1. silno citovo zaujatý za niečo, priveľmi oddaný niečomu; svedčiaci o silnom zaujatí, vášnivý: otec bol náruživý, vášnivý hubár (op. sviatočný); vrhol sa do práce s náruživým, vášnivým zaujatím, nadšený, oduševnený (pri sústredenom zaujatí, ktoré prináša radosť, uspokojenie): herca obliehal dav nadšených, oduševnených obdivovateliek; odmenili ho nadšeným, oduševneným potleskom (op. vlažným), horlivý (veľmi aktívne podporujúci niečo): horlivý propagátor nových myšlienok, silný, tuhý (vo veľkej miere a vytrvalo zaujatý alebo oddaný; op. slabý): patril k silným vlastencom; tuhí, silní fajčiari sa nedožijú vysokého veku, kniž.: zapálený, zanietený: zapálení, zanietení bojovníci za ľudské práva; zapojiť sa do náruživej, zanietenej diskusie, fanatický, prepiaty (neznášanlivo alebo nekriticky zaujatý): náruživý, fanatický odporca pokroku; fanatická, prepiata viera, expr. posadnutý (neovládateľne silno zaujatý): náruživý, posadnutý poľovník 2. hlboko prežívajúci ľúbostné city; prudký v ľúbostných prejavoch, zážitkoch; svedčiaci o ľúbostnej vášni, vášnivý: náruživý, vášnivý milenec; náruživý pohľad, žiadostivý, chtivý (spojený so silnou pohlavnou túžbou): upieral na dievča žiadostivé oči, ohnivý, plamenný, horúci (obyč. o prejavoch náruživosti): ohnivý, plamenný pohľad; obsypal ju horúcimi, ohnivými bozkami, rozohnený, rozpálený, rozvášnený (na istý, obyč. kratší čas): byť rozohnený, rozpálený, rozvášnený láskou pozri vášnivý 1 ## naružovkasto pozri ružovo 1 ## naružovkavo pozri ružovo 1 ## naružovo pozri ružovo 1, ružovo 2 ## narýchlo s malou spotrebou času, obyč. v časovej tiesni, nachytro, napochytro, napochytre, naponáhlo, naponáhle: narýchlo, nachytro rozložil oheň v sporáku; napochytro, naponáhlo uvarila zapraženú polievku, rýchlo, chytro, behom, hovor. bežky: rýchlo, chytro si pobalili veci a odišli, v rýchlosti, v náhlosti: narýchlo, v rýchlosti, v náhlosti sa pozrel, či niečo nezabudol, náhlivo, úchytkom, letmo, letkom, zried. naúchytky, zastar. letky: náhlivo, úchytkom sa zmienil o svojich ťažkostiach; letmo, letkom si prečítal noviny, chvatne, s chvatom, zastaráv. nachvat: chvatne, s chvatom zobral, čo sa mu dostalo pod ruku; nachvat opustili úkryt, súrne, náhle (bez akéhokoľvek časového odkladu): súrne, náhle musel odísť ## nárys pozri nákres 1 ## narysovať pozri načrtnúť 2 ## naryšavo pozri červeno ## násada pozri držadlo ## násadec odb. predmet, ktorý sa dá nasadiť na iný predmet, nástavec, špička (násadec na cigarety) ## nasadiť 1. uložiť na príslušné miesto, dať, umiestniť: nasadil, dal si klobúk; okná dal, umiestnil na južnú stranu, vložiť, vsadiť, zasadiť (dať do niečoho): vsadil, zasadil obraz do rámu, natiahnuť, navliecť, nasunúť (nasadiť ťahom): navliekol, nasunul jej prsteň, nastrčiť, nastoknúť (nasadiť prudším pohybom): nastrčil, nastokol sekeru na porisko 2. odb. uložiť s istým cieľom: nasadili pstruhy do potoka, podsadiť, podsypať: podsypali vajcia pod sliepku, ponasádzať (postupne nasadiť): ponasádzali zuby do hrablísk 3. pozri použiť 4. pozri začať 5. pozri posadiť 2, posadiť 3 ## násadka pozri držadlo ## nasadnúť pozri nastúpiť 1, sadnúť (si) 2 ## nasadzovať pozri zakladať 1 ## nasať pozri nasiaknuť ## nasávací pozri sací ## nasávať 1. pozri vdychovať 2. pozri piť 2 ## nasekať 1. pozri posekať 2. pozri zbiť 3 ## naschádzať sa pozri zhromaždiť sa 1 ## naschodiť sa pozri zhromaždiť sa 1 ## naschvál pozri úmyselne ## nasiaknuť prijať do seba tekutinu alebo pach, vpiť, vsať, nasať, vstrebať: zem nasiakla vodou; zem vpila, nasala, vsala, vstrebala vodu; bavlnená látka vpije, vstrebe pot, nasiakne potom, absorbovať, pohltiť (zároveň spotrebovať): chemické látky môžu pohltiť zápach, napáchnuť (iba o pachu): šaty napáchli cigaretovým dymom, namoknúť (iba o vode): bielizeň na daždi namokla, hovor.: napiť sa, vypiť: špongia napitá vodou; pôda vypila všetku vlahu, nasýtiť sa (byť preniknutý niečím): vzduch nasýtený vôňou ## nasiať pozri zasadiť 1 ## násilenstvo 1. pozri násilie 1, násilie 2 2. pozri beštialita ## násilie 1. použitie donucovacích prostriedkov (obyč. fyzických) proti niekomu, násilenstvo, násilnosť: ak nepomôže presviedčanie, použijeme fyzické násilie, násilenstvo, teror (najostrejšia forma násilia): vládnuť terorom, terorizmus 2. výbuch agresívneho správania, najmä v súvislosti s negatívnou spoločenskou zmenou, násilenstvo, násilníctvo: ulice tých dní boli plné násilia, násilenstva, násilníctva, hrôzovláda, krutovláda, teror, terorizmus (vláda násilia): v krajine panovala hrôzovláda, krutovláda; vládol tam teror ## násilím pozri nasilu 1 ## násilky pozri nasilu 1 ## násilne 1. pozri násilný 2. pozri nasilu 1, nasilu 2 ## násilnícky 1. často používajúci násilie (obyč. fyzickú silu) ako donucovací, nátlakový prostriedok; svedčiaci o takej vlastnosti, násilný: trpela pri násilníckom manželovi; mal násilnícku, násilnú povahu, hrubý, tvrdý (vyznačujúci sa bezcitnosťou; op. citlivý, jemný): dieťa privyklo na násilnícke, hrubé, tvrdé zaobchádzanie, surový, krutý, brutálny (používajúci neľudskú formu násilia): násilnícky, surový, krutý vládca; brutálne správanie dozorcu, pejor.: rabiátny, zried. rabiátsky: rabiátny, rabiátsky egoista 2. pozri násilný 1 ## násilníctvo 1. pozri beštialita 2. pozri násilie 2 ## násilník kto sa dopúšťa násilia: prejavil sa ako násilník a pijan, surovec, ukrutník, kniž. hrubec [Tatarka], expr. grobian: správať sa ako grobian, expr. zried. suroň [Krno], pejor. pištoľník (ozbrojený násilník), terorista (osoba uskutočňujúca teror), pejor.: barbar, rabiát, rabiátnik, subšt. hulvát ## násilnosť pozri násilie 1 ## násilný 1. spôsobený alebo uskutočnený použitím obyč. fyzickej sily alebo iného donucovacieho prostriedku, násilnícky: zomrel násilnou smrťou (op. prirodzenou); lúpežné prepadnutie sa považuje za násilný, násilnícky čin, nútený, nedobrovoľný, vynútený (op. dobrovoľný): násilné, vynútené spoločenské zmeny; nútené, nedobrovoľné odnárodňovanie, krutý, surový, neľudský (pri fyzickom násilí spojenom s krutosťou, bezcitnosťou): násilné, kruté, surové potlačenie vzbury; neľudský zásah polície, expr.: zverský, beštiálny, brutálny, brachiálny: zverské, beštiálne zaobchádzanie s väzňami; brutálny prepad; brachiálna moc 2. pozri násilnícky 1 3. pozri silený, neprirodzený 1, neprirodzený 2 ## nasilu 1. s použitím sily, s použitím nátlaku, z donútenia, násilne, násilím, zried. násilky [J. Horák]: nasilu, násilne ich dovliekli pred veliteľa; násilím ho vysťahovali z bytu, nedobrovoľne, nútene: nedobrovoľne, nútene si musel zobrať Marku za ženu, hovor. pozlotky: ak nepôjdete podobrotky, pôjdete pozlotky, hovor. zastar. zlotky [Kukučín, J. Horák] 2. v rozpore s presvedčením alebo pocitmi, proti vôli, násilne, silene: nasilu, násilne, silene sa rozplakala, aby vyvolala ľútosť, nútene, nedobrovoľne: všetko robil nútene, nedobrovoľne, neprirodzene, strojene: nasilu, neprirodzene, strojene sa usmiala na muža 3. s použitím všetkých možných prostriedkov, nástojčivo, všemožne: nasilu, nástojčivo, všemožne sa domáhal vstupu do budovy, silou-mocou, za každú cenu, stoj čo stoj: nasilu, silou-mocou ho zdržiavali; za každú cenu, stoj čo stoj sa chcel dostať z domu ## nasivasto pozri sivo ## nasivkasto pozri sivo ## nasivo pozri sivo ## naskákať pozri nabehnúť 2 ## naskicovať pozri načrtnúť 1, načrtnúť 2 ## naskladať pozri zriasiť ## naskladať sa pozri zložiť sa 1 ## naskočiť 1. pozri vyskočiť 1 2. pozri napadnúť 2 ## náskok pozri predstih 1 ## naskore 1. pozri zavčasu 2. pozri čoskoro ## naskoro 1. pozri zavčasu 2. pozri čoskoro ## naskrbliť pozri ušetriť 1 ## naskrz pozri celkom 1, úplne ## naskrze pozri celkom 1, úplne ## naskupániť pozri nasporiť ## naskusovať pozri skúsiť 2 ## naskutku pozri hneď 1, naliehavo 2, súrne, rovno 7 ## naskytnúť sa náhodou, nečakane sa objaviť, ukázať sa, vyskytnúť sa: pri riešení úlohy sa naskytli, ukázali komplikácie, prísť, dôjsť: bol spokojný so všetkým, čo prišlo, trafiť sa, natrafiť sa, hovor. pritrafiť sa: trafilo, pritrafilo sa mu dobré zamestnanie, ponúknuť sa (obyč. niečo kladné): ponúkla sa mu príležitosť, expr.: naďabiť sa, naďapiť sa, poťapiť sa: naďabil sa mu dobrý zárobok, zastaráv.: nadariť sa, pridať sa: v meste sa jej nadarila práca, zastar. poskytnúť sa [Škultéty] ## naskývražiť pozri nasporiť ## nasladnutý pozri sladký 1 ## následkom pozri pre 1 ## následne 1. pozri potom 1 2. pozri postupne 1 ## následník pozri nástupca ## následnosť pozri postupnosť 1 ## následný pozri nasledujúci 1 ## následok čo príčinne nasleduje po niečom: zodpovedať za následky konania, dôsledok, kniž. konzekvencia (čo z daného logicky vyplýva): vyvodiť z niečoho dôsledky, konzekvencie, dohra (nepríjemný následok): vylúčenie hráča bude mať dohru, dozvuk (oslabený následok): dozvuky choroby ## nasledovaniahodný pozri príkladný ## nasledovať 1. ísť za niekým, niečím, sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzor, pokračovať, nadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otca, fraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajach, sprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti 2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom, nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinok, nadchádzať, nadchodiť, prichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časy, začínať sa, nastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jar, blížiť sa, približovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večer, expr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhým, expr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé 3. pozri napodobňovať 4. pozri vyplývať ## nasledovateľ pozri pokračovateľ, škola 2 ## nasledovne pozri takto 1 ## nasledovník pozri pokračovateľ, škola 2 ## nasledujúci 1. ktorý nasleduje obyč. v poradí alebo v časovej postupnosti (op. predchádzajúci), ďalší: môže vstúpiť nasledujúci, ďalší pacient; tieto úlohy splníme v nasledujúcom, ďalšom roku, druhý (nasledujúci po prvom): na druhý deň sa mal vrátiť, budúci, nastávajúci (v čase; op. minulý): zanechať odkaz budúcim generáciám; v budúcom, nastávajúcom mesiaci príde oteplenie, kniž. následný: prejavili sa následné dôsledky choroby, chem. alebo pren. reťazový (ktorý je vyvolaný predchádzajúcim javom): reťazová reakcia 2. kniž. ktorý má istú podobu, uvedenú v ďalšej časti výkladu, výpočtu, príkladu a pod., takýto, tento: postup záchranných prác bude nasledujúci, takýto: najskôr ...; správny výsledok je takýto, tento: 638 Sk ## naslepo 1. bez predchádzajúceho uvažovania, slepo, voslep: naslepo, slepo, voslep sa rozbehla po ulici, bez rozmyslu, bez uváženia: bez rozmyslu, bez uváženia vystrelil na súperovu bránu, zastaráv. vospust (iba v spojení vospust sveta): vyšiel z domu a pustil sa vospust sveta, hovor. expr. naverímboha, zastaráv. nazdarboh: povedal to len tak naverímboha, nazdarboh, nár. naoslep [Hviezdoslav], slang. nablind 2. nevidiac okolo seba, slepo, voslep: naslepo, slepo, voslep šmátrala rukami za pohárom, poslepiačky, slepiačky: skúšal ísť poslepiačky, slepiačky, nár.: poslepačky, slepačky ## naslopaný pozri opitý 1 ## naslopať sa pozri opiť sa ## naslovovzatý pozri skutočný 2, vynikajúci 1 ## nasľubovať pozri sľúbiť ## naslúchať pozri počúvať 1 ## nasmradnúť pozri napáchnuť ## nasnežiť pozri napadnúť 1 ## nasnímať pozri nakrútiť 2 ## násobilka súhrn súčinov celých čísel, hovor. zastar. krát: učiť sa násobilku, učiť sa krát ## násobiť pozri rozmnožiť 1, znásobiť ## nasoliť pozri zbiť 3 ## násoska nástroj na premiestňovanie kvapaliny nasávaním, vin. hever (násoska na ťahanie vína zo suda) ## naspak pozri naspäť 1 ## naspamäť bez použitia predlohy pri reprodukovaní, spamäti: veľa básní sa naučila naspamäť, spamäti ## naspátek pozri naspäť 1 ## naspäť 1. na pôvodné miesto alebo do pôvodného stavu, späť, nazad, kniž. spiatky: cesta ta a naspäť, späť mu trvala veľmi dlho; večer sa vrátila nazad, spiatky, nár.: naspiatok [Tatarka], naspátek [Ferko], naspak [Ballek], naspák 2. pozri dozadu ## naspiatok pozri naspäť 1 ## naspievať pozri nakrútiť 3 ## naspodku pozri dolu 3 ## naspodok pozri dolu 2 ## naspoly pozri napoly 1 ## nasporiť sporením nahromadiť (obyč. peniaze), našetriť, ušetriť, usporiť: nasporili, našetrili na auto, hovor.: našporiť, našporovať, ušporiť, ušporovať, expr.: nahonobiť, zhonobiť: našporil si na dom, nahonobila si šperkov, nahospodáriť, nagazdovať, zgazdovať (nasporiť dobrým hospodárením): nagazdoval si slušný majetok, expr.: nastískať, naškriabať (nasporiť s ťažkosťami): horko-ťažko nastískal trochu peňazí, kniž. nastrádať: za život nastrádal pekné úspory, pejor.: nahrabať, nahabať, nazhŕňať, nazhrabúvať, nazhrabovať (nahromadiť obyč. nečestne): nahrabali veľké bohatstvo, pejor.: naskývražiť, naskupániť, nadržgrošiť, nažgrliť, nažgrlošiť (nasporiť pre lakomstvo, pre skúposť): za života naskývražil, nažgrlošil veľký majetok ## nasprostastý ktorý má trochu obmedzené rozumové schopnosti, ktorý má nedostatok inteligencie; svedčiaci o tomto nedostatku, prisprostý, prihlúply, nahlúply: tváriť sa ako nasprostastý, nahlúply; v tvári mal prisprostý, nahlúply výraz, zried.: sprostastý, nasprostý: zmohol sa na sprostastú, nasprostú odpoveď, polodebilný: pripadá mi ako polodebilný, hovor. expr. drgnutý, subšt.: prihoretý, prihorený, pripečený, nablblý, priblblý: na tvári mu ostal nablblý, priblblý úsmev pozri sprostý 1 ## nasprostý pozri nasprostastý ## nasraný pozri nahnevaný ## nasrať pozri nahnevať ## nasrať sa pozri nahnevať sa ## nasrdený pozri nahnevaný ## nasrdiť pozri nahnevať ## nasrdiť sa pozri nahnevať sa ## nasršený pozri nahnevaný ## nasršiť pozri nahnevať ## nasršiť sa pozri nahnevať sa ## nasťahovať sa pozri ubytovať sa ## nastálo pozri natrvalo, trvalo 2 ## nastať začať byť (obyč. o udalostiach, o čase), nadísť, prísť, dôjsť: nastala zima; nadišiel čas, aby sme riešili problémy; došlo k zhoršeniu, nastúpiť, zavládnuť: nastúpili ťažké časy; zavládlo ticho, začať sa, vzniknúť, zastar. započať sa (s dôrazom na začiatok): vznikli otázky; započala sa staroba, expr.: udrieť, uderiť, padnúť: udreli chladné noci, padla tma, kniž.: dostaviť sa, rozhostiť sa, povstať: dostavili sa prvé mrazy; všade sa rozhostil pokoj, vystať: čo všeličo z toho môže vystať, kniž. rozpútať sa (o negatívnych udalostiach): rozpútala sa bitka, vojna ## nastávajúci pozri budúci, nasledujúci 1 ## nastávať pozri nasledovať 2 ## nástavec pozri násadec ## nastaviť 1. dať do vhodnej polohy (obyč. smerom hore), nadstaviť, nadložiť: nastavila tvár slnku; nadstavil, nadložil nádobu pod vodovod, nadstrčiť, nastrčiť, natrčiť, otrčiť (smerom dopredu): natrčil tanier, aby mu naložili, hovor. narichtovať: narichtoval dlaň a začal žobrať, ponastavovať (postupne): ponastavovať všetky hodinky, odb. justovať (nastaviť na predpísané optimálne hodnoty): justovať technické zariadenie, tech. naregulovať: naregulovali všetky stroje, hovor. naštimovať, subšt. naštelovať 2. pozri nastrojiť 1 ## nástenný určený na zavesenie (na stenu): nástenná mapa, závesný (prispôsobený na zavesenie): závesný kalendár ## nastískať pozri nasporiť ## nastlať pozri vystlať ## nastojato pozri stojato ## nástojčivo 1. pozri naliehavo 1, naliehavo 2 2. pozri nasilu 3, všemožne ## nástojčivý pozri naliehavý 1, naliehavý 2, neodbytný ## nástojiť pozri trvať 2 ## nastoknúť 1. priložením, posunutím dať na príslušné miesto, nasadiť, nastrčiť: nastokol jej prsteň; nastrčil si na ruku maňušku, navliecť, nasunúť, natiahnuť (nastoknúť ťahom): navliekol, nasunul hadicu na vodovod 2. pozri napichnúť 1 3. pozri navliecť 1 ## nastokrát pozri veľakrát ## nastoliť 1. uviesť do funkcie, platnosti, zaviesť: nastolili novú vládu; zaviedli prísny poriadok, dosadiť (mocensky nastoliť): dosadili ministrov, veľvyslancov do úradov 2. pozri predložiť 1 ## nastopro pozri isto 3, rozhodne 2 ## nastrádať pozri nasporiť ## nástraha 1. pozri úklady 2. pozri návnada ## nastráchaný pozri naľakaný ## nastráchať sa pozri naľakať sa ## nastrachovať sa pozri naľakať sa ## nastrakato pozri strakato ## nastrašený pozri naľakaný ## nastrašiť pozri naľakať ## nastrašiť sa pozri naľakať sa ## nastražiť pozri nastrojiť 1 ## nastrážiť pozri nastrojiť 1 ## nastrčiť 1. pozri nasadiť 1 2. pozri nastrojiť 1 ## nastrebať sa 1. pozri napiť sa 1 2. pozri opiť sa ## nastreliť pozri trafiť 1 ## nastrieborno pozri strieborne ## nastriebristo pozri strieborne ## nastrkať pozri vopchať, strčiť 1 ## nastrmiť pozri natiahnuť 2 ## nástroj 1. pomôcka pri manuálnej práci, hovor. inštrument: stavbárske nástroje, inštrumenty, hovor. sprava: vŕtačka je užitočná sprava, prostriedok (nástroj na uskutočnenie niečoho): pracovné prostriedky, pejor.: verk, verkeľ, vergeľ (starý, často nefunkčný nástroj), slang. sersám 2. prostriedok na tvorenie tónov, hudby, inštrument: hudobné nástroje, inštrumenty ## nastrojený pozri vyobliekaný ## nastrojiť 1. upraviť tak, aby sa niečo uskutočnilo, pripraviť: nastrojil, pripravil mu samé prekážky, prichystať, nachystať, nastaviť, nadstaviť, hovor. narichtovať (na vykonávanie istej činnosti): nachystal, nastavil, narichtoval budík na zvonenie, načasovať (na určitý čas): načasovaná akcia, nálož, nastražiť, nastrážiť, nastrčiť (nastrojiť tajne): nastražil, nastrčil mu pascu, expr.: navliecť, narafičiť, spískať (nastrojiť niečo nepríjemné): narafičil to tak, aby mu uverili; všetko to spískal on, kniž.: osnovať, zosnovať: zosnoval intrigy na pracovisku, hovor. expr. naštimovať: naštimovali mu pascu, inscenovať, zinscenovať (nastrojiť s úmyslom predstierať niečo): inscenoval hádku, aby rozvadil kolegov 2. dodať istý ráz, naladiť: bol nepriateľsky nastrojený; sviatočne naladil rodinu, kniž. uspôsobiť: uspôsobil tvár do úsmevu, hovor. expr. naštimovať 3. pozri usmerniť 1 ## nástrojový pozri inštrumentálny ## nástup pozri začiatok ## nástupca kto po niekom nastupuje vo funkcii: nástupca doterajšieho ministra, následník (kto nasleduje alebo má nasledovať po niekom ako panovník, funkcionár a pod.): následník trónu, zastar. nástupník [Škultéty] ## nástupište miesto, kde sa nastupuje do hromadného dopravného prostriedku: autobus odchádza z tretieho nástupišťa, nástupiska, hovor. perón (železničné nástupište): čakať niekoho na peróne ## nástupisko miesto, kde sa nastupuje do hromadného dopravného prostriedku: autobus odchádza z tretieho nástupišťa, nástupiska, hovor. perón (železničné nástupište): čakať niekoho na peróne ## nastúpiť 1. chôdzou sa dostať do dopravného prostriedku, vojsť, vstúpiť, nasadnúť: nastúpil do električky, nasadol na vlak; vstúpil, vošiel do auta, pristúpiť, prisadnúť (nastúpiť ako ďalší): pristúpil, prisadol na ďalšej zastávke 2. zaujať miesto v útvare, zoradiť sa, zoskupiť sa: žiaci nastúpili do radu; cvičenci sa zoskupili podľa výšky 3. pozri nastať ## nástupník pozri nástupca ## nastupovať 1. pozri nastúpiť 1, nastúpiť 2 2. pozri našľapovať ## nastýkať pozri navliecť 1 ## nasugerovať pozri nanútiť ## nasucho pís. i na sucho 1. bez prítomnosti vlhkosti, sucho: nasucho, sucho opražiť múku, expr.: suchučko, suchunko, suchulinko 2. do suchého stavu, dosucha, pís. i do sucha: nasucho, dosucha vyutierať poháre, expr.: nasuchučko, nasuchunko, nasuchulinko, dosuchučka, dosuchunka, dosuchulinka, pís. i na suchučko, do suchučka atď.: nasuchunko, dosuchunka poutierať ruky ## nasuchučko pozri nasucho 2 ## nasuchulinko pozri nasucho 2 ## nasuchunko pozri nasucho 2 ## nasúkať pozri nakrútiť 1 ## nasúkať sa pozri najesť sa ## nasunúť pozri navliecť 1 ## nasúvať pozri zakladať 1 ## nasvedčovať poskytovať svedectvo o niečom pravdepodobnom, svedčiť: všetko nasvedčuje, že urobil chybu, ukazovať, poukazovať, naznačovať (nasvedčovať náznakmi): jeho správanie poukazovalo na to, že nie je v poriadku, dosvedčovať, dosviedčať, potvrdzovať, dokazovať (svedčiť o pravdivosti niečoho): prípravy dosvedčovali, že odcestujú, prezrádzať (svedčiť o niečom obyč. utajovanom): jeho úsmev prezrádzal, že sa nehnevá ## nasviedčať poskytovať svedectvo o niečom pravdepodobnom, svedčiť: všetko nasvedčuje, že urobil chybu, ukazovať, poukazovať, naznačovať (nasvedčovať náznakmi): jeho správanie poukazovalo na to, že nie je v poriadku, dosvedčovať, dosviedčať, potvrdzovať, dokazovať (svedčiť o pravdivosti niečoho): prípravy dosvedčovali, že odcestujú, prezrádzať (svedčiť o niečom obyč. utajovanom): jeho úsmev prezrádzal, že sa nehnevá ## nasvetlo pozri bledo 1 ## nasycovať sa pozri jesť 1 ## násyp umelá vyvýšenina z nasypanej zeminy, hrádza (násyp na zadržanie vody): ochranný násyp, ochranná hrádza, val (umelý násyp, obyč. s obrannou funkciou), šianec, šanec (hradba s priekopou): postaviť š(i)anec, mohyla (násyp nad hrobom z predhistórie): slovanské mohyly ## nasýtený 1. do dostačujúcej alebo značnej miery naplnený niečím, preniknutý: byť nasýtený hudbou; izba je nasýtená, preniknutá príjemnou vôňou, prestúpený (čiastočne naplnený): vzduch prestúpený výparmi, nasiaknutý, presiaknutý, napitý (naplnený tekutou látkou): pôda nasiaknutá, presiaknutá, napitá vlahou, presýtený (nadmerne nasýtený): vzduch presýtený vlhkosťou; už je presýtený kultúrou, chem. saturovaný: nasýtený, saturovaný roztok 2. pozri sýty 1 ## nasýtiť pozri nakŕmiť ## nasýtiť sa 1. pozri najesť sa 2. pozri nasiaknuť ## našedivastý pozri šedivý 1 ## našedivelý pozri šedivý 1 ## našedivkasto pozri sivo ## našedivo pozri sivo ## našedo pozri sivo ## našepkať pozri pošepkať ## našepkávač pozri intrigán ## našepnúť pozri poradiť ## našeptať pozri pošepkať ## našeptávač pozri intrigán ## našetriť pozri nasporiť ## našikmo pozri šikmo, bokom 3 ## naširoko 1. pozri široko 1, široko-ďaleko, celkom 1, dokorán 2. pozri široko 2, obšírne ## naširoko-ďaleko pozri široko-ďaleko ## naširoko-naďaleko pozri široko-ďaleko ## našiť šitím pripevniť na povrch, prišiť: našila, prišila na sukňu vrecká, naaplikovať (našiť aplikáciu): na šaty naaplikovala módnu čipku ## nášivka tvarovaný kúsok látky, kože a pod. našitý na niektoré miesta odevu, aplikácia: módne nášivky, aplikácie ## naškeriť pozri otvoriť 1 ## naškicovať pozri namaľovať 1 ## naškierať sa pozri posmievať sa ## naškoricovo pozri hnedo ## naškrabať pozri napísať 1 ## naškriabať pozri napísať 1 ## naškrknúť pozri naznačiť ## našľapovať klásť chodidlo nohy na zem, nastupovať: ťažko našľapoval, nastupoval na pravú nohu, došľapovať, dostupovať ## našliapnuť pozri stúpiť 1 ## našmátrať pozri nahmatať ## našminkovať pozri namaľovať 2 ## našpicato pozri ostro 2, špicato ## našpintať pozri vynadať ## našporiť pozri nasporiť ## našprihať pozri vynadať ## našský príznačný pre nás ako príslušníkov istého národa, istej spoločenskej vrstvy, ako obyvateľov istého územia; príznačný pre kraj, národ, z ktorého pochádzame (op. cudzí), domáci, tunajší: sami si vyriešime našské, domáce problémy; zďaleka sme rozoznali domáce, tunajšie kroje; Poznáš dobre tunajšie pomery?, náš: najlepšie sú našské, naše odrody viniča, blízky (obyč. o človeku): to pochopia iba našskí, blízki ľudia, rodný (týkajúci sa miesta nášho narodenia): krása rodného kraja, národný (týkajúci sa nášho národa; op. inonárodný): špecifické vlastnosti našskej, národnej kultúry, svojský, svoj: ľudia v dedine najlepšie rozumejú svojským, svojim mravom, zvykom ## naštartovať pozri spustiť 2, začať 1 ## našťastie pozri chvalabohu ## naštekať pozri vynadať ## naštimovať 1. pozri nastrojiť 1, nastrojiť 2 2. pozri vyladiť 1 ## naštrbiť pozri narušiť ## naštrknúť pozri naznačiť, pripomenúť 2 ## naštudovaný štúdiom zvládnutý: divadelná hra naštudovaná v novom obsadení, slang. načítaný: načítaná literatúra (na skúšku) ## naštudovať pozri naučiť sa 1 ## naštvaný pozri nahnevaný ## naštvať 1. pozri nahnevať 2. pozri popudiť 1 ## naštvať sa pozri nahnevať sa ## našuškať 1. pozri pošepkať 2. pozri poradiť ## naťahaný pozri naberaný ## naťahať sa pozri opiť sa ## naťahovačka pozri prieťah ## naťahovať 1. pozri natiahnuť 2. pozri doberať ## natalita pozri pôrodnosť ## natankovaný pozri opitý 1 ## naťapiť pozri natrafiť 1 ## natárať pozri narozprávať ## naťať sa pozri opiť sa ## natehlovo pozri červeno ## natenko pís. i na tenko na tenké kúsky; na malú hrúbku (op. nahrubo), tenko (op. hrubo): natenko, tenko pokrájané rezance; chlieb natenko, tenko natrela lekvárom, jemne, najemno, pís. i na jemno: jemne, najemno pokrájaná šunka, expr.: natenučko, natenunko, natenulinko, natenuško, pís.i na tenučko atď.: natenučko, natenunko nastrúhaný syr ## natenučko pozri tenko 1, natenko ## natenulinko pozri tenko 1, natenko ## natenunko pozri tenko 1, natenko ## natenuško pozri tenko 1, natenko ## náter 1. materiál na natieranie; jeho vrstva na predmetoch, maľba, maľovka: čerstvý náter; čerstvá maľba, maľovka, zried. náterivo, farba, farbivo (farbiaca látka): latexová farba, latexové farbivo, oriezka (farebný náter na ploche orezanej knihy): zlatá oriezka 2. pozri vzhľad ## nateraz pozri teraz 1, zatiaľ 4 ## náterivo pozri náter 1 ## natesno pozri tesne 2 ## natesnučko pozri tesne 2 ## natesnulinko pozri tesne 2 ## natesnunko pozri tesne 2 ## natešený pozri naradovaný, šťastný, radostný 1 ## natiahnuť 1. ťahom zväčšiť dĺžku, pretiahnuť, predĺžiť: natiahla gumu; zlostne pretiahol ústa, prekročiť (zväčšiť dĺžku času): prekročili termín, schôdzu o hodinu, ponaťahovať (postupne, viac vecí) 2. ťahom narovnať smerom dopredu, do dĺžky alebo hore, vystrieť, načiahnuť, napriamiť: natiahol, vystrel nohy pred seba; načiahol, napriamil ruky k ohňu, vztiahnuť (iba o rukách): vztiahol ruky k záchrancovi, expr. nadrapiť: nadrapil krk a načúval, hovor. našponovať, kniž.: napriahnuť, napružiť, nastrmiť: napriahnuť ruku; napružiť tetivu, vypnúť, vypäť, napnúť, napäť (pôsobiť silou): vypäl plátno na rám; napäl strunu, ponapínať (postupne, viac vecí) 3. pozri navliecť 1 4. pozri obliecť 1 ## natískať pozri vnucovať ## natískať sa pozri tlačiť sa 1, ponúkať sa 1, vnucovať sa ## natisnúť 1. pozri natlačiť 1 2. pozri nanútiť ## natknúť pozri napichnúť 1 ## natláčať sa pozri ponúkať sa 1 ## natlačiť 1. tlačením umiestniť, natisnúť, napchať: natlačila veci do kufra; natisla knihy na police, nadieť, nadiať (veľmi natlačiť): nadetá perina, vtlačiť, vtisnúť, vpratať, vopchať (natlačiť dovnútra): vpratal všetky veci do vrecák, expr.: napratať, naprať, natrieskať, natĺcť, nadusiť, napáckať, nabiť, nagniaviť, hovor. expr. nadžgať: nabila, natrieskala šatstvo do skrine; nagniavil do jám všetok odpad; natĺkol mu hlúposti do hlavy, ponatláčať, povtláčať, ponapchávať, ponadievať, ponabíjať, hovor. expr. ponadžgávať (postupne, viac vecí) 2. tlačou rozmnožiť, vytlačiť: natlačili, vytlačili nové plagáty, dotlačiť (dodatočne natlačiť): dotlačili viac exemplárov ## nátlak pozri diktát, tlak 2 ## nátlakový pozri donucovací ## natĺcť 1. pozri nabiť 1 2. pozri zbiť 3 ## natmavo pozri tmavo ## nato 1. pozri potom 1, potom 2 2. pozri preto 1 ## natočiť 1. čapovaním napustiť, načapovať, naliať: natočil, načapoval pivo do pohára, namerať: nameral víno zo suda, nabrať: krčmár nabral pálenky do džbána, hovor. našenkovať 2. pozri nakrútiť 1, nakrútiť 2, nakrútiť 3 ## natoľko 1. odkazuje na mieru deja, vlastnosti, obyč. vyjadrenú vedľajšou vetou, tak, tak veľmi, hovor. toľme: natoľko, tak sa zľakla, že nevedela povedať ani slovo; tak veľmi, toľme sa bál otca, že radšej nešiel domov 2. pozri potiaľ 3 ## nátoň pozri klát 1 ## natrafiť 1. nečakane, náhodou nájsť alebo zbadať, trafiť, naraziť: natrafil na veľké prekážky; trafil na známeho, na vodu, stretnúť sa, objaviť, prísť, dôjsť: stretol sa so známym; prišiel na stopu zločinu; objavil chyby v prepise, expr.: naďabiť, naďapiť, nabŕdnuť, potknúť sa: nabŕdol na jeho meno v zozname; potkol sa o čudný prípad, nár. expr.: naťapiť, napopáckať [Kukučín] 2. vhodne prísť, trafiť: zle (na)trafil, nikto nebol doma ## natrafiť sa pozri naskytnúť sa ## natrčiť pozri nastaviť 1 ## natrepať 1. pozri narozprávať 2. pozri zbiť 3 3. pozri naložiť 2 ## natriasačka pozri nepríjemnosť ## natriasať 1. trasením upravovať, čuchrať, načuchrávať: natriasala, čuchrala podušky, expr.: čechrať, načechrávať, šuchoriť: šuchorila ľan, aby sa presušil 2. prudko pohybovať niečím sem a tam, mykať, šklbať: natriasal dieťa v kočíku; mykal, šklbal plecami od rozčúlenia, nadhadzovať, pohadzovať (mykať smerom hore): nadhadzoval dieťa na rukách, triasť, striasať, lomcovať (veľmi silno natriasať): horúčka ním trasie, lomcuje; zimnica ho striasa, expr.: drgať, drmať, hegať, drgľovať: staré auto hegá, drgľuje; drmal hlavou, expr.: drgoliť, strgáňať, trlingať: bričku drgolilo, trlingalo, expr.: nadŕdať, sepkať, nár.: hegľovať, hontŕľať ## natriasať sa 1. pozri natriasať 2 2. pozri tancovať ## natrieskať 1. pozri natlačiť 1 2. pozri zbiť 3 ## natrieskať sa pozri najesť sa ## natrieť pozri potrieť ## natrúbiť pozri narozprávať ## nátrubok pozri náustok ## natruc pozri napriek 1, napriek 2 ## natrúsiť pozri rozsypať 2 ## natrvalo na všetok budúci čas, trvalo, trvale: natrvalo, trvalo sa usadil na vidieku, nastálo, navždy, hovor. navždycky: nastálo, navždy, navždycky odišiel od rodičov, naveky: naveky zostane mrzákom, definitívne, nenávratne: natrvalo, definitívne sa rozišli; lepšie časy sa nenávratne pominuli, fraz. raz (a) navždy: rozhodol sa raz a navždy, fraz. (až) do súdneho dňa ## natuho pozri tuho, pevne 1, tvrdo 1, natvrdo ## natúkať pozri narozprávať ## nátura pozri povaha 1, charakter 1 ## naturalizovať pozri udomácniť 1 ## naturalizovať sa pozri udomácniť sa 1 ## naturálny pozri prírodný; prirodzený 2 ## naturel pozri povaha 1, charakter 1 ## náturista pozri amatér ## náturistický pozri neškolený 1 ## náturizmus pozri amaterizmus ## natvrdo pís. i na tvrdo na tvrdý spôsob (op. namäkko), tvrdo (op. mäkko), dotvrda, pís. i do tvrda (op. domäkka): natvrdo, tvrdo uvarené vajcia nakrájala do šalátu; zem okolo stromu bola dotvrda udupaná, tuho, natuho, pís. i na tuho: tuho, natuho vymiesená hlina ## naubližovať (sa) pozri ublížiť ## naúčať pozri napomínať ## naučenie pozri poučenie 1 ## naučiť 1. poskytnúť vedomosti, učením vštepiť do pamäti: naučili ho poriadku, vzdelať (poskytnúť všestranné vzdelanie): vzdelala ho najlepšia univerzita, nacvičiť (naučiť opakovaním): režisér nacvičil hercov text, vycvičiť (cvičením zdokonaliť): vycvičiť požiarnické družstvo, vyškoliť (školením naučiť): vyškoliť odborníkov, zaškoliť, zaučiť (čiastočne naučiť): zaučili ho do lyžovania, fraz. expr. natĺcť/vtĺcť/nahustiť/nabiť/natrepať niekomu do hlavy: natĺkli nám poučky do hlavy 2. výchovou upevniť niečo (v prejavoch, v pamäti), navyknúť, zvyknúť: naučili, navykli ju trpezlivosti; zvykli ju na poriadok, privyknúť, priučiť: priučila, privykla deti domácim prácam, vštepiť (hlboko upevniť): vštepili mu úctu k starším ## naučiť sa 1. učením získať vedomosti alebo zručnosť, osvojiť si: naučil sa, osvojil si matematiku, naštudovať (naučiť sa štúdiom): naštudoval látku na skúšku, vzdelať sa (získať vzdelanie): v tomto odbore sa vzdelal sám, nacvičiť sa, nacvičiť si (naučiť sa opakovaním, cvičením): žiaci si nacvičili pohyby, namemorovať (naučiť sa naspamäť): namemorovať báseň, doučiť sa (dodatočne sa naučiť): doučil sa fyziku, priučiť sa, zaučiť sa, zaškoliť sa (naučiť sa čiastočne): priučil sa chémii; zaškolil sa za zvárača, expr.: pochytiť, pochytať (náhodou sa naučiť): pochytila melódiu od starkej; pochytal všetky vtipy, vštepiť si do pamäti (naučiť sa s cieľom zapamätať si): vštepil si do pamäti ťažké vzorce, hovor. expr.: nabifľovať sa, nadrilovať (sa), nadrieť sa, štud. slang.: nadrviť sa, našprtať sa, naštukovať sa, našrotiť sa (obyč. netvorivo sa naučiť): nabifľoval sa, nadrvil sa na skúšky 2. učením získať návyk, vlastnosť, navyknúť (si): naučil sa, navykol si systematicky cvičiť na klavíri, privyknúť (si), zvyknúť (si): privykla si na ťažkú prácu, vycvičiť sa, vyškoliť sa: vyškolil sa v úradných veciach, vycibriť sa, expr. okrôchať sa: vycibril sa, okrôchal sa v spoločenskom správaní ## náučný poskytujúci poučenie, určený na získanie poznatkov, vedomostí: náučná literatúra, poučný (poskytujúci poučenie aj ponaučenie; op. zábavný): poučný film, didaktický (poučujúci aj vychovávajúci, používaný najmä v školskej praxi): náučné, didaktické diela, encyklopedický (poskytujúci ucelený súbor vedomostí, poznatkov o niečom): archeologický encyklopedický slovník, vedecký (súvisiaci s poskytovaním vedeckých poznatkov): kniha je písaná náučným, vedeckým štýlom (op. populárnym), často pejor. učený (poskytujúci poučenie náročným spôsobom): učená prednáška, zastar. náukový: náukový materiál ## naúchytky pozri narýchlo, letmo 1 ## náuka súhrn názorov, učenie: kresťanská náuka, kresťanské učenie, teória (zovšeobecnený, vnútorne usporiadaný súbor poznatkov): fyzikálna teória, náuka ## náukobeh pozri kurz 1 ## náustok časť predmetu, ktorá sa prikladá do úst, na ústa: náustok cigarety, náustok píšťaly, hud. nátrubok (časť dychového nástroja, na ktorý sa prikladajú pery), náhubok (ochranný košík na papuľu psa): dať psovi náhubok ## náušnica ozdoba, ktorá sa pripevňuje na ušný lalôčik: briliantové náušnice, zastar. alebo nár. záušnica: dlhé záušnice zo striebra, klipsa, klipsňa (stláčacia náušnica), hovor. zastar. oringľa ## nautika náuka o vedení lode na mori, moreplavectvo, plavectvo ## naúzko na malú šírku; tesne pri sebe (op. naširoko), úzko (op. široko): naúzko, úzko poskladaný papierik jej vypadol z knižky; roztvorila naúzko, úzko privreté viečka ## náva pozri záhrobie ## navábiť pozri nalákať ## navádzač pozri nahovárač 1 ## navádzať pozri vábiť, pozri naviesť 1 ## nával 1. pozri tlačenica 2. pozri množstvo 2 ## naváľať 1. pozri naložiť 2 2. pozri uložiť 4 ## naváľať sa pozri napadnúť 1 ## navaliť pozri nakloniť 1 ## navaliť sa 1. pozri nakloniť 2. pozri nahrnúť sa 1 ## návalový pozri nárazovitý ## navariť 1. pozri uvariť 1 2. pozri zapríčiniť ## navážiť pozri nakloniť 1 ## navážka to, čo sa naváža, návoz: navážka, návoz piesku, zeminy ## navdať pozri naviesť 1 ## navečer 1. pozri večer 2. pozri zvečera, predvečerom ## naveky 1. pozri trvalo 1, trvalo 2, natrvalo 2. pozri ustavične, vždy ## naveľa pozri nakoniec 2 ## naveľa-naveľa pozri ťažko 2 ## naverbovať pozri získať 1, získať 2, naviesť 1 ## naverímboha 1. pozri bezcieľne, naslepo 1 2. pozri nerozmyslene ## návesť pozri znak 4 ## návestidlo žel. zariadenie, ktorým sa dáva znamenie, semafor ## náveterný vystavený (častým) náporom vetra (op. záveterný), veterný, vetristý: náveterný svah; veterná, vetristá strana domu ## návetrie miesto vystavené vetru (op. závetrie), úvetrie: dom stojí na návetrí, úvetrí ## navežiť pozri nahromadiť ## naviac pozri navyše 1 ## naviať 1. viatím nahromadiť, nafúkať, naduť: vietor navial, nafúkal snehu do izby, naniesť, nanosiť, naznášať (o daždi): voda naniesla piesok do okien, vmiesť: vietor vmietol sneh do dvora 2. neos. viatím vniknúť, nafúkať, naduť: navialo snehu do dvora ## návidieť pozri ľúbiť 1 ## navidomoči pozri zreteľne 1 ## navierať pozri puchnúť ## naviesť 1. usilovať sa získať niekoho na niečo (presviedčaním a pod.), nahovoriť, navravieť: naviedol, nahovoril ho na šport, navnadiť, nalákať, navdať (lákaním naviesť): navnadil ju na cestovanie, prehovoriť, prevravieť (naviesť uvedením dôvodov): prehovoril ho, aby sa vrátil, zlákať, zviesť, zvábiť (obyč. na niečo zlé): dal sa zviesť na krádež, hovor. nakriatnuť, expr.: nabadurkať, nabastviť, nabaláchať: nabadurkal syna na výlet, hovor.: naverbovať, zverbovať (naviesť na niečo s naliehaním): naverboval kamarátov na výlet 2. pozri usmerniť 1 ## navigovať pozri viesť 1 ## navíjač pozri navijak ## navíjačka pozri navijak ## navíjačky zariadenie na navíjanie pradien používané pri spracúvaní konopí alebo ľanu, zvíjačky, zvíjadlá, koza ## navíjadlo pozri navijak ## navijak zariadenie na navíjanie so zdvíhacou a ťažnou silou, navíjač, navíjačka, navíjadlo: motorový navijak, navíjač, rumpál (ručný navijak), moták (prístroj na navíjanie nití) ## navinúť zvíjaním dookola umiestniť na niečo, naviť, namotať, nakrútiť, natočiť: navinula, namotala vlnu do klbka, nasúkať, nasnovať, nasnuť: nasúkala, nasnovala niť na cievku ## naviť pozri navinúť, nakrútiť 1 ## navláčiť pozri nanosiť ## navláčiť sa pozri prísť 1 ## navlas pozri celkom 1, úplne ## navlažiť pozri navlhčiť ## návlek podkolienka alebo pančucha bez chodidla, šport. slang. štulpňa ## navlhavý pohlcujúci vlhkosť, rýchlo vlhnúci, odb. hygroskopický: navlhavý, hygroskopický betón, premokavý (o textíliách; prepúšťajúci vlhkosť, vodu): navlhavá, premokavá vetrovka ## navlhčiť urobiť trocha vlhkým, zvlhčiť, zavlhčiť: pred hladením navlhčila bielizeň; zvlhčila si vlasy, ovlhčiť, orosiť, porosiť: letný dáždik orosil zem, zvlažiť, ovlažiť, povlažiť (zároveň osviežiť): zvlažil si ústa vodou, čelo obkladom, namočiť, omočiť, zamočiť, zmočiť (ponorením do tekutiny): navlhčil, omočil si pery vo víne, pomáčať, zmáčať, pokropiť: pomáčala, pokropila košele; slzy jej zmáčali líca, ponamáčať, ponavlhčovať (postupne), zried. navlažiť ## navlhko pozri namokro ## navlhnúť stať sa vlhkým nasiaknutím tekutinou, zvlhnúť, zavlhnúť: šatstvo navlhlo; soľ zvlhla, ovlhnúť, odvlhnúť, odmoknúť: steny od dažďov ovlhli; odmoknutá zem, namoknúť (navlhnúť dažďom): na daždi celý namokol, prevlhnúť (celkom navlhnúť): oblek mu prevlhol, spariť sa, zapariť sa (navlhnúť v dôsledku vlhka a vyššej teploty): slama sa sparila, zaparila, zahmliť sa, zarosiť sa, zmoknúť: sklá sa zahmlili; vlasy jej zmokli od potu, hovor.: spotiť sa, zapotiť sa (navlhnúť potom): košeľa sa mu zapotila, expr. oslznúť: oslznutý trávnik [Švantner], zried.: zvlažieť, zvlažiť sa: oči sa zvlažia slzami ## navliecť 1. posúvaním umiestniť na niečo, natiahnuť: navliekla si, natiahla si rukavice, nasunúť, nasadiť: nasunul hadicu na vodovod; nasadil si masku, nastoknúť, stoknúť, styknúť, naraziť (prudším pohybom navliecť): nastokol jej obrúčku; narazil si čiapku, postýkať, ponavliekať, ponastýkať, nastýkať, nár. postýbať, nastýbať (postupne, viac vecí): ponavliekala si všetky prstienky, obliecť (navliecť na telo): obliekla si sukňu, obuť (navliecť na nohy): obul si papuče 2. pozri nastrojiť 1 ## návliečka pozri obliečka ## návnada potrava na chytanie zveri, rýb, vnadidlo, nástraha: otrávená návnada, nástraha na myši, újesť: újesť na pstruhy ## navnadiť pozri nalákať ## navnivoč v spojení so slovesami prísť, prichádzať, ísť, vyjsť, vychodiť, obrátiť sa, obracať sa a pod. má význam zničiť sa, ničiť sa, pokaziť sa, kaziť sa, byť bez úžitku, nazmar, vnivoč: všetka jeho námaha vyšla navnivoč, nazmar; po takom daždi sa všetka úroda obráti vnivoč, na skazu, na nič, na mizinu: zle uložené potraviny sa obrátia na skazu; enormné úsilie vyšlo na nič, na mizinu, hovor. žart.: na minďáre, na mindžáre, fraz. na psí tridsiatok (iba so slovesom vyjsť): celodenná robota vyšla na minďáre, na psí tridsiatok ## návod postup, ako niečo robiť alebo používať, inštrukcia: konať podľa návodu, inštrukcií, pokyn: pridržiavať sa pokynov, poučenie, ponaučenie: priložiť poučenie, ponaučenie, smernica (zásady určujúce istú činnosť): smernice na hospodársku činnosť, direktíva: plniť direktívy, rada: požiadať niekoho o radu, predpis, recept, zastar. recepis (návod na prípravu niečoho): lekársky, kuchársky predpis, recept pozri smernica ## návodca pozri nahovárač 1 ## navodiť pozri spôsobiť, vnuknúť ## navodzovať pozri pôsobiť 1 ## navon pozri von 1 ## navoňať pozri navoňavkovať ## navoňavkovať pokropiť voňavkou, naparfumovať: navoňavkovala si šaty; naparfumovala sa do spoločnosti, navoňať: navoňaná šija, hovor. zastaráv. naparfínovať, zastaráv. napomádovať (navoňavkovať pomádou) ## navonok 1. z vonkajšej strany, z vonkajšej stránky, vyvolávajúc zdanie; nie naozaj, naoko, zvonka, zvonku, nár. zvonky: súkromné podnikanie je navonok, naoko veľmi lákavé; zvonka sa ničím nelíšil od ostatných, zdanlivo, očistom, zried. očistomok [Rázus], nár. naprezrek [Mináč]: zdanlivo, očistom súhlasil s každým otcovým slovom, na pohľad, na prvý pohľad: na (prvý) pohľad sa mu všetko zdalo v poriadku, vonkajškovo: navonok, vonkajškovo pôsobí veľmi dobre, formálne, fraz.: pre formu, len pre formu, kniž. alebo hovor. pro forma: s návrhom už súhlasil, no navonok, formálne ešte odporoval; všetko robil iba tak pre formu, fraz. len aby sa nepovedalo 2. pozri von 1 ## návoz pozri navážka ## navoziť pozri nahromadiť ## navôkol pozri okolo 1 ## návrat 1. príchod na pôvodné miesto: návrat domov, reemigrácia (návrat emigrantov do vlasti), anabáza (dlhý a namáhavý návrat vojska) 2. obnovenie, nastolenie niečoho predchádzajúceho, minulého: návrat starých čias, znovuzrodenie: prežívať znovuzrodenie, kniž. renesancia: renesancia demokracie, kniž. vzkriesenie: vzkriesenie antiky, recidíva (návrat niečoho záporného): recidíva chrípky ## navrátenec pozri reemigrant ## navrátilec pozri reemigrant ## navravieť 1. pozri naviesť 1, prehovoriť 1 2. pozri narozprávať ## navravieť si pozri namyslieť si ## navrelina pozri opuchlina ## návrh produkt myslenia, ktorý sa predkladá na schválenie alebo prerokovanie: predložiť návrh zákona, námet (návrh na ďalšie spracovanie): o tomto námete budeme uvažovať, myšlienka, idea: to je výborná myšlienka, idea, nápad (náhla myšlienka): ide o originálny nápad, propozícia: technické propozície, protinávrh (návrh podaný proti inému návrhu): zamietnuť protinávrh ## navrhnúť predložiť nejakú myšlienku na schválenie alebo na uskutočnenie, dať/podať návrh, urobiť návrh: navrhol mu, aby prišiel; podal návrh na odmeny, proponovať: proponovaný plán sme neprijali, odporučiť, poradiť (s priateľskou radou): poradil mu, aby zostal; odporučil knihu na vydanie, zastaráv. rekomandovať (písomne odporučiť): rekomandovali mu liečenie ## navrch 1. pozri dohora 1 2. pozri hore 2 3. pozri navyše 1 ## navrchu pozri hore 1 ## navrieť 1. naplniť sa a zväčšiť svoj objem, nabehnúť: po páde mu navrela hrča na čele; nabehli mu uzliny na krku, napuchnúť, opuchnúť, spuchnúť (puchnutím navrieť): napuchla mu tvár od plaču, zhnisať, hovor.: nazbierať sa, zozbierať sa (hnisaním navrieť): rana sa nazbierala, ponavierať (postupne, viac vecí): ponavierali mu žily 2. vzniknúť na koži, utvoriť sa, vytvoriť sa, objaviť sa: po práci mu navreli mozole; objavili sa mu pruhy po bitke, urobiť sa, spraviť sa: spravil sa mu vred, ponavierať (postupne): ponavierali mu vredy ## navrstviť pozri nahromadiť ## navrstviť sa pozri nahromadiť sa ## návršie pozri kopec 1 ## navŕšiť pozri naložiť 2, nahromadiť ## navŕšiť sa pozri nahromadiť sa ## navršovať pozri hromadiť ## návšteva 1. príchod k niekomu, niekam, obyč. s cieľom ostať tam istý čas: išiel na návštevu k rodine, hovor. zastaráv. alebo expr. vizita: chodiť po vizitách, kraj.: opáčka, opáčky (pomn.): ísť k niekomu na opáčky 2. pozri hosť ## návštevník kto sa na niečom zainteresovane zúčastňuje, hosť: návštevníci divadla, hostia festivalu, navštevovateľ (častý návštevník): navštevovateľ výstav, divák (kto sa zúčastňuje na umeleckom programe, na športovom podujatí a pod.): diváci odmenili hercov potleskom, frekventant (návštevník kurzu, školy): frekventanti majú zajtra voľno ## navštevovať pozri chodiť 3 ## navštevovateľ 1. pozri návštevník 2. pozri hosť ## navštívenie pozri nešťastie 1, tragédia 2 ## navštívenka lístok s menom, prípadne inými údajmi používaný v spoločenskom styku, vizitka: dať niekomu svoju navštívenku, vizitku ## navštíviť vykonať návštevu, ísť/prísť na návštevu: navštívil nás otcov priateľ; ísť/prísť na návštevu k susedom, navštíviť susedov, pozrieť (sa), hovor. opáčiť (krátko navštíviť): prišiel nás pozrieť, opáčiť, ponavštevovať (postupne, viac ľudí): cez sviatky všetkých ponavštevoval, zastar. prividieť (navštíviť trápením a pod.; o Bohu): Boh nás prividel ## návyk pozri zvyk, formalita 1 ## navykladať pozri narozprávať ## navyknúť (si) pozri zvyknúť (si), naučiť sa 2, prispôsobiť sa, spriateliť sa 2, vžiť sa 1 ## navykonávať pozri vykonať 2 ## navylomkrky pozri opreteky ## navymýšľať pozri vymyslieť ## navyprávať pozri narozprávať ## navysoko pozri vysoko 2 ## navystrájať pozri vykonať 2 ## navyše 1. nad normálnu, zvyčajnú, predpokladanú alebo potrebnú mieru, nazvyš, hovor. nazvyšok: peňazí nikdy nemal navyše, nazvyš; času má teraz nazvyšok, na dôvažok, hovor. naradáš: trhovník jej pridal na dôvažok, naradáš dve jablká, nespis.: naviac, navrch, nazbyt, zbytkom 2. pripája aktuálny výraz, pritom, popritom, okrem toho: nič sa nenaučil a navyše, pritom stále vyrušuje; prišiel neskoro a popritom, okrem toho si zabudol kľúče, ešte, k tomu, ešte k tomu: je bezočivý a ešte, a k tomu, a ešte k tomu klame, zastar. nadto [Matuška, Smrek], fraz. na dôvažok: spustil sa silný lejak a na dôvažok začali padať krúpy 3. (čoho) vyjadruje vyššiu mieru, vyše (čoho), nad (koho, čo): navyše, vyše plánu, nad plán vyrobili päťdesiat práčok ## navyvádzať pozri vykonať 2 ## navyvárať pozri uvariť 1 ## navzájom pozri vzájomne, spolu 1 ## navzdor pozri napriek 1, napriek 2, pri 6, proti 4 ## navzdory pozri napriek 1, napriek 2, pri 6, proti 4 ## navždy pozri trvalo 2, natrvalo ## navždycky pozri trvalo 2, natrvalo ## nazačiatku pozri zozačiatku, pôvodne, najprv, sprvu ## nazad 1. pozri dozadu 2. pozri naspäť 1, späť ## nazadku pozri vzadu ## nazadok pozri dozadu ## nazálny pozri nosový ## nazberaný pozri naberaný ## nazberkaný pozri naberaný ## nazberať 1. urobiť záhyby, nazberkať, nariasiť, zriasiť, nabrať: nazberala sukňu do gumy; dala si zriasiť látku, naskladať, naskladkať (pravidelne): naskladaná látka, sukňa, krajč. vrapovať (nedok.): vrapované kasanice na ľudovom kroji 2. pozri nahromadiť ## nazbierať pozri nahromadiť ## nazbierať sa 1. pozri nahromadiť sa 2. pozri zhnisať ## nazbíjať pozri nahromadiť ## nazbyt 1. pozri nadmieru 2. pozri navyše 1 ## nazdar pozri servus 1 ## nazdarboh pozri naslepo 1 ## nazdať sa pozri pomyslieť si 1 pozri nazdávať sa ## nazdávať sa očakávať, že sa niečo stane, nazdať sa, domnievať sa, mať domnienku, byť v domnienke: nazdával sa, nazdal sa, že naňho zabudli; nie je taký, ako sa všetci nazdávajú, domnievajú, počítať, rátať: počítal, rátal, že dedičom bude sám, myslieť (si), predpokladať, usudzovať, predvídať, kniž. mieniť (zároveň o tom uvažovať): myslel si, usudzoval, že zvíťazia, tušiť, domýšľať si, domýšľať sa, expr.: hútať si, šípiť (predpokladať výsledok): tušil, domýšľal si, že to nezvládne; šípil, že sa čosi stane ## nazelenasto pozri zelený ## nazelenavo pozri zeleno ## nazelenastý pozri zelený ## nazelenkastý pozri zelený ## nazelenkasto pozri zeleno ## nazelenkavo pozri zeleno ## nazeleno pozri zeleno ## nazeranie pozri chápanie, názor ## nazerať pozri pozerať ## nazhonobiť pozri nadobudnúť ## nazhŕňať 1. pozri nahromadiť 2. pozri nasporiť ## nazhŕňať sa pozri nahromadiť sa ## nazhromaždiť pozri nahromadiť ## nazhromaždiť sa pozri nahromadiť sa ## nazízať pozri pozerať 1 ## naziznúť pozri nazrieť 1 ## nazlatisto pozri zlatisto ## nazlato pozri zlatisto ## nazlostený pozri nahnevaný ## nazlostiť pozri nahnevať ## nazlostiť sa pozri nahnevať sa ## nazmar pozri navnivoč ## naznačiť čiastočne alebo nepriamo dať najavo (obyč. v reči), napovedať, nadhodiť, zried. nadriecť: výzor veľa naznačí, napovie o charaktere človeka; naznačil, nadhodil nové otázky, načrtnúť (v hrubých črtách naznačiť): načrtol postup prác, signalizovať (naznačiť, čo sa má stať): v novinách signalizovali rast cien, pripomenúť, poznamenať, podotknúť (vysloviť poznámku): poznamenal, že je čas odísť, expr.: nadškrtnúť, naštrknúť, nadštrknúť, podštrknúť: nadštrkol jej všeličo o priateľovi, expr. zried. naškrknúť ## naznak pozri horeznačky ## náznak čiastočné prejavenie sa niečoho, príznak: náznaky, príznaky búrky, znak: znaky strachu, známka: ukázali sa prvé známky odporu, znamenie: horúčka je znamením choroby, kniž. symptóm: symptómy hystérie, lek. syndróm (súhrn príznakov charakterizujúcich istú chorobu): syndróm mongolizmu, záblesk: na tvári sa zjavil záblesk úsmevu, tieň: v očiach má tieň smútku, prídych: prídych irónie v hlase, príchuť: v jeho slovách bola príchuť trpkosti, závan: závan vône lesa, iskra, lúč (náznak niečoho pozitívneho): iskra, lúč nádeje, nádych: nádych nedôvery, odtieň, odtienok: odtieň, odtienok výčitky, prízvuk: veliteľský prízvuk v hlase, zafarbenie, ladenie, ráz: lyrické zafarbenie, ladenie básne, tón: žartovný tón, nábeh, tendencia: nábeh na riešenie, kniž. zásvit, zastar. zádych [Kukučín], zastar. zried.: nápoveď [Hviezdoslav], názvuk [Chorvát] ## náznakovitý pozri náznakový ## náznakový nesúci iba základné znaky, príznaky, prejavy niečoho (op. vyčerpávajúci, úplný), náznakovitý: náznakové, náznakovité formulácie, menej časté: náčrtovitý, náčrtkovitý: predložil iba náčrt(k)ovité riešenie, skratkovitý, obrysovitý, rámcovitý, rámcový, heslovitý, stručný (op. obsiahly): skratkovité, obrysovité, rámcovité predstavenie projektu; heslovitý, stručný úvod pozri neúplný ## naznášať postupným znášaním nahromadiť, nanosiť, poznášať, podonášať: naznášal domov kopu kníh; nanosil zásoby, expr.: navláčiť, nazvláčať, nazvlačovať: deti navláčili blata do bytu; nazvláčať dreva na dvor ## názor chápanie skutočnosti, náhľad: vyjadriť svoj názor, náhľad, mienka: držať sa svojej mienky, úsudok (výsledok uvažovania): urobiť si vlastný úsudok o veci, presvedčenie (názor, ktorého správnosť človek pokladá za nespornú): brániť svoje presvedčenie, zmýšľanie (súhrn názorov): konať podľa svojho zmýšľania, hovor. teória: má na to svoju teóriu, kniž. nazeranie [Šoltésová], predstava (obraz utvorený rozumovou činnosťou, skúsenosťou): mať o niečom jasnú predstavu, stanovisko, postoj (východisko posudzovania): Aké je vaše stanovisko, váš postoj k celej veci?, pohľad: realistický pohľad na udalosti, hlas (názor a jeho prejav): vypočuť si ďalší hlas, obraz: utvoriť si obraz o svete, zásada (ustálený názor na konanie, správanie): pevné životné zásady, hypotéza (vedecky podložený, ale ešte definitívne nedokázaný názor) ## názorný uľahčujúci vnímanie a pochopenie obyč. uvedením obrázkov, príkladov, pomôcok a pod.; zložený z obrázkov a pod. určených ako ukážka, vzor, príklad, zastar. náhľadný: učiť názornou, náhľadnou metódou; vysvetľovať učivo uvedením názorného príkladu, inštrukčný, inštruktívny (založený na návode): inštruktívny spôsob vyučovania, obrazný (založený na obrazoch): audiovizuálna technika umožňuje obrazný výklad, prístupný, zreteľný, presvedčivý: nákres urobil vysvetľovanie prístupným, zreteľným; použiť názornú, presvedčivú argumentáciu, ukážkový, vzorový, živý (využívajúci niečo ako vzor, dôkaz a pod.): toto je ukážkový, vzorový, živý príklad správneho postupu, ilustračný, ilustratívny (majúci charakter ilustrácie): ilustračný, ilustratívny materiál na vyučovanie, demonštračný: demonštračný sprievod prednášky, odb. deiktický: deiktická vyučovacia metóda ## názov slovné označenie niečoho, pomenovanie: názov, pomenovanie ulice, mesta, meno: miestne meno, zastar. názvisko [Kalinčiak], označenie, nazvanie: označenie vín, nadpis (krátky názov článku, kapitoly, básne a pod.): nadpis má byť pútavý, titul: kniha vyšla pod titulom Pamäti, titulok (názov článku, obyč. v novinách): palcový titulok ## nazraň pozri ráno ## nazrieť 1. krátko uprieť zrak na niečo, do niečoho, pozrieť (sa), podívať sa: nazrel do novín, podíval sa do obloka, expr.: nakuknúť, naziznúť, kniž. nahliadnuť: nakukol do spisov, nahliadol cez škáru, ponazerať (postupne), zalistovať (v knihe), hovor. expr. ňuchnúť: do izby ani neňuchol 2. prísť na krátku návštevu, zastaviť sa, staviť sa, pristaviť sa: cestou domov nazrel k rodičom; (za)stavil sa, pristavil sa u susedov, hovor. ohlásiť sa, expr. nakuknúť: dávno sa neohlásil; zajtra k vám nakuknem ## nazúriť pozri nahnevať ## nazúriť sa pozri nahnevať sa ## nazvanie pozri meno 1, názov ## nazvať pozri pomenovať 1, pomenovať 2 ## názvisko pozri meno 1, názov ## nazvláčať pozri naznášať ## nazvlačovať pozri naznášať ## názvoslovie pozri terminológia ## názvuk pozri náznak ## nazvyš pozri navyše 1 ## nazvyšok pozri navyše 1 ## nazývať používať meno niekoho, niečoho, volať: tieto rastliny nazývame teplomilné; volali ho starý, hovoriť: hovorili jej babka, pomenúvať, titulovať (obyč. ako oslovenie): pomenúvali ho po mene; titulovali ho pán docent, kniž.: menovať, zvať: vrch zvaný Stoh; vedel menovať veci pravým menom, prezývať (používať prezývku): prezývali ho Uchom ## nazývať sa pozri volať sa ## nažívať pozri žiť 2 ## nažltasto pozri žlto ## nažltastý pozri žltý ## nažltkasto pozri žlto ## nažltkavo pozri žlto ## nažltkastý pozri žltý ## nažltkavý pozri žltý ## nažlto pozri žlto ## nažoba pozri nahota ## nažrať sa pozri najesť sa, nabažiť sa ## neadekvátne 1. pozri nevýstižný, neprimeraný 2. pozri nevhodne 1 ## neadekvátny pozri nevýstižný, neprimeraný 1 ## neakceptovateľný pozri neprijateľný ## neaktívny pozri nečinný, pasívny 1 ## neaktuálny ktorý z hľadiska prítomnosti stratil novosť, živosť, naliehavosť (op. aktuálny, súčasný), nečasový: neaktuálne, nečasové správy, zastaraný, prežitý: zastaraná, prežitá téma článku, staromódny, nemoderný (o javoch podliehajúcich móde): staromódne, nemoderné filmy, bývalý (ktorý bol v minulosti): neaktuálne, bývalé lásky ## nealkoholický ktorý neobsahuje alkohol; ktorý je bez podávania a konzumácie alkoholu, bezalkoholický: nealkoholické nápoje (op. alkoholické); bezalkoholické pivo; zišla sa u nás nealkoholická, bezalkoholická spoločnosť, abstinentský: abstinentský večierok, slang. nealko ## nebadane 1. pozri nepozorovane 2. pozri tajne, ukradomky ## nebadaný ktorý ťažko môžeme zbadať, všimnúť si (op. viditeľný, zreteľný), nezbadaný, nepozorovaný, nespozorovaný, nestrážený: ne(z)badaný, nepozorovaný príchod; odišiel v ne(s)pozorovanej, nestráženej chvíli, nebadateľný, nezbadateľný, nepozorovateľný, nespozorovateľný, neviditeľný (ktorý sa nedá vidieť, zbadať): ne(z)badateľný, ne(s)pozorovateľný nástup choroby; neviditeľné poškodenie organizmu, nepostrehnuteľný, kniž. nepostihnuteľný, poet. nevidný [Vajanský, Hviezdoslav], zastar. nevidomý (ktorý sa nedá postrehnúť, spozorovať): nepostrehnuteľné zlepšenie vzťahov; vedie ho akási nepostihnuteľná, nevidomá sila, nenápadný, nezreteľný (op. nápadný): nenápadný, nezreteľný náznak zlepšenia situácie, neciteľný (ťažko vnímateľný zmyslami): nebadaný, neciteľný závan vetra, nepatrný, nepoznateľný (pre malý počet, veľkosť, intenzitu málo vnímateľný): nepatrný, nepoznateľný odklon od pôvodného cieľa, pozvoľný, pomalý (pre malú intenzitu, rýchlosť málo vnímateľný): pozvoľný, pomalý únik tepla; nebadaná, pozvoľná zmena pozri malý ## nebadateľný pozri nebadaný ## nebárs 1. pozri neveľmi 2. pozri zle 5 ## nebce pozri podnebie 2 ## nebesá 1. pozri nebo 1, raj 2. pozri baldachýn ## nebesia 1. pozri nebo 1, raj 2. pozri baldachýn ## nebeský 1. pozri vesmírny 2. pozri krásny 1, nádherný 1; slastný ## nebezpečenstvo možnosť niečoho zlého, kniž. nebezpečie: nebezpečenstvo, nebezpečie úrazu, výbuchu, hrozba (blízkosť nebezpečenstva): hrozba hladu, riziko (nebezpečenstvo straty, neúspechu): robiť niečo na vlastné riziko, kniž.: chmára, chmúra: rozohnať chmáry, chmúry nad krajinou ## nebezpečie pozri nebezpečenstvo ## nebezpečný predstavujúci hrozbu niečoho zlého, ohrozujúci niekoho alebo niečo, riskantný, ohrozujúci, pren. krkolomný (ohrozujúci zdravie; i pren.): krkolomný cvik; krkolomný plán, hrozivý: nebezpečný, hrozivý vývin udalostí, kritický, krízový (pri hrozbe zlého konca, zavŕšenia): nebezpečné, kritické zhoršenie situácie; kritický, krízový zdravotný stav, rizikový (spojený s rizikom): rizikové pracovisko, strašný, hrozný, zlý (obyč. ohrozujúci iných): strašné, hrozné zviera; daj si pozor, je to nebezpečný, zlý človek ## neblahý pozri nepriaznivý, nešťastný 3 ## nebo 1. sídlo Pána Boha, svätých; miesto posmrtnej blaženosti, nebesá, nebesia: prosiť nebo, nebesá, nebesia o pomoc; prísť do neba, na nebesá, nebesia, raj, kniž. eden (miesto večnej blaženosti) 2. pozri obloha ## nebodaj 1. pozri možno 2, vari 2 2. pozri nedajbože 2 ## nebohatý pozri chudobný 1 ## nebohý (o človeku) ktorý prestal žiť, ktorý umrel (op. živý), mŕtvy, zomretý: môj nebohý, mŕtvy manžel; modliť sa za zomretého priateľa, zastaráv. zomrelý, kniž. zosnulý: spomínať na zomrelého, zosnulého človeka, expr. nebožký: hrob nebožkej starej mamy, fraz. zjemn.: večnej pamäti, blahej pamäti (aj v postavení po podstatnom mene): večnej pamäti naša mať; otec môj blahej pamäti hovorievali ... pozri mŕtvy ## nebohý pozri mŕtvy ## nebojácnosť pozri odvaha ## nebojácny pozri smelý ## nebojazlivosť pozri odvaha ## nebojazlivý pozri smelý ## nebojovný pozri mierny 2, mierumilovný, pasívny 1 ## nebojsa pozri odvážlivec ## neboľavý 1. pozri bezbolestný 2. pozri zdravý 1 ## nebolestivý pozri bezbolestný ## neborák pozri chudák 1 ## neborka pozri chudera ## neborká pozri chudera ## neborký pozri úbohý 1 pozri chudák 1 ## nebosklon pozri obzor 1 ## nebasklon pozri obzor 1 ## nebotyčný pozri vysoký 1, obrovský ## nebovo pozri modro ## nebovobelasý pozri modrý ## nebovomodrý pozri modrý ## nebový pozri modrý ## nebožiatko pozri chúďa ## neboža pozri chúďa ## nebožiec pozri vrták 1 ## nebožký pozri nebohý, mŕtvy pozri mŕtvy ## nebožtík pozri mŕtvy ## nebula pozri hmlovina ## nebývalý pozri neobyčajný, mimoriadny 1 ## necelý ktorý z hľadiska uvedeného množstva, počtu, časového údaja a pod. nie je celý, úplný (op. celý), neúplný: do druhej hodiny ostáva necelých, neúplných 5 minút; je to necelých, neúplných 12 kilogramov ## necit pozri cynizmus ## neciteľný 1. pozri nebadaný 2. pozri necitlivý 2, bezcitný ## necitlivec pozri cynik ## necitlivosť pozri cynizmus ## necitlivý 1. ktorý nemá (dostačujúcu) citlivosť pri pocitových alebo mechanických reakciách (op. citlivý): necitlivý film, odumretý, mŕtvy, znecitlivený, umŕtvený (o živom organizme alebo o jeho časti): odumretý, mŕtvy zub; znecitlivené, umŕtvené miesto (na tele), nepresný (o stroji, prístroji): necitlivé, nepresné váhy 2. ktorý nemá (dostačujúcu) citlivosť voči iným, ktorý má málo pochopenia, citovosti; svedčiaci o tom (op. citlivý, citový), menej časté neciteľný, expr. nečujný, kniž. necitný: necitlivý, neciteľný človek; mať nečujné srdce; necitný prístup k pacientom, chladný (ktorý nepociťuje alebo neprejavuje kladné city; op. vrúcny): necitlivá, chladná odpoveď ju urazila; zostával voči deťom chladný, bezcitný (ktorý nie je schopný kladných citov): necitlivé, bezcitné správanie, tvrdý, drsný, krutý (obyč. o prejavoch, o správaní): tvrdé, drsné slová; drsné, kruté zaobchádzanie s väzňami, ľahostajný, tupý, otupený, zastar. nečulý (ktorý stratil citlivosť, cit): bol necitlivý, ľahostajný, nečulý voči cudzej biede; nešťastie ho spravilo tupým, otupeným ## necitný pozri necitlivý 2, bezcitný ## necivilizovaný pozri primitívny 1, nevyspelý ## necnosť záporná ľudská vlastnosť (op. cnosť), kniž. neresť: ľudské necnosti, neresti, mrzkosť, zried. necnota [Hviezdoslav] pozri zlozvyk ## necnota pozri necnosť ## necudník pozri nemravník ## necudnosť pozri obscénnosť, nemravnosť ## necudný bez primeranej mravnej zdržanlivosti, čistoty; zmyselne vyzývavý; svedčiaci o nedostatku mravnej zdržanlivosti (op. cudný, zdržanlivý), nemravný: necudná, nemravná žena, nemorálny, amorálny: nemorálne, amorálne činy, nehanebný, neprístojný (spoločensky neprimeraný z hľadiska mravnosti): nehanebné, neprístojné obnažovanie ženského tela, nehanblivý, neslušný, frivolný, kniž. bezostyšný (bez hanby, bez mravných zábran): necudný, neslušný, frivolný tanec; nehanblivá, neslušná, bezostyšná dievka, zvrhlý, zhýralý, zvrátený, chlipný, kniž. smilný (bez akejkoľvek mravnosti, mravnej zdržanlivosti): zvrhlý, zvrátený, chlipný človek; zvrhlé, zhýralé správanie; necudné, smilné pohľady, lascívny, pejor.: bezbožný, bohapustý, oplzlý, obscénny (svedčiaci o nedostatku mravnej zdržanlivosti; op. slušný): lascívne filmové scény; oplzlá, bezbožná nahota; oplzlé, obscénne, bohapusté žarty, reči ## necvičený pozri neškolený 1, prirodzený 1 ## nečakane 1. pozri neočakávane, náhle, zrazu 1 2. pozri náhodne ## nečakaný pozri neočakávaný, náhly 1; neobyčajný ## nečas zlé počasie, nepohoda: skryť sa pred nečasom, pred nepohodou, pľušť (sychravé, daždivé počasie): jesenné pľušte, slota: za suchom prišla slota ## nečasový pozri neaktuálny ## nečestne pozri zle 2 ## nečestnosť pozri podlosť ## nečestný ktorý porušuje morálne zásady spoločnosti tým, že klame, podvádza, zrádza a pod. (op. čestný, statočný), nestatočný, nepoctivý: never mu, je to nečestný, nestatočný človek; nečestné, nepoctivé konanie, nesvedomitý, neseriózny: bolo to od neho nesvedomité; nečestný, neseriózny prístup, bezcharakterný, necharakterný, bezzásadový: bezcharakterný, necharakterný donášač; nečestný, bezzásadový obchodník, zlý, podlý, ničomný, naničhodný, zastar. ničomnícky (veľmi porušujúci morálne zásady): nečestný, zlý, podlý úmysel; viesť ničomný, naničhodný život, podvodný, podvodnícky (ktorý podvádza): vymámiť niečo podvodným, podvodníckym spôsobom, nízky, zried. nepočestný, kniž. nekalý, expr. špinavý: nízky, špinavý charakter; má s ňou nepočestné, nekalé plány; špinavý obchod, boj, hovor.: neférový, unfér, pís. i unfair: neférová hra; je to od teba unfér, pejor. čachrársky ## nečin 1. pozri špina 1, neporiadok 1 2. pozri daromnica 1 3. pozri naničhodnosť 1 ## nečinnosť pozri apatia ## nečinný ktorý nevykonáva (nijakú) činnosť, prácu; ktorý nevyvíja úsilie, nerobí kroky v prospech alebo neprospech niečoho; svedčiaci o tom (op. činný, činorodý), pasívny, neaktívny, kniž. nedvižný: nečinný, pasívny člen hnutia; zaujať neaktívny, nedvižný postoj k problému, trpný (úplne bez záujmu, úsilia): trpné prijímanie rozkazov; trpná oddanosť osudu, nepodnikavý (op. podnikavý): nepodnikavý obchodník, pejor. zápecnícky, kniž.: oblomovský, oblomovovský: viesť zápecnícky, oblomovský spôsob života, expr. ťapákovský, kniž. alebo odb. inertný (neschopný reagovať) ## nečistosť pozri nečistota 1 ## nečistota 1. vlastnosť niečoho nečistého, nečistosť: nečistota, nečistosť pleti; nečistosť, nečistota tónu 2. pozri špina 1 ## nečistý 1. obsahujúci neželateľné zložky (op. čistý, rýdzi): nečistý kov, nečistá pleť, zakalený: zakalený roztok; nečistý, zakalený zrak (od alkoholu), falošný, nepravý (obyč. o zvuku): zahrať falošné, nepravé tóny 2. porušujúci isté pravidlá, normy, obyč. týkajúce sa mravnosti (op. čistý, čestný, statočný), nečestný, zlý, expr.: čierny, špinavý: hrať s niekým nečistú, nečestnú hru; mať čierne, špinavé svedomie, nestatočný, nepoctivý: mať nestatočné, nepoctivé úmysly, pochybný, ničomný: človek s pochybnou, ničomnou minulosťou, hriešny (obyč. v pohlavnom živote): nečisté, hriešne telo 3. pozri špinavý 1 ## nečítaný ktorého počet je veľký, ale nie presne určený, nerátaný: vyplatil synovi pár nečítaných, nerátaných (zaúch) pozri nespočítateľný ## nečlenenosť pozri totalita 1 ## nečlovek pozri netvor 1 ## nečudno pozri nečudo ## nečudo nemožno sa čudovať, niet sa čo čudovať, nie div: nečudo, nie div, že sa vrátil, keď si zabudol vziať peniaze, zried. nečudno ## nečujne 1. pozri nečujný 1 2. pozri necitlivý 2 3. pozri ticho 1 ## nečujný 1. ktorý sa (skoro) nedá zachytiť sluchom (op. hlasný), nepočuteľný, nezvučný: nečujný, nezvučný pohyb vesiel; nečujný, nepočuteľný šepot, nehlasný, bezhlasný, zastaráv. bezhlasý (ktorý je bez hlasu): nehlasný, bezhlasný hovor; bezhlasný, bezhlasý plač, nehlučný, odb. bezhlučný (op. hlučný), zried.: bezzvučný, bezzvuký: nehlučný, bezhlučný chod motora, tichý: nečujné, tiché kroky, slabý (so slabou intenzitou; o zvuku; op. silný): nečujný, slabý dážď; slabý škrabot, zried. nečuteľný 2. pozri necitlivý 2 3. pozri pokojný 1, tichý 1 ## nečulý pozri necitlivý 2 ## nečuteľný pozri nečujný 1 ## nedajboh pozri nedajbože 1, nedajbože 2 ## nedajbože expr. 1. vyjadruje nemožnosť alebo sťaženú možnosť realizovať dej obyč. pomenovaný neurčitkom, expr. nedajboh: dvere nedajbože, nedajboh otvoriť, tak boli zaseknuté, hovor. expr.: zabožemôj, ani za božemôj: vyšli do polovice kopca a ďalej ani za božemôj, expr. nie a nie: v tomto roku nedajbože, nie a nie vyhrať zápas 2. vyjadruje obavu pred uskutočnením deja, expr.: nedajboh, nebodaj: nedajbože, nedajboh, aby teraz prišiel otec; keby nás tu nebodaj našli, bude zle, expr.: božechráň, bohchráň, chráňboh, chráňbože, chráňpane, pánbohchráň: božechráň, bohchráň, chráňboh, aby nás tu niekto videl; chráňbože, chráňpane, pánbohchráň, aby sa mu niečo stalo, expr.: božeuchovaj, bohuchovaj, hovor. ešte to by chýbalo: božeuchovaj, bohuchovaj pozrieť sa mu rovno do očí; Ešte to by chýbalo, aby nezmaturoval! ## neďaleko 1. v neveľkej priestorovej vzdialenosti (op. ďaleko), obďaleč, opodiaľ, zried. obdiaľ: neďaleko, obďaleč postavili veľký obchodný dom; zastali opodiaľ, obdiaľ a odtiaľ sa pozerali, vedľa, povedľa: ležia vedľa, povedľa v tráve, hovor. toť: toť za rohom je kino, bokom, stranou: zostali stáť bokom, stranou, aby sa im nič nestalo, pozďaleč, zobďaleč: sadli si pozďaleč, zobďaleč od nás, zried. spozďaleč [Topoľská], zastar.: poďalej, poďalšie [Kukučín, Vajanský], blízko, nablízku (v malej vzdialenosti): býva tu blízko, nablízku, kúsok, expr.: kúštik, kúsoček, kúštiček: kúsok, kúštik, kúštiček odtiaľ je vodopád 2. (koho, čoho) vyjadruje neveľkú priestorovú vzdialenosť od niekoho, od niečoho, blízko, obďaleč (koho, čoho): auto ho zrazilo neďaleko, blízko domu; zastal obďaleč dverí, vedľa, povedľa (koho, čoho): sprievod prešiel vedľa, povedľa nás, pri (kom, čom): pri stanici je hotel ## neďaleký pozri blízky 1, blízky 2, nedávny ## nedarmo pozri nenadarmo ## nedávno v neďalekej minulosti, nie tak dávno, prednedávnom: nedávno, prednedávnom tu boli ešte záhrady, donedávna: nedávno, donedávna mali ešte spor, minule, minulý raz, minulýkrát: minule, minulý raz sa pohádali pre dievča, hovor. toť: iba toť sa zoznámili, hovor. onehdy, nár.: onehda, onehdá: onehdy, keď sedel v krčme, prišli dvaja cudzinci, nár. oňahdy [Johanides], nár. voňahdy [Rázus] ## nedávny vyskytujúci sa v neveľkej časovej vzdialenosti, nie (príliš) dávny (op. dávny, vzdialený, ďaleký), blízky, neďaleký: spomínam na nedávnu, blízku minulosť; oživiť si nedávne, neďaleké udalosti, včerajší ## nedbaj pozri nedbanlivec ## nedbajník pozri nedbanlivec ## nedbajsky 1. pozri ledabolo, nedbanlivo, pozri nedbanlivý 2. pozri povrchne 2 ## nedbajský pozri nedbanlivý ## nedbajstvo pozri neporiadnosť ## nedbák pozri nedbanlivec ## nedbalec pozri nedbanlivec ## nedbalo 1. pozri ledabolo, nedbanlivo, pozri nedbanlivý 2. pozri povrchne 2 3. pozri zľahka 3 ## nedbalý pozri nedbanlivý ## nedbanlivec nedbanlivý, neporiadny človek, expr.: neporiadnik, nedbaj: z chlapca vyrástol obyčajný nedbanlivec, nedbaj, neporiadnik, zried. nedbajník [A. Bednár], expr. zried. nedbák [F. Hečko], zastar. nedbalec [Podjavorinská], zried. nevšímavec (kto si nič nevšíma), pejor. lajdák, hovor. pejor. šlendrián, subšt. bordelár ## nedbanlivo nedbajúc na niečo v potrebnej miere; svedčiac o tom, nedbalo, neporiadne, povrchne: nedbanlivo, nedbalo pozdravil a odišiel; neporiadne, povrchne utrela prach na poličke, ledabolo, hocijako, hocijak, ledajako, ledajak: ledabolo zavesila kabát na vešiak; záhrada bola pokopaná len tak hocijako, ledajako, kniž. neriadne: neriadne zabalená zásielka, hovor. expr. halabala: halabala poukladané knihy popadali na zem, expr. nedbajsky, pejor. lajdácky, hovor. expr. šlendriánsky: auto bolo nedbajsky, lajdácky opravené; odovzdal šlendriánsky urobenú robotu, fraz. na pol úst (o reči): nedbanlivo, na pol úst odpovedal na otázky, zľahka, nenútene, ležérne (nedbanlivo s cieľom dosiahnuť kladný efekt): zľahka si prehodila šatku cez plecia; nenútene, ležérne si sadol do kresla, ľahostajne, laxne (neprejavujúc dostatočný záujem): nedbanlivo, ľahostajne, laxne pristupuje k plneniu povinností pozri nedbanlivý ## nedbanlivosť pozri neporiadnosť ## nedbanlivý ktorý nevenuje dostatočnú starostlivosť niečomu, niekomu; ktorý si nedáva dostatočne záležať na niečom; svedčiaci o tom (op. poriadny), nedbajský, nedbalý: k vlastným rodičom má nedbanlivý, nedbajský postoj; si nedbajský, nedbalý v práci, neporiadny: neporiadna výslovnosť (op. starostlivá), pejor.: lajdácky, ľahtikársky, hovor. ledabolý, slang. šupácky: byť nedbanlivý, lajdácky, šupácky v obliekaní; lajdácka, ledabolá robota (op. pedantná); ľahtikárska povaha, povrchný, vlažný (op. dôkladný; obyč. vo vzťahu k práci, k povinnostiam): má povrchný, vlažný prístup k práci, ľahostajný, nevšímavý, laxný (vyplývajúci z nedostatočného záujmu): je nedbanlivý, ľahostajný, nevšímavý voči deťom; laxná výchova, ležérny, kniž. nonšalantný (vedome alebo povýšene nedbanlivý): nonšalantné spôsoby, hovor. pejor. flákačský (vyhýbajúci sa povinnostiam), kniž. zastar. buršikózny (mladícky, výstredne nedbanlivý) ## nedefinovateľný pozri neurčitý, zvláštny 1 ## nedeliteľný ktorý sa nedá, nemá rozdeliť, deliť na (menšie) zložky: sedmička je nedeliteľná trojkou, nerozložiteľný: prvočíslo je ďalej nerozložiteľné číslo, nerozdeliteľný: dedičom poručil nedeliteľný, nerozdeliteľný majetok, neoddeliteľný, neodlučiteľný, neodčleniteľný, zried. neodlučný (z hľadiska vzájomného oddelenia dvoch zložiek alebo istej zložky od celku): teória a prax sú navzájom neoddeliteľné, neodlučiteľné; neodčleniteľná, neodlučná časť celku, nerozlučiteľný, nerozlučný, publ. nerozborný, pren. nerozbitný (tvoriaci nenarušiteľný, vzájomný vzťah): nerozlučiteľné, nerozlučné priateľstvá; nerozborná jednota národov; nerozbitné bratstvo, zried. nerozdvojný (o celku zloženom z dvoch zložiek): nerozdvojná dvojica, jednotný, celistvý, kniž. celostný (tvoriaci ustálený celok): jednotný, celistvý štát; nedeliteľná, celostná suma, ucelený, kompaktný (tvoriaci uzavretý celok alebo celok s veľkou súdržnosťou zložiek): dielo tvorí ucelený, kompaktný celok, pevný, stály (tvoriaci nemenný vzťah, stav istých zložiek; op. nestály): nedeliteľné, pevné spojenectvo; stále, pevné bratstvo ## nedeľňajší pozri nedeľný ## nedeľný týkajúci sa nedele; uskutočňovaný v nedeľu; určený na nedeľu, nedeľňajší: nedeľné, nedeľňajšie popoludnie; nedeľné, nedeľňajšie kázne, sviatočný, hovor. kostolný (op. všedný): obliecť si nedeľné, sviatočné, kostolné šaty; sviatočná nálada ## nedemokratický vyznačujúci sa nedostatkom demokracie (op. demokratický): nedemokratické spoločenské pomery, neslobodný (čo sa týka výberu): nedemokratické, neslobodné voľby, totalitný (úplne bez demokracie): totalitný režim v krajine, násilnícky, despotický (bez obmedzenia moci): násilnícky, despotický spôsob vládnutia ## nedisciplinovaný pozri neposlušný ## nedlho pozri chvíľu, krátko 2 ## nedlhý nie príliš dlhý (priestorovo alebo časovo; op. dlhý), krátky: pri pokladnici stál nedlhý rad; predniesol nedlhý, krátky príhovor (op. rozvláčny) ## nedobizeň pozri samopaš ## nedobre pozri zle 1 ## nedobrovoľne pozri nasilu 1, nasilu 2 ## nedobrovoľný uskutočnený proti vlastnej vôli, z donútenia (op. dobrovoľný), nútený, vynútený, nanútený, vnútený: nedobrovoľný, vynútený súhlas; (vy)nútený kúpeľ, násilný (donútený silou): nedobrovoľná, násilná smrť (op. prirodzená) ## nedobrý pozri zlý 1, zlý 2, nepodarený, nevhodný, nepriaznivý ## nedobytný pozri nepremožiteľný, pevný 3, nezlomný ## nedoceniteľný pozri neoceniteľný ## nedočkavec nedočkavý, netrpezlivý človek, netrpezlivec ## nedočkavý pozri netrpezlivý ## nedočujný pozri nahluchlý ## nedohľadný ktorý má zrakovo neobsiahnuteľné rozmery; nepredstaviteľne veľký (obyč. čo sa týka množstva alebo rozsahu), nedozerný: dom sa strácal v nedohľadnej, nedozernej diaľke; nedozerná hĺbka plies (op. malá), kniž. nezmerný, zastar. nedovidný: havária bude mať nezmerné, nedovidné následky (op. nepatrné, zanedbateľné), rozsiahly, nekonečný: všade sa rozprestierali rozsiahle, nekonečné pláne; neopatrnosťou boli zapríčinené rozsiahle škody, nesmierny, obrovský: v zástupe kráčalo nedohľadné, nesmierne množstvo ľudí, neobmedzený, bezmedzný, bezhraničný (nemajúci koniec, ohraničenie): bezmedzný, bezhraničný vesmír; otvárajú sa pred nami neobmedzené, bezhraničné možnosti, rozľahlý, kniž. bezbrehý (o vzdialenosti): rozľahlé, bezbrehé more, ďalekosiahly (obyč. o hodnotách, javoch nie presne určiteľných): klásť si nedohľadné, ďalekosiahle ciele (op. konkrétne, krátkodobé), nepredstaviteľný, nepredvídaný (ktorého hodnoty si nemožno predstaviť, predvídať): počasie zapríčinilo poľnohospodárom nepredstaviteľné, nepredvídané straty pozri veľký ## nedochôdča pozri neduživec ## nedojedený pozri hladný 1 ## nedokonale 1. pozri povrchne 1, pozri nedokonalý 2. pozri zle 1 ## nedokonalo 1. pozri povrchne 1, pozri nedokonalý 2. pozri zle 1 ## nedokonalý ktorému niečo chýba do (úplnej) dokonalosti (op. dokonalý): nedokonalý športový výkon, chybný, poruchový (o strojoch, výrobkoch a pod.; op. bezchybný, prvotriedny, perfektný): vyrobiť nedokonalý, chybný výrobok; reklamovať chybný, poruchový televízor, nedostatočný (ktorý neuspokojuje potreby): rodičia boli preňho nedokonalý, nedostatočný vzor, povrchný, nedôkladný, zbežný, hrubý, pren. surový (ktorému chýba presnosť a pod.): povrchná, nedôkladná, hrubá kontrola; nedôkladné, zbežné lekárske vyšetrenie, neodborný, neškolený, diletantský (ktorému chýba odbornosť): obraz bol namaľovaný nedokonalou, neodbornou, diletantskou technikou; zaspievať neškoleným hlasom, neúplný (ktorému chýba isté štádium alebo zakončenie; op. úplný): nedokonalá, neúplná látková premena; otrava spôsobená neúplným spaľovaním, nevybrúsený, nevycibrený, nedorobený, nedonosený: nevybrúsený, nevycibrený literárny štýl; všetko to bolo akési nedorobené, nedonosené, kostrbatý, expr.: ťarbavý, ťažkopádny, kniž. toporný (svedčiaci o malej zrelosti, zručnosti): kostrbatý, ťarbavý rečnícky prejav; ťažkopádny, toporný preklad, expr.: hranatý, pren. štrbavý (bez dôkladnej vypracovanosti): hranatý, štrbavý rým ## nedomykavý správne nedovieravý ## nedomyslene pozri nerozmyslene ## nedomyslený pozri neuvážený, nerozvážny ## nedonosený ktorý sa vnútromaternicovo nevyvíjal dostatočne dlhý čas (o dieťati, mláďati; op. donosený), predčasne narodený: nedonosené, predčasne narodené deti žijú v inkubátore ## nedopatrenie pozri chyba 1 ## nedopatrením pozri omylom ## nedorastenec pozri neduživec ## nedorastok pozri neduživec ## nedorobok pozri neduživec ## nedorozumenie pozri spor 1, hádka, nezhoda ## nedosiahnuteľný ktorý nemožno (ľahko) dosiahnuť, uskutočniť, nedostihnuteľný: nedosiahnuteľný, nedostihnuteľný vzor, kniž. nedostižný: nedostižný výsledok, neuskutočniteľný, nerealizovateľný: neuskutočniteľný, nerealizovateľný plán, neuchopiteľný, nepolapiteľný: neuchopiteľné, nepolapiteľné šťastie, nedostupný, vzdialený (op. blízky): darmo sa usiluje dosiahnuť nedostupný, vzdialený cieľ; mať nedostupný, vzdialený ideál ## nedoslýchavý pozri nahluchlý ## nedospelý ktorý ešte nemá skončený (fyzický) vývin; svedčiaci o tom (op. dospelý), nevyspelý, nezrelý: nedospelý, nezrelý mladík; pohlavne nevyspelá, nezrelá mládež, detský, detinský, polodetský; chlapčenský, mladícky (o príslušníkovi mužského pohlavia), dievčenský (o príslušníčke ženského pohlavia): ešte stále má detskú, chlapčenskú, dievčenskú postavu; detské chápanie sveta, nedorastený, nevyvinutý (čo sa týka veľkosti, tvarov a pod.): presádzať nedorastené, nevyvinuté rastlinky; nedorastené, nevyvinuté časti tela, nevyzretý, infantilný (obyč. o mentálnej nedospelosti): nedospelé, nevyzreté, infantilné názory, pubertálny, slang. puberťácky (charakteristický pre pubertu): pubertálne správanie, práv. neplnoletý, zastaráv. maloletý (o neplnoprávnom človeku vo veku do 18 rokov; op. plnoletý): trestná činnosť neplnoletých, maloletých občanov, malý, mladý, kniž.: útly, raný (nachádzajúci sa v časovom období detstva; týkajúci sa tohto obdobia): starať sa o malých súrodencov; zomrel v mladom, útlom, ranom veku, neoperený (o vtáčati, pren. expr. aj o človeku): neoperený vrabec, pejor.: sopľavý, usoplený, usmrkaný: si ešte sopľavé, usoplené, usmrkané decko, vulg.: zasraný, zasratý pozri mladý, malý ## nedosť pozri trocha 1, trocha 2, málo 1, málo 2 ## nedostačujúco pozri slabo 1, slabo 2 ## nedostatkový (o tovare) ktorý nie je na trhu v požadovanom množstve (op. dostatkový), úzkoprofilový: nedostatkový, úzkoprofilový výrobok, hovor. expr. podpultový: predaj podpultového tovaru ## nedostatočná pozri päťka 1 ## nedostatočne pozri slabo 1, slabo 2, pozri nedostatočný ## nedostatočný nedostačujúci, nevyhovujúci obyč. z hľadiska potreby alebo očakávania (op. dostatočný): nedostatočný prospech (v škole); nedostatočné zásoby uhlia, slabý (obyč. čo sa týka množstva, kvality alebo úrovne): slabá účasť mládeže na zhromaždení; slabá kultúra predaja, nízky, malý (obyč. čo sa týka množstva alebo úrovne): na túto funkciu máš nedostatočný, nízky stupeň vzdelania; mať nedostatočný, malý vplyv; prejavoval o ňu iba malý záujem, neuspokojivý (nespĺňajúci očakávania, potreby): neuspokojivá odpoveď, sotva badateľný, nepatrný (čo sa týka množstva, účinku; op. značný): injekcia mala sotva badateľný, nepatrný účinok, nevýdatný (čo sa týka množstva, intenzity): tento nevýdatný prameň studňu nenaplní, neúčinný (čo sa týka účinku): neúčinné výchovné pôsobenie; neúčinný tlak verejnosti na politikov, pejor.: mizerný, chatrný, chabý: do daždivého počasia je to mizerné, chatrné oblečenie; hokejisti dosiahli na majstrovstvách mizerné, chabé výsledky, hovor. mínusový: mínusové riešenie národnostnej otázky ## nedostatok 1. nedostačujúce množstvo (op. dostatok): nedostatok pitnej vody, deficit (chýbanie niečoho): deficit surovín, hovor. manko: umelecké manko, kniž. absencia: absencia dôkazov 2. chýbanie životných potrieb, bieda, núdza, chudoba: žiť v nedostatku, v biede, v núdzi, v chudobe, expr. psota: trpieť psotu, hovor. mizéria: vojnová mizéria, tieseň, tvŕdza: byť v tiesni, v tvŕdzi 3. pozri chyba 1, chyba 2 ## nedostávať sa pozri chýbať 1 ## nedostihnuteľný pozri nedosiahnuteľný ## nedostižný pozri nedosiahnuteľný ## nedostupný ktorý nie je (dosť dobre) dostupný fyzicky, citovo alebo rozumovo (op. dostupný), neprístupný: končiar je nedostupný, neprístupný z ľavej strany; zostával neprístupný hrozbám; tvoje vysvetlenie je pre dieťa neprístupné, nedosiahnuteľný (obyč. ako potreba, nesplniteľné želanie alebo vzor): učiteľ je pre žiakov nedosiahnuteľný ideál; zahraničná literatúra je pre nás nedosiahnuteľná, zložitý, nezrozumiteľný, nepochopiteľný (rozumovo náročný): nepochopili sme jeho zložitý, nezrozumiteľný výklad; tvoja argumentácia je pre mňa nepochopiteľná, privysoký, prehnaný (čo sa týka cenovej prístupnosti): pre bežného občana je cena tohto auta privysoká, prehnaná, odmeraný, uzavretý, upätý, chladný (o človeku a jeho prejavoch; ktorého si ťažko možno citovo získať alebo nakloniť; op. otvorený, srdečný): nedostupný, odmeraný, uzavretý šéf; má odmeranú, upätú povahu; je chladný voči kolegom ## nedotklivec nedotklivý človek, expr. netýkavka, subšt. fajnovka ## nedotklivý podráždene reagujúci na všetko, čo sa negatívne dotýka jeho osoby; svedčiaci o tom, urážlivý, precitlivený: nebuď taký nedotklivý, precitlivený; má nedotklivú, urážlivú povahu, vzťahovačný, hovor. háklivý: radšej mu nič nehovor, je na seba príliš háklivý, expr. citlivkársky: citlivkárske reakcie, menej časté netýkavý ## nedotknuteľnosť pozri imunita 1, integrita ## nedotknuteľný ktorého neslobodno nejakým zásahom zničiť, porušiť, zmeniť a pod., neporušiteľný, nenarušiteľný: nedotknuteľné, nenarušiteľné právo na osobnú slobodu; zákony sú neporušiteľné, nenarušiteľné, chránený (ktorého chránia isté opatrenia pred narušením, porušením): zákonom chránená prírodná oblasť, nemenný (ktorého neslobodno zmeniť): nedotknuteľný, nemenný školský poriadok, práv. imúnny (na ktorého sa nevzťahuje zákon): diplomat je imúnny, posvätný, tabuový, tabuizovaný, neskl. tabu (vplyvom kultov, náboženstva, tradície a pod. uctievaný ako niečo zakázané, čo neslobodno narušiť, zničiť): posvätné, tabuové knihy; je to pre mňa nedotknuteľné, je to pre mňa tabu ## nedotknuto 1. pozri nedotknutý 2. pozri úhorom ## nedotknutý ktorý je zachovaný v pôvodnom stave, neporušený, nenarušený: na stole ležali nedotknuté veci; aj po rokoch sú ich vzťahy neporušené, nenarušené, zried. netknutý (ktorého sa nik nedotkol): netknutá posteľ, odb. intaktný, zachovaný, pôvodný (bez zmeny oproti predchádzajúcemu alebo začiatočnému stavu): záhrada ostala zachovaná, pôvodná, nenačatý (o jedle a pití): obed ostal nedotknutý, nenačatý, kniž.: panenský, nepoškvrnený: málokde sa zachovala taká panenská, nepoškvrnená príroda, expr. zried. prečistý (pohlavne nedotknutý): prečistá panna pozri poctivý ## nedouk pozri amatér ## nedovidný pozri nedohľadný ## nedovolene bez oprávnenia, bez povolenia, bez dovolenia, napriek zákazu, neprípustne: nedovolene, neprípustne zasahovali do veci iných, pokútne, načierno: pokútne, načierno pálil slivovicu, nezákonne (v rozpore so zákonom): nedovolene, nezákonne postupovali proti svojim odporcom pozri nedovolený, tajne, ukradomky ## nedovolený ktorý zákony, predpisy, normy a pod. nedovoľujú, zakazujú (op. dovolený), nepovolený, neprípustný: ísť nedovolenou, neprípustnou rýchlosťou; zápasník použil nedovolený, nepovolený hmat, zakázaný (na ktorý je vydaný zákaz): priekupníctvo je zakázaný spôsob obživy, nezákonný, protizákonný, protiprávny (neobsiahnutý v zákonoch, porušujúci zákony; op. zákonný): nezákonný, protizákonný úradný postup; protizákonné odňatie majetku, nelegálny, ilegálny (bez povolenia zákonom): nedovolené, nelegálne prekročenie hraníc; nelegálna, ilegálna politická organizácia, tajný, hovor. pokútny, pren. čierny (porušujúci zákony, predpisy, a preto konaný neverejne): tajný, pokútny predaj drog; pokútne prerušenie ťarchavosti; pristihli ho pri nedovolenej, čiernej jazde, zastar.: zabránený, zapovedaný: zabránený prístup ## nedovoľovať pozri brániť 2 ## nedozerný pozri nedohľadný ## nedozretý pozri nezrelý ## nedôkladný pozri povrchný, zbežný 1, neúplný ## nedôležitosť pozri ničota 1 ## nedômyselný pozri hlúpy 1, ťarbavý 2 ## nedôsledne pozri povrchne 1, pozri zbežný, neúplný ## nedôsledný pozri povrchný, zbežný 1, neúplný ## nedôstojne 1. pozri nedôstojný 1, nedôstojný 2 2. pozri zle 2 ## nedôstojný 1. ktorý je bez potrebnej dôstojnosti, vážnosti, vznešenosti alebo primeranosti (op. dôstojný): nedôstojné vystupovanie rečníka, nevhodný, nenáležitý, neprimeraný, nehodný (nezodpovedajúci istému postaveniu alebo istej situácii; op. primeraný, vhodný): má vzhľadom na svoj vek nedôstojné, neprimerané správanie; viesť nevhodné, nenáležité reči; zvolili si nevhodného, neprimeraného nástupcu 2. pokorením, znevážením, zosmiešnením a pod. spôsobujúci stratu ľudskej dôstojnosti, vážnosti (op. dôstojný), ponižujúci: urazil ho svojou nedôslednou, ponižujúcou poznámkou, hovor. expr. zhadzujúci: ocitol sa v nedôstojnom, zhadzujúcom postavení, potupný, hanebný (spôsobujúci potupu, hanbu): museli sa zmieriť s potupnou, hanebnou prehrou; získal to nedôstojným, hanebným spôsobom ## nedôvera nedostatok dôvery (op. dôvera), kniž. neviera: nedôvera, neviera vo vlastné sily, nedôverčivosť (prejavenie nedôvery): z jeho pohľadu sa zračí nedôverčivosť, kniž.: skepsa, skepticizmus: intelektuálska skepsa, intelektuálsky skepticizmus, pochybovačnosť: bol známy svojou pochybovačnosťou, pochyba, pochybnosť (nedostatok istoty): odstrániť pochyby, pochybnosti ## nedôverčivec nedôverčivý človek, zried. nedôverivec [Alexy], pochybovač, pochybovačník (kto pochybuje): presvedčiť pochybovačov, pochybovačníkov, kniž. skeptik ## nedôverčivo s pocitom nedôvery, pochybností a pod.; prejavujúc nedôveru, pochybnosti, s nedôverou, zried. nedôverivo: nedôverčivo, s nedôverou pristúpila k sediacemu chlapcovi, neveriacky, neveriaco, kniž. skepticky: pri mužových slovách sa tvárila veľmi neveriacky, neveriaco, pochybovačne, zried. pochybujúco: nedôverčivo, pochybovačne krútil hlavou nad tým, čo sa stalo, podozrievavo, upodozrievavo: podozrievavo, upodozrievavo sa pozerala na prichádzajúcich, maloverne (veľmi nedôverčivo): maloverne hľadela na svoju budúcnosť, nár.: neveriacne, neveriacno ## nedôverčivosť pozri nedôvera ## nedôverčivý ktorý len veľmi ťažko niečomu verí, uverí; často pociťujúci alebo vyjadrujúci nedôveru, pochybnosti alebo podozrenie (op. dôverčivý), pochybovačný: nedôverčivý, pochybovačný človek; v odpovedi zaznel pochybovačný tón, neveriaci, maloverný, kniž. skeptický (ktorý skoro ničomu neverí; op. aj naivný): mamin neveriaci pohľad; mať skeptické názory na budúcnosť, podozrievavý, upodozrievavý (pociťujúci alebo vyjadrujúci podozrenie): klásť podozrievavé, upodozrievavé otázky ## nedôverivec pozri nedôverčivec ## nedôverivo pozri nedôverčivo ## nedôverovať pozri pochybovať ## nedôvtipný pozri hlúpy 1, sprostý 1, ťarbavý 2 ## nedružný pozri nespoločenský 1 ## neduh 1. pozri choroba 1 2. pozri vášeň 2 ## neduživec neduživý človek, expr. nedorastok, expr. zried. nedorastenec (nedostatočne vyvinutý tvor), expr.: dengľavec, mľandravec (telesne málo zdatný človek), pejor.: krpáň, krpec, zákrpok, zakrpatenec, nedorobok [J. Horák], pejor. nedochôdča (neduživé dieťa, mláďa) pozri krpáň ## neduživý trpiaci (dlhodobejšou) chorobou, náchylný na choroby; fyzicky slabo vyvinutý; svedčiaci o tom, chorľavý, chudorľavý: neduživé, chorľavé, chudorľavé dieťa; neduživý, chorľavý výraz tváre; bez slnka vyrastú iba chudorľavé rastlinky, expr.: dengľavý, mľandravý: neduživé, dengľavé, mľandravé telo, kniž. nezdravistý: mať nezdravistý výzor, slabý, útly, tenký, expr. cintľavý (z hľadiska fyzickej stavby): neduživé, slabé jedince v prírode zahynú; chémia spôsobuje, že porast v lese je útly, tenký, cintľavý, nár. chymražný ## nedvižný 1. pozri nečinný, pasívny 1 2. pozri nehybný, meravý 1, meravý 2 3. pozri nepružný 2, ťarbavý 2 ## nedvojzmyselne pozri výslovne 1 ## nedvojzmyselný pozri jasný 4 ## neefektívny pozri neúčinný ## neestetický pozri škaredý 1, nevkusný ## nefalšovaný pozri pravý 1, skutočný 1, úprimný 2 ## neférový pozri nečestný, zlý 1 ## neforemný ktorý nemá želateľný, pekný tvar: poštár mi odovzdal neforemný balík, neuhladený, neúhľadný (tvarovo nepekne upravený; op. uhladený, úhľadný): neforemné, neúhľadné budovy; žiak má neuhladené, neúhľadné písmo, hranatý (obyč. o tele alebo jeho časti; op. zaoblený): neforemná, hranatá postava, tvár, beztvarý, odb. amorfný (úplne bez tvaru): neforemná, beztvará, amorfná masa, krumpľovitý, zried. bezforemný ## nefortieľny pozri neodborný ## nefunkčný ktorý nespĺňa ten cieľ, na ktorý je určený (op. funkčný): nefunkčný prístroj; nefunkčný parlament, odb.: afunkčný, disfunkčný; samoúčelný (ktorý nemá okrem vlastnej existencie istý pozitívny cieľ, zmysel): nefunkčná, samoúčelná veda; samoúčelná kritika ## negácia pozri zápor 2 ## negačný pozri záporný 2 ## negalantný pozri neslušný, nepozorný ## negativistický pozri odmietavý 1, záporný 2 ## negatívny 1. pozri záporný 1, záporný 2, odmietavý 1 2. pozri nepriaznivý ## negatívum pozri tieň 2, zápor 1 ## neger pozri černoch ## negovať pozri ignorovať ## negramotnosť neschopnosť písať a čítať, analfabetizmus ## negramotný ktorý nevie písať a čítať (op. gramotný), analfabetický: negramotní, analfabetickí ľudia pozri nevzdelaný ## negustiózny pozri nechutný 2, nevkusný ## neha kniž. citová plnosť, nežnosť: matkina tvár plná nehy, nežnosti, milota: predstierať milotu, mäkkosť: v hlase mal mäkkosť, teplota: teplota úsmevu, prítulnosť: detská prítulnosť, láskavosť ## nehanblivec pozri podliak, bezočivec, nemravník ## nehanblivý pozri necudný ## nehanebník pozri podliak, bezočivec, nemravník ## nehanebnosť pozri podlosť, naničhodnosť 1, nemravnosť ## nehanebný 1. konajúci, vykonaný bez akejkoľvek hanby, bez psychických alebo morálnych zábran, hanebný: nehanebné, hanebné klamstvo, neprístojný (prekračujúci únosnú mieru): nehanebné, neprístojné vyčíňanie opilcov, odsúdeniahodný (ktorý treba odsúdiť): odsúdeniahodný zradca; odsúdeniahodná zrada, škaredý, ošklivý, ohyzdný, mrzký (s negatívnymi následkami): škaredý, ošklivý, mrzký čin, podlý, expr.: špinavý, hnusný (využívajúci nečestné postupy): nehanebný, podlý úskok; špinavá, hnusná lož, bezočivý, kniž. bezostyšný, hovor. drzý (vyznačujúci sa bezočivosťou, hrubosťou): vyvrátiť nehanebné, bezočivé obvinenie; bezočivý, bezostyšný, drzý klamár, pejor. ohavný, hovor. pľuhavý: nehanebná, ohavná zrada; ohavný, pľuhavý skutok, expr.: bohaprázdny, bohapustý pozri zlý 2. pozri necudný ## neharmonický 1. pozri neľubozvučný 2. pozri neusporiadaný ## nehatene 1. pozri neobmedzený 2. pozri voľne 2 ## nehatený pozri neobmedzený, voľný 3, slobodný 1 ## nehlasne 1. pozri nečujný, tlmený 2. pozri ticho 1 ## nehlasný pozri nečujný 1, tlmený, tichý 1 ## nehlboký pozri plytký 1 ## nehlučne 1. pozri nečujne 2. pozri ticho 1 ## nehlučný pozri nečujný 1, tichý 1 ## nehmatateľný pozri nehmotný ## nehmotný ktorý nepozostáva z hmoty; vytvorený duševnou činnosťou (myslením a pod.); týkajúci sa vedomia (op. hmotný, materiálny, fyzický), nemateriálny, ideálny: nehmotný, nemateriálny svet ľudských predstáv; priniesť nemateriálne, ideálne dôkazy, imateriálny, netelesný (op. telesný), zried. beztelesný, éterický: beztelesná, éterická bytosť, nadzmyslový (ktorý nemožno vnímať zmyslami): nadzmyslové javy, nehmatateľný (ktorý nemožno chytiť; op. hmatateľný, rukolapný): mám nehmatateľnú istotu, že sa nemýlim, neskutočný, nereálny, kniž. fiktívny (jestvujúci iba vo vedomí; op. skutočný, reálny): Lomidrevo je neskutočná, nereálna, fiktívna postava, duchovný (patriaci do oblasti ľudského vedomia): nehmotná, duchovná kultúra národa ## nehnuteľnosť nehnuteľný majetok, nehnuteľné veci, zastar. realita: majiteľ nehnuteľností, realít, kniž. imobílie: sprostredkovať predaj imobílií ## nehoda nešťastná, nepríjemná udalosť, nešťastie: dopravná nehoda, dopravné nešťastie, havária: zahynúť pri havárii, zrážka (prudký náraz pohybujúcich sa telies do seba): zrážka vlakov, hovor. karambol (zrážka dopravných prostriedkov): byť svedkom karambolu, hovor. malér: zažiť malér pozri nešťastie 1 ## nehodne 1. pozri neprimeraný, nedôstojný 1 2. pozri zle 1 ## nehodník pozri naničhodník ## nehodno pozri škoda 2, neradno ## nehodnotne 1. pozri nekvalitný, bezcenný 2. pozri zle 1 ## nehodnotný pozri nekvalitný, zlý 2, bezcenný ## nehodnoverný pozri nespoľahlivý, pochybný ## nehodný 1. pozri neprimeraný 1, nedôstojný 1 2. pozri zlý 1 ## nehomogénny pozri rôznorodý ## nehorázne pozri veľmi ## nehoráznosť pozri naničhodnosť 1 ## nehorázny pozri poburujúci, bezočivý ## nehorľavý ktorý nemá schopnosť horieť, zapáliť sa (op. horľavý): nehorľavý plyn, neodb.: ohňovzdorný, ohňuvzdorný, žiaruvzdorný: nehorľavý, ohňovzdorný, žiaruvzdorný materiál ## nehostinný pozri nevľúdny 2, drsný 4 ## nehotový pozri neskončený, nezrelý ## nehumánny pozri bezcitný, surový 2, zlý 1 ## nehybnosť pozri pokoj 1 ## nehybný ktorý je (dočasne alebo trvalo) neschopný pohybu alebo vývinu, meravý, zmeravený: zaujal nehybný, meravý postoj; po úraze mu ruka zostala nehybná, meravá; nehybný, meravý stav v spoločnosti, nepohnutý, stŕpnutý, stuhnutý, tuhý, expr. zmrazený (momentálne neschopný pohybu, obyč. vplyvom fyziologických alebo psychických stavov): počúval celý stŕpnutý, stuhnutý, tuhý od hrôzy; vyčkával nepohnutý; po osudnej správe ostal zmrazený, pren.: kamenný, skamenený (bez pohybu): jeho tvár ostala nehybná, kamenná, skamenená maska, kniž.: ustrnutý, strnulý, nedvižný: nehybné, nedvižné, strnulé telo; hľadel na ňu ustrnutým, strnulým pohľadom; ustrnuté dogmy, nepohyblivý, imobilný (trvalo neschopný pohybu): po úraze ostal nepohyblivý, imobilný, chromý, ochromený, ochrnutý (trvalo neschopný pohybu vplyvom fyziologických zmien): vláčil za sebou nehybnú, chromú, ochrnutú nohu; po porážke mu polovica tváre ostala ochromená, ochrnutá, pevný, stabilný, statický (nemeniaci svoje miesto alebo polohu; op. pohyblivý): upieral pohľad na pevný, stabilný bod v diaľke; zaujal nehybnú, statickú pózu, stojatý (obyč. o vode), mŕtvy (i pren.; bez života): nehybné, mŕtve oči; mŕtve rameno rieky, ťažký (obyč. o vzduchu), expr. olovený: ťažký, nehybný vzduch pred búrkou; ťažký, olovený jazyk pozri stály ## nehynúci pozri stály 1, trvalý, nesmrteľný ## nech 1. pozri aby 1 2. pozri kiež, aby 3, že 6 3. pozri hoci 4. pozri že 4 ## nechápavý 1. pozri sprostý 1, ťarbavý 2 2. pozri začudovaný ## necharakterný pozri bezcharakterný ## nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie, nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísť, ponechať: ponechal dom v dobrom stave, dať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť! 2. odísť od niekoho, niečoho, zanechať, ponechať, zried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal doma, opustiť, odlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detí, expr. zochabiť: manželka ho zochabila, trocha hrub.: okašľať, okašlať: okašlal všetkých a odišiel, slang. dať kopačky (nechať milú, milého) 3. nevziať so sebou, uložiť, odložiť, uschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste 4. prestať sa s niečím zaoberať, zanechať: nechal, zanechal pitie, prerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdium, vzdať sa, zriecť sa, zrieknuť sa, odriecť sa, odrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčenia, odoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavu, kniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor 5. nechtiac odložiť niekde, zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku 6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane, zanechať: nechal, zanechal po sebe siroty, poručiť, odkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi 7. pozri prenechať ## nechať sa pozri zveriť sa 2 ## nechať si udržať si niečo v pôvodnom, neporušenom stave, ponechať si, podržať si: napriek kritike si nechal, ponechal svoj názor, uchovať si, zachovať si: zachovať si názor, česť, uchovať si svoju mienku, zastaráv. zadržať si ## nechávať sa pozri spoliehať sa ## nechcene 1. pozri nevítaný 2. pozri mimovoľne ## nechcený pozri neúmyselný, nevítaný, náhodný 1, mimovoľný ## nechcieť sa pozri ťažiť sa ## necht plochý zrohovatený útvar na vrchnej strane posledného článku prsta: farbiť si nechty, pejor.: paznecht, pazúr (dlhý necht na ľudskej ruke) ## nechtiac pozri mimovoľne ## nechtiačky pozri mimovoľne ## nechuť 1. odpor k jedlu (op. chuť), nechutenstvo: trpieť nechuťou, nechutenstvom 2. pozri antipatia, odpor 2 ## nechutenstvo pozri nechuť 1 ## nechutný 1. (o jedle) ktorý nemá dobrú, príjemnú chuť (op. chutný), nedobrý: nechutný, nedobrý prívarok, zlý, pejor.: hnusný, odporný (ktorý má veľmi nepríjemnú chuť): jedlo bolo na druhý deň už zlé, hnusné, odporné 2. ktorý vzbudzuje odpor, nevôľu, pohoršenie, nepríjemný, nemilý (op. príjemný, milý): nechutné, nepríjemné, nemilé vystupovanie na verejnosti, trápny, mrzutý (vzbudzujúci rozpaky, nevôľu): musí riešiť túto trápnu, mrzutú aféru, nevkusný, negustiózny (svedčiaci o nedostatku vkusu): negustiózny výzor; nevkusné, negustiózne šaty, nesympatický, antipatický, pejor.: odporný, hnusný, protivný, príšerný: nesympatický, antipatický spoločník; viesť odporné, hnusné, protivné reči; odporný, protivný, príšerný zápach, mrzký, škaredý, ošklivý, pejor. ohavný (vzbudzujúci neľúbosť; op. pekný, príjemný): nechutný, mrzký, škaredý čin; sníval sa mi ošklivý, ohavný sen, neslušný, hrubý (vzbudzujúci nevôľu vulgárnosťou a pod.): rozprávať nechutné, neslušné, hrubé žarty ## nechýrne pozri zle 1 ## nechže 1. pozri aby 1, aby 3 2. pozri ak 1 3. pozri že 4 ## neináč pozri takisto 1, rovnako 2 ## neinak pozri takisto 1, rovnako 2 ## neinteligentný pozri sprostý 1 ## neinvenčný pozri netvorivý 1 ## neistota nedostatok istoty: žiť v stálej neistote, pochyba, pochybnosť: mať pochyby, pochybnosti o úspechu, tréma (neistota pred vystúpením na verejnosti): pociťovať trému, zmätok, nepokoj (strata duševného pokoja): priviesť niekoho do zmätku; pociťovať nepokoj, rozpaky, pomykov (duševný stav prejavujúci sa nepokojom): premôcť rozpaky; prísť do pomykova, nerozhodnosť, ostýchavosť, hanblivosť, rozpačitosť: trpieť nerozhodnosťou, ostýchavosťou, hanblivosťou ## neistý 1. ktorý nemá istotu pri istých činnostiach, prejavoch; ktorý nemá vieru vo svoje schopnosti, zručnosti a pod; svedčiaci o nedostatku istoty alebo sebavedomia (op. istý), nepevný, vratký (op. pevný): po chorobe má ešte stále neistý, nepevný, vratký krok, labilný (op. stabilný): neistá, labilná poloha na rebríku, nerozhodný, bezradný, rozpačitý (op. rozhodný, rázny): nerozhodná, bezradná odpoveď; bezradný pohľad prenasledovaného, váhavý, tápavý, expr. habkavý (plný váhania, nerozhodnosti; op. rozhodný, pevný): dieťa urobilo prvé váhavé, tápavé krôčiky; tápavé, habkavé hľadanie vhodných slov, expr.: tackavý, knísavý, kolísavý, potkýnavý (nemajúci istotu, obyč. pod vplyvom opitosti, choroby a pod.; op. pevný): kráčal tackavou, knísavou, kolísavou, potkýnavou chôdzou, expr.: trasľavý, roztrasený (nemajúci istotu obyč. vplyvom staroby, rozrušenia a pod.): trasľavé, roztrasené písmo; trasľavé ruky, hovor. strémovaný (nemajúci istotu vplyvom trémy): strémovaný rečník 2. ktorý nie je bezpodmienečne pravdivý, zaručený, vopred daný alebo zaistený (op. istý, zaručený), pochybný, sporný, nespoľahlivý, nezaručený: dospieť k neistým, pochybným, sporným vedeckým výsledkom (op. nepochybným, spoľahlivým, zaručeným); dať niekomu neisté, nespoľahlivé záruky, expr.: nepevný, vratký, vrtkavý: mať vratkú, nepevnú politickú pozíciu (op. pevnú); byť vrtkavý v názoroch, problematický, kniž. otázny: naša budúcnosť je zatiaľ neistá, problematická; či sa to uskutoční, to je ešte otázne, premenlivý, nestály, rozháraný (op. stály, ustálený): žijeme neisté, nestále, rozhárané časy; dnes to vyzerá na premenlivé, nestále počasie, nebezpečný, riskantný (ktorý sa môže zle skončiť): pustila sa do neistého, riskantného podnikania; je to príliš nebezpečný, riskantný obchod, ohrozený (ktorému hrozí nebezpečenstvo; op. bezpečný): jeho život je neistý, ohrozený ## nejak pozri nejako ## nejako vyjadruje neurčitosť spôsobu, nejakým spôsobom; vyjadruje istú pochybnosť, dajako, voľajako, akosi: robotu do večera už nejako, dajako dokončíme; voľajako, akosi sa mi to nepáči, hovor.: dáko, dákosi, voľáko: dáko, voľáko sa už tam dostaneme, hovor.: nejak, dajak, voľajak: nejak, dajak, voľajak si už poradíme, ako-tak, tak a tak: do leta už ako-tak vydrží, poet. alebo nár. jaksi, nár.: voľákosi [Krno], jaksi-taksi, fraz. nejakým činom pozri hocijako ## nejaký ktorý nie je bližšie určený; ktorý nemá presne určené vlastnosti, presne určenú mieru alebo počet, dajaký, voľajaký, hovor.: dáky, dákysi, voľáky: Priveď so sebou aj nejakého, dajakého, voľajakého priateľa!; dnes neprídem, mám dajaké, dáke, voľáke povinnosti; Už si mu vyplatil dajaké, dáke peniaze?, akýsi, ktorýsi, poet.: kýsi, kýs’ (neznámy, a preto bližšie neurčený): hľadal ťa tu akýsi človek; trpí na nejakú, akúsi záhadnú chorobu; akýsi, ktorýsi spisovateľ raz napísal, že ...; démon kýs’ škaredý [Krasko], istý, určitý, jeden, hovor. istýsi (známy, ale bližšie neurčený): dovolenku strávila s istým, jedným pánom; dohodli sa na istých, určitých kompromisoch; bol raz jeden kráľ, hocijaký, akýkoľvek, hovor. bársaký, hocaký (nie je dôležité, aký): Nevieš o nejakom, hocakom, akomkoľvek priváte?; zaspievaj nejakú, bársakú, hocakú pieseň, hovor. taký (ktorý má približnú mieru alebo počet): príď o taký týždeň, expr.: aký-taký, koľký-toľký (vyskytujúci sa v presne neurčenom menšom množstve): zostala mi aspoň aká-taká nádej; mám z poľa aspoň koľký-toľký úžitok ## nejapne pozri nevhodne 1 ## nejasný 1. ktorý nie je (dosť) dobre vnímateľný, najmä zrakom a sluchom (op. jasný, zreteľný), temný, tmavý, špinavý (o nejasných farbách, ich odtieňoch; op. žiarivý, svetlý), nezreteľný, rozplývavý: v diaľke vidno nejasné, nezreteľné obrysy hôr; vydával nejasné, nezreteľné zvuky, nevýrazný, mdlý (ktorý nemá vyhranenú, presnú podobu; op. výrazný): bábätko má ešte nejasné, nevýrazné črty tváre; usmieval sa na mňa mdlým úsmevom, rozmazaný (o fotografii): pozadie na fotografii je rozmazané, zrnitý (o televíznej obrazovke), zastretý: spievala nejasným, zastretým hlasom, zamračený, zatiahnutý (o oblohe) 2. nie dosť jednoznačný, významovo nie presne určený (op. jasný, zreteľný), nezreteľný: hovoríš vždy v nejasných, nezreteľných náznakoch, nepresný, neurčitý, hmlistý, matný: na detstvo mi zostali iba nepresné, neurčité, hmlisté spomienky; o budúcnosti mám iba hmlisté, matné predstavy, nevyhranený (bez presných ohraničení): zaujať nevyhranený postoj, nezrozumiteľný (op. zrozumiteľný): nepochopil som tvoj nezrozumiteľný výklad, difúzny, rozptýlený (o myslení), neartikulovaný (nezreteľne členený na hlásky): vydávať neartikulované zvuky, nejednoznačný, vágny, dvojznačný, dvojzmyselný (ktorý sa dá rozlične, dvojako chápať, vysvetľovať): definícia nesmie byť nejasná, nejednoznačná; slovo má nejasný, dvojznačný, dvojzmyselný význam, popletený, pomotaný, zmotaný, prekrútený, hovor. skomolený (bez logickej následnosti): skomolené, popletené vysvetlenie, neujasnený (nie do konca, úplne premyslený): mať neujasnené plány do budúcnosti, nevyjasnený, nevyriešený (bez konečného rozhodnutia): nevyjasnená, nevyriešená situácia ## nejeden pozri niektorý ## nejedenkrát pozri veľakrát, viackrát 1, často ## nejeden raz pozri veľakrát, viackrát 1, často ## nejednako pozri rozlične ## nejednaký pozri rozmanitý 1, odlišný, nesúmerný ## nejednotne pozri rozlične, pozri nejednotný ## nejednotný ktorému chýba jednota, jednomyseľnosť, jednotnosť (op. jednotný), nezladený: nedohodli sa, preto bol ich postup nejednotný, nezladený, roztrieštený, rozdrobený, rozkúskovaný, rozbitý, hovor. expr. rozglejený: nepriateľ ľahko porazil nejednotnú, roztrieštenú armádu; rozdrobené, rozkúskované územia, nesvorný, nesúdržný (bez svornosti, súdržnosti): bratia sú nejednotní, nesvorní v názoroch; nesúdržné spoločenstvo národov, rozličný, rôzny, odlišný, rozdielny, odchylný, odchodný, iný: mali sme o tom rozličnú, rôznu, odlišnú mienku; rozdielne, odchylné, odchodné názory, dvojkoľajný, rozdvojený (pozostávajúci z dvoch protichodných zložiek): ak sa rodičia nezhodnú, dieťa trpí dvojkoľajnou výchovou; po rozdelení právomoci došlo k rozdvojenému vedeniu spoločnosti, nepevný, rozkolísaný, nestály, neustálený (ktorý má narušenú potrebnú jednotu): nejednotné, nestále, nepevné používanie normy; treba odstrániť rozkolísanú, neustálenú výslovnosť ## nejednoznačný pozri nejasný 2, dvojznačný ## nekaľavník 1. pozri nešikovník 2. pozri ťarbák ## nekaľavný pozri nešikovný 1 ## nekalý pozri nečestný, zlý 1 ## neklamný pozri nepochybný, istý 1 ## nekľudný správne nepokojný ## nekľúdny pozri špinavý 1, neporiadny 2 ## nekompaktný ktorý netvorí jednoliaty, pevný celok (op. kompaktný, celistvý), nesúdržný, nepevný: nekompaktná, nesúdržná látka; nesúdržná, nepevná hmota ## nekompletný pozri neúplný ## nekomplikovaný pozri jednoduchý 1 ## nekompromisne 1. pozri nekompromisný 2. pozri rozhodne 1, prísne 1, prísne 2 ## nekompromisný nepripúšťajúci kompromis; svedčiaci o tom, neústupčivý, neústupný, neoblomný: nekompromisný, neústupčivý, neoblomný človek; zaujal nekompromisné, neústupné stanovisko, zásadový, zásadný, principiálny (nepripúšťajúci ústupok od svojich zásad): zásadový, principiálny vedúci; pridŕžal sa svojho zásadového, zásadného postoja, dôsledný, kniž. konzekventný (nepripúšťajúci odklon od pôvodného rozhodnutia a pod.): k výsledku sa dopracoval dôsledným, konzekventným postupom, pevný, nemenný, zried. neodklonný (nepripúšťajúci zmenu): urobiť nekompromisné, pevné, nemenné rozhodnutie, tvrdý, prísny, kniž. rigorózny (nepripúšťajúci výnimku, odpustenie, obyč. pri niečom negatívnom): držať sa nekompromisného, tvrdého rozsudku; musel sa zmieriť s prísnym, rigoróznym trestom (op. zmierlivým) pozri radikálny ## nekonečný ktorý nemá koniec v priestore, v čase, v množstve, v intenzite (op. konečný), neobmedzený, neohraničený (op. obmedzený, ohraničený): nekonečný, neohraničený priestor; mládež má neobmedzené možnosti sebarealizácie, bezhraničný, bezmedzný, kniž.: bezbrehý, bezmerný, kniž. zastar. bezkonečný (obyč. čo sa týka intenzity alebo priestoru): zmocnilo sa ho bezmedzné, bezbrehé zúfalstvo; vždy túžil po bezhraničných, bezkonečných diaľavách, nedozerný, nedohľadný (čo sa týka priestoru): očami blúdil po nedozerných, nedohľadných šíravách, nesmierny (čo sa týka množstva a intenzity): počas života nazbieral nesmierne množstvo umeleckých predmetov; ovládla ho nesmierna ľútosť, zdĺhavý, rozsiahly, rozvláčny (čo sa týka času; op. krátky, krátkodobý): viedli medzi sebou zdĺhavú vojnu; mať spolu zdĺhavé, rozsiahle rozhovory; treba skončiť zdĺhavé, rozvláčne spory, večný (čo sa týka času alebo množstva): všade sa stretával s večným nepochopením; mŕtvi tu spia svoj večný sen, expr. absolútny, úplný (čo sa týka intenzity): pociťovala voči nemu absolútnu, úplnú oddanosť; vo svojich rukách sústredil absolútnu, úplnú moc, mat. entý (presne neurčený vo veľmi veľkom množstve): člen entého radu čísel pozri dlhý, veľký ## nekonkrétny pozri neskutočný 1 ## nekontrolovaný pozri neobmedzený, spontánny ## nekonvenčnosť pozri svojráz ## nekonvenčný pozri atypický ## nekonzekventne pozri povrchne 1 ## nekonzekventný pozri povrchný ## nekorektne pozri nevhodne 1 ## nekorektný pozri nesprávny, chybný 2, nevhodný, neprimeraný 1 ## nekresťanský pozri veľký 1, neuveriteľný ## nekrikľavý pozri tlmený ## nekropola pozri cintorín ## nekrotický pozri mŕtvy 1 ## nekrytý pozri otvorený 1 ## nektár bot. sladká šťava v kvetoch niektorých rastlín, medovina ## nekultivovaný pozri neškolený 1, nevzdelaný, hrubý 2 ## nekultúrnosť pozri primitivizmus ## nekultúrny 1. pozri nevyspelý, primitívny 1, nespoločenský 2 2. pozri divý 1 ## nekvalifikovaný pozri neodborný ## nekvalitne 1. pozri nekvalitný 2. pozri zle 1 ## nekvalitný ktorý nemá vyžadovanú kvalitu (op. kvalitný), nehodnotný: odovzdať nekvalitné, nehodnotné výrobky, nedobrý, zlý, planý (čo sa týka kvality): odovzdať nekvalitnú, nedobrú, zlú robotu; nedobrá, zlá, planá povrchová úprava, menejcenný, menejhodnotný, neplnohodnotný (bez potrebnej hodnoty, úrovne): menejcenné, menejhodnotné, neplnohodnotné literárne dielo, podradný (s nižšou ako prvotriednou kvalitou): podradný tabak, nepodarený, chybný, hovor. kazový, subšt. aušusový, nesprávne závadný (ktorý je s chybami): nepodarená, chybná látka; kazový, aušusový tovar, bazárový, partiový (menej kvalitný, a preto zlacnený): bazárové, partiové hodiny, pokútny, brakový (ktorý má pochybnú hodnotu alebo nezaručenú kvalitu): pokútne, brakové umenie, pejor.: amatérsky, diletantský, babrácky, lajdácky, hovor. pejor. fušerský (obyč. o práci) ## nelad pozri nezhoda ## neľahko 1. pozri ťažko 2 2. pozri náročný 2, namáhavý, zložitý ## neľahký pozri ťažký 3, náročný 2, namáhavý, zložitý ## neláska pozri nenávisť ## neláskavý pozri nevľúdny 1 ## nelegálne 1. pozri nezákonný, ilegálny 2. pozri tajne ## nelegálny pozri nezákonný, ilegálny ## nelegitímny pozri nezákonný ## neleniť neodkladať nejakú činnosť, neváhať, neotáľať, nemeškať: nelenil a pustil sa do práce; neotáľal s odpoveďou; Nemeškaj a choď! ## neleniť sa pozri chcieť sa ## nelenivý pozri rezký 1, usilovný ## neleštený pozri matný 1 ## neliečiteľný pozri nevyliečiteľný ## nelichotivý pozri hanlivý ## nelogický pozri hlúpy 1, nezmyselný ## nelojálny pozri odmietavý 1 ## neľúbosť pozri antipatia, odpor 2 ## neľubozvučnosť pozri disharmónia 1 ## neľubozvučný nepríjemne znejúci (op. ľubozvučný), odb. kakofonický: vylúdiť neľubozvučný, kakofonický tón, neharmonický, nesúladný, disharmonický (neznejúci v súhre, v harmónii a vyváženosti; op. harmonický, súladný): nenaladené husle vydávali neharmonické, nesúladné, disharmonické zvuky, nesúzvučný, odb.: disonančný, disonantný (neznejúci v súzvuku; op. súzvučný): skladba bola plná nesúzvučných, disonančných, disonantných akordov ## neľubozvuk pozri disharmónia 1 ## neľudskosť pozri beštialita ## neľudský 1. pozri bezcitný, krutý 1, surový 2, zlý 2. pozri veľký 1, obrovský 3. pozri zlý, ťažký 3 ## neľútostný pozri krutý 1, nemilosrdný ## nelza pozri nemožno ## nelzä pozri nemožno ## neľzä pozri nemožno ## nemajetný pozri chudobný 1 ## nemálo pozri veľa, veľmi ## nemalý pozri veľký 1, značný 1 ## nemanželský pozri nezákonný ## nemastno-neslano pozri slabo 2 ## nemastný-neslaný pozri neurčitý, nezaujímavý ## nemať pozri chýbať 1 ## nemčinár odborník v nemčine; poslucháč alebo učiteľ nemčiny, germanista ## nemčiť pozri ponemčovať ## nemehlo pozri ťarbák, nešikovník ## nemenej pozri rovnako 1 ## nemeniteľnosť pozri stabilita ## nemeniteľný pozri stály 1, nemenný ## nemenlivý pozri stály 1, nemenný ## nemenne 1. pozri nemenný 2. pozri trvalo 2 ## nemennosť pozri stabilita ## nemenný ktorý nepodlieha zmenám (op. premenlivý, nestály), nemeniteľný, stály: udržiavali sme nemenné, stále priateľské vzťahy; nemenné, nemeniteľné, stále zákony prírody, ustálený (ktorý postupne získaval svoju podobu): starým ľuďom vyhovuje ustálený spôsob života, rovnaký (zachovávajúci si stále svoju podobu; op. iný, zmenený): odkedy ho poznám, má rovnaké názory, trvalý (nepodliehajúci zmenám v čase): spája nás nemenné, trvalé spojenectvo; pociťuje voči učiteľovi trvalý obdiv, pevný, fixný, stabilný (odolávajúci zmenám; dohodou, predpismi a pod. presne určený; op. labilný): je to človek s pevnými zásadami; bol určený pevný, fixný, stabilný poplatok za dopravu; hodiny vydržal sedieť v nemennej, stabilnej polohe, zastaráv. nemenlivý (ktorý nemožno meniť): vo všetkom dodržiaval nemenlivý poriadok, nepremenný, odb.: invariabilný, invariantný: nepremenná, invariantná veličina, zaužívaný, vžitý (podmienený dlhodobým zvykom, obyčajom, opakovanosťou; op. nový): život v malom meste šiel zaužívaným, vžitým spôsobom; ťažko sa dajú vykoreniť zaužívané, vžité zvyklosti, tradičný (podmienený tradíciou; taký ako v minulosti; op. netradičný, nový): počas sviatkov dodržiavajú nemenné, tradičné zvyky, nezmeniteľný, nezvratný, poet. nezmenný (raz navždy daný): nezmeniteľné, nezvratné rozhodnutie; nezmenné šťastie [Hviezdoslav], neodvolateľný (obyč. v slovnom prejave): neodvolateľný rozsudok, pren. nehasnúci: nehasnúce šťastie ## nemenovaný pozri tajný ## nemeškať pozri neleniť ## nemierne 1. pozri nemierny 2. pozri nadmieru ## nemierny pri ktorom sa nezachováva potrebná miera, miernosť; prekračujúci prípustnú hranicu (op. mierny): nemierne užívanie liekov; je nemierny v jedení, prílišný, nadmerný, nadmierny (značne prevyšujúci potrebnú mieru; obyč. o javoch škodiacich zdraviu): holdovať prílišnému, nadmernému, nadmiernemu fajčeniu, nestriedmy (v požívaní alkoholu; op. striedmy): je nestriedmy v pití, neviazaný, bezuzdný, nespútaný (bez hraníc, bez zábran, bez obmedzení): rozprúdila sa neviazaná, nespútaná zábava; ľud bol vystavený bezuzdnému vykorisťovaniu, bujný, bujarý (bez obmedzenia prejavujúci životnú silu, veselosť; svedčiaci o tom): venovať sa bujným, bujarým radovánkam, prudký, expr. bláznivý (neschopný rozumovej kontroly pri dodržiavaní istých hraníc; svedčiaci o tom; op. umiernený): zmietali ním nemierne, prudké vášne; viesť nemierny, bláznivý život ## nemiestne 1. pozri nevhodne 1, pozri neprimeraný 2. pozri neslušný ## nemiestny pozri nevhodný, neprimeraný 1, neslušný ## nemilo 1. pozri nevľúdny 2. pozri nevítaný 3. pozri zle 3 ## nemilobohu pozri nadarmo 1, zbytočne ## nemilosrdne 1. pozri nemilosrdný 2. pozri tvrdo 3 ## nemilosrdník pozri surovec ## nemilosrdný ktorý nemá milosrdenstvo, súcit, zľutovanie či pochopenie; svedčiaci o tom (op. milosrdný, súcitný, láskavý), krutý, ukrutný, menej časté nesúcitný: nemilosrdný, krutý, nesúcitný vládca; musel podstúpiť nemilosrdné, ukrutné mučenie, neúprosný, neľútostný, expr. urputný, kniž. ľúty (nešetriaci nič a nikoho): jeho dielo podrobili neúprosnej, neľútostnej kritike; zviesť spolu neúprosný, urputný, ľúty boj, bezcitný (op. citlivý), tvrdý (op. mäkký): vie byť nemilosrdný, bezcitný k slabším; život je nám bezcitným, tvrdým sudcom, surový, bezohľadný, kniž. kamenný (bez zmilovania): bol vystavený surovému, bezohľadnému zaobchádzaniu; máš nemilosrdné, kamenné srdce, neoblomný (ktorý sa nedá obmäkčiť): otec zostal k synovi neoblomný, ostrý, strohý, prísny, príkry (bez zľutovania; op. mierny, jemný): nemilosrdný, ostrý, prísny trest; strohé, príkre odsúdenie cudzích názorov ## nemilosť pozri nepriazeň ## nemilý 1. pozri nevľúdny 1 2. pozri neobľúbený 3. pozri nevítaný 4. pozri nepríjemný, zlý 4 ## nemladý už nie mladý, vekovo starší, hovor. postarší: vydala sa za takého nemladého, postaršieho muža, expr.: obstarnejší, obstarožný, obstarný: zvráskavená tvár obstarnejšieho, obstarožného, obstarného človeka pozri starý ## nemluvňa pozri dieťa 1 ## nemnoho pozri málo 1, málo 2, trocha 1, trocha 2, niekoľko ## nemnohý pozri nepočetný, máloktorý, zriedkavý ## nemo pozri ticho 2, mlčky ## nemoc pozri choroba 1 ## nemocnica ústav na dlhodobé liečenie chorých, hovor. špitál: zaviezť chorého do nemocnice, do špitála, lazaret (poľná vojenská nemocnica), klinika (nemocnica pri lekárskej fakulte): interná klinika ## nemocničný ktorý patrí k nemocnici, ktorý sa nachádza alebo uskutočňuje v nemocnici: nemocničná izba, ústavný (ktorý je, uskutočňuje sa v zdravotnom ústave): nemocničné, ústavné zariadenie; nemocničná, ústavná liečba, klinický (súvisiaci s klinikou): klinické vyšetrenie, zastar. špitálsky ## nemocný pozri chorý ## nemoderný pozri staromódny, starobylý, zastaraný 1 ## nemódny pozri staromódny ## nemohra pozri pantomíma ## nemohúci pozri nevládny, bezmocný 1, bezmocný 2, slabý 1 ## nemohúcnosť pozri neschopnosť, slabosť 1, impotencia ## nemorálne 1. pozri nemravný 2. pozri zle 2 ## nemorálnosť pozri nemravnosť ## nemorálny pozri nemravný ## nemóresne 1. pozri nevychovaný, neslušný 2. pozri nepodarený 3. pozri nevhodne 1, zle 2 ## nemóresník pozri nevychovanec, bezočivec ## nemóresný 1. pozri nevychovaný, neslušný 2. pozri nepodarený ## nemosť pozri nemota 1 ## nemota 1. neschopnosť hovoriť, zried. nemosť 2. pozri ticho ## nemotorník pozri ťarbák ## nemotorný pozri neobratný, nešikovný 1 ## nemovitosť správne nehnuteľnosť ## nemovitý správne nehnuteľný ## nemožno vyjadruje nemožnosť uskutočniť pripojený dej, nedá sa, nesmie sa, nie je možné, nie je dovolené: nemožno, nedá sa zabudnúť na prežité hrôzy; tu nie je možné, nie je dovolené vstúpiť na trávnik, poet. nemôž [Smrek], neslobodno: pri takejto práci nemožno, neslobodno oslabiť pozornosť, nár. nesloboda [Hviezdoslav], kniž. zastar.: nelza, nelzä, neľzä [Hviezdoslav, Jesenský] ## nemožnosť pozri neschopnosť ## nemožný 1. ktorý nemôže byť, ktorý sa nemôže uskutočniť (op. možný, reálny), neuskutočniteľný, nereálny, nerealizovateľný: nedávať si nemožné, neuskutočniteľné ciele; mať neuskutočniteľné, nerealizovateľné, nereálne požiadavky; je to nereálne, aby ste vyhrali, vylúčený (nemožný za nijakých okolností): takáto vec sa nemôže stať, je to vylúčené, nepredstaviteľný, nemysliteľný (ktorý nemôže nastať ani v predstavách): nerátam s rozchodom, je to pre mňa nepredstaviteľná, nemysliteľná situácia 2. pozri nevhodný, nepodarený, zlý 2 3. pozri nešikovný 1, neschopný 4. pozri škaredý 1 ## nemôž pozri nemožno ## nemrav pozri nemravnosť ## nemravník nemravný človek, zvrhlík, zried.: zvrhlec, zvrheľ [Hviezdoslav], kniž. spustlík [Figuli], zried. spustlec [Hviezdoslav], nehanebník, nehanblivec, pejor.: zhýralec, chlipník, kniž.: smilník, necudník, nerestník, hrub.: sviňa, sviniar, prasa ## nemravnosť porušovanie mravných zásad; nemravný čin (op. mravnosť), nemorálnosť, kniž.: amorálnosť, amoralizmus, imorálnosť, imoralita: dopúšťať sa nemravností, nemorálností, amorálností, kniž. nemrav [Dobšinský], neslušnosť, hanebnosť, nehanebnosť, neprístojnosť: nehanebnosť, neprístojnosť správania, hriešnosť, pejor.: bezbožnosť, bohapustosť (porušovanie kresťanskej morálky): bohapustosť rečí, skazenosť, spustnutosť, pren. prehnitosť (mravný úpadok): skazenosť, prehnitosť spoločnosti, zvrátenosť, perverznosť, perverzita, pejor.: zvrhlosť, zhýralosť: všetky jeho činy sú poznamenané zvrátenosťou, zvrhlosťou, chlipnosť, kniž. smilstvo (o pohlavnom živote): chlipnosť pohľadu, pejor.: oplzlosť, obscénnosť, obscenita: obscénnosť filmového záberu, necudnosť, kniž. neresť, predajnosť (oddávanie sa nízkym vášňam), expr.: špina, špinavosť, prasacina, hrub.: sviňacina, svinstvo ## nemravný porušujúci mravné zásady, odporujúci mravným zásadám (op. mravný), nemorálny, amorálny, neetický (nedodržujúci základy morálky, etiky): nemravný, nemorálny človek; je to nemorálny, neetický, amorálny skutok, necudný, kniž. nerestný, cudzoložný, predajný (oddávajúci sa nízkym vášňam, pudom, obyč. v sexuálnej oblasti): necudné, nerestné, predajné ženy; necudné správanie, ľahký (o žene), neslušný, nehanebný, neprístojný (bez mravnej bezúhonnosti): robiť dievčaťu neslušné návrhy; viesť nehanebný, neprístojný život, hriešny, pejor.: bezbožný, bohapustý (porušujúci kresťanskú morálku), expr. zried. zosodomčený, zastar. sodomitský: hriešny, bezbožný čin; viesť nemravné, bohapusté reči, pokazený, skazený, spustnutý, kniž. padlý, pren. prehnitý (mravne upadnutý): syn je pokazený, skazený vplyvom zlého prostredia; nechcem žiť v takejto (mravne) skazenej, prehnitej spoločnosti; padlé dievča; skazený, spustnutý opilec, zvrátený, perverzný, pejor.: zvrhlý, zhýralý (chorobne nemravný): zvrátené, perverzné chúťky; zvrhlý, zhýralý mladík, chlipný, kniž. smilný (nemravný čo sa týka pohlavného života): nemravné, chlipné pohľady; chlipné, smilné túžby, pejor.: oplzlý, obscénny (obyč. o rečiach): rozprávať oplzlé, obscénne žarty; nemravné, oplzlé, obscénne zábery vo filme pozri skazený 3 ## nemúdry pozri nerozumný, sprostý 1 ## nemý ktorý nevydáva zvuk, ktorý je bez zvuku, mlčanlivý, mĺkvy: ryba je nemý, mĺkvy tvor; stromy boli mlčanlivými, mĺkvymi svedkami našich stretnutí, tichý, bezslovný (neprejavovaný zvukovo): tichý, nemý súhlas; sledovala ho s nemým, tichým obdivom, zamĺknutý, onemený (dočasne nevydávajúci zvuky): od prekvapenia ostal zamĺknutý, onemený, neozvučený (o filme; op. zvukový): éra nemého, neozvučeného filmu ## nemysliteľný pozri nemožný 1 ## nenačim pozri neradno ## nenadále pozri zrazu 1 ## nenadarmo majúc dôvod, opodstatnenie, konkrétny cieľ alebo úžitok, nedarmo, nepredarmo: nenadarmo, nedarmo sa vraví, že zvyk je železná košeľa; nepredarmo sa pustili do opravy domu, nie nadarmo, nie darmo, nie zbytočne, nie bezdôvodne, nie neodôvodnene: nie nadarmo, nie darmo, nie zbytočne išli na skusy do sveta; nenadarmo, nie bezdôvodne upozorňoval na nebezpečenstvo ## nenadžganec pozri nenásytník ## nenáhlivo pozri pomaly 1 ## nenáhlivý pozri pomalý 1, mierny 1 ## nenáhlo pozri pomaly 1, pomaly 2 ## nenáhly pozri pomalý 1, mierny 1 ## nenahraditeľný ktorý, ktorého nemožno ničím nahradiť: nenahraditeľný priateľ, jedinečný (jediný svojho druhu): v cudzine získal nenahraditeľné, jedinečné skúsenosti; strácame v tebe jedinečného odborníka, veľký, obrovský, ohromný, nesmierny (obyč. o niečom vyčísliteľnom, čo má negatívny dosah): napáchať veľké, obrovské škody; utrpieť ohromnú, nesmiernu stratu ## nenajedenec pozri nenásytník ## nenajedený pozri nenásytný 1 ## nenáležite pozri nevhodne 1, zle 1, pozri nesprávny, neprimeraný 1 ## nenáležitý pozri nesprávny, nevhodný, neprimeraný 1, nepomerný ## nenápadne 1. pozri nepozorovane, tajne, ukradomky 2. pozri nenápadný 1 ## nenápadný 1. ktorý neupútava, nevzbudzuje pozornosť (op. nápadný), všedný, nevýrazný: nenápadný, všedný typ dievčaťa; nenápadné, nevýrazné črty tváre, kradmý, utajený (úmyselne skrývaný): pozoroval ju nenápadným, kradmým pohľadom; prísť dnu nenápadným, utajeným spôsobom, jednoduchý, jemný, diskrétny, nevtieravý: jednoduché oblečenie; jemné, diskrétne, nevtieravé farby (op. krikľavé) pozri skromný 1 2. pozri nebadaný ## nenapodobiteľný ktorý nemožno napodobiť: každý musel podľahnúť jeho nenapodob(n)iteľnému úsmevu, jedinečný, unikátny (jediný svojho druhu): Hviezdoslav bol jedinečný majster slova; dosiahnuť unikátny športový výkon, neopakovateľný (ktorý nemožno zopakovať): komik si získal divákov neopakovateľným humorom, svojský, svojrázny, osobitý (príznačný pre niekoho): svojský, svojrázny spôsob spracovania témy; svojrázny, osobitý hudobný prejav, originálny (patriaci iba pôvodcovi): originálne myšlienky, neobyčajný, nezvyčajný, zvláštny, hovor. extra (op. bežný, všedný): zažiť neobyčajný, nezvyčajný pocit; zvláštne, extra oblečenie, mimoriadny, výnimočný (s kvalitou, ktorá sa nedá napodobiť): mimoriadny, výnimočný herecký výkon pozri jedinečný 1 ## nenapodobniteľný ktorý nemožno napodobiť: každý musel podľahnúť jeho nenapodob(n)iteľnému úsmevu, jedinečný, unikátny (jediný svojho druhu): Hviezdoslav bol jedinečný majster slova; dosiahnuť unikátny športový výkon, neopakovateľný (ktorý nemožno zopakovať): komik si získal divákov neopakovateľným humorom, svojský, svojrázny, osobitý (príznačný pre niekoho): svojský, svojrázny spôsob spracovania témy; svojrázny, osobitý hudobný prejav, originálny (patriaci iba pôvodcovi): originálne myšlienky, neobyčajný, nezvyčajný, zvláštny, hovor. extra (op. bežný, všedný): zažiť neobyčajný, nezvyčajný pocit; zvláštne, extra oblečenie, mimoriadny, výnimočný (s kvalitou, ktorá sa nedá napodobiť): mimoriadny, výnimočný herecký výkon pozri jedinečný 1 ## nenapraviteľný ktorý sa nedá napraviť, zlepšiť, odčiniť, nepolepšiteľný: mal povesť nenapraviteľného, nepolepšiteľného alkoholika; nepolepšiteľný recidivista, notorický (trvalo známy niečím negatívnym): je to notorický povaľač, expr. večný: znovu sa ozvali tí istí, veční nespokojenci, pren. expr. beznádejný: nedá si poradiť, je to beznádejný prípad!, pren. nevyliečiteľný: nevyliečiteľný optimista ## nenáročky pozri mimovoľne ## nenáročný pozri skromný 1, jednoduchý 1, jednoduchý 2; oddychový ## nenarušiteľný pozri nedotknuteľný ## nenásilne 1. pozri nenútený, prirodzený 2. pozri zľahka 1 ## nenásilný pozri nenútený, prirodzený 3 ## nenasýtenec pozri nenásytník ## nenasýtený pozri hladný 1 ## nenásytník kto sa nevie niečím (najmä jedlom) nasýtiť; kto chce stále viac, nenajedenec, nenasýtenec, expr. hladoš, pejor.: nenažranec, nenadžganec, pahltník, pažravec, žráč, žrút, hltavec, hltoň, hltoš ## nenásytný 1. ktorý sa nevie (dosť) nasýtiť (op. sýty, nasýtený), nenajedený: Čo si dnes taký nenásytný, nenajedený?, stále hladný, hovor. nedojedený: stále hladné, nedojedené deti, pejor.: nenažratý, nenažraný: Nebuď taký nenažratý, nenažraný, nechaj aj iným!, pejor.: pahltný, pažravý: pahltné, pažravé kukučie mláďa, hltavý, pejor. žravý (rýchlo, veľkými hltmi jediaci): hltavé kačice, hladný (neprestajne): večne hladné kurence behali za mnou 2. ktorý sa nevie uspokojiť s tým, čo má a požaduje stále viac, chtivý: nemohol potlačiť svoje nenásytné, chtivé túžby, pren. chamtivý (vo vzťahu k majetku): nenásytný, chamtivý lakomec, pejor.: nenažratý, nenažraný, pren. pažravý: nenažratý, nenažraný výberca daní ## nenašský pozri cudzí 1 ## nenávidieť cítiť k niekomu, k niečomu nenávisť, nelásku, odpor, nemať rád, neľúbiť: nenávidí nespravodlivosť; nemá rád svojich susedov, mať odpor (k niečomu): má odpor k alkoholu, neznášať: neznáša klamstvo, kniž. nevražiť: nevraží na vedúceho ## nenávisť silný citový odpor spojený s neprajnosťou (op. láska), hnev, zloba: robil to s nenávisťou, s hnevom, so zlobou v srdci, kniž. zášť: vzbudzovať zášť, nepriateľstvo: žiť v nepriateľstve, nevraživosť (nepriateľské naladenie): pociťovať nevraživosť voči niekomu, neláska (opak lásky): bol obklopený neláskou, fóbia (chorobný odpor voči niekomu, niečomu): fóbia voči cudzincom, mizantropia (neláska voči ľuďom; op. filantropia) pozri zloba ## nenávistník kto pociťuje nenávisť, nevraživec, mizantrop (kto pociťuje odpor voči ľuďom; op. filantrop) ## nenávistný naplnený nenávisťou, silným nepriateľstvom (op. priateľský, milý), nevraživý, nepriateľský: k svojim kolegom mal nenávistný, nevraživý postoj, expr. vražedný, pren. ľadový: premeral si nás vražednými, ľadovými očami, expr.: satanský, satanášsky, diabolský (naplnený veľkou nenávisťou): spriadal nenávistné, satanské, diabolské plány; vysmieval sa mu satanským, satanášsky smiechom, pren.: pichľavý, bodavý: nemohol zniesť ich pichľavé, bodavé reči, pren. supí: supí pohľad ## nenávratne pozri natrvalo ## nenávratný ktorý sa nevracia na opätovné použitie (op. návratný), jednorazový: nenávratné, jednorazové fľaše, obaly, odb. slang. nekolujúci (o obaloch) ## nenazdajky pozri náhle, neočakávane, zrazu 1, naraz 3 ## nenažranec pozri nenásytník ## nenažraný pozri nenásytný 1, nenásytný 2, hladný 1 ## nenažratý pozri nenásytný 1, nenásytný 2, hladný 1 ## nenormálne 1. pozri nenormálny 1 2. pozri choromyseľný 3. pozri veľmi ## nenormálnosť pozri pomätenosť, abnormalita ## nenormálny 1. odlišný od normy, od pravidelného, zvyčajného stavu (op. normálny, bežný, zvyčajný), abnormálny, anormálny, defektný: rastliny sa tu vyznačovali nenormálnym, abnormálnym rastom; anormálny stav, defektné správanie, neprirodzený, anomálny: neprirodzený vývin, anomálny jav, mimoriadny, nezvyčajný, nevšedný: tento rok nás trápi mimoriadne, nezvyčajné sucho; zažil nevšedné udalosti, chorobný, nezdravý (prekračujúci prípustnú normu, typickú pre zdravého jedinca): trápila ho chorobná, nezdravá žiarlivosť; poháňala ho nezdravá ctižiadostivosť, úchylný, psychopatický (s duševnou úchylkou), hovor. chorý (op. zdravý): nemôžem súhlasiť s jeho nenormálnymi, chorými názormi, expr.: vykoľajený, vyšinutý, šiši pozri nerozumný 2. pozri choromyseľný ## nenútene 1. pozri nenútený 2. pozri dobrovoľne 3. pozri nedbanlivo, zľahka 3 ## nenútenosť pozri prostota ## nenútený ktorý nie je vynútený; ktorý je bez obmedzení, bez upätosti, strohosti (op. silený; násilný), nenásilný: učiteľ zvolil nenútený, nenásilný spôsob presviedčania, prirodzený, nestrojený, bezprostredný (bez vynútenej pretvárky): reagoval prirodzeným, nestrojeným smiechom; očarovala nás svojím nestrojeným, bezprostredným správaním, spontánny: diváci prejavovali nenútené, spontánne nadšenie, dôverný, familiárny, domácky (op. oficiálny, škrobený): nadpriadol s nami dôverný, familiárny rozhovor; utvorili mu domácke prostredie, uvoľnený, ležérny, nedbanlivý, kniž. nonšalantný (op. upätý): neskôr sa rozprúdila uvoľnená zábava; imponoval mi jeho ležérny, nedbanlivý, nonšalantný spôsob vyjadrovania; mať uvoľnený, ležérny výraz tváre, neviazaný, voľný, slobodný (bez obmedzení): neviazaná debata; rozhodol sa pre voľné, slobodné umenie; žili vo voľnom, slobodnom zväzku ## neobjektívnosť pozri subjektívnosť ## neobjektívny pozri zaujatý 2, subjektívny ## neobligátny 1. pozri nepovinný 2. pozri neobyčajný, zriedkavý ## neoblomný ktorý trvá na svojom, ktorý sa nedá presvedčiť, obmäkčiť (op. ústupčivý, poddajný, mäkký), neústupný, neústupčivý: neoblomný, neústupčivý človek; má neústupnú, neústupčivú povahu, tvrdohlavý, zaťatý, tvrdošijný, hlavatý: tvrdohlavé, tvrdošijné presadzovanie vlastných záujmov; zaťaté, hlavaté pridŕžanie sa dogiem, nezlomný, nezdolný, nepoddajný, zastar. nepovoľný (odolávajúci nátlaku): zostal nezlomným, nezdolným, nepovoľným buričom; zachovával si svoj nepoddajný postoj, nezmeniteľný, nezvratný, pevný: je to človek nezmeniteľných, pevných zásad; jeho rozhodnutie je nezmeniteľné, nezvratné, neúprosný, neľútostný (o niečom negatívnom, čomu sa nedá zabrániť, vyhnúť): neoblomný, neľútostný osud; neúprosná, neľútostná smrť, nezmieriteľný, zarytý (obyč. nerozumne trvajúci na niečom; op. zmierlivý): stal sa z neho nezmieriteľný, zarytý odporca nových poriadkov, tvrdý, pren.: kamenný, žulový (spojený s bezcitnosťou): má tvrdé, kamenné srdce; kamenná, žulová viera pozri pevný, tvrdý ## neobľúbený ktorý sa neteší obľube (op. obľúbený), nemilý: neobľúbený, nemilý hosť, nepopulárny: nepopulárny zákon, politik, nevyhľadávaný ## neobľubovať pozri nepoznať ## neobmedzene 1. pozri neobmedzený 2. pozri voľne 2 ## neobmedzený ktorý je bez obmedzení, bez hraníc, bez prekážok (op. obmedzený), neohraničený, nekonečný: neobmedzené, neohraničené finančné prostriedky, nehatený: nehatený rozvoj, nespútaný, nesputnaný: nespútaná, nesputnaná fantázia, nepodmienený, kniž. indeterminovaný (bez obmedzujúcich podmienok; op. podmienený, determinovaný): (ničím) nepodmienená, indeterminovaná zmluva, široký: mať široké možnosti uplatnenia, úplný, absolútny, absolutistický (do krajnosti): mať k niečomu úplnú, absolútnu dôveru; stal sa z neho absolútny, absolutistický vládca; vo svojich rukách sústredil absolútnu moc, nekontrolovaný (bez regulujúcej kontroly): neobmedzené, nekontrolované zbrojenie, nevyčerpateľný, pren.: nevysýchavý, nevysychavý (bez obmedzení obyč. čo do množstva): nevyčerpateľné zásoby plynu; nevysychavý zdroj inšpirácie pozri nekonečný, úplný, veľký ## neobozretný pozri neopatrný ## neobratný ktorý nemá dostačujúcu obratnosť v pohyboch alebo v konaní; svedčiaci o tejto vlastnosti (op. obratný), neohybný, nepružný: neobratný, neohybný cvičenec; mať neohybné, nepružné kosti; byť nepružný v obchodovaní, expr. drevený: byť drevený vo vyjadrovaní, nešikovný, nemotorný (op. šikovný): vystrúhal neobratnú, nešikovnú poklonu; nešikovný, nemotorný predavač; nemotorné výhovorky (op. vynachádzavé), ťarbavý, expr. cápavý (bez potrebného tempa, bez pohotovosti; op. rýchly, pohotový): neobratná, ťarbavá, cápavá chôdza dieťaťa, ťažkopádny (neobratný v myslení): dávať ťažkopádne odpovede (op. pohotové), nedvižný (neobratný v konaní, rozhodovaní): nedvižný manažment, neuhladený, expr. hranatý (bez ladnosti, bez kultivovaného, hladkého plynutia): hranaté pohyby tanečníka; neuhladený, hranatý spôsob vyjednávania, nezručný (obyč. ak ide o malú skúsenosť): nezručný kosec, expr.: galbavý, kyptavý, grambľavý, kľavý (obyč. čo sa týka ručne vykonávaných pracovných úkonov): galbavý, kyptavý pomocník; grambľavá, kľavá kuchárka, hovor. expr.: neohrabaný, neokresaný, neotesaný, neogabaný (v spoločnosti; op. uhladený): má neohrabané, neokresané vystupovanie; neotesané, neogabané správanie, neumelý, pren. ťažký (málo vycvičený, vyškolený; svedčiaci o tom): list napísaný neumelou, ťažkou rukou pozri nešikovný ## neobriadený pozri neupravený 2 ## neobsažný pozri prázdny 2, bezduchý 1 ## neobvykle 1. pozri mimoriadne 2, osobitne 3 2. pozri nadmieru, nanajvýš 1, veľmi 3. pozri zriedkavo ## neobvyklý pozri neobyčajný ## neobyčajne 1. pozri mimoriadne 2, osobitne 3, pozri neobyčajný 2. pozri nadmieru, nanajvýš 1, veľmi, príliš 3. pozri zriedkavo ## neobyčajný ktorý sa nevyskytuje často alebo pravidelne; ktorý prevyšuje zvyčajnú alebo priemernú mieru výskytu, vlastnosti a pod. (op. zvyčajný, bežný), nezvyčajný, kniž.: neobvyklý, nezvyklý (op. všedný, každodenný): mať z niečoho neobyčajný, nezvyčajný pocit; prejavoval neobvyklé, nezvyklé nadšenie, zvláštny (nie každodenný): má zvláštny hlas, exotický (neobyčajný v našom prostredí): je obdarená exotickou krásou, kuriózny (neobyčajný a veľmi pozoruhodný): kriminalisti vyriešili aj tento kuriózny prípad, mimoriadny, pozoruhodný, výnimočný, nevšedný, zastar. kremobyčajný (viac ako je bežné): pacientovi venovali mimoriadnu, nevšednú starostlivosť; je obdarený mimoriadnym, výnimočným talentom; nie je na tom nič mimoriadne, kremobyčajné, nadpriemerný, geniálny, fenomenálny (viac ako je priemer): dosahuje neobyčajné, nadpriemerné výsledky; mať geniálnu, fenomenálnu pamäť, bezpríkladný, nevídaný, neslýchaný (ktorý nemá obdobu): starala sa o neho s bezpríkladnou, nevídanou obetavosťou; stretlo nás nevídané, neslýchané šťastie, zriedkavý, ojedinelý, vzácny, neobligátny (op. častý): stelesňuje zriedkavý, ojedinelý, vzácny typ krásy; to je zriedkavý, neobligátny prípad, jedinečný, unikátny (jeden jediný): našiel jedinečný, unikátny exemplár rastliny, nebývalý (doteraz sa nevyskytujúci): stretli sa s nebývalým záujmom, nečakaný, nepredvídaný, trocha kniž. netušený (ktorého výskyt alebo miera sú prekvapujúce): zaznamenali sme nečakaný, nepredvídaný rozvoj; odkryli sa nám netušené možnosti, nadzemský, nadprirodzený, neopísateľný (veľmi prevyšujúci zvyčajnú mieru): nadzemský, neopísateľný zjav, zázračný (hraničiaci so zázrakom, veľmi prevyšujúci priemer): má zázračnú pamäť pozri veľký ## neobývaný pozri pustý 1, prázdny 1 ## neoceniteľný ktorý má veľmi veľkú cenu, hodnotu, nedoceniteľný: urobil pre nás všetko, je to neoceniteľný, nedoceniteľný pomocník, cenný, drahocenný: poskytol nám cenné, drahocenné rady, významný: umelec zanechal po sebe neoceniteľné, významné dielo, vzácny, expr. skvostný: strácame v ňom vzácneho, skvostného človeka ## neočakávane nerátajúc s niečím, nepredvídajúc niečo, nečakane: rodičia sa neočakávane, nečakane skoro vrátili z návštevy, prekvapujúco, nepredvídane, nepredpokladane: narazili na prekvapujúco, nepredvídane silný odpor; predstavenie trvalo nepredpokladane dlho, neplánovane, náhodne, náhodou: pri výkopoch náhodne, náhodou našli zvyšky nejakého obydlia, znezrady, znenazdania, znenazdajky, nenazdajky: znezrady, znenazdania sa z brány vyrútil pes; znenazdajky, nenazdajky sa obrátila dozadu, sčista-jasna, z ničoho nič: sčista-jasna, z ničoho nič začalo pršať, zrazu, náhle, razom (neočakávane a obyč. rýchlo): zrazu, náhle sa otvorili dvere; razom sa rozlúčil a odišiel, vtom (práve vtedy): vtom zhaslo svetlo, nár. nezradky [Vansová], fraz.: ako blesk z jasného neba, ako hrom z čistého/z jasného neba, (len tak) mne nič, tebe nič pozri neočakávaný ## neočakávaný s ktorým sa nerátalo, ktorý nebol plánovaný (op. očakávaný), nečakaný, nepredvídaný: je to neočakávané, nečakané stretnutie; nepredvídaný výsledok pokusu, nepredpokladaný, neplánovaný, náhodný: nepredpokladaný úspech; neplánovaný, náhodný objav, nevypočítateľný, nepredvídateľný, nevyspytateľný (ktorý sa vopred nedá určiť): môže nastať nevypočítateľná, nevyspytateľná, nepredvídateľná reakcia organizmu, prekvapujúci, kniž. prekvapivý (spojený s prekvapením): neočakávaná, prekvapujúca správa; došlo k prekvapujúcej, prekvapivej zmene vo vedení, náhly (príliš rýchly na to, aby sa dal vopred očakávať): nastala náhla zmena zdravotného stavu; náhla smrť, šokujúci (vyvolávajúci šok): šokujúce zistenie, trocha kniž. netušený (ktorý nik ani netušil): odkryli sa pred nimi netušené možnosti ## neodborne 1. pozri neodborný 2. pozri povrchne 1 ## neodborník pozri amatér ## neodbornosť pozri amaterizmus ## neodborný ktorý sa nezakladá na odborných poznatkoch, na odbornom vyškolení (op. odborný), nekvalifikovaný, laický: mám na túto vec iba neodborný, laický názor; využil svoje laické vedomosti z medicíny, i pejor. diletantský (odborne nepripravený, a preto obyč. nesprávny): diletantská štúdia, diletantský postup, neškolený, neučený (op. školený): neškolené publikum, neučený praktik, často pejor. amatérsky, neprofesionálny (založený na poznatkoch vyplývajúcich zo záľuby, nie z profesie; svedčiaci o nedostatočných vedomostiach, zručnostiach v danom odbore; op. profesionálny): amatérsky posudok, amatérsky zákrok lekára, neumelý (bez odborného školenia, cvičenia): dieťa ukázalo svoje neumelé kresby, hovor. nefortieľny, pren. pejor. príštipkársky ## neodbytne 1. pozri neodbytný 2. pozri naliehavo 1 ## neodbytný ktorého sa nedá zbaviť, ktorého nemožno odohnať, dotieravý, dobiedzavý, dolípavý, domŕzavý: neodbytný, dotieravý záletník; dobiedzavá, domŕzavá mucha, bezočivý, hovor. drzý (vytrvalo a pritom nevyberane sa domáhajúci niečoho, presadzujúci niečo a pod.): neodbytný, bezočivý zákazník, nástojčivý, nutkavý, naliehavý (dôrazne, neústupčivo trvajúci na niečom; neústupčivo sa natískajúci): predniesť nástojčivé, naliehavé prosby; prenasledujú ho nástojčivé myšlienky; cítil nástojčivú, nutkavú túžbu odísť ## neodcudziteľný ktorý sa nedá niekomu odobrať, vziať, práv. neodňateľný: na to máte neodcudziteľné, neodňateľné právo, práv. zastar. nezadateľný ## neodčleniteľný pozri neoddeliteľný ## neoddeliteľný ktorý sa nedá, nemá oddeliť od daného celku (op. oddeliteľný), neodlučiteľný, neodčleniteľný (aj od seba navzájom; op. odlučiteľný): neoddeliteľná, neodlučiteľná zložka umeleckého diela; neodčleniteľná, neodlučiteľná súvislosť; gram. neodlučiteľná predpona slova, kniž. integrálny: integrálna súčasť diela, nerozlučný, nerozlučiteľný, zried. neodlučný, pevný (ktorý sa nedá oddeliť, rozdeliť): nerozlučná, neodlučná dvojica; tvoriť nerozlučiteľný pevný celok ## neodkladne 1. pozri hneď 1, začerstva 2. pozri naliehavo 2, súrne ## neodkladný pozri naliehavý 2, súrny ## neodlučiteľný pozri neoddeliteľný ## neodlučný pozri neoddeliteľný ## neodmysliteľný pozri trvalý, stály 1, nevyhnutný 1 ## neodňateľný pozri neodcudziteľný ## neodolateľný ktorému sa nedá odolať (op. odpudzujúci, odpudivý), lákavý, vábivý, pútavý: neodolateľná, lákavá, vábivá ponuka; neodolateľný, pútavý rozprávač, príťažlivý (obyč. vo vzťahu k fyzickému alebo psychickému čaru osobnosti): neodolateľná, príťažlivá žena, čarovný, očarujúci, fascinujúci, kniž.: okúzľujúci, kúzelný, pren.: magický, hypnotický (pri rozumovo neodôvodnenom pôsobení): učiteľ má na žiakov čarovný, magický vplyv; podľahol jej očarujúcemu, magickému úsmevu; hypnotické oči, omamujúci, omamný, opojný (privádzajúci do vytrženia): omamujúca, omamná, opojná vôňa, oslňujúci, oslnivý (vyvolávajúci nekontrolovaný obdiv): oslňujúci zjav (o žene), zvodný (obyč. pri erotickom pôsobení): zvodná postava ## neodôvodnene 1. nemajúc nijaké odôvodnenie, opodstatnenie, nezakladajúc sa na nejakom podklade, na dôvodoch, bezdôvodne, zried.: bezpodstatne, bezzákladne: neodôvodnene, bezdôvodne sa na nás rozkričal, neopodstatnene, nepodložene: neopodstatnene, nepodložene tvrdí, že sme niečo zobrali, neoprávnene, neprávom, nezaslúžene: neodôvodnene, neoprávnene sa sťažuje na vedúceho; neprávom, nezaslúžene získal isté výhody, zbytočne: neodôvodnene, zbytočne sa na mňa hneváš, ja som to neurobil, nepravdivo, klamne, falošne (nezhodujúc sa s pravdou): nepravdivo, klamne, falošne ho obvinili z podvodu, fraz. nič po nič, pre nič za nič, (len tak) mne nič, tebe nič pozri neodôvodnený 2. pozri nadarmo 2 ## neodôvodnený ktorý nie je podopretý (dostačujúcimi) dôvodmi (op. odôvodnený), bezdôvodný: niet príčin na neodôvodnené, bezdôvodné obavy, neoprávnený, neopodstatnený (op. oprávnený, opodstatnený): neoprávnené, neopodstatnené obvinenie, nepodopretý, nepodložený (bez uvedenia dôkazov a pod.): predložiť ničím nepodopretý, nepodložený návrh, bezpredmetný, bezpríčinný, bezpodstatný, zried. bezzákladný (úplne bez odôvodnenia): mať bezpredmetné požiadavky, bezúčelný, nezmyselný (bez účelu, bez zmyslu): bezúčelné, nezmyselné mrhanie; bezúčelné výdavky, zbytočný, márny, daromný (vyvolaný nezávažnými dôvodmi): zbytočná hádka; Načo bol tvoj márny, daromný strach?; trápil ju zbytočným, daromným podozrievaním, jalový, expr. planý: planý, jalový poplach pozri nespravodlivý 2, nezaslúžený ## neodpustiteľný pozri veľký 1 ## neodstrániteľný pozri trvalý, stály 1 ## neodškriepiteľný pozri nepochybný, istý 1 ## neodtajiteľný pozri zjavný ## neodvodený pozri základný, pôvodný 3 ## neodvolateľný pozri konečný 3, nemenný ## neodvrátiteľný pozri nevyhnutný 2 ## neodvratný pozri nevyhnutný 2 ## neoficiálny ktorý nemá úradný ráz, ktorý je bez úradného overenia (op. oficiálny, úradný), neúradný: neoficiálna, neúradná správa; neúradný činiteľ, domácky (používaný v rodinnom prostredí): domácka podoba mena, nenútený, dôverný, súkromný, familiárny (ktorý nie je určený pre širokú verejnosť alebo na zverejnenie): nenútený, dôverný rozhovor; použiť dôverný, familiárny tón, neverejný, kuloárový, kuloárny (konaný bez účasti verejnosti): neverejné, kuloárne rokovania, nezákonný, svojvoľný (úradne, zákonom nepovolený): nezákonný, svojvoľný predaj, nelegálny, ilegálny (zákonom zakázaný): nelegálna, ilegálna činnosť, pokútny, tajný, skrytý, čierny, pren. pejor. partizánsky (oficiálne nepovolený, a preto zatajovaný): tajná organizácia; skryté formy obohacovania sa; pokútny, čierny obchod; skrytý, partizánsky spôsob odboja ## neogabanec 1. pozri nevychovanec 2. pozri ťarbák ## neogabaný 1. pozri neupravený 2 2. pozri neohrabaný 1, neobratný ## neohnuto pozri rovno 1 ## neohrabanec 1. pozri nevychovanec 2. pozri ťarbák ## neohrabaný 1. hovor. expr. málo šikovný, obyč. v spoločenskom vystupovaní, hovor. expr.: neotesaný, neokresaný, neogabaný: má neohrabané, neotesané správanie; človek s neogabanými, neokresanými spôsobmi, hovor. pejor. neokrôchaný pozri neobratný, neuhladený 2. pozri neupravený 2 ## neohraničený pozri neobmedzený, nekonečný, úplný 2, veľký 1 ## neohrozene pozri isto 2 ## neohrozený pozri smelý ## neohybný 1. pozri nepružný 1 2. pozri neobratný, nešikovný 1 ## neochota pozri antipatia ## neochotne nemajúc dostatok snahy, chuti, vôle vyhovieť, poslúžiť niekomu alebo urobiť niečo; prejavujúc nechuť, s neochotou, nerád, neúslužne, zastar. nevoľne [Tajovský]: neochotne, s neochotou sa zohol po spadnutý list; nerád pomáha slabším; neúslužne obsluhuje zákazníkov ## neochotný neprejavujúci dostatok chuti, vôle urobiť niečo pre niekoho (op. ochotný), neúslužný: neochotný, neúslužný predavač ## neochvejný pozri pevný 3, nezlomný ## neokresane pozri nevhodne 1 ## neokresanec 1. pozri nevychovanec 2. pozri ťarbák ## neokresaný pozri neohrabaný 1, neobratný, hrubý 2 ## neokrôchane pozri nevhodne 1 ## neokrôchanec 1. pozri nevychovanec 2. pozri ťarbák ## neokrôchaný pozri nevychovaný, neohrabaný 1, hrubý 2 ## neologizmus pozri novotvar 1 ## neomalene pozri správne nevhodne 1 ## neomastený pozri suchý 2 ## neomylne pozri isto 1 ## neopakovateľnosť pozri svojráz, zvláštnosť 1 ## neopakovateľný pozri nenapodobiteľný, jedinečný 1 ## neopatrný ktorý nemá, neprejavuje dosť opatrnosti; svedčiaci o nedostatku opatrnosti (op. opatrný), neobozretný, nepozorný, neostražitý: neopatrný, nepozorný vodič; neobozretný, neostražitý strážca; neopatrný pohyb, neprezieravý (ktorý nepredvída zlé následky; svedčiaci o tom; op. prezieravý): neprezieravý čin, netaktický (nevyužívajúci lesť, taktiku): netaktický postup, riskantný, hazardný (hroziaci nebezpečenstvom): riskantné, hazardné zahrávanie si so zdravím, trúfalý, opovážlivý (bezočivo neopatrný): trúfalý, opovážlivý článok ## neopísateľne pozri mimoriadne 2, veľmi ## neopísateľný pozri nesmierny, veľký 1, neobyčajný, mimoriadny 1 ## neopodstatnene pozri neodôvodnene 1, zbytočne ## neopodstatnený pozri neodôvodnený ## neoprávnene 1. pozri neodôvodnene 1 2. pozri nezákonný ## neoprávnený pozri neodôvodnený, nezákonný ## neorganicky pozri nevhodne 1 ## neorganický pozri anorganický, cudzorodý ## neorganizovaný pozri neusporiadaný, živelný 3 ## neoriadený pozri neupravený 2 ## neosídlený pozri ľudoprázdny ## neosobný 1. ktorý nie je zaťažený osobným postojom, ale sa opiera o skutočnosť (op. osobný), objektívny (op. subjektívny), vecný: neosobný, objektívny názor; objektívna, vecná kritika, nezaujatý, nestranný (obyč. v záujme spravodlivosti; op. zaujatý, neobjektívny): zachovať si nezaujatý, nestranný postoj voči opozícii; nezaujaté, nestranné hodnotenie, neutrálny, indiferentný, hovor. nezaťažený (nie jednostranne kladný alebo záporný): k sporu iných zaujímal neutrálne, indiferentné stanovisko; hovoril to indiferentným tónom; aj voči neprajníkom zostal nezaťažený, odosobnený (zbavený osobných záujmov alebo zaujatia): zostať v spore neosobný, odosobnený, všeobecný (nie vlastný, ale vyjadrujúci názory, postoje a pod. mnohých): jeho kritika mala neosobný, všeobecný ráz; tlmočil všeobecnú mienku 2. pozri strohý 3, odmeraný 1 ## neosožne pozri zbytočne ## neosožník pozri naničhodník ## neospravedlniteľný pozri veľký 1 ## neostrieľaný pozri neskúsený ## neostrý 1. pozri matný 2 2. pozri tupý 1, tupý 2 ## neošúchanosť pozri svojráz ## neotáľať pozri neleniť ## neotesane 1. pozri neobratný, neohrabaný 2. pozri nevhodne 1 ## neotesanec 1. pozri nevychovanec 2. pozri ťarbák ## neotesaný pozri neohrabaný 1, neobratný, hrubý 2 ## neotrasiteľný pozri pevný 3, nezlomný ## neoverený bez overenia, potvrdenia o pravdivosti, reálnosti (op. overený), nepotvrdený (op. potvrdený): neoverená, nepotvrdená výhra, hypotetický: hypotetické tvrdenia, predbežný: toto sú len predbežné informácie ## neovládateľný pozri silný 2, nezadržateľný 1 ## nepálený pozri surový 1 ## nepatrične pozri nevhodne 1, pozri neprimeraný 1 ## nepatričný pozri nevhodný, neprimeraný 1 ## nepatrne pozri slabo 1, trocha 2, málo 2, zľahka 2, pozri nepatrný 1 ## nepatrný 1. sotva zbadateľný, veľmi malý množstvom, veľkosťou, intenzitou a pod. (op. viditeľný, zreteľný), nebadaný, nebadateľný: umlčal ho nepatrným, nebadaným gestom; všimli si nebadateľnú zmenu, nenápadný, nepozorovaný (op. očividný): nastalo nenápadné, nepozorované zlepšenie zdravotného stavu, neveľký (op. veľký): nepatrné, neveľké zvýšenie platu, nevýrazný (op. výrazný): nevýrazný, názorový posun, zanedbateľný, mizivý (ktorý nestojí za povšimnutie): dosiahnuť zanedbateľné, mizivé percento zisku, malý, slabý (op. veľký, citeľný): dostať malú, slabú podporu; nastalo slabé ochladenie (op. silné), ľahký, mierny: pofukoval ľahký, mierny vetrík (op. silný) pozri drobný 2. pozri bezvýznamný, nepodstatný ## nepekne 1. pozri škaredý 2. pozri zle 2 ## nepekný 1. pozri škaredý 1 2. pozri zlý 1 ## neperiodický pozri nepravidelný 3 ## nepestovaný pozri divý 1 ## nepevný 1. pozri neistý 1, vratký 1, vratký 2, nerozhodný 1 2. pozri nestály 1, nestály 2, neistý 2 3. pozri nekompaktný ## nepijan pozri abstinent ## nepísaný pozri ústny ## neplánovane pozri náhodne, neočakávane, pozri živelný ## neplánovaný 1. pozri neočakávaný, náhodný 1, náhly 1 2. pozri živelný 3 ## neplánovite pozri náhodne, pozri živelný ## neplánovitý pozri živelný 3 ## neplatič pozri neplatiteľ ## neplatiteľ kto sústavne neplatí poplatky, admin. alebo publ. neplatič: neplatitelia, neplatiči daní, nájomného ## neplatnosť strata platnosti: neplatnosť cestovného pasu, neúčinnosť (neplatnosť bez právnych následkov): neúčinnosť rozsudku, kniž. alebo práv. nulita (neplatnosť právneho úkonu): nulita dohody ## neplatný ktorý stratil platnosť, účinnosť (op. platný), prepadnutý: neplatný, prepadnutý cestovný lístok, starý, zastaraný (v minulosti platný; op. nový): mám iba starý, zastaraný cestovný poriadok, neúčinný (op. účinný): to je už dávno neúčinné nariadenie, zrušený, kniž. anulovaný, práv. alebo kniž. nulitný (vyhlásený za neplatný): zrušená, anulovaná, nulitná zmluva, práv. zastar. zmätočný ## neplecha 1. pozri samopaš 2. pozri nepríjemnosť ## neplnohodnotný pozri menejcenný, nekvalitný ## neplnoletý pozri nedospelý ## neplnoprávny ktorý nemá isté práva v porovnaní s inými (op. plnoprávny): neplnoprávne ženy nemohli voliť, nesvojprávny (ktorý je v právnej oblasti nesamostatný; op. svojprávny): duševne chorý človek sa stal nesvojprávnym ## neplodne pozri zbytočne, pozri neplodný 2 ## neplodnosť 1. pozri sterilnosť 2 2. pozri prázdnota 2 ## neplodný 1. zbavený plodnosti, rodivosti (op. plodný), odb.: sterilný, infertilný (o tvoroch alebo o pôde; op. fertilný): neplodná, sterilná žena, zem, jalový (o zvieratách alebo o pôde): jalová ovca, pôda, neúrodný, planý, pren. mŕtvy (op. úrodný): neúrodná, planá, mŕtva zem (op. žírna); neúrodný, planý strom 2. ktorý neprináša (dostatočné) výsledky (op. plodný), neužitočný, zbytočný, márny, daromný (op. užitočný): neplodná, neužitočná práca; zbytočné, márne úsilie; zbytočný, daromný život, netvorivý, neproduktívny (op. tvorivý, produktívny): netvorivá, neproduktívna metóda výskumu, prázdny, bezobsažný, pren. pejor. jalový (bez vnútornej hodnoty, obsahu alebo smerovania): viesť neplodné, jalové rozhovory; používať prázdne, bezobsažné slová; to sú len jalové, prázdne sľuby ## nepoctivosť pozri podvod ## nepoctivý 1. ktorý prišiel o svoju pohlavnú nedotknutosť (op. poctivý), nepočestný: nepoctivá, nepočestná dievčina 2. pozri nečestný ## nepočestný 1. pozri nepoctivý 1 2. pozri nečestný ## nepočetný počtom neveľký (op. početný), malý, nepatrný (op. veľký): zostala nás nepočetná, malá, nepatrná skupinka, nemnohý (op. mnohý): stalo sa tak iba v nemnohých prípadoch, zriedkavý, ojedinelý, vzácny (op. častý): nepočetný, zriedkavý výskyt ochorenia; ojedinelé, vzácne exempláre rastlín pozri malý 1 ## nepočujúci pozri hluchý 1 človek, ktorý (dobre) nepočuje, hluchý: vysielanie pre nepočujúcich, hluchých, pejor. hlucháň ## nepočuteľne pozri ticho 1, pozri nepodarený ## nepočuteľný pozri tichý 1, nečujný 1 ## nepočúvnik pozri neposlušník ## nepočúvny pozri neposlušný ## nepodarene pozri zle 1 ## nepodarenec pozri naničhodník, niktoš 1 ## nepodarený ktorý neuspokojuje svojimi výsledkami, vlastnosťami a pod. (op. podarený), nevydarený, neúspešný, bezúspešný, zastaráv. nezdarený: nepodarený, nevydarený zájazd; nevydarený, neúspešný, bezúspešný športový pokus; nezdarené plány, skazený, pokazený, chybný (s chybou, s nedostatkom; op. kvalitný): mať skazený, pokazený deň; pokazený, chybný výrobok, nedobrý, nekvalitný (op. dobrý, kvalitný): dostať nedobré vysvedčenie; kúpiť nekvalitný televízor, hovor. expr.: sfušovaný, zbabraný, dobabraný: sfušované, zbabrané jedlo, šaty, hovor. kazový, subšt. aušusový, nesprávne závadný (s trvalými nedostatkami, obyč. z výroby): nepodarený výrobok; kazový, aušusový stroj, nanič, expr.: nafigu, pís. i na figu, hrub.: nahovno, pís. i na hovno: nanič auto, nevychovaný, zastar. nezdarný (o deťoch): nevychovaný, nezdarný syn, expr.: nemožný, neforemný, hovor. zastar. nemóresný (obyč. tvarovo nevzhľadný): nemožná, neforemná sukňa; nepodarený, nemóresný krčah pozri zlý, naničhodný ## nepodariť sa pozri stroskotať 2 ## nepodarkový pozri chybný 1 ## nepodarok 1. chybný výrobok: znížiť percento nepodarkov, brak (chybný tovar): predávať brak, subšt. aušus 2. pozri naničhodník ## nepoddajný 1. ktorý vzdoruje mechanickému pôsobeniu; ťažko spracovateľný (op. poddajný, tvárny), neohybný, nepružný: nepoddajné, neohybné vlasy; neohybné, nepružné telo, tvrdý, pevný, tuhý (o kove a iných tvrdých látkach; op. mäkký, vláčny): spracúvať tvrdý, tuhý materiál; nepoddajná, pevná obuv; tvrdá, tuhá tkanina 2. pozri neoblomný, pevný 1, pevný 3, tvrdý 1, tvrdý 3 3. pozri odolný ## nepoddať sa pozri odolať ## nepodkupný pozri nepodplatiteľný ## nepodkutý pozri neskúsený ## nepodložene pozri neodôvodnene 1 ## nepodložený pozri neodôvodnený ## nepodmienený pozri neobmedzený ## nepodnikavý pozri nečinný ## nepodplatiteľný ktorý sa nedá podplatiť, ktorý neprijíma úplatky (op. podplatiteľný), nepodplatný, zastaráv. nepodkupný, zried. neúplatný: nepodplatiteľný, nepodkupný, neúplatný právnik; človek s nepodplatným, nepodkupným charakterom, expr. nepredajný ## nepodplatný pozri nepodplatiteľný ## nepodstatný nie príliš dôležitý; nie hlavný, nie základný (op. podstatný, dôležitý), nezávažný: nepodstatný, nezávažný dokument; nezávažná pripomienka, zanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): urobili iba zanedbateľné ústupky; zanedbateľné údaje, bezvýznamný, kniž. irelevantný (op. významný, relevantný): pre súd bezvýznamné, irelevantné fakty, kniž. indiferentný (nie rozhodujúci): je to vo vzťahu k danej veci indiferentné, nepatrný, malý (op. veľký): uskutočnili iba nepatrné, malé zmeny; zohral v tom iba nepatrnú, malú úlohu, vedľajší (op. hlavný): to je teraz vedľajšia vec, expr. smiešny: nezaťažuj ma smiešnymi podrobnosťami ## nepodvratný pozri pevný 3, stály 1, istý 1 ## nepohnutý 1. pozri nehybný, meravý 1 2. pozri neporušený ## nepohoda pozri nečas ## nepohodlný pozri nepríjemný ## nepohyblivý pozri nehybný, pevný 4 ## nepochopiteľný pozri čudný ## nepochybne pozri isto 3, rozhodne 2, pozri nepochybný ## nepochybný ktorý vylučuje pochybnosť (op. pochybný), nesporný, istý (op. sporný, neistý): zvýšená teplota je nepochybný, nesporný dôkaz choroby; nepochybná, istá diagnóza, neklamný, bezpečný: predložiť neklamné, bezpečné dôkazy viny, zaručený, spoľahlivý (s istou zárukou), zastar. zabezpečený [Vajanský]: zaručené, spoľahlivé správy; bol to zaručený omyl, hovor. neodškriepiteľný, nepopierateľný, nevyvrátiteľný (ktorý sa nedá odškriepiť, poprieť, vyvrátiť): neodškriepiteľná, nepopierateľná pravda; nevyvrátiteľné tvrdenie, nezvratný, presvedčivý, kniž. apodiktický (celkom vylučujúci pochybnosť): nezvratný, presvedčivý argument; apodiktický usvedčujúci materiál, zreteľný, zrejmý, jasný (výrazne vylučujúci pochybnosť; op. nejasný): zreteľný, zrejmý príznak ochorenia; ide o jasný prípad besnoty, zjavný, očividný, evidentný (viditeľne vylučujúci pochybnosť; op. nejasný): zjavný, očividný príznak úpadku; mať evidentné ťažkosti, hovor. expr. svätosvätý pozri skutočný ## nepojazdný pozri pokazený 1 ## nepokoj 1. stav napätia, nedostatok pokoja, nepokojnosť, znepokojenie: pociťovať nepokoj, nepokojnosť, znepokojenie, nervozita, podráždenosť: prejavovať nervozitu, podráždenosť, neistota (nedostatok istoty): žiť v stálej neistote, tieseň: zmocňuje sa ho tieseň, zmätok (strata duševného pokoja) pozri zmätok 1 2. prejav nespokojnosti, kniž. rozbroj: vypukli nepokoje, sociálne rozbroje, rozruch: v miestnosti nastal rozruch, vrenie: spoločenské vrenie, expr. hrmavica: strhla sa hrmavica, kniž. kvas: revolučný kvas ## nepokojnosť pozri zmätok 1, nepokoj 1 ## nepokojný 1. ktorý je v stave duševného nepokoja, nerovnováhy; svedčiaci o tom (op. pokojný, vyrovnaný), nevyrovnaný: nepokojný, nevyrovnaný človek, znepokojený, rozrušený, vzrušený: hovoriť znepokojeným, rozrušeným hlasom; znepokojené, vzrušené pobiehanie z miesta na miesto, nervózny, znervóznený (naplnený nervozitou): nervózni, znervóznení kupujúci; robiť nervózne pohyby, podráždený, rozdráždený, splašený (obyč. o zvierati; naplnený neovládateľným nepokojom): podráždený, rozdráždený organizmus; splašený kôň, netrpezlivý (obyč. pri čakaní; op. trpezlivý): netrpezlivé obecenstvo, napätý (hroziaci konfliktom): napätá spoločenská situácia; napätá atmosféra, rozháraný, rozvrátený, rozbúrený, rozvírený, kniž. rozorvaný (bez sústredenosti): rozvrátený pohľad; rozháraná, rozorvaná myseľ (op. sústredená) 2. stále sa pohybujúci (op. pokojný), pohyblivý: nepokojné, pohyblivé nohy, neposedný (obyč. o deťoch), nepostojný: neposedné chlapča, nepostojné kone, rozbehaný, blúdivý (pohybujúci sa z miesta na miesto): rozbehané oči, blúdivý pohľad, živý: mať nepokojného, živého ducha 3. pozri rušný, búrlivý 1, búrlivý 3 ## nepokrokový pozri zastaraný 1, konzervatívny 2 ## nepokryte pozri priamo 4 ## nepolepšiteľný pozri nenapraviteľný ## nepolitický ktorý nemá politický charakter, cieľ; ktorý je nevšímavý k politike (op. politický), publ. apolitický: nepolitické, apolitické heslá; apolitický spolok, nezávislý, slobodomyseľný: (politicky) nezávislý denník; nepolitické, slobodomyseľné názory ## nepomer pozri disproporcia ## nepomerne 1. pozri nepomerný 2. pozri oveľa 3. pozri veľmi ## nepomernosť pozri disproporcia ## nepomerný ktorý nie je v náležitom, zodpovedajúcom pomere (op. pomerný), neúmerný, kniž. alebo publ.: neproporcionálny, disproporčný, disproporcionálny: nepomerný, neúmerný rast nákladov vo vzťahu k zisku; nepomerné, disproporčné zastúpenie národností (v parlamente); disproporčný vzťah medzi ponukou a dopytom, neprimeraný, nenáležitý, kniž. diskrepantný: byť v neprimeranej, nenáležitej prevahe; neprimeraný, nenáležitý podiel na zisku, nadmerný, kniž. hypertrofický (väčší ako je náležitý): nadmerný, hypertrofický výskyt cudzích slov v texte ## nepominuteľný pozri stály 1, trvalý ## nepopierateľný pozri nepochybný, istý 1 ## nepopulárny pozri neobľúbený ## neporaziteľný pozri nepremožiteľný ## neporiadne 1. pozri neporiadny 1, neporiadny 2 2. pozri ledabolo, nedbanlivo, povrchne 2 ## neporiadnica expr. neporiadna žena, hovor. pejor.: šľampa, kľampa, šuchta, daromnica, šlendriánka, subšt. bordelárka ## neporiadnictvo pozri neporiadnosť ## neporiadnik pozri nedbanlivec ## neporiadnosť nedbanie na poriadok, neporiadnictvo: je známy svojou neporiadnosťou, nedbajstvo, nedbanlivosť, nedbalosť, daromnosť, darebnosť, darobnosť: pre jeho nedbajstvo, daromnosť vznikla škoda, pejor.: lajdáctvo, lajdáckosť, hovor. pejor.: šlendriánstvo, šlendriánskosť, subšt. bordelárstvo ## neporiadny 1. ktorý nedbá na poriadok, disciplínu, ktorý si neplní svoje povinnosti; svedčiaci o tom (op. poriadny), nestatočný, nesvedomitý, nezodpovedný (obyč. vo vzťahu k práci): neporiadny, nestatočný pracovník; mať nesvedomitý, nezodpovedný prístup k povinnostiam, nedbanlivý, nedbalý, nedbajský, ledabolý (spojený s ľahostajnosťou), nár. bujdošský: neporiadna, nedbanlivá gazdiná; nedbalá, nedbajská výchova, darebný, darobný, menej časté daromný (spojený s odsúdeniahodnou nedbanlivosťou): darebný, darobný pomocník; oženil sa s darobnou, daromnou ženou, zastaráv. nezriadený (nedodržiavajúci obyč. mravné normy): viesť nezriadený život, pejor. lajdácky, hovor. pejor.: flákačský, šlendriánsky: lajdácky, flákačský, šlendriánsky prístup k učeniu, subšt.: odfláknutý, bordelársky pozri zlý 2. ktorý nedbá na poriadok, na svoj vzhľad, upravenosť; svedčiaci o tom (op. poriadny), neupravený, expr. rozgajdaný, hovor. expr. neogabaný: neporiadny, neupravený výzor; mať neupravený, neogabaný zovňajšok, nedbanlivý, nedbalý, nedbajský, ledabolý (spojený s ľahostajnosťou): nedbanlivé, nedbalé, nedbajské oblečenie, pejor. lajdácky, subšt. bordelársky: neporiadna, lajdácka domácnosť, nár. nekľúdny ## neporiadok 1. nedostatok poriadku: na dvore je veľký neporiadok, nečin: má v byte nečin, expr. chliev, hovor. dopustenie, hovor. expr. babylon, hrub.: hajzeľ, svinstvo, subšt.: bordel, brajgel, herberg, svinčík 2. pozri zmätok 2 ## neporovnateľne pozri oveľa ## neporušenosť pozri čistota 1 ## neporušený ktorý nie je (nepriaznivo) zmenený oproti pôvodnému stavu, nedotknutý: neporušený, nedotknutý zámok, zachovaný: zachovaný nábytok (op. zničený, poškodený); udržať si neporušené, zachované zdravie, pôvodný (rovnaký ako na začiatku): pôvodná, neporušená stavba; rukopis v pôvodnom stave, nepohnutý (s ktorým sa nič nerobilo): nepohnutý vklad na vkladnej knižke, kniž. panenský (obyč. o nezmenenej prírode): panenský kraj môjho detstva, celý, celistvý (ktorý si napriek nepriaznivému pôsobeniu zachoval pôvodnú celistvosť): pohár zostal po páde celý ## neporušiť pozri dodržať ## neporušiteľnosť pozri integrita ## neporušiteľný pozri nedotknuteľný ## neposedník pozri samopašník ## neposedný ktorý nevydrží pokojne, bez pohybu (sedieť) na jednom mieste (op. pokojný, vyrovnaný), živý, čulý, vrtký: neposedné, živé dieťa; čulé, vrtké medvieďa, nepostojný: nepostojné kone, nepokojný, hovor. expr.: rozbehaný, rozlietaný (plný energie, aktivity): nepokojný, rozbehaný, rozlietaný pomocník, nezbedný, šantivý (o deťoch a mláďatách) ## neposlušník neposlušný človek, nepočúvnik, expr. neskrotník ## neposlušný ktorý neplní cudzie príkazy, pokyny (op. poslušný), nepočúvny: neposlušné, nepočúvne deti, samopašný, nezbedný, nezbednícky, nedisciplinovaný (odmietajúci podriadiť sa výchovnému pôsobeniu, disciplíne): samopašný, nezbedný, nezbednícky syn; nedisciplinovaní žiaci, neviazaný, nespútaný, nespratný, roztopašný, rozpustený (bez zábran, nemiestne nerešpektujúci predpisy, spoločenské normy a pod.): neviazaná, nespútaná, roztopašná mládež; roztopašní, nespratní, rozpustení žiaci, nevychovaný, zastar. nespôsobný (ktorý neplní pravidlá slušného správania; op. vychovaný): od mala bol nevychovaný, nespôsobný, naničhodný, zlý (trestuhodne neplniaci výchovné požiadavky): neposlušná, zlá dcéra, expr.: lapajský, uličnícky pozri svojvoľný 1 ## nepostačujúco pozri slabo 2 ## nepostihnuteľný pozri nebadaný ## nepostrádateľný správne nenahraditeľný ## nepostrehnuteľný pozri nebadaný ## nepoškvrnenosť pozri čistota 2 ## nepoškvrnený pozri nedotknutý, bezúhonný ## nepotrebne pozri zbytočne ## nepotrebný pozri zbytočný ## nepoužiteľný ktorý sa nedá (na nič) použiť, neupotrebiteľný: nakúpil plno nepoužiteľných, neupotrebiteľných vecí pozri nesúci 1, zbytočný ## nepovedome pozri mimovoľne ## nepovedomý pozri mimovoľný ## nepovinný ktorý nie je určený ako povinnosť, ktorý nie je uskutočňovaný povinne (op. povinný), dobrovoľný: nepovinná, dobrovoľná vojenská služba, voliteľný, výberový, kniž. fakultatívny (pri ktorom je možnosť voľby; op. záväzný, obligátny, obligatórny): voliteľný vyučovací predmet; voliteľná, výberová prednáška, nezáväzný, možný (ktorý sa neriadi záväznou normou, záväzkom a pod.; op. záväzný): prijať jedno z nezáväzných, možných riešení, neobligátny ## nepovolaný 1. ktorý nemá oprávnenie, poverenie niekde byť alebo vykonávať istú činnosť (op. povolaný), neoprávnený, nespôsobilý, kniž. nekompetentný: zveriť robotu nepovolaným, neoprávneným ľuďom; je nespôsobilý, nekompetentný vykonávať túto činnosť, nepravý (iný ako je potrebný, želateľný): obrátiť sa so žiadosťou na nepravého; dokumenty sa dostali do nepovolaných, nepravých rúk, nezamestnaný (bez pracovného povolenia): nepovolaným, tu nezamestnaným osobám je vstup zakázaný 2. pozri nevítaný ## nepovoľný pozri neoblomný ## nepoznane tak, aby niekto nebol poznaný; pod cudzím menom, zatajene: po dvadsiatich rokoch sa nepoznane, zatajene vrátil do rodnej obce, inkognito, anonymne: každú sobotu sa inkognito zabával na druhom konci mesta; v spoločnosti vystupoval anonymne ## nepoznaný pozri neznámy ## nepoznať nenachádzať rešpekt, potešenie v niečom, nepripúšťať, nemať rád, neobľubovať, neznášať: nepozná, nepripúšťa kompromisy; neznáša, nemá rád iné názory ako svoje vlastné ## nepoznateľný pozri nebadaný ## nepozornosť pozri neúcta ## nepozorný ktorý nedáva pozor, ktorý nevenuje niečomu pozornosť; svedčiaci o tom (op. pozorný), nesústredený: nepozorný, nesústredený žiak; nesústredené čítanie, roztržitý (ktorý má rozptýlenú pozornosť): nepozorný, roztržitý hlásateľ, nevšímavý (ktorý obyč. z ľahostajnosti nevenuje niečomu pozornosť): bol nepozorný, nevšímavý voči rodičom; nevšímavý vodič, negalantný (málo pozorný, všímavý voči ženám): negalantný tanečník ## nepozorovane nevzbudzujúc alebo nevzbudiac pozornosť, v skrytosti, nebadane, nenápadne: nepozorovane, nebadane vybral kľúče z aktovky; nenápadne sa pozrela na hodinky, nespozorovane, nepozorovateľne, nespozorovateľne, nezbadane, nezbadateľne: nespozorovane, nespozorovateľne, nezbadane sa odzadu priblížil k chlapcovi, nevidene, neviditeľne, skryte, skryto, skrývane: nevidene, neviditeľne, skryto sa priplazil ku skupinke; nepozorovane, skrývane sa dostal až do domu, tajne, potajomky, potajme, zried. potajmo, zastar. potajomne: nepozorovane, tajne si obzeral prichádzajúce dievča; potajomky, potajme vypil pohárik vína, kradmo, ukradomky, úkradkom, úkradmo, pokradomky, pokradmo, úkradky: kradmo, ukradomky, úkradkom si zotrel slzu z oka; pokradomky, pokradmo, úkradky poškuľoval po sladkostiach, zakrádavo: nepozorovane, zakrádavo prešiel dlhou chodbou, nár. expr.: potatme, potutme, poťuťme, fraz. po očku ## nepozorovaný pozri nebadaný, tajný, kradmý ## nepozorovateľne pozri nepozorovane, ukradomky ## nepozorovateľný pozri nebadaný ## nepôvodný ktorý nie je prvotný, originálny, vlastný od pôvodu (op. pôvodný), nevlastný: nepôvodné, nevlastné názory, epigónsky (ktorý je len napodobením): epigónska poézia, odvodený, druhotný, kniž. sekundárny (pôvodom iný alebo prevzatý): odvodené teórie; lingv. druhotné, sekundárne predložky, druhý, iný (zmenený oproti prvému, pôvodnému): to je už druhý, iný majiteľ, importovaný, cudzí (presadený z iného prostredia; op. domáci): importované, cudzie umenie, kniž. implantovaný: implantovaný názor ## nepracujúci pozri neproduktívny 1 ## neprajníctvo pozri závisť ## neprajník pozri nežičlivec, závistlivec ## neprajnosť pozri závisť, nepriazeň ## neprajný pozri nežičlivý 1, nepriaznivý ## nepraktický pozri nešikovný 1; zbytočný ## nepravda pozri lož, podvod ## nepravdepodobný presahujúci hranice pravdepodobnosti; málo pravdepodobný (op. pravdepodobný, predpokladaný): nepravdepodobný vývin udalostí, neuveriteľný (ktorý sa sotva mohol uskutočniť): neuveriteľný príbeh, nevierohodný (ktorému sa dá ťažko uveriť): nevierohodný dej filmu, neočakávaný (op. očakávaný): neočakávaný výsledok pokusu, mimoriadny, zriedkavý (op. zvyčajný, bežný): mimoriadna, zriedkavá náhoda ## nepravdivo 1. pozri klamný, chybný, falošný 2. pozri neodôvodnene 1 ## nepravdivý pozri klamný, chybný 2, falošný 2 ## nepravidelne 1. pozri nepravidelný 1 2. pozri mimoriadne 1 ## nepravidelnosť pozri abnormalita ## nepravidelný 1. ktorý neprebieha podľa pravidiel, zákonitostí a pod. (op. pravidelný): slová s nepravidelným skloňovaním, nesystémový, neregulárny: nesystémová, neregulárna hlásková zmena 2. ktorý nemá rovnaké, vyvážené usporiadanie častí (op. pravidelný, súmerný), nerovnaký, nesúmerný: nepravidelný, nesúmerný geometrický obrazec; nerovnaké časti tváre, nesúladný, nesymetrický, asymetrický (op. súladný, symetrický): nesúladná, nesymetrická tvár; nesymetrické, asymetrické zaťaženie kolies, nerovnomerný, neproporcionálny (nie rovnako veľký): nerovnomerné, neproporcionálne rozloženie síl 3. ktorý nemá vyrovnaný priebeh; uskutočňujúci sa v rozličných časových intervaloch, v rozličnej intenzite a pod. (op. pravidelný), nerovnomerný, prerývaný, trhaný: nepravidelné, nerovnomerné, prerývané dýchanie; robiť nepravidelné, trhané pohyby, necyklický, acyklický, neperiodický, aperiodický: acyklický výskyt, aperiodický priebeh funkcie, arytmický (s nepravidelným rytmom): arytmické pulzy srdca, nerovnaký, rozličný, rôzny, rozmanitý: vyskytovať sa v nerovnakých, rozličných intervaloch; mať rôznu, rozmanitú výkonnosť, ľubovoľný, hocijaký: zvoliť si ľubovoľný, hocijaký čas, nesystematický (neuskutočňujúci sa v plánovaných rovnakých intervaloch): nesystematická príprava športovca, úchytkový (robený nepravidelne, rýchlo, úchytkom): úchytkové stravovanie, kniž. rapsodický: rapsodická činnosť krúžku ## neprávo pozri krivda ## neprávom pozri neodôvodnene 1 ## neprávosť pozri krivda ## nepravý 1. ktorý nemá (všetky) zodpovedajúce vlastnosti; iný ako ten, ktorý je skutočný, ozajstný, pravdivý (op. pravý), falošný: nepravé, falošné zlato; nepravá, falošná srdečnosť, klamný, nepravdivý, podvrhnutý, kniž. lživý: uviedol klamný, nepravdivý dôvod; klamné lživé svedectvo; nepravdivý, lživý, podvrhnutý dôkaz viny, umelý, strojený (op. skutočný, naozajstný): prejavoval umelý, strojený záujem; nepravé, umelé zuby, slepý (ktorý je iba istou náhradou; obyč. o výrobkoch, produktoch): slepý náboj (op. ostrý); slepý guláš, slepý oblok, iron. takzvaný (op. skutočný, naozajstný): nepravá, takzvaná sloboda, nevlastný (op. vlastný): vystupoval pod nevlastným menom 2. pozri nesprávny, nevhodný ## nepreberný pozri bohatý 2, veľký 1, obrovský ## nepredajný pozri nepodplatiteľný ## nepredarmo pozri nenadarmo ## nepredpojatý pozri nestranný ## nepredpokladane pozri neočakávane ## nepredstaviteľne pozri veľmi ## nepredstaviteľný 1. ktorý sa nedá predstaviť, čo sa týka množstva, veľkosti, intenzity a pod., neuveriteľný, obrovský, ohromný, nesmierny: naša armáda utrpela nepredstaviteľné, obrovské straty; prežiť nesmierne utrpenie; mať obrovský, ohromný úspech, kniž. nepreberný (čo do množstva): nepreberné bohatstvo, expr. fantastický: zaznamenať fantastický úspech pozri veľký 2. ktorý sa nedá predstaviť, čo sa týka kvality, nevyhovujúci, zlý: žiť v nepredstaviteľných, zlých pomeroch; nevyhovujúce, zlé životné podmienky ## nepredvídane 1. pozri náhodne 2. pozri neočakávane, náhle ## nepredvídaný 1. pozri neočakávaný, náhodný 1, náhly 1 2. pozri neobyčajný ## nepredvídateľný pozri neočakávaný ## nepredvídavý ktorý nevie predvídať budúce udalosti (op. predvídavý), neprezieravý, kniž. neprozreteľný: nepredvídavý, neprezieravý politik; neprozreteľné konanie, pejor. krátkozraký: krátkozraké plánovanie; krátkozraká politika ## neprehľadný 1. v ktorom niet prehľadu, v ktorom pre zložitosť nie je možná (ľahká) orientácia (op. prehľadný), neusporiadaný, chaotický: neprehľadný, neusporiadaný výklad; neusporiadaný, chaotický vývin udalostí, nejasný, zmätený, expr. zamotaný: nejasné, zmätené pomery v spoločnosti; zmätená, zamotaná reč, zložitý, komplikovaný (op. jednoduchý): neprehľadná, zložitá mapa; zložitá, komplikovaná spoločenská situácia, kniž. spletitý: spletité udalosti 2. o ktorom si nemožno urobiť prehľad, obyč. pre jeho veľkosť, rozsah, veľký, rozsiahly: neprehľadné, veľké plochy lesa; veľké, rozsiahle škody, obrovský, ohromný, nesmierny: obrovské, ohromné, nesmierne zástupy ľudí ## nepreklenuteľný pozri neprekonateľný ## neprekonaný pozri vrcholný ## neprekonateľný ktorý sa nedá prekonať, nepremožiteľný, nezdolateľný: neprekonateľné, nezdolateľné prekážky; pocítil neprekonateľnú, nepremožiteľnú trému, nepreklenuteľný: nepreklenuteľný protiklad, rozpor, nezvládnuteľný, nezdolný: klásť niekomu nezvládnuteľné, nezdolné prekážky, mocný (op. slabý): pociťovať mocný odpor pozri vynikajúci, výborný ## nepremenne 1. pozri nemenný, stály 2. pozri rovnako 2 ## nepremenný pozri nemenný, stály 1 ## nepremokavý ktorý neprepúšťa vodu, nepriepustný, vodotesný: nepremokavý, nepriepustný, vodotesný oblek, impregnovaný (napustený látkou zabraňujúcou prepúšťanie vody): nepremokavá, impregnovaná tkanina ## nepremožiteľný ktorý sa nedá premôcť, neprekonateľný: nepremožiteľný, neprekonateľný súper; zmocnil sa ho neprekonateľný strach, nezdolateľný, nezdolný: nezdolateľná armáda; nezdolateľná, nezdolná túžba, neporaziteľný (obyč. v boji alebo v súperení): neporaziteľný nepriateľ; neporaziteľný šachista, nedobytný, pevný (ktorý sa nedá vojensky dobiť): nedobytný, pevný hrad, nezlomný, neskrotný (o duševných pocitoch a ich prejavoch): nezlomný odpor; nechal sa uniesť neskrotným hnevom ## nepremyslene pozri nerozmyslene, pozri neuvážený, prenáhlený ## nepremyslený pozri neuvážený, prenáhlený ## nepreniknuteľný 1. pozri tajomný 2. pozri úplný 2; hustý 2 ## neprepracovaný pozri povrchný ## neprerušenosť pozri súvislosť ## neprerušený pozri neprestajný, stály 1, súvislý 1, súvislý 2 ## neprerušovaný pozri súvislý 1, nerušený ## nepresný ktorý nie je (úplne) presný (op. presný): nepresné váhy, približný (obyč. o číselných údajoch): nepresný, približný čas; približné ceny, chybný, nesprávny, zlý (nevyhovujúci z hľadiska presnosti; op. dobrý, správny): nepresná, chybná streľba; zlý, nesprávny tón, nejasný, nezreteľný, kniž. vágny (obyč. čo sa týka významu): mal o tom iba nejasné, nezreteľné predstavy; nejasný, vágny pojem, neurčitý, všeobecný, široký (bez určenia presných hraníc platnosti a pod.): neurčitý, všeobecný spôsob vyjadrovania; príliš všeobecná, široká formulácia myšlienky (op. konkrétna), mnohoznačný, mnohovýznamový, dvojzmyselný (ktorý sa môže rozlične chápať, vysvetľovať): odborný termín nesmie byť dvojzmyselný, mnohovýznamový; nepresný, mnohoznačný výsledok ## neprestajne 1. pozri ustavične, trvalo 1, pozri neprestajný 2. pozri vždy ## neprestajný ktorý prebieha bez prerušenia, bez príznakov skončenia, nepretržitý, neprerušený: neprestajný, nepretržitý chod pracoviska; nepretržitý, neprerušený hukot motorov, ustavičný, jednostajný, kniž. neustály, zried. neustajný: ustavičné, jednostajné zmeny; neustály, neustajný brechot psov; sledoval ustavičný, neustály tok informácií, hovor. nonstop: nonstop premietanie, stály, trvalý, kniž. permanentný (ktorý nesmeruje ku koncu): žil v stálych, trvalých obavách; ich vzťah bol založený na trvalej, permanentnej spolupráci, vytrvalý, úporný (bez zníženia intenzity a pod.): vytrvalý dážď; trápil ho úporný kašeľ, plynulý, súvislý, odb.: kontinuálny, kontinuitný (stále pokračujúci bez zmien, výkyvov, prerušení a pod.): neprestajný, plynulý proces výroby; súvislý, kontinuálny, kontinuitný vývin, sústavný (neprerušený alebo stále sa opakujúci): robili naňho sústavný nátlak ## neprestávať pozri trvať 1 ## nepresvedčivý ktorý nevie presvedčiť o niečom, napr. o svojej pravde, o kvalite a pod. (op. presvedčivý), nevýrazný, nezreteľný: nepresvedčivý, nevýrazný herecký výkon; nevýrazná, nezreteľná argumentácia, sporný, neistý (o ktorom možno pochybovať): sporné, neisté výsledky pokusu, pochybný (vzbudzujúci pochybnosti): pochybný dôkaz viny, nevierohodný (ktorý nevzbudzuje dôveru; op. vierohodný): nevierohodné tvrdenie ## nepretržite pozri ustavične, pozri neprestajný ## nepretržitosť pozri súvislosť ## nepretržitý pozri neprestajný, stály 1, súvislý 1 ## neprezieravý pozri neopatrný, nepredvídavý ## neprezrádzať pozri tajiť 1 ## neprezradzovať pozri tajiť 1 ## nepriamy jestvujúci, uskutočňovaný bez priamej, bezprostrednej prítomnosti alebo súvislosti, obyč. prostredníctvom niekoho, niečoho (op. priamy, bezprostredný), sprostredkovaný: nepriame, sprostredkované informácie; sprostredkovaná účasť (op. osobná), kniž. indirektný: indirektný vplyv, vedľajší, druhotný: vedľajší, druhotný účinok lieku; nepriamy, druhotný dôkaz, bočný, postranný (ktorý nesmeruje priamo): bočné, postranné osvetlenie, prenesený, obrazný, metaforický (založený na istej podobnosti, vnútornej súvislosti): nepriame, prenesené pomenovanie; obrazné vyjadrenie, zaobalený, zastretý: zaobalená reč; zaobalená, zastretá narážka ## nepriateľ pozri protivník 1 ## nepriateľsky 1. pozri nepriateľský 1 2. pozri zle 3 ## nepriateľský 1. pociťujúci nepriateľstvo, nenávisť, odpor; svedčiaci o tom (op. priateľský), znepriatelený, rozvadený: stáli tu proti sebe dva nepriateľské, znepriatelené tábory; znepriatelení, rozvadení sokovia, nenávistný, nevraživý, expr. vražedný (o prejave intenzívneho nepriateľstva): nenávistný, nevraživý pohľad; nepriateľský, vražedný úmysel, pren. ľadový: ľadové prijatie 2. patriaci k nepriateľom, protivníkom, odporcom (op. priateľský), protivnícky, kniž. zastar. protivný: bojovať s nepriateľským, protivníckym, protivným vojskom, sokovský, rivalský pozri opačný 2 ## nepriateľstvo pozri zloba, nenávisť ## nepriazeň nedostatok žičlivosti, nežičlivosť, neprajnosť: napriek nepriazni, nežičlivosti, neprajnosti osudu dosiahol veľa, nemilosť: byť v nemilosti ## nepriaznivo 1. pozri nepriaznivý 2. pozri zle 4 ## nepriaznivý ktorý nepredstavuje nič pozitívne, výhodné vo vzťahu k niekomu (op. priaznivý), nežičlivý, neprajný (op. žičlivý, prajný): nepriaznivá, nežičlivá, neprajná doba, škodlivý (spôsobujúci nejakú škodu, ujmu): škodlivý vplyv prostredia na organizmus, nedobrý, kniž. neblahý: osud je voči nemu nepriaznivý, nedobrý; mal na neho nepriaznivý, neblahý vplyv, neradostný, neutešený, zlý: mám pre teba neradostné, zlé správy; situácia je neradostná, neutešená, nešťastný (prinášajúci nešťastie): nešťastná zhoda okolností, nepríjemný (op. príjemný): vyvolať nepriaznivý, nepríjemný dojem, nevýhodný, nevhodný, nevyhovujúci, neželateľný, nežiaduci (ktorý neprináša výhodu; op. výhodný): nevýhodný stav zápasu; dostať sa do nevýhodného, nevyhovujúceho postavenia; neželateľný, nežiaduci vplyv, nelichotivý, neuspokojivý (ktorý neprináša uspokojenia): zvrátiť nelichotivý, neuspokojivý výsledok (v hokeji); kritika bola pre neho nepriaznivá, nelichotivá, záporný, negatívny (obyč. pri hodnotení niečoho): kniha vyvolala záporný, negatívny ohlas (op. pozitívny), ťažký, expr. pľuhavý (spôsobujúci ťažkosti): žiť v ťažkom období vojny; nepriaznivé, pľuhavé okolnosti, pren. macošský ## nepríčetnosť pozri pomätenosť ## nepríčetný ktorý neovláda rozumom svoje konanie; svedčiaci o tom (op. príčetný), šialený, bláznivý: vyvádzal ako nepríčetný, šialený; nepríčetný, bláznivý rev, nenormálny, hovor. expr. šibnutý: kričí ako nenormálny, šibnutý, hovor. pejor.: vykoľajený, vyšinutý, trafený, strelený: správa sa ako trafený, strelený; mať vykoľajený, vyšinutý výraz tváre; vyšinuté názory, pochabý, zjašený, pomätený: zúril ako pochabý, zjašený; hľadel pomäteným pohľadom, zbavený zmyslov, pominutý na rozume: bil okolo seba ako pominutý na rozume, pejor. besný, expr. rozbesnený: behal hore-dole ako besný, rozbesnený ## nepriedušný pozri vzduchotesný, nepriepustný ## nepriehľadný cez ktorý nevidieť (op. priehľadný), nepriezračný, nepriesvitný: nepriehľadné, nepriesvitné sklo; nepriezračný papier, matný, mliečny, pren. slepý (o skle): mliečne, matné obločné sklo, opálový (o skle): nepriehľadné, opálové žiarovky ## nepriechodný cez ktorý sa nedá prejsť alebo inak dostať (op. priechodný), nepriepustný: črevo sa stalo nepriechodným, nepriepustným, slepý: nepriechodná, slepá ulica; slepé dvere pozri neprijateľný ## nepriepustný ktorý neprepúšťa isté (obyč. neželateľné) látky (op. priepustný), nepriechodný: íl je nepriepustná, nepriechodná hornina, nepriedušný, vzduchotesný (neprepúšťajúci vzduch): nepriedušný, vzduchotesný obal (na potravinách), nepremokavý, vodotesný: nepremokavá úprava látky; vodotesné hodinky, odb. hermetický (veľmi tesne uzavretý, neprepúšťajúci vzduch ani vodu): hermetický uzáver pozri tesný ## nepriesvitný pozri nepriehľadný ## nepriezračný pozri nepriehľadný ## nepríhodne pozri nevhodne 1, nevhodne 2 ## nepríhodný pozri nevhodný ## neprijateľný ktorý sa nedá prijať, zohľadniť a pod. (op. prijateľný), kniž. neakceptovateľný: neprijateľný, neakceptovateľný návrh, hovor. nepriechodný: nepriechodný zákon, pren. expr. nestráviteľný: nestráviteľné argumenty pozri nevhodný ## nepríjemne 1. pozri nepríjemný 2. pozri zle 4, zle 5 ## nepríjemnosť nepríjemná situácia, udalosť, mrzutosť: mať nepríjemnosti, mrzutosti, protiveň: deti robia protiveň, priek, priekor: znášať prieky, priekory, kniž. priekorizeň, expr.: oštara, neplecha: je s tým iba oštara, neplecha, expr.: galiba, obida: nebudem vám robiť obidu, hovor.: patália, lapália, malér: zažiť patáliu, malér, hovor.: trampoty, hriech: mať samé trampoty; robiť v dome hriech, hovor. pletka: mal pletky pre pytliactvo, hovor. expr.: opletačka, ťahanica, poťahovačka, natriasačka, vytriasačka, kalamajka, šarapata, šlamastika, katastrofa (nečakaná nepríjemnosť), kniž. trasovisko, subšt.: trapas, trable ## nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie alebo iný záporný pocit (op. príjemný), nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vec, nesympatický, zastar. obťažný [Hurban]; (o človeku), odporný, protivný, príkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladu, neznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomery, obávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súper, trápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápne, delikátny, háklivý, chúlostivý, citlivý, expr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosť, nepohodlný, neželaný, nevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažou, nevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotu, nedobrý, nepriaznivý, expr. škaredý, hovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocit, odpudzujúci, nevábny, odpudivý, ošklivý, mrzký, expr.: hnusný, paskudný, potvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robota, nevľúdny, neprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanie, nechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správanie, mrzutý, expr.: sprostý, hlúpy, expr. zastar.: oštarný, obidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavení, zlý, záporný, kniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosť, tiesnivý, omínavý, tienistý, tônistý, zastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky života, expr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíle, expr.: pálčivý, boľavý, bolestný, bolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problém, expr. horúci: prežiť horúce minúty, zried. mrkotný [F. Hečko] ## nepríležite pozri nevhodne 1, nevhodne 2 ## nepríležitý pozri nevhodný, neprimeraný 1 ## nepriliehať pozri odstávať ## nepriliehavý pozri neprimeraný 1, nevýstižný ## nepríliš pozri neveľmi, málo 2, trocha 2 ## neprimerane 1. pozri nevhodne 1, zle 1, zle 2, pozri neprimeraný 1 2. pozri veľmi ## neprimeraný 1. ktorý nevyhovuje istým požiadavkám, nezodpovedá niečomu (op. primeraný), nevhodný, nenáležitý: neprimerané, nevhodné oblečenie do spoločnosti; nevhodné, nenáležité slová, nemiestny, kniž. nepatričný, zastar. nepríležitý (ktorý sa v danej situácii nehodí): nemiestne, nepatričné správanie; robiť niekomu nemiestne, nepríležité návrhy, neprístojný (z hľadiska morálky, pravidiel slušnosti a pod.): neprístojné vystupovanie; neprístojné žarty, nehodný, nedôstojný (vzhľadom na isté spoločenské postavenie, vek a pod.): je to pre vás nedôstojný, nehodný partner; život nedôstojný človeka, nepriliehavý, nevýstižný, nesprávny, nekorektný, kniž. neadekvátny (nezodpovedajúci situácii, norme a pod.): nepriliehavý, neadekvátny názov výrobku; zvoliť nesprávny, nekorektný postup, hovor. nešikovný: nešikovné formulovanie myšlienky, neúnosný, nadmerný, prílišný (prekračujúci hranice únosnosti): mať neúnosné, nadmerné, prílišné požiadavky; neprimerané, neúnosné nároky, neprípustný (ktorý nemožno dovoliť; op. prípustný): neprípustná veselosť 2. pozri neúmerný ## nepripravene bez predchádzajúcej činnosti umožňujúcej obyč. ľahšie niečo uskutočniť, bez prípravy, improvizovane: nepripravene, bez prípravy sa vydal na cestu; improvizovane odpovedal na otázky novinárov, kniž. ex abrupto: ex abrupto začal rečniť ## neprípustne pozri nedovolene ## neprípustný pozri nedovolený; neprimeraný 1 ## nepripúšťať pozri nepoznať ## neprirodzene 1. pozri neprirodzený 1, neprirodzený 2 2. pozri nasilu 2 ## neprirodzenosť 1. pozri perverzita 2. pozri afektácia ## neprirodzený 1. ktorý nie je daný prírodnými zákonitosťami; odporujúci prirodzenej povahe vecí (op. prirodzený), umelý: neprirodzená, umelá krása; umelé koryto rieky (op. prírodné), neskutočný (prevyšujúci skutočnosť): neskutočná krása, násilný (zmenený, usmernený násilným zásahom): násilná smrť, násilný spoločenský vývin, nezvyčajný, zvláštny, čudný, cudzí (iný ako je prirodzený, zvyčajný, svoj): neprirodzená, nezvyčajná poloha tela; mať zvláštny, čudný výraz tváre; prehovoriť neprirodzeným, cudzím hlasom, deformovaný, degenerovaný, anomálny (chorobne a pod. zmenený oproti prirodzenému, správnemu): deformovaný, degenerovaný rast zubov, nenormálny, kniž.: abnormálny, anormálny (op. normálny): nenormálny, abnormálny stav vecí, chorobný, nezdravý (zapríčinený chorobou; op. zdravý): chorobný, nezdravý výraz tváre; chorobné prejavy organizmu, zvrátený (chorobne zmenený, obyč. čo sa týka morálky): zvrátené túžby, zried.: protiprírodný, protiprirodzený 2. ktorý sa predstiera, ktorý nie je úprimný (op. prirodzený, bezprostredný), predstieraný, strojený, hraný, afektovaný: prejavovať neprirodzený, predstieraný, strojený záujem; hraný súcit; strojená, afektovaná mimika, silený, nútený, násilný, umelý (op. spontánny, mimovoľný): silený, násilný plač; nútená, násilná, umelá veselosť, vyumelkovaný, preumelkovaný (nadmieru skrášlený): vyumelkovaná reč, upätý, kožený (založený na prílišnej sebakontrole, zdržanlivosti; op. uvoľnený): upäté správanie, kŕčovitý, kniž. sardonický (uskutočňovaný s veľkým sebazaprením): kŕčovitý, sardonický úsmev, prepiaty, prehnaný: neprirodzená, prepiata, prehnaná uhladenosť pozri neúprimný ## neprispôsobený pozri nepružný 2 ## neprístojne pozri nevhodne 1, pozri neslušný ## neprístojnosť pozri výtržnosť ## neprístojný pozri neslušný, neprimeraný 1, nevhodný ## neprístupne 1. pozri nedostupný 2. pozri tvrdo 2, pozri odmeraný 1 ## neprístupný 1. pozri nedostupný 2. pozri chladný 3, odmeraný 1, uzavretý 1, uzavretý 3 ## neprítomnosť pozri absencia 1 ## neprítomný 1. ktorý nie je na tom mieste, o ktorom je reč (op. prítomný): zastupujem neprítomného kolegu, nezúčastnený (bez osobnej účasti, obyč. na istej akcii): poslať zápisnicu z rokovania všetkým nezúčastneným členom vedenia 2. ktorého vedomie nie je aktívne zapojené; svedčiaci o neúčasti vedomia, vzdialený (obyč. v spoj. duchom neprítomný, duchom vzdialený), nesústredený, nepozorný: byť duchom neprítomný, vzdialený; nesústredený žiak; nesústredený, nepozorný pohľad, neúčastný, ľahostajný: sedel na schôdzi s neúčastným, ľahostajným výzorom ## neprívetivo 1. pozri nevľúdny, mrzutý 2. pozri prísne 3, zle 3 ## neprívetivosť pozri morozita, cudzota 2 ## neprívetivý pozri nevľúdny 1, nevľúdny 2, mrzutý 1, nepríjemný ## neproduktívny 1. ktorý nie je zapojený do procesu spoločenskej produkcie, výroby, nepracujúci (ktorý nie je zapojený do pracovného procesu): deti tvoria neproduktívnu, nepracujúcu zložku obyvateľstva, nevýrobný, duchovný (ktorý nie je zapojený do výroby materiálnych produktov): pracovať v nevýrobnej, duchovnej sfére 2. pozri neplodný 2 ## neproporcionálny pozri nepravidelný 2, nepomerný ## neprospech pozri škoda ## neprozreteľný pozri nepredvídavý, neuvážený, prenáhlený ## nepružný 1. ktorý nemá schopnosť vrátiť sa do pôvodnej polohy, ktorý stratil pružnosť (op. pružný), ovisnutý, ochabnutý, expr.: zvädnutý, uvädnutý: nepružná, ochabnutá postava; ovisnutá, ochabnutá, zvädnutá koža (na tvári), neohybný, meravý, pren. drevený (ktorý sa nedá ľahko ohýbať; op. ohybný): nepružná, neohybná, meravá chrbtica; drevený tanečník, expr. mľandravý (bez pružnosti a sily): nepružné, mľandravé svaly 2. ktorý nevie pružne, rýchlo reagovať na zmeny a pod.; svedčiaci o tom (op. pružný), nedvižný, neobratný: nepružný, nedvižný obchodník; nedvižný, neobratný podnikateľ, pejor.: ťarbavý, nemotorný: ťarbavé, nemotorné vedenie podniku, ťažkopádny (nepružný v myslení): ťažkopádne reakcie rečníka (op. pohotové), neprispôsobivý (ktorý sa nevie prispôsobiť), neprispôsobený: nepružná, neprispôsobivá reklama, skostnatený, meravý, kniž.: strnulý, ustrnutý: skostnatené, meravé, strnulé, ustrnuté myslenie ## nerád pozri neochotne ## neradno vyjadruje nevhodnosť uskutočniť pripojený dej, nehodno, nenačim: neradno, nehodno mu odporovať; nenačim spoliehať sa na jeho pomoc, nie je vhodné, neodporúča sa: nie je vhodné, neodporúča sa púšťať sa s ním do diskusie, neoplatí sa, nestojí to za to: neoplatí sa, nestojí to za to presviedčať ich o opaku, neslobodno: neslobodno myslieť na to najhoršie ## neradostný ktorý je bez radosti, šťastia; ktorý nevyvoláva pocit radosti (op. radostný), neutešený: prežil neradostné, neutešené detstvo; neutešená spoločenská situácia, smutný, bezútešný, skľučujúci (naplnený smútkom; vyvolávajúci pocit depresie; op. veselý): viedol smutný, bezútešný život; dostal smutnú, skľučujúcu správu; bezútešný, skľučujúci výhľad, nešťastný, trpký (naplnený nešťastím; vyvolávajúci pocit beznádeje; op. šťastný): nešťastný, trpký životný údel; bol na neho nešťastný pohľad, pochmúrny, pošmúrny, ťaživý, tiesnivý (vyvolávajúci pocit duševnej ťažoby; svedčiaci o tomto pocite): pochmúrny, pošmúrny kraj; pochmúrna, pošmúrna nálada; prenasledovali ho tiesnivé, ťaživé myšlienky, nedobrý, zlý (op. dobrý): neradostná, nedobrá chvíľa; vládli tu neradostné, zlé pomery ## nerast rovnorodá neústrojná prírodnina v horninách, minerál: ťažba nerastov, minerálov ## nerastný týkajúci sa nerastov; patriaci k nerastom; zložený z nerastov, obsahujúci nerasty: nerastné bohatstvo krajiny; nerastné suroviny, minerálny: minerálne látky; minerálne hnojivá, minerálový: minerálové ložiská ## neraz pozri často, veľakrát ## nereálny nevyskytujúci sa v reálnom svete; nezhodujúci sa so skutočnosťou (op. reálny), neskutočný, kniž. ireálny, fiktívny: nereálne, neskutočné postavy z rozprávok; filmový príbeh sa odohráva v neskutočnom, fiktívnom svete, nehmotný, nadzmyslový: nehmotné, nadzmyslové javy, nesprávny, chybný, falošný (zámerne alebo nezámerne iný ako je skutočný; op. správny): nereálny, nesprávny odhad situácie; uviesť nesprávne, chybné, falošné údaje, utopický, ideálny (existujúci v predstavách, plánoch a pod., obyč. s kladnými vlastnosťami): utopický, ideálny svet, neuskutočniteľný, donkichotský, donkichotovský (ktorý sa nemôže stať skutočnosťou): nereálne, neuskutočniteľné, donkichotské plány, absurdný (príliš vzdialený od skutočnosti, s malou pravdepodobnosťou uskutočnenia): mať absurdné požiadavky, skresľujúci, skreslený (deformujúci skutočnosť): mať o niečom skresľujúcu, skreslenú predstavu ## neregulárny pozri nepravidelný 1 ## neres odb. vypúšťanie ikier a mlieča s cieľom oplodniť sa (o rybách), výter ## neresiť sa pozri trieť sa 1 ## neresť 1. pozri necnosť, zlozvyk 2. pozri nemravnosť ## nerestník pozri nemravník ## nerestný pozri nemravný ## neriadne pozri nedbanlivo ## neriešiteľný pozri ťažký 3, beznádejný ## nerobotný pozri lenivý 1 ## nerovnako 1. pozri rozdielne, rozlične 2. pozri nepravidelný 2, nepravidelný 3 ## nerovnakosť pozri asymetria ## nerovnaký pozri rozdielny, rozmanitý 1, nepravidelný 2, nepravidelný 3 ## nerovno 1. pozri nerovný 2. pozri krivo 1 ## nerovnomerne 1. pozri nepravidelný 2, nepravidelný 3 2. pozri rozdielne ## nerovnomerný pozri nepravidelný 2, nepravidelný 3 ## nerovnorodo pozri rozlične ## nerovnorodý pozri rôznorodý, rozmanitý 1 ## nerovnosť pozri nezhoda ## nerovný 1. majúci vyvýšeniny a priehlbiny alebo vyčnievajúce zložky (op. rovný): nerovný terén, hrboľatý, expr. hrbatý (majúci hrbole): hrboľatý, hrbatý chodník; hrboľatá cesta, jamkovitý, jamkavý, jamovitý (majúci jamy, jamky): jamkavý, jamkovitý asfalt, drsný, drapľavý, škrabľavý, expr. zried. rapľavý (ktorého nerovnosti sa dajú zistiť hmatom; op. hladký): zhobľovať drsný, drapľavý povrch dosky; drsný, škrabľavý papier, zrnitý (s drobnými nerovnosťami): zrnitá povrchová úprava, neuhladený, kostrbatý (s nepravidelnými výstupkami): neuhladená, kostrbatá brada, vlnitý, zvlnený, zvrásnený (majúci vyvýšeniny podobné vlnám): vlnitý, zvlnený kraj; zvrásnené pohorie, expr. zubatý: zubatý okraj 2. ktorý sa vychyľuje z roviny, ktorý nemá jeden smer (op. rovný), krivý: nerovná, krivá cesta, zakrivený, skrivený: zakrivený, skrivený plech, šikmý, naklonený (o ploche): dom s naklonenou, šikmou strechou, svahovitý: svahovitý terén pozri kľukatý 3. ktorý má jednu zložku v prevahe oproti inej (op. rovný, vyrovnaný), nevyrovnaný, nevyvážený: viesť nerovný, nevyrovnaný boj; nerovné, nevyvážené manželstvo ## nerozbitný pozri nezničiteľný, trvalý, pevný 1, pevný 3 ## nerozborný pozri trvalý, pevný 3, stály 1, nezničiteľný ## nerozbúrene pozri ticho 3 ## nerozhodne 1. s výsledkom rovnakým na obidvoch stranách, vyrovnane, remízou: stretnutie sa vyvíjalo nerozhodne, vyrovnane; zápas sa skončil nerozhodne, remízou, hovor. fifty-fifty, pís. i fifti-fifti: ich súboj sa skončil fifty-fifty 2. pozri nerozhodný 1 ## nerozhodnosť pozri neistota ## nerozhodný 1. ktorý sa nevie (rýchlo) rozhodnúť; svedčiaci o nedostatku rozhodnosti (op. rozhodný), váhavý, neistý: nerozhodný, váhavý človek; váhavý, neistý krok (op. rázny), nepevný, kolísavý (striedajúci rozhodnutia; op. pevný, zásadový): nepevné, kolísavé slová; má nepevné, kolísavé názory, rozpačitý (bez presvedčivého rozhodnutia): rozpačité sľuby; rozpačité odmietnutie, bezradný (úplne bez schopnosti rozhodnúť sa): bezradné vyčkávanie výsledku rokovania; bezradné prešľapovanie na mieste, nevyhranený (bez jednoznačného rozhodnutia): nevyhranený svetonázor, tápavý, expr. habkavý: tápavá, habkavá odpoveď žiaka, otáľavý (ktorý odkladá rozhodnutie): otáľavý kupec pozri neistý 2. ktorý nemá víťaza; rovnaký na obidvoch stranách, vyrovnaný: nerozhodný, vyrovnaný boj, zápas, remízový: nerozhodný, remízový výsledok; remízové stretnutie (družstiev), patový (o nerozhodnej šachovej hre; i pren.) ## nerozlučiteľný pozri neoddeliteľný ## nerozlučný pozri neoddeliteľný, pevný 3 ## nerozmyslene bez predchádzajúceho, obyč. primeraného, zodpovedného uvažovania, bez uváženia, bez rozmyslu, nedomyslene, nepremyslene: bez uváženia skočil do vody; bez rozmyslu, nepremyslene sa pustil do boja, slepo: slepo splní každý príkaz, neuvážene, prenáhlene, unáhlene: neuvážene, prenáhlene zaútočiť na súpera; unáhlene, nerozmyslene odpovedala na to, čo sa jej pýtali, nerozumne, nerozvážne, hazardne: nerozmyslene, nerozumne investovať do nákupu starých strojov; nerozvážne, hazardne začal míňať peniaze na dostihoch, hovor. expr. naverímboha: naverímboha márni čas v krčme, fraz. hlava-nehlava: začal trhať kvety hlava-nehlava, ľahkomyseľne, ľahkovážne (nie dosť rozvážne): ľahkomyseľne, ľahkovážne vydala peniaze na zbytočnosti pozri neuvážený ## nerozmyslený pozri neuvážený ## nerozum pozri sprostosť 1, sprostosť 2, nezmysel ## nerozumne 1. pozri nerozumný 2. pozri nerozmyslene ## nerozumnosť pozri sprostosť 1, sprostosť 2 ## nerozumný ktorý sa nespravuje rozumom, ktorý sa nedrží rozumu; svedčiaci o tom (op. rozumný), nemúdry: nerozumná, nemúdra mládež; nemúdre rozhodnutie, nezmyselný (bez rozumného dôvodu, zmyslu): nezmyselné požiadavky; klásť nezmyselný odpor, hlúpy, sprostý, kniž. neumný (nemajúci rozum; svedčiaci o slabom rozume; op. múdry): je to ešte iba hlúpe, neumné dieťa; hlúpy, sprostý príkaz; hlúpa neopatrnosť, expr.: bláznivý, pochabý, zried. pochábeľský, pomätený, subšt. blbý: uskutočniť bláznivý, pochabý čin; klásť pochabé, pomätené otázky, detinský, detský (vyznačujúci sa naivnosťou detí): detinské nápady, nerozvážny, neuvážený (nie dostatočne premyslený; op. rozvážny, triezvy): nerozvážny, neuvážený skutok; nerozvážne konanie, expr.: nenormálny, šialený (nehľadiaci na možné negatívne následky): mať nenormálne, šialené plány; dopúšťať sa šialených pochabostí, expr. pubertálny, hovor. pejor. somársky: somárska vojna pozri neuvážený ## nerozvažitý pozri neuvážený, nerozvážny ## nerozvážne 1. pozri nerozvážny 2. pozri nerozmyslene, slepo 3 ## nerozvážnosť pozri sprostosť 2 ## nerozvážny ktorý neuplatňuje vo svojom konaní, správaní a pod. rozvahu; svedčiaci o nedostatku rozvahy (op. rozvážny), neuvážený, zastar.: neuvážlivý, nerozvažitý: nerozvážny, neuvážlivý človek; neuvážené, neuvážlivé, nerozvažité rozhodnutie; neuvážené slová, ľahkomyseľný, ľahkovážny (ktorý nemá ohľad na následky, dôsledky): ľahkomyseľný, ľahkovážny mladík; ľahkomyseľné sľuby, nerozumný, nemúdry (ktorý sa nezakladaná na rozumnej úvahe; op. rozumný, triezvy): nerozumné, nemúdre riešenie, nedomyslený (uskutočnený bez zváženia konečného výsledku): nedomyslené nariadenia, zákony, expr.: bláznivý, pochabý: bláznivé, pochabé skutky, prenáhlený, unáhlený (bez dôkladnej, zrelej úvahy): prenáhlený, unáhlený záver rokovania, prudký, prchký (príliš rýchly, bez dlhého rozmýšľania): prudká, prchká reakcia na niečo, expr.: hurá, hŕ: hurá, hŕ činy pozri neuvážený, ľahkomyseľný ## nerušený ktorý nie je rušený, prerušovaný, vyrušovaný, neprerušovaný: nerušený, neprerušovaný sled udalostí; neprerušovaný chod pracoviska, hladký, nehatený (bez prekážok): hladký priebeh vyučovania; ničím nehatený výkon povolania, voľný, slobodný (bez zábran): voľný, slobodný vývin situácie; dať udalostiam voľný priechod, sústavný (bez prestávok): nerušené, sústavné plnenie úloh, pokojný, tichý, neskalený (bez rušivých vplyvov): pokojný, tichý spánok; ničím neskalené šťastie, čistý (o bezporuchovom vysielaní): nerušený, čistý príjem pozri stály ## nervák 1. pozri napinák 1 2. pozri neurotik ## nervóza pozri nervozita ## nervozita zvýšená nervová dráždivosť, nervóza, nervóznosť: nervozita, nervóza, nervóznosť pred skúškami, podráždenosť, nepokoj: pociťovať podráždenosť, nepokoj, vzrušenie: od vzrušenia nemôže zaspať, horúčka: cestovná horúčka pozri nepokoj 1 ## nervóznosť pozri nervozita ## nervózny pozri nepokojný 1, podráždený ## nesamostatný 1. pozri závislý 2. pozri netvorivý 1 ## nesčíselnekrát pozri veľakrát ## nesčíselný pozri nespočítateľný, obrovský, veľký 1 ## nesčítateľný pozri nespočítateľný, obrovský, veľký 1 ## nesebecký pozri nezištný, žičlivý 1 ## neseriózny pozri nečestný; povrchný ## neschodný nevyhovujúci na prechod (op. schodný): neschodný terén, nezjazdný (neschodný pre dopravné prostriedky; op. zjazdný): cesty po búrke sú nezjazdné ## neschopnosť nedostatok schopnosti na uskutočnenie, vykonávanie niečoho (op. schopnosť), nesúcosť: neschopnosť, nesúcosť na zastávanie funkcie, kniž. nespôsobilosť, zastar. nespôsobnosť: nespôsobilosť na vojenskú službu; nespôsobnosť sluhu, expr. nemožnosť, kniž.: nemohúcnosť, indisponovanosť (krátka strata schopnosti): prejavila sa u neho indisponovanosť, impotentnosť, impotencia (neschopnosť súložiť; pejor. neschopnosť vôbec) ## neschopný ktorý nemá schopnosti na uskutočnenie, vykonávanie niečoho (op. schopný), nesúci: neschopný, nesúci pracovník; je nesúci vykonávať túto funkciu, kniž. nespôsobilý, zastar. nespôsobný (bez potrebných predpokladov): mládenec nespôsobilý na vojenskú službu; nespôsobný sluha, expr. nemožný, kniž. nemohúci (bez potrebných duševných alebo fyzických síl): nemožný, nemohúci autor, indisponovaný (na krátky čas bez zvyčajných schopností): indisponovaný herec, slabý, zlý, hovor. nulový (bez potrebných výkonov): neschopný, slabý žiak; slabý, zlý, nulový hráč, nanič, hovor. nafigu, pís. i na figu, hrub. nahovno, pís. i na hovno: nanič, nafigu remeselník, impotentný (neschopný súlože; pejor. neschopný vôbec): myšlienkovo impotentný človek, hovor. expr. groggy (úplne bez schopnosti pohybu, obyč. od vyčerpania): po zápase som vždy groggy ## neschválne pozri mimovoľne ## neskalený 1. pozri číry 1, číry 2, čistý 3 2. pozri skutočný 2, nerušený ## neskazený mravne zachovaný, charakterovo neporušený; svedčiaci o tom (op. skazený), čistý: ničím neskazené, čisté dieťa; má neskazené, čisté srdce, nevinný, bezúhonný: nevinný, bezúhonný mladík ## neskonalý pozri veľký 1, obrovský, nesmierny ## neskončený ktorý nie je v konečnom štádiu, ktorý nemá koniec, nedokončený, nezakončený, neukončený: neskončený, neukončený príbeh, nehotový: neskončený, nehotový doktor; odovzdať nehotovú robotu, rozrobený, hovor. expr. rozbabraný (na ktorom sa ešte pracuje): odvolali ho od rozrobeného, rozbabraného pokusu ## neskorej pozri neskoršie 1 ## neskoro po uplynutí určeného času alebo termínu (op. včas, načas); v pokročilom, neskorom čase (op. skoro, zavčasu), oneskorene: včera sme prišli do práce neskoro; čerešne tohto roku dozrievali neskoro, oneskorene, zried. kedy-nekedy [Jégé], fraz. expr. na amen: prísť na amen, zastar. pozde, kniž. zastar.: opozdene, spozdene ## neskoršie 1. v neskoršom čase (op. skoršie), neskôr (op. skôr): z roboty som prišiel neskoršie, neskôr, potom: potom to odpraceme, nár. neskorej: neskorej budeš ľutovať, na neskoršie, na neskôr, hovor. napotom (na neskorší čas): necháme to na neskoršie, na neskôr, napotom 2. pozri dodatočne ## neskorý 1. ktorý nastáva až po určenom čase, neskoro uskutočnený (op. skorý, včasný), oneskorený, omeškaný: neskorý, oneskorený, omeškaný príchod na pracovisko; oneskorená reakcia, zastar.: obneskorený [Vajanský], spozdilý [Zechenter], kniž. pozdný 2. vyšší v časovej postupnosti (op. skorý), pokročilý: neskorá, pokročilá jeseň; pokročilá staroba, kniž. pozdný ## neskôr 1. pozri neskoršie 1, potom 1 2. pozri dodatočne ## neskrátený pozri úplný 1, celý 1 ## neskromný pozri náročný 1 ## neskrotník pozri neposlušník ## neskrotný pozri nepremožiteľný, divý 2 ## neskrývaný pozri zjavný; obnažený 2 ## neskúsený ktorý nemá dostačujúce skúsenosti (op. skúsený), nezrelý: neskúsený začiatočník; neskúsený, nezrelý pracovník, expr.: neostrieľaný, nepodkutý: neostrieľaný, nepodkutý právnik, začiatočnícky, nováčikovský (bez praxe): začiatočnícky, nováčikovský prístup k robote, expr.: dnešný, dneskajší: iba vo frazeologickom spoj. už nie som dnešný, dneskajší, pejor.: sopľavý, usmrkaný, usoplený: sopľavý, usmrkaný, usoplený učeň, zastar. nevedomý: je v tomto remesle ešte nevedomý, pren. expr.: holobradý, holopyský pozri mladý ## neskutočný 1. ktorý v realite nejestvuje; ktorý nezodpovedá skutočnosti (op. skutočný, reálny), nereálny, kniž. ireálny: neskutočný, nereálny svet fantázie; nereálny, ireálny predpoklad, neživotný, nerealistický (nepodobný skutočnému životu): neživotný, nerealistický opis skutočnosti, abstraktný, nekonkrétny, kniž. odťažitý (vyskytujúci sa iba v myšlienkach; odtrhnutý od skutočnosti, od života): abstraktné, odťažité predstavy; nekonkrétne plány; rozvíjať odťažité témy, neuveriteľný, absurdný, kniž. bizarný (príliš vzdialený od skutočnosti): vyrozprával nám neuveriteľný, absurdný príbeh; socha s bizarnými tvarmi, utopický, utopistický (založený na nereálnej, neuskutočniteľnej predstave): utopická predstava o rovnosti, vymyslený, fantastický: vymyslený, fantastický dej knižky, legendárny (ktorý je iba legendou): legendárny príbeh, mýtický (majúci charakter mýtu): mýtické postavy, kniž.: imaginárny, fiktívny (utvorený fantáziou): imaginárne, fiktívne predstavy, simulovaný, virtuálny (utvorený strojom, počítačom ako náhrada za skutočný): simulované prostredie, virtuálna realita, rozprávkový (vyskytujúci sa iba v rozprávkach): rozprávkový hrdina, knižný, schematický, pejor. papierový (vyskytujúci sa iba v knihách): knižný príbeh; schematický, papierový hrdina, snový (vyskytujúci sa iba vo sne, v túžbach): snová vízia sveta, zdanlivý, iluzórny, iluzívny, kniž.: domnelý, pomyselný (založený na zdaní, ilúzii, vidine): zdanlivý, iluzórny pokoj; zdanlivá, domnelá smrť, fatamorganický, chimérický, halucinačný, preludný: fatamorganické zjavenie; chimérické, halucinačné, preludné videnie, obrazy, klamlivý, klamný (založený na klame): klamlivá, klamná predtucha, nadprirodzený, nadpozemský, nadzemský, kniž. zastar. nezemský (existujúci vo vymyslenom svete; prevyšujúci skutočnosť): neskutočné, nadprirodzené, nadzemské bytosti; dievčina nadpozemskej, nezemskej krásy, pren. nadoblačný: lietať v nadoblačných sférach, nadživotný (väčší ako skutočný): nadživotná veľkosť 2. pozri neprirodzený 1 ## neslávny pozri zlý 2 ## nesloboda úplný nedostatok slobody, poroba: žiť v neslobode, v porobe, útlak (násilné obmedzovanie, potláčanie ľudských práv a slobôd): zbaviť sa útlaku, závislosť (stav, keď niečo, niekto od niečoho, niekoho závisí; op. nezávislosť), kniž. nevoľa, expr. otroctvo (úplná závislosť): duchovné otroctvo, poddanstvo: ľudia žili v ponižujúcom poddanstve, područie: byť v područí, publ. pejor. vazalstvo, kniž. jarmo, kniž.: temno, temnota: obdobie temna pozri nemožno ## neslobodno 1. pozri nemožno 2. pozri neradno ## neslobodný ktorý je zbavený slobody, voľnosti (op. slobodný): psychicky, fyzicky neslobodný človek, podriadený, podrobený (ktorý podlieha niekomu pracovne, právne a pod. vyššie postavenému): hospodársky neslobodná, podriadená, podrobená krajina, porobený, podmanený (ktorý sa obyč. násilím dostal pod cudziu nadvládu): porobený, podmanený štát, poddaný, nevoľný (za feudalizmu podliehajúci vláde feudála, monarchu): poddaný, nevoľný ľud, zotročený, bezprávny, kniž. ujarmený (úplne zbavený slobody ako otrok): zotročené, ujarmené národy; bezprávny štát, závislý, pren.: spútaný, zviazaný (vo vzťahu závislosti; op. nezávislý): finančne neslobodné, závislé podniky; spútané, zviazané myslenie, obmedzený, viazaný (op. voľný): byť neslobodný, obmedzený, viazaný v rozhodovaní, publ. pejor. alebo hist. vazalský (politicky alebo hospodársky úplne podriadený; podriadený monarchovi), expr. zošnurovaný ## neslušne 1. pozri neslušný 2. pozri nevhodne 1 ## neslušník pozri nevychovanec ## neslušný ktorý porušuje pravidlá dobrého správania; svedčiaci o tom (op. slušný): neslušný človek, neslušné správanie, nevychovaný, kniž. nespôsobný, netaktný (zle vychovaný): nevychované decko; mať nespôsobné správanie, nezdvorilý, neúctivý, negalantný (bez dostatočnej zdvorilosti, úcty; op. zdvorilý, úctivý, galantný): nezdvorilý, neúctivý mládenec; nezdvorilá, neúctivá odpoveď, hovor. expr. nemóresný: mať nemóresné spôsoby, nemravný, neporiadny (porušujúci zásady mravnosti): dávať neslušné, nemravné návrhy; nemravné, neporiadne dievča, neprístojný, nemiestny, kniž. impertinentný, zastar. nesvedčný (spoločensky nenáležitý): neprístojné vystupovanie; nemiestne, nesvedčné žarty, uličnícky (spojený so samopašnosťou): stvárať uličnícke kúsky, necudný, lascívny, pejor.: obscénny, oplzlý (nevhodný z hľadiska morálky): necudná obnaženosť tela; obscénne, oplzlé výjavy, dvojzmyselný (skryto neslušný): dvojzmyselné narážky, hrubý, drsný, vulgárny, ordinárny, expr.: klzký, šmykľavý, mastný: hrubé, drsné vtipy; vulgárne, ordinárne slová, hovor.: mrzký, škaredý, ošklivý: Nepoužívaj mrzké, škaredé, ošklivé výrazy!, surový, expr. grobiansky (hrubo neslušný): surové, grobianske nadávky, pren. pejor.: svinský, sviniarsky ## neslýchane pozri mimoriadne 2, veľmi, pozri neuveriteľný ## neslýchaný pozri neuveriteľný, veľký 1, nesmierny ## neslyšateľne pozri ticho 1 ## neslyšne pozri ticho 1 ## nesmelosť 1. pozri hanblivosť 1 2. pozri zbabelosť ## nesmelý pozri bojazlivý, plachý 1 ## nesmierne pozri nadmieru, nanajvýš 1, veľmi, pozri nesmierny ## nesmierny presahujúci zvyčajnú veľkosť; veľmi veľký rozmermi alebo intenzitou, obrovský, ohromný: nesmierny, obrovský vesmír; obrovská, ohromná výška komína; obrovská, ohromná radosť, nekonečný, neobmedzený, bezhraničný, bezmedzný, nedozerný, nedohľadný, kniž.: bezbrehý, bezmerný (bez konca alebo bez obmedzenia): nekonečný, neobmedzený priestor; bezmedzné, nedozerné, nedohľadné diaľky; bezhraničný, bezbrehý žiaľ, kniž. nezmerný, nezmerateľný (ktorý sa nedá zmerať): človek nezmernej, nezmerateľnej sily; mať nesmierne, nezmerné rozmery, nevyčerpateľný (bez konca), pren. expr.: bezodný, bezdný: sršal nevyčerpateľnou energiou; nevyčerpateľný zdroj inšpirácie, mocný, mohutný (čo do intenzity): mocná, mohutná túžba; mohutná sila, enormný, prenikavý (veľmi silný, veľký): dosiahnuť enormný zisk; pocítil prenikavú bolesť, nadľudský (presahujúci človeka, jeho možnosti): vynaložiť nadľudskú námahu, nepredstaviteľný (ktorý si nemožno ani predstaviť): nepredstaviteľné množstvo ľudí, neopísateľný, nevysloviteľný, nevýslovný, nevyjadriteľný, nevypovedateľný (ktorý sa nedá vyjadriť slovami): pocítil neopísateľné, nevysloviteľné, nevypovedateľné šťastie; žena nevýslovnej, nevyjadriteľnej krásy, neslýchaný, nevídaný, neobyčajný, mimoriadny (ešte nezaznamenaný; nie bežne veľký): stala sa mu neslýchaná, nevídaná krivda; odkryli sa mu neobyčajné, mimoriadne možnosti; zahrnul ju neobyčajnou láskou, nespočítateľný, nevyčísliteľný, nespočetný, kniž. nesčíselný (ktorý sa nedá vyjadriť číslami): nespočítateľné, nesčíselné množstvo; nespočetné zástupy; nevyčísliteľné škody, expr.: náramný, úžasný, závratný: auto dosahovalo náramnú, závratnú rýchlosť; úžasné bohatstvo, expr.: preveľký, velikánsky, veličizný, prenesmierny, preukrutný, kraj. expr. preveliký (príliš veľký): preveľký, preveliký smútok; velikánska, veličizná vzdialenosť, expr.: ozrutný, ozrutánsky: ozrutné priestranstvo; ozrutná, ozrutánska ťarcha, expr. večný: v spoj. Večná škoda!, hovor. expr. príšerný (o niečom negatívnom): cítil príšerný strach, hovor. expr. fantastický (o niečom kladnom): mal fantastické šťastie, kniž. neskonalý: cítil k nemu neskonalú vďačnosť, expr.: nadzemský, nadpozemský, kniž. zastar. nezemský (presahujúci skúsenosť pozemského sveta): v duši mu zavládla nadzemská, nadpozemská blaženosť; nezemská krása prírody pozri veľký, obrovský ## nesmrteľný ktorý nepodlieha smrti, zabudnutiu (op. smrteľný), večný, večne živý, kniž. nehynúci: nesmrteľná, večná krása prírody; nesmrteľná, večne živá chvíľa, trvalý, stály: stála, trvalá pamiatka na obete vojny; stále, trvalé hodnoty, nezabudnuteľný (majúci stálu priazeň, obdiv pre niečo hodnotné): nezabudnuteľný umelec; zanechať po sebe nezabudnuteľné dielo pozri slávny 1 ## nesplniteľný pozri ťažký 3, neuskutočniteľný, prehnaný ## nespočetnekrát pozri často, veľakrát ## nespočetný pozri nespočítateľný ## nespočítateľný ktorý sa pre veľkú početnosť nedá presne spočítať, nespočetný, bezpočetný, nesčítateľný, kniž. nesčíselný, zried. nečítaný: nespočítateľné, nespočetné množstvo ľudí; nespočetné, nesčíselné, nesčítateľné zástupy, nevyčísliteľný, kniž. nepreberný (ktorý sa nedá presne vyjadriť číslami): nevyčísliteľné škody; nepreberné zásoby tovaru, obrovský (veľmi početný): nespočítateľné, obrovské masy ## nespojitý pozri oddelený ## nespokojenec nespokojný človek, kverulant (kto sa ustavične ponosuje), expr.: hundroš, hundrák, hundraj, dudroš (človek, ktorý stále prejavuje nespokojnosť hundraním): rokmi sa z neho stával hundroš, hundrák, dudroš, hovor. expr. brbloš, pejor. frfloš, pejor. zried.: šomráč, šomrák, šomroš, kniž. nonkonformista (kto sa nechce prispôsobiť), nespútanec, búrlivák, búrlivec (človek búrlivej, nespokojnej povahy) ## nespokojný ktorý pociťuje neľúbosť, nesúhlas; svedčiaci o tom (op. spokojný): nespokojní zákazníci; byť nespokojný s obsluhou; ozval sa nespokojný piskot, rozladený, rozčarovaný (neuspokojený v istom očakávaní): rozladení, rozčarovaní voliči; som rozčarovaný tvojím správaním, nepokojný: nepokojný život, ahasverský, ahasverovský (večne nespokojný): ahasverská povaha, pobúrený (veľmi nespokojný, až nahnevaný): reakcie pobúrenej verejnosti ## nespoľahlivý ktorý nie je dôveryhodný; ktorý vzbudzuje pochybnosti (op. spoľahlivý), nevierohodný, nehodnoverný: nespoľahlivý, nevierohodný spoločník; nevierohodné, nehodnoverné tvrdenia treba overiť, neseriózny (op. seriózny, solídny): neseriózny politik, neseriózna analýza, neistý, pochybný, sporný (op. nepochybný, zaručený, istý): neisté sľuby; pochybné, sporné výsledky výskumu, neoverený, neosvedčený (op. overený, osvedčený): podľa neoverených správ; použiť zatiaľ neoverený, neosvedčený materiál, premenlivý, expr.: vrtkavý, vratký, pren. expr. aprílový (op. pevný, stály): byť premenlivý, vrtkavý v názoroch; mať vratkú pozíciu; aprílová nátura, kniž. otázny (op. zaručený, istý): pravdivosť údajov je otázna ## nespoločenský 1. ktorý sa vyhýba spoločnosti a spoločenskému kontaktu; svedčiaci o tom (op. spoločenský), nedružný: nespoločenský, nedružný človek, samotársky (vyhľadávajúci samotu): žiť nespoločenským, samotárskym životom, uzavretý, neprístupný (ktorý sa ťažko zdôveruje niekomu, zbližuje s inými ľuďmi; op. otvorený, priateľský): mať uzavretú, neprístupnú povahu, upätý (príliš sa riadiaci konvenciami; zdržanlivý pri nadväzovaní kontaktov): upätá stará pani; mať upäté správanie, nekomunikatívny (ktorý ťažko nadväzuje, vedie rozhovor; op. komunikatívny, zhovorčivý): nekomunikatívny typ človeka, expr. zried. odľudný 2. spoločensky nevhodný, neprimeraný, nekultúrny: nespoločenské, nekultúrne vystupovanie, pejor.: gadžovský, chrapúnsky: gadžovské, chrapúnske správanie ## nespomenúť si pozri zabudnúť 1 ## nesporne pozri isto 3, pozri nepochybne ## nespornosť pozri istota 1 ## nesporný pozri nepochybný, istý 1 ## nespozorovane pozri nepozorovane, ukradomky ## nespozorovateľne pozri nepozorovane, ukradomky ## nespozorovateľný pozri nebadaný ## nespôsobilosť pozri neschopnosť ## nespôsobilý pozri neschopný ## nespôsobne 1. pozri neslušný, nevychovaný 2. pozri nevhodne 1, zle 2 ## nespôsobnosť pozri neschopnosť ## nespôsobný 1. pozri neslušný, nevychovaný, neposlušný 2. pozri neschopný ## nespratník pozri výtržník ## nespratný 1. pozri neznášanlivý 2. pozri neposlušný ## nesprávne 1. pozri nesprávny 2. pozri nevhodne 1, zle 1 ## nesprávny ktorý nezodpovedá skutočnosti, pravde, potrebe, situácii, norme a pod. (op. správny), chybný, nepravdivý: uviesť nesprávne, nepravdivé údaje; prijať nesprávne, chybné rozhodnutie, mylný, pomýlený: mať mylné predstavy o živote; urobiť v živote pomýlený krok, pochybený, pokrivený, prevrátený, skreslený, nezdravý (deformujúci pravdu, skutočnosť): podať pochybený, skreslený výklad pojmu; vyvracať niečie pokrivené, skreslené, nezdravé názory, neadekvátny, nepravý (op. adekvátny): voliť neadekvátne, nepravé výchovné metódy, slová; neadekvátny preklad textu, nevýstižný, nepriliehavý (ktorý nevystihuje podstatu): nevýstižný, nepriliehavý nadpis, nenáležitý, neprimeraný, nevhodný (z hľadiska situácie, potreby, normy): zvoliť nenáležitý, nevhodný postup; v istej situácii použiť nenáležité, neprimerané slová, nekorektný (nezodpovedajúci norme, predpisu a pod.): nekorektná výslovnosť, klamný, klamlivý (iný ako je skutočnosť): vytvoriť si o niekom klamný, klamlivý dojem, falošný, bludný (nezodpovedajúci pravde, potrebe): zahrať nesprávny, falošný tón; obhajovať falošné, bludné teórie, zlý (obyč. majúci negatívne následky; op. dobrý): vydať sa po nesprávnej, zlej ceste; zlý výsledok ## nespravodlivosť pozri krivda ## nespravodlivý 1. ktorý nekoná v zhode so zásadami nestranného hodnotenia alebo práva; svedčiaci o tom (op. spravodlivý), zastar. skrivodlivý: nespravodlivý, skrivodlivý sudca; nespravodlivý, skrivodlivý trest, bezprávny (založený na bezpráví): bezprávny postup voči niekomu, zaujatý (op. nestranný): byť príliš zaujatý voči niekomu; zaujaté hodnotenie, predpojatý (vopred nespravodlivo posudzujúci): mať predpojatý názor na niekoho, zlý (krivdiaci iným): byť zlý k podriadeným 2. bezdôvodne neprajný, poškodzujúci (op. spravodlivý), neodôvodnený, neopodstatnený, neoprávnený, bezdôvodný (op. odôvodnený, opodstatnený, oprávnený): neodôvodnené, neopodstatnené prenasledovanie, neprimeraný (nezodpovedajúci previneniu, pravidlám hodnotenia a pod.; op. primeraný): neprimeraná klasifikácia žiaka; neprimeraný trest, nepodložený, krivý (bez dôkazov): nepodložené, krivé obvinenie ## nesprostredkovane 1. pozri bezprostredný 2. pozri rovno 8 ## nesprostredkovaný pozri bezprostredný 1 ## nespúšťať sa pozri držať sa 2 ## nespútane 1. pozri neobmedzene, živelne 2. pozri voľne 2, pozri neviazaný, samopašný ## nespútanec pozri nespokojenec ## nespútaný 1. pozri neobmedzený, divý 2, živelný 2 2. pozri neviazaný, bujný 2, samopašný ## nestabilita pozri labilita 1 ## nestabilnosť pozri labilita 1 ## nestabilný pozri nestály 1, nestály 2, premenlivý ## nestálosť pozri labilita 2 ## nestály 1. ktorý nemá vytrvalosť, charakterovú pevnosť (o človeku); svedčiaci o tom (op. stály), vrtkavý, prelietavý, chvíľkový, pren. expr. aprílový: nestály, aprílový, prelietavý človek; byť vrtkavý, prelietavý v názoroch, v láske, vrtošivý, rozmarný: vrtošivá, rozmarná žena, nepevný (op. pevný), nestabilný, labilný (op. stabilný): byť nepevný, nestabilný v citoch, nespoľahlivý, neseriózny (ktorý nedodržiava sľuby a pod.): nespoľahlivý obchodný partner, neseriózna známosť, ľahkomyseľný, expr. veterný, fraz. kam vietor, tam plášť (o človeku), zastar. vrtohlavý 2. ktorý podlieha zmenám (op. stály), premenlivý, menlivý: (pre)menlivá spoločenská situácia; (pre)menlivé šťastie, nepevný, labilný, nestabilný, vratký (op. pevný, stabilný): mať vratkú, labilnú pozíciu (v zamestnaní), neistý, neustálený, rozkolísaný (ešte nie úplne stály): neisté, neustálené pomery, vrtkavý, aprílový (rýchlo, neočakávane sa meniaci; op. ustálený, vyrovnaný): vrtkavé, aprílové počasie, prelietavý: prelietavé šťastie, vrtošivý, rozmarný (podliehajúci chvíľkovým zmenám): vrtošivá nálada; vonku je vrtošivý, rozmarný čas, kolísavý (striedavo stúpajúci a klesajúci): kolísavé napätie; kolísavý športový výkon (op. vyrovnaný), pohyblivý, odb. flexibilný: pohyblivý, flexibilný kurz peňazí, pominuteľný, dočasný, prechodný (ktorý má obmedzené trvanie, časovo obmedzenú platnosť; op. večný): pominuteľná, dočasná sláva; nestály, prechodný spoločenský jav, netrvanlivý (s obmedzenou trvanlivosťou): netrvanlivý materiál, chvíľkový, kniž.: podenkový, prchavý (s veľmi krátkym trvaním): dosiahnuť iba podenkový úspech, expr. zried. rozlietavý ## nestarnúci pozri mladý 1, svieži 1 ## nestarý pozri mladý 1 ## nestatočný pozri nečestný, bezcharakterný ## nestor najstarší a obyč. vážený člen nejakého spoločenstva ľudí, senior: nestor, senior slovenskej hudby ## nestranícky neorganizovaný v politickej strane; bez závislosti od straníckej príslušnosti (op. stranícky), bezpartajný, nezávislý: nestranícky, bezpartajný, nezávislý kandidát (do parlamentu); nestranícke, nezávislé rozhodovanie ## nestraník kto nie je členom strany (op. straník), publ. bezpartajný ## nestrannosť pozri neutralita ## nestranný ktorý nikomu nenadŕža; svedčiaci o tom, nezaujatý (op. zaujatý): nestranný, nezaujatý posudzovateľ diela; nestranné, nezaujaté hodnotenie, nepredpojatý (ktorý niečo, niekoho neodsudzuje vopred; op. predpojatý): nepredpojatý rozhodca, objektívny, vecný (zodpovedajúci skutočnosti; op. subjektívny): objektívny súd; objektívna, vecná argumentácia; vecná kritika, neutrálny, indiferentný (nenadŕžajúci ani jednej strane, obyč. v spore; op. jednostranný): neutrálny politik; zaujať neutrálny, indiferentný postoj, odosobnený (zbavený osobného záujmu alebo zaujatia): odosobneným hlasom čítať rozsudok, spravodlivý (ktorý koná, je v súlade so spravodlivosťou; op. nespravodlivý): spravodlivý sudca, spravodlivý rozsudok ## nestráviteľný ktorý sa nedá stráviť; ktorý sa dá stráviť s ťažkosťami, ťažký: nestráviteľné šupky; ťažké jedlo (op. ľahké) ## nestrážený pozri nebadaný ## nestrojene 1. pozri prirodzený, nenútený 2. pozri zľahka 3 ## nestrojený pozri prirodzený 3, nenútený ## nestvora pozri netvor 1 ## nesúci 1. ktorý sa nedá (na nič) použiť, (nikde) uplatniť (op. súci), nepoužiteľný, neupotrebiteľný: to je nesúca, (na nič) nepoužiteľná vec; nepoužiteľný, neupotrebiteľný vynález, nanič, hovor. nafigu, pís. i na figu, hrub. nahovno, pís. i na hovno: je to nanič pero; celý projekt je na figu 2. pozri neschopný, nešikovný 1 3. pozri nevhodný ## nesúco pozri zle 1, nevhodne 1 ## nesúcosť pozri impotencia, neschopnosť ## nesúdržný 1. pozri nekompaktný 2. pozri nejednotný ## nesúhlas 1. pozri protest 2. pozri zápor 2 3. pozri nezhoda ## nesúhlasiť pozri protestovať, protirečiť 1 ## nesúhlasne 1. pozri odmietavý 1 2. pozri opačne 2 ## nesúhlasný pozri odmietavý 1 ## nesúlad 1. pozri disharmónia 1 2. pozri nezhoda ## nesúladný 1. pozri neľubozvučný 2. pozri neusporiadaný, nepravidelný 2 ## nesúmernosť pozri asymetria ## nesúmerný nerovnomerne, nevyvážene rozložený, obyč. podľa stredovej osi (op. súmerný), nesymetrický, asymetrický: nesúmerný, nesymetrický geometrický obrazec; nesymetrický, asymetrický tvar budovy, nepravidelný, nerovnaký, nejednaký, nevyvážený: nepravidelná tvár; nerovnaké, nevyvážené časti tela, nesúladný (ktorý nevytvára súlad): nesúladná postava, nerovnomerný, neproporcionálny (nie rovnako veľký): nesúmerné, nerovnomerné písmo; neproporcionálne rozloženie síl ## nesúrodo pozri rozlične ## nesúrodý pozri rôznorodý, rozmanitý 1 ## nesústredený ktorý nie je schopný sústrediť sa, zamerať pozornosť; svedčiaci o nesústredenosti (op. sústredený), nekoncentrovaný (op. koncentrovaný): poslucháč bol na skúške nesústredený, nekoncentrovaný, rozptýlený: rozptýlená myseľ, nepozorný (op. pozorný), roztržitý: nepozorný, roztržitý vodič ## nesúvislosť pozri diskontinuita ## nesúvislý 1. ktorý netvorí jednoliaty celok, neprerušenú postupnosť (op. súvislý, nepretržitý), prerušovaný: nesúvislá, prerušovaná čiara, prerývaný, trhaný, trhavý (op. plynulý): prerývaný plač; trhané, trhavé pohyby, úryvkovitý, útržkovitý, zlomkovitý (s častými prerušeniami): úryvkovitý, útržkovitý, zlomkovitý magnetofónový záznam diskusie, kusý, fragmentárny, kniž. rapsodický (op. ucelený, jednoliaty): kusý, fragmentárny zápis besedy; rapsodický dej filmu, zadŕhavý, zádrhlivý, zádrhľavý (o reči, rečovom prejave), rozkúskovaný, kniž. diskontinuitný (op. kontinuitný): diskontinuitný proces 2. ktorý nemá vnútornú súvislosť, myšlienkovú nadväznosť (op. súvislý): vyjachtať pár nesúvislých slov, nesústredený (op. sústredený): nesúvislý, nesústredený výklad, roztrieštený (myšlienkovo): nesúvislý, roztrieštený prejav, pren.: zadŕhavý, zádrhový, zádrhlivý, zádrhľavý ## nesúzvučný pozri neľubozvučný ## nesúzvuk 1. pozri disharmónia 1 2. pozri nezhoda ## nesvár pozri spor 1, hádka ## nesvedčný 1. pozri škaredý 1 2. pozri neslušný ## nesvedomitý pozri nečestný ## nesvoj 1. (iba v mennom prísudku alebo doplnku) ktorý nie je vo zvyčajnom dobrom duševnom alebo telesnom stave, fraz. nie vo svojej koži: je dnes akýsi nesvoj, dnes nie je vo svojej koži, znepokojený, nepokojný: obzeral sa celý nesvoj, znepokojený; vrátil sa odtiaľ nesvoj, nepokojný 2. pozri cudzí 1 ## nesvojprávny pozri neplnoprávny ## nesvorný pozri nejednotný ## nesymetrickosť pozri asymetria ## nesymetrický pozri nesúmerný, nepravidelný 2 ## nesympatický vyvolávajúci nesympatiu (op. sympatický), antipatický: nesympatická, antipatická osoba, nepríjemný, nemilý: nepríjemné, nemilé prostredie ## nesystematický pozri nepravidelný 3 ## nešetrný pozri bezcitný, hrubý 2, netaktný ## nešikovník hovor. nešikovný človek, expr.: ťarbák, ťarbavec, hovor. expr.: babrák, babroš, hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je stolár, ale fušer, pejor.: nemehlo, kyptoš, grambľoš, ťapák, expr.: poleno, drevo, drúk, tĺk, motovidlo (nadávka nešikovnému človeku), expr. nekaľavník [Jesenský], expr. kydaj [Tajovský], expr. kydoň [Hviezdoslav], expr. zried.: ošemeto [Stodola], šiplavec, hovor. pejor. ťuťmák (nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek), vulg. sráč ## nešikovný 1. ktorý je málo zručný, nepohotový v pohyboch, vo vystupovaní, v správaní alebo v konaní; svedčiaci o tom (op. šikovný), neobratný, nemotorný, nezručný: nešikovný, neobratný, nemotorný tanečník; neobratný, nezručný kosec; robiť neobratné, nemotorné pohyby; nešikovné, neobratné rokovania, neuhladený, expr.: neohrabaný, hranatý (bez ladnosti, plynulosti v pohyboch alebo v správaní): neuhladené, neohrabané vystupovanie; neuhladený, hranatý spôsob nadväzovania známosti, expr.: kľavý, kyptavý, kurtavý, krchňavý, grambľavý, galbavý, nár. nekaľavný (málo manuálne zručný): kľavý, kyptavý učeň; byť v robote grambľavý, galbavý; nekaľavná dievka, hovor. zastar. kylavý: do roboty bol trocha kylavý, neohybný (bez ohybnosti, pružnosti): nešikovné, neohybné prsty, nesúci, expr.: netrebný, nemožný (bez schopností potrebných v pracovnom procese): nesúci, nemožný, netrebný remeselník, nepraktický (bez schopnosti robiť niečo účelne): nepraktický človek, ťažkopádny, pomalý, expr.: šuchtavý, ťarbavý, ťarbácky (bez potrebnej obratnosti, svižnosti): ťažkopádny rečník; pomalý, šuchtavý, ťarbavý, ťarbácky predavač, hovor. pejor.: babrácky, fušerský (ktorý všetko pokazí): babrácky, fušerský opravár, pren. drevený (málo manuálne zručný alebo pohotový): nešikovný, drevený chlap, pren. ľavý (používajúci akoby iba ľavú ruku): do všetkého si ľavý, pren. deravý iba v spoj. mať deravé ruky (neschopné chytiť, udržať niečo) 2. pozri neprimeraný 1 ## neširoký 1. pozri úzky 1 2. pozri blízky 1 ## neškodný ktorý ne(u)škodí, nespôsobuje škodu, ujmu (op. škodný, škodlivý): neškodný plyn, nezhubný (op. zhubný), odb. benígny (op. malígny): nezhubný, benígny nádor, nevinný, dobrácky (ktorý nechce spôsobiť škodu): nevinné dobrodružstvo; neškodný, dobrácky žart, hovor. tichý iba v spoj. tichý blázon, nesprávne nezávadný ## neškolený 1. ktorý nie je (v niečom) odborne vzdelaný, vyškolený, vycvičený; svedčiaci o tom (op. školený), nevzdelaný, neučený, jednoduchý, hovor. zastaráv. neškolovaný: neškolený, nevzdelaný, jednoduchý, neškolovaný človek; neškolený, neučený majster, necvičený, netrénovaný, nekultivovaný, náturistický, kniž. samorastlý: necvičený, netrénovaný, nekultivovaný hlas; náturistický, samorastlý učenec, neumelý: neškolené, neumelé pohyby pozri neodborný, naivný 2 2. pozri prírodný ## neškolovaný pozri neškolený 1 ## nešľachetne pozri zle 2 ## nešťastie 1. príhoda so zlým koncom, úder, rana: smrť matky bolo preňho veľké nešťastie, bol preňho veľký úder, hovor. dopustenie: zažil hotové dopustenie, kniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenie, nehoda, hovor. malér: dopravná nehoda, dopravný malér, tragédia, katastrofa (veľké nešťastie s osudnými následkami): letecké nešťastie, letecká katastrofa, rodinná tragédia, pohroma: vojnová pohroma, dráma: prežiť drámu 2. zlé položenie, zlý údel, trápenie: pomáhať ľuďom v nešťastí, v trápení, kliatba (nepriazeň osudu): visí nad nimi kliatba, zlé: žena zachráni muža od veľa zlého [Timrava], neúspech, nezdar (nevydarený výsledok): neúspech, nezdar sa ho bolestne dotkol, hovor.: smola, pech: má v živote smolu, pech, expr. pliaga: mor a cholera bývali veľké pliagy, hovor. expr. zlomkrk: súd, to je zlomkrk pre sedliaka [Rázus] ## nešťastlivec pozri chudák 1 ## nešťastlivý pozri nešťastný 2 ## nešťastne 1. pozri nešťastný 1 2. pozri zle 4 ## nešťastník pozri chudák 1 ## nešťastný 1. ktorý má pocit vnútornej bolesti, nespokojnosti, smútku až zúfalstva; svedčiaci o tom (op. šťastný, blažený), smutný, chmúrny: z neúspechu bol nešťastný, smutný; sedel celý smutný, chmúrny; vrhol na ženu nešťastný, smutný pohľad, zronený, zarmútený, skormútený, skľúčený (naplnený žiaľom): zronení, zarmútení pozostalí; skormútené, skľúčené tváre, zúfalý, zdrvený (veľmi nešťastný): zúfalí, zdrvení rodičia, expr. prenešťastný 2. ktorému sa prihodilo niečo zlé, nepriaznivé (op. šťastný), nešťastlivý: nešťastný, nešťastlivý postihnutý, úbohý, biedny: nešťastné, úbohé siroty; úbohý, biedny ľud, poľutovaniahodný: poľutovaniahodný alkoholik, expr. prenešťastný 3. ktorý má zlý priebeh, zlé následky; ktorý vyvoláva pocit smútku, duševného trápenia (op. šťastný), neradostný, nepríjemný: prežil nešťastné, neradostné detstvo; boli to nešťastné, nepríjemné chvíle, nepriaznivý (op. priaznivý): nešťastný, nepriaznivý vývin udalostí; nepriaznivá zhoda okolností, čierny: čierny rok, neblahý, zlý (op. dobrý): neblahý, zlý osud; dnes mám nešťastný, zlý deň, osudný, kniž. fatálny (zapríčinený zlým osudom): stalo sa to v tej osudnej chvíli; bol to fatálny omyl, tragický (s veľmi zlými následkami): nešťastný, tragický koniec života; tragická udalosť, trúchlivý (spôsobujúci veľký žiaľ; op. radostný): nešťastná, trúchlivá správa, expr. prenešťastný ## nešvár pozri zlozvyk ## netajený pozri zjavný; obnažený 2 ## netakšie pozri ináč 1 ## netaktický pozri neopatrný ## netaktnosť pozri indiskrétnosť ## netaktný ktorý nemá potrebný takt; svedčiaci o tom (op. taktný), indiskrétny (porušujúci dôvernosť, mlčanlivosť): netaktná, indiskrétna osoba; indiskrétna otázka, nešetrný, necitlivý (op. šetrný, citlivý): nešetrný, necitlivý spôsob upozornenia, hrubý: netaktný, hrubý človek; netaktné, hrubé zaobchádzanie s niekým, surový, grobiansky, nevychovaný (vo veľkej miere bez taktu): surové, grobianske správanie; netaktné, nevychované obecenstvo pozri neslušný ## netečný správne nevšímavý, ľahostajný ## neter bratova alebo sestrina dcéra, zastar.: bratanica (bratova dcéra), sestrenica (sestrina dcéra) ## netknutý pozri nedotknutý ## netolerantnosť pozri intolerancia, neznášanlivosť ## netolerantný pozri neznášanlivý ## netradične 1. pozri zvláštny, atypický 2. pozri mimoriadne 1 ## netradičný pozri zvláštny 1, atypický ## netrebne 1. pozri nešikovný 2. pozri zbytočne ## netrebný 1. pozri nešikovný 1 2. pozri zbytočný ## netrpezlivec pozri nedočkavec ## netrpezlivý ktorý nemá dostatok trpezlivosti, strpenia; svedčiaci o tom (op. trpezlivý), nedočkavý: netrpezlivý, nedočkavý zákazník, hosť; nedočkavé prešľapovanie, nepokojný, nervózny (ktorý nevie pokojne čakať alebo znášať niečo): nepokojný, nervózny pacient, dychtivý (s netrpezlivosťou očakávajúci niečo od budúcnosti): netrpezlivá, dychtivá mladosť, naliehavý, nástojčivý (vyžadujúci okamžitú reakciu, riešenie a pod.): naliehavé, nástojčivé volanie ## netrvanlivý pozri nestály 2 ## netto pozri čistý 3 ## netušený 1. pozri neočakávaný 2. pozri neobyčajný ## netvor 1. obludný tvor, obluda: rozprávkový netvor, rozprávková obluda, príšera: morská príšera, prízrak (neskutočný, fantáziou vyvolaný a hrôzu vzbudzujúci tvor): chodí po dome ako prízrak, monštrum: to nie je človek, to je monštrum, potvora (škaredý, hnusný tvor): morská potvora, opacha (netvor vzbudzujúci odpor veľkými rozmermi), beštia, kniž. chiméra (netvor v gréckom bájosloví), expr. ohyzda, pejor.: ohava, nečlovek, kniž. hydra: hydra vojny, kniž. nestvora [Vansová] 2. pozri surovec ## netvorivý 1. ktorý nie je schopný samostatne alebo novátorsky, objavne a pod. myslieť, konať; svedčiaci o nedostatku tvorivosti; neumožňujúci uplatniť tvorivosť (op. tvorivý): netvorivý vedec, netvorivá práca, nevynachádzavý, neinvenčný: nevynachádzavé, neinvenčné riešenie, mechanický (vychádzajúci z návykov): mechanický prístup k riešeniu problému, kompilačný (zostavený z mnohých nepôvodných prameňov): dizertačná práca má kompilačný charakter, nekonštruktívny (bez nájdenia východiska, riešenia; op. konštruktívny): nekonštruktívna kritika, nesamostatný (bez vlastnej tvorivej invencie): netvorivý, nesamostatný typ pracovníka, eklektický (ktorý spája rozličné cudzie názory): eklektická vedecká práca, pejor.: remeselný, remeselnícky, rutinný, rutinový, rutinérsky (vychádzajúci z remeselnej zručnosti; bez novátorského prístupu): remeselný, rutinný herecký výkon 2. pozri neplodný 2 ## netýkavka pozri nedotklivec ## netýkavý pozri nedotklivý ## netypický pozri zvláštny 1, zriedkavý, atypický, príznakový ## neucelený ktorý netvorí úplný, uzavretý celok (op. ucelený), neúplný, nekompletný (op. celistvý): neucelená, neúplná zbierka známok; neúplné, nekompletné dielo autora, kusý, zlomkovitý, fragmentárny (predstavujúci iba časť celku; op. vyčerpávajúci): kusá, zlomkovitá správa; fragmentárna informácia o priebehu podujatia, nesúvislý, útržkovitý (s prestávkami, medzerami): neucelený, nesúvislý text; nesúvislý, útržkovitý záznam rozhovoru, nejednotný, roztrieštený, rozbitý (op. jednotný, súdržný): nejednotná autorská výpoveď; mať o niečom roztrieštený, rozbitý obraz ## neúcta nedostatok úcty, neúctivosť: neúcta, neúctivosť k starším, nepozornosť, nezdvorilosť: nezdvorilosť mladých ľudí, opovrhnutie (neúcta spojená s pohŕdaním): prejav opovrhnutia, dešpekt: pozrel sa naňho s dešpektom ## neúctivec neúctivý, nezdvorilý človek, zried. nezdvorilec ## neúctivosť pozri neúcta ## neúctivý pozri neslušný, nevychovaný ## neúčasť pozri absencia 1 ## neúčastný pozri nevšímavý, ľahostajný ## neúčelne 1. pozri nevhodne 1 2. pozri nadarmo 1, zbytočne 3. pozri bezcieľne ## neúčelný pozri bezúčelný, zbytočný ## neučený pozri nevzdelaný, neškolený 1, neodborný ## neučesaný pozri strapatý ## neúčinne 1. pozri neúčinný 2. pozri naprázdno ## neúčinnosť pozri neplatnosť ## neúčinný ktorý je bez účinku (op. účinný), nepôsobivý, neefektívny: neúčinné, nepôsobivé dohováranie niekomu; neúčinná, neefektívna pomoc, neplatný, zbytočný (celkom bez účinku): tu je akákoľvek rada neplatná, zbytočná, bezvýsledný, zried. bezúčinný (bez konečného účinku): bezvýsledné úsilie, slabý (so zanedbateľným účinkom; op. silný): neúčinný, slabý liek; použil neúčinné, slabé slová ## neudržateľný ktorý sa nemôže udržať, ktorý nemožno udržať, zachovať: neudržateľná situácia, neúnosný (neudržateľný vzhľadom na svoju neprimeranosť): neudržateľný, neúnosný stav hospodárstva, katastrofálny, zlý, hrozivý (smerujúci k nešťastiu, k pohrome): žiť v neudržateľných, katastrofálnych pomeroch; zlý, hrozivý vývin spoločnosti; mať neudržateľné, zlé názory ## neuhasiteľný pozri veľký 1, silný 2 ## neuhladený 1. ktorý nie je rovný, hladký, upravený a pod. (op. uhladený), neupravený: neuhladené, neupravené vlasy, neúhľadný, kostrbatý (s nerovnosťami): neúhľadné, kostrbaté písmo; kostrbatá brada 2. ktorý je bez zdvorilosti, úslužnosti, slušnosti (op. uhladený), expr.: neokresaný, neotesaný, neohrabaný, pren. hranatý: mať neuhladené, neokresané, neotesané spôsoby; neohrabané vystupovanie, hovor. expr.: neokrôchaný, neogabaný, grobiansky, gadžovský: neokrôchané, grobianske, gadžovské správanie, hrubý, drsný (op. jemný, vyberaný): hrubé, drsné konanie, zaobchádzanie 3. pozri nešikovný 1 ## neúhľadný ktorý nie je na pohľad pekný, pravidelný (op. úhľadný), neupravený, nepekný, nevzhľadný: neúhľadný, neupravený zovňajšok; neúhľadná, nepekná, nevzhľadná budova, kostrbatý, neuhladený (s nepravidelne vyčnievajúcimi časťami): kostrbaté, neuhladené písmo, škaredý, mrzký, ošklivý (veľmi neúhľadný): škaredý, mrzký interiér; ošklivá záhrada ## neujasnený pozri nejasný 2 ## neukojený pozri neuspokojený ## neukojiteľný pozri veľký 1, silný 2 ## neumelý pozri neobratný, neodborný, neškolený 1 ## neúmerne 1. pozri neúmerný 2. pozri veľmi ## neúmernosť pozri disproporcia ## neúmerný ktorý nie je vo vzájomne vyrovnanom, v náležitom pomere (op. úmerný), neprimeraný, nezodpovedajúci: výsledok je neúmerný, nezodpovedajúci vynaloženej námahe; neúmerný, neprimeraný rast, nepomerný, kniž. alebo publ.: disproporcionálny, disproporčný: nepomerné, disproporčné zastúpenie žien vo vedúcich funkciách, nenáležitý (ktorý je v nesprávnom pomere): dostalo sa mu nenáležitého prijatia (vzhľadom na jeho postavenie), kniž. neadekvátny: neadekvátna odmena vo vzťahu k vykonanej práci ## neumný pozri nerozumný, sprostý 1 ## neúmorný pozri neúnavný, vytrvalý 1 ## neúmyselne pozri mimovoľne, náhodne, omylom, pozri neúmyselný ## neúmyselný (vy)konaný bez úmyslu, bez zámeru (op. úmyselný), nechcený: neúmyselný, nechcený čin, neplánovaný, náhodný: neplánované, náhodné stretnutie, mimovoľný, nevedomý, podvedomý, spontánny (riadený podvedomím): mimovoľné, spontánne konanie; nevedomá, podvedomá reakcia, zried. nevypočítaný (op. schválny): nevypočítaný priebeh akcie, nezavinený (uskutočnený bez vlastnej alebo inej viny): nezavinené poškodenie zákazníka ## neumytý pozri špinavý 1 ## neúnavný ktorý nepodlieha únave, neberie ohľad na únavu; svedčiaci o tom, neúmorný: neúnavný, neúmorný bojovník za ľudské práva; pracovať s neúnavnou, neúmornou vytrvalosťou, vytrvalý, húževnatý (ktorý sa nedá odradiť): vytrvalý, húževnatý športovec; ísť za svojím cieľom s vytrvalým úsilím, úporný, expr. urputný (vykonávaný bez ohľadu na únavu a iné prekážky): neúnavné, úporné úsilie; úporný, urputný zápas o moc ## neúnosný pozri neprimeraný 1, neznesiteľný ## neúplatný pozri nepodplatiteľný ## neúplne 1. pozri neúplný 2. pozri čiastočne, napoly 2, zhruba 1 3. pozri povrchne 1 ## neúplný ktorému niečo chýba, ktorý nie je úplný; uskutočnený iba sčasti (op. úplný), neucelený, nekompletný: neúplné, nekompletné umelecké zbierky; neucelený, nekompletný súbor čísel časopisu, čiastočný (sčasti skončený): nastalo čiastočné zlepšenie (zdravotného stavu), nedokončený, kniž. torzovitý (op. dokončený): nedokončené, torzovité literárne dielo, kusý, zlomkovitý, úryvkovitý, útržkovitý, kniž. fragmentárny (pozostávajúci z neúplného množstva častí istého celku): kusé, fragmentárne, útržkovité poznámky; zlomkovitá, úryvkovitá správa, medzerovitý (s medzerami): medzerovité vedomosti, eliptický (s vypustením nejakej časti, jednotlivosti): eliptické vety, necelý (op. celý, celkový): zozbierať necelé množstvo exemplárov, polovičatý, polovičný (spolovice uskutočnený): to je iba polovičná pravda; dostal som polovičatú odpoveď, náznakový: náznaková kresba, nedokonalý, nedôkladný, nedôsledný (nie dokonale, do konca uskutočnený; op. dokonalý): nedokonalé spaľovanie plynu; nedôkladný, nedôsledný výskum, obmedzený, oslabený, kniž. oklieštený, pren. okyptený (ktorého počet, šírka a pod. je pre isté obmedzenia menšia ako celkovo možná): mať iba obmedzené, oklieštené práva; družstvo nastúpilo v oklieštenom, okyptenom množstve; hokejové mužstvo hralo neúplné, oslabené pozri náznakový ## neupotrebiteľný pozri nepoužiteľný ## neupravený 1. ktorý neprešiel (potrebnou) úpravou (op. upravený), surový: neupravená, surová koža, neupravené, surové mäso (op. varené, pečené a pod.), prírodný (v pôvodnom stave; bez zásahu človeka): jesť zeleninu v prírodnom stave; kúpať sa v prírodnom jazere, divý, neregulovaný (človekom nezmenený): divý, neregulovaný tok rieky 2. ktorý je v neporiadku; ktorý má v neporiadku zovňajšok (op. upravený): neupravená fasáda domu; neupravená žena, hovor.: neobriadený, neoriadený: neo(b)riadená chyža; neo(b)riadená gazdiná, expr. neohrabaný, hovor. expr.: neogabaný, rozgajdaný, rozlajdaný (neporiadne oblečený): neohrabaný zovňajšok; neogabané, rozgajdané deti, strapatý, neučesaný, postrapatený, rozkuštraný, rozkuštrený, rozmetaný (ktorý nie je upravený česaním; ktorý má v neporiadku vlasy; op. učesaný): strapaté, neučesané, postrapatené vlasy; večne strapatá, neučesaná dievčina; rozkuštrená brada, nár. rozdrchlaný ## neúprimnosť pozri faloš, pretvárka ## neúprimný ktorý používa pretvárku, faloš; svedčiaci o nedostatku úprimnosti, otvorenosti (op. úprimný), falošný: neúprimný, falošný priateľ; neúprimná, falošná reč (op. priama), pokrytecký, pejor. farizejský (obyč. spojený so zlým úmyslom), pretváračský, zried. pretváravý, pretvárny, zastaráv. pretváraný: pokrytecké, farizejské správanie, úlisný, ľstivý (používajúci klamstvo, prefíkanosť; svedčiaci o tom): úlisný, ľstivý úsmev, dvojtvárny, expr.: dvojaký, obojaký (op. otvorený, jednoznačný): dvojtvárny človek; dvojaká, obojaká odpoveď, expr. potmehúdsky (prešibane, s vtipom používajúci pretvárku, lesť; svedčiaci o tom): potmehúdsky výraz tváre, predstieraný, neprirodzený, strojený, hraný (iný ako v skutočnosti): predstieraný, strojený, hraný záujem; neúprimná, neprirodzená úslužnosť, násilný, silený, nútený (uskutočnený, uskutočňovaný nasilu; op. prirodzený): neúprimný, silený smiech; silená, nútená srdečnosť, pren. expr.: sladký, cukrový, medový (predstierane milý, dobrý): prehovoriť sladkým, medovým hlasom, pren. pejor. hadí (konaný so zlým úmyslom): hadia úslužnosť ## neúprosne 1. pozri neoblomný 2. pozri nemilosrdný, krutý 1 3. pozri prísne 1 ## neúprosný 1. pozri neoblomný 2. pozri nemilosrdný, krutý 1, nezmieriteľný ## neurčitok gram. pomenovací tvar slovesa s neurčitkovou príponou, gram. infinitív ## neurčitý ktorý nemá presnú, výraznú podobu, tvar a pod.; ktorý je bez významovej presnosti, zrozumiteľnosti (op. určitý), nejasný, rozmazaný, rozplývavý: o budúcnosti mal iba neurčité, nejasné predstavy; neurčité, rozmazané, rozplývavé kontúry, nepresný: dať neurčitú, nepresnú odpoveď, nezreteľný, kniž. ambivalentný: ambivalentné správanie, pren.: hmlistý, zahmlený, matný: nezreteľná, hmlistá, zahmlená budúcnosť; hmlisté, matné spomienky, nevyhranený, expr. bezfarebný, kniž. bezfarbý (nie presne sformovaný): nevyhranené názory; nevyhranený, bezfarebný štýl, nedefinovateľný (ktorý sa nedá presne určiť, opísať): mať istý nedefinovateľný pocit, nevýrazný, bezvýrazný, pejor. bezpohlavný (op. výrazný, zreteľný): nevýrazná, bezvýrazná chuť; nevýrazný pohľad, beztvarý, beztvárny: beztvará, beztvárna masa, kniž. bezbrehý (bez vymedzenej šírky; op. ohraničený): bezbrehý pojem, hovor.: (taký) nijaký, ani taký, ani onaký, fraz. nemastný-neslaný: jedlo bolo také nijaké; jeho odpoveď nebola ani taká, ani onaká; prednáška bola nemastná-neslaná, expr.: tajomný, záhadný: záhadné, tajomné náznaky; vec záhadného, tajomného pôvodu ## neúrečne 1. pozri veľmi 2. pozri pekný ## neúrečný pozri veľký 1, pekný 1, dobrý 2, dobrý 3 ## neúrekom pozri veľa, veľmi, priveľa, príliš, nadmieru ## neúročne pozri veľmi ## neúrodnosť pozri sterilnosť 2 ## neúrodný pozri neplodný 1 ## neurotik nervovo chorý človek, hovor. expr. nervák (nervovo labilný človek) ## neuskutočniteľný ktorý sa nedá uskutočniť, nereálny, kniž. ireálny: neuskutočniteľný, nereálny plán; nereálne, ireálne riešenie, nemožný: to je nemožná vec, nedosiahnuteľný, kniž. nedostižný (obyč. o konečnom výsledku): nedosiahnuteľný ideál, nedostižný cieľ, nesplniteľný (ktorý nemôže nastať, splniť sa): nesplniteľná túžba, vylúčený, neprípustný (ktorý sa za nijakých okolností nedá uskutočniť): vylúčený, neprípustný návrh; to je vylúčené, utopický, utopistický (jestvujúci iba v zidealizovaných predstavách): utopická, utopistická idea, fantastický, vymyslený (jestvujúci iba vo fantázii): fantastický, vymyslený svet; fantastické predstavy pozri nereálny ## neúslužne pozri neochotne ## neúslužný pozri neochotný ## neúspech nevydarený výsledok, nezdar: príčiny neúspechu, nezdaru treba hľadať v minulosti, fiasko (úplný neúspech): celá vec sa skončila fiaskom, blamáž (hanba z neúspechu): utrpieť blamáž, debakel (veľký neúspech): s námahou sa vyhli debaklu, hovor.: smola, pech: dnes mám celý deň smolu, pech pozri nešťastie 2 ## neúspešne pozri nadarmo 1, zbytočne ## neúspešný ktorý neprináša úspech alebo žiadaný výsledok (op. úspešný), bezúspešný: neúspešný, bezúspešný výskum, nevydarený, nepodarený, zastaráv. nezdarený: nevydarený, nepodarený večierok, bezvýsledný, márny, zbytočný, daromný (bez pozitívneho výsledku): bezvýsledné, zbytočné úsilie; márny, zbytočný, daromný boj, hovor. expr. skrachovaný: skrachovaný podnik, obchodník ## neuspokojený ktorému sa nesplnili želania, túžby, očakávania; ktorému nevyhoveli v jeho požiadavkách, potrebách (op. uspokojený), kniž. neukojený (čo sa týka fyzických alebo psychických potrieb): neukojená vášeň; neuspokojená, neukojená túžba po moci, nenasýtený (čo sa týka požadovaného množstva): nenasýtený trh, záujem, rozčarovaný, rozladený, sklamaný (pri nesplnenom očakávaní): rozčarovaný, sklamaný zákazník; rozladené, rozčarované obecenstvo ## neuspokojivo 1. pozri nedostatočný 2. pozri slabo 2 ## neuspokojivý pozri nedostatočný ## neuspokojujúco pozri slabo 2 ## neusporiadaný ktorý nie je zoradený, uložený, upravený a pod. podľa istého poriadku (op. usporiadaný), chaotický: neusporiadaný, chaotický pohyb vojska; neusporiadané, chaotické pomery, neporiadny, rozháraný, zastaráv. nezriadený (ktorý je v neporiadku): neporiadny, rozháraný spôsob života; nezriadené tlupy vojakov, neorganizovaný (bez organizácie; op. organizovaný): neorganizovaný sprievod, nevyrovnaný, neurovnaný, neharmonický, disharmonický, nesúladný: nevyrovnaný, nesúladný rodinný život; neurovnaná, neharmonická spoločenská situácia, popletený, pomotaný, zmätený, zmätočný, hovor. expr. zmítorený (bez časovej postupnosti alebo utriedenosti): v hlave mu vírili popletené, pomotané, zmätené myšlienky; mal z toho zmätené pocity, rozhádzaný, rozmetaný (nepravidelne, bez poriadku umiestnený; i pren.): knihy sú na polici neusporiadané, rozhádzané; v hlave má všetko rozhádzané, rozmetané, bezhlavý (úplne bez usporiadania, postupnosti; op. postupný, plynulý): bezhlavý výklad nového učiva ## neustajne pozri ustavične ## neustajný pozri neprestajný ## neustále pozri ustavične, vždy ## neustálený pozri nestály 2 ## neustály pozri neprestajný, stály 1, ustavičný ## neústrojne pozri nevhodne 1 ## neústrojný 1. ktorý nie je vzájomne spätý, ktorý nie je súčasťou istého rovnorodého celku (op. ústrojný), neorganický: neústrojné, neorganické zložky literárneho diela; neorganický slovný tvar, cudzorodý, cudzí: cudzorodé, cudzie prvky štruktúry 2. pozri anorganický ## neústupčivý pozri neoblomný, nekompromisný, tvrdohlavý ## neústupne 1. pozri neoblomný, nekompromisný, tvrdohlavý 2. pozri naliehavo 1 ## neústupný pozri neoblomný, nekompromisný, tvrdohlavý ## neutešený pozri smutný, neradostný; zlý 2 ## neutíšiteľný pozri veľký 1, silný 2 ## neutralita neprikláňanie sa ani k jednej zo (sporných) stránok, neutrálnosť: zachovávať neutralitu, neutrálnosť, nestrannosť: nestrannosť kritiky, nezaujatosť (op. zaujatosť): nezaujatosť pozorovateľov, objektivita (op. subjektivita), objektívnosť (op. subjektívnosť): objektivita, objektívnosť sudcu, spravodlivosť (nestranné, objektívne hodnotenie iných): bol známy svojou spravodlivosťou ## neutrálnosť pozri neutralita ## neutrálny 1. pozri nestranný 2. pozri bezpríznakový ## neuvážene pozri nerozmyslene, slepo 3, pozri neuvážený ## neuvážený ktorý nie je dostatočne, s rozvahou, rozumovo spracovaný (op. uvážený), nepremyslený, nerozmyslený: neuvážené, nepremyslené slová; nepremyslený, nerozmyslený skutok, nerozumný, nerozvážny, zastar.: neuvážlivý, nerozvažitý (op. rozvážny): nerozvážne, neuvážlivé, nerozvažité konanie, impulzívny (vedený náhlym impulzom): neuvážená, impulzívna reakcia, neprezieravý, kniž. neprozreteľný (pri ktorom sa neberú do úvahy možné dôsledky): neprezieravé rozhodnutie, neprozreteľný čin, prenáhlený, unáhlený, urýchlený, náhlivý, bezhlavý, pren. strmhlavý (uskutočnený príliš skoro, bez rozvahy): prenáhlené, unáhlené rozhodnutie; unáhlený, strmhlavý vydaj, riskantný, hazardný (obsahujúci riziko): riskantná, hazardná akcia, nedomyslený, pren. nedonosený (nedomýšľajúci veci do konca): nedomyslený plán; nedonosená myšlienka, nesprávne zbrklý pozri ľahkomyseľný ## neuvážlivý pozri neuvážený, nerozvážny ## neuvedomele pozri mimovoľne ## neuvedomene pozri mimovoľne ## neuvedomený pozri mimovoľný ## neuveriteľne pozri veľmi, mimoriadne 2 ## neuveriteľný ktorému sa dá ťažko uveriť, ktorý presahuje hranice pravdepodobnosti (op. pravdepodobný, možný), nepravdepodobný: nepravdepodobný, neuveriteľný príbeh, neslýchaný, nepredstaviteľný, nevídaný: neslýchaná, nevídaná trúfanlivosť, bezočivosť; neuveriteľné, nevídané možnosti, výnimočný, mimoriadny (op. bežný, zvyčajný): dievčina neuveriteľnej, mimoriadnej krásy; mať výnimočné, mimoriadne schopnosti, prekvapujúci, kniž. prekvapivý, zarážajúci (vzbudzujúci prekvapenie, údiv): kniha dosiahla prekvapujúci, prekvapivý úspech; prekvapujúca, zarážajúca skutočnosť, obrovský, expr. nekresťanský (neuveriteľne veľký, obyč. čo do intenzity): mať obrovskú odvahu; nekresťanská suma, vynikajúci, skvelý (neuveriteľne dobrý, kvalitný): výrobok vynikajúcich vlastností; vynikajúci, skvelý výsledok pozri veľký ## neužitočne pozri nadarmo 1, zbytočne ## neužitočný pozri neplodný 2, zbytočný ## nevábny pozri škaredý 1, nepríjemný ## neváhať pozri neleniť ## nevalne pozri správne slabo 1, slabo 2 ## nevážny 1. pozri ľahkomyseľný 2. pozri ľahký 3 ## nevädzí pozri modrý ## nevädzovo pozri modro ## nevädzovobelasý pozri modrý ## nevädzovomodrý pozri modrý ## nevädzový pozri modrý ## nevčasný pozri nevhodný ## nevďačnosť pozri nevďak ## nevďačný pozri nepríjemný ## nevďak nepreukázanie, zanedbanie vďačnosti, nevďačnosť ## nevdojak pozri mimovoľne ## nevdojaký pozri mimovoľný ## nevedecký ktorý nezodpovedá kritériám vedeckosti (op. vedecký): nevedecký výklad pojmu, pseudovedecký, tiežvedecký, kniž. pejor. pavedecký (budiaci zdanie vedeckosti): pseudovedecký názor, pavedecké teórie, neodborný, nekvalifikovaný, pejor. diletantský, hovor. pejor. fušerský (nie odborne vzdelaný v istom vednom odbore): neodborná, nekvalifikovaná fušerská štúdia; nekvalifikovaná, diletantská diskusia ## nevedno pozri ktovie ## nevedome 1. pozri nevedomý 2. pozri mimovoľne ## nevedomec pozri nevzdelanec ## nevedomky pozri mimovoľne ## nevedomosť pozri neznalosť ## nevedomý 1. ktorý nie je s niečím oboznámený, nevediaci o niečom, neznalý, nezasvätený: treba poučiť všetkých nevedomých, neznalých, nezasvätených ľudí; robiť sa nevedomým, neznalým 2. pozri mimovoľný 3. pozri nevzdelaný; neskúsený ## neveľa pozri málo 1, málo 2, trocha 1, trocha 2, neveľmi, niekoľko ## neveľký pozri malý 1, nízky 1, nízky 2, nepatrný 1 ## neveľmi vyjadruje okolnosť menšej miery, intenzity, menšieho rozsahu a pod., neveľa, nepríliš: za posledný rok neveľmi, neveľa podrástol; nepríliš dbal o poriadok na pracovisku, hovor. nebárs: nebárs sa staral o to, čo s ním bude, nie veľmi, nie príliš, pomerne málo: matke nie veľmi, pomerne málo pomáhal; neveľmi, nie príliš pokojne sledoval vývoj situácie, málo, trocha, trochu (vyjadruje okolnosť malej miery): v druhom polčase sa iba neveľmi, málo, trocha zlepšili ## nevera porušenie (obyč. manželskej) vernosti, nevernosť, cudzoložstvo (mimomanželská súlož) ## neverec pozri ateista ## neverecký pozri ateistický, bezbožný ## neverectvo pozri ateizmus ## neverejný konaný bez účasti verejnosti, bez verejnej kontroly; známy iba úzkej skupine ľudí (op. verejný): neverejné súdne konanie, tajný (zámerne skrytý, utajený): neverejné, tajné hlasovanie; tajná schôdzka; tajná informácia, dôverný, diskrétny (obmedzený na skupinu dôveryhodných, spriaznených ľudí): dôverné, diskrétne stretnutie; poskytnúť dôverné, diskrétne správy, fraz. za zatvorenými dverami: zasadanie za zatvorenými dverami, súkromný (týkajúci sa osobného života mimo verejnosti; poskytnutý v súkromí alebo dôverne): neverejný, súkromný život politika; súkromný rozhovor, osobný, privátny (týkajúci sa súkromnej osoby, nie verejného činiteľa; op. oficiálny): osobný, privátny názor politika; osobný tón (v rozhovore), neúradný (op. úradný): neúradný prejav ## neveriaci pozri nedôverčivý ## neveriaci pozri ateista ## neveriacky pozri nedôverčivo ## neveriacne pozri nedôverčivo ## neveriacno pozri nedôverčivo ## neveriaco pozri nedôverčivo ## neveriť pozri pochybovať ## neverník kto porušuje vernosť, cudzoložník (kto sa dopúšťa cudzoložstva) ## nevernosť pozri nevera ## neverný ktorý nedodržiava sľuby (vernosti), záväzky; ktorý prestáva byť (citovo) oddaný (op. verný), vierolomný: neverný, vierolomný manžel; je neverný svojim zásadám, cudzoložný (spojený s cudzoložstvom): cudzoložná žena, kniž. perfídny (podlo neverný): perfídny človek, zradný (zrádzajúci sľuby vernosti, oddanosti): neverný, zradný sluha, falošný (obyč. v citoch, láske) ## neveselý pozri smutný, vážny 1 ## nevesta žena, ktorá sa vydáva alebo má pred svadbou, mladucha, vyvolená ## nevestinec dom prostitúcie, verejný dom, vulg. bordel ## nevhod pozri nevhodne 1, nevhodne 2 ## nevhodne 1. nevyhovujúc podmienkam alebo požiadavkám, nevhodným spôsobom (op. vhodne), nevhod (op. vhod), nevyhovujúco, nepríhodne: nevhodne, nevhod umiestnená dopravná značka; nevyhovujúco, nepríhodne zariadená izba, neprimerane, neadekvátne, nepatrične, zastar. nepríležite: neprimerane, neadekvátne reagovať na pripomienky; nepatrične, nepríležite zasahovať do priebehu skúšok, nenáležite, nesprávne, nekorektne, zle: nenáležite, nesprávne, zle pristupovať k riešeniu problému, neústrojne, neorganicky, cudzorodo: stavba bola neústrojne, neorganicky začlenená do okolitého prostredia; takéto domy v hornatom prostredí pôsobia nevhodne, cudzorodo, neúčelne, nesúco: neúčelne, nesúco využitý priestor, nevychovane, nemiestne, nespôsobne, neprístojne, neslušne, expr.: neokresane, neotesane, hovor. expr.: neokrôchane, nemóresne (zvyčajne o správaní a pod.): nevychovane, nemiestne, nespôsobne sa správa na verejnosti; neprístojne, neslušne, neotesane, neokrôchane odpovedal na položenú otázku, nespis.: nejapne, neomalene 2. v nevhodnom čase (op. vhodne), nevhod (op. vhod), nepríhodne, zastaráv. nepríležite: prišiel si nevhodne, nevhod, nepríhodne ## nevhodný ktorý sa nehodí z hľadiska istej situácie alebo istých požiadaviek; ktorý sa nedeje náležitým spôsobom (op. vhodný), neprimeraný, nenáležitý: spoločensky nevhodné, neprimerané správanie; nevhodná, nenáležitá reakcia na obvinenie, nemiestny, kniž. nepatričný, zastar.: nepríležitý, nevčasný (nevhodný v danej situácii): nemiestna, nepatričná poznámka; nemiestne, nepríležité, nevčasné žarty, neprístojný (nevhodný z hľadiska spoločenských noriem): neprístojné správanie, nesprávny, nekorektný, nepravý (op. správny, korektný): zvoliť nesprávny, nekorektný postup; ísť nevhodnou, nepravou cestou, kniž. neadekvátny (ktorý nezodpovedá daným vlastnostiam a pod.; op. priliehavý): nepriliehavý názov výrobku; nevhodné, neadekvátne ocenenie, hovor. nešikovný (nesprávne odhadnutý, zvolený): klásť nevhodné, nešikovné otázky, nevyhovujúci, nepríhodný, neprijateľný (op. vyhovujúci, prijateľný): prísť v nevyhovujúcom, nepríhodnom čase; zvoliť si na rozhovor nepríhodnú chvíľu, neželateľný, nežiaduci, nepohodlný: stal sa pre nich neželateľnou, nepohodlnou osobou, zlý, nedobrý, pren. nezdravý, expr. nemožný (zle zvolený z hľadiska potrieb, požiadaviek a pod.): prijať zlé, nedobré riešenie; žiť v zlých, nezdravých pomeroch; zvoliť nemožné oblečenie na túto príležitosť (op. vhodné, vkusné), nesúci, nespôsobilý (op. súci): konkurzom vyradili nesúcich, nespôsobilých kandidátov ## neviazane 1. pozri neviazaný 2. pozri voľne 2 ## neviazanosť pozri samopaš ## neviazaný ktorý prekračuje istú prípustnú (spoločenskú) normu, ktorý nie je ovládaný sebakontrolou, nespútaný, neskrotný: neviazaná, nespútaná, neskrotná zábava, bezuzdný, nemierny (op. mierny): bezuzdná, nemierna veselosť, voľný, ľahtikársky (bez zábran, obmedzení): viesť voľný, ľahtikársky život, rozpustený, zastaráv. rozpustilý, expr. bohapustý: rozpustený smiech; bohapustý hnev, bujný, bujarý, rozbujnený: bujná fantázia; neviazané, bujaré vyčíňanie, samopašný, pochabý, roztopašný, zastar. prostopašný (príliš uvoľnený, obyč. v zábave): samopašné, roztopašné vystrájanie; pochabé prejavy šťastia, necudný, frivolný (prekračujúci mravnú normu): viesť neviazaný, necudný život; necudné, frivolné žarty, neobmedzený, zastaráv. nezriadený (prekračujúci prípustné spoločenské normy): neobmedzené prejavy sexu; žiť nezriadeným pohlavným životom ## nevídali pozri dajsamibože ## nevídane 1. pozri mimoriadne 2, veľmi 2. pozri zriedkavo ## nevídaný pozri neobyčajný, mimoriadny 1, zriedkavý ## nevidene pozri nepozorovane ## nevidiaci pozri slepý 1 pozri slepec 1 ## neviditeľne pozri nepozorovane ## neviditeľný pozri nebadaný, skrytý ## nevidný pozri nebadaný ## nevidomo pozri slepo 1 ## nevidomosť pozri slepota 1 ## nevidomý 1. pozri slepý 1 2. pozri nebadaný 3. pozri slepec 1 ## neviera pozri nedôvera ## nevierohodný pozri pochybný, nepresvedčivý; nepravdepodobný ## neviestka pozri prostitútka ## nevina stav bez viny (op. vina), nevinnosť: predložiť dôkazy svojej neviny, nevinnosti, bezúhonnosť (stav bez úhony, čistý život) ## neviniatko pozri dieťa 1 ## nevinnosť 1. pozri nevina 2. pozri čistota 2 ## nevinný 1. ktorý nemá vinu, ktorý sa neprevinil; svedčiaci o tom (op. vinný): nevinná obeť, nevinný pohľad, poctivý, počestný, expr. čistý: prepustili ho, je nevinný, poctivý, čistý 2. ktorý neprekračuje mravné zákony; svedčiaci o tom, cnostný, bezúhonný, poctivý, počestný: nevinné, cnostné dievča; nevinný, bezúhonný bozk, čistý, mravný: nevinná, čistá mladosť; žiť čistým, poctivým, mravným životom, expr. svätý (príkladne dodržiavajúci mravné zákony): je to svätý muž 3. pozri neškodný ## nevítaný ktorého prítomnosť, uskutočnenie a pod. si nik neželá (op. vítaný), neželaný, neželateľný, kniž. nežiaduci: nevítaná, neželaná, nežiaduca zmena; nevítaný, neželateľný jav, nezvaný, nevolaný, nepozvaný, nepovolaný (o človeku, ktorý prišiel ta, kde ho nevidia radi): nezvaný, nevolaný, nepozvaný hosť; prišli aj ľudia nepovolaní, nezvaní, nechcený (op. chcený, žiadaný): nevítaný, nechcený stav životného prostredia, nemilý (op. milý, príjemný): čaká ho nemilé prekvapenie pozri nepríjemný ## nevkus nedostatok vkusu (op. vkus), nevkusnosť (op. vkusnosť): nevkus, nevkusnosť v obliekaní ## nevkusnosť pozri nevkus ## nevkusný odporujúci dobrému vkusu (op. vkusný), neestetický: nevkusná, neestetická výzdoba, hovor. negustiózny: nevkusné, negustiózne oblečenie; negustiózne stolovanie, pejor. nechutný (vzbudzujúci nechuť, odpor): nechutná výstrednosť, gýčový, gýčovitý (nevkusne zdobný, s lacným efektom): gýčové zariadenie bytu ## nevláda pozri slabosť 1 ## nevládnosť pozri slabosť 1 ## nevládny ktorého opustila sila, ktorý nie je schopný pohybu, bezvládny, kniž. nemohúci: nevládny, bezvládny pacient; nevládne, nemohúce údy, bezmocný (bez sebestačnosti v pohyboch): bezmocné dieťa, slabý (op. silný, mocný): bez jedla začal byť nevládny, slabý, expr.: mŕtvy, polomŕtvy, zamretý, hovor. groggy (obyč. od únavy, vyčerpania): od strachu ostať (polo)mŕtvy; z práce sa vrátil úplne groggy pozri vyčerpaný pozri mimovládny ## nevlastný ktorý nie je vlastný od pôvodu, od začiatku (op. vlastný): nevlastní príbuzní (op. pokrvní), adoptívny (získaný adopciou): adoptívny syn, nepôvodný, nepravý (op. pôvodný, pravý), cudzí (op. svoj): nepôvodné, nepravé meno autora; nepôvodné myšlienky (op. originálne), podvrhnutý (ktorý je falošne vydávaný za vlastný): podvrhnuté dieťa pozri cudzí ## nevľúdne 1. pozri nevľúdny 1, nevľúdny 2 2. pozri prísne 3, zle 3 ## nevľúdnosť 1. pozri cudzota 2 2. pozri morozita ## nevľúdny 1. ktorý nemá v sebe milotu, vľúdnosť; svedčiaci o nedostatku vľúdnosti (op. vľúdny), neprívetivý, nemilý, neláskavý: nevľúdny, neprívetivý pán; dostalo sa nám neprívetivého, nemilého, neláskavého prijatia, mrzutý, namrzený, nevrlý, namosúrený, kniž. morózny, hovor. pejor. cerberovský (dávajúci najavo nepríjemnú náladu; svedčiaci o nepríjemnej nálade): mrzutý, nevrlý, morózny človek; namrzený, namosúrený, nevrlý, cerberovský výzor, zamračený, mračný, zamosúrený, pochmúrny, pošmúrny, zachmúrený, chmúrny, zastar. zahúlený (naplnený nevôľou, mrzutosťou; op. veselý): mračný, zamračený, namosúrený predavač; vrhnúť zamračený, zachmúrený, zahúlený pohľad; mať nevľúdnu, pochmúrnu, chmúrnu náladu, studený, chladný, odmeraný (bez vrúcnosti, srdečnosti; op. srdečný, teplý): studené, chladné privítanie; chladné, odmerané správanie, mrazivý, odmietavý, pren. ľadový (svedčiaci až o nevraživosti, pohŕdaní a pod.): mrazivá, odmietavá odpoveď; mrazivý, odmietavý postoj voči niekomu, pren. expr. kyslý pozri nepríjemný; zlý 2. ktorý vyvoláva stiesňujúci, zlý pocit, dojem (op. vľúdny), neprívetivý, nepríjemný, zlý: nevľúdne, neprívetivé, nepríjemné, zlé počasie, kniž. nehostinný, drsný (obyč. nevhodný pre život; op. pohostinný, malebný): nehostinný dom; nehostinný, drsný kraj, pochmúrny, pošmúrny, chmúrny (op. veselý): pochmúrne, chmúrne okolie domu, ťaživý, smutný, kniž. ponurý (vyvolávajúci až depresiu): ťaživé, smutné ráno; ponurá izba ## nevojak pozri civilista ## nevoľa pozri útlak pozri antipatia, odpor 2 ## nevolaný pozri nevítaný ## nevoľky pozri mimovoľne ## nevoľne 1. pozri neochotne 2. pozri mimovoľne ## nevoľnícky pozri poddaný 1 ## nevoľníctvo pozri poddanstvo 1 ## nevoľník pozri otrok 2, poddaný ## nevoľno 1. pozri mimovoľne 2. pozri zle 5 ## nevoľnosť pozri slabosť 1 ## nevoľný 1. pozri neslobodný, poddaný 1 2. pozri biedny 1, úbohý 1 ## nevôľa pozri antipatia, odpor 2 ## nevravne pozri mlčky ## nevravný pozri málovravný 1 ## nevražiť pozri nenávidieť ## nevraživec pozri nenávistník ## nevraživo 1. pozri nepriateľský 1, nenávistný, nežičlivý 2. pozri zle 3 ## nevraživosť pozri nenávisť, zloba ## nevraživý pozri nepriateľský 1, nenávistný, nežičlivý 1 ## nevrlosť pozri morozita ## nevrlý pozri mrzutý 1, podráždený; nevľúdny 1 ## nevšedne pozri mimoriadne 2, osobitne 3, nadmieru, nanajvýš 1, veľmi, zriedkavo ## nevšedný pozri neobyčajný, mimoriadny 1, zriedkavý, zvláštny 1 ## nevšímavec pozri flegmatik ## nevšímavo pozri nevšímavý, pozri slepo 2 ## nevšímavosť pozri flegmatizmus, apatia, indiferencia ## nevšímavý ktorý si nevšíma ľudí, okolie, spoločenské dianie a pod., ktorý neprejavuje záujem, citovú účasť atď.; svedčiaci o tom (op. všímavý, pozorný), ľahostajný: nevšímavý, ľahostajný človek; byť nevšímavý, ľahostajný voči cudziemu nešťastiu, nepozorný (o človeku; neprejavujúci pozornosť): nepozorný manžel, neúčastný, nezúčastnený, neprítomný (obyč. bez sústredenia, pozornosti): sledoval ho neúčastným, neprítomným, nezúčastneným pohľadom, nedbanlivý, nedbalý, laxný, kniž. indolentný (ktorý nedbá na niečo): nedbanlivý, laxný prístup k práci, kniž. nonšalantný (vedome nevenujúci potrebnú starostlivosť, pozornosť): byť nonšalantný v obliekaní, indiferentný (nezaujímajúci stanovisko; neprejavujúci spoluúčasť): byť indiferentný voči politike, flegmatický, apatický (bez akéhokoľvek záujmu, citového pohnutia): apatická, flegmatická reakcia na výčitky; apatický výraz tváre, ignorantský (úmyselne nevšímavý), chladný, vlažný (prejavujúci menej záujmu, ako je bežné): chladný, vlažný postoj, pren. imúnny (vedome si nepripúšťajúci niečo, obyč. nepríjemné): je imúnny voči kritike, pejor.: hluchý, slepý (obyč. zámerne neprejavujúci potrebnú spoluúčasť): byť hluchý k potrebám ľudí; byť hluchý, slepý voči biede ## nevšimnúť si nevziať do úvahy (úmyselne alebo neúmyselne), vynechať, obísť, neuviesť, odmyslieť (si): nevšimol si závažnú vec; neuviedol, obišiel známych autorov; odmyslel (si) zopár faktov, abstrahovať: abstrahovať od problémov, rozdielov, odmietnuť (nevšimnúť si úmyselne): odmietol nové tituly kníh, bojkotovať (hospodársky alebo politicky odmietať, odmietnuť) ## nevtieravý ktorý sa nevnucuje, nenatíska; ktorý násilne neupútava pozornosť (op. vtieravý), jemný, decentný, diskrétny: nevtieravá, jemná dáma; decentný, diskrétny lekár; decentné, diskrétne osvetlenie, slušný, jemnocitný, distingvovaný (o človeku a jeho prejavoch; op. hrubý, drsný): slušný, jemnocitný mladík; mať slušné, distingvované vystupovanie, ohľaduplný, citlivý, taktný (op. bezohľadný, násilný): ohľaduplné, taktné správanie; nevtieravý, citlivý prístup k čitateľom, nenápadný, mierny, tlmený (bez veľkej intenzity, nápadného zladenia a pod.; op. vytŕčavý, nápadný): mierne, tlmené svetlo; nevtieravá, tlmená hudba; šaty s nenápadnou vzorkou ## nevyberaný pozri bezcitný, hrubý 2 ## nevýbojný pozri pasívny 1; krotký 2, pokojný 3, tichý 2 ## nevybrúsený pozri kostrbatý 2, nedokonalý ## nevycibrený pozri kostrbatý 2, nedokonalý ## nevyčerpateľný pozri neobmedzený, obrovský, nesmierny, stály 1 ## nevydarene 1. pozri nepodarený, neúspešný 2. pozri zle 1 ## nevydarenec pozri naničhodník ## nevydarený 1. pozri nepodarený, neúspešný 2. pozri nevychovaný, zlý 2 ## nevydatý pozri slobodný 2 ## nevyhnuteľný pozri nevyhnutný 1, nevyhnutný 2 ## nevyhnutne 1. pozri nevyhnutný 1, nevyhnutný 2 2. pozri naliehavo 2 ## nevyhnutnosť pozri potreba 1 ## nevyhnutný 1. ktorý nemôže chýbať, bez ktorého sa nemožno zaobísť, nutný: nevyhnutná, nutná pracovná pomôcka; je to nevyhnutné, nutné pre život, bezpodmienečný (ktorého prítomnosť nemôže byť ničím podmienená): nevyhnutná, bezpodmienečná potreba; splniť bezpodmienečnú podmienku, neodmysliteľný, kniž. obligátny: práca je neodmysliteľná súčasť života; splniť si obligátne povinnosti, naliehavý, neodkladný, bezodkladný (ktorého splnenie, existencia a pod. sa vyžaduje okamžite): operácia je naliehavá, neodkladná; treba prijať neodkladné, bezodkladné riešenie, potrebný, náležitý (ktorý sa vyžaduje ako istá podmienka): mať potrebné, náležité vzdelanie; spĺňať potrebné, náležité predpoklady, zastar. nevyhnuteľný 2. ktorý musí za každých okolností nastať, ktorý sa musí stať, nutný, neodvratný, neodvrátiteľný: nevyhnutný, nutný, neodvratný koniec života; neodvratný, neodvrátiteľný trest, nezvratný, nezvrátiteľný, nezmeniteľný (ktorý sa nedá zmeniť): nezvratný, nezvrátiteľný, nezmeniteľný osud, nezadržateľný, nezastaviteľný (ktorému sa nedá zabrániť): nezadržateľný, nezastaviteľný pokrok, zastar. nevyhnuteľný ## nevýhoda nepriaznivá okolnosť: má to svoje nevýhody, handicap: nízka postava je jeho handicap, slabina, slabá stránka: slabá stránka týchto prístrojov je hlučnosť, Achillova päta pozri škoda, slabina ## nevýhodný ktorý poskytuje nevýhodu, ktorý má nevýhody (op. výhodný), nepriaznivý, nežičlivý: byť v nevýhodnom, nepriaznivom postavení; je to pre mňa nevýhodné, nepriaznivé, nežičlivé, neužitočný (ktorý neprináša úžitok): neužitočná kúpa, nevhodný, nevyhovujúci (ktorý sa nehodí): nevhodné, nevyhovujúce pracovné podmienky; nevýhodné, nevhodné okolnosti, nedobrý, zlý (op. dobrý): útočiť z nedobrej, zlej pozície ## nevyhojiteľný pozri nevyliečiteľný ## nevyhovujúci pozri nevhodný, nevýhodný, nepriaznivý ## nevyhovujúco pozri nevhodne 1, zle 1, zle 4 ## nevyhranený pozri neurčitý, nerozhodný 1, nejasný 2 ## nevychovane 1. pozri nevychovaný 2. pozri nevhodne 1 ## nevychovanec nevychovaný, neslušný človek, neslušník, expr.: neotesanec, neokresanec, grobian, gadžo, ošúchanec [Figuli], otresk [Jesenská], hovor. expr.: nemóresník, neohrabanec, neokrôchanec, neogabanec, pejor.: chrapúň, odroň, chruňo, primitív, hovor. pejor.: sedliak, odzgoň [Kukučín], odzgáň [Jesenská] pozri bezočivec ## nevychovaný ktorý nemá dobrú výchovu; ktorý svedčí o zlej výchove (op. vychovaný, slušný), neslušný: nevychované, neslušné deti; má nevychované, neslušné spôsoby, kniž. nespôsobný, hovor. expr. nemóresný: nespôsobný, nemóresný človek, expr.: nepodarený, nevydarený, zastar. nezdarný: nepodarený, nevydarený syn; nezdarné deti, nezdvorilý, neúctivý (op. zdvorilý, úctivý): nezdvorilá, neúctivá mládež, hrubý, surový, expr. grobiansky, pejor. chrapúnsky (bez uhladenosti, bez jemných spôsobov, mravov): hrubý, surový chlap; grobianske správanie, hovor. expr.: neokresaný, neotesaný, neogabaný, neokrôchaný (bez potrebnej spoločenskej výchovy): neokresaný, neokrôchaný mladík; mať neokresané, neotesané vystupovanie ## nevyjadriteľný 1. pozri nesmierny 2. pozri zvláštny 1 ## nevyjasnený pozri nejasný 2 ## nevykoreniteľný pozri nezničiteľný, trvalý, stály 1 ## nevyliečiteľný ktorý sa nedá vyliečiť (op. vyliečiteľný), neliečiteľný: nevyliečiteľná, neliečiteľná choroba, nezahojiteľný, zastaráv.: nevyhojiteľný, nezhojiteľný (ktorý sa nedá vyhojiť, zaceliť): nevyhojiteľná, nezahojiteľná rana; nezhojiteľná túžba, smrteľný (spôsobujúci smrť): nevyliečiteľné, smrteľné ochorenie, trvalý (ktorý sa nedá odstrániť liečbou): trvalé následky úrazu, pren.: ťažký, beznádejný: tento pacient je ťažký, beznádejný prípad ## nevynachádzavý pozri ťarbavý 2, netvorivý 1 ## nevyničiteľný pozri nezničiteľný ## nevynútene pozri dobrovoľne ## nevypočítaný pozri neúmyselný ## nevypočítateľný pozri náhodný 1 ## nevypovedateľne pozri veľmi ## nevypovedateľný 1. pozri zvláštny 1 2. pozri nesmierny ## nevýrazne 1. pozri nejasný 1, neurčitý 2. pozri slabo 1, bledo 1 3. pozri plocho 2 ## nevýraznosť pozri suchopárnosť ## nevýrazný 1. pozri nejasný 1, neurčitý 2. pozri nepatrný 1, malý 1 3. pozri bledý 1 ## nevyriešený ktorý (zatiaľ) nemá riešenie (op. vyriešený), nezodpovedaný, záhadný: nevyriešený, nezodpovedaný problém; nevyriešený, záhadný prípad vraždy, nejasný, nevyjasnený: nejasná spoločenská situácia, neuzavretý, otvorený: bytová otázka zostala otvorená, neuzavretá, nerozhodnutý, pren.: nerozseknutý, nerozťatý (bez konečného rozhodnutia): nerozhodnutý, nerozťatý spor ## nevýrobný pozri neproduktívny 1, duchovný 1 ## nevyrovnaný 1. pozri nepokojný 1, rozháraný 2. pozri nerovný 3 ## nevysloviteľne pozri veľmi ## nevysloviteľný 1. pozri zvláštny 1 2. pozri nesmierny ## nevýslovne pozri mimoriadne 2, veľmi ## nevýslovný pozri nesmierny ## nevysoký pozri nízky 1, nízky 2, malý 1 ## nevyspelý ktorý nenadobudol fyzickú alebo rozumovú vyspelosť; svedčiaci o tom (op. vyspelý), nezrelý: duševne, fyzicky nevyspelý, nezrelý človek, nevyzretý, nedorastený, pren. expr. nedonosený (ešte nie dosť vyspelý): nevyzreté, nedorastené názory mladých, detinský, kniž. infantilný (na úrovni dieťaťa): detinský, infantilný čin, zaostalý (v duchovnom alebo hospodárskom smere): chlapec je zaostalý; zaostalý spôsob života, necivilizovaný, nekultúrny, primitívny, obmedzený (bez súčasnej civilizačnej vyspelosti): necivilizované, nekultúrne oblasti sveta; nekultúrne obecenstvo; primitívne, obmedzené myslenie, neuvedomený, neuvedomelý (bez poznania vlastnej ceny, dôležitosti a pod.): byť občiansky neuvedomený, nevyvinutý, útly (bez fyzickej vyspelosti): nevyvinutá mládež; nevyvinuté, útle telo pozri nedospelý, mladý ## nevyspytateľný 1. ktorého reakcie sa nedajú vopred určiť, predvídať, záhadný, tajomný: nevyspytateľný, záhadný človek; nevyspytateľný, tajomný osud 2. pozri neočakávaný ## nevýstavný pozri škaredý 1 ## nevýstižný ktorý nezodpovedá skutočnosti celkom pravdivo (op. výstižný, verný), nepresný, kniž. neadekvátny: nevýstižný, nepresný opis skutočnosti; nevýstižný, neadekvátny nadpis článku, nepriliehavý: nepriliehavé pomenovanie situácie pozri neprimeraný ## nevysvetliteľný ktorý sa nedá vysvetliť, záhadný: nevysvetliteľná, záhadná príčina smrti, tajomný (spätý s tajomstvom): tajomný prírodný úkaz, neodôvodnený, nepochopiteľný (na ktorý nie je rozumný dôvod): zmocnil sa ho neodôvodnený, nepochopiteľný smútok ## nevyváženosť pozri disharmónia 1 ## nevyvážený pozri nerovný 3 ## nevyvinutý pozri nevyspelý, nedospelý, zakrpatený 1 ## nevyvrátiteľný pozri nepochybný, presvedčivý, istý 1 ## nevyzretý pozri nezrelý, nevyspelý ## nevzdelanec obyč. pejor. nevzdelaný človek, pejor. nevedomec: prejavil sa ako nevzdelanec, nevedomec, expr. analfabet: ekonomický analfabet, pejor.: barbar, ignorant ## nevzdelaný ktorý nemá potrebné vzdelanie (op. vzdelaný): nevzdelaný výrastok, negramotný (ktorý nevie čítať a písať): u nás niet negramotných ľudí, neučený, neškolený, hovor. zastaráv. neškolovaný (ktorý nenavštevoval školy): hoci je neškolený, neškolovaný, je to múdry človek, obyč. pejor. primitívny: je to primitívny hlupák, obmedzený (s ohraničenou duševnou, rozumovou úrovňou; op. rozhľadený): obmedzený pracovník, prostý (ktorý nemá vysoké vzdelanie): starý otec bol nevzdelaný, prostý človek, zaostalý, pejor. barbarský, zastar. nevedomý (na nízkej úrovni poznania): zaostalý, nevedomý, barbarský ľud, nekultúrny (na nízkej kultúrnej úrovni), nekultivovaný (bez vzdelania, školenia v istej oblasti): nekultúrne, nekultivované obecenstvo pozri sprostý 1 ## nevzdušný pozri hustý 1, ťažký 2 ## nevzhľadný pozri škaredý 1 ## nevzrušený pozri pokojný 2 ## nezabezpečený pozri nezaopatrený ## nezábudkovo pozri modro ## nezábudkový pozri modrý ## nezabudnuteľne 1. pozri nezabudnuteľný 2. pozri veľmi ## nezabudnuteľný na ktorý alebo na ktorého sa nedá zabudnúť (obyč. pre kladné vlastnosti), trvalý, trvácny, trváci: zostala mu na ňu nezabudnuteľná, trvalá spomienka; urobil na nás nezabudnuteľný, trvácny, trváci dojem, večný, kniž. nehynúci, pren. nesmrteľný: večná, nehynúca pamiatka na veľkého herca; zanechal po sebe nehynúce, nesmrteľné dielo, nezmazateľný (ktorý sa nedá odstrániť): prežiť nezabudnuteľné, nezmazateľné chvíle ## nezadateľný správne neodcudziteľný ## nezadlho pozri čoskoro ## nezadržateľný 1. ktorého rýchlosť, sila, intenzita sa nedá zastaviť, zmenšiť, nespútaný, neovládateľný, nezastaviteľný: zmocnila sa ho nezadržateľná, neovládateľná veselosť; pocítil neovládateľný hnev, prudký, divý (op. pokojný): rieka sa valila prudkým, divým tempom, dravý, živelný (o živloch): dravý prúd rieky; nezadržateľná, živelná sila vetra 2. pozri nevyhnutný 2 ## nezahojiteľný pozri nevyliečiteľný ## nezainteresovaný pozri nezúčastnený 1 ## nezaistený pozri nezaopatrený ## nezákonitý pozri nezákonný ## nezákonne pozri nedovolene, tajne, pozri nezákonný ## nezákonný ktorý je v rozpore so zákonom (op. zákonný), protizákonný, protiprávny, mimozákonný: nezákonný, protizákonný spôsob nadobudnutia majetku; použiť protizákonný, protiprávny postup, protiústavný (ktorý je v rozpore so základným zákonom štátu): protiústavné nariadenia, nelegálny, ilegálny (nepovolený zákonom; op. legálny): nelegálna, ilegálna organizácia, neoprávnený, pokútny (bez potrebného oprávnenia, povolenia): neoprávnené, pokútne obchody so zbraňami, bezprávny, bezzákonný (ktorý je bez zákonov, bez právnych noriem): bezprávny, bezzákonný stav v parlamente; bezprávny štát, nelegitímny, ilegitímny (zákonom neuznaný), zastar. nezákonitý: nelegitímna, nezákonitá manželka, nemanželský (o dieťati, ktoré nemá zákonitého otca) ## nezakryte pozri priamo 4, rovno 6 ## nezámerne pozri mimovoľne, náhodne ## nezaobalene pozri priamo 4, rovno 6 ## nezaobalený pozri priamy 2 ## nezaopatrený ktorý je bez finančných alebo iných zdrojov nevyhnutných na zabezpečenie životných potrieb (op. zaopatrený), nezabezpečený, nezaistený: (finančne) nezaopatrená, nezabezpečená rodina; na starosť zostal nezaopatrený, nezaistený ## nezaplatiteľný pozri cenný, vzácny 1 ## nezaručený pozri neistý 2 ## nezaslúžene pozri neodôvodnene 1, pozri nezaslúžený ## nezaslúžený získaný bez zásluhy; neprávom prisúdený (op. zaslúžený), neopodstatnený: nezaslúžené, neopodstatnené zvýšenie platu; nezaslúžená, neopodstatnená kritika, neodôvodnený, bezdôvodný (op. odôvodnený): neodôvodnené výčitky; bezdôvodné obvinenie, neoprávnený (op. oprávnený): neoprávnená pokuta, nespravodlivý (pri javoch so záporným dosahom): nezaslúžený, nespravodlivý trest, hovor. expr.: hlúpy, sprostý (pri javoch s kladným dosahom): ten má ale hlúpe, sprosté šťastie ## nezastaviteľný 1. pozri nezadržateľný 1 2. pozri nevyhnutný 2 ## nezasvätený pozri nevedomý 1 ## nezaujatosť pozri neutralita ## nezaujatý pozri nestranný ## nezáujem pozri apatia ## nezaujímavosť pozri nuda 2 ## nezaujímavý ktorý nevyvoláva záujem (op. zaujímavý, pútavý), nezáživný: nezaujímavá, nezáživná kniha; nezáživné rozprávanie, nudný, otupný (vyvolávajúci nudu, otupenosť): nudná, otupná prednáška, jednotvárny, suchopárny, suchý, fádny (bez sviežeho stvárnenia, bez novej myšlienky a pod.): nezaujímavý, jednotvárny dej filmu; viesť suchopárny, fádny život, monotónny (bez zmeny intenzity, výšky hlasu): monotónny rečový prejav, expr.: otrepaný, ošúchaný (neprinášajúci nič nové): znova si vypočula dedkovu otrepanú, ošúchanú historku, pejor. tuctový (op. osobitý, vynachádzavý): nezaujímavé, tuctové oblečenie, hovor. expr. otravný (vzbudzujúci až nevôľu): nezaujímavý, otravný príbeh, fraz. nemastný-neslaný: nemastný-neslaný výklad, pren. málokrvný: málokrvné umenie ## nezávadný pozri neškodný, bezchybný ## nezávažnosť pozri ničota 1 ## nezávažný pozri bezvýznamný, nepodstatný ## nezáväzný pozri nepovinný, možný, voľný 6 ## nezaveľa pozri čoskoro, chvíľu, málo 2, trocha 3 ## nezavinený pozri neúmyselný ## nezávisle 1. pozri nezávislý 2. pozri samostatne 1 ## nezávislosť pozri samostatnosť, sloboda 2 ## nezávislý ktorý nie je v stave alebo vo vzťahu závislosti (op. závislý), samostatný, autonómny: nezávislý, samostatný, autonómny štát; nezávislé, samostatné rozhodovanie, slobodný, voľný (bez vzťahu podriadenosti, podrobenosti): nezávislý, slobodný národ; slobodný podnikateľ; voľný trh, absolútny (bez akejkoľvek závislosti od vzťahu; op. relatívny): absolútna fyzikálna veličina, zvrchovaný, suverénny, výsostný (bez akejkoľvek závislosti, obmedzenia; op. podriadený): zvrchovaná, suverénna vláda; mať v rukách zvrchovanú moc; výsostné územie, sebestačný, kniž. samobytný, zastar. samostačný (bez závislosti od nejakej pomoci): deti sú už finančne sebestačné; je sebestačný v práci; hospodársky samobytný orgán, emancipovaný, kniž. zried. alebo publ. independentný, neskl. obyč. slang. independent (oslobodený od závislosti, vplyvu): emancipované ženy; independentná mládež, osamostatnený (ktorý získal samostatnosť, nezávislosť): osamostatnená republika, nestranícky, hovor. bezpartajný (bez závislosti od straníckej príslušnosti): nezávislý, nestranícky, bezpartajný kandidát (do parlamentu) ## nezáživnosť pozri suchopárnosť, nuda 2 ## nezáživný pozri nezaujímavý ## nezbadane pozri nepozorovane, ukradomky ## nezbadaný pozri nebadaný ## nezbadateľne pozri nepozorovane, ukradomky ## nezbadateľný pozri nebadaný ## nezbeda pozri samopaš ## nezbediť pozri šantiť ## nezbednícky pozri samopašný, neposlušný ## nezbedníctvo pozri samopaš ## nezbedníčiť pozri vystrájať ## nezbedník pozri samopašník ## nezbednosť pozri samopaš ## nezbedný pozri samopašný, neposlušný ## nezbytný správne nevyhnutný ## nezdar 1. pozri neúspech 2. pozri nešťastie 2 ## nezdarene 1. pozri nepodarený, neúspešný 2. pozri zle 1 ## nezdarenec pozri naničhodník ## nezdarený pozri nepodarený, neúspešný ## nezdarne pozri zle 1 ## nezdarník pozri naničhodník ## nezdarný pozri nepodarený, nevychovaný, zlý 2 ## nezdoba pozri samopaš ## nezdolateľný pozri neprekonateľný, nepremožiteľný ## nezdolný pozri nepremožiteľný, pevný 3 ## nezdravistý pozri chorľavý, neduživý ## nezdravý 1. pozri chorý 1 2. pozri chorobný 1, chorobný 2, nenormálny 1 3. pozri nesprávny, škodlivý, nevhodný, zlý 3 ## nezdvorilec pozri neúctivec ## nezdvorilosť pozri neúcta ## nezdvorilý pozri neslušný, nevychovaný ## nezemský pozri nadprirodzený, neskutočný 1 ## nezhasiteľný pozri veľký 1, silný 2 ## nezhoda nedostatok zhody (op. zhoda), nesúlad, rozpor, nerovnosť, nezhodnosť: nezhoda, nesúlad, rozpor medzi slovami a činmi, nesúhlas: nesúhlas vo výpočtoch, kolízia: kolízia medzi záujmami a povinnosťami, nezrovnalosť: odstrániť nezrovnalosti v účtoch, konflikt: dramatický konflikt, disharmónia, nesúzvuk: disharmónia hlasov, diferencia: názorové diferencie, disonancia: nastali medzi nimi disonancie, kniž. nelad [Kukučín], kniž. diskrepancia, nedorozumenie: majú medzi sebou nedorozumenia, spor (stretnutie nezhodných názorov alebo záujmov): riešiť spory medzi súrodencami, trenica (nezhoda názorov): politické trenice, roztržka (prerušenie stykov pre nezhody): medzi susedmi nastala roztržka, kniž. zastar. trenie [Kalinčiak] ## nezhodnosť pozri nezhoda ## nezhodný pozri rozdielny ## nezhojiteľný pozri nevyliečiteľný ## nezhovorčivý pozri málovravný 1 ## nezhubný pozri neškodný ## neziskový pozri stratový ## nezištný ktorý nie je upriamený na zisk, výhody; ktorý nie je založený na jednostrannom zisku, výhodách (op. zištný, vypočítavý), nesebecký (op. sebecký): nezištný, nesebecký priateľ, obetavý, zastar. obetivý (Kukučín; konajúci alebo konaný pre blaho iných bez vlastných výhod): nezištný, obetavý darca krvi; obetavá pomoc, prajný, dobroprajný (op. neprajný): prajná, dobroprajná rada, úprimný (založený na vzájomnej dôvere): poskytnúť niekomu úprimnú pomoc, skutočný, opravdivý (taký, aký sa žiada, t. j. bez vypočítavosti): miloval ju skutočnou, opravdivou láskou, kniž. altruistický (op. egoistický): altruistický prístup, kniž. zastar.: bezkoristný [Šoltésová], bezzištný, žertvohojný; idealistický, ideálny (nezištne nadšený pre ideály): idealistické, ideálne úsilie; idealistický boj za vec ## nezjazdný pozri neschodný ## nezlomný ktorý sa nedá duševne oslabiť, podlomiť, zničiť (op. slabý), pevný, silný, mocný: nezlomná, pevná viera v dobro; mať silnú, mocnú vôľu, nepoddajný, nezničiteľný, kniž. neochvejný, pren. expr. železný: nezlomný, nepoddajný duch; pracovať s nezlomným, nezničiteľným elánom; nič nemohlo vyvrátiť jeho neochvejné, železné presvedčenie, nemenný, vytrvalý, trvalý (stále rovnaký): nezlomný, nemenný názor na niekoho; vytrvalý, trvalý nezáujem, nepremožiteľný, neprekonateľný (o niečom neželateľnom; ktorý nemožno odstrániť): klásť nepremožiteľný, neprekonateľný odpor, nezdolateľný, nezdolný: nezdolateľná, nezdolná túžba po odplate, neotrasiteľný, nezvratný, zastar. neodklonný: neotrasiteľné, nezvratné rozhodnutie; cítil k nemu neotrasiteľnú dôveru, nedobytný (op. povoľný): nedobytné srdce dievčiny ## nezlučiteľný ktorý nemožno zlúčiť, spojiť, odb. inkompatibilný (op. kompatibilný): nezlučiteľné, inkompatibilné vlastnosti, prvky ## nezmarný pozri nezničiteľný, vytrvalý 1 ## nezmazateľný pozri trvalý, stály 1, večný 1 ## nezmenene pozri rovnako 2 ## nezmenený pozri rovnaký ## nezmeniteľný pozri nemenný ## nezmenný pozri nemenný ## nezmenšený pozri rovnaký ## nezmerateľný pozri nesmierny, obrovský ## nezmerný pozri nesmierny, obrovský, nedohľadný ## nezmestný pozri neznášanlivý ## nezmieriteľný ktorý sa nedá uviesť do súladu; ktorý sa nechce pomeriť, udobriť, antagonistický: nezmieriteľné, antagonistické protirečenie, zaprisahaný, zarytý, zaťatý, neoblomný, úhlavný (ktorého nemožno obmäkčiť; ktorý nemožno zmierniť): sú to zaprisahaní, zarytí nepriatelia; cítil k nemu zarytú, zaťatú nenávisť; ostal neoblomným odporcom zmien, neúprosný, kniž. ľúty (bez zmilovania, odpustenia): neúprosný, ľúty boj ## nezmysel čo nemá zmysel, nerozum: odporovať by bol nezmysel, nerozum, nezmyselnosť, absurdnosť: nezmyselnosť, absurdnosť nápadu je očividná, kniž.: absurdum, absurdita: čo povedal, to je absurdum, hlúposť, sprostosť, pochabosť: hnevajú sa pre hlúposti, sprostosti, hovor. pejor. gebuzina: tie gebuziny sa nedajú čítať, kniž. nonsens pozri sprostosť 2 ## nezmyselnosť 1. pozri nezmysel 2. pozri ničota 1 ## nezmyselný ktorý je bez zmyslu, pre ktorý niet rozumného dôvodu, nelogický, alogický: nezmyselné, nelogické riešenie; nelogické dôvody, hlúpy, sprostý, subšt. blbý (op. múdry): klásť hlúpe, sprosté otázky, absurdný (ktorý je celkom bez zmyslu, logiky): absurdná myšlienka, pochabý (svedčiaci o nezodpovednom, ľahkovážnom prístupe): viesť nezmyselné, pochabé reči, nerozumný (op. rozumný, triezvy): klásť nerozumný odpor; viesť nerozumné vojny, neopodstatnený, neodôvodnený, bezdôvodný (op. opodstatnený, odôvodnený): neopodstatnené, bezdôvodné nepriateľstvo, zried.: bezzmyselný, protirozumový, protizmyselný pozri zbytočný ## neznaboh pozri ateista ## neznajboh pozri ateista ## neznabožský pozri bezbožný, ateistický ## neznajbožský pozri bezbožný, ateistický ## neznabožstvo pozri ateizmus ## neznajbožstvo pozri ateizmus ## neznalosť nedostatok poznania, nevedomosť: z neznalosti, z nevedomosti sa dopustiť niečoho ## neznalý pozri nevedomý 1 ## neznámy o ktorom sa nič (podrobnejšie) nevie (op. známy), akýsi, nejaký, voľajaký, dajaký, hovor.: voľáky, dáky, kniž. kýsi: na tribúnu vyšiel neznámy, akýsi, nejaký rečník; pomohol mi neznámy, voľajaký, dajaký mladík, cudzí, zastar. stranný (op. domáci, našský): do domu vošiel neznámy, cudzí, stranný človek; poznávať cudzie krajiny, bezmenný, anonymný (ktorého meno nepoznáme): hrob bezmenného vojaka, anonymný pisateľ listu (op. konkrétny), nepoznaný, neodhalený (ktorého nemožno odhaliť, spoznať): páchateľ ostal nepoznaný, neodhalený; dielo neznámeho, nepoznaného majstra, neidentifikovateľný (ktorého, ktorý nemožno presne určiť): neidentifikovateľná mŕtvola, tajomný, záhadný (ktorý ostáva tajomstvom, záhadou): neznámy, tajomný vesmír; tajomné, záhadné písmo, tajný, skrytý, utajený (skrývaný pred inými): neznáma, tajná organizácia; zdržiavať sa na skrytom, utajenom mieste, neistý (o niečom budúcom): výsledok bol pre nich neznámy, neistý, nový (dosiaľ nepoznaný): zažila nový pocit, poet. neznaný [Sládkovič] ## neznaný pozri neznámy ## neznášanlivosť vlastnosť toho, kto sa nevie zhodnúť s niekým (op. znášanlivosť): neznášanlivosť je príčinou zla, hádavosť (vlastnosť toho, kto sa rád háda), hašterivosť (vlastnosť toho, kto sa rád alebo často hašterí), škriepnosť, škriepivosť, škrieplivosť (vlastnosť toho, kto sa rád škriepi): bola známa svojou škriepnosťou, škriep(l)ivosťou, kniž.: intolerancia, intolerantnosť, netolerantnosť (op. tolerancia, tolerantnosť): náboženská intolerancia, intolerantnosť, kniž. svárlivosť ## neznášanlivý ktorý sa s nikým nezhodne, ktorý nerešpektuje mienku iných, vyvoláva hádky; svedčiaci o tom (op. znášanlivý), nespratný, zastar. nezmestný: vrabce – to je neznášanlivá, nespratná háveď; má nespratnú, nezmestnú povahu, netolerantný, kniž. intolerantný (op. tolerantný, zmierlivý): netolerantný, intolerantný šéf, hádavý, škriepny, škriepivý, škrieplivý, hašterivý, kniž. svárlivý: hádavý, škriepny, škriep(l)ivý kolega; mať škriep(l)ivú, hašterivú povahu, pren. alergický (trvalo negatívne reagujúci na istý podnet): byť na dakoho alergický, byť voči dakomu neznášanlivý ## neznášať 1. pozri nepoznať 2. pozri nenávidieť ## neznesiteľný ktorý sa nedá zniesť, strpieť, vydržať (op. znesiteľný), neúnosný: neznesiteľná, neúnosná situácia, obrovský, ohromný, nesmierny (veľmi veľký; o javoch pre človeka negatívnych): pocítil neznesiteľnú, obrovskú, nesmiernu bolesť; vonku bola neznesiteľná, ohromná horúčava, neľudský (ľudsky neprijateľný): žiť v neznesiteľných, neľudských podmienkach, expr.: hrozný, strašný, hnusný, ohavný (neznesiteľne zlý): pokladali ho za hrozného, strašného, ohavného človeka (op. dobrého, statočného); vládli tam hrozné, strašné, hnusné pomery (op. vyhovujúce, dobré), hovor. expr.: zúfalý, príšerný, otrasný: zúfalá, príšerná atmosféra; príšerný, otrasný zápach pozri nepríjemný ## nezničiteľný ktorý sa nedá zlikvidovať alebo porušiť, nevyničiteľný: nezničiteľný, nevyničiteľný hmyz, nevykoreniteľný, nezmazateľný, nezmariteľný, zastar. nezmarný: nevykoreniteľné idey; nezmariteľné, nezmarné plány; nezmazateľné zážitky, neodstrániteľný: neodstrániteľný náter, trvalý, trváci: viaže ich spolu trvalé, trváce puto, pevný, stály, večný (op. dočasný): tvoria spolu pevný, stály zväzok; ich priateľstvo je nezničiteľné, večné, silný, publ. nerozborný: silná, nerozborná družba národov, trvácny, trvanlivý (odolný proti opotrebovaniu alebo znehodnoteniu): trvácna textília; nábytok je z trvanlivého, trvácneho materiálu, nerozbitný (o skle): nerozbitný pohár, odolný (pretrvávajúci napriek negatívnemu pôsobeniu): odolná burina ## nezodpovedajúci pozri neúmerný ## nezodpovedaný pozri nevyriešený ## nezodpovedný ktorému chýba zodpovednosť; svedčiaci o nedostatku zodpovednosti (op. zodpovedný), nesvedomitý: nezodpovedný, nesvedomitý pracovník; nezodpovedný, nesvedomitý čin, ľahkovážny, ľahkomyseľný, expr. nedbajský (bez rozvahy; neberúci ohľad na možné následky): nezodpovedné, ľahkovážne zľahčovanie situácie; to je od teba nezodpovedné, ľahkomyseľné, nedbajské, povrchný, pejor. lajdácky, subšt. bordelársky (bez dôkladnosti): povrchný človek; povrchný, lajdácky prístup k práci, expr. ľahtikársky (plný bezstarostnosti): nezodpovedné, ľahtikárske konanie, trocha pejor. lapajský (obyč. o mladom človeku, o dieťati): lapajské výčiny ## nezohnuto pozri rovno 1 ## nezradky pozri neočakávane ## nezrelý ktorý nemá dokončený (fyzický alebo duševný) vývin; svedčiaci o tom; ktorý nedosiahol potrebnú úroveň, potrebný stupeň dokonalosti (op. zrelý): nezrelé plody, nezrelá mládež, nedozretý, zelený (o plodoch; ktorý nedozrel; pren. o duševnej sfére): Nejedzte nezrelé, nedozreté, zelené ovocie!; nezrelé, nedozreté problémy, nevyzretý (nie úplne, dokonale zrelý; op. vyzretý), pren. expr. nedovarený: hrušky sú ešte nevyzreté; nezrelé, nevyzreté, nedovarené umelecké dielo, nedospelý (ktorý nedosiahol dospelosť, vyspelosť): nezrelý, nedospelý mladík (op. dospelý); nedospelé názory (op. vyspelé), nevyspelý, kniž. infantilný (op. vyspelý): nezrelá, nevyspelá mládež; nevyspelá kultúra; politicky nevyspelý, infantilný človek, nehotový (ktorý ešte nedosiahol konečné štádium vývinu): nehotový odborník, nehotové myšlienky, nevyvinutý, nerozvinutý, pren. expr. nedonosený: nevyvinutá, nerozvinutá osobnosť, neskúsený (bez potrebných skúseností): článok napísal nezrelý, neskúsený autor pozri mladý ## nezreteľný pozri nejasný 1, nejasný 2, neurčitý ## nezriadený 1. pozri neviazaný, neporiadny 1 2. pozri neusporiadaný ## nezriedka pozri často ## nezrovnalosť pozri nezhoda, protirečenie ## nezrozumiteľný pozri nejasný 2, záhadný 2, brblavý 1 ## nezručný pozri nešikovný 1 ## nezúčastnený 1. ktorý nie je priamym účastníkom niečoho, nezainteresovaný (op. zainteresovaný): bol v úlohe nezúčastneného, nezainteresovaného pozorovateľa; byť hmotne nezainteresovaný na výsledku 2. pozri nevšímavý, ľahostajný ## nezvaný pozri nevítaný ## nezvestný pozri stratený 1 ## nezvratný 1. pozri nemenný, pevný 3, stály 1 2. pozri nepochybný, presvedčivý, istý 1 ## nezvučne pozri ticho 1, pozri nečujný ## nezvučný pozri nečujný 1, tichý 1 ## nezvyčajne pozri mimoriadne 2, osobitne 3, nadmieru, nanajvýš 1, veľmi, zriedkavo ## nezvyčajnosť 1. pozri romantika 1 2. pozri cudzota 1 ## nezvyčajný pozri neobyčajný, mimoriadny 1, zvláštny 1, atypický ## nezvykle pozri mimoriadne 2, osobitne 3, nadmieru, nanajvýš 1, veľmi, zriedkavo ## nezvyklý pozri neobyčajný, mimoriadny 1, zvláštny 1 ## než 1. pozri ako 2 2. pozri kým 1 ## neželaný pozri nevítaný ## neželateľný pozri nevítaný, nevhodný, nepriaznivý ## neženatý pozri slobodný 2 ## neženský pozri mužský ## nežiaduci pozri nevítaný, nevhodný, nepriaznivý ## nežičlivec nežičlivý človek, neprajník, pejor. zried. zloprajník, závistlivec, závistník (kto nežičí a závidí) ## nežičlivosť pozri nepriazeň, závisť ## nežičlivý 1. ktorý ne(do)žičí inému niečo dobré, ktorý je niekomu, niečomu nepriaznivo naklonený; svedčiaci o tom (op. žičlivý), neprajný: nežičlivý, neprajný sused; mať k niekomu nežičlivý, neprajný postoj, závistlivý, pren. krivooký (spojený so závisťou): závistlivý, krivooký kolega; nežičlivý, závistlivý pohľad, nevraživý (spojený s nenávisťou): mať k niekomu nevraživý vzťah, zloprajný, zlomyseľný (op. dobroprajný, dobromyseľný): zloprajné, zlomyseľné reči 2. pozri nepriaznivý ## neživotný pozri schematický 2 ## neživý 1. pozri mŕtvy 1 2. pozri anorganický 3. pozri pustý 1 ## nežne pozri mäkko 3, pozri nežný 2 ## nežnosť pozri neha ## nežný 1. vonkajším vzhľadom, obyč. súladnými tvarmi, malou intenzitou, príjemným zafarbením (o hlase) vyvolávajúci pocit nehy, jemný, krehký: pobozkal jej nežnú, jemnú rúčku; pozoroval nežný, krehký profil detskej tváre; prehovorila jemným, krehkým hláskom, útly, drobný: nežné, útle, drobné detské tielko, kniž. subtílny: subtílna postava, slabý, tichý (o hlase), expr. prenežný 2. plný citu, citovosti; svedčiaci o tom (op. drsný), jemný, jemnocitný: nežná, jemná dievčina; nežné, jemnocitné slová, láskavý, láskyplný (naplnený láskou): láskavá mať; láskavé, láskyplné pohladenie, citlivý (op. necitlivý): citlivý mladík, mäkký (plný mäkkosti, poddajnosti): má nežné, mäkké srdce, teplý, preteplený (plný vrúcneho citu, priazne k niekomu): pozrel na ňu teplým pohľadom; nežné, teplé slová, ušľachtilý (plný šľachetnosti, vrúcnosti): prejaviť navonok nežné, ušľachtilé city, roznežnený, expr. prenežný, sentimentálny (priveľmi naplnený citom): roznežnené, prenežné oči; sentimentálne piesne ## ni pozri ani 3 pozri aha 2 ## nič 1. popiera jestvovanie, výskyt veci alebo množstva niečoho; nijaké množstvo veci alebo deja: nemá nič, fraz.: ani (za) mačný mak, ani (za) mačný máčik, ani f, ani mäkké f, ani ň, ani kvapku, ani kvapky, ani byľku, ani kúsok, ani kúska, fraz. ani (toľko), čo by za necht vošlo: nedostane ani za mačný mak, ani kúska, expr.: figu, figu borovú, figu drevenú, fraz. z koláča dieru, hovor. expr. starú belu, hrub.: prd, trt, hovno (pri kladnom tvare slovesa): figu (borovú), starú belu dostane 2. hovor. malicherná vec, expr. figa: dostal veľké nič, veľkú figu, hovor. expr. šuviks, hovor. nula: dostať nulu, vulg. hovno 3. pozri niktoš 1 ## ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu, poškodzovať, kaziť, znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračky, pustošiť, drancovať, decimovať, plieniť, ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinu, deštruovať, devastovať: chemikálie devastujú pôdu, demolovať, rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domy, rozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácie, expr.: nivočiť, depčiť, depsiť: dážď nivočil úrodu, expr.: pľundrovať, humpľovať 2. spôsobovať duševné utrpenie, trápiť, trýzniť, sužovať, súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomia, moriť, deptať, zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strach, expr.: mučiť, hrýzť, zhrýzať, kváriť, kántriť, nivočiť, gniaviť, drviť, depčiť, depsiť, spaľovať, humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže 3. spôsobovať smrť, zánik, zabíjať, hubiť, márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcov, zneškodňovať, kynožiť, dorážať: dobytok dorážali na bitúnku, expr.: kántriť, rúbať, mäsiarčiť, kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horu, subšt. krágľovať ## ničiť sa 1. pozri kaziť sa 2. pozri trápiť sa 1 ## ničiteľ kto niečo ničí, nivočiteľ: ničiteľ, nivočiteľ kultúrnych hodnôt, pustošiteľ, zried. kaziteľ, zried. kynožiteľ [Kukučín], zried. kynožník [Zguriška], kniž.: hubiteľ, boriteľ, zhubca, zried.: zahubiteľ, záhubca [Vajanský], expr. kazisvet (svojvoľný ničiteľ), expr. humpľoš, pejor.: barbar, vandal (bezohľadný ničiteľ) pozri škodca 1 ## ničiteľský ktorý je zameraný na ničenie, rozbíjačský: ničiteľské, rozbíjačské úsilie, kaziteľský: ničiteľský, kaziteľský prístup, barbarský, pejor. vandalský (spojený s primitivizmom, bezohľadnosťou): barbarské, vandalské spôsoby pozri ničivý ## ničivosť pozri škodlivosť ## ničivý spôsobujúci záhubu, skazu alebo ujmu, ničiaci (op. blahodarný), skazonosný, pustošivý: krajinou sa prehnal ničivý, skazonosný uragán; skazonosný, pustošivý požiar; ničivý, pustošivý účinok vetra, škodlivý, zhubný, zastar. záhubný: škodlivé, zhubné pôsobenie vetra (op. blahodarné), rozvratný, rozkladný (spôsobujúci rozvrat, rozklad), deštrukčný, deštruktívny, deštruktivistický (op. konštruktívny, konštruktivistický): rozvratné, rozkladné, deštrukčné sily, prudký, dravý (o ničiacich živloch): prudký, dravý oheň; prudký, dravý prúd rieky, zničujúci, zdrvujúci (spôsobujúci obyč. psychickú ujmu): jeho myšlienky mali zničujúci, zdrvujúci vplyv, drvivý (spôsobujúci rozpad, rozklad): byť vystavený drvivému tlaku hostí (v športovom zápase), expr. vražedný (veľmi, úplne ničiaci): vražedný boj; vražedná sila živlov, zastar. ničiteľský: ničiteľská moc [Dobšinský], zried.: svetoborný, borivý ## ničnerobenie pozri záhaľka ## ničomne 1. pozri nečestný, podlý 2. pozri zle 1, zle 2 ## ničomnícky pozri nečestný, podlý ## ničomníctvo pozri naničhodnosť 1 ## ničomník pozri naničhodník ## ničomnosť pozri naničhodnosť 1 ## ničomný pozri nečestný, podlý, zlý 1 ## ničota 1. stav, postavenie bez dôležitosti, hodnoty, ničotnosť, malosť, bezvýznamnosť, bezcennosť: pocit vlastnej ničoty, malosti, bezvýznamnosti, nedôležitosť, nezávažnosť: teraz sa ukázala nezávažnosť jeho úsilia, márnosť, zbytočnosť, nezmyselnosť, daromnosť: zbytočnosť obete 2. pozri prázdnota 1 ## ničotnosť pozri ničota 1 ## ničotný pozri bezvýznamný, bezcenný, prázdny 2; zbytočný ## nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu alebo vety, vôbec nie, to teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie., hovor.: akurát, ale ba, pís. i aleba, ale čo, ale čoby, ale kde, čoby, expr. no akurát, zastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by)., expr.: čožeby, kdeby, kdeže, kdežeby, hovor. expr.: ale čože, ale čožeby, ale kdeže, ale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by)., expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžeš, expr.: ešte čo, ešteže čo, ba ešte, ba ešte čo, ba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo., expr.: božechráň, bohchráň, chráňboh, chráňbože, chráňpane, bohuchovaj, božeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh., hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjaj, ach jaj, ajaj, ajáj: ah jaj, ajaj, ten nepríde, expr.: hoh, hoho, hohó, oho, ohó, oj, ojoj, ojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodli, hovor. expr.: horky, horký, horkýže, horkýtam, horkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukáže, expr.: figu, figu borovú, figu drevenú, figu makovú, hovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú)., hovor. expr.: ba kieho, ba kýho, čerta, paroma, ba čerta, ba paroma, ba kieho/kýho čerta, čerta starého, čerta rohatého, čerta strapatého, čerta kopasného, ba kieho/kýho beťaha, ba kieho/kýho hada, čerta-diabla, (ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého)., fraz.: ani za nič, ani za (živého) boha, hrub. ani bohovi, fraz.: ani za božemôj, ani za otca, ani za svet, za nič na svete, za nijakú cenu, ani počuť, ani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!, fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbalo, ani ma nemá, ani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!, sotva, ťažko, asi nie, asi ťažko, pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko., hrub.: prd, trt, hovno, riť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď) 2. pozri však 4 ## nieby pozri nieto ## niečí označuje neurčitého vlastníka alebo pôvodcu, dačí, voľačí, čísi: našiel som niečí, voľačí, čísi klobúk; je to niečia, dačia, čiasi vina, niekoho, dakoho, voľakoho: niekoho, dakoho roľa; dakoho, voľakoho majetok ## niečo 1. vyjadruje neurčitosť alebo ľubovoľnosť pri označení veci, javu, dačo, voľačo, čosi: musím niečo, dačo urobiť; voľačo, čosi ho poštípalo, hovor.: čosi-kdesi, čo-to, dačosi, poet. dač: čosi-kdesi, čo-to som už o tom čítal 2. pozri trocha 1 3. pozri veľa 4. pozri chvíľu ## niekade vyjadruje neurčitosť smerovania alebo miesta činnosti; neznámym smerom, nevedno kade, dakade, voľakade, kadesi: niekade, dakade sa mu už podarí prejsť; voľakade, kadesi vletela do domu lastovička, niekadiaľ, dakadiaľ, voľakadiaľ, kadiaľsi: niekadiaľ, voľakadiaľ, kadiaľsi sa dostala do pivnice voda ## niekadiaľ pozri niekade ## niekam pozri niekde 2 ## niekdajší ktorý jestvoval kedysi v minulosti (op. terajší), voľakedajší, dakedajší: rozhovor s niekdajším, voľakedajším ministrom; voľakedajšie, dakedajšie zvyky, hovor. onehdajší: spomenul si na ich onehdajšie stretnutie, bývalý, minulý, kniž. uplynulý: môj bývalý, minulý vedúci; výsledky v niekdajšom, uplynulom období boli lepšie, dávny, kniž. zašlý (ktorý bol kedysi v minulosti; op. nedávny): pamätníky dávnych, zašlých vekov; dávna, zašlá sláva, starý, starodávny (ktorý má pôvod hlboko v minulosti; op. nový): obnoviť staré, starodávne zvyky, pôvodný (ktorý bol kedysi v začiatočnej etape, pred istými zmenami): vrátiť sa k pôvodnému zamestnaniu, menu, predchádzajúci, predošlý (ktorý bol pred súčasným; op. súčasný): stretnúť svojho predchádzajúceho, predošlého spolubývajúceho; predchádzajúce, predošlé generácie ## niekde 1. vyjadruje neurčitosť miesta, na ktorom alebo v ktorom prebieha dej, dakde, voľakde, kdesi: kľúč od brány má niekde, dakde v taške; voľakde, kdesi v lese sa ozval výkrik 2. vyjadruje neurčitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania, vyjadruje neurčitosť smeru, niekam, dakde, dakam: niekde, niekam sa skryjú pred dažďom; list položil dakde, dakam na stôl, voľakde, voľakam, kdesi, kamsi: vybrali sa voľakde, voľakam kúpať; na dovolenku pôjdu kdesi, kamsi k moru 3. vyjadruje nepravidelnosť výskytu, na niektorých miestach, nie všade (op. všade), dakde, miestami, zastar. miesty: niekde, dakde, miestami sa sneh už roztopil, kde-tu, tu i tu, tu a tam, tu i tam, tu-tam, sem-tam: kde-tu, tu i tam, sem-tam sa rozsvietili svetlá, zried. ledakde [F. Hečko], expr. ďahom: voda bola ďahom po kolená ## niekdy 1. pozri niekedy 1, chvíľami 2. pozri niekedy 2 ## niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť alebo nepravidelnosť, dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakať, zavše, hovor. vše, občas, zried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoro, príležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledok, z času na čas, kedy-tedy, sem-tam, tu a tam, tu i tam, tu i tu, tu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilo, chvíľami, chvíľkami, časom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakov, zried. kedy-netedy [Kukučín], zastaráv. niekdy [Vansová] 2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým, dakedy, voľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránom, zastar. niekdy, kedysi: bolo to kedysi pred rokom 3. v minulosti, dakedy, voľakedy, kedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysi, prv, raz: dodržal sľub prv, raz daný, zastar. niekdy [Rázusová-Martáková], zastar. jednúc [Hviezdoslav], fraz.: svojho času, za starých čias 4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti, dakedy, voľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhrá, časom, raz: hádam časom, raz príde na to sám, príležitostne: príležitostne jej zatelefonujem, expr. kedy: Či sa kedy umúdri?, zastar. niekdy [Šteinhíbel], nár. daraz [Botto], fraz. skôr či/alebo neskôr ## niekoľko označuje obyč. menší neurčitý počet, dakoľko, voľakoľko, koľkosi: vzala si niekoľko, dakoľko korún navyše; pred domom stálo voľakoľko, koľkosi zvedavcov, neveľa, nemnoho, viacero: na konferenciu prišlo neveľa, nemnoho odborníkov zo zahraničia, hovor.: pár, zopár, koľko-toľko: (zo)pár, koľko-toľko pomocníkov si ešte nájde, málo: iba málo domov zostalo nepoškodených, trocha, trochu, expr.: troška, trošku, trošička, trošičku, trošíčka, trošíčku, trošinka, trošinku, trošilinka, trošilinku: v koši zostalo trocha, troška zemiakov, dačo, niečo, čosi, voľačo (o veciach): našiel aj dačo, voľačo jahôd ## niekoľkočlenný ktorý má niekoľko členov, dakoľkočlenný, viacčlenný: niekoľkočlenný, dakoľkočlenný, viacčlenný kolektív, početný (o niečom, čo má väčší počet, ako je zvyčajné): niekoľkočlenná, početná rodina, hovor. párčlenný (majúci nie veľa členov): párčlenný herecký súbor ## niekoľkodenný pozri niekoľkodňový ## niekoľkodielny ktorý má niekoľko dielov, ktorý je na pokračovanie (op. jednodielny), viacdielny: niekoľkodielny, viacdielny román; viacdielne šaty ## niekoľkodňový trvajúci niekoľko dní alebo majúci niekoľko dní, viacdňový: niekoľkodňový, viacdňový pobyt; niekoľkodňové, viacdňové kurča, niekoľkodenný, viacdenný (trvajúci niekoľko dní): niekoľkodenný, viacdenný výlet, dlhší, väčší (o niečom, čo zvyčajne trvá viac dní, ako sa predpokladalo): list prišiel s niekoľkodňovým, dlhším, väčším oneskorením, hovor. párdňový (trvajúci nie veľa dní alebo nemajúci veľa dní): párdňové väzenie, párdňové mláďa ## niekoľkohodinový trvajúci niekoľko hodín, viachodinový: niekoľkohodinový, viachodinový štrajk, dlhší, väčší (o niečom, čo zvyčajne trvá viac hodín, ako sa predpokladalo): vlak má niekoľkohodinové, dlhšie, väčšie meškanie, hovor. párhodinový (trvajúci iba niekoľko hodín): párhodinový let ## niekoľkokrát vyjadruje opakovanosť deja v neurčitom počte; vyjadruje neurčitú násobenosť stavu, vlastnosti, spôsobu a pod., niekoľko ráz, dakoľkokrát, dakoľko ráz, viackrát, viac ráz, hovor.: viacejkrát, viacej ráz: už niekoľkokrát, niekoľko ráz, dakoľko ráz prišla neskoro; viackrát, viac ráz, viacej ráz som ho musel napomenúť, niekoľkonásobne, viacnásobne: spotreba vody sa niekoľkonásobne, viacnásobne zvýšila; dosiahli niekoľkonásobne, viacnásobne vyššiu produkciu, hovor.: párkrát, pár ráz, zopárkrát, zopár ráz (naznačuje menší počet opakovanosti deja): (zo)párkrát, (zo)pár ráz mu pomohli v núdzi ## niekoľkomesačný trvajúci niekoľko mesiacov alebo majúci niekoľko mesiacov (op. jednomesačný), viacmesačný: niekoľkomesačný, viacmesačný kurz, hovor. pármesačný: má pármesačného syna ## niekoľkomiliónový pozostávajúci z niekoľkých miliónov, dakoľkomiliónový, veľký, obrovský, nesmierny, ohromný: niekoľkomiliónové, veľké, obrovské zisky; niekoľkomiliónové, nesmierne, ohromné bohatstvo, početný (počtom veľký): je to niekoľkomiliónový, početný národ, mnohomiliónový (pozostávajúci z mnohých miliónov): napáchať mnohomiliónové škody, viacmiliónový (pozostávajúci viac ako z jedného milióna): viacmiliónový majetok ## niekoľkonásobne pozri niekoľkokrát, viackrát 1 ## niekoľkonásobný 1. násobený alebo opakovaný niekoľko ráz, dakoľkonásobný, viacnásobný: niekoľkonásobné, dakoľkonásobné zväčšenie; reagoval až na niekoľkonásobné, viacnásobné napomenutie; odsúdený za viacnásobné priestupky, veľký, obrovský, ohromný, mnohonásobný: obchod sa vyplatil, dosiahol mnohonásobný, veľký zisk; byť v niekoľkonásobnej, obrovskej, ohromnej prevahe 2. pozri mnohostranný ## niekoľkopodlažný ktorý má niekoľko podlaží (op. jednopodlažný), viacpodlažný: niekoľkopodlažný, viacpodlažný byt, dakoľkopodlažný, dakoľkoposchodový, niekoľkoposchodový, viacposchodový (ktorý má niekoľko podlaží nad prízemím): niekoľkoposchodový, viacposchodový dom ## niekoľkoposchodový ktorý má niekoľko poschodí, t. j. podlaží nad prízemím (op. jednoposchodový), dakoľkoposchodový, viacposchodový: niekoľkoposchodový, viacposchodový dom, výškový (ktorý má veľa poschodí; op. prízemný, nízky): výšková budova televízie pozri niekoľkopodlažný ## niekoľkoraký pozri rozmanitý 1, mnohostranný ## niekoľko ráz pozri niekoľkokrát, viackrát 1 ## niekoľkoriadkový ktorý obsahuje iba niekoľko, iba málo riadkov, dakoľkoriadkový, párriadkový, krátky (op. mnohoriadkový, dlhý): niekoľkoriadkový, párriadkový, krátky list, oznam ## niekoľkoročný ktorý trvá niekoľko rokov, ktorý má niekoľko rokov, dakoľkoročný, viacročný: učiteľ s niekoľkoročnou, viacročnou praxou; niekoľkoročná, viacročná budova, mnohoročný, dlhotrvajúci, dlhodobý (ktorý trvá mnoho rokov): mnohoročné, dlhotrvajúce úsilie; využiť mnohoročné, dlhodobé skúsenosti ## niekoľkostranový ktorý má niekoľko strán, dakoľkostranový, niekoľkostránkový: niekoľkostranový, niekoľkostránkový rukopis, viacstranový, viacstránkový (ktorý má viac strán, ako sa predpokladalo): viacstranová, viacstránková správa ## niekoľkotisícový ktorý má, ktorý obsahuje niekoľko tisíc (jednotiek a pod.), dakoľkotisícový, veľký, obrovský: kniha vyšla v niekoľkotisícovom, veľkom, obrovskom náklade ## niekoľkotýždenný pozri niekoľkotýždňový ## niekoľkotýždňový ktorý trvá niekoľko týždňov; ktorý má niekoľko týždňov, viactýždňový: niekoľkotýždňový, viactýždňový pobyt v horách; niekoľkotýždňové, viactýždňové dojča, niekoľkotýždenný, viactýždenný (trvajúci niekoľko týždňov): niekoľkotýždenná, viactýždenná práceneschopnosť, malý, maličký (niekoľko týždňov starý; obyč. o dieťati alebo mláďati): niekoľkotýždňové, malé, maličké levíča ## niekoľkozväzkový ktorý má, ktorý obsahuje niekoľko zväzkov (op. jednozväzkový), viaczväzkový: niekoľkozväzkový, viaczväzkový slovník, mnohozväzkový (ktorý má, ktorý obsahuje mnoho zväzkov): mnohozväzkové súborné dielo autora ## niekto označuje osobu, ktorá nie je (bližšie) známa, nejaký človek, nevedno kto, dakto, voľakto: niekto, dakto zvoní; voľakto nám už pomôže, ktosi (so zdôraznením neurčitosti): ktosi nám rozbil okno ## niektorý označuje osobu alebo vec, ktorá je z viacerých (jedna) presne neurčená alebo ľubovoľná, voľaktorý, daktorý: knihu ukradol niektorý, voľaktorý z nás; daktorí sa domnievajú, že sú najschopnejší, ktorýsi (so zdôraznením neurčitosti, nejasnosti): v ktorýsi deň ťa prídem navštíviť, ľubovoľný, jeden, niekto, ktosi, dakto, voľakto (iba o jednej osobe, veci): povedal to jeden, niekto, ktosi, dakto z vás; hráč si vyberie niektorú, ľubovoľnú figúrku, zried. ktorý: Ak sa ktorí z nás čo i len pohnú, uvidia!, dajeden, nejeden; mnohí, viacerí, istí (o množine osôb, vecí): nejeden z nás je presvedčený, že má pravdu; mnohí, viacerí si myslia, že vyhrajú; mnohé, viaceré, isté jedlá nemôže jesť, hovor.: poniektorí, podaktorí, podajedni (o množine osôb, vecí): poniektorí, podaktorí (z vás) sú skromní; poniektoré, podaktoré, podajedny dievčence odišli, jedni – iní (vo dvojici alebo pri vyratúvaní): jedni odišli, iní zostali; niektoré, jedny sú pekné, iné škaredé ## nielen 1. vyjadruje priraďovací odstupňúvací vzťah, nie iba: pôjdeme všetci, nielen, nie iba ty 2. ako súčasť dvojčlennej spojky so spojkami ale aj, ale i, lež aj, lež i, ale ešte, ešte aj vyjadruje priraďovací stupňovací vzťah, nielenže: nielen(že) si roztrhal nohavice, ale aj, lež aj, ešte aj sveter stratil ## nielenže pozri nielen 2 ## niemenej pozri rovnako 1 ## niesť 1. držať niečo a s tým sa pohybovať: niesol dieťa na rukách, batoh na chrbte, expr.: teperiť, terigať, trepať, vliecť (obyč. niečo ťažké): teperil ťažký kufor; vliekol raneného do nemocnice, nosiť (opakovane, viac ráz) 2. prichádzať s niečím, prinášať, donášať: niesla sa, kráčala hrdo; prinášal rozličné správy, nosiť (opakovane, viac ráz) 3. pri pohybe držať na povrchu, unášať: voda niesla, unášala stromy, brať (zároveň ťahať so sebou): voda berie pôdu, zanášať, odnášať (zároveň odkláňať od smeru): vietor zanáša loď na sever, strhávať (násilím niesť): vietor strhával strechy; zástup ich strhával so sebou, nosiť (opakovane, viac ráz) 4. držať niečo zdola, podopierať, podpierať: stĺpy nesú, podopierajú chrám 5. produkovať vajcia (o vtákoch, hydine), znášať: sliepky dobre nesú, znášajú, klásť vajcia: vtáky už kladú vajcia 6. mať podiel na niečom, znášať: ťažko nesie, znáša zodpovednosť ## niesť sa 1. pomaly sa pohybovať, vznášať sa: nesie sa, vznáša sa za ňou vôňa, nadnášať sa (obyč. na povrchu niečoho): čln sa nadnáša na vode, tenúť (na vode) pozri šíriť sa 2. expr. ísť ľahkým, svižným krokom, kráčať: niesla sa hrdo, expr. vykračovať (si): pyšne si vykračoval, expr. nosiť sa, vznášať sa: graciózne sa vznášala sálou, nosí sa ako kráľovná ## nieto vyjadruje priraďovací odstupňúvací vzťah, nietoby, nietoaby, nietožeby, nieby, niežeby, pís. i nie to, nie to by, nie to aby, nieto aby, nieto žeby, nie to že by, nie by, nie žeby: ten ani muche neublíži, nieto(žeby) človeku; cez deň sám nikde nejde, nie(že)by v noci, tobôž, tobôž nie, tým menej: sebe nič nekúpi, tobôž (nie), tým menej druhým, tým skôr, tým viac: mama sa určite nahnevá, tým skôr, tým viac otec ## nietoaby pozri nieto ## nietoby pozri nieto ## nietožeby pozri nieto ## nieže pozri nie 1 ## niežeby pozri nieto ## nihilistický pozri skeptický, pesimistický ## nihilizovať pozri odmietnuť 2 ## nijak pozri nijako 1, vôbec 1 ## nijako 1. popiera jestvovanie spôsobu alebo miery; nijakým spôsobom, hovor. nijak, expr. nijakovsky: nevie si nijako, nijakovsky pomôcť, ani tak, ani onak: ani tak, ani onak sa mu nepodarilo preliezť cez plot, fraz. nijakým činom 2. pozri vôbec 1 ## nijakovsky 1. pozri nijako 1 2. pozri vôbec 1 ## nijakovský pozri nijaký 1 ## nijaký 1. popiera jestvovanie vecí, javov v súhrne i jednotlivo, žiaden, žiadny: nedostal nijaký, žiaden, žiadny list; nemal nijaké, žiadne peniaze, ani jeden, zried. niktorý: dnes nevypočítal nijaký, ani jeden príklad; buď sa ožení s ňou, alebo s niktorou, nulový: výsledok námahy bol nulový, nijakovský: neprinútiš ma nijakovským spôsobom, fraz. ani taký, ani onaký: neoblečiem si ani taký, ani onaký kabát, hovor. expr. horký (obyč. v menných vetách): horká (tam) jeho pomoc 2. pozri neurčitý ## nik 1. pozri nikto 1 2. pozri niktoš 1 ## nikade popiera jestvovanie smeru, cesty; nijakým smerom, nijakou cestou, nikadiaľ: nikade, nikadiaľ sa mu nepodarí ujsť ## nikadiaľ pozri nikade ## nikam pozri nikde ## nikda pozri nikdy ## nikdá pozri nikdy ## nikde popiera jestvovanie cieľa deja; ani na jedno miesto, na nijaké miesto, nikam: nepôjdeš nikde, nikam, fraz. ani na krok ## nikdy popiera jestvovanie niečoho v čase; v nijakom čase, ani raz, hovor. jakživ, zastar. akživ: nikdy, ani raz, jakživ som ho nevidel, zastar.: nikda, nikdá [Kukučín, Štúr], fraz. žart.: na (svätého) Nikdala, na svätého Dindy, fraz.: ani do súdneho dňa, čo svet svetom stojí ## nikotinizmus odb. návyk na časté prijímanie nikotínu do organizmu, odb. tabakizmus: boj proti nikotinizmu, tabakizmu, fajčenie (najrozšírenejšia forma nikotinizmu): fajčenie škodí zdraviu ## nikto 1. popiera jestvovanie osoby; ani jeden človek, nijaký človek, nik: nikto, nik tam nebol, ani jeden: nikto, ani jeden sa neprihlásil, žiaden, žiadny: žiaden, žiadny z nich nám nepomohol, expr. zried.: pranikto, pranik, poet. zastar.: nižiaden, nižiadny [Rázus], fraz.: ani živá duša, ani živá noha 2. pozri niktoš 1 ## niktorý pozri nijaký 1 ## niktoš 1. pejor. bezvýznamný človek: nemá nič, je to niktoš, hovor. pejor.: nikto, nik: Ty nikto, ty nám nebudeš rozkazovať!, hovor. pejor. nula: je to spoločenská nula, pejor.: skaderuka-skadenoha, handrár, šiflikár, šuflikár, obšivkár (obyč. v nadávke), pejor. nepodarenec: je to taký nepodarenec, pejor. nič: mne je on nič, expr.: ledačo, ledačina (obyč. v nadávke), nár. pejor. ničiga, subšt. nímand 2. pozri naničhodník ## nímand pozri niktoš 1 ## nimbus 1. pozri svätožiara 2. pozri lesk 2 ## nimród pozri lovec ## nirvána pozri pokoj 2 ## niť spradené vlákno na šitie, tkanie a pod., hovor. cverna: navliecť niť, cvernu do ihly, bavlnka (namotaná bavlnená niť): vyšívať bavlnkami, dratva (pevná konopná niť), hodváb (niť z vlákna hodvábnika alebo vyrobená chemicky): hodváb na šitie, zastaráv. pamuk (bavlnená niť) ## nitkovitý pozri tenký 1; slabý 3 ## niťovitý pozri tenký 1 ## niťový vyrobený z nití, nitiek, nitený: niťový, nitený tovar, nitkový: niťový, nitkový gombík ## nitrát soľ kyseliny dusičnej, dusičnan ## niva pozri lúka ## niveau pozri úroveň 2 ## nivelačný pozri merací ## nivelizačný pozri rovnostársky ## nivelizovať pozri vyrovnať 2 ## nivočiť pozri ničiť 1, ničiť 2 ## nivočiť sa 1. pozri kaziť sa 2. pozri trápiť sa 1 ## nivočiteľ pozri ničiteľ ## nízko 1. v nízkej polohe, nie vysoko; do nízkej polohy, dole, dolu: nízko, dolu pri zemi je kmeň stromu poškodený, expr.: nizučko, nizunko, nizulinko: sklonila hlavu nízko, nizučko na plecia, prinízko (príliš nízko) 2. pozri nízky 2 3. pozri zle 2 ## nízkokmenný pozri zákrpkový ## nízky 1. ktorý má malú výšku (op. vysoký), malý: nízky, malý chlap; malý kopec, nevysoký, neveľký, hovor.: ponižší, pomenší (pomerne nízky): človek nevysokého, ponižšieho vzrastu; nevysoký, neveľký porast, krátky (op. dlhý): jazvečík je pes s nízkymi, krátkymi nohami, územčistý (s malou výškou a zavalitý): mať územčistú postavu, krpatý (o živých tvoroch, obyč. expr.): krpatý strom, krpatý pes, nízkokmenný, zákrpkový (o odrodách stromov s nízkym kmeňom): nízkokmenná, zákrpková jabloň, drobný (o zvieratách): nízka, drobná zver, prízemný (o stavbe): prízemný dom (op. poschodový), expr.: nizučký, nizunký (veľmi nízky): nizučká, nizunká izba, expr. prinízky 2. ktorý má malú hodnotu, mieru alebo stupeň vlastnosti (op. vysoký), malý: dostať nízku, malú peňažnú odmenu; pohybovať sa malou rýchlosťou; nízky, malý záujem o divadlo, nepatrný, zanedbateľný, bagateľný, sotva badateľný (veľmi nízky; op. značný, zreteľný): nízka, nepatrná, zanedbateľná pravdepodobnosť výhry; nepatrná, sotva badateľná spotreba energie, slabý, úbohý, nedostatočný, podpriemerný, podnormálny (ktorý nemá potrebnú úroveň, intenzitu a pod.): slabá, podpriemerná úroveň predstavenia; mať o niekom slabú mienku; nedostatočná aktivita ľudí, nevysoký, neveľký (pomerne nízky): mať nevysoké, neveľké nároky, zlý (nevyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. dobrý): nízka, zlá pracovná morálka, primitívny (prvý z hľadiska vývinového obdobia): byť na nízkom, primitívnom stupni vývinu, zvierací (pripomínajúci zviera), pren. spodný: nízke, zvieracie pudy; nízke, spodné vášne, expr. prízemný: prízemné správanie 3. pozri hlboký 4 4. pozri zlý 1, nečestný, podlý ## nizučko pozri nízko 1 ## nizulinko pozri nízko 1 ## nizunko pozri nízko 1 ## nizučký pozri nízky 1 ## nizunký pozri nízky 1 ## niže 1. (koho, čoho) vyjadruje miesto položené nižšie od niekoho, niečoho alebo smerovanie na také miesto (op. vyše), poniže (koho, čoho; op. povyše): niže, poniže domu tečie potok, pod (čím; op. nad), popod (koho, čo; op. ponad): niže hory, pod horou, popod horu vedie cesta do dediny 2. (čoho) vyjadruje nižšiu hodnotu, ako udáva kvantitatívny údaj; menej ako, pod (čo): 800 metrov zabehol niže dvoch minút, pod dve minúty 3. pozri poniže 1, poniže 2 ## nižepodpísaný správne podpísaný ## nižeuvedený správne uvedený ## nižiaden pozri nikto 1 ## nižiadny pozri nikto 1 ## nížina pozri rovina 1 ## nížinatý vyznačujúci sa nížinami (op. hornatý, kopcovitý), rovinatý: nížinatý, rovinatý kraj ## nižný pozri dolný ## nižšie pozri poniže 1 ## no 1. vyjadruje pohrozenie, nono, pozor: No, nono, pozor, nesmieš skočiť! 2. vyjadruje váhanie, rozpaky, uvažovanie, pohŕdanie, znevažovanie a pod., nuž, mno: No, nuž, už by sme mali ísť. No, mno, myslíš, že je to dosť? 3. vyjadruje povzbudzovanie, pobádanie, výzvu a pod., nože, nolen: No(že), nolen, daj sa už do práce!, nuž, tak, teda: Nuž, tak, teda poďme, aby sme neprišli neskoro!, hovor. taže: Taže, dajte mi už pokoj! 4. pozri áno 5. pozri ale 1, však 1 ## nobilita pozri šľachta ## nóbl pozri jemný 6, vyberaný 1, vznešený 1, urodzený ## noblesa vlastnosť niečoho vznešeného, vzbudzujúceho obdiv a úctu, noblesnosť, vznešenosť: vystupovať s noblesou, s noblesnosťou, jemnosť, elegancia, elegantnosť, uhladenosť: jemnosť, elegantnosť, uhladenosť v správaní ## noblesnosť pozri noblesa ## noblesný pozri jemný 6; vznešený 1, urodzený ## nocionálny pozri pojmový ## nociť sa pozri stmievať sa ## nocľaháreň pozri ubytovňa ## nocovať pozri spať 1 ## nočak pozri pravda 2 ## nočná pozri zmena 2 ## nočník nádoba na telesnú potrebu, hrub. šerbeľ ## noetika pozri gnozeológia ## noha jedna z končatín živých tvorov, pomocou ktorej sa pohybujú, stoja: dieťa už stojí na nohách; kôň má štyri nohy, expr. hnát: povystierať si hnáty, expr. laba: Umy si tie laby!, expr. čapta (čaptavá noha), pejor.: čongáľ, čungáľ (dlhá noha), pejor. čunga [Hviezdoslav] ## nohatý pozri dlhonohý ## nohavice časť vrchného oblečenia, ktoré zakrýva nohy a spodnú časť tela: pánske, dámske nohavice, expr. gate: chodiť v krátkych gatiach, zastar. pantalóny (dlhšie široké nohavice), hovor. expr. pľundry ## nolen pozri no 3 ## nomád pozri kočovník ## nomádsky pozri kočovný ## nomenklatúra 1. pozri terminológia 2. pozri zoznam ## nominálny pozri menovitý ## nominovať pozri určiť 1, vymenovať 2 ## nonkonformista pozri nespokojenec ## nono pozri no 1 ## nonsens pozri nezmysel ## nonstop 1. pozri neprestajný, ustavičný, súvislý 1 2. pozri ustavične ## nonšalantný pozri nedbanlivý, nenútený, nevšímavý ## nora pozri brloh 1, úkryt ## nordický pozri severský ## noriť sa pozri ponárať sa 1, ponárať sa 2 ## norma pozri pravidlo 1 ## normál pozri priemer ## normalizovaný presne určený predpisom, normou a pod., predpísaný: príspevok musí mať normalizovaný, predpísaný počet strán, limitový, limitný (s určenou hornou alebo dolnou hranicou): limitový, limitný odber výrobkov, neodb. normálny (zodpovedajúci bežnej, zaužívanej norme): normálny rozchod koľajníc pozri určený ## normalizovať pozri štandardizovať ## normálne 1. pozri normálny 2. pozri zvyčajne ## normálny 1. ktorý sa neodlišuje od priemeru alebo od stavu, na ktorý sme zvyknutí (op. nenormálny), pravidelný, riadny: dýchanie je normálne, pravidelné; prísť v normálnom, riadnom čase, obyčajný, obvyklý, zvyčajný, bežný, prirodzený (op. výnimočný, mimoriadny): je to taký obyčajný človek; obvyklý, zvyčajný spôsob liečenia; je to v spoločnosti zvyčajný, bežný jav, zabehaný, zaužívaný, starý (op. nový): vybočiť zo zabehaných, zaužívaných, starých koľají, regulárny (zodpovedajúci ustáleným pravidlám): dosiahnuť niečo regulárnym postupom, normalizovaný (upravený do potrebného stavu): spoločnosť je opäť normalizovaná 2. pozri zdravý 1 ## normatív pozri pravidlo 1 ## normatívny ktorý určuje normu alebo z nej vychádza, normotvorný: normatívny, normotvorný orgán; normatívna príručka, kánonický (uznávaný ako všeobecne platná norma): kánonické delenie verša ## normovaný pozri určený ## normovať pozri upevniť 1 ## nos 1. výčnelok medzi čelom a ústami, čuchový orgán: dlhý nos; dýchať nosom, expr.: nosáľ, ňucháč, ňucháľ [Lazarová], hovor. pejor. ňufák: chlap s veľkým ňufákom, pejor.: frniak, frňúz, raťafák (obyč. veľký nos), hovor. expr.: šnufák, šnupák 2. pozri predok ## nosáč pozri nosáň ## nosáľ 1. pozri nosáň 2. pozri nos 1 ## nosáň expr. človek s veľkým nosom, expr.: nosáč, nosáľ ## nosič 1. kto sa zamestnáva nosením: nosič batožiny, hovor. špeditér (obyč. nosič nábytku), šerpa (domorodý nosič v oblasti Himalájí), subšt. tróger 2. pozri rozširovateľ 3. pozri atlas ## nosiť opakovane, často niesť, znášať: nosila, znášala z obchodu veľké nákupy, expr.: vláčiť, teperiť, terigať, redigať, redikať, trepať (nosiť obyč. niečo ťažké): vláčil, teperil drevo do dvora, expr.: zvláčať, zvlačovať (nosiť na hromadu): zvláčali drevo do kôlne, roznášať (nosiť na rozličné miesta): roznášal poštu, vynášať (nosiť von alebo hore): vynášať zemiaky z pivnice; vynášať vrecia na povalu, kraj. nanášať pozri niesť ## nosiť sa pozri niesť sa 2 ## nositeľ 1. pozri predstaviteľ 2. pozri rozširovateľ 3. pozri vlastník ## nosník nosná časť konštrukcie, traverza (oceľový nosník), odb. skruž (kruhovitý nosník), konzola (nosník s funkciou podstavca upevnený obyč. v stene): konzola umývadla ## nosný 1. ktorý niečo nesie, podopiera, drží, oporný, podporný, podperný: nosná, podporná konštrukcia; oporný, podporný, podperný stĺp, múr, kniž. pilierový 2. pozri hlavný 1 ## nosový ktorý je tvorený cez dutinu v nose, odb. nazálny: nosová, nazálna hláska, fufnavý, huhňavý, expr.: chuchmavý, chuchňavý (pri artikulácii cez nos): hovoriť nosovým, fufnavým, huhňavým hlasom, nádchový (typický pre nádchu; o hlase) ## nostalgia pozri clivota ## nostalgický pozri clivý ## noša pozri batoh ## nošak pozri pravda 2 ## notabene pozri dokonca 1 ## notariát pozri notárstvo ## notárstvo úrad a úradovňa notára, zastar. notariát ## notes pozri zápisník ## noticka pozri poznámka 2 ## notifikovať pozri oznámiť 1 ## notorický 1. pozri známy 1 2. pozri nenapraviteľný, chorobný 1 ## notorik pozri alkoholik ## noty grafický záznam hudobnej skladby: spievať z nôt, hud. part (notový zápis pre jeden nástroj v skladbe): klavírny part, zastar.: partes, partesy ## nováčik pozri začiatočník ## novák pozri začiatočník ## novátor pozri priekopník ## novátorský pozri priekopnícky ## novelizovať pozri upraviť 2 ## novina pozri chýr 1, správa ## novinár kto pracuje autorsky a redaktorsky v oznamovacích prostriedkoch, žurnalista: nezávislý novinár, žurnalista, publicista (kto sa venuje publicistike) ## novinárstvo činnosť a povolanie novinára; teória a prax tejto činnosti; odbor na vysokej škole, novinoveda, hovor. novinárčina, žurnalistika: novinárstvo, žurnalistika je jeho koníček; katedra novinárstva, žurnalistiky, publicistika (novinárska činnosť majúca za cieľ informovať verejnosť a pôsobiť na ňu): venovať sa vedeckej publicistike ## novinka 1. nová vec, nový jav, nový spôsob: literárne novinky, novota: novinky, novoty v stavebníctve, kniž. nóvum: to je pre mňa nóvum, často pejor. novotárstvo (nepotrebné novoty): nevítané novotárstva, hovor. expr. šláger (módna novinka): táto hra je šláger sezóny, hovor. hit (módna novinka): hit módy, zried. novizeň [Tajovský], pren. expr. posledný výkrik módy (módna novinka) 2. pozri chýr 1, správa ## novinoveda pozri novinárstvo ## noviny periodicky vychádzajúca tlačovina v podobe väčších listov s informáciami o politických, hospodárskych, kultúrnych, športových a pod. udalostiach, tlač: čítať noviny, tlač; denná tlač, denník (noviny vychádzajúce denne), večerník (noviny vychádzajúce pred večerom), ranník (noviny vychádzajúce v ranných hodinách), týždenník (noviny vychádzajúce raz do týždňa), pejor. plátok (podradné noviny) ## novizeň pozri novinka 1 ## novodobý pozri moderný 1, súčasný 1 ## novokňaz pozri primiciant ## novomanžel pozri mladomanžel ## novonarodenec pozri dieťa 1 ## novonarodeniatko pozri dieťa 1 ## novonarodený práve, nedávno narodený, novorodený: novonarodený, novorodený syn ## novopečený pozri čerstvý 1 ## novoprijatý pozri nový 1 ## novorodeňa pozri dieťa 1 ## novorodenec pozri dieťa 1 ## novorodeniatko pozri dieťa 1 ## novorodený pozri novonarodený ## novosť pozri novota 1 ## novosvetský pozri moderný 1 ## novota 1. vlastnosť niečoho nového (op. staroba), novosť, čerstvosť: farby žiaria novotou, novosťou, čerstvosťou 2. pozri novinka 1 ## novotár pozri priekopník ## novotársky pozri priekopnícky ## novotárstvo pozri novinka 1 ## novotný pozri moderný 1 ## novotvar 1. novoutvorený jazykový prostriedok (slovo, tvar, väzba), neologizmus 2. pozri nádor ## novoutvorený pozri nový 1 ## novoveký pozri moderný 1, súčasný 1 ## novučký pozri nový 1 ## novučičký pozri nový 1 ## novunký pozri nový 1 ## nóvum pozri novinka 1 ## nový 1. ktorý predtým nejestvoval; ktorý práve, nedávno vznikol, bol vytvorený, objavený a pod. (op. starý), čerstvý, svieži: oboznámiť sa s novými, čerstvými správami; na cintoríne pribudol čerstvý, svieži hrob, novoprijatý (nedávno prijatý): novoprijatý zákon, novoutvorený (nedávno utvorený): novoutvorená inštitúcia, mladý (napr. o víne): nové, mladé víno, raný, včasný, skorý (o odrodách ovocia, zeleniny, ktoré dozrievajú na jar): v obchode už dostať rané, včasné, skoré zemiaky, hovor. zánovný (pomerne nový): zánovné šaty, neskúsený, nezapracovaný (o človeku): nový, neskúsený, nezapracovaný pracovník, neosvedčený (s ktorým zatiaľ nie sú skúsenosti): nový, neosvedčený prípravok treba najskôr vyskúšať, expr.: novučký, novučičký, novunký (veľmi nový): novučká, novučičká kniha 2. ktorý vznikol zámenou, výmenou za niečo predchádzajúce (op. starý, predchádzajúci), iný: nájsť nový, iný zmysel života; zaviesť iné poriadky, priekopnícky, kniž. pioniersky, novátorský, objavný (súvisiaci s pokrokom): zavádzať nové, netradičné jedlá; využívať novátorské, objavné postupy, nezvyčajný, kniž.: neobvyklý, nezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): dať niečo na nové, nezvyčajné miesto; zaviesť neobvyklé, nezvyklé spôsoby, avantgardný, avantgardistický: avantgardné smery v umení, avantgardistická móda, ďalší (ktorý nasleduje v poradí): dcéra má nové, ďalšie športové úspechy, nadchádzajúci, budúci (ktorý bude, nastane v budúcnosti): zanechať odkaz novým, budúcim generáciám; vyriešia to až nadchádzajúce, budúce voľby, nepoznaný, nevídaný, neslýchaný (s ktorým sa dosiaľ nik nemohol oboznámiť): zavádzať u nás nepoznané, nevídané spôsoby; prísť s nevídanými, neslýchanými objavmi 3. pozri súčasný 1, moderný 1 ## nozdra nosový otvor: vťahovať vôňu nozdrami, rypák (predĺžené nozdry): svinský rypák, expr. chriapa (nozdry u zvierat): kôň natrčil chriapy ## nože 1. pozri no 3 2. pozri veď 3 ## nožík pozri nôž ## nôta pozri melódia ## nôtiť pozri spievať 1 ## nôž nástroj, obyč. ručný na rezanie a krájanie pozostávajúci z čepele a rúčky, nožík: kuchynský nôž, nožík; naostriť nože, nožíky, expr. žabykláč (vreckový nožík, obyč. lacný), hovor. rybka (nožík v tvare rybky), hovor. expr. sarajevo (lacný vreckový nožík), hovor. expr. bičak (vreckový nožík), hovor. expr. krivák (zakrivený nôž), hovor. expr. konidráč (vydratý, tupý nôž), skalpel (chirurgický nôž), tesák (poľovnícky nôž), mačeta (nôž používaný pri prácach v pralese alebo na plantážach) ## nuansa pozri odtieň 1 ## nuda 1. nepríjemný pocit pri nedostatku činnosti, prázdnota, otupenosť: všade vládne nuda, prázdnota, otupenosť, dlhá chvíľa: prežíva dlhú chvíľu, hovor. expr. otrava: čakanie je otrava, otupnosť, fádnosť, kniž. otupa [Hviezdoslav] 2. čo spôsobuje nezáujem, nudnosť, nezáživnosť, nezaujímavosť: z učebníc treba odstrániť nudu, nudnosť, nezáživnosť, nezaujímavosť, jednotvárnosť, suchopárnosť: jednotvárnosť, suchopárnosť výkladu, fádnosť: vo filme prevládala fádnosť ## nudista pozri naháč ## nudiť sa pozri leňošiť ## nudizmus kult nahoty, hovor. pejor. naháčstvo: nudizmus, naháčstvo je tu zakázané propagovať ## nudnosť pozri nuda 2 ## nudný pozri nezaujímavý ## núdza 1. pozri chudoba 1 2. pozri hlad 2 ## núdzny pozri chudobný 1 ## núdzový urobený alebo použitý v núdzi alebo z nedostatku iných možností: núdzový východ (v kine); núdzové osvetlenie, tiesňový (použitý v krajnej núdzi, tiesni): núdzové, tiesňové volanie; tiesňový signál, krajný (bez inej možnosti): prijať núdzové, krajné riešenie ## ňufák 1. predná pretiahnutá časť hlavy niektorých cicavcov, ňucháč: psí ňufák, ňucháč 2. pozri nos 1 ## ňuch pozri čuch ## ňucháč 1. pozri ňufák 1 2. pozri nos 1 ## ňucháľ pozri nos 1 ## ňuchať 1. pozri sliediť 2. pozri čuchať 3. pozri tušiť, cítiť 2 ## ňuchnúť pozri nazrieť 1 ## ňuchtiť pozri sliediť ## núkať pozri ponúkať 1 ## núkať sa pozri ponúkať sa 1, ponúkať sa 2 ## nukleárny pozri jadrový ## nula 1. pozri niktoš 1 2. pozri nič 1 ## nulifikovať pozri zrušiť ## nulita pozri neplatnosť ## nulitný pozri neplatný ## nulový pozri nijaký 1; východiskový; neschopný ## numeratívny kniž. vypočítavajúci, vymenúvajúci niečo, kniž.: enumeratívny, enumeračný: numeratívny, enumeratívny spôsob výkladu ## numerický pozri číselný ## numero 1. pozri číslo 1 2. pozri šibal ## nuncius pozri zástupca 2 ## núrať 1. pozri hľadať 2. pozri sliediť ## ňúrať 1. pozri hľadať 2. pozri sliediť ## núrať sa pozri prehŕňať sa 1 ## ňúrať sa pozri prehŕňať sa 1 ## nútene pozri nasilu 1, nasilu 2 ## nútenosť pozri afektácia ## nútený 1. pozri nedobrovoľný 2. pozri neprirodzený 2, neúprimný ## nútiť 1. naliehavo alebo násilím privádzať k činnosti, prinucovať, donucovať, pripierať, siliť: nútili, pripierali syna do učenia; často ho prinucovala umývať riad, nanucovať, kniž. oktrojovať: nanucovali, oktrojovali im spôsob výroby, poháňať, tisnúť, potískať: treba ho do všetkého tisnúť, hovor. tlačiť, expr. hnať, kniž. pudiť: tlačil ho, aby povedal pravdu; čosi ho pudilo odísť, naliehať (zároveň žiadať): naliehal na priateľa, aby mu pomohol, pobádať, nutkať, povzbudzovať, podnecovať, viesť (nútiť v malej miere): pobádal kolektív do roboty; k výskumu ho viedla túžba po poznaní, nabádať, vyzývať, ponúkať (vyzývať bez násilia): nabádali ho na opatrnosť; ponúkal, vyzýval priateľa do reči 2. pozri dráždiť 2 ## nutkať 1. pozri nútiť 1 2. pozri dráždiť 2 ## nutkavý pozri naliehavý 1, dráždivý 1 ## nutne 1. pozri nevyhnutný 1, nevyhnutný 2 2. pozri naliehavo 2 ## nutnosť pozri potreba 1 ## nutný pozri nevyhnutný 1, nevyhnutný 2 ## nutričný pozri výživný ## nutritívny pozri výživný ## nuž 1. pozri preto 2, teda 1, teda 3, tak 2, tak 3 2. pozri veru, skrátka 2 3. pozri no 2, no 3 ## ny pozri aha 2 ## ný pozri aha 2 ## o 1. (koho, čo) vyjadruje miesto styku, dotyku, na (koho, čo): prilepil sa o stoličku, na stoličku, k (čomu): priviazali ho k stromu 2. (koho, čo) hovor. vyjadruje účel, cieľ, po, na (koho, čo): prišiel k advokátovi o, na, po radu 3. (koho, čo) vyjadruje časový úsek, po ktorom nastáva dej, po (čom): vrátili sa o hodinu, po hodine, nesprávne za 4. (koho, čo) vyjadruje nástroj, prostriedok, na (čom): nohavice si roztrhal o klinec, na klinci 5. (čom) vyjadruje časový bod, v: zajtra o takom čase, v takom čase sa stretneme na zastávke 6. (kom, čom) vyjadruje väzbu s predmetom, zastar.: ohľadne, ohľadom (čoho): nevedel sa s istotou vysloviť o autorstve, ohľadom autorstva textu, pokiaľ ide o (koho, čo), čo sa týka (koho, čoho): pokiaľ ide o ten prípad, čo sa týka toho prípadu, nehovorí pravdu, nesprávne pokiaľ sa týka 7. pozri s 2, s 3 ## ó pozri fíha ## oáza pozri útočisko ## oba pozri obidva ## obabrať pozri oklamať 3 ## obadať pozri zbadať ## obadať sa pozri spamätať sa 1 ## obádať pozri pichať 2 ## obaja pozri obidva ## obájiť pozri očariť ## obal materiál slúžiaci na zabalenie, ochranu, udržanie vecí alebo látka, ktorou je niečo obložené, puzdro (obal z pevného materiálu): obal, puzdro na hodinky; kĺbové puzdro, hovor. futrál, zastar. etui [Vajanský]: schovať zbraň do futrálu, fascikel (obal na písomnosti), mapa (obal na listiny), kapsula, hovor. kapsľa (obal na liek), vrecko, vrece (látkový, papierový a pod. obal na úschovu sypkého, kusového materiálu), škatuľa, škatuľka, schránka (obal pevného tvaru): topánky kúpiť bez obalu, bez škatule, zried. zábal [Figuli] ## obaláchať pozri oklamať 1, oklamať 2, pobalamutiť ## obalamutiť pozri oklamať 1, oklamať 2, pobalamutiť ## obaliť 1. pozri zabaliť 1 2. pozri obklopiť 2 ## obaliť sa celý sa pokryť vrstvou niečoho, obložiť sa: telo sa obalilo, obložilo tukom, kniž.: zahaliť sa, zastrieť sa: jazero sa zahalilo, zastrelo hmlou, zaobaliť sa: stromy sa zaobalili do snehovej pokrývky ## obalky pozri okolky ## obaľovací určený na obaľovanie, obalový: obaľovacia, obalová technika; obalový materiál ## obalový pozri obaľovací ## obanovať pozri oľutovať 1, oľutovať 2 ## obapolne pozri vzájomne ## obapolný pozri dvojstranný, vzájomný ## obar mäsový vývar zo zakáľačkového mäsa, obarová polievka, hovor. obarovica, nár. obarky [Vansová] ## obarenina popálenina spôsobená horúcou tekutinou alebo parou, oparenina: dieťa malo na rukách obareniny, opareniny ## obarený pozri zarazený ## obariť obliať vriacou, horúcou vodou alebo ponoriť do nej, opariť: obariť, opariť hydinu; obariť si jazyk, spariť, zapariť, zabariť (vystaviť účinku pary alebo vriacej vody): spariť zeleninu; zapariť, spariť čaj, zabariť otruby, zried. vybariť (zničiť vriacou vodou), spáliť, popáliť (spôsobiť bolesť, poranenie vriacou vodou alebo parou): spáliť, popáliť si pery ## obarovica pozri obar ## obava pocit stiesnenosti vyvolaný očakávaním niečoho nepríjemného, starosť, tieseň: mať obavu, starosť o deti; prepadla ju obava, tieseň, ako sa to skončí, úzkosť (obava z neznáma): prežívať úzkosť, nepokoj, znepokojenie (stav napätia z niečoho), kniž. bázeň: pociťuje bázeň pred skúškou, strach (obava pred nebezpečenstvom): strach z možnej havárie ## obávaný pozri nepríjemný ## obávať sa pozri báť sa 1, báť sa 2, tŕpnuť 1, starať sa 3 ## obcapkať pozri obhádzať ## obcovať 1. pozri stretať sa 1 2. pozri súložiť ## občadiť pozri zadymiť ## občakávať pozri čakať 1 ## občakúvať pozri čakať 1 ## občan pozri obyvateľ ## občas pozri chvíľami, niekedy 1, zavše ## občasne pozri niekedy 1, pozri občasný ## občasný ktorý sa vyskytuje iba občas (op. stály, pravidelný), nepravidelný, nesystematický, nesústavný: občasný, nepravidelný, nesústavný prísun tovaru; nepravidelný, nesystematický výskyt ochorenia, kniž. sporadický: sporadická kontrola, ojedinelý, zriedkavý (ktorý sa vyskytuje, býva zriedka): občasné, ojedinelé prehánky; ojedinelá, zriedkavá situácia, pren. sviatočný: sviatočný poľovník, šofér, náhodný, mimoriadny, zastar. náhodilý (ktorý sa uskutočňuje náhodou alebo výnimočne): občasné, náhodné stretnutia s niekým; ozývala sa náhodná, náhodilá streľba; občasná, mimoriadna ponuka čerstvého ovocia ## občerstviť 1. vrátiť sviežosť, čulosť, silu (fyzickú i duševnú), osviežiť, vzpružiť: kúpeľ ich občerstvil, osviežil, posilniť (jedlom, nápojom): obed deti posilnil, občerstvil, povzbudiť: káva ustatého povzbudí, zvlažiť, ovlažiť (obyč. vodou): ovlažiť si tvár, zvlažiť si ústa, obodriť (najmä duševne): dobrá nálada všetkých obodrila, zotaviť, zregenerovať, expr. potúžiť (najmä fyzicky): čerstvý vzduch ho zotavil, potúžil 2. pozri oživiť 2, oživiť 3 ## občerstvujúci pozri osviežujúci ## občesať pozri olámať ## občiahnuť 1. pozri obsiahnuť 1, obomknúť 2. pozri získať 1 ## občiansky ktorý je určený pre občana, ktorý súvisí s občanom, úradný, hovor. civilný: občiansky, civilný sobáš (op. cirkevný); úradné, civilné meno (op. umelecké alebo krycie), všedný, bežný (op. oficiálny), hovor. normálny: predseda spolku je vo svojom všednom, bežnom, v normálnom živote lekárom ## občianstvo pozri populácia ## občuť 1. pozri počuť 1 2. pozri zacítiť ## obďaleč 1. pozri bokom 1, neďaleko 1 2. pozri neďaleko 2 ## obdarený pozri nadaný ## obdariť pozri obdarovať ## obdarovaný pozri nadaný ## obdarovať dať dar, obdariť: na Vianoce každého v rodine obdarovala, obdarila, darovať, podarovať: kolegovia mu podarovali obrázkovú publikáciu, venovať (dať ako dar): venoval mu celý svoj majetok, obšťastniť (potešiť darom alebo niečím príjemným): obšťastnil syna dobrou knihou, zahrnúť, expr. zasypať (vo veľkej miere obdarovať materiálnymi alebo duchovnými hodnotami): zahrnúť, zasypať deti darčekmi, láskou, požehnať (o Bohu): Kiež ťa Boh požehná!, Boh nás požehnal deťmi ## obdiaľ pozri neďaleko 1 ## obdierať pozri vykorisťovať, pozri okradnúť ## obdivný ktorý vyjadruje obdiv, ktorý svedčí o obdive, pochvalný, uznanlivý (ktorý vyjadruje pochvalu, prejavuje uznanie): obdivné, pochvalné slová; obdivný, uznanlivý postoj, nadšený (spojený s nadšením): nadšený potlesk, zbožný, zbožňujúci (veľmi, nekriticky obdivný): mať k učiteľovi zbožný, zbožňujúci vzťah; zbožný, zbožňujúci pohľad ## obdivovateľ pozri ctiteľ ## obdivuhodne 1. pozri obdivuhodný 2. pozri veľmi ## obdivuhodný ktorý si zasluhuje obdiv, uznanie, pozoruhodný, podivuhodný: obdivuhodný, pozoruhodný výkon; pozoruhodný, podivuhodný umelec, závideniahodný (ktorý vzbudzuje obdivnú závisť): mať závideniahodné zdravie, nevšedný, mimoriadny, zriedkavý (ktorý sa vyskytuje zriedka): pustiť sa do niečoho s obdivuhodným, nevšedným zápalom; mať mimoriadne, zriedkavé šťastie; vedec obdivuhodných, mimoriadnych kvalít pozri zaujímavý; výborný ## obdĺžnikovitý pozri podlhovastý ## obdoba pozri podoba 3, paralela ## obdobie vymedzený časový úsek, ktorý sa obyč. pravidelne opakuje, fáza, štádium, perióda: rastlina je vo vegetačnom období, štádiu; nasledovala fáza hospodárskeho rozkvetu; dlhé obdobie, dlhá perióda sucha, etapa: vývinová etapa, doba, epocha, éra (dlhé obdobie): bronzová doba, kresťanská epocha, éra, kniž. údobie [Zúbek], sezóna (obdobie viažuce sa na časti roka): turistická sezóna, sezóna žatvy, vek (obdobie niečím typické): vek počítačov, kapitola (kratšie obdobie): bola to ťažká kapitola v mojom živote ## obdobne 1. pozri podobný 2. pozri takisto 1 ## obdobný pozri podobný ## obdraný pozri ošúchaný 1, obnosený ## obdratý pozri ošúchaný 1, obnosený ## obdrať 1. nosením, používaním do istej miery poškodiť, znehodnotiť, obodrať, obnosiť: šaty deti rýchlo obdrali, obnosili, obšúchať, ošúchať, vyšúchať, vyšuchať (šúchaním poškodiť): obšúchať, ošúchať kabát na golieri, na rukávoch, znosiť, zodrať (do veľkej miery): znosiť, zodrať čižmy, ojazdiť (obdrať jazdou): pneumatiky, bicykel ojazdil za rok, opotrebovať: opotrebované ložiská, vychodiť, schodiť, vyšliapať, zošliapať (obdrať chodením, šliapaním): vychodené, schodené topánky; vyšliapať, zošliapať opätky, poobdierať, poošuchovať (postupne, na viacerých miestach) 2. pozri okradnúť ## obdriapať pozri odrieť 1 ## obdrieť pozri odrieť 1 ## obdržať správne dostať, prijať ## obdukcia pozri pitva ## obec 1. pozri dedina 2. pozri spoločnosť 2 ## obecať 1. pozri venovať 2, obetovať 1 2. pozri predurčiť, sľúbiť ## obecenstvo ľudia zhromaždení na nejakom verejnom podujatí, publikum: športové obecenstvo, publikum, diváci: diváci odmenili herca potleskom, poslucháči, poslucháčstvo (obecenstvo na prednáške) ## obecný 1. patriaci obci; týkajúci sa obce, miestny: obecný, miestny výbor; obecná, miestna knižnica; miestny rozhlas, dedinský (týkajúci sa vidieckej obce): dedinská škola; dedinský chotár 2. pozri verejný 1, komunálny 3. pozri prostý 1, obyčajný 1 4. pozri správne všeobecný ## obed pozri poludnie 1 ## obedňajší pozri poludňajší ## obedný pozri poludňajší ## obeh pohyb niečoho s návratom do pôvodného stavu, bodu, kolobeh, cirkulácia: obeh, kolobeh, cirkulácia kapitálu; obeh, cirkulácia krvi ## obehať pozri obísť 2 ## obehnúť pozri obísť 1, obísť 2 ## obelasieť stať sa belasým, omodrieť, zbelasieť, zmodrieť, zmodravieť: pery jej od zimy obelaseli, omodreli; obloha zmodrela, zmodravela, osinieť, osinúť, zosinieť, zosinavieť, zasinieť (nadobudnúť sinavú, modravú farbu): od zlosti osinel, zosinavel; more zosinelo, nár. osvetlieť: nechty jej od zimy osvetleli, poet. zblankytnieť: nebo zblankytnelo ## obelieť stať sa bielym, sfarbiť sa na bielo, zbelieť: vrchy od snehu obeleli; obrus praním zbelel, obelavieť, zbelavieť (stať sa belavým), ošedivieť, zošedivieť, osivieť, zosivieť, postriebriť sa (stať sa šedivým; o vlasoch): vlasy mu od hrôzy (z)ošediveli, (z)osiveli; sluchy sa mu postriebrili, oblednúť, zblednúť (v tvári) ## obelievať pozri šedivieť ## obelisk pozri stĺp 1, pomník ## oberač 1. kto niečo oberá, zberá, zberač: oberači, zberači hrozna 2. nástroj na oberanie, zberanie ovocia, zberač, hovor. oberák ## oberák pozri oberač 2 ## oberať 1. trhaním alebo iným spôsobom brať zo stromu, z kríkov a pod.; takto zbavovať strom, rastlinu niečoho (obyč. plodu), trhať, otrhávať: oberať, trhať jablká, slivky do košíka; oberať, trhať hrozno, maliny, ráňať, zrážať, obíjať (oberať palicou): oberajú, ráňajú orechy, gaštany, rafať (oberať rafáčom, hrabkami): rafať čučoriedky, brusnice, zbierať (drobné ovocie, zeleninu), nár.: odbíjať, zbíjať, pagať 2. oddeľovať z niečoho niečo (po kúskoch), expr.: štipkať, obštipkávať: oberá, štipká, obštipkáva mäso z kostí, obzobávať, expr. obzobkávať, ozobávať, expr. ozobkávať (zobaním oberať): vtáky o(b)zobávali, o(b)zobkávali mladé púčiky stromov ## oberky pozri zvyšok ## oberuč pozri obojručne ## oberučne pozri obojručne ## oberučný 1. pozri obojručný 2. pozri šikovný 1, súci 1 ## obesenec obesený človek, zried. viselec, zastar. šibenec (človek obesený na šibenici) ## obesiť pozri zabiť 1 ## obesiť sa pozri zavesiť sa ## obeť 1. dar božstvu; nezištné konanie v prospech iného a na úkor seba, obeta: obeť, obeta Bohu; urobím to, hoci si to vyžaduje obeť, obetu, arch. žertva: Abrahámova žertva 2. pozri korisť ## obeta pozri obeť 1 ## obetavý ochotný prinášať obete; svedčiaci o tom, sebaobetavý: obetavá, sebaobetavá matka, láska, zastar. žertvohojný, nesebecký (op. sebecký, egoistický): nesebecká povaha, nesebecký prejav, nezištný (op. zištný): nezištná pomoc, práca pozri nezištný ## obetivý pozri nezištný ## obetovať 1. dať na úkor seba, priniesť ako obetu, arch. žertvovať: svoje srdce obetoval, žertvoval národu, arch. požertvovať (dať za obeť), kniž. zastar. obecať: majetok obecal mestu, odovzdať, oddať: všetky svoje sily odovzdal, oddal výskumu, kniž.: zasvätiť, posvätiť: zasvätiť život práci, posvätiť život vede, kniž. zasľúbiť: zasľúbili syna Bohu, zriecť sa, zrieknuť sa (dať v prospech iného): zriekne sa voľného času v prospech verejnej činnosti 2. dať k dispozícii (v prospech niečoho), venovať: obetoval, venoval dielu veľa námahy, darovať (dať ako dar): na zbierku daroval 1000 Sk, poskytnúť, vynaložiť: poskytnúť niekomu svoj voľný čas; vynaložiť čas, peniaze na niečo, hovor.: oferovať, reskírovať: veľa oferoval na synove štúdiá, rozdať (nezištne dať): všetko, čo mal, rozdal iným ## obezita pozri tučnota ## obéznosť pozri tučnota ## obézny pozri tučný 1 ## obeživo pozri peniaze ## obežnica pozri družica 2 ## obežník úradný prípis určený viacerým inštitúciám alebo pracovníkom, zastar. cirkulár [Hurban] ## obežný týkajúci sa pohybu obyč. do kruhu, s návratom k začiatočnému bodu, cirkulačný: obežný, cirkulačný kapitál, zastaráv. okružný: pohybovať sa po obežnej, okružnej dráhe ## obháčkovať pozri obrúbiť 1 ## obhádzať hádzaním navrstviť niečo na povrch niečoho alebo okolo niečoho, obhodiť, ohádzať, ohodiť: obhádzali, obhodili hrob kvetmi; ohádzať, ohodiť bunker zemou, expr.: okydať, obkydať, opackať, opáckať (obhádzať obyč. niečím nečistým): priečelie domu o(b)kydané, opackané blatom, expr. obcapkať: tortu obcapkala krémom, zahádzať (hádzaním pokryť), omietnuť, hovor.: ovakovať, okožovať (obhádzať omietkou): zvonka ešte neomietnutá, neovakovaná, neokožovaná vila ## obhadzovať sa pozri usilovať sa 2 ## obhajca kto niekoho alebo niečo obhajuje, obraňuje, obhajovateľ: obhajca, obhajovateľ matiek; obhajca, obhajovateľ cirkevného učenia, zástanca, obranca, ochranca: zástanca olympijskej myšlienky; obranca, ochranca postihnutej mládeže, obranár (kto niečo obyč. zištne obraňuje): obranári projektu, zastávateľ [Dobšinský], kniž. protektor, zastar. hájiteľ, zried. ochraňovateľ [Hviezdoslav], advokát (právny zástupca, hovor. obhajca vôbec): najať si schopného advokáta, obhajcu, zastar. pravotár, zastar. apologéta (obhajca učenia, najmä cirkevného) ## obhájiť 1. uviesť dostačujúce argumenty proti námietkam, útokom a pod., uhájiť: obhájil, uhájil si svoju pravdu, obrániť, ubrániť (slovami, silou): obrániť si česť; ubrániť záujmy podniku, postaviť sa (na obranu niekoho, niečoho): nemá sa kto za mňa postaviť, zastať sa, zastať (vysloviť námietky proti útokom na niekoho): vždy (sa) rád zastane slabšieho 2. pozri zachovať 1 ## obhajoba uvádzanie obranných dôvodov za niekoho, niečo, obrana: Čo poviete na svoju obhajobu, obranu? ## obhajobný ktorý je určený na obhajobu, obhajovací: obhajobný, obhajovací spis (na súde), obranný (ktorý niečo bráni, obraňuje): obhajobná, obranná reč; obranná reakcia na útok, kniž.: apologetický, apologický (ktorý obhajuje isté idey): apologetická, apologická literatúra ## obhajovať pozri brániť 1 ## obhajovať sa pozri brániť sa ## obhajovateľ pozri obhajca, zástanca 1 ## obháňať 1. pozri prenasledovať 1 2. pozri hľadať ## obháňať sa pozri usilovať sa 2 ## obhliadač pozri prehliadač ## obhliadať pozri obzerať ## obhliadať sa pozri obzerať sa 2 ## obhliadať si pozri pozerať (sa) 2 ## obhliadka pozri prehliadka 1 ## obhmatať pozri ohmatať 2 ## obhodiť pozri obhádzať, omietnuť ## obhoditý pozri šikovný 1 ## obhorieť zhorieť dookola na povrchu, obškvŕknuť, obškvrknúť, oškvŕknuť, oškvrknúť: obhorené, obškvrknuté hrady, ohorieť (obyč. na okraji): vlasy mu pri požiari ohoreli, opáliť, ošľahnúť (čiastočne, na povrchu): opálené brvno, plameňom ošľahnutý múr, oškvariť, oškvrčať: pri pahrebe mu oškvrčalo, oškvarilo topánky, nár. expr.: ošmrhliť, ošmrliť ## obhorok pozri ohorok ## obhospodarovať pozri obrábať 1, užívať 1, hospodáriť 3 ## obhovoriť pozri prediskutovať ## obhradiť pozri ohradiť ## obhŕknuť pozri obklopiť 1 ## obhŕňať hrnutím hromadiť niečo okolo niečoho, ohŕňať: obhŕňať, ohŕňať zem okolo stromčekov, kopčiť, poľnohosp. pozri kopcovať (nahŕňať zem okolo rastlín): kopcovať, obhŕňať, ohŕňať zemiaky, repu, obkopávať (kopaním hromadiť pôdu okolo niečoho): obkopávať stromčeky, nár. obchraňovať [Tajovský] ## obhrnúť pozri okopať ## obhrýzať hryzením (dookola) odstraňovať povrch niečoho alebo jeho časť; hryzením odstraňovať z povrchu niečo, obhryzovať, ohrýzať, ohryzovať: obhrýzať nechty; zver ohrýza mladé stromčeky, obžierať, zried. ožierať (žraním poškodzovať): kozy o(b)žierajú kríky, expr.: obžúvať, ožúvať (žuvaním poškodzovať): žiak obžúva ceruzku, objedať (o ľuďoch): objedá kosti, mäso z kostí, ohlodávať, hlodať: zajace ohlodávajú, hlodajú kôru stromčekov; pes hlodal kosť, expr. obsekávať (o myšiach): myši obsekávali vrecia, ozobávať (zobaním poškodzovať): vtáky ozobávali pupence stromov, zhrýzať (povrch niečoho) ## obhryzok pozri ohryzok ## obchádzať 1. ísť okľukou, oblúkom okolo niekoho, niečoho, obchodiť, vyhýbať sa: obchádza, obchodí jamy, blato; vyhýba sa jamám, blatu; aj psy ho obchodia, bočiť, strániť sa (nechcieť sa stretnúť s niekým, s niečím): bočí od susedov, stráni sa známych; zďaleka bočí od školy 2. ísť popri niečom, niekom, obchodiť, prechádzať: cesta obchádza, obchodí ich dom, prechádza popri ich dome, míňať: autobus míňal radnicu, obiehať: auto obiehalo bicyklistu 3. brať do svojej moci (o telesných alebo duševných stavoch), obchodiť, zachvacovať, opanúvať, ovládať: obchádza, obchodí ho chrípka; zachvacuje, opanúva, ovláda ho žiaľ, zmocňovať sa: zmocňuje sa ich apatia, ísť, padať: ide, padá na mňa smútok 4. zámerne nespĺňať nejakú povinnosť, správať sa nezúčastnene, obchodiť, vyhýbať sa: obchádza, obchodí nariadenia; vyhýba sa škole, problémom, nerešpektovať, nevšímať si, kniž. negovať, odmietať, ignorovať: nerešpektuje, nevšíma si predpisy; odmieta príkazy; ignoruje, neguje predpísanú formu, nedbať, nebrať do úvahy, kniž. fumigovať: nedbať na mienku niekoho; fumigovať vyhlášku, zanedbávať, vynechávať: zanedbáva, vynecháva tréningy, práv. opomínať: opomínaný dedič 5. pozri obšmietať 1 6. obchádzať si pozri predchádzať si 7. pozri opatrovať ## obchádzka 1. vyhnutie sa nejakému miestu, okľuka, zachádzka: museli sme robiť obchádzku, okľuku, zachádzku, aby sme sprievod nestretli 2. pozri obchôdzka ## obchendovať pozri obšmietať 1, motať sa 1 ## obchlopiť pozri obklopiť 1 ## obchmatkávať pozri obchytávať ## obchod 1. akt výmeny tovaru, činnosť obchodovania, hovor., často pejor. kšeft: urobiť dobrý obchod, kšeft, pejor.: čachre, machle (pokútny obchod), hovor. zastar. handel, subšt. biznis: zaoberať sa biznisom, hovor. expr. džob (výhodný obchod): podarilo sa mu uskutočniť výhodný džob, hovor. pejor. šmelina (protizákonný obchod obyč. s nedostatkovým tovarom): dal sa na šmelinu 2. miestnosť, kde sa predáva, predajňa: v obchode, v predajni obsluhujú učni, hovor. zastar. sklep, hovor. pejor. krám ## obchodiť pozri obchádzať 1 pozri obísť 2 ## obchodiť si pozri predchádzať si ## obchodníčiť pozri obchodovať ## obchodník kto sa zaoberá obchodom, hovor. pejor. kšeftár: obchodník, kšeftár s drogami, zastar. kupec (v minulosti): kupci tvorili bohatú vrstvu mesta, subšt. biznismen, priekupník, hovor. pejor. handliar (kto kupčí s tovarom), hovor. zastar. sklepár (majiteľ obchodu), hovor. pejor. šmelinár (kto sa zaoberá šmelinou), subšt. vekslák (kto nedovolene obchoduje s valutami) ## obchodný týkajúci sa obchodu, súvisiaci s obchodom, komerčný, zried. komerciálny: sledovať obchodné, komerčné, komerciálne záujmy, hospodársky, ekonomický (súvisiaci s ekonómiou, ekonomikou ako odborom): hospodárska, ekonomická škola, obchodnícky (súvisiaci s obchodníkmi, s obchodníctvom): mať obchodného, obchodníckeho ducha ## obchodovať zaoberať sa výmenou tovaru (kúpou a predajom), byť obchodníkom, hovor. obchodníčiť: obchodovať so zahraničím; obchodníčil s drevom, zastar. trhovať (obchodovať na trhu), zried. jarmočiť (obchodovať na jarmoku), hovor. pejor.: kramárčiť, kramáriť (obchodovať v malom, predávať v kráme), zastar.: frajmačiť, frajmočiť (pestovať výmenný obchod), kupčiť, zastar. handžáriť [Kálal], hovor. priekupníčiť (priekupnícky obchodovať), hovor. pejor.: kšeftovať, kšeftárčiť, kšeftáriť, handlovať, handliarčiť, handliariť (obchodovať s veľkým ziskom), hovor. pejor. čachrovať (obchodovať nestatočne, pokútne, špekulantsky), hovor. pejor.: šmelináriť, šmelinárčiť, šmeliť, keťasiť (obchodovať nedovolene, načierno): šmelinár(č)i s cigaretami, hovor. pejor. veksľovať (obchodovať s devízami), subšt. veksláčiť ## obchôdzka postupná návšteva rozličných miest alebo osôb s istým cieľom, obchádzka, pochôdzka (najmä pravidelne vykonávaná): strážmajster vyrazil na obchôdzku, pochôdzku, obchádzku okolo budov; zvyčajná obchôdzka, obchádzka mesta, patrola (vojenská alebo policajná obchôdzka) ## obchvátiť pozri obklopiť 1 ## obchytať pozri ohmatať 2 ## obchytávať rukami sa dotýkať niečoho, niekoho, skúmať hmatom niečo; obyč. pejor. dotýkať sa pri hrubom, nemiestnom prejave náklonnosti k niekomu, ohmatávať, obhmatávať: obchytáva, o(b)hmatáva nábytok špinavými rukami, expr.: omaciavať, omackávať, hovor. omakávať: omaciaval, omakával jablká, či sú zrelé; omaciava si boľačku, expr., obyč. pejor.: obchytkávať, pochytkávať, obchmatkávať, ohmatkávať, oblapkávať, obštipkávať (pri prejavoch náklonnosti): mládenci obchytkávali dievky ## obchytiť pozri obomknúť, objať ## obchytkať pozri zašpiniť ## obchytkávať pozri obchytávať ## obida pozri nepríjemnosť ## obidný pozri mrzutý 1 ## obidva živ. obidvaja vyjadruje počet dva vyčerpávajúci všetky dané veci, javy; jeden aj druhý, oba, živ. obaja: dobre zvládli obidva, oba zápasy; obidvaja, obaja sa šťastne vrátili ## obidvoje vyjadruje počet dva ako vyčerpávajúci pri párových predmetoch a pri pomnožných podstatných menách; jedny i druhé, oboje: roztrhal si obidvoje nohavice ## obiehať 1. vykonávať pohyb do kruhu, okolo niečoho, krúžiť: Mesiac obieha, krúži okolo Zeme, otáčať sa, krútiť sa: obežnice sa otáčajú okolo Slnka, odb. rotovať: planéty rotujú 2. pozri kolovať 3. pozri obchádzať 2 ## obieliť 1. natrieť, zatrieť vápnom, bielou farbou, vybieliť, olíčiť: domy sú čisto obielené, vybielené, olíčené, vylíčiť, vymaľovať (na bielo), zabieliť: popísanú plochu steny znovu zabielil, nabieliť (zafarbiť, natrieť bielou farbou): pekne nabielené steny 2. pozri olúpať, očistiť 3 ## obielka pozri šupa ## obíjaný pozri okovaný ## obíjať pozri oberať 1 ## obíjať sa pozri túlať sa 1 ## obilie súhrnný názov niektorých poľnohospodárskych plodín (pšenice, raže, jačmeňa, ovsa), zbožie: dobrá úroda obilia, zbožia, zried. zbožina [Urban], obilniny (obilie a ďalšie poľnohospodárske plodiny, napr. kukurica, proso), zrno: mlieť zrno, kŕmiť hydinu zrnom, zrnoviny, star. zrniny (rastliny s plodom zrna), nesprávne obiloviny ## obilka pozri zrno 1 ## obilnica pozri sýpka ## obilniny pozri obilie ## obísť 1. vykonať kruhový pohyb okolo niečoho, popri niečom, obehnúť (obísť behom): dva razy obišiel, obehol dom a nič nezistil, vyhnúť sa (zabrániť stretnutiu): zďaleka sa vyhnúť známemu, mláke, prejsť (popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho): neprešiel popri mne bez zádrapky 2. postupne ponavštevovať viaceré miesta s cieľom vybaviť niečo, urobiť obchôdzku, obchodiť, pochodiť, expr.: obehať, obehnúť, pobehať: obišla, obchodila, obeh(a)la celú rodinu, ale podporu nezískala; pobehať po úradoch, obchodiť, pochodiť úrady, expr.: oblietať, polietať: oblietala, polietala všetky obchody, expr. zbehať: zbehať všetkých známych, poobchodiť, poobchádzať, expr. poobehávať: nestihnúť poobchodiť, poobchádzať galérie 3. zámerne nesplniť nejakú povinnosť, nevziať do úvahy, vyhnúť sa: obísť, nevziať do úvahy zákon, rozkaz; vyhnúť sa zákonu, rozkazu, nerešpektovať, nevšimnúť si, odmietnuť: nariadenie nerešpektovali, nevšimli si ho; predpisy odmietol, nedbať (na niečo), kniž. fumigovať: fumigovali verejnú mienku, vynechať: povinnú prednášku jednoducho vynechal, práv. opomenúť: opomenutý dedič 4. vyjsť, dostať sa z istej situácie s dobrým alebo zlým výsledkom, pochodiť: dobre, zle obísť, pochodiť, obstáť (ukázať sa vyhovujúcim): na skúške ako-tak obstál, neos. povodiť sa: nedobre sa nám povodilo, nedobre sme obišli, zastar. neos. zviesť sa: aj jemu sa môže tak dobre zviesť 5. pozri ovládnuť 1 ## obísť sa pozri zaobísť sa ## obiť 1. pribiť niečo po povrchu niečoho, pobiť: obiť, pobiť sud, pokryť: pokryť vežu plechom, poobíjať (postupne): stenu poobíjať lištami, olatovať, zalatovať, zadebniť (obiť latami): zalatovať, zadebniť oblok, ozdobiť, vyzdobiť (pribiť ako ozdobu): rukoväť obiť, ozdobiť, vyzdobiť striebrom 2. pozri otĺcť 1, otĺcť 2 ## objasniť urobiť niečo jasnejším, jasným, zreteľnejším, osvetliť: objasniť, osvetliť sporné body návrhu, vyjasniť, ujasniť (odstrániť čiastočnú nejasnosť niečoho): tu treba vyjasniť, ujasniť pojmy, vysvetliť, vyložiť, kniž. explikovať (uvedením bližších okolností predstaviť niečo ako pochopiteľné): vysvetliť žiakom učivo; vyložil, explikoval nám svoj postup, kniž. ozrejmiť (urobiť zrejmým, jasným): treba ozrejmiť vaše stanovisko, hovor. expr. vytmaviť: nakoniec vytmavil, o čo ide, demonštrovať, ilustrovať (objasniť na príklade), sprístupniť (urobiť prístupným), fraz. postaviť do nového svetla (novo objasniť), priblížiť (objasniť príkladom a pod.): problém vám priblížim z inej strany, expr. posvietiť si (dôkladne objasniť): polícia si na prípad posvietila, odôvodniť, zdôvodniť, podoprieť, podložiť (uviesť dôvody pri objasňovaní niečoho): pred kolektívom odôvodniť, zdôvodniť, podoprieť svoje konanie, zastar. spovedomiť [Timrava], poobjasňovať, poosvetľovať, poozrejmovať, povyjasňovať, povysvetľovať, povykladať (postupne, viac vecí) ## objasniť sa pozri vyjasniť sa 2 ## objať rukami obopnúť (často na vyjadrenie lásky, priateľstva), obyč. expr. oblapiť: objať, oblapiť ženu okolo pliec; objať, oblapiť kmeň stromu, obtúliť, obchytiť (chytiť dookola): obtúliť dieťa, obchytiť stĺp, fraz. expr. padnúť okolo krku niekomu: pri stretnutí si padli okolo krku, vyobjímať, expr. vyoblápať, zobjímať, vystískať (viac ráz tuho objať): babka vyobjímala, vystískala vnúča, expr.: potuľkať, pomojkať (viac ráz objať s tuľkaním, mojkaním), poobjímať, pooblápať (viac ráz alebo postupne objať) pozri pritúliť ## objav nájdenie niečoho dosiaľ neznámeho, skrytého, nález: archeologický objav, nález, vynález (vynájdenie niečoho nového): vynález elektriny, kniž. zastar. vynálezok [Laskomerský] ## objaviť skúmaním, výskumom poznať doteraz neznámu vec, odhaliť: objaviť, odhaliť prírodné zákonitosti, vynájsť: vynájsť nový systém obrany, odkryť: odkryli nové ložiská zlata, zistiť: dosiaľ nezistili príčiny rakoviny, prísť na niečo, naraziť, natrafiť (obyč. nečakane, náhodne objaviť): pri rekonštrukcii hradu prišli, narazili, natrafili na zbierku mincí, prísť na stopu (niečoho), vypátrať, vystopovať, vysliediť, expr. vysnoriť: sprisahanie rýchlo vypátrali, expr.: vykutať, vykutiť, vykutrať, vyhrabať, vyštuchať, vyštúrať, vyšpárať, vydolovať (objaviť systematickým alebo tajným hľadaním obyč. niečo zabudnuté, zatajované a pod.): kdesi na povale vykutali, vyhrabali cenný obraz, zbadať, spozorovať, zazrieť, zočiť, zachytiť (obyč. nečakane, nevdojak objaviť): vzadu zbadá, spozoruje tajný východ, nespis. vymáknuť [Balco], poobjavovať (potupne, viac vecí) ## objaviť sa stať sa pozorovateľným, viditeľným (často náhle a nepredvídane), zjaviť sa: na tvári sa mu objavili, zjavili prvé vrásky, vyskytnúť sa: epidémia sa objavila, vyskytla na troch miestach, prísť (neočakávane), ukázať sa: príznaky choroby prišli, ukázali sa až neskôr, fraz. prísť na oči (niekomu): už nám viac neprišiel na oči, už sa viac neobjavil, predstaviť sa: pred očami sa mu predstavila rodná dedina, kniž. vyvstať: v prípade vyvstali nové dôkazy, ohlásiť sa, prihlásiť sa, ozvať sa, dať o sebe vedieť (o telesných alebo duševných príznakoch, javoch): ohlásili sa, prihlásili sa príznaky choroby; po čase sa ozval smäd; už dlho o sebe nedal vedieť, vziať sa, nabrať sa, zobrať sa: Kde sa tu vzalo, nabralo, zobralo toľko vody?, vynoriť sa: vynorili sa nové problémy, expr. vyrojiť sa (objaviť sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdy, expr. vyrásť, zastar. predstať (náhle sa objaviť): zrazu pred ním vyrástla postava; náhle pred nami predstalo strašidlo, hovor. expr.: dostihnúť, prikvitnúť (nečakane prísť), zahrať, zaihrať (nečakane sa objaviť v očiach): v očiach jej zahrali, zaihrali slzy pozri ukázať sa ## objaviteľ pozri vynálezca ## objavný pozri nový 2, priekopnícky ## objedať pozri obhrýzať ## objednať 1. urobiť objednávku na dodanie tovaru, vykonanie istej služby a pod.: objednať koberce do kancelárie; objednali nám maliarov, zahovoriť si (osobným dohovorom): zahovorila si termín u kaderníčky, rozkázať (v reštaurácii): rozkázal si rezeň a pivo, hovor. dať si: dali sme si pečené kurča, predplatiť (zaviazať sa odoberať tlač a vopred zaplatiť): predplatiť si noviny, časopis, abonovať: abonovanie koncertov, subskribovať: subskribované súborné spisy, priobjednať, doobjednať (dodatočne objednať) 2. vopred úradne pozvať, zavolať na určený čas, predvolať: je objednaný, predvolaný na operáciu, hovor. citovať: citovať niekoho pred súd ## objednávka žiadosť o dodanie tovaru, vykonanie služby a pod., odb. zákazka (prijatá objednávka): podnik má veľa zahraničných objednávok, zákaziek ## objedza pozri jedlo 1 ## objekt pozri predmet 1, predmet 2, téma ## objektivita pozri objektívnosť, neutralita ## objektivizmus pozri objektívnosť ## objektivizovať 1. urobiť konkrétne zistiteľným, pozorovateľným, spredmetniť: jazyk objektivizuje, spredmetní myslenie 2. urobiť objektívnym, zobjektívniť: objektivizovať, zobjektívniť výsledky merania ## objektívne 1. pozri nestranný 2. pozri skutočne 1 ## objektívnosť nezaujaté, nestranné hodnotenie, pristupovanie (op. subjektívnosť), objektivita, objektivizmus: objektívnosť, objektivita vo vede je nevyhnutná; pri rozhodovaní zachovať objektivizmus, nezaujatosť, nestrannosť, neutralita: nezaujatosť sudcov, vecnosť, pravdivosť, hodnovernosť (pridŕžanie sa faktov) ## objektívny 1. pozri vonkajší 2. pozri nestranný ## objem 1. pozri množstvo 1, rozmer 1, rozmer 2 2. pozri obvod 1 ## objemný ktorý má veľký objem, veľký (op. malý): objemný, veľký balík; objemné, veľké brucho, rozsiahly, obsiahly: objemný, rozsiahly, obsiahly román, hrubý, tučný: hrubá, tučná kniha, tlstý: tlsté telo, expr. bachratý, expr.: našuchorený, zried. napuchrený: objemné, našuchorené, napuchrené vrecko ## objesť pozri obhrýzať ## objesť sa pozri prejesť sa 1 ## obkášať pozri kosiť ## obkiadzať pozri oslavovať 2, líškať sa ## obklad 1. vrstva dajakého liečivého materiálu na tele, zábal: bahenný obklad, zábal na nohy, zastaráv. obkladok [Stodola] 2. vrstva dlaždíc alebo kamenných blokov na stenách, obloženie: obklad, obloženie opadáva, výmurovka (murovaný obklad z vnútornej strany): výmurovka pece ## obkladačka tenkostenné stavivo na obkladanie stien, dlaždica (stavivo na dláždenie alebo obkladanie): betónové obkladačky, dlaždice, kachľa, kachlica, kachlička (keramiková obkladačka) ## obkladok pozri obklad 1 ## obklásť pozri obložiť 1 ## obkliesniť pozri obťať, osekať ## obklopiť 1. postaviť sa, zhromaždiť sa okolo niekoho, niečoho, obstúpiť, obstať: zvedavci obklopili, obstúpili, obstali cudzinca, zried. obchlopiť, obskočiť (skokom, náhle sa okolo niekoho postaviť): obskočilo ho zo desať chlapov, obkľúčiť, obkolesiť (často s úmyslom nedovoliť pohyb von): vojaci obkľúčili, obkolesili mesto, obľahnúť, obchvátiť (vojensky dookola zablokovať): obľahnúť, obchvátiť budovu, zovrieť (i vojensky): mesto zovreté blokádou, okrúžiť, obkrúžiť (postaviť sa do kruhu okolo niekoho, niečoho): deti okrúžili učiteľa, zhrčiť sa, zhŕknuť sa (okolo niekoho, niečoho), expr. obhŕknuť: hneď sme sa zhrčili, zhŕkli okolo matky, hneď sme obhŕkli matku 2. rozložiť sa okolo niečoho, zahaliť, obostrieť: mesto obklopil, zahalil, obostrel smog, expr.: obaliť, obotkať: obalila, obotkala nás tma, obopäť, obopnúť (tesne ovinúť okolo niečoho): dom obopäl vysoký plot, obohnať (múrom, plotom), obstaviť, obstavať (umiestniť okolo niečoho stavbu, stavby): námestie obstavané budovami; obstaviť dvor staviskami, obložiť: stôl obložiť stoličkami 3. pozri zahrnúť 2 ## obkľúčiť pozri obklopiť 1 ## obkmásať pozri olámať, otrhať ## obkolesiť pozri obklopiť 1 ## obkopávať pozri obhŕňať ## obkradnúť pozri okradnúť ## obkrájať krájaním dookola odstrániť z povrchu; takýmto spôsobom zbaviť niečo niečoho, obkrojiť, poobkrajovať: obkrájať, obkrojiť kôrku z chleba; poobkrajovať žemľu, okrájať: repu už okrájali ## obkratný pozri krátky 1 ## obkríknuť pozri okríknuť ## obkríknuť sa pozri okríknuť ## obkročiť pozri obomknúť ## obkročmo pozri rozkročene ## obkrojiť pozri obkrájať ## obkrútiť pozri omotať, obopnúť ## obkrúžiť pozri obklopiť 1 ## obkukaný pozri ošúchaný 2 ## obkukávať pozri obzerať ## obkukovať pozri obzerať ## obkúkať pozri obzerať ## obkydať pozri zašpiniť ## oblačiť sa pozri mračiť sa 1 ## oblačný pozri zamračený 1 ## oblafnúť pozri oklamať 1 ## obľahčiť pozri uľahčiť 1, uľahčiť 2, uľahčiť 3, zľahčiť 1 ## obľahčiť sa pozri uľaviť sa ## obľahnúť 1. pozri ľahnúť 1, ochorieť 2. pozri obklopiť 1, pozri obliehať ## oblak 1. pary tvoriace v ovzduší súvislý celok, mrak, mračno (obyč. tmavý, ťažký oblak): nad mestom visia nízke oblaky, mračná; búrkový oblak, mrak, chmára (obyč. dažďový oblak): chmáry na obzore, expr. kúrňava: ženie sa snehová kúrňava 2. zhluk čiastočiek vo vzduchu pripomínajúci oblak, mrak, mračno: oblaky, mračná dymu, kúdol, kúr: zvírený kúdol, kúr prachu, expr.: kúrňava, kundol: zdvihla sa kúrňava piesku, roj (o hmyze): roje, oblaky komárov, zried. záhal [Figuli] ## oblámať pozri olámať ## oblápať pozri objať ## oblapiť pozri obomknúť, objať ## oblapkávať pozri obchytávať ## oblasť 1. časť zemského povrchu vymedzená z rozličných hľadísk (geografického, ekonomického, administratívneho a pod.), územie (obyč. nie presne ohraničené): oblasť, územie za polárnym kruhom, krajina, kraj, kniž. región (územie ako zemepisná oblasť): južný región, kraj štátu; nížinatá krajina, zóna, pásmo (oblasť v podobe ohraničeného pruhu): zóna, pásmo kosodreviny, areál (s prirodzeným zjednocujúcim činiteľom): areál výskytu plesnivca, končina (miesto na zemi): neobývané končiny Grónska, revír (oblasť vymedzená na istú činnosť): bohatý poľovný revír, rezervácia (chránená oblasť), okolie (oblasť okolo niečoho): v okolí Devína rastú vzácne rastliny, zastar.: okres [Štúr], okrštek 2. vymedzený priestor činnosti, pôsobenia, záujmu a pod., okruh, úsek, sféra: pracovať v oblasti, v okruhu, vo sfére kultúry; oblasť, úsek ideológie, administratívy, odbor (špecializovaná oblasť pracovnej činnosti): odbor ekonomiky, pole: pracuje na poli vedy, odvetvie (špeciálna oblasť národného hospodárstva): odvetvie priemyslu, disciplína: vlastivedné disciplíny, hovor. fach, rámec: rámec výroby, odb. rovina (súhrn prvkov tvoriacich celok): v rovine hospodárskych vzťahov, svet: citový, myšlienkový svet, kniž. ríša: ríša rozprávok ## oblastný vzťahujúci sa na isté vymedzené územie, na istú oblasť, krajinu, regionálny: obhajovať oblastné, regionálne záujmy, krajový: oblastné, krajové odlišnosti vo výslovnosti ## obľaviť pozri zmierniť ## oblázniť pozri pobalamutiť ## oblažiť pozri obšťastniť ## oblažiť sa pozri potešiť sa ## oblažovať pozri tešiť 1 ## oblbnúť pozri osprostieť ## oblečenie pozri šaty ## oblednúť stať sa bledým (najmä o tvári), zblednúť: oblednúť, zblednúť od strachu, od závisti, skriedovatieť (zblednúť ako krieda), zried. zvoskovatieť (zblednúť ako vosk); [Chudoba], obelieť: od hrôzy celý obelel, vyblednúť, vyšedivieť (najmä pôsobením slnka, vekom): prestieradlo časom vybledlo, vyšedivelo; farba vybledla; spomienky po čase vybledli, zosivieť, osivieť (o tvári, pokožke): od strachu celý zosivel, nár. vyplavieť [Kukučín] ## oblek pozri šaty ## oblemovať pozri obrúbiť 1 ## oblepiť lepením pokryť dookola alebo celú plochu, polepiť, olepiť: oblepil, polepil škatuľu obrázkami; polepiť, olepiť plot plagátmi, poobliepať, pooblepovať (postupne, viac vecí) ## oblepiť sa pozri zavesiť sa ## oblesknúť sa pozri odzrkadliť sa ## obletovať expr. uchádzať sa o náklonnosť niekoho, expr.: obletúvať, krútiť sa, točiť sa, fraz. mať sa okolo niekoho: obletuje vedúceho, krúti, točí sa okolo neho, aby získal prednosť; Musíte sa mať okolo našej mamy!, hovor.: kurizovať, brať na niekoho (pri prejavovaní ľúbostného citu): kurizoval spolužiačke, bral na susedu, dvoriť (vo vzťahu muža k žene): dvoriť dievčaťu, expr. hrkútať (okolo niekoho) ## obliak pozri kameň 1 ## obliať 1. naliať na niekoho, na niečo tekutinu (najmä vodu), poliať: obliať, poliať spolusediaceho kávou; poliať kvety, expr. ošustnúť: ošustol ju vedrom vody, pooblievať: pooblievať obrus, parkety, okúpať (pri veľkonočnej oblievačke): ísť okúpať, obliať, poliať, pooblievať dievčence 2. pozri zaplaviť 2, zaliať ## obliať sa pozri poliať sa ## obličaj pozri tvár 1 ## oblička jeden z dvojice oválnych žľaznatých orgánov vylučujúcich moč, ľadvina: dostať zápal obličiek, ľadvín ## obliecť 1. dať na telo šatstvo alebo jeho súčasť; takto pokryť niekoho (op. vyzliecť), zastaráv. alebo expr.: odieť, odiať, nadieť, nadiať: obliecť, odieť si kabát; teplo obliecť, nadieť dieťa; obliekli, odiali sa do slávnostného, hovor. vziať si: dnes si vezmem iné šaty, expr.: natiahnuť, navliecť, prehodiť (obyč. v rýchlosti, nedbanlivo a pod.): natiahla, navliekla, prehodila si župan a vyzrela von, fraz. expr. pohádzať šaty na seba, kniž.: priodieť, priodiať: priodiali nevestu do bieleho, naobliekať, zababušiť (teplo obliecť): naobliekať si dva svetre; zababušiť sa do vlniaka, vyobliekať, vystrojiť, pristrojiť, ustrojiť (pekne, slávnostne obliecť): do kostola všetky deti vyobliekala, vystrojila, ustrojila, expr. vymódiť (módne obliecť), poobliekať, zastaráv. alebo expr.: poodievať, ponadievať (postupne, viacerých): poobliekala deti do vetroviek 2. hovor. zaopatriť šatstvom, postarať sa niekomu o oblečenie, zaobliecť: musí obliecť, zaobliecť celú rodinu, zašatiť, ošatiť: deti treba lepšie zašatiť, ošatiť, expr. ogabať, kniž. alebo expr.: zaodieť, zaodiať ## obliečka ochranný poťah na perinu, paplón alebo hlavnicu, povlak: kúpiť nové obliečky, povlaky, prevliečka: damaskové prevliečky, návliečka ## obliehať zhromažďovať sa okolo (obyč. s cieľom dostať sa niekam), útočiť (na niečo): dav obliehal pokladnicu divadla; vojaci obliehali pevnosť, útočili na pevnosť, obkľučovať, obkolesovať, obklopovať: budovu obkľučovali, obkolesovali, obklopovali zvedavci, obchvacovať, zovierať (obyč. vojensky): vojská obliehali, obchvacovali, zovierali mesto celý mesiac, dobýjať, dobývať: hráči bezvýsledne dobýjali, dobývali súperovu bránu ## obliekáreň pozri šatňa ## obliekať pozri obliecť 1, obliecť 2 ## obliekať sa istým spôsobom nosiť šaty, istým spôsobom chodiť oblečený, nosiť sa: pekne, moderne sa oblieka, nosí; oblieka sa, nosí sa po sedliacky, strojiť sa, šatiť sa: strojí sa, šatí sa ako princezná ## oblietať pozri obísť 2 ## oblievač mládenec, muž, ktorý chodí na oblievačku, kúpač, polievač: dievča malo veľa oblievačov, kúpačov, polievačov, šibač (oblievač, ktorý aj šibe dievčence, ženy šibákom) ## oblievačka oblievanie žien na Veľkonočný pondelok podľa ľudového zvyku, kúpačka, polievačka: chlapci sa tešia na oblievačku, kúpačku, polievačku, šibačka (oblievačka spojená so šibaním šibákom) ## oblievka 1. pozri poleva 1 2. pozri glazúra 1 ## obligácia pozri dlhopis ## obligátny 1. pozri bežný, nevyhnutný 1 2. pozri povinný, záväzný ## obligatórny pozri povinný, záväzný ## obligo pozri záväzok ## oblina oblá časť niečoho, zaoblenina, zaoblenie: obliny, zaobleniny ženských bokov ## oblízať 1. prejsť jazykom po niečom (obyč. viac ráz), olízať: oblízali, olízali si ústa po dobrom jedle, pooblizovať (viac ráz alebo viac vecí): pooblizoval si všetky prsty, hovor. vyoblizovať (dôkladne, viac ráz), obliznúť, oliznúť (jedným liznutím): oblizol, olizol si pery 2. lízaním odstrániť, zlízať, olízať: oblízať, zlízať si rúž z pier, obliznúť, oliznúť, zliznúť (jedným liznutím): oblizol, zlizol si krv z prsta, vylízať (lízaním všetko odstrániť): vylízať kašu z taniera ## obliznúť 1. pozri oblízať 1, oblízať 2 2. pozri ochutnať 2 ## oblizovať pozri bozkávať ## oblizovať sa pozri láskať sa ## obločiar pozri sklenár ## obločnica 1. ochranné krídlo na vonkajšej alebo vnútornej strane obloka, okenica: zatvoriť okenice, obločnice, špaleta: obloky s hnedými špaletami 2. vodorovná doska pod oblokom, okenica, podobločnica, podokenica: kvety pestované na (pod)obločnici, (pod)okenici ## obločný týkajúci sa obloka, okenný, oblokový: obločný, okenný rám; obločná, obloková tabuľa ## obloha zdanlivá klenba nad zemským povrchom, nebo: obloha posiata hviezdami, poet. báň (klenba oblohy): nebeská báň, výšina: lietadlo sa z výšiny spustilo kolmo na zem, poet. firmament ## oblok zasklený otvor v stene určený na osvetľovanie a vetranie miestnosti, okno: zavrieť, otvoriť oblok, okno, zastar. výhľad: pôjd s výhľadom [Kukučín], výzorník (oblok na streche alebo vo výklenku) ## oblokový pozri obločný ## oblomiť pozri obmäkčiť ## oblomok pozri úlomok 1 ## oblomovský pozri nečinný, pasívny 1, zbytočný ## obloženie pozri obklad 2 ## obložiť 1. pokryť niečo, niekoho dookola alebo na povrchu niečoho, obklásť: obložiť, obklásť budovu mramorom; obložiť, obklásť chorého vankúšmi, poobkladať, povykladať: kúpeľňu poobkladať, povykladať kachličkami, vyložiť, vydláždiť (obložiť dlažbou): námestie vyložili, vydláždili mačacími hlavami, vystlať, obostlať (obložiť niečím poddajným): vystlať, obostlať kôš machom, vystužiť (obložiť niečím pevným): vnútro vystužené drevom 2. pripraviť jedlo pridaním príloh, hovor. garnírovať: mäso obložiť, garnírovať zeleninou, ozdobiť (ozdobne obložiť): misa obložená, ozdobená vajcami a šalátom ## obľuba 1. vzbudzovanie kladných postojov u mnohých ľudí, obľúbenosť, popularita: politikova obľuba, obľúbenosť, popularita vo verejnosti klesla, priazeň, sympatia: teší sa všeobecnej priazni, sympatiám ľudí, láska, milosť: nebyť u niekoho v milosti 2. pozri radosť ## obľúbenec obľúbený človek alebo iný tvor, miláčik: herec bol obľúbencom, miláčikom publika; štvornohý obľúbenec, miláčik, favorit: stal sa favoritom žien, hovor. vyvolenec: byť vyvolencom športového obecenstva, zastar. milec ## obľúbenosť pozri obľuba 1 ## obľúbený ktorý je v obľube, v priazni; ktorého majú radi (op. neobľúbený), milovaný, milý, hovor. zamilovaný: môj obľúbený, milovaný autor; jeho najobľúbenejšia, najmilšia kniha; jesť svoje zamilované jedlo, módny, populárny (momentálne, obyč. dočasne obľúbený): módny, populárny umelec, hľadaný, vyhľadávaný, žiadaný, expr. vychytený (obyč. o tovare alebo o niečom, čo sa dá získať; všeobecne obľúbený): toto leto je hľadanou, žiadanou, vychytenou farbou žltá; je to hľadaný, vyhľadávaný spôsob zábavy, expr. zbožňovaný (veľmi obľúbený a obdivovaný): Mozart je môj obľúbený, zbožňovaný skladateľ ## obľúbiť si získať citový vzťah k niekomu, niečomu, nájsť potešenie, uspokojenie v niečom, mať rád: už si obľúbil, už má rád nový domov, nájsť/mať zaľúbenie, nájsť/mať záľubu: našiel, má zaľúbenie, záľubu v koňoch, zamilovať si: zamilovala si južné Slovensko, zamilovať sa: zamiloval sa do svojho povolania, zaľúbiť sa (iba 3. os.): zaľúbilo sa mu spievať, zaľúbil sa mu šport, prilipnúť (k niekomu, niečomu): prilipol k novým známym, k mestu, hovor. priľúbiť si: priľúbil si susedovie deti, zried. prichcieť (dodatočne si obľúbiť): veď on nevestu prichce ## obľubovať mať citový vzťah k niekomu, niečomu, pociťovať radosť z niečoho, zried. z niekoho, mať v obľube, mať rád: obľubuje, má rád ostré jedlá; má v obľube veselú spoločnosť, mať záľubu, mať zaľúbenie: rodičia mali záľubu v hudbe, hovor.: ľúbiť, milovať: ľúbi chodiť do hôr; miluje kvety, more, pren. expr. zbožňovať: zbožňovať hudbu, dobré jedlo, hovor. holdovať, kniž. hovieť (vo veľkej miere): holduje alkoholu, hovie maľovaniu, trpieť, potrpieť si (obľubovať niečo a zároveň vyžadovať): trpí, potrpí si na dobré jedlo, na poriadok, čistotu, vyhľadávať: vyhľadáva samotu ## oblúčikovitý pozri oblúkový ## oblúčikový pozri oblúkový ## oblúčkovitý pozri oblúkový ## oblúčkový pozri oblúkový ## obluda pozri potvora, netvor 1 ## oblúdiť pozri oklamať 1 ## obludnosť 1. pozri monštruozita 2. pozri beštialita ## obludný 1. pozri zlý 1, hrozný 1, strašný 1 2. pozri škaredý 1, odporný 1 3. pozri obrovský ## oblúk kruhovité zakrivenie, časť kružnice, polkruh (polovica kružnice): na nebi sa zjavil oblúk, polkruh dúhy, zaokrúhlenina: zaokrúhlenina obočia ## oblúkovitý pozri oblúkový ## oblúkový ktorý má tvar, podobu oblúka, oblúkovitý: oblúková, oblúkovitá klenba, oblúčikový, oblúčkový, oblúčikovitý, oblúčkovitý (ktorý má tvar menšieho oblúka): oblúč(i)kové zakrivenie; oblúč(i)kovité zakončenie blúzky, zaoblený, zaokrúhlený, zaguľatený (tvoriaci oblúk): zaoblená, zaokrúhlená, zaguľatená hruď, klenutý (ktorý sa dvíha do oblúka): klenuté obočie, klenutá povala, klenbový, zastar. sklepený (tvoriaci klenbu): klenbová, sklepená brána ## oblúzniť pozri omámiť 1, oklamať 1 ## oblý pozri okrúhly 1; tučný 1 ## obmäkčiť urobiť poddajnejším, povoľnejším, poddajným, povoľným, prekonať odpor u niekoho, oblomiť: otca nemohli obmäkčiť, oblomiť ani prosby; oblomila mužovu tvrdohlavosť, zlomiť, nalomiť: prosby ho zlomili, nalomili, oslabiť, premôcť: argumenty oslabili, premohli ich zaťatosť, pohnúť (obmäkčiť pôsobením na city): slzy ho napokon pohli pozri uprosiť ## obmedzenec 1. pozri hlupák 2. pozri malomeštiak ## obmedzenosť 1. pozri sprostosť 1, slepota 2 2. pozri provincionalizmus ## obmedzený 1. ktorý má ohraničený duševný obzor, slabé duševné schopnosti; svedčiaci o tom, neinteligentný, nevyspelý, nevzdelaný (op. rozhľadený): obmedzený, neinteligentný politik; nevyspelý, nevzdelaný pracovník; obmedzené, neinteligentné výroky, hlúpy, sprostý, bezduchý, slaboduchý, fraz. kniž.: chudobný duchom, chudobný na duchu (op. múdry): hlúpy, sprostý, bezduchý študent; autor chudobný duchom, chudobný na duchu, tupý, kniž. stupídny, pejor. primitívny (značne obmedzený): mať tupé, stupídne, primitívne spôsoby, zaostalý (duševne), retardovaný (mentálne), expr.: zadebnený, zadubený: zaostalá, zadubená mládež; zaostalé, (mentálne) retardované dieťa; zadebnené, zadubené názory, jednostranný, úzky, úzkoprsý (posudzujúci veci z jedného hľadiska alebo z malého počtu hľadísk; op. široký): obmedzený, úzkoprsý človek; jednostranný, úzky pohľad na vec; obmedzený, úzky duševný obzor, malomeštiacky, kniž. filisterský (s plytkým životným cieľom): malomeštiacky, filisterský prístup k životu, malicherný (lipnúci na maličkostiach; op. veľkorysý): obmedzený, malicherný byrokrat, pejor. úbohý: úbohé správanie sa, konzervatívny, spiatočnícky (ktorý nemá schopnosť prijímať niečo nové): konzervatívne, spiatočnícke teórie, dogmatický, dogmatársky (nepripúšťajúci námietky, pochybnosti): dogmatický názor, expr. kocúrkovský: kocúrkovské mravy 2. pozri ohraničený, malý 1, úzky 2 ## obmedziť 1. určiť rozsah platnosti, pôsobnosti niekoho, niečoho, ohraničiť: vláda obmedzila, ohraničila právomoc úradov, vymedziť, kniž. limitovať: vymedzenie, limitovanie času na výskum, kniž. rámcovať (nedok.): autor rámcuje dej historickými udalosťami, lokalizovať (obmedziť pôsobenie niečoho na isté miesto): lokalizovať požiar 2. určiť menší rozsah, intenzitu, platnosť a pod., zmenšiť, znížiť: obmedziť, zmenšiť, znížiť prídel pohonných hmôt, zúžiť: zúžiť okruh pôsobností, kniž. oklieštiť: oklieštiť práva, požiadavky menšín, redukovať, zredukovať: (z)redukovanie stavu armády, reštringovať, zreštringovať: (z)reštringovanie počtu zamestnancov, financií, paralyzovať (urobiť menej účinným): paralyzovať škodlivú činnosť spolku, minimalizovať (obmedziť na minimum), pren. expr.: obkresať, obstrihať, okyptiť: obkresať, obstrihať platnosť zákona; okyptiť domáci rozpočet ## obmedziť sa pozri zmenšiť sa ## obmena 1. nepodstatne zmenená podoba niečoho, variácia, modifikácia: program odznel v niekoľkých obmenách, variáciách, modifikáciách, variant, verzia (jedna z možných podôb textu): variant piesne; film nakrútili vo dvoch verziách, parafráza (voľná obmena): parafráza myšlienky, mutácia: mutácia buniek, mat. permutácia, odb. vid: vidy uhlíka, lingv. vid slovesa 2. pozri zmena 1 ## obmenený ktorý je len obmenou istého, ktorý je iba v nejakom detaile odlišný, variantný: obmenený, variantný prvok, recept, hudobný motív ## obmeniť čiastočne zmeniť, dať niečomu variantnú podobu, pozmeniť: obmeniť, pozmeniť plán; pozmenili zostavu mužstva, upraviť, modifikovať (podľa nejakej požiadavky): upraviť znenie predpisu, modifikovať postup, varírovať, variovať (nedok.): skladateľ varíroval hlavnú tému skladby ## obmotať pozri omotať ## obmrkávať pozri obzerať ## obmrknúť si pozri pozrieť (sa) 2 ## obmýšľať pozri hodlať ## obmýšľať sa pozri myslieť 4 ## obmyť pozri opláchnuť ## obmývať 1. tiecť okolo niečoho dotýkajúc sa; obklopovať vodou, omývať: voda obmýva, omýva skaliská, obtekať: potok obteká záhradu 2. činnosťou vody narúšať, poškodzovať, odstraňovať alebo vyhládzať, podmývať, podomieľať, podmieľať: voda obmýva, podmýva, pod(o)mieľa brehy rieky, vymývať, vymieľať, geol. erodovať (vodou, vetrom vyplavovať): voda vymýva, vymieľa štrk, horniny; erodovaný breh, odplavovať, odnášať: dažde odplavujú, odnášajú ornú pôdu ## obnažený 1. zbavený odevu, časti odevu, pokrývky, porastu a pod. (op. zahalený), nahý, holý, odhalený: obnažené, holé telo; odhalené, nahé plecia; odhalené, holé korene stromu, vyzlečený (zbavený odevu; op. oblečený): obnažené, vyzlečené dieťa, polonahý: polonahé modelky, nepokrytý (zbavený pokrývky, obyč. hlavy): stáť s nepokrytou hlavou (na znak úcty), nezarastený, lysý (zbavený porastu; op. zarastený, obrastený): nezarastený, lysý kopec 2. zbavený všetkého, čo zahaľuje podstatu, skutočnú podobu niekoho, niečoho, neskrývaný, netajený: obnažený, neskrývaný ľudský žiaľ; neskrývané, netajené vášne, skutočný, pravý, holý, naozajstný: obnažená, skutočná, holá, naozajstná pravda; obnažená, pravá príčina vojny ## obnažiť zbaviť prikrývky, oblečenia alebo časti oblečenia, odhaliť: obnažila si, odhalila si plecia, odkryť, odokryť (zbaviť prikrytia): od(o)kryl si veľkú ranu na nohe; od(o)kryť korene stromu, vyzliecť, zobliecť (zbaviť oblečenia): vyzliekla, zobliekla dieťa donaha, rozhaliť (rozhrnutím pokrývky alebo šiat čiastočne obnažiť): na slnku sa všetci rozhalili, pren. ukázať: v diele obnažil, ukázal všetku spoločenskú biedu ## obneskorený pozri neskorý 1 ## obneskoriť sa pozri oneskoriť sa 1 ## obnos pozri suma 1 ## obnosený nosením opotrebovaný (op. nový, zachovaný), obšúchaný, ošúchaný, obdraný, obdratý, odratý, odraný: obnosený, o(b)šúchaný, o(b)dratý kabát; ošúchané, obdrané rukávy, starý, starší: staré, staršie šatstvo, zánovný (trocha obnosený): to už nie sú nové, ale zánovné šaty, zodraný, zodratý, chatrný, vetchý (veľmi obnosený): zodrané, zodraté topánky; chatrný, vetchý odev, znosený, vynosený (úplne obnosený): znosená, vynosená bielizeň ## obnosiť pozri obdrať 1 ## obnova 1. uvedenie niečoho do pôvodného, obyč. lepšieho stavu, obnovenie, renovácia, renovovanie: obnova, obnovenie, renovovanie historického jadra mesta, rekonštrukcia, rekonštruovanie, reštaurácia, reštaurovanie: rekonštrukcia budov, ciest, mostov; reštaurácia, reštaurovanie umeleckých diel, prestavba (obnova do zlepšenej, zmenenej podoby): prestavba školy, regenerácia: regenerácia buniek 2. opätovné zavedenie niečoho, čo už bolo, oživenie, znovuzrodenie: obnova, oživenie demokracie; znovuzrodenie národného cítenia, renesancia: renesancia umenia, obroda, obrodenie (získanie nových síl pri realizácii niečoho): hospodárska obroda, kniž.: oživotvorenie, vzkriesenie, zmŕtvychvstanie: oživotvorenie, vzkriesenie myšlienky samostatnosti, kniž. reštitúcia: reštitúcia právneho stavu ## obnovenie pozri obnova 1 ## obnovený ktorý sa obnovil, staronový: obnovená, staronová divadelná scéna, zreštaurovaný, zrekonštruovaný ## obnoviť 1. znova zaviesť, utvoriť niečo, čo už bolo, oživiť: obnoviť, oživiť záujem o divadlo, kniž.: oživotvoriť, obživiť, vzkriesiť: oživotvorili Maticu slovenskú; obživiť, vzkriesiť spomienky, obrodiť (dodať novú silu na vrátenie do želateľného stavu): obrodiť hospodárstvo, spoločenský život, regenerovať, zregenerovať (vrátiť pôvodné dobré vlastnosti): regenerovať sily oddychom; zregenerovať pôdu, rehabilitovať (vrátiť, obnoviť dobré meno, česť), znovuzriadiť, kniž.: rekonštituovať, reštituovať: znovuzriadenie knižnice; reštituovať, rekonštituovať starý právny stav 2. uviesť niečo do pôvodného (dobrého) stavu (úpravou, prestavaním a pod.), reštaurovať, zreštaurovať: reštaurovanie starých malieb, renovovať, zrenovovať, rekonštruovať, zrekonštruovať: v meste renovovali historické budovy a rekonštruovali most, rekultivovať, zrekultivovať (obnoviť kultiváciou pôdy) ## obnoviť sa pozri ožiť 2 ## obnovný zameraný na obnovu, znovupostavenie, znovuzavedenie niečoho, obnovovací, inovačný: obnovný, inovačný program, proces, reštauračný (týkajúci sa reštaurácie, reštaurovania; i polit. zameraný na obnovu politických pomerov): reštauračné práce, reštauračné úsilia, reštitučný (sledujúci reštitúciu), kniž. renesančný (sledujúci renesanciu), obrodný: obrodné tendencie, regeneračný (zameraný na obnovu pôvodného stavu, pôvodnej funkčnosti): regeneračná schopnosť bunky pozri obrodný ## obnovovací pozri obnovný, obrodný ## obnovovať pozri renovovať, vracať 3 ## obočie oblúk chĺpkov nad očami, obrvy: mať husté, zrastené obočie, obrvy, kniž. brvy ## obodovať pozri ohodnotiť ## obodrať pozri obdrať 1 ## obodrieť pozri ožiť 3 ## obodriť pozri osviežiť ## obohatiť urobiť bohatším o nové hodnoty (materiálne i duchovné), zveľadiť: obohatiť, zveľadiť si zbierku o nové exempláre; obohatiť, zveľadiť slovnú zásobu školákov, rozšíriť, zväčšiť, rozmnožiť, znásobiť (obyč. v rozsahu, veľkosti): rozšíriť, zväčšiť, znásobiť svoj majetok, prehĺbiť: prehĺbenie spolupráce ## obohatiť sa pozri zbohatnúť ## obohnať pozri ohradiť, obklopiť 2 ## obohnať sa pozri ohnať sa 1, ohnať 2 ## obohraný pozri ošúchaný 2 ## obohratý pozri ošúchaný 2 ## obojakosť pozri faloš ## obojaký 1. pozri dvojaký 1 2. pozri falošný 1, neúprimný ## oboje pozri obidvoje ## obojnož pozri obojnožne ## obojnožne obidvoma nohami naraz, obojnož: obojnožne, obojnož preskočiť lavičku, znožmo (s nohami pri sebe): odraz znožmo; poskoky znožmo, obojnož ## obojpohlavný ktorý má orgány, znaky obidvoch pohlaví, odb.: hermafroditný, hermafrodický: obojpohlavný, hermafroditný kvet, hmyz, dvojpohlavný, odb. bisexuálny ## obojruč pozri obojručne ## obojručne obidvoma rukami (naraz), obojruč: pri miernom zjazde sa obojručne, obojruč odpichoval palicami, zried.: oberučne, oberuč: pušku chytil oberučne, oberuč, dvojručne: učila sa hrať obojručne, dvojručne ## obojručný konaný obidvoma rukami; prispôsobený pre obidve ruky, oberučný: obojručný, oberučný chmat; obojručný, oberučný nôž, kniž. bimanuálny ## obojstranne 1. pozri dvojstranný 2. pozri vzájomne ## obojstranný pozri dvojstranný, vzájomný ## obojživelnícky pozri obojživelný; falošný 1 ## obojživelník 1. živočích prispôsobený životu na suchu aj vo vode, odb. amfíbia 2. pozri pokrytec ## obojživelný schopný prispôsobiť sa dvom rozličným situáciám, prostrediam; schopný prežiť na suchu i vo vode, obojživelnícky: obojživelné, obojživelnícke tanky; obojživelný, obojživelnícky živočích pozri falošný 1 ## obok pozri bokom 1 ## obolus pozri milodar ## obomknúť chytiť dookola rukami, dlaňami alebo prstami (obyč. niečo okrúhle, guľaté), oblapiť, obchytiť: obomkol, oblapil strom; obomkol, obchytil stĺp oboma rukami, občiahnuť, obsiahnuť: dlaňami neobčiahol, neobsiahol jeho svalnaté rameno, obopnúť, obopäť: s láskou mu rukami obopla šiju, objať: celého ho objala do svojich rúk, zovrieť: zovrel ženine dlane do svojich, obkročiť (nohami): ľahko obkročil koňa, poobomkýnať, pooblápať, poobchytávať, poobopínať, pozovierať (postupne, viac vecí) ## obopnúť potiahnuť povrch alebo jeho časť niečím dookola, obkrútiť, okrútiť, obtočiť: opaskom nemohol obopnúť, o(b)krútiť, obtočiť svoje robustné telo, obvinúť, ovinúť, obviť, oviť: o(b)vinúť, o(b)viť krk dlhým šálom, obmotať, omotať: o(b)motať si nohu uterákom, obtiahnuť (tesne celý povrch): nohy obtiahnuté texaskami pozri obomknúť ## obopäť potiahnuť povrch alebo jeho časť niečím dookola, obkrútiť, okrútiť, obtočiť: opaskom nemohol obopnúť, o(b)krútiť, obtočiť svoje robustné telo, obvinúť, ovinúť, obviť, oviť: o(b)vinúť, o(b)viť krk dlhým šálom, obmotať, omotať: o(b)motať si nohu uterákom, obtiahnuť (tesne celý povrch): nohy obtiahnuté texaskami pozri obomknúť ## obor bytosť alebo vec mimoriadneho vzrastu, mimoriadnych rozmerov a veľkej sily; pren. človek mimoriadnych vlastností (op. trpaslík), expr. ozruta, silák: rozprávkový obor, silák; ten chlap je hotová ozruta, kniž.: goliáš, kyklop, zried. ozrutáň, expr.: ráňava, dĺžava, expr. opacha (niečo neforemne veľké), kolos: oceľový kolos, kniž.: titan, gigant, velikán, velikáš, génius (o mimoriadnom človeku): titan, velikán vedy, génius hudby, poet. zruta ## obora pozri správne zvernica ## oborávač stroj na oborávanie, ohŕňanie rastlín, ohŕňač, ohrnovač, ohrňovač ## oboriť sa 1. pozri osopiť sa 2. pozri zatlačiť 2 ## obosielať pozri zúčastňovať ## obostlať pozri obložiť 1 ## obostrieť pozri zastrieť 1, zastrieť 2, obklopiť 2 ## obotkať pozri zastrieť 1, obklopiť 2 ## oboznámiť pozri informovať ## oboznámiť sa pozri zoznámiť sa 2 ## oboznamovací pozri informačný, orientačný ## oboznamovať sa pozri dozvedať sa 1 ## oboznať sa pozri zoznámiť sa 1, zoznámiť 2 ## obozretnosť pozri rozvaha 1 ## obozretný pozri opatrný, prezieravý, ostražitý ## obrábať 1. pripravovať (pôdu) na pestovanie poľnohospodárskych plodín, kultivovať: gazdovia intenzívne obrábali, kultivovali pôdu, vinice, obhospodarovať, gazdovať (starať sa o pôdu ako o majetok): obhospodaruje 100 hektárov polí a lúk; gazdoval na malých roličkách pozri kopať 2. upravovať (obyč. povrch niečoho) do žiadanej podoby, opracúvať: strojovo obrábať, opracúvať drevo, tech. frézovať (obrábať na fréze), obrusovať, brúsiť: obrusovať kovové súčiastky, brúsiť drahokamy 3. pozri ohovárať 4. pozri biť 2 ## obrábateľný pozri tvárny ## obracať pozri obrátiť, pozri krútiť 1 ## obracať sa pozri obrátiť sa, pozri krútiť sa 2, krútiť sa 3, usilovať sa 2 ## obrad súbor ustálených úkonov pri istých (obyč. slávnostných) príležitostiach, ceremónia: obrad, ceremónia pohrebu, svadby, ceremoniál: uvítací, promočný ceremoniál, rituál, kniž. rítus: omša podľa východného, rímskeho rituálu, rítu ## obradník pozri ceremoniár ## obradnosť pozri formalizmus ## obradný 1. týkajúci sa obradu; používaný pri obradoch, obradový: obradný, obradový jazyk; obradové piesne, zvyky, kultový, kniž.: rituálny, rítový: rituálny tanec; rítové knihy, bohoslužobný (týkajúci sa cirkevných obradov): bohoslužobné texty, bohoslužobný jazyk, kniž.: sakrálny, sakramentálny: sakrálne predmety, ceremoniálny 2. pozri slávnostný, vznešený 1 ## obradoslovie pozri liturgia ## obramok pozri obruba 1 ## obrana 1. obranný postoj (pred útokom, nebezpečenstvom a pod.), defenzíva: prejsť do obrany, do defenzívy, bránenie, obraňovanie: osobné bránenie (v športe), sebaobrana (obrana samého seba, vlastných záujmov), šport. forčeking (aktívna obrana v hokeji) 2. pozri obhajoba ## obranár pozri obhajca ## obranca pozri obhajca ## obrániť bránením zachovať, poskytnúť ochranu, ubrániť, ochrániť, uchrániť: odhodlanie obrániť, ubrániť vlasť; ochránili, uchránili nás pred nebezpečenstvom, vziať do ochrany: vzali nás do ochrany pred násilníkom, obhájiť, uhájiť (argumentmi proti námietkam, útokom): obhájili, uhájili si svoje presvedčenie, svoju autoritu, kniž. zaštítiť: zaštítili svoju krajinu, zavarovať, uvarovať, zachovať, uchovať (pred niečím zlým, škodlivým a pod.): zavarovať, uchovať pred nešťastím, pred skazou, od nešťastia; uvarovať pred nebezpečenstvom, zastať, zastať sa (postaviť sa na obranu niekoho): zastal, obránil ma pred všetkými ## obranný určený na obranu, ochranu pred niečím neželateľným (op. útočný), ochranný: obranná, ochranná reakcia organizmu; telo má málo obranných, ochranných látok, obranársky (obyč. spojený s nekritickou obranou): zaujať obranársky postoj (voči kritike), prevenčný, preventívny (určený na obranu ako prevenciu, obyč. proti chorobám): obranný, prevenčný, preventívny zákrok, imúnny, imunitný (spojený so získaním odolnosti proti niečomu neželateľnému): imúnna, imunitná schopnosť ľudského jedinca, ústupový, defenzívny: defenzívne pozície pozri obhajobný ## obraňovanie pozri obrana 1 ## obraňovať pozri brániť 1 ## obraňovať sa pozri brániť sa ## obrásť pozri zarásť 1 ## obrat 1. zmena smeru (obyč. o 180°), obrátenie, otočenie: obrat, obrátenie, otočenie auta do protismeru, otočka: otočka s loptou, hud. kadencia (melodický obrat na konci skladby) 2. zásadné, protikladné zmenenie okolností, podmienok alebo dovtedajšieho stavu, zvrat, prevrat: zažiť politický obrat, zvrat, prevrat, prelom, zlom: takýto spoločenský prelom, zlom nik nečakal, zmena: historická zmena nastala až neskôr, reakcia (opačné, protikladné smerovanie v niečom): prudká reakcia v správaní 3. pozri zvrat 1 ## obrať 1. pozri oberať 1, oberať 2 2. pozri okradnúť, zbaviť ## obrátene pozri naopak, opačne 1 ## obrátenec kto sa obrátil na inú vieru, konvertita: obrátenci, konvertiti zo židovskej viery ## obrátený pozri opačný 1 ## obratisko pozri obrátka 2 ## obrátiť 1. dať na opačnú, protiľahlú stranu, prevrátiť, otočiť: obrátil, prevrátil, otočil list v knihe; obrátiť, otočiť látku na líce, expr. prevaliť: jazykom prevalil jedlo na druhú stranu; prevaliť v údive oči, poobracať, pootáčať (postupne), pootočiť, poobrátiť (čiastočne) 2. dať niečomu opačný alebo iný smer, otočiť: obrátil, otočil hlavu; na konci ulice auto otočil, obrátil, zvrtnúť, skrútiť, skrútnuť (náhle, okolo osi): chlapec naraz bicykel zvrtol; zvrtnúť kľúčom v zámke; pren. zvrtnúť, obrátiť reč na iné 3. priviesť k istej zmene, zmeniť, premeniť: obrátil, zmenil kamarátovo presvedčenie, obrátiť, premeniť zmýšľanie, zried. preobrátiť: chcieť preobrátiť svet, expr.: preinačiť, preonačiť: nik ho nepreinačí ## obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej alebo inej polohy, otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbát, prevrátiť sa, expr.: prevaliť sa, prekotúľať sa, prekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruško, prehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bok, zastar. zaobrátiť sa [Dobšinský], poobracať sa, pootáčať sa (postupne), pootočiť sa, poobrátiť sa (čiastočne) 2. dať sa opačným alebo iným smerom, otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilo, zvrtnúť sa, skrútiť sa, skrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západ, vzoprieť sa, postaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti nám, zried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť 3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.), konvertovať, prestúpiť (obrátiť sa na inú vieru), zmeniť sa, premeniť sa, otočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš?, hovor.: preinačiť sa, preonačiť sa: život sa nám celkom preinačil, fraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabát, obmeniť sa (sčasti sa obrátiť) 4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo, požiadať, poprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc), uchýliť sa, kniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom pozri osloviť 2 ## obrátka 1. obrátenie sa okolo svojej osi, otáčka: obrátky, otáčky vrtule, motora, zvrt (pohyb pri otočení): zamknúť na dva zvrty, hovor. otočka (uskutočnenie pohybu ta a späť): ísť niekam na obrátku, na otočku 2. miesto na obracanie (napr. dopravných prostriedkov), obratisko: električka stála na obrátke, obratisku, otáčka ## obrátkomer pozri tachometer ## obratne pozri zľahka 4 ## obratnosť 1. dobrá pohybová schopnosť a jej uplatnenie pri vykonávaní istej činnosti, šikovnosť, zručnosť: obratnosť, šikovnosť rúk; obratnosť, zručnosť pri domácich prácach, majstrovstvo, bravúra (mimoriadna zručnosť): majstrovstvo, bravúra pilota, umenie: umenie pohybu, hovor. fortieľ, hovor. expr. kumšt: pri práci s prútím využil všetok svoj fortieľ, kumšt, rutina, cvik (obratnosť získaná častým opakovaním): získať rutinu, cvik v hre, v tanci 2. vlastnosť toho, kto uplatňuje v konaní pohotovosť, múdrosť, bystrosť, šikovnosť, dôvtip: obratnosť, šikovnosť, dôvtip manažéra, umenie, hovor. expr. kumšt: bolo to jeho umenie, bol to jeho kumšt, že sa vec podarila, stratégia, taktika, diplomacia (obratnosť pri dosahovaní istého cieľa), obyč. pejor.: chytráctvo, prefíkanosť, prešibanosť, ľstivosť (obratnosť spojená s klamstvom, lesťou a pod.) ## obratný pozri šikovný 1, zručný, pohotový ## obratom pozri hneď 1, rýchlo ## obraz 1. umelecky znázornená alebo inak zobrazená skutočnosť, portrét: olejový obraz, portrét rodičov; obraz, portrét krajiny, historických udalostí v románe, hovor. plátno (obraz na plátne), podobizeň (zobrazenie človeka): hľadí na podobizeň detí, kresba (umelecky nakreslený obraz), maľba (umelecky namaľovaný obraz): výstava kresieb, malieb, podoba: pozerá na svoju podobu v zrkadle, odraz, zrkadlo (verný obraz niečoho): odraz krajiny na hladine; je odrazom, zrkadlom svojho otca, zastar. vyobrazenie 2. vonkajší výzor alebo vnútorné vlastnosti niečoho, tvár, tvárnosť: obraz, tvár, tvárnosť krajiny sa mení s ročným obdobím, panoráma, kniž. scenéria (obraz šírej krajiny): večerná scenéria, panoráma Tatier, podoba: zážitky sformoval do hudobnej podoby, ráz, charakter, povaha: ráz, charakter postkomunistickej spoločnosti; povaha choroby je jasná, publ. imidž: zmeniť si imidž 3. zrakový dojem z udalosti, kniž. výjav: na ten obraz, výjav sa nedá zabudnúť, expr.: divadlo, scéna, teáter, cirkus (obraz pútajúci niečím nezvyčajným, komickým a pod.) 4. myšlienkový konštrukt, predstava: urobiť si správny obraz, správnu predstavu o situácii 5. pozri metafora ## obrazáreň pozri galéria 1 ## obrazec plošné schematické znázornenie niečoho, schéma: obrazec, schéma kryštálu, náčrt, náčrtok, nákres, skica (obrazec v základných črtách): prvé náčrt(k)y, nákresy, skice plánu, vzorec (geografický obrazec vyjadrujúci vzťahy): štruktúrne vzorce, kresba (nakreslený obrazec): jednoduché detské kresby, figúra: krasokorčuliar kreslí zložité figúry ## obraziť pozri uraziť ## obrazivosť pozri fantázia 1 ## obrazivý pozri obrazotvorný ## obraznosť pozri fantázia 1 ## obrazný založený na obraze; vyjadrený nepriamo, obrazom: obrazné stvárnenie skutočnosti v poézii, lit. alebo lingv. metaforický, prenesený: obrazný, metaforický význam slova, symbolický (založený na ustálenom obraze, na symbole): holubica je symbolickým znázornením mieru, alegorický (vyjadrený symbolickým obrazom), odb. figuratívny pozri nepriamy ## obrázok pozri kresba 1 ## obrazotvornosť pozri fantázia 1 ## obrazotvorný plný obrazotvornosti, predstavivosti, fantázie; založený na obrazotvornosti, imaginačný, imaginatívny: obrazotvorné, imaginačné schopnosti, fantazijný: obrazotvorná, fantazijná myseľ, zastar. obrazivý [Jesenská] ## obrezať pozri orezať ## obrezok pozri odrezok ## obriadiť 1. pozri opatriť 1 2. pozri oklamať 3 ## obrna pozri ochrnutie ## obrnený opatrený brnením, pancierom, opancierovaný: obrnený, opancierovaný vlak, pancierový: pancierové vozidlo ## obrniť pozri ozbrojiť ## obrobiť 1. pozri opracovať, pozri obrábať 2. pozri prehovoriť 1 ## obročie pozri prebenda ## obročiť pozri kŕmiť ## obroda uvádzanie nových síl do života v upadajúcom organizme, obrodenie: obroda, obrodenie rodiny, oživenie, ozdravenie: nastalo spoločenské, kultúrne oživenie, ozdravenie, regenerácia: regenerácia celej spoločnosti pozri obnova 2 ## obrodenecký pozri obrodný ## obrodenie pozri obnova 2, obroda ## obrodiť pozri obnoviť 1 pozri zarodiť ## obrodný ktorý smeruje k obrode, obnove, k oživeniu, obrodzujúci, obrodzovací: obrodný, obrodzujúci, obrodzovací proces v spoločnosti, regeneračný (zameraný na uvedenie do pôvodného stavu): obrodné, regeneračné schopnosti organizmu, kniž. renesančný (zameraný na znovuzrodenie): obrodné, renesančné myšlienky, obnovný, obnovovací (súvisiaci s obnovou): obnovný, obnovovací proces v prírode, obrodenecký (ktorý súvisí s obrodou národa): obrodenecké hnutie (národa) ## obrodzujúci pozri obrodný ## obrodzovací pozri obrodný ## obrok pozri krmivo ## obrovitánsky pozri obrovský ## obrovitý pozri obrovský ## obrovsky 1. pozri obrovský 2. pozri veľmi ## obrovský ktorý má mimoriadnu veľkosť, čo sa týka rozmerov, intenzity, významu, množstva a pod. (op. malý), ohromný, nesmierny: stavba obrovských, ohromných rozmerov; obrovský, nesmierny význam slobody; mládež má ohromné, nesmierne možnosti, kolosálny, monumentálny, gigantický, gigantský: kolosálny, monumentálny, gigantický komplex budov, expr.: ozrutný, ozrutánsky, ohromitánsky, zastar. zrutný, hovor. expr. pyramidálny: ozrutné, ohromitánske skalisko; ozrutánska sila živlov, expr.: náramný, prenáramný (prekvapujúco obrovský): urobiť náramný pokrok; pocítiť náramný, prenáramný žiaľ, obrovitý, expr. obrovitánsky, zastar. alebo expr. ozorný (pripomínajúci rozmermi, silou obra): obrovitý medveď; obrovitánska moc; ozorný pomník [Štúr], mohutný: mohutná stavba; mohutný nápor vetra, nespočítateľný, nesčítateľný, nepreberný, nevyčísliteľný, bezpočetný, kniž.: nesčíselný, nespočetný, expr. státisícový (obrovský čo do množstva): nespočítateľné, nevyčísliteľné zástupy; nesčíselné, nespočetné množstvo ľudí, enormný (obrovský čo do množstva alebo intenzity): enormný počet uchádzačov; enormný záujem o niečo, nevyjadriteľný, nevypovedateľný, neopísateľný, nevýslovný (ktorý sa pre mimoriadnu intenzitu nedá opísať, vyjadriť slovami), kniž. neskonalý: cítiť nevyjadriteľný, nevypovedateľný, nevýslovný žiaľ; zavládlo neopísateľné nadšenie; prežiť neskonalé šťastie, nevyčerpateľný: nevyčerpateľná zásoba, neslýchaný, nevídaný (presahujúci priemerné, zvyčajné hodnoty): zaznamenať neslýchaný, nevídaný úspech, nepredstaviteľný (ktorý si pre svoju veľkosť nemožno ani predstaviť): prekonať nepredstaviteľné ťažkosti, expr.: úžasný, závratný (svojou veľkosťou vyvolávajúci úžas, závrat): rútiť sa úžasnou, závratnou rýchlosťou, neľudský, nadľudský, kniž. titanský (svojou veľkosťou presahujúci ľudské možnosti): vynaložiť nadľudskú, titanskú námahu, hovor. expr.: hrozný, strašný, hrozitánsky, príšerný, šialený, expr.: obludný, monštruózny (ktorého mimoriadna veľkosť je často neželaná): napáchať hrozné, strašné materiálne škody; požiar sa rozrástol do príšerných, obludných, monštruóznych rozmerov, herkulovský, herkulesovský (akým sa vyznačoval Herkules): herkulesovská sila, expr.: velikánsky, veličizný, veličazný, preveľký, preveliký: velikánsky, veličizný dom; je to preveľká, preveliká škoda, expr. stonásobný: stonásobná bolesť, expr. katastrofálny: krajinu postihlo katastrofálne sucho, hovor. expr. fantastický (ktorého mimoriadna veľkosť je želateľná): robiť fantastické pokroky v učení, kniž.: horibilný, horentný (čo do množstva): zaplatiť horibilné sumy, expr.: miliónový, miliardový: rekonštrukcia si vyžaduje miliónové, miliardové položky, nekonečný, nezmerateľný, kniž. nezmerný (ktorý sa nedá zmerať, určiť): obrovské, nezmerateľné, nezmerné vzdialenosti; nekonečné číslo, šokujúci: stíhačka letela šokujúcou rýchlosťou, expr. mamutí (obyč. o podniku, závode): mamutí podnik; mamutí môstik (skokanský), expr.: leví, levský: mať na niečom leví, levský podiel, expr. vysokánsky (obrovský čo do výšky): vysokánsky komín, pren. nebotyčný: obrovská, nebotyčná sláva, expr.: prenesmierny, preohromný, preukrutný: pociťovať prenesmierny, preukrutný hlad pozri veľký ## obrtlík otáčavé zariadenie na zatváranie (napr. oblokov) alebo na otáčanie niečoho, obrteľ, zried. zvrtlík ## obruba 1. úprava okraja tkaniny, šiat, obrúbenie: belasá obruba, belasé obrúbenie sukne, lem, lemovanie: lem, lemovanie na rukávoch, zried. obramok [Figuli], obšívka, léga (našitý pruh ako ozdoba): kabátik vpredu s obšívkou, légou, bordúra (ozdobná obruba): záclona s bohatou bordúrou, prám (obruba v podobe tkanej plochej šnúry), krajč. slang. porta, hovor. patent (pletená obruba): patent na svetri 2. čo obrubuje okraj vecí, okraj: obruba, okraj chodníka, rám (ochranná alebo ozdobná obruba): rám obrazu; okuliare v zlatom ráme ## obrúbať pozri obťať ## obrúbenie pozri obruba 1 ## obrúbiť 1. dať na niečo obrubu, lem, olemovať, oblemovať: obrúbiť, o(b)lemovať golier stuhou, obšiť, zaobšiť: okraj sukne (za)obšiť inou látkou, zried. zaobrúbiť, obendlovať, zaendlovať (obrúbiť šitím): obendlovaná záclona, obháčkovať (obrúbiť háčkovaním): obháčkovať rukáv, oprámikovať (obrúbiť prámikom), prámovať (obrúbiť prámom): golier prámovaný kožušinou 2. utvoriť prirodzenú alebo umelú obrubu okolo niečoho, ovrúbiť, orámovať, ovenčiť: tvár obrúbená, orámovaná, ovenčená tmavými vlasmi, obohnať, obklopiť, obkolesiť: dom rokmi obohnala, obklopila, obkolesila hustá zeleň, obopäť, obopnúť: mesto obopäté, obopnuté horami ## obrubovať 1. pozri lemovať 1, endlovať 2. pozri lemovať 2 ## obruč 1. pevný kruhový pás na upevňovanie rozličných predmetov, ráf: železné obruče, ráfy na kolesách voza, na sude 2. predmet kruhovitého tvaru, hovor. karika: mosadzné obruče, kariky na háku, koleso, kruh: cvičiť s kolesom, kruhom, obrúčka, krúžok, karička (menšia obruč): obrúčka, krúžok na kľúče ## obrúčka 1. pozri obruč 2 2. pozri prsteň 1 ## obrus pozri prikrývka ## obrusať pozri obstrapkať ## obrúsiť opracovať brúsením, zbrúsiť, opilovať, spilovať (pilníkom): obrúsiť, opilovať, spilovať hrany; obrúsiť súčiastky stroja, opilovať si nechty, vypilovať (pilníkom): vypilovať drôt, orašpľovať (opracovať rašpľou): orašpľovať drevo, kožu, zabrúsiť (brúsením upraviť, obyč. v menšej miere): zabrúsiť ostrie noža, prebrúsiť, obtiahnuť (zjemniť ostrie brúsením): prebrúsiť, obtiahnuť britvu na remeni ## obrúsok pozri servítka ## obrusovať pozri brúsiť 2 ## obrva 1. obyč. mn. č. obrvy pozri obočie 2. pozri riasa 1 ## obrýknuť pozri okríknuť, osopiť sa ## obrýknuť sa pozri okríknuť, osopiť sa ## obrys 1. výrazné ohraničenie dvoch predmetov javiacich sa ako plochy, kontúra, línia: obrys, kontúra, línia vrchov na obzore, čiara: v diaľke sa črtá čiara pohoria, silueta, profil (podoba vnímaná v základných črtách): z diaľky vidieť siluetu, profil budovy 2. pozri náčrt 1 ## obrysovitý pozri stručný, náznakový, všeobecný 2 ## obsadiť 1. prísť na isté miesto, do istého priestoru, na istú funkciu a pod. a na istý čas tam zotrvať (obyč. sedením, státím, prácou), zaujať, zaplniť: obsadili, zaujali, zaplnili všetky miesta pri stole; prosím, obsaďte, zaujmite voľné miesta; obsadil, zaujal miesto profesora, zasadnúť (obsadiť miesto): zasadli mi stoličku, získať: prvé tri miesta získali naši, zabrať: výstavba zabrala veľa úrodnej pôdy; opozícia zabrala väčšinu miest v parlamente, osídliť, osadiť, kolonizovať, zaľudniť: pohraničie osídlili, osadili, kolonizovali, zaľudnili presídlenci z Rumunska, poobsadzovať, poobsádzať (postupne) 2. vziať moc nad niečím (obyč. násilím, vojensky), okupovať, zmocniť sa: územie obsadili, okupovali nepriatelia; obsadiť mesto, zmocniť sa mesta, zabrať: zabrať juh krajiny, anektovať (násilne pripojiť): anektovať časť cudzieho územia 3. pozri rezervovať ## obsah 1. čo vypĺňa vnútro niečoho, náplň: obsah, náplň vriec, fliaš 2. čo dáva opodstatnenie niečomu, dôvod konania, zmysel, význam: môj život nemá dobrý obsah, nemá zmysel, význam, náplň: náplň práce, idea, myšlienka: idea, myšlienka diela, námet, téma (obyč. obsah umeleckého diela): námetom, témou opery je boj so zlom 3. stručná, v skratke vyjadrená myšlienková náplň niečoho, zhrnutie: obsah, zhrnutie článku, resumé [vysl. rezümé] (obsah odborného článku), hist. regest (obsah listiny), výťah (zhustený obsah): výťah z referátu ## obsahovať mať v sebe ako obsah, náplň, súčasť, zahŕňať, zahrňovať: výrobok obsahoval, zahŕňal aj návod na použitie, kniž. implikovať (prinášať so sebou ako dôsledok alebo ako nevyhnutnosť): jeho výrok implikoval odmietnutie, tajiť, utajovať: plán tají, utajuje (v sebe) nebezpečenstvo, skrývať, ukrývať: darček skrýva, ukrýva aj veľké prekvapenie, mať (obsahovať ako príslušenstvo, súčasť): projekt má dve časti, skladať sa, kniž. pozostávať: byt sa skladá, pozostáva z dvoch izieb a kuchyne ## obsahový pozri vecný 2 ## obsažný 1. ktorý má hodnotný obsah, ktorý má zmysel; obsahovo bohatý (op. prázdny), hlboký: obsažná, hlboká myšlienka; (myšlienkovo) obsažné, hlboké dielo, bohatý, plný, plnohodnotný: prežiť bohatý, plný, plnohodnotný život, výdatný, sporý: výdatné, sporé myšlienky, kniž. pren. hutný (ktorý má hodnotný obsah sústredený na malom priestore): hutné verše 2. pozri obšírny 1, rozsiahly 2 ## obscenita pozri obscénnosť, nemravnosť ## obscénnosť vlastnosť niečoho, čo veľmi uráža mravy, čo porušuje pravidlá slušného správania; čin majúci také vlastnosti, obscenita, lascívnosť, lascivita, necudnosť: obscénnosť, lascívnosť výjavu; večierok sa skončil obscénnosťami, necudnosťami, lascivitami, pejor. oplzlosť: rozprávať oplzlosti, chlipnosť (chorobná zmyselnosť), nemravnosť (čo sa prieči dobrým mravom): nemravnosť filmových scén, vulgárnosť, ordinárnosť, hrubosť: vulgárnosť, ordinárnosť, hrubosť vtipov ## obscénny pozri necudný, nemravný ## obsedieť byť schopný zdržať sa dlhšie na jednom mieste, obyč. posediačky (často v zápore alebo po zápore), vydržať: neobsedí, nevydrží (sedieť) doma, pri učení; hniezdi sa, nemôže obsedieť, obstáť: pre veľkú horúčosť nemôže v kupé obstáť, ostať, byť: je to živé dieťa, neostane, nebude ani chvíľu na jednom mieste ## obsekať pozri obťať ## obschnúť pozri uschnúť, vyschnúť 1 ## obschýnať pozri schnúť 1 ## obsiahlo pozri obšírne, pozri rozsiahly, objemný ## obsiahly pozri obšírny 1, rozsiahly 2, objemný ## obsiahnuť 1. rozopätými prstami, dlaňami alebo ramenami uchopiť, občiahnuť: obsiahol, občiahol celú hrúbku stromu, obopäť, obopnúť, obomknúť, oblapiť, obchytiť: obopäl si zápästie; obomkol, oblapil, obchytil sud obidvoma rukami 2. pomocou rozumu, zmyslov poznať niečo, uvedomiť si niečo, vniknúť do niečoho, postihnúť, pochopiť: očami obsiahol, postihol celú sálu; nemôže to postihnúť, pochopiť rozumom, zvládnuť, zvládať, zmôcť (silami stačiť na istú prácu, činnosť): tvorivo zvládnuť, zvládať, zmôcť celú problematiku, zmocniť sa: tvorivo sa zmocniť histórie 3. pozri získať 1 4. pozri zahrnúť 3 ## obsiať opatriť (pole, hriadky a pod.) semenom, osiať, zasiať, vysiať: o(b)siať, zasiať, vysiať lány pšenicou, posiať (obyč. postupne alebo husto obsiať): pole posiali ďatelinou; lúka posiata kvetmi, nasiať (dať isté množstvo semena do pôdy): nasiali sme do záhrady maku, vysadiť (sadením pokryť istý priestor): hriadku vysadiť cibuľou, les. zasemeniť (obsiať semenami): zasemeniť pláň ## obsielka správne predvolanie ## obskakovať 1. robiť skákavé pohyby okolo niekoho, niečoho, skákať, poskakovať: pes obskakuje chlapca, skáče, poskakuje okolo chlapca, hovor. expr. tancovať: netancuj tu, ešte niečo zhodíš 2. pozri obsluhovať 1 ## obskočiť pozri obklopiť 1 ## obskúrny pozri pochybný, podozrivý 1 ## obskurovať pozri obšmietať 1 ## obsluha poskytnutie osobnej služby alebo služby pri chode, oprave strojov, výrobkov a pod., obslúženie: obsluha, obslúženie hostí; obsluha, obslúženie prístroja, zastar. výsluha [Vansová], servis: zabezpečiť výrobku servis ## obsluhovať 1. preukazovať niekomu (osobnú) službu, vysluhovať: vzorne obsluhujúci, vysluhujúci personál; obsluhovať, vysluhovať hostí, posluhovať, slúžiť (poskytovať služby): posluhovať, slúžiť chorému, opatrovať, ošetrovať, starať sa (poskytovať všestrannú starostlivosť): opatruje, ošetruje starých; stará sa o nevládneho, expr.: obskakovať, skákať (okolo niekoho): obskakuje celú rodinu; obskakuje, skáče okolo detí, hovor.: krútiť sa, točiť sa (okolo niekoho): krúti sa, točí sa okolo muža, pejor. tancovať: musí tancovať okolo svokry, mať sa (okolo niekoho, k niekomu; obsluhovať s cieľom získať náklonnosť niekoho): všetci sa k nemu, okolo neho mali 2. pracovať s istým mechanizmom, strojom a pod., aby niečo fungovalo, narábať, manipulovať: vie prístroj vynikajúco obsluhovať, vie s ním narábať, manipulovať, nakladať: zle nakladať so zbraňou, zaobchádzať: učí sa zaobchádzať so žeriavom ## obslúžiť pozri obsluhovať ## obslúžiť sa pozri poslúžiť si ## obslužné dobrovoľná peňažná odmena za obsluhu, prepitné: dávať vysoké obslužné, prepitné, hovor. expr. diškrécia (malá odmena za službu): dostať za ochotu nejakú diškréciu, zastar. oročka: mať z niečoho oročku, subšt.: tringelt, bakšiš ## obsmievať pozri posmievať, zosmiešňovať ## obsmŕdač pozri obšmietač ## obsmŕdať pozri obšmietať 1 ## obsnovať pozri omotať ## obsrať pozri zašpiniť ## obstarať pozri zaobstarať ## obstarať si pozri nadobudnúť ## obstarnejší pozri obstarný ## obstarnúť pozri ostarnúť 1 ## obstarný expr. (o človeku) nie mladý; (o veciach) nie nový; pomerne starý (op. mladý; nový), expr.: obstarožný, obstarnejší, obstarožnejší, starší: obstarný, obstarožný pán; obstarnejšia, obstarožnejšia dáma; obstarný, starší kabát, hovor. postarší (viac starý ako mladý alebo nový): postarší človek; postaršia pleť, starnúci (na ktorom sa prejavujú znaky staroby): starnúci donchuan; starnúca tvár, nemladý (iba o človeku): nemladá učiteľka pozri starý 1 ## obstarožný pozri obstarný ## obstarožnejší pozri obstarný ## obstať pozri obklopiť 1 ## obstáť 1. vedieť, byť schopný stáť dlhší čas na jednom mieste; byť schopný zaoberať sa istou činnosťou dlhší čas (často v zápore), vystáť, vydržať: neobstál, nevystál, nevydržal (stáť) v rade ani hodinu; neobstojí, nevydrží pri knihe ani chvíľu, udržať sa (na nohách): od slabosti sa sotva udržal na nohách, zastar. obstáť sa [Timrava], obsedieť, zotrvať (byť schopný zaoberať sa činnosťou dlhší čas): neobsedí, nezotrvá doma dlhší čas 2. ukázať sa ako vyhovujúci, dosiahnuť kladný výsledok, osvedčiť sa: pred komisiou (dobre) obstál, osvedčil sa; obstojí pri skúškach, vyhovieť, byť vyhovujúci: argument, názor nevyhovel, nebol vyhovujúci, uplatniť sa (stať sa platným): dobre sa vo funkcii uplatnil, kniž. uspieť, mať úspech: chce uspieť, chce mať úspech za každú cenu 3. pozri obísť 4 4. pozri zaobísť ## obstavať pozri obklopiť 2 ## obstávať pozri postávať 1 ## obstaviť 1. práv. z úradnej moci prestať vyplácať plat, mzdu a pod., zastaviť, zadržať: plat mu okamžite obstavili, zastavili, zadržali, urobiť obstávku, práv. sekvestrovať (vziať do vnútornej správy): sekvestrovať, obstaviť majetok 2. pozri obklopiť 2 ## obstipácia pozri zápcha ## obstojný dosť dobrý, súci, vhodný a pod., uspokojujúci, uspokojivý, vyhovujúci: obstojná, uspokojivá úroveň osláv; dosiahnuť obstojné, uspokojujúce, vyhovujúce výsledky, znesiteľný, prijateľný, únosný, hovor. zbavný: obstojné, znesiteľné životné podmienky; prijateľný návrh; únosný, zbavný projekt, slušný: obstojný, slušný výkon, postačujúci, dostatočný, dostačujúci (ktorý vyhovuje vzhľadom na požiadavky): mať postačujúce, dostatočné, dostačujúce vedomosti ## obstrapkať porušiť okraj tkaniny trhaním, vyvliekaním nitiek, obrusať, ostrapkať (dookola): celý obrus o(b)strapkala, obrusala, rozstrapkať, rozstrapatiť, vystrapkať (obyč. neúmyselne, pri častom používaní a pod.): nervózne žmolila šatku, až ju celú vystrapkala, nár. rozrusať ## obstriekať pozri ostriekať ## obstrihať 1. pozri ostrihať 2. pozri obmedziť 2 ## obstrihnúť pozri ostrihať ## obstúpiť pozri obklopiť 1 ## obsypať 1. pozri posypať 2. pozri zahrnúť 2 ## obšatriť pozri opatriť 1 ## obšírne so širokým rozsahom, do podrobností (o vyjadrovaní), doširoka, zoširoka, naširoko, široko: obšírne, doširoka, zoširoka sa rozpisuje o svojich zážitkoch; naširoko, široko vykladá o histórii mesta, extenzívne: pristupovať k téme extenzívne, podrobne, dôkladne, detailne: podrobne, dôkladne, detailne opisuje spôsob prípravy materiálu, rozsiahlo, obsiahlo: rozsiahlo, obsiahlo hovoriť o dosiahnutých výsledkoch, zdĺhavo, rozvláčne, rozťahane, kniž. siahodlho: zdĺhavo, rozvláčne, siahodlho rozprával o tom, ako sa ta dostal, zried. rozplynuto [Jesenská], zastar. rozvlačite, rozvlačito [Timrava] ## obšírnosť pozri šírka 2 ## obšírny 1. ktorý má široký rozsah, ktorý pozostáva z množstva údajov a pod. (op. stručný, krátky), obsiahly, obsažný, rozsiahly: obšírna, obsiahla správa; obšírny, rozsiahly referát, široký, extenzívny (op. úzky): zameral sa na obšírny, široký, extenzívny výklad, podrobný, dôkladný, vyčerpávajúci (zachádzajúci do podrobností, do detailov): podrobný, dôkladný výklad; podrobný, vyčerpávajúci dôkazový materiál (na súde), rozvláčny, zdĺhavý, expr. rozťahaný, kniž. siahodlhý, zried. rozvlečený (ktorý zaberá veľký časový úsek): rozvláčny, zdĺhavý opis udalosti; rozvláčne, rozťahané, siahodlhé, rozvlečené rozprávanie 2. pozri rozľahlý ## obšiť pozri obrúbiť 1 ## obšitník 1. pozri vyslúžilec 2. pozri tulák ## obšitoš 1. pozri vyslúžilec 2. pozri tulák ## obšívať 1. šitím dookola robiť obrubu na niečom, obrubovať, ovrubovať: obšíva, obrubuje gombíkové dierky, lemovať: rukávy lemuje kožou, obhačkúvať (pomocou háčika): obhačkúva prikrývku, zaobšívať: zaobšíva sukňu stuhou 2. šitím opravovať (šaty, výrobky z plátna a pod.), zašívať: stále má čo na deti obšívať, zašívať, plátať, látať, hovor. fľakovať (pomocou záplat): pláta, láta mu roztrhnuté nohavice; fľakuje vrece, expr. vrbcovať: od rána do večera čosi vrbcuje, expr. kŕpať (povrchne obšívať) 3. pozri biť 2 ## obšívka pozri obruba 1 ## obšivkár pozri niktoš 1 ## obšklbať pozri otrhať ## obškĺňať sa pozri okolkovať ## obškvŕknuť pozri obhorieť ## obšmietač expr. kto okolo niekoho, niečoho zdanlivo bezcieľne chodí, kto sa okolo niekoho, niečoho obšmieta, hovor. expr.: obsmŕdač, obšmŕdač, ponevierač: pred vchodom stoja všelijakí obšmietači, obsmŕdači, pejor. prismrdkávač (kto sa obšmieta a prisluhuje niekomu), postávač, povaľač (kto míňa čas v nečinnosti, záhaľke), expr. potlkeň [Ondrejov] ## obšmietať sa expr. 1. expr. chodiť v blízkosti niekoho, niečoho obyč. s istým zámerom, hovor. expr.: obsmŕdať, obsmrdkávať, ošmŕdať sa, obšmŕdať sa: okolo záhrady sa obšmietal akýsi neznámy; deti obsmŕdali, obšmŕdali sa okolo sporáka, expr. obskurovať, sliediť (s nedobrým úmyslom), hovor. expr. obchendovať, obchádzať, postávať (často bez zámeru): Čo tu obchendujete, postávate?; stále tu ktosi obchádza, expr. obtierať sa: dieťa sa obtiera okolo matky, motať sa, expr. motkať sa, popletať sa, ponevierať sa, potulovať sa, krúžiť, krútiť sa, vrtieť sa (bez zámeru): nič nerobí, iba sa motá, poneviera po dome; Nekrúť sa, nepopletaj sa tu, kde sa pracuje! 2. pozri zaliečať sa ## obšmŕdač pozri obšmietač ## obšmŕdať sa pozri obšmietať sa 1 ## obšniapať pozri ostrihať ## obšťastniť urobiť niekoho šťastným, urobiť niekomu radosť, potešiť: obšťastnila, potešila ho svojou náklonnosťou, oblažiť (urobiť blaženým): oblažilo nás vedomie úspechu, zried. zablažiť [Gabaj], obdarovať, obdariť (urobiť radosť obyč. niečím nezištným): obdarovala, obdarila muža úsmevom, dvoma deťmi, zahrnúť (obšťastniť prostredníctvom niečoho vo veľkom množstve): zahrnuli nás láskou, pozornosťou ## obštipkávať 1. pozri štipkať 1 2. pozri obchytávať ## obštrukcia pozri prekážka ## obšúchaný pozri obnosený, ošúchaný 1, zodratý 1 ## obšúchať 1. pozri obdrať 1 2. pozri odrieť 1 ## obšuchnúť sa pozri obtrieť sa ## obťah 1. polygr. odtlačok sadzby urobený na kontrolu, slang. špalta 2. pozri poťah 1 ## obťapkávať pozri tľapkať 1 ## obťarchať pozri obťažkať 2 ## obťať ťatím, rúbaním, sekaním dookola odstrániť niečo z niečoho alebo niečo zbaviť niečoho, obrúbať, orúbať, obsekať, osekať: obťať, obrúbať konáre, haluze; obťali, orúbali strom; o(b)sekať sadru z nohy, obkliesniť, okliesniť, les. odvetviť (stromy), nár. ohrčkovať: ohrčkovať kmeň, poobtínať, poobsekávať, poosekávať (postupne, na viacerých miestach) ## obťažieť pozri oťarchavieť ## obťažiť pozri zaťažiť, obťažkať 1 ## obťažkaný pozri ťarchavý ## obťažkať 1. naložiť ťarchou, zastaráv. obťažiť: jablká obťažkali, obťažili strom; konáre obťažkané, obťažené snehom, zried. oťažiť: oťažili nás batohmi, zaťažiť (zapôsobiť na niečo záťažou): pren.: dni zaťažené starosťami; zaťažiť si svedomie krádežou, ovešať (obťažkať vešaním): stromček ovešaný salónkami 2. spôsobiť ťarchavosť ženy, expr. obťarchať: obťažkal, obťarchal svoju ženu už tretí raz, priviesť do druhého/iného/požehnaného stavu, biol. oplodniť, hrub. nabúchať 3. pozri poťažkať ## obťažne pozri ťažko 2 ## obťažný 1. pozri namáhavý, ťažký 3 2. pozri nepríjemný ## obťažovať 1. spôsobovať niekomu isté psychické zaťaženie, isté nepríjemnosti, zaťažovať: obťažujú, zaťažujú nás mnohými žiadosťami, unúvať, ustávať, trápiť, expr. molestovať: prepáčte, že vás unúvam, ustávam, trápim touto otázkou, unavovať (spôsobovať únavu), hovor. otravovať (spôsobovať nevôľu): ich časté návštevy ma unavovali, otravovali, namáhať, byť/padnúť zaťažko, byť na ťarchu: cestovanie ma namáha, padne mi zaťažko, expr. zavaľovať (obťažovať množstvom niečoho), kniž. inkomodovať 2. byť dotieravý, neodbytný, netaktný a pod., dotierať: na ulici ju ktosi obťažoval, dotieral do nej, nedať pokoj, znepokojovať: dajte pokoj hosťom, neznepokojujte ich, vtierať sa, vnucovať sa: stále sa jej vtiera, vnucuje ## obťažovať sa pozri namáhať sa ## obtekať pozri obmývať 1 ## obtiahnuť 1. pozri potiahnuť 4, obopnúť 2. pozri oklamať 3 3. pozri obrúsiť 4. pozri udrieť 1 ## obtiahnutý pozri tesný 1 ## obtiaž správne ťažkosť, ťarcha ## obtierať sa pozri obšmietať sa 1 ## obtĺcť pozri otĺcť 1, otľcť 2 ## obtočiť pozri obopnúť, omotať ## obtrhaný pozri otrhaný 1, zodratý 1 ## obtrhať pozri otrhať ## obtriasť pozri otriasť 2 ## obtrieť pozri utrieť ## obtrieť sa trením sa dotknúť niečoho, otrieť sa: obtrieť sa, otrieť sa o čerstvo natreté zábradlie, šuchnúť sa, obšuchnúť sa, ošuchnúť sa (krátkym dotykom): mačka sa oňho (ob)šuchla, ošuchla, pren. expr. prejaviť záujem (obyč. v zápore), všimnúť si: ani sa o nás neobtreli, ani si nás nevšimli; o krčmu sa ani neobšuchol, zabŕdnuť (v malej miere): zabŕdol i do politiky, zavadiť: ani pohľadom o nás nezavadil ## obtúliť pozri pritúliť 1 ## obtuľkať pozri pritúliť 1 ## obuch 1. plochá strana sekery, obušok 2. železný alebo drevený nástroj na udieranie, kyjak, tĺk: buchnúť do niečoho obuchom, kyjakom, tĺkom, obušok, hovor.: pendrek, pelendrek (policajná zbraň na bitie) ## obúchať pozri otrepať 2 ## obúšiť pozri ovaliť 1 ## obuť pozri zaobuť ## obuť sa 1. pozri zaobuť 2. pozri osopiť sa ## obuv pozri topánky ## obuvák nástroj lyžicového tvaru slúžiaci pri obúvaní, lyžica, zried. vyzuvák ## obuvník odborník, ktorý vyrába alebo opravuje obuv, zastar. švec, hovor. zastar. šuster: zaniesť si topánky obuvníkovi, šustrovi, zastar. krpčiar (v minulosti výrobca krpcov), zastar. príštipkár (v minulosti obuvník opravujúci obuv) ## obvädnúť pozri zvädnúť 1 ## obväz materiál, prostriedok na ovinutie poranenej časti tela, zastar. obväzok, zried. obvinok [Šoltésová], hovor. fáč: strhol mu z hlavy obväz, fáč, ovíjadlo, ovínadlo, obvínadlo (pruh látky slúžiaci ako obväz), bandáž (pevný ochranný obväz): dať si bandáž na koleno, gáza (riedka tkanina používaná ako obväz), náplasť (malý obväz na prilepenie) ## obväzok pozri obväz ## obveseliť pozri potešiť 2 ## obveseliť sa pozri rozveseliť sa ## obvešať pozri ozdobiť ## obviazať vinutím dookola upevniť, obaliť niečo niečím, podviazať (obviazať odspodu): podviazať vlasy stuhou, previazať: obviazať, previazať balík špagátom, zaviazať: obviazať, zaviazať snop, slamu povrieslom, okrútiť, obkrútiť, obtočiť, omotať, obmotať, ovinúť, oviť, obvinúť, obviť (obyč. bez pevného spojenia, bez uzla a pod.): o(b)krútiť, o(b)vinúť, o(b)motať si hlavu šatkou, uterákom, oviazať, poviazať, hovor.: ofačovať, zafačovať (opatriť obväzom): oviazať, poviazať ranenú ruku; celého ho ofačovali, zafačovali, poobväzovať, pofačovať (postupne, viac vecí) ## obvínadlo pozri obväz ## obvinenie pozri obžaloba ## obvinený pozri obžalovaný ## obviňovať pripisovať niekomu vinu, pokladať za vinníka, viniť: obviňujú, vinia ho z krádeže, žalovať, obžalúvať (pred súdom): žalovali, obžalúvali ho zo zrady, kniž.: inkriminovať, rekriminovať: nechcem ťa obviňovať, rekriminovať ani inkriminovať pre zlý postup, usviedčať, usvedčovať (dokazovať vinu): usviedčali, usvedčovali ich z klamstva, zastaráv. potvárať (neprávom obviňovať): potvárali ho, že to on kradol, expr. biľagovať (verejne obviňovať): biľagovali ho za zradcu, fraz. expr. prišívať niekomu niečo (za golier): prehru prišívali (za golier) trénerovi, váľať vinu, zvaľovať vinu (na niekoho), denuncovať (obviňovať udaním) ## obviňujúci pozri vyčítavý ## obvinúť pozri omotať, obviazať, obopnúť ## obviť pozri omotať, obviazať, obopnúť ## obvod 1. dĺžka čiary ohraničujúcej istú plochu, objem (v odevníctve): obvod, objem pŕs, veľkosť: odmerať si veľkosť hlavy 2. menší vymedzený územný celok pôsobnosti niekoho, okrsok, rajón: policajný obvod, okrsok, rajón, revír: lesný obvod, revír, zastar. dištrikt 3. pozri okraj 1 ## obvoniavať pozri voňať 2 ## obvykle 1. pozri zvyčajne 2. pozri tradičný ## obvyklý pozri bežný, obyčajný 1, tradičný ## obyčaj pozri zvyk ## obyčajne 1. pozri zvyčajne, pozri obyčajný 2. pozri rád 2 ## obyčajnosť pozri všednosť, prostota ## obyčajný 1. ktorý sa bežne, často vyskytuje; ktorý nie je ničím príznakový (op. zvláštny, výnimočný, nezvyčajný), obvyklý, bežný, všedný, častý: obyčajný, obvyklý spôsob obživy; obyčajný, všedný príbeh; všedné šaty (op. sviatočné); je to obvyklý, bežný, častý jav, zvyčajný, pravidelný, nepríznakový: zvyčajný, nepríznakový priebeh choroby; prísť vo zvyčajnom, pravidelnom čase, normálny, prirodzený (v medziach normy): všetko je v normálnom, prirodzenom stave, každodenný, denný (vyskytujúci, opakujúci sa každý deň): každodenné starosti; každodenná, denná dávka potravy, prozaický (naplnený všednosťou): žiť obyčajný, prozaický život; mať prozaické túžby, rutinný, rutinový (spojený s rutinou): prekonávať prekážky sa stalo pre neho rutinnou, rutinovou záležitosťou, pejor. ordinárny: podávať ordinárny rum, triviálny, banálny (svojou všednosťou vzbudzujúci až nevôľu): zaťažoval všetkých svojimi triviálnymi, banálnymi historkami; začínať vždy od triviálnych poučiek, expr. tuctový (bez akejkoľvek výnimočnosti): tuctová tvár, akých sú tisíce, zaužívaný, tradičný (spojený so zvykom, s tradíciou): obyčajný, zaužívaný postup; zaužívaný, tradičný poriadok, jednoduchý, prostý, radový, nevýznačný, nevýznamný, drobný (o človeku bez vyššieho postavenia, bez funkcie a pod.; o veciach, ktoré nie sú exkluzívne, vyberané): obyčajný, jednoduchý, prostý, drobný človek; prostý, radový vojak, pospolitý, zastar. obecný: pospolitý ľud, hocijaký, bársaký, ledajaký (v zápore): to nie je len taký hocijaký, bársaký umelec, bezvýznamný, bezcenný, expr. mizerný, hovor. expr.: sprostý, hlúpy (op. významný, cenný, hodnotný): bezvýznamná udalosť; trápiť sa pre bezcenné, mizerné peniaze; hnevať sa pre sprosté, hlúpe pero, expr. praobyčajný 2. pozri jasný 2 ## obydlie kniž. miesto na bývanie, príbytok, bývanie, prístrešie: boli radi aj núdzovému obydliu, príbytku, bývaniu; byť bez prístrešia, kniž. strecha (nad hlavou): prvá úloha bola nájsť si strechu nad hlavou, dom (ako budova na bývanie): vyhnali ho z vlastného domu, byt (miestnosti na bývanie vo väčšom dome): štvorizbový byt, zastar. alebo expr. kvartieľ: pýtajú za bývanie v tom kvartieli neslýchané peniaze, pren. expr. hniezdo: mať vlastné hniezdo, pejor. brloh (biedne obydlie) pozri dom 1 ## obytný slúžiaci na obývanie, na bývanie, bytový, obývací: obytný, bytový priestor; prívesné obytné, obývacie vozidlo ## obývací pozri obytný ## obývaný zaplnený ľuďmi, ktorí tam bývajú, osídlený: obývaný, osídlený ostrov, zaľudnený: obývaný, zaľudnený dom, ľudnatý (husto obývaný): ľudnatý kraj ## obývať pozri bývať ## obyvateľ človek vo vzťahu k bydlisku, občan (príslušník štátu, mesta, obce): obyvatelia, občania republiky, mesta, zastar. duša: dedina mala dvetisíc duší ## obyvateľstvo pozri populácia ## obzerať upierať zrak, pohľad na niečo (obyč. z viacerých stránok), prezerať, pozerať (sa), prehliadať, kniž. obhliadať: obzerať, prezerať, prehliadať, obhliadať terén, pozemok; so záujmom obzerá exponáty, pozerá (sa) na exponáty, hovor.: obkukávať, obkúkať, obkukovať, okukovať, okukávať, okúkať: deti o(b)kukávajú, o(b)kukujú hračky; zvedavo o(b)kúkať hosťa, expr. obzízať: ženy nás zvedavo obzízali, expr. zried. oškuľovať: oškuľuje môj výtvor, expr. obmrkávať (letmo obzerať): obmrkáva si dom, premeriavať, merať, odmeriavať, skúmať, preskúmavať (dôkladne, obyč. nie priateľsky): všetkých premeriava, meria, skúma nedôverčivým pohľadom, hovor. zastaráv.: muštrovať, vizitovať, vizitírovať: znaleckým okom muštruje jeho oblek; vizitovať, vizitírovať pacienta, práv. ohliadať (úradne obzerať mŕtvolu) ## obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba, obracať sa: žiak sa stále obzerá, obracia, kniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou 2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola, rozhliadať sa, kniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkovisku, hľadieť, pozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložil, hľadať, pátrať (očami) 3. hovor. mať cieľ získať niečo, obstarávať si, zaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miesto, zadovažovať si, zaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu 4. venovať niekomu alebo niečomu starostlivosť, venovať pozornosť, dbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosť, všímať si, starať sa, mať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbať, brať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerá, stáť, hovor.: zavadiť, zakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne ## obzízať pozri obzerať ## obznať sa pozri zoznámiť sa 1, zoznámiť 2 ## obzor 1. viditeľná hranica, na ktorej sa obloha zdanlivo stretá so zemou; časť zemského povrchu viditeľná po túto hranicu, horizont, zastar.: nebasklon, nebosklon 2. pozri rozhľad 1 ## obzrieť pozri obzerať, pozri prezrieť 1 ## obzrieť sa pozri obzerať sa 1 ## obzvlášť 1. pozri najmä 2. pozri mimoriadne 2, veľmi ## obzvlášte 1. pozri najmä 2. pozri mimoriadne 2, veľmi ## obzvláštne pozri mimoriadne 2 ## obžaloba pripísanie viny niekomu, obvinenie, obžalovanie: film je neskrývanou obžalobou, obvinením, obžalovaním režimu ## obžalobca pozri žalobník 1 ## obžalovanie pozri obžaloba ## obžalovaný koho obvinili pred súdom, obvinený: predviesť obžalovaných, obvinených ## obžalovateľ pozri žalobník 1 ## obžalúvať pozri obviňovať, žalovať 1 ## obžierať pozri obhrýzať ## obžínať pozri kosiť ## obžinky pozri dožinky ## obžiť pozri ožiť 1 ## obživa 1. pozri živobytie 1 2. pozri jedlo 1 ## obživiť 1. pozri nakŕmiť 2. pozri oživiť 1, oživiť 2 ## obživiť sa pozri uživiť sa ## obživnúť pozri ožiť 2 ## obžrať sa pozri prejesť sa 1 ## obžúvať pozri obhrýzať ## ocajchovať pozri označiť 1 ## ocediť pozri scediť ## oceľoryt pozri oceľorytina ## oceľorytina odtlačok z rytiny urobenej do oceľovej platne, oceľoryt ## oceľovo pozri sivo ## oceľovobelasý pozri modrý ## oceľovomodrý pozri modrý ## oceľovosivý pozri sivý 1 ## oceľový pozri sivý 1, modrý ## ocenenie 1. pozri chvála 2. pozri cena 2 ## ocengať sa pozri opiť sa ## oceniť pozri ohodnotiť ## oceňovať pozri ceniť ## oceňovateľ pozri hodnotiteľ ## oceňujúci pozri uznanlivý 2 ## oceriť sa pozri odchýliť sa 2 ## ociachovať pozri označiť 1 ## ocieľok pozri siderit ## ocigániť pozri oklamať 1 ## ocinko pozri otec 1 ## ocino pozri otec 1 ## ocintľavieť pozri oslabnúť ## ocitnúť sa nečakane, náhle sa vyskytnúť na nejakom mieste, v istej situácii a pod., nájsť sa: ocitol sa, našiel sa v nepríjemnom položení, v neznámom dome, nadariť sa, naďabiť sa, naďapiť sa (náhodou sa vyskytnúť): pomôžu každému, kto sa u nich naďabí; nadarí sa nám na pomoc, zried. ocítiť sa, expr. pripliesť sa (náhodne): nevedno, kto sa im pripletie do cesty, kto sa im ešte ocitne v ceste, expr. podpliesť sa: naraz sa mu dieťa podpletie pod nohy, dostať sa (náhodou): dostala sa jej do rúk, ocitla sa jej v rukách vzácna kniha, prísť, dôjsť (do istej situácie, do istého stavu): prísť do ťažkého položenia, zostať, ostať (náhle sa dostať do istého položenia): nečakane ostal, zostal so šéfom osamote ## oco pozri otec 1 ## ocko pozri otec 1 ## octovatieť pozri kvasiť 1 ## ocukriť pozri osladiť 1 ## ocukrovať pozri osladiť 1 ## ocukroviť pozri osladiť 1 ## očadiť pozri zadymiť ## očakávanie pozri predpoklad 1, domnienka ## očakávaný pozri vytúžený; predpokladaný ## očakávať pozri čakať 2 ## očarený silno zasiahnutý kladným citovým zážitkom spojeným s obdivom; svedčiaci o tom (op. sklamaný), očarovaný: hľadel na ňu očarený, očarovaný; očarený, očarovaný pohľad, nadšený, dojatý (spojený s nadšením alebo dojatím): byť nadšený, dojatý kvalitou umeleckého prednesu, omámený, zmámený, opojený, oslnený (veľmi silno zasiahnutý citmi, obyč. obdivom): byť omámený, opojený hrou; pri pohľade na tú krásu zostal celý oslnený, uveličený, kniž.: uchvátený, okúzlený, fascinovaný: celkom bol uchvátený, okúzlený malebnosťou prírody; sledoval ju fascinovaným zrakom, expr. opitý: bol opitý od šťastia ## očariť vyvolať silný, obyč. kladný zmyslový zážitok, oslniť, kniž. okúzliť: Tatry ho očarili, oslnili, opojiť, omámiť, zmámiť: krása dievčiny ho omámila, opojila; víťazstvo ho celkom opojilo, omámilo, expr. oslepiť (často s dôsledkom nerozvážneho konania): láska ho oslepila, fascinovať: je fascinovaný jej zjavom, uchvátiť, uniesť, oduševniť: vystúpenie súboru ich uchvátilo, unieslo, oduševnilo, nadchnúť (vo veľkej miere), dojať (citovo kladne): výkon umelca nás nadchol, dojal, expr. obájiť: obájili ho staré povesti, expr.: počariť, počarovať, učariť, učarovať, porobiť (silne, na dlhší čas zapôsobiť): hudba mu počarila, učarila ## očarovať vyvolať silný, obyč. kladný zmyslový zážitok, oslniť, kniž. okúzliť: Tatry ho očarili, oslnili, opojiť, omámiť, zmámiť: krása dievčiny ho omámila, opojila; víťazstvo ho celkom opojilo, omámilo, expr. oslepiť (často s dôsledkom nerozvážneho konania): láska ho oslepila, fascinovať: je fascinovaný jej zjavom, uchvátiť, uniesť, oduševniť: vystúpenie súboru ich uchvátilo, unieslo, oduševnilo, nadchnúť (vo veľkej miere), dojať (citovo kladne): výkon umelca nás nadchol, dojal, expr. obájiť: obájili ho staré povesti, expr.: počariť, počarovať, učariť, učarovať, porobiť (silne, na dlhší čas zapôsobiť): hudba mu počarila, učarila ## očarujúci pozri čarovný 1, neodolateľný ## očemeriť sa pozri ochvátiť sa ## očernieť nadobudnúť čierny alebo tmavý povlak, povrch, stať sa čiernym, tmavým, sčernieť: zemiaky očerneli, sčerneli; striebro státím očernelo, sčernelo, otmavieť, stmavieť, otmavnúť, stmavnúť (stať sa tmavším, tmavým): obloha pred búrkou otmavela, stmavela, počernieť (postupne očernieť, stať sa černastým), ohorieť, expr. oškvariť sa (očernieť pôsobením slnka): tvár jej na slnku ohorela ## očerstvieť pozri okriať ## očervenieť stať sa červeným, sčervenieť: líca jej od mrazu očerveneli, sčerveneli; obloha pri západe slnka očervenela, sčervenela, zahorieť, poet.: zabronieť, zabronieť sa, zbronieť: lístie na stromoch už zahorelo, zabronelo, začervenať sa, rozčervenieť sa, expr. rozhorieť sa: tvár sa jej rozhorela od rozpakov, kniž.: zapýriť sa, zarumeniť sa, zrumeniť sa, zrumenieť, zried. orumenieť (očervenieť obyč. v tvári od citového pohnutia): dievča sa od hanby začervenalo, zapýrilo; líca sa mu zarumenili, zrumenili, zapáliť sa, zaliať sa červeňou, expr. zapŕliť sa: pri mužových slovách sa zapálila, zaliala červeňou, poet. zardieť sa ## očervavieť stať sa červivým, červavým, sčervivieť, sčervavieť (o ovocí alebo o potravinách): hrušky ešte na strome očerviveli, sčerviveli; syr očervavel, sčervavel ## očervivieť stať sa červivým, červavým, sčervivieť, sčervavieť (o ovocí alebo o potravinách): hrušky ešte na strome očerviveli, sčerviveli; syr očervavel, sčervavel ## očesať pozri olámať ## očierniť pozri oklebetiť ## očierňovať pozri ohovárať ## očistec pozri trápenie ## očistiť 1. zbaviť nečistoty, špiny, urobiť čistým, vyčistiť: očistiť, vyčistiť byt, obloky; očistiť si, vyčistiť si zuby, oriadiť, obriadiť, vyriadiť (dať do poriadku): oriadiť kuchyňu, vyriadiť zadymený kotol, subšt.: opucovať, vypucovať, vypulírovať: opucované topánky, vypulírované auto, umyť, poumývať (očistiť vodou, tekutinou): umyť, poumývať dlážku, omyť, obmyť (na povrchu umyť), vyumývať (dôkladne umyť), vydrhnúť, odrhnúť (očistiť kefou, silným trením): vydrhnúť pripálený riad, hovor. vyrajbať, subšt. vyšúrovať (dôkladne umyť), hovor.: vyleštiť, vysidolovať (očistiť na lesklo): vyleštiť, vysidolovať kľučky, expr. oblízať (povrchne očistiť), počistiť, poriadiť (postupne, viac vecí) 2. zbaviť neželateľných prvkov, prímesí a pod., vyčistiť, vyčeriť, vyčíriť: vyčistiť, vyčíriť vodu, šťavu, prečistiť: prečistiť zrno, rafinovať (očistiť rafináciou): rafinovať cukor 3. zbaviť vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstrániť z povrchu kôru, šupu a pod., ošúpať, olúpať, obieliť: očistiť, ošúpať, olúpať banán, obieliť zemiaky; šupku z jablka si vždy očistí, ošúpe, obieli, olúpe, ohôliť: ohôliť ovocie, kožku z hrušky, oškriabať, oškrabať, zoškriabať, zoškrabať (očistiť škrabaním): oškriabe mrkvu, petržlen; nechtom zoškrabe zaschnutú krv, počistiť (postupne, viac vecí): počistí zeleninu do polievky, pooškrabovať, pozoškrabovať (postupne, viac vecí): po(z)oškrabovať zažratú špinu ## očistný určený na hygienickú alebo mravnú očistu, očisťovací: očistný, očisťovací kúpeľ; očistná spoveď, kniž. katarzný (zbavujúci všetkého zlého a povznášajúci): katarzný účinok umeleckého diela, rehabilitačný (sledujúci mravnú a spoločenskú očistu): rehabilitačný súdny proces ## očistom pozri navonok 1, zdanlivo ## očistomok pozri navonok 1 ## očisťovací pozri očistný ## očisťovať pozri čistiť 1, čistiť 2, čistiť 3 ## očíšťať pozri čistiť 1, čistiť 2, čistiť 3 ## očisťujúci pozri povznášajúci ## očiť pozri pozerať (sa) 1 ## očividne 1. pozri viditeľný 2. pozri zreteľne 1, ostro 7 ## očividný pozri viditeľný, zjavný, jasný 2 ## očkovať 1. dávať ochrannú látku do tela, štepiť: očkovať, štepiť deti proti osýpkam, lek. vakcinovať 2. hovor. prenášať časť ušľachtilej odrody na inú rastlinu pomocou očka, štepiť (prenášať časť ušľachtilej odrody na inú rastlinu vôbec): očkovať, štepiť ruže, vrúbľovať (pomocou vrúbľa): vrúbľovať ovocné stromy ## očmudiť pozri zadymiť ## očný týkajúci sa oka ako orgánu zraku: očné choroby; očný lekár, odb. oftalmologický (týkajúci sa očného lekárstva): očná, oftalmologická klinika; oftalmologické kvapky ## očuchať pozri ovoňať ## očuť pozri počuť 1 ## od (koho, čoho) 1. vyjadruje priestorové alebo časové východisko a východisko poradia vôbec (op. do, po), začnúc, začínajúc, počnúc, počínajúc (kým, čím): od prvého januára, začínajúc, počínajúc prvým januárom sa zvýši nájomné, začnúc od, začínajúc od, počnúc od, počínajúc od (koho, čoho): začnúc od, počnúc od pondelka bude zavreté, z, zo (koho, čoho): prišli z východu, od východu, smerom od (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z nejakého východiska): smerom od rieky zaznel výstrel, spoza (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z miesta za niečím): spoza dverí sa ozývali hlasy 2. vyjadruje príčinu, dôvod, pôvod, pôvodcu, po (kom, čom): od starého otca, po starom otcovi zdedil dom, za (koho, čo): zaplatil daň od záhrady, za záhradu, z/zo (koho, čoho): nevie, čo má zo samej radosti robiť, pod (kým, čím): od úderov, pod údermi sa zvalil na zem 3. vyjadruje účel, cieľ, proti (čomu): od smädu, proti smädu je dobrá minerálka, na (koho, čo): prášok na bolenie hlavy 4. pozri cez 5 ## óda pozri chválospev ## odakživa pozri odjakživa ## odbadkať pozri odísť 1 ## odbafnúť pozri odstreliť ## odbachnúť pozri odstreliť ## odbaviť 1. skončiť, urobiť istú prácu, povinnosť a pod., vybaviť: odbavil, vybavil v meste všetko, čo si predsavzal, vykonať: vykonať si svoju povinnosť, hovor. absolvovať: povinnú návštevu už absolvoval, opatriť, obriadiť (urobiť isté pravidelné úkony, postarať sa o niekoho): deti už opatrila, obriadila, hovor. odflinkať (odbaviť povrchne, zbežne): modlitbu narýchlo odflinkal, zastar. odbudnúť: skúšky odbudol s úspechom 2. pozri odbiť 3 ## odbaviť sa pozri vybaviť sa 1 ## odbaviť si pozri absolvovať 2 ## odbavovať sa pozri konať sa ## odbeh pozri odbočka 1 ## odbehlík pozri zradca ## odbehnúť 1. hovor. vzdialiť sa odniekiaľ s nejakým cieľom (obyč. rýchlo, na chvíľu), odísť, hovor. odskočiť: odbehla, odskočila (si) po desiatu; odišli do susedov so správou, zájsť (si), hovor. zaskočiť (si), zabehnúť (si): zaskočiť (si), zabehnúť (si) na obed; zájsť k rodičom, za kamarátom, skočiť (si): ešte si skočí po cigarety, expr. odcválať (cvalom odbehnúť), hovor. expr. odtrieliť 2. hovor. odísť bez zastihnutia, ujsť (niekomu), nechať (niekoho): vlak ho odbehol, ušiel mu, nechal ho, predbehnúť: v pretekoch ho predbehli o hodný kus ## odbehnutie pozri odbočka 1 ## odberačka pozri rozlúčka ## odberať 1. pozri brať 2 2. pozri odoberať 1 ## odberať sa 1. pozri brať sa 1 2. pozri lúčiť sa ## odberateľ pozri predplatiteľ, zákazník ## odberný určený na zaznamenávanie, vyhodnocovanie a pod. výšky odberu, odberový: odberný, odberový diagram ## odberový pozri odberný ## odbierka pozri rozlúčka ## odbiť 1. úderom vrátiť, odraziť: letiacu loptu jediným úderom odbil, odrazil, zavrátiť (znemožniť pokračovanie niečoho): prvý útok ešte ľahko zavrátil 2. úderom oddeliť (z celku), odraziť: odbil, odrazil ucho z hrnčeka, odroniť (obyč. ovocie zo stromu), odlomiť, ulomiť (lámaním): chlapci odlomili, ulomili soche ruku, odštiepiť, vyštiepiť (odbiť menší kus): odštiepiť kus z taniera 3. odmietavo sa k niekomu zachovať, odmietnuť, zamietnuť: odbili, odmietli, zamietli jeho žiadosť bez odôvodnenia, hovor.: odpraviť, odbaviť: odpravila, odbavila pytača nakrátko, odvrhnúť: odvrhli môj návrh, odohnať, odpudiť, zahnať, zapudiť: myšlienku na útek rýchlo odohnal, odpudil, zahnal, zapudil, zbaviť sa: horko-ťažko sa nás zbavili, hovor. expr. spražiť (príkro odbiť): spražili ho pohľadom ## odblesk pozri odraz 1 ## odblesknúť sa pozri odzrkadliť sa ## odblokovať pozri uvoľniť 3 ## odblysknúť sa pozri odzrkadliť sa ## odblysnúť sa pozri odzrkadliť sa ## odbočenie pozri odbočka 1 ## odbočiť 1. v chôdzi alebo v jazde zmeniť smer, zabočiť, zahnúť: pri prvom dome odbočil, zahol za roh; auto zrazu odbočilo, zabočilo, zahlo doľava, hovor.: zakerovať, zakarovať, skerovať (obyč. dopravným prostriedkom): na najbližšej odbočke zakeroval do garáže, zried. zbočiť: zbočiť z cesty, skrútnuť sa, skrútiť sa, zakrútiť (sa), zatočiť sa, stočiť sa: bicykel sa odrazu skrútne, skrúti, zatočí, stočí doprava, odraziť sa (zmeniť smer cesty alebo toku): rieka sa odrazila na juh, zísť (odbočiť obyč. nevedomky): v tme sme zišli z cesty, uchýliť sa (od priameho smeru) 2. nepridŕžať sa témy, predmetu v reči, odchýliť sa, odkloniť sa: usiloval sa odbočiť, odchýliť, odkloniť od hlavnej témy, expr.: odskočiť, uskočiť: od háklivého rozhovoru vždy odskočila, uskočila, uhnúť, vyhnúť sa: pred trápnou témou radšej uhol, radšej sa trápnej téme vyhol, vzdialiť sa (myšlienkovo): vzdialiť sa od predmetu rozhovoru ## odbočka 1. nepridržiavanie sa určenej témy v reči, odbočenie, odbehnutie, zried. odbeh: robiť v prejave časté odbočky, odbočenia, kniž. exkurz 2. pozri pobočka ## odbohsveta pozri odjakživa ## odboj pozri vzbura ## odbojár pozri vzbúrenec ## odbojca pozri burič, vzbúrenec ## odbojnícky pozri buričský ## odbojník pozri burič, vzbúrenec ## odbojný pozri buričský ## odboku pozri zboku ## odboka pozri zboku ## odbor 1. organizačná zložka úradu, inštitúcie, spolku a pod., sekcia: školský odbor, školská sekcia, referát (obyč. menšia organizačná zložka): finančný referát, oddelenie (samostatná organizačná jednotka odboru) 2. pozri oblasť 2 ## odbornícky pozri odborný ## odborník kto sa dobre vyzná v istom odbore, kto vyniká zručnosťou, invenciou v nejakej činnosti, majster, znalec: bol odborníkom, znalcom v literatúre, hudbe; byť majstrom štetca, pera; zavolať si do domu odborníka, majstra, profesionál (kto robí niečo z povolania; op. amatér): na výrobku vidieť prácu profesionála, špecialista (odborník v užšom odbore): špecialista na operácie srdca, hovor. expr.: macher, fachman (dobrý odborník; op. fušer), expert (odborník ako poradca): súdny expert, hovor.: kapacita, špička, jednotka, hovor. expr. eso (vynikajúci odborník): v ovládaní počítačov bol kapacita, eso, pren. expr.: kanón, kaliber (kto v niečom vyniká), hovor. suverén (kto sa vo svojom odbore suverénne vyzná), autorita (uznávaný odborník): v jazykovede je autoritou, zastar. znateľ [Štúr], iron. umelec: takého umelca sme tu nepotrebovali ## odborný ktorý sa týka istého odboru, istých odborov; ktorý pochádza od odborníka (op. neodborný): odborný výraz; odborný výklad, špeciálny, špecializovaný (obmedzený iba na istú oblasť, na istý odbor): odborný, špeciálny lekár; špecializovaný časopis, terminologický (ktorý obsahuje odborné výrazy): odborný, terminologický slovník, kvalifikovaný, hovor. fundovaný (podopretý vedomosťami v danom odbore; op. neodborný, expr. fušerský): napísať kvalifikovaný, fundovaný posudok, expertný, expertízny, znalecký: expertný, znalecký posudok, pejor. odbornícky (zaťažený jednostranným pohľadom odborníka): písať príliš odborníckym štýlom, hovor. expr. fachmanský ## odbremeniť pozri uľahčiť 1, uľahčiť 3 ## odbúdať pozri míňať sa 1 ## odbudnúť 1. pozri ubudnúť 2. pozri odbaviť 1 ## odbúrať pozri odstrániť 2 ## odburiniť pozri vyplieť ## odburiňovať pozri plieť ## odbývať sa pozri konať sa ## odcediť pozri scediť ## odcestovať pozri odísť 1 ## odcitovať pozri uviesť 6 ## odcloniť pozri odhaliť 2 ## odcrknúť pozri odpľuť (si) ## odcudzenie pozri cudzota 2 ## odcudzenosť pozri cudzota 2 ## odcudzený ktorý sa stal citovo ľahostajný voči niekomu, niečomu, cudzí: vrátil sa domov odcudzený, cudzí, odnárodnený, odrodený, odrodilecký, zastaráv. odrodilý, zastar. odrodilský (ktorý stratil vedomie príslušnosti k vlastnému národu): odnárodnená, odrodilecká, odrodená mládež, odpadlícky, pejor.: renegátsky, pren. janičiarsky (správajúci sa zradcovsky, napr. k vlastnému národu): renegátske, janičiarske vrstvy národa ## odcudziť pozri ukradnúť ## odcudziť sa pozri odrodiť sa ## odcupkať pozri odísť 1 ## odcválať pozri ujsť 1, odbehnúť 1 ## odčapiť pozri otvoriť 1 ## odčaptať sa pozri odísť 1 ## odčerpať 1. pozri vyčerpať 1 2. pozri odobrať 2 ## odčerpávať pozri čerpať 1 ## odčesnúť pozri odlomiť ## odčiniť pozri napraviť 4 ## odčítať 1. pozri odpočítať 1 2. pozri spočítať ## odčleniť pozri oddeliť 1 ## odčleniť sa pozri odlúčiť sa ## oddakade pozri odkiaľsi ## oddakadiaľ pozri odkiaľsi ## odďaleka pozri zďaleka ## oddanec pozri snúbenec ## oddanica pozri snúbenica ## oddaný bezvýhradne sa odovzdávajúci alebo slúžiaci niekomu, niečomu, odovzdaný, verný: oddaný, verný priateľ; oddaný, odovzdaný sluha, lojálny (oddaný štátu, vláde a pod.): lojálny úradník, náruživý, vášnivý (priveľmi oddaný): náruživý, vášnivý obdivovateľ umenia, pokorný, expr.: psovský, psí (rezignovane oddaný): Váš oddaný, pokorný služobník (kedysi na znak úcty v liste); mať k nadriadenému psovský, psí vzťah; psovská, psia poslušnosť ## oddať 1. pozri odovzdať 2, odovzdať 3 2. pozri obetovať 1 3. pozri zosobášiť sa ## oddať sa 1. prijať istý stav, istú skutočnosť bez výhrad, urobiť niečo naplno, bez výhrad, odovzdať sa: oddal sa, odovzdal sa osudu; oddal sa spánku; oddal sa, odovzdal sa službe národu, poddať sa, podvoliť sa (dať sa opanovať): poddal sa smútku; podvolila sa mužovi vo všetkom, podľahnúť, prepadnúť (dostať sa do moci niečoho): podľahol zúfalstvu, prepadnúť strachu, venovať sa: celý sa venoval športu, zveriť sa (s dôverou dať niekomu rozhodovanie o sebe): zveriť sa osudu, náhode, vložiť sa (plne sa niečomu oddať): vložiť sa do štúdia pozri holdovať 2. neos. oddá sa ukazuje sa vhodným, vyplatí sa, oplatí sa, hodno: oddá sa, vyplatí sa, hodno bojovať, stojí za to: stojí za to cestovať, načim, treba (ukazuje sa nevyhnutným): načim, treba sa poponáhľať 3. pozri dať sa 1 4. pozri zosobášiť sa ## oddávačky pozri zasnúbenie ## oddávky pozri zasnúbenie ## oddávna 1. pozri dávno 2, odmala 2. pozri odjakživa, vždy ## oddelene oddeliac alebo oddeliac sa od niekoho, od niečoho, od celku; nie spolu s druhým alebo s ostatnými, osobitne, jednotlivo, osve, samostatne, zvlášť: začali podnikať oddelene, osobitne, jednotlivo; každý pohár zabalila osve, samostatne, zvlášť, separátne, hovor. extra: rokovania o vojenských otázkach sa začali oddelene, separátne; jeho rodičia bývajú extra, osamotene, osihotene, izolovane, sám (obyč. nedobrovoľne oddelene od druhých, od celku): tu nikto nežije osamotene, osihotene, izolovane, odlúčene, odtrhnuto: deti vyrastali odlúčene, odtrhnuto od rodičov ## oddelenie 1. menšia oddelená časť nejakého priestoru, box: výstavné oddelenia, boxy, separé (v reštaurácii a pod.), kupé (v železničnom vozni), zried. oddiel: oddiel vozňa 2. pozri odbor 1 3. pozri rozluka ## oddelený ktorý sa odčlenil, osamostatnil od istého celku; ktorý tvorí ohraničenú časť pôvodného celku, samostatný, osobitný, hovor. extra: rodičia a deti žijú v dvoch oddelených, samostatných, osobitných bytoch; podnájom s osobitným, extra vchodom, izolovaný, osamotený, odlúčený, odtrhnutý (odčlenený, obyč. od kolektívu, od celku): každú časť seriálu tvorí oddelený, izolovaný príbeh; žiť osamotený, odlúčený, odtrhnutý od sveta, nespojitý, odb. diskrétny: nespojitý, diskrétny prvok, separátny (týkajúci sa iba jednej zložky istého celku): viesť s každou stranou separátne rozhovory, menej vhodné zvláštny ## oddeliť 1. dať preč, odňať (obyč. ako časť) od niečoho, čo bolo spojené alebo spolu; navzájom sa osamostatniť, odčleniť, vyčleniť, vydeliť: oddeliť, vydeliť chybné kusy; odčleniť, vyčleniť z knižnice odbornú literatúru, odlúčiť, rozlúčiť (obyč. ľudí od seba): smrť ich navždy odlúčila, odtrhnúť, expr. odorvať (násilím): nemohol súperov od seba odtrhnúť; odtrhli, odorvali ho od rodiny, hovor. žart. rozsobášiť: bijúcich sa chlapcov museli rozsobášiť, expr. odkriačiť: odkriačiť pevne spojené ruky, odrezať (znemožniť spojenie): dedina odrezaná od sveta, izolovať, separovať (zamedziť styk): nakazených izolovali, separovali, kniž. segregovať (oddeliť vylúčením niekoho odniekiaľ): rasové segregovanie, osamotiť (nechať osamote), detašovať: detašované pracovisko, pooddeľovať (postupne, viac vecí): pooddeľovať kabíny závesmi 2. dať niekomu určenú časť, podiel, vydeliť: oddelila, vydelila mu jedlo na tanier, prideliť: prideliť niekomu kus zeme na obrábanie ## oddeliť sa pozri odlúčiť sa ## oddeliteľný ktorý sa dá oddeliť od istého celku alebo navzájom, odlúčiteľný: odlúčiteľná predpona (v slove), izolovateľný: oddeliteľné, izolovateľné chemické prvky ## oddeľovač pozri odlučovač ## oddialenie pozri odklad ## oddialiť dať do väčšej vzdialenosti (najmä časovej), odsunúť: termín splnenia plánu oddialili, odsunuli, odložiť, preložiť, kniž. odročiť (dať na neskoršie): schôdzku, odchod odložili, preložili; zasadnutie odročili, odtisnúť (miestne): ruku mu jemne odtisla ## oddialiť sa pozri odstúpiť 1 ## oddiel 1. organizačne vymedzený útvar, jednotka: vojenský, letecký oddiel, vojenská, letecká jednotka, batalión, prápor (vojenský útvar zložený z rôt), flotila (oddiel loďstva alebo letectva), garda (vybraný vojenský oddiel), jazda (oddiel jazdcov), voj (časť vojenského oddielu), kolóna, konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel) 2. niečo z väčšieho celku, diel, časť: oddiel, diel, časť knihy, kapitola, arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.) ## oddielny pozri odlišný ## oddiskutovať pozri poprieť, odtajiť ## oddisponovať pozri poslať 2 ## oddišputovať pozri poprieť, odtajiť ## oddnes od dnešného dňa, oddneška, pís. i od dneška: oddnes, oddneška si už viacej nezahrá, hovor.: oddneska, oddneskajška, pís. i od dneskajška: oddneska, oddneskajška sa už polepší ## oddneska pozri oddnes, odteraz ## oddneskajška pozri oddnes, odteraz ## oddneška pozri oddnes, odteraz ## oddola pozri zdola ## oddrapiť pozri odtrhnúť 1, odlomiť ## oddŕhať pozri kašlať 1 ## oddrieť pozri odpracovať ## odduriť pozri odohnať 1 ## oddych pokoj po práci; prerušenie v práci, odpočinok: urobiť si krátky oddych, odpočinok, kniž. siesta (popoludňajší oddych), prestávka, pauza (oddych pri činnosti), kniž. spočinutie, zastar.: spočin, spočinok ## oddýchnuť si 1. oddať sa oddychu po istej činnosti (obyč. na osvieženie, nabratie síl), odpočinúť si: zastavil sa, aby si oddýchol, odpočinul, zrekreovať sa (dlhší čas a obyč. mimo domova), relaxovať sa (telesne alebo duševne sa uvoľniť), pohovieť si (s pôžitkom si oddýchnuť): pohovieť si v kresle pri knihe, expr.: povoliť si, povoľkať si, polebediť si (dopriať si pohodlia, oddať sa nečinnosti): času majú dosť, prečo by si nepovolili; poobede si trocha povoľkali, vydýchnuť si, hovor. expr. odfúknuť si: vydýchli sme si, odfúkli sme si, môžeme robiť ďalej, pospať si (oddýchnuť si spánkom), fraz. expr. zaviazať si sadlo (oddýchnuť si po jedle), urobiť si pohodlie 2. pocítiť úľavu, zbaviť sa napätia, vydýchnuť si: oddýchol si, vydýchol si, až keď prácu odovzdal, uvoľniť sa (zbaviť sa napätia) ## oddýchnutý pozri svieži 1 ## oddychovať pozri hovieť si, rekreovať sa ## oddychový určený na oddych: oddychové čítanie, odpočívací: oddychový, odpočívací priestor (v záhrade), odpočinkový, nenáročný (nevyžadujúci fyzickú alebo duševnú námahu): odpočinkový, nenáročný film; oddychový, nenáročný šport, rekreačný (op. vrcholový): rekreačný volejbal, relaxačný: relaxačné cvičenie, prostriedky, zábavný: zábavné čítanie ## odedza pozri šaty ## odev pozri šaty ## odevný týkajúci sa priemyselne vyrobených odevov, hovor. konfekčný: odevný, konfekčný priemysel; konfekčný obchod, odevnícky (týkajúci sa odevníctva ako odvetvia priemyslu): odevný, odevnícky priemysel ## odexpedovať pozri odviezť, poslať 2 ## odfajknúť pozri začiarknuť ## odfajkovať pozri začiarknuť ## odfakliť pozri odrezať 1, odseknúť 1 ## odfárať pozri odísť 1 ## odfičať pozri ujsť 1 ## odfiknúť pozri odrezať 1, odseknúť 1 ## odflákať pozri odflinkať, zlátať 1 ## odfláknutý pozri neporiadny 1 ## odflinkať hovor. povrchne, zle urobiť, hovor. expr. odhajdákať: upratovanie iba tak odflinkala, robotu odhajdákala, subšt. odflákať: skúšku odflákal, fraz. odbaviť ľavou rukou (urobiť nedbanlivo, povrchne alebo ľahko, bez námahy): všetko odbaví ľavou rukou, expr. odbúchať, expr. zried. odhajduchovať ## odfotiť pozri vyfotografovať ## odfotografovať pozri sfotografovať ## odfrčať pozri odísť 1 ## odfrflať pozri odpovedať ## odfrkávať pozri fŕkať 3, fŕkať 4 ## odfrkovať pozri fŕkať 3, fŕkať 4 ## odfrknúť 1. pozri odpadnúť 1 2. pozri odpovedať 3. pozri odísť 1 ## odfučať pozri odísť 1 ## odfujazdiť pozri odísť 1 ## odfúknuť pozri sfúknuť 1 ## odfúknuť si pozri oddýchnuť si 1 ## odfukovať pozri spať 1 ## odgalopovať pozri odísť 1 ## odgrgnúť (si) pozri grgnúť (si) ## odháčiť pozri odopnúť ## odhad približné určenie veľkosti množstva, hodnoty a pod. niečoho, odhadnutie: odhad, odhadnutie škôd, odb. taxácia (určenie ceny, hodnoty niečoho), výpočet (odhad zisku): urobiť správny výpočet, tip (odhad výsledku niečoho): tip nám nevyšiel ## odhadca kto robí odhad: odhadca majetku, odb. taxátor, oceňovateľ, hodnotiteľ, hovor. šacovateľ (kto niečo oceňuje, hodnotí): oceňovateľ, hodnotiteľ pozemku ## odhadnúť približne určiť množstvo, kvalitu, cenu, hodnotu a pod. niečoho; urobiť odhad niečoho, hovor.: ošacovať, odšacovať: odhadnúť vek stromu; odhadnúť, ošacovať akosť výrobku, oceniť, ohodnotiť (určiť obyč. presnú cenu, hodnotu niečoho): Nakoľko ste ocenili pozemok? ## odhadnutie pozri odhad ## odhadný určený odhadom, odhadový: odhadná, odhadová cena pozri predpokladaný ## odhadzovať pozri hádzať 1, vrhať 1 ## odhajdákať pozri odflinkať ## odhajduchovať pozri odflinkať ## odhaliť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia, odokryť, odkryť: odhaliť korene stromu, obnažiť (urobiť nahým): obnažil sa do pása, rozhaliť (čiastočne): rozhalil si krk, poodhaliť (trocha odhaliť): poodhaliť tvár 2. odsunúť nabok to, čím je niečo zakryté, zastreté, odhrnúť: nevesta si odhalila, odhrnula závoj, odokryť: odokryť záves, záclonu, odostrieť, zried. odstrieť: odostrela plachtu, odcloniť: Odcloňte záclony!, poodhaliť (trocha) 3. novými poznatkami zistiť niečo, odkryť, odokryť, objaviť: odhaliť, odkryť zákonitosti prírody; objaviť skrytý talent, prísť na niečo, nájsť: prišli na nový prameň; našli ložisko uhlia, vypátrať, vystopovať, vysliediť (pátraním, stopovaním, sliedením a pod. zistiť niečo zatajované): vypátrali, vystopovali páchateľa, demaskovať: demaskovanie nepriateľa, expr. vysnoriť: vysnoril sprisahanie, expr. vyštúrať: vyštúrala o rodine všetko, fraz. vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosť, zastar. vysvietiť [Kukučín, Vajanský] pozri objaviť ## odhaliť sa stať sa zjavným (o niečom, čo bolo predtým neznáme, zakryté), objaviť sa, ukázať sa: odhalila, objavila sa pred ním priepasť; ukázali sa mu nové svety, vyjsť najavo (o niečom zatajovanom): chyby vyšli najavo, prejaviť sa: nedostatky sa prejavili, hovor. expr.: vyfarbiť sa, vycajchnovať sa (prejaviť svoje skryté negatívne vlastnosti), fraz. odhaliť/ukázať svoju pravú tvár, poodhaliť sa (trocha) ## odhentade pozri odtiaľ ## odhentadiaľ pozri odtiaľ ## odhentiaľ pozri odtiaľ ## odhlasovať hlasovaním vyjadriť súhlas: všetci odhlasovali návrh predsedu, pejor.: odkývať, odkývnuť, odmávať (mechanicky odhlasovať): bezmyšlienkovite všetko odkýval, odmával, admin. odsúhlasiť: projekt všetci odsúhlasili pozri schváliť ## odhliadnuť nebrať na niečo ohľad, zreteľ, nebrať do úvahy, odozrieť: ak odhliadneme od čiastkových neúspechov; ak neberieme do úvahy prehru, nevšimnúť si: vedome si nevšimol zlomyseľnú poznámku, hovor.: odrátať, odpočítať: keď odrátame, odpočítame jeho spôsoby, bol to dobrý človek, kniž. abstrahovať (od niečoho), kniž. zried. substrahovať ## odhmyzovací určený na ničenie škodlivého hmyzu, dezinsekčný: odhmyzovací, dezinsekčný prostriedok ## odhodenec pozri vydedenec ## odhodiť 1. pozri zahodiť 1 2. pozri odvrhnúť 1 ## odhodiť sa pozri odvrátiť sa ## odhodky pozri odpad 1 ## odhodlane pozri rozhodne 1, rázne ## odhodlanec pozri odvážlivec ## odhodlanie pozri rozhodnutie 2, vôľa 1 ## odhodlanosť pozri odvaha ## odhodlaný 1. ktorý je pevne rozhodnutý uskutočniť niečo, obyč. niečo závažné, hotový: je odhodlaný, hotový na všetko, ochotný: byť ochotný biť sa za svoju pravdu, pripravený, prichystaný: byť pripravený, prichystaný vzdorovať 2. pozri rázny, smelý ## odhodlať sa po úvahe prísť k pevnému záveru a začať ho realizovať, rozhodnúť sa: odhodlal sa, rozhodol sa ísť študovať, predsavziať si, zaumieniť si (nadobudnúť pevný úmysel): predsavzal si, zaumienil si, že prestane fajčiť, odvážiť sa, osmeliť sa (dodať si odvahy, smelosti na vykonanie niečoho): odvážil sa, osmelil sa protestovať, dať sa, podujať sa, podobrať sa, podbrať sa, chopiť sa, chytiť sa, zried. ubrať sa (odhodlať sa niečo robiť, urobiť): pod(o)bral sa na operáciu; chopil sa konečne riešiť rodinný problém ## odhodok 1. pozri odpadok 2. pozri vydedenec ## odhopkať pozri odísť 1 ## odhora pozri zhora, zvrchu 1 ## odhorok pozri ohorok ## odhovárať slovami presviedčať niekoho, aby sa zriekol úmyslu, rozhovárať, rozvrávať: odhovárali ho od cesty nocou; rozhovárali, rozvrávali mu cestovať v noci, odrádzať (radou): odrádzali ho od riskantného plánu ## odhovoriť pozri odhovárať, pozri odradiť ## odhrabať pozri odhrnúť ## odhrabnúť pozri odhrnúť ## odhrčať pozri odísť 1 ## odhrčkať pozri rozmotať 1 ## odhriebsť pozri odhrnúť ## odhrkotať pozri odísť 1 ## odhrmieť pozri odísť 1 ## odhŕňač prístroj, stroj na odhŕňanie sypkých látok, odhŕňadlo ## odhŕňadlo pozri odhŕňač ## odhrnúť hrnutím dať nabok, hrnutím odstrániť, odhaliť, odostrieť, odstrieť: odhrnula, odhalila si závoj z tváre, odsunúť: odsunúť záves, rozhrnúť (odhrnúť z dvoch strán): rozhrnula záclony, odhrabať, arch. odhriebsť (hrabaním odstrániť): odhrabať lopatou zem, sneh, lístie, odhrabnúť (jedným pohybom): odhrabla si vlasy z čela, poodhŕňať, poodhrňovať, poodhaľovať, poodostierať, poodhrabovať, poodsunovať (postupne, viac vecí) ## odhundrať pozri odpovedať ## odchádzať pozri odísť, ísť ## odchlipnúť pozri odchýliť ## odchlipnúť si pozri upiť si ## odchlopiť 1. pozri odklopiť 1 2. pozri odchýliť ## odchlpiť 1. pozri rozmotať 1 2. pozri depilovať ## odchod 1. opustenie nejakého miesta chôdzou, dopravným prostriedkom a pod. (op. príchod), odídenie: po odchode, odídení detí ostalo v dome pusto, odjazd (o dopravnom prostriedku), odlet (o lietadle), odcestovanie (dopravným prostriedkom): odcestovanie hostí, útek (náhly tajný odchod): útek z domu 2. pozri smrť 1 ## odchodiť pozri odísť, ísť ## odchodne pozri rozlične, rozdielne, ináč 1 ## odchodný pozri odlišný, rozdielny ## odchov pozri chov ## odchovanec pozri stúpenec ## odchovať pozri vychovať 1, vychovať 2 ## odchovný určený na odchov úžitkových zvierat, chovný: odchovný, chovný rybník ## odchrapiť pozri odtrhnúť 1 ## odchriaknuť (si) pozri odpľuť (si) ## odchýlenie (sa) pozri odchýlka ## odchýliť trocha otvoriť, pootvoriť, odchlopiť: odchýliť, pootvoriť dvere, oblok; odchlopené vráta, expr. odchlipnúť: pes odchlipol papuľu, expr. odškeriť: odškerené dvierka, poodchýliť (trocha odchýliť) ## odchýliť sa 1. zmeniť pôvodnú polohu alebo priamy smer, odkloniť sa: guľka sa odchýlila, odklonila zo svojej dráhy, vychýliť sa: magnetka kompasu sa vychýlila, vybočiť, vyšinúť sa (odchýliť sa od pôvodného smeru): auto vybočilo z cesty, uchýliť sa, odbočiť: uchýlili sa, odbočili od priameho smeru, odb. divergovať (nedok.) 2. trocha sa otvoriť, pootvoriť sa: dvere sa potichu odchýlili, pootvorili, expr.: odchlipnúť sa, odškeriť sa, oceriť sa: papuľa sa mu odchlipla, odškerila, ocerila, poodchýliť sa (trocha sa odchýliť) 3. prestať presne dodržiavať niečo vopred dané (predpismi, zvykom, normou a pod.), odbočiť: odchýlil sa, odbočil od hlavnej témy prednášky, odkloniť sa: odklonil sa od domácich tradícií, uchýliť sa: uchýliť sa od pravdy, od zákona, nedodržať: nedodržať vžitý postup, nedodržať jazykovú normu, vzdialiť sa, rozísť sa: vzdialil sa od náboženstva, rozišiel sa s náboženstvom ## odchýlka nedodržanie vytýčeného fyzikálneho alebo ideového smeru, odchýlenie (sa), odklon, odklonenie (sa): odchýlka, odchýlenie (sa) strely; odchýlka, odklon od pôvodnej myšlienky, kniž. exkurz (odbočenie od hlavnej témy), výchylka, vychýlenie (sa): výchylka magnetky, úchylka (odchýlka od ideového smeru, od normálneho stavu): pravá, ľavá úchylka; trpieť na duševnú úchylku, odvrat, odvrátenie sa (úplné opustenie ideového smeru): odvrat od náboženstva, kniž.: deviácia, aberácia (odchýlka od pravidelného tvaru, smeru, od normálneho stavu), fyz. derivácia (odchýlka strely), kniž. anomália (odchýlka od normálneho stavu): anomália v raste, výnimka (odchýlka od normy, od platného pravidla): výnimka v skloňovaní, výkyv, amplitúda (odchýlka od základnej polohy): veľké výkyvy na teplomere, tech. tolerancia (najvyššia prípustná odchýlka), odb. divergencia ## odchylne pozri rozdielne, ináč 1 ## odchylnosť pozri rozdiel ## odchylný pozri odlišný, rozdielny ## odchyľovať sa pozri odlišovať sa ## odiať pozri obliecť 1 ## odieť pozri obliecť 1 ## ódický pozri oslavný ## odiedzka pozri štóla ## odierať sa pozri šúchať sa ## odievačka pozri šatka 1 ## odievka pozri šatka 1 ## odinakade pozri odinakiaľ ## odinakadiaľ pozri odinakiaľ ## odinakiaľ z iného miesta, z inej strany, nie odtiaľto, nie odtiaľ, odinokiaľ, zinakiaľ, zinokiaľ: nie je odtiaľto, je odinakiaľ, zinakiaľ, zinokiaľ, odinakade, odinokade, odinakadiaľ, odinokadiaľ: prišli odinakade, odinokadiaľ, nie z juhu, zinakade, zinokade, zinakadiaľ, zinokadiaľ: pomoc máš očakávať zinakade, zinokade, zinakadiaľ ## odinokade pozri odinakiaľ ## odinokadiaľ pozri odinakiaľ ## odinokiaľ pozri odinakiaľ ## odiózny pozri odporný 1, nepríjemný ## odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom alebo iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť), odobrať sa, pobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostola, zobrať sa, vziať sa (preč): urazený sa zobral preč, zried. ubrať sa, hovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranou, nár.: tajsť, taísť: zabavili sa a tašli domov, vzdialiť sa, hovor.: odskočiť (si), odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviska, odpojiť sa, odlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojili, odstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od obloka, odpochodovať, hovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec), hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnosti, odtancovať (odísť tanečným krokom), odcestovať (odísť na cestu), expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dediny, hovor. expr. odvandrovať, expr.: vypratať sa, odpratať sa, odkapať, odtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahlo, odsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábava, expr.: spakovať sa, pakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!, hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnoci, fraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolo, trocha pejor.: odtrepať sa, odtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?, ujsť, utiecť (tajne odísť): ujsť z domu, expr.: zdúchnuť, zdupkať, fraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.), vytratiť sa, stratiť sa, zried. odtratiť sa, zmiznúť, hovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzky, expr.: odkradnúť sa, vykradnúť sa, ukradnúť sa (tajne odísť), hovor.: vykĺznuť, vyšmyknúť sa, expr. uvrznúť, expr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izby, expr.: odplaziť sa, odliezť, odplúžiť sa, odplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť), expr. vytrúsiť sa, utiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samoty, hovor. expr.: odprášiť, odpáliť, odtrieliť (rýchlo odísť), expr.: odfrčať, odfrknúť, odfučať, odfrnknúť, odfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdil, odfárať, zastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle), odklusať, odcválať, odgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo), expr.: odhrčať, odrapčať, odhrkotať, odhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčal, expr. odvliecť sa, hovor. expr.: odterigať sa, oddrgáňať sa, odredikať sa, odrepetiť sa, odteperiť sa, odťarbať sa, odplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domov, expr.: odknísať sa, odkolísať sa, vyknísať sa (odísť knísavo), expr.: odtackať sa, odkľuckať sa, odkrivkať, vykrivkať, odkyvkať sa, vykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom), expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu), expr.: odcupkať, odcapkať, odťapkať, odťupkať, oddrobčiť, odbadkať, odhopkať (odísť drobným krokom), expr.: odšuchtať sa, odšúchať sa, odšmochtať sa, odšmotkať sa, odšmatlať sa, odčaptať sa, odtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom), odskackať, odskákať (odísť poskakujúc), poodchádzať, poodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední 2. pozri opustiť 1 ## ódium pozri odpor 2 ## odjachať pozri odísť 1 ## odjakživa od dávnych čias, od (veľmi) dávnej minulosti, oddávna: lipa tu rástla odjakživa, oddávna, odvždy, vždy, hovor. vždycky: tento potok sa odvždy, vždy, vždycky na jar vylieval, expr. odnepamäti, pís. i od nepamäti: poznám ho od nepamäti, zastar. odakživa [Hviezdoslav, Timrava], nár. odbohsveta, fraz.: čo svet svetom stojí, čo svet pamätá ## odjazd pozri odchod 1 ## odkade pozri odkiaľ 1, odkiaľ 2 ## odkadesi pozri odkiaľsi ## odkadeže pozri odkiaľ 1 ## odkadiaľ pozri odkiaľ 1, odkiaľ 2 ## odkadiaľsi pozri odkiaľsi ## odkadiaľže pozri odkiaľ 1 ## odkapať pozri zahynúť ## odkašlávať pozri kašlať 1 ## odkašliavať pozri kašlať 1 ## odkaz 1. pozri správa 2. pozri dedičstvo 2 ## odkázaný ktorého jestvovanie je vo vzťahu závislosti od niekoho alebo niečoho, utisnutý: byť odkázaný, utisnutý na cudziu opateru; byť utisnutý na podporu iných, závislý: byť finančne závislý od rodičov ## odkázať pozri poručiť 1 ## odkedy 1. vyjadruje otázku zacielenú na časové východisko, expr. odkedyže: Odkedy, odkedyže si bol doma? 2. uvádza časovú vzťažnú vetu, odvtedy, čo: odkedy sa vrátil, odvtedy, čo sa vrátil, je akýsi zatrpknutý, od toho času/od tých čias, čo: od toho času, čo začal robiť, je spokojnejší ## odkedyže pozri odkedy 1 ## odkiaľ 1. vyjadruje otázku zameranú na miestne alebo smerové východisko, alebo na pôvod; z ktorého miesta, z ktorej strany, odkade, odkadiaľ: Odkiaľ, odkade, odkadiaľ si sa tu vzal?, skade, skadiaľ: Skade, skadiaľ to máš?, expr.: odkiaľže, odkadeže, odkadiaľže, skadeže, skadiaľže: Odkiaľže, skadeže ju len poznám?, poet. skiaď [Botto, Kostra] 2. uvádza príslovkovú, predmetovú a prívlastkovú vzťažnú vetu, odkade, odkadiaľ, skade, skadiaľ: nevie, odkiaľ, odkade má začať; Vráťte sa ta, skade, skadiaľ ste prišli! ## odkiaľkoľvek vyjadruje rozmanitosť a ľubovoľnosť miestneho a smerového východiska; z ktoréhokoľvek miesta alebo smeru, z ktorejkoľvek strany, skadekoľvek, skadiaľkoľvek: odkiaľkoľvek, skadekoľvek sa môžeš pozerať; do mesta sa dostanú skadiaľkoľvek ## odkiaľsi zdôraznene vyjadruje neurčitosť miestneho alebo smerového východiska; z ktoréhosi, nie presne určeného miesta alebo smeru, odkadesi, odkadiaľsi: prišiel odkiaľsi, odkadesi, odkadiaľsi zo severu, odniekiaľ, odniekadiaľ, odniekade, oddakade, oddakadiaľ: odniekiaľ, odniekadiaľ priletela lopta; odniekade, oddakade sa sem musel dostať, skadesi, skadiaľsi: prisťahovali sa sem skadesi, skadiaľsi z dediny, zdakade, zdakadiaľ, zniekade, zniekadiaľ: zdakade, zdakadiaľ, zniekade ho poznám, odvoľakade, odvoľakadiaľ, zvoľakade, zvoľakadiaľ: odvoľakade, zvoľakadiaľ sa ozývala hudba ## odkiaľže pozri odkiaľ 1 ## odklad odsunutie niečoho na neskorší čas, odloženie, oddialenie: odklad, odloženie, oddialenie termínu skúšky, kniž. odročenie: odročenie procesu, prieťah, zdržiavanie: po všemožných prieťahoch, zdržiavaniach sa súd začal, ekon. alebo publ. moratórium (odklad platenia, odklad istej činnosti) pozri okolky ## odkladací určený na odkladanie vecí, úložný: odkladací, úložný priestor (v byte) ## odkladať pozri odložiť 1, pozri šetriť 2 ## odklep pozri odpis ## odklepať pozri odpísať 1 ## odklon pozri odchýlka ## odkloniť pozri odvrátiť 1 ## odkloniť sa pozri odchýliť sa 1, odchýliť sa 3 ## odklopiť 1. dať dolu príklop, pokrývku a pod. z niečoho, odchlopiť: odklopila, odchlopila vrchnák zo škatule, zdvihnúť, zodvihnúť (dať hore niečo sklopené): z(o)dvihnúť sedadlo 2. pozri odkryť 1, odkryť 2 ## odkľuckať sa pozri odísť 1 ## odklusať pozri odísť 1 ## odkmasnúť pozri odtrhnúť 1 ## odknísať sa pozri odísť 1 ## odkolísať sa pozri odísť 1 ## odkop pozri kop ## odkopať pozri odrúbať ## odkopírovať pozri odpozorovať ## odkopnúť 1. pozri odsunúť 1 2. pozri odvrhnúť 1 ## odkosíliť pozri rozviazať 1 ## odkrádať sa pozri kradnúť sa ## odkradnúť sa expr. ticho, ukradomky, nebadane odísť, expr. odplaziť sa: so strachom sa odkradol, odplazil z izby, expr. vykradnúť sa: vykradnúť sa z domu, hovor. expr.: odplichtiť sa, odplúžiť sa: pes sa odplúži k búde ## odkrágľovať pozri odstrániť 3, zabiť 1 ## odkresať 1. pozri odrezať 1 2. pozri odseknúť 2, odpovedať ## odkriačiť pozri odopnúť, oddeliť 1 ## odkrivkať pozri odísť 1 ## odkročiť pozri odstúpiť 1 ## odkrojiť ostrým nástrojom oddeliť časť z niečoho (obyč. pri potravinách): odkrojiť si kúsok chleba, odrezať (aj iné veci ako potraviny): odrezať listy z repy, odrezať prút, hovor. expr.: odfiknúť, odšmyknúť (odkrojiť kúsok): odfikni, odšmykni mi z klobásy, hovor. expr.: odvaliť, odfakliť, odšvacnúť (obyč. odkrojiť väčší kus): odvalil, odfaklil, odšvacol si kus slaniny, expr. zavaliť (veľký kus): zavalil kus chleba, ukrojiť (obyč. menší kus): ukrojila mu z koláča, skrojiť (odkrojiť vrchnú časť z niečoho): skrojiť kôrku z chleba, poodkrajovať, poskrajovať, poodrezávať (postupne, na rozličných miestach, z povrchu): poodkrajovať šupky z jabĺk; poskrajovať kôrku z chleba, odkrúžľať (odkrojiť v tvare kolieska z niečoho), expr.: odpidlikať, odšpihlať, odžižlať (odkrojiť tupým nástrojom) ## odkrútiť si pozri odslúžiť ## odkrúžľať pozri odkrojiť ## odkryť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia (op. zakryť), odklopiť, odchlopiť: odkryť, odokryť, odklopiť zemiakovú jamu, odhaliť, odostrieť, zried. odstrieť (odkryť niečo zastreté, zahalené): odhaliť sochu, odostrieť oblok, odhrnúť (odokryť hrnutím): odhrnula si tvár zastretú závojom, odcloniť (odkryť niečo zaclonené): odcloniť si oči, obnažiť (zbaviť oblečenia): obnažiť si nohy, telo, poodkrývať, poodhaľovať, poodostierať, poodhŕňať, poodcláňať (postupne, viac vecí), poodkryť, poodokryť, poodhaliť, poodhrnúť, poodcloniť (trochu, čiastočne) 2. dať preč, nabok, čím je niečo zakryté, zastreté, odklopiť, odchlopiť: odkryť, odklopiť vrchnák škatule, odhrnúť, odhaliť, odostrieť, zried. odstrieť: odhrnúť oponu, odhaliť, odostrieť závoj, záves, odcloniť (odstrániť clonu): odcloniť záclonu, poodkrývať, poodklápať, poodchlápať, poodhŕňať, poodhaľovať, poodostierať (postupne, viac vecí), poodkryť, poodokryť, poodklopiť, poodchlopiť, poodhrnúť, poodhaliť, poodcloniť (trocha, čiastočne) 3. skúmaním, novými poznatkami zistiť, odhaliť, objaviť: od(o)kryť, odhaliť zákonitosti fungovania trhu; jeho nadanie objavili náhodou, prísť na niečo, nájsť: prísť na nový vodný zdroj, nájsť ložisko rudy, odtajniť (odokryť niečo tajné, zatajované): odtajniť trezory, fraz. vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosť pozri vypátrať ## odokryť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia (op. zakryť), odklopiť, odchlopiť: odkryť, odokryť, odklopiť zemiakovú jamu, odhaliť, odostrieť, zried. odstrieť (odkryť niečo zastreté, zahalené): odhaliť sochu, odostrieť oblok, odhrnúť (odokryť hrnutím): odhrnula si tvár zastretú závojom, odcloniť (odkryť niečo zaclonené): odcloniť si oči, obnažiť (zbaviť oblečenia): obnažiť si nohy, telo, poodkrývať, poodhaľovať, poodostierať, poodhŕňať, poodcláňať (postupne, viac vecí), poodkryť, poodokryť, poodhaliť, poodhrnúť, poodcloniť (trochu, čiastočne) 2. dať preč, nabok, čím je niečo zakryté, zastreté, odklopiť, odchlopiť: odkryť, odklopiť vrchnák škatule, odhrnúť, odhaliť, odostrieť, zried. odstrieť: odhrnúť oponu, odhaliť, odostrieť závoj, záves, odcloniť (odstrániť clonu): odcloniť záclonu, poodkrývať, poodklápať, poodchlápať, poodhŕňať, poodhaľovať, poodostierať (postupne, viac vecí), poodkryť, poodokryť, poodklopiť, poodchlopiť, poodhrnúť, poodhaliť, poodcloniť (trocha, čiastočne) 3. skúmaním, novými poznatkami zistiť, odhaliť, objaviť: od(o)kryť, odhaliť zákonitosti fungovania trhu; jeho nadanie objavili náhodou, prísť na niečo, nájsť: prísť na nový vodný zdroj, nájsť ložisko rudy, odtajniť (odokryť niečo tajné, zatajované): odtajniť trezory, fraz. vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosť pozri vypátrať ## odkukať pozri odpozorovať ## odkukávať pozri napodobňovať ## odkundes pozri prisťahovalec ## odkupovať pozri kupovať ## odkúriť pozri odohnať 1 ## odkvačiť pozri odopnúť ## odkvap na okraji strechy upevnený žľab na zachytávanie a odvádzanie dažďovej vody, hovor.: rína, ríňa ## odkvapkať pozri odtiecť 1 ## odkvapkávať pozri kvapkať 1 ## odkväcnúť pozri odpadnúť 1, klesnúť 1, ovisnúť ## odkvacnúť pozri odpadnúť 1, klesnúť 1, ovisnúť ## odkvicnúť pozri odpadnúť 1, klesnúť 1, ovisnúť ## odkvitať pozri vädnúť 1 ## odkvitnúť pozri zvädnúť 1 ## odkývať pozri odhlasovať ## odľahčieť pozri uľaviť sa ## odľahčiť pozri uľahčiť 2, zľahčiť 1 ## odľahčiť sa pozri uľaviť sa ## odľahlý 1. ktorý sa nachádza ďaleko alebo bokom od cesty, od istého centra civilizácie a pod. (op. blízky), vzdialený: žiť na odľahlom, vzdialenom mieste, zapadnutý, zastrčený, zatratený: zapadnutý, zastrčený, zatratený kraj, stratený, zabudnutý, expr. zašitý: stratená, zabudnutá dedinka, pejor. zastar. brdársky (obyč. aj chudobný) 2. pozri okrajový 1, vedľajší 3 ## odľahnúť pozri uľaviť sa ## odlákať pozri odvábiť ## odlamovať pozri lámať 1 ## odľava pozri zľava ## odlesk pozri odraz 1 ## odlet pozri odchod 1 ## odletieť letom opustiť miesto, odlietnuť, uletieť, zried. ulietnuť: vrabce odleteli, uleteli; lietadlo odlietlo načas, lopta mu uletela, expr.: odfrknúť, odprsknúť (prudko padnúť, vzdialiť sa): odfrkol mu klobúk z hlavy; slina mu odprskla, expr.: ubrnknúť, zried. zbrnknúť, ufrnknúť, ufrngnúť, ufrknúť, ufrndžať, ubziknúť (letom sa prudko vzdialiť): vtáčik ubrnkol, ufr(n)kol, ubzikol z klietky, poodletúvať, poodlietať (postupne odletieť) ## odletovať pozri fŕkať 3 ## odletúvať pozri fŕkať 3 ## odlev ubúdanie spôsobené odchodom (op. prílev), odliv: odlev, odliv obyvateľstva ## odležať sa pozri odstáť (sa), uležať sa ## odliatok pozri maska 3 ## odlievať pozri liať 2 ## odliezť pozri odísť 1 ## odlifrovať pozri poslať 2, odviezť ## odlíšiť pozri rozoznať 1 ## odlíšiť sa pozri rozísť sa 2 ## odlišne pozri rozdielne, rozlične, ináč 1 ## odlišnosť pozri rozdiel, cudzota 1 ## odlišný ktorý sa odlišuje svojimi vlastnosťami (op. rovnaký, podobný), rozličný, rozdielny, rôzny: mať na niečo odlišné, rozličné, rôzne názory; žiť v rozličných, rozdielnych častiach sveta, odchylný, odchodný: robiť odchylnú, odchodnú politiku ako predchádzajúca vláda, nie taký, nie takýto: včera si mala nie také, nie takéto šaty, iný, inakší (op. taký istý): riešiť úplne iné, inakšie problémy ako predtým, nie ten, nie ten istý, druhý (obyč. ako výsledok zámeny, zmeny): dnes je to už nie ten, nie ten istý, druhý človek, nerovnaký, nejednaký, nerovný (pri vzájomnom porovnaní s prevahou na jednej strane): nerovnaké, nerovné životné podmienky; nerovnaké šance na výhru, nezhodný, kniž. diskrepantný, odb. divergentný (op. zhodný): nezhodný, divergentný vývin organizmu v rôznych podmienkach, nerovnorodý, rôznorodý, rozmanitý, odb. heterogénny (odlišujúci sa vo svojej podstate; op. rovnorodý, homogénny): nerovnorodé, rôznorodé princípy; ľudia rozmanitých, heterogénnych pováh, nerovnocenný, nerovnomerný (vzájomne nevyvážený): nerovnocenné hospodárstvo; nerovnomerný pokles výroby (v dvoch republikách), cudzorodý, cudzí, inorodý (z iného prostredia): odlišný, cudzorodý, cudzí, inorodý prvok, diferencovaný (účelovo odlíšený): uplatňovať k jednotlivým žiakom diferencovaný prístup, onaký, onakvý (obyč. v dvojici taký-onaký): dnes je taký, zajtra zasa onaký; nezáleží na tom, či je taký alebo onakvý, osobitný, zvláštny (úplne sa odlišujúci od iných): to je celkom osobitný, zvláštny prípad, kniž. rozrôznený, kniž. zastar.: oddielny, rozchodný: on je oddielny od iných ľudí [Timrava] ## odlišovať poznávať, určovať rozdielnosť v porovnaní s iným; robiť odlišným, rozdielnym, rozlišovať: neodlišuje, nerozlišuje farby, rozoznávať, rozpoznávať, diferencovať: rozoznávať, rozpoznávať dobré od zlého; autor diferencuje, rozlišuje, odlišuje postavy hry jazykovými prostriedkami ## odlišovať sa byť iným, inakším pri vzájomnom porovnávaní, líšiť sa: údaje sa odlišovali, líšili, diferencovať sa, odchyľovať sa, kniž. rôzniť sa: deti sa veľkosťou diferencovali; ich postoje sa odchyľovali od našich; mienky sa rôznili, byť odlišný, byť odchodný, byť odchylný, byť rozdielny: nechce byť odlišný, odchodný, rozdielny od ostatných ## odliv pozri odlev ## odlomiť lámaním oddeliť, ulomiť: odlomiť si kúsok koláča, ulomiť vrchovec jedle, expr.: odčesnúť, sčesnúť: víchrica odčesla haluz, sčesla kus strechy, odvaliť (kus niečoho): odvaliť kusisko žuly, odštiepiť, odraziť: odštiepil ucho z džbána; chlapci odrazili soche ruku, odmrviť, odštipnúť, štipnúť (kúsok niečoho): odštipol, štipol si z chleba, odtrhnúť, expr. oddrapiť: oddrapiť roh stola, expr. odorvať: odtrhol, odorval zo stromu kus chvojiny, odbiť (úderom oddeliť): odbil roh múru, poodlamovať, poulamovať, expr. poodčesávať, poodvaľovať, poodrážať, poodštipovať, poodbíjať (postupne, viac vecí) ## odlomok pozri zlomok 1, úlomok 1 ## odložiť 1. položiť nabok, dať nabok, odsunúť: pohár znechutene odložil, dal nabok, odsunul, odstaviť (postaviť na iné miesto): odstaviť hrniec, rezervovať (vopred zaistiť): rezervujte nám tento kus nábytku, ušetriť (o peniazoch): málo odložil, ušetril, poodkladať, poodsúvať (postupne, viac vecí) 2. dať na miesto, kde vec patrí, uložiť: odložiť, uložiť bielizeň do skrine, schovať, uschovať (na bezpečné miesto): listinu schoval, uschoval do trezoru, upratať, zložiť: upratať si svoje veci; odpratať, zložiť zo stola (taniere), poodkladať, poukladať, poschovávať, poupratovať, poodpratúvať, poskladať (postupne, viac vecí) 3. určiť na iný čas, odsunúť, oddialiť: cestu odložili, odsunuli o týždeň, odtisnúť (odložiť na neskoršie): nepríjemnú vec odtisol na zajtra, kniž. odročiť: zasadnutie odročili; splatnosť pôžičky odročili, presunúť, preložiť: termín, skúšku si presunul, preložil, poodkladať, poodsúvať, poodďaľovať, popresúvať, poprekladať (postupne, viac vecí) ## odľúbiť pozri odvábiť ## odlúčene pozri oddelene, osamote ## odlúčený pozri oddelený ## odlúčiť 1. pozri oddeliť 1 2. pozri odstaviť 1 ## odlúčiť sa vzdialiť sa alebo osamostatniť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. (obyč. s pozdravom), rozlúčiť sa: odlúčila sa od rodičov, rozlúčila sa s rodičmi, odobrať sa: návšteva sa odobrala zavčasu domov, odporučiť sa (odlúčiť sa s pozdravom), oddeliť sa, odpojiť sa: oddelili, odpojili sme sa od skupiny na rohu, opustiť, zanechať (niekoho na istom mieste): opustil, zanechal spoločnosť o piatej, expr.: odtrhnúť sa, odštiepiť sa: odtrhli sa, odštiepili sa od nás zavčasu, odčleniť sa: odčlenili sa a šli po svojom ## odlúčiteľný pozri oddeliteľný ## odlučovač zariadenie na odlučovanie nejakej látky, oddeľovač, separátor: odstredivý odlučovač, oddeľovač ## odľud 1. pozri samotár, čudák 2. pozri surovec ## odlúdiť pozri odvábiť ## odľudný pozri nespoločenský 1 ## odľudštiť sa zbaviť sa ľudskosti, stať sa neľudským, dehumanizovať sa: svet sa dnes odľudštil, dehumanizoval ## odluka pozri rozluka ## odlúpať pozri olúpať ## odlúpiť pozri olúpať ## odlúpnuť pozri olúpať ## odlúpiť sa odtrhnúť sa z povrchu niečoho, odprasknúť: omietka sa odlúpila, odlúpla, odpraskla, odlúpať sa, olúpať sa, poodlupovať sa, odpraskať (postupne, na viacerých miestach): glazúra sa rýchlo o(d)lúpala, odpraskala; lak sa z nechtov poodlupoval, opukať sa (po častiach): kôra sa opukala, nár. odlúštiť sa: koža sa z nosa odlúštila ## odlúpnuť sa odtrhnúť sa z povrchu niečoho, odprasknúť: omietka sa odlúpila, odlúpla, odpraskla, odlúpať sa, olúpať sa, poodlupovať sa, odpraskať (postupne, na viacerých miestach): glazúra sa rýchlo o(d)lúpala, odpraskala; lak sa z nechtov poodlupoval, opukať sa (po častiach): kôra sa opukala, nár. odlúštiť sa: koža sa z nosa odlúštila ## odlúštiť sa pozri odlúpiť sa ## odmáhať (sa) pozri vykrúcať sa 2 ## odmala pís. i od mala od čias útleho detstva, odmalička, pís. i od malička: odmala, odmalička má problémy s prieduškami, od detstva: od detstva chcel byť letcom, odmlada, odmladi, pís. i od mlada, od mladi: odmlada, odmladi sa spolu kamarátili, oddávna, odjakživa (od dávnych čias): poznajú sa oddávna, odjakživa ## odmalička pozri odmala ## odmárniť pozri zabiť 1 ## odmašírovať pozri odísť 1 ## odmena hmotné ocenenie istej činnosti, služby a pod., prémia: vyplatiť pracovníkovi odmenu, prémiu, mzda, plat (odmena za vykonanú prácu): mesačná mzda, mesačný plat, funkčné (odmena za vykonávanie funkcie), honorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho rázu): autorský honorár, provízia (odmena za sprostredkovanie obchodu): desaťpercentná provízia, obslužné, prepitné, subšt. tringelt (dobrovoľná peňažná odmena za obsluhu), hovor. expr. diškrécia (malá odmena za službu): dať chlapcovi diškréciu, služné (odmena vojakom základnej služby), žold (plat žoldniera; pejor. odmena za nečestnú službu), subšt. bakšiš ## odmeniť pozri vyznamenať ## odmeniť sa pozri odplatiť sa ## odmerane 1. pozri odmeraný 1 2. pozri prísne 3, tvrdo 2 ## odmeranosť neprejavovanie citu, strohosť, zdržanlivosť, rezervovanosť: jeho správanie bolo charakterizované odmeranosťou, strohosťou, rezervovanosťou, chlad, chladnosť: zo slov cítiť chlad, oficiálnosť, hovor. škrobenosť: stretnutie plné oficiálnosti, odstup: zachovať odstup voči podriadeným, cudzosť, cudzota: citová cudzosť, cudzota, hovor. dištanc ## odmeraný 1. ktorý necíti alebo neprejavuje citovú náklonnosť; svedčiaci o citovej ľahostajnosti, chlade (op. srdečný), zdržanlivý, strohý, chladný: odmerané, zdržanlivé správanie; byť odmeraný, strohý, chladný voči niekomu, ľahostajný, nevšímavý, neosobný (bez citovej zaujatosti): pozrel na neho ľahostajným, nevšímavým pohľadom; neosobné prečítanie rozsudku, upätý (veľmi kontrolujúci svoje citové prejavy): odmerané, upäté vystupovanie, neprístupný (brániaci sa citovej náklonnosti a jej prejavom): neprístupný úradník, neprívetivý, nevľúdny, nemilý, studený, ľadový (bez prívetivosti, vľúdnosti): neprívetivé, nemilé, studené, ľadové prijatie hosťa; neprívetivý, nevľúdny postoj voči niekomu, suchý, oficiálny, rezervovaný (neprezrádzajúci citovú zaujatosť): suchý, oficiálny tón reči; rezervovaná odpoveď, úsečný, strmý, rázny (spojený s istou drsnosťou, odmietaním): úsečná, strmá reč; strmý, rázny spôsob úradovania, prísny: povedať niečo odmeraným, prísnym hlasom (op. láskavým, teplým), odmietavý, pren. kožený (ktorý nedovolí ani náznak pozitívnych citových pohnutí alebo ich prejavov): odmietavý, kožený výraz tváre, hovor. škrobený (neprirodzene sa kontrolujúci v citových prejavoch a pod.; op. uvoľnený): odmeraný, škrobený človek; mať škrobené spôsoby 2. pozri pravidelný 3 ## odmerať pozri zmerať 1, zmerať 2 ## odmetok pozri zvyšok ## odmiesť pozri odpratať 1 ## odmietavý 1. ktorý odmieta, zavrhuje niečo ako nevyhovujúce (op. súhlasný), zamietavý, nesúhlasný: odmietavý, zamietavý postoj; dať zamietavú, nesúhlasnú odpoveď, záporný, negatívny, hovor. kritický (op. kladný, pozitívny): záporné, negatívne stanovisko k návrhu, negativistický (sústavne odmietajúci niečo): negativistická reakcia na niečo, nelojálny (op. lojálny): nelojálny prejav, pren. hluchý (odmietajúci a nevšímavý): byť hluchý k cudzím prosbám 2. pozri nevľúdny 1, odmeraný 1 ## odmietnuť 1. vedome neurobiť, čo niekto žiada, odoprieť, zamietnuť: odmietli, odopreli, zamietli nám pomoc; odmietol, odoprel prísť; zamietnuť žiadosť 2. neprijať, čo sa ponúka niekomu, nechcieť: odmietli, nechceli náš dar, zavrhnúť, odvrhnúť, zamietnuť: odmietnuť, zamietnuť dobre mienenú radu; odvrhnúť šťastie, negovať (nedok.; nebrať do úvahy): negovali náš návrh, odpudiť, odohnať: odpudila, odohnala myšlienku na zblíženie, expr. odmrštiť: odmrštiť od seba lásku, ohrdiť, ohrdnúť, pohrdnúť: ohrdli, ohrdili, pohrdli naším pohostením, naše pohostenie, práv. reprobovať: reprobovať svedka na súde, nihilizovať, znihilizovať, neuznať: znihilizovať, neuznať význam podujatia, odsúdiť (nepriaznivo sa o niečom vysloviť): odsúdiť názory, postupy niekoho 3. nevyhovieť niekomu a zachovať sa pritom nevšímavo, hrubo a pod., odstrčiť, odpudiť, zapudiť, odohnať: prosiace deti odmietol, odstrčil, odpudil, expr.: odmrštiť, odkopnúť: uchádzača odmrštila, odkopla, odpraviť: s návrhom sme nepochodili, hneď nás odpravili, kniž. zastar. oslyšať: oslyšali nás, ale nevieme, prečo ## odmlad pozri droždie ## odmlada pozri odmala ## odmladi pozri odmala ## odmlčať sa pozri zmĺknuť, stíchnuť 1 ## odmlieť pozri odrecitovať ## odmlka pozri prestávka ## odmocniteľ mat. číslo, ktorým sa odmocňuje, exponent ## odmočiť sa máčaním sa uvoľniť, odmoknúť: známka sa vo vode odmočila; odmoknutá nečistota ## odmoknúť 1. pozri zvlhnúť 2. pozri odmočiť sa ## odmotať pozri rozmotať 1 ## odmraziť zbaviť zmrazenia (op. zamraziť, zmraziť), rozmraziť: odmraziť, rozmraziť zeleninu; odmraziť chladničku, rozpustiť: rozpustiť mrazené filé ## odmrmlať pozri odpovedať ## odmrštiť 1. pozri zahodiť 1 2. pozri odmietnuť 2, odmietnuť 3, odvrhnúť 1 ## odmŕvať sa pozri mrviť sa 1 ## odmrvovať sa pozri mrviť sa 1 ## odmrviť pozri odštipnúť, odlomiť ## odmrznúť pozri rozmrznúť ## odmumlať pozri odpovedať ## odmyknúť pozri odtiahnuť 1 ## odmyslieť (si) pozri nevšimnúť si ## odnárodnený ktorý stratil vedomie príslušnosti k vlastnému národu, ktorý sa mu odcudzil; svedčiaci o tom, odrodený, zastaráv. odrodilý: v cudzine sa stal z neho odnárodnený, odrodený cudzinec; odrodené, odrodilé vrstvy národa, odrodilecký, zastar. odrodilský: odrodilecký, odrodilský postoj, pejor. renegátsky, pren. pejor. janičiarsky (ktorý zrádza vlastný národ): renegátska, janičiarska šľachta, pejor. zapredanecký (ktorý zradil vlastný národ pre peniaze alebo iné výhody): zapredaneckí príslušníci národa ## odnárodniť sa pozri odrodiť sa ## odnášať pozri niesť 3 ## odňať pozri odobrať 1 ## odnaučiť pozri odučiť ## odnechcieť sa pozri znepáčiť sa ## odnepamäti pozri odjakživa, dávno 2, vždy ## odniekade pozri odkiaľsi ## odniekadiaľ pozri odkiaľsi ## odniekiaľ pozri odkiaľsi ## odniesť 1. nesením odpraviť: odniesť prázdne fľaše do obchodu, expr.: odvliecť, odtrepať: odvlečte, odtrepte si knihy preč, vyniesť (odniesť von): zraneného vyniesli, zaniesť (nesením odpraviť): zaniesť balík na poštu, expr.: odterigať, odredikať (pomaly, s námahou odniesť), hovor. expr. zrepetiť (s námahou, ťažko odniesť): zrepetili sudy do pivnice, vziať, zobrať: knihy vzali, zobrali so sebou, odnosiť, poodnášať, odvláčiť, poodvláčať, poodvlačovať, povynášať, pozanášať (postupne, viac vecí) 2. mať škodu pri niečom, byť postihnutý, potrestaný, doplatiť (na niečo): výlet odniesla prechladnutím, na výlet doplatila prechladnutím; ty to odnesieš, ty na to doplatíš, odpykať: museli si odpykať trest za neposlušnosť, hovor. expr. odskákať: chyby (si) odskákal, hovor. expr.: zlízať, zliznúť, vylízať: zlízala, vylízala som si to za teba, hovor. expr. vyhorieť: vyhorel za nás nevinne, expr. zviezť sa (na niekoho; o niečom ťaživom, negatívnom): všetka starosť sa zviezla na mňa, všetku starosť som si odniesol ja, doľahnúť (na niekoho; nepriaznivo zasiahnuť): následky doľahli na obyvateľstvo, následky si odnieslo obyvateľstvo, poodnášať (postupne, viac vecí) ## odniesť si pozri získať 1 ## odnikade pozri odnikiaľ ## odnikadiaľ pozri odnikiaľ ## odnikiaď pozri odnikiaľ ## odnikiaľ popiera miestne alebo smerové východisko, z nijakého miesta alebo smeru, z nijakej strany, odnikade, odnikadiaľ: odnikiaľ, odnikade, odnikadiaľ sa ta nedostanú, znikade, znikadiaľ, znikiaľ: znikade, znikadiaľ, znikiaľ neprenikne sem svetlo, zastar. odnikiaď [Rázus], zastar. znikiaď [Dobšinský] ## odnímať pozri brať 2 ## odnos pozri denudácia ## odnosiť pozri odniesť 1 ## odnova pozri znova ## odnož pozri výhonok ## odoberať 1. dávať si posielať (tlač) na základe zaplatenia vopred, byť predplatiteľom, odberať, predplácať, objednávať: od(o)berať, predplácať (si), objednávať si odbornú literatúru, noviny, abonovať: abonovať časopis, subskribovať (zaviazať sa odoberať): subskribovanie platní 2. pozri odobrať 1, odobrať 2 ## odoberať sa pozri odobrať sa ## odobierka pozri rozlúčka ## odobranec pozri odvedenec ## odobrať 1. zbaviť vlastníctva, často úradne (op. dať, vrátiť), vziať, zobrať: odobrať, vziať niekomu doklady; pren. odobrať, zobrať niekomu nádej, zbaviť, pozbaviť (odobrať niekomu niečo, obyč. proti jeho vôli): (po)zbaviť hodnosti, funkcie niekoho, pripraviť, priniesť, priviesť (spôsobiť stratu): pripraviť mladých o výhody; priniesť, priviesť niekoho o život, obrať, kniž. odňať: obrali ho o významné postavenia, odňali mu funkcie, kniž. vyrvať (násilím, prudko): vyrval mužovi z ruky zbraň, skonfiškovať, zhabať (úradne odobrať): skonfiškovať, zhabať odsúdenému majetok, pobrať, poodoberať, kniž. poodnímať (postupne, viac vecí) 2. zmenšiť pôvodné množstvo, rozmery, zmenšiť pôvodný význam a pod., ubrať: odobrať z vreca (trocha) ovsa; ubrať zo šírky sukne; odobrali, ubrali mu na význame, veľkosti, zúžiť, zabrať (urobiť užším): zúžiť, zabrať v páse, expr. utrhnúť: utrhla z peňazí odložených na dovolenku, zobrať, vziať (z povrchu): zobrať, vziať smotanu z mlieka, odčerpať (po čiastkach odobrať): odčerpať časť peňazí, poodoberať, pouberať, pobrať, pozberať, poodčerpávať (postupne, viac vecí) 3. pozri odviesť 2 ## odobrať sa 1. vzdialiť sa z istého miesta (obyč. za istým cieľom), pobrať sa, ísť: odobrali sa, pobrali sa na miesto stretnutia; odobrali sa, išli navštíviť známych, vybrať sa, vydať sa, vychystať sa, vypraviť sa, vystrojiť sa (po istých prípravách): vybrali sa, vydali sa na cestu; vychystala sa k lekárovi 2. pozri odlúčiť sa ## odobrenie pozri súhlas 1 ## odobriť pozri schváliť ## odohnať 1. hnaním prinútiť vzdialiť sa, zahnať, expr. odduriť: odohnať, zahnať, odduriť vrabce zo záhrady, odplašiť, zaplašiť, odstrašiť (plašením odohnať): odplašiť vtáky z maku, vyhnať (von): vyhnať muchy z izby, odpudiť, zapudiť: odpudil, zapudil statok od válova, pohnať, expr.: poduriť, podurkať: Len počkajte, veď ja vás poženiem!; poduriť sliepky z dvora, hovor. expr.: odprášiť, odkúriť, poodháňať (postupne, viac osôb, zvierat) pozri vyhnať 2. oslobodiť sa od niečoho nepríjemného, zbaviť sa, zahnať, zapudiť, odpudiť: odohnala, zapudila nástojčivú myšlienku; zahnal strach, zbavil sa trémy, odbiť (odmietavo sa zachovať): odbila nápadníka, odvrhnúť, odmietnuť, zamietnuť (neprijať, čo sa ponúka): odvrhla šťastie ## odohrať 1. uskutočniť športovú hru, zohrať: odohrali, zohrali dva zápasy 2. predstaviť dramatické dielo, zahrať: odohrali, zahrali viac divadelných predstavení, predviesť: operu predviedli v taliančine ## odohrať sa pozri stať sa ## odohrávať sa pozri diať sa, prebiehať 2 ## odoka pís. i od oka bez merania alebo počítania, odhadom, subšt. bajočko, pís. i baj očko: urob to iba tak odoka, bajočko ## odokryť pozri odkryť ## odolať ostať nepremožený pri fyzickom alebo psychickom tlaku, napadnutí a pod., vydržať, nepoddať sa: most odolal záťaži, vydržal záťaž; vojsko odolalo presile, nepodľahnúť (najmä psychicky): nepodľahli sme pokušeniu odísť, ubrániť sa, ochrániť sa, obrániť sa (silou, chránením): ubránili sa presile, chorobe; ochránili sa, obránili sa pred nimi, udržať sa (ostať v nezmenenom stave): potraviny sa dlho udržali ## odolnosť schopnosť odolávať, kniž. rezistencia: odolnosť, rezistencia voči infekcii, imunita (odolnosť organizmu proti nákaze): prirodzená imunita ## odolný ktorý má schopnosť odolávať, odolať niečomu negatívnemu (op. háklivý, chúlostivý), húževnatý, zdatný: odolný, húževnatý, zdatný organizmus; odolný, húževnatý materiál (op. krehký), kniž. rezistentný: zub rezistentný voči chladu, imúnny, pren. obrnený (proti nákaze, proti kritike a pod.): organizmus imúnny voči infekcii, pevný, silný, tuhý, pren.: oceľový, železný: byť pevný, silný voči útokom nepriateľov; mať odolný, tuhý koreň života; pevné, oceľové, železné zdravie, otužilý (s vypestovanou odolnosťou, obyč. proti chorobám, pren. proti zlu, nešťastiu): odolné, otužilé dieťa, trvanlivý, trvácny, trváci (odolávajúci opotrebovaniu alebo znehodnoteniu): trvanlivý výrobok; trváci, trvácny náter, nepoddajný, neústupný, nezlomný (ktorý odoláva sústavným negatívnym vplyvom): byť odolný, nepoddajný voči cudziemu nahováraniu; mať neústupnú, nezlomnú vôľu, vytrvalý, nezničiteľný, menej časté úporný (pretrvávajúci napriek negatívnemu pôsobeniu): vytrvalá, nezničiteľná, úporná burina ## odomknúť pozri otvoriť 1 ## odopnúť oddeliť, čo je zapnuté, zopnuté (op. zapnúť, zapäť), rozopnúť, rozopäť: odopnúť si všetky gombíky, rozopnúť si golier, košeľu, hovor.: odkvačiť, odháčiť: odkvačiť reťaz, nár. expr. odkriačiť: odkriačiť sponku, odpojiť (čo je pripojené): odpojiť vozeň, hadicu, poodopínať, poodpínať, porozopínať (postupne, viac vecí) ## odopäť oddeliť, čo je zapnuté, zopnuté (op. zapnúť, zapäť), rozopnúť, rozopäť: odopnúť si všetky gombíky, rozopnúť si golier, košeľu, hovor.: odkvačiť, odháčiť: odkvačiť reťaz, nár. expr. odkriačiť: odkriačiť sponku, odpojiť (čo je pripojené): odpojiť vozeň, hadicu, poodopínať, poodpínať, porozopínať (postupne, viac vecí) ## odoprieť pozri odmietnuť 1 ## odoprieť si pozri odrieknuť sa ## odorvať pozri odtrhnúť 1, oddeliť 1 ## odosielať pozri posielať, expedovať ## odosielateľ kto niečo odosiela, zasielateľ: odosielateľ, zasielateľ balíka ## odoslať pozri poslať 2 ## odosobnený pozri neosobný 1, nestranný ## odostlať upraviť lôžko na spanie (op. zastlať), ustlať, postlať: matka odostlala deťom a uložila ich spať; ustlali, postlali nám v obývačke, hovor. odpraviť: odpraviť posteľ, rozostlať (rozložiť posteľoviny na spanie): rozostlané postele, poodostielať, poustielať, poodprávať, porozostielať (postupne, viac lôžok) ## odstlať upraviť lôžko na spanie (op. zastlať), ustlať, postlať: matka odostlala deťom a uložila ich spať; ustlali, postlali nám v obývačke, hovor. odpraviť: odpraviť posteľ, rozostlať (rozložiť posteľoviny na spanie): rozostlané postele, poodostielať, poustielať, poodprávať, porozostielať (postupne, viac lôžok) ## odostrieť pozri odhaliť 2, odhrnúť ## odovzdaný pozri oddaný ## odovzdať 1. povinne dať, odviesť: zbraň museli odovzdať; zisk, dane odovzdali štátu, poodovzdávať, poodvádzať (postupne, viac vecí) 2. dať natrvalo niekomu alebo dať do správy, ochrany a pod., prenechať: odovzdať, prenechať dedičom pozostalosť, postúpiť: postúpil bratovi všetky výhody, obetovať, oddať (odovzdať často na úkor seba): obetovať sily verejnému blahu; voliči mu oddali svoje hlasy, oddať niekomu moc, vydať: vydali ho súdu, poodovzdávať, poprenechávať, pooddávať, povydávať (postupne, viac vecí, osôb) 3. dať ako sprostredkovateľ, tlmočiť, oddať: odovzdali, tlmočili nám pozdravy známych; odkaz nám oddali, postúpiť: spisy, list treba postúpiť ďalej, doručiť (odovzdať adresátovi), poodovzdávať, pooddávať (postupne, viac vecí) ## odovzdať sa pozri oddať sa 1, zveriť sa 2 ## odozva pozri ohlas 1 ## odôvodnene pozri oprávnene 2 ## odôvodnenie pozri dôvod ## odôvodnený pozri opodstatnený ## odôvodniť podoprieť dôvodmi, podať dôvody nejakého javu, konania a pod., zdôvodniť: odôvodnil svoju neúčasť chorobou, podložiť, podoprieť (použiť ako východisko, dôvod niečoho): podložiť, podoprieť tvrdenie faktami, oprávniť, kniž. opodstatniť (podoprieť podstatnými, presvedčivými dôvodmi): postup treba vedecky opodstatniť; Čo vás oprávnilo tak konať? Čo odôvodnilo také konanie?, motivovať (logicky odôvodniť): motivovanie zločinu, objasniť, osvetliť, vysvetliť (urobiť jasnejším s použitím dôvodov, faktov): objasniť, osvetliť, vysvetliť svoj postup, ospravedlniť (byť dôvodom na ospravedlnenie): vaše činy nevedomosť neospravedlňuje ## odpad 1. neupotrebiteľné zvyšky, odpadky: spaľovať odpad, odpadky, smeti (drobný odpad spôsobujúci neporiadok): kôš na smeti, odhodky (čo sa odhadzuje), nedojedky (zvyšky z jedla), kraj. oprsky [Švantner], šrot (kovový odpad), trieska (odpad pri obrábaní kovu alebo iného materiálu): železné triesky, popolček (jemný popol rozptyľujúci sa ako spaľovací odpad do ovzdušia) 2. pozri odtok ## odpadať pozri padať 2 ## odpadávať pozri padať 2 ## odpadúvať pozri padať 2 ## odpadky pozri odpad 1 ## odpadlícky pozri odcudzený ## odpadlík kto sa zriekol viery alebo príslušnosti k istej idei, národu a pod.: odpadlík od viery, kacír, heretik, bludár, kniž. apostata (vyznávač učenia odchylného od oficiálnej cirkevnej náuky; zástanca názorov nesúhlasiacich s platnými doktrínami), schizmatik (priaznivec rozkolu v cirkvi), odrodilec, pejor. renegát, zastar. odrod (kto sa odrodil, obyč. národu), disident (kto nesúhlasí s jestvujúcim politickým systémom), expr. odštiepenec, pejor. úchylkár (kto sa dopúšťa úchylky od politickej línie) pozri zradca ## odpadnúť 1. uvoľniť sa zo svojho miesta a spustiť sa na zem: kvet, list odpadol zo stromu, spadnúť, padnúť: zo steny odpadol, (s)padol kus omietky, expr.: odletieť, odfrknúť (prudko a obyč. nabok): z prístroja odletela, odfrkla súčiastka, odpadať, poodpadávať, poodpádať, poodpadúvať, expr.: poodletovať, poodpadať, poodfrkovať (postupne): zo stromu odpadalo všetko ovocie, expr.: odkväcnúť, odkvacnúť, odkvicnúť: omietka odkväcla na zem 2. z nejakej príčiny sa neuskutočniť, nebyť, nekonať sa: vyučovanie odpadlo, nebolo; skúška sa nekonala, vystať: návštevy museli vystať 3. pozri omdlieť 4. pozri odrieknuť sa 5. pozri zaniknúť ## odpal pozri odstrel ## odpáliť 1. pozri vystreliť 1 2. pozri odraziť 1 3. pozri odísť 1 4. pozri odstreliť ## odpapuľovať pozri odseknúť 2 ## odpárať sa oddeliť sa obyč. páraním (o niečom prišitom), odtrhnúť sa: gombík sa mu odtrhol ## odparentovať pozri odstrániť 2 ## odpariť sa zmeniť sa na paru a uniknúť, vypariť sa: voda sa z hrnca odparila, vyparila, vyprchať: benzín, gáfor vyprchá, vyvariť sa (odpariť sa varením), vyvrieť (vretím sa odpariť): voda už vyvrela, vyschnúť (stratiť vodu): voda v miske vyschla pozri vypáchnuť ## odpásť pozri stratiť 1 ## odpeľať pozri stratiť 1 ## odpeľhať pozri stratiť 1 ## odpidlikať pozri odrezať 1 ## odpíliť pozri odrezať 1 ## odpis exemplár textu získaný prepísaním, kópia: odpis, kópia dokladu, priepis (odpis urobený na písacom stroji alebo rukou), prieklep, odklep (odpis textu písaného na stroji): napísať žiadosť s prieklepom, s odklepom, druhopis (jeden z dvoch alebo viacerých odpisov originálu): druhopis článku ## odpísaný pozri beznádejný ## odpísať 1. napísať podľa predlohy; urobiť druhopis: odpísať článok rukou, vypísať (odpísať z niečoho napísaného): vypísať citát, prepísať (napísať znova): úlohu musel prepísať tri razy, odklepať (odpísať na stroji) 2. pozri odpočítať 1 ## odpisovač pozri odpisovateľ ## odpisovateľ kto odpisuje, kto robí odpisy, odpisovač, prepisovateľ, prepisovač: prepisovatelia starých listín ## odplašiť pozri odohnať 1 ## odplata danie, vrátenie niečoho ako protihodnoty alebo náhrady, hovor. revanš: bola to odplata, bol to revanš za vlaňajšiu prehru, odmena (hmotná alebo duchovná odplata za kladný čin): dostal vysokú odmenu; odplatou, odmenou mu bol láskavý úsmev, odveta, poet. odvet [Podjavorinská]; (odplata za niečo zlé, nepríjemné): chystať sa na odvetu, pomsta (odplata zlom za krivdu, za zlo): túžiť po pomste, trest (odplata za previnenie): zaslúžený trest ## odplatiť pozri odplatiť sa, zopakovať 3 ## odplatiť sa dať niekomu niečo ako protihodnotu alebo náhradu za niečo (v kladnom alebo zápornom zmysle): veľkoryso, zle sa mu odplatil za ochotu; Ako sa vám odplatím?, odplatiť, splatiť, vrátiť (niekomu niečo): odplatím, splatím, vrátim vám všetko dobré, čo ste mi urobili; odplatila, vrátila mu urážku, vynahradiť (za utrpenú ujmu): mnohonásobne vynahradiť škodu, odmeniť sa, dať odmenu (v kladnom zmysle): odmeniť sa za vernosť; dať niekomu odmenu za vrátenie stratenej veci, odvďačiť sa, zried. privďačiť sa (z vďačnosti za kladný čin): odvďačiť sa za pomoc niekomu, odslúžiť sa, hovor. revanšovať sa (službou alebo iným spôsobom za vyhovenie): dobre sa vám odslúžim, ak mi pomôžete; nechcem to zadarmo, revanšujem sa vám, zavďačiť sa: Čím sa môžem zavďačiť svojim dobrodincom?, pomstiť sa (odplatiť sa pomstou za krivdu, zlo): pomstil sa jej za urážku rozchodom ## odplávať 1. plávaním sa vzdialiť, odplaviť sa: loď odplávala, odplavila sa na juh, kniž., obyč. pren. odplynúť: vlna odplynula; spomienky odplynuli, kniž. utenúť (byť odnesený vodou): plť utenula 2. pozri odísť 1 ## odplaviť sa pozri odplávať 1 ## odplaziť sa pozri odkradnúť sa ## odplekať pozri vychovať 1 ## odplichtiť sa pozri odkradnúť sa ## odpľuť (si) vypustiť, vypľuť slinu z úst, expr. odcrknúť (cez zuby): od jedu si za ním odpľul, odcrkol, expr. zried. odcvrknúť, hovor. odstreknúť (si), expr. odchriaknuť (si) (vypľuť hlien), poodpľúvať (si) (viac ráz) ## odplúžiť sa pozri odkradnúť sa ## odplynúť pozri odplávať 1 ## odpočet pozri zrážka 4 ## odpočinok 1. pozri oddych 2. pozri dôchodok 2 ## odpočinúť si pozri oddýchnuť (si) 1 ## odpočinutý pozri svieži 1 ## odpočítať 1. matematickým úkonom odobrať z istého množstva nejakú časť, odrátať: zo sumy treba odpočítať, odrátať sto korún, mat. odčítať, zastar. odtiahnuť: sčítanie a odčítanie, odpísať (zapísať na písomných dokumentoch ako mínus): to vám z ceny odpíšem, kniž. substrahovať 2. pozri spočítať 3. pozri odhliadnuť ## odpočívací pozri oddychový ## odpočívadlo 1. plošina medzi dvoma radmi schodov, podesta: zastavil sa na odpočívadle, na podeste, medziposchodie, polposchodie (priestor, plošina medzi dvoma poschodiami) 2. pozri ležadlo ## odpočívať pozri oddýchnuť si ## odpočúvať zámerným (obyč. tajným) počúvaním sa niečo dozvedieť, vypočuť: odpočúvala, vypočula rozhovor za dverami; odpočúvať, vypočuť telefonický rozhovor ## odpochodovať pozri odísť 1 ## odpojiť pozri odopnúť ## odpojiť sa pozri odlúčiť sa ## odpol pozri čiastočne, napoly 1, napoly 2 ## odpola pozri napoly 1, napoly 2 ## odpoludňajší pozri popoludňajší ## odpoludnia pozri popoludní ## odpoludnie pozri popoludnie ## odpoly pozri čiastočne, napoly 1, napoly 2 ## odpomôcť pozri odstrániť 2 ## odpor 1. činnosť, sila zacielená proti inej činnosti, sile: naraziť na odpor, odboj (organizovaný odpor proti vládnucemu režimu): viesť odboj, vzdor (odpor, obyč. tichý ako reakcia na krivdu): zmocňuje sa ho vzdor, vzbura (hromadný odpor proti vládnucemu poriadku): potlačiť vzburu, kniž. rezistencia (obmedzenie aktivity na povinnú mieru): pasívna rezistencia 2. záporný citový postoj k niekomu, niečomu, antipatia (op. sympatia): cítiť odpor, antipatiu voči niekomu, nechuť: vzbudzovať nechuť, averzia (silný odpor): mať averziu k niečomu, nevôľa, nevoľa: usiloval sa neukázať svoju nevôľu, nevoľu, neľúbosť: prejaviť neľúbosť, hnus (fyziologický odpor): striasť sa od hnusu, kniž. fóbia (silný odpor spojený obyč. s nenávisťou), kniž. ódium: ódium verejnej mienky [Kukučín], kniž. animozita 3. pozri protest ## odporca pozri protivník 1 ## odporník 1. pozri podliak 2. pozri protivník 1 ## odporný 1. ktorý vzbudzuje odpor, nechuť, antipatiu, opovrhnutie, nepríjemný, protivný: odporný, protivný žiak; nepríjemná, protivná chuť, hnusný, ohavný, ohyzdný, zlý (vyvolávajúci hnus alebo negatívny postoj): hnusné, zlé počasie (op. príjemné, dobré); vykonať ohavný, ohyzdný, zlý čin (op. dobrý); mať hnusný, ohyzdný výzor (op. príjemný), nechutný, nemilý, expr.: bridký, bridivý, neskl.: brid, briď: nechutné, bridké jedlo (op. dobré, chutné); nemilý, bridký hmyz; brid ľudia, ošklivý, mrzký, škaredý (op. pekný): vonku je ošklivá, mrzká pľušť; mrzké, škaredé správanie, odpudzujúci, odpudivý, nevábny (nútiaci odísť, odvrhnúť niečo a pod.): byť odpudzujúci, odpudivý svojím vystupovaním; parfum mal odpudzujúcu, odpudivú, nevábnu vôňu; odporný, nevábny zjav (op. príťažlivý), nesympatický, antipatický (o človeku a jeho prejavoch): tento človek mi je nesympatický, antipatický; nesympatická tvár, neznesiteľný (ktorý sa nedá vydržať): neznesiteľné pomery, slizký: slizká tvár, príkry (svojou ostrosťou vyvolávajúci nechuť, obyč. o jedle): odporná, príkra chuť, expr.: obludný, príšerný, hrozný (vyvolávajúci veľký odpor, znechutenie): obludný, príšerný skutok; to je hrozné klamstvo, zried. sprotivený, pejor. pľuhavý (o človeku): odporný, pľuhavý opilec, kniž. odiózny: odiózne slová, mrzutý, hovor. expr.: sprostý, hlúpy (vyvolávajúci mrzutosť, znechutenie): mrzutá, sprostá, hlúpa situácia 2. pozri opačný 2 ## odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily alebo rečou, klásť odpor, stavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dni, vzpierať sa, háčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasil, expr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchne, fraz. expr. stavať sa na zadné, zdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do služby, brániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonka, vzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičov, odolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobe, protirečiť, byť proti, stavať sa proti (niečomu), protestovať, namietať, oponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponuje, subšt.: šprajcovať sa, štorcovať sa (prejavovať odpor rečou) 2. byť v rozpore, nezhodovať sa, nezrovnávať sa, protirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečia, kolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú si, protiviť sa, priečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu ## odporúčať pozri ponúkať 1, radiť ## odporúčať sa pozri lúčiť sa ## odporučiť pozri navrhnúť ## odporučiť sa pozri odlúčiť sa ## odpoveď rečové reagovanie na otázku alebo iný prejav: odpoveď na list, replika (odpoveď v polemike; v dialógu odpoveď na predchádzajúci prehovor): ostrá replika; čakať na repliku ## odpovedať (dok.) rečovo zareagovať na otázku alebo na iný prejav, kniž. dať odpoveď, odvetiť: odpovedať niekomu zdvorilo, vyhýbavo; nik nedal odpoveď, nik neodvetil na jeho otázku, kniž. zastar. vetiť, expr.: odseknúť, odvrknúť (úsečne, krátko alebo zlostne), expr. odkresať (ostro), expr.: odšteknúť, odbrechnúť (štekavým hlasom, obyč. zlostne), expr. odfrknúť (nedbanlivo, s povýšenosťou), odvravieť, expr. odpapuľovať (bezočivo, neslušne odpovedať), expr.: odhundrať, odžundrať, odfrflať, odmrmlať, odmumlať, odbrblať, oddudrať, odšomrať (s nespokojnosťou alebo nezrozumiteľne): na napomenutie čosi namrzene odhundrala, odšomrala, ozvať sa, ohlásiť sa (slovne zareagovať na niečo): až na druhé zaklopanie sa ozval, ohlásil, reagovať (slovne), replikovať (v polemike), hovor. opáčiť, kniž. odtušiť (v uvádzacej vete): Neviem o tom – odtušila, hovor. zabrať: žiak zabral na všetko pozri povedať pozri zodpovedať 2 ## odpozorovať pozorovaním zistiť a zistené si obyč. osvojiť, hovor. odkukať: výrobný postup rýchlo odpozorovali, odkukali, naučiť sa (pozorovaním získať vedomosti): šiť sa naučila od matky, napodobniť, odkopírovať (pozorovaním urobiť niečo tak, aby vznikla podobnosť s niečím): napodobniť, odpozorovať štýl speváka ## odpracovať vykonať za istý, obyč. vymedzený čas, odrobiť: žiaci odpracovali, odrobili na úprave pozemku sto hodín; odrobiť zmenu, hovor. expr. oddrieť (ťažko odpracovať), hovor. expr. odkrútiť, subšt. odmakať: odkrútiť si, odmakať si nočnú zmenu, nadpracovať, nadrobiť (odpracovať v mimopracovnom čase), poodrábať (postupne) ## odpradávna pozri dávno 2 ## odpraskať pozri odlúpiť, opadať ## odprasknúť pozri odlúpiť ## odprášiť 1. pozri odohnať 1 2. pozri ujsť 1, odísť 1 ## odpratať 1. odstrániť niečo odniekiaľ a uložiť na svoje miesto, spratať: odpratať sneh, spratať riad zo stola, dať na miesto, dať na poriadok, popratať: dať na miesto porozhadzované šatstvo, popratať knihy zo stola, upratať, odložiť: upratala, odložila umytý príbor a taniere, odmiesť (odpratať zametením): odmiesť popadané lístie, kraj. odchrániť: odchrániť hnoj, poodpratávať, pospratávať, poupratávať, poodkladať, poodmetať (postupne, viac vecí) pozri odstrániť, vypratať 2. pozri zabiť 1 ## odpratať sa pozri odísť 1 ## odprava pozri sprava ## odpraviť 1. pozri zabiť 1 2. pozri vyhnať 1 3. pozri odostlať ## odpredajný pozri predajný 1 ## odpredať pozri predať 1 ## odpredku pozri spredu ## odpredu pozri spredu ## odprevadiť odísť s niekým ako sprievodca (na cestu, pri odchode a pod.), vyprevadiť: hostitelia nás odprevadili, vyprevadili až na stanicu, expr.: vypoklonkovať, vyráčiť (predstierajúc zdvorilosť vyhnať): vypoklonkoval ho, vyráčil ho až na ulicu ## odprisahať pozri zaprisahať, potvrdiť 1 ## odprisahať sa pozri odrieknuť sa ## odprosiť poprosiť o odpustenie, hovor. odpýtať: syn odprosil, odpýtal otca, poodprosovať, poodpytovať (postupne, viacerých) ## odprsknúť pozri odletieť ## odprvoti od prvej chvíle, odprvu, od začiatku: odprvoti, odprvu tušil, že neprídu; od začiatku sa ho bála ## odprvu pozri odprvoti ## odpudiť 1. pozri odohnať 1, odohnať 2 2. pozri znepriateliť ## odpudivý pozri škaredý 1, odporný 1, nepríjemný ## odpudzujúci pozri škaredý 1, odporný 1, nepríjemný ## odpust pozri hody 1 ## odpustenie pozri milosť 1 ## odpustiť prestať mať pocit (oprávneného) hnevu alebo nevyvodiť trest za urážku, priestupok, za nevhodné konanie a pod., prepáčiť, prehľadieť: odpustili mu, prepáčili mu nerozvážny čin; matka všetko prehľadela, hovor. pardonovať: neporiadnosť nám nepardonovali, zabudnúť (prestať mať na pamäti): urážku ti nikdy nezabudnem, nemať za zlé, nehnevať sa: nemajte mi za zlé, nehnevajte sa, prosím, že prichádzam neskoro, ospravedlniť (prijať ospravedlnenie za niečo): tento raz ospravedlním vaše chybné konanie, dišpenzovať (odpustiť povinnosť právneho rázu), poodpúšťať (postupne, viac vecí) ## odpustiť si pozri odrieknuť sa ## odpútať 1. pozri odviazať 2. pozri odvábiť 3. pozri odvrátiť 1 ## odpútať sa prerušiť spojenie (fyzické, psychické, názorové a pod.) s niekým, niečím, odputnať sa: pes sa odpútal, odputnal z reťaze; odpútať sa od povinností, myšlienok, odviazať sa (zbaviť sa fyzických pút): kone sa odviazali, odputnali, uvoľniť sa: nechcel sa uvoľniť od rodiny, oslobodiť sa, kniž. oprostiť sa: vedieť sa oslobodiť od všetkých starostí, vzdialiť sa: lietadlo sa vzdialilo, odpútalo od zeme; vzdialiť sa od viery ## odpykať pozri odniesť 2, vytrpieť ## odpýtať pozri odprosiť ## odradiť radou alebo iným spôsobom odvrátiť od istého úmyslu, odhovoriť: nedal sa odradiť, odhovoriť od cesty, odstrašiť (odradiť vzbudením strachu): od akcie ich odstrašil prvý neúspech, znechutiť, zdegustovať, degustovať (odradiť stratou vôle, chuti konať niečo): prehra ho znechutila; rozhovor ma zdegustoval ## odrádzať pozri odhovárať ## odraný pozri ošúchaný 1, obnosený ## odrapotať pozri odrecitovať ## odrásť pozri vyrásť 1 ## odrastený pozri dospelý ## odrať 1. stiahnuť kožu z niečoho, z niekoho, zodrať, zdrať: odral, z(o)dral zajaca; zdrať mačku, zried. odrieť 2. pozri odrieť 1 3. pozri okradnúť ## odrať sa pozri ošúchať sa 1 ## odrátať 1. pozri odpočítať 1 2. pozri spočítať 3. pozri odhliadnuť ## odratý pozri ošúchaný 1, obnosený ## odraz 1. zmena smeru po dopade, odblesk, odlesk (odraz svetla): odblesk, odlesk slnka, mesiaca na hladine, reflex: váza s ružovkastým reflexom, kniž. reflexia 2. zovšeobecnená skutočnosť, obraz: dielo je verným odrazom, obrazom básnikovho života, zrkadlo (verný odraz): umenie je zrkadlom doby, kniž. zrkadlenie: zrkadlenie faktov 3. pozri ohlas 1 ## odraziť 1. nárazom dať niečomu iný (obyč. opačný) smer, odbiť, expr. odpáliť: odraziť čln; odbiť, odpáliť loptu, odviesť, zviesť (dať niečomu iný smer postavením prekážky): odviesť, zviesť vodu, potok; odviesť, odraziť ovcu od stáda, poodrážať, poodvádzať (postupne, viac vecí) 2. nárazom, úderom oddeliť časť od celku, odbiť, odlomiť: odraziť, odbiť roh domu; odraziť, odlomiť ucho na šálke, odroniť (úderom zraziť ovocie zo stromu), odštiepiť (nárazom oddeliť vrstvu alebo menšiu časť z niečoho): odštiepiť z misy 3. v boji zmariť útok protivníka, potlačiť: odraziť, potlačiť kontrarevolúciu, odvrátiť: odvrátiť útok partizánov, expr. rozprášiť: rozprášiť útočiace bandy, odohnať, zahnať, zapudiť (odraziť hnaním): odohnať, zahnať nepriateľa ## odraziť sa 1. pozri odbočiť 1 2. pozri odzrkadliť sa ## odrazka odrazové sklo, obyč. na automobile, hovor. odrazovka ## odrazovka pozri odrazka ## odrazový ktorý odráža svetlo; vzťahujúci sa na odraz svetla, reflexný: dopravné značky s odrazovou, reflexnou vrstvou; odrazové, reflexné sklo (na automobile) ## odrazu 1. pozri zrazu 1, naraz 3, náhle 2. pozri naraz 1, súčasne 1, zároveň 1 3. pozri naraz 4, zrazu 2 ## odrážať sa zanechávať následky, stopy, nachádzať odraz: výsledky práce sa odrážajú, nachádzajú odraz na príjmoch obyvateľstva, odzrkadľovať sa, zrkadliť sa (odrážať sa ako v zrkadle): mesiac sa odzrkadľoval, zrkadlil v rieke; v tvári sa zrkadlil hnev, prejavovať sa, zračiť sa, javiť sa: z úspechu sa mu na tvári prejavuje, zračí, javí radosť, ukazovať sa: nepriazeň počasia sa už ukazuje na úrode, kniž. reflektovať sa ## odreagovať sa zbaviť sa psychickej záťaže, uvoľniť sa: odreagovať sa, uvoľniť sa prechádzkou, hovor. expr. vyventilovať sa (odreagovať sa na úkor niekoho): vyventilovať sa na deťoch ## odrecitovať obyč. pejor. mechanicky predniesť alebo prečítať, hovor. odrectovať: odrecitoval predpísanú formulu, odriecť: bezducho odriecť báseň, expr.: odrapotať, odmlieť: odrapotal, odmlel úlohu, no nerozumel jej ## odredikať pozri odviezť, odniesť 1 ## odredikať sa pozri odísť 1 ## odrenina odreté miesto na povrchovej vrstve, expr. oškúlenina: odrenina, oškúlenina na nohe, otlačenina (otlačené miesto) ## odrezať 1. ostrým nástrojom oddeliť časť z celku, odkrojiť: odrezať z plechu, z chleba; odkrojiť, odrezať si kus klobásy, odseknúť (seknutím oddeliť): odsekla hydine krídlo, odťať (sekerou): odťať konár, odkresať (dlátom, sekerou): odkresať štiepky z dreva, odpíliť (odrezať pílou): odpíliť z dosky, hovor. expr.: odšmyknúť, ošmyknúť, odfiknúť (kúsok): odšmyknúť, odfiknúť zo salámy, urezať (menší kus), expr. odvaliť, hovor. expr.: odfakliť, odšvacnúť (väčší kus): odvalil, odfaklil si kus chleba, expr. zavaliť (veľký kus): zavalil si slaniny, hovor. expr.: odpidlikať, odšpihlať, odžižlať (tupým nástrojom menší kus), zrezať (vrchnú časť z niečoho): zrezať vrchovec stromčeka, poodrezávať, poodrezovať, poodriezať (postupne, viac vecí): poodrezávať výhonky 2. zbaviť spojenia, znemožniť spojenie, oddeliť, odlúčiť: žil odrezaný, oddelený, odlúčený od sveta, odtrhnúť, expr. odorvať: deti odtrhli od rodiny, osamotniť: za trest chlapca osamotnili od spoločnosti, izolovať, separovať (zamedziť styk): zdravých treba izolovať, separovať od infikovaných ## odrezok odrezaný kúsok, úrezok: odrezky, úrezky kože, obrezok: obrezky z mäsa, skrojok, skrajok (odrezok vrchu repy s listami), okrajok: repné okrajky [F. Hečko], konček: konček chleba ## odŕhať 1. pozri kašlať 1 2. pozri domŕzať ## odrhnúť pozri umyť ## odriapať pozri otrhať ## odriecť pozri odrecitovať, predniesť 2 pozri odvolať ## odriekanie pozri abstinencia ## odriekanka pozri riekanka ## odriekať pozri hovoriť 1, recitovať ## odrieknuť pozri odvolať ## odrieknuť sa dobrovoľne opustiť niečo výhodné, príjemné a pod., zrieknuť sa, zriecť sa: odriekol sa, zriekol sa dedičstva, fajčenia, odoprieť si: odoprel si pôžitok z jedenia, pitia, vzdať sa (dobrovoľne alebo z donútenia): vzdal sa úradu, funkcie, zried. odprisahať sa (sľubom, prísahou sa zriecť): odprisahala sa milého, odpustiť si (často v zápore; týka sa obyč. slovných prejavov): neodpustil si zlomyseľnú poznámku; ďalší komentár si odpustil, upustiť: upustil od ďalších plánov, odpadnúť (od viery, presvedčenia, idey), nechať, zanechať (dobrovoľne prestať niečo vykonávať): nechal, zanechal fajčenie, pitie, znechať sa: znechať sa výhod, spustiť sa: Nespusti sa svojho presvedčenia! ## odriecť sa dobrovoľne opustiť niečo výhodné, príjemné a pod., zrieknuť sa, zriecť sa: odriekol sa, zriekol sa dedičstva, fajčenia, odoprieť si: odoprel si pôžitok z jedenia, pitia, vzdať sa (dobrovoľne alebo z donútenia): vzdal sa úradu, funkcie, zried. odprisahať sa (sľubom, prísahou sa zriecť): odprisahala sa milého, odpustiť si (často v zápore; týka sa obyč. slovných prejavov): neodpustil si zlomyseľnú poznámku; ďalší komentár si odpustil, upustiť: upustil od ďalších plánov, odpadnúť (od viery, presvedčenia, idey), nechať, zanechať (dobrovoľne prestať niečo vykonávať): nechal, zanechal fajčenie, pitie, znechať sa: znechať sa výhod, spustiť sa: Nespusti sa svojho presvedčenia! ## odrieť 1. (neúmyselným) drením, škrabaním na povrchu poškodiť (živé organizmy alebo veci), odrať, zodrieť, zodrať: odrieť, odrať si nohy v tesných topánkach; zodrel, zodral si kožu na boku, oškrieť, zried. zdrieť, expr. oškúliť, nár. expr.: doškúľať, oškobliť: pri páde si oškrel, oškúlil lakeť; nábytok oškretý, oškúlený ustavičným sťahovaním, otlačiť, omäť, omnúť (o tele): otlačil si pätu v topánke; omäl si ruky, poškrabať, poškriabať, ošúchať, obšúchať (v menšej miere): poškrabané sklo, dvere; ošúchať lavicu, obdrieť (trocha): v nepozornosti obdrel roh skrine; obdriapať, odriapať (úmyselným driapaním): obdriapal, odriapal kôru stromu, poodierať, pozodierať, poobdierať, pooškierať, pootláčať, expr. pooškuľovať (postupne, na viacerých miestach alebo viac vecí) 2. pozri odrať 1 ## odrobina pozri omrvina 1 ## odrobinka pozri omrvina 1 ## odrobiť pozri odpracovať ## odročenie pozri odklad ## odročiť pozri odložiť 3 ## odrod pozri odpadlík ## odroda pozri druh 1, rasa 2 ## odrodený pozri odnárodnený, odcudzený ## odrodilec kto sa odrodil, najmä národu, pejor.: renegát, janičiar, poturčenec, pejor. zapredanec (kto sa zapredal) pozri zradca, odpadlík ## odrodilecký pozri odnárodnený ## odrodilský pozri odnárodnený ## odrodilý pozri odnárodnený ## odrodiť sa zriecť sa príslušnosti k vlastnému národu alebo k istej idei, odnárodniť sa: naše zemianstvo sa zväčša odrodilo, odnárodnilo, pejor. poturčiť sa (obyč. zmeniť presvedčenie): kto sa poturčil, je horší ako nepriateľ, odcudziť sa (rodine, istému spoločenstvu, vlasti), odpadnúť (zriecť sa idey, presvedčenia, viery a pod.): odpadol od našej viery ## odroň pozri nevychovanec, bezočivec ## odroniť pozri odbiť 2, odraziť 2 ## odrúbať rúbaním oddeliť z celku, odsekať: odrúbať, odsekať haluze zo stromu, odštiepať (pozdĺž štiepnej plochy): odštiepať kusy skál, poodtínať, poodsekávať (postupne): poodtínať konáre, zosekať (sekaním odstrániť): zosekať zo steny zvyšky omietky, odseknúť, odštiepiť, odťať (jedným razom), odrýpať (pomocou ostrého predmetu), odkopať (v zemi): odrýpať, odkopať uhlie ## odruky pozri ďaleko ## odrýpať pozri odrúbať ## odsabotovať pozri prekaziť ## odsadnúť si pozri presadnúť 1 ## odsávací pozri sací ## odsek relatívne samostatná časť textu výrazne graficky ohraničená: odsek článku, paragraf (odsek v odborných a právnych textoch) ## odsekať pozri odrúbať ## odsekávať pozri sekať 2 ## odseknúť 1. seknutím oddeliť z celku, odťať: odseknúť, odťať suchý konár, kus mäsa, useknúť, uťať (obyč. zvrchu): useknúť stromu vrchovec; uťali mu hlavu, expr. odfiknúť: odfikol si prst, hovor. expr.: odfakliť, odšmyknúť, odšvacnúť (obyč. sekáčom): odfakliť stehno z brava; odšmykol si prút na bič, odrezať (jedným rezom), odštiknúť, odštipnúť (z rastlín): odštikla výhonok, poodsekávať, poodtínať, poutínať, poodrezávať (postupne, viac vecí) 2. expr. úsečne, ostro, nezdvorilo a pod. odpovedať, expr. odkresať: nahnevaný mu odsekol, odkresal: Tak ti treba!, expr.: odvrknúť, odfrknúť (úsečne, povýšene, ledabolo): iba mi odvrkol, odfrkol, odvravieť, expr. odpapuľovať (bezočivo odpovedať): matke vždy musel niečo odvravieť, odpapuľovať, expr.: odšteknúť, odbrechnúť (zlostne) ## odsekovať pozri sekať 2 ## odsekúvať pozri sekať 2 ## odskackať pozri odísť 1 ## odskákať 1. pozri odísť 1 2. odskákať (si) pozri odniesť 2 ## odskočiť 1. skokom sa vzdialiť a tým uvoľniť miesto, uskočiť: odskočil, uskočil pred bicyklom nabok, uhnúť, uhnúť sa: rýchlo (sa) uhol pred letiacim šípom, odstúpiť, odstúpiť sa, odkročiť (krokom kúsok odísť): ochotne odstúpili, odkročili, poodskakovať (postupne) 2. pozri odbehnúť 1 3. pozri vzdať sa ## odslnie astron. bod na dráhe obežníc, ktorý je najvzdialenejší od Slnka (op. príslnie), astron. afélium (op. perihélium) ## odslúžiť slúžením vykonať: odslúžil si dvojročnú vojenčinu, hovor. expr. odkrútiť si: odkrútiť si nočnú zmenu, vyslúžiť, vyslúžiť si (skončiť službu): vyslúžiť vojenčinu, hovor. absolvovať, odbaviť: službu absolvoval, odbavil v pokoji ## odslúžiť si slúžením vykonať: odslúžil si dvojročnú vojenčinu, hovor. expr. odkrútiť si: odkrútiť si nočnú zmenu, vyslúžiť, vyslúžiť si (skončiť službu): vyslúžiť vojenčinu, hovor. absolvovať, odbaviť: službu absolvoval, odbavil v pokoji ## odslúžiť sa pozri odplatiť sa ## odsnovať pozri rozmotať 1 ## odsotiť prudkým nárazom, prudkým pohybom odsunúť, odstrčiť: zlostne ho odsotil od pultu; s nechuťou tanier odstrčil, zried. odstrknúť, expr.: odšupnúť, odšuchnúť: potajomky knihu od seba odšupne, odšuchne, odtlačiť, odtisnúť (odsunúť tlačením, tisnutím) ## odspať pozri zaspať 2 ## odospať pozri zaspať 2 ## odspievať pozri zaspievať ## odspodku pozri zdola ## odspodu pozri zdola ## odsťahovať sa 1. opustiť byt, bydlisko, sídlo a usadiť sa na inom mieste: rodina sa odsťahovala z dediny; lastovičky sa odsťahovali na juh, presťahovať sa (zdôrazňuje sa viac miesto, na ktoré sa sťahuje): presťahovať sa do mesta, presídliť sa (zmeniť sídlo): úrad sa presídlil do novej budovy 2. pozri odísť 1 ## odstať pozri ustúpiť 2 ## odstať sa pozri zmeniť sa ## odstáť pozri uležať sa, ustáť ## odstáť (sa) dlhším nechaním na pokoji nadobudnúť isté (obyč. očakávané) vlastnosti, ustáť sa: nechať polievku, aby (sa) odstála, aby sa ustála, odležať sa, uležať sa (o potravinách): mäso sa dobre odležalo, uležalo ## odstávať vyčnievať smerom von vzhľadom na normálny stav, nepriliehať: uši mu odstávajú, nepriliehajú, trčať, vytŕčať: golier mu nepekne trčí, vytŕča z kabáta, odúvať sa: napchaté vrecká sa mu odúvajú ## odstaviť 1. prestať kŕmiť materským mliekom, odlúčiť: odstaviť, odlúčiť dieťa, mláďa od matky 2. pozri odložiť 1, odsunúť 1 3. pozri vyradiť 1, odstrániť 3 ## odstlať pozri odostlať ## odstrániť 1. vziať niečo odniekiaľ s cieľom uvoľniť, vyčistiť niečo a pod., dať preč, dať nabok: odstrániť zátarasu spred brány; chybné výrobky odstrániť, dať preč, dať nabok, odpratať, spratať (zároveň dať na svoje miesto): odpratať topánky do skrine; odpratať smeti z dvora, poodstraňovať, poodpratávať, pospratávať, pobrať (postupne, viac vecí) 2. zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať, zlikvidovať: odstrániť, zlikvidovať všetky prekážky, ťažkosti, odpomôcť (niečomu): odpomôcť biede, chorobám, zrušiť: zrušiť cirkevné školy, kniž. eliminovať: zdroj nákazy už eliminovali, subšt. skasírovať: výhody v podniku skasírovali, publ. odbúrať: prebujnenú administratívu treba odbúrať, hovor. expr. odparentovať: odparentovanie demokracie, zahladiť (niečo, čo má ostať utajené): zahladiť stopy zločinu, vyhnať: vyhnanie plodu z tela, bolesti z hlavy, vyňať: vyňať chorú obličku, vykoreniť (odstrániť s koreňom, pren. celkom odstrániť): vykorenenie buriny; pren. zlo treba vykoreniť 3. proti vôli zbaviť niekoho niečoho výhodného (obyč. funkcie, postavenia a pod.), zbaviť sa: odstránili ho z vedenia; vo vedení sa ho zbavili, zosadiť: zosadili ho z úradu, hovor. odstaviť: je už odstavený od rozhodovania, hovor. expr. vyšachovať: vyšachovali ho z funkcie, vyradiť, vylúčiť (zbaviť účasti na niečom): za trest ho z kolektívu vyradili, vylúčili, subšt. odkrágľovať: odkrágľovať politického protivníka ## odstrašiť pozri odradiť ## odstrašujúci ktorý vzbudzuje strach, a tým odrádza od niečoho negatívneho: opilec je pre deti odstrašujúcim príkladom, výstražný, varovný (slúžiaci ako výstraha, varovanie): výstražný trest; odstrašujúci, varovný prípad ## odstrčiť 1. pozri odsotiť, odsunúť 1 2. pozri odvrhnúť 1 ## odstredivka prístroj na odstreďovanie, odstreďovač, centrifúga: laboratórna odstredivka, centrifúga, žmýkačka (odstredivka na žmýkanie bielizne) ## odstredivý ktorý pôsobí smerom od stredu; odb. ktorý pôsobí na teleso otáčajúce sa po zakrivenej dráhe (op. dostredivý): odstredivé nervy, odb. centrifugálny (op. centripetálny): centrifugálna sila pozri rozkladný ## odstreďovač pozri odstredivka ## odstreďovať odstredivou silou oddeľovať od seba isté zložky, centrifugovať: odstreďovanie mlieka; centrifugovať bielizeň, žmýkať (tkaniny v odstredivke) ## odstreknúť (si) pozri odpľuť (si) ## odstrel uvoľňovanie pomocou trhavinovej nálože, odpal: odstrel, odpal horniny ## odstreliť streľbou usmrtiť alebo strelou odstrániť: odstreliť zajaca; odstrelili mu prst, expr.: odpáliť, odbachnúť, odbafnúť, expr. zried. odbakať: odpáliť, odbachnúť roh domu, zastreliť, hovor. expr.: spafnúť, rafnúť, poľov. streliť (strelou usmrtiť): (za)strelil statného srnca, fraz. postaviť k stene/k múru: zajatcov postavili k stene, k múru ## odstrieť pozri odhaliť 2, odhrnúť ## odstrihnúť strihaním, strihnutím oddeliť, hovor. expr. odšmyknúť, ošmyknúť: odstrihnúť, o(d)šmyknúť dievčaťu vrkoč, zastaráv. ustrihnúť: z lánu pšenice akoby dakto ustrihol, poodstrihovať, poodstríhať, poodstrihávať, poodstrihúvať (postupne, viac vecí) ## odstrižok pozri ústrižok 1 ## odstrojiť pozri vyzliecť ## odstup 1. voľný časový alebo fyzikálny priestor, vzdialenosť: časový odstup, časová vzdialenosť, medzera: medzera medzi pretekármi sa zmenšila, dištancia, hovor. dištanc: udržiavať dištanciu, dištanc od zástupu 2. pozri odmeranosť ## odstúpiť 1. urobiť krok nabok alebo dozadu, odkročiť: odstúpil, odkročil od obloka, ustúpiť (obyč. dozadu): Ustúpte, lebo zavadziate!, vzdialiť sa, oddialiť sa (na jeden-dva kroky): vzdialil, oddialil sa od stola, odskočiť (urobiť prudký krok alebo skok na uvoľnenie miesta): odskočil mu z cesty, uhnúť (sa), zastaráv. odstúpiť sa (urobením kroku nabok uvoľniť cestu): uhli (sa) mu, odstúpili sa mu 2. rozhodnúť sa neuskutočniť niečo zamýšľané, vzdať sa, zriecť sa, ustúpiť, upustiť: odstúpil od skúšky; vzdal sa, zriekol sa svojho plánu; ustúpil, upustil od žaloby, poďakovať, poďakovať sa, zaďakovať (vzdať sa funkcie, úradu): nechcel byť ďalej predsedom, zaďakoval, kniž. abdikovať, rezignovať (rozhodnúť sa zanechať úrad, funkciu a pod.): rezignoval z funkcie predsedu; minister abdikoval 3. pozri prenechať ## odstupňovať rozlíšiť podľa stupňov: ceny výrobkov treba odstupňovať, odtieniť (rozlíšiť podľa jemných rozdielov; obyč. o farbách alebo o hlase): vedel odtieniť svoj prejav, hierarchizovať (rozlíšiť, usporiadať podľa hierarchických stupňov): hodnoty treba hierarchizovať ## odsúdenec komu je určený trest za uznanú vinu, odsúdený: odveďte odsúdenca, odsúdeného ## odsúdeniahodný pozri zlý 1, nehanebný 1 ## odsúdený pozri odsúdenec ## odsúdiť pozri zavrhnúť 1, odmietnuť 2 ## odsudzovať pozri kritizovať ## odsudzujúci pozri záporný 2 ## odsúhlasiť 1. účt. porovnať účtovné záznamy s dokladmi, kolacionovať: odsúhlasenie, kolacionovanie účtov 2. pozri schváliť ## odsun premiestňovanie niečoho alebo niekoho na iné miesto, transfer: odsun, transfer obyvateľstva, odvoz (dopravovanie na iné miesto): odvoz nábytku, zried. odvážka [Podjavorinská], presun: presun jednotky na front ## odsunúť 1. o kúsok niečo premiestniť (posúvaním, tisnutím, ťahaním, tlačením), odtisnúť, odtiahnuť, odtlačiť: odsunúť, odtisnúť stoličku od stola; odtiahnuť záclonu; odtlačiť kôš s ovocím, odsotiť, odstrčiť (strkaním): chlapca v rade odstrčili, odstaviť: rebrík odstavil ďalej od okna, hovor. expr. odšupnúť: odšupnúť stolček spod nôh, expr. odkopnúť (nohou prudko odsunúť), odhrnúť (hrnutím odsunúť): odhrnúť zavadzajúce vetvičky, zasunúť (odsunúť k niečomu): zasunúť stôl k stene, poodsúvať, poodtískať, poodťahovať, poodtláčať, poodstrkovať, poodhŕňať (postupne, viac vecí) 2. pozri odviezť 3. pozri odložiť 1, odložiť 3 ## odsuvník pozri apostrof ## odšacovať pozri odhadnúť, ohodnotiť ## odšantročiť 1. pozri stratiť 1 2. pozri odviezť ## odšikovať pozri odviesť 1 ## odškeriť 1. pozri odchýliť 2. pozri oduť ## odšklbnúť pozri odtrhnúť 1 ## odškodné pozri náhrada 1 ## odškodnenie pozri náhrada 1 ## odškodniť pozri nahradiť 1 ## odškriepiť pozri odtajiť ## odškrtať pozri začiarknuť ## odškrtnúť pozri začiarknuť ## odšmariť pozri odvrhnúť 1 ## odšmatlať sa pozri odísť 1 ## odšmochtať sa pozri odísť 1 ## odšmotkať sa pozri odísť 1 ## odšmyknúť 1. pozri odstrihnúť 2. pozri odrezať 1, odseknúť 1 ## odšomrať pozri odpovedať ## odšpihlať pozri odrezať 1 ## odšprihnúť pozri odvrknúť ## odštartovať 1. pozri vybehnúť 1 2. pozri začať 1 ## odšteknúť pozri odpovedať ## odštep pozri úlomok 1 ## odštibrať pozri odštipnúť ## odštibrávať pozri štipkať 1 ## odštiepenec pozri schizmatik, odpadlík ## odštiepiť pozri odraziť 2 ## odštiepiť sa pozri odlúčiť sa ## odštiknúť pozri odseknúť 1, odtrhnúť 1 ## odštipkávať pozri štipkať 1 ## odštipovať pozri štipkať 1 ## odštipnúť štipnutím oddeliť časť z niečoho, odmrviť, odštibrať: odštipol, odmrvil si kúsok chleba; z koláča iba odštibral, zaštipnúť: zaštipnúť púčiky pozri odtrhnúť, odseknúť ## odšúchať sa pozri odísť 1 ## odšuchtať sa pozri odísť 1 ## odšumieť pozri zaniknúť ## odšupnúť pozri odsunúť 1 ## odšvacnúť pozri odrezať 1, odseknúť 1 ## odšvindľovať pozri oklamať 3 ## odtackať sa pozri odísť 1 ## odtade pozri odtiaľ ## odtadeto pozri odtiaľto ## odtadiaľ pozri odtiaľ ## odtadiaľto pozri odtiaľto ## odťahovať sa pozri štítiť sa, vyhýbať (sa) 2 ## odtajiť úmyselne vyhlásiť nepravdu o niečom, poprieť, zaprieť: odtajil, poprel, zaprel, že je vinný, zatajiť, zamlčať (úmyselne uchovať v tajnosti): zatajil všetko, čo o tom vedel, oddiskutovať, oddišputovať (v diskusii): úspech nemožno oddiskutovať, odškriepiť (škriepením), nepriznať: nepriznal otcovstvo ## odtajniť pozri odkryť 3 ## odťať pozri odseknúť 1, sťať 1 ## odtatáriť pozri premárniť, stratiť 1 ## odťažiť pozri uľahčiť 3 ## odťažitý pozri neskutočný 1, abstraktný 1 ## odteperiť sa pozri odísť 1 ## odterajška pozri odteraz ## odteraz od tejto chvíle, od tohto času, odterajška, pís. i od terajška: odteraz, odterajška musíš matke pomáhať, hovor. odvčuľ: odvčuľ si na teba dám pozor, oddnes, oddneška, hovor.: oddneska, oddneskajška (od dnešného dňa): odteraz, oddnes, oddneskajška sa už nebude musieť túlať ## odterigať sa pozri odísť 1 ## odtiahnuť 1. ťahaním premiestniť (o kúsok, ďalej), odsunúť, odtisnúť: odtiahni, odsuň, odtisni stoličku od stola, zatiahnuť (dať na iné miesto): zatiahnuť auto do garáže, odmyknúť (oddialiť prudkým pohybom, myknutím): odmyknúť ruku od horúcej pece, odtrhnúť (prudkým, rýchlym pohybom): odtrhla ruku a odtiahla sa, poodťahovať, poodsúvať, poodtískať (postupne, viac vecí) 2. pozri odvrátiť 1 3. pozri odísť 1 4. pozri odpočítať 1 ## odtiaľ ukazuje alebo odkazuje na východisko deja obyč. vzdialené od hovoriaceho; z toho miesta, odtade, odtadiaľ: odtiaľ, odtade, odtadiaľ to už nie je ďaleko, stade, stadiaľ: stade, stadiaľ mu pribehli na pomoc, hovor.: stamodtade, stamodtiaľ, stamodtadiaľ: stamodtade, stamodtiaľ, stamodtadiaľ sa človek tak ľahko nedostane, hovor.: tamodtade, tamodtiaľ: tamodtade, tamodtiaľ sa vyrojili osy, hovor.: odhentade, odhentiaľ, odhentadiaľ: odhentade, odhentiaľ, odhentadiaľ prileteli divé husi, poet. zastar. stiaď [Horal, Hviezdoslav] ## odtiaľto ukazuje alebo odkazuje na východisko deja v blízkosti hovoriaceho; z tohto miesta, odtadeto, odtadiaľto: odtiaľto, odtadeto, odtadiaľto povedie cesta, stadeto, stadiaľto: stadeto, stadiaľto sa ta nedostanete, hovor. stuodtiaľ: stuodtiaľ musíme čo najskôr zmiznúť, hovor. tuodtiaľ: tuodtiaľ začnú kopať jarok ## odtiecť 1. zbaviť prebytočnej tekutiny tečením, kvapkaním, odkvapkať: tvaroh treba dať odtiecť, odkvapkať 2. pozri tiecť ## odtieň 1. jemné odstupňovanie medzi javmi toho istého druhu, odtienok: jasné odtiene, odtienky červene, nádych: bronzový nádych pokožky, kniž. nuansa: významová nuansa, tón: pastelové tóny izby 2. pozri náznak ## odtieniť pozri odstupňovať ## odtienok 1. pozri náznak 2. pozri odtieň 1 ## odtínať pozri sekať 2 ## odtisnúť 1. pozri odsunúť 1 2. pozri odložiť 3 ## odtlačiť 1. uverejniť tlačou: odtlačili mu článok v novinách, vytlačiť (vyhotoviť tlačou): oznámenia mu pekne vytlačili, pretlačiť (znova vytlačiť): pretlačiť článok 2. pozri odsunúť 1 ## odtlačok pozri faksimile ## odtok zariadenie na odtekanie vody, odpad: prečistiť odtok, odpad ## odtransportovať pozri odviezť ## odtratiť sa pozri vytratiť sa 1 ## odtrhnúť 1. trhnutím, silou vziať, oddeliť časť z niečoho, expr.: odkmasnúť, odšklbnúť: odtrhnúť, odkmasnúť si vetvičky orgovánu; odšklbol si gombík na rukáve, expr. odorvať (veľkou silou, bezohľadne): konáre víchrom odorvané, hovor. expr. odchrapiť: odchrapil strapec hrozna, odštiknúť, odštipnúť (o menšom kúsku): nechtom odštikol puk kvetu; odštipol si bobuľku egreša, oddrapiť (driapaním): oddrapiť z novín, zried. utrhnúť: mohlo mu prsty utrhnúť, poodtŕhať, poodtrhávať, pooddrapovať, pooddrapúvať (postupne, viac vecí) 2. pozri oddeliť 1 3. pozri odtiahnuť 1 ## odtrhnúť sa 1. pozri odlúčiť sa 2. pozri odpárať sa ## odtrhnuto pozri oddelene ## odtrhnutý pozri oddelený ## odtrieliť pozri odbehnúť 1 ## odtrpieť pozri vytrpieť ## odtučňovací určený na odtučňovanie, redukčný: odtučňovacia, redukčná diéta; redukčná masáž ## odtúlať sa pozri zablúdiť 1 ## odtušiť pozri odpovedať ## odučiť zbaviť návyku, odvyknúť: iba ťažko odučila, odvykla dieťa od hryzenia nechtov, menej vhodné odnaučiť ## odudlavený pozri tučný 1 ## odúchať pozri pofúkať 1 ## odumretý 1. pozri mŕtvy 1; necitlivý 1 2. pozri suchý 1, zvädnutý 1 ## odumrieť 1. pozri zahynúť 2. pozri zaniknúť 3. pozri umrieť ## oduriť sa pozri nabehnúť 1 ## odurmaniť pozri omámiť 1 ## oduševnenec pozri nadšenec ## oduševnenie pozri elán, nadšenie, zápal 2 ## oduševnenosť pozri nadšenie ## oduševnený pozri nadšený 2 ## oduševniť vzbudiť veľký záujem o niečo, nadšene zaujať, nadchnúť: výkon umelca oduševnil publikum; nadchnúť mládež pre šport, kniž.: zapáliť, zanietiť: zapáliť masy vierou vo víťazstvo; zanietiť niekoho za dobrú vec, uniesť, uchvátiť, očariť: predstavenie nás unieslo, uchvátilo, očarilo, rozohniť, expr. rozvatriť (spôsobiť citové zaujatie za niečo): víno ho v reči rozohnilo ## oduševniť sa pozri vzbĺknuť 2 ## odušu pozri opreteky, rýchlo ## oduť spôsobiť, že sa niečo stane vypuklým, vyduť, vzduť: voda odula, vydula povrch chodníka, naduť: naduť, oduť líca, otrčiť, vyšpúliť, našpúliť (o perách): otrčila gamby, pery, odškeriť: omietku odškerilo ## oduť sa 1. stať sa vypuklým, zväčšiť svoj objem (najmä o tele alebo jeho častiach), nabehnúť, napuchnúť, spuchnúť, opuchnúť: odula sa, nabehla mu tvár od liekov, expr.: oliať sa, oduriť sa: celé telo sa mu olialo, odurilo, nafúknuť sa: nafúknuté brucho, vrecko, vypučiť sa, odškeriť sa (o povrchovej vrstve): stena sa vypučila, koža sa odškerila 2. pozri nahnevať sa ## odutý pozri nahnevaný, urazený ## odvábiť vábením odviesť na iné miesto alebo získať pre seba, odlákať, odvnadiť, odviesť: odvábiť, odlákať dieťa cukríkmi; odvnadiť psa kúskom slaniny, odlúdiť, predchytiť, prebrať, vziať (pri ľúbostných, manželských alebo priateľských vzťahoch): odlúdila jej milého, priateľa; predchytil, prebral mu dievča, odľúbiť (odvábiť láskou): odľúbila priateľke milého, odvrátiť, odpútať (pozornosť): odpútať deti od zlozvykov ## odvaha nehľadenie na nebezpečenstvo, odvážnosť, smelosť: dodať si odvahu, odvážnosť, smelosť, kniž. statočnosť, odhodlanosť, kniž.: nebojazlivosť, nebojácnosť: statočnosť, odhodlanosť záchrancov, hovor. guráž: stratiť guráž, bravúra, bravúrnosť (ľahkomyseľná odvaha) ## odval miesto na skladovanie sypkého priemyselného odpadu; tento odpad, halda ## odvaliť 1. pozri odlomiť 2. pozri odkrojiť, odrezať 1 ## odvandrovať pozri odísť 1 ## odvar 1. pozri výťažok 1, vývar 1 2. pozri napodobnenina ## odvážať pozri viezť ## odvážiť vážením zistiť hmotnosť, zvážiť: vrecia s obilím treba ešte odvážiť, zvážiť, prevážiť (znovu odvážiť): žiadať si tovar ešte raz prevážiť ## odvážiť sa získať odvahu, smelosť vykonať niečo, dodať si odvahy, osmeliť sa: Kto by sa odvážil, osmelil protirečiť vrchnosti?; dodal si odvahy na protest, opovážiť sa, trúfnuť si, dovoliť si (prejaviť priveľkú, obyč. nemiestnu odvahu alebo bezočivosť): opovážil sa, trúfol si, dovolil si odovzdať nehotovú prácu; trúfol si na nás, nár. zatrôfať si [Hviezdoslav], odhodlať sa, vzchopiť sa, fraz.: pozbierať odvahu/smelosť (vyvinúť úsilie na vykonanie niečoho): Odhodlaj sa, vzchop sa konečne a urob to!, riskovať, hovor. reskírovať, fraz. staviť všetko na jednu kartu (odvážiť sa na niečo nebezpečné, riskantné): pri tejto robote bolo treba veľmi riskovať, reskírovať, subšt. lajsnúť si: lajsli si odísť z práce skôr ## odvážka pozri odsun ## odvážlivec odvážny človek, smelec [Vajanský], expr. nebojsa: vyrastá z neho nebojsa, odhodlanec (kto sa vie na niečo odhodlať) ## odvážlivý pozri smelý ## odvážnosť pozri odvaha ## odvážny pozri smelý ## odvčera od včerajšieho dňa, odvčerajška, pís. i od včerajška: odvčera, odvčerajška nám zostala polievka ## odvčerajška pozri odvčera ## odvčuľ pozri odteraz ## odvďačiť sa pozri odplatiť sa ## odvečný pozri večný 1 ## odvedenec kto je odvedený za vojaka, hovor. regrút, zastar. odobranec ## odveký pozri večný 1, dávny, starý 3 ## odvesiť pozri zvesiť 1 ## odvet pozri odplata ## odveta pozri odplata ## odvetiť pozri odpovedať ## odvetvie pozri oblasť 2 ## odviať pozri sfúknuť 1 ## odviazať urobiť voľným, čo je zaviazané, uvoľniť: odviazať, uvoľniť šnúrku, čln, odpútať, odputnať (čo je pripútané): chlapci odpútali koňa, poodväzovať, pouvoľňovať (postupne, viac vecí, zvierat, osôb) ## odviazať sa pozri odpútať sa ## odviesť 1. vedením odpraviť, dopraviť na iné miesto (človeka alebo zviera), zaviesť: odviesť, zaviesť prváka do školy; odviesť psíka na retiazke, eskortovať (odviesť pod vojenskou strážou): eskortovať trestancov, expr. odvliecť (obyč. násilím): odvliekli deti od rodičov, hovor. zastar.: odšikovať, zašikovať: odšikovať väzňov; zašikovať statok na pašu 2. uznať za schopného vojenskej služby, zobrať, vziať, hovor. odobrať: mládenca neodviedli, nevzali, neodobrali 3. pozri odvábiť, odvrátiť 1 4. pozri odovzdať 1 5. pozri odraziť 1 ## odviezť vezením (dopravným prostriedkom) odpraviť, dopraviť na iné miesto, previezť, zaviezť: odviezť, previezť, zaviezť chorého do nemocnice, vyviezť (odviezť von alebo hore): vyviezť odpadky, odtransportovať: vojakov odtransportovali na juh, odexpedovať (veci): nábytok odexpedovali do predajní, subšt. odlifrovať: všetok materiál kamsi odlifrovali, odsunúť: ranených odsunuli z boja, transferovať (obyvateľstvo z jednej krajiny do druhej), odšantročiť (na neznáme miesto): nik nevie, kde zajatcov odšantročili, expr.: odredikať, odterigať (pomaly alebo nepohodlne), odvoziť (opakovane), pobrať, poodvážať, zviezť (postupne): obilie treba odvoziť, poodvážať, zviezť do sýpok; chlapov pobrali, poodvážali do táborov ## odvisnúť expr. zahynúť na šibenici, byť obesený, fraz.: skončiť na šibenici, dostať šibenicu: nechce odvisnúť, nechce dostať šibenicu za zbojstvo ## odvláčiť pozri odniesť 1 ## odvlhnúť pozri navlhnúť ## odvliecť 1. pozri odniesť 1 2. pozri odviesť 1, uniesť 3 ## odvliecť sa expr. s námahou odísť, expr. odťarbať sa: zoslabla, ledva sa odvliekla, odťarbala k autu, hovor. expr. odštrachať sa, expr.: odteperiť sa, odterigať sa, odredikať sa (obyč. s bremenom), expr.: odplaziť sa, odplúžiť sa (s námahou a nebadane, ticho), expr.: odtackať sa, odkrivkať, odbadkať sa (s námahou a tackajúc sa, krivkajúc): starenka sa odtackala, odkrivkala domov, expr.: odšúchať sa, odšuchtať sa (pomaly, šúchavým krokom), odtiahnuť sa (pokorne, urazene a pod.): odtiahla sa do kúta ## odvod zisťovanie schopnosti na vojenskú službu, hovor. zastar. asentírka ## odvodenina niečo odvodené od niečoho, odb. derivát ## odvodený pozri druhotný 1, nepôvodný ## odvolací ktorý sa týka odvolania sa, podania námietky obyč. na vyššiu inštanciu, apelačný: odvolací, apelačný súd ## odvoľakade pozri odkiaľsi ## odvoľakadiaľ pozri odkiaľsi ## odvolať vyhlásiť za neplatné, zrušiť, anulovať: odvolať, zrušiť sľúbenú návštevu, zrušiť slovo; odvolať, anulovať dohodu, rozsudok, výsledok zápasu, kniž. revokovať: revokovať uznesenie, odb. stornovať (v administratívnom okruhu, napr. objednávku, zmluvu), odrieknuť, odriecť (o niečom sľúbenom): odriekli účasť na zasadnutí, poodvolávať, pozrušovať, poodriekať (postupne, viac vecí alebo viacerých) ## odvolať sa podať písomný nesúhlas s istým (úradným) rozhodnutím, podať odvolanie: odvolať sa, podať odvolanie proti rozsudku, práv.: podať apeláciu, apelovať (podať odvolanie na vyššiu inštanciu) ## odvonka pozri zvonka ## odvonku pozri zvonka ## odvoz pozri odsun ## odvoziť pozri odviezť ## odvrat pozri odchýlka ## odvrátený pozri opačný 1 ## odvrátiť 1. obrátiť iným smerom, odkloniť: odvrátiť, odkloniť hlavu, zrak, odpútať, odviesť, odtiahnuť (pozornosť, záujem a pod.): odpútať, odviesť pozornosť od pijatiky; odtiahnuť od štúdia niekoho 2. spôsobiť, aby sa neuskutočnilo niečo zlé, nepriaznivé, zabrániť, zamedziť: odvrátiť blížiacu sa pohromu, zabrániť hroziacej povodni; zamedziť nešťastiu, prekaziť, predísť (včasným zákrokom znemožniť uskutočnenie niečoho): prekaziť plány, predísť infekcii, kniž. zažehnať: zažehnať nebezpečenstvo požiaru, poodvracať (postupne, viac vecí): poodvracať hroziace nebezpečenstvá ## odvrátiť sa prestať sa zaujímať o niekoho, niečo, prestať mať pocit spolupatričnosti, príslušnosti k niekomu, niečomu, odcudziť sa (stať sa citovo ľahostajným): odvrátil sa od rodiny, odcudzil sa bratovi, vlasti, hovor. odhodiť sa: neodhodí sa od roboty, od nás pozri zanechať 2 ## odvrávač kto odvráva, expr. papuľnáč, hovor. expr. pyskáč [Jégé], pejor.: hubáč [Vajanský], hubáň [Hviezdoslav] ## odvrávať v rozhovore reagovať negatívne a nezdvorilo (obyč. o deťoch), odvrkávať, odvrkovať: grobiansky odvrával, odvrkával rodičom, hovor. expr.: papuľovať, pyskovať: Nepapuľuj, nepyskuj toľko!, odporovať, protirečiť, oponovať (vyjadrovať nesúhlas): každému rád odporuje, protirečí, oponuje ## odvrhnúť 1. neprijať, čo sa ponúka alebo čo sa žiada, zavrhnúť: odvrhli priateľstvo, dary; zavrhli staré mravy, odmietnuť, zamietnuť (ako nepotrebné, nevyhovujúce): odmietnuť šťastie, zamietnuť návrhy, odpudiť, zapudiť, potlačiť (o duševných, citových prejavoch): odpudiť hnev; zapudiť, potlačiť myšlienky na pomstu, odstrčiť: odstrčila vlastné deti, expr.: odhodiť, odkopnúť, odšmariť, odmrštiť: odhodila, odkopla jeho lásku ako nepotrebnú vec 2. pozri zahodiť 1 ## odvrchu pozri zvrchu 1, zhora ## odvrkávať pozri odvrávať ## odvrkovať pozri odvrávať ## odvrknúť expr. krátko, úsečne alebo zlostne odpovedať, expr. odseknúť, expr.: odkresať, odšprihnúť (ostro), expr. odfrknúť (nedbanlivo, povýšene), hovor. expr. odpapuľovať (neúctivo), expr.: odšteknúť, odbrechnúť (štekavým hlasom), expr.: zasyčať, zasipieť, syknúť, fľochnúť (zlostne povedať), zareptať, zahundrať, zašomrať (prejaviť nespokojnosť, obyč. ticho, nepriamo), expr.: zavrčať, zvrčať (nepríjemným hlasom), expr.: odhundrať, odžundrať, odfrflať, odmrmlať, odmumlať, odbrblať, oddudrať, odšomrať (nezrozumiteľne, s nespokojnosťou) ## odvšade označuje východisko deja v priestore; zo všetkých strán, zo všetkých končín, odvšadiaľ: odvšade, odvšadiaľ sa valila voda, zovšade, zovšadiaľ: zovšade, zovšadiaľ prichádzali pozdravné listy, poet. zvšadiaľ [Hviezdoslav], zblízka i zďaleka, zhora i zdola, odhora i oddola, sprava i zľava: zblízka i zďaleka mu prišli vzdať úctu; zhora i zdola sa ozýval krik, fraz. zo všetkých kútov (sveta) ## odvšadiaľ pozri odvšade ## odvyknúť pozri odučiť ## odvždy pozri odjakživa, vždy ## odzadku pozri zozadu ## odzadu pozri zozadu ## odzbrojiť prestať zbrojiť, demilitarizovať: odzbrojiť, demilitarizovať krajinu ## odzbrojujúci pozri zmierlivý ## odzgáň pozri nevychovanec ## odzgoň pozri nevychovanec ## odznak pozri znak 3 ## odznieť 1. prestať znieť, doznieť: kroky, hlasy odzneli, dozneli, poet. odzunieť [Hviezdoslav] 2. zvukovo sa prejaviť, byť povedaný, zaznieť: na schôdzke odznelo, zaznelo veľa výčitiek, ozvať sa: z pléna sa ozvali rozličné výroky, návrhy ## odznova pozri znova ## odznovu pozri znova ## odzrkadliť pozri zobraziť ## odzrkadliť sa byť zobrazený ako v zrkadle; stať sa viditeľný navonok, odblesknúť sa, odblysknúť sa, oblesknúť sa, odblysnúť sa: na hladine sa odzrkadlili, odbleskli, odblyskli hviezdy; na okuliaroch sa odblesklo, odblysklo slnko, odraziť sa, zobraziť sa: na tvári sa mu odrazila radosť; v kaluži sa zobrazila tvár dievčaťa, prejaviť sa, ukázať sa: úspechy sa prejavili, ukázali na výsledku ## odzrňovať zbavovať kukuricu zŕn, hovor. moržovať (na prístroji): odzrňovanie, moržovanie kukuričných klasov, lúpať (ručne) ## odzunieť pozri odznieť 1 ## odžiť pozri prežiť 1 ## odžiť sa pozri zastarať ## odžižlať pozri odkrojiť, odrezať 1 ## odžundrať pozri odpovedať, odvrknúť ## ofačovať pozri obviazať ## ofajkovať pozri označiť 1 ## ofarbiť pozri zafarbiť ## ofenzíva pozri útok 1 ## ofenzívny pozri útočný ## ofera pozri dar ## oferovať pozri venovať 2, darovať ## oferta pozri ponuka ## oficialita úradný ráz, spôsob niečoho, oficiálnosť: prijatie sa nezaobišlo bez oficiality, oficiálnosti, úradnosť, odmeranosť, chladnosť, strohosť: úradnosť, odmeranosť, chladnosť stretnutia protivníkov ## oficiálnosť pozri oficialita, odmeranosť ## oficiálny ktorý má úradný ráz, ktorý sa uskutočňuje podľa predpisov (op. neoficiálny), úradný: oficiálny, úradný postup vybavovania; oficiálne, úradné rozhovory, formálny (zachovávajúci potrebnú formu): oficiálny, formálny prístup k riešeniu problému, neosobný, strohý, odmeraný (op. familiárny; dôverný): neosobné, odmerané prijatie; oficiálny, strohý štýl, trocha pejor. oficiózny, prioficiálny (i iron.; príliš oficiálny) ## oficier pozri dôstojník ## oficína pozri dielňa ## oficiózny pozri úradný 2, oficiálny ## ofina pozri štica ## ofliaskať pozri ostriekať ## oflinkovať pozri zauškovať ## oflinok pozri zaucho ## ofľuskať pozri ostriekať ## ofrankovať pozri oznámkovať 2 ## ofrckať pozri ostriekať ## ofrflaný pozri mrzutý 1 ## ofŕkať pozri pofŕkať, ostriekať ## ofŕskať pozri ostriekať ## ofset pozri tlač 1 ## oftalmologický pozri očný ## ofučaný pozri nahnevaný ## ofúkať pozri pofúkať 1 ## ofúknuť pozri pofúkať 1 ## ogabať 1. pozri opatriť 1 2. pozri oklamať 3 3. pozri okradnúť ## oh pozri ach 1, ach 3, fíha ## óh pozri ach 1, ach 3, fíha ## óha pozri fíha ## ohádzať pozri obhádzať, omietnuť ## oháknuť sa pozri vyobliekať sa ## oháňať sa 1. robiť prudké pohyby okolo seba, prudko niečím pohybovať (obyč. obranne), brániť sa: oháňa sa, bráni sa rukami pred včelami, expr. šermovať, hovor. zastar. fechtovať (v blízkosti niekoho, niečoho): šermuje mu nožom okolo hlavy; Nefechtuj tu s tými nožnicami!, trepať, mávať (rukami okolo seba), expr.: šibrinkovať, šimrinkovať (robiť niečím rýchle krátke pohyby v blízkosti niečoho): šibrinkuje mu paličkou okolo nosa 2. pozri usilovať sa 2 3. pozri zdôrazniť ## ohanbie oblasť tela s vonkajšími pohlavnými orgánmi, hovor. zjemn. hanba: zakrývať si ohanbie, hanbu ## ohava pejor. veľmi škaredý človek alebo škaredá vec (obyč. v nadávke), pejor.: obluda, príšera: nechcem tú ohavu, obludu, príšeru ani vidieť, expr.: ohavník, ohavec, ohyzdník, ohyzda [Kuzmány], špata, ošklivec, škrata, mrzkáň, expr. zried. škaredník [Urbánek], hovor. expr. škraták, kniž. monštrum pozri potvora, netvor 1 ## ohavec pozri ohava, podliak ## ohaviť pozri špatiť ## ohavník pozri ohava, podliak ## ohavnosť pozri beštialita ## ohavný 1. pozri škaredý 1, odporný 1, hnusný 2. pozri hrozný 1, strašný 1, zlý 3. pozri nehanebný 1, zlý ## oheň 1. úkaz prejavujúci sa pri horení teplom a svetlom: zapáliť oheň, plameň (horiaci stĺpec plynov): slabý plameň sviečky, vatra (veľký oheň založený v prírode): naklásť oheň, vatru, hovor. táborák (táborový oheň), požiar (veľký ničivý oheň): vypukol požiar 2. pozri horúčava 2, horúčka 1 3. pozri lesk 3 ## ohľad 1. prizeranie na záujmy niekoho, niečoho, zreteľ: spoločenské ohľady, zretele, zastar. zrenie: aspoň na tie ženy majte zrenie [Timrava] 2. pozri hľadisko 1 ## ohľadne pozri o 6 ## ohľadný pozri ohľaduplný, taktný ## ohľadom pozri o 6 ## ohľaduplnosť pozri takt ## ohľaduplný ktorý berie ohľad na cudzie záujmy; ktorý prizerá na prospech, dobro niekoho, niečoho; svedčiaci o tom, ohľadný, pozorný, taktný: byť ohľaduplný, ohľadný; mať ohľaduplný, pozorný prístup k ľuďom; vyznačovať sa pozorným, taktným správaním, nevtieravý, jemný: nevtieravé, jemné dohováranie, šetrný, opatrný (ktorý šetrí, nepoškodzuje): šetrné, opatrné zaobchádzanie s knihami, jemnocitný, láskyplný, láskavý, vľúdny (spojený s milotou, dobrotou srdca): jemnocitná, láskyplná opatera chorých; láskavý, vľúdny spôsob vyšetrovania pacienta ## ohlas 1. súhlasné reagovanie na niečo, ozvena, reakcia, echo: nájsť u niekoho ohlas, ozvenu, reakciu, kniž. ozvuk [Karvaš], kniž. zried. ozva [Ondrejov], poet. ozyv [Plávka, Figuli], kniž. odraz: doba zanechala v jeho diele negatívny odraz [Brezina], subšt. odozva 2. pozri ozvena 1 3. pozri výzva, vyhlásenie ## ohlásiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom, dať na vedomie, oznámiť: ohlásili, oznámili výsledky ankety; dali na vedomie všetkým zmenu, avizovať, zahlásiť (vopred): avizovať poštovú zásielku, zahlásiť svoj príchod, hovor. zastar.: omeldovať, zameldovať (vopred), vyhlásiť (obyč. verejne): vyhlásiť štrajk, zverejniť, publikovať (ohlásiť verejne): zverejnili, publikovali dôležitú správu, prezentovať (ohlásiť svoju prítomnosť): najskôr sa treba prezentovať, signalizovať (podať správu signálom): signalizovala svoj príchod telegramom, kniž. zvestovať (ohlásiť slávnostným, nezvyčajným spôsobom): zvestovať dobrú správu, poohlasovať, pooznamovať (postupne), prihlásiť (úradne ohlásiť): prihlásenie účastníkov 2. nadviazať rozhovor s niekým a obyč. zároveň aj vyzvať k niečomu, osloviť: keď šiel okolo, zakaždým ma ohlásil, oslovil, prihovoriť sa, privravieť sa (nadviazať rozhovor), zavolať: Cestou ma zavolaj! ## ohlásiť sa 1. pozri ozvať sa 1, ozvať sa 2, ozvať sa 3 2. pozri zastaviť sa 2 ## ohlasovať 1. pozri hlásiť 2. pozri hlásať ## ohlášať 1. pozri hlásiť 2. pozri hlásať ## ohlasovateľ pozri zvestovateľ ## ohláška pozri oznam ## ohlávka časť (konského) postroja upevnená na hlave zvieraťa, zastaráv. kantár: držať koňa za ohlávku, za kantár, zried. náhlavok, nár.: ohlávok [Jégé], ohlavník [Ondrejov] ## ohlavník pozri ohlávka ## ohlávok pozri ohlávka ## ohliadač pozri prehliadač ## ohliadať pozri obzerať ## ohliadať sa pozri obzerať sa 1 ## ohliadka pozri prehliadka 1 ## ohlodávať pozri obhrýzať ## ohlodok pozri ohryzok ## ohlôniť pozri udrieť 1 ## ohltať sa pozri prejesť sa 1 ## ohlúpiť pozri zmiasť ## ohlúpnuť pozri osprostieť ## ohlúpnutý pozri osprostený ## ohlúpený pozri osprostený ## ohlupovať pozri balamutiť, mútiť 2 ## ohlušený 1. pozri hluchý 1 2. pozri omráčený 1 ## ohlušiť pozri omráčiť 1 ## ohlušujúci pozri hlasný, prenikavý 1 ## ohlušujúco pozri hlasno ## ohmat zistenie vlastností niečoho hmatom, hovor. omak: látka na ohmat, na omak jemná ## ohmatať 1. hmataním, chytaním preskúmať, hovor. opáčiť: v tme ohmatal, opáčil vypínač, expr.: omacať, omackať, hovor. omakať: omacia, omaká látku ešte raz, expr.: pohmatať, pohmatkať, pomacať, pomackať (hmataním sa dotknúť niečoho): pohmatal, pomacal trochu pred sebou a vstúpil, poohmatávať, poopačovať, poomaciavať, poomakávať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach) 2. hmataním, chytaním zašpiniť, znehodnotiť, obhmatať, ochytať, obchytať: o(b)hmatať, o(b)chytať poháre, kľučky, pobabrať: pobabrané jedlo, poohmatávať, poobhmatkávať, poochytávať, poobchytávať (postupne, viacero vecí, na viacerých miestach): poohmatávané, poobchytávané dvere, karty ## ohmatávať pozri hmatať ## ohmatkávať pozri hmatať ## ohnať sa 1. urobiť rozmach rukou a pod. (obyč. na obranu), obohnať sa: ohnať sa, obohnať sa chvostom pred muchami, zahnať sa, rozohnať sa (s cieľom útočiť): zahnal sa na dieťa; rozohnať sa palicou na niekoho 2. expr. bránením pred útokom sa ochrániť, expr. obohnať sa, obrániť sa, ubrániť sa: ledva sa ohnali, obohnali, ubránili pred dotieravými novinármi, striasť sa, zbaviť sa, pozbaviť sa: nemohol sa striasť, (po)zbaviť nepríjemných myšlienok, uniknúť (pred niečím, niekým) ## ohnisko 1. miesto, kde horí oheň, vatrisko (miesto, kde sa robieva oheň): otvorené ohnisko, sedieť pri vatrisku 2. fyz. bod, v ktorom sa sústreďujú lúče pri svojom lome alebo odraze, fyz. fókus: ohnisko, fókus šošovky 3. pozri stredisko 1, zdroj ## ohnivák zázračný rozprávkový vták, fénix (v staroegyptskej mytológii zázračný vták, ktorý po spálení znova ožíva) ## ohnivko pozri ohnivo 1 ## ohnivo 1. jeden z krúžkov reťaze, ohnivko, článok: ohnivo, ohnivko, článok reťaze, zried. ohnivce 2. pozri puto ## ohnivočervený pozri červený ## ohnivý 1. vyžarujúci oheň, pochádzajúci z ohňa; pripomínajúci oheň, rozpálený, rozžeravený, žeravý: ohnivý, rozpálený lúč; ohnivá, rozžeravená platňa; za lietadlom ostala ohnivá, žeravá čiara, plamenný, plamenistý, plamenitý (ktorý žiari alebo horí): ohnivá, plamenná žiara 2. pozri horúci 1 3. pozri silný 2, tuhý 3 4. pozri červený 5. pozri vášnivý 1, vášnivý 2, vášnivý 3, náruživý 2, temperamentný ## ohňomet pozri plameňomet ## ohňovzdorný pozri nehorľavý ## ohnúť dať do tvaru oblúka, do lomenej polohy, zohnúť: (z)ohnúť haluz; (z)ohnúť hlavu, ruku v lakti, prehnúť (obyč. cez niečo): prehol telo cez zábradlie, nakriviť, skriviť, zakriviť, pokriviť, zalomiť (obyč. niečo elastické alebo kovové): nakrivil, skrivil blatník; pokrivil klinec, zakriviť nôž, skrútiť (ohnúť krútením): skrútiť koberec, zahnúť (do mierneho oblúka): zahnutý nôž, nos, vyhnúť (ohnúť dohora): vyhnúť strechu klobúka, zhrbiť, zhrbatiť (chrbát), skloniť (hlavu, telo), zakloniť (ohnúť dozadu hlavu, telo), pokrčiť, skrčiť: pokrčiť, skrčiť nohu v kolene, zhybnúť: zhybla telo k zemi, preliačiť (ohnúť dovnútra), nadlomiť, nalomiť: odovzdane nalomila šiju, zlomiť: Zlom nohu v kolene!, prihnúť, nahnúť, prihrbiť, nahrbiť, prikrčiť (trocha ohnúť): prihnúť, prihrbiť telo; nahrbiť, prihrbiť chrbát, poohýnať, poohýbať, pozohýnať, pozohýbať (postupne, viac vecí), poprehýbať, poprehýnať, poprehybovať (viackrát, na viacerých miestach): poprehýbaný drôt ## ohnutý zakrivený do oblúka, zohnutý, naklonený: konár ohnutý, zohnutý, naklonený k zemi, krivý, nerovný, zahnutý, zohýbaný (op. rovný), hákovitý (ohnutý v tvare háka): ohnutý, krivý, nerovný nos; zahnutý, hákovitý zobák, lomený (zakrivený v ostrom uhle): ohnuté, lomené schodisko, orlí (o nose; ohnutý a špicatý), zhrbený, pren. alebo tel. mačací (ohnutý v chrbte): chodiť ohnutý, zhrbený vo dva konce; urobiť mačací chrbát (ako cvik) ## ohňuvzdorný pozri nehorľavý ## oho 1. pozri hop 2 2. pozri nie 1 ## ohó 1. pozri hop 2 2. pozri nie 1 ## ohobľovať pozri opracovať ## ohodiť pozri omietnuť ## ohodnotiť určiť, zistiť hodnotu (cenu, význam) niečoho, niekoho, zhodnotiť: obraz ohodnotili na vysokú sumu; výkon ohodnotili, zhodnotili kladne, oceniť: dom ocenili na milión korún, obodovať (ohodnotiť bodovaním): súťažiaceho obodovali prinízko, zaceniť (pri predávaní): tovar zacenil vysoko, odhadnúť, hovor.: odšacovať, ošacovať (približne): očami odhadli, ošacovali kupca, oklasifikovať, oznámkovať (určiť hodnotu známkou; obyč. školský prospech, výkon a pod.): oklasifikovať, oznámkovať úlohu, športovú jazdu, uznať (vyjadriť sa kladne o hodnote niečoho): uznal, ohodnotil jej krásu ## ohodnoverniť pozri overiť ## oholiť 1. pozri depilovať 2. pozri okradnúť ## ohorený pozri opálený ## ohorieť 1. pozri obhorieť 2. pozri opáliť sa 2 ## ohorok zvyšok niečoho vyhoreného, opalok, opal: ohorky, opalky sviečky, cigarety, obhorok [Jégé], zried. odhorok [Kukučín], zried. úhorok, subšt.: špak, špaček, špačok (ohorok cigarety) ## ohovárač kto ohovára, klebetník (klebetný človek), osočovateľ, hovor. pletkár, pejor. nactiutŕhač ## ohováračka pozri klebeta ## ohováračný pozri klebetný, ohováračský ## ohováračský ktorý úmyselne šíri nepravdivé klebety, očierňuje niekoho alebo niečo; svedčiaci o tom, menej časté: ohováračný, osočovačný, osočovateľský: ohováračská, osočovačná kampaň; ohováračské, osočovateľské reči, nactiutŕhačský, menej časté: utŕhačský, utŕhačný (ktorý ubližuje na cti): nactiutŕhačské, utŕhačské klebety pozri klebetný ## ohovárať úmyselne hovoriť nepravdu o niekom, niečom, šíriť klebety o niekom, niečom, osočovať, ovrávať, expr. očierňovať: ohovára ho, osočuje pred celou rodinou, nactiutŕhať (ubližovať na cti), hovor. expr.: omaľúvať, roznášať, rozvláčať: omaľúva nás, kde môže; roznáša, rozvláča o ňom, že pije, expr.: špiniť, špintať, šprihať (hanlivo, so zlosťou): špiní, špince, šprihá na všetkých, na poriadnych ľudí, fraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho), expr.: omieľať, prepierať: klebetnice si ustavične oňho otierajú jazyk, omieľajú ho, prepierajú ho, expr. obrábať: ženy zasa kohosi obrábajú, nár. obsudzovať, klebetiť (o niekom), kniž. insinuovať (neprávom upodozrievať), hovor. škandalizovať (verejne ohovárať, vyvolávať škandál) pozri haniť ## ohovárka pozri klebeta ## ohôliť pozri očistiť 3, olúpať ## ohrabky zvyšky zbožia zhrabané na kôpku, hrabanice ## ohrada 1. ohraničenie istého priestoru niečím, ohradenie: odstrániť ohradu, ohradenie, plot, oplotenie: drôtená ohrada, drôtený plot, drôtené oplotenie, lesa, lesica, lesina (prútená pletená ohrada): lieskovcová lesa, lesica, lesina, bariéra: preliezť bariéru, zábradlie (ohrada zabraňujúca pádu z výšky): zábradlie schodiska, balustráda (stĺpikovité zábradlie), oplôtok, oplôtka (ohrada na pasienkoch oddeľujúca jednotlivé záhony), zastar. parkan (ohrada, obyč. murovaná alebo z dosák), kniž. zábor [Tajovský] 2. ohradený priestor, ohradenie: ovce vybehli z ohrady, dostať sa z ohradenia, košiar (ohrada pre ovce): zavrieť ovce do košiara ## ohradenie pozri ohrada 1, ohrada 2 ## ohradiť oddeliť ohradou, zahradiť, obhradiť (dookola): ohradiť, zahradiť dvor, obhradiť mesto hradbami, oplotiť (plotom): oplotiť záhradu, obohnať, obkolesiť (dookola): cintorín obohnať, obkolesiť vysokým múrom, zatarasiť, zastar. zahájiť: zatarasiť vchod, zahájiť cestu ## ohradiť sa pozri protestovať ## ohrádka ohradený priestor, kde sa hrajú a pohybujú malé deti, hovor. záhradka ## ohrádzať sa pozri namietať ## ohradzovať sa pozri namietať ## ohraničený ktorého priestorové rozloženie, rozsah, intenzita alebo trvanie sú určené istými hranicami (op. bezhraničný, bezmedzný), vymedzený, vyhranený, vyhradený: pohybovať sa v ohraničenom, vymedzenom, vyhranenom priestore; mať vymedzenú, vyhradenú právomoc, obmedzený (op. neobmedzený): pohybovať sa ohraničenou, obmedzenou rýchlosťou; pomáhať v rámci svojich obmedzených možností, kniž. limitovaný (ktorý nemožno prekročiť): limitovaný rozsah diela; limitované ceny, konečný (nachádzajúci sa na hranici, obyč. z časového hľadiska; op. nekonečný): každý život je ohraničený, konečný, uzavretý (o priestore): ohraničené, uzavreté územie, malý (op. veľký, široký): mať ohraničený, malý vplyv, tesný, stiesnený (hranicami brániaci vo voľnom pohybe; op. voľný): tesný, stiesnený výbeh, úzky, špeciálny (obyč. čo sa týka rozsahu; op. široký): úzky, špeciálny pojem; ohraničená, úzka oblasť záujmu; zišla sa tu užšia spoločnosť, kniž. oklieštený, pren. okyptený (ktorý má určené príliš malé hranice): oklieštená, okyptená výroba; oklieštená moc ## ohraničiť 1. oddeliť hranicami, vymedziť: ohraničiť, vymedziť parcelu, územie národného parku, delimitovať: delimitovanie územia 2. rozložiť sa okolo niečoho, obklopiť, obkľúčiť, obkolesiť: kraj ohraničený, obklopený, obkľúčený horami; záhrada ohraničená, obkolesená ovocnými stromami, orámcovať 3. pozri obmedziť 1 ## ohrčkovať pozri obťať ## ohŕdať pozri opovrhovať ## ohrdiť pozri pohrdnúť ## ohrdnúť pozri pohrdnúť ## ohrev pozri palivo ## ohriaknuť pozri okríknuť ## ohriaknuť sa pozri osopiť sa, okríknuť ## ohriať pozri zohriať ## ohriať sa 1. pozri otepliť sa 2. pozri okriať ## ohriebsť pozri okopať ## ohriešiť sa pozri ulakomiť sa ## ohrievač zariadenie na ohrievanie, ohrievadlo: ohrievač, ohrievadlo vody, zahrievač: zahrievač vzduchu, tech. zohrievač: rúrkový zohrievač, teplomet (ohrievač vzduchu), bojler (prietokový ohrievač): plynový bojler ## ohrievadlo pozri ohrievač ## ohŕňať sa pozri opovrhovať ## ohrnúť 1. pozri okopať 2. pozri vyhrnúť ## ohromenie pozri údiv ## ohromený pozri prekvapený, užasnutý, zdesený, zmätený 1 ## ohromiť spôsobiť veľké, neočakávané (obyč. nepríjemné) prekvapenie, expr.: ohúriť, omráčiť, ochromiť: správa o nešťastí ich ochromila, ohúrila, omráčila, expr. ovaliť: ovalil ju pravdou, hovor.: šokovať, zošokovať (spôsobiť šok): nepriaznivý výsledok nás šokoval, udiviť, prekvapiť (v menšej miere a aj v kladnom zmysle): udivil, prekvapil nás výkon mužstva, zdesiť, vydesiť, podesiť (nečakanou udalosťou nahnať hrôzu, strach): pohľad na zhorenisko nás zdesil, vydesil, podesil, expr.: zmraziť, zamraziť: hrôza ich zmrazila do špiku kostí; tragická zvesť zamrazila prítomných, expr. premraziť (ohromiť strachom): premrazilo ma, keď som videl haváriu zblízka ## ohromitánsky pozri obrovský ## ohromne 1. pozri výborne 1, výborne 2 2. pozri veľmi, pozri obrovský, nesmierny ## ohromný 1. pozri obrovský, nesmierny, veľký 1 2. pozri výborný, vynikajúci 1 ## ohromujúci 1. pozri krásny 1, veľkolepý 2. pozri otrasný, strašný 1 ## ohrozený pozri neistý 2 ## ohroziť pozri ochromiť 1 ## ohrýzať pozri obhrýzať ## ohryzovať pozri obhrýzať ## ohrýzať sa pozri zdráhať sa ## ohryzok zvyšok niečoho obhryzeného, obhryzok, zried. ohlodok ## ohrýzť pozri ožuť ## ohúrený pozri prekvapený, užasnutý; zdesený, zmätený 1 ## ohúriť pozri ohromiť, zmiasť ## ohurujúci pozri bombastický ## ohviezdičkovať pozri označiť 1 ## ohyb 1. zohnutá časť niečoho, záhyb, zakrivenie: ohyb, záhyb potrubia, koleno: koleno rúry 2. pozri zákruta ## ohýbací lingv. umožňujúci zmenu tvarov pri skloňovaní alebo časovaní, lingv.: flektívny, flexívny: ohýbacie, flektívne, flexívne prípony ## ohýbač stroj na ohýbanie, ohýbačka, ohýbadlo ## ohýbačka pozri ohýbač ## ohýbadlo pozri ohýbač ## ohýbanie pozri flexia ## ohýnať pozri ohnúť ## ohýbať pozri ohnúť ## ohýbať sa 1. dostávať sa do oblúkovej polohy, nadobúdať tvar oblúka, zohýbať sa, zohýnať sa, zhýbať sa, skláňať sa, kloniť sa: konáre sa ohýbajú, skláňajú, klonia pod ťarchou ovocia; z(o)hýbať sa k zemi, prehýbať sa, prehýnať sa, prehybovať sa (obyč. cez niečo): prehýba sa cez oblok; prehýna, prehybuje sa v páse, kriviť sa, krivieť (vybočovať z priamej polohy): prsty sa mu krivia, prsty mu krivejú; plech sa kriví, hrbiť sa, hrbatiť sa, nahrbovať sa (ohýbať sa v chrbte): pri robote sa hrbí, nahrbuje, krčiť sa (o polohe tela): vekom sa krčí, krútiť sa, šúveriť sa (na okrajoch): papier sa krúti, šúverí 2. pozri klaňať sa 2 ## ohýnať sa 1. dostávať sa do oblúkovej polohy, nadobúdať tvar oblúka, zohýbať sa, zohýnať sa, zhýbať sa, skláňať sa, kloniť sa: konáre sa ohýbajú, skláňajú, klonia pod ťarchou ovocia; z(o)hýbať sa k zemi, prehýbať sa, prehýnať sa, prehybovať sa (obyč. cez niečo): prehýba sa cez oblok; prehýna, prehybuje sa v páse, kriviť sa, krivieť (vybočovať z priamej polohy): prsty sa mu krivia, prsty mu krivejú; plech sa kriví, hrbiť sa, hrbatiť sa, nahrbovať sa (ohýbať sa v chrbte): pri robote sa hrbí, nahrbuje, krčiť sa (o polohe tela): vekom sa krčí, krútiť sa, šúveriť sa (na okrajoch): papier sa krúti, šúverí 2. pozri klaňať sa 2 ## ohýbateľný ktorý sa dá ohýbať, ohybný, pružný: ohýbateľný, ohybný, pružný materiál, kniž. flexibilný: ohýbateľné, flexibilné slová ## ohybnosť pozri elasticita ## ohybný pozri ohýbateľný, pružný 1, pružný 2 ## ohyzda pozri netvor 1, ohava, potvora ## ohyzdiť pozri špatiť ## ohyzďovať pozri špatiť ## ohyzdník pozri ohava ## ohyzdný 1. pozri škaredý 1, odporný 1, hnusný 2. pozri zlý 3. pozri nehanebný 1, zlý ## och 1. pozri ach 1, ach 2, ach 3, fíha 2. pozri beda 3. pozri eh 1 ## ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým, oslabnúť, zoslabnúť, zmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátnelo, expr.: zmľandravieť, zdengľavieť, zhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejú, zvädnúť, zried. zvetšieť (stať sa vetchým), vycivieť, vychradnúť: vychradnuté, vycivené telo, hovor. ovisnúť, sklesnúť, hovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadli, zried. ochradnúť, expr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnela, oťarbavieť, sťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela pozri oťažieť 2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod., oslabnúť, zoslabnúť, opadnúť, upadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadla, ochromieť, otupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupela, utíšiť sa, utíchnuť, ochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlo, poľaviť, povoliť, popustiť: bolesť poľavila, zmierniť sa, zmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmierneli, poddať sa: vietor sa časom poddá ## ochabnutosť pozri únava, depresia 1 ## ochabnutý 1. ktorý má menšiu silu, intenzitu ako predtým alebo ako na začiatku (op. zväčšený), zmenšený, znížený, opadnutý: ochabnutý, zmenšený záujem; ochabnutá, znížená, opadnutá pozornosť žiakov, odb. atrofický 2. ktorého fyzické alebo duševné sily oslabli; svedčiaci o takom oslabení, chabý, slabý, malátny: ochabnutý, chabý, slabý starec; ochabnuté, malátne telo; mať chabé, slabé nervy, mdlý, zoslabnutý, expr. mľandravý: mdlý hlas; zoslabnuté, mľandravé svaly, vysilený, unavený, ustatý, vyčerpaný (obyč. ako výsledok fyzickej námahy): vysilený zrak; unavené, ustaté pohyby; vysilený, vyčerpaný organizmus, sklesnutý, skľúčený, skormútený, expr.: zvädnutý, uvädnutý, spľasnutý (duševne ochabnutý): sklesnutá, skormútená myseľ; skľúčená, zvädnutá nálada, nepružný (bez pôvodnej pružnosti), ovisnutý: ochabnutá, nepružná pokožka, neohybný (bez pôvodnej ohybnosti): neohybná chrbtica ## ochabovať pozri slabnúť, pozri ochabnúť ## ochkať 1. pozri bedákať 2. pozri čudovať sa ## ochládať pozri slabnúť ## ochladiť 1. urobiť chladnejším alebo chladným, schladiť: nechať ochladiť, schladiť rozpálenú platňu, vychladiť (dôkladne): nápoj treba dať vychladiť do chladničky, ostudeniť, zried. zostudeniť: ostudeniť rozpálené čelo obkladom, zried. zľadoviť (urobiť ľadovým, mrazivým) 2. zbaviť pocitu horúčosti, osviežiť, schladiť: pohár piva ho ochladil, osviežil, schladil, ovlažiť, občerstviť (vodou): ovlažiť si tvár, občerstviť chorého studeným obkladom 3. zmenšiť silu, intenzitu citových prejavov, schladiť, stlmiť: ochladiť, schladiť zápal mladých; stlmiť hnev predstaveného, zmraziť (veľmi ochladiť), zmierniť (urobiť miernejším v prejave): zmierniť rozhnevaného, oslabiť: oslabiť nadšenie ## ochladiť sa 1. stať sa chladnejším alebo chladným (op. zohriať sa, zahriať sa), schladiť sa, ochladnúť, schladnúť: vzduch sa náhle ochladil, schladil; rozžeravená platňa musí ochladnúť, schladnúť, zachladiť sa, zachladnúť (veľmi sa ochladiť): kôň sa zachladil; spotené čelo mu zachladlo, vychladiť sa, vychladnúť (úplne, dôkladne): jedlo sa už vychladilo, pec vychladla, zozimiť sa (o počasí): neos. v noci sa zozimilo, zľadovieť (stať sa mrazivým, ľadovým): voda zľadovela, zried.: ostudeniť sa, zostudeniť sa: noci sa zostudenili 2. (o citoch alebo o prejave citov) stať sa menej intenzívnym, silným, ochladnúť, schladnúť: jeho hnev sa ochladil, ochladol, schladol; mládenec naraz ochladol, vychladnúť, zľadovieť (celkom): srdce mu vychladlo, zľadovelo, zmierniť sa, utíšiť sa: ich nenávisť sa zmiernila, utíšila, upokojiť sa: vášeň sa po čase upokojila ## ochladnúť 1. pozri ochladiť sa 1, ochladiť 2 2. pozri vytriezvieť 2 ## ochľastaný pozri opitý 1 ## ochľastať sa pozri opiť sa ## ochleptať sa pozri opiť sa ## ochlisnúť pozri ostriekať ## ochlpenie pozri chlp 1 ## ochlpený pozri chlpatý ## ochmeľ pozri opitosť ## ochmelenec pozri opilec ## ochmelený pozri opitý 1 ## ochmeliť pozri ovaliť 1, omráčiť 1, udrieť 1 ## ochmeliť sa pozri opiť sa ## ochmúrnieť pozri zamračiť sa, zatemniť sa ## ochodza krytý alebo otvorený priestor na vonkajšom alebo vnútornom obvode nejakého objektu, galéria (stĺpová chodba nad prízemím): dom s ochodzou, galériou, pavlač (na vnútornom obvode stavby): dom s pavlačou ## ochorenie pozri choroba 1 ## ochorieť stať sa chorým, onezdravieť: ťažko ochorel, onezdravel na zápal pečene, kniž. alebo zastaráv. onemocnieť, hovor. prechorieť (obyč. zľahka): stará mať prechorela, expr. rozchorieť sa: deti sa nám rozchoreli, expr. zried. rozchoravieť sa, expr. zaľahnúť, obľahnúť, uľahnúť (na dlhší čas): kto sa postará o deti, ak matka zaľahne, obľahne, uľahne, hovor. zastar. vyľahnúť (náhle ochorieť), pren. poležať si (ostať chorý): poležala si týždeň, zried. zachorieť [Tatarka], pochorieť (postupne, viac osôb) ## ochotne prejavujúc ochotu, vďačne, rád: ochotne, vďačne, rád pomôže každému, kto o to požiada, úslužne (ochotne a pozorne): úslužne vysvetľoval, kadiaľ sa dostanú do mesta, priochotne (veľmi ochotne), expr. preochotne (príliš ochotne): priochotne, preochotne začal vyberať pokuty, fraz. bez všetkého ## ochotnícky pozri amatérsky 1 ## ochotníctvo pozri amaterizmus ## ochotník pozri amatér ## ochotný ktorý má dobrú vôľu vyhovieť, poslúžiť niekomu; svedčiaci o ochote (op. neochotný), úslužný: je to vždy ochotný, úslužný pracovník; ochotné, úslužné správanie, pozorný, všímavý (citlivo reagujúci na potreby iných): pozorná, všímavá obsluha (v reštaurácii), obetavý, nezištný (ktorý má ochotu pomáhať iným bez vlastných výhod): obetavý, nezištný učiteľ; obetavá, nezištná starostlivosť, horlivý, príčinlivý (ktorý má ochotu vykonať všetko, čo sa od neho žiada, alebo aj viac): horlivý, príčinlivý učeň, hotový, odhodlaný (ktorý súhlasí s vykonaním istej činnosti): byť hotový, odhodlaný bojovať proti zločinu; je hotový pomôcť nám, náchylný, náklonný (pripravený uskutočniť, vykonať niečo): je náchylný uveriť, ak mu predložia dôkazy; politický partner je náklonný na kompromis, expr. preochotný (veľmi ochotný), pejor. služobnícky (poníženecky ochotný) ## ochradnúť pozri ochabnúť 1 ## ochrana 1. starostlivosť o odvrátenie nebezpečenstva alebo škodlivých vplyvov, zabezpečenie, zábezpeka: ochrana, zabezpečenie, zábezpeka pred povodňou, požiarom, prevencia (ochrana predchádzaním): ochrana pred chorobami, prevencia chorôb 2. prostriedok (osoba, zariadenie a pod.) na chránenie, kniž. záštita, pren.: štít, egida: byť pod ochranou, záštitou, egidou niekoho, hovor. ochranka (člen osobnej ochrany obyč. prominentnej osoby), antikoncepcia (ochranné prostriedky pred počatím): mužská ochrana, antikoncepcia ## ochranca kto ochraňuje, chrániteľ: ochranca, chrániteľ bezbranných, zried.: ochraniteľ, ochraňovateľ [Mráz], strážca (kto stráži): strážca bezpečnosti, slang. gorila (osobný strážca), patrón (i kresťanský svätec, ktorý chráni ľudí, kostoly, povolanie a pod.): majetný patrón umelcov; sv. Urban je patrón vinohradníkov, kniž. protektor (ochranca a podporovateľ): protektor mládeže, ochranár (ochranca prírody, pamiatok a pod.): ochranári zorganizovali míting na ochranu zvierat, poručník (právny ochranca), tútor (i pren. expr.), zástanca, obhajca, obranca, pren. tribún (kto chráni obhajovaním), záštita, opora, pren. štít, kniž. zastar. záštitník: záštita, opora, štít rodiny ## ochrániť poskytnúť ochranu pred neželateľnými javmi, vplyvmi, pred nebezpečenstvom a pod., uchrániť: ochrániť, uchrániť deti pred zlou spoločnosťou, vziať do ochrany: vzali nás do ochrany pred nepriateľmi, zavarovať, uvarovať, zachovať, uchovať: neobávajte sa, ja rodinu zavarujem, uvarujem, uchovám pred nešťastím, pred neprajníkmi, ušetriť, ubrániť, obrániť: nik ho neušetrí, neubráni, neobráni pred pomstou, pred vplyvom drog, kniž. zaštítiť: zaštítiť svoju vlasť, hovor. expr. oratovať, nár. ošanovať, ustriehnuť: nevládala si ustriehnuť deti pred zlobou sveta ## ochraniteľ pozri ochranca ## ochranka pozri ochrana 2 ## ochranný určený na ochranu: ochranný odev; ochranný kryt, preventívny, prevenčný (určený na ochranu, ktorá má predchádzať negatívnym vplyvom): prevenčné opatrenia; preventívne očkovanie, odb.: profylakčný, profylaktický: profylaktické zásahy, záštitný ## ochraňovať pozri chrániť ## ochraňovateľ pozri ochranca ## ochrápaný pozri ospanlivý 1 ## ochriakať pozri opľuť ## ochrípnuť pozri zachrípnuť ## ochripieť pozri zachrípnuť ## ochrnúť 1. stať sa neschopným pohybu, ochromieť: nohy mu ochrnuli, ochromeli, zmeravieť, znehybnieť (na istý čas): údy mu zmeraveli, znehybneli, stuhnúť, stŕpnuť, kniž. strnúť (stať sa na istý čas stŕpnutým, nepohyblivým): šija mu stuhla, stŕpla, okľavieť, skľavieť (stať sa na istý čas kľavým, meravým): prsty mu okľaveli 2. pozri ochromiť 1 ## ochrnutie neschopnosť pohybu, cítenia, ovládania niektorých častí tela alebo celého tela, zmeravenie, ochromenie: ochrnutie, zmeravenie, ochromenie polovice tela, obrna, mŕtvica, lek. paralýza (ochrnutie centrálnych orgánov tela): srdcová, mozgová porážka, hovor. expr. šľak ## ochrnutý 1. ktorý stratil schopnosť pohybu, obyč. ako následok úrazu, choroby a pod., chromý, ochromený: po autonehode ostal ochrnutý, chromý; chromá, ochromená končatina, nehybný, nepohyblivý, kniž. imobilný: jazyk ostal od prekvapenia nehybný, nepohyblivý; nepohyblivý, imobilný invalid, meravý, zmeravený, stŕpnutý, stuhnutý, tuhý: pravá časť tváre je po porážke meravá, zmeravená, stuhnutá; pri zápale mozgových blán má pacient stŕpnutú, stuhnutú, tuhú šiju 2. pozri ochromený 1 ## ochromenie pozri ochrnutie ## ochromený 1. ktorý stratil schopnosť ďalšieho fungovania, rozvoja a pod., ochabnutý, oslabený, expr. ochrnutý: ochromená, ochabnutá vôľa; ochromené, oslabené hospodárstvo, nefunkčný, nefungujúci (ktorý neplní svoju funkciu): ochromený, nefunkčný priemysel; ochromená, nefungujúca doprava, sťažený (uskutočňovaný vo veľmi ťažkých podmienkach): sťažený chod hospodárstva 2. pozri ochrnutý 1 3. pozri omráčený 1 ## ochromieť 1. pozri ochrnúť 1 2. pozri ochabnúť 2 ## ochromiť 1. podstatne narušiť normálny chod, ohroziť: víchrica ochromila, ohrozila premávku, sťažiť (v menšej miere): sťažiť fungovanie stroja, podlomiť, oslabiť, zoslabiť (týka sa aktivity človeka): podlomiť vôľu, (z)oslabiť iniciatívu žiaka, znebezpečiť, znebezpečniť (priviesť do nebezpečenstva): znebezpeč(n)enie chodu domácnosti, lek.: paralyzovať, ochrnúť: atropín ochrnul svalstvo 2. pozri ohromiť ## ochudobniť 1. urobiť chudobnejším, chudobným: vojna ich načisto ochudobnila, zbedačiť, ožobráčiť (po krajnú hranicu): neúroda zbedačila, ožobráčila ľud, expr. ošklbať, polit.: pauperizovať, proletarizovať 2. vziať niečomu hodnotné, cenné zložky, obrať, kniž. oklieštiť, oslabiť: ochudobniť predstavenie o známeho speváka; oklieštiť, obrať reč o šťavnaté výrazy; oslabiť dojem ## ochutiť pridať niečo na zlepšenie chuti: ochutiť omáčku octom, kôprom, prichutiť, dochutiť (čiastočne, podľa chuti) ## ochutnať 1. zistiť chuť zjedením alebo obliznutím malého množstva z niečoho, hovor. okoštovať: ochutnala, okoštovala jedlo, či je dosť slané, skúsiť, okúsiť, hovor. opáčiť (chuť niečoho): daj mi skúsiť, okúsiť, opáčiť z koláča, odb. degustovať: degustoval víno 2. zjesť malé množstvo z niečoho, expr.: oblízať, olízať, obliznúť, oliznúť: ochutnal, oblízal som zo všetkého, čo sa na stôl predložilo, expr. zried. uliznúť (si) (o niečom tekutom): ulizol si z fľašky, expr. ďobnúť: do torty iba ďobol, pren. expr.: privoňať, čuchnúť: k vínu ani neprivoňal, ani nečuchol ## ochutnávač kto (ako zodpovedný pracovník) ochutnáva potraviny, degustátor: ochutnávač, degustátor vína ## ochutnávať pozri chutnať ## ochutnávka pozri degustácia ## ochvat choroba spôsobená zrážaním krvi v cievach, hovor. čemer: má ochvat, čemer ## ochvátiť sa pri prejedení dostať chorobu prejavujúcu sa zrážaním krvi, prejesť sa, hovor.: dostať čemer, očemeriť sa, sčemeriť sa (o ľuďoch i o zvieratách), zduť sa (presýtením spôsobiť plynatosť, nadutie brucha; o zvieratách): krava, ovca sa zdula ## ochytať pozri ohmatať 2 ## ochytkať pozri zašpiniť ## oj 1. pozri ach 1, ach 2 2. pozri ej 1 3. pozri nie 1 ## ojazdiť jazdením ubrať z kvality, jazdením znehodnotiť, opotrebovať, obdrať: ojazdiť, opotrebovať auto, obdrať pneumatiky, vychodiť, schodiť, zodrať: plášte na bicykli boli rýchlo vychodené, zodraté ## ojedinele pozri zriedkavo ## ojedinelý 1. pozri jediný 2. pozri zriedkavý, mimoriadny 1, neobyčajný, výnimočný ## ojej pozri ach 1, fíha ## ojéj pozri ach 1, fíha ## ojoj 1. pozri ach 1, fíha 2. pozri ej 1 3. pozri nie 1 ## ojój 1. pozri ach 1, fíha 2. pozri ej 1 3. pozri nie 1 ## okabátiť pozri oklamať 1, oklamať 3 ## okadiť pozri zadymiť ## okáľ 1. pozri okáň 1 2. pozri oko 1 ## okaličiť pozri zmrzačiť 1 ## okáliť pozri pozerať (sa) 1 ## okáľovať pozri pozerať (sa) 1 ## okamih veľmi krátky časový úsek, chvíľa, chvíľka, chvíľočka: napätý okamih, chvíľa; čakať iba okamih, chvíľku, chvíľočku, moment, expr. momentík: v tomto momente, mih: v mihu prísť, hovor.: minúta, sekunda, expr.: minútka, minútočka, sekundička: za minútu, za sekundu za vrátim, kniž. okamžik, zastar.: okamihnutie, okamženie [Timrava] ## okamihnutie pozri okamih ## okamženie pozri okamih ## okamžik pozri okamih ## okamžite pozri hneď 1, hneď 3, teraz 1, vzápätí, začerstva, rýchlo ## okamžitý ktorý nastáva hneď, v okamihu; ktorý trvá okamih, náhly, rýchly (op. pomalý): okamžitá, náhla zmena; okamžitý, rýchly zásah polície; nastala náhla, rýchla smrť, momentálny, chvíľkový: momentálne, chvíľkové zlyhanie mozgu, bezprostredný, pohotový, kniž. promptný: okamžitá, bezprostredná fotografia; bezprostredná, pohotová reakcia; dať pohotovú, promptnú odpoveď, bleskový: dostať okamžité, bleskové telefonické spojenie; poskytnúť pacientovi bleskovú pomoc (op. oneskorenú) ## okáň 1. expr. človek, dieťa s veľkými, výraznými očami, expr.: okáľ, okáč: malý okáň, okáľ, okáč 2. pozri oko 1 ## okašlať pozri nechať 2, zradiť 1 ## okašľať pozri nechať 2, zradiť 1 ## okatý 1. majúci veľké oči, veľkooký: okaté, veľkooké dieťa, sŕňa 2. pozri nápadný 1, zjavný ## okázalý 1. pozri veľkolepý 2. pozri nápadný 2, ## okcident pozri západ 1 ## okeckať pozri zakvackať ## okenica pozri obločnica 1, obločnica 2 ## okenný pozri obločný ## okiadzač pozri lichotník ## okiadzať pozri líškať sa ## okienko pozri rubrika 2 ## okiepiť 1. pozri opatriť 1 2. pozri okradnúť ## oklam pozri lož ## oklamať 1. vedome povedať nepravdu, hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkých, expr.: ošialiť, obalamutiť, obaláchať, hovor. expr. oblafnúť, hovor.: okabátiť, ošudiť, expr. oblúzniť, expr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš!, nár. expr.: ošibať [Rázus], ošmáliť [Hviezdoslav], hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal 2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu, pomýliť, zaviesť, podviesť, kniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvedie, zmiasť: zmiatol ma jeho úsmev, expr.: obalamutiť, obaláchať, ošialiť, dostať: obalamutil prítomných peknými rečami, hovor. prekabátiť, expr. previesť, fraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súpera, hovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal 3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.), podviesť, dostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženu, expr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehli, expr. ošialiť, hovor. expr.: ošmeknúť, ošudiť, opáliť, ošudáriť, ogabať, obabrať, obtiahnuť, otiahnuť, oholiť, oplieť, openkať, opinkať, obriadiť, ošvindľovať, odšvindľovať, okabátiť, prekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiť, hovor. expr.: opláchnuť, opláknuť: všetkých nás opláchol, expr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať [Gabaj], hovor.: vybabrať, vypiecť, vykývať, fraz. prejsť cez rozum, fraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu), subšt. napáliť ## oklasifikovať pozri oznámkovať 1, ohodnotiť ## oklasok pozri klas ## okľavieť pozri ochrnúť 1 ## oklebetiť rozšíriť nepravdu, klebety o niekom, niečom, ohovoriť, ovravieť, osočiť, expr.: očierniť, omaľovať: oklebetila, ohovorila, očiernila priateľku pred spolupracovníkmi, hovor. expr.: rozniesť, rozvliecť, preprať, pretriasť: rozniesli nás po celom meste; na večierku preprali rodinné záležitosti, nár. preprášiť, hrub. okydať, poohovárať, poočierňovať, poroznášať, porozvláčať, poprepierať, popretriasať (na rozličných miestach, pred viacerými ľuďmi), fraz. poroznášať na jazyku ## oklepať pozri otriasť 2 ## oklepkať pozri otriasť 2 ## okliesniť pozri osekať, obťať ## oklieštený pozri ohraničený ## oklieštiť 1. pozri obmedziť 2 2. pozri ochudobniť 2 ## okloptavieť pozri ovisnúť ## okľúdiť pozri opatriť 1 ## okľuka 1. pozri obchádzka 1 2. pozri lesť ## okľukou pozri okolo 3 ## okmásať pozri otrhať ## okmíniť pozri okradnúť ## oknár pozri sklenár ## okno 1. pozri oblok 2. pozri medzera 2 ## oko 1. (obyč. mn. č. oči) guľovitý orgán, ktorý umožňuje (človeku, živým tvorom) vidieť, zrak (jeden zo zmyslov; i kniž.): mať dobré oči, dobrý zrak; kniž. oči, zraky sa im stretli, pohľad (pohyb očí, videnie): uprieť oči, pohľad, expr.: okáň, okáľ, fľocháň, pleskáň, pleštiak, bleskáň (obyč. mn. č.; o veľkých očiach): škuľavé okále, flocháne, pleštiaky, trnky (iba mn. č.; o čiernych očiach), hovor. kukadlá (iba mn. č.), slang.: cibule, buľvy (iba mn. č.): vypleštiť cibule, buľvy, pren. expr. zrenica: modré oči, zrenice 2. povraz, drôt a pod. uviazaný v tvare oka, slučka: stiahnuť oko, slučku 3. pozri pasca 1 4. pozri jazero ## okolica pozri okolie 1 ## okolie 1. (geografická) oblasť okolo niečoho, v blízkosti niečoho, prostredie: krášliť svoje okolie, prostredie, kraj, krajina (v blízkosti): preskúmať kraj, krajinu, blízkosť, susedstvo (najbližšie okolie): v blízkosti, v susedstve školy je park, oblasť: jazerá v oblasti Senca, nár. okolica: v širokej okolici nenájdeš súcejšiu ženu 2. pozri okruh 1, prostredie 1 ## okolitý ktorý sa vyskytuje okolo niečoho alebo v blízkosti niečoho, zastar. okolný: okolité, okolné vrchy; okolitý, okolný svet, susedný (nachádzajúci sa v susedstve): okolité, susedné štáty; susedné chalupy, blízky (nachádzajúci sa v blízkom okolí): okolité, blízke predmety, vonkajší: vonkajší svet ## okolkovanie pozri okolky ## okolkovať počínať si vyhýbavo alebo nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci, robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácu, otáľať, odkladať, odsúvať, odďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveď, váhať, meškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď!, rozpakovať sa, zdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponuku, okúňať sa, ostýchať sa, pohanbievať sa, expr. ošívať sa, fraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kaše, onačiť sa, nár.: hákliť sa, obškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac!, vykrúcať sa, vytáčať sa, vyhovárať sa, hovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavo, niž. hovor.: ondieť (sa), ondiať (sa), tentovať sa: Čo sa ondieš? ## okolky vyhýbavé, váhavé konanie, obchádzanie podstaty veci, okolkovanie: hovorí o tom bez okolkov, bez okolkovania, váhanie, otáľanie (prejavovanie nerozhodnosti): Prestaňte s váhaním, otáľaním!, výhovorky, expr.: vykrúcačky, vytáčky, vyhováračky (vymyslené skutočnosti na obídenie niečoho): dievčence boli samé výhovorky, vykrúcačky, prieťahy, expr. otáľačky (úmyselné zdržiavanie nejakej činnosti): po dlhých prieťahoch na dohovor pristali, odklad (odloženie na neskorší čas): splniť povinnosť bez odkladu, expr.: drahoty, orácie, komédie, hovor. expr.: ceremónie, fóry (afektované prejavovanie nerozhodnosti): robí drahoty, orácie, komédie, zried. obalky: povedať niečo bez obalkov (priamo) pozri rozpaky ## okolnosť obyč. mn. č. okolnosti pozri situácia 1, čas 2, prostredie 1 ## okolo 1. zo všetkých strán, do všetkých strán, na všetky strany, v okolí, po okolí, naokolo, dookola: okolo, naokolo bola samá voda; nechápavo hľadel dookola, vôkol, navôkol, zôkol-vôkol: vôkol, navôkol ležali porozhadzované šaty; poobzeral sa zôkol-vôkol, hovor.: dokola, koldokola: dokola, koldokola rástli borovice, poet. kol [Smrek], zastar.: dovôkola, dovôkol 2. v (tesnej) blízkosti, povedľa, pomimo: prešiel okolo, povedľa bez pozdravu; lopta preletela okolo, pomimo 3. dlhšou cestou obchádzajúc niečo, dookola, naokolo: musí ísť okolo, dookola, lebo tadiaľto neprejde; choď naokolo, aby si nespadol, hovor.: dokola, koldokola: prejdi dokola, koldokola, lebo tu je blato, okľukou: dostanú sa ta okľukou 4. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie na všetky strany od niekoho, niečoho alebo polohu na všetkých stranách od niečoho, niekoho, vôkol: okolo, vôkol nás stáli neznámi ľudia, hovor. i poet. kolo: kolo krku mala okrútený šál, poet. kol 5. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie alebo polohu v blízkosti niekoho, niečoho, vedľa, povedľa, pozdĺž (koho, čoho): chodník vedie okolo, vedľa studničky; išli sme povedľa, pozdĺž potoka, popri (kom, čom): okolo cesty, popri ceste rastú topole, hovor. i poet. kolo, poet. kol (koho, čoho): prešli kolo zbúraného domu, zried.: mimo, pomimo (koho, čoho): prebehli mimo, pomimo nás 6. pozri pri 3 7. pozri asi 1, približne 2 ## okoloidúci kto ide okolo: pozerá z obloka na okoloidúcich, kniž. pasant, chodec (kto ide pešo): chodci mu kývali na pozdrav ## okop pozri zákop ## okopať skypriť pôdu (obyč. motykou) okolo rastlín (a zbaviť ju buriny): okopať hriadku, ohrnúť, obhrnúť, poľnohosp. pozri okopcovať, okopčiť (nahrnúť zem okolo rastliny): ohrnúť, obhrnúť zemiaky, repu; okopcovať kukuricu, repu, arch. ohriebsť ## okopávačka pozri okopávka ## okopávať pozri kopať 1 ## okopávka poľná práca, pri ktorej sa pôda kyprí a zbavuje buriny, okopávanie; obdobie tejto práce, hovor. okopávačka: okopávka, okopávačka repy ## okopcovať pozri okopať ## okopčiť pozri okopať ## okopitý pozri plný 1 ## okopistý pozri plný 1 ## okoreniť pridať korenie (i pren. expr.), pokoreniť: okoreniť, pokoreniť (si) jedlo; okoreniť reč vtipmi, prikoreniť (dodatočne alebo trocha): omáčku treba ešte prikoreniť, ochutiť, prichutiť (zlepšiť chuť) ## okoreňovať pozri koreniť ## okoštovať pozri ochutnať 1 ## okotiť sa 1. pozri kotiť sa 2. pozri vzniknúť ## okov pozri vedro, sud ## okovaný ktorý je spevnený kovovou obručou alebo pokrytý, ozdobený kovom, okutý: okovaný, okutý sud na kapustu, obitý, obíjaný: obitá, obíjaná truhlica, vybíjaný (ozdobený obyč. kovovými nitmi): vybíjaný opasok ## okovať 1. kovaním obložiť (s cieľom spevnenia, zdobenia a pod.), obiť: okovať, obiť bránu, truhlicu 2. pripevniť na podpätok podkovu, podkovať, podkuť: okovať, podkovať čižmy ## okuť 1. kovaním obložiť (s cieľom spevnenia, zdobenia a pod.), obiť: okovať, obiť bránu, truhlicu 2. pripevniť na podpätok podkovu, podkovať, podkuť: okovať, podkovať čižmy ## okovitka pozri liehovina ## okovnák pozri sud ## okovy pozri putá ## okožovať pozri omietnuť ## okrádač pozri zlodej, zbojník 1 ## okrádať pozri kradnúť ## okradnúť kradnutím pripraviť o majetok, neoprávnene niekomu niečo vziať, obkradnúť: okradli ho o dedičstvo; nezbadal, ako ho v dave obkradli, olúpiť (násilím): prepadli ho a olúpili, ozbíjať, hovor. expr.: orabovať, zrabovať (násilím): v horách utečencov ozbíjali, orabovali, zrabovali, hovor. expr. ogabať, hovor.: okmíniť, obrať, oholiť: obrali ma o posledné peniaze, pren. o pokoj, o česť, nár. expr. okiepiť: úrady ma okiepili o všetko, pripraviť, hovor. dostať (spôsobiť stratu niečoho): pripravili, dostali ho o celý majetok, hovor. expr.: odrať, obdrať, ošklbať, oplieť, expr.: obtiahnuť, otiahnuť (nečestným spôsobom, bezohľadne): pri kúpe ho celkom odrali, opleli, ošmeknúť, ošudiť (pomocou klamstva): ani sme nezbadali, ako nás ošmekli, ošudili, pookrádať, pooberať (postupne, viacerých) ## okradom pozri ukradomky ## okradomky pozri ukradomky ## okraj 1. miesto na začiatku alebo na konci niečoho; krajina alebo ohraničujúca časť niečoho, kraj, pokraj, zried. okrajok: ísť po okraji, po kraji cesty; na pokraji, okrajku lesa, periféria: periféria mesta (op. stred, centrum), obvod: obvod kruhovitého ihriska 2. úzky čistý pás na kraji strán tlačovín (i pren. vedľajšia, nepodstatná vec), kniž. margo (i pren.): poznámky zapísané na okraji, na margu knihy; pren. povedať niečo na okraj, na margo udalosti ## okrájať pozri obkrájať ## okrajok 1. pozri odrezok 2. pozri okraj 1 ## okrajový 1. ktorý sa nachádza na kraji, ktorý tvorí okraj niečoho (op. centrálny), periférny: okrajové, periférne územia; periférne nervstvo, vzdialený, odľahlý, bočný (ktorý sa nachádza smerom od stredu, od centra): vzdialené, odľahlé, bočné uličky, kniž. marginálny (ktorý sa nachádza na okraji textu, t. j. na margu): okrajové, marginálne poznámky 2. pozri vedľajší 3, podradný 1 ## okrasa pozri ozdoba, výzdoba ## okrásnieť pozri opeknieť ## okrasný pozri ozdobný 1 ## okrášľovať pozri krášliť ## okrátko pozri čoskoro ## okrem (koho, čoho) 1. vyjadruje vyňatie, vylúčenie niekoho, niečoho (z istého počtu); nepočítajúc do toho, s výnimkou (koho, čoho): všetci okrem, s výnimkou jedného prišli včas, kniž. vyjmúc (koho, čoho): majú tam všetko vyjmúc potravín, kniž. vynímajúc (koho, čo): vynímajúc posledný kus ostatné výrobky mali vysokú úroveň, hovor. až na (koho, čo): až na brata prišli všetci, hovor. krem (koho, čoho): krem nás tam nebol nikto, nár.: kreme, krom, krome [Timrava, Rysuľa], nesprávne mimo 2. vyjadruje jestvovanie, prítomnosť, konanie niekoho, niečoho súčasne s jestvovaním, prítomnosťou, konaním niekoho, niečoho iného, popri (kom, čom): okrem športu, popri športe ho zaujímala aj hudba, hovor. krem (koho, čoho): krem rodičov pomáha aj sestre, zried. vedľa (koho, čoho): vedľa dcéry má ešte dvoch synov, nár.: kreme, krom, krome ## okremný pozri osobitný 2 ## okres pozri oblasť 1 ## okresať 1. dlátom alebo sekerou opracovať, otesať: okresať drevo, hradu, obsekať, osekať: obseká kus kameňa, prikresať, pritesať (trocha okresať): prikresané, pritesané drevá 2. expr. cvičením, cibrením urobiť dokonalejším, kultivovanejším, skultivovať, vychovať: mladých treba okresať, skultivovať, vychovať, vycibriť, vycizelovať: vycibriť spôsoby správania, zošľachtiť, vybrúsiť (jazyk, reč, rečový prejav) ## okresať sa pozri ostrieľať sa ## okriať znova nadobudnúť duševnú alebo telesnú silu, vzpružiť sa: na návšteve u rodičov okrial, vzpružil sa, očerstvieť, osviežiť sa, osviežieť (najmä telesne): pobytom v horách sa občerstvil; starí vínom očerstveli, obodrieť, oživnúť, oživieť, ožiť (najmä duševne): v bezstarostnej spoločnosti oživol, ožil, ohriať sa, zohriať sa (duševne): trocha sa medzi nami ohrial, pookriať (trocha okriať): pookrial som pri tebe ## okrídlený 1. ktorý má krídla (op. neokrídlený), zool. krídlatý (op. bezkrídly): okrídlený, krídlatý mravec 2. (o reči, slovnom zvrate, slove a pod.) ktorý je založený na obrazotvornosti, fantázii, ale je už všeobecne známy, vzletný: okrídlené, vzletné výrazy, frázy, nadnesený, patetický (vyjadrujúci pátos): použil nadnesené, patetické slová ## okríknuť skríknutím, krikom napomenúť, vyjadriť nesúhlas, hnev a pod., obkríknuť (niekoho), obkríknuť sa (na niekoho): okríkol deti, aby mlčali, expr.: ohriaknuť (niekoho), ohriaknuť sa, obhriaknuť sa (na niekoho), obrýknuť (niekoho), obrýknuť sa (na niekoho), zarevať, zrevať, zakričať, skríknuť (na niekoho): zakričali, skríkli na nás, aby sme cudzie nebrali, rozkričať sa, rozkríknuť sa (na niekoho): bez príčiny sa na nás rozkričal, rozkríkol, expr. zarútiť [Timrava]: surovo zarútiť niekoho, zried. zaseknúť [Kukučín], expr.: zahriaknuť, zakríknuť, zavrátiť (krikom obyč. umlčať): nezniesol odpor, každého zahriakol, zavrátil, zakríkol, osopiť sa, expr.: oboriť sa (na niekoho), nár. ocapiť sa [Šikula], skočiť (do niekoho), vyskočiť (na niekoho), vyrútiť sa (na niekoho), obuť sa (do niekoho), hovor. expr. zhurtovať (na niekoho; ostro niekomu niečo povedať, prudko slovne zareagovať): skočil do mňa, vyskočil na mňa hrubým spôsobom; bezdôvodne sa na nás vyrútil ## okrový žltý s hnedým odtieňom, hnedožltý: okrový, hnedožltý náter na okenných rámoch pozri žltý ## okrsok pozri obvod 2 ## okrstiť pozri pokrstiť ## okrštek pozri oblasť 1 ## okrúcačka pozri onuca 1 ## okruh 1. skupina ľudí s rovnakými záujmami, kruh: okruh, kruh čitateľov poézie, stred: vybrať si zástupcu zo svojho stredu, svet, prostredie, okolie: pohybovať sa vo svete, v prostredí obchodníkov, bankárov; to sú ľudia z tvojho okolia 2. pozri oblasť 2 ## okrúhlastý pozri okrúhly 1 ## okrúhle 1. pozri guľato 2. pozri asi 1, približne 1, približne 2 ## okruhliak pozri kameň 1 ## okrúhlieť pozri zaokrúhľovať sa ## okrúhliť sa pozri zaokrúhľovať sa ## okrúhlo 1. pozri guľato 2. pozri asi 1, približne 1, približne 2 ## okrúhlučký pozri okrúhly 1 ## okrúhly 1. ktorý má tvar kruhu alebo oblúka, oblý (op. hranatý): okrúhly mesiac v splne; okrúhly, oblý kopec (op. špicatý), zaoblený, zaokrúhlený, zaguľatený (ktorý má tvar upravený do oblúka, do pologule): zaoblené, zaguľatené rohy stola (op. hranaté); zaokrúhlené zrkadlo, kruhový, kruhovitý (v tvare kruhu): kruhový rám; kruhovitý predmet, oblúkovitý, oblúkový (v tvare oblúka): oblúkovitý, oblúkový okraj goliera, okrúhlastý (mierne okrúhly): okrúhlastý kameň, neodb. guľatý (pri zanedbaní rozdielu medzi guľou a kruhom), expr. okrúhlučký (príjemne, pekne okrúhly): guľatá, okrúhlučká tvár, diskovitý, tanierovitý (okrúhly ako disk, ako tanier): súčiastka diskovitého, tanierovitého tvaru, rotundovitý (s okrúhlym pôdorysom): rotundovitá budova 2. pozri tučný 1 3. pozri približný ## okruch pozri krajec ## okrútiť pozri obopnúť, omotať ## okrúžiť pozri obklopiť 1 ## okružliak pozri kameň 1 ## okružný tvoriaci kruh; pozostávajúci z kruhu: okružná jazda, kotúčový (o píle): okružná, kotúčová píla pozri obežný ## oktaván pozri ôsmak ## oktrojovať pozri nútiť 1 ## okučeravieť stať sa kučeravým, skučeravieť: vlasy mu zvlhli a okučeraveli, skučeraveli, expr. zbrčkavieť ## okúkať pozri obzerať ## okukávať pozri obzerať ## okukovať pozri obzerať ## okuknúť pozri prezrieť 1 ## okuliare pomôcka na zlepšenie zraku alebo na jeho ochranu v podobe dvoch skiel v ráme: nosiť okuliare, slnečné okuliare, cviker, škripec (starší typ upevňovaný na koreň nosa), lorňon (okuliare s rúčkou), zrkadlovky (okuliare so zrkadlovými sklami), slang.: okulky, škulky: zarosené škulky, slang. jogurtky (okuliare so silnými dioptrickými sklami), slang. lenonky (okuliare v tenkom kruhovom ráme) ## okuliarnik pozri kobra ## okultista pozri špiritista ## okultistický pozri tajomný, nadprirodzený ## okultný pozri tajomný, nadprirodzený ## okultizmus pozri špiritizmus ## okúňať sa pozri okolkovať ## okúňavosť pozri hanblivosť 1 ## okúňavý pozri bojazlivý, hanblivý ## okupant kto okupuje cudzie územie, kniž.: uchvatiteľ, uzurpátor, expr. votrelec: nacistickí okupanti, uchvatitelia, uzurpátori, votrelci ## okúpať 1. umyť ponorením do vody alebo inej tekutiny, vykúpať: deti treba okúpať, vykúpať denne, expr.: očľapkať, očliapkať, vyčľapkať, vyčliapkať: očľapká sa, vyčľapká sa ráno v studenom potoku; vyčliapkať si oči v harmančeku, poet. skúpať: slnko skúpalo celý kraj 2. pozri obliať 1 ## okupovať pozri obsadiť 2 ## okus pozri degustácia ## okúsiť 1. pozri ochutnať 1 2. pozri skúsiť 2 ## okuť pozri okovať ## okúzliť pozri očariť ## okúzľujúci pozri čarovný 1, neodolateľný ## okvackať pozri zakvackať ## okvacnúť pozri ovisnúť ## okväcnúť pozri ovisnúť ## okvicnúť pozri ovisnúť ## okväckať pozri zakvackať ## okvickať pozri zakvackať ## okvietiť pozri ozdobiť ## okvitnúť pozri zakvitnúť ## okyckať pozri zakvackať ## okydať 1. pozri zakvackať, zašpiniť 2. pozri oklebetiť ## okyptený pozri zmrzačený ## okyptiť odrezaním, odňatím časti poškodiť, urobiť neúplným: okyptiť územie o úrodnú pôdu, zmrzačiť, skaličiť, znetvoriť, zohyzdiť (telo a jeho časti): zmrzačil, skaličil si nohu; znetvoriť, zohyzdiť si telo pri havárii, olámať, oblámať: olámať, oblámať strom, vrchovec stromu, obmedziť (niečo abstraktné): obmedziť, okyptiť možnosti, práva; obmedziť umenie ## okysličiť sa nasýtiť sa kyslíkom, oxidovať sa, zried. oxidovať, zoxidovať, zried. zoxidovať sa (celkom sa okysličiť): železo sa okysličilo, oxidovalo, zoxidovalo ## okysliť dať niečomu kyslú chuť, urobiť kyslým: okysliť omáčku octom; okysliť pôdu, prikysliť (trocha alebo dodatočne): prikysliť šalát citrónom, ooctovať (okysliť octom) ## oľahčieť stať sa ľahším, ľahkým, zľahčieť: batoh mu naraz oľahčel, zľahčel, nadľahčiť sa: hlava sa mu nadľahčila ## olámať lámaním odstrániť; takto zbaviť niečoho, oblámať (dookola olámať): olámať kukuricu; oblámať si pri robote nechty, poolamovať, pooblamovať, poodlamovať (postupne, na viacerých miestach): poolamovať vetvičky, konáre, expr.: okmásať, obkmásať, ošklbať, očesať, občesať (bezohľadne, násilne a pod.): okmásať, ošklbať kvety; očesané konáre, otrhať, obtrhať: otrhať, obtrhať výhonky ## olatkovať 1. pozri zadebniť 2. pozri oplotiť ## olatovať 1. pozri zadebniť 2. pozri oplotiť ## olazáriť pozri zmrzačiť 1 ## olej pozri olejomaľba ## olejkár v minulosti podomový predavač liečivých olejov a mastí, mastičkár: turčianski olejkári, mastičkári ## olejomaľba obraz namaľovaný olejovými farbami, hovor. olej: výstava olejomalieb, olejov ## olejovač kto sa stará o olejovanie, mastenie, mazanie strojov, mastič: olejovač, mastič ložísk, mazáč (kto maže mazivom) ## olejovať pozri mastiť 1 ## olemovať pozri obrúbiť 1 ## olepiť pozri oblepiť ## oletnieť pozri otepliť sa ## oliať sa pozri opuchnúť ## oligofrénia pozri slabomyseľnosť ## oliva pozri olivovník ## olivovník stredomorský strom, z ktorého plodov sa lisuje olej, oliva: sedeli v tieni olivovníka, olivy ## olivovohnedý pozri hnedý ## olivovozelený pozri zelený ## olivový pozri zelený ## olízať pozri oblízať 1, oblízať 2 ## oliznúť pozri oblízať 1, oblízať 2 ## olizovať pozri lízať 1 ## olomáziť pozri ovaliť 1 ## olovený 1. pozri ťažký 4, nehybný 2. pozri sivý 1 ## olúpať zbaviť vrchnej vrstvy (kôry, škrupiny, kožky a pod.); odstrániť z povrchu niečo (kôru, škrupinu, kožku a pod.), obieliť, ošúpať, zošúpať, ohôliť: olúpať kmeň stromu, obieliť jablko, ošúpať klas, zošúpať kožku z pomaranča, očistiť, oškrabať, oškriabať (zároveň urobiť čistým): očistiť zeleninu, zlúpať, odlúpať (lúpaním oddeliť): zlúpať, odlúpať kožu z chrbta, škrupinu z vajca, odlúpiť, odlúpnuť, zlúpiť, zlúpnuť (obyč. kúsok niečoho): nechtom odlúpila, odlúpla lak; odlúpnuť, zlúpnuť chrastu z rany, poodlupovať, pozlupovať (postupne, na viacerých miestach) ## olúpiť pozri okradnúť ## olupovať pozri šúpať ## oľutovať 1. prejaviť ľútosť (nad svojím konaním), hovor. obanovať, oželieť: oľutoval, obanoval svoju chybu; už oželel, že s návrhom súhlasil, oplakať: už svoj hriech neraz oplakala 2. hovor. zmieriť sa so stratou, oželieť: oželel, oľutoval svoju dovolenku a pomohol nám, zried. ožialiť: ožialila syna, oplakať: oplakať stratenú mladosť, hovor. obanovať: stratu roka nikdy neobanoval ## olympiáda pozri súťaž ## olympský pozri vrcholný ## omacať pozri ohmatať 1 ## omaciavať pozri obchytávať ## omackávať pozri obchytávať ## omackať pozri ohmatať 1 ## omáčka hustejší tekutý pokrm podávaný obyčajne k hlavnému jedlu: mäso s omáčkou, prívarok, prívar (omáčka zo zeleniny alebo strukovín), dressing (studená omáčka), subšt. alebo zastaráv.: sós, zós ## omak pozri ohmat ## omakať pozri ohmatať 1 ## omakávať pozri obchytávať ## omáľať 1. v ústach niečo prehadzovať, premáľať, premieľať, prežúvať: omáľa kôrku; premáľa, premieľa v ústach koláč; jedlo dlho prežúva v ústach, cmúľať, cumľať, cucať, cucľať, cuckať (zároveň vyťahovať šťavu z niečoho): cmúľať cukrík, žmoliť (v ústach), nár. omĺzať: chvíľu si jazyk omĺzal, nár. žužľať [Chudoba] 2. pozri opakovať 1 ## omaľovať 1. pozri zafarbiť 2. pozri oklebetiť ## omam pozri halucinácia, zdanie 1, klam 1 ## omámený 1. ktorý je zbavený jasného vedomia, zmyslov; svedčiaci o tom, zmámený, omráčený: po užití uspávacích liekov bol celý omámený, omráčený; omráčený padol dolu tvárou, utlmený (čiastočne zbavený jasného vedomia): pacient je ešte utlmený po narkóze, expr. omarený, hovor.: oťapený, ovalený: po prebdenej noci ostal omarený; od únavy bol celý oťapený, ovalený, zried. ošialený (zachvátený ošiaľom): od radosti bol až ošialený 2. pozri očarený ## omámiť 1. zbaviť jasného vedomia, zmyslov, expr. omariť, zmámiť: vôňa ho omámila, omarila; chodí ako zmámený, omráčiť: alkohol ho načisto omráčil, hovor. expr. oťapiť: horúčava nás oťapila, opiť, opojiť (alkoholom), opantať (veľmi zaujať): svojou láskou, rečami muža celkom opantala, expr.: oblúzniť, odurmaniť: oblúznil ju úsmevom, otupiť (urobiť necitlivým, ľahostajným): otupiť myseľ drogami, hypnotizovať, zhypnotizovať (uviesť do stavu hypnózy), narkotizovať (omámiť narkózou) 2. pozri očariť ## omamný 1. ktorý zbavuje jasného vedomia, zmyslov, omamujúci: čuchať omamné, omamujúce prostriedky; užívať omamné, omamujúce lieky, mámivý, opojný, zried. opojivý (spôsobujúci zároveň príjemné pocity): mámivé exotické vône; omamujúce, opojné víno, zadúšajúci, zadúšavý, ťažký, mdlý (brániaci voľnému dýchaniu, spôsobujúci mdlobu; obyč o vôni), halucinačný, halucinogénny (spôsobujúci zároveň vidiny, halucinácie): halucinačné, halucinogénne výpary, narkotický (spôsobujúci narkózu): narkotické látky, malátny (spôsobujúci malátnosť): malátne ticho, malátna vôňa 2. pozri čarovný 1, neodolateľný ## omamujúci 1. pozri omamný 1 2. pozri čarovný 1, neodolateľný ## omar pozri halucinácia, zdanie 1, klam 1 ## omarený pozri omráčený 1 ## omariť pozri omámiť 1 ## omasta pozri masť 1 ## omastiť pridať masť do niečoho, potrieť masťou, pomastiť, namastiť: omastiť, pomastiť rezance; namastiť si chlieb, tvár, primastiť (dodatočne alebo trocha): jedlo ešte primastila maslom, premastiť (dôkladne alebo príliš omastiť): premastiť si pokožku; premastené jedlo ## omastok pozri masť 1 ## omäť pozri odrieť 1, otlačiť ## omdlený pozri omdletý ## omdletý ktorý stratil vedomie, ktorý je v bezvedomí, v mdlobách, zastaráv. omdlený: omdletého, omdleného mládenca kriesili vodou, zamdletý, zastaráv. zamdlený: priviezli ho zamdletého, zamdleného ## omdlieť stratiť vedomie, upadnúť/padnúť do mdlôb, zamdlieť, odpadnúť: od hrôzy omdlela, zamdlela; zranený (u)padol do mdlôb; od vyčerpania, únavy odpadol, kniž. zomdlieť: dieťa zomdlelo, kniž. umdlieť: robiť do umdletia, expr.: zosypať sa, zložiť sa: pred našimi očami sa dievča naraz zosypalo, zložilo, lek. slang. kolabovať (dostať kolaps), hovor.: zamrieť, zájsť sa (pri silnom citovom vzrušení): zájsť sa od plaču, od radosti, expr.: odkväcnúť, odkvacnúť, odkvicnúť: odkväcol vyčerpaný na zem ## omedzený správne obmedzený ## omeldovať pozri ohlásiť 1 ## omelina pozri čečina pozri omrvina 1 ## omelinka pozri omrvina 1 ## omelo pozri metla ## omen pozri príznak ## omenový pozri osudový ## omeškaný pozri neskorý 1 ## omeškať pozri premeškať ## omeškať sa pozri oneskoriť sa 1, oneskoriť sa 2, zmeškať 1 ## omeškávať sa pozri meškať 1, meškať 2 ## ometať pozri mykať ## ometať sa pozri opálať sa ## ometlo pozri metla ## omieľať 1. pozri opakovať 1 2. pozri ohovárať ## omietka vrstva malty, ktorou sa pokrýva povrch múru, hovor.: vakovka, kožovka: čerstvá omietka, vakovka, kožovka, stav. štuka (jemná, často aj ozdobná vrchná omietka) ## omietnuť nahodiť omietku, hovor.: ovakovať, zavakovať, okožovať: drevenicu zvonka omietli, ovakovali, okožovali, hovor.: obhádzať, obhodiť, ohádzať, ohodiť (omietkou, cementom), expr.: opackať, opáckať, obcapkať (omietnuť obyč. blatom) ## omilostenie pozri milosť 1 ## omilostiť pozri amnestovať ## omínať 1. byť nepohodlný, tesný; tlakom spôsobovať bolesť, tlačiť, tiskať, tískať: omínajú, tlačia, tiskajú ho topánky, škrtiť (o oblečení): golier na košeli ho škrtí, odierať, oškierať, škriabať, škrabať (omínaním spôsobovať rany): remienok na ruke ma odiera, oškiera mi kožu, škr(i)abe ma 2. pozri trápiť, znepokojovať ## omínať sa pozri ošívať sa 1 ## omínavý pozri nepríjemný ## ominózny pozri zlovestný 1, osudný 1 ## omlad pozri výhonok ## omlaď pozri výhonok ## omlada pozri výhonok ## omladina pozri mládež ## omladiť pozri osviežiť ## omladnúť stať sa mladším, mladým, nadobudnúť mladistvý, svieži vzhľad, ráz, kniž. zmladnúť: hora omladla, zmladla; duševne pookrial, omladol, omladiť sa, kniž. zmladiť sa: mužstvo sa omladilo, zmladilo (novými hráčmi), hovor.: vymladnúť, vymladiť sa: sad bol na jar celý vymladnutý, vymladený, zried. pomladiť sa, oživnúť, ožiť, oživieť, osviežiť sa (telesne i duševne): láskou celý oživol, ožil, oživel; v kúpeľoch sa osviežil ## omladzovací určený na omladenie: omladzovacia kúra, regeneračný (určený na obnovu opotrebovaných buniek a pod.): regeneračný krém, odb. zmladzovací (určený na omladenie porastu): zmladzovací rez ovocných stromov ## omlátiť pozri vymlátiť 1 ## omluvenka správne ospravedlnenie ## omĺzať pozri omáľať 1 ## omnoho pozri oveľa ## omnohokrát pozri oveľa ## omnúť pozri odrieť 1, otlačiť ## omoc pozri oveľa ## omočiť pozri navlhčiť ## omočiť sa pozri zamáčať sa ## omodrieť pozri obelasieť ## omotať umiestniť motaním dookola niečoho; takýmto spôsobom niečo obaliť, obmotať, okrútiť, obkrútiť, otočiť, obtočiť: omotať, obmotať špagát okolo škatule; okrútiť, obkrútiť nohy onucami; otočiť, obtočiť hlavu uterákom, ovinúť, obvinúť, oviť, obviť (vinutím): ovinúť, oviť šál okolo krku; obvinúť, obviť strom lykom, kniž. zviť [Matuška], obviazať, oviazať, previazať (viazaním), ofačovať, pofačovať (ranu), opriasť, obsnovať, osnovať (pradivom, vláknom): pavúk opriadol pavučinou luster; ihla obsnovaná niťou, opliesť (pletivom): plot oplietli pichľavým drôtom, expr. opantať: opantal sa reťazami, zapriasť, zasnovať (omotať vláknom, pradivom): mucha zapradená do pavučiny, zabaliť: hlavu si zabalila do teplého šálu, pookrúcať, poobkrúcať, poobtáčať, poopletať, pooplietať (viackrát, postupne, viac vecí) ## omotka pozri onuca 1 ## omráčený 1. ktorý (obyč. vplyvom úderu do hlavy) stratil vedomie, ochromený, expr. ohlušený: boxer ostal po zásahu súpera omráčený, ohlušený, expr. omarený: vstal ako omarený, omámený (s trochu oslabeným vedomím): chodil ako omráčený, omámený 2. pozri prekvapený, užasnutý ## omráčiť 1. úderom zbaviť vedomia, expr. ohlušiť: drúkom ho omráčil, ohlušil, expr. prizabiť (úderom alebo iným spôsobom takmer zabiť): elektrický prúd ho mal prizabiť, expr.: ovaliť, orútiť, ochmeliť (veľmi udrieť): ovalil, orútil, ochmelil ho tým, čo mu prišlo pod ruku, nár. expr. olomáziť: zlodeja olomázil hrabľami, omámiť, expr. omariť, hovor. expr. oťapiť (zbaviť jasného vedomia): alkoholové výpary ho omámili, omarili, oťapili 2. pozri ohromiť ## omračujúci 1. ktorý svojou intenzitou spôsobuje stratu vedomia, silný, veľký, intenzívny: omračujúci, silný úder; cítiť veľkú, intenzívnu bolesť, prenikavý, ostrý (ktorý omračuje zmysly): prenikavý, ostrý zápach 2. pozri prekvapujúci ## omraštiť sa pozri zamračiť sa ## omraziť pozri spáliť 3 ## omrdený pozri mrzutý 1 ## omrnčaný pozri uplakaný 1, mrzutý 1 ## omrštieť pozri oškaredieť ## omrvina 1. (obyč. mn. č.) drobný odmrvený kúsok jedla, obyč. chleba, pečiva, odrobina, otrusina: vysypať omrviny, odrobiny, otrusiny vrabcom na dvor, zried. omelina: očistiť stôl od omelín, omrvinka, odrobinka, otrusinka, omelinka, melinka, drobček 2. pozri strúhanka ## omrvinka pozri omrvina 1 ## omŕzať pozri domŕzať ## omrzený pozri unudený, mrzutý 1, znechutený ## omrzieť prestať zaujímať alebo prestať sa zaujímať o niečo (pre ustavičné opakovanie, nepríjemnosti a pod.), zried. omrzieť sa, zunovať (koho, čo), zunovať sa (komu, čomu): hra ho omrzela, zunovala; život ho omrzel, zunoval ho, zunoval sa mu; žena sa mu omrzela, zunovala, zastar. zmrzieť [J. Kráľ], znepáčiť sa, zneľúbiť sa, znevidieť sa (prestať sa páčiť, pozdávať): znepáčilo, zneľúbilo sa mu jednostajné napomínanie; znevideli sa mu jeho spôsoby, znudiť, unudiť (spôsobiť nudu): život bez práce človeka znudí, unudí, znechutiť sa, sprotiviť sa (prestať byť príjemným, zaujímavým): znechutil sa jej doterajší spôsob života, hovor. expr. otráviť (prestať zaujímať prázdnotou, bezobsažnosťou, jednotvárnosťou): ustavičné pozeranie televízie ma otrávilo ## omrzlina omrznuté miesto na tele, zried. oziablina ## omrznúť pozri oziabnuť ## omša základný náboženský obrad v katolíckej cirkvi, bohoslužba, liturgia: ranná omša, bohoslužba, liturgia; slávnostná omša, liturgia, roráty (ranná adventná omša), utiereň (omša o polnoci 24. decembra), hovor. polnočná (omša o polnoci 24. decembra), zastaráv. zádušnica (omša za zomretého) ## omykať 1. pozri mykať 2. pozri znepokojovať ## omyl pozri chyba 1 ## omylom nevedomky vykonajúc nesprávny čin; zmýlením sa, nedopatrením: omylom, nedopatrením zobral otcove kľúče, náhodou, náhodne (bez príčinných súvislostí): náhodou si vymenili klobúky, neúmyselne (bez úmyslu): neúmyselne sa previezol o jednu zastávku ## omyť pozri opláchnuť ## omývať pozri obmývať 1 ## on pozri ten 2 ## ona pozri ten 2 ## ono pozri ten 2 ## onačiť sa pozri okolkovať ## oňahdy pozri minule, nedávno ## onak pozri ináč 1 ## onakvo pozri ináč 1 ## onakvý 1. pozri iný 2, odlišný 2. pozri súci 1, dobrý 2 3. pozri hocijaký 3, rozmanitý 1 ## onaký pozri iný 1, odlišný ## onam pozri inam ## onánia ukájanie pohlavného pudu na sebe samom, onanovanie, sebaukájanie, masturbácia, masturbovanie, zried. ipsácia ## onanovať vykonávať onániu, masturbovať, ukájať sa, samoukájať sa, kniž.: samoprzniť, sebaprzniť, vulg. honiť (si) ## ondiať (sa) pozri hanbiť sa, okolkovať ## ondieť (sa) pozri hanbiť sa, okolkovať ## ondulačka pozri ondulovačka ## ondulovačka ondulovacie kliešte, hovor. ondulačka, hovor. zastaráv. kulma: používať ondulovačku, kulmu na úpravu vlasov, hovor. zastar. železo ## onedlho pozri čoskoro ## onehda pozri minule, nedávno ## onehdá pozri minule, nedávno ## onehdajší pozri minulý, niekdajší ## onehdy pozri minule, nedávno ## onemený pozri nemý ## onemieť pozri zmĺknuť, stíchnuť 1 ## onemocnieť pozri ochorieť ## onen pozri tamten ## oná pozri tamten ## oneskorene pozri neskoro ## oneskorený pozri neskorý 1; spomalený ## oneskorievať sa pozri meškať 1, meškať 2 ## oneskorovať sa pozri meškať 1, meškať 2 ## oneskoriť sa 1. prísť niekam neskoro alebo urobiť niečo neskoro, omeškať sa: oneskoril sa, omeškal sa o celú hodinu; s plnením plánu sa veľmi oneskorili, omeškali, zried. zameškať sa, zastar.: opozdiť sa, spozdiť sa, zapozdiť sa [Vansová], obneskoriť sa, zmeškať, zameškať (pre neskorý príchod nezastihnúť niečo): zmeškať, zameškať vlak, prednášku 2. nedodržať predpokladané tempo v niečom, zaostať, ostať/zostať pozadu: v technike sa oneskorili, zaostali o desaťročie, zmeškať, omeškať sa: zmeškať vývin, omeškať sa vo vývine, zastar. opozdiť sa, zdržať sa (urobiť niečo neskôr, ako sa predpokladalo): s prácou sa zdržali, pozaostávať (postupne, jeden po druhom): niektorí slabší pozaostávali ## onezdravieť pozri ochorieť ## onomatopoja pozri zvukomaľba ## onuca 1. kus látky (používaný v minulosti) na omotanie nohy v obuvi, okrúcačka, zastar. ovinovačka (často ako súčasť vojenskej rovnošaty): špinavé onuce, ovinovačky, okrúcačky, zastar.: ovinka, ovinok, omotka 2. pozri handra 1 3. pozri slaboch ## oňuchať pozri ovoňať ## oňuchávať pozri čuchať ## opackať pozri obhádzať ## opáckať pozri obhádzať ## opáčiť 1. pozri ohmatať 1 2. pozri ochutnať 1 3. pozri navštíviť 4. pozri spýtať 5. pozri odpovedať 6. pozri zistiť 7. pozri skúsiť 1, skúsiť 3 ## opáčka pozri návšteva 1 ## opáčky pozri návšteva 1 ## opačne 1. na druhej, náprotivnej strane, z druhej, náprotivnej strany; opačným smerom, protiľahlo, náprotivne: priamkou spojíme opačne, protiľahlo, náprotivne ležiace body, obrátene, odb. inverzne: teplý vzduch teraz prúdi opačne, obrátene, inverzne, protismerne: autá vyšli opačne, protismerne 2. v protiklade s niekým, s niečím (op. takisto, rovnako; zhodne), inak, naopak: vyslovuje sa o tom opačne, inak, naopak ako ostatní, protikladne, protichodne, kontrastne: jeho konanie vyznieva protikladne, protichodne, kontrastne oproti tomu, čo hlása, nesúhlasne, opozične: od istého času vystupuje nesúhlasne, opozične ## opačný 1. ktorý je umiestnený na strane ležiacej oproti tej, s ktorou porovnávame, protiľahlý, náprotivný, zried. protivný: dosiahnuť opačný, protiľahlý breh rieky; starí rodičia bývali na opačnej, náprotivnej strane ulice, druhý: ozvena sa vracala z druhého konca doliny, obrátený, odvrátený (umiestnený na tej strane, ktorú nevidieť): opačná, odvrátená strana Zeme, hovor. rubový (o látke; op. lícny): sukňa sa jej vyhrnula na opačnú, rubovú stranu, protismerný 2. ktorý je protikladom, ktorý je v protiklade (op. ten istý, rovnaký, zhodný), protikladný, protichodný: majú opačné, protikladné, protichodné názory; sú to protikladné, protichodné povahy, kontrastný (úplne opačný): konflikt kontrastných záujmov, pren.: protipólny, protipólový: zaujať protipólny postoj, nesúhlasný, opozičný (ktorý je v protiklade s oficiálnym): nesúhlasná, opozičná mienka, kniž.: diametrálny, opozitný, menej časté: protivný, protivnícky: zaujať diametrálny, opozitný postoj, mat.: prevrátený, recipročný (vzájomne opačný): prevrátená, recipročná hodnota čísla, nepriateľský: ich pozície sú opačné, nepriateľské, zastar. odporný: odporná mienka ## opadať postupne sa oddeliť a po častiach padnúť, klesnúť dolu; takýmto spôsobom postupne stratiť svoje časti (lístie, perie a pod.), poopadávať: všetko ovocie zo stromov opadalo, poopadávalo; stromy na jeseň opadali, opŕchnuť, opršať: lupienky, kvety vo vetre opŕchli; perie sliepkam opršalo; hydina opŕchla; stromy opršali, spŕchnuť (o drobných čiastkach): lístie, ihličie spŕchlo, osypať sa: kvet sa osypal; stena sa osypala, odpraskať, poodpraskať, opukať sa (popukať a po častiach odpadnúť): kôra, omietka odpraskala, poodpraskala, opukala sa znižovať výšku svojej hladiny, opadávať, opadúvať: voda v rieke opadá, opadáva, opadúva, klesať (op. stúpať), ubúdať (zmenšovať sa čo do množstva, intenzity): záujem o tovar ubúda ## opadávať pozri pŕchnuť ## opadnúť pozri ochabnúť 1, ochabnúť 2 ## opadnutý 1. pozri ovisnutý 1 2. pozri chudý ## opacha pozri obor ## opájať pozri mámiť 1 ## opak 1. spodná časť látky alebo iných plochých predmetov, opačná strana, rub (op. líce): opak, rub mince 2. čo má v porovnaní s niečím opačné vlastnosti, protiklad: je opakom, protikladom poslušnosti, kontrast, pren.: protipól, antipól: syn je kontrastom, protipólom svojho otca, zastar. zried. protiva pozri kontrast ## opakovací určený na opakovanie; vyznačujúci opakovanie v hudobnej skladbe: opakovacie učivo, hud. repetičný: opakovacie, repetičné znamienko (v skladbe) ## opakovane vyjadruje okolnosť (niekoľko ráz) opakovaného deja, opakovanej činnosti, opakovaného stavu a pod., opätovne: opakovane, opätovne sa zamýšľal nad svojou budúcnosťou, opäť, znova, znovu, kniž. poznove, zried. poznova, kniž. zried. poznovu: opäť, znova sa dopúšťajú trestnej činnosti, zasa, zase, zas: zasa, zase prehrali, viackrát, viac ráz, viacej ráz: stromčeky treba viackrát, viac ráz striekať, periodicky (v pravidelných intervaloch): periodicky zisťovali stav znečistenia ## opakovaný ktorý sa viac ráz opakuje, opätovný: ani na opakované, opätovné výzvy nezložil zbraň, hovor. duplikovaný (s dôrazom sa opakujúci): opakované, duplikované upozornenie, sústavný, neustály, jednostajný, systematický (pravidelne alebo stále sa opakujúci): byť vystavený opakovaným, sústavným, neustálym útokom; vracať sa k téme s opakovanou, systematickou pravidelnosťou, návratný, chronický (často sa opakujúci): chronické ochorenie, odb. recidívny: recidívny záchvat, odb. habituálny (opakovaný z neznámej príčiny): habituálna reakcia ## opakovať 1. hovoriť ešte raz alebo viac ráz to isté, kniž. opätovať: opakovať, opätovať otázku, expr.: omieľať, omáľať, otrepávať (viac ráz): do omrzenia omieľa, omáľa to isté; otrepáva ošúchané frázy, pejor.: papagájovať, verklíkovať (netvorivo opakovať), reprodukovať (slovne vyjadrovať niečo po inom alebo niečo počuté, prežité): reprodukovať námietky vedenia, hovor. duplikovať (dôrazne opakovať), zastar. repetovať (opakovať si učivo), fraz. zodierať v reči 2. robiť ešte raz to isté, zdvojovať, dublovať, hovor. dupľovať: opakovať, dupľovať obed, reprízovať (uvádzať ako reprízu): operu reprízujú už po päťdesiaty raz 3. robiť to isté ako iný, opätovať, vracať, odplácať: úsmev mu opakoval, opätoval; vyhrážky mu vracal, odplácal ## opakovať sa znova, viac ráz sa stávať, vracať sa: chyby sa opakujú, vracajú, lek. recidivovať (o chorobe): zápal sa opakuje, recidivuje ## opal 1. pozri ohorok 2. pozri žiar ## opálať pozri kývať 1 ## opálať sa pohybovať sa z boka na bok (o niečom voľne upevnenom, visiacom), knísať sa, kolísať sa, kývať sa: vo vetre sa opálajú, kníšu, kývajú tenké haluze, expr.: kyvotať sa, hompáľať sa, combáľať sa, holengať sa, lengať sa, bolengať sa, celembať sa, celengať sa: ruky sa mu hompáľali pri tele; zástavy sa kyvotali na stožiaroch, expr.: plantať sa, pľantať sa (o veľmi voľnom oblečení): nohavice sa pľancú okolo kolien, expr. ometať sa: sukňa sa jej ometá okolo nôh ## opálený ktorý má stmavnutú pokožku od slnka; ktorý má hnedú farbu od slnka, ohorený: z dovolenky sa vrátil krásne opálený, ohorený; opálené, ohorené ruky, hnedý, zhnednutý, bronzový (dohneda opálený): hnedá, zhnednutá tvár (od slnka), čierny (veľmi opálený): prišiel od mora čierny ako černoch, hovor. chytený (od slnka): chvíľu bol na slnku a už je chytený, nár. uhorený: uhorené líca ## opáliť 1. pozri spáliť 3 2. pozri udrieť 1 3. pozri oklamať 3 ## opáliť sa 1. plameňom alebo horúcim predmetom sa na povrchu poraniť, popáliť sa, spáliť sa: opálila sa, popálila sa, spálila sa na ruke žehličkou, oškvariť sa, oškvŕknuť, oškvrknúť: tvár mu nad plameňom oškvŕkla, oškvarila sa, poopaľovať sa (postupne, na viacerých miestach) 2. pôsobením slnka zhnednúť, ohorieť: tvár sa jej pekne opálila, tvár jej pekne ohorela, nár. uhorieť, expr. oškvariť sa (príliš sa opáliť), očernieť, stmavnúť (na slnku) 3. pozri doplatiť 2 4. pozri pomýliť sa ## opálka pozri slamenica, kôš ## opalok pozri ohorok ## opaľovať pozri dvoriť ## opaľovať sa vystavovať sa pôsobeniu slnečných lúčov, slniť sa: opaľovať sa, slniť sa pri mori, hovor. expr.: opekať sa, vypekať sa, pren. expr. grilovať sa, expr.: pražiť sa, škvariť sa, smažiť sa, fraz. chytať bronz: už od jari chytá bronz; opeká sa, vypeká sa na letnom slnku, fraz. expr. opekať si pupok ## opálový pozri nepriehľadný ## opancierovaný pozri obrnený ## opanovať pozri ovládnuť 1, ovládnuť 2, prepadnúť 3 ## opanovať sa pozri zdržať sa 3 ## opantať 1. pozri omotať 2. pozri ovládnuť 1, zmocniť sa 2 ## opar 1. pozri hmla 2. pozri herpes ## oparenina pozri obarenina ## opariť pozri obariť ## opásať 1. ovinúť driek pásom, remeňom, opaskom a pod. alebo pripevniť na pás, prepásať, podpásať: opásal, prepásal si brucho remeňom; podpásal si meč, pripásať (pripevniť k pásu): pripásať k pásu šabľu, previazať: previazala dcére okolo pásu zásteru, ovinúť: ovinúť si uterák okolo bedier 2. ovinutím, viazaním upevniť, zviazať, prepásať: opásať, prepásať, zviazať balík, stiahnuť (omotaním upevniť): stiahnuť boľavé miesto, stiahnuť vrece motúzom ## opasok pozri remeň 1 ## opatera staranie sa, aby niekto, niečo bol(o) v poriadku, aby mal(o), čo potrebuje, opatrovanie, starostlivosť: opatera, opatrovanie chorého; dobrá opatera, starostlivosť o deti, opatrovníctvo, práv. kurátorstvo: sociálne opatrovníctvo, kurátorstvo, kniž. kuratela, zastaráv. tútorstvo, práv.: poručníctvo, poručenstvo (obyč. nad maloletým), ochrana: prijať niekoho do opatery, pod ochranu, ošetrovanie (opatera chorého) ## opátka predstavená ženského kláštora, zastar.: abatiša, matka predstavená ## opatrenie zákrok na dosiahnutie istého cieľa, výsledku a pod., krok: bolo nevyhnutné urobiť sériu ochranných opatrení, krokov, zákrok, zásah: nevyhnutné zákroky, zásahy proti šíreniu epidémie pozri zákrok ## opatriť 1. všestranne venovať niekomu, niečomu pozornosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku, zaopatriť, dať na poriadok, postarať sa, hovor.: obriadiť, oriadiť, vyriadiť: (za)opatrila, o(b)riadila deti, dom; postarať sa o rodinu; dala na poriadok hydinu, ošetriť: ošetriť stromy, ošetriť si vlasy, hovor. expr. ogabať: ogabať domácnosť, nár.: obšatriť, okiepiť, ohriešiť, okľúdiť: ráno sa rýchlo okiepi, ohrieši; okľúdiť dieťa, nachovať, nakŕmiť (podať potravu): nachovala, nakŕmila deti, statok, dozrieť, dať pozor, zavarovať (postarať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): dozrieť, dať pozor na dieťa, zavarovať dieťa, posprávať [Dobšinský] 2. pozri zaobstarať 3. pozri vystrojiť 1 ## opatriť si pozri získať 1 ## opatrnícky pozri opatrný ## opatrníčiť pozri taktizovať ## opatrník pozri bojazlivec, taktik ## opatrnosť pozri rozvaha 1 ## opatrnostkár pozri bojazlivec, taktik ## opatrný ktorý dáva pozor, aby sa nestalo niečo nepriaznivé; svedčiaci o opatrnosti (op. neopatrný), obozretný, ostražitý: opatrný, obozretný vodca; opatrné, ostražité pohyby divej zveri; byť opatrný, obozretný vo vzťahu k niekomu, bedlivý, bdelý, pozorný (ktorý dáva pozor, neprestajne sleduje niečo): bedlivý, pozorný strážca; bedlivé, pozorné zaobchádzanie s pacientom, hovor.: diplomatický, taktický (postupujúci premyslene, bez rizika): diplomatické, taktické vyčkávanie, pejor. opatrnícky (prepiato alebo vypočítavo opatrný): opatrnícky postup, opatrnícke výhovorky, prezieravý, rozvážny, kniž. prozreteľný, zastaráv. rozšafný (spojený s rozvahou, s predvídaním budúcich následkov a pod.): prezieravý, rozvážny štátnik; prozreteľné, rozšafné konanie; rozšafný gazda, uvážlivý, zdržanlivý (spojený s rozumovou analýzou; neprejavujúci naplno svoje názory, city; op. unáhlený): uvážlivé, zdržanlivé výroky; uvážlivé, zdržanlivé správanie ## opatrovanec pozri chránenec, zverenec 1 ## opatrovanie pozri opatera ## opatrovať poskytovať všestrannú starostlivosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby bolo všetko v poriadku, starať sa (o niekoho, o niečo): opatrovať chorého, starať sa o chorého, brať niekoho do opatery, pod opateru: od nového roka berie vnúča do opatery, pod opateru, mať v opatere: rodičov má v opatere dcéra, ošetrovať: ošetruje stromy, obsluhovať: obsluhuje dojnice, pestovať, hovor. šľachtiť (z hľadiska krásy, ušľachtilosti): pestuje si ruky, vlasy; šľachtí si, pestuje si bradu, tvár; starostlivo pestovať materinskú reč, obchádzať, obchodiť: celý deň opatruje, obchádza, obchodí rodinu, bedliť, bdieť, dávať pozor, dozerať (starať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): bedliť, bdieť nad deťmi; dávať pozor, dozerať na stroje, varovať: ostať doma varovať dom, chovať, kŕmiť (poskytovať potravu): chová, kŕmi početnú rodinu ## opatrovateľ pozri opatrovník ## opatrovateľka pozri opatrovníčka, varovkyňa ## opatrovkyňa pozri opatrovníčka, varovkyňa ## opatrovnica pozri opatrovníčka ## opatrovníctvo pozri opatera ## opatrovníčka žena, ktorá sa o niekoho stará, ktorá niekoho opatruje, opatrovateľka, zastar.: opatrovkyňa, opatrovnica: od detstva mal dobré opatrovníčky, opatrovateľky, varovkyňa, pestúnka, hovor.: pani, žena, dievča (starajúca sa o dieťa): najímať si k dieťaťu paniu, dievča, kurátorka (právna, sociálna), ošetrovateľka (opatrujúca chorého, nevládneho človeka) ## opatrovník kto sa o niekoho, o niečo stará; kto niekoho, niečo opatruje; práv. zákonný zástupca osoby neschopnej spravovať si svoje veci, opatrovateľ: mať opatrovníka, opatrovateľa; opatrovník, opatrovateľ majetku, hospodárstva, pestún, zried. varovateľ (opatrovník dieťaťa), ošetrovateľ (obyč. chorého), práv. kurátor: sociálny kurátor, práv. poručník, zastaráv. alebo expr. tútor: deti dostali po smrti rodičov poručníka, tútora; Nepotrebujem nijakého opatrovníka, tútora! ## opäť pozri opakovane, znova ## opätok zvýšená časť obuvi, o ktorú sa opiera päta, podpätok: topánky s vysokým opätkom, podpätkom ## opätovať pozri opakovať 1, opakovať 3 ## opätovne pozri opakovane, znova ## opätovný pozri opakovaný ## opekanec (obyč. mn. č. opekance) obvarené a upečené kúsky cesta: štedrovečerné opekance, nár.: pupák, pupáčik, bobáľka (obyč. mn. č. pupáky, pupáčiky, bobáľky): opekance, pupáky, bobáľky s makom, s tvarohom ## opekať pozri piecť 1 ## opekať sa pozri opaľovať sa ## opeknieť stať sa pekným, krajším, okrásnieť, skrásnieť: od šťastia opeknela, skrásnela, zried. speknieť, zried. pokrásnieť (trocha): záhrada po daždi pokrásnela, hovor. zošvárnieť: chlapec vekom zošvárnel ## openkať pozri oklamať 3 ## opera 1. hudobnodramatické dielo hrané na scéne, spevohra 2. pozri divadlo 1 ## operácia pozri čin, úkon ## operačný 1. týkajúci sa mechanického lekárskeho zákroku, operácie, zriedkavejšie operatívny: operačný, operatívny zákrok lekárov, chirurgický: chirurgický spôsob liečenia 2. pozri operatívny 1 ## operadlo časť sedadla alebo lôžka slúžiaca na podopretie chrbta, rúk, hlavy, opierka: operadlo hlavy v aute; operadlo, opierka stoličky ## operatér 1. pozri chirurg 2. pozri premietač ## operatívny 1. ktorý je založený na riadenom, presne premyslenom postupe: operatívne vedenie, zriedkavejšie operačný: operatívny, operačný plán, plynulý, pružný: operatívne, plynulé plnenie úloh; pružné prijímanie opatrení 2. pozri operačný 1 ## operenec pozri vták 1 ## operený pozri bohatý 1 ## opereta pozri divadlo 1 ## operiť pozri ozdobiť ## operiť sa pozri zbohatnúť ## operný pozri klasický 3 ## operovať pozri argumentovať ## opevnenie stavebný komplex na ochranu proti vojenským útokom, voj. fortifikácia: vojenské opevnenie, vojenská fortifikácia, hradba (v podobe dreveného alebo kamenného múru), múr (aj pren.): hradby mesta, pevnosť: chránilo ich opevnenie, chránila ich pevnosť pozri pevnosť ## opevniť postaviť, vybudovať opevnenie na obranu pred nepriateľom, kniž. fortifikovať: opevniť hrad, priesmyk ## opica 1. pozri opitosť 2. pozri začiatočník ## opičiť sa pozri napodobňovať ## opierať sa 1. používať niečo ako oporu, podopierať sa, podpierať sa: chlapci sa opierali, pod(o)pierali o zábradlie; opierať sa, pod(o)pierať sa o lopatu, expr. váľať sa (bezvládne): Neváľaj sa na mňa! 2. tlakom celého tela pôsobiť na niečo, zapierať sa, tlačiť, zatláčať: opierali sa, zapierali sa do dverí, ale dvere nepovolili; tlačiť, zatláčať celou silou na páku, zried. pritierať sa: pritiera sa bokom o plot 3. pozri spoliehať sa ## opierka 1. pozri podpora 1 2. pozri operadlo ## opigľovať pozri vyhladiť 2 ## opíjať sa pozri piť 2 ## opilec opitý človek; kto podľahol alkoholu, kto veľa pije, pijan, alkoholik, hovor.: pijak, notorik: známy miestny opilec, alkoholik, pijan, pijak, notorik, hovor. pejor. korheľ, pejor. ožran, expr. zried.: ochmelenec, ožranec: korheli, ožrani buntošili svojím spevom, kraj. expr. čučar (kto sa opíja lacným vínom) ## opilosť pozri opitosť ## opilovať pozri obrúsiť ## opilstvo 1. chorobná náruživosť prejavujúca sa v nestriedmom, nemiernom pití alkoholu, alkoholizmus, pijanstvo: prepadnúť opilstvu, alkoholizmu, pijanstvu, zried. pijactvo, pejor. ožranstvo, hovor. pejor. korheľstvo 2. pozri opitosť ## opinkať pozri oklamať 3 ## opis slovné zachytenie podstatných znakov predmetov alebo javov, opísanie, kniž. deskripcia: prednáška bola len suchým opisom, opísaním, deskripciou faktov, charakteristika: výstižná charakteristika, vykreslenie, kresba (umelecký, najmä literárny opis): vykreslenie, kresba postáv, prostredia, portrét (verný opis): vydarený filmový portrét krajiny pozri správne odpis, kópia ## opísanie pozri opis ## opísať slovami zachytiť (obyč. hlavné črty niečoho), podať opis, vykresliť: autor opísal, vykreslil hrdinu románu ako čestného človeka; podať opis udalosti, vyrozprávať (rozprávaním predstaviť): príbeh vyrozprával stručne, ale farbisto, podať (ústne alebo písomne predložiť): prehľadne, zrozumiteľne podať obsah spisu, zastar. vylíčiť, hovor. expr.: vyfarbiť, vymaľovať: udalosť vyfarbil v živých farbách, načrtnúť (veľmi stručne opísať): načrtnúť svoj zámer, vypodobiť, vypodobniť, zobraziť, zachytiť (opísať umeleckými prostriedkami): autor výstižne vypodob(n)il, zobrazil, zachytil súčasného hrdinu, poopisovať (dôkladne, postupne, zo všetkých strán) ## opisný ktorý je založený na opise, opisujúci niečo alebo niekoho, charakterizačný, kniž. deskriptívny: opisné, charakterizačné prostriedky; opisný, deskriptívny postup, štyl. perifrastický (vyjadrený opisom): perifrastický zvrat, lingv. zložený (pozostávajúci z viacerých prvkov): opisný, zložený tvar slovesa (napr. budem čítať), nesprávne popisný ## opiť pozri omámiť 1 ## opiť sa nadmerným požitím alkoholického nápoja upadnúť do stavu omámenia, spiť sa, hovor. napiť sa: od žiaľu sa opil, spil; napil sa do nemoty, expr.: naliať sa, nalogať sa, naslopať sa, narezať sa, nastrebať sa, naťahať sa, nacicať sa, nacecať sa, nacengať sa, nadrať sa, nadrúľať sa, nalôchať sa, naťať sa, nadratviť sa, hovor.: natankovať, nachmeliť sa, nazvoniť sa, expr.: zrúbať sa, sťať sa, scápať sa, scapkať sa, zrezať sa, zdrať sa, zrichtovať sa, hovor. zmotorizovať sa, expr.: doťať sa, doťahať sa, doriadiť sa, dorichtovať sa, docengať sa, dotrundžiť sa, ocengať sa, otrundžiť sa, otrúliť sa, otrtúliť sa, hovor. ochmeliť sa, pejor.: ochľastať sa, ochleptať sa, oslopať sa, ožrať sa: na hostine sa všetci ochľastali, ožrali, fraz. dať si do nosa, podnapiť sa, podpiť sa, pripiť sa, hovor. expr. podgurážiť sa (trocha sa opiť), ponapíjať sa (postupne; o viacerých osobách) ## opitosť stav opitého človeka, opojenie: v opitosti, v opojení nevedel, čo robí, zried. opilstvo, zastar. opilosť, expr. špička (stav miernej opitosti), expr.: ochmeľ, ožratosť, otrúlenosť, otrtúlenosť, otrundženosť, hovor. expr. alebo žart. opica: vyspať sa z opice, žart. vrtuľa (vyšší stupeň opitosti) ## opitý 1. ktorý je pod vplyvom alkoholu; svedčiaci o nadmernom požití alkoholu (op. triezvy), napitý, spitý, opojený: tackal sa domov opitý, spitý na mol; hovoril opitým, napitým hlasom, opojený alkoholom, omámený alkoholom: vracal sa domov opojený, omámený alkoholom, expr.: naliaty, nacicaný, nacecaný, natankovaný, nachmelený, ochmelený, potrundžený, potrunčený, otrundžený, nacenganý, hovor. expr.: otrúlený, otrtúlený: naliati, nachmelení, ochmelení svadobčania; z krčmy sa ozýval spev nacenganých, otrundžených, otrúlených ľudí; ochmelený, otrundžený, otrtúlený rozum, pripitý, podnapitý (trocha opitý), chytený (od alkoholu), hovor. podpitý, hovor. expr.: podgurážený, frcnutý, podfrcnutý, strihnutý (trocha opitý): do práce prišiel v podnapitom, podguráženom stave; už bol chytený, podpitý, frcnutý, strihnutý, lebo sa stále smial, hovor. expr.: sťatý, zdratý, nadratý, scápaný, scapkaný, zrúbaný, zmontovaný (veľmi opitý): bol taký sťatý, zdratý, nadratý, že nevedel o svete; ležal pod bránou scápaný, scapkaný, zrúbaný ako snop, expr.: zrichtovaný, dorichtovaný, doriadený, doťatý, dorúbaný, docenganý, dotrundžený (vplyvom alkoholu nachádzajúci sa v zlom stave): denne chodil zrichtovaný, doriadený, doťatý pod obraz boží; docenganý, dotrundžený hosť, pejor.: ožratý, ochľastaný, nachľastaný, naslopaný, oslopaný: rev ožratých, ochľastaných chlapov; každý deň bol naslopaný, oslopaný ako čík, pren. naťahaný, nár. expr. otrieblený 2. pozri očarený ## opláchnuť krátko ponoriť do vody alebo inej tekutiny, príp. obliať, preliať vodou alebo inou tekutinou s cieľom očistiť, ochladiť a pod., prepláchnuť, prepláknuť: opláchnuť, prepláchnuť zeleninu; prepláknuť rezance vodou, spláchnuť, spláknuť: spláchne si vlasy harmančekovým odvarom, vypláchnuť, vypláknuť (znútra): vypláchnuť si ústa, obmyť, omyť (na povrchu očistiť): o(b)myť si tvár, umyť (krátko), premyť: premyť ryžu, zmyť: zmyje si narýchlo vlasy, pooplachovať, pooplakovať (postupne, viac vecí): poháre treba ešte pooplakovať ## opláknuť krátko ponoriť do vody alebo inej tekutiny, príp. obliať, preliať vodou alebo inou tekutinou s cieľom očistiť, ochladiť a pod., prepláchnuť, prepláknuť: opláchnuť, prepláchnuť zeleninu; prepláknuť rezance vodou, spláchnuť, spláknuť: spláchne si vlasy harmančekovým odvarom, vypláchnuť, vypláknuť (znútra): vypláchnuť si ústa, obmyť, omyť (na povrchu očistiť): o(b)myť si tvár, umyť (krátko), premyť: premyť ryžu, zmyť: zmyje si narýchlo vlasy, pooplachovať, pooplakovať (postupne, viac vecí): poháre treba ešte pooplakovať ## opláchnuť sa pozri pomýliť sa ## opláknuť sa pozri pomýliť sa ## oplachy pozri pomyje ## oplakať pozri oľutovať 1, oľutovať 2 ## oplakávačka pozri plačka 1 ## opláknuť pozri opláchnuť ## oplaky pozri pomyje ## oplan pozri naničhodník, podliak ## oplanský pozri zlý 1 ## oplanstvo pozri naničhodnosť 1, podlosť ## opľasnúť pozri spľasnúť 1 ## oplašenec pozri pochábeľ ## oplatiť správne odplatiť sa ## oplatiť sa ukázať sa výhodným, dobrým, vyplatiť sa: kúpa domu sa oplatila, vyplatila, byť hodno, stáť za to: oplatilo sa, bolo hodno, stálo za to prísť načas, oddať sa: neoddá sa bojovať, hovor. rentovať sa, hovor. zried. zrentovať sa: nový podnik sa (z)rentoval; vklad sa vám rentuje, povyplácať sa, pooplácať sa (postupne sa vyplatiť): povyplácali sa mu investície ## oplecko pruh látky slúžiaci na zavesenie odevu na plecia, plecnica, ramienko: úzke oplecká, ramienka na kombiné ## oplechavený pozri plešivý ## oplechavieť pozri oplešivieť ## oplentať sa pozri motať sa 1 ## oplesnený pozri plesnivý 1 ## oplesnetý pozri plesnivý 1 ## oplesnieť pozri splesnieť 1, splesnivieť ## oplesnivieť pozri splesnieť 1, splesnivieť ## oplesnivený pozri plesnivý 1 ## oplešatieť pozri oplešivieť ## oplešivený pozri plešivý ## oplešivieť stratiť vlasy, stať sa plešivým, oplešatieť, oplechavieť: oplešivel, oplešatel, oplechavel už v štyridsiatke, spĺznuť, vypĺznuť, opĺznuť (stratiť srsť, zried. aj vlasy): spĺzol, opĺzol, vypĺzol až na plešinu ## opletačka pozri nepríjemnosť, prieťah ## opletať sa 1. pozri zaoberať sa 2. pozri motať sa 1 ## opletý zbavený buriny (op. zarastený), vypletý, čistý: opleté, vypleté, čisté záhony ## oplieskať 1. pozri otĺcť 1 2. pozri minúť 1 ## opliesť pozri omotať ## oplieť pozri oklamať 3 ## oplodniť spôsobiť vznik plodu: dátum oplodnenia, obťažkať, expr. obťarchať (u ľudí): obťažkať ženu, osemeniť (pri zvieratách): osemenenie kobyly, fraz. priviesť do druhého/požehnaného stavu (ženu), hrub. nabúchať, zried. zúrodniť: zúrodniť bliznu ## oplotenie pozri plot, ohrada 1 ## oplotiť ohradiť plotom: oplotiť dom, olatovať, olatkovať (oplotiť latami, latkami): olatovať záhradu, zahradiť: celý pozemok si zahradili, prehradiť (oddeliť priehradou): dvor prehradiť plotom, nár. opraviť [Timrava] ## oplôtka pozri ohrada 1, plot ## oplôtok pozri ohrada 1, plot ## opľuť vypľuť sliny na niečo, pofŕkať slinami niečo; pren. pejor. vyjadriť pohŕdanie, popľuť, popľuvať: opľuť, popľuť dlážku; opľuť celú rodinu, expr. ochriakať: ochriakané, popľuvané steny, zried. spľuvať, poopľúvať (viackrát, na viacerých miestach) pozri zneuctiť ## opľuvať vypľuť sliny na niečo, pofŕkať slinami niečo; pren. pejor. vyjadriť pohŕdanie, popľuť, popľuvať: opľuť, popľuť dlážku; opľuť celú rodinu, expr. ochriakať: ochriakané, popľuvané steny, zried. spľuvať, poopľúvať (viackrát, na viacerých miestach) pozri zneuctiť ## oplývať mať bohatosť hmotných vecí alebo duchovných hodnôt, mať hojnosť (niečoho), byť bohatý (na niečo): oplývať peniazmi, majetkami, mať hojnosť peňazí, majetkov, prekypovať, kypieť (týka sa nehmotných vecí): prekypovať, kypieť veselosťou, zdravím, optimizmom, iskriť, expr. sršať (myšlienkami, nápadmi, vtipmi), hýriť (mať niečoho nadbytok): lúka hýri kvetmi, farbami pozri topiť sa 2 ## oplzlosť pozri obscénnosť ## oplzlý pozri necudný, nemravný, neslušný ## opĺznuť stratiť srsť, chlpy, zried. perie, vypĺznuť, spĺznuť: líška, mačka opĺzla, vypĺzla; sliepka, kožušina vypĺzla, vypadať, povypadávať, povypadúvať (uvoľniť sa a oddeliť sa; o srsti, chlpoch): srsť psovi opĺzla, vypadala, povypadávala ## opočúvať sa pozri ošúchať sa 2 ## opodiaľ pozri neďaleko 1 ## opodstatnene pozri oprávnene 2, pozri opodstatnený ## opodstatnený ktorý je podložený, podopretý podstatnými dôvodmi alebo dôkazmi (op. neopodstatnený), odôvodnený, oprávnený: uplatňovať svoje opodstatnené, oprávnené nároky na dedičstvo; odôvodnené, oprávnené obavy o budúcnosť (op. bezdôvodné, zbytočné), kniž. dôvodný (obyč. o niečom negatívnom): mať dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, spravodlivý, zodpovedajúci, primeraný, zaslúžený (pri hodnotení niečoho): spravodlivá, primeraná klasifikácia žiakov; opodstatnená, zaslúžená kritika; opodstatnené, primerané, zodpovedajúce platové zatriedenie, logický (podopretý logikou): opodstatnená, logická námietka ## opodstatniť pozri odôvodniť ## opojenie 1. pozri opitosť 2. pozri ošiaľ ## opojený 1. pozri očarený 2. pozri opitý 1 ## opojiť pozri omámiť 1, očariť ## opojivý pozri omamný 1 ## opojný 1. pozri omamný 1 2. pozri čarovný 1, neodolateľný ## opomenúť pozri vynechať 1, zabudnúť 1 ## opomínať pozri obchádzať 4 ## opona pozri záves 1 ## oponent 1. pozri protivník 1 2. pozri posudzovateľ, kritik ## oponovať pozri protirečiť 1, odporovať 1 ## opora 1. čo slúži na podopretie niečoho, podpora, podpera: drevená opora, podpora, podpera stropu 2. čo morálne, duchovne alebo materiálne pomáha, podopiera, podpora, pomoc: v rodičoch vždy našiel morálnu oporu, podporu, pomoc, posila (čo duchovne posilňuje, povzbudzuje): jediná pracovná opora, posila, kniž. záštita, publ. bašta, pren.: pilier, stĺp: duchovný pilier, stĺp hnutia, pren.: kameň, záchytný bod, chrbtová kosť ## oporný 1. pozri nosný 1 2. pozri hlavný 1, záchytný ## oportunista pozri kompromisník ## opotrebovaný pozri chatrný 1 ## opotrebovať sa častým používaním stratiť dobré, úžitkové vlastnosti, zodrať sa: ložiská stroja sa opotrebovali, zodrali, obdrať sa (sčasti): kabát sa rýchlo obdral, vychodiť sa, ojazdiť sa: pneumatiky sa po dvoch rokoch celkom vychodili, ojazdili, znehodnotiť sa, poškodiť sa (stratiť pôvodný výzor): bankovky sa znehodnotili, poškodili, zostarnúť (vekom sa opotrebovať), ošúchať sa, obšúchať sa (poškodiť sa na povrchu): golier sa ošúchal, zried. zvetšieť (častým používaním sa stať vetchým, chatrným): šatstvo zvetšelo, doslúžiť (stratiť použiteľnosť): auto doslúžilo ## opotrebiť sa častým používaním stratiť dobré, úžitkové vlastnosti, zodrať sa: ložiská stroja sa opotrebovali, zodrali, obdrať sa (sčasti): kabát sa rýchlo obdral, vychodiť sa, ojazdiť sa: pneumatiky sa po dvoch rokoch celkom vychodili, ojazdili, znehodnotiť sa, poškodiť sa (stratiť pôvodný výzor): bankovky sa znehodnotili, poškodili, zostarnúť (vekom sa opotrebovať), ošúchať sa, obšúchať sa (poškodiť sa na povrchu): golier sa ošúchal, zried. zvetšieť (častým používaním sa stať vetchým, chatrným): šatstvo zvetšelo, doslúžiť (stratiť použiteľnosť): auto doslúžilo ## opovážiť sa pozri odvážiť sa ## opovážlivec pozri bezočivec ## opovážlivosť neprimeraná alebo nemiestna odvaha, trúfalosť, trúfanlivosť: jeho trúfalosť zaráža, bezočivosť, hovor. drzosť (drzá opovážlivosť): bola to od nej veľká bezočivosť, drzosť, smelosť: doplatil na svoju opovážlivosť, smelosť, kniž. impertinencia ## opovážlivý ktorý je príliš alebo nemiestne odvážny; svedčiaci o prílišnej alebo nemiestnej odvahe, trúfalý, trúfanlivý: opovážlivý, trúfalý mladík; trúfalé, trúfanlivé reči, bezočivý, hovor. drzý, kniž. impertinentný (spojený s bezočivosťou až bezohľadnosťou): je to od neho drzé, impertinentné; má bezočivé, drzé vystupovanie; klásť impertinentné otázky, silný (pri negatívnom hodnotení rečového prejavu): použiť opovážlivé, silné slová ## opovŕhavý pozri pohŕdavý ## opovrhnúť pozri zavrhnúť 2 ## opovrhnutie odmietnutie na základe neuznania, neúcty, často spojené so znevážením, opovrhovanie, pohŕdanie: dať najavo svoje opovrhnutie, opovrhovanie, pohŕdanie, dešpekt (op. rešpekt): rozprávať o niečom s dešpektom pozri neúcta ## opovrhovať mať voči niekomu, niečomu opovržlivý, znevažujúci, odmietavý postoj, pohŕdať: opovrhuje, pohŕda každým, kto mu nie je roveň, ohŕdať, zastar. povŕhať, kniž. zhŕdať: ohŕda, zhŕda jej citmi; povŕha nádherou, prepychom, fraz. expr. ohŕňať nos/pery/gamby, ohŕňať sa: ohŕňali nos, ohŕňali sa nad naším pohostením, fraz.: pozerať zvysoka/cez plece (na niečo, na niekoho), nevážiť si (čo), nestáť (o čo): neváži si možnosti, ktoré sa mu dali; nestojí o šťastie, pren. expr.: pľuť, pľuvať, kašlať, kašľať (na niečo): pľuje na svedomitosť, zodpovednosť ## opovrhujúci pozri pohŕdavý ## opovržlivý pozri pohŕdavý ## opozdene pozri neskoro ## opozdiť sa pozri oneskoriť sa 1, oneskoriť sa 2 ## opozícia 1. čo je v protipostavení s niečím iným, čo je opakom iného, protiklad: matematická opozícia, matematický protiklad; hláskový protiklad 2. opačné stanovisko, opačná mienka, odpor, nesúhlas: ocitnúť sa na strane opozície, odporu; pasívna opozícia, pasívny nesúhlas, protipostavenie 3. odb. protiľahlé alebo protikladné postavenie, protipostavenie: opozícia, protipostavenie planéty ## opozicionár pozri protivník 1 ## opozične pozri opačne 2 ## opozičník pozri protivník 1 ## opozičný pozri opačný 2 ## opozitný pozri opačný 2 ## opozitum pozri antonymum ## opracovať upraviť povrch niečoho do žiadanej podoby, obrobiť: opracovať, obrobiť strojové súčiastky, obrúsiť (brúsením opracovať): obrúsenie drahokamu, ofrézovať (opracovať frézou), ohobľovať, zahobľovať (opracovať hoblíkom): ohobľovať, zahobľovať hrady ## opracúvať pozri obrábať 2 ## oprať praním zbaviť nečistoty, vyprať: oprať, vyprať v práčke, v ruke bielizeň; oprať, vyprať mydlom pančuchy, preprať (zbežne, zľahka, narýchlo): ešte preperie mužovi košeľu ## opraty remenná súčasť postroja na vedenie záprahu, liace: potiahnuť opraty, liace ## oprava uvedenie do správneho, pôvodného alebo vyhovujúceho stavu, obyč. odstránením chýb, opravenie: oprava, opravenie poruchy, kniž. reparácia: oprava, reparácia starých hodín, nábytku, kniž. korekcia (celková oprava i úprava): korekcia je nevyhnutná, korektúra (oprava chýb v rukopise alebo v sadzbe): jazyková korektúra, hovor. generálka (generálna oprava): generálka auta ## opraváreň dielňa na opravy, opravovňa ## opravdivo pozri skutočne 1 ## opravdovo pozri skutočne 1 ## opravdove pozri skutočne 1 ## opravdivý pozri skutočný 1, skutočný 2, pravý 1 ## opravenie pozri oprava ## opraviť 1. uviesť do vyhovujúceho stavu odstránením chýb, poškodenia, dať do poriadku: dom rýchlo opravili, dali do poriadku, hovor. reparovať, zreparovať: (z)reparovať poškodenú strechu, obnoviť, renovovať, zrenovovať (opraviť na nové): obnovenie, (z)renovovanie pôvodnej fasády, hovor. zastaráv. zrichtovať: zrichtovali si byt, poopraviť (čiastočne opraviť), poopravovať, pooprávať, hovor. poreparovať, nár.: pospravovať, posprávať (viac vecí, na viacerých miestach): poopravovať obloky, poreparovať topánky 2. uviesť na správnu, pravú mieru, napraviť, korigovať, skorigovať: opraviť si, napraviť si mienku o niekom, o niečom; keď to uvidel bližšie, (s)korigoval si prvý dojem, vykorigovať (urobiť korektúry): vykorigovať text, upraviť, zlepšiť: upraviť, zlepšiť text rukopisu, poopraviť (trocha, čiastočne): musím ťa poopraviť, nemáš celkom pravdu, poopravovať, pooprávať, ponaprávať (postupne, viac vecí) ## oprávnene 1. majúc oprávnenie, právo (op. neoprávnene), právom: oprávnene, právom sa domáha vrátenia majetku, právoplatne, legitímne (v zhode s istými zásadami, so zákonom): právoplatne, legitímne sa zúčastnil na schvaľovacom konaní, zákonne (op. nezákonne, protizákonne), legálne (op. ilegálne): zákonne, legálne zasiahli do legislatívneho procesu, zákonite, zákonito: proti narušovateľom poriadku postupovali zákonite, kompetentne (majúc predpoklady): oprávnene, kompetentne pristúpil k riešeniu problému 2. majúc dôvod, opodstatnenie, právom, zaslúžene: oprávnene, právom sa rozhorčuje nad tým, čo videl; oprávnene, zaslúžene získali isté výhody, odôvodnene, opodstatnene, kniž. dôvodne: odôvodnene, opodstatnene prerušil diskusiu; je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu, zákonite, zákonito: zákonite reagoval na vyslovené nepravdy ## oprávnenie 1. čo dáva, poskytuje niekomu právo na niečo, nárok, právo (oprávnenie vyplývajúce obyč. zo zákona): mať oprávnenie, nárok, právo žiadať úľavu, právomoc (oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z právnych vzťahov), kompetencia, pôsobnosť: získať potrebnú právomoc, kompetenciu; nevyplýva to z ich pôsobnosti, koncesia (oprávnenie na vykonávanie istej činnosti): podnikateľská koncesia, licencia (oprávnenie vyrábať, dovážať, používať cudziu značku a pod.): výrobná, dovozná licencia, povolenie: povolenie vstupu; povolenie predávať, obchodovať 2. pozri dôvod ## oprávnený 1. ktorý má oprávnenie, právo na niečo; uskutočnený na základe oprávnenia, práva (op. neoprávnený, nezákonný), kompetentný: oprávnený, kompetentný verejný činiteľ; oprávnený, kompetentný postup, zákonný, zákonitý, právoplatný (oprávnený zákonom): uplatňovať svoj zákonný, zákonitý nárok; oprávnený, zákonný zástupca; právoplatný voličský hlas, legálny (op. nelegálny, ilegálny), legitímny (povolený zákonom): postupovať oprávneným, legálnym, legitímnym spôsobom, povolaný, príslušný (oprávnený na istú činnosť): obrátiť sa so žiadosťou na povolaný, príslušný orgán, autorizovaný (úradne oprávnený na výkon istej pracovnej činnosti): autorizovaný tlmočník 2. pozri opodstatnený, spravodlivý 2 ## oprávniť 1. poskytnúť právo, kompetenciu niekomu na istý postup, dať právo, dať právomoc: nič vás neoprávnilo takto konať; naše priateľstvo ti nedalo na to právo; úrad mu dal právomoc vyhovieť nám, dovoliť: Kto vám dovolil odmietnuť účasť? 2. pozri odôvodniť ## opravovať pozri renovovať ## opravovňa pozri opraváreň ## oprážať pozri pražiť 1 ## oprekot pozri opreteky ## opreteky usilujúc sa dosiahnuť prvenstvo, pretekajúc sa: začali bežať opreteky cez ihrisko, zried. napreteky [Gabaj], nár. úbehom [Podjavorinská], expr.: ozlomkrky, ozlomkrk, odušu, pís. i o dušu, fraz.: o dušu spasenú, o milých päť (veľmi rýchlo, z celej sily a horlivo): opreteky, ozlomkrky začali zbierať rozhádzané papiere; bežali odušu, o dušu spasenú kúpiť lístky; uháňali o milých päť pred rozhnevaným býkom, expr.: ostopäť, ostošesť: ostopäť, ostošesť sa pustil do rýľovania, nár. navylomkrky, pís. i na vylomkrky, nespis. oprekot ## opŕchať pozri pŕchnuť ## oprchávať pozri pŕchnuť ## opŕchnuť pozri opadať ## opŕchnutý pozri holý 2 ## opriasť pozri omotať ## oprieť sa pozri opierať sa ## oprobovať 1. pozri skúsiť 1 2. pozri vyskúšať, skúsiť 3 ## oprostiť sa pozri odpútať sa ## oproti pozri naproti 1, proti 1, proti 2 ## oprskať pozri ostriekať ## oprsky pozri odpad 1 ## opršaný pozri holý 2 ## opršať 1. pozri opadať 2. pozri zmoknúť ## optický vzťahujúci sa na svetlo alebo na svetelné a iné javy vnímané zrakom, svetelný: dúha je optický, svetelný jav, zrakový, vizuálny: optický, zrakový vnem; optický, zrakový, vizuálny klam ## optimálny kniž. ktorý najviac vyhovuje daným podmienkam, najlepší, najvyhovujúcejší, najprimeranejší: mať optimálnu, najlepšiu výšku; utvoriť pracovníkom optimálne, najvyhovujúcejšie podmienky, najpriaznivejší, najvýhodnejší: vybrať optimálne, najvýhodnejšie riešenie; zabezpečiť najpriaznivejší stav hospodárstva, dokonalý: mať optimálny, dokonalý prehľad ## optimisticky pozri ružovo 2 ## optimistický pozri radostný 1 ## optimizmus pozri radosť ## opucheľ pozri opuchlina pozri brucháč ## opuchlina miesto na tele, kde sa v dôsledku poruchy metabolizmu hromadí tekutina, opuch, opucheľ, odb. edém: na nohe sa mu objavila veľká opuchlina, veľký opuch, opucheľ, napuchlina, nabehlina, navrelina, zdurenina: nahmatať si napuchlinu, zdureninu, hrča, hrbolec, expr. gundža (opuchlina obyč. po údere): navrela mu na čele hrča, gundža ## opuchnúť puchnutím (chorobne) zväčšiť svoj objem (o tele a jeho častiach), napuchnúť, spuchnúť, zapuchnúť: po uštipnutí mu líce opuchlo, napuchlo, spuchlo; zapuchla mu noha, pripuchnúť (trocha opuchnúť): vstala s pripuchnutou tvárou, nabehnúť, naliať sa, navrieť (zväčšiť objem telesných dutín naplnením tekutinou): žily mu nabehli, navreli krvou; pupence sa mu naliali, expr. oliať sa: tvár sa mu oliala, oduť sa, naduť sa: brucho sa mu odulo, zduriť sa, zdurieť: štítna žľaza mu zdurela, zdurila sa mu, oduriť sa: koža sa mu od popálenia odurila, poopúchať, poopuchať (postupne opuchnúť): prsty jej od roboty poopúchali ## opukať sa pozri opadať, odlúpiť sa ## opulentný pozri bohatý 2 ## opuncovať pozri označiť 1 ## opus pozri dielo ## opustene pozri osamote, sám 2 ## opustenie pozri samota ## opustenosť pozri samota, prázdnota 1 ## opustený 1. ktorý zostal bez spoločnosti iných, ktorý je nechaný sám na seba, sám, samotný: starý mládenec žil opustený, sám, samotný, osamelý, osamotený (vyskytujúci sa sám), osihotený (o veciach): na starosť zostal osamelý, osamotený; široko-ďaleko bol iba jeden osamelý, osamotený, osihotený strom, osirotený, osirelý, osirený, poet. sirý (opustený ako sirota): pocity osirotených, osirelých ľudí; opustený, osirený psík, bezprizorný (ktorý je bez opatery, bez pomoci obyč. dospelých): opustené, bezprizorné deti, zabudnutý, nepovšimnutý, stratený: zabudnutí, nepovšimnutí starčekovia, expr.: samučičký, samunký 2. pozri osamelý 1, osamelý 2, prázdny 1, pustý 1 3. pozri zanedbaný 1, zanedbaný 2 ## opustiť 1. vzdialiť sa (obyč. natrvalo) z nejakého miesta alebo od niekoho (a ponechať ho na seba, bez pomoci), odísť (odniekiaľ, od niekoho): opustiť dom, školu, vlasť; odísť z ihriska; odišla od rodiny, nechať, zanechať, odlúčiť sa: nechal, zanechal ženu; odlúčil sa od detí, trocha hrub.: okašlať, okašľať: okašlať rodinu, poopúšťať (postupne, viacerí): starca všetci poopúšťali 2. prestať byť prítomný (o ľudských danostiach), stratiť sa, minúť: odvaha ho opustila, stratila sa; hnev ho tak skoro neopustí, neminie, expr. zmiznúť: istota v ňom zrazu zmizla, zastar. ponechať: trpezlivosť ho ponechala, poopúšťať (postupne) 3. pozri vzdať sa ## opúšťať sa prestávať sa o seba starať (telesne i duševne), zanedbávať sa: po manželkinej smrti sa opúšťa, zanedbáva, upadať, chradnúť (najmä telesne), fraz. expr. vešať hlavu, rezignovať (trpne prijímať daný stav, strácať odvahu bojovať o niečo): po neúspechu nevešali hlavu, nerezignovali ## oputnať pozri spútať 1 ## opútať pozri spútať 1 ## opýtanie pozri otázka 1 ## opýtať sa pozri spýtať sa ## opytovačka pozri otázka 1 ## opytovať sa pozri pýtať sa 1, pýtať sa 2, vyzvedať sa ## orabovať pozri okradnúť ## orácia 1. pozri prieťah, okolky 2. pozri prejav 1 ## oráčina zoraná pôda, oranisko, zried. oranica: čerstvá oráčina, oranica; čierne oráčiny, oraniská s kŕdľami vrán ## oračka pozri orba ## orafať pozri otrhať ## orákulum 1. pozri proroctvo 1 2. pozri veštiareň ## orálny pozri ústny ## orámovať pozri obrúbiť 2 ## oráňať pozri otĺcť 2 ## oranica pozri oráčina ## oranie pozri orba ## oranisko pozri oráčina ## oranžáda pozri malinovka ## oranžovo majúc farbu pomarančovej kôry, pomarančovo: oranžovo, pomarančovo sfarbené závesy, dooranžova, dopomarančova, pís. i do oranžova, do pomarančova: dooranžova, dopomarančova natreté steny, naoranžovo, napomarančovo, pís. i na oranžovo, na pomarančovo: nastriekať nábytok na oranžovo, na pomarančovo pozri oranžový ## oranžovočervený pozri červený ## oranžovožltý pozri žltý ## oranžový ktorý má farbu ako pomarančová kôra, pomarančový: nechtík má kvet oranžovej, pomarančovej farby, červenooranžový (oranžový do červena): červenooranžová gerbera, žltooranžový (oranžový do žlta): žltooranžové tričko, svetlooranžový (so svetlým odtieňom), tmavooranžový (s tmavým odtieňom) ## orašmať pozri otrhať ## orašpľovať pozri obrúsiť ## orať obrábať pluhom, poet. plúžiť: v pote tvári oral, plúžil nevlastné pole ## orátor pozri rečník ## oratovať pozri ochrániť, zachrániť ## orba kyprenie pôdy obracaním pomocou pluhu, oranie, hovor. oračka: pôda zrelá na orbu, oranie, oračku, podmietka (plytká orba po žatve) ## ordinácia pozri ambulancia 1 ## ordinačka pozri ambulancia 1 ## ordinárny 1. pozri obyčajný 1 2. pozri hrubý 2, drsný 2, vulgárny 1 ## ordonancia pozri rozkaz ## orech drevo z orecha, hovor. zastar. orechovina [Kukučín] ## orechovina pozri orech ## orechovohnedý pozri hnedý ## orechový pozri hnedý ## orezať rezaním odstrániť; rezaním zvrchu dať niečomu želateľnú formu, obrezať, zrezať: orezať konáre stromu; obrezať, zrezať korunu, živý plot, osekať, obsekať (sekaním): osekať dosku nahladko, expr.: ošmýkať, ošvácať, ofikať, nár. ošniapať: ošmýkať, ošvácať výrastky, poorezávať, poobrezávať, poobriezať, pozrezávať, poosekávať, poobsekávať (postupne, na viacerých miestach) ## orgán 1. časť organizmu s osobitnou funkciou, ústroj: tráviace orgány, ústroje 2. zložka spoločenského života plniaca isté funkcie, inštitúcia, ustanovizeň: hospodárske, kultúrne orgány, inštitúcie, ustanovizne, inštancia: postúpiť sťažnosť najvyššej inštancii, aparát (výkonný administratívny orgán): štátny aparát, stolica (v minulosti vysoký úradný orgán), hovor. miesto 3. osoba poverená výkonnou mocou, činiteľ: zaútočiť na verejný orgán, na verejného činiteľa ## organicky pozri vhodne 1 ## organický 1. týkajúci sa živočíšneho alebo rastlinného organizmu (op. anorganický): organická hmota, príroda, ústrojný (op. neústrojný): ústrojné látky, prírodný (op. priemyselný, umelý): organické hnojivo, živý (op. neživý): živé tvorstvo 2. vzájomne spätý, tvoriaci zložku usporiadaného celku; súvisiaci s usporiadaným celkom, ústrojný: organický, ústrojný celok; ústrojný prvok štruktúry, prirodzený: organický, prirodzený dôsledok niečoho 3. týkajúci sa orgánu ako časti živého organizmu, biologický: organická, biologická porucha srdca ## organista kto hrá na organe, zastar. regenschori (v kostole), zastaráv. kantor (organista a spevák v kostole) ## organizácia 1. premyslené usporiadanie zložiek určitého celku podľa nejakej zásady, štruktúra: organizácia, štruktúra podniku, priemyslu; organizácia, štruktúra verša, usporiadanie, rozloženie: usporiadanie, rozloženie práce, času 2. činnosť spočívajúca v usporadúvaní, pripravovaní, zriaďovaní niečoho vyžadujúca si dobré riadiace schopnosti, organizovanie: organizácia, organizovanie dobročinných akcií, koncertov, príprava: organizácia, príprava osláv, svadby, vedenie, riadenie: dobré vedenie, riadenie práce, podniku 3. skupina ľudí alebo inštitúcií združených spoločným cieľom, spoločnými záujmami, združenie, zoskupenie, spolok: bol dlhoročným členom tejto organizácie, tohto združenia, zoskupenia, spolku; tajná organizácia, tajné zoskupenie pozri spoločnosť 2 ## organizačný týkajúci sa organizovania, organizátorský: organizačná, organizátorská činnosť; mať organizátorské schopnosti ## organizátor pozri usporiadateľ, pôvodca 1 ## organizátorský pozri organizačný ## organizmus každý živočích alebo rastlina; súhrn buniek alebo všetkých telesných orgánov zabezpečujúcich životné funkcie, biol. jedinec (jednotlivý organizmus): vlastnosti, ktorými sa vyznačuje každý živočíšny i rastlinný organizmus, jedinec, tvor jednobunkový organizmus, tvor, telo môj organizmus, moje telo neznesie veľkú záťaž, kniž. ústrojenstvo telesné ústrojenstvo ## organizovanie pozri organizácia 2 ## organizovaný ktorý je účelne, premyslene utvorený alebo vedený (op. chaotický), usporiadaný: tvoriť organizovaný, usporiadaný celok (op. neusporiadaný), cieľavedomý (sledujúci istý cieľ; takto vedený): organizovaný, cieľavedomý výskum, pripravený, premyslený (vopred premyslene utvorený): pripravená, premyslená akcia ## organizovať 1. premyslene, cieľavedome postupovať pri príprave istej akcie, pripravovať, chystať, usporadúvať, usporadovať: organizovať, pripravovať športové preteky; chystať, usporadúvať večierok, strojiť: strojiť štrajk, aranžovať (organizovať nejakú spoločenskú udalosť): aranžovať večierok 2. premyslene, účelne postupovať pri realizácii niečoho, viesť, riadiť: dobre organizovať, viesť, riadiť štát, podnik, hospodárstvo; úspešne vedená práca 3. spájať na základe spoločného programu, združovať, zoskupovať: organizovať, združovať robotníkov; zoskupovať mladých (do organizácie) ## organizovať sa pozri spájať sa 2 ## organovať pozri plakať ## orgie pozri zábava 2 ## orgovánový pozri fialový ## orchester hudobné teleso, súbor hudobníkov interpretujúcich hudobné dielo: filharmonický orchester, hudba: koncert vojenského orchestra, vojenskej hudby, kapela (obyč. menší orchester): kráľovská, dvorná kapela; džezová kapela, zastaráv. muzika: vyhráva kúpeľná kolonádová muzika, hovor. banda (menšie ľudové hudobné teleso): vyhráva cigánska banda ## orchestrálny týkajúci sa orchestra, orchestrový: orchestrálna, orchestrová hudba (op. vokálna); orchestrový sprievod, nástrojový, inštrumentálny (týkajúci sa hudobných nástrojov) ## orchestrový pozri orchestrálny ## oriadiť pozri opatriť 1 ## orient pozri východ 2 ## orientácia 1. pozri smer 1 2. pozri rozhľad 1 ## orientačný určený na utvorenie si prehľadného poznatku o niečom, oboznamovací: získať aspoň orientačné, oboznamovacie údaje, základný, oporný (umožňujúci zorientovať sa): poskytnúť orientačné, základné, oporné informácie o projekte ## orientálny týkajúci sa Orientu, t. j. krajín ležiacich v oblasti Blízkeho, Stredného a Ďalekého východu, východný: orientálna, východná kultúra; východná filozofia, ázijský (v neodbornom vyjadrovaní): ázijské umenie ## orientovaný 1. ktorý má istý cieľ, zameranie, ktorý niekam smeruje, usmernený, zacielený, zameraný, upriamený: filozoficky orientovaný, zameraný spisovateľ; pokrokovo orientovaný, zacielený výskum; úsilie orientované, usmernené, upriamené na zabezpečenie blahobytu; usmernená, zacielená, zameraná strela (op. bezcieľna) 2. pozri informovaný ## orientovať pozri usmerniť 1, usmerniť 2 ## orientovať sa 1. mať dostačujúce vedomosti o (svojej) polohe, o situácii, o stave v istom odbore a pod., vyznať sa, mať rozhľad, mať prehľad: dobre sa orientuje, vyzná sa v meste, v cudzom prostredí; má prehľad o veciach; v politike má (dobrý) rozhľad, byť informovaný: v odbore je dobre informovaný, rozumieť sa (niečomu, do niečoho): rozumie sa športu, rozumie sa do športu 2. usmerňovať svoju činnosť istým smerom, na dosiahnutie istého cieľa, zameriavať sa, zacieľovať sa, upriamovať sa: výskum sa orientuje, zameriava, zacieľuje, upriamuje na vyliečenie rakoviny, sústreďovať sa, smerovať: publicistika sa sústreďuje na aktuálne problémy; politika smeruje k zachovaniu sociálneho mieru, kniž. sledovať: sledovať iba svoje záujmy, poznať: pozná len vlastný prospech ## orieškovohnedý pozri hnedý ## orieškový pozri hnedý ## oriešok pozri problém 1 ## oriezka knih. plocha vzniknutá orezaním knihy na troch stranách okrem chrbta, zastar. rez: kniha s červenou oriezkou, s červeným rezom ## originál pôvodné dielo, ktoré vyšlo z rúk autora, pôvodina: tento obraz je originál, pôvodina (op. kópia, napodobenina, reprodukcia), prvopis (o originálnom texte; op. napodobenina, falzifikát, kópia): vzácny originál, prvopis ## originalita 1. vlastnosť niečoho pôvodného, pravého, nenapodobneného, originálnosť, pravosť, pôvodnosť, nefalšovanosť: o originalite, originálnosti, pravosti predložených dokumentov nik nepochyboval (op. nepravosti, nepôvodnosti, falzifikácii, podvrhu), čistota, zachovanosť: originalita, čistota, zachovanosť dialektu 2. pozri svojráz, zvláštnosť 1 ## originálny 1. pozri pôvodný 1, pôvodný 3, prvotný 1 2. pozri svojský 1, zvláštny 1, zaujímavý, osobitný 2 ## orkán pozri vietor 1 ## orlí pozri ohnutý ## orloj pozri hodiny ## ornament pozri ozdoba ## ornamentalizovať pozri ozdobiť, krášliť ## ornamentálny pozri ozdobný 1 ## ornamentika pozri ozdoba ## ornamentovať pozri ozdobiť ## ornica pozri pôda 1 ## oročka pozri obslužné ## orodovať pozri prosiť ## orodovník pozri prosebník ## orosený pozri mokrý 1, vlhký, zarosený ## orosiť sa pozri zájsť 3 ## ortieľ pozri rozsudok ## ortodoxia dôsledné, pevné pridržiavanie sa zásad istého učenia, istej viery, ortodoxnosť, pravovernosť: náboženská ortodoxia, ortodoxnosť, pravovernosť, zásadovosť: jeho zásadovosť presahuje bežnú mieru, pejor.: dogmatizmus, dogmatickosť (pridržiavanie sa meravých, neaktuálnych poučiek bez ohľadu na ich škodlivosť): skostnatený dogmatizmus; dogmatickosť nekritického myslenia ## ortodoxnosť pozri ortodoxia ## ortodoxný pozri pravoverný ## ortografia pozri pravopis ## ortuť pri izbovej teplote tekutý kovový prvok striebornej farby, živé striebro: chlapča bystré sťa ortuť, sťa živé striebro ## orúbať pozri obťať ## orumenieť pozri očervenieť ## orútiť pozri ovaliť 1, udrieť 1 ## os 1. stredová čiara, vzhľadom na ktorú sa určujú súradnice, strednica: os, strednica mosta; tunelová os, strednica 2. pozri náprava 3. pozri podstata ## osada 1. administratívne nesamostatná sídelná jednotka menšia ako obec: osada rybárov, banícka osada, kopanice (skupina domov na samote; na západnom Slovensku): myjavské kopanice, lazy (horská osada s roztrúsenými obydliami): detvianske lazy, zastar. zried. folvark [Vajanský, Kukučín] 2. osídlené miesto v cudzom etnickom prostredí, kolónia: francúzske osady, kolónie na západoafrickom pobreží ## osadiť pozri zaľudniť, kolonizovať ## osadiť sa pozri usadiť sa 1, ubytovať sa ## osádka pozri posádka 2 ## osadlosť pozri gazdovstvo ## osadlovieť pozri stučnieť ## osadník kto osídlil isté neobývané miesta, kolonista: nemeckí osadníci, kolonisti, osídlenec: osídlenci pohraničia, prisťahovalec: prisťahovalci vo vnútrozemí Austrálie, hist.: škultét, šoltés, šoltýs (zakladateľ novej slobodnej obce, ktorý získal určité privilégiá) ## osáľať pozri soliť 1 ## osamelo pozri osamote, sám 2 ## osamelosť pozri samota ## osamelý 1. ktorý sa vyskytuje oddelene, vzdialený od ostatných, jediný svojho druhu na danom mieste, osamotený: býval v osamelom, osamotenom dome na konci dediny, osihotený: osihotený chodec kráčal nočnou ulicou, izolovaný, odlúčený, samotný (oddelený od kolektívu): sedával izolovaný, samotný; žil odlúčený od všetkých, sám, expr.: samučký, samučičký, samunký, samulinký: strom tu stál sám, samučký, samučičký; v kaviarni zostal sám, samunký, samučičký, pren. zabudnutý: svietila iba jedna zabudnutá lampa, jednotlivý (sám svojho druhu): osamelé, jednotlivé protesty nemajú účinnosť, ojedinelý (sám a výnimočne sa vyskytujúci): iba kde-tu sa objavil ojedinelý výkrik, opustený, zanechaný/ponechaný/nechaný sám na seba (od ktorého ostatní odišli a zanechali ho bez opory): starať sa o osamelých, opustených, starých ľudí; po odchode syna ostal v dome osamelý, (za)nechaný, (po)nechaný sám na seba, bezprizorný (ktorý je bez domova): po meste sa potĺkali osamelé, bezprizorné psiská pozri samotársky 2. ktorý je bez ľudí alebo iných živých tvorov, pustý, prázdny: po odchode detí zostal park osamelý, pustý, prázdny, opustený (z ktorého niekto odišiel; op. obývaný): osamelý, opustený líščí brloh, osirelý, osirený, osihotený, zried. osirotený: postaviť dom na osirelom, osihotenom mieste; osirené, osihotené polia ## osamenie pozri samota ## osamieť 1. ostať sám, zried. osamotnieť: keď rodina odišla, osamel, osamotnel 2. ostať opustený, osamotený; ostať prázdny, pustý, osihotieť: dom osamel, osihotel; v starobe celkom osamel, osirieť: sála po koncerte osirela, spustnúť, vymrieť, zmŕtvieť: večer ulice spustli, vymreli, zmŕtveli ## osamostatnený pozri samostatný 1, samostatný 2, nezávislý ## osamostatniť sa stať sa samostatným, nezávislým, fraz. postaviť sa na vlastné nohy: syn pomýšľa osamostatniť sa, postaviť sa na vlastné nohy, fraz. robiť na svoju ruku (nedok.), emancipovať sa (vymaniť sa spod závislosti): emancipovanie žien ## osamote oddelene, vzdialene od ostatných, osamotene, osamelo: zostal stáť vonku osamote, osamotene; osamote, osamelo rastúci strom, osihotene: dom stojí osihotene na kraji lesa, izolovane, odlúčene, v ústraní: rozhodol sa žiť izolovane, odlúčene, v ústraní, sám: osamote, sám sedáva v kúte miestnosti, bezprizorne (bez starostlivosti, pozornosti, pomoci rodiny): bezprizorne sa túla po meste, opustene (bez spoločnosti niekoho, niečoho): stál opustene uprostred ulice, osirelo, osirene, zried. osirotene: jabloň osamote, osirelo vyrastá v rohu záhrady ## osamotene pozri oddelene, osamote, sám 2 ## osamotenie pozri samota ## osamotenosť pozri samota ## osamotený 1. pozri osamelý 1, opustený 1 2. pozri zriedkavý, výnimočný, mimoriadny 1 ## osamotnieť pozri osamieť 1 ## oscilácia periodický dej, pri ktorom objekt striedavo mení polohu okolo stredovej osi, kmitanie: elektrická oscilácia, elektrické kmitanie ## oscilovať pozri kmitať ## osebe pozri osobitne 1 ## osedlať pozri ovládnuť 2 ## osedlávať pozri sedlať ## osekať sekaním (obyč. dookola) oddeliť alebo odstrániť; sekaním zbaviť niečoho, obsekať, zosekať: osekať sadru z nohy, obťať, obrúbať, orúbať (ťatím, rúbaním): obťal, obrúbal kmeň stromu, okliesniť, obkliesniť, les. odvetviť (stromy), poosekávať, poobtínať (postupne, na viacerých miestach): murivo poobsekával, konáre poobtínal pozri orezať ## osekávačka ľahšia sekerka na osekávanie, širočina: tesárska osekávačka, širočina ## osemdesiatiny pozri osemdesiatka ## osemdesiatka vek osemdesiatich rokov, osemdesiatiny: dožil sa osemdesiatky, osemdesiatin ## osemeniť pozri oplodniť ## osenie pozri siatina ## osev pozri sejba ## oschnúť pozri uschnúť ## osiať pozri obsiať ## osídla pozri úklady ## osídlenec pozri kolonista, osadník ## osídlený pozri obývaný ## osídliť pozri kolonizovať ## osídlo pozri pasca 1 ## osídľovanie usadzovanie sa v nezaľudnených krajoch, kolonizácia, kolonizovanie: osídľovanie úrodných krajov, pohraničia; valašská kolonizácia na Slovensku ## osievač zariadenie na triedenie, čistenie sypkých látok, osievačka, osievadlo ## osievačka pozri osievač ## osievadlo pozri osievač ## osievať niečo sypké zbavovať nepotrebných, neželateľných čiastočiek, preosievať, presievať (cez sito alebo riečicu): osieva, preosieva múku, kompost; presievať osivo, cúdiť, viať, previevať, čistiť (presýpaním na vejačke a pod.): cúdiť, čistiť obilie, mak, hovor. zastar.: rajtarovať, rajtárovať (na vejačke) ## osievať sa pozri pršať 1 ## osihotene pozri oddelene, osamote, sám 2 ## osihotenosť pozri samota ## osihotený 1. pozri zriedkavý, výnimočný, mimoriadny 1 2. pozri osamelý 1, opustený 1 3. pozri osamelý 2, pustý 1, prázdny 1 ## osihotieť pozri osamieť 2 ## osina pozri osť ## osinený pozri modrastý ## osinelý pozri modrastý ## osinieť pozri obelasieť ## osinúť pozri obelasieť ## osinutý pozri modrastý ## osirelo pozri osamote ## osirene pozri osamote ## osirelosť pozri samota ## osirelý 1. ktorý stratil rodičov alebo rodiča, osirený, osirotený: po smrti matky zostali deti osirelé, osirené, osirotené, opustený, osamelý, sám (bez ochrany dospelých): deti vyrastali opustené, osamelé, samy, bezprizorný (ktorý je bez domova): vonku sa potuluje osirelé, bezprizorné mačiatko 2. pozri osamelý 2, prázdny 1, pusty 1 ## osirenosť pozri samota ## osirený 1. pozri osirelý 1 2. pozri osamelý 2, prázdny 1, pustý 1 ## osirieť 1. stať sa sirotou, zastar. osirotieť: desaťročný osirel, osirotel 2. pozri osamieť 2 ## osirotene pozri osamote ## osirotenosť pozri samota ## osirotený 1. pozri osirelý 1 2. pozri osamelý 2, prázdny 1, pustý 1 ## osivo semeno určené na siatie, siatie, zastar. siativo: vyšľachtené osivo, siativo ## oslabený 1. pozri slabý 1, podlomený 2. pozri neúplný ## oslabiť sa pozri oslabnúť ## oslabnúť stať sa slabším, slabým (op. zosilnieť), zoslabnúť, oslabiť sa, zoslabiť sa: vietor (z)oslabol; tlak na podložku sa (z)oslabil, utíchnuť, stíchnuť, pohasnúť, upadnúť, opadnúť (v intenzite, sile, aktivite): záujem utíchol; nadšenie pohaslo; pamäť mu upadla, horúčka opadla, kniž. utuchnúť (stratiť na sile): nádej neutuchne, ochabnúť, zried. ochradnúť, vyčerpať sa, unaviť sa, zmalátnieť (námahou, vysilením, chorobou a pod.): telo mu po chorobe ochablo; v robote sa rýchlo vyčerpal, unavil, vycivieť (stať sa vyciveným): od choroby celý vycivel, zried. zvetšieť (starobou oslabnúť, stať sa vetchým), expr. ocintľavieť (stať sa cintľavým), hovor. expr. vydochnúť (ostať nevládnym, neschopným ďalej pracovať a pod.): po dvoch hodinách driny sme načisto vydochli ## oslabnutý pozri slabý 1 ## osladený pozri sladký 1 ## osladiť 1. urobiť sladkým: osladiť čaj medom, umelým sladidlom, ocukriť, ocukrovať, zried. ocukroviť (pridať cukor): kávu si príliš ocukril, pocukrovať, pocukriť (posypať cukrom), prisladiť (trocha osladiť), pricukriť, pricukrovať (trocha osladiť cukrom), presladiť (priveľmi osladiť) 2. expr. urobiť príjemnejším, príjemným, spríjemniť: spríjemniť si, osladiť si voľné chvíle čítaním; iron. Veď ja vám to osladím, spríjemním! ## osládzať pozri sladiť ## osladzovať pozri sladiť ## oslava 1. podujatie na počesť niekoho, niečoho, slávnosť: rodinná oslava, slávnosť, oslavovanie, hovor.: sláva, paráda: oslavovanie narodenín; Čo to tu máte za slávu, parádu?, večierok (menšia večerná slávnosť), hovor. žúr (oslava v súkromí spojená s pohostením): byť pozvaný na večierok, na žúr, subšt.: párty, čurbes, mejdan 2. kniž. prejavovanie uznania alebo úcty, oslavovanie: kniha je oslavou, oslavovaním hrdinstva, chvála: jedlo je chválou gazdinky, hold, pocta: báseň je holdom, poctou jubilantovi, ovácie (pomn.; verejné prejavy úcty volaním, potleskom a pod.): búrlivé, nadšené ovácie umelcovi, kniž. velebenie, zried. veleba [Sládkovič, Roy], kniž. zvelebovanie, zastar. zveleba [Hviezdoslav]: velebenie, zvelebovanie Boha, kniž.: glorifikácia, glorifikovanie: nezaslúžil si takú glorifikáciu ## oslávenec pozri jubilant ## oslavný ktorý je naplnený prejavmi vrcholného uznania, ktorý je určený na oslavovanie niekoho alebo niečoho (op. hanobný), menej časté chválospevný: oslavná, chválospevná reč na počesť jubilanta, kniž.: ódický, hymnický, panegyrický (obyč. o slovnom prejave; veľmi oslavný, velebiaci): ódická, hymnická báseň; panegyrické verše, zvelebujúci, kniž. glorifikujúci ## oslavovanie pozri oslava 1, oslava 2 ## oslavovať 1. konať oslavu, slávnosť na počesť niekoho, niečoho; prežívať ako významný úspech, sláviť: oslavujeme, slávime otcove narodeniny; slávime víťazstvo, jubilovať (prežívať významné výročie): herec jubiluje, svätiť, zasväcovať (slávnostne si pripomínať), uctievať: svätia, uctievajú pamiatku založenia Matice 2. prejavovať vrcholné uznanie, zahŕňať slávou: včera ho zatracovali, dnes ho oslavujú, kniž.: velebiť, zvelebovať, glorifikovať, apoteózovať: vo svojom diele velebí, glorifikuje národnú minulosť, ospevovať (piesňou, básňou): ospevuje rodný kraj, fraz. stavať na piedestál, vychvaľovať (obyč. nekriticky): vychvaľujú zásluhy predkov, kniž.: spievať, básniť: spieva, básni o rodnom kraji, obyč. pejor. obkiadzať (verejne oslavovať) ## oslepenec pozri slepec 1 ## oslepený pozri slepý 1 ## oslepiť 1. pozri oslniť 1 2. pozri očariť ## oslepujúci pozri oslňujúci 1 ## oslí pozri dlhý 1 ## osliniť pozri zasliniť ## oslnený pozri očarený, nadšený 1 ## oslniť 1. na chvíľu zasiahnuť prudkým svetlom, a tým zbaviť schopnosti vidieť, oslepiť: oslnilo, oslepilo nás protiidúce auto 2. pozri očariť 3. pozri ožiariť ## oslnivý 1. pozri oslňujúci 1 2. pozri čarovný 1, neodolateľný 3. pozri vynikajúci 1 ## oslňujúci 1. ktorý prudkým žiarením zbavuje schopnosti vidieť, oslnivý, oslepujúci: oslňujúce, oslnivé svetlo; oslepujúca žiara, žiarivý, prenikavý (o svetle): žiarivý slnečný lúč; oslňujúce, prenikavé žiarenie 2. pozri čarovný 1, neodolateľný, pekný 1 3. pozri vynikajúci 1 ## oslobodenecký pozri oslobodzovací ## oslobodiť pozri vyslobodiť 1, vyslobodiť 2 ## oslobodiť sa pozri zbaviť sa, odpútať sa ## osloboditeľ pozri vysloboditeľ ## osloboditeľský pozri oslobodzovací ## oslobodzovací ktorý má za cieľ odstrániť nadvládu a získať slobodu, kniž.: osloboditeľský, oslobodenecký: oslobodzovací boj; osloboditeľská armáda; oslobodzovacie, oslobodenecké hnutie ## oslopaný pozri opitý 1 ## oslopať sa pozri opiť sa ## oslovenie pomenovanie, ktorým sa v reči na niekoho obraciame, apostrofa (oslovenie neprítomnej osoby alebo veci, obyč. v básni): básnické oslovenie, básnická apostrofa; apostrofa Tatier ## osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.), prihovoriť sa, privravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťu, nár. prizvať sa [Gabaj], pustiť sa/dať sa do reči, nadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi!, prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegom, ohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľa, kniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu alebo neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy 2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu, požiadať, poprosiť, obrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradili, hovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžem, vyzvať: vyzval ma spolupracovať, kniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy 3. dať oslovenému vhodné meno, otitulovať, pomenovať, nazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho 4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom, zaujať, zaujať pozornosť, vyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerých, zasiahnuť, zapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťou, prihovoriť sa, privravieť sa, kniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbou, nájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími ## oslyšať pozri odmietnuť 3 ## oslznúť pozri zvlhnúť ## osmážať pozri pražiť 1 ## osmeliť sa pozri odvážiť sa ## osmiať pozri vysmiať ## osmievať pozri zosmiešňovať ## osmotriednik pozri ôsmak ## osmŕdzať pozri mraštiť ## osmutnieť stať sa smutnejším, smutným (op. rozveseliť sa), zosmutnieť: (z)osmutnel pri myšlienke na odchod, rozžialiť sa, rozžalostiť sa (naplniť sa smútkom, žiaľom): rozžialili sa, rozžalostili sa pri posteli chorého, kniž. zried. zasmutniť sa, zasmútiť sa, zarmútiť sa, skormútiť sa: zarmútila sa nad toľkou zradou, posmutnieť (v menšej miere) ## osnova predbežné alebo základné myšlienkové usporiadanie podľa nejakého organizujúceho princípu, kostra, náčrt: robiť si v duchu osnovu, kostru, náčrt prednášky, článku, koncepcia, kniž. koncept: podľa pôvodnej koncepcie malo mať dielo iný záver; koncept reportáže, scenár: vypracoval si scenár verejného vystúpenia, rozvrh, plán, program (podrobnejšia osnova so zreteľom na vytýčený cieľ): urobiť si rozvrh, plán, program učebnej látky na tri týždne, práv. predloha: predloha zákona ## osnovať 1. pozri pripraviť 1 2. pozri založiť 4 ## osnovateľ pozri pôvodca 1 ## osnovný pozri základný ## osnúvať pozri chystať ## osoba 1. človek ako nositeľ istej funkcie, práva a pod., jedinec, jednotlivec, indivíduum: plnoleté osoby, indivíduá; každý jedinec; všetci zúčastnení jednotlivci, kniž. subjekt: každý subjekt tohto štátu má svoje práva 2. predstaviteľ úlohy v umeleckom diele, postava: v hre účinkuje veľa osôb, postáv 3. pozri človek 1 ## osobák pozri vlak ## osobášiť sa pozri zosobášiť sa ## osobite pozri osobitne 1 ## osobito pozri osobitne 1 ## osobitne 1. nie spolu s ostatnými, nie spolu s celkom, nie s iným alebo inými, oddelene, jednotlivo, samostatne: osobitne, oddelene vstúpil do miestnosti; do podnikania sa pustili každý jednotlivo, samostatne, zvlášť, osve, zastaráv.: osobite, osobito, zastar. osebe: srdečne sa pozdravil s každým zvlášť, osve, sám, individuálne: začal hospodáriť sám, individuálne, separátne, hovor. extra: rokovali s každým separátne, extra, izolovane, hovor. sólo 2. s mimoriadnou funkciou, úlohou, cieľom, špeciálne, osobito, osobite: osobitne, špeciálne, osobito upravené vozidlo, zvlášť, hovor. extra: zvlášť, extra prispôsobené sedadlo 3. vyznačujúc sa mierou, charakterom, vlastnosťami, ktoré nie sú bežné, mimoriadne, zvlášť: dosiahli osobitne, mimoriadne, zvlášť dobré výsledky, veľmi: nijako veľmi nám to nepomohlo, nevšedne, nezvyčajne, neobyčajne, kniž.: nezvykle, neobvykle: nevšedne, nezvyčajne, neobyčajne náročný program, osobito, osobite: osobito výrazný úspech, nadpriemerne, výnimočne: nadpriemerne, výnimočne talentovaný chlapec, hovor. extra: extra účinný prostriedok pozri osobitný 2 ## osobitný 1. ktorý jestvuje oddelene od ostatných, samostatne, jednotlivo (op. spoločný), oddelený, separátny: prenajať si izbu s osobitným, oddeleným, separátnym vchodom; viesť s každým osobitné, separátne rozhovory, samostatný, hovor. extra: objednať si v hoteli samostatnú, extra izbu; vytvoriť osobitný, samostatný vedný odbor, izolovaný (úplne oddelený od ostatných, obyč. na zamedzenie styku): osobitné, izolované miestnosti pre infekčne chorých, menej vhodné zvláštny: venovať problému osobitnú, zvláštnu kapitolu, individuálny (op. kolektívny): mať k žiakom individuálny prístup, jednotlivý, hovor. sólo: sólo kus, odb. singulárny (tvoriaci samostatnú jednotku) 2. ktorý má neopakovateľné vlastnosti alebo ktorý je odlišný od ostatných, osobitý, svojský, svojrázny: vypestovať si osobit(n)ý, svojský, svojrázny literárny štýl, kniž.: svojbytný, samorastlý: mať svojbytný, samorastlý výtvarný prejav, jedinečný, neopakovateľný, špecifický (op. bežný, všedný): dedina má jedinečný, neopakovateľný ráz; každé pracovisko má osobitné, špecifické problémy, neobyčajný, nezvyčajný, zvláštny (op. obyčajný, bežný): rastlina s neobyčajnou, nezvyčajnou, zvláštnou vôňou; osobitné, zvláštne zafarbenie hlasu, charakteristický, príznačný, typický, rázovitý (ktorý vystihuje podstatné vlastnosti): osobitné, charakteristické znaky mačkovitých zvierat; obec s príznačnými, rázovitými, typickými zvykmi, originálny (neopakovateľný pre svoju objavnosť): mať osobitné, originálne nápady, výnimočný (s ktorým sa nemožno stretnúť bežne): vyzdvihol jeho výnimočný talent, odlišný, iný (op. rovnaký): o tom teraz nehovorme, to je osobitný, odlišný, iný prípad, zastar. okremný [Štúr] 3. určený na presne špecifikované účely, ciele a pod. (op. bežný), mimoriadny, zvláštny: počas sviatkov budú vypravené osobitné, mimoriadne vlaky; mať osobitné, zvláštne poslanie, špeciálny (presne zacielený): špeciálny výcvik na boj proti teroristom; delegáciu odviezli špeciálnym lietadlom, hovor. extra: zhotoviť extra prístroj 4. neobyčajne veľký alebo výlučne na niečo zameraný (op. bežný, normálny), mimoriadny, kniž. eminentný: mať na niečom osobitný, mimoriadny, eminentný záujem; robiť si mimoriadne zásluhy, neobyčajný, nezvyčajný, zvláštny: venovať pacientovi neobyčajnú, nezvyčajnú, zvláštnu starostlivosť, špeciálny, hovor. extra: brať na niekoho špeciálne ohľady; na tom nie je nič osobitné, nič extra ## osobitosť pozri zvláštnosť 1, špecialita 1, svojráz ## osobitý pozri osobitný 2 ## osobne 1. pozri osobný 1, osobný 3 2. pozri sám 3 3. pozri priamo 3 4. pozri zblízka 2 ## osobničkársky pozri protekčný ## osobnosť 1. človek výnimočných kvalít, obyč. s významným postavením v spoločnosti, zjav, individualita: výrazná, silná osobnosť, individualita našich dejín; vzácny zjav v literatúre, postava, kniž. duch: odišla vynikajúca postava nášho umenia; veľký duch doby, autorita, hovor.: kapacita, kaliber, expr. veličina (uznávaný človek v nejakom odbore): je autoritou, kapacitou vo fyzike, fenomén: hudobný fenomén, mudrc, osvietenec, kniž. veľduch (osobnosť v duchovnej sfére): mudrci, osvietenci, veľduchovia ľudstva 2. pozri človek 1 ## osobný 1. súvisiaci s osobou ako ľudským jedincom; ktorý je v majetku, starostlivosti jednotlivca, súkromný: sledovať svoje osobné, súkromné záujmy (op. verejné); mať niečo v osobnom, súkromnom vlastníctve (op. spoločnom), hovor. privátny: prísť o svoj osobný, privátny majetok (op. verejný, štátny), intímny (dôverne osobný): Nestaraj sa do môjho osobného, intímneho života!, individuálny (op. kolektívny, spoločný): dať si osobný, individuálny záväzok; mať za niečo individuálnu zodpovednosť, personálny (obyč. v úradnom styku vo vzťahu k právnemu subjektu): osobné, personálne oddelenie (podniku); zisťovať osobnú, personálnu totožnosť 2. ktorý je založený na rozumovej činnosti, na hodnotiacich kritériách jednotlivca (op. neosobný, objektívny), subjektívny, neobjektívny: hovoriť niečo ako svoj osobný, subjektívny názor; byť terčom subjektívnej, neobjektívnej kritiky vedúceho, zaujatý: príliš osobný, zaujatý postoj 3. vyžadujúci fyzickú prítomnosť osoby (op. nepriamy, sprostredkovaný), priamy, bezprostredný: poznám ho na základe osobného, priameho, bezprostredného kontaktu; vyžadovať niečiu priamu, bezprostrednú účasť, živý: nadviazať s niekým živý písomný styk ## osobovať si pozri privlastňovať si ## osočovačka pozri klebeta ## osočovačný pozri ohováračský ## osočovateľský pozri ohováračský ## osočovať pozri ohovárať ## osočovateľ pozri hanobiteľ, ohovárač ## osoh 1. pozri úžitok 1, zisk 1 2. pozri blaho 1 ## osol 1. pozri somár 1 2. pozri hlupák ## osoliť pridať soľ, posoliť (obyč. posypať soľou): osoliť (si) polievku, posoliť nakrájanú zeleninu, nasoliť (pridať soľ vo väčšej miere a obyč. s cieľom konzervovať): nasoliť slaninu; nasolené cesty (proti poľadovici), zasoliť (soľou zakonzervovať): zasolené mäso, prisoliť, dosoliť (dodatočne, obyč. trocha osoliť): praženicu si môžeš ešte prisoliť, presoliť (nadmieru osoliť): jedlo bolo presolené ## osomárený pozri osprostený ## osopiť sa prudkým, ostrým spôsobom (obyč. s hnevom, výčitkou a pod.) niekomu niečo povedať, expr.: oboriť sa, vyrútiť sa: zlostne sa osopil na okolostojacich; oboril sa, vyrútil sa na mňa, aby som nezavadzal, hovor. expr. obuť sa (slovne do niekoho), expr. zahartusiť: Otec zahartusil: daj mi už pokoj!, expr.: skočiť (do niekoho), vyskočiť, vyletieť (na niekoho): podráždene na mňa vyskočil, expr.: pustiť sa, nanosiť sa (do niekoho): z ničoho nič sa pustila, nanosila do mňa, napadnúť (slovne): napadol prednášateľa, že nevraví pravdu, okríknuť, obkríknuť (niekoho), obkríknuť sa (na niekoho), expr.: obrýknuť (niekoho), obrýknuť sa (na niekoho), ohriaknuť (niekoho), ohriaknuť sa, obhriaknuť sa (na niekoho; krikom vyjadriť nesúhlas, hnev a pod.), expr. zried. zobrykovať sa [Šoltésová], skríknuť, zakričať (na niekoho), expr.: zrevať, zarevať, zahrmieť (na niekoho): skríkol, zreval, zahrmel na syna, že nedodržal sľub, hovor. expr.: zhurtovať: zhurtovali na nás, aby sme mlčali, expr.: vybrechnúť, vyšteknúť, zhavknúť (na niekoho) ## osožiť prinášať osoh, úžitok, prospech, byť na osoh, ísť na osoh: pohyb osoží zdraviu; pitie mu nie je, nejde na osoh, neosoží mu, slúžiť, pomáhať, prospievať, byť na úžitok, ísť na úžitok: Komu také riešenie veci slúži, pomáha, prospieva? Komu je to, komu to ide na úžitok?, byť cenný, mať cenu: pre nás je cenné, pre nás má cenu, ak sa kúpa uskutoční, byť platný: vaša pomoc nám nie je platná, expr. žíriť (ísť na úžitok, obyč. zdravotne): strava mu žíri, fraz.: byť k duhu, ísť k duhu (najmä zdravotne): pobyt pri mori šiel dieťaťu k duhu ## osožnosť pozri hodnota 1 ## osožný pozri užitočný ## ospalo 1. pozri ospanlivý 2. pozri pomaly 1 ## ospalý pozri ospanlivý 1 ## ospanlivo 1. pozri ospanlivý 2. pozri pomaly 1 ## ospanlivý 1. ktorý pociťuje potrebu spánku; svedčiaci o tejto potrebe (op. čulý), ospalý: dieťa už bolo večer ospanlivé, ospalé; ospanlivé, ospalé viečka, rozospatý, rozospaný, expr.: rozdriemaný, driemavý, hovor., trocha hrub. ochrápaný 2. pozri pomalý 1 ## ospevovať pozri oslavovať 2 ## ospravedlniť 1. pozri ospravedlniť sa 2. pozri odpustiť ## ospravedlniť sa vyjadriť ospravedlnenie (obyč. zdvorilostnou formulou) za nevykonanie niečoho, za prečin a pod., kniž. exkuzovať sa: ospravedlňuje sa za neprítomnosť; Prečo sa toľko exkuzujete?, zastar. ospravodliviť sa [Alexy] pozri vyhovoriť sa 2 ## osprostený obyč. dočasne zbavený rozumného uvažovania, ohlúpnutý, ohlúpený: som z tých rečí celý osprostený, ohlúpnutý; hľadel ako osprostený, ohlúpený, hovor. expr.: osomárený, oťapený, ťapnutý, subšt. zblbnutý: stál s otvorenými ústami, celkom oťapený, ťapnutý; v panike pobehoval ako ťapnutý ## osprostieť stať sa sprostým, nerozumným, ohlúpnuť, zhlúpnuť, zried. zhlúpieť: od ustavičného pitia načisto osprostel, ohlúpol, zahlúpiť sa (podľahnúť nerozumnosti, nerozvážnosti), zadubiť sa (stať sa duševne, rozumovo málo schopným, obmedzeným): rozum sa mu zadubil, subšt.: oblbnúť, zblbnúť ## osprostiť pozri zmiasť ## osrienený pokrytý srieňom, zasrienený, menej časté zainovatený: osrienené, zasrienené polia; osrienené, zainovatené ploty ## osrk pozri plač ## osŕkať 1. pozri sŕkať 2 2. pozri fŕkať 4 ## osť dlhý pichľavý výrastok na kláskoch rastlín, zried. ostina, nár. osina: bodavé osti, ostiny pšeničného klasu ## ostarený pozri zostarnutý, starý 1 ## ostarnúť 1. stať sa starším, starým (vekom), ostarieť, zostarnúť, zostarieť: keď rodičia ostar(e)li, zostar(e)li, ostali sami, obstarnúť (v menšej miere): obstarnutá dievka, prestarnúť (prekročiť vysokú hranicu veku; príliš ostarnúť; iba o veciach): stromy v parku prestarli 2. vekom, plynutím času stratiť pôvodnú podobu, vzhľad a pod., ostarieť, zostarnúť, zostarieť: v poslednom čase badať, ako náhle ostarol, (z)ostarel, ošumieť, kniž. zvetrať (o ľudských výtvoroch): dom časom ošumel; výzdoba, stavba zvetrala, opotrebovať sa, obnosiť sa, obdrať sa, obšúchať sa (často o šatstve): kabát sa obnosil, obšúchal; farba, omietka zostarla, obdrala sa, obšúchala sa ## ostarnutý pozri zostarnutý, starý 1 ## ostať 1. nevzdialiť sa z miesta, zostať: (z)ostať v miestnosti, na ulici, zdržať sa, pobudnúť (istý, obyč. dlhší čas): na návšteve sa zdržali iba krátko; v cudzine pobudol rok, kniž. zotrvať: Zotrvajte na svojom mieste!, poostávať, pozostávať (o viacerých osobách, veciach): niektorí po(z)ostávali až do konca, poet. zdlieť [Hviezdoslav], pristaviť sa (zastaviť sa a ostať na krátky čas): pristaviť sa u susedov, prečkať (čakaním stráviť čas na jednom mieste): prečkať dážď pod strechou, ostať pred dažďom pod strechou 2. byť stále v nezmenenom stave, zostať, zotrvať, poet. strvať: (z)ostal, zotrval vo svojom presvedčení až do konca, vydržať, vytrvať: vydržal, vytrval v hneve celý deň; vydržal, vytrval verný po celý čas, expr. prischnúť (stať sa trvalým znakom): prischla mu prezývka tučniak, udržať sa, zachovať sa, uchovať sa: sneh sa udržal; voda sa zachovala, uchovala čistá, poostávať, pozostávať (vo väčšom množstve): rany mu po(z)ostávali na celom tele 3. pozri zvýšiť (sa) 2 4. pozri ocitnúť sa ## ostatky čo zostalo z mŕtveho tela človeka, pozostatky: ostatky, pozostatky boli prevezené do rodiska, mŕtvola, zastar. umrlec: mŕtvoly, umrlci v márnici, cirk. relikvie: relikvie svätých ## ostatne pozri nakoniec 2 ## ostatný 1. všetci (všetky, všetko) okrem istej časti z nejakého celku, druhý, iný: on bohatol, kým ostatní, druhí, iní trpeli; bol v nevýhode oproti iným; na rozdiel od iných on neprotestoval, ďalší (tí, ktorí rozširujú nejaký celok): názor prebrali aj ďalší, zvyšný (ten, ktorý dopĺňa nejaký celok): postupne prichodili aj ostatní, zvyšní členovia posádky 2. ktorý tesne predchádza súčasnosti, nedávno minulý, posledný: v ostatnom, v poslednom čase ťa málo vídať, nedávny, neďaleký (nie príliš časovo vzdialený): nedávna, neďaleká minulosť, najnovší (po ktorom ešte nič nenasledovalo): ostatné, najnovšie udalosti 3. ktorý zostal, zvýšil z istého celku, z istého množstva a pod., posledný: dal by za zdravie aj ostatné, posledné peniaze; zoťali už aj posledný strom v lese, jediný, zvyšujúci, zostávajúci: pripravili ho o ostatné, jediné potešenie; vypadol mu aj zvyšujúci, zostávajúci zub 4. expr. najnižšie postavený, najmenej významný alebo hodnotný, posledný: chodí otrhaný ako ostatný, posledný žobrák; mali ju za najposlednejšiu slúžku 5. ktorý je na konci radu, poradia (op. prvý), posledný: dnes je ostatný, posledný deň roka; stál v rade ostatný, posledný, konečný (po ktorom už nič nenasleduje): bolo to jeho konečné rozhodnutie, zastar. pokonný ## ostatný raz 1. pozri naposledy 1 2. pozri minule ## ostatnýkrát 1. pozri naposledy 1 2. pozri minule ## ostatok 1. pozri zvyšok 2. pozri koniec 1, záver 1 ## osteň ostrý a tvrdý výrastok na rastlinnom alebo živočíšnom tele, pichliač: ostne, pichliače dikobraza, ježa, tŕň (na rastline): ostne, tŕne ruže, hovor. picháč ## ostentatívny pozri vyzývavý, nápadný 2 ## osti pozri ôstie 1 ## ostina pozri osť ## ostnatý ktorý má ostne, pichľavý: ostnatý drôt; ostnaté, pichľavé listy; ostnatý, pichľavý jež, tŕnitý, tŕnistý, tŕňový: tŕni(s)tý kaktus; tŕňová, ostnatá koruna (na hlave), ježatý, ježovitý (posiaty pichliačmi ako jež): ježatý bodliak ## ostopäť pozri opreteky, rýchlo, usilovne ## ostošesť 1. pozri opreteky, rýchlo 2. pozri usilovne ## ostrapkať pozri obstrapkať ## ostražitosť pozri streh ## ostražitý ktorý je v strehu, ktorý sa má na pozore pred prípadným nebezpečenstvom; svedčiaci o zvýšenej pozornosti, opatrnosti, obozretný: ostražitý, obozretný poľovník; ostražité, obozretné správanie, pozorný, bedlivý, bdelý: pozorný, bdelý strážca; bedlivý, bdelý pohľad, čulý, bystrý (o zmysloch zameraných na pozorovanie): ostražitý, čulý, bystrý sluch psa, prezieravý, rozvážny (prejavujúci ostražitosť najmä v styku s ľuďmi): ostražitý, rozvážny, prezieravý postup; rozvážne, prezieravé konanie, kniž. zastar. ostražný [Hviezdoslav] ## ostražný pozri ostražitý ## ostré pozri liehovina ## ostredok pozri pole 1 ## ostreľovač pozri strelec 1 ## ostrešie pozri prístrešok ## ostrica pozri liehovina ## ostrie 1. ostro nabrúsený okraj, hrana: ostrie, hrana noža, sekery 2. pozri ostrosť 1, razancia ## ostriekať striekaním zamokriť a obyč. znečistiť, postriekať, zastriekať: auto ho celého ostriekalo, postriekalo; zastriekal si kabát, obstriekať (z viacerých strán): pri maľovaní všetko obstriekal, vystriekať (celú plochu, obyč. znútra): vystriekať izbu, ošpliechať, došpliechať (špliechaním, väčšou dávkou tekutiny), expr. očliapkať, hovor. ošpricovať: ošpliechal, ošpricoval si tvár vodou, pokropiť: pokropiť priesady, zvlažiť (striekaním osviežiť), expr.: oprskať, poprskať, ofrckať, ofŕskať, zafŕkať, zafŕskať, ofŕkať, pofŕkať (v menšej miere, menším množstvom rozptýlenej tekutiny): pri rozprávaní ma (p)oprskal slinami; (p)ofŕkal, ofrckal suseda atramentom, expr.: ofliaskať, ofľuskať: bicykel ho ofliaskal, ofľuskal riedkym blatom, expr. zaplieskať, zašpliechať: zaplieskať, zašpliechať kúpeľňu, ostreknúť, obstreknúť, obstrieknuť, nár. expr. ochlisnúť (jednorazovo), prestrieknuť (zľahka, mierne) ## ostrieľaný pozri skúsený ## ostrieľať sa expr. získať skúsenosť pri niečom, nadobudnúť dokonalosť v ovládaní niečoho, expr.: okresať sa, vybiť sa: v novom zamestnaní sa musí ešte ostrieľať, okresať; je to vybitý chlapík, fraz. naučiť sa obracať: v škole sa rýchlo naučil obracať, hovor. expr. vypsuť sa (získať skúsenosti nepríjemnými zážitkami): na vojne sa vypsul, hovor. nakarhať sa (získať negatívne skúsenosti) ## ostrihať strihaním skrátiť alebo odstrániť (čo rastie); strihaním zbaviť niečo niečoho, a tým upraviť, obstrihať, obstrihnúť (dookola): ostrihať, obstrihať si vlasy, nechty; ostrihať ovcu, trávnik, vystrihať (dôkladne ostrihať), expr.: ošmýkať, ošniapať, obšniapať, subšt. oštucovať: ošmýkali ho dohola, poobstrihávať, poobstríhať, poobstrihúvať, poobstrihovať (postupne, na viacerých miestach): poobstrihával konáre, poobstríhal živý plot, pristrihnúť (trocha): pristrihnúť fúzy, podstrihnúť (odspodu): podstrihol jej vzadu vlasy ## ostriť pozri brúsiť 1 ## ostriť sa pozri vyostriť sa ## ostrižok pozri ústrižok 1 ## ostro 1. s tenkou nabrúsenou hranou, ktorou sa dá krájať, rezať a pod.; s cieľom dosiahnuť takúto hranu (op. tupo), naostro, doostra, pís. i na ostro, do ostra: ostro, naostro nabrúsená kosa; nôž treba nabrúsiť doostra pozri ostrý 1 2. s hrotom alebo zakončením podobným hrotu; s cieľom dosiahnuť hrot (op. tupo), špicato, končisto, končito, hrotito, hrotisto: ostro, špicato, konči(s)to upravené konce palíc, naostro, našpicato, nakončisto, nakončito, pís. i na ostro atď.: naostro, našpicato, nakonči(s)to zastrúhaná ceruzka, doostra, došpicata, dokončista, dokončita, pís. i do ostra atď.: konce žrde treba opracovať doostra, došpicata, dokonči(s)ta pozri ostrý 2 3. pôsobiac na zmysly veľkou silou, intenzitou a pod., prenikavo: ostro, prenikavo píska, štipľavo, korenito, korenisto: štipľavo, koreni(s)to zapácha pozri ostrý 3, ostrý 4 4. (o zmysloch) dobre vnímajúc, výborne: ostro, výborne vidí, prenikavo, jasne: prenikavo, jasne počuje každé šuchnutie 5. s veľkou intenzitou, silno, intenzívne: ostro, silno, intenzívne sa sústrediť na prácu, naostro, naplno: začali naostro, naplno trénovať, prudko, rezko: prudko, rezko zaútočil na súpera 6. vyznačujúc sa prísnosťou, rozhodnosťou, strohosťou a pod. (op. mierne, jemne), prísne, prísno: ostro, prísne sa pozrel na syna, príkro, strmo, stroho, expr. britko: príkro, strmo, britko nás zahriakol, tvrdo: tvrdo kritizoval vládu, rozhodne, rázne, energicky, rezolútne: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť obvinenie pozri ostrý 3 7. nápadne sa prejavujúc, výrazne, jasne, zreteľne: stavba ostro, výrazne kontrastuje s okolím; v diaľke sa jasne, zreteľne črtajú kontúry hôr, očividne, viditeľne: jeho slová očividne, viditeľne kontrastujú so skutkami ## ostroh pozri výbežok ## ostrosť 1. vlastnosť ostrých predmetov, ostrota: ostrosť, ostrota noža, pren. ostrie: ranilo ju ostrie jeho poznámky 2. pozri razancia ## ostrostrelec pozri strelec 1 ## ostrota pozri ostrosť 1 ## ostroum pozri dôvtip ## ostroumný pozri dôvtipný, bystrý 2 ## ostrovidný pozri bystrozraký 1 ## ostrovtip pozri dôvtip ## ostrovtipne pozri bystro 2 ## ostrovtipný pozri dôvtipný ## ostrozelený pozri zelený ## ostrozraký pozri bystrozraký 1 ## ostručký pozri ostrý 1, ostrý 2, ostrý 3 ## ostrúhať 1. strúhaním upraviť povrch niečoho, zostrúhať: (z)ostrúhať paličku, dosku, zašpicatiť, zaostriť, zahrotiť, zastrúhať (urobiť špicatým, ostrým): zašpicatiť, zaostriť ceruzku; nožíkom zahrotil, zastrúhal kolík, zried. zakončatiť 2. strúhaním rozdrobiť, postrúhať: zemiaky najemno (p)ostrúhala, hovor. porajbať ## ostružina krovitá rastlina s čiernymi plodmi podobnými maline; jej plod, černica: zbierať ostružiny, černice ## ostrva pozri sušiak ## ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý), naostrený, nabrúsený, vybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosa, zastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelky, priostrý (príliš ostrý), expr. ostručký 2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý), špicatý, zahrotený, prihrotený, hrotitý, hrotistý, končistý, končitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrch, zaostrený, zašpicatený: zaostrená, zašpicatená brada, prudký, strmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpanie, priostrý (príliš ostrý), expr. ostručký 3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký), hranatý: ostré, hranaté kamene, drsný, tvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóver, pichľavý, pichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrku, priostrý (príliš ostrý), expr. ostručký 4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý), prenikavý, silný, intenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenie, vysoký, pišťavý, piskľavý, pískavý, piskotavý, hvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťal, výrazný, zreteľný, zvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené), priostrý (príliš ostrý) 5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý), prenikavý, silný, prudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlo, intenzívny, veľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesť, štiepavý, pichavý, pichľavý, driapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocit, studený, mrazivý, čerstvý, rezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietor, dráždivý, korenistý, korenitý, pikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti alebo vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetov, štipľavý, pálčivý, pálivý, rezavý, tuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močení, čpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápach, priostrý (priveľmi ostrý) 6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny), veľký, intenzívny, silný, prudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréning, rezký: ostrý, rezký rytmus, priostrý (príliš ostrý) 7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou alebo vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený), prenikavý, bystrý, výborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum 8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný), jasný, výrazný, zreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváre, viditeľný, zrejmý, do očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrast, zaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obraz, živý, pestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby 9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný), prísny, strohý, príkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika diela, útočný, polemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorov, expr.: naostrený, nabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekoho, jedovatý, expr. britký, kniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutie, pren.: korenistý, korenitý, štipľavý, korenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámky, rezný [Rázus], priostrý (príliš ostrý) ## ostudeniť pozri ochladiť 1 ## ostudeniť sa pozri ochladiť sa 1 ## ostych pozri hanblivosť 1 ## ostýchať sa kniž. prejavovať ostych, hanblivosť, nesmelosť, pohanbievať sa, hanbiť sa (trocha): vo väčšej spoločnosti sa ostýcha; pohanbieva sa, hanbí sa priznať, byť nesmelý, byť plachý, byť rozpačitý: dieťa je pred otcom nesmelé, plaché, rozpačité, zastar. stiesňať sa, zastaráv. ženírovať sa: neženírovali sa prísť bez pozvania, expr.: ošívať sa, onačiť sa, nár. hákliť sa (pri vyhýbaní): ošíva sa povedať mu pravdu, okúňať sa, otáľať, okolkovať (prejavovať nerozhodnosť): okúňa sa prijať dar ## ostýchavosť pozri hanblivosť 1, neistota ## ostýchavý pozri hanblivý, bojazlivý ## osud 1. okolnosti pôsobiace na život človeka, údel: osud si človek vytvára sám; byť pánom svojho osudu, údelu, kniž. sudba, kniž. zastar.: lós, fátum, pren. moira (podľa bohyne osudu v gréckej mytológii) 2. pozri život 1 ## osudnosť pozri fatalita ## osudný 1. ktorý prináša akoby nikým nezapríčinený nepriaznivý stav alebo zmenu, osudový, nešťastný, kniž. fatálny: dopustiť sa osudnej, osudovej, nešťastnej chyby; ocitnúť sa v osudnej, fatálnej situácii, zlý: nastala osudná, zlá chvíľa; urobiť zlé rozhodnutie, tragický, kniž. ominózny (ktorý prináša nešťastie, tragédiu): tragická, ominózna udalosť 2. pozri osudový, rozhodujúci 1, významný 1, závažný 1 ## osudovosť pozri fatalita ## osudový ktorý je daný akoby osudom, ktorý sa nedá zmeniť, neodvratný, nezvratný: nastala osudová, neodvratná, nezvratná chvíľa rozlúčky; osudová, nezvratná nevyhnutnosť, fatálny, osudný, predurčený, kniž. predestinovaný: osudná, fatálna, predurčená láska, nezmeniteľný, nemenný: nezmeniteľná, nemenná predurčenosť, zried. omenový [Zelinová] pozri rozhodujúci, významný, závažný ## osuheľ pozri inovať ## osuhlina pozri inovať ## osúch pozri posúch ## osúšať pozri sušiť ## osušovať pozri sušiť ## osušiť sa pozri vyschnúť 1 ## osuška pozri uterák ## osušovač pozri sušička ## osve pozri jednotlivo, oddelene, osobitne 1, samostatne 2 ## osvedčenie pozri doklad 1 ## osvedčený 1. ktorý sa už viackrát použil, uplatnil s dobrým, vyhovujúcim výsledkom, overený, vyskúšaný: osvedčená, overená cesta; vyskúšané recepty, klasický (dávno osvedčený): osvedčený, klasický recept, spoľahlivý (na ktorý sa dá spoľahnúť): spoľahlivá metóda, expr. vychodený: vychodené cestičky pozri spoľahlivý 2. pozri skúsený ## osvedčiť pozri prejaviť ## osvedčiť sa 1. pozri vyjadriť sa 2. pozri obstáť 2, uplatniť sa ## osvetársky pozri osvetový ## osvetlenie 1. pozri svetlo 1 2. pozri svietidlo ## osvetlieť pozri obelasieť ## osvetliť 1. pozri ožiariť 2. pozri objasniť ## osvetový týkajúci sa osvety, hovor. osvetársky: osvetové domy; osvetový, osvetársky pracovník, vzdelávací, kultúrno-vzdelávací: vzdelávacie besedy, kultúrno-vzdelávací program ## osvietene pozri múdro ## osvietenec pozri mysliteľ 1 ## osvietený 1. v minulosti súčasť titulu vyššieho cirkevného hodnostára alebo súčasť oslovenia feudála: náš pán osvietený (t. j. biskup, kanonik a pod.); osvietený pán gróf, urodzený, veľavážený, veľactený (súčasť oslovenia): urodzená, veľavážená pani (grófka); veľactené knieža 2. pozri vzdelaný, múdry ## osvietiť pozri ožiariť ## osviežieť pozri okriať ## osviežiť urobiť sviežejším, sviežim, čulým (fyzicky i duševne), občerstviť, vzpružiť: pár dní dovolenky ho osviežilo, občerstvilo, vzpružilo, povzbudiť: káva nás povzbudila, rozobrať, prebrať: čerstvý vzduch nás rozobral, prebral, potúžiť, posilniť: koňak ho potúžil, posilnil, ochladiť, ovlažiť, povlažiť, zvlažiť, zried. zavlažiť (obyč. vodou alebo inou tekutinou): rozpálené telá ochladili, ovlažili, zvlažili vodou; zavlažiť si pery, obodriť (duševne): vystúpenie detí nás obodrilo, zotaviť, zregenerovať (najmä fyzicky): pobyt v horách ho zotavil, omladiť, zmladiť (urobiť mladším): kúpele ho omladili; mužstvo treba omladiť, zmladiť ## osviežiť sa pozri okriať ## osviežujúci ktorý osviežuje, robí sviežejším, sviežim, občerstvujúci: osviežujúci, občerstvujúci nápoj; občerstvujúci spánok, povzbudzujúci, povzbudivý (zvyšujúci aktivitu, chuť do istej činnosti): povzbudzujúci, povzbudivý účinok kávy, svieži, čerstvý (obyč. o vzduchu): osviežujúci, svieži vánok; čerstvý závan vetra ## osvit pozri expozícia 2 ## osvitomer pozri expozimeter ## osvojenec osvojené dieťa, adoptovanec ## osvojiť pozri adoptovať ## osvojiť si učením, vôľou, tréningom a pod. si zapamätať, prijať ako svoje, naučiť sa, ovládnuť: ľahko si osvojiť látku z chémie; naučil sa hre na klavíri, fraz. prijať za svoje (vlastnosť, návyk a pod.): osvojil si držať hlavu hore; prijal za svoje chodiť vzpriamene, prisvojiť si (prijať za vlastné): prisvojili si cudzie zvyky, hovor. pochytať: od kamarátov pochytal všelijaké zlozvyky, expr.: vcicať, vcucať, kniž. vsiaknuť, vsať (dychtivo, intenzívne si osvojiť): vsiakol, vsal do seba vedomosti ## osvojiteľ kto si niekoho osvojuje, osvojil, adoptant ## osvojovať si pozri privlastňovať si ## osychať pozri schnúť 1, pozri uschnúť ## osýchať pozri schnúť 1, pozri uschnúť ## ošacovať pozri ohodnotiť ## ošarpaný 1. používaním alebo vekom (veľmi) poškodený; svedčiaci o takomto poškodení (op. zachovaný), spustnutý, ošumelý, ošumený: ošarpaná, spustnutá budova; ošumelý výzor (domu), zanedbaný, upadnutý (ktorému nevenujú potrebnú starostlivosť): zanedbaná, upadnutá dedina; upadnuté budovy, kniž.: schátraný, schátralý: schátrané, schátralé schodište, opotrebovaný, ošúchaný, obšúchaný, obdratý, odratý, zodratý (používaním poškodený): opotrebovaný, o(b)šúchaný, o(b)dratý nábytok; zodratý kufor, nár. pejor. rašmavý: rašmavá krčmička [Timrava] 2. pozri otrhaný 1 ## ošarpať pozri otrhať ## ošatenie pozri šaty ## ošatiť zaopatriť šatstvom, postarať sa niekomu o oblečenie, zaobliecť, hovor. obliecť: musí ošatiť, (za)obliecť celú rodinu, zašatiť: na zimu treba deti zašatiť, kniž. alebo expr.: zaodieť, zaodiať ## ošedivieť stať sa šedivým, zošedivieť, kniž. sšedivieť, obelieť, osivieť: v štyridsiatke (z)ošedivel, obelel; vlasy mu od starostí osiveli, zbelieť, zbelavieť, obelavieť (o vlasoch, brade, hlave) ## ošemetník pozri falošník ## ošemetný pozri chúlostivý 3, nepríjemný ## ošemeto pozri nešikovník ## ošetriť pozri opatriť 1 ## ošetrovanie pozri opatera ## ošetrovať pozri opatrovať ## ošetrovateľ 1. kto (z povolania, zo služobných povinností) ošetruje chorých, sanitár: ku každému pluku dali dvoch ošetrovateľov, sanitárov navyše, voj. slang. lapiduch 2. pozri opatrovník ## ošetrovateľka 1. zdravotnícka pracovníčka, sestra: pri lôžku stála jedna z ošetrovateliek, sestier, expr. sestrička 2. pozri opatrovníčka ## ošetrovňa pozri ambulancia 1 ## ošiaľ stav mysle bez jasného vedomia vyvolaný silným citovým vzrušením, opojenie, omámenie, ošialenie: nebola to láska, bol to iba chvíľkový ošiaľ; radostné opojenie, kniž.: šaľba, omam: sladká šaľba mladosti, poet. mámor: mámor zmyslov [Vajanský] ## ošialenie pozri ošiaľ ## ošialený pozri omámený 1 ## ošialiť pozri oklamať 1 ## ošibať pozri oklamať 1 ## ošifrovať pozri označiť 1 ## ošinúť pozri ovaliť 1 ## ošípaná pozri sviňa 1 ## ošipáreň pozri chliev ## ošipovať sa pozri ošívať sa 1 ## ošírovať pozri zapriahnuť 1 ## ošítka pozri slamenica ## ošívať sa 1. expr. rukami alebo inými časťami tela robiť nepokojné pohyby (ako pri svrbení), expr. ošipovať sa, poškrabkávať sa, škrabať sa, škriabať sa: pred tabuľou mlčí, iba sa ošíva, krútiť sa, vrtieť sa, hniezdiť sa, mrviť sa, expr. mechriť sa (celým telom): na stoličke sa nervózne krúti, vrtí, mechrí, nár. omínať sa: omína sa, akoby ju čosi štípalo 2. pozri okolkovať ## oškaredieť stať sa škaredým, nepekným, ošpatnieť, zošpatnieť, zried. zoškaredieť: vlasy jej oškaredeli, ošpatneli, expr. omrštieť, expr.: zošklivieť, zohavnieť (stať sa veľmi škaredým, ošklivým) ## oškierať pozri omínať 1 ## ošklbanec pozri trhan 1 ## ošklbaný 1. pozri holý 2 2. pozri otrhaný 1 ## ošklbať 1. pozri otrhať 2. pozri okradnúť ## ošklivec pozri ohava ## oškliviť sa 1. pozri protiviť sa 2. pozri zaoberať sa ## ošklivosť pozri hnus 1 ## ošklivý 1. pozri škaredý 1 2. pozri zlý 1, nepríjemný 3. pozri neslušný, hnusný ## oškobliť pozri odrieť 1 ## oškodiť pozri poškodiť 2 ## oškodovať pozri poškodiť 2 ## oškrabať 1. škr(i)abaním odstrániť povrchovú vrstvu, zoškrabať, zoškriabať: oškr(i)abať blato z topánok; zoškr(i)abať lak, náter z nábytku, odrieť, zodrieť, oškrieť, expr. oškúliť (neúmyselne): (z)odrel, oškrel si kožu na tvári, expr. oškrabkať (jemne), pooškrabovať, pozoškrabovať (postupne, viac vecí) 2. škr(i)abaním zlúpať, očistiť, obieliť, olúpať, ošúpať: oškr(i)bať zemiaky, mrkvu; obieliť jablko; olúpať, ošúpať kôru, ohôliť ## Oškriabať 1. škr(i)abaním odstrániť povrchovú vrstvu, zoškrabať, zoškriabať: oškr(i)abať blato z topánok; zoškr(i)abať lak, náter z nábytku, odrieť, zodrieť, oškrieť, expr. oškúliť (neúmyselne): (z)odrel, oškrel si kožu na tvári, expr. oškrabkať (jemne), pooškrabovať, pozoškrabovať (postupne, viac vecí) 2. škr(i)abaním zlúpať, očistiť, obieliť, olúpať, ošúpať: oškr(i)bať zemiaky, mrkvu; obieliť jablko; olúpať, ošúpať kôru, ohôliť ## oškrabok odškrabaná časť z niečoho, poškrabok, škrabka: oškrabky, poškrabky z koláča; škrabky cesta ## oškrieť pozri poškrabať 2, oškrabať 1, odrieť 1 ## oškrieť sa pozri ošúchať sa 1 ## oškúlenina pozri odrenina ## oškúliť pozri poškrabať 2, oškrabať 1, odrieť 1 ## oškúliť sa pozri ošúchať sa 1 ## oškuľovať pozri obzerať ## oškvariť pozri spáliť 3 ## oškvariť sa pozri opáliť sa 1, opáliť sa 2 ## oškvarok pozri škvarka 1 ## oškvrčať pozri obhorieť ## oškvŕknuť 1. pozri spáliť 3 2. pozri opáliť sa 1 ## oškvrknúť 1. pozri spáliť 3 2. pozri opáliť sa 1 ## ošľahnúť pozri spáliť 3 ## ošmek pozri podvodník 1, klamár ## ošmekár pozri podvodník 1, klamár ## ošmekávať pozri klamať 3 ## ošmeknúť pozri oklamať 3, okradnúť ## ošmŕdať sa pozri obšmietať sa 1 ## ošmrdok pozri kúsok 1 ## ošmrhliť pozri spáliť 3 ## ošmrliť pozri spáliť 3 ## ošmyknúť 1. pozri odstrihnúť 2. pozri odrezať 1 ## ošniapať pozri ostrihať ## ošomraný pozri mrzutý 1 ## ošpatnieť pozri oškaredieť ## ošpliechať pozri ostriekať ## ošprta pozri daromnica 1 ## oštara pozri nepríjemnosť, starosť 1 ## oštarný pozri nepríjemný ## oštarovať sa pozri namáhať sa ## oštárať sa pozri namáhať sa ## oštep stará bodná zbraň v tvare dlhej tyče so zahroteným koncom, kopija: niektoré kmene v Afrike používajú aj dnes oštepy, kopije ## oštucovať pozri ostrihať ## ošudáriť pozri oklamať 3 ## ošudiť pozri oklamať 1, oklamať 3 ## ošúchanec pozri nevychovanec ## ošúchaný 1. používaním (obyč. častým šúchaním) na povrchu poškodený, obšúchaný, vyšúchaný: ošúchaná, obšúchaná omietka, obdraný, obdratý, odraný, odratý: o(b)draný, o(b)dratý golier na košeli, zodraný, zodratý (veľmi poškodený, obyč. šúchaním): zodraný, zodratý koberec, ošarpaný: ošarpané steny, obnosený, ošumelý, ošumený (obyč. o šatách): obnosené sako; ošumelý klobúk, opotrebovaný, zničený (používaním poškodený): ošúchané, opotrebované topánky; opotrebovaný, zničený poťah, chatrný, vetchý (poškodený na rozpadnutie): ošúchané, chatrné, vetché nohavice, starý (op. nový) 2. ktorý častým opakovaním zovšednel, zunovaný, všedný, banálny: ošúchaný, všedný príbeh; ošúchané, zunované, banálne frázy, klišéovitý (o stále sa opakujúcich výrokoch, textoch): klišéovité výrazy, kniž. zvetraný, expr. otrepaný: zvetraný, otrepaný vtip, hovor. obkukaný (obyč. o šatách): ošúchaný, obkukaný strih šiat, omrzený, obohratý, obohraný: obohratá pieseň ## ošúchať 1. pozri obdrať 1 2. pozri odrieť 1 ## ošúchať sa 1. používaním, nosením sa poškodiť (obyč. na povrchu), obšúchať sa, obdrať sa, odrať sa, zried. obodrať sa: nábytok sa o(b)šúchal, kabát sa o(b)dral, opotrebovať sa, obnosiť sa (o šatstve), oškrieť sa, expr. oškúliť sa: lak, náter sa oškrel, oškúlil, ošumieť: oblek je celý ošumený, poošuchovať sa, poodierať sa (postupne, na viacerých miestach): poťahy sa už poošuchovali 2. častým opakovaním prestať byť pôsobivým, obšúchať sa, zovšednieť, zunovať sa (komu), zunovať (koho): heslá sa o(b)šúchali; hra sa nám zunovala, hra nás zunovala; pieseň zovšednela, opočúvať sa, obohrať sa: platňa sa opočúvala, obohrala, expr. otrepať sa: frázy sa otrepali ## ošumelý 1. pozri ošarpaný 1 2. pozri ošúchaný 1 ## ošumený 1. pozri ošarpaný 1 2. pozri ošúchaný 1 ## ošumieť pozri ošúchať sa 1 ## ošúpať pozri olúpať ## ošúpať sa pozri zlieniť sa 1, zlieniť sa 2 ## ošustnúť pozri obliať 1 ## ošvindľovať pozri oklamať 3 ## otáčací pozri otáčavý 2 ## otáčať pozri krútiť 1 ## otáčať sa 1. pozri krútiť sa 1, krútiť sa 2 2. pozri obiehať 1 ## otáčavý 1. ktorý prebieha v kruhu, kruhový, rotačný: otáčavý, kruhový, rotačný pohyb 2. ktorý je určený, zariadený na otáčanie, otáčací, točivý: klavirista sedel na otáčavej, otáčacej stoličke; otáčacie, točivé kreslo, otočný: otáčavý, otočný žeriav; otáčavé, otočné javisko, krútivý ## otáčka pozri obrátka 1, obrátka 2 ## otáčkomer pozri tachometer ## otáľačky pozri okolky ## otáľanie pozri okolky ## otáľať pozri okolkovať ## otáľavý pozri nerozhodný 1, váhavý ## oťapený 1. pozri osprostený 2. pozri omámený 1 ## oťapiť pozri omámiť 1 ## oťapkať pozri potľapkať ## oťarbavieť pozri ochabnúť 1 ## oťarchavieť stať sa ťarchavou (o žene), otehotnieť: oťarchavela, otehotnela jeden za druhým, zried. obťažieť [Mináč], počať, fraz.: prísť do druhého stavu, prísť do požehnaného stavu: prišla do druhého stavu, počala hneď po svadbe, fraz. byť v tom: šepká sa, že nevesta je v tom, hovor. expr.: zabudnúť sa, zapodieť sa, prespať sa, fraz. prísť do hanby (o slobodnom dievčati), vulg. skurviť sa ## otava pozri mládza ## otázka 1. rečový prejav, ktorým sa niekto chce niečo dozvedieť, dopyt, opýtanie: odpovedať na otázky, dopyty; urobiť niečo bez opýtania, bez otázok, hovor. opytovačka (obyč. v mn. č.): nebolo opytovačkám konca, subšt. dotaz 2. pozri problém 1 ## otáznik pozri problém 1 ## otázny pozri neistý 2, sporný ## oťaž pozri ťarcha 1, záťaž 2 ## oťažieť stať sa ťažkým, malátnym (o tele a jeho častiach), zmalátnieť, expr. oťažkavieť: hlava mu oťažela, oťažkavela, nohy zmalátneli, zried. sťažieť [Rázus], ochabnúť, sklesnúť: od vína celý oťažel, sklesol ## oťažkať pozri poťažkať ## oťažkavieť pozri oťažieť ## otcovizeň pozri domov 1 ## otcovský pozri dedičný 1 ## otcovstvo stav toho, kto je otcom, kniž. paternita: uznanie otcovstva, paternity ## otcu-materi pozri naozaj ## otcuprisám pozri veru, naozaj ## otcuprisahám pozri veru, naozaj ## otčina pozri domov 1, vlasť 1 ## otec 1. muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu, rodič: láskavý otec, rodič, hypok.: oco, ocko, otecko, ocino, ocinko, ocík, tato, tata, tatko, tatíčko, tatík, tatuško, hovor.: ňaňo, ňaňa, ňanko, ňaníčko, hovor. zastar.: apo, apa, apko, apík, papa, subšt.: foter, fotrisko, fotrík, hypok.: oci, tati (v oslovení) 2. pozri svák 2 3. pozri zakladateľ 4. pozri predok 5. pozri kňaz ## otehotnieť pozri oťarchavieť ## otemnieť pozri zatemniť sa ## otep pozri zväzok 1 ## oteplieť pozri otepliť sa ## otepliť pozri zohriať ## otepliť sa stať sa teplejším, teplým, oteplieť, steplieť, stepliť sa: pivo sa oteplilo, oteplelo; hlas mu steplel, steplil sa, ohriať sa, zohriať sa, zhriať sa: studené nohy sa mu (z)ohriali, oletnieť, pritepliť sa (stať sa trocha teplejším, letným): voda oletnela, roztepliť sa (stať sa teplým): vzduch sa rozteplil, vyhriať sa (otepliť sa na potrebnú mieru), prehriať sa (naskrze alebo nad normálnu mieru): motor sa prehrial, rozohriať sa: radiátory sa rozohriali ## otesať pozri okresať 1 ## otetovať pozri označiť 1 ## otiahnuť pozri oklamať 3, okradnúť ## otiepka pozri zväzok 1 ## otierať sa pozri šúchať sa ## otitulovať pozri osloviť 3, pomenovať 2 ## otlačenina pozri odrenina ## otlačiť tlačením, tlakom poškodiť, a tým spôsobiť bolestivé miesto (na tele), omäť, omnúť, odrieť: dlhým ležaním si otlačil chrbát; tesné topánky mu odreli, omäli nohy, oškrieť, expr. oškúliť (pri prudkom dotyku s niečím): oškrel, oškúlil si lakeť, koleno, pootláčať, poodierať, pooškierať (na viacerých miestach) ## otlak zrohovatená pokožka vzniknutá otlačením: mal nohy i ruky plné otlakov, kurie oko (otlak na nohe): mať kurie oká od tesných topánok, mozoľ (otlak na ruke): urobili sa mu mozole od rýľovania ## otĺcť 1. tlčením, údermi poškodiť (obyč. na povrchu), obiť: otĺcť, obiť riad, pootĺkať, poobtĺkať, poudierať, doudierať, dootĺkať (viac vecí, na viacerých miestach): pootĺkané, poudierané ovocie; doudierané kolená, obtĺcť (dookola): obtĺcť farbu, lak z niečoho, expr.: oplieskať, otrepať: oplieskané, otrepané hrnce 2. údermi, palicou odraziť; ráňaním zhodiť, obiť, obtĺcť: o(b)tĺcť, obiť murivo; otĺcť, obiť orechy, oráňať, obráňať, odroniť, zroniť, zráňať, zbiť (plody zo stromu): oráňať, odroniť jablká, zráňať gaštany, pootĺkať, poobtĺkať, poobíjať, poodbíjať, poráňať, pozrážať, pozhadzovať, postŕhať (postupne, viac vecí) 3. pozri zbiť 3 ## otĺkať pozri ráňať 1 ## otĺkať sa pozri biť sa 1 ## otmavieť stať sa tmavším, tmavým, stmavieť, otmavnúť, stmavnúť: obloha otmavela, stmavela; vlasy jej otmavli, stmavli, očernieť, sčernieť (stať sa čiernym): striebro časom očernelo, sčernelo, počernieť (v menšej miere): tvár jej od slnka počernela pozri stemnieť ## otobôž 1. pozri tobôž 2. pozri takisto 2 ## otočenie pozri obrat 1 ## otočiť 1. urobiť niečím kruhovitý pohyb (náhle alebo okolo osi), skrútiť, skrútnuť, zvrtnúť: otočiť vypínačom; skrútnuť, zvrtnúť kľúč v zámke, potočiť, pootočiť (trocha, čiastočne): potočiť pákou; pootočil hlavu, nár. obkrútnuť, pootáčať (postupne alebo viackrát): pootáčal kohútiky 2. pozri obrátiť 1, obrátiť 2 3. pozri omotať ## otočiť sa pozri obrátiť sa 1, obrátiť sa 2, obrátiť sa 3 ## otočka pozri obrátka 1 ## otočný pozri otáčavý 2 ## otoman pozri pohovka ## otras 1. prudký pohyb, silné zachvenie sa, otrasenie, záchvev (slabší otras): otras, záchvev, otrasenie zeme môže spôsobiť zosuv pôdy; otras mozgu, šok (duševný otras): pri havárii utrpela silný šok 2. pozri zmena 1 ## otrasený 1. pozri zdesený, zdrvený 2. pozri podlomený ## otrasný ktorý je spojený s prudkým psychickým vykoľajením; ktorý spôsobuje otras, otriasajúci, ohromujúci: otrasný, otriasajúci výjav; otriasajúci, ohromujúci zážitok, desivý, hrozivý: otrasné, desivé správy; hrozivý vývin udalostí, strašný, hrozný, desný: zažiť strašné, hrozné chvíle; hrozný, desný sen, zlý: mať s niečím otrasné, zlé skúsenosti ## otrava 1. ochorenie alebo smrť spôsobená jedom, otrávenie: otrava, otrávenie hubami, odb. sepsa: treba predchádzať sepse 2. pozri jed 1 3. pozri nuda 1 ## otrávený pozri znechutený, unudený ## otráviť pozri strpčiť ## otravný 1. pozri jedovatý 1 2. pozri nezaujímavý ## otravovať 1. pozri tráviť 2. pozri obťažovať 1 ## otrčiť vysunúť proti niekomu, a tým niečo naznačiť, natrčiť, nastaviť: otrčiť, nastaviť dlaň, ruku, vytrčiť, vystrčiť: nespokojný vytrčil, vystrčil bradu, vyšpúliť, našpúliť, oduť (obyč. pery), vystrieť (ruky, ramená) ## otrepaný pozri ošúchaný 2, všedný ## otrepať 1. trepaním z povrchu odstrániť; trepaním zbaviť nepotrebných častí, striasť, otriasť (trasením): otrepať sneh z kabáta; striasť, otriasť popol z cigarety; otrepať, otriasť si topánky od blata, oklepať: oklepať prach z klobúka, pootrepávať, pootriasať, postriasať (postupne): pootrepávať, pootriasať čižmy; postriasať sneh z klobúka, orafať (zbaviť ľan alebo konope hlávok a pazderia, uvoľniť vlákna z ľanu alebo konopí) 2. prudkými pohybmi viac ráz naraziť niečím o niečo, otĺcť, omlátiť, obúchať, expr. otrieskať: otrepal kastról o stôl, omlátil hrable o plot, otrieskal zošit o lavicu, pootrepávať, pootĺkať (postupne, viac vecí alebo na viacerých miestach): pootrepávať, pootĺkať knihu o hlavu ## otrepať sa pozri ošúchať sa 2 ## otrepávať pozri opakovať 1 ## otresk pozri nevychovanec ## otreštenec pozri pochábeľ ## otrhanec pozri trhan 1 ## otrhaný 1. (o človeku) ktorý je oblečený v roztrhaných, zodratých šatách, obtrhaný, pejor. ošklbaný: otrhaný, obtrhaný, ošklbaný žobrák, zastar. ošarpaný [Botto, Gabaj]: ošarpané deti, expr. rozrandavený 2. pozri zodratý 1 ## otrhať trhaním oddeliť, pooddeľovať; trhaním zbaviť niečoho, obrať: otrhať, obrať fazuľu, hrach, expr.: okmásať, skmásať, ošklbať, odriapať (obyč. bezohľadne, násilne a pod.): chlapci okmásali, skmásali, ošklbali všetky čerešne; vlk odriapal mäso z koristi, ošarpať, pošarpať, expr. orafať, nár. orašmať (spôsobiť pritom škodu, spúšť): víchrom (p)ošarpané stromy v sade; vietor orafal, orašmal kvety, zrafať: zrafať, orafať čučoriedky, obtrhať, poobtŕhať, poobtrhávať, expr.: obkmásať, obšklbať, obdriapať (z viacerých strán, dookola) ## otriasajúci pozri otrasný ## otriasať sa pozri triasť sa 2 ## otriasť 1. chvíľu mocne triasť niečím, zatriasť: výbuch otriasol, zatriasol oblokmi, zalomcovať, zlomcovať (intenzívnejšie, s väčšími výkyvmi): prievan z(a)lomcoval dvermi 2. trasením z povrchu odstrániť; trasením zbaviť niečoho, striasť, otrepať: otriasť, striasť, otrepať z dáždnika vodu; otriasť, otrepať dáždnik, oklepať, odklepať, odklepnúť, sklepať, sklepnúť, expr. oklepkať: o(d)klepal, odklepol popol z cigarety; sklepal, sklepol prach z topánok, zried. obtriasť (dookola): obtriasol jabloň, postriasať, pootriasať, poobtriasať (postupne): postriasať slivky zo stromu 3. mocne zapôsobiť (obyč. negatívne), zdrviť, rozrušiť: správa otriasla celou rodinou; prípad zdrvil, rozrušil mesto, rozochvieť, vzrušiť (nepríjemne), vyviesť z rovnováhy: udalosti ho rozochveli, vzrušili, vyviedli z rovnováhy, zalomcovať, zlomcovať: jej srdcom z(a)lomcoval bôľ, pren. primraziť: primrazila nás zvesť o nešťastí 4. narušiť daný stav, ubrať na istote niečoho, podkopať, podlomiť, podryť, nalomiť: otriasli, podkopali našu dôveru; udalosť mu podlomila, podryla zdravie, oslabiť: oslabiť politický systém ## otriasť sa pozri striasť sa 1 ## otrieblený pozri opitý 1 ## otrieskať pozri otrepať 2 ## otrieť pozri utrieť ## otrieť sa pozri obtrieť sa ## otriezvieť pozri vytriezvieť 1 ## otrocky 1. pozri otrocký 1 2. pozri ponížený, pokorný 3. pozri doslova 1 ## otrocký 1. týkajúci sa otroka, charakteristický pre otroka, kniž. rabský: otrocké zajatie, otrocký vzťah; zhodiť otrocké, rabské putá 2. pozri ponížený, pokorný 3. pozri úplný 2; presný 4 4. pozri ťažký 3 ## otroctvo pozri útlak ## otročina pozri práca 1, lopota 1 ## otročiť pozri drieť ## otrok 1. v otrokárskej spoločnosti bezprávny človek ako vlastníctvo otrokára; človek v takomto postavení aj v iných spoločnostiach, kniž. rab 2. expr. človek celkom ovládnutý niečím, niekým, expr. nevoľník, kniž. rab: stal sa už úplne otrokom, nevoľníkom, rabom drogy ## otrtúlenosť pozri opitosť ## otrtúlený pozri opitý 1 ## otrtúliť sa pozri opiť sa ## otrúlenosť pozri opitosť ## otrúlený pozri opitý 1 ## otrúliť sa pozri opiť sa ## otrundženosť pozri opitosť ## otrundžený pozri opitý 1 ## otrusina pozri omrvina 1 ## otrusinka pozri omrvina 1 ## oťukať pozri preskúmať ## oťukať sa pozri udomácniť sa 1 ## otupa pozri nuda 1 ## otupenosť pozri apatia ## otupený pozri ľahostajný, necitlivý 2, tupý 1, tupý 4, prázdny 2 ## otupieť 1. stať sa tupým, stratiť ostrosť, otupiť sa, zatupiť sa: nôž sa časom otupí, otupie; ostrie píly sa zatupilo, stupieť, stupiť sa: spomienky stupeli, žiaľ sa stupil 2. stať sa otupeným, apatickým, zľahostajnieť, znecitlivieť: po neúspechu otupel, zľahostajnel; od bôľu celý otupel, znecitlivel, zvlažnieť (stratiť horlivosť, stať sa vlažným): zvlažnieť vo viere, zlaxnieť (stať sa laxným) ## otupievať pozri tupieť ## otupnosť pozri nuda 1 ## otupný pozri nezaujímavý, jednotvárny ## otuženec pozri otužilec ## otužený pozri otužilý ## otužieť pozri spevnieť ## otužiť sa pozri spevnieť ## otužilec otužilý človek, zried. otuženec ## otužilý ktorý znesie chlad, nepodlieha chorobám a iným nepriaznivým javom (op. neduživý, chudorľavý), odolný, otužený, pevný: otužilý, odolný organizmus; mať odolné, otužené, pevné zdravie, zdravý: zdravé, otužilé telo, zdatný, silný, mocný (op. cintľavý): otužilá, zdatná, mocná mládež; otužilé, silné svalstvo, húževnatý, životaschopný: otužilé, húževnaté rastliny (op. háklivé), imúnny (obyč. odolný proti nákaze): je otužilý, imúnny voči chorobám ## otužovať robiť otužilým, odolným, tužiť: otužovať, tužiť si telo, organizmus, upevňovať, posilňovať (zdravie, svalstvo) ## otvárací pozri úvodný ## otvor 1. prázdne miesto na konci niečoho pozdĺžneho, ústie: otvor, ústie vysokej pece; ústie plynovodu 2. pozri diera 1 ## otvorene 1. pozri otvorený 1 2. pozri priamo 4, rovno 6 ## otvorený 1. ktorý je z hľadiska prístupu, vstupu zbavený prekážok (op. uzavretý, zavretý), voľný, nehatený: otvorená, voľná cesta; nehatený, voľný priebeh rokovania, neobmedzený, slobodný (op. zamedzený, ohraničený): mať k moru neobmedzený, slobodný prístup, nekrytý (bez krytiny, strechy a pod.): otvorený, nekrytý koč; nekrytá veranda, široký, ďaleký, šíry (bez prekážok, ktoré by obmedzovali, zmenšovali a pod. istý priestor): otvorený, široký priestor; otvorený, ďaleký výhľad; otvorená, široká samohláska a; vyplávať na otvorené, šíre more, prístupný (otvorený pre návštevníkov): park je prístupný aj vo večerných hodinách, expr.: rozdrapený, rozďavený, kniž. rozjatrený, nár. rozjedený (o rane) 2. pozri nevyriešený 3. pozri priamy 2, srdečný, úprimný 1 4. pozri verejný 2, zjavný ## otvoriť 1. odkryť uzavretý priestor, uzavretý otvor (op. zatvoriť, zavrieť), odchlopiť: otvoriť, odchlopiť zásuvku, vráta, expr. odčapiť (prudko), odchýliť, pootvoriť, expr. odškeriť, naškeriť (trocha otvoriť): odchýlené, pootvorené, odškerené dvere, odomknúť (otvoriť kľúčom; op. zamknúť): odomkla bránu a vošla, roztvoriť, expr.: rozčapiť, rozcapiť, rozškľabiť, rozchľabiť, rozďaviť, rozzeviť, rozškeriť (otvoriť na dve strany smerom od seba, obyč. dokorán): roztvoriť oči; rozčapiť, rozškľabiť dvere; rozzeviť ústa, rozďaviť papuľu, expr. vyčapiť: vyčapené vráta, rozovrieť, roztiahnuť (niečo zavreté, stiahnuté): rozovrieť pery; roztiahnuť husi zobák, rozlepiť (o očiach), pootvárať, poroztvárať (postupne, viac vecí) 2. uviesť do činnosti (op. zatvoriť, zakľúčiť), začať: otvoriť, začať zasadnutie parlamentu, nesprávne zahájiť: zahájiť schôdzu, správne otvoriť schôdzu, zapnúť (op. vypnúť): zapnúť rozhlas, hovor. pustiť: pustiť televíziu, hovor.: zapáliť, zažať (dať do chodu; op. zhasnúť): zapáliť, zažať rádio ## ouvertúra pozri predohra ## ovácie pozri oslava 2 ## ovakovať pozri omietnuť ## oval pozri krajec ## ovaliť 1. expr. udrieť ťažkým predmetom, expr. obúšiť: ovalil, obúšil ho sekerou, expr.: praštiť, tresnúť, tresknúť, chňapnúť, rachnúť, buchnúť, zried. chropnúť [Tajovský]: ovalil, praštil, tres(k)ol, rachol zviera palicou po hlave, expr.: ochmeliť, orútiť, nár. expr.: olomáziť, ošinúť: ochmeliť niekoho drúkom, orútiť kyjom, omráčiť, expr. ohlušiť (zbaviť pritom vedomia): kameňom ho omráčil, ohlušil 2. pozri ohromiť ## oválny ktorý má tvar oválu, oválový, elipsový, elipsovitý, eliptický: bežať po oválnej, elipsovitej dráhe štadióna; oválový, elipsový výstrih; elipsovitý, eliptický pôdorys, podlhovastý, predĺžený, pretiahnutý (väčší do dĺžky ako do šírky): podlhovastá, predĺžená, pretiahnutá tvár, vajcovitý (ako vajce): oválny, vajcovitý otvor ## ovädnúť pozri zvädnúť 1 ## ovčiak plemeno väčších služobných alebo strážnych psov, zastar. ovčiar: od salaša vybehli ovčiaky, ovčiare, vlčiak (nemecký ovčiak) ## ovčiar 1. pozri pastier 2. pozri ovčiak ## ovčiareň stavba, maštaľ pre ovce, ovčinec ## ovčiatko pozri jahňa ## ovčina koža z dospelej ovce, škopovina, škopovica ## ovčinec pozri ovčiareň ## oveľa (podstatne) väčšou mierou, omnoho, značne, hodne, o hodne: je oveľa, omnoho vyšší ako ja; dosahuje značne, hodne, o hodne lepšie výsledky ako ostatní, nepomerne, neporovnateľne: cez les je to nepomerne, neporovnateľne kratšie, veľakrát, veľa ráz, mnohokrát, mnoho ráz: je veľakrát, mnoho ráz šikovnejší ako ty, hovor.: oveľakrát, o veľa ráz, omnohokrát, o mnoho ráz: v zahraničí zarobil oveľakrát, o veľa ráz, o mnoho ráz viacej ako doma, expr.: poriadne, riadne: (po)riadne väčší chlap, nár. omoc ## oveľakrát pozri oveľa ## ovenčievať pozri venčiť 1 ## ovenčovať pozri venčiť 1 ## ovenčiť 1. pozri ozdobiť 2. pozri obrúbiť 2 ## overený pozri osvedčený 1 ## overiť na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o pravosti, správnosti niečoho, preveriť: overiť, preveriť údaje, správy, tézy, odb. verifikovať, kniž.: ohodnoverniť, zhodnoverniť, justifikovať (potvrdiť hodnovernosť, pravdivosť niečoho): verifikovať, ohodnoverniť, justifikovať listiny, doklady, legalizovať (overiť pravosť): legalizovaný podpis, skontrolovať, preskúmať: skontrolovanie, preskúmanie pravosti dokumentu, presvedčiť sa (o niečom; so spojkou že): presvedčiť sa o klamstve; presvedčil sa, že dokument je pravý, autentifikovať, autentizovať: autentifikovať odpis listiny, vidovať (overiť správnosť niečoho a potvrdiť obyč. šifrou), pooverovať, popreverovať (postupne, viac vecí) ## overovateľ kto niečo overuje, kto potvrdzuje pravosť niečoho, odb. certifikátor ## ovesiť 1. pozri zvesiť 2 2. pozri zavesiť 1 ## ovešať pozri ozdobiť ## oviazať pozri obviazať ## ovievať 1. viatím zasahovať, ofukovať: vietor mu ovieva, ofukuje tvár; ofukuje si ranu pozri previevať 2. pozri kývať 1 ## ovíjadlo pozri obväz ## ovíjať pozri vinúť 1 ## ovíjať sa pozri pnúť sa 1 ## ovíjavý pozri popínavý ## ovínadlo pozri obväz ## ovinka pozri onuca 1 ## ovinok pozri onuca 1 ## ovinovačka pozri onuca 1 ## ovinúť pozri omotať, obopnúť, obviazať ## ovisnúť dostať sa do visiacej alebo nižšej polohy (obyč. od ťarchy, bezvládnosti), klesnúť, sklesnúť, kniž. zvisnúť: konáre obťažkané snehom ovisli, (s)klesli, zvisli nadol, expr.: okväcnúť, okvacnúť, okvicnúť, odkväcnúť, odkvacnúť, odkvicnúť (o častiach tela): hlava, ruky mu okväcli, odkvicli, ochabnúť, hovor. opadnúť (o pleciach, lícach), nár. expr. okloptavieť: čepiec jej okloptavel, previsnúť (ostať visieť na niečom alebo cez niečo): hlava previsla cez operadlo stoličky ## ovisnutý 1. ktorý je vo visiacej polohe, ktorý klesol smerom nadol; fraz. alebo pren. svedčiaci o sklamaní, zahanbení alebo skľúčenosti (op. vztýčený), zvesený: stál s ovisnutými, zvesenými plecami; fraz. odišiel s ovisnutým, so zveseným nosom, spustený, sklonený: pes chodil so spusteným chvostom; ovisnutá, sklonená hlava, zvädnutý (o kvete; pren. o časti tela): zvädnuté tulipány, ústa, hovor. opadnutý, zried. zvisnutý 2. pozri nepružný 1, ochabnutý 2 ## oviť pozri omotať, obopnúť, obviazať ## ovládateľný pozri poslušný ## ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím, opanovať, zmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhov, podmaniť, podrobiť, podriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinu, spútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človeka, posadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadol, zachvátiť, premôcť, preniknúť, prejať, zried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosť, nadísť, obísť (o telesných alebo duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišiel, prepadnúť, popadnúť, zried. spopadnúť: (s)popadol ho strach, vlúdiť sa, vojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do duše, expr. opantať: smútok ju opantal, zaľahnúť, doľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti 2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod., premôcť, potlačiť, opanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosť, skrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnev, expr.: osedlať, zazubadliť, ozubadliť: osedlať, zazubadliť vášne, zvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou 3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo alebo schopnosť narábať s niečím, naučiť sa, zvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíri, osvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu ## ovládnuť sa pozri zdržať sa 3 ## ovlažený pozri vlhký ## ovlažiť pozri osviežiť, navlhčiť ## ovlhčiť pozri navlhčiť ## ovlhnúť pozri zvlhnúť ## ovocie pozri výsledok ## ovoda pozri škôlka ## ovoňať čuchom zistiť pach, očuchať: ovoňať, očuchať jedlo, oňuchať (o zvieratách, expr. o ľuďoch): pes oňuchal prichádzajúceho, privoňať, pričuchať, pričuchnúť, priňuchať, priňuchnúť (zľahka ovoňať), poovoniavať, poočuchávať, pooňuchávať (postupne, viac vecí) ## ovoniavať pozri čuchať ## ovplyvniť zanechať trvalejšie pôsobenie na niekoho, niečo, uplatniť vplyv, zapôsobiť: básnik ovplyvnil celú generáciu, interferovať (vzájomne): susedné jazyky interferovali, ovplyvnili sa, hovor. spracovať (uplatniť vplyv): spracovali nás, aby sme prijali ich mienku; psychicky ho spracoval pozri interferovať ## ovrabčiť sa pozri oženiť sa ## ovrávať pozri ohovárať ## ovravieť pozri oklebetiť ## ovrúbiť pozri obrúbiť 2 ## ovrubovať pozri obšívať 1 ## ovšem 1. pozri správne pravda 1 2. pozri správne však 1 3. pozri správne áno ## ovzdušie 1. pozri vzduch 2. pozri prostredie 1 3. pozri duch 6 ## oxid pozri kysličník ## oxidácia chemický proces zlučovania látky s kyslíkom, oxidovanie, okysličovanie: pomalá oxidácia, pomalé oxidovanie, okysličovanie, hrdzavenie, korózia (prejav oxidácie na kovoch): hrdzavenie, korózia zábradlia ## oxidovanie pozri oxidácia ## oxidovať pozri okysličiť, zachádzať 3 ## oxidovať sa pozri okysličiť sa ## oxygén pozri kyslík ## ozaj 1. pozri naozaj, skutočne 2 2. pozri vôbec 1 3. pozri ale 3 ## ozajsky pozri naozaj, skutočne 1 ## ozajst pozri naozaj ## ozajstne pozri naozaj, skutočne 1 ## ozajstný pozri skutočný 1, skutočný 2, pravý 1 ## ozbíjať pozri okradnúť ## ozbrojený pozri vojenský 1 ## ozbrojiť vybaviť zbraňami, výzbrojom, vyzbrojiť: ozbrojiť, vyzbrojiť armádu, vyzbrojiť sa revolverom, zmilitarizovať (podriadiť vojenskej správe): zmilitarizovanie krajiny, obrniť (vybaviť brnením): pren. obrniť, vyzbrojiť niekoho trpezlivosťou ## ozdoba vec slúžiaca na ozdobenie, skrášlenie, okrasa, výzdoba: ozdoby, okrasy, výzdoby starých fasád, dekorácia, kniž. dekórum: dekorácia výstavnej siene; slávnostné dekórum, hovor.: paráda, cifra, expr. čačka: jej šaty sú samá paráda, cifra; ovešať sa čačkami, kniž. ciráda: vyrezávaná ciráda [Kukučín], pýcha (ozdoba, na ktorú možno byť pyšný): desiatky fontán sú pýchou mesta, ornament, ornamentika (ozdoba, ktorá využíva geometrické motívy): bohatý ornament, bohatá ornamentika na keramike, zried.: príkrasa, prízdoba, poet. zdoba [Vajanský, Hviezdoslav], trblietka (trblietavá ozdoba): čepiec s trblietkami [Vansová] ## ozdobiť dať na niečo ozdobu, urobiť krajším, pekným, vyzdobiť (dôkladne, bohato): šaty ozdobiť zlatými gombíkmi, okrášliť, skrášliť, poet. okrásiť: vlasy si okrášlila, skrášlila mašľou, hovor. expr. vycifrovať, expr. vyčačkať: vycifrovať, vyčačkať kone do záprahu, vyšperkovať (ozdobiť šperkmi), dekorovať: slávnostne dekorovaná sála, ovenčiť, poet. zvenčiť, nár. podvenčiť (ozdobiť vencom), poet. okvietiť (ozdobiť kvetmi), podperiť, operiť (ozdobiť perom): podperený klobúk, kniž. opentliť (ozdobiť stužkami), obiť (ozdobiť kovom): valaška obitá striebrom, ornamentovať, kniž. ornamentalizovať (ozdobiť ornamentmi): truhlica ornamentovaná rezbami, obyč. pejor.: ovešať, obvešať (bohato, často nevkusne ozdobiť): o(b)vešať sa bižutériou, obložiť, hovor. garnírovať (pridať k hlavnému jedlu doplnky lahodiace chuti a očiam): misu obložiť, garnírovať zeleninou, pocifrovať (ozdobiť navrchu): pocifrovať medovníky, prizdobiť, prikrášliť (trocha): čepiec prizdobili, prikrášlili výšivkami ## ozdobný 1. určený na ozdobu, na skrášlenie, okrasný: ozdobná, okrasná rastlina; ozdobný, okrasný vankúš, výzdobný, dekoračný, dekoratívny, zried. zdobný: dekoračný, dekoratívny prvok, záves, ornamentálny, vzorkový (ktorý pozostáva z ornamentov, vzoriek): ornamentálny vzor; vzorková technika, parádny (určený na parádu): ozdobné, parádne poháre, hovor. cifrovaný: cifrované písmo, cifrovaný opasok 2. ktorý má nejakú ozdobu, ozdobený, zdobený: ozdobný, ozdobený, zdobený tanier, vzorkovaný (ozdobený vzorkami): ozdobný, vzorkovaný obrus, parádny (ozdobami skrášlený): vo vitríne stáli ozdobné, parádne predmety ## ozdobovať pozri krášliť, cifrovať 1 ## ozdravenie pozri obroda ## ozdravieť pozri uzdraviť ## ozdraviť pozri zlepšiť ## ozdravovňa pozri sanatórium ## ozelenieť stať sa zeleným, zozelenieť: zemiaky v pivnici (z)ozeleneli; more zrazu (z)ozelenelo, oblednúť, zblednúť (stať sa bledým, zeleným od zlosti) ## ozembuch pozri hlupák ## oziablina pozri omrzlina ## oziabnuť preniknúť zimou, veľkým chladom, preziabnuť: po polhodine celý oziabol, preziabol, skrehnúť (od zimy): ruky mu skrehli, omrznúť (na povrchu byť zasiahnutý mrazom): uši mu omrzli, zájsť za nechty (pri oziabnutí prstov), poodmŕzať, poomŕzať (postupne omrznúť): deťom poodmŕzali, poomŕzali uši, ruky ## ozlatiť pozri ožiariť ## ozlomkrK pozri bleskovo, opreteky, rýchlo ## ozlomkrky pozri bleskovo, opreteky, rýchlo ## označenie 1. pozri znak 5, značka 2. pozri meno 1, pomenovanie, názov, prívlastok 2 ## označiť 1. urobiť znak, značku, poznačiť: (p)označiť si v knihe stranu, označkovať, vyznačiť, vyznačkovať (značkami): označkovať dobytok, vtáky; jasne vyznačkovať, vyznačiť turistické chodníky, signovať: signovať rukopis, hovor. ohviezdičkovať (označiť hviezdičkou), hovor. ofajkovať (označiť značkou v podobe fajky): ofajkovať vybavené položky, odb. otetovať (označiť tetovaním): otetovať chovné zviera, šifrovať, ošifrovať (označiť šifrou): (o)šifrovať spis, opuncovať, ociachovať (označiť úradnou značkou), vykolíkovať (označiť kolíkmi): vykolíkovať pozemok, zastaráv. poznamenať: umierajúceho poznamenať krížom, subšt. ocajchovať 2. pozri určiť 1, určiť 3, vyhlásiť 2 3. pozri pomenovať 2 ## oznam danie niečoho na verejnú známosť; tlačivo, na ktorom sa oznamuje, oznámenie, správa: krátke oznamy, oznámenia, správy v novinách, ohláška: povinná ohláška odberu elektriny, vyhláška, dekrét (úradný oznam pre verejnosť): vyhláška, dekrét o mobilizácii, prípis (úradný oznam určený inštitúcii): v prípise sa uvádza ..., upovedomenie, uvedomenie, vyrozumenie, avízo (oznam o budúcej udalosti): poslali upovedomenie, avízo o príchode inšpektora, proklamácia, vyhlásenie (oznam, v ktorom sa niečo popiera alebo sa oznamujúci na niečo zaväzuje): proklamácia o otvorení hraníc, kniž. notifikácia: notifikácia o embargu, inzerát (oznam ponuky alebo dopytu v tlači): oznamy, inzeráty v novinách iba preletel pohľadom pozri správa ## oznámenie pozri oznam ## oznámiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom, dať na vedomie, ohlásiť: oznámili nám zmenu termínu skúšky; výsledky už dali na vedomie, už ohlásili, dať znať, dať vedieť: dajte nám znať, dajte vedieť, kedy prídete, zahlásiť, avizovať (vopred): návštevu zahlásili, avizovali na stredu, inzerovať (inzerátom; pren. oznámiť vôbec): inzerovať predaj garáže, zastar. vybubnovať (verejne, bubnovaním oznámiť), kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinu, podať správu, zreferovať (dať podrobnejšiu správu o niečom): riaditeľovi podať správu o plnení plánu; zreferoval kolegom, čo vybavil, informovať (podrobnejšie): informovať občanov o zmenách v doprave, signalizovať (podať správu signálom, signálmi): signalizoval rukou, aby som mlčal, upovedomiť, kniž. vyrozumieť (úradne): písomne nás upovedomili o rozsudku; vyrozumeli nás o rozhodnutí komisie, kniž. notifikovať (úradne oznámiť), odb. komunikovať (niekomu niečo), hovor. zastar. omeldovať: omeldovať návštevu, vyniesť (úradne vyhlásiť): vyniesť rozsudok, tlmočiť (v mene niekoho): tlmočil im vôľu, želanie predstaveného 2. byť predzvesťou, dať signál, signalizovať: napučané stromy oznámili, signalizovali jar, kniž. zvestovať: vietor zvestoval odmäk 3. dať správu o trestnom čine príslušným orgánom, urobiť udanie, udať: oznámiť, udať páchateľa, vyzradiť: vyzradiť vinníka, kniž. denuncovať, subšt. bonznúť, zažalovať (podať žalobu): zažaloval ho pre spreneveru, pooznamovať, poudávať (postupne oznámiť): poudávať spolupracovníkov ## oznámkovať 1. ohodnotiť známkou (školský prospech, výkon a pod.), oklasifikovať: oznámkovať, oklasifikovať študenta, športovca 2. nalepiť známku, ofrankovať: oznámkovať, ofrankovať list ## oznamovací určený na oznamovanie, na oznamy, informačný: oznamovací, informačný tón; informačná tabuľa, vývesný (určený na vyvesovanie oznamov): vývesná skrinka ## oznamovač 1. zariadenie na oznamovanie služobných správ a hlásení, hlásič: dispečerský oznamovač, hlásič, indikátor (železničné zariadenie na oznamovanie smeru): železničný indikátor 2. pes, ktorý oznamuje poľovníkovi postrelenú zver, hlásič ## oznamovateľ pozri zvestovateľ ## oznať sa pozri zoznámiť sa 1 ## oznojiť sa pozri spotiť sa 1 ## oznova pozri znova ## oznove pozri znova ## ozobávať pozri obhrýzať ## ozoriť pozri ožiariť ## ozorný pozri obrovský ## ozrejmiť pozri objasniť ## ozruta pozri obor ## ozrutáň pozri obor ## ozrutánsky pozri obrovský, nesmierny ## ozrutný pozri obrovský, nesmierny ## ozub tech. výstupok alebo zárez slúžiaci na spájanie konštrukcie, tech. ozubec ## ozubadliť pozri zazubadliť 1 ## ozubec pozri ozub ## ozva pozri ohlas 1 ## ozvať sa 1. vydať zvuk, zvukovo sa prejaviť, zaznieť, ohlásiť sa: neďaleko sa ozval, ohlásil zvon; zaznel hrom, výstrel, zazvučať (prejaviť sa zvučaním): zazvučal telefón; vedľa nečakane zazvučalo čembalo, zarezonovať (zaznieť tak, že zvuk sa preberie od iného predmetu): husle ticho zarezonovali, poozývať sa (postupne, jeden za druhým): poozývali sa údery hodín 2. prejaviť sa slovne, ohlásiť sa, reagovať, zareagovať: v diskusii sa ozval, ohlásil prvý; na námietky nik ne(za)reagoval, prehovoriť, prevravieť: prehovoril, prevravel, až keď ho vyzvali, kniž.: prerieknuť, preriecť: preriekol až po chvíli, prihlásiť sa (o slovo, do diskusie), expr.: ceknúť, muknúť, štrknúť, škrknúť, krknúť, čuchnúť, pípnuť (obyč. v zápore): bolo ticho, nik (ani) necekol, nemukol, neškrkol; deti ani nečuchli, nepípli, pren. pejor. gágnuť, kniž. hlesnúť: bolesť vydržal bez hlesnutia, poozývať sa, poohlášať sa, poohlasovať sa (postupne, jeden za druhým) 3. prejaviť sa navonok istým spôsobom (o citoch, náladách, telesných pocitoch a pod.), ohlásiť sa, prihlásiť sa: ozval sa v ňom otcovský cit, prebudiť sa, dať o sebe vedieť: bolesť sa znova ozvala, dala o sebe vedieť; prebudila sa túžba cestovať, ukázať sa: ukázala sa potreba oddychu, zjaviť sa, objaviť sa: u chlapca sa zjavila, objavila pýcha, poohlasovať sa, poprihlasovať sa, poprebúdzať sa (postupne, u viacerých) 4. pozri protestovať ## ozvena 1. zvuk zaznievajúci po odrazení pôvodného zvuku, echo, ohlas: ihneď sa vráti silná ozvena, silné echo; pren.: ozvena, ohlas mladosti; ozvena, ohlas myšlienok, citov, kniž.: ozyv, ozvuk 2. pozri ohlas 1 ## ozvláštniť pozri zvýrazniť ## ozvučný umožňujúci prenášanie zvuku, rezonančný: ozvučná, rezonančná doska ## ozvuk 1. pozri ohlas 1 2. pozri ozvena 1 ## ozyv 1. pozri ohlas 1 2. pozri ozvena 1 ## ozývať sa pozri ozvať sa ## ožehavý správne chúlostivý, háklivý ## ožehliť pozri vyhladiť 2 ## ožehnúť pozri spáliť 3 ## oželieť pozri oľutovať 1, oľutovať 2 ## oženiť sa úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým (o mužovi), uzavrieť/uzatvoriť manželstvo, kniž. vstúpiť do stavu manželského (aj o žene): oženil sa, uzavrel manželstvo s cudzinkou; už druhý raz sa oženil, vstúpil do stavu manželského, vziať si/zobrať si (za ženu/za manželku): neviem, koho si vzal, zobral spolužiak za ženu, za manželku, arch. pojať za manželku, fraz. ísť pred oltár (s niekým; aj o žene), žart. ovrabčiť sa, pren. hovor. expr. zadrhnúť sa (aj o žene): ešte má čas zadrhnúť sa, poženiť sa (o viacerých jednotlivcoch) pozri zosobášiť sa ## ožialiť pozri oľutovať 2 ## ožiariť žiarou, svetlom zaliať, osvietiť, osvetliť: mesiac ožiaril, osvetlil nočnú krajinu, oslniť (prudkým svetlom, obyč. na chvíľu): oslnili nás reflektory auta, kniž.: ozlatiť, pozlátiť, poet. ozoriť: slnce ozlatilo, pozlátilo kopce, vysvietiť, iluminovať (slávnostne osvetliť): iluminovať sieň, prežiariť, presvietiť, presvetliť (žiarou, svetlom celkom preniknúť): slnečné lúče prežiarili les; presvietená, presvetlená scéna, poosvetľovať (postupne, viac vecí): poosvetľovať všetky kúty dvora ## ožierať pozri obhrýzať ## ožiť 1. nadobudnúť znova život, oživieť, zastar. obžiť: zakliata princezná obžila (v rozprávkach), náb. vstať z mŕtvych 2. začať znova jestvovať, obnoviť sa, oživnúť, obživnúť, oživiť sa: v pamäti mu ožili, oživli spomienky; záujem ožil, oživil sa, vzbudiť sa, prebudiť sa, objaviť sa (znova): vzbudila, prebudila sa v ňom láska k športu; objavil sa mu úsmev na tvári, poožívať (postupne, vo väčšom množstve): muchy na jar poožívajú 3. stať sa živším, živým, čulým, oživnúť, oživieť: dom ožil, oživol, oživel deťmi, okriať, obodrieť, zbodrieť, vzpružiť sa (znova nadobudnúť duševnú silu): v rodine okrial, obodrel; na dovolenke sa vzpružil, rozveseliť sa, rozjariť sa, rozihrať sa (stať sa veselším, veselým; obyč. na kratší čas): v spoločnosti sa rozveselil, rozjaril; oči sa mu rozihrali, zried. rozžiť sa [F. Hečko], poožívať (postupne): deti akosi poožívali ## oživenie pozri obnova 2, obroda, znovuzrodenie ## oživieť pozri ožiť 1, ožiť 3 ## oživiť 1. urobiť živým, vzkriesiť: oživiť figúrku; mŕtveho neoživíš, nevzkriesiš, kniž. obživiť: obživiť polomŕtveho 2. uviesť znova do života, premietnuť do prítomnosti, sprítomniť, obnoviť: oživiť, sprítomniť si, obnoviť si spomienky; oživiť tradície, vzkriesiť: lásku už nevzkriesia, kniž.: obživiť, oživotvoriť, zživotniť: obživiť, oživotvoriť spolok, občerstviť: občerství si zážitky z cesty, aktualizovať (priblížiť súčasnému chápaniu): aktualizovať drámu, obrodiť, regenerovať (dodať novú silu niečomu): obrodiť spoločnosť, regenerovať zdroje, znovuzriadiť, kniž.: rekonštituovať, reštituovať: znovuzriadenie Matice slovenskej 3. urobiť živším, živým, čulým, silnejším, intenzívnejším a pod., obodriť: oživiť tanec; oživiť, obodriť náladu, zábavu, rozhovor, spestriť, občerstviť (urobiť pestrejším, čerstvejším): oživiť, spestriť svoj štýl; oživiť, občerstviť izbu maľovkou ## oživnúť pozri ožiť 2, ožiť 3 ## oživotvorenie pozri obnova 2, znovuzrodenie ## oživotvoriť pozri oživiť 2 ## oživovať pozri kriesiť ## ožltnúť stať sa žltým, zožltnúť: lístie na strome (z)ožltlo, zažltnúť (nadobudnúť žltú farbu): papier časom zažltol, požltnúť (postupne): bielizeň časom požltla ## ožobráčený pozri zmrzačený ## ožobráčiť 1. obrať, dostať o majetok, zbedačiť, zbedárčiť: neúroda ožobráčila, zbedačila roľníkov, ochudobniť (urobiť chudobným): vojna ochudobnila celý národ, expr. zdrať: obchodníci nás celkom zdrali, polit.: pauperizovať, sproletarizovať: pauperizovať, sproletarizovať masy, expr. zúbožiť (uviesť do stavu telesnej alebo duševnej biedy): povodeň zúbožila dedinu, fraz.: priviesť/priniesť na mizinu, priviesť/priniesť na žobrácku palicu, priviesť do biedy, priviesť na psí tridsiatok 2. pozri zmrzačiť 1 ## ožobračovať pozri vykorisťovať ## ožran pozri opilec, alkoholik ## ožranec pozri opilec, alkoholik ## ožranstvo pozri alkoholizmus, opilstvo 1 ## ožrať sa pozri opiť sa ## ožratosť pozri opitosť ## ožratý pozri opitý 1 ## ožuvať žutím, žuvaním poznačiť, znehodnotiť, ohrýzť, expr.: ocmúľať, ocumľať, omogať: ožutá, ohryzená fajka; ocmúľaná, ocumľaná cigareta, vreckovka, ceruzka ## ožuť žutím, žuvaním poznačiť, znehodnotiť, ohrýzť, expr.: ocmúľať, ocumľať, omogať: ožutá, ohryzená fajka; ocmúľaná, ocumľaná cigareta, vreckovka, ceruzka ## ôsmak žiak ôsmej triedy, zastar. zried.: osmotriednik, osmoklasník: ôsmaci, osmotriednici sú na lyžovačke, oktaván (žiak ôsmej triedy gymnázia) ## ôstie 1. dlhé pichľavé výrastky na kláskoch rastlín, osti, hovor. fúzy: jačmenné ôstie, osti, fúzy 2. porast pichľavých rastlín, bodľač, bodľačie: spadnúť do ôstia, do bodľačia ## pá 1. pozri ďaleko 2. pozri dovidenia ## paberkovať pozri zbierať 1 ## paberky pozri zvyšok ## pablesk pozri záblesk 1 ## pableskný pozri trblietavý ## pableskovať pozri presvitať, svetielkovať ## pac pozri cap ## pác pozri bác 1, paf ## pacient nezdravý človek, ktorý sa lieči: ťažký pacient, chorý: chorí čakali dlho na ošetrenie, hovor. maród: hlásiť sa ako maród ## pacifický pozri tichomorský pozri mierumilovný ## pacifistický pozri mierumilovný ## packa 1. pozri úder 1 2. pozri ruka 1 ## packať pozri kaziť 1 ## páckať pozri biť 2 ## pacnúť pozri udrieť 1, plesnúť 2 ## pácovať pozri moriť ## pačesovať pozri šticovať ## pačesy pozri vlasy 1, štica ## páčiť pozri pozerať (sa) 1 ## páčiť sa 1. budiť alebo mať pocit krásy, miloty, dobra a pod., ľúbiť sa: páčili sa, ľúbili sa mu pekné dievčatá; páči sa, ľúbi sa mi nová architektúra, zdať sa, vidieť sa, hovor. pozdávať sa: táto látka sa mi celkom vidí, pozdáva, lahodiť (vzbudzovať príjemný pocit): hudba lahodí uchu, imponovať (vzbudzovať úctu, obdiv, rešpekt): jej vystupovanie sa mužovi páči 2. (iba v 3. os.) mať vôľu do nejakej činnosti; vzbudzovať pocit uspokojenia, ľúbiť sa: robí, čo sa mu páči, ľúbi, vidieť sa, pozdávať sa (často v zápore): nevidí sa, nepozdáva sa nám cestovať v noci, hovor. expr. voňať (byť príjemný; obyč. v zápore): pomáhať deťom nevonia, expr. sladiť sa: nesladí sa mi žiť, chcieť sa, žiadať sa: chce sa, žiada sa im chodiť po meste, chutiť, byť po chuti, byť po vôli: nechutí mu služba iným; práca mu nie je po chuti, po vôli, zastaráv. ráčiť sa: spievajte, koľko sa vám ráči, želať si: urobte, ako si želáte, ako sa vám páči ## pačmaga pozri potvora ## pačrev pozri potvora ## pád 1. strata moci, vplyvu, významu, postavenia, zánik: pád, zánik komunizmu, rozpad, rozklad: rozpad, rozklad štátu, záhuba, kniž. zhuba: varovať ľudstvo pred záhubou, skaza: skaza mesta, úpadok (strata priaznivého stavu): mravný úpadok spoločnosti, hovor. krach: politický krach pozri zánik, skaza 2. pozri prípad 1 ## padací pozri sklápací ## padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie alebo na zem, klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zem, expr.: cápať, drúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolu, cupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavy, sypať sa, valiť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od rána, expr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá sneh, pršať, spŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromov, rútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zem, expr.: krbáľať sa, kobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skaly, hovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách), expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zem, dopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu pozri spadnúť 1 2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho, vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasy, odpadať, odpadávať, odpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromu, pĺznuť (o srsti, vlasoch), pŕchnuť (o perí, lístí) 3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť, strácať sa, tratiť sa, vytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia sa, miznúť, zanikať, expr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá 4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho, dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozrenia, doliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únava, prechádzať, prenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas 5. pozri hynúť 1 6. pozri upadnúť 2 ## padavý pozri splývavý 2 ## pádlo pozri veslo ## padlý pozri nemravný ## padnúť 1. pozri spadnúť 1, pozri padať 1 2. pozri padať 3 3. pozri padať 4 4. pozri umrieť 5. pozri nastať 6. pozri pristať 2 7. pozri zaúčinkovať 8. pozri minúť sa 2 ## pádny pozri presvedčivý, závažný 1 ## padúcnica pozri epilepsia ## paf napodobňuje zvuk pri výstrele, streľbe; naznačuje výstrel, streľbu, pif, puf, pif-paf, pif-paf-puf: ozvalo sa paf, pif a zajac sa prekoprcol; urobil puf smerom na vrabca, pik, puk: pik, pik, puk, puk, bolo počuť v krátkych intervaloch, pác, bác, bum, rach (napodobňuje silnejší zvuk výstrelu): pác, bác, ozývalo sa z doliny 1. pozri prekvapený 2. pozri zaľúbený 1 ## pagáč pozri posúch ## pagína pozri strana 2 ## paginovačka pozri číslovačka ## paginovať pozri stránkovať ## pahltne pozri hltavo, pozri nenásytný 1 ## pahltno pozri hltavo, pozri nenásytný 1 ## pahltník pozri nenásytník, jedák ## pahltný pozri nenásytný 1 ## paholčiť pozri slúžiť 1 ## paholok 1. pozri sluha 2. pozri mládenec ## paholský pozri hrubý 2 ## pahorkatina pozri vysočina ## pahorkatý pozri kopcovitý 1 ## pahorkovitý pozri kopcovitý 1 ## pahorok pozri kopec 1 ## pahrbok pozri kopec 1 ## pahýľ pozri kýpeť ## pach 1. pozri zápach 2. pozri vôňa ## páchateľ kto spáchal trestný čin, delikvent: potrestať páchateľa, pátrať po páchateľoch, delikventoch ## páchnuť vydávať pach (obyč. nepríjemný), cítiť: páchne rumom, voňavkou, cítiť z neho rum, voňavku; mrcina už páchla, už ju bolo cítiť, voňať (iba o príjemnom pachu): ľalie silno voňajú, hovor. zaváňať (obyč. o príjemnom pachu): pečené ryby zďaleka zaváňajú, smrdieť, zapáchať (iba o nepríjemnom pachu), hovor. raziť (iba o nepríjemnom pachu): raziť potom, expr. posmrdkávať (trocha nepríjemne páchnuť), expr. mlanúť: v ústach mlanel trúnok [Švantner], expr. čpieť (vydávať štipľavý, ostrý pach): celý dom čpie dymom, cesnakom ## pachoľa pozri dieťa 1 ## pacht pozri nájom 1 ## pachtiť sa expr. veľmi za niečím túžiť a usilovať sa dosiahnuť to, expr. pechoriť sa: pachtí sa, pechorí sa za slávou, expr.: zháňať sa, honiť sa, hnať sa, naháňať sa (pachtiť sa obyč. za majetkom): odjakživa sa zháňa, ženie, naháňa iba za peniazmi; honiť sa, hnať sa za kariérou, expr.: driapať sa, hrabať sa, škrabať sa, škriabať sa, chabrať sa, chamrať sa, chamriť sa, chamtať sa: bezohľadne sa driapal, hrabal, škrabal na najvyššie pozície vo vedení, expr.: chápať sa, chapkať sa, nár. chaporiť sa: chápe sa dopredu; len sa chapkajú, chaporia a robota nikde, pejor. chamtiť (sa), lakomiť sa: susedka sa chamtila, lakomila za každou korunou; chamtiť po peniazoch pozri usilovať sa, túžiť ## pachtivec pozri lakomec ## pachtivý 1. pozri lakomý 1, chamtivý 2. pozri dychtivý, túžobný ## pachuť pozri chuť 2 ## pajác 1. osoba zabávajúca v stredoveku svojich pánov, šašo: kráľovský pajác, šašo, hovor. expr. dvorný blázon, harlekýn (komická postava starej talianskej komédie) 2. expr. nevážne sa správajúci človek, expr. šašo, pejor. gašpar: robiť zo seba pajáca, šaša, gašpara, pejor. komediant: neverte mu, komediantovi 3. kto vtipmi, konaním, ustrojením vzbudzuje veselosť, šašo: poskakovať ako pajác, šašo, klaun, hovor. august (artista v cirkuse predvádzajúci komické čísla) 4. pozri panák 1 ## pajediť pozri hnevať ## pajediť sa pozri hnevať sa ## pajedivý pozri zlostný 1 ## pajedlivý pozri zlostný 1 ## pajedný pozri zlostný 1 ## pajedoš pozri zlostník ## pajchle pozri bokombrada ## pajšle pozri pľúca ## pajta 1. pozri stodola 2. pozri šopa ## pajtáš pozri priateľ 1 ## pajzel pozri hostinec ## pajznúť pozri ukradnúť ## pajzom pozri spolu 2 ## pakeľ pozri balík ## pakľúč nástroj na otvorenie akejkoľvek zámky, hovor. šperhák: otvoriť bránu pakľúčom, šperhákom ## pakostnica pozri lámka 1 ## pakovať pozri baliť 1 ## pakovať sa 1. pozri brať sa 1 2. pozri bežať 1, odísť 1 ## pakt pozri zmluva ## paktovať pozri spolčovať sa, priateliť sa ## páľa pozri horúčava 1 ## palác veľká reprezentatívna budova, zastar. alebo expr. palota: honosné paláce, paloty na námestí, kúria (sídlo nižšej šľachty): zemianska kúria, kaštieľ (sídlo šľachty): barokový kaštieľ pozri kaštieľ ## palacinkáreň pozri panva ## palatalizovať pozri mäkčiť ## palátum pozri podnebie 2 ## páľava pozri horúčava 1 ## paľba pozri streľba ## palcový pozri veľký 1 ## pálčivo 1. pozri prenikavý 2. pozri naliehavo 1 3. pozri nepríjemný ## pálčivý 1. pozri horúci 1 2. pozri silný 2, ostrý 5, prenikavý 1 3. pozri naliehavý 2 4. pozri nepríjemný ## palec stará dĺžková miera, cól: doska dlhá dva palce, cóle ## pálenčiar pozri liehovarník ## pálené pozri liehovina ## pálenica pozri liehovar ## páleník pozri liehovarník ## pálenka pozri liehovina ## pálenkár pozri liehovarník ## paleotyp pozri prvotlač ## paleozoikum pozri prvohory ## paleta pozri množstvo 2 ## paleto pozri kabát ## palica dlhší kus rovného tenšieho dreva, často opracovaný a používaný na podopieranie, pri hre, športe a pod.: opierať sa o palicu; lyžiarske palice, krivuľa, expr. bakuľa (hrubšia, obyč. zakrivená palica): pastierska bakuľa, expr.: čugaňa, chabina: zahnať sa na psa čugaňou, dostať chabinou po chrbte, kyjak, kyj (hrubá, na jednom konci rozšírená palica): ovaliť niekoho kyjakom, trstenica (pružná palica, pôvodne z istého druhu palmy): dostať trstenicou, štiep, štiap (dlhá palica, obyč. na obíjanie orechov), hovor. papek (neopracovaná palica): udrieť niekoho papekom, nár. patyk: oháňať sa patykom, nár. sukovica (hrčovitá palica): tresol sukovicou na dvere, zastar. feruľa (palica na trestanie) pozri kyjak ## palicovať pozri biť 2 ## palič pozri podpaľač ## páliť 1. vydávať veľmi veľké teplo, pripekať, pripaľovať: slnko páli, pripeká, pripaľuje, expr. piecť, hovor.: pražiť, smažiť: letné slnko pečie; rozpálená platňa praží dookola, hriať (intenzívne): radiátor veľmi hreje, opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky) 2. pri dotyku spôsobovať pálčivú bolesť, spaľovať: horúca polievka mu páli, spaľuje ústa, obárať, opárať (parou alebo vriacou tekutinou): obára, opára si jazyk čajom, kniž. žihať [Hviezdoslav] 3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim, štípať: mráz páli, štípe líca, pichať: dym pichá v očiach, svrbieť, špieť (bolestivo svrbieť): hojaca sa rana svrbí, špie, bolieť (ostrou bolesťou): porezanie bolí 4. ničiť ohňom, spaľovať: páli, spaľuje suché konáre 5. vyrábať pomocou ohňa, žiaru, vypaľovať: páliť, vypaľovať keramiku 6. pripravovať oheň, zapaľovať: páliť, zapaľovať svätojánske ohne, rozkladať, zažíhať: zažíhať vatry 7. pozri strieľať 1 8. pozri bežať 1 9. pozri dvoriť ## páliť sa 1. pozri horieť 1 2. pozri angažovať sa ## palivo horľavina na spaľovanie s cieľom získať teplo alebo pohonnú energiu, kurivo: prichystal palivo, kurivo na zimu, zastar. ohrev, subšt. šťava (pohonná hmota, napr. benzín): v aute už nemám šťavu ## pálivý pozri ostrý 5, štipľavý 1, prenikavý 1 ## paloš pozri šabľa ## palota 1. pozri sála 2. pozri palác ## paluba lodná plošina: prechádzať sa po palube, kniž. bord [Vajanský] ## pamäť 1. pozri vedomie 2, zmysel 5 2. pozri spomienka 1 ## pamätať 1. uchovávať v pamäti, pamätať sa, pamätať si: dobre (sa) pamätá, ako sa to všetko zbehlo; pamätám sa na jeho meno, pamätám si jeho meno, hovor. merkovať si: dieťa si všetko dobre merkuje 2. mať na zreteli potreby dakoho, nezabúdať na dakoho, mať na pamäti: musíš pamätať na svoje zdravie, musíš mať na pamäti svoje zdravie, starať sa: starať sa o blaho rodiny, myslieť (na koho, na čo), mať na mysli: s nákupmi som myslela aj na vás, rátať, počítať: pri delení rátal, počítal i s deťmi ## pamäti zápisky osôb o prežitých udalostiach, spomienky, memoáre: písať pamäti, memoáre ## pamätihodnosť pozri pamiatka 1 ## pamätihodný pozri významný 1 ## pamätlivý pozri starostlivý ## pamätnícky pozri starý 3 ## pamätník 1. pozri súčasník 2. pozri pomník, socha ## pamätnosť pozri pamiatka 1 ## pamätný 1. pozri významný 1 2. pozri spomienkový, jubilejný ## pamflet pozri hanopis ## pamfletista pozri hanopisec ## pamiatka 1. niečo pripomínajúce minulosť, pamätihodnosť, pamätnosť: umelecké pamiatky, pamätihodnosti, pamätnosti starých miest, starožitnosť, expr. starina (starožitný predmet): izba plná starožitností, starín 2. pozri spomienka 1 ## pamiatkový pozri spomienkový ## pampa pozri step ## pampúch pozri šiška 2 ## pamuk pozri niť ## pán 1. kto niekomu, kto niekde rozkazuje, kto má moc, vládca, vladár: pán, vládca, vladár hradu, mesta; vzbury sedliakov proti pánom; Kto je tu pánom? 2. predstaviteľ moci, nadriadená osoba, vrchnosť: mestskí páni, mestská vrchnosť, kniž. alebo iron. honorácia (najvýznamnejšie osoby podľa postavenia, majetku): cirkevná honorácia, často pejor. panstvo: panstvo prišlo vo frakoch pozri honorácia 3. kto niekoho zamestnáva, zamestnávateľ: pracovať u dobrého pána, zamestnávateľa, slang. bos: štedrý bos, zastaráv. alebo pejor. chlebodarca: slúžil slepo svojmu chlebodarcovi, hovor. milosťpán (oslovenie zamestnávateľa v minulosti): milosťpán rozkázal zapriahať pozri zamestnávateľ 4. zdvorilé oslovenie osoby mužského pohlavia, často pejor. panstvo: vážení páni, vážené panstvo, sir (v anglickom prostredí), don, seňor (v španielskom prostredí), signor [vysl. siň-] (v talianskom prostredí), iron. milosťpán často iron. alebo pejor. pánko: ulízaný mladý pánko 5. pozri chlap 1 6. pozri vlastník 7. pozri šľachtic 1 8. pís. Pán pozri Boh ## pána hovor. expr. vyjadruje citový postoj k vete, k výpovedi, hovor. expr.: pánabeka, pánajána: pána, pánabeka, to ti bola bitka, no zbohom (pri zápornom postoji): no zbohom, už sme dopracovali ## pánabeka pozri pána, preboha ## panafrický pozri celoafrický ## pánajána pozri pána, preboha ## panák 1. figúra v podobe pripomínajúcej postavu človeka, pajác, bábka: deti sa hrajú s panákmi, s pajácmi, s bábkami, figurína, panna: krajčírska figurína, panna, hovor. pandrlák 2. kužeľu podobný útvar snopov na poli, mandeľ: uložiť obilie do panákov, mandeľov 3. pozri švihák ## panamerický pozri celoamerický ## panázijský pozri celoázijský ## pánbohhovie pozri ktovie ## pánbohchráň 1. pozri božechráň 1 2. pozri nedajbože 2 ## pánbohvie pozri ktovie ## pánbochráň pozri božechráň 1 ## pancier 1. kovové ochranné oblečenie, brnenie: železný pancier, železné brnenie, zbroj: rytier v zbroji, poet. broň, nespis. krunier 2. ochranný oceľový kryt, brnenie: pancier, brnenie tanku ## pancierový pozri obrnený ## pančovaný pozri riedky 1 ## pančovať hovor. miešať do nápoja nepatriace zložky, expr. krstiť: pančovať, krstiť víno ## pančucha súčasť oblečenia na nohy: vlnené pančuchy, subšt. štrimfľa: štrimfle z umelých vláken, hovor. patentka (pružná pančucha pletená do pásikov) ## pandrlák pozri panák 1 ## pandúr pozri dráb ## panebože pozri bože ## panegyrický pozri oslavný ## panelák pozri dom 1 ## panenka pozri dievča 1 ## panenskosť pozri panenstvo ## panenský pozri nedotknutý ## panenstvo stav ženy bez pohlavnej skúsenosti, panenskosť: stratiť panenstvo, panenskosť, poctivosť, počestnosť, nevinnosť, čistota, hovor. veniec: prísť o veniec, hovor. česť: pripraviť devu o česť ## paneurópsky pozri celoeurópsky ## panghart pozri dieťa 1 ## panghartský pozri naničhodný 1 ## pani 1. dospelá osoba ženského pohlavia, žena: vydatá pani, žena, pekná pani, žena, dáma (žena s vyberanými spôsobmi): ukloniť sa pred dámou, lady [vysl. lejdy] (v anglickom prostredí), doňa, seňora (v španielskom prostredí), signora [vysl. siň-] (v talianskom prostredí), madam (obyč. v oslovení), iron. milosťpani, obyč. pejor. panička pozri žena 1 2. žena poskytujúca zamestnanie, zamestnávateľka: prísna pani, zamestnávateľka, zastaráv. alebo pejor. chlebodarkyňa, hovor. milosťpani: milosťpani nariadila umyť obloky, expr. veliteľka [Škultéty] 3. žena, ktorá niečo vlastní, vlastníčka, majiteľka: byt zmenil paniu, vlastníčku, majiteľku 4. pozri manželka 5. pozri šľachtičná ## panický pozri bezhlavý ## panička pozri pani 1 ## pánik pozri švihák ## panika pozri zmätok 2, rozruch ## panikárčiť pozri zmätkovať ## panikársky pozri poplašný 1 ## pankhart pozri dieťa 1 ## pankhartský pozri naničhodný 1 ## pánko 1. pozri pán 4 2. pozri kňaz 3. pozri švihák ## panna 1. pozri dievča 1, slečna 2. pozri figurína, panák 1 3. pozri víla ## panoráma obraz krajiny, kniž. scenéria: z hradu sa otvára panoráma mesta; namaľovať panorámu, scenériu Tatier ## panoramatický pozri široký 2 ## panoš pozri sluha ## panovačný usilujúci sa ovládať iných, presadzujúci svoju vôľu; svedčiaci o tom, pánovitý: panovačná, pánovitá povaha, rozkazovačný, rozkazovací (ktorý rád rozkazuje; vyznačujúci sa prísnosťou, ráznosťou): rozkazovačná žena; rozkazovačný, rozkazovací hlas učiteľky, veliteľský, generálsky: odradil všetkých svojím veliteľským, generálskym správaním, autoritatívny, autoritársky (vynucujúci si autoritu): autoritatívne, autoritárske vystupovanie, despotický, diktátorský (vyznačujúci sa despotizmom, diktátorstvom): despotický, diktátorský otec, imperátorský: imperátorský postoj, zastar. sekirantský (ktorý rád preháňa iných svojimi príkazmi, požiadavkami a pod.): sekirantský vedúci ## panovať 1. vykonávať vládu nad niekým, vládnuť: za panovania, vládnutia kniežaťa Rastislava, kraľovať (panovať ako kráľ), cárovať (panovať ako cár), hovor. vladáriť, pejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom): bašoval v krajine už dlhý čas, expr. tróniť (byť pevne usadený): v predsedníckom kresle tróni už desať rokov, kniž. zastar. vládať 2. kniž. byť všeobecne rozšírený alebo platný, bežný, vládnuť, byť: v domove panuje, vládne, je prísna disciplína, jestvovať, existovať: jestvujúca, existujúca spoločenská situácia, prevládať, prevažovať, dominovať (mať prevahu): prevláda, prevažuje medzi nimi optimizmus; dominujú tu dubové lesy ## pánovitý pozri panovačný ## panovník osoba, ktorá stojí na čele štátu s monarchistickou vládnou formou, vladár, vládca: despotickí panovníci, vladári, vládcovia, hist. vladyka (u starých Slovanov), monarcha (panovník v monarchii), kniž. mocnár: rakúsko-uhorskí mocnári, pejor. mocipán, imperátor (zvrchovaný panovník), kráľ (panovník v monarchii), cisár (najvyšší titul monarchistického panovníka): japonský cisár, cár (panovník u východných a južných Slovanov): bulharský cár, sultán (panovník v islamských krajinách), radža (indický feudálny panovník), expr. potentát: feudálni potentáti, hist. knieža: údelné knieža, kniž. dynasta [Rázus], kniž. zastar. zemevládca [Rázus] ## panský 1. týkajúci sa bohatých, privilegovaných vrstiev (obyč. v minulosti), veľkopanský: panské, veľkopanské majetky, šľachtický, aristokratický: šľachtické, aristokratické kruhy, urodzený, vznešený (s dlhou tradíciou): urodzený, vznešený rod 2. pozri dobrý 3, bezstarostný, pohodlný 2 3. pozri vyberaný 1, mestský ## pánsky pozri mužský ## panstvo 1. pozri vláda 2, nadvláda 2. pozri pán 2, pán 4 3. pozri majetok ## panština pozri povýšenectvo ## pánt 1. kovové zariadenia, obyč. páky, na ktorých sú zavesené pohyblivé predmety, záves, čap: vybrať dvere z pántov, zo závesov, z čapov 2. vodorovná žŕdka v kuríne, bidlo: kohút vyletel na pánt, na bidlo, hambálok, hambalok: sliepky sedia na hambálku, na hambalku ## pantať pozri motať 1, pliesť 2 ## pantať sa pozri motať sa 1 ## panter pozri leopard ## pantomím pozri mím ## pantomíma divadelná hra, v ktorej sa dej vyjadruje mimikou, nemohra, zried. mímodráma ## pantomimik pozri mím ## pantomimista pozri mím ## panva plytká nádoba na praženie, obyč. s rúčkou, panvica: vyprážať rezne na panve, panvici, hovor. palacinkáreň (panvica na pečenie palaciniek) ## panvica pozri panva ## papa pozri otec 1 pozri jedlo 1 ## pápá 1. pozri ďaleko 2. pozri dovidenia ## papáč pozri jedák ## papagájovať pozri opakovať 1 ## papagájsky pozri bezduchý 1 ## papacha pozri čiapka ## papaláš pozri hodnostár ## papať pozri jesť 1 ## papek pozri palica ## páper pozri páperie ## páperec pozri páperie ## páperie drobné, jemné spodné vtáčie perie, páper (niečo podobné páperiu): vankúše z páperia, z pápera; páperie, páper snehu; páper okolo úst, expr. páperec ## páperistý pozri páperový 1, páperový 2 ## pápernatý pozri páperový 1, páperový 2 ## páperný pozri páperový 2 ## páperovitý pozri páperový 2 ## páperový 1. ktorý je z páperia, pápernatý, páperistý: páperové, pápernaté, páperisté vtáčie hniezdo, perový (vyplnený perím): páperový, perový spací vak; páperová, perová bunda 2. ktorý má vlastnosti ako páperie, podobajúci sa páperiu, páperistý, pápernatý: páperové, páperisté, pápernaté semená stromov, páperovitý, ľahký, ľahučký, jemný: páperovitý, ľahký sneh; ľahučké lupienky kvetov; páperové, jemné vlásky dieťaťa, poet. zastar. páperný ## pápežský súvisiaci s inštitúciou pápeža, cirk. apoštolský: pápežský, apoštolský nuncius; pápežská, apoštolská stolica ## papier pozri doklad 1 ## papierovať pozri úradovať ## papila pozri bradavka ## papirosa pozri cigareta ## papiroska pozri cigareta ## papka pozri jedlo 1 ## papkáč pozri jedák ## papkať pozri jesť 1 ## paplón pozri prikrývka ## papľuh pozri potvora ## papračka pozri práca 1, babračka ## papradie porast paprade, papradina: na okraji lesa rastie husté papradie, hustá papradina ## papradina pozri papradie ## paprať sa 1. pozri babrať sa 1, babrať sa 2 2. pozri zaoberať sa ## paprča 1. pozri paprčka 1 2. pozri ruka 1 ## paprčiť pozri hnevať ## paprčiť sa pozri hnevať sa ## paprčka 1. dolná časť nohy párnokopytníkov, zried. i vtákov, hovor. paprča: paprčky, paprče kôz; slepačie paprčky, paprče, laba (spodná časť končatín niektorých zvierat): psie laby, dlaba, dlapa, tlapa: medvedie dlaby, tlapy 2. pozri ruka 1 ## papuče pozri kapce, prezuvky 2 ## papuľa 1. ústa zvieraťa: konská papuľa, tlama (ústa väčších zvierat): kravská tlama, niž. hovor. huba 2. pozri ústa ## papuľnáč expr. kto bezočivo odvráva: susedov syn je veľký papuľnáč, niž. hovor.: hubáč, hubáň, zried. odvrávač ## papuľnatý expr. ktorý neúctivo, zlostne a pod. slovami odporuje; odvrávajúci: neposlušné, papuľnaté dieťa, pejor.: jazyčnatý, jazyčný: papuľnatá, jazyčnatá, jazyčná žena, hovor. pejor.: pyskatý, hubatý: je pyskatá, hubatá ako trhovkyňa, nár. pejor. preštekaný ## papuľovať pozri odvrávať, hovoriť 1 ## papundekel pozri lepenka ## pár pozri dvojica pozri málo 1, niekoľko ## para pozri hmla, dych ## parabola pozri podobenstvo ## páračka žena, ktorá pára perie, driapačka: u susedov sa schádzajú páračky, driapačky ## páračky spoločné páranie peria, driapačky: ísť na páračky, driapačky ## paráda 1. pozri ozdoba 2. pozri oslava 1 3. pozri nádhera 1 ## paradajka pozri rajčina ## paradajkový pozri červený ## paradesantný pozri výsadkový ## parádiť pozri cifrovať 1, krášliť ## parádnica žena, ktorá sa rada parádi: susedova dcéra je veľká parádnica, expr.: cifrena [Karvaš], cifraňa, cifruľa, cifruša [Vajanský], frnduľa, cinfrlina [Bodenek], pejor.: frnda, fiflena (povrchná parádnica) ## parádnik kto sa rád parádi, expr.: cifráň [Kukučín], cifráš [Hviezdoslav], cifričkár ## parádny 1. pozri pekný 1 2. pozri slávnostný, sviatočný, veľkolepý ## paradox pozri protirečenie ## paradoxný pozri protirečivý ## parafa pozri podpis ## parafovať pozri podpísať ## paragraf pozri odsek ## paralela niečo podobné niečomu: hláskoslovné paralely, obdoba, analógia (približná zhoda): to nemá v dejinách obdobu, analógiu, podobnosť: podobnosť názorov, podoba: nápadná podoba udalostí ## paralelita pozri paralelnosť ## paralelizmus pozri paralelnosť ## paralelizovať pozri porovnať ## paralelne pozri súčasne 1 ## paralelnosť jestvovanie, prebiehanie popri sebe, obyč. súčasne, súbežnosť: paralelnosť, súbežnosť javov, kniž.: paralelita, paralelizmus: paralelizmus v stavbe viet [Jesenská], súčasnosť: súčasnosť dvoch dejov, synchrónia, synchrónnosť, synchronickosť (paralelnosť v čase) ## paralelný 1. pozri súbežný 1, rovnobežný 2. pozri súbežný 2, súčasný 2 ## paralýza pozri ochrnutie ## paralyzovať pozri obmedziť 2, ochromiť 1, prekaziť ## parapeľ pozri dáždnik ## parapet stav. doska kryjúca podobločnú časť steny, stav.: podokenica, podobločnica, poprsnica (podokenná doska vyčnievajúca dovnútra miestnosti) ## parašutista kto je vycvičený v zoskakovaní z lietadla padákom, výsadkár (príslušník výsadkového vojska) ## parašutistický pozri výsadkový ## parašutistika pozri parašutizmus ## parašutizmus zoskakovanie z lietadla padákom, parašutistika, výsadkárstvo ## párať 1. odtrhávať perie z kostrniek, driapať: cez zimné večery párali, driapali perie 2. pozri rezať 2, rezať 3 ## paratiť pozri vystrájať ## paraván pozri zástena ## parazit pozri cudzopasník 1, cudzopasník 2, príživník 1 ## parazitickosť pozri parazitizmus 2 ## parazitický pozri parazitný, cudzopasný 1 ## parazitizmus 1. odb. živenie sa z iného organizmu, cudzopasníctvo 2. život na úkor niekoho iného, príživníctvo, parazitickosť: parazitizmus, príživníctvo, parazitickosť detí zbohatlíkov ## parazitný ktorý sa živí z organizmu iného druhu; pejor. (o človeku) ktorý využíva iných, priživuje sa na iných, parazitický, cudzopasný, cudzopasnícky: parazitné, parazitické červy; cudzopasné, cudzopasnícke živočíchy; parazitický, cudzopasný, cudzopasnícky živel, príživnícky, príživný (o človeku a jeho prejavoch): príživnícky, príživný spôsob života ## parazitovať pozri cudzopasiť ## parazól pozri dáždnik ## parcelovať pozri deliť 1 ## parciálny pozri čiastkový ## pardál pozri leopard ## pardon pozri milosť 1 ## pardonovať pozri odpustiť, prepáčiť ## par excellence pozri typický, skutočný, pravý ## parfum pozri voňavka ## parfumovať pozri voňavkovať ## paripa pozri kôň 1 ## parírovať pozri poslúchnuť ## pariť sa pozri kúdoliť sa ## páriť pozri krížiť 1 ## páriť sa 1. (o živočíchoch) pohlavne sa spájať; mať čas párenia, honiť sa (o niektorých cicavcoch): ovce sa pária, honia, poľov. honcovať sa: zajace sa na roli honcujú, behať sa (mať čas párenia; o krave), húkať sa (mať čas párenia; o svini), horovať sa (o kobyle) 2. pozri spájať sa 1 ## parita pozri rovnosť ## paritne 1. pozri rovnocenný 2. pozri rovnako 1 ## paritný pozri rovnocenný ## park väčšia, obyč. zatrávnená plocha (často so stromami a kvetmi) upravená na prechádzky a oddych: mestský, verejný park, sad (park s prevahou stromov) ## parkan pozri plot ## párkrát pozri niekoľkokrát ## parlament volený politický zastupiteľský zbor, obyč. celoštátny zákonodarný orgán; budova tohto orgánu, snem, snemovňa: voľby do parlamentu, snemu; zasadnutie snemovne; schôdza sa koná v parlamente, v snemovni, duma (parlament v Rusku) ## parobčiť pozri mládenčiť ## parobok pozri mládenec ## parodický pozri zosmiešňujúci ## parodizovať pozri zosmiešňovať ## parodovať pozri zosmiešňovať ## paroháč pozri jeleň ## parohy rohovité výrastky na hlave niektorých zvierat, parožie: jelenie, srnčie parohy, parožie ## parochňa umelé vlasy: nosiť parochňu, zastar. vlásenka [Záborský] ## parochniar kto zhotovuje parochne, zastar. vlásenkár ## párok jemný údenársky výrobok v podobe tenkých dlhších valčekov: párky s horčicou, subšt.: viršľa, virštľa ## parola pozri heslo 1 ## parom pozri čert ## paroma pozri nie 1 ## paromhovie pozri ktovie ## paromsky 1. pozri naničhodný, prekliaty 2. pozri veľmi ## paromský pozri naničhodný 1, prekliaty ## paromovský pozri naničhodný 1, prekliaty ## paromvie pozri ktovie ## paromžehovie pozri ktovie ## párovitý pozri párový ## párový vyskytujúci sa v páre, tvoriaci pár, párovitý: párové, párovité výbežky; párové, párovité rozčlenenie prvkov ## parožie pozri parohy ## pár ráz pozri niekoľkokrát ## parsún pozri vzhľad, podoba 2 ## part 1. pozri noty 2. pozri úloha 2 ## parta pozri skupina 2, banda 1 ## partaj pozri strana 4 ## partajník pozri straník 1 ## parter pozri prízemie ## partes pozri noty ## partesy pozri noty ## partia 1. jednotlivá hra, hovor. expr. partička: zahrať si partiu, partičku šachu, mariáša 2. pozri časť 3. pozri skupina 2 4. pozri partner ## participácia pozri účasť 2 ## particípium pozri príčastie ## participovať pozri zúčastňovať sa ## partička pozri partia 1 ## partikula pozri častica 1, častica 2 ## partikulárny 1. pozri čiastkový 2. pozri miestny 3. pozri mestský ## partiový pozri lacný 1, nekvalitný ## partitívny pozri čiastkový ## partner kto koná niečo spoločne s niekým (v hre, v obchode a pod.), spoločník: politický, obchodný partner, spoločník; byť dobrým partnerom, spoločníkom pri hre, v tanci, spoluúčastník: spoluúčastník obchodnej transakcie, spoluhráč (kto sa spolu s niekým zúčastňuje na športovej alebo inej hre): vrátiť loptu spoluhráčovi, hovor. partia (výhodný partner na uzavretie manželstva): to nie je partia pre našu dcéru, pejor. komplic, hovor. pejor. pusipajtáš, subšt.: kompán, kumpán pozri protivník 2 ## partnerstvo pozri spolupráca ## párty pozri zábava 2 ## parvenu 1. pozri prisťahovalec 2. pozri povýšenec ## pás 1. úzky dlhý útvar nejakého materiálu, pruh: úzky pás, pruh papiera, plechu; kožené pásy, pruhy na kufri, expr. pásik: pásik kože, hovor. štráf: všiť do sukne štráf látky, popruh, subšt. gurtňa (pevný pás používaný na upevnenie, nosenie niečoho): niesť skriňu na popruhoch, na gurtniach, štóla (širší pás okolo pliec ako súčasť ženského oblečenia), krajč. dragún (pás vzadu na kabáte udržujúci fazónu) 2. úzka dlhá časť plochy, pruh: priechod vyznačený pásmi, pruhmi; pásy, pruhy polí, hovor. štráf, expr.: pásik, prúžok, štráfik, hovor. táľ (úzky pás poľa) 3. pozri remeň 1 4. pozri driek 2 ## pasák pozri pastier ## pasant pozri chodec ## pásavý pozri pásikavý ## pasáž 1. pozri časť 2. pozri priechod ## pasažier pozri cestujúci ## pasca 1. zariadenie na chytanie zvierat, obyč. škodlivých, klepec: nastaviť pascu, klepec, osídlo: vtáča sa chytilo do osídla, slučka, oko: pripraviť slučku, železo (železná pasca): líška sa chytila do železa, škripec (zariadenie na chytanie myší), lapák, sklopec, zried. sklopka 2. pozri úklady ## pasé pozri bezpredmetný ## paseka pozri zmätok 2 ## pasentný pozri priliehavý 1, tesný 1 ## pasia pozri záľuba 1 ## pasienok pozri pastva 2 ## pásik pozri pás 1, pás 2, páska ## pásikavý na ktorom sú pásiky, pásy, pásavý, páskavý, páskatý, pásikovaný, páskovaný, pásovaný: pásikavý, pás(k)avý záves; pás(i)kovaný, pásovaný sveter, prúžkovaný, prúžkatý, pruhovaný: prúžkovaný, prúžkatý, pruhovaný ako zebra, hovor.: šráfkovaný, šrafovaný, štráfkatý, štráfkovaný, štráfovaný ## pásikovaný pozri pásikavý ## páskovaný pozri pásikavý ## pasírovať pozri lisovať ## pasivita pozri apatia ## pasívnosť pozri apatia ## pasívny 1. ktorý neprejavuje aktivitu, vyznačujúci sa nečinnosťou, nezáujmom; svedčiaci o pasivite (op. aktívny, činný, činorodý), neaktívny, neiniciatívny: pasívny, neaktívny, neiniciatívny človek; pasívny, neaktívny, neiniciatívny prístup, nečinný, trpný, kniž.: nedvižný, oblomovský: poddať sa nečinnému, trpnému, nedvižnému čakaniu; oblomovský postoj, nebojovný, nevýbojný (op. bojovný, výbojný), nepodnikavý (op. podnikavý), expr. ťapákovský, pejor. zápecnícky (pasívny a zaostalý): nepodnikavý, ťapákovský, zápecnícky duch, apatický, letargický (chorobne pasívny): je celkom apatický, letargický 2. pozri stratový ## páska úzky pruh tkaniny, papiera a pod., pásik, stužka: páska, pásik z kože; nosiť pásku, stužku na znamenie smútku, šnúra (pruh zo spletenej priadze) ## páskatý pozri pásikavý ## páskavý pozri pásikavý ## paskuda pozri potvora ## paskudník pozri potvora ## paskudný pozri prekliaty, nepríjemný ## pásmo pozri oblasť 1, územie ## pasovačka pozri zápas 1 ## pásovaný pozri pásikavý ## pasovať pozri vyhlásiť 2 pozri hodiť sa 1, hodiť sa 2 ## pasovať sa pozri biť sa 1, bojovať 2 ## pásový pozri sériový 1 ## pásť pozri striehnuť 1 ## pásť sa pozri kochať sa ## pasta pozri krém 1 ## pastelový pozri jemný 3 ## pastier kto pasie hospodárske zvieratá, hovor. pasák: pastier, pasák husí; obecný pastier, pasák, bača (hlavný pastier oviec), valach (pastier oviec), honelník (pomocník baču alebo valacha), kraviar (pastier kráv), koniar (pastier koní), sviniar (pastier svíň), voliar (pastier volov), ovčiar (pastier oviec), husiar (pastier husí), gaučo (pastier dobytka na argentínskych pampách), nár. trškár [Timrava], zastar.: gondáš, kondaš (pastier svíň) ## pastiersky pozri idylický 2 ## pastila pozri tabletka ## pastilka pozri tabletka ## pastor pozri kňaz ## pastoračný pozri duchovný 3 ## pastorálny 1. pozri idylický 2 2. pozri duchovný 3 ## pastva 1. dozeranie na hospodárske zvieratá pri žraní porastu, pasenie statku; porast, obyč. tráva ako potrava pasúcich sa zvierat; expr. čo príjemne pôsobí na zmysly, paša: v jeseni sa končí pastva, paša; šťavnatá, zelená pastva, paša; expr. to bola pastva, paša na oči 2. pozemok zarastený trávou určený na pasenie, pasienok, pastvina, paša, pastvisko: vyhnať statok na pastvu, na pasienok, na pašu; zelené horské pasienky, pastviny, pastviská ## pastvina pozri pastva 2 ## pastvisko pozri pastva 2 ## pasus pozri časť ## paša pozri pastva 1, pastva 2 ## pašák pozri chlap 2 ## paškrtiť pozri maškrtiť ## paškrtný pozri maškrtný ## paškvil pozri hanopis ## paškvilovať pozri haniť ## pašmať pozri dráždiť 2 ## pašmať sa pozri túžiť ## pašovať pozri previezť ## patálie pozri trápenie ## patent pozri spínačka ## patentka 1. pozri spínačka 2. pozri pančucha ## patentný pozri špeciálny 1 ## páter pozri kňaz ## paternita pozri otcovstvo ## paternoster pozri výťah ## patetickosť pozri pátos 1, pátos 2 ## patetický plný pátosu (o človeku a jeho prejavoch), nadnesený, zveličený: patetická, nadnesená, zveličená reč; nadnesené, zveličené gestá, prehnaný, prepiaty: patetický, prehnaný výstup; byť v prejave patetický, prepiaty, vzletný, nadšený, vzrušený, kniž. vznosný (plný nekontrolovaného citového vzplanutia, vzrušenia): na jazyk mu prichádzali samé patetické, vzletné, nadšené slová; patetický, vzrušený prednes (op. civilný), trocha pejor. teatrálny, divadelný (zveličený a štylizovaný ako v divadle): teatrálny, divadelný tón v hlase; teatrálne, divadelné gestá, kniž. vozvýšený [Vajanský, Matuška], prepatetizovaný ## patetika pozri pátos 1, pátos 2 ## patina sivozelený povlak na medených predmetoch, medenka ## patogénny pozri choroboplodný, škodlivý ## patologický pozri chorobný 2 ## pátos 1. prudké, hlboké vzrušenie, majestátnosť, slávnostnosť: pátos, majestátnosť utrpenia, patetika, patetickosť: pátos, majestátnosť, patetika dikcie 2. nadšený, vzletný spôsob prejavu, patetika, patetickosť: hovoriť s pátosom, s patetikou, nadnesenosť, kniž. vozvýšenosť [Vajanský] ## patový pozri nerozhodný 2 ## pátrač pozri stopár ## pátračka pozri pátranie ## pátranie úsilie nájsť niečo alebo niekoho, vyzvedieť sa niečo, hovor. pátračka: pátranie, pátračka po páchateľoch prepadu ## pátrať pozri hľadať, sliediť ## pátravý pozri skúmavý ## patriarchálny 1. pozri starobylý 2. pozri dôstojný 2 3. pozri vysoký 2 ## pátričky pozri ruženec ## patričný pozri náležitý ## patriot pozri vlastenec ## patriotický pozri národný 1, vlastenecký ## patriotizmus pozri vlastenectvo ## patriť 1. byť majetkom niekoho, kniž. prislúchať: pozemok patrí, prislúcha susedovi, kniž.: náležať, prináležať: vec náleží, prináleží tomu, kto ju našiel, prichodiť, chodiť: bratovi prichodí väčšia čiastka dedičstva; chcem, čo mi chodí 2. byť členom, súčasťou niečoho, mať miesto niekde, spadať: záležitosť patrí, spadá do riaditeľovej kompetencie, kniž.: prislúchať, náležať, prináležať: chotár už prislúcha, (pri)náleží susednej obci, zaraďovať sa, začleňovať sa: táto zelenina sa zaraďuje, začleňuje medzi kapustovité 3. pozri týkať sa 1 ## patriť sa (obyč. neos.) byť v súlade so spoločenskou konvenciou, svedčať sa, svedčiť sa: dieťaťu sa patrí, svedčí byť pri stole ticho; nepatrí, nesvedčí sa tu obstávať, svedčať, svedčiť (obyč. neos.): to je žena, ako svedčí, slušať sa, slušiť sa: sluší sa, aby sme prišli včas, byť vhodný: je vhodné priniesť kvety ## patrola 1. pozri hliadka 2. pozri obchôdzka ## patrolovať pozri hliadkovať ## patrón 1. pozri čudák 2. pozri náboj, strela 1 3. pozri nábojnica ## patróna pozri nálož ## patronát poskytovanie sústavnej pomoci, podpory, kniž. záštita: akcia sa koná pod patronátom, záštitou predsedu vlády, patrónstvo, protektorát: prevziať protektorát výstavy ## patrónstvo pozri patronát ## patyk pozri palica ## paumenie pozri pseudoumenie ## pauperizovať pozri ochudobniť 1, ožobráčiť 1 ## paušalizovať pozri zovšeobecniť ## paušálny pozri povrchný, všeobecný 2, zjednodušený ## pauza pozri prestávka ## pauzovať hovor. mať prerušenú činnosť (obyč. pracovnú) na istý čas, mať pauzu, mať prestávku: futbalová liga pauzuje, má pauzu; nedoviezli materiál, musíme pauzovať, musíme mať prestávku ## paveda pozri pseudoveda ## pavlač pozri ochodza ## pavučinkovitý pozri jemný 1 ## pavučinovitý pozri jemný 1 ## pavučinkový pozri jemný 1 ## pazderie rozdrobená drevovina uvoľnená pri trepaní konopí alebo ľanu, nár. babina ## paznecht pozri ratica, necht ## pazucha miesto pod spojením ramena s trupom, podpazušie: dať si teplomer pod pazuchu, do podpazušia ## pazúr 1. prst zvierat (najmä dravých) zakončený zahnutým rohovitým útvarom; tento útvar: orol zaťal pazúry do koristi, kniž. zastar. spár [Vajanský] 2. pozri ruka 1, necht ## paža pozri ruka 1 ## páža pozri začiatočník ## pažerák pozri hltan ## pažiť pozri tráva 1 ## pažravec 1. pozri nenásytník, jedák 2. pozri lakomec ## pažravo pozri hltavo, pozri nenásytný ## pažravý pozri nenásytný 1, nenásytný 2 ## pästiar športovec pestujúci pästiarstvo, boxer: má v rukách silu ako pästiar, boxer, zastar. boxerista ## pästiarstvo druh ťažkej atletiky, pri ktorom dvaja súperi uplatňujú údery päsťami, box, zastar. boxing ## päta pozri úpätie ## päták 1. pozri desaťhaliernik 2. pozri peniaz 1 ## päťdesiatiny pozri päťdesiatka ## päťdesiatka vek päťdesiatich rokov, päťdesiatiny: dosiahnuť, sláviť päťdesiatku, päťdesiatiny, abrahámoviny ## pätica útvar, ktorý sa skladá z piatich osôb alebo vecí, päťka, pätorka: pätica, päťka kamarátov; víťazná pätorka reprezentantiek pozri pätka, podstavec ## pätiť pozri cúvať 1 ## pätiť sa pozri zdráhať sa ## pätka spodná časť niektorých zariadení alebo nástrojov, pätica: pätka, pätica pažby, žiarovky pozri podstavec ## päťka 1. číslo, číslica päť; niečo označené číslom päť, pätorka: cestovať päťkou, pätorkou; bývať na päťke, pätorke, nedostatočná (známka v školskom hodnotení): dostať z fyziky nedostatočnú, štud. slang.: guľa, baňa 2. pozri pätica ## pätník pozri míľnik 1 ## pätolizač pozri lichotník, prisluhovač ## pätolizačský pozri podlízavý, servilný ## pätorka pozri pätica, päťka 1 ## pec pozri kachle ## peceň celý chlieb, obyč. okrúhleho tvaru, bochník: voňavý peceň, bochník čerstvého chleba, pecník: odkrojiť z pecníka, hovor. zastar.: vekľa, vekňa (podlhovastý peceň) ## pecivál pozri domased ## pecník pozri peceň ## pecúch pozri domased ## pečať pozri pečatidlo, pečiatka ## pečatidlo nástroj na zhotovenie odtlačka písma alebo znaku v mäkkej látke, obyč. vo vosku: strážca kráľovského pečatidla, pečať (nástroj i znak zhotovený týmto nástrojom): zlomená pečať; list opatrený pečaťou ## pečeň veľká žľaza červenohnedej farby uložená v tele živočíchov a človeka blízko bránice, hovor. pečienka: husacia pečeň, pečienka; byť chorý na pečeň, pečienku ## pečiarka druh lupeňovitých, prevažne jedlých húb pestovaných aj umelo, šampiňón: vyprážané pečiarky, šampiňóny ## pečiatka nástroj, ktorým sa určitý text alebo značka odtláča na list, doklad, listinu, preukaz a pod.; odtlačok urobený týmto nástrojom, hovor. zastar. alebo expr. štempeľ: podlhovastá, okrúhla pečiatka, podlhovastý, okrúhly štempeľ; dať, udrieť na list pečiatku, štempeľ, hovor. zastar.: štambilka, štampilka [Jesenská], pečať (odtlačok textu obyč. do vosku): úradná pečať ## pečiatkovať dávať na niečo pečiatku, hovor. zastar. alebo expr. štempľovať: pečiatkuje, štempľuje spisy ## pečienka pozri pečeň ## pedagóg 1. pozri vychovávateľ 2. pozri učiteľ ## pedagogika veda o výchove, zastar. výchovoveda ## pedant úzkostlivo presný, svedomitý, na maličkostiach lipnúci človek, často pejor.: puntičkár, punktičkár: chorobný pedant, pun(k)tičkár, expr.: blcháň, blchár, blškár ## pedantéria kniž. úzkostlivé lipnutie na maličkostiach, často nepodstatných, pedantnosť, pedantstvo, často pejor.: puntičkárstvo, punktičkárstvo ## pedantnosť pozri pedantéria ## pedantný pozri dôkladný, presný 3, poriadny 1; malicherný 1 ## pedantský pozri dôkladný, presný 3, poriadny 1; malicherný 1 ## pedantstvo pozri pedantéria ## pederast pozri homosexuál ## pederastia pozri homosexualita ## pedológ pozri pôdoznalec ## pedológia pozri pôdoznalectvo ## péenkovať pozri maródovať ## peháč pozri peháň ## peháň hovor. expr. pehavý človek, pehavec, peháč ## pehavec pozri peháň ## pech 1. pozri neúspech 2. pozri nešťastie 2 ## pechoriť sa 1. pozri pachtiť sa, usilovať sa 1 2. pozri namáhať sa 3. pozri chváliť sa ## pechota pešie vojsko, zastar. infantéria ## pechotný pozri pozemný ## pejo pozri kôň 1 ## pejko pozri kôň 1 ## pejoratívny pozri hanlivý ## pekáč pozri plech ## pekáreň predajňa alebo výrobňa chleba a pečiva, pekárstvo: na rohu našej ulice je pekáreň, pekárstvo ## pekárstvo pozri pekáreň ## pekelne pozri veľmi ## pekelník 1. pozri čert 2. pozri zločinec ## pekelný pozri hrozný 1, strašný 1 ## peklo 1. v náboženstvách miesto večného zatratenia: veriť v peklo, arch. sitno: bodaj sa prepadol do sitna, kniž. inferno 2. pozri trápenie 3. pozri starosť 1 ## pekne 1. pozri pekný 1 2. pozri príjemne ## peknota pozri krása ## peknučký pozri pekný 1 ## peknušký pozri pekný 1 ## peknunký pozri pekný 1 ## peknulinký pozri pekný 1 ## pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak alebo sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý), šumný, švárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievča, kniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človek, strojný, urastený, driečny, hovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencov, zastar. herský [Kukučín, Tajovský], rúči, súci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestu, elegantný, hovor. expr. fešný, hovor. neskl.: feš, šik, tip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-top, šarmantný, príťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženou, vkusný, estetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytok, pôvabný, kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvár, roztomilý, ľúbezný, expr. zastar. rozmilý, expr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávka, rozkošný, milý, hovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočky, expr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večer, lahodný, poet. ľúby, expr.: rajský, nebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe), očarujúci, expr. čarovný, kniž.: okúzľujúci, kúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódia, parádny, hovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasok, det. alebo expr. čačaný, neskl.: čača, čeče: čačaná bábika; to je čača, čeče, ladný, graciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.), svedčný (ktorý pristane): svedčné šaty, hovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov alebo tvarov): malebná lesná čistina, krásny (veľmi pekný): krásny kraj, výstavný: výstavný kus, poet. maľovaný: šuhaj maľovaný, nádherný, prekrásny, kniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvet, podmaňujúci, podmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjav, úžasný, kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz, žiarivý, oslnivý, oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľad, pren. expr. rozprávkový: rozprávkové šaty, úhľadný: úhľadné písmo, upravený: upravené ulice, záhradky, nár. nádobný [Dobšinský], expr.: peknučký, peknušký, peknulinký, peknunký, chutnučký, chutnulinký, expr. zried. prepekný (veľmi pekný), pripekný (priveľmi pekný) 2. pozri dobrý 1, dobrý 3, dobrý 4, správny, priaznivý 2 3. pozri veľký 1 ## pelargónia pozri muškát ## pelech 1. pozri úkryt, brloh 1, brloh 2 2. pozri posteľ ## pele-mele pozri zmes ## pelendrek 1. zastar. stuhnutá šťava zo sladkého drievka v podobe ohybných paličiek upravená ako cukríky, pendrek: naše deti obľubujú pelendrek, pendrek 2. pozri obuch 2 ## pelerína pozri kabát ## peleš pozri brloh 2 ## pelešiť pozri brložiť ## pelešiť sa 1. pozri leňošiť 2. pozri súložiť ## peletón pozri skupina 2 ## pelotón pozri skupina 2 ## peľhať pozri kŕmiť, chovať 1 ## peľnica bot. časť tyčinky, v ktorej sa tvoria peľové zrná, bot. peľník ## peľník pozri peľnica ## peň 1. časť kmeňa nízko nad zemou po zrúbaní alebo spílení stromu, hovor. expr. pniak: klčovať pne, sedieť na pniaku 2. pozri kmeň 1 ## penále pozri trest ## penalizovať pozri pokutovať ## penalta vo futbale kop zo vzdialenosti 9,96 m za vážny priestupok v pokutovom území, pokutový kop, hovor. jedenástka: rozhodca nariadil penaltu, pokutový kop; strela z jedenástky ## peňazokaz pozri falšovateľ ## peňazokazec pozri falšovateľ ## peňaženka taštička, puzdro na uschovanie peňazí, hovor. zastaráv.: pudilár, budilár, pugilár: mať plnú peňaženku, plný pudilár, budilár, hovor. zastar. portmonka: vytiahnuť peniaze z portmonky, zastaráv. tobolka (náprsná taška), zastar. mešec, hovor. zastaráv. buksa, subšt. bríftaška ## peňažitý 1. pozri peňažný 2. pozri bohatý 1 ## peňažník pozri finančník ## peňažný týkajúci sa peňazí, financií, finančný: peňažné, finančné zdroje; finančný kapitál, peňažitý, materiálny: peňažitá, materiálna odmena, podpora (op. duchovná), kapitálový ## pendant pozri náprotivok ## pendlovať pozri chodiť 1 ## pendrek 1. pozri pelendrek 1 2. pozri obuch 2 ## peniaz 1. kovové platidlo, zried. i bankovka, minca: zbieral zlaté peniaze, mince, štátovka (papierový peniaz vydaný štátom): štátovka vysokej hodnoty, päták (rakúsko-uhorská minca, hovor. desaťhaliernik alebo iná drobná minca), šesták (rakúsko-uhorská minca, hovor. dvadsaťhaliernik alebo iná drobná minca), zastar. turák (rakúsko-uhorská minca, hovor. expr. drobná minca), expr.: groš, grajciar: nemám ani groš, ani grajciar, zastar. moneta 2. pozri peniaze ## peniaze všeobecný ekvivalent, v ktorom je vyjadrená hodnota všetkých druhov tovarov a prostredníctvom ktorej sa realizuje výmena, hovor. peniaz: zarobil veľké peniaze, veľký peniaz; kúpiť niečo za lacné peniaze, za lacný peniaz, obeživo (súhrn peňazí v obehu, expr. peniaze vôbec), kapitál (väčšie množstvo peňazí): mať odložený kapitál, hovor. financie (peňažné prostriedky): chýbajú mu financie, hovor. koruny: zdedil pekné koruny, hotovosť (hotové peniaze): pokladničná hotovosť, zastar. istina (peňažný základ): účastnícka istina, úspory (usporené peniaze): žiť z úspor, hovor. expr.: fuky, groše: nemať fuky, groše, žart. zastar. dudky, subšt. prachy: minúť všetky prachy, subšt.: many, šupy, dengi ## penistý pozri penivý ## penivý ktorý sa pení; pokrytý penou, penistý, spenený: penivé, penisté more; penistá, spenená krv pozri šumivý ## penka pozri klát 1 ## penotvorný pozri penový 1 ## penovka pozri fajka ## penový 1. utvárajúci penu, naplnený penou, penotvorný: penový, penotvorný hasiaci prístroj 2. pozri pórovitý ## pentľa pozri stuha ## penzia pozri dôchodok 1, dôchodok 2 ## penzijné pozri dôchodok 1 ## penzijný pozri dôchodkový ## penzionovaný ktorý je v dôchodku, vyslúžený: penzionovaný, vyslúžený generál, emeritovaný, emeritný: emeritovaný, emeritný profesor ## penzista pozri dôchodca ## peón pozri začiatočník ## pepita pozri kockovaný ## pepitový pozri kockovaný ## pera horný a dolný mäsitý ružový okraj ústneho otvoru: mať nafarbené pery, hovor. expr. pysk, pejor. gamba: spodná gamba; oduť pysky, gamby, poet. ret ## percepcia pozri vnímanie ## percipient 1. pozri vnímateľ 2. pozri príjemca ## percipovať pozri vnímať ## perepúť pozri skupina 2, banda 1 ## perfektne pozri výborne 1, pozri dokonalý 1, bezchybný ## perfektný pozri dokonalý 1, bezchybný ## perfídny pozri podlý, zradný 1 ## perforátor pozri dierkovač ## perforovač pozri dierovač ## perforovačka pozri dierkovač ## perforovaný pozri dierkovaný ## perforovať pozri dierkovať ## periféria pozri okraj 1 ## periférny pozri okrajový 1, podradný 1 ## perifrastický pozri opisný ## perihélium astron. bod na dráhe planéty, kométy, družice v okamihu, keď je Slnko najbližšie, astron. príslnie ## perina perím alebo páperím naplnený priesyp s obliečkou ako posteľná prikrývka, hovor. duchna: spať pod veľkou perinou, duchnou; kúpiť látku na duchny ## perióda 1. pozri obdobie 2. pozri menštruácia ## periodicita pravidelné opakovanie istého javu, periodickosť, pravidelnosť: periodicita, periodickosť publikácie ## periodickosť pozri periodicita ## periodicky 1. pozri periodický 2. pozri opakovane ## periodický objavujúci sa v periódach, cykloch; pravidelne sa opakujúci, cyklický (op. acyklický, nepravidelný): periodické, cyklické javy, zmeny, krízy, pravidelný: periodická, pravidelná tlač ## periodikum pozri časopis ## perleťový ktorý je z perlete, zastar.: perlmutový, perlmutrový: perleťové, perlmutové, perlmutrové gombíky, ozdoby ## perličkový pozri drobný 1 ## perlistý pozri perlivý, trblietavý ## perliť sa pozri blýskať sa 1 ## perlivý tvoriaci perlám podobné útvary (obyč. bublinky, kvapky a pod.), perlistý: perlivý, perlistý nápoj; perlivé, perlisté kvapky rosy, potu, bublinkatý, bublinkastý, bublinatý, bublinkový: bublinkaté, bublinkasté, bublinaté šampanské pozri šumivý, trblietavý ## perlmutový pozri perleťový ## perlmutrový pozri perleťový ## permabilný pozri priepustný ## permanentka pozri vstupenka ## permanentne pozri ustavične ## permanentný pozri stály 1, trvalý, ustavičný, neprestajný ## permutovať pozri meniť 1 ## perne pozri správne ťažko 2 ## perniciózny pozri zhubný 1 ## pero 1. jednotlivá zložka pokrývky vtáčieho tela; nástroj na písanie alebo kreslenie, brko (veľké vtáčie pero, obyč. na krídlach; v minulosti nástroj na písanie): husacie pero, brko; písať perom, brkom 2. pružná časť, súčiastka istého mechanizmu zmierňujúca otrasy alebo tlmiaca nárazy, pružina: oceľové pero, oceľová pružina, struna: z kresiel trčia struny, zastaráv.: spruha, spružina: spruha, spružina zámky, zastar.: vzpruha [Jégé], vzpružina [J. Horák]; vlások (pero v hodinách) ## perohryz 1. pozri úradník 2. pozri spisovateľ ## perokresba pozri kresba 1 ## perón pozri nástupište ## per pedes pozri pešo ## persifláž pozri výsmech ## persiflážny pozri výsmešný ## persiflovať pozri zosmiešňovať ## personálny pozri osobný 1 ## personifikovať pozri zosobniť ## perspektíva 1. pozri výhľad 2 2. pozri nádej 3. pozri hľadisko 1 ## perspektívny ktorý má perspektívu, s ktorým sa ráta do budúcnosti; zameraný na budúcnosť (op. bezperspektívny, neperspektívny), nádejný, sľubný: perspektívny, nádejný, sľubný športovec, vedec; perspektívny, sľubný začiatok, schopný, vývojaschopný: schopný, vývojaschopný pracovník, výskum; výhľadový, dlhodobý: perspektívne, výhľadové, dlhodobé plány ## pertraktovať pozri prediskutovať ## peruť pozri krídlo 1 ## perverzita odchylnosť od normálneho, bežného v okruhu morálky, úchylnosť, perverznosť, zvrátenosť: sexuálna perverzita, zvrátenosť, zvrhlosť, neprirodzenosť ## perverznosť pozri perverzita ## perverzný pozri zvrátený 2 ## perzekúcia pozri útlak ## perzekvovať pozri prenasledovať 2 ## perzistovať pozri trvať 1, trvať 2 ## pes šelma chovaná ako domáce zviera: strážny pes, expr.: havkáč, ďavkáč, dunčo (väčší chlpatý pes): pred búdou sedí dunčo, hovor. bundáš (pes s dlhou hustou srsťou), det. havo, hypok.: čučo, kuťo ## pesimista kto má sklony vidieť vo všetkom len záporné, zlé stránky (op. optimista): človek nesmie byť pesimistom, expr. kuvik: Nestraš, ty kuvik! ## pesimisticky pozri čierno 2 ## pesimistický založený na pesimizme; svedčiaci o pesimizme (op. optimistický), chmúrny, pochmúrny, pošmúrny: pesimistická, chmúrna, pochmúrna, pošmúrna nálada, atmosféra, čierny, kniž. ponurý: mať čierne, ponuré myšlienky, svetobôľny (plný životného pesimizmu): svetobôľna poézia, svetobôľny pocit, smutný, negatívny, zlý: smutná správa; negatívne, zlé predpovede, negativistický, skeptický (založený na negativizme, skepse): negativistický, skeptický postoj, nihilistický ## pesnička pozri pieseň 1 ## pesničkár pozri skladateľ ## pestovaný vedome sadený, siaty a ošetrovaný, zošľachťovaný (op. divý, divoký), šľachtený, odb. kultúrny (op. nekultúrny): pestovaný, šľachtený ovocný sad; pestované, kultúrne rastliny, odb. ušľachtilý (majúci dokonalé vlastnosti nadobudnuté šľachtením): ušľachtilé odrody, úžitkový (pestovaný pre úžitok): úžitkové rastliny, štepný: štepná záhrada ## pestovať 1. poskytovať všestrannú starostlivosť rastlinám, zried. aj zvieratám, aby priniesli úžitok alebo potešenie, dopestúvať, dorábať: pestovať, dopestúvať, dorábať cukrovú repu, sóju; pestuje doma kanárika, sadiť: každoročne sadí dve hriadky mrkvy, kultivovať, šľachtiť (pestovať šľachtením, cieľavedomým obrábaním): šľachtí, kultivuje rozličné odrody jabĺk, ošetrovať: jahodnisko starostlivo ošetruje, chovať (zvieratá): vo veľkom chovajú nutrie 2. zaoberať sa niečím s cieľom zveľaďovať to, rozvíjať: estetické cítenie treba pestovať, rozvíjať od detstva, cibriť, brúsiť, kultivovať: cibrí, brúsi svoje vystupovanie, svoj vkus; kultivovanie spisovného jazyka, zošľachťovať, menej vhodné zušľachťovať, zdokonaľovať: hru na klavíri treba ustavične zošľachťovať, zdokonaľovať 3. starostlivo zachovávať v dobrom stave (najmä z hľadiska vzhľadu), starať sa (o niečo): pestuje si vlasy, nechty, stará sa o vlasy, nechty, udržiavať: udržiavaná postava 4. držať dieťa na rukách a obyč. jemnými pohybmi ho tíšiť, varovať: pestuje, varuje plačúce dojča, nosiť na rukách, expr. čičíkať: celú noc nosí na rukách, čičíka choré dieťa ## pestovateľ kto pestuje, dorába plodiny, dorábateľ, producent: pestovateľ, dorábateľ zeleniny, producent kukurice ## pestrieť sa javiť sa pestrým, byť pestrým, strakatieť sa, strakatiť sa, strakavieť sa: v dave sa pestrela, pestrila, strakatela, strakatila, strakavela červená sukňa, jarabieť sa, jarabiť sa, zried. jarabatieť sa: jesenné lesy sa jarabeli, jarabili, jarabateli pestrými farbami, nár. jastrabieť sa: letná lúka sa jastrabie kvietím ## pestriť sa javiť sa pestrým, byť pestrým, strakatieť sa, strakatiť sa, strakavieť sa: v dave sa pestrela, pestrila, strakatela, strakatila, strakavela červená sukňa, jarabieť sa, jarabiť sa, zried. jarabatieť sa: jesenné lesy sa jarabeli, jarabili, jarabateli pestrými farbami, nár. jastrabieť sa: letná lúka sa jastrabie kvietím ## pestro 1. pozri strakato, pozri pestrý 1 2. pozri rozlične ## pestrofarebne pozri strakato, pozri pestrý 1 ## pestrofarebnosť pozri kolorit 1 ## pestrofarebný pozri pestrý 1, farebný 1 ## pestrý 1. ktorý má rozmanité, výrazné, často aj krikľavé farby, pestrofarebný: pestrá, pestrofarebná látka, farebný, farbistý, viacfarebný, mnohofarebný, rôznofarebný (majúci mnohoraké alebo odlišné farby): farebné, farbisté ozdoby do vlasov; súprava pestrých, viacfarebných, mnohofarebných papierov; rôznofarebné hlavičky astier, živý, veselý, hýrivý (o farbách, ktoré svojou pestrosťou pôsobia príjemne, radostne), strakatý, strakavý (majúci rozmanité, obyč. kontrastné alebo krikľavé farby, škvrny): strakatá, strakavá sukňa, nár.: tarkavý, tarkastý: tarkavé jesenné lístie, jarabatý, jarabý (obyč. o perí vtákov), expr. čačkavý, expr. storaký (o farbe) 2. plný zmien, bohatý na rýchle sa striedajúce udalosti, odlišné zážitky, javy, prvky a pod. (op. jednotvárny, monotónny), rozmanitý, mnohotvárny: mať pestrý, rozmanitý, mnohotvárny život, mnohoraký, mnohotvarý, rôznorodý, rôznotvárny: mnohoraké druhy tovaru; mnohotvarý, rôznorodý, rôznotvárny materiál, farbistý, farebný, živý (op. bezfarebný, nevýrazný): farbistý, farebný, živý štýl, opis udalostí, miešaný, pren. expr. strakatý: miešaná, strakatá spoločnosť, rozličný, všelijaký: rozprávať rozličné, všelijaké zážitky z ciest ## pestún pozri opatrovník, vychovávateľ ## pestúnka pozri varovkyňa ## pestvo pozri samopaš ## peši pozri pešo ## peší pozri pozemný pozri chodec ## pešiak 1. vojak pechoty, zastar. infanterista 2. šachová figúrka najnižšej hodnoty, hovor. sedliak, peón ## pešibusom pozri pešo ## pešobusom pozri pešo ## pešky pozri pešo ## pešo na vlastných nohách, peši, pešky: domov sa vrátili pešo, pešky, na vlastných, zastaráv. per pedes, zastar. žart. per pedes apostolorum, žart. subšt.: pešobusom, pešibusom ## pešovať pozri ísť 1 ## petícia pozri žiadosť 1 ## petrefakt pozri skamenelina ## petrifikovať pozri kôrnatieť ## pevec pozri básnik ## pevne 1. dobre odolávajúc mechanickým účinkom alebo s cieľom dobre odolávať mechanickým účinkom; s veľkou silou, intenzitou, napevno: pevne, napevno zaviazať uzol, tuho, natuho, dotuha, pís. i na tuho, do tuha: tuho, natuho, dotuha stisnuté pery, stuha: stuha zviazané ruky, fixne: fixne spojené časti, silno, silne, mocne: lepidlo silno, mocne drží, dôkladne, poriadne: dôkladne, poriadne zatiahnuť skrutky, hovor. expr. fest: fest pritiahnutá matica pozri pevný 1 2. pozri pevný 2, pevný 3 3. pozri isto 1, isto 3 4. pozri rozhodne 1 ## pevnieť pozri silnieť ## pevnina 1. pevná zem, suchá zem (op. more), súš: cestovať po mori i po pevnine, súši, sucho: pohyb na mori i na suchu, zried. sušina [Figuli], pôda: vystúpiť z lode na pevnú pôdu 2. pozri svetadiel ## pevnosť opevnený objekt zabezpečený proti útoku a zariadený na obranu, kniž. tvrdza: nedobytná pevnosť, tvrdza, citadela (pevnosť ovládajúca opevnené miesto): nad mestom sa vypína citadela pozri opevnenie ## pevný 1. ktorý dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu a pod.), tuhý, tvrdý (op. mäkký): pevný, tuhý materiál; pevný, tvrdý ľad (op. slabý); pevný, tvrdý obal, nerozbitný: nerozbitné sklo, nerozbitná hmota, nepoddajný, neohybný, nepružný: nepoddajné, neohybné, nepružné pletivo, húževnatý: húževnaté drevo, trváci, trvanlivý (odolný proti opotrebovaniu alebo znehodnoteniu): trváca, trvanlivá látka, súdržný, kompaktný, konzistentný (pevne držiaci pohromade): súdržná, kompaktná masa, masívny, silný, hrubý (pevný a obyč. aj mohutný): masívna, silná brána; masívny, silný, hrubý múr (op. slabý, tenký); silná niť, kožovitý (majúci vlastnosti kože): pevná, kožovitá schránka, odb. rigidný, expr. prepevný (veľmi pevný) 2. ktorý má, prejavuje telesnú silu; svedčiaci o tom, zdatný, hovor. dúži, zdravý, jadrný: zdatný, dúži, zdravý, jadrný chlap, tuhý, silný, mocný, pren. oceľový (op. slabý): mať tuhé, silné, mocné, oceľové svaly, odolný (op. chúlostivý, háklivý): odolný organizmus, dobrý (op. zlý), železný: mať dobré, železné zdravie, urastený, vyvinutý (s pevnou telesnou konštrukciou): pevná, urastená, vyvinutá postava dievčaťa 3. vyznačujúci sa duševnou, morálnou pevnosťou, silou vzájomného vzťahu; odolávajúci zmenám, času a iným vplyvom, silný, húževnatý, vytrvalý, neoblomný: pevný, silný vo viere; pevné, silné puto; húževnatý, neoblomný v presvedčení, nezlomný, nezdolný, nezničiteľný, nepoddajný (ktorý nemožno duševne oslabiť, podlomiť): nezlomná, nezničiteľná vôľa; má pevného, nepoddajného ducha, skalopevný, trvalý, trvácny, nemenný: skalopevné, trvalé, nemenné rozhodnutie, nepodkupný, nepodplatný, pren. žulový (o charaktere človeka), železný, pren. oceľový: mať železné, oceľové nervy, stály: stály vzťah, nezmeniteľný, nezvratný, nepodvratný: nezmeniteľný, nezvratný úmysel, kniž.: neochvejný, neotrasiteľný, nerozborný, pren.: nerozbitný, nedobytný: neochvejné priateľstvo; neotrasiteľný základ; nerozborná, nerozbitná jednota, nerozlučný, neoddeliteľný (pevne spojený): nerozlučná, neoddeliteľná dvojica, súdržný, stmelený, skĺbený, kniž. zomknutý (tvoriaci pevný celok): súdržný, stmelený, zomknutý kolektív, pren. rigidný 4. ktorý je trvalo upevnený, stabilný (op. labilný), nepohyblivý, stacionárny, neprenosný: pevný, stabilný, nepohyblivý bod; nepohyblivý, stacionárny, neprenosný podstavec, fixný, fixovaný: fixné lano 5. ustálený dohodou, fixný, stály: pevné, fixné ceny; pevný, fixný, stály plat 6. pozri istý 2 ## pfuj pozri fuj, ph ## ph vyjadruje odpor, pohŕdanie, výsmech, zľahčovanie a pod., pha, phe, phi, phí: Ph, phe, myslíš, že sa ťa zľaknem?, pch, pcha, pche, pchi, pchí: pch, pcha, ale si tomu dal, tfi, tfí, ťfi, ťh, ťha, thi, ťhí: tfi, ťh, takto sa mu podkladať, fuj, fujha, pfuj (vyjadruje odpor, pohŕdanie): fuj(ha), pfuj, páchne ## pha pozri ph ## phe pozri ph ## phi pozri ph ## phí pozri ph ## pch pozri ph ## pcha pozri ph ## pchať 1. tlakom dostávať niekam; tlačením plniť, strkať, tlačiť: márne pchá, strká, tlačí oblek do plného kufra, tisnúť, tiskať, tískať, vtláčať: nasilu tisne, tíska, vtláča kočík do preplnenej električky, expr. džgať: džgá tabak do fajky, napchávať, expr. nadžgávať: napchávať, nadžgávať kapustu do suda, peniaze do peňaženky, vpravovať, vpratávať: vpravovať do diery otravu 2. pozri kŕmiť ## pchať sa 1. pozri tlačiť sa 1 2. pozri jesť 1 ## pche pozri ph ## pchi pozri ph ## pchí pozri ph ## pí pozri čip ## piaď pozri trocha ## piadimužík pozri trpaslík 1, trpaslík 2 ## pianíno pozri klavír ## pianista pozri klavirista ## piano pozri ticho 1 pozri klavír ## piatak žiak piatej triedy, piateho ročníka, kvintán (žiak piatej triedy osemročného gymnázia), piatoročiak (poslucháč piateho ročníka vysokej školy) ## pidlikať 1. pozri fidlikať 1, fidlikať 2 2. pozri strúhať 3, rezať 1 ## piecka pozri kachle ## piecť 1. pripravovať jedlo priamym pôsobením vysokej teploty (obyč. v peci, v rúre, na ohni), vypekať (veľa alebo rozličné druhy): piecť hus na pekáči; od rána pečie, vypeká svadobné koláče, opekať (piecť krátko alebo na povrchu): opeká si na ohni slaninku 2. pozri páliť 1, pražiť 1, pražiť 2 3. pozri chystať 4. pozri spolčovať sa, priateliť sa ## piesčina vrstvou piesku pokrytý kraj, plocha, piesočina: suchá, neúrodná piesčina, piesočina, hovor. piesky (piesočnatý kraj, piesočnatá pôda) ## piesčitý pozri piesočnatý ## pieseň 1. krátka hudobná skladba s textom určená na spievanie, pesnička: spievať vianočné piesne, pesničky; skladať tanečné pesničky, song (náladová pieseň sprevádzaná džezovými nástrojmi): černošské songy, šansón (kabaretná alebo náladová pieseň): zaspievať šansón, skladateľ šansónov, spievanka (krátka pieseň ľudového pôvodu alebo ponáška na ňu), trávnica (ľudová pieseň tematicky súvisiaca s prácou pri kosení lúk): ťahavé trávnice, kuplet (žartovná pieseň v hudobnej fraške, v kabarete), šláger, hovor. hit (obľúbená módna pesnička): tanečný šláger, hit, chorál (oslavná zborová pieseň), uspávanka (pieseň spievaná pri uspávaní dieťaťa; hudobná skladba tohto rázu): spievať uspávanku 2. pozri spev 1, spev 2 ## pieskovisko pozri pieskovňa ## pieskovitý pozri piesočnatý ## pieskovňa miesto, kde sa ťaží a upravuje piesok, pieskovisko ## pieskový 1. pozri piesočnatý 2. pozri presýpací 3. pozri žltý ## piesky pozri piesčina ## piesočina pozri piesčina ## piesočnatý obsahujúci piesok, pokrytý pieskom, piesčitý, pieskovitý, pieskový, piesočný: piesočnaté, piesčité pláže; piesočnatá, pieskovitá, piesková, piesočná pôda ## piesočný 1. pozri piesočnatý 2. pozri presýpací ## pieta pozri úcta ## pietny pozri spomienkový ## pif pozri paf ## pigať pozri hádzať 1 ## pigľajz pozri hladička ## pigľovať pozri žehliť 1 ## pihlikať pozri rezať 1 ## pichať 1. zasahovať niečím zahroteným, bodať: pichať, bodať obeť nožom, štuchať, štúrať, štárať, šparchať: štuchá, štára do osieho hniezda, ďubať, ďobať: dravec ďobe zobákom do zdochliny, stokať, stokýnať: stokať červíka na udicu, žihať (pichať žihadlom): žihať ako osa pozri strkať 2 2. spôsobovať bolesť bodnutím alebo podobnú ako pri bodnutí, bodať: včela, osa ma pichá, bodá; svetlo reflektora pichá, bodá oči, štípať (spôsobovať pálčivú bolesť): rana nepríjemne štípe, klať: po dlhom behu ma začne klať v boku, lúpať, lámať: pri zmene počasia ho lúpe, láme v kolene, kniž. obádať: strnisko obáda nohy 3. označovať príchod a odchod z pracoviska pomocou automatických hodín, hovor. štikať, subšt.: cvikať, cvakať: v robote pichá, cviká vždy posledný 4. pozri strkať 1 5. pozri podpichávať ## pichavý pozri bodavý, pichľavý ## pichľavý ktorý má pichliače, ostne, ostrý hrot; na ktorom sa možno popichať; vyvolávajúci pocit nepríjemného (bolestivého) pichania, bodavý, bodľavý: pichľavý, bodavý, bodľavý drôt; bodavá, bodľavá bolesť v oku, ostnatý: ostnatý kaktus, tŕnitý, tŕnistý: pichľavý, tŕnitý, tŕnistý ker, hrotitý, hrotistý, zahrotený, ostrý: hrotitý, hrotistý, zahrotený kamienok; zacítila na ruke pichľavý, ostrý predmet; pichľavý, ostrý vietor, pichavý: pichavé svetlo pozri drsný 1 ## pichliač pozri osteň, tŕň 1 ## pijak pozri alkoholik, opilec ## pijan pozri alkoholik, opilec ## pijanstvo pozri alkoholizmus, opilstvo 1 ## pijatika 1. hovor. pitie (obyč. nemierne) liehových nápojov, pitka: nočné pijatiky, pitky, hrub.: chľast, chľastačka: dať sa na chľast, hrub.: slopanica, strebanica: naučil sa na strebanice, hrub. žranica (nemierne pitie alebo jedenie) 2. pozri liehovina ## pijavica pozri príživník 1 ## pik pozri paf ## pika pozri kopija ## pikantéria zmyslovo alebo intimitou vzrušujúca udalosť, pikantnosť: rád počúva pikantérie, pikantnosti, subšt. pikoška ## pikantnosť pozri pikantéria ## pikantný 1. pozri korenistý, ostrý 5 2. pozri dráždivý 1 ## pikle pozri úklady ## pikolík čašnícky učeň, pikolo ## pikolo pozri pikolík ## piksľa 1. pozri škatuľa 1, schránka, plechovica 2. pozri žena 1 ## piksňa pozri škatuľa 1, schránka, plechovica ## pikulík pozri trpaslík 1 ## pilier 1. pozri stĺp 2 2. pozri opora 2 ## pilierový pozri nosný 1 ## pilina jemný odpadok dreva alebo kovu vznikajúci pri pílení, rezina: drevené piliny, reziny ## píliť spracúvať pílou, pílkou, rezať, rozrezávať: robotníci začali píliť, rezať drevo dovezené z hory; rozrezávať kmeň stromu, spiľovať (pílením odstraňovať): spiľovať staré, bútľavé stromy, vypiľovať (pílením zhotovovať): vypiľovanie dózy ## pílkatý pozri zúbkovitý ## pílkovitý pozri zúbkovitý ## pilne 1. pozri naliehavo 2 2. pozri naponáhlo 1 3. pozri usilovne ## pilotný pozri začiatočný ## pilovať obrábať pilníkom, pilníkovať: pilovať, pilníkovať si nechty, brúsiť, obrusovať: majster ručne brúsi, obrusuje každú súčiastku ## pílovitý pozri zúbkovitý ## pilulka pozri tabletka ## pilula pozri tabletka ## pimprľa 1. pozri bábka 1 2. pozri dieťa 1 ## pimperľa 1. pozri bábka 1 2. pozri dieťa 1 ## pinakotéka pozri galéria 1 ## pinč pozri klobúk pozri pinčlík ## pinčlík plemeno menších psov s dlhou kučeravou srsťou a dlhými ušami, hovor. pinč: japonský pinčlík, pinč ## pingpong hovor. športová hra s celuloidovou loptičkou odrážanou pomocou rakety na stole ponad sieť, stolný tenis ## pinguin pozri tučniak 1 ## pinkeľ pozri batoh ## pionier 1. pozri priekopník 2. pozri ženista ## pioniersky pozri nový 2, prvý 2 ## pipasár pozri čutora 2 ## pípať pozri pišťať 1 ## pi-pi pozri cip 1 ## pí-pí pozri cip 1 ## pipíška pozri dievča 1 ## pipka 1. pozri sliepka, kura 2. pozri dievča 1 ## pipkať pozri fajčiť ## piplačka pozri práca 1 ## piplať sa 1. pozri babrať sa 2 2. pozri zaoberať sa ## piplavo pozri pomaly 1, zdĺhavo 1 ## piplavý pozri zdĺhavý, pomalý 1 ## pipňa pozri kohútik ## pípnuť pozri ozvať sa 2 ## pirát pozri zbojník 1 ## pirátstvo pozri zbojstvo 1 ## písanka pozri zošit ## pisár 1. pozri úradník 2. pozri spisovateľ ## písať 1. zaznačovať reč písmom, čarbať (neúhľadne písať): písať, čarbať do písanky úlohu, expr.: škrabať, škriabať, čmárať, čmarigať (škaredo, neúhľadne písať): druháčik škr(i)abe ako kocúr; rýchlo čmára odpoveď na list, expr.: čiarať, čiarkať: čiar(k)a si čosi do notesa, expr.: machliť, machuliť (obyč. škaredo, nejasne a pod. písať): čosi machulí na papier, expr. maľovať (pekne písať), vypisovať (často písať): dievčence mu ustavične vypisujú, fraz. expr. hádzať na papier: hádže na papier čísla 2. umelecky tvoriť, skladať, komponovať: písať, skladať báseň, operu ## písať sa pozri volať sa ## písať si byť v písomnom styku, vymieňať si listy, korešpondovať, viesť korešpondenciu: už dlho si píše s kamarátom z vojny; korešpondovať, viesť korešpondenciu s poisťovňou, vypisovať si (často si písať): ustavične si vypisuje s dajakým cudzincom, nesprávne dopisovať si ## pisateľ pozri autor ## pisk pozri hvizd, piskot ## pískať pozri hvízdať, pišťať 2 ## pískavý pozri ostrý 4, prenikavý 1, hvízdavý ## piskľavý pozri ostrý 4, prenikavý 1, hvízdavý ## piskotavý pozri ostrý 4, prenikavý 1, hvízdavý ## pisknúť pozri zahvízdať ## piskor pozri píšťala 1 ## piskot tvorenie a vydávanie prenikavých zvukov fúkaním do istej štrbiny, expr. pisk: piskot lokomotívy; strhol sa pisk, hvizdot, hvizd: ostrý hvizdot, hvizd, expr.: kvik, kvikot: kvikot detí pozri hvizd ## piskotať pozri hvízdať, pišťať 2 ## písmeno jednotlivý grafický znak písma, litera: malé, veľké písmená, litery, graféma (písomný znak hlásky) ## písmo 1. pozri rukopis 2. pozri list 1 3. pozri doklad 1 ## písomka pozri skúška 2 ## písomníctvo pozri literatúra 1 ## písomnosť pozri spis 1 ## písomný sprostredkovaný, vykonaný písomne, korešpondenčný, listový: písomný, korešpondenčný, listový styk, zastar. listovný ## pišať pozri močiť 2 ## píšťala 1. jednoduchý dychový hudobný nástroj: píšťala z vŕby, dúčeľa, dúčeľ [Hviezdoslav], piskor (súčasť ľudových hudobných nástrojov, do ktorej sa fúka): piskor na gajdách, trembita (dlhá pastierska píšťala) 2. kosť na predkolení, dúčeľa, dúčeľ [Dobšinský] ## pišťať 1. vydávať slabý vysoký zvuk (o vtákoch), pípať: v kroví pišťalo, pípalo kuriatko, expr.: čipčať, čipotať, čiepčať: v hniezde sa mrvilo a čipčalo, čipotalo šesť neoperených vtáčat, expr.: čivčať, čivkať, čivikať: pod oblokom čiv(i)kajú vtáčence, expr.: ciepkať, ciepčať, cipčať, ciapčať: sotva vyliahnuté lastovičky ciepkajú, ciepčajú, cipčia v hniezde, expr. čučuľkať: už z diaľky počuť čučuľkať husi na pažiti, expr.: kvíkať, kvičať (o svini): prasa zúfalo kvíkalo; pren. (o deťoch): deti od radosti až kvíkali 2. vydávať vysoký zvuk pri rýchlom lete vzduchom, pískať, hvižďať, hvízdať: počul, ako mu guľky pištia, pískajú, hviždia popri hlave, expr.: piskotať, fičať: vo vzduchu fičali granáty ## pištoľník pozri násilník ## piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu, glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľaše, popíjať (si), upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vína, poťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čaj, expr. cickať (po troche): dieťa cická mliečko, srkať, sŕkať, chlipkať, pochlipkávať, uchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovku, expr.: napájať sa, nadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsom, expr. ťahať (piť z fľaše), expr.: slopať, logať, lôchať, lúchať, drúľať, chlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabu, chlípať, chleptať, chľamtať, chľastať, strebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce vodu, expr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárom, pripíjať (piť na zdravie), vypíjať (piť všetko alebo zostatok), odpíjať (piť z nejakého množstva), požívať (piť v tekutom stave): požívať liek, konzumovať (pitím alebo jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva 2. nadmieru požívať alkoholické nápoje, opíjať sa: piť, opíjať sa do nemoty, expr.: chľastať, slopať, logať, strebať, uhýbať si, uhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýna, expr.: trundžiť, hovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladosti, expr.: tankovať, cicať: chlapi tankujú, cicajú od rána, subšt.: nasávať, sať 3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu, pohlcovať, vpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážď, absorbovať, vstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot 4. pozri cicať ## pitekantrop pozri ľudoopica ## pitka pozri pijatika 1 ## pitoreskný 1. pozri malebný 2. pozri čudný ## pitva odb. otvorenie mŕtvoly, autopsia (pitva na zistenie príčiny smrti): sudca nariadil pitvu, autopsiu, lek. obdukcia ## pitvať pozri analyzovať ## pitvor pozri predsieň ## pitvorec pozri predsieň ## piváreň pozri reštaurácia ## pivnica 1. podzemná miestnosť pod obývacími priestormi, zastar. sklep: vínna pivnica, vínny sklep 2. pozri vináreň ## pivónia pozri pivonka ## pivonka záhradná rastlina s veľkými, obyč. tmavočervenými kvetmi, pivónia: priniesol kyticu pivoniek, pivónií ## pivonkový pozri červený ## pivot šport. koncový hráč v basketbale, pivotman ## pivotman pozri pivot ## piznúť pozri ukradnúť ## pižlikať pozri rezať 1 ## pľac 1. pozri miesto 2 2. pozri námestie ## pláca pozri plat, zárobok ## placet pozri súhlas 1 ## placka 1. pozri posúch 2. pozri haruľa ## plač slzami prejavený pocit žiaľu, bolesti, nárek: bolestný plač, nárek nad stratou otca, expr.: fňukot, fňuk, fikot (prerývaný plač): ozýval sa ženský fňukot, fikot, vzlyk, vzlykot (prerušovaný plač): potláčať vzlyk, vzlykot, poet. osrk [Hviezdoslav], expr.: bľakot, bľak, expr. rev (silný plač): pustiť sa do revu, expr.: ryk, rykot, výlev (reč spojená s plačom): nebudem počúvať jej výlevy, hovor. lamenty [Urban], poet. kviľba [Figuli], hovor. lamentácia ## plačka 1. žena, ktorá v minulosti plakávala pri mŕtvych a na pohreboch, nariekačka, oplakávačka 2. plačlivá žena, plačlivé dievča, hovor. expr. plačkuľa, expr.: smokľaňa, fňukaňa ## pľačkanica pozri čľapkanica ## pľačkanina pozri čľapkanica ## plačkať pozri plakať ## pľačkať sa pozri čľapkať sa ## plačko pozri uplakanec, rozmaznanec ## plačkuľa pozri plačka 2 ## plačky slzami (a vzlykaním) prejavujúc pocit žiaľu, bolesti, ukrivdenia a pod., s plačom, plačúc, plačúcky: plačky, s plačom sa vrátila domov; plačúc, plačúcky vybehol z izby, vzlykajúc, fikajúc, expr.: fňukajúc, mraučiac, rumázgajúc, rumádzgajúc, poet. lkajúc ## plačlivý 1. podobný plaču, pripomínajúci plač, nariekavý, kvílivý, vzlykavý: plačlivý, nariekavý, kvílivý, vzlykavý hlas huslí, stenavý, stonavý: vydávať stenavý, stonavý zvuk, expr.: fňukavý, kňučavý, skuhravý, poet. lkavý 2. ktorý je náchylný plakať, ktorý často plače, uplakaný: plačlivé, uplakané dieťa, precitlivený (ktorý sa ľahko rozruší, rozplače): plačlivé, precitlivené dievčence, expr.: ufňukaný, ufikaný, usmoklený, usmrkaný, umrnčaný, umraučaný, umravčaný: ufňukané, ufikané, usmoklené, usmrkané starenky ## plačúcky pozri plačky ## plafón pozri povala 2 ## plagát vyvesené alebo nalepené verejné oznámenie, odb. afiš ## pľagať pozri chovať 2 ## plagiát pozri kópia 1 ## plagizovať pozri napodobňovať ## plahočiť sa 1. pozri čľapkať sa 2. pozri brodiť (sa) 3. pozri drieť sa ## plachosť pozri hanblivosť 1 ## plachta 1. väčší kus plátna na prikrývanie, nosenie a pod., prestieradlo: posteľné plachty, prestieradlá; prikryť kopu plachtou, prestieradlom, prikrývka: vyšívaná prikrývka na stole, plachtica (menšia plachta) pozri prikrývka 2. plátenná súčasť plachetnice, kniž. vetrilo: napnúť plachtu, vetrilo ## plachtica pozri plachta 1 ## plachtiť pozri plávať ## plachučký pozri plachý 1, plachý 2 ## plachý 1. ktorému chýba odvaha, ktorý sa ľahko vystraší; ktorý je neistý medzi ľuďmi (o človeku); svedčiaci o plachosti, bojazlivý, nesmelý (op. smelý, odvážny): plaché, bojazlivé, nesmelé dievča; plachý, bojazlivý, nesmelý pohľad, ľakavý, ustrašený, ustráchaný, ustrachovaný: ľakavé, ustrašené dieťa; ustráchaný, ustrachovaný hlas, hanblivý, ostýchavý: hanblivé, ostýchavé dotyky, rozpačitý (nesmelý, a preto nerozhodný): plachý, rozpačitý pokus prehovoriť v spoločnosti, zakríknutý, zahriaknutý, utiahnutý (ktorý nemá sebavedomie): zakríknutý, zahriaknutý, utiahnutý školáčik, uzavretý, samotársky (strániaci sa spoločnosti): bol uzavretým, samotárskym romantikom, jemný, letmý (veľmi krátky, takmer nebadateľný): jemný, letmý bozk, expr.: plachučký, plachunký, poet. zried. plašivý: plašivý zrak, plašivá myseľ [Sládkovič] 2. ktorý sa ľahko vyplaší, ktorý uteká pred všetkým rušivým; strániaci sa človeka (o zvieratách; op. krotký), bojazlivý: plachá, bojazlivá srnka, plašivý, ľakavý: plašivý, ľakavý kôň, neskrotený, nedomestikovaný, neprítulný, divý (op. skrotený, domestikovaný, prítulný): neskrotené, nedomestikované, neprítulné, divé mačiatka, expr.: plachučký, plachunký: plachučké vtáčatko 3. pozri krátky 1 ## plajbas pozri ceruza ## plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod., slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastím, expr. plačkať, kniž.: roniť slzy, prelievať slzy, expr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudom, vzlykať, expr.: fňukať, fikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu), poet. lkať, expr.: smokliť, smokliť sa, pejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už!, expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkali, expr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati), pren. pejor.: mraučať, mravčať, kňučať, skučať, gajdovať, drumbľovať, gaudžať, gavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú noc, expr. škvrndžať [Beňo], hovor. expr.: muzikovať, koncertovať, organovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertuje, nariekať (usedavo plakať), kvíliť (prenikavo, žalostne plakať), expr. zdýmať [Dobšinský], expr.: revať, rumázgať, rumádzgať, rumácať, ručať, rúkať (hlasno plakať), hovor. expr.: vrieskať, vrešťať, ziapať, jačať, húkať, bliakať, zavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať), vyplakávať, expr.: vyrevúvať, vyrevovať, hovor. expr.: vyvreskúvať, vyvreskovať, vybľakúvať, vybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať), poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou pozri smútiť, bedákať ## plam pozri plameň ## plameň horiaci stĺpec plynov, oheň: plameň, oheň blčí, poet.: plam, plápol: plameň, plam, plápol sviečky, kniž. blk: niekoľko domov bolo v blku [J. Horák] ## plamenistý pozri ohnivý 1 ## plamenitý pozri ohnivý 1 ## plamenný 1. pozri ohnivý 1 2. pozri nadšený 2 ## plameňomet zbraň vrhajúca prúd horiacej látky, ohňomet ## plán 1. predstava budúcnosti, zámer, úmysel: plány, zámery na ďalšie roky; mojím úmyslom je založiť prosperujúcu firmu, cieľ: uskutočnil svoj cieľ, účel: nejasný účel porady, predsavzatie (rozhodnutie niečo vykonať): mať veľké predsavzatie, idea: to je dobrá idea, kniž. zámysel pozri úmysel, zámer, idea 1 2. vopred určený postup činnosti so zreteľom na vytýčený cieľ: pracovný plán, plán rozvoja spoločnosti, rozvrh: rozvrh hodín, prác, program: program koncertu, edičný program, grafikon (grafické znázornenie nadväzujúcich postupov): grafikon dopravy, harmonogram (znázornenie vzájomného časového zladenia rozličných činností): pracovať podľa harmonogramu, projekt (plán vedeckého, umeleckého diela): projekt výkladového slovníka, scenár: scenár filmu, výstavy, osnova (myšlienkové rozvrhnutie): osnova hry, učebné osnovy, poriadok (súhrn pravidiel, predpisov na istý postup): cestovný poriadok, koncepcia, kniž. koncept (spôsob chápania niečoho): režijná koncepcia hry; mať vlastný koncept riešenia, hovor. rozpočet (finančný plán): zmariť niekomu rozpočet pozri koncepcia 2 3. pôdorysné zachytenie terénu stavby: plán mesta, ulice, odb. dispozícia: dispozícia prízemia, projekt (plán technického diela): projekt divadla, stanice, pôdorys: pôdorys budovy 4. pozri zložka ## pláň pozri rovina 1 ## pláňava pozri rovina 1 ## planéta pozri družica 2 ## planieť pozri zhoršiť sa ## planina pozri rovina 1 pozri naničhodník ## planírovať pozri rovnať 1 ## plano 1. pozri divý 1 2. pozri zle 1 3. pozri zbytočne ## plánovaný ktorý by sa mal uskutočniť podľa plánu; ktorý sa vopred naplánuje, pripraví, odhadne, naplánovaný, chystaný, pripravovaný: tešil sa na (na)plánovanú, chystanú oslavu; plánovaný, chystaný atentát; dlhodobo chystaná, pripravovaná svadba (op. nečakaná, neplánovaná), organizovaný: organizované stretnutie, zamýšľaný, perspektívny (plánovaný do budúcnosti): zamýšľané, perspektívne ciele, úlohy, predpokladaný, očakávaný (ktorý sa podľa plánu predpokladá, očakáva): predpokladaný príchod; nevrátili sa v očakávanom termíne, plánovitý (založený na plánovaní, uskutočňovaný podľa plánu): plánovité hospodárstvo, plánovitá činnosť, úmyselný, zámerný, schválny (vedome vopred smerujúci k istému cieľu): všetky argumenty proti nemu boli plánované, úmyselné, zámerné, schválne, premyslený, vedomý, cieľavedomý: všetko nasvedčovalo plánovanému, premyslenému, vedomému, cieľavedomému rozvratu ## plánovať mať v úmysle vykonávať niečo v blízkej budúcnosti, mať plán, mať v pláne, chystať: plánovali, mali v pláne, chystali odvetné opatrenia, zamýšľať: zamýšľa stať sa učiteľom, pripravovať, strojiť: návštevu významnej osobnosti treba pripravovať dlho dopredu, projektovať (robiť technický plán): projektovať prestavbu historického jadra mesta, hovor. programovať: atletické súťaže programovali už v januári, kniž. proponovať: gestorská organizácia proponuje jazykové kurzy pre svojich pracovníkov, organizovať (plánovať a cieľavedome konať): organizovať zájazd, snovať, snuť, osnúvať (tajne plánovať) ## plánovitý pozri plánovaný, systematický 2, cieľavedomý 1 ## planta pozri priesada ## plantať sa 1. pozri zavadzať 2. pozri túlať sa 1 3. pozri opálať sa ## pľantať sa 1. pozri zavadzať 2. pozri túlať sa 1 3. pozri opálať sa ## plantavý pozri široký 1 ## planúť pozri horieť 1, žiariť 1 ## planý 1. pozri divý 1 2. pozri zlý 1 3. pozri zlý 2, nekvalitný 4. pozri prázdny 2, zbytočný, jalový 1 ## plápol pozri plameň ## plápolať 1. pozri horieť 1, žiariť 1 2. pozri viať 2 ## pľask pozri fác ## pľaskot pozri pleskot ## pľasnúť 1. pozri plesnúť 1, plesnúť 2 2. pozri spadnúť 1 ## pľasknúť 1. pozri plesnúť 1, plesnúť 2 2. pozri spadnúť 1 ## plastický 1. ktorý ľahko prijíma alebo mení tvar, vyznačujúci sa plasticitou, tvárny, tvárlivý: plastická, tvárna, tvárlivá hmota, formovateľný, poddajný: ozdoby z plastických, formovateľných, poddajných materiálov 2. synteticky vyrobený, plastový, umelohmotný, umelý, syntetický: hračky z plastických, plastových, umelohmotných materiálov; umelý, syntetický ametyst (op. pravý) 3. vyznačujúci sa trojrozmernosťou, vyvolávajúci dojem priestorovosti, trojrozmerný, priestorový: plastické, trojrozmerné, priestorové zobrazenie (op. dvojrozmerné, plošné), reliéfny, reliéfový: reliéfna mapa 4. pozri výstižný ## plastika pozri socha ## plašidlo pozri strašidlo 2 ## plašiť 1. vyvolávať pocit strachu, naháňať strach, strašiť, ľakať, desiť: plaší, straší, ľaká deti strašidlami, znepokojovať (vnášať nepokoj): znepokojovať niekoho zlými správami, expr.: mátať, mátožiť, balušiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu 2. vyvolávaním strachu dostať niekoho, niečo preč odniekiaľ, odháňať, vyháňať, duriť: plašiť, odháňať, vyháňať škorce z čerešne, rozháňať (vyvolaním strachu rozptyľovať na všetky strany): pes rozháňal ovce, odstrašovať, kniž. pudiť, zapudzovať: odstrašovať, pudiť dobiedzavé deti ## plašiť sa pozri ľakať sa ## plašivý pozri plachý 1, plachý 2 ## plášť pozri kabát ## pláštenka pozri kabát ## pľaštiť 1. pozri hodiť 2. pozri plesnúť 2 ## plat pravidelná peňažná odmena za vykonanú prácu, mzda: denný, mesačný plat, denná, priemerná mzda; zvýšenie platov, miezd, pláca, príjem: mesačný príjem pracovníka, zárobok (zarobené peniaze): dobrý zárobok, hovor. gáža, zastar.: lôn, lôň: pravidelný lôn, lôň, výplata: minúť celú výplatu, vyúčtovanie (plat po odrátaní preddavku): dostať vyúčtovanie, žold (plat žoldniera, pejor. plat za nečestnú službu), deputát (časť platu vyplácaná v naturáliách), tovarich (v minulosti denný plat za nádennícku prácu na veľkostatku) pozri zárobok ## plát pozri šúplata ## pláť pozri horieť 1 ## plátať šitím alebo záplatami odstraňovať diery v textile, látať: plátať, látať nohavice, deravé vrece, obšívať, zašívať, expr. vrbcovať (šitím opravovať), hovor. fľakovať (dávať na niečo záplaty), krajč. sceľovať (osobitnou technikou spájať niečo roztrhnuté): sceľovanie látky ## platba pozri poplatok ## platca pozri platiteľ ## platforma pozri východisko, základ 3 ## platinový pozri biely ## platiť 1. dávať peniaze za niečo, vyplácať: platiť, vyplácať v hotovosti, šekom, hradiť, uhradzovať, uhrádzať (platiť trovy, výdavky): hradiť, uhrádzať náklady na dopravu, financovať (dávať peniaze na niečo): stavbu financuje zahraničná firma, preplácať (platiť viac, ako je náležité): preplácať tovar, subšt. cálovať: veľa som za kabát cáloval 2. odmeňovať platom, dávať plat: platiť učiteľa hudby, dávať mu plat 3. byť uznávaný, záväzný, byť v platnosti, mať platnosť: vyhláška ešte platí, ešte je v platnosti, ešte má platnosť; staré peniaze už neplatia, nemajú platnosť, účinkovať (byť účinný): prísnosť naňho neplatí, neúčinkuje 4. pozri týkať sa 1 ## platiteľ kto platí, platca: platiteľ, platca nájomného, daňovník (kto je povinný platiť dane), poplatník (kto je povinný platiť poplatky) ## plátno pozri obraz 1 ## platnosť pozri funkcia 2 ## platný 1. pozri záväzný, právoplatný 2. pozri účinný ## plató pozri plošina 1, rovina 1 ## plátok 1. pozri šúplata 2. pozri tlač 2, noviny ## platonický 1. ktorý je bez zmyselnosti, ktorý nie je naplnený alebo je iba jednostranne pociťovaný (obyč. v láske, ľúbostnom vzťahu), ideálny, čistý: román o platonickej, ideálnej, čistej láske, vysnívaný, neskutočný (jestvujúci iba v predstave, túžbe): objekt jej platonického, vysnívaného, neskutočného zaľúbenia, nenaplnený: nenaplnený vzťah, expr. nedoľúbený (o nenaplnenej láske) 2. pozri formálny 1 ## plavák pozri kôň 1 ## plávanie pozri plavectvo 1 ## plaváreň pozri kúpalisko ## plávať pohybovať sa po vode (o plavidlách), plaviť sa: loď už dva dni plávala, plavila sa po rozbúrenom mori, kniž. brázdiť: čln brázdi hladinu, plachtiť (plávať na plachetnici), kniž., obyč. poet. pluť: v diaľke pluje loď, poet. tenúť (byť unášaný vodným prúdom) ## plavectvo 1. pohybovanie sa vlastnými silami na hladine vody alebo vo vode ako športová disciplína, plávanie: venovať sa plavectvu, plávaniu 2. pozri nautika ## plaviť dopravovať po vodnom toku, splavovať: už oddávna plavili, splavovali drevo dolu Váhom ## plaviť sa pozri plávať ## plavko pozri kôň 1 ## plavný pozri svižný, plynulý ## plavohlavý pozri svetlovlasý ## plavovláska pozri blondína ## plavovlasý pozri svetlovlasý ## plavý pozri hnedý, žltý, svetlovlasý, svetlý 1 ## playboy pozri švihák, záletník ## plaz živočích pohybujúci sa plazením, kniž. zemeplaz [Figuli] ## plaziačky (o človeku alebo zvieratách) pohybujúc sa prikrčený pri zemi alebo na bruchu po zemi, plaziac sa: plaziačky, plaziac sa dostali sa až k rieke, plazivo (i pren. ponížene): plaziačky, plazivo prišiel pred svojho pána ## plaziť sa 1. pohybovať sa vlnovitými pohybmi tela (o plazoch) alebo prikrčený na zem (o človeku a zvieratách), liezť: slimák sa pomaly plazil, pomaly liezol po šaláte; vojak so psom sa plazí, lezie smerom k lesu, pren. ťahať sa, šíriť sa: hmla sa ťahala, šírila po celom kraji 2. usilovať sa o nenápadný pohyb, zakrádať sa: zlodej sa plazil, zakrádal k otvorenému obloku, prikrádať sa, plúžiť sa: dieťa sa prikráda k prichystaným sladkostiam; pes sa plúži ku kosti 3. (o niektorých rastlinách) zachytávať sa pri rastení na iných rastlinách alebo predmetoch úponkami, popínať sa, ťahať sa: divý vinič sa plazí, popína, ťahá po múre, vinúť sa, ovíjať sa: fazuľa sa vinie, ovíja okolo plota 4. pozri klaňať sa 2 ## plazivo pozri plaziačky ## plazivý pozri popínavý ## pláž pozri kúpalisko ## plebejský pozri chudobný 1, prostý 1 ## plecatý pozri plecnatý ## plecitý pozri plecnatý ## plecnatý majúci široké, mocné plecia, plecitý, širokoplecí: plecnatý, plecitý, širokoplecí chlap; plecitá postava, rozložitý, zried. plecatý [Kukučín], robustný, mocný, silný, mohutný (majúci veľké telesné rozmery vôbec): robustný, mocný, silný, mohutný mládenec pozri urastený ## plecniak väčší, obyč. plátenný vrecovitý obal s popruhmi, ktorý sa nosí na chrbte, hovor. ruksak: išli na výlet s plnými ruksakmi, vak, kapsa (nosené na chrbte) ## plecnice pozri traky ## plečkovať pozri plieť ## pléd pozri šatka 1 ## plech široká a plytká plechová nádoba na pečenie, pekáč: dať mäso na plech, na pekáč, hovor. ťapša ## plecháň expr. človek, ktorému vypadali vlasy, pejor. plešivec ## plechár pozri klampiar ## plechárstvo pozri klampiarstvo ## plechatý pozri plešivý, holý 2 ## plechavý pozri plešivý, holý 2 ## plechavieť pozri plešivieť ## plechovica plechová nádoba, obyč. valcovitého tvaru, plechovka: plechovica, plechovka mäsa, masti; pri plote je plno prázdnych plechoviek, konzerva (prázdna plechovica), niž. hovor.: piksľa, piksňa ## plechovka pozri plechovica ## plejáda pozri skupina 2 ## plejboj pozri švihák, záletník ## plekať pozri dojčiť, chovať 2 ## plemä 1. pozri rasa 1, rasa 2 2. pozri rod 1 ## plemenisko miesto, prostredie vhodné na rozmnožovanie rozličných organizmov; miesto nákazy, semenisko, semenište: plemenisko, semenisko, myší; semenisko, semenište chorôb pozri stredisko 1 ## plemeniť sa pozri množiť sa 2 ## plemenný ktorý sa pre svoje dobré, žiadané vlastnosti chová na plemeno (o zvieratách), chovný: plemenný, chovný druh dobytka pozri čistokrvný ## plemeno 1. pozri rasa 1, rasa 2 2. pozri rod 1 3. pozri národ 1 ## plenta pozri zástena ## ples pozri zábava 2 ## plesať pozri tešiť sa 1, jasať ## plesavý pozri radostný 1 ## pleseň 1. zamatovomäkký povlak sivej alebo zelenkastej farby spôsobený istým druhom húb najmä vo vlhkom prostredí, plesnina, plesnivina: pleseň, plesnina na starých múroch, na zaváranine 2. druh kožnej choroby, mykóza 3. pozri plesnina 1 ## plesk pozri fác, cap, švác ## pleskot vyvolávanie krátkych prenikavých zvukov prudkým pohybom niečím ohybným alebo zrazením plochých predmetov, pľaskot: pleskot, pľaskot biča, švihot: švihot lieskovíc, expr. ťapot, tľapot: ťapot piestov ## plesnieť stávať sa plesnivým, pokrývať sa plesňou: zaváranina plesnie, plesnivie, tuchnúť (kaziť sa vlhkosťou): steny od vlhkosti tuchnú, prieť (kaziť sa vlhkosťou): zrno pod snehom prie ## plesnivieť stávať sa plesnivým, pokrývať sa plesňou: zaváranina plesnie, plesnivie, tuchnúť (kaziť sa vlhkosťou): steny od vlhkosti tuchnú, prieť (kaziť sa vlhkosťou): zrno pod snehom prie ## plesnina 1. zápach po niečom plesnivom, stuchnutom, stuchlina, potuchlina, zatuchlina: v byte bolo cítiť plesninu, stuchlinu; jedlo páchlo potuchlinou, zatuchlinou, pleseň: v pivnici páchla pleseň, zried. stucheľ [Urban] 2. pozri pleseň 1 ## plesnivec pozri starec ## plesnivina pozri pleseň 1 ## plesnivý 1. napadnutý plesňou, pokrytý plesňou, splesnený, splesnetý, splesnivený: plesnivé, splesnené, splesneté potraviny; plesnivý, splesnivený chlieb, oplesnený, oplesnetý, oplesnivený: oplesnené steny, stuchnutý, potuchnutý, zatuchnutý (plesnivý a vlhký): stuchnuté, potuchnuté múry pivnice; potuchnutá, zatuchnutá bielizeň, nár. spretý 2. pozri sivý 1 3. pozri starý 1 4. pozri plesňový ## plesňový obsahujúci ušľachtilú pleseň (o syre), hovor. plesnivý: plesňové, plesnivé druhy syra ## plesnúť 1. prudkým, rýchlym pohybom alebo nárazom (obyč. plochých predmetov) spôsobiť vznik prenikavého, dosť ostrého zvuku, pľasnúť, pľasknúť: ples(k)núť, pľas(k)núť dlaňou, bičom, tlesnúť, tlesknúť, tľasknúť (dlaňami), zaplesnúť, zaplesknúť, zaplieskať: zaples(k)núť, zaplieskať korbáčom, tresnúť, tresknúť, trepnúť: rozčúlene tres(k)ol, trepol dverami, expr.: capnúť, capiť: zaucho hlasno caplo do ticha izby, expr. lupnúť: udrel, až luplo, zapukať (viac ráz): zapukať bičom 2. zasiahnuť niekoho, niečo hlasným, dosť ostro znejúcim úderom, pľasnúť, pľasknúť: ples(k)ol, pľas(k)ol muža po pleci, ťapnúť, tľapnúť (zľahka), pľaštiť, pleštiť (silnejšie), expr.: capnúť, čapnúť, čľapnúť, čapiť (prudko), expr.: lupnúť, pacnúť, bacnúť: lupla dieťaťu po zadku, pacla ho po prstoch, expr. črchnúť [Jesenská] pozri udrieť 1 3. pozri hodiť ## plesknúť 1. prudkým, rýchlym pohybom alebo nárazom (obyč. plochých predmetov) spôsobiť vznik prenikavého, dosť ostrého zvuku, pľasnúť, pľasknúť: ples(k)núť, pľas(k)núť dlaňou, bičom, tlesnúť, tlesknúť, tľasknúť (dlaňami), zaplesnúť, zaplesknúť, zaplieskať: zaples(k)núť, zaplieskať korbáčom, tresnúť, tresknúť, trepnúť: rozčúlene tres(k)ol, trepol dverami, expr.: capnúť, capiť: zaucho hlasno caplo do ticha izby, expr. lupnúť: udrel, až luplo, zapukať (viac ráz): zapukať bičom 2. zasiahnuť niekoho, niečo hlasným, dosť ostro znejúcim úderom, pľasnúť, pľasknúť: ples(k)ol, pľas(k)ol muža po pleci, ťapnúť, tľapnúť (zľahka), pľaštiť, pleštiť (silnejšie), expr.: capnúť, čapnúť, čľapnúť, čapiť (prudko), expr.: lupnúť, pacnúť, bacnúť: lupla dieťaťu po zadku, pacla ho po prstoch, expr. črchnúť [Jesenská] pozri udrieť 1 3. pozri hodiť ## pleso pozri jazero ## plešatý pozri plešivý, holý 2 ## plešina miesto na hlave, z ktorého vypadali vlasy; miesto v hore bez porastu, lysina, lyska: mať plešinu, lysinu, lysku na hlave; trávnaté plešiny, lysiny ## plešivastý pozri plešivý ## plešivkastý pozri plešivý ## plešivec pozri plecháň ## plešivieť strácať vlasy, stávať sa plešivým, plechavieť: hlava mu na temene plešivie, plechavie ## plešivý ktorému nenarástli alebo vypadali vlasy (čiastočne alebo úplne), plešatý, plechavý, vyplešivený: už v tridsiatke bol plešivý, plešatý, plechavý, holohlavý (úplne plešivý): holohlavý ako koleno, lysý, lysatý, holý, bezvlasý: lysá, holá, bezvlasá hlava, oplešivený, oplechavený, expr. plechatý, nár. plchatý [Gráf], plešivastý, plešivkastý (začínajúci plešivieť) ## pleštiť 1. pozri hodiť 2. pozri plesnúť 2 ## pleť pozri pokožka ## pletenák pozri pletenica ## pletenec pozri pletenica ## pletenica koláč alebo iný druh pečiva spletený z cesta, pletenička, pletenec, pletenák: makové pletenice, pleteničky, pletence, hovor. vianočka: vianočka s hrozienkami, hovor. calta ## pletenička pozri pletenica ## pletenie rozrobená pletená ručná práca, hovor. štrikovanie: matka sedela s pletením, so štrikovaním pri stole ## pletenina látka vyrobená pletením; oblečenie z nej, úplet: vlnená pletenina, vlnený úplet; kostým z pleteniny, z úpletu ## pletivo 1. pozri spleť 1 2. pozri tkanivo ## pletka 1. pozri daromnica 1 2. pozri žart 3. pozri klebeta, táranina 4. pozri nepríjemnosť ## pletkár pozri intrigán, klebetník, ohovárač ## pletkárčiť pozri klebetiť 1 ## pletkárka pozri klebetnica ## pletkársky pozri klebetný ## plevín súčasť hospodárskej budovy na uskladňovanie pliev, plevinec, plevník ## plevinec pozri plevín ## plevník pozri plevín ## plchatý pozri plešivý ## pliačkanica pozri čľapkanica ## pliačkanina pozri čľapkanica ## pliaga 1. pozri katastrofa 2. pozri banda 1 3. pozri choroba 1 ## pliagať sa pozri čľapkať sa ## plieniť pozri drancovať ## plieniť sa pozri množiť sa 2 ## plieskanica pozri čľapkanica ## plieskať 1. prudkými pohybmi ohybného predmetu (napr. prúta, biča) spôsobovať vznik krátkych prenikavých zvukov, práskať, tlieskať: plieskať, práskať, tlieskať korbáčom, šľahať, lupkať: tesne nad hlavou mu šľahal, lupkal bičíkom, expr. lipkať: vo vetre lipká zástava 2. udierať dlaňou, fliaskať, flieskať (po tvári): plieskal, fliaskal ho hlava-nehlava, fackať, zauškovať, expr.: čapcovať, oflinkovať (plieskať po tvári): facká, zauškuje ho za odvrávanie, expr.: ťapkať, ťapať, tľapkať (jemne, zľahka plieskať): ťapká, tľapká koníka po širokom krku, nár. fácať 3. spôsobovať príznačné zvuky nárazom vody na pevný materiál, pleskotať, špliechať, špľachotať, šplechotať, špľachtať, šplechtať: vlny plieskajú, pleskocú o breh, špliechajú, špľachocú pri člne, čliapať, čľapotať, čľapkať, čliapkať, čapkať (pri menšom množstve vody): dážď čliape, čľapká do oblokov, tlieskať 4. pozri hádzať 1 5. pozri tárať ## pliesť 1. zhotovovať prevliekaním ohybného materiálu (obyč. nití), hovor. štrikovať: pliesť, štrikovať sveter z ovčej vlny, zapletať (pletením upravovať): zapletať si vlasy do vrkoča, súkať, spriadať, zvíjať: súka, spriada hrubý povraz 2. spôsobovať omyl niekoho, miasť, mýliť: plietol, miatol, mýlil ma jeho prísny pohľad, klamať, zavádzať: neobjektívne fakty klamú, zavádzajú, expr. balamutiť, baláchať, blázniť: balamutiť dievčaťu hlavu, hovor. šialiť: zbytočne nás to šiali, hovor. expr. pantať: pantali nás sladkými rečami 3. neisto pohybovať (nohami, jazykom), prepletať, zapletať: ledva pletie, prepletá nohami; od vyčerpania nezmyselne pletie, zapletá jazykom 4. meniť fakty tak, že sa stávajú nejasné, nezrozumiteľné, miešať: pletie, mieša si pojmy, hovor. komoliť, prekrúcať, motať: komolí, prekrúca zmysel povedaného, hovor. preinačovať (robiť iným): keď sa jej to hodí, všetko preinačuje, fraz. prevracať naruby, prevracať: fakty úmyselne prevracia (naruby) 5. pozri tárať ## pliesť sa 1. hovor. dávať sa dohromady (obyč. neusporiadane), spletať sa: popínavé rastliny sa pletú, spletajú do mohutného chumáča, zauzľovať sa, chlpiť sa: nite sa jej pod rukami zauzľujú, chlpia, miešať sa: myšlienky, vedomosti sa starcovi už miešajú, motať sa, mútiť sa: všetko sa mu v hlave motá, múti 2. prekážať v pohybe, v činnosti, motať sa, zavadzať: pletú sa mu, motajú sa mu popod nohy všelijaké haraburdy; zavadziaš mi v ceste, pletieš sa mi do cesty, byť v ceste, stáť v ceste: pozor, si mi v ceste, stojíš mi v ceste, pletieš sa mi do cesty, expr.: plantať sa, pľantať sa, motkať sa, pantať sa, tmoliť sa (popod nohy, okolo nôh) 3. robiť chyby, mýliť sa, byť na omyle: pletieš sa, mýliš sa, si na omyle, pravda je iná; pliesť sa, mýliť sa v počítaní, dopúšťať sa omylu: nie je presný, často sa dopúšťa omylu, miasť sa: nevie sa dobre vyjadrovať, často sa v reči mätie 4. neurčito sa vybavovať v pamäti, mariť sa: čosi sa mi pletie, marí, že som dievča už kdesi videl, zdať sa, vidieť sa (javiť sa v neurčitých črtách): zdá sa mi, vidí sa mi, že to bolo ináč 5. pozri starieť sa 6. pozri snívať sa ## pliesť si nemať schopnosť rozlišovať, mýliť si: tvojich bratov si stále pletiem, mýlim, zamieňať si: zamieňa si belasú farbu so zelenou ## plieť zbavovať buriny, odburiňovať: plieť, odburiňovať záhon, plečkovať (plieť plečkou) ## plichtiť sa pozri zakrádať sa ## plisovaný pozri skladaný ## plne 1. pozri naplno 2. pozri celkom 1, úplne 3. pozri dovrchu 1 ## plniť 1. robiť plným; dávať do obalu a obyč. tým pripravovať, napĺňať: plní, napĺňa mäso plnkou, hovor. nadievať: nadieva klobásy, subšt. ládovať: láduje debny čiernym tovarom, fľaškovať (plniť do fliaš), vreckovať (plniť do vrecák): vreckovať peniaze, kávu 2. pozri splniť, uskutočniť ## plnka pozri výplň, krém 2 ## plno 1. pozri veľa 2. pozri naplno, úplne 3. pozri dovrchu 1 ## plnoautomatický pozri automatický 1 ## plnoautomatizovaný pozri automatický 1 ## plnocenný pozri kvalitný ## plnohodnotný pozri kvalitný ## plnokrvný 1. pozri čistokrvný 2. pozri kvalitný 3. pozri pravý 1, skutočný 1 ## plnoletý pozri dospelý ## plnomocník pozri splnomocnenec ## plnoštíhly pozri tučný 1 ## plnotvárny pozri mnohotvárny, bohatý 2 ## plnučký pozri plný 1 ## plnučičký pozri plný 1 ## plnunký pozri plný 1 ## plný 1. obsahujúci práve také množstvo, aké sa niekam zmestí, aké zodpovedá objemu (op. prázdny), naplnený (po okraj): plná, naplnená čaša; plné, naplnené vrece, expr.: napchatý, nadžgatý, nadžganý, preplnený, expr. prepchatý (príliš plný), nár.: okopitý, okopistý: preplnená, prepchatá skriňa, električka, expr.: plnučký, plnučičký, plnunký 2. ktorý má všetky náležité zložky, nezmenšený, celý, úplný, kompletný: vyplatiť plnú, celú mzdu; podpísať sa plným, celým, úplným menom; nastúpiť v plnej, úplnej, kompletnej zostave, hovor. rovný: rovných desať percent; venovať sa niečomu rovných päť rokov 3. pozri tučný 1 4. pozri zvučný 1 ## plod 1. útvar obsahujúci zárodok rastliny, semeno: plody, semená buka, plodina (plody úžitkovej rastliny): zber lesných plodín 2. pozri dielo ## plodina 1. pozri rastlina 2. pozri plod 1 ## plodiť 1. prinášať plody; dávať život, rodiť: mladé ovocné stromy začínajú plodiť, rodiť neskoro; plodiť, rodiť deti 2. kniž. byť príčinou vzniku niečoho, spôsobovať, zapríčiňovať: násilie plodí, spôsobuje, zapríčiňuje násilie, utvárať, vytvárať, tvoriť: nedôvera utvára, tvorí zlú atmosféru, vyvolávať, privodzovať: hriech vyvoláva, privodzuje nešťastie ## plodiť sa pozri množiť sa 2 ## plodný 1. schopný oplodnenia, reprodukcie; dobre rodiaci (op. neplodný, jalový), odb. fertilný (op. sterilný): plodná, fertilná vetva; plodné, fertilné obdobie pozri úrodný 2. pozri tvorivý ## plocha pozri rovina 1 ## plochatý pozri ploský ## plochastý pozri ploský ## plocho 1. s rovným povrchom, bez väčších vyvýšenín a priehlbín, bez ohnutia; do malej hĺbky, málo prehĺbene, plosko, naplocho, naplosko, pís. i na plocho, na plosko: plocho, plosko opracovaný koniec; naplocho, naplosko tľapol dlaňou do vody, plytko: plytko spracovaná zem prináša malú úrodu pozri ploský 2. expr. veľmi zjednodušene, nevýrazne, schematicky: plocho, nevýrazne, schematicky načrtnuté charaktery postáv, expr.: plosko, plytko, sploštene: plosko, plytko, sploštene spracovaná téma, expr.: naplocho, naplosko: naplocho, naplosko podaná história ## plochodrážnik pozri plošinár ## plochý 1. pozri rovný 1 2. pozri ploský ## ploskačka pozri čutora 1 ## ploskatý pozri ploský ## plosko 1. pozri ploský 2. pozri plocho 1, plocho 2 ## ploský ktorý má malú hrúbku (získanú obyč. stlačením); málo prehĺbený alebo vydutý, plochý, plochatý, plochastý: ploské, ploché riečne kamene, ploskatý: ploská, ploskatá fľaša, diskovitý (plochý a okrúhly, podobný disku): ploský, diskovitý útvar, sploštený, expr.: stľapčený, stľapkaný, stľapkavený, pritľapčený: mať sploštený, pritľapčený nos; vytiahol z aktovky úplne sploštený, stľapčený, pritľapčený klobúk, expr.: rozcapený, rozčapený, rozčapnutý, rozčapírený, rozčľapnutý, rozčľapený, roztľapčený, roztľapkaný, rozpleštený (roztiahnutý do šírky): rozčapený, rozčľapnutý nos, tľapkavý: tľapkavý koláč, expr.: čapatý, čľapatý, ťapatý, ťapkavý, tľapký, tľapkastý, nár. šľapkavý, slang. splacírovaný ## plošina 1. miesto na nástup a výstup v dopravných prostriedkoch, kniž. plató: plošina, plató v električke 2. pozri rovina 1 ## plošinár pretekár na plochej dráhe, šport. plochodrážnik ## plošný pozri dvojrozmerný ## plot ohraničenie istého pozemku niečím, oplotenie: do záhrady treba urobiť nový plot, nové oplotenie, oplôtok, oplôtka (plot na pasienkoch ohraničujúci jednotlivé časti), ohrada: murovaná ohrada, lesa, lesica, lesina (prútený pletený plot): lieskovcová lesa, lesica, lesina, zastar. parkan (plot, obyč. murovaný alebo z dosák) ## plsť netkaná súknovitá lisovaná látka vyrobená zo živočíšneho vlásia, hovor. filc: kabát z ťavej plsti, z ťavieho filcu ## pľúca dýchací orgán vyšších stavovcov, hovor. zastaráv. prsia: byť slabý na pľúca, na prsia, hovor. žart. mechy, subšt. pajšle: je chorý na pajšle ## pľuha pozri naničhodník, potvora ## pľuhák pozri naničhodník, potvora ## pľuhavec pozri naničhodník, potvora ## pľuhaviť pozri haniť ## pľuhavník pozri naničhodník, potvora ## pľuhavo 1. pozri bezcharakterne 2. pozri zle 1, zle 2 ## pľuhavsky pozri zle 1, zle 2 ## pľuhavský pozri naničhodný 1 ## pľuhavstvo pozri naničhodnosť 1 ## pľuhavý 1. pozri bezcharakterný 2. pozri zlý 1, zlý 2, naničhodný 1 ## pluk základný vojenský útvar zložený z práporov, zastar. regiment: delostrelecký pluk, regiment ## pľundra 1. pozri handra 1 2. pozri pobehlica ## pľundrovať pozri drancovať ## pľundry pozri nohavice ## pluralita pozri mnohosť ## plus pozri a 1 pozri klad, výhoda ## plus-mínus pozri približne 2 ## plusový pozri kladný 2 ## pľušť pozri počasie, čľapkanica, nečas ## pľušťať 1. pozri liať 3, pršať 1 2. pozri smädiť 1 ## pľušťavý pozri daždivý ## pľuštivý pozri daždivý ## pluť pozri plávať ## pľuť 1. prudko vystrekovať z úst (obyč. sliny, hlien), odpľúvať: zákaz pľuť, pľuvať, odpľúvať na zem, vypľúvať: s odporom vypľúva krv z vybitého zuba, expr.: chriakať, chriachať (hlasno odkašlať a pľuť): chriakať do vreckovky 2. pozri opovrhovať ## pľuvať 1. prudko vystrekovať z úst (obyč. sliny, hlien), odpľúvať: zákaz pľuť, pľuvať, odpľúvať na zem, vypľúvať: s odporom vypľúva krv z vybitého zuba, expr.: chriakať, chriachať (hlasno odkašlať a pľuť): chriakať do vreckovky 2. pozri opovrhovať ## pľuvanec 1. pozri slina 2. pozri hlien 1 ## plúžiť pozri orať ## plúžiť sa pozri plaziť sa 2 ## plynný pozri plynulý ## plynojem pozri nádrž 1 ## plynovod pozri potrubie ## plynulosť pozri súvislosť ## plynulý ktorý prebieha, pokračuje, plynie hladko, bez prerušenia, plynný, súvislý, hladký: plynulé, plynné čítanie; plynulé, súvislé, hladké vyjadrovanie, neprerušovaný, neprerývaný: neprerušovaná, neprerývaná reč, výpoveď, nepretržitý, neprerušený: plynulý, nepretržitý, neprerušený chod továrne, bezporuchový (neprerušovaný poruchami): bezporuchová prevádzka, odb.: kontinuálny (op. diskontinuálny), kontinuitný (op. diskontinuitný): kontinuálny, kontinuitný vývin, odb. prúdový (o výrobe), kniž. plavný (o pohybe, kroku a pod.) ## plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.), tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slová, prebiehať, pokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojne, konať sa, uskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly 2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase, ubiehať: roky plynú, ubiehajú, míňať sa, míňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikde, ísť: čas ide rýchlo, bežať, letieť, utekať, expr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divý, expr.: vliecť sa, ťahať sa (pomaly plynúť; o čase) 3. mať pôvod v niečom, vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenie, vychádzať, vychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záver, kniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus ## plytko 1. pozri plocho 1, plocho 2 2. pozri povrchne 1 ## plytký 1. ktorý má malú hĺbku (op. hlboký), nehlboký: plytký, nehlboký kanál, potok, hovor. malý: ovlažovala sa pri kraji v plytkej, malej vode 2. duševne chudobný; ktorý nemá myšlienkovú hĺbku, povrchný, pren. prízemný: plytký, povrchný človek, prízemná žena, neobsažný, bezobsažný: neobsažná, bezobsažná myšlienka, pren. prázdny: prázdny človek ## plytvať nehospodárne, márnotratne s niečím zaobchádzať, mrhať: začal bez rozmyslu plytvať, mrhať peniazmi, premrhávať, premárňovať, rozhadzovať: starší syn premrháva, premárňuje, rozhadzuje otcov majetok, míňať, márniť, mariť: zbytočne tu míňame, márnime, maríme drahocenný čas, hovor. expr. márnotratníčiť: márnotratníčia s vodou ## pĺznuť strácať srsť, perie (o zvieratách, vtákoch), vlasy (o človeku), padať, vypadávať: psovi pĺznu, padajú, vypadávajú chlpy; na temene mu začali pĺznuť, padať vlasy, pŕchnuť, opŕchať, oprchávať, vypŕchať, vyprchávať (o perí alebo o vtákoch strácajúcich perie): perie začalo husiam pŕchnuť; holuby pŕchnu ## pneumatika gumová obruba kolesa naplnená stlačeným vzduchom, hovor. zastar. guma: praskla mi pneumatika, guma, galuska (špeciálna pneumatika na pretekársky bicykel) ## pniak pozri peň 1 ## pnieť sa pozri vypínať sa 2 ## pnúť sa 1. kniž. pomocou úponov sa zachytávať na opore, popínať sa: na múre sa pne, popína divý vinič, ovíjať sa: fazuľa sa ovíja okolo palice, ťahať sa: imelo sa ťahá okolo konára, pren. plaziť sa: po dome sa plazí zimozeleň 2. pozri vypínať sa 2 ## po 1. (koho, čo) vyjadruje priestorovú, časovú alebo číselnú hranicu, do (čoho): snehu napadalo po pás, do pása; narátal po sto, do sto 2. (koho, čo) vyjadruje trvanie, rozloženie deja v istom časovom úseku, cez, za (koho, čo), počas, v priebehu (čoho): po celý deň, cez celý deň pršalo; slnko nevyšlo za celý deň; počas celej zimy, v priebehu celej zimy mali dosť vlastných zemiakov 3. (koho, čo) vyjadruje cieľ, účel, na: išli po vodu, na vodu, hovor. o: zašiel k nám o radu 4. (čom) vyjadruje smerovanie alebo umiestnenie po dĺžke, po (celom) povrchu, rovnobežne s (čím): plávala po prúde, rovnobežne s prúdom 5. (čom) vyjadruje istý časový úsek, od (čoho): rok po svadbe, od svadby sa im narodila dcéra, o (koho, čo): vrátil sa až po hodine, až o hodinu 6. (čom) vyjadruje spôsob deja, podľa (čoho), v zhode s, v súlade s (čím): išiel po pamäti, podľa pamäti; všetko robil po jej vôli, v zhode, v súhlase s jej vôľou 7. (čom) vyjadruje opakované uskutočňovanie deja v istom čase, cez (koho, čo): po nedeliach, cez nedele sa túla po hore, počas (čoho): po nociach, počas nocí vystrájajú všelijaké kúsky 8. (čom) vyjadruje rozloženosť na časti v priestore, na, v: po policiach, na policiach, v policiach sa váľali prázdne fľaše 9. (kom, čom) vyjadruje sprostredkovanie, prostredníctvo, prostredníctvom (koho, čoho): odkaz poslal po priateľovi, prostredníctvom priateľa ## poameričtiť sa pozri amerikanizovať sa ## poamerikánčiť sa pozri amerikanizovať sa ## pobabrať 1. pozri pokaziť 1 2. pozri zašpiniť, ohmatať 2 3. pozri rozrobiť 1 ## pobabrať sa 1. pozri zašpiniť 2. pozri babrať sa 1, babrať sa 2 3. pozri pokaziť sa 1 ## pobadať pozri zbadať ## pobádať pozri nabádať ## pobádavý pozri povzbudivý ## pobafkať si pozri zafajčiť si ## pobaláchať pozri pobalamutiť ## pobalamutiť expr. priviesť do zmätku, omylu, expr.: obalamutiť, zbalamutiť: pobalamutil, obalamutil, zbalamutil ženu planými sľubmi, zmiasť, pomiasť: zmiatol, pomiatol ho pohľadom, pomýliť, pomotať, popliesť, spliesť: pomýlila, poplietla, splietla ich predstieraným záujmom, expr.: poblázniť, oblázniť: poblázni, oblázni jej hlavu, expr.: pobaláchať, obaláchať, nabaláchať, zbaláchať: podvodník pobaláchal, zbaláchal mnoho ľudí, expr. pojašiť: vymyslená správa žiakov celkom pojašila, expr. spochabiť: rozpornou výchovou dieťa úplne spochabila, nár. expr. zmítoriť: buriči zmítorili celú dedinu, zaslepiť (zbaviť schopnosti správne uvažovať): zaslepiť ľudí sľubmi ## pobaliť pozri zabaliť 1 ## pobalušiť pozri pobúriť 1 ## pobaviť pozri potešiť 2 ## pobaviť sa pozri zabaviť sa 1, pohrať sa, potešiť sa ## pobavkať sa pozri zabaviť sa 1, pohrať sa ## pobehaj 1. pozri pochábeľ 2. pozri dobrodruh ## pobehať pozri obísť 2, pochodiť 1 ## pobehávať pozri behať ## pobehovať pozri behať ## pobehúvať pozri behať ## pobehlica nemravná, ľahká žena, hrub.: fľandra, pľundra, kurva, cundra, pejor. švandra, expr. trcľa [Jégé], subšt. filcka pozri prostitútka ## pobelavý pozri svetlý 1, svetlovlasý ## pobelievať pozri šedivieť ## poberať pozri brať 3 ## poberať sa 1. chystať sa odísť, chystať sa na cestu, zberať sa: poberá sa, zberá sa do Tatier, brať sa: berie sa od nás preč, vydávať sa, vystrájať sa, chystať sa: lastovičky sa už vydávajú, chystajú do teplých krajov, vypravovať sa: vypravuje sa na dlhú túru, odoberať sa (odniekiaľ): odoberajú sa už domov, uberať sa: nevedno, kam sa tak odrazu začali uberať, hovor.: hotoviť sa, hotovať sa: už sa hotovia, hotujú na cestu pozri brať sa 1 2. pripravovať sa a začínať niečo robiť, zberať sa, priberať sa: poberajú sa, zberajú sa rodine pomôcť; priberá sa do roboty, brať sa: berie sa do prania, chystať sa, hovor.: hotoviť sa, hotovať sa: chystá sa, hotuje sa rúbať drevo, púšťať sa, dávať sa: púšťa sa, dáva sa písať úlohy, púšťa sa, dáva sa do písania úloh, chytať sa, hovor. lapať sa: nevesta sa chytá, lapá každej roboty 3. pozri ísť 1 ## pobesedovať (si) pozri porozprávať sa ## pobesnený pozri bláznivý 2 ## pobiehať pozri behať ## pobiť 1. pozri rozbiť 1 2. pozri zabiť 1, vybiť 2 3. pozri obiť 1 ## pobiť sa dať sa do bitky medzi sebou, expr.: potĺcť sa, pomlátiť sa, stĺcť sa, zmlátiť sa: chlapci sa pri hre pobili, potĺkli, pomlátili, zmlátili, expr.: poklbčiť sa, posekať sa, poprať sa, sprať sa: poklbčili sa, poprali sa pre dievča, poruť sa, poruvať sa, expr.: zruť sa, zruvať sa, porúbať sa, zrúbať sa, zosekať sa (veľmi sa pobiť), expr. pokasať sa [Ondrejov], expr. pochytiť sa: s každým sa hneď pochytí, fraz.: pustiť sa za pasy, pustiť sa do seba (začať sa biť): po niekoľkých vetách sa pustili do seba ## pobláznený pozri bláznivý 2 ## poblázniť pozri zmiasť, pobalamutiť ## poblázniť sa pozri spochabieť (sa) ## pobledlý pozri bledý 1 ## poblednutý pozri bledý 1 ## poblikávať pozri blikať ## poblíž pozri blízko 3 ## poblúdenec kniž. človek, ktorý sa odchýlil od uznávaných, všeobecne prijímaných názorov, kniž.: zablúdenec, zblúdenec pozri kacír ## poblúdiť 1. pozri zablúdiť 1 2. pozri pomýliť sa ## poblyskávať pozri lesknúť sa ## poblyskovať pozri lesknúť sa ## poblyskúvať pozri lesknúť sa ## pobočka pobočný ústav, podnik, inštitúcia a pod. (op. centrála), filiálka: pobočka, filiálka banky, poisťovne, expozitúra: expozitúra firmy, odbočka: založiť odbočku klubu filatelistov, zastar. fília: banská fília ## pobočnica bočný remeň, povrazec, ktorým sa kone pripínajú o voz, postrannica, pobočok: uvoľniť koňom pobočnice, postrannice, pobočky, bočník ## pobočník dôstojník pridelený vyššiemu veliteľovi, zastar. adjutant ## pobočný 1. pozri bočný 1, vedľajší 2 2. pozri vedľajší 3, druhoradý ## pobočok pozri pobočnica ## po boku pozri vedľa 3, pozdĺž 2 ## pobolievať pozri bolieť 1 ## poboriť pozri zrúcať ## pobosoráčiť pozri počariť 1 ## pobosorovať pozri počariť 1, počariť 2 ## pobozkať pozri bozkať ## pobožnosť dodržiavanie náboženských zásad, zbožnosť, nábožnosť (prejavovanie viery v Boha): bol známy svojou pobožnosťou, zbožnosťou, nábožnosťou, pejor.: pobožnostkárstvo, svätuškárstvo (neúprimná, pokrytecká pobožnosť), bigotnosť (prepiata pobožnosť), kniž.: religiozita, religióznosť ## pobožnostkár pozri pokrytec ## pobožnostkársky pozri nábožný 1; pokrytecký ## pobožnôstkársky pozri nábožný 1; pokrytecký ## pobožnostkárstvo pozri pobožnosť ## pobožný pozri nábožný 1 ## pobrať 1. pozri vziať 1, odstrániť 1 2. pozri odobrať 1, odobrať 2, odviezť ## pobrať sa 1. začať kráčať alebo cestovať niekam, zobrať sa, vybrať sa: pobrali sa, zobrali sa do kostola; pobral sa, vybral sa na výlet, vydať sa: vydať sa do sveta, vziať sa: zrazu sa vzal a už bol preč, vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa, schystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa na návštevu k starým rodičom, odísť: nahnevala sa a odišla od nás preč, odobrať sa: odobrali sa za svojimi povinnosťami, vzdialiť sa: poďakoval sa a ticho sa vzdialil, rozlúčiť sa (pobrať sa s lúčením): náhle sa od nás rozlúčil, zried. ubrať sa: ubrať sa svojou cestou, dať sa, pustiť sa, podať sa: dali sa, pustili sa svetom; rezko sa podali k mestu 2. uskutočniť prvú fázu nejakej činnosti, začať: s chuťou začali natierať plot, pustiť sa, dať sa: pustiť sa, dať sa do roboty, chytiť sa, expr. lapiť sa: chytil sa, schytil sa do kosenia, pribrať sa, podobrať sa, prichytiť sa: voľky-nevoľky sa priberie do prania; prichytí sa opraviť pokazené rádio pozri pustiť sa 1 3. pozri zosobášiť sa ## pobratať sa pozri spriateliť sa 1 ## pobrázdiť pozri zbrázdiť 1 ## pobrechávať pozri brechať 1 ## pobrežie pozri breh 1 ## pobrúsiť pozri prejsť 3, pochodiť 1 ## pobudiť pozri zobudiť 1 ## pobudnúť pozri zdržať sa 1, ostať 1 ## pobúrať pozri zrúcať ## pobúrenie pozri škandál, rozruch ## pobúrený ktorý je niečím negatívne zasiahnutý, vzrušený; prejavujúci svoj vnútorný nesúhlas, pohoršenie nad niečím; svedčiaci o tom, pohoršený, rozhorčený: byť pobúrený, pohoršený, rozhorčený; hovoriť pobúreným, pohoršeným, rozhorčeným hlasom, popudený, podráždený, rozbúrený: pobúrený, popudený, podráždený, rozbúrený dav, znepokojený: pobúrený, znepokojený čakateľ pozri nahnevaný ## pobúriť 1. vyvolať stav nepokoja, odporu, nesúhlasu, hnevu a pod., znepokojiť, rozhorčiť: udalosť nás všetkých pobúrila, znepokojila, rozhorčila, rozbúriť, rozrušiť, rozochvieť: nevedno, čo tak rozbúrilo pokojnú hladinu spoločnosti, rozvíriť, rozvlniť: rozvírenie verejnej mienky, expr. pobalušiť, vyrušiť, rozčúliť, podráždiť: rozčúlilo, podráždilo nás také konanie pozri nahnevať 2. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť a pod., popudiť: pobúril, popudil proti sebe celú rodinu, pohnevať: nechcel si pohnevať matku, expr. poštvať: poštvali ho proti kolektívu, vzbúriť (vyvolať vzburu): vzbúriť baníkov proti vedeniu, expr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel tú nespravodlivosť, pohoršiť, rozhorčiť: pohoršilo ma správanie mládenca, iritovať: čosi ma na celom prípade iritovalo ## pobúriť sa pozri pohoršiť sa 1 ## poburovač pozri burič ## poburovať pozri búriť 1 ## poburovateľ pozri burič ## poburujúci spôsobujúci pobúrenie, odsúdenie; vyvolávajúci negatívne, odmietavé pocity, pohoršujúci, pohoršlivý, rozhorčujúci: poburujúce, pohoršujúce, pohoršlivé správanie mladíkov; poburujúce, rozhorčujúce reči, škandálny, škandalózny (vyvolávajúci škandál): predniesť škandálny, škandalózny prejav, neslýchaný, publ. nehorázny: robiť nehorázne, neslýchané veci pozri hanebný ## pocel pozri bozk ## pocelovať pozri bozkať ## pocestný pozri cestujúci ## pocifrovať pozri ozdobiť ## pocikať sa pozri močiť ## pocítiť 1. pozri zacítiť, uvedomiť si 2. pozri skúsiť 2 ## pociťovať pozri cítiť 1 ## pocitový vychádzajúci z pocitu, intuície a pod. (op. racionálny, premyslený), intuitívny: pocitové, intuitívne umenie ## pocta pozri úcta, vyznamenanie 1 ## poctiť pozri uctiť (si) 1, vyznamenať ## poctivosť 1. pozri panenstvo 2. pozri statočnosť 1 ## poctivý 1. ktorý ešte nemal pohlavný styk, počestný, nedotknutý, neporušený: poctivé, počestné dievča; nedotknutá, neporušená panna 2. pozri čestný 1, statočný, bezúhonný ## pocuckať pozri bozkať ## pocukriť pozri osladiť 1 ## pocukrovať pozri osladiť 1 ## počariť 1. postihnúť čarami, pobosorovať, učariť, učarovať: čarodejnica počarila, pobosorovala princovi; chodí neprítomná, akoby jej niekto bol učaril, učaroval, porobiť, expr. pobosoráčiť: niekto musel dieťaťu porobiť, pobosoráčiť, urieknuť, uriecť (pohľadom počariť): pozerá, akoby chcela dievča uriecť 2. expr. silne zapôsobiť, učariť, učarovať: prepych všetkým načisto počaril, učaril, uchvátiť: krása mora nás uchvátila, expr. pobosorovať: hudba mi celkom pobosorovala, expr. uniesť: pohľad na hory turistov uniesol, nadchnúť (citovo zapôsobiť a vyvolať záujem), očariť, omámiť, opojiť: spev slávneho tenoristu ma očaril, omámil, opojil ## počarovať 1. postihnúť čarami, pobosorovať, učariť, učarovať: čarodejnica počarila, pobosorovala princovi; chodí neprítomná, akoby jej niekto bol učaril, učaroval, porobiť, expr. pobosoráčiť: niekto musel dieťaťu porobiť, pobosoráčiť, urieknuť, uriecť (pohľadom počariť): pozerá, akoby chcela dievča uriecť 2. expr. silne zapôsobiť, učariť, učarovať: prepych všetkým načisto počaril, učaril, uchvátiť: krása mora nás uchvátila, expr. pobosorovať: hudba mi celkom pobosorovala, expr. uniesť: pohľad na hory turistov uniesol, nadchnúť (citovo zapôsobiť a vyvolať záujem), očariť, omámiť, opojiť: spev slávneho tenoristu ma očaril, omámil, opojil ## počas pozri za 1, za 3, cez 5, pri 4, v 2, uprostred 3, po 2, po 7 ## počasie poveternostné pomery, poveternosť: priaznivé počasie, priaznivá poveternosť, čas: zajtra bude pekný čas, pohoda (pekné počasie), pľušť, slota (zlé počasie) ## počastovať pozri pohostiť, dať 1 ## počať 1. pozri začať 1 2. pozri oťarchavieť ## počať si pozri urobiť 4, poradiť si ## počatie vznik zárodku dieťaťa v maternici, biol. koncepcia ## počernastý pozri tmavý 1 ## počerný pozri tmavý 1 ## počestnosť 1. pozri panenstvo, čistota 2 2. pozri statočnosť 1 ## počestný 1. pozri čestný 1, statočný 2. pozri poctivý 1 ## počešťovať sa dostávať český ráz, stávať sa českým, češtiť sa, bohemizovať sa, čechizovať sa: obyvatelia nemeckej národnosti sa postupne počešťovali, čechizovali; slovenčina sa na vojenčine mnohým chlapcom češtila, bohemizovala ## počet 1. pozri množstvo 1 2. pozri účet 1 ## početný veľký čo do počtu, množstva, hojný, bohatý: početná, hojná, bohatá účasť, veľký, mnohočlenný (op. malý): početná, veľká, mnohočlenná rodina; veľká, mnohočlenná organizácia, silný (op. slabý): početná, silná armáda, mnohý, viacerý (vyskytujúci sa vo veľkom počte): mnohé, viaceré prípady ochorenia, expr. prepočetný ## počiatkom pozri začiatkom ## počiatočný pozri začiatočný ## počiatok pozri začiatok ## počím pozri kým 1 ## počin pozri čin ## počínajúc pozri od 1 ## počínanie pozri konanie ## počínať si vykonávať nejakú činnosť (s dôrazom na spôsob jej vykonávania), konať, arch. činiť: vždy si treba počínať, vždy treba konať, činiť tak, aby sa človek nemusel hanbiť, správať sa: v každej situácii sa správal ako pravý muž, postupovať, pokračovať: musíte opatrne postupovať, pokračovať, aby sa plán nepokazil ## počistiť pozri očistiť 1, očistiť 3 ## počítač 1. kto niečo počíta, ráta, rátač: počítač, rátač výrobkov 2. stroj na spracovanie informácií, komputer: analógový počítač, komputer 3. prístroj na zaznamenávanie počtu niečoho, počítadlo: počítač, počítadlo spotreby plynu ## počítadlo pozri počítač 3 ## počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony, rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamäti, kalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavbu, riešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicu, zastar. počtovať: kto počtuje, ten gazduje, hovor. zastar. rechnovať 2. myslieť na niečo ako na možné, rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršať, mať na zreteli, brať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravie, nezabúdať (na niečo) 3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti, rátať: počítala, rátala, že si chlapca získa, myslieť (si), mieniť, veriť, dúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmú, nazdávať sa, domnievať sa, predpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobre, kalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde 4. na základe osobného úsudku alebo istých znakov dávať do istej skupiny, rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľov, zaraďovať, zahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychu, zastar. počitovať: počituje i seba k rodine, pokladať, považovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosť, mať za: vždy ho mala za slabocha, hodnotiť: hodnotia ho ako čestného človeka, hovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého?, posudzovať, klasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok 5. požadovať istú sumu, rátať, účtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Sk, fakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali ## počítať sa pozri hlásiť sa 2 ## počitovať pozri počítať 4 ## počkať 1. zotrvať istý čas v očakávaní niekoho alebo niečoho, vyčkať: počkali, vyčkali na vhodný okamih, dočkať: doma sme počkali, dočkali na otcov návrat; dočkáme, kým všetci odídu, zried. pomeškať [Švantner], postriehnuť (si), postriezť (si) (tajne, skryte počkať): postriehnuť, postriezť si na dievča, na korisť 2. prejaviť trpezlivosť pri niečom, dočkať, vyčkať, mať strpenie: s kúpou treba ešte počkať, dočkať, vyčkať; počkajte, buďte trpezliví, majte strpenie, vrátim všetko, pozhovieť, zhovieť, zried. prehovieť (trpezlivo počkať): úžerník mu už nechce pozhovieť, zhovieť, prečkať, vydržať (počkať do konca): treba prečkať, vydržať a neprenáhliť sa, odložiť (niečo na neskorší čas): konečné riešenie sme ešte odložili, ešte sme s ním počkali ## počnúc pozri od 1 ## počtovať pozri počítať 1 ## počty pozri matematika ## počudovanie pozri údiv ## počudovať sa pozri začudovať sa ## počuchrať pozri postrapatiť ## počupiačky pozri skrčene ## počupky pozri skrčene ## počuť 1. vnímať, prijať sluchom, začuť: počuli sme, začuli sme vonku kroky, zachytiť: zachytil jemný šuchot, hovor. očuť, hovor. zastar. občuť: očul som podozrivé štrkotanie, zastar. započuť: započuli tiché hlasy, zastar. zaslúchnuť [Dobšinský], zastar. uslyšať: mládenec uslyšal kráľovu výzvu, hovor. chyrovať: ani vtáčika-letáčika tu nechyrovať, kniž. slýchať: kto to kedy slýchal, aby deti rodičom porúčali, kniž. čuť: nič nečuť od susedov, popočúvať (počuť na viacerých miestach alebo viackrát): všeličo po meste popočúval 2. získať, dostať informáciu, správu (prostredníctvom sluchu), dopočuť sa: od známych sme sa dopočuli novinu, dozvedieť sa: o zemetrasení som sa dozvedel z rádia ## počuteľný ktorý možno počuť, čujný: hovorila ledva počuteľným, čujným hlasom, zried. čuteľný ## počúvať 1. sústreďovať sluch na vnímanie zvukov, načúvať: počúva, načúva, čo hovorí prednášateľ; rád počúva hudbu, rád načúva hudbe, zachytávať (ušami): zachytáva každé kazateľovo slovo, zastar. naslúchať: ticho naslúchať šumu stromov, hovor. expr. natŕčať uši (zvedavo počúvať): za dverami natŕčať uši, hovor. očúvať 2. získavať, dostávať informácie, správy, dopočúvať sa: počúvam, dopočúvam sa o tebe klebety, dozvedať sa: dozvedáme sa, že sa chystá zdraženie nájomného 3. prejavovať poslušnosť, poslúchať: mladší počúvajú, poslúchajú starších, byť poslušný: od malička počúval, bol poslušný, podrobovať sa, podvoľovať sa (prejavovať súhlas s vôľou, želaním niekoho): vojaci sa podrobujú, podvoľujú rozkazom, dávať na niekoho ## počúvnuť pozri poslúchnuť ## počúvny pozri poslušný ## pod 1. (koho, čo) vyjadruje smerovanie nižšie od niekoho, niečoho alebo nižšiu mieru (op. nad), niže (koho, čoho): kopol ho pod koleno, niže kolena; teplota klesla pod dva stupne, niže dvoch stupňov 2. (koho, čo) vyjadruje účel, cieľ, do (čoho): zverili jej dieťa pod opateru, do opatery 3. (kým, čím) vyjadruje miesto položené nižšie od niekoho, niečoho alebo nižšiu mieru (op. nad), niže, poniže (koho, čoho): pod horou, niže, poniže hory tečie potok; vonku je pod nulou, niže nuly 4. (čím) vyjadruje príčinu, dôvod, od (čoho): stromy sa ohýbali pod náporom vetra, od náporu vetra ## poď pozri hybaj 1 ## podagra pozri lámka 1 ## poďakovací pozri ďakovný ## poďakovanie pozri vďaka ## poďakovať (sa) 1. prejaviť vďaku, zaďakovať: poďakovať (sa), zaďakovať za pomoc, za dôveru, vyjadriť vďaku/poďakovanie: kvetmi vyjadrili vďaku, poďakovanie matkám, vysloviť vďaku/poďakovanie: prezident mu vyslovil vďaku, poďakovanie za záchranu života 2. pozri vzdať sa, odstúpiť 2 ## podaktorý pozri niektorý ## poďalej pozri neďaleko 1 ## poďalšie pozri neďaleko 1 ## podanie uvedenie lopty do hry, serv, zastaráv. servis: prudké podanie, prudký serv; pokaziť podanie, servis ## podaný pozri podobný ## podarený 1. pozri vydarený 2. pozri smiešny 1 ## podariť sa úspešne sa uskutočniť, úspešne skončiť, dosiahnuť úspešný výsledok, vydariť sa: majstrovstvá sa slovenským hráčom podarili, vydarili, byť úspešný, mať úspech: operácia je úspešná; program mal úspech, vyjsť: plán nám vyšiel, zastaráv. udať sa: udalo sa mu odviezť sa do mesta kočom, expr. pošťastiť sa: manželom sa pošťastilo nájsť byt, hovor. expr. poťapiť sa: poťapilo sa mi stretnúť starého známeho ## podarok pozri dar ## podaromky pozri nadarmo 1, zbytočne ## podaromne pozri nadarmo 1, zbytočne ## podaromnici pozri nadarmo 1, zbytočne ## podaromný pozri zbytočný ## podarovať pozri darovať, obdarovať ## podarúnok pozri dar ## podať 1. prisunúť do blízkosti niekoho, do rúk a pod., dať: Podaj, daj mi pohár, prosím!, predložiť, ponúknuť (obyč. jedlo, nápoj): predložiť hosťom obed, ponúknuť občerstvenie, servírovať, naservírovať: kávu nám servírovali na striebornej tácke 2. úradne (písomne) postúpiť na ďalšie konanie, predložiť: podať, predložiť žiadosť o byt, o dôchodok, kniž. predostrieť: predostrieť návrh, sťažnosť, poslať (v poštovom styku): podať, poslať súrnu zásielku, telegram, zaslať, odoslať (niekomu správu a pod.) 3. predstaviť sa výkonom, ukázať, predviesť: reprezentácia podala, ukázala, predviedla dobrý výkon, predstaviť: spevák predstavil svoj hlas v plnom lesku 4. ústne alebo písomne sa vyjadriť o niečom pred verejnosťou, predložiť: podať, predložiť svoju koncepciu, predstaviť, ukázať: predstaviť, ukázať dejiny v kocke, vyobraziť, zobraziť, stvárniť (geograficky, maľbou alebo umeleckými prostriedkami): umelec dobre vyobrazil, zobrazil charakter prírody, zachytiť, znázorniť: výstižne zachytiť, znázorniť boj zla a dobra, načrtnúť (stručne podať): spolupracovníkom načrtol svoj plán, opísať, vykresliť, zastar. vylíčiť (obšírne podať): v románe autor opísal, vykreslil svoje názory na nedávne udalosti ## podať sa 1. pozri posunúť sa 2. pozri pobrať sa 1, pustiť sa 2 zdediť podobu, vlastnosti predkov, udať sa: chlapec sa celkom podal, udal na starého otca, nár. pohodiť sa: v márnivosti sa pohodila na mamu ## podatý pozri podobný ## podávať pozri podať ## podávať sa pozri posúvať sa ## podávať si pozri kritizovať ## podbať pozri rešpektovať 1, všimnúť si 2 ## podbehlina pozri podliatina ## podbehnúť pozri podliať sa ## podbiť pribiť na obuv novú podošvu, podraziť: vychodené topánky treba dať podbiť, podraziť ## podbradok pozri lalok ## podbrať sa pozri podujať sa ## podceniť pozri zľahčiť 2 ## podceňovať nedostatočne oceňovať skutočnú hodnotu (op. preceňovať), zaznávať: podceňoval, zaznával jej orientačný zmysel, stavať do úzadia (niekoho, niečo): mladšieho syna stavia vždy do úzadia, neuznávať: neuznáva organizačné schopnosti iného, zneuznávať: jeho maliarske dielo zneuznávali dlhé roky, degradovať: degradovať význam sviatku, zried. máliť [Jesenský], zried. malicherniť: malicherní každý mužov čin, fraz.: pozerať (sa) zvysoka/cez plece (na niekoho, niečo) ## podčiarknuť 1. urobiť pod niečím (obyč. napísaným) čiaru, popodčiarkovať (postupne, viac vecí): podčiarkol, popodčiarkoval všetky cudzie slová, podtiahnuť, popodťahovať (postupne, viac vecí), subšt.: podtrhnúť, popodtrhávať, popodtŕhať (postupne, viac vecí) 2. pozri zdôrazniť ## podčiarkovať pozri akcentovať ## podčiniť pozri podriadiť ## podčiniť sa pozri podrobiť sa 1 ## poddajne 1. pozri poddajný 1, poddajný 2 2. pozri mäkko 2 ## poddajný 1. ktorý sa ľahko poddáva fyzickému tlaku, ktorý ľahko prijíma alebo mení tvar (op. nepoddajný), hebký, mäkký: poddajná, hebká tkanina; hebké vlasy; poddajná, mäkká tráva; mäkké olovo, vláčny (poddajný v dôsledku dostatočnej vlhkosti): vláčne cesto, vláčna pokožka, ohybný, formovateľný, tvárny, tvárlivý, plastický (o materiáloch): ohybný kov; formovateľná, tvárna, tvárlivá hmota; plastická modelovacia hlina 2. ktorého možno ovplyvniť, presvedčiť, získať (o človeku a jeho vlastnostiach; op. nepoddajný), mäkký (op. tvrdý): poddajná, mäkká povaha, povoľný: povoľné materinské srdce, slabý, ovplyvniteľný, ústupčivý, ústupný (málo pevný; op. silný, neovplyvniteľný, neústupčivý, neústupný): slabý, ovplyvniteľný charakter; byť ústupčivý, ústupný ## poddanský 1. pozri poddaný 1 2. pozri poslušný, ponížený, pokorný ## poddanstvo 1. spoločenský vzťah za feudalizmu založený na závislosti poddaného od feudála, nevoľníctvo: žiť v poddanstve, v nevoľníctve, područie (závislosť) 2. pozri útlak ## poddaný 1. ktorý je v poddanstve (za feudalizmu), nevoľný, neslobodný: poddaný, nevoľný, neslobodný ľud, poddanský, nevoľnícky: poddanské, nevoľnícke vrstvy 2. pozri poslušný, ponížený, pokorný za feudalizmu človek závislý od feudála, nevoľník: vzbura poddaných, nevoľníkov ## poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka, vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez boja, kapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovať, fraz. hodiť flintu/pušku do žita, dať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme! 2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým alebo niečím, podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnosti, oddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútku, podriadiť sa, podvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarom, podrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporu, ustúpiť, upustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti 3. prejsť do menšej intenzity, povoliť, popustiť, poľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavila, zmierniť sa, zmiernieť, oslabnúť, zoslabnúť, ustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpila, ustať, utíchnuť, utíšiť sa, ochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol ## podebatovať si pozri porozprávať sa ## podediť pozri zdediť ## podeliť 1. pozri rozdeliť 1 2. pozri rozdať 1, rozdať 2 ## podeliť sa pozri rozdeliť sa 3 ## podenka vodný hmyz žijúci iba krátky čas, kniž. efeméra ## podenkový pozri pominuteľný, nestály 2, dočasný ## podeptať pozri zneuctiť 1 ## podesiť pozri naľakať ## podesiť sa pozri naľakať sa ## podesta pozri odpočívadlo 1 ## podfarbenie pozri podtón ## podfarbiť naniesť pod niečo farbu; dať niečomu istý (obyč. zvukový) ráz, podmaľovať: podfarbiť, podmaľovať si oči, podkresliť: inscenáciu podkresľuje pôsobivá hudba ## podfrcnutý pozri opitý 1, podnapitý ## podfuk pozri podvod, úskok ## podfukár pozri podvodník 1 ## podfutrovať pozri podšiť ## podgurážený pozri opitý 1, podnapitý ## podgurážiť sa pozri podnapiť sa, opiť sa ## podhlavec pozri hlavnica ## podhlavnica pozri hlavnica ## podhlavník pozri hlavnica ## poďho pozri hybaj 1, hybaj 2 ## podhodiť pozri podvrhnúť ## podhrdlina pozri lalok ## podhubie pozri základ 3 ## podhuckať pozri popudiť 1 ## podchladený pozri uzimený ## podchod pozri priechod ## podchvíľou 1. pozri chvíľami, zavše 2. pozri často ## podchvíľkou 1. pozri chvíľami, zavše 2. pozri často ## podchvíľu 1. pozri chvíľami, zavše 2. pozri často ## podchytiť 1. chytiť odspodu, podobrať, podbrať: opatrne podchytil, podobral debnu a odsunul ju ďalej 2. vzbudiť záujem a usmerniť, pritiahnuť: podchytiť, pritiahnuť obyvateľov k spolupráci, prilákať, privábiť: prilákali syna k hudbe, zaujať, zainteresovať: zaujať, zainteresovať všetkých o spoločnú vec, upútať: upútať záujem detí o šport 3. počuť, vidieť a osvojiť si, zachytiť: hneď podchytili, zachytili melódiu, postihnúť: postihnúť rytmus tanca ## podiel 1. pozri časť, zložka 2. pozri účasť 2 ## podieľať sa pozri zúčastňovať sa ## podielnik kto má na niečom podiel, obyč. hmotný, spoluúčastník: podielnik, spoluúčastník na zisku, akcionár ## podieť pozri stratiť 1 ## podieť sa 1. pozri stratiť sa 1 2. pozri utiahnuť sa 1 ## podiskutovať (si) pozri porozprávať sa ## podísť prísť bližšie k niekomu, niečomu, pristúpiť: matka podišla, pristúpila k postieľke, postúpiť: postúpil pár krokov smerom k dverám, zried. pôjsť: rýchlo pošiel žene oproti, pokročiť: pokročte len bližšie, je tu miesta dosť, prikročiť, priblížiť sa: potichu prikročila, priblížila sa k dverám, expr. prišmietnuť sa ## podistým pozri isto 3 ## podiškurovať (si) pozri porozprávať sa ## pódium zvýšená plocha na verejné vystúpenie, estráda: pódium, estráda pre hudbu, tribúna (vyvýšené miesto pre rečníka): vyjsť na tribúnu, stupeň, stupienok (vyvýšené miesto, napr. v škole) ## podiv pozri údiv ## podívať sa pozri pozrieť sa 1, pozrieť sa 2, pozrieť sa 3, nazrieť 1 ## podivenie pozri údiv ## podivený pozri prekvapený ## podivín pozri čudák ## podiviť sa pozri začudovať sa ## podivný pozri čudný, zvláštny 1 ## podivuhodný pozri čudný, zvláštny 1; obdivuhodný ## podjazd pozri prejazd ## podkasaný pozri zakrpatený 1 ## podkasať pozri vyhrnúť ## poďkať pozri vábiť ## podkiadzať pozri líškať sa, klaňať sa 2 ## podklad pozri východisko, základ 3, dôvod ## podkladačný pozri podlízavý ## podkladať 1. pozri klásť 2. pozri pripísať 1 3. pozri podložiť 4 ## podkladať sa pozri líškať sa, podlizovať sa ## podkladavý pozri podlízavý, zaliečavý ## podkomisia pozri subkomisia ## podkopať pozri narušiť, otriasť 4 ## podkopný pozri podvratný ## podkosiť pozri podťať 1, podťať 2 ## podkuť 1. pripevniť podkovu na kopyto alebo podpätok, okovať, okuť: kováč podkoval, podkul, okoval, okul koňa; okovať, okuť vojenské čižmy 2. iba podkuť hovor. expr. dôkladne niekoho v niečom vycvičiť, dobre niekoho niečo naučiť, vyučiť: podkuť, vyučiť žiaka v účtovníctve, pripraviť: je dobre pripravený v angličtine, zdokonaliť: učiteľ chlapca zdokonalil v sebaobrane ## podkuť 1. pripevniť podkovu na kopyto alebo podpätok, okovať, okuť: kováč podkoval, podkul, okoval, okul koňa; okovať, okuť vojenské čižmy 2. iba podkuť hovor. expr. dôkladne niekoho v niečom vycvičiť, dobre niekoho niečo naučiť, vyučiť: podkuť, vyučiť žiaka v účtovníctve, pripraviť: je dobre pripravený v angličtine, zdokonaliť: učiteľ chlapca zdokonalil v sebaobrane ## podkovať sa pozri vypiť si ## podkresliť pozri podfarbiť ## podkrovie priestor medzi povalou a strechou, podstrešie: manzardka v podkroví, v podstreší ## podkrovný nachádzajúci sa v podkroví, podstrešný: podkrovný, podstrešný byt; podkrovná, podstrešná izba ## podkultúra pozri podplodina ## podkúpiť pozri podplatiť ## podkupný pozri podplatný ## podkúriť pozri zakúriť 1, zakrútiť 2 ## podkúšavo pozri žartovne ## podkúšavý pozri dráždivý 1 ## podkušiavať pozri podpichávať, podpichovať ## podkúšať pozri podpichávať, podpichovať ## podkušiteľ pozri zvodca ## podkuť pozri podkovať, 2 ## podkuť sa pozri vypiť si ## podkutý pozri skúsený ## podkúvať pozri kovať 2 ## podľa 1. (koho, čoho) vyjadruje spôsob alebo mieru, v zhode s, v súlade s (kým, čím): stavať podľa plánu, v zhode s plánom; postupovať v súlade s rozhodnutím, podľa rozhodnutia ministerstva; podľa svojich možností, v súlade so svojimi možnosťami podporoval deti na štúdiách, v duchu, v zmysle (koho, čoho): postupovali v duchu zákona, v zmysle zákona, zastar. dľa 2. (čoho) vyjadruje pôvod, po (kom, čom): spoznala ho podľa chôdze, po chôdzi 3. pozri vedľa 3, pozdĺž 2 ## podlaha pozri dlážka, zem 3 ## podľahnúť 1. utrpieť porážku v boji, v súperení: podľahnúť nepriateľovej presile, byť porazený, byť premožený: víťazi neboli nikým porazení, premožení, poddať sa (v boji, v súperení priznať porážku): po dlhom boji sa nakoniec poddali, prehrať: reprezentanti prehrali v boji o finále 2. dať sa ovládnuť, opanovať niekým, niečím, podvoliť sa: dievča podľahlo, podvolilo sa matkinmu naliehaniu, podrobiť sa, podriadiť sa: úplne sa podriadila spôsobu života, poddať sa: nevydržali a poddali sa jeho argumentom, oddať sa: celkom sa oddala strachu z choroby ## podláviť 1. dlávením upraviť, popučiť, pomliaždiť: podláviť, popučiť zemiaky na kašu, pogniaviť, expr. pomiagať: pomiagané jahody s cukrom, rozmliaždiť, rozdrviť: rozmliaždiť, rozdrviť hrozno, porozpúčať, porozmliažďovať (postupne, viac vecí) 2. stúpaním, dlávením niečo zničiť, poškodiť, pošliapať, pomliaždiť: deti podlávili, pošliapali trávnik; na zemi je veľa pomliaždeného ovocia, pochodiť, postúpať: postúpať priesady, zošliapať, ušliapať, expr. pošmatlať: zošliapané, pošmatlané kvety, pogniaviť: pogniaviť húsence, zdláviť, udláviť, expr.: zdlapčiť, udlapčiť: v záhrade psy zdlávili, udlávili hriadky, dodláviť, dogniaviť, dostúpať, došliapať (silno podláviť alebo podláviť väčšie množstvo) 3. pozri zaškrtiť 1 ## podlhovastý majúci väčšiu dĺžku ako šírku (a obyč. tvar elipsy alebo obdĺžnika), pretiahnutý, oválny, vajcovitý: zaujala ju podlhovastá, pretiahnutá, oválna, vajcovitá tvár portrétu, obdĺžnikovitý, obdĺžnikový, pozdĺžny: obdĺžnikovitá, obdĺžniková pečiatka; pozdĺžny tvar predmetu, elipsovitý, elipsový (majúci tvar elipsy): elipsovitý, elipsový medailón, stĺpikovitý, stĺpkovitý: stĺpikovitý šperk ## podliacky pozri podlý ## podliactvo pozri podlosť ## podliak podlý človek (často v nadávke), nehanebník, expr.: darebák, lump, lumpák, lotor, špinavec, špina, pejor.: naničhodník, ničomník, nehanblivec, mizerák, smrad, hnusoba, hnusota, hnusák, hnusník, oplan, niktoš, pejor. zried. podlina [Jesenská], hovor. pejor. gauner, expr. zried.: ohavník, ohavec, odporník, hrub.: sviňa, kurva ## podliať pozri zaliať ## podliať sa znútra sa naplniť tekutinou (obyč. krvou, hnisom a pod.), podbehnúť: v hneve sa mu oči podliali krvou; líca jej podbehli rumencom, nabehnúť, navrieť: oči nabehli, navreli slzami ## podliatina miesto na tele podliate krvou, podbehlina, nabehlina: po bitke mu ostali podliatiny, podbehliny, sinka, modrina: sinka, modrina pod okom ## podliehať 1. byť vo vzťahu podriadeného k nadriadenému, byť podriadený: priamo podliehať, priamo byť podriadený ministrovi, patriť, patriť do právomoci: záležitosť patrí súdu; vec patrí do právomoci miestneho úradu, kniž.: spadať, spadávať: spadá(va) to do kompetencie riaditeľa 2. pozri podľahnúť 1, podľanúť 2 ## podliezavý pozri podlízavý ## podlina pozri podliak ## podlizač pozri lichotník ## podlízavý ktorý si získava niečiu priazeň prehnaným vychvaľovaním, lichotením a pod.; svedčiaci o tom, zaliečavý, líškavý: podlízavé, zaliečavé, líškavé reči, pejor.: podkladačný, podkladavý, službičkársky (ktorý sa podkladá slovami alebo činmi, službami): podkladační, službičkárski podriadení, poklonkujúci, poklonkársky, kniž. pejor. pritakávačský (ktorý poklonkuje, ktorý horlivo vyjadruje súhlas s niekým): poklonkujúce správanie; podlízavé, pritakávačské kývanie hlavou, pejor.: pochlebovačný, pochlebovačský, pochlebnícky, pochlebný, pätolizačský: pochlebovačné, pochlebovačské slová obdivu; pätolizačská povaha, úlisný (neúprimne, podlízavo milý): úlisný úsmev, pejor.: servilný (odpudzujúco podlízavý), potrimiskársky: byť servilný voči vrchnosti, nár. pejor. podliezavý ## podlizovač pozri lichotník ## podlizovať sa vychvaľovaním, lichôtkami a pod. si získavať niečiu priazeň, pochlebovať, podkladať sa: podlizuje sa, pochlebuje, podkladá sa šéfovi, líškať sa, zaliečať sa, lichotiť: najprv ho urazil a teraz sa mu líška, zalieča; do očí jej lichotí a za chrbtom ju ohovára, expr. zried. pochlebkovať, fraz. expr. lízať päty, pejor. poklonkovať (sa) (ponížene si získavať priazeň), nadbiehať, predchádzať si: nadbiehať významným ľuďom, predchádzať si významných ľudí, hovor. pejor. krútichvostikovať, hovor. iron. komprdovať, hovor. expr. šmajchlovať sa, vulg. pchať sa do zadku/do riti ## podlo 1. pozri podlý 2. pozri zle 2 ## podlomený ktorý sa stal slabším, menej pevným, narušený, oslabený: má podlomené, narušené, oslabené zdravie, otrasený: otrasená dôvera, viera pozri slabý, poškodený 2 ## podlomiť 1. pozri narušiť 2. pozri zlomiť 4, podťať 1 ## podlosť podlý čin, podlé správanie, podliactvo: dopustiť sa podlosti, podliactva, bezcharakternosť, mrzkosť, nečestnosť, nehanebnosť, nemravnosť, ničomnosť, expr.: naničhodnosť, špina, špinavosť, darebáctvo, lotrovstvo, lotrovina, pejor. oplanstvo, hovor. pejor.: gaunerstvo, hnus, hnusobstvo, hrub. svinstvo ## podložený pozri fundovaný ## podložie pozri základ 3 ## podložiť 1. dať pod niečo oporu, podoprieť, podprieť: podložiť si, pod(o)prieť si hlavu, popodkladať, popodopierať (postupne, viacerými vecami) 2. použiť ako argument, ako východisko, podoprieť, podprieť: podložiť, podoprieť tvrdenie faktmi, odôvodniť, zdôvodniť: odôvodniť, zdôvodniť zvýšenie miezd, kniž. opodstatniť 3. tajne niečo niekam dať, niekam niečo vpašovať, podhodiť, podstrčiť: neviem, kto mi na stôl podložil, podhodil, podstrčil anonymný list, podvrhnúť: podvrhnutý spis 4. pridať palivo, aby sa udržal oheň; rozložiť oheň, priložiť: podložiť, priložiť do pece drevo, popodkladať, poprikladať (postupne), zakúriť, podkúriť: treba podložiť, zakúriť do sporáka ## podlučký pozri podlý ## podlý konajúci bez zmyslu pre čestnosť, charakternosť, mravnosť (o človeku); svedčiaci o tom, bezcharakterný (op. charakterný), nečestný (op. čestný): podlý, bezcharakterný človek; podlé, bezcharakterné, nečestné konanie, hanebný, nehanebný (hodný odsúdenia; zneucťujúci), kniž. profánny: hanebný, nehanebný čin, nízky (mravne): nízke skutky, kniž. perfídny: perfídna zákernosť, ničomný, ničomnícky, naničhodný, mrzký: ničomný, naničhodný lotor; mrzké úmysly, expr. mizerný: mizerná, podlá duša, pejor.: podliacky, oplanský, pľuhavý, hovor. pejor.: gaunerský, lumpácky, expr. oslab. podlučký ## podlžnosť 1. pozri dlh 1, dlh 2 2. pozri záväzok ## podmaľovať pozri podfarbiť ## podmaniť si pozri podrobiť (si), zvíťaziť 1 ## podmaniteľ pozri dobyvateľ ## podmanivý pozri podmaňujúci ## podmaňovateľ pozri dobyvateľ ## podmaňujúci ktorý má schopnosť niekoho upútať, podmaniť, očariť, podmanivý: podmaňujúca, podmanivá melódia, očarujúci, kniž. okúzľujúci: očarujúca, okúzľujúca krása, pôsobivý, sugestívny: pôsobivý, sugestívny hlas, spev, strhujúci, unášajúci, kniž.: úchvatný, uchvacujúci (ktorý citovo strháva, uchvacuje): strhujúca hudba, úchvatný zjav pozri pekný, krásny, príťažlivý ## podmastiť pozri podplatiť ## podmet gram. základný vetný člen, na ktorý sa v dvojčlennej vete viaže prísudok a ktorý vyjadruje pôvodcu alebo nositeľa deja, stavu, vlastnosti, gram. subjekt ## podmieľať pozri podmývať ## podmienečný práv. ktorého platnosť, existencia závisí od istých podmienok (op. nepodmienečný), podmienený: podmienečný, podmienený trest, rozsudok ## podmienenosť pozri relativita ## podmienený pozri podmienečný; relatívny ## podmieniť pozri určiť 1 ## podmienka 1. pozri predpoklad 1 2. pozri situácia 1 ## podmieňovať pozri predpokladať 1 ## podmietať poľnohosp. plytko orať strnisko po žatve, robiť podmietku, zaorávať: ide na pole podmietať, zaorávať, podorávať: podoráva strnisko ## podmostina 1. dlážka z hrubých dosák, hrád, na ktorej je v maštali dobytok, mostovina: dubová podmostina, mostovina 2. hrubá doska, hrada v dláždení maštale alebo mosta, mostnica, mostina ## podmračný pozri zamračený 1, zamračený 2 ## podmračený pozri zamračený 1, zamračený 2 ## podmúrať pozri podmurovať ## podmurovať vymurovať spodnú časť stavby; spevniť múrom, podmúrať: podmurovaný, podmúraný násyp ## podmývať dlhodobou činnosťou vody odnášať pôdu odniekiaľ, podomieľať, podmieľať: voda pod(o)mieľa železničnú trať, podrývať: rieka podrýva breh, vymývať, vymieľať (vodou vyplavovať): voda vymýva, vymieľa štrk, geol. erodovať (odnášať horniny činnosťou vody, vetra a pod.): prebieha sústavné erodovanie pôdy ## podnapiť sa mierne sa opojiť alkoholom, pripiť sa, podpiť sa: chlapi sa v krčme rýchlo podnapili, pripili, podpili, hovor. expr.: potrundžiť sa, zried. potrunčiť sa, podgurážiť sa, expr.: uhnúť si, prihnúť si: hneď vidieť, že si uhli, prihli, expr. potúžiť sa, žart.: podkovať sa, podkuť sa, fraz.: mať v hlave, mať pod čapicou/pod klobúkom/pod čepcom, mať lampáš v hlave (byť mierne opitý), byť v nálade, expr.: byť chytený, byť frcnutý, byť drgnutý, byť koštovaný [Timrava], expr.: mať špičku, mať špicu pozri opiť sa, vypiť si ## podnapitý trocha, mierne opitý, hovor.: pripitý, podpitý: podnapitý, pripitý, podpitý človek, expr.: chytený, frcnutý, drgnutý, hrknutý, podfrcnutý, podgurážený, rozgurážený, potrundžený, zried. potrunčený: vrátila sa z oslavy chytená, frcnutá, podfrcnutá, podgurážená, potrundžená, potrunčená, expr. zried. podveselený, zried. koštovaný [Timrava], hovor. iron. iluminovaný [Urban] pozri opitý ## podňať pozri podnietiť 1 ## podnázov pozri podtitul ## podnebie 1. priemerný stav poveternostných pomerov v istej oblasti, klíma: vysokohorské podnebie, vysokohorská klíma, zastaráv. povetrie: lekár mu odporúčal zmenu povetria 2. klenutá priehradka medzi ústnou a nosovou dutinou, anat. palátum, zried. nebce: jazyk sa mu prilepil na podnebie, nebce 3. pozri baldachýn ## podnebný pozri klimatický ## podnecovať pozri podnietiť ## podnecovateľ kto podnecuje, inšpirátor: podnecovatelia, inšpirátori nepokojov, expr.: rozduchovač, rozduchávač: rozduchovači, rozduchávači nenávisti ## podnes pozri dodnes, doteraz, zatiaľ 1 ## podnet čo vyvoláva činnosť, čo povzbudzuje na konanie, čin, popud, impulz, pohnútka: tvorivý podnet, impulz; konať bez vonkajšieho podnetu, popudu; urobiť niečo z nízkych pohnútok, motív (podnet na vedomé konanie): v jeho postoji prevažujú osobné motívy, vnuknutie (náhly podnet): dostať vnuknutie, iniciatíva (začiatočný podnet na činnosť): vyjsť s iniciatívou, myšlienka, idea, nápad (okamžitý podnet): to je dobrá myšlienka, idea, dobrý nápad, dôvod (o čo opierame svoje myslenie, činy): urobiť niečo bez dôvodu, inšpirácia: básnická inšpirácia, hýbadlo (hybná sila): hýbadlo činnosti, vzpruha, zastar.: spruha, spružina: úspech je vzpruhou do ďalšej práce, kniž.: stimul, stimulácia: morálny stimul, kniž. stimulans [Mráz] pozri idea 1, dôvod ## podnetný dávajúci alebo obsahujúci podnet na niečo, iniciatívny: podnetný, iniciatívny plán, návrh, inšpiratívny (dávajúci inšpiráciu): vypočuť si podnetné, inšpiratívne slová, prednášky, konštruktívny (op. nekonštruktívny): konštruktívna kritika, konštruktívne pripomienky, nabádavý: podnetný, nabádavý čin, pren. kniž. plodonosný: plodonosné myšlienky pozri tvorivý ## podniesť pozri podvihnúť 1 ## podnietiť 1. byť pôvodcom popudu, impulzu do nejakej činnosti, dať podnet, dať popud, dať impulz: udalosť podnietila verejnú diskusiu, dala podnet, popud na verejnú diskusiu, vyvolať, spôsobiť: hlad vyvolal, spôsobil vzburu, zapríčiniť: horúčavy zapríčinili rozšírenie infekcie, iniciovať: iniciovanie pomsty, kniž. zastar. podňať: podňalo ho to k činnosti, popudiť (byť popudom): popudiť dakoho k odporu, pohnúť, popohnať, poduriť, aktivizovať (spôsobiť aktivitu): pohnúť, aktivizovať študentov do intenzívnejšieho štúdia, publ. mobilizovať: mobilizovať občanov na ochranu lesa, zburcovať, strhnúť: hudba nás zburcovala, strhla k ováciám, vyburcovať: vyburcovať v niekom odvahu, vydráždiť: vydráždiť zmysly, vyprovokovať (podnietiť incident): vyprovokovať súboj, spor, subšt. vyhecovať, kniž.: vznietiť, roznietiť: hry vznietili, roznietili detskú fantáziu, kniž. stimulovať, motivovať, povzbudiť (dodať chuť, silu do nejakej činnosti): stimulovať, povzbudiť mladých do podnikania, zaburcovať: zaburcovať svedomím niekoho, inšpirovať: inšpirovať k ďalšiemu vedeckému pokusu, expr.: nabadúriť, nabadurkať: zvedavosť deťom nabadúrila mysle, rozvíriť, zvíriť, rozprúdiť: reklama rozvírila, rozprúdila záujem o výrobky 2. vyvolať odpor, nepriateľstvo a pod., pobúriť: podnietil, pobúril ľudí proti sebe, vzbúriť (podnietiť k vzbure): vzbúriť robotníkov proti vedeniu podniku, expr. zbuntovať: zbuntovať povstalcov do boja, rozvíriť, zvíriť: rozvírenie, zvírenie zmyslov ## podnik 1. jednotka vyvíjajúca istú hospodársku činnosť, závod: podnik, závod na výrobu automobilov; lesný podnik, závod, firma: firma so zahraničnou účasťou 2. pozri podujatie 3. pozri konanie ## podnikať pozri robiť 2 ## podnikateľ kto vykonáva ekonomickú činnosť, subšt. biznismen: stal sa z neho úspešný podnikateľ, biznismen ## podnikavec pozri prefíkanec ## podnikavý pozri aktívny 1, šikovný 1, schopný ## podniknúť pozri urobiť 4, vykonať 1 ## podnormálne 1. pozri slabo 1 2. pozri nízky 3. pozri veľmi ## podnormálny pozri slabý 2, nízky 2 ## podnos pozri tácňa ## podnož 1. spodná časť niečoho, podnožka, podnožie: podnož, podnožka, podnožie sochy, stola 2. páka na pohybovanie niečoho nohou, podnožka: podnož, podnožka kolovratu 3. pozri stolček 2 ## podnožie pozri podnož 1 ## podnožka 1. pozri podnož 1, podnož 2, podstavec 2. pozri stolček 2 ## podnožník pozri nadir ## podoba 1. súhrn vonkajších znakov, tvar, forma: okrúhla podoba, forma chleba; dať niečomu definitívnu podobu, definitívny tvar, tvárnosť: tvárnosť krajiny, ráz, charakter: kraj si zachoval svoj typický ráz, charakter, kniž. tvár: zimná tvár dediny, fazóna (podoba častí oblečenia): fazóna klobúka, šiat, formát (podoba vzhľadom na rozmery): formát papiera, knihy pozri tvar 2. súhrn vlastností, výzor, vzhľad: choroba veľmi zmenila jeho podobu, výzor, vzhľad, kniž. vid: človek pekného vidu, zastar. parsún, imidž, subšt. vizáž pozri vzhľad 3. približná zhoda čŕt, vlastností osôb alebo vecí, podobnosť: nápadná podoba, podobnosť súrodencov, obdoba, paralela, analógia (približná podoba): to nemá v dejinách obdobu; nájsť paralelu, analógiu medzi javmi, paralelnosť, analogickosť 4. pozri verzia 5. pozri obraz 1, obraz 2 ## poďobaný pozri rapavý, drsný 1 ## podobať sa mať niečo (podobu, výzor, vlastnosti) približne zhodné s iným, s inými, byť podobný, byť ako, ponášať sa: syn sa podobá, ponáša na otca, je ako otec, je podobný otcovi, zried. zanášať sa: zanáša sa na starú matku, pripomínať (vyvolávať v niekom predstavu niekoho, niečoho podobného): stavba pripomína čínsku pagodu ## poďobať viackrát zasiahnuť zobákom, prstom alebo zahroteným predmetom, poďubať, pokľuvať, pokľuť: ďateľ poďobal, poďubal, pokľu(va)l kmeň stromu, popichať: vidličkou popichala mäso, expr.: poďobkať, poďubkať: jedlo len trocha poďobkal, poďubkal ## podobenstvo široko rozvinuté prirovnanie, obyč. v istom príbehu, lit. parabola: biblické podobenstvá, paraboly ## podobizeň pozri portrét 1, obraz 1 ## podobločnica pozri podokenica, obločnica 2 ## podobne 1. pozri podobný 2. pozri takisto 1 ## podobnosť pozri podoba 3 ## podobný približne taký istý, s prevahou spoločných, zhodných vlastností, čŕt, znakov (op. odlišný, rozdielny), obdobný, analogický: podobný, obdobný prípad; mať podobné, obdobné skúsenosti; analogický postup, príbuzný, blízky (z hľadiska pôvodu, obsahu a pod.): príbuzné, blízke jazyky; príbuzné, blízke odbory, študijné disciplíny, spriaznený, spríbuznený (duševne, zmýšľaním podobný): spriaznené, spríbuznené duše, podaný, podatý (na niekoho): je podaný, podatý na otca, rovnaký, zhodný (majúci úplne totožné vlastnosti, znaky): zažila som podobnú, rovnakú situáciu; naše pocity sú podobné, zhodné, porovnateľný (ktorý možno porovnávať s iným na základe podobnosti): porovnateľné pojmy, porovnateľné príklady ## podobrať pozri podchytiť 1 ## podobrať sa 1. pozri pobrať sa 2 2. pozri podujať sa ## podobriť pozri udobriť ## podobriť sa pozri zmieriť sa 1 ## podobrom pozri dobrovoľne ## podobrote pozri dobrovoľne ## podobrotky pozri dobrovoľne ## podohadovať sa 1. pozri pohádať sa 2. pozri porozprávať sa ## podochádzať pozri prísť 1 ## podochodiť pozri prísť 1 ## podochnúť pozri zahynúť ## podokenica doska na spodnej strane okna vyčnievajúca do miestnosti, podobločnica: opierať sa o podokenicu, podobločnicu, podprsnica ## podokladať pozri priložiť 2 ## podomácky pozri domácky 1, domácky 2 ## podomieľať pozri podmývať ## podonášať pozri priniesť 1 ## podopierať 1. pozri podložiť 1, podložiť 2 2. pozri podporovať ## podoprieť pozri podložiť 1, podložiť 2 ## podorávať pozri podmietať ## podošva 1. pozri chodidlo 1 2. pozri podrážka ## podotknúť pozri poznamenať 1 ## podozrievať pozri upodozrievať ## podozrievavo pozri nedôverčivo ## podozrievavý pozri nedôverčivý ## podozrivý 1. vzbudzujúci podozrenie: podozrivý človek, podozrivé spolky, pochybný: pochybné existencie; materiál pochybnej pravosti, pokútny, nečistý, kniž. nekalý (ktorý má nečestné, nezákonné alebo nemorálne pozadie): pokútny obchod; nečisté, nekalé zdroje príjmov, kniž. obskúrny (ktorý má zlú povesť): obskúrny podnik, obskúrna literatúra, nehodnoverný, nevierohodný, nedôveryhodný (ktorému nemožno veriť): nehodnoverné, nevierohodné údaje; nedôveryhodná osoba 2. pozri čudný ## podozvedať sa pozri dozvedieť sa ## podpaľač kto založil požiar: polícia zatkla podpaľača, zried. palič [Kukučín] ## podpáliť pozri založiť 5, zapáliť 1 ## podpásať pozri opásať 1 ## podpazušie pozri pazucha ## podpätok pozri opätok ## podpera 1. pozri podpora 1 2. pozri opora 1 ## podperiť pozri ozdobiť ## podperný pozri nosný 1 ## podpichávať expr. znepokojovať zlomyseľnými, nepríjemnými rečami, expr. pichať: podpichával, pichal ho ironickými narážkami, expr.: podkušiavať, podkušovať, podkúšať: cez hodinu podkušiava spolužiaka, dráždiť, popudzovať (vyvolávať nepríjemné pocity, reakcie): jej pohľad ho dráždi, popudzuje, expr. bodať: otázky ho nepríjemne bodajú, expr.: zapárať, zadierať, zadrapkávať: mládenci zapárajú, zadierajú do dievčat, prekárať (žartovne podpichávať): v škole ho prekárali, že je zo všetkých najmenší, expr.: zabŕdať, dobiedzať: nechajte deti na pokoji, nezabŕdajte, nedobiedzajte do nich, doberať, doberať si, naberať, expr.: dopaľovať, dotierať, dodievať: doberať (si), naberať kamaráta pre jeho pracovitosť; dotierať, dodievať do niekoho posmešnými rečami, expr. začínať: Nezačínaj stále!, expr.: štúrať, štipkať, hovor. expr. štuchať: jedovato do seba štúrali, štuchali; štipkal ženu svojou iróniou, hovor. expr. vyrývať: stále vyrývajú, nedajú pokoja, hovor. orať (do niekoho), subšt.: štengrovať, hecovať: štengrujú, hecujú kamaráta, aby platil, provokovať (k zlej činnosti): provokuje dieťa k zlosti, expr.: badúriť, badurkať: badúrila, badurkala zaťa proti rodine, štvať, huckať, nár. huškať (nahovárať na zlé), navádzať (nahovárať na niečo nenáležité) ## podpichovať expr. znepokojovať zlomyseľnými, nepríjemnými rečami, expr. pichať: podpichával, pichal ho ironickými narážkami, expr.: podkušiavať, podkušovať, podkúšať: cez hodinu podkušiava spolužiaka, dráždiť, popudzovať (vyvolávať nepríjemné pocity, reakcie): jej pohľad ho dráždi, popudzuje, expr. bodať: otázky ho nepríjemne bodajú, expr.: zapárať, zadierať, zadrapkávať: mládenci zapárajú, zadierajú do dievčat, prekárať (žartovne podpichávať): v škole ho prekárali, že je zo všetkých najmenší, expr.: zabŕdať, dobiedzať: nechajte deti na pokoji, nezabŕdajte, nedobiedzajte do nich, doberať, doberať si, naberať, expr.: dopaľovať, dotierať, dodievať: doberať (si), naberať kamaráta pre jeho pracovitosť; dotierať, dodievať do niekoho posmešnými rečami, expr. začínať: Nezačínaj stále!, expr.: štúrať, štipkať, hovor. expr. štuchať: jedovato do seba štúrali, štuchali; štipkal ženu svojou iróniou, hovor. expr. vyrývať: stále vyrývajú, nedajú pokoja, hovor. orať (do niekoho), subšt.: štengrovať, hecovať: štengrujú, hecujú kamaráta, aby platil, provokovať (k zlej činnosti): provokuje dieťa k zlosti, expr.: badúriť, badurkať: badúrila, badurkala zaťa proti rodine, štvať, huckať, nár. huškať (nahovárať na zlé), navádzať (nahovárať na niečo nenáležité) ## podpichovač pozri burič ## podpichovačný pozri dobiedzavý ## podpis vlastnoručne napísané meno: potvrdiť zmluvu svojím podpisom, signatúra (podpis umelca na výtvarnom diele): obraz má signatúru autora, šifra (skrátený podpis): opatriť listinu šifrou, parafa (podpisová značka) ## podpísať opatriť, označiť podpisom, signovať: maliar podpísal, signoval svoj obraz, šifrovať (podpísať šifrou): doklady šifroval sám riaditeľ, parafovať (opatriť podpisovou značkou), popodpisovať (postupne podpísať viac vecí) ## podpisovateľ pozri signatár ## podpiť sa pozri podnapiť sa ## podpitý pozri podnapitý ## podplamenník pečené jedlo zo zvyškov chlebového cesta v podobe osúcha, plamenník, postruheň, postruhník, postružník, poškrabok, subšt. langoš (osúch pečený na masti): stánok s langošmi ## podplatiť úplatkom získať niekoho pre svoje záujmy, podkúpiť: podplatil, podkúpil úradníka, aby dostal výhody, kúpiť: spoločnosť si kúpila predstaviteľov konkurencie, expr.: podmastiť, pomastiť: musí mu podmastiť, aby bol obchod istý, skorumpovať (mravne skaziť podplácaním): mafia skorumpovala súdnictvo ## podplatiteľný pozri podplatný ## podplatný ktorý sa dá podplatiť (op. nepodplatný), podkupný (op. nepodkupný), podplatiteľný (op. nepodplatiteľný), pejor.: predajný, sprostituovaný (ktorý mení názory, postoje v závislosti od materiálnych výhod): podplatná, podkupná osoba; podplatiteľný, predajný človek; sprostituovaná politika, úplatný, úplatkársky: úplatné, úplatkárske skupiny ## podpliesť sa pozri vyskytnúť sa ## podplodina vedľajšia plodina pestovaná súčasne s inými plodinami, podkultúra ## podpňovka jesenná huba rastúca obyč. na pňoch, hovor. michalka ## podpora 1. vec, ktorá niečo podpiera alebo o ktorú sa niečo opiera, podpera: podpora, podpera dverí, opora: podoprieť konáre oporou, opierka, stojka (stojatá podpora, napr. v bani) 2. napomáhanie niekoho, vypomáhanie niekomu mravne alebo hmotne, posila, pomoc: dostať morálnu podporu, posilu; byť odkázaný na finančnú pomoc, opora: bol rodičom oporou, výpomoc (finančná podpora): sociálna výpomoc, subvencia, dotácia (finančná podpora, obyč. z verejných prostriedkov): štátna subvencia, dotácia, štipendium (podpora na štúdium): sociálne štipendium, kniž. záštita: mať záštitu u svojich stúpencov pozri pomoc 1 ## podporiť pozri pomôcť 1, zastať sa ## podporný pozri nosný 1 ## podporovať poskytovať pomoc, podporu, ochranu a pod., podopierať: podporuje, podopiera mládež v športovej aktivite, pomáhať (niekomu, niečomu), napomáhať (niekoho, niečo): pomáha synovcovi počas štúdia, napomáha ho, hovor. fedrovať: fedroval svoju blízku rodinu, hovor. forsírovať: ústav forsíruje novú koncepciu, fraz. stáť za niekým: za novým pracovníkom istotne stojí, držať (niekoho): v úrade ho drží riaditeľ, exponovať sa, angažovať sa (podporovať obyč. niečo spoločensky prospešné): exponovať sa, angažovať sa za myšlienku čistého životného prostredia, slang. drukovať, fraz. držať palce (želať úspech niekomu) ## podporovateľ pozri priaznivec 1 ## podpriemer nedosahovanie priemeru, podpriemernosť: upadnúť do podpriemeru, podpriemernosti ## podpriemerne 1. pozri slabo 1 2. pozri nízky 3. pozri veľmi ## podpriemernosť pozri podpriemer ## podpriemerný pozri slabý 2, nízky 2 ## podprieť pozri podložiť 1, podložiť 2 ## podprsnica pozri podokenica ## podradený hierarchicky nižší (op. nadradený), nižší: podradené, nižšie postavenie, užší: podradený, užší pojem, podriadený, nižšie postavený (obyč. v pracovno-právnom vzťahu): podriadený, nižšie postavený pracovník, orgán, kniž. subalterný ## podradný 1. menej dôležitý (op. prvoradý, hlavný, dôležitý), podružný, druhoradý, treťoradý: podradná, podružná, druhoradá, treťoradá vec, bočný, vedľajší, nepodstatný, nedôležitý: bočný, vedľajší, nepodstatný, nedôležitý problém; záležitosť bočného, vedľajšieho, nepodstatného, nedôležitého významu, periférny, okrajový: periférny, okrajový prípad; mať v niečom periférnu, okrajovú úlohu, kniž. inferiórny (op. superiórny) 2. ktorý má menšiu hodnotu, horšiu kvalitu, druhotriedny, treťotriedny: podradná, druhotriedna, treťotriedna akosť (op. prvotriedny), druhoradý, menejcenný, menejhodnotný, nekvalitný, nehodnotný (op. kvalitný, hodnotný): druhoradá, menejcenná, menejhodnotná práca; nekvalitný tabak; nekvalitný, nehodnotný tovar, pozadný (o obilí horšej kvality), brakový, subšt. aušusový (obyč. o tovare zlej kvality, menšej hodnoty), hrubý: hrubá robota, hrubá strava, nízky, zlý (o kvalite) ## podrast pozri mládež ## podrásť pozri vyrásť 1 ## podrastok pozri chlapec 1 ## podrať pozri zodrať 1 ## podraz pozri úskok ## podraziť 1. pozri podťať 2 2. pozri zradiť 1 3. pozri podbiť ## podráždenie pozri rozruch ## podráždenosť pozri nervozita ## podráždený prejavujúci rozčúlenie, znepokojenie, nervozitu; svedčiaci o podráždení, popudený, nahnevaný, rozčúlený: podráždení, popudení, nahnevaní, rozčúlení zákazníci, nervózny: stále je nervózny, mrzutý, namrzený, rozmrzený, nevrlý: mrzutá, nevrlá predavačka, expr.: vrčavý, vrčivý: vrčivý tón v hlase, expr. popchnutý, vydráždený, predráždený (nadmieru podráždený) pozri nahnevaný, pobúrený ## podráždiť pozri nahnevať, rozčúliť, popudiť 1 ## podrážka hrubá vrstva kože, gumy a pod. na spodku obuvi, podošva: kožené podrážky, podošvy; mať zodraté podrážky, podošvy, hovor. zastar. dupľovka ## podrečie pozri nárečie ## podrezať pozri zarezať 1 ## podrhnúť pozri zadusiť 1 ## podriadenosť nižšie postavenie z pracovného, právneho, služobného a pod. hľadiska, subordinácia: podriadenosť úradu vyššiemu orgánu; porušiť subordináciu ## podriadený pozri podradený ## podriadiť urobiť (právne, spoločensky a pod.) nižšie postaveným, závislým, podrobiť: vojenské jednotky podriadili, podrobili jednotnému veleniu, kniž. subordinovať: subordinovali úsek pod riaditeľa, kniž. zastar. podčiniť pozri podrobiť (si) ## podriadiť sa pozri podrobiť sa 1 ## podriadiť si pozri podrobiť (si) ## podriapať 1. pozri roztrhať 2. pozri poškrabať 2 ## podriecť sa pozri prerieknuť sa 1 ## podrieknuť sa pozri prerieknuť sa 1 ## podriemať si pozri pospať si 1 ## podriemkať si pozri pospať si 1 ## podriemavať pozri spať 1 ## podriemkavať pozri spať 1 ## podrmať pozri zatriasť ## podrobiť sa 1. súhlasiť so želaním, rozkazom, pokynom niekoho, podriadiť sa, poslúchnuť: podrobiť sa, podriadiť sa rodičovskej vôli, počúvnuť: počúvnuť kňazovu radu, podvoliť sa: podvolil sa vyššiemu záujmu, disciplinovať sa (podrobiť sa disciplíne), ustúpiť, poddať sa: po prehováraní napokon ustúpil, poddal sa, kniž. zried. podčiniť sa: podčiniť sa rozhodnutiu iného 2. súhlasiť s vykonaním niečoho na sebe, so sebou, podstúpiť: podrobiť sa operácii, podstúpiť operáciu, podvoliť sa: musel sa podvoliť psychologickému testu, absolvovať: na záver kurzu treba absolvovať skúšku ## podrobiť (si) uviesť niekoho, niečo do závislosti, zbaviť slobody, podmaniť si: kmene si podrobili, podmanili celú krajinu, zotročiť, porobiť, ujarmiť (uvrhnúť do otroctva), zried. zjarmiť [Hviezdoslav], podriadiť si: podriadenie si domorodcov, ovládnuť, opanovať: ovládnuť, opanovať východoeurópsky trh, uchvátiť, zmocniť sa (násilne): uchvátenie, zmocnenie sa moci, expr. zried. zgalejníčiť [Bodenek] ## podrobne všímajúc si detaily, dôkladne, detailne: podrobne, dôkladne, detailne informovať o výsledkoch výskumu, obšírne, zoširoka, široko: obšírne, zoširoka, široko vykladala o svojich zážitkoch, dopodrobna, kniž. minuciózne: dopodrobna, minuciózne opísal celú udalosť, nespis. zovrubne, fraz. do hĺbky pozri podrobný ## podrobnosť pozri detail ## podrobný všímajúci si, zahŕňajúci, obsahujúci podrobnosti, detailný: podrobný, detailný výklad; podrobné, detailné vysvetlenie (op. všeobecné), kniž. minuciózny: minuciózna analýza, bližší: mať o niečom podrobnejšie, bližšie správy, dôkladný, vyčerpávajúci: dôkladné rozpracovanie koncepcie, vyčerpávajúci opis, obšírny, obsiahly, rozsiahly, široký (podrobný a dlhý, s veľkým záberom; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla štúdia; rozsiahle, široké spracovanie problematiky, dokonalý, úplný (zahŕňajúci všetko i s podrobnosťami): dokonalé, úplné vedomosti o niečom, rozvláčny (zbytočne podrobný): rozvláčny referát ## područie pozri poddanstvo 1, nesloboda ## podružný pozri podradný 1, druhoradý, vedľajší 3 ## podryť pozri narušiť ## podrývač pozri rozvratník, škodca 1 ## podrývačný pozri podvratný ## podrývačský pozri podvratný ## podrývačstvo pozri sabotáž, škodcovstvo ## podrývateľ pozri rozvratník, škodca 1 ## podrývateľský pozri podvratný ## podržať 1. pozri zadržať 1 2. pozri pomôcť 1 3. pozri zachovať 1 ## podržať si pozri nechať si ## podsadiť pozri podsypať ## podsebný stojaci v záprahu na ľavej strane (op. náručný), sedlový: podsebný, sedlový kôň, vôl ## podseknúť pozri podťať 1, podťať 2 ## podskočiť pozri zvýšiť (sa) 1 ## podslinka pozri maškrta, pochúťka ## podspod pozri dolu 2 ## podstata základná, hlavná zložka niečoho, jadro, základ: dotknúť sa podstaty, jadra, základu problému, ťažisko: ťažisko otázky, os: osou románu je hľadanie pravdy, založenie (základná vlastnosť, obyč. povahová): svojím založením je optimista, základňa: myšlienková základňa teórie, kniž.: báza, fundament: tvoriť bázu, fundament niečoho, kniž. substancia: hmotná substancia, kniž. kvintesencia: kvintesencia životnej múdrosti, kniž. meritum: povedať niečo k meritu veci, stredobod (najdôležitejšia časť niečoho): stredobod činnosti pozri základ ## podstatný 1. ktorý tvorí podstatu, základ alebo ktorý je súčasťou podstaty niečoho (op. nepodstatný), hlavný, základný: podstatné, hlavné, základné znaky, vlastnosti, kniž. konštitutívny, kľúčový, kniž.: kardinálny, kapitálny: konštitutívny prvok; kľúčová, kardinálna otázka, rozhodujúci: rozhodujúci argument, kniž. relevantný (podstatný vo vzťahu k niečomu): relevantný faktor, principiálny, zásadný: principiálna, zásadná chyba, závažný, významný, dôležitý (ktorý má význam, závažnosť): mať závažný, významný, dôležitý vplyv na úspešné riešenie veci, bytostný: bytostná črta etnika, kniž. zastar.: esenciálny, esencionálny, expr.: leví, levský: leví, levský podiel na niečom pozri základný, hlavný 2. pozri výrazný 2, značný 1 ## podstava pozri podstavec ## podstavec vec, na ktorú sa niečo kladie, upevňuje, zastar. postament: mramorový podstavec, postament pomníka, podstava: podstava sochy, zried. podstavok [Figuli], zried. stolec: Madona na pozlátenom stolci, statív (podstavec na upevnenie prístroja): statív fotografického prístroja, podnož, podnožka (spodná časť niečoho): podnož, podnožka stroja, odb.: pätica, pätka (spodná časť niektorých zariadení): pätica, pätka kosy, odb. sokel (spodná časť stavby, stenový výklenok): dlaždicový sokel, šasi, pís. i chassis (podstavec elektrického prístroja): gramofónové šasi, chassis, stojan (konštrukcia, na ktorú sa veci kladú, upevňujú): maliarsky stojan pozri stojan ## podstavok pozri podstavec ## podstenie pozri podstienok ## podstena pozri podstienok ## podstielka pozri stelivo ## podstienka pozri podstienok ## podstienok úzky, obyč. dláždený priestor pozdĺž steny domu chránený strechou, podstienka, podstenie, podstena, múrik: ženy vysedávajú na podstienku, na podstienke, na podstení ## podstrčiť 1. pozri strčiť 1 2. pozri podvrhnúť ## podstrešie 1. miesto pod prečnievajúcou strechou, zried. zástrešie: stáť pod podstreším, zástreším 2. pozri podkrovie ## podstrešný pozri podkrovný ## podstrihávať pozri strihať ## podstrihovať pozri strihať ## podstrihnúť strihnutím oddeliť menšiu časť, pristrihnúť, zastrihnúť: dala si podstrihnúť, pristrihnúť, zastrihnúť ofinu, skrátiť: kaderníčka podstrihla, skrátila vlasy, expr. ošmyknúť, subšt. oštucnúť pozri ostrihať ## podstúpiť 1. súhlasiť s vykonaním niečoho na sebe, so sebou, podrobiť sa: podstúpiť operačný zákrok, podrobiť sa zákroku, podvoliť sa: testom sa nechcela podvoliť, absolvovať: absolvovať liečenie 2. vystaviť sa niečomu nepríjemnému, ťažkému, zlému, pretrpieť, vytrpieť, prestáť, vystáť: podstúpila, prestála, vystála pri mužovi veľké utrpenie; podstúpiť, vytrpieť mučenie, prežiť, zažiť, skúsiť, okúsiť, zakúsiť: prežiť, zažiť v detstve veľa krívd, prekonať, zniesť, vydržať: prekonať, vydržať všetko príkorie, prejsť (cez niečo, čím): prešli tvrdou školou, expr. preskákať: preskákala už veľa chorôb, hovor. expr. natrieť sa: natreli sa veľa biedy ## podsvetie 1. prostredie styku deklasovaných veľkomestských živlov, polosvet: dámy z podsvetia, z polosveta, zried. podzemie [Jesenský] 2. pozri záhrobie ## podsypať podložiť vajcia pod kvočku, hus a pod., podsadiť: podsypať, podsadiť 10 vajec pod hus ## podšiť prišiť niečo znútra, hovor.: podfutrovať, vyfutrovať: dať si podšiť, podfutrovať kabát, zried. podšívkovať: šaty boli podšívkované hodvábom ## podšívka materiál na podšívanie; vnútorná strana oblečenia podšitá týmto materiálom, hovor. futro: hodvábna, kožušinová podšívka, hodvábne, kožušinové futro ## podšívkovať pozri podšiť ## podštrknúť pozri pripomenúť 2 ## podťať 1. rubnutím, rezom pri spodku narušiť alebo preťať, podseknúť: podťať, podseknúť chorý strom, podkosiť (kosou): podkosiť kriačinu, pren. podlomiť: matkina smrť mu podlomila zdravie 2. expr. úderom odspodu zvaliť, podraziť, podtrhnúť: podťať, podraziť, podtrhnúť súperovi nohu, podkosiť, podseknúť: prudko podkosil, podsekol obrancu ## podtekať pozri zatekať ## podtiahnuť 1. pozri podčiarknuť 1 2. pozri zdôrazniť ## podtitul vedľajší titul slúžiaci na zdôraznenie hlavného titulu, podtitulok, podnázov: podtitul, podtitulok monografie ## podtitulok pozri podtitul ## podtón prítomnosť istého nádychu, rázu, podfarbenie: hra s tragickým podtónom, podfarbením ## podtrhnúť 1. pozri podťať 2 2. pozri podčiarknuť 1 3. pozri zdôrazniť ## poďubať pozri poďobať ## poďubkať pozri poďobať ## podučiť sa pozri priučiť sa, pozri poučiť ## poduchovať pozri fúkať 1 ## podujať sa rozhodnúť sa niečo robiť, urobiť: podujal sa na organizáciu oslavy, dať sa (na niečo, do niečoho): ochotne sa dal na ťažkú prácu, podobrať sa, podbrať sa: pod(o)brala sa sprevádzať hostí po meste, chytiť sa, chopiť sa: chytili, chopili sa riešiť dlhodobý problém, odhodlať sa: nakoniec sa odhodlala vziať funkciu predsedníčky, zried. ubrať sa: ubral sa obísť dedinu s listom, vziať na seba: vzal sa seba úlohu sprostredkovateľa, priprieť sa (s premáhaním vôle): priprie sa sám vec vybaviť, expr.: schytiť sa, vychytiť sa: schytila sa, vychytila sa očistiť schodisko ## podujatie jednorazová organizovaná činnosť, podnik, akcia: zúčastniť sa na kultúrnom podujatí, podniku; humanitná akcia ## podupať pozri pošliapať 1 ## podupávať pozri dupať 1 ## podupkávať pozri dupať 1 ## poduriť 1. pozri odohnať 1 2. pozri pohnať 1, pohnúť 2 ## podurkať 1. pozri odohnať 1 2. pozri pohnať 1, pohnúť 2 ## podurkávať pozri súriť 1 ## podusiť pozri zadusiť 1 ## poduška pozri hlavnica ## podúvať pozri duť ## podvádzať pozri klamať 3 ## podvážiť pozri podvihnúť 1 ## podväzok gumové pásy so sponkou na upevňovanie pančúch: dámsky podväzok, hovor. zastar. štrumpandľa ## podvečer pozri predvečerom, zvečera časť dňa medzi popoludním a večerom, predvečer: teplý, jarný podvečer, predvečer, predvečerie [Figuli] ## podvečerom pozri predvečerom, zvečera ## podvečierkom pozri predvečerom, zvečera ## podvedome pozri mimovoľne ## podvedomý pozri mimovoľný ## podvenčiť pozri ozdobiť ## podveselený pozri podnapitý ## podviazať 1. pozri zaviazať 1 2. pozri stiahnuť 3, obviazať ## podviesť pozri oklamať 2, oklamať 3 ## podvihnúť 1. dať do zvýšenej polohy, dať trocha vyššie, nadvihnúť, naddvihnúť: trocha si podvihla, nadvihla na chrbte ťažký batoh, pridvihnúť: nemá mu kto vrece pridvihnúť, zdvihnúť, zodvihnúť (trocha): zvedavo z(o)dvihla hlavu, podvážiť (pomocou páky podvihnúť na istý čas), podniesť: lyžicu podnesie k ústam, nadniesť (podvihnúť nesením): vietor nadniesol spadnutý list, nadľahčiť (podvihnutím urobiť ľahším): nadľahčiť si bremeno, popodvihovať, ponadvihovať, popridvihovať, pozdvíhať, pozodvíhať, ponadnášať (postupne, viacero vecí) 2. pozri povzniesť 1, povzniesť 3 ## podvihnúť sa pozri zdvihnúť sa 1, zdvihnúť sa 2 ## podvod úmyselné oklamanie s cieľom získať vlastný prospech alebo poškodiť druhého, hovor. expr. podfuk: nadobudnúť niečo podvodom, podfukom, podvodníctvo, hovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľ, expr. balamuta, hovor. expr. humbug: tá záležitosť s predajom domu bola humbugom, lesť, úskok (predstierané konanie na oklamanie niekoho): použiť lesť, úskok, trik (šikovný postup založený na klamstve): predvolebné triky, nepoctivosť, pejor. šarlatánstvo, klamstvo, klam, lož, nepravda: pristihnúť niekoho pri klamstve, lži; stavať na klame, nepravde, expr.: luhanina, šaľbiarstvo, šaľba, hovor.: cigánstvo, cigánčina pozri úskok, klam 2 ## podvodnícky pozri nečestný ## podvodníctvo pozri podvod ## podvodník 1. kto sa dopúšťa podvodov, hovor. expr. podfukár: politickí podvodníci, podfukári, klamár, luhár, hovor.: švindliar, švindler, expr.: šaľbiar, šibeničník, hovor. pejor.: šudiar, šudier, pejor. šarlatán, pejor. zried.: ošmek, ošmekár, hovor. pejor.: hochštapler, macher, hovor. cigáň pozri klamár 2. pozri dobrodruh ## podvodný pozri klamný, falošný 2, nečestný ## podvoje pozri veraje ## podvojnosť pozri dualizmus ## podvoliť sa prestať odporovať, súhlasiť s niečím (po istom váhaní), privoliť: nakoniec sa podvolil, nakoniec privolil urobiť prácu za nich, pristať, pristúpiť: protivníci pristali, pristúpili na kompromis, ustúpiť: po dlhej hádke ustúpil, poddať sa, podrobiť sa: Poddajú sa, podrobia sa dedinčania novým poriadkom?, dať sa (obyč. v zápore): tí sa tak ľahko nedajú, podľahnúť: podľahli po dlhom presviedčaní, zastar. podzvoliť sa: rytier sa podzvolil oslobodiť princeznú, kniž. zried. podčiniť sa, zried. uvoliť sa ## podvozok spodok vozidla z rámu alebo plošiny a kolies alebo pásov: dvojkolesový podvozok, šasi, pís. i chassis (podvozok vozidla s hnacím mechanizmom) ## podvrátiť 1. pozri narušiť 2. pozri poprieť ## podvratnícky pozri podvratný ## podvratníctvo pozri sabotáž, škodcovstvo ## podvratník pozri rozvratník, škodca 1, burič ## podvratný ktorý sa usiluje o rozvrat (obyč. spoločenský, politický a pod.); svedčiaci o tom, podvratnícky, rozvratný, rozvratnícky, rozvracačský, rozbíjačský: podvratná, podvratnícka činnosť; rozvratná, rozvratnícka organizácia; rozvracačské, rozbíjačské úsilie, podkopný, záškodnícky, zried. škodcovský: podkopná, záškodnícka akcia, diverzný, diverzantský (súvisiaci s diverziou): diverzné, diverzantské skupiny, sabotážny, sabotážnický, sabotérsky (súvisiaci so sabotážou): sabotážna práca; sabotážnické, sabotérske živly, podrývateľský, expr. podrývačský, zried. podrývačný, sprisahanecký, konšpiračný, konšpiratívny (súvisiaci so sprisahaním): sprisahanecké, konšpiračné, konšpiratívne centrum, štvavý, pejor. štváčsky, pren. expr. huckavý (ktorý štve proti niekomu, niečomu): štvavé, štváčske letáky, články, protištátny (namierený proti štátu): protištátne letáky ## podvrh pozri falzifikát ## podvrhnúť so zlým úmyslom niečo, niekoho potajomky niekde umiestniť, podstrčiť: tajomníkovi podvrhli, podstrčili sfalšované dokumenty, vpašovať: vpašovať drogy, podhodiť: ježibaba podhodila princeznej šteňa ## podvrhnutý pozri nepravý 1; nevlastný ## podvrtnúť pozri vytknúť ## podvýšiť pozri zvýšiť ## podvyživený pozri chudý ## podymiť pozri zadymiť ## podzemie 1. pozri ilegalita 2. pozri podsvetie 1 ## podzemný 1. nachádzajúci sa, vykonávaný pod zemou (op. povrchový), hlbinný, hĺbkový: podzemné, hlbinné, hĺbkové bane; podzemná, hĺbková ťažba 2. pozri ilegálny, tajný ## podzvoliť sa pozri podvoliť sa ## podžupan hist. zástupca župana, hist.: viceišpán, vicišpán ## poet pozri básnik ## poetický pozri čarovný 1, idylický 1; komorný 1 ## poézia 1. umelecká slovesná tvorba využívajúca viazanú reč, básnictvo: antická poézia, antické básnictvo, lyrické, epické básnictvo, zastar. veršovníctvo (skladanie veršov, obyč. umelecky nenáročných), pejor. veršotepectvo (remeselné písanie básní) 2. pozri čaro ## pofa 1. pozri tvár 1 2. pozri vtipkár ## pofačovať pozri omotať ## pofajčievať pozri fajčiť ## pofajčiť si pozri zafajčiť si ## pofajkať si pozri zafajčiť si ## pofigľovať (si) pozri zažartovať (si) ## pofľakovať 1. pozri zašpiniť 2. pozri zaplátať ## pofliaskať pozri pofŕkať ## pofľúskať pozri pofŕkať ## pofrckať pozri pofŕkať ## pofŕkať fŕkaním v menšej miere pokryť na povrchu, zafŕkať (obyč. znečistiť): pofŕkať, zafŕkať košeľu atramentom, ofŕkať, sfŕkať: ofŕkala, sfŕkala sa parfumom, postriekať, pokropiť: záhradník postriekal, pokropil kvety, skropiť: dievčenskými slzami skropila list, nakropiť, poprskať, pofrckať, pokvapkať: žena nakropila, poprskala, pofrckala, pokvapkala bielizeň vodou, porosiť, orosiť, zrosiť (pofŕkať rosou): (p)orosené, zrosené listy, pošpliechať: plátno pošpliechal farbou, expr.: pofliaskať, pofľúskať, pofŕskať: pofŕskala deti studenou vodou, subšt. pošpricovať, expr.: pokydať, pokeckať, pokyckať, pokvackať (znečistiť niečím tekutým) ## pofrkovať pozri striekať 2 ## pofŕskať pozri pofŕkať ## pofúkať 1. výdychovým vzduchovým prúdom spôsobiť ochladenie niečoho alebo zmierniť bolesť, ofúkať, ofúknuť: (p)ofúkaj polievku, je horúca; (p)ofúkať, ofúknuť dieťaťu boľačku, odúchať: odúchať kašu, čaj 2. pozri fúkať 2 ## pofukovať pozri fúkať 1 ## pofúľať pozri zašpiniť ## pofušovaný pozri pokazený 2 ## pofušovať pozri pokaziť 1 ## pogebriť pozri zašpiniť ## pogniaviť pozri podláviť 1, podláviť 2 ## pogréčtiť dať niečomu grécky, helénsky ráz, helenizovať: pogréčtenie, helenizovanie kultúry ## pohabať pozri skonfiškovať ## pohabkať pozri nahmatať ## pohádať sa vymeniť si názory s nekritickým presadzovaním mienky a obyč. s hnevom, poškriepiť sa: pohádali sa, poškriepili sa pre majetok, popriečiť sa: hneď sa pre všetko popriečia, trocha expr. pohašteriť sa, expr. poharkať sa (obyč. pre bezvýznamné veci), expr. poharušiť sa: poharušiť sa so susedom, podohadovať sa: často sa s mužom podohadovali, keď prišiel domov neskoro, povadiť sa, posekať sa (ostro, prudko sa pohádať), zvadiť sa, vyvadiť sa (veľmi sa pohádať), kniž. posváriť sa (zároveň si navzájom od seba niečo vymáhať), pochytiť sa, zraziť sa: pochytia sa, zrazia sa pre každú maličkosť, expr. pokasať sa, nár. požúriť sa [Podjavorinská], pohnevať sa (pohádať sa a ostať v hneve), nezhodnúť sa (mať medzi sebou nezhodu, roztržku) ## pohádzať pozri hodiť ## pohadzovať pozri mykať, natriasať 2 ## pohalaškovať (si) pozri zažartovať (si) ## pohan 1. pozri ateista 2. pozri naničhodník ## pohana pozri hana, urážka ## poháňač kto niečo poháňa: poháňač stáda, honec, zastar. hajčiar (kto ženie statok) ## poháňať 1. pozri hnať 1 2. pozri súriť 1 ## pohaniť pozri zhanobiť, uraziť ## pohanský pozri predkresťanský; bezbožný ## pohár 1. nádoba na pitie, obyč. zo skla; jej obsah: pivový pohár; vypiť pohár džúsu, kniž. čaša: naliať víno do čiaš, hovor. krígeľ (väčší pohár s uchom): krígeľ piva, hovor. šampuska (pohár na šampanské), horčičiak (pôvodne nádoba na horčicu používaná ako pohár) 2. symbolická nádoba udeľovaná ako trofej za víťazstvo v súťaži, kniž. zastar. pokál: získať putovný pohár, pokál natrvalo 3. pozri fľaša ## pohárik pozri kalíšok ## poharkať sa pozri pohádať sa ## poharušiť sa pozri pohádať sa ## pohasnúť 1. pozri zhasnúť 1 2. pozri oslabnúť, zmiznúť 3 ## pohašteriť sa pozri pohádať sa ## pohľad 1. obrátenie, upretie zraku, kniž. zrak: pohľady, zraky sa im stretli, poet. zor: hlboký zor, zastar. pozor: mládenec hrdého pozoru 2. pozri výhľad 1 3. pozri názor ## pohľadať pozri hľadať ## pohľadávať pozri vymáhať ## pohľadávka odb. právny nárok: finančná pohľadávka, hypotéka (pohľadávka zaistená nehnuteľnosťou): mal na dome hypotéku ## pohladiť pozri pohladkať ## pohladkať jemne, citlivo prejsť rukou po niečom, pohladiť: pohladkať, pohladiť dieťa po vláskoch, poláskať, priláskať (prejaviť city láskaním), det.: pomojkať, pomojať, nár. expr. polaskotiť [Jesenská]; (pri pohladení poštekliť), expr. potuľkať: potuľkať si psíka, pritúliť, expr. prituľkať, privinúť (nežne chytiť a pritiahnuť k sebe): pritúliť, prituľkať si mačičku, popohládzať (viackrát alebo postupne viac osôb, vecí pohladiť) ## pohladkávať pozri hladkať ## pohládzať pozri hladkať ## pohľadnica pevný lístok s fotografiou, obrázkom, hovor. karta: poslať niekomu pohľadnicu, kartu z rekreácie ## pohlavár pozri hodnostár ## pohlavie 1. súbor znakov odlišujúcich ženské (samičie) jedince od mužských (samčích), rod: dieťa mužského pohlavia, rodu 2. (vonkajšie) pohlavné ústrojenstvo, pohlavný orgán, prirodzenie, ohanbie, rodidlá (ženské pohlavie) ## pohlavnosť pozri sexualita ## pohlavný týkajúci sa pohlavia, súvisiaci s pohlavím, sexuálny: pohlavný, sexuálny život; sexuálne problémy, telesný, intímny: telesné obcovanie; telesná náruživosť; telesný, intímny pomer, styk, odb. venerický: odborník na pohlavné, venerické choroby, rozmnožovací, biol. generatívny: rozmnožovacie, generatívne bunky, odb. genitálny ## pohlcovať pozri piť 3, pozri absorbovať ## pohltať pozri zjesť ## pohltiť pozri absorbovať, vpiť ## pohlušiť pozri zabiť 1 ## pohmatať pozri ohmatať 1 ## pohmatkať pozri ohmatať 1 ## pohmkávať si pozri hmkať si 1, hmkať si 2 ## pohnať 1. nanútiť alebo povzbudiť do (zvýšenej) činnosti alebo rýchlejšieho pohybu, posúriť, pourgovať: pohnať, posúriť, pourgovať žiadosť, popchnúť: popchol koňa do cvalu, popohnať: popohnala syna do roboty, expr. poduriť, podurkať: poduril deti, aby vstali, pohnúť: aleže ho treba pohnúť do roboty 2. pozri vyhnať 1 ## pohnevaný pozri nahnevaný, rozvadený ## pohnevať dostať do hnevu, vyvolať hnev, zlosť, nahnevať, rozhnevať: správa pohnevala, nahnevala občanov; vždy ho rozhnevá neporiadok, nazlostiť, rozčúliť: nazlostí, rozčúli ju každá maličkosť, expr.: najedovať, nasrdiť, napajediť, napaprčiť, načertiť, napáliť, dopáliť, dožrať: Čo vás tak nasrdilo, dopálilo?, popudiť, pobúriť, podráždiť (vyvolať mrzutosť, nepríjemné vzrušenie): popudilo ma, podráždilo ma, ako sa vyjadrujú o mojej rodine, hovor.: naštvať, poštvať, vulg. nasrať ## pohnevať sa dostať sa do hnevu, do nepriateľstva, znepriateliť sa: susedia sa pred rokmi pohnevali, znepriatelili, hovor.: rozkamarátiť sa, rozkmotriť sa, rozsobášiť sa: sestry sa rozkamarátili, rozkmotrili pre dedičstvo, rozísť sa v zlom, rozvadiť sa: rodina sa rozišla v zlom, zastar. rozstať sa [Štúr], zried. rozsváriť sa pozri pohádať sa ## pohnevkávať sa pozri hnevať sa ## pohnojiť pozri pokaziť 1 ## pohnúť 1. urobiť malý, krátky pohyb; takýmto pohybom zmeniť polohu niečoho, hnúť: pohnúť, hnúť hlavou, pohýbať: nevládal pohýbať rukou, stoličkou, expr. poševeliť (slabo, jemne pohnúť): vetrík poševelil lístím, pomknúť, pomyknúť: pomknúť, pomyknúť koňa, potisnúť, potlačiť, posunúť, pošinúť, pošuchnúť, hovor. pošupnúť (krátkym pohybom zmeniť polohu): potisnúť, posunúť skriňu, postrčiť, posotiť (pohnúť ľahkým úderom), zried. postrkať [Hviezdoslav] 2. byť pohnútkou k niečomu (obyč. k väčšej aktivite), mať, kniž. primať, priviesť: otcova rada ho pohla, mala, primala, priviedla k tomu, že začal podnikať, prinútiť, donútiť (nátlakom, násilím pohnúť): prinútilo ma, donútilo ma to k úsmevu, expr. popchnúť: čosi ma popchlo k odporu, expr.: poduriť, podurkať, popohnať (pohnúť do intenzívnejšieho pohybu): poduriť, popohnať záprah do klusu, povzbudiť: dobrým slovom povzbudila syna, aby študoval 3. pozri dojať 1 ## pohnutie pozri vzrušenie 1 ## pohnútka pozri podnet ## pohnutlivý pozri dojímavý ## pohnutý 1. pozri dojatý, rozrušený 2. pozri rušný, búrlivý 3 ## pohoda 1. priaznivé podmienky na dobré cítenie sa, polahoda: pohoda, polahoda letného večera, zried. lahoda, teplo (príjemný, hrejivý pocit): teplo domova, pokoj: na prácu má doma pokoj, spokojnosť: v manželstve vládne spokojnosť, idyla (pokojný, harmonický život): rodinná idyla pozri idyla 1, pokoj 4 2. pozri počasie ## pohodiť 1. pozri kývnuť 2. pozri hodiť 3. pozri položiť 1 4. pozri zahodiť 1 ## pohodlie podmienky umožňujúce príjemný život: doma si zvykol na pohodlie, prepych, luxus (bohatstvo prejavujúce sa v spôsobe života): túžiť po prepychu, luxuse, komfort ## pohodlne 1. pozri pohodlný 1 2. pozri ľahko 1, pozri pohodlný 2 ## pohodlnícky pozri pohodlný 2 ## pohodlný 1. poskytujúci pohodlie, hovor. komótny: usadil sa v pohodlnom, komótnom kresle, komfortný (pohodlný, pritom nákladný, prepychový): komfortné zariadenie, útulný, teplý, príjemný (obyč. o interiéri): zariadil si pohodlnú, útulnú, teplú, príjemnú pracovňu, hovor. voľný (obyč. o šatách alebo obuvi, ktoré poskytujú pohodlie): uprednostňovala pohodlné, voľné nohavice a blúzy 2. (o človeku) ktorý sa vyhýba ťažkostiam, námahe; vyhľadávajúci pohodlie; svedčiaci o tom, hovor. komótny: pohodlný, komótny človek, nenáhlivý, neskl. subšt. lážo-plážo (majúci dosť času, obyč. aj vtedy, keď sa vyžaduje rýchlejší, aktívnejší prístup): nenáhlivý hráč, nenáhlivé pohyby; diváci videli lážo-plážo futbal, lenivý, pasívny, neaktívny: Nebuď taký pohodlný, lenivý!; celá trieda je pasívna, neaktívna – nik sa neprihlási, ľahký, nenáročný, jednoduchý (ktorý si vyžaduje malú námahu): zvolil si pohodlnejšiu, ľahšiu, nenáročnú, jednoduchšiu cestu, ľahostajný, publ. pejor. pohodlnícky (nezaťažujúci myseľ, svedomie a pod.): ľahostajný, pohodlnícky postoj, pejor. panský: zapáčil sa mu panský život ## pohodnúť sa 1. pozri dohodnúť sa 2. pozri zniesť sa 2 ## pohojdávať pozri kolísať 1 ## pohojdávať sa pozri knísať sa ## pohojiť sa pozri zahojiť sa ## pohon 1. pozri honba 2 2. pozri zhon 3. pozri náhon 1 ## pohonič 1. pozri kočiš 2. pozri prisluhovač ## pohorelec komu požiar zničil dom, zried.: pohorenec, vyhorenec, vyhorelec ## pohorenisko pozri zhorenisko ## pohorie pozri horstvo ## pohorieť 1. pozri zhorieť 1 2. pozri vybuchnúť 3 ## pohoršenie pozri škandál ## pohoršený pozri pobúrený ## pohoršiť pozri pobúriť 2 ## pohoršiť sa 1. prejaviť pohoršenie, pobúrenie nad niečím, pobúriť sa: pohoršiť sa, pobúriť sa nad bezočivým správaním, rozčúliť sa: rozčúliť sa nad toľkou nespravodlivosťou pozri nahnevať sa 2. pozri zhoršiť sa ## pohoršlivý pozri poburujúci ## pohoršujúci pozri poburujúci ## pohostinný pozri štedrý 1 ## pohostinstvo pozri hostinec, reštaurácia ## pohostiť ponúknuť, dať niekomu jedlá a nápoje (ako hosťovi), uhostiť: priateľov rád pohostí, uhostí, počastovať, zastar. učastovať: svadobčanov počastovali vínom a koláčmi, expr. vyčastovať (hojne pohostiť), hovor. potraktovať, hovor. zastar. utraktovať: potraktovali ma slaninou, expr. zried. pouctiť, pozvať na pohostenie: boli k nám láskaví, ešte aj na pohostenie nás pozvali ## pohotovo 1. pozri bystro 2, pozri pohotový 2. pozri naporúdzi ## pohotove 1. pozri bystro 2, pozri pohotový 2. pozri naporúdzi ## pohotovosť pozri dôvtip ## pohotový ktorý rýchlo a správne reaguje, koná; svedčiaci o tom, duchaprítomný: pohotový, duchaprítomný človek; pohotová, duchaprítomná poznámka, bystrý, obratný, šikovný (uplatňujúci v konaní bystrosť, obratnosť, dôvtip): bystrý žiak; obratný, šikovný obchodník, sprostredkovateľ, vynachádzavý, vynaliezavý, hovor. trefný: vynachádzavá, vynaliezavá, trefná reakcia na urážlivé slová; vynaliezavá, trefná odpoveď, rýchly, kniž. promptný: rýchla, promptná obsluha, pružný (pohotovo sa prispôsobujúci potrebám): pružné riešenie zmenenej situácie ## pohovieť si pozri oddýchnuť si 1 ## pohovka čalúnený kus nábytku s operadlami alebo bez operadiel na sedenie alebo ležanie, zastaráv. diván: ležať na pohovke, na diváne, gauč (pohovka s operadlami): spávať na gauči, zastaráv.: kanapa, otoman (pohovka bez operadiel): sedieť na kanape, na otomane, leňoška (čalúnená stolička vzadu s operadlom): oddychovať v leňoške, váľanda (čalúnené lôžko bez operadiel), hovor. zastar. šezlón ## pohovor pozri rozhovor ## pohovoriť 1. pozri povravieť 1, porozprávať, narozprávať 2. pozri porozprávať sa ## pohovoriť si pozri porozprávať sa ## pohrabať hrabľami zhrnúť na kopu alebo hrabľami upraviť, zhrabať: ženy idú pohrabať, zhrabať seno; pohrabať, zhrabať trávnik, zhrnúť, pozhŕňať (hrabľami alebo iným nástrojom): odpadky zhrnúť, pozhŕňať ku košu, zastaráv. pohriebsť, expr. pohrabkať: starká pohrabkala celú záhradu, zhrabnúť (jedným pohybom hrablí): zhrabne do náručia kopu ďateliny, pozhrabávať (postupne pohrabať) ## pohrabať (sa) pozri prezrieť 1 ## pohrabkať pozri pohrabať ## pohraničník kto stráži hranice, príslušník pohraničnej polície, hraničiar pozri policajt ## pohraničný pozri hraničný 1 ## pohrať sa na chvíľu sa zamestnať hrou, zahrať sa: deti sa pohrali, zahrali na dvore, pobaviť sa, poihrať sa: pobaviť sa s vláčikom, bábikou; poihrať sa s dieťaťom, det. pobavkať sa: pobavkali sa s novou hrou, zabaviť sa (stráviť čas zábavou): rád sa zabaví dominom ## pohrávať pozri hrať 3 ## pohrávať sa 1. pozri zahrávať sa 2. pozri hrať sa 1, hrať sa 2 ## pohŕdať pozri opovrhovať ## pohŕdavo 1. pozri pohŕdavý 2. pozri povýšene, pyšne 1 ## pohŕdavý ktorý pohŕda niekým alebo niečím; prezrádzajúci pohŕdanie, pohrdlivý, opovrhujúci, opovržlivý: byť voči niekomu pohŕdavý, pohrdlivý; pohŕdavý, opovrhujúci postoj; opovrhujúci, opovržlivý pohľad, úškľabok, zastar. opovŕhavý pozri povýšený ## pohrdiť sa pozri pochváliť sa ## pohrdlivý pozri pohŕdavý ## pohrdnúť pohŕdavo, opovržlivo, nevšímavo sa zachovať k niečomu, niekomu, ohrdnúť, ohrdiť: pohrdnúť láskou, ohrdnúť, ohrdiť lásku, zohrdnúť, zohrdiť, zhrdiť, zhrdnúť: zohrdnúť jedlo, zohrdiť dievča, zastar. povrhnúť: povrhnúť citmi [Kukučín], expr.: pľuvnúť, napľuť, napľuvať (na koho, na čo): na také reči pľuvne, fraz. expr.: ohrnúť nos/pery/gamby, otrčiť pery: na môj návrh iba otrčila pery, ohrnula nos, odmietnuť ## pohrdúsiť pozri zaškrtiť 1 ## pohreb obradné pochovávanie mŕtveho, kniž. fúnus [Vajanský], posledná rozlúčka ## pohrebný pozri smútočný ## pohriebsť pozri pohrabať ## pohrmievať pozri hrmieť 1 ## pohrnúť sa pozri nahrnúť sa 1 ## pohroma 1. pozri katastrofa, tragédia 2 2. pozri skaza ## pohromade pozri spolu 1 ## pohroziť (sa) urobiť výstražné gesto alebo výstražným slovom napomenúť, zahroziť (sa): palicou sa pohrozil, zahrozil nezbedným deťom, prihroziť (sa) (mierne), nastrašiť, postrašiť (vyvolať, nahnať strach): vinníkov treba nastrašiť, postrašiť súdom, pozahrážať sa, povyhrážať sa (viacerým osobám alebo viacerými vyhrážkami) ## pohrúžiť pozri ponoriť ## pohrúžiť sa 1. pozri potopiť sa 2 2. pozri zahĺbiť sa ## pohryzkávať pozri hrýzť 1 ## pohryznúť zraniť zubami, uhryznúť, pohrýzť: pes pohryzol, uhryzol, pohrýzol zlodeja, expr.: seknúť, rafnúť: šelma sekla, rafla zubami obeť ## pohrýzť 1. zubami rozdrviť na kúsky, rozhrýzť: umelým chrupom ťažko pohryzie, rozhryzie tvrdé mäso, požuť, požuvať, rozžuť, rozžuvať (žutím spracovať potravu): jedlo treba dobre požuť, rozžuť, expr.: požviakať, rozžviakať: požviakaná kosť, expr.: pochrúmať, pochrúpať, schrúmať, schrúpať (pohrýzť niečo tvrdé a krehké): pochrúmať jablko zdravými zubami, expr.: pochrumkať, schrumkať (jemne pohrýzť), obyč. expr. posekať (obyč. o hlodavcoch): myši posekali pokrovce, zried. zhrýzť 2. zraniť zubami, uhryznúť, pohryznúť: pes pohrýzol, uhryzol zlodeja, expr.: seknúť, rafnúť: šelma sekla, rafla zubami obeť ## pohržievať pozri erdžať ## pohubiť pozri vyhubiť ## pohuckať pozri popudiť 1 ## pohuľanka pozri zábava 2 ## pohundrávať pozri hundrať 1 ## pohútoriť pozri porozprávať sa ## pohutovať pozri premýšľať ## pohúžvať pozri pokrčiť 1 ## pohvizdovať pozri hvízdať ## pohvizdúvať pozri hvízdať ## pohyb 1. zmena polohy v priestore: prudký pohyb rukou, hmat, hovor. expr. grif (pohyb rukou): chytiť niečo jedným hmatom, grifom, hnutie: ležať bez hnutia 2. pozri chod 2, činnosť 2 ## pohýbať pozri pohnúť 1 ## pohyblivo 1. pozri voľne 1, pozri pohyblivý 2. pozri rezko 1 ## pohyblivý 1. ktorý je schopný pohybu, ktorý nemá polohu, miesto alebo aj hodnotu, nestatický (op. pevný, statický): pohyblivý, nestatický bod, predmet, odb. mobilný, prenosný: mobilné, prenosné zariadenie (op. nemobilné, stacionárne), ambulantný, prevozný, pojazdný: ambulantná, prevozná predajňa zeleniny; pojazdný žeriav, lingv. voľný (o slovnom prízvuku), nestabilný, nestály, odb. flexibilný (op. pevný, stabilný, stály): nestabilná mena, nestále ceny, flexibilný kurz peňazí 2. (o človeku) ktorý má dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o mimoriadnej pohyblivosti (op. ťarbavý), obratný, šikovný, vrtký: pohyblivé, obratné gymnastky; pohyblivé, obratné, šikovné, vrtké prsty behajú po klávesoch, svižný, svižký: svižný, svižký tanečník, hybký, expr. šibký: hybké, šibké nohy, čulý, živý (majúci sa k svetu, plný energie a pohybu): čulá starenka, živé deti, neposedný (veľmi pohyblivý): neposedný chlapček, zastar. hýbavý ## pohybovať pozri hýbať ## pohybovať sa 1. pozri hýbať sa 1 2. pozri kolísať 3 ## pohybový súvisiaci s pohybom, týkajúci sa pohybu, odb. kinetický: pohybová, kinetická energia ## pohýnať pozri hýbať ## pohýnať sa pozri hýbať sa 1 ## pohynúť pozri zahynúť ## pochabec pozri pochábeľ ## pochábeľ expr. pochabý človek, expr. vetroplach: mladý pochábeľ, vetroplach, zried. pochabec, expr.: pojašenec, zjašenec, otreštenec, ojašenec, jašo, šaľo, šajo, oplašenec, pajác: vystrája ako pojašenec, pochabec, expr.: frčkár, lapikurkár, apríl (nestály človek), hovor. expr.: blázon, šibnutý, pejor. pobehaj: on je iba taký pobehaj, hovor. pejor. šiši, kniž. fanfarón, iron. fiťfiriť (bezvýznamný človek s komickými vlastnosťami), expr. hastroš (človek pochabý v oblečení) ## pochábeľský pozri nerozumný, bláznivý 2 ## pochabieť sa pozri blázniť sa, šantiť ## pochabiť sa pozri blázniť sa, šantiť ## pochabosť 1. pozri samopaš 2. pozri pomätenosť ## pochabý 1. pozri nerozumný, bláznivý 2 2. pozri bláznivý 1, choromyseľný ## pochádzať mať niekde, v niečom začiatok, vznik, pochodiť: pochádzať, pochodiť z Oravy, byť: je z bohatej rodiny, mať pôvod: nepriateľstvo má pôvod v dávnom spore, koreniť, fraz. mať korene, kniž.: tkvieť, väzieť (byť ukrytý): nevedomosť korení, tkvie, väzí v nezáujme, hovor.: regrutovať sa, grupovať sa: odoberatelia časopisu sa regrutujú, grupujú z národne orientovaných občanov ## pochechtávať sa pozri smiať sa ## pochlebkovať pozri podlizovať sa ## pochlebnícky pozri podlízavý, zaliečavý ## pochlebník pozri lichotník ## pochlebný pozri podlízavý, zaliečavý ## pochlebovač pozri lichotník ## pochlebovačný pozri podlízavý, zaliečavý ## pochlebovať pozri podlizovať sa ## pochleptať pozri vypiť 1 ## pochlípať pozri vypiť 1 ## pochlpiť pozri zamotať 1 ## pochmúrený pozri zamračený 2 ## pochmúrne 1. pozri zamračený 1, nevľúdny 2 2. pozri zamračený 2, nevľúdny 1 3. pozri čierno 2 ## pochmúrny 1. pozri zamračený 1, nevľúdny 2 2. pozri tmavý 2 3. pozri zamračený 2, nevľúdny 1; ťaživý, smutný ## pochod 1. pravidelná chôdza v rytme; hudobná skladba v štvorštvrťovom takte, zastaráv. marš: ísť parádnym pochodom, maršom; dychovka hrala pochod, marš, defilé, hovor. defilírka (pochod pri slávnostnej prehliadke): súčasťou osláv bude defilé; defilírka miestnej posádky 2. pozri sprievod 1 3. pozri priebeh ## pochodeň pozri fakľa ## pochodiť 1. pozri pochádzať 2. dostať sa (obyč. postupne) na viaceré miesta, prejsť: pochodiť, prejsť všetky slovenské pohoria, prechodiť, poprechodiť (dôkladne, krížom-krážom): turisti chcú prechodiť, poprechodiť celú Európu, expr.: pobehať, polietať (rýchlo pochodiť): pobehať po obchodoch, expr.: preliezť, preloziť, prelaziť, polaziť: vojaci preliezli, prelozili všetky domy; polaziť všetky kúty, expr.: polabzovať, zbrúsiť, prebrúsiť, pobrúsiť, poliezť: polabzovať, prelabzovať vinohrady; zbrúsil, prebrúsil, poliezol všetky krčmy, schodiť, expr. zbehať, kniž. zbrázdiť: za čerstvým chlebom schodí, zbehá, zbrázdi celé mesto, expr.: pomotať sa, pomotkať sa (obyč. bezcieľne, pomaly pochodiť): pomotať sa po dvore, precestovať (dopravným prostriedkom), hovor.: prevandrovať, zvandrovať: neraz precestoval, prevandroval celú republiku 3. dostať sa z istej situácie s istým (dobrým alebo zlým) výsledkom, obísť: ktovie, ako na úrade pochodíme, obídeme, obstáť (ukázať sa vyhovujúcim): neobstáli sme najhoršie, neos. povodiť sa: dobre sa im povodilo, zastar. neos. zviesť sa: nech sa vám dobre zvedie 4. pozri obísť 2 5. pozri podláviť 2 ## pochodovať kráčať pravidelným pochodovým krokom, hovor. zastar. mašírovať: ulicou pochodovali, mašírovali vojaci, defilovať (pochodovať pri slávnostnej prehliadke): na námestí defiluje vojsko pozri ísť 1 ## pochop 1. pozri zdanie 2 2. pozri nadanie ## pochopenie pozri porozumenie 1, zmysel 3 ## pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho, porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejín, poznať, spoznať: (s)poznal svoj omyl, postihnúť: výklad učiteľa celkom nepostihol, vniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problému, vyrozumieť, zastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajú, vyčítať, vypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľu, dovtípiť sa, domyslieť sa/si, prísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskoro, zastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlil, kniž.: pojať, poňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojom, uvedomiť si, zastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniec, postrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislosti, expr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo 2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj, uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje čas, porozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieť, zried. uveriť: kto neskúsi, neuverí ## pochopiteľne 1. pozri zrozumiteľný 2. pozri pravda 1, veru, áno ## pochopiteľný pozri zrozumiteľný, jasný 4 ## pochopovať pozri chápať 1, rozumieť 1 ## pochorieť pozri ochorieť ## pochorievať pozri chorľavieť ## pochovať 1. obradne dať, vložiť do hrobu, uložiť do hrobu, uložiť do zeme: otca už pred rokom pochovali, uložili do hrobu; ešte ho ani nepochovali, neuložili do zeme, už sa bijú o dedičstvo, pejor.: zahrabať, zakopať, zakutať, zakutrať: zahrabali ho iba tak, bez pohrebu, nár. pochrániť [Vansová] 2. pozri zahubiť 3. pozri zabudnúť 1 ## pochôdzka pozri obchôdzka ## pochrámať pozri dolámať, polámať 2 ## pochrániť pozri pochovať 1 ## pochrapkať si pozri pospať si 1 ## pochrapkávať pozri chrápať 1 ## pochromkávať pozri krívať ## pochrúmať pozri pohrýzť 1, zjesť ## pochrumkať pozri pohrýzť 1, zjesť ## pochrumkávať pozri hrýzť 1 ## pochrúpať pozri pohrýzť 1, zjesť ## pochutiť si s chuťou, s pôžitkom zjesť, pochutnať si: pochutiť si, pochutnať si na husacine, hovor. zgustnúť si: zgustol si na koláčoch, hovor. pošmakovať si, pomaškrtiť si, zamaškrtiť si: deti si pošmakujú, zamaškrtia na sladkostiach, zried.: zachutnať si, zachutiť si ## pochúťka chutné, lahodné jedlo, zried. i nápoj, lahôdka, delikatesa, dobrota: cukrárske, údenárske pochúťky, lahôdky, delikatesy; rád sa naje dobrôt, maškrta, expr. maškrtka (čo spôsobuje pôžitok z príjemnej chuti, obyč. niečo sladké): kupovať si maškrty, fajnovosť, hovor.: fajnota, fajnotka: podávali sa tam samé fajnovosti, fajnoty, expr. lakota, hovor. podslinka ## pochúťkový pozri lahôdkový, delikátny 1 ## pochutnať si pozri pochutiť si ## pochutnávať si pozri jesť 1 ## pochvala pozri chvála ## pochváliť sa vyjadriť hrdosť, chválu o sebe, popýšiť sa: pochválila sa, popýšila sa svojimi deťmi, zried. pohrdiť sa [Timrava], kniž. pohonosiť sa: chcieť sa pohonosiť úspechmi, pochvastať sa (nekriticky priaznivo povedať niečo o sebe), expr. ukázať sa (prejaviť sa navonok): rád sa ukáže svojím umením, kniž. zaskvieť sa, blysnúť sa: nevynechá príležitosť zaskvieť sa, blysnúť sa svojimi vedomosťami, vychváliť sa (nadmieru, veľmi sa pochváliť) pozri chváliť sa ## pochvalný pozri uznanlivý 2 ## pochvaľovať si vyjadrovať spokojnosť, uspokojenie nad niečím, niekým, prichvaľovať si: jedlo si všetci pochvaľovali, prichvaľovali, tešiť sa, radovať sa: pochvaľovali si, tešili sa, že prácu stihli do zimy, byť spokojný, byť rád: bol spokojný, že hostia prišli, bláhať si: bláhajú si, že sa im žije dobre pozri chváliť ## pochvastať sa pozri pochváliť sa ## pochyba pozri neistota, nedôvera ## pochybený pozri nesprávny, chybný 2 ## pochybiť pozri pomýliť sa ## pochybnosť pozri neistota, rozpaky, nedôvera ## pochybný vzbudzujúci v nejakom ohľade pochybnosť, neistotou, nedôveru, sporný, neistý: uveriť pochybným, sporným, neistým dôkazom (op. nesporným, nezvratným, istým), nejednoznačný, problematický, diskutabilný, kniž. otázny: nejednoznačný, problematický výsledok; diskutabilné tvrdenie; otázne autorstvo, podozrivý, nedôveryhodný, nevierohodný, nehodnoverný: podozrivý, nedôveryhodný posol; nevierohodný, nehodnoverný údaj, fakt, pokútny, nečistý, kniž. nekalý, pejor. čachrársky (ktorý má nečestné, nezákonné alebo nemorálne pozadie): uzavrieť pokútny obchod; nečisté, nekalé peňažné transakcie; dostať sa k niečomu čachrárskym spôsobom, kniž. obskúrny, vykričaný (ktorý má zlú povesť): obskúrne, vykričané miesto, bulvárny, brakový (pochybnej kvality, hodnoty, obyč. umeleckej): bulvárna, braková literatúra; bulvárne, brakové umenie ## pochybovač pozri nedôverčivec ## pochybovačník pozri nedôverčivec ## pochybovačne pozri nedôverčivo ## pochybovačný pozri nedôverčivý ## pochybovať prejavovať, vyslovovať pochybnosť, neistotu, mať pochybnosť: pochyboval, mal pochybnosť, či vlak stihne, nemať istotu, nebyť si istý, byť neistý: nemá istotu, nie si je istá, či skúšku spraví, nedôverovať, neveriť (silno pochybovať): nedôveruje, neverí jeho rečiam ## pochybujúco pozri nedôverčivo ## pochýlený pozri naklonený 1 ## pochystať pozri pripraviť 1 ## pochytať 1. pozri chytiť 1 2. pozri naučiť sa 1, osvojiť si ## pochytiť 1. pozri lapiť 2, chmatnúť, schytiť 1 2. pozri naučiť sa 1 3. pozri zachvátiť ## pochytiť sa 1. pozri pobiť sa 2. pozri pohádať sa ## pochytkávať pozri obchytávať, chytať 1 ## poihrať sa pozri pohrať sa ## poihrávať pozri hrať 3 ## poihrávať sa 1. pozri hrať sa 1 2. pozri zahrávať sa ## poinformovať pozri informovať, poučiť ## poinformovať sa pozri spýtať sa ## pointovať pozri zdôrazniť ## poistiť 1. zabezpečiť poistnou zmluvou, zastar. asekurovať: dali sa poistiť, asekurovať proti požiaru 2. pozri zabezpečiť 2 ## poistka pozri poistné ## poistné poplatok platený poisťovni za poistenie, hovor. poistka: zaplatiť poistné, poistku načas ## poistný ktorý zabezpečuje ochranu a fungovanie, poisťovací: poistný, poisťovací ventil, zaisťujúci, zabezpečovací: zaisťujúce, zabezpečovacie zariadenie, bezpečnostný: poistný, bezpečnostný zámok, rezervný (slúžiaci ako rezerva, poistenie): rezervné fondy, rezervná zásoba ## poisťovací pozri poistný ## poisťovateľ kto poisťuje, asekurant ## pojašenec pozri pochábeľ ## pojašený pozri splašený; bláznivý 1, bláznivý 2 ## pojašiť sa 1. pozri splašiť sa 2. pozri spochabieť (sa) ## pojať 1. pozri chytiť 1, chytiť 4, vziať 1, vziať 4 2. pozri ukradnúť 3. pozri zahrnúť 3 4. pozri zachvátiť 5. pozri pochopiť 1 ## pojazdný ktorý sa môže premiestňovať, pohybovať, ambulantný, prevozný: pojazdná, ambulantná, prevozná predajňa; pojazdné, prevozné kino, odb. mobilný: mobilné automechanické dielne, pohyblivý (op. statický, nepohyblivý): pojazdný, pohyblivý žeriav, kočovný, sťahovavý, putovný (sťahujúci sa z miesta na miesto): kočovný, sťahovavý cirkus; putovná detská galéria ## pojedať pozri jesť 1 ## pojedine pozri jednotlivo ## pojednať sa pozri zjednať sa ## pojednávanie pozri súd 1 ## pojednávať 1. správne rokovať 2. správne rozoberať, zaoberať sa, hovoriť, písať ## pojem forma myslenia odrážajúca podstatné vlastnosti predmetov, javov skutočnosti: všeobecný pojem, kniž. zastar. pomysel: pomysel národa, zastar. pochop ## pojesť pozri zjesť ## pojiť sa pozri spájať sa 1 ## pojmový týkajúci sa pojmov, filoz. konceptuálny: pojmové, konceptuálne myslenie, nocionálny: nocionálna oblasť, abstraktný, predstavový, myšlienkový: abstraktný, predstavový, myšlienkový svet pozri abstraktný 1 ## pokade pozri pokiaľ 1 ## pokadeže pozri pokiaľ 1 ## pokafrať pozri pokaziť 1 ## pokakaný pozri bojazlivý, naľakaný, vystrašený ## pokakať sa 1. pozri posrať sa 1 2. pozri naľakať sa ## pokál pozri pohár 2 ## pokaličiť pozri zmrzačiť 1 ## pokaliť pozri zakaliť 1 ## pokántriť pozri zahubiť ## pokapať 1. pozri stratiť sa 1 2. pozri zahynúť ## pokarhanie pozri výčitka, trest ## pokarhať pozri karhať ## pokasať sa 1. pozri pobiť sa 2. pozri pohádať sa ## pokašlať pozri pokaziť 1 ## pokašlať sa pozri pokaziť sa 1 ## pokašľať sa pozri pokaziť sa 1 ## pokašlávať pozri kašlať 1 ## pokašliavať pozri kašlať 1 ## pokázať pozri ukázať 1 ## pokazený 1. ktorý stratil (dočasne alebo natrvalo) svoju pôvodnú kvalitu alebo funkčnosť; ktorý sa stal nepoužívateľným, nefungujúcim, poškodený, zničený, skazený: pokazené, poškodené zariadenie; pokazený, zničený, skazený chrup; pokazené, skazené zásoby potravín, chorý (o zažívaní, žalúdku), porušený, porúchaný, polámaný, nefunkčný, neskl. subšt. kaput (ktorý nefunguje v dôsledku poruchy): stroj je porušený, porúchaný, polámaný, nefunkčný, kaput, nepojazdný (o motorovom vozidle), hovor. expr.: zopsutý, popsutý: zopsutý, popsutý motor, hovor. zništovaný, hovor. zastaráv. zhindrovaný, expr.: zhumpľovaný, skoprdačený [Urbánek]: zništované, zhindrované, zhumpľované hračky, expr.: skántrený, dokántrený, hovor. expr.: pokašlaný, pokašľaný: skántrené, dokántrené hodinky; pokašlaná, pokašľaná pružina, vulg.: posratý, posraný: posratý vodovodný kohútik, hnilý, zhnitý, zapáchajúci, smradľavý, smrdľavý, plesnivý, potuchnutý, znehodnotený (o potravinách): hnilé, zhnité zemiaky; zapáchajúce, smradľavé mäso, vajcia; plesnivý kompót; znehodnotené potraviny 2. ktorý je niečím negatívne ovplyvnený, poznačený; ktorý sa dobre nevydaril, skazený: pokazený, skazený deň; pokazená, skazená zábava, expr.: zbabraný, dobabraný, pobabraný: pokazená, zbabraná, dobabraná, pobabraná robota, zničený, nevydarený, expr.: sfušovaný, pofušovaný, pren. skaličený, expr. spackaný: zničený, nevydarený, sfušovaný, pofušovaný, skaličený, spackaný život, pren. expr. pošramotený: mať pošramotenú povesť, expr.: zopsutý, popsutý: zopsutý, popsutý víkend, expr.: zoraný, zvŕzaný, hrub.: zhovädený, dohovädený, subšt.: skopaný, dokopaný, vulg.: posratý, posraný: zoraná, zvŕzaná scéna 3. pozri skazený 1, skazený 2, skazený 3 ## pokaziť 1. spôsobiť škodu na niečom, urobiť horším, menej hodnotným (op. napraviť), skaziť, poškodiť: hračku si dieťa hneď pokazilo, skazilo, poškodilo, zničiť, znivočiť, znehodnotiť: zničil jemný mechanizmus stroja; zlým skladovaním potraviny znehodnotil, porušiť, naštrbiť: porušiť vzťahy, naštrbiť pokoj, expr.: pobabrať, zbabrať, dobabrať, spaprať, dokopať, doorať, zorať, skopať, pokopať, doryť: úlohu napokon pobabrala, dokopala, hovor. expr.: potrbúľať, strbúľať, sfušovať, pofušovať, spackať, zvŕzgať, pomachľovať, spotvoriť: sfušovať, spackať, spotvoriť šaty, obed, demoralizovať (morálne pokaziť): demoralizovanie mládeže videokazetami, hovor. expr.: zopsuť, popsuť, zhumpľovať, expr. zmrzačiť (morálne pokaziť): zopsuť, zhumpľovať charakter dievčaťa, načať, expr. pošramotiť (zdravie), expr.: pokváriť, pomrviť, domrviť, zmrviť, pohubiť, doriadiť, dorichtovať, zrichtovať, domajstrovať, znigať, zništovať, hovor. zastaráv. zhindrovať, hrub.: zhovädiť, pokašlať, pokašľať, pohnojiť, vulg.: posrať, skurviť, niž. hovor.: poondieť, poondiať, doondieť, subšt.: pokafrať, skafrať: zrichtovať, pokašlať, poondiať si život, skaliť (obyč. priaznivý duševný stav): skaliť radosť, dobrú náladu 2. pozri zmariť 1, prekaziť ## pokaziť sa 1. zmeniť sa na horšie, menej hodnotné, skaziť sa, poškodiť sa: výťah sa pokazil, poškodil; počasie sa pokazilo, skazilo, zničiť sa, znivočiť sa, porúchať sa: stroj sa porúchal, polámať sa (pokaziť sa lámaním): mechanizmus sa polámal, expr. pobabrať sa: robila do večera a nakoniec sa to všetko pobabralo, hovor. expr.: popsuť sa, zopsuť sa: výroba sa zopsula, niž. hovor.: poondieť sa, poondiať sa, hrub.: pokašlať sa, pokašľať sa, vulg. posrať sa (o potravinách, tovare a pod.), fraz.: vziať skazu, podľahnúť skaze, prísť navnivoč: ovocie rýchlo vezme skazu, rýchlo príde navnivoč, potuchnúť, zatuchnúť, stuchnúť, vyprieť (vplyvom vlhka a plesne): múka v sklade potuchla, obilie v mokrote vyprelo, preležať sa (dlhým ležaním sa znehodnotiť): látka sa preležala a rozpadla sa, zažltnúť: olej po čase zažltne 2. mravne, charakterom a pod. sa zmeniť na horšie, spustiť sa, skaziť sa: dievča sa v meste pokazí, spustí, skazí, upadnúť (mravne), hovor. expr.: zhumpľovať sa, zlumpáčiť sa, zlumpovať sa, spanghartiť sa, zopsuť sa, popsuť sa, zopsiť sa, spodliť sa, spodlieť: v zlej spoločnosti sa mladí rýchlo zlumpáčili, zopsuli, vulg. skurviť sa (o žene), expr.: zoplaniť sa [Vajanský], splaniť sa, splanieť: svet splanel, expr.: spľuhavieť, spľundravieť, expr. zried.: spľuhačiť sa, spaskudiť sa: bez matky sa deti spľuhačia, pren. pejor.: zgrmančiť sa, zgrmaniť sa, expr. zried. skoprdačiť sa ## pokeckať pozri pofŕkať ## pokiaľ 1. vyjadruje otázku týkajúcu sa priestorovej hranice, ako ďaleko, až kam, pokade: Pokiaľ, pokade siaha naša roľa?, expr.: pokiaľže, pokadeže: Pokiaľže, pokadeže si dohodil? 2. uvádza predmetovú, príslovkovú časovú alebo prívlastkovú vedľajšiu vetu, dokiaľ, dokedy, kým: spal, pokiaľ, dokiaľ ho nezobudili deti; dokedy, kým mal otca, neboli s ním problémy 3. pozri ak 1 4. pozri dokedy 1, dokedy 2 5. pozri nakoľko 1 ## pokiaľkoľvek pozri dokiaľkoľvek 1 ## pokiaľže pozri pokiaľ 1 ## pokľačiačky pozri kľačiačky ## poklad 1. pozri šperk 2. pozri vzácnosť ## pokladať nazerať na niečo istým spôsobom, považovať: pokladať, považovať niekoho za výborného odborníka, mať (za niekoho, niečo): Za koho ma máte?, hodnotiť, posudzovať, oceňovať (určovať hodnotu, cenu niečoho, niekoho): výkon hodnotíme, posudzujeme ako mimoriadny; prácu študenta hodnotili, oceňovali dosť vysoko, rátať, počítať (za niekoho, niečo): ostatných rátajte, počítajte za dospelých, hľadieť, pozerať sa: hľadia na ňu ako na cudziu, držať (za niekoho, niečo): vždy som ho držal za priateľa a teraz ma sklamal ## pokladať sa pozri hlásiť sa 2 ## pokladňa pozri pokladnica 1, pokladnica 2 ## pokladnica 1. osobitne upravená schránka alebo miestnosť na úschovu peňazí alebo cenných vecí, hovor. pokladňa: nedobytná pokladnica, pokladňa; platí sa pri pokladnici, pri pokladni, zastar. alebo hovor. kasa: príručná kasa, hovor. zastaráv. buksa (malá pokladnica), sejf (bezpečnostná schránka na peniaze a cennosti): v rohu izby stojí sejf, trezor (špeciálne upravená miestnosť alebo skriňa na úschovu peňazí, cenných vecí a pod.): testament má uložený v trezore 2. miesto alebo miestnosť na príjem a výdaj peňazí; ustanovizeň spravujúca majetok, peniaze určené na istý cieľ, hovor. pokladňa: plat sa vydáva v pokladnici, v pokladni; štátna pokladnica, pokladňa, zastar. alebo hovor. kasa: pracovať v kase; obecná kasa ## pokľakačky pozri kľačiačky ## pokľakať (si) pozri kľaknúť (si) ## pokľaknúť (si) pozri kľaknúť (si) ## poklásť pozri uložiť 2 ## poklbčiť sa pozri pobiť sa ## poklebetiť si pozri porozprávať sa ## poklepať pozri klepať 2, klepať 3 ## poklepávať pozri klepať 2 ## pokles pozri úpadok, úbytok ## poklesnúť pozri klesnúť 1, zmenšiť sa ## poklesnutý pozri skazený 3; úpadkový ## pokleslý pozri skazený 3; úpadkový ## poklesok pozri priestupok, vina ## poklipkávať pozri žmurkať 1 ## poklona 1. sklonenie hlavy alebo hornej časti tela na vyjadrenie pozdravu, úcty, úklon: urobiť hlbokú poklonu, hlboký úklon 2. pozri lichôtka ## pokloniť sa pozri pozdraviť 1 ## poklonkár pozri lichotník ## poklonkársky pozri podlízavý, zaliečavý ## poklonkovať (sa) pozri podlizovať sa ## poklonkujúci pozri podlízavý, zaliečavý ## poklop pozri vrchnák ## poklopávať pozri klepať 2 ## poklopkávať pozri klepať 2 ## poklopec pozri vrchnák ## poklus pozri klus ## poklusávať pozri cválať ## poklusom pozri behom 1 ## pokľuť pozri poďobať ## pokĺznuť sa pozri šmyknúť sa 1 ## pokmásať pozri zatriasť, roztrhať ## pokmotriť sa pozri spriateliť sa 1 ## pokoj 1. stav bez pohybu, činnosti, nehybnosť: teleso v stave pokoja, nehybnosti 2. stav bez vnútorného vzrušenia, rozvaha, rozvážnosť: zachovať pokoj, rozvahu v nebezpečenstve, kniž. nirvána (stav zabudnutia, pokoja) 3. stav bez ruchu, hluku, ticho, tíšina (stav bez zvuku): nočný pokoj, nočné ticho, nemota (úplné ticho), tichosť: tichosť ulice, mĺkvosť, poet.: mĺkvota, tíš: večerná tíš, expr. alebo kniž. tíšava: naokolo sa rozhostila tíšava, expr. zried. tichota pozri ticho 4. stav bez sporov, mier, zhoda: pokoj, mier, zhoda v rodine, pohoda: vianočná pohoda, harmónia: žiť v harmónii 5. pozri mier 1 ## pokojamilovný pozri mierumilovný, znášanlivý, pokojný 3 ## pokojne 1. pozri pokojný 1 2. pozri ticho 3, ticho 4 ## pokojný 1. ktorý je v pokoji; nerozbúrený, ktorý nie je v prudkom pohybe (op. búrlivý, rozbúrený); vyznačujúci sa pokojom, tichom, harmóniou, mierny, tichý, nečujný: pokojný, mierny, tichý oceán; pokojný, tichý večer; nečujná hladina rieky, upokojený (ktorý sa upokojil): živel je už pokojný, upokojený, nerušený: nerušený priebeh; pokojný, nerušený spánok, idylický, harmonický, selankový, selankovitý: idylický, harmonický vidiecky život 2. ktorý má duševný pokoj, rozvahu, vyrovnanosť; svedčiaci o tom, spokojný: sedela pokojná, spokojná, upokojený (ktorý sa upokojil), bezstarostný (nezaťažený starosťami, nepokojom): pozoroval jej pokojný, bezstarostný spánok, vyrovnaný (vnútorne; op. nevyrovnaný): pokojný, vyrovnaný človek, chladný, chladnokrvný, triezvy (bez emócií): chladné, chladnokrvné uvažovanie; jediný zostal chladný, chladnokrvný, triezvy, flegmatický, pren. kniž. stoický: márne sa usiloval o flegmatický, stoický postoj, nevzrušený (bez prejavu vzrušenia): správu prijala pokojná, nevzrušená, rozvážny, uvážlivý (vyznačujúci sa racionálnym prístupom): rozvážne slová, uvážlivý tón, kniž. usadlý (obyč. s vekom nadobudnutým pokojom, rozvahou): usadlý starý pán 3. ktorý vyhľadáva, uprednostňuje pokoj, vyrovnanosť, mierumilovnosť; svedčiaci o tom, mierny, zdržanlivý: pokojná, mierna, zdržanlivá povaha, krotký, tichý, nevýbojný: krotká, tichá sedela pri sviečke; tichá, nevýbojná osoba, pokojamilovný, mierumilovný (op. výbojný, agresívny): pokojamilovné, mierumilovné obyvateľstvo, nenásilný: riešiť konflikt nenásilnou cestou, bezkonfliktný (ktorý je bez napätia, konfliktov): bezkonfliktné spolunažívanie, bezkonfliktná atmosféra v rodine 4. pozri pomalý 1, mierny ## pokolembávať sa pozri knísať sa ## pokolenačky pozri kľačiačky ## pokolenie pozri generácia 1, generácia 2, generácia 3, rod 1 ## pokomoliť pozri pliesť 4 ## pokon pozri koniec 1 ## pokonať pozri vybaviť 1 ## pokonať sa pozri dohodnúť sa ## pokonávačka pozri pokonávka 1 ## pokonávka 1. vybavovanie vecí, obyč. na úradoch, hovor.: pokonávačka, vybavovačka: pokonávky, pokonávačky, vybavovačky po úradoch, hovor. zried. vykonávka [Urbánek] 2. pozri dohoda 1 ## pokonča pozri konča ## pokončiť pozri skončiť 1 ## pokončiť sa pozri dohodnúť sa ## pokonfundovať sa pozri popliesť sa 1 ## pokonne pozri nakoniec 1 ## pokonný pozri posledný 1 ## pokonverzovať (si) pozri porozprávať sa ## pokopať 1. pozri skopať 1 2. pozri pokaziť 1 ## pokope pozri spolu 1 ## pokora 1. duševný stav vyplývajúci z uznania vlastných nedostatkov, prejav nadmernej zdvorilosti z pocitu vlastnej nedokonalosti, poníženosť (hlboká pokora): pozdraviť niekoho s pokorou, s poníženosťou; otrocká pokora, poníženosť pred nadriadenými 2. pozri smútok ## pokoreniť pozri okoreniť ## pokoriť 1. spôsobiť potupu, hanbu niekomu, ponížiť: pokoril, ponížil chlapca zauchom pred kamarátmi, uponížiť, zried. upokoriť: ironické poznámky ho upokorili, uponížili do hĺbky duše, potupiť, pohaniť (znevažujúco sa vysloviť o niečom): potupil ju, pohanil ju na citlivom mieste, zahanbiť, znevážiť (pokoriť slovami): učiteľ zahanbil, znevážil kolegu pred žiakmi, hovor. zhodiť, hrub. zhovädiť: zhodila, zhovädila mládenca pred všetkými, uraziť (ublížiť na cti, spôsobiť urážku): netaktný výrok ho urazil 2. mocou, násilím nadobudnúť prevahu nad niekým, premôcť, podmaniť: pokoriť, premôcť nepriateľa; podmanili si mestá, zvíťaziť (nad niekým, niečím), fraz. expr. zraziť niekomu hrebeň pozri podrobiť (si) ## pokoriť sa uznať niečiu prevahu, niečie prvenstvo, ponížiť sa: vie sa pred rodičmi pokoriť, ponížiť, znížiť sa (veľkodušne sa k niekomu, niečomu priblížiť): znížila sa a pri svojom postavení sa venovala opusteným, podrobiť sa, podvoliť sa, podriadiť sa, poddať sa (uznať svoju závislosť od niekoho, niečoho): napokon sa podrobili, podvolili a rozkaz splnili; všetci sa musia podriadiť novému pánovi, musia sa pokoriť pred novým pánom ## pokormútiť pozri zarmútiť ## pokorný (o človeku) ktorý si uvedomuje vlastnú slabosť, malosť, nedokonalosť; ktorý prejavuje pokoru; svedčiaci o pokore (op. pyšný, povýšený): pokorný človek, pokorný výraz v tvári, odovzdaný, oddaný (obyč. nejakej autorite): pokorná, odovzdaná prijímala osud; modlila sa pokorným, odovzdaným, oddaným hlasom, ponížený, expr.: poddanský, otrocký, kniž. alebo expr. rabský, kniž. devótny, zried. poddaný (prehnane, zveličene pokorný): pokorná, ponížená prosba; poddanská, otrocká, rabská poslušnosť; devótny pozdrav; prevravieť poddaným tónom, skrúšený (pokorný s pocitom viny): pokorný, skrúšený prosil o prepáčenie, expr. prepokorný, expr.: psí, psovský: psí, psovský pohľad ## pokorujúci pozri potupný ## pokos pozri šikmo ## pokosiť kosou oddeliť rastliny od koreňa; takto zbaviť niečo porastu, skosiť: pokosiť, skosiť lúku, vykosiť, povykášať (celkom a obyč. na menšej ploche): vykosiť ďatelinu pri plote, zožať, požať (najmä obilniny), vyžať, povyžínať (obyč. na menšej ploche), obkosiť, obžať (pokosiť dookola), poskášať (postupne) ## pokovovať pokrývať vrstvou kovu, tech. metalizovať: pokovovať, metalizovať medené predmety cínom ## pokožka vrchná vrstva kože, biol. epiderma: tmavá, bledá pokožka, pleť (pokožka na tvári): citlivá pleť ## pokračovať 1. neprestať v istej činnosti alebo po prerušení znovu začať vykonávať istú činnosť, postupovať: práce na novom moste úspešne pokračujú, postupujú, nadväzovať: básnik nadväzuje na tvorbu svojho predchodcu, konať, robiť (podľa niečoho): v ďalšom období konali, robili podľa vopred stanovených princípov 2. neprestávať v kladnom vývine, napredovať: úspešne pokračuje, napreduje v štúdiu, vyvíjať sa: situácia sa vyvíja podľa plánu, robiť pokroky: v angličtine robí veľké pokroky, zdokonaľovať sa, prehlbovať sa (úspešne pokračovať): žiaci sa zdokonaľujú, prehlbujú v matematike 3. ležať na istom mieste ako pokračovanie niečoho, ťahať sa, tiahnuť sa: na sever od mesta pokračujú, ťahajú sa, tiahnu sa vrchy, rozprestierať sa, rozkladať sa: po nábreží sa rozprestiera, rozkladá nové sídlisko, vinúť sa (pokračovať po dĺžke): rieka sa vinie na juh ## pokračovateľ kto pokračuje v niečom, nadväzuje na niečo, na niekoho, nasledovateľ, nasledovník: mať svojich pokračovateľov, nasledovateľov, nasledovníkov, dedič (kto pokračuje v rozvíjaní niečoho): Štúrovi dedičia, učeník (nasledovník niečieho učenia): Kristovi učeníci, žiak: Metodovi žiaci pozri škola 2 ## pokradmo pozri nepozorovane, tajne, ukradomky ## pokradmý pozri kradmý ## pokradnúť pozri ukradnúť ## pokradomky pozri nepozorovane, tajne, ukradomky ## pokraj pozri kraj 1, okraj 1 pozri skraja 2 ## pokrájať pozri rozrezať 1 ## pokrásnieť pozri opeknieť ## pokrčiť 1. stlačením narušiť pôvodný tvar, urobiť nepravidelné záhyby na niečom, skrčiť, zhúžviť, zhúžvať, pohúžvať: chytil list a nahnevaný ho pokrčil, skrčil, zhúžvil, dokrčiť: dokrčiť si sukňu, expr.: skrkvať, pokrkvať, dokrkvať, ukrkvať: vreckovku má celú skrkvanú, pokrkvanú, ukrkvanú, nakrčiť, nahúžvať, expr. nakrkvať (trocha pokrčiť): nakrčil spýtavo obočie, zvraštiť, zmraštiť, zmrštiť, zmŕštiť, pomŕštiť, zvrásčiť, zvraskať, zvráskať, povráskať (obyč. svaly, pokožku na tvári a pod.): zvraštiť, zmraštiť, zvrásčiť čelo, tvár, ústa, zriasiť, hovor. expr. zrancovať: zriasila, zrancovala zamyslene čelo, stiahnuť (do vrások): stiahnuť tvár odporom, zošúveriť, zožmoliť, expr. zhŕždiť (veľmi pokrčiť): vytiahol z vrecka zošúverené, zožmolené peniaze; od zápachu zhŕždil nos, poskŕčať, posťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach): v autobuse si poskŕčal kabát; posťahuje tvár do vrások, expr.: schumlať, schalbať, zmäkušiť, nár. požmať (pokrčiť chumlaním, mäkušením a pod.), požmoliť, pomädliť (pokrčiť mädlením), zried. zmädliť 2. pozri skrčiť 1, ohnúť ## pokreskávať pozri cifrovať 2 ## pokrievka ploský predmet na prikrytie hrnca, rajnice a pod., pokrývka, vrchnák: dať pokrievku, pokrývku, vrchnák na hrniec, subšt. dekel: dusiť mäso pod deklom pozri vrchnák ## pokrik pozri krik ## pokrikovať pozri kričať 1 ## pokríkať pozri kričať 1 ## pokrivene 1. pozri krivo 1 2. pozri nesprávny, chybný 2 ## pokriveno 1. pozri krivo 1 2. pozri nesprávny, chybný 2 ## pokrivenina pozri deformácia ## pokrivený 1. pozri krivý 1 2. pozri nesprávny, chybný 2 ## pokriviť 1. pozri skriviť, ohnúť 2. pozri prekrútiť 2 ## pokriviť sa pozri skriviť sa ## pokrivkávať 1. pozri krívať 2. pozri zaostať 1 ## pokrivovať pozri krívať ## pokrivkovať pozri krívať ## pokrižovať pozri prekrižovať 2 ## pokrižovať sa pozri prežehnať sa ## pokrkvať pozri pokrčiť 1 ## pokrm pozri jedlo 1 ## pokrmový pozri jedlý ## pokročilý 1. pozri vyspelý 2. pozri starý 1 3. pozri neskorý 2 ## pokročiť pozri postúpiť 1, postúpiť 2, podísť ## pokrochkávať pozri grúliť ## pokrok spoločenský rozvoj smerujúci k vyšším vývinovým stupňom, kniž. progres: technický pokrok, progres; byť brzdou pokroku, progresu, napredovanie: kultúrne napredovanie ## pokrokovosť pozri progresivita 1 ## pokrokový pozri moderný 1, priekopnícky ## pokropiť pozri pofŕkať, ostriekať ## pokrov 1. pozri strecha 1 2. pozri krov ## pokrovec 1. druh tkaniny na pokrývanie dlážok, niekedy používaný aj ako záves, koberec: vlnený, perzský pokrovec, koberec, guba (chlpatý pokrovec z ovčej vlny), predložka (menší pokrovec pred nábytkom), subšt. tepich: prášiť tepichy 2. pozri prikrývka ## pokrstiť vykonať cirkevný obrad krstu a udeliť meno; expr. udeliť niekomu, niečomu meno, dať meno: dieťa pokrstili, dali mu meno podľa otca, hovor. okrstiť: okrstili ho až neskôr, pomenovať, nazvať: pomenovať, nazvať nové sídlisko, označiť: označil chlapca hanlivým menom ## pokrúcať pozri krútiť 1 ## pokrucovať pozri krútiť 1 ## pokrušiť pozri polámať 1 ## pokrutiny pomn. zvyšky olejnatých semien po vylisovaní používané ako krmivo: pokrutiny dovážame z Indie, zastar. záboj ## pokrútiť 1. pozri zakrútiť 1 2. pozri skrútiť 1, skrútiť 2 ## pokrvaviť pozri zakrvaviť ## pokrvenský pozri rodinný 1 ## pokrvenstvo pozri príbuzenstvo 1, príbuzenstvo 2 ## pokrvnosť pozri príbuzenstvo 1 ## pokrvný pozri rodinný 1; blízky 2 ## pokryjomky pozri tajne ## pokryjomne pozri tajne ## pokryť 1. dať na niečo kryt, prikrývku, zakryť, prikryť: pokryť, zakryť dlážku linoleom; pokryť, prikryť stôl obrusom, zastrieť, kniž. zahaliť: tvár má zastretú, zahalenú smútočným závojom, vyložiť, povykladať, obložiť, poobkladať (poklásť povrch niečím): steny vyložili, povykladali, obložili kachličkami 2. utvoriť vrstvu na povrchu niečoho (obyč. o drobných čiastočkách niečoho), usadiť sa, usadnúť sa (na niečom): hmla pokryla polia, usadila sa na poliach; prach sa usadol na nábytku, rozprestrieť sa (po niečom), rozložiť sa (nad niečím): mraky sa rozprestreli po oblohe; dym sa rozložil nad mestom, sadnúť: na stromy sadla osuheľ, pousádzať sa, pousadzovať sa (postupne): na dne sa pousádzal kameň 3. pozri skryť 1 4. pozri uspokojiť 3 ## pokryte pozri tajne ## pokrytec človek, ktorý sa pretvaruje, robí sa lepším, než je v skutočnosti, zried. pretvárkar, expr. pretvárač, falošník (falošný človek), pejor. farizej: politickí farizeji, pejor.: obojživelník (bezzásadový človek), chameleón (človek, ktorý mení svoje názory podľa okolností), pejor.: svätuškár, svätúch, pejor. zried. svätúšik (neúprimne nábožný alebo naoko mravný človek), pejor.: pobožnostkár, augur pozri falošník ## pokrytecký (o človeku) ktorý koná neúprimne, ktorý sa pretvaruje; svedčiaci o pokrytectve, falošný, neúprimný: pokryteckí, falošní, neúprimní ľudia; pokrytecká, falošná morálka; pokrytecké, neúprimné vychvaľovanie, pretváračský, pretváravý, pretváraný, pretvárny [Šoltésová, Figuli, Jégé], dvojaký, dvojtvárny, kniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovský charakter, pejor.: farizejský, judášsky: farizejská láska, pejor.: svätuškársky, pobožnostkársky, pobožnôstkársky (pokrytecky nábožný alebo mravný): svätuškárske vystupovanie; pobožnostkárska, pobožnôstkárska pokora, expr. potmehúdsky ## pokrytectvo pozri pretvárka, faloš ## pokrývadlo pozri prikrývka ## pokrývka 1. vrstva rozprestierajúca sa na niečom, príkrov: snehová pokrývka, snehový príkrov, zákrov [Felix] 2. pozri prikrývka 3. pozri pokrievka, vrchnák ## pokudliť pozri postrapatiť, zamotať 1 ## pokukať (sa) pozri poobzerať sa ## pokukávať pozri pozerať ## pokukovať pozri pozerať ## pokúpiť postupne kúpiť viac vecí, skúpiť: ľudia v panike pokúpili, skúpili veľa potravín, pokupovať, poskupovať: na Vianoce pokupujeme, poskupujeme množstvo darčekov, nakúpiť, admin. zakúpiť (vo väčšom množstve): boli sme všeličo nakúpiť do domácnosti; na pracovisko zakúpili počítače ## pokupovať pozri pokúpiť ## pokus zámerné vyvolanie istého javu, aby sa dali skúmať zákonitosti, podľa ktorých sa skúmaný jav spravuje, experiment: fyzikálny pokus, experiment; pokusy, experimenty na zvieratách, skúška (overenie výsledku): vykonať skúšku tvrdosti ## pokúsiť sa pozri skúsiť 1 ## pokúskovať pozri rozdeliť 1 ## pokusne pozri skusmo, pozri pokusný ## pokusnícky pozri pokusný ## pokusník pozri experimentátor ## pokusný určený na pokusy alebo založený na pokusoch, skúšobný, cvičný: pokusné, skúšobné zvieratá; skúšobné, cvičné parcely; skúšobné pestovanie, experimentálny: experimentálna trieda, vzorka, experimentátorský, pokusnícky (týkajúci sa experimentátorov, pokusníkov): experimentátorské, pokusnícke práce, výsledky, zastar. próbny ## pokúšať 1. spôsobovať znepokojený, podráždený duševný stav, dráždiť: starší brat pokúša, dráždi mladšieho, hnevať, zlostiť, pokušiavať, zastar. pokušovať: hnevať, zlostiť psa, znepokojovať, vyrušovať, rušiť: myšlienka na odchod ho už dlho znepokojuje, vyrušuje, dobiedzať: chlapci prestali dobiedzať do kamaráta, expr.: jedovať, dopaľovať, domŕzať, dojedať, dožierať: deti jedujú, dopaľujú, dojedajú rodičov svojimi otázkami 2. privádzať do pokušenia, zvádzať: pokúšať, zvádzať niekoho na hriech, navádzať, lákať, vábiť (na zlé): navádzať, lákať niekoho na krádež, nabádať, podnecovať (na zlé), expr.: podkúšať, podkušiavať, podkušovať: podkúšali ma, aby som nesúhlasil ## pokúšať sa pozri usilovať sa 1 ## pokúšavý pozri dráždivý 1 ## pokušenie pozri zvod ## pokušiteľ pozri čert, zvodca ## pokušiteľka pozri zvodkyňa ## pokuštrať pozri postrapatiť ## pokuta pozri trest ## pokútne pozri nedovolene, tajne ## pokútny 1. pozri tajný, nezákonný 2. pozri podozrivý 1, pochybný ## pokutovať uložiť peňažitý (zried. aj iný) trest, potrestať (finančne): pokutovať, potrestať vodiča za dopravný priestupok, kniž. strestať (uložiť trest): strestali ho tak, že musel škodu napraviť, admin. penalizovať (pokutovať za nedodržanie zmluvy) ## pokúvať pozri kovať 1 ## pokvackať pozri pofŕkať ## pokvákať pozri potiahnuť 1 ## pokvapkať pozri pofŕkať ## pokvapkávať pozri kvapkať 1 ## pokváriť 1. pozri pokaziť 1 2. pozri pomaškrtiť ## pokyckať pozri pofŕkať, zakvackať ## pokydať pozri pofŕkať, zakvackať, zašpiniť ## pokým pozri kým 1, dokedy 2 ## pokýmkoľvek pozri kým 1 ## pokyn 1. pozri znak 4 2. pozri smernica ## pokynúť kývnutím dať niekomu znamenie (obyč. hlavou, rukou a pod.), pokývať, pokývnuť: policajt pokynul, pokýval, pokývol rukou, aby pustil prúd áut, dať pokyn: veliteľ dal pokyn na útok, ukázať, naznačiť (gestom, náznakom upozorniť na niečo): ukázal mu očami, naznačil mu, aby prehovoril, prikývať (privolať kývaním) ## pokývať 1. pozri kývnuť 2. pozri pokynúť 3. pozri pozdraviť 1 ## pokyvkávať pozri kývať 1 ## pokyvkávať sa pozri knísať sa ## pokývnuť 1. pozri kývnuť 2. pozri pokynúť 3. pozri pozdraviť 1 ## pokyvovať pozri kývať 1 ## pokyvovať sa pozri knísať sa ## pol jedna z dvoch rovnakých častí celku, polovica, polovička: stačí nám pol, polovica, polovička chleba, hovor. polka, zastaráv. pola: kúpiť polku masla, mat. zastaráv. polovina ## pól bod na povrchu Zeme, ktorým prechádza zemská os, zastaráv. točňa: severný, južný pól, severná, južná točňa ## pola pozri polovica 1, pol ## poľadovica zamrznutý, klzký povrch terénu, ľadovica: na cestách sa tvorí poľadovica, ľadovica, námraza (namrznutý povrch niečoho): námraza na chodníku ## poľahčiť pozri uľahčiť 2 ## poľahky pozri ľahko 1 ## poľahnúť z pôvodnej vzpriamenej polohy sa pod tlakom priblížiť k zemi (o tráve, obilí, zried. i o iných rastlinách), ľahnúť, zľahnúť: po búrke pšenica ľahla, poľahla, zľahla, povaliť sa, pováľať sa, zváľať sa: obáva sa, aby sa zrelé obilie vo víchrici nepovalilo, nezváľalo ## poľahoba pozri úľava, pomoc 1 ## polahoda pozri pohoda 1 ## polahodiť 1. pozri vyhovieť 2. pozri uhádnuť 1 ## polahodný pozri príjemný ## poľahučky pozri ľahko 1 ## poľahunky pozri ľahko 1 ## poľakaný pozri naľakaný ## poľakať pozri naľakať ## poľakať sa pozri naľakať sa ## polámaný pozri pokazený 1 ## polámať 1. lámaním rozdeliť obyč. na viac častí, rozlámať: polámať, rozlámať tyčinku, suché raždie, rozlomiť, zlomiť (na dve časti): rozlomiť, zlomiť palicu, zried. prelámať, hovor. pokrušiť, nadrobiť (polámať obyč. drobením, mrvením na malé kúsky): pokrušený koláč; nadrobiť si chlieb do polievky, porozlamovať, poprelamovať (postupne, viac vecí): porozlamovať posúchy na kusy 2. zlomením, lámaním poškodiť, dolámať, zlámať: v zlosti polámal, dolámal nábytok; na lyžovačke si polámal, zlámal nohy, expr.: pochrámať, dochrámať: hračku si hneď pochrámal, dochrámal, expr.: rozdrúzgať, dodrúzgať, roztrieskať: od zlosti rozdrúzgal, roztrieskal zlepené lietadlo ## poľana pozri lúka ## polapiť 1. pozri lapiť 1, lapiť 2, chytiť 1, chytiť 2 2. pozri ukradnúť ## poľapkať sa pozri posrať sa 1 ## poľapotať pozri tárať ## polaritný pozri protikladný ## polárny pozri protikladný ## poláskať pozri pohladkať ## polaskotiť pozri pohladkať ## polaškovať (si) pozri zabaviť sa 1 ## polátať pozri zaplátať ## polatinčiť dať niečomu latinský ráz, zlatinizovať: polatinčené, zlatinizované mená ## poľaviť 1. stratiť na sile, intenzite (obyč. o telesných alebo duševných pocitoch, o prírodných stavoch), povoliť, popustiť: bolesť zuba poľavila, povolila, popustila; koncom februára mrazy poľavia, povolia, popustia, zmierniť sa, zmiernieť: smútok sa po roku zmiernil, ustúpiť, ustať, prestať, oslabnúť, zoslabnúť: na večer lejak ustal, (z)oslabol, ochabnúť: ich úsilie rýchlo ochabne, poddať sa, utíchnuť, utíšiť sa: víchrica sa po hodine poddala, utíchla, utíšila sa 2. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu, hodnotu, spustiť, zľaviť: nechcel poľaviť, spustiť, zľaviť z ceny ani korunu, ubrať, popustiť, povoliť (z nárokov, z ceny a pod.): nerád popustí zo svojich predstáv, nárokov ## polaziť pozri pochodiť 1 ## polčas pozri prestávka ## pole 1. obrábaný pozemok, roľa: orať, hnojiť polia, role, hon (časť poľa): ďatelinový hon, lán (veľké pole): obilné lány, tabuľa, tabla, tablica (menšie pole): tabuľa, tabla pšenice, tablica kukurice, záhon (časť poľa istým spôsobom vymedzená): záhon pod ľan, ostredok (malý záhon), grapa (neúrodné kamenisté pole, obyč. na svahu): kysucké grapy, zem: namáhali sa, aby mali zeme [Tajovský], pôda (poľnohospodársky pozemok): výmera pôdy, zastaráv. grunt (gazdovské pozemky): byť na vlastnom grunte pánom 2. pozri chotár 3. pozri oblasť 2 ## polebediť si pozri oddýchnuť si 1 ## polemický pozri sporný, kritický, ostrý 9 ## polemizovať pozri protirečiť 1 ## poleno 1. pozri štiep 2. pozri nešikovník, ťarbák ## polepiť 1. lepením pripevniť (postupne, viac vecí), nalepiť: polepiť, nalepiť známky na listy, ponaliepať, popriliepať, ponalepovať, poprilepovať: ponaliepať, popriliepať plagáty na múr 2. lepením spojiť, opraviť (postupne, viac vecí), pozalepovať, pozlepovať, pozliepať: skúša polepiť, pozalepovať diery v stene; pozliepal rozbité kúsky, zlepiť: zlepiť roztrhnutý list v knihe 3. pozri oblepiť ## polepšiť 1. pozri zlepšiť 2. pozri napraviť 2, napraviť 3 ## polepšiť sa stať sa výhodnejším, priaznivejším (op. zhoršiť sa), zlepšiť sa: podmienky bývania sa nám polepšili, zlepšili, upraviť sa, napraviť sa: zdravotný stav sa po liečení upravil, napravil, popraviť sa: po dažďoch sa obilie trocha popravilo, hovor. expr. umúdriť sa: počasie sa nechce umúdriť, hovor. expr. učlovečiť sa (stať sa morálne lepším), skultivovať sa: jeho jazykový prejav sa skultivoval ## poleptať leptaním poškodiť, narušiť, rozleptať: kyselina poleptala, rozleptala kožu, sklo, rozrušiť: hrdza rozrušila kov ## poletovať 1. pozri lietať 1 2. pozri vznášať sa 2 3. pozri viať 2 ## poletúvať 1. pozri lietať 1 2. pozri vznášať sa 2 3. pozri viať 2 ## poleva 1. prípravok na polievanie tort, múčnikov, cukroviniek a pod., hovor.: glazúra, oblievka: múčnik s citrónovou polevou, glazúrou 2. pozri glazúra 1 ## poležať si pozri pospať si 1, pospať si 2 ## poležiačky 1. pozri ležiačky 1 2. pozri ležato ## polguľovitý pozri pologuľovitý ## polianka pozri lúka ## poliať 1. naliať na niekoho, na niečo tekutinu, obliať: poliala, obliala dieťa polievkou, popolievať, pooblievať (viac ráz, na viacerých miestach), postriekať, ostriekať, pofŕkať, ofŕkať, oprskať (poliať striekaním, fŕkaním): celého ma (p)ostriekal hadicou; pofŕkala si telo kolínskou vodou, okúpať (poliať pri veľkonočnej oblievačke): išiel okúpať spolužiačky, expr.: ošustnúť, ochrstnúť: ošustnúť, ochrstnúť dievky vedrom vody 2. dať zemi, rastlinám vlahu, zavlažiť, zvlažiť: poliať, zavlažiť priesady; dážď polial, zvlažil vyschnutú zem, zaliať (obyč. hojne poliať): zaliať kvety, popolievať, pozalievať (postupne, viac vecí), postriekať, ostriekať, pofŕkať, ofŕkať (prudko poliať striekaním, fŕkaním): postriekať, pofŕkať izbovým rastlinám listy, zried. postreknúť ## poliať sa naliať na seba tekutinu (obyč. nechtiac), obliať sa: poliala sa, obliala sa kávou, popolievať sa, pooblievať sa (viac ráz, na viacerých miestach): daj pozor, aby si sa nepopolieval farbou, postriekať sa: postriekať sa krvou ## polica kus nábytku alebo jeho časť z vodorovnej dosky slúžiaci na uloženie niečoho, regál: police, regály plné kníh, hovor. zastar.: šteláž, šteláža: ukladať zaváraniny na šteláž, etažér (polica s priehradkami) ## policajt príslušník polície: dopravný, mestský policajt, strážnik (uniformovaný policajt), agent, hovor. tajný (príslušník tajnej polície), slang. poliš, hovor. pejor. fízel (príslušník polície, obyč. tajnej), slang.: bezpečák, esenbák (policajt v nedávnej minulosti), slang. dopravák (príslušník dopravnej polície), subšt. hekáč slang. eštebák (príslušník štátnej tajnej polície), hovor. príslušník (v nedávnej minulosti), milicionár (príslušník polície v niektorých štátoch), hraničiar, pohraničník (príslušník pohraničnej polície), žandár (príslušník vnútornej polície v niektorých štátoch, v minulosti aj u nás), četník (príslušník vnútornej polície v prvej ČSR), hovor. pejor. gestapák (príslušník štátnej tajnej polície v nacistickom Nemecku), zastar. financ (člen finančnej polície) ## polícia orgány vnútornej bezpečnosti v štáte; úrad týchto orgánov: kriminálna polícia, zavolať políciu; byť predvolaný na políciu, bezpečnosť (polícia u nás v minulosti): oznámiť niečo na bezpečnosti, milícia (polícia v niektorých štátoch) ## polietať pozri obísť 2, pochodiť 1 ## polievač pozri oblievač ## polievačka pozri oblievačka ## poliezť pozri pochodiť 1 ## políhať (si) pozri ľahnúť si 1 ## polihovať 1. pozri zaháľať 2. pozri chorľavieť ## polihúvať 1. pozri zaháľať 2. pozri chorľavieť ## polichotený pozri naradovaný ## polichotiť pozri zapáčiť sa 1 ## polírovať pozri leštiť ## poliš pozri policajt ## poliť krájať, rezať na polovice, rozpoľovať: polí, rozpoľuje marhule, slivky, deliť, rozdeľovať (na dvoje), rozdvojovať, zried. dvojiť: politicky deliť, rozdvojovať svet, poltiť (sekať na polovice): poltiť brava ## politik človek zaoberajúci sa politikou, pejor. politikár, pejor. zastaráv. politikus ## politikár pozri politik ## politizovať rozprávať o politike, pejor. politikárčiť: venovať sa prázdnemu politizovaniu, politikárčeniu ## politúra pozri povlak 1 ## politúrovať pozri leštiť ## polka pozri polovica 1, pol ## polkruh pozri oblúk ## polkruhovitý ktorý má tvar polkruhu alebo oblúka, polkruhový, poloblúkový: polkruhovité, polkruhové javisko; polkruhový pôdorys, oblúkový, oblúkovitý: oblúková, oblúkovitá klenba ## polkruhový pozri polkruhovitý ## polmesiacovitý majúci podobu, tvar polmesiaca, kosákovitý: polmesiacovitý, kosákovitý tvar, okraj, polmesiacový, kosákový: polmesiacový, kosákový prívesok, polmesiačikovitý, polmesiačkovitý: polmesiač(i)kovité formičky na pečivo ## polmesiacový pozri polmesiacovitý ## polmesiačikovitý pozri polmesiacovitý ## polmesiačkovitý pozri polmesiacovitý ## poľnica pozri trúbka ## poľnohospodár pozri roľník ## poľnohospodársky založený na poľnohospodárstve, súvisiaci s poľnohospodárstvom, agrárny: poľnohospodárske, agrárne krajiny; poľnohospodárska, agrárna politika, kniž. agrikultúrny; hospodársky: hospodárske zvieratá, hospodársky dvor, roľnícky (týkajúci sa roľníka, práce na poli a pod.): roľnícke družstvá, roľnícka práca, sedliacky: sedliacka usadlosť, poľný (získaný z poľa, vykonávaný na poli): poľné plodiny, kultúry; jesenné poľné práce ## poľnohospodárstvo odvetvie hospodárstva zahŕňajúce obrábanie pôdy, pestovanie rastlín a chov zvierat, roľníctvo: zaoberať sa poľnohospodárstvom, roľníctvom, kniž. agrikultúra ## poľný 1. pozri poľnohospodársky 2. pozri frontový, vojenský 1 ## polo pozri napoly 1, napoly 2 ## poloboh pozri nadčlovek ## polodetský pozri nedospelý ## polofinále pozri semifinále ## polofinalista pozri semifinalista ## pologuľa polovica gule, odb. hemisféra: severná pologuľa, hemisféra ## pologuľovitý majúci tvar pologule, polgule, polguľovitý: pologuľovitý, polguľovitý útvar, kopulovitý, kupolovitý: pologuľovitá, kopulovitá, kupolovitá klenba ## poloha spôsob umiestnenia v priestore, v prostredí, položenie, postavenie: vodorovná poloha, vodorovné položenie, postavenie, pozícia: zaujať pohodlnú pozíciu; výhodná pozícia na pozorovanie, situácia: vertikálna poloha, situácia, miesto (umiestnenie v priestore): je to pekné slnečné miesto, póza: póza tela, postoj: zaujať bojový postoj ## polohlasito pozri polohlasno ## polohlasite pozri polohlasno ## polohlasitý pozri tichý 1, tlmený ## polohlasno tlmeným hlasom, čiastočne počuteľne, nie celkom nahlas, polohlasne, polohlasom: polohlasno, polohlasne, polohlasom sa rozprávali do noci, polohlasito, polohlasite: čosi polohlasito, polohlasno zahundral, tlmene, pritlmene: tlmene, pritlmene zavolala na muža, pološeptom, pološepkom, pološepky, pološepmo (takmer šeptom): pološeptom, pološepky oslovil okoloidúceho muža, ticho, potichu, expr.: potichučky, potichunky: ticho, potichu spievala ## polohlasný pozri tichý 1, tlmený ## polohlasom pozri polohlasno ## polohluchý pozri nahluchlý ## polojas pozri šero ## polom lesný porast polámaný prírodnými živlami, vetrolom (porast zničený povíchricou) ## polomer geom. vzdialenosť bodu kružnice alebo guľovej plochy od stredu, geom. rádius ## polonaozaj pozri polovážne ## poloprodukt pozri polovýrobok ## polosen pozri spánok ## polospánok pozri spánok ## polosvet pozri podsvetie 1 ## polosvetlo pozri šero ## polosvit pozri šero ## pološepkom pozri polohlasno ## pološepky pozri polohlasno ## pološepmo pozri polohlasno ## pološeptom pozri polohlasno ## pološero pozri šero ## polotma pozri šero ## polotovar pozri polovýrobok ## poľovačka pozri lov 1 ## poľovať 1. usilovať sa zmocniť lovnej zveri (obyč. strelnou zbraňou): poľovať na kačice, loviť: vybrali sa loviť divú zver, strieľať: v tomto období je zakázané strieľať bažanty, chytať, lapať: chlapci lapali zajace do ôk 2. pozri sliediť ## polovážne čiastočne, trocha, napoly vážne, polonaozaj: myslel to polovážne, polonaozaj, položartom, položartovne (nie celkom vážne): položartom, položartovne rozprával o svojich skúsenostiach ## polovica 1. jedna z dvoch rovnakých častí celku, polovička: polovica, polovička domu, mesta, cesty; pravá, ľavá polovica, polovička, pola: pola brava, hovor. polka: polka chleba, mat. zastaráv. polovina pozri pol 2. pozri stred 2, prostriedok 2 ## polovičato pozri povrchne 1 ## polovičatý pozri neúplný, čiastočný; povrchný ## polovička 1. pozri polovica 1, pol 2. pozri stred 2 ## polovičný pozri neúplný, čiastočný ## polovina pozri polovica 1, pol ## poľovka pozri lov 1 ## poľovnícky súvisiaci s poľovníctvom, lovom zveri, lovecký: poľovnícky, lovecký pes, preukaz, lovný: lovný revír, subšt. jágerský ## poľovník pozri lovec ## polovýrobok výrobok určený na ďalšie spracovanie, poloprodukt, polotovar (čiastočne spracovaný výrobok): mrazené polotovary, prefabrikát (továrensky vyrábaný dielec, obyč. stavebný): výrobňa prefabrikátov ## položartom pozri polovážne ## položartovne pozri polovážne ## položenie 1. pozri poloha 2. pozri situácia 1 ## položiť 1. udeliť ležatú polohu osobe alebo predmetu (na povrchu alebo vnútri niečoho), dať: položiť, dať nákup na stôl; položila, dala dieťa do kolísky, uložiť: piesok uložte na vyhradené miesto, priložiť (k niečomu): dieťa priložilo ďalšiu kocku domina, vložiť (dovnútra): vložiť pekáč do rúry, zložiť, odložiť (prestať držať, položiť nabok): naraz lyžicu zložil, odložil; unavený pero zložil, pohodiť (obyč. nedbanlivo položiť): kabát pohodil na posteľ, postaviť (dať do stojacej polohy): postaviť kufor, batožinu na zem, umiestiť, umiestniť (položiť na určené, náležité miesto): rozmýšľa, kde má umiestniť vázu 2. pozri premôcť 1, zabiť 1 ## položiť sa pozri ľahnúť si 1 ## položka 1. pozri údaj 2. pozri suma 1 ## polposchodie pozri medziposchodie 1, odpočívadlo 1 ## poltiť pozri poliť ## poľúbiť pozri bozkať ## polúcia odb. mimovoľný výron mužského semena, semenotok ## poludňajší týkajúci sa poludnia, obeda, hovor. obedňajší, obedný: poludňajšia, obedňajšia prestávka ## poludnie 1. časový úsek okolo 12. hodiny, obed: prísť pred poludním, pred obedom; vybaviť niečo cez obed 2. pozri juh ## poludník myslená čiara na zemeguli spájajúca miesta s rovnakým miestnym poludním, odb. meridián ## poludný pozri južný ## poľudštiť urobiť ľudskejším, ľudským, zľudštiť: podmienky väzňov treba poľudštiť, zľudštiť, humanizovať: humanizovanie prostredia ## poľudštiť sa pozri zľudštieť ## poľutovaniahodný pozri úbohý 1 ## poľutovanie pozri súcit ## polyfónia hud. harmonický súzvuk dvoch alebo viacerých samostatných melodických línií, mnohohlasnosť, mnohohlasovosť, mnohohlas ## polyfónny pozri mnohohlasný ## polyfonický pozri mnohohlasný ## polygamia spolužitie (obyč. manželské) muža s viacerými ženami (op. monogamia), mnohoženstvo, viacženstvo, polygýnia ## polyglotický pozri mnohojazyčný ## polyglotný pozri mnohojazyčný ## polygón pozri mnohouholník ## polygrafia výrobný odbor zaoberajúci sa reprodukciou a rozmnožovaním písaných, kreslených a pod. predlôh, tlačiarstvo, kníhtlačiarstvo ## polygýnia pozri polygamia ## polymorfia 1. miner. schopnosť niektorých nerastov kryštalizovať v rozličných kryštálových sústavách, mnohotvarosť, odb. heteromorfia, rôznotvárnosť 2. biol. výskyt výrazných osobitostí v rámci jedného druhu živočíchov, rastlín, odb. polymorfizmus, mnohotvárnosť, rôznotvárnosť ## polymorfizmus pozri polymorfia 2 ## polymorfný pozri mnohotvárny ## polysémia lingv. existencia viacerých významov, mnohovýznamovosť, mnohoznačnosť ## polyteizmus viera v mnohých bohov (op. monoteizmus), mnohobožstvo ## pomacať pozri ohmatať 1 ## pomackať pozri ohmatať 1 ## pomáčať pozri navlhčiť ## pomaďarčovať robiť maďarským, dodávať niekomu alebo niečomu maďarský ráz, maďarizovať, maďarčiť: mnohí si pomaďarčovali, maďarizovali mená; maďarčenie pohraničia, hungarizovať: vláda školstvo hungarizovala, pejor. maďarónčiť ## pomáhač pozri pomocník ## pomáhačka pozri pomocníčka ## pomáhať pozri pomôcť ## pomáhateľ pozri pomocník ## pomáhateľka pozri pomocníčka ## pomachľovať pozri pokaziť 1 ## pomaličky pozri pomaly 1 ## pomalinky pozri pomaly 1, pomaly 2, pomaly 3, pomaly 4 ## pomalilinky pozri pomaly 1, pomaly 2, pomaly 3, pomaly 4 ## pomalinký pozri pomalý 1 ## pomalilinký pozri pomalý 1 ## pomaly 1. pohybujúc sa, robiac niečo s veľkou spotrebou času, prebiehajúc malou rýchlosťou (op. rýchlo, chytro), zdĺhavo: pomaly, zdĺhavo sa pripravoval na cestu, nenáhlivo, znenáhla, zastaráv. nenáhlo, zastar.: ponenáhle, ponenáhlo, poznenáhla, poznenáhle, sponenáhla: nenáhlivo, znenáhla, nenáhlo zavrel za sebou dvere, zvoľna, pozvoľna, voľne, zastar. povoľne: zvoľna, pozvoľna kráčali hore dolinou, ťažko: auto sa rozbiehalo ťažko, ospanlivo, ospalo, malátne, expr. mátožne: ospanlivo, ospalo zostúpil po schodoch dolu; malátne, mátožne nám podal ruku, lenivo, expr. ťarbavo: lenivo, ťarbavo sa zdvihnúť zo stoličky, expr.: piplavo, prplavo, šiplavo, hovor. expr.: babravo, babrácky: piplavo, prplavo, šiplavo ukladať rozhádzané veci; babravo, babrácky obsluhovala hostí, expr.: pomaličky, pomalinky, pomalilinky (veľmi pomaly): lietadlo sa pomaličky, pomalinky odlepilo od zeme, fraz. z kroka na krok, slimačím tempom, subšt. lážo-plážo, nesprávne liknavo pozri pomalý 1 2. vyjadruje okolnosť postupného priebehu niečoho, nasledujúc po sebe v istom poradí; jeden po druhom, jeden za druhým (op. naraz), postupne: cesta sa pomaly, postupne skrúcala k rieke; hľadisko sa pomaly, postupne zapĺňalo, zvoľna, pozvoľna: zvoľna, pozvoľna si zvykal na nové prostredie, znenáhla, zastaráv. nenáhlo, zastar.: poznenáhla, poznenáhle, sponenáhla: znenáhla, nenáhlo nadobúdal presvedčenie, že sa správne rozhodol, expr.: pomaličky, pomalinky, pomalilinky (veľmi pomaly): pomaličky, pomalinky sa vžil do novej úlohy 3. vyjadruje výzvu, počkaj, počkajte: len pomaly, počkaj, to nie je tvoje, expr.: pomaličky, pomalinky 4. obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí, skoro: pomaly, skoro sa nám minuli všetky zásoby, takmer, temer, bezmála, expr. čajsi: je to takmer, temer týždeň, čo som ho stretol; bola bezmála polnoc, keď prišiel, expr.: pomaličky, pomalinky, pomalilinky ## pomalý 1. vyznačujúci sa malou rýchlosťou (op. rýchly), nenáhlivý: pomalá, nenáhlivá chôdza, zastar. nenáhly: nenáhly návrat k životu, pokojný, krokový, prechádzkový, mierny, voľný, pren. slimačí (obyč. o tempe), hud. adagiový [vysl. adádžový] (pomalý ako pri adagiu): adagiový rytmus, pozvoľný, postupný (postupne nasledujúci v čase; op. rýchly, prudký): pozvoľné, postupné zabúdanie na krivdy a útrapy; pozvoľné zmeny, postupný úpadok, lenivý, ospanlivý, ospalý, pren. hovor. zaspatý: lenivý tok rieky; lenivé, ospanlivé, ospalé, zaspaté pohyby, expr.: ťarbavý, ťažkopádny, šuchtavý, šúchavý: ťarbavé, šuchtavé kroky, rozvláčny, malátny: rozvláčna reakcia, ťahavý, tiahly, ťahaný: pomalá, ťahavá, tiahla pieseň, zdĺhavý, expr.: piplavý, prplavý, hovor. expr.: babravý, babrácky (vyžadujúci si čas a dôkladnosť): zdĺhavá, piplavá, prplavá, babravá práca; babrácke ruky, subšt. lážo-plážo: lážo-plážo futbal, expr.: pomalinký, pomalilinký 2. pohybovo, častejšie však rozumovo menej pohotový, menej zdatný; svedčiaci o tom, expr.: ťarbavý, ťažkopádny, nešikovný: stala sa z nej pomalá, ťarbavá, ťažkopádna, nešikovná buchta; ťarbavé, ťažkopádne myslenie, nepohotový (op. pohotový), hovor. pejor. ťuťmácky: nepohotový žiak, ťuťmácky mozog, nedynamický, expr. šuchtavý: šuchtavý človek, nár. zvlačkavý ## pomarančovo pozri oranžovo ## pomarančovočervený pozri červený ## pomarančovožltý pozri žltý ## pomarančový pozri oranžový ## pomárniť 1. pozri minúť 1 2. pozri zabiť 1 ## pomastiť 1. pozri omastiť 2. pozri podplatiť ## pomaškrtiť niečo alebo z niečoho ukradomky zjesť, zmaškrtiť: deti do zimy pomaškrtili, zmaškrtili všetky kompóty, expr. pokváriť: Nepokvár smotanu! pozri zjesť ## pomaškrtiť si pozri pochutiť si ## pomátaný pozri popletený ## pomátať 1. pozri naľakať 2. pozri zmiasť ## pomazať pozri zašpiniť ## pomätenec pozri blázon 1 ## pomätenie pozri pomätenosť ## pomätenosť stav duševnej nerovnováhy, pomätenie: pomätenosť, pomätenie mysle, choromyseľnosť, nenormálnosť, abnormálnosť, nepríčetnosť, bláznovstvo, bláznivosť, šialenosť, šialenstvo, pochabosť, hovor. expr.: rapeľ, šibnutosť: chytajú ho raple ## pomätený pozri choromyseľný, bláznivý 1 ## pomedzi 1. pozri medzi 1, medzi 2 2. pozri cez 1 ## pomedzie pozri hranica 1, hranica 2 ## pomedzný pozri hraničný 1; čiarový, postranný 1 ## pomeniť pozri zmeniť 2, zameniť ## pomenovanie slovné označenie niečoho, názov: pomenovanie, názov obce, ulice, meno: miestne meno, označenie: označenie vín, termín (pomenovanie pojmu v sústave pojmov daného vedného odboru): odborný termín ## pomenovať 1. udeliť niekomu, niečomu meno, dať meno: pomenovali ho Andrejom, dali mu meno Andrej, pokrstiť (pomenovať pri krstnom obrade): dieťa pokrstili po otcovi, nazvať: ulicu nazvali po známom básnikovi, prezvať (dať prezývku): prezvali ho trpaslíkom, kniž. denominovať 2. uviesť, vysloviť meno, názov, nazvať, označiť: pomenovať, nazvať, označiť problém pravým menom, otitulovať: otituloval ho veľkomožným pánom, osloviť: Ako vás mám osloviť?, povedať (pomenovať nejakým spôsobom): povedal jej – veľkomožná pani, vyhlásiť: vyhlásili ho za zradcu, zastar. pozvať: Ondro si ženu pozovie inak. [Timrava] ## pomenší pozri malý 1; nízky 1 ## pomenúvať pozri nazývať, volať 5 ## pomer 1. množstvo, hodnota určená vo vzťahu k inému množstvu, k inej hodnote: vzájomný pomer síl, relácia: študovať jav vo všetkých reláciách, proporcia (vzájomný pomer rozmerov): proporcie priemyselných odvetví, súvislosť, súvis: príčinná súvislosť, príčinný súvis 2. okolnosť, že niekto alebo niečo je v nejakej súvislosti, spojitosti s niekým alebo niečím, vzťah: pomer, vzťah rodičov a detí; byť s niekým v priateľskom pomere, vzťahu; mať s niekým pomer, postoj, stanovisko: mať zlý postoj, zlé stanovisko k niečomu, prístup: vedecký prístup k riešeniu otázky, hľadisko (východisko posudzovania): posudzovať niečo z osobného hľadiska pozri vzťah ## pomeriť pozri udobriť ## pomeriť sa pozri zmieriť sa 1 ## pomerkovať pozri zavarovať 1 ## pomerne 1. v pomere k niekomu alebo niečomu, v porovnaní s niekým alebo niečím, v istom pomere, proporčne, proporcionálne: zisk si rozdelili pomerne, proporčne, proporcionálne podľa výšky vkladu, alikvotne: na dar prispeli alikvotne podľa príjmu 2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu, do istej miery, do značnej miery, relatívne, dosť, značne: tvoria pomerne, relatívne uzavreté spoločenstvo; ceny vstupeniek sú dosť, značne vysoké ## pomernosť pozri relativita, proporcionalita ## pomerný 1. jestvujúci v príslušnom pomere (op. nepomerný), proporcionálny, proporčný (op. disproporcionálny, disproporčný): pomerné, proporcionálne zastúpenie v parlamente 2. pozri relatívny ## pomery pozri situácia 1, čas 2, prostredie 1 ## pomestiť sa pozri zmestiť sa, zniesť sa 2 ## pomeškať pozri počkať 1 ## pomiagať pozri podláviť 1 ## pomiasť pozri zmiasť ## pomiasť sa 1. pozri zblázniť sa 1 2. pozri popliesť sa 1 ## pomiestny pozri miestny ## pomiešanina pozri zmes ## pomiešať 1. poprehadzovať súčasti celku, urobiť z niečoho zmes, zmiešať: pomiešať, zmiešať krupicu s tvarohom, víno s vodou, premiešať (miešaním spracovať), zmixovať (pomiešať obyč. v mixéri): zmixovať žĺtok s olejom, zmiesiť (pomiešať miesením): zmiesiť múku s maslom, zliať, hovor. spančovať (pomiešať niečo tekuté), hovor. expr. strepať: strepať všetko dokopy pozri spojiť 1 2. pozri zamiešať 1 ## pomiešať sa 1. pozri pomiešať 1 2. pozri popliesť sa 1 3. pozri zamiešať sa 1 ## pomilkovať sa pozri súložiť ## pomilovať pozri zľutovať sa ## pomilovať sa pozri súložiť ## pomimo pozri okolo 2, okolo 5, vedľa 4 ## pomíňať pozri minúť 1 ## pomíňať sa pozri míňať sa 1 ## pominulý pozri minulý ## pominúť sa 1. i pominúť pozri minúť sa 2, zaniknúť 2. pozri zblázniť sa 1 3. pozri umrieť ## pominuteľný ktorý sa nezachová navždy, ktorý po určitom (obyč. krátkom) čase uplynie, prestane jestvovať, stratí hodnotu a pod. (op. večný), nestály (op. stály): pominuteľné, nestále vlastnosti, dočasný (op. trvalý), kniž. časný (ktorý trvá iba do určitého času): dočasný, časný cit; dočasná, časná sláva, prechodný (ktorý trvá iba istý krátky čas): pominuteľné, prechodné stavy duše; prechodné zábrany, chvíľkový, kniž.: podenkový, efemérny, prchavý, zried. efemerický (rýchlo miznúci, neuchopiteľný): chvíľkové, podenkové šťastie; efemérny, prchavý zážitok, expr. márny (krátko trvajúci a bezcenný): márne peniaze, pozemský (týkajúci sa života na zemi z hľadiska náboženského chápania; op. nebeský, večný): pozemský život ## pomítorený pozri popletený ## pomiznúť pozri zmiznúť 3 ## pomknúť pozri posunúť 1, pohnúť 1 ## pomknúť sa pozri posunúť sa ## pomkýnavý pozri posuvný 1 ## pomladiť sa pozri omladnúť ## pomľaskať pozri zamľaskať ## pomľaskávať pozri mľaskať ## pomľaskúvať pozri mľaskať ## pomlátiť 1. pozri vymlátiť 1 2. pozri zabiť 1 3. pozri rozbiť 1 ## pomlátiť sa pozri pobiť sa ## pomlčať pozri zamlčať 1 ## pomlčka kratšia prestávka, obyč. v reči, pomlka: dlhá, trápna pomlčka, pomlka, zámlka ## pomlčky pozri mlčky, ticho 2 ## pomliaždenina zranenie bez porušenia kože spôsobené tupým úderom alebo nárazom, zmliaždenina: na nohe má pomliaždeninu, zmliaždeninu ## pomliaždiť pozri podláviť 1, podláviť 2 ## pomlieť pozri zomlieť ## pomlka pozri pomlčka ## pomník dielo, obyč. sochárske na uctenie pamiatky, na pripomenutie istej udalosti, kniž. pamätník: pomník, pamätník oslobodenia, monument (veľkolepý pomník): kamenný monument, mohyla (väčší pomník mŕtvym): mohyla padlých bojovníkov, náhrobok, náhrobník (pomník na hrobe): mramorový náhrobok, náhrobník, pylón (ozdobný stĺp tvaru zrezaného ihlana), obelisk (vysoký štíhly hranol zakončený v tvare pyramídy): pamätný obelisk, socha (umelecké zobrazenie niečoho z kameňa, kovu, dreva a pod.): socha víťazstva pozri socha ## pomnúť pozri spomenúť si ## pomoc 1. poskytnutie niečoho nevyhnutného pri činnosti, v nedostatku, v nebezpečenstve, hovor. rata: kričať o pomoc, o ratu; už mu niet pomoci, raty, zastar.: spomoženie [Timrava], napomoženie [Kukučín], posila (kto alebo čo niekomu pomáha): privolať posilu, podpora: dostať morálnu, finančnú podporu, poľahoba (uľahčenie): mixér je v domácnosti poľahobou, výpomoc (občasná pomoc): susedská výpomoc, asistencia (pomocná účasť pri istej činnosti): asistencia pri operácii pozri podpora 2 2. pozri záchrana 2 vyjadruje volanie o pomoc, pomóc, pomóóc, rata: Pomoc! Rata! Ľudia, topím sa ## pomocnica pozri pomocníčka, slúžka ## pomocníčka žena, ktorá niekomu pomáha, zastar. pomocnica: pomocníčka, pomocnica v domácnosti, pomáhačka, pomáhateľka pozri slúžka ## pomocník kto pomáha; nesamostatný zamestnanec, pomáhač, pomáhateľ: pomocník, pomáhač pri domácich prácach; murársky pomocník, zried. vypomáhateľ [Timrava], zastar. spomocník [Rázus], zastar. subjekt (pomocník v obchode): subjekti vynášajú debny [Kukučín], asistent (odborne vzdelaný pomocník): bankový asistent, tovariš (pomocník majstra): mlynársky tovariš ## pomocný poskytujúci pomoc, prispievajúci na uskutočnenie nejakej hlavnej činnosti, výpomocný (určený na výpomoc): pomocné, výpomocné pracovné sily, doplnkový, vedľajší (slúžiaci ako doplnok k hlavnému): oboznámiť študentov aj s pomocnou, doplnkovou, vedľajšou literatúrou k téme; pomocné, doplnkové otázky; pomocná, vedľajšia výroba ## pomocou pozri prostredníctvom, cez 4 ## pomojať pozri pohladkať ## pomojkať pozri pohladkať ## pomoknúť pozri zmoknúť ## pomotaný pozri popletený, nejasný 2 ## pomotať 1. pozri zamotať 1, zmiasť 2. pozri pomýliť ## pomotať sa 1. pozri pochodiť 1 2. pozri popliesť sa 1 ## pomotkať sa pozri pochodiť 1 ## pomôcť 1. prispieť pomocou, poskytnúť pomoc: pomôcť, poskytnúť pomoc zranenému; pomôcť, poskytnúť pomoc finančne, radou, hmotne, napomôcť (niekoho, niečo; obyč. trocha pomôcť): napomohli rodinu, keď bola v núdzi; napomôcť spravodlivú vec, zastaráv. spomôcť: spomohli si sami, vypomôcť (obyč. hmotne alebo príležitostnou pomocou): pri stavbe mu vypomohol brat, dopomôcť (prispieť istým dielom k získaniu niečoho): dopomôcť k bohatstvu, k funkcii, fraz.: postaviť na nohy, podať pomocnú ruku: mladú rodinu postavilo na nohy dedičstvo; v núdzi treba podať pomocnú ruku, podporiť (poskytnúť obyč. finančnú pomoc): podporil chlapca na štúdiách, hovor. podržať (stať sa oporou niekomu): v nešťastí ho podržali priatelia, expr. spasiť: tých pár korún nás nespasí, hovor. byť nápomocný: otcovi sú v podnikaní nápomocní synovia, subšt. helfnúť: ak chceš, helfnem ti, hovor.: zratovať, zaratovať: Kto nás z(a)ratuje v núdzi?, umožniť (dať možnosť na niečo): otcove peniaze mu umožnili doštudovať, asistovať (nedok.; pomáhať ako pomocník): asistovať pri operácii, pri kúpe niečoho, pren. miništrovať (nedok.; obyč. horlivo pomáhať) 2. spôsobiť zlepšenie (op. poškodiť), prospieť: kúpele jej pomohli, prospeli, zapôsobiť, zaúčinkovať (kladným spôsobom): liečenie napokon zapôsobilo, zaúčinkovalo, osožiť (nedok.), byť na osoh/na úžitok: vymýšľa, čo by bolo dieťaťu na osoh, na úžitok, fraz. ísť/byť k duhu: možno to chorému pôjde k duhu 3. pozri pripraviť 3, zbaviť ## pomôcť si 1. pozri poradiť si 2. pozri zmôcť sa 2, zbohatnúť ## pompa pozri nádhera 1 ## pompéznosť pozri nádhera 1 ## pompézny pozri nádherný 1, veľkolepý ## pomráčať sa pozri mračiť sa 1 ## pomrieť pozri umrieť ## pomrkávať pozri žmurkať 1 ## pomrmlávať (si) pozri mrmlať 2 ## pomrnkávať pozri fňukať ## pomŕštiť pozri pokrčiť 1 ## pomrviť pozri rozdrobiť 1 ## pomrzievať pozri mrzieť ## pomŕzať pozri mrzieť ## pomrznúť pozri zamrznúť 1 ## pomsta odplata zlom za krivdu, za zlo: prisahať niekomu pomstu, hist. i práv. vendeta (krvná pomsta) ## pomstiť sa 1. vykonať pomstu ako odvetu za skutočnú alebo domnelú krivdu, vypomstiť sa: kruto sa mu pomstila, vypomstila za neveru, vyvŕšiť sa, vyliať si zlosť: vyvŕšiť sa, vyliať si zlosť na nevinných 2. spôsobiť neželateľné následky (o veciach, činoch), vypomstiť sa: omyly sa nám (vy)pomstia, potrestať, vytrestať (postihnúť trestom): nespravodlivé rozhodnutie nás potrestalo, vytrestalo ## pomstivý ktorý sa rád pomstí; svedčiaci o tom: pomstivý človek, pomstivý výraz v tvári, pomstychtivý, expr.: pomstybažný, pomstylačný, zastar. pomstyžiadostivý (túžiaci, bažiaci po pomste): byť pomstychtivý, pomstybažný; pomstylačné oči [Timrava], revanšistický (založený na revanšizme): revanšistická povaha, poet. zastar. mstivý ## pomstybažný pozri pomstivý ## pomstychtivý pozri pomstivý ## pomstylačný pozri pomstivý ## pomstyžiadostivý pozri pomstivý ## pomúčiť pozri zamúčiť ## pomútený 1. pozri kalný 1, kalný 2 2. pozri popletený ## pomútiť 1. pozri zakaliť 1 2. pozri zmiasť ## pomútiť sa pozri popliesť sa 1, pomýliť sa ## pomyje voda, v ktorej sa umýval kuchynský riad a v ktorej sú zvyšky jedál, oplachy, oplaky: vyliať niečo do pomyjí, kŕmiť svine oplachmi, oplakmi, zlievky ## pomykať pozri zatriasť ## pomykávať pozri mykať, trhať 1 ## pomyknúť sa pozri posunúť sa ## pomykov pozri rozpaky ## pomýlený 1. pozri popletený 2. pozri chybný 2, nesprávny ## pomýliť uviesť do omylu, zmýliť: nesprávny údaj nás pomýlil, zmýlil, spliesť: predstieraný záujem kupujúceho ma celkom splietol, popliesť, zmiasť (priviesť do zmätku): popliesť, zmiasť žiaka v odpovedi, pomiasť, pomotať, zmotať: opatrný človek sa nedá tak ľahko pomiasť, pomotať, dezorientovať, zdezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovať verejnosť nepravdivými informáciami, expr.: pobalamutiť, obalamutiť, zbalamutiť, pobaláchať, obaláchať, zbaláchať (priviesť do zmätku, omylu): (p)obalamutil, (p)obaláchal dievča sladkými rečami, hovor. expr. zmítoriť: nečitateľné nápisy nás zmítorili ## pomýliť sa dopustiť sa omylu, urobiť chybu, zmýliť sa: pomýliť sa, zmýliť sa vo výpočtoch, chybiť, pochybiť, schybiť: uznal, že v odhade (po)chybil, schybil, expr. spliesť sa: pri hľadaní adresy sa splietol, expr. potknúť sa (urobiť chybu): zarecitovať báseň bez potknutia, hovor. expr. seknúť sa (veľmi sa pomýliť): pri posudzovaní kvality výrobku sa sekol, fraz. expr. streliť vedľa: v súťaži vždy strelí vedľa, fraz. urobiť chybný krok: v živote málokedy urobí chybný krok, expr.: prerátať sa, prepočítať sa: chcel nás dostať, ale sa prerátal, kniž.: poblúdiť, zablúdiť, zblúdiť (v konaní, úsudku): ako mladý aj poblúdil, zblúdil, ale zbadal svoj omyl, hovor. expr.: opáliť sa, opláchnuť sa, opláknuť sa: pri výbere partnera sa opálil, oplákol, expr.: popliesť sa, zapliesť sa (pomýliť sa v reči): jazyk sa mu poplietol, expr.: pomotať sa, zmiasť sa, pomútiť sa: pri uvažovaní sa pomotal, zmiatol; v hlave sa mu to pomútilo, subšt. kiksnúť: pri rátaní viackrát kiksla ## pomysel pozri pojem ## pomyselný pozri neskutočný 1, zdanlivý ## pomyslieť si 1. zistiť niečo prostredníctvom rozumu, vedomia, nazdať sa: pomyslela si, nazdala sa, že je všetko v poriadku; ešte si pomyslí, ešte sa nazdá, že klamem, usúdiť (urobiť si úsudok): usúdil, že im to stačí, uvedomiť si: nikdy si neuvedomil, aký význam to má preňho, prísť na niečo: zrazu som prišiel na to, že všetko je vymyslené 2. pozri spomenúť si 3. pozri predstaviť si 2 ## pomýšľať pozri zamýšľať, hodlať ## ponaberať pozri načrieť 1 ## ponabíjať 1. pozri nabiť 1 2. pozri natlačiť 1 ## ponačínať pozri začať 1 ## ponad pozri nad 1, cez 3 ## ponadávať pozri vynadať ## ponadchádzať pozri postihnúť 1 ## ponadievať 1. pozri natlačiť 1 2. pozri obliecť 1 ## ponadnášať pozri podvihnúť 1 ## ponadväzovať pozri nadviazať 1 ## ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť, náhliť (sa), zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia?, expr.: hnať sa, hnať: nežeňte (sa), máme dosť času, expr.: chvátať, chvatkať [Urbánek]: chváta z domu preč, expr. hafriť [Tajovský], expr.: bežať, utekať, letieť, uháňať, upaľovať, páliť, trieliť, hovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleci, expr.: hrnúť sa, valiť sa, rútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadión, expr. trtošiť [Šikula], hovor. zaberať: zaberá poza humná k milej, hovor. šutrovať (sa), subšt. fofrovať 2. konať rýchlo, náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohy, expr.: súriť, hnať sa, naháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotou, expr.: chamtať sa, chytriť sa [Kálal], hovor. expr. štvať sa, hovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho) ## ponáhlo pozri naponáhlo 1 ## ponachádzať pozri nájsť 1 ## ponachodiť pozri nájsť 1 ## ponajprv pozri najprv ## ponajviac pozri zväčša 1 ## ponakláňať pozri nakloniť 1 ## ponaliepať pozri polepiť 1 ## ponalepovať pozri polepiť 1 ## ponalievať pozri naliať ## ponamáčať pozri navlhčiť ## ponapchávať pozri natlačiť 1 ## ponapíjať sa 1. pozri napiť sa 1 2. pozri opiť sa ## ponapínať pozri natiahnuť 2 ## ponapĺňať pozri napustiť 2 ## ponaprávať pozri napraviť 1, napraviť 4, upraviť 1, opraviť 2 ## ponárať sa 1. klesať, dostávať sa do tekutiny, potápať sa: ponárať sa, potápať sa na dno mora, kniž.: hrúžiť sa, noriť sa: divé kačky sa hrúžia, noria pod vodu, vnárať sa, pohružovať sa: vnárať sa do vĺn 2. byť celkom zaujatý niečím, venovať niečomu všetku svoju pozornosť, celú myseľ, vnárať sa, hĺbiť sa, zahlbovať sa: ponárať sa, vnárať sa, hĺbiť sa do chmúrnych myšlienok, kniž.: noriť sa, hrúžiť sa: norí sa, hrúži sa do svojho smútku, zried. zaberať sa: celý sa zaberá do roboty ## ponarovnávať pozri narovnať 1 ## ponasádzať pozri nasadiť 2 ## ponastavovať pozri nastaviť 1 ## ponastýkať pozri navliecť 1 ## ponášať sa pozri podobať sa ## poňať pozri pochopiť 1 ## ponaťahovať pozri natiahnuť 1 ## poňatie 1. pozri koncepcia 1, chápanie 2. pozri zdanie 2 ## ponatierať pozri potrieť ## ponatŕhať pozri roztrhnúť ## ponatrhávať pozri roztrhnúť ## ponaučenie pozri poučenie 1 ## ponaučiť pozri poučiť ## ponavierať pozri navrieť 1, navrieť 2 ## ponavliekať pozri navliecť 1 ## ponavštevovať pozri navštíviť ## ponazerať pozri nazrieť 1 ## pondus pozri závažie ## pondusovky pozri hodiny ## pondusový pozri kyvadlový ## ponechať pozri nechať 1, nechať 2, zanechať 1, opustiť 2 ## ponechať si pozri nechať si, zadržať 5 ## ponemčovať dávať niekomu, niečomu nemecký ráz, germanizovať: ponemčovať, germanizovať obyvateľstvo, zastaráv. nemčiť: nemčiť porobené národy ## ponemieť pozri zmĺknuť ## ponenáhle pozri pomaly 1 ## ponenáhlo pozri pomaly 1 ## poneváč pozri lebo 1 ## ponevierač pozri obšmietač ## ponevierať sa 1. pozri túlať sa 1 2. pozri zaháľať, povaľovať sa 1 ## poničiť pozri zničiť 1 ## poniektorý pozri niektorý ## poník malý vytrvalý kôň s krátkymi nohami, pony ## ponímanie pozri chápanie, koncepcia 1 ## ponímať pozri chápať 1, rozumieť 1 ## ponivočiť pozri zničiť 1 ## poniže 1. na miesto alebo na mieste, ktoré sa nachádza v menšej výške od niekoho alebo niečoho (op. povyše), nižšie (op. vyššie): zastal poniže, nižšie, hovor.: niže, ponižšie, nár. ponižej: leží tam niže, ponižšie, dolu, dole: dolu, poniže vedie úzky chodník 2. (koho, čoho) vyjadruje miesto položené nižšie od niekoho, niečoho alebo smerovanie na takéto miesto (op. povyše), niže (op. vyše): poniže, niže cesty vedie železnica, pod (čím; op. nad): pod chatou, poniže chaty je studnička, nár. zdola (čoho) ## ponižej pozri poniže 1 ## poníženie pozri urážka ## poníženosť pozri pokora 1 ## ponížený správajúci sa pokorne, prejavujúci prílišnú úctivosť, podriadenosť; svedčiaci o tom, pokorný, skrúšený: ponížená, pokorná prosba; odriekali modlitby poníženými, pokornými, skrúšenými hlasmi, zastar. unížený [Kukučín, S. Chalupka], expr.: poddanský, otrocký, rabský, pejor.: sluhovský, lokajský: poddanská, otrocká poslušnosť; sluhovské, lokajské správanie, kniž. devótny, pejor. servilný (prehnane, vtieravo ponížený): devótny, servilný tón; devótne, servilné pritakávanie, úctivý (obyč. v zastar. alebo ironickom pozdrave): ponížená, úctivá poklona; úctivý služobník, prosebný, zried. poddaný ## ponížiť pozri pokoriť 1 ## ponížiť sa pozri pokoriť sa ## ponižší pozri nízky 1 ## ponižšie pozri poniže 1 ## ponižujúci pozri nedôstojný 2, potupný ## ponk pozri hoblica ## ponoriť vložiť, strčiť do istého prostredia (obyč. pod hladinu tekutiny), potopiť: ponoriť, potopiť hlavu do vody, vnoriť, vhrúžiť: vnorila, vhrúžila látku do farby; vnoriť, vhrúžiť ruky do vrecák, pohrúžiť: pohrúžiť prst do ľadovej vody; pohrúžil hlavu do dlaní, zastaráv. zanoriť: zanoriť prsty do vlasov, zried. zahrúžiť: zahrúžiť výrobok do roztoku ## ponoriť sa 1. pozri zahĺbiť sa 2. pozri potopiť sa 2 ## ponosa pozri sťažnosť ## ponosiť pozri zaniesť 1, zniesť 1 ## ponosovať sa pozri sťažovať sa ## ponožka krátka pančucha siahajúca nad členky, subšt. fusakľa: mať deravé ponožky, fusakle ## ponuka popud na vykonanie niečoho: ponuka na výmenu bytu, odb. zastar. oferta ## ponúkač pozri agent 1 ## ponúkať 1. dávať niečo so želaním, aby sa to prijalo, použilo, kúpilo a pod., núkať: ponúkať, núkať hostí večerou, predkladať: na pultoch predkladajú kvalitný tovar, podávať: v reštaurácii podávajú aj čínske jedlá, expr. zried. ponukovať, expr. vynukovať (nástojčivo ponúkať), hovor.: šikovať, dohadzovať (ponúkať sprostredkovaním): šikuje, dohadzuje nám výhodnú kúpu auta, propagovať, odporúčať, robiť reklamu (ponúkať reklamou): v televízii propagovať, odporúčať pracie prášky, robiť reklamu pracím práškom 2. dávať popud na nejakú činnosť, nabádať: gestom ruky nás ponúkali, nabádali, aby sme si sadli, vyzývať: úctivo ju vyzývali prísť na večierok, podnecovať, povzbudzovať, posmeľovať: podnecovať, povzbudzovať, posmeľovať niekoho do reči, aktivizovať: aktivizovať mladých do podnikania ## ponúkať sa 1. (o ľuďoch) prejavovať ochotu urobiť niečo, núkať sa: ponúkali, núkali sa, že prídu po nás, vnucovať sa, natískať sa, natláčať sa, nanucovať sa (nasilu sa ponúkať): vnucoval sa, natískal sa, natláčal sa robiť skupine sprievodcu, tisnúť sa, tlačiť sa (nástojčivo, nasilu sa ponúkať): tisne sa, tlačí sa mu za spoločníka 2. (o javoch, veciach) náhodou sa zjaviť, núkať sa, naskytovať sa: ponúkala sa, núkala sa, naskytovala sa mu príležitosť na dobrú robotu, expr. zried. ponukovať sa, byť naporúdzi: výhovorka je naporúdzi, triafať sa: triafa sa cesta do zahraničia ## ponukovať pozri ponúkať 1 ## ponukovať sa pozri ponúkať sa 2 ## ponurý 1. pozri tmavý 2 2. pozri ťaživý, smutný ## ponurný 1. pozri tmavý 2 2. pozri ťaživý, smutný ## pony pozri poník ## poobede pozri popoludní ## poobedie pozri popoludnie ## poobedovať pozri naobedovať sa ## poobháňať pozri zbiť 3 ## poobhliadať pozri prezrieť 1 ## poobhliadať sa pozri obzerať sa ## poobchodiť pozri obísť 2 ## poobchádzať pozri obísť 2 ## poobíjať pozri obiť 1 ## poobjasňovať pozri objasniť ## poobjavovať pozri objaviť ## poobjímať pozri objať ## poobkladať pozri obložiť 1 ## poobkrajovať pozri obkrájať ## poobkrúcať pozri omotať ## poobkúkať pozri prezrieť 1 ## poobkukávať pozri prezrieť 1 ## poobkukovať pozri prezrieť 1 ## pooblamovať pozri olámať ## pooblápať pozri obomknúť ## pooblepovať pozri oblepiť ## poobliekať pozri obliecť 1 ## poobliepať pozri oblepiť ## pooblievať pozri obliať 1 ## pooblizovať pozri oblízať 1 ## poobmývať pozri umyť ## poobomkýnať pozri obomknúť ## poobopínať pozri obomknúť ## pooboznamovať sa pozri zoznámiť sa 2 ## poobracať pozri obrátiť 1 ## poobrezávať pozri orezať ## poobriezať pozri orezať ## poobsadzovať pozri obsadiť 1 ## poobstrihávať pozri ostrihať ## poobstrihúvať pozri ostrihať ## poobstrihovať pozri ostrihať ## poobšívať 1. pozri obšívať 2. pozri zbiť 3 ## poobtáčať pozri omotať ## poobtínať pozri obťať ## poobtĺkať pozri zbiť 2, zbiť 3 ## poobtŕhať pozri otrhať ## poobtrhávať pozri otrhať ## poobtriasať pozri otriasť 2 ## poobúvať pozri zaobuť ## poobväzovať pozri obviazať ## poobzerať sa postupne, viackrát, na všetky strany sa pozrieť, obzrieť, popozerať (sa): poobzerali sa, popozerali sa po novej štvrti, zobzerať sa: zobzerali sa, či niekto nejde za nimi, porozhliadať sa, poobhliadať sa, poohliadať sa: porozhliadať sa okolo seba, porozhliadnuť sa, poohliadnuť sa, poobhliadnuť sa (trocha sa poobzerať), hovor. pokukať (sa), poobracať sa (poobzerať sa s obrátením tela): keď šla okolo, všetci sa za ňou poobracali pozri pozrieť (sa), pozri obzerať sa ## poobzerať (si) pozri prezrieť 1 ## poočuchávať pozri ovoňať ## poodberať sa pozri rozlúčiť sa 1 ## poodoberať sa pozri rozlúčiť sa 1 ## poodbíjať pozri odlomiť ## poodcláňať pozri odkryť 1, odkryť 2 ## poodcloniť pozri odkryť 1, odkryť 2 ## pooddeľovať pozri oddeliť 1 ## pooddrapovať pozri odtrhnúť 1 ## pooddrapúvať pozri odtrhnúť 1 ## poodhadzovať pozri zahodiť 1 ## poodhaliť pozri odhaliť 1, odhaliť 2 ## poodhaliť sa pozri odhaliť sa ## poodháňať pozri odohnať 1 ## poodhrabovať pozri odhrnúť ## poodhŕňať pozri odhrnúť ## poodchádzať pozri odísť 1 ## poodchodiť pozri odísť 1 ## poodchlápať pozri odkryť 2 ## poodchlopiť pozri odkryť 2 ## poodchýliť pozri odchýliť ## poodierať pozri odrieť 1 ## poodierať sa pozri ošúchať sa 1 ## poodkladať pozri odložiť 1 ## poodklápať pozri odkryť 2 ## poodklopiť pozri odkryť 2 ## poodkrajovať pozri odkrojiť ## poodkrývať pozri odkryť 1, odkryť 2 ## poodlamovať pozri odlomiť ## poodletúvať pozri odletieť ## poodlupovať pozri olúpať ## poodmeriavať pozri zmerať 1 ## poodmetať pozri zamiesť ## poodmŕzať 1. pozri oziabnuť 2. pozri rozmrznúť ## poodnášať pozri odniesť 1, odniesť 2 ## poodnímať pozri odobrať 1 ## poodoberať pozri odobrať 1, odobrať 2 ## poodopínať pozri odopnúť ## poodpínať pozri odopnúť ## poodostielať pozri odostlať ## poodovzdávať pozri odovzdať 1, odovzdať 2, odovzdať 3 ## poodpadávať pozri odpadnúť 1 ## poodpadúvať pozri odpadnúť 1 ## poodpádať pozri odpadnúť 1 ## poodpadať pozri odpadnúť 1 ## poodpľúvať (si) pozri odpľuť (si) ## poodprávať pozri odostlať ## poodpúšťať pozri odpustiť ## poodpytovať pozri odprosiť ## poodrábať pozri odpracovať ## poodrážať pozri odraziť 1 ## poodrezávať pozri odrezať 1 ## poodrezovať pozri odrezať 1 ## poodriezať pozri odrezať 1 ## poodriekať pozri odvolať, zrušiť ## poodskakovať pozri odskočiť 1 ## poodstraňovať pozri odstrániť 1 ## poodstrihávať pozri odstrihnúť ## poodstríhať pozri odstrihnúť ## poodstrihovať pozri odstrihnúť ## poodsudzovať pozri zavrhnúť 1 ## poodsúvať pozri odsunúť 1 ## poodťahovať pozri odtiahnuť 1 ## poodtínať pozri odseknúť 1 ## poodtískať pozri odsunúť 1 ## poodtláčať pozri odsunúť 1 ## poodtŕhať pozri odtrhnúť 1 ## poodtrhávať pozri odtrhnúť 1 ## poodvážať pozri odviezť ## poodväzovať pozri odviazať ## poodvláčať pozri odniesť 1 ## poodvlačovať pozri odniesť 1 ## poodvolávať pozri odvolať ## poodvracať pozri odvrátiť 2 ## pooháňať sa pozri poponáhľať sa ## poohlasovať pozri ohlásiť 1 ## poohliadať pozri prezrieť 1 ## poohliadať sa pozri poobzerať sa ## poohliadnuť sa pozri poobzerať sa ## poohmatávať pozri ohmatať 1, ohmatať 2 ## poohrievať pozri zohriať ## poohŕňať pozri vyhrnúť ## poohýbať pozri ohnúť ## poohýnať pozri ohnúť ## poochytávať pozri ohmatať 2 ## pookrádať pozri okradnúť ## pookriať pozri okriať ## pookrúcať pozri omotať ## poolamovať pozri olámať ## poondiať sa 1. pozri posrať sa 1 2. pozri naľakať sa 3. pozri pokaziť sa 1 ## poondieť sa 1. pozri posrať sa 1 2. pozri naľakať sa 3. pozri pokaziť sa 1 ## poondiaty 1. pozri prekliaty, zlý 2 2. pozri bojazlivý, naľakaný ## poondený 1. pozri prekliaty, zlý 2 2. pozri bojazlivý, naľakaný ## poopačovať pozri ohmatať 1 ## poopadávať pozri opadať ## poopaľovať sa pozri opáliť sa 1 ## poopisovať pozri opísať ## pooplachovať pozri opláchnuť ## pooplakovať pozri opláchnuť ## poopletať pozri omotať ## pooplietať pozri omotať ## poopľúvať pozri opľuť ## poopraviť pozri opraviť 1, opraviť 2 ## poopravovať pozri opraviť 1, opraviť 2 ## pooprávať pozri opraviť 1, opraviť 2 ## poopúchať pozri opuchnúť ## poopuchať pozri opuchnúť ## poopúšťať pozri opustiť 1, opustiť 2 ## poopytovať sa pozri spýtať sa ## poorezávať pozri orezať ## poostatku pozri nakoniec 1 ## poostávať pozri ostať 1, ostať 2 ## poosvetľovať pozri objasniť ## pooškierať pozri odrieť 1 ## pooškuľovať pozri odrieť 1 ## poošuchovať pozri obdrať 1 ## poošuchovať sa pozri ošúchať sa 1 ## pootáčať pozri otočiť 1, obrátiť 1 ## pootĺkať pozri otĺcť 1, otĺcť 2 ## pootočiť pozri otočiť 1, obrátiť 1 ## pootriasať pozri otriasť 2, otrepať 1 ## pootvárať pozri otvoriť 1 ## pootvoriť pozri otvoriť 1 ## pooverovať pozri overiť ## poovoniavať pozri ovoňať ## poozývať sa pozri ozvať sa 1, ozvať 2 ## poožívať pozri ožiť 2, ožiť 3 ## pop pozri kňaz ## popáckať pozri potľapkať ## popáčiť sa pozri zapáčiť sa 1 ## popadať pozri spadnúť 1 ## popadnúť 1. pozri chytiť 1 2. pozri zmocniť sa 2 ## popáchať pozri dopustiť sa ## popakovať pozri zabaliť 1 ## popálenina pozri spálenina 2 ## popáliť pozri spáliť 1, spáliť 2 ## popáliť sa pozri doplatiť 2, opáliť sa 1 ## popamäti pís. i po pamäti bez použitia zraku, iba podľa pamäti, spamäti: popamäti, spamäti nahmatala kľučku, naslepo, poslepiačky: naslepo, poslepiačky siahla za knihou, nár. poslepačky ## popániť sa pozri spanštieť ## popanštiť sa pozri spanštieť ## popapať pozri zjesť ## popapkať pozri zjesť ## popapať si pozri zajesť si ## popapkať si pozri zajesť si ## popáriť pozri spojiť 1 ## popásať sa pozri kochať sa ## popchať pozri vopchať ## popchnúť 1. pozri pohnať 1 2. pozri popudiť 1 3. pozri ukradnúť ## popíjať (si) pozri piť 1 ## popínavý ktorý sa pri raste zachytáva úponkami alebo sa ovíja okolo blízkych predmetov, iných rastlín a pod. (o rastlinách), plazivý, ťahavý: popínavé, plazivé výhonky; popínavé, ťahavé kvety, ovíjavý: záhrada plná ovíjavého pupenca ## popísať pozri zapísať 1, napísať 1 ## popisný správne opisný ## popiť pozri vypiť 1 ## popiť si pozri vypiť si ## poplach 1. naliehavé upozornenie na blížiace sa nebezpečenstvo, alarm: vyhlásiť poplach, alarm, expr. bengál: spustili hotový bengál 2. pozri rozruch, zmätok 2 ## poplachový pozri poplašný 2 ## poplašený 1. pozri splašený, naľakaný 2. pozri bláznivý 2 ## poplašiť pozri naľakať ## poplašný 1. spôsobujúci poplach, rozruch, panikársky: poplašné, panikárske správy, alarmujúci: alarmujúce zvesti 2. signalizujúci poplach, poplachový: poplašný, poplachový systém ## poplátať pozri zaplátať ## poplatiť pozri zaplatiť 1 ## poplatník pozri platiteľ ## poplatný pozri tendenčný ## poplatok peňažná hodnota za používanie niečoho, za úkon, službu a pod., platba: poplatok, platba v hotovosti, dávka (zákonná peňažná hodnota odvádzaná štátu alebo štátom): súdne, nemocenské dávky, inkaso (združené poplatky): zaplatiť inkaso, taxa (úradne určený poplatok): základná taxa je 10 korún, mýto (poplatok za používanie ciest, tunelov, mostov): vyberať mýto, kniž. tribút ## poplávať si pozri zaplávať si ## poplaz pozri výhonok ## poplesnieť pozri splesnieť 1 ## popletať sa pozri túlať sa 1 ## popletenec expr. človek, ktorý všetko popletie, motaj, motovidlo ## popletenina pozri deformácia ## popletený pociťujúci, prejavujúci zmätok, chaos v myslení, konaní, reakciách (o človeku); vyznačujúci sa zmätkom, nesúvislosťou, neusporiadanosťou, expr. dopletený, domotaný: celá je popletená, pomotaná; dopletená, domotaná reč, hovor. expr.: pomotaný, pomútený: pomotaná, pomútená hlava, expr.: pomítorený, zmítorený: pomítorená, zmítorená od radosti, subšt. zmagorený, dezorientovaný (ktorý stratil orientáciu), zmätený, expr.: zmotaný, zamotaný: dezorientovaná, zmätená myseľ; zmätené prejavy; zmotaný, zamotaný svet, chaotický, neusporiadaný: ťažko vnímali profesorovu popletenú, chaotickú prednášku; chaotické, neusporiadané pomery, hovor. skomolený: skomolené vety, bezhlavý (svedčiaci o nelogickosti, neusporiadanosti, nerozumnosti): bezhlavé správanie, pomýlený (v dôsledku zmätku nesprávny): vykladal svoje pomýlené názory, expr.: pomátaný, ohlúpený, osprostený: celkom je pomátaný, ohlúpený, osprostený z počítania, nesúvislý (bez súvislosti, nadväzovania), roztržitý (prejavujúci nesústredenosť): popletená, nesúvislá, roztržitá odpoveď študenta, pren. pejor. hotentotský: hotentotská reč ## popliesť pozri pomýliť, zmiasť ## popliesť sa 1. dostať sa do zmätku, stratiť schopnosť jasne, správne uvažovať, hovoriť a pod., zapliesť sa, zamotať sa, zmotať sa, pomotať sa, hovor. expr. pomútiť sa: pri výklade sa prednášateľ zavše popletie, zapletie, zamotá, pomotá; všetko sa v hlave poplietlo, zmotalo, zmiasť sa: od trémy sa žiak celkom zmiatol, pomiasť sa, pomiešať sa: akosi sa mu to všetko pomiatlo, kniž.: skonfundovať sa, pokonfundovať sa 2. pozri pomýliť sa ## popľuť pozri opľuť, opľuvať ## popľuvať pozri opľuť, opľuvať ## popodčiarkovať pozri podčiarknuť 1 ## popodkladať pozri podložiť 1, podložiť 4 ## popodopierať pozri podložiť 1 ## popodpisovať pozri podpísať ## popodťahovať pozri podčiarknuť 1 ## popodtrhávať pozri podčiarknuť 1 ## popodtŕhať pozri podčiarknuť 1 ## popohládzať pozri pohladkať ## popohnať pozri pohnať 1 ## popolavkasto pozri sivo ## popolavkavo pozri sivo ## popolavo pozri sivo ## popolavobiely pozri biely ## popolavosť pozri šedivosť 1 ## popolavý pozri sivý 1 ## popolček pozri odpad 1 ## popolievať pozri poliať 1, poliať 2 ## popolkavo pozri sivo ## popolnica pozri urna 1 ## popoludňajší týkajúci sa popoludnia, odpoludňajší, poobedňajší: popoludňajší, odpoludňajší odpočinok; poobedňajšia vychádzka ## popoludní medzi poludním a podvečerom, v popoludňajšom čase, odpoludnia, poobede: popoludní, odpoludnia si vyšli na prechádzku; poobede si rád zdriemne ## popoludnie čas medzi poludním a večerom, odpoludnie, poobedie: tancovali celé popoludnie, poobedie ## popomkýnať sa pozri posunúť sa ## poponáhľať sa zvýšeným úsilím, urýchlene niečo vykonať, pousilovať sa: ak sa poponáhľate, pousilujete, stihnete ešte posledný vlak, expr.: pohnúť sa, hnúť sa (dať sa do intenzívnejšieho pohybu, do intenzívnejšej činnosti): Pohnite sa, hnite sa už s robotou!; treba sa nám riadne pohnúť, aby sme prišli včas, expr. pozvŕtať sa (šikovne sa poponáhľať v robote): vie sa pozvŕtať a urobiť všetko načas, expr. zried. zvrtnúť sa: Zvrtni sa a dones nákup!, hovor. expr.: švihnúť sa, švihnúť si: keby ste sa/si švihli, ešte by sme na zastávku dobehli, expr. posporiť (sa) (poponáhľať sa v chôdzi): posporil sa, aby bol tam za morom, keď hodina uderí [Dobšinský], hovor. ubehnúť sa: ubehli sa s vysvetlením príčin neúspechu, expr. pooháňať sa (poponáhľať sa s robotou): radšej sa sami pooháňajú ## poponosovať sa pozri požalovať sa ## popoprávať pozri zastlať ## poporiadku pozri postupne 1 ## poposedávať pozri vrtieť sa 2 ## poposielať pozri rozposlať ## popostavovať sa pozri postaviť sa 1, postaviť sa 2, vstať 1 ## popostielať pozri zastlať ## poposýpať pozri posypať ## popoťahovať pozri potiahnuť 2 ## popotískať pozri potisnúť 1 ## popozdravovať pozri pozdraviť 1 ## popozerať (sa) pozri pozrieť (sa) 2, poobzerať sa ## popozývať pozri zvolať 2, pozvať ## popraskať (sa) pozri prasknúť 1 ## popráskať (sa) pozri prasknúť 1 ## popraskávať pozri praskať 2 ## poprať sa pozri pobiť sa ## popratať 1. pozri skryť 1 2. pozri zjesť ## popratať sa pozri zmestiť sa ## popravde pozri vlastne 2, skutočne 2 ## popraviť 1. pozri upraviť 1 2. pozri zastlať 3. pozri zabiť 1 ## popraviť sa 1. pozri zlepšovať sa 2. pozri stučnieť, zotaviť sa ## popreberať pozri preberať ## poprebíjať pozri prebiť 1, rozbiť 1 ## poprebúdzať pozri zobudiť 1 ## poprečiarkovať čiarami viac ráz (obyč. viac slov a pod.) pretiahnuť, najmä na znak neplatnosti, poprečiarať, prečiarkať, prečiarať: v rukopise poprečiarkoval, poprečiaral nevhodné výrazy; prečiarkať, prečiarať celé odseky, expr. zried. prečmárať [Vajanský], prečiarknuť, prečiarnuť, preškrtnúť (urobiť čiaru, škrt cez niečo): napísané slovo prečiarkol, preškrtol, poškrtať, preškrtať, popreškrtávať (postupne urobiť škrty, čiary cez niečo): celý článok poškrtal, preškrtal, popreškrtával; poškrtaný rukopis, zoškrtať (poprečiarkovaním skrátiť), vyčiarknuť (čiarou cez niečo zrušiť, odstrániť): vyčiarknuť meno zo zoznamu, vyčiarkať, povyčiarkovať (postupne čiarkami cez niečo zrušiť, odstrániť): vyčiarkať, povyčiarkovať z textu cudzie slová ## popred pozri pred ## popredať pozri predať 1 ## popredbehávať pozri predbehnúť 1, predbehnúť 2 ## popredbehúvať pozri predbehnúť 1, predbehnúť 2 ## popredku pozri dopredu 2, vopred 1, vopred 2, vpredu ## popredniť pozri predbehnúť 2 ## popredný ktorý je v popredí (v zmysle dôležitosti, významu, poradia), čelný, hlavný: poprední, čelní, hlavní predstavitelia štátu, významný, význačný, predný: popredné, významné, význačné, predné osobnosti vedy, kultúry; zaujať významné, význačné, predné miesto, prvý: prvé športové družstvo; je prvým žiakom v triede, prominentný, prominentský: prominentný lekár, umelec, uznávaný, zastar. uznaný (popredný vďaka uznaniu): uznávaný, uznaný huslista pozri známy ## popredstavovať pozri ukázať 2 ## popredu pozri dopredu 2, vopred 1, vopred 2, vpredu ## popregĺgať pozri prehltnúť 1, prehltnúť 2 ## poprehadzovať pozri preložiť 1 ## popreháňať pozri prehnať 1 ## poprehľadávať pozri prehľadať ## poprehľadúvať pozri prehľadať ## poprehliadať pozri prehľadať, prezrieť 1 ## poprehltávať pozri prehltnúť 1, prehltnúť 2 ## poprehĺtať pozri prehltnúť 1, prehltnúť 2 ## poprehrabávať sa pozri prehŕňať sa ## poprehŕňať sa pozri prehŕňať sa ## poprehýbaný pozri krivý 1 ## poprehýbať pozri ohnúť ## poprehýnať pozri ohnúť ## poprehybovať pozri ohnúť ## poprechádzať pozri prejsť 3, zmiznúť 3 ## poprechodiť pozri prejsť 3, zmiznúť 3 ## poprekladať pozri preložiť 1 ## poprekračovať pozri prekročiť 1 ## poprekrúcaný pozri chybný 2 ## poprekrúcať pozri prekrútiť 2 ## poprekrucovať pozri prekrútiť 2 ## poprekrývať pozri skryť 1 ## poprelamovať pozri zlomiť 1 ## popreliezať pozri preliezť 1 ## popremáhať pozri premôcť 1 ## popremeriavať pozri zmerať 1, zmerať 2 ## popremieľať sa pozri stať sa ## popremieňať pozri premeniť 2, premeniť 3, vymeniť 1 ## popremieňať sa pozri zmeniť sa ## popremiesťovať pozri preložiť 1 ## popremiestňovať pozri preložiť 1 ## popremŕvať sa pozri prehŕňať sa ## popremýšľať pozri premyslieť ## poprenášať pozri preložiť 1 ## popreobliekať pozri prezliecť ## poprepadúvať pozri prepadnúť 1, prepadnúť 2, prepadnúť 5 ## poprepádať pozri prepadnúť 1, prepadnúť 2, prepadnúť 5 ## poprepadávať pozri prepadnúť 1, prepadnúť 2, prepadnúť 5 ## poprepierať pozri oklebetiť, pozri preberať 2 ## poprepichovať pozri prepichnúť ## poprepichávať pozri prepichnúť ## poprepisovať pozri prepísať 1, prepísať 4 ## poprepúšťať pozri prepustiť 1 ## poprerábať pozri prerobiť 1 ## poprerastať 1. pozri zarásť 1 2. pozri prerásť 1 ## poprerážať pozri prebiť 1 ## poprerezávať pozri rozrezať 1 ## poprerušovať pozri prerušiť 1 ## popreskakovať pozri preskočiť 1 ## poprestierať 1. pozri rozprestrieť 1 2. pozri prikryť 1 ## poprestupovať pozri prekročiť 1 ## poprestýkať pozri prešpikovať ## popreťahovať 1. pozri pretiahnuť 1, pretiahnuť 2, pretiahnuť 3 2. pozri prešpikovať ## popreťahovať sa pozri vystrieť sa 1 ## popretínať pozri rozťať 1 ## popretŕhať pozri prerušiť 1, roztrhať ## popretrhávať pozri prerušiť 1, roztrhať ## popretrhovať pozri prerušiť 1, roztrhať ## popretriasať pozri prediskutovať ## poprevážať pozri previezť ## popreverovať pozri overiť ## poprevíjať pozri previnúť 1 ## poprevliekať pozri prezliecť ## poprevracať pozri prevrátiť 1, prevrátiť 2 ## poprevŕhať pozri prevrátiť 2 ## poprezerať pozri prezrieť 1 ## poprezliekať pozri prezliecť ## poprezrádzať pozri prezradiť ## poprezvedať sa pozri spýtať sa ## poprežierať pozri prehltnúť 1, prehltnúť 2 ## poprežívať pozri prežiť 2 ## popŕchať pozri pršať 1 ## poprchávať pozri pršať 1 ## popri 1. pozri pri 1, okolo 5, vedľa 3, vedľa 4, pozdĺž 2 2. pozri okrem 2 ## popriať 1. pozri zaželať 2. pozri dožičiť ## popriberať sa pozri dať sa 1 ## popribíjať pozri pribiť ## popridávať pozri dať 1 ## popridávať sa pozri pridať sa 1, pridať sa 2 pozri stať sa ## poprideľovať pozri prideliť 2 ## popriečiť sa pozri pohádať sa ## popriečky pozri krížom, naprieč 1 ## popriek pozri krížom, naprieč 1 ## poprieky pozri krížom, naprieč 1 ## poprieť vyhlásiť niečo za nejestvujúce alebo nepravdivé (op. priznať), zaprieť: muž otcovstvo rozhodne poprel, zaprel, nepriznať: nepriznal, že by sa bol zúčastnil na odboji, odtajiť, zatajiť, utajiť: odtajiť, zatajiť svoju účasť na niečom; odtajila, zatajila, že o veci vie, uprieť (niekomu, niečomu niečo): nemohol jej uprieť právo prísť, nemohol poprieť jej právo prísť, hovor.: oddiskutovať, odškriepiť, oddišputovať (diskusiou, škriepením poprieť): oddiskutovala, odškriepila všetko, čo predtým povedala, vyvrátiť, podvrátiť (ukázať nepravdu, dokázať opak niečoho): vyvrátiť, podvrátiť tvrdenie, chybnú tézu ## poprihárať pozri pripáliť sa ## poprihrabúvať pozri prihrnúť 1 ## poprichádzať pozri prísť 1 ## poprichodiť pozri prísť 1 ## poprikazovať pozri prikázať 1 ## poprikladať pozri priložiť 2 ## poprikrývať pozri prikryť 1 ## popriliepať sa pozri prilepiť sa 1 ## poprilepovať sa pozri prilepiť sa 1 ## poprinášať pozri priniesť 1 ## poprípade pozri prípadne 1, prípadne 2, možno 2 ## popripaľovať sa pozri pripáliť sa ## popripekať sa pozri pripáliť sa ## popripínať pozri pripnúť ## popripomínať pozri pripomenúť 1 ## popripravovať pozri pripraviť 1 ## popriprávať pozri pripraviť 1 ## popripúčať pozri pristúpiť ## popristavovať pozri zastaviť 1, pristaviť 3 pozri pristaviť 1 ## popritískať pozri pritisnúť 1 ## popritláčať pozri pritisnúť 1 ## popritĺkať pozri pribiť ## popritom pozri súčasne 2, zároveň 2, navyše 2 ## poprivážať pozri doviezť 1, doviezť 2 ## popriväzovať pozri priviazať ## poprivláčať pozri priniesť 1, priviesť 1 ## popriznávať sa pozri priznať sa 1, priznať sa 2 ## poprobovať pozri skúsiť 1 ## poprosiť zdvorilo, úctivo predložiť niekomu nejakú požiadavku, žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného, popýtať: poprosiť, popýtať niekoho o pomoc; poprosila, popýtala matku o odpustenie, expr. poproskať: dieťa ma pekne poproskalo, zaprosiť, zapýtať (vysloviť prosbu, žiadosť): zaprosil si trochu jedla; dám mu, koľko za robotu zapýta; chlapec si zapýtal z ovocia v košíku, požiadať (vysloviť žiadosť): slušne ma požiadali, aby som opustil miestnosť, hovor. osloviť: sused ma oslovil, či by som mu nepomohol, vyzvať (rázne vysloviť žiadosť, dať pokyn, príkaz na niečo): vyzvali ho, aby svedčil ## poprsie 1. pozri hruď 2. pozri busta 3. pozri prsník ## poprskať pozri pofŕkať ## poprskávať pozri kropiť ## poprsnica pozri parapet ## popršať pozri spadnúť 2 ## popruh pevný pás z tkaniny, kože používaný na nosenie, upevňovanie niečoho, hovor. trak: nadvihnúť skriňu pomocou popruhov, trakov, subšt. gurtňa ## popružiť sa pozri vzoprieť sa 1 ## popsuť pozri pokaziť 1 ## popsuť sa pozri pokaziť sa 1, pokaziť sa 2 ## popsutý pozri pokazený 1, pokazený 2 ## popučiť pozri rozmliaždiť ## popud pozri podnet, nápad 1 ## popudený pozri pobúrený, nahnevaný ## popudiť 1. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť, odpor a pod., pohnevať, pobúriť, rozčúliť: synova odpoveď otca popudila, pohnevala, pobúrila; každá maličkosť ju rozčúli, podráždiť, vydráždiť, expr. poštvať: podráždil, poštval proti sebe všetkých prítomných, expr.: podpichnúť, popichať: podpichnúť niekoho ironickým slovom; chcel ho trocha popichať a zabaviť sa na ňom, expr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel novinu, kniž. iritovať: každé ženino slovo ho iritovalo, expr.: nahuckať, pohuckať, podhuckať, naštvať (huckaním, štvaním popudiť niekoho proti niekomu): niekto musel kamaráta nahuckať proti mne 2. pozri podnietiť 1 ## popudiť sa pozri rozčúliť sa ## popudlivosť pozri hystéria ## popudlivý pozri hnevlivý 1, prchký ## popukať (sa) pozri prasknúť 1 ## populácia súbor ľudských jedincov žijúcich na určitom území v určitom období, ľudnatosť: pokles, rast populácie, ľudnatosti, obyvateľstvo, obyvatelia: všetci obyvatelia boli očkovaní, občianstvo, občania (príslušníci štátu alebo obce), ľudia: chrípka postihla obyvateľstvo, ľudí vyšších vekových kategórií ## popularita pozri obľuba 1 ## popularizačný zameraný na popularizáciu, popularizujúci: popularizačné, popularizujúce publikácie, popularizátorský: popularizačná, popularizátorská činnosť pozri populárny 1 ## popularizátorský pozri popularizačný ## popularizujúci pozri popularizačný, populárny 1 ## populárno-náučný pozri populárno-vedecký, populárny 1 ## populárno-vedecký podávajúci vedecké poznatky primeraným spôsobom širokej verejnosti, populárno-náučný: populárno-vedecká, populárno-náučná literatúra; populárno-vedecký, populárno-náučný film pozri populárny 1 ## populárny 1. sprístupňujúci vedecké alebo odborné poznatky verejnosti a zároveň na tento cieľ prispôsobený (jednoduchosťou, zrozumiteľnosťou), popularizačný, popularizujúci: populárna, popularizačná, popularizujúca forma, populárno-náučný, populárno-vedecký: píše populárno-náučným, populárno-vedeckým štýlom; populárny, populárno-náučný, populárno-vedecký výklad, prístupný, zrozumiteľný (ľahko pochopiteľný): kniha o astronómii napísaná populárnym, prístupným, zrozumiteľným spôsobom, nenáročný, jednoduchý (ktorý nekladie vysoké nároky na vedeckú alebo odbornú erudíciu): dávam prednosť populárnym, jednoduchším vedeckým textom; jednoduché žánre vedeckej literatúry 2. tešiaci sa priazni v širokej verejnosti (op. nepopulárny), obľúbený: populárny, obľúbený politik, rozšírený (vďaka obľube): populárny, rozšírený šport, módny, expr. vychytený (momentálne populárny): krátke sukne sú teraz populárne, módne, vychytené; vychytený umelec, známy: známa osobnosť, slávny (veľmi populárny a obdivovaný, uznávaný): slávny svetový tenorista Pavarotti ## popustiť 1. urobiť voľnejším niečo napäté, stiahnuté, tesné; trocha pustiť (op. pritiahnuť), povoliť, uvoľniť: popustiť, povoliť lano, remeň, opasok; popustiť, uvoľniť nohavice, uzdu 2. stratiť súdržnosť, dostať trhlinu, puklinu, prasknúť, prasknúť sa: pneumatika popustila, praskla; nafúknutý balón popustil, praskol sa, pukol; vodovodná rúra pukla, praskla, povoliť, roztrhnúť sa, rozdrapiť sa (obyč. o látke): nohavice sa pri skoku roztrhli, rozdrapili; pančucha sa na kolene roztrhla 3. (o telesných alebo duševných pocitoch, o prírodných stavoch) začať menej účinkovať, stratiť na sile, poľaviť, povoliť: bolesť trocha popustila, poľavila, povolila; jeho hnev ešte stále nepopustil, nepoľavil; zima v marci popustila, poľavila; horúčavy povolili, zmierniť sa, zmiernieť, oslabnúť, zoslabnúť, stlmiť sa: žiaľ sa zmiernil, zoslabol, stlmil, ustúpiť, ustať, utíchnuť, utíšiť sa: zima, bolesť ustúpila, utíšila sa, prestať (celkom sa pominúť, zaniknúť): dážď už ustúpil, ustal; horúčka nad ránom prestala, ustala, poddať sa: choroba sa časom poddá, ochabnúť: víchor naraz ochabol 4. pozri ustúpiť 2, ustúpiť 3 5. pozri prenechať ## popustošiť pozri spustošiť ## poputnať pozri spútať 1 ## poputovať pozri odísť 1 ## popýšiť sa pozri pochváliť sa, ukázať sa 3 ## popýtať pozri poprosiť ## popýtať sa pozri spýtať sa ## porábať pozri robiť 1, robiť 3 ## porád 1. pozri ustavične 2. pozri hneď 1 ## porada pozri schôdzka 1 ## poradca kto dáva radu, radca: právny poradca, radca; bol jeho priateľom i radcom, expert (odborný znalec poskytujúci rady): vyžiadať si posudok experta, konzultant (odborný poradca), inštruktor (kto dáva inštrukcie): lyžiarsky inštruktor, sekundant (poradca obyč. v pästiarskom zápase), hovor. kibic (nežiaduci poradca, obyč. pri hre v karty) ## porade pozri postupne 1 ## poradie usporiadanie, zoradenie, radenie za sebou, postupnosť: časové poradie, časová postupnosť; zachovať poradie, postupnosť, poriadok: porozprávať všetko po poriadku, rad: byť na rade, sled: sled úkonov, postup (časové poradie): postup myšlienok, reťaz (poradie vo viac-menej súvislom páse): deti sa usporiadali do reťaze, zástup (voľné zoradenie jednotlivcov za sebou): stáť v zástupe, hovor. šor: postaviť sa do šoru pozri rad 1 ## poradiť poskytnúť radu, (priateľské) ponaučenie, dať radu: poradili nám, dali nám radu, aby sme boli opatrní, naradiť: naradili nás na správnu cestu, odporučiť (poradiť ako možnosť, návrh): odporučil mi nemiešať sa do veci, pošepnúť, pošepkať, pošeptať, pošuškať, našepnúť, našepkať, našuškať (tajne, potichu): pošepkala, pošuškala kamarátke, aby si dávala pozor; čert mi našepkal, aby som ta šiel ## poradiť sa pozri prediskutovať ## poradiť si byť schopný urobiť niečo želateľné, potrebné, obyč. vo svoj prospech, dať si rady, pomôcť si: poradiť si, pomôcť si v ťažkej situácii; nevedela si inak dať rady, inak si pomôcť, počať si: nevie, čo si má počať v ťažkej situácii, vynájsť sa: vždy sa vynájde, zvládnuť, zvládať, zmôcť (silami, schopnosťami stačiť na istú úlohu, robotu a pod.): zvládze, zvláda každú situáciu, poradí si v každej situácii; všetko zmôže, so všetkým si poradí, kniž. zhostiť sa (s úspechom si poradiť): zhostil sa svojej ťažkej úlohy znamenite, hovor. porátať sa, vyrovnať sa: porátala sa, vyrovnala sa aj s najťažším údelom ## poradník pozri poradovník ## poradovať sa pozri potešiť sa ## poradovník zoznam osôb (žiadateľov, kandidátov a pod.) zostavený podľa poradia, poradník: poradovník, poradník žiadateľov o byty ## poráňať pozri otĺcť 2 ## poranenie 1. pozri úraz, zranenie 2. pozri rana 1 ## poraniť pozri raniť ## porantať pozri poraziť 2 ## porapotať si pozri porozprávať sa ## porast pozri rastlinstvo ## porásť pozri zarásť 1 ## porátať pozri spočítať ## porátať sa 1. pozri vyrovnať sa 3 2. pozri poradiť si 3. pozri zúčtovať 2 ## porazenec pozri defetista ## porazenecký pozri malodušný, zbabelý ## porazenectvo pozri defetizmus ## porazený ktorý utrpel porážku, ktorý prehral boj, súťaž a pod. (op. víťazný), premožený: porazený, premožený národ, útočník, zničený: porazená, zničená armáda; zničený nepriateľ, expr. rozdrvený, pren. expr. zvalcovaný: rozdrvený, zvalcovaný protivník ušiel z bojiska, expr.: zmiganý, zniganý ## poraziť 1. spôsobiť niekomu porážku pri meraní telesných alebo duševných síl, premôcť: poraziť, premôcť súpera v pretekoch, v šachu; porazili, premohli reprezentačné mužstvo, prekonať, prevládnuť, zdolať: prekonať, zdolať nepriateľa; zápasili dlho, ale napokon súpera prevládol, expr. zlámať: Dobrá vôľa i tú biedu zláme. [Botto], zvíťaziť (nad niekým), knokautovať (poraziť súpera v boxe, expr. úplne niekoho poraziť), nabiť, hovor. deklasovať (vysoko poraziť v športe), expr.: rozprášiť, rozbiť (poraziť nepriateľské vojsko): rozprášiť, rozbiť armádu pozri premôcť 2. hovor. neos. raniť mŕtvicou, expr. porantať (obyč. v zahrešeniach, zakliatiach): bodaj ho porazilo, porantalo; nech vás porazí, porance, tam kde ste, kraj. pošinúť: pošinulo ho, fraz. expr. šľak ho trafil (dostal porážku) ## porážať sa pozri bojovať 1 ## porážka 1. neúspech v boji, v zápase, v súťaži (op. víťazstvo), prehra: volebná, športová porážka, prehra, debakel (veľká porážka): vojnový debakel, fiasko (úplný neúspech): premiéra hry sa skončila fiaskom 2. ochrnutie centrálnych orgánov tela, mŕtvica: mozgová porážka, mŕtvica, hovor. expr. šľak: trafil ho šľak, infarkt (odumretie tkaniva spôsobené zamedzením prietoku krvi v tepne): srdcový infarkt ## porcelánka pozri fajka ## porcelánovobiely pozri biely ## porcelánový pozri biely ## porcia 1. pozri dávka 1 2. pozri daň 1 ## porednutý pozri riedky 2 ## porekadlo pozri príslovie ## porekvirovať pozri skonfiškovať ## poreparovať pozri opraviť 1 ## porezať pozri rozrezať 1, rozrezať 2 ## porezať sa pozri seknúť sa 1 ## porézny pozri pórovitý ## poriadať správne usporadúvať; pozri usporiadať 3 ## poriadiť pozri upratať 1 ## poriadkom pozri postupne 1 ## poriadkový pozri disciplinárny ## poriadkumilovný pozri poriadny 1 ## poriadne 1. pozri poriadny 1, poriadny 2 2. pozri pevne 1 3. pozri veľa, veľmi, oveľa ## poriadnučký pozri poriadny 1 ## poriadny 1. ktorý má zmysel pre poriadok, ktorý má svoje veci v poriadku (op. neporiadny), poriadkumilovný: poriadny, poriadkumilovný človek; poriadkumilovná žena, pedantný, pedantský, dôkladný, systematický (úzkostlivo poriadny vo svojich záležitostiach, povinnostiach): pedantná gazdiná; pedantný, pedantský, dôkladný študent, čistotný, zried. čistotymilovný (udržujúci čistotu): poriadna, čistotná, čistotymilovná žena, expr. poriadnučký 2. ktorý má zmysel pre poriadok, usporiadanosť v živote; vyznačujúci sa morálnymi hodnotami, statočný, riadny: poriadny, statočný človek; poriadny, riadny občan, bezúhonný, počestný: poriadna, bezúhonná, počestná rodina; počestné dievča, slušný (z hľadiska mravnosti, dobrej výchovy): našla si poriadneho, slušného chlapca, usporiadaný, zriadený (ktorý je v poriadku; op. neusporiadaný): poriadne, usporiadané manželstvo; viesť zriadený život, charakterný (op. bezcharakterný), čestný (op. nečestný), poctivý (op. nepoctivý): spoľahnúť sa na charakterných, čestných, poctivých ľudí 3. pozri veľký 1, značný 1 ## poriadok 1. súhrn pravidiel, predpisov: cestovný poriadok, štatút (organizačný poriadok): štatút súťaže, stanovy (súhrn záväzných pravidiel pre činnosť niečoho): stanovy spolku, artikuly (v minulosti stanovy samosprávnych územných celkov alebo záujmových skupín): mestské artikuly, cechové artikuly, zastar. itinerár (cestovný poriadok) pozri plán 2 2. pozri poradie 3. pozri systém ## poriasiť pozri pozberať 3 ## poriecť pozri urieknuť ## porieknuť pozri urieknuť ## poriečie oblasť, z ktorej steká voda do jedného toku, povodie: poriečie, povodie Váhu, neodb. úvodie ## poriedko 1. pozri riedko 2, trocha 1, málo 1 2. pozri zriedkavo ## poriešiť pozri vyriešiť ## porisko pozri držadlo ## pornografický pozri erotický ## poroba pozri útlak, nesloboda ## porobený pozri neslobodný ## porobiť 1. pozri urobiť 1 2. pozri počariť 1, urieknuť 3. pozri podrobiť (si) ## porobiť sa pozri stať sa ## porodinený pozri príbuzný 2 ## porodiniť sa pozri spriateliť sa 1 ## porodiť vydať zo svojho tela dieťa, priniesť/priviesť na svet: porodiť, priniesť na svet dvojčence, trocha expr. poviť: povila zdravého syna, kniž. zrodiť: zrodila syna už vo vyššom veku, hovor. zastaráv. zľahnúť: nevesta zľahla už s tretím dieťaťom, hovor. expr. rozsypať sa: každú chvíľu sa rozsype ## porosiť pozri pofŕkať ## porota zbor odborníkov posudzujúcich umelecké diela, výkony na súťažiach a pod., jury [vysl. žüri]: porota, jury klavírnej súťaže ## pórovitý majúci póry, pórovatý: pórovitá, pórovatá pleť, porézny: pórovitý, porézny povrch; porézna štruktúra kameňa, stav. penový: penový betón (ľahký) ## porovnať uviesť do vzájomného vzťahu a zistiť zhodné alebo odlišné vlastnosti niekoho alebo niečoho, konfrontovať, skonfrontovať: porovnať, (s)konfrontovať dva spoločenské systémy, prirovnať, pripodobniť, zastaráv. primerať (porovnať na základe podobných znakov, vlastností): prirovnať dievča k ruži, porovnať dievča s ružou; jeho hlas prirovnali, pripodobnili k hlasu slávika; román možno primerať k najkrajším svetovým literárnym dielam, paralelizovať (nedok.) (robiť paralelu): paralelizovať javy, fraz. postaviť tvárou v tvár ## porovnateľný pozri podobný ## porovnávací založený na porovnávaní, odb.: komparatívny, komparačný, komparatistický, konfrontačný: porovnávacia, komparatívna metóda, štúdia; porovnávací, konfrontačný výskum ## porozbehávať sa pozri rozísť sa 1 ## porozbehúvať sa pozri rozísť sa 1 ## porozberať pozri rozobrať 1, rozobrať 2 ## porozbiehať sa pozri rozutekať sa 1 ## porozbíjať pozri rozbiť 1 ## porozdávať pozri rozdať 1, rozdať 2 ## porozdeľovať pozri rozdeliť 1 ## porozhadzovať pozri rozhádzať 1, rozhádzať 2 ## porozháňať pozri rozohnať 1 ## porozhlasovať pozri rozhlásiť, rozniesť 2 ## porozhliadať sa pozri poobzerať sa ## porozhrabávať pozri rozhrabať ## porozhrabúvať pozri rozhrabať ## porozhrýzať pozri rozhrýzť ## porozchádzať sa pozri rozísť sa 1 ## porozchodiť sa pozri rozísť sa 1 ## porozchyrovať pozri rozhlásiť ## porozchytávať pozri rozobrať 2 ## porozkladať pozri rozložiť 1, rozložiť 2 ## porozkladať sa pozri rozložiť sa 1 ## porozkladať si pozri rozmyslieť si ## porozkrajovať pozri rozkrojiť ## porozlamovať pozri polámať 1 ## porozlepovať sa pozri rozlepiť sa ## porozlievať pozri rozliať 1, rozliať 2 ## porozliezať sa pozri rozísť sa 1 ## porozmetávať pozri rozhádzať 1 ## porozmetúvať pozri rozhádzať 1 ## porozmiestňovať pozri rozostaviť 1 ## porozmiesťovať pozri rozostaviť 1 ## porozmotávať pozri rozmotať 1 ## porozmŕzať pozri rozmrznúť ## porozmýšľať pozri premyslieť ## poroznášať pozri rozniesť 1, rozniesť 2, rozniesť 3 ## porozoberať pozri rozobrať 1, rozobrať 2 ## porozopínať pozri rozopnúť 1 ## porozosielať pozri rozposlať ## porozostavovať pozri rozostaviť 1 ## porozotierať pozri rozotrieť ## porozoznávať pozri rozoznať 1, rozoznať 2 ## porozpadávať sa pozri rozpadnúť sa 1 ## porozpadúvať sa pozri rozpadnúť sa 1 ## porozpínať pozri rozopnúť 1 ## porozplietať pozri rozmotať 1 ## porozpomínať sa pozri spomenúť si ## porozposielať pozri rozposlať ## porozpovedať pozri porozprávať ## porozpožičiavať pozri požičať ## porozprávať postupne a obyč. obšírne, dopodrobna vyjadriť rozprávaním, rozpovedať, vyrozprávať: deti nám porozprávali, rozpovedali, čo zažili; porozprávať, vyrozprávať svoje dojmy, hovor. povyprávať: ženy si v kúte povyprávali svoje tajomstvá, vyvravieť: vyvraveli nám, čo skúsili, zried. porozpovedať [Dobšinský], povykladať, vyložiť (porozprávať niečo, čo potrebuje výklad): podrobne mi povykladal, vyložil svoj plán, pohovoriť (veľa): pri každom stretnutí pohovorí kopu zbytočností, nahovoriť, narozprávať, navravieť, povravieť, expr.: potárať, natárať, potrepať, natrepať, potrieskať (porozprávať veci nie celkom zodpovedajúce pravde): ktovie, čo všetko o nás nahovorili, narozprávali; nedáva si pozor na jazyk a všeličo povraví, potára, natára, potrepe, expr.: poľapotať, potliapať, pokvákať, potrúsiť, hrub. podrístať, subšt. pokecať ## porozprávať sa istý čas sa s niekým rozprávať, stráviť istý čas rozprávaním s niekým, porozprávať (si): porozprávali sa, porozprávali (si) o tom, čo prežili, pozhovárať sa, hovor. povyprávať sa, pohovoriť (si): úprimne sa o celej veci pozhovárajú, povyprávajú; treba, aby sme sa o budúcnosti porozprávali, aby sme (si) o budúcnosti pohovorili, povravieť, povravieť si: rád by som ešte s vami o čomsi povravel, prehovoriť, prevravieť (s kým; zaviesť rozhovor s istým cieľom): musíš (si) so synom vážne prehovoriť, pokonverzovať (si), pobesedovať (si), podiskutovať (si), hovor.: podebatovať si, podiškurovať (si) (porozprávať sa nezáväzne, s chuťou a pod.): trochu sme s priateľkou pri káve pokonverzovali, pobesedovali; príď si so mnou večer podiškurovať, fraz. prehodiť slovo (krátko sa porozprávať): iba som s ňou prehodila slovo a šla som domov, nár. podohadovať sa [Plávka]: bolo by treba podohadovať sa, či je to takto dobre, expr.: poklebetiť si, porapotať si, potrkotať si, podrkotať si, potárať si, potrepať si, nár. potrizniť si [Jesenská], nár. pohútoriť [Ondrejov], subšt. pokecať si pozri hovoriť ## porozpredávať pozri rozpredať ## porozpredať pozri rozpredať ## porozprestierať pozri rozprestrieť 1, rozprestrieť 2 ## porozptyľovať pozri rozptýliť 1, rozptýliť 2, rozptýliť 3 ## porozptyľovať sa pozri rozptýliť sa 1 ## porozpúčať pozri rozmliaždiť ## porozpúšťať pozri rozpustiť 2 ## porozrezávať pozri rozrezať 1 ## porozrývať pozri rozryť 1 ## porozsádzať pozri posadiť 1 ## porozsadzovať pozri posadiť 1 ## porozstrekovať pozri rozstreknúť ## porozsýpať pozri rozsypať 1, rozsypať 2 ## porozširovať pozri rozšíriť 1, rozšíriť 2 ## poroztáčať pozri rozkrútiť 1, rozkrútiť 3 ## porozťahovať pozri roztiahnuť 1, rozniesť 1, rozniesť 3, rozložiť 1, rozložiť 2 ## porozťahovať sa pozri roztiahnuť sa 1, rozložiť sa 1 ## poroztekať sa pozri roztiecť sa 1 ## poroztierať pozri rozotrieť ## poroztínať pozri rozťať 1 ## poroztláčať pozri rozmliaždiť ## poroztĺkať pozri rozbiť 1 ## poroztrácať pozri stratiť 1 ## poroztrácať sa pozri rozísť sa 1 ## poroztrepávať pozri rozbiť 1 ## poroztŕhať pozri roztrhnúť ## poroztrhávať pozri roztrhnúť ## poroztriasať pozri rozsypať 1, rozsypať 2 ## poroztrieďovať pozri roztriediť ## poroztrubovať pozri rozhlásiť ## poroztrusovať pozri rozsypať 1, rozsypať 2, rozniesť 1, rozniesť 3 ## poroztvárať pozri roztvoriť 1, otvoriť 1 ## poroztvárať sa pozri roztvoriť sa 1 ## porozumenie 1. schopnosť postihnúť význam niečoho, pochopenie: nájsť u niekoho porozumenie, pochopenie, zmysel, cit: mať porozumenie, zmysel, cit pre niečo, účasť, spoluúčasť: prejaviť účasť, spoluúčasť, cítenie: sociálne cítenie 2. vzájomné rešpektovanie stanovísk, dorozumenie: žiť v porozumení, dorozumení, zhoda, súlad, harmónia: priateľská zhoda, harmónia, priateľský súlad; harmónia duší pozri zhoda 1 ## porozumieť pozri pochopiť 1, pochopiť 2 ## porozutekať sa pozri rozutekať sa 1 ## porozvážať pozri rozviezť ## porozvesovať pozri zavesiť 1 ## porozviešať pozri zavesiť 1 ## porozvešiavať pozri zavesiť 1 ## porozvláčať pozri rozniesť 1, rozniesť 3 ## porozvlačovať pozri rozniesť 1, rozniesť 3 ## porozžíhať pozri zapáliť 2 ## porozžínať pozri zapáliť 2 ## portáš pozri vrátnik ## portier pozri vrátnik ## portmonka pozri peňaženka ## porto pozri poštovné ## portrét 1. dielo zachytávajúce niečiu podobu kresbou, maľbou, fotograficky, podobizeň: portrét, podobizeň Hviezdoslava, fotografia (fotografický portrét) pozri obraz 4 2. pozri opis ## portviš pozri metla ## porúbať pozri zabiť 1 ## porúcať pozri zrúcať ## porúcať sa pozri zrútiť sa 1 ## porúčať pozri kázať 1 ## porúčať sa pozri lúčiť sa ## poručeno vyjadruje rezignáciu, odovzdanosť, poručenobohu, poručenopánubohu, pís. i poručeno Bohu, poručeno Pánu Bohu: poručeno, poručenobohu, tak už pôjdeme; nuž, poručenopánubohu, vydala sa za neho, fraz. nech je, ako chce: nech je, ako chce, začneme kopať, fraz. nech sa robí, čo (sa) chce ## poručenobohu pozri poručeno ## poručenopánubohu pozri poručeno ## poručenstvo pozri poručníctvo ## poručiť 1. nechať ako dedičstvo, práv. odkázať: dom poručil, odkázal najstaršiemu synovi, zanechať, prenechať: polovicu svojho majetku zanechal, prenechal cirkvi 2. niekoho, niečo dať s dôverou do opatery, ochrany, na starosť, do správy a pod., zveriť: siroty poručila sestre; všetko poručil, zveril osudu, náhode, odovzdať: dieťa odovzdali starým rodičom; byt po odchode odovzdal príbuzným 3. pozri prikázať 1 ## poručiteľ práv. osoba, po ktorej sa dedí alebo ktorá testamentárne poručila niekomu majetok, práv.: testátor, závetca ## poručne pozri vhodne 1 ## poručníctvo práv. ochranná moc nad poručencom, poručenstvo, zastaráv. tútorstvo: vykonávať poručníctvo, poručenstvo nad maloletým ## poručník práv. osoba poverená poručenstvom, zastaráv. tútor ## poručníkovať pozri rozhodovať 1 ## porúhať sa pozri posmievať sa ## porucha 1. porušenie činnosti nejakého mechanizmu; nepriaznivá zmena nejakého stavu, funkcie, defekt: opraviť poruchu, defekt na motore; citová porucha, citový defekt, chyba (úchylka od normálneho stavu): chyba bude v rozvodovom systéme; telesná chyba, kaz (menšie porušenie povrchu niečoho): charakterové kazy, nedostatok (negatívna vlastnosť): bojovať proti nedostatkom, nespis.: vada, závada 2. pozri zaťaženosť ## porúchaný pozri pokazený 1 ## porúchať sa pozri pokaziť sa 1 ## poruchový pozri chybný 1 ## poruke 1. pozri naporúdzi 2. pozri blízko 1 ## porušený pozri pokazený 1, poškodený 1 ## porušiť 1. zmeniť pôvodný normálny stav smerom k horšiemu, nepriaznivému stavu niečoho, narušiť (trocha, čiastočne): lieky mu porušili, narušili funkciu pečene, porúchať (veľmi poškodiť): porúchaný bicykel, poškodiť (spôsobiť škodu na niečom): poškodenie karosérie auta; poškodiť si zdravie, naštrbiť: vzťahy k rodine boli naštrbené, expr. rozryť: rozryť pokoj na pracovisku, rozrušiť: mráz rozrušil povrch cesty, rozožrať (žraním poškodiť): mole rozožrali kožuch, expr. zožrať: ťažká robota mu zožrala zdravie; hrdza zožrala zámok, zničiť (veľmi, celkom poškodiť): kyselina zničila celý oblek, pokaziť (porušiť fungovanie niečoho): pokaziť televízor, pokaziť si žalúdok 2. dopustiť sa priestupku voči niečomu, nedodržať, nerešpektovať niečo, prestúpiť: porušiť, prestúpiť zákaz, zákon, predpis, prekročiť: prekročenie termínu, nariadenia, zastaráv. zlomiť: zlomiť prísahu, sľub ## porušovateľ pozri rušiteľ ## poruvať sa pozri pobiť sa ## poruť sa pozri pobiť sa ## poryť pozri rozryť 1 ## poryv pozri vzrušenie 1 ## posacovať pozri strkať 2 ## posadať (si) pozri sadnúť (si) 1 ## posadiť 1. spôsobiť, aby si niekto sadol, aby sedel, vyzvať niekoho, aby si sadol, aby sedel, usadiť: posadiť, usadiť hosťa vedľa seba, pousadzovať, pousádzať, porozsádzať, porozsadzovať (postupne, viacerých, na viaceré miesta): pohodlne pousádzali všetky deti 2. umiestniť niečo niekam (obyč. na hlavu), položiť: posadiť si, položiť si klobúk na hlavu, vsadiť: vsadil princovi korunu na hlavu, nasadiť: nasadil si klobúk, čiapku nakrivo, posádzať: posadiť, posádzať, vsadiť chlieb do pece 3. dať do zeme isté množstvo semena, priesad a pod., zasadiť, nasadiť: zemiaky sme už posadili, zasadili; husto nasadené stromčeky, posiať, zasiať (zrno, semeno): posiate, zasiate hriadky, záhony, povysádzať (postupne) 4. pozri uviesť 7 ## posadiť sa pozri sadnúť (si) 1 ## posádka 1. skupina vojska trvale alebo dočasne usadená na istom mieste, zastar. garnizóna: v meste je veľká posádka, garnizóna 2. personál niektorých dopravných prostriedkov, osádka: posádka, osádka lietadla, tanku ## posadkať (si) pozri sadnúť (si) 1 ## posadnúť 1. pozri ovládnuť 1 2. pozri zmocniť sa 2 3. pozri sadnúť (si) 1 ## posadnutý pozri bláznivý 1 ## posádzať 1. pozri vsadiť 2 2. pozri posadiť 2 ## posaváď pozri doteraz ## poscvrkávať sa pozri scvrknúť sa ## poscvrkovať sa pozri scvrknúť sa ## posčitovať pozri spočítať ## posedačky pozri sediačky ## posedávať pozri sedieť 1 ## posedúvať pozri sedieť 1 ## posedenie priateľské stretnutie, obyč. s pohostením, posiedka, beseda: v sobotu mávame posedenie, posiedku, besedu, hovor. žúr (stretnutie v súkromí spojené s pohostením): pozvať niekoho na žúr, slang. mejdán pozri beseda 1 ## posediačky pozri sediačky ## posedkávať (si) pozri sedieť 1 ## posekať sekaním podeliť na kusy, rozsekať: nadrobno posekať, rozsekať uvarené vajíčka, nasekať (sekaním pripraviť, nahromadiť): mäso nasekať na kúsky, dosekať, zosekať (sekaním, obyč. zubami veľmi poškodiť): myši dosekali, zosekali vrece, kukuricu, pohrýzť (posekať zubami), poroztínať, popretínať (ťatím podeliť na väčšie kusy): poroztínať, popretínať polená ## posekať sa 1. pozri pobiť sa 2. pozri pohádať sa ## posepkávať pozri mykať ## posero pozri zbabelec, slaboch ## posestriť sa pozri spriateliť sa 1 ## poschádzať 1. pozri zísť 1 2. pozri vzísť 1 ## poschodiť 1. pozri zísť 1 2. pozri vzísť 1 ## poschádzať sa pozri zhromaždiť sa 1 ## poschodiť sa pozri zhromaždiť sa 1 ## poschodie časť domu na niektorom podlaží nad prízemím, kniž. zastar. etáž: bývať na treťom poschodí, na tretej etáži ## poschovávať pozri skryť 1 ## poschytať pozri pozbierať, vziať 5 ## poschytávať pozri pozbierať, vziať 5 ## posiaľ pozri doteraz, dodnes ## posiať 1. pozri zasadiť 1, posadiť 3 2. pozri obsiať ## posiedka pozri beseda 1, posedenie ## posielať spôsobovať, zariaďovať, aby sa niečo niekam dostalo, zasielať, odosielať: posielať, zasielať list poštou; zásielku posielať, odosielať až na druhý deň, admin. alebo pošt. expedovať (posielať adresátovi): expedovanie tovaru, poštových zásielok, rozosielať, rozposielať (na rozličné miesta), hovor. šikovať: na sever šikujú čerstvú zeleninu z Bulharska, dopravovať (posielať dopravným prostriedkom): tovar k nám dopravujú loďou, transportovať (posielať na dopravnom prostriedku, obyč. so sprievodom): zajatcov transportujú na Sibír, subšt. lifrovať: lifrovali nás rýchlo domov, poet. slať ## posila pozri pomoc 1 ## posilniť 1. dodať duševnej alebo telesnej sily (op. oslabiť), vzpružiť, povzbudiť: myšlienka na domov ho posilnila, vzpružila, povzbudila; behanie na čerstvom vzduchu deti posilnilo, vzpružilo, občerstviť, obodriť: modlitba duševne posilní, občerství; občerstviť cestujúcich chladeným nápojom, osviežiť: spánok dieťa osviežil, expr. zried. potúžiť (alkoholom) 2. urobiť silným, istým, pevným (op. oslabiť), upevniť, utužiť: posilniť, upevniť, utužiť svoju moc, svoj vplyv, utvrdiť (posilniť niekoho v niečom potvrdením faktov): utvrdiť niekoho v presvedčení, v mienke, kniž. umocniť, zintenzívniť (urobiť účinnejším, napr. umelecky, ideovo, citovo): svoj prejav umocnil gestami; zintenzívniť vplyv na niekoho, zvýšiť, zväčšiť (urobiť silnejším v množstve, intenzite a pod.): zvýšiť, zväčšiť obranu, bezpečnosť, spevniť: spevniť normu ## posipkávať pozri fajčiť ## poskákať pozri pošliapať 1 ## poskakovať 1. pozri skákať 1 2. pozri blikať ## poskakujúco 1. pohybujúc sa dopredu malými skokmi, natriasajúc sa, poskakujúc, skackavo: poskakujúco, poskakujúc, skackavo prešla celú ulicu, hovor.: sepkavo, sepkom: koník sepkavo, sepkom sa blížil k chlapcovi 2. pozri skákavo ## poskášať pozri pokosiť ## poskladať pozri zložiť 1, zložiť 2, zložiť 3, zložiť 5, zložiť 6 ## poskladať sa pozri zložiť sa 1, zložiť sa 2 ## poskočiť pozri zvýšiť sa 1 ## poskočiť si pozri zatancovať si ## poskok pozri skok 1 1. pozri sluha, poslík 2. pozri prisluhovač ## poskrajovať pozri odkrojiť ## poskŕčať pozri pokrčiť 1 ## poskŕčať sa pozri schúliť sa ## poskromne pozri málo 1, málo 2, trocha 1, trocha 2, slabo 1 ## poskrúcať pozri skrútiť 1 ## poskrývať pozri skryť 1 ## poskúpe pozri slabo 1 ## poskupovať pozri pokúpiť ## poskusovať pozri skúsiť 2, zažiť 1 ## poskytnúť dať niečo k dispozícii, do vlastníctva, ako pomoc a pod. niekomu, kto to práve potrebuje, dať: poskytnúť, dať pôžičku niekomu; poskytnúť, dať byt do užívania, expr. uštedriť: uštedriť výdatnú pomoc niekomu, dodať: Kto vám dodal informácie?, poslúžiť (komu čím): poslúžiť mladým dobrou radou; poslúžiť fajčiarovi cigaretou, udeliť (ako výhodu, ako právo a pod.): udelili mu čestné členstvo v spolku, umožniť: umožniť štúdium na zahraničnej univerzite, kniž. skytnúť: veža (po)skytla krásny výhľad do okolia ## poskytnúť sa pozri naskytnúť sa ## poslabšie pozri slabo 1, salbo 2 ## poslanec 1. pozri zástupca 2 2. pozri posol 1 ## poslanie pozri úloha 1, funkcia 2 ## poslať 1. spôsobiť (rozkazom, prosbou a pod.), aby niekto odišiel niekam za istým cieľom, vyslať: poslať, vyslať špióna, hovor. vyšikovať: poslať, vyšikovať manžela so smeťami, po nákup; poslať, vyšikovať deti z izby preč, vystrojiť, vychystať, vypraviť (poslať po istej príprave, chystaní): vystrojiť, vychystať deti do školy; vystrojiť, vypraviť niekoho na cestu, zoslať (poslať z neba; o Bohu): Pánboh na nich zoslal trest 2. spôsobiť, zariadiť, aby sa niečo niekam dostalo, zaslať, odoslať: poslať, zaslať niekomu správu; svadobné oznámenie odoslali ešte včera, admin., pošt.: vyexpedovať, odexpedovať (poslať adresátovi): (vy)expedovať balíky; odexpedovať zásielku, adresovať (poslať na niečiu adresu): adresovať list synovi, na syna, hovor.: odšikovať, pošikovať: odšikovali, pošikovali ich za hranice, subšt. odlifrovať (poslať so sprievodom): deti odšikovali, odlifrovali do cudziny, dopraviť, odtransportovať (poslať na dopravnom prostriedku), oddisponovať (dať dispozície na poslanie; poslať na iné miesto): oddisponovať pracovníka do iného oddelenia ## posledne pozri naposledy 1, minule ## posledný 1. ktorý je na konci v poradí (časovom alebo miestnom), za ktorým už nič, nikto nenasleduje (op. prvý), ostatný: dobehol posledný, ostatný; posledný, ostatný deň v roku, konečný: vystúpil na konečnej zastávke; posledné, konečné štádium (op. začiatočné), záverečný (ktorý býva v závere, tvoriaci záver, koniec; op. prvý, úvodný): záverečné čísla programu, záverečná časť seriálu, finálový (posledný a rozhodujúci): finálový zápas, odb. finálny (týkajúci sa finále, poslednej časti, obyč. hudobnej skladby): finálny tón, akord, koncový, zastar. pokonný: posledný, pokonný súd 2. jediný, ktorý zvýšil, zostal, ostatný: zbúrali aj poslednú, ostatnú pamiatku; bojoval do posledných, ostatných síl, jediný, jeden (posledný za istých okolností): zostala ti už len posledná, jediná, jedna možnosť, zvyšujúci, zostávajúci: predali aj posledný, zvyšujúci, zostávajúci kus 3. ktorý sa vzťahuje na veľmi blízku minulosť, pochádzajúci z nej; ktorý bol naposledy aktuálny, ostatný, nedávny: v poslednom, ostatnom čase sa necítim dobre; posledné, ostatné, nedávne udalosti ho celkom zlomili, najnovší: šaty ušité podľa najnovšej módy, najmódnejší, najmodernejší: posledný, najmódnejší, najmodernejší model, najpopulárnejší: posledný, najpopulárnejší hit 4. expr. spoločensky, sociálne a pod. najnižšie postavený (o človeku), expr. ostatný: tvári sa ako posledný, ostatný chudák ## poslednýkrát 1. pozri naposledy 1 2. pozri minule ## posledný raz 1. pozri naposledy 1 2. pozri minule ## posledok pozri koniec 1, záver 1 ## poslepačky pozri poslepiačky, naslepo 2, slepo 1, popamäti ## poslepiačky so zavretými očami, slepiačky, nár.: poslepačky, slepačky: trafím tam aj poslepiačky, slepiačky, expr. žmúračky: žmúračky prešla celú chodbu, popamäti, pís. i po pamäti (bez použitia zraku): popamäti našmátral vypínač ## poslík osoba poverená doručovať drobné správy, expr. vybehávač: úradný poslík, vybehávač, hovor. pejor. poskok ## poslovenčovať pozri slovakizovať ## posľubovať pozri sľúbiť ## posluha pozri sluha, slúžka ## posluhovač pozri sluha ## posluhovačka pozri slúžka ## posluhovať 1. pozri slúžiť 1 2. pozri obsluhovať 1 ## poslucháč 1. pozri študent 2. pozri vnímateľ ## poslucháreň prednášková miestnosť na vysokej škole, auditórium: prednáška bude vo veľkej posluchárni, vo veľkom auditóriu ## poslúchať pozri počúvať 3 ## poslúchnuť podriadiť sa rozkazom, pokynom, želaniam niekoho, počúvnuť, byť poslušný, byť počúvny: poslúchnuť, počúvnuť rodičovskú radu; dieťa nechce poslúchnuť, nechce byť poslušné, kniž. uposlúchnuť, zried. upočúvnuť [Rázusová-Martáková], zastar. slúchnuť, podrobiť sa, podvoliť sa (súhlasiť s vôľou, želaním niekoho): napokon sa podrobili, podvolili a šli s nami, zastar. parírovať (nedok.) ## poslušný ktorý sa ochotne, bez odporu podriaďuje rozkazu, rade, želaniu niekoho; svedčiaci o poslušnosti (op. neposlušný), počúvny: deti sú poslušné, počúvne, disciplinovaný (dodržiavajúci disciplínu, obyč. školskú; op. nedisciplinovaný): poslušní, disciplinovaní žiaci; disciplinovaná trieda, pokorný, expr. poddanský, zried. poddaný (poslušný už svojím prirodzeným založením, nebúriaci sa): pokorná, poddanská, poddaná povaha dievčaťa, ovládateľný, skrotený (obyč. o zvierati, ktoré poslúcha príkazy človeka; op. neovládateľný): ovládateľná, skrotená šelma ## poslúžiť 1. pozri obsluhovať 2. pozri osožiť, prospievať 3. pozri poskytnúť ## poslúžiť si užiť, použiť niečo pre seba, obslúžiť sa: poslúžte si, obslúžte sa z občerstvenia, zobrať si, vziať si: ešte si zoberte, vezmite, je toho dosť, zastar. poslúžiť sa [Kukučín] ## posmech pozri výsmech ## posmechár pozri posmešník ## posmechársky pozri posmešný ## posmechovať pozri posmievať sa ## posmechovať sa pozri posmievať sa ## posmeliť pozri povzbudiť ## posmeľujúci pozri povzbudivý ## posmeškár pozri posmešník ## posmeškáriť pozri posmievať sa ## posmeškársky pozri posmešný ## posmeškovať pozri posmievať sa ## posmeškovať sa pozri posmievať sa ## posmešník kto sa rád posmieva, robí si posmech, posmeškár, expr.: posmievač, vysmievač, posmechár, kniž. sarkastik: bol známym posmešníkom, posmechárom, sarkastikom, satirik (autor textu posmešného charakteru), ironik (ironický človek) ## posmešný ktorý sa rád posmieva (o človeku); ktorý vyjadruje, obsahuje posmech, posmievačný: posmešní, posmievační ľudia; posmešné, posmievačné tváre, posmechársky, posmeškársky, posmievačský (týkajúci sa posmeškára, posmievača): posmechársky, posmeškársky typ človeka; vycítila posmeškársky, posmievačský tón v hlase hovoriaceho, ironický (vyjadrujúci iróniu): ironická poznámka, uštipačný, štipľavý, pren. pichľavý (posmešný, so zámerom rečou ublížiť, dotknúť sa niekoho): nečakala priateľkine uštipačné, štipľavé, pichľavé slová, výsmešný, vysmievačný (vyjadrujúci výsmech): výsmešné pohľady, satirický (ostro posmešný), zastar. úsmešný [Kalinčiak], expr.: mefistofelovský, mefistovský ## posmešok pozri výsmech, úškľabok 1, úsmev, smiech 1 ## posmievač pozri posmešník ## posmievačný pozri posmešný ## posmievačský pozri posmešný ## posmievať sa posmechom zľahčovať, znevažovať niekoho, smiechom prejavovať škodoradosť, obsmievať (koho, čo): posmievali sa mi, obsmievali ma, že sa bojím, expr.: posmeškovať (koho), posmeškovať sa (komu), posmechovať (koho), posmechovať sa (komu): posmeškuje, posmechuje vlastnú rodinu; posmeškujú sa, posmechujú sa slabšiemu, zried. posmeškáriť [Matuška], vysmievať sa, smiať sa (smiechom, posmechom prejavovať škodoradosť, opovrhnutie a pod.): vysmievali sa, smiali sa mu v škole pre veľké uši, ironizovať, zosmiešňovať (posmievať sa pomocou irónie, smiať sa z niekoho obyč. pred viacerými): rád každého ironizuje; zosmiešňovať kamaráta, uťahovať si (robiť si žarty, posmech z niekoho): bol to veselý človek, aj sám zo seba si rád uťahoval, expr.: vyškľabovať sa, poškľabovať sa, škľabiť sa: deti sa mu vyškľabujú, poškľabujú, že je nešikovný, že sa zajakáva, expr.: vyškierať sa, uškŕňať sa, škeriť sa, naškierať sa, uškierať sa (úsmevom jemne naznačovať iróniu, posmech): vyškierať sa, uškŕňať sa nad takým konaním; škerí sa, uškiera sa nad jeho naivitou, kraj. porúhať sa [Šoltésová, Jégé], fraz.: strúhať mrkvu/mrkvičku (niekomu), smiať sa do očí pozri smiať sa ## posmrdkávať pozri páchnuť ## posmrkávať pozri smrkať ## posmrtný nastávajúci po smrti, záhrobný: posmrtný, záhrobný život, pokoj, odb. postmortálny: posmrtné, postmortálne fyziologické zmeny, zried. posthumný ## posmutnieť pozri osmutnieť ## posnímať pozri zložiť 1 ## posnívať sa pozri prisniť sa ## posol 1. osoba poverená doručiť správu, kuriér (kto dopravuje dôležité správy; v minulosti osobitný rýchly posol): diplomatický posol, kuriér; kráľovský posol, kuriér, zastar. poslanec 2. pozri vyslanec 3. pozri príznak ## posoliť pozri osoliť ## posolstvo 1. pozri správa 2. pozri delegácia ## posortírovať pozri roztriediť ## posošiť sa 1. pozri vystrieť sa 1 2. pozri vzchopiť sa 1 ## posotiť pozri posunúť 1 ## pospadávať pozri spadnúť 1 ## pospadúvať pozri spadnúť 1 ## pospájať pozri spojiť 1 ## pospájať sa pozri spájať sa ## pospásať pozri spásť 1 ## pospať si zried. pospať 1. chvíľu (obyč. s pôžitkom) sa oddať spánku, expr.: schrupnúť si, schrapnúť si: poobede si rád pospí, schrupne; poobedovali a pospali, schrapli si, expr.: podrichmať si, pochrápať si: od únavy si pri televízii aj podrichmala, pochrápala, zdriemnuť si, podriemať si, expr.: podriemkať si, pochrapkať si (na chvíľu sa ponoriť do čiastočného spánku), expr. zakľuckať si (pospať si spúšťajúc hlavu), det. alebo expr.: pospinkať si, pobúvať si, pobuvinkať si, pobuvičkať si: dieťa si pri fľaške aj pospinkalo, pobúvalo, poležať si (chvíľu si ľahnúť a obyč. si pospať) 2. do vôle sa oddať spánku, vyspať sa: v nedeľu si vždy poriadne pospí, poriadne sa vyspí, hovor. expr. potiahnuť si: potiahol si do deviatej, expr.: podrichmať si, pochrápať si: keď si poriadne podrichmem, pochrápem, budem v poriadku, poležať si (do sýtosti ležať a spať): dobre som si poležal, det. alebo expr.: pospinkať si, pobúvať si, pobuvinkať si, pobuvičkať si ## pospevovať pozri spievať 1 ## pospiačky pozri spiačky ## pospínať pozri zopnúť 1 ## pospinkať si pozri pospať si 1, pospať si 2 ## pospisovať pozri zapísať 1 ## posplácať pozri zaplatiť 1 ## pospletať pozri zapliesť 1 ## posplietať pozri zapliesť 1 ## pospletávať pozri zapliesť 1 ## pospletať sa pozri zapliesť sa 1 ## posplietať sa pozri zapliesť sa 1 ## pospletávať sa pozri zapliesť sa 1 ## posplývať pozri splývať ## pospolitosť 1. pozri spoločenstvo 1 2. pozri solidarita ## pospolitý 1. pozri obyčajný 1, jednoduchý 2 2. pozri spoločenský 1, verejný 1 ## pospolný pozri verejný 1 ## pospolu 1. pozri spolu 1 2. pozri hneď 1 ## pospomínať pozri pripomenúť 1 ## pospomínať si pozri spomenúť si ## posporiť (sa) pozri poponáhľať sa ## pospratávať pozri upratať 2 ## posprávať pozri opraviť 1 ## pospravovať pozri opraviť 1 ## pospriahať sa pozri spriahnuť sa ## posprobúvať pozri skúsiť 1 ## pospúšťať pozri spustiť 1, spusťiť 2 ## pospúšťať sa pozri spustiť sa 1 ## posputnávať pozri spútať 1 ## pospytovať sa pozri spýtať sa ## posran pozri bojazlivec ## posranec pozri bojazlivec ## posraný 1. pozri naničhodný 1, prekliaty 2. pozri bojazlivý, naľakaný 3. pozri pokazený 1, pokazený 2 ## posratý 1. pozri naničhodný 1, prekliaty 2. pozri bojazlivý, naľakaný 3. pozri pokazený 1, pokazený 2 ## posrať pozri pokaziť 1 ## posrať sa 1. hrub. nechtiac vypustiť výkaly, zjemn.: pošpiniť sa, znečistiť sa, doriadiť sa, niž. hovor.: poondieť sa, poondiať sa, potentovať sa, expr. poľapkať sa, det. alebo expr. pokakať sa, expr. pochvístať sa [Kálal], fraz. pustiť do nohavíc/do gatí 2. pozri naľakať sa 3. pozri pokaziť sa 1 ## post pozri miesto 2, stanovište ## postačiť 1. pozri stačiť 1 2. pozri vládať ## postačujúci pozri dostatočný ## postačujúco pozri dosť 1, dosť 2 ## posťahovať 1. pozri stiahnuť 1, stiahnuť 2, stiahnuť 3, stiahnuť 4 2. pozri pokrčiť 1 ## postament pozri podstavec ## postarať sa 1. pozri zariadiť 1, pousilovať sa 2 2. pozri opatriť 1 ## postarší pozri starý 1 ## postať pozri základ 3 ## postava 1. podoba ľudského tela so zreteľom na rozmery, figúra: mať štíhlu postavu, figúru, rast, vzrast: rastom malý človek, mládenec vysokého vzrastu 2. pozri človek 1 3. pozri osobnosť 1, zjav 3 ## postávač pozri lenivec ## postávačstvo pozri záhaľka ## postavať pozri postaviť 2 ## postávať 1. dlhší čas (prerušovane) niekde nečinne stáť alebo dlhšie na niečo čakať, obstávať, vystávať: na ulici postávajú, obstávajú, vystávajú hlúčiky chlapcov, expr.: trčať, tvrdnúť, tuchnúť (nedobrovoľne, obyč. pri čakaní): na zastávke sme trčali, tvrdli pol hodiny 2. pozri povaľovať sa 1 ## postávať sa pozri stať sa ## postavenie 1. pozri poloha 2. pozri stav 1, situácia 1 3. pozri funkcia 1 ## postaviť 1. dať do zvislej, vzpriamenej polohy, vztýčiť: postaviť, vztýčiť rebrík, vzpriamiť: vzpriamil, postavil nevládne telo v celej jeho dĺžke, zdvihnúť, zodvihnúť (niečo zvalené): z(o)dvihnúť elektrický stĺp 2. stavebným postupom utvoriť, vystaviť, vybudovať: postaviť, vystaviť nový dom; postavenie, vybudovanie metra, hotela, mosta, postavať, vystavať (postaviť obyč. viac objektov): postaval, vystaval už veľa budov, zmontovať (postaviť z hotových častí): zmontovať záhradný domec, zrubiť (postaviť zo zrubov): zrubiť chatu, stenu 3. inštitucionálne, organizačne utvoriť, ustanoviť, zorganizovať, vytvoriť: postaviť, vytvoriť celkom nové družstvo; ustanovenie nového výboru, zostaviť, vybudovať: zostaviť, vybudovať futbalové mužstvo, dobrú kapelu, zriadiť: zriadiť nové oddelenie 4. dať niekoho do nejakej funkcie, ustanoviť, určiť: postaviť, ustanoviť, určiť za vedúceho skúseného pracovníka; postaviť, určiť niekoho za vzor, zvoliť: do čela zvolili najodvážnejšieho 5. pozri založiť 4 6. pozri formulovať 7. pozri položiť 1 ## postaviť sa 1. dostať sa sám do stojacej polohy, vstať, povstať: s námahou sa postavil, vstal na nohy; povstal a zdvihol pohár, vzpriamiť sa, napriamiť sa, vztýčiť sa (zaujať vzpriamenú polohu): jazdec zoskočil z koňa a hneď sa vzpriamil; zo zeme sa ľahko vztýčil, zdvihnúť sa, zodvihnúť sa: pri prípitku sa všetci zo stoličiek z(o)dvihli, vzchopiť sa: muž sa naraz vzchopil a pristúpil k stolu, hovor.: pozbierať sa, zozbierať sa, hovor. expr.: zviechať sa, schabrať sa, zrepetiť sa (s námahou, ťažko a pod.): ledva sa zo zeme pozbierali, zozbierali; opitý sa nemôže zviechať, schabrať na nohy, expr. vzchápať sa (ťažko vstať), popostavovať sa, povstávať (postupne): ľudia sa popostavovali, povstávali ako na povel 2. zaujať miesto stojačky, stať si, stať: postaviť sa, stať si čelom k obecenstvu; postaviť sa, stať k obloku, zastať: zastala vo dverách, postavila sa do dverí; chlapec si zastal vedľa mňa, zaradiť sa (postaviť sa do radu): zaradili sa na koniec, popostavovať sa (postupne): popostavovali sa ku vchodu po dvoch, nastavať sa (vo väčšom množstve): pred pokladnicou sa nastavali húfy mladíkov 3. pozri vzoprieť sa 1, protestovať ## posťažovať sa pozri požalovať sa ## postekať sa pozri zliať sa 1 ## posteľ zariadenie slúžiace na spanie, na ležanie, lôžko: nemocničná posteľ, nemocničné lôžko; skladacia posteľ, skladacie lôžko, váľanda (jednoduchá čalúnená posteľ), slang. gavalec (tvrdá vojenská alebo väzenská posteľ), expr.: pelech, brloh, ložisko ## posteľovina textília na posteľné plachty a obliečky, lôžkovina ## postenať (si) pozri vzdychnúť (si) ## postenkať (si) pozri vzdychnúť (si) ## postenávať pozri stenať ## postenkávať 1. pozri stenať 2. pozri chorľavieť ## posthumný pozri posmrtný ## postielať 1. pozri odostlať 2. pozri zastlať ## postierať pozri zotrieť 1 ## postih práv. právo na náhradu prislúchajúce osobe, ktorá splnila záväzok, proti osobe, ktorá záväzok nesplnila, práv. regres ## postihnúť 1. nepriaznivo, negatívne zasiahnuť, stihnúť, zastihnúť: postihlo, stihlo, zastihlo nás nešťastie, choroba, zachvátiť, zájsť: lesy zachvátil požiar; celú oblasť zašlo nevídané sucho, doľahnúť: následky neúrody doľahli na všetkých, expr. prikvačiť: prikvačila ho bieda, navštíviť: navštívilo nás nešťastie, postretnúť (aj o niečom priaznivom): postretne ho ešte všeličo, hovor. ponadchádzať: všelijaké trápenie nás ponadchádzalo 2. kniž. zmyslami alebo rozumom zistiť obyč. podstatu veci, pochopiť: postihnúť, pochopiť zmysel počutého, porozumieť, zachytiť: dobre porozumel jej tajnému znameniu; zachytiť jemný zvuk, postrehnúť (obyč. niečo, čo nie je na prvý pohľad zrejmé): postrehnúť náznak smútku v očiach, vypozorovať, pobadať, vybadať: hneď vypozoruje, vybadá, aká je situácia, vystihnúť, vyjadriť (postihnúť slovami alebo umeleckými prostriedkami): film dobre vystihuje, vyjadruje problémy mládeže; presne si to vyjadril ## postihnuteľný pozri viditeľný ## postihnutý nepriaznivo zasiahnutý, obyč. chorobou, defektný: telesne, duševne postihnutá, defektná mládež, hovor. handicapovaný (ktorý je v nevýhode pre postihnutie): handicapovaný jedinec, invalidný (ktorý je v invalidite): invalidné dieťa, poškodený (na zdraví), poznačený ## postilión pozri kočiš ## postínať pozri sťať 1 ## postískať pozri stlačiť ## postískať sa pozri stisnúť sa ## postiť sa zdržiavať sa jedla (najmä mäsitého alebo vôbec neprijímať potravu), zachovávať pôst (obyč. z náboženských alebo zdravotných príčin), nejesť, držať pôst: postí sa, neje, drží pôst už tretí deň, hladovať, držať hladovku (dlhší čas neprijímať potravu): hladovať, držať hladovku na protest proti niečomu, fraz. žiť o chlebe: žije o chlebe už tretí deň ## postláčať pozri stlačiť ## postláčať sa pozri stisnúť sa ## postlať 1. pozri odostlať 2. pozri zastlať ## postĺkať pozri zbiť 1, zbiť 2 ## postlúdium pozri dohra 1 ## postmortálny pozri posmrtný ## postoj 1. držanie tela, póza: zaujať pohodlný postoj, pohodlnú pózu, pozícia: základná tanečná pozícia, poloha: zmeniť polohu 2. pozri pomer 2 ## postojačky (o ľuďoch, zvieratách) v stojacej, zvislej polohe, stojačky, stojac: postojačky, stojačky, stojac sa rýchlo najedli, stojmo, v stoji: streľba stojmo, v stoji ## postonať (si) pozri vzdychnúť (si) ## postonkať (si) pozri vzdychnúť (si) ## postonávať 1. pozri stenať 2. pozri chorľavieť ## postonkávať 1. pozri stenať 2. pozri chorľavieť ## postrácať pozri stratiť 1 ## postrácať sa pozri stratiť sa 1 ## postrádať pozri chýbať 1 ## postrannica pozri pobočnica ## postranný 1. umiestnený na strane, na boku; vychádzajúci, smerujúci zo strany, bočný: postranné, bočné osvetlenie; postranné, bočné výhonky, vedľajší (op. hlavný): postranná, vedľajšia ulica, prívesný: prívesný vozík, šport.: pomedzný, čiarový (o rozhodcovi) 2. nekonaný priamo; z nejakého, obyč. nečestného dôvodu skrývaný, utajovaný, tajný, skrytý: netajila sa svojimi postrannými, tajnými, skrytými zámermi, pobočný, bočný: mať pobočné, bočné úmysly; dostať sa niekam bočnými chodníčkami, pokútny, nečistý, kniž. nekalý: pokútne, nečisté, nekalé zámery, plány ## postrapatený pozri strapatý ## postrapatiť urobiť strapatým, rozstrapatiť, expr.: pokuštrať, rozkuštrať, počuchrať, rozcuchať, rozčupriť: vetrík postrapatil, rozstrapatil hlavu, účes; ak nedáš pozor, postrapatíš, počuchreš, rozcucháš mi vlasy, rozchlpiť, pochlpiť, schlpiť (obyč. chlpy): dlhú bradu má celú rozchlpenú, pochlpenú; schlpený psí chvost, rozčechrať, rozčuchrať: rozčechrať si vlasy; rozčuchraný vrkoč, pokudliť: pokudliť vlasy ## postrašený pozri naľakaný ## postrašiť 1. pozri naľakať 2. pozri posypať, potrieť ## postrašiť sa pozri naľakať sa ## postrážiť pozri zavarovať 1 ## postrčiť pozri posunúť 1 ## postrčiť sa pozri posunúť sa, postúpiť 1 ## postreh pozri streh ## postrehnúť zmyslami (obyč. zrakom) alebo rozumom zistiť niečo, čo nie je na prvý pohľad zrejmé, očividné, zbadať, vybadať, pobadať: postrehol, zbadal, že ktosi chýba; postrehnúť, vybadať, pobadať, že nastala istá zmena, spozorovať: nespozorovať príznaky choroby, vypozorovať (obyč. dlhším pozorovaním), zachytiť, všimnúť si: zachytil, všimol si pohľad plný nevôle, vychytiť: z jeho slov vychytil utajený zmysel, postihnúť, pochopiť (obyč. podstatu veci): postihnúť, pochopiť zmysel umeleckého diela, uvedomiť si (získať vedomie niečoho): svoj omyl si uvedomil neskoro, zočiť, zazrieť, uvidieť (zrakom nakrátko vnímať): len čo zočil, zazrel, uvidel, že ostatní odchádzajú, opustil miestnosť ## postrehnuteľný pozri viditeľný ## postreknúť pozri poliať 2 ## postrekovať pozri striekať 2 ## postretnúť pozri postihnúť 1 ## postŕhať pozri strhnúť 1 ## postrhávať pozri strhnúť 1 ## postrhúvať pozri strhnúť 1 ## postŕhať sa pozri strhnúť sa 2 ## postrhávať sa pozri strhnúť sa 2 ## postrhúvať sa pozri strhnúť sa 2 ## postriasať pozri otriasť 2 ## postriebriť sa pozri obelieť ## postriebrovať pokrývať vrstvou striebra alebo striebornej farby, striebriť: postriebrovanie, striebrenie kovových súčiastok, zried. ostriebrovať ## postriehnuť (si) pozri počkať 1 ## postriekať pozri ostriekať ## postrieľať pozri zastreliť ## postrieť pozri zastrieť 1 ## postriezť (si) pozri počkať 1 ## postrkať pozri strčiť 1 ## postrkávať pozri strkať 2, posúvať 1 ## postrkovať pozri strkať 2, posúvať 1 ## postrknúť pozri posunúť 1 ## postrkom násilným spôsobom, obyč. z úradného donútenia, zastar.: šupom, šupasom: domov sa vrátil postrkom, šupom, šupasom ## postroj výstroj ťažných alebo jazdeckých zvierat, hovor. šíry: volský, konský postroj, volské, konské šíry, nár. štverne ## postrúhať pozri ostrúhať 2 ## postruheň pozri podplamenník ## postruhník pozri podplamenník ## postružník pozri podplamenník ## postskriptum pozri dodatok ## postulát 1. pozri požiadavka 1 2. pozri domnienka ## postulovať pozri žiadať 1 ## postup 1. pozri poradie, sled 1 2. pozri spôsob 1, metóda, ťah 2 3. pozri prax 1 4. pozri priebeh ## postúpať pozri pošliapať 1 ## postúpiť 1. urobiť jeden alebo viac krokov dopredu; dostať sa vôbec dopredu (op. ustúpiť), podísť, pokročiť: postúpiť, podísť o krok a zastať; nepostúpili, nepokročili ani o kúsok, posunúť sa: zástup ľudí sa posunul asi o meter; front sa posunul k hraniciam, pomknúť sa, pomyknúť sa, podať sa (postúpiť alebo sadnúť si o kúsok ďalej): rad čakajúcich sa konečne pomkol; prosím, pomyknite sa, podajte sa ešte, potisnúť sa, potlačiť sa (postúpiť tisnutím, tlačením): musíme sa potisnúť, potlačiť, aby sme sa všetci zmestili, postrčiť sa (postúpiť po náraze) 2. dostať sa bližšie k cieľu, pokročiť, urobiť pokrok: výstavba metra postúpila, pokročila; vo výskume sa postúpilo, urobil sa pokrok, kvalifikovať sa (postúpiť v súťaži) 3. zrieknuť sa, vzdať sa niečoho v prospech niekoho, odstúpiť: časť poľa postúpil, odstúpil bratovi, prenechať, prepustiť: majetok prenechal deťom; prepustím vám svoje miesto, dať, odovzdať, poslať (dať ako sprostredkovateľ): list postúpiť, poslať na vybavenie ## postupne 1. nasledujúc v poradí jeden za druhým, podľa istého poradia, porade: navštívil postupne, porade všetkých známych, radom, zaradom, rad-radom, jeden po druhom: prečítal všetko radom, zaradom; brali rad-radom všetkých; všetci jeden po druhom opustili miestnosť, poporiadku, zastar. poriadkom [Tajovský], fraz. z kroka na krok: všetko musí ísť pekne poporiadku, následne, kniž. sukcesívne: také dielo sa tvorí následne, sukcesívne zo získaných informácií, chronologicky (v časovej následnosti): údaje sú zoradené chronologicky, etapovo, etapovite (po etapách), štádiovo, štadiálne (po štádiách) 2. pozri pomaly 2, voľne 4 ## postupnosť 1. nasledovanie v istom poradí: číselná postupnosť, postupnosť javov, hierarchia (postupnosť podľa dôležitosti): hierarchia hodnôt, súslednosť (vecná alebo časová postupnosť): lingv. súslednosť časov, kniž. následnosť: historická následnosť udalostí 2. pozri súvislosť, sled 1, poradie ## postupný založený na istej časovej postupnosti, nasledujúci v istom časovom poradí, stupňovitý: postupný, stupňovitý vývin, etapový, etapovitý (robený po etapách): etapovitá výstavba bytov, štádiový, štadiálny (po štádiách), chronologický (podľa následnosti v čase): chronologické zaznamenávanie dejín, odb. sukcesívny: sukcesívna nadväznosť, pozvoľný (prebiehajúci pozvoľne, mierne, nie prudko): postupné, pozvoľné uskutočňovanie zmien (op. radikálne, rýchle); pozvoľné zabúdanie, pomalý (op. rýchly): pomalé umieranie; všetko naznačovalo postupný, pomalý úpadok, fyz. posuvný (o pohybe) ## postupovať 1. pozri postúpiť 2. pozri konať 1, počínať si ## postvárať pozri vyviesť 1 ## postýbať pozri navliecť 1 ## postýkať pozri navliecť 1 ## posúdiť urobiť si alebo prejaviť úsudok o niečom, dospieť k istému názoru o niečom; urobiť odborný posudok, zhodnotiť, ohodnotiť: posúdiť, zhodnotiť situáciu ako dobrú; chlapcov výkon posúdili, ohodnotili vysoko, oceniť (kladne posúdiť): ocenil našu spoluprácu ako vzornú, kvalifikovať (obyč. odborne posúdiť spôsobilosť, hodnotu a pod.): kvalifikovať prácu stavbárov, recenzovať (posúdiť umelecké, vedecké alebo iné dielo), klasifikovať, oklasifikovať (obyč. známkou vyjadriť posúdenie výkonu, najmä v škole): diplomovú prácu (o)klasifikovali veľmi dobre, odhadnúť (približne posúdiť hodnotu, veľkosť a pod. niečoho): odhadnúť hĺbku jazera; zle odhadnúť situáciu, zvážiť, uvážiť (porovnávaním posúdiť): zvážiť, uvážiť všetky možnosti, okolnosti, pozrieť (sa), podívať sa: treba sa pozrieť, podívať na vec aj z inej strany, usúdiť (urobiť si úsudok): z danej situácie usúdil, že nemá zmysel ďalej čakať ## posudok odborné zhodnotenie, posúdenie niečoho, expertíza: vypracovať posudok, expertízu, recenzia (posudok vedeckého alebo umeleckého diela): posudok, recenzia rukopisu, kritika (kritický posudok): napísať kritiku divadelnej hry, vyjadrenie (úradné posúdenie): požiadať komisiu o vyjadrenie, kniž. dobrozdanie: úradné dobrozdanie pozri kritika ## posudzovať pozri hodnotiť ## posudzovateľ kto niečo zhodnocuje, posudzuje, obyč. odborne, recenzent (kto hodnotí vedecké alebo umelecké dielo): posudzovateľ, recenzent štúdie, románu, kritik: literárny kritik, lektor (odborný posudzovateľ vo vydavateľstve, v divadle a pod.): lektor učebnice, oponent (posudzovateľ vedeckej alebo odbornej práce): oponent dizertačnej práce, zried. hodnotiteľ: hodnotiteľ poézie [Kostra], sudca: bol spravodlivým sudcom rodinných sporov pozri kritik ## posúch pečené múčne jedlo okrúhleho tvaru, osúch, pagáč: napiecť kapustných posúchov, osúchov; škvarkové pagáče, placka (plochý kus cesta; pečené jedlo z neho): vyvaľkať cesto na placky ## posúkať pozri skrútiť 1 ## posun zmena miesta hýbaním, pohyb: rýchly posun, pohyb vojska, odb. posuv: posuv ľadovca ## posunkovať pozri gestikulovať ## posunok pohyb, obyč. rukou na vyjadrenie, zdôraznenie niečoho, gesto: robiť posunky, gestá; snažil sa dohovoriť posunkami, gestami ## posunovací pozri posuvný 1 ## posunovať pozri posúvať 1, pozri posunúť ## posunovať sa pozri posúvať sa, pozri posunúť sa ## posunovateľný pozri posuvný 1 ## posunúť 1. vykonať niečím krátky kĺzavý pohyb po povrchu niečoho alebo v priestore, pošinúť: posunúť, pošinúť stolček k nohám, pomknúť, pomyknúť: pomkol si nohu o kúsok ďalej; pomknúť, pomyknúť klobúk do čela, pošmyknúť: pošmykne tanier ďalej, pošuchnúť, hovor. pošupnúť: pošuchnúť vedro do kúta, zried. posúvnuť: posúvnuť niekoho aj so stoličkou, potisnúť, potlačiť (tlakom): potisnúť, potlačiť skriňu, postrčiť, posotiť (ľahkým úderom posunúť): prstom si postrčil, posotil čiapku, zried. postrknúť [Hviezdoslav], pohnúť (posunúť celkom malým pohybom): pohnúť, posunúť hodinovú ručičku dopredu, poposúvať, popomkýnať, popotískať, popotláčať, popohýnať (postupne, viac vecí) 2. pozri preložiť 1 ## posunúť sa krátkym kĺzavým pohybom sa premiestniť po povrchu niečoho alebo v priestore, pošinúť sa: obraz sa posunul, pošinul doprava, pošmyknúť sa: na lavici sa pošmykol bližšie k dievčaťu, zried. posúvnuť sa, pomknúť sa, pomyknúť sa: Pomknite sa, pomyknite sa ešte o kúsok!, pošuchnúť sa, hovor. pošupnúť sa: nervózne sa na stoličke pošuchol, pošupol, podať sa: podal sa o kúsok, aby uvoľnil miesto prichádzajúcemu, uhnúť, pohnúť sa (malým pohybom zmeniť polohu): uhol, pohol sa trocha do boku, potisnúť sa, potlačiť sa (tlakom sa posunúť): cestujúci sa potisli, potlačili do stredu vozňa, postrčiť sa (posunúť sa po ľahkom náraze): postrčili sa o kúsok ďalej, skĺznuť sa, pokĺznuť sa (posunúť sa zhora dolu alebo nabok): čiapka sa jej trocha skĺzla, pokĺzla, poposúvať sa, popomkýnať sa, popotískať sa, popotláčať sa, popohýnať sa (postupne sa posunúť kúsok ďalej; o viacerých jednotlivcoch) ## posunuteľný pozri posuvný 1 ## posúriť pozri pohnať 1 ## posušiť sa pozri vyschnúť 1 ## posuv pozri posun ## posúvací pozri posuvný 1 ## posúvať 1. robiť niečím krátky kĺzavý pohyb po povrchu niečoho alebo v priestore, posunovať: posúvať, posunovať figúrky na šachovnici, sunúť: sunie ruku pomaly k vypínaču, pomkýnať: pomkýnať pohár k sebe, potískať, potláčať, potlačovať: pomaly potíska, potláča vozík pred sebou, postrkávať, postrkovať, zried. posacovať (posúvať ľahkým úderom, nárazom): postrkáva, posacuje dieťa k dverám, pohýnať: jemne pohýnať, posúvať páku dopredu, hovor. šibovať: šibovať vlakovú súpravu 2. pozri preložiť ## posúvať sa krátkym kĺzavým pohybom sa premiestňovať po povrchu niečoho alebo v priestore, posunovať sa: šatka sa posúvala, posunovala z pleca dole, sunúť sa: z vrchu sa sunul veľký kameň, pomkýnať sa, podávať sa: sediaci sa pomkýnajú, podávajú tesnejšie k sebe, potískať sa: budovy akoby sa potískali k sebe, expr. šinúť sa: dav sa šinul k východu, kniž.: snovať sa, snuť sa: po nebi sa snujú oblaky, expr. zried.: postrkávať sa, postrkovať sa (posúvať sa trhavými pohybmi), pohýnať sa, uhýnať sa (malým pohybom meniť polohu): hlava sa mu pohýna od zvedavosti k susedovi, napredovať, postupovať (posúvať sa dopredu, op. ustupovať): skupina rýchlo napreduje, postupuje k cieľu ## posúvateľný pozri posuvný 1 ## posúvnuť pozri posunúť 1 ## posuvný 1. ktorý možno, ktorý sa dá posúvať; zariadený na posúvanie, posúvací, posunovací: posuvné, posúvacie, posunovacie dvere, posunovateľný, posunuteľný, posúvateľný, pomkýnavý: posunovateľný mechanizmus na písacom stroji; posunuteľné, posúvateľné sedadlá; posúvateľná šablóna 2. pozri postupný ## posváriť sa pozri pohádať sa ## posväcovať pozri svätiť 1 ## posvätiť pozri zasvätiť 1, obetovať 1 ## posvätný 1. nábožensky uctievaný, slúžiaci na také uctievanie: posvätné predmety, kultový (obyč. o mimokresťanských kultoch): posvätné, kultové miesta, texty, obradný (týkajúci sa náboženských obradov), sakrálny, sakramentálny, svätý: posvätné, sväté mesto, hieratický, expr. presvätý 2. vzbudzujúci veľkú vážnosť, úctu; svedčiaci o tom, svätý, expr. presvätý: posvätné, sväté ticho; posvätné, sväté, presväté rúcho, nedotknuteľný, neskl. tabu, tabuový, tabuizovaný (ktorého sa nemožno dotknúť, ktorý nemožno pošpiniť, znevážiť): rodina je posvätná, nedotknuteľná; to je pre mňa tabu; tabuový predmet, neporušiteľný (ktorý nemožno porušiť): neporušiteľný vzťah, sľub, drahý: drahé relikvie, expr. nábožný: pristupovať k niečomu s nábožnou úctou, nábožným obdivom, kniž. blahoslavený: blahoslavená pamiatka ## posviacať pozri svätiť 1 ## posviacka obrad, pri ktorom sa niečo svätí, posväcuje, vysviacka: posviacka, vysviacka kaplnky, svätenie ## posvietiť si pozri preskúmať, objasniť ## posypať pokryť niečím sypkým, prachovitým, zried. osypať: krupicovú kašu posypať, osypať cukrom a škoricou, obsypať (posypať dookola alebo nahusto): obsypať hrob kvetmi; rezance obsypané makom, vysypať (obyč. znútra alebo na povrchu): vysypať formu múkou; vysypať cestičku štrkom, zasypať (posypať v hojnej miere): zasypať vyrážky púdrom, zásypom, potrúsiť (po troškách, tu a tam posypať): po dlážke potrúsená slama, expr. postrašiť (slabo posypať): koláč postrašený orechami, poposýpať, pozasýpať, pozasypávať (postupne, viac vecí): poposýpať, pozasypávať chodníky pieskom ## posýpka sypká látka na posýpanie, zásypka: orechová posýpka, zásypka na koláče ## pošarapatiť pozri vyviesť 1 ## pošedivievať pozri šedivieť ## pošepkať povedať pošepky (potichu, nezvučne), často dôverne alebo ako radu, pošeptať: pošepkať, pošeptať niekomu do ucha novinu, pošepnúť, zašepnúť, šepnúť (obyč. krátko): (po)šepol susedovi, aby nič neprezradil, pošuškať: nechcel hovoriť o veci nahlas, iba mi to pošuškal, zašepkať, zašeptať, zašepotať (ticho povedať): zašepká mame do ucha prosbu, našepkať, našeptať, našuškať (potichu poradiť niekomu, čo má povedať): našepkať žiakovi odpoveď, napovedať (našepkať v škole) ## pošepkávať pozri šepkať 1 ## pošeptávať pozri šepkať 1 ## pošepky pozri šeptom ## pošepnúť pozri pošepkať ## pošeptať pozri pošepkať ## poševeliť pozri pohnúť 1 ## pošibávať pozri šibať 1 ## pošikovať 1. pozri priviesť 1, poslať 2 2. pozri sprostredkovať ## pošimrať pozri poštekliť ## pošinúť 1. pozri posunúť 1 2. pozri poraziť 2 ## pošinúť sa 1. pozri posunúť sa 2. pozri zblázniť sa 1 ## pošiť pozri ušiť ## poškľabok pozri úškľabok 1, úsmev, smiech 1 ## poškľabovať sa pozri smiať sa 1, posmievať sa ## pošklbať pozri roztrhať ## pošklbávať pozri mykať ## poškodený 1. ktorý sa poškodil (používaním, vekom a pod.); ktorý nevyhovuje požiadavkám kvality, porušený, narušený, rozrušený: poškodený, porušený obal; poškodený, narušený mechanizmus; narušené, rozrušené murivo budovy, pokazený (ktorý dočasne alebo natrvalo stratil funkčnosť): poškodený, pokazený motor; pokazená hračka, znehodnotený: znehodnotený tovar, preležaný (ktorý sa poškodil dlhým skladovaním, nepoužívaním a pod.; o tovare), chybný (ktorý má nedostatky; zle urobený, vyrobený): chybný výrobok, expr.: roztrasený, rozheganý, rozglejený: roztrasená, rozheganá kára; rozglejený nábytok 2. ktorý už nie je v poriadku, nie je dobrý, pevný (o zdraví), narušený, nalomený, podlomený, naštrbený: zdravie má poškodené, narušené, nalomené, podlomené, naštrbené, expr. pošramotený, pren. expr.: načatý, nahlodaný, pren. podkosený pozri postihnutý ## poškodiť 1. spôsobiť nepriaznivú zmenu, škodu na niečom, pokaziť: nárazom si poškodil, pokazil hodinky, porušiť (najmä na povrchu): porušiť náter, maľovku, zničiť, znivočiť (poškodiť tak, že niečo sa stane celkom nepoužiteľné, nefunkčné a pod.): ľadovec zničil úrodu; v čistiarni mi znivočili oblek, porúchať (spôsobiť poruchu, poruchy): porúchaný stroj, expr.: popsuť, pošramotiť: popsulo, pošramotilo mi to zdravie, poškrabať, poškriabať, podriapať (škrabaním poškodiť): poškr(i)abať, podriapať hladký povrch niečoho, odrať, odrieť, zodrať, zodrieť, oškrieť (drením poškodiť): odrieť, oškrieť nábytok, lak, sklo, expr. strhať [Kukučín], devastovať, zdevastovať, spustošiť, expr.: zhumpľovať, spľundrovať: (z)devastovanie lesov; oheň spustošil časť budovy; zhumpľované vodné zdroje, expr. doriadiť, hovor. expr. dorichtovať: oheň doriadil, dorichtoval les, ošúchať, ošarpať (častým používaním, nedbanlivosťou poškodiť) 2. spôsobiť niekomu škodu, stratu, ujmu (hmotnú, duchovnú alebo zdravotnú), uškodiť: požiar poškodil viacerých, uškodil viacerým; námaha mu poškodila, uškodila, zaškodiť: ťažké jedlo chorému zaškodilo, ublížiť: ublížilo mu, že tak veľa pracoval, kraj.: oškodiť, oškodovať: dozeral, aby ho neoškodovali; pri delení majetku ho oškodovali ## poškodzovateľ pozri škodca 1 ## poškrabať 1. prejsť nejakým ostrejším predmetom (najmä nechtami) po niečom, obyč. na odstránenie svrbľavosti, expr. poškrabkať (trochu, zľahka): poškr(i)abať, poškrabkať si svrbiaci chrbát; poškrabať, poškrabkať dieťaťu pätu 2. ostrým predmetom rozrušiť povrch, škrabaním poškodiť, poraniť, znehodnotiť a pod., podriapať: mačka mi poškr(i)abala, podriapala tvár, doškrabať, doškriabať, dodriapať (silno, na viacerých miestach poškrabať): dieťa lopatkou doškr(i)abalo, dodriapalo nábytok, škrabnúť, poškrabnúť, zaškrabnúť, drapnúť, zadrapnúť, hovor. štrajchnúť (jedným pohybom): (za)škrabnúť, (za)drapnúť do skla kameňom; poškrabnuté líce, odrieť, oškrieť, expr. oškúliť: v kroví si odrel, oškrel, oškúlil ruky, kožu, rozškrabať, rozškriabať, rozoškrieť, rozškrieť, rozodrieť, rozdrieť, rozodrať, rozdrať, odrať, rozdriapať (škrabaním poraniť): spadnutý konár mi rozodrel, odral, rozdriapal tvár do krvi, poodierať, pooškierať, expr. pooškuľovať (postupne, na viacerých miestach) ## poškriabať 1. prejsť nejakým ostrejším predmetom (najmä nechtami) po niečom, obyč. na odstránenie svrbľavosti, expr. poškrabkať (trochu, zľahka): poškr(i)abať, poškrabkať si svrbiaci chrbát; poškrabať, poškrabkať dieťaťu pätu 2. ostrým predmetom rozrušiť povrch, škrabaním poškodiť, poraniť, znehodnotiť a pod., podriapať: mačka mi poškr(i)abala, podriapala tvár, doškrabať, doškriabať, dodriapať (silno, na viacerých miestach poškrabať): dieťa lopatkou doškr(i)abalo, dodriapalo nábytok, škrabnúť, poškrabnúť, zaškrabnúť, drapnúť, zadrapnúť, hovor. štrajchnúť (jedným pohybom): (za)škrabnúť, (za)drapnúť do skla kameňom; poškrabnuté líce, odrieť, oškrieť, expr. oškúliť: v kroví si odrel, oškrel, oškúlil ruky, kožu, rozškrabať, rozškriabať, rozoškrieť, rozškrieť, rozodrieť, rozdrieť, rozodrať, rozdrať, odrať, rozdriapať (škrabaním poraniť): spadnutý konár mi rozodrel, odral, rozdriapal tvár do krvi, poodierať, pooškierať, expr. pooškuľovať (postupne, na viacerých miestach) ## poškrabkať pozri poškrabať 1 ## poškrabkávať sa pozri ošívať sa 1 ## poškrabnúť pozri poškrabať 2 ## poškrabok pozri podplamenník ## poškriabať pozri poškrabať ## poškriepiť sa pozri pohádať sa ## poškrtať pozri poprečiarkovať ## poškrtiť pozri zaškrtiť 1 ## poškuľovať 1. pozri škúliť 1 2. pozri zaujímať sa ## poškvrna pozri hana, urážka ## poškvrniť 1. pozri zašpiniť 2. pozri zneuctiť 1, zhanobiť ## pošliapať 1. stúpaním, šliapaním niečo stlačiť a tým poškodiť, znehodnotiť, zašliapať, zošliapať, ušliapať: deti pošliapali, zašliapali, zošliapali kvety na hriadkach; pošliapaná, ušliapaná tráva, postúpať: postúpať vysiatu hriadku, pochodiť, pobehať, poskákať, expr. pošmatlať: pochodili, poskákali po čerstvom snehu, podupať, udupať, zdupať, ubiť, expr.: udupkať, zdupkať, zdupčiť, zdepčiť, zdepsiť, zdeptať (prudkým šliapaním, skákaním a pod.): podupať stromčeky, po stromčekoch; udup(k)ané, ubité, zdup(k)ané, zdepsené obilie, podláviť, zdláviť, udláviť, expr.: zdlapčiť, udlapčiť: psy podlávili, zdlávili, udlávili pučiace tulipány, pogniaviť, dostúpať, dodláviť, dogniaviť, došliapať (silno, väčšie množstvo) 2. pozri zneuctiť 1 ## pošmakovať si pozri pochutiť si ## pošmárať pozri zhodiť 1 ## pošmatlať pozri pošliapať 1, podláviť 2 ## pošmrdkávať pozri kývať 1 ## pošmúrny 1. pozri zamračený 1, zamračený 2, nevľúdny 1, nevľúdny 2 2. pozri tmavý 2 ## pošmyknúť pozri posunúť 1 ## pošmyknúť sa pozri šmyknúť sa 1, posunúť sa ## pošmykovať sa pozri kĺzať sa ## pošpásovať (si) pozri zažartovať (si) ## pošpatiť pozri zošpatiť ## pošpiniť 1. pozri zašpiniť 2. pozri zneuctiť 1 ## pošpintať pozri zašpiniť ## pošpliechať pozri pofŕkať ## pošramotený pozri poškodený 2 ## pošramotiť pozri pokaziť 1, poškodiť 1 ## poštár pozri doručovateľ ## pošťastiť sa pozri podariť sa ## poštátniť pozri znárodniť ## poštekávať pozri brechať 1 ## poštekliť jemnými dotykmi vyvolať na pokožke dráždivé pocity sprevádzané obyč. reflexným smiechom; expr. príjemne vzrušiť, podráždiť: na krku ho pošteklil vlas; pošteklila ich predstava spoločného večera, expr.: pošimrať, zašimrať, polaskotiť: vetrík mi pošimral, polaskotil tvár; ženine dlhé vlasy ma nežne zašimrali pozri vzrušiť ## poštípať 1. pichnutím poraniť (o hmyze), uštipnúť: poštípala, uštipla ma včela, bodnúť, pichnúť: do ruky ju bodla, pichla osa, uhryznúť (o hadovi), doštípať, dobodať, dopichať (silno, na viacerých miestach poštípať) 2. bolestivo stisnúť pokožku alebo inak spôsobiť pálčivú bolesť, uštipnúť: poštípať, uštipnúť niekoho na ruke, na líci, štipnúť: štipla plačúce dieťa do zadočka, expr. poštipkať (jemne poštípať): ostré jedlo ma na jazyku poštipkalo ## poštipkať pozri poštípať 2 ## poštipkávať pozri štípať 1, štípať 2 ## poštipkovať pozri štípať 1, štípať 2 ## poštipovať pozri štípať 1, štípať 2 ## poštopkať pozri zaplátať ## poštovné poplatok za dopravu poštovej zásielky, porto: porto platí príjemca, zastar. listovné ## poštrkávať pozri štrkať ## poštrkovať pozri štrkať ## poštuchávať pozri štuchať ## poštuchnúť pozri sotiť 1 ## poštvať pozri popudiť 1 ## poštvornožky pozri štvornožky ## pošuchávať pozri šúchať 1 ## pošuchovať pozri šúchať 1 ## pošuchnúť pozri posunúť 1 ## pošuchnúť sa pozri posunúť sa ## pošumievať pozri šumieť ## pošupnúť pozri posunúť 1 ## pošupnúť sa pozri posunúť sa ## pošuškať pozri pošepkať ## pošuškávať pozri šepkať 1 ## pošušky pozri šeptom ## pošušlávať pozri šušlať 1 ## pošva 1. anat. svalová trubica rodidiel, anat. vagína 2. pozri puzdro ## pot slaná tekutina vylučovaná z pokožky, kniž. znoj: utierať si pot, znoj z čela ## potácať sa pozri tackať sa ## potácavý pozri kolísavý 1 ## potackávať sa pozri tackať sa ## potáčať sa pozri tackať sa ## potade pozri potiaľ 1 ## potadeto pozri potiaľ 1 ## potadiaľ pozri potiaľ 1 ## potadiaľto pozri potiaľ 1 ## poťah 1. tkanina, koža a pod. chrániaca niečo (obyč. nábytok) pred opotrebovaním, povlak, obťah: poťah, povlak, obťah pohovky, kresiel 2. pozri povoz ## poťahať pozri potiahnuť 1 ## poťahovačka pozri nepríjemnosť ## poťahovať 1. pozri ťahať 1, ťahať 2, mykať 2. pozri fajčiť 3. pozri piť 1 4. pozri smrkať 5. pozri fúkať 1 6. pozri kradnúť 7. pozri spievať 1 ## potajme pozri nepozorovane, tajne, ukradomky ## potajmo pozri nepozorovane, tajne, ukradomky ## potajmý pozri tajný, skrytý ## potajne pozri tajne ## potajomky pozri nepozorovane, tajne, ukradomky ## potajomne pozri nepozorovane, tajne, ukradomky ## potajomný pozri tajný, skrytý ## potancovať (si) pozri zatancovať si ## potápať sa pozri topiť sa 1 ## poťapiť sa pozri podariť sa ## poťapkať pozri potľapkať ## poťapkávať pozri tľapkať 1 ## potáraný pozri táravý; bláznivý 2 ## potárať pozri tárať ## potárať sa pozri túlať sa ## potatme pozri tajne, ukradomky, nepozorovane ## poťažkať podržaním v rukách vyskúšať, určiť približnú hmotnosť alebo kvalitu niečoho, hovor. oťažkať: najskôr kurča (p)oťažkala, až potom ho kúpila, zried. obťažkať: obťažkať niečo v ruke, zried. povážiť: balík opatrne povážil v rukách ## poťažkať si pozri požalovať sa ## poťažkávať pozri vážiť 2 ## poťažkávať si pozri sťažovať sa ## poťažky pozri ťažko 2 ## poťažmo pozri prípadne 1, prípadne 2 ## poťažne pozri prípadne 1, prípadne 2 ## potecha 1. pozri radosť 2. pozri útecha 3. pozri pôžitok ## potemnieť pozri stemnieť 1 ## potemnievať pozri tmavnúť ## potemný pozri tmavý 1 ## potencia pozri sila 1 ## potenciál maximálne možnosti, schopnosti, ktoré zaručujú istý výkon, kapacita: výrobný potenciál, výrobná kapacita krajiny ## potenciálny pozri možný ## potenciovať pozri stupňovať ## potentát 1. pozri panovník 2. pozri hodnostár ## potentátnik pozri hodnostár ## potentný pozri schopný, výkonný ## poteraz pozri doteraz ## potešenie 1. pozri radosť 2. pozri útecha 3. pozri pôžitok ## potešený pozri naradovaný ## potešiť 1. poskytnúť útechu (v zármutku, trápení a pod.), utešiť: potešiť, utešiť pozostalých, trpiacich, rozhovárať (nedok.) (rozptyľovať chmúrne, pesimistické myšlienky): rozhováral priateľa, aby si z toho nič nerobil 2. spôsobiť niekomu radosť, potechu; urobiť veselým, radostným, rozradovať, rozradostiť, rozradostniť: vaša odpoveď ma potešila, rozradost(n)ila; aj maličkosť ju vie potešiť, rozradovať, rozveseliť, obveseliť: pohľad na deti ju vždy rozveselí, obveselí, rozihrať, rozjariť, zried. rozjasniť (priviesť do veselej, radostnej nálady): rozihrať, rozjariť spevom celú spoločnosť, rozohriať, oblažiť: rozohriať, oblažiť srdce, myseľ, pobaviť, zabaviť, rozptýliť (zbaviť zlej nálady, smútku): dobrá kniha najlepšie zabaví, pobaví, rozptýli ## potešiť sa pocítiť radosť, potechu z niekoho, niečoho, zaradovať sa: potešili sa mu, zaradovali sa mu ako rodine; jeho srdce sa tomu potešilo, zaradovalo sa nad tým, zried. zatešiť sa [Kalinčiak], rozradovať sa, naradovať sa, rozradostiť sa, rozradostniť sa: z rodinných udalostí sa celý rozradoval, rozradost(n)il, poradovať sa (trochu sa potešiť), rozveseliť sa, obveseliť sa: dievčence sa idú do spoločnosti rozveseliť, obveseliť, zabaviť sa, pobaviť sa, rozptýliť sa (zbaviť sa zlej nálady, smútku zábavou): pri hudbe sa dobre zabaviť, rozptýliť; na žarte sa všetci zabavili, pobavili, rozjariť sa, rozihrať sa, rozžiariť sa, rozjasať sa, poet. rozplesať sa (veľmi sa potešiť z niečoho): rozjarili, rozžiarili sa nad synovým úspechom, rozohriať sa, oblažiť sa: rozohriať sa, oblažiť sa lúčom nádeje, kniž. zastar. ukochať sa: jeho oko sa ukochá malebným krajom ## potešiteľ pozri potešovateľ ## potešiteľný pozri príjemný ## potešovať pozri tešiť 1, tešiť 2 ## potešovať sa pozri tešiť sa 2 ## potešovateľ kto poskytuje potešenie, radosť, uspokojenie, potešiteľ, utešovateľ, utešiteľ: bol jej potešovateľom, utešovateľom vo všetkých ťažkostiach, tešiteľ ## potešujúci pozri príjemný ## potiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe, zatiahnuť: potiahnuť, zatiahnuť šnúru, myknúť, pomyknúť, šklbnúť, pošklbnúť, trhnúť, potrhnúť (prudko potiahnuť): myknúť, šklbnúť dievča za vlasy; nepokojne potrhol, trhol reťazou, povrazom, opratami, poťahať (niekoľkokrát potiahnuť), expr. pokvákať: pokvákať dievča za vlasy 2. ťahom premiestniť trocha ďalej, zatiahnuť: potiahnuť, zatiahnuť skriňu do rohu, posunúť: posunúť vozík, odtiahnuť, odsunúť (odniekiaľ), popoťahovať (niekoľkokrát, na viacerých miestach): popoťahovať si nohavice 3. prudko nabrať nosom alebo ústami do seba (obyč. vzduch, dym a pod.), vtiahnuť, vdýchnuť: s rozkošou potiahol, vtiahol do seba cigaretový dym; mocne vdýchol vzduch nasýtený ozónom, smrknúť (potiahnuť nosom hlien): uplakaná ešte dva-trikrát smrkla, potiahla 4. dať na povrch poťah, povlak, tenkú vrstvu niečoho, povliecť, obtiahnuť: potiahnuť, obtiahnuť nábytok kožou, plyšom; vankúš potiahnutý, povlečený saténom, pokryť: výrobok pokryť ochrannou vrstvou 5. pozri zaviať 1 6. pozri ukradnúť 7. pozri zaspievať ## potiahnuť si 1. pozri pospať si 2 2. pozri vypiť si ## potiaľ 1. ukazuje alebo odkazuje na koncovú hranicu v priestore, po to miesto, až k tomu miestu, potade, potadiaľ: potiaľ, potade, potadiaľ sa dostali bez ťažkostí, dotade: dotade môžu prísť, potiaľto, potadeto, potadiaľto (po toto miesto, až k tomuto miestu): ryhu musíš vykopať potiaľto, potadeto, potadiaľto, dotadeto, dotiaľto, dotadiaľto: dotadeto, dotiaľto, dotadiaľto posadíme zemiaky 2. odkazuje na koncovú hranicu v čase, do istého času, dotiaľ, dovtedy: potiaľ, dotiaľ, dovtedy robil na stavbe, kým mu neponúkli lepšie miesto, zatiaľ: zatiaľ sa mu darilo, kým mu pomáhali rodičia 3. ukazuje alebo odkazuje na istú mieru, do tej miery, dotiaľ, natoľko: môžeš ho podporovať len potiaľ, dotiaľ, pokiaľ ti stačí peňaženka; usiloval sa iba natoľko, nakoľko bolo treba, potiaľto: potiaľ, potiaľto je vec v poriadku ## potiaľto 1. pozri potiaľ 1, potiaľ 3 2. pozri doteraz ## potierať pozri mastiť 1 ## potichu 1. pozri ticho 1, ticho 2, šeptom, polohlasno 2. pozri mlčky ## potichučky 1. pozri ticho 1, ticho 2, šeptom, polohlasno 2. pozri mlčky ## potichunky 1. pozri ticho 1, ticho 2, šeptom, polohlasno 2. pozri mlčky ## potískať pozri tlačiť 2, posúvať 1 pozri stlačiť ## potískať sa pozri posúvať sa pozri stisnúť sa ## potisnúť 1. tlakom dať do pohybu, potlačiť: potisnúť, potlačiť stôl k obloku, posunúť, pošinúť (krátkym kĺzavým pohybom): posunúť, pošinúť stoličku, pomknúť, pomyknúť: pomknúť klobúk ďalej z čela, pošuchnúť, hovor. pošupnúť: pošuchnúť, pošupnúť tanier bližšie k sebe, postrčiť, posotiť, zried. postrknúť (ľahkým úderom), pohnúť (potisnúť celkom malým pohybom): pohnúť hodinovú ručičku, popotískať, popotláčať, poposúvať, popomkýnať, popohýnať (postupne, viac vecí) 2. tlakom zapôsobiť na nejaký mechanizmus a tým uviesť do činnosti, stisnúť, stlačiť, potlačiť: potisnúť, stisnúť gombík na prijímači; stlačiť, potlačiť kohútik na zbrani, zatlačiť: zatlačiť páčku 3. pozri zvaliť 3 ## potisnúť sa tlakom sa premiestniť ďalej, k niečomu, potlačiť sa: Potisnite sa, potlačte sa ešte, prosím!, posunúť sa, pomknúť sa, pomyknúť sa, podať sa: keby sa všetci trocha posunuli, pomkli, podali, zmestili by sme sa, stisnúť sa, utisnúť sa, stlačiť sa, natlačiť sa, postískať sa: deti sa stisli, stlačili, postískali, natlačili do jedného vozňa, popotískať sa, popotláčať sa, popomkýnať sa, poposúvať sa (postupne, o kúsok ďalej; o viacerých jednotlivcoch) ## potíšku pozri ticho 1 ## potíšky pozri ticho 1 ## potiť pozri tvoriť 1 ## potiť sa 1. vylučovať pot, expr. znojiť sa: potiť sa, znojiť sa od námahy 2. vylučovať vlhkosť, vlhnúť: od strachu sa mu potia dlane, vlhnú mu dlane, premokať, slziť (prepúšťať kvapky tekutiny): potrubie premoká, slzí, mokvať (byť mokrý z tekutiny vylučovanej po troche): mokvajúce steny v suterénnom byte, rosiť sa (pokrývať sa rosou): čelo sa mu od námahy rosí, mokriť sa (stávať sa mokrým, vlhkým) ## potknúť sa 1. zachytiť sa nohou o prekážku a vychýliť sa z rovnováhy, zakopnúť: potknúť sa, zakopnúť o prah dverí, zavadiť (nohou): v behu zavadil do kameňa; zavadiť o pokrovec, expr. tycnúť, expr. zaprepletať nohami (pri chôdzi, behu): zaprepletal nohami a spadol 2. pozri pomýliť sa 3. pozri natrafiť 1 ## potkýnať sa 1. pozri potknúť sa 1 2. pozri mýliť sa ## potkýnavý pozri neistý 1 ## potláčaný vôľou ovládaný tak, aby sa navonok neprejavil (obyč. o citoch, pocitoch, telesných stavoch a pod.), premáhaný, zadržiavaný: potláčaná, premáhaná bolesť; potláčaný, zadržiavaný plač, dusený, zadúšavý: dusené, zadúšavé vzlyky, skrývaný, zastieraný: skrývaná, zastieraná zvedavosť, radosť, utajovaný, tajený: s utajovanou, tajenou závisťou sledovala cudzie úspechy pozri skrytý ## potláčať 1. vôľou zabraňovať prejavom citov, telesných pocitov a pod., potlačovať, premáhať: potláča, potlačuje, premáha náhly príval citu, zadržiavať: zadržiava hnev, slzy, prekonávať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonáva pocit sklamania, bolesti, expr.: tutlať, ututlávať: tutle, ututláva v sebe túžbu cestovať, dusiť: dusí v sebe bezmocný hnev, tajiť, utajovať: tají v sebe radosť; od prekvapenia tají, utajuje dych, tlmiť (zmierňovať intenzitu nejakého prejavu): tlmiť, potláčať radosť, smiech, umlčiavať, umlčovať (zabraňovať prejaveniu sa): umlčiavať názory opozície; umlčuje v sebe cit lásky, prehlušovať: prehlušuje výčitky svedomia za svoj hriech, brániť sa, zabraňovať: bráni sa, zabraňuje dojatiu nad neočakávaným stretnutím 2. brať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo zaobchádzať s niekým, potlačovať, utláčať: potláčanie, utláčanie národnostných menšín, deptať: deptanie ľudských práv, expr.: ubíjať, gniaviť: maďarizácia ubíjala, gniavila náš národ, prenasledovať (vystupovať proti slobode niekoho): prenasledovanie demokraticky zmýšľajúcich ľudí, umlčiavať (nedovoľovať prejavy slobody): umlčiavať vzbúrencov ## potláčateľ pozri potlačovateľ ## potlačiť 1. vôľou zabrániť prejavom citov, telesných pocitov a pod., premôcť: potlačiť, premôcť zlosť, hnev, zadržať: zadržal ostré slovo, ktoré sa mu tislo na jazyk, prekonať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonať svoju lenivosť, začínajúcu sa chrípku, expr. ututlať: ututlať v sebe rodiaci sa cit, udusiť, zadusiť, utajiť, utlmiť, stlmiť, umlčať: udusiť v sebe túžbu za niekým; utajila, utlmila svoj horúci cit; stlmiť žiaľ; umlčať svoje nároky, prehlušiť: prehlušiť výčitky svedomia, zabrániť, ubrániť sa: zabrániť, ubrániť sa slzám, potlačiť slzy 2. zobrať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo s niekým naložiť, zdeptať: kolonizátori potlačili, zdeptali domáce obyvateľstvo, expr.: ubiť, ugniaviť: ubiť, ugniaviť povstalcov, umlčať: umlčať hlasy proti diktatúre, zničiť, zlikvidovať: zničiť, zlikvidovať povstanie, zdolať, poraziť (spôsobiť niekomu porážku): poraziť, zdolať povstalecké oddiely 3. pozri potisnúť 1, potisnúť 2 ## potlačovať pozri potláčať 1, potláčať 2 ## potlačovateľ kto niečo potláča, likviduje: potlačovateľ, potláčateľ vzbury, kritiky, prenasledovateľ, zastar. prenasledovník (kto niekoho prenasleduje): prenasledovateľ demokratov, utláčateľ, utlačovateľ (kto utláča): boj proti utláčateľom ## potláčateľ kto niečo potláča, likviduje: potlačovateľ, potláčateľ vzbury, kritiky, prenasledovateľ, zastar. prenasledovník (kto niekoho prenasleduje): prenasledovateľ demokratov, utláčateľ, utlačovateľ (kto utláča): boj proti utláčateľom ## potľapkať dlaňou niekoľkokrát zľahka udrieť, expr. poťapkať: potľapkať, poťapkať dieťa po líci, poplieskať (silnejšie, s väčšou intenzitou): radostne si poplieskali do dlaní, expr. popáckať: jemne popáckala psíka, expr. zried. oťapkať, poklepať, poklopať, expr.: poklepkať, poklopkať (obyč. prstami): poklep(k)al, poklop(k)al muža po pleci, po chrbte, tľapnúť, potľapnúť, expr.: ťapnúť, pacnúť (dlaňou raz zľahka udrieť): priateľsky niekoho tľapnúť po ruke, plesnúť, plesknúť (raz a silnejšie): dlaňou plesnúť, plesknúť koňa po šiji ## potľapkávať pozri tľapkať 1 ## potľapnúť pozri potľapkať ## potĺcť 1. pozri rozbiť 1 2. pozri rozmliaždiť, utĺcť 1 3. pozri zatĺcť 4. pozri zabiť 1 ## potĺcť sa pozri pobiť sa ## potlesk tlieskanie ako prejav pochvaly, uznania, súhlasu, aplauz: obecenstvo odmenilo umelcov búrlivým potleskom, aplauzom, expr. tleskot, poet. tlesk ## potĺkať sa pozri túlať sa 1 ## potmavieť pozri stemnieť 1 ## potme bez svetla, v tme, za tmy: sedeli potme, v tme a rozprávali sa; potme, za tmy sa vybrali do hory ## potmehúd 1. pozri falošník 2. pozri šibal, vtipkár ## potmehúdsky 1. pozri neúprimný, falošný 1, pokrytecký 2. pozri šibalský ## potný pozri namáhavý, ťažký 3 ## potobôž pozri tobôž ## potočiť pozri otočiť 1, zakrútiť 1 ## potok menší prirodzený vodný tok, bystrina (prudký horský potok): rozvodnený potok, rozvodnená bystrina, zried. bystrica [Hviezdoslav], jarok (menší potok): cez dedinu tečie jarok, poet. riava (horský potok s prudkým spádom): bystrá riava, kniž. ručaj: zurčiaca ručaj ## potom 1. vyjadruje časovú postupnosť, následnosť (op. predtým), nato, neskôr, neskoršie, zastaráv. zatým: potom, nato sa vybral do mesta; neskôr, neskoršie, zatým nám všetko porozprával, dodatočne: potom, dodatočne si všetko vysvetlili, kniž. následne: najprv prišiel kapitán a následne za ním aj ostatní, hovor. napotom: Maj s ním trpezlivosť teraz i napotom!, zastar.: napozatým [Vansová], potomne [Kubáni], pozatým [Hviezdoslav], pozatýmne [Šoltésová] 2. vyjadruje priestorovú postupnosť, ďalej: chodník vedie cez les a potom, ďalej popri potoku k vodopádu, nato, zastaráv. zatým: trasa smeruje priamo k studničke a nato, zatým sa skrúca doprava k jazierku 3. vyjadruje odstupňovanie významu alebo miery; na druhom mieste, v druhom rade, zastaráv. zatým: najprv práca, až potom, zatým zábava 4. pripája aktuálny, doplňujúci výraz, teda: Keď máš čisté svedomie, tak prečo sa mi potom, teda vyhýbaš? 5. pozri ešte 1 ## potomkovia pozri potomstvo ## potomne pozri potom 1 ## potomok kto z niekoho pochádza v priamej línii: posledný potomok rodu, kniž. zrodenec [Vajanský] ## potomstvo spoločenstvo pochádzajúce z niekoho v priamej línii, napr. deti, vnuci, potomkovia: mať, vychovávať potomstvo, potomkov; hovor. rodina (dieťa, deti): mať rodinu, zastar. semeno, poet. semä pozri generácia 1 ## potopa pozri povodeň ## potopiť 1. pozri utopiť 2. pozri ponoriť ## potopiť sa 1. klesnúť na dno, ponorením do vody sa zničiť, znehodnotiť, zatopiť sa, utopiť sa: náklad lode sa potopil, utopil, zatopil 2. dostať sa pod hladinu vody, ponoriť sa, pohrúžiť sa: potápač sa potopil, ponoril, pohrúžil zo desať ráz za sebou, vnoriť sa, vhrúžiť sa (pod hladinu tekutiny) ## potrafiť 1. pozri trafiť 2 2. pozri uhádnuť 1, vedieť 3 ## potraktovať pozri pohostiť ## potrat predčasný pôrod od 3. do 7. mesiaca ťarchavosti, lek. abortus, lek. interrupcia (umelé prerušenie ťarchavosti), lek. výškrab (odstránenie sliznice z maternice) ## potratiť 1. (o žene) predčasne stratiť plod, mať potrat: potratiť, mať potrat v treťom mesiaci, lek. abortovať 2. pozri stratiť 1 ## potratiť sa 1. pozri stratiť sa 1 2. pozri rozísť sa 1 ## potrava pozri jedlo 1 ## potrbúľať pozri pokaziť 1 ## potreba 1. stav, v ktorom je niečo žiadané, v ktorom sa dá ťažko bez niečoho obísť, nevyhnutnosť: pociťovať potrebu, nevyhnutnosť pohybu, nutnosť, naliehavosť 2. nevyhnutný predpoklad, požiadavka: existenčné potreby, požiadavky; spĺňať požiadavky modernej kuchyne pozri požiadavka 1 ## potrebný 1. ktorý (nevyhnutne) treba, bez ktorého sa nemožno zaobísť, nevyhnutný, nutný: kupovať len najpotrebnejšie, najnevyhnutnejšie, najnutnejšie veci (op. nepotrebné, zbytočné); potrebné, nevyhnutné, nutné šetrenie energiou, náležitý, príslušný (taký, aký má byť z hľadiska potrieb, dobrého výsledku a pod.): bez náležitých, príslušných prísad je jedlo nechutné, požadovaný, vyžadovaný (aký sa požaduje): nemá požadované, vyžadované vzdelanie, žiadaný, žiaduci: nedosiahol žiadaný počet bodov, jeho účasť je žiaduca, expr. prepotrebný, zastar. radný [Hviezdoslav, Záborský] 2. pozri užitočný ## potrebovať pozri vyžadovať 2 ## potrepať 1. pozri zatriasť 2. pozri rozbiť 1 3. pozri hodiť ## potrepať sa pozri rozbiť ## potrepať si pozri porozprávať sa ## potrestať uložiť trest niekomu, postihnúť trestom niekoho, kniž. strestať: prísne potrestať, strestať výtržníkov, vytrestať (dôsledne, zaslúžene): vytrestali ho vylúčením z kolektívu, pokutovať (potrestať peňažitou pokutou): pokutovať dopravné priestupky, pokarhať, skarhať, expr. skárať (previnenie potrestať prísnym napomenutím): pokarhať žiaka za neskorý príchod do školy, admin. penalizovať (nedok.) (trestať peňažitou pokutou za nedodržanie zmluvy) ## potrhať pozri roztrhať ## potŕhať pozri trhať 1, mykať ## potrhávať pozri trhať 1, mykať ## potrhovať pozri trhať 1, mykať ## potŕhať sa pozri trhať sa 1 ## potrhávať sa pozri trhať sa 1 ## potrhovať sa pozri trhať sa 1 ## potriasať pozri triasť 1 ## potriasať sa pozri triasť sa 1 ## potriasť pozri zatriasť ## potriediť pozri roztriediť ## potrieskať pozri rozbiť 1 ## potrieť trením pokryť vrstvou riedkej, roztierateľnej hmoty, natrieť: potrieť, natrieť koláč rozšľahaným vajcom, roztrieť, rozotrieť (po väčšej alebo celej ploche): roz(o)trieť maslo po chlebe, pomastiť, namastiť (potrieť obyč. niečím mastným): pomastiť, namastiť rožok maslom; pomastiť, namastiť súčiastky stroja olejom, namazať (potrieť mazivom alebo niečím mazľavým): namazať pec hlinou, pretrieť, expr. postrašiť (zľahka, trocha potrieť): pretrieť farbou zábradlie; postrašiť krajec lekvárom, ponatierať (postupne, na väčšiu plochu alebo na viaceré miesta) ## potrimiskár pozri falošník, lichotník ## potrimiskársky pozri podlízavý; naničhodný 1 ## potrizniť si pozri porozprávať sa ## potrkotať si pozri porozprávať sa ## podrkotať si pozri porozprávať sa ## potroviť pozri minúť 1 ## potrpieť si pozri obľubovať ## potrubie sústava rúr na rozvod kvapalných alebo plynných látok: klásť potrubie, rúrovod (komplex rúr), vodovod (potrubie na rozvod vody), plynovod (potrubie na vedenie plynu), ropovod (potrubie na vedenie ropy), naftovod (potrubie na rozvod nafty) ## potrundžený pozri podnapitý, opitý 1 ## potrunčený pozri podnapitý, opitý 1 ## potrundžiť sa pozri podnapiť sa ## potrunčiť sa pozri podnapiť sa ## potrúsiť 1. pozri posypať 2. pozri povravieť 1 ## potrvať pozri vydržať 3 ## potucha pozri zdanie 2, predtucha ## potuchlina pozri plesnina 1 ## potuchnúť 1. pozri pokaziť sa 1 2. pozri zhasnúť 2 ## potuchnutý pozri plesnivý 1, pokazený 1 ## poťukávať pozri klepať 2 ## potulka chodenie bez cieľa, zo zábavy, hovor. túlačka: chlapčenské potulky lesom, bezcieľne túlačky po meste, hovor. zried. túlanka [Hviezdoslav], kniž. túlka [Tajovský], expr. vandrovka: letná vandrovka po kraji, expr. vander obyč. v spoj. ísť na vandry ## potuľkať pozri pohladkať ## potulný 1. ktorý často mení miesto svojho pobytu, ktorý putuje z miesta na miesto; svedčiaci o tom, kočovný, túlavý, kočovnícky, tulácky: potulní, kočovní herci; potulní, túlaví remeselníci, rytieri; vyhovoval mu kočovnícky, tulácky život, blúdivý: blúdivý spevec [Škultéty], bludný: bludný námorník, sťahovavý, hovor. expr.: vandrovný, vandrovnícky, vandrácky: sťahovavé divadlo; vandrovní študenti, muzikanti, pren. expr. alebo pejor.: komediantský, cigánsky, cirkusantský, cirkusácky: komediantský, cigánsky, cirkusantský spôsob života 2. ktorý sa túla, ktorý nemá majiteľa, domov (o zvierati), túlavý: potulný, túlavý pes, blúdivý, bludný: blúdivý, bludný kocúr, bezprizorný (bez domova): bezprizorné zvieratá ## potulovať sa pozri túlať sa 1, túlať 2 ## potupa pozri hana, urážka, hanba 1 ## potupiť pozri zhanobiť ## potupný ktorý spôsobuje potupu, urážku, hanebný, hanobný, hanlivý, hanoblivý: potupný, hanebný, hanobný pamflet; musel počúvať potupné, hanlivé, hanoblivé urážky, hnusný, ohavný, odporný: hnusná, ohavná, odporná zrada, urážlivý, urážajúci: znášal urážlivé, urážajúce obvinenia, ponižujúci, pokorujúci (ktorý ponižuje, pokoruje): vydržal v ponižujúcej, pokorujúcej pozícii na kolenách; ponižujúci, pokorujúci trest, nedôstojný: potupná, nedôstojná smrť, kniž. infámny ## poturčenec pozri odrodilec ## poturčiť sa pozri odrodiť sa ## potuteľník pozri falošník ## potuteľný pozri falošný 1, šibalský ## potutme pozri tajne, ukradomky, nepozorovane ## poťuťme pozri tajne, ukradomky, nepozorovane ## potutvárny pozri ťažký 3, namáhavý ## potúžiť pozri pritiahnuť 2 pozri občerstviť 1, posilniť 1 ## potvárať pozri upodozrievať, obviňovať ## potvora škaredý, hnusný tvor, obyč. pren. v nadávke, netvor, obluda, príšera: morská potvora, obluda, príšera, pejor. ohava: nechcem tú potvoru, ohavu ani vidieť, monštrum: to nie je človek, to je monštrum, expr.: paskuda, paskudník, maska, zgerba, ohyzda, pejor.: pačmaga, pačrev, papľuh, pľuha, pľuhavec, pľuhavník, pľuhák, bosorka (iba o žene) ## potvoriť pozri kaziť 1 ## potvorný pozri škaredý 1 ## potvorsky 1. pozri naničhodný, prekliaty, nepríjemný; prešibaný 2. pozri veľmi ## potvorský pozri naničhodný 1, prekliaty, nepríjemný; prešibaný ## potvrdenie pozri doklad 1, doklad 2 ## potvrdenka pozri doklad 1 ## potvrdiť 1. podať svedectvo o správnosti, pravdivosti niečoho, dosvedčiť: mládenec potvrdil, dosvedčil, že auto šlo rýchlo, dotvrdiť, zastar. stvrdiť: pravdivosť udalosti dotvrdili všetci prítomní, dokumentovať, dokázať (doložiť dôkazmi): dokázať svoju nevinu, odprisahať (potvrdiť prísahou) 2. uznať za platné; písomne osvedčiť, schváliť: vláda potvrdila, schválila rozpočet na tento rok, zastar. stvrdiť, kniž. sankcionovať: sankcionovať uznesenie, zákon, kniž. atestovať, zastar. certifikovať, admin. kvitovať (potvrdiť príjem niečoho): kvitovať zmenku, spečatiť (dať konečnú platnosť): priateľstvo sme spečatili bozkom; sľub spečatiť podpisom 3. pozri prisviedčať ## potýčka 1. pozri bitka 1, zápas 1, zrážka 2 2. pozri hádka, zrážka 3 ## potýkať sa 1. pozri bojovať 1 2. pozri hádať sa ## poubližovať pozri ublížiť ## poubúdať pozri ubudnúť ## pouctiť pozri uctiť (si) 2, pohostiť ## poúčať pozri napomínať ## poučovať pozri napomínať ## poúčavý ktorý poúča, poučovateľský, mentorský, kazateľský: poúčavý, poučovateľský, mentorský, kazateľský tón reči ## poučenie 1. návod, pokyn na konanie, výklad o niečom, vysvetlenie niečoho a pod., ponaučenie, naučenie: dávať niekomu poučenie, ponaučenie, naučenie; vziať si poučenie, ponaučenie z chýb, poučka (stručné zovšeobecnené poučenie): matematické poučky, príučka (poučenie v podobe niečoho nepríjemného), zried. príučok, zastaráv. príučné: dostať príučku, príučné, výučné, lekcia, odb. veta: Pythagorova veta, odb.: formula, teoréma (všeobecne platné poučenie) 2. pozri poznatok ## poučiť poskytnúť poznatky o niečom alebo dať radu, pokyn na konanie, vysvetlenie niečoho, ponaučiť: poučiť, ponaučiť deti o dopravných pravidlách, oboznámiť, informovať: účastníci sú so všetkými podmienkami oboznámení; o podrobnostiach vás informuje príslušný pracovník, inštruovať (dať príslušné inštrukcie, pokyny): inštruovať frekventantov kurzu, podučiť, poinformovať (poskytnúť isté, obyč. menšie množstvo informácií o niečom): ešte ťa podučím, ako treba zaobchádzať s prístrojom, vyškoliť (dôkladne poučiť na školení): v danom odbore dobre poučený, vyškolený pracovník, napomenúť (dať poučenie týkajúce sa obyč. správania sa): matkino napomenutie na cestu prijala s porozumením ## poučka pozri poučenie 1 ## poučný poskytujúci poučenie: poučný film, príbeh, didaktický (ktorý poúča a vychováva zároveň): poučný, didaktický koniec bájky; didaktická poézia, inštruktívny, inštrukčný pozri náučný ## poučovateľský pozri poúčavý ## poudávať 1. pozri oznámiť 3 2. pozri uviesť 6 ## poudierať pozri otĺcť 1 ## poukaz písomný doklad oprávňujúci na niečo, poukážka: poukaz, poukážka na liečenie, na rekreáciu, bon (poukážka istej peňažnej hodnoty), peňaž. talón (poukážka na vydanie kupónového hárka k cenným papierom) ## poukázanec peňaž. osoba, ktorá je povinná vyplatiť peňažnú alebo platobnú poukážku, peňaž. asignát ## poukázať 1. pozri upozorniť 2. pozri zaplatiť 1 ## poukazca peňaž. osoba, ktorá vystavuje peňažnú alebo platobnú poukážku, peňaž. asignant ## poukazník peňaž. osoba, ktorú poveril poukazca na vybratie pohľadávky u tretej osoby, peňaž. asignatár ## poukazovať pozri ukázať 2 ## poukážka pozri poukaz ## poukladať pozri uložiť 2 ## poúkradky pozri ukradomky ## poukrývať 1. pozri skryť 1 2. pozri zakryť 1 ## pouliepať sa pozri prilepiť sa 1 ## poumývať pozri umyť ## poupchávať pozri zapchať ## poupozorňovať pozri upozorniť ## poupratávať pozri odpratať 1 ## poupratovať pozri upratať 1 ## poupravovať pozri upraviť 1 ## pouprávať pozri upraviť 1 ## pourážať pozri uraziť ## pourgovať pozri pohnať 1 ## pourovnávať pozri urovnať 1, urovnať 2, urovnať 3 ## pousádzať pozri posadiť 1 ## pousadzovať pozri posadiť 1 ## pousádzať sa pozri usadiť sa 1, usadiť sa 2 ## pousadzovať sa pozri usadiť sa 1, usadiť sa 2 ## pouschýnať pozri uschnúť ## pousilovať sa 1. vyvinúť úsilie, horlivosť na rýchle vykonanie niečoho, vynasnažiť sa: musíme sa pousilovať, vynasnažiť, aby sme boli do večera hotoví, poponáhľať sa: poponáhľať sa s učením, so žatvou, expr.: pozvŕtať sa, poobracať sa (v robote): pozvŕta sa a obed je hotový, expr. posporiť (sa) (v chôdzi): posporte sa, aby sme nezmeškali, expr.: pohnúť sa, hnúť sa: Pohnite sa konečne!, hovor. expr.: švihnúť sa, švihnúť si: musíme si švihnúť, času už veľa nezostáva, hovor. ubehnúť sa: chlapec sa pri robote ubehol a bol vždy prvý 2. aktivitou, činmi prispieť na dosiahnutie cieľa, vynasnažiť sa, pričiniť sa: pousilovať sa, pričiniť sa o nápravu krívd; pousilovali sa, vynasnažili sa zabrániť nešťastiam, zaslúžiť sa: neviem, kto sa o úspech najviac zaslúžil, postarať sa: postarať sa, aby sa škoda nahradila, expr. pooháňať sa: musíme sa pooháňať sami, nik nám nepomôže ## pousmiať sa pozri usmiať sa ## pousporadovať pozri usporiadať 1 ## poustielať pozri zastlať ## pousychať pozri uschnúť ## pouťahovať pozri utiahnuť 1 ## pouťahovať sa pozri utiahnuť sa 1 ## pouťahovať si pozri utiahnuť si ## poutekať pozri ujsť 2 ## poutierať pozri utrieť ## poutínať pozri odseknúť 1 ## poutrácať pozri minúť 1 ## pouvádzať pozri uviesť 6 ## pouvažovať pozri premyslieť ## pouvädať pozri zvädnúť 1 ## pouväzovať pozri uviazať 1, uviazať 2, priviazať ## pouverejňovať pozri uverejniť ## pouzatvárať pozri uzatvoriť 1, zatvoriť 1 ## pouzavierať pozri uzatvoriť 1, zatvoriť 1 ## pouznášať sa pozri uzniesť sa ## použiť dať, pridať niečo ako užitočné, potrebné, nevyhnutné a pod. pri realizácii istého cieľa, upotrebiť: materiál použiť, upotrebiť na stavbu; v danej situácii použiť, upotrebiť správny výraz; použiť, upotrebiť zvyšky jedál, aplikovať: aplikované vedné disciplíny, využiť, zužitkovať (použiť vo svoj prospech): šikovná gazdinka vie všetko zužitkovať; prístroj bol všestranne využitý, zužitkovaný; využiť každú príležitosť na vzdelanie, hovor.: schosnovať, vychosnovať: veci sa dajú ešte dajako schosnovať, vychosnovať, nasadiť (uviesť do činnosti): do boja nasadili lietadlá, tanky ## použiteľný ktorý sa dá použiť (op. nepoužiteľný), upotrebiteľný: použiteľný, upotrebiteľný materiál, aplikovateľný: aplikovateľný postup, využiteľný: použiteľná, využiteľná metóda; využiteľný návrh, používateľný (ktorý sa môže používať): používateľné zariadenie, dobrý, funkčný (ktorý je ešte vhodný na použitie; vyhovujúci, fungujúci): vyhodiť škatuľu ešte použiteľného, dobrého papiera; šijací stroj už nie je funkčný, zužitkovateľný, spotrebovateľný: ešte zužitkovateľné, spotrebovateľné suroviny ## používať sa pozri slúžiť 5 ## používateľný pozri použiteľný ## povadiť sa pozri pohádať sa ## povaha 1. súhrn vlastností určujúcich správanie človeka a reagovanie na vonkajšie podnety, temperament, letora: pokojná, výbušná povaha, letora; pokojný, výbušný temperament; flegmatická letora, hovor. nátura: mať dobrú náturu, kniž. naturel: národný naturel, duch, založenie: byť veselého ducha; svojím založením je optimista, charakter: je to pevný charakter 2. súhrn príznačných vlastností niečoho, charakter, ráz: kniha vedeckej povahy, vedeckého charakteru, rázu; romantický ráz opery, smer: škola humanitného smeru, zacielenie: ideové zacielenie diela 3. pozri charakter 2 ## povahokresba pozri charakteristika ## povahopis pozri charakteristika ## povala 1. priestor pod strechou budovy, pôjd: vyjsť na povalu, na pôjd; zniesť niečo z povaly, z pôjda 2. stavebná konštrukcia, ktorá uzaviera istý priestor zhora, horná časť miestnosti, odb. strop: povala, strop tunela, hovor. plafón: nízka povala, nízky plafón, nár. povalina ## povaľač pozri lenivec ## povaľačský pozri lenivý 1 ## povaľačstvo pozri záhaľka ## pováľať pozri zvaliť 1, zvaliť 2 ## povalcovať valcom postláčať a tým upraviť, zarovnať, zvalcovať: mechanizmy cestu povalcovali, zvalcovali, povaľkať, povaľkovať: povaľk(ov)ať oziminy, uvalcovať, uvaľkať: pôdu, strnisko treba uvalcovať, uvaľkať ## povalina pozri povala 2 ## povaliť 1. pozri zvaliť 1 2. pozri zvrhnúť 2 ## povaľkať pozri povalcovať ## povaľkovať pozri povalcovať ## povaľkávať sa pozri povaľovať sa 1, zaháľať ## povaľovať sa 1. tráviť čas v nečinnosti, záhaľke alebo v nedôležitej činnosti, ponevierať sa: celý čas sa povaľuje, poneviera po dome, expr. povaľkávať sa [Dobšinský], postávať, obstávať: postáva, obstáva na ulici, expr.: daromníčiť, darebáčiť: daromníči celý deň, zaháľať, leňošiť, hlivieť, expr. váľať sa (nič nerobiť): po škole nič nerobí, iba zaháľa, leňoší, hlivie doma, hovor. lažírovať, expr.: halaškovať, ulievať sa, subšt. flákať sa (vyhýbať sa robote): včera som sa namiesto roboty ulieval, flákal, fraz. pánubohu do okien hľadieť/pozerať, fraz. kraj. ruky si plekať pozri túlať sa, leňošiť 2. (o veciach) byť v stave neporiadku, rozhádzania, byť bez úžitku, na nevhodnom mieste, expr. váľať sa: na stole sa povaľujú zvyšky večere; knihy sa povaľujú, váľajú po celom byte, ležať: v prachu tu ležia ešte dobré súčiastky ## povarovať pozri zavarovať 1 ## povážiť 1. pozri uvážiť 1 2. pozri predstaviť si 2 3. pozri poťažkať ## povážlivý pozri vážny 4 ## povážny pozri vážny 4 ## považovať pozri pokladať ## poväčšine pozri zväčša 1, zvyčajne ## povädnúť pozri zvädnúť 1 ## povbíjať pozri zatĺcť ## povďačný pozri vďačný ## povďak pozri vďaka ## povedačka 1. pozri riekanka 2. pozri táranina ## povedať 1. vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie, kniž.: riecť, rieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?, prehovoriť, prevravieť, zavravieť: zavravel čosi ako odpoveď, kniž.: preriecť, prerieknuť, ozvať sa, ohlásiť sa, vysloviť sa, vyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetci, vysloviť, vypovedať, kniž.: vyriecť, vyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbu, oznámiť, vyhlásiť (verejne alebo dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdáva, expr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdou, vyjadriť, kniž.: vyjaviť, zjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčenie, pren. vypustiť (slovo): slova nevypustí, prezradiť, vyzradiť (povedať niečo tajné), konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márne, predniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľ, expr.: skríknuť, vykríknuť, zakričať, zavolať, zrevať, zrúknuť, zavrieskať, zavrešťať, zahučať, zajačať, zaryčať, zahrmieť, zaziapať (povedať silným, mohutným hlasom), expr.: zasipieť, zasyčať, vyšteknúť, vybrechnúť, zhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizli, expr.: precediť, vrknúť, zavrčať (povedať s nevôľou), expr.: vyprsknúť, vybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?, expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvinenie, muknúť, mrauknúť (vydať hlas): ani nemukol, zašepkať, pošepkať, zašeptať, zašepotať, zašuškať, zašušotať (povedať pošepky, ticho), šepnúť, pošepnúť, zašepnúť (ticho a krátko povedať), zašomrať, zašemotiť, zahundrať, zamrmlať, zabrblať, zabručať, zabľabotať, zadudrať, zahuhlať, zahuhňať, zafufnať, zachuchmať, zachuchňať (nespokojne alebo nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nos, expr.: zaštebotať, zašvitoriť, zaševeliť, zahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo), kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať), hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať), pripomenúť, poznamenať, podotknúť, spomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola reč, hovor. prehodiť, nadhodiť, zmieniť sa (krátko, stručne alebo nepriamo povedať), kniž. uroniť, expr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať), fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať), hovor. expr.: vysúkať zo seba, vysúkať, vyjachtať, hovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne), naznačiť, expr.: nadštrknúť, naštrknúť, nadškrtnúť, podštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povráva, pripojiť, pridať, doložiť, dodať, doplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenie, expr.: vyhŕknuť, vytresnúť, vytresknúť, vyblafnúť, vybafnúť, vytrepnúť, trepnúť, tresnúť, resknúť, plesnúť, subšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať), hrub.: drisnúť, vydrisnúť, expr.: vytárať, vytrepať, vytrieskať, vytliapať, vybľabotať, vykrámiť, subšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať), pren. expr.: vychrliť, vysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údaje, expr.: zadrkotať, zaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať) 2. pozri odpovedať, osopiť sa 3. pozri hovoriť 1 ## povedľa 1. pozri vedľa 1, bokom 1, neďaleko 1, neďaľeko 2, okolo 2 2. pozri vedľa 3, vedľa 4, pri 1, pozdĺž 2, okolo 5 ## povedomie 1. pozri vedomie 1, vadomie 2 2. pozri sebavedomie ## povedomý 1. pozri známy 2 2. pozri uvedomelý ## povedzme pozri napríklad, tak 4 ## povel pozri rozkaz ## povera viera v nepodloženú, neskutočnú súvislosť medzi javmi, hovor.: babona, bobona: mnohé zvyky sú založené na poverách; veriť v poveru, babonu ## poverčivý veriaci poverám; svedčiaci o tom, zastar.: babonársky, bobonársky: poverčiví, babonárski, bobonárski dedinčania; poverčivé, babonárske duše, mysle ## poveriť dať moc na vykonanie nejakej úlohy, funkcie a pod., splnomocniť, dať splnomocnenie: poverili ho, splnomocnili ho utvorením pobočky; poveriť niekoho funkciou tajomníka, dať niekomu splnomocnenie na funkciu tajomníka, práv. zmocniť: písomne niekoho zmocniť na istý úkon, dipl. akreditovať (poveriť zastupovaním v medzinárodných vzťahoch): akreditovaný zástupca, uložiť, dať za úlohu: uložili mu nebezpečnú úlohu; uložili mi, dali mi za úlohu vec preskúmať, nariadiť, prikázať, naložiť, naručiť (autoritatívne): nariadiť, prikázať pracovníkovi, aby plánovanú cestu uskutočnil; doma mi naložili, naručili, aby som vykonal návštevu u príbuzných ## poverovateľ pozri príkazca ## povesť 1. rozprávanie (čiastočne alebo celkom vymyslené) viažuce sa na minulosť, rozprávka: povesti, rozprávky o hradoch, poviedka: zbierka poviedok, sága (severská povesť), bájka (poučne ladená rozprávka): Ezopove bájky, fabula: romantická fabula 2. súhrn názorov o niekom, o niečom, verejná mienka, chýr, meno: mať dobrú, zlú povesť, dobrý, zlý chýr; kaziť niekomu povesť, meno, zvuk: výrobky majú vynikajúci zvuk 3. pozri správa, chýr 1 ## povestný o ktorom ide povesť, chýr; veľmi známy, chýrny, známy: povestný, chýrny dirigent; povestné, známe milionárske letovisko, hovor.: vychýrený, chýrečný (o ktorom ide len dobrý chýr): vychýrený, chýrečný lekár, svetoznámy, svetochýrny (známy na celom svete): svetoznámy filmový režisér, svetochýrne kúpele, uznávaný, kniž. renomovaný (majúci uznanie, renomé): uznávaný, renomovaný vedec, odborník, slávny: divadelné spracovanie slávneho románu, preslávený: preslávené umelecké centrum, legendárny (známy a opradený legendami): legendárny vojvodca, príslovečný, typický: povestná, príslovečná, typická slovanská pohostinnosť ## povešať 1. pozri zavesiť 1 2. pozri zabiť ## poveternosť pozri počasie ## povetrica pozri vietor 1 ## povetrie 1. pozri vzduch 2. pozri podnebie 1 ## povetroň pozri meteor ## povchádzať pozri vojsť 1 ## povchodiť pozri vojsť 1 ## poviazať 1. pozri zviazať 1, zviazať 2, zaviazať 1 2. pozri obviazať ## povidieť sa pozri zapáčiť sa 1 ## poviedka pozri povesť 1 ## poviesť sa pozri stať sa ## povievať pozri viať 1, viať 2 ## povíchrica pozri vietor 1 ## povíjadlo pozri povojník ## povijak pozri povojník ## povijan pozri povojník ## povinnosť pozri úloha 1, dlh 2 ## povinný ktorý sa musí splniť, vykonať ako nevyhnutnosť: povinná školská dochádzka; povinný výcvik, kniž.: obligátny, obligatórny (op. fakultatívny): obligátny, obligatórny vyučovací predmet (op. voliteľný, nepovinný); obligátne, obligatórne dávky, záväzný (op. dobrovoľný): povinná, záväzná účasť; povinné, záväzné plnenie, predpísaný (predpisom stanovený, určený): predpísané učivo, predpísaná zostava (op. voľná) ## poviť pozri porodiť ## povkladať pozri vložiť 1 ## povkrádať sa pozri vkradnúť sa ## povlak 1. tenká vrstva na povrchu niečoho, hovor.: koža, kožka (povlak na povrchu niektorých potravín): povlak, koža na mlieku, politúra (povlak na nábytku), glazúra (povrchová sklovitá vrstva na keramických výrobkoch), zastar. zádych [Kukučín] 2. pozri obliečka 3. pozri poťah 1 ## povlažiť pozri navlhčiť, osviežiť ## povliecť pozri potiahnuť 4 ## povnášať pozri zaniesť 1 ## povodeň zaplavenie spôsobené stúpnutím vodnej hladiny nad brehy, záplava, potopa, zátopa: jarná povodeň, zátopa; obce ohrozené potopou, zátopou, záplavou, hovor. veľká voda ## povodie pozri poriečie ## povodiť sa pozri stať sa ## povojník pás, ktorým sa v minulosti sťahovala, upevňovala perinka s dieťaťom, povijak, povijan, povíjadlo ## povolanie 1. trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením alebo štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za mzdu, profesia: robotnícke povolania, profesie; hudobník z povolania, z profesie, zamestnanie (pravidelná práca za mzdu): zmenil veľa zamestnaní, expr. remeslo: lekárske remeslo, vyznať sa vo svojom remesle, kniž. stav (súhrn osôb s rovnakým povolaním): učiteľský stav 2. pozri úloha 1 3. pozri pozvanie 1 ## povolaný pozri oprávnený 1, kompetentný, schopný ## povolať pozri pozvať, zavolať 1, zvolať 2 ## povolenie pozri súhlas 1 ## povolený pozri prípustný ## povoliť 1. pozri dovoliť 2. pozri popustiť 1, popustiť 2, popustiť 3 3. pozri ustúpiť 2, ustúpiť 3 ## povoliť si pozri oddýchnuť si 1 ## povoľkať si pozri oddýchnuť si 1 ## povoľkávať si pozri hovieť si ## povoľne 1. pozri pomaly 1 2. pozri mäkko 3 ## povoľný ktorý ľahko vyhovie cudzím požiadavkám; ktorý sa prispôsobí cudzej vôli; ktorý je málo prísny, málo dôsledný v nárokoch na iných, poddajný, mäkký (op. nepoddajný, tvrdý): povoľná, poddajná povaha; matka je voči synovi veľmi povoľná, mäkká, zhovievavý, kniž. benevolentný, zried. zvoľný: zhovievaví, benevolentní rodičia, ústupčivý, ústupný (op. neústupčivý, neústupný): spoliehal sa na šéfovu ústupčivú, ústupnú povahu, pejor. ochotný (ktorý rád vyhovie požiadavkám obyč. v sexuálnej oblasti): ochotná dievčina ## povoľovať si pozri hovieť si ## povoz voz so zapriahnutými zvieratami, záprah: po ceste idú povozy, záprahy, poťah: konský poťah, dostavník (v minulosti dopravný prostriedok ťahaný koňmi), drožka (v minulosti ľahký nájomný povoz na osobnú dopravu): najať si drožku, fiaker (nájomný povoz ťahaný párom koní) pozri koč ## povozníctvo doprava nákladov povozom ako zárobková činnosť, hovor. furmanka ## povozník kto sa zamestnáva dopravou nákladov povozom, voziar, hovor. furman, koniar, zastar. vozník [Dobšinský] ## povpíjať pozri vpiť ## povráskať pozri pokrčiť 1 ## povráskať sa pozri zvráskavieť ## povrávať (si) 1. šíriť reči (často potichu, nie verejne), rozprávať, hovoriť, vravieť: ľudia povrávajú, rozprávajú, že zdražie benzín; povráva sa, hovorí sa, vraví sa, že vláda padne, šíriť sa, rozširovať sa (neos.): šíri sa, rozširuje sa, povráva sa, že ..., šuškať, šepkať (neos.): všeličo sa o nej šušká, šepká, expr. šušúkať: ľudia si o prípade veľmi dlho šušúkali 2. vravieť si niečo pre seba alebo s niekým tlmeným, nezrozumiteľným hlasom, šepkať (si), šuškať (si): nahnevaná si povráva, šepká, šušká slová vzdoru, expr.: šepotať, šušúkať: šepocú si do ucha nežné slová; dievčence si čosi v kúte šušúkajú, hovor. expr. šušotať: chodí po dome a ustavične si čosi šušoce, expr.: mrmlať, mrmotať, mumlať, mumrať, hundrať, šomrať, brblať, dudrať (nezrozumiteľne): nezaplatím nič – mrmle, mrmoce, šomre si otec, expr.: šemotiť, šamotiť, šemoniť: šemotiť si, šamotiť si niečo pod nos ## povravieť 1. obšírne, všeličo, veľa vyjadriť rečou (obyč. niečo, čo nie celkom zodpovedá pravde), pohovoriť, porozprávať, navravieť, nahovoriť, narozprávať: Kto vám to všetko o nás povravel, pohovoril, narozprával?; neverí tomu, čo mu ostatní povraveli, navraveli, nahovorili, expr.: potrepať, potárať, potrieskať, potliapať: potrepe, potára všeličo, expr.: poľapotať, pokvákať, potrúsiť, hrub. podrístať: keď si vypije, poľapoce, pokváka, podrísta hlúposti, expr.: natárať, natrepať, natrúbiť, natúkať (veľa): Čo vám zasa o mne natárali, natrepali? 2. pozri porozprávať sa ## povrávka pozri príslovie ## povraz dlhé hrubé vlákna z konopí, ľanu a pod. stočené do jedného zväzku a slúžiace na viazanie, ťahanie, žinka: zviazať niekoho povrazom, žinkou, povrazec (tenší povraz): konopný povraz, povrazec, hovor. štranok: spustiť sa z okna po povraze, po štranku, špagát, motúz (tenší povraz): previazať balík špagátom, motúzom, šnúra (priadza stočená do zväzku): šnúra na bielizeň, lano (pletenec zložený z viacerých povrazcov): horolezecké lano, zried. lina [Jančová] pozri šnúra 1 ## povrazec pozri povraz, šnúra 1 ## povrazolezec pozri artista ## povrážať pozri vraziť 1, zatĺcť ## povrezávať sa pozri zarezať sa ## povŕhať pozri opovrhovať ## povrhnúť pozri pohrdnúť ## povrch 1. vonkajšia plocha obaľujúca niečo, vonkajšia strana niečoho, vrch: povrch, vrch látky, líce (op. opak, rub): obrátiť rukáv na líce, zastar. površie, odb. zvršok (povrchová časť niečoho): železničný zvršok, pren. fasáda 2. pozri vonkajšok 2 ## povrchne 1. nejdúc do hĺbky, k podstate; svedčiac o tom (op. dôkladne), zbežne, letmo: iba tak povrchne, zbežne, letmo si prezrel výstavu, plytko: plytko rozmýšľať, neúplne, nedokonale, nedokonalo: neúplne, nedokonale spracovaný materiál, polovičato, nedôsledne, kniž. nekonzekventne: spory riešil polovičato, nedôsledne, nekonzekventne, neodborne, diletantsky (nezakladajúc sa na odborných vedomostiach): k problému pristupoval neodborne, diletantsky pozri povrchný 2. nedbajúc na niečo v potrebnej miere; svedčiac o tom (op. poriadne), nedbanlivo, nedbalo: povrchne, nedbanlivo, nedbalo utretý prach, neporiadne, hovor. fušersky: fušersky opravené auto, expr. nedbajsky, pejor. lajdácky: na návštevu prišiel neporiadne, nedbajsky, lajdácky oblečený, ledabolo, ledajako, ledajak: ledabolo, ledajako upratala izbu a odišla, expr. spakruky, hovor. expr. halabala: všetko robí len tak spakruky, halabala, fraz. len aby sa nepovedalo ## povrchný ktorý nejde do hĺbky; ktorý nemá zmysel pre dôslednosť, dokonalosť (o človeku); svedčiaci o tom, plytký, prízemný, bezobsažný, pren. prázdny (obyč. v zmysle duševnej, myšlienkovej hĺbky): povrchný, plytký, prízemný človek; povrchné, plytké vedomosti (op. hlboké); bezobsažné, prázdne myšlienky, neporiadny (nemajúci zmysel pre poriadok, usporiadanosť): neporiadna gazdinka, nehlboký (o cite, vzťahu; op. hlboký), neúplný, nedokonalý, nedôsledný, nedôkladný, nekonzekventný (vyznačujúci sa neúplnosťou, nedôslednosťou, nedôkladnosťou; op. úplný, dokonalý, dôsledný): neúplný pohľad na vec; neúplné údaje; nedokonalá, nedôsledná práca; byť v práci povrchný, nedôsledný, neseriózny: neseriózny prístup, neprepracovaný: neprepracovaná analýza, štúdia, nedbajský, nedbalý, nedbanlivý, hovor. ledabolý (ktorému nezáleží na tom, aby išiel do hĺbky, aby bol dôsledný): mať ku všetkému nedbajský, nedbalý, nedbanlivý, ledabolý prístup; nedbanlivé, ledabolé upratovanie, polovičatý (nedokončený, urobený len spolovice): odovzdával vždy polovičatú robotu, diletantský, amatérsky, lajdácky, expr. ľahtikársky (typický pre diletanta, lajdáka, ľahtikára): diletantská znalosť vecí, lajdácke učenie, ľahtikárske pristupovanie k povinnostiam, hovor. expr. zbúchaný, hovor. pejor.: fušerský, šlendriánsky (narýchlo, povrchne urobený; obyč. o práci), zbežný, letmý, úchytkový (robený, vykonaný krátko a povrchne, bez nároku na dôkladnosť): zbežná prehliadka; zbežný, letmý odhad, paušálny (povrchne zovšeobecňujúci): paušálna charakteristika, paušálne tvrdenie ## površie pozri povrch 1 ## povstalec pozri vzbúrenec ## povstanie pozri vzbura ## povstať 1. pozri vstať 1, postaviť sa 1 2. pozri vzbúriť 1 3. pozri vzniknúť, nastať ## povstávať pozri vstať 1, postaviť sa 1 ## povstupovať pozri vojsť 1 ## povšimnúť si pozri všimnúť si 1 ## povťahovať pozri vtiahnuť 1 ## povtipkovať (si) pozri zažartovať (si) ## povtláčať pozri vtisnúť 1 ## povtĺkať pozri zatĺcť ## povybavovať pozri vybaviť 1 ## povybehávať pozri vybehnúť 1 ## povybehúvať pozri vybehnúť 1 ## povybehovať pozri vybehnúť 1 ## povyberať pozri vybrať 1, vybrať 2, vybrať 3 ## povybiehať pozri vybehnúť 1 ## povybíjať pozri vybiť 1, rozbiť 1 ## povyčiarkovať pozri vyčiarknuť ## povyčíňať pozri vyviesť 1 ## povydávať 1. pozri uverejniť 2. pozri minúť 1 ## povydrapovať pozri vytrhnúť 1 ## povydrapúvať pozri vytrhnúť 1 ## povydúvať pozri vyduť ## povyhadzovať 1. pozri vyhodiť 1, vyhodiť 2 2. pozri prepustiť 1 ## povyháňať pozri vyhnať 1, vyhnať 2 ## povyhládzať pozri vyhladiť 1 ## povyhŕňať pozri vyhrnúť ## povyhutovať pozri vymyslieť ## povychodiť pozri vyjsť 1 ## povychádzať pozri vyjsť 1 ## povykášať pozri pokosiť ## povykladať 1. pozri vyložiť 1, vyložiť 2, vyložiť 3 2. pozri obložiť 1 ## povykonávať 1. pozri vykonať 1, vykonať 2, vybaviť 1 2. pozri vyviesť 1 ## povykrajovať pozri vykrojiť ## povykrúcať pozri vytancovať ## povylamovať pozri vylomiť, vyvaliť 1 ## povylepovať pozri vylepiť 2 ## povyletovať pozri vybehnúť 1 ## povyletúvať pozri vybehnúť 1 ## povylievať pozri vyliať 1, vyliať 2 ## povymieňať pozri vymeniť 1 ## povymierať pozri vymrieť 1 ## povymýšľať pozri vymyslieť ## povymývať pozri umyť ## povynachádzať pozri vymyslieť ## povynachodiť pozri vymyslieť ## povynášať pozri vyniesť 1 ## povynechávať pozri vynechať 1, vynechať 2 ## povypíjať pozri vypiť 1 ## povypisovať pozri vyplniť 2 ## povyplácať sa pozri oplatiť sa ## povypĺňať pozri vyplniť 1, vyplniť 2 ## povypratávať pozri vypratať 1 ## povypratúvať pozri vypratať 1 ## povyprávať pozri porozprávať ## povypytovať sa pozri spýtať sa ## povyrastať pozri vyrásť 1 ## povyratovať pozri vyrátať 1 ## povyratúvať pozri vyrátať 1 ## povyrážať pozri vybiť 1 ## povyrezávať pozri vykrojiť ## povyrovnávať pozri vyrovnať 1, vyrovnať 3 ## povyrývať pozri vyryť 1 ## povyschýnať pozri vyschnúť 1 ## povysmievať pozri vysmiať ## povyspytovať sa pozri spýtať sa ## povystierať sa pozri vystrieť sa 1 ## povystrájať 1. pozri vystrojiť 1 2. pozri vyviesť 1, vykonať 2 ## povystrihovať pozri vykrojiť ## povysvetľovať pozri vysvetliť ## povysychať pozri vyschnúť 1 ## povyše 1. ďalej smerom nahor, do polohy alebo v polohe nachádzajúcej sa nad niekým alebo niečím (op. poniže), vyššie (op. nižšie): povyše, vyššie je malá horáreň, hore (op. dolu), vyše (op. niže): kúsok hore, vyše vyviera studnička, zastar. pozvýš [Laskomerský] 2. (koho, čoho) vyjadruje miesto alebo polohu nachádzajúcu sa vyššie od niekoho alebo niečoho (op. poniže), vyše (op. niže): voda im siahala povyše, vyše kolien ## povýšene povyšujúc sa nad ostatných, neprimerane si uvedomujúc vlastnú dôležitosť alebo hodnotu; svedčiac o tom, povýšenecky, pohŕdavo, zvysoka, zvrchu: ku každému sa správal povýšene, povýšenecky; na ostatných sa pozeral pohŕdavo, zvysoka, zvrchu, namyslene, naduto, sebavedome, pyšne: namyslene, naduto odpovedal na našu prosbu; sebavedome, pyšne hovoril o svojich úspechoch, kniž. protektorsky: protektorsky potľapkával mladšieho kolegu po pleci, pejor.: veľkopansky, velikášsky: veľkopansky, velikášsky nám zakýval na pozdrav, arogantne, kniž. spupne (bezočivo povýšene): arogantne, spupne odmietol chlapcovu žiadosť pozri povýšený ## povýšenec povýšene sa správajúci človek, namyslenec, márnomyseľník, pejor.: nadutec, nafúkanec, kniž. parvenu [vysl. -nü] (povýšene sa správajúci nekultúrny človek), pejor. velikáš (povýšenec túžiaci po sláve), obyč. pejor. suverén: správa sa ako suverén ## povýšenecky pozri povýšene ## povýšenecký pozri povýšený, sebavedomý ## povýšenectvo povýšené správanie, povýšenosť, namyslenosť, povznesenosť: panské povýšenectvo, panská povýšenosť, namyslenosť, pýcha, márnomyseľnosť, samoľúbosť: urazená márnomyseľnosť, samoľúbosť, pejor.: nadutosť, nafúkanosť, velikášstvo, obyč. pejor.: suverenita, suverénnosť, hovor. pejor. panština, arogancia, kniž. spupnosť, expr. bohorovnosť ## povýšenosť pozri povýšenectvo, pýcha 1 ## povýšený ktorý sa povyšuje nad iných; ktorý prejavuje vlastnú nadradenosť, prehnané sebavedomie; svedčiaci o tom (op. ponížený), povýšenecký, vyvýšený: povýšený človek; cítiť povýšený, povýšenecký tón v hlase, nadradený, superiórny: nadradené správanie, protektorský (príznačný pre protektora): protektorský postoj, povznesený (povýšene ľahostajný): povznesené správanie, namyslený, pyšný, expr.: nadutý, nafúkaný (ktorému chýba skromnosť, pokora): nemala dôvod byť namyslená, pyšná, nadutá, nafúkaná, kniž. spupný (povýšený a bezočivý): prichádzal so spupným výrazom víťaza, hrdý, odmeraný (udržiavajúci si odstup): dívala sa ponad všetkých hrdým, odmeraným pohľadom, pohŕdavý, pohrdlivý, opovržlivý (prejavujúci pohŕdanie inými): pohŕdavý, pohrdlivý, opovržlivý postoj, expr. bohorovný: ponoril sa do svojho bohorovného mlčania, pejor. veľkopanský: veľkopanské spôsoby, gestá ## povýšiť pozri povzniesť 3 ## povyškrabovať pozri vyškrabať ## povyškrtávať pozri vyčiarknuť ## povyšovať sa pozri vypínať sa 1 ## povyťahovať pozri vytiahnuť 1, vytiahnuť 2 ## povyťahovať sa pozri vystrieť sa 1 ## povytínať pozri vyťať 1 ## povytískať pozri vytisnúť ## povytláčať pozri vytisnúť ## povytĺkať pozri vybiť 1, rozbiť 1 ## povytrácať sa pozri vytratiť sa 1, vytratiť sa 2 ## povytŕhať pozri vytrhnúť 1 ## povytrhávať pozri vytrhnúť 1 ## povytrhúvať pozri vytrhnúť 1 ## povyvádzať pozri vyviesť 1 ## povyvaľovať pozri vyvaliť 1 ## povyvaľovať sa pozri ľahnúť si 1 ## povyvážať pozri vyviezť 1, vyviesť 2 ## povyvláčať pozri vyniesť 1 ## povyvlačovať pozri vyniesť 1 ## povyvracať pozri vyvaliť 1 ## povyzliekať pozri vyzliecť ## povyzrádzať pozri prezradiť ## povyzúvať pozri vyzuť ## povyzvedať sa pozri spýtať sa ## povyžínať pozri pokosiť ## povzbudiť dodať niekomu, niečomu silu, odvahu, chuť do nejakej činnosti; urobiť niečo intenzívnejším, živším, posmeliť: povzbudiť, posmeliť mladých do podnikania, aktivizovať, zaktivizovať: (z)aktivizovali nás do boja proti rakovine, podnietiť (dať podnet na niečo): podnietil som ho, aby sa prihlásil na konkurz, pohnúť, expr. zobudiť: treba ich pohnúť, zobudiť, aby nezmeškali príležitosť, expr.: vyburcovať, zburcovať: vyburcovať niekoho k väčšiemu výkonu, naviesť (na niečo nežiaduce): naviesť väzňa na útek, kniž. stimulovať: stimulovať kladné vlastnosti u detí; stimulovanie rastu vlasov, lek. tonizovať (ovplyvniť tonus): tonizovanie svalstva, vzpružiť, obodriť: vzpružiť sily chorého; sprcha ho obodrila, osviežiť, oživiť: oživiť záujem o vážnu hudbu, kniž. animovať: animovať prítomných do spevu ## povzbudivý ktorý povzbudzuje, dodáva silu, odvahu, povzbudzujúci, posmeľujúci: učiteľove povzbudivé, povzbudzujúce slová; potrebovala matkin povzbudivý, posmeľujúci úsmev, podnecujúci, kniž. stimulujúci, stimulačný, zried. stimulatívny (ktorý povzbudzuje do činnosti): podnecujúci, stimulujúci, stimulačný, stimulatívny činiteľ, nabádavý, pobádavý: nabádavé, pobádavé gesto, vzpružujúci, osviežujúci: vzpružujúci, osviežujúci účinok lieku, vitamínov ## povzbudzujúci pozri povzbudivý ## povzdych pozri vzdych ## povzdychnúť (si) pozri vzdychnúť (si) ## povzdychnutie pozri vzdych ## povznášajúci ktorý mocne pôsobí a obyč. i (mravne) zošľachťuje, vznešený, ušľachtilý: povznášajúci, vznešený, ušľachtilý cieľ; povznášajúca, vznešená, ušľachtilá práca v oblasti umenia, očistný, očisťujúci, kniž. katarzný (prinášajúci vnútorné očistenie, a tým aj uvoľnenie, povznesenie): naplnil ju očistný, očisťujúci, katarzný pocit; povznášajúci, katarzný účinok, slávnostný, velebný, kniž. majestátny (mocne pôsobiaci na city svojou vážnosťou, velebnosťou, majestátnosťou): slávnostné, velebné, majestátne ticho obradu ## povznesenosť pozri povýšenectvo ## povznesený 1. plný citového vzrušenia, pozitívneho naladenia; svedčiaci o tom, vzrušený: povznesená, vzrušená myseľ, nálada, dobrý, euforický (plný eufórie): dobrá atmosféra; euforické prežívanie, pocity, slávnostný, patetický (povznesený slávnostnosťou chvíle): slávnostný, patetický tón v hlase 2. pozri povýšený ## povzniesť 1. kniž. dať do vzpriamenej, vyššej polohy (obyč. časť organizmu), zdvihnúť, zodvihnúť, dvihnúť: povzniesť, (z)dvihnúť zrak, oči k nebu; povzniesol, zodvihol hrdo hlavu, vztýčiť, vzpriamiť: výhražne vztýčil prst; vzpriamiť hlavu, zried. podvihnúť 2. silno zapôsobiť, a tým mravne, kultúrne a pod. urobiť dokonalejším, lepším, pozdvihnúť, zodvihnúť: povzniesť, pozdvihnúť, zodvihnúť pracovnú morálku; povzniesť, pozdvihnúť národ, zošľachtiť, zjemniť (urobiť ušľachtilejším, jemným): hudba ho zošľachtila, zjemnila, zlepšiť: povzniesť, zlepšiť náladu 3. priviesť na vyššiu úroveň, na vyšší stupeň, zveľadiť: povzniesť, zveľadiť hospodárstvo, pozdvihnúť, zried. podvihnúť: pozdvihnúť kultúrnu úroveň obcí, povýšiť, zvýšiť, zlepšiť: povýšiť, zvýšiť politickú prestíž, zastar. vzdelať: vzdelať ľud, fraz. postaviť na nohy: vláde sa podarilo rýchlo postaviť na nohy upadnuté poľnohospodárstvo ## povždy pozri vždy ## poza pozri za 2 ## póza 1. držanie tela, postoj, pozícia: nepohodlná póza, tanečný postoj pozri poloha 2. pozri pretvárka, afektácia ## pozabaľovať pozri zabaliť 2 ## pozabávať sa pozri zabaviť sa 1 ## pozabíjať pozri zabiť 1, zabiť 2, zatĺcť ## pozabúdať pozri zabudnúť 1 ## pozabudnúť pozri zabudnúť 1 ## pozačínať pozri začať 1 ## pozadie 1. priestor vzadu; menej významné miesto (op. popredie), úzadie: dvor so stodolou v pozadí, úzadí; držať sa v pozadí, úzadí, hovor. zadok 2. pozri zákulisie ## pozadku pozri vzadu ## pozadný pozri podradný 2 ## pozadŕhať pozri zadusiť 1 ## pozadu pozri vzadu ## pozadúšať pozri zadusiť 2, zahasiť 1 ## pozahadzovať pozri zahodiť 1 ## pozaháňať pozri zahnať 1 ## pozahášať pozri zahasiť 1 ## pozahládzať pozri zahladiť 1, zahladiť 2 ## pozahrážať sa pozri pohroziť (sa) ## pozahŕňať pozri zasypať 1 ## pozahrýzať sa pozri pustiť sa 1 ## pozahýbať pozri zahnúť 1 ## pozahýnať pozri zahnúť 1 ## pozahybovať pozri zahnúť 1 ## pozachodiť 1. pozri zájsť 1 2. pozri stať sa ## pozachádzať 1. pozri zájsť 1 2. pozri stať sa ## pozachytávať pozri zachytiť 1, zachytiť 2 ## pozajímať pozri zajať 1 ## pozajtra v deň, ktorý nasleduje po zajtrajšom dni, pozajtre: pozajtra, pozajtre bude nedeľa, napozajtra, napozajtre: napozajtra, napozajtre pôjdeme na výlet ## pozakladať pozri založiť 2, založiť 5 ## pozakopávať pozri zakopať 1 ## pozakrúcať pozri zakrútiť 2 ## pozakrývať pozri zakryť 1, zakryť 2 ## pozakvačovať pozri zavesiť 1 ## pozalepovať pozri polepiť 2 ## pozalievať pozri poliať 2 ## pozaľubovať sa pozri zaľúbiť sa 1 ## pozametať pozri zamiesť ## pozamieňať pozri zameniť ## pozamotávať pozri zamotať 2 ## pozamŕzať pozri zamrznúť 1 ## pozamykať pozri zamknúť ## pozamkýnať pozri zamknúť ## pozamýšľať sa pozri zahĺbiť sa ## pozanášať pozri zaniesť 1, zaniesť 3 ## pozanechávať pozri zanechať 1 ## pozaostávať pozri zaostať 1, oneskoriť sa 2 ## pozapájať pozri zapnúť 2 ## pozapaľovať pozri zapáliť 1, zapáliť 2 ## pozapchávať pozri zapchať ## pozapichovať pozri zapichnúť ## pozapínať pozri zapnúť 1, zapnúť 2 ## pozapisovať pozri zapísať 1 ## pozapletať pozri zapliesť 1, zapliesť 2 ## pozapĺňať pozri zaplniť ## pozarastať pozri zarásť 1 ## pozariaďovať pozri vybaviť 1 ## pozarovnávať pozri zarovnať ## pozasekávať sa pozri zaseknúť sa 1, zaseknúť sa 2 ## pozasekovať sa pozri zaseknúť sa 1, zaseknúť sa 2 ## pozaspávať pozri zaspať 1 ## pozastaviť sa vyjadriť počudovanie, prekvapenie, nesúhlas a pod. nad niečím (obyč. niečím prekvapujúcim, nečakaným), zastaviť sa, pristaviť sa: pozastavili sa, zastavili sa nad múdrou odpoveďou žiaka; pozastaví sa, pristaví sa nad synovými výrazmi, zaraziť sa (pozastaviť sa nad niečím nepríjemným, negatívnym): zarazil sa nad toľkou bezočivosťou ## pozastavovať pozri zastaviť 1, zastaviť 3 ## pozastavovať sa pozri zastaviť sa 1 ## pozastielať pozri zastlať ## pozastierať pozri zastrieť 1 ## pozastokovať pozri zapichnúť ## pozastokýnať pozri zapichnúť ## pozastrkovať pozri zastrčiť ## pozastrkávať pozri zastrčiť ## pozastýkať pozri zapichnúť ## pozasychať pozri uschnúť ## pozaschýnať pozri uschnúť ## pozasýpať pozri zasypať 1 ## pozasypávať pozri zasypať 1 ## pozašívať pozri zaplátať ## pozaťahovať pozri zatiahnuť 1, zatiahnuť 2, zatiahnuť 3 ## pozatínať pozri zaťať 1, zatať 2 ## pozatískať pozri zatlačiť 1 ## pozatláčať pozri zatlačiť 1 ## pozatĺkať pozri zatĺcť ## pozatvárať pozri zatvoriť 1, zatvoriť 2 ## pozatýkať pozri zatvoriť 2 ## pozatým 1. pozri zatiaľ 1 2. pozri potom 1 ## pozatýmne pozri potom 1 ## pozauna plechový dychový hudobný nástroj s predĺženou trúbkou, trombón ## pozaunista kto hrá na pozaune, trombonista ## pozavádzať pozri zaviesť 2, zaviesť 3 ## pozaväzovať pozri zaviazať 1 ## pozavesovať pozri zavesiť 1 ## pozavierať pozri zatvoriť 1, zatvoriť 2 ## pozavíjať pozri zakrútiť 2 ## pozavíňať pozri zakrútiť 2 ## pozažíhať pozri zapáliť 2 ## pozažínať pozri zapáliť 2 ## pozažívať pozri zažiť 1 ## pozbaviť pozri pripraviť 3, odobrať 1 ## pozberať 1. (postupne) vziať zo zeme úrodu, z rastlín plody, zviezť, pozvážať: pozberať, zviezť, pozvážať úrodu z poľa, pozoberať: pozoberať rajčiny, papriku 2. (postupne) vziať, odstrániť z povrchu niečoho, pozoberať, zobrať: pozberať, pozoberať, zobrať smotanu z mlieka, poodkladať: pozberá, poodkladá riad zo stola 3. urobiť záhyby na látke, pozberkať, poriasiť, ponaberať: pozberať, pozberkať, poriasiť látku okolo krku, nazberať, nabrať: nazberané, nabraté rukávy, poskladať, hovor. zastar. zrancovať (pozberať do skladov, rancov): sukňa poskladaná do záhybov; šaty zrancovať v páse ## pozbierať zbieraním (postupne) zhromaždiť na jedno miesto (obyč. niečo porozsýpané, roztrúsené alebo rozptýlené, roztratené), zozbierať: pozbierať, zozbierať zvyšky jedla, zošity, prihlášky, vyzbierať (dôkladne, všetko): deti vyzbierali odpadky v lese; pozbierať, vyzbierať opadané ovocie, pooberať (drobné plody): pooberá egreš, jahody, sústrediť (zbieraním): smeti treba sústrediť do kúta, pozhŕňať (zhromaždiť hrnutím): pozhŕňať rozsypané drobné, poschytávať, poschytať (náhlivo, úchytkom zobrať, pozbierať): poschytávala, poschytala zo šnúry bielizeň, vybrať (pozbierať peniaze na nejaký cieľ): vybrať na kostol, pozobať, vyzobať, expr.: pozobkať, vyzobkať (pozbierať zobaním) ## pozbierať sa 1. pozri vstať 1 2. pozri vzchopiť sa 1, spamätať sa 2 3. pozri uzdraviť sa ## pozbíjať pozri zbiť 1, zbiť 2 ## pozďaleč pozri neďaleko 1 ## pozďaleka pozri zďaleka ## pozďaleky pozri zďaleka ## pozdať sa 1. pozri zazdať sa 2. pozri zapáčiť sa 1, zapáčiť sa 2 ## pozdávať sa 1. pozri zdať sa 3 2. pozri páčiť sa 1, páčiť sa 2 ## pozde pozri neskoro ## pozdĺž 1. po dĺžke niečoho, pozdĺžne: kmeň rozrezaný pozdĺž, pozdĺžne, hovor. pozdĺžky: ľahol si pozdĺžky na posteľ, poet. zdĺž [Hviezdoslav] 2. (čoho) vyjadruje smerovanie alebo miesto po dĺžke niečoho, povedľa, vedľa (čoho): pozdĺž, povedľa cesty vysadili topole; chodník vedie vedľa, pozdĺž potoka, okolo (čoho), pri, popri (čom): okolo steny, pri, popri stene porozkladali stoličky, podľa (čoho): podľa železnice tečie rieka, po boku (čoho): po boku záhrady rastú ríbezle ## pozdĺžky pozri pozdĺž 1 ## pozdĺžne 1. pozri podlhovastý 2. pozri pozdĺž 1 ## pozdĺžny pozri podlhovastý ## pozdný pozri neskorý 1, neskorý 2 ## pozdola pozri zdola ## pozdrav 1. konvenčne ustálený prejav úcty, priateľstva pri stretnutí vyjadrený gestom alebo formulou, kniž. pozdravenie: rozísť sa bez pozdravu, bez pozdravenia, kniž. poklona: ísť na poklonu [Zechenter] 2. pozri prejav 1 3. pozri blahoželanie ## pozdravenie pozri pozdrav 1 ## pozdraviť 1. v spoločenskom styku prejaviť úctu, priateľstvo alebo nadviazať kontakt (obyč. ustálenou slovnou formou), pozdraviť sa (niekomu): úctivo, srdečne pozdraviť staršieho; slušne, pekne sa nám pozdravili, expr. pozdravkať: dieťa sa už naučilo pozdravkať, pokloniť sa, ukloniť sa (pozdraviť úklonom hlavy alebo hornej časti tela; zastar. pozdraviť slovnou formulou): ponížene sa predstavenému poklonil, uklonil; poklonil sa jej smutným hlasom, pokývať, pokývnuť (pozdraviť kývnutím), zasalutovať (pozdraviť zdvihnutím ruky k čiapke): vojak smelo zasalutoval, hovor. zazdravkať (pozdraviť pri pití obyč. vyslovením želania Na zdravie!), popozdravovať (koho), popozdravovať sa (s kým, komu); (postupne viacerých pozdraviť): pekne všetkých popozdravoval; popozdravovať sa s priateľmi 2. prichádzajúcich kladne prijať, obyč. slávnostným, radostným spôsobom, privítať, uvítať: prítomní pozdravili, privítali, uvítali hosťa potleskom, zvítať: zvítali sa bozkom, úsmevom ## pozdraviť sa pozri pozdraviť 1 ## pozdravkať pozri pozdraviť 1 ## pozdravný pozri blahoprajný ## pozdravovať 1. v spoločenskom styku prejavovať úctu, priateľstvo alebo nadväzovať kontakt (obyč. ustálenou slovnou formou), pozdravovať sa (komu): vždy ma pozdravuje, pozdravuje sa mi veľmi úctivo; pozdravujú nás, pozdravujú sa nám už zďaleka, menej vhodné: zdraviť (koho), zdraviť sa (komu): neviem, kto sa mi tak zdvorilo zdravil, klaňať sa, ukláňať sa (pozdravovať úklonom hlavy alebo hornej časti tela; pozdravovať slovne): klania, ukláňa sa mi pri každom stretnutí, salutovať (pozdravovať zdvihnutím ruky k čiapke), hovor. zdravkať (pozdravovať pri pripíjaní): zdravkali si pri každom pohári 2. prichádzajúceho kladne prijímať, obyč. slávnostne, s potešením, vítať: davy pozdravovali, vítali prezidenta, menej vhodné zdraviť: vzácneho hosťa pozdravovali, zdravili volaním na slávu ## pozdravovať sa pozri pozdravovať 1 ## pozdvíhať pozri zdvihnúť 1 ## pozdvihnúť 1. pozri zdvihnúť 1, zdvihnúť 2 2. pozri povzniesť 2, povzniesť 3 ## pozemný voj. (o armáde, vojsku) pripravený na boj na zemi, pechotný: pozemná, pechotná vojenská sila; pechotné jednotky, zastar. peší: pešia armáda ## pozemok pozri pôda 1 ## pozemský týkajúci sa života na zemi, svetský: pozemské, svetské radosti, starosti, hmotný (op. duchovný): pozemské, hmotné bohatstvo, tento, pren. expr. ničotný (z náboženského hľadiska; op. druhý, onen): pozemský, tento, ničotný svet, život (op. večný), zastar. zemský: zemské pôžitky [Jégé] pozri pominuteľný ## pozemšťan obyvateľ Zeme, kniž. zastar. zemšťan [Hviezdoslav] ## pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak, dívať sa, hľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otca, hovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred seba, upierať zrak (uprene pozerať), poet.: zrieť, páčiť, expr. okáliť, expr. zried.: okáľovať, očiť, fraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo alebo prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcich, jastriť, iskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolí, blýskať očami (prenikavo alebo zlostne pozerať), zazerať, expr.: gániť, fľočiť, fľochať (nenávistne alebo zboku pozerať), nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočili, nazerať, expr.: nazízať, nakúkať, škúliť, poškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykol, vzhliadať (smerom hore), vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z obloka, rozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolí, zízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne), nár.: priezočiviť, bezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení), expr.: pokukávať, pokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakáme, hovor.: vykúkať, vykukávať, vykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z obloka, hovor. expr.: mumákovať, trpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať) 2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo, prezerať, obzerať, obzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádže, kniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciu, hovor.: okúkať, okukávať, okukovať, obkúkať, obkukávať, obkukovať: okúka okolie, fraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacich, rozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci 3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo, expr.: poškuľovať, škúliť, pokukávať, pokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom aute, expr.: bľuskať, fľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčence, mrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedku, hádzať očami (po niekom, po niečom) 4. obracať pozornosť, brať do ohľadu, dívať sa, hľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhody, všímať si, venovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnosti, starať sa, dbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestrá, prizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hre, prizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky 5. dávať sa vidieť, byť viditeľný, hľadieť, zračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očí, sálať, prejavovať sa, ukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistota, zrkadliť sa, odzrkadľovať sa, odrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach 6. pozri hodnotiť ## pozérsky pozri strojený ## pozérstvo pozri afektácia, pretvárka ## pozhadzovať pozri zhodiť 1 ## pozháňať 1. pozri sústrediť 1 2. pozri zaobstarať ## pozhášať pozri zhasnúť 2 ## pozhasínať pozri zhasnúť 2 ## pozhovárať sa pozri porozprávať sa ## pozhovenie pozri trpezlivosť ## pozhovieť pozri počkať 2 ## pozhrabávať pozri zhrnúť 1 ## pozhrabúvať pozri zhrnúť 1 ## pozhŕňať pozri zhrnúť 1 ## pozícia 1. pozri póza 1 2. pozri poloha 3. pozri stav 1, situácia 1 ## pozičný voj. ktorý sa uskutočňuje z pozícií, zo zákopov, zákopový: pozičná, zákopová vojna; pozičné, zákopové línie ## pózistický pozri strojený ## pozisťovať pozri zistiť ## pozitívny 1. pozri kladný 1, kladný 2, dobrý 1, dobrý 4 2. pozri istý 1 ## pozitívum pozri klad ## pozlácať pozri zlátiť ## pozlacovať pozri zlátiť ## pozlacovač odborník na pozlacovanie, pozlacovateľ, zlátič: pozlacovač, pozlacovateľ, zlátič obrazových rámov ## pozlacovateľ pozri pozlacovač ## pozlátiť pozri ožiariť ## pozlátka tenká fólia zlata alebo iného kovu, príp. farba, papier na pozlacovanie, zlátenie: pozlátka, zlátenie sochy ## pozliepať pozri zlátať 1 ## pozlietať sa pozri zhromaždiť sa 1 ## pozliezať sa pozri zhromaždiť sa 1 ## pozlotky pozri nasilu 1 ## pozmeniť pozri zmeniť 1 ## pozmývať pozri umyť, zmyť 1 ## poznačiť 1. pozri označiť 1 2. pozri zaznačiť 1, poznamenať 2 3. pozri poznamenať 3 ## poznamenať 1. vysloviť poznámku, pripomenúť, podotknúť: bojazlivo čosi poznamenal, podotkol; dovolím si napokon poznamenať, pripomenúť, podotknúť, že ..., zmieniť sa, spomenúť (letmo, úchytkom poznamenať): v rozhovore sa zmienil, že z katedry odchádza; spomenúť aj isté nevýhody projektu, poznamenať čosi aj o istých nevýhodách projektu, hovor. prehodiť: prehodil niečo o futbale, expr. utrúsiť: utrúsila zlomyseľnú poznámku, ozvať sa, ohlásiť sa (vysloviť obyč. nesúhlasnú poznámku): v kúte sa ktosi ozval, ohlásil, konštatovať (poznámkou): v úvode konštatoval, že jeden člen je neprítomný, zduplikovať (poznamenať s dôrazom): ešte raz zduplikoval, že treba okamžite konať, naraziť: obáva sa čo i len slovkom naraziť na háklivý problém, pripojiť (na koniec poznamenať) pozri povedať 2. písomne v krátkosti, stručne zachytiť, poznačiť, zaznamenať, zaznačiť: nestihla si všetko poznamenať, poznačiť; poznamenať, zaznamenať, zaznačiť si všetky detaily, zapísať: zapísať si do notesa telefónne číslo, zaregistrovať, registrovať: prístroj ne(za)registroval nijakú zmenu 3. zanechať stopu, znak na niečom, niekom, poznačiť: choroba ho psychicky poznamenala, poznačila, zbrázdiť (zanechať za sebou stopu v podobe brázdy): tvár zbrázdená starosťami, kniž. stigmatizovať: sväticu stigmatizujú Kristove rany; dielo stigmatizované dobou 4. pozri označiť ## poznámka 1. krátke ústne vyjadrenie o niečom, pripomienka: pichľavá, zlomyseľná, vecná, ironická poznámka, pripomienka; poznámky, pripomienky k referátu, zmienka (stručné alebo náhodné spomenutie): zasluhovať si zmienku 2. vysvetlenie pripojené k textu: poznámky pod čiarou, vysvetlivka (vysvetľujúca poznámka): vysvetlivky na mape, glosa (poznámka na vysvetlenie): glosa k zákonu, komentár (vysvetľujúce stanovisko): kritický komentár k výstave, noticka (krátka poznámka, obyč. v tlači), marginálie (poznámky k textu na margu) 3. pozri zápis 1 4. pozri článok 1 ## poznanie pozri poznatok ## poznášať pozri zniesť 1 ## poznať 1. nedok. na základe skúseností, štúdia a pod. mať zodpovedajúcu, pravdivú predstavu o niečom, niekom, vedieť: poznáva všetky podrobnosti; pozná, vie celú pravdu; poznať, vedieť báseň spamäti, zastaráv. znať: nedá na sebe znať pohnutie 2. byť známy niekomu z osobného styku, poznať sa: pozná ho, pozná sa s ním veľmi dobre 3. pozri hlásiť sa 4. pozri orientovať sa 2 5. pozri vidieť, pozorovať 2 6. pozri vidieť 1 7. dok. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosť, správnu predstavu o niečom, spoznať: (s)poznal, že sa mýlil; spoznal dávneho známeho, zbadať, zistiť: nik nezbadal, nezistil mužovo klamstvo, spozorovať, postrehnúť, kniž. postihnúť: spozorovať, postrehnúť zlý úmysel; postihol niečie zámery, presvedčiť sa: presvedčil sa o tom na vlastné oči, poznal to na vlastné oči, pobadať, zastar. obadať: pobadať náhlu zmenu, zacítiť, uvedomiť si (poznať zmyslami): zacítil, uvedomil si blížiacu sa pohromu 8. osobne prísť do kontaktu s niekým, nadviazať známosť, zoznámiť sa, spoznať sa: kamaráti sa (s)poznali, zoznámili na vojenčine; teším sa, že som vás (s)poznal, že som sa s vami zoznámil, pozoznamovať sa (postupne, viacerí): pozoznamovali sme sa na večierku pozri zoznámiť sa 1 9. získať, mať skúsenosť z niečoho, okúsiť, skúsiť, zakúsiť: nikdy nepoznal, neokúsil, nezakúsil, čo je hlad, zažiť, prežiť, užiť: zažil, prežil, poznal v živote veľa zlého, pocítiť, zacítiť, ucítiť: pocítil, zacítil na vlastnej koži biedu a nedostatok; ucítil pach krvi, prestáť, vystáť, prekonať, pretrpieť (poznať niečo nepríjemné): prestáť, prekonať príkorie; pretrpieť muky, poskusovať (všeličo skúsiť, poznať) ## poznať sa pozri zoznámiť sa 1 ## poznateľný pozri hmotný 1, skutočný 1 ## poznatok jednotlivý výsledok poznávacej činnosti, poznanie: rozšíriť svoje poznanie; vychádzať z doterajších poznatkov, z doterajšieho poznania, vedomosť (iba mn. č.), znalosť (poznatok nadobudnutý štúdiom, skúsenosťou): mať rozsiahle vedomosti, znalosti, poučenie: kniha je zdrojom poučenia, informácia: získať obšírne informácie o niečom, pren. publ. signál: dostávať signály ## poznenáhla pozri pomaly 1, pomaly 2 ## poznenáhle pozri pomaly 1, pomaly 2 ## poznova pozri znova, opakovane ## poznove pozri znova, opakovane ## poznovu pozri znova, opakovane ## pozobať pozri pozbierať ## pozobkať pozri pozbierať ## pozobliekať pozri vyzliecť ## pozobúdzať pozri zobudiť 1 ## pozobúvať pozri vyzuť ## pozodierať pozri odrieť 1 ## pozodvihovať pozri zdvihnúť 1 ## pozohrievať pozri zohriať ## pozohrievať sa pozri zahriať sa ## pozohýnať pozri ohnúť ## pozomierať pozri umrieť ## pozor vyjadruje výzvu na zvýšenie pozornosti alebo varovanie pred nebezpečenstvom, varuj, varúj (pri práci v lese, v lome a pod.): pozor, tu sa pracuje; dolinou sa ozývalo varúj, subšt. bacha: pozor, bacha, o chvíľu sa to začne 1. základný vojenský a telocvičný postoj, zastar. alebo voj. slang. hapták: postaviť sa do pozoru, do haptáku 2. pozri pohľad 1 ## pozorlivý pozri pozorný 1, pozorný 2 ## pozornosť 1. pozri záujem 1 2. pozri zdvorilosť 3. pozri dar ## pozorný 1. ktorý sústredene niečo sleduje, ktorý zameriava na niečo svoju pozornosť; svedčiaci o tom, sústredený, koncentrovaný (op. nesústredený, nekoncentrovaný): byť pozorný, sústredený, koncentrovaný na vyučovacej hodine; pozorné, sústredené, koncentrované sledovanie textu, napätý, napnutý, zbystrený (prejavujúci zvýšenú pozornosť): napätý, napnutý, zbystrený pohľad; napäté, napnuté počúvanie rozprávky, skúmavý (zameraný na zistenie niečoho; obyč. o zraku, pohľade), kniž. zastar. pozorlivý [Kukučín] 2. ktorý dáva pozor, ktorý je stále v strehu (obyč. s úmyslom predísť, zabrániť niečomu nepríjemnému); svedčiaci o tom, ostražitý, obozretný: pozorný, ostražitý, obozretný strážca, opatrný (op. neopatrný): pozorné, opatrné zaobchádzanie so zbraňou, bedlivý: bedlivá nočná hliadka, bdelý (veľmi pozorný, zodpovedajúci stavu bdenia): nič neušlo jej bdelému oku, kniž. zastar. pozorlivý [J. Kráľ] 3. ktorý prejavuje pozornosť; svedčiaci o pozornosti, zdvorilosti (op. nepozorný), zdvorilý (op. nezdvorilý): pozorný, zdvorilý muž, gavaliersky, galantný, gentlemanský [vysl. džentlmen-], ohľaduplný (ktorý sa vyžaduje od pravého gavaliera): gavalierske, galantné, ohľaduplné správanie (op. negalantné, bezohľadné), taktný (majúci dostatok taktu; op. netaktný): nebolo to voči žene pozorné, taktné, všímavý (ktorý si všetko všíma; op. ľahostajný, nevšímavý): všímavý čitateľ, úslužný (ktorý venuje pozornosť iným; ktorý rád poslúži, vyhovie iným): úslužná hostiteľka pozri ochotný ## pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo, venovať pozornosť, sledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákov, všímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasy, obracať pozornosť (na niečo), sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovca, fraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho), nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stene, hovor.: fixovať, fixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oproti, dívať sa, hľadieť (uprene, sústredene), striehnuť, čakať, číhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníka, hovor. merkovať, dávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú 2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať, badať, zisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúži, uvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocný, vidieť, vidno, poznať, cítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaní, čítať: číta mu na tvári strach, zastaráv. znať: nedá nič na sebe znať ## pozorovateľňa pozri rozhľadňa ## pozorovateľne pozri zreteľne 1 ## pozorovateľný pozri viditeľný ## pozoruhodne 1. pozri zaujímavý 2. pozri výborne 1 3. pozri veľmi ## pozoruhodný pozri zaujímavý, neobyčajný ## pozostalosť pozri dedičstvo 1 ## pozostatok pozri zvyšok ## pozostávať 1. pozri skladať sa 1 2. pozri spočívať 3 pozri ostať 1, ostať 2 ## pozotierať pozri zotrieť 1 ## pozotínať pozri sťať 1 ## pozoznamovať pozri informovať ## pozoznamovať sa pozri zoznámiť sa 1, zoznámiť 2 ## pozráňať pozri zraziť 1 ## pozratúvať pozri spočítať ## pozrážať pozri otĺcť 2, zraziť 1 ## pozri pozri aha 2 ## pozrite pozri aha 2 ## pozrieť (sa) 1. zacieliť zrak niekam, na niečo, podívať sa, uprieť zrak: pozrieť (sa), podívať sa, uprieť zrak na dievča sediace oproti; pozrite (sa), kto prichádza, hovor. kuknúť (sa): nechce sa na mňa ani kuknúť, kniž. zhliadnuť: Boh milostivo zhliadol na svoj ľud, kniž.: vzhliadnuť, vzozrieť [Rázus]; (pozrieť smerom hore), vyzrieť, expr.: vykuknúť, vyziznúť (pozrieť smerom von), porozhliadnuť sa (pozrieť sa okolo seba): porozhliadol sa na všetky strany, zazrieť, expr.: fľochnúť, zíznuť, zagániť (neprívetivo, zlostne alebo zboku pozrieť): škaredo na mňa zazrela, zagánila; zúrivo naňho fľochol, expr.: bľusknúť (so záľubou pozrieť), expr. mrknúť (sa) (letmo pozrieť), nazrieť, nakuknúť (zvedavo, ukradomky pozrieť), fraz. zablýskať/zaiskriť očami (prenikavo, alebo zlostne pozrieť), fraz. expr. šibnúť/hodiť očkom (letmo pozrieť): šibol, hodil očkom za odchádzajúcimi, expr. šmihnúť [Hviezdoslav], všimnúť si (venovať pozornosť): ani si ma nevšimli, ani na mňa nepozreli, fraz. expr.: vyvaliť/vytreštiť/vypleštiť/vypúliť/vygúliť oči (prekvapene alebo vyľakane pozrieť) 2. zrakom dôkladne preskúmať, zistiť niečo, podívať sa, obzrieť (si), prezrieť (si): dobre sa pozrel, podíval, kto nesúhlasil; obzrieť si, prezrieť si ponúkaný tovar, popozerať (sa), poobzerať (si), poprezerať (dôkladne pozrieť): popozeral sa, poobzeral sa po izbe; knihu najskôr starostlivo poprezeral, expr. premerať (pátravo pozrieť na niekoho, niečo): premeral dievča očami, hovor. expr.: obmrknúť si, obkuknúť (si): obmrknúť si terén, kniž.: obhliadnuť (si), poobhliadnuť (si), porozhliadnuť sa (okolo seba), prizrieť sa, zaprizerať sa (dobre, pozorne sa pozrieť): prizrieť sa niečomu zblízka 3. vyvinúť úsilie na nájdenie niečoho, podívať sa, pohľadať: pozrieť sa, podívať sa za stratenou vecou, pohľadať stratenú vec, popozerať sa: popozerám sa ešte vo vreckách 4. pozri navštíviť 5. pozri posúdiť, pozri preskúmať ## pozriže pozri aha 2 ## pozriteže pozri aha 2 ## pozrušovať pozri odvolať, zrušiť ## pozvanie 1. zdvorilá výzva na účasť na niečom, zastar. povolanie: dostal pozvanie, povolanie prednášať na univerzite, zastar. pozyv 2. pozri pozvánka ## pozvánka vytlačená výzva, žiadosť na účasť na niečom, pozvanie: poslať niekomu pozvánku, pozvanie na ples ## pozvať zdvorilo alebo priateľsky vyzvať niekoho, aby sa na niečom zúčastnil, aby niekam prišiel, zavolať: pozvať, zavolať priateľa domov na obed; pozvať, zavolať niekoho na slávnosť, na svadbu, povolať (najmä úradne): povolali ho na lekársku prehliadku, zvolať, zozvať (pozvať viacerých): zvolať, zozvať účastníkov odboja, popozývať, pozvolávať (postupne, viacerých): na svadbu popozývali, pozvolávali celú rodinu, prizvať (pozvať popri niekom inom): na hostinu prizvali napokon aj mňa, hovor. ohlásiť: na krstiny nás neohlásili, zastar. invitovať [J. Chalupka], predvolať (pozvať v úradnej veci): dostať predvolanie na súd pozri pomenovať 2 ## pozvážať pozri zviezť 1 ## pozvädať pozri zvädnúť 1 ## pozväzovať pozri zviazať 1 ## pozviechať sa 1. pozri vzchopiť sa 1, vstať 1 2. pozri uzdraviť sa 3. pozri zotaviť sa ## pozvíjať pozri zvinúť ## pozvolávať pozri zvolať 2, pozvať ## pozvoliť pozri dovoliť ## pozvoľna pozri pomaly 1, pomaly 2, voľne 4 ## pozvoľný pozri pomalý 1, postupný ## pozvŕtať 1. pozri vytancovať 2. pozri prehnať 1 ## pozvŕtať sa pozri poponáhľať sa, pousilovať sa 1 ## pozvýš pozri povyše 1 ## pozvyšovať pozri zvýšiť ## pozvyšovať pozri zvýšiť 2 ## pozyv pozri pozvanie 1 ## pozývateľ kto pozýva, zváč (kto pozýva na svadbu) ## požadovačný pozri náročný 1 ## požadovaný ktorý sa žiada, vyžadovaný, kniž. žiaduci, žiadaný: mať požadované, vyžadované vzdelanie; dosiahnuť požadovaný, žiaduci, žiadaný účinok, potrebný: priniesol požadované, potrebné materiály ## požadovať pozri žiadať 1, vyžadovať 1 ## požalovať sa vyjadriť pred niekým nespokojnosť, smútok nad nepriaznivým stavom niečoho a pod., poponosovať sa: požalovala sa, poponosovala sa na nezhody v rodine, posťažovať sa, posťažovať si: niet sa komu ani posťažovať; posťažovať si na drahotu, poťažkať si, zaponosovať sa: neraz si pred nami poťažkal na syna; zaponosoval sa, že už dobre nepočuje, vyžalovať sa, vyponosovať sa (zveriť sa niekomu so svojimi ťažkosťami): beží sa k matke vyžalovať, vyponosovať sa, že ju muž bije, zavzdychať si, zanariekať si, expr.: zabedákať si, zažehrať, zahorekovať si (citovými prejavmi, zdôverením sa niekomu zmierniť nepríjemné pocity z nepriaznivého stavu): neraz si zavzdychá, zanarieka, že sa tragédia nemusela stať ## požartovať (si) pozri zažartovať (si) ## požať pozri pokosiť ## požehnane pozri veľa ## požehnanie pozri šťastie 1, dobro ## požehnaný 1. pozri blahodarný, priaznivý 2 2. pozri bohatý 2, úrodný, štedrý 2 ## požehnať pozri obdarovať ## požehnávať pozri žehnať 1, žehnať 2 ## poželať pozri zaželať ## poženiť sa pozri oženiť sa ## poženštiť sa pozri zoženštieť ## požertvovať pozri obetovať 1 ## požiadanie pozri žiadosť 1 ## požiadať vysloviť alebo písomne vyjadriť žiadosť, požiadavku, popýtať: požiadať, popýtať o pomoc, o podporu; požiadať, popýtať dievča o ruku, poprosiť (vyjadriť prosbu): poprosila o dovolenie sadnúť si, expr. poproskať (o dieťati), vypýtať (požiadať od niekoho niečo): vypýtať dievča do tanca, zapýtať (požiadať istú sumu): zaplatím, koľko si zapýtajú, vyzvať (požiadať o urobenie niečoho): vyzvať všetkých účastníkov, aby prišli načas, hovor. osloviť (požiadať o splnenie niečoho): v tej záležitosti treba osloviť viacerých vplyvných ľudí ## požiadavka 1. nevyhnutná, potrebná podmienka na utvorenie alebo jestvovanie niečoho, potreba: vyhovovať požiadavkám, potrebám zdravej výživy; spĺňať požiadavky, potreby modernej doby, predpoklad: predpoklady demokracie, nárok: mať veľké nároky na vedomosti uchádzačov, kniž. postulát: dielo nevyhovuje postulátom dramatickej tvorby, kniž.: pretenzia, imperatív: to je imperatív dneška 2. pozri vôľa 2, žiadosť 1 ## požiar pozri oheň 1 ## požiarnik pozri hasič ## požičať poskytnúť niečo niekomu na jeho žiadosť (na dočasné používanie), vypožičať: požičať, vypožičať niekomu väčšiu sumu peňazí, chatu na dovolenku, kniž. zapožičať (úradne požičať): exponáty nám zapožičala Slovenská národná galéria, polit. slang. prepožičať (dať do používania obyč. dočasne): prepožičať hodnosť, vyznamenanie, zastar. zveriť (dať na úver): banka im zverila peniaze na tovar, porozpožičiavať, rozpožičať (viacerým osobám, na rozličné miesta): rodinné úspory rozpožičal, porozpožičiaval kamarátom ## požičať si vyžiadať si a dostať niečo od niekoho na istý čas (na dočasné používanie), vypožičať si: požičať si, vypožičať si v požičovni auto; požičať si, vypožičať si od suseda pero, kniž. zapožičať si (úradne, obyč. vo veľkom si požičať): zapožičať si od mesta pozemok, zadlžiť sa (požičaním si narobiť dlhy): podnik sa priveľmi zadlžil ## požierať prijímaním potravy ničiť (obyč. o drobných živočíchoch); spôsobovať rozklad; pren. expr. používaním, užitím vyčerpávať, žrať: škodcovia požierajú, žerú listy ovocných stromov; vtáctvo požiera hmyz, zožierať: húsenice zožierajú lístie, rozožierať, rozkladať, rozleptávať, ničiť, hubiť (najmä o hrdzi): hrdza rozožiera, rozkladá, rozleptáva, ničí kovové potrubie; kyselina požiera, rozožiera, rozleptáva, hubí tkanivo, pohlcovať, míňať, spotrebúvať (používaním, užitím vyčerpávať): spotrebúva veľa času; motor požiera, žerie, pohlcuje, míňa priveľa benzínu ## požiť 1. pozri zjesť 2. pozri vypiť 1 ## požiť sa pozri uživiť sa ## požívač pozri pôžitkár ## požívačnícky pozri pôžitkársky ## požívačníctvo pozri pôžitkárstvo ## požívačník pozri pôžitkár ## požívačný pozri pôžitkársky ## požívačský pozri pôžitkársky ## požívačstvo pozri pôžitkárstvo ## požívať 1. pozri jesť 1 2. pozri piť 1 3. pozri tešiť sa 3 ## požívateľný pozri jedlý ## poživeň pozri jedlo 1 ## poživkávať si pozri žiť 2 ## požltnúť pozri ožltnúť ## požmať pozri pokrčiť 1 ## požmoliť pozri pokrčiť 1 ## požmúračky pozri slepo 1 ## požmurkávať 1. pozri žmurkať 1 2. pozri blikať ## požmurkovať 1. pozri žmurkať 1 2. pozri blikať ## požmurovať 1. pozri žmúriť 1 2. pozri spať 1 ## požrať 1. pozri zjesť 2. pozri rozložiť 4 ## požúriť sa pozri pohádať sa ## požuvať pozri pohrýzť 1, rozhrýzť, rozžuť ## požuť pozri pohrýzť 1, rozhrýzť, rozžuť ## pôda 1. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny, zem: úrodná pôda, zem; obrábať pôdu, zem, hlina (pôda vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka pôda, hlina, íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc), ílovina (ílovitá pôda), čiernozem (veľmi úrodná humusová pôda tmavej farby), humus (úrodná vrstva pôdy s organickými látkami), ornica (orná pôda), spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom), odb. zemina, kniž. prsť, pozemok (na istý cieľ vymedzená časť pôdy): stavebný pozemok, kúpiť pozemok 2. zemský povrch, zem, pevnina: vystúpiť z lode na pevnú pôdu, na pevnú zem, na pevninu, súš: cestovať po súši 3. pozri pole 1 4. pozri kraj 2 5. pozri prostredie 1 ## pôdorys pozri základ 3, plán 3 ## pôdoznalec odborník v pôdoznalectve, v pedológii, pedológ ## pôdoznalectvo vedný odbor zaoberajúci sa vznikom, vlastnosťami a pod. pôdy, pedológia ## pôjd pozri povala 1 ## pôjsť 1. pozri vzniknúť 2. pozri odísť 1 3. pozri umrieť 4. pozri stratiť sa 1 ## pôľka pozri egreš ## pôlt dlhší pás slaniny určený na údenie, bok ## pôrodnosť počet pôrodov za isté obdobie, odb. natalita ## pôsobenie pozri pôsobnosť 1 ## pôsobiť 1. byť príčinou niečoho, spôsobovať: deti mu pôsobia, spôsobujú veľa potešenia, zapríčiňovať, robiť, arch. činiť: zapríčiňovať, robiť, činiť niekomu trápenie, starosti, žiaľ, zaviňovať (byť príčinou niečoho nepríjemného, zlého): svojím správaním mi zaviňuje zvýšenie tlaku, privolávať, privodzovať (byť príčinou obyč. niečoho negatívneho): privoláva, privodzuje to nervovú záťaž, prinášať, donášať, navodzovať: hudba mi prináša, donáša, navodzuje upokojenie, dobrú náladu 2. budiť istý dojem, vyvolávať istý dojem, zdať sa: riešenie stavby pôsobí, zdá sa ako výhodné, vhodné, pripadať, javiť sa, vidieť sa, prichodiť: výstup pôsobí, pripadá, javí sa trápne; tvár muža sa vidí, prichodí ako príjemná, ukazovať sa, predstavovať sa: inscenácia sa ukazuje, predstavuje presvedčivo, rozpačito, vyzerať (mať istý výzor): pacient vyzerá ako zdravý 3. dosahovať výsledok istej činnosti, vplývať, účinkovať, mať vplyv, mať účinok: hory blahodarne pôsobia, vplývajú, účinkujú na zdravie; rodina pôsobí, má vplyv, má účinok na výchovu detí; umenie pôsobí, má vplyv na zošľachťovanie človeka 4. byť činný (v povolaní, zamestnaní, vo funkcii), účinkovať: v Matici pôsobil, účinkoval desať rokov; v divadle pôsobí, účinkuje ako riaditeľ, pracovať, hovor. robiť (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): pracuje, robí na čele dobrovoľnej organizácie, kniž. dejstvovať: básnik dejstvoval v štúrovskom hnutí, subšt. serepľovať ## pôsobivý ktorý vie zapôsobiť na zmysly, city; ktorý vyvoláva (obyč. kladný) dojem, účinný (ktorý má účinok; op. neúčinný): pôsobivý, účinný činiteľ, efektný (zrakom vnímaný ako pôsobivý): efektná scéna predstavenia, efektné farby, sugestívny, podmaňujúci, podmanivý (ktorý má silný vplyv, ktorému nemožno odolať): sugestívny hlas; podmaňujúca, podmanivá hudba, romantický, poetický: pobudnúť v romantickom, poetickom kraji, mocný, silný (veľmi pôsobivý): mocné, silné umenie ## pôsobnosť 1. možnosť účinku, pôsobenie, účinnosť: pole pôsobnosti, pôsobenia, účinnosti retranslačnej stanice, dosah: vymaniť sa z dosahu škodlivých látok, vplyv: rušivý vplyv prostredia, subšt. dopad 2. oblasť, v ktorej nejaká osoba alebo inštitúcia vykonáva svoju činnosť, kompetencia, kompetentnosť, právomoc: pôsobnosť, kompetencia obecného úradu; zasahovať do cudzej pôsobnosti, kompetencie, kompetentnosti, právomoci, oprávnenie: oprávnenie na vykonávanie živnosti ## pôst pozri abstinencia ## pôstny naplnený pôstom, predveľkonočný (vzťahujúci sa na kresťanský pôst pred Veľkou nocou): pôstne, predveľkonočné obdobie, bezmäsitý, bezmäsý (v ktorý sa nejedáva mäso): bezmäsitý, bezmäsý deň ## pôtikať pozri kuvikať 1 ## pôvab pozri čaro ## pôvabne 1. pozri pekný, krásny, čarovný 2. pozri príjemne ## pôvabný pozri pekný 1, krásny 1, čarovný 1 ## pôvod 1. začiatok existencie, vzniku niečoho, kniž. proveniencia: vykopávky náradia domáceho pôvodu, domácej proveniencie, genéza: genéza človeka, prameň, zdroj: prameň, zdroj príjmov 2. spoločenská, národná a iná príslušnosť, rod: otec je pôvodom, rodom Nemec ## pôvodca 1. kto je príčinou niečoho, kto dáva podnet na niečo, iniciátor, kniž. strojca: pôvodca, iniciátor, strojca sprisahania, pripravovateľ, podnecovateľ, organizátor, vyvolávateľ: pripravovateľ, podnecovateľ, vyvolávateľ nepokojov, kniž. osnovateľ: osnovateľ vraždy, zastar. zapríčiniteľ [Dobšinský], kniž. zdroj (čo spôsobuje vznik niečoho): zdrojom starostí sú deti, lingv. subjekt (pôvodca deja), odb. agens 2. pozri autor ## pôvodina pozri originál ## pôvodne v prvom, úvodnom období alebo štádiu, v prvej fáze, nazačiatku, zozačiatku, pís. i na začiatku, zo začiatku: pôvodne, nazačiatku, zozačiatku sa mu darilo, sprvu, sprvoti, spočiatku: tréning bol sprvu, sprvoti, spočiatku raz do týždňa, najprv: najprv, pôvodne nechápal, čo od neho chcú, predtým: predtým, pôvodne prijaté rozhodnutie nemožno zrušiť, prvotne, kniž. primárne: prvotne, primárne sa rozhodoval medzi právom a medicínou ## pôvodnosť pozri čistota 1, originalita 1 ## pôvodný 1. ktorý je od začiatku; ktorý si zachoval všetko také, aké mal pri svojom vzniku (op. nepôvodný), autentický (op. neautentický): pôvodný, autentický folklór, originálny: pôvodné, originálne exponáty z ľadovej doby, prvotný, prvý, kniž. prvobytný (ktorý bol na začiatku a obyč. sa už zmenil, zanikol): prvotná príčina; prvotné, prvé náboženstvo; prvobytný charakter rodiny, prapôvodný, kniž. archetypálny (pôvodný a veľmi starý): prapôvodný spôsob obživy, archetypálny zvyk, najstarší: jaskyňa je najstaršie ľudské obydlie, domáci, domorodý, odb. autochtónny (pôvodom pochádzajúci z daného miesta; op. cudzí, prisťahovaný): domáci, domorodí, autochtónni obyvatelia Ameriky, írečitý, rýdzi (obyč. o zachovaných tradíciách, jazykových prostriedkoch a pod.): v prejave stále používal zopár írečitých, rýdzich výrazov 2. ktorý bol pred terajším, súčasným, predchádzajúci, predošlý: pôvodné, predchádzajúce, predošlé rozhodnutie (op. terajšie, súčasné, nové), niekdajší: nové pomery skoro vystriedali pôvodné, niekdajšie, bývalý, minulý, starý (ktorý už patrí minulosti): obnovil bývalý, minulý vzťah; bývalý, minulý, starý majiteľ, zvyčajný, zaužívaný (aký sa zaužíval, aký býva stále): položil náradie na zvyčajné, zaužívané miesto 3. pochádzajúci skutočne od pôvodcu (op. nepôvodný), originálny: pôvodná, originálna myšlienka; pôvodné, originálne dielo, domáci (obyč. o literatúre; op. prekladový), vlastný: autor známy vlastnou i prekladovou tvorbou, samostatný (bez cudzej pomoci, cudzieho vzoru): samostatné myslenie, dielo, neprevzatý, neprebraný (op. prevzatý, prebraný): pôvodné, neprevzaté, neprebrané televízne programy; neprevzatý, neprebraný štýl, neodvodený: pôvodný, neodvodený význam slova, svojrázny, svojský, osobitý, hovor. neodkukaný (svedčiaci o jedinečnosti, pôvodnosti): svojrázne, svojské, osobité myšlienky; neodkukané modely ## pôžitkár človek oddávajúci sa pôžitkom, požívačník, požívač: stal sa egoistom a pôžitkárom, požívačníkom, rozkošník, vychutnávač, zmyselník, hýrivec, hedonista, epikurejec: poznali ho ako hýrivca, hedonistu, labužník, maškrtník (milovník dobrého jedla alebo iných pôžitkov), lakotník, gurmán (milovník dobrého jedla), často pejor. sveták (kto pôžitkársky využíva život): skúsený sveták, pejor. zastar. svetár [Dobšinský], expr. ľahtikár (bezstarostne nezodpovedný a povrchný človek), hovor. flamender, pejor.: bruchopasník, bonviván, kniž.: faun, satyr, chlipník (kto vyhľadáva telesné pôžitky), subšt. fajnšmeker pozri maškrtník ## pôžitkársky ktorý sa oddáva pôžitkom, svedčiaci o pôžitkárstve, požívačný, požívačský, požívačnícky: pôžitkársky, požívačný, požívačský, požívačnícky človek, vychutnávačský: vychutnávačské sklony, rozkošnícky: rozkošnícky život, labužnícky (i pren.), maškrtný, gurmánsky, expr. lakotný (ktorý sa vyžíva v jedle): labužnícka, maškrtná, gurmánska, lakotná povaha; sledoval dievča s labužníckym výrazom v tvári, pejor.: konzumný, konzumentský (zacielený iba na spotrebu, na materiálne hodnoty): konzumná, konzumentská spoločnosť; konzumentský egoizmus, svetácky, pejor. bonvivánsky (ľahkomyseľne sa oddávajúci svetským pôžitkom): svetácky, bonvivánsky typ človeka, hedonický, hedonistický, epikurejský (vyžívajúci sa v pôžitkárstve, vyhľadávajúci slasť a rozkoš), chlipný (vyhľadávajúci, oddávajúci sa telesným pôžitkom): chlipný muž, pohľad, subšt. fajnšmekerský ## pôžitkárstvo oddávanie sa pôžitkom, požívačníctvo, požívačstvo, rozkošníctvo, vychutnávačstvo, zmyselnosť, hýrivosť, hedonizmus, epikurejstvo: bol známy svojím pôžitkárstvom, rozkošníctvom, labužníctvo, maškrtnosť (oddávanie sa dobrému jedlu alebo iným pôžitkom), gurmánstvo, často pejor.: svetáctvo, svetáckosť (pôžitkárske využívanie života), expr. ľahtikárstvo (bezstarostná nezodpovednosť a povrchnosť), hovor. flamenderstvo, pejor. bruchopasníctvo, subšt. fajnšmekerstvo ## pôžitok príjemný pocit z istého zážitku, rozkoš: počúvať hudbu je pre neho pôžitok, rozkoš, slasť: opojná slasť, blaho, blaženosť (pocit šťastia, spokojnosti): výraz blaha, blaženosti v tvári, potešenie, kniž. potecha, radosť: robiť niečo pre vlastné potešenie, pre vlastnú radosť; jedinou potechou mu boli deti, gusto: s gustom sa dal do jedenia ## pŕ vyjadruje výzvu pre kone, statok, záprah, aby sa zastavili (op. hijó), pŕŕ, ho, hó, hoho, hohó, hô, hôže: pŕ, hó, zavolal na kone; hohó, hôže, tam nemôžete (pren. i na ľudí) ## prabiedny pozri biedny 1, biedny 2 ## práca 1. vynakladanie telesného alebo duševného úsilia na niečo, robota: ťažká, ľahká práca, robota, expr.: hrdlačina, drina, lopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliach, šichta, fuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška!, galeje (veľmi ťažká práca), hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca), mordovačka, mordovisko (úmorná práca), babračka, papračka, piplačka, šiplačka, prplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti), zastar. tovarich (nádennícka práca), úloha (školská práca): písať si úlohu, zaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísť, kniž. trud, subšt. makačka 2. telesná alebo duševná činnosť ako zdroj zárobku, robota: hľadať prácu, robotu, zamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnanie, povolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením alebo štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanie, služba: vstúpiť do služby, existencia (práca alebo spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciu, živobytie: nájsť si živobytie, hovor. chlieb: prísť o chlieb, hovor. expr. džob: má dobrý džob 3. telesná alebo duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho, robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomaly, zadanie: dostať zadanie 4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho, robota: stálo ma to veľa práce, roboty, úsilie, snaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahou, námaha: námaha sa vyplatila, pričinenie, usilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaš, kniž. snaženie, subšt. makačka 5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu, hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robota, dielo: vedecké dielo, výtvor: literárny výtvor, kniž. útvor pozri dielo 6. pozri činnosť 1, činnosť 2, chod 2 ## prácechtivý pozri pracovitý ## práceneschopný pozri chorý 1 ## práceschopný pozri zdravý 1 ## pracka pozri spona 1 ## prácne pozri ťažko 2 ## prácny pozri ťažký 3, namáhavý ## pracovať 1. konať istú duševnú alebo telesnú prácu; vykonávať prácu ako zamestnanie, robiť: celý deň ťažko pracuje, robí; pracovať, robiť v záhrade, za písacím strojom, byť zamestnaný, mať zamestnanie: Kde si zamestnaný, kde pracuješ?; syn nemá zamestnanie, nepracuje, hovor. expr. zarezávať (naplno pracovať): zarezávali sme od rána, expr.: robotiť, nádenníčiť (tuho, ťažko pracovať), expr. alebo hist. robotovať, hovor. expr.: koňovať (ťažko pracovať), hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá to za troch, expr.: drieť, drhnúť, hrdlačiť, hrdlovať, lopotiť, lopotiť sa, chlopotiť sa, klopotiť sa, plahočiť sa (namáhavo, ťažko pracovať), expr.: otročiť, mozoliť, hlušiť, moriť sa, mordovať sa (ťažko, namáhavo pracovať): otročí celý deň vo fabrike; hlušiť ako otrok; morí sa, mozolí na poli, subšt.: fachčiť, makať (intenzívne pracovať), expr. zjemn. robkať: Budete ešte chvíľu robkať? 2. byť v chode, v činnosti, fungovať: prístroj nepracuje, nefunguje, ísť (náležite): motor ide dobre, bežať (najmä o strojoch): stroj beží naprázdno ## pracovitý ktorý rád pracuje, vyhľadávajúci prácu; svedčiaci o tom, robotný: pracovité, robotné dievča; robotní synovia, nelenivý (op. lenivý), kniž. prácechtivý (dožadujúci sa práce): nelenivá gazdiná, prácechtivá povaha, usilovný (vyznačujúci sa usilovnosťou v práci): usilovný žiak ## pracovňa miestnosť, kde sa pracuje, obyč. duševne, kabinet: pracovňa, kabinet vedca, kancelária (miestnosť na úradovanie): kancelária riaditeľa pozri kancelária ## pracovník pozri zamestnanec ## pracovný súvisiaci s prácou, určený na prácu: pracovný čas, všedný (op. sviatočný): všedný deň, zastar. robotný: robotné šaty (op. nedeľné, sviatočné), zamestnanecký: byť v zamestnaneckom pomere ## pracujúci pozri zamestnanec ## pračka pozri bitka 1, zápas 1 ## práčňa pozri práčovňa ## práčovňa miestnosť na pranie; podnik zaoberajúci sa praním pre zákazníkov, práčňa: družstevná, komunálna práčovňa, práčňa ## pračudný pozri čudný ## pradávno pozri dávno 1 ## pradávny pozri dávny, starobylý, starý 3 ## praded 1. otec starého otca alebo matky, prastarý otec, pradedo 2. pozri predok ## pradedo pozri praded 1 ## pradeno pozri prameň 2, zväzok 1 ## pragmatický pozri reálny 1, úžitkový ## pragmatistický pozri reálny 1 ## prah pozri hranica 2 ## prahnúť 1. pozri vyschnúť 2. pozri túžiť ## prahový pozri hraničný 2, krajný 1 ## prach pozri tabletka ## pracháč nástroj na prášenie, klepanie, obyč. kobercov, subšt. prake pozri boháč ## prachatý pozri bohatý 1 ## práchnivieť za sucha a za súčinnosti vzduchu sa rozpadať, trúchnivieť, trúchnatieť, trúchnavieť: nábytok na povale práchnivie, trúchnivie; huby v starobe trúchnatejú, práchnivejú, bútľavieť (o stromoch), hranieť (rozpadať sa od prestátia): látky na skladoch hranejú, tlieť (biologicky sa rozkladať): suché lístie tlie ## práchnivina pozri bútľavina ## práchnivý ktorý práchnivie, rozpadáva sa (obyč. o dreve a organických látkach), spráchnivený, bútľavý: práchnivý, spráchnivený, bútľavý peň, zried. bútly: bútly strom, zhnitý, nahnitý (rozpadávajúci sa hnilobou): zhnité, nahnité drevo, zotletý: zotleté lístie, zotleté kosti, zastar.: trúchly, trúchnivý, strúchnatený, strúchnivený, kniž. zastar. spuchrený, nár.: dutľavý, dúpnatý, dúpny, poet. zried. práchny [Žáry] ## práchny pozri práchnivý ## prachovka pozri handra 1 ## prachy pozri peniaze ## prajný 1. pozri žičlivý 1 2. pozri priaznivý 1 ## prak jednoduchý nástroj na hádzanie kameňov, hovor. gumipuška (hračka na spôsob praku) ## praker pozri pracháč ## prakticistický pozri úžitkový, reálny 1 ## praktický 1. pozri všeobecný 1 2. pozri šikovný 1 3. pozri účelný; úžitkový, reálny 1 ## praktikant kto je na praxi, na cvičení, zastar. volontér (neplatený pracovník) ## praktikovať pozri praktizovať ## praktizovať uvádzať do praxe, zastaráv. praktikovať: evanjeliové zásady praktizuje, praktikuje vo františkánskom duchu, realizovať, uskutočňovať: staviteľ realizoval, uskutočňoval svoju myšlienku na výstavbe nádvoria, hovor. praxovať (bežne vykonávať, robiť): obchod s drogami, to nepraxujem ## prales pozri džungľa 1 ## pramálo pozri málo 1, málo 2 ## pramalý pozri malý 1 ## pramať pozri pramatka ## pramater pozri pramatka ## pramatka dávny ženský predok, kniž.: pramať, pramater: naša pramatka, pramať, pramater Eva ## prameň 1. prirodzené vyvieranie vody alebo inej kvapaliny na povrch, žriedlo: minerálny, horúci prameň, minerálne, horúce žriedlo, studnička, studienka (povrchový prameň obyč. upravený na naberanie vody): napiť sa zo studničky, zo studienky, vyvieračka (krasový prameň), teplica (termálny prameň): liečivá teplica, geol. termy (teplé pramene) 2. zoskupenie vláken alebo iných jednotlivých, obyč. dlhých a tenkých častí niečoho, pradeno, prúd: prameň, pradeno, prúd vlasov, zväzok: zväzok prútov, zried. vojka [Figuli] 3. pozri pôvod 1, zdroj, základ 3, zásobáreň 4. pozri spis 1 5. pozri začiatok ## pramenistý pozri čerstvý 1, čistý 1 ## pramenitý pozri čerstvý 1, čistý 1 ## prameniť 1. vychádzať z nejakého (obyč. prírodného) zdroja, vyvierať: rieka Nitra pramení, vyviera pod Kľakom, vytekať: potok vyteká z jazera, vystrekovať, striekať: neďaleko vystrekuje, strieka minerálny prameň, kniž. prýštiť: zo skaly prýšti životodarný mok, poet. tryskať 2. mať pôvod v niečom, pochádzať, pochodiť (z niečoho): jeho odvaha pramení, pochádza z pevného presvedčenia o správnom konaní, vychádzať: popud vychádza od rodičov, kniž.: tkvieť, väzieť (byť následkom niečoho): neúspech tkvie, väzí v ich nepripravenosti, kniž.: vyrastať, koreniť, mať korene: zlo korení v netolerantnosti, kniž. vyvierať: ich odpor vyvieral z nenávisti ## pramizerne pozri zle 1, zle 5 ## pramizerný pozri slabý 2, biedny 1, biedny 2, mizerný 1 ## prámovať pozri obrúbiť 1 ## pranierovať pozri kritizovať ## pranik pozri nikto 1 ## pranikto pozri nikto 1 ## pranostika pozri príslovie ## praobyčajný pozri obyčajný 1 ## praobyvateľ pôvodný obyvateľ, autochtón: praobyvatelia, autochtóni Ameriky ## praotec pozri predok ## prapodivný pozri čudný ## prápor vojenský útvar zložený z niekoľkých rôt, zastar. batalión ## prapôvodný pozri pôvodný 1 ## prasa 1. pozri sviňa 1 2. pozri nemravník, chlipník ## prasacina 1. pozri bravčovina 2. pozri nemravnosť ## prasačinec pozri chliev ## prasačník pozri chliev ## prask napodobňuje zvuk spôsobený pádom, úderom, zlomením a pod.; naznačuje pád, úder, hodenie, zlomenie a pod., prásk, tresk, bác, trep: prásk, tresk, vylepil mu zaucho; bác, trep, udrel ho po tvári, krach, puk, rup, rups: prask, krach, puk, okenná tabuľa praskla napoly; rup(s), zhodil vrece do pivnice, druzg, švác: druzg, švác, hodil tanier o zem, buch, bum, bums (napodobňuje tupý zvuk; naznačuje pád, úder): buch, dvere s rachotom zapadli; bum, bums, a už sa našiel na zemi ## praskať 1. rozrušovať sa puklinami, pukať, pukať (sa), trhať sa: pokožka na rukách (sa) praská, puká sa; ľady, skaly praskajú, trhajú sa, prašťať, expr. praskotať: vonku duní, až múry praštia, praskocú, roztŕhať sa, roztrhávať sa: švíky sa roztŕhajú, roztrhávajú 2. vydávať krátke ostré zvuky ako pri pukaní, lámaní, trhaní, pukať, prašťať: praská, práska, praští, puká mi v kĺboch; práskať bičom, expr.: praskotať, pukotať: oheň veselo praskoce, pukoce, expr.: vržďať, vrzgotať (obyč. pri trení plôch o seba): sneh vrždí, vrzgoce pod nohami, expr.: chrupčať, chrapčať, chrupšťať, chrapšťať, chrúpať: piesok pod čižmami chrupčí, chrapčí; jablko mu pod zubami chrupští, chrúpe; raždie chrapčí, expr.: trešťať, truštiť, trušťať (znieť temným praskotom): ľad nebezpečne treští, truští, družďať, druzgotať: kosti pri lámaní druždia, druzgocú, expr. lupkať: papuče lupkajú po hladkej dlážke, popraskávať (chvíľami) 3. iba práskať pozri biť 2 ## práskať 1. rozrušovať sa puklinami, pukať, pukať (sa), trhať sa: pokožka na rukách (sa) praská, puká sa; ľady, skaly praskajú, trhajú sa, prašťať, expr. praskotať: vonku duní, až múry praštia, praskocú, roztŕhať sa, roztrhávať sa: švíky sa roztŕhajú, roztrhávajú 2. vydávať krátke ostré zvuky ako pri pukaní, lámaní, trhaní, pukať, prašťať: praská, práska, praští, puká mi v kĺboch; práskať bičom, expr.: praskotať, pukotať: oheň veselo praskoce, pukoce, expr.: vržďať, vrzgotať (obyč. pri trení plôch o seba): sneh vrždí, vrzgoce pod nohami, expr.: chrupčať, chrapčať, chrupšťať, chrapšťať, chrúpať: piesok pod čižmami chrupčí, chrapčí; jablko mu pod zubami chrupští, chrúpe; raždie chrapčí, expr.: trešťať, truštiť, trušťať (znieť temným praskotom): ľad nebezpečne treští, truští, družďať, druzgotať: kosti pri lámaní druždia, druzgocú, expr. lupkať: papuče lupkajú po hladkej dlážke, popraskávať (chvíľami) 3. iba práskať pozri biť 2 ## prasklina pozri škára, trhlina ## prasknúť (sa) 1. rozrušiť sa puklinami, stratiť súdržnosť, puknúť, puknúť sa: stena praskla, pukla; pneumatika (sa) praskla, pukla, rozprasknúť sa: pery sa mi rozpraskli, rozpukli; pohár sa v horúcej vode rozpukol, rozpučiť sa (tlakom sa prasknúť): zemiaky varené v šupke sa na povrchu rozpučili, roztrhnúť sa, rozštiepiť sa (poškodiť sa puklinou): sud sa roztrhol, popraskať (sa), popráskať (sa), popukať (sa), dopraskať (sa), dopukať (sa), rozpukať sa (na viacerých miestach dostať trhliny): vodovodné rúry sa na silnom mraze popraskali, popukali; ľadovcová kryha sa pod náporom ľadoborca popráskala, popukala, dopukala, zried. spukať: zem spukala od horúčavy 2. iba prasknúť vydať alebo spôsobiť krátky ostrý zvuk, puknúť: balón dieťaťu hlasno praskol, pukol; stolička zakaždým pukla, chrupnúť, rupnúť (vydať alebo spôsobiť zvuk sprevádzajúci lámanie): neos. chruplo, ruplo mu v krížoch; spadnutá škridla chrupla, tresnúť, tresknúť, plesnúť, plesknúť, rachnúť (spôsobiť alebo vydať silný, obyč. tupý zvuk): zátka pri otváraní tres(k)la, ples(k)la, rachla, expr. lupnúť: dal mu zaucho, len tak luplo, zapraskať, zapráskať, zaprašťať, zapukať, zaplieskať (vydať alebo spôsobiť praskavý zvuk): raždie zapraskalo, zaprašťalo; zapukal prstami, expr. zapraskotať 3. pozri spadnúť 1 4. pozri hodiť 5. pozri udrieť 1 ## praskot zvuk vznikajúci pri trhaní, pukaní a pod., pukot: praskot, pukot ohňa, skla, biča, chrupot, expr. druzgot: bolo počuť silný chrupot, druzgot, treskot, rachot (silný praskot) ## praskotať pozri praskať 1, praskať 2 ## prasnica pozri sviňa 1 ## prasný pozri brezivý ## prastarý pozri starý 1, starý 3, dávny ## prášiť 1. pozri bežať 1 2. pozri hádzať 1, strieľať 1 ## prášiť sa vznášať sa v drobných čiastočkách (obyč. o prachu): neos. na stavbe sa práši, víriť sa: na ceste sa víri prach, kúdoliť sa, expr. kudliť sa (valiť sa v kúdoloch): za autami sa kúdolil, kudlil prach, expr. kúriť sa: len sa tak za nimi kúrilo, poletovať, padať (o snehu): práši sa, poletuje, padá drobný sniežik ## prašivý 1. postihnutý prašinou; zamorený špinou, všami a pod., zaprašivený: prašivé, zaprašivené zviera, všivavý, zavšivavený: prašivý, všivavý, zavšivavený tulák 2. pozri naničhodný 1 ## práškový majúci štruktúru prášku, veľmi jemne zomletý, hovor. mletý: práškový, mletý cukor ## prášok pozri tabletka ## prašťať pozri praskať 1, praskať 2 ## praštiť 1. pozri udrieť 1 2. pozri hodiť ## prať čistiť (tkaniny) s použitím vody a pracích prostriedkov, opierať: perie, opiera košele v práčke; perie na celú rodinu, opiera celú rodinu, vypierať (praním odstraňovať): vypierať fľaky po ovocí, zried. bieliť: všetku bielizeň bielila v potoku, prepierať (zľahka prať): prepiera pančuchy každý večer, hovor. zastaráv. rajbať, drhnúť (kefou a pod.): montérky rajbe na rumpli, drhne kefo pozri biť 1, biť 2 ## prať sa pozri biť sa 1 ## pratať 1. pozri odpratať 2. pozri hnať 2 ## pratať sa 1. pozri brať sa 1 2. pozri miznúť 2 ## pravda pozri skutočnosť 1. dotvrdzuje platnosť výrazu alebo výpovede; nadväzuje na kontext s významom uznania možnosti, pravdaže, prirodzene, pochopiteľne, samozrejme: stretneme sa, pravda(že), prirodzene, až večer; pochopiteľne, samozrejme, nie je to jediný spôsob, veru, expr. veruže: veru(že), nás sa to netýka, iste, isto, zaiste, expr. isteže: iste(že), zaiste, mohol sa tomu vyhnúť, určite, dozaista: určite, dozaista, dá sa to povedať aj ináč, hovor. jasné, zastaráv. samosebou: no jasné, samosebou, je to tak, subšt. jasnačka, nesprávne ovšem 2. pobáda na súhlas s výpoveďou, však, expr. všakže: Vrátiš sa ešte, pravda, však(že)?, expr.: všakver, všakhej, zastaráv.: všakáno, všakpravda: Pomôžeš mu, všakver, všakhej?, hovor.: nošak, hejže, nár. nočak: Ty ma neprezradíš, nošak, hejže? ## pravdaže 1. pozri áno 2. pozri pravda 1, veru ## pravdepodobne 1. vyjadruje možnosť, predpoklad alebo neistotu, asi: pravdepodobne, asi príde až večer, azda, hádam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hádam spadol, možno, expr. možnože, hovor. môžbyť, hovor. expr. môžbyťže: možno, možnože, môžbyť mu do toho niečo prišlo, akiste, najskôr, najskorej, podľa všetkého: akiste, najskôr zmeškal vlak; najskorej, podľa všetkého dostal šmyk, vari, expr. variže, poet. var: krajšej vari(že), var už ani niet, hovor. bohdá: v budúcnosti, bohdá, bude lepšie, menej vhodné: snáď, zastar. asnáď, asnáďže [Záborský, Vajanský], zastar. čajsi, čajs: aj druhých súdi čajsi podľa seba 2. blízko pravde (o reči, o slovách), presvedčivo, vierohodne, hodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedčivo; argument pôsobí vierohodne, hodnoverne, pravdivo: vyznieva to celkom pravdivo ## pravdepodobnejšie pozri skôr 3 ## pravdepodobný pozri možný, predpokladaný ## pravdivo 1. pozri pravdivý 2. pozri pravdepodobne 2 ## pravdivý založený na pravde, skutočnosti; obsahujúci pravdu (op. lživý, nepravdivý): pravdivé slová, verný, presný (zodpovedajúci pravde, skutočnosti): pravdivé, verné, presné zobrazenie života, opravdivý, naozajstný, naozajský, ozajstný, skutočný, nefalšovaný, pravý (op. falošný): vyrozprával nám opravdivý, naozajstný, naozajský, ozajstný príbeh zo svojho života (op. vymyslený, fiktívny); film o skutočnej udalosti; nefalšované, pravé slzy; nefalšovaná radosť (op. predstieraná), faktický (založený na faktoch): zatajiť faktický stav, reálny, živý: reálny, živý dôkaz o niečom ## pravdovravný pozri úprimný 1 ## pravdupovediac pozri vlastne 2 ## pravdymilovný pozri spravodlivý 1 ## práve 1. vyjadruje súčasnosť alebo bezprostrednú časovú blízkosť, v tej chvíli, v tú chvíľu, priam, teraz: práve, priam začalo pršať; teraz sme prišli, už, už-už: už, už-už chcel odísť, keď zazvonil telefón, hovor.: akurát, akurátne, direkt: akurát, akurátne, direkt som sa zobudil, zastar. zrovna 2. zdôrazňuje význam nasledujúceho výrazu, priam: táto kniha nie je práve, priam najlacnejšia, priamo, rovno: uchmatol mi to priamo, rovno spred nosa, hovor.: akurát, akurátne, just: akurát(ne), just tebe to prezradí, presne: urobil to práve, presne tak, ako som chcel, zastar. zrovna ## praveký pozri dávny ## pravicový pozri konzervatívny 1 ## pravičiarsky pozri konzervatívny 1 ## pravidelnosť pozri periodicita ## pravidelný 1. ktorý prebieha podľa pravidiel, zákonitostí (op. nepravidelný), systémový (zodpovedajúci pravidlám systému; op. nesystémový), regulárny (op. neregulárny): pravidelná, systémová, regulárna hlásková zmena, zákonitý 2. ktorý má rovnaké, vyvážené usporiadanie častí (op. nepravidelný), súmerný (op. nesúmerný), symetrický (op. asymetrický): pravidelná, súmerná, symetrická tvár, postava, rovnaký (op. rozdielny, nerovnaký): ornament má po obidvoch stranách osi pravidelné, rovnaké obrazce, harmonický, súladný (pravidelnosťou tvoriaci harmóniu, súlad; op. disharmonický, nesúladný): harmonické, súladné usporiadanie, rovnomerný, vyvážený, proporčný, proporcionálny (op. nerovnomerný, disproporčný): rovnomerné, vyvážené, proporčné, proporcionálne tvary, formy 3. uskutočňujúci sa, opakujúci sa v rovnakých časových intervaloch; vyrovnane prebiehajúci (op. nepravidelný), rovnomerný (op. nerovnomerný), odmeraný: z vedľajšej izby bolo počuť pravidelné, rovnomerné, odmerané dýchanie, rytmický (charakterizovaný pravidelným rytmom; op. arytmický): rytmické zvuky, vlnenie, periodický, cyklický (opakujúci sa, vyskytujúci sa v pravidelných obdobiach, cykloch; op. neperiodický, acyklický): periodická tlač, cyklické krízy; periodické, cyklické javy, systematický, sústavný (op. nesystematický, nesústavný): systematická, sústavná príprava, ustavičný (pravidelne a bez prestania vykonávaný): ustavičné porušovanie predpisov, stály (pravidelne sa vyskytujúci; op. náhodný): stály hosť, zákazník 4. pozri bežný, normálny 1, riadny 1 ## pravidlo 1. všeobecne uznávaný, ustálený spôsob konania, predpis: dopravné, colné pravidlá, predpisy, zásada, princíp: zásady, princípy správnej výživy, zastaráv. alebo hovor. regula: vojenská regula, kánon (súbor všeobecne platných zásad): básnický kánon, norma (záväzné pravidlo ustálené predpismi, zvykom a pod.): mravná norma, odb. normatív: normatív zásob 2. pozri zvyk ## pravítko latka, podľa ktorej sa rysujú priamky, zastaráv. lineár, hovor. zastaráv. linonár: robiť čiary podľa pravítka, lineára ## pravlasť pozri domov 2 ## právnictvo súhrn náuk týkajúcich sa práva, zastaráv. juristika ## právnik 1. odborník v práve, zastaráv. jurista: poradiť sa s právnikom, s juristom, advokát, zastaráv. pravotár, hovor. expr. fiškál 2. kto študuje právne vedy, zastaráv. jurista ## právo 1. oprávnenie odôvodnené zákonnými ustanoveniami alebo zvyklosťami, nárok: právo, nárok na dovolenku, na odmenu 2. náuka o súhrne štátom ustanovených záväzných noriem a predpisov týkajúcich sa istého odboru alebo obdobia, zastar. právoveda ## právom pozri oprávnene 1, oprávene 2 ## právomoc pozri pôsobnosť 2 ## pravopis súhrn pravidiel o používaní grafických znakov na zapísanie jazykového prejavu, ortografia ## právoplatne 1. pozri právoplatný 2. pozri oprávnene 1 ## právoplatný majúci právnu platnosť (op. neprávoplatný), platný: právoplatná, platná voľba (op. neplatná); právoplatný, platný rozsudok, zákonný, zákonitý, legitímny, legálny (op. nezákonný, nelegitímny): zákonné, legitímne manželstvo; zákonitý, legitímny, legálny dedič, zástupca ## pravosúdie pozri súdnictvo ## pravota pozri súd 1 ## pravotár pozri právnik 1 ## pravotárstvo pozri advokácia ## pravotiť sa pozri súdiť sa ## právoveda pozri právo 2 ## pravoverný dôsledne sa pridržiavajúci istej viery, učenia, ortodoxný: pravoverný, ortodoxný katolík, žid, fundamentalistický: fundamentalistickí moslimovia, expr.: tuhý, silný, veľký, tvrdý: tuhý, silný, tvrdý marxista, luterán ## pravý 1. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere; vyznačujúci sa pravosťou, pôvodnosťou (op. falošný, nepravý), skutočný: pravý, skutočný drahokam; pravý, skutočný muž; zistiť pravé, skutočné meno, vlastný (o mene; op. cudzí): nik nepoznal jeho vlastné meno, naozajstný, ozajstný: pravá, naozajstná, ozajstná idyla v zákutiach prírody, opravdivý, nepredstieraný, nefalšovaný: opravdivý, nepredstieraný cit; nefalšovaný záujem; nefalšované peniaze, plnokrvný: stojí tu plnokrvný Indián, čistý (bez prímesí): čistý hodváb, čistý lieh, rýdzi, číry, stopercentný: rýdze zlato, rýdza láska, hovor. expr. spravodlivý: spravodlivá slivovica, autentický, pôvodný (op. neautentický, nepôvodný): autentické, pôvodné zábery z frontu, hodnoverný (op. nehodnoverný): hodnoverný svedok, neskl. par excellence 2. práve ten jeden (obyč. z mnohých), ktorý sa najlepšie hodí, ktorý najlepšie vyhovuje, v ktorom spočíva podstata (op. nepravý), správny (op. nesprávny): nájsť pravý, správny kľúč od dverí, vhodný (op. nevhodný), náležitý (op. nenáležitý): čakal na vhodný okamih; náležité slová na náležitom mieste, výstižný: výstižný argument; vlastný, skutočný: to je pravý, vlastný, skutočný dôvod 3. pozri konzervatívny 1 ## prax 1. bežný spôsob konania, postup: prax, postup pri podávaní daňového priznania, kniž. úzus: taká bola vtedy prax, taký bol vtedy úzus, zvyk, obyčaj, zvyčaj: vžitá prax, vžitý zvyk, vžitá obyčaj 2. pozri činnosť 1 3. pozri skúsenosť ## praxovať pozri praktizovať ## prázdninovať pozri dovolenkovať ## prázdninový týkajúci sa prázdnin, zastar. vakacionálny: prázdninové, vakacionálne štúdium, dovolenkový, voľný: dovolenkové, voľné dni pozri letný ## prázdniny obdobie, keď sa v školách nevyučuje, príp. v niektorých odboroch nepracuje, zastar. vakácie: školské prázdniny, vakácie, voľno (voľný čas): divadelné voľno ## prázdno pozri prázdnota 1 ## prázdnota 1. prázdny priestor, prázdno, pustota, opustenosť: prázdnota, prázdno, pustota, opustenosť ulíc, expr. holota: kde pozrieš, všade holota, ničota (nebytie): omdlel a klesol do ničoty 2. neexistencia, nedostatok niečoho, vzduchoprázdno, vákuum: myšlienkové vzduchoprázdno, vákuum, hluchota, pustota: duchovná hluchota, pustota, neplodnosť, jalovosť, bezobsažnosť: neplodnosť, jalovosť, bezobsažnosť slov, hlušina, chudoba: citová chudoba, kniž. tabula rasa ## prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný), nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľaša, hladný (o žalúdku), čistý: čistý zošit (op. popísaný), neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženka, holý: holé steny, jalový, hluchý: jalový, hluchý klas; hluché miesta, pustý, spustnutý, opustený, osihotený, osamelý, osamotený, osirelý, osirený, osirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polia, neobývaný, vyľudnený, ľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedina, dutý, vyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň 2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu, bezobsažný, neobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázy, bezmyšlienkový, bezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dielo, klišéovitý, frázovitý, frázistický, floskulovitý, floskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slová, iron.: mudrácky, mudrlantský, rozumkársky, rozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach), neplodný, neužitočný, planý, lacný, pejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľuby, pren. mŕtvy: mŕtva forma, pustý, nenaplnený, bezcieľny, ničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľny, márny, bezvýsledný, nezmyselný, zbytočný, daromný, kniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvody, neskl. expr. nanič, expr.: tupý, otupený (o pohľade), pren. pejor. dutý: dutá hlava pozri akademický 2 3. pozri voľný 2 4. pozri tupý 4 ## praženica jedlo pripravené z pražených vajec, škvarenina: mať na večeru praženicu, škvareninu, vaječnica ## pražiť 1. tepelne upravovať v rozpálenom tuku, alebo nasucho, smažiť: pražiť, smažiť vajíčka; rybu praží, smaží iba na oleji; v rúre praží mandle, škvariť: škvarky sa škvaria na panvici, vyprážať, vysmážať (obalenú surovinu pripravovať pražením): vyprážať, vysmážať mäso, karfiol, syr, piecť (pripravovať jedlo pôsobením vysokej teploty s uvoľňovaním vlastného tuku): pečie hosťom klobásu, oprážať, osmážať, opekať (krátko alebo iba na povrchu pražiť): opeká, opráža si na masti chlieb; opekať na ohni slaninku, páliť (cukor): páli cukor na karamel, pripekať (vysokým teplom dokončovať úpravu jedla, obyč. na povrchu): pripekať v rúre rezance 2. hovor. vydávať prudké teplo; prudkým teplom, prudkou žiarou pôsobiť na niekoho, niečo, smažiť, páliť: slnko praží, smaží do oblokov; kachle neznesiteľne pália; neos. vonku praží, páli, expr.: piecť, opekať: slnko pečie, opeká, hriať (vydávať teplo): slnečné lúče hrejú, pripekať (silno hriať; o slnku): už dávno tak nepripekalo ako dnes, hovor. pripaľovať (o slnku): vonku pripaľuje, expr. škvariť (nepríjemne): otvorené ohnisko nás škvarí, hovor. opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky): dnes to dobre opaľuje ## pražiť sa pozri opaľovať sa ## prča pozri žart ## prd 1. pozri nič 2. pozri nie 1 ## prdieť pozri smradiť, pozri prdnúť ## prdnúť hrub. vypustiť plyny z konečníka, hrub. uprdnúť sa, pustiť (obyč. potichu), zasmradiť (spôsobiť tým smrad): keď čert nemôže urobiť zle, aspoň zasmradí, expr. bžuknúť [Kálal], expr.: zabzdieť, zabzdošiť, žart.: puknúť, fuknúť (jemne), zatrúbiť, zakadiť, streliť (hlasno), vulg.: drisnúť, zasrať ## prdúskať sa 1. pozri chváliť sa 2. pozri namáhať sa ## prdy pozri vetry ## pre (koho, čo) 1. vyjadruje príčinu, dôvod, zastaráv.: skrz, skrze (koho, čo): pre, skrz(e) chorobu neprišiel, zastar. kroz [Hviezdoslav], v dôsledku (čoho): v dôsledku zvýšenia hladiny prestali premávať lode, následkom (čoho): následkom dlhotrvajúcich dažďov boli cesty rozmočené, vďaka (čomu; vyjadruje kladné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na priaznivý výsledok deja): nominovali ho vďaka dobrým výkonom, vinou (čoho; vyjadruje záporné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na nepriaznivý výsledok deja): prehrali vinou slabšieho začiatku, nesprávne kvôli 2. vyjadruje prospech, kvôli (komu, čomu), za (koho, čo): obetuje sa pre deti, kvôli deťom, za deti ## prebačovať pozri premárniť ## prebádať pozri preskúmať ## prebaliť pozri previnúť 2 ## prebárať sa pozri boriť sa 1, boriť sa 2 ## prebeda pozri beda ## prebehávať pozri behať ## prebehúvať pozri behať ## prebehnúť 1. behom sa premiestniť (v priestore); rýchlo sa uskutočniť, mať priebeh (v čase): prebehnúť na druhú stranu ulice; prázdniny prebehli príjemne, expr.: preletieť, prefrčať, prefrndžať, prefičať, prefrnknúť, prefrngnúť, prefrknúť, prebrnknúť, prebŕknuť, presvišťať, prešibnúť (rýchlo, šikovne a pod.): preletel ako divoch; po moste prefrčali, prefičali autá; prefrkol na bicykli okolo nás; skúšky preleteli raz-dva, expr. prerapčať (s rapčaním): auto prerapčí okolo, expr.: prehrmieť, prehučať, prešumieť, prehrčať, prehrkotať (prebehnúť s hrkotom, hrmotom, šumom): voz prehrčal, prehrmel cez dedinu, vietor prešumel poza humno, expr. strihnúť: strihnúť poza dom, expr.: pretrieliť, prehnať sa, prehrnúť sa (v množstve): cez cestu sa prehnalo, prehrnulo stádo; podvečer sa prehnala búrka, expr. prevaliť sa (divo, dravo): prevalila sa víchrica, prejsť (chôdzou sa premiestniť; uskutočniť sa v čase): prejsť ku kostolu; rozhovor prešiel bez konfliktu, precválať (cvalom prebehnúť): jazdec precválal ulicou, hovor. preskočiť (rýchlo sa niekam dostať alebo zmeniť predmet hovoru): vlna odporu prebehla, preskočila aj do iných miest; preskočiť z témy na iné 2. rýchlo sa minúť (o čase), ubehnúť, uplynúť: prebehli, ubehli, uplynuli už dva roky, prejsť: život mu prešiel v horúčkovitej činnosti, utiecť, ujsť, expr.: preletieť, prelietnuť: obdobie štúdií utieklo, ušlo, preletelo ako voda; prelietol čas mladosti, expr.: prefičať, prefrndžať, prefrčať, prefrnknúť, prefrngnúť, prefrknúť: roky prefičali, prefrngli ako sen 3. niekoho, niečo opustiť a začať pôsobiť inde, prejsť: prebehnúť, prejsť k opozícii, zbehnúť, dezertovať (od vojska), expr. strihnúť: zradca strihol k nepriateľovi, hovor. expr. presedlať, subšt. preveksľovať: chce presedlať, preveksľovať na podnikanie, expr. preskočiť (do iného tábora) 4. pozri ukázať sa 1 ## prebehovať pozri behať ## prebelený pozri bledý 1 ## prebelievať sa pozri blýskať sa 1 ## prebenda hist. dôchodok spojený s vykonávaním cirkevného úradu, hist.: obročie, benefícium ## preberačný pozri prieberčivý ## preberať 1. prezerať kus po kuse a dávať od seba vhodné od nevhodného, triediť, roztrieďovať, pretrieďovať: colník preberá pašované predmety; preberať, triediť, roztrieďovať ovocie, fazuľu, oddeľovať (čo bolo spojené): oddeľuje plevy od zrna, hovor. zastaráv.: sortírovať, sortovať (podľa druhu, veľkosti a pod.): sortíruje tovar 2. venovať sa nejakému problému a zo všetkých strán ho posudzovať, zaoberať sa, zapodievať sa: na hodine dejepisu preberali veľkomoravské obdobie; v parlamente sa zaoberali, zapodievali privatizáciou, skúmať, preskúmavať: skúmať, preskúmavať národnostné otázky, prerokúvať (oficiálne), pertraktovať (dôkladne): už druhý deň prerokúvajú, pertraktujú návrh zákona, prediskutúvať, expr.: pretriasať, preklepávať (často kriticky): doma všetko prediskutúvajú, pretriasajú, expr. prepierať (so zlým úmyslom): prepierajú posledné udalosti, precvičovať (dôkladne niečo preberať, obyč. učebnú látku), hovor. ventilovať (preberať obchádzané otázky) 3. byť prieberčivý, vyberať: dievka dlho preberala, vyberala, až sa nevydala; preberať si, vyberať si v jedle 4. vracať zo spánku do stavu bdenia alebo z mdlôb do stavu vedomia, prebúdzať, budiť, zobúdzať: nasilu preberá, prebúdza, budí dieťa, kriesiť (z bezvedomia): preberá, kriesi omdletého vodou 5. pozri hrať 1 6. pozri tancovať 7. pozri kopírovať 2 ## preberať sa 1. pozri prebrať sa 2. pozri prehŕňať sa 1 ## prebiediť pozri prežiť 1 ## prebiedny pozri biedny 1, biedny 2 ## prebiehať 1. nachádzať sa v priestore, prechádzať: úsek cesty prebieha, prechádza močaristým krajom, viesť, ťahať sa, tiahnuť sa (rozprestierať sa po dĺžke): pásmo lesov vedie, ťahá sa, tiahne sa až na sever krajiny 2. mať trvanie v čase, mať priebeh: diskusia prebieha pokojne; Aký malo priebeh zasadnutie výboru?, kniž. plynúť: rozhovor plynul nerušene, diať sa, robiť sa, odohrávať sa: vo svete sa dejú, robia, odohrávajú všelijaké veci, uskutočňovať sa, konať sa: konferencia sa uskutočňovala, konala v Košiciach; zmeny sa uskutočňujú pomaly 3. pozri prebehnúť ## prebielený pozri bledý 1 ## prebíjač prebíjací nástroj, prebíjačka ## prebíjačka pozri prebíjač ## prebíjaný pozri prešibaný ## prebiť 1. úderom urobiť otvor do niečoho, preraziť: strela prebila, prerazila diery do múru, prestreliť, expr. prepáliť: guľka mu prestrelila, prepálila hlavu, rozbiť: palicou prebiť, rozbiť oblok, prebúrať, preboriť: prebúrať stenu, preboriť ľad, prerúbať, prekliesniť (odstránením prekážok uvoľniť): ťažko si prerúbali, prekliesnili cestu húštinou, poprebíjať, poprerážať, porozbíjať (postupne, viac vecí): poprebíjané, poprerážané obloky 2. dať vyššiu kartu (v hre), pretromfnúť: prebiť, pretromfnúť esom, slang. zabiť ## prebiť sa úsilím prekonať prekážky (fyzické, existenčné, psychické a pod.), pretlačiť sa, prebojovať sa: armáda sa prebila, prebojovala cez hory; prebiť sa, pretlačiť sa na vedúce miesto, pretisnúť sa, preryť sa, pren. expr.: prehryznúť sa, prehrýzť sa: prehrýzli sa ťažkými začiatkami, prepracovať sa (vytrvalou prácou k niečomu dospieť), preniknúť, predrať sa: v poslednej fáze boja pretekár prenikol, predral sa do čela, expr. prekľuť sa: prekľula sa cez zástup ľudí až ku mne, expr.: presekať sa, prerúbať sa (bojom sa odniekiaľ niekam dostať): presekať sa, prerúbať sa k pevnosti, prekliesniť sa (s námahou): prekliesniť sa húštinou, preraziť (násilím sa prebiť): vojská prerazili cez priesmyk, expr. prepliesť sa (prebiť si cestu cez niečo, pomedzi niečo): prepliesť sa cez prekážky, expr. pretrápiť sa (s ťažkosťami prežiť): dajako sa pretrápime, expr. pretĺcť sa (s ťažkosťami v živote obstáť): chlapec sa dajako v cudzine pretlčie ## prebitý pozri prešibaný ## preblahý pozri šťastný ## preblednutý pozri bledý 1 ## preblesknúť pozri ukázať sa 1 ## preblesnúť pozri ukázať sa 1 ## prebleskovať pozri presvitať ## preblysnúť pozri ukázať sa 1 ## preblysknúť pozri ukázať sa 1 ## prebodnúť pozri prepichnúť ## preboha vyjadruje úpenlivú prosbu, strach, údiv, hrôzu a pod., prepánaboha, prekristapána, prekrista: Preboha, prepánaboha, dajte mi už pokoj! Prekrista(pána), veď odtiaľ spadne!, bože, kriste, kristepane: Bože, kriste(pane), veď sa môže zabiť!, prepána, prepánajána, prepánakráľa: Prepána(jána), prepánakráľa, čo to robíte?, hovor. expr.: pána, pánabeka, pánajána: Pánabeka, pánajána, čo s nami bude?, fraz.: pre živého boha, pre boha živého ## prebohatý pozri bohatý 1, bohatý 2 ## prebojovať bojom, úsilím dosiahnuť, aby sa niečo uskutočnilo, niečo uplatnilo, presadiť: prebojovať, presadiť svoj názor, vybojovať (bojom získať): vybojovať si nezávislosť od rodičov, expr.: pretlačiť, pretisnúť (svojím vplyvom, svojou váhou niekam dostať): vždy pretlačil svoj názor ## prebojovať sa pozri prebiť sa ## prebolestný pozri bolestný 1 ## preboriť rúcaním urobiť otvor do niečoho, prebúrať, prelomiť: preboriť ľad, hrádzu; preboriť, prebúrať stenu; prelomiť mreže, preraziť (prudkým nárazom): víchrica prerazila strechu, nár.: predúpiť, predúpnuť: záľaha snehu celkom predúp(i)la strechu, prešliapnuť (nohou preboriť): prešliapnutý povrch ## preboriť sa pozri zapadnúť 3, prepadnúť 1 ## prebrať 1. pozri preberať 1, pozri zobudiť 1 2. pozri prejesť 1 3. pozri odvábiť, predchytiť ## prebrať sa vrátiť sa do stavu plného vedomia (zo spánku, z mdlôb, z intenzívne prežívaného duševného stavu), zobudiť sa, prebudiť sa, prísť k sebe, rozobrať sa: pomaly sa prebrala, zobudila z tuhého spánku; nemohol sa z bezvedomia prebrať, prísť k sebe; prebrať sa zo zamyslenosti, precitnúť (zľahka, nie celkom sa prebrať): precitnúť zo sna, expr. zduriť sa (náhle): zduril sa zo spánku, spamätať sa (z citového rozrušenia): nemohli sa z ohromenia spamätať, expr.: pozviechať sa, pozbierať sa: ledva sa z mdlôb pozviechal, pozbieral ## prebŕdnuť pozri prekĺznuť ## prebŕknuť pozri prebehnúť 1 ## prebrnknúť pozri prebehnúť 1 ## prebrúsiť pozri prechodiť 1 ## prebudiť 1. pozri zobudiť 1 2. pozri vzbudiť 1 ## prebudiť sa 1. pozri zobudiť sa 1, prebrať sa 2. pozri zobudiť sa 2 ## prebudovať pozri prestavať 1, prestavať 2 ## prebujnený pozri bujný 1, bujný 2 ## prebúrať pozri preboriť ## prebytočnosť pozri nadbytočnosť ## prebytočný pozri nadbytočný, zvyšný ## prebytok čo presahuje potrebný, náležitý počet, mieru alebo množstvo, nadbytok: prebytok, nadbytok tovaru, peňazí, pracovných síl, hojnosť: žiť v hojnosti, admin. previs ## prebývať pozri byť 1, byť 2, bývať ## prebzikovať pozri behať ## precediť 1. pozri scediť 2. pozri povedať ## preceniť príliš vysoko oceniť, nadhodnotiť, nadceniť (op. podceniť): preceniť, nadceniť, nadhodnotiť svoje sily ## preciózny pozri vyumelkovaný, strojený ## precitať pozri budiť sa ## precítiť pozri prežiť 2 ## precítiť sa pozri zobudiť sa 1 ## precitlivenosť pozri sentimentalita ## precitlivený ktorý sa veľmi ľahko rozcíti, citovo rozruší; ktorý je priveľmi citlivý; svedčiaci o tom, háklivý, chúlostivý (citovo): je precitlivená, háklivá, chúlostivá na hrubé správanie, kniž. útlocitný: útlocitná povaha, expr.: citlivkársky, citlivuškársky: zranená citlivkárska, citlivuškárska dievčenská duša, expr.: uplakaný, ufňukaný, usmoklený, usmrkaný (ktorý sa ľahko rozcíti a rozplače), expr. bolestínsky (majúci sklon k sebaľútosti, nariekaniu, trpiteľstvu): byť uplakaný, ufňukaný, sentimentálny (ktorý sa vie rozcítiť, obyč. pod vplyvom spomienok, asociácií a pod.): Nebuď sentimentálny!, expr. mäkký, kniž. zmäkčilý ## precitnúť pozri zobudiť 1, prebrať sa ## preciťovať pozri vnímať ## precízny pozri presný 2, presný 3, dôkladný ## precizovať pozri spresniť ## precválať pozri prebehnúť 1 ## precvičovať pozri preberať 2 ## precviknúť 1. pozri predierkovať 2. pozri preseknúť 1 ## preč 1. vyjadruje vzdialenie, vzďaľovanie sa z doterajšieho miesta, hovor. expr. het: Daj to preč, het!, hovor. expr.: včerty, dočerta, dopekla, pís. i do čerta, do pekla: pobral sa včerty, dočerta, dopekla, hovor. expr.: dokelu, dohája, dofrasa, doparoma, došľaka, pís. i do kelu, do hája, do frasa, do paroma, do šľaka, hrub. doboha: Choď dokelu, dohája, dofrasa, doparoma, došľaka!, nár. tahet [Karvaš], von (vyjadruje vzdialenie z vnútorného priestoru): musí ísť odtiaľ von 2. expr. vyjadruje neprítomnosť, stratu, zmiznutie, poškodenie, zničenie niečoho, hovor. expr. tam: vlak už bol preč, tam, hovor. expr.: fuč, het: nervy mám z toho fuč, het, hovor. expr.: včerty, v keli, v háji: a dobrá povesť je včerty, v keli, v háji, hrub. v riti, nár. tahet, subšt. v kýbli 3. pozri marš, von 2 ## prečarať pozri zameniť pozri premeniť 1, premeniť 3 ## prečarovať pozri zameniť pozri premeniť 1, premeniť 3 ## prečasto pozri často ## prečesať pozri prehľadať ## prečiarať pozri poprečiarkovať, vyčiarknuť ## prečiarkať pozri poprečiarkovať, vyčiarknuť ## prečiarknuť pozri vyčiarknuť, poprečiarkovať ## prečiarnuť pozri vyčiarknuť, poprečiarkovať ## prečin pozri priestupok, vina ## prečistiť pozri očistiť 2 ## prečisťovať pozri čistiť 2 ## prečíšťať pozri čistiť 2 ## prečistý pozri nedotknutý ## prečkať 1. pozri počkať 2, ostať 1 2. pozri prežiť 1 ## prečmárať pozri poprečiarkovať ## prečnievať byť vyšší, dlhší (v priestore) ako iní, iné; siahať z plochy von, vyčnievať: strom prečnieval dom, vyčnieval nad domom; doska prečnieva cez ohradu, vyčnieva z ohrady, prevyšovať, presahovať: stĺp prevyšuje, presahuje plot, trčať: nohy mu trčia z postele, prerastať (rastom prevyšovať): kríky prerastajú nízku bránu, prečnievajú cez nízku bránu ## prečo vyjadruje otázku týkajúcu sa príčiny, dôvodu; vyjadruje všeobecne príčinu, dôvod, načo, začo: Prečo, načo si sa vrátil? Začo si mi dal zaucho?; nemal som ho prečo, začo chváliť, expr.: prečože, načože, začože: prečože, načože sa máme ponáhľať, keď je neskoro; Začože sa mám ospravedlňovať? ## prečože pozri prečo ## prečudesný pozri čudný ## prečudný pozri čudný ## pred (kým, čím) vyjadruje smerovanie v polohe umiestnenej na prednej strane niekoho alebo niečoho (op. za), popred (koho, čo; op. poza): prebehol pred autom, popred auto ## predabovať pozri preložiť 2 ## predajca kto niečo predáva (nie v obchode), díler, pís. i dealer: oficiálny predajca, díler automobilov značky Volvo ## predajňa miestnosť, kde sa niečo predáva, obchod: predajňa kníh, obchod s knihami, hovor. zastar. alebo expr. kšeft, hovor. zastar. sklep, stánok (prístrešok ako pouličná predajňa): kúpiť si noviny v stánku, kiosk: kvetinový kiosk pozri stánok, obchod 2 ## predajnosť pozri úplatkárstvo ## predajný 1. ktorý sa dá predať (op. nepredajný), odpredajný, speňažiteľný: predajná, odpredajná zásielka; speňažiteľná záležitosť 2. pozri podplatný, bezcharakterný, nemravný ## predák pozri hodnostár ## preďaleko pozri ďaleko ## preďaleký pozri ďaleký ## predaromný pozri zbytočný ## predať 1. dať niekomu niečo za peniaze (op. kúpiť): predať pozemok, dom, speňažiť: dobre predal, speňažil auto; speňažiť starožitnosť, slang. streliť: strelil mi obraz za 1000 korún, pustiť, prepustiť (ponechať niečo niekomu za peniaze): prepusti mi pár vriec cementu, odpredať (časť alebo po častiach): odpredať niekomu z vlastnej úrody jabĺk, vydražiť, vylicitovať (predať na dražbe): vylicitovať obraz, popredať, rozpredať, vypredať (postupne väčšie množstvo alebo všetko): popredať dobytok, rozpredať majetok, vypredať vstupenky, expr. prekupčiť (kúpou vymeniť): prekupčil mačku za zajaca, hovor., obyč. pejor. zhandlovať: zhandlovať starý bicykel, predražiť (predať za neúmerne vysokú cenu): tovar viacerí súkromníci predražili 2. pozri zradiť 1 ## predbehávať pozri predbehnúť 1, predbehnúť 2 ## predbehávať sa pozri pretekať sa, súperiť ## predbehnúť 1. behom, chôdzou, jazdou sa dostať pred niekoho; časovo urobiť niečo skôr ako iný, predísť: v stúpaní do vrchu ma deti predbehli, predišli; auto rýchlo predbehlo, predišlo autobus; predbehnúť, predísť niekoho v odpovedi, predhoniť: ľahko ťa predhoním (v chôdzi, v rýchlosti, v termíne a pod.), expr. preskočiť (v povolaní), predstihnúť: predstihli ma na koni, anticipovať (časovo predbehnúť): spisovateľ anticipoval budúcnosť, popredbehávať, popredbehúvať (postupne predbehnúť) 2. vyniknúť nad niekoho v nejakej činnosti, nadobudnúť vyššiu úroveň v niečom, predstihnúť, predísť: v usilovnosti ho nik nepredbehne, nepredstihne, nepredíde; jeho majstrovstvo nik nepredstihol, nepredišiel, prekonať, prevýšiť, predhoniť: prekonať, prevýšiť vyspelé krajiny v ekonomike; predhonil napokon spolužiaka vo všetkých disciplínach, prerásť (získať prevahu nad niečím, niekým): žiak prerástol učiteľa, hovor.: pretromfnúť, pretromfovať (šikovnosťou, silou a pod.): pretromfol ho dôkazmi; eleganciou pretromfuje aj dámy z veľkého sveta, premôcť, zdolať (nadobudnúť prevahu nad niečím, niekým): v pohotovosti ho nik nepremôže, nezdolá, popredbehávať, popredbehúvať (postupne predbehnúť): svojím výkonom popredbehával, popredbehúval všetkých spolužiakov, zried. popredniť: On ma poprednil, lebo bol skúsenejší. [Švantner], nespis. predčiť ## predbehovať pozri predbehnúť 1, predbehnúť 2 ## predbehúvať pozri predbehnúť 1, predbehnúť 2 ## predbehovať sa pozri pretekať sa, súperiť ## predbehúvať sa pozri pretekať sa, súperiť ## predbežne pozri dočasne ## predbežný 1. konaný ako príprava, prípravný: predbežné, prípravné rokovania pred stretnutím najvyšších politikov 2. ktorý nemá konečnú platnosť (op. definitívny, konečný), dočasný: predbežný, dočasný rozpočet, návrh, zmeniteľný, odvolateľný (ktorý možno zmeniť, odvolať; op. definitívny, konečný): zmeniteľné, odvolateľné rozhodnutie; odvolateľný súhlas, nepresný, približný, neuzavretý (zisťovaný predbežne; op. presný, uzavretý): nepresný, približný, neuzavretý počet uchádzačov, predpokladaný (ktorý sa len predpokladá): predbežný, predpokladaný termín skončenia úlohy (op. presný) ## predbiehať pozri predbehnúť 1, predbehnúť 2 ## predbiehať sa pozri pretekať sa, súperiť ## predbojovník pozri priekopník ## predcítiť pozri predvídať ## predčasný ktorý nastal pred zvyčajným alebo príhodným časom, skorý (op. neskorý): predčasná, skorá staroba, dospelosť, neočakávaný, nečakaný (ktorý nastal pred očakávaným termínom): neočakávaný pôrod; neočakávaný, nečakaný príchod zimy, unáhlený, prenáhlený, priskorý, privčasný (s ktorým bolo treba ešte istý čas počkať): unáhlené, prenáhlené závery; unáhlený, prenáhlený súhlas; priskorá, privčasná radosť, daromný, márny (predčasný a zbytočný vzhľadom na negatívny výsledok, koniec a pod.): bola to daromná, márna radosť ## predčiť pozri správne predbehnúť 2, prevýšiť 2 ## preddavkovať dávať preddavok (v peniazoch), hovor. zálohovať: preddavkovať, zálohovať plat na začiatku mesiaca ## preddavok suma vyplatená pred vyúčtovaním niečoho, hovor. záloha: dostať zálohu na pracovnú cestu, zastaráv. závdavok: vyplatiť robotníkom závdavok, hovor. expr. foršus: vybrať si foršus ## preddejinný pozri predhistorický ## preddomie pozri priedomie ## predebatovať pozri prediskutovať ## predefilovať pozri prejsť 1 ## predel pozri hranica 2, zlom 2 ## predeliť pozri rozdeliť 1 ## predelový pozri hraničný 2 ## prederavený pozri deravý 1 ## prederaviť pozri predrať ## predesený pozri naľakaný ## predesiť pozri naľakať ## predesiť sa pozri naľakať sa ## predestinovaný pozri osudový ## predestinovať pozri predurčiť ## predhadzovať pozri namietať ## predháňať pozri predbehnúť 1, predbehnúť 2 ## predháňať sa pozri pretekať sa ## predhistória obdobie vo vývine ľudstva, z ktorého sa nezachovali písomné pamiatky; udalosti, ktoré niečomu predchádzali, prehistória: predhistória, prehistória človeka; predhistória, prehistória zločinu ## predhistorický týkajúci sa alebo pochádzajúci z predhistórie, prehistorický, zastar. preddejinný: predhistorické, prehistorické archeologické nálezy; predhistorické, preddejinné obdobie vo vývoji ľudstva ## predhoniť pozri predbehnúť 1, predbehnúť 2 ## predhovor pozri úvod ## predchádzajúci ktorý predchádza (terajšiemu, súčasnému; op. terajší), predošlý, minulý: predchádzajúci, predošlý, minulý rok, kniž. uplynulý (ktorý uplynul): uplynulé obdobie, hovor. tamten (op. tento): stalo sa to tamten týždeň, posledný, ostatný (pred terajším): posledný, ostatný riaditeľ, starý (op. nový): starý poriadok, doterajší (ktorý časovo predchádza a trvá doteraz) pozri bývalý, pôvodný 2 ## predchádzať 1. chôdzou sa dostávať pred niekoho, pred niečo; časovo robiť niečo skôr ako iný, predchodiť: nerátal, koľkí ho predchádzali, predchodili; predchádzať, predchodiť niekoho v myslení, v rátaní; predchádzať, predchodiť dobrou radou, predbiehať (behom), predstihovať, predháňať: žiaci predbiehajú, predstihujú starších; predháňa v robote všetkých 2. včasným zákrokom, prevenciou nedovoliť, aby sa niečo nepriaznivé uskutočnilo, zabraňovať, zamedzovať: predchádzať infekcii, kríze; zabraňovať šíreniu pornografie; zamedzovať rozširovaniu vírusu, znemožňovať: treba za každú cenu znemožňovať bujnenie rozvratu, zla ## predchádzať si usilovať sa získať si niečiu priazeň, predchodiť si, obchádzať si, obchodiť si: chlapec si predchádza otca, aby mu kúpil gitaru, fraz. expr. okrúcať/omotávať si okolo prsta: okrúca, omotáva si dievča okolo prsta ## predchnúť pozri preniknúť 2 ## predchodiť pozri predchádzať 1 ## predchytiť získať ako vlastníctvo, ako niečo svoje skôr ako niekto iný: dieťa predchytilo kamarátovi hračku, fraz.: vziať/zobrať spred nosa, uchytiť/uchmatnúť spred/spopod nosa: tovar mi vzali, uchytili spred nosa, hovor. expr. vyfúknuť: ktosi mi výhodnú kúpu domu vyfúkol, odvábiť, odlákať, odvnadiť, odviesť, prebrať (pri ľúbostných, manželských alebo priateľských vzťahoch získať pre seba vábením a pod.): odvábiť, odviesť niekomu dievča; prebral mu kamaráta, zastaráv. odlúdiť: odlúdila ho od vlastnej ženy ## predierať sa ťažko, s námahou sa dostávať cez niečo tesné, cez prekážky, drať sa: predierať sa, drať sa pomedzi dav; slová sa predierajú, derú na jazyk, kliesniť si cestu: museli sme si kliesniť cestu mačetami, prenikať: už pol dňa prenikáme cez hustý prales, pretláčať sa, pretískať sa, prepchávať sa (úzkym priestorom): pretláčať sa, predierať sa cez dieru v plote; prepchávať sa oblôčikom, expr.: prepletať sa, preplietať sa: prepl(i)etať sa pomedzi konáre, úzkou cestičkou ## predierkovať urobiť na niečom, do niečoho dierky, perforovať: predierkovať, perforovať okraj papiera, rozstrieľať (predierkovať strelami): rozstrieľaná stena, hlava, preštiknúť (predierkovať kliešťami): preštiknúť cestovný lístok, subšt.: precviknúť, cviknúť: precviknutý okraj ## predikát 1. šľachtický titul, prídomok 2. pozri prísudok ## predimenzovaný pozri prehnaný, zveličený ## predimenzovať pozri prehnať 2 ## prediskutovať v dôkladnej diskusii, debate urobiť niečo jasnejším, urobiť rozbor niečoho (obyč. nejakého problému), predebatovať: v užšom kruhu prediskutovali, predebatovali program zasadnutia, prerokovať (obyč. na rokovaní), prekonzultovať (odborne), prebrať (dôkladne): schôdzka sa neskončila, kým neprerokovali, neprebrali všetky nadhodené otázky, popreberať (postupne, viac vecí), kniž. pertraktovať (nedok.): popreberať, pertraktovať sporné body v tlači, obhovoriť (hovorením tému dôkladne vyčerpať): problém sme obhovorili z každej strany, rozdiskutovať, rozobrať, analyzovať, rozanalyzovať (urobiť rozbor): rozdiskutovať, rozobrať, (roz)analyzovať príčiny prehry, osvetliť, objasniť (dôkladne): ešte treba prediskutovať, osvetliť, objasniť sporné miesta projektu, poradiť sa (opýtať sa druhého na radu): treba sa nám o veci poradiť, premyslieť, expr.: prežuť, prežuvať (dôkladne uvážiť): všetko sme spolu premysleli, prežuli, hovor.: prevetrať, preosiať, preventilovať, expr. popretriasať (z každej strany, viacero problémov): prevetrali, preventilovali, popretriasali všetky háklivé témy ## predisponovať pozri preložiť 1 ## predísť 1. chôdzou, jazdou sa dostať pred niekoho; časovo urobiť niečo skôr ako iný, predbehnúť: nedať sa nikým predísť, predbehnúť; predbehol nás vlak plný detí; v odovzdaní práce predísť, predbehnúť ostatných, predhoniť: predhonil ma na pol ceste, predstihnúť: žiak je v rátaní rýchly, nik ho nepredstihne, anticipovať (časovo predísť): anticipovať vývin 2. včasným zákrokom, prevenciou nedopustiť, aby sa niečo uskutočnilo, zabrániť, zamedziť: úrazu treba predísť, zabrániť; nešťastiu už nemohli predísť; škody sa nestihli zamedziť, prekaziť, znemožniť: prekaziť, znemožniť roztržku vo vedení, zmariť, zahatať: treba zmariť, zahatať pokusy o vydieranie, nedovoliť (vopred): nedovoliť na pracovisku klebety 3. pozri predbehnúť 1, predbehnúť 2 ## predivný pozri čudný ## predizba pozri predsieň, chodba ## predjedlo jedlo podávané pred hlavným jedlom, predkrm: ako predjedlo, predkrm sa podával kaviár ## predkladať pozri ponúkať 1 ## predkom pozri spredu ## predkresťanský týkajúci sa obdobia pred vznikom kresťanstva, pohanský: predkresťanské, pohanské kulty, modly; predkresťanské, pohanské náboženstvá ## predkrm pozri predjedlo ## predlani pozri predvlani ## predlanský pozri predminulý ## predlanským pozri predvlani ## predlho pozri dlho 1 ## predlhý pozri dlhý 1, dlhý 2 ## predloha 1. pozri vzor 2 2. pozri osnova ## predložiť 1. položiť pred niekoho, obyč. na vybratie, posúdenie, vybavenie a pod.; povedať niekomu niečo, aby o tom rozhodol, zaujal k tomu stanovisko a pod., kniž. predostrieť: predložiť, predostrieť doklady, sťažnosť, návrh, ponuku, dôkazy, podať, dať (obyč. písomne): (po)dať dizertačnú prácu na oponentúru, kniž. nastoliť: nastoliť návrh na zmenu pravidiel, predniesť, vysloviť (ústne predložiť): predniesli, vyslovili požiadavku na zvýšenie dôchodkov, práv. prezentovať: prezentovať účet, žiadosť, hovor.: naservírovať, dať na pretras: rodinnej rade dali na pretras všetky háklivé otázky, nadhodiť (v reči): riešili všetky nadhodené problémy, upozorniť (vyzvať na všimnutie si): upozorniť na nedostačujúce dôkazy viny, admin. slang. naniesť: naniesť problém 2. položiť pred niekoho niečo s výzvou, želaním vziať si z toho, prijať (jedlo, tovar a pod.), podať, dať: predložiť, podať, dať deťom večeru; po obede nám predložili, podali zákusky a kávu, ponúknuť: Aké jedlo vám ponúkli?; ponúkať iba kvalitné výrobky, servírovať, naservírovať (jedlo alebo nápoj): na večierku (na)servírovali studené jedlá ## predložka 1. lingv. neohybné slovo, výraz, ktorý v spojení s menom vyjadruje rozličné vzťahy, lingv. prepozícia 2. pozri pokrovec 1 ## predĺžený pozri oválny ## predlžiť pozri zadlžiť ## predĺžiť sa stať sa dlhším v priestore alebo čase, zdĺžiť sa, zried. zdĺžieť: tiene sa podvečer predĺžili, zdĺžili; tvár mu v puberte zdĺžie, naddĺžiť sa, pretiahnuť sa: zasadnutie sa dosť predĺžilo, pretiahlo; tvár pretiahnutá nevôľou ## predlžovať sa pozri dĺžiť sa ## predmet 1. každý neživý hmotný jav, vec: cenné, ozdobné predmety, veci; predmety, veci dennej potreby, objekt (predmet vnímania, poznávania, myslenia): byť objektom záujmu pozri vec 2 2. gram. vedľajší vetný člen, ktorý rozvíja sloveso alebo prídavné meno, gram. objekt 3. pozri téma ## predminuloročný pozri predminulý ## predminulý ktorý predchádzal pred niečím minulým, predlanský, predvlaňajší, predminuloročný: predminulý, predlanský rok; predminulé, predlanské, predvlaňajšie, predminuloročné leto ## prednášač pozri recitátor ## prednášateľ pozri recitátor ## prednáška pozri výklad ## prednedávnom pozri nedávno ## prednes pozri recitácia ## predniesť 1. mať prejav k väčšiemu publiku, povedať (verejne): predniesť referát; predniesť, povedať slávnostný prejav 2. umelecky (slovne alebo hudobne) stvárniť pred publikom: predniesť úryvok prózy, predniesť Suchoňovu skladbu, zarecitovať (báseň), predviesť (hudobné dielo), zaspievať (pieseň), odriecť (mechanicky predniesť): odriecť úlohu naspamäť, reprodukovať (predniesť hudobné dielo): ťažkú pasáž huslista reprodukoval brilantne 3. pozri predložiť 1 ## prednosť pozri klad, výhoda ## prednostný pozri prvoradý; protekčný ## prednovie pozri prednovok ## prednovok čas pred novou úrodou, pred žatvou, prednovie, dônovok, dônovie ## predný 1. umiestnený, nachádzajúci sa vpredu (op. zadný): predné sklo auta, predné nohy zvieraťa, frontálny, čelný: predná, frontálna, čelná stena; frontálny, čelný náraz, titulný, prvý: článok na titulnej, prvej strane novín, hlavný (op. bočný, vedľajší): hlavný vchod 2. pozri popredný, hlavný 1, dôležitý 1 ## preďobať sa pozri vykľuť sa 1 ## preďobávať sa pozri kľuť 1 ## preďobkávať sa pozri kľuť 1 ## predobed pozri desiata ## predobedie pozri predpoludnie ## predobedom pozri predpoludním ## predobraz pozri vzor 1 ## predobrotivý pozri láskavý, dobrý 4 ## predobrý pozri dobrý 1, dobrý 4 ## predodňom pozri nadránom ## predohra úvod k väčšiemu hudobnému dielu; udalosť, čin a pod., ktorý priamo niečomu predchádza, ouvertúra [vysl. uver-]: predohra, ouvertúra opery; udalosti boli predohrou, ouvertúrou vojny, hud. prelúdium (úvod k cyklickej skladbe) pozri začiatok ## predok príslušník toho istého rodu alebo národa v minulosti, ded: tu žili naši predkovia, dedovia, kniž. otec (obyč. v mn. č.): dedičstvo našich otcov, praded (dávny predok), praotec (dávny mužský predok), pramatka, pramať, pramater (dávny ženský predok) predná časť, strana niečoho, čelo: predok, čelo domu, priečelie, front, fasáda (predná strana budovy): priečelie, front banky, fasáda barokového paláca, prova (predok plavidla), nos (vyčnievajúca predná časť niečoho): nos lietadla ## predolieť pozri prekonať 1 ## predominancia pozri prevaha ## predostatný pozri predposledný ## predostrieť pozri predložiť 1 ## predošle pozri naposledy 1, minule ## predošlý pozri minulý, bývalý, pôvodný 2, predchádzajúci ## predovka pozri puška ## predovšetkým 1. pozri najmä 2. pozri najprv 3. pozri skôr 4 ## predôležitý pozri dôležitý 1, dôležitý 2 ## predpis 1. pozri rozkaz 2. pozri pravidlo 1 3. pozri recept 1 4. pozri výmer ## predpísaný pozri povinný ## predpísať predpisom dať pokyn, príkaz na niečo: predpísať žiakom učivo; dodržať predpísaný termín, nariadiť, prikázať: lekár nariadil, prikázal pacientovi pokoj, určiť, ustanoviť, admin. stanoviť (úradne): určiť, ustanoviť výšku poplatkov; presné stanovenie daní, admin. vyrubiť (predpísať výšku poplatku): vyrubiť daň, obyč. pejor. nadekrétovať (úradne predpísať): láska sa nedá nadekrétovať, admin. reglementovať (podrobiť osobitným predpisom) ## predplácať pozri odoberať 1 ## predplatiť niečo objednané vopred zaplatiť: predplatenie časopisu, subskribovať, objednať (zaviazať sa odoberať knihy, platne a pod.): subskribovanie, objednanie slovníka, zastaráv. abonovať: abonoval si vstupenku do divadla ## predplatiteľ kto si niečo predpláca, predplatca, abonent: predplatiteľ, abonent novín, časopisu, odberateľ: časopis získal veľa odberateľov, subskribent: prihlásiť sa za subskribenta pozri zákazník ## predplatné suma, ktorá sa za niečo objednané zaplatí vopred, abonmán: ročné predplatné, abonmán časopisu; predplatné, abonmán do divadla, subskripcia: vypísať subskripciu ## predplatný pozri abonentný ## predpojatosť pozri straníctvo, subjektívnosť ## predpojatý pozri zaujatý 2 ## predpoklad 1. niečo nevyhnutné na utvorenie alebo existenciu niečoho, podmienka: predpoklady, podmienky spokojného života; za predpokladu, že ..., pod podmienkou, že ..., požiadavka: spĺňať požiadavky modernej kuchyne, očakávanie: výsledok bol podľa očakávania dobrý, danosť, vloha, schopnosť: nemá na to psychické danosti; umelecké vlohy, schopnosti, výpočet (predpoklad možného zisku a pod.): sklamal sa vo svojich výpočtoch, zastar. vymienka: pôjdem s tebou s jednou výmienkou [Jégé] 2. pozri domnienka ## predpokladaný ktorý sa predpokladá, očakáva, očakávaný, tušený: dostavil sa predpokladaný, očakávaný, tušený úspech, pravdepodobný: pravdepodobný víťaz prezidentských volieb, predbežný (op. definitívny, presný), plánovaný (ktorý sa predpokladá podľa plánu): predbežný, plánovaný termín návratu, hypotetický, odhadovaný, odhadový, odhadný (jestvujúci iba ako hypotéza, odhad): hypotetický priebeh udalosti, odhadovaná cena, údajný, kniž. domnelý (predpokladaný na základe istých údajov, domnienok): údajný, domnelý páchateľ ## predpokladať 1. mať niečo ako predpoklad, podmienku, byť predpokladom, byť podmienkou: úspech predpokladá tvrdú prácu; predpokladom, podmienkou úspechu je tvrdá práca, podmieňovať: slobodu podmieňuje demokracia, sloboda predpokladá demokraciu 2. pozri domnievať, predvídať, predpovedať 1 ## predpoludnie čas medzi ránom a poludním, dopoludnie, doobedie, predobedie: včera sme prežili príjemné predpoludnie, dopoludnie, doobedie, predobedie ## predpoludním v čase medzi ránom a poludním, cez predpoludnie, dopoludnia: predpoludním, dopoludnia je obchod zavretý, predobedom, doobeda: všetko nakúpila predobedom, doobeda ## predpona lingv. slovotvorný prostriedok pripájaný pred slovný základ, lingv. prefix ## predposledný druhý od konca, predostatný: predposledná, predostatná strana knihy; predposledný, predostatný prázdninový večer ## predpotopný 1. pozri dávny 2. pozri zastaraný 1, staromódny, starý 3 ## predpoveď domnienka alebo výrok o budúcich udalostiach, prognóza (obyč. vedecká výpoveď o možnej budúcnosti istého javu, procesu): vysloviť predpoveď, prognózu vývinu, expr. proroctvo: jeho proroctvo sa splnilo, kniž. veštba: vyrieknuť veštbu ## predpovedať 1. hovoriť čo a ako sa stane v budúcnosti, vyslovovať predpoveď: predpovedať úspech strany vo voľbách; predpovedať počasie, prognózovať (podávať vedeckú výpoveď o možnej budúcnosti istého javu): prognózovanie stavu hospodárstva, predvídať, odhadovať, predpokladať (očakávať, že sa niečo istým spôsobom stane): predvídať, odhadovať politický vývin v spoločnosti; predpokladať úspech hospodárskej reformy, veštiť (hovoriť o budúcich životných osudoch ľudí; vyslovovať predpoveď vôbec): veštiť z ruky; veštiť niečomu zlý koniec, prorokovať (predpovedať budúcnosť riadenú Božou vôľou; hovor. expr. vyslovovať predpoveď vôbec): proroci prorokovali príchod Krista; starý otec prorokuje, že bude tuhá zima, zastar. profetizovať [Škultéty], kniž. zried. suponovať, zastar. predzvestovať: ťažké oblaky predzvestujú búrku 2. pozri predriekať ## predpovedný ktorý predstavuje predpoveď, prognostický (predstavujúci obyč. vedecky podmienenú predpoveď): predpovedné, prognostické údaje, závery, meteorologický (súvisiaci s predpoveďou počasia): meteorologické mapy, meteorologická služba, expr.: veštecký, jasnovidný, jasnovidecký, prorocký (charakteristický pre veštca, proroka): veštecká, jasnovidecká schopnosť; prorocká reč ## predrahý pozri drahý 1, drahý 3 ## predrapiť pozri roztrhnúť ## predrať urobiť na niečom dieru, prederaviť: predrať, prederaviť rukáv na lakti; prederaviť hrniec, rozodrať: rozodraté ponožky, prešúchať (predrať šúchaním): prešúchať si nohavice pozri zodrať 1 ## predrať sa pozri prebiť sa, preniknúť 1 ## predráždenosť pozri hystéria ## predražiť pozri predať 1 ## predriekať hovoriť alebo čítať nahlas s cieľom, aby to iní opakovali, zried. predpovedať: predriekať, predpovedať modlitbu, diktovať (predriekať text na písanie): diktuje študentom učivo ## predrobčiť pozri prejsť 1 ## preds’ pozri predsa 1, predsa 2 ## predsa 1. uvádza vetu s funkciou pôsobiť na prijímateľa, veď: predsa, veď nemôžeš jesť iba čokoládu, poet. preds' [Smrek] 2. zdôrazňuje očakávané alebo opačné stanovisko podávateľa výpovede, jednak, jednako: predsa, jednak(o) im budeme musieť pomôcť, aj tak, i tak, tak či tak, ale aj tak, no aj tak, hovor. beztak: aj tak, tak či tak, beztak si myslím, že je to dobrý človek, poet. preds' 3. pozri ale 1 ## predsavzatie pozri rozhodnutie 2, vôľa 1, plán 1 ## predsavziať si nadobudnúť pevný úmysel niečo vykonať, podniknúť, zaumieniť si: predsavzal si, zaumienil si, že sa čo najskôr osamostatní; zaumienil si, predsavzal si sľub dodržať, uvziať si, zavzať si: čo si uvzal, zavzal, z toho nepopustil, umieniť si, zmyslieť si, zried. umyslieť si [F. Hečko], zastar. zamyslieť si [Dobšinský], rozhodnúť sa (po úvahe prísť k záveru urobiť niečo): rozhodla sa nefajčiť; mladí sa rozhodli na odvážny krok ## predseda kto je na čele istej inštitúcie, organizácie, zastar. predsedník: predseda spolku, klubu, prezident: prezident obchodnej komory ## predsedníctvo vedúci funkcionári istej organizácie ako celok, prezídium: predsedníctvo vlády, prezídium policajného zboru ## predsedník pozri predseda ## predsieň vstupná miestnosť do bytu alebo do inej miestnosti, predizba: tmavá predsieň, predizba, pitvor (predsieň v dedinskom dome staršieho typu), pitvorec (menší pitvor), chodba (predsieň pozdĺžneho tvaru), hala (väčšia, obyč. obytná predsieň): byt s halou, foyer (väčšia predsieň v divadle alebo iných verejných budovách) ## predslov 1. pozri úvod 2. pozri prejav 1 ## predstať 1. pozri zastaviť 1 2. pozri objaviť sa ## predstava 1. pozri názor 2. pozri zdanie 1 3. pozri obraz 4 ## predstavenstvo pozri výbor 1 ## predstavený pozri nadriadený ## predstaviť 1. pozri ukázať 2 2. pozri predviesť 2, zobraziť ## predstaviť sa 1. pozri uviesť sa 2. pozri ukázať sa 1, ukázať sa 3 ## predstaviť si 1. urobiť si v mysli o niekom alebo o niečom predstavu, vybaviť si: predstaví si, vybaví si rodinnú scénu ako vo filme; predstavil si, vybavil si rodný kraj, kniž. evokovať: evokovanie prežitých chvíľ 2. obyč. v 2. os. sa používa vo význame častice na vyjadrenie prekvapenia, senzačnosti a pod., pomyslieť si, zastaráv. povážiť: Predstav si, pomysli si, ako sa mohla taká vec stať!; povážte, moja starká má už deväťdesiat rokov, uvedomiť si: Len si predstav, uvedom, aká to bude strata! ## predstaviteľ kto predstavuje, reprezentuje istý spoločenský celok, hnutie, ideály a pod., reprezentant: predstaviteľ, reprezentant obce; predstavitelia, reprezentanti slovenskej hudby, zástupca: diplomatický zástupca, reprezentácia (predstavitelia): politická reprezentácia národa, nositeľ: nositeľ štátnej moci, exponent: exponenti ľavice pozri hovorca ## predstavivosť pozri fantázia 1 ## predstavovať 1. mať istú hodnotu, cenu, byť (niečím), tvoriť: priateľstvo preňho predstavuje, tvorí najväčšiu hodnotu, je preňho najväčšou hodnotou; vývoz predstavuje, tvorí dôležitú časť hospodárstva, znamenať, značiť: prehra pre družstvo nič neznamená, neznačí, reprezentovať: zbierka zbraní reprezentuje polovicu zámockého majetku, figurovať, fungovať (mať istú funkciu): od posledných volieb figuruje ako významný činiteľ; slovo funguje vo vete ako predmet, predstavuje predmet, kniž. činiť (pri rátaní): náklady na budovu činia 10 miliónov korún 2. pozri zobraziť ## predstieraný prejavovaný iba navonok, v skutočnosti nejestvujúci, nepociťovaný, neprežívaný a pod. (op. skutočný), hraný: predstieraný, hraný záujem, silený, nútený (robený nasilu; op. prirodzený): silený, nútený smiech; silená veselosť, fingovaný, simulovaný, hovor. expr. filmovaný: fingovaná smrť, simulovaná choroba, filmovaná zaľúbenosť, inscenovaný, nainscenovaný, zinscenovaný (vopred pripravený s úmyslom predstierať, oklamať): inscenovaná, zinscenovaná vražda s cieľom usvedčiť vraha, hovor. blufovaný, expr. kamuflovaný: kamuflovaný poriadok, neúprimný (op. úprimný), falošný, nepravý, filmový, imitovaný (robený naoko, akoby naozaj): neúprimný, imitovaný plač; falošné, nepravé, filmové slzy ## predstierať ukazovať navonok (svojím správaním, výrazom tváre a pod.) niečo, čo nezodpovedá skutočnosti, simulovať: predstiera, simuluje chorobu, smútok; vidieť, že city iba predstiera, simuluje, hrať: futbalista zranenie iba hrá, hovor. margírovať: celý týždeň margíruje chorobu, fingovať: fingovať spoluúčasť, fraz.: robiť len na oko/iba očistom, robiť len pre meno: všetko robí len na oko, poriadok robí len pre meno, hovor. expr. filmovať: hráč bolesť len filmuje, imitovať: lásku iba imitoval, tváriť sa, robiť sa (správať sa spôsobom, ktorý nezodpovedá skutočným pocitom; najmä o tvári): tvári sa, robí sa, že nepočuje, pretvarovať sa, pretvárať sa (prejavovať sa, konať inakšie, ako to zodpovedá skutočnosti): pretvaruje sa, akoby o ničom nevedel; dieťa sa nevie pretvarovať, pretvárať, hovor. narábať sa (predstierať dobré vlastnosti, významné skutky a pod.): čo sa narábaš, veď to nie je pravda, afektovať (správať sa neprirodzene, strojene): afektovať pred publikom ## predstih 1. časová, vzdialenostná alebo iná výhoda pred niekým alebo niečím, náskok: získať, zvýšiť predstih, náskok; hodinový predstih, náskok, subšt. fór: mať pred niekým fór 2. tech. časový rozdiel medzi dvoma fázami technického deja, predzápal ## predstihnúť pozri predbehnúť 1, predbehnúť 2, prevýšiť 2 ## predstojnica anat. predstojná žľaza, anat. prostata ## predsvit pozri úsvit 1 ## predtriedny predchádzajúci vznik spoločenských tried, prvotnopospolný, rodový: predtriedna, prvotnopospolná, rodová spoločnosť, beztriedny ## predtucha pocit, že sa niečo stane, obyč. zlé, tušenie: má nejasnú predtuchu, nejasné tušenie, že sa to nevydarí, poet. tucha [Krasko], potucha iba v spoj. nemať ani potuchy ## predtým 1. v bližšie neurčenom čase v minulosti, pred istým časom, pred daným časom (op. potom), kedysi, prv: predtým, kedysi, prv bolo lepšie, skôr, skorej: vedela o tom už skôr, skorej, zastar. prvej, fraz. svojho času, za starých čias 2. pozri pôvodne 3. pozri sprvu 4. pozri vopred 1 ## preďubávať sa pozri kľuť sa 1 ## preďubkávať sa pozri kľuť sa 1 ## preduchovnený pozri zduchovnený, jemný 6 ## predulovať pozri prehľadať ## predumať pozri premyslieť ## predúpiť pozri preboriť ## predúpnuť pozri preboriť ## predurčený pozri osudový ## predurčiť vopred určiť, vopred ustanoviť, kniž. predestinovať: bol predurčený, predestinovaný na kňaza; byť osudom predurčený, predestinovaný trpieť, zastaráv. obecať: peniaze boli na ten cieľ obecané; obecať dcéru Bohu ## preduševnený pozri zduchovnený ## predúvať 1. pozri fúkať 1, viať 1 2. pozri previevať 1 ## predvádzať pozri predviesť ## predvádzať sa pozri ukazovať sa 3 ## predvčerajšky pozri predvčerom ## predvčerom v deň predchádzajúci včerajšku, pred včerajším dňom, hovor. predvčerajšky: z dlhej cesty sa vrátil iba predvčerom, predvčerajšky, zried. zavčerom: zavčerom bol navštíviť otca ## predvečer pozri podvečer ## predvečerie pozri podvečer ## predvečerom na sklonku dňa, v čase pred večernými hodinami, pred večerom, podvečer, v podvečer: predvečerom, podvečer chodieva na prechádzku; v podvečer začalo snežiť, na mrku, podvečerom, expr. podvečierkom: podvečerom, podvečierkom býva u nich veselo, navečer, zvečera (na začiatku večera): navečer, zvečera sa vyčasilo ## predveľkonočný pozri pôstny ## predvianočný týkajúci sa obdobia pred Vianocami, adventný (týkajúci sa adventu, štyroch týždňov pred Vianocami): predvianočný, adventný čas; predvianočné, adventné zvyky ## predvídať mať predstavu o budúcnosti, o tom, čo sa stane: predvídať dobrý koniec akcie, tušiť, cítiť (na základe predtuchy, pocitov): tuší, cíti, že dom bude prázdny, zastar.: predvidieť, predcítiť, expr.: šípiť, vetriť, ňuchať: šípil, vetril v mužovi nepriateľa, prognózovať (vedecky predvídať): prognózovanie hospodárskeho vývinu, predpokladať, čakať, očakávať (myslieť si, že sa niečo konkrétne stane): mohol predpokladať, čakať, že sa veci vyvinú takto, anticipovať: vedec anticipuje vývin ## predvídavý majúci schopnosť predvídať (o človeku); svedčiaci o tom, prezieravý: predvídavá, prezieravá osoba, kniž. prozreteľný: prozreteľný krok, kniž.: jasnovidný, jasnozraký, jasnozrivý (schopný jasne vidieť, správne posudzovať veci, javy a pod.; op. krátkozraký), múdry, rozumný, rozvážny (s dobrým odhadom, videním dôsledkov a pod.): jasnovidný, jasnozraký politik; múdry, rozumný hospodár, expr.: veštecký, jasnovidecký, prorocký (schopný intuitívne vidieť, predpovedať budúcnosť): veštecký, jasnovidecký duch; prorocká reč pozri prezieravý ## predvidieť pozri predvídať, tušiť ## predviesť 1. ako sprievodca alebo mocou dostať niekoho, niečo pred niekoho, niečo, priviesť, doviesť: Predveďte, priveďte, doveďte svedkov!; predviesť exponáty pred porotu, expr.: privliecť, dovliecť: privliekli, dovliekli trestancov 2. umožniť pozretie niečoho, dať vidieť, ukázať: predviesť, ukázať svoju zbierku, predstaviť (verejne): predstaviť knižnú produkciu posledných rokov, zahrať, predniesť, reprodukovať (hudobné alebo slovesné dielo): sonátu reprodukovalo známe kvarteto; pieseň predniesol Peter Dvorský; operu zahrali v taliančine, inscenovať, uviesť (predstaviť na scéne): inscenovať, uviesť v divadle dramatizáciu románu, demonštrovať (názorne): fungovanie prístroja demonštrovať na mieste ## predviesť sa pozri ukázať sa 3 ## predvlaňajší pozri predminulý ## predvlani v predminulom roku, pred lanským rokom, hovor. predlani: predvlani, predlani boli na dovolenke pri mori, hovor.: predlanským, zalanským ## predvodiť pozri vynikať 1 ## predvoj pozri avantgarda ## predvolanie pozri výzva ## predvolať vyzvať niekoho na príchod v úradnej veci, hovor.: citovať, docitovať: predvolať, (do)citovať svedkov na vypočúvanie, zavolať, povolať: zavolali, povolali všetkých účastníkov nehody, pozvať: riaditeľ školy pozval rodičov na pohovor ## predzápal pozri predstih 2 ## predznačiť pozri určiť 1 ## predzvesť pozri príznak ## predzvestovať pozri predpovedať 1, veštiť 1, veštiť 2 ## preexponovaný pozri prehnaný ## preexponovať pozri prehnať 2 ## prefabrikát pozri polovýrobok ## prefácia pozri úvod ## preferencia pozri výsada, výhoda ## preferovaný pozri privilegovaný ## preferovať pozri uprednostňovať ## prefičať pozri prebehnúť 1, prebehnúť 2 ## prefíkanec expr. prefíkaný človek, expr.: prešibanec, vybíjanec, výmyselník, líška, lišiak, potmehúd, hovor. expr.: fifik, fifík, fiškus, fiškál, figliar, migľanc, migrifič, pejor.: podnikavec, špekulant, prospechár, ziskuchtivec, ziskožravec [Urban], obyč. pejor. chytrák, hovor. pejor.: vypočítavec, šikovník pozri ziskuchtivec ## prefíkaný pozri prešibaný ## prefix pozri predpona ## preflákať pozri premárniť ## preflámovať pozri premárniť ## preformovať pozri premeniť 1 ## prefrčať pozri prebehnúť 1, prebehnúť 2 ## prefrknúť pozri prebehnúť 1, prebehnúť 2 ## prefrndžať pozri prebehnúť 1, prebehnúť 2 ## prefrngnúť pozri prebehnúť 1, prebehnúť 2 ## prefrnknúť pozri prebehnúť 1, prebehnúť 2 ## prefukovať 1. pozri fúkať 1, viať 1 2. pozri previevať 1 ## pregazdovať pozri premárniť ## pregĺgať pozri hltať ## preglgávať pozri hltať ## preglgnúť pozri prehltnúť 1, prehltnúť 2, zniesť 2 ## pregnantný pozri výstižný ## prehádzať pozri preložiť 1 ## prehajdákať pozri premárniť, minúť 1 ## preháňadlo prostriedok na vyprázdnenie čriev, odb. laxatív, zastar. laksír ## preháňať 1. nútiť na rýchly pohyb alebo do zvýšenej činnosti, naháňať: preháňať, naháňať husi po dvore, hnať (sem a tam): vietor ženie lístie po ulici, štvať (vo veľkej miere): štval ma z obchodu do obchodu, expr. duriť, náhliť, pobádať: celý deň durí, náhli, pobáda deti, hovor. obháňať (spolu s prenasledovaním): hájnik obháňal pytliakov 2. expr. ustavične, nástojčivo niečo od niekoho vyžadovať, obyč. niečo zbytočné, samoúčelné, so zlým úmyslom a pod., hovor.: sekírovať, šikanovať: preháňať študentov, sekírovať podriadených; šikanovanie vojakov, hovor. expr. voziť sa: šéf sa na ňom vozí, prenasledovať: stále ma prenasleduje svojimi požiadavkami, pren. expr. terorizovať, hovor. expr. execírovať: otec execíruje celú rodinu, obťažovať (byť dotieravý svojimi požiadavkami), pren. expr. rajtovať: z pomsty rajtuje na ňom, hrub. buzerovať 3. hovoriť viac, než je pravda; robiť nad únosnú mieru, zveličovať: v opisovaní nešťastia preháňaš, zveličuješ, prepínať: v reči i v robote rád prepína, kniž. alebo publ. preexponúvať: v ničom nehodno preexponúvať, dramatizovať (robiť dramatickým): rád veci dramatizuje, expr. prestreľovať, kniž. hyperbolizovať, fraz. zachádzať do krajnosti: v odpore zachádzajú do krajnosti ## prehánka pozri dážď ## prehárčavo pozri žartovne ## prehistória pozri predhistória ## prehistorický pozri predhistorický ## prehľad 1. celkové dobré poznanie niečoho, orientácia: mať v niečom prehľad, orientáciu, rozhľad (dobré vedomosti o veci): umelecký rozhľad, obzor, horizont: mať široký obzor, horizont 2. zhrnutie umožňujúce ľahkú orientáciu: prehľad dejín literatúry, konspekt (krátky, obsažný prehľad): konspekt prednášky, sylabus (stručný prehľad): vypracovať sylabus, výpis, výpisok, výťah (zhustený prehľad): výpis, výpisok, výťah z článku, rešerš (prehľad údajov na istú tému), evidencia (vedenie záznamov): mzdová evidencia ## prehľadať chodením, pozeraním a pod. usilovať sa niečo nájsť, niečo zistiť, expr. predulovať: prehľadala, predulovala všetky zásuvky, ale nič nenašla, expr. prekutať: polícia prekutala celý byt, expr. prekutrať: prekutrať tajný úkryt, expr.: prehrabať, poprehrabávať, poprehrabúvať (pri hľadaní poprehadzovať): prehrabať aktovku, poprehrabávať celý dom, prezrieť: prezrieť skrýšu, poprehľadávať, poprehľadúvať, poprezerať, poprehliadať, expr. poprekutávať (postupne, viac miest alebo vecí): poprezerať, poprehľadávať niekomu vrecká, pren. prečesať (dôkladne, systematicky): prečesať les, porast, presnoriť, prestopovať, prepátrať, presliediť (snorením, pátraním, sliedením): pri lapaní zlodeja presnoriť, prepátrať, presliediť celé okolie, expr.: preštúrať, preštárať (dôkladne): preštúrať, preštárať pivnicu aj povalu, expr.: preňúrať, prelašovať: deti preňúrali, prelašovali stodolu pozri preskúmať ## prehľadieť pozri prepáčiť ## prehľadný pozri informačný ## prehlásiť pozri správne vyhlásiť 2 ## prehĺbenina pozri jama 1 ## prehĺbiť pozri zdokonaliť ## prehlboko pozri hlboko 1 ## prehlboký pozri hlboký 1, hlboký 4 ## prehliadač kto niečo prehliada, prezerá s cieľom niečo zistiť: prehliadač batožiny, ohliadač, zastaráv. obhliadač: ohliadač mŕtvol ## prehliadka 1. dôkladné prezretie, prehliadnutie niečoho s cieľom zistiť niečo: colná prehliadka, obhliadka: prehliadka, obhliadka bytu, stavby, vyšetrenie (lekárska prehliadka): komplexné vyšetrenie chorého, práv. ohliadka: ohliadka mŕtvoly 2. verejné predvádzanie niečoho, show, pís. i šou (výpravná prehliadka): módna prehliadka, show, šou ## prehliadnuť 1. pozri prezrieť 1, prezrieť 2, preskúmať 2. pozri prepáčiť ## prehlivieť pozri premárniť ## prehltnúť 1. pohybom hltana posunúť z úst do žalúdka, prežrieť, zhltnúť: prehltnúť, prežrieť liek; slivku zhltnúť celú, preglgnúť (tekutinu): odpil si kávy a rýchlo preglgol, poprehĺtať, poprehltávať, popregĺgať, poprežierať (postupne, po častiach) 2. expr. psychicky vydržať (niečo nepríjemné), zniesť, strpieť: musela od nevesty veľa prehltnúť, zniesť, strpieť, vystáť, zakúsiť, prestáť, preniesť: vystáť, zakúsiť veľa príkoria; nik nevie, čo všetko musela v rodine prestáť, preniesť, expr.: preglgnúť, zhltnúť, prežrieť, prehryznúť, prehrýzť: od vedúceho preglgla, prehryzla nejednu urážku; prežrie, zhltne všetko, len nech je pokoj, potlačiť, prekonať, premôcť: nevládze potlačiť, prekonať hnev, poprehĺtať, poprehltávať, expr.: popregĺgať, poprežierať, poprenášať (postupne, viac vecí) ## prehlušiť pozri prekričať, utíšiť 2, potlačiť 1 ## prehnaný vyznačujúci sa neprimeraným zväčšením, zveličením; prekračujúci únosnú alebo optimálnu mieru, zveličený: prehnané, zveličené požiadavky; prehnané, zveličené slová uznania, prepiaty, premrštený: prepiata, premrštená zdvorilosť; premrštená kritika, kniž.: predimenzovaný, preexponovaný: predimenzovaný, preexponovaný začiatok hry; predimenzovaný plán; preexponovaná satira, nesplniteľný (ktorý sa nedá splniť): nesplniteľné nároky pozri úzkostlivý, bombastický ## prehnať 1. hnaním, donútením na rýchlejší pohyb unaviť, popreháňať, ponaháňať: prehnať, popreháňať cvičencov; pes prehnal, ponaháňal čriedu, expr.: vyobracať, vyexecírovať: v robote nás poriadne vyobracali, expr.: pozvŕtať, vyzvŕtať: učiteľka deti od rána pozvŕtala, expr.: uštvať, uťahať: súpera poriadne s loptou uštvať, uťahať; uťahať niekoho s ťažkým kufrom pešo až na stanicu, hovor. expr. vysekírovať (ustavičným sekírovaním popreháňať): na vojenčine ich dobre vysekírovali 2. urobiť nad únosnú alebo primeranú mieru: prehnať pochvalu, hovor.: prepäť, prepnúť (preceniť sily): s robotou si to prepäl, prepol, preexponovať: preexponovať tréning, expr. prestreliť: zdá sa, že v bezočivosti až prestrelil, expr.: prekoreniť, presoliť: reč prekorenil, presolil iróniou, hovor. expr. prešvihnúť: už to zasa prešvihol, zveličiť, nadniesť, expr. nafúknuť, subšt. nadsadiť (prehnať v reči; neprimerane zväčšiť význam niečoho): celú udalosť zveličili, nadniesli, kniž. hyperbolizovať: básnik skutočnosť hyperbolizuje, kniž. predimenzovať (veľmi prehnať) ## prehnať sa pozri prebehnúť 1 ## prehniť 1. pozri zhniť 1 2. pozri prežiť 1 ## prehnitý pozri skazený 3 ## prehnúť pozri ohnúť ## prehodiť 1. pozri preložiť 1 2. pozri zmeniť 2, premeniť 3 3. pozri spomenúť, povedať 4. pozri zaradiť 1 ## prehodiť sa 1. pozri obrátiť sa 1 2. pozri ľahnúť si 1 ## prehojný pozri bohatý 2 ## prehorieť pozri zhorieť 1 ## prehorký pozri horký 1 ## prehorlivý pozri horlivý ## prehovieť pozri počkať 2 ## prehovor pozri prejav 1 ## prehovoriť 1. uvedením dôvodov získať na niečo, prevravieť: prehovorili, prevraveli ho, aby šiel študovať, nahovoriť, navravieť, naviesť (rečou): nahovoriť, naviesť niekoho na emigráciu; napokon sme ich navraveli, aby ešte ostali, presvedčiť (rozumovými dôvodmi), uhovoriť, expr. uvariť (mnohými rečami): uhovorili ma, uvarili ma, aby som súhlasil, hovor. expr. ukrkať (dorážaním, rečami si vymôcť niečo): ukrkala matku, aby ju pustila, oblomiť, obmäkčiť (urobiť poddajným, premôcť odpor): napokon žiaci učiteľa oblomili, obmäkčili, expr. zjemn. uvravkať [Jaroš], hovor.: spracovať, obrobiť (usmerniť, prehovoriť na svoju stranu): musíme ich ešte spracovať, obrobiť, aby nám pomohli, nár. pozaobchodiť [Kukučín], zagitovať (prehovoriť agitáciou): zagitovať niekoho na predplatenie časopisu, arch. kapacitovať, hovor. expr. spoďkať (prehovoriť, aby niekto niekam šiel) 2. pozri povedať, ozvať sa 2 3. pozri porozprávať 4. pozri prihovoriť 1, osloviť 1 ## prehoz správne pléd, štóla ## prehra pozri porážka 1 ## prehrabať pozri prehľadať ## prehrabávať pozri hrabať 2, pozri prehŕňať sa ## prehrabovať pozri hrabať 2, pozri prehŕňať sa ## prehrabúvať pozri hrabať 2, pozri prehŕňať sa ## prehrabávať sa pozri prehŕňať sa 1 ## prehrabovať sa pozri prehŕňať sa 1 ## prehrabúvať sa pozri prehŕňať sa 1 ## prehradiť pozri rozdeliť 1, oplotiť ## prehrať 1. byť postihnutý porážkou, prehrou, utrpieť prehru, utrpieť porážku: prehrať boj, športové stretnutie; utrpieť prehru, porážku v boji, v športovom stretnutí, hovor. položiť sa (prehrať vzdaním sa, rezignáciou): napokon sa mužstvo predsa položilo, niž. hovor.: preondieť, preondiať, prekašlať, prekašľať, hrub. presrať (stratiť prehrou): šancu preondiali, prekašlali, fraz. pustiť perie (prehrať peniaze) 2. pozri zahrať 1 ## prehratý pozri beznádejný ## prehrčať pozri prebehnúť 1 ## prehrešenie pozri priestupok, vina ## prehrešiť sa porušiť platné normy, isté zásady, previniť sa, zhrešiť: prehrešiť sa, previniť sa, zhrešiť proti Božím prikázaniam, dopustiť sa hriechu: dopustiť sa hriechu na deťoch, kniž. zviniť ## prehrešok pozri priestupok, vina ## prehriať pozri zohriať ## prehrkotať pozri prebehnúť 1 ## prehrmieť pozri prebehnúť 1 ## prehŕňať sa 1. expr. hrnutím, rozhŕňaním vecí niečo hľadať alebo robiť niečo takýmto spôsobom (obyč. s malým výsledkom, príp. s urobením neporiadku), expr.: prehrabávať sa, prehrabúvať sa, prehrabovať sa, prekutávať sa, prekutrávať sa: prehŕňa sa v knižnici; prehrabávať sa, prekut(r)ávať sa v starých veciach, expr.: premŕvať sa, mrviť sa, hrabať, hrabať sa, hriebsť, hriebsť sa: premŕva sa, hrabe (sa) v priečinkoch, prehľadávať: zlodeji prehľadávajú skrine, expr.: kutať (sa), kutrať sa, núrať sa, ňúrať sa: kut(r)ať sa, ňúrať sa po zásuvkách, preberať sa (časť po časti, kus po kuse postupne brať do rúk): deti sa preberajú v ovocí, hovor. expr.: štárať sa, špárať sa, špárať, šparchať sa, šparchať, štúrať, štúrať sa (obyč. nejakým zahroteným predmetom): štárať sa v zemi, štúrať (sa) v cudzích veciach, expr.: bŕľať sa, paprať sa, babrať sa (v niečom mäkkom, sypkom, mazľavom a pod.), expr.: vŕtať sa, ryť sa, rýpať sa: Prečo si sa mi vŕtal, ryl v stole?, snoriť: snorí v maminých veciach 2. pozri jesť ## prehrnúť sa pozri prebehnúť 1 ## prehryznúť 1. pozri prehltnúť 2, zniesť 2 2. pozri zajesť si 3. pozri prežrať 1 ## prehrýzť 1. pozri prehltnúť 2, zniesť 2 2. pozri zajesť si 3. pozri prežrať 1 ## prehryznúť sa 1. hryzením sa dostať cez niečo niekam, prežrať sa: myši sa prehrýzli, prežrali k múke 2. pozri prebiť sa ## prehrýzť sa 1. hryzením sa dostať cez niečo niekam, prežrať sa: myši sa prehrýzli, prežrali k múke 2. pozri prebiť sa ## prehrýzť si pozri zajesť si ## prehučať 1. pozri prebehnúť 1 2. pozri prerásť 1 ## prehuľať pozri premárniť ## prehupnúť pozri preskočiť 1 ## prehupnúť sa pozri preskočiť 1 ## prehutovať pozri premýšľať ## prehvizdávať si pozri hvízdať ## prehvizdovať si pozri hvízdať ## prehýbať sa pozri kriviť sa, ohýbať sa 1 ## prehybovať sa pozri kriviť sa, ohýbať sa 1 ## prehýnať sa pozri kriviť sa, ohýbať sa 1 ## prehýriť pozri premárniť ## prechádzať pozri prejsť ## prechádzať sa voľne, v menšom tempe sa pohybovať sem a ta, obyč. s cieľom osviežiť sa, vidieť niečo a pod., prechodiť sa: prechádzať sa, prechodiť sa po hore, po meste, hovor. zastaráv.: špacírovať, špacírovať sa: špacíruje sa s kočíkom, hovor. korzovať, pren. expr. defilovať, zastaráv.: promenovať, promenovať sa: každú nedeľu korzuje, promenuje (sa) v neďalekom parku, chodiť (bezcieľne): chodili sme celé popoludnie po uliciach ## prechádzka chôdza konaná s cieľom osviežiť sa: vyjsť si na prechádzku, vychádzka (chôdza na osvieženie i s cieľom navštíviť blízke miesta): vychádzka na pamätné miesta, na hrad; prechádzky, vychádzky po okolí, hovor. zastaráv.: špacírka, špacír: ísť na špacír, na špacírku, promenáda: nedeľná promenáda po korze ## prechádzkový pozri pomalý 1 ## prechladnúť ochorieť vplyvom neúmerného zníženia telesnej teploty, nachladnúť, prechladiť sa, nachladiť sa: nechoďte von bez kabáta, prechladnete, nachladnete; neviem, kde som sa prechladila, zachladiť sa, zachladnúť, podchladiť sa (ochladiť sa väčšmi ako je únosné, želateľné, užitočné; obyč. o veciach): vajcia pod kvočkou sa zachladili, podchladili; cesto zachladlo; kone sa zachladili, zastar.: prestydnúť, prestydnúť sa ## prechmat pozri chyba 1 ## prechod obdobie zániku činnosti vaječníkov a menštruácie u žien, klimaktérium ## prechodiť 1. chodením (pešo alebo dopravným prostriedkom) navštíviť rozličné miesta alebo stráviť takto čas, pochodiť: prechodil, pochodil celý svet, precestovať (prechodiť cestovaním): precestovať veľa cudzích krajín, prejsť (isté územie rozličnými smermi): prešiel celú Európu; prejsť všetky dvory, expr. prekrižovať (prechodiť krížom-krážom): na motorke prekrižoval celý kraj, hovor. prevandrovať (obyč. peši): cez prázdniny som prevandroval celý Liptov, hovor. expr.: preloziť, zloziť, prebrúsiť, prelabzovať: chlapci prebrúsili, prelabzovali okolie mesta, poprechodiť, poprechádzať (postupne): poprechodiť všetky pútnické miesta 2. chodením vyznačiť, vychodiť: chodník prechodený, vychodený cez trávnik, prešliapať, vyšliapať (šliapaním): prešliapať, vyšliapať cestu k domu pozri prejsť 1 ## prechodiť sa pozri prechádzať sa ## prechodne pozri dočasne, zatiaľ 4 ## prechodný pozri dočasný, nestály 2 ## prechorieť pozri ochorieť ## prechovať sa 1. pozri uživiť sa 2. pozri zachovať sa 1 ## prechovávač kto niečo tajne alebo protizákonne ukrýva, prekrývač: prechovávač, prekrývač zbraní, zried. prechovávateľ, zastar. ukrývač ## prechovávať 1. pozri mať 2 2. pozri držať 3 ## prechovávateľ pozri prechovávač ## prechvieť pozri preniknúť 2 ## prechýliť pozri nakloniť 1 ## prechýriť sa pozri presláviť sa ## preinačiť pozri zmeniť 1, premeniť 2 ## prejachať pozri prejsť 1 ## prejasný pozri jasný 1 ## prejať 1. pozri prevziať 1 2. pozri preniknúť 2 ## prejav 1. verejnosti určené vyslovenie názorov, postojov a pod., reč: slávnostný, smútočný prejav, slávnostná, smútočná reč; predniesť prejav, reč, hovor. alebo iron. kázeň (prejav s cieľom poúčať alebo pokarhať), zastar. alebo iron. orácia: spustil dlhú kázeň, oráciu, prívet, príhovor, predslov (krátky úradný prejav): povedať sviatočný prívet, príhovor, predslov, lingv. prehovor (jazykový prejav v istej situácii), príspevok (kratší prejav, ktorým hovoriaci prispieva k riešeniu nejakého problému): diskusný príspevok, pozdrav (prejav pri istej príležitosti): predseda vystúpil s pozdravom, zdravica, prípitok (pozdravný prejav), expozé (prejav člena vlády v parlamente), vystúpenie: vo svojom vystúpení sa rečník dotkol mnohých citlivých otázok, prednáška (súvislý výklad náučného rázu): vedecká prednáška, referát (prednáška o spoločenských, vedeckých a pod. otázkach), slovo: slovo na úvod, vyjadrenie (krátky slovný prejav): použiť neobratné vyjadrenie, tiráda (dlhý, málo obsažný a obyč. pochvalný prejav): počúvať rečnícke tirády 2. pozri výraz 1, znak 2, doklad 2, príznak ## prejaviť dať viditeľne navonok výraz istého citu, postoja atď., dať najavo, ukázať, preukázať: prejaviť, dať najavo úctu starším; prejaviť, ukázať, preukázať lásku deťom, blížnym, vzdať: vzdať vďaku Bohu; vzdať poctu, chválu niekomu, vyjadriť, vysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili radosť, spokojnosť nad naším postupom, manifestovať (verejne prejaviť): manifestovať odpor k vojne, osvedčiť, dokázať (prejaviť ako dôkaz): osvedčiť niečo pred súdom; činom mu dokázal oddanosť, kniž.: vypuknúť, expr. vybuchnúť (prudko prejaviť): obecenstvo vypuklo, vybuchlo v jasot; hneď vybuchne v plač ## prejaviť sa stať sa navonok viditeľným, pozorovateľným, vyjsť najavo, ukázať sa: pravda sa napokon prejavila, vyšla najavo; náš nesúhlas sa čoskoro prejaví, ukáže, preukázať sa: Teraz sa preukážte, čo viete!, predstaviť sa (verejne sa ukázať): napokon sa museli všetci predstaviť, prezentovať sa: prezentovať sa maľbami, odb. manifestovať sa: choroba sa manifestovala horúčkou, odzrkadliť sa, odraziť sa (o citoch, prejavoch): v očiach sa mu odzrkadlila, odrazila nenávisť, zjaviť sa, objaviť sa: na tvári sa zjaví, objaví únava, príznak choroby, iron. vyznamenať sa, hovor. vycajchnovať sa, hovor. expr. vyfarbiť sa (záporne sa prejaviť), expr. vybuchnúť, explodovať, vypuknúť (prudko sa prejaviť; o citoch, prejavoch): zlosť v ňom vybuchla, vypukla s celou silou ## prejavovať sa pozri javiť sa 1 ## prejazd komunikácia križujúca sa s inou komunikáciou, žel. priecestie (križovatka železničnej trate s cestou): chránený prejazd, chránené priecestie, podjazd (prejazd pod inou komunikáciou), nadjazd (prejazd nad inou komunikáciou): nadjazd nad autostrádou ## prejedať sa pozri prejesť sa pozri hádať sa, vadiť sa ## prejemnený pozri jemný 3, jemný 6 ## prejesť jedením minúť, stroviť: prejesť, stroviť polovičku platu, hrub. prežrať: všetko prežerie ## prejesť sa 1. príliš sa najesť, objesť sa: prejesť sa, objesť sa husaciny, presýtiť sa: presýtiť sa sladkostí, hrub.: prežrať sa, obžrať sa, hovor. expr. prepchať sa: dieťa sa prepchalo cukríkmi, expr. ohltať sa, hovor. prebrať (príliš sa najesť alebo napiť): dosť som to s tými čerstvými makovníkmi prebral, hovor.: nadžgať sa, napukať sa 2. pozri zunovať ## prejsť 1. chôdzou sa premiestniť (často i cez niečo); vykonať istý kus cesty: prejsť k obloku, prejsť cez plot, prebehnúť (behom sa premiestniť): prebehnúť na druhú stranu, precválať (cvalom prejsť), expr. preskackať, preskákať, preskočiť (skackaním, skákaním, skokom): preskackal celú chodbu, deti preskákali potok; s námahou preskočiť jarok a ísť ďalej, prekročiť (prejsť krokom): neprekročím prah vášho domu, expr.: precupkať, precupotať, precapkať, prebadkať, predrobčiť, prehopkať (drobnými krokmi): babka precupkala k stolu, expr. prekrivkať (prejsť krívajúc), expr.: prešúchať sa, prešuchtať sa (pomaly, šúchavým krokom), preknísať sa (knísavo prejsť), expr. zried. prejachať (dopravným prostriedkom): prejachať cez hranice, expr. premlieť sa (prejsť v množstve): cez most sa premlelo veľa ľudí, kniž. uraziť: uraziť značný kus cesty, prepochodovať, predefilovať (prejsť pochodovým krokom, defilujúc): predefilovať pred tribúnou, expr.: prekĺznuť (sa), prešmyknúť, prešmyknúť sa, prešuchnúť sa, pretiahnuť sa (rýchlo, nepozorovane cez niečo): prekĺzol sa, prešmykol sa cez dieru; pretiahnuť sa cez plot, expr. prekradnúť sa (kradmo, nepozorovane), pretackať sa (tackavo prejsť): ledva sa pretackal k posteli, hovor. expr. preterigať sa (s námahou, ťažko prejsť) 2. ísť okolo a nezastať, obísť: známi prešli okolo nás, obišli nás, minúť: reštauráciu sme práve minuli 3. chodením (pešo alebo dopravným prostriedkom) navštíviť rozličné miesta alebo stráviť takto čas, pochodiť, prechodiť: prejsť, pochodiť celú Európu; prechodil kus sveta, hovor. expr. pobrúsiť, expr. premerať (prejsť istý priestor, obyč. rýchlymi krokmi): premeral miestnosť a zastal; cestu do školy veľa ráz premeral, precestovať, expr. preputovať (prejsť cestovaním): precestovať, preputovať Čínu, expr. prekrižovať (prejsť krížom-krážom), hovor. prevandrovať (obyč. peši): prevandrovať rodný kraj, hovor. expr.: prebrúsiť, prelabzovať, preloziť, zloziť: Malé Karpaty sme prebrúsili, prelabzovali, zlozili celé, poprechodiť, poprechádzať, schodiť (postupne): stihli sme poprechodiť, poprechádzať všetky galérie; schodiť cudzie kraje 4. po opustení niekoho, niečoho začať pôsobiť alebo orientovať sa inde, prebehnúť: prešli, prebehli k opozícii, prestúpiť, expr. preskočiť: preskočil k pravoslávnym, hovor. expr. presedlať, subšt.: preveksľovať, prešaltovať: v treťom ročníku presedlal, preveksľoval na filológiu; už prešaltoval do druhého tábora, pridať sa, pripojiť sa, pristúpiť, prikloniť sa (stať sa stúpencom iného): pridať sa, pripojiť sa k znepriatelenej strane; majú v úmysle prikloniť sa k vzbúrencom, expr. strihnúť: strihnúť k protivníkovi 5. pozri preniknúť 1, preniknúť 2, zachvátiť 6. pozri zmiznúť 3 7. pozri zmeniť sa 8. pozri skúsiť 2, prekonať 1 9. pozri skončiť sa 1, minúť sa 2, ujsť 4 ## prejsť sa pozri prechádzať sa ## prekabátiť pozri oklamať 2, oklamať 3 ## prekádrovať pozri preveriť ## prekántriť pozri premárniť ## prekárať 1. pozri podpichávať 2. pozri hrešiť 2 ## prekáravo 1. pozri dobiedzavý 2. pozri žartovne ## prekáravý pozri dobiedzavý ## prekašlať pozri prerobiť 2, stratiť 2 ## prekašľať pozri prerobiť 2, stratiť 2 ## prekaziť spôsobiť, že sa niečo zamýšľané, chcené neuskutoční, znemožniť: prekaziť, znemožniť niekomu sľubné predsavzatie, zabrániť, zamedziť: včas zabránili šíreniu nákazy; zamedziť prívod vzduchu, zahatať, zahatiť: zahatali, zahatili mi prístup do spoločnosti, zmariť, pokaziť: zmariť niekomu plány, hovor. zaraziť, hovor. expr. zatrhnúť, zakázať (nedovoliť v niečom pokračovať): Veď ja chovancom vychádzky zarazím, zatrhnem, zakážem!, hovor. zahamovať, zabrzdiť (prekaziť spomalením): zahamovať, zabrzdiť sľubný vývin, zablokovať (prekaziť uzatvorením): zablokovať prístup autám, hovor. odsabotovať (prekaziť sabotážou): odsabotovať opatrenia, paralyzovať: paralyzovať ďalšiu činnosť strany, skrížiť, prekrížiť: všetky plány do budúcnosti skrížila, prekrížila choroba; prekrížiť zámery niekomu ## prekážať 1. byť fyzickou prekážkou vo voľnom pohybe alebo pri inej činnosti; pren. byť nepohodlný (psychicky), byť prekážkou, byť na prekážku, zavadzať: stôl nám tu prekáža, je na prekážku, zavadzia, musíme ho odsunúť; haluze prekážajú, zavadzajú vo výhľade z obloka, vyrušovať, mýliť: nové poriadky starkú vyrušujú, mýlia, menej vhodné vadiť: neporiadok mi tu nevadí, stáť v ceste, byť v ceste: Nestojte, nebuďte nám v ceste, uhnite!, ťažiť, byť na ťarchu (psychicky): jej vtieravosť mi je na ťarchu, ťaží ma, expr.: plantať sa, pľantať sa, pliesť sa, motať sa: plantať sa, pliesť sa popod nohy niekomu; Nemoc sa mi tu!, pren. expr. svietiť: daj to preč, nech to tu nesvieti 2. spôsobovať, že niekto nemôže niečo uskutočňovať, robiť prekážky, znemožňovať: prekážať, robiť prekážky v štúdiu niekomu; znemožňovať niekomu hru, zabraňovať, brániť, zamedzovať, zahatávať: zabraňovať, brániť niekomu v rozlete; vedome mu zamedzuje prístup k materiálom, mariť: maria nám plány, krížiť: krížiť zámery niekoho, hovor. hamovať, brzdiť (prekážať spomaľovaním): hamovať, brzdiť duševný vývin dieťaťa ## prekážka vec, ktorá stojí v ceste; okolnosť, ktorá je na ťarchu: beh cez prekážky, naraziť na prekážku; stretnúť sa s prekážkami, bariéra: na rieke sa tvoria ľadové bariéry; bariéra predsudkov, zábrana: koľajová zábrana; spoločenské zábrany, úskalie: prekonávať úskalie; vyhýbať sa úskaliu života, zátarasa: protitankové zátarasy, barikáda (obranný val pri pouličných bojoch): stavať barikády, hrádza: pretrhnúť hrádze zdržanlivosti, obštrukcia (zámerná prekážka, hatenie niečoho): robiť obštrukcie v parlamente, hovor. háčik (skrytá prekážka): má to jeden háčik, zastar. zápreka [Dobšinský], odb. inhibícia: inhibícia klíčenia ## prekérny pozri chúlostivý 3 ## prekladať pozri preložiť ## prekladateľ kto prekladá do iného jazyka: prekladateľ do angličtiny, tlmočník (osoba prekladajúca ústny jazykový prejav do iného jazyka): dorozumieť sa pomocou tlmočníka, kniž. translátor ## preklať pozri prepichnúť ## preklenúť 1. pozri spojiť 4 2. pozri prekonať 1 ## preklepať pozri prepísať 1 ## prekliať pozri zavrhnúť 2 ## prekliatec expr. prekliaty človek, expr. zlorečenec, expr. zried. zlorečník [Tajovský] ## prekliaty expr. nad ktorým je vyslovená kliatba; negatívne hodnotený (obyč. v nadávkach), kniž. zlorečený, poet. kliaty: Buď prekliaty, zlorečený, kliaty!, zatratený, zavrhnutý: prekliate, zatratené, zavrhnuté deti, expr.: naničhodný, čertovský, diabolský, hromský, potvorský, sprepadený: naničhodná, čertovská, hromská, potvorská robota, expr. paskudný: paskuda paskudná, hovor. expr.: paromský, paromovský: parom(ov)ské peniaze, subšt. sakramentský: sakramentský chlapík, niž. hovor. poondiaty, poondený: Kedy sa skončí tá poondiata, poondená zima!, hrub.: posraný, posratý, skurvený ## prekliesniť pozri prebiť 1, uvoľniť 3 ## prekliesniť sa pozri prebiť sa ## preklínať 1. pozri zavrhnúť 2 2. pozri kliať, hrešiť 1 ## prekľuť sa pozri prebiť sa ## prekĺznuť chôdzou alebo iným pohybom sa rýchlo a obyč. nepozorovane premiestniť cez niečo, prešmyknúť sa, prešmyknúť, prešuchnúť sa: prekĺznuť (sa), prešmyknúť (sa), prešuchnúť sa do budovy cez zadnú bránku, šmyknúť, šmyknúť sa: čašník (sa) šmykol popri nás, pretiahnuť sa, prevliecť sa (cez úzky priestor): chlapci sa pretiahnu, prevlečú cez dieru v plote, expr. prebŕdnuť: prebŕdnuť cez potok, prejsť: dávajte si pozor, tadiaľ ťažko prejdete, prekĺznete, uniknúť (rýchlo sa vzdialiť z dosahu niečoho, niekoho nebezpečného): len-len že unikol tou uličkou, prešinúť sa (ponad niečo, cez niečo): vlnka sa prešinula cez prsty ## prekĺznuť sa chôdzou alebo iným pohybom sa rýchlo a obyč. nepozorovane premiestniť cez niečo, prešmyknúť sa, prešmyknúť, prešuchnúť sa: prekĺznuť (sa), prešmyknúť (sa), prešuchnúť sa do budovy cez zadnú bránku, šmyknúť, šmyknúť sa: čašník (sa) šmykol popri nás, pretiahnuť sa, prevliecť sa (cez úzky priestor): chlapci sa pretiahnu, prevlečú cez dieru v plote, expr. prebŕdnuť: prebŕdnuť cez potok, prejsť: dávajte si pozor, tadiaľ ťažko prejdete, prekĺznete, uniknúť (rýchlo sa vzdialiť z dosahu niečoho, niekoho nebezpečného): len-len že unikol tou uličkou, prešinúť sa (ponad niečo, cez niečo): vlnka sa prešinula cez prsty ## preknísať sa pozri prejsť 1 ## prekomplikovaný pozri zložitý ## prekonať 1. duševnou alebo fyzickou silou nadobudnúť prevahu nad niečím (obyč. negatívnym, nepríjemným) alebo nad niekým, premôcť, zmôcť: prekonať, premôcť všetky ťažkosti, problémy; zmôcť, prekonať nepriateľa, zdolať, zvládnuť, prevládnuť, prevládať: musel v živote zdolať veľa prekážok, zvládnuť mnohé nástrahy; chorobu sa mu podarilo zdolať, kniž. preklenúť: napokon sa nám podarilo preklenúť aj osobné nedorozumenia, zlomiť, prelomiť: treba zlomiť, prelomiť nedôveru, odpor detí, zried. predolieť [Rázus], zvíťaziť: zvíťaziť nad vlastnou lenivosťou, prežiť, prestáť, expr. preskákať (zakúsiť niečo nepríjemné, nepriaznivé a silou ducha alebo tela to vydržať): veľa za vojny prežil, prestál; všeličo sme počas štúdia preskákali, podstúpiť: podstúpim pre vás i ten najväčší strach, prejsť (čím): kňazi prešli peklom väzníc; prejsť životnými ťažkosťami, odležať (si) (prekonať ležaním): odležať si chrípku 2. výkonom, výsledkami sa dostať pred niekoho, predstihnúť, prevýšiť: je pyšný, že vo vedomostiach prekoná, predstihne, prevýši aj maturanta; prekonať dennú normu, predbehnúť, hovor. expr.: pretromfnúť, tromfnúť, pretromfovať: na pretekoch všetkých predbehnem, (pre)tromfnem, zvíťaziť (nad kým, čím), poraziť, premôcť (koho, čo): zvíťaziť nad držiteľom medaily; poraziť, premôcť majstra, expr. zahanbiť: nedajme sa vo vytrvalosti zahanbiť iným, zatieniť: svojím výkonom zatienil všetkých súťažiach, prerásť (získať prevahu nad niekým, niečím): v šikovnosti prerástol majstra ## prekontrolovať pozri prezrieť 1 ## prekonzultovať pozri prediskutovať ## prekoprcnúť pozri prevrátiť 2 ## prekopŕcnuť pozri prevrátiť 2 ## prekoreniť pozri prehnať 2 ## prekotiť pozri prevaliť 1, prevrátiť 2 ## prekotne pozri správne rýchlo ## prekračovať pozri prekročiť 1 ## prekradnúť sa pozri prejsť 1 ## prekrásny pozri krásny 1, nádherný 1 ## prekričať silným hlasom, krikom niečo, niekoho prekonať, prehlušiť: ťažko sa mi podarí prekričať, prehlušiť žiakov; stroje prehlušili vravu, hovor. expr. prerevať (revom prekričať): deti nás prerevali, prekríknuť (silným skríknutím): prekríkne každého, pejor. pregágať pozri kričať ## prekrista pozri preboha ## prekristapána pozri bože, preboha ## prekrížiť 1. pozri prekrižovať 1 2. pozri prekaziť ## prekrižovať 1. položiť krížom cez seba, prekrížiť, skrížiť: prekrižoval si ruky na prsiach; prekrížiť, skrížiť nohy, prehodiť (o nohách): prehodil si nohu cez nohu 2. rukou urobiť znamenie kríža, prežehnať: pred kostolom sa prekrižovať, prežehnať, pokrižovať: matka pokrižovala bochník čerstvého chleba 3. pozri prejsť 3 ## prekročiť 1. urobiť krok cez niečo, krokom sa cez niečo dostať, prejsť: prekročiť, prejsť prah dverí; hranice sme prekročili, prešli o polnoci, prestúpiť: prestúpiť potok na najužšom mieste, prešliapnuť (prekročiť niečo a šliapnuť za niečo): pretekár prešliapol čiaru, poprekračovať, poprestupovať (postupne, viac vecí, osôb): poprekračovať mláky, prekážky 2. nerešpektovať isté normy, predpisy a pod., prestúpiť: prekročiť, prestúpiť dovolenú rýchlosť; prestúpiť, prekročiť zákon, nedodržať, porušiť: vodiči nedodržali, porušili zákaz, pretiahnuť (časovú hranicu): pretiahnuť, prekročiť termín 3. dostať sa v činnosti za istú hranicu, presiahnuť: päťdesiatku som už dávno prekročil, presiahol, prevýšiť: prevýšiť plánovaný objem výroby ## prekrojiť pozri rozkrojiť, rozrezať 1 ## prekrstiť pozri premenovať ## prekrúcať sa pozri krútiť sa 1, vrtieť sa 1 ## prekrútiť 1. znova, ešte raz nakrútiť; krútením dať do inej polohy (a obyč. pokaziť), pretočiť: prekrútiť, pretočiť film; prekrútiť, pretočiť koliesko na hodinkách, prevrátiť, preklopiť, obrátiť (oči): s nevôľou prevrátila, obrátila, preklopila oči dohora, zried. prekrútnuť: prekrútnuť cievku 2. zámerne vyložiť nesprávne, prevrátiť, preinačiť: fakty, pravdu majstrovsky prekrútiť, prevrátiť, preinačiť, sfalšovať, expr. pokriviť (nepravdivo vyložiť): sfalšovať, pokriviť historickú skutočnosť, zmeniť: zmení všetko podľa svojej vôle, znetvoriť, spotvoriť (jazykovému výtvoru dať neadekvátnu podobu): znetvorili, spotvorili text na nepoznanie, zdeformovať: na matrike mu zdeformovali priezvisko, hovor. skomoliť: skomoliť odkaz od niekoho; skomolený, prekrútený citát, fraz. prevrátiť naruby (úplne prekrútiť): všetko prevráti naruby, poprekrúcať, poprekrucovať (postupne, viac vecí) ## prekrútnuť pozri prekrútiť 1 ## prekryť 1. pozri skryť 1 2. pozri zakryť 1 ## prekrývač pozri prechovávač ## prekuknúť 1. pozri prezrieť 2 2. pozri prepáčiť ## prekukovať pozri presvitať ## prekúkať pozri presvitať ## prekumštovať pozri premyslieť ## prekutať pozri prehľadať ## prekutávať sa pozri prehŕňať sa 1 ## prekutrávať sa pozri prehŕňať sa 1 ## prekutrať pozri prehľadať ## prekvapenie pozri údiv ## prekvapený zasiahnutý niečím neočakávaným (o človeku); svedčiaci o prekvapení, údive, začudovaný, udivený: prekvapené, začudované, udivené dieťa; prekvapený, začudovaný, udivený pohľad, zarazený, zaskočený, expr.: vyjavený, omráčený (nepríjemne prekvapený): ostal zarazený, zaskočený, vyjavený; zarazená, zaskočená, vyjavená tvár, neskl. hovor. expr. paf: byť paf z úspechu, užasnutý, ohromený (veľmi prekvapený): dívala sa nemá a užasnutá, zried.: učudovaný, podivený, expr. alebo slang.: vyvalený, vygúlený, vyhúkaný, vyoraný, expr.: ovalený, ohúrený ## prekvapiť 1. niečím neočakávaným priviesť do údivu, udiviť, zadiviť: prekvapila, udivila nás múdrosť dieťaťa; prekvapí, zadiví ťa, ako práce pokročili, zaskočiť (veľmi prekvapiť, obyč. nepriaznivo): všetkých zaskočil skorý otcov návrat, zaraziť, zmiasť (silno a obyč. nepríjemne prekvapiť): zarazil, zmiatol ma pach zhoreniny, kniž. frapovať: celú spoločnosť frapovalo správanie dievčiny, zdesiť, expr.: omráčiť, ohromiť, ohúriť, ovaliť (niečím neočakávaným vzbudiť des, úžas a pod.): zvesť o nešťastí nás zdesila, omráčila; ohromiť, ohúriť rodinu náhlou ženbou, expr.: myknúť, hegnúť (náhle prekvapiť): myklo ho, heglo ho, že nik nesúhlasil s jeho postupom 2. neočakávane a obyč. rušivo zasiahnuť do niečej činnosti, prepadnúť, vyrušiť: prekvapiť, prepadnúť rodinu na dovolenke; prekvapiť, vyrušiť zlodeja pri čine, pristihnúť (pri niečom tajnom, nezákonnom a pod.): pristihnúť niekoho pri čiernom obchodovaní, zastihnúť: chlapca zastihli pri klamstve; zastihla nás noc, obyč. iron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželane): navštívili nás zlodeji ## prekvapiť sa pozri začudovať sa ## prekvapivý pozri prekvapujúci, neočakávaný ## prekvapujúci ktorý prekvapí, zarazí, zarážajúci: prekvapujúce, zarážajúce správanie, udivujúci, ohurujúci, expr. omračujúci: udivujúce schopnosti; ohurujúca, omračujúca krása, šokujúci (spôsobujúci šok): šokujúce zistenie, kniž. prekvapivý pozri neočakávaný ## prekvapujúco 1. pozri prekvapujúci 2. pozri neočakávane ## prekvitať 1. úspešne prebiehať, mať intenzívne tempo, spád a pod., kvitnúť, rozkvitať: remeslá v stredoveku prekvitali, kvitli; spoločnosť prekvitá, rozkvitá, dariť sa (čomu): obchodu sa tu darí, rozvíjať sa: naše priateľstvo sa dobre rozvíja, prospievať, prosperovať: dievča rastie a všestranne prospieva; súkromný podnik od jesene výborne prosperuje, kniž. zastar. skvitať [Škultéty], vzmáhať sa, vzrastať, veľadiť sa (obyč. hospodársky): podnik sa vzmáha, vzrastá 2. pozri kvitnúť 1, kvitnúť 2 ## prekypovať pozri kypieť 1 ## prekyvovať sa pozri knísať sa ## prelačnieť pozri vyhladnúť ## preľaknúť pozri naľakať ## preľaknúť sa pozri naľakať sa ## preľaknutý pozri naľakaný ## prelaziť pozri pochodiť 1 ## preleňošiť pozri premárniť ## prelesť pozri čaro, nádhera 1 ## prelestný pozri nádherný 1, čarovný 1 ## preletieť 1. pozri prebehnúť 1, prebehnúť 2 2. pozri prezrieť 1 3. pozri ukázať sa 1 ## preležaný pozri poškodený 1 ## preležať sa pozri pokaziť sa 1 ## preliačina pozri jama 1 ## preliačiť pozri ohnúť ## prelietavý 1. zool. meniaci sídlo podľa výskytu potravy (o vtákoch), sťahovavý: prelietavé, sťahovavé vtáky 2. pozri nestály 1, nestály 2 ## prelietnuť 1. pozri prebehnúť 2 2. pozri ukázať sa 1 ## prelievať pozri cediť 1 ## preliezť 1. lezením sa dostať cez niečo alebo niekam: preliezť ohradu, prešplhať sa (preliezť šplhaním), expr. preštverať sa (obyč. štvornožky): preštverať sa cez skaliská, preškrabať sa, preškriabať sa: chlapci sa preškr(i)abali cez plot do záhrady, expr. predriapať sa: cez vysoký múr sa nepredriapeš, preplaziť sa (plazením): preplazili sa popod nízku lavičku, popreliezať (viacero objektov) 2. pozri pochodiť 1 ## preliminovať pozri určiť 1 ## prelínať sa kniž. prechádzať jeden do druhého, navzájom do seba zapadať: tma sa prelína so svetlom, prestupovať (čo): horninu prestupujú vzácne odrody kremeňa, prepletať sa, preplietať sa: hlasy sa prepl(i)etajú, prelínajú s hudbou, miešať sa: zvuky sa navzájom miešajú ## prelisovať spracovať tlačením cez sito alebo na strojčeku, prepasírovať: prelisované, prepasírované ovocie, pretlačiť: uvarenú zeleninu pretlačíme cez sito, pretrieť: zemiaky pretrieť na kašu ## prelom pozri obrat 2, zlom 1, zlom 2, zmena 1 ## prelomiť 1. pozri zlomiť 1, preboriť 2. pozri prekonať 1 ## prelomiť sa pozri prepadnúť 1 ## prelomový pozri prevratný ## preloziť pozri pochodiť 1 ## preložiť 1. dať, položiť na iné miesto, určiť iné pôsobisko alebo dať na iný čas, premiestiť, premiestniť: pomôž mi preložiť, premiest(n)iť skriňu do kúta, preniesť (nesením preložiť): preniesť tovar z lode; koľajnice treba preniesť na druhú stranu rieky, presadiť (preložiť do inej zeme): presadiť stromčeky, presunúť: presunúť nábytok; vojakov presunuli k hraniciam, posunúť (preložiť o kúsok alebo o kratší časový úsek): posunúť hranice; posunúť začiatok predstavenia, presťahovať, pretiahnuť (preložiť sťahovaním, ťahaním): presťahovať, pretiahnuť skriňu do predizby, prestaviť (postaviť na iné miesto): prestavila hrniec s vodou k dverám, prehodiť, zahodiť (ľahkým hodením): prehodil si batoh na druhé plece; prehodiť nohu cez nohu, prehádzať (hádzaním preložiť): prehádzať z auta piesok, popremiesťovať, popremiestňovať, poprekladať, poprehadzovať, poprenášať (postupne, viac vecí), odložiť, odsunúť, oddialiť, kniž. odročiť (preložiť na neskorší čas): schôdzku odsunuli, oddialili; odročenie zasadania vlády, kniž. predisponovať: predisponovanie pracovníkov, zásielky 2. previesť do iného jazyka, pretlmočiť: preložiť, pretlmočiť román z francúzštiny do slovenčiny, kniž. pretransponovať: pretransponoval román do češtiny, predabovať (zvukovo previesť do iného jazyka): predabovať film, prerozprávať (inak vyrozprávať, voľne preložiť) ## preľúbezný pozri milý 1, milý 3 ## prelud pozri halucinácia, ilúzia ## prelúdium pozri predohra ## preludný pozri klamný ## preluftovať pozri vyvetrať 1, vyvetrať 2 ## prelumpáčiť pozri premárniť ## prelumpovať pozri premárniť ## prelúpiť sa pozri zapadnúť 3 ## premáhaný pozri zadúšavý 2, potláčaný ## premáhať pozri premôcť ## premáľať pozri omáľať 1 ## premárnený ktorý vyšiel na zmar, stratený: premárnené, stratené roky, nevyužitý: premárnená, nevyužitá šanca ## premárniť zbytočne, ľahkomyseľne spotrebovať alebo stratiť (majetok, duchovnú hodnotu alebo čas), premrhať: premárnil, premrhal všetko, čo zdedil, zmárniť, zmariť, zabiť, zmrhať, expr. zamárniť (najmä čas): zmárniť, zmariť, zmrhať pol dňa behaním po úradoch, minúť: minúť výplatu na zbytočnosti; minúť čas pri televízii, expr. prekántriť (zle využiť): prekántrili celé hodiny, expr.: prehajdákať, pregazdovať, prebačovať, prešustrovať (majetok alebo čas): prehajdákať rodinné peniaze v kartách; prehajdákať celý deň; pregazdovať, prešustrovať úspory, prešpekulovať (špekulovaním premárniť): prešpekuloval celý majetok, utratiť, poutrácať, rozhádzať, porozhadzovať, rozmárniť, rozmrhať, hovor. expr. roztatáriť, expr.: rozfŕkať, rozhajdákať, rozfrnadiť, rozfrnádliť (postupne): ľahšie je niečo utratiť, rozmárniť, rozfrnadiť ako niečo nahonobiť; rozmárniť, rozmrhať bohatstvo, expr. zahodiť, publ. spáliť (príležitosť, šancu): zahodil príležitosť vyznamenať sa; spálil šancu dať gól, hovor. expr.: zašantročiť, odtatáriť (ľahkomyseľne prísť o niečo): zašantročili toľké peniaze; odtatáril celý majetok, stroviť, potroviť: na dovolenke strovila, potrovila ťažko našetrené peniaze, vydať sa (z peňazí): vydal sa zo všetkých úspor, prehýriť, hovor. expr.: prelumpovať, prelumpáčiť, preflámovať, prehuľať (majetok alebo čas pri zábave, alkohole a pod.): prehýriť, prelumpovať veľa peňazí, preflámovať výplatu; kamaráti prehýrili, prelumpovali celú noc, expr. prehlivieť (v nečinnosti, bezúčelne stráviť čas): v cudzine prehlivel pol roka, nár. utarmoniť [Kukučín, Jégé], expr.: prezaháľať, preleňošiť (premárniť záhaľkou čas): prezaháľať, preleňošiť celé hodiny, dni, subšt.: preflákať, rozflákať (peniaze, majetok, čas) ## premastiť 1. pozri omastiť 2. pozri zašpiniť ## premávať pozri jazdiť ## premávať sa pozri chodiť 1 ## premávka pohyb dopravných prostriedkov, frekvencia: pouličná premávka, frekvencia ## premaznávať pozri rozmaznávať ## premena pozri zmena 1, zlom 1 ## premeniť 1. urobiť z niečoho, z niekoho niečo iné, niekoho iného, zmeniť, pretvoriť: premeniť, zmeniť, pretvoriť spoločenský systém, kniž.: prerodiť, preporodiť, obrodiť (premeniť na lepšie; znova a inak urobiť): prerodiť, preporodiť človeka, spoločnosť; mravne obrodiť svet, kniž. preformovať: treba preformovať celé naše myslenie, zreformovať, reformovať (urobiť zásadné úpravy s cieľom zlepšiť niečo): (z)reformovať pravopis, odb. transformovať: transformovať elektrický prúd, kniž. transfigurovať (premeniť podobu niečoho), kniž. zried. sublimovať [Mráz], preorientovať (premeniť orientáciu, smerovanie): preorientovať priemysel, prečariť, prečarovať (premeniť čarami): ježibaba prečarila, prečarovala princa na žabu, kniž. zastar. (rus.) preobraziť: preobrazenie sveta [Vajanský] pozri prerobiť 2. dať niečomu iný vzhľad, ráz a pod., zmeniť: premenila, zmenila si farbu vlasov, hovor.: preinačiť, preonačiť, zinačiť: preinačiť si hlas; zariadenie si opäť preonačili, zinačili, pren. prefarbiť: národnostne sa mesto prefarbilo, pozmeniť, obmeniť (čiastočne premeniť): pozmenil si názor na vec; obmenená melódia, popremieňať (postupne, viacero vecí): všetko bolo v izbe popremieňané, zvrtnúť: nečakane zvrtol svoje presvedčenie 3. nahradiť niečím iným, zameniť, vymeniť: premeniť, zameniť koruny na šilingy, hovor.: prečarať, prečarovať, začarať, začarovať, vyčarať, vyčarovať: prečarali si kabáty; mačku začar(ov)al, vyčar(ov)al za zajaca, prehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť posledné dve vety, zmeniť, rozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): nemám si kde zmeniť, rozmeniť stovku, popremieňať, pozamieňať, povymieňať (postupne, viacero vecí) ## premeniť sa pozri zmeniť sa, obrátiť sa 3 ## premenlivý ktorý podlieha zmenám, ktorý prejavuje nestálosť, nestály (op. stály): premenlivé, nestále nálady; premenlivé, nestále počasie, striedavý: striedavé úspechy, menlivý, meňavý, menistý, menivý: menlivé, meňavé, menisté, menivé farby, materiály, aprílový (o počasí), pren. pejor. chameleónsky (meniaci názory v závislosti od okolností): chameleónsky postoj, zried. premieňavý [Kostra], kolísavý, rozkolísaný, nestabilný (striedavo stúpajúci a klesajúci; op. stabilný): kolísavý výkon športovca, vrtkavý, expr. zried. rozlietavý: vrtkavé šťastie, vrtkavá povaha, odb. premenný: premenná veličina, kniž. variabilný: variabilné tvary, formy ## premenný pozri premenlivý ## premenovať dať niečomu, niekomu iné meno, expr. prekrstiť: skoro všetky ulice v meste premenovali, prekrstili; spolužiaci ho prekrstili na Doda, preznačiť (veci), zried. pretitulovať (zmeniť niekomu titul; osloviť niekoho iným menom, iným titulom) ## premerať 1. pozri zmerať 1, zmerať 2, pozrieť, prezrieť 1 2. pozri prejsť 3 ## premeškať spôsobiť si stratu nevykonaním niečoho načas, nevyužitím niečoho, zmeškať, zameškať: premeškať, z(a)meškať vhodný termín na siatie, zastaráv. omeškať: neomešká ma napomenúť, nechať/dať si ujsť, prísť o niečo: prišli sme neskoro, večeru sme si nechali/dali ujsť, o večeru sme prišli; nenechá si ujsť príležitosť prihovoriť sa dievčaťu, premárniť (príležitosť, šancu a pod.), hovor. prepásť: prepásť možnosť dostať sa do klubu, nevyužiť, stratiť: nevyužiť dobrú príležitosť; stratiť čas dôležitý na štúdium, vynechať, zanedbať (často v zápore): nevynechať ani jednu príležitosť na sebairóniu, fraz. zmeškať vlak ## prémia pozri odmena ## premieľať 1. pozri omáľať 1 2. pozri hovoriť 1 ## premieňať pozri meniť 1 ## premieňavý pozri premenlivý ## premiestiť pozri preložiť 1 ## premiestniť pozri preložiť 1 ## premiestňovať sa pozri sťahovať sa ## premiesťovať sa pozri sťahovať sa ## premiešať pozri pomiešať 1, zamiešať 1 ## premietač pracovník obsluhujúci premietací prístroj, operatér: je zamestnaný ako premietač, operatér v kine ## premietačka 1. pozri premietáreň 2. pozri projektor ## premietáreň miestnosť, kde sa premietajú filmy, hovor. premietačka ## premietať pozri premýšľať ## premilený pozri milý 1, drahý 3 ## premilý pozri milý 1, milý 2, milý 3 ## premínať sa pozri prešľapovať 1, vrtieť sa 2 ## premknúť pozri preniknúť 2 ## premlieť pozri zomlieť ## premlieť sa 1. pozri prejsť 1 2. pozri stať sa ## premnoho pozri veľa ## premnohý pozri mnohý 1, hojný ## premocný pozri silný 1, mocný 2 ## premočiť sa pozri premoknúť ## premoknúť byť úplne, celkom zasiahnutý dažďom; presiaknuť vlhkosťou, premočiť sa: premoknúť, premočiť sa do nitky, zmoknúť, umoknúť, pomoknúť: seno na daždi zmoklo, umoklo, pomoklo, opršať, zapršať: neos. na výlete nás opršalo; obilie zapršalo, zamočiť sa, premáčať sa, zmáčať sa, zamáčať sa, zmočiť sa (ponorením sa do vody alebo dotykom s niečím tekutým): celá sa pri praní zamočila, premáčala, zamoknúť: obilie na koreni zamoklo ## premotať pozri previnúť 1 ## premožiteľ pozri víťaz ## premôcť 1. fyzickou alebo duševnou silou nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím, prekonať: je taký silák, že každého premôže, prekoná; svojou rozhodnosťou a odvahou prekonal protivníka, poraziť, prevládať, prevládnuť, uvládať: poraziť súpera; prevládal, prevládol staršieho brata; porazil, prevládol v matematike všetkých, hovor. položiť: jeho odvaha ma položila, zvíťaziť (nad niekým): mužstvo zvíťazilo nad silným súperom, nabiť (v športovom zápolení): nabiť súpera v hokeji, šport. slang. prevalcovať: mužstvo nás prevalcovalo, zdolať, zničiť, zmôcť: vojsko zdolalo, zničilo mesto; všetky prekážky sme postupne zdolali, zmohli, popremáhať (postupne, viac osôb, prekážok a pod.), zvládnuť, kniž. preklenúť: zvládnuť, preklenúť hospodárske ťažkosti, podrobiť si, zdrviť, rozdrviť: podrobiť si národ, zdrviť súpera, zlomiť, prelomiť, oblomiť: zlomiť, prelomiť synov odpor, zaprieť: musí zaprieť svoje vladárske chúťky 2. vôľou stlmiť city a ich prejavy, telesné stavy a pod., prekonať, potlačiť: premôcť, potlačiť smútok, zvedavosť, predsudky, plač, nedať najavo, udusiť, zadusiť: nedala najavo svoju radosť; udusiť, zadusiť slzy, hnev, zadržať: zadržať zlosť, ovládnuť, opanovať, skrotiť: nemohol ovládnuť, opanovať svoj odpor k povýšenému správaniu sa; skrotiť zlosť, expr. ututlať: ututlať v sebe túžbu pomstiť sa, utajiť: utajiť radosť, umlčať, prehlušiť (zabrániť prejaveniu sa): umlčať, prehlušiť výčitky svedomia 3. (o citoch a ich prejavoch, o telesných stavoch) nadobudnúť u niekoho prevahu, opanovať, ovládnuť: po namáhavej ceste nás premohla, opanovala, ovládla únava, preniknúť: prenikol ma pri tej predstave strach, zmôcť: zmohol ho hlad, prevládnuť: prevládla v ňom túžba po pomste, hovor.: vziať, zobrať: choroba ho vzala, zobrala ## premôcť sa vôľou stlmiť, potlačiť svoje city a ich prejavy alebo telesné stavy, ovládnuť sa, opanovať sa: usiluje sa premôcť, ovládnuť, opanovať, aby neplakala; nevládal sa už premôcť, opanovať a vybuchol, zdržať sa, udržať sa: dieťa bolo smädné, ale zdržalo sa; už sa neudržal a rozosmial sa, fraz. expr. stisnúť zuby: treba nám stisnúť zuby a čakať, zaprieť sa: zaprie sa a nepovie nič ## premraziť pozri ohromiť ## premrhať pozri premárniť ## premrštený pozri prehnaný, zveličený ## premŕvať pozri krútiť 1, mädliť ## premŕvať sa pozri prehŕňať sa 1 ## premŕzať pozri mrznúť 1, mrznúť 2 ## premrznúť pozri skrehnúť ## premrznutý pozri uzimený ## premúdrený pozri múdry ## premudrovať pozri prepočítať sa ## premúdry pozri múdry ## premyslený o ktorom sa dôkladne (vopred) premýšľa, uvažuje; svedčiaci o takom prístupe (op. nepremyslený), uvážený (op. neuvážený), rozmyslený: premyslený, uvážený čin; premyslená, rozmyslená odpoveď, obhajoba, hovor. expr. prešpekulovaný: dobre prešpekulovaný plán, taktický, strategický (majúci taktiku, stratégiu): taktický postup, cieľavedomý, plánovaný (zamýšľaný, pripravovaný s istým cieľom): cieľavedomé úsilie; bol to premyslený, plánovaný krok; úmyselný, zámerný (op. náhodný, neúmyselný), rafinovaný (vypočítavo premyslený): tušila, že ide o úmyselný, zámerný podvod; premyslená, rafinovaná vražda, pretvárka ## premyslieť v mysli dôkladne posúdiť, zhodnotiť všetky okolnosti, veci, uvážiť, zvážiť: návrh treba ešte raz premyslieť, uvážiť; premysli si, zváž, čo odpovieš, rozmyslieť si, rozvážiť (si): nemať čas na rozmyslenie; musíme (si) rozvážiť, ako postupovať ďalej, expr. prehútať, trocha expr. predumať: prehútať, predumať plán do všetkých detailov, domyslieť (premyslieť do podrobností), expr. rozhútať (si): zle si si to rozhútal, prebrať: preberiem problém ešte raz a uvidím, ako sa rozhodnem, hovor. expr.: prešpekulovať, prekumštovať: kým sa rozhodnete, treba vec dobre prešpekulovať, prekumštovať, skombinovať, vykombinovať (premyslieť kombinovaním): skombinovali, vykombinovali všetko tak, aby výsledok súhlasil, popremýšľať, porozmýšľať (viackrát niečo premyslieť): keď o všetkom dobre popremýšľal, súhlasil, pouvažovať (istý čas uvažovať o niečom): pouvažujem nad vecou, premyslím vec a potom sa vyjadrím ## premýšľať zaoberať sa niečím v myšlienkach z rozličných strán, dôkladne v mysli posudzovať všetky okolnosti, uvažovať, rozmýšľať: dlho premýšľal, uvažoval, rozmýšľal o obchodnej ponuke; premýšľať, uvažovať nad zmyslom života, rozvažovať, zvažovať (hodnotiť veci porovnávaním): zvažuje, čo je výhodnejšie, domýšľať: projekt domýšľa do dôsledkov, zamýšľať sa (premýšľať a zároveň hodnotiť): zamýšľať sa nad svojimi omylmi, expr.: hútať, prehutovať, pohutovať, rozhutovať: húta, prehutuje, rozhutuje, čo kúpi deťom na Vianoce, kniž. dumať: celé hodiny dumá, ako by spor vyriešil, expr. rozdumovať, často iron. mudrovať, hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne rozdumovať, mudrovať nad rozliatym mliekom; Načo toľko špiritizuješ?, rozumovať, expr. rozumkovať, expr. zried. mudrkovať (obyč. zbytočne a samoúčelne), hovor.: špekulovať, kumštovať (šikovne, s fígľom): Nad čím špekuluješ, kumštuješ?, hovor. expr.: morfondírovať, morfondovať: je to iba plané morfondírovanie, premietať: všetci ticho (v duši) premietali, aký bol nebožtíkov život, filozofovať (filozoficky premýšľať), hĺbať, rozjímať, meditovať, kniž. kontemplovať (intenzívne, sústredene a hlboko premýšľať): rád hĺba, rozjíma v tichu samoty; meditovať, rozjímať o Bohu; večerné kontemplovanie, kombinovať (premýšľať o rozličných možnostiach riešenia): kombinuje, ako sa dostať z nepríjemnej situácie ## premýšľavý pozri hĺbavý, rozjímavý, filozofický; bystrý 2 ## premyť pozri umyť ## prenádherný pozri nádherný 1 ## prenáhlene pozri nerozmyslene, pozri prenáhlený ## prenáhlený predčasne vykonaný, urobený; nie dostatočne premyslený, uvážený, unáhlený, predčasný: robil prenáhlené, unáhlené, predčasné závery, nepremyslený, nerozmyslený, neuvážený (op. premyslený, uvážený): nepremyslené, nerozmyslené, neuvážené kroky, nedomyslený (nepremyslený do dôsledkov): nedomyslený čin, nerozvážny (vykonaný bez rozvahy): doplatil na nerozvážnu ženbu, neprezieravý, kniž. neprozreteľný (bez schopnosti vidieť, predvídať dôsledky): oľutovala svoje neprezieravé, neprozreteľné slová ## prenáhliť sa vykonať niečo bez potrebného zváženia, nepremyslieť si, unáhliť sa: s kúpou domu sme sa prenáhlili, unáhlili, prehnať, expr. prestreliť (zveličiť obyč. v reči, v hodnotení niečoho): prehnať, prestreliť v odsúdení niekoho ## prenajať dať na istý čas za dohodnutú odmenu do používania niekomu, dať do prenájmu, dať do nájmu: prenajať, dať do prenájmu byt na pol roka; garáž sme prenajali, dali do prenájmu, najať (do služby): najal ho za strážcu objektu ## prenajať si prijať na istý čas za dohodnutú odmenu do používania, vziať do prenájmu, vziať do nájmu: prenajali si, vzali si do (pre)nájmu kus poľa, záhradu, najať si (do služby): (pre)najať si pomocníčku, opatrovateľku, vziať do árendy, vyárendovať si: vyárendoval si tri miestnosti ## prenájom prenechanie veci na používanie inej osobe za odplatu na istý čas, zastaráv. árenda (prenájom pozemku alebo domu): dať niečo do prenájmu, do árendy ## prenáramne pozri veľmi ## prenáramný pozri veľký 1, obrovský ## prenasledovať 1. vytrvalo ísť, bežať za niekým obyč. s úmyslom chytiť ho alebo ustavične chodiť za niekým a nenechať ho na pokoji, naháňať: prenasledovať, naháňať zlodeja; lev prenasleduje, naháňa svoju korisť, štvať, duriť (zver), stíhať: stíhať previnilca, sledovať (obyč. tajne): sledovali ženu až po dom, preháňať, obháňať (nenechať na pokoji): pes preháňa, obháňa ovce, obťažovať: obťažovať niekoho krok za krokom; obťažuje ma svojimi pohľadmi, vtierať sa, natískať sa (vnucovať svoju prítomnosť; o nepríjemných myšlienkach): prenasledujú ho, vtierajú sa mu, natískajú sa mu myšlienky na smrť 2. mocou, kritikou alebo inými prostriedkami vystupovať proti niekomu, perzekvovať: komunisti perzekvovali kňazov, terorizovať, zastrašovať (uplatňovať teror): terorizovanie obyvateľstva, proskribovať (stavať niekoho mimo zákona; vyhlasovať za nebezpečného): proskribovanie spisovateľov, hovor. šikanovať, expr. preháňať: šikanovanie, preháňanie vojakov, žiakov, hovor. expr. sedieť na niekom (prenasledovať z osobnej antipatie): profesor sedí na žiakovi, expr. zametať (s niekým; nedôstojne preháňať), fraz. expr. stúpať na päty (nespúšťať niekoho zo zreteľa a byť prísny voči nemu), hrub. buzerovať (nástojčivo, so zlým úmyslom a pod. od niekoho vyžadovať obyč. niečo samoúčelné) ## prenasledovateľ kto niekoho prenasleduje, zastar. prenasledovník: nechcel padnúť do rúk prenasledovateľov, prenasledovníkov, potlačovateľ, potláčateľ (kto niečo potláča, likviduje): potlačovateľ, potláčateľ kritiky, stíhač [Hviezdoslav], kniž. stíhateľ ## prenasledovník pozri prenasledovateľ, potlačovateľ ## prenášač pozri rozširovateľ ## prenášať sa pozri šíriť sa 3 ## prenášateľ pozri rozširovateľ ## prenáška 1. pozri prevod 2 2. pozri metafora ## prenechať vzdať sa v niečí prospech alebo vôbec odovzdať niekomu niečo, postúpiť, odstúpiť: všetok rodinný majetok prenechá, postúpi bratovi; prenechať, odstúpiť časť územia protivníkovi, ponechať, nechať, dať: rozhodovanie (po)necháme, dáme mladším; nechali, dali nám auto za polovičnú cenu, vydať (dať do moci niekoho): vydal im svoju pozíciu, prepustiť: prepustiť niekomu na istý čas garsónku, zložiť: všetku starosť zložil na manželku, prenechal manželke, zveriť (s dôverou odovzdať obyč. do opatery): zveriť svoje úspory banke, popustiť: popustil mi svoje miesto na sedenie ## prenesený pozri nepriamy, obrazný ## prenesmierne 1. pozri nesmierny 2. pozri veľmi ## prenesmierny pozri nesmierny, veľký 1, obrovský ## prenešťastný pozri nešťastný 1, nešťastný 2, nešťastný 3 ## prenežný pozri nežný 1, nežný 2 ## preniesť 1. pozri preložiť 1 2. pozri zniesť 2 ## prenikavo 1. pozri prenikavý 1, prenikavý 2 2. pozri ostro 3, ostro 4, silno 1, zreteľne 1 ## prenikavý 1. prudko, ostro pôsobiaci na telo, na zmysly (obyč. veľkou intenzitou): pociťovať prenikavý chlad, ostrý, tuhý, zaliezavý (o zime, mraze, chlade a pod.), silný, výrazný: omráčila ju prenikavá, silná, výrazná vôňa ľalií; ozval sa silným, výrazným hlasom, pálčivý, zried. pálivý (o bolesti), piskľavý, pískavý, hvízdavý, piskotavý (prenikavý ako piskot; o zvuku), jačavý (nepríjemne vysoký; o zvuku, hlase), ohlušujúci (nadmieru hlasný, silný; o zvuku), krikľavý (o hlase) 2. ktorý prenikavo, ostro pozoruje (o pohľade, očiach), jastrivý, sliedivý: jastrivý, sliedivý pohľad, pren.: pichľavý, bodavý: pichľavé, bodavé oči; uhrančivý 3. pozri veľký 1 4. pozri bystrý 2 ## preniknúť 1. vykonať pohyb cez niečo, cez nejakú prekážku, prejsť, dostať sa: hlas prenikne, prejde cez stenu; dnu neprenikol, neprešiel, nedostal sa ani lúč slnka; vojsko preniklo, dostalo sa cez priesmyk, doľahnúť: krik detí doľahol až k nám, prestúpiť: puklinami prestúpená stena, preraziť: pokúšame sa preraziť cez les; huba prerazila dlážku, expr. presekať sa, prerúbať sa, prebiť sa (preniknúť bojom): presekať sa, prebiť sa k hraniciam, preryť sa (preniknúť rytím): krt sa preryl cez trávnik; expr. myšlienka sa preryla na povrch, expr. predrať sa, pretlačiť sa, pretisnúť sa (ťažko, s námahou preniknúť): nevládali sme sa cez dav predrať, pretlačiť na druhú stranu; svetlo sa predralo cez škáry, expr. prepchať sa: zlodej sa prepchal oblokom do bytu, presiaknuť (o tekutine alebo plynnej látke): voda presiakla múrom; vôňa presiakla celý byt, nasiaknuť (prijať do seba): dymom nasiaknuté, preniknuté záclony, šaty, vojsť, vstúpiť, expr.: vraziť, udrieť: červeň mu vstúpila, vrazila do líc; víno vstúpilo, udrelo do hlavy 2. silno zapôsobiť na organizmus, zmysly, city a pod., premknúť, prejať, prejsť: prenikol, premkol, prejal nás všetkých veľký strach; mráz prenikne, prejde, premkne až do kostí, ovládnuť, opanovať, zachvátiť, zasiahnuť, zmocniť sa (vziať do svojej moci): celého ho ovládol, zachvátil, zasiahol žiaľ; pri pohľade na dieťa sa matky zmocnila, matku zachvátila radosť, prestúpiť: prestúpila nás naraz Božia bázeň, kniž.: predchnúť, prechvieť (celkom preniknúť): byť predchnutý láskou k domovine; prechvela ho bolesť sklamania, doľahnúť: doľahla na mňa úzkosť, prenikla ma úzkosť, naplniť: naplnil ma duch slobody, vrezať sa, zarezať sa (nepríjemne preniknúť): ostrý zvuk sa vrezal, zarezal do uší, zájsť: zašiel ho pocit žiaľu, nešťastia 3. pozri rozšíriť sa 3 ## prenocovať stráviť niekde noc, zriedkavejšie prespať: prenocujeme, prespíme u známych ## prenos pozri prevod 2 ## preňuchať pozri preskúmať ## preobliecť pozri prezliecť ## preobrátiť pozri obrátiť 3 ## preobraziť pozri premeniť 1 ## preobuť pozri prezuť ## preočiť pozri urieknuť ## preodieť pozri prezliecť ## preodiať pozri prezliecť ## preohromný pozri veľký 1, obrovský ## preochotne pozri ochotne ## preochotný pozri ochotný ## preonačiť pozri zmeniť 1, premeniť 2 ## preopakovať pozri zopakovať 1 ## preorientovať pozri premeniť 1 ## preosievať pozri osievať ## prepáčiť potlačiť nevôľu voči niekomu, potlačiť oprávnené zazlievanie za nesprávne, nekorektné a pod. konanie, hovor. pardonovať: rodičia nemajú deťom neposlušnosť prepáčiť, pardonovať; prepáčim ti všetko okrem zrady, odpustiť (zmyť vinu niekoho): veľkoryso odpustiť urážku, nemať za zlé, nehnevať sa: nemajte nám za zlé, nehnevajte sa, že sme prišli neskoro, zastar. prehľadieť: ešte tentoraz som vinu prehľadel, fraz. zažmúriť oči nad niečím: nad všeličím musím zažmúriť oči, všeličo musím prepáčiť, prehliadnuť, expr. prekuknúť (vedome nevnímať): s pochopením prehliadla, prekukla synovo klamstvo, nevšimnúť si, nezbadať (vedome): môžete byť spokojní, ja si nedôslednosti nevšimnem, nezbadám, hovor. darovať (obyč. v zápore): ja mu urážku nedarujem ## prepad zariadenie umožňujúce pretekanie, pretok: prepad, pretok na hati ## prepadať pozri útočiť ## prepadávať sa pozri boriť sa 1, boriť sa 2 ## prepadlina pozri jama 1 ## prepadlisko pozri jama 1 ## prepadnúť 1. poškodiť sa a padnúť (cez niečo), preboriť sa: ľad sa pod nohami prepadol, preboril, preliačiť sa, prelúpiť sa, prelomiť sa (pod tlakom sa zlomiť), prevaliť sa: strecha sa pod ťarchou snehu prelomí, prevalí, poprepadúvať, poprepádať, poprepadávať (postupne, na viacerých miestach, o viacerých osobách) 2. nenazdajky, náhle prísť obyč. s bojovým, zištným úmyslom, zaútočiť, napadnúť: lupiči prepadli, napadli chodca; medvedica zaútočila na turistov, prekvapiť (neočakávane vyrušiť): vojsko prekvapilo spiace mesto, iron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželateľne): navštívili nás zlodeji, poprepadúvať, poprepádať, poprepadávať (postupne) 3. náhle niekoho vziať, dostať do svojej zlej, nepriaznivej moci, postihnúť: prepadla, postihla ho zlá choroba, zastihnúť: obávame sa, že nás prepadne, zastihne búrka, zachvátiť, zasiahnuť: zachvátil, zasiahol ma nečakaný spánok, ovládnuť, opanovať, zmocniť sa: zakaždým ju ovládne kašeľ; z ničoho nič sa ma zmocní smútok, schytiť, pochytiť: schytila, pochytila ho zlosť 4. byť zasiahnutý, dostať sa do moci, vplyvu niečoho, podľahnúť: prepadnúť, podľahnúť strachu, zmätku, oddať sa: napokon sa oddal zúfalstvu, prepadlo ho zúfalstvo 5. neprospieť v škole: prepadnúť z matematiky, slang.: rachnúť, buchnúť: v tretej triede rachol, slang. rupnúť: profesor dal študenta rupnúť z fyziky, poprepadúvať, poprepádať, poprepadávať (o viacerých osobách) ## prepadnúť sa 1. pozri klesnúť 1, sadnúť (si) 4 2. pozri stratiť sa 1, zmiznúť 1 ## prepadnutý 1. pozri chudý 2. pozri zapadnutý 1 ## prepáliť 1. pozri spáliť 2, spáliť 3 2. pozri prebiť 1 ## prepáliť sa pozri zhorieť 1 ## prepána pozri preboha ## prepánaboha pozri preboha ## prepánajána pozri preboha ## prepánakráľa pozri preboha ## preparát pozri prípravok ## prepárať pozri prepichnúť ## preparovať pozri konzervovať ## prepásať pozri opásať 1, opásať 2 ## prepasírovať pozri prelisovať ## prepásť pozri premeškať, zmeškať 2 ## prepašovať pozri previezť, dopraviť 2, doviezť 2 ## prepatetizovaný pozri patetický ## prepátrať pozri preskúmať ## prepäť 1. pozri zapnúť 2 2. pozri zopnúť 1 3. pozri prehnať 2, zveličiť 4. pozri unaviť sa ## prepätý pozri preťažený ## prepekný pozri pekný 1 ## prepevný pozri pevný 1 ## prepchať 1. dostať cez niečo úzke, tesné, prestrčiť: prepchať, prestrčiť ruku cez škáru, prevliecť, pretiahnuť: cez dierku pretiahnuť, prevliecť šnúrky do topánok, pretlačiť, pretisnúť: pretlačiť, pretisnúť skriňu cez úzky otvor, prestoknúť: cez ucho hrnca prestokla drúk 2. tlačením, pchaním príliš naplniť, preplniť: prepchať perinu perím, expr. nabiť, natrieskať: nabiť, natrieskať kufor šatstvom, natlačiť, napchať, natisnúť (nad únosnú mieru): ľudia natlačení, natisnutí v električke; vrece napchaté handrami, zanosiť, zahádzať (hádzaním, nosením pokryť, naplniť): stôl zanosený, zahádzaný knihami ## prepchať sa pozri prejesť sa 1 ## prepchatý 1. pozri plný 1 2. pozri sýty 1 ## prepiatosť pozri extravagancia ## prepiaty 1. pozri horlivý 2. pozri prehnaný, zveličený ## prepierať 1. pozri prať 2. pozri preberať 2 ## prepichávať pozri dierkovať ## prepichovať pozri dierkovať ## prepichnúť pichnutím poškodiť; pichnutím urobiť dierku do niečoho: prepichnúť pneumatiku; dať si prepichnúť uši, prebiť, preraziť (prudkým úderom): klincom prebiť, preraziť plech, prebodnúť, preklať (ostrým predmetom prepichnúť živý organizmus): prebodnúť, preklať niekomu hruď nožom; vojaka prebodli, preklali bajonetom, expr. prepárať (viacnásobným pichnutím poškodiť, usmrtiť): prepáral srncovi brucho, poprepichovať, poprepichávať (postupne, na viacerých miestach): poprepichovať si pľuzgiere na nohách, prestýkať (postupne, na viacerých miestach): mäso prestýkať ihlou a prešpikovať, zried., obyč. pren. pretknúť: zloba mu pretkla srdce ## prepíliť pozri rozrezať 1 ## prepínať 1. námahou príliš vyčerpávať, unavovať, presiľovať, presíľať: prepínať, presiľovať si oči ustavičným pozeraním televízie, namáhať: telesné namáhanie chorému škodí, hovor.: šponovať, prešponúvať: šponovať, prešponúvať svoje sily, nervy 2. pozri preháňať 3 ## prepis 1. prevedenie, prepísanie do inej grafickej sústavy, odb. transkripcia: fonetický prepis, fonetická transkripcia, lingv. transliterácia: prepis, transliterácia z azbuky do latinky 2. pozri prevod 1 ## prepísať 1. znova napísať: žiak krasopisne prepísal úlohu, odpísať (napísať podľa predlohy): návod na použitie si odpíšem, preklepať (prepísať na stroji): preklepať článok trojmo, expr.: preklepkať, preťukať (na stroji): pomaly si príspevok preklepkám, preťukám sám, poprepisovať (viac vecí) 2. napísať v inej sústave; pren. vyjadriť ináč, odb. transkribovať: dobre prepisuje, transkribuje stenografický záznam; fonetické prepisovanie, transkribovanie ľudovej piesne, odb. transliterovať (prepísať z jednej abecednej sústavy do druhej každé písmeno osobitne): zápis v azbuke transliterovať do latinky; pren. poviedku prepísať, transkribovať do filmovej podoby 3. znova, inak spracovať (obyč. písaný text), prepracovať, prerobiť: poviedku autor niekoľko ráz prepísal, prepracoval, prerobil, opraviť, zmeniť: niektoré časti článku treba ešte opraviť, zmeniť 4. urobiť prevod majetku, previesť: prepísať, previesť dom na deti, poprepisovať (postupne, na viaceré osoby) ## prepisovač pozri odpisovateľ ## prepisovateľ pozri odpisovateľ ## prepitné pozri obslužné ## preplácať pozri platiť 1 ## prepláchnuť pozri opláchnuť ## prepláknuť pozri opláchnuť ## preplatiť pozri zaplatiť 1 ## preplávať pozri zaplávať ## preplaziť sa pozri preliezť 1 ## prepletať sa 1. pozri prelínať sa 2. pozri predierať sa ## preplietať sa 1. pozri prelínať sa 2. pozri predierať sa ## prepliesť sa pozri prebiť sa ## preplnený pozri plný 1 ## preplniť pozri prepchať 2 ## prepnúť 1. pozri zapnúť 2 2. pozri zopnúť 1 3. pozri prehnať 2, zveličiť 4. pozri unaviť sa, pretiahnuť 4 ## prepočet pozri výpočet 1 ## prepočetný pozri hojný, početný ## prepočítať pozri spočítať ## prepočítať sa pri počítaní urobiť chybu; expr. urobiť chybu, omyl vôbec, prerátať sa: chýba mi stovka, asi som sa prepočítal, prerátal; prepočítala, prerátala som sa, keď som každému verila, pomýliť sa, zmýliť sa, chybiť, schybiť: pomýliť sa, zmýliť sa o dvadsať korún; myslel si, že má dobrý odhad, ale (s)chybil, expr. seknúť sa: tentoraz sa sekol, sklamať sa (obyč. pri vypočítavosti): sklamať sa, prepočítať sa v spojencovi, hovor. expr. prešpekulovať, expr. premudrovať (špekulovaním, mudrovaním dosiahnuť neželateľný výsledok): toľko rozmýšľal, až celý plán prešpekuloval, premudroval ## prepodivný pozri čudný ## prepodstatniť sa pozri zmeniť sa ## prepochodovať pozri prejsť 1 ## prepojiť pozri zapojiť 1 ## preporodiť pozri premeniť 1 ## prepotený pozri spotený ## prepotiť sa pozri spotiť sa 1 ## prepotrebný pozri potrebný 1 ## prepozícia pozri predložka 1 ## prepožičať pozri požičať ## prepožičať sa pozri dať sa 1 ## prepracovaný pozri preťažený, vyčerpaný ## prepracovať 1. pozri prerobiť 1 2. pozri vypracovať 1 ## prepracovať sa 1. pozri prebiť sa 2. pozri unaviť sa ## preprať pozri oprať ## preprava pozri doprava ## prepraviť pozri dopraviť 1, previezť ## prepravný pozri dopravný ## prepražiť pozri upražiť ## prepŕchnuť pozri spadnúť 2 ## prepučiť pozri rozmliaždiť ## prepuknúť pozri správne vypuknúť 1, vypuknúť 2 ## prepustiť 1. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta, pustiť: prepustiť, pustiť vojaka na dovolenku; z nemocnice ho prepustia, pustia o týždeň; vraha z väzenia už neprepustia, nepustia, uvoľniť (zbaviť nejakej povinnosti): uvoľniť, pustiť žiaka na dve hodiny; uvoľnili ho z pracoviska, expr.: vyhodiť, vyliať: vyhodiť, vyliať niekoho z roboty, demobilizovať (prepustiť z vojny), poprepúšťať, expr. povyhadzovať (postupne, viacerých) 2. dobrovoľne opustiť niečo v prospech niekoho, prenechať, nechať, ponechať (obyč. zadarmo): prepustiť susedovi niečo zo svojej úrody; dedičstvo (pre)nechal súrodencom, odstúpiť, postúpiť: celú knižnicu odstúpil, postúpil bratovi, pustiť: funkciu pustil až po piatich rokoch, zriecť sa, zrieknuť sa, vzdať sa: nechce sa zriecť, zrieknuť, vzdať svojho majetku, dať: dáme vám ešte jedného pracovníka navyše; dať svoje miesto inému, požičať (bezplatne prepustiť na istý čas): požičať niekomu chatu na dovolenku ## prepúšťací týkajúci sa prepustenia, uvoľňovací: prepúšťací, uvoľňovací dekrét, rozkaz ## preputovať pozri prejsť 3 ## prepych 1. prílišné bohatstvo prejavujúce sa v nákladnom spôsobe života; nedostupná vec, luxus: žiť v prepychu, v luxuse; to je preňho prepych, luxus, nádhera (prepych v obliekaní, zariadení, výzdobe a pod.): renesančná nádhera, komfort, veľkoleposť, kniž.: honosnosť, pompéznosť (prepych navonok): honosnosť, pompéznosť palácov, subšt. flanc 2. pozri blahobyt ## prepychový svedčiaci o bohatstve, hojnosti, tomu zodpovedajúcej nádhere (op. skromný), luxusný, exkluzívny, komfortný: prepychové, luxusné, komfortné zariadenie; nakupuje iba v prepychových, exkluzívnych obchodoch, kniž. honosný (ktorým sa možno hrdiť, pýšiť): vlastniť honosný kaštieľ, kniž. pompézny (prepychový najmä navonok), nákladný, drahý (ktorý je vzhľadom na cenu prepychom): nákladná, drahá dovolenka; nevzdala sa nákladných, drahých radovánok, expr. blýskavý: blýskavý život pozri nádherný 1 ## prepýtať sa pozri spýtať sa ## preradostný pozri radostný 1 ## prerapčať pozri prebehnúť 1 ## prerásť 1. získať prevahu nad niekým, niečím (vzrastom, významom, rozumom, mocou atď.), prevýšiť: syn je urastený, prerástol, prevýšil otca, prečnieť (častejšie nedok. prečnievať): kríky prečneli vysoký plot záhrady, presiahnuť: skladateľ vysoko presiahol svojich rovesníkov, poprerastať (postupne): deti poprerastali rodičov, predbehnúť, prekonať, predhoniť, predstihnúť (v nejakej schopnosti): učni predbehli, prekonali majstra; v drobnokresbe predhonili, predstihli učiteľa, hovor. expr.: pretromfnúť, pretromfovať (získať prevahu obratnosťou, dôvtipnosťou): mladší ho už pretromfli, kraj. prehučať (bujne prerásť): burina prehučala hrach 2. postupne prejsť (vývinom, rastom) do novej podoby alebo do niečoho postupne vojsť, vrásť: jeden spoločenský systém prerástol, vrástol do druhého; rakovina prerástla, vrástla do celého tela, preniknúť: básnikove verše prenikli do celonárodného povedomia 3. pozri prevýšiť 1 ## prerátať pozri spočítať ## prerátať sa pozri prepočítať sa ## preraziť 1. pozri prebiť 1, prepichnúť, preboriť 2. pozri preniknúť 1 3. pozri prebiť sa 4. pozri uplatniť ## prerednúť pozri zrednúť ## prerednutý pozri riedky 2 ## prerevať pozri prekričať ## prerezať pozri rozrezať 1 ## preriecť pozri povedať ## preriecť sa pozri prerieknuť sa ## preriedený pozri riedky 2 ## preriediť pozri zriediť, presekať 2 ## preriediť sa pozri zrednúť ## preriednuť pozri zrednúť ## prerieknuť pozri povedať ## prerieknuť sa 1. neúmyselne v reči povedať niečo nechcené, zakrývané, podrieknuť sa, podriecť sa: komusi sa preriekla, podriekla o dcérinej svadbe, prezradiť, vyzradiť (nechtiac): dávajte si na jazyk pozor, aby ste niečo neprezradili, nevyzradili, aby ste sa nepreriekli 2. náhodne, neúmyselne zle vysloviť slovo, urobiť brbt, zabrbtať (sa): hlásateľ sa dvakrát preriekol, dvakrát (sa) zabrbtal pozri prezradiť ## prerobiť 1. urobiť znova, ale inak a lepšie, prepracovať: prerobiť, prepracovať pôvodný projekt metra, pretvoriť (tvorivým úsilím): pretvorila domácnosť na útulný domov, upraviť (prispôsobiť novým požiadavkám): upraviť kuchyňu na obývačku, prestavať, adaptovať, prispôsobiť (uspôsobiť na iné podmienky): adaptovanie, prispôsobenie objektu na koncertnú sálu, poprerábať (postupne, viac vecí), zmeniť, premeniť (prácou na niečo iné): zanedbané priestranstvo zmeniť, premeniť na kvitnúci park, kniž. modifikovať: projekt modifikujú, preštylizovať (štylisticky prerobiť): preštylizovaná veta, prevychovať (výchovou prerobiť): starého už neprevychováš pozri premeniť 2. hovor. ostať bez finančného zisku (pri podnikaní, obchodovaní a pod.), prísť o niečo: pri predaji domu sme veľmi prerobili, prišli sme o veľa peňazí, stratiť, zastaráv. utratiť: pri celej transakcii sme veľa nestratili, neutratili, hovor. expr.: prekašlať, prekašľať: pri zlom obchodovaní veľa peňazí prekašlal ## prerod pozri zmena 1 ## prerodiť pozri zmeniť 1, premeniť 1 ## prerodiť sa pozri zmeniť sa ## prerokovať pozri prediskutovať ## prerokovávať pozri diskutovať, preberať 2 ## prerokúvať pozri diskutovať, preberať 2 ## prerozkošný pozri krásny 1 ## prerozprávať pozri preložiť 2 ## prerúbať 1. pozri presekať 1 2. pozri vyrúbať 1, presekať 2 ## prerúbať sa pozri prebiť sa ## prerušiť 1. dočasne nepokračovať v istej činnosti; zastaviť priebeh niečoho alebo porušiť istý celok, pretrhnúť: prerušiť, pretrhnúť čítanie, dodávku vody; prerušenie spánku, expr.: preseknúť, preťať (náhle prerušiť): smiech detí presekol, preťal výstrel; prerušiť, preseknúť, preťať kábel, telefonický hovor, hovor. expr. vypriahnuť (prerušiť robotu): načas musíte vypriahnuť, expr. rozťať (rázne, prudko prerušiť): rozťať reč, mlčanie, pretrhať (trhaním prerušiť): pretrhané sny, poprerušovať, spretŕhať, spretrhať, spopretŕhať, spopretrhávať, popretrhávať, popretŕhať, popretrhovať, popresekávať, popretínať (viac ráz, na viacerých miestach a pod.): poprerušované, spretŕhané spojenie; popretŕhať styky; popretínať káble, kniž. zastar. prervať [Vajanský, Jesenský], skočiť do reči (prerušiť reč): rečníkovi viac ráz skočili do reči, viac ráz ho prerušili 2. urobiť koniec niečomu, skončiť, ukončiť: prerušiť, skončiť mlčanie; prerušenie, skončenie, ukončenie ťarchavosti, skoncovať (s niečím, niekým nepríjemným, neželateľným a pod.): skoncovať so stykmi, spormi, zastaviť: treba ho v reči zastaviť; zastaviť, prerušiť prúd nenávisti, prestať (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím): prestať robiť, prestať s robotou ## prerušovaný pozri nesúvislý 1, trhaný ## prervať pozri prerušiť 1 ## preryť sa pozri preniknúť 1 ## prerývaný pozri nesúvislý 1, trhaný ## prerývka pozri prestávka ## presadiť 1. pozri preložiť 1, presťahovať 2. pozri prebojovať 3. pozri preskočiť 1 ## presadiť sa pozri uplatniť sa ## presadnúť 1. sadnúť si na iné miesto, odsadnúť si: presadli si, odsadli si z prvého radu do tretieho, pomknúť sa, posunúť sa, podať sa (sadnúť si o kúsok ďalej): Pomknite sa, posuňte sa, podajte sa o dve miesta! 2. prejsť na iný dopravný prostriedok, prestúpiť: na nasledujúcej zastávke treba presadnúť, prestúpiť ## presah metr. presahovanie vetného celku z jedného verša do druhého, metr. enjambement [vysl. anžambmán] ## presahovať pozri prečnievať ## presbytár pozri presbytérium ## presbytérium priestor v chráme okolo hlavného oltára vyhradený pre kňazov, presbytár, zried. kňazište ## presedlať pozri prejsť 4 ## presekať 1. sekaním rozdeliť na časti alebo sekaním urobiť otvor, prerúbať: presekať, prerúbať porast, korene stromov, popresekávať, popretínať (postupne, viac vecí): popresekávať kosti, preseknúť, preťať, pretnúť (jedným seknutím, zatnutím rozdeliť na dve časti): preseknúť uzol, preťať reťaz 2. sekaním, rúbaním urobiť redším, priehľadnejším, prerúbať: porast treba presekať, prerúbať, presvetliť (urobiť svetlejším): presvetliť les, preriediť: na jeseň preriedil koruny okrasných stromov, prestrihať (strihaním preriediť): prestrihať ríbezľové kríky, vyrúbať (rúbaním uvoľniť): vyrúbať v húštine chodník ## presekať sa pozri prebiť sa, preniknúť 1 ## preseknúť 1. seknutím, ostrým predmetom rozdeliť na dve časti, pretnúť, preťať, rozseknúť, rozťať: preseknúť, preťať povraz, reťaz; rozseknúť kosť, rozťať brvno, hovor. expr. prešvacnúť: haluz prešvacol napoly, preštiknúť, preštipnúť (stisnutím prstov, klieští a pod.): preštiknutie, preštipnutie šnúry, subšt.: precviknúť, cviknúť: (pre)cviknúť drôt pozri presekať 1 2. pozri prerušiť 1 ## preschnúť 1. pozri uschnúť 2. pozri vyschnúť 1 ## preschovať pozri skryť 1 ## presídlenec človek presídlený do iného kraja, štátu alebo na iné miesto, presťahovalec: presídlenec z Liptova; presídlenec, presťahovalec z USA, repatriant (presídlenec do iného štátu): prišiel ako repatriant z Maďarska ## presídliť pozri presťahovať ## presievať pozri osievať ## presila 1. pozri prevaha 2. pozri nadmiera ## presilený pozri preťažený ## presiliť pozri pretiahnuť 4 ## presiliť sa pozri unaviť sa ## presilný pozri silný 1 ## presiľovať pozri prepínať 1 ## presinievať pozri presvitať ## preskackať pozri prejsť 1 ## preskákať 1. pozri prejsť 1 2. pozri prekonať 1, prežiť 2 ## preskočiť 1. skokom sa preniesť ponad niečo, niekoho, expr.: prehupnúť, prehupnúť sa: preskočiť plot, prehupnúť (sa) ponad plot, prešvihnúť sa (švihom sa preniesť, dostať cez niečo, ponad niečo): ľahko sa prešvihol cez zábradlie, nár. presadiť: presadiť plot [Ondrejov], popreskakovať (postupne, viac vecí): popreskakovať ohrady 2. zámerne nevziať do úvahy, obísť, vyhnúť sa (niečomu): preskočiť, obísť predpisy; vyhnúť sa problémom, vynechať: v knihe vynechal pár stránok, nevšimnúť si, nedbať: závažné pripomienky si nevšimol, nedbal na ne, kniž. fumigovať: fumigovať námietky 3. (o hlase) prestať normálne znieť, prejsť do inej tóniny, zlyhať: od dojatia mu preskočil, zlyhal hlas, vynechať, zadrhnúť sa (prestať znieť alebo neprirodzene zaznieť): pri tréme jej vynechá hlas; hlas sa v rozčúlení zadrhne 4. pozri predbehnúť 1 5. pozri prejsť 1, prejsť 4, prebehnúť 1, prebehnúť 3 ## preskok pozri skok 1 ## preskromný pozri skromný 1 ## preskúmať dôkladne zvážiť všetky stránky niečoho, dôkladne skúmaním overiť niečo, preveriť: treba preskúmať, preveriť kvalitu výrobku, prezrieť, prehliadnuť: na hranici dôkladne prezreli, prehliadli našu batožinu; prezrieť, prehliadnuť ranu, prešetriť, vyšetriť (šetrením dôkladne preskúmať): prešetriť, vyšetriť prípad, prebádať (odborne, vedecky): archeologicky prebádali okolie mesta, preštudovať (preskúmať štúdiom): v archíve preštuduje pramenný materiál, expr. posvietiť si (dôkladne preskúmať): posvietiť si na podrobnosti prípadu, hovor.: presondovať, vysondovať (opatrne preskúmať): presondujte, vysondujte mienku voličov, hovor. expr. oťukať (opatrne): najskôr oťukal nové prostredie, vyskúmať, zistiť, vypátrať, prepátrať (skúmaním sa dozvedieť): treba vyskúmať, zistiť, vypátrať, čo je vo veci; prepátrali celú jeho minulosť, prehľadať, presliediť: prehľadali mi vrecká; presliediť celé okolie, odb. rekognoskovať: rekognoskovanie terénu, preňuchať (o zvieratách, expr. aj o ľuďoch), expr. presnoriť: preňuchať, presnoriť všetky zákutia domu, hovor. opáčiť (preskúmať hmatom, chuťou): opáčim, ako to chutí, skontrolovať (urobiť kontrolu): skontrolovanie pravosti zlata, zrevidovať (preskúmať pravosť niečoho): zrevidovať účty, doklady, rozanalyzovať (preskúmať analýzou) ## preskupiť pozri zoskupiť ## preskúšať pozri vyskúšať, preveriť ## presladený pozri sentimentálny ## presladiť pozri osladiť 1 ## presladký pozri milý 1, milý 2 ## preslávený pozri slávny 1, chýrny, povestný ## presláviť sa stať sa slávnym, známym, chýrnym, prechýriť sa, vychýriť sa: moja mať sa preslávila, prechýrila, vychýrila dobrou kuchyňou, vyniknúť: má túžbu vyniknúť vo svojom odbore ## preslávny pozri vážený ## presliediť pozri preskúmať, prehľadať ## preslovutný pozri slávny 1, vážený ## presmažiť pozri upražiť ## presmutný pozri smutný ## presne 1. pozri presný 1 2. pozri doslova 1 3. pozri načas 1, včas 1 4. pozri práve 2 5. pozri isto 3 6. pozri prísne 2 7. pozri rovno 5 ## presnoriť pozri prehľadať ## presný 1. vyznačujúci sa dôkladnosťou v konaní, myslení (o človeku), dôkladný, dôsledný: je v práci presný, dôkladný, dôsledný, spoľahlivý, hovor. akurátny (zaručujúci presnosť): spoľahlivý, akurátny pracovník, kniž. dochvíľny (presný v čase): Nemeškaj, buď dochvíľny! 2. bezchybne fungujúci, bezchybný, dokonalý: presný, bezchybný, dokonalý stroj, kniž. precízny: precízny mechanizmus, spoľahlivý (v presnosti): spoľahlivé hodinky, jemný (prispôsobený na presné rozlišovanie): jemné váhy, jemná mechanika 3. dokonale, presne urobený, zhotovený, vykonaný (op. nepresný), dôkladný, kniž. precízny: oceniť presnú, dôkladnú, precíznu prácu, dokonalý, perfektný: presná, dokonalá, perfektná muška, pedantský, pedantný, puntičkársky, punktičkársky (do detailov presný): pedantská, pedantná, pun(k)tičkárska reštaurátorská robota, bezchybný, správny, dobrý, náležitý (op. chybný, nesprávny, zlý): bezchybný, správny, dobrý výpočet; dobrý, náležitý výsledok, expr. stopercentný 4. zodpovedajúci skutočnosti, presne vystihujúci skutočnosť, dokonalý, úplný: syn je presnou, dokonalou, úplnou kópiou otca, výstižný, priliehavý: výstižné, priliehavé prirovnanie, označenie, verný: verné zobrazenie, doslovný, expr., obyč. pejor. otrocký (o preklade) 5. presne určený, formulovaný a pod., určitý (op. nepresný, neurčitý), jasný, konkrétny: presný, určitý počet; presný, určitý, jasný cieľ; jasné kontúry; konkrétne údaje, striktný, prísny: striktné, prísne rozlišovanie, vymedzenie, odb. exaktný (založený na faktoch, na matematických metódach): exaktné údaje, exaktné metódy ## presso 1. pozri káva 2. pozri kávovar ## preso23:59 28. 4. 2003 1. pozri káva 2. pozri kávovar ## presoliť pozri osoliť ## presotiť pozri prevaliť 1 ## prespať pozri prenocovať ## prespať sa pozri oťarchavieť ## prespevovať pozri spievať 1 ## prespevúvať pozri spievať 1 ## presťahovalec pozri presídlenec ## presťahovať dať, dopraviť na iné miesto s cieľom trvalého pobytu alebo umiestnenia (týka sa osôb, objektov, zvierat a pod.), presídliť: presťahovať, presídliť rodinu do mesta; presťahovanie, presídlenie úradu, univerzity, nábytku, premiestiť, premiestniť, preložiť (vôbec dať inde): knihy sme premiest(n)ili do pivnice; vysokú školu majú premiest(n)iť, preložiť do Košíc, presadiť, preniesť: starého človeka nehodno presadiť do cudzieho prostredia; starý nábytok presťahovali do chaty, repatriovať (vrátiť späť do vlasti): emigrantov po prevrate repatriovali ## prestarnúť pozri ostarnúť 1 ## prestarnutý pozri starý 1 ## prestať 1. dočasne alebo celkom prerušiť istú činnosť (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím), skončiť (s čím): prestala vyšívať; prestala, skončila s vyšívaním, skoncovať (prestať sa zaoberať s niečím; prestať robiť niečo nepríjemné, neželateľné): skoncovať s hádkami, s nenávisťou, zabudnúť (prestať v činnosti pri istom duševnom stave): dieťa od prekvapenia zabudlo plakať, dýchať; od radosti zabudne myslieť na nebezpečenstvo 2. (o javoch, dejoch) mať koniec, zavŕšiť svoje jestvovanie (op. vzniknúť), pominúť, pominúť sa, minúť, minúť sa: horúčavy naraz prestali, pominuli (sa), minuli (sa), skončiť sa, zaniknúť, prejsť: hnevy medzi rodinami sa skončili, zanikli, prešli, zmiznúť: obavy z budúcnosti čoskoro zmiznú, poľaviť, popustiť, povoliť, ustať, utíchnuť, stíchnuť, zmierniť sa (stať sa miernejším, stratiť na sile; o poveternostných javoch): mrazy poľavili, popustili, povolili; búrka utíchla, stíchla, zmiernila sa; dážď čoskoro povolí, stíchne, pretíchnuť (obyč. na chvíľu): bolesť pretíchla, dážď pretíchol, kniž.: ustrnúť, utuchnúť (o deji): spev naraz ustrnul; neutuchla v ňom láska k vlasti, stratiť sa: bolesť sa stratila, strach sa stratí, expr.: zakapať, skapať: zlozvyk piť na pracovisku zakapal, skapal ## prestáť pozri prekonať 1, prehltnúť 2 ## prestavať 1. znova alebo inak postaviť, prestaviť: rodičovský dom prestavili, prestavali, prebudovať (od základu zmeniť), prerobiť: budovu prebudujú, prerobia na školu 2. úsilím, tvorivou činnosťou dať niečomu novú, lepšiu podobu, zmeniť na lepšie, pretvoriť: školský systém treba prestavať, pretvoriť, preorganizovať (organizovaním): preorganizovať športový život v meste, prebudovať (od základu): prebudovanie výchovného systému ## prestavba prestavanie niečoho, rekonštrukcia: prestavba, rekonštrukcia mosta, trate, obnova: obnova budovy ## prestaviť 1. pozri prestavať 1 2. pozri preložiť 1 ## prestávka krátke prerušenie v činnosti, pauza: päťminútová prestávka, pauza; urobiť v reči prestávku, pauzu, polčas (prestávka medzi dvoma polovicami hracieho času): ísť si cez polčas zajesť, odmlka, kniž. zámlka (prestávka v reči), metr.: prerývka, cezúra (prestávka uprostred verša deliaca verš na dva polverše) ## prestieradlo 1. pozri prikrývka 2. pozri plachta 1 ## prestíž pozri vážnosť 1 ## prestížny pozri vplyvný ## prestoknúť pozri prepchať 1 ## prestol pozri stolička 1 ## prestráchaný pozri naľakaný ## prestrašený pozri naľakaný ## prestrašiť pozri naľakať ## prestrašiť sa pozri naľakať sa ## prestrčiť pozri prepchať 1 ## prestreliť 1. pozri prebiť 1 2. pozri prenáhliť, zveličiť ## prestrelok pozri extravagancia ## prestrieť 1. pozri rozprestrieť 1 2. pozri prikryť 1 ## prestrihať pozri presekať 2 ## prestrojiť pozri prezliecť ## prestúpenie pozri priestupok ## prestúpiť 1. pozri prekročiť 1, prekročiť 2, prejsť 4 2. pozri presadnúť 2 3. pozri porušiť 2 4. pozri preniknúť 1, preniknúť 2 ## prestupovať 1. pozri prekročiť 1, prekročiť 2 2. pozri prelínať 3. pozri prešľapovať 1 ## prestydnúť pozri prechladnúť ## prestydnúť sa pozri prechladnúť ## prestýkať pozri prepichnúť ## presun pozri odsun ## presunúť pozri preložiť 1 ## presúšať pozri sušiť ## presúšať sa pozri ukazovať sa 3, túlať sa 1 ## presušiť sa pozri vyschnúť 1 ## presvätý pozri posvätný 1, posvätný 2, spravodlivý 2 ## presvedčenie chápanie skutočnosti, ktoré človek pokladá za správne a nesporné, zmýšľanie: náboženské presvedčenie, zmýšľanie; konať podľa svojho presvedčenia, zmýšľania, názor, náhľad: politické názory, náhľady; vyjadriť svoj názor, náhľad, svetonázor, svetonáhľad (sústava názorov o okolitom svete): idealistický svetonázor, svetonáhľad, viera (pevné presvedčenie o jestvovaní, o správnosti niečoho): viera v posmrtný život, vyznanie, vierovyznanie, náboženstvo, kniž. konfesia (pevné presvedčenie o jestvovaní Boha, pridŕžanie sa tohto presvedčenia): kresťanské, židovské vierovyznanie, náboženstvo; sloboda vyznania; byť bez konfesie, zásada (pevne ustálené presvedčenie o konaní, správaní): nemenné životné zásady, kniž. krédo: konať podľa svojho kréda, istota (pevné presvedčenie): s istotou niečo tvrdiť, mienka, úsudok (výsledok usudzovania, uvažovania): verejná mienka; urobiť si úsudok o niečom, myseľ: je mu to proti mysli ## presvedčený pozri uvedomelý ## presvedčiť rozumovými dôvodmi priviesť k istému názoru, uistiť, ubezpečiť: presvedčiť, uistiť niekoho o svojej pravde; chcel ich o tom sám ubezpečiť, prehovoriť, prevravieť, nahovoriť, navravieť (uvedením dôvodov priviesť na niečo): prehovorili, nahovorili ma, takže som súhlasil, získať, zagitovať (dosiahnuť súhlas s niečím): chceli ma získať, zagitovať za každú cenu, uhovoriť, expr.: uvravkať, uvariť, hovor. expr. ukrkať (mnohými rečami dosiahnuť niečo): deti uhovorili, uvarili rodičov, aby ich pustili na lyžovačku; napokon otca ukrkali, arch. kapacitovať: podarilo sa mu všetkých kapacitovať, oblomiť, obmäkčiť (premôcť odpor), hovor.: spracovať, obrobiť (presvedčiť v prospech seba): všetkých spracoval, obrobil, aby mu pomohli ## presvedčiť sa na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o niečom, zistiť: na vlastnej koži sa presvedčil, zistil, aká je práca namáhavá, overiť (pravosť, správnosť niečoho): overiť si dôveryhodnosť správy, presvedčiť sa o dôveryhodnosti správy, prísť na niečo, zbadať, spozorovať: už prišli na to; zbadali, spozorovali, že som hovoril pravdu, vyšetriť (presvedčiť sa skúmaním podrobností): vyšetrite, kto bol pri čine, usúdiť, pochopiť (presvedčiť sa o zmysle niečoho): napokon sme usúdili, pochopili, že argumenty sú zbytočné, uvedomiť si: uvedomil si, že všetko je iba zdanie ## presvedčivo 1. pozri presvedčivý 2. pozri pravdepodobne 2 ## presvedčivý ktorý vie presvedčiť; vzbudzujúci presvedčenie o správnosti, pravdivosti a pod. (op. nepresvedčivý), presvedčujúci: presvedčivý, presvedčujúci výkon, výrečný, zjavný, kniž. eklatantný: presvedčivé, výrečné, zjavné, eklatantné svedectvo o nevine, očividný, jasný, zrejmý, evidentný (ktorý sa dá hneď vidieť): očividný, jasný, zrejmý dôkaz, nezvratný, nepochybný, nevyvrátiteľný (ktorý nemožno vyvrátiť, o ktorom nemožno pochybovať): poskytnúť nezvratný, nepochybný, nevyvrátiteľný dôkaz, kniž. pádny: pádny argument, výrazný (ktorý presviedča kvantitou, rozsahom a pod.): výrazné víťazstvo vo voľbách ## presvedčovať pozri tvrdiť, pozri presvedčiť ## presvedčujúci pozri presvedčivý ## presvetliť 1. pozri presekať 2 2. pozri ožiariť ## presviedčať pozri tvrdiť, pozri presvedčiť ## presvietiť pozri ožiariť ## presvišťať pozri prebehnúť 1 ## presvitať prenikať svetlom, jasom, farbou a pod. cez niečo, presvítať, presvitávať: cez rolety presvitalo, presvítalo ranné svetlo, prebleskovať, preblyskovať: za plotom prebleskujú maliny, poet. pableskovať, expr.: prekúkať, prekukovať (byť viditeľný cez niečo): cez vlasy prekúka koža, presinievať (presvitať modrou farbou): spoza stromov presinieva more pozri trblietať sa ## presvitavý pozri priesvitný ## presychať pozri schnúť 1 ## presyp geogr. vetrom naviaty závej piesku, duna: pobrežné presypy, duny ## presýpací odmeriavajúci čas presýpaním piesku (o hodinách), pieskový, piesočný: presýpacie, pieskové, piesočné hodiny ## presýtený pozri sýty 1 ## presýtiť sa 1. pozri prejesť sa 1 2. pozri zunovať, nabažiť sa ## preš pozri lis ## prešaltovať pozri zaradiť 1 ## prešedivený pozri šedivý 1, sivý 1 ## prešetriť pozri preskúmať ## prešibanec pozri prefíkanec, šibal ## prešibaný ktorý sa vie vynájsť v každej situácii; ktorý na dosiahnutie svojich zámerov využíva šikovnosť, lesť, klamstvo a pod.; svedčiaci o tom, expr. prefíkaný, výmyselný: prešibaný, prefíkaný lapaj; prešibaná, prefíkaná tvár, rafinovaný: rafinovaný zlodej, expr.: prebitý, vybitý, vybíjaný, prebíjaný, hovor. expr. prešpekulovaný, pejor. chytrácky, expr. lišiacky: lišiacky spôsob, špekulantský, expr. fiškálsky, zastar.: preštvaný, preštvalý [Rázus, Kukučín], expr.: čertovský, potvorský, šikovnícky, filištínsky, fraz. všetkými masťami mastený, subšt. mazaný ## prešibať pozri oklamať 3 ## prešibnúť pozri prebehnúť 1 ## prešinúť sa pozri prekĺznuť ## prešívať stehmi (obyč. na lícovej strane) viackrát spevniť alebo ozdobiť, štepovať: golier prešíva, štepuje zlatou niťou ## preškrabať sa pozri preliezť 1 ## preškriabať sa pozri preliezť 1 ## preškrtať pozri poprečiarkovať ## preškrtnúť pozri vyčiarknuť, poprečiarkovať ## prešľachtiť pozri zdokonaliť ## prešľapovať 1. robiť kroky na jednom mieste, prestupovať: netrpezlivo prešľapuje, prestupuje v rade pred obchodom, zastaráv. expr. premínať sa: premína sa v rozpakoch [Kukučín], expr. vrtieť sa (nepokojne, netrpezlivo stáť alebo sedieť): dieťa nepostojí, ustavične sa vrtí a ruší obrady 2. pozri stagnovať ## prešliapať pozri prechodiť 2 ## prešliapnuť 1. pozri prekročiť 1 2. pozri preboriť ## prešmyknúť pozri prekĺznuť, prejsť 1 ## prešmyknúť sa pozri prekĺznuť, prejsť 1 ## prešovať pozri lisovať ## prešovňa pozri lisovňa ## prešpekulovaný pozri prešibaný, premyslený ## prešpekulovať 1. pozri prepočítať sa 2. pozri premyslieť 3. pozri premárniť ## prešpikovať prevliecť na viacerých miestach kúsky slaniny a pod., prestýkať, poprestýkať: dobre prešpikované kurča vložiť na pekáč; (po)prestýkať mäso údenou slaninkou, popreťahovať: popreťahovala stehno slaninou ## prešplhať sa pozri preliezť 1 ## preštárať pozri prehľadať ## preštúrať pozri prehľadať ## prešťastlivý pozri šťastný ## prešťastný pozri šťastný ## preštedrý pozri štedrý 1, štedrý 2 ## preštekaný pozri papuľnatý ## preštíkať pozri dierkovať ## preštikávať pozri dierkovať ## preštikovať pozri dierkovať ## preštiknúť 1. pozri preseknúť 1 2. pozri predierkovať ## preštipávať pozri dierkovať ## preštipovať pozri dierkovať ## preštipnúť pozri preseknúť 1 ## preštudovať pozri preskúmať ## preštvaný pozri prešibaný ## preštvalý pozri prešibaný ## preštverať sa pozri preliezť 1 ## preštylizovať pozri prerobiť 1 ## prešúchať pozri predrať ## prešúchať sa pozri prejsť 1 ## prešuchnúť sa pozri prekĺznuť ## prešuchtať sa pozri prejsť 1 ## prešumieť pozri prebehnúť 1 ## prešustrovať pozri premárniť ## prešvacnúť pozri preseknúť 1 ## prešvihnúť pozri zmeškať 2 ## prešvihnúť sa pozri preskočiť 1 ## pretackať sa pozri prejsť 1 ## preťahovačka pozri prieťah ## preťahovať pozri viať 1 ## pretárať sa pozri prežiť 1 ## preťať 1. pozri preseknúť 1 2. pozri prerušiť 1 ## preťažený ktorý je vystavený nadmernej fyzickej alebo psychickej záťaži; svedčiaci o tom, prepätý: preťažený, prepätý organizmus; starosťami, nervove preťažený, prepätý človek, presilený: prácou presilená ruka, prepracovaný (o človeku) ## preťažiť pozri zaťažiť ## preťažko pozri ťažko 2 ## pretekár kto preteká, publ. borec: zvíťazil domáci pretekár, borec ## pretekať pozri pretekať sa ## pretekať sa usilovať sa získať prvenstvo pri vzájomnom porovnávaní s niekým, predbiehať sa, predbehávať sa, predbehúvať sa, predbehovať sa, predháňať sa, predstihovať sa: deti sa pretekajú, predbiehajú vo vymýšľaní žartov; predstihovať sa, predháňať sa, kto bude s robotou skôr hotový, hovor.: ubiehať sa, ubehávať sa, ubehúvať sa, ubehovať sa: ubiehajú sa jeden pred druhým, pretekať (aktívne sa zúčastňovať na pretekoch): preteká v reprezentácii, súperiť, súťažiť (s protivníkom, sokom alebo v hre, v športovom zápase, v súťaži a pod.): súperiť o priazeň dievčaťa; súťažiť o zlatú medailu, zápasiť (v hre, športe): dnes mužstvo zápasí o lepšie umiestnenie, kniž. zápoliť: čestné športové zápolenie ## preteky pozri zápas 3 ## pretendovať pozri uchádzať 1 ## pretenučký pozri tenký 1, tenký 2, tenký 3 ## pretenzia pozri požiadavka 1 ## preteplený 1. pozri teplý 1 2. pozri nežný 2 ## pretepliť pozri zohriať ## pretepliť sa pozri zahriať sa ## preterigať sa pozri prejsť 1 ## pretiahnuť 1. ťahaním dostať na iné miesto, presunúť: pretiahnuť, presunúť nábytok do kúta izby, preložiť, premiestiť, premiestniť (položiť na iné miesto): skriňu sme už dávno preložili, premiest(n)ili do predsiene, presťahovať (preniesť nábytok na iné miesto): postieľku sme presťahovali do detskej izby, popreťahovať (postupne, viackrát, na viacerých miestach) 2. ťahom dostať cez úzky priestor, ponad alebo popod niečo, prevliecť: pretiahnuť, prevliecť niť cez uško; pretiahnuť si sveter cez hlavu; pretiahnuť, prevliecť plachtu pod chorým dieťaťom, popreťahovať, poprevliekať (postupne) 3. hovor. priviesť, odviesť do iného celku, na svoju stranu, zlákať, zvábiť: pretiahli, zlákali, zvábili hráča do svojho klubu, šport. slang. zlanáriť: viacerých hráčov zlanárili do cudziny, hovor., často pejor. zverbovať, naverbovať: zverbovať, naverbovať niekoho na svoju stranu, získať (nahovoriť na svoje zámery): získali ho do svojho kolektívu, popreťahovať (postupne, viacerých) 4. ťahom, námahou vyčerpať alebo poškodiť, presiliť, natiahnuť: pretiahnuť si, presiliť si svaly, prepnúť, prepäť: prepnúť svoje sily, ponaťahovať (postupne): príliš si ponaťahovať chrbát 5. predĺžiť časovú hranicu, prekročiť: pretiahnuť, prekročiť daný termín 6. pozri udrieť 1 7. pozri prezliecť ## pretiahnuť sa 1. pozri unaviť sa 2. pozri predĺžiť sa ## pretiahnutý pozri podlhovastý ## pretierať pozri lisovať ## pretíchnuť pozri prestať 2 ## pretískať sa pozri predierať sa ## pretisnúť pozri pretlačiť 1, pretlačiť 2 ## pretknúť pozri prepichnúť ## pretláčať pozri lisovať ## pretláčať sa pozri predierať sa ## pretlačiť 1. tlačením dostať cez niečo alebo na iné miesto, pretisnúť: pretlačiť, pretisnúť dieťa dopredu; pretlačiť prst cez škáru, prepchať, prestrčiť (cez niečo úzke, tesné): prepchať, prestrčiť balíček cez obločnú mrežu 2. expr. svojím vplyvom niekam dostať, pretisnúť: pretlačili, pretisli svoj návrh, presadiť, prebojovať (bojom, úsilím dosiahnuť uplatnenie): presadiť, prebojovať svoje myšlienky, hovor. expr. prepasírovať: prepasírovať syna na vysokú školu 3. pozri odtlačiť 1 ## pretlačiť sa pozri prebiť sa ## pretĺcť sa pozri prežiť 1, prebiť sa ## pretlieť pozri spráchnivieť ## pretlmočiť pozri preložiť 2 ## pretmavý pozri tmavý 1, tmavý 2 ## pretnúť pozri presekať 1 ## preto 1. odkazuje na príčinu, dôvod, účel obyč. vyjadrený vedľajšou vetou, zato: vrátil sa preto, zato, aby si zobral viacej korún, nato: je tu nato, aby nám pomohol; preto, nato si nás nemusel volať, fraz. na ten(to) cieľ 2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah, a preto, zato, a zato: vždy sa vystatoval, preto, a preto ho nemali radi; letel prvý raz, zato sa bál, teda, a teda, tak, a tak: začalo sa zmrákať, teda, a teda sa pobrali domov; páčila sa mu, tak, a tak sa jej prihovoril, nuž, nuž preto: nevládala, nuž, nuž preto jej pomohol ## pretočiť pozri prekrútiť 1, previnúť 1 ## pretok pozri prepad ## pretože pozri lebo 1, keď 2, že 2 ## pretransponovať pozri preložiť 2 ## pretrápiť sa pozri prežiť 1, prebiť sa ## pretŕčať sa pozri ukazovať sa 3 ## pretrhať 1. pozri roztrhať 2. pozri prerušiť 1 ## pretŕhať riediť husto vysadené rastliny, poľnohosp. pozri jednotiť: šli dnes do poľa pretrhávať, jednotiť kukuricu ## pretrhávať riediť husto vysadené rastliny, poľnohosp. pozri jednotiť: šli dnes do poľa pretrhávať, jednotiť kukuricu ## pretrhávka prerieďovanie, pretrhávanie husto vysadených rastlín trhaním, poľnohosp. pozri jednotenie: pretrhávka, jednotenie kukurice, repy ## pretrhnúť 1. pozri roztrhnúť 2. pozri prerušiť 1 ## pretriasať pozri preberať 2 ## pretriediť pozri roztriediť ## pretrieďovať pozri preberať 1 ## pretrieliť pozri prebehnúť 1 ## pretrieť 1. pozri potrieť 2. pozri prelisovať 3. pozri vyčiarknuť ## pretromfnúť pozri prekonať 2, prevýšiť 2 ## pretromfovať pozri prekonať 2, prevýšiť 2 ## pretroviť pozri spotrebovať, minúť 1 ## pretrpieť pozri vytrpieť, prežiť 2 ## pretrvať pozri prežiť 3, vydržať 1 ## pretučnený pozri tučný 1 ## pretučný pozri tučný 1 ## pretvárač pozri pokrytec ## pretváračský pozri pokrytecký, neúprimný ## pretvárať sa pozri predstierať ## pretváravý pozri pokrytecký, neúprimný ## pretváraný pozri pokrytecký, neúprimný ## pretvárka predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu, pokrytectvo, neúprimnosť: spoločenská pretvárka, spoločenské pokrytectvo, faloš, falošnosť, póza, pozérstvo, afektácia, afektovanosť (neprirodzené, strojené správanie): odpovedať s pózou, hovoriť bez afektácie, pejor. farizejstvo ## pretvárkar pozri pokrytec ## pretvárny pozri pokrytecký, neúprimný ## pretvarovať sa pozri predstierať ## pretvoriť pozri prerobiť 1, premeniť 1 ## preúbohý pozri úbohý 1 ## preukaz doklad s dôležitými osobnými údajmi, ktorým sa preukazuje totožnosť, členstvo, oprávnenie na isté úkony a pod., legitimácia: občiansky preukaz, občianska legitimácia; čitateľský preukaz, čitateľská legitimácia, preukážka (preukaz, ktorý o niečom svedčí, na niečo oprávňuje): preukážka na zľavu cestovného pozri doklad 1 ## preukázať pozri prejaviť, ukázať 3 ## preukázať sa 1. hodnoverným dokladom dokázať svoju totožnosť, legitimovať sa: preukázať sa, legitimovať sa občianskym preukazom 2. pozri prejaviť sa, ukázať sa 2 ## preukázateľný pozri dokázateľný, jasný 2 ## preukazný pozri dokázateľný, jasný 2 ## preukážka pozri preukaz, doklad 1 ## preukrutne pozri veľmi ## preukrutný pozri veľký 1, nesmierny, obrovský ## preumelkovaný pozri neprirodzený 2 ## preúprimný pozri úprimný 1 ## preúrodný pozri úrodný ## prevádzať správne robiť, vykonávať, uskutočňovať, realizovať ## prevádzka pozri chod 2, činnosť 2 ## prevaha prevyšovanie niekoho alebo niečoho počtom, silou, schopnosťami a pod., presila: vojenská prevaha, presila; mať prevahu, presilu v niečom, kniž.: predominancia, superiorita [Gráf] ## prevalcovať 1. pozri utrápiť 2. pozri premôcť 1 ## prevaliť 1. prudkým pohybom alebo násilím dostať do ležiacej polohy, zvaliť, povaliť: prevaliť, zvaliť chlapa na zem, hovor. prekotiť: prekotiť voz plný sena, presotiť: v behu presotil žiaka cez lavicu, zhodiť, prevrhnúť (obyč. nejakú vec): zhodiť, prevrhnúť fľašu, prevrátiť: drgol do stola a prevrátil tanier s polievkou, expr. vyvaliť: vyvaliť vázu s kvetmi, strhnúť, stiahnuť (násilím pritiahnuť): strhol, stiahol dievča k sebe 2. pozri obrátiť 1 ## prevaliť sa 1. pozri prebehnúť 1 2. pozri prevrátiť 2, spadnúť 1 3. pozri obrátiť sa 1 4. pozri prepadnúť 1 ## prevaľovať pozri váľať 1 ## prevaľovať sa pozri váľať sa 1 ## prevandrovať pozri prejsť 3, pochodiť 1 ## prevariť pozri uvariť 1 ## prevážať pozri viezť ## prevážať sa pozri viezť sa 1 ## prevážiť 1. pozri odvážiť 2. pozri prevýšiť 2 3. pozri prevrátiť 2 ## prevážka pozri doprava ## prevažne pozri zväčša 1, pozri prevažný ## prevažný ktorý je v prevahe, prevažujúci, prevládajúci, dominujúci: prevažná, prevažujúca, prevládajúca, dominujúca časť, rozhodujúci (ktorý rozhoduje), veľký, nadpolovičný, publ. drvivý: súhlasiť s niečím v rozhodujúcej miere; veľká, nadpolovičná, drvivá väčšina ## prevažovať byť početnejší, mať prevahu, byť v prevahe, prevládať: v triede prevažovali, mali prevahu dievčence; v hore majú prevahu, sú v prevahe, prevládajú buky, kniž.: panovať, kraľovať (byť všeobecne rozšírený): v rodine panovali židovské zvyky, dominovať: v súťaži dominovala šikovnosť nad silou ## prevažujúci pozri prevažný ## prevegetovať pozri prežiť 1 ## preveksľovať pozri prejsť 4, prebehnúť 3 ## preveľa pozri veľa, nadmieru ## prevelice pozri veľmi, nadmieru ## preveľký pozri veľký 1 ## preveľmi pozri veľmi, nadmieru ## prevencia pozri ochrana 1 ## prevenčný pozri ochranný ## preventilovať pozri prediskutovať ## preventívny pozri ochranný ## preveriť dôkladne zvážiť všetky stránky niečoho, všetky okolnosti a posúdiť vierohodnosť niečoho, preskúmať: preveriť, preskúmať pravosť zlata, skontrolovať, zrevidovať, revidovať (znova prezrieť, preveriť z nového hľadiska): (z)revidovanie účtov, dokladov; (z)revidovanie starých názorov, overiť (skúmaním zistiť pravosť, správnosť niečoho): overiť si údaje, preskúšať (podrobiť dôkladnej skúške): ešte raz preskúšať nový výrobok, či má potrebné vlastnosti, prezrieť: prezreli ešte raz všetky podozrivé miesta, hovor. prekádrovať (preveriť kádrovo, obyč. z politického hľadiska): každoročné prekádrovanie pracovníkov bolo povinné, fraz. expr. pozrieť sa niekomu na prsty: Veď ja si vás preverím, ja sa vám pozriem na prsty! ## preveselý pozri veselý 1 ## prevesiť pozri zavesiť 1 ## prevetrať 1. pozri vyvetrať 1, vyvetrať 2, pozri previevať 1 2. pozri prediskutovať ## previazať pozri obviazať, zviazať 1 ## previdieť pozri zbadať ## previerka pozri kontrola 1 ## previesť 1. pozri prepísať 4 2. pozri oklamať 2 správne urobiť, vykonať, uskutočniť, realizovať ## previevať 1. (o vetre, vánku a pod.) viatím, fúkaním zasahovať, prefukovať, predúvať: všetky kúty záhrady previeval, prefukoval čerstvý vetrík; poľanou previeval, predúval svieži vánok, ovievať (po povrchu): rekreantov ovieva morský vánok, prevetrávať: prievan prevetrával izbu 2. presýpaním, na vejačke a pod. čistiť od nepotrebných, neželateľných čiastočiek, viať, cúdiť: veje, previeva, cúdi mak, preosievať, presievať, osievať (cez sito alebo riečicu): preosievať, osievať múku na koláče; kompost zakaždým starostlivo presieva, osieva, hovor. zastar.: rajtarovať, rajtárovať ## previezť dopravným prostriedkom premiestniť (z jedného miesta na druhé), prepraviť: deti previezli, prepravili do bezpečia; previezť, prepraviť chorého do nemocnice, dopraviť: náklad dopravili do domu taxíkom, transportovať (obyč. s určeným sprievodom): transportovať potraviny do ohrozenej oblasti, prepašovať (tajne, protizákonne a pod.): prepašovať utečenca, drogy cez hranice, zviezť, odviezť (niekam): zveziem, odveziem deti do školy autom, povoziť, poprevážať (istý čas voziť po viacerých miestach): povoziť, poprevážať, previezť návštevu po meste ## previnenie pozri priestupok, vina ## previnilec pozri vinník ## previnilý pozri vinný ## previniť sa pozri prehrešiť sa ## previnúť 1. znova alebo inak navinúť, previť: previnúť, previť drôt na novú cievku, premotať, pretočiť: premotať vlnu na klbko; pretočiť film, magnetofónový pás, poprevíjať, popretáčať (postupne, viac ráz) 2. vymeniť dieťaťu plienku, previť, prebaliť: keď dieťa previnula, previla, prebalila, prestalo plakať ## previs pozri prebytok ## prevísať pozri visieť 3 ## previsnúť pozri ovisnúť ## previť pozri previnúť 1, previnúť 2 ## prevláčať pozri vliecť 1 ## prevlačovať pozri vliecť 1 ## prevláčať sa pozri chodiť 1 ## prevlačovať sa pozri chodiť 1 ## prevládajúci pozri prevažný ## prevládať pozri prevažovať pozri premôcť 1, prekonať 1 ## prevládnuť 1. pozri premôcť 1, premôcť 3, prekonať 1 2. pozri prevažovať ## prevlečník pozri kabát ## prevlhnúť pozri navlhnúť, zvlhnúť ## prevlhovať pozri vlhnúť ## prevlhúvať pozri vlhnúť ## prevliecť 1. pozri pretiahnuť 2 2. pozri prezliecť ## prevliečka pozri obliečka ## prevod 1. práv. výkon, ktorým sa prenášajú práva, majetok a pod. na niekoho iného, prepis: prevod, prepis domu 2. účt. zapísanie zostatku na nový účet, prenos: prevod, prenos dlžnej sumy, zastar. prenáška 3. tech. mechanizmus na prenášanie pohybu a mechanickej sily, tech. transmisia ## prevolať pozri zvolať 1 ## prevoz pozri doprava ## prevozný pozri pojazdný ## prevrat pozri zmena 1, obrat 2, zlom 1 ## prevrátene 1. pozri naopak 2. pozri nesprávny ## prevrátený 1. pozri opačný 2 2. pozri nesprávny ## prevrátiť 1. dať, preložiť z jednej strany na druhú; dať niečomu iný smer, obrátiť: prevrátiť, obrátiť látku na druhú (opačnú) stranu; prevrátiť, obrátiť list v knihe; prevrátiť, obrátiť oči (dohora), preklopiť: preklopiť cesto na dosku, pregúliť (gúľaním): pregúliť pokrovec o kúsok ďalej, poprevracať (viac vecí, viackrát) 2. vychýliť z rovnovážnej polohy (obyč. prudkým pohybom) a dostať do ležiacej polohy, prevrhnúť, prevaliť: prevrátil, prevrhol vedro s vodou; kôň v behu prevrátil, prevalil vráta, vyvrátiť: šofér nás vyvrátil do priekopy, hovor.: prekotiť, vykotiť: Dávaj pozor, aby si pohár neprekotil!, expr.: prekopŕcnuť, prekoprcnúť: ani neviem, ako som zrazu fľašu prekopŕcol, zried. prevrtnúť: prevrtnúť nádobu s mliekom, zhodiť, zvaliť, zrútiť: súpera šikovne zhodil, zvalil na zem a prikľakol, presotiť (prevrátiť sotením niekoho obyč. cez niečo): presotiť spolužiaka cez lavicu, prevážiť (vychýliť väčšou váhou na jednu stranu): náklad prevážil vozík na pravú stranu, poprevracať, poprevŕhať (viac vecí, viackrát) ## prevratný znamenajúci, spôsobujúci ďalekosiahle zmeny; majúci veľký význam, prelomový: žiť prevratné, prelomové časy, epochálny: epochálny vynález, historický, dejinný (v histórii niečím významný): objav historického, dejinného významu, svetodejinný, svetodejný, kniž. svetohybný; revolučný (prinášajúci, znamenajúci veľkú, prudkú zmenu): revolučný čin, expr. svetoborný: svetoborná udalosť pozri významný, historický 2 ## prevravieť pozri povedať 1. pozri prehovoriť 1, naviesť 1 2. pozri porozprávať ## prevrhnúť pozri prevrátiť 2 ## prevrtnúť pozri prevrátiť 2 ## prevteliť sa pozri zmeniť sa ## prevychovať pozri prerobiť 1 ## prevysoký pozri vysoký 1, vysoký 2 ## prevýšiť 1. narásť vyššie ako niekto iný, ako niečo iné, prerásť: chlapec vzrastom už prevýšil otca; prevýšiť, prerásť predpokladaný počet ochorení, presiahnuť, prečnieť: strom prerástol, prečnel plot 2. vyniknúť nad niekoho, získať prevahu, predstihnúť: učni prevýšili, predstihli majstra, predbehnúť, prekonať, predhoniť: vo svedomitosti a usilovnosti predbehnúť, prekonať spolupracovníkov; v blahobyte ťažko predhoníme vyspelé krajiny, hovor. expr.: tromfnúť, pretromfnúť, pretromfovať (prevýšiť dôvtipnosťou, telesnou obratnosťou a pod.): každého pretromfoval, pretromfol v podnikaní, prevážiť (prevýšiť váhou, závažnosťou): zlato nepreváži pocit šťastia, premôcť (v zápolení): v skoku do výšky ma nik nepremôže, neprevýši, nespis. predčiť ## prevzácny pozri vzácny 1, vzácny 2 ## prevziať 1. prijať obyč. do ruky od niekoho iného; prijať istú úlohu, funkciu, povinnosť, starosť a pod.; prijať do správy, prebrať: zásielku sme prevzali, prebrali osobne; prevziať, prebrať vedenie, vziať, zobrať: vezmi, zober, prosím, telefonický hovor za mňa; vziať, zobrať službu namiesto kolegu, zastaráv. prejať: prejať za niekoho dlh, ujať sa: ujať sa funkcie, zodpovednosti, prevziať funkciu, zodpovednosť, popreberať (postupne): popreberať pracovníkov zo susedného závodu; popreberať dozor nad žiakmi 2. prijať ako svoje vlastné od niekoho iného, osvojiť si (učením, tréningom a pod.): Európa kultúru prevzala, osvojila si od Rimanov; prevziať, osvojiť si cudzie slová, zvyky, teórie, prisvojiť si, privlastniť si, prebrať (vziať do vlastníctva, obyč. neodôvodnene): prisvojiť si, privlastniť si cudzie myšlienky; prebral kamarátovi dievča, fraz. prijať za svoje: učiteľove názory prijal za svoje ## prevznešený pozri vznešený 1 ## prez pozri cez 1, cez 5 ## prezaháľať pozri premárniť ## prezatým pozri zatiaľ 1 ## prezázračný pozri zázračný 1, zázračný 2 ## prezencia pozri účasť 1 ## prezent pozri dar ## prezentovať pozri predložiť 1 ## prezentovať sa 1. pozri ohlásiť 2. pozri prejaviť sa, ukázať sa 2 ## prezerať pozri obzerať, pozri prezrieť ## preziabnuť pozri skrehnúť ## preziabnutý pozri uzimený, skrehnutý ## prezident pozri predseda ## prezídium pozri predsedníctvo ## prezieravosť pozri rozvaha 1 ## prezieravý ktorý vopred všetko uváži, premyslí; ktorý má schopnosť odhadnúť dôsledky, budúcnosť svojho konania, rozhodnutia a pod. (o človeku); svedčiaci o tom (op. nepredvídavý, krátkozraký), predvídavý, obozretný: prezieravý, obozretný politik, kniž. prozreteľný: bol to prezieravý, prozreteľný krok, kniž.: jasnovidný, jasnozraký, jasnozrivý (schopný jasne posudzovať), expr. jasnovidecký: jasnovidný, jasnozraký, jasnozrivý stratég; má jasnovidecký pohľad na veci, bystrý, kniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): bystrý, bystrozraký pozorovateľ odhalil nástrahy, múdry, rozumný, rozvážny: múdry, rozumný štátnik; rozumná, rozvážna politika, zastar. rozšafný: rozšafný gazda ## prezimený pozri uzimený, skrehnutý ## prezimiť sa pozri skrehnúť ## prezimúvať pozri zimovať ## prezlatý pozri milý 1 ## prézle pozri strúhanka ## prezliecť obliecť do iných šiat; vymeniť obliečky, preobliecť, prevliecť: ísť sa prezliecť, preobliecť do čistých šiat; dieťa musím znova prezliecť, prevliecť; na konci týždňa prezlečie, prevlečie periny, prestrojiť, zastar. prezvliecť [Timrava], zastaráv. alebo expr.: preodieť, preodiať (zmeniť oblečenie): prestrojiť nevestu; preodeli, preodiali sa do slávnostného rúcha, pretiahnuť (vymeniť obliečky): pretiahnuť periny a vankúše, popreobliekať, poprezliekať, poprevliekať (postupne, viacero objektov) ## prezlostný pozri zlostný 1 ## preznačiť pozri premenovať ## prezobať sa pozri vykľuť sa 1 ## prezobnúť sa pozri vykľuť sa 1 ## prezradiť povedať niečo alebo povedať o niečom, čo malo ostať utajené; spôsobiť, že niečo vyjde najavo, vyzradiť: prezradiť, vyzradiť cudzie tajomstvo; prezradiť, vyzradiť o niekom novinu, zradiť: nikomu nezradím, že si mi zveril peniaze, kniž. zjaviť: prisahám, že vás nezjavím, expr., obyč. pejor.: vytárať, vykrámiť, vybubnovať, vytrúbiť, vycengať, vyzvoniť, vytrepať, vyrepetiť, vyrapotať, vytrantáriť: nedá sa pred ňou nič povedať, všetko vytára, vytrepe, vykrámi, vyzvoní, expr., obyč. pejor.: vybľabotať, vylalotať, vyľapotať, vyfrfotať, vyštebotať, vyčvirikať, vygágať, vygagotať, vykotkodákať, vykrákoriť, vykvákať, vyklebetiť: Prečo si to vybľabotala, vyklebetila o svojej kamarátke?, expr., obyč. pejor.: vyblafnúť, vyštekať, vyfrflať, vybrblať: vyblafnúť svoje zámery; babka všetko vyfrfotala, expr. vykričať (verejne): vykričí pred všetkými krutú pravdu, nár. vodlovať [Rysuľa], subšt. vyvaliť, prerieknuť sa, preriecť sa (neúmyselne prezradiť): preriekla sa, že chce zmeniť miesto, vyjaviť, dať najavo: vyjaviť niekomu svoje skryté myšlienky; oddaný výraz tváre dal najavo, vyjavil silný cit, vyžalovať (žalovaním prezradiť): nebojte sa, nevyžalujem to na vás rodičom, povyzrádzať, poprezrádzať (postupne, viac vecí): povyzrádzať tajomstvá ## prezretý pozri zrelý 1 ## prezrieť 1. dlhšie, dôkladne uprieť zrak, pohľad na niečo obyč. s cieľom zistiť niečo o tom, prehliadnuť, obzrieť: prezrieť si, obzrieť si pamätihodnosti mesta; prehliadnuť batožinu na colnici, obhliadnuť, hovor.: obkuknúť, okuknúť: chcem ešte obhliadnuť, o(b)kuknúť obchody s elektronikou, pozrieť: rád si pozrel rodinnú zbierku, zmerať, premerať (pátravo): žena si ho zmerala, premerala od hlavy po päty, fraz. prejsť očami (po niečom): prejsť očami po všetkých prítomných, preletieť (rýchlo, zbežne prezrieť): preletela po prítomných, preskúmať (zrakovým skúmaním overiť): preskúmať ešte raz všetky zápisy, skontrolovať, prekontrolovať (zrakom): skontrolovať, prekontrolovať, či sú všetky ventily uzavreté, prešetriť, vyšetriť (zdravotný stav): lekár dôkladne prešetril, vyšetril, prezrel pacienta, či nejde o zápal slepého čreva, revidovať (urobiť revíziu): revidovať účty, prehľadať, presnoriť, hovor. expr.: preštúrať, preštárať, prekutrať: prehľadala, preštúrala všetky zásuvky, ale šperk nenašla, pohrabať (sa) (v niečom), poprehŕňať (niečo), poprehŕňať sa (v niečom), poprehrabávať (niečo), poprehrabávať sa (v niečom; prezrieť hrabaním): pohrabať sa, poprehŕňať sa v zásuvke, poprezerať, poprehliadať, poohliadať, poobhliadať, poobzerať (si) (postupne, viac vecí): rada si poprezerá, poobhliada, poobzerá výklady, ale nič nekúpi, hovor.: poobkúkať, poobkukávať, poobkukovať (postupne, viac vecí): poobkúkali vyložený tovar 2. zistiť, vystihnúť zámer, úmysel, prehliadnuť: rýchlo prezreli, prehliadli náš plán, odhaliť, spoznať: zavčasu odhaliť, spoznať nečisté úmysly niekoho, expr. prekuknúť: prekuknúť podvod ## prezumptívne pozri zdanlivo ## prezuť obuť do inej obuvi; vymeniť obuv, preobuť: prezuť, preobuť chorého do papúč; prezuť, preobuť si mokré topánky, expr. prevliecť: prevliekla si súkenné papučky ## prezuvky 1. vrchná obuv na ochranu pred blatom alebo vlhkom, galoše 2. obuv na prezúvanie: deti si nosia do školy prezuvky, papuče ## prezváňať pozri zvoniť 1 ## prezvať pozri pomenovať 1 ## prezvedať sa pozri vyzvedať sa, pýtať sa 2 ## prezviedať sa pozri vyzvedať sa, pýtať sa 2 ## prezvedieť sa pozri spýtať sa ## prezvedný pozri výzvedný ## prezvliecť pozri prezliecť ## prezývať pozri volať 5 ## prezývka pozri nadávka ## prežalostný pozri žalostný 1 ## prežehliť pozri vyhladiť 2 ## prežehnať sa urobiť na sebe znak kríža, prekrižovať sa, pokrižovať sa: prežehnať sa, pokrižovať sa veľkým krížom; pred jedlom sa vždy zbožne prežehná, prekrižuje ## prežehnávať pozri žehnať 1 ## prežiariť pozri ožiariť ## prežiť 1. existovať, byť niekde za isté obdobie, stráviť: mladosť prežila, strávila na vidieku, prečkať (kratší časový úsek): vzburu prečkať v cudzine, odžiť (prežiť úsek života): 10 rokov odžil vo väzení, expr.: preživoriť, prevegetovať (prežiť v nedostatku, živorení): cez vojnu sme dajako preživorili, prevegetovali, prebiediť (prežiť v biede, chudobe): prvé roky musel v meste prebiediť, expr. prehniť (prežiť v nečinnosti): celý mesiac prehniť v nemocnici, na dovolenke, prebiť sa, expr.: pretĺcť sa, pretárať sa, pretrápiť sa (prežiť s ťažkosťami): chlapec sa sám dajako na univerzite prebil; už sa len pretlčieme, pretrápime, hoci sme prišli o majetok, expr. zried. pretrepať sa [Vajanský] 2. stať sa účastníkom niečoho (obyč. negatívneho, zlého, ťažkého), zažiť: prežiť, zažiť v detstve veľa bitky, skúsiť, okúsiť, zakúsiť: u cudzích skúsil, okúsil veľa poníženia; skúsiť, zakúsiť šťastie, slávu, poskusovať, pozažívať, poprežívať (všeličo prežiť): na cestách poskusoval, pozažíval všelijaké príhody, prekonať, prestáť, vystáť, podstúpiť, zniesť, vydržať (niečo nepriaznivé): prekonal, prestál, vydržal v rodine veľa príkoria, pretrpieť, vytrpieť, expr. preskákať: pretrpieť, preskákať choroby, neúspechy, prejsť (čím): prejsť peklom koncentrákov, precítiť (citovo prežiť, citom preniknúť): precítiť nešťastie druhého; precítiť hudbu 3. dlho ostať živý, žiť dlhšie ako iný, pretrvať: stromy prežili, pretrvali stáročia; prežil, pretrval dlhšie ako vlastné deti ## prežiť sa pozri zastarať ## prežitý pozri zastaraný 1, staromódny ## preživiť sa pozri uživiť sa ## preživoriť pozri prežiť 1 ## prežrať 1. hryzením prederaviť, prehryznúť, prehrýzť: myši prežrali, prehrýzli vrece, rozožrať (žraním celkom zničiť): mole rozožrali kožuch, pokrovec 2. pozri prejesť ## prežrať sa 1. pozri prehryznúť sa 1 2. pozri prejesť sa 1 ## prežrieť pozri prehltnúť 1, prehltnúť 2 ## prežuť 1. pozri prežúvať 2. pozri prediskutovať ## prežuvať 1. pozri prežúvať 2. pozri prediskutovať ## prežúvať 1. zubami dôkladne rozomieľať a premiešavať slinami, žuť: prežúvať, žuť suchú kôrku, expr. žviakať: stále niečo žviaka, omáľať (v ústach prehadzovať): omáľa dvojdňové pečivo a nijako mu nejde dolu hrdlom, hrýzť, rozhrýzať, rozhryzovať (zubami drobiť, rozomieľať): nervózne hryzie, rozhrýza, žuje kúsok nitky 2. (o rožnom statku) znova žuť potravu vrátenú z predného žalúdka, meridzať: kravy lenivo ležia a prežúvajú, meridzajú, prežviakať, prežviakovať: ovce pokojne prežviakajú, prežviakujú ## prežviakať pozri prežúvať 2 ## prežviakovať pozri prežúvať 2 ## pŕhľava rastlina s pŕhlivými chĺpkami (bot. Urtica), žihľava: uvariť si čaj z pŕhľavy, žihľavy ## pŕhľavka pozri žihľavka ## prchať 1. pozri vyparovať 2. pozri tratiť sa 2 3. pozri bežať 1 ## pŕchať pozri pršať 1 ## prchavý 1. odb. ktorý sa vyparuje, rozptyľuje, uniká, odb. éterický: prchavé, éterické látky, oleje 2. pozri nestály 2, pominuteľný, dočasný ## prchko pozri prudko 3 ## prchký ktorý je náchylný náhle, prudko sa nahnevať (o človeku); svedčiaci o tom, popudlivý, kniž. vznetlivý: prchký, popudlivý, vznetlivý človek, hnevlivý, hnevný, srditý, zlostný (so sklonom rýchlo sa nahnevať, nazlostiť): hnevlivá, srditá, zlostná povaha, impulzívny, prudký, výbušný (reagujúci prudko pod vplyvom istých nálad, impulzov): impulzívny typ človeka; prudké, výbušné prejavy, správanie, psych. cholerický (typický pre cholerika), expr. náramný: je trochu náramný, zried. prchlivý ## prchlivý pozri prchký ## pŕchnuť postupne sa odchyľovať a po čiastočkách padať (o perí, listoch, zrne, omietke a pod.); takýmto spôsobom strácať perie, listy, zrno, omietku a pod., opŕchať, oprchávať, vypŕchať, vyprchávať, spŕchať: perie husiam pŕchne, opŕcha; ružové lupienky vo vetre pŕchnu, spŕchajú, opadávať, padať: omietka zo stien padá, opadáva; múry opadávajú, zried. opršiavať: lístie zo stromov už opršiava, pršať (padať husto ako dážď): ihličie červeného smreka nám prší na hlavu, pĺznuť (o perí, srsti) ## pri (kom, čom) 1. vyjadruje miesto blízko niekoho, niečoho, popri: pri plote, popri plote vedie chodník, vedľa, povedľa, pozdĺž (koho, čoho): vedľa, povedľa, pozdĺž cesty rástli topole, blízko, v blízkosti, hovor. blízo, zried. nablízku (koho, čoho): zastal blízko, blízo nás; nestoj v blízkosti, nablízku obloka 2. vyjadruje prítomnosť u niekoho, spoločenstvo alebo spätosť, s, so (kým), u (koho, čoho): býval pri rodičoch, s rodičmi; celý čas žil pri nás, u nás 3. vyjadruje účel, cieľ, na (koho, čo): potrebovať pri výpočte, na výpočet, okolo, hovor. kolo, poet. kol (koho, čoho): pomáhal už iba okolo, kolo domu 4. vyjadruje časový úsek, počas, v priebehu (čoho), cez (koho, čo): pri poslednom stretnutí, počas posledného stretnutia sa zdôveril so svojimi starosťami; v priebehu vysielania, cez vysielanie nemožno vojsť do štúdia, v procese (čoho): v procese realizácie, pri realizácii prvej etapy výstavby sa menil projekt 5. vyjadruje spôsob, mieru, v (čom): rozísť sa pri pokoji, v pokoji 6. vyjadruje prípustku, napriek (komu, čomu): pri všetkej starostlivosti, napriek všetkej starostlivosti mu už nepomohli, kniž.: navzdor, navzdory (čomu): ušiel i navzdor ostražitosti vychovávateľov, kniž. zastar. vzdor 7. vyjadruje sprievodné okolnosti, podmienku, za (čoho): motor dobre štartuje aj pri nízkych teplotách, za nízkych teplôt, v (čom): darí sa mu aj v extrémnych podmienkach ## priahať zapnutím postroja priväzovať zviera k vozu, koču a pod., zapriahať: priahať, zapriahať kone do voza, hovor. šírovať (dávať postroj): šírovať kone, strojiť, vystrájať: strojí, vystrája kone na ďalšiu cestu, pripriahať (priahať ďalšie zviera): pripriahať žrebca ## priakademický pozri akademický 2 ## priam 1. o veľmi malú chvíľu, hneď, ihneď, zaraz: priam, hneď sa vyberie do mesta; ihneď, zaraz musíš s tým skončiť 2. v tej chvíli, v tú chvíľu, v tejto chvíli, v túto chvíľu, práve, už: priam, práve, už, keď chcel odísť, začalo pršať, hovor. akurát: akurát sme sa vrátili 3. zdôrazňuje platnosť pripojeného výrazu, priamo: bol to priam, priamo vynikajúci úspech, až, veru: také reči počúvať je až, veru hriech, práve, rovno, hovor.: akurát, direkt: práve, rovno ten tu chýbal; akurát, direkt otec nás musel stretnúť, doslova, doslovne: na deťoch oblečenie doslova, doslovne horí 4. pozri takmer 5. pozri sám 5 6. pozri tesne 1 ## priamka pozri čiara 1 ## priamo 1. neodchyľujúc sa od priameho smeru, priamym smerom, bez okľúk, rovno: z kina išli priamo, rovno domov, priamočiaro: cesta vedie priamočiaro na vrchol, spriama: pozrel sa mu priamo, spriama do očí, prosto: trafil ho prosto medzi oči, lineárne 2. bez ohnutia, smerujúc nahor, v úplne zvislej polohe, rovno: stojí priamo, rovno ako svieca, narovnane, vyrovnane, vzpriamene: vždy chodí narovnane, vyrovnane, vzpriamene, spriama: sedieť spriama 3. bez sprostredkovania, rovno: tovar dodali priamo, rovno z výrobne, bezprostredne, osobne: je za to bezprostredne, osobne zodpovedný, zoči-voči, hovor. zastaráv. vis-a-vis [vysl. vizavi]: povedali si to zoči-voči, vis-a-vis 4. bez vyhýbania sa podstaty problému alebo veci, bez okolkov, bez pretvárky, rovno: priamo, rovno pristúpili k rokovaniu, priamočiaro, spriama: treba na to ísť priamočiaro, spriama, otvorene, nezaobalene, dorovna: otvorene, nezaobalene povedal, čo si myslí, úprimne, nezakryte, zastaráv. nepokryte: úprimne, nezakryte hovorila o tom, čo sa jej stalo, kniž. explicitne, kniž. zastaráv. explicite: je to tam priamo, explicitne vyjadrené, prosto, fraz.: z mosta do prosta, bez obalu, pekne-krásne, na plné ústa: prosto, z mosta do prosta nám začal nadávať 5. pozri priam 3 6. pozri tesne 1 7. pozri sám 5 ## priamočiaro pozri priamo 1, priamo 4, rovno 4, rovno 6 ## priamočiary 1. smerujúci priamo, rovno (op. krivočiary): priamočiary pohyb, lineárny: priamočiary, lineárny rez, priamy, rovný: priama, rovná cesta (op. kľukatá); priamy, rovný smer 2. pozri priamy 1, priamy 2, úprimný 1 ## priamy 1. neodchyľujúci sa od pôvodného smeru, rovný: priamy, rovný smer; priama, rovná cesta (op. kľukatá), priamočiary: priamočiara vzdialenosť medzi mestami, lineárny: lineárny pohyb 2. konajúci priamo, otvorene, čestne (o človeku a jeho prejavoch), otvorený, úprimný (op. neúprimný), čestný: je priamy, otvorený, úprimný; priame, úprimné, čestné priznanie; priama, otvorená, úprimná reč (op. vyhýbavá), chlapský (zodpovedajúci chlapskej priamosti): chlapská reč, hovor. rovný: rovný človek, rovný pohľad (op. vyhýbavý), kniž. priamočiary (bez okľúk): priamočiare konanie, hovor. nezaobalený (ničím nezjemnený, nezakrytý; obyč. o nepríjemných veciach): nezaobalená kritika 3. pozri rovný 1, vzpriamený 4. pozri bezprostredný 1, bezprostredný 2, bezprostredný 3 ## prianie pozri vôľa 2 ## priať 1. pozri želať 2. pozri žičiť 1 ## priať si pozri želať si ## priateľ 1. duchovne blízky človek, ku ktorému možno mať dôveru; používa sa aj v dôvernom oslovení, kamarát, druh: dobrý, dávny priateľ, kamarát, druh; priateľ, kamarát z detstva; to vám, priatelia, kamaráti, neprejde, svoji (mn. č.): žiť medzi svojimi, zastar.: tovariš, súdruh, drusa, hovor. expr.: pajtáš, pusipajtáš, fam. kmotor, hovor.: brat, bratec, braček (v oslovení): bratec môj [Vajanský], subšt. kamoš: popíjať so svojimi kamošmi; kamoši, poďte sem, subšt.: kompán, kumpán (pri kartách, v pití, pri nekalých činoch): podozriví kompáni, kumpáni 2. pozri stúpenec ## priateliť sa byť v priateľskom vzťahu, kamarátiť sa: chlapci sa priatelia, kamarátia od detstva, expr.: bratať sa, zried. bratiť sa (obyč. o skupinách ľudí): znepriatelené tábory sa začali bratať, hovor. expr., obyč. pejor.: priateľkovať sa, bratkovať sa, bračekovať sa (dôverne sa priateliť obyč. s istým zámerom): priateľkujú sa, bračekujú sa s pánom ministrom, hovor. expr.: rodinkovať sa, rodinkáriť sa (udržiavať priateľské, rodinné styky): od tej chvíle sa začali rodinkovať; rodinkárenie v politických kruhoch, expr., obyč. pejor. piecť, hovor., obyč. pejor. paktovať (uzatvárať priateľstvo s cieľom spolupráce; uzatvárať spojenie obyč. proti niekomu; byť v ľúbostnom vzťahu): najnovšie paktuje s podnikateľskými vrstvami; rozchýrilo sa, že spolu paktujú, pečú, expr. ráčiť sa: susedky sa veľmi ráčia, hovor., obyč. pejor.: kmotriť sa, kmotríčkovať sa, zried. sestriť sa (spolčovať sa v rodinných alebo výhodných zväzkoch), subšt. kamošiť sa, pejor. zastaráv. súdruženkovať sa (priateliť sa na základe príslušnosti ku komunistickej strane) ## priateľskosť pozri kolegialita ## priateľský bežný medzi priateľmi; vyznačujúci sa priateľskosťou, družnosťou, prívetivosťou (o človeku a jeho prejavoch), kamarátsky, kolegiálny: poznali ho ako priateľského, kamarátskeho, kolegiálneho človeka; kolegiálna súdržnosť, družný (ktorý rád nadväzuje priateľstvá, ktorý je rád medzi ľuďmi): družné správanie, družné deti, bratský (ako medzi bratmi), susedský (ako medzi susedmi): bratské vzťahy, spriatelený (ktorý nadviazal priateľstvo s iným): spriatelené rodiny, národy, prívetivý (op. neprívetivý), milý, srdečný, úprimný: prívetivé, milé prijatie; srdečný, úprimný rozhovor, subšt. kamošský ## priateľstvo vzťah, aký je medzi priateľmi, kamarátstvo: medzi chlapcami vládlo priateľstvo, kamarátstvo, družba: družba medzi mestami, družnosť: jeho charakteristickou vlastnosťou bola družnosť, bratstvo: bratstvo národov, zastar.: súdružstvo, súdružskosť; známosť (užší spoločenský vzťah): nadviazať známosť, vzájomnosť ## priazeň pozri sympatia ## priaznivec 1. kto prejavuje niekomu priazeň, náklonnosť, kto niekoho podporuje: priaznivec moderného divadla, podporovateľ, mecenáš, kniž. mecén (obyč. priaznivec umenia, vedy a pod.): podporovateľ mladých hudobníkov; vydavateľstvo má mecenáša, mecéna, napomáhateľ (kto niekoho alebo niečo napomáha): napomáhateľ spolku, patrón (kto má nad niekým záštitu): mať vplyvného patróna, kniž. protektor: protektor mládeže, sponzor: nájsť si solventného sponzora, dobroprajník, žičlivec (dobroprajný, žičlivý človek): keď bolo treba, ukázal sa ako dobroprajník, žičlivec 2. pozri stúpenec ## priaznivý 1. založený na priazni, prejavujúci priazeň, žičlivý, prajný: priaznivý, žičlivý, prajný osud; priaznivý, žičlivý, prajný postoj, vzťah; žičlivé, prajné pomery, okolnosti 2. ktorý vyhovuje istým podmienkam, nárokom, potrebám a pod. (op. nepriaznivý), dobrý (op. zlý): priaznivý, dobrý rok; vyvolať priaznivý, dobrý dojem, expr. požehnaný: počasie bolo pre úrodu požehnané, vyhovujúci, vhodný: vyhovujúci, vhodný terén, pekný (o počasí), šťastný, svetlý, radostný (plný šťastia, radosti): šťastná, svetlá, radostná budúcnosť; prežili spolu šťastné, svetlé, radostné obdobie, kladný, pozitívny: kladná, pozitívna kritika; kladný, pozitívny výsledok ## pribájiť (si) pozri vymyslieť ## pribásniť pozri vymyslieť ## pribaviť sa pozri zabaviť sa 2 ## príbeh pozri príhoda, dej ## pribehnúť behom sa niekam dostať, expr. prísť (obyč. rýchlo), dobehnúť: pribehnúť, dobehnúť do cieľa prvý, kniž. alebo expr.: prijachať, dojachať: vlak prijachal, dojachal do stanice, expr.: pritrieliť, dotrieliť: nestačil pritrieliť, dotrieliť načas, expr.: prihnať sa, dohnať sa, prirútiť sa, dorútiť sa, privaliť sa, dovaliť sa, prihrnúť sa, dohrnúť sa (rýchlo a v množstve): odkiaľsi sa prihnala, prirútila, privalila črieda dobytka, pricválať, docválať, priklusať, doklusať, priharcovať, hovor. prirajtovať (pribehnúť cvalom, klusom; o koňoch alebo o jazdcoch): kone pricválali, docválali celkom spotené; prirajtovať, priharcovať na bielom koni, expr.: priletieť, doletieť (rýchlo pribehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): prileteli, doleteli na aute, ale hneď zasa odišli, expr. dopáliť (nečakane, náhle pribehnúť): dopálil na oslavu v poslednú chvíľu, expr.: prifičať, dofičať, prifrčať, dofrčať, prifrňať, dofrňať, prifrnknúť, prifrngnúť, dofrnknúť, dofrngnúť, pribrnknúť, dobrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.), expr.: prifuňať, dofuňať, prifukotať, dofukotať, prifučať, dofučať, pripachtiť (pribehnúť s námahou): pes prifuňal, dofuňal, prifučal, dofučal s vyplazeným jazykom, expr. prikúriť: nahnevaný prikúril večer k nám, expr. pribzinknúť [Hviezdoslav], expr.: prihrmieť, dohrmieť, prihrčať, dohrčať, prihrkotať, dohrkotať, prihrmotať, dohrmotať, prihrmotiť, dohrmotiť, zried. prihartusiť (pribehnúť s hrmotom): koč so svadobníkmi prihrmel, prihrčal do dvora; vozík dohrkoce, dohrmotí medzi poslednými, doraziť (dobehnúť alebo prísť): bežec dorazil do cieľa tretí, expr.: pribežkať, pribrnieť (Hviezdoslav; o dieťati), expr. zried. pritrtúňať [Jesenská] ## príbehový pozri epický ## priberať 1. pozri prijať 2. pozri tučnieť ## priberať sa pozri chystať sa, brať sa 2 ## pribiely pozri biely ## pribiť pripevniť klincami, prihlobiť, pritĺcť, priklincovať: dosku treba pribiť, prihlobiť napevno; pribiť, pritĺcť podpätok na topánky; stojí ako pribitý, priklincovaný, zaklincovať (uzavrieť pribitím klincov): zaklincovať obloky, prikuť, prikovať (pripevniť kovaním): zámok prikovaný na železný rám, primontovať (pripevniť montovaním): primontovať korčule na topánky, popribíjať, popritĺkať (postupne, viac vecí, na viaceré miesta) ## priblblý pozri nasprostastý ## pribledý pozri bledý 1 ## priblížiť 1. pozri prisunúť 1 2. pozri objasniť, spopularizovať ## priblížiť sa prísť bližšie (v priestore alebo čase), dostať sa (ku komu, čomu): loď sa priblížila, dostala k brehu; priblížiť sa, dostať sa k päťdesiatke, hovor. prikmotriť sa: potichu sa prikmotril k mame, prikradnúť sa, vkradnúť sa, expr. priplichtiť sa (opatrne, ticho sa priblížiť): prikradnúť sa, priplichtiť sa ako zlodej, priplaziť sa, priplúžiť sa (priblížiť sa plazením): priplaziť sa ku dverám, prikročiť, pristúpiť (priblížiť sa krokom, chôdzou): prikročí, pristúpi bližšie k peci, expr. pritrieť sa (tesne sa priblížiť s nejakým úmyslom): vymýšľa si úskoky, ako sa k dievčaťu pritrieť, expr. pritočiť sa (priblížiť sa s istým úmyslom): k dievke sa naraz pritočili dvaja mládenci, nár. nablížiť sa [Šoltésová] ## približne 1. nie celkom presne, zhruba: škodu odhadli iba približne, zhruba, viac-menej: spravili to viac-menej rovnako, skoro, takmer, temer: má skoro, takmer takú farbu vlasov ako otec, okrúhlo, okrúhle, zaokrúhlene: náklady na stavbu sa určia iba okrúhlo, zaokrúhlene, hrubo: hrubo odhadnutý zisk, kniž. kvázi: dosahuje kvázi dobré výsledky 2. vyjadruje pravdepodobnosť, približnosť kvantitatívneho výrazu alebo časového údaja, asi, zhruba: stojí to približne, asi päťdesiat korún, okolo, zo: chlapec mal okolo, zo desať rokov, asi tak, hovor. tak: potreboval by som asi tak, tak desaťtisíc korún, okrúhlo, okrúhle, zaokrúhlene: prišlo okrúhlo, zaokrúhlene dvadsať záujemcov, plus-mínus, hovor. cirka, pís. i circa: vyrobia plus-mínus, cirka stotisíc párov obuvi, skoro, takmer, temer (vyjadruje približnosť s hornou hranicou): na štart maratónu prišlo skoro, takmer tisíc bežcov ## približný ktorý sa iba blíži skutočnosti, nie celkom presný, okrúhly, zaokrúhlený: približná, okrúhla cifra; zaokrúhlený počet pozri nepresný; predbežný 2 ## pribohatý pozri bohatý 1, bohatý 2 ## pribojazlivý pozri bojazlivý ## príborník pozri skriňa ## pribrať 1. pozri vziať 4, prijať 2 2. pozri stučnieť, zotaviť sa ## pribrať sa pozri pustiť sa 1 ## pribrnknúť pozri priletieť, pribehnúť ## pribrzdiť pozri spomaliť ## pribúdať pozri rásť 4 ## pribudnúť pozri zväčšiť sa 1, vzrásť 1, pristúpiť 4 ## pribudovať pozri pristaviť 1 ## pribuchnúť pozri zabuchnúť ## priburácať pozri prihnať sa ## príbuzenský pozri rodinný 1 ## príbuzenstvo 1. vzťah, ktorý vznikol rodom alebo sobášom, príbuznosť, rodina: byť s niekým v príbuzenstve, byť s niekým rodina, hovor. família, zastar.: pokrvenstvo, pokrvnosť 2. príbuzní ako celok, rodina, hovor. família: otcove narodeniny oslávilo celé príbuzenstvo, celá rodina, família, zastar. pokrvenstvo, mn. č. svoji (blízke príbuzenstvo): žiť medzi svojimi ## príbuznosť 1. blízkosť pôvodom, obsahom, znakmi, odb. afinita: príbuznosť, afinita jazykov 2. pozri príbuzenstvo 1 ## príbuzný 1. spojený rodinnými zväzkami, spríbuznený: príbuzné, spríbuznené rodiny, zastaráv. spriaznený: spriaznené rody 2. majúci veľa spoločných vlastností s iným (op. rozdielny, odlišný), blízky (op. vzdialený): príbuzný, blízky študijný odbor; príbuzné, blízke kultúry, podobný: mať s niekým podobné názory, trocha expr.: pokrvný, bratský (majúci spoločný pôvod): pokrvné, bratské slovanské národy, spriaznený, spríbuznený (príbuzný zmýšľaním, duševne príbuzný): spriaznené, spríbuznené duše, hovor. porodinený ## príbytok pozri obydlie, dom 1 ## pribzinknúť pozri pribehnúť ## pribzučať pozri priletieť ## pricapiť pozri zabuchnúť ## pricapnúť pozri zabuchnúť ## pricapkať pozri prísť 1 ## pricestovať pozri prísť 1 ## pricicať sa cicajúc sa pevne zachytiť; expr. využiť niečiu náklonnosť a natrvalo ostať s ním v zištnom vzťahu, prisať sa: mláďa sa pricicalo, prisalo k matke; pricicať sa k rodine, prilipnúť, kniž. priľnúť, primknúť sa, pritisnúť sa, pritlačiť sa (tesne priľahnúť alebo citovo sa k niekomu priviazať): šaty prilipli, primkli sa na mokré telo; ruka sa pevne pritisla, pritlačila k pásu; prilipnúť, primknúť sa k rodine, pripútať sa (citovo) ## priciepkať pozri prísť 1 ## pricigániť sa pozri pritisnúť sa ## pricintľavý pozri chúlostivý 1 ## pricitlivý pozri citlivý 1, citlivý 2 ## pricudný pozri hanblivý ## pricukriť pozri osladiť 1 ## pricukrovať pozri osladiť 1 ## pricupkať pozri prísť 1 ## pricvaknúť pozri prichytiť 2, privrieť 2 ## pricválať pozri pribehnúť ## pricviknúť pozri prichytiť 2, privrieť 2 ## priča lôžko z dosák, pričňa: spať na tvrdej priči, prični, zried. priečka ## pričapiť pozri zabuchnúť ## pričapnúť pozri zabuchnúť ## pričariť pozri vyčariť ## pričarovať pozri vyčariť ## príčastie gram. neurčitý slovesný tvar s podobou prídavného mena, gram. particípium: trpné príčastie, pasívne particípium ## pričasto pozri často ## pričastý pozri častý ## pričesať pozri učesať, zahladiť 1 ## pričierny pozri čierny 1 ## príčina pozri dôvod ## pričíňať sa pozri usilovať sa 1 ## pričinenie pozri úsilie, práca 4 ## pričiniť sa činmi, skutkami prispieť na dosiahnutie niečoho, pousilovať sa, vynasnažiť sa: pričiniť sa, pousilovať sa, vynasnažiť sa, aby sa príležitosť neprepásla; pričiňte sa o skorý návrat, pousilujte sa, vynasnažte sa vrátiť skoro, expr. pozvŕtať sa (v robote): treba, aby sa pri stavbe domu pozvŕtala celá rodina, expr. pooháňať sa: museli sa dobre pooháňať, aby prežili, postarať sa, zariadiť (vlastným úsilím dosiahnuť, že sa niečo urobí, realizuje): postarať sa o odvoz smetí; zariadiť prevoz chorého, pričiniť sa o prevoz chorého, zaobstarať, obstarať, zabezpečiť: (za)obstarať, zabezpečiť rýchlu nápravu, presadiť (čo), zaslúžiť sa (o čo) (pričiniť sa o niečo, dosiahnuť niečo napriek prekážkam): presadil myšlienku obnovy centra mesta; zaslúžiť sa o založenie športového klubu ## príčinlivo pozri usilovne ## príčinlivý pozri usilovný, aktívny 1 ## príčinnosť pozri kauzalita ## príčinný vyplývajúci zo vzťahu príčiny a následku, kniž. kauzálny: príčinná, kauzálna spojitosť, podmienenosť javov ## pričítať pozri pripísať 1 ## pričľapiť pozri pritisnúť 1 ## pričleniť pozri pripojiť 1 ## pričňa pozri priča ## pričuchnúť pozri privoňať 1 ## pričupiť pozri prikrčiť ## pričupiť sa pozri schúliť sa ## pričupnúť (si) pozri schúliť sa ## priďabiť pozri privaliť ## pridájať pozri dojčiť ## priďaleko pozri ďaleko ## pridať 1. pozri dať 1, dodať 1, priložiť 2, pripojiť 1 2. pozri zväčšiť 2, zvýšiť ## pridať sa 1. stať sa spoluúčastníkom cesty, chôdze alebo rozhovoru, pripojiť sa, pridružiť sa: ostatní nás dobehli a pridali sa, pripojili sa, pridružili sa k nám; aj ja si to myslím – pridala sa, pripojila sa žena, popridávať sa (postupne): napokon sa popridávali všetci, zamiešať sa, zapojiť sa, vmiešať sa, vložiť sa (do rozhovoru): chcel sa zamiešať, zapojiť, vmiešať do debaty, ale nik ho nepočúval; treba, aby ste sa aj vy vložili do diskusie, expr.: pripliesť sa, pritrieť sa: potichu sa pritrel do nášho rozhovoru, hovor. prikmotriť sa (ako spoločník): chlapci sa prikmotrili k okoloidúcemu dievčaťu, hovor. zviezť sa: zveziem sa s tebou do školy 2. stať sa stúpencom, prívržencom niekoho alebo niečoho, pripojiť sa, pridružiť sa: pridali sa, pripojili sa k opozičnej strane; k návrhu sa pridružili aj ostatní, prikloniť sa: ešte váha, na ktorú stranu sa má prikloniť, pristúpiť: k novému myšlienkovému prúdu pristúpili ďalší priaznivci, prestúpiť, hovor. pren. preveslovať (pridať sa inde): prestúpil, prevesloval k pravičiarom, popridávať sa (postupne) 3. pozri stať sa 4. pozri zísť sa 5. pozri vyskytnúť sa ## prídavok 1. pozri dodatok 2. pozri príplatok ## pridelenec pracovník diplomatického zastupiteľstva majúci na starosti istý odbor, atašé: kultúrny, tlačový, vojenský pridelenec, atašé ## prideliť 1. uložiť do užívania, do vlastníctva, dať: prideliť, dať niekomu pôdu, vydeliť (z väčšej časti oddeliť a dať): vydeliť niekomu časť peňazí na nájomné 2. dať ako úlohu, uložiť: pridelili, uložili nám povinnosť starať sa o deti, naložiť, nariadiť, nakázať, prikázať (dať ako príkaz): naložiť, nariadiť niekomu istú povinnosť; prikázať záležitosť vybaviť okresnému súdu, expr. navaliť: navalili mi povinností, poprideľovať (viac vecí alebo osôb alebo viacerým niečo) 3. umiestniť niekoho do istého celku, na isté miesto (obyč. služobne), zadeliť, zaradiť: prideliť zamestnanca k stroju, začleniť: začlenili ma do iného oddelenia, vymedziť, vykázať (isté miesto): vymedzili mu, vykázali mu miesto vzadu ## pridláviť 1. pozri pritisnúť 1 2. pozri zaškrtiť 1 ## pridlho pozri dlho 1 ## pridlhý pozri dlhý 1, dlhý 2 ## pridobrý pozri dobrý 1, dobrý 4 ## prídomok pozri predikát 1 ## pridospelý pozri dospelý ## pridrahý pozri drahý 1 ## pridrgáňať sa pozri prísť 1 ## pridrhnúť pozri zaškrtiť 1 ## pridrhnutý pozri tlmený ## pridrobčiť pozri prísť 1 ## pridrsný pozri drsný 1 ## pridružený pozri vedľajší 2 ## pridružiť sa pozri pripojiť sa, pridať sa 1, pridať sa 2 ## pridržať 1. pozri prichytiť 1, zadržať 1 2. pozri zdržať 1, zadržať 2 ## pridržať sa pozri chytiť sa 1 ## pridŕžať sa 1. pozri držať sa 1, držať sa 2 2. pozri spravovať sa ## pridržiavať sa 1. pozri držať sa 1, držať sa 2 2. pozri spravovať sa ## pridržovať sa 1. pozri držať sa 1, držať sa 2 2. pozri spravovať sa ## priduplikovať pozri zdôrazniť ## pridupľovať pozri zdôrazniť ## pridusene pozri ticho 1 ## pridusený pozri tlmený, tichý 1 ## pridusiť 1. pozri zadusiť 1, zadusiť 2 2. pozri zaškrtiť 1 3. pozri utlmiť 1 ## pridvihnúť pozri zdvihnúť 1, podvihnúť 1 ## prídych 1. lingv. hrtanový zvuk sprevádzajúci niektoré spoluhlásky, aspirácia 2. pozri náznak ## priebeh plynulé napredovanie niečoho v čase: choroba má normálny priebeh, beh, chod, postup, pochod: beh, chod udalostí; myšlienkový postup, pochod, dej (čo sa deje, čo prebieha): opisovať dej filmu, spád (rýchly priebeh): hra nemá spád, proces (plynulý priebeh): historický proces, kniž. tok: tok života ## prieberčivý ktorý rád a dlho vyberá, preberačný: byť prieberčivý, preberačný v jedle; prieberčivá, preberačná dievka, vyberavý, vyberačný, výberčivý: vyberavý, vyberačný v obliekaní, zried. prieberný [Hviezdoslav] ## prieberný pozri prieberčivý ## priebojnosť pozri razancia ## priebojný pozri ctižiadostivý, rázny ## priecestie pozri prejazd ## priečelie pozri predok ## priečin pozri záčin ## priečinok 1. schránka na ukladanie pošty na poštovom úrade, priehradka: uložiť zásielku v poštovom priečinku, v poštovej priehradke, box 2. pozri zásuvka 3. pozri záčin ## priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli, byť odporný, byť protivný, protiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odporné, príkriť sa (byť príkry), nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčia, hnusiť sa, oškliviť sa, bridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé reči, mať odpor (proti niekomu, niečomu), odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzuje, nár. hudiť sa 2. byť v rozpore, odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumu, byť proti, nezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčením, kolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú 3. klásť odpor (v skutkoch alebo v reči), stavať sa na odpor, odporovať, vzpierať sa, protiviť sa, vzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudu, subšt.: šprajcovať sa, štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahneš, zdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohu, hádať sa, škriepiť sa, prieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravdu, vadiť sa (prudko), dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiť, hašteriť sa, pejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci), naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvo, zastaráv. potýkať sa, subšt. cvancigovať sa, nár. priekať sa [Vansová], fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti ## priečka 1. latka priečne spájajúca dve pobočné časti alebo slúžiaca na ich vystuženie, štebeľ, zastar. stupka: priečky, šteble, stupky na rebríku, stúpadlo, hovor. stúpačka (vstavané priečky slúžiace ako rebrík, napr. v komínoch, kanáloch), nár.: sprušeľ [Vajanský], šprusľa, sprušľa [J. Horák], šteblina [Kukučín] 2. geom. priamka pretínajúca geometrický útvar, transverzála 3. pozri stena 1 4. pozri priča ## priečky pozri krížom, naprieč 1, šikmo ## priečmo 1. pozri priečny 1 2. pozri krížom, naprieč 1, šikmo ## priečne pozri krížom, naprieč 1, šikmo ## priečny 1. ktorý kladie odpor, vzdoruje, nesúhlasí; ktorý takýmto spôsobom vyvoláva hádky, škriepky; svedčiaci o tom, vzdorovitý, vzdorný: priečne, vzdorovité, vzdorné dieťa; priečne, vzdorovité, vzdorné slovo, spurný: spurné zviera, spurný duch, škriepny, zried. škrieplivý, škriepivý: priečna, škriepna povaha, zastar. priekorný: priekorná žena 2. idúci, ležiaci naprieč, krížom, krížny: priečne, krížne hrady; priečna, krížna stena, kolmý (o reze vedenom kolmo), šikmý, uhlopriečny, diagonálny (idúci šikmo naprieč, po uhlopriečke) ## priedel pozri hranica 2, zlom 2 ## priedomie miesto pred domom, preddomie: sedieť na priedomí, na preddomí ## priedušnica anat. dýchacia rúrka, ktorá je pokračovaním hrtana, anat. trachea ## priedušný pozri priepustný, vzdušný 1 ## priehľadný 1. pozri priesvitný, priezračný 1 2. pozri jasný 2, zjavný ## priehlbeň pozri jama 1 ## priehlbina pozri jama 1 ## priehrada 1. konštrukcia rozdeľujúca istý priestor, prieprava: drevená priehrada; prieprava v stajni 2. pozri hrádza 1 ## priehradka pozri priečinok 1 ## priehrsť pozri priehrštie ## priehršť pozri priehrštie ## priehrštie dve spojené hrste; množstvo, ktoré sa do nich vmestí, poet.: priehršť, priehrsť: priehrštie peňazí; priehršť, priehrsť šťastia ## priehyb pozri puk 2 ## priechod miesto určené na prechádzanie: priechody pre chodcov; priechod cez rieku je vyššie, hovor. zebra (priechod pre chodcov označený bielymi pruhmi na vozovke): prechádzať cez zebru, nadchod (priechod pre chodcov nad komunikáciou): prejsť na druhú stranu ulice nadchodom, podchod (priechod pre chodcov pod komunikáciou), pasáž (priechod cez budovu medzi dvoma ulicami): v pasáži sú obchody ## priek 1. pozri nepríjemnosť 2. pozri hádka, zrážka 3 3. pozri vzdor ## priekať sa pozri priečiť sa 3 ## prieklep pozri kópia 2, odpis ## priekom pozri krížom, naprieč 1, šikmo ## priekom cez pozri naprieč 2 ## priekopa umelá priehlbeň pozdĺžneho tvaru, hrádza, zásek: vykopať hlbokú priekopu, hrádzu, hlboký zásek, struha (menšie umelé vodné koryto): zavodňovacia struha, jarok (priekopa pri ceste): jarok sa naplnil vodou, zvodnica, rigol, žliabok (priekopa na odvádzanie vody), nár.: garád, hrobľa, škarpa: spadnúť do garáda, do hroble, do škarpy, zákop (priekopa chrániaca vojakov v boji): opevnený zákop, voj. okop (samostatná priekopa v teréne): pripraviť okop na streľbu ## priekopnícky ktorý prebojúva, prináša niečo nové; svedčiaci o tom, avantgardný, avantgardistický: priekopnícke, avantgardné umelecké smery, novátorský, často pejor. novotársky, kniž. pioniersky: novátorské metódy, pioniersky čin, prvý (v poradí), kniž. prvolezecký: prvý experiment, pokrokový, progresívny, revolučný (znamenajúci pokrok, napredovanie): pokrokové, progresívne, revolučné myšlienky, názory, objavný (znamenajúci objav): objavná vedecká práca pozri nový 2 ## priekopník kto presadzuje nové myšlienky, kniž. pionier: priekopník, pionier dobýjania južného pólu, avantgardista (najmä v umení): avantgardista nového smeru v hudbe, novátor (najmä v pracovnej oblasti), revolucionár: literárny revolucionár, kniž. predbojovník, často pejor. novotár (kto zavádza novoty, prípadne aj nepotrebné) ## priekor 1. pozri nepríjemnosť 2. pozri vzdor ## priekorizeň pozri nepríjemnosť ## priekorný pozri priečny 1, spurný ## priekupníčiť pozri obchodovať ## priekupník kto kupuje tovar na ďalší predaj pre zisk a často nedovolene, špekulant: priekupník s ovocím, špekulant s devízami, hovor. pejor.: kšeftár, šmelinár: kšeftári, šmelinári s autami, hovor. pejor. handliar [Zelinová], subšt. vekslák (kto nedovolene obchoduje s cudzími valutami), subšt. šíber ## prieliv úzky pás mora medzi skalnými výbežkami alebo medzi dvoma súbežnými pobrežiami, úžina: Gibraltársky prieliv, Gibraltárska úžina ## prieloh pozri úhor ## prielohom pozri úhorom ## prielom pozri trhlina ## prieluba pozri prieruba ## priemer stredná miera, stredná úroveň, prostrednosť, priemernosť: vyniknúť nad priemer, nad prostrednosť, nad priemernosť; jeho nadanie presahuje priemer, prostrednosť, priemernosť, normál (bežná miera, bežná úroveň): teplota nad normálom ## priemernosť pozri priemer ## priemerný ktorý je v kvalitatívnom alebo kvantitatívnom hodnotení vyjadrením priemeru, stredu (op. nadpriemerný, podpriemerný), prostredný, stredný: človek priemernej, prostrednej, strednej postavy; priemerný, prostredný žiak; výrobok priemernej, strednej kvality, obyčajný, všedný, expr. tuctový (ničím neprevyšujúci priemer): obyčajný, všedný, tuctový zjav; obyčajný, všedný, tuctový hlas ## priemysel odvetvie národného hospodárstva zaoberajúce sa ťažbou surovín, ich spracovaním a výrobou tovarov, zastar. industria: ťažký, ľahký priemysel; industria minulého storočia ## priepadlisko pozri jama 1 ## priepasť 1. pozri jama 1, hlbina 2. pozri rozdiel ## priepastník pozri čert ## priepastný 1. pozri hlboký 1 2. pozri veľký 1 ## priepis pozri kópia 2, odpis ## prieplav široká umelá vodná cesta, kanál: prieplav, kanál medzi Severnou a Južnou Amerikou ## prieprava pozri priehrada 1 ## priepustný schopný prepúšťať niečo, prepúšťajúci niečo, priestupný: priepustná, priestupná hmota, priedušný (prepúšťajúci vzduch): priedušná pôda, odb. permabilný ## prieruba otvor vyrúbaný v ľade, prieluba, kadlub, kadluba: prieruba, prieluba, kadlub, kadluba žriedla ## priesada mladá rastlina určená na presadenie, hovor. planta: kvetinová priesada, planta; polievať priesady, planty, odb. sadenica (mladá rastlina na sadenie alebo už zasadená): tabakové sadenice, odb. sadivo (rastliny alebo plodiny určené na sadenie): morené sadivo, odb. sadba (mladé rastlinky alebo hľuzy určené na sadenie): zemiaková sadba ## prieskum zisťovanie (obyč. odborné) istých skutočností, sonda, sondáž: psychologický prieskum, psychologická sonda, sondáž, výskum: výskum verejnej mienky, odb. rekognoskácia: rekognoskácia terénu ## prieslinka pozri zájedka ## priestor miesto bližšie nevymedzené rozmermi, priestranstvo: rozsiahly priestor, rozsiahle priestranstvo; priestor, priestranstvo medzi Dunajom a Karpatmi, zastar. priestora, areál (vymedzená časť územia): areál výstaviska, plocha (dvojrozmerný priestor): štartovacia plocha, expr.: šírava, šírina (rozľahlý priestor): ísť šíravou, šírinou ## priestora pozri priestor ## priestorný pozri priestranný ## priestorový pozri plastický 3, trojrozmerný ## priestranný zaujímajúci veľký priestor, priestorný: priestranný, priestorný dvor, veľký (o byte, izbe a pod.; op. malý, úzky, tesný), rozľahlý, rozložitý: rozľahlé, rozložité nádvorie zámku, široký, šíry, rozsiahly (rozprestierajúci sa doširoka): široký, šíry oceán; šíre, rozsiahle pláne ## priestranstvo pozri priestor ## priestupný pozri priepustný ## priestupok menšie porušenie istých noriem alebo zásad, prehrešok, prehrešenie, poklesok: spoločenský, morálny priestupok, poklesok; spoločenské, morálne prehrešenie, zastar. prestúpenie, previnenie (vina vôbec): dopustiť sa previnenia, delikt (trestný čin): majetkový delikt, vina: priznať vinu, kniž. prečin: potrestať niekoho za prečin ## priesvitka odb. priesvitná kresba v papieri, zastaráv.: vodotlač, vodoznak ## priesvitne 1. pozri priesvitný 2. pozri bledo 1 ## priesvitný (čiastočne) prepúšťajúci svetlo, transparentný, zastaráv. presvitavý: priesvitný, transparentný lak; priesvitná, transparentná, presvitavá látka, priehľadný (cez ktorý dobre vidieť): priehľadné sklo, priezračný: priezračná voda ## priesyp spodný obal na perinách alebo na vankúšoch, hovor. sovok: oprať priesyp, sovok, sypkovina (hustá tkanina, v ktorej je perie perín alebo vankúšov), angín: nasypať perie do sypkoviny, do angínu ## prieť pozri hniť 1, plesnieť ## prieť sa pozri priečiť sa 3, hádať sa ## prieťah zdĺhavé vybavovanie, ustavičné odkladanie, zdĺhavý spor a pod.: vybavil to až po dlhých prieťahoch, hovor. expr.: preťahovačka, naťahovačka, ťahanica, ťahačka, opletačka: administratívne prieťahy, preťahovačky, naťahovačky, ťahanice, ťahačky, opletačky, hovor. expr.: ceremónie, orácie: robiť zbytočné ceremónie, orácie s niečím pozri odklad ## prietrž vakovitá vydutina pobrušnice obsahujúca brušné vnútornosti, pruh: ochorieť na prietrž, pruh ## prievan silné prúdenie vzduchu miestnosťou, subšt. cúg ## prievanistý pozri vzdušný 1 ## prievanný pozri vzdušný 1 ## prievoz pozri kompa ## priezočiviť pozri pozerať (sa) 1 ## priezočivý pozri bezočivý ## priezor pozorovací otvor, oblôčik, hovor. špiónka, vyzierka [Karvaš], subšt. kukátko ## priezračný 1. cez ktorý vidno, priehľadný: priezračné, priehľadné sklo, čistý, číry (o tekutine bez prímesí, nečistoty a pod.), pren. krištáľový (priezračný ako krištáľ): čistá, číra, krištáľová voda, priesvitný, transparentný (o látkach, materiáloch prepúšťajúcich svetlo) 2. pozri jasný 2, zjavný ## priezvedný pozri výzvedný ## priezvedy pozri výzvedy ## prifárať pozri prísť 1 ## prifarbiť 1. pozri zafarbiť 2. pozri skresliť ## prifariť pozri pripojiť 1 ## prifičať pozri pribehnúť, priletieť ## prifrčať pozri pribehnúť, prísť 1 ## prifrňať pozri pribehnúť, prísť 1 ## prifučať pozri pribehnúť, prísť 1 ## prifukotať pozri pribehnúť, prísť 1 ## prifuňať pozri pribehnúť, prísť 1 ## prigazdovať pozri ušetriť 1 ## priglejiť sa pozri prilepiť sa 1 ## prigniaviť pozri pritisnúť 1, privaliť ## prihamovať pozri spomaliť ## príhanlivý pozri hanlivý ## priharcovať pozri prísť 1, pribehnúť ## prihartusiť pozri prísť 1, pribehnúť ## prihasiť pozri zahasiť 1 ## prihladiť pozri zahladiť 1, učesať ## prihladko pozri hladko 1 ## prihladký pozri hladký 1 ## prihlásiť pozri ohlásiť 1 ## prihlásiť sa pozri ozvať sa 2, ozvať sa 3, priznať sa 2 ## prihlasito pozri hlasno ## prihlasno pozri hlasno ## prihlasný pozri hlasný ## prihlboko pozri hlboko 1 ## prihlboký pozri hlboký 1, hlboký 2, hlboký 4 ## prihliadať pozri prizerať 1 ## prihlobiť pozri pribiť ## prihlučne pozri hlasno ## prihlučno pozri hlasno ## prihlučný pozri hlasný ## prihluchlý pozri nahluchlý, hluchý 1 ## prihlúply pozri hlúpy 1, sprostý 1, nasprostastý ## prihnať hnaním, poháňaním priviesť niekam, dohnať (op. odohnať, zahnať): večer priženie, doženie husi do dvora, expr. priduriť: ísť priduriť statok domov, pripudiť: usiluje sa pripudiť kuriatka k nádobe s vodou, vohnať, vhnať, nahnať (dovnútra): vohnať, nahnať väzňov do vagóna ## prihnať sa prudko, rýchlo prísť (o živloch; expr. o človeku, zvieratách alebo o dopravných prostriedkoch), dohnať sa: od severu sa prihnal, dohnal prudký lejak, expr.: dohrnúť sa, prihrnúť sa, dovaliť sa, privaliť sa (s hrmotom a náhle): na cestu sa zrazu dohrnula, dovalila črieda slonov, expr. priburácať (o vetre, víchre), expr.: prihrmieť, dohrmieť, prihrmotať, prihrmotiť, dohrmotať, prirútiť sa, dorútiť sa, dohučať (s hrmotom, rachotom): do stanice prihrmel, dorútil sa vlak, expr.: dohrčať, prihrčať (s hrmotom, hrčaním): do dvora dohrčal koč so spenenými koňmi, expr. zried. prihartusiť, pricválať, docválať (o koňoch alebo jazdcoch) pozri pribehnúť, priletieť ## prihnúť pozri ohnúť ## prihnúť si pozri vypiť si ## príhoda čo sa prihodilo, stalo, príbeh (dlhšia vyrozprávaná príhoda): príhoda, príbeh z detstva, zo života, udalosť (závažná príhoda): mimoriadna udalosť v rodine, historka, história (drobná príhoda): rozprávať veselé príhody, historky zo študentských čias; rodinné histórie, epizóda (drobná príhoda): epizóda z detstva, prípad: sú prípady, keď ..., anekdota (príhoda s humoristickou pointou), aféra (vzrušujúca a pohoršujúca príhoda): ľúbostná aféra, hovor. expr. story, kniž. výjav: výjav z histórie, expr.: divadlo, scéna, teáter, cirkus (príbeh pozoruhodný na pohľad): To bolo divadlo! To bol cirkus! ## prihodiť 1. pozri priložiť 2 2. pozri zakryť 1 3. pozri prirátať ## prihodiť sa pozri stať sa ## príhodný pozri vhodný, primeraný ## prihojný pozri hojný, častý ## prihopkať pozri prísť 1 ## prihopkovať pozri prísť 1 ## prihorenina pozri spálenina 1 ## prihoretý pozri hlúpy 1, sprostý 1, nasprostastý ## prihorený pozri hlúpy 1, sprostý 1, nasprostastý ## prihorieť pozri pripáliť ## prihorký pozri horký 1 ## prihorlivý pozri horlivý ## prihotoviť pozri pripraviť 1 ## prihotovať pozri pripraviť 1 ## príhovor pozri prejav 1 ## prihovoriť sa 1. začať rozhovor s niekým, privravieť sa: hnevám sa na teba a viac sa ti neprihovorím, neprivravím, dať sa do reči, nadviazať rozhovor, nadpriasť rozhovor: dať sa do reči, nadviazať rozhovor s neznámym človekom, nár. prizvať sa [Gabaj]: vždy sa mu milo prizvala, nár. pritrizniť sa [Kukučín], osloviť (s cieľom dozvedieť sa niečo): oslovil ma priateľ, či voľačo o tej veci neviem, ohlásiť (obyč. hlasno sa prihovoriť): ohlásil ma z druhej strany ulice, prehovoriť (s kým, ku komu): nemá s kým prehovoriť celý deň; ku komu mám prehovoriť, keď mi nik nerozumie, kniž. privetiť sa [J. Horák], priznať sa (prihovoriť sa s cieľom prejaviť vzťah k niekomu): kamarát sa mu nepriznal 2. nájsť adresáta, vyvolať záujem, stretnúť sa s ohlasom, nadviazať kontakt, privravieť sa, osloviť: divadelné predstavenie sa prihovorilo, privravelo širokému publiku, oslovilo široké publikum, zaujať: dielo zaujalo najmä mladých, zapôsobiť, zasiahnuť: kniha zapôsobila na mnohých čitateľov; obraz zasiahol jeho predstavivosť 3. požiadať o podporu v prospech niekoho, poprosiť (za niekoho): prihovoriť sa za niekoho pri vybavovaní žiadosti; poprosím za teba v tej veci, fraz. stratiť slovo/slovko za niekoho: pri konkurze rád stratím slovo za vášho syna, urobiť protekciu, nedok. protežovať (podporovať niekoho pri udeľovaní výhod na úkor iných): urobiť deťom protekciu u profesora ## prihrabať 1. pozri zasypať 1 2. pozri prihrnúť 1 3. pozri učesať ## prihrabať sa pozri prísť 1 ## prihrávka podanie lopty, puku spoluhráčovi, nahrávka: trénovať prihrávky, nahrávky ## prihrbený pozri zhrbený ## prihrbiť pozri prikrčiť, ohnúť ## prihrbovať sa pozri krčiť sa 2 ## prihrčať pozri prísť 1, pribehnúť, prihnať sa ## prihrdúsiť pozri zaškrtiť 1 ## prihrdý pozri hrdý 1 ## prihriať pozri zohriať ## prihriaty pozri homosexuálny ## prihriebsť pozri prihrnúť 1 ## prihrievať pozri hriať 2 ## prihrknúť si pozri štrngnúť si ## prihrkotať pozri prísť 1, pribehnúť ## prihrmieť pozri prihnať sa, prísť 1, pribehnúť ## prihrmotať pozri prihnať sa, prísť 1, pribehnúť ## prihrmotiť pozri prihnať sa, prísť 1, pribehnúť ## prihrnúť 1. hrnutím prisunúť, prihrabať, prihriebsť: ku koreňom prihrnula, prihrabala zem, prisypať (sypaním prikryť), poprihŕňať, poprihrabávať, poprihrabúvať (postupne, viac vecí, na viacerých miestach) 2. pozri zasypať 1 3. pozri učesať ## prihrnúť sa pozri prihnať sa, prísť 1 ## prihrotený pozri špicatý, ostrý 2 ## prihroziť (sa) pozri pohroziť (sa) ## prihrubý pozri hrubý 1 ## prihryznúť pozri zajesť si ## prihryznúť si pozri zajesť si ## prihustiť pozri zhustiť ## prihustý pozri hustý 1 ## prichádzať pozri prísť ## prichcieť pozri obľúbiť ## prichladný pozri chladný 1 ## príchlop pozri vrchnák ## príchlopok pozri vrchnák ## prichlopiť 1. pozri privrieť 1, zabuchnúť, zatvoriť 1 2. pozri prichytiť 3 ## prichlopnúť 1. pozri privrieť 1, zabuchnúť, zatvoriť 1 2. pozri prichytiť 3 ## príchod 1. miesto, kadiaľ sa prichádza, prístup: príchod, prístup na hrad je ľahký, odb. príjazd (miesto, kadiaľ sa prichádza vozidlom): príjazd ku garážam, vchod (miesto, kade sa vchádza), vstup (miesto, kade sa vstupuje): strážený vstup do budovy 2. prídenie niekam: príchod pretekárov do cieľa, odb. príjazd (príchod na vozidle): príjazd jazdcov očakávajú o 15. hodine, expr. vpád (náhly, hlasný príchod): vpád rozjarených hostí 3. pozri začiatok ## prichodiť pozri prísť 1 ## príchov 1. prírastok v živočíšnej výrobe, príchovok: roľníci predávali príchov, príchovok mäsiarom, príplod, príplodok 2. pozri chov ## prichovať pozri nakŕmiť ## príchovok pozri príchov 1 ## prichrípnutý pozri zastretý 1 ## prichudobný pozri chudobný 1, chudobný 2 ## prichudý pozri chudý ## príchuť 1. pozri chuť 2 2. pozri náznak ## prichvaľovať si pozri pochvaľovať si, chváliť 1 ## prichvátiť pozri zachvátiť ## príchyľa pozri útočisko ## prichýliť 1. pozri nakloniť 1 2. pozri privrieť 1 3. pozri pritúliť 2 ## príchylnosť pozri sympatia ## príchylok pozri útočisko ## prichystať pozri pripraviť 1 ## prichytiť 1. zľahka niečo chytiť a v danej polohe držať, pridržať, podržať: vrchnák treba opatrne prichytiť, pridržať; dvere chvíľu prichyť, podrž, aby sa nezaplesli, zachytiť, zadržať: rukou zachytila, zadržala záclonu a hľadela von 2. pevne alebo voľnejšie k niečomu pripojiť, pripevniť, upevniť: prichytiť, pripevniť si vlasy sponou; prichytiť, upevniť obraz príchytkou, kolíkom; prichytila, upevnila rukáv špendlíkom, hovor. expr.: pricviknúť, pricvaknúť (zaklinením): prst pricviknutý, pricvaknutý medzi dverami 3. chytiť obyč. pri nedovolenom čine, dochytiť, hovor. expr.: nalapať, nachytať: nachytať syna pri klamstve, pristihnúť: zlodeja prichytili, dochytili, pristihli priamo pri čine; dáva si pozor, aby ho nenachytali, neprichytili pri čiernej jazde, dostriehnuť, vystriehnuť: zlodej sa nedal dostriehnuť; napokon bandu vystriehli, dolapiť, dostihnúť, zastaráv. dopadnúť: páchateľov dolapili, dostihli, dopadli na úteku, polapiť: vinníka už dlhší čas nemožno polapiť, zried. zastihnúť, prekvapiť: nik nás v úkryte nezastihne, neprekvapí, expr.: prichlopiť, prichlopnúť: smrť ju prichlop(i)la na cestách, hovor. expr.: privrznúť, priškripnúť, prištipnúť (dostať do ťažkého položenia, obyč. do väzby): keď ho privrzli, priškripli, napokon sa priznal; prištipnúť pri krádeži niekoho, nár. dopáčiť [Dobšinský], fraz. dostať do úzkych: je si istý, že ho nedostanú do úzkych, usvedčiť (svedectvom dokázať niekomu vinu): usvedčiť niekoho z klamstva, subšt.: načapať, čapnúť ## prichytiť sa 1. pozri prilipnúť 1 2. pozri pustiť sa 1 3. pozri ujať sa ## príchytka prostriedok na prichytávanie, zachytávanie: zapraviť príchytku do steny, záchytka: perová záchytka, úchytka ## prichytro pozri rýchlo ## prijachať pozri prísť 1 ## prijať 1. mať schopnosť obsiahnuť niečo do seba, absorbovať: zem prijala, absorbovala výdatné zrážky; látka nestačí prijať, absorbovať vlhkosť, pohltiť, vpiť, vsať, vstrebať: záclony pohltili dym; pokožka dobre vpije, vsaje výživný krém; listy vstrebali vlahu, pojať (najmä rozlohou): sála pojme, prijme tisíc divákov 2. dovoliť niekomu vstúpiť niekam a pokladať ho za organickú zložku, súčasť niečoho, pribrať: prijať, pribrať niekoho do partie, vziať, zobrať: prijali, vzali do spolku ďalších členov; vziať, zobrať niekoho na byt, privítať: privítali ho v rodine ako svojho, adoptovať, osvojiť, prisvojiť si (prijať do rodiny, prijať za vlastné): adoptovať dieťa z domova; prisvojili, osvojili si chlapca ako sirotu 3. prejaviť súhlas s niečím, akceptovať: naše požiadavky vedenie prijalo, akceptovalo, uznať (prijať ako pravdivé, nevyhnutné a pod.): uznať nevyhnutnosť daného postupu, kvitovať: hercov výkon obecenstvo kvitovalo s nadšením, rešpektovať (prijať ako nevyhnutné a podľa toho sa správať): rešpektujem tvoje námietky, schváliť (obyč. úradne prijať): návrh, uznesenie plénum schválilo, prijalo, podrobiť sa, podvoliť sa (prijať po zdráhaní): podvoliť sa miestnym zvykom; bez slov sa podrobila navrhnutému plánu, kniž. recipovať: recipovať názory 4. začať mať (istý tvar, výraz, istú kvalitu a pod.), nadobudnúť, dostať, získať: jej tvár prijala, nadobudla ostrý výraz; ocenenie získali z rúk predsedu poroty 5. pozri vziať 3, vziať 4 6. pozri privítať 2 ## prijať sa pozri ujať sa 1 ## prijateľný ktorý sa dá prijať (op. neprijateľný), vyhovujúci: prijateľné, vyhovujúce riešenie, podmienky, akceptovateľný, kniž. akceptabilný: akceptovateľný, akceptabilný návrh zákona, prístupný, dostupný, primeraný, hovor. ľudový (finančne prijateľný; op. neprimeraný): prístupné, dostupné, primerané, ľudové ceny ## príjazd pozri príchod 1, príchod 2 ## príjem 1. výsledok hospodárskej alebo obchodnej činnosti (op. výdavok): v minulom roku mal veľký príjem, zisk (kladný výsledok podnikania, obchodu): podiel na zisku, dôchodok (obyč. pravidelný príjem): dôchodok z prenájmu pôdy, tržba (príjem z predaja): denná tržba, renta (zisk z vlastníctva pôdy, akcií a pod.): pozemková renta, výnos: ročný výnos z obchodovania, výťažok: čistý výťažok hospodárenia, kniž. alebo hovor. profit: má z toho veľký profit 2. pozri zárobok, plat ## príjemca kto niečo prijíma, prijímateľ: príjemca, prijímateľ listu, zásielky, daru, kniž. recipient, práv. percipient (oprávnený príjemca), práv. akceptant (príjemca ponuky, zmenky) ## príjemne lahodiac zmyslom, vzbudzujúc príjemný pocit, sympatie; svedčiac o tom, milo, pekne, pôvabne: správa ho príjemne, milo prekvapila; vlasy jej pekne, pôvabne voňali, lahodne, hrejivo, mäkko, zried.: lahodivo, ladne: je mi lahodne, hrejivo, mäkko na duši, sympaticky: jeho hlas pôsobí príjemne, sympaticky, dobre, hovor.: fajn, fajne, príma: je tu dobre, fajn, fajne, príma, hovor. expr. hej: je mi hej, útulne (v súvislosti s bývaním): izbička pôsobí útulne pozri príjemný ## príjemný ktorý lahodí zmyslom; ktorý prináša radosť, potešenie, pohodu, lahodný, zastar. polahodný: príjemný, lahodný spev; príjemný, lahodný, polahodný vietor, blaživý, blažený, kniž. blahý, oblažujúci, slastný, hrejivý (poskytujúci, prinášajúci blaho): blaživý, blažený, blahý, oblažujúci pocit; hrejivé teplo ľudskej dlane, pekný, pôvabný, utešený: pekná spomienka, pôvabný večer, utešený deň, milý, roztomilý, rozkošný, ľúby, hovor. chutný, hovor. expr.: chutnučký, chutnulinký, expr. zastar. rozmilý (vzbudzujúci milotu): milá tvár; milé, roztomilé, rozmilé dievča, sympatický (vzbudzujúci sympatie): sympatická spoločnosť, dobrý (op. zlý), hovor. neskl.: fajn, príma: dobrý dojem; fajn, príma prostredie, domácky (príjemný ako doma): domácka atmosféra, potešujúci, potešiteľný, radostný, lichotivý, optimistický: potešujúca, potešiteľná, radostná, optimistická správa; lichotivé uznanie, ľubozvučný (o príjemnom zvuku), expr.: božský, rajský: božská, rajská hudba, ružový: ružové sny, expr. sladký, pren. expr.: medový, cukrový: sladký, medový život, poet. sladkoústy: sladkoústy sen ## prijesť sa pozri zunovať ## prijímačky pozri skúška 2 ## prijímateľ pozri príjemca ## príkaz 1. pozri rozkaz 2. pozri smernica ## prikázať 1. dať príkaz, rozkaz niečo urobiť, rozkázať: čo vám prikážem, rozkážem, treba bezvýhradne splniť; matka prikázala, rozkázala dcére prísť domov včas, nakázať: nakázať účastníkom, aby boli presní, nariadiť (obyč. z úradnej moci): nariadiť povinné očkovanie, naručiť: naručili nám okamžitý odchod, zastaráv. poručiť: urobil, čo mu poručili, uložiť, naložiť, dať, dať za úlohu (prikázať ako úlohu): každý deň uloží, naloží synovi povinnosti, prideliť: pridelí mu vždy tú najťažšiu úlohu, nadiktovať, kniž. naoktrojovať: musí splniť, čo mu vrchnosť nadiktuje, naoktrojuje, obyč. pejor. nadekrétovať (administratívne): postup nadekrétovaný zvrchu, poprikazovať (viac vecí, viacerým osobám) pozri poveriť 2. kniž. rozhodnúť o postupe, určiť, prideliť: prikázať, prideliť, určiť spor súdu ## príkazca práv. osoba, ktorá dáva príkaz, práv. mandant, poverovateľ (osoba, ktorá poveruje inú osobu vykonaním niečoho) ## príklad 1. pozri vzor 1 2. pozri prípad 1, prirovnanie ## prikladať 1. pozri klásť 2. pozri priložiť 3. pozri pripísať ## príkladmo pozri napríklad ## príkladný ktorý môže, má slúžiť ako dobrý príklad, vzorný: príkladná, vzorná starostlivosť o pacientov, nasledovaniahodný: nasledovaniahodný život, postoj pozri vzorný ## prikľaknúť 1. pozri kľaknúť 2. pozri pritisnúť 1 ## prikláňať sa pozri kloniť sa 2 ## priklepnúť pozri pritisnúť 1 ## priklincovať 1. pozri pribiť 2. pozri zdôrazniť ## prikloniť sa pozri rozhodnúť sa ## príklop pozri vrchnák ## príklopok pozri vrchnák ## priklopiť 1. pozri privrieť 1, zabuchnúť, zatvoriť 1 2. pozri zakryť 1 ## príklopka pozri vrchnák ## priklopnúť pozri pritisnúť 1 ## prikľuckať sa pozri prísť 1 ## priklusať pozri pribehnúť ## prikmotriť sa 1. pozri pridať sa 1 2. pozri priblížiť sa ## priknísať sa pozri prísť 1 ## prikolísať sa pozri prísť 1 ## prikonať sa pozri prísť 1 pozri zunovať ## prikoreniť pozri okoreniť ## príkorie pozri krivda, zlo ## prikovať pozri pribiť, pripevniť, pripútať 1 ## prikrádavý pozri kradmý ## prikradnúť sa pozri priblížiť sa, prísť 1 ## príkrasa pozri ozdoba ## prikrásny pozri krásny 1 ## prikrášlený pozri idealizujúci ## prikrášliť 1. pozri ozdobiť 2. pozri skresliť ## prikrátko pozri krátko 1, krátko 2 ## prikrátky pozri krátky 1 ## prikrčene pozri skrčene ## prikrčiť trocha skrčiť, trocha ohnúť (telo alebo jeho časti), prihrbiť, nahrbiť: prikrčiť, prihrbiť, nahrbiť chrbát pod ťarchou starostí, pokrčiť: pokrčiť nohu v kolene, expr. pričupiť: od strachu pričupil hlavu, stiahnuť, stúliť, schúliť: stiahol bezradne hlavu medzi plecia; stiahnuť, stúliť nohy pod seba ## prikrčiť sa pozri schúliť sa ## prikrepčiť pozri prísť 1 ## prikresať pozri okresať 1 ## prikriatať sa pozri prísť 1 ## príkrina pozri svah ## príkriť sa pozri protiviť sa ## prikrivkať pozri prísť 1 ## príkrm pozri príloha 1 ## príkro 1. pozri prísne 3, ostro 6, strmo 3, tvrdo 2 2. pozri prudko 2 3. pozri prudko 3, strmo 1 ## prikročiť 1. pozri pristúpiť 1, priblížiť sa 2. pozri pustiť sa 1 ## príkrov pozri pokrývka 1 ## príkry 1. pozri strmý 1 2. pozri prísny 1, strohý 1, tvrdý 3 3. pozri silný 2, výrazný 2 4. pozri nepríjemný ## prikryť 1. upraviť stôl na podávanie jedál, prestrieť: stôl bol slávnostne prikrytý, prestretý; blíži sa obed, treba prestrieť, pristrieť (trocha prikryť), poprikrývať, poprestierať (postupne, viac stolov) 2. pozri zakryť 1, zakryť 2 ## prikrývadlo pozri prikrývka ## prikrývka predmet na prikrývanie ako ochrana, ozdoba a pod., prikrývadlo, pokrývka, zastar. pokrývadlo: prikryť sa vlnenou prikrývkou, pokrývkou; vyšívané prikrývadlo, pokrývadlo na stôl, deka: teplá deka, perina, hovor. duchna (posteľná prikrývka s náplňou z peria alebo páperia): spať pod veľkou perinou, duchnou, paplón (prešívaná prikrývka na spanie), plachta (väčší kus plátna upravený na prikrývanie): posteľná plachta, pokrovec: konský pokrovec, obrus (prikrývka na stôl používaná pri stolovaní): biely, ľanový obrus, prestieradlo (prikrývka na stôl, na posteľ, obyč. ozdobná): prestrieť čisté prestieradlo ## prikúkať sa pozri prizerať sa ## prikukávať sa pozri prizerať sa ## prikúriť 1. pozri zakúriť 1 2. pozri pribehnúť ## prikurovať pozri temperovať ## prikuť pozri pribiť, pripevniť, pripútať 1 ## prikvačiť 1. pozri pripnúť, pripevniť 2. pozri prísť 1 3. pozri postihnúť 1 ## prikvapnúť pozri zväčšiť sa 1 ## prikvitnúť pozri prísť 1 ## prikydnúť pozri zasypať 1, privaliť ## prikysliť pozri okysliť ## prikývať pozri kývnuť, pristať 1 ## prikývnuť pozri kývnuť, pristať 1 ## prikyvkať 1. pozri prisviedčať 2. pozri prísť 1 ## prikyvkávať pozri prisviedčať ## prikyvovať pozri prisviedčať ## priľahko pozri ľahko 1, ľahko 3 ## priľahký pozri ľahký 1, ľahký 2 ## priľahlý pozri vedľajší 1 ## priľahnúť 1. pozri pritisnúť 1 2. pozri ľahnúť 1 pozri prilipnúť 1 ## prilahodiť pozri vyhovieť ## prilahodiť sa pozri prispôsobiť sa ## prilákať pozri privábiť, nalákať ## priláskať pozri pritúliť 1 ## prilátať pozri zaplátať ## prilba 1. prikrývka hlavy z pevného materiálu chrániaca hlavu pred poranením, prilbica, helma, helmica: vojenská prilba, prilbica, helma; prilba, helma pre motoristov, šišak (v minulosti druh vojenskej kovovej pokrývky na hlavu) 2. vec podobná prilbe, helma: kadernícka prilba, helma ## prilbica pozri prilba 1 ## prilepiť sa 1. zachytiť sa na niečom lepkavom; expr. pevne na niečom ostať, prilipnúť, kniž. priľnúť: látka sa prilepila, prilipla na čerstvo natreté zábradlie; obal dobre priľnie k výrobku, nalepiť sa: na podošvy sa nalepilo veľa snehu, prichytiť sa, chytiť sa, chytiť: farba sa dobre prichytila, chytila, priglejiť sa (prilepiť sa glejom): latka sa pevno priglejila, primrznúť (mrazom sa prilepiť): primrznúť o podlahu, pricicať sa, prisať sa (cicajúc sa prilepiť): mláďa sa pricicalo, prisalo k matke, popriliepať sa, poprilepovať sa (postupne, vo väčšom množstve alebo na viaceré miesta): vlasy sa jej popriliepali na tvár, expr. ulepiť sa: dieťa sa ulepilo na zadnú časť voza, expr. pouliepať sa (postupne, na rozličné miesta): netopiere pouliepané na hradách, expr. ulipnúť: prach ulipol na topánkach, expr. priškrieť: krv priškrela na ruky, expr. zavesiť sa (pevne sa chytiť): zavesiť sa na skupinku idúcu vpredu 2. pozri prilipnúť 1 ## prílepok pozri dodatok ## prilepovať pozri lepiť 1 ## prilepovať sa pozri lepiť sa 1 ## prilepšiť si pozri privyrobiť si ## priletieť letom alebo rýchlym pohybom (hodením, strelením) rýchlo prísť, doletieť: lietadlo priletelo, doletelo načas; guľka doletela do cieľa, expr.: pribrnknúť, prifrnknúť, prifičať, dofičať, prifrčať, dofrčať, prifrňať, dofrňať: sýkorky pribrnkli, prifrnkli k domu; loptička prifičí, dofičí z druhej strany dvora, expr.: pribzučať, pribziknúť: čmeliak pribzučí a sadne na kvet; náhle pribzikol, nevedno odkiaľ, expr.: prihrmieť, prihrmotať, dohrmieť, dohrmotať, prihrčať, dohrčať, prifukotať, dofukotať (s hrmotom, hrčaním, fukotom): do stanice dohrmel, prihrčal, dofukotal vlak, expr.: pritrieliť, dotrieliť, pricválať, docválať, prijachať, dojachať (rýchlo, akoby letom pribehnúť): pes v okamihu pritrielil, dotrielil; kone pricválali, docválali, prijachali do cieľa celkom spenené pozri pribehnúť, prísť ## prílev vzrast niečoho pribúdaním množstva (op. odlev), príliv (op. odliv): prílev, príliv obyvateľstva do miest ## príležitosť priaznivá, vhodná okolnosť, situácia, chvíľa, možnosť: výborná, výnimočná príležitosť, možnosť; nedať si ujsť ani jednu príležitosť, možnosť, hovor. šanca (príležitosť na úspech): životná šanca ## príležitostne pozri niekedy 1, niekedy 4 ## príležitostný uplatňovaný, používaný pri istej príležitosti, slávnostný, spoločenský, sviatočný (i pren. expr.): príležitostné, slávnostné, spoločenské, sviatočné šaty; príležitostný, sviatočný vodič (s malými skúsenosťami; ktorý jazdí zriedka), výnimočný (urobený, vykonaný výnimočne pri istej príležitosti): bola to výnimočná kúpa ## príležitý pozri vhodný ## priliať pozri doliať ## prilíčiť pozri zafarbiť ## priliehať 1. byť svojimi rozmermi, tvarom a pod. presne vyhovujúci (na svoje určenie), zapadať: okenice zle priliehajú, zapadajú, hodiť sa: súčiastka sa sem výborne hodí, hovor.: pasovať, sedieť: klobúk mu dobre pasuje, sedí, hovor. šikovať sa: kľúč sa do zámky nešikuje, zastar. trafiť sa: akosi sa to sem netrafí, tesniť (tesne priliehať): dvere netesnia 2. istými znakmi byť v dobrom súlade s niekým, niečím, byť výstižný, zhodovať sa, kryť sa: opis na zbeha prilieha, opis sa s ním zhoduje, kryje, hovor.: pasovať, sedieť: výpovede svedkov nepasujú, nesedia ## priliehavý 1. urobený presne na mieru; tesne priliehajúci k niečomu, upätý: priliehavý, upätý kabát, hovor.: pasentný, vypasovaný, hovor. neskl. akurát: priliehavé, vypasované, pasentné sako; šaty sú akurát, tesný, úzky (op. voľný): rada nosila tesné, úzke sukne, nohavice 2. pozri výstižný, primeraný ## priliepať pozri lepiť 1 ## priliepať sa pozri lepiť sa 1 ## priliezť pozri prísť 1 ## prilípavý pozri lepkavý 1 ## prilipnúť 1. ostať v najtesnejšom dotyku s niečím, priľahnúť, kniž. priľnúť: mokrá košeľa prilipla, priľahla mužovi k telu; olej dobre prilipne, priľne k trecej ploche, prilepiť sa (zachytiť sa na niečom lepkavom): na mastný povrch sa prilepila nečistota, nachytať sa (prilipnúť vo väčšom množstve): prach sa nachytal na riad, primrznúť (mrazom sa prilepiť): dno primrzlo o kameň, kniž. uľpieť, expr. ulipnúť: zrnká prachu uľpeli, ulipli na vyleštenej ploche, poet. primrieť: pery primreli k ústam, prichytiť sa, chytiť sa: náter sa dobre neprichytil, nechytil, pricicať sa, prisať sa (cicajúc prilipnúť k niečomu): dieťa sa dychtivo pricicia k matkinmu prsníku, popriliepať sa, poprilepovať sa (postupne, vo väčšom množstve alebo na viacero miest) 2. ostať s niekým spätý duchovnými, citovými putami, kniž. priľnúť: celým srdcom prilipla, priľnula k matke, pripútať sa, primknúť sa: byť pripútaný k rodine, ku knihám, k literatúre; primkol sa k novým priateľom celou dušou ## príliš nad náležitú, primeranú mieru, veľmi: príliš, veľmi sa ponáhľal, prílišne, priveľmi: prílišne, priveľmi sa rozťahuje, nadmieru, mimoriadne, neobyčajne, zried. nadmier: je nadmieru, mimoriadne, neobyčajne opatrný, priveľa, hovor. expr.: neúrekom, vyše práva: je toho už priveľa, neúrekom, vyše práva, čo si dovoľuje ## prílišne pozri príliš, veľmi ## prílišný pozri nadmerný, neprimeraný 1, krikľavý 1, veľký 1 ## príliv pozri prílev ## priliznúť pozri učesať ## priľnavosť odb. sila, ktorou k sebe prilípajú povrchy látok, predmetov, odb. adhézia ## priľnúť pozri prilipnúť 1, prilipnúť 2, prilepiť sa 1 ## príloha 1. jedlo podávané k mäsu, príkrm: ako prílohu, príkrm sme mali zemiakový šalát, subšt. čušpajz 2. pozri dodatok ## priložiť 1. umiestiť (obyč. nejakú vec) tesne vedľa niečoho, položiť, dať: priložiť, položiť si obklad na čelo; priložil, dal zbraň k lícu, pritknúť: pritknúť si čelo k obloku 2. dať k niečomu niečo (ako ďalšiu súčasť, ako niečo navyše a pod.), pridať: priložiť, pridať k výrobku letáčik s návodom na použitie; synovi ešte pridala, priložila na tanier, pripojiť: pripojiť k textu mapku, primiešať (priložiť miešaním): primiešať cement do malty, expr. šprtnúť (troška pridať), prihodiť, dohodiť (hodením priložiť alebo priložiť v cene): prihodiť do pece; prihodiť ešte pár korún, doložiť, dodať (obyč. v reči): napokon ešte doložil, dodal, že si vec rozmyslí, popridávať, popripájať, poprikladať, podokladať (postupne, viac vecí) 3. pozri udrieť 1 4. pozri podložiť 4 ## priľúbiť si pozri obľúbiť si ## prilúdiť pozri nalákať ## príma 1. pozri výborný, príjemný 2. pozri výborne 1, príjemne ## primabalerína pozri tanečnica 1 ## primadona pozri namyslenec ## primadonský pozri namyslený ## primajstrovať pozri pripevniť ## primálo pozri málo 1, málo 2, slabo 1 ## primaľovať pozri skresliť ## primalý pozri malý 1 ## primámiť pozri privábiť ## primán pozri prvák ## primárne pozri pôvodne ## primárny pozri základný, hlavný 1 ## primastiť pozri omastiť ## primastný pozri mastný 1, mastný 2 ## primašírovať pozri prísť 1 ## primať pozri prinútiť, pohnúť 2 ## primát pozri prvenstvo 1 ## primátor pozri starosta ## prímer pozri prirovnanie ## primerane pozri vhodne 1, pozri primeraný ## primeraný majúci takú mieru, ktorá práve zodpovedá, vyhovuje istým okolnostiam, požiadavkám, podmienkam, kritériám a pod. (op. neprimeraný), náležitý, vhodný, príhodný: našiel primeraný, náležitý, vhodný spôsob; vekovo primeraný, vhodný partner; primerané, príhodné miesto, zodpovedajúci, príslušný, kniž. patričný, adekvátny: prejaviť zodpovedajúcu, príslušnú, patričnú úctu; veku primerané, zodpovedajúce schopnosti; adekvátne vedomosti, dôstojný (primeraný v pomere k niekomu, niečomu; op. nedôstojný): nemať dôstojné podmienky na život, zastar. prístojný [Tajovský]; dobrý (op. zlý), slušný, hovor. akurátny: dobrá, slušná, akurátna strava, dosiahnuteľný (neprekračujúci možnosti; op. nedosiahnuteľný): kládla si dosiahnuteľné ciele, úmerný (ktorý je v správnom pomere k niečomu; op. neúmerný): úmerný výkon, úmerné nároky, priliehavý: vyberal primerané, priliehavé slová, správny, odôvodnený, opodstatnený, oprávnený, spravodlivý (primeraný vzhľadom na dôvod, spravodlivosť): správny, odôvodnený, opodstatnený, oprávnený, spravodlivý trest; spravodlivá známka za odpoveď ## primerať pozri prirovnať ## primerkovať pozri zavarovať 1 ## prímes čo je primiešané, pridané do niečoho, prímesok, primiešanina: cement s prímesou, s prímeskom, s primiešaninou vápna ## prímesok pozri prímes ## primiciant cirk. katolícky kňaz slúžiaci prvú omšu, novokňaz ## primiesť pozri zamiesť ## primiešanina pozri prímes ## primiešať pozri zamiešať 2, priložiť 2 ## primiešať sa pozri zamiešať sa 1 ## primitív pozri hlupák ## primitivita pozri primitivizmus ## primitivizmus nízka úroveň rozvoja kultúry, primitívnosť, primitivita: primitivizmus, primitívnosť, primitivita pôvodných obyvateľov, nekultúrnosť, nekultivovanosť: nekultúrnosť, nekultivovanosť obecenstva ## primitívnosť pozri primitivizmus ## primitívny 1. ktorý je na najnižšom stupni spoločenského vývoja, prvotný, prapôvodný (ktorý bol na začiatku spoločenského vývinu): spôsob života primitívnej, prvotnej, prapôvodnej rodiny; prvotné, prapôvodné náboženstvo, necivilizovaný (op. civilizovaný), nekultúrny, nevyspelý, barbarský: primitívny, necivilizovaný, barbarský svet, divý, divoký, divošský: divé, divoké, divošské kmene 2. zodpovedajúci najnižšiemu stupňu spoločenského vývinu, jednoduchý, prostý: primitívne, jednoduché nástroje; primitívne, prosté myslenie, nedokonalý: nedokonalá technika, nedokonalý spôsob výroby, nízky: nízky stupeň vývinu, ľudový, zastar. vulgárny: ľudový, vulgárny jazyk 3. pozri nevzdelaný, obmedzený 1, nevyspelý ## primknúť pozri zamknúť pozri prisunúť 1 ## primknúť sa 1. pozri pritisnúť sa 2. pozri pripútať sa, prilipnúť 2 ## primladý pozri mladý 1 ## primliaždiť pozri pritisnúť 1, privaliť ## primlieť sa pozri prísť 1 ## primnoho pozri priveľa, veľa ## primoc pozri priveľa, veľa ## primontovať pozri pripevniť ## primotať sa pozri prísť 1 ## primraziť pozri otriasť 3 ## primrieť pozri prilipnúť 1 ## primrznúť 1. pozri zamrznúť 1, pritiahnuť 3 2. pozri prilepiť sa 1, prilipnúť 1 3. pozri zmeravieť ## primurovať pozri pristaviť 1 ## primusieť pozri prinútiť ## prinajhoršom vyjadruje zápornú krajnú hranicu, mieru, situáciu, nanajvýš: prinajhoršom, nanajvýš bude musieť skúšku opakovať, v krajnom prípade, najviac, najviacej, maximálne: v krajnom prípade, najviac, najviacej môže dostať dva roky podmienečne; maximálne sa mu budeme musieť ospravedlniť ## prinajlepšom 1. vyjadruje (kladnú) prípustnú alebo možnú hranicu, mieru, v najlepšom prípade: v nemocnici zostane prinajlepšom, v najlepšom prípade týždeň, prinajmenšom, prinajmenej, najmenej, minimálne: prinajmenšom, prinajmenej týždeň bude trvať oprava cesty; zavrú ho najmenej, minimálne na rok 2. vyjadruje najvyššiu možnú hranicu, mieru, nanajvýš, najviac, najviacej, maximálne: bolo ich tam prinajlepšom, nanajvýš, najviac dvadsať; do hľadiska vojde najviacej, maximálne päťsto divákov ## prinajmenej 1. vyjadruje najmenšiu možnú kvantitu, mieru, prinajmenšom: nazbierala prinajmenej, prinajmenšom päť kíl jahôd, najmenej, aspoň: zarobil na tom najmenej, aspoň desaťtisíc korún; mohol sa aspoň, prinajmenej pozdraviť, minimálne: pri havárii zahynulo minimálne desať osôb 2. pozri prinajlepšom 1 ## prinajmenšom 1. pozri prinajmenej 1, prinajlepšom 1 2. pozri aspoň 1, aspoň 2 ## prináležať pozri patriť 1, patriť 2 ## prinavracať pozri vracať 1, vracať 3 ## princ nevládnuci člen panovníckeho alebo kniežacieho rodu: korunný princ, kráľovič (princ v rozprávkach), infant (princ v Španielsku), cárovič (cárov syn) ## princíp 1. pozri zákon 1, zákon 2 2. pozri zásada, pravidlo 1 ## principiálny 1. pozri základný, podstatný 1 2. pozri nekompromisný ## priniesť 1. nesením dopraviť niekam, doniesť: priniesť, doniesť nákup z obchodu; prinesiem, donesiem ti knihu, expr.: privliecť, dovliecť, pritrepať, dotrepať, doterigať, dopratať, priteperiť, doteperiť (s námahou priniesť): privliekol, dovliekol kufor zo stanice pešo; ledva som batoh doterigal, dopratal, doteperil domov, poprinášať, podonášať, expr. poprivláčať (postupne, viac vecí): poprinášať dnu stoličky 2. prísť s niečím (obyč. s informáciami, s darom, s istým poslaním a pod.), doniesť: priniesli, doniesli nám novinu, uverejniť (prísť s niečím v tlači): týždenník priniesol, uverejnil výsledky volieb 3. byť pôvodcom, príčinou niečoho, doniesť: priniesli, doniesli ste nám príjemné rozptýlenie, spôsobiť, privodiť: peniaze mu spôsobili veľa nešťastia; spôsobilo, privodilo nám to iba škodu, vyniesť (priniesť úžitok): podnikanie nám vynieslo zisk, vniesť (pričiniť sa o vznik niečoho): vniesť, priniesť do veci poriadok; vniesť rozkol do rodiny, priviesť, doviesť (pričiniť sa o niečo): skoro ho priviedli, doviedli o rozum; doviedlo ma to do zúfalstva, pren. expr. priviať: priviala ho zvedavosť 4. zapríčiniť stratu niečoho, doniesť, pripraviť (o niečo), dostať (o niečo): priniesli, doniesli nás o celý majetok; pripraviť, dostať niekoho o všetko, pozbaviť (obyč. proti vôli niekoho): pozbaviť niekoho hodnosti, cti ## prinitovať pozri pripevniť ## prinízko pozri nízko 1 ## prinízky pozri nízky 1 ## priňuchať pozri privoňať 1 ## prinútiť nátlakom, násilím, mocou a pod. spôsobiť, aby niekto niečo urobil, donútiť: vojaka prinútili, donútili strieľať, priprieť, prisiliť, zried. vsiliť: priprel syna do roboty, k robote; dievku prisilili vydať sa proti jej vôli; vsiliť tvár do úsmevu, pohnúť, expr. popchnúť (priviesť k niečomu, byť pohnútkou k niečomu, spôsobiť aktivitu): udalosti pohli ľudí k odporu; niečo ma popchlo, aby som nesúhlasil, kniž. primať, priviesť: k takému konaniu ma nik nemôže primať, priviesť; primali nás, aby sme sa k vzbúrencom pridali, hovor. primusieť: ak nechcú podobrotky, treba ich primusieť, hovor. expr.: privrznúť, priseknúť, privrieť: keď polícia mládencov privrzla, prisekla, privrela, priznali sa, hovor. expr.: pripriahnuť, zapriahnuť (prinútiť do usilovnej činnosti): rodičia pripriahli, zapriahli deti do ťažkej roboty ## priobjednať pozri objednať 1 ## priodiať pozri obliecť 1 ## priodieť pozri obliecť 1 ## priodvážny pozri smelý ## prioficiálny pozri oficiálny ## priochotne pozri ochotne ## priondiať pozri pripevniť ## priondieť pozri pripevniť ## priorita pozri prvenstvo 2 ## prioritný pozri prvoradý ## priorizovať pozri uprednostňovať ## priostriť pozri zaostriť 1 ## priostrý pozri ostrý ## priotráviť pozri znechutiť ## prípad 1. jednotlivý jav: typický prípad otravy alkoholom, možnosť, eventualita: byť pripravený na všetky možnosti, eventuality, príklad (konkrétny prípad, ktorý niečo overuje, potvrdzuje, osvetľuje): ilustrovať svoje tvrdenia na príklade, vec, záležitosť (prípad vyžadujúci riešenie): trestná vec, záležitosť; to je vec, záležitosť vyšších orgánov, zastar. alebo hovor. kauza: je to nemilá kauza, zastar. pád: v každom páde 2. pozri príhoda ## pripadať pozri zdať 2 ## prípadne 1. k predchádzajúcemu výrazu pripája aktuálny výraz, poprípade: vrátim sa v piatok, prípadne, poprípade v sobotu, eventuálne, respektíve (skr. resp.): zajtra, eventuálne, respektíve pozajtra začnú napúšťať nádrž, možno: prácu dokončia o desať dní, možno aj o týždeň, alebo, či: pošli matku, prípadne, alebo, či otca, zastar.: poťažne, poťažmo 2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete alebo výrazu s odtienkom prípustky, poprípade: poobede si môžeš prípadne, poprípade ľahnúť, eventuálne: eventuálne mu napíšem, azda, vari, hoci: nech prídu azda, vari, hoci aj rodičia, zastar.: poťažne, poťažmo ## pripadnúť 1. pozri ujsť sa 2. pozri zapadnúť 2 3. pozri napadnúť 1 ## prípadný pozri možný ## pripachtiť pozri pribehnúť ## pripálenina pozri spálenina 1 ## pripáliť 1. pozri spáliť 3 2. pozri zapáliť 1 3. pozri prísť 1 ## pripáliť sa sčasti podľahnúť žiaru a zmeniť sa na uhoľ (obyč. o jedle pri varení, pražení, pečení), prihorieť: dávaj pozor, aby sa haruľa nepripálila, aby neprihorela, prismudnúť: zápražka rýchlo prismudne, pripiecť sa (pri pečení): klobásky sa v rúre pripiekli, pritlieť: v kuchyni je plno dymu, na sporáku čosi pritlelo, expr.: priškvariť sa, priškrieť: jedlo je akési priškvarené; priškretá chlebová kôrka, priškvŕknuť: vlasy jej nad ohňom priškvŕkli, oškvŕknuť, oškvrknúť, obškvŕknuť, obškvrknúť (v malej miere): slaninka na pahrebe o(b)škvŕkla, popripaľovať sa, poprihárať, popripekať sa (postupne, na viacerých miestach) ## pripamätovať pozri pripomenúť 1 ## pripamätať pozri pripomenúť 1 ## pripamätovať si pozri rozpamätať sa ## pripamätať si pozri rozpamätať sa ## pripantať pozri pripútať 1 ## pripantať sa pozri prísť 1 ## pripásať pozri opásať 1 ## pripäť pozri pripnúť ## pripekať pozri pražiť 1, pražiť 2 ## pripekný pozri pekný 1 ## pripevniť pevne pripojiť, upevniť: lano pripevniť, upevniť o stĺp, pribiť, priklincovať, zaklincovať (pripevniť klincami): podpätok treba dobre priklincovať, prikovať, prikuť (pripevniť kovaním): prikovať niečo na reťaz, priskrutkovať, hovor. prišraubovať (pripevniť skrutkou), primontovať, namontovať (pripevniť montovaním): primontoval na auto držiaky na lyže, hovor. primajstrovať: uvoľnenú kľučku treba znova primajstrovať, prichytiť, expr. prikvačiť: prichytí si, prikvačí si na kabát metál, pripichnúť (pripevniť pichnutím): pripichnúť oznam na tabuľu, pripnúť, pripäť, prišpendliť, prišpendlíkovať (pripevniť špendlíkom, sponkou, ihlicou a pod.), prinitovať (pripevniť nitovaním): prinitovať rúčku k panvici, prirobiť: strojček prirobím na doštičku, pripútať, priputnať, priviazať, expr. pripantať (pripevniť viazaním): priviazať, pripantať šnúru o kôl, niž. hovor.: priondiať, priondieť, pritentovať: Priondi, pritentuj ten motúz o plot! ## pripiecť 1. pozri spáliť 3, upražiť 2. pozri zapáliť 1 ## pripiecť sa pozri pripáliť sa ## pripierať pozri nútiť 1 ## pripichnúť pozri pripevniť, pripnúť ## pripíjať piť (obyč. liehový nápoj) na počesť, na zdravie niekoho, hovor. zdravkať: jubilantovi pripíjali, zdravkali pohárom vína, fraz.: zdvíhať pohár/čašu, dvíhať pohár/čašu: (z)dvíhajú pohár/čašu na zdravie, na slávu ## pripínač pozri pripínadlo ## pripínadlo predmet, zariadenie na pripínanie, pripínač, pripináčik (klinček na pripínanie), hovor. pripinák: pripichnúť papier pripináčikom, pripinákom na dvere ## pripinák pozri pripínadlo ## prípis pozri oznam ## pripísať 1. označiť za pôvodcu, príčinu niekoho, pričítať, pripočítať, prisúdiť: všetku vinu pripísali, pričítali, prisúdili ošetrovateľovi; zásluhy napokon pripíšu, prisúdia iba predsedovi, privlastniť: všetky neúspechy privlastnil iným, nedok.: prikladať, podkladať: význam prikladať inému; podkladáte nám zlé úmysly, kniž. imputovať: Čo nám to chcete imputovať? 2. právne prideliť, dať nárok na niečo, pririeknuť: majetok pripísať, pririeknuť deťom; súd pririekol pozemok sestre, prisúdiť (prideliť súdnym rozhodnutím): domu prisúdili vysokú cenu, prirátať, priznať (dať niekomu právo, nárok na niečo): prirátať, priznať niečo niekomu k dobru; priznali mu náhradu za utrpenú škodu, venovať, dedikovať (obyč. literárne dielo na znak úcty, lásky): autor pripísal, venoval, dedikoval svoje dielo rodičom 3. pridať písaný dodatok, dopísať: pripísať, dopísať do listu prosbu ## prípisok pozri dodatok ## pripiť sa pozri podnapiť sa ## pripiť si pozri štrngnúť si ## prípitok pozdravný prejav prednesený pri pripíjaní, zdravica: predniesť prípitok, zdravicu, toast: povedať toast ## pripitý pozri podnapitý, opitý 1 ## priplantať sa pozri prísť 1 ## pripľaštiť pozri zabuchnúť ## priplatiť pozri doplatiť 1 ## príplatok suma, o ktorú sa zvyšuje základná suma, prídavok: rodinné príplatky, prídavky, prirážka: prirážka k cene, vysokohorská prirážka ## priplávať pozri priplaviť, pristáť ## priplaviť sa (o plavidlách) plávaním sa priblížiť, doplaviť sa: loď sa priplavila, doplavila k brehu, priplávať, doplávať (aj o ľuďoch a zvieratách): rekreanti priplávali, doplávali včera večer ## priplaziť sa priblížiť sa plazením, doplaziť sa: priplazil sa k domu so zranenou nohou, zried. priplúžiť sa (ukradomky, nepozorovane), expr.: priplichtiť sa, prikradnúť sa (opatrne, ticho, ukradomky): štvornožky sa priplichtil, prikradol k dverám, expr. pritrieť sa (s istým zámerom, úmyslom): pes sa so stiahnutým chvostom pritrel k svojmu pánovi ## priplesknúť pozri zabuchnúť ## priplesnúť pozri zabuchnúť ## pripliesť sa 1. pozri vyskytnúť sa, ocitnúť sa 2. pozri pripojiť sa, pridať sa 1 ## priplichtiť sa pozri priplaziť sa, priblížiť sa ## príplod pozri príchov 1 ## príplodok pozri príchov 1 ## priplúžiť sa pozri priplaziť sa, priblížiť sa ## pripnúť spojiť nejakým jednoduchým mechanizmom (špendlíkom, sponkou, háčikom, gombíkom a pod.), pripichnúť: pripla, pripichla letáčik na tabuľu, pristoknúť: pristoknúť si pierko na klobúk, prišpendliť, prišpendlíkovať: ozdobu prišpendlila na golier šiat, pribodnúť (upevniť ostrým hrotom): pribodnúť lístok na podložku, upnúť, upäť, prichytiť, expr. prikvačiť: vinič upne o kôl; odznak prichytený, prikvačený na saku, pripásať (pripnúť k pásu): šabľu si pripáše k opasku, popripínať (postupne, viac vecí alebo na rozličné miesta) pozri pripevniť ## pripäť spojiť nejakým jednoduchým mechanizmom (špendlíkom, sponkou, háčikom, gombíkom a pod.), pripichnúť: pripla, pripichla letáčik na tabuľu, pristoknúť: pristoknúť si pierko na klobúk, prišpendliť, prišpendlíkovať: ozdobu prišpendlila na golier šiat, pribodnúť (upevniť ostrým hrotom): pribodnúť lístok na podložku, upnúť, upäť, prichytiť, expr. prikvačiť: vinič upne o kôl; odznak prichytený, prikvačený na saku, pripásať (pripnúť k pásu): šabľu si pripáše k opasku, popripínať (postupne, viac vecí alebo na rozličné miesta) pozri pripevniť ## pripočítať 1. pozri prirátať 2. pozri pripísať 1 ## pripodobniť pozri prirovnať, porovnať ## pripochodovať pozri prísť 1 ## pripojiť 1. dať k niečomu ako ďalšiu súčasť, pridať, dodať, priložiť: k žiadosti pripojiť, pridať životopis; k strojčeku priložiť návod, pričleniť, pridružiť: osadu administratívne pričlenili k obci; chlapcov napokon pričlenili, pridružili k skupine športovcov, priradiť (radením pripojiť): publikáciu priradili k odbornej literatúre, hovor. prifariť: je mi celkom jedno, kde ma prifaria, kniž. privteliť (pevne pripojiť): pozemok privtelený k domu, kniž. inkorporovať: svoje vyznanie inkorporoval básnik do textu, anektovať (násilne pripojiť cudzie územie), napojiť, zapojiť (pripojiť do prúdového obvodu, do väčšieho celku): napojiť prijímač na elektrickú sieť; zapojenie telefónneho obvodu na centrálu, pripnúť, pripäť, upnúť, upäť: pripäť, upäť reťaz k niečomu, popripájať, poprikladať, popridávať (postupne, viac vecí) 2. pozri povedať, poznamenať 1 ## pripojiť sa stať sa spoluúčastníkom niečoho (skupiny, hnutia, cesty a pod.), pridružiť sa, pridať sa: pripojiť sa, pridružiť sa k skupine turistov; neskôr sa k nám pridala aj opozícia, hovor. expr. prikmotriť sa: cestou sa ku mne prikmotril psík, prejsť, pristúpiť, prikloniť sa (stať sa stúpencom iného): prejsť k nepriateľovi; chce radšej pristúpiť, prikloniť sa k nám, hovor. zviezť sa (pripojiť sa pri chôdzi): zveziem sa na kúsku s tebou, zapojiť sa, zamiešať sa, primiešať sa, vmiešať sa, expr.: pripliesť sa, vpliesť sa, pritrieť sa (pripojiť sa bez vyzvania, obyč. do rozhovoru): do každej reči sa zapojí, zamieša; nik nezbadal, ako sa priplietli, pritreli do debaty; zamiešať sa do davu demonštrantov, expr. vpadnúť (náhle sa pripojiť): vpadnúť do diskusie, zried. pritovarišiť sa [Rázus] ## pripomenúť 1. oživiť v pamäti; vyvolať predstavu niekoho, niečoho alebo vyvolať spomienku na niekoho, niečo, pripamätať, zried. pripamätovať: pripomenúť, pripamätať niekomu staré sľuby, dlhy; dnes sme si pripomenuli, pripamätovali výročie básnikovho narodenia, upomenúť (pripomenúť splnenie povinnosti): upomenúť dlžníka na vrátenie dlhu, upamätať, upamätovať: upamätal som ho, že sme sa už videli, upozorniť (obrátiť niečiu pozornosť na niekoho, na niečo a obyč. vyzvať na isté konanie): návštevníkov treba upozorniť na zmenu programu; upozornite mládež, že sa tu nefajčí, napomenúť: napomeň mi, že mám ísť na poštu, spomenúť: nepríjemnú udalosť sme už nespomenuli, fraz. otrieť niekomu niečo o nos (pripomenúť s výčitkou): viackrát už otrela dcére o nos jej previnenie, popripomínať, pospomínať (postupne, viac vecí) 2. vysloviť vecnú, okrajovú a pod. poznámku, poznamenať, podotknúť: rečník pripomenul, poznamenal, podotkol, že východiskový materiál nie je úplný, zmieniť sa: o veci sa nik nezmienil, expr. utrúsiť (mimochodom, nenápadne): váhavo utrúsil niečo o našej povinnosti prísť, hovor. prehodiť: prehodil čosi o danom sľube, nadhodiť (v reči naznačiť): nadhodil starý problém, expr.: nadštrknúť, naštrknúť, podštrknúť (v reči naznačiť), hovor.: zaduplikovať, zduplikovať (dôrazne pripomenúť): mať ešte raz z(a)duplikovala, čo máme urobiť, hovor. pritlačiť (dôrazne pripomenúť) ## pripomenúť si pozri rozpamätať sa ## pripomienka pozri poznámka 1 ## pripomínať 1. pozri napomínať, namietať, vyčítať 2. pozri podobať ## prípona lingv. časť slova, ktorá sa pripája k základu slova, lingv. sufix: slovotvorná prípona, slovotvorný sufix ## priponáhlo pozri naponáhlo 1 ## pripotkýnať sa pozri prísť 1 ## pripovedať sa pozri zaviazať sa ## prípoviedka pozri príslovie ## príprava činnosť, ktorou sa umožňuje realizácia niečoho, hovor. chystačka: príprava, chystačka na ďalekú cestu ## priprávať pozri chystať, pozri pripraviť ## pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho, prichystať, prihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestu, nachystať, schystať: na svadbu je už všetko nachystané, pristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenie, nahotoviť, nahotovať, prihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriť, hovor. zastaráv.: pririchtovať, narichtovať, zastar. uchystať [Vajanský, Dobšinský], zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu osláv, usporiadať, uskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom diele, osnovať, zosnovať, zried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanie, nastrojiť, nastražiť, nastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úklady, inscenovať, nainscenovať, naaranžovať, naplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politika, expr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískať, popripravovať, popriprávať, pochystať (postupne, viac vecí), subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal 2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, spôsobiť, zapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľ, zaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie?, spraviť, urobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie 3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli), pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postavenia, priniesť, doniesť, priviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniaze, obrať, olúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to posledné, dostať: dostali nás o celý majetok, hovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovku, hovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí ## prípravný pozri predbežný 1 ## prípravok výrobok pripravený na použitie, preparát: chemický, syntetický, kozmetický prípravok, preparát; prípravok, preparát na striekanie stromov ## pripravovať pozri chystať, pozri pripraviť ## pripravovateľ pozri pôvodca 1 ## pripražiť pozri upražiť ## pripriahať pozri priahať ## pripriahnuť 1. pozri zapriahnuť 1 2. pozri prinútiť ## priprieť 1. pozri prinútiť 2. pozri pritisnúť 1, pritisnúť 2 3. pozri zatvoriť 1 4. pozri privrieť 2 ## priprieť sa pozri pustiť sa 1, dať sa 1 ## pripučiť pozri pristúpiť, pritisnúť 1, privaliť ## pripuchnúť pozri opuchnúť ## pripustiť 1. pozri pustiť 3 2. pozri strpieť 1, dovoliť 3. pozri uznať 2, pristať 1 ## prípustný ktorý možno pripustiť (op. neprípustný), dovolený, povolený (op. nedovolený, zakázaný): prípustná, dovolená, povolená rýchlosť; nie je prípustné, dovolené, povolené fajčiť v miestnosti, prijateľný (ktorý možno prijať): prijateľné riešenie, prijateľná vec, možný (op. nemožný): je to možné ## pripútať 1. pevne pripojiť putami, reťazou, povrazom a pod., priputnať: pripútať sa v lietadle; priputnať dieťa v kočíku; pripútať, priputnať psa k búde, priviazať: kôň priviazaný k stĺpu, prikovať, prikuť (pripútať kovaním): otrok prikovaný, prikutý k lodi, expr. pripantať: pripantať dobytok k válovu, zried. upútať: čln upútali k brehu hrubým povrazom, pripevniť, upevniť: pripevniť stromček ku kolu; povraz upevniť o skobu 2. kniž. urobiť natrvalo závislým od niekoho, od niečoho, prinútiť niekoho ostať na istom mieste, priputnať: rodičia pripútali, priputnali deti k rodine; byť chorobou pripútaný na posteľ, upútať: počas štúdií ho šport načisto upútal, kniž. zaviazať: zaviazať niekoho sľubom, vďačnosťou ## pripútať sa natrvalo nadobudnúť k niekomu, niečomu tesné spojivá (obyč. citové), priputnať sa, prilipnúť: celou dušou sa pripútala, prilipla k starkej, kniž. priľnúť: priľnúť k rodnému kraju, primknúť sa (názorovo, citovo sa pripojiť): primknúť sa ku kamarátkam, expr. privesiť sa: privesiť sa na jednu osobu, pren. expr.: pricicať sa, prisať sa (z vypočítavosti) ## pripútavať pozri pútať 1, pútať 2 ## priputovať pozri prísť 1 ## priradiť pozri pripojiť 1 ## prirajtovať pozri pribehnúť ## prirásť 1. pozri zrásť 1 2. pozri zväčšiť sa 1 ## prírast pozri prírastok ## prírastok zväčšenie počtu, množstva niečoho, prírast: prirodzený prírastok, prírast obyvateľstva; prírastok, prírast vkladov, odb.: akces, akvizícia, publ. nárast: nárast bytov ## prirátať rátaním, počítaním pridať, pripočítať: k cene prirátali, pripočítali aj poštovné, hovor. priraziť: obchodník si prirazil až 20 Sk, prihodiť (pridať k cene, obyč. pri dražbe): ešte niečo k cene prihodil ## priraziť 1. pozri zabuchnúť, privrieť 1; prisunúť 1 2. pozri prirátať 3. pozri pristáť, prísť 1 ## prirážka pozri príplatok ## priredikať sa pozri prísť 1 ## prirepetiť sa pozri prísť 1 ## pririeknuť pozri prisúdiť 1, priznať 2 ## pririchtovať pozri pripraviť 1 ## prirobiť pozri pripevniť ## príroda 1. pozri svet 1 2. pozri kraj 2 ## prírodný pochádzajúci z prírody, kniž. naturálny: prírodné, naturálne produkty; kozmetika na báze prírodných, naturálnych látok, prirodzený (op. umelý; syntetický): prírodné, prirodzené farbivo; prírodný, prirodzený kaučuk, hovor. neškolený: neškolené víno ## prirodzene 1. pozri prirodzený 1, prirodzený 3, prirodzený 4 2. pozri áno 3. pozri pravda 1, veru ## prirodzenie pozri pohlavie 2 ## prirodzenosť pozri prostota ## prirodzený 1. daný prírodou, vyplývajúci z prírodných zákonitostí, vrodený: prirodzený, vrodený inštinkt, pudový: prirodzené, pudové správanie, prejavy, spontánny, živelný, neusmerňovaný (bez zásahu zvonka, bez ľudského vplyvu): spontánny, živelný vývoj; spontánny, neusmerňovaný živočíšny výber, samočinný, samovoľný (prebiehajúci, uskutočňujúci sa sám od seba): samočinné, samovoľné čistenie vody; samovoľné striedanie sa štyroch ročných období, necvičený, neškolený (bez cviku, učenia): necvičený hlas, neškolený talent 2. neutvorený ľudskou činnosťou, pochádzajúci z prírody (op. umelý), prírodný: prirodzené, prírodné hnojivo; prirodzený, prírodný hodváb (op. syntetický), kniž. naturálny: naturálne produkty, pravý (zachovávajúci prírodnú pôvodnosť): zmenila svoju prirodzenú, pravú farbu vlasov 3. plný prirodzenosti, nenútenosti (op. neprirodzený), bezprostredný, spontánny: prirodzený, bezprostredný, spontánny prejav radosti, nenútený (op. nútený), nestrojený (op. strojený): nenútené, nestrojené správanie, gestá, nenásilný (op. násilný, silený): nájsť nenásilný spôsob vplyvu, nenásilný smiech, uvoľnený (op. upätý): byť uvoľnený v spoločnosti, v rozhovore 4. ktorý sa neprieči prirodzenosti, nevymyká z normálu, bežný, obyčajný: prirodzený, bežný, obyčajný jav, obvyklý, všedný: prirodzená, obvyklá reakcia organizmu; všedná vec, normálny, samozrejmý: normálny, samozrejmý fakt; samozrejmá ľudská potreba, pravidelný (prirodzený svojou pravidelnosťou): pravidelné príznaky choroby, zried. zrejmý [Urban] ## prirojiť sa pozri prísť 1 ## prirovnanie výrazový prostriedok porovnávajúci niečo na základe zhodných alebo odlišných vlastností, kniž. prímer: jeho reč bola plná prirovnaní, prímerov zo života, príklad (konkrétne prirovnanie): osvetliť niečo príkladom ## prirovnať na základe podobných znakov, vlastností uviesť do vzájomného vzťahu, porovnať: prirovnať dieťa ku kvetu, porovnať dieťa s kvetom; báseň prirovnal k symfónii; porovnať výsledky práce so zahraničnými, primerať: primerali chlapcov, ktorý z nich je vyšší; mesto primerať k Parížu, pripodobniť: žiaka už môžu pripodobniť k učiteľovi; tú krásu nemožno ničomu pripodobniť, konfrontovať, skonfrontovať: (s)konfrontovanie výdavkov s minulým rokom, lit. paralelizovať (nedok.) ## príručka 1. prehľadne a prístupne napísaná kniha zhŕňajúca poznatky z istého vedného odboru, rukoväť: príručka, rukoväť slovenskej literatúry, vademékum (vrecková príručka): vademékum praktického lekára 2. pozri knižnica 1 ## prirútiť sa pozri prísť 1 ## prirýchliť pozri urýchliť, zrýchliť ## prirýchlo pozri rýchlo ## prísada pozri dodatok ## prisadnúť pozri sadnúť (si) 1 ## prisahať sa uisťovať o niečom formou slávnostného vyhlásenia alebo formou sľubu s odvolaním sa na Boha, Bibliu a pod., prisahať, zaprisahávať sa: prisahal (sa), že rodinu pomstí; prisahá (sa), zaprisaháva sa, že do domu viac nevkročí, veriť sa, zaverovať sa: musel sa pred všetkými veriť, zaverovať, že on to neurobil, božiť sa: boží sa, že sa polepší, dušiť sa (o pravdivosti niečoho uisťovať slovami na moj dušu): stále sa duší, ale nik mu už neverí, zaklínať sa, kliať sa (prisahať sa formou kliatby): zaklína sa, že radšej zomrie, akoby mala porušiť sľub, nár. hromiť sa [Kálal], expr. biť sa do pŕs (uisťovať o niečom vytŕčavým vyhlasovaním) ## prisám pozri naozaj, veru ## prisámbohu pozri naozaj, veru ## prisámboh pozri naozaj, veru ## prisámfakt pozri naozaj, veru ## prisámvačku pozri naozaj, veru ## prisať sa pozri pricicať sa, prilipnúť 1, pripútať sa ## priseknúť pozri privrieť 2 ## prischnúť pozri ostať 2 ## prisiliť pozri prinútiť ## prisilno pozri silno 1 ## prisilne pozri silno 1 ## prisilný pozri silný 1, silný 2, silný 3 ## priskackať pozri prísť 1 ## priskočiť pozri prísť 1 ## priskoriť pozri urýchliť, zrýchliť ## priskoro príliš, veľmi skoro, privčas: priskoro, privčas odišiel z domu, prizavčasu: prizavčasu začal trénovať pozri včas 2, zavčasu, pozri predčasný ## priskorý pozri predčasný ## priskromný pozri skromný 1 ## priskrutkovať pozri pripevniť ## priskúpy pozri skúpy 1, skúpy 2, slabý 2 ## prislabo pozri slabo 1, slabo 2 ## prislabý pozri slabý 1, slabý 2, slabý 3, slabý 4 ## prisladiť pozri osladiť 1 ## príslnie pozri perihélium ## príslovečný pozri povestný, známy 1; typický ## príslovie zhustený výraz ľudovej múdrosti s obrazným rázom a poučným zámerom: platí o ňom príslovie Vodu káže, víno pije, porekadlo (skratkovitý ustálený výraz s obraznou platnosťou): starký hovorieval porekadlo, že od roboty kone dochnú, úslovie, povrávka, prípoviedka (ustálené nevetné slovné spojenia): pravdivosť úslovia staroba – choroba je nezvratná, pranostika (druh príslovia vyjadrujúci pozorovania javov v prírode): splnila sa pranostika Žofia víno vypíja, gnóma (stručne vyjadrená myšlienka), sentencia (výrok obyč. cudzieho pôvodu) ## príslovka lingv. neohybné plnovýznamové slovo vyjadrujúce okolnosť alebo vlastnosť deja, lingv. adverbium ## prísľub pozri sľub ## prisľúbiť pozri sľúbiť ## prisľúbiť sa pozri zaviazať sa ## prisluhovač pejor. kto slepo niekomu, niečomu slúži: stranícki prisluhovači, pejor.: nadháňač, lokaj, pohonič, pätolizač (servilný človek): pranierovať pätolizačov, kniž. pejor. pritakávač, hovor. pejor. poskok: urobiť si z niekoho poskoka, pren. hovor. miništrant, pejor. zried. bruchoplaz, publ. pejor. žoldnier (za peniaze najatý prisluhovač), vulg.: riťolez, riťoplaz ## prisluhovať pejor. slepo sa podriaďovať cudzím príkazom, pejor.: službičkovať, služobníčkovať: prisluhuje, službičkuje nadriadeným, pejor. zried. prismrdkávať [Kukučín], slúžiť (niekomu cudziemu): slúžiť okupantom, pren. hovor. miništrovať (horlivo pomáhať): miništrovať novému vedeniu ## prislúchať pozri patriť 1, patriť 2 ## príslušník 1. kto patrí do istého spoločenstva, do istej organizácie, skupiny a pod., člen: príslušník, člen družstva, rodiny, zastar. úd: úd výboru 2. pozri policajt ## príslušný 1. pozri kompetentný, oprávnený 1 2. pozri náležitý ## prismažiť pozri upražiť ## prismelý pozri smelý ## prismrdkávať pozri prisluhovať ## prismudlina pozri spálenina 1 ## prismudnúť pozri pripáliť ## prísne 1. neodpúšťajúc chyby, previnenia a pod. (op. zhovievavo), neúprosne, zried. sprísna: prísne, neúprosne postupovali proti každému, čo mal iný názor, ostro, zostra, tvrdo: proti odporcom zasiahli veľmi ostro, zostra, tvrdo, nekompromisne, exemplárne: nekompromisne, exemplárne potrestali každé previnenie, expr. sparťansky: sparťansky vychovával všetkých svojich synov, kniž. drakonicky, zried. drakónsky (veľmi prísne): drakonicky potlačili každú vzburu pozri prísny 2. nedovoľujúc, neumožňujúc výnimky, dôsledne: prísne, dôsledne dodržiavať predpisy, presne, striktne: postupovať presne, striktne podľa harmonogramu, konzekventne: musí postupovať konzekventne, nekompromisne, kniž. rigorózne: nekompromisne, rigorózne odmietol každý návrh na zmenu 3. prejavujúc odmeranosť, chlad, neprejavujúc cit, odmerane, chladne, chladno, zried. sprísna: prísne, odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcich, zdržanlivo, stroho, rezervovane: pôsobil veľmi zdržanlivo, stroho, rezervovane, neprívetivo, nevľúdne, sucho: jeho hlas znel neprívetivo, nevľúdne, sucho, príkro, ostro, zostra, expr. britko: príkro, ostro, zostra napomenul syna, zamračene: prísne, zamračene hľadela na syna ## prísno 1. neodpúšťajúc chyby, previnenia a pod. (op. zhovievavo), neúprosne, zried. sprísna: prísne, neúprosne postupovali proti každému, čo mal iný názor, ostro, zostra, tvrdo: proti odporcom zasiahli veľmi ostro, zostra, tvrdo, nekompromisne, exemplárne: nekompromisne, exemplárne potrestali každé previnenie, expr. sparťansky: sparťansky vychovával všetkých svojich synov, kniž. drakonicky, zried. drakónsky (veľmi prísne): drakonicky potlačili každú vzburu pozri prísny 2. nedovoľujúc, neumožňujúc výnimky, dôsledne: prísne, dôsledne dodržiavať predpisy, presne, striktne: postupovať presne, striktne podľa harmonogramu, konzekventne: musí postupovať konzekventne, nekompromisne, kniž. rigorózne: nekompromisne, rigorózne odmietol každý návrh na zmenu 3. prejavujúc odmeranosť, chlad, neprejavujúc cit, odmerane, chladne, chladno, zried. sprísna: prísne, odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcich, zdržanlivo, stroho, rezervovane: pôsobil veľmi zdržanlivo, stroho, rezervovane, neprívetivo, nevľúdne, sucho: jeho hlas znel neprívetivo, nevľúdne, sucho, príkro, ostro, zostra, expr. britko: príkro, ostro, zostra napomenul syna, zamračene: prísne, zamračene hľadela na syna ## prisniť sa obyč. neos. ukázať sa, zjaviť sa vo sne, mať sen (o kom, o čom): prisnilo sa mi, mal som sen o ďalekých krajoch, zried. prisnívať sa, prividieť sa, zazdať sa: možno sa ti to len (vo sne) prividelo, zazdalo, posnívať sa (viackrát, o rozličných veciach): človeku sa všeličo posníva, zasnívať sa: krásne veci sa mi zasnívali, expr. popliesť sa: v túto noc sa mi zasa o tebe čosi poplietlo ## prísny 1. ktorý vyžaduje presné, dôsledné plnenie povinností, ktorý nič neodpúšťa, neprepačuje (o človeku; op. zhovievavý, povoľný); svedčiaci o prísnosti, tvrdý (op. mäkký): mať prísneho, tvrdého otca, neúprosný, neoblomný (ktorý sa nedá obmäkčiť): prísny, neúprosný, neoblomný sudca, nekompromisný, kniž. rigorózny (nepripúšťajúci kompromis, výnimku a pod.): skúšajúci bol nekompromisný, rigorózny človek, autoritatívny, autoritársky (ktorý si prísnosťou vynucuje autoritu, nadradenosť): autoritatívny, autoritársky učiteľ, sparťanský (prísny ako v Sparte), pren.: kasárenský, vojenský: sparťanská výchova; doma mal kasárenský, vojenský režim, pren.: kláštorný, kláštorský, kláštornícky (prísny ako v kláštore): prísny, kláštorný, kláštorský poriadok v internáte, puritánsky (prísny v mravoch): puritánska výchova, striktný, jednoznačný: platí striktný, jednoznačný zákaz, odmeraný, chladný, vážny (obyč. o prejavoch človeka): matkin odmeraný, chladný, vážny výraz, strmý, strohý, príkry: učiteľove strmé, strohé napomínania, neprístupný, nevľúdny, neprívetivý (ako prejav prísnosti), hovor. pejor. cerberovský: neprístupná, nevľúdna, neprívetivá, cerberovská tvár, sudcovský (podobný, akým sa vyznačuje sudca), veliteľský, rozkazovačný: matka vedela hovoriť len veliteľským, rozkazovačným tónom, drakonický, zried. drakónsky (ako za starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické sankcie, pren. inkvizítorský 2. pozri dôsledný; presný 5 ## prisoliť 1. pozri osoliť 2. pozri udrieť 1 ## príspevok 1. pozri článok 1 2. pozri prejav 1 ## prispieť 1. pozri dať 1 2. pozri uverejniť, napísať 2 ## prispievať pozri skladať sa 2 ## prisporiť sa pozri vzrásť 1 ## prispôsobiť sa konať v zhode s daným (novým) stavom, zmeniť sa tak, aby to vyhovovalo daným okolnostiam, požiadavkám, kniž. uspôsobiť sa: prispôsobiť sa, uspôsobiť sa novému školskému prostrediu, asimilovať sa (prispôsobiť sa až do splynutia s novým, iným): obyvateľstvo sa postupne asimilovalo, privyknúť, zvyknúť si, navyknúť si: rýchlo si privykol, zvykol na chladnejšie podnebie, udomácniť sa, zdomácnieť, aklimatizovať sa (prispôsobiť sa novému prostrediu): v zamestnaní sa už udomácnila; mnohé latinské slová u nás zdomácneli; hráči sa v trópoch ťažko aklimatizovali, naturalizovať sa (v cudzom prostredí): emigranti sa už celkom naturalizovali, adaptovať sa, odb. akomodovať sa: oči sa na tmu adaptovali, akomodovali, spružnieť (stať sa pružnejším, prispôsobivejším): politika spružnela, nár. prilahodiť sa: žena sa prilahodí [Kukučín] ## prispôsobivý ktorý je schopný prispôsobiť sa (obyč. novým alebo zmeneným podmienkam), kniž. adaptabilný: prispôsobivý, adaptabilný človek, organizmus ## prisprostý pozri nasprostastý, sprostý 1, hlúpy 1 ## prísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom alebo iným pohybom sa niekam dostať (op. odísť), dôjsť: prísť, dôjsť domov pešo, bicyklom, lietadlom; vlak už prišiel do stanice; prísť, dôjsť z návštevy, dostaviť sa, zastar. ustanoviť sa, dostanoviť sa (prísť z povinnosti, obyč. úradnej): dostavte sa, ustanovte sa na okresný úrad, expr. naklusať, kniž. zavítať: Kto to k nám zavítal?, jar tohto roku do mesta zavítala skoro, pristúpiť, prikročiť, priblížiť sa (k niekomu, niečomu): pristúpi, prikročí k mužovi a podá mu ruku; priblížili sa až k budove, expr.: pribehnúť, dobehnúť, priletieť, doletieť, pritrieliť, dotrieliť, pripáliť, dopáliť, priraziť, doraziť, prikúriť, dokúriť, priklusať, doklusať, pricválať, docválať (prísť rýchlo): pribehli, dobehli so zlým chýrom; chlapec pritrielil, dotrielil, prikúril, priklusal domov už naobed; k chate prirazili, dorazili turisti v rekordnom čase, expr.: prifrčať, dofrčať, prifrňať, prifučať, prifuňať, prifukotať, prihartusiť, priharcovať, hovor. expr. prifárať (rýchlo, obyč. znenazdania): hostia prifrčali, prifuňali, priharcovali veľmi skoro, expr.: prihnať sa, dohnať sa, privaliť sa, dovaliť sa, prirútiť sa, dorútiť sa, prihrnúť sa, dohrnúť sa, dosypať sa, nahrnúť sa, primlieť sa, domlieť sa, pritiahnuť, prirojiť sa (prísť prudko a obyč. vo väčšom množstve): rodina nič neoznámila a prihnala sa, prihrnula sa aj s deťmi, expr. navláčiť sa (prísť obyč. nepozvaný), expr.: prihrčať, dohrčať, prirapčať, dorapčať, prihrkotať, dohrkotať, prihrmieť, dohrmieť, prihrmotať, dohrmotať, prihrmotiť, dohrmotiť, prirachotiť, dorachotiť, dohučať (prísť náhle a obyč. hlučne): prihrčať, dohrčať na koči, na aute; prihrmel, dohrmel nadávajúc na všetkých, zastar.: prijachať, dojachať (obyč. o dopravnom prostriedku): vlak prijachal do stanice, expr.: prikvitnúť, dokvitnúť, prikvačiť (znenazdajky): prikvitla k nám návšteva; do školy prikvačil inšpektor, hovor. expr. prikonať sa (prísť ťažko, zďaleka): Kdeže si sa sem prikonal?, expr.: privliecť sa, dovliecť sa, pritrepať sa, dotrepať sa, dopratať sa, priterigať sa, doterigať sa, pridrgáňať sa, dodrgáňať sa, priredikať sa, doredikať sa, priteperiť sa, doteperiť sa, nár. prikriatať sa, expr.: prirepetiť sa, dorepetiť sa, primotať sa, domotať sa, pripantať sa, priplantať sa, doplantať sa, prihrabať sa, dohrabať sa, prikrbáľať sa, dokrbáľať sa, dotĺcť sa (prísť s námahou, ťažko a pomaly): domov sa privliekli, priterigali veľmi ustatí; muž sa pritrepal, prirepetil na schôdzku pripitý; starec sa sem ledva domotal, doplantal, expr.: pritárať sa, dotárať sa, pritmoliť sa, dotmoliť sa, pritúlať sa (náhodou prísť): ktovie, odkiaľ sa sem pritáral, pritúlal ten cudzinec, expr.: priknísať sa, doknísať sa, prikolísať sa, dokolísať sa, pritackať sa, dotackať sa, prikľuckať sa, dokľuckať sa, prikyvkať, dokyvkať sa, dokývať sa, došmatlať sa (prísť neistým, knísavým, kolísavým, tackavým a pomalým krokom), pripotkýnať sa, dopotkýnať sa (prísť potkýnajúc sa), expr.: prikrivkať, dokrivkať, dokrivkať sa, pribadkať, dobadkať (sa) (prísť krivkajúc, pomaly), expr.: prikradnúť sa, priplúžiť sa, doplúžiť sa, prikĺznuť sa, prišmýkať sa (prísť ukradomky, potichučky): prikradol sa, priplazil sa k domu cez záhradu, expr. prišumieť (prísť so šumením, jemne): jar prišumela zavčasu, priplaziť sa, doplaziť sa, expr. priplichtiť sa, priliezť, doliezť, prištverať sa, doštverať sa (prísť plazením, pokorne a pod.), expr.: pricupkať, docupkať, pricapkať, docapkať, priťapkať, doťapkať (sa), priťupkať, priciepkať, priskackať, priskočiť, prihopkať, prihopkovať, pridrobčiť (prísť drobným krokom): dievčatko pricapkalo, pricupkalo, priťapkalo k dedkovi bosými nôžkami, expr.: pritancovať, dotancovať, prikrepčiť (prísť niekam tanečným krokom), expr.: prišuchtať sa, došuchtať sa, prišúchať sa, došúchať sa, prišuchnúť sa, došuchnúť sa, prišmotlať sa, prišmochtať sa, došmochtať sa, prišmotkať sa, došmotkať sa (prísť pomaly, šúchavým krokom), pripochodovať, dopochodovať, hovor. zastar. primašírovať (prísť pochodovým krokom, expr. prísť vôbec), pricestovať, docestovať, hovor. expr. priputovať, expr.: privandrovať, dovandrovať (prísť cestovaním): nevedno, odkiaľ sem turisti priputovali, privandrovali, poprichádzať, poprichodiť, podochádzať, podochodiť (postupne, vo väčšom počte): na svadbu poprichádzalo, poprichodilo veľa hostí 2. pozri nastať 3. pozri ocitnúť 4. pozri získať 1, nadobudnúť 5. pozri stratiť 2 6. pozri objaviť, zistiť 7. pozri zmocniť sa 2 8. pozri ujsť 9. pozri vyskytnúť, naskytnúť sa ## prisťahovalec kto sa prisťahoval, prišelec, pejor. privandrovalec: dedina sa postavila proti prisťahovalcom, prišelcom, privandrovalcom, imigrant (prisťahovalec z cudziny), pejor. skaderuka-skadenoha, hovor. pejor. odkundes, kniž. parvenu [vysl. -nü] (kto pôvodne nepatrí do danej spoločnosti) ## prisťahovalectvo príchod príslušníkov cudzích štátov s cieľom trvalo sa usadiť (op. vysťahovalectvo), imigrácia (op. emigrácia), pejor. privandrovalectvo ## prisťahovať sa prísť natrvalo bývať: prisťahovať sa do hlavného mesta, imigrovať (prisťahovať sa z cudziny; op. emigrovať): po r. 1989 viacerí známi imigrovali do vlasti ## pristarý pozri starý 1 ## pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením, súhlasiť, dať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičo, pristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpu, privoliť, dovoliť, kniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolili, podvoliť sa, zried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísť, pripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovede, dopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodili, prikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavky, pejor.: odkývnuť, odkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali 2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami alebo pekným, ladným výzorom), hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do voza, svedčať, svedčiť, slušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilo, hovor.: pasovať, šiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predsedu, hovor.: sadnúť, seknúť, padnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej sekne, hovor.: sedieť, stáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliate, šatiť (o šatách): tento strih dobre šatí ## pristáť skončiť cestu (o dopravných prostriedkoch na vode alebo vo vzduchu), priraziť, priplávať, priplaviť sa (k brehu; o plavidle): loď pristála, prirazila, priplavila sa načas, zakotviť (o plavidle): čln zakotvil pri móle, zosadnúť, spustiť sa (o lietadle, rakete a pod.): lietadlo pristálo, zosadlo na núdzovom letisku; helikoptéra sa spustila na trávnik, zletieť, zlietnuť (letom sa spustiť dolu) ## pristavať pozri pristaviť 1 ## prístavba dodatočne pristavaná časť budovy, prístavok: prístavba, prístavok skladu, dostavba: povoliť niekomu dostavbu ## pristaviť 1. dodatočne postaviť, pristavať, pribudovať: k domu pristavili, pristavali, pribudovali ešte jedno poschodie, primurovať: k stavbe primurovať garáž, popristavovať (postupne, viac vecí) 2. dať, postaviť do tesnej blízkosti niečoho, prisunúť: vlak pristaviť k nástupisku č. 2; k obloku treba pristaviť, prisunúť stoličku, pritisnúť, pritlačiť: skriňu pritisli, pritlačili ku gauču, pritiahnuť (pristaviť ťahaním): sudy pritiahnuť bližšie k sebe, priraziť (prudko pristaviť): prirazila si stolček k nohe, popristavovať (postupne, viac vecí) 3. spôsobiť, aby niekto, niečo prestalo postupovať, ísť, zastaviť: pristaviť, zastaviť na ulici známeho; vodiča pristavila, zastavila polícia; koňa pristavili, zastavili až na konci dediny, zadržať: zadržať bežiaceho zlodeja, zavrátiť (zahnať späť): zavrátiť čriedu, popristavovať, pozastavovať (postupne, viac jedincov) ## pristaviť sa 1. pozri zastaviť sa 2 2. pozri pozastaviť sa ## prístavky pozri prístupky ## prístavok 1. gram. voľne pripojený zhodný vetný člen podobný prívlastku, gram. apozícia 2. pozri prístavba ## pristihnúť pozri prichytiť 3 ## prístojný pozri primeraný, vhodný ## pristoknúť pozri pripnúť ## pristrčiť pozri prisunúť 1 ## prístrešie pozri obydlie, útočisko, prístrešok ## prístrešok kryt nad niečím v podobe strechy, prístrešie, ostrešie, strieška: prístrešok, prístrešie pre dobytok; sadli si na lavičku pod ostreším, markíza (ochranná strieška nad vchodom alebo oblokom) ## pristrieť pozri prikryť 1 ## pristrihnúť 1. pozri ostrihať, podstrihnúť 2. pozri skresliť ## prístroj technické zariadenie na vykonávanie istých fyzikálnych alebo chemických dejov, aparát: premietací, fotografický, hasiaci prístroj, aparát, hovor. sprava: cirkulárka, telefón je užitočná sprava, automat (automatický prístroj): hrací automat, hovor. zastaráv. alebo expr. mašina pozri stroj ## pristrojiť pozri pripraviť 1 ## pristrojiť sa pozri vyobliekať sa ## prístup 1. pozri príchod 1 2. pozri pomer 2, hľadisko 1 ## pristúpiť 1. chôdzou, krokmi alebo aj iným spôsobom sa dostať niekam, prikročiť: pristúpiť, prikročiť k neznámemu a spýtať sa na cestu, podísť (prísť, postúpiť bližšie): podišla k obloku a vyzrela von, priblížiť sa (prísť bližšie): nebadane sa priblížil k dverám a ušiel, expr. prišmietnuť sa (pristúpiť bližšie s istým úmyslom): prišmietla sa k mužovi a čosi mu šepkala 2. vstúpiť ako ďalší do dopravného prostriedku (op. vystúpiť), prisadnúť: na poslednej stanici pristúpila, prisadla do vlaku skupina výletníkov, nastúpiť, nasadnúť (vstúpiť do dopravného prostriedku): čakala, kto ešte do kupé nastúpi, nasadne 3. stať sa ďalším členom nejakého spoločenstva; súhlasiť (ako ďalší) s nejakou ideou, s nejakým projektom a pod. (op. vystúpiť), pripojiť sa, pridať sa: do krúžku pristúpili ďalší mladí; k hnutiu sa pripojili, pridali aj ostatní; pristúpiť, pripojiť sa, pridať sa k zmluve, pridružiť sa: pridružiť sa k hladovkárom, vstúpiť: vstúpiť do asociácie odborov 4. pripojením zväčšiť počet, množstvo, pribudnúť: k matkiným starostiam pristúpili, pribudli ešte ďalšie 5. pozri pustiť sa 1 6. pozri pristať 1 nohou, šliapnutím pritlačiť, prišliapnuť, zašliapnuť: pristúpiť, prišliapnuť červíka; zašliapnuť ohorok, pridláviť, expr.: pripučiť, prigniaviť (pritisnutím poškodiť): nohou pridláviť, pripučiť mravca, prisadnúť (sadnutím pritlačiť): Neprisadni mi kabát!, zošliapnuť, stlačiť: zošliapnuť, stlačiť brzdu, pedál, vypínač, popripúčať (postupne, viac vecí) ## prístupky priženenie sa ženícha do domu, do rodiny nevesty, prístavky: jeden syn šiel na prístupky, na prístavky ## prístupný 1. ku ktorému, do ktorého je dobrý, ľahký prístup (op. neprístupný), dostupný (op. nedostupný, neprístupný): ťažko prístupné, dostupné miesto; prístupná, dostupná horská chata, schodný (o ceste, chodníku) 2. do ktorého, na ktorý je možný alebo ľahký prístup, vstup (op. neprístupný), otvorený (op. zatvorený, uzavretý): objekt je prístupný verejnosti, otvorený pre verejnosť, sprístupnený (ktorý sa stal prístupným): sprístupnená archeologická lokalita 3. ku ktorému sa možno (ľudsky) priblížiť; ktorý nechá na seba vplývať, pôsobiť; ktorý má pochopenie pre iných (o človeku; op. neprístupný, uzavretý), dostupný: byť prístupný, dostupný citom, otvorený: je otvorený akémukoľvek názoru, vnímavý: prístupné, vnímavé srdce, chápavý, ľudský: bola veľmi chápavá, ľudská, komunikatívny: komunikatívny typ človeka, ovplyvniteľný 4. ktorý možno ľahko získať, dosiahnuť, dostupný, dosiahnuteľný: prístupná, dostupná literatúra; prístupné, dostupné, dosiahnuteľné pramene 5. pozri zrozumiteľný 6. pozri prijateľný ## prisúdiť 1. súdnym rozhodnutím dať (ako vlastníctvo, ako povinnosť a pod.), právne prideliť, priznať: dedičovi nárok neprisúdili, nepriznali; prisúdiť, priznať obžalovanému zníženie trestu, pririeknuť: medzinárodný súd napokon pririekol územie protivníkovi, pripísať, pričítať: celý majetok pripísal synovcovi; všetku vinu pripísal, pričítal nedorozumeniu, prirátať: prirátať niečo niekomu k dobru 2. dať ako úlohu, povinnosť, prideliť, uložiť: prisúdiť, uložiť, prideliť niekomu úlohu pozorovateľa, kniž. imputovať (neprávom, nespravodlivo niečo niekomu prisúdiť) ## prísudok gram. základný vetný člen tvoriaci s podmetom gramatické jadro dvojčlennej vety, gram. predikát ## prísun pozri dodávka 1 ## prisunúť 1. posúvaním dostať do blízkosti niečoho, pritiahnuť: prisunúť si, pritiahnuť si stolček pod nohy, pristrčiť: pristrčila mačke misku s mliekom, pristaviť (dať do tesnej blízkosti niečoho): pristaviť vozík ku vchodu, priraziť (prudko prisunúť): nahnevane prirazil stoličku k stolu, priblížiť (dať trocha bližšie k niečomu): priblížiť lyžicu k ústam, pritisnúť, pritlačiť (tisnutím, tlačením): pritisli, pritlačili skrine do kúta izby, primknúť (tesne k niečomu): primkla si hlavu k dieťaťu, priložiť (položiť k niečomu): priložiť pušku k lícu, expr.: prišuchnúť, prišmyknúť (prisunúť šúchavým, šmýkavým pohybom): prišmykla pohárik na kraj stola 2. pozri doviezť 1 ## prisviedčať slovne alebo gestom prejavovať súhlas s niekým, niečím, pritakávať: na matkino prehováranie iba prisviedča, pritakáva, prikyvovať, expr.: prikyvkávať, kyvkať (prisviedčať obyč. kývnutím hlavy, ruky): na rozkazy ochotne prikyvoval, prikyvkával, kyvkal, nár. kynkať [Kálal], súhlasiť (vyjadrovať súhlas, prejavovať zhodnosť v názore): s návrhom sme všetci prítomní súhlasili; súhlasiť s kolegom, prisviedčať kolegovi, hovor. expr. uhmkať: pozeral na prednášateľa a súhlasne uhmkal, hovor. sekundovať, kontrovať (podporovať názor niekoho; op. oponovať): pri kritike šéfa mu všetci ochotne sekundovali, expr. zried. hehejkať [Gabaj], dosviedčať, dotvrdzovať, potvrdzovať (podávať svedectvo): znova dosviedčal, dotvrdzoval, potvrdzoval, že to bolo tak, kniž. afirmovať ## prisvedčovať slovne alebo gestom prejavovať súhlas s niekým, niečím, pritakávať: na matkino prehováranie iba prisviedča, pritakáva, prikyvovať, expr.: prikyvkávať, kyvkať (prisviedčať obyč. kývnutím hlavy, ruky): na rozkazy ochotne prikyvoval, prikyvkával, kyvkal, nár. kynkať [Kálal], súhlasiť (vyjadrovať súhlas, prejavovať zhodnosť v názore): s návrhom sme všetci prítomní súhlasili; súhlasiť s kolegom, prisviedčať kolegovi, hovor. expr. uhmkať: pozeral na prednášateľa a súhlasne uhmkal, hovor. sekundovať, kontrovať (podporovať názor niekoho; op. oponovať): pri kritike šéfa mu všetci ochotne sekundovali, expr. zried. hehejkať [Gabaj], dosviedčať, dotvrdzovať, potvrdzovať (podávať svedectvo): znova dosviedčal, dotvrdzoval, potvrdzoval, že to bolo tak, kniž. afirmovať ## prisviedčavý pozri súhlasný 1 ## prísvit 1. pozri svetlo 1 2. pozri farba 1 ## prisvojiť si pozri privlastniť si, adoptovať ## prisvojovať si pozri privlastňovať si ## prisypať 1. sypaním k niečomu dodatočne dať, pridať: prisypať, pridať do jedla trocha soli, priložiť: priložila, prisypala hydine z vreca ešte za dve hrste jačmeňa, zried. pritrúsiť (trúsením prisypať, trocha prisypať): pritrúsiť ešte trocha sečky 2. pozri zasypať 1 ## prišelec pozri prisťahovalec ## príšera pozri netvor 1, strašidlo 1, potvora ## príšerný 1. pozri strašný 1 2. pozri veľký 1, nesmierny ## priširoký pozri široký 1 ## prišiť pozri našiť ## priškrieť 1. pozri pripáliť 2. pozri prilepiť sa 1 3. pozri pritisnúť sa ## priškripnúť 1. pozri privrieť 2, pritisnúť 2 2. pozri prichytiť 3 ## priškrtený pozri tlmený, zastretý 1 ## priškrtiť 1. pozri zadusiť 1, zaškrtiť 1 2. pozri pritiahnuť 2 ## priškvariť sa pozri pripáliť sa ## príškvarok pozri spálenina 1 ## priškvŕknuť pozri pripáliť ## prišliapnuť pozri pristúpiť ## prišmietnuť sa pozri pristúpiť 1 ## prišmochtať sa pozri prísť 1 ## prišmotkať sa pozri prísť 1 ## prišmotlať sa pozri prísť 1 ## prišmýkať sa pozri prísť 1 ## prišmyknúť pozri prisunúť 1 ## prišpendlíkovať pozri pripevniť ## prišpendliť pozri pripevniť ## prišraubovať pozri pripevniť ## prištiknúť pozri privrieť 2 ## príštipkár pozri amatér ## príštipkárčiť pozri živoriť ## príštipkársky pozri neodborný ## prištipnúť 1. pozri privrieť 2, pritisnúť 2 2. pozri prichytiť 3 ## prištrngnúť si pozri štrngnúť si ## prišúchať sa pozri prísť 1 ## prišuchnúť pozri prisunúť 1 ## prišuchnúť sa pozri prísť 1 ## prišuchtať sa pozri prísť 1 ## prišumieť pozri prísť 1 ## pritackať sa pozri prísť 1 ## priťahovať pozri pritiahnuť 1, pozri fascinovať, pútať 1 ## pritajiť 1. pozri zatajiť 1, zatajiť 2, utajiť, zamlčať 1 2. pozri zadržať 3 ## pritakávač pozri lichotník, prisluhovač ## pritakávačský pozri podlízavý, servilný ## pritakávajúci pozri súhlasný 1 ## pritakávať pozri prisviedčať ## pritancovať pozri prísť 1 ## priťapkať pozri prísť 1 ## pritárať sa pozri prísť 1 ## príťaž 1. čo je na ťarchu, čo zavadzia, balast: odhodiť príťaž, balast minulosti; pociťovať niečo ako príťaž, balast 2. pozri záťaž 1, záťaž 2 ## priťažiť sa pozri zhoršiť sa ## priťažko pozri ťažko 2 ## priťažký pozri ťažký 1, ťažký 3 ## príťažlivosť 1. fyz. sila, ktorou sú k sebe priťahované akékoľvek dve látky, fyz. gravitácia 2. pozri čaro ## príťažlivý ktorý priťahuje, obyč. svojou krásou, zaujímavosťou, svojím pôvabom (op. nepríťažlivý, odpudivý, odpudzujúci), pútavý, lákavý: príťažlivá, pútavá tvár; príťažlivá, lákavá krása, ponuka, vábivý, vábny: vábivá, vábna vôňa, hudba, pekný (op. škaredý), pôvabný: pekná, pôvabná žena, šarmantný (priťahujúci svojím šarmom): šarmantný muž, atraktívny (ktorý priťahuje svojou nezvyčajnosťou): atraktívny zjav, sugestívny, podmanivý, podmaňujúci: sugestívny, podmanivý, podmaňujúci hlas, mámivý, zvodný: mámivý, zvodný úsmev, démonický (neodolateľne, až hrozivo príťažlivý): démonická osoba, pren. magický (ktorý priťahuje svojou tajuplnosťou): podľahla magickému šarmu spoločníka, pren. magnetický (ktorý priťahuje ako magnet): magnetická žena, pren. uhrančivý: uhrančivý úsmev, sexi (sexuálne príťažlivý), subšt. rajcovný, kniž. žiaduci pozri pekný ## pritenký pozri chudý ## pritentovať pozri pripevniť ## pritepliť sa pozri otepliť sa ## priterigať sa pozri prísť 1 ## pritesať pozri okresať 1 ## pritiahnuť 1. ťahaním, posúvaním priblížiť niečo, niekoho k niečomu, niekomu (op. odtiahnuť), prisunúť, dotiahnuť: pritiahnuť si lyžicu k ústam; dotiahnuť, prisunúť stolík k posteli; dotiahla si, pritiahla si psíka k sebe, stiahnuť (smerom dolu): stiahnuť si šatku na čelo 2. ťahom zmenšiť (obyč. obvod), stiahnuť, zatiahnuť, utiahnuť: pritiahnuť, stiahnuť si opasok; obväz pevne zatiahla, utiahla; pritiahnuť, utiahnuť kohútik skrutkou, expr. priškrtiť: slučku treba ešte viac priškrtiť; pren. priškrtiť rozpočet, nár.: pritúžiť [Kukučín], potúžiť: potúžiť kosílku [Hviezdoslav], popriťahovať, pozaťahovať, pouťahovať (postupne, viac vecí) 3. hovor. neos. (o mraze) stať sa výraznejším, silnejším, primrznúť, prituhnúť: nad ránom pritiahlo, primrzlo, prituhlo, pritŕpnuť, nár. prichraptieť: pritŕplo, prichraptelo, na potoku je tenký ľad, zamrznúť (stať sa tuhým od veľkého chladu): zem zamrzla 4. hovor. lákaním, vábením spôsobiť príchod niekoho, niečoho niekam, prilákať, privábiť: obľúbená skupina pritiahla, prilákala, privábila na koncert veľa mladých, zlákať, zvábiť, expr. pripoďkať: nik ma ta nezláka, nezvábi, upútať: film upútal mnohých pôsobivou hudbou, kniž. pripútať: našu pozornosť pripútali nezvyčajné hlasy, získať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu alebo činnosti): získať mládež na podnikanie, pritiahnuť ju k podnikaniu 5. pozri priviesť 1 6. pozri prísť 1 ## pritierať sa pozri túliť sa 1 ## pritíchnuť pozri stíchnuť 1 ## pritískať sa pozri láskať sa, tlačiť sa 3, túliť sa 1, vinúť sa 2 ## pritisnúť 1. vyvinúť tlak s cieľom niečo, niekoho k niečomu tesne priblížiť alebo svojou váhou na niečo, niekoho zapôsobiť, pritlačiť: pritisnúť, pritlačiť si dlane na líca; pritisnúť, pritlačiť niekoho o múr, expr. pričľapiť: pričľapil si čiapku do čela, privaliť, expr.: primliaždiť, pripučiť, prikvačiť, pridláviť: chlapa v hore privalil, pridlávil, primliaždil strom, expr. prigniaviť: padajúci stožiar ťa prigniavi, priľahnúť (pritisnúť celým telom), pristúpiť, pristupiť (nohou pritisnúť): pristúpiť chrobáka, prikľaknúť (kolenom pritisnúť): prikľakne mu šiju a spúta ho, priklopnúť, priklepnúť (nárazom pritisnúť): obločné krídlo tesne priklopol, priklepol, priprieť (silou potlačiť): vietor ma priprel k domu, popritískať, popritláčať (postupne, viac vecí, osôb) 2. nútením, okolnosťami spôsobiť neželaný stav, pritlačiť, priprieť: osud ho pritisol, priprel, hovor. expr.: priseknúť, privrznúť, privrieť, prištipnúť, priškripnúť, priškrieť: bieda ich prisekla, priškripla 3. pozri stlačiť 4. pozri prisunúť 1 5. pozri pritúliť 1 ## pritisnúť sa tesne sa priblížiť k niečomu, niekomu, pritlačiť sa: v strachu sa pritisla, pritlačila k stromu, primknúť sa: primkli sa bližšie k sebe, aby sa všetci zmestili; líce k lícu primknuté, privinúť sa, pritúliť sa, stúliť sa, expr. prituľkať sa (nežne, s láskou sa pritisnúť): dieťa sa privinulo, pritúlilo k otcovi, expr. pricigániť sa: pricigáni sa k mužovi, aby jej odpustil, expr.: pričupiť sa, sčupiť sa, schúliť sa (pritisnúť sa so skrčeným telom): psík sa pánovi pričupil, sčupil, schúlil k nohám, naľahnúť (pritisnúť sa celým telom) ## pritknúť 1. pozri priložiť 1 2. pozri zamknúť ## pritlačiť 1. pozri pritisnúť 1, pritisnúť 2 2. pozri stlačiť 3. pozri prisunúť 1 4. pozri zdôrazniť, pripomenúť 2 ## pritlačiť sa pozri pritisnúť sa ## pritľapčený pozri ploský ## pritĺcť pozri pribiť ## pritlieť pozri pripáliť ## pritlmene pozri polohlasno ## pritlmený pozri tlmený, tichý 1 ## pritlmiť pozri utlmiť 1 ## prítma pozri šero ## prítmie pozri šero ## pritmievať sa 1. pozri stmievať sa 2. pozri tmavnúť ## pritmoliť sa pozri prísť 1 ## pritočiť sa pozri priblížiť sa ## pritom 1. pozri súčasne 2, zároveň 2 2. pozri navyše 2 ## prítomno pozri dnešok 2 ## prítomnosť 1. pozri dnešok 2 2. pozri účasť 1 3. pozri výskyt ## prítomný 1. ktorý je na tom mieste, o ktorom je reč (op. neprítomný), zúčastnený, kniž. zastaráv. účastný: prítomné, zúčastnené osoby 2. pozri súčasný 1 ## pritrafiť pozri uhádnuť 1 ## pritrafiť sa 1. pozri stať sa 2. pozri vyskytnúť sa ## pritrepať pozri priniesť 1 ## pritrepať sa pozri prísť 1 ## pritrieliť pozri pribehnúť ## pritrieť sa pozri priblížiť sa ## pritrizniť sa pozri prihovoriť sa 1 ## pritŕpnuť pozri pritiahnuť 3 ## pritrtúňať pozri pribehnúť ## pritrúsiť pozri prisypať 1 ## prituhnúť pozri pritiahnuť 3 ## priťuknúť si pozri štrngnúť si ## pritúlať sa pozri prísť 1 ## pritúliť 1. nežne, s láskou niekoho, niečo chytiť a priblížiť k sebe, privinúť, expr. prituľkať: pritúliť, privinúť dieťa na svoje prsia; prituľkať psíka, pritisnúť, pritlačiť (k sebe), priláskať, poláskať (prejaviť lásku pohladkaním): priláskala jeho strapatú hlavu, objať, obtúliť, expr. obtuľkať (obopnúť rukami na vyjadrenie lásky, nežnosti, priateľstva a pod.): objať dievča okolo pliec 2. poskytnúť niekomu prístrešie, útulok, zobrať k sebe, prichýliť: nik ju v núdzi nepritúlil, neprichýlil, pren. privinúť: v najhoršom ťa privinieme k sebe ## pritúliť sa pozri pritisnúť sa ## prituľkať pozri pritúliť 1 ## prituľkať sa pozri pritisnúť sa ## prítulnosť pozri neha ## prítulný 1. pozri krotký 1 2. pozri útulný ## prítulok pozri útočisko ## prituľovať sa pozri túliť sa 1 ## priťupkať pozri prísť 1 ## pritupý pozri tupý 1 ## pritúžiť pozri pritiahnuť 2 ## pritužovať tech. utesňovať švy a nity, tužiť, spevňovať, tech. temovať ## pritvoriť pozri privrieť 1 ## pritvrdý pozri tvrdý 1, tvrdý 3 ## priúčať pozri učiť 2 ## priúčať sa pozri učiť sa 2 ## priučiť pozri naučiť 2 ## priučiť sa učením, skúsenosťami, výchovou získať vedomosti, zručnosť, návyk a pod., podučiť sa: v cudzine sa všeličomu priučil, podučil, naučiť sa (učením si osvojiť vedomosti, návyky): naučil sa od kamaráta pravidelne cvičiť; naučiť sa poriadku, zaučiť sa (učením sa zacvičiť, zaškoliť): rýchlo sa zaučil do súkromného podnikania, privyknúť: privyknúť si pracovať s počítačom ## príučka pozri poučenie 1 ## príučné pozri poučenie 1 ## priúzky pozri úzky 1, úzky 2, úzky 3 ## privábiť vábením, lákaním privolať niekoho, niečo niekam alebo zabezpečiť účasť niekoho, niečoho niekde, prilákať: privábiť, prilákať voličov k voľbám; prilákal dieťa cukríkom, primámiť: kvet vôňou primámi hmyz, hovor. pritiahnuť: výkon opernej hviezdy pritiahol do divadla mnohých, kniž. pripútať: moju pozornosť pripútal hlasný hovor, získať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu alebo činnosti): získať mladých na šport ## privaliť svojou váhou, ťarchou na niečo doľahnúť, zapôsobiť (obyč. negatívne), pridláviť, zadláviť: muža privalil, pridlávil strom, expr. pren.: prigniaviť: prigniavila ho povinnosť, pritlačiť, pritisnúť: pritlačiť, pritisnúť niekoho celým telom, expr.: primliaždiť, pripučiť: dávaj si pozor, aby ťa dvere neprimliaždili, nepripučili, expr. prikydnúť: prikydla ho kopa sena, expr. priďabiť: skoro ho priďabilo, zavaliť (zosunutím privaliť): múr ho zavalil ## privaliť sa 1. pozri prihnať sa, prísť 1 2. pozri zaľahnúť 3 ## privandrovalec pozri prisťahovalec ## privandrovať pozri prísť 1 ## prívarok pozri omáčka ## privát pozri súkromie 2 ## privatizovať prevádzať do súkromného vlastníctva, zosúkromňovať: privatizovanie, zosúkromňovanie podnikov ## privátnik pozri súkromník ## privátny pozri súkromný 1, súkromný 2 ## privážať pozri viezť ## priväzovať pozri viazať 3 ## privčas 1. pozri priskoro 2. pozri včas 2, zavčasu ## privčasný pozri predčasný ## privďačiť sa pozri odplatiť sa ## priveľa veľmi veľa, primnoho: má priveľa, primnoho roboty, príliš, hovor. primoc: príliš, primoc si od toho sľubuje, nadmieru, zried. nadmier: fajčí nadmieru, hovor. až-až, pís. i ažaž: je toho na ňu až-až, hovor. expr.: neúrekom, vyše práva: bolo ich tam neúrekom, vyše práva pozri veľa ## priveľký pozri veľký 1, krikľavý 1 ## priveľmi 1. pozri príliš, nadmieru 2. pozri mimoriadne 2, veľmi ## príves 1. bezmotorové vozidlo pripájané za vozidlo s pohonom, záves: traktor s prívesom, so závesom, náves (dvojkolesový príves za ťahačom), vlek: kamióny s vlekmi, karavan (obytný príves k automobilu), hovor. vlečka: autobus s vlečkou, hovor.: vlečniak, šlep (bezmotorový čln): remorkér s vlečniakom, so šlepom 2. pozri prívesok 1 ## privesiť sa pozri pripútať sa ## prívesok 1. drobný predmet, ktorý sa privesuje ako ozdoba, príves: náramok s príveskami, s prívesmi, závesok: retiazka so záveskom, medailón (prívesok obyč. s portrétom), kniž. alonž 2. anat. predĺžený výbežok slepého čreva, apendix 3. pozri dodatok ## prívet pozri prejav 1 ## privetiť sa pozri prihovoriť sa 1 ## prívetivo 1. pozri srdečný, priateľský, vľúdny 2. pozri mäkko 3 ## prívetivosť pozri dobrota 1 ## prívetivý pozri srdečný, priateľský, vľúdny 1 ## priviať pozri priniesť 3 ## priviazať viazaním pripevniť; spevniť citové, spoločenské a iné vzťahy k niekomu, niečomu, uviazať: priviazať, uviazať čln k brehu; dobytok priviazaný, uviazaný k hrantu, vyviazať (priviazať o oporu): vyviazať vinič, pripútať, priputnať, zried. upútať: pripútať, priputnať psa na reťaz; byť silno priviazaný, pripútaný, upútaný k domovu; priviazala, priputnala syna k sebe, expr. pripantať: nedbalo si pripantala zásteru, popriväzovať, pouväzovať (postupne, viac vecí, jednotlivcov): popriväzovaný dobytok ## prividieť pozri navštíviť ## prividieť sa pozri prisniť sa ## priviesť 1. vedením (ako sprievodca, spoločník, dozorca a pod.) dostať niekam, doviesť: priviesť, doviesť pacienta k lekárovi; priviesť, doviesť obžalovaného pred súd, hovor.: došikovať, došupovať: zajatcov došikovali, došupovali do mesta, hovor. pošikovať: oni vás už pošikujú na správne miesto, expr. pritiahnuť: do bytu si pritiahol kamarátov, predviesť (priviesť mocou): zlodeja predviedli na políciu, expr.: privliecť, dovliecť (obyč. násilím, mocou): privliecť, dovliecť trestancov, expr.: poprivláčať, podovláčať (postupne, viac osôb) 2. spôsobiť, že sa niekto ocitne v istom stave, že niekto niečo urobí, že niekto k niečomu dospeje, doviesť: priviesť, doviesť spoločnosť k rozkvetu; priviesť, doviesť vodu do varu, kniž. privodiť: privodil mnohých do nešťastia, uviesť (stať sa podnetom nejakej činnosti, nejakého stavu): uviesť prístroj do chodu; uviedli ste ma do pomykova, dohnať: nedostatok ho dohnal k tomu, že kradol; Čo vás k tomu dohnalo? 3. pozri prinútiť 4. pozri pripraviť 3 ## priviezť pozri doviezť 1, doviezť 2 ## privilégium pozri výsada ## privilegovaný ktorý má privilégiá, výhody a pod., aristokratický, šľachtický (týkajúci sa aristokracie, obyč. za feudalizmu): privilegované, aristokratické, šľachtické kruhy, výsadný, nadradený: výsadné mestá; výsadné, nadradené postavenie, uprednostňovaný, preferovaný (majúci prednosť), zvýhodnený (majúci výhody): privilegované, uprednostňované deti prominentov; zvýhodnené skupiny pozri protekčný ## privinúť pozri pritúliť 1, pritúliť 2 ## privítací pozri vítací ## privítať 1. prichádzajúcemu prejaviť úctu, pri príchode zdvorilo uctiť, uvítať: vrelo privítať, uvítať hostí, zvítať: srdečne sa navzájom zvítali, pozdraviť (obyč. slávnostne, nadšene): prezidenta na letisku pozdravili predstavitelia vlády; pri príchode sa pozdravili úsmevom 2. prichádzajúcemu rozličným spôsobom dať najavo svoj vzťah, uvítať: publikum privítalo, uvítalo herca potleskom, piskotom, pozdraviť (žičlivo, zdvorilo privítať), prijať: prijať niekoho vľúdne, s radosťou, chladne ## privlastniť pozri pripísať 1 ## privlastniť si vziať do svojho vlastníctva (často nezákonne), prisvojiť si: po rodičoch si privlastnil, prisvojil celú knižnicu, práv. osvojiť si: osvojiť si cudziu vec, práv. adoptovať, prijať za svoje, nechať si (cudzie dieťa si vziať za vlastné): adoptovali si ho, nechali si ho ako trojročného ## privlastňovať si vyhlasovať niečo za svoje, brať si do vlastníctva (obyč. nezákonne, neprávom), prisvojovať si: privlastňuje si, prisvojuje si kolegove bádateľské myšlienky, osvojovať si: neoprávnene si osvojujú cudzie výsledky, kniž. osobovať si (privlastňovať si právo, moc a pod.): osobovať si právo rozhodovať; všetku moc si osobujú, kniž. zried. arogovať si: arogovať si národné práva [Vajanský] ## prívlastok 1. gram. vedľajší vetný člen, ktorý rozvíja podstatné meno, gram. atribút 2. štyl. slovo alebo skupina slov vyjadrujúca vlastnosť, vzťah niekoho, niečoho k inému, označenie: dať niečomu hanlivý prívlastok, hanlivé označenie, štyl. epiteton (básnický prívlastok) ## privliecť 1. pozri priniesť 1 2. pozri priviesť 1 ## privliecť sa pozri prísť 1 ## privodiť 1. pozri priviesť 2 2. pozri spôsobiť ## privolať 1. pozri zavolať 1 2. pozri zakričať 3. pozri spôsobiť, zapríčiniť ## privoliť pozri pristať 1 ## privoňať 1. priblížiť sa nosom k niečomu alebo priblížiť niečo k nosu a zľahka čuchom preskúmať, povoňať: privoňať k jedlu; privoňala, povoňala ružový púčik, expr.: čuchnúť, priňuchať, pričuchnúť: priňuchá, pričuchne k poháru od vína, ovoňať, očuchať (zistiť čuchaním), oňuchať (o zvieratách) 2. pozri skúsiť 2, ochutnať 2 ## privrávať sa pozri prosiť ## privravieť sa pozri prihovoriť sa 1, prihovoriť sa 2 ## privrieť 1. nie celkom alebo len zľahka zatvoriť, pritvoriť: na noc iba privrie, pritvorí uličné vrátka; privrieť mihalnice, prichýliť: dvere sú iba prichýlené, hovor.: prichlopiť, prichlopnúť, priklopiť: zľahka prichlopila, priklopila vrchnák; prichlopnúť plný kufor, pribuchnúť, priraziť, expr.: pričapiť, pričapnúť, pricapiť, pricapnúť (privrieť s buchnutím, hlučne): pribuchol, prirazil bránu, no nezamkol; vietor pričapil, pricapil okenicu, prižmúriť (oči) pozri zatvoriť 1 2. pritlačením dostať do tesného priestoru, privrznúť, zavrznúť, priseknúť, zaseknúť, priprieť: privrieť, privrznúť si prst medzi dvere; priprel si mi nohu, pricviknúť, zacviknúť, pricvaknúť: obločnica pricvikla, zacvikla lastovičke krídlo, prištipnúť, zaštipnúť, prištiknúť (do malého priestoru, napr. medzi prsty), priškripnúť: vtáča priškripnuté v pazúroch dravca 3. pozri prinútiť ## privrznúť 1. pozri privrieť 2 2. pozri prinútiť 3. pozri prichytiť 3, uväzniť ## prívrženec pozri stúpenec ## privstať si pozri vstať 2 ## privteliť pozri pripojiť 1 ## privyknúť 1. pozri prispôsobiť 2. pozri priučiť ## privyrobiť si popri hlavnom príjme si nejakou činnosťou ešte zarobiť peniaze, prizarobiť si: popri dôchodku si ako vrátnik čosi ešte privyrobí, prizarobí, expr. prilepšiť si ## privysoký pozri vysoký 1, vysoký 2 ## prizabiť pozri omráčiť 1 ## prizavčasu pozri priskoro, zavčasu ## prízdoba pozri ozdoba ## prizdobiť pozri ozdobiť ## prizdobovať pozri krášliť ## prízemie časť budovy v úrovni terénu alebo málo nad ňou; najnižšie položená časť hľadiska, zastar. parter: byt na prízemí, v parteri; sedadlá, miesta na prízemí, v parteri ## prízemný pozri nízky 1, nízky 2, povrchný, plytký 2 ## prizerať 1. popri hlavnom záujme mať sústredenú pozornosť aj na ďalšie dôležité okolnosti, prihliadať, hľadieť, brať do úvahy: pri robote treba prizerať, prihliadať na bezpečnostné predpisy; pri rozhodovaní nebral do úvahy vôľu rodičov, neprizeral na vôľu rodičov, brať/mať zreteľ (na niečo), brať/mať ohľad (na niečo), venovať pozornosť (niečomu), dbať (na niečo): venuje pozornosť aj názorom iných; dbať i na požiadavky ostatných, pozerať sa, všímať si: pozerať sa aj na cudzie problémy, rešpektovať: popri svojom záujme rešpektovať aj potreby detí, admin. zohľadňovať: zohľadňovanie dĺžky pracovného pomeru 2. pozri dozerať ## prizerať sa pozorne niečo zrakom sledovať, pozorne si niečo, niekoho všímať, hovor.: prikúkať sa, prikukávať sa: prizerať sa hre detí; zvedavci sa zblízka prizerajú, prikúkajú na dopravnú nehodu; s úľubou sa prizerá, prikúka do zrkadla, pozerať (sa), všímať si: pozerajú sa na nás, všímajú si nás, ako pracujeme, prezerať, obzerať (dôkladne, zo všetkých strán): pozerať si, obzerať si nové modely áut, pren. expr. miništrovať, asistovať (prizerať sa so snahou zúčastniť sa na istej činnosti): prestaň mi tu asistovať, iba zavadziaš, hovor. kibicovať (prizerať sa na hru, obyč. v karty, a miešať sa do nej) pozri pozerať ## príznačný pozri typický, charakteristický ## príznak niečo, čo niekoho, niečo charakterizuje, čo sa dá vidieť, pozorovať, známka, znak: príznaky, známky choroby; nejaviť príznaky, známky života, náznak (čiastočné prejavenie niečoho): v jej tvári bol náznak úsmevu, nádych: hlas s nádychom smútku, zjav: to je sprievodný zjav zranenia, prejav (vyjadrenie niečoho rečou, správaním): prejav radosti, kniž. symptóm: symptóm dobrej nálady, lek. syndróm (súbor charakteristických príznakov choroby): neurastenický syndróm, kniž. omen: dobré omen [Vajanský], signál: signál búrky, kniž.: posol, zora: posol jari, zore slobody, predzvesť, znamenie: predzvesť vojny, zvestovateľ: ruže sú zvestovateľom leta, odb. manifestácia ## príznakový ktorý na seba upozorňuje výrazným príznakom, odlišnosťou (op. nepríznakový, bezpríznakový): príznakový výraz (op. neutrálny), netypický, atypický, nápadný: netypická, atypická výslovnosť; príznaková, nápadná vlastnosť, nepravidelný (op. pravidelný): nepravidelné skloňovanie, neobvyklý, nezvyčajný, extravagantný, exkluzívny: neobvyklý, nezvyčajný štýl; extravagantné, exkluzívne slovo, vyjadrovanie ## priznať 1. pravdivo vyjaviť niečo o sebe (obyč. niečo negatívne), nezatajiť, nezaprieť, priznať si: priznať (si) prehru, omyl, neúspech, uznať (prijať ako pravdivé, pripustiť po istom zdráhaní): uznal, že nepostupoval správne, kniž. doznať: doznať svoju vinu, priznať sa (potvrdiť svoju účasť na niečom, čo sa obyč. hodnotí ako prečin, vina): priznal sa ku krádeži, vyznať sa: úprimne sa vyznal zo svojej viny, priznal si svoju vinu; vyznať sa zo svojich citov, priznať svoje city, expr. vyspovedať sa: zo všetkého sa mi vyspovedala, prezradiť, vyzradiť (niečo tajné): nechce prezradiť, vyzradiť, čo ho trápi, zveriť sa (s niečím), zveriť (niekomu niečo) (dôverne povedať): zveriť sa niekomu so svojím previnením, zveriť niekomu svoje hrozné tajomstvo, práv. deklarovať (priznať právne významnú skutočnosť) 2. právne, súdne prideliť, prisúdiť: dedičstvo mi priznali, prisúdili celé, pririeknuť, pripísať: zabraté územie im nechceli naspäť pririeknuť; majetok pripísať, pririeknuť deťom ## priznať sa 1. pravdivou výpoveďou potvrdiť vinu, nezatajiť niečo, priznať: obvinený sa napokon ku všetkému priznal, všetko priznal, kniž. doznať: doznať vinu v celom rozsahu, vyznať sa: zo svojho previnenia sa skrúšene vyznal, prezradiť, vyzradiť (niečo tajné, tajené): prezradil, vyzradil svoju slabosť, zveriť sa (s niečím), zveriť (niekomu niečo): nechce mi zveriť svoje ťažkosti, popriznávať sa (postupne): deti sa napokon popriznávali 2. na základe poznania, blízkosti a pod. nadviazať kontakt s niekým, prejaviť vzťah k niekomu, prihlásiť sa: z bývalých spolužiakov nik sa mu nepriznal, nik sa k nemu neprihlásil, prihovoriť sa, privravieť sa: pozná ma dobre, ale sa mi neprihovoril, neprivravel, popriznávať sa, poprihlasovať sa (postupne alebo o viacerých jednotlivcoch): popriznávať sa, poprihlasovať sa k starým priateľstvám, expr. pritrizniť sa [Kukučín] ## prízrak pozri strašidlo 1 ## prizrieť pozri prizerať ## prizrieť sa pozri prizerať sa ## prizvať pozri pozvať ## prizvať sa pozri prihovoriť sa 1 ## prízvuk 1. silné zvýraznenie slabiky alebo tónu; jeho grafické zdôraznenie, lingv. akcent: slovný, vetný prízvuk, akcent; dať prízvuk, akcent na prvú slabiku, dôraz (zosilnenie hlasu): vysloviť posledné slovo s dôrazom 2. charakteristický, príznakový spôsob hovorenia, akcent: hovoriť s francúzskym prízvukom, akcentom, zafarbenie ## prízvukovať pozri zdôrazniť ## prižiariť pozri spáliť 3, upražiť ## priživiť sa pozri najesť sa ## príživnícky žijúci na úkor iných (o človeku a jeho prejavoch), príživný: príživnícke, príživné živly; príživnícky spôsob života, parazitný, parazitický, pejor.: cudzopasný, cudzopasnícky ## príživníctvo pozri parazitizmus 2 ## príživníčiť pozri priživovať ## príživník 1. pejor. človek žijúci na úkor iných ľudí, pejor. parazit, cudzopasník: príživník, parazit, cudzopasník spoločnosti, hovor. asociál, expr. trúd, pejor.: pijavica, hnida, darmojed, darmožráč, darmožrút, hovor. pejor. vyžierač 2. pozri cudzopasník 2 ## príživný pozri príživnícky, parazitný ## priživovať sa pejor. živiť sa z cudzej práce, byť príživníkom, hovor. pejor. príživníčiť, parazitovať: isté živly sa na spoločnosti priživujú, príživníčia; Skonči s príživníčením, parazitovaním a začni niečo robiť!, pejor. cudzopasiť: cudzopasiť na rodičoch ## prižmúriť pozri privrieť 1 ## prižmurovať pozri žmúriť 1 ## próba pozri skúška 1 ## problém 1. niečo zložité, čo treba riešiť, otázka: problém, otázka výživy ľudstva, úloha: výskumná úloha, šachová úloha, hádanka, záhada: jeho správanie bolo preňho vždy hádankou, záhadou, hovor. rébus: stál pred rébusom, hovor. háčik (skrytý problém): má to jeden háčik, hovor. hlavolam (zložitý problém), pren.: oriešok, otáznik 2. pozri starosť 1 ## problematický pozri neistý 2, sporný ## próbny pozri skúšobný, pokusný ## probovať pozri skúsiť ## probovať sa pozri bojovať 1 ## proces 1. pozri súd 1 2. pozri priebeh ## procesia 1. pozri sprievod 1 2. pozri dav, zástup 1 ## procesovať sa pozri súdiť sa ## producent pozri výrobca, pestovateľ ## producírovať sa pozri ukazovať sa 3 ## produkcia 1. zhotovovanie niečoho prácou; odvetvie zamerané na zhotovovanie; súhrn výrobkov za istý čas, výroba: sériová, kusová produkcia, výroba; výroba železa, elektriny, ťažba (dobývanie rudy, nerastov, surovín): ťažba uhlia, dreva pozri výroba 2. pozri tvorba 1 ## produkčný pozri výrobný ## produkovať 1. pozri vyrábať 1 2. pozri tvoriť 1 ## produkovať sa pozri ukazovať sa 3 ## produkt pozri výrobok, dielo ## produktivita schopnosť produkovať, produktívnosť: produktivita, produktívnosť pôdy, lesa ## produktívnosť pozri produktivita ## produktívny ktorý je schopný (veľa) produkovať, tvoriť (op. neproduktívny), výnosný, úžitkový: produktívne, výnosné, úžitkové poľnohospodárstvo, tvorivý, plodný: tvorivé, plodné obdobie, výkonný: výkonný autor ## profanizátor pozri hanobiteľ ## profanizovať pozri zneuctiť ## profánny 1. pozri všedný, svetský 1 2. pozri hanebný 1, podlý ## profesia pozri povolanie 1 ## profesionál kto vykonáva istú činnosť na základe odborného vzdelania (op. amatér), odborník: to zvládne iba profesionál, odborník, znalec: poradiť sa so znalcom, špecialista, expert: súdny expert, majster (kto sa dobre vyzná v istom odbore): majster slova, hovor. špička (vynikajúci odborník): svetová špička vo fyzike, autorita (uznávaný odborník): odvolať sa na autoritu, hovor. kapacita: je v odbore kapacita, expr. suverén, expr.: kaliber, kanón: byť v matematike kanón, expr. veličina, hovor. expr. eso: vedecké eso, hovor. expr. fachman, hovor. expr. macher: je to skúsený macher, zastar. znateľ [Záborský], slang. profík: hokejoví profíci pozri znalec ## profesionálny 1. súvisiaci s profesiou, výkonom určitého povolania; založený na odbornosti (op. neprofesionálny), profesijný, profesiový: profesionálna, profesijná, profesiová orientácia, pracovný: profesionálny, pracovný záujem, odborný (op. neodborný, amatérsky): odborný výkon, odborná úroveň, slang.: profícky, profi (neskl.) pozri skúsený 2. dobre zvládnutý, ale bez osobného vkladu, úprimného cítenia, nacvičený: profesionálna, nacvičená úslužnosť; profesionálny, nacvičený úsmev, zmechanizovaný, zautomatizovaný, automatický: zmechanizované, zautomatizované, automatické pohyby, slang. profícky ## profesor pozri učiteľ ## profesorčiť hovor. účinkovať ako profesor, byť profesorom, hovor. profesorovať: dva roky profesorčil, profesoroval na gymnáziu ## proféta pozri prorok 1, veštec ## profét pozri prorok 1, veštec ## profetizovať pozri predpovedať 1 ## profík pozri profesionál ## profil vonkajší obraz, silueta, obrys: profil, silueta domu ## profit pozri zisk 2 ## profitovať pozri získať 3 ## profitový pozri výnosný ## pro forma pozri navonok 1 ## profylakčný pozri ochranný ## profylaktický pozri ochranný ## prognostický pozri predpovedný ## prognostik pozri veštec ## prognóza pozri predpoveď ## program 1. pozri plán 2 2. pozri relácia 1 ## programovať pozri plánovať ## programovitý pozri cieľavedomý 1, systematický 2 ## programový pozri cieľavedomý 1, systematický 2; tematický ## progres pozri pokrok ## progresia pozri rast 1 ## progresivita 1. úsilie o pokrok, hlásanie pokroku, progresívnosť, pokrokovosť: progresivita, progresívnosť, pokrokovosť myšlienok 2. pozri rast 1 ## progresívnosť 1. pozri progresivita 1 2. pozri rast 1 ## progresívny 1. pozri priekopnícky 2. pozri stúpajúci ## projekt pozri plán 2, plán 3 ## projektil pozri strela 1 ## projektor premietací prístroj, hovor. premietačka ## projektovať pozri plánovať ## proklamácia pozri vyhlásenie, oznam ## proklamovať pozri vyhlásiť 1 ## proletár pozri chudák 2 ## proletarizovať pozri ožobráčiť ## prológ pozri úvod ## promenáda 1. pozri prechádzka 2. pozri korzo ## promenovať pozri prechádzať sa ## promenovať sa pozri prechádzať sa ## prometeovský pozri smelý ## prometejský pozri smelý ## promincľa pozri mentolka ## prominent pozri hodnostár ## prominentný pozri popredný, významný 1 ## prominentský pozri popredný; protekčný ## promiskue pozri striedavo ## promptne pozri rýchlo ## promptný pozri pohotový, rýchly ## propagačný zameraný na propagáciu, reklamu, reklamný: propagačné, reklamné plagáty, nápisy; reklamný podnik, propagandistický (zameraný obyč. na získavanie prívržencov nejakého hnutia, myšlienok a pod., obyč. v politickej oblasti): propagandistická kampaň ## propagandistický pozri propagačný ## propagovať rozchyrovať poznatky o niečom a zároveň odporúčať, rozširovať, šíriť: tlačou propagovať, rozširovať, šíriť zásady zdravej výživy, hlásať (verejne dávať na vedomie): hlásať náboženské učenie, ponúkať, robiť reklamu (niečomu) (upozorňovať na niečo so želaním, aby sa to prijalo): v televízii propagujú, ponúkajú rozličné pracie prášky; robiť reklamu slovenským výrobkom ## propeler pozri vrtuľa ## proponovať pozri plánovať, chystať ## proporcia pozri pomer 1 ## proporcionalita vyváženosť proporcií, vzťahov, proporcionálnosť: správna proporcionalita, proporcionálnosť výroby, pomernosť: pomernosť podielu na majetku, rovnomernosť: rovnomernosť rýchlosti, úmernosť (náležitý pomer k niečomu): úmernosť výkonu, vyváženosť, vyrovnanosť ## proporcionálnosť pozri proporcionalita ## proporčne 1. pozri pomerne 1 2. pozri vyrovnaný 2, rovnomerný ## proporcionálne 1. pozri pomerne 1 2. pozri vyrovnaný 2, rovnomerný ## proporčný 1. pozri pomerný 1 2. pozri vyrovnaný 2, rovnomerný ## proporcionálny 1. pozri pomerný 1 2. pozri vyrovnaný 2, rovnomerný ## propozícia pozri smernica ## prorocký pozri predvídavý, predpovedný ## proroctvo 1. veštenie budúcnosti, kniž. veštba: vyrieknuť proroctvo, veštbu, kniž. orákulum 2. pozri predpoveď ## prorok 1. náb. hlásateľ budúcnosti riadenej Božou vôľou, kniž. proféta, kniž. zried. profét: starozákonní proroci, proféti 2. pozri veštec ## prorokovať pozri veštiť 1, predpovedať 1 ## prorokyňa pozri veštkyňa 1 ## prosba pozri žiadosť 1 ## prosebne vyjadrujúc prosbu, s prosením, s prosbou, hovor. prosky: prosebne, prosky zašeptal, aby sa vrátili, expr.: modlikavo, žobravo, žobronivo: zdvihol modlikavo, žobravo svoj zrak ## prosebník kto za niekoho prosí, expr. orodovník: strýko bol môj prosebník, orodovník, expr. modlikant (kto úpenlivo, naliehavo prosí): prišli za ním traja modlikanti ## prosebný svedčiaci o prosení, expr.: modlikavý, žobravý, žobronivý: prevravela prosebným, modlikavým, žobronivým hlasom pozri ponížený ## prosíkať (sa) pozri prosiť ## prosiť zdvorilo, úctivo predkladať niekomu nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného, zastaráv. pýtať: prosiť, pýtať niekoho o dovolenie, o prepáčenie, o pomoc; prosili ma, pýtali ma, aby som im poradil, prosiť sa, doprosovať sa (nástojčivo prosiť): nebudem sa nikomu prosiť, doprosovať, expr.: žobrať, žobroniť, obyč. pejor.: prosíkať (sa), proskať (sa), prosinkať (sa) (úpenlivo, ponížene prosiť): deti žobrali, žobronili od rodičov dovolenie; prosíka, prosinká ho, ale všetko je márne, expr.: zariekať, zariekavať [Hviezdoslav], expr.: skuhrať (naliehavo, úpenlivo prosiť): skuhre, pokým sa mu prosba nesplní, pýtkať [Rázus], expr. modlikať (úpenlivo, ponížene prosiť): nebudem predsa modlikať o to, čo mi patrí, expr. zried. žiadostiť (naliehavo prosiť): plače, žiadostí o odpustenie, expr. lúdiť (neodbytne), expr.: drankať, drančať (nástojčivo prosiť): dranká, drančí ešte o pár korún na zmrzlinu, expr. kolenkovať, fraz.: kľakať si na kolená, kľačať na kolenách (pred niekým) (ponížene prosiť), zried. kolenačkovať [Beňo], prihovárať sa, privrávať sa, expr. alebo náb. orodovať (prosiť o priazeň, podporu pre niekoho): prihovára sa, privráva sa u zamestnávateľa, aby absolventa prijali; orodovať za syna; kiež môj patrón oroduje za mňa u Boha, vyprosovať (prosením dosahovať): vyprosovať si u Pána Boha zdravie ## prosiť sa pozri prosiť ## proskať (sa) pozri prosiť ## proskribovať pozri prenasledovať 2 ## prosky pozri prosebne ## prospech pozri úžitok 1, zisk 1, dobro, blaho 1 ## prospechár pozri vypočítavec, ziskuchtivec, prefíkanec ## prospechársky pozri sebecký, zištný, vypočítavý ## prospechárstvo pozri vypočítavosť ## prosperita pozri rozvoj ## prosperovať pozri prospievať 2 ## prosperujúci pozri ziskový, výnosný ## prospešný pozri užitočný ## prospieť pozri pomôcť 2, pozri prospievať 1 ## prospievať 1. prinášať osoh, úžitok, mať cenu pre niekoho (op. škodiť), byť na osoh, ísť na osoh, byť na úžitok, ísť na úžitok: zmena vzduchu deťom prospieva, je/ide im na osoh/na úžitok, osožiť: dovolenka by ti osožila; fajčenie zdraviu neosoží, fraz.: byť k duhu, ísť k duhu, expr. žíriť (najmä zdravotne): kúpele jej idú k duhu; jedlo mu žíri, slúžiť: čerstvý vzduch mu (dobre) slúži; Nech vám môj dar slúži!, pomáhať (prinášať, spôsobovať zlepšenie): liečenie mu nepomáha 2. kladne, úspešne sa vyvíjať, dospievať k vyššej kvalite, prosperovať (obyč. hospodársky, materiálne): nový podnik prospieva, prosperuje, vzmáhať sa: obchod sa pomaly vzmáha, rozvíjať sa: ochotnícke divadlo sa sľubne rozvíja, rozkvitať, prekvitať, kvitnúť: vedecký život rozkvitá, prekvitá; obec prekvitá; úplatkárstvo tu kvitne, hýbať sa (prejavovať čulosť): hospodárstvo sa už hýbe, dariť sa: v podnikaní, v štúdiu sa mu darí; uhorky sa daria v ľahších pôdach ## prostata pozri predstojnica ## proste pozri skrátka 2, teda 1 ## prostituovať sa pozri slúžiť 2 ## prostitútka žena oddávajúca sa prostitúcii, pobehlica, kniž. neviestka, kniž. hetéra, expr. radodajka, kurtizána (ľahká žena z vyšších spoločenských vrstiev), hrub.: kurva, štetka, švandra, šľapka, cundra, subšt. filcka pozri pobehlica ## prosto 1. pozri priamo 1, rovno 1 2. pozri naproti 3 3. pozri priamo 4, rovno 4, skrátka 2, teda 1 4. pozri iba 2 ## prostoduchosť pozri prostota ## prostoduchý pozri naivný 1, prostý 1, jednoduchý 2 ## prostodušný pozri naivný 1, prostý 1, jednoduchý 2 ## prostohlavý pozri holohlavý 1 ## prostomyseľnosť pozri prostota ## prostomyseľný pozri naivný 1, prostý 1, jednoduchý 2 ## prostopaš pozri samopaš ## prostopašník pozri samopašník ## prostopašný pozri neviazaný, bujný 2, samopašný ## prostoreký pozri úprimný 1 ## prostosrdečný pozri bezprostredný 3 ## prostota vlastnosť toho, čo je (alebo kto je) prosté (prostý), jednoduchosť, prirodzenosť, nenútenosť: prostota, jednoduchosť oblečenia; prostota, prirodzenosť, nenútenosť správania, obyčajnosť, skromnosť: obyčajnosť, skromnosť pomerov, prostoduchosť, prostodušnosť, prostomyseľnosť: detská prostoduchosť, naivnosť, naivita, detinskosť: naivnosť, detinskosť otázky ## prostovlasý pozri holohlavý 1 ## prostovravný pozri úprimný 1 ## prostred pozri uprostred 2, uprostred 3 ## prostredie 1. súhrn podmienok, v ktorých niečo existuje, v ktorých sa niečo koná, klíma: harmonické rodinné prostredie, harmonická rodinná klíma, ovzdušie: kamarátske ovzdušie, pomery: politické pomery, okolnosti (jav, ktorý podmieňuje, ovplyvňuje iný jav): na to nie sú priaznivé okolnosti, situácia (súhrn okolností): v tejto situácii sa nedá pracovať, atmosféra (stav istého prostredia): slávnostná atmosféra, pôda: stretnúť sa na domácej pôde, pripraviť pôdu na rokovanie, okolie: vplývať na svoje okolie, kniž. milieu [vysl. -ljö]: kultúrne milieu, zried. okružie [Rázus], odb. médium: kvapalné médium 2. pozri okolie 1 ## prostredníctvom (koho, čoho) vyjadruje prostredníctvo, sprostredkovanie, pomocou, s pomocou, za pomoci (koho, čoho): prostredníctvom, pomocou, za pomoci strýka sa dostal na ministerstvo, po (kom, čom): list poslal po chlapcovi, cez, zastaráv.: skrz, skrze (koho, čo): na verejnosť možno pôsobiť cez, skrz rozhlas a televíziu, zastar. kroz (koho, čo; S. Chalupka) ## prostredník pozri sprostredkovateľ, agent 1 stredný prst na ruke, zastar. stredník [Karvaš] ## prostrednosť pozri priemer ## prostredný pozri stredný 1, stredný 2, priemerný ## prostriedkom pozri stredom ## prostriedok 1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov, stredná časť niečoho, stred: prostriedok, stred ihriska, centrum: centrum mesta, odb. ťažisko (hmotný stred telesa): ťažisko trojuholníka, kniž. srdce: srdce Európy, stržeň: stržeň vredu, zastar. stredok 2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca, stred: v prostriedku, v strede mesiaca, polovica, polovička: polovica, polovička týždňa 3. pozri nástroj 1 ## prostučký pozri prostý 1, jednoduchý 2 ## prostulinký pozri prostý 1, jednoduchý 2 ## prostunký pozri prostý 1, jednoduchý 2 ## prostý 1. vyznačujúci sa jednoduchosťou, malými nárokmi (materiálnymi, spoločenskými a pod.; o človeku); založený na jednoduchosti, prirodzenosti, jednoduchý, obyčajný: prostý, jednoduchý, obyčajný človek; prosté, jednoduché myslenie, vyjadrovanie (op. zložité), radový (bez pozície, funkcie, hodnosti a pod.): prostý, radový občan, vojak, kniž. pospolitý, zastar. obecný: pospolitý, obecný ľud, chudobný, plebejský (obyč. v minulosti; op. panský, vznešený): chudobný, plebejský ľud, pôvod, nekomplikovaný (op. komplikovaný), prirodzený: nekomplikovaná reč, prirodzené správanie, triezvy (zodpovedajúci racionálnej jednoduchosti): triezve zariadenie interiéru, skromný, nenáročný: skromný, nenáročný odev; skromná, nenáročná strava, primitívny (zodpovedajúci najnižšiemu stupňu spoločenského vývoja; o myslení, spôsobe výroby a pod.), naivný, prostoduchý, prostodušný, prostomyseľný (bez schopnosti taktizovať, vopred zvažovať, hlbšie preniknúť do vecí, javov a pod.): naivné myslenie, názory, expr.: prostučký, prostunký, prostulinký, jednoduchučký 2. pozri holý 4 ## protekcionársky pozri protekčný ## protekčný založený na protekcii; majúci protekciu: protekční klienti, protekcionársky, pejor.: osobničkársky, rodinkársky (týkajúci sa protekcionárstva, protekcie): spoločnosť ovláda protekcionársky, rodinkársky systém; osobničkárske škriepky [Mráz], protežovaný, zvýhodňovaný, uprednostňovaný, pejor. privilegovaný: protežované, zvýhodňované deti; uprednostňovaný, privilegovaný študent, pracovník, prednostný (konaný a pod. na základe protekcie): prednostné vybavenie žiadosti, prednostné prijatie u lekára, trocha pejor. prominentský (týkajúci sa prominentov): prominentský synček ## protektor pozri priaznivec 1 ## protektorát pozri patronát ## protektorsky pozri povýšene ## protektorský pozri povýšený ## protest vyjadrenie odlišného názoru alebo odmietnutie istého názoru, nesúhlas: odísť zo zasadnutia na znak protestu, nesúhlasu, námietka (dôvod uvádzaný proti niečomu): vysloviť námietku, veto (vyjadrenie nesúhlasu, ktorým možno niečo prekaziť): právo veta, výhrada (obmedzujúca námietka): kritické výhrady k návrhu zákona, odpor: prejavy odporu pozri výhrada ## protestovať vysloviť rozhodný nesúhlas, prejaviť odpor proti niečomu (obyč. slovne), zaprotestovať, vysloviť protest, podať protest: protestovať, zaprotestovať proti neodôvodnenému obvineniu; vláda vyslovila protest, podala protest proti uvedenému postupu, ohradiť sa: proti ohováraniu sa ostro ohradila, ozvať sa: rečník hovoril nepravdy, ale nik sa neozval, zodvihnúť/zdvihnúť hlas (proti niečomu, niekomu), postaviť sa, vzoprieť sa (dať najavo nesúhlas): neodvažuje sa postaviť rodičom, nesúhlasiť (vyjadriť odlišný názor): nesúhlasiť s predloženým návrhom, vetovať (protestovať vyslovením veta): vetovať návrh zákona, kniž. apelovať (obracať sa s výzvou): apelovať na vrchnosť ## protéza pozri náhrada 2 ## protežant pozri chránenec ## protežovaný pozri protekčný ## protežovať pozri prihovoriť 3 ## proti 1. (komu, čomu) vyjadruje smerovanie k tomu, kto alebo čo je alebo postupuje z opačnej strany; vyjadruje umiestnenie na opačnej strane, oproti, naproti (komu, čomu): sadol si proti, oproti nám; dvere do bytu sú rovno naproti vchodu, smerom k (komu, čomu): obrátil sa smerom k slnku, proti slnku 2. (komu, čomu) vyjadruje zreteľ, oproti (komu, čomu): proti, oproti vlaňajšku je tohto roku teplejšie, voči (komu, čomu): stále má niečo voči, proti mne, na rozdiel od (koho, čoho), v protiklade k, ku (komu, čomu): na rozdiel od iných krajín, v protiklade k iným krajinám máme dostatok minerálnych prameňov, v porovnaní s (kým, čím): proti bratovi, v porovnaní s bratom je silnejší 3. (čomu) vyjadruje účel, na (koho, čo): masť proti popáleninám, na popáleniny 4. (komu, čomu) vyjadruje prípustku, napriek (komu, čomu): začal trénovať proti, napriek lekárovmu zákazu, kniž.: navzdor, navzdory, kniž. zastar. vzdor (komu, čomu): navzdor(y) rozhodnutiu výboru odišiel do iného klubu 5. pozri naproti 2, naproti 3 ## protialkoholický zameraný proti pitiu alkoholu, zastar.: protipálenečný, protipálenčený: protialkoholické liečenie; protipálenečné brožúry, protipálenčené hnutie ## protihráč pozri protivník 2 ## protichodne 1. pozri opačne 2 2. pozri rozlične 3. pozri protikladný, antagonistický ## protichodnosť pozri kontrast ## protichodný pozri opačný 2, protikladný, antagonistický ## protiklad pozri kontrast, opak 2, protirečenie ## protikladne 1. pozri opačne 2 2. pozri protikladný, antagonistický ## protikladnosť pozri kontrast ## protikladný ktorý je protikladom iného, stojaci proti inému; obsahujúci v sebe protiklad, rozpor, protichodný: protikladné, protichodné informácie, názory, protismerný: protismerné tendencie, prúdy v umení, opačný, polaritný, zried. polárny: stoja na opačných, polaritných pozíciách, diametrálny: diametrálne postoje, opozitný, odb. antinomický: opozitná, antinomická dvojica, kontrastný, protipólny, protipólový: kontrastné pomery; kontrastné, protipólne, protipólové kategórie, protirečivý, kniž. rozporný, rozporuplný, kniž. kontroverzný (vnútorne protikladný): protirečivé, rozporné, rozporuplné, kontroverzné javy, city, odb. ambivalentný (protikladný vo vzťahu k tomu istému objektu): ambivalentný vzťah, paradoxný: paradoxné tvrdenie, antagonistický, antagonický: antagonické, antagonistické tábory, skupiny, odb.: kontradikčný, kontradiktický, kontradiktórny, kontradiktorický: kontradikčné, kontradiktórne, kontradiktické pojmy, znenie zákona, zastar. rozchodný [Jégé] ## protiľahlo pozri opačne 1 ## protiľahlý nachádzajúci sa oproti, na opačnej strane, náprotivný: protiľahlá, náprotivná budova, opačný, druhý (z dvojice): plávať k opačnému, druhému brehu, kniž. zastar. protivný [Kukučín, Jégé] ## protinožec človek žijúci na protiľahlej strane zemegule, antipód ## protipálenečný pozri protialkoholický ## protipálenčený pozri protialkoholický ## protipól 1. opačný pól, antipól 2. pozri kontrast ## protipólny pozri protikladný, opačný 2 ## protipólový pozri protikladný, opačný 2 ## protiprávny pozri nezákonný ## protiprírodný pozri neprirodzený 1 ## protiprirodzený pozri neprirodzený 1 ## protirečenie protichodné tvrdenie; čo sa vzájomne vylučuje, kontradikcia: v jeho výpovedi je plno protirečení, kontradikcií, antagonizmus (nezmieriteľné protirečenie), rozpor, nezhoda, nesúlad, nezrovnalosť: rozpory, nezhody, nezrovnalosti medzi slovami a činmi, protiklad (hlboké protirečenie), kontrast (úplný protiklad): protiklad, kontrast medzi reálnym a ideálnym, paradox (protizmyselné tvrdenie): povedať paradox, odb. antinómia ## protirečiť 1. hovoriť proti niekomu, niečomu, vyjadrovať opačný názor (op. súhlasiť), oponovať: rečníkovi z prítomných nik neprotirečil, neoponoval, odporovať, nesúhlasiť: v tejto veci ti musím odporovať, musím s tebou nesúhlasiť, polemizovať, viesť polemiku, hovor. kontrovať (hovoriť protiargumenty, ostro stavať opačný názor): rád s každým polemizuje, vedie polemiku, namietať, mať námietky (uvádzať dôvody proti niečomu, niekomu): proti takémuto názoru musím namietať, musím mať námietky, protiviť sa, vzdorovať, vzpierať sa (v reči): maminým výčitkám sa neprotiví, nevzpiera sa; jeho dohováraniu vzdoruje ďalšími argumentmi, expr. pätiť sa (slovne): nechce súhlasiť, stále sa pätí, subšt. šprajcovať sa: Čo sa toľko šprajcuješ? 2. byť v rozpore s niečím, odporovať: tento názor protirečí, odporuje pravde, zdravému rozumu; najnovšie správy si protirečia, odporujú si, protiviť sa, priečiť sa: mojim zásadám sa to protiví, prieči ## protirečivý vzájomne si odporujúci; obsahujúci protirečenie, protichodný, protikladný: protirečivé, protichodné výpovede, svedectvá; protirečivé, protikladné javy, kniž.: rozporný, rozporuplný, odb.: antinomický, kontradikčný, kontradiktórny, kontradiktorický, kontroverzný, ambivalentný (obsahujúci rozpor, antinómiu, kontradikciu, ambivalenciu): rozporné, rozporuplné, antinomické, kontradiktórne tvrdenie, paradoxný (obsahujúci paradox): paradoxné myšlienky, antagonistický, antagonický (založený na antagonizme): antagonistické, antagonické sily pozri protikladný, antagonistický ## protirevolučný pozri spiatočnícky ## protirozumový pozri nezmyselný ## protismerne 1. pozri opačne 1 2. pozri protikladný ## protismerný pozri opačný 1, protikladný ## protispoločenský vymykajúci sa spoločenskej, sociálnej štruktúre, spoločenským zákonitostiam; nemajúci sociálne cítenie, ohľad na sociálne záujmy; narúšajúci záujmy spoločnosti, asociálny: protispoločenské, asociálne zmýšľanie; protispoločenský, asociálny živel, človek ## protišpionáž pozri kontrašpionáž ## protištátny pozri podvratný ## protiústavný pozri nezákonný ## protiva pozri kontrast ## protiveň pozri nepríjemnosť ## protivenstvo pozri krivda, zlo ## protiviť sa pozri protirečiť 1, protirečiť 2, odporovať 2 vzbudzovať nechuť, odpor, hnus, byť protivný, byť odporný: protiví sa mi, je mi protivné ranné vstávanie; niektoré jedlá sa mu protivia, sú mu odporné, priečiť sa, príkriť sa: prieči sa, príkri sa mi znova prosiť o dovolenie, hnusiť sa, oškliviť sa, bridiť sa (vzbudzovať fyziologický odpor): zdochlina sa mu hnusila, ošklivila; bridí sa mi to jesť, mať odpor (proti niekomu, niečomu), odpudzovať (niekoho): proti takej robote mám odpor; vaše spôsoby ma odpudzujú, nár. hudiť sa ## protivnícky pozri nepriateľský 2, opačný 2 ## protivník 1. kto nesúhlasí s názormi iného a bojuje proti nim, odporca: politický protivník, odporca, oponent (protivník, obyč. v diskusii), nepriateľ, súper: poraziť protivníka, nepriateľa, súpera, sok (protivník, obyč. v ľúbostnom vzťahu): vidieť v niekom soka, rival: ideový rival, zastar. súperník [Škultéty], zastar. odporník, kniž. opozicionár, zried. opozičník: keď zistil, že sa nenájde nijaký opozičník, zmĺkol, kniž. antipód 2. kto bojuje s niekým v súťaži, v zápase, súper, protihráč: podceňovať protivníka, súpera, protihráča, rival: dnes sa stretli dvaja odvekí rivali, partner (spoluúčastník hry, zábavy): ukázal sa ako rovnocenný partner ## protivný 1. pozri odporný 1, nepríjemný, hnusný 2. pozri protiľahlý, opačný 1 3. pozri nepriateľský 2, opačný 2 ## protivojnový pozri mierový ## protizákonne 1. pozri nezákonný 2. pozri tajne ## protizákonný pozri nezákonný ## protizmyselný pozri nezmyselný ## protokol pozri zápis 1 ## protokolovať pozri zapísať 1 ## prototyp pozri typ 1, typ 2, vzor 1, druh 2 ## prova pozri predok ## proveniencia pozri pôvod 1 ## proviant pozri jedlo 1 ## provincia pozri vidiek 1 ## provinciálnosť pozri provincionalizmus ## provinciálny pozri provinčný ## provincionalizmus nedostatok širšieho rozhľadu, provinciálnosť: provincionalizmus, provinciálnosť niektorých miest, obmedzenosť, zaostalosť: kultúrna obmedzenosť, zaostalosť, malomeštiactvo, pejor. zápecníctvo, pejor. krpčiarstvo: príslovečné slovenské krpčiarstvo ## provinčný typický pre vidiek, nachádzajúci sa mimo hlavného diania, mimo centra, provinciálny, vidiecky: provinčná, provinciálna, vidiecka kultúra; provinčné, vidiecke divadlo, okrajový: okrajové mesto, okrajové oblasti, malý, malomestský: malé, malomestské pomery, úzky, úzkoprsý (obmedzený v rozhľade): všetko sa im videlo veľkolepé z ich provinciálneho, úzkeho, úzkoprsého pohľadu pozri zaostalý ## provizórne pozri dočasne ## provizórny pozri dočasný ## provokačný pozri vyzývavý ## provokatérsky pozri vyzývavý ## provokatívny pozri vyzývavý ## provokovať 1. pozri dráždiť 2 2. pozri podnietiť ## próza pozri všednosť ## prozaický 1. pozri epický 2. pozri bežný, všedný ## prozreteľný pozri prezieravý, opatrný ## prplačka pozri práca 1 ## prplať sa pozri babrať sa 2 ## prplavo pozri pomaly 1 ## prplavý pozri zdĺhavý, pomalý 1 ## prs pozri prsník ## prsia 1. pozri hruď 2. pozri prsník 3. pozri pľúca ## prskaný pozri fŕkaný, strakatý 1 ## prskať 1. po troche vystrekovať alebo rozstrekovať kvapky (najmä sliny) a vydávať syčivý zvuk, fŕkať, fŕskať: zápalisto reční a prská, fŕska na všetky strany; kôň prská, fŕka, expr. frckať: frcká sliny doďaleka; fontána jemne prská, frcká; škvariaca sa masť prská, fŕka, frcká, syčať, sipieť (prskať s hlasitým zvukom): rakety, iskry syčia, sipia, crkať, cŕkať (rozstrekovať väčšie množstvo vody), špliechať, striekať: deti na nás samopašne špliechajú, striekajú, prskajú vodu 2. pozri kropiť 3. pozri hnevať sa ## prskavka drôtik obalený horľavou látkou, ktorá po zapálení iskrí, hovor. zastaráv.: rachétľa, rakétľa: vianočný stromček s prskavkami, s rachétľami, s rakétľami ## prsnatý majúci veľké prsia (obyč. o žene), hovor. expr.: ceckatý, cecnatý: je prsnatá, ceckatá, cecnatá a tučná, hrub. vemenatý ## prsník útvar na hrudi ženského tela obsahujúci mliečne žľazy, prs, prsia (prsníky): prikladať si dieťa k prsníku, k prsu, k prsiam, poprsie (prsníky): vypäté poprsie, poet. ňadro, hrub. cecok, hrub. kozy (prsníky) ## prsť pozri zem 4, pôda 1 ## prsteň 1. krúžok nosený na prste, obrúčka, hovor. karička (snubný prsteň): vymeniť si prstene, obrúčky 2. čo tvarom pripomína krúžok nosený na prste, prstenec: prstene, prstence vlasov ## prstencovitý pozri kruhovitý ## prstencový pozri kruhovitý ## prstenec pozri prsteň 2 ## prstienkovitý pozri kruhovitý ## pršať 1. (o daždi) padať v kvapkách z oblakov na zem: vonku prší; predvčerom pršalo celú noc, nár. padať: na východnom Slovensku neprší, ale padá, zried. moknúť: vonku mokne, popŕchať, poprchávať, kropiť, kvapkať (riedko, veľkými kvapkami): blíži sa búrka, začalo popŕchať, poprchávať; vonku kropí, kvapká, spŕchať, spŕchavať (obyč. prerušovane): podchvíľou spŕchalo, nár. pokropovať, zried. pŕchať [J. Kráľ], mrholiť, expr.: siholiť, sihliť (drobno pršať), rosiť (veľmi slabo pršať), nár.: romoniť, prcholiť (slabo pršať), expr.: smokliť, smokliť sa, sopliť, sopliť sa, nár. šepoliť (drobno, ticho a bez prestania, vytrvalo pršať): smoklí (sa) už tretí deň, expr.: osievať sa, sypať sa (husto a drobno pršať): celé popoludnie sa osieva, sype (studený dážď), expr. trúsiť sa (po troche, riedko pršať): nezmokli sme, hoci sem-tam sa trúsilo, expr.: liať, liať sa (silno pršať): lialo (sa) ako z kanvy, expr.: cediť, cediť sa (obyč. silno a vytrvalo): celý týždeň (sa) cedilo, hovor. expr.: pľušťať, šústať (prudko pršať): pľušťalo celú noc; šústa do okien, nár.: ridať sa, cechtiť sa: ridá sa, cechtí sa už dva dni, expr.: čľapotať, čurdžať (prudko s čľapotom pršať), expr.: šibať, šľahať, prať (o prudkom, vetrom hnanom daždi): šibe, šľahá, perie do oblokov 2. pozri padať 1 ## pŕška pozri dážď ## prť pozri chodník 1 ## prtiť sa pozri hmýriť sa 1 ## prtošiť sa pozri chváliť sa ## prúd 1. pohyb vody, tekutiny, tok: rieka má tichý prúd, tok, cícerok, expr.: cíček, crk, cvrk (slabý prúd tekutiny): cícerok potu, sĺz, crk mlieka 2. pozri dav, zástup 1, kolóna 1 3. pozri smer 1 4. pozri sled 1 5. pozri prameň 2 6. pozri elektrina ## prudéria pozri hanblivosť 1 ## prudérny pozri hanblivý ## prúdiť 1. (o tekutine alebo o jemných čiastočkách) prúdom, neprerušovane sa pohybovať; vôbec plynule postupovať, tiecť: voda prúdi, tečie z prameňa tenulinkým prúdom, liať sa, valiť sa (silno prúdiť): krv sa leje, valí prúdom, kniž. rinúť sa, nár. cechtať (v množstve): pot sa rinie z čela; slzy sa jej rinú z očí, stekať (smerom dolu): láva stále prúdi, steká z vrchu, kolovať, cirkulovať, obiehať (prúdiť v kruhu): krv koluje, cirkuluje, obieha v tele, víriť, krúžiť: v hlave víria, krúžia myšlienky, kniž. plynúť: slová plynú z úst ľahko, pulzovať, kniž. tepať (pravidelne prúdiť; o krvi): krv pulzuje, tepe v žilách, prameniť, vyvierať, kniž. prýštiť (prúdiť z istého prameňa): spod zeme pramení, vyviera, prýšti liečivá voda 2. súvislo, jednosmerne sa pohybovať, liať sa: slnečné lúče prúdia, lejú sa do izby, ťahať, tiahnuť (obyč. o vzduchu): do izby ťahá, tiahne príjemný chlad; od pece tiahne teplo; od záhrad tiahne vôňa kvetov, viať, kniž. vanúť (o vetre, vzduchu): z hory prúdi, veje, vanie svieži vetrík ## prudko 1. s veľkou rýchlosťou, silou, intenzitou, sprudka: prudko, sprudka zabrzdil, aby nenarazil, náhle, rapídne: jeho stav sa náhle, rapídne zhoršil, akútne: prudko, akútne prebiehajúca infekcia, rázne, razantne: rázne, razantne zaútočil na súpera, silno, vehementne: silno, vehementne obhajoval svoje názory, expr. zúrivo: vietor zúrivo zalomcoval dvermi, expr.: hupkom, hupky, strmhlav: hupkom, hupky, strmhlav sa púšťal do každej roboty, hovor.: hurtom, zhurta, hurtovne: hurtom, zhurta začal rýľovať v záhrade, poet. strelmo [Hviezdoslav, Fabry], zastar.: valmo, valom [Hviezdoslav, Tajovský] pozri prudký 1 2. s veľkým sklonom, strmo, príkro, ostro: chodník prudko, strmo stúpa k vrcholu; cesta sa príkro, ostro zvažuje k rieke, kolmo: kolmo stúpajúcimi schodmi sa dostali na povalu 3. živelne reagujúc; prejavujúc živelnosť v správaní, v konaní v reakciách, prchko, impulzívne: prudko, prchko zareagoval na otcovu poznámku; začal impulzívne presviedčať o svojej pravde, vášnivo: pri rozhovore vášnivo rozkladá rukami, strmo, príkro: strmo, príkro sa osopil na dieťa, rozhodne, rezolútne: rozhodne, rezolútne odmietnuť predložený návrh, ostro, zostra: v diskusii ostro, zostra zaútočiť na oponenta, výbušne, explozívne, kniž. eruptívne: výbušne, explozívne, eruptívne reaguje na každé napomenutie, expr.: zúrivo, šialene: zúrivo, šialene sa rozkričal na ženu, hovor.: hurtom, zhurta, hurtovne: hurtom, zhurta diskutuje o všetkom pozri prudký 2 ## prudkosť pozri razancia ## prudký 1. vyznačujúci sa veľkou silou a (nečakanou) rýchlosťou, silný (op. slabý): prihnal sa prudký, silný vietor, kniž. razantný: razantný úder, lek. akútny: akútny zápal, strmý, rýchly (obyč. o pohybe; op. pomalý): strmý, rýchly krok; strmý, rýchly let; rýchly spád udalostí, rapídny: rapídny vzostup, rázny, vehementný, kniž. briskný: rázny, briskný útok, pohyb, náhly (nečakane prudký; op. pozvoľný): nastala náhla zmena počasia, dravý, nespútaný: dravý, nespútaný tok rieky, turbulentný: turbulentný tok, pohyb, ostrý (prudkosťou a silou nepríjemne pôsobiaci na zmysly): zasiahlo ho ostré svetlo, ostré zvonenie, živelný (prudký ako živel): živelná sila, bleskový (s prudkosťou blesku): zasiahol ho bleskový úder, zúrivý, divý, divoký, expr.: diabolský, besný: zúrivé, divé, divoké, diabolské, besné tempo, expr.: šialený, bláznivý: šialený, bláznivý cval, horúčkovitý, publ. hektický, kniž. zimničný (o tempe, rýchlosti) pozri ničivý 2. prudko, náhle reagujúci na podnety (o človeku); intenzívne alebo živelne pociťovaný, prejavovaný (obyč. o citových prejavoch človeka), vášnivý: prudký, vášnivý cit, náruživý (prudký obyč. v ľúbostných prejavoch, zážitkoch): byť náruživý v láske, vznetlivý, impulzívny, popudlivý, prchký (ktorý sa vie náhle rozhnevať): vznetlivá, impulzívna, popudlivá, prchká povaha, eruptívny, explozívny, výbušný, cholerický: eruptívne, explozívne, výbušné prejavy; cholerické správanie, energický, rázny, kniž. razantný: energická žena; rázne, razantné zabuchnutie dverí, strmý, hovor. expr.: hurtovný, hurtácky: strmý, hurtovný človek; strmé, hurtovné, hurtácke zaklopanie, kraj. náramný, kniž. sverepý (o človeku), živelný, búrlivý: živelný duch; článok vyvolal búrlivú reakciu verejnosti, náhly (nastávajúci, prichádzajúci nečakane rýchlo a s veľkou intenzitou): náhle preľaknutie, vzplanutie, silný, mocný (op. slabý): silné, mocné vášne, divý, divoký: divá, divoká radosť, expr.: bláznivý, šialený: bláznivá, šialená túžba, pren. expr. cigánsky: cigánska krv, nátura, expr. žeravý, nesprávne horkokrvný 3. náhle stúpajúci alebo klesajúci, strmý, príkry: cesta mala prudké, strmé, príkre stúpanie; prudký, strmý kopec, ostrý (majúci ostrý uhol): prudká, ostrá zákruta ## prúdový pozri plynulý ## pruh 1. pozri pás 1, pás 2 2. pozri prietrž ## pruhovaný pozri pásikavý ## prusliak pozri vesta ## prút dlhý, tenký a ohybný nerozvetvený konárik, prútie (prúty), zried. prútina (prúty): brezové prúty, prútie; plot z prútiny, lieskovica, lieskovec (prút z liesky), zastar. feruľa (prút na trestanie): dostať po rukách feruľou, húžva (skrútený, pevný a ohybný prút): húžvy na cepoch ## prútie pozri prút ## prútina pozri prút ## pružina pružná časť mechanizmu zmierňujúca otrasy alebo tlmiaca nárazy, pero: oceľová pružina, oceľové pero, struna: struny v sedadlách, zastaráv.: spruha, spružina: spruha, spružina zámky, zastar.: vzpruha [Jégé], vzpružina [J. Horák], vlások (pružina v hodinách) ## prúžkovaný pozri pásikavý ## pružne 1. pozri pružný 1, pružný 3 2. pozri bystro 1 3. pozri zľahka 4 ## pružnosť pozri elasticita ## pružný 1. ktorý má schopnosť po ohnutí, stlačení a pod. vrátiť sa do pôvodnej polohy (o predmete, materiáloch; op. nepružný), elastický: šaty z pružnej, elastickej látky; pružné, elastické nite, ohybný, hybký: ohybné, hybké prútie, odb. flexibilný: flexibilný materiál, zried. zhýbavý; húževnatý (pevný a pritom pružný): húževnaté drevo 2. dobre, ľahko sa pohybujúci (o človeku); vyznačujúci sa pružnosťou, dobrou ohybnosťou (o ľudskom tele, orgánoch a ich činnosti; op. nepružný), ohybný (op. neohybný), hybký: pružné, ohybné telo športovca; pružná, hybká postava, chôdza, zried. zhýbavý [Ondrejov], elastický: elastické pohyby, odb. flexibilný: flexibilné svalstvo, strunistý (pružný ako struna): strunistý človek, driek, krok, pren. expr.: gumený, gumový (ako z gumy): gumené, gumové telo gymnastky, svižný, svižký, ľahký (pružne a rýchlo sa pohybujúci): svižný, svižký chlapec; svižný, ľahký krok, vláčny, napnutý (o pokožke) 3. pružne reagujúci, ľahko sa prispôsobujúci novým podmienkam, okolnostiam (o človeku a jeho činnosti; op. nepružný), odb. flexibilný: pružný systém, flexibilný typ človeka, prispôsobivý: prispôsobivé myslenie (op. skostnatené, konzervatívne), pohotový (vhodne a rýchlo reagujúci): pohotový organizátor, pohotové riešenie situácie, plynulý: plynulá výroba, operatívny (založený na pružnom riadení): operatívna práca, operatívny zásah ## prv 1. pred určeným alebo zvyčajným časom, časovo pred niekým alebo niečím (op. neskôr, neskoršie), včaššie, hovor. prvšie: musíš prv, včaššie, prvšie vstávať, skôr, skorej, skoršie: prišiel skôr, skorej, skoršie ako ostatní, zastar. prvej 2. v bližšie neurčenom čase v minulosti, pred istým časom, kedysi, predtým: prv, kedysi tadiaľ tiekol potok; predtým bolo menej dopravných nehôd, skôr, sprvu: skôr, sprvu tu stála iba malá drevenica, dakedy, voľakedy, dávnejšie: dakedy, voľakedy mu na tom nezáležalo, zastar. prvej, fraz. svojho času, za starých čias 3. na začiatku, pred všetkým ostatným, najprv: prv, najprv si musíš umyť ruky, skôr, najskôr, najskorej, najskoršie: nevie, na ktorú nohu skôr, najskôr skočiť; najskorej, najskoršie sa naučíme ponárať, hovor. najsamprv: najsamprv sa pôjdeme najesť, zastar. prvej 4. pozri vopred 1 ## prváča pozri prvák ## prvák žiak prvej triedy, prvého ročníka, primán (žiak prvej triedy osemročného gymnázia), prvoročiak (poslucháč prvého ročníka vysokej školy), expr. prváča, zastar. prvoklasník ## prvej pozri najprv, predtým 1, prv 1 ## prvenstvo 1. prvé miesto, vedúce postavenie, primát: získať prvenstvo, primát v pretekoch 2. prvé miesto v časovom poradí, kniž. priorita: priznať prvenstvo, prioritu vynálezu ## prvobytný pozri pôvodný 1 ## prvohory geologické obdobie a útvary nasledujúce po prahorách, odb. paleozoikum ## prvok pozri časť, zložka ## prvoklasník pozri prvák ## prvolezecký pozri priekopnícky ## prvopis pozri originál ## prvopočiatočný pozri začiatočný ## prvopočiatok pozri začiatok ## prvoradý stojaci na prvom mieste z hľadiska dôležitosti, významu, potreby a pod. (op. druhoradý), hlavný, základný: prvoradé, hlavné, základné ciele, povinnosti, prvý, najdôležitejší: štúdium je uňho na prvom, najdôležitejšom mieste, kniž. prioritný: prioritná pozícia, prioritné oblasti, prednostný (prednostne prvý v poradí): žiadosti určené na prednostné vybavenie; prednostná návšteva, kniž. eminentný: mať na niečom eminentný záujem, popredný, predný, významný, význačný: popredný, predný, významný, význačný pracovník ## prvoročiak pozri prvák ## prvorodený ktorý sa narodil ako prvý, najstarší: prvorodený, najstarší syn, prvý (obyč. spomedzi ďalších): prvorodené, prvé dieťa ## prvorodička žena, ktorá rodí alebo porodila prvé dieťa, prvôstka ## prvotina pozri dielo ## prvotlač kniha vytlačená do r. 1500, inkunábula, odb. paleotyp (prvotlač od r. 1501 do r. 1550) ## prvotne pozri pôvodne ## prvotnopospolný pozri predtriedny ## prvotný 1. ktorý bol (je) najskôr, na začiatku, pôvodný: prvotná, pôvodná podoba našej planéty, prvý, originálny: prvý, originálny význam, začiatočný, počiatočný: začiatočný, počiatočný impulz; počiatočná fáza, prvotnopospolný, predtriedny, beztriedny (o ľudskej spoločnosti), kniž. prvobytný, primitívny: prvobytné, primitívne usporiadanie rodiny 2. pozri základný, hlavný 1 ## prvotriedne pozri výborne 1, pozri prvotriedny ## prvotriedny majúci veľmi dobrú (najlepšiu) akosť, úroveň a pod. (op. druhotriedny, podradný), výborný, vynikajúci, znamenitý: prvotriedny, výborný, vynikajúci, znamenitý výrobok; prvotriedna, výborná, vynikajúca, znamenitá práca, dokonalý (ktorý nemá nedostatky, chyby; op. nedokonalý): dokonalá gazdinka, kvalitný, akostný, vysokokvalitný, vysokoakostný (op. nekvalitný): kvalitný výkon, kvalitný tovar, akostné víno, vyberaný, delikátny (o tovare, výrobkoch, potravinách a pod.): vyberané, delikátne jedlo, prvý, najlepší (o kvalite): materiál prvej, najlepšej akosti, zastar. prvej klasy [Jesenská] ## prvôstka pozri prvorodička ## prvšie pozri prv 1 ## prvý 1. ktorý je na začiatku určitého poradia, víťazný: prvé, víťazné družstvo; prvý, víťazný festivalový film; prvorodený (o prvom dieťati) 2. ktorý bol v časovom slede najskôr (op. posledný), začiatočný, počiatočný, prvotný: prvé, začiatočné štádium choroby; prvý, začiatočný, počiatočný neúspech; prvotný dojem; prvotná radosť pominula, pôvodný, najstarší, originálny: pôvodní obyvatelia; najstarší kresťania; prvá, pôvodná, originálna tlač, kniž. pioniersky, priekopnícky: pioniersky, priekopnícky čin, debutantský (ktorý je debutom alebo ktorý súvisí s debutantom): debutantské predstavenie, premiérový (majúci premiéru): premiérové premietanie filmu 3. pozri popredný, významný 1 4. pozri hlavný 1, prvoradý 5. pozri prvotriedny ## prýštiť pozri prameniť 1, prúdiť 1 ## przniť pozri haniť ## przniteľ pozri hanobiteľ ## pseudoumenie pejor. nepravé, predstierané umenie, kniž.: kváziumenie, tiežumenie, kniž. pejor. paumenie ## pseudoveda pejor. nepravá, falošná veda, kniž. kváziveda, kniž. pejor. paveda ## psí 1. pozri pokorný 2. pozri zlý 2, biedny 2 ## psiareň miesto na chovanie psov, psinec ## psica 1. planá horská tráva, hovor. škuta 2. pozri suka ## psíča pozri šteňa 1 ## psina 1. pozri zábava 1 2. pozri žart 3. pozri suka ## psinec pozri psiareň ## psoriáza pozri lupienka ## psota pozri chudoba 1 ## psotník pozri epilepsia ## psotný pozri chudobný 2, biedny 2 ## psovský 1. pozri pokorný 2. pozri zlý 2, biedny 2, ťažký 3, chudobný 2 ## pst vyjadruje výzvu zachovať ticho, psst, čit, čt: pst, psst, bolo počuť pri každom zakašľaní; Čit, čt, buďte už konečne ticho!, ani muk, ani škrk: Buď už ticho, ani muk!, zried. cit [Hviezdoslav] ## pstkať pozri tíšiť 1 ## psuť pozri kaziť 1 ## psycha pozri duch 2, duša 1 ## psyché pozri duch 2, duša 1 ## psychiatria hovor. psychiatrická klinika, hovor. pejor.: blázinec, blázninec (ústav pre duševne chorých), slang. psychoška, subšt.: cvokáreň, cvokhaus, magorka ## psychický pozri duševný ## psychika pozri vnútro 2 ## psychologický pozri duševný ## psychopatický pozri nenormálny 1 ## psychóza pozri hystéria ## pšenica obilnina s klasmi červenohnedých zŕn; tieto zrná ako základ pri výrobe múky, žito (územne obmedzené): pestovať pšenicu, žito; vrece pšenice, žita ## puberťácky pozri nedospelý ## pubertálny pozri nedospelý, nerozumný ## pubescentný pozri dospievajúci ## publicista pozri novinár ## publicistika pozri novinárstvo ## publikácia pozri tlač 2, kniha 1 ## publikovať pozri uverejniť ## publikum pozri obecenstvo ## pucovať 1. pozri čistiť 1, čistiť 3 2. pozri hrešiť 2 ## pucung pozri výčitka ## puč pozri vzbura ## pučať začínať rásť, predierať sa na povrch; púšťať výhonky, puky (o rastlinách), klíčiť: semeno už pučí, klíči, expr. šibať: pšenica začala šibať; chlapcovi už šibú fúziky, pukať, pukať sa: pri rieke (sa) už pukali brezy, vyrastať, rozvíjať sa: plod v tele už vyrastá, rozvíja sa, pučí, nár. duť [Kálal], nespis. rašiť ## púčik pozri puk 1 ## pučista pozri vzbúrenec ## pučiť pozri dláviť 1 ## pučiť sa 1. pozri hnevať sa 2. pozri smiať sa 1 ## pud vrodená dispozícia na istú činnosť alebo na dosiahnutie istého cieľa založená zväčša na nepodmienených reflexoch, inštinkt: obranný pud, inštinkt, zmysel (erotický pud): svojím správaním dráždila zmysly mužov, žiadostivosť, zastar. žiadza (silná túžba po niečom): telesná žiadostivosť, žiadza, vášeň, chtivosť (prudký cit zbavujúci rozumovej kontroly): dať sa strhnúť vášňou pozri vášeň 1 ## púder jemný škrobový prášok na vonkajšie použitie v kozmetike, lekárstve a pod.: púder na tvár, zásyp (prášok na zasýpanie častí tela, rán): detský dezinfekčný zásyp ## pudilár pozri peňaženka ## pudiť pozri hnať 1, hnať 2 ## pudlo pozri zadok 1 ## pudový ovládaný, podmienený vnútorným, od vôle, rozumu nezávislým citom, pudom, inštinktívny: pocítiť pudové, inštinktívne nutkanie niečo urobiť; pudové, inštinktívne správanie, neuvedomený, mimovoľný, spontánny, živelný: neuvedomený, mimovoľný, spontánny, živelný prejav, živočíšny, animálny, často pejor. zvierací (ako pri zvieratách): ozvali sa v ňom živočíšne, animálne, zvieracie túžby; živočíšne, animálne, zvieracie konanie ## puf pozri paf ## pufkať pozri fajčiť ## pugilár pozri peňaženka ## púhy správne jednoduchý, holý, číry ## puch pozri zápach ## puchký pozri vlhký ## puchnúť chorobne zväčšovať svoj objem (o tele alebo jeho častiach), napúchať, spúchať, zapúchať, opúchať: tvár od plaču puchne, napúcha, opúcha; prsty mu puchnú, spúchajú, zapúchajú od ťažkej roboty, pripúchať (trocha puchnúť), odúvať sa, nabiehať, navierať, nalievať sa (zväčšovať objem telesných dutín tekutinou): brucho sa mu odúva, nalieva; oči nabiehajú, navierajú slzami ## puchor pozri žalúdok ## puchratý 1. pozri bruchatý 1 2. pozri guľatý 1 ## puk 1. nerozvinutý zárodok lístka alebo kvetu, pupeň, pupienok, pupenec: puky, pupence jablone, pupence topoľov, poet. púpä: ružové púpä, bot. púčik 2. hovor. zožehlená hrana na šatách, krajč. priehyb: puky, priehyby na nohaviciac pozri kotúč 1 pozri paf, prask, buch ## pukačka pozri puška ## pukať 1. dostávať pukliny, rozrušovať sa trhlinami, pukať sa, trhať sa: zem (sa) od sucha pukala, trhala; ľady (sa) pukajú, trhajú, praskať, práskať: pery mi praskajú, prašťať, expr. praskotať: hrady praštia, praskocú 2. vydávať krátke tupšie zvuky ako pri trhaní; spôsobovať takýto zvuk, praskať, práskať, prašťať: kĺby mu pukajú, praštia; horiace drevo puká, praská, práska, praští, expr.: pukotať, praskotať: parkety pukocú, praskocú, plieskať (pukať pri prudkom pohybe): bič plieska, lúskať (pukať prstami), expr. lupkať: pri chôdzi jej papuče lupkajú 3. pozri pučať ## pukať sa 1. pozri pukať 1 2. pozri pučať ## puklina pozri trhlina, škára ## pukot pozri praskot ## pukotať pozri pukať 2 ## pulóver pozri sveter ## pult pozri stojan ## pulz kolísanie náplne tepien vplyvom srdcovej činnosti, tep: slabý, pravidelný pulz, tep, kniž. tepot ## pulzovať (o krvi, o srdci) pravidelne narážať, udierať a pritom vydávať temný zvuk, biť, kniž. tepať, kniž. zried. tepotať: v žilách mu pulzuje, bije, tepe horúca krv; srdce mu bije, pulzuje rýchlejšie pri spomienke na rodinu, tĺcť, tlkotať, klopať (o srdci), búchať, búšiť, buchotať (hlasno, výrazne): srdce mu divo búcha, búši/buchoce; búšenie krvi, skákať (hlasno, nepravidelne; o srdci): od strachu jej srdce divo skáče ## pumpa 1. mechanizmus na vháňanie plynu do pneumatík, duší, odb. hustilka: bicyklová hustilka 2. pozri čerpadlo ## pumpár pozri čerpadlár ## pumpnúť pozri pripraviť 3 ## pumpovať 1. pozri čerpať 1 2. pozri mámiť 2 ## punc 1. pozri značka, ciacha 2. pozri znak 1, črta 1 ## puncovať pozri značiť 1 ## punkt 1. pozri bodka 2. pozri bod 1 ## punktičkár pozri pedant ## punktičkársky pozri dôkladný, presný 3 ## punktičkárstvo pozri pedantéria ## punktum pozri hotovo ## puntičkár pozri pedant ## puntičkársky pozri dôkladný, presný 3 ## puntičkárstvo pozri pedantéria ## pupák pozri opekanec ## púpavový pozri žltý ## púpä pozri puk 1 ## pupeň pozri puk 1 ## pupenec 1. pozri puk 1 2. pozri vyrážka ## pupienok 1. pozri puk 1 2. pozri vyrážka ## pupkáč 1. pozri brucháč 2. pozri boháč ## pupkatieť pozri tučnieť ## pupkatý pozri bruchatý 1, tučný 1 ## pupok pozri brucho ## puritánsky pozri prísny 1 ## purpur sýtočervená farba s fialovým odtieňom; látka takejto farby, šarlát, kniž. nach: kniežací purpur, nach; kráľovský plášť z purpuru, zo šarlátu ## purpurovo pozri červeno ## purpurovočervený pozri červený ## purpurový pozri červený ## pusa pozri bozk ## pusinkovať pozri bozkávať ## pusipajtáš pozri partner, priateľ 1 ## pusta pozri step ## pustatina pustá, neobývaná, obyč. neúrodná krajina, kniž. pustina: skalnatá pustatina, pustina, púšť (rozsiahla suchá pustá krajina bez rastlinstva): piesočnatá púšť ## pustatinný pozri pustý 1 ## pustatinový pozri pustý 1 ## pustina pozri pustatina ## pustiť 1. prestať držať a nechať padať, unikať, vypustiť: pustila, vypustila z ruky lyžicu, uvoľniť, popustiť, povoliť (trocha, sčasti pustiť): uvoľniť, povoliť koňovi uzdu; popustiť opraty, upustiť: schválne upustila vreckovku 2. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta; umožniť niekomu, niečomu dostať sa preč, von z nejakého priestoru, prepustiť: zajatcov pustili, prepustili; pustiť, prepustiť pacienta na priepustku, uvoľniť (zbaviť istej povinnosti): uvoľniť pracovníka na celý deň, vypustiť: pustiť, vypustiť vtáka z klietky; pustiť, vypustiť vodu z umývadla, paru z potrubia 3. dovoliť vstup, prístup, účasť na niečom, vpustiť: nikoho dnu nepustite, nevpustite; vpustiť do domu cudzinca, pripustiť: pripustiť, pustiť študenta na skúšku; do sály nikoho nepripustili 4. uviesť do chodu, do činnosti (op. vypnúť, zhasnúť), zapnúť: pustiť, zapnúť počítač, motor, prístroj, otvoriť, hovor.: zapáliť, zažať: otvoriť, zapáliť, zažať rádio, televízor, spustiť: spustiť stroj 5. pozri prdnúť ## pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť, dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedla, chytiť sa, chopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiť, pribrať sa, prichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do varenia, prikročiť, pristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohy, podobrať sa, podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohu, priprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdia, kniž. jať sa: jať sa do práce, expr.: vhryznúť sa, zahryznúť sa, pozahrýzať sa (postupne), hovor. expr.: vrhnúť sa, zažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítania, pohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do roboty, expr.: schytiť sa, vychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útek, hovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do roboty, fraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávy, zastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímať, hovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač 2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam, dať sa, vydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domov, zamieriť, vykročiť, pobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa doprava, podať sa: podali sa rezko ku kostolu, expr.: schytiť sa, vychytiť sa, rozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadlu, hovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia 3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým alebo sa rozplynúť v tekutine, rozpustiť sa, roztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopil, stopiť sa: ľad sa v pohári stopil, vyškvariť sa, rozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila ## pustnúť strácať prosperitu, materiálnu úroveň alebo mravnú hodnotu, upadať: o vinicu sa nik nestará, začala pustnúť, upadať; mládež morálne pustla, upadala, rozpadávať sa: gazdovstvo sa rozpadáva, hynúť: historické pamiatky pomaly pustnú, hynú, kniž. chátrať: stavba už niekoľko rokov chátra, zanedbávať sa, opúšťať sa, spúšťať sa (prestávať sa o seba starať telesne i duševne) ## pustošiť pozri ničiť 1 ## pustošiteľ pozri ničiteľ ## pustošivý pozri ničivý ## pustota pozri prázdnota 1, prázdnota 2 ## pustovňa obydlie pustovníka, kniž. eremitáž ## pustovnícky pozri uzavretý 3 ## pustovníčiť pozri samotárčiť ## pustovník 1. kto z náboženských dôvodov žije v samote asketickým životom, kniž.: eremita, anachorét, anachoréta 2. pozri samotár ## pustý 1. ktorý je bez života, bez ľudí; plný prázdna, opustenosti, prázdny: pustý, prázdny starý kaštieľ, spustnutý, zapustnutý, opustený: spustnutý, opustený dvor, osamotený, osamelý, osihotený, osirený, osirotený, osirelý: osamotené, osamelé, osihotené, osirené, osirotené jesenné polia, neobývaný, pustatinný, pustatinový, nehostinný: neobývaný, pustatinný, pustatinový, nehostinný kraj, vyľudnený, ľudoprázdny: vyľudnené, ľudoprázdne ulice, expr.: neživý, mŕtvy (op. živý), pren. hluchý 2. ktorý je bez naplnenia, zmyslu, obsahu, vnútornej hodnoty, prázdny (op. plný, zmysluplný): pustý, prázdny život; pustá, prázdna duša, bezobsažný, neobsažný, planý, pren. pejor. jalový (obyč. o reči), nenaplnený, bezcieľny, bezútešný, smutný, tupý (obyč. o živote), pren.: hluchý, mŕtvy, subšt. spustlý 3. pozri bezočivý ## puška ručná strelná zbraň s dlhou hlavňou, hovor. flinta: poľovnícka puška, flinta, hovor. zastar.: gver, kver, ručnica: dať si gver na plece, žart. pukačka, hovor. expr. búchačka, karabína (ľahká krátka puška), zastar. vintovka (druh vojenskej pušky staršieho typu), predovka (starý typ pušky nabíjanej spredu), zadovka (starý typ pušky, pri ktorej sa náboj vkladá do zadnej časti komory), vzduchovka (puška, z ktorej sa strela vypudzuje stlačeným vzduchom), malokalibrovka, nesprávne malorážka (ľahká malokalibrová guľovnica), guľovnica (poľovnícka puška na guľové náboje), brokovnica (poľovnícka puška na brokové náboje) ## pušný pozri strelný ## púšť pozri pustatina ## púť pozri cesta 1 ## putá prostriedok, obyč. železný na sputnanie, okovy, železá: mať na rukách putá, okovy, železá; doviesť niekoho v putách, v okovách, v železách, reťaze: dať vraha do reťazí ## pútať 1. kniž. niečím nevšedným, zaujímavým a pod. vzbudzovať zvýšenú pozornosť, záujem, priťahovať, upútavať, pripútavať: exponát púta, priťahuje, upútava všetkých návštevníkov, zaujímať, interesovať: obzerá sa v cudzom prostredí, všetko ho zaujíma, interesuje, fascinovať, uchvacovať (silno pôsobiť na zmysly): fascinujúci, uchvacujúci pohľad na more, očarúvať, oslňovať, kniž. okúzľovať (v dotyku s niečím príjemným, krásnym): žena ich očarúvala stále viac; krása hôr všetkých oslňuje, okúzľuje, subšt. rajcovať (dráždiť zmysly, predstavivosť), lákať, vábiť, strhávať: láka, vábi, strháva ma myšlienka odísť do cudziny 2. kniž. na základe citu, spoločných zväzkov, zážitkov a pod. uvádzať do tesného vzťahu, kniž. spútavať, viazať, zväzovať, spájať: púta, viaže ho k domovu láska; pútaný, spútavaný horúcim citom k žene odišiel z domu; zväzuje, spája nás so susedmi úprimné priateľstvo, pripútavať: nič ma k domu už nepripútava, tiahnuť: cit ho tiahne k rodine ## pútavý pozri príťažlivý, zaujímavý ## putika pozri hostinec ## putňa pozri vedro ## pútnik pozri cestujúci ## puto čo spája, zbližuje, zväzok, spojivo: príbuzenské, priateľské puto, spojivo; príbuzenský, priateľský zväzok, zastar. väzivo [Kukučín], kniž. most: hudba bola mostom medzi nimi, kniž. ohnivo: ohnivo lásky ## putovať pozri cestovať ## putovný pozri kočovný, pojazdný ## puzdro pevná schránka, obal na uloženie a ochranu, hovor. futrál: puzdro, futrál na okuliare, sumka (malé kožené puzdro na náboje), pošva (aj puzdro na zbraň): puzdro, pošva šľachy; zasunúť šabľu do pošvy, kniž. zastar. etui: drevené etui [Vajanský] ## pýcha 1. nadmerné sebavedomie, preceňovanie seba, povýšenosť, povýšenectvo, namyslenosť: od pýchy, povýšenosti, povýšenectva, namyslenosti div nepraskne, márnomyseľnosť, márnivosť: ženská márnomyseľnosť, márnivosť, samoľúbosť: urazená samoľúbosť, pyšnosť, pejor.: nadutosť, nafúkanosť, velikášstvo 2. osoba, vec, na ktorú možno byť pyšný, hrdosť, sláva: chlapec je pýchou, hrdosťou, slávou celej rodiny, ozdoba: budova je ozdobou mesta 3. pozri sebavedomie ## pykať pozri trpieť 1 ## pylón 1. pozri stĺp 1 2. pozri pomník ## pýr pozri červeň 1 ## pyramída pozri ihlan ## pyramidálny pozri obrovský ## pyré pozri kaša 1 ## pýriť sa pozri červenať sa 1 ## pysk 1. pozri ústa 2. pozri pera ## pyskáč pozri odvrávač ## pyskatý pozri papuľnatý ## pyskovať pozri odvrávať ## pýšiť sa 1. prejavovať povýšenosť, nadmerné sebavedomie, nadutosť, namyslenosť, byť pyšný, byť namyslený: pýši sa svojím postavením, byť pyšný, byť namyslený na svoje postavenie, vystatovať sa, vypínať sa, vyvyšovať sa, vynášať sa, hovor. vyťahovať sa (nekriticky vyzdvihovať svoju osobu): vystatuje sa, vyťahuje sa cudzími výsledkami, chvastať sa, kniž. zastar. veličiť sa (nekriticky, pochvalne hovoriť o svojej osobe): chvastá sa, že všetky skúšky urobí na jednotku, chváliť sa (hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, o svojej prevahe v niečom a pod.): rád sa chváli svojím pôvodom, vychvaľovať sa (veľmi často sa chváliť): vychvaľuje sa pri každej príležitosti, expr.: nafukovať sa, fúkať sa, nadúvať sa, naparovať sa, prtošiť sa, nár. šušoriť sa, hrub. prdúskať sa: nafukuje sa, naparuje sa, že preteky vyhrá, zakladať si (neodôvodnene pripisovať niečomu priveľkú dôležitosť, cenu): zakladá si na svojom výzore, na svojej pamäti 2. prejavovať oprávnenú hrdosť, sebavedomie, byť hrdý, hrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa výkonom svojho mužstva, byť naň hrdý; nemáme sa veru čím pýšiť, hrdiť, kniž. honosiť sa: mesto sa honosí významnými osobnosťami, byť pyšný, blýskať sa: môžeš byť pyšný na svoje deti; blýska sa svojimi vedomosťami, chváliť sa: oprávnene sa chváli svojimi výsledkami ## pyšne 1. veľa si o sebe mysliac, preceňujúc vlastné hodnoty, sily, vlastnú dôležitosť, povýšene, namyslene: pyšne, povýšene zakýval na pozdrav; pri každom stretnutí namyslene dvíhal hlavu, pohŕdavo, arogantne: keď skončil, pohŕdavo, arogantne sa usmial, expr.: naduto, nafúkane: ku každému sa správal naduto, nafúkane, expr. bohorovne: bohorovne sa postavil pred zhromaždených, poet. zhrda [Rázus], zastar. zhŕdavo [Figuli] 2. oprávnene si zakladajúc na niečom, hrdo: pyšne, hrdo kráčal za svojím otcom, sebavedome: sebavedome vstal a začal rozprávať, expr. zried. hrdko [Timrava] pozri pyšný 1 ## pyšno 1. veľa si o sebe mysliac, preceňujúc vlastné hodnoty, sily, vlastnú dôležitosť, povýšene, namyslene: pyšne, povýšene zakýval na pozdrav; pri každom stretnutí namyslene dvíhal hlavu, pohŕdavo, arogantne: keď skončil, pohŕdavo, arogantne sa usmial, expr.: naduto, nafúkane: ku každému sa správal naduto, nafúkane, expr. bohorovne: bohorovne sa postavil pred zhromaždených, poet. zhrda [Rázus], zastar. zhŕdavo [Figuli] 2. oprávnene si zakladajúc na niečom, hrdo: pyšne, hrdo kráčal za svojím otcom, sebavedome: sebavedome vstal a začal rozprávať, expr. zried. hrdko [Timrava] pozri pyšný 1 ## pyšnosť pozri pýcha 1 ## pyšný 1. ktorý sa (často nekriticky) vynáša nad iných; ktorý dáva najavo pohŕdanie, povýšenosť (o človeku); svedčiaci o tom, namyslený, expr.: nadutý, nafúkaný: je pyšná, namyslená, nadutá, nafúkaná ako páv, poet.: hrdohlavý, hrdopyšný: hrdohlavá, hrdopyšná slečinka, expr. horedržaný, pejor. zried. horenosý: horedržaný, horenosý frajer, povýšený, povýšenecký, expr. bohorovný: povýšený, povýšenecký pohľad; bohorovné správanie, vystatovačný, vypínavý (ktorý sa rád niečím chváli): vystatovačný, vypínavý človek, kniž. spupný: spupný panovník, hovor. expr. rohatý 2. ktorý prejavuje oprávnenú hrdosť na niečo, hrdý, sebavedomý (právom pyšný): stala sa z nej hrdá, sebavedomá mladá mama; byť hrdý na svoje deti 3. pozri nádherný 1, veľkolepý ## pyštek pozri bozk ## pytač pozri uchádzač, nápadník ## pytačky pozri vohľady ## pýtať 1. obracať sa na niekoho so žiadosťou, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného, žiadať: pýtať, žiadať peniaze na dar; odsúdený pýta, žiada milosť; pýtať si, žiadať si od mamy večeru, požadovať, vyžadovať (nástojčivo): robotníci požadujú, vyžadujú vyššie mzdy; požadovať súhlas na niečo, prosiť (zdvorilo, úctivo pýtať): chlapec si prosí od rodičov peniaze na výlet, expr.: žobrať, žobroniť, prosíkať, proskať (úpenlivo pýtať): žobral, žobronil ešte o pár korún, expr. vystíhať [Jesenská], expr.: skuhrať, drankať, drančať (nástojčivo pýtať): skuhre, dranká od dedka peniaze, mámiť, expr. lúdiť (neodbytne), vypytovať, vypytúvať (ustavične pýtať) 2. pozri prosiť 3. pozri žobrať 1 ## pýtať sa 1. dávať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa, zistiť niečo, spytovať sa, opytovať sa, klásť otázku: všetci sa pýtali, spytovali, opytovali, čo to má znamenať; kládli mi otázku, či súhlasím, vypytovať sa (viackrát sa pýtať) 2. otázkami prejavovať záujem o niečo, o niekoho, vypytovať sa, prezvedať sa, prezviedať sa: pýtať sa, vypytovať sa na cestu do centra mesta; pýtať sa, prezviedať sa na príčinu niečoho, na názor, na mienku o niečom, dopytovať sa, dozvedať sa, hovor.: dovedať sa, dovedovať sa, dovedúvať sa: dopytovať sa na správny smer; dozvedá sa, dovedúva sa, či je dakto doma, byť zvedavý, zaujímať sa, vyzvedať sa: som zvedavý na bližšie okolnosti; zaujímali sa, koľko dom stojí; vyzvedať sa na ostatnú rodinu, spytovať sa, opytovať sa: akýsi cudzinec sa spytoval, opytoval na vás, radiť sa (pýtať radu): ľudí sa raď a rozumu sa drž 3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť, žiadať sa: dieťa sa pýta, žiada na ruky; pes sa pýta, žiada dnu, chcieť (nástojčivo): chce už z nemocnice domov ## pýtavý pozri skúmavý ## pyteľ pozri vrece ## pýtický pozri dvojznačný, záhadný 2 ## pytliačiť pozri zahýbať 3 ## pytliak kto bez povolenia loví zver, chytá ryby, poľov. slang. slučkár (pytliak chytajúci zver do slučiek) ## rab pozri otrok 1, otrok 2 ## rabat pozri zľava ## rabiát 1. pozri surovec 2. pozri bitkár ## rabiátnik 1. pozri surovec 2. pozri bitkár ## rabiátny pozri surový 2, násilnícky 1 ## rabiátsky pozri surový 2, násilnícky 1 ## rabiátstvo pozri surovosť ## rabín pozri kňaz ## rabovačka pozri lúpež ## rabovať pozri lúpiť, drancovať ## rabovka pozri lúpež ## rabský pozri pokorný, ponížený ## racionalistický pozri rozumový 2 ## racionalita pozri racionalizmus ## racionalizmus racionálny postoj, racionalita, racionálnosť: racionalizmus, racionalita roľníkov ## racionalizovať pozri zjednodušiť ## racionálnosť pozri racionalizmus ## racionálny 1. pozri rozumový 2 2. pozri účelný, úsporný 3. pozri zdravý 3, správny ## račí pozri spätný ## ráčiť pozri chcieť 2, želať si ## ráčiť sa 1. pozri chcieť sa, páčiť sa 2 2. pozri zniesť sa 2 ## račkovať pozri cúvať 1 ## rad 1. skupina jednotlivcov alebo vecí usporiadaných v jednej línii za sebou alebo vedľa seba: rad cvičencov, domov, konvoj, kolóna (dlhý rad, obyč. vozidiel): konvoj, kolóna áut, šík (usporiadaný rad): pochodovať v šíkoch, reťaz (sled osôb, vecí alebo javov vo viac-menej súvislom páse): reťaz detí, motocyklov; reťaz spomienok, špalier (dva rady ľudí lemujúcich cestu, priechod a pod.): prejsť špalierom, zástup (zaradenie jednotlivcov za sebou): vyrovnané zástupy, hovor. front (rad ľudí čakajúcich na niečo): stáť vo fronte na vstupenky do divadla, hovor. šor: postaviť sa do šoru, hovor. expr. štrúdľa: pred štadiónom stojí štrúdľa divákov, pren. had (dlhý rad): had vozidiel 2. pozri spoločnosť 2 3. pozri množstvo 2 4. pozri poradie 5. pozri ulica pozri vyznamenanie 2 ## rád pozri rehoľa 1. prejavujúc radosť, potešenie, s ochotou, s potešením, ochotne, vďačne, s radosťou: každému rád, ochotne poradí; vďačne ti pomôžem 2. bežne, často sa vyskytujúc, vo väčšine prípadov, spravidla, zvyčajne, obyčajne: rád, spravidla sa zabudne pozdraviť; taká rana zvyčajne, obyčajne hnisá 3. pozri áno ## rada 1. ústne alebo písomné vyjadrenie, ako konať, poučenie, ponaučenie: dávať niekomu radu, poučenie, ponaučenie, naučenie: užitočné naučenie, odporúčanie: knihu si kúpil na odporúčanie priateľa, návod (rada, ako niečo robiť, používať): pridržiavať sa návodu, tip (dobrá rada): dať niekomu tip, inštrukcia: konať podľa inštrukcií, inštruktáž: poskytnúť niekomu inštruktáž 2. skupina osôb ako poradný alebo riadiaci orgán: redakčná rada časopisu, kolégium (skupina vybratých odborníkov, poradcov): kolégium ministra, konzílium (skupina poradcov): lekárske konzílium, výbor (skupina ľudí zvolených z väčšieho celku): zasadnutie výboru, grémium: grémium riaditeľa 3. pozri schôdzka 1 ## radar pozri rádiolokátor ## radca pozri poradca ## radiácia pozri vyžarovanie, emisia 2 ## radiálny pozri lúčovitý ## radikál pozri radikalista ## radikalista stúpenec radikalizmu; radikálny človek, radikál: jeho otec bol veľký radikalista, radikál, kniž. jakobín ## radikalistický pozri radikálny 1 ## radikálne 1. pozri radikálny 1, radikálny 2 2. pozri rozhodne 1 ## radikálny 1. ktorý sa usiluje o rýchle a podstatné zmeny, obyč. v politike, spoločnosti; svedčiaci o takomto úsilí (op. umiernený), radikalistický (súvisiaci s radikalizmom): radikálni demokrati; radikálny, radikalistický politický postoj, revolučný (op. evolučný): revolučné zmeny 2. neuznávajúci kompromisy, vyčkávanie; konajúci rozhodne a rýchlo (o človeku); svedčiaci o takomto prístupe (op. mierny), rázny, energický, rozhodný: radikálny, rázny, energický človek; prijať radikálne, rozhodné opatrenia, nekompromisný (op. zmierlivý, umiernený): nekompromisné riešenie; žiadať niečo nekompromisným spôsobom, bojovný, ostrý, útočný (op. ústupčivý, poddajný): bojovný, ostrý, útočný tón; ostrý zákrok polície, krajný: krajné stanovisko, bezohľadný, drastický: bezohľadná, drastická liečba; drastická diéta, rýchly, náhly, prudký (op. pomalý, zdĺhavý): rýchla, náhla, prudká zmena; radikálna, rýchla náprava ## rádio 1. rozhlasový prijímač, rádioprijímač: tranzistorové rádio, vypnúť rádioprijímač, hovor. rozhlas zastar. rádioaparát, hovor. tranzistor (tranzistorové rádio), subšt. tranzistorák, tuner (rádio bez zosilňovača vo vežovej sústave) 2. pozri rozhlas ## rádioaparát pozri rádio 1 ## rádiogram pozri rádiotelegram ## rádiogramofón pozri gramorádio ## rádiolokátor prístroj na určovanie polohy a vzdialenosti predmetov pomocou elektromagnetických vĺn, radar ## rádionka pozri čiapka ## rádioprijímač pozri rádio 1 ## rádiotelegram telegram poslaný rádiotelegraficky, rádiogram ## rádiovka pozri čiapka ## radírovať pozri gumovať ## radiť poskytovať rady, ponaučenia, dávať radu/rady: dobre vám radil; dával mu rady do života, dávať návrhy, navrhovať, odporúčať (radiť s návrhom na riešenie problému): dával mu návrhy na výhodnú kúpu; navrhoval mu zmeniť zamestnanie; pracovníkom odporúčali prestať fajčiť, narádzať: narádzal žene, aby sa vrátila, narádzal ženu na návrat, pren.: šepkať, šeptať, šuškať: čosi mu šepkalo, aby sa nemiešal do tej veci, našepkávať, našeptávať, našuškávať (tajne radiť): našepkávali mu rôzne riešenia, napovedať, navrávať (radiť pri odpovedi v škole): jeden žiak odpovedal a druhý mu potichu napovedal, zastaráv. rekomandovať: Čo mi rekomandujete, pán doktor? usporadúvať podľa nejakého poriadku do istého celku, zoraďovať: učiteľ radil, zoraďoval deti do dvojstupu, zoskupovať, grupovať (radiť do skupín): velitelia zoskupovali vojakov do jednotiek; grupovali nás podľa veku, zaraďovať (radiť na príslušné miesto): zaraďovať študentov do krúžkov, rovnať, zarovnávať, vyrovnávať, narovnávať (radiť pravidelne vedľa seba): rovnal, zarovnával knihy na poličke, začleňovať, včleňovať, vraďovať, zatrieďovať, zadeľovať (radiť do rovnorodého celku): začleňovali pretekárov do družstiev; medzi zlých autorov ho vraďovali neprávom, hovor. zapájať, zried. vpájať: rád sa zapájal, vpájal medzi najlepších, reťaziť, nadväzovať (radiť za sebou, a tak vytvárať neprerušený sled): reťaziť, nadväzovať jednotlivé kompozičné prvky ## radiť sa pozri diskutovať, pýtať sa 2 ## rádius pozri polomer ## radlica pozri čerieslo ## radno pozri treba ## radný pozri vhodný, potrebný 1 ## radodajka pozri prostitútka ## radodajný pozri štedrý 1 ## radok pozri zákos ## radom pozri postupne 1, zaradom ## radorečný pozri zhovorčivý, táravý ## radosť príjemný duševný stav; čo spôsobuje takýto stav (op. smútok, žiaľ), potešenie: mať radosť, potešenie z detí, z práce; dopriať niekomu potešenie z niečoho, kniž. potecha: šport je jeho potešenie, potecha, záľuba: pracovať so záľubou, zaľúbenie, úľuba: pozerať na syna so zaľúbením, s úľubou, obľuba: s obľubou sa prizerá na deti, expr. jasot (veľká radosť): privítali ju s jasotom, pôžitok (príjemný pocit vyvolaný nejakým zážitkom): s pôžitkom plávať, optimizmus (pozitívne, radostné naladenie): trochu optimizmu do života, subšt. plezír ## radostiplný pozri radostný 1, šťastný ## radostiť sa pozri tešiť sa 1 ## radostne 1. pozri radostný 1 2. pozri veselo 1, veselo 2 ## radostník pozri krstiny ## radostný 1. plný radosti, svedčiaci o radosti; prinášajúci, vyvolávajúci radosť (op. smutný), veselý, rozveselený: radostná, veselá pieseň; radostná, veselá, rozveselená tvár, rozradovaný, rozradostený, rozradostnený, naradovaný, natešený: vrátila sa celá radostná, rozradovaná, rozradostená, rozradostnená, natešená, kniž. radostiplný: radostiplné Vianoce (v želaní), šťastný: prežíval šťastné obdobie vo svojom živote, optimistický (op. pesimistický): všade panovala optimistická nálada, dobrý, priaznivý: dobrá, priaznivá správa, príjemný (op. nepríjemný), úsmevný: príjemné, úsmevné ráno, hrejivý: hrejivý pocit, expr.: jasavý, plesavý, iskrivý: dieťa sa smialo jasavým, plesavým, iskrivým smiechom, rozjasnený, kniž. rozjasaný, poet.: jasuplný, jasotný [Timrava, Kostra], expr. preradostný pozri naradovaný, šťastný 2. pozri drahý 3, milý 1 ## radovánky pozri zábava 1, zábava 2 ## radovať sa pozri tešiť sa 1 ## radovravný pozri zhovorčivý, táravý ## radový pozri prostý 1, obyčajný 1, jednoduchý 2 ## rad-radom pozri postupne 1, zaradom ## rádvidený pozri vítaný 1 ## radža pozri panovník ## ráf pozri obruč 1 ## rafať 1. pozri biť 1, biť 2 2. pozri bežať 1 3. pozri trhať 4, oberať 1 ## rafinovaný 1. pozri prešibaný, premyslený, vypočítavý, ľstivý 2. pozri vyumelkovaný, jemný 3, dráždivý 1 pozri čistý 3 ## rafinovať pozri čistiť 2 ## rafnúť 1. pozri udrieť 1 2. pozri chytiť 1, chmatnúť, pohrýzť 2 3. pozri zastreliť 4. pozri spadnúť 1 ## rach pozri paf, bác 1 ## ráchať pozri biť 1 ## rachétľa pozri prskavka ## rachitída pozri krivica ## rachnúť 1. pozri spadnúť 1 2. pozri buchnúť 1 3. pozri udrieť 1 4. pozri streliť 1 5. pozri prepadnúť 5 ## rachnutý pozri zaľúbený 1 ## rachot pozri lomoz ## rachotať 1. pozri hrmotať 2. pozri rapkať 1 ## rachotiť 1. pozri hrmotať 2. pozri rapkať 1 ## rachotavý pozri hrmotný 1 ## rachotivý pozri hrmotný 1 ## rachotný pozri hrmotný 1 ## raison d’etre pozri zmysel 1 ## raj podľa Biblie miesto, kde žili prví ľudia, kniž. eden: Adam a Eva boli vyhnaní z raja, z edenu, nebo, nebesá, nebesia (podľa náboženského učenia miesto večnej blaženosti, večného života): prísť do raja, do neba, kniž. alebo expr. eldorádo: eldorádo turistov ## rajbadlo pozri strúhadlo ## rajbať 1. pozri drhnúť 1 2. pozri strúhať 1 ## rajc pozri čaro ## rajcovať pozri dráždiť 2 ## rajcovný pozri dráždivý 1, príťažlivý ## rajčiak pozri rajčina ## rajčiakový pozri červený ## rajčina rastlina s dužnatými, tehlovočervenými plodmi; jej okrúhly plod, paradajka: pestovať rajčiny, paradajky v skleníku; kúpiť si kilo rajčín, paradajok, bot. rajčiak ## rajčinový pozri červený ## rajnica nízka kuchynská nádoba, kastról: dusiť zeleninu v kastróle ## rajón 1. pozri časť 2. pozri obvod 2 ## rajský pozri pekný 1, krásny 1, nádherný 1, slastný ## rajtár pozri vejačka ## rajtarovať pozri osievať ## rajtárovať pozri osievať ## rajtovať pozri jazdiť ## rajzovať pozri cestovať ## rak pozri rakovina ## raketa náboj spôsobujúci po vystrelení svetelný a zvukový efekt: vystreliť raketu, svetlica (raketa na osvetľovanie alebo signalizáciu) ## rakétľa pozri prskavka ## rákoš pozri kopa 2, zástup 2, dav ## rákošiť 1. pozri vystrájať 2. pozri besedovať ## rakovina choroba spôsobená nadmerným bujnením buniek; zhubný nádor z tejto choroby, hovor. zastaráv. rak: mať rakovinu, raka, lek. karcinóm (zhubný rakovinový nádor) ## rakovinotvorný ktorý vyvoláva rakovinu, odb. karcinogénny: rakovinotvorný, karcinogénny prvok ## rakovinový súvisiaci s rakovinou, odb.: karcinomatický, karcinomatózny, karcinómový: rakovinový, karcinómový nádor; karcinomatózne ochorenie, zhubný, odb. malígny (o nádore; op. benígny), hovor. zastar. rakový ## rakový pozri rakovinový ## rakva pozri truhla 1 ## rám pozri konštrukcia ## ramať pozri riadiť ## ramovať pozri riadiť ## rámcovať pozri ohraničiť ## rámcovitý pozri všeobecný 2, náznakový, schematický 1 ## rámcový pozri všeobecný 2, náznakový, schematický 1 ## rámec 1. pozri oblasť 2 2. pozri charakter 2 ## ramenatý správne plecnatý ## ramenistý pozri košatý ## ramenitý pozri košatý ## ramienko 1. pozri vešiak 2. pozri oplecko ## rámovať pozri lemovať 2 ## rampa pozri závora 1 ## rampár pozri závorár ## rámus pozri lomoz ## rana 1. miesto na tele s porušeným tkanivom: ošetriť tržnú ranu, poranenie, zranenie (poškodenie živého organizmu mechanickým zásahom): pri páde utrpel poranenie, zranenie, úraz (vážnejšie poranenie organizmu): smrteľný úraz, trauma (telesné alebo duševné zranenie) 2. pozri katastrofa, tragédia 2 3. pozri úder 1, náraz 4. pozri strela 2, výstrel ## raňajkovať jesť raňajky, hovor. zastar.: frištukovať, frištikovať, fruštikovať: deti raňajkovali, frištukovali chlieb s maslom ## raňajky ranné jedlo, hovor. zastaráv.: frištik, frištuk, fruštik: matka chystá deťom raňajky, frištik, fruštik ## raňajší pozri ranný ## ráňať 1. prudkými pohybmi, údermi brať zo stromu, z kríkov a pod., zrážať: jeseň ráňa, zráža listy zo stromov, stŕhať, strhávať: víchor strhával slabé halúzky, otĺkať, obíjať (obyč. palicou): otĺkal palicou jablká; obíjať orechy, expr.: kmásať, driapať: deti kmášu, driapu zo stromu ovocie, poet. roniť [Hviezdoslav, Botto] 2. pozri raniť ## ráňava pozri dlháň, obor ## rancovať pozri skladať 3, riasiť ## ranč pozri gazdovstvo ## randál pozri lomoz ## randavý pozri deravý 1 ## rande pozri schôdzka 2 ## rang pozri hodnosť ## ránhojič pozri felčiar 1 ## raniť spôsobiť fyzickú alebo duševnú bolesť, zraniť, poraniť: ranili, zranili, poranili ho do hlavy; ranila, zranila ju výčitka, doraniť, expr.: doráňať, dorantať: doranil, dorantal si prsty; mala doráňanú dušu, ublížiť: pri páde si ublížil; ublížil jej svojím odchodom, odrieť, oškrieť, poškrabať, poškriabať, expr. oškúliť (raniť kožu): oškrel, poškrabal si lakeť, skrvaviť, dokrvaviť, zakrvaviť, zakrvácať (zraniť do krvi): skrvavil si nohy; mal zakrvácanú hlavu, dodriapať, rozškrabať, rozškriabať, rozškrabnúť (driapaním, škrabaním raniť): dodriapal si tvár, dokaličiť, skaličiť, dokatovať, zmrzačiť (telesne deformovať, pren. expr. i duševne): dokaličil sa pri lyžovaní; pren. expr. mala zmrzačenú dušu, expr.: dochrámať, dodrúzgať: po nehode boli dodrúzganí, dostrieľať (raniť streľbou): prišiel z vojny dostrieľaný ## raniteľný pozri citlivý 2, krehký 3 ## ranník pozri noviny ## ranný týkajúci sa rána; ráno konaný, ráno sa vyskytujúci, prichádzajúci, raňajší: ranná, raňajšia zmena, prechádzka, poet. zastar. jutrený [J. Kráľ], skorý: príde ranným, skorým autobusom ## ráno v časti dňa od úsvitu do predpoludnia, v rannom čase, zrána, naráno: ráno, zrána začalo snežiť; naráno už býva chladno, za rána, pís. i zarána, hovor. zaránky: za rána, zaránky si vyšli k rieke, zastar. ránom [Kukučín], nár. nazraň [Vansová] ## ránom pozri ráno ## raný pozri skorý 1; začiatočný ## rapavý pokrytý jazvami, jamkami (obyč. po kiahňach), jamkavý, jamkovitý, expr. poďobaný: rapavá, jamkavá, poďobaná tvár, zjazvený, jazvovitý: zjazvené, jazvovité líca, drsný, drapľavý, hrboľatý: drsná pokožka; rapavé, drsné gombičky; drapľavá, hrboľatá stena, expr.: rapkavý, rapľavý, škrapatý ## rapčať pozri rapkať 1 ## rapeľ pozri pomätenosť, bláznovstvo 1 ## rapídne 1. pozri prudko 1, pozri prudký 1 2. pozri rýchlo ## rapídny pozri prudký 1, náhly 1, rýchly ## rapkať 1. vydávať tupý a prerušovaný rapkavý, hrkotavý zvuk, rapotať, expr. rapčať: rapkáč rapká; stroje rapocú; guľomet rapčí, hrkať, hrčať, hrkotať, drkotať, klepotať, klopotať: voz hrkoce na dlažbe, expr.: rachotať, rachotiť (vydávať silný, hrmivý zvuk): vlak rachoce, rachotí 2. pozri hovoriť 1, rapotať 1 ## rapkavý pozri rapavý, drsný 1 ## rapľavý pozri rapavý, drsný 1 ## rapľovať 1. pozri blázniť (sa) 2. pozri kaziť sa ## raport pozri správa ## raportovať pozri hlásiť ## rapot pozri lomoz ## rapotáč pozri tárač ## rapoták pozri tárač ## rapotačka expr. žena, ktorá veľa a obyč. rýchlo rozpráva, rapotaňa, zried. rapotuľa, trepačka, trepaňa ## rapotaňa pozri rapotačka ## rapotať 1. expr. veľa a rýchlo hovoriť, expr.: rapkať, repetiť, repentiť: ženičky rapotali, repetili na priedomí, expr.: trkotať, mrkotať, drkotať, gagotať, ľapotať, mlieť, mrviť, sypať, súkať: mlel stále dokola; sypal, súkal vtipy jeden za druhým, zjemn.: džavotať, švitoriť, ševeliť, šveholiť, štebotať: dievčence veselo džavotali, švitorili, štebotali, hovor. pejor.: krákoriť, kotkodákať, hovor. expr.: remziť, remzať [Vajanský, Šoltésová] 2. pozri rapkať 1 ## rapotavý pozri táravý ## rapotuľa pozri rapotačka ## raps pozri škrk 1 ## rapsodický pozri nesúvislý 1, nepravidelný 3 ## rarach pozri čert ## rarášok pozri trpaslík 1 ## rarita pozri kuriozita ## raritný pozri zriedkavý, vzácny 2 ## rároh pozri daromnica 1 ## rároha pozri daromnica 1 ## rasa 1. skupina ľudí s typickými telesnými znakmi, plemeno, kniž. alebo zastar. plemä: biela, čierna rasa; biele, čierne plemeno 2. súhrn jedincov s tou istou stálou odchýlkou od druhu, plemeno, kniž. alebo zastar. plemä: rasa, plemeno psov, odroda (súhrn pestovaných jednotlivcov, ktoré v rámci druhu majú spoločné vlastnosti): odroda oviec pozri druh 1 ## rasovitý pozri čistokrvný ## rasový pozri čistokrvný ## rast 1. narastanie, pribúdanie, zväčšovanie intenzity, rozmerov, množstva, významu a pod. (op. pokles), vzrast: rast, vzrast počtu obyvateľov; vzrast cien, úmrtnosti, publ. nárast (niečo, čo narástlo za istý čas): nárast nezamestnanosti, vzostup (op. zostup): vzostup kultúrnej úrovne, rozvoj: duchovný rozvoj človeka, rozmach (prudký rozvoj): rozmach obchodu, podnikania, rozkvet: rozkvet vzdelanosti, kniž. rozvin, progresivita, progresívnosť, odb. progresia: progresivita, progresívnosť miezd; progresia choroby 2. pozri postava 1 ## rásť 1. rastom sa zväčšovať, vyrastať, narastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajú, vyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíja, silnieť, zosilnievať, zosilňovať sa, mocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejú, bujnieť (bujne rásť): burina bujnie, mohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutneli, dužieť, dužnieť, tužieť, pevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú 2. rastom dosahovať telesnú alebo duševnú zrelosť, vyrastať, vyspievať, zrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlo, kniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženu, dospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov 3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena, vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríby, hnať, klíčiť, vyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetu, bujnieť (bujne rásť): kvetena bujnie, expr. šibať: zjari všade šibala tráva, odb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreve, rodiť sa, vyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy 4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa), zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestá, vzmáhať sa, rozmáhať sa, zveľaďovať sa, mohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnie, vzrastať, rozrastať sa, množiť sa, pribúdať, hromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty 5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať), zvyšovať sa, dvíhať sa, stúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnev, zväčšovať sa, kniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšili, zintenzívňovať sa, stupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú 6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa), zdokonaľovať sa, zlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematike, prehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbuje, kultivovať sa, zošľachťovať sa, menej vhodné zušľachťovať sa, zjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním ## rastlina živý organizmus obyč. s listami a kvetmi čerpajúci časť svojej výživy zo zeme alebo z vody: poľné, okrasné rastliny, bylina (rastlina so šťavnatou mäsovitou osou): zbierať liečivé byliny, plodina (úžitková rastlina; jej plody): priemyselné plodiny; zber lesných plodín, zelinka, bylinka (obyč. mn. č.; liečivá rastlina): sušiť zelinky, bylinky, burina, zelina (neužitočná rastlina, ktorá bujným rastom dusí pestované rastliny): plieť burinu; čistiť záhradu od zeliny, drevina (viacročná rastlina so zdrevnatenou osou a výhonkami): ihličnaté dreviny ## rastlinopis pozri botanika ## rastlinstvo rastliny ako celok, flóra: vodné rastlinstvo, vodná flóra, kvetena: kvetena Slovenska, vegetácia: bujná vegetácia, porast (rastlinstvo pokrývajúce nejaké miesto): smrekový porast ## rastrovaný pozri linkovaný ## rastrový pozri linkovaný ## rastúci pozri stúpajúci ## rašelinisko pozri slatina ## rašiť pozri správne klíčiť, pučať ## rašmavý pozri škaredý 1, ošarpaný 1 ## rašpľovať pozri brúsiť 2 ## rata pozri pomoc 1, záchrana 2 pozri pomoc ## ráta pozri splátka ## rátač pozri počítač 1 ## raťafák pozri nos 1 ## rátať pozri počítať 1, počítať 2, počítať 3, počítať 4, počítať 5 ## ratatá pozri tra-ta-ta ## ratica rohovinový obal prstových článkov párnokopytníkov, paznecht: kravské ratice, paznechty ## ratifikovať pozri schváliť ## ratolesť 1. pozri konár 2. pozri dieťa 1, deti ## ratovať pozri zachrániť ## raz 1. pozri niekedy 3, niekedy 4 2. pozri teda 1 3. pozri skutočne 2 ## ráz súhrn príznačných vlastností niečoho, charakter: romantický ráz, charakter opery, povaha: povaha choroby, kniž. tvár, tvárnosť: tvár, tvárnosť spoločnosti, smer: školy humanitného smeru, podoba: jeho tvár nadobudla smutnú podobu, štýl (ráz veci alebo javu): štýl obliekania, typ (ráz, ktorému zodpovedá skupina javov): typ strednej školy, založenie, kniž. razenie (základná povahová vlastnosť): svojím založením je optimista; človek starého razenia, duch (celkový ráz): duch doby, akcent: báseň má osobný akcent, tón (charakter rečového prejavu): všeľudský tón umeleckého diela, kniž. kolorit: dobový kolorit románu, expr. punc: dielo má politický punc, črta (charakteristická vlastnosť): všetky stavby majú spoločnú črtu, rámec, forma: odovzdávanie cien malo slávnostný rámec, slávnostnú formu, nálada (celkový ráz): nálada obrazu ## razancia kniž. veľká, náhla rýchlosť, sila, intenzita, razantnosť, prudkosť, priebojnosť: razancia, razantnosť strely; prudkosť, priebojnosť jeho odpovede nás prekvapila, ráznosť, ostrosť, ostrie: podľahol ráznosti, ostrosti, ostriu vyhrážok ## razantne pozri prudko 1, silno 1, rázne ## razantnosť pozri razancia ## razantný pozri prudký 1, prudký 2, silný 2, rázny ## rázcestie pozri križovatka ## raz-dva 1. pozri rýchlo 2. pozri čoskoro ## razenie pozri charakter 2 ## rázga pozri konár ## raziť 1. robiť známym, šíriť: razil, šíril nové myšlienky, rozširovať: rozširovať informácie, propagovať (raziť poznatky o niečom a odporúčať to): propagoval nové metódy riadenia ekonomiky, hlásať, rozhlasovať, rozhlášať, rozchyrovať, chýriť (obyč. slovne šíriť): hlásal vždy pravdu; rozchyrovala, chýrila klebety 2. kopaním utvárať priestor, prerážať, prekopávať: razili tunel; prerážali, prekopávali chodby na metro, hĺbiť, vyhlbovať (raziť do hĺbky): hĺbili studňu 3. pozri prebiť sa pozri páchnuť ## rázne prejavujúc rozhodnosť, dôraz, s rozhodnosťou, s dôrazom, rozhodne, dôrazne: rázne, rozhodne obhajovať svoje názory; dôrazne pripomenúť svoje práva, odhodlane: odhodlane vykročil na cestu, energicky, rezolútne: energicky, rezolútne sa postavil proti ohováraniu, rezko, tvrdo, kniž. razantne: rezko, tvrdo zakročili proti výtržníkom, prudko, strmo, silno: prudko, strmo zaklopal na dvere, hovor. expr.: zhurta, hurtom, hurtovne: zhurta, hurtovne sa domáhal nápravy pozri rázny ## ráznosť pozri dôraz 1 ## rázny plný energie, vyznačujúci sa energickosťou, rozhodnosťou (o človeku a jeho prejavoch), energický, rezolútny: rázna, energická, rezolútna žena, rozhodný (op. nerozhodný, neistý, váhavý): povedať niečo rozhodným hlasom, kategorický (vylučujúci inú možnosť): kategorické odmietnutie, odhodlaný, radikálny: odhodlaný, radikálny človek; radikálny krok, priebojný, vehementný, kniž. razantný: priebojné, vehementné, razantné správanie, dôrazný: dôrazné napomenutie, dôrazný rozkaz, strmý, prudký, kniž. briskný: strmý krok; strmý, prudký človek; prudký, briskný pohyb, útok, expr. hrmotný, nár.: hurtovný, hurtácky (rázny a hlučný): hrmotné vystupovanie, hurtovné zaklopanie, rezký: rezká odpoveď ## razom 1. pozri naraz 1, súčasne 1, zároveň 1 2. pozri naraz 2 3. pozri náhle, neočakávane, zrazu 1, zrazu 2 4. pozri hneď 1, naliehavo 2 ## rázovitý pozri írečitý, typický ## rázporok funkčný otvor na šve oblečenia, hrub. jatka (rázporok na nohaviciach): otvorený rázporok, otvorená jatka ## rázsocha pozri vidlica 1 ## rázsvit pozri úsvit 1 ## raž obilnina s klasmi sivastých zŕn v dvoch radoch a kratšími osťami; tieto zrná ako základ pri výrobe múky, žito (územne obmedzené): siať raž, žito; vagón raže, žita ## raždie odťaté alebo suché konáre, vetvy, raždina, haluzina, haluzie: zbierať v hore raždie, raždinu, haluzinu, haluzie; kúriť raždinou, haluzinou, nár.: šmánie, šmáň (drobné raždie) ## raždina pozri raždie ## ražná pozri ražovica ## ražné pozri ražovica ## ražno pozri rezko 1 ## ražovica liehový nápoj z raže, hovor.: ražné, ražná: vypiť si ražovice, ražného, ražnej ## rdieť sa pozri červenať sa 1 ## reagencia pozri činidlo ## reagens pozri činidlo ## reagovať pozri odpovedať, zareagovať ## reakcia 1. úsilie o obnovu starých pomerov, reakcionárstvo, spiatočníctvo: s reakciou, reakcionárstvom, so spiatočníctvom treba ustavične bojovať, pejor. tmárstvo, filisterstvo (konzervatívne malomeštiactvo) 2. pozri obrat 2 3. pozri ohlas 1 ## reakcionár stúpenec reakcie, spiatočník, pejor.: reakčník, tmár; filister (konzervatívny malomeštiak) ## reakcionársky pozri spiatočnícky, konzervatívny 2 ## reakcionárstvo pozri reakcia 1 ## reakčník pozri reakcionár ## reakčný pozri spiatočnícky, konzervatívny 2 ## reál pozri skutočnosť ## realistický pozri reálny 1, triezvy 2, vecný 3 ## realita 1. pozri skutočnosť 2. pozri nehnuteľnosť ## realizátor kto niečo realizuje, uskutočňuje, uskutočňovateľ: realizátor, uskutočňovateľ hesla, myšlienky, vykonávateľ: vykonávateľ príkazu, zried. vykonávač [Kukučín] ## realizovať pozri uskutočniť ## realizovať sa uskutočniť svoje predstavy, potreby, uplatniť sa: kultúrne, športovo sa realizovať, uplatniť, presadiť sa, hovor. uchytiť sa: ako tlmočník sa nepresadil, neuchytil, osvedčiť sa (ukázať sa ako vyhovujúci): v novej funkcii sa osvedčil, expr. preraziť (presadiť svoju vôľu napriek prekážkam): nevedel v podnikaní preraziť, subšt. vyžiť sa ## realizovateľný pozri uskutočniteľný, reálny 1, možný ## reálne 1. pozri reálny 2. pozri skutočne 1 ## reálny 1. vychádzajúci zo skutočnosti, zohľadňujúci skutočnosť (op. nereálny), realistický: byť v odhade reálny, realistický, triezvy, vecný: mať na vec triezvy, vecný pohľad, pragmatický, pragmatistický, praktický, prakticistický (vychádzajúci z potrieb praxe, zohľadňujúci prax): pragmatický človek; pragmatistický, prakticistický, praktický prístup, uskutočniteľný, realizovateľný, možný, dosiahnuteľný, splniteľný (vzhľadom na skutočnosť): uskutočniteľný, realizovateľný, možný plán; nie je to uskutočniteľné, realizovateľné, možné, dosiahnuteľné, splniteľné, objektívny (op. subjektívny), pravý: objektívny, pravý obraz skutočnosti 2. pozri skutočný 1 ## rebeka pozri žena 1 ## rebelant pozri vzbúrenec, burič ## rebel pozri vzbúrenec, burič ## rebelantský pozri buričský ## rebélia pozri vzbura ## rebelovať pozri búriť sa 1 ## rebelský pozri buričský ## rebierko pozri kotleta 1 ## rebríček pozri stupnica ## rebrík 1. náradie z dvoch žrdí spojených šteblíkmi slúžiace na lezenie: drevený, kovový rebrík, nár.: lojtra, drabina 2. pozri stupnica ## rebrina 1. bočnica voza podobná rebríku, drabina 2. pozri ribstol ## rebrinák pozri voz 1 ## rebriniak pozri voz 1 ## rebrinovec pozri voz 1 ## rébus pozri záhada 2, tajomstvo 2, problém 1 ## rébusovitý pozri záhadný 2 ## rébusový pozri záhadný 2 ## recenzent pozri posudzovateľ, kritik ## recenzia pozri posudok, kritika ## recenzovať pozri posúdiť ## recepcia pozri hostina ## recepis pozri recept 1 ## recept 1. písomný návod na prípravu niečoho, predpis: lekársky, kuchársky recept, predpis, zastar. recepis: doktor napísal recepis 2. pozri návod ## receptívny pozri vnímavý 1, chápavý 1 ## recesia 1. pozri ústup 2. pozri šibalstvo, frajerčina, žart, humor ## recesista pozri vtipkár ## recesistický pozri samopašný, žartovný 1, vyzývavý ## recesijný pozri samopašný, žartovný 1, vyzývavý ## recesný pozri samopašný, žartovný 1, vyzývavý ## recidíva pozri návrat 2 ## recidívny pozri opakovaný ## recidivovať pozri vracať sa 2 ## recipient pozri príjemca ## reciprocita vzájomné vzťahy založené na obojstrannosti výhodnej pre obidve strany, vzájomnosť: medzinárodné styky na základe reciprocity, vzájomnosti ## recipročne 1. pozri vzájomne 2. pozri výmenný ## recipročný pozri vzájomný, výmenný 1 ## recitácia umelecké prednášanie literárneho diela, deklamácia: precítená recitácia, deklamácia ukážok význačného autora, prednes: prednes básne ## recitátor kto umelecky prednáša literárne dielo, kto recituje, deklamátor: dobrý recitátor, deklamátor básní, interpret: profesionálny interpret, prednášateľ, prednášač ## recitovať umelecky stvárňovať literárne dielo pred publikom, prednášať, deklamovať: recitoval, prednášal verše súčasných básnikov; deklamoval ukážky z klasikov, predvádzať: predvádzať úryvok starého eposu, odriekať, reprodukovať (mechanicky): odriekal naučený text, hovor., trocha pejor. rectovať (monotónne), zastar. rečňovať ## reč 1. pozri chýr 1, správa 2. pozri jazyk 3. pozri prejav 1 4. pozri rozhovor 5. pozri sloh 2 ## rečníctvo rečnícke umenie; náuka o rečníckom umení, rétorika, rétorstvo: študentská rétorika, študentské rétorstvo; prednášať rečníctvo, rétoriku, rétorstvo ## rečník kto prednáša reč, reční, najmä pri významných príležitostiach; kto vie dobre rečniť, kniž.: rétor, orátor: parlamentný rečník, rétor, orátor; pohrebný rétor, orátor; nie som rečník, rétor, ale rád by som povedal niekoľko slov ## rečniť 1. mať verejný prejav, mať reč, držať reč, prednášať: rečnil, mal reč o nových úlohách; prednášal na zhromaždení 2. pozri hovoriť 1 ## rečnivý pozri zhovorčivý, výrečný 1 ## rečňovanka pozri riekanka ## rečňovať pozri recitovať ## rečný pozri zhovorčivý, výrečný 1 ## rečový pozri slovný, ústny ## redakcia pozri verzia, znenie 1 ## redigať pozri teperiť ## redikať sa pozri ísť 1 ## redingot pozri kabát ## redukčný pozri odtučňovací ## redukovať pozri obmedziť 2 ## redundancia pozri nadbytočnosť ## redundantný pozri nadbytočný ## reduplikovať pozri zdvojnásobiť ## reemigrant emigrant, ktorý sa vrátil do vlasti, navrátilec, navrátenec ## refektár kláštorná jedáleň, refektórium ## refektórium pozri refektár ## referát 1. pozri správa 2. pozri odbor 1 ## referencia pozri správa ## referovať pozri hlásiť ## reflektor 1. pozri svietidlo 2. pozri ďalekohľad ## reflex pozri odraz 1 ## reflexia 1. pozri úvaha 2. pozri odraz 1 ## reflexívne 1. pozri hĺbavý 2. pozri mimovoľne ## reflexívny 1. pozri hĺbavý 2. pozri mimovoľný ## reflexne 1. pozri mimovoľne 2. pozri odrazový ## reflexný 1. pozri mimovoľný 2. pozri odrazový ## reforma pozri zmena 1, úprava 2 ## reformovať pozri premeniť 1 ## refrigerátor pozri chladič ## regál pozri polica ## regenerácia pozri obroda, obnova 1 ## regeneračný pozri obrodný, omladzovací, obnovný ## regenerovať pozri obnoviť 1 ## regest pozri výpis ## regiment 1. pozri pluk 2. pozri kopa 2 ## región pozri kraj 2, oblasť 1, časť ## regionálny pozri oblastný ## register pozri zoznam ## registratúra kartotéka úradných spisov, spisovňa ## registrovať pozri zaznačiť 1 ## reglementovať pozri predpísať ## regres 1. pozri postih 2. pozri ústup ## regresívny 1. pozri spätný 2. pozri spiatočnícky ## regresný pozri spätný ## regrút pozri odvedenec ## regrutovať sa pozri pochádzať ## regula pozri pravidlo 1 ## regulácia pozri úprava 2 ## regulárny pozri riadny 1, pravidelný 1, normálny 1 ## regulátor zariadenie na regulovanie niečoho, usmerňovač: elektrónkový usmerňovač ## regulovať pozri usmerniť, upraviť ## rehabilitačný 1. určený, zameraný na fyzickú nápravu, obnovu, nápravný: rehabilitačné, nápravné cvičenia 2. pozri očistný ## rehabilitovať pozri obnoviť 1 ## rehliť sa pozri smiať sa 1 ## rehniť sa pozri smiať sa 1 ## rehoľa združenie ľudí spojených istými pravidlami, obyč. cirkevnými, rád: rehoľa, rád milosrdných sestier ## rehoľníčka členka, príslušníčka ženskej rehole, mníška: stala sa z nej rehoľníčka, mníška, sestra: starali sa o nich sestry dominikánky, sestrička ## rehoľník člen, príslušník rehole, mních: život, stav rehoľníka, mnícha, fráter (rehoľník bez kňazskej hodnosti), brat, zried. kláštorník ## rehoľný pozri uzavretý 3 ## rehoniť sa pozri smiať sa 1 ## rehot pozri smiech 1 ## rehotať sa pozri smiať sa 1 ## rehotný pozri smiešny 1 ## rehtať sa pozri smiať sa 1 ## rehúňať sa pozri smiať sa ## rechnovať pozri počítať 1 ## rechtor pozri učiteľ ## rek pozri hrdina ## rekapitulovať pozri zopakovať 1 ## rekcia pozri väzba 1 ## reklamný pozri propagačný ## rekognoskácia pozri prieskum ## rekognoskovať pozri skúmať 1 ## rekomando pozri doporučene hovor. zásielka podávaná i prijímaná na potvrdenie, doporučená zásielka: prišlo mi rekomando, prišla mi doporučená zásielka ## rekomandovať pozri navrhnúť ## rekompenzovať pozri nahradiť 1 ## rekonštrukcia 1. pozri obnova 1 2. pozri prestavba ## rekonštruovať pozri obnoviť 2 ## rekordér držiteľ rekordu, hovor. zastar. rekordman: svetový rekordér, rekordman v behu na 100 m ## rekordman pozri rekordér ## rekordný pozri vrcholný ## rekreačný pozri oddychový ## rekreovať sa venovať sa oddychu (mimo domova), odpočívať, oddychovať: rekreovali sa, oddychovali v prírode, zotavovať sa (po únavnej práci, po chorobe): zotavoval sa pri mori, letovať (v lete): letovali na chate, dovolenkovať (cez dovolenku): dovolenkujú každý rok v horách ## rekriminácia pozri výčitka ## rekriminovať pozri obviňovať ## rektifikovať pozri čistiť 2 ## rektum pozri konečník ## rekultivovať pozri obnoviť 2 ## rekurz pozri sťažnosť ## rekvirácia pozri konfiškácia ## rekviračka pozri konfiškácia ## rekvirovať pozri habať 1 ## relácia 1. ucelená časť rozhlasového alebo televízneho vysielania: relácia pre motoristov, program (vopred pripravené relácie alebo sled relácií): rozhlasový program pre školy 2. pozri vzťah, pomer 1 ## relativita vzájomný vzťah dvoch alebo viacerých vecí, javov, relatívnosť, pomernosť, vzťažnosť: relativita, relatívnosť, pomernosť, vzťažnosť hodnôt, farieb, podmienenosť (závislosť od istých podmienok): vzájomná podmienenosť javov ## relatívne pozri dosť 1, pomerne 2 ## relatívnosť pozri relativita ## relatívny ktorý je vo vzťahu k niečomu; hodnotený vzhľadom na niečo, od niečoho závislý (op. absolútny), podmienený: relatívny, podmienený pojem, pomerný: vládol relatívny, pomerný pokoj; je to pomerný úspech, gram. vzťažný: vzťažné zámeno ## relaxačný pozri oddychový ## relaxovať sa pozri oddýchnuť si 1 ## relevancia pozri význam 2, váha 2 ## relevantnosť pozri význam 2, váha 2 ## relevantný pozri dôležitý 1, závažný 1, podstatný 1, rozhodujúci 1 ## reliéfny 1. pozri plastický 3, vypuklý 2. pozri výstižný ## reliéfový 1. pozri plastický 3, vypuklý 2. pozri výstižný ## relígia pozri náboženstvo ## religiozita 1. oddanosť náboženskej viere, kniž. religióznosť: prejavy prehnanej religióznosti, náboženskosť 2. pozri pobožnosť ## religióznosť 1. pozri religiozita 1 2. pozri pobožnosť ## religiózny 1. pozri náboženský 2. pozri nábožný 1 ## remeň 1. dlhší užší pruh (obyč. z kože) na upevnenie niečoho, opasok, pás: upevniť si šaty opaskom, pásom; odopnúť si remeň, opasok, remenec (užší, kratší remeň): kufre stiahnuté remencami 2. pozri koža 1 ## remenec pozri remeň 1 ## remeselnícky 1. pozri remeselný 1 2. pozri netvorivý 1, mechanický 3 ## remeselný 1. súvisiaci s remeslom, remeselníctvom, remeselnícky: remeselná, remeselnícka výroba; remeselné, remeselnícke práce 2. pozri skúsený 3. pozri mechanický 3, netvorivý 1 ## remeslo pozri povolanie 1 ## reminiscencia pozri spomienka 1 ## remitovať pozri vracať 1 ## remíza pozri vozovňa ## remízový končiaci nerozhodne (v športe), bez víťaza, nerozhodný: remízový, nerozhodný výsledok pozri vyrovnaný, nerozhodný 2 ## remziť pozri hovoriť 1, rapotať 1 ## remzať pozri hovoriť 1, rapotať 1 ## rendezvous pozri schôdzka 2 ## renegát pozri zradca, odrodilec ## renegátsky pozri odcudzený, odnárodnený, zradný 1 ## renesancia pozri obnova 2, znovuzrodenie ## renesančný pozri obrodný, obnovný ## renitentný pozri vzdorovitý ## renomé kniž. kladné, oceňujúce názory na niekoho, meno: stratiť renomé, meno, vážnosť, dobrá povesť: svojím postojom si získal vážnosť, dobrú povesť, hovor. reputácia: pokaziť si reputáciu ## renomovaný pozri povestný, slávny 1 ## renovácia pozri obnova 1 ## renovovať uvádzať do pôvodného stavu, dávať do poriadku, obnovovať: renovujú, obnovujú budovu, opravovať: opravovať cestnú sieť, hovor. reparovať, hovor. zastaráv. richtovať: reparujú, richtujú celý dom, reštaurovať, rekonštruovať: reštaurovať, rekonštruovať historické pamiatky, kniž. reštituovať: reštituujú starý právny poriadok ## renta pozri dôchodok 1 ## rentabilita dosahovanie zisku ako výsledok práce, rentabilnosť, výnosnosť: rentabilita, rentabilnosť, výnosnosť podniku, výroby, ziskovosť (miera zisku) ## rentabilnosť pozri rentabilita ## rentabilný pozri ziskový, výnosný ## rentier pozri dôchodca ## rentovať sa pozri oplatiť sa ## reparácia pozri oprava ## reparovať pozri opraviť 1, renovovať ## repatriant pozri presídlenec ## repatriovať pozri presťahovať ## repertoár pozri zásoba ## repetičný pozri opakovací ## repetiť pozri teperiť ## repentiť pozri hovoriť 1 ## repetiť sa pozri vliecť 2 ## repetivý pozri táravý ## repentivý pozri táravý ## repetovať pozri opakovať 1 ## repieť pozri väzieť 1 ## replika pozri odpoveď ## replikovať pozri odpovedať ## reportáž publicistický útvar opisujúci skutočnú udalosť na základe autorovho očitého svedectva: reportáž z futbalového zápasu, riport (spravodajský útvar vo forme malej reportáže): riport z predvolebného zhromaždenia ## reprezentácia 1. pozri predstaviteľ 2. pozri zastupiteľstvo ## reprezentačný pozri veľkolepý, slávnostný ## reprezentant pozri predstaviteľ, zástupca 2, zástupca 3 ## reprezentatívny pozri veľkolepý, slávnostný, vzorový ## reprezentovať 1. oficiálne vystupovať ako zástupca, zastupovať: reprezentovať, zastupovať republiku v zahraničí; našu krajinu reprezentovali, zastupovali najlepší umelci 2. pozri predstavovať 1 ## reprízovať pozri opakovať 2 ## reprobovať pozri odmietnuť 2 ## reprodukcia pozri kópia 1, kópia 2 ## reprodukovať 1. pozri opakovať 1 2. pozri rozmnožiť 2 3. pozri predviesť 2 ## reproduktor elektroakustický prístroj, ktorý mení elektrické signály na zvukové, megafón: pouličný reproduktor, megafón, amplión (rozhlasový reproduktor), slang. reprák ## reptať pozri hundrať 1 ## republika pozri štát ## reputácia pozri renomé ## reskírovať 1. pozri odvážiť sa 2. pozri obetovať 2 ## resorbovať pozri vpiť ## respektíve 1. pozri prípadne 1 2. pozri vlastne 1 3. pozri takrečeno 1 ## respirovať pozri dýchať 1 ## rest pozri zvyšok ## resumé pozri obsah 3 ## rešerš pozri prehľad 2 ## rešeto pozri sito ## rešpekt pozri úcta, vážnosť 1 ## rešpektovať 1. prejavovať uznanie, toleranciu, mať rešpekt, mať vo vážnosti, mať v úcte: rešpektuje svojich nadriadených; má rešpekt pred starším, má v úcte starších, vážiť si, ceniť si: váži si, cení si svojich priateľov, ctiť (si), uctievať (si) (prejavovať úctu): ctí si rodičov, uznávať, dať na: Vysvetli mu to, na teba dá!, zastar. podbať (obyč. v zápore): nepodbá jeho rady 2. pozri uznať 2, zachovať 2 ## reštaurácia pohostinský podnik, v ktorom sa podáva strava, jedáleň (podnik na spoločné stravovanie): reštaurácia, jedáleň 1. cenovej skupiny; diétna reštaurácia, jedáleň, stravovňa: chodiť na obedy do stravovne, pohostinstvo (reštaurácia nižšej triedy): staničné pohostinstvo, zastar. reštaurant, hostinec, hovor. alebo expr. krčma (jednoduchší podnik na stravovanie), motorest (reštaurácia s parkovaním a ošetrovaním motorových vozidiel), koliba, čárda (pohostinský podnik s folklórnymi prvkami, špecialitami a pod.), gril (špeciálna reštaurácia s grilovanými jedlami), bufet, bar, bistro, snackbar (pohostinský podnik s rýchlym občerstvením), vináreň (pohostinský podnik, v ktorom sa podáva najmä víno), piváreň (pohostinský podnik, v ktorom sa podáva najmä pivo), hovor. kantína (podnik s rýchlym občerstvením najmä v závode, v kasárňach a pod.) pozri hostinec, jedáleň pozri obnova 1 ## reštauračný pozri obnovný ## reštaurant pozri reštaurácia ## reštaurovať pozri obnoviť 2, renovovať ## reštaurovať sa pozri liečiť sa ## reštitúcia pozri obnova 2 ## reštitučný pozri obnovný ## reštituovať pozri obnoviť 1, renovovať ## reštringovať pozri obmedziť 2 ## retardovaný pozri spomalený, zaostalý ## retardovať pozri zdržať 2 ## reťaz 1. pozri putá 2. pozri rad 1, poradie ## reťaziť pozri radiť ## reťaziť sa pozri spájať sa 1 ## reterovať pozri cúvať 1 ## rétor pozri rečník ## rétorika pozri rečníctvo ## rétorstvo pozri rečníctvo ## retorta pozri krivuľa 1 ## retrográdny 1. pozri spätný 2. pozri spiatočnícky ## retrospektívny pozri spätný ## reuma pozri reumatizmus ## reumatizmus alergické ochorenie postihujúce kĺby, svaly, šľachy, reuma, neodb. lámka: mať reumu, lámku v rukách, expr. lámavica ## rev 1. pozri krik 2. pozri plač 3. pozri lomoz ## revanš pozri odplata ## revanšistický pozri pomstivý ## revanšovať sa pozri odplatiť sa ## revať 1. (o zvieratách) vydávať rev, ručať, ryčať: lev reve, jelene ručia; dobytok ryčí, expr.: vyrevúvať, vyrevovať (neprestajne, nástojčivo): zver vyrevúvala, vyrevovala 2. pozri kričať 1, vrieskať 2 3. pozri plakať 4. pozri hučať 1 ## revavý pozri krikľavý 1 ## rever pozri chlopňa ## reverend pozri kňaz ## reverenda dlhé splývavé oblečenie katolíckych kňazov, klerika, sutana ## revidovať pozri preveriť ## revír pozri obvod 2 ## revízia pozri kontrola 1, kontrola 2, dozor ## revokovať pozri odvolať ## revolta pozri vzbura ## revoltovať pozri búriť sa 1 ## revolúcia 1. pozri vzbura 2. pozri zmena 1 ## revolucionár 1. pozri vzbúrenec 2. pozri priekopník ## revolučný 1. pozri prevratný, priekopnícky 2. pozri radikálny 1, bojovný 3. pozri náhly 1 ## revolver ručná strelná zbraň s otáčavým bubienkom, kolt ## revuálny pozri zábavný 1 ## revue pozri časopis ## rez 1. stopa po zarezaní, zárez: hlboký rez, zárez v kmeni stromu, prierez (priečny rez predmetom): prierez kmeňa stromu, vrúbok, vrub: palica s vrúbkami, vrubmi, les. zákres (rez v dreve, ktorým sa označujú stromy určené na vyrúbanie) 2. odrezaná časť niektorých pokrmov; hranaté formy múčnikov: rezy zo šunkovej rolády, plát, plátok (rez v podobe tenkého plochého útvaru): krájať mäso na pláty, plátky, šúplata (tenká vrstva niečoho): šúplaty jabĺk 3. pozri zákrok, zásah 2 4. pozri oriezka ## rezačka stroj alebo nástroj na rezanie: rezačka na repové listy, strúhačka, strúhač: strúhačka na zemiaky ## rezák pozri zub ## rezanec obyč. mn. č. tenké užšie pásiky z cesta používané ako závarka do polievky alebo ako samostatné jedlo, hovor. slíž: rezance, slíže do polievky; makové rezance, slíže ## rezanka pozri sečka ## rezať 1. ostrým nástrojom rozdeľovať na časti, krájať, rozrezávať, rozkrajovať: rezal, krájal syr; rozrezávala rožky na polovice, odrezávať, odkrajovať, ukrajovať (kúsok z niečoho): odrezávala plátky slaniny, krúžľať (krájať na kolieska): krúžľať zeleninu, hovor. expr. fakliť: nedbalo faklil salámu, expr.: pidlikať, pidlikovať, pihlikať, pižlikať, midlikovať, rezikať, rezíkať (zle alebo pomaly): pidlikal, rezíkal drevo nožíkom 2. vnikať do povrchu, zarezávať sa, zarývať sa: opasok ju reže v páse; povraz sa mu zarýva do kože, vrezávať sa, vrývať sa (do niečoho), párať: ostne im párali kožu 3. hovor. nepríjemne pôsobiť na zmysly, dráždiť: svetlo reže, dráždi oči, hovor. párať: páralo ju v ušiach, v hrdle, expr. zarezávať sa: hluk sa zarezával do uší 4. pozri biť 2 ## rezavý pozri ostrý 5 ## rezeň odrezaný plochý kus mäsa; pokrm z neho, subšt. šnicľa: teľací rezeň, viedenská šnicľa, steak [vysl. stejk] (upečený rezeň): hovädzí steak ## rezerva 1. pozri zásoba, záloha 1 2. pozri výhrada ## rezervácia pozri výhrada ## rezervár pozri zásobáreň, sklad 1 ## rezervoár pozri zásobáreň, sklad 1 ## rezervista pozri záložník ## rezervný 1. pozri náhradný 2. pozri záložný ## rezervovane pozri prísne 3 ## rezervovanosť pozri výhrada ## rezervovaný pozri odmeraný 1, zdržanlivý, chladný 3 ## rezervovať vopred zaistiť, vyhradiť, odložiť: rezervoval, odložil mu vstupenky; vyhradiť si miesto v reštaurácii, obsadiť (rezervovať sedením): obsadili nám tri miesta vpredu ## rezidencia pozri sídlo 2 ## rezíduum pozri zvyšok ## rezignovaný pozri apatický, ľahostajný ## rezignovať 1. dobrovoľne opustiť istý stav, istú funkciu, odstúpiť: rezignoval, odstúpil z funkcie predsedu; odstúpila celá vláda, podať demisiu, kniž. abdikovať: minister podal demisiu, abdikoval, zložiť (úrad, funkciu), vzdať sa, zriecť sa, zrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa dobrého miesta, hovor.: zaďakovať, poďakovať sa: riaditeľ sa poďakoval, zanechať, nechať: zanechal, nechal všetky funkcie 2. zmieriť sa s okolnosťami, ustúpiť: po neúspechu rezignoval, ustúpil, cúvnuť, ucúvnuť: cúvol pred ťažkosťami, vzdať sa, zriecť sa, zrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa všetkých nádejí, podvoliť sa, poddať sa (prestať odporovať): po porážke sa nechcel podvoliť, hovor. kapitulovať, fraz. expr. stiahnuť chvost: v hádke vždy kapituloval, stiahol chvost, fraz.: oddať sa osudu, odovzdať sa/poručiť sa do vôle Božej ## rezikať pozri rezať 1 ## rezíkať pozri rezať 1 ## rezina pozri pilina ## rezistencia 1. pozri odolnosť 2. pozri odpor 1 ## rezistentný pozri odolný ## rezko 1. s prudkými, rýchlymi pohybmi, zrezka: rezko, zrezka sa vydali na cestu, rýchlo, bodro, bystro, vrtko: rýchlo, bystro, vrtko vstal z postele, čulo, pohyblivo, sviežo: čulo, sviežo vyskočil z lavice, svižne, svižko, hybko, krepko: svižne, svižko, krepko vybehol po schodoch hore, zastaráv. rezno, nár. ražno [F. Hečko, Urbánek] pozri rezký 1 2. s rozhodnosťou, s dôrazom: rázne, rozhodne, energicky, rezolútne: rezko, rázne odmietol akýkoľvek návrh; rozhodne, energicky poprel svoju účasť na schôdzke, dôrazne: dôrazne načrtol východiská z krízy 3. vyvolávajúc pocit chladu a sviežosti, čerstvo, sviežo: vonku je rezko, čerstvo, sviežo, ostro, zastaráv. rezno: od severu ostro, rezno zadul vietor 4. pozri zľahka 4 ## rezký 1. ktorý sa vyznačuje dobrou pohyblivosťou, pružnosťou (tela, obyč. aj ducha; o človeku); ktorý sa vyznačuje prudkosťou, rýchlosťou pohybov, tempa a pod., čulý, pohyblivý, vrtký: byť rezký, čulý, pohyblivý na svoj vek; rezká, vrtká starenka, bodrý, bystrý, rýchly, čerstvý, chytrý (obyč. o pohybe, kroku, tempe), svižný, svižký: svižný, svižký mládenec, tanečník, svieži, dynamický: svieže, dynamické tempo, nelenivý: nelenivý krok, skočný (o tanci, tempe, melódii a pod.) pozri svižný 2. pozri rázny 3. pozri ostrý 5, ostrý 6 ## rezno pozri rezko 1, rezko 3 ## reznúť pozri udrieť 1 ## rezný pozri ostrý 9 ## rezolútne pozri rozhodne 1, rázne, rezko 2, prudko 3, strmo 3 ## rezolútnosť pozri dôraz 1 ## rezolútny pozri rázny, energický ## rezonančný pozri ozvučný ## rezultát pozri výsledok ## rezultovať pozri vyplývať ## rezumovať pozri zhrnúť 2 ## režim pozri systém ## riad pozri náčinie ## riadenie pozri správa 1 ## riadidlá pozri kormidlo ## riadiť pozri spravovať dávať do poriadku, robiť poriadok, upratovať: riadila, upratovala celý byt; robila poriadok v celom byte, hovor. gruntovať (robiť dôkladný poriadok): gruntovať pred sviatkami, čistiť (zbavovať špiny): čistila kuchyňu, umývať, drhnúť (vodou, kefou a pod.): umývala, drhla kúpeľňu, nár.: ramať, ramovať [Tajovský], subšt.: glancovať, glančiť ## riadiť sa pozri spravovať sa ## riaditeľ osoba spravujúca, riadiaca, vedúca istý organizačný celok: riaditeľ ústavu, hovor.: direktor, šéf: direktor závodu; mať dobrého šéfa, správca (kto niečo spravuje najmä z hospodárskej stránky): správca Matice, guvernér: guvernér banky, hovor. expr. starý: starý zvolal poradu, slang.: dirigo, šerif, šéfko, bos ## riaditeľovať pozri spravovať ## riaditeľstvo pozri správa 2 ## riadne 1. pozri riadny 1 2. pozri veľmi, oveľa ## riadny 1. ktorý je, ktorý sa koná podľa poriadku (op. mimoriadny); ktorý je taký, aký má byť, normálny: riadny, normálny pracovný čas, pravidelný (opakujúci sa podľa poriadku): pravidelné zasadnutie vlády, regulárny (zodpovedajúci pravidlám): regulárny priebeh, náležitý: vec musí mať náležitý postup, správny: mať správnu životosprávu, poriadny: viesť poriadny život, interný (op. externý): interný ašpirant, poslucháč 2. pozri veľký 1, značný 1 ## riasa 1. obyč. mn. č. chĺpky vyrastajúce na okraji očného viečka, obrva, mihalnica: dlhé, čierne riasy, obrvy, mihalnice, anat. riasnica 2. obyč. mn. č. vodné rastliny v podobe vláken, chaluha (hnedá morská riasa) 3. pozri záhyb 1 ## riasavý pozri naberaný ## riasený pozri naberaný ## riasiť robiť záhyby na látke, zberať, zberkať, naberať: riasila, zberala sukňu v páse; zberkala, naberala rukávy, skladať, hovor. faldovať (riasiť do skladov): skladaná sukňa, plisovať (husto riasiť a zažehľovať do skladov): plisované šaty, hovor. zastar. rancovať ## riasnatý pozri naberaný ## riasnica pozri riasa 1 ## riava pozri potok ## ribstol telocvičné náradie podobné širokému rebríku, rebrina: cvičiť na ribstoloch, na rebrine ## riecť pozri povedať ## riečica pozri sito ## riečisko pozri koryto 1 ## riedený pozri riedky 1 ## riedidlo prostriedok na riedenie: riedidlo na farby, zrieďovadlo (prostriedok na zrieďovanie) ## riedko 1. majúc menšiu tuhosť, súdržnosť (op. husto), nariedko: veľmi riedko, nariedko namiešaná malta, expr.: riedučko, riedunko, riedulinko pozri riedky 1 2. vo väčšej vzdialenosti od seba, do väčšej vzdialenosti od seba, vo väčších intervaloch (op. husto), nariedko (op. nahusto): riedko, nariedko vysiata tráva, kde-tu, hovor. poriedko: jablone iba kde-tu, poriedko zarodili, kniž. sporo: sporo pribité latky na plote, málo: riedko, málo obsadený autobus, expr.: riedučko, riedunko, riedulinko (veľmi riedko): riedučko, riedu(li)nko vysadená fazuľka pozri riedky 2 3. pozri zriedkavo 4. pozri málo 1, trocha 1 ## riedky 1. ktorý má slabšiu konzistenciu; ktorý obsahuje menej podstatných častíc (op. hustý), zriedený, riedený, rozriedený (obyč. pridaním nejakej tekutiny): riedka, zriedená natieracia farba; riedky, riedený, rozriedený roztok, hovor. pančovaný (ktorý pridaním tekutiny, obyč. vody stratil pôvodnú chuť): pančované víno, vodnatý, vodavý (v ktorom prevláda voda nad pôvodnými časticami): uvarila vodnatú, vodavú polievku, pren. pejor. brečkový (ako brečka): brečkový čaj, slabý: slabá omáčka, polievka, expr.: riedučký, riedunký, riedulinký 2. ktorého časti sú vo väčšej vzdialenosti od seba (op. hustý): riedke vlasy, prerednutý, preriedený, porednutý (ktorý sa stal redším, riedkym): prerednuté, preriedené zuby, medzerovitý (majúci medzery): medzerovitý porast, expr.: riedučký, riedunký, riedulinký 3. pozri zriedkavý ## riedučko pozri riedko 1, riedko 2 ## riedunko pozri riedko 1, riedko 2 ## riedulinko pozri riedko 1, riedko 2 ## riedučký pozri riedky 1, riedky 2 ## riedunký pozri riedky 1, riedky 2 ## riedulinký pozri riedky 1, riedky 2 ## rieka prirodzené prúdenie vody korytom vo väčších rozmeroch: hlboká, rozvodnená rieka, odb. tok (rieka prúdiaca korytom; jej úsek): znečistenie vodných tokov; horný tok Hrona, voda: spustiť čln na vodu ## riekanka jednoduchý rytmický slovesný útvar, obyč. rýmovaný, rečňovanka: ľudová riekanka, rečňovanka, povedačka: detská povedačka, zried. odriekanka ## rieknuť pozri povedať ## riešiť hľadať uspokojujúce vysvetlenie, lúštiť, lúskať: riešil, lúštil ťažký problém; rád lúskal nejasné otázky, počítať, rátať (riešiť matematické úlohy): počítať, rátať rovnicu s dvoma neznámymi ## riešiteľný ktorý možno riešiť, vyriešiť, zvládnuť, zvládnuteľný: riešiteľný, zvládnuteľný problém ## ríf hist. jednotka staršej dĺžkovej miery, lakeť: lakeť plátna ## rifle pozri texasky ## rígeľ pozri závora 2 ## rigidný pozri pevný 1, pevný 3, tuhý 1 ## rigol pozri jama 1, priekopa ## rigorózne pozri prísne 2 ## rigorózny pozri nekompromisný, prísny 1 ## rihnúť (si) pozri grgnúť (si) ## richtár pozri starosta ## richtovať pozri chystať, renovovať ## rína pozri odkvap ## ríňa pozri odkvap ## rinčať vydávať jasný, kovový (obyč. nepríjemný) zvuk; spôsobovať takýto zvuk, štrngať, štrngotať, štrkať, štrkotať: reťaze rinčali, štrngali; rinčať, štrkotať riadom, expr.: brinčať, brinkať, brnkať, brnčať, brnkotať, drnkať, drnčať (slabo rinčať): okná brinčali, brnkotali od nárazov vetra, cvendžať, cvengať, cvengotať: mince cvendžia, zvoniť (vydávať zvonivý zvuk): poháre zvonili ## ring pozri zápasisko ## ringlšpíl pozri kolotoč 1 ## rinkot vydávanie zvonivého kovového alebo skleného zvuku, štrngot: rinkot, štrngot pohárov, reťazí, cvengot, cveng: oblok sa zosypal s cvengotom, cengot, cingot, expr. štrng: štrng ostrôh ## rínok 1. pozri námestie 2. pozri trh 2 ## rinúť sa pozri tiecť 1 ## riport pozri reportáž ## risk pozri hazard ## riskantný nebezpečne odvážny, spojený s rizikom, nebezpečný: je to príliš riskantné, nebezpečné, hazardný, hazardérsky (neuvážene, nerozumne riskantný): hazardné, hazardérske konanie, rizikový: rizikové podnikanie ## riskovať ľahkomyseľne sa vystavovať nebezpečenstvu, hazardovať: všetko si vopred rozváži, lebo nerád riskuje; ako horolezec často hazardoval so životom, zahrávať sa: Nezahrávaj sa so svojím zdravím!, fraz. postaviť všetko na jednu kartu ## ríša 1. pozri štát 2. pozri oblasť 2 ## riť 1. pozri zadok 1 2. pozri konečník ## riťolez pozri prisluhovač ## riťoplaz pozri prisluhovač ## rítový pozri obradný 1 ## rituál pozri obrad ## rituálny pozri obradný 1 ## rítus pozri obrad ## rival pozri protivník 1, protivník 2 ## rivalita skrytý boj, súperenie medzi dvoma protivníkmi, súperstvo: medzi dvoma skupinami jestvuje dávna rivalita, dávne súperstvo, protivníctvo, súťaživosť (schopnosť súťaženia): zdravá súťaživosť športujúcej mládeže ## riziko pozri nebezpečenstvo ## rizikový pozri nebezpečný, riskantný ## rizňa pozri spúšťadlo 1 ## rmut pozri smútok ## rmútiť sa pozri smútiť ## roba pozri žena 1 ## róba pozri šaty ## robinsonský pozri samotársky ## robinsonovský pozri samotársky ## robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú, pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovať, byť zamestnaný, mať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnosti, hovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbe, expr.: drieť, drhnúť, hrdlačiť, moriť sa, mordovať sa, lopotiť, lopotiť sa, chlopotiť sa, klopotiť sa, mozoliť, otročiť, nádenníčiť, plahočiť sa, hrdlovať, hlušiť, robotiť, robotovať (ťažko, namáhavo robiť), hovor. expr.: koňovať, potiť sa, šťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokov, hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho), zastar. zrábať, subšt.: makať, fachať, hovor. porábať, expr.: robkať, šemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielni, šuchtať sa, ťahať sa, expr.: smoliť, potiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referát, expr.: lepiť, látať, vyrábať, dávať dokopy, pejor. zliepať (neobratne alebo povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správu, expr.: sekať, súkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršom, babrať sa, expr.: piplať sa, šiplať sa, prplať sa, paprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárni, pejor. kašľať sa, niž. hovor.: ondiať sa, ondieť sa, vulg. srať sa (veľmi pomaly robiť) 2. zaoberať sa istou činnosťou, konať, vykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosť, arch. činiť: činil dobré skutky, podnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadiel, uskutočňovať, realizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne 3. pripravovať z materiálu, zhotovovať: robil, zhotovoval nový model stroja, zostrojovať, konštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastky, produkovať, vyrábať, dorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré víno, montovať (robiť z častí celok), hovor.: majstrovať, muštrovať, porábať (obyč. ručne): majstroval police, tvoriť, utvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány 4. byť príčinou niečoho, spôsobovať, zapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody 5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru, rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónom, kniž. činiť: výdavky činia tisíc korún 6. pozri pokračovať 1 ## robiť sa 1. pozri tváriť sa, predstierať 2. pozri diať sa 3. pozri tvoriť sa ## robkať pozri robiť 1 ## robota pozri práca 1 ## robotiť pozri robiť 1 ## robotný 1. pozri pracovitý 2. pozri pracovný ## robotovať pozri robiť 1 ## robustný 1. pozri veľký 1, silný 1, zavalitý, mohutný 2. pozri živelný 2 ## ročenka pozri zborník ## ročiak pozri jednoročiak ## ročitý pozri ročný ## ročník školský stupeň navštevovaný počas jedného roka žiakmi rovnakého veku a vzdelania; žiaci tohto stupňa: druhý ročník gymnázia; piate ročníky majú voľno, trieda, slang. klasa (postupný ročník s rovnakým vyučovacím programom na stredných a základných školách; žiaci tohto stupňa): postúpiť do vyššej triedy; tretie triedy pôjdu na výlet ## ročný trvajúci rok, týkajúci sa roka, rok starý, jednoročný: ročná, jednoročný lehota; ročné, jednoročné mláďa, celoročný: celoročná práca, zastar. ročitý: ročitý prírastok, dvanásťmesačný ## rod 1. spoločenstvo potomkov jedných prarodičov, pokolenie: panovnícky, šľachtický rod; panovnícke, šľachtické pokolenie; ľudský rod, ľudské pokolenie, rodina: pochádza zo starej zemianskej rodiny, kniž. plemeno, kniž. alebo zastar. plemä: zradiť svoje plemeno, krv: potomok z jeho krvi, dynastia (panovnícky rod): dynastia Habsburgovcov, zried. rodostrom [F. Hečko] 2. pozri pôvod 2 3. pozri národ 1 4. pozri pohlavie 1 ## rodák pozri krajan ## rodený pozri nadaný ## rodeo pozri zmätok 2 ## rodič pozri otec 1 ## rodička pozri matka 1 ## rodidlá anat. pomn. ženské alebo samičie pohlavné ústroje, genitálie, lono ## rodina 1. základná spoločenská jednotka, ktorú tvorí dvojica manželov (a deti), hovor. família: trojčlenná rodina, família; založiť si rodinu, uživiť famíliu, dom: mať pokoj v dome, domácnosť (prostredie rodiny a čo k nemu patrí): mať vlastnú domácnosť, fraz. rodinný kruh, svoji, expr. svojina, kniž. svojeť (príslušníci rodiny), zastaráv.: čeľaď [Timrava], čeliadka [Vansová] 2. pozri príbuzenstvo 1, príbuzenstvo 2 3. pozri potomstvo 4. pozri rod 1 ## rodinkáriť sa pozri priateliť sa, spolčovať sa ## rodinkovať sa pozri priateliť sa, spolčovať sa ## rodinkársky pozri protekčný ## rodinný 1. týkajúci sa rodiny, príbuzenstva: chvíle v rodinnom prostredí, príbuzenský, pokrvný, zastar. pokrvenský: rodinné, príbuzenské, pokrvné zväzky, vzťahy, domáci (v danej domácnosti stály): domáci stereotyp, poriadok, lekár, rodový, dynastický (týkajúci sa rodiny v širšom zmysle): zachrániť rodovú česť, dynastickú tradíciu, zastar.: rodinský, familiárny 2. pozri familiárny, dôverný 1 ## rodinský pozri rodinný 1 ## rodiť 1. pôrodom dávať von z tela deti, mláďatá, privádzať na svet: matky rodia, privádzajú na svet zdravé deti; samice rodia živé mláďatá, dávať život (len o žene), zastar. vajatať: vajatala v bolestiach, kotiť sa (o samiciach niektorých cicavcov): mačky, sučky sa kotia, žrebiť sa (o kobyle), prasiť sa (o svini), bahniť sa, nár. jahniť sa (o ovci), teliť sa (o krave), vrhať (všeobecne o zvieratách): prasnica vrhá asi desať prasiatok 2. prinášať úrodu, plody, plodiť: stromy rodia, plodia zdravé ovocie ## rodiť sa 1. pôrodom sa dostávať von z tela, prichádzať na svet: rodia sa, prichádzajú na svet zdravé deti, liahnuť sa, kotiť sa (o niektorých živočíchoch): teliatka sa liahnu; zajace sa kotia v množstve 2. pozri rásť 3 3. pozri vzniknúť ## roditeľka pozri matka 2 ## ródle pozri sane ## ródlovať sa pozri sánkovať sa ## rodnučký pozri rodný 1, drahý 3 ## rodný 1. blízky rodom, vlastný, svoj (op. nevlastný, cudzí): je to jej rodná, vlastná sestra; nespoznať rodného, vlastného, svojho syna, expr. zried. rodnučký (obyč. v oslovení): brat môj rodnučký 2. súvisiaci s rodiskom, narodením, rodovou alebo národnou príslušnosťou, svoj: navštíviť rodný, svoj kraj, dom, materinský: materinská reč, materinský jazyk, krstný (o mene danom pri narodení, krste) ## rodokmeň postupnosť predkov obyč. zaznačená ako vývin rodu; súpis, zoznam predkov, zastar. rodostrom: rodokmeň, rodostrom širokého príbuzenstva, rodopis, genealógia (veda zaoberajúca sa štúdiom dejín rodov) ## rodoľub pozri vlastenec ## rodoľubie pozri vlastenectvo ## rodoľubstvo pozri vlastenectvo ## rodoľubý pozri vlastenecký ## rodoľubný pozri vlastenecký ## rodoľubský pozri vlastenecký ## rodomil pozri vlastenec ## rodomilský pozri vlastenecký ## rodomilstvo pozri vlastenectvo ## rodopis pozri rodokmeň ## rodostrom pozri rodokmeň, rod 1 ## rodový 1. pozri rodinný 1 2. pozri predtriedny ## roduverný pozri vlastenecký ## rogallo pozri deltaplán ## roh 1. miesto, kde sa zbiehajú alebo pretínajú ulice, chodníky, nárožie: za rohom je obchod; čakať niekoho na rohu, na nároží, uhol: uhol ulice 2. výčnelok vybiehajúci do tvaru rohu, rožok, rožtek: roh, rožok, rožtek periny, hrana: hrana stola, cíp: cíp vreckovky 3. pozri kút 1 4. pozri rohovina ## rohatý 1. ktorý má rohy: rohatá koza, rožný (o zvieratách, ktoré majú rohy): rožný statok, rožkatý: rohatý, rožkatý čert 2. pozri špicatý 3. pozri pyšný 1, namyslený pozri čert ## rohovina hmota rohov, kopýt a pod., hovor. roh: hrebene z rohoviny, z rohu ## rohovitý pozri špicatý ## rohový pozri rožný 1 ## rohož hrubé pletivo z tŕstia, lyka, slamy; výrobok z neho: pliesť rohože, rohožka (menšia rohož, obyč. na čistenie obuvi pred dverami): vyprášiť rohožku ## rohožka pozri rohož ## rochtať pozri grúliť ## roj 1. veľké spoločenstvo lietavého hmyzu; vo včelárstve časť včelstva, ktoré sa oddelí ako nová rodina: roj sršňov, včiel, chumáč (hustý roj): chumáč ôs, expr.: chumeľ, guča, hrča, húf: chumeľ, húf komárov, expr.: oblak, mračno: oblak, mračno kobyliek 2. pozri kopa 2 ## rojčiť premýšľať o neskutočných alebo neuskutočniteľných veciach (s príjemným pocitom), snívať, kniž. sniť: rojčil o budúcnosti; sníval s otvorenými očami, hovor. fantazírovať, expr.: básniť, blúzniť, bájiť, zried. ideálčiť: fantazíruje, blúzni o šťastí, robiť si ilúzie (zároveň klamať sám seba): robí si ilúzie o novom zamestnaní ## rojčivosť pozri romantika 2 ## rojčivý ktorý sa oddáva rojčeniu; ktorý rád sníva, premýšľa, obyč. o neskutočných alebo neuskutočniteľných veciach (o človeku a jeho prejavoch), snivý, zasnívaný, zasnený: rojčivá, snivá povaha; rojčivý, zasnívaný, zasnený pohľad, romantický: romantická duša, blúznivý: blúznivá mladosť, blúznivé myšlienky, donkichotský, donkichotovský (založením, počínaním podobný Donovi Quijotovi): donkichotské, donkichotovské správanie, plány, zried.: rozsnívaný, rozrojčený ## rojiť sa 1. pozri hrnúť sa 2 2. pozri hmýriť sa 1 ## rojko kto sa oddáva rojčeniu: zamilovaný rojko, fantasta (človek s prepiatou fantáziou): je to odvážny fantasta, romantik (kto niečo príjemne prežíva v mysli): naivný romantik, idealista, vizionár (kto sa oddáva víziám), iluzionista (kto sa oddáva ilúziám), expr. blúznivec: nadšený, nepraktický blúznivec, expr. donkichot ## rok 1. obdobie 12 mesiacov, čas od 1. I. do 31. XII.: minulý rok, mať tri roky, zastar.: leto, zima (školský rok): chodil do školy tri zimy 2. pozri letokruh 3. pozri čas 2 ## rokľa pozri jama 1 ## roklina pozri jama 1 ## rokovanie 1. pozri schôdzka 1 2. pozri rozhovor ## rokovať pozri diskutovať ## rola pozri úloha 2 ## roľa pozri pole 1 ## rolák pozri sveter ## roľnícky pozri poľnohospodársky ## roľníctvo pozri poľnohospodárstvo ## roľník kto obrába pôdu a chová hospodárske zvieratá (obyč. ako jednotlivec): jeho otec bol roľník, poľnohospodár (najmä ako všeobecné označenie pracovníkov v poľnohospodárstve), zastaráv. sedliak: zámožní sedliaci, gazda (roľník vlastniaci pôdu): majetný gazda, farmár (majiteľ farmy; pracovník na farme) ## romanciér pozri románopisec ## románopisec spisovateľ píšuci romány, kniž. romanciér [vysl. -siér]: veľkí severskí románopisci, romanciéri ## romantickosť pozri romantika 1 ## romantický 1. pozri čarovný 1, pôsobivý 2. pozri rojčivý, idealistický 1 ## romantik pozri rojko ## romantika 1. romantický ráz, romantizmus: vlastenecká romantika, vlastenecký romantizmus, romantickosť: romantickosť krajiny, neobyčajnosť, nezvyčajnosť, výnimočnosť, exotika, exotickosť (vlastnosť niečoho, čo je iné, než sa obyčajne vyskytuje): neobyčajnosť, nezvyčajnosť malého mesta; exotika, exotickosť trópov 2. príjemné prežívanie niečoho v mysli, túžobné premýšľanie, rojčivosť, snivosť: dievčenská romantika, rojčivosť, expr. blúznivosť: ženská blúznivosť 3. pozri dobrodružstvo ## romantizmus pozri romantika 1 ## romantizovať pozri idealizovať ## romantizujúci pozri idealizujúci ## romboid pozri kosodĺžnik ## rombus pozri kosoštvorec ## romoniť pozri dunieť ## roniť 1. pozri ráňať 1 2. roniť slzy pozri plakať ## roniť sa 1. pozri tiecť 1 2. pozri valiť sa 1 ## ropovod pozri potrubie ## roráty pozri omša ## rosa pozri kvapka 1 ## rosavý pozri mokrý 1, vlhký, zarosený ## rosiť 1. vlhčiť rosou, kropiť: dáždik rosil, kropil zem, fŕkať, prskať (polievať v malej miere): fŕkali zaprášený chodník, máčať, zried. močiť (zároveň robiť mokrým): tráva jej máčala, močila bosé nohy 2. pozri pršať 1 ## rosnatý pozri vlhký, mokrý 1, zarosený ## rosný pozri vlhký, mokrý 1, zarosený ## rota najmenšia vojenská taktická jednotka: strelecká rota, stotina (v minulosti rota): stotina vojska, nár. sotňa [Patarák] ## rotačný pozri otáčavý 1 ## rotovať pozri obiehať 1 ## rov pozri hrob ## rováš pozri zárez ## roveň pozri rovina 1 ## rovesník pozri súčasník ## rovina 1. krajina, pôda s rovným povrchom: mal radšej rovinu ako hornatý kraj, nížina (nízko položený rovinatý kraj): podunajská nížina, planina (vyššie položená rovina): náhorná planina, pláň (rozľahlá rovina): zasnežené pláne, plošina (rovná krajina): krasová plošina, plocha (rovný povrch niečoho): trávnatá plocha, kniž. roveň: za mestom je široká roveň, kniž. plató, zastar. rovnina [Horal], zried. pláňava [Hviezdoslav], kniž. zastar. raveň 2. pozri úroveň 1 3. pozri oblasť 2 ## rovinatý pozri rovný 1 ## rovinný pozri rovný 1 ## rovnako 1. rovnakým spôsobom, rovnakou mierou, rovnakým dielom (op. rozdielne, rozlične), jednako: urobili to rovnako; chlapci sú rovnako, jednako starí, takisto, práve tak: s nimi sa to skončilo takisto, práve tak, zhodne, súhlasne, totožne, identicky: zhodne, súhlasne, totožne svedčia všetci pozvaní; pri prieskume postupovali identicky, kniž. paritne: vo výbore sú paritne zastúpené všetky strany, narovnako, najednako, najedno (v spojení so slovesami vyjsť, prísť): aj tak to vyjde narovnako, najednako, najedno, nemenej, niemenej, pís. i nie menej: dosiahli nemenej, niemenej dobré výsledky, detto: platí to rovnako, detto, zastar. rovnak [Dobšinský], zastar.: rovne, rovno [Kalinčiak, Vajanský], nár. zároveň [Timrava] 2. vždy takisto, bez zmeny, rovnakým spôsobom, jednako: stravuje sa stále rovnako, jednako, nezmenene, neinak, neináč: rovnako, nezmenene, neinak sa oblieka už niekoľko rokov, nepremenne: nemusí byť práve a nepremenne slúžkou pozri rovnaký 3. zdôrazňuje platnosť výpovede (s odporovacím odtienkom), jednako, jednak: rovnako, jednako je to len pravda, aj tak, i tak, beztak: je to aj tak, beztak nepravdepodobné 4. pozri aj 2 5. pozri napoly 1 ## rovnakosť 1. pozri zhoda 1 2. pozri uniformita ## rovnaký ktorý sa vo všetkom zhoduje s nejakým iným (op. odlišný, rozdielny); ktorý sa nemení, zostáva ten istý (op. premenlivý, nestály), zhodný, totožný, identický: rovnaké, zhodné obrazce; majú rovnaké, totožné záujmy; identické predstavy, názory, ten istý, taký istý: chodia do tej istej triedy, dostal taký istý darček, jednaký: jednaká kvalita, rovný: deliť rovným dielom, jeden: bolí ma stále na jednom mieste, spoločný: objaviť spoločné znaky rozličných druhov, súhlasný: výpovede svedkov sú súhlasné, jednotný, uniformný, konformný: jednotný, uniformný odev; jednotné, uniformné, konformné myslenie, rovnocenný (rovnaký v hodnote, význame, úrovni a pod.): rovnocenné postavenie, rovnoznačný, lingv. synonymný (o slovách s rovnakým významom), rovnozvučný, rovnozvuký, lingv. homonymný (o slovách s rovnakou hláskovou, zvukovou podobou), odb.: homologický, homológny: homologický, homológny rad, nemenný, nemenlivý, ustálený (vždy rovnaký): ich spôsob života je nemenný, nemenlivý, ustálený, nezmenený: nezmenený poriadok, nezmenšený (rovnaký veľkosťou, množstvom): nezmenšený počet, typizovaný: typizované výrobky, odb. súradný: súradné pojmy, stály, konštantný: jeho životné hodnoty sú stále, konštantné, monotónny, jednotvárny (rovnaký, bez zmien, oživenia): monotónny, jednotvárny kraj; jednotvárna práca ## rovnať 1. robiť rovným, vyrovnávať, narovnávať, vystierať: rovnala látky; narovnával, vystieral papier, zrovnávať, zarovnávať, urovnávať, upravovať, hovor. planírovať (obyč. povrch niečoho): zarovnávali, upravovali terén; planírovať cestu buldozérom 2. pozri radiť ## rovnať sa 1. pozri vyrovnať sa 2. pozri zhodovať sa 1 3. pozri robiť 5 ## rovne pozri rovnako 1 ## rovník myslená kružnica na zemskom povrchu, ktorej rovina kolmá na rotačnú os prechádza stredom Zeme, ekvátor ## rovnina pozri rovina 1 ## rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo), priamo: ležal rovno, priamo, prosto: cesta viedla prosto ku kaštieľu, neohnuto, nezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôty, dorovna, narovno: dorovna, narovno vykopaná ryha, expr.: rovnučko, rovnunko, rovnulinko, rovnuško 2. smerujúc zvislo hore alebo dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo), vzpriamene (op. ohnuto), vystreto, vypäto, vypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystreto, vztýčene, narovnane, vyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnane, kolmo: palice trčia kolmo k nebu, zvislo, zvisle: obraz je zavesený rovno, zvislo, expr.: rovnučko, rovnunko, rovnulinko, rovnuško, fraz. hore koncom 3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo), vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovne, horizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doska, dorovna, narovno: dorovna, narovno uložené potrubie, expr.: rovnučko, rovnunko, rovnulinko, rovnuško 4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod., priamo, priamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľu, prosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťa, expr.: rovnučko, rovnunko, rovnulinko, rovnuško 5. bez akýchkoľvek odchýlok, priamo, presne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestej, práve, hovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún 6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky, priamo, otvorene, úprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalo, nezaobalene, nezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehať, prosto, doprosta, dorovna, fraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslí, kniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch 7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania, hneď, ihneď, priamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkému, bezodkladne, naskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť 8. bez sprostredkovania, priamo: jedol rovno, priamo z hrnca, bezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfa, nesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane 9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí, priamo, priam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráči, práve, hneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo ## rovnobežne s pozri po 4 ## rovnobežný prebiehajúci v rovnakej vzdialenosti od istej čiary, plochy (op. rôznobežný), paralelný, súbežný: rovnobežné, paralelné, súbežné farebné pásy, priamky pozri vodorovný ## rovnocenný ktorý je na tej istej úrovni (hodnotovej, významovej a pod.) ako niekto iný alebo niečo iné, seberovný: nepovažoval ho za rovnocenného, seberovného; hľadať si rovnocenného, seberovného spoločníka, rovný: v súperení sú si rovní, ekvivalentný, ekvipolentný: ekvivalentná náhrada za niečo, ekvivalentný výraz, rovnaký: mať rovnaké postavenie ako niekto iný, rovnoprávny (právne rovnocenný): ženy sú rovnoprávne s mužmi, kniž. paritný: paritné zastúpenie, chem. rovnomocný ## rovnomernosť pozri proporcionalita ## rovnomerný stále rovnako veľký, rovnako intenzívny a pod.; svojou pravidelnosťou, vyváženosťou utvárajúci harmóniu, rovnaký, stály: udržiavať rovnomernú, rovnakú, stálu teplotu v laboratóriu, pravidelný, vyvážený, vyrovnaný: pravidelné, vyvážené rozloženie síl; vyrovnané tempo behu, proporčný, proporcionálny: proporčný, proporcionálny ekonomický rast, harmonický: harmonický vývin, harmonické pohyby ## rovnoprávny majúci rovnaké práva; na rovnakých právach založený, emancipovaný: rovnoprávne, emancipované postavenie žien; ženy sú rovnoprávne, emancipované pozri rovnocenný ## rovnorodý ktorého časti, prvky majú rovnaké vlastnosti (op. rôznorodý), kniž.: homogénny (op. heterogénny), súrodý (op. nesúrodý): rovnorodá, homogénna spoločnosť; rovnorodé, homogénne, súrodé elementy, jednoliaty, jednotný (op. nejednoliaty, zmiešaný, nejednotný): jednoliaty, jednotný celok, kolektív ## rovnosť rovnaká hodnota, cena, platnosť, kniž. egalita: rovnosť, egalita ľudí, kniž. parita (rovnaký počet): platí zásada parity ## rovnostársky smerujúci k rovnosti, potláčajúci rozdiely, odlišnosti, nivelizačný: rovnostárske, nivelizačné tendencie, vyrovnávací: vyrovnávacie opatrenia ## rovnošata pozri uniforma ## rovnováha stav vyrovnanosti medzi rozlične pôsobiacimi silami, kniž. balans: udržať rovnováhu, balans ## rovnovážny pozri vyrovnaný 3 ## rovnoznačnosť pozri synonymia ## rovnoznačný pozri synonymný, rovnaký ## rovnozvučný majúci rovnakú zvukovú (hláskovú) podobu, lingv. homonymný (rovnako znejúci, ale významovo odlišný): homonymné slová, hud. enharmonický (odlišne pomenovaný, ale rovnako znejúci; o tóne): tóny es a dis sú enharmonické ## rovnozvuký majúci rovnakú zvukovú (hláskovú) podobu, lingv. homonymný (rovnako znejúci, ale významovo odlišný): homonymné slová, hud. enharmonický (odlišne pomenovaný, ale rovnako znejúci; o tóne): tóny es a dis sú enharmonické ## rovnučko pozri rovno 1 ## rovnunko pozri rovno 1 ## rovnulinko pozri rovno 1 ## rovnuško pozri rovno 1 ## rovnučký pozri rovný 1 ## rovnunký pozri rovný 1 ## rovnulinký pozri rovný 1 ## rovnušký pozri rovný 1 ## rovný 1. nevychyľujúci sa zo smeru, z roviny alebo plochy (op. krivý, nerovný), priamy, priamočiary, lineárny: rovná, priama, priamočiara cesta; lineárny rez, vzpriamený, vystretý, vypätý, vypnutý: vzpriamená postava (op. zhrbený); vystretý chrbát; byť vypätý, vypnutý ako struna, narovnaný, zarovnaný, usporiadaný (ktorý sa stal rovným): narovnaný obrus; zarovnaná ofina; zarovnaný, usporiadaný rad, nezvlnený, rovinatý, rovinný, plochý (ktorý má rovný povrch; op. zvlnený): nezvlnený, rovinatý terén; plochá pláň, hladký (op. drsný, hrboľatý): hladká doska, ľad je hladký, vodorovný: vodorovná strecha domu, expr.: rovnučký, rovnunký, rovnulinký, rovnušký 2. pozri rovnaký, rovnocenný 3. pozri celý 1, plný 2 4. pozri úprimný 1, priamy 1, priamy 2 ## rozanalyzovať pozri rozobrať 3 ## rozatomizovať pozri rozdeliť 1 ## rozbabrať 1. pozri rozrobiť 1 2. pozri rozryť 1 3. pozri nahnevať ## rozbadzgať sa pozri splašiť sa ## rozbahnený pozri bahnitý ## rozbahniť sa pozri rozmočiť sa ## rozbáchať pozri rozbiť 1 ## rozbečať sa pozri rozplakať sa ## rozbeh pozri rozjazd ## rozbehať sa pozri rozísť sa 1 ## rozbehnúť sa 1. pozri rozutekať sa 1, rozutekať sa 2 2. pozri začať sa 2 ## rozbesnený pozri zúrivý 1, divý 2, nepríčetný, búrlivý 1 ## rozbesnieť pozri rozčúliť ## rozbesniť pozri rozčúliť ## rozbesnieť sa pozri rozčúliť sa ## rozbesniť sa pozri rozčúliť sa ## rozbiehať sa 1. začínať sa pohybovať alebo bežať, rozbehovať sa, rozbehúvať sa, rozbehávať sa: rozbiehal sa, rozbehoval sa s veľkou námahou 2. vzďaľovať sa od seba rozličnými smermi, rozchádzať sa: cesty sa rozbiehajú, rozchádzajú, odb. divergovať (op. konvergovať) 3. pozri rozprestierať sa 1 ## rozbiehavý rozchádzajúci sa rozličnými smermi (op. zbiehavý), divergentný (op. konvergentný): rozbiehavé, divergentné tendencie ## rozbíjač pozri rozvratník ## rozbíjačský pozri podvratný, rozvratný, ničiteľský ## rozbiť 1. úderom, nárazom porušiť celistvosť nejakej veci, roztĺcť: rozbila, roztĺkla tanier, rozraziť: rozraziť si nos, vybiť, vytĺcť, vyraziť: vybili, vytĺkli nám oblok na aute, hovor. zabiť: zabila pohár, vajce, expr.: rozmlátiť, roztrieskať, roztrepať, roztrieštiť, rozcapartiť, rozhádzať, rozbáchať, rozbúchať, hovor. expr.: rozšvacnúť, rozcapiť, rozvaliť: rozmlátil, rozbáchal mu auto; deti rozvalili starú kôlňu, rozkopnúť (rozbiť kopnutím): rozkopol dvere, rozdrviť, dodrviť, rozdrobiť (rozbiť na drobné kúsky): rozdrvili tehly na kúsky, expr.: rozdrúzgať, dodrúzgať, rozbombardovať: niekto rozdrúzgal, rozbombardoval plot, rozbúrať, zdemolovať (rozbiť búraním): rozbúrali, zdemolovali starú kôlňu, nár. rozklknúť [F. Hečko], porozbíjať, potĺcť, dotĺcť, pobiť, poprebíjať, poroztĺkať, povytĺkať, povybíjať, povyrážať (postupne, viac vecí): porozbíjala, poroztĺkala už veľa fliaš, expr.: pomlátiť, poroztrepávať, potrepať, dotrepať, potrieskať, dotrieskať (postupne viac vecí): potrieskala všetok riad 2. spôsobiť rozklad, porušiť ako celok, rozložiť, rozrušiť, rozvrátiť: rozbiť, rozvrátiť niekomu manželstvo, zničiť, znivočiť, zruinovať: zničené, zruinované hospodárstvo, expr. roztrieštiť, kniž. rozboriť: roztrieštili, rozborili jednotu spolku, rozniesť, rozmetať, rozprášiť (zároveň rozohnať): rozmetať, rozprášiť nepriateľskú armádu 3. pozri zodrať 1 ## rozbiť sa pozri rozbiť 1, rozbiť 2 ## rozbitný pozri krehký 1 ## rozbitý pozri neucelený, útržkovitý ## rozbľačať sa pozri rozplakať sa ## rozblatený pozri blatistý ## rozbláznený pozri bláznivý 2, samopašný ## rozblaznieť sa pozri rozsamopašiť sa ## rozblázniť sa pozri rozsamopašiť sa ## rozblesknúť sa pozri rozžiariť sa ## rozbliaknuť pozri roztvoriť 1 ## rozblýskať sa pozri rozžiariť sa ## rozboľavený pozri bolestivý 1, ubolený, smutný ## rozbolený pozri bolestivý 1, ubolený, smutný ## rozbolestený pozri smutný, ubolený ## rozbolestnený pozri smutný, ubolený ## rozbolestiť sa pozri rozžialiť sa ## rozbolestniť sa pozri rozžialiť sa ## rozbombardovať pozri rozbiť 1 ## rozbor rozdelenie javu alebo predmetu na jednotlivé časti s cieľom zistiť ich funkcie, znaky, vzťahy, analýza (op. syntéza): rozbor, analýza problému, situácie; jazykový rozbor textu ## rozboriť pozri zrúcať ## rozbôľniť pozri zarmútiť ## rozbôľniť sa pozri rozžialiť sa ## rozbrázdiť pozri rozryť 1 ## rozbresk pozri úsvit 1 ## rozbrieždiť sa pozri rozvidnieť sa 1 ## rozbŕknuť sa pozri rozutekať sa 1 ## rozbŕľať pozri rozryť 1 ## rozbroj pozri spor 1, rozkol, rozpor ## rozbrojnícky pozri buričský ## rozbrojný pozri buričský ## rozbryzgnúť pozri rozstreknúť ## rozbubnovať pozri rozhlásiť ## rozbújaný pozri bujný 2 ## rozbujdašený pozri bujný 2, samopašný ## rozbujdošený pozri bujný 2, samopašný ## rozbujdošiť sa pozri rozsamopašiť sa ## rozbujnený pozri bujný 1, bujný 2, samopašný, neviazaný ## rozbujnieť sa 1. pozri rozrásť sa 1, rozrásť sa 2 2. pozri rozsamopašiť sa ## rozburácaný pozri búrlivý 1 ## rozbúrať pozri rozbiť 1 ## rozbúrený 1. pozri búrlivý 1 2. pozri rozrušený, vzrušený 1 3. pozri pobúrený 4. pozri nepokojný 1, rušný ## rozbúriť 1. priviesť do prudkého pohybu, rozvlniť, zvlniť: vietor rozbúril, rozvlnil more, rozvíriť, zvíriť (priviesť do vírivého pohybu): hnev jej rozvíril krv, zvíchriť, vzbúriť: vietor zvíchril, vzbúril prach na ceste, rozpeniť (vytvoriť penu): búrka rozpenila rieku 2. intenzívne vyviesť z psychického pokoja, vzbúriť, rozvíriť, zvíriť: správa mu rozbúrila, vzbúrila myseľ, rozvášniť, kniž.: rozvíchriť, zvíchriť: rozvášnila jeho city; zvíchrenie zmyslov, vzrušiť, rozrušiť, otriasť: udalosť ho rozrušila, otriasla ním, rozdráždiť, kniž.: rozjatriť, zjatriť, expr. rozryť: hnev mu zjatril, rozryl dušu, rozvlniť, zvlniť, hovor. expr. zbadúriť: rozvlnil jej túžby; sen ho zbadúril ## rozbuška čo spôsobuje výbuch trhavín, iniciátor, tech. roznecovadlo (prostriedok na roznecovanie výbušnín), tech. roznetka (prostriedok na roznecovanie pyrotechnických zmesí horľavín a výbušnín), zápalka, kapsľa (puzdierko s výbušninou), detonátor ## rozcapartiť pozri rozbiť 1 ## rozcápať pozri rozmliaždiť ## rozcapený 1. pozri roztiahnuť sa, roztvoriť sa 2. pozri široký 1, ploský ## rozcapiť 1. pozri rozbiť 1 2. pozri roztvoriť 1 ## rozcapiť sa pozri spadnúť 1 ## rozcelembať pozri rozkývať 1 ## rozceriť pozri roztvoriť 1 ## rozceriť sa pozri roztvoriť sa 1 ## rozcítenosť pozri sentimentalita ## rozcítený pozri rozcitlivený, dojatý, vzrušený 1 ## rozcítiť pozri dojať 1, vzrušiť ## rozcítiť sa podľahnúť citovým dojmom, citovému vzrušeniu; stať sa vo zvýšenej miere citlivým, rozcitlivieť sa: pri pohľade na staré fotografie sa rozcítila, rozcitlivela, zried. rozclivieť sa: pri spomienke na rodičov sa rozclivel, roznežniť sa, roznežnieť, zried. rozocnieť sa (stať sa nežným): celý sa roznežnil, rozocnel ## rozcitlivenosť pozri sentimentalita ## rozcitlivený citlivý vo zvýšenej miere, rozcítený: je rozcitlivená, rozcítená pod vplyvom príbehu, rozľútostený: rozľútostený otec, roznežnený pozri dojatý, vzrušený 1 ## rozcitlivieť sa pozri rozcítiť sa ## rozclivený pozri clivý ## rozclivieť sa pozri rozcítiť sa ## rozcombáľať pozri rozkývať 1 ## rozcuchať pozri postrapatiť ## rozčapený 1. pozri roztvoriť sa, roztiahnuť sa 2. pozri široký 1, ploský ## rozčapírený 1. pozri roztiahnuť sa, roztvoriť sa 2. pozri široký 1, ploský ## rozčapíriť sa 1. pozri roztiahnuť sa 2 2. pozri nahnevať sa ## rozčapiť 1. pozri roztvoriť 1, otvoriť 1 2. pozri roztiahnuť 3 ## rozčapiť sa 1. pozri spadnúť 1 2. pozri roztiahnuť sa 2 ## rozčapkať pozri rozliať 1 ## rozčapnúť pozri rozliať 1 ## rozčapnutý pozri široký 1, ploský ## rozčarený pozri sklamaný ## rozčarovanie pozri sklamanie ## rozčarovaný pozri sklamaný ## rozčarovať pozri sklamať 1 ## rozčechrať pozri postrapatiť ## rozčeperiť pozri roztiahnuť 3 ## rozčeriť pozri rozvíriť 1 ## rozčertený pozri nahnevaný ## rozčertiť pozri nahnevať ## rozčertiť sa pozri nahnevať sa ## rozčesnúť pozri rozdvojiť 1 ## rozčesnutý pozri rozdvojený 1 ## rozčlánkovať pozri rozčleniť ## rozčľapený 1. pozri roztiahnuť sa, roztvoriť sa 2. pozri široký 1, ploský ## rozčľapiť sa pozri roztiahnuť sa 2 ## rozčľapkať pozri rozliať 1 ## rozčľapnúť pozri rozliať 1 ## rozčľapnutý 1. pozri roztiahnuť sa, roztvoriť sa 2. pozri široký 1, ploský ## rozčlenený 1. pozri rozdeliť 2. pozri členitý 2 ## rozčleniť členením utvoriť samostatné časti, úseky, rozdeliť: rozčleniť, rozdeliť záhradu na tri časti, rozdvojiť, rozpoliť, rozpoltiť (na dvoje): rozdvojili scénu, utriediť, roztriediť, usporiadať, diferencovať (na základe rozlíšenia): utriedila, roztriedila knihy podľa obsahu; diferencovali výrobky podľa akosti, rozčlánkovať (utvoriť články), rozfrázovať (utvoriť frázy; o hudbe, reči) ## rozčleniť sa pozri rozdeliť sa 1, rozložiť sa 4 ## rozčrpkať pozri rozliať 1 ## rozčrpnúť pozri rozliať 1 ## rozčuchraný pozri strapatý ## rozčuchrať pozri postrapatiť ## rozčúlenie pozri afekt ## rozčúlený pozri nahnevaný ## rozčúliť uviesť do prudkého citového napätia hraničiaceho s hnevom, rozdráždiť, vydráždiť: správa ho rozčúlila, rozdráždila, rozrušiť, vzrušiť (vyviesť z psychického pokoja): synovo odvrávanie ju rozrušilo; nečakaný zážitok ho vzrušil, podráždiť, popudiť, pohnevať, pobúriť (rozčúliť v menšej miere): nové nariadenia podráždili, popudili občanov, rozhorčiť, roztrpčiť, kniž. rozhorliť (vzbudiť pocit krivdy): výsmech ho rozhorčil, roztrpčil, expr.: rozzúriť, rozbesniť, rozbesnieť (rozčúliť vo veľkej miere), kniž. zjatriť, rozjatriť: netaktné reči ju rozjatrili, hovor. expr. rozhádzať: nič ho nerozhádže, kniž. iritovať: iritovala ju nevšímavosť hostiteľky, fraz. vyviesť z konceptu/z rovnováhy/z miery, subšt. vyhecovať pozri nahnevať ## rozčúliť sa dostať sa do prudkého citového napätia hraničiaceho s hnevom, rozdráždiť sa: rozčúlil sa, rozdráždil sa pri čítaní novín, rozrušiť sa, vzrušiť sa (náhle stratiť duševný pokoj): pri myšlienke na hádku sa znovu rozrušil, podráždiť sa, popudiť sa, pobúriť sa (mierne sa rozčúliť): pobúril sa nad chybami v účtoch, skypieť, vzkypieť (náhle sa rozčúliť): pri hádke vzkypel, rozhorčiť sa, roztrpčiť sa, kniž. rozhorliť sa (s pocitom krivdy): rozhorčil sa, roztrpčil sa nad nespravodlivosťou, expr.: rozzúriť sa, rozbesniť sa, rozbesnieť sa, kniž. rozjatriť sa (rozčúliť sa vo veľkej miere) pozri nahnevať sa ## rozčuprený pozri strapatý ## rozdarovať pozri rozdať 1 ## rozdať 1. dať viacerým ľuďom ako dar, darovať, podarovať: rozdal deťom darčeky; daroval, podaroval žiakom knihy, venovať, kniž. zastar. obecať: venoval, obecal synom celý majetok, rozdeliť (po častiach): rozdelil úspory deťom, zried. rozdarovať: rozdarovala všetky hračky, porozdávať, porozdeľovať, podeliť (postupne): porozdával, podelil maškrty všetkým 2. postupne dať, porozdávať: rozdal, porozdával karty hráčom, podeliť, rozdeliť, porozdeľovať: vedúci rozdelil úlohy, kniž. rozdistribuovať ## rozďavený pozri otvorený 1 ## rozďaviť pozri roztvoriť 1, otvoriť 1 ## rozdegviť pozri rozmliaždiť ## rozdeliť 1. delením utvoriť samostatné časti, rozčleniť: rozdelil, rozčlenil pôdu na viac častí, rozkúskovať, pokúskovať, rozdrobiť, rozobrať, rozložiť (na malé čiastky): rozkúskovali, rozdrobili pozemky; rozobral, rozložil hodinky na súčiastky, rozatomizovať, expr. rozkvákať: rozkvákal vinohrad na päť častí, distribuovať: distribuovať materiál, finančné prostriedky, rozparcelovať, nár.: roztáľovať, roztálikovať (rozdeliť pozemok): rozparcelovali bývalý veľkostatok, rozlúpiť, rozlúpnuť (rozdeliť plod s tvrdým obalom): rozlúpiť slivku, orech, predeliť, rozdvojiť, rozpoliť, rozpoltiť (na dvoje): rozdvojiť moc, roztrojiť (na trojo), rozštvrtiť (na štvoro), rozvetviť (rozdeliť na viac ramien): rozvetvili elektrický prúd, rozvrstviť (rozdeliť na viac vrstiev): rozvrstvili obyvateľstvo, prehradiť (rozdeliť priehradou): prehradili izbu závesom, rozhraničiť (rozdeliť hranicami): rozhraničili etapy vývinu, kniž. kategorizovať (rozdeliť na skupiny): kategorizovali žiakov do oddielov, rozkrojiť, rozrezať (rozdeliť ostrým nástrojom): rozkrojiť jabĺčko, koláč, rozkálať, rozštiepiť, expr. rozťať (násilne rozdeliť): rozštiepili, rozťali krajinu na dvoje, porozdeľovať, podeliť (postupne, viac vecí): porozdeľovali vojakov do mužstiev 2. oddeliť od seba, rozpojiť: rozdelil, rozpojil zamotané povrazy, rozdvojiť: rozdvojili bitkárov, odlúčiť, separovať, izolovať: práca ich odlúčila; separoval, izoloval zložky zlúčeniny 3. pozri roztriediť 4. pozri rozdať 1, rozdať 2 5. pozri zadeliť 2 ## rozdeliť sa 1. utvoriť sa vo forme častí, rozčleniť sa, rozložiť sa: sprievod sa rozdelil, rozčlenil na tri prúdy; zlúčenina sa rozložila na zložky, rozštiepiť sa, rozvetviť sa: strana sa rozštiepila na frakcie; cesta sa rozvetvila, rozdvojiť sa, rozpoliť sa, rozpoltiť sa (na dvoje): štát sa rozdvojil, rozkúskovať sa, rozdrobiť sa (na malé časti): organizácia sa rozdrobila, kniž.: rozstúpiť sa, rozostúpiť sa: verejnosť sa roz(o)stúpila do dvoch táborov, roztrhnúť sa, rozsadnúť sa (puknutím sa rozdeliť): zem sa rozsadla 2. oddeliť sa od seba, odlúčiť sa, rozísť sa: ich cesty sa rozdelili, odlúčili, rozišli na križovatke, rozlúčiť sa (o ľuďoch): manželia sa rozlúčili 3. prežiť, zužitkovať niečo spolu s niekým, podeliť sa: rozdelil sa, podelil sa s ním o posledný kus chleba; so ženou sa podelí o radosť i starosť ## rozderavený pozri deravý 1 ## rozdiel súhrn znakov, ktorými sa od seba odlišujú dve alebo viaceré osoby, javy, veci, diferencia: tepelné, klimatické rozdiely, diferencie; spoločenské rozdiely; matka nikdy nerobila rozdiel medzi deťmi, rozdielnosť, odlišnosť, odchylnosť: rozdielnosť, odlišnosť, odchylnosť v hodnotení situácie, kniž. dištinkcia: to je závažná dištinkcia, nezhoda (nedostatok zhody): záujmové nezhody, nesúlad (nedostatok súladu): nesúlad medzi ponukou a dopytom, nerovnosť: sociálna nerovnosť, pren. disharmónia: disharmónia v rodine, priepasť (veľký rozdiel): názorová priepasť ## rozdielne rozličnými spôsobmi, majúc odlišné vlastnosti (op. rovnako), odlišne, odchylne, odchodne: dosiahnuté výsledky hodnotili rozdielne, odlišne; pri príprave postupujú odchylne, odchodne, nerovnako, rozlične, rôzne, rozmanito: sú nerovnako vysokí; potrebu vzdelania chápu rozlične, rôzne, nerovnomerne, kniž. disparátne: strany sú nerovnomerne, disparátne zastúpené, inak, inakšie, ináč (iným spôsobom, inými spôsobmi): jednotlivé témy spracovali inak, inakšie, ináč pozri rozdielny ## rozdielnosť pozri rozdiel ## rozdielny nezhodujúci sa s nejakým iným (op. rovnaký), nerovnaký, nerovný: žiť v rozdielnych, nerovnakých, nerovných pomeroch, podmienkach, nesúhlasný, nezhodný (op. súhlasný, zhodný): nesúhlasné, nezhodné stanoviská, názory, odlišný (ktorý sa odlišuje; op. podobný): bratia sú odlišné povahy, odchodný, odchylný (od nejakého): odchodný, odchylný postup, rozličný, rôzny: to sú rozličné, rôzne veľkosti, rozmanitý, iný (nie ten istý): rozmanité, iné tvary, ceny, kniž.: disparátny, diskrepantný ## rozdierčený pozri deravý 1 ## rozdiskutovať pozri prediskutovať ## rozdiskutovať sa pozri rozhovoriť sa ## rozdistribuovať pozri rozdať 2 ## rozdívať sa pozri rozhliadnuť sa ## rozdivený pozri divý 2, zúrivý 1 ## rozdivieť sa pozri rozzúriť sa 1 ## rozdivočený pozri divý 2, zúrivý 1 ## rozdivočiť sa pozri rozzúriť sa 1 ## rozdláviť pozri rozmliaždiť ## rozdmúť sa pozri naduť sa 1 ## rozdniť sa pozri rozvidnieť sa 1 ## rozdrapenec pozri chvastúň ## rozdrapený 1. pozri deravý 1 2. pozri otvorený 1 ## rozdrapiť 1. pozri roztrhnúť 2. pozri roztvoriť 1 ## rozdrapovať sa pozri chváliť sa ## rozdrať pozri rozodrať 1 ## rozdráždený 1. pozri nahnevaný 2. pozri vzrušený 1 ## rozdráždiť pozri rozčúliť ## rozdrchlaný pozri neupravený 2 ## rozdriapať pozri roztrhať ## rozdriemaný pozri ospanlivý 1 ## rozdrieť pozri rozodrieť ## rozdrlančiť pozri roztrhať ## rozdrlancovať pozri roztrhať ## rozdrobený 1. pozri rozdrobiť, rozdeliť 2. pozri nejednotný ## rozdrobiť 1. drobením utvoriť malé časti, kúsky, rozmeliť, kniž. rozmelniť: rozdrobili, rozmelili hrudy na poli, rozmrviť, pomrviť, zmrviť (mrvením): rozmrvil kus chleba, rozdrviť, podrviť, vydrviť (drvením): rozdrvené, podrvené skálie, rozmädliť, expr. rozžmoliť (rozdrobiť v dlani): rozmädlil trošku tabaku, rozomlieť, rozmlieť, pomlieť, zomlieť (mletím): pomlela, zomlela keksy na omrvinky 2. pozri rozdeliť 1 ## rozdrobiť sa 1. drobením sa rozdeliť na malé kúsky, rozmeliť sa, kniž. rozmelniť sa: pôda sa rozdrobila, rozmelila, zried. zmeliť sa: huby sa v taške zmelili, rozmrviť sa, pomrviť sa, zmrviť sa, rozdrviť sa, podrviť sa: sklo sa pod ťarchou rozdrvilo, rozpadnúť sa, rozsypať sa: starý sud sa rozpadol, rozsypal 2. pozri rozdeliť sa 1 ## rozdrúzgať pozri rozbiť 1, rozdrviť 1, polámať 2 ## rozdrvený pozri porazený ## rozdrviť 1. údermi, násilím porušiť celistvosť a utvoriť drobné kúsky, podrviť, vydrviť: rozdrviť, vydrviť kamene na stavbu domu, rozbiť, roztĺcť: rozbila, roztĺkla vajcové škrupiny, rozlámať, dolámať, polámať (lámaním): rozlámané konáre, rozmliaždiť (mliaždením): stroj mu rozmliaždil nohu, zošrotovať (rozdrviť na šrot): zošrotovať obilie, expr.: rozdrúzgať, dodrúzgať, roztrieskať, roztrepať: načisto rozdrúzgal nábytok 2. pozri premôcť 1 ## rozdúchať pozri rozfúkať 1, rozfúkať 2 ## rozduchávač pozri podnecovateľ ## rozduchovač pozri podnecovateľ ## rozdumovať pozri premýšľať ## rozdupať pozri rozmliaždiť ## rozdurdiť sa pozri nahnevať sa ## rozdurený pozri splašený ## rozduriť pozri rozohnať 1 ## rozduť 1. pozri rozfúkať 1 2. pozri naduť 1 ## rozduť sa pozri naduť sa 1 ## rozdvojený 1. vnútorne nejednotný (o človeku), rozpoltený, rozpolený, rozlomený: byť rozdvojený, rozpoltený, rozpolený, pren. rozčesnutý, rozoklaný; rozorvaný, schizofrenický, rozštiepený, nevyrovnaný: rozdvojená, schizofrenická, rozštiepená osobnosť, dvojpólový, dvojpolárny: dvojpólové, dvojpolárne myslenie 2. rozdelený na dvoje, rozoklaný, rozštiepený: rozdvojená, rozoklaná, rozštiepená brada, dvojklaný, klaný: dvojklaný nerv 3. pozri nejednotný ## rozdvojiť 1. rozdeliť na dve časti, rozpoliť, rozpoltiť: rozdvojiť, rozpol(t)iť jablko, poleno, rozštiepiť: rozštiepiť kameň, expr. rozčesnúť, kniž. zried.: rozoklať, rozklesnúť: blesk rozčesol strom, rozlúpnuť (obyč. plod): rozlúpol slivku, porozdvojovať, porozlupovať (postupne, viac vecí) 2. pozri rozdeliť 1, rozdeliť 2 ## rozdychtený pozri dychtivý ## rozeta pozri ružica ## rozfakliť pozri rozťať 1 ## rozfikať sa pozri rozplakať sa ## rozflákať pozri premárniť ## rozfňukať sa pozri rozplakať sa ## rozfŕkať pozri rozstriekať ## rozfŕkať sa pozri rozptýliť sa 1 ## rozfŕknuť sa 1. pozri rozstreknúť 2. pozri rozutekať sa 1 ## rozfrnadiť pozri premárniť ## rozfŕskať pozri rozstriekať ## rozfúkať 1. fúkaním rozptýliť (obyč. o vetre), rozviať, rozduť, rozdúchať: vietor rozfúkal, rozvial lístie, piesok, rozfúknuť (jedným razom): prúd vzduchu rozfúkol perie po izbe, rozvíriť, zvíriť (do vírivého pohybu): prievan rozvíril, zvíril papiere 2. fúkaním spôsobiť, aby niečo začalo horieť, rozdúchať: rozfúkal oheň, rozdúchal pahrebu 3. pozri naduť 1 ## rozfúknuť pozri rozfúkať 1 ## rozgajdaný pozri neupravený 2, neporiadny 2 ## rozgajdať sa pozri roztiahnuť sa 1 ## rozglejený 1. pozri rozlepiť sa 2. pozri nejednotný; poškodený 1 ## rozglejiť sa pozri rozlepiť sa ## rozgniaviť pozri rozmliaždiť ## rozgurážený 1. pozri podnapitý 2. pozri veselý 1 ## rozgurážiť sa pozri rozohniť sa ## rozhádzaný 1. pozri neusporiadaný 2. pozri rozháraný ## rozhádzať 1. hádzaním dostať na rozličné miesta, rozmetať: rozhádzať, rozmetať hnojivo po poli, rozhodiť (jedným razom): z lietadla rozhodili letáky, roztrúsiť, roztriasť (po troške): roztrúsil semeno po hriadkach, rozprášiť: rozprášili piesok po ceste, rozsiať, rozosiať (rozhádzať semeno): rozosiali zrno, rozkydať (kydaním): rozkydať hnoj, porozhadzovať, porozmetávať, porozmetúvať, poroztriasať (postupne, viac vecí) 2. uviesť do neporiadku, prehádzať: rozhádzal, prehádzal šatstvo v skrini, hovor.: rozťahať, rozvláčiť: rozťahal, rozvláčil košele po byte, sprehádzať, spoprehadzovať (rozhádzať jedno cez druhé): sprehádzal všetky knihy na poličke, expr.: rozvŕtať, rozkydať, expr. zried. rozdulovať: rozvŕtal celú skriňu, porozhadzovať, poprehadzovať, hovor.: porozťahovať, porozvláčať (postupne, viac vecí): deti porozťahovali hračky 3. pozri rozbiť 1 4. pozri premárniť 5. pozri rozčúliť, nahnevať ## rozhadzovač mechanizmus na rozhadzovanie, rozhadzovadlo: rozhadzovač, rozhadzovadlo maštaľného hnoja, rozmetávač, rozmetávadlo (mechanizmus na rozmetávanie hnoja) ## rozhadzovačný pozri márnotratný ## rozhadzovadlo pozri rozhadzovač ## rozhadzovať sa expr. správať sa príliš sebavedome, expr.: rozťahovať sa, rozpínať sa: vypil si a potom sa len rozhadzoval, rozťahoval, hovor.: rozkrikovať sa, vyťahovať sa, vyskakovať: vyťahoval sa so svojimi dobrodružstvami; Čo tak vyskakuješ?, expr.: naparovať sa, nadúvať sa, nadrapovať sa, nafukovať sa, prtošiť sa, šušoriť sa, hovor. expr.: rozdrapovať sa, rozcapovať sa, hrub. prdúskať sa: Len sa toľko nenadrapuj, neprtoš!, nár. rozpierať sa [Kukučín], nár. expr. rozpizgovať sa [Švantner], subšt. machrovať ## rozhajdákať pozri premárniť ## rozhalený 1. pozri rozopnúť, rozopäť 2. pozri holý 1 ## rozhaliť 1. pozri rozopnúť 1 2. pozri obnažiť ## rozháraný pociťujúci zmätok, nesúlad, vnútorný nepokoj (o človeku); svedčiaci o neusporiadanosti, chaose, nevyrovnaný (op. vyrovnaný), rozhádzaný, kniž. rozorvaný, rozvrátený: rozháraný, nevyrovnaný človek; byť vnútorne rozháraný, rozhádzaný, rozorvaný, rozvrátený, rozdvojený, rozpoltený, rozlomený: rozdvojená, rozpoltená, rozlomená duša, neurotický, nervózny (svedčiaci o nervozite), chaotický, zmätený, expr. rozmetaný (svedčiaci o zmätku, neusporiadanosti): neurotické, nervózne správanie; chaotický citový život; chaotické, zmätené pomery, popletený, dopletený: popletené, dopletené myšlienky, neusporiadaný, nesúladný: neusporiadaný, nesúladný život (op. usporiadaný, harmonický) ## rozharcovať sa pozri rozsamopašiť sa ## rozhasený pozri znechutený ## rozhašteriť pozri znepriateliť ## rozheganý pozri poškodený 1 ## rozhegať expr. uvoľniť na miestach spojenia, expr. vyhegať: rozhegali, vyhegali voz, rozkývať, vykývať, roztriasť (kývavým pohybom): rozkýval, vykýval všetky stoličky, vyknísať, vyklátiť ## rozhľad 1. dobrá znalosť vecí a schopnosť hodnotiť ich, obzor, horizont: mať široký, úzky rozhľad, obzor, horizont, orientácia: bol známy svojou dobrou orientáciou, prehľad: mať o niečom prehľad 2. pozri výhľad 1 ## rozhľadený pozri vzdelaný ## rozhľadieť sa pozri rozhliadnuť sa ## rozhľadňa vysoká vežovitá stavba, obyč. na vyvýšenom mieste, z ktorej možno vidieť široké okolie, pozorovateľňa: vojenská rozhľadňa, pozorovateľňa ## rozhlas hromadný informačný prostriedok založený na vysielaní zvuku na diaľku, hovor. rádio: počúvať rozhlas, rádio; hlásilo to rádio ## rozhlásený pozri chýrny, známy 1 ## rozhlásiť dať na všeobecnú známosť, rozchýriť, rozšíriť, oznámiť: rozhlásil, že odchádza; rozchýril, rozšíril správu po celej dedine; oznámiť všetkým radostnú zvesť, expr.: roztrúbiť, roztárať, roztrúsiť, vychytiť, rozbubnovať, vybubnovať, vykotkodákať: roztrúbil, vybubnoval o ňom všetky klebety; vychytili ho ako dobrého odborníka, prezradiť, vyzradiť (niečo tajné): prezradila novinu pred všetkými, expr.: vykričať, rozkričať, vytrúbiť: všetky tajnosti vytrúbil, roznosiť (rozhlásiť na viaceré miesta): roznosila po okolí, že má veľký majetok, rozniesť, expr. rozkríknuť (na jeden raz): rozniesol, roztrúbil tajomstvo, porozhlasovať, porozchyrovať, expr.: poroztrubovať, poroztriasať (postupne, viac vecí) ## rozhliadať sa pozerať okolo seba, obzerať sa, kniž. obhliadať sa: rozhliadať sa, obzerať sa po kraji, okolo domu, hľadieť, pozerať sa, dívať sa: hľadieť na všetky strany, hovor. kukať sa: z veže sa kukali po okolí, hľadať, pátrať (očami) ## rozhliadnuť sa zrakom preskúmať okolie; dôkladne sa s niečím oboznámiť, poobzerať sa: rozhliadnuť sa, poobzerať sa po dome, porozhliadať sa, popozerať sa, zobzerať sa, poobhliadať sa (viackrát, na všetky strany sa rozhliadnuť): popozerali sa po dobrej literatúre, porozhliadnuť sa, poobhliadnuť sa (trocha), rozhľadieť sa, expr.: rozkukať sa, pokukať (sa): rozhľadieť sa, pokukať sa okolo seba, pozrieť (sa) (na jeden raz): pozrel na prítomných, zried. rozdívať sa ## rozhnevaný pozri nahnevaný ## rozhnevať pozri nahnevať ## rozhnevať sa pozri nahnevať sa ## rozhodca kto rozhoduje športové stretnutie, hodnotí výkony, hovor. sudca: futbalový, hokejový rozhodca, sudca ## rozhodiť pozri rozhádzať ## rozhodne 1. vyznačujúc sa schopnosťou alebo prejavujúc schopnosť obyč. rýchlo a bez pripustenia námietok, odporu a pod. niečo konať, rázne, energicky: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť všetky obvinenia, pevne, odhodlane: pevne, odhodlane sa postaviť na obranu svojich práv, prudko, ostro, rezko, strmo, tvrdo: prudko, ostro, tvrdo obhajovať svoje názory, rezolútne, kategoricky, nekompromisne: rezolútne, kategoricky, nekompromisne žiadať nápravu, radikálne: treba rozhodne, radikálne zasiahnuť proti zločinnosti 2. vyjadruje istotu, potvrdzuje platnosť výroku, iste, isto, istotne, naisto, dozaista: rozhodne, iste, isto sa večer vráti; to istotne, naisto, dozaista neurobil on, naozaj, určite: naozaj, určite sa nebude musieť za nás hanbiť, bezpochyby, nepochybne: bezpochyby, nepochybne sa jej dobre darí, expr. stopercentne, hovor. expr.: nabetón, betónovo, fraz.: bez debaty, stoj čo stoj, čo by čo bolo, za každú cenu, subšt.: stopro, nastopro ## rozhodnosť pozri dôraz 1 ## rozhodnúť pozri rozhodovať ## rozhodnúť sa po úvahe prísť k záveru, odhodlať sa: rozhodol sa, že odíde; odhodlať sa k činu, dať sa (rozhodnúť sa pre istú činnosť): dal sa na podnikanie; dal sa na krádež, predsavziať si, zaumieniť si (nadobudnúť pevný úmysel): zaumienil si, že prestane fajčiť, prikloniť sa (rozhodnúť sa za istú možnosť): prikloniť sa k prvému riešeniu, hovor. expr. rozkývať sa (rozhodnúť sa po dlhom váhaní): konečne sa rozkývala, hovor. zastar. namyslieť sa, zastar.: ustáliť sa, rozhútať sa: namyslel sa, ustálil sa, že neodíde ## rozhodnutie 1. vyslovenie úsudku, ktorým sa s konečnou platnosťou odstraňuje nejasnosť alebo spornosť: rozhodnutie súdu, uznesenie (obyč. kolektívne rozhodnutie): výbor prijal uznesenie, výnos (úradne zverejnené rozhodnutie): výnos ministerstva, nariadenie (úradné rozhodnutie): podľa nariadenia vlády, ustanovenie (úradné rozhodnutie): ustanovenie závetu, dekrét (rozhodnutie s povahou zákona): vládnuť pomocou dekrétov, výrok: vyriecť výrok, rozsudok (rozhodnutie súdu vynesené na konci súdneho procesu): odvolať sa proti rozsudku, súd (súdne rozhodnutie): vyniesť súd, kniž. verdikt: verdikt rozhodcu, kniž. ortieľ (odsudzujúci rozsudok): vykonať ortieľ, kniž. edikt (úradný výnos) 2. úmysel niečo vykonať, odhodlanie, predsavzatie: pevné rozhodnutie, odhodlanie nepovoliť; dozrelo v ňom odhodlanie, predsavzatie ísť študovať ## rozhodný 1. pozri rozhodujúci 1 2. pozri rázny, energický ## rozhodovať 1. vynášať úsudky o niečom, a tým odstraňovať pochybnosti: správne, zle rozhodovať, odb. decidovať: decidovať o predložených žiadostiach, súdiť (v súdnom procese): súdiť, či je obžalovaný vinný, mať posledné slovo: u nás má posledné slovo otec, pejor. poručníkovať (rozhodovať za niekoho, ovládať niečie konanie): nie som dieťa, aby mi niekto poručníkoval, rozkazovať (určovať, čo a ako má byť): v rodine rozkazovala mama, rozsudzovať (rozhodovať ako sudca): hádky v dedine obyčajne rozsudzoval richtár 2. viesť športové stretnutie, hovor. sudcovať: rozhodoval, sudcoval všetky dôležité zápasy ## rozhodovať sa pozri váhať ## rozhodujúci 1. ktorý o niečom rozhoduje, ktorý má veľkú dôležitosť, veľký význam, rozhodný, dôležitý, závažný: povedať rozhodujúce, rozhodné slovo; urobiť rozhodujúci, dôležitý, závažný krok v živote, kniž. relevantný (op. irelevantný): relevantný komponent, hlavný, kľúčový, určujúci: mať v niečom hlavný, kľúčový, určujúci význam, smerodajný: uvedené číslo je smerodajné, životný, osudný, osudový (rozhodujúci pre život, pre ďalší vývin): životný, osudný okamih, kritický: dosiahnuť kritický bod, finálový (posledný a rozhodujúci): finálové stretnutie (v športe) 2. pozri prevažný ## rozhojdať pozri rozhýbať 1 ## rozhojniť pozri rozmnožiť 1 ## rozhojniť sa pozri rozmnožiť sa 1 ## rozhorčený pozri nahnevaný, pobúrený ## rozhorčiť pozri rozčúliť ## rozhorčiť sa pozri rozčúliť sa ## rozhorieť sa pozri očervenieť ## rozhorlený 1. pozri horlivý, nadšený 2 2. pozri nahnevaný ## rozhorliť sa 1. pozri rozohniť sa 2. pozri rozčúliť sa ## rozhorúčený 1. pozri rozpáliť sa 2. pozri horúci 1 ## rozhorúčiť sa pozri rozpáliť sa 1, rozpáliť sa 2 ## rozhostiť sa 1. pozri rozložiť sa 1, rozložiť sa 2 2. pozri nastať ## rozhovárať pozri odhovárať ## rozhovárať sa pozri rozprávať sa ## rozhovor zhováranie sa dvoch alebo viacerých osôb: mať s niekým vážny rozhovor, hovor: tichý, veselý hovor; telefonický hovor, reč: dať sa s niekým do reči, dialóg: nadviazať dialóg, vrava (rozhovor viacerých ľudí): živá vrava utíchla, beseda (neoficiálny rozhovor): zastaviť sa u suseda na besedu, debata, diskusia, rozprava (slovná výmena názorov o istej veci): rušná, živá debata, diskusia; zapojiť sa do debaty, do diskusie; rozprava o návrhu zákona, dišputa, zastar. dišputácia (odborný rozhovor): filozofická dišputa, stredoveké dišputácie, rokovanie (oficiálne radenie sa): obchodné rokovanie, hovor. diškurz: ísť k priateľke na diškurz, konverzácia: spoločenská konverzácia, interview (rozhovor publicistu s významnou osobou určený na zverejnenie): poskytnúť interview, pohovor (rozhovor, ktorého cieľom je zistiť niečie vedomosti, názory a pod.): prijímací pohovor, zastar.: rozhovorka, rozprávka: zamiešať sa do rozhovorky, do rozprávky, zried. zhovorka [Zelinová], expr. džavot (živý, bezstarostný rozhovor): džavot detí, expr. vravot [Vajanský], expr. zried. vravor [Kukučín], pren. hovor. pejor. gagot (nesúvislý hovor skupiny ľudí, najmä detí a žien) ## rozhovoriť pozri vyhovoriť ## rozhovoriť sa dať sa do súvislého hovorenia, rozvravieť sa, rozrozprávať sa, rozrečniť sa: starý otec sa rozhovoril o zašlých časoch; rečník sa prudko rozrečnil, začať: mama začala zoširoka, hovor. rozvyprávať sa, expr.: rozrapotať sa, roztrkotať sa, roztárať sa, rozrepetiť sa, pejor.: rozkrákoriť sa, rozkvákať sa: roztrkotať sa o zbytočnostiach, expr. rozvrčať sa (nahnevaným hlasom), expr.: rozvrešťať sa, rozjačať sa (ostrým hlasom), expr.: rozštebotať sa, rozšveholiť sa, rozšvitoriť sa, rozdžavotať sa (veselo): dievčence sa rozštebotali, rozdiskutovať sa (v diskusii), nár. expr. rozremziť sa ## rozhovorka pozri rozhovor ## rozhrabať hrabaním do strán oddeliť od seba, rozhrnúť, rozmetať: sliepky rozhrabali zem; rozhrnúť, rozmetať pahrebu, hnoj, rozryť, rozrýpať (rýpaním): diviaky rozryli pole, hovor. rozbabrať, expr.: rozkutať, rozkutrať: deti rozbabrali jedlo na tanieri; rozkutať uhlie v peci, rozhrabnúť, zastaráv. rozhriebsť (jedným pohybom): rozhriebol vatru, porozhrabávať, porozhrabovať, porozhrabúvať (postupne, viac vecí) ## rozhrabnúť pozri rozhrabať ## rozhraničiť pozri rozdeliť 1 ## rozhranie pozri hranica 1, hranica 2, zlom 2 ## rozhrčkať pozri rozmotať 1, vyriešiť ## rozhriebsť pozri rozhrabať ## rozhrnúť 1. pozri odhrnúť 2. pozri rozhrabať ## rozhryznúť pozri rozhrýzť ## rozhrýzť hryzením rozdrobiť na kúsky, pohrýzť: rozhrýzť, pohrýzť oriešky, hrianky, rozžuť, rozžuvať, požuť, požuvať (spracovať slinami): dobre požuť potravu, prehryznúť, prehrýzť, rozhryznúť (jedným hryznutím): pes rozhryzol kosť, expr.: rozžviakať, požviakať: rozžviakať tvrdú kôrku, expr.: rozchrúmať, pochrúmať, pochrúpať, schrúmať (rozhrýzť niečo krehké): rozchrúmať jablko zdravými zubami, porozhrýzať (postupne, viac vecí) ## rozhútať sa pozri rozhodnúť sa ## rozhútať (si) pozri premyslieť ## rozhutovať pozri premýšľať ## rozhýbať 1. uviesť do pohybu, rozkývať: vietor rozhýbal, rozkýval koruny stromov, rozknísať, rozhojdať, rozkolísať (do hojdavého pohybu): chlapci rozhojdali zvony, expr.: rozkolembať, rozkyvkať, rozcombáľať, rozcelembať, rozcelengať 2. pohnúť do činnosti, zaktivizovať: treba rozhýbať, zaktivizovať občanov, rozprúdiť, oživiť: rozprúdiť obchod; oživiť remeslá, hovor. expr. rozkývať: rozkývať výrobu 3. pozri rozrušiť 1 ## rozchádzať sa 1. smerovať na viac strán, rozchodiť sa, rozdeľovať sa: cesty sa rozchádzajú, rozdeľujú, rozbiehať sa, rozbehávať sa: železnice sa rozbiehajú na všetky strany, odb. divergovať: vedecké metódy divergujú, polarizovať sa: dnes sa názory výrazne polarizujú 2. pozri rozísť sa ## rozchľabiť pozri roztvoriť 1 ## rozchľapiť pozri roztvoriť 1 ## rozchlípiť sa pozri roztvoriť sa 1 ## rozchlipnúť sa pozri roztvoriť sa 1 ## rozchlpiť 1. pozri postrapatiť 2. pozri rozmotať 1 ## rozchod 1. pozri rozlúčka 2. pozri rozstup ## rozchodiť chodením spôsobiť rozšírenie, zväčšenie (obyč. obuvi), roztiahnuť, roztlačiť, roztisnúť, rozšliapať: konečne rozchodila, rozšliapala nové sandále ## rozchodiť sa pozri rozchádzať sa 1 ## rozchodne pozri rozlične ## rozchodný pozri odlišný, protikladný ## rozchopiť sa pozri rozpamätať sa ## rozchoravieť sa pozri ochorieť ## rozchorieť sa pozri ochorieť ## rozchrúmať pozri rozhrýzť ## rozchvátať pozri rozobrať 2 ## rozchýliť pozri roztvoriť 1 ## rozchýliť sa pozri roztvoriť sa 1 ## rozchýrený pozri chýrny, známy 1 ## rozchýriť pozri rozhlásiť ## rozchýriť sa pozri rozšíriť sa 3 ## rozchytať pozri rozobrať 2 ## rozihrane pozri veselo 1 ## rozihraný pozri veselý 1 ## rozihrať sa pozri rozveseliť sa, ožiť 3 ## roziskrený 1. pozri žiarivý 1 2. pozri zlostný 1 ## roziskriť sa 1. pozri rozžiariť sa 2. pozri vzbĺknuť 1 ## rozísť sa 1. odísť z jedného miesta na rozličné strany: členovia komisie sa rozišli, rozpŕchnuť sa, expr.: rozbehnúť sa, rozbehať sa, rozutekať sa, rozletieť sa, roztrieliť sa, rozsypať sa (rýchlo sa rozísť): po zvonení sa žiaci rozutekali, rozleteli po chodbách, rozptýliť sa, roztratiť sa, expr.: rozliezť sa, roztárať sa, roztrúsiť sa (pomaly sa rozísť): sprisahanci sa roztratili; skupinka sa roztrúsila po uliciach, expr.: rozvandrovať sa, roztúlať sa: chlapci sa roztúlali po svete, kniž.: rozstúpiť sa, rozostúpiť sa: Slovania sa rozostúpili v pravlasti, zried. rozpadnúť sa, zastar. rozstať sa: rozstali sa v hneve, porozchádzať sa, porozchodiť sa, expr.: porozbiehať sa, potratiť sa, poroztrácať sa, porozbehúvať sa, porozbehávať sa, porozliezať sa (postupne, jeden po druhom) 2. stať sa odlišným od druhého, odlíšiť sa, rozlíšiť sa: rozišli sa, odlíšili sa, rozlíšili sa v názore na vec, diferencovať sa: diferencovať sa z hľadiska užitočnosti, odchýliť sa, nezhodnúť sa: vo výskume sa nezhodli 3. pozri rozlúčiť sa 1 4. pozri rozšíriť sa 3 5. pozri rozdeliť sa 2 ## rozjagať sa pozri rozžiariť sa ## rozjagotať sa pozri rozžiariť sa ## rozjarene pozri veselo 1, pozri naradovaný, bujný 2 ## rozjarený pozri veselý 1, naradovaný, bujný 2 ## rozjariť sa pozri rozveseliť sa, ožiť 3 ## rozjasane pozri veselo 1, pozri radostný 1, naradovaný, bujný 2 ## rozjasaný pozri radostný 1, naradovaný, veselý 1 ## rozjasať sa 1. pozri rozveseliť sa 2. pozri rozžiariť sa ## rozjasnený 1. pozri jasný 1 2. pozri radostný 1, naradovaný, veselý 1 ## rozjasniť 1. pozri rozžiariť 2. pozri potešiť 2 ## rozjasniť sa 1. pozri rozvidnieť sa 2 2. pozri rozveseliť sa 3. pozri vyjasniť sa 1, vyjasniť sa 2 ## rozjasotať sa pozri rozveseliť sa ## rozjašený pozri bláznivý 2 ## rozjatrený pozri bolestivý 1, otvorený 1 ## rozjatriť pozri rozčúliť, rozrušiť 1 ## rozjatriť sa 1. pozri rozčúliť sa 2. pozri rozšíriť sa 2 ## rozjazd prechod vozidla zo stavu pokoja do pohybu, rozbeh: prudký rozjazd, rozbeh auta ## rozjedený pozri otvorený 1 ## rozjedovaný pozri nahnevaný ## rozjedovať pozri nahnevať ## rozjedovať sa pozri nahnevať sa ## rozježiť sa pozri naježiť sa 1 ## rozjímanie pozri meditácia ## rozjímať hĺbavo premýšľať (obyč. o vážnych veciach), meditovať, hĺbať: rozjímal, hĺbal nad prítomnosťou; meditoval nad svojím osudom, filozofovať, kniž. kontemplovať: filozofoval o zmysle života, snívať, kniž. sniť (túžobne): sníval o ceste okolo sveta pozri myslieť 1, premýšľať ## rozjímavý ktorý sa venuje premýšľaniu, rozjímaniu, ktorý je taký svojím vnútorným založením; svedčiaci o tom, premýšľavý, rozmýšľavý, hĺbavý: rozjímavý, premýšľavý, rozmýšľavý, hĺbavý typ človeka, meditatívny, kontemplatívny (zameraný na meditáciu, kontempláciu): meditatívne, kontemplatívne umenie, úvahový, reflexívny: úvahová, reflexívna lyrika, tvorba, poet. dumavý pozri hĺbavý ## rozkálať pozri rozdeliť 1, rozťať 1 ## rozkamarátiť sa pozri pohnevať sa ## rozkatený pozri nahnevaný ## rozkatiť pozri nahnevať ## rozkatovať pozri nahnevať ## rozkatiť sa pozri nahnevať sa ## rozkatovať sa pozri nahnevať sa ## rozkaz ústny alebo písomný prejav vôle, ktorým sa ukladá niekomu istá úloha: dostať rozkaz ustúpiť, príkaz (autoritatívny rozkaz): vydať, splniť príkaz, nariadenie, ustanovenie (úradný rozkaz): podľa nariadenia vlády, predpis (záväzné písomné nariadenie, podľa ktorého sa treba správať): bezpečnostné predpisy, hovor. expr. komando: nebudem skákať na tvoje komando, povel (ustálená formula na vyjadrenie rozkazu): povel na štart, na útok, kniž. imperatív, kniž. zastar. ordonancia ## rozkázať 1. pozri prikázať 1 2. pozri objednať 1 ## rozkazovací pozri rozkazovačný ## rozkazovačný ktorý rád rozkazuje; majúci charakter rozkazu, rozkazujúci, rozkazovací, prikazovací: hovoriť rozkazovačným, rozkazujúcim, prikazovacím tónom, panovačný: byť panovačným, imperatívny: imperatívny podtón prejavu, veliteľský, generálsky: veliteľská, generálska povaha, zried. sekantný pozri panovačný, prísny ## rozkazovať dávať rozkazy, prikazovať: rád rozkazuje, prikazuje, čo treba robiť, nakazovať, nariaďovať: nakazovali, nariaďovali mu robiť nový projekt, ukladať, nakladať, dávať za úlohu: stále mu ukladajú, dávajú za úlohu, aby sa učil, narúčať, expr. komandovať: Nekomanduj toľko!, pejor. poručníkovať: nie som dieťa, aby mi ktosi poručníkoval, diktovať, oktrojovať, dekrétovať (administratívne rozkazovať): dekrétovať postupy prác ## rozkazujúci pozri rozkazovačný ## rozklad 1. rozloženie, rozkladanie niečoho na časti: rozklad akordu na tóny, dekompozícia: dekompozícia románovej formy 2. premena spôsobená obyč. hnitím, rozpad: mäso podlieha rozkladu, rozpadu, skaza: chrániť potraviny proti skaze, hniloba (hnitie a jeho výsledok): hniloba ovocia 3. postupná strata priaznivého stavu, rozpad: rozklad, rozpad rodiny, armády, rozvrat: rozvrat hospodárstva, pád, zánik: pád, zánik komunizmu, záhuba, kniž. zhuba: záhuba ľudstva, úpadok: mravný úpadok spoločnosti, deštrukcia: deštrukcia osobnosti, demoralizácia (morálny rozklad): demoralizácia mládeže, kniž. dezintegrácia: dezintegrácia kultúry, skaza: skaza mesta, hovor. krach: politický krach ## rozkladať pozri rozložiť ## rozkladať sa 1. pozri deliť 2. pozri hniť 1 3. pozri rozprestierať sa 1 ## rozkladný týkajúci sa rozkladu, spôsobujúci rozklad, vznikajúci rozkladom, deštrukčný, deštruktívny, deštruktivistický (op. konštruktívny, konštruktivistický): rozkladný, deštrukčný, deštruktívny prvok systému, rozvratný (sledujúci rozvrat): rozvratné sily, kniž. dezintegračný (op. integračný), odstredivý: dezintegračné, odstredivé tendencie, úpadkový (smerujúci k úpadku): úpadkový vplyv, jav; rozkladový, hnilobný (súvisiaci s biologickým rozkladom): rozkladový, hnilobný proces pozri rozvratný, ničivý ## rozkladový pozri rozkladný ## rozklásť pozri rozložiť 1 ## rozklátiť pozri rozkývať 1 ## rozklenúť pozri rozprestrieť 1 ## rozklepaný pozri bojazlivý, vystrašený ## rozklknúť pozri rozbiť 1 ## rozkmásať pozri roztrhať ## rozkmasnúť pozri roztrhnúť ## rozkmitať pozri rozochvieť 1 ## rozkmotriť sa pozri pohnevať sa ## rozknísať pozri rozhýbať 1, rozkývať 1 ## rozkohútený pozri nahnevaný ## rozkohútiť sa 1. pozri nahnevať sa 2. pozri rozsamopašiť sa ## rozkokošený pozri samopašný, bujný 2, vzrušený 1 ## rozkokošiť sa 1. pozri nahnevať sa 2. pozri rozsamopašiť sa ## rozkol rozdvojenie spôsobené rozdielmi v názoroch, v zmýšľaní, roztržka: rozkol, roztržka medzi rodičmi a deťmi, kniž. rozbroj: rozbroj medzi príbuznými, nedorozumenie (menší rozkol): medzi súrodencami vzniklo nedorozumenie, nezhoda (nedostatok zhody, op. zhoda): záujmová nezhoda, nesúlad (nedostatok súladu; op. súlad): nesúlad v manželstve, disharmónia (nedostatok harmónie; op. harmónia): disharmónia na pracovisku, cirk. schizma (cirkevný rozkol) ## rozkolembať pozri rozhýbať 1, rozkývať 1 ## rozkolísaný pozri nestály 2, premenlivý, vratký 1 ## rozkolísať 1. zbaviť istoty a urobiť nepevným a nejednotným, rozkývať, vykývať: rozkolísali, vykývali jeho presvedčenie 2. pozri rozhýbať 1, rozkývať 1 ## rozkolnícky pozri rozvratný ## rozkolník pozri rozvratník, schizmatik ## rozkolný pozri rozvratný ## rozkolotať pozri rozvíriť 1 ## rozkonárený pozri košatý ## rozkonáriť sa pozri rozkošatiť sa ## rozkopať kopaním porušiť zem, pôdu, rozryť, rozrýpať: rozkopali, rozrýpali stavebný terén; ťažkými strojmi rozryli pole, rozbrázdiť (urobiť brázdy): pluhom rozbrázdili pole pozri rozryť ## rozkosíliť pozri rozviazať 1, rozmotať 1 ## rozkoš pozri pôžitok ## rozkošatený pozri košatý ## rozkošatiť sa rozrastenými vetvami sa stať košatým, rozvetviť sa, rozkonáriť sa: duby sa pekne rozkošatili, rozvetvili, rozrásť sa: lipa sa rozrástla do šírky, poet. rozrameniť sa ## rozkošnícky pozri pôžitkársky ## rozkošníctvo pozri pôžitkárstvo ## rozkošník pozri pôžitkár ## rozkošný pozri príjemný, pekný 1, nádherný 1 ## rozkrádač pozri zlodej, zbojník 1 ## rozkrádanie pozri krádež ## rozkrádať pozri kradnúť ## rozkradnúť pozri ukradnúť ## rozkrájať pozri rozkrojiť ## rozkrákoriť sa pozri rozhovoriť sa ## rozkrámiť sa pozri rozložiť sa 1 ## rozkriačiť pozri roztvoriť 1 ## rozkriačiť sa pozri roztvoriť sa 1 ## rozkričať pozri rozhlásiť ## rozkričať sa 1. pozri kričať 2. pozri okríknuť ## rozkrídliť pozri rozopnúť 2, roztiahnuť 3 ## rozkrídliť sa pozri roztvoriť sa 1 ## rozkríknuť pozri rozhlásiť ## rozkríknuť sa pozri okríknuť ## rozkrikovať sa pozri rozhadzovať sa ## rozkročene s nohami roztiahnutými široko od seba, s rozkročenými nohami, rozkročmo, obkročmo: rozkročene, rozkročmo zostal stáť pred výkladom; kozu preskakovali obkročmo, roznožmo (s roztiahnutými nohami): preskok roznožmo ## rozkročmo pozri rozkročene ## rozkrojiť ostrým nástrojom rozdeliť na časti, rozrezať: rozkrojil zemiak, prekrojiť, prerezať (obyč. na dve časti): prekrojila koláč; prerezal povraz, načať: načať chlieb, hovor. expr. rozfakliť (prudkým pohybom), rozkrájať (obyč. väčšie množstvo): rozkrájala deťom jabĺčka, porozkrajovať (postupne, viac vecí) ## rozkrútiť 1. uviesť do otáčavého pohybu, roztočiť, rozvrtieť: rozkrútili, roztočili kolesá, porozkrucovať, poroztáčať (postupne, viac vecí) 2. uvoľniť niečo skrútené, rozmotať: rozkrútila zamotanú vlnu; rozmotala klbko, rozvinúť, odvinúť, roztočiť, odkrútiť: rozvinúť, odvinúť stočený plagát 3. expr. začať niekoho krútiť v tanci, hovor.: roztočiť, rozvrtieť: rozkrútiť dievča na parkete, roztancovať: roztancoval všetky kolegyne, poroztáčať, porozkrucovať (postupne) 4. pozri začať 1 ## rozkudliť pozri rozmotať 1 ## rozkukať sa pozri rozhliadnuť sa ## rozkúriť sa pozri rozpáliť sa 1, rozpáliť sa 2 ## rozkúskovaný pozri nesúvislý 1, nejednotný ## rozkúskovať pozri rozdeliť 1 ## rozkúskovať sa pozri rozdeliť sa 1 ## rozkuštraný pozri strapatý ## rozkuštrený pozri strapatý ## rozkuštrať pozri postrapatiť ## rozkutať pozri rozhrabať ## rozkutrať pozri rozhrabať ## rozkvačiť pozri roztvoriť 1, roztiahnuť 3 ## rozkvákať pozri roztrhať ## rozkvákať sa pozri rozhovoriť sa ## rozkvasený 1. pozri búrlivý 3, rušný 2. pozri znechutený ## rozkvasiť pozri rozšliapať 1 ## rozkvasiť sa pozri rozmočiť sa ## rozkvet pozri rozvoj ## rozkvitnúť 1. pozri vykvitnúť 1, zakvitnúť 2. pozri vzrásť 2 ## rozkydať pozri rozhádzať 1, rozhádzať 2 ## rozkydať sa pozri rozpadnúť sa 1 ## rozkydnúť sa pozri rozpadnúť sa 1 ## rozkydnutý pozri tučný 1 ## rozkysnúť sa 1. pozri rozrásť sa 2 2. pozri stučnieť ## rozkysnutý pozri tučný 1 ## rozkývať 1. uviesť do kývavého pohybu, rozhojdať, rozkolísať: vlny rozkývali, rozhojdali člny, rozknísať, rozklátiť: vietor rozknísal, rozklátil vrchovce stromov, roztriasť, rozochvieť (uviesť do trasľavého pohybu): vietor roztriasol vyvesené zástavy, expr.: rozkolembať, rozkyvotať, rozcelembať, rozcombáľať, rozcelengať, expr. zried. roztrlingať: rozkolembať zvony 2. pozri rozhýbať 1, rozhýbať 2 ## rozkyvotať pozri rozkývať 1 ## rozladený pozri znechutený ## rozľahlý rozprestierajúci sa na veľkej ploche, zaberajúci veľký priestor, rozložitý, rozložený (rozľahlý a obyč. aj zložito členený, usporiadaný): rozľahlé, rozložité vrchy; rozložité, rozložené pohorie, pozemky, rozsiahly, rozmerný: rozsiahle roviny, rozmerný priestor, priestranný, priestorný (rozprestierajúci sa na veľkom, obyč. otvorenom priestore), široký, šíry: priestranný, priestorný, široký, šíry oceán, hovor. expr. rozťahaný, zried. obšírny pozri široký 2, priestranný ## rozľahnúť sa 1. pozri rozšíriť sa 2 2. pozri rozložiť sa 1 ## rozlajdaný pozri neupravený 2 ## rozľakaný pozri naľakaný ## rozlámať pozri polámať 1, dolámať ## rozlepiť sa rozdeliť sa na zlepenom mieste, odlepiť sa: polepené strany sa rozlepili, odlepili, uvoľniť sa, povoliť: na zlepených miestach sa hračka uvoľnila; obálka knihy povolila, rozglejiť sa (na zglejenom mieste): nábytok sa postupne rozglejil, porozlepovať sa, poodlepovať sa (postupne) ## rozleptať pozri rozložiť 4, poleptať ## rozlet pozri rozvoj ## rozletieť sa 1. pozri rozpadnúť sa 2 2. pozri roztvoriť sa 1 3. pozri rozšíriť sa 3 4. pozri rozutekať sa 1, rozutekať sa 2 ## rozležať sa pozri rozšíriť sa 2 ## rozliahnuť sa pozri rozmnožiť sa 2 ## rozliať 1. liatím rozšíriť po niečom (obyč. neúmyselne), vyliať: rozliať, vyliať vodu na koberec, expr.: rozčapkať, rozčľapkať, rozčrpkať (malé množstvo): rozčapkal víno po stole, expr.: rozčrpnúť, rozčapnúť, rozšplechnúť, rozčľapnúť (prudkým pohybom rozliať), porozlievať, povylievať (postupne, po troškách) 2. liatím rozdeliť, naliať: rozliať, naliať pivo do pohárov, porozlievať, ponalievať (postupne) 3. pozri rozpustiť 2 ## rozliať sa pozri roztiecť sa 1, roztiecť sa 2 ## rozlične rozličným spôsobom, rozličnými spôsobmi, s rozličnou mierou, vlastnosťami a pod. (op. rovnako), rozmanito, zastaráv. rozmanite, rôzne, odlišne: rozlične, rozmanito upravené záhradky; rôzne, odlišne stvárnená myšlienka, nerovnako, nejednako, rozdielne: nerovnako, nejednako, rozdielne spracovať suroviny, pestro, hocijako, všelijako, hovor. všelijak, hovor. expr. všakovak: ľudia tam chodia pestro, všelijako, všakovak oblečení, nejednotne, nerovnorodo, nesúrodo, rôznorodo (op. rovnorodo), kniž. heterogénne (op. homogénne): nejednotne, nerovnorodo, nesúrodo usporiadaný materiál; rôznorodo, heterogénne vplývať na stav ekonomiky, kniž. disparátne: vývin pokračoval disparátne, mnohorako, zried. viacerako, expr.: desatorako, storako, tisícorako (mnohými rozličnými spôsobmi): témy sa možno zmocniť mnohorako, storako, tisícorako, odchodne, protichodne, zastar. rozchodne [Dobšinský]: ekonomické problémy riešia odchodne, protichodne, inak, inakšie, ináč, tak i onak, tak i tak (iným spôsobom): ku každému musí pristupovať inak, inakšie, ináč, rôznotvárne, mnohotvárne (v rozličných tvaroch, podobách): rôznotvárne, mnohotvárne zobrazená skutočnosť ## rozličný 1. pozri rozmanitý 1 2. pozri odlišný, rozdielny ## rozliehať sa 1. (o zvuku) šíriť sa na všetky strany, znieť, zvučať: v sále sa rozliehala, znela, zvučala hudba, ozývať sa, ohlášať sa, zaznievať: krik sa ozýva, ohláša po celom dome, odb. rezonovať 2. pozri rozprestierať sa 1 ## rozlietavý pozri nestály 2, premenlivý ## rozlietnuť sa 1. pozri rozutekať sa 1 2. pozri roztvoriť sa 1 ## rozlievať sa pozri rozpíjať sa ## rozliezť sa 1. pozri rozísť sa 1 2. pozri rozšíriť sa 2 3. pozri roztiahnuť sa 1 ## rozlíšiť pozri rozoznať 1 ## rozlišovací schopný rozlišovať, určený na rozlišovanie, gram. diakritický: rozlišovacie, diakritické znamienka, kniž. dištinktívny: dištinktívne vlastnosti, schopnosti; dištinktívna platnosť hlásky ## rozlišovať pozri odlišovať, diferencovať ## rozloha pozri rozmer 1 ## rozlomený pozri rozháraný, rozdvojený 1 ## rozlomiť pozri zlomiť 1, polámať 1 ## rozložený 1. pozri rozľahlý, široký 1 2. pozri urastený ## rozložiť 1. dať vedľa seba, rozmiestiť, rozmiestniť, rozstaviť, rozostaviť: rozložili, rozostavili nábytok po izbe, poklásť, rozklásť: pokládla veci na posteľ, porozkladať, expr. porozťahovať (postupne, na viacero miest): porozkladať taniere po stole; porozťahovať hračky po izbe 2. niečo zložené dať do rovnej plochy, rozostrieť, rozstrieť, rozprestrieť, prestrieť: rozložiť, rozostrieť noviny; rozprestrieť dáždnik, roztiahnuť: roztiahnuť deku na trávu, rozvinúť: rozvinúť plachtu, rozostlať (rozložiť periny): rozostlať posteľ, expr. rozvaliť: rozvalil tri snopy, zried. rozvetviť [Hviezdoslav], porozkladať, porozprestierať, porozťahovať, porozostielať (postupne, viac vecí) 3. rozdeliť na časti, rozobrať: rozložiť, rozobrať prístroj, rozčleniť (členením): autor rozčlenil kapitolu na viac častí, analyzovať, rozanalyzovať (rozložiť analýzou): detailne analyzovať vedecký problém, dekomponovať, disociovať (rozložiť na zložky): dekomponovať zlúčeninu, chem. rozštiepiť 4. spôsobiť rozklad, rozvrátiť, zničiť: rozložili, zničili celú organizáciu, dezorganizovať, zdezorganizovať, destabilizovať: dezorganizovať, destabilizovať pracovnú morálku, rozožrať, rozžrať, rozleptať (rozložiť leptaním): roztok rozožral dlážku, požrať (o hrdzi), rozrušiť: hrdza požrala, rozrušila karosériu, hovor. vyžrať (žraním rozložiť): kyselina vyžrala tkanivo 5. pozri roztiahnuť 3 6. pozri založiť 5 ## rozložiť sa 1. umiestniť sa s vecami na rozličné miesta, rozmiestiť sa, rozmiestniť sa: žiaci sa rozložili, rozmiestnili po lúke, rozostaviť sa, rozstaviť sa, porozkladať sa: rozostavili sa, porozkladali sa so stanmi pod stromami, expr.: porozťahovať sa, rozkrámiť sa: deti sa porozťahovali, rozkrámili s hračkami po celom byte, kniž. rozhostiť sa: rozhostili sa pod topoľom, rozprestrieť sa, rozľahnúť sa (na väčšom priestore): rozprestretý, rozľahnutý tábor pri Dunaji 2. pohodlne si sadnúť alebo ľahnúť, usadiť sa, zasadnúť si: rozložil sa, usadil sa vo foteli; zasadli si k obedu, expr.: uvelebiť sa, usalašiť sa: usalašili sa na gauči, expr. zried. uveličiť sa, kniž.: uhostiť sa, rozhostiť sa 3. podľahnúť rozkladu, rozpadnúť sa: hmota sa rozložila, rozpadla, rozvrátiť sa, rozrušiť sa: spoločenstvo sa rozvrátilo; morálka sa rozrušila, nár. rozrusať sa 4. rozdeliť sa na časti, rozčleniť sa: strana sa rozložila, rozčlenila na viac frakcií, dekomponovať sa, disociovať sa: zlúčenina sa rozložila, disociovala na zložky, chem. rozštiepiť sa ## rozložiť si pozri rozmyslieť si ## rozložito 1. pozri rozložitý, pozri široko 1 2. pozri plecnatý, urastene ## rozložitý 1. pozri rozľahlý, široký 1 2. pozri plecnatý, urastený ## rozlúčenie pozri rozlúčka ## rozlúčiť pozri oddeliť 1 ## rozlúčiť sa 1. vzdialiť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. s pozdravom, rozísť sa: rozlúčili sa, rozišli sa pred domom, odobrať sa, pobrať sa: odobrala sa od rodičov; rýchlo sa pobral, zastar. rozžehnať sa: rozžehnal sa s rodinou, poodoberať sa, poodberať sa, porozchádzať sa (postupne sa rozlúčiť s viacerými osobami), fraz. dať zbohom (niekomu, niečomu) 2. pozri zanechať 2 ## rozlúčka rozídenie sa dvoch alebo viacerých ľudí, obyč. spojené s pozdravom, rozlúčenie, lúčenie: odísť bez rozlúčenia, rozlúčky; lúčenie s priateľmi, rozchod (často aj trvalé prerušenie stykov): sľub daný pri rozchode, odobierka, hovor.: odberačka, odbierka (rozlúčka spojená s obradom): svadobná odobierka ## rozlučovať sa pozri lúčiť sa ## rozluka kniž. akt osamostatnenia sa od niečoho: dlhá rozluka ho veľmi bolela, oddelenie, odluka: odluka cirkvi od štátu ## rozlúpiť pozri rozdeliť 1 ## rozlúpnuť pozri rozdeliť 1 ## rozlúsknuť pozri vyriešiť ## rozlúštiť niečo nejasné, ťažké objasniť, vylúštiť: rozlúštil, vylúštil hádanku, vyriešiť, rozriešiť (riešením objasniť): rozriešili záhadu, rozlúsknuť (naraz rozlúštiť): rozlúskol otázku, prísť na niečo, kniž. rozuzliť: prísť na koreň problému, rozuzliť koreň problému, pren. rozmotať: konečne rozmotal zápletku, pren. rozťať (rázne vyriešiť): rozťať problém, dešifrovať, rozšifrovať (rozlúštiť niečo utajené, zašifrované): dešifroval správu, rozkaz, dekódovať (zo zakódovanej podoby): nakoniec dekódovali signál ## rozlúštiteľný pozri čitateľný ## rozľútený pozri nahnevaný, zúrivý 1 ## rozľútiť pozri nahnevať ## rozľútiť sa pozri nahnevať sa ## rozľútostený pozri rozcitlivený, ľútostivý 2 ## rozľútostiť sa pozri rozžialiť sa ## rozmáčať sa pozri rozmočiť sa ## rozmáhať sa 1. pozri množiť sa 1 2. pozri silnieť, mohutnieť ## rozmach pozri rozvoj ## rozmachliť pozri rozotrieť ## rozmanito pozri rozlične, pozri rozmanitý ## rozmanite pozri rozlične, pozri rozmanitý ## rozmanitý 1. ktorý je nerovnakého druhu, nerovnakej kvality, nerovnakých vlastností a pod. (op. rovnaký, jednotný), pestrý, mnohoraký, všelijaký: mať rozmanitú, pestrú stravu; človek rozmanitých, mnohorakých tvárí; rozmanité, všelijaké tvary váz, rozličný, rôzny, rôznorodý, nesúrodý, nerovnorodý, nerovnaký, nejednaký: kúpiť rozličný, rôzny, rôznorodý tovar; nesúrodé, nerovnaké druhy, niekoľkoraký, dakoľkoraký, viaceraký: niekoľkoraké, dakoľkoraké formy, mnohotvárny (op. jednotvárny, monotónny): mnohotvárna krajina, kadejaký, kdejaký: predvádzať kadejaké, kdejaké kúzla, miešaný, hovor. všakovaký, expr. všakový, expr.: storaký, tisícoraký, tisícerý, tristoraký, strakatý: storaké, tisícoraké podoby krásy, zastar. onakvý pozri pestrý, rôznorodý 2. pozri odlišný, rozdielny ## rozmar pozri chúťka ## rozmárniť pozri premárniť ## rozmarný 1. pozri veselý 1, žartovný 1, žartovný 2 2. pozri vrtošivý, náladový 1, nestály 1, nestály 2 ## rozmášťať pozri mastiť 1 ## rozmazaný pozri neurčitý, nejasný 1 ## rozmazať pozri rozotrieť ## rozmaznanec rozmaznaný človek, maznák: vychovali z neho rozmaznanca, maznáka, maznoš, zried. maznavec, hovor. mamičkár, plačko, hovor. expr.: ufňukanec, rozpustenec, roztopašník, samopašník ## rozmaznaný pozri samopašný ## rozmaznávať robiť niekomu všetko po vôli, a tým kaziť, maznať: od detstva ho rozmaznávali, maznali, povoľovať (poskytovať veľa voľnosti): príliš mu povoľovali, expr. voľkať, kniž. hovieť: voľkajú, hovejú jej ako dieťaťu, premaznávať (veľmi rozmaznávať), kniž. zastar. mazliť, expr. mazlinkať ## rozmädliť pozri rozdrobiť 1 ## rozmedzie 1. pozri hranica 1, hranica 2 2. pozri rozpätie 1 ## rozmeliť pozri rozdrobiť 1 ## rozmelniť pozri rozdrobiť 1 ## rozmer 1. hodnota udávajúca jednu z troch hodnôt (dĺžka, výška alebo šírka), miera, dimenzia: rozmery, dimenzie štadióna; telesné miery, rozloha (plošný rozmer): pole má rozlohu 10 ha, rozsah (plošný rozmer): rozsah záhrady, výmera (rozloha určená meraním): výmera bytu, veľkosť (priestorový, plošný rozmer): roztriediť veci podľa veľkosti, šírka (rozmer niečoho v horizontálnej rovine kolmo na pozdĺžnu os): šírka ulice, dĺžka (lineárny rozmer): dĺžka miestnosti, výška (rozmer niečoho vo vertikálnom smere): výška múru, hĺbka (rozmer niečoho vo vertikálnom smere dolu alebo v horizontálnom smere dovnútra): hĺbka javiska, objem, kniž. volúmen (priestorový rozmer): objem nádoby, formát: formát papiera 2. stupeň istého javu, intenzita, rozsah: povodeň nadobudla veľké rozmery, veľkú intenzitu, veľký rozsah, objem: objem priemyselnej výroby, dimenzia: časové dimenzie, veľkosť, hĺbka: veľkosť, hĺbka citu ## rozmeriavať pozri merať 1 ## rozmerný pozri veľký 1, rozľahlý, rozsiahly 1, rozsiahly 2 ## rozmetaný pozri neusporiadaný, rozháraný, neupravený 2 ## rozmetať pozri rozhádzať 1 ## rozmetávač pozri rozhadzovač ## rozmetávadlo pozri rozhadzovač ## rozmiagať pozri rozmliaždiť ## rozmiesiť pozri rozmliaždiť ## rozmiestiť jednotlivé veci dať na rozličné miesta v priestore, rozmiestniť, rozložiť, rozklásť: rozmiest(n)ili, rozložili nábytok; rozklásť koberce po zemi, rozostaviť, rozstaviť, rozostavať: rozostavili sochy po výstavnej miestnosti, pren. rozsiať: kopce s rozsiatymi vilami, odb. dislokovať: dislokovať vojská, porozkladať, porozostavovať (postupne, viac vecí): porozostavoval figúrky po šachovnici ## rozmiestiť sa pozri rozložiť sa 1 ## rozmiešať miešaním spojiť, vymiešať, zmiešať: rozmiešala, zmiešala žĺtok s cukrom, premiešať, pomiešať: premiešať polevu, rozhabarkovať (rozmiešať habarkou), roztrepať, kuch. slang. rozšprudlovať: rozšprudlovala smotanu, rozmixovať (v mixéri) ## rozmilý pozri milý 3, príjemný ## rozmixovať pozri rozmiešať ## rozmlátiť pozri rozbiť 1 ## rozmliagať pozri rozmliaždiť ## rozmliazgať pozri rozmliaždiť ## rozmliaždiť mliaždením rozdrviť, pomliaždiť: rozmliaždiť, pomliaždiť ovocie na kašu, rozdláviť, podláviť, rozgniaviť, pogniaviť, rozpučiť, popučiť, roztlačiť: rozdláviť, pogniaviť zemiaky, domliaždiť, expr.: umliaždiť, dogniaviť: stroj mu domliaždil, dogniavil ruku, zadláviť, zagniaviť: chodil opatrne, aby nezadlávil dážďovky, expr.: zapučiť, prepučiť, zmliaždiť, zmiagať, rozmiagať, pomiagať: pomiagané jahody s cukrom, pomiesiť, rozmiesiť (miesením rozdrviť): rozmiesená hlina, roztĺcť, potĺcť (tlčením rozdrviť): roztĺcť kamene na prach, rozdrobiť, rozmeliť, pomeliť, rozmrviť, pomrviť (mrvením rozdrviť): rozmrviť chlieb, rozdupať, rozdupkať (dupaním): deti rozdupali slivky pod stromom, rozotrieť, roztrieť (trením rozdrviť): rozotrel klasy v dlani, expr. domrviť, expr. zried.: rozcápať, rozpagáčiť, nár.: rozmliagať, rozmliazgať, rozdegviť, domeliť, porozpúčať, poroztláčať (postupne, viac vecí) ## rozmnožiť 1. urobiť väčším v počte, množstve, rozsahu, rozšíriť, zväčšiť: rozmnožiť, rozšíriť zeleň v meste, zveľadiť: zveľadil otcovský majetok, namnožiť: štúdiami si namnožil poznatky, obohatiť (rozmnožiť o niečo nové): obohatil slovník o nové slová, znásobiť, kniž. multiplikovať (viacnásobne rozmnožiť): znásobili počet zamestnancov, kniž.: rozhojniť, zveličiť, zastar. zvelebiť: zvelebenie majetkov [Vajanský] 2. osobitným technickým postupom urobiť väčší počet exemplárov tlačoviny: rozmnožili obežníky, reprodukovať (kopírovaním polygrafickou technikou): reprodukované maľby, rukopisy, cyklostylovať (cyklostylom), xeroxovať (xeroxom) ## rozmnožiť sa 1. stať sa početnejším, rozmôcť sa, rozrásť sa: rozvody sa rozmnožili, rozmohli; korene sa rozrástli, zveľadiť sa (stať sa obsažnejším): jeho vedomosti sa zveľadili, rozšíriť sa, rozvetviť sa (stať sa rozsiahlejším): rad sa rozšíril, rozvetvil, pribudnúť (rozmnožiť sa o niečo nové): pribudli mu starosti, kniž. rozhojniť sa, expr. rozprasiť sa: burina sa rozhojnila, rozprasila po záhrade, kniž. zried. rozožrať sa, expr. zried. rozprplať sa, zried. rozveľadiť sa 2. biologicky vzniknúť, rozplodiť sa: hmyz sa rozmnožil, rozplodil; bunky sa rozmnožili, naplodiť sa (vo veľkom množstve vzniknúť plodením): naplodilo sa veľa myší, nakotiť sa (kotením): nakotilo sa množstvo mačiek, expr. rozplieniť sa, hovor. expr. naprasiť sa: potkany sa rozplienili, naprasili v celom okolí, rozplemeniť sa (rozmnožiť sa plemenením): ošípané sa rozplemenili, rozliahnuť sa (liahnutím): kurence sa rozliahli ## rozmnožovací pozri pohlavný ## rozmočený pozri mokrý 1, blatistý, bahnitý ## rozmočiť sa stať sa mokrým účinkom vody, rozmoknúť: lesné chodníky sa rozmočili; atletická dráha rozmokla, rozmáčať sa, zamáčať sa: plátenné topánky sa jej v daždi rozmáčali, zamáčali, rozbahniť sa, rozkvasiť sa (stať sa bahnistým): rozbahnené, rozkvasené pole, expr. rozpľuštiť sa: rozpľuštená poľná cesta, zried. rozmoknúť sa ## rozmoknúť pozri rozmočiť sa ## rozmoknutý pozri blatistý, bahnitý ## rozmontovať pozri rozobrať 1 ## rozmotať 1. niečo zmotané uvoľniť, rozpliesť, rozviť: rozmotať, rozpliesť uzol; rozvila si vlasy, rozpriasť (niečo spradené): rozpriasť vlnu, klbko, rozsnovať, odsnovať, odmotať: odmotať klbko špagátu, rozvinúť, rozkrútiť, roztočiť (niečo skrútené): rozvinúť zástavy; rozkrútiť batôžtek, rozviazať, rozuzliť (uvoľniť uzol): rozuzliť stužku, hovor.: rozchlpiť, odchlpiť, rozhrčkať, odhrčkať: rozchlpila, odhrčkala pradená, expr.: rozkudliť, rozpantať, expr. zried. rozplantať, zried. rozkosíliť: rozpantal si šnúrky na topánkach, porozmotávať, porozplietať, porozväzovať (postupne, viac vecí) 2. pozri rozlúštiť ## rozmôcť sa 1. pozri rozmnožiť sa 1 2. pozri zosilnieť ## rozmraučať sa pozri rozplakať sa ## rozmraziť pozri odmraziť ## rozmrhať pozri premárniť ## rozmrnčať sa pozri rozplakať sa ## rozmrviť pozri rozdrobiť 1 ## rozmrviť sa pozri rozdrobiť sa 1 ## rozmrzený pozri nahnevaný, mrzutý 1 ## rozmrzieť pozri nahnevať ## rozmrzieť sa pozri nahnevať sa ## rozmrznúť prestať byť zamrznutý, odmrznúť: zem, pôda rozmrzla, odmrzla; mrazená zelenina odmrzla, rozpustiť sa, roztopiť sa, roztaviť sa (stať sa kvapalným): ľad, sneh sa rozpustil, porozmŕzať, poodmŕzať (postupne; o viacerých veciach) ## rozmykať pozri roztrhať ## rozmysel pozri rozvaha 1 ## rozmyslený pozri premyslený ## rozmyslieť si v mysli dôkladne posúdiť, zhodnotiť okolnosti, premyslieť: dobre si rozmyslel, premyslel ďalší krok, uvážiť, zvážiť, rozvážiť (si): uvážila, zvážila, koľko má ešte času; tú vec si si nerozvážil, prebrať, rozobrať, rozanalyzovať: neprebrali, nerozobrali problém, ako treba, expr.: rozhútať, prehútať, trocha expr. predumať, hovor. expr.: prešpekulovať, prekumštovať: treba vec predumať, prešpekulovať, kým sa rozhodnete, porozmýšľať, popremýšľať (trochu alebo viackrát): dobre porozmýšľal a rozhodol sa správne, zried.: rozložiť si, porozkladať si [Kukučín] ## rozmýšľať pozri premýšľať ## rozmýšľavý pozri hĺbavý, rozjímavý ## roznariekať sa pozri rozplakať sa ## roznášač pozri rozširovateľ ## roznášať pozri nosiť, pozri rozniesť ## roznášateľ pozri rozširovateľ ## roznecovadlo pozri rozbuška ## roznetka pozri rozbuška ## roznežnený pozri rozcitlivený, nežný 2 ## roznežnieť pozri rozcítiť sa ## roznežniť sa pozri rozcítiť sa ## rozniesť 1. rozptýliť do okolia: rozniesť infekciu, roznosiť (po častiach): vietor roznosil smeti, rozvliecť, rozvláčiť, zvláčiť (vláčením): ktosi rozvláčil seno po dvore, rozšíriť: rozšíriť nákazu, roztrúsiť: deti roztrúsili blato po izbe, poroznášať, porozvláčať, porozvlačovať, porozťahovať, poroztrusovať (postupne) 2. urobiť známym, rozchýriť: rozniesol, rozchýril zvesť po celej dedine, roznosiť, rozšíriť, rozhlásiť: roznosiť správu; rozšíriť, rozhlásiť svoj názor po pracovisku, expr.: roztárať, roztrúbiť, rozbubnovať, rozkrákoriť: všetko roztrúbi, poroznášať, porozhlasovať, expr. poroztrubovať (postupne) 3. expr. rozšíriť klebety, ohovoriť: rozniesli, ohovorili ho v novinách, expr.: roznosiť, rozvláčiť, roztrúsiť: rozvláčila, roztrúsila klebety o našej rodine, poroznášať, poohovárať, porozvlačovať, poroztrusovať, porozťahovať (postupne) 4. pozri doniesť 1 5. pozri rozobrať 2 6. pozri rozohnať 1 ## rozniesť sa 1. pozri rozptýliť sa 1 2. pozri rozšíriť sa 2, rozšíriť sa 3 ## roznietiť 1. pozri zapáliť 1, zapáliť 3 2. pozri podnietiť 1 ## roznosiť pozri rozniesť 1, rozniesť 2, rozniesť 3 ## roznožmo pozri rozkročene ## roznôtiť sa pozri rozospievať sa ## rozoberať pozri analyzovať, pozri rozobrať ## rozobrať 1. rozdeliť na jednotlivé časti, rozložiť: rozobrať, rozložiť hodinky, prístroj, rozmontovať, demontovať (niečo zmontované): demontovali lešenie, pren. expr.: rozpitvať, zanatomizovať: postupne rozpitvali celý počítač, porozoberať, porozberať, porozkladať (postupne) 2. po častiach vziať z celku, rozobrať si, pobrať: ľudia (si) rozobrali pracovné odevy, rozniesť (nosením): ženy rozniesli posledné zásoby, expr.: rozchytať, rozchvátať (rýchlo rozobrať): rozchytali tovar, celý náklad za chvíľku, rozkradnúť, pokradnúť (krádežou rozobrať): rozkradli stavebný materiál, porozoberať, porozberať, poroznášať, expr. porozchytávať (postupne) 3. dôkladne preskúmať, urobiť rozbor: rozobrali situáciu, urobili rozbor situácie, urobiť analýzu, zanalyzovať, rozanalyzovať: rozanalyzovali problém, expr.: rozpitvať, detailizovať, zanatomizovať (rozobrať do podrobností): detailizoval príčiny neúspechu 4. pozri rozptýliť 3 ## rozobrať sa pozri prebrať sa ## rozocnieť sa pozri rozcítiť sa ## rozodnievať sa pozri svitať ## rozodniť sa pozri rozvidnieť sa 1 ## rozodrať 1. častým používaním poškodiť, porušiť celistvosť, rozdrať, zodrať: roz(o)dral, zodral topánky za jednu sezónu, znosiť (nosením poškodiť): znosiť nohavice, šaty, vydrať, predrať (vo veľkej miere): vydraté, predraté staré kreslo, roztrhať, expr. rozšklbať, rozdriapať (celkom rozodrať): stálym nosením rozdriapal všetky nohavice, dodrať, donosiť, dotrhať, expr.: došklbať, dodriapať (obyč. postupne a úplne): dodrala, došklbala aj poslednú sukňu, prederaviť (urobiť diery): prederavil oblek na lakťoch 2. pozri rozodrieť ## rozodrieť prudkým trením o niečo ostré poškodiť (obyč. kožu), rozdrieť, rozodrať, rozdrať: rozdrel, rozodrel si ruky do krvi; rozdral si kolená pri robote, odrieť, odrať, zodrieť, zodrať: zodraté nohy od topánok, rozškrabať, rozškriabať, rozoškrieť (rozdrieť škrabaním): nechtami si rozškrabala tvár; rozoškrel si palce na bosých nohách, rozdriapať, dodriapať: rozdriapal, dodriapal si ruky pri trhaní malín ## rozohnať 1. prinútiť rýchlo odísť skupinu ľudí alebo zvierat (na všetky strany), zastar. rozhnať: policajti rozohnali demonštrantov, rozptýliť, roztrúsiť: vojna roztrúsila mužov po svete, expr.: rozduriť, rozprášiť, rozniesť, rozkúriť: pes rozduril sliepky; rozprášiť, rozniesť vojsko, rozplašiť (plašením rozohnať): výstrelmi rozplašili stádo, porozháňať (postupne) 2. pozri rozptýliť 2 ## rozohnať sa 1. pozri ohnať sa 1 2. pozri rozutekať sa 2 ## rozohnený pozri nadšený 2 ## rozohniť citovo silno vzrušiť: víno im rozohnilo mysle; rozohnil publikum svojím prejavom, rozrušiť: urážka ho rozrušila, nadchnúť, oduševniť: pohľad na hory ho nadchol, kniž.: zapáliť, uchvátiť, zried. zanietiť: zapálil, zanietil im srdcia nádejou, pren. expr. elektrizovať: rozporuplná správa ho elektrizovala, rozpáliť, rozplameniť, rozvášniť, roznietiť, zried. rozvíchriť (rozohniť vo veľkej miere): nespravodlivosť ho rozpálila, rozvášnila; roznietili, rozvíchrili v nej nenávisť, rozjariť, rozohriať, rozveseliť (zároveň potešiť): rozprávaním rozjaril celú spoločnosť ## rozohniť sa silno sa citovo vzrušiť, rozrušiť sa, rozpáliť sa: rozohniť sa, rozrušiť sa hnevom, zapáliť sa, nadchnúť sa, oduševniť sa (dostať sa do nadšenia): nadchol sa krásou umenia, vzbĺknuť, vzplanúť, zahorieť (náhle sa rozohniť): celý vzbĺkol za myšlienku obnovy spolku, rozžiariť sa, rozjariť sa, rozohriať sa, rozveseliť sa (dostať sa do radostného vzrušenia): tváre sa im rozžiarili, rozjarili; rozohriali sa vínom, rozvášniť sa, rozplameniť sa, zried. rozvíchriť sa (rozohniť sa vo veľkej miere): rozvášnil sa v hádke ako kohút, hovor.: rozgurážiť sa, dostať guráž (zároveň sa posmeliť): rozgurážili sa v krčme, kniž.: roznietiť sa, rozhorliť sa, zanietiť sa, poet. rozplápolať sa: rozhorlil sa pre nespravodlivosť, fraz.: prísť/dostať sa do varu, dostať sa do ohňa ## rozohrať uviesť do činnosti hudobný nástroj, rozozvučať, rozzvučať: rozohrali, rozozvučali cimbaly, rozoznieť, kniž. rozzunieť ## rozohriať 1. pozri zohriať 2. pozri rozohniť, nadchnúť 3. pozri potešiť 2 ## rozohriať sa 1. pozri zahriať sa 2. pozri rozohniť sa, nadchnúť sa 3. pozri potešiť sa ## rozochvený 1. pozri trasľavý 1 2. pozri vzrušený 1 ## rozochvieť 1. uviesť do chvenia, roztriasť, rozkmitať: prstami rozochvel struny; vietor rozkmital konáre, zried. rozvibrovať: rozvibrovalo mu nervy, expr.: rozklepať, rozdrgľovať 2. pozri dojať 1 ## rozoklaný pozri rozdvojený 1, rozdvojený 2 ## rozoklať pozri rozdvojiť 1 ## rozomieľať pozri mlieť 1 ## rozomlieť pozri rozdrobiť 1, zomlieť ## rozopnúť 1. uvoľniť niečo zopäté, spojené (op. zapnúť, zapäť), rozhaliť: rozopol, rozopäl, rozhalil si košeľu, porozpínať, porozopínať (postupne, viac vecí): poroz(o)pínala dieťaťu všetky gombíky 2. roztiahnuť do šírky, rozpäť: roz(o)päl ruky, rozostrieť, rozstrieť, rozprestrieť: holuby roz(o)streli krídla, rozkrídliť (na spôsob krídel) ## rozopäť 1. uvoľniť niečo zopäté, spojené (op. zapnúť, zapäť), rozhaliť: rozopol, rozopäl, rozhalil si košeľu, porozpínať, porozopínať (postupne, viac vecí): poroz(o)pínala dieťaťu všetky gombíky 2. roztiahnuť do šírky, rozpäť: roz(o)päl ruky, rozostrieť, rozstrieť, rozprestrieť: holuby roz(o)streli krídla, rozkrídliť (na spôsob krídel) ## rozopra pozri spor 1, rozpor ## rozorať oraním spracovať pôdu, poorať, zorať: rozorali, zorali roľu ## rozorvaný pozri nepokojný 1, rozdvojený 1, rozháraný ## rozorvať pozri roztrhať ## rozosiať pozri rozptýliť 1 ## rozoskvieť sa pozri rozžiariť sa ## rozoslať pozri rozposlať ## rozosmiať sa začať sa smiať: deti sa rozosmiali, expr.: rozchechotať sa, rozchechtať sa, rozchachotať sa, rozchachtať sa, rozhahotať sa, rozchechliť sa (hlasno, samopašne sa rozosmiať), expr.: rozrehotať sa, rozrehúňať sa, hovor. expr.: rozrehliť sa, rozrehniť sa, rozrehoniť sa, rozrehtať sa (hlasno a neviazane): podgurážení chlapi sa rozrehotali, expr.: rozchichotať sa, rozchichtať sa, rozchichúňať sa, rozchichútať sa, rozchichliť sa (obyč. o ženách a deťoch; rozosmiať sa vysoko znejúcim smiechom): maturanti sa rozchichotali ## rozosmiato pozri veselo 1 ## rozosmútiť sa pozri rozžialiť sa ## rozospatý pozri ospanlivý 1 ## rozospaný pozri ospanlivý 1 ## rozospievať sa dať sa do spevu, rozspievať sa, roznôtiť sa: deti sa rozospievali; tíško sa roznôtila ## rozostavať pozri rozostaviť 1 ## rozostaviť 1. postaviť na rozličné miesta, rozstaviť, rozostavať: rozostaviť stráž, rozložiť, rozmiestiť, rozmiestniť: rozložili, rozmiestnili nábytok po izbe, porozostavovať, porozkladať, porozmiesťovať, porozmiestňovať (postupne, viac vecí): porozkladala tovar po stole 2. pozri roztiahnuť 1 ## rozostlať 1. pozri odostlať 2. pozri rozložiť 2, roztiahnuť 1 ## rozostrieť 1. pozri rozložiť 2, roztiahnuť 1, roztiahnuť 3, rozprestrieť 1, rozprestrieť 2 2. pozri rozopnúť 2 ## rozostúpiť sa 1. pozri roztvoriť sa 1 2. pozri rozísť sa 1 3. pozri rozdeliť sa 1 ## rozoškrieť pozri rozodrieť, poškrabať 2 ## rozoštvaný pozri rozvadený ## rozoštvať pozri nahnevať ## rozoštvať sa pozri nahnevať sa ## rozotrieť naniesť niečo polotekuté na väčšiu plochu, roztrieť: roz(o)trela si krém okolo očí, natrieť, potrieť (tak pokryť plochu): natrieť, potrieť chlieb maslom, rozmazať, expr. zried. rozmachliť: dieťa rozmazalo, rozmachlilo kašu po stole, porozotierať, poroztierať (postupne, viac vecí) ## rozovrieť pozri roztvoriť 1 ## rozozliť sa pozri nahnevať sa ## rozoznať 1. vedieť zistiť odlišnosť medzi vecami, javmi, rozlíšiť, odlíšiť, rozpoznať: vie rozoznať pravdu od lži; rozlíši, rozpozná zvláštne vône, diferencovať, kniž. distingvovať: diferencuje hodnoty, porozoznávať (postupne) 2. pozorovaním zistiť, rozpoznať, poznať, spoznať, spozorovať: rozoznal v diaľke mesto, zbadať, postrehnúť, všimnúť si (bystro): postrehol v ňom talent, porozoznávať (postupne, viac vecí, osôb) ## rozoznateľný pozri viditeľný ## rozoznieť pozri rozohrať ## rozozvučať pozri rozohrať ## rozožierať pozri leptať, požierať ## rozožrať pozri rozložiť 4, prežrať 1 ## rozožrať sa pozri rozmnožiť sa 1 ## rozpačiť sa pozri rozpakovať sa ## rozpačitý pozri bezradný, nerozhodný 1, neistý 1 ## rozpad 1. pozri rozklad 2, rozklad 3 2. pozri zánik ## rozpadať sa pozri mrviť sa 1 ## rozpadávať sa pozri mrviť sa 1 ## rozpadúvať sa pozri mrviť sa 1 ## rozpadnúť sa 1. rozložiť sa na časti vplyvom dlhšieho procesu, rozsypať sa: murivo sa rozpadlo, rozsypalo, rozrúcať sa, porúcať sa, rozváľať sa, rozvaliť sa (rúcaním): most sa rozvalil, zvaliť sa, zbúrať sa, zrútiť sa, zrúcať sa, zboriť sa: stavisko sa po požiari zborilo, expr.: rozkydať sa, rozkydnúť sa: drevenica sa celkom rozkydla, odb.: zvetrať, rozvetrať (pôsobením vody, vzduchu, slnka): rozvetrané horniny, porozpadávať sa, porozpadúvať sa (postupne, jeden po druhom) 2. úderom, nárazom sa rozlámať, rozbiť sa, roztĺcť sa: váza sa rozpadla, roztĺkla na márne kúsky, hovor. roztrepať sa, expr.: rozdrúzgať sa, dodrúzgať sa, rozletieť sa, roztrieskať sa, roztrieštiť sa: všetky taniere sa už roztrepali, roztrieskali 3. pozri rozložiť sa 3 4. pozri rozísť sa 1 ## rozpagáčiť pozri rozmliaždiť ## rozpachtený pozri veselý 1 ## rozpajedený pozri nahnevaný ## rozpajediť pozri nahnevať ## rozpajediť sa pozri nahnevať sa ## rozpakovať sa byť v duševnom stave neistoty, bezradnosti, nerozhodnosti, byť v rozpakoch, byť v pomykove: dlho sa rozpakoval, až napokon súhlasil; v spoločnosti bol vždy v pomykove, kniž. zastar. rozpačiť sa pozri okolkovať ## rozpaky duševný stav človeka prejavujúci sa nerozhodnosťou, často vyvolaný niečím nečakaným, pomykov: byť v rozpakoch, v pomykove; dostať sa do rozpakov, do pomykova, bezradnosť: v jeho pohľade bola bezradnosť, neistota, pochybnosť (nedostatok istoty): prekonať neistotu; nechávať niekoho v pochybnostiach, škrupule (prepiata úzkostlivosť): byť bez škrupúľ, okolky (váhavé konanie): spýtať sa bez okolkov, zábrana (zabraňujúci činiteľ): spoločenské zábrany, komplex (súbor pocitov ovplyvňujúcich správanie): komplex menejcennosti, subšt. mindrák ## rozpálený 1. pozri horúci 1 2. pozri vzrušený 1 ## rozpáliť 1. silno zohriať, rozhorúčiť, rozkúriť, rozžeraviť: rozpálil pec; rozkúril izbu; kováč rozžeravil železo, hovor. expr. rozhajcovať 2. spôsobiť horúčavu v tele, rozhorúčiť: tanec ju rozpálil, rozhorúčil 3. pozri rozohniť ## rozpáliť sa 1. silno sa zohriať, rozhorúčiť sa, rozkúriť sa: kachle sa rozpálili, rozkúrili, rozžeraviť sa, rozžeravieť sa (veľmi intenzívne): podkova sa rozžeravila, hovor. expr. rozhajcovať sa 2. stať sa horúcim (o ľudskom tele), rozhorúčiť sa: rozpáliť sa, rozhorúčiť sa na slnku, expr.: rozplameniť sa, rozkúriť sa: bola celá rozkúrená od tanca, sčervenieť (o tvári): líca jej radosťou sčerveneli 3. pozri rozohniť sa ## rozpamätať sa vybaviť si v pamäti niečo zabudnuté, rozpomenúť sa, spomenúť si: rozpamätal sa, spomenul si na slová učiteľa, pripomenúť si, pripamätať si, pripamätovať si: pripomenul, pripamätal si príhodu z detstva, upamätať sa, upamätovať sa: nemohol sa upamätať, kedy známeho naposledy videl, vybaviť si (znova vyvolať v mysli): vybavila si nebožtíkovu tvár, pomyslieť (si), zmyslieť si (oživiť si v mysli): náhle si pomyslel, zmyslel na detstvo, zastaráv. spamätať sa: hneď sa spamätala na jej brata, zried. rozchopiť sa, nár. rozpomnúť sa ## rozpantať pozri rozmotať 1, rozviazať 1 ## rozpaprať pozri rozrobiť 1 ## rozpaprčený pozri nahnevaný ## rozpaprčiť pozri nahnevať ## rozpaprčiť sa pozri nahnevať sa ## rozpárať pozri rozrezať 2 ## rozparcelovať pozri rozdeliť 1 ## rozpasený 1. pozri bujný 2 2. pozri tučný 1 ## rozpásť sa pozri stučnieť ## rozpašmať pozri nalákať ## rozpäť pozri rozopnúť 2 ## rozpätie 1. vzdialenosť medzi dvoma krajnými bodmi: rozpätie krídel lietadla, rozmedzie (miestne alebo časové rozpätie): v rozmedzí troch rokov 2. pozri rozvoj 3. pozri stupnica ## rozpečatiť sa pozri roztvoriť sa 1 ## rozpelešiť sa pozri usadiť sa 1 ## rozpeniť pozri rozbúriť 1 ## rozpeniť sa pozri nahnevať sa ## rozpiadliť pozri rozprestrieť 1 ## rozpierať sa pozri rozhadzovať sa ## rozpíjať sa pri vpíjaní sa roztekať, rozmokať sa: farba sa rozpíja, rozmoká na papieri, rozlievať sa: atrament sa jej od sĺz rozlieva ## rozpíliť pozri rozrezať 1 ## rozpínať sa 1. zväčšovať svoj objem, rozširovať sa, rozťahovať sa: pary sa rozpínajú; kovy sa teplom rozťahujú; dym sa rozširuje, duť sa, nadúvať sa, vzdúvať sa, nafukovať sa (obyč. o niečom dutom): brucho sa mu dulo; hruď sa mu vzdúvala 2. pozri rozhadzovať sa ## rozpínavosť pozri expanzia 1, expanzia 2 ## rozpínavý 1. zväčšujúci svoj objem, expanzívny, expanzný: rozpínavé, expanzívne plyny 2. pozri dobyvačný ## rozpiplať pozri rozrobiť 1 ## rozpitvať pozri rozobrať 1, rozobrať 3 ## rozpizgovať sa pozri rozhadzovať sa ## rozplakať sa pustiť sa do plaču, rozslziť sa: rozplakala sa, rozslzila sa od dojatia, expr. rozplačkať sa: dieťa sa rozplačkalo, rozvzlykať sa, expr.: rozfňukať sa, rozfikať sa (rozplakať sa s prerývaným vdychovaním vzduchu), expr.: rozmrnčať sa, rozsmokliť sa (v slabšej intenzite), pren. pejor.: rozmraučať sa, rozkňučať sa, rozskučať sa, rozgavdžať sa, rozgaudžať sa: rozmraučala sa pri najmenšom podnete, roznariekať sa (hlasno sa rozplakať), expr.: rozrevať sa, rozrumádzgať sa, rozrumázgať sa, rozrumácať sa (usedavo sa rozplakať), expr.: rozjačať sa, rozvrieskať sa, rozziapať sa, rozhúkať sa, rozbliakať sa, rozbľačať sa, rozbečať sa, rozručať sa, rozryčať sa (veľmi hlasno sa rozplakať), zaplakať, zaslziť, zaslziť sa, zaslzieť (obyč. na krátky čas): horko zaplakal; zaslzila od šťastia ## rozplameniť 1. pozri zapáliť 3 2. pozri rozohniť ## rozplameniť sa 1. pozri rozohniť sa 2. pozri rozpáliť sa 2 ## rozplánovať pozri rozvrhnúť ## rozplantať pozri rozmotať 1 ## rozplápolať sa pozri rozohniť sa ## rozpľasnúť sa expr. prudkým pádom, nárazom sa naširoko roztiahnuť, expr.: rozplesnúť sa, rozpľaštiť sa, rozpleštiť sa: rozpľasol sa, rozpleštil sa na ľade, rozpľasknúť sa, rozplesknúť sa, expr.: rozcapiť sa, rozčapiť sa, rozčľapiť sa: rozčapila sa ako žaba ## rozplašiť pozri rozohnať 1 ## rozplašiť sa pozri rozutekať sa 1 ## rozpľaštiť sa pozri rozpľasnúť sa ## rozplaziť sa pozri rozšíriť sa 2 ## rozplemeniť sa pozri rozmnožiť sa 2 ## rozplesať sa pozri rozveseliť sa ## rozplesnúť sa pozri rozpľasnúť sa ## rozpleštený 1. pozri roztvoriť, otvoriť; roztiahnuť sa 2. pozri široký 1, ploský ## rozpleštiť pozri roztvoriť 1 ## rozpleštiť sa 1. pozri rozpľasnúť sa 2. pozri roztvoriť sa 1 ## rozplieniť sa 1. pozri rozmnožiť sa 2 2. pozri rozrásť sa 1, rozrásť sa 2, rozšíriť sa 2 ## rozpliesť pozri rozmotať 1 ## rozplodiť sa pozri rozmnožiť sa 2 ## rozpľuštiť sa pozri rozmočiť sa ## rozplynúť sa 1. pomaly, nenápadne prestať jestvovať, zmiznúť, stratiť sa: hmla sa rozplynula, zmizla, stratila sa, zaniknúť, pominúť, pominúť sa: hlas zanikol v diaľke; obavy pominuli, jeho hnev sa pominul, roztratiť sa (po častiach): majetok sa rýchlo roztratil 2. pozri rozptýliť sa 1 3. pozri nadchnúť sa ## rozplynuto pozri obšírne, zdĺhavo 2 ## rozplývavý pozri nejasný 1, neurčitý ## rozpočet pozri plán 2 ## rozpočítať 1. pozri rozrátať 2. pozri rozvrhnúť ## rozpojiť oddeliť od seba niečo spojené, rozdeliť: rozpojili vlak; rozdelil bijúcich sa šarvancov, rozdvojiť, rozpoltiť, rozpoliť (dve osoby, veci): rozdvojili bitkárov; rozpolil reťaz, roztrhnúť, odtrhnúť (násilím): odtrhli súperov od seba, rozlepiť (niečo zlepené): rozlepil listy v knihe ## rozpolený pozri rozdvojený 1 ## rozpoliť 1. pozri rozdvojiť 1, rozdeliť 1 2. pozri rozpojiť ## rozpoliť sa pozri rozdeliť sa 1 ## rozpoloženie 1. pozri nálada 1 2. pozri situácia 1 ## rozpoltený 1. pozri rozdvojiť, rozdeliť 2. pozri rozdvojený 1, rozháraný ## rozpomenúť sa pozri rozpamätať sa ## rozpomienka pozri spomienka 1 ## rozpomnúť sa pozri rozpamätať sa ## rozpor stretnutie nezhodných názorov alebo záujmov, spor: vyriešiť rozpory, spory rokovaním, nezhoda (nedostatok zhody; op. zhoda): záujmové nezhody, nesúlad (nedostatok súladu; op. súlad): nesúlad v manželstve, konflikt: dostať sa s niekým do konfliktu, kolízia (skríženie, prekrývanie sa niečoho): kolízia záujmov a povinností, roztržka, kniž. rozbroj (prerušenie stykov pre rozpory): vyvolať roztržku, rozbroj, kniž. rozopra: rodinná rozopra, zápletka: diplomatická zápletka, protiklad (hlboký rozpor): boj protikladov, protirečenie, kontradikcia: v jeho prejave je plno protirečení, antagonizmus (nezmieriteľné protirečenie): spoločenský antagonizmus, nesúhlas: nesúhlas vo výpočtoch, publ. konfrontácia (nezhoda v názoroch): konfrontácie medzi politikmi, kniž. kontroverzia: došlo medzi nimi ku kontroverzii ## rozporný pozri protikladný, protirečivý ## rozporuplný pozri protikladný, protirečivý ## rozposielať pozri posielať ## rozposlať poslať na rozličné miesta, rozoslať: rozposlal všetkým pozdravy, rozoslal oznámenia, poposielať, porozposielať, porozosielať (postupne) ## rozpovedať pozri porozprávať ## rozpoznať pozri rozoznať 1, rozoznať 2 ## rozpoznateľný pozri viditeľný ## rozpoznávať pozri diferencovať, odlišovať ## rozpracovať 1. pozri rozrobiť 1 2. pozri vypracovať 1, rozvinúť 3 ## rozprasiť sa pozri rozmnožiť sa 1 ## rozprasknúť sa pozri prasknúť 1 ## rozprášiť 1. pozri rozptýliť 1 2. pozri rozohnať 1 ## rozprašovač zariadenie, prístroj na rozprašovanie kvapaliny v jemných kvapôčkach alebo sypkej hmoty v podobe prachu: rozprašovač kolínskej vody, rozprašovač práškového hnojiva, spray, pís. i sprej (zariadenie i látka na rozprašovanie): lak na vlasy v spreji; osviežiť vzduch sprejom ## rozprať sa pozri nahnevať sa ## rozprava 1. pozri rozhovor 2. pozri úvaha ## rozprávací pozri epický ## rozprávač kto rozpráva nejaký príbeh, hovor. vyprávač: je to dobrý rozprávač, vyprávač vtipov, kniž. narátor ## rozprávačský pozri epický ## rozprávať pozri hovoriť 1 ## rozprávať sa oznamovať si navzájom myšlienky, dojmy, zážitky a pod., zhovárať sa: O čom sa rozprávate, zhovárate?, dovrávať sa, konverzovať: dovrávali sa na ulici; nezáväzne konverzovali; konverzovali v cudzom jazyku, viesť rozhovor: viedli rozhovor dlho do noci, hovor.: vyprávať sa, diškurovať, diškurovať sa, zastaráv. rozhovárať sa: po večeroch živo diškurovali, expr. baviť sa: bavili sa o deťoch, besedovať, debatovať, diskutovať (v skupine; o nejakej téme): diskutovali o kultúre, rokovať (oficiálne sa rozprávať o politickej, hospodárskej a pod. téme): rokovali o skončení vojny; rokovať o rozpočte ## rozprávka 1. vymyslený príbeh, obyč. z neskutočného sveta, plný neuveriteľných príhod, expr. nepravdivé rozprávanie: rozprávky o vílach, čítať deťom rozprávky; Nechaj si tie rozprávky!, kniž.: skazka, bájka (poučne ladená rozprávka): Ezopove bájky, povesť (rozprávanie viažuce sa na minulosť): povesti o rytieroch, sága (severská povesť), fabula: romantická fabula 2. pozri rozhovor ## rozprávkar pisateľ rozprávok, bájkar (pisateľ bájok), fabulista ## rozprávkový pozri neskutočný 1, bájny 1, fantastický 1, krásny 1 ## rozpravný pozri epický ## rozpredať postupne všetko predať, vypredať, popredať: rozpredali, vypredali vstupenky na predstavenie, porozpredávať, porozpredať (postupne, viac vecí) pozri predať ## rozprestierať sa 1. byť rozložený na väčšej ploche, rozkladať sa: za dedinou sa rozprestierajú, rozkladajú polia, prestierať sa, strieť sa, stlať sa: po oboch stranách rieky sa strela, stlala nížina, ležať, nachádzať sa, nachodiť sa, byť, vyskytovať sa: mesto sa nachádza, leží v údolí, tiahnuť sa, ťahať sa, rozťahovať sa, pokračovať (po dĺžke): pozdĺž dediny sa ťahá, pokračuje les, vinúť sa (vlnito), hadiť sa (kľukato): údolia sa vinú, hadia medzi horami, zried.: rozliehať sa, rozbiehať sa: na severe sa rozlieha, rozbieha pole 2. pozri vládnuť 2 ## rozprestrieť 1. umiestniť na väčšiu plochu, rozostrieť: rozprestrieť, rozostrieť obrus, prestrieť: prestreli deku na trávu, rozložiť, roztiahnuť: rozložili stan, rozklenúť (do podoby klenby): stromy rozklenuli konáre doširoka, nár. rozpiadliť [Kukučín], porozprestierať, porozostierať, poprestierať (postupne, viac vecí) 2. roztvoriť niečo zložené, rozostrieť: rozprestrieť, rozostrieť dáždnik, vystrieť, roztiahnuť, rozložiť, rozvinúť: vystrel, rozložil skrútený plagát, porozprestierať, porozostierať, porozkladať (postupne, viac vecí) 3. pozri rozopnúť 2 ## rozprestrieť sa pozri roztiahnuť sa 1, rozložiť sa 1 ## rozpŕchliť sa pozri nahnevať sa ## rozpŕchnuť sa 1. pozri rozutekať sa 1 2. pozri rozptýliť sa 1 3. pozri rozísť sa 1 ## rozpriahnuť pozri roztiahnuť 3 ## rozpriasť 1. pozri rozmotať 1 2. pozri rozprúdiť ## rozpriestraniť sa pozri rozšíriť sa 1 ## rozpŕliť pozri nahnevať ## rozpŕliť sa pozri nahnevať sa ## rozprplať 1. pozri rozryť 1 2. pozri rozrobiť 1 ## rozprplať sa pozri rozšíriť sa 2, rozmnožiť sa 1 ## rozprskať pozri rozptýliť 1, rozstriekať ## rozprskať sa pozri rozptýliť sa 1 ## rozprsknúť 1. pozri rozstreknúť 2. pozri rozptýliť 1 ## rozprsknúť sa pozri rozptýliť sa 1 ## rozpršaný pozri daždivý ## rozprtiť pozri rozryť 1 ## rozprúdiť urobiť živším, intenzívnejším, rozvinúť, rozviť, rozpriasť: rozprúdili, rozvinuli v meste spoločenský život, zintenzívniť: zintenzívnili boj za mier, publ.: rozbehnúť, rozkrútiť: rozbehli, rozkrútili výrobu naplno, vystupňovať, zvíriť, rozvíriť (rozprúdiť vo veľkej miere): vystupňovať činnosť; rozvírili debatu ## rozprúdiť sa pozri začať sa 2 ## rozptyl pozri difúzia ## rozptýlenie pozri zábava 1 ## rozptýlený 1. fyz. ktorý má schopnosť rozptylu, difúzie, fyz. difúzny: rozptýlené, difúzne svetlo 2. pozri nesústredený, nejasný 2 ## rozptýliť 1. spôsobiť rozšírenie po okolí, rozprášiť: rozptýliť, rozprášiť dezinfekčný prostriedok, rozstreknúť, rozprsknúť, rozprskať (prudko rozptýliť): rozprskla sprej po izbe, rozosiať, rozsiať (rozptýliť siatím): roz(o)siať semeno; pren. osud nás rozsial po svete, rozviať (fúkaním): vietor rozvial mraky, porozptyľovať (postupne) 2. spôsobiť rozplynutie niečoho, rozohnať: slnko rozptýlilo, rozohnalo hmlu, porozptyľovať, porozháňať (postupne) 3. zbaviť niekoho zlej nálady, smútku, zabaviť, rozveseliť: rozptýlil, zabavil, rozveselil celú spoločnosť, pobaviť, potešiť: jeho rozprávanie ju potešilo, rozobrať, prebrať, vzpružiť, osviežiť (zbaviť ochabnutosti): spomienky mu rozobrali, osviežili myseľ, rozjariť (vo veľkej miere rozveseliť): víno ho rozjarilo, porozptyľovať (postupne, viac ľudí) 4. pozri rozohnať 1 5. pozri zahnať 2 ## rozptýliť sa 1. rozšíriť sa na všetky strany (o neživých veciach), rozprestrieť sa: dym sa rozptýlil, rozprestrel nad mestom, roztiahnuť sa, rozložiť sa: hmla sa roztiahla, rozložila po poli, rozniesť sa, rozšíriť sa: vôňa sa rozšírila po izbe, rozpŕchnuť sa, rozprskať sa, rozprsknúť sa (rýchlo sa rozptýliť): mračná sa rozpŕchli po celej oblohe; slnečné svetlo sa rozprsklo medzi stromami, expr.: rozfŕkať sa, rozfŕknuť sa: myšlienky sa jej rozfŕkli, rozplynúť sa (o niečom prchavom), rozviať sa (závanom vzduchu sa rozptýliť): popol sa rozvial po miestnosti, roztrúsiť sa, zried. rozsiať sa (o semenách): púpavové semená sa rozsiali po záhrade, kniž.: rozostúpiť sa, rozstúpiť sa: para, hmla sa roz(o)stúpila, porozptyľovať sa (postupne) 2. pozri rozísť sa 1, rozutekať sa 1 3. pozri zmiznúť 3 4. pozri rozveseliť sa, zabaviť sa 1 ## rozptyľovať sa pozri baviť sa 1 ## rozpučiť pozri rozmliaždiť ## rozpučiť sa pozri prasknúť 1 ## rozpuk pozri rozvoj ## rozpukať sa pozri prasknúť 1 ## rozpustenec pozri samopašník, rozmaznanec ## rozpustený pozri samopašný, neviazaný ## rozpustilý pozri neviazaný ## rozpustiť 1. povoliť niečo zviazané, uvoľniť, rozviazať: rozpustila, rozviazala si vlasy 2. niečo tuhé uviesť do tekutého stavu, roztopiť: rozpustil, roztopil kocky ľadu, stopiť, vytopiť: vytopila masť, stopila maslo, roztaviť, rozliať (veľkým teplom): roztavili železo, olovo; rozliali oceľ, vyškvariť, rozškvariť (škvarením): vyškvariť slaninu, porozpúšťať (postupne) 3. pozri roztiahnuť 1 ## rozpustiť sa pozri pustiť sa 3 ## rozpustný ktorý sa ľahko rozpúšťa (obyč. o vode, tekutine), instantný: rozpustná, instantná káva, kaša, rýchlorozpustný: rýchlorozpustné tabletky ## rozpútať 1. pozri rozviazať 2 2. pozri začať 1 ## rozpútať sa pozri začať sa 2 ## rozputnať pozri rozviazať 2 ## rozradiť pozri roztriediť ## rozradostene pozri veselo 1, pozri naradovaný, radostný 1 ## rozradostnene pozri veselo 1, pozri naradovaný, radostný 1 ## rozradostený pozri naradovaný, radostný 1 ## rozradostnený pozri naradovaný, radostný 1 ## rozradostiť pozri potešiť 2 ## rozradostniť pozri potešiť 2 ## rozradostiť sa pozri potešiť sa, rozveseliť sa ## rozradostniť sa pozri potešiť sa, rozveseliť sa ## rozradovaný pozri naradovaný, radostný 1 ## rozradovať pozri potešiť 2 ## rozradovať sa pozri potešiť sa, rozveseliť sa ## rozrameniť sa pozri rozkošatiť sa ## rozrandavený pozri otrhaný 1 ## rozrarášiť sa pozri rozsamopašiť sa ## rozrárožiť sa pozri rozsamopašiť sa ## rozrásť sa 1. rastom sa zväčšiť (obyč. do šírky), rozšíriť sa, vyrásť, narásť: korene sa rozrástli; všade vyrástla, narástla, rozšírila sa burina, rozbujnieť sa, rozplieniť sa, zbujnieť (veľmi rýchlo sa rozrásť): ostrica sa rozbujnela, rozplienila; porast zbujnel, rozvetviť sa, rozkošatiť sa, rozkonáriť sa (o strome): lipa sa rozkošatila, porozrastať sa (postupne) 2. nadobudnúť väčší rozsah, vzrásť: mesto sa rozrástlo, vzrástlo, vzmôcť sa, zväčšiť sa, rozšíriť sa: priemysel sa vzmohol; vývoz tovarov sa rozšíril, zmohutnieť, zosilnieť, zmocnieť, zosilniť sa (intenzívne sa rozrásť; nadobudnúť väčšiu silu): bolesť zosilnela; paľba zmocnela, rozmnožiť sa, zmnožiť sa, rozhojniť sa, rozmôcť sa (rozrásť sa počtom): knižnice, kluby sa rozhojnili, rozvetviť sa, rozkošatiť sa, kniž. rozkonáriť sa (zároveň sa rozrôzniť): literatúra sa rozvetvila, rozplieniť sa, rozbujnieť sa, zbujnieť (o niečom negatívnom): prázdne frázy sa rozplienili; korupcia zbujnela, znásobiť sa (mnohonásobne sa rozrásť): výroba sa znásobila, rozkysnúť sa, nakysnúť (rozrásť sa kysnutím): cesto sa rozkyslo, zried. rozrásť [F. Hečko], porozrastať sa, povzrastať (postupne) ## rozrastať sa pozri mohutnieť, rásť 4 ## rozrastený pozri košatý ## rozrátať rátaním rozdeliť na časti, rozpočítať: rozrátal, rozpočítal si prácu na dni, rozvrhnúť, rozplánovať: rozplánovala plat na výdavky, rozkalkulovať, proporcionovať (vyvážene rozrátať): podnik rozkalkuloval náklady ## rozraziť 1. pozri roztrhnúť 2. pozri rozbiť 1 ## rozrečniť sa pozri rozhovoriť sa ## rozrehliť sa pozri rozosmiať sa ## rozrehniť sa pozri rozosmiať sa ## rozrehotať sa pozri rozosmiať sa ## rozrehúňať sa pozri rozosmiať sa ## rozremziť sa pozri rozhovoriť sa ## rozrevať sa pozri rozplakať sa ## rozrezať 1. rezaním rozdeliť na viac častí, porezať, narezať: rozrezať chlieb, dosku; porezať, narezať slamu na sečku, rozkrájať, pokrájať, nakrájať: rozkrájať koláč; pokrájať zeleninu do polievky, rozkrojiť, prerezať, prekrojiť (na dve časti): prerezal povraz, rozpíliť, prepíliť (pílením): rozpílili drevo na poličky, hovor. expr.: rozfakliť, roztrančírovať, roztranšírovať: v bitke mu rozfaklili rukáv, nár. expr. rozvalašiť [Švantner], porozrezávať, poprerezávať (postupne, viac vecí alebo na viacerých miestach) 2. urobiť na niečom rez, zarezať, porezať: rozrezal si kožu, dlaň; zarezal si do prsta, dokrájať, dorezať (zároveň poškodiť): dorezala obrus, rozpárať (zároveň otvoriť): rozpárať vrece nožíkom, hovor. expr. rozfakliť: rozfaklil si ruku ## rozriedený pozri riedky 1 ## rozriediť pozri zriediť ## rozriešiť pozri rozlúštiť, vyriešiť ## rozrobiť 1. dať sa do práce a nedokončiť ju, rozpracovať: rozrobil, rozpracoval viac vecí, hovor. expr.: rozbabrať, pobabrať, rozpaprať, rozprplať: referát len rozbabral a nechal tak, hovor. expr. rozpiplať (zdĺhavo alebo detailne): rozpiplal nový pokus 2. rozpustiť niečo v nejakej látke, rozmiešať, rozriediť: rozrobila maslo s cukrom; rozmiešali, rozriedili vápno 3. pozri založiť 5 ## rozrojčený pozri zasnívaný, rojčivý ## rozrozprávať sa pozri rozhovoriť sa ## rozrôznený pozri odlišný ## rozrôzňovať pozri diferencovať ## rozrúbať pozri rozťať 1 ## rozrúcať pozri zrúcať ## rozručať sa pozri rozplakať sa ## rozruch všeobecné rozrušenie, znepokojenie: spôsobiť, vzbudiť niečím rozruch, vzruch: v sále nastal vzruch, vzrušenie (stav nepokoja, obyč. vnútorného): od rozrušenia nevedel zaspať, poplach (náhly rozruch): na ulici vznikol poplach, panika (rozruch spôsobený masovým zdesením): ľudí sa zmocnila panika, senzácia (veľký rozruch verejnosti): vyjdenie knihy vyvolalo senzáciu, vrenie (všeobecný nepokoj): vrenie medzi mládežou, podráždenie, pobúrenie: spôsobiť podráždenie, pobúrenie verejnosti, expr. šum: narobiť veľa šumu, hovor. expr. haló (hlboký rozruch): robiť s niečím veľké haló pozri zmätok 2 ## rozrumenený pozri sčervenený ## rozrumiť pozri zrúcať ## rozrusať sa pozri rozložiť sa 3 ## rozrušený vyvedený z duševnej rovnováhy; svedčiaci o tom, znepokojený, vzrušený: z udalosti je rozrušený, znepokojený, vzrušený, kniž. pohnutý, dojatý (citovo): byť pohnutý, dojatý nad toľkou šľachetnosťou, rozochvený, expr. roztrasený, trasľavý (od vzrušenia): hovoril rozochveným, roztraseným, trasľavým hlasom, rozdráždený, expr. rozbúrený: rozdráždené, rozbúrené city ## rozrušiť 1. vyviesť z psychického pokoja, z rovnováhy, vzrušiť: správa ho rozrušila, vzrušila, rozhýbať, rozochvieť (v menšej miere): film rozhýbal obecenstvo, vzbúriť, rozbúriť, otriasť (vo veľkej miere rozrušiť): láska rozbúrila jeho city; správa ním otriasla, rozvíriť, zvíriť, expr. rozryť, kniž.: rozjatriť, zjatriť, zvíchriť: rozvírené vášne; rozjatrené, zvíchrené city, expr. rozbabrať: celkom ho to rozbabralo, rozdráždiť, podráždiť, pobúriť (nepríjemne, negatívne rozrušiť): výsmech ho rozdráždil, podráždil, rozvášniť (vyvolať vášeň): prejavom rozvášnil dav, znepokojiť (zároveň vyvolať obavy): udalosti ju znepokojili 2. pozri porušiť 1 ## rozryčať sa pozri rozplakať sa ## rozrýpať pozri rozryť 1, rozkopať ## rozryť 1. rytím, rýpaním porušiť povrch niečoho (a obyč. tým spôsobiť škodu), rozrýpať: diviaky rozryli, rozrýpali pole, zrýpať, zryť, dorýpať, doryť, poryť, porýpať: svine zryli záhradu; vŕtačkou dorýpali chodník; zákusok iba porýpala, rozbrázdiť (zároveň narobiť brázdy): stroje rozbrázdili zem, rozkopať (kopaním): rozkopali celú dedinu, hovor. rozbabrať, expr.: rozprplať, rozpaprať, rozprtiť, rozvŕtať, nár. expr. rozbŕľať: rozbabrané, rozvŕtané ulice, porozrývať (postupne) 2. pozri doškrabať 3. pozri porušiť 1 ## rozsadiť pozri roztrhnúť ## rozsadlina pozri trhlina ## rozsadnúť sa pozri rozdeliť sa 1 ## rozsah pozri rozmer 1, rozmer 2 ## rozsamopašený pozri samopašný ## rozsamopašiť sa stať sa samopašným, bujarým, rozblaznieť sa, rozblázniť sa, rozjašiť sa, rozšantiť sa: na výlete sa chlapci rozsamopašili, rozjašili, rozšantili, expr.: rozbujnieť sa, rozbujdošiť sa, rozdivočiť sa, rozšalieť sa, spochabiť sa, pojašiť sa: deti sa rozdivočili, expr.: rozkohútiť sa, roztatáriť sa, rozkokošiť sa: podgurážení chlapi sa rozkokošili, rozjariť sa, rozveseliť sa, rozjasať sa (stať sa veselým): vínom sa rozjarili, expr. zried.: rozrarášiť sa, rozrárožiť sa, rozrapľovať sa, rozvirgať sa, kniž. alebo arch. rozharcovať sa, nár. rozvirgošiť sa [Rázus], roztalpašiť sa [Chrobák] ## rozsekať pozri posekať, rozťať 1 ## rozseknúť pozri rozťať 1 ## rozsiahlo 1. pozri rozsiahly 1 2. pozri obšírne, pozri rozsiahly 2 ## rozsiahly 1. zaberajúci veľkú plochu, veľký priestor (op. malý), rozľahlý, veľkoplošný: rozsiahle, rozľahlé, veľkoplošné plantáže, veľký, rozmerný (majúci veľké rozmery; obyč. dĺžku a šírku): veľké, rozmerné pozemky, priestranný, priestorný: priestranné, priestorné továrenské haly, široký, šíry, expr. šírošíry: široké, šíre, šírošíre roviny pozri nekonečný, široký 2 2. veľký rozsahom, objemom, množstvom, počtom a pod., obsiahly: rozsiahle, obsiahle dielo (op. malé), obšírny, obsažný (majúci široký záber a rozsah): obšírna, obsažná správa (op. stručná), veľký, rozvetvený: veľké geologické zbierky, rozvetvená rodina, rozvetvené záujmy, objemný: objemné zväzky románu, rozmerný: rozmerné škody, široký: široká otázka, široký problém pozri podrobný ## rozsiať 1. pozri rozptýliť 1 2. pozri rozmiestiť 3. pozri rozšíriť 2 ## rozsiať sa pozri rozptýliť sa 1 ## rozsievač pozri rozširovateľ ## rozsievateľ pozri rozširovateľ ## rozslziť sa pozri rozplakať sa ## rozsmokliť sa pozri rozplakať sa ## rozsmútiť sa pozri rozžialiť sa ## rozsnívaný pozri rojčivý, zasnívaný ## rozsnovať pozri rozviazať 1, rozmotať 1 ## rozsobáš pozri rozvod ## rozsobášiť 1. pozri rozviesť 1 2. pozri oddeliť 1 ## rozsobášiť sa pozri pohnevať sa ## rozsortírovať pozri roztriediť ## rozsotiť pozri roztvoriť 1 ## rozspievať sa pozri rozospievať sa ## rozsrdený pozri nahnevaný ## rozsrdiť pozri nahnevať ## rozsrdiť sa pozri nahnevať sa ## rozsršať sa pozri rozžiariť sa ## rozsršený pozri nahnevaný ## rozsršiť pozri nahnevať ## rozsršiť sa pozri nahnevať sa ## rozstať sa pozri rozísť sa 1 ## rozstaviť pozri rozostaviť 1 ## rozstrapatený pozri strapatý ## rozstrapatiť pozri postrapatiť ## rozstrapkať pozri obstrapkať ## rozstreknúť strieknutím rozptýliť v podobe kvapiek, rozprsknúť, rozfŕknuť: auto rozstreklo, rozfŕklo vodu, rozšpľachnúť, rozšplechnúť, expr.: rozčapnúť, rozčľapnúť, rozčrpnúť, rozbryzgnúť: dieťa rozšpľachlo, rozčrplo čaj po stole, porozstrekovať (postupne, na viaceré miesta) ## rozstrieknuť strieknutím rozptýliť v podobe kvapiek, rozprsknúť, rozfŕknuť: auto rozstreklo, rozfŕklo vodu, rozšpľachnúť, rozšplechnúť, expr.: rozčapnúť, rozčľapnúť, rozčrpnúť, rozbryzgnúť: dieťa rozšpľachlo, rozčrplo čaj po stole, porozstrekovať (postupne, na viaceré miesta) ## rozstreliť sa pozri rozutekať sa 1 ## rozstriekať striekaním rozptýliť v podobe kvapiek, rozprskať, rozfŕkať, rozšpliechať: rozstriekal, rozfŕkal všetku farbu, expr.: rozfŕskať, rozfrckať, rozčapkať, rozčľapkať, rozčrpkať: rozčľapkala vodu z korýtka, poet. zried. rozprameniť ## rozstrieľať pozri predierkovať ## rozstup vzdialenosť medzi dvoma jednotlivcami alebo celkami: držať sa v rozstupe, tech. rozchod (pri vozidlách vzdialenosť strednej roviny oboch kolies tej istej nápravy; vzdialenosť medzi vnútornými plochami koľajníc) ## rozstúpiť sa 1. pozri roztvoriť sa 1 2. pozri rozísť sa 1 3. pozri rozptýliť sa 1 ## rozsudok rozhodnutie súdu vynesené na konci súdneho procesu, kniž.: ortieľ, verdikt: vyniesť rozsudok, ortieľ, verdikt; vykonať ortieľ smrti, zastar. sentencia [Vansová], výrok: súdny výrok, súd: vyriecť súd nad niekým ## rozsudzovať pozri rozhodovať 1 ## rozsváriť sa pozri nahnevať sa, pohnevať sa ## rozsvetliť sa pozri vyjasniť sa 1, vyjasniť sa 2 ## rozsvietiť 1. pozri zapáliť 2 2. pozri rozžiariť ## rozsvietiť sa 1. pozri rozžiariť sa 2. pozri vyjasniť sa 2 ## rozsvitnúť sa pozri rozžiariť sa ## rozsypať 1. sypaním dostať na väčšiu plochu, rozptýliť, roztrúsiť: rozsypať, rozptýliť zrno po poli; roztrúsiť semeno do hriadok, rozsiať, rozosiať (siatím), rozkydať (kydaním): rozkydali hnoj, roztriasť, rozprášiť: roztriasla, rozprášila po izbe dezinfekčný prostriedok, porozsýpať, poroztrusovať, poroztriasať (postupne, väčšie množstvo) 2. z neopatrnosti sypaním rozhádzať, vysypať: deti rozsypali, vysypali cukor, roztrúsiť, natrúsiť, vytrúsiť: roztrúsil omrvinky po koberci; pri obede natrúsil; vytrúsil obsah vrecka na zem, roztriasť, rozprášiť: roztriasť hnoj; rozprášila múku pri pečení, porozsýpať, narozsýpať, poroztrusovať, poroztriasať (postupne, väčšie množstvo) ## rozsypať sa 1. pozri rozpadnúť sa 1 2. pozri rozísť sa 1 3. pozri porodiť ## rozsýpavý pozri sypký ## rozšafný 1. pozri márnotratný 2. pozri prezieravý ## rozšantený pozri samopašný ## rozšantovaný pozri samopašný ## rozšifrovať pozri rozlúštiť ## rozšírený pozri častý ## rozšíriť 1. zväčšiť šírku, plochu, objem, roztiahnuť: hlboký vdych mu rozšíril, roztiahol hrudník, rozprestrieť, rozostrieť, rozložiť: orol rozprestrel, rozložil krídla, kniž. rozpriestraniť: vládca rozpriestranil kráľovstvo, odb. dilatovať: dilatované srdce, porozširovať (postupne) 2. zväčšiť počet, rozsah, obsah, rozniesť: rozšíriť infekciu; včely rozniesli peľ po okolí, pren. rozprestrieť: panovník rozprestrel svoju moc na ďalšie územia, zextenzívniť (rozšíriť výrobu): zextenzívnili výrobu polotovarov, kniž. rozsiať (rozšíriť vo veľkom množstve): vojna rozsiala nešťastie, pren. kniž. rozjatriť, nár. rozjediť (rozšíriť bolesť, utrpenie): rozjatril v nej staré rany, porozširovať (postupne) 3. pozri rozhlásiť ## rozšíriť sa 1. zväčšiť svoju šírku, plochu, objem, roztiahnuť sa: žalúdok sa mu rozšíril, roztiahol, rozprestrieť sa, rozostrieť sa, rozložiť sa: koryto rieky sa rozostrelo, rozložilo do šírky, kniž. rozpriestraniť sa: krovie sa rozpriestranilo, rozkrídliť sa (na spôsob krídel): sukňa sa jej rozkrídlila, odb. dilatovať sa: zlúčenina sa dilatovala, expr. rozvaliť sa: hmly sa rozvalili po poli, porozširovať sa (postupne) 2. zväčšiť svoj počet, rozsah, obsah, rozmôcť sa: opilstvo sa rozšírilo, rozmohlo, rozniesť sa, expr. rozliezť sa, zried. rozležať sa (obyč. v širšom okolí): vôňa sa rozniesla; šum sa rozliezol, rozležal po miestnosti, expr. rozplieniť sa, kniž. rozožrať sa, expr. zried. rozprplať sa (škodlivo sa rozšíriť): krádeže sa rozplienili, rozplaziť sa (plazením): burina sa rozplazila; pren. výkrik sa rozplazil po dedine, pren. kniž. rozjatriť sa, nár. rozjediť sa, nár. expr. rozjesť sa: rana sa mu rozjatrila, rozjedla, rozľahnúť sa (o zvuku): po okolí sa rozľahol praskot 3. stať sa všeobecne známym, rozchýriť sa, rozhlásiť sa: správa sa rozšírila, rozchýrila po dedine, rozniesť sa: klebety sa rozniesli po pracovisku, rozletieť sa (rýchlo): správa sa rozletela po svete, expr. rozísť sa: sláva jeho mena sa rozišla po krajoch, preniknúť (rozšíriť sa na mnohé miesta): nový objav prenikol do celého sveta ## rozširovať sa pozri hovoriť 1 ## rozširovateľ kto, čo niečo rozširuje, šíri, šíriteľ: rozširovateľ, šíriteľ lásky medzi ľuďmi; hmyz je rozširovateľom, šíriteľom nákazy, roznášač, roznášateľ (kto, čo niečo roznáša): roznášač, roznášateľ mlieka; roznášač, roznášateľ bacilov, prenášateľ, prenášač (kto, čo niečo prenáša): prenášateľ, prenášač choroby, nositeľ, nosič: nositeľ, nosič malárie, kniž.: rozsievač, rozsievateľ: rozsievač, rozsievateľ nenávisti, strachu, kniž. vierozvest (šíriteľ kresťanskej viery): slovanskí vierozvestovia, kniž. apoštol (šíriteľ nejakej idey): apoštol humanizmu, kniž. zvestovateľ (kto niečo zvestuje): zvestovateľ dobrej správy, hlásateľ (kto niečo hlása): hlásateľ ľudskosti, rozvíjateľ (kto niečo rozvíja): rozvíjateľ národného dedičstva ## rozškatuľkovať pozri roztriediť, rozvrhnúť ## rozškeriť pozri roztvoriť 1 ## rozškeriť sa pozri roztvoriť sa 1 ## rozškľabiť sa pozri roztvoriť sa 1 ## rozšklbať pozri roztrhať ## rozšklbnúť pozri roztrhnúť ## rozškrabať pozri poškrabať 2 ## rozškriabať pozri poškrabať 2 ## rozškrknúť pozri roztrhnúť ## rozškvariť pozri rozpustiť 2 ## rozšliapať 1. šliapaním zničiť, pošliapať: rozšliapal, pošliapal omrvinky, postúpať, podupať, rozdupať, udupať: postúpal, rozdupal trávu; kone udupali obilie, rozdrviť, rozpučiť, rozgniaviť, rozdláviť, rozmliaždiť (nohami): rozdrvil, rozmliaždil hrudy zeme, rozšliapnuť (jedným šliapnutím): rozšliapol kvet, expr. rozkvasiť (zároveň utvoriť bahno): dobytok rozkvasil cestu 2. šliapaním, chodením zmeniť tvar obuvi, rozchodiť: rozšliapať, rozchodiť nové topánky, roztlačiť, roztisnúť, roztiahnuť: konečne roztiahla tesné sandále, expr. rozšmatlať (zmeniť na nepekný tvar): rozšmatlal čižmy po jednom výlete ## rozšliapnuť pozri rozšliapať 1 ## rozšmatlať pozri rozšliapať 2 ## rozšpľachnúť pozri rozstreknúť ## rozšprudlovať pozri rozmiešať ## rozšťastnený pozri šťastný ## rozštebotať sa pozri rozhovoriť sa ## rozštiepať pozri rozťať 1 ## rozštiepený 1. pozri rozdeliť sa 2. pozri rozdvojený 1, rozdvojený 2 ## rozštiepiť 1. pozri rozťať 1 2. pozri rozdeliť 1, rozdvojiť 1 3. pozri rozložiť 3 ## rozštvrtiť pozri rozdeliť 1 ## rozšvitoriť sa pozri rozhovoriť sa ## rozťahane 1. pozri široký, rozľahlý 2. pozri široko 2, obšírne, zdĺhavo 2 ## rozťahaný 1. pozri široký 2, rozľahlý 2. pozri rozhádzať 2 ## rozťahať pozri rozhádzať 2 ## rozťahovať sa 1. pozri roztiahnuť sa 2. pozri vládnuť 2 3. pozri rozhadzovať sa ## roztálikovať pozri rozdeliť 1 ## roztáľovať pozri rozdeliť 1 ## roztalpašiť sa pozri rozsamopašiť sa ## roztancovať 1. pozri rozvíriť 1 2. pozri rozkrútiť 3 ## roztárať pozri rozhlásiť, rozniesť 2 ## roztárať sa 1. pozri rozhovoriť sa 2. pozri rozísť sa 1 ## rozťať 1. ostrým nástrojom rozdeliť (prudkým pohybom), rozseknúť: rozťať poleno, povraz, reťaz; rozsekol si kosť, preťať, pretnúť, preseknúť: preťal, presekol si ruku, rozštiepiť, rozštiepať, rozkálať (rozťať po dĺžke): rozštiepal drevo na triesky, rozrúbať, prerúbať, porúbať, dorúbať (sekerou a viacerými pohybmi): rozrúbali nábytok, rozsekať, posekať, dosekať (rozťať na viacero kusov): chlapi dosekali ľad na rieke, rozčesnúť, hovor. expr. rozfakliť (naraz, prudko rozťať): blesk rozčesol, rozfaklil strom, hovor. expr.: roztranšírovať, roztrančírovať (rozťať na kusy), poroztínať, popretínať, popresekávať (postupne, viac vecí) 2. pozri rozdeliť 1 3. pozri prerušiť 1 ## roztatárenec pozri samopašník ## roztatáriť sa pozri rozsamopašiť sa ## roztaviť pozri rozpustiť 2 ## roztešený pozri naradovaný ## roztiahnuť 1. ťahom rozložiť do šírky, rozprestrieť, prestrieť: roztiahla, prestrela obrus, rozostrieť, rozostlať: rozostrel noviny po stole; rozostlali otep slamy, vytiahnuť, natiahnuť: vytiahla cesto na štrúdľu, zried.: rozostaviť, rozpustiť: obchodník rozostavil šiator; vietor rozpustil mračná po oblohe, porozťahovať, porozprestierať (postupne, viac vecí) 2. ťahaním roztvoriť, rozhrnúť: roztiahli, rozhrnuli oponu; rozhrnula záclony 3. ťahom oddialiť od seba, vystrieť, natiahnuť: roztiahol, vystrel, natiahol ruky, rozopäť, rozpäť, rozopnúť, kniž. rozpriahnuť: rozopol ramená, rozložiť, roztvoriť, rozostrieť, rozkrídliť (naširoko roztiahnuť): orol rozložil, rozostrel krídla, expr.: rozčeperiť, rozčapíriť, rozčapiť, rozcapiť, rozkriačiť, rozkvačiť, rozškeriť, rozzeviť: rozčapíril, rozčapil nohy; vojaci rozkriačili vetvy; ústa rozškeril do úsmevu 4. pozri rozšíriť 1 5. pozri rozšliapať 2 ## roztiahnuť sa 1. rozložiť sa do šírky, rozprestrieť sa, rozostrieť sa: padák sa mu roztiahol, rozprestrel v poslednej chvíli, rozvinúť sa: rozvinul sa s vecami na tráve, vytiahnuť sa, natiahnuť sa, expr. rozgajdať sa: nohavice sa jej vytiahli, rozgajdali, expr.: rozvaliť sa, rozliezť sa: hmla sa rozvalila; dym sa rozliezol po miestnosti, rozvliecť sa (roztiahnuť sa do priestoru): sprievod sa rozvliekol, porozťahovať sa (postupne, na viaceré miesta) 2. ťahom sa oddialiť od seba, roztvoriť sa, kniž. rozpriahnuť sa: ruky sa mu roztiahli, rozpriahli, vystrieť sa, natiahnuť sa: prsty sa vystreli za zákuskom, expr.: rozčapiť sa, rozčľapiť sa, rozčapíriť sa, nár.: rozkriačiť sa, rozčesnúť sa, rozčechnúť sa: nohy sa mu rozčapili 3. pozri rozšíriť sa 1 4. pozri usadiť sa 1 5. pozri spadnúť 1 ## roztiecť sa 1. tečením sa rozplynúť na rozličné strany, rozliať sa, vyliať sa: farba sa roztiekla, rozliala, poroztekať sa, porozlievať sa, povylievať sa (postupne): víno sa poroztekalo 2. stať sa veľmi mäkkým, roztopiť sa, rozpustiť sa, rozliať sa: maslo sa roztieklo, rozlialo ## roztisnúť pozri roztlačiť 1, roztlačiť 2 ## roztlačiť 1. tlakom zväčšiť objem, roztisnúť, roztiahnuť: svojou váhou roztlačil, roztiahol prútené kreslo, rozchodiť, rozšliapať: roztlačiť, rozšliapať topánky 2. tlakom uviesť do pohybu, roztisnúť: roztlačili auto, roztisol obločné krídla 3. pozri rozmliaždiť ## roztľapčený pozri široký 1, ploský ## roztľapkaný pozri široký 1, ploský ## roztĺcť 1. pozri rozdrviť 1 2. pozri rozbiť 1 ## roztočiť pozri rozkrútiť 1 ## roztomilý pozri milý 3, príjemný, pekný 1 ## roztopaš 1. pozri samopaš 2. pozri dobrota 2 ## roztopašník pozri samopašník, rozmaznanec ## roztopašnosť pozri samopaš ## roztopašný pozri samopašný, neviazaný ## roztopiť pozri rozpustiť 2 ## roztrančírovať pozri rozrezať 1, rozťať 1 ## roztranšírovať pozri rozrezať 1, rozťať 1 ## roztrasený 1. pozri trasľavý 1 2. pozri strapatý 3. pozri rozrušený, vzrušený 1 4. pozri poškodený 1 5. pozri starecký ## roztratiť pozri stratiť 1 ## roztratiť sa 1. pozri stratiť sa 1 2. pozri rozísť sa 1 ## roztrblietať sa pozri rozžiariť sa ## roztrepať 1. pozri rozbiť 1 2. pozri rozmiešať ## roztrepať sa 1. pozri rozbiť 2. pozri roztriasť sa 1 ## roztrepotať sa pozri roztriasť sa 1 ## roztrhať trhaním rozdeliť na kusy alebo porušiť celistvosť, rozšklbať, potrhať, pretrhať: roztrhala, potrhala plátno na márne kúsky, rozdriapať, dodriapať, podriapať, dotrhať: rozdriapať noviny, šaty; ponožky rýchlo dotrhal, expr.: pokmásať, rozkmásať, dokmásať, došklbať, pošklbať, rozkvákať (všetko alebo dôkladne roztrhať): deti rozkmásali nohavice na franforce, kniž. rozorvať, nár. expr.: rozmykať, domykať, rozdrlančiť, rozdrlancovať: víchor rozmykal chalupu, stromy, popretŕhať, popretrhávať, popretrhovať, poroztŕhať, poroztrhávať, poroztrhovať, spretŕhať, spopretrhávať (postupne, viac vecí) ## roztrhnúť trhnutím rozdeliť na kusy alebo porušiť celistvosť, pretrhnúť, rozdrapiť, rozšklbnúť: roztrhol list, niť; pretrhol, rozšklbol si nohavice na klinci, rozraziť, rozlomiť, rozťať (násilným trhnutím): rozrazil tvrdý obal, preraziť, prelomiť, preťať: ticho preťal výkrik, zatrhnúť, natrhnúť, nadtrhnúť, nadrapiť (trhnutím porušiť): zatrhnúť si ponožku; natrhnúť si sval, sveter, expr.: rozkmasnúť, rozhodiť, rozškrknúť, predrapiť: rozkmasol, predrapil plátno na dva kusy; rozhodili potrubie náložou, det. roztržkať, nár. rozsadiť [Dobšinský], poroztŕhať, poroztrhávať (viac vecí alebo na viacerých miestach), ponatŕhať, ponatrhávať (trhnutím porušiť na viacerých miestach), porozrážať, poprerážať (postupne) ## roztriasť 1. pozri rozochvieť 1, rozkývať 1 2. pozri rozhádzať 1 ## roztriasť sa 1. začať sa triasť, rozochvieť sa: telo sa mu roztriaslo; obloky sa rozochveli, expr.: roztrepať sa, roztrepotať sa: listy brezy sa roztrepotali 2. začať sa od strachu alebo iného silného pocitu triasť, striasť sa: roztriasol sa, striasol sa od hrôzy, rozrušiť sa, znepokojiť sa (stratiť pokoj): v noci sa rozrušila, znepokojila pri každom šramote, znervózniť sa, znervóznieť, kniž. denervovať sa: pri skúške sa znervóznil, denervoval ## roztriediť delením podľa istého kritéria utvoriť triedy, skupiny, potriediť: roztriedili, potriedili poštu, rozdeliť, rozčleniť, rozradiť, rozklasifikovať: rozdelili, rozradili, rozklasifikovali výrobky podľa kvality, hovor. rozškatuľkovať, hovor. zastaráv.: rozsortírovať, posortírovať (často mechanicky): rozškatuľkovaná literatúra, utriediť (zároveň usporiadať): utriedený materiál podľa abecedy, prebrať, pretriediť (zároveň oddeliť vhodné od nevhodného): pretriedené ovocie, poroztrieďovať (postupne, viac vecí) ## roztrieskať pozri rozbiť 1, polámať 2 ## roztrieštený 1. pozri rozbiť 2. pozri nejednotný ## roztrieštiť pozri rozbiť 1, rozbiť 2 ## roztrieť pozri rozotrieť ## roztrkotať sa pozri rozhovoriť sa ## roztrlingať pozri rozkývať 1 ## roztrpčený pozri zatrpknutý ## roztrpčiť pozri rozčúliť ## roztrpčiť sa pozri rozčúliť sa ## roztrúbiť pozri rozhlásiť ## roztrúsiť 1. pozri rozhádzať 1, rozsypať 1, rozsypať 2 2. pozri rozohnať 1 3. pozri rozhlásiť ## roztrúsiť sa 1. pozri rozsypať 2. pozri rozísť sa 1 ## roztržitý neschopný sústrediť sa v danej chvíli alebo vôbec; svedčiaci o takej vlastnosti (op. sústredený), nesústredený, nepozorný: byť roztržitý, nesústredený, nepozorný pri prednáške; roztržitá, nesústredená, nepozorná myseľ, nervózny (svedčiaci o nervozite): nervózne pohyby, gestá (op. pokojné) pozri popletený ## roztržka pozri rozkol, rozpor ## roztržkať pozri roztrhnúť ## roztúlať sa pozri rozísť sa 1 ## roztúženie pozri túžba ## roztúženosť pozri túžba ## roztúžený pozri túžobný, žiadostivý ## roztvoriť 1. otvoriť na dve strany smerom od seba (často o niečom zatvorenom, stiahnutom), rozovrieť: roztvoril, rozovrel oblok, expr.: rozdrapiť, rozďaviť, rozbliaknuť, rozpleštiť, rozškeriť, rozškľabiť, rozcapiť, rozčapiť: rozdrapil, rozpleštil dvere, oči; rozčapil vráta, expr.: rozchľabiť, rozchľapiť, rozceriť, rozkvačiť, rozzeviť, nár.: rozkriačiť, rozjaviť, zried. rozvrieť, pren. expr. rozpečatiť: medveď rozchľabil, rozzevil papuľu; rozpečatil ústa a všetko vyrozprával, rozchýliť, pootvoriť (trochu roztvoriť), expr.: rozsotiť, rozhodiť (prudko roztvoriť): rozsotil, rozhodil bráničku, rozkrídliť (na spôsob krídel): rozkrídlila všetky okná, poroztvárať, pootvárať (postupne, viac vecí) 2. pozri roztiahnuť 3 ## roztvoriť sa 1. otvoriť sa na dve strany smerom od seba (často o niečom zatvorenom, stiahnutom, zovretom), rozovrieť sa: dvere, kvety sa roztvorili, rozovreli; prsty sa rozovreli, expr.: rozdrapiť sa, rozďaviť sa: taška sa rozďavila, expr.: rozbliaknuť sa, rozpleštiť sa, rozškeriť sa, rozškľabiť sa, rozcapiť sa, rozčapiť sa: v prievane sa rozškľabili okná, expr.: rozchlípiť sa, rozchlipnúť sa, rozceriť sa, rozkvačiť sa, rozzeviť sa, kniž.: rozstúpiť sa, rozostúpiť sa, nár. rozkriačiť sa, pren. expr. rozpečatiť sa: ústa sa im rozchlípili, rozsotiť sa, expr.: rozplesnúť sa, rozletieť sa, rozlietnuť sa (prudko sa roztvoriť): obloky sa rozleteli, pootvoriť sa, rozchýliť sa (trochu sa roztvoriť), rozkrídliť sa (na spôsob krídel), poroztvárať sa, pootvárať sa (postupne; o viacerých veciach) 2. pozri roztiahnuť sa 2 ## rozum ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať, um, mozog: mať bystrý rozum, um, mozog; niečo mi prišlo na rozum, na um, intelekt (myšlienkové schopnosti): jeho intelekt je vysoko nad priemerom, hovor. expr.: fifik, chochmes, fištrón: nemať fifika, nemať chochmes, fištrón, hlava (sídlo rozumu): mať dobrú hlavu, súdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosť, myseľ: zamestnáva to jeho myseľ ## rozumársky pozri múdry ## rozumieť 1. prichádzať na zmysel niečoho (najmä slov, reči), chápať: nerozumiem, nechápem, čo tým myslíš, vidieť, kniž. ponímať: správne videl, ponímal veci, vyznať sa (v niekom, v niečom): nevyzná sa v jeho rečiach, brať, vykladať si, vysvetľovať si: nevedel, ako má brať, ako si má vykladať jeho slová, zastar. pochopovať [Šoltésová, Kukučín] 2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu, chápať: žena mu nerozumie, žena ho nechápe, mať porozumenie, mať pochopenie: má s ním porozumenie, pochopenie 3. rozumieť si zhodovať sa v názoroch, byť rovnaký, byť zajedno: manželia si rozumejú, sú zajedno, nájsť sa (dok.): tí dvaja sa našli 4. pozri vyznať sa 1, vyznať sa 2 ## rozumieť sa pozri vyznať sa 1 ## rozumkár pozri mudrák ## rozumkársky pozri múdry ## rozumkovať pozri premýšľať ## rozumne 1. pozri rozumný 2. pozri múdro 3. pozri bystro 2 ## rozumný ktorý v konaní a pod. uplatňuje rozum, rozvahu; ktorý sa spravuje podľa rozumu; svedčiaci o tom (op. nerozumný), rozvážny, uvážlivý, súdny: na svoj vek sú deti veľmi rozumné, rozvážne; rozumné, uvážlivé reči; súdny človek, logický (založený na logike): uviesť logický dôvod, múdry: najrozumnejšie, najmúdrejšie riešenie v danej situácii, inteligentný (vyznačujúci sa inteligenciou; op. neinteligentný): inteligentný tvor, triezvy (bez emócií, jednostrannosti a pod.): je to triezvy pohľad na vec, triezve uvažovanie, jasný: jasná myseľ, zdravý: zdravé názory, zried. rozsudný [Hviezdoslav], poet. jasnoumný [Hviezdoslav] ## rozumovať pozri premýšľať ## rozumový 1. týkajúci sa rozumu, mentálny: rozumová, mentálna úroveň, vyspelosť, myšlienkový: myšlienkové pochody, myšlienkové procesy, intelektuálny, intelektuálsky, duševný: intelektuálna, duševná práca, logický, odb. diskurzívny (o myslení, úsudku a pod.) 2. u ktorého prevažuje rozumová činnosť (nad emocionálnou); vedený, usmerňovaný rozumom (o človeku); svedčiaci o tom, racionálny (op. iracionálny), racionalistický: dievča je príliš rozumové, racionálne; rozumový, racionálny, racionalistický prístup, chladný, triezvy: chladné, triezve úvahy, odb. diskurzívny: diskurzívny čitateľ, percipient (op. naivný) pozri rozumný, triezvy, chladný 2 ## rozutekať sa 1. behom sa dostať na rozličné strany, rozbehnúť sa, rozpŕchnuť sa: deti sa rozutekali, rozbehli, rozpŕchli po dvore, expr.: rozletieť sa, rozlietnuť sa, roztrieliť sa, rozbŕknuť sa, rozfŕknuť sa, rozstreliť sa, rozsypať sa: skupina sa rozletela, rozfŕkla, rozsypala po meste, zried. rozutiecť sa: dievčence sa rozutiekli, rozptýliť sa, roztratiť sa (po väčšom priestore), rozplašiť sa (o zveri): srny sa rozplašili, porozutekať sa, porozbiehať sa (postupne) 2. začať utekať, rozbehnúť sa: rozutekal sa, rozbehol sa za autobusom, expr.: rozletieť sa, rozfrčať sa, roztrieliť sa, rozohnať sa: kôň sa rozohnal do kopca ## rozutiecť sa pozri rozutekať sa 1 ## rozuzliť 1. pozri rozviazať 1, rozviazať 2 2. pozri rozlúštiť ## rozvadený ktorý je s niekým iným v hneve, v spore, pohnevaný, znepriatelený: rozvadení, pohnevaní, znepriatelení susedia, rozoštvaný: rozoštvaný kolektív ## rozvadiť pozri znepriateliť, nahnevať ## rozvadiť sa pozri nahnevať sa ## rozvádzať 1. pozri viesť 3 2. pozri analyzovať ## rozvaha 1. schopnosť rozumne, pokojne, múdro, premyslene uvažovať, rozvážnosť: bol známy svojou rozvahou, rozvážnosťou, obozretnosť, opatrnosť: robiť niečo s rozvahou, s obozretnosťou, s opatrnosťou, uváženie: konať bez uváženia, kniž. rozmysel: pomaly, s rozmyslom vstal, pokoj: zachovať pokoj v nebezpečenstve, duchaprítomnosť: nestratiť duchaprítomnosť, chladnokrvnosť, súdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosť, prezieravosť (schopnosť myslieť do budúcnosti): prezieravosť štátnika 2. pozri súvaha ## rozvalašiť pozri rozrezať 1 ## rozváľať pozri zrúcať ## rozvalina pozri zrúcanina ## rozvaliť 1. pozri zrúcať 2. pozri rozložiť 2 3. pozri rozbiť 1 ## rozvaliť sa 1. pozri rozpadnúť sa 1 2. pozri sadnúť (si) 1 3. pozri rozšíriť sa 1, roztiahnuť sa 1 ## rozváňať pozri voňať 1 ## rozvandrovať sa pozri rozísť sa 1 ## rozvášnený pozri vášnivý 2, vášnivý 3 ## rozvášniť pozri rozohniť ## rozvášniť sa pozri rozohniť sa ## rozvážať pozri viezť ## rozvážať sa pozri viezť sa 1 ## rozvážiť (si) pozri rozmyslieť si ## rozvažitý pozri rozvážny ## rozvážka dopravovanie viacerých vecí, osôb na rozličné miesta: rozvážka účastníkov konferencie, rozvoz: rozvoz tovaru do obchodov ## rozvážlivý pozri rozvážny ## rozvážnosť pozri rozvaha 1 ## rozvážny prejavujúci rozvahu; svedčiaci o rozvahe, uvážlivý, zried. rozvážlivý, kniž. rozvažitý: uvážlivý, rozvážlivý otec; uvážlivý krok, prezieravý (majúci schopnosť zvážiť a predvídať veci, situácie a pod.), zastaráv. rozšafný: prezieravý, rozšafný hospodár, rozumný: byť rozvážny, rozumný; rozvážne, rozumné správanie (op. bezhlavé, nerozvážne, nerozumné), múdry: múdra, rozvážna reč, triezvy, chladnokrvný (bez emócií): triezvy, chladnokrvný politik; rozsudok oznámil chladnokrvným hlasom ## rozvažovať pozri premýšľať ## rozveľadiť sa pozri rozmnožiť sa 1 ## rozveselene pozri veselo 1, pozri naradovaný, radostný ## rozveselený pozri veselý 1, naradovaný, radostný 1 ## rozveseliť sa stať sa veselým, obveseliť sa, zveseliť sa: pri hudbe sa spoločnosť rozveselila, obveselila, rozradostiť sa, rozradostniť sa, rozradovať sa, rozjariť sa, rozjasať sa: víno ich rozradostnilo, rozjarilo, rozjasniť sa, rozžiariť sa, rozihrať sa: tvár sa jej rozjasnila, rozžiarila; oči sa jej rozihrali, zaveseliť sa (krátko sa veseliť), rozptýliť sa, pobaviť sa, zabaviť sa, potešiť sa (rozveseliť sa pri nejakej zábave): pri hre sa rozptýlil; pobavil sa na žartoch; zabavil sa s priateľmi, poet. rozplesať sa, expr. zried. rozjasotať sa, kniž. zastar. rozkochať sa [Hviezdoslav], zried. zveselieť ## rozvešať viac predmetov zavesiť na rozličné miesta, rozvesiť, povešať: rozvešala bielizeň; rozvesili obrazy po sieni, porozvesovať, porozviešať (postupne) ## rozvetrať pozri rozpadnúť sa 1 ## rozvetvený 1. pozri košatý 2. pozri členitý 1, rozsiahly 2 ## rozvetviť 1. pozri rozdeliť 1 2. pozri rozložiť 2 ## rozvetviť sa 1. pozri rozkošatiť sa, rozrásť sa 1 2. pozri rozdeliť sa 1 3. pozri rozrásť sa 2 ## rozviať pozri rozfúkať 1, rozptýliť 1 ## rozviať sa pozri rozptýliť sa 1 ## rozviazať 1. uvoľniť spojené, zviazané konce, rozuzliť: rozviazať, rozuzliť slučku, expr.: rozpantať, rozsnovať, odkosíliť, rozkosíliť: nemohol rozpantať, rozkosíliť zamotané pásy, porozväzovať (postupne, viac vecí) 2. rozpojením uzla uvoľniť, rozuzliť: rozviazal, rozuzlil šnúrky na topánkach, rozputnať (uvoľniť zo spútania): rozputnal okovy väzňa, rozpustiť (vlasy): rozpustila si vrkoče, kniž. zried. rozpútať: rozpútali mu ruky, porozväzovať (postupne, viac vecí) 3. pozri zrušiť ## rozvibrovať pozri rozochvieť 1 ## rozvidnieť sa 1. neos. začať byť, nastať (o dennom svetle), rozbrieždiť sa: v lete sa rýchlo rozvidnie, rozbrieždi, rozodniť sa, rozdniť sa, svitnúť: rozdnilo sa, svitlo zavčasu, kniž. rozbresknúť sa (náhle sa rozvidnieť): vonku sa rozbresklo, kniž. zvidnieť sa: len čo sa zvidnelo, pustil sa do práce 2. neos. postupne sa stať jasným, rozjasniť sa, vyjasniť sa: po búrke sa rozvidnelo, rozjasnilo, kniž. zvidnieť sa: v izbe sa zvidnelo ## rozvidniť sa 1. neos. začať byť, nastať (o dennom svetle), rozbrieždiť sa: v lete sa rýchlo rozvidnie, rozbrieždi, rozodniť sa, rozdniť sa, svitnúť: rozdnilo sa, svitlo zavčasu, kniž. rozbresknúť sa (náhle sa rozvidnieť): vonku sa rozbresklo, kniž. zvidnieť sa: len čo sa zvidnelo, pustil sa do práce 2. neos. postupne sa stať jasným, rozjasniť sa, vyjasniť sa: po búrke sa rozvidnelo, rozjasnilo, kniž. zvidnieť sa: v izbe sa zvidnelo ## rozviesť 1. vykonať rozvod manželstva, rozsobášiť: súd ich rozviedol, rozsobášil 2. pozri rozvinúť 3 ## rozviezť vezením dopraviť viac vecí, osôb na rozličné miesta, zaviezť, odviezť: rozviezť, zaviezť chorých do nemocníc, rozvoziť (opakovane): rozvozili brigádnikov na polia, porozvážať (postupne) ## rozvíchriť 1. pozri rozvíriť 1 2. pozri rozohniť ## rozvíjateľ pozri rozširovateľ ## rozvin pozri rozvoj ## rozvinúť 1. roztvoriť pupene, kvety (o rastlinách), rozviť: stromy rozvinuli, rozvili listy 2. uskutočniť s väčšou intenzitou a na vyššom stupni, rozviť, prehĺbiť, zdokonaliť: rozvinuli, zdokonalili spoluprácu; treba rozviť, prehĺbiť vzdelanosť, rozprúdiť, rozvíriť (živšie rozvinúť): udalosť rozprúdila spoločenský život 3. podrobne, širšie objasniť, rozviesť, rozpracovať: rozvinúť, rozviesť program; rozpracovať plán výstavby 4. pozri rozkrútiť 2 ## rozvinutý pozri vyspelý ## rozvírený 1. pozri búrlivý 1 2. pozri nepokojný 1, rušný ## rozvirganý pozri samopašný ## rozvirgať sa pozri rozsamopašiť sa ## rozvirgošiť sa pozri rozsamopašiť sa ## rozvíriť 1. uviesť do vírivého pohybu, zvíriť: vietor rozvíril, zvíril piesok, rozvlniť: búrka rozvlnila more, expr.: skudliť, skúdoliť, skundoliť, skúriť, roztancovať: vozy skúdolili, skúrili prach na ceste, kniž.: rozčeriť, sčeriť (mierne rozvíriť): vánok rozčeril vzduch, kniž.: rozvíchriť, zvíchriť (intenzívne rozvíriť): láska v ňom rozvíchrila túžbu, poet.: rozluniť, rozkolotať 2. pozri rozbúriť 1, rozbúriť 2 3. pozri rozprúdiť, rozvinúť 2 ## rozviť 1. pozri rozvinúť 1 2. pozri rozvinúť 2, rozprúdiť 3. pozri rozmotať 1 ## rozvitok pozri rozvoj ## rozvitý pozri vyspelý ## rozvláčať pozri ohovárať ## rozvláčiť 1. pozri rozniesť 1 2. pozri rozniesť 3 ## rozvlačito pozri obšírne, zdĺhavo 2 ## rozvlačite pozri obšírne, zdĺhavo 2 ## rozvlačitý pozri zdĺhavý, rozvláčny 1 ## rozvláčne 1. pozri rozvláčny 1 2. pozri široko 2, obšírne, zdĺhavo 2 ## rozvláčny 1. (zbytočne) podrobný, široký, dlhý (obyč. o verbálnych prejavoch), obšírny: rozvláčne, obšírne rozprávanie, zdĺhavý, siahodlhý: zdĺhavé vysvetľovanie, siahodlhý spis, ťahavý, ťahaný, kniž. tiahly, pomalý: ťahavá, pomalá reč; ťahavá, ťahaná pieseň, pren. nákladný: nákladný dialóg, zastar. rozvlačitý, zried. rozvlečený 2. pozri pomalý 1 ## rozvlačovať pozri hovoriť 1 ## rozvlečený pozri zdĺhavý, obšírny 1, rozvláčny 1 ## rozvliecť pozri rozniesť 1 ## rozvliecť sa pozri roztiahnuť sa 1 ## rozvlniť 1. pozri rozvíriť 1 2. pozri rozbúriť 1, rozbúriť 2 ## rozvod úradné zrušenie manželstva, zastaráv. rozsobáš: podať návrh na rozsobáš ## rozvoj postupný rast, rozširovanie, zosilňovanie, zdokonaľovanie niečoho, dospievanie do vyššieho štádia: rozvoj poľnohospodárstva, stavebníctva; rozvoj umenia, kultúry; zaistiť podmienky rozvoja, rozmach, rozkvet (prudký rozvoj): rozmach súkromného podnikania; hospodársky rozkvet štátu, prosperita (hospodársky rozvoj): prosperita závodu, vzostup (zvýšenie hodnoty, množstva; op. zostup): vzostup kultúrnej úrovne, vzrast (narastanie niečoho): vzrast životnej úrovne, kniž. vzmach: vzmach priemyslu, kniž.: rozlet, rozpätie, vzlet (o duševnej potencii človeka): rozlet myšlienok o voľnosti; rozpätie tvorivých síl; básnický vzlet, poet. rozpuk (plný rozvoj): rozpuk jari, poet. rozvin [Kukučín], zastar. rozvitok: žena v rozvitku [J. Horák] ## rozvoniavať pozri voňať 1 ## rozvoz pozri rozvážka ## rozvoziť pozri rozviezť ## rozvracač pozri rozvratník, škodca 1, burič ## rozvracačský pozri rozvratný ## rozvracačstvo pozri sabotáž, škodcovstvo ## rozvracateľ pozri rozvratník, škodca 1 ## rozvrat pozri rozklad 3, skaza ## rozvrátený 1. pozri rozbiť, zničiť 2. pozri rozháraný ## rozvrátiť pozri rozložiť 4, rozbiť 2 ## rozvrátiť sa pozri rozložiť sa 3 ## rozvratnícky pozri rozvratný ## rozvratníctvo pozri sabotáž, škodcovstvo ## rozvratník kto ničí celistvosť, jednotu, súdržnosť niečoho, rozvracač, rozvracateľ: rozvratník, rozvracač, rozvracateľ v armáde, podvratník (kto robí podvratnú činnosť): zákerní podvratníci, rozbíjač (kto niečo rozbíja): rozbíjači jednoty hnutia, diverzant: odhaliť diverzantov, záškodník, škodca: banda záškodníkov, škodcov, sabotér, sabotážnik, podrývateľ, expr. podrývač, dezorganizátor (kto rozrušuje organizáciu, poriadok), rozkolník (kto spôsobuje rozkol), expr. kazisvet pozri burič ## rozvratný usilujúci sa o rozvrat, narušenie, zničenie jednoty, celistvosti niečoho; svedčiaci o tom, rozvratnícky, rozvracačský, podvratný, podvratnícky: rozvratné, rozvratnícke, rozvracačské skupiny; podvratné, podvratnícke akcie, rozkolný, rozkolnícky: rozkolné, rozkolnícke úsilie, rozbíjačský: rozbíjačská činnosť, rozkladný, deštrukčný, deštruktívny, deštruktivistický (op. konštruktívny, konštruktivistický): rozkladné, deštrukčné, deštruktívne tendencie pozri podvratný, ničivý ## rozvrávať pozri odhovárať ## rozvravený pozri táravý ## rozvravieť pozri vyhovoriť ## rozvravieť sa pozri rozhovoriť sa ## rozvrčať sa pozri rozhovoriť sa ## rozvrešťať sa pozri rozhovoriť sa ## rozvrh pozri plán 2 ## rozvrhnúť vopred premyslieť a určiť postup istej činnosti, rozdeliť, rozplánovať: dobre si rozvrhol, rozdelil, rozplánoval prácu, rozvrstviť, roztriediť: úlohy výučby rozvrstvil, roztriedil podľa dôležitosti, rozložiť, zadeliť: rozložila, zadelila si domáce práce na víkendy, rozpočítať, rozrátať (počítaním): rozrátal si štúdium na dva roky, hovor.: načasovať, rozškatuľkovať: načasoval si skúšky na dva mesiace; rozškatuľkovať si učivo, škol. osnovať: osnovať učebnú látku ## rozvrstviť pozri rozvrhnúť, rozdeliť 1 ## rozvŕtať 1. pozri rozryť 1 2. pozri rozhádzať 2 ## rozvrtieť pozri rozkrútiť 1, rozkrútiť 3 ## rozvyprávať sa pozri rozhovoriť sa ## rozvzlykať sa pozri rozplakať sa ## rozzelenať sa pozri zazelenať sa ## rozzelenieť sa pozri zazelenať sa ## rozzeviť pozri roztvoriť 1 ## rozzeviť sa pozri roztvoriť sa 1 ## rozzlostiť pozri nahnevať ## rozzlostiť sa pozri nahnevať sa ## rozzrkadliť sa pozri rozžiariť sa ## rozzúrený pozri zúrivý 1 ## rozzúriť pozri nahnevať ## rozzúriť sa 1. začať byť divý, zúrivý (o zvieratách, expr. o prírodných živloch), rozdivieť sa, rozdivočiť sa: býk sa rozzúril; expr. búrka sa rozdivela 2. pozri nahnevať sa ## rozžalostený pozri rozžialený ## rozžalostiť sa pozri rozžialiť sa ## rozžať pozri zapáliť 2 ## rozžehnať sa pozri rozlúčiť sa 1 ## rozželený pozri ľútostivý 2, rozžialený ## rozželieť sa pozri rozžialiť sa ## rozžeravený pozri žeravý 1 ## rozžeravieť sa pozri rozpáliť sa 1 ## rozžeraviť pozri rozpáliť 1 ## rozžeraviť sa pozri rozpáliť sa 1, rozžiariť sa ## rozžialený ktorý upadol do žiaľu, ktorý je plný žiaľu, rozžalostený: dlho chodila rozžialená, rozžalostená, rozľútostený, rozželený: rozľútostená, rozželená matka, rozsmútený (ktorý podľahol smútku, zármutku): rozsmútené dieťa, srdce pozri smutný ## rozžialiť pozri zarmútiť ## rozžialiť sa naplniť sa žiaľom, smútkom, rozsmútiť sa, rozosmútiť sa: rozžialil sa, rozsmútil sa nad osudom zajatcov, rozžalostiť sa, rozľútostiť sa, zastar. rozľútostniť sa, rozželieť sa: rozľútostila sa nad stratou prsteňa, osmutnieť, zosmutnieť, zarmútiť sa, skormútiť sa (v menšej miere): pri správe dievča zosmutnelo, zried.: rozclivieť sa, zažialiť (sa): srdce sa mu zažialilo, expr.: rozbôľniť sa, rozbolestiť sa, rozbolestniť sa: pri spomienkach sa rozbôľnila, rozplakať sa, expr. rozrevať sa (zároveň začať plakať): rozplakať sa pri spomienke na rozchod ## rozžiariť spôsobiť, že niečo začne žiariť, rozsvietiť, rozjasniť: blesk rozžiaril, rozjasnil oblohu, osvietiť, ožiariť, osvetliť: prudké svetlo ožiarilo scénu, rozjagať, rozjagotať, roztrblietať, rozligotať, rozblýskať (rozžiariť prerušovaným svetlom): slnko rozjagalo okenné tabule, iluminovať (slávnostne osvetliť): iluminovať výstavnú sieň ## rozžiariť sa začať žiariť, rozsvietiť sa, rozjasniť sa: hviezdy sa rozžiarili, rozjasnili; tvár sa mu rozžiarila, zažiariť, zasvietiť, zaskvieť sa: v rannom svetle zažiarila, zaskvela sa hladina mora, expr.: rozblesknúť sa, rozblysnúť sa (náhle sa rozžiariť): slnečné lúče sa rozbleskli, rozjagať sa, roztrblietať sa, rozligotať sa, rozblýskať sa, rozjagotať sa, expr. roziskriť sa (rozžiariť sa prerušovaným svetlom): oči sa jej rozblýskali, roziskrili, zaiskriť sa, zatrblietať sa, zaligotať sa (rozžiariť sa na krátky čas): pomedzi stromy sa zatrblietal potôčik, expr.: rozsršať sa, rozžeraviť sa (intenzívne sa rozžiariť): slnko sa rozžeravilo, kniž.: rozsvitnúť sa, rozoskvieť sa, zried.: rozjasať sa, rozzrkadliť sa ## rozžuť žutím rozdrviť, požuť, požuvať: rozžul potravu, požuval tvrdý chlieb, expr.: rozžviakať, požviakať ## rozžuvať žutím rozdrviť, požuť, požuvať: rozžul potravu, požuval tvrdý chlieb, expr.: rozžviakať, požviakať ## rozžviakať pozri rozžuť, pohrýzť 1 ## rožkatý pozri rohatý, špicatý ## rožný 1. ktorý je na rohu, rohový, nárožný: rožný, rohový, nárožný dom 2. pozri rohatý ## rožok 1. druh pečiva podlhovastého tvaru, rožtek: rož(te)ky s maslom a medom 2. pozri roh 2, výbežok ## rožtek 1. pozri rožok 1 2. pozri roh 2, výbežok ## rôsol glejovitá hmota z organických látok na konzervovanie a úpravu pokrmov, aspik: šunka v rôsole, v aspiku, želé (ovocný rôsol): marhuľové želé, huspenina, studeno (studené glejovité jedlo z vyvarených bravčových nožičiek, koží a mäsa), subšt. sulc ## rôsolovatieť pozri tuhnúť ## rôsolovitý podobný rôsolu, huspeninovitý, aspikovitý: rôsolovitá, huspeninovitá hmota, želéový, gélový (podobný ovocnému rôsolu, resp. kozmetickému alebo inému želé): želéové, gélové tužidlo na vlasy, glejovitý (ako glej): glejovitý syr ## rôzne pozri rozlične, rozdielne, pozri rozmanitý, rôznorodý ## rôzniť sa 1. pozri odlišovať sa 2. pozri hádať sa ## rôznofarebnosť pozri kolorit 1 ## rôznofarebný pozri pestrý 1 ## rôznorodo 1. pozri rôznorodý 2. pozri rozlične ## rôznorodý ktorý nie je rovnakého druhu, pôvodu; ktorý má rozličné vlastnosti, charakter a pod. (op. rovnorodý, rovnaký), nerovnorodý, nesúrodý (op. súrodý): vytvoriť sochu z rôznorodých, nerovnorodých, nesúrodých materiálov, kniž. heterogénny, nehomogénny (op. homogénny): heterogénna zmes, heterogénne sociálne zloženie, rozmanitý, rozličný, zmiešaný, miešaný, pestrý: rozmanité, rozličné hudobné skupiny; zmiešaný tovar; obyvateľstvo je miešané, pestré, rôzny, všelijaký: názory sú rôzne; mohla si vybrať zo všelijakých kostýmov, rôznotvárny: autorovo dielo je rôznotvárne, nerovnaký (op. rovnaký), odlišný, rozdielny: bratia sú nerovnaké, odlišné, rozdielne povahy, kniž. disparátny pozri odlišný; pestrý ## rôznotvárne pozri rozlične, pozri rôznorodý, pestrý ## rôznotvárnosť pozri polymorfia 1, polymorfia 2 ## rôznotvárny pozri mnohotvárny, rôznorodý, pestrý 2 ## rôzny pozri rozmanitý 1, rôznorodý, odlišný, rozdielny ## rub pozri opak 1 ## rubač pozri drevorubač ## rúbačka pozri bitka 1 ## rúbaň pozri čistina ## rúbanisko pozri čistina ## rubár pozri drevorubač ## rubáš košeľa bez rukávov ako súčasť spodného ženského ľudového oblečenia, spodník ## rúbať 1. pomocou sekery zrážať na zem, stínať, zotínať, ťať: rúbali starý les; stínali, ťali krovie, vytínať, vyrúbavať, vyrubovať, vysekávať: vytínali kríky, klčovať (o koreňoch): klčovali vinicu, nár. váľať 2. pomocou sekery deliť, kálať, sekať, štiepať: rúbal, kálal drevo; štiepal polená 3. pozri dobývať 4. pozri biť 1, ničiť 3 ## rúbať sa pozri bojovať 1 ## rubeola lek. chytľavá choroba prejavujúca sa ružovými vyrážkami, ružienka ## rubínovo pozri červeno ## rubínový pozri červený ## rúbiť pozri lemovať 2 ## rubnúť 1. pozri zaťať 1 2. pozri udrieť 1 ## rubopisec pozri indosant ## rubopisník pozri indosatár ## rubrika 1. časť nejakého tlačiva, formulára, často vymedzená čiarami a opatrená nadpisom označujúcim, čoho sa zápis týka: rubrika na dátum a miesto narodenia, kolónka: vyplniť v žiadosti všetky kolónky, stĺpec: stĺpec príjmov 2. v novinách a časopisoch časť stránky s ustáleným záhlavím na články a správy z istého odboru: kultúrna rubrika, stĺpec: športový stĺpec, kútik: jazykový kútik, okienko (pravidelný publicistický útvar v časopise, v rozhlase a pod.): ženské okienko ## rúcať meniť na zrúcaniny, búrať, boriť, zried. bárať: rúcajú, búrajú staré ulice, demolovať, váľať: demolovať, váľať domy, ničiť, pustošiť, ruinovať: vojny ničia, ruinujú krajinu, expr.: runcovať, runtovať, runtľovať, kniž. rumiť ## rúcať sa pozri boriť sa 1 ## ručaj pozri potok ## ručať 1. vydávať hlasné ťahavé zvuky, ryčať: jelene, kravy ručia, expr. zried. rúkať: dobytok rúka, trúbiť (o jeleňoch), bučať, expr. búkať (vydávať zvuk bú): vôl bučí, búka, húkať (vydávať zvuk hú): ktosi vonku húka, revať (vydávať rev): lev reve, hučať, hukotať (o vode): rieka hučí, hukoce 2. pozri plakať ## rúči pozri súci 1, šikovný 1 ## ručička pozri ukazovateľ 1 ## ručiť 1. zaväzovať sa niesť následky za niečo, zaručovať sa, byť ručiteľom: organizácia ručiaca za kvalitu výrobkov; je ručiteľom za prevzatie tovaru, admin.: garantovať, byť garantom: táto inštitúcia je garantom výstavby novej školy 2. dávať slovnú záruku, zaručovať sa: ručím ti, zaručujem sa ti, že úlohu splním, ubezpečovať, uisťovať: uisťujem ťa, že prídem, hovor. garantovať: odplatím sa ti, to ti garantujem ## ručiteľ kto za niekoho alebo za niečo ručí: robiť niekomu ručiteľa, admin. garant, kniž. zastar. záručník [Rázus] ## rúčka pozri držadlo ## ručnica pozri puška ## ručníček pozri vreckovka ## ručník 1. pozri vreckovka 2. pozri šatka 1 ## ručný robený, vykonávaný rukami, nie strojom (op. strojový, automatický), manuálny: ručná, manuálna práca pozri telesný 1 ## rudimentárny 1. pozri základný 2. pozri zakrpatený 1 ## rúhačský pozri hriešny 1 ## rúhať sa pozri nadávať 1 ## rúhavý pozri hriešny 1 ## ruch 1. rýchly, čulý a hlasný pohyb, čulá činnosť ľudí: stavebný ruch; medzi divákmi nastal ruch, zhon (náhlivé vykonávanie niečoho): odišli vo veľkom zhone, expr. trma-vrma (zmätok spôsobený neusporiadaným pohybom): na ulici nastala trma-vrma, expr. súra (veľké náhlenie): v súre zabudol na svoj sľub, hovor. expr. frmol: v domácnosti je veľký frmol, šum: šum veľkého mesta [Kukučín], vír (rýchly neusporiadaný pohyb): vír na uliciach, hovor. expr. virvar, hovor. expr. alebo zastar. tumult [Kukučín], kniž. mumraj 2. pozri aktivita 1 ## ruchnúť pozri spadnúť 1 ## rúcho pozri šaty ## ruina pozri zrúcanina ## ruinovať pozri ničiť 1 ## rujný pozri samopašný, bujný 2 ## ruka 1. celá ľudská horná končatina; jej najspodnejšia časť s prstami slúžiaca na prácu a na držanie predmetov: zlomiť si ľavú ruku v predlaktí; jemné ženské ruky; niesť dieťa na rukách, tel. paža, expr. laba (veľká ruka): mal laby ako medveď, hovor. expr.: paprča, paprčka: dostať po paprčiach, hrub. pazúr: daj preč tie pazúry, det. packa: daj ujovi packu 2. pozri rukopis ## rukami-nohami pozri všemožne ## rúkať 1. pozri ručať 1 2. pozri plakať ## rukávnik súčasť voľakedajšieho ženského oblečenia na ochranu rúk proti zime, zastar. muf: kožušinový rukávnik, muf ## rukolapne pozri zreteľne 1, pozri zjavný ## rukolapný pozri jasný 2, zjavný ## rukopis spôsob písania charakteristický pre istú osobu; to, čo napísala istá osoba, písmo: úhľadný rukopis, nečitateľné písmo, ruka (charakteristický rukopis i jeho obsah): podľa ťahov poznal matkinu ruku, kniž. manuskript ## rukoväť 1. pozri držadlo 2. pozri príručka 1 ## ruksak pozri plecniak ## rumácať pozri plakať ## rumádzgať 1. pozri plakať 2. pozri hrýzť 1 ## rumanček liečivá bylina s drobnými bielymi, vnútri žltými kvietkami; sušené kvety z tejto byliny, harmanček, kamilky: uvariť si čaj z rumančeka, z harmančeka, z kamiliek ## rumázgať 1. pozri plakať 2. pozri hrýzť 1 ## rumelkovočervený pozri červený ## rumelkový pozri červený ## rumeň pozri červeň 1 ## rumenec pozri červeň 1 ## rumenieť sa pozri červenať sa 1 ## rumeniť sa pozri červenať sa 1 ## rumenný pozri červený ## rumiť pozri rúcať ## rumiť sa pozri boriť sa 1 ## rumovisko pozri zrúcanisko ## rumisko pozri zrúcanisko ## rumpál pozri navijak ## rumy pozri zrúcanina ## runcovať 1. pozri hrmotať 2. pozri rúcať ## rup pozri prask ## rupkať pozri vŕzgať 1 ## rupnúť 1. pozri prasknúť 2 2. pozri prepadnúť 5 ## rups pozri prask ## ruptúra 1. pozri trhlina 2. pozri zlom 1 ## rúra zariadenie na pečenie pokrmov, nár. trúba: plynová, elektrická rúra ## ruralistický pozri dedinský ## rúrka duté teleso menšieho valcovitého tvaru: drenážna rúrka, trubica: sklená trubica, anat. sluchová trubica, tuba (rúrkovitá schránka): diplom uložený v tube, trúbeľka (vec sformovaná do podoby rúrky): urobiť trúbeľku z papiera, odb. tubus (rúrka ako súčasť optických prístrojov): tubus ďalekohľadu, odb.: vlásočnica, kapilára (úzka rúrka, v ktorej sa prejavuje kapilarita) ## rúrkovať kladením rúrok na vlhkých miestach vysušovať pôdu, tech. drenážovať: rúrkovať, drenážovať poľnohospodársku pôdu ## rúrovod pozri potrubie ## rusalka pozri víla ## rusať pozri trhať 2 ## rusista odborník v rusistike, ruštinár (učiteľ alebo poslucháč ruštiny) ## rustikálny pozri dedinský ## rušať (sa) pozri bežať 1 ## rušeň koľajové vozidlo na ťahanie vlakov, lokomotíva: parná, elektrická lokomotíva ## rušiť 1. zastavovať ďalšiu činnosť alebo jestvovanie niečoho, zrušovať: práve rušia, zrušujú starú prevádzku, odstraňovať, likvidovať: likvidovať nezamestnanosť, odvolávať (vyhlasovať za neplatné): vláda odvoláva termín volieb, odriekať (rušiť dané slovo): odriekať účasť na konferenciách, anulovať: komisia anulovala výsledky niekoľkých zápasov, subšt. kasírovať: kasírovať rozdiely, hranice, končiť (s niečím), zatvárať (činnosť niečoho): zatvárajú podnik, baňu 2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho, narúšať: povinnosti mu rušia, narúšajú plány, mariť, kaziť, hatiť: hluk z križovatky marí, kazí ticho; hatiť dobré úmysly, porušovať: porušovať disciplínu 3. zasahovať do pokoja niekoho, vyrušovať: rušia, vyrušujú ma pri práci, mýliť: pri učení ju mýlila aj hudba, znepokojovať (vo väčšej miere): klopkanie prstov ho znepokojovalo ## rušiteľ kto niečo ruší, narúša, porušuje, narušovateľ, narúšateľ: rušiteľ, narušovateľ, narúšateľ poriadku, pokoja, porušovateľ: porušovateľ spolužitia ## rúško pozri závoj ## rušňovodič železničný pracovník, ktorý vedie rušeň, strojvodca, strojvodič, hovor. zastar. mašinista ## rušný plný ruchu, hluku, nepokoja, pohybu (op. tichý, pokojný), hlučný, živý: rušná, hlučná, živá diskusia; chodba je cez prestávku rušná, hlučná, živá, frekventovaný (ktorý má veľkú frekvenciu): frekventovaná križovatka, nepokojný, búrlivý, rozbúrený, rozvírený, expr.: rozkvasený, vriaci: nepokojný, búrlivý život; rozbúrená, rozvírená, rozkvasená doba, kniž. pohnutý: pohnuté časy, zastaráv. vzrušený, poet. vzrušný ## ruštinár pozri rusista ## ruť sa pozri bojovať 1, bojovať 2, biť sa 1 ## rutina pozri cvik, obratnosť 1 ## rutinérsky pozri mechanický 3, netvorivý 1 ## rutinný pozri mechanický 3, netvorivý 1 ## rutinovaný pozri skúsený ## rutinový pozri netvorivý 1; obyčajný 1 ## rútiť sa 1. pozri padať 1 2. pozri bežať 1 ## ruvačka pozri bitka 1, zápas 1 ## ruvanica pozri bitka 1 ## ruvať sa pozri bojovať 1, bojovať 2, biť sa 1 ## ruža krovitá ostnatá rastlina s voňavými kvetmi: kytica bielych ruží, hovor. šíp (šípová ruža), hovor. šípovník (ker šípovej ruže) ## ruženec pomôcka na modlenie so zrnkami na retiazke, hovor. pátričky ## ružica čo sa tvarom podobá rozkvitnutej ruži, archit. rozeta ## ružienka pozri rubeola ## ružovasto pozri ružovo 1 ## ružovato pozri ružovo 1 ## ružovastý pozri ružový ## ružovkasto pozri ružovo 1 ## ružovkavo pozri ružovo 1 ## ružovkastý pozri ružový ## ružovkavý pozri ružový ## ružovo 1. bledočervenej farby, farby ako šípová ruža, na bledočervenú farbu, doružova, naružovo, pís. i do ružova, na ružovo: ružovo, doružova sfarbená látka; natrieť steny naružovo, poet. zried. ružovato [Hviezdoslav], expr.: ružovkasto, ružovkavo, doružovkasta, doružovkava, naružovkasto, naružovkavo, pís. i do ružovkasta, na ružovkasto atď., expr. zried. ružovasto (trocha ružovo): ružovkasto, doružovkasta, naružovkasto vyspaté dieťa pozri ružový, červeno 2. so sklonom nazerať na ľudí, veci a udalosti z lepšej stránky (op. čierno), optimisticky (op. pesimisticky): vidieť situáciu ružovo, optimisticky, naružovo, pís. i na ružovo: budúcnosť nám vykreslil ružovo, naružovo, ideálne, idealisticky: predstavovať si niečo ideálne, idealisticky ## ružovofialový pozri fialový ## ružový ktorý má veľmi bledý odtieň červenej, ktorý má farbu šípovej ruže, bledoružový, svetloružový, slaboružový (ružový s bledým odtienkom): ružová, bledoružová, svetloružová, slaboružová čipka, lososovoružový, lososový (ružový ako lososie mäso): lososovoružový, lososový dámsky kostým, staroružový (ružový so sivým alebo žltým odtienkom), zlatoružový (ružový do zlata): zlatoružová fasáda kaštieľa, cukríkový (sýtoružový, krikľavo ružový), tmavoružový, tuhoružový (ružový s tmavým odtienkom): tmavoružový rúž, expr.: ružovkavý, ružovastý, ružovkastý (so slabučkým ružovým nádychom): ružovkavý, ružovkastý púčik pozri červený ## rybacina pozri rybina ## rybina zápach z rýb, rybacina: more zapácha rybinou, rybacinou ## rybník pozri nádrž 2 ## ryčať pozri ručať 1 ## rýdzi 1. pozri číry 1, čistý 3 2. pozri skutočný 2, pravý 1 3. pozri čestný 1, šľachetný, statočný ## rýdzosť pozri čistota 1 ## ryha pozri žliabok 1, zárez, škrabanec 1 ## ryhovať pozri žliabkovať ## rýchlik pozri vlak ## rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc alebo robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly), rýchle, chytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedol, narýchlo, nachytro: narýchlo, nachytro uvarila obed, napochytro, napochytre, naponáhlo, naponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z tašky, urýchlene, zrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchať, chvatne, chvatom, zried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicu, bystro, rezko, svižne, svižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvor, expr. šibko: šibko sa pustil do jedenia, mihom, švihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odíde, náhlivo, horúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil veci, náhle, náhlo, zried.: nanáhle, nanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúť, rapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížila, hovor.: expresne, expres, pren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebné, obratom, kniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky doklady, hneď, ihneď, skoro, naskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiť, zaraz, razom, v okamihu, okamžite, expr.: raz-dva, šupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zima, behom, skokom, zried. skokmo: behom, skokom sa pustili do roboty, letkom, letmo, v letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domov, expr.: hupkom, hupky, zvrtkom, zried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodmi, nár.: friško, šmihom, gvaltom [Hviezdoslav, Botto], nár. stojme [Dobšinský], prirýchlo, prichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavili, bleskove, bleskovo, bleskom, poet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalší, bleskurýchle, bleskurýchlo, poet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povie, expr.: ozlomkrk, ozlomkrky, ostopäť, ostošesť, fraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorky, expr.: odušu, pís. i o dušu, fraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalej, fraz.: s časom opreteky, s vetrom opreteky: cestu stavali s časom opreteky, fraz.: akoby bičom plesol, akoby dlaňou plieskal, z minúty na minútu, len tak fuk-fuk, míľovými krokmi, nár.: úvalom, úbehom, nesprávne: spechom, spešne, prekotne ## rýchlomer pozri tachometer ## rýchlopis pozri stenografia ## rýchlopisec pozri stenograf ## rýchlorozpustný pozri rozpustný ## rýchlosť pozri tempo 1 ## rýchly vyznačujúci sa rýchlosťou; uskutočňovaný, prebiehajúci v krátkom čase (op. pomalý), bystrý, rezký, dynamický, čerstvý, chytrý: rýchle, bystré, rezké, dynamické, čerstvé kroky; rýchle, rezké tempo; chytrá robota, bleskový, bleskurýchly, bleskorýchly (rýchly ako blesk): bleskový, bleskurýchly návrat; blesková, bleskurýchla schôdza, expresný, hovor. neskl. expres: expresný, expres vlak; expresné vybavenie žiadosti, pren. telegrafický, náhlivý, chvatný (svedčiaci o ponáhľaní): náhlivé pohyby, okamžitý (ktorý nastáva hneď): okamžitá lekárska pomoc, náhly (ktorý sa rýchlo stane): zaskočila ich náhla zmena počasia, kniž. promptný: promptná obsluha, nár.: frišký, frišný: frišké, frišné raňajky, bystronohý, ľahkonohý (schopný rýchleho behu): bystronohé, ľahkonohé zviera, pohyblivý (rýchlo sa pohybujúci): pohyblivý futbalista, rapídny (rýchly a prudký): rapídny pokles, hovor. uponáhľaný: žijeme uponáhľaný život, expr.: horúčkovitý, zimničný: horúčkovitá činnosť, zimničné tempo, hud. i pren. allegrový, nesprávne spešný, prekotný pozri prudký 1 ## ryk 1. vydávanie hlasných ťahavých zvukov (o zvieratách), rykot: ryk, rykot zveri 2. pozri krik 3. pozri plač ## ryknúť pozri zakričať ## rykot 1. pozri ryk 1 2. pozri krik 3. pozri plač ## rýľovať pozri kopať 1, kypriť, ryť 2 ## rýpadlo stroj na rozpájanie, naberanie a nakladanie zeminy, exkavátor: lopatové rýpadlo, lopatový exkavátor, bager: čerpací bager, skraper, pís. i scraper, škrabák (stroj na rýpanie a premiestňovanie zeminy) ## rypák 1. pozri nozdra 2. pozri ústa ## rýpať 1. pozri ryť 1 2. pozri štuchať 3. pozri dobiedzať ## rýpať sa 1. pozri ryť sa 1 2. pozri prehŕňať sa 1, babrať sa 1, babrať sa 2 ## rypnúť pozri drgnúť 1 ## rys pozri výkres pozri črta 1, znak 1 ## rysavý pozri ryšavý ## rysovať sa pozri črtať sa ## ryšavec ryšavý človek, expr. červenák, expr. zried. hrdzavec [Hviezdoslav] ## ryšavieť pozri hrdzavieť 2 ## ryšavkastý pozri ryšavý ## ryšavkavý pozri ryšavý ## ryšavo 1. pozri ryšavý 2. pozri červeno ## ryšavý sfarbený do červena (obyč. o hnedých alebo svetlých vlasoch, o srsti a pod.), hrdzavý: ryšavé, hrdzavé vrkoče, červenohnedý, tizianový [vysl. ticiá-]: červenohnedá, tizianová farba, červenovlasý: červenovlasé dieťa, kniž. rysavý: rysavá jalovica, expr. ryšavkastý, ryšavkavý (jemne, slabo ryšavý) ## ryť 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom, rýpať: bagre ryjú, rýpu povrch; diviaky ryjú, rýpu zem, rozrývať, prerývať: prerývať trávnik 2. rýľom kopať, rýľovať: ryli, rýľovali záhradu, prerývať, kypriť: kypriť pôdu 3. robiť ryhy, a tak tvoriť kresbu, vyrývať, gravírovať: ryť, vyrývať ozdoby do kovu; gravírovať monogram ## ryť sa 1. expr. rozrušovať niečo prehrabávaním, expr.: rýpať sa, vŕtať sa: chlapci sa ryli, rýpali v hline; vŕtal sa palicou v piesku, expr.: špárať (sa), šparchať (sa): špáral ohreblom do pahreby 2. pozri prehŕňať sa 1, babrať sa 1 ## rytec umelec, remeselník zaoberajúci sa rytím: rytec mincí, zastar. gravér ## rytier 1. pozri gavalier 1 2. pozri šľachtic 1, šľachtic 2 ## rytiersky pozri galantný 1 ## rytina obraz vyrytý do dosky z rozličného materiálu, zastar. gravúra ## rytmický pozri pravidelný 3 ## rytmus 1. pravidelné striedanie fáz istého deja; spôsob tohto striedania: rytmus piesne; bubnovať do rytmu, takt: vyklepávať takt; pohybovať sa do taktu 2. pozri tempo 2 ## s 1. (kým, čím) vyjadruje súčasnosť s iným dejom, javom a pod.; vyjadruje spoluúčasť, spoločenstvo, zároveň s, spoločne s, spolu s, vedno s (kým, čím): domov prišiel s otcom, zároveň s otcom, spoločne s otcom; chodieva spať so sliepkami, spolu so sliepkami, pri (kom; vyjadruje prítomnosť u niekoho): bývali s rodičmi, pri rodičoch 2. (čím) vyjadruje prostriedok, nástroj, o (čom): chodiť s palicou, o palici 3. (čím) vyjadruje veľkosť, množstvo, rozsah, zastar. o (čom): motor s obsahom, o obsahu tisícpäťsto kubických centimetrov ## so 1. (kým, čím) vyjadruje súčasnosť s iným dejom, javom a pod.; vyjadruje spoluúčasť, spoločenstvo, zároveň s, spoločne s, spolu s, vedno s (kým, čím): domov prišiel s otcom, zároveň s otcom, spoločne s otcom; chodieva spať so sliepkami, spolu so sliepkami, pri (kom; vyjadruje prítomnosť u niekoho): bývali s rodičmi, pri rodičoch 2. (čím) vyjadruje prostriedok, nástroj, o (čom): chodiť s palicou, o palici 3. (čím) vyjadruje veľkosť, množstvo, rozsah, zastar. o (čom): motor s obsahom, o obsahu tisícpäťsto kubických centimetrov ## sabotáž zámerné rušenie výroby, dopravy, zásobovania obyvateľstva a inej hospodárskej činnosti, prípadne inej spoločensky dôležitej činnosti, diverzia: hospodárska sabotáž, diverzia, rozvracačstvo, rozvratníctvo, záškodníctvo: obviniť niekoho z rozvracačstva, zo záškodníctva, podvratníctvo, podrývačstvo, škodcovstvo ## sabotážnický pozri podvratný ## sabotážnik pozri rozvratník, škodca 1 ## sabotážny pozri podvratný ## sabotér pozri rozvratník, škodca 1 ## sabotérsky pozri podvratný ## sabotovať úmyselne narúšať plynulosť výroby, spoločenských, hospodárskych akcií a pod., robiť sabotáž: chceli, aby sme výstavbu ihriska sabotovali, aby sme pri výstavbe ihriska robili sabotáž, mariť, kaziť, ničiť (znemožňovať, narúšať nejakú činnosť): maria, kazia, ničia naše plány postaviť školu, poškodzovať (spôsobovať škodu pri uskutočňovaní niečoho): poškodzovať úsilie mladých, hatiť, brzdiť, hovor. hamovať (brániť v nejakej činnosti): niektorí vedome hatia, brzdia, hamujú uskutočnenie demokratizácie ## sácať prudkými pohybmi, nárazmi niekoho posúvať z miesta alebo vychyľovať z polohy, socať: nahnevaný sácal, socal deti von z izby; ponáhľajúci sa ľudia sácali, socali jeden do druhého, strkať (vrážať obyč. niečím zahroteným do niekoho): strkať hokejkou do spoluhráča, štuchať (rukou, lakťom a pod. prudko vrážať a spôsobovať bolesť), drgať, expr.: džugať, durkať (rukou, telom, lakťom, palicou a pod. vrážať do niekoho): Nedrgaj do mňa!; džugá, durká do suseda, nedá mu pokoj, nár. súrať ## sací odb. slúžiaci na sanie, nasávanie, tech.: nasávací, odsávací: nasávacie potrubie, odsávací ventil ## sáčik pozri vrecko 1 ## sáčok pozri vrecko 1 ## sáčkovať pozri vreckovať ## sad 1. pozri záhrada 2. pozri park ## sada 1. pozri set 2. pozri súbor 1 ## sadár pozri záhradník ## sadať sa pozri sadnúť sa ## sadať (si) pozri sadnúť (si) ## sadba pozri priesada ## sadenica pozri priesada ## sadič pozri sádzač ## sadistický pozri zvrátený 2, surový 2 ## sadiť vkladať semená, hľuzy alebo mladé rastliny do zeme, aby rástli: na jar sadí v záhrade zemiaky, zeleninu, vysádzať, vysadzovať (obyč. postupne, vo väčšom množstve; sadením pokrývať istý priestor): vysádzať, vysadzovať ovocné stromy, vinicu, horu, pestovať (sadiť a ďalej ošetrovať, opatrovať): na tomto záhone každý rok pestujem kvety ## sadivo pozri priesada ## sadkať si pozri sadnúť (si) 1 ## sadlina pozri usadenina ## sadlo pozri tuk, slanina ## sadlovitý pozri tučný 1 ## sadlový pozri tučný 1 ## sadnúť sa vplyvom rozličných procesov (tepelných, chemických) zmeniť tekutú konzistenciu na polotuhú alebo tuhú, stuhnúť, usadnúť sa: krv sa už sadla, stuhla, usadla sa; huspenina sa dobre sadla, stuhla, zraziť sa (obyč. aj do drobných čiastočiek): mlieko sa pri varení zrazilo; krv sa zrazila ## sadnúť (si) 1. zaujať sedaciu polohu, usadnúť, posadiť sa: sadli si, usadli, posadili sa jeden k druhému; sadli, usadli k stolu, na stoličky, expr. sadkať si: sadkajte si, prosím, večera je pripravená, det.: hačnúť si, hačkať si: Pekne si hačkaj!, expr.: ľapnúť si, lofnúť si, lopnúť si, trocha hrub. klofnúť si: ľapli, (k)lofli, lopli sme si na zem, zasadnúť, usadiť sa (s istým cieľom, obyč. pohodlne): zasadli si, usadili sa k obedu; zasadol si, usadil sa za vrch stola, prisadnúť (do blízkosti niekoho, niečoho): prisadnite si k nám, k ohňu, rozložiť sa, expr.: uvelebiť sa, usalašiť sa, rozvaliť sa (pohodlne si sadnúť alebo aj ľahnúť): rozložil sa s novinami v kresle; uvelebili sa, usalašili sa na najlepšom mieste, expr. zried. uveličiť sa: spokojne sa uveličil vo foteli, kniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na ruke, posadať (si) (o viacerých osobách): deti si posadali okolo vatry, expr. posadkať (si) (o viacerých osobách): chlapci, posadkajte si na pníky, posadnúť, poposadnúť (si) (sadnúť si kúsok ďalej): posadli, poposadli si bližšie k stolu 2. vojsť, vstúpiť do dopravného prostriedku, nasadnúť, nastúpiť: len čo sadli, nasadli do vlaku, ozvala sa píšťala; Sadnite, nastúpte rýchlo do auta!, vysadnúť (niekam hore, vyššie): vysadol na koňa a uháňal preč 3. iba sadnúť (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu na povrchu niečoho, usadiť sa, usadnúť sa: na mesto sadol smog; na stromoch sa usadila, usadla hmla 4. iba sadnúť dostať sa (obyč. v čiastočkách) na dno a stať sa (obyč. vo vrstve) pevnejším, kompaktnejším, usadnúť, usadiť sa, uľahnúť sa: zem (u)sadla, usadila sa, uľahla, poklesnúť: piesok poklesol na dno, kľaknúť: hlina kľakla, prepadnúť sa (spadnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadol 5. iba sadnúť nepriaznivo zasiahnuť niekoho, doľahnúť, dosadnúť: sadol naňho smútok; doľahla, dosadla na nás tieseň 6. pozri usadiť sa 1 7. pozri prenasledovať 2 8. iba sadnúť pozri pristať 2 ## sadnutý pozri kyslý 1 ## sadra síran vápenatý s premenlivým obsahom vody používaný najmä v stavebníctve, na modelovanie, v zubnom lekárstve, hovor. gyps: mať ruku v sadre, v gypse ## sadrovať zatierať sadrou, hovor. gypsovať: sadrovať, gypsovať diery v omietke ## sadzač odborník zhotovujúci sadzbu z rukopisov, typograf: ťažká práca sadzačov; strojový sadzač, typograf ## sádzač stroj na vysádzanie plodín, vysadzovač, sadič: sádzač, vysadzovač, sadič kukurice, repy ## sádzať 1. umiestňovať, dávať niečo niekam prudkým pohybom rúk, hádzať: sádže, hádže halušky z lopára do vody; sádže, hádže guľky do jamky, klásť: sádzať, klásť chlieb do pece, expr. fŕľať: fŕľa guľku za guľkou do plytkej jamky 2. typ. zhotovovať sadzbu na sádzacom stroji: sádzať článok petitom, tlačiť (zhotovovať tlač, rozmnožovať tlačou): tlačiť knihy, noviny ## sadzba určený poplatok alebo odmena za úradný výkon, prácu: mzdová sadzba, tarifa (sadzba poplatkov): colná tarifa ## sága pozri povesť 1, rozprávka 1 ## sacharidy chem. organické zlúčeniny uhlíka, vodíka a kyslíka obsiahnuté v rastlinách, chem.: cukry, glycidy ## sak pozri sieť 1 ## sako horný diel mužského obleku: zavesiť si sako na vešiak, kabát (od obleku): k nohaviciam si vzal fŕkaný kabát, frak (sako s vykrojenými prednými časťami a predĺženými zadnými časťami): dirigent vo fraku, smoking (sako s lesklými chlopňami) ## sakrálny pozri obradný 1, náboženský, posvätný 1 ## sakramentálny pozri obradný 1, posvätný 1 ## sakramentsky 1. pozri prekliaty, naničhodný 1 2. pozri veľmi ## sakramentský 1. pozri prekliaty, naničhodný 1 2. pozri veľký 1 ## sála väčšia priestranná miestnosť na pracovné alebo spoločenské podujatia, sieň: zasadacia, koncertná, divadelná sála, sieň, aula (slávnostná sála): univerzitná aula, amfiteáter (sála so stupňovite rozloženými radmi sedadiel), zastar. alebo expr. palota (parádna sála) ## sálať vydávať zo seba teplo, svetlo, žiaru a pod.; prúdiť z nejakého zdroja (o teple, svetle, žiare a pod.; aj pren.), vyžarovať, žiariť: slnko sála, vyžaruje ostré svetlo; svetlo sála, vyžaruje, žiari zo slnka; pahreba ešte sála, vyžaruje; teplo, oheň sála, vyžaruje z pahreby; kniž. sála, vyžaruje z neho radosť, šťastie, vychádzať (prúdiť zo zdroja): z pece vychádza horúčosť, šíriť sa (prúdiť všetkými smermi): navôkol sa šíri teplo, pokoj, zračiť sa (prejavovať sa v niečom): na tvári sa mu zračí šťastie, žiaľ, fyz. emitovať pozri sršať 2 ## saldovať pozri spočítať ## salón 1. pozri izba 2. pozri výstava, expozícia 1 ## salónny 1. pozri vyberaný 1, uhladený 1 2. pozri kabinetný 1 3. pozri ľahký 2, zábavný 1 ## salutovať pozri pozdravovať 1 ## sám 1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby alebo skupiny, nikto iný (op. všetci, každý), jediný: v triede bol sám, jediný, čo vypočítal všetky príklady pozri jediný 2. bez spoločnosti, prítomnosti iných, osamote, osamotene: stál tam sám, osamote, osamotene ako prst, osamelo, opustene, osihotene: žije osamelo, opustene, osihotene na konci dediny, expr.: zabudnuto, strateno (odlúčene od ostatných), fraz. ako kôl v plote pozri opustený 1 3. bez cudzej pomoci, samostatne, osobne: urobil to všetko sám, samostatne; sám, osobne sa chcel presvedčiť o výhodách 4. z vlastnej vôle, bez cudzieho zásahu, dobrovoľne, samostatne: prihlásil sa sám, dobrovoľne; sám, samostatne sa rozhodol ísť študovať právo 5. zdôrazňuje pomenovanie osoby alebo veci, priam, priamo, dokonca: veď je to sám predseda, priam predseda; priamo, dokonca prezident ich navštívil 6. pozri opustený ## samaritánsky pozri milosrdný, súcitný 1, súcitný 2 ## samobytie pozri samostatnosť ## samobytne 1. pozri samostatne 1 2. pozri svojský ## samobytnosť pozri samostatnosť ## samobytný 1. pozri samostatný 1, nezávislý 2. pozri svojský 1 ## samočinný 1. ktorý prebieha bez zásahu človeka, samovoľný, spontánny: samočinný, samovoľný pohyb; samovoľný, spontánny rozpad, prirodzený, živelný (ničím neusmerňovaný, neriadený): samočinné, prirodzené čistenie vody; prirodzený, živelný vývin 2. pozri automatický 1 ## samoderžavie pozri absolutizmus ## samoderžavný pozri absolutistický ## samodŕžavný pozri absolutistický ## samodôvera pozri sebavedomie ## samodruhý pozri ťarchavý ## samohláska lingv. hláska, ktorej podstatou je tón vznikajúci rozochvením vzduchu v ústnej alebo nosovej dutine, lingv. vokál: slovenčina má šesť krátkych samohlások, vokálov ## samohonka pozri liehovina ## samohybný schopný vlastného pohybu, pohybujúci sa vlastnou silou, samochodný: samohybný, samochodný stroj, odb. autokinetický: samohybný, autokinetický pohyb pozri automatický ## samochodný pozri samohybný, automatický 1 ## samochvála vychvaľovanie, vynášanie seba samého, chvastúnstvo, zastar. sebachvála ## samojedinký pozri samotný, jediný ## samojediný pozri samotný, jediný ## samokontrola pozri sebakontrola ## samokritika pozri sebakritika ## samolepka pozri nálepka ## samoľúbivý pozri samoľúby ## samoľúbosť pozri povýšenectvo, pýcha 1 ## samoľúby obdivujúci sám seba, nekriticky spokojný so sebou; svedčiaci o tom: samoľúby človek; obzerať sa v zrkadle samoľúbym pohľadom, márnivý, márnomyseľný (preceňujúci vlastné prednosti; svedčiaci o tom): dievča je márnivé, márnomyseľné; oddávať sa márnivým, márnomyseľným myšlienkam, namyslený (veľmi sebavedomý, vysoko sa hodnotiaci): je namyslený na svoje úspechy, zastar.: samoľúbivý, samospokojný: byť samoľúbivý; samospokojný úsmev [Timrava], domýšľavý: ženy bývajú domýšľavé, nesprávne ješitný pozri namyslený ## samoopelivý schopný samoopelenia, samoprašný, samosprašný (o rastlinách) ## samopal automatická strelná zbraň, automat: strieľať zo samopalu, z automatu ## samopaš vlastnosť obyč. mladého človeka s nedostatkom výchovy, zodpovednosti, rozumu; čin takéhoto rázu, samopašnosť, samopašníctvo, neviazanosť, roztopašnosť, roztopaš, bujnosť: rozbiť oblok zo samopaše, samopašnosti, roztopašnosti, nezbednosť, nezbedníctvo, bláznivosť, bláznovstvo, pochabosť: bláznivosť, pochabosť jedináčika, uličníctvo, rozpustenosť, nezdarnosť, expr. roztatárenosť, pejor.: lotrovstvo, zbojníctvo, zbojstvo, laganstvo, galganstvo, lapajstvo, zurvalstvo, zastar.: prostopaš, prostopašníctvo; samopaš ako čin, neprístojnosť, nezdoba, nezbeda, výčin, pestvo, expr.: čertovina, neplecha, nedobizeň, lotrovina, nešplecha, kúsok, šašovina, šaškovina, šašovstvo, šanta, šantovačka, parády, hovor. expr.: šarapata, garazda, rodeo, kniž. alotria, subšt. švanda, subšt. a vulg. sranda ## samopašiť (sa) pozri blázniť (sa), šantiť ## samopašníctvo pozri samopaš ## samopašník človek (obyč. mladý) s nedostatkom výchovy, rozumu, zodpovednosti, roztopašník, nezbedník, rozmaznanec, rozpustenec, nezdarník, uličník, expr.: roztatárenec, lotor, zbojník, lagan, galgan, koťuha, čertovo futro, neposedník, lapaj, loptoš, huncút, pochábeľ, šašo, zurvalec, zastar. prostopašník [Škultéty], pejor. znachor, subšt. štricák pozri šibal ## samopašnosť pozri samopaš ## samopašný ktorý je prehnane veselý; ktorý rád vystrája, vyvádza a nerešpektuje pritom výchovné úsilie, spoločenské normy a pod.; svedčiaci o tom, roztopašný, zastar. prostopašný: pozornosť vzbudzovali samopašní, roztopašní mladíci; samopašné, roztopašné kúsky, nespútaný, neviazaný, rozpustený, rozmaznaný (veľmi uvoľnený, bez zábran, obmedzení a pod.): nespútaná, neviazaná zábava; rozpustené, rozmaznané deti, bujný, rozbujnený, rozbujdošený, rozbujdašený, rozšantený, rozšantovaný, rozsamopašený, bujarý, bujdošský, rujný (ťažko ovládateľný): bujná, rozbujdošená, rozšantená, bujará spoločnosť, expr.: rozbláznený, rozvirganý, hovor. expr. rozkokošený, expr. laškovný: rozbláznené, rozvirgané, rozkokošené dievčatá, bakchický, bakchantský, hýrivý (výstredne samopašný, pripomínajúci bakchanálie): bakchické, bakchantské orgie; hýrivé noci, huncútsky, lapajský, šantivý, nár. šantovlivý (hravo samopašný): huncútska, lapajská chasa; šantivé psíča, nezbedný, nezbednícky, neposlušný, nespratný: nezbedné, nezbednícke vnúča; neposlušní šarvanci; nespratné správanie, svojvoľný, zried. sebevoľný (ktorý vo svojej samopaši neberie na nikoho ohľad): výstredné správanie svojvoľného, sebevoľného dievčiska, recesistický, recesijný, recesný (samopašný s úmyslom provokovať, zosmiešňovať): išlo len o nevinnú recesistickú pouličnú maškarádu, zastar. vospustný ## samoprašný pozri samoopelivý ## samosprašný pozri samoopelivý ## samoprv pozri najprv ## samorastlý 1. pozri divý 1 2. pozri neškolený 1 3. pozri osobitný 2, svojský 1 ## samosebou pozri pravda 1, áno ## samospasiteľný pozri správny ## samospasný pozri správny ## samospokojný pozri samoľúby ## samospráva pozri samostatnosť ## samosprávny pozri samostatný 1 ## samostačný pozri nezávislý ## samostatne 1. vlastnými silami, podľa vlastnej vôle, bez cudzej pomoci alebo bez cudzieho ovplyvňovania, slobodne: samostatne, slobodne sa rozhodol študovať, sám: sám si vybral svoje povolanie, nezávisle, autonómne: chce nezávisle, autonómne podnikať, zvrchovane, suverénne: národ začal zvrchovane, suverénne vládnuť vo svojej krajine, svojprávne: správa sa svojprávne, kniž.: samobytne, svojbytne: chcú žiť samobytne, svojbytne, fraz.: na vlastnú ruku, na vlastnú päsť: robiť niečo na vlastnú ruku, na vlastnú päsť 2. odlúčene od niekoho alebo niečoho iného, nie spolu s niekým alebo niečím iným, osobitne, oddelene, osve: samostatne, osobitne umiestnená trieda; deti bývajú oddelene, osve, jednotlivo, hovor. extra: súčiastky sú zabalené jednotlivo, extra, separátne, sólovo, hovor. sólo: separátne, sólovo sa zapojiť do činnosti ## samostatnosť možnosť, schopnosť sám o sebe rozhodovať, sám konať, svojprávnosť: samostatnosť, svojprávnosť občanov, nezávislosť: nezávislosť politiky, krajiny, sloboda: sloboda vierovyznania, suverenita, suverénnosť, zvrchovanosť (najvyššia moc): suverenita, zvrchovanosť štátu, autonómia, autonómnosť, samospráva, samosprávnosť, svojbytnosť, samobytie, samobytnosť (riadenie sa, spravovanie sa vlastnými zákonmi): autonómia, samosprávnosť, svojbytnosť spoločenstva, autokefália ## samostatný 1. ktorý je schopný sám o sebe rozhodovať, sám konať, svojprávny: samostatný, svojprávny občan, nezávislý (nikomu, ničomu nepodriadený): samostatná, nezávislá politika; nezávislé krajiny, slobodný (ničím neviazaný, nehatený, neobmedzovaný): slobodný podnikateľ, suverénny, zvrchovaný (majúci najvyššiu moc): suverénny, zvrchovaný štát; suverénna, zvrchovaná vláda, autonómny, samosprávny, svojbytný, samobytný (ktorý sa riadi, spravuje vlastnými zákonmi): autonómne, samosprávne, svojbytné spoločenstvo, osamostatnený (ktorý sa osamostatnil): osamostatnené deti, osamostatnený podnik 2. existujúci samostatne, oddelene, osobitný: vyčleniť na obnovu samostatné, osobitné financie; samostatný, osobitný tím odborníkov, oddelený, osamostatnený, separátny (odlúčený od celku, vybraný z celku): oddelená miestnosť, osamostatnený výskum, dostať separátne výtlačky článku, sólový, hovor. neskl.: extra, sólo: dostať v hoteli extra izbu, kúpiť sólo sako, menej vhodné zvláštny 3. pozri pôvodný 3 ## samota odlúčenie od iných osôb, ľudí, osamotenosť, osamelosť, opustenosť, zried. opustenie: skľučujúca ťarcha samoty, osamotenosti, osamelosti, opustenosti, kniž. zried. osamotenie, poet. zried. osamenie [Mihálik], osihotenosť, osirotenosť, osirelosť, osirenosť: tiesnivá osihotenosť; osirenosť starých majerov, ústranie: žiť v ústraní, súkromie (život mimo verejnosti): utiahnuť sa do súkromia ## samotár osamote žijúci človek, expr. odľud: nie je nijaký samotár, odľud, expr. zried.: odľudník, neľudník, pustovník, eremita (kto z náboženských dôvodov žije v samote), expr. divoch ## samotárčiť žiť osamote, vyhľadávať samotu, expr. pustovníčiť (žiť ako pustovník): bol vdovec bez detí, samotárčil už tretí rok; pustovníčil vo vysokohorskej chate ## samotársky vyhľadávajúci samotu, žijúci v samote; typický pre samotára, nespoločenský (op. spoločenský), expr. odľudný: je to samotársky, nespoločenský, odľudný človek, uzavretý: samotárska, uzavretá povaha, robinsonský, robinsonovský (akým sa vyznačoval Robinson), osamelý, opustený: viesť robinsonský, robinsonovský, osamelý život; osamelé, opustené miesto pozri uzavretý ## samotný ktorý je bez spoločnosti iných, sám: prechádzal sa samotný, sám, osamotený, osamelý: stáť pred domom osamotený, osamelý, opustený, izolovaný, odlúčený: už dlhé roky žije v horách opustený, izolovaný, odlúčený, expr.: samučičký, samunký: naokolo ani živej duše, iba on samučičký, samunký, expr. zastar.: samojediný, samojedinký: matka žila vo veľkom dome samojediná, samojedinká ## samotrýznivý pozri mučivý ## samotvorný pozri tvorivý ## samoúčelný pozri jalový 3, nefunkčný ## samouk pozri amatér ## samourčenie právo na samostatnosť, na nezávislosť, sebaurčenie: uplatňovať zásadu samourčenia, sebaurčenia ## samovláda pozri absolutizmus ## samovládca pozri diktátor ## samovládny pozri absolutistický, diktátorský ## samovoľne 1. pozri svojvoľný 2. pozri mimovoľne ## samovoľnosť pozri spontánnosť ## samovoľný 1. pozri svojvoľný 1, tvrdohlavý 2. pozri mimovoľný, spontánny ## samovôľa pozri svojvôľa ## samovzdelávací pozri vzdelávací ## samovznietivý pozri samozápalný ## samozápalný ktorý sa zapáli, vznieti sám od seba, bez vonkajšieho zásahu, odb. samovznietivý: samozápalná látka, samovznietivý materiál ## samozrejme 1. pozri áno 2. pozri pravda 1, veru ## samozrejmý pozri prirodzený 4 ## samozvanec kto si svojvoľne privlastnil nejaké postavenie alebo sa nevolaný niekam dostal, kniž. uchvatiteľ: uchvatiteľ moci, uzurpátor: komunistickí samozvanci, uzurpátori, votrelec: nevítaný votrelec ## samozvaný ktorý prišiel bez pozvania (o hosťovi, návšteve a pod.); ktorý sa sám presadzuje, ustanovuje, berie moc, funkcie a pod., nepozvaný, nezvaný: nechce byť v úlohe samozvaného, ne(po)zvaného; samozvaný vládca, nevolaný, neočakávaný (ktorého nikto nevolal, neočakával), neželaný, nevítaný, nemilý (ktorého neradi vidíme), nepríjemný (ktorý svojou prítomnosťou privádza do rozpakov, vyvoláva trápnu situáciu), vtieravý, dotieravý (ktorý sa bez zábran vtiera do spoločnosti) ## samožertva pozri sebaobetovanie ## samučičký pozri opustený 1, samotný ## samunký pozri opustený 1, samotný ## samý 1. vyjadruje výlučnosť, úplnosť nejakej vlastnosti alebo nejakého javu a pod., čistý, úplný: telo samá, čistá, úplná rana, hovor. jeden: košeľa jedna diera, iba, len, všetko: deti – iba, len, všetko chlapci – sa im vydarili pozri úplný, číry 2 2. pozri stelesnený 2 ## sanatórium zdravotnícka inštitúcia, ústav na liečenie istých chorôb alebo na doliečenie pacientov, liečebňa: sanatórium, liečebňa pre choroby pľúc, ozdravovňa, zotavovňa: detská ozdravovňa, zotavovňa v Tatrách ## sane vozidlo pohybujúce sa po snehu kĺzaním: detské sane, sánky (obyč. menšie sane): deti sa spúšťajú na saniach, sánkach, hovor. zastar. ródle, boby (špeciálne upravené pretekárske sane s kormidlom): štvorsedadlové boby; jazda na boboch pozri zvlače ## sangvinický pozri výbušný 2 ## sanica spúšťanie sa, vozenie sa na saniach, sánkovanie, hovor. sánkovačka: deti sa tešia dobrej sanici, sánkovačke, šport. sánkarstvo (preteky na saniach) ## sanitačný pozri hygienický ## sanitár pozri ošetrovateľ 1 ## sanitárny pozri zdravotnícky ## sanitka hovor. sanitné vozidlo: zavolať sanitku, ambulancia, hovor. úrazovka (úrazová sanitka), hovor. záchranka: odviezli ho záchrankou pozri automobil ## sanitný pozri zdravotnícky ## sánka pozri čeľusť 1 ## sánkarstvo pozri sanica ## sankcia pozri trest ## sankcionovať pozri schváliť, potvrdiť 2 ## sánkovačka pozri sanica ## sánkovať sa voziť sa na sánkach (dolu brehom), spúšťať sa: deti sa sánkovali do samého večera; poďte chlapci, ideme sa spúšťať, hovor. zastar. ródlovať sa ## sánky pozri sane ## sapér pozri ženista ## sardonický pozri silený, neprirodzený 2 ## sarkastický pozri ironický, výsmešný, zlomyseľný ## sarkastik pozri zlomyseľník, posmešník ## sarkazmus pozri výsmech ## sarkofág pozri truhla 1 ## sarkóm pozri nádor ## sasanka jarný horský kvietok, bot. veternica, hovor. zastar. anemonka ## sať 1. pozri cicať 2. pozri piť 2 3. pozri vdychovať ## satan pozri čert ## satanáš pozri čert ## satanský pozri zlomyseľný, nenávistný ## satanášsky pozri zlomyseľný, nenávistný ## satelit 1. menej významný účastník nejakého hnutia, kniž. súbežec, zried. súbežník: satelit, súbežec revolúcie 2. pozri družica 2 3. pozri vazal 1 ## satelitný pozri závislý ## satira pozri výsmech ## satirický pozri výsmešný ## satirik pozri posmešník ## satirizovať pozri zosmiešňovať ## satisfakcia pozri zadosťučinenie ## saturovaný pozri nasýtený 1 ## saturovať pozri uspokojiť 1, uspokojiť 3 ## satyr pozri pôžitkár ## satyrský pozri zmyselný ## scápaný pozri opitý 1; špinavý 1 ## scápať pozri zbiť 3 ## scápať sa 1. pozri zašpiniť 2. pozri opiť sa ## scapkaný pozri opitý 1 ## scediť cedením zbaviť niečo tekutiny alebo cedením zbaviť tekutinu tuhých čiastok, ocediť: scedí, ocedí zemiaky a hneď ich podáva; mlieko treba najskôr scediť, ocediť, odcediť (zbaviť tekutiny): odcediť tvaroh, precediť (tekutinu zbaviť niečoho; preliať cez cedidlo): precediť polievku, čaj, zliať (liatím zbaviť niečo tekutiny alebo tekutinu zbaviť niečoho tuhého): zelenina je uvarená, treba ju zliať; zvyšnú vodu zliala ## scelieť pozri zaceliť sa, zahojiť sa ## sceliť niečo rozdelené, nejaké časti, čiastky dať do jedného celku (op. rozdeliť, rozpojiť), spojiť: sceliť, spojiť dva pozemky; sceliť látku, dať dovedna/vedno, dať dokopy, dať dohromady: majetky dali dovedna, dokopy, dohromady, pospájať (postupne, viacero častí): autor pospájal príbeh rozličnými epizódami, zlúčiť, združiť: družstvá kedysi zlúčili, združili, zjednotiť, kniž. integrovať: zjednotiť, integrovať všetky prvky, kniž. arondovať: arondovať pozemky ## sceliť sa pozri zaceliť sa, zahojiť sa ## scéna 1. pozri javisko 1 2. pozri divadlo 1 3. pozri výstup 1 4. pozri hádka, zrážka 3, výtržnosť ## scenár pozri plán 2 ## scenéria pozri panoráma ## scénický pripravený, upravený pre scénu; realizovaný na javisku, v divadle, javiskový: scénické, javiskové stvárnenie poézie, dramatický, divadelný (založený na dramatizácii): dramatická, divadelná tvorba pozri divadelný ## scivený pozri chudý ## scraper pozri rýpadlo ## scupnúť pozri spadnúť 1 ## scvrknúť sa vysychaním, ochladzovaním stratiť na objeme, plnosti, zmraštiť sa, zvraštiť sa, zmŕštiť sa: ovocie na stromoch sa od sucha scvrklo, zmraštilo, zvraštilo; pleť sa časom scvrkla, zmŕštila; šípky sa mrazom zmŕštili, zvraštili, zvráskavieť (vplyvom vysýchania sa stať vráskavým): pokožka zvráskavela, zosušiť sa, zoschnúť (sa) (schnutím zmenšiť objem): drevo sa zosušilo, zoschlo, zošúveriť sa (pôsobením sucha, veku sa skrútiť, skriviť): doska sa zošúverila; starenka sa celá scvrkla, zošúverila, spľasnúť, spľasknúť (naraz zmenšiť svoj objem): balón spľas(k)ol, zraziť sa, zbehnúť sa, sprať sa (o tkaninách): košeľa sa po praní zrazila, zbehla; sukňa sa sprala, poscvrkávať sa, poscvrkovať sa (postupne): hrušky sa poscvrkávali pozri zmenšiť sa ## scvrknutý 1. pozri zvráskavený 2. pozri chudý ## sčasti pozri čiastočne, napoly 2 ## sčemeriť sa pozri ochvátiť sa ## sčeriť pozri rozvíriť 1, zvlniť 1 ## sčernetý ktorý stratil pôvodnú farbu, ktorý sa stal tmavým, čiernym (v dôsledku oxidácie alebo usadzovania nečistoty), očernetý, očernený: sčernetý, očernetý, očernený kov, zájdený, začernetý, tmavý: zájdený, tmavý strieborný šperk; zájdený, tmavý rám na obraze ## sčernieť pozri očernieť ## sčerstva pozri začerstva ## sčervavieť pozri očervivieť ## sčervivieť pozri očervivieť ## sčervenený ktorý sčervenel (v tvári) v dôsledku citového vzrušenia, rozpakov a pod., červený, očervenený: červené, sčervenené, očervenené líca od zimy, zapýrený, kniž.: zrumenený, rozrumenený, zarumenený, zarumený: zapýrená, zrumenená, rozrumenená tvár dievčiny, pren. zapálený: zapálená sklonila hlavu ## sčervenieť pozri očervenieť ## sčesnúť pozri odlomiť ## sčiastky pozri čiastočne ## sčista-jasna pozri neočakávane, zrazu 1 ## sčítaný pozri vzdelaný ## sčítať pozri spočítať ## sčupiť sa pozri schúliť sa ## seansa pozri schôdzka 1 ## sebadôvera pozri sebavedomie, istota 2 ## sebachvála pozri samochvála ## sebaistota pozri sebavedomie, istota 2 ## sebaistý pozri sebavedomý ## sebakontrola kontrola nad sebou samým, nad svojím konaním, sebaovládanie (ovládanie svojho konania): v hneve ľahko stratí sebakontrolu, sebaovládanie, zastar. samokontrola ## sebakritika kritický postoj k sebe samému, k vlastnému konaniu, autokritika: mať potrebnú mieru sebakritiky, autokritiky, zastar. samokritika ## sebaobetavý pozri obetavý ## sebaobetovanie kniž. obetovanie seba samého, svojich záujmov, záľub, kniž.: sebažertva, samožertva: má schopnosť sebaobetovania, sebažertvy ## sebaobrana pozri obrana 1 ## sebaovládanie pozri sebakontrola ## sebapitvanie pozri introspekcia ## sebapozorovanie pozri introspekcia ## sebaskúmanie pozri introspekcia ## sebatrýznivý pozri bolestný 1, mučivý ## sebaukájanie pozri onánia ## sebaurčenie pozri samourčenie ## sebavedome 1. pozri hrdo 1, pyšne 2 2. pozri povýšene ## sebavedomie vedomie vlastnej hodnoty, dôvera vo vlastné sily, schopnosti, sebadôvera, sebaistota, istota: nemá dostatok sebavedomia, sebadôvery, sebaistoty, istoty, hrdosť, pýcha: hovoriť s hrdosťou, s pýchou o svojej rodine, zastar. samodôvera: vzbudiť v dieťati stratenú samodôveru [Vajanský], zastar.: sebavedomosť [Timrava], povedomie ## sebavedomosť pozri sebavedomie ## sebavedomý ktorý si uvedomuje vlastnú dôležitosť, hodnotu; svedčiaci o sebavedomí: sebavedomí ľudia, sebavedomá reč, sebaistý, istý (ktorý si dôveruje, ktorý je istý samým sebou; svedčiaci o sebaistote): sebaistý umelec, istým gestom niečo odmietnuť, hrdý (ktorý si zakladá na svojej osobe, neznižuje, neponižuje sa): hrdý človek; má hrdé vystupovanie, pyšný, poet. hrdohlavý: pyšné, hrdohlavé dievča, povýšený, povýšenecký (ktorý dáva najavo pohŕdanie druhými, ktorý je prejavom pohŕdania), obyč. pejor. suverénny: priateľova povýšená, povýšenecká povaha; suverénne správanie, expr. frajerský, obyč. pejor. supermanský, expr. horedržaný: frajerské, supermanské spôsoby ## sebazáchova úsilie o zachovanie vlastného života, sebazáchrana: zviera má silný pud sebazáchovy, sebazáchrany ## sebazáchrana pozri sebazáchova ## sebažertva pozri sebaobetovanie ## sebec kto sa stará iba o seba, o svoj vlastný prospech bez ohľadu na iných (op. altruista), egoista: v nežičlivom prostredí vyrastal z neho sebec, egoista, zastar. presebník [Mináč] ## sebecký ktorý neberie ohľad na nikoho a na nič a sústreďuje sa iba na osobné záujmy, na vlastný prospech; svedčiaci o tom (op. nesebecký), egoistický (op. altruistický): sebecké, egoistické požiadavky; sebecké, egoistické správanie, bezohľadný: bezohľadný človek, individualistický, egocentrický, samoľúby (zameraný na seba, na vlastné ja; svedčiaci o egocentrizme): egocentrická osobnosť, egocentrické sklony; byť samoľúbym, zištný (op. nezištný), ziskuchtivý, prospechársky, vypočítavý (ktorý zo všetkého očakáva iba zisk pre seba; sebecký obyč. v materiálnom zmysle): zištný vzťah; sebecké, ziskuchtivé, prospechárske záujmy; vypočítaví ľudia, zastar. presebný [Francisci] ## sebectvo pozri egoizmus ## seberovný pozri rovnocenný ## sebestačný pozri nezávislý ## sebevoľný pozri svojvoľný 1 ## sečka nadrobno porezané krmivo pre dobytok, rezanka: nasypať statku sečku; zakvasovanie rezanky ## sedačka pozri sedadlo ## sedačky pozri sediačky ## sedadlo predmet určený na sedenie: zadné sedadlo v autobuse, sedačka (sedadlo na lanovke alebo turistických výťahoch), sedisko, zastar. bak (sedadlo na voze alebo koči): sedí v bričke na mäkkom sedisku; sadnúť si na bak, nár. sedaňa: sedaňa na bicykli [Tatarka] ## sedaňa pozri sedadlo ## sedatívny pozri upokojujúci ## sedemdenný pozri sedemdňový 1 ## sedemdesiatiny pozri sedemdesiatka ## sedemdesiatka vek sedemdesiatich rokov, sedemdesiate narodeniny, sedemdesiatiny: dožiť sa v zdraví sedemdesiatky, sedemdesiatin ## sedemdňový 1. ktorý trvá sedem dní, sedemdenný: sedemdňový, sedemdenný pobyt v inom prostredí, týždenný, týždňový: požiadať o týždenné, týždňové voľno 2. ktorý je sedem dní starý, týždňový: sedemdňové, týždňové mláďa; týždňový chlieb ## sedenie pozri schôdzka 1 ## sediačky v sediacej polohe, sediac, posediačky: zaspal sediačky, posediačky, v sede: cvičiť v sede, nár.: sedačky, posedačky ## sedieť 1. mať zadnú spodnú časť tela položenú na pevnej podložke: sedieť na lavičke, za stolom, s prekríženými nohami, expr. zjemn. sedkať (si): spokojne si sedkajú, det.: hačať, hačkať, expr., trocha hrub. ľapieť: ľapí tam už hodinu, posedávať, posedúvať (po chvíľkach, s prestávkami): po lavičkách posedávali turisti, expr. posedkávať (si) (chvíľami sedieť), vysedávať, vysedúvať (často, dlho nečinne niekde sedieť): vysedáva po krčmách 2. hovor. byť dobre umiestnený, byť priliehavý, byť namieste, hovor. pasovať: nábytok do izby sedí, pasuje; výčitka, pochvala je tu namieste, sedí, hodiť sa, priliehať, zapadať: kľúč sa do zámky hodí, kľúč do zámky zapadá, hrať, hovor.: štimovať, šikovať sa (byť v poriadku): niečo tu nesedí, nehrá, neštimuje 3. pozri pristať 2 4. pozri úradovať ## sediment pozri usadenina ## sedimentovať pozri usadnúť sa 1 ## sedisko pozri sedadlo ## sedkať (si) pozri sedieť 1 ## sedľač pozri sedliactvo ## sedlať dávať koňovi sedlo alebo postroj, osedlávať: sedlá, osedláva koňa, chystá sa preč ## sedliacky pozri dedinský, poľnohospodársky ## sedliactvo sedliaci ako celok, sedliaci: prehovoril zástupca sedliactva, sedliakov, hromad. zastaráv. sedľač: robotná sedľač ## sedliak 1. pozri roľník 2. pozri dedinčan 3. pozri nevychovanec 4. pozri pešiak 2 ## sedma hracia karta majúca hodnotu sedem, sedmička: červená, zelená sedma, sedmička ## sedmička pozri sedma ## sedmokrásny pozri krásny 1 ## sedmoslivkár 1. pozri šľachtic 1 2. pozri chudák 2 ## sedmoslivkársky pozri chudobný 1 ## sedmospáč pozri spáč ## sednica pozri zadok 1 ## sedria pozri súd 1 ## segment pozri časť ## sejba dávanie zrna alebo semena do zeme, siatie: včasná sejba, jesenné siatie; čas sejby, siatia, výsev: výsev kukurice, kniž. siatba: pripraviť pôdu na siatbu, osev (osievanie pôdy): zvýšiť osev repy ## sejf pozri trezor, pokladnica 1 ## sekáč pozri švihák ## sekaná pozri fašírka ## sekanina pozri fašírka ## sekantný pozri rozkazovačný ## sekaný pozri trhaný ## sekať 1. ostrým predmetom narúšať celistvosť niečoho, ťať, zatínať: seká, tne, zatína sekerou do stromu, nožom do dreva, rúbať (pomocou sekery deliť): rúbať polená, stav. slang. štemovať: štemovať do múru otvory 2. rozdeľovať na drobné kúsky, rozsekávať: seká, rozsekáva nožom kapustnú hlavu, ľadové kocky, roztínať (väčším nástrojom): roztína kosti, odsekávať, odsekúvať, odsekovať (oddeľovať kúsky z niečoho) expr.: seká, odsekáva slová, odtínať (väčším nástrojom z niečoho): odtína z kusa mäsa 3. pozri biť 1, biť 2 4. pozri robiť 1 5. pozri mykať ## sekať sa 1. pozri bojovať 1, biť sa 1 2. pozri vadiť sa ## sekcia pozri odbor 1 ## sekera kovový nástroj s rúčkou na rúbanie, štiepanie a pod.: mäsiarska, drevorubačská sekera, topor, tešla, tešlica (tesárska sekera), valaška (sekera s dlhým poriskom, ktorú používajú valasi), tomahavk (indiánska bojová sekera) ## sekirantský pozri panovačný ## sekírovať pozri preháňať 2, trápiť ## seknúť 1. pozri sekať 2. pozri pohrýzť 2 3. pozri pristať 2 ## seknúť sa 1. ostrým sečným predmetom mimovoľne si vniknúť do tela: sekol sa nožom do ruky, zaťať sa: pri kosení sa zaťal do nohy, zarezať sa, porezať sa (rezaním sa poraniť) 2. pozri pomýliť sa 3. pozri zraziť sa 3 ## sekrét lek. hustejšia tekutina tvorená žľazami, výlučok: sekréty, výlučky slinných žliaz, výtok: hnisavý výtok, výpotok: pľúcny výpotok, lek. exsudát ## sekretár pozri tajomník ## sekt pozri šampanské ## sektor pozri časť ## sekulárny pozri svetský 1 ## sekunda pozri chvíľa ## sekundán pozri druhák ## sekundant pozri poradca ## sekundárny pozri druhoradý, druhotný 1, vedľajší 3 ## sekundovať pozri prisviedčať ## sekvestrovať pozri obstaviť 1 ## seladón pozri švihák ## selanka 1. menší literárny alebo hudobný útvar idylického charakteru: Hollého selanky, odb. idyla 2. pozri idyla 1 ## selankovitý pozri idylický 1, idylický 2, pokojný 1 ## selankový pozri idylický 1, idylický 2, pokojný 1 ## selekcia pozri výber 1 ## sem označuje smer k hovoriacemu alebo do jeho blízkosti; na toto miesto, hovor. semká: Daj to sem, semká!, nár. tu: Poď tu bližšie! ## semafor pozri návestidlo ## sémantika veda o význame jazykových jednotiek, semaziológia, zastar. významoslovie ## semä 1. pozri semeno 1, semeno 2 2. pozri potomstvo 3. pozri začiatok ## semenisko pozri stredisko 1, plemenisko ## semenište pozri stredisko 1, plemenisko ## semeno 1. zárodok rastliny, z ktorej sa rozmnožuje množstvo takýchto zárodkov, poet. semä: naklíčené semeno, semä, zrno, zrnko (semeno niektorých rastlín): zrná, zrnká hrachu, jadro (semeno dužinatých plodín): tekvicové jadrá, bobuľa (rastlinný útvar obsahujúci semená): bobule egreša 2. biol. produkt samčích pohlavných žliaz, poet. semä, biol. sperma 3. pozri potomstvo ## semenotok pozri polúcia ## semifinále predposledná časť vylučovacej športovej súťaže, polofinále: vypadnúť v semifinále, v polofinále ## semifinalista účastník semifinále, polofinalista ## semikolón pozri bodkočiarka ## seminár pozri kurz 1 ## semiologický pozri znakový ## semiotický pozri znakový ## semká pozri sem ## sem-tam 1. pozri niekde 3, málokde 2. pozri krížom-krážom 3. pozri niekedy 1, zavše, zriedkavo ## sen 1. pozri ilúzia, utópia, zdanie 1 2. pozri spánok ## senát pozri súd 2 ## senilita telesná a duševná slabosť zapríčinená vysokým vekom a vyčerpanosťou organizmu, senilnosť, stareckosť, starectvo: chytá sa ho senilita, senilnosť, marazmus (úpadok tela vekom) ## senilnosť pozri senilita ## senilný pozri starecký ## senior pozri nestor ## sentencia 1. pozri výpoveď 1 2. pozri rozsudok ## sentimentalita poddávanie sa, podliehanie citom, citovým náladám na úkor rozumovej úvahy, sentimentálnosť: prepadnúť sentimentalite, sentimentálnosti, precitlivenosť, rozcitlivenosť: falošná precitlivenosť, rozcitlivenosť, rozcítenosť, expr.: citlivkárstvo, citlivuškárstvo: ženské citlivkárstvo, zried. sentimentalizmus: autor uviazol v sentimentalizme ## sentimentalizmus pozri sentimentalita ## sentimentálnosť pozri sentimentalita ## sentimentálny ktorý sa ľahko rozcíti, podľahne citu, súcitu; ktorý má sklon k snívaniu, túženiu po neskutočných veciach; svedčiaci o precitlivenosti, smútku, ľútosti, precitlivený, citlivkársky, expr. citlivuškársky: dievčatá bývajú sentimentálne, precitlivené, citlivkárske duše; precitlivená, citlivkárska povaha, clivý, smutný, kniž. sladkobôľny: clivá, smutná melódia; sladkobôľne spomienky na mladosť, sladký, expr. presladený, pren. limonádový (útočiaci na city, falošne sentimentálny): sladké, limonádové pesničky; presladený, limonádový príbeh, expr.: uplakaný, uslzený, ufňukaný, pren. pejor. usmrkaný: uplakané, uslzené, ufňukané, usmrkané ženské romány, expr. vzdychavý: vzdychavé verše ## senza pozri výborne 1 ## senzácia pozri rozruch ## senzačne pozri výborne 1 ## senzačný pozri výborný, dobrý 3, dobrý 4 ## senzi 1. pozri výborný 2. pozri výborne 1 ## senzibilita schopnosť organizmu citlivo reagovať na vplyvy prostredia, citlivosť: senzibilita, citlivosť zmyslových orgánov, odb. senzitivita: senzitivita bunky, senzitívnosť: senzitívnosť mládeže je veľká ## senzibilný pozri citlivý 1, citlivý 2, citový 1 ## senzitivita pozri senzibilita ## senzitívnosť pozri senzibilita ## senzitívny pozri citlivý 1, citlivý 2, citový 1 ## senzor elektrotech. citlivý prvok prístroja, mechanizmu, snímač ## senzorický pozri zmyslový ## senzualita kniž. vlastnosť toho, čo sa dá vnímať zmyslami, čo pôsobí na zmysly, zmyslovosť: senzualita, zmyslovosť hudby ## senzuálny pozri zmyslový ## separátne pozri oddelene, osobitne 1, samostatne 2 ## separátny pozri oddelený, samostatný 2, osobitný 1 ## separátor pozri odlučovač ## separé pozri oddelenie 1 ## separovať pozri oddeliť 1 ## sepkať 1. pozri natriasať 2 2. pozri skákať 1 ## sepkavo 1. pozri poskakujúco 1 2. pozri cvalom ## sepkom 1. pozri poskakujúco 1 2. pozri cvalom ## sepsa pozri otrava 1 ## septimán pozri siedmak ## serafín pozri anjel ## seraf pozri anjel ## séria pozri edícia ## sériový 1. vyrábaný vo veľkom množstve rovnakým spôsobom, rovnakou technológiou (op. kusový), továrenský, hovor. fabrický, pásový: sériová, továrenská výroba; sériové, fabrické výrobky, veľkosériový pozri konfekčný 2. pozri viacnásobný 1 ## seriózny pozri vážny 3, spoľahlivý ## serpentína pozri zákruta ## serpentínový pozri kľukatý ## sersám pozri nástroj 1 ## serv pozri podanie ## servilný pejor. ktorý sa podlizuje; ktorý je prehnane horlivý a úctivý, aby si získal priazeň; svedčiaci o tom, podlízavý: servilný, podlízavý človek; servilné, podlízavé správanie, pejor.: pätolizačský, pochlebovačný, pochlebovačský, poklonkujúci, kniž. pejor. pritakávačský: nemohol sa pozerať na pätolizačské, pochlebovačné, pochlebovačské tváre okolo seba; neverila poklonkujúcim, pritakávačským rečiam, úlisný, klzký, zaliečavý, líškavý (neúprimne milý): úlisná, klzká povaha; zaliečavé, líškavé úsmevy, poklony, ponížený, otrocký: ponížená, otrocká poslušnosť, sluhovský, lokajský: sluhovské, lokajské poklonkovanie ## servírka pozri čašníčka ## servírovať pozri podať 1, predložiť 2 ## servis 1. pozri podanie 2. pozri obsluha 3. pozri súbor 1, zostava ## servítka kus látky alebo špeciálneho papiera, obyč. štvorcového tvaru používaný na utretie úst a rúk pri jedle alebo na balenie, servítok, obrúsok: damaškové servítky, obrúsky; zabaliť si desiatu do servítky ## servítok pozri servítka ## servus 1. priateľský, familiárny pozdrav, ahoj, expr.: ahojček, ahojko, subšt. ahojte (pozdrav mladšej generácie): Servus, ahoj, kamarát! Ahojček, ahojko, kde si sa tu vzal?, čao, čau, expr. čauko, subšt. čaute (pozdrav mladšej alebo najmladšej generácie): čao, čau, už musím ísť, subšt.: sevas, nazdar 2. hovor. vyjadruje znevažujúci postoj, zbohom, spánombohom: No servus, no zbohom, ty si tomu dal!, no, ná, no teda: No, ná, no teda, ty vyzeráš! ## sesia pozri schôdzka 1 ## sesterský pozri blízky 2 ## sestra 1. pozri ošetrovateľka 1 2. pozri rehoľníčka ## sestrenec pozri synovec ## sestrenica pozri neter ## sestrička 1. pozri ošetrovateľka 1 2. pozri rehoľníčka ## sestriť sa pozri priateliť sa ## set šport. samostatná časť volejbalového, tenisového a pod. zápasu: vyhrať prvý set, subšt. sada ## sevas pozri servus 1, dovidenia ## severský ktorý sa týka národov, územia a pod. na severe Európy, škandinávsky, nordický: severské, škandinávske krajiny; nordický typ človeka, odb. boreálny: boreálna flóra ## sexi pozri zmyselný, príťažlivý ## sextán pozri šiestak ## sexualita súbor telesných i duševných znakov odlišujúcich muža od ženy; prejavy pohlavného života, sexuálnosť, pohlavnosť, pohlavný pud, libido (túžba po ukojení pohlavného pudu) ## sexuálnosť pozri sexualita ## sexuálny pozri pohlavný ## sezóna pozri obdobie ## sezónny pozri dočasný ## sfackať pozri vyzauškovať ## sfakliť 1. pozri sťať 1 2. pozri zjesť ## sfalšovať pozri prekrútiť 2 ## sfarbenie pozri farba 1, farba 2 ## sfarbiť pozri zafarbiť ## sféra pozri oblasť 2 ## sférický pozri vesmírny ## sfilcovatieť pozri splstnatieť ## sfilmovať pozri nakrútiť 2 ## sfliaskať pozri vyzauškovať ## sformovať pozri stvárniť ## sformovať sa pozri ustáliť sa 1 ## sformulovať pozri formulovať, zložiť 2 ## sfotografovať fotograficky zachytiť, vyfotografovať, odfotografovať: chcel sfotografovať, vyfotografovať všetko zaujímavé, čo videl; odfotografujem ťa z profilu, hovor. sfotiť ## sfŕkať pozri pofŕkať ## sfrknúť pozri spadnúť 1 ## sfúknuť 1. fúknutím odstrániť niečo z povrchu niečoho, odfúknuť: sfúkne prach zo stola; odfúkne pierko z dlane, odviať, poet. odvanúť (viatím odniesť): vetrík odvial lístok zo stola 2. pozri urobiť 1 3. pozri vyhrešiť, zvoziť 1 ## sfušovať pozri pokaziť 1 ## show pozri prehliadka 2 ## schabrať sa pozri vstať 1 ## schádzať 1. ísť smerom dolu odniekiaľ, zostupovať, zriedkavejšie schodiť: schádzajú, zostupujú z vrchu strmým chodníkom; priložil k stene rebrík, aby bolo čím schodiť z pôjda, zbiehať (behom ísť dolu): každý deň zbieha zo salaša do dediny, spúšťať sa: spúšťali sme sa do doliny už za tmy 2. prestávať jestvovať, strácať sa: z tváre jej neschádzal, nestrácal sa úsmev, miznúť (o snehu): sneh už pomaly z kopcov mizol, schádzal pozri klíčiť ## schádzať sa 1. prichádzať na jedno miesto s cieľom byť spolu, schodiť sa, stretať sa: tajne sa schádzala, stretala s mládencom bývajúcim oproti, stýkať sa (náhodne alebo pravidelne byť v osobnom styku): stýkali sa zriedkavo, zoskupovať sa, združovať sa (prichádzať na jedno miesto v skupinách, tvoriť skupiny): radi sa zoskupujú, združujú okolo svojho učiteľa, expr. zháňať sa: deti sa zháňajú za dedinou 2. pozri spájať sa 1 ## schamtať pozri zjesť ## schápať sa 1. pozri vstať 1 2. pozri spamätať sa 2 ## schátraný pozri zanedbaný 1, zanedbaný 2 ## schátrať pozri spustnúť 1 ## schéma pozri obrazec, náčrtok ## schematickosť pozri schematizmus ## schematicky 1. pozri schematický 1 2. pozri plocho 2, pozri schematický 2 ## schematický 1. ktorý má charakter schémy, znázorňujúci niečo vo všeobecných a podstatných črtách, rámcový, rámcovitý (op. podrobný): rámcové, rámcovité osnovy, zjednodušený: pripraviť schematický, zjednodušený plán akcie; schematický, zjednodušený náčrt práce 2. ktorý je urobený, utvorený podľa schémy, šablóny, šablónovitý: schematická, šablónovitá literatúra, neživotný, bezživotný, bezduchý, pren. neživý, nerealistický, neskutočný, knižný, papierový, vykonštruovaný (umelo utvorený, bez reálneho základu): neživotná, bezživotná, neživá, nerealistická postava; neskutočný, knižný, papierový, vykonštruovaný hrdina románu, stereotypný (utvorený rovnakými postupmi, pričom sa netvorivo opakujú isté prvky; obyč. o literatúre, umeleckých dielach a pod.): stereotypné prednášky, stereotypná fabula filmu, zjednodušený: schematické, zjednodušené zobrazenie života, pren. málokrvný: málokrvné umenie ## schematizmus zjednodušené, netvorivé myslenie a konanie, obyč. pomocou šablóny, schémy, schematickosť, šablónovitosť: schematizmus, schematickosť literatúry socialistického realizmu; v jeho postupe sa prejavuje šablónovitosť ## schizma pozri rozkol ## schizmatik cirk. kto spôsobuje rozkol cirkevnej jednoty, rozkolník, odštiepenec, odpadlík (kto sa odštiepil od istého smeru): odštiepenec od hnutia ## schizofrenický pozri rozdvojený 1 ## schladiť pozri ochladiť 1 ## schladiť sa pozri ochladiť sa 1 ## schladnúť pozri ochladiť sa 1, ochladiť sa 2 ## schlpiť pozri zamotať 1 ## schlpiť sa pozri zapliesť sa 1 ## schmatnúť pozri chmatnúť ## schnúť 1. strácať vlhkosť, stávať sa suchým, vyschýnať, vysychať, usychať, uschýnať: porasty schnú, vyschýnajú, vysychajú; bielizeň vonku dobre schne, usychá, uschýna, sušiť sa: huby sa nemajú sušiť na prudkom slnku, vysúšať sa, vysušovať sa: mokré šatstvo sa vysúšalo na radiátore, oschýnať, obschýnať, osychať, obsychať (na povrchu, čiastočne): chodník o(b)sychá, preschýnať, presychať (čiastočne, cez vrstvy): sená preschýnajú, zaschýnať, zasychať (schnúť a priliepať sa na niečo): krv na rane zaschýna, kniž. prahnúť: zem prahne 2. pozri chradnúť ## schod vodorovný výstupok s hranou tvoriaci pravý uhol na vystúpenie na vyvýšené miesto alebo na zostúpenie z neho: drevené schody; za dverami je jeden schod, stupeň: stupne vedúce na tribúnu, stúpadlo, hovor. stúpačka (plošinka slúžiaca ako schod, napr. na aute, vlaku): viezol sa na najspodnejšom stúpadle vlaku, stupaj: stupaj koča, stupienok: vystúpiť o stupienok vyššie, zastaráv. stupka [Šoltésová] ## schodený 1. pozri zodratý 1 2. pozri unavený ## schodisko rad stupňov na vystupovanie alebo zostupovanie, schodište: hlavné, zadné schodisko, schodište, schody: pohyblivé schody, ísť dolu schodmi ## schodište pozri schodisko ## schodiť 1. pozri pochodiť 1 2. pozri zodrať 1 4. pozri schádzať 1 5. pozri klíčiť ## schodiť sa 1. pozri schádzať sa 1 2. pozri spájať sa 1 ## schodkový pozri stratový ## schodný pozri prístupný 1 ## schodok pozri deficit 1 ## schodovitý pozri stupňovitý 1 ## schody pozri schodisko ## schopiť pozri schytiť 1 ## schopiť sa pozri vzchopiť sa 1 ## schopnosť vlastnosti potrebné na vykonávanie niečoho: rozvíjať svoje schopnosti, nadanie: nadanie na matematiku, na reči, talent: hudobný talent, vloha (obyč. mn. č.): umelecké vlohy, dispozícia (obyč. mn. č.): dispozície na funkciu ## schopný ktorý má vlastnosti potrebné na vykonávanie niečoho (op. neschopný): schopný mladý pracovník; vojak je schopný, zručný, zastaráv. oberučný, expr. kaľavný (pracovne, obyč. manuálne schopný): zručný, oberučný remeselník; oberučná, kaľavná dievka, súci, šikovný, hovor. akurátny (vyhovujúci zo všetkých stránok): súca, šikovná krajčírka; vybrať si akurátnu ženu, bystrý (rozumovo schopný): bystrý študent, talentovaný, nadaný: talentovaný, nadaný herec, perspektívny (schopný vývinu, rastu): perspektívny vedec, obratný (bystrý, pohotový v konaní): obratný obchodník, podnikavý, akcieschopný (schopný konať, schopný činu, nezaháľajúci): podnikavá osoba; podnikavý, akcieschopný kolektív, zdatný, životaschopný (plný energie, zdravia, schopný postarať sa o seba): byť telesne zdatný; nepotrebuje pomoc – je zdatný, životaschopný, povolaný, kniž. spôsobilý: byť povolaný, spôsobilý na túto činnosť, potentný (pracovne alebo pohlavne schopný): potentná mladá autorka, potentný muž ## schovať pozri skryť 1 ## schovať sa pozri zmiznúť 1 ## schovávačka pozri skrývačka ## schovávanka pozri skrývačka ## schôdza pozri schôdzka 1 ## schôdzka 1. organizované zídenie sa členov istej organizácie, istej skupiny, schôdza: predvolebná, slávnostná schôdzka, schôdza, zasadnutie, zasadanie, rokovanie: zasadnutie, zasadanie, rokovanie výboru, hovor. sedenie: zajtra máme sedenie, expr. seansa: seansa trvala až do večera, zastar. sesia [Kalinčiak], porada (schôdzka s cieľom riešiť problémy): výrobná porada, rada (schôdzka, pri ktorej niekto niekomu radí): ísť na radu k priateľovi, zhromaždenie (organizované stretnutie väčšej skupiny ľudí so spoločným cieľom): verejné zhromaždenie, publ. míting (verejná schôdzka väčšieho počtu ľudí): študentský míting, manifestácia (verejná slávnostná schôdzka): prvomájová manifestácia, zastar. tábor: tábor ľudu, aktív (pracovná schôdzka), konferencia (schôdzka odborníkov, politikov): medzinárodná vedecká konferencia, sympózium (schôdzka odborníkov), konzílium (schôdzka úzkeho kruhu odborníkov): lekárske konzílium, kolokvium (schôdzka odborníkov), kolégium (schôdzka vybratých odborníkov), stretnutie (dohovorená schôdzka): stretnutie ministrov, zjazd (schôdzka rokujúca o podstatných veciach v politických stranách a organizáciách): zjazd strany, kongres (stretnutie širokého okruhu odborníkov, politikov): kongres stomatológov, snem (schôdzka politikov), zlet (v minulosti slávnostná schôdzka telocvičnej jednoty Sokol), hovor. výborovka (schôdzka výboru), hovor. gremiálka (gremiálna schôdzka), publ. summit (schôdzka najvyšších činiteľov), publ. operatívka (operatívna schôdzka), konvent (cirkevná schôdzka u evanjelikov), synoda (schôdzka predstaviteľov evanjelickej cirkvi), koncil (schôdzka najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi), hist. sednica: sednica Tatrína 2. dohovorené zídenie sa, obyč. dvoch ľudí, stretnutie: mám schôdzku, stretnutie s priateľom, hovor. rande, kniž. rendezvous, pís. i randevú: ísť na rande, zraz (schôdzka viacerých osôb na dohovorenom mieste): zraz účastníkov pochodu je o 8. hod., posedenie (priateľská schôdzka obyč. s pohostením): posedenie pri príležitosti narodenín, zried. postretnutie, poet. postret [Hviezdoslav] ## schôdzkovať pozri zasadať 1 ## schôdzovať pozri zasadať 1 ## schradnúť pozri upadnúť 3 ## schrániť pozri zhrnúť 1 ## schránka predmet v podobe škatule, do ktorého sa niečo ukladá alebo odkladá: poštová schránka, skrinka: vybrať cennosti zo skrinky, kazeta (obyč. ozdobná schránka): kazeta na cigarety, šperkovnica, šperkovnička (schránka na šperky), tuba (rúrkovitá schránka): diplom uložený v tube, truhlica: truhlica diamantov, urna (schránka s popolom mŕtveho), hovor. zastaráv. buksa, hovor. dóza: nasypať niečo do dózy, niž. hovor.: piksľa, piksňa: piksľa, piksňa na cukor ## schránlivý pozri sporivý ## schrapiť pozri schytiť 1 ## schrapnúť si pozri pospať si 1 ## schrastavený pozri chrastavý ## schrúmať pozri zjesť ## schrumkať pozri zjesť ## schrupnúť si pozri pospať si 1 ## schudnúť stať sa chudším, chudým (op. stučnieť, pribrať): od choroby schudla na kosť, expr. zhodiť (obyč. zbytočné kilá): potrebuje zhodiť (zo seba), hovor. padnúť na váhe, vychudnúť, expr. vyschnúť (veľmi schudnúť): od trápenia celkom vychudol, vyschol, schradnúť, upadnúť (od choroby, duševného trápenia a pod.; stratiť na váhe a celkove zoslabnúť): po operácii upadla, zbiednieť, expr. vycivieť (stať sa fyzicky slabším, biednym), expr. stenčiť sa, stenknúť: akosi si sa stenčil, akosi si stenkol, zoštíhlieť (stať sa štíhlejším, štíhlym): cvičí, aby v bokoch zoštíhlela ## schudnutý pozri chudý ## schúlene pozri skrčene ## schúliť sa tlačením častí tela k sebe utvoriť polohu zaujímajúcu čím menší priestor a touto polohou obyč. vyjadriť isté pocity, stúliť sa: od bolesti sa celý schúlil; mačiatko sa mu schúlilo, stúlilo pri nohách, stiahnuť sa (op. vzpriamiť sa): stiahnuť sa do klbka, skrčiť sa, ukrčiť sa, prikrčiť sa, utúliť sa, expr.: pričupiť sa (utvoriť istú polohu skrčením tela): vo dverách sa skrčil, ukrčil; v jarku sa prikrčil, pričupil, aby ho nevideli, poskŕčať sa (o viacerých jedincoch): sedeli poskŕčaní v kúte, zohnúť sa, ohnúť sa (utvoriť istú polohu ohybom tela): keď ho otec hrešil, celý sa (z)ohol, skrútiť sa, zvinúť sa, stočiť sa (dať sa do oblúkovej, kruhovej polohy): skrútiť sa, zvinúť sa, stočiť sa do klbka, nár. zdúdliť sa, expr.: učupiť sa, sčupiť sa (dať sa do nízkej polohy so skrčenými nohami): učupiť sa, sčupiť sa od strachu v kúte, expr.: učučkať sa, pričupnúť (si) (schúliť sa k niekomu): pričupli si k otcovi; pričupnúť si k zemi pozri utiahnuť sa ## schumlať pozri pokrčiť 1 ## schuti uspokojujúc potreby, chcenie, s chuťou: schuti, s chuťou sa napil mlieka; schuti, s chuťou si zaplával, chutne, chutno, expr.: chutnučko, chutnunko, chutnulinko: chutne, chutnulinko sa najedol, s radosťou: s radosťou sa pustiť do roboty, srdečne, fraz. z celého srdca (prejavujúc príjemný pocit): srdečne sa zasmiať ## schválenie pozri súhlas 1 ## schváliť prejaviť súhlas s niečím, dať súhlas na niečo, uznať za správne, súhlasiť: schválili naše rozhodnutie, súhlasili s ním, odobriť (uznať za dobré): nemôžem odobriť tvoj postup, prijať, akceptovať: parlament prijal, akceptoval zákon, odhlasovať (hlasovaním schváliť): rezolúciu jednomyseľne odhlasovali, admin. odsúhlasiť (vyjadriť súhlas): projekt na schôdzke odsúhlasili, ratifikovať (schváliť medzinárodnú zmluvu v ústavnom orgáne), potvrdiť, kniž. sankcionovať (uznať za platné): uznesenie, zmluvu parlament potvrdil, sankcionoval, odb.: kolaudovať, skolaudovať (úradne schváliť, prevziať stavbu) ## schválne pozri úmyselne ## schválny pozri úmyselný ## schvátiť 1. pozri zachvátiť 2. pozri chmatnúť ## schvatnúť pozri chmatnúť ## schvíľu pozri chvíľu ## schybiť pozri pomýliť sa ## schýliť pozri nakloniť 1 pozri skloniť ## schyľovať sa pozri kloniť sa 1, zvažovať sa ## schystať pozri pripraviť 1 ## schystať sa pozri pobrať sa 1 ## schytiť 1. rázne, prudko, náhle chytiť, uchopiť, expr.: zdrapiť, drapnúť, zdrapnúť, schrapiť: schytila, uchopila, zdrap(i)la chlapca za ruku a bežala s ním preč; schrapil nôž a bodol, expr.: chmatnúť, schmatnúť, schvátiť, zhabnúť (v rýchlosti): (s)chmatne dievča v páse a už ho nepustí; (s)chvatol, schvátil ma za plece, za rukáv, strhnúť, expr. skmasnúť (prudko chytiť a niekam dostať): strhol, skmasol dieťa do náručia, expr.: pochytiť, schopiť, popadnúť (prudko chytiť niečo obyč. náhodne sa vyskytujúce): narýchlo pochytil handru, popadol sekeru, uchytiť (prudko, náhlivo vziať): uchytí, čo vidí, subšt.: grajfnúť, zgrajfnúť (náhlivo vziať): (z)grajfol pušku a bežal 2. pozri zmocniť sa 2, zachvátiť ## schytiť sa pozri pustiť sa 1, pustiť sa 2 ## siahať 1. naťahovať ruku za niečím s úmyslom vziať to alebo dotknúť sa toho, čiahať: siaha, čiaha za perom; siaha, čiaha si do vrecka, ohmatávať, expr.: macať, omaciavať (hmataním skúmať): neohmatávajte, neomaciavajte tovar, dotýkať sa (uskutočňovať pritom bezprostredný fyzický kontakt): dieťa sa rado dotýka všetkého, na všetko siaha, dosahovať, dočahovať, naťahovať sa, načahovať sa (vystierať ruku za niečím trocha od tela vzdialeným): nič mu nedá pokoja, všetko dosahuje, dočahuje; naťahuje sa, načahuje sa za dozretým ovocím, za cigaretou, expr. chmatkať: chmatká po kľučke, expr. chniapať (prudko siahať), nár. chaporiť sa (za dačím) 2. zaujímať miesto po istú hranicu, po istý bod a pod., čiahať: burina nám siaha, čiaha po kolená; dejiny mesta siahajú do stredoveku; pamäť mi až ta nečiaha, dosahovať, dočahovať: voda mu nedosahuje, nedočahuje ani po pás, zried. začahovať: lúče slnka začahovali až k nám 3. upotrebúvať na istý cieľ, s istým zámerom: siaha za nedovolenými prostriedkami, používať, využívať (často vo svoj prospech): používa, využíva klamstvo; v hneve siaha za silnými výrazmi, používa silné výrazy ## siahodlho 1. pozri dlho 1 2. pozri obšírne, zdĺhavo 2 ## siahodlhý 1. pozri dlhý 1, dlhý 2 2. pozri obšírny 1 ## siahovica pozri štiep ## siakať prudko vyrážať vzduch z nosa, a tým uvoľňovať hlien, hovor. fúkať (op. smrkať): hlasno siaka, fúka do vreckovky, odfukovať (viac ráz za sebou), expr. trúbiť: trúbil ako slon ## siať dávať semeno, zrno do pôdy, zasievať: siať, zasievať mak, obilie, vysievať: tohto roku vysievame pšenicu včaššie ## siatba pozri sejba ## siatie 1. pozri sejba 2. pozri osivo 3. pozri siatina ## siatina mladé, po zasiatí vzídené obilie alebo iný mladý porast: poľné siatiny, hovor. siatie: ničiť burinu v siatí, kniž. zastar. osenie: zelené osenie [Vajanský, Kukučín] ## siativo pozri osivo ## siažiť pozri cválať ## siaživý pozri dlhý 1 ## sibyla pozri veštkyňa 1 ## síce pozri lebo 1 ## sídelný pozri hlavný 1 ## siderit miner. ruda bohatá na železo, ocieľok ## sídlisko pozri sídlo 1 ## sídliť pozri bývať ## sídlo 1. miesto, kde sa býva, sídli, sídlisko: praveké sídla, sídliská; sídliská starých Slovanov, archeol. táborisko (prechodné sídlo ľudí v praveku): diluviálne táborisko 2. miesto, kde sídli význačná osobnosť, inštitúcia: kráľovské sídlo, rezidencia (sídlo hlavy štátu alebo iného vysokého hodnostára): letná arcibiskupská rezidencia 3. miesto pôsobenia: sídlo kultúry, kniž. stánok: výchovný stánok ## siedmak žiak siedmej triedy, siedmeho ročníka, septimán (žiak siedmej triedy osemročného gymnázia) ## sieň pozri sála ## siesta pozri oddych ## sieť 1. pletivo s okami (obyč. z povrázkov) slúžiace na chytanie rýb, zveri, na ochranu, používané v športe a pod.: chytať ryby do siete; volejbalová sieť, hovor. zastar. sak (sieť na chytanie rýb): rybársky sak 2. pozri spleť 1 ## sietivo 1. pozri sieťovina 2. pozri spleť 1 ## sieťka pozri taška ## sieťovina sieťové pletivo, tkanivo: okná boli zastreté záclonou zo sieťoviny, sietivo: ozdobné sietivo ## sieťovka pozri taška ## sifón pozri sódovka ## signál 1. pozri znak 4 2. pozri príznak 3. pozri poznatok ## signalizovať pozri ohlásiť 1, oznámiť 1, oznámiť 2 ## signatár kto podpísal zmluvu, vyhlásenie a pod.: signatári dohovoru o ľudských právach, podpisovateľ: podpisovateľ dohody, signátor (v diplomacii) ## signátor pozri signatár ## signatúra 1. pozri podpis 2. pozri značka ## signovať pozri podpísať, značiť 1 ## siheľ pozri sihliak ## sihliak mladý ihličnatý strom, siheľ ## sihliť pozri pršať 1 ## siholiť pozri pršať 1 ## síkať 1. pozri striekať 1 2. pozri močiť 2 ## sila 1. schopnosť podávať telesný alebo duševný výkon: telesná, duševná sila; napäť všetky svoje sily, energia: vynaložiť na niečo veľa energie; čerpať energiu odniekiaľ, mrhať energiou, činorodosť: byť plný sily, činorodosti, elán: nadobudnúť znova životný elán, vláda (telesná sila): telo leží bez vlády, kniž. potencia: tvorivá potencia umelca 2. zdroj pohybu, energia: vodná, parná sila, energia 3. vysoký stupeň účinnosti: sila vôle, lásky, intenzita: nízka intenzita zvuku; intenzita slnečného žiarenia, moc (prirodzená sila): liečivá moc vody, prírody, veľkosť: veľkosť citu, hĺbka: hĺbka žiaľu 4. pozri zamestnanec ## silácky pozri vystatovačný ## silák človek vyznačujúci sa silou, atlét, expr.: valibuk, valihora, valivrch, miesiželezo, obor, herkules: z chlapca vyrástol valibuk, obor, expr., obyč. iron. svalovec ## silene pozri nasilu 2 ## silený ktorý pôsobí neprirodzene (o prejavoch človeka; op. prirodzený), neprirodzený, neúprimný: silený, neprirodzený, neúprimný úsmev, násilný, nútený: zakryla prekvapenie násilným, núteným smiechom, kŕčovitý, kniž. sardonický (podobný kŕču): kŕčovitý, sardonický úškľabok, predstieraný, strojený: jej úprimnosť je predstieraná; strojený záujem pozri strojený ## silikát pozri kremičitan ## siliť pozri nútiť 1 ## silne pozri silno 1, hrubo 1, ťažko 3 ## silnieť stávať sa silnejším, silným, mocnejším, mocným (op. slabnúť), mocnieť: zvuk silnie, mocnie; jeho vplyv na mládež silnie, mocnie, zosilnievať, zosilňovať sa: dážď zosilnieva, zosilňuje sa, mohutnieť (stávať sa veľmi silným, mohutným): hnev v otcovi mohutnie, narastať, rozmáhať sa (o intenzite, počte niečoho): nezhody v rodine narastajú, rozmáhajú sa, pevnieť, tužieť (stávať sa pevným, tuhým): svaly mu pevnejú, tužejú, mužnieť (stávať sa mužnejším, mužným): chlapec začína mužnieť, dužieť, dužnieť (stávať sa dúžim): stromčeky duž(n)ejú pozri tučnieť ## silno 1. vyjadruje veľkú mieru, intenzitu; s veľkou silou, intenzitou (op. slabo), silne, mocne: silno, mocne sa oprieť do dverí; rozchod rodičov silno, mocne pôsobí na psychiku dieťaťa, pevne, tuho, stuha: pevne, tuho stisol mužovi ruku; stuha pritlačil soka k zemi, dotuha, hovor. expr. fest: dotuha, fest zatiahnutý uzol, veľmi, značne, hodne: voda v rieke je veľmi, značne, hodne znečistená, intenzívne: intenzívne sa zapájať do verejného života, prenikavo, ostro: jasmín prenikavo, ostro vonia, dôrazne, energicky, prudko, rázne, strmo: dôrazne, energicky sa domáhal vstupu do budovy; prudko, rázne, strmo zabúchal na dvere, vehementne, razantne: vehementne, razantne obhajuje svoje názory, výdatne: vonku výdatne prší, prisilno, prisilne (príliš silno) pozri silný 1 2. pozri hrubo 1 3. pozri ťažko 3 ## silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý), mocný: byť silný, mocný ako lev, ako buk, statný, mohutný, svalnatý, svalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postava, zavalitý, robustný, obrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité plecia, pevný: svaly má pevné, jadrný, zemitý, hovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládenci, zdatný, pren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapci, pren. expr. goliášsky, herkulesovský, herkulovský (o postave človeka), expr.: premocný, presilný, zried. tužný [Jesenský], zastar. herský [Kukučín, Tajovský], prisilný (príliš silný) 2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý), veľký, mohutný, intenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápach, kniž. razantný: razantný úder, tuhý, ohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenka, treskúci, úporný (o zime, mraze), sýty, výrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnaku, lek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého čreva, prenikavý, ostrý, príkry, pálčivý, expr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesť, náruživý: náruživý fajčiar, expr.: zúrivý, divý, divoký, strašný, hrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietor, prudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zem, zvučný, expr.: hromový, hurónsky, zried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachot, neuhasiteľný, nezhasiteľný, neutíšiteľný, neskrotný, neovládateľný, kniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeň, expr.: bláznivý, šialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeň, omračujúci: omračujúci úder, expr. zžieravý, prisilný (príliš silný) 3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý), pevný, tuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreň, húževnatý, priebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duch, odolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná žena, nezlomný, nezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakter, pren.: železný, oceľový, žulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstva, trvalý, nezničiteľný, nerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahy, skalopevný, kniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčenie, kniž. zemitý, prisilný (príliš silný) pozri pevný 4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom, horlivý, veľký: silný, horlivý, veľký vlastenec, expr.: tuhý, tvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalista, bigotný, ortodoxný, fanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci 5. pozri početný 6. pozri hrubý 1 7. pozri vystatovačný ## silo pozri sýpka ## silou-mocou pozri nasilu 3 ## silueta pozri profil ## simplexný pozri jednoduchý 2 ## simplicitný pozri jednoduchý 2 ## simplifikovať pozri zjednodušiť ## simsalabim pozri čáry-máry ## simulovaný pozri predstieraný, neskutočný 1 ## simulovať 1. pozri predstierať 2. pozri napodobňovať ## simultánne pozri súčasne 1 ## simultánny pozri súbežný 2, súčasný 2 ## sinastý pozri modrastý ## síňava pozri mrákava ## sinavieť pozri modrieť ## sinieť pozri modrieť ## sinavý pozri modrastý ## singulárny pozri osobitný 1, jedinečný 1 ## sinieť sa pozri modrieť ## sinka pozri modrina, podliatina ## siný pozri modrý ## sipieť 1. pozri syčať 1 2. pozri hovoriť 1 ## sipot pozri sykot ## sipotať pozri syčať 1 ## síran chem. soľ kyseliny sírovej, sulfát ## siréna 1. pozri húkačka 2. pozri zvodkyňa ## siričitan chem. soľ kyseliny siričitej, sulfit ## sirka pozri zápalka 1 ## sírnik chem. soľ kyseliny sírovodíkovej, sulfid ## sirý pozri opustený 1 ## sitko pozri sito ## sitno pozri peklo 1 ## sito nástroj s drobnými okami na ovievanie, pretláčanie a pod.: preosiať múku cez sito; varené rajčiny pretlačiť cez sito, riečica (sito s väčšími okami): precúdiť obilie, kukuricu na riečici, zastar. rešeto: deravý ako rešeto, sitko (malé sito používané na scedenie): sitko na čaj, cedidlo (sito na tekutinu) ## situácia 1. súhrn istých príznačných javov, charakteristických vlastností v istom časovom období, stav: zlá, kritická situácia; zlý, kritický stav, pomery, okolnosti, časy (celková situácia): zlé pomery na pracovisku; mimoriadne okolnosti; časy sú dobré, podmienky: vyhovujúce pracovné podmienky, prostredie (situácia, v ktorej niekto žije, niečo sa deje): vyhovujúce rodinné prostredie, pozícia (situácia so zreteľom na okolie): dostať sa do zlej pozície, postavenie: postavenie žien v spoločnosti, položenie: zemepisné položenie, rozpoloženie: byť v nepríjemnom rozpoložení pred otcom, atmosféra, ovzdušie (celkový ráz situácie): vládla tam nepriateľská atmosféra; cítiť nepriateľské ovzdušie, kniž. status, odb. štatus (situácia niečoho v istom období): status vedy v modernej spoločnosti 2. pozri poloha ## situovať pozri umiestiť 1 ## sivák pozri kôň 1 ## sivasto pozri sivo ## sivkasto pozri sivo ## sivkavo pozri sivo ## sivastý pozri sivý 1 ## sivkastý pozri sivý 1 ## sivkavý pozri sivý 1 ## sivko pozri kôň 1 ## sivo farby svetlého popola; na takúto farbu, popolavo, nasivo, napopolavo, dosiva, dopopolava, pís. i na sivo, na popolavo, do siva, do popolava: (na)sivo, (na)popolavo natretá brána; dosiva, dopopolava zafarbené nebo, oceľovo, naoceľovo, dooceľova, pís. i na oceľovo, do oceľova: oceľovo, naoceľovo, dooceľova sfarbené mračná, šedivo, našedivo, došediva, pís. i na šedivo, do šediva: (na)šedivo, došediva vyblednutý kabát, subšt.: šedo, našedo, došeda, pís. i na šedo, do šeda, sivasto, sivkasto, sivkavo, popolavkasto, popolavkavo, popolkavo, nasivasto, nasivkasto, napopolavkasto, napopolavkavo, napopolkavo, dosivasta, dosivkasta, dopopolavkasta, dopopolavkava, dopopolkava, pís. i na sivasto, do sivasta atď. (jemne sivo): siv(k)asto, popolavkasto sfarbená látka, šedivkasto, šedivkavo, našedivkasto, došedivkasta, pís. i na šedivkasto, do šedivkasta: (na)šedivkasto zafarbené vlasy pozri sivý 1 ## sivobelasý pozri modrý ## sivobiely pozri biely ## sivomodrý pozri modrý ## sivosť pozri šedivosť 1 ## sivovlasý pozri sivý 1, šedivý 1 ## sivý 1. ktorý má farbu popola, peria holuba, hrdličky a pod., popolavý: sivá, popolavá srsť zajaca; dievča s popolavými vlasmi, šedivý: rada mala nenápadnú šedivú farbu, striebornopopolavý (popolavý so strieborným, lesklým odtieňom): striebornopopolavý nádych drahokamu, strieborný, striebristosivý, striebrosivý, striebristý (farbou pripomínajúci striebro, sivý a lesklý, až dobiela): starenkina strieborná, striebrosivá, striebristá hlava, postriebrený, prešedivený (miestami sivý; o vlasoch), striebornošedivý, striebrošedivý (šedivý so strieborným odtienkom): striebornošedivý hodváb, sivovlasý, striebrovlasý (o človeku): mladý a už sivovlasý, striebrovlasý, olovený (pripomínajúci olovo): olovené mraky na oblohe veštia búrku, oceľovosivý, oceľový (sivý ako oceľ), dymový (s jemným sivým nádychom): dymový preliv na vlasoch, poet. holubí: holubie nebo, oči, expr. plesnivý (sivý ako pleseň): plesnivé fúzy, myší, myšací (sivý ako myš), nár. šarý (sivý so slabým žltým odtienkom): šarý vlások, bledosivý, svetlosivý, svetlošedivý (sivý s bledým odtienkom), sivastý, sivkastý, sivkavý (sfarbený dosiva): bledosivý, svetlosivý podklad; sivasté, sivkasté, sivkavé oči, belavý (sivý s bielym nádychom), zried. belostnosivý; tmavosivý (sivý s tmavým odtienkom), nár.: burý, buravý, subšt. šedý pozri šedivý 1 2. pozri jednotvárny, stereotypný ## sizyfovský pozri ťažký 3, namáhavý, zbytočný ## skackať pozri skákať 1 ## skackavo pozri poskakujúco 1, skákavo ## skackom pozri skákavo ## skade pozri odkiaľ 1, odkiaľ 2 ## skadekoľvek pozri odkiaľkoľvek ## skaderuka-skadenoha 1. pozri prisťahovalec 2. pozri niktoš 1 ## skadesi pozri odkiaľsi ## skadeže pozri odkiaľ 1 ## skadiaľ pozri odkiaľ 1, odkiaľ 2 ## skadiaľkoľvek pozri odkiaľkoľvek ## skadiaľsi pozri odkiaľsi ## skadiaľže pozri odkiaľ 1 ## skákať 1. skokom, prudkým pohybom nôh sa dostávať dopredu alebo hore; vôbec sa prudko pohybovať: skáče dobre do diaľky, do výšky; skákať do vody; puk skáče k mantinelu, vyskakovať (opakovane skákať, obyč. na mieste): vyskakovať pri tanci; deti od radosti vyskakujú, poskakovať, podskakovať (drobnými skokmi opakovane skákať): chlapča poskakuje okolo matky; lopta poskakuje, skackať, expr.: hopkať, hopsať, hopskať, hopkovať, hupkať (skákať malými skokmi): dievčence sa hrajú, skackajú, hop(s)kajú na jednej nohe, expr. sepkať (jemne): žriebätko sepká, expr. virgať (silno, prudko): kôň virgá nohami, kniž. harcovať (búrlivo skákať) 2. pozri biť 3 3. pozri útočiť ## skákavo pohybujúc sa v skokoch, skákajúc, poskakujúc, skokovito, skokovite, poskakujúco: skákavo, skokovito sa priblížil k ostatným; poskakujúco bežal po chodníku, výskokom, hovor.: skočky, výskočky: výskokom, výskočky trielil dolu ulicou, expr. skackavo: skackavo prišiel k nám, poet. zried. skackom [Hviezdoslav] ## skala 1. pozri bralo 2. pozri kameň 1 ## skalavý pozri skalnatý ## skalený pozri kalný 1, kalný 2 ## skaličený pozri pokazený 2, zmrzačený ## skaličiť pozri zmrzačiť 1 ## skálie pozri kamenie, štrk ## skalistý pozri skalnatý ## skaliť 1. pozri zakaliť 1, zakaliť 2 2. pozri pokaziť 1 ## skalka pozri alpínium ## skalnatý ktorý obsahuje veľa skál, kamenia, kamenitý, kamenistý: skalnatá, kamenitá pôda vinohradov; kamenistý chodník, zried.: skalavý, skalistý, skalný: skalavá cesta [Švantner]; skalisté pobrežie, skalná zem, bralnatý (plný brál): bralnatý kraj, zried.: úskalistý (Rázus), bralistý, bralný ## skalnička pozri alpínka 1 ## skalný 1. pozri skalnatý 2. pozri vytrvalý 1, verný 1 ## skalolezec pozri horolezec ## skalolezectvo pozri horolezectvo ## skalopevne 1. pozri pevný 3 2. pozri isto 3 ## skalopevný 1. pozri pevný 3, silný 3 2. pozri istý 1 ## skalp pozri korisť ## skalpel pozri nôž ## skamarátiť sa pozri spriateliť sa 1 ## skamenelina zvyšok pravekých rastlín a živočíchov premenených na nerast, geol. petrefakt, geol. pomn. fosílie ## skamenenina zvyšok pravekých rastlín a živočíchov premenených na nerast, geol. petrefakt, geol. pomn. fosílie ## skamenelý pozri skamenený 1 ## skamenený 1. ktorý skamenel, odb. fosílny: skamenené, fosílne živočíchy, rastliny, zastar. skamenelý 2. pozri nehybný ## skamošiť sa pozri spriateliť sa 1 ## skampolo pozri tričko ## skántrený pozri pokazený 1 ## skántriť pozri zničiť 1, zahubiť ## skapanina pozri zdochlina 1 ## skapať 1. pozri zmiznúť 3 2. pozri zahynúť, umrieť ## skapatý pozri chorý 1 ## skárať pozri potrestať ## skasírovať pozri zrušiť, odstrániť 2 ## skatovaný pozri strápený ## skaza narušenie riadneho fungovania niečoho, značné poškodenie niečoho, záhuba: skaza, záhuba sveta, záhuba lode, kniž. zhuba: nástroj zhuby, zmar, koniec, zánik (koniec jestvovania): zánik rodu, pád: pád absolutizmu, pohroma: odvrátiť pohromu, rozklad, rozvrat (postupujúca skaza): morálny rozklad, rozvrat rodiny, rozpad: rozpad štátu, kniž. spúšť: víchrica spôsobila spúšť, zastar. spusta [Vajanský] ## skazený 1. ktorý stratil svoju pôvodnú hodnotu, kvalitu; ktorý sa stal nepoužívateľným (o potrave), pokazený, poškodený, znehodnotený: sklad plný pokazených, poškodených, znehodnotených potravín, zhnitý, hnilý (skazený hnitím): vrece zhnitých, hnilých zemiakov, zapáchajúci, smradľavý: zapáchajúce mäso, smradľavé vajíčka, plesnivý: skazený, plesnivý chlieb, kompót, expr.: zapľuhavený [Bodenek], skoprdačený [Urbánek] pozri pokazený 1, pokazený 2, zlý 2. ktorý prestal (dočasne) plniť funkciu, pokazený, chorý: skazený, pokazený, chorý žalúdok, zlý, poškodený, zničený: má zlý, poškodený, zničený chrup; zničené zdravie, hovor. expr. zhumpľovaný 3. ktorý morálne upadol, klesol; svedčiaci o tom, pokazený, nemravný, nemorálny: skazený, pokazený, nemravný, nemorálny človek, pejor.: spľuhavený, spľundravený, pejor. zried. spľuhačený, expr. zapľuhavený: bohatstvom spľuhavený, spľundravený; celá dedina je upadnutá a spľundravená, spľuhačená; zapľuhavené srdce, skorumpovaný (skazený korupciou): skorumpovaná spoločnosť, demoralizovaný, poklesnutý, zastar. pokleslý, spustený (ktorý sa dopustil mravného poklesku): poklesnutá, pokleslá žena; spustený nemravník, spustnutý, subšt. spustlý (mravne zanedbaný): spustnutá, spustlá spoločenská spodina, expr. prehnitý: svet je skazený, prehnitý, zvrhlý, zvrátený, pejor. zhýralý (mravne skazený, až úchylný): zvrhlé, zvrátené vzťahy; zhýralý mládenec, hovor. expr.: zopsutý, zlumpáčený, zlumpovaný, zhumpľovaný, spankhartený, spanghartený: zopsutá, spanghartená, spankhartená morálka; zlumpáčený, zlumpovaný syn, expr. zried. skoprdačený [Urbánek], pejor. zbastardený, hrub. skurvený 4. pozri pokazený 2 ## skaziť pozri pokaziť 1 ## skaziť sa pozri pokaziť sa 1, pokaziť sa 2 ## skazka pozri rozprávka 1 ## skazonosnosť pozri škodlivosť ## skazonosný pozri ničivý ## skelet 1. pozri kostra 1 2. pozri konštrukcia ## skepsa pozri nedôvera ## skepticizmus pozri nedôvera ## skepticky 1. pozri skeptický, pozri nedôverčivo 2. pozri čierno 2 ## skeptický ktorý je založený na skepse, nedôvere, ustavičných pochybnostiach; pre ktorého je príznačná skepsa; svedčiaci o skepse, nedôverčivý, pochybovačný: skeptický, nedôverčivý, pochybovačný človek; nedôverčivé, pochybovačné slová, pesimistický (ktorý má sklon vidieť všetko z horšej stránky; op. optimistický): pesimistický pohľad na svet, pesimistická predpoveď, negativistický (z princípu odmietavý, záporný): zakorenil sa v ňom negativistický postoj, nihilistický (pre ktorého nemá nič zmysel; ktorý všetko odmieta, popiera): nikto sa nevyzná v jeho nihilistickom svete, neveselý, neradostný (ktorý neveští nič dobré, príjemné): vízia budúcnosti je neveselá, neradostná, pochmúrny, pošmúrny: pochmúrne, pošmúrne myšlienky ## skeptik pozri nedôverčivec ## skerovať pozri zahnúť 2 ## skiaď pozri odkiaľ 1 ## skica 1. pozri náčrtok 2. pozri črta 2 ## skicár zošit na skicovanie, zastaráv. náčrtník: deti kreslia do skicára, do náčrtníka ## sklad 1. miesto na uloženie rozličných vecí, skladisko, skladište: sklad, skladisko, skladište potravín, pohonných hmôt, skládka (miesto na uloženie niečoho, obyč. na otvorenom priestranstve): skládka odpadu, arzenál (sklad zbraní): pren. arzenál liekov, depo (sklad dreva, uhlia a pod.), zastaráv. magazín, pren.: rezervár, rezervoár 2. pozri zloženie, syntagma 3. pozri záhyb 1 ## skladačka pozri skladanka ## skladanka skladaná obrázková knižka pre deti, skladačka, leporelo: dostať na narodeniny farebnú skladanku, skladačku, farebné leporelo ## skladaný ktorý je poskladaný, zložený do záhybov (obyč. o látke), hovor. faldovaný: skladaná, faldovaná sukňa, plisovaný (ktorý má drobné zažehlené záhyby): plisované šaty ## skladať 1. dávať dolu, snímať: skladá, sníma pomaly klobúk z hlavy, zhadzovať (hodením dávať dolu): zhadzuje z chrbta batoh; zhadzujú, skladajú z voza náklad 2. dávať dohromady, spájať: skladá, spája ruky k modlitbe, k prosbe, zostavovať, montovať (niečo nehotové alebo pokazené, rozložené): skladá, zostavuje krížovku; montuje stroj, hovor. majstrovať (ručne zhotovovať): Čo majstruješ? 3. dávať do záhybov, prekladať: skladá vreckovku; skladá, prekladá papier do štvorca, riasiť, zberať, zberkať: riasiť sukňu; zber(k)á látku do drobných záhybov, hovor. zastar. rancovať, faldovať, typ. slang. falcovať (skladať tlačové hárky do strán) 4. dávať vznik umeleckému dielu, najmä hudobnému alebo slovesnému, tvoriť, písať: skladá, tvorí, píše novú operu, báseň, komponovať (najmä hudobné dielo): komponuje symfóniu, zostavovať (obyč. z hotových častí robiť celok): zostavuje program na večer 5. vykonávať isté úkony, robiť, konať, činiť: vojaci skladajú prísahu; študent skladá, robí skúšky; konať, činiť sľub 6. pozri vzdať sa 7. pozri odložiť 2 ## skladať sa 1. byť zložený, kniž. pozostávať: dielo sa skladá z troch častí; kolektív sa skladá, pozostáva z desiatich pracovníkov, zastar. záležať: dom záleží z dvoch izieb 2. konať medzi sebou (peňažnú) zbierku na istý cieľ, zbierať sa: skladať sa, zbierať sa na podporu, na dar, prispievať (dávať finančný príspevok): mesačne prispieva rodičom v starobe ## skladateľ kto skladá, tvorí hudobné diela, komponista: operný skladateľ, komponista, pesničkár (skladateľ pesničiek) ## skladba 1. umelecké dielo, najmä hudobné; hud. náuka o skladateľskom umení, kompozícia: predviesť vlastnú skladbu, kompozíciu; študovať kompozíciu na vysokej škole 2. pozri systém, zloženie, zostava 3. pozri syntax ## skladisko pozri sklad 1 ## skladište pozri sklad 1 ## skládka pozri sklad 1 ## skladný ktorý zaberá málo priestoru, spratný: skladný, spratný nábytok, úložný: úložný rám ## skladovať pozri uskladňovať ## sklamanie nesplnenie očakávaní, rozčarovanie: trpké sklamanie, rozčarovanie, dezilúzia: zakúsiť dezilúziu ## sklamaný ktorému sa nesplnili očakávania alebo ktorému sa nepotvrdila doterajšia dobrá skúsenosť; svedčiaci o tom, rozčarovaný, zried. rozčarený: diváci odchádzali z predstavenia sklamaní, rozčarovaní (op. nadšení); hovorila sklamaným, rozčarovaným hlasom, nespokojný (ktorý pociťuje neľúbosť, nesúhlas): nespokojný s hodnotením; po porade sedeli sklamaní, nespokojní ## sklamať 1. spôsobiť rozčarovanie, zbaviť ilúzií, nesplniť očakávanie, rozčarovať: nový pracovník nás sklamal; večierok, film ma rozčaroval, sklamal pozri stroskotať 2 2. pozri zlyhať ## sklamať sa pozri prepočítať sa ## skláňať pozri klopiť ## skláňať sa 1. pozri kloniť sa 1, ukláňať sa 1 2. pozri zvažovať sa ## sklápací ktorý je zariadený, uspôsobený na sklápanie, sklopný, padací: sklápacie, sklopné sedadlo; sklopný, padací most ## sklápať pozri klopiť ## sklapnúť pozri zatvoriť 1 ## sklať pozri zabiť 1 ## sklátiť 1. pozri zraziť 1 2. pozri zabiť 1 ## sklátiť sa pozri klesnúť 1, zvaliť sa 1 ## skľavený pozri meravý 1, skrehnutý ## skľavieť pozri stŕpnuť 1 ## skĺbený pozri pevný 3, spojený, ucelený ## skĺbiť pozri spojiť 2 ## sklenár odborník zasklievajúci obloky, zastaráv.: oknár, obločiar ## sklenený pozri meravý 1 ## sklený pozri meravý 1 ## sklep 1. pozri obchod 2, predajňa 2. pozri pivnica 1 ## sklepár pozri obchodník ## sklepať 1. pozri otriasť 2 2. pozri zbiť 1 3. pozri zložiť 2, zložiť 5 ## sklepenie pozri klenba ## sklepený pozri oblúkový ## sklerotický pozri zábudlivý ## skleslý pozri skľúčený, smutný, strápený ## sklesnúť pozri klesnúť 1, ovisnúť ## sklesnutosť pozri depresia 1 ## sklesnutý pozri skľúčený, smutný, strápený ## sklon 1. výškový rozdiel dvoch bodov alebo úrovní, spád: sklon, spád strechy; strmý sklon, spád pozemku, geol. úklon: úklon vrstiev, stúpanie (vzostupná línia sklonu): trať má veľké stúpanie, klesanie (zostupná línia sklonu): klesanie cesty 2. vrodená alebo získaná schopnosť na niečo: mať egoistické sklony, tendencia: tendencia po stálosti, náklonnosť, náchylnosť: náklonnosť preceňovať veci; náchylnosť na choroby, dispozícia (predpoklad istým spôsobom sa správať, konať): má dispozície na spev, nábeh: nábeh na tučnotu, kniž. inklinácia 3. pozri koniec 1 ## skloniť vychýliť zo základnej polohy smerom dole, schýliť: zahanbený sklonil, schýlil hlavu, sklopiť (niečo pripevnené obrátiť smerom dole): operadlo trocha sklopil; sklopila viečka, nakloniť, nachýliť, nahnúť (trocha, mierne skloniť): naklonila, nahla fľašu, aby olej mohol pomaly stekať, ohnúť, zohnúť (skloniť do oblúka): (z)ohnúť chrbát, prút, zhrbiť, zhrbatiť (chrbát), zhybnúť: svižne zhybla telo, zvážiť (hmotnosťou, silou vychýliť smerom dole): náklad zvážil bok voza, poskláňať, poschyľovať (postupne, jeden za druhým) ## sklonok pozri koniec 1 ## skloňovanie gram. tvorenie slovných tvarov pádovými príponami; súbor týchto tvarov, gram. deklinácia: skloňovanie, deklinácia podstatných mien, ohýbanie ## skloňovať gram. meniť tvary slova pádovými príponami, gram. deklinovať: žiak skloňuje, deklinuje latinské slová, ohýbať: ohýba slovo vo všetkých pádoch ## sklopec pozri pasca 1 ## sklopiť pozri skloniť ## sklopka pozri pasca 1 ## sklopný pozri sklápací ## sklovina 1. tuhé tkanivo na povrchu zubov: popraskaná sklovina, anat. email 2. pozri glazúra 1 ## skľúčenosť pozri depresia 1 ## skľúčený ktorý je duševne ochabnutý, malátny; ktorý sa pre niečo trápi; svedčiaci o tom, smutný: už dlhší čas chodí skľúčená, smutná, skormútený, zarmútený, zronený (bolestne zasiahnutý): sedel za stolom sám, skormútený, zarmútený; tvár mal zronenú, sklesnutý, kniž. skleslý (obyč. aj telesne vyčerpaný): trápi ju choroba, je sklesnutá, skleslá, kniž. malomyseľný (nemajúci duševných síl): malomyseľný potrebuje pomoc a podporu, stiesnený (ktorého niečo ťaží, stiesňuje): stiesnená matka, stiesnený hlas, úzkostlivý, úzkostný (prezrádzajúci úzkosť): úzkostlivý, úzkostný pohľad umierajúceho, depresívny, deprimovaný, zdeprimovaný (ovládnutý smútkom, bezútešnosťou): deprimovaný pacient pozri smutný ## skľúčiť pozri zarmútiť, pozri skľučovať ## skľučovať spôsobovať duševnú ochabnutosť, ubíjať, deprimovať, deptať: okolie ma skľučuje, ubíja, deprimuje, depce, stiesňovať, tiesniť: neúspech ho skľučoval, tiesnil, zarmucovať, zroňovať, kormútiť, skormucovať, kniž. rmútiť (spôsobovať smútok, zármutok; robiť smutným): správy o nešťastí v rodine nás zarmucujú, zroňujú, kormútia pozri trápiť ## skľučujúci ktorý vyvoláva tieseň, úzkosť, smútok, neistotu a pod., stiesňujúci, tiesnivý, úzkostný: mať skľučujúci, stiesňujúci, tiesnivý, úzkostný pocit, skormucujúci, zarmucujúci: skormucujúce, zarmucujúce správy, ťaživý, dusný, dusivý: ťaživá, dusná, dusivá atmosféra; dusivé ticho, deprimujúci, ubíjajúci: deprimujúce, ubíjajúce prostredie, depresívny, zdrvujúci: dostať od priateľa depresívny, zdrvujúci list, krušný (smutný a ťažký): žiť v krušných časoch ## skĺzať (sa) pozri kĺzať sa ## skĺznuť (sa) 1. kĺzavým pohybom sa premiestniť po povrchu niečoho, obyč. zhora dole, zošmyknúť sa, šmyknúť sa: čiapka sa mu skĺzla, (zo)šmykla na čelo, hovor. zviezť sa: zviezla sa na kolená, zosunúť sa, zošuchnúť sa (sunutím, šuchnutím sa dostať dolu): kniha sa zosunula, šálka sa zošuchla zo stola, skotúľať sa, expr. zried. zošúľať sa: skotúľať sa, zošúľať sa z postele, expr. skrbáliť sa 2. stratiť stabilitu, vybočiť z dráhy, šmyknúť sa, pošmyknúť sa, pokĺznuť sa: noha sa mu skĺzla, šmykla na šupke; pošmykol sa, pokĺzol sa na ľade 3. iba skĺznuť pozri upadnúť 2 ## skmásať pozri otrhať ## skmasnúť pozri strhnúť 1, schytiť 1 ## skmotriť sa pozri spriateliť sa 1 ## skoba hrubší kovový klinec zahnutý na obidvoch koncoch do pravého uhla: spojiť niečo skobou, hovor. kramľa: vbiť kramľu do dreva ## skobŕľať sa pozri spadnúť 1, zgúľať sa ## skočiť 1. skokom prekonať istú vzdialenosť, a tak sa premiestniť: skočiť z rebríka, zoskočiť, expr. zhupnúť (skočiť z výšky): zoskočiť zo stromu, zhupnúť z postele, vrhnúť sa (prudko sa hodiť): vrhnúť sa do vody, hovor. expr. skoknúť: Slnko na oblohu skoklo [Rázusová-Martáková], vyskočiť (skočiť smerom von, hore alebo dopredu): vyskočiť z obloka, vyskočiť za loptou, naskočiť (skokom sa dostať niekam): naskočiť do voza, do auta 2. pozri zabehnúť 1 3. pozri chopiť 2 ## skočky pozri skákavo, skokom 1 ## skočmo pozri skokom 1 ## skočný pozri rezký 1 ## skok 1. pohyb, ktorý vzniká odrazom nôh od zeme: plavný skok, skok do výšky, preskok (skok cez niečo): preskok cez koňa, výskok (skok smerom hore): prechod zo stoja do výskoku, zoskok (skok smerom dolu): zoskok z náradia, doskok (posledná časť skoku): doskok na nohy, trojskok (trojnásobný skok do diaľky), poskok (krátky skok): bežať poskokmi, odskok 2. pozri zmena 1 ## skokmo 1. pozri skokom 1 2. pozri rýchlo ## skoknúť pozri skočiť 1 ## skokom 1. silným odrazom nôh, skočmo, hovor. skočky, zried. skokmo: skokom, skočmo sa dostal na druhú stranu, výskokom, hovor. výskočky (skokom smerom hore) 2. pozri rýchlo ## skokovito pozri skákavo ## skokovite pozri skákavo ## skolektivizovať pozri zospoločenštiť ## skoliť pozri zabiť 1 ## skomolenina pozri deformácia ## skomolený pozri nejasný 2, popletený ## skomoliť pozri zamotať 1 ## skompletizovaný pozri úplný 1 ## skompletizovať pozri kompletizovať ## skomplikovať pozri zapliesť 4 ## skomponovať pozri zložiť 5 ## skomprimovať pozri stlačiť ## skon pozri smrť 1 ## skonať pozri umrieť ## skoncentrovať pozri sústrediť 1, sústrediť 2 ## skoncipovať pozri napísať 2 ## skoncovať pozri skončiť 1 ## skončený pozri hotový 1, uzavretý 4 ## skončiť 1. uskutočniť poslednú fázu, koniec niečoho, doviesť do konca (op. začať), dokončiť, ukončiť, zakončiť: robotu sme skončili, ukončili o hodinu skôr; prednášku dokončil, zakončil citátom, kniž.: dokonať, zakľúčiť: začaté dielo autor už nestihne dokonať, zakľúčiť, nár. pokončiť: pokončiť vec razom [Kukučín], dovŕšiť, zavŕšiť, zvŕšiť (na najvyššiu mieru, úplne): víťazstvo dovŕšime, z(a)vŕšime oslavou, korunovať (s úspechom): korunovať dielo oslavou, uzavrieť, uzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečoho): uzavrieť, uzatvoriť besedu, sympózium, absolvovať (vychodiť školu, štúdium, kurz a pod.): gymnázium úspešne absolvoval, skoncovať (niečo nepríjemné, neželateľné, zdĺhavé a pod.): skoncujeme naše hádky; skoncovať s neporiadkami, prerušiť (predčasne): prerušiť ťarchavosť, prestať: prestať, skončiť s robotou 2. mať zlý koniec, hovor. expr. dobačovať, dogazdovať, doskákať: skončiť na šibenici, v nemocnici; už sme dobačovali, doskákali; takýmto spôsobom rýchlo dogazduješ 3. pozri umrieť ## skončiť sa 1. dospieť na koniec, dosiahnuť koniec (op. začať sa), ukončiť sa: porada sa už skončila, ukončila, zavŕšiť sa, zvŕšiť sa, dovŕšiť sa (dosiahnuť vrchol): jeho život sa z(a)vŕšil, dovŕšil, pominúť sa, minúť sa, uplynúť, ubehnúť, prejsť (o čase; o deji v čase): polhodinka sa rýchlo (po)minula, uplynula; búrka prešla 2. mať istý koniec, vyznieť, vyjsť: obhajoba sa skončila s úspechom, vyznela úspešne, vyšla dobre, hovor.: dopadnúť, vypáliť: chceli sme dobre, ale dopadlo to, vypálilo to zle, hovor. expr. vystreliť: neraz to presne naopak vystrelí, kniž. vyústiť: nedorozumenie vyústilo v bitke ## skondenzovať pozri stlačiť, zhustiť ## skonfiškovať úradne odňať, zobrať (v prospech štátu), konfiškovať, zhabať: (s)konfiškovať pôdu, zhabať majetok, exekvovať, zexekvovať (vymôcť, vziať exekúciou): (z)exekvovali im dom, vyvlastniť (vziať zo súkromného vlastníctva): vyvlastnenie pôdy, subšt. zabaviť: na hraniciach mu pašovaný tovar zabavili, pohabať (postupne), rekvirovať, zrekvirovať (úradne zobrať obyč. pre vojsko): (z)rekvirovať potraviny, porekvirovať (postupne) pozri zabrať ## skonfrontovať pozri porovnať ## skonfundovať pozri zmiasť ## skonkretizovať pozri uskutočniť, zvecniť ## skonkrétniť pozri uskutočniť, zvecniť ## skonsolidovať pozri upevniť 1 ## skonštatovať pozri zistiť ## skonštituovať pozri založiť 4 ## skonštruovať pozri zostrojiť ## skontaktovať pozri spojiť 4 ## skontrolovať pozri preskúmať ## skonzumovať pozri spotrebovať, zjesť ## skoordinovať pozri zladiť ## skopať 1. kopaním upraviť pôdu, pokopať: skopať, pokopať hriadky, zrýľovať, zryť, porýľovať (rýľom obrátiť, poobracať pôdu): zrýľovanie záhrady; pozemok treba dôkladne zryť, porýľovať, skypriť (kopaním urobiť kyprým): skypriť zem 2. pozri pokaziť 1 ## skopiť sa pozri zhromaždiť sa 1 ## skopŕcať sa pozri spadnúť 1, zgúľať sa ## skoprcnúť pozri spadnúť 1 ## skopŕcnuť pozri spadnúť 1 ## skoprdačiť sa pozri pokaziť sa 2 ## skorej pozri skôr 1, skôr 3, skôr 4, predtým 1, prv 1, vopred 1 ## skormucovať pozri skľučovať ## skormútenosť pozri depresia 1 ## skormútený pozri smutný, skľúčený ## skormútiť pozri zarmútiť ## skormútiť sa pozri zarmútiť sa, osmutnieť ## skoro 1. pozri včas 2, včas 3, zavčasu 2. pozri čoskoro, pomaly 4 3. pozri rýchlo 4. pozri približne 1, približne 2, takmer, zhruba 1 ## skoršie pozri skôr 1, prv 1 ## skorumpovaný pozri skazený 3 ## skorumpovať pozri podplatiť ## skorý 1. vyskytujúci sa, prichádzajúci skoro, zavčasu (op. neskorý), raný, včasný: skoré, rané ovocie; včasná zelenina; rané, včasné skladateľovo obdobie pozri ranný 2. ktorý sa stane, uskutoční veľmi rýchlo, pred očakávaným termínom, rýchly, včasný (op. neskorý): skorá, rýchla, včasná staroba, náhly, nepredpokladaný, nečakaný, neočakávaný (op. očakávaný, predpokladaný): náhly, nepredpokladaný príchod, návrat; nečakaná, neočakávaná smrť ## skosiť 1. pozri pokosiť 2. pozri zahubiť 3. pozri skritizovať, zvoziť 1 ## skostnatený pozri nepružný 2, staromódny, zaostalý, konzervatívny 2 ## skostnatieť pozri zaostať 1 ## skotiť pozri zjesť ## skotiť sa pozri spadnúť 1 ## skotúľať sa pozri zgúľať sa, skĺznuť (sa) 1 ## skôr 1. pred určeným časom, časovo pred niekým alebo niečím (op. neskôr, neskoršie), skorej, skoršie: vrátil sa skôr, skorej, skoršie, ako sme si mysleli, prv, včaššie: druhý raz musím vstať prv, včaššie 2. v bližšie neurčenom čase v minulosti, predtým, kedysi, voľakedy, prv: skôr, predtým tu bola lúka; kedysi, prv sme mu viacej verili, fraz. svojho času 3. vyjadruje väčšiu pravdepodobnosť, skorej: takto sa tam skôr, skorej dostaneš, ľahšie, pravdepodobnejšie: vo veľkom meste ľahšie, pravdepodobnejšie nájde prácu 4. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí, skorej: má skôr, skorej záujem získať vplyv v predstavenstve, väčšmi, viac, viacej, predovšetkým: ide mu väčšmi, viac, viacej o vlastný prospech; pôjde jej predovšetkým o deti 5. pozri vopred 1 ## skôrnatieť pozri kôrnatieť ## skracovať pozri krátiť ## skrachovaný pozri neúspešný, beznádejný ## skrachovať hovor. utrpieť krach, pren. mať neúspech, hovor. expr. krachnúť: podnik skrachoval; náš plán skrachoval, krachol, zbankrotovať, bankrotovať (utrpieť bankrot): banka (z)bankrotovala, expr.: prísť/vyjsť na mizinu, dostať sa na mizinu: firma vyšla, dostala sa na mizinu, fraz. expr.: vyjsť na psí tridsiatok, vyjsť na žobrácku palicu (stratiť všetok majetok): veľa pil, napokon vyšiel na psí tridsiatok, na žobrácku palicu, upadnúť (stratiť hospodársky alebo iný význam): kedysi bohatá rodina celkom upadla, stroskotať, nevydariť sa (mať neúspech): všetky plány stroskotali, nevydarili sa ## skraja 1. blízko pri mieste najviacej vzdialenom od stredu, na kraji, pri kraji: ľad je skraja, na kraji, pri kraji tenký, na pokraji: voda je na pokraji hlboká 2. (koho, čoho) vyjadruje miesto na kraji niečoho, kraj (koho, čoho): skraja, kraj hory rastú maliny, zastaráv. pokraj [Dobšinský], zastar. nakraj [Kalinčiak] ## skrajok pozri odrezok ## skrápať pozri kropiť ## skraper pozri rýpadlo ## skrásnieť pozri opeknieť ## skrásniť pozri skrášliť ## skrášliť urobiť krajším, krásnym, pekným, okrášliť: skrášliť, okrášliť tvár účesom; skrášliť si život hudbou, zried. skrásniť: úsmev jej skrásnil tvár, ozdobiť, vyzdobiť (urobiť krajším pomocou ozdoby): ozdobiť si šaty brošňou, prikrášliť (pridať niečo na skrášlenie): prikrášliť skutočnosť ## skrátený ktorý je rozsahom menší, kratší: skrátené, kratšie vydanie románu, zostručnený, zredukovaný: skrátený, zostručnený príspevok, článok ## skrátiť pozri krátiť ## skrátka 1. obmedzujúc sa na podstatné veci, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne), krátko: skrátka, krátko vyrozprával svoje zážitky, stručne, jadrne: stručne, jadrne osvetliť podstatu problému, jednoducho: jednoducho porozprával životný príbeh 2. nadväzuje na situáciu a uvádza vysvetlenie, zhrnutie a pod., jednoducho, slovom, jedným slovom: skrátka, jednoducho, nemám na to čas; (jedným) slovom, bolo to výborné, prosto, proste: prosto, nerozumeli si, nuž, teda: nuž, teda, rozmyslel som si to, fraz. dosť na tom ## skratkovitý pozri stručný, heslovitý ## skrbáľať sa pozri spadnúť 1, zgúľať sa ## skrbáliť sa pozri spadnúť 1, zgúľať sa ## skrbliť pozri šetriť 2 ## skrbiť pozri šetriť 2 ## skrček pozri krpáň ## skrčok pozri krpáň ## skrčene so skrčenými nohami alebo skrčeným telom, skrčmo: skrčene, skrčmo preskočil cez debnu, expr.: učupene, čupiačky, počupky, počupiačky, kvočiačky, kvočiac: učupene, čupiačky zostala v kúte, prikrčene: skrčene, prikrčene zastal pred oblokom, schúlene, skrútene: skrčene, schúlene ležal na dlážke, zhrbene (zohnuto v chrbte): zhrbene sedieť ## skrčiť 1. dať do ohnutej polohy, do ostrého uhla (obyč. časti tela), ohnúť, zohnúť: skrčiť, (z)ohnúť ruky v lakťoch, nohy v kolenách, prikrčiť, pokrčiť (obyč. v menšej miere): pokrčiť prst, stiahnuť, zhrbiť (časti tela ťahať nadol alebo k sebe): stiahol hlavu od zimy; zhrbil chrbát, plecia, schúliť: schúlil telo do klbka 2. pozri pokrčiť 1 ## skrčiť sa pozri schúliť sa ## skrčmo pozri skrčene ## skrehnúť vplyvom chladu, zimy sa stať meravým, tuhým, stuhnúť, zmeravieť, expr. skrepenieť: prsty mu skrehli, stuhli od zimy; od mrazu mu údy zmeraveli, skrepeneli, premrznúť, vymrznúť, preziabnuť, oziabnuť (celkom preniknúť chladom): nohy jej v ľahkých topánočkách premrzli, preziabli; oziabol mu nos od mrazu, uzimiť sa, prezimiť sa: deti sa veľmi uzimili, treba im podať čaj ## skrehnutý ktorý stuhol, zmeravel, obyč. od zimy, mrazu a pod., zmeravený, stuhnutý, skľavený: skrehnuté, zmeravené, stuhnuté, skľavené prsty, expr. grambľavý, zmrznutý, zamrznutý: grambľavé ruky od zimy; našli ju v snehu skrehnutú, zmrznutú; vrátili sa z hôr celí zamrznutí, premrznutý, preziabnutý: mal pocit, že mu v premrznutých, preziabnutých údoch neprúdi krv, uzimený, prezimený: v záveji sedeli skrehnuté, uzimené prepelice; ruky mala celkom prezimené pozri meravý ## skrepenieť 1. pozri skrehnúť 2. pozri zahynúť ## skrepírovať pozri zahynúť, umrieť ## skresať pozri vyhrešiť, skritizovať, zvoziť 1 ## skreslene pozri krivo 2, pozri klamný ## skreslený pozri klamný ## skresliť podať, zachytiť odchodne od skutočnosti: skresliť štatistické údaje, expr. pristrihnúť (upraviť fakty podľa vlastnej predstavy): pristrihol rozprávanie podľa svojho, prikrášliť, prifarbiť, primaľovať (urobiť krajším ako v skutočnosti): udalosť prikrášlil, prifarbil; skutočnosť trocha primaľoval, fraz. pritiahnuť za vlasy (násilne prispôsobiť pravde), deformovať (zmeniť skutočnú podobu): deformovať realitu ## skresľovať pozri falšovať ## skričať pozri vykríknuť, zakričať ## skríknuť pozri vykríknuť, zakričať ## skriedovatieť pozri oblednúť ## skriňa väčší kus nábytku na ukladanie rozličných vecí, zastar. alebo hovor. kasňa: dvojdielna železná skriňa na spisy; má plnú kasňu oblekov, šatník (skriňa na uschovanie šiat): zavesiť si kabát do šatníka, bielizník, zastar. komoda (skriňa na uschovanie bielizne), vitrína (zasklená skriňa na vystavovanie predmetov): vitríny s muzeálnymi zbierkami, príborník, hovor. kredenc (skriňa na príbory a ďalší riad): vyberať šálky z príborníka, z kredenca, almara, hovor. armara (starodávna skriňa), zastar.: šifonier, šifón ## skrinka pozri schránka ## skritizovať kriticky zhodnotiť (poukázaním na chyby, nedostatky), pokritizovať (trocha skritizovať): posedeli, pokritizovali pomery, hovor. expr.: zrezať, zosekať, zrýpať (veľmi skritizovať): skritizovať, zrezať nový film, odsúdiť (ostro odmietnuť): jeho postup všetci odsúdili, hovor. expr.: zvoziť, znosiť, skresať, skosiť (veľmi, až neľútostne): autora v tlači zvozili, znosili pod čiernu zem ## skrivene pozri krivo 1 ## skrivenina pozri deformácia ## skrivený pozri krivý 1 ## skriviť urobiť krivým, nerovným, pokriviť: násilným otváraním skriviť, pokriviť vrchnák, dokriviť (na viacerých miestach alebo vo veľkej miere): pri páde z bicykla dokrivil blatník, nakriviť (trocha, mierne): nakrivil ústa do grimasy, vykriviť: vykriviť ústa, deformovať (spôsobiť deformáciu krivením): náraz deformoval karosériu, pokrútiť: reuma mu pokrútila ruky, ohnúť, zohnúť (dať do ohnutej, nerovnej polohy): ohnúť, zohnúť chrbát, ruku ## skriviť sa stať sa krivým, nerovným, pokriviť sa: špendlík sa skrivil, pokrivil, dokriviť sa (na viacerých miestach alebo veľmi), nakriviť sa (trocha, mierne): kútiky úst sa mu nakrivili do plaču, ohnúť sa, zohnúť sa (dať sa do oblúkovej polohy): (z)ohol sa mu chrbát, expr.: zíveriť sa, zúveriť sa (skriviť sa obyč. vysušením): kôra sa zíverila, zúverila ## skrivodlivý pozri nespravodlivý 1 ## skrížiť 1. položiť krížom cez seba; prejsť krížom cez niečo, prekrížiť, prekrižovať: skrížil si, prekrížil si nohy; prekrižovala si ruky cez prsia; blesk skrížil, prekrížil, prekrižoval oblohu 2. pozri prekaziť ## skrkvať pozri pokrčiť 1 ## skrochmeliť sa pozri spadnúť 1 ## skrojiť pozri odkrojiť ## skrojok pozri odrezok ## skromne 1. pozri skromný 1 2. pozri málo 1, málo 2, trocha 1, trocha 2, slabo 1 ## skromnučko 1. pozri skromný 1 2. pozri málo 1, málo 2, trocha 1, trocha 2, slabo 1 ## skromnulinko 1. pozri skromný 1 2. pozri málo 1, málo 2, trocha 1, trocha 2, slabo 1 ## skromnunko 1. pozri skromný 1 2. pozri málo 1, málo 2, trocha 1, trocha 2, slabo 1 ## skromnučký pozri skromný 1 ## skromnušký pozri skromný 1 ## skromnunký pozri skromný 1 ## skromnulinký pozri skromný 1 ## skromný 1. ktorý má malé nároky, požiadavky; svedčiaci o skromnosti, nenáročnosti, nenáročný, beznáročný: málokto je dnes skromný, nenáročný; prichystať skromný, nenáročný obed (op. bohatý, veľkolepý), nenápadný, jednoduchý (ktorý sa vyznačuje všednosťou, obyčajnosťou): nenápadné, jednoduché dievča, šaty, diogenovský (ktorým sa vyznačoval grécky filozof Diogenes): diogenovský život, chudobný (op. bohatý): chudobná oslava, chatrný, úbohý, biedny (skromný a nevyhovujúci): visel na ňom chatrný, úbohý, biedny odev, expr.: skromnučký, skromnušký, skromnunký, skromnulinký (veľmi skromný), priskromný (príliš skromný), expr. preskromný 2. pozri slabý 2, skúpy 2, malý 1 ## skropiť pozri pofŕkať ## skrotený pozri krotký 1, poslušný ## skrotiť 1. urobiť krotkým (cvičením, obyč. zvieratá): skrotiť tigra, udomácniť, zdomácniť, odb. domestikovať (prispôsobiť novému, domácemu prostrediu): udomácniť, zdomácniť divé zvieratá 2. urobiť miernym, pokojným, upokojiť, utíšiť: skrotiť, upokojiť, utíšiť rozvášnený dav, zmierniť, schladiť, stlmiť, utlmiť, stíšiť (ubrať na intenzite citového prejavu): zmierniť, stlmiť, stíšiť zlosť, hnev; schladiť, utlmiť vášeň, ovládnuť, opanovať, potlačiť, premôcť (vôľou zabrániť prejavom citu a pod.): ovládnuť, potlačiť svoje chúťky; opanovať, premôcť hnev, pokoriť: bičom pokoril jeho pýchu, pren. zazubadliť [Glocko] ## skrotnúť pozri udomácniť sa 1 ## skŕpať pozri urobiť 2 ## skrsnúť pozri vzniknúť ## skrúcať sa pozri krútiť sa 2 ## skrumáž pozri tlačenica ## skrúšený pozri pokorný ## skrušiť pozri zlomiť 4 ## skrútene pozri skrčene ## skrútiť 1. krútením spojiť do tesného celku, stočiť: skrútiť, stočiť pokrovec, papier, zvinúť, zviť (do šúľka alebo do klbka): zvinúť plachtu; zvinúť vlnu, drôt, zakrútiť, zatočiť (do šúľka): pokropenú bielizeň zakrútila, zatočila, zrolovať, zošúľať (do šúľka): zrolovať deku, noviny, zvaľkať (skrútiť do podoby valca): zvaľkať prikrývku, zmotať (do klbka alebo do pradena): zmotať priadzu, pokrútiť, postáčať, poskrúcať (postupne, viac vecí): postáčať, poskrúcať drôty, ušúľať (cigaretu), hovor. zbaliť: zbaliť deku, posúkať (skrútiť priadzu na nite): pren. posúkať si fúzy 2. vychýliť z pôvodnej polohy, urobiť s niečím pohyb okolo osi; zmeniť doterajší smer, stočiť, skrútnuť: skrútiť, skrútnuť kľúč vo dverách; stočiť, skrútiť volant doľava, pokrútiť: pokrútiť kľukou, zvrtnúť, otočiť: zvrtnúť, otočiť vypínačom; voz zvrtnúť, otočiť do opačného smeru, vykrútiť, vytočiť (krútením dať smer von): fúzy si vykrútil dohora; vytočiť driek, vyvrátiť (vychýliť z normálnej polohy): vyvrátiť hlavu ## skrutka 1. súčiastka so závitmi, prípadne s maticou, ktorou sa spájajú rozličné diely zariadení alebo nástrojov alebo ktorými sa prenáša pohyb, hovor.: šrauba, šraub: upevňovacia, spájacia skrutka, šrauba; pritiahnuť skrutku, šraubu, šraub, subšt.: šróf, šrób 2. pozri zákruta 3. pozri kučery 1 ## skrutkovač nástroj na doťahovanie alebo uvoľňovanie skrutiek, hovor. šraubovák: mechanický skrutkovač; pritiahnuť niečo šraubovákom, subšt. šróbovák ## skrutkovať doťahovať alebo uvoľňovať skrutku; spájať niečo skrutkou, hovor. šraubovať, subšt. šrófovať: dosky skrutkuje, šraubuje, aby tesne priliehali ## skrútnuť pozri skrútiť 2 ## skruž pozri nosník ## skrvavený pozri krvavý 1 ## skrvaviť 1. pozri raniť 2. pozri zakrvaviť ## skrýša pozri úkryt ## skryt pozri úkryt ## skryť 1. dať na tajné miesto; zakryť pred očami iného, schovať, uschovať, ukryť: skryť, schovať sladkosti pred deťmi; peniaze dobre uschovala; ukryť si tvár pred zvedavými očami, prekryť, kraj. preschovať: prekryť, preschovať utečenca; prekryli, preschovali mi peňaženku, zatvoriť (pred niekým): zatvorila zaváraninu do špajze, subšt.: zašiť, zdekovať: zašili, zdekovali ho do komory, poskrývať, pokryť, poschovávať, poukrývať, poprekrývať (postupne alebo viac vecí): darčeky vždy poskrýva, poschováva, poukrýva, aby bola radosť väčšia, expr. popratať (dať preč spred očí): šaty rýchlo poprace do skrine, prechovávať (nedok.; tajne alebo protizákonne skrývať): prechovávajú hľadanú osobu, zbrane 2. spôsobiť, aby niekto niečo neodhalil, zakryť, ukryť, zastrieť: skryť, zakryť, zastrieť svoje obavy, strach, utajiť, zamaskovať (urobiť tajným, nepozorovaným): utajiť, zamaskovať vchod do budovy pozri utajiť ## skryto pozri nepozorovane, tajne, ukradomky; pozri skrytý ## skryte pozri nepozorovane, tajne, ukradomky; pozri skrytý ## skrytý ktorý nemožno nájsť, určiť, odhaliť, ukrytý, schovaný: drahocennosti sú dobre skryté, ukryté, schované, skrývaný, utajovaný, tajený, zastieraný, potláčaný (obyč. o citoch, pocitoch): pozorovala ju so skrývanou, utajovanou závisťou; tajené, zastierané, potláčané dojatie; potláčané obavy, expr. tutlaný, poet. stajený [Horov, Rázus], tajný, utajený (skrývaný pred pozornosťou iných): tajná opozícia (op. otvorená), tajné myšlienky, utajená láska, zastretý, zahalený, maskovaný, zamaskovaný: zahalený, maskovaný úkryt, tichý (skrývaný z osobného alebo iného, obyč. politického dôvodu; op. otvorený): tichý protest, neviditeľný, neznámy: neviditeľné, neznáme sily ho priťahovali na staré miesta, nepozorovaný, odb. latentný: nepozorovaná choroba, latentná nákaza, postranný (skrytý a nečistý, nečestný): postranný zámer, úmysel, nepriamy, vnútorný, odb. implicitný (op. explicitný): nepriama, vnútorná, implicitná informácia v texte, expr. zakuklený: zakuklený nepriateľ, nenápadný, expr.: zastrčený, zapadnutý: nenápadná čistinka; zastrčený, zapadnutý kút, zastar. potajomný, zastar. zried. potajmý ## skrývačka detská hra, pri ktorej jeden hľadá poskrývaných účastníkov hry, schovávačka, schovávanka: hrať sa na skrývačku, schovávačku, schovávanku, zried. skrývanka [Vansová], zried. žmúračka [Vansová], hovor. zastar. žmurky: hrať sa na žmurky ## skrývane pozri nepozorovane, ukradomky ## skrývanka pozri skrývačka ## skrývaný pozri skrytý, potláčaný ## skrývať 1. pozri skryť 2. pozri tajiť 1 3. pozri obsahovať ## skrz 1. pozri cez 1 2. pozri pre 1 3. pozri prostredníctvom ## skrze 1. pozri cez 1 2. pozri pre 1 3. pozri prostredníctvom ## skrz-naskrz pozri celkom 1, úplne ## skubať pozri trhať 1 ## skučať vydávať tichšie kvílivé, nariekavé zvuky, expr. skuvíňať: pes skučí za dverami; vietor skučí, skuvíňa v korunách stromov, kňučať (o živých tvoroch, pren. o ľuďoch): líška, pes kňučí; skučať, kňučať od bolesti, expr.: gaudžať, gavdžať: na dvore gaudžia husi, deti pozri fňukať, plakať ## skučeravený pozri kučeravý ## skučeravieť stať sa kučeravým (o vlasoch), okučeravieť, skučeraviť sa: krátke vlasy jej po zmoknutí skučeraveli, okučeraveli, expr.: zbrčkavieť, zbrčkaviť sa: chlapcovi vlásky zbrčkaveli, zbrčkavili sa, nakučeriť sa: vlhkom sa vlasy nakučerili, zvlniť sa (získať vlnitý tvar): dlhé vlasy sa jej na koncoch zvlnili ## skučeraviť sa pozri skučeravieť ## skudliť 1. pozri rozvíriť 1 2. pozri zamotať 1 ## skúdoliť pozri rozvíriť 1 ## skúdoliť pozri rozvíriť 1 ## skundoliť pozri rozvíriť 1 ## skuhrák pozri lakomec ## skuhrať 1. pozri stenať 2. pozri šetriť 2 3. pozri prosiť ## skuhravec 1. pozri lakomec 2. pozri sporiteľ ## skuhravý 1. pozri plačlivý 1 2. pozri skúpy 1, lakomý 2 ## skuhriť pozri šetriť 2 ## skuhroň 1. pozri lakomec 2. pozri sporiteľ ## skuhroš 1. pozri lakomec 2. pozri sporiteľ ## skujňovať pozri temperovať ## skulptor pozri sochár ## skulptúra 1. pozri socha 2. pozri sochárstvo ## skúmať 1. vedecky zisťovať poznatky o niečom, bádať, študovať: skúmať, študovať praveké osídlenie Slovenska; vedci bádajú, skúmajú, aký vplyv majú exhaláty na človeka, robiť výskum: robí výskum nedávnej histórie, rozoberať (robiť dôkladný rozbor niečoho): rozoberať jav, vzťah, jazykový fakt, odb. rekognoskovať: rekognoskovať terén, odb. uvažovať: uvažovať, skúmať bod, priamku, veličinu, hovor. sondovať (skúmať pomocou sondy): sondovať pôdu 2. sústredene, dôkladne pozorovať, prezerať, študovať: skúma, študuje, prezerá údaje, obzerať: obzerá sa, prezerá sa v zrkadle, prehliadať (byt, batožinu, chorého), hovor. sondovať (nepriamo alebo opatrne zisťovať): sondujú, aká je situácia, hovor. expr. oťukávať (opatrne skúmať): pohľadom nás oťukávajú, preverovať (znova niečo skúmať): preverovať údaje, akosť, zisťovať (pozorovaním prichádzať k istému poznaniu): zisťovať príčinu vyschýnania stromčekov ## skúmateľ pozri vedec ## skúmateľský pozri výskumný, hĺbavý ## skúmavý ktorý chce pozorovaním niečo odhaliť, o niečom sa presvedčiť, bádavý: skúmavý, bádavý duch, pátravý, spýtavý, pýtavý (v ktorom sa zračí podozrenie, neistota, otázka): dlho sa naňho dívala pátravým, spýtavým, pýtavým pohľadom, často pejor. sliedivý (nepríjemne skúmavý): sliedivým očiam nič neunikne pozri pozorný 1 ## skupáň pozri lakomec ## skupániť pozri šetriť 2 ## skúpať pozri okúpať 1 ## skupina 1. viac jednotlivcov alebo vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromov, hovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov, kolóna, konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilov, húf, expr.: hromada, kopa, kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákov, odb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov) 2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom, kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétov, rad: patriť do radov bojovníkov za demokraciu, tím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcov, družina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družina, trieda, vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvy, združenie: združenie priateľov umenia, strana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany, celok: reprezentačný celok, mužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvo, družstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistov, kruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poézie, krúžok (záujmová skupina): divadelný krúžok, stav: učiteľský stav, frakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakcia, hŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕby, klan (pevne uzavretá skupina): vojenský klan, mafia (tajná teroristická skupina), štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štáb, peletón, pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónu, hovor. partia: partia murárov, kartárov, subšt. parta, hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská garda, kapela (hudobná skupina), hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkov, expr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detí, pejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí), kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarov, pejor.: banda, grupa, perepúť: politické grupy, pejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcov, subšt. mančaft pozri spoločnosť 2 ## skupinový pozri spoločný 1, kolektívny ## skúpiť pozri pokúpiť pozri šetriť 2 ## skúpo 1. pozri skúpy 1 2. pozri málo 1, málo 2, trocha 1, trocha 2, slabo 1 ## skúpy 1. ktorý nerád dáva zo svojho (op. štedrý): nikdy neponúkne zo svojho, je skúpy, lakomý (ktorý zo svojho nedáva, ale zato túži po veciach, majetku iných): lakomému človeku nikdy nie je dosť, pejor.: žgrlošský, držgrošský, skuhravý, skývraživý, skývražný: žgrlošský, držgrošský, skuhravý starý mládenec, nár. expr. škrhľavý: škrhľavý starý otec [Timrava], pren. macošský: macošská príroda, priskúpy (príliš skúpy) 2. ktorého je málo, nepostačujúci (op. štedrý), slabý, malý, nízky, biedny: skúpa, slabá, malá pláca; nízky, biedny zárobok, skromný, sporý: skromné, sporé lúče slnka, neveľký, nevýdatný, chabý: neveľká úroda (op. bohatá, hojná); nevýdatný, chabý dážď, priskúpy (príliš skúpy) ## skúriť pozri spáliť 2 ## skúriť sa pozri stať sa ## skurvený 1. pozri skazený 3 2. pozri prekliaty ## skurviť pozri pokaziť 1 ## skurviť sa 1. pozri oťarchavieť 2. pozri pokaziť sa 2 ## skúsenosť poznatky získané cieľavedomou činnosťou, empíria: poznať niečo zo skúsenosti, z empírie, prax: získať prax v niečom, autopsia (vlastná skúsenosť) ## skúsenostne kniž. na základe skúsenosti, empiricky, kniž.: aposteriórne (op. apriórne), a posteriori (op. a priori): skúsenostne, empiricky, aposteriórne získané poznatky ## skúsený ktorý má pracovné, životné alebo iné skúsenosti (op. neskúsený), osvedčený: projekt dať posúdiť skúsenému, osvedčenému odborníkovi, kniž. zbehlý: byť v nejakej činnosti zbehlý, expr. ostrieľaný (majúci dlhú skúsenosť): ostrieľaný komentátor; byť ostrieľaným hokejistom, remeselný, profesionálny, rutinovaný (ktorý je dobre vycvičený v nejakej činnosti; ktorý robí niečo ako profesiu, remeslo, s rutinou): museli to byť remeselní zlodeji; takto to vie predviesť iba profesionálny, rutinovaný umelec, starý (ktorý nie je začiatočník; op. mladý): starý praktik; výsledky starej, skúsenej učiteľky, hovor. expr. podkutý (dobre pripravený): podkutý rečník, študent, svetaskúsený, svetaznalý, zrelý (ktorý sa vyzná vo svete; ktorý mnoho zažil, videl, precestoval a pod.): svetaskúsený, svetaznalý podnikateľ; skúsená, zrelá žena, kniž. znalý ## skúsiť 1. vyvinúť úsilie dosiahnuť niečo, pokúsiť sa, urobiť pokus: skúsiť, pokúsiť sa nájsť riešenie; pokúsiť sa, urobiť pokus o útek, o zmierenie, hovor.: oprobovať, sprobovať, poprobovať: oprobujeme, sprobujeme šťastie, hovor. opáčiť: opáčim to ešte raz, hovor. posprobúvať (viac vecí alebo spôsobov), pousilovať sa, vynasnažiť sa: pousilujeme sa, vynasnažíme sa robotu dohotoviť 2. zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom (obyč. nepriaznivom) vlastnou skúsenosťou, okúsiť, zakúsiť: za mladi skúsil veľa zlého; sklamanie, hlad ešte neskúsil, neokúsil, nezakúsil, poskusovať, naskusovať (všeličo skúsiť): veľa toho v živote poskusuješ, prežiť, zažiť (stať sa účastníkom niečoho): cez vojnu sme prežili, zažili veľa trápenia, biedy, užiť (intenzívne alebo vo veľkej miere skúsiť niečo, obyč. príjemné, kladné): užiť si dobroty, radosti, prekonať, pretrpieť, prestáť, vytrpieť, vystáť, pocítiť (utrpením skúsiť): prekonať, pretrpieť, prestáť muky; pocítiť niečo na vlastnej koži; vytrpieť, vystáť veľa príkoria, posmechu, prejsť (čím), podstúpiť: podstúpiť tvrdý výcvik, prejsť ťažkosťami, pren. expr. privoňať: privoňať k poriadnej robote 3. skúškou sa presvedčiť o stave niečoho, preveriť spôsobilosť niečoho, vyskúšať, preskúšať: skúsime, vyskúšame svoje sily; skúste, preskúšajte, či motor funguje, hovor.: oprobovať, sprobovať, vyprobovať, opáčiť: oprobujem, sprobujem si topánky, či ma nebudú tlačiť; opáčiť mäso, či je uvarené pozri vyskúšať ## skusmo na skúšku, pokusne: skusmo, pokusne začali vyrábať nový prípravok, skúšobne, experimentálne: skúšobne, experimentálne spustená prevádzka, náhodne: skusmo, náhodne vybraté položky ## skúšať 1. pozri skúsiť, vyskúšať 2. pozri experimentovať ## skúška 1. zisťovanie, overovanie kvality, vlastnosti, primeranosti niečoho, zastaráv. próba: ísť ku krajčírke na skúšku, próbu šiat, test (skúška na zistenie hodnôt, vlastností): mikrobiologický test 2. kontrola a hodnotenie vedomostí, obyč. v škole: podrobiť sa skúške, test (skúška na zistenie vedomostí, schopností): písať test z matematiky, maturita, matúra (záverečná skúška na strednej škole): byť pred maturitou, hovor. písomka (písomná skúška), hovor. štátnica (štátna skúška): urobiť štátnicu, hovor. prijímačky (prijímacie skúšky), zastar. exámen (záverečná skúška na konci školského roka): zložiť exámen 3. prípravné predvedenie dramatického, hudobného a pod. diela: koncertná skúška, hovor. generálka (generálna skúška): verejná generálka 4. pozri trápenie 5. pozri pokus ## skúšobne 1. pozri skúšobný 2. pozri skusmo ## skúšobný ktorý je robený, vykonávaný iba na skúšku, na overenie, precvičenie činnosti, vlastností, spôsobilosti, funkcií a pod., pokusný: skúšobný, pokusný pozemok; byť vybratý do skúšobného, pokusného tímu, cvičný (aj o človeku, ktorý vykonáva skúšku, cvičenie): cvičný let, cvičný pilot, experimentálny (ktorý robí experiment alebo ktorý je predmetom experimentu, skúšky): experimentálne postupy, experimentálna trieda, cvičebný (určený na cvičenie, skúšanie): cvičebný priestor, zastar. próbny [Rázus] ## skúter pozri motocykel ## skutkový pozri skutočný 1 ## skutočne 1. zodpovedajúc skutočnosti, ako v skutočnosti, fakticky, naozajstne: skutočne, fakticky, naozajstne vynaložené náklady, ozajstne, hovor.: ozajsky, naozajsky: konečne mohol ozajstne, ozajsky pretekať, opravdivo, zastar.: opravdovo, opravdove: vyzerá celkom opravdivo, v skutočnosti, reálne, objektívne: to sa v skutočnosti, reálne, objektívne stalo pozri skutočný 1 2. vyjadruje dotvrdenie, potvrdenie niečoho, potvrdzuje platnosť výrazu alebo výpovede, vskutku, ozaj, naozaj, veru: je to skutočne, vskutku dobrá správa; ozaj, naozaj, veru sa pekne rozvíja, v skutočnosti, popravde, vlastne, podľa pravdy, popravde povedané: v skutočnosti, popravde, vlastne treba priznať, že na to nestačí, isto, iste, istotne, zaiste, zaručene, nepochybne: isto, istotne, zaiste, zaručene je to pravda, fakticky, hovor. fakt, kniž. de facto [vysl. fakto]: fakticky, fakt, de facto neviem, či príde, hovor. raz: skutočne, raz neviem, čo tým myslel 3. pozri vôbec 1 4. pozri doslova 2 ## skutočno pozri skutočnosť ## skutočnosť niečo skutočné, objektívne jestvujúce, fakt: historická skutočnosť, historický fakt, realita: pohybovať sa na pôde reality, danosť (čo je objektívne dané): sociálne danosti, vec: to je známa vec; tým sa na veci nič nemení, jav (čo možno zmyslovo pozorovať): prírodný jav, pravda: trpká pravda, kniž. skutok: plán sa stal skutkom, kniž. skutočno [Poničan], telev. reál (skutočné prostredie, dianie v tomto prostredí): scéna sa odohráva v reáli, odb. konkrétno ## skutočný 1. ktorý možno vnímať zmyslami, jestvujúci v realite; zodpovedajúci skutočnosti (op. neskutočný), reálny (op. ireálny, fiktívny): sú to skutočné, reálne objekty; skutočný, reálny počet bol menší ako uviedli v novinách, efektívny (op. fiktívny): efektívne hodnoty, konkrétny (op. abstraktný), hmatateľný, poznateľný: konkrétny, hmatateľný, poznateľný svet, faktický, skutkový (zodpovedajúci faktom, skutočnosti, nie odhadu): faktický, skutkový stav, javový: javový svet, javová podstata, ozajstný, naozajstný, naozajský, živý: mal doma ozajstného, naozajstného, naozajského, živého hada; ozajstná, naozajstná láska; nesedel tam prelud, ale živý človek, pravdivý, opravdivý, pravý, nefalšovaný, úprimný, nepredstieraný: film nakrútený podľa pravdivej, opravdivej udalosti (op. vymyslenej, fantastickej); herečka plakala opravdivými, pravými, nefalšovanými slzami (op. predstieranými, falošnými); prejaviť pravý, nefalšovaný záujem o niečo; boli to jeho pravé vlasy (op. nepravé, falošné, umelé), plnokrvný: chladnokrvnosť prezrádzala plnokrvného Angličana, životný (op. neživotný, papierový): životná postava, životný hrdina, neskreslený, holý, nahý: taká je neskreslená, holá, nahá pravda 2. ktorý je taký, aký má byť; ktorý spĺňa očakávania, predpoklady a pod., celý, dokonalý, pravý, rýdzi: skutočný, pravý muž; praví, rýdzi mešťania, čistý, neskalený, ozajstný, naozajstný, naozajský: čistý, neskalený cit; neskalená radosť; našiel v deťoch ozajstné, naozajstné potešenie; je naozajská dáma, nepochybný: nepochybná pravda, vážny: mať o niečo skutočný, vážny záujem, opravdivý: opravdivé hrdinstvo, hovor.: hotový, úplný: to, čo dokázal, je hotový, úplný zázrak; hotový, úplný génius, naslovovzatý: naslovovzatý odborník, neskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: umelec par excellence ## skutok 1. pozri čin 2. pozri skutočnosť ## skuvíňať pozri skučať ## skvačiť pozri zvesiť 1 ## skvalitniť urobiť kvalitnejším, kvalitným, zakostniť: skvalitnenie, zakostnenie výrobkov, zlepšiť (urobiť lepším): zlepšiť životné prostredie, zlepšiť metódy práce, odb. bonitovať: bonitovať pôdu, lesy ## skvapalniť urobiť kvapalným, kondenzovať: skvapalniť, kondenzovať plyn ## skvapalniť sa pozri zraziť sa 3 ## skváriť pozri zničiť 1 ## skvele pozri výborne 1, výborne 2 ## skvelo pozri výborne 1 ## skvelý 1. pozri krásny 1, nádherný 1, veľkolepý 2. pozri vynikajúci 1, výborný ## skvieť sa 1. pozri blýskať sa 1 2. pozri vynikať 2 ## skvitať pozri kvitnúť 1, kvitnúť 2 ## skvost 1. pozri šperk 2. pozri vzácnosť ## skvostný 1. pozri nádherný 1 2. pozri vynikajúci 1 ## skydnúť sa pozri spadnúť 1, zvaliť sa 1 ## skydoň pozri ťarbák ## skynožiť pozri zničiť 1 ## skypieť pozri rozčúliť sa ## skyprovať pozri kypriť ## skyslieť pozri skysnúť ## skysliť sa pozri skysnúť ## skysnúť kysnutím, kvasením zmeniť svoje vlastnosti, skysliť sa, skyslieť: polievka na teple skysla, skyslela; mlieko sa do rána skyslilo, skýšiť sa (o mlieku), zoctovatieť, zlomiť sa (dostať octovú chuť; o víne): víno v otvorenej fľaši rýchlo zoctovatelo, zlomilo sa, nabrznúť (začať kvasiť): mlieko nabrzlo, omáčka už nabrzla, seknúť sa, zraziť sa (tepelnými procesmi zmeniť konzistenciu; o mlieku): mlieko sa pri varení seklo, zrazilo, sadnúť sa (kvasením nadobudnúť tuhšiu konzistenciu; o mlieku) ## skysnutý pozri kyslý 1 ## skýšený pozri kyslý 1 ## skýšiť sa pozri skysnúť ## skytnúť pozri poskytnúť ## skyva pozri krajec ## skývražiť pozri šetriť 2 ## skývraživý pozri skúpy 1, lakomý 2 ## skývražný pozri skúpy 1, lakomý 2 ## skývražník pozri lakomec ## slabičnosť pozri sylabizmus ## slabičný ktorý je založený na slabikách, v ktorom je základným organizujúcim prvkom slabika, odb. sylabický: slabičný, sylabický verš ## slabika časť slova tvorená nositeľom slabičnosti a vyslovovaná ako celok: vysloviť slovo po slabikách, zastar. sylaba ## slabikovať vyslovovať každú slabiku slova samostatne, pren. ťažko čítať, hovor. šlabikovať: slabikuje, šlabikuje neónový nápis; prvák šlabikuje úlohu ## slabina slabé, zraniteľné miesto (najmä v psychickom ustrojení človeka), nedostatok, chyba: je si vedomý svojich slabín, nedostatkov, chýb, slabosť, slabá stránka: alkohol je jeho slabosť, kaz: charakterové kazy, hovor. mínus, hovor. expr. mucha ## slabinger pozri slaboch ## slabingerský pozri zbabelý ## slabnúť stávať sa slabším, slabým (čo sa týka fyzickej sily, intenzity, počtu a pod.), zoslabovať sa (op. silnieť): búrka slabne, zoslabuje sa, chabnúť, ochabovať, chabieť: vietor chabne, ochabuje; odvaha chabne, chabie, tíchnuť, utíchať, stíchať, utišovať sa: zvuky, hlasy tíchnu, utíchajú, stíchajú; rozruch okolo nehody sa utišuje, ustávať, prestávať, zmierňovať sa: záujem o výrobky ustáva, prestáva; jeho vplyv na mládež sa zmierňuje, poet. mŕtvieť: bôľ mŕtvie, usedať (prestávať pôsobiť): zlosť usedá, chradnúť, upadať, biednieť, civieť, hynúť (strácať zdravie, zdravý vzrast): starec chradne, upadá; rastliny suchom biednejú, hynú, malátnieť, mľandravieť, dengľavieť: svaly, údy mu malátnejú, mľandravejú, dengľavejú, chladnúť, ochládzať, ochládať: nadšenie chladne; ochota spolupracovať ochládza, ochláda ## slabo 1. vyjadruje malú mieru, intenzitu; v malej miere, s malou silou, intenzitou (op. silno, veľmi), málo: slabo, málo dotiahnutá skrutka, trocha, trochu, nepatrne, nevýrazne: hlas sa jej trochu, nepatrne zachvel; nevýrazne natreté obočie, chabo: chabo sa brániť, skromne, poskromne, kniž. sporo: ovocné stromy zarodili skromne, poskromne; sporo zúrodnený kraj, nedostačujúco, nedostatočne, skúpo, zried. poskúpe, podnormálne, podpriemerne: nedostatočne, skúpo zavlažené polia, jemne: niekto jemne, slabo zaklopal na oblok, expr.: slabučko, slabunko, slabulinko, slabuško, chabučko, chabunko: slabučko, slabunko zvýšená teplota; slabuško, chabučko odporovať nátlaku, expr.: skromnučko, skromnunko, skromnulinko: skromnučko, skromnunko vyhriata miestnosť, expr.: biedne, úboho, mizerne: biedne, úboho, mizerne osvetlená chodba, poslabšie (trocha slabo): poslabšie sa rozbehol, prislabo, primálo (príliš slabo): prislabo, primálo posolená polievka, nesprávne nevalne pozri slabý 1, slabý 3 2. nespĺňajúc alebo nesplniac isté požiadavky, kritériá; nevyhovujúcim spôsobom (op. dobre), nedostatočne, nedostačujúco, nepostačujúco, neuspokojivo, neuspokojujúco: slabo, nedostatočne zabalený tovar; nedostačujúco, nepostačujúco, neuspokojivo preukázal svoje vedomosti, ľahko, naľahko: v takej zime bola ľahko, naľahko oblečená, chabo, expr.: biedne, úboho, mizerne, fraz. nemastno-neslano: vie sa iba veľmi chabo, biedne lyžovať; úboho, mizerne sa pripravil na skúšku, expr.: slabučko, slabunko, slabulinko, slabuško: iba slabučko, slabunko vie po anglicky, chatrne (slabo a biedne): chatrne zariadená izba, hovor. poslabšie (trocha slabo): zatiaľ pláva poslabšie, prislabo (príliš slabo): prislabo zorganizované podujatie, nesprávne nevalne pozri slabý 2 ## slabobelasý pozri modrý ## slabočervene pozri červeno ## slabočervený pozri červený ## slaboduchý pozri zaostalý, obmedzený 1, slabomyseľný, malodušný ## slabofialový pozri fialový ## slaboch človek slabej vôle, zriedkavejšie aj fyzicky slabý človek: je to slaboch, nedá sa naňho spoľahnúť, expr.: mäkkýš, mľandravec, pejor.: zdochliak, zdochlina, vecheť, expr. chriašteľ (fyzicky slabý človek), pejor. chabec [Kukučín], pejor. onuca, zgrgoň [Urbánek], hnilička, hovor. pejor. handra, hrub.: sraľo, sráč, posero, subšt. slabinger (najmä fyzicky), zbabelec (človek prejavujúci nedostatok odvahy): ujsť ako zbabelec ## slabomodrý pozri modrý ## slabomyseľnosť nedostatok duševných schopností, duševná menejcennosť, lek. demencia, choromyseľnosť, bláznivosť, bláznovstvo, hovor. expr. šibnutosť: zdá sa, že ho chytá slabomyseľnosť, šibnutosť, odb.: oligofrénia, debilita, debilnosť (najľahší stupeň slabomyseľnosti), imbecilita, imbecilnosť (stredný stupeň slabomyseľnosti), idiotizmus (najvyšší stupeň slabomyseľnosti) ## slabomyseľný ktorý je duševne menejcenný, ktorý je postihnutý vrodenou alebo chorobou nadobudnutou mentálnou zaostalosťou, neschopnosťou (o človeku), slaboduchý: slabomyseľná, slaboduchá žena, odb. dementný: škola pre dementné deti, odb. debilný (postihnutý najľahším stupňom slabomyseľnosti), odb. imbecilný (postihnutý stredným stupňom slabomyseľnosti), odb. idiotský (postihnutý najťažším stupňom slabomyseľnosti) pozri choromyseľný ## slaboružový pozri ružový ## slabosť 1. nedostatok fyzickej sily; ťaživý pocit, slabota: chvíľková slabosť, slabota, nevoľnosť: prišla na ňu nevoľnosť, ťažoba: ťažoba od žalúdka, nemohúcnosť, bezvládnosť, nevládnosť, zastaráv. nevláda: ruky jej padli od nevlády [Kukučín], malátnosť, bezmocnosť 2. pozri slabina ## slabošský pozri zbabelý ## slabota pozri slabosť 1 ## slabozelený pozri zelený ## slabozraký pozri slepý 1 ## slabožltý pozri žltý ## slabučko pozri slabo 1, slabo 2 ## slabuško pozri slabo 1, slabo 2 ## slabunko pozri slabo 1, slabo 2 ## slabulinko pozri slabo 1, slabo 2 ## slabučký pozri slabý 1, slabý 2 ## slabušký pozri slabý 1, slabý 2 ## slabunký pozri slabý 1, slabý 2 ## slabulinký pozri slabý 1, slabý 2 ## slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako mucha, neodolný, krehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmus, chabý, vetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého tela, lek. astenický, malátny, ochabnutý, oslabený, zoslabnutý, zoslabený, oslabnutý, vysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiť, chatrný, neduživý, podlomený, labilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starec, nevládny, bezvládny, nemohúci, umdlený, umdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletý, háklivý, chúlostivý, citlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdok, chymražný, expr.: mľandravý, dengľavý, cintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťa, vybiedený: popoháňal vybiedené kone, expr.: slabučký, slabunký, slabušký, slabulinký, vetchučký (veľmi slabý), prislabý (príliš slabý) pozri chudý 2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký), nedostatočný, nevyhovujúci, nepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce zisky, malý, neveľký (op. veľký, bohatý), chabý: malá, neveľká úroda; chabý rok, nevýdatný, mizerný: nevýdatný, mizerný spánok, nízky, chatrný, biedny, skromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťami, podpriemerný, podnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkon, expr. tenký: tenký obed, skúpy, priskúpy (príliš skúpy), kniž. sporý: skúpe, sporé slnko, bledý, expr.: úbohý, pramizerný, pren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledky, riedky: riedka polievka, matný: matné spomienky, matná predstava o budúcnosti, krátky, deravý, sklerotický, zábudlivý (o pamäti), zlý, prislabý (príliš slabý), expr.: slabučký, slabušký, slabulinký, slabunký 3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý úder, tichý, tlmený, pridusený, šepkavý, šeptavý, ševelivý, tenký, expr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasom, bledý, svetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieň, nevýrazný, nejasný, nezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spev, nepatrný, nebadateľný, jemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevu, chabý, nepostrehnuteľný, nebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohe, lek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulz, expr. škamravý, zried. mrkotný (o slabom svetle), poet. mrivý, prislabý (príliš slabý) 4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný), chabý: slabý, chabý žiak, neschopný, zlý: neschopný, zlý odborník, netalentovaný, neúspešný, neuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelec, pren. expr. čajový: čajový spevák„ prislabý 5. pozri poddajný 2 6. pozri útly 1, tenký 1, tenký 3, chudý 7. pozri bezmocný 1, bezmocný 2 8. pozri zlý ## sláčik nástroj, ktorého trením o struny sa vyludzujú tóny, slák: zatiahnuť sláčikom, slákom ## slaďák pozri gýč ## sladiť robiť sladkým, dodávať sladkú chuť, osládzať, osladzovať: sladí, osladzuje si kávu medom; pren. osládzať si život zábavou, cukriť, cukrovať (sladiť, posýpať cukrom): cukriť si čaj; koláče po povrchu bohato cukruje ## sladiť sa pozri chcieť sa ## sladkastý 1. pozri sladký 1 2. pozri úlisný ## sladkavý 1. pozri sladký 1 2. pozri úlisný ## sladké pozri liehovina ## sladkobôľny pozri sentimentálny, clivý ## sladkosť pozri zákusok ## sladkoústy pozri príjemný ## sladký 1. ktorý má chuť ako cukor, ktorý obsahuje cukor: sladký nápoj, sladkastý, sladkavý, nasladnutý (trocha sladký): jedlo malo sladkastú, sladkavú chuť; nasladnutý pach, osladený (dochutený sladidlom, cukrom a pod.): osladený čaj, cukrový, cukornatý: cukrové rezance s tvarohom; cukornaté hrozno, expr.: sladučký, sladušký, sladunký, sladulinký (veľmi alebo príjemne sladký), poet.: sladostný [Alexy, Kukučín, Hviezdoslav] 2. pozri milý 1, milý 2, príjemný 3. pozri sentimentálny 4. pozri úlisný ## sladostný pozri sladký 1 ## sladučký pozri sladký 1 ## sladušký pozri sladký 1 ## sladunký pozri sladký 1 ## sladulinký pozri sladký 1 ## slák pozri sláčik ## slamenica pletená nádoba zo slamy, slamienka: dať chlieb kysnúť do slamenice, do slamienky, opálka (košík na nosenie krmu a pod.): za opálku zemiakov, ošítka (okrúhla alebo podlhovastá slamenica): ošítka s vajcami ## slamenožltý pozri žltý ## slamený pozri žltý ## slamienka pozri slamenica ## slamník slamou vyplnená a látkou obalená vložka do postele, používaná najmä v minulosti: spať na slamníku, hovor. zastar.: strožliak, strožiak, štrozak, strožok, štrozok ## slamovožltý pozri žltý ## slamový pozri žltý ## slang vrstva nespisovných vyjadrovacích prostriedkov istých spoločenských alebo záujmových, profesiových skupín, žargón (príznaková reč spoločenských vrstiev): študentský, vojenský slang, žargón, argot (reč protispoločenskej skupiny na utajenie komunikovaných skutočností) ## slanička pozri soľnička ## slanina podkožná tuková vrstva ošípaných, ktorá sa používa na prípravu pokrmov alebo na jedenie: údená slanina, opekať slaninu, sadlo (tuková vrstva na tele živočíchov i ľudí), subšt. špek ## slasť pozri pôžitok ## slastiplný pozri slastný ## slastný ktorý lahodne, príjemne pôsobí na zmysly; ktorý je plný slasti, blaženosti, rozkoše, blažený, blaživý: slastné, blažené snenie; spomienka v nej vyvolala slastný, blažený, blaživý pocit, rozkošný, expr.: rajský, nebeský: rozkošné, rajské chvíle, poet. slastiplný pozri príjemný ## slať pozri posielať ## slatina močaristá, bahnistá pôda, trasovisko: nad slatinami, nad trasoviskom bola hustá hmla, rašelinisko (miesto, kde sa vyskytuje rašelina) ## slatinný pozri močaristý ## sláva 1. pozri nádhera 1 2. pozri pýcha 2 3. pozri slávnosť vyjadruje radosť, vzrušenie alebo volanie na slávu, hurá: Sláva, hurá, vyhrali sme!, vivat, nech žije: Počas prejavu volali vivat, nech žije., bibl. hosana, pís. i hosanna: raz volať hosan(n)a, raz ukrižuj ## slavianofil pozri slovanofil ## sláviť pozri oslavovať 1, svätiť 2 ## slávnosť podujatie konané na počesť niekoho alebo niečoho, oslava: rodinná, májová slávnosť, oslava, hovor. sláva: zajtra bude u nás veľká sláva, festival (pravidelná prehliadka umeleckej tvorby a výkonov): hudobný festival ## slávnostnosť pozri pátos 1 ## slávnostný ktorý súvisí so slávnosťou, ktorý je na ňu určený; vyznačujúci sa dôstojnosťou, vážnosťou, veľkoleposťou, vznešenosťou a pod.: slávnostný koncert, sviatočný, spoločenský, parádny, lepší (určený do spoločnosti, na nejakú príležitosť, udalosť), výnimočný, nevšedný (op. bežný, každodenný): obliecť si sviatočné, spoločenské, lepšie šaty; parádna uniforma; výnimočná, nevšedná chvíľa, spoločenská udalosť, gala, zastaráv. gála (ktorým obyč. slávnosť vrcholí): gala večer, program, reprezentatívny, reprezentačný (vhodný, určený na reprezentáciu; obyč. o oblečení), dôstojný, vážny, patetický, vznešený, kvetnatý (obyč. o ľudskom prejave): príhovor predniesol dôstojným, vážnym, patetickým hlasom, tónom; otvoriť výstavu vznešenou, kvetnatou rečou, obradný (slávnostný ako pri obrade): dostalo sa jej obradného privítania, povznášajúci, povznesený: povznášajúca atmosféra obradu, povznesená nálada, majestátny, kniž.: velebný, svätý (vyznačujúci sa majestátnosťou, velebnosťou): nad sieňou sa vznášalo majestátne, velebné, sväté ticho, oslavný (určený na oslavovanie): oslavné fanfáry ## slávny 1. ktorý je zahŕňaný slávou, verejne uctievaný, obdivovaný, zbožňovaný, chýrny, svetoznámy, svetochýrny, preslávený, legendárny, povestný, popredný: slávny, chýrny lekár; svetoznámy maliarov obraz; svetochýrny, preslávený, legendárny vojenský generál; povestná námorná bitka, preslávené mesto, známy, populárny, svetový, kniž. zvučný (o ktorom sa vie, ktorého každý pozná): známy hudobný skladateľ; populárne, zvučné meno, uznávaný, kniž.: renomovaný, famózny (ktorý sa teší úcte, uznaniu): uznávaný, renomovaný vedec, famózny virtuóz, hovor.: chýrečný, vychýrený: chýrečná, vychýrená sonáta, pren. nesmrteľný (navždy preslávený): nesmrteľné dielo básnika, kniž. zastar.: slovutný, preslovutný: slovutný, preslovutný muž národa, kniž. staroslávny (v minulosti preslávený) 2. ktorý je preslávený svojím významom, dôležitosťou, významný, dôležitý, význačný: oslava slávneho, významného, dôležitého výročia; význačný deň v dejinách, vynikajúci, znamenitý: vynikajúci, znamenitý čin 3. pozri vážený ## slávomam pozri velikášstvo ## slávospev pozri chválospev ## slávožiara pozri svätožiara ## slávybažnosť pozri megalománia ## slávybažný ktorý túži za slávou, ktorý robí všetko, aby dosiahol slávu, uznanie, slávychtivý: slávybažný, slávychtivý politik, megalomanský, velikášsky: megalomanský tvorca, mať velikášske sklony ## slečinka pozri slečna ## slečna dospievajúce dievča alebo slobodná žena: je z nej celá slečna, expr. slečinka, zastar. panna [Kalinčiak], zastar. kišasonka [Timrava], fam. zastar.: mamzel, mamzelka, hovor. zastar. frajla ## sled 1. súvislý, neprerušovaný rad, postup: sled, postup prác, udalostí, prúd: prúd myšlienok, poradie: dodržiavať poradie, postupnosť: časová postupnosť 2. pozri stopa 2 ## sleď striebristá ryba žijúca v severských moriach; z nej pripravený pokrm, haring (nasolený sleď) ## sledovať 1. ísť, pohybovať sa za niekým, niečím, nasledovať: psík sleduje, nasleduje chlapca na každom kroku; tajne sledoval, nasledoval ženu až po dom, fraz. visieť niekomu na pätách: nemôže sa sama nikde pohnúť, dieťa jej stále visí na pätách, špehovať, sliediť, hovor. pejor. špicľovať (sledovať s cieľom zistiť niečo o niekom, niečom): dávajme si pozor, lebo nás špehujú, špicľujú; stále sliedi za učiteľom, stopovať (nepozorovane sledovať): stopuje líšku až po jej úkryt 2. sprevádzať svojou pozornosťou, záujmom, venovať pozornosť: sleduje všetko, čo sa okolo neho robí; venovať pozornosť športu, súčasnému výtvarnému umeniu, pozorovať (sústredene sledovať): pozoruje, či sa stav pacienta zlepšuje, všímať si (prejavovať záujem): v poslednom čase si bližšie všíma dochádzku na pracovisku, fraz.: nespustiť z očí niekoho/niečo, nespustiť oči z niekoho/niečoho (ustavične sledovať) 3. pozri orientovať sa 2 4. pozri zachovať 2 ## sledovateľný pozri viditeľný, zjavný ## slepačinec pozri výkal ## slepačky pozri poslepiačky, slepo 1, naslepo 2 ## slepáň 1. pozri slepec 1 2. pozri zaslepenec ## slepec 1. slepý človek, slepý: viesť slepca, slepého, nevidiaci: koncert pre nevidiacich, zried. oslepenec (človek, ktorý oslepol), zastaráv. nevidomý, pejor. slepáň 2. pozri zaslepenec ## slepiačky pozri poslepiačky, slepo 1, naslepo 2 ## slepo 1. so zavretými očami, bez pozerania, poslepiačky, slepiačky: slepo, poslepiačky chytila matku za ruku; slepiačky podišiel k dverám, hovor. žmúračky, požmúračky: žmúračky, požmúračky prešiel celú chodbu, zastaráv. nevidomo: nevidomo sa pozerať, nár.: poslepačky, slepačky 2. neprejavujúc záujem, nevšímavo, ľahostajne, apaticky: slepo, nevšímavo prešiel okolo nás; ľahostajne, apaticky sa pozeral okolo seba 3. bez rozmýšľania, bez uváženia, bez rozvahy, naslepo, voslep: slepo, naslepo sa predieral cez kriaky; voslep rúbal okolo seba, nerozmyslene, nerozvážne, neuvážene: nerozmyslene, nerozvážne sa pustí do každého súboja; koná slepo, neuvážene, bezmyšlienkovite: slepo, bezmyšlienkovite splní každý rozkaz pozri slepý 2 ## sleposť pozri slepota 1, slepota 2 ## slepota 1. neschopnosť vidieť, sleposť: liečenie slepoty, sleposti, nevidomosť: je postihnutý nevidomosťou 2. neschopnosť vnímať, pozorovať, zaslepenosť: duševná, politická slepota, zaslepenosť, sleposť, obmedzenosť ## slepý 1. ktorý nevidí, trpiaci slepotou, nevidiaci, zastaráv. nevidomý: slepý, nevidomý, nevidiaci človek, starec, zaslepený, oslepený: starobou zaslepené, oslepené oči, slabozraký (ktorý slabo vidí): slabozraké dieťa 2. ktorý sa neriadi, neusmerňuje rozumom; ktorý nesvedčí o rozvážnosti, premyslenosti (obyč. o veľmi intenzívnych a prudkých citových prejavoch), zaslepený: byť slepý, zaslepený zlosťou, žiarlivosťou, bezhraničný, bezmedzný, nekonečný: odpúšťať vie iba bezhraničná, bezmedzná, nekonečná láska, bezvýhradný, oddaný: bezvýhradná, oddaná poslušnosť, absolútny, dogmatický (ktorý absolútne nepochybuje, nepripúšťa námietky): absolútna, dogmatická viera, bezhlavý: bezhlavá vášeň, horlivosť, fanatický (slepo oddaný): fanatickí prívrženci, bezduchý, bezmyšlienkový, bezmyšlienkovitý: bezduché, bezmyšlienkové, bezmyšlienkovité napodobovanie, neovládateľný: slepý, neovládateľný pud, neznámy: slepá, neznáma sila, nerozumný, nerozvážny: nerozumná, nerozvážna oddanosť 3. pozri ľahostajný 4. pozri falošný 5. pozri nepriehľadný 6. pozri slepec 1 ## sliedič pozri vyzvedač ## sliedičstvo pozri špionáž ## sliediť usilovne, s veľkým záujmom a obyč. potajomky hľadať niečo, niekoho, pátrať: sliedia, pátrajú, kde sa zločinec ukryl, expr. snoriť: snoriť po koristi; snorí za výhodnou kúpou, striehnuť, číhať (vyčkávaním): striehne, číha, kde by čo najvýhodnejšie niečo dostal, špehovať, hovor. špiónovať, hovor. pejor. špicľovať (sledovať niekoho, niečo obyč. s cieľom zistiť niečo zatajované): špehuje svoju ženu; dal sa na špiónovanie, špicľovanie, zastar. šľakovať [Kalinčiak], stopovať (nepozorovane ísť po stopách): stopuje medveďa, expr.: ňuchať, ňuchtiť, ňúrať, núrať (zvedavo zisťovať, pátrať po niečom): ňuchá, ňuchtí, ňúra po dome, čo by si vzal, expr. poľovať: poľovali na vzbúrencov, hovor. pásť: pasie za dievčatami, hovor. expr.: štárať, lašovať: štára po kútoch, po záhrade, vetriť (pátrať čuchom; o zvieratách): pes vetrí na všetky strany, jastriť (pátrať očami): sliedi, jastrí, čo by si mohol uchmatnúť ## sliedivý ktorý striehne, ktorý nepríjemne, napäto pozoruje, prenasleduje (obyč. pohľadom): sliedivý človek, číhavý, jastrivý, prenikavý, pátravý (iba o zraku, pohľade): má číhavé, jastrivé, prenikavé, pátravé oči šelmy, expr. snorivý: sliedivé, snorivé susedky; sliedivý, snorivý výraz zvedavca pozri skúmavý ## sliepka druh hydiny chovaný pre vajcia a na mäso, kura: jarabatá sliepka, kura; zarezať sliepku, kuru, expr. alebo det.: pipka, cipka ## sliepňať pozri blikať, svietiť 1 ## sliepňavý pozri blikavý ## slimačí pozri pomalý 1 ## slina tekutý výlučok žliaz v ústach: má plné ústa slín, pľuvanec (vypľutá slina) ## sliniť 1. vylučovať sliny (obyč. nadmerné množstvo), expr.: slintať, gebriť: uplakané dieťa sliní, slintá; gebriť (sliny) do taniera 2. pozri zasliniť ## slintať pozri sliniť 1 ## slivkovomodrý pozri modrý ## slivkový pozri modrý ## sliz pozri hlien 1 ## slizieť pozri vlhnúť ## slizký 1. ktorý je pokrytý slizom, ktorý obsahuje sliz, sliznatý, slizovitý: slizký, sliznatý povrch; slizovitá hmota, klzký, šmykľavý (vlhký od slizu, ktorý sa kĺže): slizké, klzké telo dážďovky, slimáka; šmykľavá hadia koža, lepkavý, mazľavý (ktorý sa ťažko oddeľuje), zastar. väzký: lepkavá, mazľavá, väzká hlina, zried. slizný [Vajanský] 2. pozri klzký 1, klzký 2, odporný 1 ## sliznatý pozri slizký 1 ## slizný pozri slizký 1 ## slizovitý pozri slizký 1 ## slíž pozri rezanec ## slnce pozri slnko ## slncový rozpráv. ktorý pripomína slnko, plný žiaru, jasu, ligotavý, rozpráv.: slniečkový, slnkový: slncový kôň; slncové, ligotavé, slniečkové šaty; slncové, slnkové miesto ## slnečný ktorý súvisí so slnkom, patriaci slnku, odb. solárny: slnečný, solárny rok, kalendár, jasný, bezoblačný, svetlý (plný slnka, slnkom zaliaty): jasný deň, bezoblačné počasie, svetlý byt, kniž. slnný: slnná záhrada [Karvaš] ## slniečkový pozri slncový ## slniť sa pozri opaľovať sa ## slnko nebeské teleso, ktoré vyžaruje svetlo a teplo, poet. slnce: východ, západ slnka, slnca; slnko, slnce hreje ## slnkový pozri slncový ## slnný pozri slnečný ## sloboda 1. možnosť voľne, bez cudzieho nátlaku sa prejavovať, rozhodovať, konať: sloboda prejavu, vyznania, voľnosť: osobná voľnosť 2. stav bez závislosti, nezávislosť, samostatnosť, zvrchovanosť: štátna, politická sloboda, nezávislosť, zvrchovanosť; bojovať za slobodu, nezávislosť, zvrchovanosť, suverenita, suverénnosť: suverenita, suverénnosť štátu ## slobodáreň pozri ubytovňa ## slobodne 1. pozri slobodný 1 2. pozri voľne 2 3. pozri samostatne 1 ## slobodník najnižší stupeň poddôstojníckej vojenskej hodnosti, hovor. zastar. frajter ## slobodno pozri voľno ## slobodný 1. ktorý sa môže sám rozhodovať, ktorý nikomu nepodlieha, ničím nie je viazaný, pred ktorým nie sú nijaké obmedzenia, prekážky a pod. (o človeku); svedčiaci o voľnosti, slobode rozhodovania (op. neslobodný): vnútorne slobodný človek, voľný: byť slobodný, voľný ako vták; voľný výber, nezávislý, publ. alebo slang.: independentný, independent (neskl.), emancipovaný: mať slobodné, nezávislé povolanie; nezávislá, independentná mládež; byť nezávislou, emancipovanou ženou, neobmedzený, nehatený: neobmedzená voľba; nehatený rozvoj, priebeh, neviazaný, nespútaný (veľmi uvoľnený): slobodná, neviazaná, nespútaná zábava, dobrovoľný (robený z vlastnej vôle): bolo to jeho slobodné, dobrovoľné rozhodnutie, demokratický (založený na demokracii): demokratické voľby, demokratická krajina 2. ktorý ešte nevstúpil do manželstva, neženatý (o mužovi): slobodný, neženatý mládenec, nevydatý (o žene): zostala slobodná, nevydatá 3. pozri nezávislý, samostatný 1 ## slobodomyseľný ktorý je slobodný, voľný v myslení, názoroch; usilujúci sa o slobodné, voľné myslenie; uznávajúci, podporujúci aj iné názory, liberálny: slobodomyseľný, liberálny politik; slobodomyseľný, liberálny študentský spolok, program, znášanlivý, zmierlivý (v politike) ## slogan pozri heslo 1 ## sloh 1. spôsob výberu, používania a utvárania umeleckých prostriedkov a postupov typický pre isté obdobie, pre istých tvorcov alebo dielo, štýl: budova v modernom slohu, štýle; prístavby rozličného slohu, štýlu, smer (v umení): je to už nový hudobný smer 2. využívanie jazykových prostriedkov typické pre istý prejav alebo pre istého autora, štýl: náučný sloh, štýl, reč: umelecká reč ## sloha skupina veršov spätých rytmicky, rýmovo a obyč. aj obsahovo, strofa: báseň v piatich slohách, strofách; vie niekoľko strof básne naspamäť, hovor. verš: druhý verš piesne ## sloj pozri vrstva 1 ## slon najväčšie suchozemské zviera s chobotom a klami, zastar. elefant ## slonovina žltkastá tvrdá látka zo sloních klov, slonová kosť, odb. ebur ## slopanica pozri pijatika 1 ## slopať pozri piť 1, piť 2 ## slota pozri počasie, nečas ## slovakista odborník v slovakistike, poslucháč slovakistiky, slovenčinár ## slovakizovať dávať niečomu slovenský ráz, slovenskú podobu, poslovenčovať, slovenčiť: slovakizovať, poslovenčovať názvy obcí; Bajza slovenčil jazyk svojich kníh ## slovanofil milovník, obdivovateľ Slovanov a všetkého slovanského, zastaráv. slavianofil ## slovenčinár pozri slovakista ## slovenčiť pozri slovakizovať ## slovesný pozri literárny ## sloviť pozri hovoriť 1 ## slovník 1. súhrnné spracovanie a obyč. abecedné usporiadanie slovnej zásoby alebo informácií z jednotlivých odborov v knižnej príručke: jednojazyčný, dvojjazyčný slovník, frekvenčný slovník, lexikón (obyč. náučný slovník): technický lexikón, encyklopédia (náučný slovník): umelecká encyklopédia, glosár (druh stredovekého slovníka), zastar. vokabulár 2. súhrn používaných slov, slovná zásoba, lexika: mať bohatý, chudobný slovník, bohatú, chudobnú lexiku; zmeny v slovnej zásobe, v lexike jazyka ## slovnikár kto sa zaoberá tvorbou slovníkov, lexikograf ## slovnikárstvo pozri lexikografia ## slovný ktorý je vyjadrený slovom, prostredníctvom slova, týkajúci sa slova alebo slov, kniž. verbálny: slovné, verbálne vyjadrenie; slovná, verbálna realizácia, lingv. lexikálny: slovný, lexikálny význam; slovná, lexikálna zásoba jazyka, rečový, jazykový: dať niečomu rečový výraz; rečový, jazykový prejav ## slovo 1. pozri prejav 1 2. pozri sľub ## slovom pozri skrátka 2, teda 1 ## slovutný pozri slávny 1; vážený ## sľub prejav vôle, ktorým sa niekto zaväzuje na isté konanie: slávnostný sľub; splniť sľub čistoty, prísľub (zaviazanie sa na niečo): prísľub odmeny, slovo (uistenie o niečom): dodržať, zrušiť slovo, zastar. zasľúbenie [Roy] ## sľúbenec pozri snúbenec ## sľúbenica pozri snúbenica ## sľúbiť urobiť sľub vykonať, dodržať niečo, prisľúbiť, dať sľub: deti sľúbili, že poslúchnu; mladí si sľúbili, prisľúbili vernosť, dali si sľub vernosti, kniž. zasľúbiť: zasľúbili nám pomoc, nasľubovať, posľubovať (veľa sľúbiť a často to nedodržať): nasľubovali, posľubovali nám výhodnú kúpu, ale nič z toho nebolo, zaviazať sa (urobiť záväzný sľub): zaviazať sa splniť plán, zaprisahať sa, zaveriť sa (sľúbiť pod prísahou): zaprisahal sa, zaveril sa, že už nebude piť, zastar. obecať ## sľúbiť sa pozri zaviazať sa ## sľubný ktorý veľa sľubuje, od ktorého sa dá veľa čakať, mnohosľubný, nádejný: sľubný, mnohosľubný, nádejný začiatok; mnohosľubná, nádejná budúcnosť, perspektívny (schopný rastu, vývinu, zdokonaľovania): perspektívny talent, zried. veľasľubný ## sľubovať si pozri dúfať ## slučka 1. pozri oko 2 2. pozri pasca 1 3. pozri uzol 1 ## slučkár pozri pytliak ## sluha človek z povolania niekomu slúžiaci: hotelový sluha, sluha na majeri, zastar. služobník: dôstojnícky služobník, zastar. posluha [Jesenský], posluhovač, hovor. pejor. poskok: robiť si z niekoho poskoka, expr. zried. vysluhovač [Letz], paholok (sluha na gazdovstve), lokaj (šľachtický, panský sluha v livreji), zriadenec (kto vykonáva pomocné práce v úrade, podniku a pod.): železničný zriadenec, zastaráv. garsón (hotelový sluha), čeľadník (v minulosti panský, hospodársky sluha), zbrojnoš (v stredoveku sluha starajúci sa pánovi o výzbroj): kráľovskí zbrojnoši, panoš (šľachtický sluha, ktorý nosieval zbrane), voj. slang. zastar.: pucák, pucer (dôstojnícky sluha) ## sluhovať pozri slúžiť 1 ## sluhovka pozri slúžka ## sluhovský pozri servilný, ponížený ## sluch pozri ucho 1 ## slucha pozri spánok ## slúchnuť pozri poslúchnuť ## sluchomer pozri audiometer ## sluchový ktorý sa týka sluchu, ktorý sa vzťahuje na sluch, odb. auditívny: sluchový, auditívny vnem, dojem ## sluchy pozri ucho 1 ## slušať pozri pristať 2 ## slušať sa pozri patriť sa ## slušiť sa pozri patriť sa ## slušivý pozri svedčný 1 ## slušnosť pozri zdvorilosť ## slušný 1. ktorý vyhovuje pravidlám spoločenského správania; svedčiaci o tom, zdvorilý: slušná, zdvorilá mládež; slušná, zdvorilá žiadosť, úctivý (prejavujúci úctu podľa spoločenských zvyklostí): úctivý pán, úctivý pozdrav, vychovaný, kniž. spôsobný, hovor. móresný: vychované deti, spôsobná dievčina, taktný (op. netaktný): taktné upozornenie, korektný, seriózny, solídny (slušný a spoľahlivý): korektný, seriózny, solídny človek; jeho správanie, spôsoby sú korektné, seriózne, solídne, poriadny, usporiadaný, statočný (mravne bezúhonný): obe sestry sú poriadne dievčatá; viesť usporiadaný, statočný život 2. pozri uspokojivý, dobrý 1 3. pozri značný 1, vysoký 2 ## služba 1. skutok v prospech niekoho, niečoho: neoceniteľná služba, úsluha (menšia služba z vďačnosti): preukázať niekomu úsluhu, posluha: odmena za posluhu 2. pozri zamestnanie 1, práca 2 ## službičkársky pozri podlízavý ## službičkovať pozri slúžiť 2 ## slúžiť 1. pracovať ako sluha, slúžka (najmä v minulosti): slúžil dva roky u bohatého gazdu; slúžila u pánov v meste, hovor.: čeľadníčiť, paholčiť, parobčiť (pracovať ako čeľadník, paholok): nechcel viac čeľadníčiť, paholčiť, parobčiť, posluhovať: chodila posluhovať do domácnosti, zastar. sluhovať 2. vyvíjať činnosť v prospech niekoho, pracovať (pre niekoho, niečo): celý život slúžil vlasti, pracoval pre dobro ľudí, pomáhať (prispievať pomocou): pomáhať dobrou radou niekomu; objav pomáha, slúži ľudstvu, pejor.: prisluhovať, službičkovať, služobníčkovať (slepo niekomu slúžiť): ochotne prisluhuje, službičkuje vrchnosti, pejor. prostituovať sa (slúžiť niekomu proti svojmu presvedčeniu) 3. byť v chode, v obvyklej činnosti, fungovať: televízor ešte dobre slúži, funguje; nohy mu už neslúžia, pracovať: prístroj pracuje celý deň; srdce mu dobre pracuje, byť v poriadku: zariadenie je v poriadku 4. byť na úžitok, byť užitočný (zdravotne, psychicky), prospievať, osožiť: pohyb na čerstvom vzduchu mu slúži, prospieva, osoží, expr. žíriť: nová rodina mu žíri 5. mať funkciu, byť používaný na niečo, používať sa, využívať sa: sklad slúži, používa sa ako byt; priehrada slúži, využíva sa na rekreáciu 6. vykonávať náboženské obrady, vysluhovať: slúžiť, vysluhovať omšu za mŕtveho, celebrovať (slávnostnú omšu) ## slúžka žena slúžiaca niekomu, obyč. z povolania: najať si slúžku, zastar.: služobníčka, služobnica: mať doma služobníčku, zastar. služobná, posluha [Vajanský], sluhovka [Tajovský], pomocníčka, zastar. pomocnica (žena pomáhajúca v domácnosti obyč. za plat), posluhovačka (žena na pomocné práce v domácnosti): pracovala ako posluhovačka v kuchyni, čeľadnica (slúžka na statku) ## služobná pozri slúžka ## služobnica pozri slúžka ## služobníctvo služobníci, čeľaď, čeliadka (v minulosti služobníci): mal veľa služobníctva, čeľade ## služobníčka pozri slúžka ## služobník 1. pozri sluha 2. pozri lichotník ## služobný súvisiaci s vykonávaním povolania, pracovný: služobná, pracovná cesta v zahraničí, úradný: úradné povinnosti, úradné auto ## slýchať pozri počuť 1 ## slza pozri kvapka 1 ## slziť 1. pozri plakať 2. pozri kvapkať 1 ## smačný pozri chutný 1 ## smalt ochranná alebo dekoračná sklovitá vrstva, obyč. na kovových predmetoch, email ## smaragdovozelený pozri zelený ## smaragdový pozri zelený ## smažiť pozri pražiť 1, pražiť 2 ## smäd 1. pocit potreby piť: trpieť smädom, zried. smädnota [F. Hečko], kniž. žízeň: uhasiť žízeň 2. pozri túžba ## smädiť 1. neos. vyvolávať pocit smädu, expr. neos. pľušťať (smädiť po pijatike) 2. pozri túžiť ## smädnota pozri smäd 1 ## smädnúť pozri žízniť 1 ## smädný 1. ktorý pociťuje smäd, túžiaci po vode, tekutine: smädný človek, vysmädnutý, pren. vyprahnutý: smädné, vysmädnuté, vyprahnuté ústa, hrdlo, kniž. žíznivý 2. pozri dychtivý ## smelec pozri odvážlivec ## smelo 1. pozri smelý 2. pozri isto 1 ## smelosť pozri odvaha ## smelý ktorý sa ničoho neľaká, ktorý sa vyznačuje smelosťou, odvahou; svedčiaci o tom (op. nesmelý), odvážny: smelý, odvážny záchranca; smelé, odvážne skutky, nebojazlivý (op. bojazlivý): nebojazlivé zviera prišlo až k dverám domu, udatný, kniž. chrabrý (smelý v nebezpečenstve, ohrození): udatní, chrabrí bojovníci, junácky, hrdinský, bohatiersky (odvážny ako junák, hrdina, bohatier): junácki, hrdinskí mladí vojaci; bohatierske srdce, trúfanlivý, trúfalý, prismelý, priodvážny (príliš, neprimerane smelý): trúfalé, prismelé vystupovanie; trúfanlivé dievča, pren. kacírsky (odporujúci uznávanému názoru, odvážny na dané pomery): prísť s kacírskou myšlienkou, mužný, zastar. zmužilý, chlapský, odhodlaný (typický pre pravého muža): mužný, chlapský, odhodlaný čin, kniž.: nebojácny, neohrozený, zastar. odvážlivý, hovor. gurážny, expr. srdnatý, pren. expr. prometeovský, pren. expr. zastar. prometejský, expr. čertovský ## smer 1. zameranie, zacielenie niečoho, čo sa vyvíja: jeho život dostal nový smer, ráz, charakter, povaha (súhrn príznačných vlastností): školy technického rázu, charakteru, trend (celkový smer vývinu): svetový trend, kurz (vopred určený smer): politický kurz, orientácia: kultúrna orientácia, prúd: nové myšlienkové prúdy 2. myslená čiara k istému objektu: postupovať stále tým istým smerom, strana (priestor ležiaci v istom smere): rozpŕchli sa na všetky strany, expr. ďah: Ktorým ďahom pôjdeme?, kurz: kurz lietadla 3. pozri sloh 1 ## smernica obyč. mn. č. zásady upravujúce, určujúce istú činnosť: smernica vlády pre podnikanie, direktíva: plniť direktívy, inštrukcia: konať podľa inštrukcií, pokyn: čakať na pokyny nadriadených, propozícia: technické propozície, úprava: vyžiadať si úpravu na ďalší týždeň, dispozícia: postupovať podľa dispozícií, návod (poučenie, ako niečo robiť): pridržiavať sa návodu, vodidlo: byť vodidlom pri práci, príkaz (autoritatívne nariadenie na vykonanie niečoho): dostať príkaz, subšt. maršruta: maršruta nebola presne vypracovaná ## smerodajný pozri rozhodujúci 1 ## smerom k pozri proti 1 ## smerom od pozri od 1 ## smerovať 1. pohybovať sa istým smerom, mieriť: turisti smerujú, mieria k moru, kráčať, ísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domov, letieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavy, plávať (na vode): loď pláva do prístavu, hovor.: kerovať, karovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov pozri ísť 2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod., viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hrad, kniž. spieť, dospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemu, ísť: ide pomaly k svojmu cieľu, vyvíjať sa, postupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncu, ústiť, vyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky 3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam, mieriť, cieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otec, obracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na nás, kniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centra, mať tendenciu, hovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku ## smerovka pozri ukazovateľ 1 ## smerovník pozri ukazovateľ 1 ## smeti pozri odpad 1 ## smevavý pozri usmievavý ## smevný pozri usmievavý ## smiať sa 1. prejavovať city (obyč. radosť) smiechom: smiať sa na vtipe, z plného hrdla, expr.: ceriť sa, vycierať sa (smiať sa ukazovaním zubov): za chrbtom sa mu ceria, vycierajú, expr.: zubiť sa, ceriť zuby (smiať sa s odkrytými zubami): zubí sa na každého; bez príčiny cerí zuby, hovor. vytŕčať zuby: veselo vytŕča zuby, expr. pučiť sa (zadúšať sa pri potláčaní smiechu): pučí sa pri myšlienke na prežité dobrodružstvo, usmievať sa (prejavovať príjemné pocity úsmevom): milo sa usmieva na dieťa, expr.: škeriť sa, škerdiť sa, vyškierať sa, uškierať sa, škeriť zuby, uškŕňať sa (úsmevom jemne naznačovať obyč. iróniu, škodoradosť, posmech a pod.): škerí, vyškiera sa nám do tváre; zlomyseľne, posmešne sa uškierajú, uškŕňajú, vysmievať sa, škľabiť sa, vyškľabovať sa, poškľabovať sa (smiechom dávať najavo opovrhovanie, nadradenosť, škodoradosť a pod.): vysmievať sa spolužiakovi, že je nešikovný; zlomyseľne sa nám škľabia, vyškľabujú, expr.: chechotať sa, chechtať sa, chachotať sa, chachtať sa, hahotať sa, chechliť sa (hlasno, samopašne, často aj zlomyseľne sa smiať), expr.: rehotať sa, rehúňať sa, hovor. expr.: rehliť sa, rehniť sa, rehoniť sa, rehtať sa (hlasno a neviazane): v kúte miestnosti sa rehotali, rehúňali, reh(o)nili podgurážení chlapi, expr.: chichotať sa, chichtať sa, chichúňať sa, chichútať sa, chichliť sa (samopašne sa smiať obyč. vysoko znejúcim drobným smiechom; obyč. o ženách a deťoch): dievčence si čosi šuškali a veselo sa chichotali, chichúňali, fraz.: zachádzať sa/zachodiť sa od smiechu, zadúšať sa/dusiť sa od smiechu, zadŕhať sa od smiechu, pukať od smiechu (pri smiechu vyrážajúcom dych) 2. pozri posmievať sa ## smida pozri krajec ## smidka pozri krajec ## smiech 1. vonkajší prejav radosti sprevádzaný stiahnutím tvárových svalov a charakteristickým zvukom: zvonivý smiech, pustiť sa do smiechu, zdržiavať smiech, expr. rehot (hlasný, neviazaný smiech): ozval sa rehot divákov, expr.: chechot, chichot, hahot, chachot (samopašný smiech): škodoradostný chechot; ženský chichot, zried. smiechot [Gabaj], úsmev (jemný smiech bez zvuku): pohŕdavý úsmev, úškrn, úškrnok (náznak smiechu sprevádzaný iróniou, škodoradosťou): cynický úškrn, úškrnok, úsmešok, posmešok (smiech obyč. s odtieňom posmechu): dobrotivý úsmešok, posmešok, úškľabok, expr. zried. poškľabok (škľabivý výraz tváre): ironický úškľabok, expr.: smiešik, smiešok: škodoradostný smiešik, smiešok, zastar. úsmech: lichotivý úsmech [Kalinčiak] pozri úsmev 2. pozri výsmech 3. pozri žart ## smiechot pozri smiech 1 ## smiechotár pozri vtipkár ## smiechoty pozri žart ## smiešik pozri úsmev, smiech 1 ## smieško pozri vtipkár ## smiešnosť pozri komika ## smiešnučký pozri smiešny 1 ## smiešny 1. ktorý vyvoláva smiech, komický (op. tragický): smiešna, komická situácia; v rozčúlení vyzeral veľmi smiešny, komický, žartovný, zábavný, hovor. špásovný: žartovný, zábavný program, humorný, vtipný (prekypujúci humorom, vtipom): nasleduje známa humorná, vtipná scéna, groteskný, bizarný (ktorý má v sebe prekvapujúce a zároveň smiešne prvky): vyrozprával svoj groteskný, bizarný príbeh; bola známou bizarnou figúrkou, burleskný, tragikomický, fraškový, fraškovitý (hrubo žartovný, smiešny a vážny zároveň): burleskný, fraškovitý dej, karikatúrny (ako z karikatúry): karikatúrny zjav, expr. podarený: nosila podarené klobúky s kvetmi, subšt. švandovný, subšt. a vulg. srandovný, slang. rehotný, expr. smiešnučký (veľmi smiešny) 2. pozri malý 1, bezvýznamný ## smiešok pozri úsmev, smiech 1 ## smieť vyjadruje dovolenie uskutočniť nejaký dej, môcť: Smiem, môžem k vám prísť?; smie, môže jesť iba ľahké jedlá ## smilník pozri chlipník ## smilniť pozri súložiť ## smilný pozri nemravný ## smoking pozri šaty, sako, kabát ## smokľaňa pozri plačka 2 ## smokliť 1. pozri plakať 2. pozri pršať 1 ## smokliť sa 1. pozri plakať 2. pozri pršať 1 ## smokľoš pozri uplakanec ## smola 1. pozri živica 2. pozri neúspech, nešťastie 2 ## smoliť 1. pozri robiť 1 2. pozri fajčiť ## smoliť sa pozri vliecť sa 2 ## smolnica pozri fakľa ## smolenica pozri fakľa ## smotana 1. najtučnejšia časť mlieka usádzajúca sa na povrchu a získavaná zberaním alebo odstreďovaním, smotánka: sladká, čerstvá smotana, smotánka; zajac na smotane 2. pozri výkvet ## smotánka 1. pozri smotana 1 2. pozri výkvet ## smrad 1. pozri zápach 2. pozri podliak ## smradiť spôsobovať, robiť, šíriť smrad: smradiť v izbe čpavkom, hrub.: prdieť, bzdieť, bzdúriť, drístať, žart. alebo expr.: púšťať, pukať, trúbiť, strieľať (do gatí) (šíriť smrad púšťaním plynov z konečníka), obyč. expr. kadiť (robiť smrad obyč. dymom, plynom): kadiť, smradiť cigaretou pozri fajčiť ## smradľavec pozri špinavec 1 ## smradľavica pozri liehovina ## smradľavý pozri zapáchajúci, pokazený 1 ## smrdľavý pozri zapáchajúci, pokazený 1 ## smradliak pozri špinavec 1 ## smradúch pozri špinavec 1 ## smrčina pozri smrečina ## smrdieť pozri páchnuť ## smrečie pozri smrečina ## smrečina smrekový porast: na stráni sa zelenie hustá smrečina, hovor.: svrčina, smrčina: chlapci bežia cez mladú svrčinu, smrčinu, expr. smrečie [Tatarka] ## smrek ihličnatý strom s krátkymi ihlicami a podlhovastými šuškami, hovor. svrčina ## smrekovec ihličnatý strom s opadavými ihlicami (najmä ako odborné pomenovanie), červený smrek ## smrkať vťahovať nosom vzduch alebo hlien (op. siakať), poťahovať: smrkať od dojatia; je prechladnutý, stále smrká, poťahuje, expr. posmrkávať (trocha smrkať): kašle a posmrkáva pozri plakať ## smršť pozri vír 1 ## smrť 1. úplné zastavenie všetkých prejavov života, najmä u človeka (op. život), úmrtie: deň smrti, úmrtia, koniec: chorý dodýchal, nastal koniec, zánik: odsúdený na zánik, strata: tragická strata rodičov, kniž. skon: tragický skon, zjemn. odchod: jeho odchod nás zarmútil, zastar. úmor [Stodola], kniž. zastar. zahynutie, lek. exitus pozri zánik 2. pís. i Smrť zosobnenie smrti a jej znázornenie v rozličných podobách, napr. kostry s kosou, smrtka: bojí sa smrti, smrtky, hovor. expr.: zubatá, zubaňa, kosatá: prišla si po ňu zubatá, zubaňa, kosatá pozri zánik ## smrteľník pozri človek 1 ## smrteľný 1. znamenajúci smrť, skončenie života, smrtný: smrteľné, smrtné prípady autohavárií, odb. letálny 2. ktorý slúži na usmrtenie alebo spôsobuje usmrtenie, smrtiaci, kniž. smrtonosný: smrteľný, smrtiaci jed; smrtonosná strela, zbraň, zabíjajúci, zabíjavý 3. pozri veľký 1 ## smrtiaci pozri smrteľný 2, vražedný 1 ## smrtnosť pozri úmrtnosť ## smrtný 1. pozri smrteľný 1 2. pozri úmrtný ## smrtonosný pozri smrteľný 2, vražedný 1 ## smud pozri dym ## smudiť pozri dymiť ## smútiaci pozri smútočný, užialený ## smútiť prežívať smútok, byť smutný (op. tešiť sa): smúti za rodinou, žialiť (prežívať veľký smútok, žiaľ): žiali nad stratou syna, kniž. žalostiť (prežívaný smútok, žiaľ obyč. vyjadrovať aj navonok): bedáka, žalostí, že ostane sama, kniž. želieť, kniž. zastar. teskniť: želieť, teskniť nad svojím osudom, vzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za mladosťou, trúchliť (prežívať smútok za mŕtvym), clivieť (so smútkom túžiť): clivie za domovom, ľútostiť, ľútiť (preciťovať ľútosť, súcit s dakým, s dačím): ľútostí, ľúti za strateným šťastím, nár. ľútať si [Kálal], zarmucovať sa (pociťovať zármutok nad niečím): zarmucujú sa, že celý plán stroskotal, kormútiť sa, kniž. rmútiť sa (prežívať pocity smútku a trápenia): Nermúť sa už nad tým!, zried. melancholizovať (byť melancholický, zádumčivý, smutný), pren.: plakať, nariekať, kvíliť, poet. lkať ## smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje alebo prezrádza smútok (op. veselý), neveselý, bezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbeh, ťažkomyseľný, kniž.: trudnomyseľný, trudný, zried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človek, skľúčený, sklesnutý, skleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutý, stiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnená, skormútený, zarmútený, zronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý), zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvár, ustaraný, ustarostený, utrápený, užialený, užalostený, nešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastného, rozžialený, rozžalostený, rozsmutnený, zried. bolestiplný, expr.: rozboľavený, rozbolený, rozbolestený, rozbolestnený: rozboľavené srdce, vážny: čakala vážna, bez úsmevu, nár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým alebo niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokom, zarmucujúci, neradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správu, pochmúrny, pošmúrny, bezútešný, kniž.: ponurý, ponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajine, neutešený: neutešené pomery, zádumčivý, clivý, kniž. tklivý, melancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická nálada, sentimentálny, sladkobôľny (príjemne smutný), expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básnička, baladický (smutný ako v balade): baladický príbeh, zúfalý, zlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlas, trpký, bolestný, pren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmev, pren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté oči, kniž. žiaľny, bôľny, žalostný, kniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčka, elegický, trúchlivý, kniž. trúchly: trúchlivé spomienky, svetobôľny, chmúrny, pesimistický, krušný, čierny, expr.: temný, tmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dni, tragický, dramatický: tragický, dramatický koniec, expr. presmutný (veľmi smutný) ## smútočný ktorý smúti, ktorého zasiahol smútok, obyč. pri úmrtí, pohrebe niekoho; súvisiaci so smútkom, trúchliaci, smútiaci: smútočná, trúchliaca, smútiaca rodina, pohrebný, zried. nadhrobný: pohrebný sprievod; pohrebná, nadhrobná reč, čierny: obliecť si smútočné, čierne šaty; čierny závoj jej zakrýval tvár pozri úmrtný ## smútok stav mysle prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou: zmocňoval sa ho veľký smútok, zármutok: spôsobiť niekomu hlboký zármutok, clivota, clivosť: pochytila ho clivota, clivosť, žiaľ (veľký smútok): plakať, piť od žiaľu, ľútosť (duševná bolesť): ľútosť za priateľom, svetobôľ (nespokojnosť so svetom, životný pesimizmus): romantický svetobôľ, bôľ, bolesť (duševné utrpenie): bôľ, bolesť za rodičmi, chmúra (smútok v tvári): chmúra mu prešla po čele, kniž. žalosť: prežíval žalosť zo straty blízkeho, poet.: stesk, trud [Rázus], rmut [Figuli], nár. pokora [Kukučín] ## smyk pozri spúšťadlo 1 ## snackbar pozri kaviareň, reštaurácia ## snack bar pozri kaviareň ## snáď pozri možno 2, pravdepodobne 1, vari 2 ## snadno pozri správne ľahko 1 ## snaha 1. pozri úsilie, tendencia 1 2. pozri práca 4 ## snajper pozri strelec 1 ## sňať pozri zložiť 1, zvesiť 1 ## snaženie 1. pozri úsilie 2. pozri práca 4 ## snažiť sa pozri usilovať sa 1 ## snaživo pozri usilovne ## snaživý pozri usilovný ## snažne pozri naliehavo 1 ## sneh pozri zrážka 5 ## snehobielo pozri bielo ## snehobiely pozri biely ## snehový pozri snežný 1 ## snem 1. pozri parlament 2. pozri schôdzka 1 ## snemovňa pozri parlament ## sneť hnilobný rozpad tkaniva, gangréna pozri konár ## snežiť neos. klesať z oblakov na zem (o snehu), padať: sneží, padá celú noc; padá ťažký sneh, expr.: sypať sa, kydať sa, valiť sa (husto snežiť): neos. sype sa, kydá sa už druhý deň; valí sa mokrý sneh, expr. prášiť sa (poletovať v prachových čiastočkách): neos. vonku sa práši ## snežne pozri bielo ## snežný 1. ktorý je zo snehu; utvorený snehom, snehový: obrovské snežné, snehové záveje 2. kniž. ktorý je pokrytý snehom, plný snehu, zasnežený, pren. biely: snežná, zasnežená, biela krajina, cesta, hora ## snímací pozri snímateľný ## snímač pozri senzor ## snímať 1. pozri skladať 1 2. pozri fotografovať ## snímateľný ktorý možno snímať, skladať dolu, snímací: snímateľné, snímacie dvierka, snímací kryt ## snímka 1. pozri fotografia, faksimile 2. pozri film 1 ## sniť pozri snívať ## snívať oddávať sa príjemným myšlienkam, predstavám, rojčiť, kniž. sniť: sníva o bohatom ženíchovi; romanticky rojčiť, sniť o ďalekých krajinách, expr. blúzniť: je to iba mladistvé blúznenie o šťastí, bájiť (si), hovor. fantazírovať (oddávať sa ilúziám, neskutočným predstavám, výmyslom): báji, fantazíruje o bezstarostnom živote ## snívať sa obyč. neos. v spánku prežívať rozličné deje, predstavy, mať sen: snívalo sa mi o koňoch, s koňmi; mal som pekný sen, expr. neos. pliesť sa: každú noc sa mi pletie o mori, hovor. expr. neos. trepať sa: čosi sa mi nad ránom trepalo o tebe ## snivosť pozri romantika 2 ## snivý pozri rojčivý, zasnívaný ## snobistický pozri malomeštiacky ## snobizmus pozri snobstvo ## snobský pozri malomeštiacky ## snobstvo povrchný záujem o všetko módne alebo spoločensky významné, snobizmus ## snop pozri zväzok 1 ## snoriť pozri sliediť, hľadať ## snorivý pozri sliedivý ## snovať 1. pozri tkať 2. pozri chystať ## snový pozri neskutočný 1 ## snúbenec kto sa zasnúbil, zastaráv. verenec: dievča má už pol roka snúbenca, verenca, zastar.: sľúbenec [Kalinčiak], zasnúbenec [Palárik], oddanec, zverenec ## snúbenica dievča, ktoré sa zasnúbilo, zastaráv. verenica, zastar.: volenica [Dobšinský], sľúbenica, oddanica, zverenica ## snúbiť sa pozri spájať sa 1 ## snuť pozri tkať ## so pozri s ## soaré pozri večierok 1, zábava 2 ## sobáš pozri svadba ## sobášiť sa podstupovať svadobný obrad, mať sobáš, uzavierať manželstvo: sobášili sa, mali sobáš, uzavierali manželstvo v Dóme sv. Martina, svadbiť sa, mať svadbu (podstupovať svadobný obrad a mať svadobnú hostinu) pozri ženiť sa, pozri vydať sa 1 ## sobor pozri kostol ## socanica pozri tlačenica ## socať pozri sácať ## sociálny pozri spoločenský 1, hygienický ## societa pozri spoločnosť 1 ## sóda pozri sódovka ## sodomitský pozri nemravný ## sódovka voda nasýtená kysličníkom uhličitým, sódová voda: piť sódovku, hovor.: sóda, sifón: fľaša sódy, sifónu ## s ohľadom na pozri v 3 ## socha zobrazenie (obyč. umelecké) človeka alebo zvieraťa z kameňa, kovu, dreva a pod.: mramorová socha M. R. Štefánika, pomník (sochárske dielo na uctenie pamiatky): odhaliť pomník padlým hrdinom, kniž. pamätník (dielo pripomínajúce istú udalosť): pamätník oslobodenia, figúra (umele zhotovená postava): bronzová figúra koňa, kniž.: skulptúra, statua, plastika (plastické výtvarné dielo): drevená plastika ## sochár výtvarný umelec, ktorý zhotovuje sochy, reliéfy a pod., kniž. skulptor ## sochárstvo výtvarné umenie vytvárajúce z rozličných materiálov sochy, kniž. skulptúra ## sochorec pozri vrchol 1 ## sok pozri protivník 1 ## sokel pozri podstavec ## sokorec pozri vrchol 1 ## sokovský pozri nepriateľský 2 ## solárny pozri slnečný ## soldateska pozri armáda 1 ## solidarita vzájomná podpora, najmä mravná, solidárnosť: rodinná solidarita, solidárnosť, súdržnosť: prejav súdržnosti, kniž. solidarizmus, spolunáležitosť, spolupatričnosť (príslušnosť k sebe navzájom): pocit spolunáležitosti, spolupatričnosti dvoch bratských národov, kniž. súručenstvo (vedomie solidarity): kultúrne súručenstvo, kniž. pospolitosť: vedomie pospolitosti ## solidarizmus pozri solidarita ## solidárnosť pozri solidarita ## solidárny pozri jednotný 2 ## solídny 1. pozri slušný 1 2. pozri spoľahlivý, kvalitný ## soliť 1. dávať soľ do niečoho (obyč. na dochutenie jedla), osáľať: solí, osáľa si polievku, presáľať (príliš soliť): jedlo vždy presáľa, posáľať (soliť na povrchu), prisáľať, dosáľať (dodatočne pridávať soľ): zo zvyku si všetko prisáľa, dosáľa 2. konzervovať soľou, zasáľať, zasoľovať: solia, zasáľajú na zimu slaninu ## solitárne pozri jednotlivo ## solitérne pozri jednotlivo ## soľnička nádoba na soľ, slanička ## sólo 1. pozri sólový 1 2. pozri samostatný 2 3. pozri samostatne 2 ## sólovo pozri samostatne 2 ## sólový 1. ktorý je určený pre jedného, pre sólistu (obyč. v hudobnom, divadelnom umení, v športe a pod.), sólistický, sólo (neskl.): sólová, sólistická hra; sólistický, sólo part; sólo zostava, samostatný, jednotlivý: samostatné, jednotlivé výstupy spevákov 2. pozri samostatný 2 ## solventný pozri bohatý 1 ## somár 1. zviera s dlhými ušami používané najmä na nosenie nákladov, osol: prepravovať náklady na somárovi, na oslovi 2. pozri hlupák ## somárčina pozri sprostosť 2, táranina ## somarina pozri sprostosť 2, táranina ## somársky pozri hlúpy 1, sprostý 1 ## somárstvo pozri sprostosť 2, táranina ## somatický pozri telesný 1 ## somatológia náuka o ľudskom tele, zastar. teloveda ## sombrero pozri klobúk ## somnambulista pozri námesačník ## somnambulizmus pozri námesačníctvo ## sonda pozri prieskum ## sondáž pozri prieskum ## sondovať pozri skúmať 1, skúmať 2 ## sonet štrnásťveršová lyrická báseň s osobitným členením a rýmovaním, znelka: Kollárove sonety, znelky ## song pozri pieseň 1 ## sonorita pozri zvučnosť ## sonórnosť pozri zvučnosť ## sonórny pozri zvučný 1 ## sopeľ 1. pozri hlien 1 2. pozri uplakanec, sopliak 1 ## sopka miesto, na ktorom prenikla alebo preniká na zemský povrch magma, vulkán: aktívna, podmorská sopka, aktívny, podmorský vulkán; výbuch sopky, vulkána ## sopľavý 1. trocha hrub. znečistený nosovým hlienom, usoplený: sopľavé, usoplené, zanedbané deti, zasoplený: zasoplená vreckovka, expr. usmrkaný (stále smrkajúci): nemôže sa zbaviť nádchy, už mesiac je usmrkaná 2. pozri mladý 1 ## sopliak 1. pejor. nedospelý chlapec, pejor.: sopľoš, sopeľ, utrinos, usmrkanec, hrub.: zasran, ciciak 2. pozri uplakanec ## sopliť pozri pršať 1 1. vylučovať z nosa hlien, trocha hrub.: mať sopeľ, mať sople: dieťa soplí, má sople, sopeľ, smrkať (nosom poťahovať vylučovaný hlien), siakať (vyfukovať z nosa hlien) 2. pozri plakať, fňukať ## sopliť sa pozri pršať 1 1. vylučovať z nosa hlien, trocha hrub.: mať sopeľ, mať sople: dieťa soplí, má sople, sopeľ, smrkať (nosom poťahovať vylučovaný hlien), siakať (vyfukovať z nosa hlien) 2. pozri plakať, fňukať ## sopľoš 1. pozri uplakanec 2. pozri sopliak 1 ## soprán najvyšší ženský a detský hlas: sólo pre soprán, hud. diskant (vyšší ženský alebo detský hlas) ## soptiť 1. pozri chrliť 2. pozri hnevať sa ## sordíno pozri tlmič ## sorta pozri druh 1, typ 1 ## sortimentár pozri tovaroznalec ## sortírovať pozri triediť ## sortovať pozri triediť ## sós pozri omáčka ## sosna pozri borovica ## sošiť sa pozri hnevať sa ## sošný pozri urastený ## sotiť 1. prudkým pohybom, nárazom pohnúť z miesta alebo vychýliť z polohy: sotili ho do vody, do kúta, strčiť: strčili ho z lavice dolu, štuchnúť, buchnúť, drgnúť, expr.: džugnúť, durknúť (rukou, lakťom a pod. prudko vraziť do niekoho): štuchnúť, buchnúť kamaráta do chrbta; tak ho džugol, durkol, drgol do boka, že skríkol, expr. vrútiť (sotiť dovnútra): vrútila chlapca do izby, posotiť, postrčiť, poštuchnúť, podrgnúť, expr. podžugnúť (trochu sotiť) 2. prudko posunúť (nejakú vec), strčiť: sotil, strčil kufor pod stôl, expr.: šupnúť, šuchnúť (rýchlo) pozri hodiť ## sotňa pozri rota ## sotoňa pozri čertica ## sotona pozri čertica ## sotva 1. vyjadruje, že dej sa uskutočnil alebo uskutočňuje s prekážkami; vyjadruje malú mieru niečoho, ledva, expr.: sotvaže, ledvaže: od únavy sotva, ledva zaspala; sotvaže, ledvaže sme ho počuli, len-len, expr. len-len že: v tme ho len-len, len-len že zbadal, leda, expr. edaže: malín nazbierala sotva, leda(že) za pohár, expr. horko-ťažko: horko-ťažko sa na nohách udrží, hovor. tak-tak, hovor. expr. tak-tak že: na dne bolo tak-tak (že) za lyžičku cukru, expr. ledvučičko, zastar.: sotvy, sotvyže, ledvy, arch. ledvým činom [Tajovský, Figuli], takmer, temer (so záporným slovesom): takmer, temer ho nebolo vidieť 2. vyjadruje pochybnosť, nedôveru, mierny zápor, expr. sotvaže: sotva, sotvaže ťa navštívi, ťažko, asi ťažko, asi nie, pravdepodobne nie: Pôjdeš večer do kina? – Sotva, (asi) ťažko, asi nie., zastar. sotvy, sotvyže [J. Kráľ], asi, pravdepodobne (vo výpovedi so záporným slovesom): asi, pravdepodobne sa nevráti 3. uvádza vedľajšiu časovú vetu, ktorej dej sa uskutočnil tesne pred dejom hlavnej vety, ledva, expr.: sotvaže, ledvaže: sotva, ledva prišiel domov, už niekto zvonil; sotvaže, ledvaže sa skryli, začalo pršať, hneď ako, len čo, len toľko čo: hneď ako, len (toľko) čo zmaturoval, začal robiť, iba čo, iba toľko čo, práve čo: iba (toľko) čo, práve čo si ľahol, prišiel domov otec, zastar.: sotvy, sotvyže [Dobšinský, Škultéty], kadenáhle [Kalinčiak], nesprávne akonáhle ## sotvačo pozri máločo ## sotvakde pozri málokde ## sotvakedy pozri zriedkavo ## sotvakto pozri málokto ## sotvaktorý pozri máloktorý ## sotvaže pozri sotva 1, ledva 1, ledva 2 ## sotvy pozri sotva 1 ## sotvyže pozri sotva 1 ## sova nočný dravý vták s vynikajúcim zrakom a sluchom, výr (veľká sova, ktorej perie na hlave pripomína uši) ## sovok pozri priesyp ## so zreteľom na pozri v3 ## spací v ktorom možno spať (o železničných vagónoch), ležadlový (s ležadlami), lôžkový (s lôžkami): spací, ležadlový vozeň; lôžkové kupé ## spackať pozri pokaziť 1 ## spáč kto rád veľa spí, expr.: spachtoš, sedmospáč: nenapraviteľný spáč, spachtoš, sedmospáč, zried. spajo [Hviezdoslav], expr. drichmáč [Vajanský] ## spáčiť pozri zbadať ## spád 1. pozri sklon 1 2. pozri priebeh ## spadať 1. pozri spadnúť 2. pozri zvažovať sa 3. pozri patriť 2, podliehať 1 ## spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou alebo pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem, padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamy, expr.: rachnúť, ruchnúť, rafnúť, druzgnúť, capiť, capnúť, trocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom), expr.: skydnúť sa, skydať sa, skotiť sa, strepať sa, skrochmeliť sa, zmechriť sa, sterigať sa, steperiť sa, zrepetiť sa, zmlieť sa, kniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopy, det. hapať: dávaj pozor, aby si nehapal, skotúľať sa, expr.: kycnúť, skopŕcať sa, kopŕcnuť, skopŕcnuť, skoprcnúť, koprcnúť sa, skopŕcnuť sa, vykoprcnúť sa, skrbáľať sa, skrbáliť sa, skobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľal, expr. zrebriť sa, zletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríka, expr.: džuchnúť, žuchnúť, šustnúť, zošustnúť sa (spadnúť s tlmeným alebo šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlo, expr. prasknúť (spadnúť s praskotom), expr.: zhrmieť, zhrmotať (spadnúť s hrmotom), expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť), expr.: bacnúť, lupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť), expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavy, expr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šušky, expr.: plesnúť, plesknúť, pľasnúť, pľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blata, zrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilo, zvaliť sa, expr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypal, expr.: roztiahnuť sa, rozcapiť sa, rozčapiť sa, natiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhý, fraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem), prevrhnúť sa, prevrátiť sa, prevaliť sa, expr.: vyvrátiť sa, vykrbáliť sa, vykydnúť sa, vyvaliť sa, vykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalila, popadať, pospadávať, pospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách), dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy 2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.), padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosa, napadnúť, napadať, spŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístie, napršať (veľa), popršať, spršať (trocha), zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik 3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí, padnúť, zrútiť sa, zrúcať sa, vyrúcať sa, zboriť sa, zosypať sa, zvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila 4. pozri klesnúť 1 ## spádny pozri strmý 1 ## spahltiť pozri zjesť ## spáchať pozri urobiť 2, dopustiť sa ## spachtiť sa pozri zadychčať sa, spotiť sa 1 ## spachtoš pozri spáč ## spájačka pozri spájkovačka ## spájadlo pozri spojivo 1 ## spájať pozri spojiť ## spájať sa 1. dávať sa dovedna, dokopy, do celku, spojovať sa: chodníky sa na konci hory spájajú, spojujú, zlučovať sa: dva kolektívy sa zlúčili, schádzať sa, schodiť sa, zbiehať sa (utvárať jeden celok, jeden prúd): ulice sa schádzajú, zbiehajú v ostrom uhle, stretať sa: chodníky sa ďalej stretajú, stýkať sa, dotýkať sa (dostávať sa tesne k sebe): rieka sa stýka s cestou, dotýka sa cesty, splývať, zlievať sa (o zvukoch, farbách, citových prejavoch a pod.): hlasy splývali s hukotom lietadla; strach splýval, zlieval sa s radosťou, odb. fuzionovať, kniž.: snúbiť sa, družiť sa: krása sa v nej snúbi, druží s dobrotou, kniž. zastar.: pojiť sa, reťaziť sa (spájať sa za sebou, do reťazca): atómy sa reťazia, kniž. páriť sa: tma sa so svetlom pári, biol. kopulovať (o bunkách) 2. uzatvárať spojenectvo, združovať sa, hovor. grupovať sa: spájajú sa, združujú sa, grupujú sa v krúžku ochrancov prírody, zoskupovať sa, organizovať sa: mladí sa zoskupujú, organizujú v spolkoch, práv. spolčovať sa, pejor. spantávať sa, expr. spriahať sa (spájať sa so zlým úmyslom): zistil, že viacerí sa spriahajú proti nemu, hovor. kontaktovať sa (nadväzovať vzájomné styky): kontaktuje sa s mnohými ľuďmi pozri spolčovať sa 3. dostávať sa do súvislosti, spojitosti, súvisieť, mať súvis: výlet sa mi spája s príjemnými zážitkami; všetko súvisí, má súvis so všetkým, vzťahovať sa (byť vo vzťahu k niekomu, niečomu): na počasie sa vzťahujú rozličné pranostiky ## spajkať pozri spať 1 ## spájkovačka prístroj na spájkovanie, hovor. letovačka: elektrická spájkovačka, letovačka, zastar. spájačka, subšt. letlampa ## spájkovať pomocou spájky robiť nerozoberateľné spoje, hovor. letovať: spájkovať, letovať súčiastky stroja, zvárať (spájať súčiastky pôsobením tepla, tlaku) ## spajo pozri spáč ## spakovať 1. pozri zabaliť 1 2. pozri zjesť ## spakovať sa pozri odísť 1 ## spakruky 1. pozri ledabolo, povrchne 2 2. pozri ľahko 1 ## spálenina 1. zvyšky po niečom spálenom, zápach po niečom spálenom, pripálenina, prihorenina, prismudlina, zhorenina: z mäsa ostala spálenina, pripálenina, zhorenina; cítiť tu spáleninu, prismudlinu, príškvarok (čo sa pripálilo a na niečo prilepilo): vyškrabovať z plechu príškvarok 2. rana spôsobená popálením, popálenina: spálenina, popálenina prvého stupňa ## spálenisko pozri zhorenisko ## spáliť 1. zničiť ohňom, žiarou: spáliť všetky listy, spopolniť (spálením zmeniť na popol, obyč. človeka): spopolnili ho v bratislavskom krematóriu, popáliť, pospaľovať (postupne, viac vecí): pri vatre popálili všetko raždie a drevo, zuhoľniť (spáliť na uhoľ): zuhoľniť drevo 2. pálením spotrebovať (na teplo, svetlo a pod.), popáliť, prepáliť: za zimnú sezónu spáli, popáli, prepáli veľa plynu, elektriny; popálil všetky sviečky, skúriť (kúrením spotrebovať): skúriť palivo 3. zničiť, poškodiť účinkom tepla, mrazu, exhalátov a pod.: horúce slnko spálilo trávnik, ošľahnúť, opáliť, omraziť (o mraze): mráz ošľahol, opálil kvety; omrazené listy, kniž. ožehnúť, oškvariť, oškvŕknuť, oškvrknúť, obškvŕknuť, obškvrknúť, nár. expr.: ošmrliť, ošmrhliť (Chrobák; trocha, sčasti na povrchu spáliť): oškvaril si vlasy nad plameňom; plamene mi o(b)škvŕkli ruku, vypáliť (ohňom, žieravinou a pod.): vypáliť si oči kyselinou, prepáliť (pálením niečo naskrze prejsť): prepáliť obrus, vlasy, prižiariť, pripiecť, pripáliť (sčasti spáliť): prižiariť jedlo v rúre 4. pozri upáliť 5. pozri premárniť ## spáliť sa pozri zhorieť 1, opáliť sa 1 ## spaľovať 1. pozri páliť 2, páliť 4 2. pozri moriť ## spamätať sa 1. uvedomiť si situáciu, skutočnosť, zbadať sa, obadať sa: kým sa chlapec spamätal, zbadal, obadal, všetci boli preč 2. vymaniť sa z intenzívne prežívaného (citového) stavu, kniž. precitnúť: zo šoku sa už spamätal, už precitol, expr.: pozbierať sa, zozbierať sa: na dovolenke sa už dajako pozbieram, zozbieram, vzmužiť sa, zobrať sa: musíte sa silou-mocou vzmužiť, zobrať, prísť k sebe, prebrať sa (z mdlôb, bezvedomia): ešte neprišiel k sebe, ešte sa neprebral z omráčenia, zviechať sa, expr. schápať sa: chytro sa schápala z choroby 3. pozri vzchopiť sa 1 4. pozri rozpamätať sa ## spamäti 1. pozri naspamäť 2. pozri popamäti ## spanghartený pozri skazený 3 ## spankhartený pozri skazený 3 ## spanghartiť sa pozri spustiť sa 3 ## spankhartiť sa pozri spustiť sa 3 ## spanie pozri spánok ## spanikárčiť pozri naľakať sa ## spanikáriť pozri naľakať sa ## spanikovať sa pozri naľakať sa ## spanilý pozri pekný 1, krásny 1 ## spánok hlboký útlm ústredného nervstva, pri ktorom sa udržujú na nízkej úrovni len základné funkcie potrebné na život, spanie: vyburcovať niekoho zo spánku, spania; mať pravidelný spánok, sen: budiť sa zo sna; spí tuhým snom, polospánok, polosen (stav medzi spánkom a bdením): ležať v polospánku, driemoty (čiastočné spanie): prebrať sa z driemot obyč. mn. č. horná časť hlavy po bokoch čela, slucha: trieť si spánky, sluchy; štyridsiatnik s prešedivenými sluchami ## spánombohom pozri dovidenia, servus 2 ## spanštieť pejor. osvojiť si panské spôsoby; stať sa povýšeným, spanštiť sa, popanštiť sa: v meste spyšnel, spanštel, spanštil sa; syn sa rodičom odcudzil, popanštil sa, popániť sa ## spanštiť sa pozri spanštieť ## spantávať sa pozri spájať sa 2 ## spapať pozri zjesť ## spapkať pozri zjesť ## spaprať pozri pokaziť 1 ## spár pozri pazúr 1 ## spara dusivá horúčava, sparno: letná spara, letné sparno, dusno (sparné počasie): v dusne sa ťažko pracuje, expr. vara ## spariť pozri obariť ## spariť sa pôsobením tepla, vlhka stratiť isté (obyč. dobré vlastnosti), zapariť sa: seno sa po daždi sparilo, zaparilo, zdusiť sa: mäso sa v igelite zdusí, zvlhnúť, navlhnúť (stať sa vlhkým): šatstvo v pivnici zvlhlo, navlhlo, spotiť sa, zapotiť sa (stať sa vlhkým): od strachu sa celý spotil, zapotil ## spáriť pozri spojiť 1 ## sparno pozri spara ## sparný pozri dusný 1 ## sparťansky pozri prísne 1 ## sparťanský pozri prísny 1, tvrdý 3 ## spása pozri záchrana 2 ## spasiť 1. pozri zachrániť 2. pozri pomôcť 1 3. pozri zabiť 1 ## spasiteľ pozri záchranca, vysloboditeľ ## spasiteľný pozri spásny ## spasiteľský pozri spásny ## spaskudiť sa pozri pokaziť sa 2 ## spásny ktorý prináša spásu, záchranu, pomoc, spasiteľný, kniž. spásonosný: spásna, spasiteľná myšlienka; dostať spásny, spásonosný nápad; sucho prerušil spásonosný dážď, záchranný: bije záchranná hodina, spasiteľský, vykupiteľský (prinášajúci vykúpenie; obyč. v náboženskom zmysle): spasiteľské, vykupiteľské dielo ## spásonosný pozri spásny ## spásť 1. pasením spotrebovať alebo pasením zbaviť porastu, vypásť: spásť, vypásť trávu; kravy spásli, vypásli lúku, pospásať, povypásať (postupne, na viacerých miestach) 2. pozri zjesť ## spať 1. byť v stave spánku obyč. uložený v ležiacej polohe: spať na posteli, posediačky, det. alebo expr.: spinkať, spikať, búvať, buvičkať, buvinkať, buvikať, hajať, hajenkať, hajinkať, hajkať, hajuškať, spajkať: dieťa sladko spinká, búva, expr. drichmať: celú noc som nedrichmal, expr. chrápať (obyč. tvrdo spať): chrápe už dve hodiny, pejor. zdochýnať: zdochýnal celé dopoludnie, expr.: fuňať, funieť, fraz. expr. dúchať kašu, hovor. expr. odfukovať (pri spaní hlasno dýchať): funí, odfukuje vo vedľajšej miestnosti, nár. expr. gabať: gabal by aj do obeda, ležať: nechaj ho na pokoji, už leží, nocovať (spať niekde cez noc): Kde si dnes nocoval?, nocľažiť (spávať niekde cez noc), driemať, expr.: driemkať, chrapkať, podriemkavať, podriemavať, požmurovať (čiastočne, chvíľami slabo spať): drieme pri knihe, vyspávať (dlho, veľa spať), vylihovať, vylihúvať, vylíhať (zbytočne veľa spať) 2. pozri súložiť ## späť na pôvodné miesto, do pôvodného stavu; do minulosti, naspäť, nazad, spiatky: knihu položil späť, naspäť na poličku; cesta nazad, spiatky trvala dlhšie; vrátili sa o desať rokov späť, naspäť, dozadu (na miesto vzadu): obzrieť sa späť, dozadu ## späť sa pozri vzoprieť sa 1 ## spätiť sa 1. pozri cúvať, pozri vzoprieť sa 1 2. pozri zháčiť sa 1 ## spätkovať 1. pozri cúvať 1 2. pozri zdráhať sa ## spätný ktorý smeruje späť (v priestore alebo v čase), spiatočný: spätná, spiatočná platnosť, retrospektívny (smerujúci do minulosti): retrospektívne rozprávanie deja v románe, odb. vratný, zvratný: vratný, zvratný pohyb; zvratný smer vývinu, odb. retrográdny: retrográdny slovník, kniž.: regresívny, regresný (op. progresívny): regresívny postup, pren. račí ## spätosť pozri vzťah ## spätý 1. ktorý je spojený do celku (nejakým predmetom), zopätý, zopnutý, zried. spiaty: vlasy späté, zopäté, zopnuté sponou; zopäté, zopnuté ruky; plášť na ňadrách spiaty [Hviezdoslav] 2. ktorý je s niekým alebo s niečím pospájaný vnútornými väzbami, vzťahmi, spojený: byť silno spätý, spojený s rodiskom; meno spojené s tragickou udalosťou, spútaný, zviazaný, kniž. zomknutý: nerozlučne spútaní, zviazaní; bratia sú pevne zomknutí, zried. spiaty ## speaker pozri hlásateľ 2 ## spečatiť pozri potvrdiť 2 ## spech pozri správne zhon ## spechom pozri správne rýchlo ## speknieť pozri opeknieť ## speleológ pozri jaskyniar ## speleológia pozri jaskyniarstvo ## speňažiť pozri predať 1 ## speňažiteľný pozri predajný 1 ## speniť sa pozri zapeniť sa ## sperliť sa pozri zapeniť sa ## sperma pozri semeno 2 ## spešne pozri správne rýchlo ## spešný pozri správne rýchly ## spev 1. hudobný prejav realizovaný ľudským hlasom; melodické zvuky vydávané vtákmi: dievčenský spev; spev slávika, poet. spevot [Hviezdoslav], melódia: počúvať vtáčie melódie, pieseň, pesnička (krátka hudobná skladba s textom): vianočné piesne, pesničky, spevy, pejor.: bľakot, bľak (falošný, nepríjemný spev) 2. básnický útvar, časť rozsiahlejšej epickej skladby, pieseň: spevy Jána Botta ## spevácky pozri spevný 2 ## speváčka žena, ktorá spieva, ktorá sa venuje spevu z povolania: operná speváčka, šansoniérka (speváčka šansónov), subreta (operetná alebo kabaretná speváčka), chóristka, zboristka (zborová speváčka) ## spevák kto spieva, kto sa venuje spevu z povolania: spevák populárnych piesní, šansoniér (spevák šansónov), vokalista: detský vokalista, zborista, chórista (zborový spevák), trubadúr (stredoveký skladateľ a spevák rytierskych piesní), kniž. spevec: spevec ruší nočné ticho ## spevavý 1. ktorý často (dobre a pekne) spieva, pre ktorého je spev charakteristickou črtou: spevavé vtáčatá, kniž. spevný: spevný ľud 2. pozri spevný 1 ## spevec 1. pozri spevák 2. pozri básnik ## spevnieť stať sa pevnejším, pevným, spevniť sa: svaly mu pri ťažkej robote spevneli, spevnili sa, zosilnieť, zosilniť sa, zmocnieť (stať sa silnejším, mocnejším): hlas zosilnel, zosilnil sa, zmocnel, otužieť, otužiť sa (stať sa otužilým, odolným): telo pri mori otuželo, otužilo sa, stvrdnúť (stať sa tvrdým): ruky mu od namáhavej práce stvrdli ## spevník zbierka piesní s textami aj nápevmi: spievať zo spevníka, kancionál (notový spevník nábožných piesní) ## spevniť urobiť pevnejším, pevným, zosilniť: hrádzu treba spevniť, zosilniť štrkom, stužiť, vystužiť (spevniť výstuhou, výstužou): (vy)stužiť banskú chodbu, tech. stvrdiť: stvrdiť oceľ, zoceliť, kniž. zaoceliť, otužiť: zoceliť, otužiť si telo cvičením, upevniť, utužiť (týka sa obyč. abstraktných vecí): upevniť, utužiť dôveru, priateľstvo, vyškrobiť (spevniť škrobom): vyškrobiť golier ## spevniť sa pozri spevnieť ## spevný 1. ktorý pripomína spev, pôsobí ako spev, spevavý: spevná, spevavá reč, hudobný, melodický, lahodný, ľubozvučný (op. neľubozvučný), hud. kantabilný: hudobné, melodické verše; melodické, lahodné, ľubozvučné tóny; kantabilná hudba 2. týkajúci sa spevu alebo speváckeho výkonu, spevácky, hud. vokálny: spevné, spevácke, vokálne číslo programu; vokálna časť inscenácie, skladby 3. pozri spevavý 1 ## spevohra pozri opera 1 ## spevot pozri spev 1 ## spiačky pri spaní, v spánku, pospiačky: dieťa nakŕmili spiačky, pospiačky ## spiatky 1. pozri naspäť 1, späť 2. pozri dozadu ## spiatočnícky hlásiaci sa k starému, usilujúci sa o návrat starého, brániaci pokroku (obyč. v oblasti politiky, ekonomiky; op. pokrokový), reakčný, reakcionársky: spiatočnícki, reakční politici; reakcionárske kruhy, kontrarevolučný, zried. protirevolučný (namierený proti revolúcii): kontrarevolučné, protirevolučné hniezdo, regresívny (op. progresívny): regresívne sily, nepokrokový, neprogresívny: nepokrokové, neprogresívne názory, kniž. zastar. retrográdny [Mráz] pozri konzervatívny, zaostalý 1 ## spiatočníctvo pozri reakcia 1 ## spiatočník pozri reakcionár ## spiatočný pozri spätný ## spiaty pozri spätý 1, spätý 2 ## spiecť sa 1. pečením, škvarením zmenšiť svoj objem, zoškvariť sa: mäso sa spieklo na polovicu; kožka na husi sa celkom zoškvarila, spiekla 2. pečením, vysokou teplotou sa spojiť a stať sa obyč. tvrdým, stvrdnúť, stuhnúť: ruda sa spiekla, stvrdla, stuhla, zlepiť sa, pospekať sa, pozliepať sa (postupne; o viacerých veciach): mokré listy sa na slnku zlepili, pozliepali, pospekali ## spierať sa pozri vzdorovať 1 ## spieť pozri smerovať 2 ## spievanka pozri pieseň 1 ## spievať 1. hlasom tvoriť tóny a spájať ich do melódie; vydávať zvuky ako pri speve (o niektorých vtákoch alebo hudobných nástrojoch): spievať krásnym sopránom; sláviky spievajú z plného hrdla; husle smutne spievajú, nôtiť, pospevovať (chvíľami, obyč. ticho, pre seba spievať): najradšej nôti tú svoju; pospevuje (si) pri robote, vyspevovať, vyspevúvať, prespevovať, prespevúvať (s chuťou, veľa spievať): chlapci si pri ohníku veselo vyspevujú, prespevujú, expr. vyťahovať, pejor. kikiríkať (spievať vysokým hlasom), expr.: poťahovať, zaťahovať: za organom usilovne poťahuje; dievčence zaťahujú trávnice, ťahať (zdĺhavo, rozvláčne spievať): ťahajú nekonečnú melódiu, expr. spievkať (o deťoch), kniž. húsť: meluzína hudie smutnú pieseň, pejor.: bľačať, bliakať (hlasno, falošne spievať), pejor.: vybľakovať, vyrevúvať, vyrevovať, vyvreskovať, vyvreskúvať (hlasno a sústavne spievať), pejor.: mečať, mékať, mekotať (spievať nepríjemným hlasom), expr. hulákať (hlasno, nekultivovane spievať), nár.: halačiť, halákať (hlasno spievať), intonovať (udávať tón, začínať spievať): intonuje známu ľudovú pieseň pozri hmkať (si) 2 2. pozri oslavovať 2, básniť 2 3. pozri hovoriť 1 ## spiež pozri zvonec 1 ## spiežovec pozri zvonec 1 ## spichnúť pozri urobiť 2 ## spíjať sa pozri lumpovať ## spíker pozri hlásateľ 2 ## spiknúť sa pozri spriahnuť sa ## spilovať pozri obrúsiť ## spiľovať pozri píliť ## spínačka spínací gombík, hovor.: patent, patentka: zapnúť spínačku, patentku ## spínadlo pozri spona 1 ## spinka pozri spona 1 ## spinkať pozri spať 1 ## spiritualistický pozri duchovný 2 ## spirituálny pozri duchovný 2 ## spis 1. písomný záznam niečoho, písomnosť: hŕba spisov; vybavovať spisy, písomnosti, listina (oficiálny, úradný spis): poverovacia listina, výplatná listina, akty, star. aktá (úradné spisy), traktát (stredoveký vedecký spis): náboženský traktát, prameň, doklad: historické pramene, doklady 2. pozri dielo ## spísať 1. pozri zapísať 1 2. pozri napísať 2 ## spisba pozri literatúra 1 ## spískať pozri pripraviť 1 ## spisovateľ slovesný umelec píšuci obyč. prozaické diela: popredný svetový spisovateľ, literát (pracovník zaoberajúci sa písaním literárnych diel, literárnou kritikou a pod.), hovor. pejor. škrabák (spisovateľ nízkej úrovne), pejor.: perohryz, pisár, pejor. zastar. škriblér [Vajanský], expr. čarbák ## spisovňa pozri registratúra ## spiť sa pozri opiť sa ## spitý pozri opitý 1 ## spláchnuť 1. pozri zmyť 1 2. pozri opláchnuť ## spláknuť 1. pozri zmyť 1 2. pozri opláchnuť ## splanieť pozri pokaziť sa 2 ## splanírovať pozri zarovnať ## splanúť pozri vzbĺknuť 1 ## splápolať pozri vzbĺknuť 1 ## spľasknúť 1. naraz zmenšiť svoj objem (o plnom, nafúknutom predmete): lopta spľas(k)la, scvrknúť sa (zmenšiť svoj objem vysychaním, ochladzovaním, obyč. postupným; často v pren. použití): brucho mu spľas(k)lo, scvrklo sa; peňaženka sa mi scvrkla, opľasnúť: jazero raz opľaslo, raz sa zdvihlo, opadnúť, ochabnúť, ovisnúť, sklesnúť (stať sa chabým, stratiť pružnosť): krídla mu ovisli 2. iba v spoj. spľas(k)núť rukami, dlaňami prudko dať dovedna ruky, dlane (obyč. pri prejave údivu, zúfalstva a pod.), splesnúť, sprasknúť, sprasnúť: spľas(k)núť, sprasknúť rukami, dlaňami, zalomiť (iba v spoj. zalomiť ruky, rukami): zalomila rukami nad toľkým nešťastím, zried. stľapnúť: stľapla od údivu ruky ## spľasknúť 1. naraz zmenšiť svoj objem (o plnom, nafúknutom predmete): lopta spľas(k)la, scvrknúť sa (zmenšiť svoj objem vysychaním, ochladzovaním, obyč. postupným; často v pren. použití): brucho mu spľas(k)lo, scvrklo sa; peňaženka sa mi scvrkla, opľasnúť: jazero raz opľaslo, raz sa zdvihlo, opadnúť, ochabnúť, ovisnúť, sklesnúť (stať sa chabým, stratiť pružnosť): krídla mu ovisli 2. iba v spoj. spľas(k)núť rukami, dlaňami prudko dať dovedna ruky, dlane (obyč. pri prejave údivu, zúfalstva a pod.), splesnúť, sprasknúť, sprasnúť: spľas(k)núť, sprasknúť rukami, dlaňami, zalomiť (iba v spoj. zalomiť ruky, rukami): zalomila rukami nad toľkým nešťastím, zried. stľapnúť: stľapla od údivu ruky ## spľasnutý ktorý má zmenšený objem, ovisnutý, opadnutý (po náhlom úbytku hmotnosti alebo obsahu): spľasnuté, spľasknuté, ovisnuté brucho; spľasnuté, opadnuté líca, scvrknutý, sploštený, ploský, expr. stľapkavený (po náhlom vyprázdnení): scvrknuté vemená; sploštený, ploský slamník; stľapkavený vankúš, vyfučaný (bez vzduchového obsahu): vyfučaná lopta ## spľasknutý ktorý má zmenšený objem, ovisnutý, opadnutý (po náhlom úbytku hmotnosti alebo obsahu): spľasnuté, spľasknuté, ovisnuté brucho; spľasnuté, opadnuté líca, scvrknutý, sploštený, ploský, expr. stľapkavený (po náhlom vyprázdnení): scvrknuté vemená; sploštený, ploský slamník; stľapkavený vankúš, vyfučaný (bez vzduchového obsahu): vyfučaná lopta ## splašene 1. rýchlo a nepremyslene sa pohybovať alebo konať, obyč. od ľaku alebo strachu, bezhlavo, zmätene: splašene, bezhlavo, zmätene pobehovať po miestnosti, zdivočene: kone zdivočene behali po dvore, strečkom, strečky (obyč. o rožnom dobytku): krava strečkom, strečky ušla do poľa pozri splašený 2. pozri naľakaný ## splašený ktorý sa zľakol, vystrašil tak veľmi, že ho nemožno ovládať (o zvierati), upokojiť, utíšiť (o človeku); svedčiaci o tom, zjašený, pojašený: behá po dome ako splašená, zjašená, pojašená; zjašené, pojašené kotkodákanie sliepky, poplašený, obyč. pejor. oplašený: niečo ju vyľakalo – je celá poplašená, oplašená, divý, divoký, zdivený, zdivočený, zdurený: rozhadzuje rukami ako divá; chlapec si nevedel rady s divokým, zdiveným koňom; vyliezol na strom pred zdivočeným býkom, vystrašený, vyľakaný, vyplašený, expr. rozdurený: vyskočil z postele celkom vystrašený, vyľakaný, vyplašený; vyplašený kŕdeľ holubov, naľakaný, nastrašený, expr. roztrasený (od strachu): nezrozumiteľne jachtal naľakaným, nastrašeným, roztraseným hlasom, hovor. expr.: zmyšený, zmítorený, nár. expr. rozbadzganý: zmyšené, zmítorené dieťa; rozbadzgané divé hovädo [Švantner] ## splašiť 1. pozri naľakať 2. pozri zaobstarať ## splašiť sa stať sa od ľaku zdiveným (o zvieratách), zjašiť sa, pojašiť sa, poplašiť sa: kone sa zľakli a splašili, poplašili, zjašili; ovce sa pri zvuku lietadla splašili, pojašili, zduriť sa: žrebce sa zdurili, zdivieť, zdivočieť, zdivočiť sa: kone cválajú, ako keby boli zdiveli, zdivočeli, nár. expr. rozbadzgať sa [Švantner], hovor. expr.: zmyšiť sa, zmítoriť sa: celý sa zmyšil, zmítoril od strachu ## splašky voda odnášajúca nečistotu z ľudských sídlisk: kuchynské splašky, výplašky ## splatiť 1. pozri zaplatiť 1 2. pozri odplatiť sa ## splátka suma, ktorou sa po častiach, obyč. v pravidelných lehotách spláca dlh: splácať pôžičku v mesačných splátkach, zastar. ráta: dnes zaplatil poslednú rátu ## splatný ktorý sa má zaplatiť: splatný šek, práv. zročný (určený na zaplatenie v presne určenom čase): splatný, zročný dlh; zročná zmenka ## splavovať pozri plaviť ## spleen pozri clivota ## splesnený pozri plesnivý 1 ## splesnetý pozri plesnivý 1 ## splesnieť 1. stať sa plesnivým, chytiť pleseň: syr rýchlo splesn(iv)el, zaplesnieť, zaplesnivieť, oplesnieť, oplesnivieť (obyč. navrchu): chlieb vo vrecúšku oplesn(iv)el, poplesnieť (postupne): všetko ovocie poplesnelo 2. pozri zlenivieť ## splesnivieť 1. stať sa plesnivým, chytiť pleseň: syr rýchlo splesn(iv)el, zaplesnieť, zaplesnivieť, oplesnieť, oplesnivieť (obyč. navrchu): chlieb vo vrecúšku oplesn(iv)el, poplesnieť (postupne): všetko ovocie poplesnelo 2. pozri zlenivieť ## splesnivený pozri plesnivý 1 ## splesnúť pozri spľasnúť 2 ## spleť 1. niečo navzájom neprehľadne poprepletané, spletenina: spleť, spletenina vláken, konárov, sieť, sietivo (niečo rozvetvené na ploche): sieť, sietivo predmestských uličiek, kniž. pletivo: pletivo žiliek na ruke, pren.: labyrint, bludisko (niečo neprehľadné): labyrint predpisov, bludisko dejín, pren. pavučina: zamotať sa do pavučiny lží, hovor. expr. babylon: veľkomestský babylon 2. pozri zmes ## spletať pozri viť ## spletať sa pozri pliesť sa 1 ## spletenina pozri spleť 1 ## spletitý pozri zložitý, neprehľadný 1, záhadný 2 ## spliaskať pozri zbiť 3 ## splieskať pozri vyzauškovať ## spliesť 1. pozri zapliesť 1 2. pozri zmiasť, pomýliť ## spliesť sa 1. pozri zapliesť sa 1, zapliesť sa 3 2. pozri pomýliť sa ## splietať pozri viť ## splín pozri clivota, depresia 1 ## splínový pozri melancholický ## spln fáza mesiaca, v ktorej má tvar plného kruhu, je celý viditeľný: mesiac je v splne, zried. splnmesiac [Karvaš], zried. splnok [Kukučín] ## splna 1. pozri celkom 1, úplne 2. pozri naplno ## splniť uskutočniť niečo sľúbené, žiadané, určené a pod., vyplniť: dané slovo vždy splní; rozkaz splní, vyplní ihneď, vyhovieť (splniť požiadavky, potreby): vyhovie všetkým ženiným rozmarom, dodržať, zachovať (podrobiť sa niečomu, čo sa vyžaduje): dodržať, zachovať zákon, predpis, formu, pravidlá hry ## splniteľný pozri možný ## splnmesiac pozri spln ## splnok pozri spln ## splnomocnenec kto je poverený konať v mene niekoho: osobitný splnomocnenec prezidenta, práv. zmocnenec: zmocnenec vlády, vojenský zmocnenec, zastar. plnomocník: obchodný plnomocník, tlmočník, hovorca (kto je poverený hovoriť v mene niekoho): hovorca predsedu vlády, práv. mandatár ## splnomocnenie poverenie konať v mene niekoho; tlačivo na takéto poverenie, plná moc: vystaviť niekomu splnomocnenie, plnú moc, práv. zmocnenie: inkasné zmocnenie; zmocnenie na prevzatie dedičstva, mandát: dostať mandát ## splnomocniť dať plnú moc na konanie v mene niekoho, zmocniť, dať moc: úradne splnomocniť, zmocniť niekoho na prevzatie dedičstva; kto vám dal moc, kto vás splnomocnil nás zastupovať, poveriť (splnomocniť na vykonávanie istej funkcie, úlohy): poverili ma funkciou predsedu; poverili ho utvoriť novú komisiu, delegovať (splnomocniť ako vyslaného zástupcu): delegovať niekoho na zjazd strany ## splnomocniteľ kto poveril niekoho konať v jeho mene, práv.: zmocňovateľ, zmocniteľ ## splodiť pozri utvoriť 1 ## sploštene pozri plocho 2 ## sploštený 1. pozri ploský 2. pozri zjednodušený ## sploštiť 1. tlačením dať niečomu ploský tvar, expr.: stľapčiť, spľaštiť: sploštiť, stľapčiť bochník cesta na posúch; sploštiť guľu, zmliaždiť, pomliaždiť (tlakom poškodiť): ruku mu celkom zmliaždilo, pomliaždilo pozri stlačiť 2. pozri zjednodušiť ## splstnatieť stať sa plstnatým, zmeniť sa na plsť, splstiť sa: vlnený sveter praním splstnatel, splstil sa, hovor. sfilcovatieť: tkanina časom sfilcovatela ## spľuhačený pozri skazený 3 ## spľuhačiť sa pozri spustiť sa 3, pokaziť sa 2 ## spľuhavený pozri skazený 3 ## spľuhavieť pozri spustiť sa 3, pokaziť sa 2 ## spľundravený pozri skazený 3 ## spľundravieť pozri spustiť sa 3, pokaziť sa 2 ## spľundrovaný pozri zničený 1 ## spľundrovať pozri zničiť 1, spustošiť ## spľuvať pozri opľuť ## splynovač pozri karburátor ## splynúť pozri zrásť 2, pozri splývať ## splytčiť sa stať sa plytším, plytkým, splytčieť: potok sa na jeseň splytčil; voda splytčela, spovrchnieť (o človeku): mládenec v zlej spoločnosti spovrchnel ## splývať 1. tesným susedstvom sa dostávať do jedného celku, začať tvoriť celok alebo robiť dojem celku, kniž. zlievať sa: hlasy splývali, zlievali sa do mohutného chorálu; farby súmraku splývajú, zlievajú sa do sivého odtieňa, spájať sa, zlučovať sa: cesty sa v diaľke spájajú, zlučujú, zrastať, zžívať sa, asimilovať sa (prispôsobovať sa okoliu a začať s ním tvoriť celok): zrastať, zžívať sa s novou rodinou; prisťahovalci sa rýchlo asimilujú, splývajú s domorodcami, odb. fuzionovať 2. voľne (v prúdoch, záhyboch a pod.) visieť, spadať, padať: vlasy jej mäkko splývali, (s)padali na plecia; záclony splývali, padali až na zem 3. zvoľna klesať, skĺzať, kĺzať, padať: slzy jej splývajú, padajú po líci; šaty pomaly skĺzajú, kĺžu z tela ## splývavý 1. ktorý splýva; ktorý spolu harmonizuje, harmonický, zladený (o farbe), ladný (o pohybe), súvislý, neprerušovaný (op. úsečný, prerušovaný; o reči) 2. ktorý voľne visí, hovor. padavý: splývavá, padavá látka; ľahké, padavé záclony ## spĺznuť pozri opĺznuť, oplešivieť ## spočiatku pozri pôvodne, sprvu, zozačiatku ## spočin pozri oddych ## spočinok pozri oddych ## spočinutie pozri oddych ## spočítať počítaním zistiť súčet, sčítať, zrátať: s(po)čítajte, zrátajte knihy, či sú všetky, porátať (obyč. postupne): porátať prítomných, posčitovať, pozratúvať (viac osôb, vecí): posčitovať, pozratúvať všetkých, čo sedia za stolom, odpočítať, odčítať, odrátať (počítaním odmerať, určiť): odpočítala desať najkrajších kusov a položila do tašky; od(po)čítať, odrátať do desať a štartovať, prepočítať, prerátať (znova spočítať): prepočítať si, prerátať si vrátené peniaze, účt. saldovať (spočítať sumu na každom liste účtovnej knihy), zosumovať, zosumírovať (určiť sumu): zosumovať položky, zúčtovať (počítaním zistiť, vybaviť účet): všetko si zúčtovali, ba ešte aj pridali ## spočívať 1. kniž. zaujímať isté miesto obyč. dlhší čas, byť uložený, ležať: spočívať v matkinom náručí; všetka starosť spočíva na mne, kniž.: prebývať, dlieť: na tvári jej prebýva, dlie pokoj, kniž. sídliť (byť usadený): v očiach mu sídli nerozhodnosť 2. pohľadom sa pristavovať na niekom, niečom (o očiach, o zraku), kniž. utkvievať: oči jej nežne spočívali, utkvievali na dieťati, hľadieť, pozerať (sa): oči s úľubou hľadeli, pozerali na ženine vlasy 3. zakladať sa na niečom, mať v niečom odôvodnenie, východisko, mať základ, mať pôvod: hlavná príčina prehry spočíva, má základ, pôvod v slabej disciplíne, byť (ukrytý): v čom je (ukryté) jeho tajomstvo?, kniž. tkvieť, väzieť: problém tkvie, väzí v našom prístupe k veci, kniž.: koreniť, mať korene: jeho sebaistota korení, má korene v rodine, pochádzať, pochodiť: všetko to zlo pochádza, pochodí z nedostatku tolerancie, zastaráv.: pozostávať, záležať (v niečom): jeho činnosť pozostávala, záležala v tom, že organizoval výlety ## spod (koho, čo) vyjadruje smerovanie z priestoru pod niečím (op. sponad), spopod: spod, spopod skaly vyviera prameň ## spoďalej pozri zneďaleka ## spodina deklasované vrstvy spoločnosti: veľkomestská spodina, pejor.: banda, bagáž, čvarga, háveď: zlodejská banda, bagáž, čvarga, háveď, pejor.: zberba, zgerba, svoloč, cháska, polit. slang. lumpenproletariát, subšt. luza ## spoďkať pozri prehovoriť 1 ## spodky mužské spodné nohavice, expr. gate: dlhé, krátke spodky, gate ## spodliť sa pozri pokaziť sa 2 ## spodlieť pozri pokaziť sa 2 ## spodnica pozri sukňa ## spodnička pozri sukňa ## spodník pozri rubáš ## spodný 1. pozri dolný 2. pozri nízky 2, hlboký 4 ## spodoba pozri asimilácia ## spodobenie pozri asimilácia ## spodobnenie pozri asimilácia ## spodobovanie pozri asimilácia ## spodobiť pozri stvárniť ## spodobniť pozri stvárniť ## spodobiť sa pozri asimilovať sa ## spodok 1. pozri dno 2. pozri zvyšok ## spodručne pozri naporúdzi ## spohodlnieť pozri zlenivieť ## spochabený pozri bláznivý 1, bláznivý 2 ## spochabieť (sa) expr. stať sa pochabým, nerozvážnym, vášnivo sa začať niečomu venovať, začať mať niečo vášnivo rád, expr.: poblázniť sa, zblázniť sa: Čo si sa spochabel?; spochabieť (sa), spochabiť sa do zbierania známok; spochabila sa, pobláznila sa, zbláznila sa do spolužiaka, expr. zochabiť sa [Švantner], expr.: pojašiť sa, zjašiť sa, hovor. expr.: zmyšiť sa, zmítoriť sa (stratiť rozvahu): vyzerajú, akoby sa boli pojašili, zjašili, zmítorili; zjašil sa za športom; mal sa zmyšiť od radosti pozri zaľúbiť sa ## spochabiť sa expr. stať sa pochabým, nerozvážnym, vášnivo sa začať niečomu venovať, začať mať niečo vášnivo rád, expr.: poblázniť sa, zblázniť sa: Čo si sa spochabel?; spochabieť (sa), spochabiť sa do zbierania známok; spochabila sa, pobláznila sa, zbláznila sa do spolužiaka, expr. zochabiť sa [Švantner], expr.: pojašiť sa, zjašiť sa, hovor. expr.: zmyšiť sa, zmítoriť sa (stratiť rozvahu): vyzerajú, akoby sa boli pojašili, zjašili, zmítorili; zjašil sa za športom; mal sa zmyšiť od radosti pozri zaľúbiť sa ## spochabiť pozri pobalamutiť ## spochmúrnieť pozri zamračiť ## spoj 1. čo vznikne pri spájaní dvoch alebo viacerých prvkov, spojenie: skrutkový spoj, skrutkové spojenie, šev, švík (miesto, kde sa niečo spája): oceľové rúry sú bez švov; švíky na pančuchách 2. styk medzi dvoma miestami umožňovaný verejnou dopravou, dopravou správ, informácií, spojenie: železničný, autobusový spoj, železničné, autobusové spojenie; diaľkový, drôtový spoj, diaľkové, drôtové spojenie, linka: letecká linka 3. pozri trať 2 ## spojenectvo pozri spoločenstvo 1 ## spojenstvo pozri spoločenstvo 1 ## spojenie 1. pozri spoj 1, spoj 2 2. pozri styk 1, styk 2 3. pozri súvislosť ## spojený ktorý sa spojil, pripojil, pridružil k niekomu (niečomu) na základe rodinnej, názorovej, citovej a pod. príbuznosti; svedčiaci o spojenectve, spätý, zried. spiaty: sú nerozlučne spojení, spätí, spiati, spútaný, zviazaný, kniž.: zomknutý, skĺbený: ľudia spútaní, zviazaní, zomknutí silnými citmi; pevne zomknuté sily, spoločný: dosiahnuť cieľ spoločným úsilím, expr. spriahnutý (spojený proti niekomu, niečomu, obyč. so zlým úmyslom): obidvaja sú spriahnutí proti otcovi ## spojiť 1. z viacerých častí urobiť jeden celok, dať dovedna/vedno, dať dokopy, dať dohromady: múry spojiť maltou; kvások dať dovedna, dokopy s múkou, pospájať (postupne, viacero častí): konce drôtov treba navzájom pospájať, sceliť (niečo rozdelené): scelili obidve záhrady, zlúčiť, združiť: zlúčili pozemky, združili menšie podniky, skombinovať (spojiť rozličné veci): skombinovať farby, zastaráv. zliať: zliať kmene, národy, spáriť, popáriť (spojiť do páru, do dvojice): dvojice sa pri tanci spárili, popárili, kombinovať: kombinovať rozličné metódy, zopäť, zopnúť (pevne spojiť, obyč. sponkou): zopnúť rukáv špendlíkom, uzavrieť, uzatvoriť (urobiť súvislým): uzavrieť, uzatvoriť okruh, obvod 2. dať do jedného celku (niečo nehmotné), dať dokopy, dať dovedna, dať dohromady: spojiť, dať dokopy, dovedna, dohromady povinnosti so záujmami; spojiť svoje sily, zlúčiť, zviazať, združiť: zlúčiť, zviazať teóriu s praxou; čosi ich vnútorne združilo, kniž. skĺbiť: skĺbiť dej drámy, odb. alebo kniž. synkretizovať (spojiť rôznorodé prvky), kniž. syntetizovať (urobiť syntézu, spojiť do homogénneho celku): syntetizovať poznatky, zomknúť (vnútorne spojiť): v boji zomkli svoje sily, spútať (uviesť do tesnej spojitosti): spútať niekoho láskou, zreťaziť (spojiť ako do reťaze): zreťaziť dej 3. na základe spolupráce, vzájomného porozumenia a pod. urobiť jednotným, zjednotiť, zblížiť, kniž. stmeliť: spojiť, zjednotiť úsilie národov; zblížili, stmelili ich spoločné záujmy, kniž. integrovať: integrovať celoeurópske hnutie 4. umožniť styk, kontakt, skontaktovať: čaká, kým ho spoja s ordináciou; skontaktujte nás s riaditeľom, prepojiť (navzájom spojiť): prepojiť elektrické vedenie, preklenúť (spojiť dve miesta klenbou): preklenutie rieky mostom ## spojiť sa pozri spájať sa ## spojitosť pozri súvislosť, vzťah ## spojitý pozri súvislý 1 ## spojivka pozri spojovka ## spojivo 1. látka, ktorá spája dovedna iné látky, spájadlo: plastové, cementové spojivo, spájadlo, spojka (to, čo spája niečo, niekoho s niečím, niekým): byť spojkou medzi minulosťou a prítomnosťou, kniž. most [Krčméry] 2. pozri puto ## spojka pozri sprostredkovateľ, spojivo 1 ## spojovať sa pozri spájať sa 1 ## spojovka anat. blana pokrývajúca vnútornú plochu mihalnice a prechádzajúca na očné bielko, spojivka: zápal spojoviek, spojiviek ## spokojiť pozri uspokojiť 3 ## spokojnosť pozri pohoda 1 ## spokojnučký pozri spokojný ## spokojný ktorý prejavuje uspokojenie (o človeku); svedčiaci o spokojnosti, súhlase s daným stavom (op. nespokojný), uspokojený, uzmierený (ktorý dosiahol spokojnosť): spokojná, uspokojená matka; jeho svedomie je konečne spokojné, uspokojené, uzmierené, pokojný, vyrovnaný (neprejavujúci vzrušenie, nepodliehajúci vzrušeniu; op. nepokojný): spokojná, pokojná tvár; byť vyrovnaný, zried. zadosťučinený: cítiť sa zadosťučinený, zmierený, expr. spokojnučký: v postieľke ležalo spokojnučké dieťa ## spola 1. pozri čiastočne, napoly 2 2. pozri napoly 1 ## spoľahky pozri ľahko 1 ## spoľahlivo 1. pozri spoľahlivý 2. pozri isto 1, isto 2 ## spoľahlivosť pozri istota 2 ## spoľahlivý na ktorého, na ktorý sa dá spoľahnúť (op. nespoľahlivý), dôveryhodný: všetci ho považovali za spoľahlivú, dôveryhodnú osobu, seriózny, solídny (majúci vlastnosti, na ktoré sa dá spoľahnúť, napr. vážnosť, kvalitu a pod.): seriózny, solídny obchodný partner; ponúkať seriózne, spoľahlivé výrobky, hodnoverný, vierohodný, nepochybný (ktorému možno uveriť, o ktorom nemožno pochybovať): hodnoverné, vierohodné údaje; vierohodné správy, nepochybné dôkazy, bezpečný, istý, zaručený (dávajúci bezpečnosť, istotu, záruku): poznať bezpečnú, istú skrýšu; zaručené informácie, osvedčený (op. neosvedčený), overený (op. neoverený), vyskúšaný (ktorý sa už osvedčil, overil, vyskúšal): osvedčený, overený prostriedok; vyskúšaný liek, presný (spoľahlivý v presnosti): presné hodinky ## spoľahnúť sa pozri zveriť sa 2 ## spolčiť sa pozri spriahnuť sa ## spolčovať sa kniž. dávať sa dovedna, spájať sa obyč. s tajným zámerom alebo proti niekomu, niečomu, hovor. pejor. paktovať: spolčuje sa, paktuje s protivníkmi, expr., obyč. pejor. piecť: pečú s mojím protivníkom, expr.: spriahať sa, spriadať sa: všetci sa spriahali proti nám; so všelikým sa spriada, pejor. spantávať sa (o vzťahu muža a ženy), hovor.: švagrovať sa, rodinkáriť sa, rodinkovať sa (uzatvárať priateľstvá so zištnými cieľmi), hovor.: bratkovať sa, bračekovať sa, bratičkovať sa (obyč. podkladať sa v priateľskom vzťahu): bratičkuje sa s pánmi, hovor., obyč. pejor.: kmotriť sa, kmotríčkovať sa: už sa znova kmotríčkujú, združovať sa, zhromažďovať sa, dávať sa dokopy, dávať sa dovedna, dávať sa dohromady (bez pejor. príznaku) ## spoliehať sa mať dôveru, istotu, že niekto niečo vykoná (ako chceme) alebo že sa niečo stane (ako chceme): môžete sa na mňa vždy spoliehať; spoliehať sa na spravodlivosť, hovor.: znechávať sa, nechávať sa: rád sa (z)necháva na náhodu, zverovať sa (s dôverou prenášať svoju starosť na niekoho, niečo): so všetkým sa zveruje na Pána Boha, opierať sa, stavať: pri rozhodnutí sa opiera o zákon, o svoju skúsenosť; stavajú na roľníkoch; stavia na jeho úsudku, hovor. držať sa: drží sa na sľuby kamarátov, zastaráv. spúšťať sa: so všetkým sa spúšťa na rodinu ## spolkový pozri federatívny ## spolne pozri spolu 1, spolu 2 ## spoločenský 1. ktorý sa týka ľudskej spoločnosti a javov s ľudskou spoločnosťou spojených, ňou vytvorených, sociálny: spoločenský, sociálny pokrok; spoločenské, sociálne zápasy, humanitný (skúmajúci ľudskú spoločnosť, zameraný na spoločnosť; op. prírodný): humanitné vedy, verejný, všeobecný, kniž. pospolitý (v spoločnosti rozšírený, známy): predstavitelia verejného života; dbať na verejné, všeobecné blaho (op. osobné, súkromné); uprednostňovať všeobecné záujmy; rozprúdiť pospolitý život, kolektívny (op. individuálny): kolektívny charakter výroby, kolektívne hry 2. ktorý je určený, vhodný do spoločnosti, spoločnosťou vyžadovaný, slávnostný, sviatočný (op. bežný, všedný, každodenný): spoločenská, slávnostná udalosť; slávnostné, sviatočné šaty, slušný, uhladený: slušné, uhladené správanie, salónny, oficiálny (trochu strojený, nie celkom uvoľnený, nie dosť prirodzený): salónne gestá; salónne, oficiálne vystupovanie 3. ktorý sa dobre cíti v spoločnosti, medzi ľuďmi (op. samotársky, nespoločenský): priateľ je veľmi spoločenský typ, komunikatívny (ktorý ľahko nadväzuje kontakt, rozhovor a pod.; op. nekomunikatívny): je dosť komunikatívna, priateľský, družný, kamarátsky, bezprostredný (op. uzavretý, nedružný, nekamarátsky): skupina priateľských, družných, kamarátskych, bezprostredných mladých ľudí ## spoločenstvo 1. organizované zoskupenie väčšieho počtu ľudí alebo inštitúcií s rovnakým cieľom, so spoločnými záujmami, zväzok: hospodárske, obranné spoločenstvo, hospodársky, obranný zväzok, spojenectvo (spoločenstvo s cieľom vzájomne si pomáhať): spojenectvo demokratických krajín, spolok (spojenecký zväzok): vstúpiť do vojenského spolku, pospolitosť: národná pospolitosť, korporácia: verejná korporácia, aliancia: ekologická aliancia, komora (spoločenstvo hospodárskych a stavovských organizácií): obchodná komora, lekárska komora, grémium (spoločenstvo stavovských organizácií): grémium právnikov, zväz: zväz priemyselníkov, hnutie, fórum (spoločenstvo usilujúce sa o presadenie niečoho): hnutie na ochranu ľudských práv, demokratické fórum, kmeň (národnostne príbuzné spoločenstvo): germánske kmene, hist. komúna, kniž. societa, komunita, zastar. spojenstvo [Hviezdoslav] pozri spoločnosť 2 2. pozri spoločnosť 1 ## spoločne pozri spolu 1, hromadne ## spoločne s pozri s 1 ## spoločník pozri partner ## spoločnosť 1. súhrn spoločne žijúcich ľudí: antická spoločnosť, vývin ľudskej spoločnosti, spoločenstvo: mestské, vidiecke spoločenstvo, kniž. societa: slovenská societa, verejnosť, pospolitosť: pracovať v prospech verejnosti, pospolitosti 2. záujmové, obyč. organizované zoskupenie ľudí alebo inštitúcií: akciová spoločnosť, spoločnosť s obmedzeným ručením, spolok: záhradkársky, včelársky spolok; schváliť stanovy spolku, združenie: združenie rodičov a priateľov školy, organizácia: tajná organizácia, klub (obyč. menšia spoločnosť na pestovanie záujmovej činnosti): klub dôchodcov, športový klub, jednota: telovýchovná jednota, kniž. korporácia: verejná korporácia, liga (spolková organizácia): Slovenská liga v Amerike, zväz (spoločnosť vzniknutá na základe spoločných záujmov): zväz architektov, kongregácia (združenie laikov v katolíckej cirkvi): Mariánska kongregácia, konferencia: Slovenská biskupská konferencia, kongres: Svetový kongres Slovákov, únia (spojenie organizácií alebo štátov): Európska únia, asociácia (spojenie organizácií rovnakého druhu): umelecká asociácia, syndikát (stavovská spoločnosť): syndikát novinárov, obec (spoločnosť ľudí so spoločnými záujmami): obec spisovateľov, zastar. beseda: umelecká beseda, družstvo (organizácia na spoločnú činnosť): roľnícke, výrobné družstvo, aliancia: aliancia podnikateľov, federácia, konfederácia (združenie organizácií): federácia rušňovodičov, konfederácia odborových zväzov, klan (pevne uzavretá spoločnosť): rodinný klan, cech (spoločnosť ľudí rovnakých záujmov): cech taxikárov, rad (skupina ľudí spojených spoločnými záujmami, vlastnosťami): patriť do radov bojovníkov za ľudské práva, hovor. akciovka (akciová spoločnosť): založiť akciovku, cirk. konvent (združenie mníchov v kláštore): františkánsky konvent, hist. tovarišstvo: Slovenské učené tovarišstvo, hist. zádruha (staroslovanská spoločnosť spočívajúca na kolektívnej držbe pôdy niekoľkých rodín), mafia (tajná teroristická spoločnosť): sicílska mafia zasa vyčíňala pozri spoločenstvo 1 ## spoločný 1. ktorý sa týka dvoch a viacerých; ktorý patrí viacerým, je viacerými konaný, využívaný (op. individuálny), kolektívny, skupinový: spoločná, kolektívna, skupinová práca; spoločné, kolektívne záujmy, hromadný, kniž. korporatívny (obsahujúci veľký počet niečoho): hromadné ubytovanie, hromadný hrob, korporatívny odchod z rokovania, práv. zastaráv. kumulatívny: kumulatívna žaloba, všeobecný, verejný, kniž. pospolitý (op. súkromný): všeobecné dobro; verejný prospech, záujem (op. osobný); pospolité veci; spojený: dosiahnuť cieľ spojenými silami 2. ktorý je pre dvoch, viacerých alebo pre všetkých jeden a ten istý, rovnaký, zhodný: majú spoločné, rovnaké záujmy (op. odlišné); napriek generačným rozdielom mali spoločný, zhodný názor na vec, totožný, súhlasný: spájal ich totožný pohľad na problém; súhlasná výpoveď svedkov (op. rozdielna, odlišná), ten istý, taký istý, jednaký, jeden: deti chodia do tej istej triedy; zistil, že majú také isté problémy; sú absolventmi jednakej, jednej školy pozri rovnaký ## spolok 1. pozri spoločnosť 2 2. pozri styk 1 3. pozri spoločenstvo 1 ## spolovice 1. pozri napoly 1 2. pozri čiastočne, napoly 2 ## spolu 1. za účasti, prítomnosti dvoch, viacerých alebo všetkých jednotlivcov, vo vzájomnej blízkosti, v tesnej blízkosti, spoločne, pospolu, vedno: spolu, spoločne si vyšli do hory; chlapci sa držia pospolu, vedno, kolektívne, hromadne, kniž. korporatívne: stravujú sa kolektívne, hromadne, dohromady, dovedna, dokopy: všetci dohromady, dovedna, dokopy sa zúčastnia na pretekoch, vovedne, vovedno: spolu, vovedne s bratom žije na lazoch, pohromade, hovor.: pokope, nakope: sedia pohromade, pokope a rozprávajú sa; zostali ležať nakope, zastar. spolne [Hviezdoslav], fraz. kniž. bok po boku: bok po boku bojovali na fronte, vzájomne, navzájom (medzi sebou): doma sa vzájomne, navzájom rozprávajú po nemecky, fraz. pod jednou strechou: žili pod jednou strechou 2. do jedného celku, ako jeden celok; ako výsledok spočítania, dohromady, dovedna, dokopy: spolu, dohromady kúpil päť kusov; knihy sú zviazané dovedna, dokopy, vedno, vovedne, vovedno: vedno, vovedne, vovedno chová tri prasce, celkove, celkovo: celkove, celkovo majú päťdesiat koní, súhrnne, sumárne, kniž. summa summarum [vysl. sumasumárum], odb.: úhrnne, úhrnom, zastar. úhrnkom: odsúdili ho súhrnne, sumárne na desať rokov; úhrnne, úhrnom je to stopäťdesiattisíc, vcelku, en bloc [vysl. anblok]: za jednotlivé pozmeňovacie návrhy hlasovali vcelku, en bloc, hovor. jedno s druhým: jedno s druhým nám dal tisíc korún, hovor. bajzom, nár. expr.: pajzom, fajzom: bajzom ich tam bolo päťdesiat, zastar. spolne, subšt.: cakompak, cakumpak, cakomprásk, cakumprásk, nesprávne celkom 3. pozri súčasne 1, zároveň 1 ## spoluautor jeden z autorov nejakého diela, spolutvorca: spoluautor, spolutvorca zborníka, spolutvorcovia filmu ## spolubesedník účastník spoločného rozhovoru: pozorne počúvať spolubesedníka, zried. súbesedník [Vajanský] ## spolubytie pozri spolužitie ## spolucestovateľ pozri spolucestujúci ## spolucestujúci kto cestuje spolu s niekým v jednom dopravnom prostriedku, kto koná tú istú cestu spolu s niekým: osloviť spolucestujúceho, spolucestovateľ: spolucestovatelia sa tisli k obloku, spolupútnik [Podjavorinská], kniž. zastar. súpútnik [Hviezdoslav], zried. spoluidúci ## spolucit pozri súcit ## spolucítenie pozri súcit ## spolucítiť kniž. mať pochopenie pre bolesť, starosti, problémy iného, kniž. súcítiť: spolucítim, súcítim s vami vo vašom nešťastí, mať súcit: nemá s nikým súcit, cítiť (mať sociálny, humánny cit k niekomu): cíti s chorým ## spoluexistencia pozri spolužitie ## spoluhláska lingv. hláska majúca ráz šumu, lingv. konsonant ## spoluhra pozri súhra 1 ## spoluhráč pozri partner ## spoluidúci pozri spolucestujúci ## spolujazdec kto sa s niekým spolu vezie na tandeme, tandemista ## spolumajiteľ jeden z majiteľov toho istého majetku, práv. spoluvlastník: spolumajiteľ, spoluvlastník záhrady, firmy ## spolunáležitosť pozri solidarita ## spolunažívanie pozri spolužitie ## spolupatričnosť pozri solidarita, kolegialita ## spolupôsobenie pozri spolupráca ## spolupôsobiaci pozri súčinný ## spolupôsobiť pozri spolupracovať ## spolupráca spoločná práca dvoch alebo viacerých osôb alebo inštitúcií, spoločná účasť na istej činnosti: medzinárodná hospodárska spolupráca, partnerstvo: nadviazať partnerstvo, kooperácia: kooperácia podnikov, kniž. súčinnosť, zried.: súčin, spolupôsobenie: vykonať niečo vo vzájomnej súčinnosti; spolupôsobenie mnohých okolností, pejor. kolaborácia (spolupráca s politickým nepriateľom): kolaborácia s fašistami ## spolupracovať spoločne pracovať s niekým, niečím, spoločne sa zúčastňovať na nejakej činnosti: na diele spolupracovali viaceré organizácie, spolupôsobiť, spoluúčinkovať (mať spoluúčasť na nejakej činnosti): pri výchove detí spolupôsobí škola a rodina; v programe spoluúčinkuje zbor a sólisti, kooperovať (pracovať vo vzájomnej súčinnosti; o hospodárskej spolupráci): podniky kooperujú so zahraničnými firmami, spoluúčastniť sa, spoluzúčastňovať sa (mať spoluúčasť s niekým, s niečím na niečom): na výstavbe metra sa spoluúčastnia, spoluzúčastňujú viaceré podniky, pejor. kolaborovať (spolupracovať s politickým nepriateľom) ## spolupracovník kto spoločne s niekým pracuje na jednom pracovisku alebo na spoločnom diele: vedeckí spolupracovníci, kolega: stretnúť sa s kolegom z predchádzajúceho pracoviska, pejor. kolaborant (spolupracovník s politickým nepriateľom): odsúdiť kolaborantov ## spolupútnik pozri spolucestujúci ## spolurodák pozri krajan ## spolu s pozri s 1 ## spolutrpiaci pozri spolutrpiteľ ## spolutrpiteľ kto spolu s niekým trpí, znáša spoločné utrpenie, spolutrpiaci: spolutrpiaci z väzenia ## spolutvorca pozri spoluautor ## spolutvoriť pozri spoluutvárať ## spoluúčasť 1. pozri účasť 2 2. pozri porozumenie 1, súcit ## spoluúčastník 1. pozri účastník 2. pozri partner 3. pozri podielnik ## spoluúčastniť sa pozri spolupracovať ## spoluúčinkovať pozri spolupracovať ## spoluutvárať spoločne tvoriť niečo, spoločne sa zúčastňovať na tvorbe niečoho, spolutvoriť: dobrú pracovnú atmosféru spoluutvárali, spolutvorili všetci zúčastnení, spoluvytvárať: jazyk spoluvytvárajú všetci jeho používatelia, byť spolutvorcom: bol spolutvorcom koncepcie, spoluutváral koncepciu ## spoluvlastník pozri spolumajiteľ ## spoluvytvárať pozri spoluutvárať ## spoluznenie pozri harmónia 1 ## spoluzodpovedný pozri zodpovedný 1 ## spoluzúčastňovať sa pozri spolupracovať ## spolužiak kto spolu s niekým chodí alebo chodil do tej istej triedy: stretnúť sa s bývalým spolužiakom, zastar.: konškolár, konškolák ## spolužitie spoločný život, spolunažívanie: spolužitie dvoch národov v jednom štáte, dobré spolu(nažívanie) susedov, koexistencia (spoločná existencia rozličných javov, faktov): mierová koexistencia štátov, kniž. spolubytie: ľúbostné spolubytie [Jégé], súžitie: manželské súžitie, zried. spoluexistencia, biol. symbióza (navzájom prospešné spolužitie dvoch alebo viacerých druhov organizmov): symbióza rastlín a mikroorganizmov, pren. symbióza kultúr ## spoly 1. pozri napoly 1 2. pozri čiastočne, napoly 2 ## spomalený ktorý má menšie tempo oproti pôvodnému, prirodzenému a pod. (op. zrýchlený), pomalší: spomalený, pomalší pohyb, rast, oneskorený, odb. retardovaný, zaostávajúci: retardovaný, zaostávajúci vývin; oneskorené reflexy pozri zaostalý ## spomaliť spôsobiť pomalší pohyb; znížiť svoju rýchlosť (op. zrýchliť): tréner naznačil spomaliť tempo hry; lietadlo naraz spomalilo, zvoľniť, stíšiť, zmierniť: zvoľniť, stíšiť, zmierniť krok, chod motora; auto pred domom stíšilo, pribrzdiť, zbrzdiť, hovor. prihamovať (spomaliť brzdením, brzdou): vlak pribrzdil; nepriaznivý vývin treba pribrzdiť, prihamovať, zdržať (spôsobiť pomalší priebeh nejakej činnosti): dažde zdržali žatvu, kosbu sena, zabrzdiť, hovor.: zahamovať, zhamovať (urobiť pomalším, príp. aj zastaviť; zadržať v napredovaní): zabrzdiť, z(a)hamovať rozvoj niečoho, zried. zhatiť, utlmiť, stlmiť, zoslabiť (rýchlosť, tempo) ## spomedzi pozri z 1 ## spomenúť stručne, letmo, náhodne povedať čosi o niečom, o čom sa už prv hovorilo, čo sa stalo a pod., zastar.: spomnúť, spomnieť: nič o veci nespomenul, nespomnel, zmieniť sa, urobiť zmienku: ako som už spomenul, ako som sa už zmienil, doterajšie predpisy prestanú platiť od nového roka; o narodení dieťaťa vôbec neurobil zmienku, dotknúť sa (spomenúť medzi rečou): dotkla sa aj háklivej témy, hovor. prehodiť (zbežne niečo povedať): prehodil niečo o škole, pripomenúť, napomenúť: rád mi pripomenie moje hriechy z mladosti; napomeň mi ešte ďalšie prípady, pospomínať (viac ráz alebo o viacerých veciach): v ten večer sme všeličo pospomínali, poznamenať, podotknúť (vysloviť obyč. vecnú poznámku): rád by som ešte poznamenal, podotkol, že nám už nezostáva veľa času ## spomenúť si oživiť si v pamäti, v mysli, zastar.: spomnúť si, spomnieť si: na domov si ani nespomenul, nespomnel, rozpamätať sa, rozpomenúť sa: spomenul si, rozpamätal sa, rozpomenul sa na zabudnutú príhodu; Spomeňte si na nás doma!, pripomenúť (si), pripamätať (si): zrazu si jasne pripomenula, ako to bolo; pripamätal si rodičov i celú rodinu, vybaviť si (znova vyvolať v mysli): živo si vybavil jej tvár, pomyslieť si, zmyslieť si (oživiť si v mysli): viem, že si už na mňa viac nepomyslíš; nik si už na mňa nezmyslí, prísť na dačo (náhodou alebo premýšľaním objaviť v mysli, v pamäti): prišiel už na to, kde je chyba, zastar. pomnúť [Botto, Vansová], pospomínať si (postupne si spomenúť na viac vecí, osôb): pospomínal si na všetky príhody, porozpomínať sa ## spomienka 1. pripamätanie si, oživenie si niečoho z minulosti, rozpomienka: spomienka, rozpomienka na staré časy; zaháňať zlé spomienky, rozpomienky, pamiatka (trvalá spomienka obyč. na niekoho vzdialeného, zomretého): česť jeho pamiatke, kniž. pamäť: blahej pamäti Ľudovít Štúr, kniž. reminiscencia: reminiscencie na mladosť 2. pozri zmienka ## spomienkový ktorý je spomienkou, pamiatkou na niekoho, na niečo, pamiatkový, suvenírový: spomienkové, pamiatkové, suvenírové predmety, darčeky, pamätný (slúžiaci na vyvolanie spomienky, pripamätanie niečoho): pamätné mince, odznaky, pietny: pietny akt, nesprávne upomienkový ## spomienky pozri pamäti ## spomocník pozri pomocník ## s pomocou pozri prostredníctvom ## spomoženie pozri pomoc 1 ## spomôcť pozri pomôcť 1 ## spona 1. predmet, ktorým sa niečo spína, spinka: ozdobná spona, spinka do vlasov, modlitebné knižky s pozlátenými spinkami, sponka, svorka: spojiť spisy sponkami, spinkami, svorkami, pracka (často aj ako ozdoba): hnedé poltopánky s lesklou prackou, spínadlo: spínadlá na spisy, zapínadlo (predmet na zapínanie častí oblečenia), brošňa (ozdobná spona), klipsa, klipsňa (stláčacia sponka, často aj ako ozdoba), krajč. zápinka (dielik na zapínanie), zastar. zápona [Sládkovič] 2. gram. neplnovýznamové sloveso, gram. kopula ## sponad vyjadruje smerovanie z miesta nad niečím (op. spod), znad: sponad, znad hory sa približujú tmavé mračná ## sponenáhla pozri pomaly 1, pomaly 2 ## sponka pozri spona 1 ## spontaneita pozri spontánnosť ## spontánne pozri mimovoľne ## spontánnosť nenútený prejav vnútorných zákonitostí, samovoľnosť, mimovoľnosť, živelnosť: spontánnosť, živelnosť odporu, kniž. spontaneita ## spontánny ktorý je bez vonkajšieho alebo vedomého popudu, zásahu, usmerňovania, samovoľný, mimovoľný, neuvedomený (prebiehajúci, uskutočňujúci sa sám od seba, bez uvedomenia): spontánne, samovoľné hojenie rán; samovoľná, mimovoľná, neuvedomená reakcia, inštinktívny: inštinktívne poznanie, správanie, samočinný, živelný, neusmerňovaný: samočinný, živelný, neusmerňovaný vývin, nekontrolovaný: nekontrolované gestá, pohyby, prirodzený: prirodzené prejavy, pudový: mať k niečomu pudový odpor, nenútený, nestrojený, bezprostredný (o človeku a jeho prejavoch): nenútený smiech; zapáčil sa všetkým svojím nestrojeným, bezprostredným správaním, nepripravený: jeho prejav bol spontánny, nepripravený ## sponzor pozri priaznivec 1 ## spopadnúť 1. pozri chytiť 1 2. pozri ovládnuť 1 ## spopod pozri spod ## spopolniť pozri spáliť 1 ## spopred pozri spred ## spopretŕhať pozri prerušiť 1 ## spopretrhávať pozri prerušiť 1 ## spopularizovať prístupným spôsobom podať, sprístupniť poznatky najmä z oblasti vedy, kultúry, umenia a pod. širokému okruhu, spopulárniť: slovenskej mládeži spopularizovať diela svetovej literatúry; svoje vedecké poznatky spopulárnil v časopisoch, priblížiť, sprístupniť (urobiť bližším, prístupnejším širšej verejnosti): priblíženie, sprístupnenie počítačovej techniky ## spor 1. stretnutie sa názorov alebo záujmov, konflikt: riešiť medzinárodné spory, konflikty rokovaním; dostať sa s niekým do sporu, konfliktu, nezhoda (nestotožnenie sa v názoroch): rodinné nezhody, nedorozumenie (nesúlad v názore): majú medzi sebou nedorozumenia, trenica (obyč. v mn. č.): politické trenice, roztržka, kniž. rozbroj (prerušenie stykov pre spory): vyvolať roztržku, rozbroj, rozpor, kniž. rozopra: rodinné rozpory, rozopry, kolízia (skríženie, prekrývanie sa niečoho): kolízia medzi záujmami a povinnosťami, publ. konfrontácia (nezhoda v názoroch): časté konfrontácie medzi kolegami, kniž. kontroverzia: došlo medzi nimi ku kontroverzii, kniž.: svár, nesvár, pejor. zastar.: miškulancie, mišpulancie 2. pozri hádka, zrážka 3 ## sporadicky pozri zriedkavo ## sporadický pozri zriedkavý ## sporák kuchynské zariadenie na úpravu pokrmov teplom, hovor. šporák: smaltovaný, elektrický sporák, šporák, subšt.: šporhert, šparhert, šporhelt ## sporiť pozri šetriť 1, šetriť 2 ## sporiť sa pozri hádať sa ## sporiteľ kto sporí, ukladá peniaze, obyč. v peňažnom ústave, zried. sporivec, pejor.: žgrloš, držgroš, žgrľo, skuhravec, skuhroš, skuhroň (kto príliš sporí) ## sporiteľňa peňažný ústav, v ktorom sa ukladajú vklady na úroky a poskytujú pôžičky, zastar. sporiteľnica: vybrať si úspory zo sporiteľne, zo sporiteľnice, hovor. sporitelňa, subšt.: šparkasa, šporkasa, šporkasňa ## sporiteľnica pozri sporiteľňa ## sporivec pozri sporiteľ ## sporivosť vlastnosť toho, kto je sporivý, šetrnosť: bol známy svojou sporivosťou, šetrnosťou, hovor.: šporovlivosť, šanoba [Hviezdoslav], šanovlivosť ## sporivý ktorý vie sporiť, ktorý zbytočne nemíňa (obyč. peniaze; op. márnotratný), šetrný: sporivý, šetrný hospodár, gazdovlivý, hovor. šporovlivý, zastar. schránlivý: vzal si gazdovlivú, šporovlivú, schránlivú ženu, hovor. šanovlivý: je veľmi šanovlivý, nár. šanoblivý [Hviezdoslav] ## sporný ktorý môže byť predmetom sporu, pochýb (op. nesporný), neistý (op. istý), pochybný (op. nepochybný): sporný, neistý výsledok; pravdivosť dokumentu je sporná, pochybná; pochybný dôkaz (op. spoľahlivý), diskutabilný, problematický, polemický: prijaté závery sú diskutabilné; problematický prípad, polemická otázka, kniž. otázny: autorstvo je otázne ## sporo pozri veľa pozri slabo 1, trocha 1, trocha 2, málo 1, málo 2, riedko 2 ## sporý pozri výdatný pozri slabý 2 ## sposmeškovať pozri vysmiať ## sposmievať pozri vysmiať ## spotený ktorý sa spotil; svedčiaci o tom, upotený: celý je spotený, upotený, prepotený, zapotený: má prepotenú, zapotenú bielizeň, mokrý, vlhký (od potu): zobudila sa úplne mokrá od horúčky, vankúš je celkom vlhký, expr. zrosený, zried. znojný: zrosené, znojné čelo, kniž. zastaráv.: vyznojený, uznojený [Urban], nár. expr. uzváraný, nár. vyparený ## spotiť sa 1. vylúčiť z tela pot, zvlhnúť od potu, zapotiť sa: od námahy sa spotil, zapotil na celom tele; spotiť sa, zapotiť sa od strachu, upotiť sa (veľmi sa spotiť): musíš vypiť horúci nápoj a dobre sa upotiť, vypotiť sa (obyč. zámerne): musíš sa dobre vypotiť, chrípka prejde, prepotiť sa (naskrze sa spotiť; nasiaknuť potom): košeľa sa prepotila, kniž.: uznojiť sa, oznojiť sa: pri dorábaní chleba neraz sa uznojili, dopotiť sa, expr. dopariť sa, kniž. doznojiť sa (veľmi sa spotiť), expr.: upachtiť sa, spachtiť sa (zadychčať sa a spotiť sa od rýchleho pohybu): kým sme pribehli, celkom sme sa upachtili, zahriať sa, rozhorúčiť sa, upariť sa, vypariť sa (od námahy, rýchleho pohybu a pod. zvýšiť teplotu svojho organizmu, obyč. až do zvlhnutia od potu): chlapci sa behaním za loptou poriadne zahriali, rozhorúčili; kone sa v cvale uparili, hovor. expr.: vyzvárať sa, uzvárať sa 2. pozri zvlhnúť ## spotreba užívanie produktov, tovaru na uspokojovanie potrieb: spotreba energie a surovín sa neúmerne zvyšuje, konzum: výroba nekryje konzum, odb. konzumpcia ## spotrebiteľ pozri zákazník ## spotrebiteľský vzťahujúci sa na spotrebiteľa, týkajúci sa priameho spotrebiteľa, konzumentský: spotrebiteľská, konzumentská sieť, maloobchodný (op. veľkoobchodný): spotrebiteľské, maloobchodné ceny ## spotrebný ktorý je určený alebo zameraný na spotrebu, konzumný: spotrebný, konzumný tovar, predmet; spotrebná, konzumná spoločnosť (trocha pejor. zameraná na materiálny blahobyt), ľahký (o priemysle): spotrebný, ľahký priemysel ## spotrebovať používaním vyčerpať; použiť (s úžitkom) vo svoj prospech, vypotrebovať: benzín spotreboval, vypotreboval za dva dni, minúť: minúť všetky otcove peniaze, vymíňať, pomíňať (postupne): vymíňal, pomíňal všetko, čo si našetril, zužitkovať (s úžitkom všetko upotrebiť): zužitkovať staré zásoby, užiť (použiť vo svoj prospech): tovar užite čím skôr, lebo podlieha skaze, skonzumovať (jedením, pitím spotrebovať): deti nestačia skonzumovať všetko, čo dostanú na obed; skonzumovalo sa veľa alkoholu, vyplytvať, vymrhať, premrhať (nehospodárne spotrebovať): vyplytvať, premrhať energiu, hovor. stroviť, zried. pretroviť, utratiť (peniaze, zried. aj iné hodnoty; obyč. ľahkomyseľným spôsobom): za krátky čas strovil celé dedičstvo, zmárniť, skynožiť (použiť niečoho veľa, obyč. zbytočne): zmárnila, skynožila veľa látky, veľa múky, hovor. expr. zožrať: motor zožerie veľa paliva, hovor.: vybabrať, vyfafrať, vypaprať (babraním spotrebovať): vybabrala všetku farbu ## spotrebovať sa pozri minúť sa 2 ## spotrebovateľný pozri použiteľný ## spotupiť pozri zneuctiť 1 ## spotvorenina pozri deformácia ## spotvorený pozri deformovaný; zmrzačený ## spotvoriť 1. pozri znetvoriť 2. pozri prekrútiť 2 ## spovedomiť si pozri uvedomiť si ## spoza pozri od 1 ## spozďaleč pozri neďaleko 1 ## spozdene pozri neskoro ## spozdiť sa pozri oneskoriť sa 1 ## spoznať 1. pozri poznať 1 2. pozri zbadať ## spoznať sa pozri zoznámiť sa 1 ## spozorovať 1. pozri zbadať 2. pozri uvedomiť si ## spozorovateľný pozri viditeľný, zjavný ## spôsob 1. premyslené konanie pri práci na dosiahnutie niečoho: spôsob výroby; robiť niečo novým spôsobom, metóda: moderné metódy riadenia, postup (ustálený spôsob práce, konania): osevný postup; schváliť postup delegácie, hovor. systém: takýmto systémom stavba nebude nikdy dokončená, hovor. fortieľ 2. pozri charakter 2 3. pozri správanie ## spôsobilosť pozri kvalifikácia ## spôsobilý pozri schopný ## spôsobiť stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, stať sa podnetom na niečo, urobiť, spraviť, zriedkavejšie zrobiť: deti nám spôsobili, urobili, spravili veľkú radosť; prišiel a hneď spôsobil, spravil, zrobil rozruch okolo seba, kniž. učiniť: už niet toho, kto to učinil, pripraviť: pripravil rodičom prekvapenie, sklamanie, zapríčiniť, zaviniť (spôsobiť niečo nepriaznivé, nepríjemné, zlé): zlé tesnenie zapríčinilo, zavinilo zatekanie do bytu, privolať, kniž. privodiť (byť príčinou niečoho negatívneho, zlého): privolal nešťastie; neopatrnosťou si privodil zranenie, priviesť, doviesť, priniesť, doniesť (byť pôvodcom istého stavu): priviesť, doviesť niekoho do ťažkostí; priniesli, doniesli nás do rozpakov; vaše výsledky nám priniesli, doniesli radosť, vyvolať, podnietiť (spôsobiť vznik niečoho): vyvolať, podnietiť nepokoje, škandály, kniž. navodiť: hudba navodila potrebnú atmosféru ## spôsobnosť pozri takt, zdvorilosť ## spôsobný pozri slušný 1, vychovaný, taktný ## spracovať 1. pozri upraviť 3 2. pozri ovplyvniť ## spráchnivený pozri bútľavý, práchnivý ## spráchnivieť rozpadnúť sa, podľahnúť rozkladu pôsobením sucha a vzduchu, stať sa práchnivým (o organických látkach), strúchnivieť, zastaráv. strúchnatieť: staré pne v hore spráchniveli, strúchniveli; zle odložené semeno spráchnivie, strúchnivie, zbútľavieť (znútra), nár. zdúpnieť [Jesenská]: strom po rokoch zbútľavel, zotlieť, stlieť, pretlieť (tlením sa biologicky rozložiť): lístie zotlelo; pretlená kosť, zhranieť (zničiť sa, pokaziť sa dlhým státím, bez prístupu vzduchu, vlhkosťou a pod.): oblek v truhlici zhranel, sprieť: nenosená bielizeň môže po čase sprieť, prehniť (podľahnúť hnilobe): drevený kryt prehnil, zhranel, zried. zrešetieť (o dreve; nadobudnúť redšiu konzistenciu): zruby zrešeteli, nár. sprhnúť (vlhkom sa skaziť) ## spráskať pozri zbiť 3 ## sprasknúť pozri spľasnúť 2 ## sprasnúť pozri spľasnúť 2 ## spraš pozri zem 4, pôda 1 ## sprášiť pozri zjesť ## sprať pozri zbiť 3 ## sprať sa pozri pobiť sa pozri zbehnúť sa 1, zraziť sa 2 ## spratať 1. pozri odpratať 1 2. pozri vopchať 3. pozri zjesť ## spratať sa pozri zmestiť sa ## spratný 1. pozri skladný 2. pozri znášanlivý ## sprava z pravej strany (op. zľava), odprava: sprava, odprava je ľahší prístup pozri náčinie, nástroj 1, prístroj, zariadenie 1 ## správa danie niečoho na vedomie, zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesť, novina, novota, novosť, trocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domova, chýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýry, informácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informácie, hlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohy, oznámenie, oznam (písomná správa, obyč. úradná alebo verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznam, dezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformácie, hovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o puči, zastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raport, kniž. referencia: podať o niekom referencie, noticka, drobnička, drobnosť (krátka, drobná správa v tlači), anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.), komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovania, depeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslanca, posolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvo, odkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkaz, referát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferencii, povesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že ..., hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámy, klebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebety, reč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiam, avízo: dostať avízo, hovor. expr.: šuškanda, šepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda 1. sústava zásad, nástrojov, prostriedkov, ľudí usmerňujúcich istú činnosť: správa závodu, riadenie: riadenie obce, vedenie: vedenie ústavu 2. osoby alebo inštitúcia, ktorá niečo spravuje: lesná správa, domová správa, riaditeľstvo: riaditeľstvo školy, vedenie: vedenie spoločnosti, administratíva: pracovať v administratíve, hovor. zastar. direkcia: direkcia divadla, úradníctvo (osoby vykonávajúce úrad), aparát (pracovníci výkonného orgánu): štátny aparát, pejor. byrokracia (ľudia profesionálne pracujúci v správe) ## správanie formy konania v styku s ľuďmi, menej vhodné chovanie: jemné, hrubé správanie, chovanie, zastaráv., obyč. mn. č. mravy: dostať dvojku z mravov, obyč. mn. č. spôsoby: bol to človek zlých spôsobov, vystupovanie: sebavedomé vystupovanie, hovor., obyč. mn. č. móresy (spôsob správania): čo sú to za móresy? ## správať sa 1. v styku s niekým, niečím istým spôsobom konať, istým spôsobom sa prejavovať: voči podriadeným sa vždy správa láskavo; pri stole sa správali neslušne, menej vhodné chovať sa, kniž. počínať si (najmä vo vzťahu k ľuďom): v každej situácii si počína čestne, vystupovať (obyč. na verejnosti): vystupuje, správa sa ako sebavedomý muž, držať sa (obstáť v istej konkrétnej situácii, primerane reagovať): držal sa ako najlepšie vedel; nedržal si sa na návšteve dobre, ako treba, zaobchodiť, zaobchádzať, zachádzať (vo vzťahu k niekomu, niečomu): zle zaobchodí, zaobchádza s deťmi, zle sa správa k deťom; macošsky, láskavo, jemne s niekým, niečím zaobchádzať, zaobchodiť 2. (o veciach, javoch) ukázať ohlas, reakciu na istý popud, na istú zmenu a pod., reagovať, prejavovať sa: zistiť, ako sa správajú, ako reagujú rastliny v novom prostredí; jeho povaha sa v danej situácii prejavuje veľmi nepriaznivo 3. pozri spravovať sa 4. pozri tučnieť ## správca kto niečo spravuje, obyč. z hospodárskej stránky: správca domu, štadióna, vedúci: vedúci predajne, šafár (správca na veľkostatku), hospodár, gazda (kto má na starosti hospodárske prostriedky): podnikový hospodár, kastelán (správca hradu alebo zámku) pozri riaditeľ ## spravidla pozri zvyčajne, rád 2 ## spraviť pozri urobiť 1, urobiť 2, urobiť 3, urobiť 4 ## správne 1. pozri správny 2. pozri výborne 2 ## správny pozri administratívny ktorý zodpovedá správnosti; ktorý je taký, aký má byť, aký sa vyžaduje, predpokladá a pod. (op. nesprávny), náležitý, riadny: správne, náležité upozornenie; správne, náležité pripomienky; mať správny, riadny spôsob života, dobrý (op. zlý): zvoliť dobrý postup, zdravý: mať zdravé názory, racionálny (o výžive), bezchybný, presný (op. chybný, nepresný): bezchybný výsledok, výpočet; mať presný odhad, korektný: korektná výslovnosť cudzích slov, pravý: vedel vždy zasiahnuť v pravý čas na pravom mieste, primeraný, kniž. adekvátny, vhodný, príhodný (ktorý zodpovedá daným okolnostiam, správny v danej situácii): primeraná, adekvátna reakcia; vhodný spôsob priblíženia sa dieťaťu; vyčkať na príhodnú chvíľu, hovor.: akurátny, fér, férový: dostal akurátny trest; fér, férový chlap, pekný: pekné predsavzatie, spravodlivý, oprávnený, odôvodnený, logický: spravodlivý rozsudok; oprávnené, odôvodnené, logické rozhodnutie, kniž. iron.: samospasiteľný, samospasný ## spravodajca 1. redaktor podávajúci správy a informácie pre tlač, rozhlas, televíziu, korešpondent: zahraničný spravodajca; korešpondent novín; osobitný spravodajca, korešpondent televízie, dopisovateľ (neprofesionálny spravodajca): dopisovateľ okresných novín 2. pozri vestník ## spravodajský pozri informačný ## spravodlivosť 1. pozri súdnictvo 2. pozri neutralita ## spravodlivý 1. ktorý nestranne hodnotí, rešpektuje právo iných; svedčiaci o nezaujatosti v hodnotení (op. nespravodlivý), objektívny (op. subjektívny): spravodlivý, objektívny rozhodca; spravodlivé, objektívne hodnotenie, nestranný, nezaujatý, nepredpojatý (ktorý nikomu nenadŕža, nič neuprednostňuje): nestranný sudca; nezaujaté rozhodnutie; nezaujatá, nepredpojatá kritika, pravdymilovný: spravodlivý, pravdymilovný človek 2. ktorý je v súlade so spravodlivosťou (op. nespravodlivý), odôvodnený, oprávnený: stihol ho spravodlivý, odôvodnený, oprávnený trest, opodstatnený, správny, primeraný: opodstatnené požiadavky; správne, primerané ocenenie, dobrý: bojovať za dobrú vec, expr.: svätý, presvätý: vzplanúť svätým, presvätým hnevom 3. pozri pravý 1 ## spravovať starať sa o normálny, riadny chod, priebeh niečoho, riadiť: podnik spravuje, riadi už desať rokov; spravovať, riadiť štát, dopravu, viesť: viesť schôdzku, diskusiu, výskum, usmerňovať (starať sa o to, aby sa niečo dialo istým smerom): usmerňovať záujmy, výchovu mládeže, dirigovať (dávať príkazy pri spravovaní niečoho): celú akciu diriguje sám, byť riaditeľom, hovor. robiť riaditeľa, byť šéfom, hovor. robiť šéfa, hovor.: riaditeľovať, šéfovať (vykonávať funkciu riaditeľa, šéfa): vo fabrike už riaditeľuje, šéfuje iný, administrovať (spravovať verejné veci štátu, podniku a pod. obyč. vyžadovaním napĺňania predpisov), zastar. zavedovať: zavedoval celé gazdovstvo [Tajovský] ## spravovať sa dať sa viesť niečím, niekým, správať sa do dôsledkov podľa niečoho, niekoho, riadiť sa: spravuje sa, riadi sa svojím presvedčením; nespravovali sa, neriadili sa rodičmi, pridŕžať sa, pridržiavať sa, pridržovať sa, držať sa (podľa istých zásad, istého učenia): pridŕžajú sa, držia sa morálky svojich otcov; držať sa, pridržiavať sa smerníc, predpisov, zachovávať (dôsledne plniť dané zásady pri istej činnosti): zachováva predpísaný postup, správať sa: správať sa podľa predpisov ## spray pozri rozprašovač ## spražiť pozri odbiť 3 ## spred vyjadruje smerovanie z priestoru pred niekým alebo niečím (op. spoza), spopred: stratil sa jej spred, spopred očí ## spredku pozri spredu ## spredmetniť pozri zvecniť ## sprednedávna pozri znedávna ## spredu z prednej strany, prednou časťou (op. zozadu), spredku, odpredu (op. odzadu), odpredku: spredu, spredku vyzerá celkom dobre; odpredu, odpredku sa ozval smiech, en face [vysl. anfas; franc.]: odfotografoval ju en face, hovor. predkom: ušiel mu predkom ## sprehýbaný pozri krivý 1 ## sprej pozri rozprašovač ## sprejovať pomocou spreja nanášať na niečo nejaký roztok, striekať: sprejuje, strieka auto (lakom), postrekovať (opakovane, častejšie), lakovať (sprejovať lakom): lakuje si vlasy, voňavkovať, parfumovať (sprejovať voňavkou, parfumom, dezodorantom) ## sprenevera 1. protiprávne privlastnenie si a užívanie niečoho zvereného, obyč. peňazí, defraudácia: byť odsúdený za spreneveru, defraudáciu 2. pozri zrada ## spreneveriť protiprávne si privlastniť zverený majetok (obyč. peniaze), dopustiť sa sprenevery, defraudovať, zdefraudovať: spreneveriť dedičstvo; (z)defraudovať štátne financie ## spreneveriť sa pozri zradiť 1 ## sprepadený pozri prekliaty ## spresniť urobiť presnejším, presným, kniž. precizovať: vaše stanovisko treba spresniť, menej vhodné upresniť: spresniť, upresniť termín skúšky, špecifikovať (spresniť podľa istých kritérií): špecifikovať údaje ## spretŕhať pozri prerušiť 1 ## spretrhať pozri prerušiť 1 ## spretrhávať pozri trhať 2 ## sprevádzať pozri vodiť 1 ## sprhnúť pozri spráchnivieť ## sprcha pozri dážď ## spŕchať 1. pozri pršať 1 2. pozri pŕchnuť, padať 1 ## spŕchnuť pozri spadnúť 2 ## spriadať pozri chystať ## spriadať sa pozri spolčovať sa ## spriahať sa pozri spolčovať sa, pozri spriahnuť sa ## spriahnuť sa expr. spojiť sa, dať sa dovedna (obyč. tajne, so zlým úmyslom a pod.), spriasť sa, spliesť sa: spriahnuť sa, spriasť sa s protivníkom, subšt. spiknúť sa, kniž.: spolčiť sa: všetci sa proti nám spolčili; spolčiť sa aj s čertom, pejor.: spantať sa, zapantať sa (o vzťahu muža a ženy): spantala sa s nejakým ženatým chlapom, hovor. pejor. spaktovať sa (spojiť sa obyč. v politike): spaktovať sa s opozíciou, pospriahať sa (postupne), sprisahať sa, expr. zrieknuť sa (tajne zosnovať sprisahanie): sprisahať sa proti vláde, proti prezidentovi; všetko sa proti nám zrieklo, pejor.: zňuchať sa, zlízať sa, hovor. expr. znôtiť sa (uzavrieť, nadviazať blízky vzťah, spojenectvo): zňuchal sa s podsvetím; zlízať sa, znôtiť sa s novými známymi ## spriahnutý pozri spojený ## spriama 1. pozri priamo 1 2. pozri vzpriamene, priamo 3. pozri priamo 4 ## spriasť sa pozri zapliesť sa 3, spriahnuť sa ## spriatelený pozri priateľský ## spriateliť sa 1. nadviazať alebo uzavrieť priateľstvo s niekým, skamarátiť sa: vedel sa rýchlo spriateliť, skamarátiť s ľuďmi, subšt. skamošiť sa, zblížiť sa (na základe vzájomného porozumenia, sympatií, spolupráce a pod. nadviazať bližší, blízky vzťah): hoci pracovali vedľa seba, nezblížili sa, zbratať sa, zried. pobratať sa (vstúpiť do bratského, priateľského zväzku): bolo by dobre, keby sa všetky národy zbratali, pobratali, posestriť sa (o dievčatách, ženách), kniž. spriazniť sa (nadviazať blízky vzťah obyč. na základe rovnakého zmýšľania, duchovnej blízkosti), hovor. expr.: skmotriť sa, pokmotriť sa, znôtiť sa: skmotrili sa, znôtili sa pri pive, expr.: porodiniť sa, zosvatať sa, zošvagriť sa 2. prijať niečo po istom zdráhaní, zanechať odpor a prijať niečo ako nevyhnutné, zmieriť sa: už sa spriatelila, zmierila s predstavou, že bude babkou, vyrovnať sa (zaujať reálny, správny postoj k niečomu): ťažko sa vyrovná s tvrdou skutočnosťou, navyknúť si, zvyknúť si (prijať niečo po častom opakovaní, dlhom trvaní ako zvyk; o niečom negatívnom): navykol si na neúspechy, prehry ## spriaznený 1. pozri podobný, blízky 2 2. pozri príbuzný 1, príbuzný 2 ## spriazniť sa pozri spriateliť sa 1 ## spríbuznený 1. pozri príbuzný 1, príbuzný 2 2. pozri podobný, blízky 2 ## spriečiť sa 1. postaviť sa priečne, vzpriečiť sa: brvno sa vo vode spriečilo, vzpriečilo, vzoprieť sa, vzopäť sa, zopnúť sa, vztýčiť sa (zaujať polohu, ktorá niečomu, niekomu prekáža): niečo sa mu v hrdle vzoprelo, vztýčilo, vzopälo, zapriečiť sa, zaseknúť sa, zadrhnúť sa: koleso sa zapriečilo 2. postaviť sa na odpor, vzoprieť sa, vzpriečiť sa: spriečil sa, vzoprel sa, vzpriečil sa rodičovskej vôli, vzbúriť sa, sprotiviť sa: vzbúrila sa, sprotivila sa, spriečila sa proti nespravodlivému rozhodnutiu, zried. sprieť sa [Timrava], hovor. expr. postaviť sa na zadné (nohy) pozri zaťať sa 3. pozri sprotiviť sa 1, sprotiviť sa 2 ## spriemyselniť zaviesť priemysel v širokom rozsahu, urobiť priemyselným, industrializovať, zindustrializovať: chudobné kraje treba spriemyselniť, (z)industrializovať ## sprieť pozri spráchnivieť ## sprievod 1. usporiadaný zástup ľudí idúci s istým spoločným zámerom alebo niekoho sprevádzajúci: májový sprievod, zaradiť sa do sprievodu, pochod: protestný pochod, procesia (slávnostný sprievod veriacich): procesia pútnikov, predspevovať na procesii, zastar. kondukt: svadobný kondukt [Vajanský] 2. osoba, osoby sprevádzajúce obyč. významnú osobnosť: prišiel riaditeľ so sprievodom, suita: čestná suita, družina: kniežacia družina, hovor. garde (osoba sprevádzajúca dievča do spoločnosti): robiť niekomu garde ## sprievodca 1. zamestnanec poverený kontrolou cestovných lístkov v dopravnom prostriedku: sprievodca v rýchliku, zastar.: konduktor, sprievodník [Jégé] 2. publikácia slúžiaca na informáciu a propagáciu: turistický sprievodca, informátor: informátor z výstavy, bedeker (knižný cestovný sprievodca) ## sprievodkyňa 1. zamestnankyňa poverená kontrolou cestovných lístkov v dopravnom prostriedku: vlaková sprievodkyňa, zastar. konduktorka 2. žena sprevádzajúca dievča do spoločnosti, hovor. zastaráv. gardedáma ## sprievodník pozri sprievodca 1 ## spríjemniť urobiť príjemnejším, príjemným, expr. osladiť: spríjemniť si, osladiť si život cestovaním; iron.: Veď ja mu to spríjemním, osladím! ## spríkrieť pozri sprotiviť sa 1 ## spríkriť sa pozri sprotiviť sa 1 ## spríkriť pozri znechutiť ## sprisahanec pozri vzbúrenec ## sprisahanecky 1. pozri sprisahanecký 1, sprisahanecký 2 2. pozri tajne ## sprisahanecký 1. týkajúci sa sprisahania, konšpirácie, konšpiračný, konšpiratívny: sprisahanecké, konšpiračné, konšpiratívne stretnutie; konšpiratívna činnosť, podvratný, podvratnícky: podvratná, podvratnícka organizácia 2. expr. ktorý naznačuje tajné dorozumenie, ktorý je skrývaný pred ostatnými, tajnostkársky: sprisahanecké, tajnostkárske žmurknutie; sprisahanecký, tajnostkársky šepot ## sprisahanie pozri vzbura ## sprisahať sa 1. pozri spriahnuť sa 2. pozri zaprisahať sa ## sprísna pozri prísne 1, prísne 3 ## sprísnieť stať sa prísnejším, prísnym, sprísniť sa: jeho hlas zrazu sprísnel, sprísnil sa, zvážnieť (o výraze tváre): matkina tvár od starostí zvážnela, zostriť sa: hlas sa mu od spravodlivého hnevu zostril ## sprísniť sa pozri sprísnieť ## sprístupnený pozri prístupný 2 ## sprístupniť pozri objasniť, spopularizovať ## sprítomniť pozri oživiť 2 ## sprobovať 1. pozri skúsiť 1, skúsiť 3 2. pozri vyskúšať ## sprofanizovať pozri zneuctiť 1 ## sprostácky pozri sprostý 1, hlúpy 1 ## sprosták pozri hlupák ## sprostastý pozri sprostý 1, nasprostastý ## sprostituovaný pozri podplatný, bezcharakterný ## sprostosť 1. nedostatok rozumu, slabé rozumové schopnosti (op. múdrosť), sprostota, hlúposť: ľudská sprostosť, hlúposť, tuposť: mozgová tuposť, obmedzenosť, zadubenosť: duševná obmedzenosť, zadubenosť, expr. zadebnenosť, slabomyseľnosť, debilita, debilnosť, kreténstvo, infantilnosť, oslab.: nerozum, nerozumnosť, kniž. stupídnosť, zried. hlúpota [Hviezdoslav], hlupstvo [F. Hečko], subšt. blbosť 2. expr. nerozumný čin, nerozumná reč, nerozum, nerozumnosť, hlúposť, sprostota: stvárať sprostosti, nerozumnosti, hlúposti; tárať sprostosti, sprostoty, nerozvážnosť: dopustiť sa nerozvážnosti, pochabosť, bláznovstvo: bol známy svojimi bláznovstvami, expr.: debilita, debilnosť, hovor. expr.: somárčina, somárstvo, somarina, volovina, konina, kravina, capina, pejor. hovädzina, subšt.: vylomenina, hovadina, blbosť, blbina, debilina pozri táranina 3. pozri daromnica 1 ## sprostota 1. pozri sprostosť 1, sprostosť 2 2. pozri táranina ## sprostred pozri z 1 ## sprostredkovaný ktorý sa uskutočňuje nepriamo, prostredníctvom niekoho, niečoho (op. bezprostredný), nepriamy (op. priamy): mať sprostredkovanú, nepriamu informáciu o veci, o stave niečoho, fraz. z druhej ruky: správa z druhej ruky ## sprostredkovať urobiť prostredníka, stať sa prostredníkom, umožniť spojenie, styk (pri nejakej akcii): sprostredkovať miesto v zamestnaní, sprostredkovať obchod, hovor. pošikovať: pošikoval mi dobrý kšeft, hovor. dohodiť (pri získavaní, kúpe niečoho): dohodiť niekomu kupca na auto pozri zaobstarať ## sprostredkovateľ kto, čo niečo sprostredkúva: sprostredkovateľ predaja, prostredník: vyvoliť si niekoho za prostredníka, spojka (kto obstaráva styk): robiť spojku, dohadzovač, dohodca (kto sprostredkúva známosť, sobáš, obchod a pod.), agent (obchodný zástupca): poisťovací agent, médium (sprostredkujúca osoba pri špiritistických a pod. javoch), hovor. nahovárač (sprostredkovateľ svadby), zastar. stredník [Hurban], hovor. zastar.: šikovač, šikovník ## sprostriedku pozri z 1 ## sprostučký pozri sprostý 1 ## sprostunký pozri sprostý 1 ## sprostulinký pozri sprostý 1 ## sprostý 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; svedčiaci o tom (op. múdry), hlúpy: byť sprostý, hlúpy ako poleno; sprosté, hlúpe otázky, nedôvtipný, nechápavý, tupý, ťažkopádny, ťarbavý (ktorý ťažko myslí, ktorý si zle pamätá, zle a ťažko sa učí; op. bystrý, dôvtipný): nevedel, že je taká nedôvtipná, nechápavá; tupý, ťažkopádny reparátnik; mať ťarbavú myseľ, obmedzený (rozumovo), kniž. stupídny, expr. zried. tupohlavý: viesť obmedzené, stupídne reči; nadávať niekomu do tupohlavých chudákov, pejor.: primitívny, bezduchý: zaoberali sa iba primitívnym, bezduchým táraním, nerozumný, nemúdry, kniž. neumný (ktorý svedčí o nerozvážnosti): nerozumná, nemúdra myšlienka, neinteligentný, nevzdelaný, nekultúrny (ktorý nemá inteligenciu, vzdelanie, kultúrnosť; op. inteligentný, vzdelaný, kultúrny): neinteligentní, nevzdelaní ľudia; nekultúrne správanie, zaostalý, expr.: zadebnený, zadubený (ku ktorému sa nové poznatky, informácie nedostávajú alebo ktorý ich pre svoju obmedzenosť neprijíma): zaostalý, zadebnený, zadubený človek, prázdny, expr. vykradnutý, pren. pejor.: dutý, dúpny [Vajanský]: prázdna, somárska, vykradnutá hlava; je celkom dutý, dúpny, pren. expr.: debilný, imbecilný, idiotský, kreténsky, expr., často pejor.: somársky, sprostácky, chumajský, lajošský, subšt. blbý, expr. zjemn.: sprostučký, sprostulinký, sprostunký, hlúpučký; nasprostastý, sprostastý, prihlúply, prisprostý, nahlúply, hovor. expr. pripečený, subšt.: prihorený, prihoretý (trocha sprostý), osprostený: dočista osprostený, nár. expr. krepý, hovor. zastar. bornírovaný [Jesenský] 2. pozri nepríjemný 3. pozri bezvýznamný, obyčajný 1 ## sprotivený pozri odporný 1 ## sprotiviť pozri strpčiť ## sprotiviť sa 1. stať sa protivným, odpudzujúcim, hnusným, zhnusiť sa, spríkriť sa, spríkrieť: sprotivilo sa mu zafajčené prostredie; spríkrila, zhnusila sa nám taká predstava, zoškliviť sa: zošklivil sa sám sebe, znechutiť sa, zbridiť sa (stať sa nechutným alebo vzbudiť nechuť k niečomu): správanie mladíka sa všetkým znechutilo, spriečiť sa, zried. vzpriečiť sa: nedovarené mäso sa mu spriečilo, zried. znepríjemnieť (stať sa nepríjemným): hlasy mi po chvíli znepríjemneli 2. postaviť sa na odpor, spriečiť sa, vzpriečiť sa, vzoprieť sa: sprotivil sa, spriečil sa nášmu želaniu, vzbúriť sa, zried. sprieť sa: vzbúril sa rozkazu vedúceho, hovor. expr. postaviť sa na zadné (nohy), hovor. zastaráv. zoprieť sa ## sprozaizovať sa pozri zovšednieť ## spršať pozri spadnúť 2 ## spŕška pozri dážď ## sprudka pozri prudko 1 ## spruha 1. pozri pero 2, pružina 2. pozri podnet ## sprušeľ pozri priečka 1 ## sprušľa pozri priečka 1 ## spružieť pozri zosilnieť ## spružina 1. pozri pero 2, pružina 2. pozri podnet ## spružnieť pozri prispôsobiť sa ## sprvoti pozri najprv, sprvu, pôvodne, zozačiatku ## sprvôstky pozri sprvu ## sprvu v začiatočnej fáze, v začiatočnom období, zozačiatku, nazačiatku, pís. i zo začiatku, na začiatku, spočiatku, sprvoti: sprvu, zozačiatku mu neverili; spočiatku, sprvoti sa nám nedarilo, prv, najprv, predtým: prv, najprv, predtým sa ľuďom vyhýbal, odprvu, odprvoti: odprvu, odprvoti si myslel, že ho klamú, pôvodne: pôvodne to nevyzeralo tak zle, nár. sprvôstky [Rysuľa] ## sprzniť 1. pozri znásilniť 2. pozri zneuctiť 1 ## spucovať 1. pozri vyhrešiť 2. pozri zjesť ## spuchnúť pozri opuchnúť ## spuchrený pozri práchnivý, bútľavý ## spuknúť pozri zastreliť ## spupkatieť pozri stučnieť ## spupne pozri povýšene, pozri pyšný ## spupný pozri pyšný 1, povýšený ## spurný ktorý sa stavia na odpor, ktorý sa prieči; svedčiaci o tom, priečny, zastaráv. priekorný: spurná, priečna povaha, vzdorovitý, vzdorný, hovor. trucovitý (prejavujúci vzdor): skrotiť spurného, vzdorovitého, vzdorného ducha; vzdorovité, vzdorné erdžanie koňa; nevedieť si rady s trucovitým dieťaťom, svojhlavý, hlavatý, zaťatý, tvrdohlavý (neústupne trvajúci na svojom): svojhlavé, hlavaté dievča; zaťaté, tvrdohlavé mlčanie, expr. hlavajský ## spust 1. pozri západ 2 2. pozri svah ## spusta pozri skaza ## spústa pozri kopa 2, kus 3, dav, zástup 2 pozri veľa ## spustený pozri zanedbaný 1; skazený 3 ## spustiť 1. uvoľniť tak, aby niečo kleslo, dostalo sa nadol a obyč. usmerniť tento pohyb, pustiť: (s)pustiť závory, oponu; (s)pustiť čln, plť na vodu, sklopiť: cudne sklopila oči, zrak, mihalnice, zvesiť (hlavu, plecia), pospúšťať (viac vecí) 2. uviesť do chodu, do činnosti, dať do chodu, dať do prevádzky: spustiť, dať do chodu továreň, výrobu; elektráreň už dali do prevádzky, hovor.: rozbehnúť, naštartovať: rozbehnúť motory, publ. rozbehnúť výrobu, zapnúť: zapnúť prístroj, magnetofón, pospúšťať (viac vecí) 3. hovor. uskutočniť začiatok nejakej činnosti, dať sa do niečoho, začať (hovoriť, spievať, hrať, nadávať a pod.): spustil, začal nahnevaným hlasom; deti spustili plač, dali sa do plaču, začali plakať; spustil na mňa ostro, začal na mňa ostro (kričať) 4. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu alebo hodnotu, dať lacnejšie, zľaviť: nechce spustiť, zľaviť ani korunu, ubrať (z ceny), povoliť, poľaviť, popustiť (z nárokov, z ceny) ## spustiť sa 1. dostať sa dolu nižšie, obyč. z vlastnej vôle, klesnúť: spustil sa na lane do šachty; lietadlo sa spustilo, kleslo veľmi nízko, zniesť sa (pomaly): vtáky sa zniesli nad mesto, zosadnúť (o niečom lietajúcom): vetroň mäkko zosadol, zostúpiť, zísť (obyč. chôdzou): zostúpili, zišli z vŕška opačnou stranou; zostúpil, zišiel z rebríka, pospúšťať sa (postupne; o viacerých veciach alebo osobách) 2. začať tiecť, padať, pustiť sa: (s)pustil sa lejak; (s)pustila sa mi krv z nosa, zried. zliať sa (o daždi): podvečer sa zlial lejak, zadaždiť sa, zaslotiť sa (o dlhotrvajúcom daždi): neos. od nedele sa zadaždilo 3. hovor. mravne sa pokaziť; prestať sa o seba starať z psychickej i fyzickej stránky, upadnúť, zanedbať sa, opustiť sa: v meste sa dievča spustilo, upadlo; začal piť, celkom sa spustil, zanedbal, opustil, spustnúť, pejor.: spľundravieť, spľuhavieť, spľuhačiť sa: mládenec v zlej spoločnosti spľuhavel, spľuhačil sa, nár. skoprdačiť sa [Urbánek], hrub.: spanghartiť sa, spankhartiť sa, zried. spaskudiť sa, hovor. expr.: zlumpovať sa, zlumpáčiť sa, zopsuť sa, popsuť sa 4. pozri spoliehať sa 5. pozri zanechať 2, odrieknuť sa ## spustlý pozri správne pustý 2, skazený 3 ## spustnúť 1. stať sa opusteným, málo opatrovaným, zničeným, upadnúť: dom po čase spustol, gazdovstvo upadlo, kniž. schátrať: neudržiavané budovy schátrajú, zanedbať sa, opustiť sa (prestať sa o seba starať): Nesmieš sa zanedbať, opustiť!, zried. zapustnúť [Vajanský], vymrieť, zmŕtvieť (stať sa pustým, tichým): predajne vymreli, zmŕtveli 2. pozri spustiť sa 3 ## spustnutý pozri pustý 1, zanedbaný 1, zanedbaný 2, skazený 3 ## spustošený pozri zničený 1 ## spustošiť spôsobiť na niečom veľké hmotné škody, zničiť, znivočiť: požiare spustošili, zničili, znivočili krajinu, expr.: spľundrovať, zhumpľovať: nekultúrni návštevníci spľundrujú, zhumpľujú park, devastovať, zdevastovať (obyč. prírodné hodnoty): turisti veľa ráz devastujú okolie lesa, demolovať, zdemolovať (niečo vystavané): násilníci demolovali vchod do budovy, vydrancovať, vyplieniť, expr. vypľundrovať (drancovaním, plienením spôsobiť škody): vojská vydrancovali, vyplienili kraj, popustošiť (väčšie množstvo): vojsko popustošilo dediny a mestá ## spúšť pozri skaza ## spúšťač tech. zariadenie, ktorým sa uvádza do činnosti istý mechanizmus: elektrický spúšťač, spúšťadlo: samočinné spúšťadlo, štartér (spúšťač motora): zapnúť štartér ## spúšťadlo 1. žľab na spúšťanie dreva, šmyk, smyk: drevené spúšťadlo, drevený šmyk, smyk, hovor. rizňa: rubači postavili rizne 2. pozri spúšťač ## spúšťať sa pozri sánkovať sa ## spútaný 1. pozri neslobodný 2. pozri spätý 2, spojený ## spútať 1. putami zabrániť voľnému pohybu, dať do pút: spútali, sputnali mu ruky a odviedli preč, zviazať, poviazať (upevniť motúzom, špagátom a pod.): pri prevoze museli zviera pevno zviazať, poviazať, zaputnať (upevniť putami alebo ináč): zaputnali mu nohy aj ruky, poputnať, posputnávať (postupne), opútať, oputnať (ruky, nohy) 2. pozri spojiť 2 3. pozri ovládnuť 1 ## sputnať 1. putami zabrániť voľnému pohybu, dať do pút: spútali, sputnali mu ruky a odviedli preč, zviazať, poviazať (upevniť motúzom, špagátom a pod.): pri prevoze museli zviera pevno zviazať, poviazať, zaputnať (upevniť putami alebo ináč): zaputnali mu nohy aj ruky, poputnať, posputnávať (postupne), opútať, oputnať (ruky, nohy) 2. pozri spojiť 2 3. pozri ovládnuť 1 ## sputnik pozri družica 2 ## spútum pozri hlien 1 ## spyšnieť stať sa pyšným: nespyšnel, ani keď sa stal slávnym, expr.: naduť sa, nafúkať sa: od chvály sa celý nadul, nafúkal, zhrdieť, zhrdnúť (stať sa hrdým, sebavedomým): ako sa vrátil z cudziny, zhrdel, zhrdol, zried. zhonosnieť [Johanides] ## spýtať sa dať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa niečo, opýtať sa, položiť otázku: spýtaj sa, opýtaj sa, kedy odchádza vlak; spýtať sa, opýtať sa na známych; položím vám otázku, s koľkými štátmi susedí naša republika, hovor. opáčiť (rozpačito sa spýtať): Opáčil: neprišli by ste k nám?, popýtať sa, prepýtať sa, pospytovať sa, povypytovať sa, povyspytovať sa, poopytovať sa (dôkladne, postupne, obyč. na viacero ľudí alebo vecí, príp. viacerých): popýtaj sa na tú vec; pospytovali sa, povypytovali sa, kade vedie cesta, zastar.: vyspytovať sa, vyspýtať sa: vyspytovať sa na všetko možné, poinformovať sa (vyžiadať si informácie), prezvedieť sa, vyzvedieť sa: poslali ma prezvedieť sa, vyzvedieť sa, či večer prídu, poprezvedať sa, povyzvedať sa (spýtať sa viacerých osôb, na viacerých miestach): poprezvedali sa o nás u známych, expr. vyspovedať (prísne, podrobne sa pospytovať na niečo): mať ju vyspovedala, ako to všetko bolo ## spýtavý pozri skúmavý ## spytovať sa pozri pýtať sa 1, pýtať sa 2 ## sráč 1. pozri zbabelec, slaboch 2. pozri záchod ## sračka pozri hnačka ## sraľo pozri zbabelec, bojazlivec, slaboch ## sranda pozri zábava 1, žart ## srandovne pozri žartovne ## srandovný pozri žartovný 1, žartovný 2, veselý 2 ## sranec pozri výkal ## srať 1. hrub. zbavovať sa výlučkov, det. alebo zjemn. kakať: kakať do plienok, konať veľkú potrebu, mať stolicu, vyprázdňovať sa, vyprázdňovať si črevá, klásť (na kopu), niž. hovor.: ondiť, ondieť, ondiať, hovor.: špiniť, špintať, expr.: fákať, hnusiť, hrub. sviniť: psy svinia v parku, trúsiť (o vtákoch a zvieratách), lajniť (o dobytku) 2. pozri mrzieť, hnevať ## srať sa pozri babrať sa 2 ## srd pozri hnev 1, zloba ## srdce 1. fam. nežné oslovenie milej osoby: srdce moje, vráť sa skoro, expr. srdiečko: srdiečko moje, drahý, drahá: drahý môj, neodchádzaj, milý, milá, hypok. miláčik, expr.: zlato, zlatko: zlatko, podaj mi knihu, expr.: holúbok, chrobáčik: môj malý holúbok, chrobáčik, expr.: duša, dušinka, dušička 2. pozri cit 2 3. pozri červeň 2 4. pozri stred 1 ## srdcelomný pozri žalostný 1, bolestný 1, mučivý; dojímavý ## srdcervúci pozri žalostný 1, bolestný 1; dojímavý ## srdciar 1. pozri kardiológ 2. pozri kardiak ## srdcovnica pozri aorta ## srdcový pozri citový 1 ## srdečne 1. pozri srdečný 2. pozri schuti ## srdečný z ktorého vyžarujú kladné city, radosť, úprimnosť, bezprostrednosť, priateľskosť a pod.; svedčiaci o tom, prívetivý, milý, láskavý: je to srdečný, prívetivý, milý človek; srdečná, prívetivá, láskavá povaha, priateľský, kamarátsky, otvorený, bezprostredný (sprevádzaný otvorenosťou, bezprostrednosťou, aká býva medzi priateľmi): priateľský, kamarátsky, otvorený rozhovor; bezprostredná atmosféra, úprimný, nepredstieraný (op. falošný, predstieraný): úprimná, nepredstieraná radosť; úprimný, nepredstieraný smiech, teplý, vrúcny, horúci (op. chladný): nečakala také teplé, vrúcne privítanie; horúce objatie, kniž.: vrelý, iskrenný: vrelý, iskrenný pozdrav ## srdiť pozri hnevať ## srdiť sa pozri hnevať sa ## srditý pozri prchký, zlostný 1, hnevlivý 1 ## srdnatý 1. pozri smelý 2. pozri zlostný 1, hnevlivý 1 ## srdný pozri zlostný 1, hnevlivý 1 ## srďo pozri zlostník ## srdoň pozri zlostník ## srdoš pozri zlostník ## srdovitý pozri zlostný 1, hnevlivý 1 ## srďúch pozri zlostník ## srieň pozri inovať ## srienistý pozri biely, šedivý 1 ## sŕkať 1. privretými perami vťahovať malými dúškami tekutinu a vydávať pritom zvuk podobný hláskam sŕ: nahlas sŕkal polievku, expr.: strebať, chlípať, chleptať, chľastať, chlamtať (hlučne, sŕkavo a obyč. aj hltavo piť, jesť): strebe nápoj ešte horúci; chlípe, chlepce vodu priamo z vedra; Nechľascite, nechlamcite! 2. od bolesti, chladu a pod. vydávať zvuk podobný predĺženej hláske s, osŕkať, zosŕkať, zried. osrkovať: (o)sŕka, zosŕka, osrkuje od náhlej bolesti, chvieť sa, triasť sa, drgľovať sa (trhavo, jemne sa pohybovať a obyč. pritom vydávať tichý sŕkavý zvuk): chvieť sa, triasť sa zimou; striasa sa, drgľuje sa od chladu, strachu 3. pľuť pomedzi zuby, crkať, cŕkať: srká, crká, cŕka z obloka ## srkať 1. privretými perami vťahovať malými dúškami tekutinu a vydávať pritom zvuk podobný hláskam sŕ: nahlas sŕkal polievku, expr.: strebať, chlípať, chleptať, chľastať, chlamtať (hlučne, sŕkavo a obyč. aj hltavo piť, jesť): strebe nápoj ešte horúci; chlípe, chlepce vodu priamo z vedra; Nechľascite, nechlamcite! 2. od bolesti, chladu a pod. vydávať zvuk podobný predĺženej hláske s, osŕkať, zosŕkať, zried. osrkovať: (o)sŕka, zosŕka, osrkuje od náhlej bolesti, chvieť sa, triasť sa, drgľovať sa (trhavo, jemne sa pohybovať a obyč. pritom vydávať tichý sŕkavý zvuk): chvieť sa, triasť sa zimou; striasa sa, drgľuje sa od chladu, strachu 3. pľuť pomedzi zuby, crkať, cŕkať: srká, crká, cŕka z obloka ## srknúť si pozri upiť si ## srkot expr. zvuk, ktorý vzniká pri sŕkaní, chlípaní, chlipot: ozýval sa hlasný srkot, chlipot ## sŕňa mláďa srny, srnča: doniesol z hory poranené sŕňa, srnča ## srnča pozri sŕňa ## srsť porast na tele (zvieracích cicavcov): hustá srsť, vlna (srsť niektorých zvierat používaná ako surovina): ovčia vlna, štetina, zastar. šteť (tvrdá srsť ošípaných), škutina, hovor.: škuta, škunta (tvrdá srsť zvierat, najmä svine, diviaka), vlas, hromad. vlásie (konská srsť), kožuch: zajac v zimnom kožuchu, expr.: kožušina, kožušinka: veverička má krásnu kožušinku ## srstnatý pozri chlpatý ## sršať 1. prudko vo väčšom množstve vyletúvať, odskakovať (obyč. o iskrách): z prskavky iskry sršali na všetky strany, šľahať, vyšľahovať (o ohni): plameň, oheň šľahal, vyšľahoval do výšky, prskať (rozstrekovať sa so syčivým zvukom): raketa prská, srší, iskriť sa: neos. z komína sa iskrí 2. expr. prudko, vo veľkej miere sa prejavovať (obyč. citovo), planúť, expr. horieť: srší, planie, horí zápalom, radosťou, kniž. prekypovať: prekypuje v ňom zlosť, oduševnenie, kniž. sálať, vyžarovať, zračiť sa: z očí mu sála strach, nenávisť; z tváre vyžaruje radosť; v pohľade sa zračí veselosť, iskriť (očami, pohľadom): iskrí očami od zlosti ## sršiť sa pozri hnevať sa ## sršo pozri zlostník ## sskať pozri syčať 1 ## sšedivieť pozri ošedivieť ## sšikma pozri šikmo ## sťa pozri ako 2 ## stabilita schopnosť mať isté vlastnosti v daných hraniciach i za vonkajšieho rušivého pôsobenia, stabilnosť (op. labilita): stabilita, stabilnosť lietadla, lode, stálosť, ustálenosť: stálosť, ustálenosť meny, cien, nemennosť, nemeniteľnosť: nemennosť hraníc ## stabilizovať pozri upevniť 1 ## stabilizovať sa pozri ustáliť sa 1 ## stabilnosť pozri stabilita ## stabilný pozri stály 1, pevný 4, nemenný ## sťaby 1. pozri ako 2 2. pozri akoby 1 ## stacionárny pozri stály 1, pevný 4 ## stačiť 1. byť svojimi vlastnosťami (najmä množstvom, rozmermi, kvalitou) vyhovujúci, spĺňať dané požiadavky, byť dosť, mať dosť, postačovať, postačiť, dostačiť, dostačovať: peniaze mi na nákup nepostačia, nepostačujú; jedla je dosť pre všetkých; už mám cukru dosť; zárobok nedostačuje, vystačiť, vystačovať: múka do nového nevystačí, vyjsť: s peniazmi ešte vyjdem, dochádzať, dochodiť: nedochádza, nedochodí nám plat do prvého 2. mať dosť sily, byť schopný splniť nejakú úlohu, mať dostatok prostriedkov, síl na vykonanie niečoho: ešte na to stačí sám; v tempe už nestačí; spieva, ako mu hrdlo stačí, vystačiť: vystačím držať krok s vami, vládať, stihnúť, môcť: nevládzem, nestihnem, nemôžem to urobiť v takom krátkom čase, vedieť (často v zápore so slovesami, ktoré vyjadrujú veľkú mieru deja): nestačíme, nevieme si pomoc vynachváliť, arch. dolieť: robil, kým dolel 3. mať ešte dostatok času na vykonanie niečoho, stihnúť, stíhať: už nestačíme, nestihneme prísť presne; usilujte sa, aby ste všetko stihli, stíhali, mať čas, mať kedy: do večera mám ešte čas porobiť poriadok, zastar. uspieť: neuspela všetky veci vybaviť ## stade pozri odtiaľ ## stadeto pozri odtiaľto ## stadiaľ pozri odtiaľ ## stadiaľto pozri odtiaľto ## stádo 1. pozri črieda 1 2. pozri skupina 2 ## stádovitý pozri hromadný, masový 2 ## stádový pozri hromadný ## stagnovať byť v nečinnosti, zastavovať sa vo vývine, viaznuť, nevyvíjať sa: obchod stagnuje; doprava stagnuje, viazne; umenie sa nevyvíja, stagnuje, hovor. prešľapovať, stáť (na mieste): súčasná výroba iba prešľapuje, stojí na mieste, kniž. ustrnúť (dok.): próza neustrnula, zmeravieť (dok.): vývin nesmie zmeravieť, zaostávať (byť, ostávať pozadu vo vývine): hospodársky, politicky stagnovať, zaostávať, hovor. byť/ocitať sa v závoze (byť v nečinnosti pre bezvýchodiskovú situáciu): spolok sa ocitá v závoze; diskusia je v závoze ## sťahaný pozri unavený, vyčerpaný, strápený ## sťahať sa pozri unaviť sa ## sťahovať pozri stiahnuť ## sťahovať sa 1. meniť miesto bývania, sídlenia, výskytu, presídľovať sa: vlani sme sa sťahovali, presídľovali do mesta, vysťahúvať sa: susedia sa dnes sťahujú, vysťahúvajú z bytu, evakuovať (sťahovať sa pred ohrozením): evakuovať pred povodňou, pred frontom, odb. migrovať, premiesťovať sa, premiestňovať sa (ísť z miesta na miesto): obyvateľstvo migruje, rastliny migrujú, kočovať (nemať pevné obydlie, sídlo): staré národy kočovali; divadelná spoločnosť kočuje, tiahnuť, letieť (obyč. o vtákoch): lastovičky tiahnu na juh 2. pozri zužovať sa ## sťahovavý pozri kočovný, prelietavý 1, pojazdný ## staj pozri stajňa ## stajený pozri skrytý ## stajiť pozri zatajiť 2 ## stajňa miestnosť alebo budova pre hospodárske zvieratá, maštaľ: zahnať kone do stajne, vyčistiť maštaľ, zastar. staj [Vajanský], nár. štál [Šoltésová], teľatník (maštaľ pre teľce), ošipáreň (stavba pre ošípané), kravín, kraviareň (stavba pre kravy), koniareň (stajňa pre kone) ## sťakde pozri hocikde 1 ## sťakedy pozri hocikedy ## stalagmit pozri kvapeľ ## stalaktit pozri kvapeľ ## stále 1. pozri ustavične, vždy, trvalo 1, trvalo 2, pozri stály 1 2. pozri čoraz ## stálica pozri hviezda 1 ## stálosť pozri stabilita ## stály 1. ktorý nie je prerušený, ktorý neprestáva v čase, ktorý sa nemení, neprestajný, nepretržitý: stále, neprestajné, nepretržité sneženie, ustavičný, kniž. neustály, jednostajný: žiť v ustavičnom, neustálom strachu; jednostajný zhon, permanentný: permanentná pohotovosť, trvalý, trváci, trvácny: mať o hudbu trvalý záujem (op. dočasný); trvalé bydlisko (op. prechodné); pevnosť je trváca, trvácna vlastnosť kovu, definitívny, konečný (ďalej už nemenný): rozhodnutie nadobudlo definitívnu, konečnú platnosť, odb. habituálny: habituálny stav, plynulý, súvislý, neprerušený, nerušený, sústavný (op. prerušovaný, nesúvislý): plynulá, súvislá prevádzka; neprerušený proces; sústavné úsilie, nevyčerpateľný, pren.: nevysýchavý, nevysychavý, nehasnúci, zried. nepominuteľný: nevyčerpateľný, nevysýchavý, nevysychavý zdroj poznania; nehasnúca, nepominuteľná sláva, kniž. nehynúci, večný: jeho pamiatka je nehynúca, večná; večný nepokoj, kniž.: nadčasový, gnómický (presahujúci významom svoju dobu): nadčasové hodnoty, gnómická platnosť, pevný, fixný (op. pohyblivý, premenlivý): pevné, fixné ceny, nemenný, konštantný (op. premenlivý, variabilný): nemenná, konštantná veličina; konštantná hodnota, stabilný (op. labilný), odb. stacionárny, neprenosný (op. prenosný), ustálený, nepohyblivý, nehybný: stabilné, stacionárne, neprenosné technické zariadenie; ustálená, nepohyblivá mena, nepremenný (op. premenný), odb.: invariabilný (op. variabilný), invariantný (op. variantný): nepremenný, invariabilný, invariantný prvok, nemenlivý, nemeniteľný; neodstrániteľný, nezmazateľný: neodstrániteľná, nezmazateľná škvrna, stopa, neodmysliteľný: neodmysliteľná súčasť, nepodvratný, nezvratný: nepodvratná, nezvratná istota, nerozborný, nezničiteľný, nevykoreniteľný, pren. nerozbitný: nerozborné priateľstvo, nezničiteľné puto, nerozbitná jednota, kniž. utkvelý: utkvelá predstava, myšlienka pozri rovnaký 2. pozri pravidelný 3 ## stamodtade pozri odtiaľ ## stamodtadiaľ pozri odtiaľ ## stamodtiaľ pozri odtiaľ ## stan skladacie prenosné prístrešie z nepremokavej látky slúžiace na prechodné ubytovanie: vojenský stan; pri vode si deti postavili stan, šiator (prenosné prístrešie slúžiace na predaj alebo aj na bývanie): jarmočné šiatre; cigánsky šiator; bývať pod šiatrom ## stanár pozri výletník ## stanica miesto, kde zastavuje vlak alebo iný hromadný dopravný prostriedok; budova na tomto mieste s potrebnými zariadeniami na dopravné úkony: železničná, autobusová stanica, nákladná stanica, prestupná stanica, žel. nádražie (obvod stanice s koľajami a príslušným zariadením), zastávka (miesto, kde pravidelne zastavujú prostriedky hromadnej dopravy): zastávka električky; vystúpiť na ďalšej stanici, zastávke, hovor. zastar. štácia [Plávka] ## staniol cínová alebo alumíniová fólia používaná zväčša ako baliaci materiál: bonbóny balené do staniolu, alobal (alumíniová fólia na balenie pokrmov): piecť mäso v alobale ## stánok 1. jednoduchý nízky prístrešok ako pouličná predajňa: novinový stánok, kiosk: kvetinový kiosk, búdka: kúpiť si cigarety v búdke 2. pozri sídlo 3 ## stanovať pozri táboriť ## stanovisko pozri hľadisko 1, pomer 2 ## stanovište vyhradené miesto, na ktorom niekto, niečo stojí alebo vykonáva nejakú činnosť: stanovište taxíkov, kniž. post: palebný post, hovor. zastar. štand [Rázus] ## stanoviť pozri určiť 1 ## stanovy pozri poriadok 1 ## sťapnúť pozri zjesť ## stará pozri manželka ## starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho, mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládeže, zried. vystarávať sa [Rázus]: vystaráva sa o muža, opatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnik, dbať, držať, pestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detí, bedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonov, hľadieť: hľadí len na peniaze, výhody, dozerať, dohliadať, dávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišli, hľadieť si: Hľaďte si svojich vecí! 2. cieľavedome získavať, obstarávať, zaobstarávať, zaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncert, zadovažovať, zaopatrovať, hovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru 3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho, starostiť sa, mať starosť, byť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarí, trápiť sa, obávať sa, umárať sa, hovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte! pozri trápiť sa 4. pozri starieť sa ## starec starý muž: vyzerať ako starec, ded, dedo: starý, sivý ded, dedo, expr. starký: Čo porábate, starký?, expr.: dedko, deduško: Ako sa máte, dedko?, expr. zried. starúch [Švantner], kniž. kmeť: múdry kmeť, pejor. starigáň (obyč. v nadávkach): bruchatý starigáň, pejor. plesnivec (v nadávkach) ## stareckosť pozri senilita ## starecký ktorý je typický pre starca, dedovský, dedkovský: odkedy si ho pamätám, stále má rovnaký starecký, dedovský, dedkovský výzor, matuzalemský: matuzalemská postava, zostarnutý: myseľ má už celkom zostarnutú; zostarnutá tvár, senilný (telesne aj duševne slabý): niet s ním reči, je načisto senilný, roztrasený (od staroby): pozorovala babkine roztrasené pohyby, starý: staré, ale žiariace oči ## starectvo pozri senilita ## starejší človek, obyč. starší, poverený vedením svadobnej hostiny, starosvat, starý svat ## starena stará žena: chodiť ako starena, expr. starká: pomôcť starkej nastúpiť do autobusa, pejor. starucha: vyschnutá starucha [Vajanský], hovor. baba, expr. babka, hypok. babička, pejor.: babisko, babizňa, stariga, starigaňa ## starieť pozri starnúť ## starieť sa zaujímať sa o niekoho, niečo a zároveň chcieť ovplyvňovať niečo, starať sa, miešať sa, expr. pliesť sa: starie sa, mieša sa do cudzích, rodinných záležitostí; Nestarajte sa, nepleťte sa do nás!, zasahovať: rád by do všetkého zasahoval, hovor. expr. fušovať, fraz. expr. fušovať do remesla: do všetkého chce fušovať, subšt. kafrať: do všetkého kafre ## stariga pozri starena ## starigáň pozri starec ## starigaňa pozri starena ## starinársky pozri starobylý, starý 3 ## starinný pozri starobylý, starý 3 ## starizný pozri starý 1 ## starká 1. hovor. otcova alebo matkina matka, stará matka, hypok. stará mama: starká so starkým sedia v záhrade; stará matka so starým otcom ešte žijú, hypok.: babka, babička, baba, babenka, babinka: deti najviac počúvajú babku, babičku, babenku, subšt.: óma, ómama 2. pozri starena 3. pozri manželka ## starký 1. hovor. otcov alebo matkin otec, starý otec: starký, starý otec nám rozprával príbehy zo života, dedo, ded: môj dedo, ded bol mlynárom, hypok.: dedko, deduško, starý tata, starý tato, zastaráv. starý apo, fam. zastar. starý papa, subšt. ópapa 2. pozri starec 3. pozri manžel ## starnúť stávať sa starším, starým (op. mladnúť), ostarievať, zried. starieť: všetko okolo starne, ostarieva, starie, opotrebúvať sa (vekom alebo častým používaním sa stávať menej hodnotným): organizmus starne, opotrebúva sa, vädnúť (o človeku): žena pomaly vädne ## staroba neskoré obdobie ľudského života: sporil, aby mal pokojnú starobu, starosť: na starosť nemal kam ísť, vek: otec je už vo veku, pren. jeseň: jeseň života (začiatok staroby), pren. zjemn. šediny: pripomínať niekomu jeho šediny ## starobinec pozri chudobinec ## starobné pozri dôchodok 1 ## starobný pozri dôchodkový ## starobylosť starý ráz, charakter, pôvod niečoho, starodávnosť: starobylosť, starodávnosť jazyka, zastar. starovekosť: starovekosť rodiny ## starobylý ktorý bol v dávnej minulosti, ktorý z nej pochádza, starodávny: starobylé, starodávne kaštiele, dávny, dávnoveký, mnohoveký, pradávny: dávni, dávnovekí predkovia, obyvatelia; dávnoveká kultúra, starý (op. nový): staré pohanské zvyky, starosvetský, staromódny, nemoderný (op. moderný): starosvetský, staromódny nábytok, starožitný, starinársky, antikvárny (starobylý a vzácny, často aj dosť opotrebovaný): starožitné, starinárske, antikvárne predmety, historický (ktorý má určitú hodnotu, napr. umeleckú; ktorý je znakom, symbolom histórie): historické jadro mesta, historický kostým, muzeálny (patriaci do múzea): muzeálna pamiatka, archetypálny: archetypálny spôsob života, archaický, zried. archaistický (majúci starodávnu podobu): archaické výrazy, archaický jazyk, patriarchálny: patriarchálny spôsob života, zastar. starinný: starinná báj [Figuli] pozri starý ## stáročný 1. pozri dlhý 2 2. pozri starý 1 ## starodávnosť pozri starobylosť ## starodávny pozri dávny, starobylý, staromódny ## starodievocký pozri staropanenský ## starodievoctvo pozri staropanenstvo ## staroklasický pozri klasický 1 ## staromilský pozri konzervatívny 2 ## staromódny ktorý nezodpovedá súčasnému životnému štýlu (v obliekaní, bývaní, názoroch, správaní a pod.), ktorý vyšiel z módy, nemoderný, starý (op. moderný): staromódny, nemoderný účes; šaty staromódneho, nemoderného strihu; starý štýl písania, nemódny (op. módny), starodávny, pejor. predpotopný: nemódne, starodávne, predpotopné topánky, náhľady, starosvetský, expr. dedovský (pripomínajúci staršie časy): starosvetská skriňa; starosvetská, dedovská technika; starosvetské zvyky, prežitý, zastaraný, neaktuálny (obyč. o duchovných veciach): mať prežité, zastarané názory, spôsoby, konzervatívny, skostnatený (zotrvávajúci na starom, ťažko prijímajúci nové): konzervatívny otec, starožitný, starinársky (obyč. o predmetoch, ktoré sú staromódne, ale cenné): starožitný, starinársky nábytok, subšt. fotrovský pozri starý 3 ## staronový pozri obnovený, známy 1 ## starootcovský ktorý je zdedený po predkoch, starorodičovský, dedovský: spustnutý starootcovský, starorodičovský, dedovský majetok; vrátiť sa do starorodičovského, dedovského domu ## staropanenský ktorý je typický pre staré panny, staré dievky, starodievocký: staropanenský, starodievocký výzor; staropanenská, starodievocká rezervovanosť ## staropanenstvo stav starej panny, starodievoctvo: poznačilo ju staropanenstvo, starodievoctvo ## starorodičovský pozri starootcovský ## staroružový pozri ružový ## staroslávny pozri slávny 1 ## staroslovančina pozri staroslovienčina ## staroslovienčina stará cirkevná slovančina, zastar. staroslovančina, zried. slovienčina ## starosť 1. nepokoj mysle spôsobený niečím, čo sťažuje priebeh, fungovanie niečoho: mať veľké starosti; rozprával mi o svojich starostiach, ťažkosť: finančné, zdravotné ťažkosti, trápenie, súženie, expr. súžoba, poet. súžba (telesné alebo duševné utrpenie): mať trápenie s deťmi; prežívať radosť i súženie; ľudská súžba, hovor. problém: mať problémy so zdravím, bremeno, záťaž (ťažko doliehajúca povinnosť): daňové bremeno, daňová záťaž, ťarcha: striasť sa ťarchy, tieseň: finančná tieseň, tvŕdza: tvŕdza o robotu, bieda: po biede chodí, útrapy: vojnové útrapy, kniž. protivenstvo, nepríjemnosť: zažil už veľa nepríjemností, expr. klopota: denné klopoty, expr. súra: pomáhať tomu, kto je v súre, expr.: peklo, kalvária, oštara: s autom je len oštara, hovor. trampoty: so stavbou mal veľké trampoty, expr.: hryzovisko, zhryzovisko: jeho život je stále hryzovisko, hovor. expr. kríž: so ženou mal kríž, kniž. strasť: životné strasti, subšt. trable 2. pozri starostlivosť pozri staroba ## starosta volený najvyšší predstaviteľ mesta, obce: starosta Očovej, primátor (starosta mesta): primátor Bratislavy, richtár (v minulosti starosta obce), zastar. mešťanosta (starosta väčšieho mesta) ## starostiť sa pozri starať sa 3 ## starostlivosť úsilie o dobrý stav, úspešný vývin niekoho, niečoho: sociálna starostlivosť; venovať niekomu starostlivosť, starosť: starosť o rodinu pozri opatera ## starostlivý ktorému na niekom, na niečom záleží, a preto prejavuje o to starostlivosť; ktorý dbá o niekoho, niečo; ktorý svedčí o starostlivosti, bedlivý: starostlivý, bedlivý vychovávateľ; sprevádzal ho otcov starostlivý, bedlivý pohľad, pozorný, dôkladný: pozorná, dôkladná príprava; starostlivé, pozorné prezretie pacienta; dôkladná opatera, úzkostlivý (prehnane starostlivý): úzkostlivá matka, zastar. pamätlivý (ktorý sa o všetko stará, na všetko pamätá): pamätlivá gazdiná, kniž. dbanlivý ## starosvat pozri starejší ## starosvetský pozri starobylý, staromódny, zastaraný 1 ## starousadlík pozri usídlenec ## starovek obdobie od vzniku najstarších orientálnych civilizácií do zániku západorímskej ríše, antika (grécky a rímsky starovek; jeho kultúra a umenie) ## starovekosť pozri starobylosť ## starožitník obchodník so starožitnosťami, antikvár (kto obchoduje najmä so starými knihami) ## starožitný pozri starobylý, staromódny, starý 3 ## staršina hist. hlava kmeňa alebo rodu, náčelník, hist. vladyka ## staručký pozri starý 1 ## staručičký pozri starý 1 ## starušký pozri starý 1 ## starúch pozri starec ## starucha pozri starena ## starý 1. ktorý je v pokročilom alebo poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarý, nemladý, starší, hovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej žene, expr.: obstarožný, obstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzor, prestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratá, ostarený, ostarnutý, zostarený, zostarnutý; pokročilý (vekovo), expr.: staručký, staručičký, starušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičov, stáročný, prastarý, poet.: stáveký, stoveký, expr.: vekovitý, vekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dub, expr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná žena, pejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedo, pristarý (príliš starý), expr. zried. starizný pozri starecký 2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciach, opotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčku, ošumelý, ošúchaný, obnosený, obdratý, zodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté tenisky, ojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené auto, expr.: obstarožný, obstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdy, tvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chlieb, expr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty 3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový), starobylý, starodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestá, dávny, dávnoveký, odveký, pradávny, prastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisy, dlhoročný, mnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvo, starosvetský, staromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytok, starožitný, starinársky, antikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmety, historický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatka, archaický, zried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazy, zastar. starinný: starinná báj [Figuli], kniž. zašlý: zašlé časy, zabudnutý, pren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesne, hovor. predpotopný, pamätnícky: pamätnícke časy 4. pozri bývalý 5. pozri zastaraný, staromódny 6. pozri ošúchaný, známy 7. pozri pôvodný 8. pozri skúsený, nadriadený, riaditeľ 9. pozri manžel ## stať 1. pozri článok 1 2. pozri časť ## stať sa (o udalostiach) skutočne prebehnúť v istom čase, realizovať sa v konkrétnom čase, uskutočniť sa, odohrať sa: včera sa stala, odohrala závažná vec; veril, že sa všetko stane, uskutoční tak, ako znel sľub, prihodiť sa, kniž.: udiať sa, udať sa: za ten čas sa veľa toho prihodilo, ud(i)alo, poet. zdiať sa: Čo sa tam divné zdialo? [Sládkovič], prísť, dôjsť (k niečomu), nastať (začať byť): všetci dúfali, že príde, dôjde k zmene; čakala, že nastane zázrak, hovor. pritrafiť sa, naďabiť sa, zastaráv. pridať sa (často náhodou): pridala sa nám cestou veselá príhoda; v živote sa všeličo pritrafí, porobiť sa (iba v 3. os. jedn. č.): Čo sa tu porobilo?; niečo sa mu porobilo s očami, postávať sa, popridávať sa, expr. popremieľať sa (o viacerých udalostiach): doma sa od tvojho odchodu postávalo veľa vecí, expr. premlieť sa: na tomto mieste sa premlelo veľa bitiek, neos. povodiť sa, zried. poviesť sa: nedobre sa mu povodilo, poviedlo, zájsť (niekoho): zašlo nás nešťastie, zbehnúť sa, zmlieť sa, zomlieť sa, expr. skúriť sa (náhle, nečakane sa stať): všetko sa to zbehlo odrazu; Čo sa medzi nimi skúrilo?, expr. šuchnúť sa (o drobnej, bezvýznamnej alebo zatajovanej udalosti): vždy vie, kde sa čo šuchne, pozachodiť, pozachádzať (obyč. o nešťastí): všeličo ho vo svete pozachodilo, všeličo sa mu stať pozri postaviť sa ## stáť 1. byť v istej (zvyčajnej) polohe, zaujímať isté postavenie, byť: budova tu stojí, je od minulého storočia; na stole stáli, boli poháre; stáť, byť na čele hnutia; Kto stojí, kto je v pozadí?, nachádzať sa, nachodiť sa, vyskytovať sa, jestvovať, existovať: nachádzajú sa, nachodia sa medzi nami aj odporcovia; vyskytujú sa, jestvujú tu viaceré možnosti 2. (používané v rozkazovacom spôsobe stáť!) nehýbať sa z miesta, zastaviť činnosť, stop!, zastaviť!, stoj!, pozor!: Stáť, stop, pozor, ďalej sa nedá ísť! 3. nebyť v činnosti, nefungovať, nejsť: výroba stojí, nejde; hodiny stoja, nefungujú, hovor. expr. štrajkovať: auto štrajkuje 4. byť na strane niekoho, prejavovať sympatie, podporu niekomu, niečomu, podporovať (niekoho), držať (s niekým), nadŕžať (niekomu): chlapci stoja pri učiteľovi, podporujú ho, držia s ním, nadŕžajú mu; stáť za spravodlivými požiadavkami, podporovať ich, pomáhať (poskytovať pomoc): pomáhať niekomu, stáť pri niekom v ťažkostiach, chrániť, hájiť: zákon chráni, háji záujmy detí, stojí za ich záujmami 5. neustupovať, nepopúšťať zo svojho stanoviska, trvať, pridŕžať sa: stojím, trvám na svojom návrhu; pridŕžam sa týchto názorov, naliehať, nástojiť (dôrazne žiadať, vymáhať): stojíme, nástojíme na našich požiadavkách; nalieha, aby sa sľúbené dodržalo, fraz. stáť si v slove 6. pozri zaujímať sa 7. pozri závisieť 8. pozri jestvovať 9. pozri pristať 2 mať hodnotu vyjadrenú obyč. v peniazoch, mať cenu: fľaša koňaku stojí, má cenu 200 korún; Koľko to stojí? Akú to má cenu?, hovor. koštovať: Koľko koštuje meter látky?, hovor. prísť: tovar takto príde lacnejšie ## sťať 1. seknutím, zatnutím (obyč. sekerou) oddeliť, zoťať: sťať, zoťať strom, zrúbať, odťať, uťať, odseknúť, useknúť, zoseknúť: zrúbať, odťať vrchovec stromu; uťať, zoseknúť, odseknúť konár, odrezať (jedným rezom), hovor. expr.: sfakliť, odfakliť: odrezať, odfakliť vršok niečoho, vyrúbať, vyťať (rúbaním, ťatím odstrániť): vyrúbať strom, ker, pozotínať, postínať, povytínať (postupne) 2. vykonať popravu odseknutím hlavy, zoťať: sťali ho, zoťali ho za vraždu, popraviť (odťatím hlavy): odsúdeného sťali, popravili, kniž. dekapitovať 3. pozri zbiť 3 ## sťať sa pozri opiť sa ## statický pozri nehybný ## státisícový pozri veľký 1, obrovský ## statív pozri stojan, podstavec ## statkár majiteľ väčšieho hospodárstva, veľkostatkár: dedinský statkár, veľkostatkár, latifundista, hist. zemepán, hist.: agrárnik, agrár (statkár v období 1. ČSR), veľkofarmár (majiteľ veľkej farmy alebo viacerých fariem) ## statný pozri urastený, silný 1, mocný 2 ## statočnosť 1. vlastnosť konať zodpovedne a v súlade so cťou, počestnosť, čestnosť, poctivosť: vyznačovať sa statočnosťou, čestnosťou, počestnosťou, poctivosťou, svedomitosť (vlastnosť vykonávať povinnosti spoľahlivo): bol známy svedomitosťou v práci, charakternosť: charakternosť konania 2. pozri odvaha ## statočný ktorý sa vyznačuje čestnosťou, mravnosťou, odvahou a pod. (o človeku); ktorý svedčí o týchto vlastnostiach, čestný, charakterný: statočný, čestný, charakterný človek, poctivý (ktorému je cudzie klamstvo, podvod a pod.): stratené veci vrátil poctivý nálezca, rýdzi: rýdza povaha, svedomitý (konaný so zmyslom pre zodpovednosť, vyznačujúci sa tým): svedomitá robota bola preňho samozrejmosťou, počestný, slušný, poriadny (mravne bezúhonný): hľadať si počestnú, slušnú ženu; viesť poriadny život, dobrý, čistý: má dobré, čisté úmysly, udatný, hrdinský, kniž. chrabrý (vyznačujúci sa nevšednou odvahou, odhodlaním): zvíťaziť v udatnom, hrdinskom boji; chrabrí bojovníci ## statok hromad. úžitkové domáce zvieratá, najmä kravy, býky, teľce, často i ošípané, ovce, kozy, kone: plemenný statok, chovať statok, dobytok: hovädzí dobytok, hromad. lichva: vyhnať lichvu na pašu hist. väčší pozemkový majetok, väčšie hospodárstvo: dedičný statok, veľkostatok (statok s veľkou rozlohou): vyvlastniť veľkostatok, majer (statok na odľahlom mieste od osady): pracovať na majeri, domínium: majiteľ domínia, latifundium ## statua pozri socha ## status pozri situácia 1 ## sťatý pozri opitý 1 ## stav 1. súhrn vlastností charakteristických v istom čase pre niečo, pre niekoho, situácia: finančný stav, finančná situácia podniku, okolnosti, pomery (celkový stav): zlý stav, zlé pomery v spoločnosti; okolnosti mu nedovoľujú konať inak, postavenie, položenie, rozpoloženie: ocitnúť sa v nevýhodnom postavení, položení; duševné rozpoloženie, pozícia (stav so zreteľom na okolie): jeho pozícia v rodine nebola dobrá, kondícia, hovor. forma (fyzický alebo duševný stav): byť v dobrej kondícii; slabá forma futbalistu 2. pozri situácia 1 3. pozri povolanie 1 4. pozri skupina 2 5. pozri krosná ## stavanie pozri dom 1 ## stavárčina pozri staviteľstvo ## stavarina pozri staviteľstvo ## stavať 1. technickými prostriedkami utvárať stavbu alebo akékoľvek väčšie technické dielo: stavať si chatu, stavať mosty, pomníky, domy, kanály, budovať (vo väčšom rozsahu): budovať sídliská, priehrady, murovať, kraj. múrať (stavať z tehál, tvárnic a malty): murovať pec 2. pozri klásť 3. pozri spoliehať sa 4. pozri zakladať 3 ## stavať sa 1. prejavovať k niekomu, niečomu istý postoj, mať/zaujímať postoj, mať/zaujímať stanovisko: k veci má kladný postoj; k vyhláseniu zaujíma záporné stanovisko 2. pozri zasadzovať sa 3. pozri tváriť sa ## stávať sa pozri diať sa ## stavba 1. činnosť pri vytváraní budov, technických diel: stavba domu, mesta, výstavba: výstavba sídliska 2. pozri budova 3. pozri systém, zloženie, zostava ## stavebnina stavebný materiál, stavivo: obchod so stavebninami, so stavivom ## stavec pozri kĺb ## stáveký 1. pozri dlhý 2 2. pozri starý 1 ## stavenisko pozri dom 1 ## stavisko pozri dom 1, budova ## staviť 1. dať do stávky, postaviť (do hry): staviť na favorita; stavil, postavil všetko na jednu kartu, nesprávne vsadiť 2. pozri zadržať 1, zastaviť 1 ## staviť sa 1. dohodnúť medzi sebou hru založenú na tom, že vyhráva ten, koho tvrdenie je správne, uzavrieť/uzatvoriť stávku: stavili sa o sto korún, uzavreli, uzatvorili stávku na sto korún; Stavme sa, že prehráš!, nesprávne vsadiť sa 2. pozri zastaviť sa 2 ## staviteľ pozri architekt ## staviteľstvo technický odbor zaoberajúci sa stavaním: študovať staviteľstvo na vysokej škole, architektúra (stavebné umenie): ľudová architektúra, hovor. stavárčina, subšt. stavarina ## stavivo pozri stavebnina ## sťažeň pozri stĺp 1 ## sťažený pozri ťažký 3 ## sťažieť pozri oťažieť ## sťažiť pozri zhoršiť ## sťažka pozri ťažko 1, ťažko 2 ## sťažnosť prejav nesúhlasu, nespokojnosti s niekým, s niečím: podať písomnú sťažnosť na ministerstvo, ponosa: na nájomníka prišla ponosa, žaloba: stále počúvam na teba žaloby; podať žalobu (obvinenie pred súdom), nárek, expr.: lamentácie, lamenty: jednostaj počúvam lamentácie, zastar. sťažoba [Kalinčiak], arch. žehra [Kukučín], práv. rekurz (sťažnosť proti rozhodnutiu súdu alebo úradu) ## sťažoba pozri sťažnosť ## sťažovať sa vyslovovať pred niekým, niekomu nespokojnosť s nejakou skutočnosťou, stavom a pod., ponosovať sa: sťažovať sa, ponosovať sa na zlé pracovné podmienky, na vedenie, na manžela, na obsluhu, žalovať sa (obyč. s citovým prízvukom): žaluje sa, že sa jej ukrivdilo, ťažkať si, poťažkávať si: poťažkával si na chorobu, zastar. ťažobiť si, zried. ťažkať sa, nár. ťažkalovať si (obyč. menej dôrazne, menej intenzívne): trocha si ťažkali, že sa im nik nevenoval; dobre sa má, neťažká si, vzdychať, nariekať, bedákať, expr.: lamentovať, fňukať, horekovať, nár. túžiť sa (citovými prejavmi, rečou si uľavovať pri vyjadrovaní nespokojnosti s niečím): nechcem pred vami vzdychať, nariekať, vyriešim si veci sám; bedáka, horekuje, že má malý plat pozri bedákať ## steak pozri rezeň ## steblo nadzemná dutá časť rastliny, z ktorej vyrastajú klasy alebo plody podobné klasu: s. kukurice, byľ, byľa: niekoľko býľ trávy, pšenice ## steh časť nite medzi dvoma vpichmi ihlou pri šití; pretiahnutie nite ihlou cez látku: rovný steh, hovor. štich: zošiť niečo niekoľkými štichmi, hovor. zastaráv. ferc ## stehovať zošívať dlhými stehmi, robiť stehy (obyč. na skúšku, predbežne), zostehovávať, hovor. zastaráv. fercovať, zastar. heftovať: v ruke narýchlo stehuje, fercuje blúzu, aby ju mohla na druhý deň zošiť, expr. vrbcovať (zašívať, zošívať neodbornými, neobratnými stehmi) ## stekať pozri tiecť 1 ## stekať sa pozri zliať sa ## steľ pozri stelivo ## stelesnený 1. ktorý sa stal skutočnosťou, ktorý nadobudol určitú konkrétnu podobu, kniž.: zhmotnený, zosobnený: stelesnená, zhmotnená umelcova predstava; zhmotnený, zosobnený sen, zviditeľnený: zviditeľnená túžba 2. expr. (o človeku s výraznou vlastnosťou), zosobnený: stelesnené, zosobnené zlo, samý: samá dobrota, kniž. vtelený: vtelená krása, naozajstný, ozajstný, opravdivý, skutočný: naozajstná, ozajstná, opravdivá nevinnosť ## stelesniť pozri zobraziť, zosobniť ## stelivo materiál používaný na podstielanie pre dobytok: zásoby steliva, podstielka: slama na podstielku, zried. steľ [Urban] ## stelnatieť pozri stučnieť ## stemnieť 1. stratiť jasnosť, stať sa temným, tmavým, stemniť sa, stmavieť, stmavnúť, otmavieť, otmavnúť: obloha stemnela, stemnila sa, stmav(e)la; vlasy mu otmav(e)li, potemnieť, potmavieť (v menšej miere): hlas mu potemnel, stemnel; vonku potemnelo; vlasy mu potmaveli, zatemniť sa (stať sa temným ako celok): mesiac zašiel, les sa zatemnil, zried. stemravieť, zried.: stmieť sa, stmiť sa: svet sa stmel pozri zotmieť sa 2. pozri zamračiť sa ## stemniť sa pozri stemnieť 1 ## stemravieť pozri stemnieť 1 ## stena 1. zvislá časť stavby ohraničujúca priestor miestnosti, najmä dovnútra obrátený povrch tejto časti: posuvná stena, písať po stenách, zatĺcť klinec do steny, múr (obyč. vonkajšia časť): oporné múry, postaviť sa k múru, priečka (stena rozdeľujúca istý priestor): izba prehradená murovanou priečkou 2. pozri svah ## stenať vydávať stony, hlasné, bolestné vzdychy a vyjadrovať tak pocity bolesti, žiaľu; so stonmi, vzdychmi hovoriť, vzdychať: od bolesti kričí a stene, stoná, vzdychá; matka stene, že nemá čo dať jesť deťom, expr.: skuhrať, stukať, ufkať: celý deň na posteli skuhre, stuká, ufká, expr. zried. hekať, postenávať, postonávať (občas, chvíľami stenať), expr.: stenkať, stonkať, postenkávať, postonkávať (slabo, chvíľami stenať), expr.: jajkať, jajčať, jojkať, jojčať, jujkať, jujčať (pri stenaní opakovať citoslovcia jaj, joj, juj), expr. ochkať (pri stenaní opakovať citoslovce och) pozri bedákať ## stonať vydávať stony, hlasné, bolestné vzdychy a vyjadrovať tak pocity bolesti, žiaľu; so stonmi, vzdychmi hovoriť, vzdychať: od bolesti kričí a stene, stoná, vzdychá; matka stene, že nemá čo dať jesť deťom, expr.: skuhrať, stukať, ufkať: celý deň na posteli skuhre, stuká, ufká, expr. zried. hekať, postenávať, postonávať (občas, chvíľami stenať), expr.: stenkať, stonkať, postenkávať, postonkávať (slabo, chvíľami stenať), expr.: jajkať, jajčať, jojkať, jojčať, jujkať, jujčať (pri stenaní opakovať citoslovcia jaj, joj, juj), expr. ochkať (pri stenaní opakovať citoslovce och) pozri bedákať ## stenavý pozri plačlivý 1 ## stonavý pozri plačlivý 1 ## stenčiť sa 1. pozri zmenšiť sa 2. pozri schudnúť ## stenkať pozri stenať ## stenknúť pozri schudnúť ## stenknutý pozri chudý ## stenograf kto stenografuje, rýchlopisec, zastar. tesnopisec ## stenografia špeciálny druh úsporného písma na rýchle zapisovanie reči, rýchlopis, zastar. tesnopis ## step rozsiahla, málo zavlažovaná rovina zarastená trávou a nízkymi rastlinami: trávnatá step, pusta (maďarská trávnatá step), pampa (juhoamerická step), savana (tropická step so stromovitým porastom) ## steperiť sa 1. pozri spadnúť 1 2. pozri vstať 2 ## steplieť pozri otepliť sa ## stepliť pozri zohriať ## stepliť sa pozri otepliť sa ## stereotyp pozri stereotypnosť ## stereotypnosť ustavičné opakovanie sa niečoho, jednotvárnosť, šablónovitosť, stereotyp (zaužívaný, ustálený spôsob konania, reagovania a pod.): stereotypnosť, jednotvárnosť, šablónovitosť práce; stereotyp prednesu, monotónnosť: monotónnosť života, nezáživnosť, fádnosť, nudnosť: nezáživnosť, fádnosť, nudnosť filmu, šedivosť: šedivosť opisu, suchopárnosť, kniž. suchota: suchopárnosť, suchota tlače ## stereotypný ktorý je zaužívaný, vžitý a už sa nemení; ktorý sa stále opakuje, ten istý, bez zmien alebo nových prvkov, rovnaký: stereotypná, stále rovnaká úsečná odpoveď, jednotvárny, fádny, monotónny (bez oživujúcich, výrazných prvkov, ničím nezaujímavý): nevedel zmeniť svoj jednotvárny, fádny, monotónny život; fádny, monotónny prednes, nezáživný, suchopárny, nudný (ktorý svojím stereotypom odpudzuje, znechucuje): nezáživná, suchopárna činnosť; nudné dialógy scenára, sivý, šedivý, subšt. šedý (bez ozvláštnenia, oživenia): sivý, šedivý opis – nijaká poézia; prechádzať šedivou, šedou neobývanou krajinou, schematický, šablónovitý (robený podľa schémy, šablóny): schematické, šablónovité prednášky nudili študentov, jednostranný: jednostranná strava (op. pestrá) ## sterigať sa pozri spadnúť 1 ## sterilita pozri sterilnosť 1, sterilnosť 2 ## sterilizovať 1. zbaviť choroboplodných zárodkov, mikróbov: sterilizovať prostredie, dezinfikovať (odstrániť možnosť infekcie mikróbmi a pod.): dezinfikovať všetko šatstvo, vyvariť (varom zbaviť mikróbov, nečistoty a pod.): vyvarí, sterilizuje chirurgické nástroje 2. umelým zásahom spôsobovať neplodnosť (u ľudí aj u zvierat), kastrovať (zbavovať pohlavných žliaz, obyč. zvieratá), miškovať (domáce zvieratá): miškuje býčka, vyrezať (dok.) ## sterilnosť 1. stav niečoho bez choroboplodných zárodkov a mikróbov, sterilita: sterilnosť, sterilita nástrojov, obväzov, roztokov 2. neschopnosť plodnosti, sterilita: sterilnosť, sterilita včiel, stromov, neplodnosť, jalovosť: neplodnosť, jalovosť zvieraťa, neúrodnosť: neúrodnosť pôdy ## sterilný 1. pozri čistý 1 2. pozri neplodný 1, jalový 1 ## stesk pozri smútok ## stewardka pozri letuška ## stiaď pozri odtiaľ ## stiahnuť 1. ťahaním dostať niečo odniekiaľ, obyč. smerom dolu: stiahnuť niekoho z postele; stiahnuť čiapku na oči, strhnúť (prudkým pohybom): strhnúť obväz z rany, plagát zo steny, zvliecť, sňať: zvliecť, sňať si prsteň, zobliecť (šaty alebo ich súčasť), zosunúť (sunutím dať dolu): zosunul z auta debny, zošuchnúť (šuchnutím dať dolu): zošuchla prikrývku na zem, posťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest) 2. ťahom, draním a pod. odstrániť niečo alebo zbaviť niečoho, odrať: stiahnuť, odrať kožu z barana; stiahnuť, odrať zajaca, olúpať: olúpať, stiahnuť kožku z ovocia, zvliecť, zvlieknuť: zvliekli zo zajaca kožu, posťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest) 3. ťahom, sťahovaním zmenšiť obvod, pevnejšie dať k sebe, utiahnuť, pritiahnuť, zatiahnuť: stiahli, utiahli si opasok; uzol treba ešte viac stiahnuť, pritiahnuť; zatiahnuť slučku, zakosíliť (uzol, slučku), podviazať: podviazať cievu, pupočnú šnúru, zovrieť: zovrel ruky tesne k sebe, stisnúť: neos. stislo, stiahlo mu hrdlo od žiaľu, posťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach) 4. (o tvári alebo jej časti) poskladať do vrások, záhybov pri rozličných, obyč. negatívnych psychických stavoch alebo pri pocitoch bolesti, zmraštiť, zvraštiť, zmŕštiť: stiahol, zmraštil tvár do grimasy; od hnevu zvraštil, zmŕštil obočie, zhúžvať, zhúžviť: s nevôľou zhúžval, zhúžvil čelo, skrčiť: skrčil plecia do kabáta, zachmúriť, zamračiť: zachmúril, zamračil tvár pri synovej odpovedi, expr. pozberkať, posťahovať (na rozličných miestach) 5. obyč. zhromaždiť a odsunúť, sústrediť, odvolať: stiahnuť, sústrediť armádu, posádku; odvolať návrhy 6. vziať istú časť zo sumy, strhnúť: stiahnuť, strhnúť z honorára 7. pozri zviesť 4 ## stiahnuť sa 1. pozri schúliť sa, utiahnuť sa 1 2. pozri zmraštiť sa 1, zmraštiť sa 2 ## stiecť sa pozri zliať sa 1 ## stielka pozri vložka 1 ## stieniť pozri zatieniť 1 ## stierač pozri stieradlo ## stieračka pozri stieradlo ## stieradlo nástroj na stieranie, zotieranie, vytieranie niečoho: elektrické stieradlo skla, stierač: zapnúť stierač na aute, stieračka: stieračkou vytrieť krém z misy ## stierať pozri utrieť ## stierať sa pozri miznúť 1 ## stierka jednoduchý nástroj na stieranie vápna, sadry, farby alebo na vyrovnávanie nerovnosti povrchu, hovor. špachtľa: murárska, maliarska stierka, špachtľa ## stiesňať sa pozri hanbiť sa ## stiesnenosť pozri depresia 1 ## stiesnený 1. pozri malý 1, tesný 3 2. pozri skľúčený, smutný ## stiesňovať pozri skľučovať ## stiesňujúci pozri ťaživý, skľučujúci ## stigma pozri znak 2 ## stigmatizovať pozri poznamenať 3 ## stíhač pozri prenasledovateľ ## stíhať 1. usilovať sa dochytiť niekoho, prenasledovať: obzerá sa, či ho dakto nestíha, neprenasleduje, chytať, lapať, honiť, naháňať (často s cieľom uloviť alebo potrestať): chytajú, lapajú zver; honia, naháňajú líšku, zlodeja, perzekvovať (vystupovať proti niekomu z pozície moci, obyč. z politických príčin): perzekvovať veriacich 2. nepriaznivo, nepríjemne zasahovať, postihovať, zastihovať: stíha, postihuje, zastihuje nás jedno nešťastie za druhým, prenasledovať, trápiť, sužovať: už roky oblasť prenasleduje sucho; trápia, sužujú ich pohromy, doliehať, expr. prikvačovať: doliehajú na nás, prikvačujú nás choroby 3. pozri trestať 1 4. pozri nasledovať 2 5. pozri stačiť 3 ## stíhateľ pozri prenasledovateľ ## stíhateľný pozri trestný ## stihnúť 1. mať dosť času na niečo, stačiť, mať čas, mať kedy: zaplaťte za mňa, ja som nestihol, nestačil, nemal som čas, nemal som kedy 2. prísť včas niekam, včasným príchodom dosiahnuť cieľ, zastihnúť, dostihnúť: matku stihli, zastihli ešte živú; autobus ešte dostihneš, zachytiť (nájsť niekde): správa ma zachytila, stihla doma; dážď ich zachytil v hore, chytiť, dochytiť: ešte som poštára (do)chytil, stretnúť: stretlo ho nešťastie, zájsť, prikvačiť: zašla ich, prikvačila ich noc 3. mať možnosť, mať príležitosť, môcť: robia, čo stihnú, môžu; pýta sa, kde stihne, môže nakúpiť 4. pozri stíhať 2 5. pozri stačiť 2, stačiť 3 ## sticha pozri ticho 1 ## stíchať pozri tíchnuť ## stíchnuť 1. prestať sa ozývať (o zvukoch alebo ich zdroji), zatíchnuť, umĺknuť, zmĺknuť, zamĺknuť: krik na ulici stíchol, zatíchol, umĺkol; piesne pomaly stíchli, umĺkli, z(a)mĺkli; naraz všetci v rozhovore stíchli, z(a)mĺkli, utíšiť sa: smiech sa zrazu utíšil, zanemieť, expr. znemieť, onemieť, expr. zamrieť, poet. zmrieť, odmlčať sa (prestať istý čas hovoriť): zanemieť, onemieť od strachu, úžasu; načas sa odmlčal, expr. zried. ponemieť: deti od prekvapenia ponemeli, expr.: začúchnuť, učúchnuť: zhromaždenie prekvapene začúchne; spev učúchne, pritíchnuť (sčasti, trocha stíchnuť): plač pritíchol, oslabnúť, zoslabnúť, ochabnúť, utíchnuť (stratiť na intenzite, sile; o zvuku): bubny neutíchli, ustať: zavíjanie vetra ustalo, kniž. pohasnúť: smiech naraz pohasne, zried. zahluchnúť: ozvena zahluchla v diaľke pozri stíšiť sa 2. skončiť svoju existenciu, prestať jestvovať (obyč. o prírodných javoch, zvukoch a pod.), prestať, ustať, ustúpiť, utíchnuť: búrka po hodine prestala, ustala, ustúpila, pominúť, zaniknúť: bolesť po tabletke pominie; spev v diaľke zanikne ## stimul pozri podnet ## stimulácia pozri podnet ## stimulačný pozri povzbudivý ## stimulans 1. pozri podnet 2. pozri dráždidlo ## stimulatívny pozri povzbudivý ## stimulovať pozri podnietiť 1, povzbudiť ## stimulujúci pozri povzbudivý ## stínať pozri sťať, pozri rúbať 1 ## stisk pozri tlačenica ## stískať 1. tlakom, tisnutím dávať k sebe, dovedna alebo smerom dolu, stláčať, stlačovať, tlačiť, tisnúť: stíska, stláča v ruke vreckovku; stíska, tlačí, tisne kľučku; tisne si dieťa k sebe, zvierať, zovierať: z(o)viera pery, ceruzu v prstoch, zatínať (pevne stískať): zatína päste, žmoliť, mädliť, expr.: mäkušiť, miagať, mliagať: žmolí, miaga v dlani papier; v rozpakoch mädlí, mäkuší zásteru, objímať (obopínať rukami, obyč. pri citovom prejave), túliť (nežne tlačiť k sebe): objíma ženu, stíska ju, túli si ju k sebe, expr. oblápať 2. pozri šetriť 2 ## stískať sa pozri tlačiť sa 2 ## stisnúť pozri stískať, pozri stlačiť, zovrieť 1 ## stisnúť sa silou, tlakom sa dať k sebe, dovedna, stlačiť sa, zovrieť sa: ľudia sa stisli, stlačili do hlúčika; päste sa zovreli, stiahnuť sa: srdce, hrdlo sa stiahlo, zovrelo, postískať sa, potískať sa, postláčať sa (postupne): Postláčajte, postískajte sa ešte trocha ďalej!, natlačiť sa, natisnúť sa, napchať sa (tlačením sa umiestniť): do komôrky sa natlačili, natisli, napchali všetci, utisnúť sa: Utisnite sa k sebe!, stúliť sa: hlavy sa stúlili do kôpky ## stíšený ktorý sa stal tichším, ktorý stratil na intenzite, stlmený, zoslabený, zmiernený: stíšený, stlmený zvuk večernej harmoniky; zoslabený, zmiernený vietor, tlmený, tichý, polohlasný: tlmený, tichý, polohlasný nočný hovor ## stíšiť 1. pozri utíšiť 2 2. pozri spomaliť ## stíšiť sa 1. stať sa tichším, tichým (o zvuku), stlmiť sa: hovor sa stíšil, stlmil, pritlmiť sa (trocha): smiech z vedľajšej izby sa pritlmil, pritíchnuť (sčasti, trocha): všetko vôkol pritíchlo 2. stratiť na intenzite, sile, zmierniť sa, utíšiť sa: nával hnevu sa stíšil, zmiernil; plač sa utíšil, oslabnúť, zoslabnúť, ochabnúť: víchor (z)oslabol, ochabol, upokojiť sa: jeho žiaľ sa trocha upokojil, zvoľniť sa, spomaliť sa: tempo sa zvoľnilo, spomalilo pozri stíchnuť 1 ## stlačiť tlakom zapôsobiť na niečo, a tým obyč. zmenšiť objem niečoho alebo dostať niečo do nižšej, príp. inej polohy, stisnúť, zovrieť: stlačiť, stisnúť päste, pery; stlačiť, stisnúť páku; zovrieť v ruke list, pritlačiť, pritisnúť, potlačiť: pritlačiť tlačidlo zvonca; potlačiť páku, pristúpiť (nohou): pristúpiť brzdu, postláčať, postískať, potískať (viackrát): postláčať, postískať šaty do batoha; cestujúci potískaní v strede autobusu, stľapkať (tľapkaním stlačiť): cesto stľapká na pagáč, sploštiť, expr. stľapčiť, spľaštiť, hovor. expr. zmangľovať (tlačením urobiť ploským): cesto sploštila na posúch; klobúk si rukou uprostred stľapčil, spľaštil; sedením si zmangľoval šaty, expr.: zgniaviť, zdláviť, podláviť, zmrviť: zgniavené, zdlávené ovocie; zmrvená tráva, tech. skondenzovať: skondenzovať paru, odb. skomprimovať: skomprimovať vzduch, pohonnú zmes ## stlačiť sa pozri stisnúť sa ## stľapčený pozri ploský ## stľapčiť pozri sploštiť 1, stlačiť ## stľapkaný pozri ploský ## stľapkať pozri stlačiť ## stľapkavený pozri ploský, spľasnutý ## stľapnúť pozri spľasnúť 2 ## stlať sa 1. pozri ukladať sa 1 2. pozri rozprestierať sa 1 ## stĺcť pozri zbiť 1, zbiť 2, zbiť 3 ## stĺcť sa pozri pobiť sa ## stlieť pozri spráchnivieť ## stĺkať pozri hlobiť 2 ## stlmený pozri stíšený, tlmený ## stlmiť pozri utlmiť 1 ## stĺp 1. voľne stojaca vyššia hrubšia tyč, obyč. upevnená v zemi: telefónny, telegrafný stĺp; hrada podopretá stĺpom; morový stĺp (pamätník obetí moru), stožiar (vysoký stĺp alebo konštrukcia stĺpov na upevnenie niečoho): lodný stožiar, stožiar elektrického vedenia, sťažeň (stĺp na pripevnenie lodných plachiet, vlajok a pod.): vytiahnuť zástavu na stožiar, obelisk (vysoký štíhly hranol zakončený v tvare pyramídy): víťazný obelisk, hovor. kandeláber (stĺp na pouličné lampy, zástavy a pod.), stav. pylón (ozdobný stĺp tvaru zrezaného ihlana) 2. nosný prvok stavebnej konštrukcie: chrámové stĺpy, pilier (stĺpová opora stavebnej konštrukcie): betónový pilier, stav. pilóta (stĺp vpravený do zeme): mostné pilóty 3. pozri opora 2 ## stĺpec 1. menší stĺp, stĺpik: stĺpce, stĺpiky zábradlia 2. pozri rubrika 1, rubrika 2 ## stĺpik pozri stĺpec 1 ## stĺpikovitý pozri podlhovastý ## stĺpkovitý pozri podlhovastý ## stĺpkom pozri dohora 1 ## stĺpom pozri dohora 1 ## stĺporadie pravidelne usporiadaný rad stĺpov tvoriacich architektonický celok a ohraničujúcich istý priestor: mramorové stĺporadie, kolonáda (široká krytá otvorená chodba so stĺporadím): kúpeľná kolonáda, stav. ambit (otvorená stĺpová chodba) ## stlstnúť pozri stučnieť ## stmavieť pozri stemnieť 1 ## stmavnúť pozri stemnieť 1 ## stmelený pozri jednotný 1, súdržný ## stmeliť 1. pozri tmeliť 2. pozri spojiť 3, zjednotiť ## stmeľovať 1. pozri tmeliť 2. pozri spojiť ## stmieť sa 1. pozri zotmieť sa 2. pozri stemnieť 1 ## stmiť sa 1. pozri zotmieť sa 2. pozri stemnieť 1 ## stmievať sa neos. stávať sa tmavým, temným, ubúdať denného svetla, zotmievať sa, zmrákať sa, zmrkávať sa, mrkať (sa): v zime sa rýchlo stmieva, zmráka; už sa zmrákalo, mrkalo, keď sme prišli na miesto, kniž. šeriť sa: v izbe sa už šerí, poet. súmračiť sa [Ondrejov], tmiť sa: začína sa tmiť, zvečerievať sa, večeriť sa (schyľovať sa k večeru): zvečerieva sa, večerí sa a nás ešte čaká dlhá cesta, nociť sa (schyľovať sa k noci), zried. pritmievať sa: už sa pritmieva ## stobohovať pozri kliať ## stocentový pozri ťažký 1 ## stočiť pozri skrútiť 1, skrútiť 2 ## stočiť sa 1. pozri skrútiť 2. pozri odbočiť 1 ## stodola hospodárska budova na ukladanie nevymláteného obilia, slamy, sena a pod.: drevená stodola, humno: zviezť obilie do humna, holohumnica, kraj. pajta ## stoh 1. veľká kopa naukladanej slamy, krmovín a pod.: stoh sena, kozol: postaviť kozol 2. pozri kopa 1, kopa 2 ## stoický pozri pokojný 2, chladnokrvný 1 ## stojačky pozri postojačky, stojato ## stojan zariadenie, na ktoré sa veci kladú, vešajú, pripevňujú: stojan na dáždniky, na rysovaciu dosku, statív (stojan na pripevnenie prístrojov): statív na fotografický aparát, podstavec: podstavec s kvetmi, pult (stojan na noty, na písanie a pod. so šikmou doskou): dirigentský, rečnícky pult, koza, kôň (druh stojana): podložiť kozu pod lešenie, kôň na pílenie dreva, slang. štafľa (maliarsky stojan) ## stojato postaviac do polohy alebo stojac v polohe kolmej na vodorovnú os, hore koncom, nastojato, pís. i na stojato: knihy vložil do poličky stojato, nastojato, zvisle, zvislo, vertikálne: zvislo uložené fľaše, stojačky, postojačky, stojmo: chladničku treba prepravovať stojačky, stojmo, fraz. hore koncom ## stojatý 1. pozri zvislý 2. pozri nehybný ## stojka pozri podpora 1 ## stojme pozri hneď 1, rýchlo ## stojmo pozri postojačky, stojato ## stok pozri sútok ## stoka pozri kanál 1 ## stokať pozri pichať 1 ## stokilový pozri ťažký 1 ## stoknúť pozri napichnúť 1 ## stokoruna pozri stokorunáčka ## stokorunáčka stokorunová bankovka, stovka, hovor. stokoruna, stokorunák (stokorunová minca): platiť stokorunáčkou, stovkou, stokorunou, stokorunákom ## stokorunák pozri stokorunáčka ## stokrát pozri stonásobne 1, veľakrát ## stolárčina pozri stolárstvo ## stolárstvo stolárske remeslo, stolársky odbor: stavebné stolárstvo, hovor. stolárčina: otec dal syna na stolárčinu ## stolček 1. stôl menších rozmerov, stolík, stolec: servírovací stolček, stolík, stolec; posadali si okolo stolčeka, stolíka, stolca, toaleta (toaletný stolček), subšt.: štokrlík, štokerlík, hokerlík (stolec na sedenie) 2. malá a nízka sedačka slúžiaca aj ako podložka pod nohy: oprieť si nohy o stolček, podnož, podnožka, hovor.: šamel, šamlík: sadnúť si na podnožku, na šamlík, subšt.: šamrlík, šamerlík ## stolec 1. pozri stolička 1, stolček 1 2. pozri hodnosť 3. pozri podstavec ## stoletie pozri storočie ## stolica 1. pozri stolička 1 2. pozri orgán 2 3. pozri katedra 4. pozri župa 5. pozri výkal ## stolička 1. kus nábytku s operadlami rozličným spôsobom upravený na sedenie, obyč. pre jedného človeka: kuchynská, pletená stolička; sadnúť si na stoličku, stolec (sedadlo, obyč. bez operadla, kniž. panovnícke kreslo): trojnohý stolec, kniežací stolec, stolica (väčšia stolička): vyrezávaná stolica, kreslo, hovor.: fotel, fotelka (obyč. čalúnené sedadlo s operadlami): sedieť v kresle, vo foteli, vo fotelke, klubovka (hlboké pohodlné kreslo s plnými operadlami): kožená klubovka, ušiak (kreslo so zvýšenými operadlami hlavy): driemať v ušiaku, taburet (nízka, obyč. čalúnená stolička bez operadla): turecký taburet, trón (slávnostné sedadlo panovníka): kráľovský trón, kniž. prestol: kniežací prestol, zastar. legátka (stolička s vyrezávaným operadlom) 2. pozri zub ## stoličný pozri hlavný 1 ## stolík pozri stolček 1 ## stolovať 1. pozri jesť 1 2. pozri hostiť sa ## stolovník pozri hodovník ## stolový ktorý je dobrej akosti, ktorý je vhodný na jedenie, akostný, výberový (obyč. o ovocí): stolové, akostné, výberové hrozno, dezertný, jemný: dezertné, jemné vína, jedlý: stolový, jedlý olej pozri delikátny ## stomatológ odborník v stomatológii, zubný lekár, hovor.: zubár, zubný: ísť k zubárovi, k zubnému ## stomatológia náuka o chorobách zubov a ústnej dutiny, zubárstvo (zubné lekárstvo), hovor. zubárčina: študovať zubárčinu ## ston pozri vzdych ## stonásobne 1. vyjadruje násobenosť číslom sto, stokrát, sto ráz: dosiahli stonásobne, stokrát, sto ráz vyšší zisk 2. pozri veľakrát ## stonásobný pozri obrovský, veľký 1 ## stonať pozri stenať ## stonkať pozri stenať ## stonka pozri stopka ## stonoha 1. pozri dlháň 2. pozri šibal ## stop pozri autostop ## stopa 1. odtlačok po spodnej časti nohy (chodidla) alebo po obuvi na zemi, v snehu a pod.: ľudské stopy, zajačie stopy, stupaj: v snehu ostávali stupaje čižiem, šľapaj: zanechávať šľapaje v blate, šľapa: robiť šľapy mokrými nohami, tlapa (stopa zvieracieho chodidla), kniž. kročaj, hovor. zastaráv. šľak 2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: stopy únavy na tvári, znak, známka: v očiach má znaky, známky bolesti, znamenie, kniž. sled: prepadol sa bez sledu [Vajanský] 3. pozri zvyšok ## stopár kto niekoho alebo niečo stopuje; stopovací pes: zviesť stopárov na scestie, pátrač, zried. stopovateľ; stopovač (pes na vyhľadávanie poľovnej zveri) ## stopercentne 1. pozri absolútny, dokonalý 2. pozri isto 3, rozhodne 2 3. pozri celkom 1, úplne ## stopercentný pozri absolútny, dokonalý 1, úplný 2 ## stopiť pozri rozpustiť 2 ## stopka výhonok na vetvičke stromu alebo na rastline, ktorý nesie kvet, list alebo plod: trhať ovocie so stopkami, stonka: stonky listov slivák, byľ, byľa (nadzemná os rastliny): byle trávy, kostrnka (tvrdý zvyšok rastlinnej osi): kostrnky na strnisku pichajú, stvol (bezlistá byľ nesúca kvet): stvol narcisu, dúčeľ, dúčeľa (hrubá a dutá byľ niektorých rastlín): slnečnicové dúčele ## stopky pozri hodinky ## stopovací pozri výzvedný ## stopovač pozri stopár ## stopovať pozri merať 1 pozri sledovať 1 ## stopovateľ pozri stopár ## stopro pozri isto 3, rozhodne 2 ## storako pozri rozlične ## storaký pozri rozmanitý 1, pestrý 1 ## sto ráz pozri stonásobne 1, veľakrát ## stornovať pozri zrušiť ## storočie obdobie trvajúce sto rokov: stalo sa to v druhej polovici deviateho storočia, kniž. zastar. stoletie [Kukučín], zastar. vek: desať vekov trvalo ... ## storočný pozri starý 1, starý 2 ## story pozri príhoda ## stotina pozri rota ## stotožniť pozri identifikovať ## stotožňovať sa pozri súhlasiť 1 ## stoveký 1. pozri dlhý 2 2. pozri starý 1 ## stovka pozri stokorunáčka ## stožiar pozri stĺp 1 ## stôl 1. kus nábytku pozostávajúci z dosky pripevnenej vodorovne na nohách alebo na podstavci: písací, jedálenský stôl, tabuľa (slávnostne prestretý stôl) 2. pozri jedlo 1 ## stôs niečo naukladané do hranolovitého tvaru; hromada niečoho naukladaného, zoradeného, hovor.: štôs, štós: stôs, štôs, štós dreva, kníh, dosák, hranica (do výšky nakladené drevo na zapálenie): zapáliť hranicu pozri kopa 1 ## stôsať pozri bodať 1 ## strábiť sa pozri liečiť sa, hojiť sa ## strácať pozri tratiť 1, tratiť 2 ## strácať sa pozri tratiť sa 1, tratiť sa 2 ## stračkavý pozri strakatý 1 ## strádať pozri živoriť, trpieť 1 ## stradivárky pozri husle ## strach duševný pocit vyvolaný hroziacim nebezpečenstvom alebo inou nepríjemnou situáciou: smrteľný strach; strach z nešťastia, z vojny, hrôza (veľký strach): zmocnila sa ho hrôza, tieseň (pocit skľúčenosti, depresie vyvolaný obyč. z obavy pred niečím): padá naňho tieseň, des, zdesenie, údes, zhrozenie (veľký strach): mať v očiach des; pochytil ho údes; nastalo všeobecné zdesenie, zhrozenie, úzkosť (pocit neistoty z neznáma): srdce mu zviera úzkosť, obava: strach, obava o zdravie, starosť: starosť o deti; žiť bez strachu, bez starostí o budúcnosť, kniž. bázeň: cítiť bázeň, tréma (strach, neistota pred verejným vystúpením): dostať trému, úžas: zmocňuje sa ho úžas, zried. postrach [Lenko], lek. fóbia (utkvelá predstava strachu u neuropatov) ## strachopud pozri bojazlivec, zbabelec ## strachopudský pozri bojazlivý, zbabelý ## strachopudstvo pozri zbabelosť ## strachoš pozri bojazlivec, zbabelec ## strachotlivý pozri bojazlivý ## strachostivý pozri bojazlivý ## strachovať sa pozri báť sa 1, báť sa 2 ## stráchať sa pozri báť sa 1, báť sa 2 ## strachovlivý pozri bojazlivý ## strachuplný pozri ustrašený, bojazlivý ## straka pozri zlodej ## strakatieť sa pozri pestrieť sa ## strakatiť sa pozri pestrieť sa ## strakato s rozmanitými, pestrými, obyč. krikľavými farbami, škvrnami a pod., pestro, pestrofarebne, mnohofarebne: strakato, pestro, pestrofarebne oblečená žena; mnohofarebne vyzdobené ulice, nastrakato, dostrakata, pís. i na strakato, do strakata: nastrakato, dostrakata nastriekané dvere, jarabato pozri strakatý 1 ## strakatý 1. ktorý má rozmanité, dosť výrazné a obyč. farebné škvrny: strakatá, strakavá krava, rôznofarebný, pestrofarebný, mnohofarebný, pestrý: rôznofarebná, pestrofarebná košeľa; mnohofarebné, pestré sfarbenie jesennej prírody, jarabistý, jarabatý, jarabý (obyč. o vtákoch): jarabistý, jarabatý kohút; jarabé perie, krôpkavý, krôpkatý, kropenatý, kropený, fŕkaný, striekaný, prskaný (pofŕkaný drobnými bodkami, škvrnami): krôpkavé, krôpkaté, kropenaté, kropené vajíčka lesných vtákov, hovor. fľakatý (majúci fľaky, väčšie škvrny): fľakaté zviera; módne fľakaté nohavice, škvrnitý: škvrnitá srsť, expr. zried. stračkavý, nár.: tarkavý, tarkastý: stračkavý, tarkavý, tarkastý pes 2. pozri pestrý 1, pestrý 2, rozmanitý 1 ## strakavý 1. ktorý má rozmanité, dosť výrazné a obyč. farebné škvrny: strakatá, strakavá krava, rôznofarebný, pestrofarebný, mnohofarebný, pestrý: rôznofarebná, pestrofarebná košeľa; mnohofarebné, pestré sfarbenie jesennej prírody, jarabistý, jarabatý, jarabý (obyč. o vtákoch): jarabistý, jarabatý kohút; jarabé perie, krôpkavý, krôpkatý, kropenatý, kropený, fŕkaný, striekaný, prskaný (pofŕkaný drobnými bodkami, škvrnami): krôpkavé, krôpkaté, kropenaté, kropené vajíčka lesných vtákov, hovor. fľakatý (majúci fľaky, väčšie škvrny): fľakaté zviera; módne fľakaté nohavice, škvrnitý: škvrnitá srsť, expr. zried. stračkavý, nár.: tarkavý, tarkastý: stračkavý, tarkavý, tarkastý pes 2. pozri pestrý 1, pestrý 2, rozmanitý 1 ## strakavieť sa pozri pestrieť sa ## stramín pozri kanava ## stráň pozri svah ## strana 1. priestor vľavo alebo vpravo od niečoho, bočná časť niečoho, bok: skaly na oboch stranách rieky, pravý bok lode, kraj, časť (úsek z istého celku): severná časť domu, mesta; prísť z opačného kraja hory, končina, kút (obmedzený priestor): malebná končina, malebný kút Slovenska 2. plocha listu v knihe, v časopise, stránka: posledné strany, stránky knihy; noviny dnes majú 24 strán, stránok, odb. pagína (očíslovaná strana knihy) 3. jedna z osôb alebo inštitúcií zúčastnených pri rokovaní, pri spore a pod.; jednotlivec vo vzťahu k istej inštitúcii, stránka: strany, stránky sa dohodli na spoločnom postupe, partner (kto s niekým iným vstupuje do styku v istom ohľade): obchodní partneri, účastník (kto sa zúčastňuje na niečom): zaoberali sa otázkami, ktoré zaujímali všetkých účastníkov, protivník, súper (kto stojí proti niekomu inému): protivníci, súperi sa nevedeli dohodnúť, preto rozhodol súd 4. politická organizácia zastupujúca záujmy istej spoločenskej skupiny: v parlamente je zastúpených päť strán, hovor., často pejor. partaj: vystúpiť z partaje 5. pozri smer 2 6. pozri skupina 2 7. pozri stránka 1 ## straníckosť pozri straníctvo ## straníctvo konanie v prospech jednej strany na úkor druhej, neobjektívne nadŕžanie jednej strane: politické straníctvo, straníckosť: straníckosť sudcu, zaujatosť: zaujatosť rodičov, zaujatie: posudzovať dielo bez zaujatia, predpojatosť: predpojatosť proti modernej hudbe ## straník 1. príslušník istej politickej strany, hovor., často pejor. partajník 2. pozri stúpenec ## straniť pozri nadŕžať ## strániť sa pozri vyhýbať sa 2 ## stránka 1. povaha veci, javu, osoby: ukázať sa z tej horšej stránky; život má aj svoje temné stránky, hľadisko, stanovisko, zreteľ (východisko postoja): posudzuj to aj z iného hľadiska, stanoviska; brať do úvahy aj estetické zretele, moment: sociálny moment, strana: vyhovovať zo všetkých strán pozri znak 2 2. pozri strana 2, strana 3 3. pozri črta 1 ## stránkovať označovať poradie stránok, strán tlačív a pod., odb. paginovať: stránkovať, paginovať listiny, číslovať (strany) ## stranný 1. pozri bočný 1 2. pozri neznámy ## stranou pozri bokom 1, bokom 2, neďaleko 1 ## strap pozri útržok 1 ## strapáč pozri strapáň ## strapačky pozri halušky ## strapák pozri strapáň ## strapáň expr. človek s rozstrapatenými vlasmi, pejor.: strapúch [Jesenský], strapúň [Urbánek], zried.: strapáč [Jilemnický], strapák [Dobšinský] ## strapatiť uvádzať vlasy alebo niečo podobné do neporiadku, robiť strapatým, expr.: kudliť, kuštriť, rozkuštrávať: vlasy jej vietor kudlí, kuštrí, rozkuštráva, čuchrať, čechrať, rozčechrávať, rozčuchrávať (natriasaním uvoľňovať, šuchorením prevzdušňovať): čuchrá, čechrá si bradu; rozčechrávať si účes ## strapatý ktorý je zanedbaný v úprave, strihu a pod. (o vlasoch); ktorý má neupravené vlasy, porušený účes, neučesaný: mať vždy strapatú, neučesanú šticu; odísť do školy strapatý, neučesaný, neupravený, rozstrapatený, postrapatený: všetkým bola známa jeho neupravená, rozstrapatená hlava; celý je mokrý a rozstrapatený, postrapatený od vetra, rozcuchaný, expr.: rozcuchraný, rozčuchraný, rozčuprený, rozkuštraný, rozkuštrený: rozcuchané, rozčuchrané vlasy, expr.: kudlatý, čuchratý, čuchravý, čupravý, čupratý, čuprinatý, kuštravý, expr. zried.: začuchraný, chuchmatý: čupravý, čupratý, čuprinatý, začuchraný šarvanec, expr. roztrasený (Kukučín; o vlasoch, hlave) ## strapec 1. voľné nitky, šnúrky a pod. ako ozdobné zakončenie tkaniny, oblečenia a pod.: koberce so strapcami, kystka: zástava s kystkami, hovor. zastar. francľa: ručník s francľami [Timrava], hovor. expr. cafrang [Vajanský] 2. pozri útržok 1, pozri chumáč ## strápený vysilený fyzickým alebo duševným trápením; svedčiaci o tom, utrápený, usužovaný, zried. usúžený: stretnúť priateľa strápeného, utrápeného, usužovaného; usúžené srdce [Hviezdoslav], ustaraný, ustarostený, zastaraný (utrápený starosťami): ustaraná, ustarostená matka, sklesnutý, kniž. skleslý (fyzicky alebo duševne ochabnutý): sklesnutá, skleslá tvár vyjadrovala rezignáciu, unavený, vyčerpaný, vysilený, zmorený, umorený: pohľad na chorobou unavené, vyčerpané, vysilené, zmorené, umorené dieťa, strhaný, hovor. sťahaný, expr.: zničený, zdrvený (veľmi strápený, s viditeľnými stopami trápenia): vyzerala strhaná, sťahaná, zničená; zdrvený pohľad, zúbožený, ubiedený, zastar. ubedovaný (vyzerajúci veľmi úboho, biedne): zúbožené, ubiedené telo; ubedovaná hlavička [J. Kráľ], ubolený, expr. zried.: uboľavený, ubolestený, pren. dolámaný (bolesťou strápený, unavený): ubolená duša; uboľavený, ubolestený zrak; ledva zložil do postele svoje dolámané údy, expr.: umučený, zmučený, skatovaný, stýraný, utýraný, zried. utrýznený (strápený mučením, týraním): bezvládne, umučené, zmučené, skatované, stýrané telo; plačom sa jej chvela stýraná, utýraná, utrýznená hruď ## strapiť pozri cupkať ## strápiť pozri utrápiť ## strapkať pozri cupkať ## strápniť sa pozri blamovať sa ## strápňovať pozri zosmiešňovať ## strapúch pozri strapáň ## strapúň pozri strapáň ## strasť pozri starosť 1 ## strastiplný pozri bolestný 1 ## strastný pozri bolestný 1 ## strašiak pozri strašidlo 1, strašidlo 2 ## strašidelný pozri hrozný 1, strašný 1 ## strašidlo 1. fantáziou vytvorené zjavenie vzbudzujúce strach, hrôzu, strašiak, mátoha, príšera, prízrak: rozprávky o strašidlách; báť sa strašiakov, mátoh, príšer; rozprávkové prízraky, čudo: veriť v čudá, duch: v zrúcaninách strašia duchovia, expr.: bobák, bubák, bobo (strašiak pre deti): strašiť deti bobákom, bubákom, fantóm, vidina, kniž.: fantazma, fantazmagória, pren. hrozba (niečo, čo vzbudzuje strach): hrozba hladu 2. figúra z palíc, handár a pod. na plašenie vtákov, strašiak: strašidlo, strašiak vo vinohrade, plašidlo (zariadenie na odháňanie zveriny), expr. hastroš, panák: panák v maku ## strašiť 1. ukazovať sa ako strašidlo, mátoha (podľa povery), mátať, expr. mátožiť: v opustenom dome straší, máta; na hrade mátoží biela pani 2. naháňať strach, ľakať, desiť: straší, ľaká, desí nás možnosť požiaru, expr.: mátať, mátožiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu, plašiť, znepokojovať (vnášať nepokoj, obavu, strach): ľudí plašili, znepokojovali zvesti z frontu, expr. balušiť: v noci ju balušili myšlienky na smrť, pren. expr. kuvikať: kuvikajú, že bude zle 3. pozri vyhrážať sa ## strašiť sa pozri báť sa 1 ## straško pozri bojazlivec, zbabelec ## strašlivý pozri hrozný 1, strašný 1 ## strašne 1. pozri strašný 1 2. pozri veľmi ## strašný 1. ktorý vyvoláva strach, vzbudzuje pocit strachu, hrôzy alebo zároveň aj odporu, hrozný, hrozivý: strašná, hrozná, hrozivá moc; hrozné, hrozivé zvuky nočného lesa, desivý, desný (vyvolávajúci veľký strach, des): desivá, desná atmosféra, strašidelný, hrôzostrašný, kniž. hrôzyplný: strašidelný zámok; vyhýbať sa povestnému hrôzostrašnému, hrôzyplnému miestu, mátožný (podobný mátohe vytvorenej obyč. bujnou fantáziou): stromy sa v tme menili na mátožné postavy, pren. apokalyptický (zodpovedajúci apokalypse): apokalyptické výjavy, príšerný, obludný, monštruózny, ohavný, zverský: morili ju príšerné, obludné sny; zmocnila sa ho zverská hrôza, ohromujúci, úžasný: ohromujúce, úžasné výkriky, diabolský, démonický, mefistofelovský, mefistovský (podobný diablovi, démonovi): diabolská tvár, démonické sily, gorgónsky (podobný Gorgóne z gréckej mytológie), expr.: hrozitánsky, strašlivý, pekelný, kniž. infernálny: hrozitánske, strašlivé vidiny; pekelná zbraň, poet. hrôzonosný [Vajanský] 2. pozri veľký 1, obrovský 3. pozri zlý 2 ## strata 1. zmenšenie čo sa týka množstva, rozsahu; stratenie, ubudnutie niečoho: strata energie, síl, úbytok: zaznamenať úbytok na váhe, úbytok zásob, škoda (hmotná alebo iná strata): vojnové škody, ujma: utrpieť finančnú ujmu, úhona: prežiť niečo bez úhony 2. pozri smrť 1 ## stratég pozri taktik ## stratégia pozri taktika ## strategický 1. pozri dôležitý 1, významný 1 2. pozri premyslený ## stratený 1. ktorého niekto stratil, ktorý sa stratil, nemajúci vlastníka, potratený, postrácaný: našli stratené, potratené, postrácané veci, roztratený (ktorý sa stratil po častiach): roztratené dedičstvo, zastaráv. utratený: utratená mladosť, expr. zašantročený, hovor. expr.: zapotrošený, zapatrošený (nachádzajúci sa na neznámom mieste; ktorý nemožno nájsť, objaviť): celú noc hľadal zašantročené, zapotrošené, zapatrošené dokumenty, zatúlaný, zablúdený, kniž.: zblúdený, zblúdilý, kniž. zastar. zablúdilý (ktorý stratil smer, orientáciu): zatúlaný, zablúdený pes (ktorý nemá svojho pána); zblúdený, zblúdilý človek sa našiel, zmiznutý, nezvestný (o ktorého pobyte alebo živote sa nič nevie): hľadajú zmiznuté, nezvestné dieťa 2. pozri premárnený 3. pozri odľahlý 1 4. pozri opustený 1 5. pozri beznádejný ## stratiť 1. prestať mať niečo (obyč. z neopatrnosti), vytratiť (niečo uložené): stratiť, vytratiť kľúče, drobné z vrecka; stratiť kufor s dokladmi, hovor. expr.: zapatrošiť, zapotrošiť, zašantročiť, odšantročiť, odpásť, odpeľať, odpeľhať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť): vždy niečo zapatroší, zašantročí; Kde si mi odšantročil, odpásol knižku?; pero mi syn kamsi odpeľ(h)al, hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne o niečo prísť): všetky cennejšie veci odtatári, hovor. expr. zatrátoriť: nevie, kde zatrátoril kľúče, nár. zaratiť [Šoltésová], potratiť, postrácať, poroztrácať (postupne stratiť): potratiť, postrácať všetky vreckovky, roztratiť (postupne, po častiach, na viacerých miestach): zrno roztratil po poli, hovor. vytrúsiť: vytrúsiť z tašky veci, založiť, podieť (dať niekde a zabudnúť): neviem, kde som prsteň podela, prísť o niečo, zastaráv. utratiť (ostať bez niekoho alebo bez nejakej vlastnosti, schopnosti, hodnoty a pod.): prišiel o rodičov, o kamaráta; prísť o nádej, o život; utratiť život, mladosť 2. utrpieť škodu, ujmu, stratu; nevyužiť niečo, prísť o niečo: z vyučovania nestratil ani hodinu, neprišiel ani o hodinu, nedok. škodovať (byť poškodený, mať škodu): obyvatelia suchom veľa stratili, škodovali, kniž. zastar. pozbyť: rýchlo pozbyl, čo ľahko získal, hovor. expr.: prekašlať, prekašľať: prekašlať príležitosť, zárobok pozri premárniť ## stratiť sa 1. ocitnúť sa na neznámom mieste, stať sa nezvestným (ako následok neopatrnosti, príp. odcudzenia a pod.): stratili sa mu všetky doklady z auta, vytratiť sa, potratiť sa, postrácať sa, roztratiť sa, hovor. vytrúsiť sa (postupne, po častiach, na viacerých miestach): peniaze sa mu z deravej tašky vytratili, potratili, vytrúsili; knižky sa mi časom postrácali, roztratili, expr. prepadnúť sa: zlodeji sa bez stopy prepadli, skapať: zbadal, že mu skapali rukavice, pokapať (postupne): príbory z jedálne pokapali, zmiznúť, podieť sa: Kde zmizli, kde sa podeli prichystané šaty?, hovor. expr. vypariť sa: nevedno, kam sa vyparili všetky pomôcky, pren. expr. vyšumieť: láska vyšumela, zapadnúť: kniha zapadla do zabudnutia, pren. pôjsť: nevedno, kde pošiel otcovský majetok 2. pozri zmiznúť 3, zaniknúť 3. pozri odísť 1, zmiznúť 2 ## stratový ktorý prináša stratu, škodu; z ktorého vyplýva strata, nie zisk (obyč. v ekonomickej oblasti), deficitný, schodkový (preukazujúci deficit, schodok): stratová, deficitná firma; schodkové hospodárenie, fin. pasívny (pri ktorom sú pasíva vyššie ako aktíva; op. aktívny): pasívne hospodárstvo; stratový, pasívny obchod, neziskový (op. ziskový), neprofitujúci (op. profitujúci), nevýhodný: nezisková, neprofitujúca výroba; predaj za nevýhodné ceny ## strava 1. pravidelne podávané jedlo: prijať niekoho na stravu, stravovanie: stravovanie v závodnej jedálni, výživa (poskytovanie životne dôležitých látok organizmu v podobe potravy): racionálna výživa, zastaráv. chova, hovor. zastar. kost: byť u niekoho na koste [Timrava] 2. pozri jedlo 1 ## stráviť 1. fyziologicky rozložiť potravu v tele, stroviť: stráviť, stroviť potravu, zažiť: obed v pokoji zažil, vytráviť (všetko stráviť): dobre mu to žalúdok vytrávil 2. pozri zničiť pozri prežiť 1 ## stravovanie pozri strava 1, jedlo 2 ## stravovať sa pozri jesť 2 ## stravovňa pozri reštaurácia ## stráž 1. činnosť zameraná na prieskum, kontrolu v teréne: mať, držať stráž, hliadka: ísť na hliadku, hovor. varta: stáť na varte, dozor: mať dozor, garda (osobná stráž panovníka), zastar. vigília [Smrek] 2. pozri strážca ## strážca kto niekoho alebo niečo stráži, ochraňuje: strážca majáka, telesný strážca, stráž (ozbrojený strážca): výmena stráží, voj. strážny, strážnik: strážnik na stavbe, ochranca (kto niečo ochraňuje, stráži): ochranca poriadku, hlásnik (v minulosti nočný strážca na dedine, ktorý trúbením oznamoval čas), hovor. zastar.: vartáš, vartár: nočný vartáš, vartár, zastar.: vachtár [Stodola], vachman [Tajovský], hovor. zastar. varta, hist. hajtman (obecný strážnik), expr. gorila (osobný strážca významnej osobnosti) ## strážiť držať stráž, ochranu pri niečom, pri niekom, aby sa nestalo niečo škodlivé, aby sa niečo nestratilo a pod., dávať pozor, mať stráž, byť na stráži: v lete stráži vinohrad, má stráž, je na stráži vo vinohrade; na kúpalisku dáva pozor na svoje veci, varovať, hovor.: vartovať, merkovať: ostala doma varovať, vartovať deti; merkuje (na) husi, aby neušli, dozerať, dohliadať: dozerať, dohliadať na čistotu, na poriadok, na chorého, zastaráv. striehnuť, kniž. striezť: striehne si svoj pozemok; strežie si tajomstvo, majetok, bdieť, bedliť (trvalo sa starať, aby niečo prebiehalo želateľným spôsobom): bdie, bedlí nad spravodlivosťou rozsudku, nad výchovou detí pozri chrániť ## strážnik 1. pozri strážca 2. pozri policajt ## strážny pozri strážca ## strckať pozri strkať 2 ## strckať sa pozri klátiť sa ## strcuľa pozri liehovina ## strčiť 1. sunutím vložiť niečo niekam, vstrčiť, vopchať: (v)strčiť, vopchať palicu do diery; papier si (v)strčil, vopchal do vrecka, zastrčiť, zasunúť, zastoknúť (úplne alebo za niečo): (za)strčí, zasunie si ruky do vrecák; zastrčí tašku pod stôl; zastokne si kvet za pás, hovor. zastrknúť, expr.: šupnúť, šuchnúť, všuchnúť (rýchlo): šupla, (v)šuchla mu lístok do vrecka, vtlačiť, vtisnúť: vtlačiť, vtisnúť niekomu peniaz do dlane, podstrčiť (strčiť pod niekoho, pod niečo): podstrčiť pod dieťa plienku, postrkať (viac vecí, osôb na viaceré miesta): postrká do zásuvky všetky spisy, popchať, nastrkať, napchať (strčiť niekam väčšie množstvo niečoho): popchal, nastrkal všetko do batoha pozri vopchať 2. prudkým pohybom, nárazom niečo, niekoho zasiahnuť, do niečoho sa oprieť: strčil do mňa drúkom, expr. štuchnúť, štúriť (prstom, lakťom a pod.): od zlosti štuchol dieťa do chrbta; štúril ho palicou, pichnúť (niečím zahroteným), drgnúť, expr.: dlbnúť, drcnúť, trcnúť, trknúť, bucnúť (menej intenzívne): úmyselne drgol, drcol do ženy stojacej vedľa; drgni, trcni doňho, nech sa zobudí, expr. rypnúť: rypne do mňa, kde môže, expr.: džugnúť, ďugnúť, žďuchnúť, durknúť: džugnúť, ďugnúť do boka niekoho, sotiť (prudkým pohybom vychýliť z polohy): sotila ho zo schodov, nár. desnúť [Kálal], zavadiť (náhodou a obyč. jemne): zavadil o nábytok, zakopnúť (náhodou nohou strčiť do niečoho) ## strebanica pozri pijatika 1 ## strebať pozri chlípať, piť 1, piť 2 ## strebnúť si pozri upiť si ## strečkom pozri splašene 1 ## strečkovať 1. splašene utekať, pobehávať, poskakovať, obyč. pred hmyzom (o rožnom statku), expr. bzíkať: voly strečkujú, ovce bzíkajú, nár.: badzgať, badzgovať [Ondrejov, Švantner], plašiť sa (stávať sa nespokojným): kone sa naraz plašia, expr. virgať (vyhadzovať nohami): žrebec virgal pozri behať 2. pozri šantiť ## strečky pozri splašene 1 ## stred 1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov, prostriedok: stred, prostriedok izby, centrum: centrum mesta, odb. ťažisko (hmotný stred telesa): ťažisko trojuholníka, odb. epicentrum (bod na zemskom povrchu kolmo nad ohniskom zemetrasenia alebo pod miestom atómového výbuchu): pren. epicentrum nákazy, kniž. srdce: srdce Európy, stržeň: stržeň vredu, zastar. stredok 2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca, prostriedok: v strede, v prostriedku týždňa, polovica, polovička: polovica, polovička storočia 3. pozri stredobod ## stredisko 1. miesto, v ktorom sa sústreďuje alebo vykonáva istá činnosť, centrum: rekreačné stredisko; Bratislava je kultúrne centrum, hniezdo (stredisko, odkiaľ sa niečo šíri): hniezdo nákazy, ohnisko (miesto, z ktorého sa niečo šíri): ohnisko odporu, semenisko, semenište, plemenisko (miesto, z ktorého sa šíri nákaza): semenisko, semenište, plemenisko chorôb pozri ústredie 2. pozri stredobod ## stredkom pozri stredom ## stredník pozri sprostredkovateľ pozri prostredník ## stredný 1. ktorý sa nachádza v strede, uprostred niečoho: stredná časť pozemku, záhrady, prostredný (stredný v poradí, obyč. v nepárnom počte): navliecť si prsteň na stredný, prostredný prst; prostredný syn, centrálny (tvoriaci centrum, obyč. územné; umiestnený v centre): centrálna Európa, centrálne oblasti kontinentov 2. ktorý má prostrednú mieru istej vlastnosti; ktorý je v poradí, v hodnotení uprostred, priemerný: výrobok strednej, priemernej kvality; byť stredným, priemerným žiakom, prostredný: človek prostrednej postavy ## stredobod osoba alebo vec, okolo ktorej sa niečo sústreďuje, stred: byť stredobodom, stredom záujmu, pozornosti, centrum: centrum činnosti, diania, ťažisko: ťažisko sporu, zastaráv. stredisko: stredisko úvah [Kukučín] ## stredok pozri stred 1, prostriedok 1 ## stredom strednou časťou niečoho, miestom približne rovnako vzdialeným od okrajov; cez stred, cez prostriedok, prostriedkom: prebili sa stredom, prostriedkom; stredom, prostriedkom doliny tečie potok, hovor. stredkom: pustili ho stredkom ## stredomorský ktorý sa týka Stredozemného mora; ktorý sa nachádza v jeho okolí, odb. mediteránny: stredomorská, mediteránna oblasť; stredomorské, mediteránne podnebie ## stredoveký týkajúci sa stredoveku, odb. medieválny: historik zaoberajúci sa stredovekým, medieválnym obdobím ## stredozemský pozri vnútrozemský ## streh napäté sústredenie na niečo: boli vždy v strehu, ostražitosť, bedlivosť, bdelosť: treba zachovať ostražitosť, bedlivosť, bdelosť, pozornosť: pozornosť je v každom okamihu na mieste, zried. postreh: zostali sme v postrehu ## strecha 1. kryt na vrchnej časti budovy: škridlová, plechová strecha, hovor. zastar. dach: prší nám cez dach, zastar. pokrov [Kukučín] 2. pozri obydlie, dom 1 ## strechovitý pozri špicatý ## strek víno so sódou alebo vodou, obyč. minerálnou, subšt. špricer: vypiť si strek, špricer ## streknúť pozri špľachnúť ## strekotať pozri striekať 1 ## strela 1. priebojná súčasť náboja, predmet, ktorý po vystrelení vyletí zo strelnej zbrane a ktorý má zasiahnuť cieľ: strela z pištole, guľka: guľka zasiahla kosť, guľa: delová guľa, projektil (kovová súčiastka náboja): projektil pušky, šrapnel (delová strela, ktorá sa roztrhne pred dopadom): výbuch šrapnela, torpédo (vojenská strela s vlastným pohonom): zasiahnuť loď torpédom, hovor. patrón: slepý patrón, šíp (strela s hrotom vystreľovaná z luku): jedovatý šíp 2. (pri loptových hrách, hokeji) lopta, puk usmernený na bránku kopnutím, hodením, úderom: vyslať tvrdú strelu, hovor. rana: chytiť prudkú ranu, hovor. expr. šupa: to bola šupa 3. pozri výstrel ## streľba vypúšťanie strely zo strelnej zbrane: streľba z revolvera; družstvo začalo streľbu, paľba (hromadná streľba): delostrelecká paľba, strelectvo (športová streľba na terč): pestovať jazdu na koni a strelectvo, pren. expr. hromobitie: hromobitie kanónov [Smrek] ## strelec 1. kto strieľa zo zbrane: guľometný strelec, zastar. ostrostrelec (iron. dobrý strelec), ostreľovač, snajper (strelec určený na osobitné úlohy) 2. šachová figurka, ktorá sa pohybuje uhlopriečne, hovor. zastar. bežec ## strelectvo pozri streľba ## strelený pozri bláznivý 1, bláznivý 2, choromyseľný ## streliť 1. vypustiť strelu zo strelnej zbrane, vystreliť, vypáliť: (vy)streliť z pušky; (vy)strelil, vypálil na zajaca, expr.: buchnúť, rachnúť: rachol z revolvera 2. usmerniť strelu do siete, do koša (v loptových a pod. hrách), vstreliť, vsietiť (streliť do siete), šport. publ. dať: streliť, vsietiť, dať gól, kôš, kopnúť (nohou): kopol už tretí gól 3. expr. dať úder do tváre (rukou), dať zaucho, dať facku, expr.: vylepiť, vlepiť: strelím, vylepím ti jednu, ak neposlúchneš; dal mu zaucho, facku za odvrávanie, expr.: struhnúť, vsotiť, vpáliť: Struhni mu, facni mu jednu!; vsotil mu poza uši, fraz.: dať poza uši, dať po hlave 4. pozri zastreliť 5. pozri predať 1 6. pozri prdnúť 7. streliť si pozri utiahnuť si ## strelivo náboje do strelných zbraní, munícia: zásoby streliva, munície ## strelka podlhovastý, okolo osi otáčavý magnet používaný v kompasoch a buzolách, magnetická ihla, fyz. magnetka ## strelmajster pozri míner ## strelmo 1. pozri rýchlo, bleskovo 2. pozri prudko 1 ## strelný ktorý je určený na strieľanie, pušný: zásoby strelného, pušného prachu ## strémovaný hovor. ktorý pociťuje napätie, neistotu, strach (obyč. pred vystúpením na verejnosti alebo pred nejakou vážnou udalosťou); svedčiaci o tréme, neistote, neistý, nesvoj: je strémovaný, neistý, nesvoj pred skúškou, indisponovaný (ktorý nie je schopný zvyčajného konania, reagovania): strémovaný, indisponovaný rečník, vyľakaný, vyplašený, slang.: vyklepaný, rozklepaný: čakala hosťa celá vyľakaná, vyplašená, vyklepaná, rozklepaná, rozrušený, expr. roztrasený: rozrušené, roztrasené dievča nemohlo zakryť svoje rozpaky; prevravel rozrušeným, roztraseným hlasom ## strepať 1. pozri pomiešať 1 2. pozri zbiť 1 ## strepať sa pozri spadnúť 1 ## stres pozri napätie 1 ## strestať pozri potrestať ## strešný pozri nadradený 1 ## stret pozri zrážka 2 ## stretať sa 1. náhodne alebo pravidelne prichádzať do osobného styku s niekým, schádzať sa, schodiť sa (cieľavedome): stret(áv)ajú sa, schádzajú sa každú sobotu v kaviarni, stýkať sa, zastar. obcovať (byť v osobnom spojení, styku): ešte sa stýka so starou partiou, vídať sa, vídavať sa (vnímať sa navzájom zrakom, obyč. aj bez osobného kontaktu): vída(va)li sa na koncertoch 2. prichádzať do styku s niečím (obyč. náhodne), narážať: všade sa stret(áv)ame s prekážkami, všade narážame na prekážky 3. ústiť do jedného bodu, zbiehať sa, spájať sa: cesta s chodníkom sa ďalej stretajú, zbiehajú, spájajú, križovať sa, krížiť sa, pretínať sa: blesky sa križujú, pretínajú; záujmy sa krížia ## stretávať sa 1. náhodne alebo pravidelne prichádzať do osobného styku s niekým, schádzať sa, schodiť sa (cieľavedome): stret(áv)ajú sa, schádzajú sa každú sobotu v kaviarni, stýkať sa, zastar. obcovať (byť v osobnom spojení, styku): ešte sa stýka so starou partiou, vídať sa, vídavať sa (vnímať sa navzájom zrakom, obyč. aj bez osobného kontaktu): vída(va)li sa na koncertoch 2. prichádzať do styku s niečím (obyč. náhodne), narážať: všade sa stret(áv)ame s prekážkami, všade narážame na prekážky 3. ústiť do jedného bodu, zbiehať sa, spájať sa: cesta s chodníkom sa ďalej stretajú, zbiehajú, spájajú, križovať sa, krížiť sa, pretínať sa: blesky sa križujú, pretínajú; záujmy sa krížia ## stretnúť pozri stihnúť 2 ## stretnúť sa pozri zísť sa 1, pozri stretať sa ## stretnutie 1. pozri schôdzka 1, schôdzka 2 2. pozri zápas 3 ## strháňať pozri namáhať 1 ## strhaný pozri vyčerpaný, strápený ## strhať 1. pozri strhnúť 1 2. pozri utrápiť, vyčerpať 3 ## strhať sa pozri unaviť sa, vyčerpať sa ## strhnúť 1. prudkým pohybom, násilne sňať, expr.: zmyknúť, skmasnúť: strhnúť, zmyknúť si obväz z ruky; strhnúť, skmasnúť plagát zo steny, strhať, expr.: skmásať, zdriapať (po častiach, postupne): strhá si putá; skmáše, zdriape mu šaty z tela, stiahnuť (ťahaním dostať dolu): stiahol dieťa z postele, zoškrabnúť (škrabnutím strhnúť): zoškrabnúť chrastu, zhodiť (hodením dostať dolu): zhodil kabát zo seba, postŕhať, postrhávať, postrhúvať, pozhadzovať, posťahovať (postupne, po častiach alebo viacero vecí): postŕhať, postrhávať z plota bielizeň; pozhadzovať parohy, expr. zošarpať: víchrica lístie zošarpe 2. násilím vziať so sebou, schytiť, zachytiť: strhol, schytil dieťa so sebou a bežal preč; príval vody strhol, schytil most; zachytilo ho koleso, expr.: zdrapiť, drapnúť, zdrapnúť (pritom držať): (z)drapila ženu za vlasy a ťahala k sebe 3. pozri podnietiť 1, nadchnúť 4. pozri zmocniť sa 1 5. pozri stiahnuť 1, stiahnuť 6 6. pozri urobiť 1 ## strhnúť sa 1. urobiť telom prudký pohyb, prudko sa pohnúť (obyč. z vonkajšieho popudu), myknúť sa, trhnúť sa: (s)trhol sa, mykol sa od ľaku a spadol, expr. vyjašiť sa, vyplašiť sa (pri strate rozvahy): pri náhlom výstrele sa deti vyjašili, vyplašili, vyľakať sa, vydesiť sa, vystrašiť sa: pri každom údere sa vyľakala, vydesila, vyskočiť (prudko vstať pri náhlej reakcii): pri zvuku krokov chlap vyskočil 2. náhle, prudko prerušiť spánok, byť vytrhnutý zo sna: v noci sa strhol celý spotený, prebudiť sa, zobudiť sa, prebrať sa (prerušiť spánok, obyč. nie prudko), kniž. precitnúť (nadobudnúť plné vedomie): precitnúť zo spánku, z mdlôb, vyskočiť (náhle prerušiť spánok a vstať): keď počul budík, vyskočil, postŕhať sa, postrhávať sa, postrhúvať sa (postupne sa strhnúť zo spánku, náhle sa zobudiť; o viacerých jednotlivcoch): postŕhali sa, akoby bol hrom udrel 3. zrazu, náhle sa objaviť (obyč. o živelnej pohrome alebo negatívnom deji), vypuknúť: strhla sa búrka, vypukol požiar, kniž.: rozpútať sa, prepuknúť: rozpútal sa krutý boj; prepukol poplach, smiech, vzplanúť, splanúť, vzbĺknuť, zbĺknuť: vzplanuli, splanuli bitky, (v)zbĺkli nepokoje, nastať, povstať, vzniknúť, začať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): nastal vietor; povstala, vznikla trma-vrma; začala sa medzi nimi hádka ## strhujúci pozri podmaňujúci, vzrušujúci ## striasať pozri triasť 2, triasť 3 ## striasať sa pozri triasť sa 1 ## striasť 1. pozri otriasť 2 2. pozri zatriasť 3. pozri zbaviť sa ## striasť sa 1. jemne sa pohýbať na celom tele (pri nepríjemnom pocite, náhlom chlade, zimomriavkach), zachvieť sa: striasol sa, zachvel sa od hrôzy, od zimy, otriasť sa (označuje väčšiu intenzitu a častejšie sa vzťahuje na neživé veci): otriasť sa od hnusu; celý dom sa pri výbuchu otrasie, zatriasť sa (krátko sa triasť): zem sa zatriasla 2. pozri zbaviť sa ## striebornastý pozri strieborný 2, lesklý ## striebornatieť sa pozri lesknúť sa ## strieborne na farbu ako striebro, na striebornú farbu, s leskom ako striebro, striebristo: hladina sa strieborne, striebristo leskne, nastrieborno, nastriebristo, dostrieborna, dostriebrista, pís. i na strieborno, do strieborna atď.: nastrieborno, nastriebristo zafarbené vlasy; dostrieborna, dostriebrista nalakovať auto, striebrolesklo: strecha sa striebrolesklo ligoce ## strieborniak strieborný peniaz, hist. strieborný, zastar. striebro [Kukučín] ## striebornopopolavý pozri sivý 1, strieborný 2 ## striebornošedivý pozri sivý 1, strieborný 2 ## strieborný 1. ktorý obsahuje striebro, striebronosný: ložiská striebornej, striebronosnej rudy 2. ktorý pripomína striebro (farbou, leskom, zvukom a pod.), striebristý: strieborná, striebristá rieka, striebristosivý, striebrosivý, striebrošedivý, striebornošedivý (sivý so strieborným leskom): striebristosivý, striebrosivý, striebrošedivý starenkin vrkoč, striebropopolavý, striebornopopolavý (popolavý so strieborným leskom), šedivý: striebropopolavá srsť zajaca, šedivé vlasy, striebristolesklý, striebrolesklý (ktorý sa ligoce ako striebro): striebristolesklé ranné more, striebrolesklý brokát, striebornastý (s nádychom do strieborna): striebornastá stuha pozri sivý, zvonivý pozri strieborniak ## striebristo pozri strieborne ## striebristolesklý pozri strieborný 2, lesklý ## striebristosivý pozri sivý 1, strieborný 2 ## striebristý pozri strieborný 2, lesklý, zvonivý ## striebriť pozri postriebrovať ## striebriť sa pozri lesknúť sa, blýskať sa 1 ## striebro 1. pozri strieborniak 2. pozri šediny 1 ## striebrobelasý pozri modrý ## striebrobiely pozri biely ## striebrohlavý pozri šedivý 1 ## striebrolesklo pozri strieborne ## striebrolesklý pozri strieborný 2, lesklý ## striebronosný pozri strieborný 1 ## striebropopolavý pozri strieborný 2 ## striebrosivý pozri sivý 1, strieborný 2 ## striebrošedivý pozri strieborný 2, šedivý 1, sivý 1 ## striebrovlasý pozri šedivý 1 ## striebrozvučný pozri zvonivý ## striebrozvuký pozri zvonivý ## striedať 1. dávať niekoho alebo niečo na miesto iného alebo nastupovať na miesto iného, vymieňať, vystriedavať: stráž treba striedať, vystriedavať každé dve hodiny; noví hráči vymieňajú, striedajú starých bojovníkov, meniť: vedúcich treba meniť každé dva roky 2. nahrádzať niečím iným, obyč. toho istého druhu, meniť, obmieňať, obmeňovať: často strieda, mení účes; striedať, obmieňať názory podľa okolností, varírovať, variovať: vo svojom diele varíruje, variuje niekoľko základných tém ## striedať sa nastupovať na miesto niekoho, niečoho, ísť v slede za sebou, vymieňať sa, vystriedavať sa: hráči sa striedajú, vystriedavajú každé dve minúty; ľudia sa vo funkciách vymieňajú; smutnú hudbu strieda rezká polka, meniť sa: časy sa menia; ročné obdobia sa striedajú, menia, varírovať, variovať, obmieňať sa (čiastočne sa meniť): typické farby varírujú, variujú v celom diele, odb. alternovať: hlásky sa vymieňajú, alternujú; herec alternuje s kolegom ## striedavo opakujúc sa v istých intervaloch, po istom čase, meniac (sa) navzájom, zamieňavo: striedavo, zamieňavo strážili pri ohni, kniž. promiskue: uvádzať príklady promiskue ## striedavý pozri premenlivý ## striedmosť pozri abstinencia ## striedmy ktorý má zmysel pre mieru, ktorý nič nepreženie; svedčiaci o striedmosti, mierny: byť striedmy, mierny v jedení, v pití, zdržanlivý: zdržanlivý človek, skromný, nenáročný: jeho nároky sú striedme, skromné ## striehnuť 1. ostražito niekoho, niečo pozorovať (obyč. nenápadne, skryto) s cieľom využiť danú situáciu vo svoj prospech, kniž. striezť, číhať: striehnuť, číhať na niekoho za rohom; mačka striehne, číha na myš; strežie, číha na každú príležitosť, vyčkávať (čakať na uskutočnenie niečoho): vyčkáva, aby mohol udrieť, čakať (s istým cieľom zotrvávať na mieste alebo v istej situácii): čakajú na vhodný okamih, expr. pásť: pasie za dievčaťom, za výhodným miestom, očakávať: trpezlivo očakával svoju príležitosť 2. pozri pozorovať 1 3. pozri strážiť 4. pozri sliediť ## striekanec pozri škvrna 1 ## striekaný pozri fŕkaný, strakatý 1 ## striekať 1. v silnom prúde prudko tiecť, expr. strekotať: všade navôkol strieka, strekoce voda, vystrekovať (prudko vyrážať von alebo do výšky; obyč. v intervaloch): voda vo fontáne vystrekuje, expr.: syčať, síkať (so sykotom): koňovi syčala, síkala z papule krv, valiť sa, kniž.: rinúť sa, prýštiť: z rany sa rinie, prýšti krv, špliechať (pri náraze sa prudko rozpadať; o tekutine): voda špliecha na všetky strany 2. v tenkom prudkom prúde dávať niekam tekutinu: sestra strieka injekcie bezbolestne, postrekovať, postriekavať (po povrchu): strieka, postrekuje, postriekava stromy, vinič, špliechať (časti tekutiny): špliecha mu vodu do tváre, fŕkať, kropiť, prskať, expr. frckať (pokrývať kvapkami; po troche striekať): fŕka ho voňavkou; autá kropia ulicu; prská, frcká mu do očí, pofrkovať (slabo, jemne, s prestávkami), subšt.: špricovať, zjemn. šprickať: hadicou špricuje, šprická všetkých naokolo ## strieľať 1. vypúšťať strelu zo strelnej zbrane, páliť: strieľať, páliť z dela, z pištole; strieľa, páli po nepriateľovi, expr.: prášiť, ráchať: naslepo za ním práši z revolvera; rozzúrene ráchajú do davu, vystreľovať (viac ráz): na svoju obeť vystreľoval spoza stromu pozri poľovať 2. prudko usmerňovať loptu, puk a pod. do cieľa, dávať, kopať: strieľať, dávať, kopať gól 3. pozri zastreliť 4. pozri utiahnuť si ## strieľňa otvor na streľbu (v hradbách a pod.): veža so strieľňami, výstreľňa [Jégé] ## strieskať pozri zbiť 3 ## strieška pozri štítok 2 ## strieť pozri zotrieť 1, utrieť ## strieť sa pozri rozprestierať sa 1 ## striezlivosť pozri abstinencia ## striezlivý pozri triezvy 1, triezvy 2 ## striezť 1. pozri strážiť 2. pozri striehnuť 1 ## striezť sa pozri chrániť sa ## striezvy pozri triezvy 1, triezvy 2 ## striga pozri čarodejnica, čertica ## strigôň pozri čarodejník 1 ## strigônstvo pozri čary ## strih 1. spôsob strihania alebo ušitia oblečenia a pod.: oblek moderného strihu, fazóna: klasická fazóna sukne; strih, fazóna účesu, model, vzor: nové modely, vzory dámskych šiat 2. pozri zostrih ## striháreň pracovisko, kde sa robí zostrih filmov, kde sa niečo strihá, hovor. strižňa ## strihať nožnicami rozdeľovať, oddeľovať alebo skracovať niečo: strihá papier na kúsky; strihá ovciam vlnu, expr.: šniapať, šmýkať: šniape, šmýka mu vlasy nakrátko, odstrihávať, odstrihovať, expr. odšmýkavať (nožnicami oddeľovať z niečoho): odstrihuje si nechty; odšmýkava jej z vrkoča, podstrihovať, podstrihávať (trocha z niečoho strihať): podstrihuje, podstriháva dievčaťu vlasy, text. postrihovať (strihať z povrchu tkaniny chĺpky, konce nití a pod.) ## strihnúť 1. pozri strihať 2. pozri prebehnúť 1, prebehnúť 3 ## strihnutý 1. pozri opitý 1 2. pozri bláznivý 1 ## striktne pozri prísne 2 ## striktný pozri jednoznačný, presný 5, prísny 1 ## strižňa pozri striháreň ## strižný pozri metrový ## strk pozri tlačenica ## strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam, zastrkovať, zasúvať, zasunovať, vsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvy, pchať: Nepchaj ruky do stroja!, vtláčať, vtískať, tískať, tiskať, tisnúť, tlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabak, vnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mlieka, expr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero 2. prudkým pohybom alebo nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho, expr.: strcať, strckať, štuchať, bodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebier, drgať, expr.: džugať, ďugať, dlbať, durkať, drcať, žďobať, žďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchali, nár.: štopať, kynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmi, expr.: ďobať, ďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpil, socať, sácať (prudko posúvať z miesta alebo vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvor, zried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverám, postrkávať, postrkovať, poštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať) ## strmácaný pozri unavený ## strmhlav 1. priamo, rovno dolu; dolu hlavou, strmhlavo: zletel strmhlav, strmhlavo do vody 2. pozri prudko 1 ## strmhlavý pozri bezhlavý ## strmieť (sa) pozri vypínať sa 2, čnieť ## strmiť (sa) pozri vypínať sa 2, čnieť ## strmina pozri svah ## strmo 1. s ostrým sklonom, takmer zvislo smerom hore alebo dolu, prudko, ostro, príkro: chodník strmo, prudko klesá k rieke; lietadlo ostro, príkro stúpa, zastar. zrázne 2. s veľkou silou, intenzitou, rázne, prudko, silne, silno: strmo, rázne sa prechádzal po izbe; prudko, silno zabuchol dvere, ostro, zostra: ostro, zostra zaklopal na oblok 3. prejavujúc ráznosť, rozhodnosť, rázne: strmo, rázne odpovedať na otázky, ostro, zostra, príkro: ostro, zostra, príkro sa pozrel na syna, rozhodne, energicky, rezolútne: rozhodne, energicky, rezolútne požiadal o ospravedlnenie, stroho: stroho zaveliť na odchod, prudko, expr. britko: prudko, britko zareagovať na nevhodnú poznámku ## strmý 1. ktorý veľmi prudko stúpa alebo klesá, príkry: pustiť sa hore strmým, príkrym lesným chodníkom; strmý, príkry kopec, prudký: vybrať trasu s prudkým stúpaním, zrázny, spádny: zrázne, spádne horské rokliny, krkolomný: krkolomný svah 2. pozri prudký 1, prudký 2, prudký 3, rázny 3. pozri odmeraný 1, strohý 1 ## strnulý 1. pozri meravý 1, meravý 2 2. pozri konzervatívny 2 ## strnúť pozri stŕpnuť 1, stŕpnuť 2 ## strofa pozri sloha ## stroho 1. pozri prísne 3, strmo 3, ostro 6, tvrdo 2 2. pozri krátko 3 3. pozri strohý 3 ## strohý 1. ktorý dôrazne dáva najavo odmeranosť voči iným, odmietanie iných (o človeku a jeho prejavoch; op. mierny), odmeraný, chladný, zdržanlivý: pôsobila dojmom strohej, odmeranej, chladnej ženy; strohým, zdržanlivým správaním zakrýval skutočné city, prísny, neprístupný, strmý, rázny (jednoznačne, prudko odmeraný): vítal ho matkin prísny pohľad; odrádzala ho neprístupná povaha dievčaťa; strmá, rázna reč, ostrý, príkry, expr. britký (tvrdo, hrubo strohý, nešetriaci): ostré, príkre slová, poznámky; britký tón v hlase, hovor. komisný (úradne strohý) 2. ktorý zachytáva, podáva iba podstatu; ktorý je bez zbytočností; vyznačujúci sa jednoznačnosťou, krátky, stručný: dostalo sa mu strohé, krátke, stručné vysvetlenie, úsečný, lakonický: úsečná, lakonická odpoveď, expr. suchý 3. ktorý je založený na jednoduchosti, jednoduchý, triezvy: strohý, jednoduchý, triezvy štýl; jednoduché, triezve tvary, farby, neosobný, chladný (zbavený akéhokoľvek osobného rázu, príznaku, prejavu): neosobný, chladný interiér, holý, čistý, suchý: suché fakty ## stroj zariadenie premieňajúce jednu energiu na druhú alebo vykonávajúce prácu: spustiť stroj, pracovať pri stroji; počítací stroj (počítač), mechanizmus: stavebné mechanizmy, prístroj, aparát (jednoduchší stroj): merací prístroj, aparát, hovor. zastaráv. alebo expr. mašina: šijacia mašina, pejor. zastar.: verk, verkeľ, vergeľ ## strojca pozri pôvodca 1 ## strojene pozri nasilu 2, pozri strojený ## strojenosť pozri afektácia, formalizmus ## strojený (o človeku) ktorý sa núti, štylizuje do výrazu, správania, ktoré mu nie je vlastné; ktorý niečo iba predstiera; svedčiaci o strojenosti (op. prirodzený, spontánny), neprirodzený, upätý, predstieraný: má strojené, neprirodzené, upäté vystupovanie; strojený, neprirodzený, upätý konferencier; strojená, predstieraná dobrosrdečnosť, afektovaný (plný afektu): afektovaný prednes (op. civilný), štylizovaný: dievča je priveľmi štylizované, pejor.: pózistický, pozérsky (ktorý je pózou): pózistické, pozérske správanie, hraný, umelý, nútený, silený: hraná, umelá ľahostajnosť; nútený smiech, hovor. škrobený, vyumelkovaný, teatrálny, divadelný (prehnaný, nápadný, výstredný, ako z divadla): vyumelkovaná, teatrálna reč; jeho teatrálne, divadelné gestá boli nepresvedčivé, ceremoniálny, zastaráv. ceremónny (podľa predpisov), kniž. preciózny, pren. obradný: obradná poklona ## strojiť 1. pozri chystať 2. pozri hodlať 3. pozri cifrovať 1 ## strojiť sa 1. pozri chystať sa 2. pozri hodlať 3. pozri obliekať sa ## strojník odborník obsluhujúci stroje a starajúci sa o ne: lodný strojník, hovor. zastaráv. alebo expr. mašinista ## strojný pozri pekný 1, urastený, ladný ## strojový pozri mechanický 2 ## strojvodca pozri rušňovodič ## strojvodič pozri rušňovodič ## strom drevina s kmeňom, ktorý sa rozličným spôsobom rozvetvuje: ovocný strom; lístie padá zo stromov, často expr. stromec (menší strom) ## stromec pozri strom ## stromoradie pozri aleja ## stromovie pozri aleja ## strop pozri povala 2 ## stropný pozri hraničný 2, maximálny ## stropový pozri hraničný 2, maximálny ## stroskotaný pozri beznádejný ## stroskotať zastar. stroskotať sa 1. zničiť sa obyč. pri náraze (o plavidlách, zried. aj o iných dopravných prostriedkoch): čln narazil a stroskotal, roztrieštiť sa, rozbiť sa, rozletieť sa: parník sa roztrieštil, rozbil na skalách; lietadlo sa rozletelo na kusy, potopiť sa (obyč. o plavidle; nedobrovoľne klesnúť na dno) 2. utrpieť neúspech, zle sa skončiť, nepodariť sa, nevydariť sa: pokusy, plány stroskotali, nepodarili sa, nevydarili sa, mať neúspech: expedícia stroskotala, mala neúspech, zlyhať, sklamať (nesplniť očakávanie, neosvedčiť sa): mladí zlyhali, sklamali pre nedostatok odvahy, hovor.: skrachovať, krachnúť: organizovaný odpor skrachoval, krachol ## strova pozri jedlo 1 ## stroviť 1. pozri stráviť 1 2. pozri zjesť 3. pozri minúť 1, premárniť, prejesť ## strožiak pozri slamník ## strožliak pozri slamník ## strožok pozri slamník ## stŕpať 1. pozri tŕpnuť 1 2. pozri triasť sa 1 3. pozri báť sa 2 pozri stŕpnuť ## strpčený pozri zatrpknutý ## strpčiť urobiť trpkým, nepríjemným, znepríjemniť: pobyt na dovolenke nám strpčil, znepríjemnil dážď, znechutiť, hovor. expr. otráviť (zbaviť vôle, radosti z niečoho): zlý výsledok nás znechutil, otrávil, priotráviť (čiastočne): alkoholik jej priotrávil život, sprotiviť, zhnusiť (urobiť protivným, odpudzujúcim): sprotivil mi každú chvíľu u vás, zbridiť, zoškliviť: veď ja im to zbridím, zošklivím ## strpenie pozri trpezlivosť ## strpieť 1. súhlasiť s niečím neželaným, dovoliť: strpí, dovolí, aby ho kritizovali, pripustiť: nepripustí výnimku, odvrávanie, zniesť (mať schopnosť fyzicky niečo zvládnuť): neznesie zápach, vydržať: musíte vydržať trocha neporiadku 2. byť schopný ostať s niekým (v blízkosti), byť schopný prijať niečo, vydržať, vystáť, zniesť: nemôže ho strpieť, vystáť, zniesť v dome; ťažko vydrží, znesie pri sebe cudzieho; nestrpí, neznesie odpor, poznať (obyč. v zápore): odpočinok, žarty otec nepozná ## strpknúť pozri zatrpknúť ## stŕpnuť 1. stať sa (prechodne) nehybným, meravým, stŕpnutým (z vonkajších fyziologických príčin), zmeravieť: ruky, nohy mu v nepohodlnej polohe stŕpli, zmeraveli, zdrevenieť (stať sa nehybným ako drevo): prsty od mrazu zdreveneli, stuhnúť, potŕpnuť: svalstvo na šiji stuhlo, potŕplo, kniž.: strnúť, ustrnúť: celý (u)strnul, zried. zatŕpnuť: zatŕpnuté údy, znehybnieť (stať sa nehybným; prechodne alebo trvalo): kĺby mu znehybneli, skľavieť (stať sa kľavým, obyč. od zimy): ruky mu skľavejú, zmŕtvieť (stať sa podobným mŕtvemu): tvár v hlbokom spánku zmŕtvela, skamenieť (stať sa nehybným ako kameň), postŕpať (postupne, na viacerých miestach) 2. stať sa na chvíľu nehybným, meravým od silného (obyč. záporného) citového hnutia, zmeravieť, stuhnúť, znehybnieť: stŕpnuť, zmeravieť od ľaku; stuhnúť, znehybnieť od strachu, úžasu, kniž.: ustrnúť, strnúť, fraz. expr.: ostať ako obarený/ovalený, ostať ako soľný stĺp: od prekvapenia ostal ako obarený, ako soľný stĺp, zdúpnieť: zdúpnel od hrôzy, nad nespravodlivosťou, zamrieť (o zvuku, o pohybe): smiech zamrel na perách, pren.: zmrznúť, zamrznúť (od strachu, hrôzy) ## stŕpnutý 1. pozri meravý 1, meravý 2 2. pozri zarazený 3. pozri konzervatívny 2 ## stručne pozri krátko 3, skrátka 1, pozri stručný ## stručný ktorý obsahuje iba podstatu veci, ktorý je úsporný v slovnom vyjadrení (op. obšírny), krátky: stručný, krátky úvod knihy; stručná, krátka gramatika; stručný, krátky opis pracovného postupu, jadrný, lapidárny (stručný a výstižný): jadrná, lapidárna odpoveď, heslovitý, skratkovitý, tézovitý, náznakovitý, náznakový, náčrtkovitý, zried. obrysovitý (podaný v skratke, náznaku): heslovitý, skratkovitý výťah z článku; tézovitá prednáška; náznakovitý, náznakový, náčrtkovitý, obrysovitý opis, lakonický, úsečný, strohý (veľmi stručný): lakonické vyjadrovanie; dostalo sa mu úsečné, strohé vysvetlenie, zhustený, koncízny (stručný, ale plný podstatných, základných informácií, znakov): zhustený, koncízny výklad, pren. telegrafický: telegrafický štýl, telegrafické informovanie o udalosti ## strudovatieť pozri vyschnúť 1 ## struha pozri priekopa ## strúhač pozri rezačka ## strúhačka pozri rezačka ## strúhadlo kuchynský nástroj s drsnými plochami na strúhanie, struhák: strúhadlo, struhák na kapustu, na cibuľu, strúžik (menšie strúhadlo): strúžik na chren, kniž. rajbadlo ## struhák pozri strúhadlo ## strúhanec pozri hoblina ## strúhanka postrúhané suché pečivo: obaliť mäso strúhankou, zastaráv. omrvina (iba v mn. č.): nasypať do pohára strúhanku, omrviny, subšt. prézle ## strúhať 1. rozdrobovať rezaním alebo trením o drsný povrch (obyč. na strúhadle): strúhať chren, mrkvu, hovor. rajbať: rajbať suchú žemľu, krúžľať (strúhať na kolieska): krúžľa zemiaky 2. orezávať na povrchu, ostruhávať, zastruhávať: strúhať, zastruhávať kriedu; nožom ostruháva kolík, ostriť (robiť ostrejším, ostrým pomocou strúhania): ostrí si, strúha si ceruzu 3. zhotovovať rezaním po povrchu (obyč. pomocou noža), vyrezávať: vyrezáva píšťalku z vŕby; strúhať, vyrezávať hračky, expr.: stružlikať, stružlikovať, pidlikať, pidlikovať: stružliká, pidliká nožíkom drievko ## struhnúť 1. pozri urobiť 1 2. pozri udrieť 1, vylepiť 2 3. pozri hodiť ## strúchnatený pozri práchnivý ## strúchnivený pozri práchnivý ## strúchnivieť pozri spráchnivieť ## strúchnatieť pozri spráchnivieť ## struma lek. zväčšenie štítnej žľazy, hovor. hrvoľ, nár.: vole, goľva ## struna pozri pero 2, pružina ## strunastý pozri svižný ## strunatý pozri svižný ## strundžať pozri štrngať ## strungastý pozri svižný ## strunistý pozri svižný ## strunovatý pozri svižný ## strunovitý pozri svižný ## strúžik pozri strúhadlo ## stružlikať pozri strúhať 3 ## stružlikovať pozri strúhať 3 ## stružlina pozri hoblina ## strvať pozri vytrvať 1 ## strýc otcov brat; dospelý muž vôbec, hovor. strýko, hypok. strýčko, hovor.: ujec, ujo, hypok.: ujko, ujček, hovor.: sváko, svák ## strýčko pozri strýc, dedo 2 ## strýko pozri strýc, ujec, dedo 2, svák 2 ## stryná pozri teta ## strýzniť pozri utrápiť ## strž pozri jama 1 ## stržeň pozri dreň 1, prostriedok 1, jadro 1, jadro 2 ## stŕžiť pozri získať 1 ## stučnieť zvýšiť svoju telesnú hmotnosť, stať sa tučnejším, tučným (op. schudnúť), stlstnúť: po tridsiatke stučnela, stlstla, pribrať, nabrať (na váhe): v poslednom čase pribral; veľmi si nabrala, hovor. popraviť sa: po chorobe sa musíš popraviť, expr.: rozkysnúť sa, vykŕmiť sa, vypásť sa, vytučiť sa, vyžrať sa, rozpásť sa (s neestetickými následkami), pejor.: stelnatieť, zbruchatieť, zbachratieť, spupkatieť: od piva zbruchatel, spupkatel, expr., obyč. zjemn.: zaokrúhliť sa, zaguľatiť sa: rokmi sa zaokrúhlila, zaguľatila, zhrubnúť (obyč. o ťarchavej žene): v páse zhrubla, zosilnieť, zmohutnieť (stať sa telesne zdatnejším), expr. zried.: zosadlovatieť, zosadlovieť, osadlovieť (obrásť tukom) ## stud pozri hanba 2 ## studeniť pozri chladiť 2 ## studenkavý pozri studený 1 ## studeno 1. pozri studený 1 2. pozri zima 3. pozri chlad 1 4. pozri huspenina, rôsol ## studenosť pozri chlad 1, chlad 2 ## studený 1. ktorý vzbudzuje pocit chladu, ktorý má nízku teplotu, veľmi chladný (op. teplý, horúci), chladný: opierať sa o studenú, chladnú stenu, chladený (op. nechladený): chladené nápoje, ľadový, mrazivý, mraziaci (ktorý mrazí, ktorý je studený ako ľad): ľadové ruky priložila na čelo; mrazivý severný vietor, zimomravý, zimomrivý (naháňajúci zimomriavky), nár. zimný: zimomravé ráno; drsný (stále studený a ťažko znesiteľný): drsné podnebie, expr. zried.: studenkastý, studenkavý (trocha studený) 2. pozri chladný 1, chladný 3 3. pozri mŕtvy 1 ## studienka pozri studnička, prameň 1 ## studňa hlbšie vykopaná alebo vyvŕtaná jama so spevnenými okrajmi, v ktorej sa zhromažďuje spodná voda: hlboká studňa, kopať studňu, kniž. studnica: na dne studnice bol piesok [Ondrejov] ## studnica 1. pozri studňa 2. pozri základ 3 3. pozri zásobáreň ## studnička miesto (obyč. upravené), kde vyviera voda, studienka: nabrať si vody zo studničky, zo studienky, prameň: liečivý prameň ## stuha úzky ozdobný pás nejakej látky, stužka: stuha, stužka na klobúku; maturitná stužka, páska: čierna páska na rukáve, šujtáš (úzka farebná ozdobná stužka): sukňa so šujtášmi, viazačka (stuha na uväzovanie): šaty s viazačkou, hovor. mašľa: hodvábna mašľa vo vlasoch, hovor. pentľa (ozdobná stužka), šerpa (širšia stuha nosená okolo pása alebo pliec): opásať si šerpu, hovor. zastar.: galôn [Šoltésová], galún [Kukučín] 1. pozri tuho, silno 1, pevne 1 2. pozri naliehavo 1 ## stuhnúť 1. pozri stvrdnúť 1 2. pozri stŕpnuť 1, stŕpnuť 2 ## stuhnutý 1. pozri meravý 1 2. pozri tuhý 1 3. pozri mŕtvy 1 ## stucheľ pozri plesnina 1 ## stuchlina pozri plesnina 1 ## stuchnúť pozri pokaziť sa 1 ## stuchnutý pozri plesnivý 1, vlhký ## stukať pozri stenať ## stúliť pozri zovrieť 1 ## stúliť sa 1. pozri stisnúť sa 2. pozri schúliť sa ## stuodtiaľ pozri odtiaľto ## stúpačka 1. pozri schod 2. pozri priečka 1 ## stúpadlo 1. pozri schod 2. pozri priečka 1 ## stupaj 1. pozri chodidlo 1 2. pozri stopa 1 3. pozri schod 4. pozri krok 1 ## stúpajúci ktorý ide smerom hore, ktorý sa zväčšuje, rastie (op. klesajúci), stúpavý (op. klesavý), vzostupný (op. zostupný): stúpajúca, stúpavá teplota; stúpavý, vzostupný terén; vzostupná tendencia, rastúci, vzrastajúci, narastajúci: stúpajúce, rastúce nároky; vzrastajúci, narastajúci záujem, progresívny (op. regresívny): progresívne tendencie, odb. ascendentný ## stúpať 1. pozri ísť 1 2. pozri zdvihnúť sa 1 3. pozri rásť 5 4. pozri šliapať 1 ## stúpavý pozri stúpajúci ## stupeň 1. obdobie vývinu, štádium: vysoký stupeň, vysoké štádium ťarchavosti, fáza (stupeň priebehu): fázy vývinového procesu, etapa: etapy života 2. dielec na stupnici ako jednotka miery, hovor. grád: slivovica má 50 stupňov, grádov 3. pozri schod 4. pozri úroveň 2 ## stúpenec kto sa stavia za niekoho, za niečo, kto podporuje niekoho, niečo, prívrženec: Štúrovi stúpenci; prívrženci demokracie, zástanca: bol zástancom nenásilných riešení, nasledovateľ, nasledovník, pokračovateľ (kto nasleduje niekoho ako vzor): mať umeleckých nasledovateľov, nasledovníkov, pokračovateľov, žiak: Metodovi žiaci, odchovanec (kto bol niekým vychovaný): odchovanci Štúra, vyznávač (kto sa k niekomu, niečomu hlási): vyznávači islamu, škola (stúpenci istého filozofického, vedeckého, umeleckého smeru): Hegelova škola, priaznivec: priaznivci hokeja, priateľ: priateľ hudby, podporovateľ: podporovateľ umenia, pren. zástavník (čelný stúpenec): zástavník novej epochy, fanúšik, expr. skalný (náruživý stúpenec istého druhu športu alebo športového klubu): fanúšik futbalu, skalný Slovana, expr. kmotor, zastar. straník [Jesenská], mn. č. svoji (ľudia, ktorých spája spoločný cieľ): pracovať medzi svojimi ## stupídnosť pozri sprostosť 1 ## stupídny pozri hlúpy 1, obmedzený 1 ## stupienok 1. pozri schod 2. pozri pódium ## stupieť pozri otupieť 1 ## stupiť sa pozri otupieť 1 ## stúpiť 1. položiť chodidlo nohy na niečo, do istej polohy, šliapnuť: stúpil, šliapol si mi na otlak; stupiť, šliapnuť do blata, dostúpiť, dostupiť, došliapnuť (celým chodidlom): bojí sa dostupiť, došliapnuť na boľavú pätu, našliapnuť (do istej polohy): Našliapni na plyn!, stlačiť (nohou) 2. urobiť krok, kročiť: nemá kde stúpiť, kročiť, všade je neporiadok, podísť, postúpiť (urobiť krok, kroky dopredu): podíďte, postúpte ku mne 3. pozri vojsť 1 ## stupiť 1. položiť chodidlo nohy na niečo, do istej polohy, šliapnuť: stúpil, šliapol si mi na otlak; stupiť, šliapnuť do blata, dostúpiť, dostupiť, došliapnuť (celým chodidlom): bojí sa dostupiť, došliapnuť na boľavú pätu, našliapnuť (do istej polohy): Našliapni na plyn!, stlačiť (nohou) 2. urobiť krok, kročiť: nemá kde stúpiť, kročiť, všade je neporiadok, podísť, postúpiť (urobiť krok, kroky dopredu): podíďte, postúpte ku mne 3. pozri vojsť 1 ## stupka 1. pozri schod 2. pozri priečka 1 ## stupkať pozri cupotať 2 ## stupnica uzavretý rad hodnôt určitého druhu alebo ich označenie: klasifikačná stupnica, škála: škála zvukov, rozpätie: platové rozpätie, tabuľka (prehľadné usporiadanie istých údajov): zostaviť tabuľku, hovor. rebríček (poradie osôb alebo vecí podľa istých kritérií): rebríček najlepších športovcov, hovor. zried. rebrík: spoločenský rebrík ## stupňovať postupne robiť väčším, silnejším, intenzívnejším, zväčšovať, zosilňovať: stupňovať, zväčšovať, zosilňovať tempo, boj, zvyšovať, zintenzívňovať, kniž. gradovať: zvyšujú na nás nároky; protivníci zintenzívňujú odpor; učiteľ graduje hlas, eskalovať: eskalovať napätie, potenciovať: potenciovanie účinku niečoho ## stupňovitý 1. ktorý má podobu stupňov, schodov, schodovitý: stupňovitý, schodovitý terén; stupňovité, schodovité hľadisko, kaskádovitý, terasovitý (majúci podobu kaskád, terás): kaskádovité stavby, terasovité južné záhrady 2. pozri postupný ## stúpnuť pozri zvýšiť (sa) 1, zdvihnúť sa 1 ## stuženie pozri výstuž ## stužiť pozri upevniť 2 ## stužka pozri stuha, páska ## stužovať pozri škrobiť ## stvárať pozri vystrájať ## stvárniť dať niečomu alebo niekomu istú podobu, obyč. v umeleckom diele, zobraziť: históriu národa stvárnil, zobrazil autor v obsiahlom románe, kniž.: spodobiť, spodobniť, vypodobiť, vypodobniť: spisovateľovi sa podarilo spodob(n)iť, vypodob(n)iť jednoduchého dedinského človeka, sformovať, vymodelovať (obyč. vo výtvarnom diele): z hliny sformoval, vymodeloval figúrky detí, vytvarovať: z kameňa vytvarovať hlavu koňa, zachytiť, znázorniť, vykresliť, opísať (názorne alebo slovne, hudobne vyjadriť): maliar znázornil bojovú scénu; svoje životné osudy vykreslil, opísal v trilógii, ukázať, predstaviť: symfónia ukázala, predstavila boj dobra a zla, kniž. stelesniť (dať konkrétnu podobu): autor v románe stelesnil typ slovenskej ženy ## stvárňovať pozri formovať 1 ## stvárňovateľ pozri formovateľ ## stvol pozri stopka ## stvor pozri bytosť 1 ## stvora pozri bytosť 1, človek 1, žena 1 ## stvoreniatko pozri dieťa 1 ## stvorenie 1. pozri bytosť 1, človek 1 2. pozri tvorstvo ## stvoriť pozri tvoriť ## stvoriteľ pozri autor ## Stvoriteľ pozri Boh ## stvrdiť pozri potvrdiť 1, potvrdiť 2 ## stvrdnúť 1. stať sa tvrdým (v konzistencii; op. zmäknúť): udupaný sneh celkom stvrdol, stuhnúť, zatuhnúť (stať sa tuhým): láva stuhla, cement zatuhol, zatvrdnúť (trocha, čiastočne): betón zatvrdol, zrohovatieť (stvrdnúť na rohovinu): koža na päte zrohovatie 2. stať sa citovo neprístupným, tvrdým, zatvrdiť sa, zatvrdnúť, znecitlivieť: stvrdol, zatvrdil sa voči nám; nerozumeli si, zatvrdli, znecitliveli k sebe, zaťať sa, zatnúť sa (stať sa tvrdohlavým), fraz. zatvrdiť si srdce 3. pozri spevnieť ## stvrdnutý ktorý sa stal tvrdým, tuhým (op. zmäknutý), zatvrdnutý: stvrdnutý, zatvrdnutý chlieb, kôrovitý, kôrnatý, kôrkovitý (stvrdnutý ako kôra): stvrdnutá, kôrovitá, kôrnatá, kôrkovitá šupka na ovocí; kôrovitá pôda, skôrnatený, zrohovatený, zried. skôravený: skôrnatené, skôravené mozole pozri tvrdý ## stydnúť pozri meravieť ## styk 1. vzájomné stýkanie sa, stretanie sa: dôverný styk, nadviazať styky s niekým, kontakt: medzinárodné kontakty; stratiť kontakt s niekým, spojenie: byť s niekým v stálom spojení, expr. spolok (tajný, nečestný styk): mať s niekým spolky, súlož (pohlavný styk) 2. miesto, kde sa niečo stýka, spojenie: tech. zvarový styk, zvarové spojenie, dotyk: dotyk plôch ## stýkať sa 1. pozri stretať sa 1 2. pozri spájať sa 1 3. pozri súvisieť 4. pozri súložiť ## styknúť pozri napichnúť 1 ## stýraný pozri strápený ## stýrať pozri utrápiť ## subalterný pozri podradený ## subdodávateľ pozri dodávateľ ## súbeh pozri súťaž ## súbesedník pozri spolubesedník ## súbežec pozri satelit 1 ## súbežne 1. pozri súbežný 1 2. pozri súčasne 1 ## súbežník pozri satelit 1 ## súbežnosť pozri paralelnosť ## súbežný 1. ktorý ide rovnakým smerom ako iný, druhý; po celej dĺžke rovnako vzdialený jeden od druhého, rovnobežný, paralelný: autá stojace v súbežných, rovnobežných radoch; rovnobežné, paralelné cesty, prúdy 2. ktorý prebieha v tom istom čase, súčasný: súbežné, súčasné podujatie, akcie, paralelný (jestvujúci popri sebe): paralelný vývin, paralelné pôsobenie, synchrónny, synchronický (op. diachrónny, diachronický), simultánny: synchrónny, synchronický jav; simultánne zmeny ## subjekt 1. pozri osoba 1, jednotlivec 2. pozri činiteľ 2 3. pozri podmet 4. pozri pôvodca 1 5. pozri pomocník ## subjektivita pozri subjektívnosť ## subjektivizmus pozri subjektívnosť ## subjektívnosť podmienenosť osobnými pocitmi, postojmi, skúsenosťami (op. objektívnosť), subjektivita, subjektivizmus: subjektívnosť, subjektivita hodnotenia, výkladu, zaujatosť, neobjektívnosť: nevie sa zbaviť zaujatosti, neobjektívnosti pri rozhodovaní, jednostrannosť (vzťah iba k jednej stránke veci): jednostrannosť chápania niečoho, predpojatosť (apriórna zaujatosť): predpojatosť proti modernej literatúre ## subjektívny ktorý vychádza zo subjektu, ktorý je ním podmienený (op. objektívny), osobný, vlastný: mať subjektívny, osobný pohľad na niečo; spoliehať sa na subjektívne, osobné pocity; vysloviť subjektívny, vlastný názor, individuálny: pohybovať sa vo svojom subjektívnom, individuálnom svete; individuálne vlastnosti, predpoklady, zaujatý, predpojatý, neobjektívny (ktorý prestáva byť nestranný, ktorý veci posudzuje iba zo svojho hľadiska): zaujatá, predpojatá, neobjektívna kritika, jednostranný, nevecný: jednostranné kritériá; subjektívne, nevecné argumenty ## subkomisia užšia komisia s osobitným pracovným zameraním, podkomisia: subkomisia OSN ## sublimovať pozri premeniť 1 ## súboj 1. boj dvoch protivníkov so zbraňami podľa dohovoreného času, miesta a zbraní: stretnúť sa v súboji, duel: sekundanti pri dueli 2. pozri zápas 1 ## súbor 1. rad jednotlivín tvoriacich celok a spojených spoločnými vlastnosťami alebo majúcich rovnaký cieľ: súbor poznatkov, súbor prostriedkov, kníh, komplex (súbor zložený zo súvisiacich častí): komplex budov, kolekcia (súbor menších jednotlivín): kolekcia známok, výrobkov, zoskupenie (súbor usporiadaný istým spôsobom): vojenské zoskupenie, súprava: bielizňová súprava, garnitúra: tepláková garnitúra, zbierka (súbor istým spôsobom utriedených predmetov; vydanie súboru textov): zbierka obrazov, platní; zbierka básní, servis (súbor náčinia na podávanie jedál a nápojov): čajový servis, subšt. sada: sada nástrojov, album (súbor fotografií, známok a pod. v podobe knihy alebo zošita): rodinný album, album známok, komplet (súbor zložený z viacerých častí): dámsky komplet, zostava (zloženie istých jednotlivín do celku podľa istých kritérií): farebná zostava, zostava nábytku, znáška, menej vhodné znôška (neusporiadaný súbor): znáška lží a poloprávd, inštrumentár, inštrumentárium (súbor nástrojov): lekársky inštrumentár, lekárske inštrumentárium, odb. korpus (súbor skúmaných vecí, javov): korpus textov, publ. balík: balík návrhov 2. skupina ľudí zaoberajúca sa vokálnym, tanečným a pod. umením, zbor: spevácky súbor, zbor, teleso: hudobné teleso, ansámbl, pís. i ensemble: divadelný ansámbl, ensemble, kapela (menší hudobný súbor): dychová kapela, zastar. korpus: tanečný korpus, zastaráv. banda ## subordinácia pozri podriadenosť ## subordinovať pozri podriadiť ## súborne pozri súhrnne ## súborný pozri súhrnný, úplný 1 ## subreta pozri speváčka ## subskribent pozri predplatiteľ, zákazník ## subskribovať pozri predplatiť ## subskripcia pozri predplatné ## substancia 1. pozri podstata 2. pozri látka 1 ## substanciálny pozri základný ## substantívum lingv. ohybné slovo pomenúvajúce javy skutočnosti chápané ako jestvujúce samostatne, podstatné meno ## substitúcia pozri náhrada 2 ## substitučný pozri náhradný ## substituovať pozri nahradiť 2, zameniť ## substitút pozri zástupca 1 ## substrahovať pozri odpočítať 1, odhliadnuť ## substrát pozri základ 2 ## subsumovať pozri zahrnúť 3 ## subtílny 1. pozri drobný 1, malý 1 2. pozri jemný 6 3. pozri dôkladný, jemný 4 ## subvencia pozri podpora 2 ## súci 1. ktorý sa na niečo hodí; ktorý má potrebné vlastnosti, predpoklady na niečo, vhodný: kabát ešte súci, vhodný na nosenie, schopný, dobrý: schopný, dobrý žiak, kniž. spôsobilý: nie je spôsobilý na takú prácu, rúči, hovor.: šikovný, akurátny (na všetko súci): šikovná, akurátna nevesta, obratný, zručný, zastar. oberučný, expr. kaľavný (súci do roboty, manuálne schopný): obratný, zručný remeselník; oberučná, kaľavná dievka, životaschopný, zdatný (s dobrými psychickými alebo telesnými predpokladmi): životaschopný človek, zdatný odborník, hovor. zastar. onakvý: on je onakvejší mládenec ako brat 2. pozri pekný 1 ## súcit pocit účasti, priateľského porozumenia, pochopenia pre nešťastie, utrpenie iného: hlboký súcit, hľadieť na niekoho so súcitom, poľutovanie: prípad na poľutovanie, ľútosť: svojím výzorom vzbudzuje ľútosť, sústrasť (účasť na utrpení iného): prejaviť, vysloviť sústrasť pozostalým, ľútostivosť, zľutovanie, zmilovanie (súcit s trpiacim): prosiť o zľutovanie, o zmilovanie, milosrdenstvo: prejavovať milosrdenstvo, uznanie: nemá uznania, milosť: byť odkázaný na niečiu milosť, spoluúčasť, kniž. spolucítenie, kniž. spolucit [Timrava], zastaráv. súcítenie [Jégé], kniž. útrpnosť ## súcítenie pozri súcit ## súcítiť pozri spolucítiť ## súcitný 1. ktorý vie spolucítiť s iným; ktorý má pochopenie pre bolesť, nešťastie alebo slabosť iných, milosrdný, samaritánsky: hľadať pomoc u súcitných, milosrdných, samaritánskych ľudí, mäkký, citlivý (op. tvrdý, necitlivý): spoliehal sa na porozumenie u svojej mäkkej, citlivej matky, ľútostivý (ktorý vie poľutovať iných, ktorý sa ľahko rozľútostí nad inými): ľútostivý človek, kniž. útrpný [Tatarka, Podjavorinská] 2. ktorý prezrádza citlivosť, ktorý vyjadruje citovú účasť s niekým (v nešťastí a pod.): očakával aspoň jedno súcitné slovo, milosrdný, samaritánsky, mäkký (op. tvrdý), citlivý (op. necitlivý): mať milosrdné, samaritánske, mäkké, citlivé srdce, ľútostivý, zastaráv. účastný, kniž. zried. účastlivý (plný ľútosti, účasti): dívať sa na trpiaceho ľútostivým, účastným, účastlivým pohľadom, kniž. útrpný, zastar. sútrpný (vyjadrujúci účasť na utrpení druhého): útrpný, sútrpný výraz tváre, sústrastný (prejavujúci sústrasť): vyhýbala sa sústrastným gestám a objatiam príbuzných ## súcno pozri existencia 1 ## súcnosť pozri existencia 1 ## súčasne 1. v tom istom čase, naraz, zároveň, spolu: súčasne, naraz skočili do vody; do triedy vošli zároveň, spolu, odrazu, razom: do cieľa prišli odrazu, razom, súbežne, paralelne: súbežne, paralelne prebieha rokovanie v druhej skupine, synchrónne, synchronicky: musia sa pohybovať synchrónne, synchronicky, simultánne, zastar. zajedno [Škultéty, Tajovský] 2. vyjadruje, že istá činnosť, istý dej sa vykonáva popri inej činnosti, inom deji, že istý stav jestvuje popri inom stave, zároveň, pritom, popritom, okrem toho: je členom predstavenstva a súčasne poslancom; robí a pritom, popritom, okrem toho študuje ## súčasník človek žijúci v rovnakom čase s niekým iným: Štefánikovi súčasníci, rovesník, vrstovník (človek patriaci do rovnakej generácie ako niekto iný): stretnúť sa po dlhom čase s rovesníkmi, vrstovníkmi, pamätník (kto niečo sám zažil): pamätníci prvej svetovej vojny, kniž. vekodruh [Kukučín] ## súčasnosť 1. obdobie, v ktorom žijeme, prítomnosť, súčasná doba, súčasné obdobie, terajšia doba, terajšie obdobie: autor spracúva námety zo súčasnosti, zo súčasného obdobia, z terajšej doby, z prítomnosti, dnešok, terajšok: dnešok, terajšok rozhoduje o budúcnosti, hovor. dneskajšok, kniž. prítomno 2. pozri paralelnosť ## súčasný 1. ktorý sa vzťahuje na súčasnosť; ktorý jestvuje teraz, v prítomnosti, dnešný, terajší: súčasný, dnešný, terajší pohľad na históriu; súčasná, dnešná, terajšia generácia, momentálny, zastar. momentánny, kniž. prítomný (jestvujúci v danom okamihu, práve teraz): momentálny, prítomný stav, moderný (op. zastaraný): moderný spôsob života; moderné druhy umenia, novodobý, nový, novoveký (op. starý): novodobé, novoveké svetové dejiny; novodobá, nová veda; nový vek 2. ktorý prebieha naraz s iným, súčasne, súbežný, paralelný: súčasný, súbežný vývin; paralelné premietanie niekoľkých filmov, synchrónny, synchronický (op. diachrónny, diachronický): synchrónny, synchronický priebeh zmien, simultánny: simultánne rozzvučanie niekoľkých nástrojov 3. pozri súveký ## súčasť pozri časť, zložka ## súčet výsledok sčítania: súčet príjmov, súhrn (zhrnujúci výpočet): súhrn znakov, kniž. suma: suma poznatkov, kniž. sumácia, odb. úhrn: úhrn nákladov ## súčiastka pozri zložka, časť ## súčin pozri spolupráca ## súčiniteľ pozri koeficient ## súčinnosť pozri spolupráca ## súčinný ktorý sa zúčastňuje na nejakej činnosti spolu s iným, spolupôsobiaci: súčinné, spolupôsobiace prvky, odb.: synergetický, synergický, synergistický: synergetické, synergické, synergistické systémy ## sučka pozri suka ## sud nádoba v podobe valca s dvoma kruhovitými dnami: hliníkový sud, sudy plné piva, bočka (menší vypuklý sud): bočka vína, kaďa (veľká otvorená sudovitá nádoba): kaďa na kvasenie kapusty, barel (kovový sud na naftu, benzín a pod.), okov, nár. okovnák (drevený okovaný sud) ## súd 1. úradný postup, ktorým sa uplatňujú právne normy, rozhoduje spor, súdne konanie, proces: súd s vrahom; prehrať súd, proces, práv. pojednávanie: odročiť pojednávanie, hovor. zastar. pravota: vyhrať pravotu, zastar.: súdnica [Podjavorinská], sedria [J. Kráľ] 2. zbor sudcov pri súdnom konaní: súd sa radí, senát: rozhodnutie senátu, tribunál: vojenský tribunál, porota (súd zložený zo sudcov a porotcov) 3. pozri rozsudok 4. pozri úsudok, záver 2 ## sudba pozri osud 1 ## sudca 1. pozri posudzovateľ 2. pozri rozhodca ## sudcovať pozri rozhodovať 2 ## sudcovský pozri prísny 1 ## súdiť 1. pozri kritizovať 2. pozri zmýšľať 1, myslieť 4 3. pozri domnievať sa ## súdiť sa viesť s niekým súdny spor, mať spor, zastar. pravotiť sa: súdia sa, majú spor o pozemok; nechcel sa s bratom pravotiť o dedičstvo, hovor. zastar. procesovať sa ## súdnica pozri súd 1 ## súdnictvo súdna sústava, súdne orgány: vojenské súdnictvo, justícia: moderná justícia, zastar. pravosúdie: ministerstvo pravosúdia, kniž. spravodlivosť: neujde spravodlivosti ## súdnosť 1. pozri rozvaha 1 2. pozri hlava 2, rozum ## súdny pozri rozumný, kritický, triezvy 2 ## súdobý kniž. ktorý jestvoval v minulosti súčasne s iným, kniž. súveký: romantickí básnici a súdobá, súveká spoločnosť; kniha a jej súdobý, súveký ohlas, súčasný (v minulosti): výtvarný barok a súčasné hudobné prejavy, vtedajší: vtedajšia kritika ## súdruh pozri priateľ 1 ## súdruženkovať sa pozri priateliť sa ## súdružskosť pozri priateľstvo ## súdružstvo pozri priateľstvo ## súdržnosť stav, v ktorom niečo alebo niekto drží pohromade: súdržnosť hmoty, kompaktnosť: kompaktnosť horniny, celistvosť: celistvosť rodiny, jednota: jednota spoločnosti, jednotnosť: jednotnosť štátu, ucelenosť: ucelenosť výkladu, konzistencia (stupeň tuhosti látky): konzistencia malty, jednoliatosť (jednotný ráz): jednoliatosť útvaru, odb. kohézia: kohézia molekúl, kolegialita, kolegiálnosť (porozumenie pre kolegov): mlčať z kolegiality, solidarita, solidárnosť (vzájomná súdržnosť, obyč. mravná): pocit solidarity, solidárnosti, kniž. spolupatričnosť, spolunáležitosť (príslušnosť k sebe navzájom): kultúrna spolupatričnosť ## súdržný ktorý drží pevne pohromade; ktorý sa neoddeľuje, netriešti sa na menšie časti, celistvý, kompaktný: súdržná, celistvá, kompaktná hmota, konzistentný (majúci dobrú konzistenciu): konzistentná látka, pevný, jednotný, jednoliaty, ucelený, stmelený, zomknutý: pevný celok; jednotný, jednoliaty kolektív, solidárny: organizácia je solidárna, odb. kohézny ## sufix pozri prípona ## sugerovať pozri vnuknúť ## sugescia pozri vplyv 1 ## sugestivita pozri vplyv 1 ## sugestívnosť pozri vplyv 1 ## sugestívny pozri príťažlivý, pôsobivý, podmaňujúci ## súhlas 1. zhoda v názore na niečo, prijatie cudzieho názoru za vlastný: pokladať mlčanie za súhlas, dovolenie: požiadať o dovolenie, povolenie (úradný súhlas, ktorým sa niečo povoľuje): stavebné povolenie, schválenie: čakať na schválenie, odobrenie, kniž. placet, kniž. zastar. zvolenie 2. pozri zhoda 1 ## súhlasiť 1. byť s niekým rovnakej mienky, rovnakého názoru, prejavovať súhlas, dávať súhlas, vyjadrovať súhlas: súhlasím s riešením, aké ste navrhli; dávam na to súhlas; iba počúva a so všetkým súhlasí, vyjadruje súhlas, stotožňovať sa (mať rovnaký názor): nestotožňoval sa s rozhodnutím predstavenstva, obyč. pejor. prikyvovať (horlivo alebo mechanicky súhlasiť): na schôdzke na všetko prikyvoval, so všetkým súhlasil, prisviedčať, prisvedčovať, pritakávať (slovne prejavovať súhlas): na otázky iba prisviedčal, pritakával, zastaráv. svedčiť: kto mlčí, ten svedčí, pristávať, pristupovať, privoľovať (častejšie v dokonavom vide): už pristávajú, pristupujú, privoľujú na naše požiadavky, podvoľovať sa, podrobovať sa (prestávať odporovať a prejavovať súhlas): už sa podvoľujú, podrobujú, že rozkazy splnia, sympatizovať (vyjadrovať kladný postoj, obyč. vnútorne): s jeho konaním sympatizujeme, kniž. aklamovať (nahlas, hromadne prejaviť súhlas) 2. byť rovnaký, zhodný s niečím alebo navzájom, zhodovať sa: súhlasiť, zhodovať sa s originálom, zodpovedať (byť totožný s niečím): vyhlásenie zodpovedá pravde, kniž. korešpondovať (byť v súlade): korešponduje to s mojou predstavou, hovor.: hrať, sedieť, štimovať (byť v poriadku): niečo tu nesúhlasí, neštimuje; to akosi nehrá, nesedí ## súhlasne pozri jednomyseľne, rovnako 1 ## súhlasný 1. ktorý je vyjadrením súhlasu, stotožnenia sa s niečím, prisviedčavý, pritakávajúci: súhlasné, prisviedčavé gesto, vyjadrenie, odb. afirmatívny, potvrdzujúci: afirmatívna percepcia; afirmatívny, potvrdzujúci súd 2. pozri rovnaký, zhodný ## súhra 1. súladné uplatňovanie jednotlivých zložiek v hre: dobrá súhra súboru; súhra v útoku viazla, spoluhra: dokonalá spoluhra družstva 2. pozri harmónia 1, zhoda 1 ## súhrn pozri súčet ## súhrnne zhŕňajúc do jedného celku, ako jeden celok, ucelene: súhrnne, ucelene podaný výklad, súborne, synteticky, komplexne: súborne, synteticky, komplexne spracované dejiny, celkove, celkovo, vcelku: celkove, vcelku možno konštatovať isté zlepšenie, sumárne, kniž. summa summarum [vysl. sumasumárum]: sumárne, summa summarum dosiahli dobré výsledky, celistvo, kniž. celostne: celistvo, celostne zdokumentovaná udalosť, spolu, vedno, dovedna, dohromady, dokopy: spolu, vedno má sto bodov; dovedna, dohromady, dokopy získali päť medailí, odb.: úhrnne, úhrnom: úhrnne, úhrnom je to stodvadsaťtisíc pozri súhrnný ## súhrnný ktorý vyjadruje zhrnutie, úplný stav, počet a pod., úhrnný, celkový (op. čiastočný): súhrnná, úhrnná, celková hodnota zisku, globálny, sumárny: globálny, sumárny výsledok; vypracovať globálnu, sumárnu správu, súborný: súborná učebnica obsahuje všetky základné poznatky; vydať autorovo súborné dielo (všetko, čo v živote vytvoril), syntetický, syntetizujúci (ktorý má charakter syntézy, zovšeobecnenia; zovšeobecňujúci, zhŕňajúci): syntetická, syntetizujúca práca, výsledný, konečný (ktorý vyplýva z niečoho ako výsledok; posledný z niekoľkých): výsledné, konečné body pretekára, spoločný (týkajúci sa dvoch alebo viacerých vecí, javov): časopriestor – spoločný pojem pre čas a priestor ## sucho 1. pozri nasucho 1 2. pozri prísne 3, tvrdo 2, krátko 3 3. nedostatok vlhkosti, mokra (op. mokro): kvety vädnú od sucha, suchosť: cítim suchosť v ústach, suchota (obdobie bez dažďov): letná suchota 4. suchá zem (op. more): pohyb na zemi i na suchu, pevnina: vystúpiť z lode na pevninu, súš: cestovať po súši, zem: v diaľke sa objavila zem ## suchopár 1. pozri horúčava 1 2. pozri suchopárnosť ## suchopárnosť malá zaujímavosť niečoho, fádnosť: suchopárnosť, fádnosť prednášky, jednotvárnosť: jednotvárnosť krajiny, stereotypnosť: stereotypnosť práce, šedivosť: šedivosť literatúry, nevýraznosť: nevýraznosť tváre, nezáživnosť: nezáživnosť knihy, monotónnosť: monotónnosť života, kniž. suchopár: suchopár každodennosti ## suchopárny pozri jednotvárny, nezaujímavý, stereotypný ## suchosť pozri sucho 1 ## suchota pozri sucho 1 ## suchotinár pozri tuberkulotik ## suchotiny pozri tuberkulóza ## suchoty pozri tuberkulóza ## suchozemec obyvateľ vnútrozemia, vnútrozemec [Tatarka] ## suchučko pozri nasucho 1 ## suchunko pozri nasucho 1 ## suchulinko pozri nasucho 1 ## suchučký pozri suchý 1 ## suchunký pozri suchý 1 ## suchulinký pozri suchý 1 ## suchý 1. ktorý neobsahuje vlhkosť alebo ktorý stratil (prirodzenú) vlhkosť, vodu (op. mokrý, vlhký): suchá krajina, vysušený, kniž. vyprahnutý, vodoprázdny: suchá, vysušená bielizeň; suché, vysušené koryto rieky; vysušené, vyprahnuté ústa, uschnutý, vyschnutý, zoschnutý, odumretý (op. čerstvý, živý): suché, uschnuté kvety vo váze; zoschnuté, odumreté stromy, konáre, usušený (ktorý sa sušením zbavil vlhkosti): vysušené, usušené drevo, hríby, bezdaždivý: bezdaždivé leto, expr.: suchučký, suchunký, suchulinký (úplne alebo príjemne suchý) 2. ktorý neobsahuje masť, tuk, holý, neomastený, nenamastený: jesť suché, holé, neomastené zemiaky; suchý, nenamastený chlieb, expr. hlúpy (obyč. o zemiakoch), expr. planý: plané jedlo 3. pozri chudý 4. pozri odmeraný 1, strohý 2, strohý 3, nezaujímavý ## suita pozri sprievod 2 ## sujet pozri dej ## suk pozri hrča 2 ## suka samica psa, sučka, zried. psica, expr. psina, nespis.: fena, fenka ## súkať 1. pozri pliesť 1 2. pozri navinúť 3. pozri hovoriť 1 4. pozri tvoriť 1 5. pozri jesť 1, piť 1 ## sukcesívne pozri postupne 1 ## sukcesívny pozri postupný ## súkmeňovec pozri krajan ## sukňa časť vrchného ženského oblečenia od pása dolu; dolná časť šiat: úzka, zvonová sukňa, suknica (sukňa ako časť ľudového oblečenia): spodná suknica, spodnica, spodnička (spodná sukňa): škrobená spodnica, spodnička ## suknica pozri sukňa ## sukničkár pozri záletník ## sukničkársky pozri záletný ## sukovica pozri palica ## sukovitý 1. pozri uzlovitý 1 2. pozri mocný 2, kostnatý ## súkromie 1. osobné, súkromné veci, intímny život, intimita, intímnosť: vzbudzovať atmosféru súkromia, intimity, familiárnosť: familiárnosť prostredia 2. súkromný byt, hovor. privát: bývať na súkromí, na priváte 3. pozri samota ## súkromník človek žijúci z vlastného kapitálu a výnosu majetku, zastar. privátnik ## súkromnosť pozri intimita 1 ## súkromný 1. ktorý sa týka jednotlivca ako vlastníka, majiteľa (op. spoločný, spoločenský), osobný: súkromný, osobný majetok; osobné vlastníctvo, privátny: privátna advokátska kancelária; chodiť na privátne hodiny spevu, vlastný: je to jeho vlastný podnik 2. ktorý sa týka iba jednotlivca, jeho súkromia; ktorý zodpovedá jeho vnútornému založeniu, potrebám, osobný: mať súkromné, osobné problémy; presadzovať súkromné, osobné záujmy, privátny: riešiť privátne záležitosti, intímny: miešať sa do cudzieho intímneho života; zastihnúť niekoho v intímnom rozhovore ## súkvetie bot. súbor kvetov na jednej osi: strapcovité súkvetie, bot. úbor (súkvetie tvoriace akoby jeden kvet) ## súlad 1. pozri harmónia 1 2. pozri zhoda 1, porozumenie 2 ## súladnosť pozri harmónia 1 ## súladný pozri harmonický, súmerný ## sulc pozri huspenina, rôsol ## sulfát pozri síran ## sulfid pozri sírnik ## sulfit pozri siričitan ## súlož pozri styk 1 ## súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož, zjemn. milovať sa, trocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne), mať styk, mať pomer, expr.: spať, spúšťať sa (s niekým), dávať, hovor.: sexovať sa, líhať (s niekým), ondieť, ondiať, hrub.: váľať sa, pelešiť sa (s niekým), zastar. obcovať (s niekým), kniž. smilniť, cudzoložiť (súložiť mimo manželstva), vulg.: trtkať, kefovať, mrdať, džubať, drbať, pichať, šústať ## sultán pozri panovník ## suma 1. číselne vyjadrené množstvo peňazí: vyhrať v kartách značnú sumu, subšt.: obnos, čiastka: zaplatiť veľký obnos, veľkú čiastku, položka: položka na odmeny 2. pozri súčet ## sumácia pozri súčet ## sumár 1. pozri súpis 2. pozri náčrt 1 ## sumarizovať pozri zhrnúť 2 ## sumárne pozri spolu 2, súhrnne ## sumárny pozri súhrnný, celkový ## sumec pozri hrča 4 ## súmer pozri harmónia 1 ## súmernosť 1. druh geometrického vzťahu dvoch útvarov v rovine alebo v priestore, symetria: geom. os súmernosti, symetrie, symetrickosť 2. pozri harmónia 1 ## súmerný ktorý je rovnomerne usporiadaný, obyč. podľa stredovej osi; ktorý sa vyznačuje vyváženosťou jednotlivých častí určitého celku (op. nesúmerný), symetrický (op. asymetrický): súmerná, symetrická kompozícia; súmerné, symetrické obrazce, pravidelný (op. nepravidelný): pravidelná tvár, harmonický, súladný: harmonické, súladné tvary, formy, vyvážený, rovnomerný, proporčný, proporcionálny: vyvážený, rovnomerný celok; rovnomerné, proporčné, proporcionálne rozdelenie ## sumírovať pozri zhrnúť 2 ## sumka pozri puzdro ## summa summarum pozri spolu 2, súhrnne ## summit pozri schôdzka 1 ## sumovať pozri zhrnúť ## súmračiť sa pozri stmievať sa ## súmračný pozri tmavý 2 ## súmrak rozhranie medzi dňom a nocou: na krajinu padá súmrak, mrk: prišiel na mrku, mrkanie: večerné mrkanie, zried. mrak: vracať sa na mraku domov, zmrkanie: pracovať do zmrkania, zried. zmrk [Podjavorinská], zmrknutie [Urban], poet. zorenie: večerné zorenie [Figuli] ## sunúť pozri posúvať 1 ## sunúť sa pozri posúvať sa ## súostrovie skupina ostrovov, ostrovy: Havajské súostrovie, Havajské ostrovy, kniž. archipel ## súpažmo pozri súručmo ## súpažne pozri súručmo ## super pozri výborne 1 ## súper pozri protivník 1, protivník 2 ## superiorita pozri prevaha ## superiórny pozri povýšený, nadradený 1 ## súperiť bojovať s niekým (o prvenstvo) ako s protivníkom, sokom alebo ako s partnerom v hre, športovom zápase: súperia o priazeň dievčaťa; strany vo voľbách budú súperiť, súťažiť (bojovať o prvenstvo v súťaži): mladí súťažia o najlepšiu rozhlasovú poviedku, pretekať sa, predbiehať sa, predbehávať sa, predbehovať sa, predbehúvať sa (chcieť byť v niečom prvý): pretekajú sa, predbiehajú sa vo vychvaľovaní hercových predností, zápasiť, kniž. zápoliť (v hre, športe): mužstvá zápasia, zápolia o olympijskú medailu, konkurovať: v boji o titul nám konkuruje, s nami súperí už len vlaňajší víťaz ## superman pozri nadčlovek ## supermanský pozri sebavedomý ## supermoderný pozri moderný 1, moderný 2, výstredný 1 ## supermódny pozri výstredný 1 ## súperník pozri protivník 1 ## súperstvo pozri rivalita ## supí pozri zlostný 1, nenávistný ## supieť 1. pozri dýchať 1 2. pozri syčať 1 ## súpis spísanie niečoho, zápis: súpis, zápis voličov, výkaz (prehľadný súpis údajov): štatistický výkaz, výpočet, enumerácia: výpočet, enumerácia priestupkov, sumár (súpis obsahujúci súhrnný počet niečoho): sumár rozpočtu, sylabus (prehľadný súpis), konspekt (krátky obsažný zápis): vypracovať konspekt pozri zoznam ## súpiska pozri zoznam ## súplemenník pozri krajan ## suplementárny pozri doplnkový ## supletívny pozri doplnkový ## suplovať pozri zastúpiť 1, nahradiť 2 ## suponovať pozri predpovedať 1 ## súprava pozri súbor 1 ## supremácia pozri nadvláda ## súpútnik pozri spolucestujúci ## súra 1. pozri zhon 2. pozri starosť 1 ## súradnica odb. číslo, sústava čísel na určenie polohy bodu na priamke, v rovine alebo v priestore, odb. koordináta ## súradný pozri rovnaký ## súrať pozri sácať ## surf pozri windsurfing ## surfing pozri windsurfing ## súriť 1. naliehavo vyzývať na rýchlejšie konanie, náhliť: súriť, náhliť niekoho na odchod, naháňať, nútiť (naliehavo, násilne privádzať k činnosti): majster nás od rána naháňa do roboty; dieťa musia nútiť do učenia, pobádať, poháňať, hnať (povzbudzovať do zvýšenej činnosti): pobádať kone do cvalu; počasie nás poháňa, ženie s kosbou, expr.: duriť, badúriť, podurkávať: mať durí deti, aby sa usilovali 2. naliehavo sa dožadovať niečoho, dôrazne žiadať, urgovať: súria, urgujú nás odovzdať požičané veci, upomínať (vyžadovať splnenie povinností): už druhý raz upomína dlžníka, naliehať (dôrazne žiadať): nalieha na nájomníkov, aby vyrovnali dlh 3. pozri ponáhľať sa 2 ## surka pozri halena ## surma 1. pozri trúbka 2. pozri zhon, zmätok 2 ## surmia pozri zhon, zmätok 2 ## surmita 1. pozri trúbka 2. pozri zhon, zmätok 2 ## surmovať 1. pozri hrmotať 2. pozri búriť 1 ## súrne bez akéhokoľvek časového odkladu, súrno, neodkladne, bezodkladne, naliehavo: musím sa s ním súrne, neodkladne rozprávať; bezodkladne, naliehavo potrebuje pomoc, rýchlo, urýchlene, naskutku: rýchlo, urýchlene potrebujem peniaze, narýchlo, napochytro, napochytre, naponáhlo, naponáhle: k pacientovi museli narýchlo, napochytro, naponáhlo zavolať lekára, kniž. urgentne: urgentne mu doručili list, pošt. urgent ## súrny ktorý nemožno odložiť; ktorý si vyžaduje nevyhnutné, rýchle riešenie, zásah a pod., neodkladný, bezodkladný: mať súrnu, neodkladnú prácu; neodkladné, bezodkladné rozhodnutie, naliehavý, nástojčivý: lekára zavolali k naliehavému prípadu; prísť so súrnou, nástojčivou žiadosťou, kniž. urgentný: problém si vyžaduje urgentné riešenie, expresný, neskl. expres, rýchly (určený na skoré doručenie): pošt.: súrny, expresný list; expres, rýchla zásielka ## súrodák pozri krajan ## súrodý pozri rovnorodý, jednoliaty ## surogát pozri náhrada 2 ## suroň pozri surovec ## surovec surový, brutálny, bezcitný človek: jej manžel sa ukázal ako surovec a pijan, ukrutník, násilník, nemilosrdník, kniž. hrubec [Tatarka], kniž. zastar. hrubian [Kukučín], expr. grobian: správať sa ako grobian, expr. zried. suroň [Krno], expr. šarha, pejor.: odľud, barbar, rabiát, rabiátnik, beštia, upír, šelma, zver, zviera, hyena, netvor, subšt. hulvát ## surovica pozri halena ## surovina pozri hmota 2 ## surovo 1. pozri surový 1 2. pozri tvrdo 3, pozri surový 2 ## surovosť surový čin, hrubosť: dopustiť sa surovosti, hrubosti, ukrutnosť, brutalita, brutálnosť, expr. grobianstvo: svojím grobianstvom ubližoval ľuďom, expr.: zverstvo, zverskosť, pejor.: beštialita, beštiálnosť, barbarstvo, barbarskosť, hyenizmus, rabiátstvo, subšt. hulvátstvo, faul (nedovolený zákrok v športovej hre) ## surový 1. ktorý je nasiaknutý vlahou, miazgou, ešte nevysušený, nevyschnutý (o dreve); ktorý je v pôvodnom, prirodzenom stave (obyč. o potravinách), svieži, čerstvý: vôňa surového, sviežeho, čerstvého smrekového dreva, mokrý (op. suchý): naukladané mokré dubové dosky, nepálený (o tehlách), neupravený, neuvarený, nevarený (o jedle, mäse, zelenine a pod.) 2. ktorý je bez citu, ľudskosti, jemnosti (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný), tvrdý, drsný, hrubý: surový, tvrdý, drsný, hrubý človek; surové, drsné, hrubé zaobchádzanie, neľudský, nehumánny: neľudský, nehumánny postup, neľútostný, bezohľadný, nemilosrdný: neľútostná bitka; bezohľadné, nemilosrdné metódy, vandalský: vandalský prístup k prírode, drastický, krutý, ukrutný, tyranský (vyznačujúci sa krutosťou): pomstiť sa niekomu drastickým, krutým, ukrutným spôsobom, brutálny, brachiálny, násilný (založený na tvrdom násilí): brutálny čin; brachiálne, násilné prostriedky, bezcitný, chladnokrvný, krvilačný, sadistický, expr.: beštiálny, zverský (vyznačujúci sa zvrátenou surovosťou): bezcitný, chladnokrvný zabijak; krvilačná beštia – nie človek; sadistická, beštiálna, zverská vražda, expr. krvavý: krvavý film, pren. expr.: gestapácky, esesácky, hyení, hyenský, kniž. sverepý, hovor. komisný (o človeku), hrub. zhovädilý: to neurobí človek, ale zhovädilá príšera, pejor.: rabiátny, rabiátsky 3. pozri neslušný, hrubý 2 4. pozri drsný 2, drsný 4 ## surrealista stúpenec surrealizmu, nadrealista: slovenskí nadrealisti ## surrealizmus umelecký smer po r. 1920 vychádzajúci z javov podvedomia, predstáv, snov a pod., nadrealizmus (umelecký smer na Slovensku nadväzujúci na francúzsky surrealizmus) ## súručenstvo pozri solidarita ## súručmo tel. oboma rukami naraz, súručne, súpažmo, súpažne: bočné švihy súručmo, súpažmo ## súručne pozri súručmo ## susedia ľudia, ktorí bývajú vedľa alebo v blízkosti bydliska niekoho iného, hovor. susedovci: máme dobrých susedov, susedovcov ## susediť byť v bezprostrednej blízkosti niečoho, niekoho, byť v susedstve: izba susedí s kuchyňou; v stanoch sme susedili, dotýkať sa (o niečom plošne rozloženom): pozemky sa pri lese dotýkajú, hraničiť (mať spoločné hranice): hraničíme s viacerými štátmi; chotár hraničí s cintorínom ## susedný pozri vedľajší 1 ## susedovci pozri susedia ## susedský pozri priateľský ## susedstvo pozri blízkosť ## súsek pozri truhla 2 ## súslednosť pozri postupnosť 1, súvislosť ## suspendovať pozri zosadiť 1 ## sústav 1. pozri kĺb 2. pozri konštrukcia ## sústava pozri systém, zloženie ## sústavne 1. pozri systematický 1 2. pozri ustavične, pozri systematický 2 ## sústavný pozri systematický 1, systematický 2, neprestajný, stály 1, pravidelný 3 ## sústo pozri hlt ## sústrasť pozri súcit ## sústrastný ktorý vyjadruje, prejavuje sústrasť, súcit (obyč. pri úmrtí blízkych), kondolenčný: poslať sústrastný, kondolenčný telegram; sústrastný, kondolenčný prejav pozri súcitný ## sústredenie zoskupenie, zhromaždenie niečoho na jedno miesto, koncentrácia: sústredenie, koncentrácia moci v rukách jednej osoby, sústredenosť, koncentrovanosť (zameranie pozornosti istým smerom, na istú vec): orchester hral s dokonalou koncentráciou, sústredenosťou, koncentrovanosťou ## sústredenosť pozri sústredenie ## sústredený 1. ktorý je zhromaždený na jednom mieste, v jednom bode, koncentrovaný: sústredený, koncentrovaný chov; sústredená, koncentrovaná výroba 2. ktorý je v dobrej psychickej kondícii, pripravený dobre vnímať (zmyslami, rozumom); ktorý je intenzívne zameraný na nejaký presný cieľ, činnosť (op. nesústredený, rozptýlený), koncentrovaný (op. nekoncentrovaný): sústredená, koncentrovaná myseľ; byť sústredený, koncentrovaný na skúšku, pozorný (so zameranou pozornosťou; op. nepozorný): byť na hodinách sústredený, pozorný, napätý, napnutý, intenzívny, úporný (so zvýšenou sústredenosťou): napätý, napnutý pohľad; zastihli ho pri intenzívnom, úpornom premýšľaní, uprený, upretý (sústredený na jedno miesto, na istú vec; o zraku) ## sústrediť 1. dať na jedno miesto, koncentrovať, skoncentrovať: matematicky nadaných žiakov sústredili, (s)koncentrovali do jednej triedy; ľahký priemysel je sústredený, (s)koncentrovaný na severe krajiny, zhromaždiť, zohnať: zhromaždiť ľudí do zasadačky; zhromaždiť potrebné údaje; zohnať čriedu do košiara, pozháňať (postupne), zobrať (o literárnych alebo iných umeleckých výtvoroch): zobrané diela klasikov, zoskupiť (usporiadať do skupín, do skupiny): publikácie zoskupiť podľa tém, stiahnuť: stiahnuť hráčov do obrany; stiahnuť divízie, centralizovať (sústrediť organizačne): centralizovať výrobu, akumulovať: akumulovať bohatstvo, nakopiť, nahromadiť, expr. zhrčiť, hovor. expr. strepať: nakopili, zhrčili, strepali nás do jednej miestnosti 2. priviesť pozornosť, myšlienky, záujem atď. na jednu vec, koncentrovať, skoncentrovať: sústredil, (s)koncentroval svoje úsilie na dosiahnutie cieľa, zastar.: zosústrediť, zosústredniť: zosústrediť všetku silu vôle, zacieliť, zamerať (činnosť napraviť na dosiahnutie cieľa): všetky svoje schopnosti zacielil, zameral na výskum vesmíru, usmerniť, upriamiť, nasmerovať (dať niečomu istý smer): svoje myšlienky usmernil, upriamil na rodinu, uprieť, obrátiť: uprel, obrátil zrak na nás ## sústredivý pozri dostredivý ## sústredný odb. ktorý má spoločný stred, odb. koncentrický (op. excentrický): sústredné, koncentrické kružnice ## sústruh stroj, ktorý obrába otáčajúci sa predmet, točovka: univerzálny sústruh, univerzálna točovka; pracovať pri sústruhu, točovke ## sústruhovňa dielňa, kde sa obrába na sústruhoch, sústružňa, tokáreň: pracovať v sústružni, tokárni ## sústružiť obrábať na sústruhu, točovke, točovkovať: na stroji presne sústruží, točovkuje všetky detaily, točiť (zhotovovať na točovke alebo hrnčiarskom kruhu) ## sústruhovať obrábať na sústruhu, točovke, točovkovať: na stroji presne sústruží, točovkuje všetky detaily, točiť (zhotovovať na točovke alebo hrnčiarskom kruhu) ## sústružňa pozri sústruhovňa ## sústružníctvo zamestnanie sústružníka, tokárstvo, hovor. zastar. tokárčina ## sústružník odborník pracujúci so sústruhom, pri sústruhu: sústružník kovov, tokár (sústružník obrábajúci najmä drevený materiál) ## súš pozri pevnina 1, sucho 2, zem 2, pôda 2 ## sušeň zasušený výlučok z nosa, šušeň ## sušiak jednoduchá konštrukcia, obyč. z dreva, slúžiaca na sušenie: hrach sa suší na sušiakoch, ostrva (sušiak na seno): zaraziť ostrvy do zeme ## sušič pozri sušička, fén ## sušička prístroj na sušenie: sušička obilia, sušič, fén, star. föhn (prístroj na sušenie vlasov), osušovač, vysušovač: osušovač, vysušovač filmov, zried. sušidlo ## sušidlo pozri sušička ## sušienka pozri keks ## sušina pozri pevnina 1 ## sušiť zbavovať vlhkosti (obyč. teplom); odstraňovať vlhkosť z povrchu, vysušovať, vysúšať, osušovať, osúšať: sušiť seno; vysušovať, vysúšať rybník; osušuje, suší si vlasy; osúša dieťaťu slzy z tváre, presúšať (zľahka sušiť): presúša liečivé bylinky ## sušiť sa pozri schnúť 1 ## sutana pozri reverenda ## súťaž úsilie o uplatnenie, o úspech pred druhými v istej činnosti, súťaženie: neobstáť v súťaži, zapojiť sa do súťaženia, súbeh (súťaž o isté pracovné miesto, o dodávku, odmenu a pod.), konkurz: zúčastniť sa na súťaži projektu stanice; vypísať konkurz na obsadenie miesta riaditeľa, konkurencia: pretekár zvíťazil v silnej konkurencii, liga (dlhodobá športová súťaž najlepších celkov): futbalová, hokejová liga, divízia (nižšia športová súťaž v minulosti): hrať v divízii, olympiáda: šachová, matematická olympiáda, turnaj (druh športovej súťaže): basketbalový turnaj, preteky (súťaž o prvenstvo najmä v športe): ľahkoatletické preteky, boj (úsilie o víťazstvo v športe): medzi súpermi sa rozpútal tuhý boj, pohár (súťaž o symbolickú cenu udeľovanú ako trofej za víťazstvo): pohár európskych majstrov vo futbale ## súťaženie pozri súťaž ## súťažiť pozri súperiť, pretekať sa ## súťaživosť pozri rivalita ## sutina pozri zrúcanina ## sútok miesto, kde sa zlievajú dva alebo viaceré toky: pri sútoku Moravy a Dunaja stojí Devín, vodohosp. pozri stok: stok vôd, ústie (kde sa končí vodný tok) ## sútrpný pozri súcitný 2 ## súvaha písomný, v peniazoch vyjadrený prehľad stavu hospodárskych prostriedkov k istému dňu; celkové zhodnotenie niečoho vôbec, bilancia: výrobná súvaha, bilancia; súvaha, bilancia života, zastar. rozvaha ## súveký kniž. ktorý jestvuje v tom istom čase spolu s iným, kniž. súdobý, súčasný: súvekí, súdobí autori; skladateľ a jeho súdobí, súčasní obdivovatelia, vtedajší ## suvenír pozri dar ## suvenírový pozri spomienkový ## suverén 1. pozri odborník, znalec, profesionál 2. pozri povýšenec ## suverenita 1. pozri samostatnosť, sloboda 2 2. pozri povýšenectvo ## suverénne 1. pozri samostatne 1, pozri nezávislý 2. pozri dokonalý ## suverénnosť 1. pozri samostatnosť, sloboda 2 2. pozri povýšenectvo ## suverénny 1. pozri samostatný 1, nezávislý 2. pozri dokonalý 1, absolútny 3. pozri sebavedomý ## súvis pozri súvislosť, pomer 1 ## súvisieť byť vo vzájomnom vzťahu, patriť spolu, mať súvis: obidve udalosti tesne súvisia, majú súvis; tieto veci vôbec nesúvisia, nemajú nijaký súvis, spájať sa (dostávať sa do súvislosti): vynález telegrafie sa spája s ďalším technickým pokrokom, vzťahovať sa, týkať sa, viazať sa (byť vo vzťahu k niečomu, niekomu): na každé ročné obdobie sa vzťahujú, viažu rozličné pranostiky; ide o vec, ktorá sa týka nás všetkých, ktorá súvisí s nami všetkými, zastar. stýkať sa ## súvislosť vzájomný vzťah, zviazanosť s niekým, s niečím, súvis: súvislosť, súvis medzi príčinou a účinkom; hľadať súvislosť, súvis medzi javmi, spojenie: spojenie teórie a praxe, súvzťažnosť, kniž. korelácia: súvzťažnosť obsahu a formy, korelácia javov, kontext: veta vytrhnutá z kontextu, zviazanosť: zviazanosť literatúry so životom, spojitosť: priama spojitosť s udalosťami, súslednosť, postupnosť: časová postupnosť, kniž. kontinuita: kontinuita vývinu, kniž. väzba: väzba medzi výskumom a praxou, neprerušenosť: neprerušenosť horských pásem, plynulosť: plynulosť rozprávania, nepretržitosť: nepretržitosť procesu pozri pomer ## súvislý 1. ktorý je vzájomne pospájaný, tvoriaci celok, neprerušený, neprerušovaný, odb. spojitý: súvislá, neprerušená, neprerušovaná, spojitá čiara, neporušený: súvislá, neporušená vrstva prachu, jednoliaty, celistvý, nečlenený, kniž. monolitný: jednoliaty, celistvý kus hmoty; nečlenený, monolitný celok, nepretržitý, hovor. nonstop: nepretržitý rachot ťažkého stroja; nonstop prevádzka, plynulý: plynulý chod výroby, kniž.: kontinuálny, kontinuitný: kontinuálny, kontinuitný vývoj 2. ktorý má vnútorný zmysel (obyč. o slovnom prejave), neprerušený, plynulý: súvislá, neprerušená reč; nezmohol sa na jedinú súvislú, plynulú vetu, plynný: plynné vyjadrovanie, čítanie, ucelený, odb. koherentný: súvislý, ucelený, koherentný text ## súvzťažnosť pozri súvislosť, korelácia ## súvzťažný ktorý je vo vzájomnom vzťahu s niečím, odpovedajúci si, korelačný, korelatívny: súvzťažné, korelačné pojmy, dvojice ## súznenie pozri harmónia 1 ## súzvučať pozri zhodovať sa 2 ## súzvučnosť pozri harmónia 1 ## súzvučný pozri harmonický ## súzvuk pozri harmónia 1, zhoda 1 ## súžba pozri starosť 1, trápenie ## súženie pozri starosť 1, trápenie ## súžiť pozri trápiť ## súžiť sa pozri trápiť sa 1 ## súžitie pozri spolužitie ## súžoba pozri starosť 1, trápenie ## sužovať pozri trápiť ## sužovať sa pozri trápiť sa 1 ## sváčik pozri svák 1 ## sváčko pozri dedo 2, svák 1 ## svadba súhrn obradov a úkonov pri vstupe do manželského stavu; svadobná hostina: svadba v kostole, na radnici; pozvať priateľov na svadbu, sobáš, uzavretie manželstva (úradný alebo cirkevný akt manželskej zmluvy), vydaj (vstup dievčaťa, ženy do manželstva): ponáhľať sa s vydajom, ženba (vstup muža do manželstva), veselie (svadobná hostina): byť pozvaný na veselie ## svadbiť sa 1. pozri sobášiť sa 2. pozri baviť sa 1 ## svadbovať sa pozri baviť sa 1 ## svadobčan účastník svadby, svadobník: sprievod svadobčanov, vozy so svadobníkmi, zried. svadobiar [Vansová], nár. svat (starší svadobný hosť) ## svadobiar pozri svadobčan ## svadobník pozri svadobčan ## svah časť terénu zvažujúca sa, skláňajúca sa do doliny alebo do roviny: mierny, prudký svah; spúšťať sa po svahu, stráň: na stráni rastú jahody, úbočie, úboč: cesta vedúca úbočím, úbočou, úbočina [Hviezdoslav], strmina, zráz, úplaz (strmý svah): ísť hore strminou; zľadovatený zráz; rútiť sa dolu úplazom, úšust (strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa skalami): spustiť sa dolu úšustom, grúň (zalesnené horské úbočie): ovce sa pasú na grúňoch, stena (zvislý svah): skalnatá stena, breh: stúpajú hore prudkým brehom, zried.: príkrina, zábrežie [Sládkovič], spust [Laskomerský], kopec, vrch (vyvýšenina v teréne alebo jej jedna časť): motor dobre neťahá do kopca; ísť na bicykli dolu vrchom, nár. lazina ## svahovitý pozri nerovný 2, šikmý ## svák 1. tetin manžel, sváko, hypok.: sváčik, sváčko 2. hovor. oslovenie, pomenovanie dospelého muža (obyč. deťmi na vidieku), hovor.: sváko, ujo, ujko, ujček, strýko, zastaráv.: báčik, báči, báčino, hypok. báčinko, expr. otec (v oslovení) ## sváko pozri svák 1, svák 2, strýc, dedo 2 ## sval ústroj tvorený súborom buniek a vláken slúžiaci na pohyb častí ľudského alebo živočíšneho tela: pevné, tuhé, nevyvinuté svaly; napínať svaly, hromad. svalstvo: chrbtové svalstvo, odb. muskulatúra, svalovina (svalová hmota): svalovina čreva ## svalnatý pozri silný 1, mocný 2 ## svalovec pozri silák ## svalovina pozri sval ## svalovitý pozri silný 1, mocný 2 ## svalstvo pozri sval ## svár pozri hádka, zrážka 3 ## sváriť sa pozri hádať sa, vadiť sa ## svárlivec pozri škriepnik ## svárlivosť pozri škriepnosť ## svárlivý pozri hádavý, neznášanlivý ## svat pozri svadobčan ## svažitý pozri šikmý ## svažný pozri šikmý ## svätec človek vyhlásený cirkvou za svätého, svätý: úcta k svätcom; obrazy svätých ## sväteľnica pozri svätenica ## svätenica nádoba na svätenú vodu, svätenička: namočiť si prsty v svätenici, v sväteničke, kropenička: cínová kropenička, nár. sväteľnica [Dobšinský] ## svätenička pozri svätenica ## svätiť 1. cirkevným obradom robiť posvätným, vykonávať posvätné obrady, posväcovať, posviacať: svätiť, posväcovať vodu, veľkonočné jedlo, požehnávať (dávať požehnanie, aby niečo získalo Božiu priazeň): kňaz požehnáva novomanželov, vysviacať (robiť posvätným alebo robiť oprávneným vykonávať kňazský úrad): vysviacať kostol, kňaza 2. slávnostne si pripomínať pamiatku, výročie niekoho, niečoho, oslavovať, sláviť: svätiť, sláviť Kristovo narodenie; oslavovať meniny, uctievať (prejavovať úctu slávnostným spôsobom): pamiatku básnika uctievame recitáciami z jeho diela 3. prejavovať niečomu, niekomu úctu obradmi, zvykmi, pracovným voľnom a pod., zasväcovať: svätiť, zasväcovať nedele, sviatky ## svätokrádež pozri krádež ## svätokrádežný pozri bezbožný ## svätokráž pozri svätožiara ## svätorečiť cirk. vyhlasovať za svätého, kanonizovať: svätorečenie, kanonizovanie blahoslavených mučeníkov ## svätostánok 1. cirk. oltárna schránka na úschovu hostií, cirk. tabernákulum 2. pozri kostol ## sväto-sväte pozri isto 3 ## sväto-svätý pozri istý 1 ## svätožiara žiarivý kruh okolo hlavy pri zobrazovaní Boha, svätcov; symbol svätosti, slávy, hrdinstva, gloriola: svätožiara, gloriola na obrazoch svätých, žiara, aureola: aureola slávy, kniž. nimbus (obyč. pren.): obklopuje ho nimbus nedotknuteľnosti, poet.: svätokráž [Roy], slávožiara ## svätúch pozri pokrytec ## svätúšik pozri pokrytec ## svätuškár pozri pokrytec ## svätuškársky pozri nábožný 1, pokrytecký 1 ## svätuškárstvo pozri pobožnosť ## svätý 1. pozri bezúhonný, mravný 1 2. pozri drahý 2, posvätný 1, posvätný 2 3. pozri slávnostný, vznešený 1 4. pozri spravodlivý 2 5. pozri absolútny, úplný 2 6. pozri svätec ## svätyňa pozri kostol ## svedčať 1. pozri pristať 2 2. pozri patriť sa 3. pozri patriť sa ## svedčiť 1. vypovedať pred súdom ako svedok, vypovedať, byť svedkom: svedčil, vypovedal v prospech obžalovaného; je svedkom na súdnom konaní, vydať svedectvo (o niekom) 2. stávať sa dôkazom niečoho, poskytovať dôkaz o niečom pravdepodobnom, nasviedčať, nasvedčovať: všetko svedčilo o tom, nasviedčalo tomu, že situácia sa zlepší, dosviedčať, dosvedčovať, dokazovať (byť dôkazom): to dokazuje jeho nevinu, naznačovať (stávať sa nepriamym dôkazom): zariadenie domu naznačovalo, aký bol majiteľkin vkus, prezrádzať (dávať najavo): výraz tváre prezrádzal spokojnosť, svedčil o spokojnosti, ukazovať: jeho správanie ukazuje na dobrú vôľu zmieriť sa, hovoriť: výsledky hovoria za nás 3. pozri súhlasiť 1 4. pozri tvrdiť ## svedčný 1. ktorý pristane, svedčí (obyč. o oblečení), slušivý: kúpila si svedčné, slušivé šaty, apartný: apartný strih, apartný odev, hovor. akurátny: akurátny oblek pozri vkusný 2. pozri pekný 1, šikovný 1 ## svedectvo pozri dôkaz 1, doklad 1, doklad 2, znak 2, vysvedčenie 1 ## svedok pozri účastník ## svedomitosť pozri statočnosť 1 ## svedomitý ktorý má zmysel pre povinnosť, zodpovednosť; ktorý sa riadi vlastným svedomím; svedčiaci o tom, zodpovedný: svedomitá, zodpovedná žiačka; svedomitý, zodpovedný prístup k povinnostiam, poriadny (ktorý má zmysel pre poriadok, usporiadanie svojich vecí, záležitostí a pod.): poriadni pracovníci odovzdali práce včas, starostlivý, úzkostlivý (ktorý sa veľmi vkladá do plnenia svojich povinností, poslania a pod.): stala sa z nej starostlivá matka; úzkostlivá opatera, statočný, poctivý (ktorý je, ktorý koná v súlade so cťou): statočná, poctivá práca; poctivá príprava pozri dôkladný ## sverepý pozri surový 2, krutý 1, prudký 2 ## svet 1. nekonečný priestor, vesmír: podstata sveta, lety do vesmíru, kozmos: výskum kozmu, príroda (súhrn všetkých vecí a javov, ktoré nevznikli ľudskou činnosťou), kniž. univerzum, kniž. zastar.: všehomír, všemír, poet. zastar. všesvet 2. obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: cesta okolo sveta, zem (astron. Zem): život na zemi, zemeguľa: obísť celú zemeguľu, pren. glóbus 3. krajiny, obyč. za hranicami vlastného štátu: každý rok chodí do sveta, cudzina: ďaleká cudzina, zahraničie: zájazdy do zahraničia, cudzozemsko: južné ovocie sa dováža z cudzozemska 4. pozri ľudia 5. pozri život 4 6. pozri oblasť 2 ## svetáckosť pozri pôžitkárstvo ## svetácky 1. obyč. pejor. ktorý má rád svetské pôžitky, búrlivý spoločenský život; ktorý neuznáva spoločenské obmedzenia, konvencie (o človeku); svedčiaci o tom, bohémsky: na oslavu prišli aj jeho svetácki, bohémski priatelia, pejor. bonvivánsky (typický pre ľahkovážneho pôžitkára): bonvivánska povaha, nespútaný, uvoľnený, voľný: nespútaný, uvoľnený, voľný život, hýrivý, márnivý, niž. hovor. flamenderský (ktorý rád hýri, rozhadzuje): hýriví, márniví umelci, svetský: svetský človek (op. duchovný, uzavretý), rušný, búrlivý (o živote) pozri pôžitkársky 2. obyč. pejor. ktorý je charakteristický pre vyššiu spoločnosť, veľký svet, veľkosvetský, veľkopanský: svetácke, veľkosvetské prostredie; veľkopanské spôsoby, kniž. mondénny: mondénna dáma, kniž. nonšalantný (vedome nedbalý): nonšalantné správanie, gestá ## svetáctvo pozri pôžitkárstvo ## svetadiel časť sveta: čierny svetadiel, kontinent: ázijský kontinent, pevnina: európska pevnina, zastar. zemediel ## sveták 1. pozri pôžitkár 2. pozri tulák ## svetár 1. pozri tulák 2. pozri pôžitkár ## svetaskúsený pozri skúsený ## svetaznalý pozri skúsený ## svetelnosť pozri svietivosť ## svetelný pozri optický ## sveter pletená vrchná časť oblečenia s rukávmi: sveter s pestrým vzorom, kardigán (sveter na zapínanie od krku dolu), pulóver (sveter s otvorom na prevliekanie hlavy): pliesť pulóver, hovor. rolák (sveter s vysokým vyhrnutým golierom), vesta (sveter bez rukávov) ## svetielkovať vyžarovať slabšie svetlo bez vyššej teploty pôsobením vlastného alebo cudzieho budiaceho zdroja žiarenia: svätojánske mušky svetielkujú, odb. fluoreskovať (vyžarovať svetlo počas trvania budiaceho žiarenia): žiarivka fluoreskuje, odb. fosforeskovať (vyžarovať svetlo aj po zániku budiaceho žiarenia): hnijúce drevo v tme fosforeskovalo, žeravieť (o žeravom predmete): cigarety v tme žeravejú, poet. pableskovať pozri svietiť ## svetlica 1. pozri raketa 2. pozri izba ## svetlička pozri modridlo ## svetliť zastaráv. zjasňovať bielizeň svetličkou, modridlom, modriť: žena bielizeň nakoniec svetlí, modrí, belasiť (farbiť na belaso) ## svetlo 1. viditeľná časť elektromagnetického žiarenia vychádzajúca z prirodzených alebo umelých zdrojov: denné, slnečné svetlo, svit: mesačný svit, jas (silné biele svetlo): jas lámp, kniž. prísvit: prísvit večera, žiara (svetlo vyžarované obyč. žeravým predmetom): oslepujúca žiara; žiara reflektorov, osvetlenie (svetlo pôsobiace v istom priestore): pracovať pri umelom osvetlení, kniž. iluminácia: slávnostná iluminácia, zastar. svetlosť: elektrická svetlosť [Kukučín], det. žiža 2. pozri svietidlo 3. pozri svetlý 1 4. pozri bledo 1 ## svetlobelasý pozri modrý ## svetlobéžový pozri béžový ## svetločervený pozri červený ## svetlofialový pozri fialový ## svetlogaštanový pozri hnedý ## svetlohlavý pozri svetlovlasý ## svetlohnedý pozri hnedý ## svetlolilavý pozri fialový ## svetlomer prístroj na meranie svietivosti svetelných zdrojov a osvetlenie plôch týmito zdrojmi, fyz. fotometer ## svetlomet pozri svietidlo ## svetlomodrý pozri modrý ## svetlonos rozprávková bytosť vodiaca ľudí za svojím svetlom, obyč. v lesoch a pri močiaroch, bludička: rozprávky o svetlonosoch, o bludičkách ## svetlooranžový pozri oranžový ## svetloružový pozri ružový ## svetlosivý pozri sivý 1 ## svetlosť pozri svetlo 1 ## svetlošedivý pozri šedivý 1, sivý 1 ## svetlovláska pozri blondína ## svetlovlasý (o človeku) ktorý má vlasy svetlej farby (op. tmavovlasý), svetlohlavý: svetlovlasé, svetlohlavé dieťa, plavý, plavovlasý, zried. plavohlavý (s bledožltými alebo bledohnedými vlasmi): páčili sa mu plavé, plavovlasé ženy, pobelavý, hovor.: blonďavý, blond (neskl.): blonďavý, blond chlapec, žltovlasý, expr. zlatovlasý ## svetlozelený pozri zelený ## svetložltý pozri žltý ## svetlučký pozri svetlý 1 ## svetlunký pozri svetlý 1 ## svetlý 1. ktorý má slabšiu farebnú intenzitu (op. tmavý), bledý: obľubovať svetlé, bledé tóny farieb, jasný (ktorý má svetlý a žiarivý odtieň; op. matný): prsteň s jasným červeným kameňom, žltý, hovor.: blonďavý, blond (neskl.), plavý (o farbe vlasov); biely (o pečive a pod.; op. tmavý, čierny), pobelavý: pobelavá pleť, expr.: svetlučký, svetlunký: svetlučká, svetlunká žltá farba 2. ktorý má dosť (denného) svetla (op. tmavý), slnečný, jasný: svetlá miestnosť; slnečný, jasný byt, presvetlený: presvetlený ateliér, zried.: lúčistý [Jesenská], vidný 3. expr. ktorý je pozitívne hodnotený, príjemný: jediná svetlá, príjemná stránka veci, jasný: jasná spomienka na detstvo, šťastný, radostný: mať šťastné, radostné obdobie v živote, priaznivý: svetlé dni (op. čierne), nádejný, perspektívny, skvelý: nádejná, perspektívna, skvelá budúcnosť 4. kniž. ktorý je výnimočný a pozitívny zároveň, ktorý pôsobí ako svetlo, vynikajúci, ušľachtilý, výnimočný: svetlý, vynikajúci, ušľachtilý, výnimočný zjav, dobrý: byť svetlým, dobrým príkladom, nezabudnuteľný: svetlá, nezabudnuteľná pamiatka mŕtvych 5. pozri jasný 1 ## svetobežec pozri svetobežník ## svetobežnícky ktorý je posadnutý cestovaním po svete, ktorý rád poznáva iné kraje, svetobežný: taká svetobežnícka, svetobežná povaha sa nikde neusadí, cestovateľský: neuspokojili ju ani svetobežnícke, cestovateľské chúťky; prežíval práve cestovateľské obdobie, hovor. expr. vandrovný, túlavý (ktorý nevydrží dlho na jednom mieste, v jednom prostredí): zvykol si na vandrovný, túlavý život ## svetobežník človek, ktorý rád a veľa cestuje po svete, svetobežec: starý, skúsený svetobežník, svetobežec ## svetobežný pozri svetobežnícky ## svetoborný 1. pozri prevratný, významný 1 2. pozri ničivý ## svetobôľ pozri smútok, depresia 1 ## svetobôľny pozri smutný, pesimistický ## svetodejinný pozri historický 2, prevratný, významný 1 ## svetodejný pozri historický 2, prevratný, významný 1 ## svetohybný pozri historický 2, prevratný ## svetochýrny pozri slávny 1, chýrny, svetoznámy ## svetonáhľad pozri svetonázor ## svetonáhľadový pozri svetonázorový, ideový ## svetonázor sústava politických, právnych, morálnych, filozofických názorov, ideí, predstáv o svete, svetonáhľad: náboženský, materialistický svetonázor, svetonáhľad, ideológia, filozofia (názory na život a na svet): optimistická filozofia ## svetonázorový ktorý sa týka svetonázoru, zastaráv. svetonáhľadový, ideologický: svetonázorové, svetonáhľadové rozdiely; ideologické škriepky pozri ideový ## svetoobčan pozri kozmopolita ## svetoobčianstvo pozri kozmopolitizmus ## svetopovestný pozri svetoznámy ## svetovládny pozri dobyvačný ## svetový 1. ktorý sa týka celého nášho sveta, zemegule; ktorý je rozšírený na celom svete, celosvetový: svetová, celosvetová organizácia; svetový, celosvetový trend, globálny (zahŕňajúci všetkých, všetko na svete): globálne problémy, medzinárodný (ktorý sa týka mnohých národov sveta): medzinárodný trh 2. pozri vesmírny 3. pozri svetoznámy, slávny 1 ## svetoznámy ktorého pozná celý svet, ktorý má dobrú povesť na celom svete, svetochýrny, povestný: svetoznámy, svetochýrny, povestný vedec, chýrny, hovor.: chýrečný, vychýrený: chýrne, chýrečné, vychýrené letovisko, slávny, preslávený (ktorý získal slávu, uznanie): slávny dirigent, preslávený vojenský generál, známy, zvučný, svetový: známe, zvučné, svetové meno; hrdinovia známeho, svetového románu, zastar. svetopovestný ## svetský 1. ktorý súvisí so svetom, so životom na zemi, medzi ľuďmi, pozemský: znášať svetské, pozemské trápenie; zriecť sa svetskej, pozemskej slávy (op. náb. nebeskej), zastar. zemský: zemské pôžitky [Jégé], ľudský (ktorý prichádza zvonka, od ľudí): nedať na svetské, ľudské reči, laický (op. duchovný, cirkevný, náboženský): laická osoba, laická stredoveká poézia, kniž. sekulárny: sekulárne školstvo (op. cirkevné), kniž. profánny 2. pozri svetácky 1 ## sviatočný ktorý sa týka sviatku; ktorý je určený na sviatok, nevšedný, výnimočný (op. všedný): všade vládla sviatočná, nevšedná atmosféra; konečne prišla očakávaná sviatočná, výnimočná chvíľa, slávnostný, spoločenský, parádny, expr. kostolný (o oblečení): slávnostný, spoločenský, parádny oblek; kostolné šaty, nedeľný, nedeľňajší (ktorý býva v nedeľu, určený na nedeľu): sadli k nedeľnému, nedeľňajšiemu obedu; to je nedeľný kabát, voľný (op. pracovný): príjemne stráviť sviatočné, voľné dni ## sviatok deň venovaný oslave alebo pamiatke niekoho, niečoho, keď sa spravidla nepracuje: mariánsky sviatok, svätiť sviatok, šábes (sobota ako sviatočný deň židov; pren. hovor. sviatok) ## svíb pozri drieň ## svieca 1. voskový, lojový a pod. valček uprostred s knôtom používaný na svietenie, sviečka: svietiť v pivnici sviecou, sviečkou; dať na hrob sviecu, sviečku, voskovica (vosková svieca) 2. pozri hlien 1 ## sviečka 1. pozri svieca 1 2. pozri hlien 1 ## sviečková pozri sviečkovica ## sviečkovica najjemnejšia časť hovädzieho mäsa pod chrbtom; pečienka pripravená z tohto alebo podobného mäsa, hovor. sviečková: sviečkovica, sviečková na smotane ## svietelnica pozri svietidlo ## svietidlo zdroj umelého osvetlenia, osvetľovacie teleso: elektrické svietidlo, lampa: stolná, pouličná lampa; zapáliť lampu, osvetlenie (akýkoľvek zdroj svetla): slnečné osvetlenie, luster (visiace, obyč. ozdobné svietidlo): krištáľový luster, lampáš (prenosné svietidlo): vreckový lampáš, baterka (vreckové elektrické svietidlo): posvietiť si baterkou, svetlo: zahasiť svetlo, lampión (svietidlo s priesvitným, obyč. pestrofarebným tienidlom): tanečný parket osvetľujú lampióny, reflektor (osvetľovacie teleso sústreďujúce odrazom svetlo zo zdroja do blízkeho alebo vzdialeného bodu): divadelné reflektory, svetlomet: automobilové svetlomety, zried. svietelnica [Figuli] ## svietiť 1. vydávať, vyžarovať svetlo, žiariť: hviezdy na oblohe jasno svietia, žiaria, blikať, blikotať, mihať sa, mihotať sa, žmurkať (vydávať prerušované alebo slabé svetlo): sviečka v tme slabo bliká, blikoce, žmurká; medzi stromami sa mihá, mihoce plamienok, prebleskovať, poet. pableskovať (svietiť v zábleskoch, chvíľami, obyč. cez niečo): z diaľky prebleskuje svetlo, horieť: žiarovka, lampa horí, nár. sviecať [Rysuľa], žmúriť, expr.: sliepňať, škamrať, škamriť (slabo svietiť): žiarovka v kúte slabo žmúri, sliepňa, škamre, expr. vysvecovať (ustavične, dlho svietiť): pouličné lampy vysvecujú celý deň pozri svetielkovať 2. pozri blýskať sa 1 3. pozri prekážať 1 ## svietiť sa pozri blýskať sa 1 ## svietivosť schopnosť vydávať svetlo, osvetľovať; miera tejto schopnosti: svietivosť žiarivky, svetelnosť: svetelnosť hviezd ## svietivý pozri žiarivý 1, žiarivý 2, trblietavý ## svieži 1. ktorý je v dobrej duševnej i telesnej kondícii, plný energie; svedčiaci o tom, čerstvý, čulý: vrátiť sa z dovolenky svieži, čerstvý (op. unavený, vyčerpaný); čerstvá, čulá starenka, myseľ, oddýchnutý, odpočinutý, vypočinutý (ktorý opäť nadobudol sviežosť, silu a pod.): oddýchnutá, odpočinutá tvár, mladý, mladistvý (príznačný pre mladosť; op. starý): mať vysoký vek, ale mladý, mladistvý výzor, kniž. jarý: starý, ale jarý, nestarnúci (ktorý sa zdá stále mladý): nestarnúci duch 2. ktorý osviežuje, ktorý príjemne pôsobí na zmysly, čerstvý, osviežujúci: svieži, čerstvý horský prameň; osviežujúca ranná rosa, chladný (príjemne): chladné ráno, neznečistený, zdravý (o vzduchu), šťavnatý (o zeleni, tráve) 3. pozri čerstvý 1, nový 1 4. pozri svižný, rezký 1 ## sviežo 1. pozri svieži 1, svieži 2 2. pozri rezko 1, rezko 3 ## sviežosť pozri kolorit 1 ## sviňa 1. úžitkové domáce zviera chované na mäso a masť, ošípaná: chov svíň, ošípaných, brav, bravec (vykastrovaný samec svine, kŕmna sviňa): zaklať brava, kŕmnik (kŕmna sviňa): tučný kŕmnik, prasa (mláďa svine): prasa kvičí, prasnica (plemenná sviňa): chovať prasnicu, mangalica (sviňa chovaná najmä na masť), zried. vykŕmenec [Urban], hovor.: mašica, mašura, hypok.: mašo, maško, nár.: vepor [Šoltésová], bravčo 2. pozri podliak, nemravník, chlipník ## sviňacina 1. pozri bravčovina 2. pozri nemravnosť ## svinčík pozri špina 1, neporiadok 1 ## sviniar 1. pozri pastier 2. pozri nemravník, chlipník ## sviniarsky pozri neslušný ## sviniť pozri špiniť 1, špiniť 2 ## svinský 1. pozri neslušný, vulgárny 1 2. pozri tučný 1 3. pozri naničhodný 1 ## svinstvo 1. pozri špina 1, neporiadok 1 2. pozri podlosť, nemravnosť ## svist pozri hvizd ## svišť pozri hvizd menší horský hlodavec v nebezpečenstve hvízdajúci, hvizdák ## svišťať 1. vydávať ostrý, prenikavý zvuk, aký vzniká najmä pri prudkom pohybe niečoho, švišťať: kosa vo vzduchu sviští, šviští, hvižďať, fičať, hvízdať: vietor v komíne hviždí, fičí, hvízda, expr. švihotať: guľka švihoce pri uchu, šušťať, expr. šústať (vydávať ostrý šušťavý zvuk): za oblokom šuští, šústa lejak, expr.: frndžať, frngať: okolo uší mu frndžali, frngali kamene 2. pozri letieť 1 ## svišťavý pozri hvízdavý ## svištivý pozri hvízdavý ## svit 1. pozri svetlo 1 2. pozri úsvit 1 ## svitanie pozri úsvit 1 ## svitať neos. alebo iba 3. os. postupne prichádzať, postupne nastávať (o dennom svetle; o začínajúcom sa dni), brieždiť sa: vonku už svitá, brieždi sa, rozvidnievať sa, rozodnievať sa: na východe sa začalo rozvidnievať, jasniť sa, rozjasnievať sa (stávať sa jasným, jasnejším): už sa jasnilo, rozjasnievalo, keď sme vstali; obloha sa jasní, zried.: vidnieť sa, vidniť sa, dniť sa, zoriť sa ## svižko 1. pozri bystro 1, rezko 1, rýchlo, pozri svižný 2. pozri ľahko 5, zľahka 4 ## svižký pozri svižný ## svižne 1. pozri bystro 1, rezko 1, rýchlo, pozri svižný 2. pozri ľahko 5, zľahka 4 ## svižný ktorý sa ľahko a rýchlo pohybuje (o človeku); ktorý ľahko, rýchlo a plynule prebieha, svižký: svižná, svižká starenka; svižné, svižké pohyby, nár.: švižný, švižký [Hviezdoslav, Jégé], čulý, živý: čulé, živé dieťa; živý tanec, pohyblivý, vrtký, obratný, šikovný (pohybovo; op. nepohyblivý, ťarbavý): mať pohyblivého, vrtkého tanečníka; obratná, šikovná gymnastka, pružný, ohybný, hybký, strunistý (ktorý má pružnosť a pevnosť; ktorý je ako struna; op. mľandravý, ochabnutý): pružné, ohybné telo; hybká, strunistá postava, zastar.: strunovatý, strunovitý, zried.: strunatý, strunastý [Hurban, Štúr], expr. šibký, nár. strungastý: šibký, strungastý mládenec, krepký, rezký: krepké, rezké kroky, svieži, rýchly, dynamický: svieže, rýchle, dynamické tempo (op. pomalé), ľahký, plynulý, kniž. plavný (o chôdzi, pohybe), nesprávne čiperný ## svoj 1. pozri vlastný 1, vlastný 2, rodný 1, rodný 2 2. pozri svojský 1 3. pozri náležitý 4. pozri manžel 5. pozri milý 5 ## svoja 1. pozri manželka 2. pozri milá ## svojbytne 1. pozri samostatne 1 2. pozri svojský ## svojbytnosť pozri svojráz, zvláštnosť 1 ## svojbytný 1. pozri samostatný 1 2. pozri svojský 1 ## svoje pozri majetok ## svojeť 1. pozri vlasť 1 2. pozri rodina 1 ## svojhlavec pozri tvrdohlavec ## svojhlavý pozri tvrdohlavý, svojvoľný 1, spurný ## svoji 1. pozri rodina 1, príbuzenstvo 2 2. pozri stúpenec 3. pozri priateľ 1 ## svojprávne pozri samostatne 1 ## svojprávny pozri samostatný 1 ## svojráz súhrn osobitných znakov, osobitný ráz niekoho, niečoho, svojráznosť: svojráz kraja; národná svojráznosť, svojskosť: svojskosť názorov, osobitosť, osobitnosť, zvláštnosť: osobit(n)osť, zvláštnosť jazyka, kniž. svojbytnosť: svojbytnosť umenia, individualita: prejavovať svoju individualitu, typickosť: typickosť kraja, jedinečnosť, neopakovateľnosť, originálnosť, originalita: originálnosť myšlienky, nekonvenčnosť, neošúchanosť, mimoriadnosť, zastaráv. svojstvo ## svojráznosť pozri svojráz, zvláštnosť 1 ## svojrázny pozri svojský 1, írečitý ## svojskosť pozri svojráz, zvláštnosť 1 ## svojský 1. ktorý sa vyznačuje vlastnosťami príznačnými iba preň(ho); ktorý je odlišný, nápadný niečím, svojrázny, svojbytný: veľa počul o tomto svojskom, svojráznom človekovi; vyhľadával svojrázne, svojbytné umenie, kniž.: samobytný, samorastlý: samobytný, samorastlý talent, osobitý, osobitný, individualistický (ktorý sa vyčleňuje spomedzi ostatných, iných): má osobité, osobitné správanie; individualistický prejav, jedinečný (ktorý sa vyskytuje ako jediný svojho druhu), originálny: jedinečná, originálna interpretácia básne, nenapodobniteľný, nenapodobiteľný (ktorý nemožno napodobniť): mať nenapodob(n)iteľné čaro, gestá, individuálny (ktorý je vlastný iba istému jednotlivcovi): patrí to k jej individuálnemu štýlu, svoj: na veci sa díval svojím pohľadom, typický, výrazný, charakteristický, špecifický (ktorý niečo určuje; ktorý niečo, niekoho dobre charakterizuje): otcove typické gestá; výrazné, charakteristické, špecifické sfarbenie kolibríka, zvláštny, netradičný: ohromoval ostatných svojím zvláštnym, netradičným myslením, rázovitý, írečitý (ktorý má svoj ráz; obyč. o ľudovej kultúre a pod.): rázovité, írečité prostredie pozri pôvodný 3 2. pozri našský ## svojstvo pozri zvláštnosť 1, svojráz ## svojvoľnosť pozri svojvôľa ## svojvoľný 1. ktorý koná, ako sa mu zachce, podľa momentálneho naladenia, bez ohľadu na iných a často aj proti vôli iných; svedčiaci o uplatňovaní svojvôle, samovoľný, zried. sebevoľný, svojhlavý: svojvoľné, samovoľné dieťa; samovoľné, sebevoľné, svojhlavé konanie, rozhodnutie, samopašný, roztopašný (šantivo svojvoľný): starena okrikovala naháňajúce sa samopašné, roztopašné deti, neposlušný, nedisciplinovaný, nespratný: chlapča vzbudzovalo pozornosť svojím neposlušným, nedisciplinovaným, nespratným správaním, nespútaný, rozpustený (ktorý nepozná mieru svojvôle, ktorý nemá nijaké zábrany): nespútaná, rozpustená mládež pozri tvrdohlavý 2. pozri ľubovoľný ## svojvôľa bezohľadné, zlovoľné uplatňovanie vlastnej vôle: akt brutálnej svojvôle, svojvoľnosť: urobiť niečo zo svojvoľnosti, zvoľa: ľudská zvoľa, samovôľa: panská samovôľa, kniž. zlovôľa: koristnícka zlovôľa ## svokor manželov otec, hovor. i manželkin otec, tesť (manželkin otec), hovor. otec ## svokra manželova matka, hovor. i manželkina matka, testiná (manželkina matka), nár. svokruša, hovor.: mama, mamička, mamka ## svokruša pozri svokra ## svoloč pozri banda 1 ## svor pozri jazva ## svoreň predmet slúžiaci na zovretie, zvieranie dvoch alebo viacerých predmetov, svorník: kovový svoreň, svorník ## svorka 1. pozri spona 1 2. pozri banda 1 ## svorne 1. pozri jednotný 2 2. pozri jednomyseľne ## svorník pozri svoreň ## svornosť pozri jednota 2, zhoda 1 ## svorný pozri jednotný 2 ## svrab chytľavá kožná choroba spojená so silným svrbením: mať svrab, svrbľavosť, svrabľavosť: liečiť svrbľavosť, hovor. svrbľavka ## svrabľavosť pozri svrab ## svrabľavý pozri svrbľavý ## svrbieť iba 3. os. spôsobovať na pokožke pálčivý pocit, ktorý nutká na škrabanie, hrýzť, páliť: svrbí, hryzie, páli ma celé telo, škrabať, škriabať: škr(i)abe ho pod pazuchou, nár. škohliť: po uštipnutí ma celý deň škohlila ruka, špieť (bolestivo svrbieť): koža, rana pri hojení špela ## svrbivý pozri svrbľavý ## svrbľavka pozri svrab ## svrbľavosť pozri svrab ## svrbľavý vyvolávajúci svrbenie, šteklenie; dráždiaci pokožku, svrbivý, svrabľavý: svrbľavá, svrbivá, svrabľavá vyrážka; svrbľavý, svrabľavý pocit na dlani, šteklivý: svrbľavý, šteklivý sveter; šteklivá vlna ## svrček 1. drobný poľný hmyz vydávajúci trením krídel zvláštny zvuk, cvrček: svrčky, cvrčky cvrkajú 2. pozri dieťa 1 ## svrčina 1. pozri smrek 2. pozri smrečina ## svrčkať pozri cvrkať 1 ## svrkať pozri cvrkať 1 ## svrlikať pozri cvrkať 1 ## svrk pozri cvrk 1 ## svrkot vydávanie zvuku podobného citoslovcu svŕ, cvŕ, cvrkot: svrkot, cvrkot hmyzu ## s vylúčením pozri bez 1 ## s výnimkou pozri okrem 1 ## syčať 1. vydávať zvuk ako pri vyslovovaní predĺženého s, sipieť, sykať: hus, had syčí, sipí; sykal, syčal od bolesti, expr.: sykotať, sipotať: z hrnca sykoce, sipoce para, supieť (vydávať piskľavý zvuk ako pri prudkom unikaní pary): vedľa v kuchyni supí kávovar; stará lokomotíva do vrchu ťažko supí, zried. sskať: kládol si na ústa prst a sskal, aby deti utíšil, expr. šurdžať: mušt šurdží [Hviezdoslav] 2. pozri hovoriť 1 3. pozri striekať 1 ## syfilis ťažká infekčná pohlavná choroba, lues ## syfilitik človek chorý na syfilis, luetik ## sychravý pozri chladný 1 ## sykať pozri syčať 1 ## syknúť pozri zasyčať 1 ## sykofant pozri udavač ## sykot vydávanie zvuku ako pri vyslovovaní predĺženého s, sipot: sykot, sipot husí ## sykotať pozri syčať 1 ## sylaba pozri slabika ## sylabickosť pozri sylabizmus ## sylabický pozri slabičný ## sylabizmus odb. slabičný princíp v stavbe veršov, odb.: sylabickosť, slabičnosť ## sylabus pozri prehľad 2 ## symbióza pozri spolužitie ## symbol pozri znak 3 ## symbolický pozri obrazný ## symbolik pozri symbolista ## symbolika používanie symbolov, vyjadrovanie sa pomocou symbolov: náboženská symbolika, obraznosť, metaforickosť (vyjadrovanie sa v obrazoch): obraznosť, metaforickosť rozprávania ## symbolista stúpenec symbolizmu, symbolik [Boor] ## symbolizovať pozri vyjadriť, zobraziť ## symetria pozri súmernosť 1 ## symetrickosť pozri súmernosť 1 ## symetrický pozri súmerný ## symfónia pozri harmónia 1 ## sympatia kladný citový postoj k niekomu, k niečomu (op. antipatia): cítiť sympatie voči niekomu, náklonnosť, príchylnosť: prejavovať náklonnosť, príchylnosť, priazeň (žičlivý vzťah): získať niečiu priazeň, blahovôľa, blahovoľnosť, blahosklonnosť, náchylnosť [Škultéty] ## sympaticky pozri príjemne, pozri milý ## sympatický pozri príjemný, milý 3 ## sympatizovať pozri súhlasiť 1 ## sympózium pozri schôdzka 1 ## symptóm pozri príznak, zjav 1, znak 2 ## symptomatický pozri charakteristický, typický ## syn 1. priamy potomok mužského pohlavia: porodiť syna, expr. synak: náš synak už pôjde do školy, hovor. expr. synátor: prišli im povedať, čo ich synátor stvára, hypok.: synček, synáčik 2. pozri chlapec 1 ## synáčik pozri syn 1 ## synagóga pozri kostol ## synak 1. pozri syn 1 2. pozri chlapec 1 ## synátor pozri syn 1 ## synček pozri syn 1 ## syndikát pozri spoločnosť 2 ## syndróm pozri príznak, znak 2 ## synergetický pozri súčinný ## synergický pozri súčinný ## synergistický pozri súčinný ## synchrónia pozri paralelnosť ## synchronizovať pozri zladiť ## synchrónne pozri súčasne 1 ## synchronicky pozri súčasne 1 ## synchrónnosť pozri paralelnosť ## synchrónny pozri súčasný 2 ## synchronický pozri súčasný 2 ## synkretizovať pozri spojiť 2 ## synoda pozri schôdzka 1 ## synonymia lingv. jav jestvovania rozličných slov a gramatických prostriedkov v jazyku majúcich ten istý alebo blízky význam, lingv.: synonymita, rovnoznačnosť ## synonymický pozri synonymný ## synonymita pozri synonymia ## synonymný ktorý sa týka synonymie a synoným; ktorý má rovnaký alebo približne rovnaký význam, synonymický: synonymné, synonymické vzťahy medzi slovami, rovnoznačný: synonymné, rovnoznačné prostriedky, blízkoznačný: blízkoznačné slová ## synovec bratov alebo sestrin syn: mám dvoch synovcov a jednu neter, zastar. bratanec (bratov syn), nár. bratovec (bratov syn), zastar. sestrenec (sestrin syn) ## syntagma lingv. spojenie dvoch syntaktických jednotiek, lingv. sklad ## syntaktik pozri štvrták ## syntax lingv. časť gramatiky zaoberajúca sa gramatickou a sémantickou stavbou viet a súvetí, lingv. skladba, zastar. vetoslovie ## syntaxista pozri štvrták ## synteticky 1. pozri súhrnne 2. pozri umelý, plastický 2 ## syntetický 1. pozri súhrnný 2. pozri umelý 1, plastický 2 ## syntetizovať pozri spojiť 2, zhrnúť 2 ## syntetizujúci pozri súhrnný ## sypanice pozri kiahne ## sypáreň pozri sýpka ## sypať pozri hovoriť 1 ## sypať sa 1. pozri padať 1, hrnúť sa 1, hrnúť sa 2 2. pozri snežiť 3. pozri bežať 1 ## sýpka budova alebo miestnosť na uskladnenie vymláteného obilia a iných poľnohospodárskych výrobkov: voziť zrno do sýpok, zastaráv. sypáreň, silo (zásobník obilia), zastaráv. obilnica (obilná sýpka) ## sypkavý pozri sypký, kyprý 1 ## sypkovina pozri priesyp ## sypký ktorý sa ľahko sype, oddeľuje, rozpadáva na malé čiastočky, kyprý: deťom sa sypký, kyprý sneh rozpadával v rukách, ľahký: lopatkou naberala sypkú, ľahkú hlinu (prevzdušnenú, drobivú), nesúdržný, nekompaktný (op. súdržný, kompaktný): nesúdržná, nekompaktná hmota, zried. sypkavý, rozsýpavý, suchý (obyč. o plodoch, ktoré sú málo šťavnaté, ktoré sa rozsýpajú): sypkavé, suché jablká, zemiaky, múčnatý (ako múka), expr.: sypučký, sypunký: sypučké, sypunké biele páperie ## sypučký pozri sypký ## sypunký pozri sypký ## syriť (v potravinárstve) spôsobovať zrážanie mlieka (pri výrobe syrov): syriť mlieko, kľagať (pomocou teľacieho žalúdka) ## syrník pozri syrovník ## syrovník koláč plnený syrom, syrový koláč, syrník ## systém usporiadanie súvisiacich jednotlivín do celku; súhrn prvkov, medzi ktorými existujú isté vzťahy: demokratický systém, sústava: nervový systém, nervová sústava; mzdová, školská sústava, štruktúra (spôsob usporiadania prvkov istého systému vnútri tohto systému): štruktúra jazyka, stavba, výstavba: stavba, výstavba románu, zloženie: zloženie pôdy, skladba: skladba obyvateľstva, zriadenie (vnútorná organizácia istej spoločnosti): štátne zriadenie, režim (vládny systém): nastoliť nový režim, poriadok: do veci treba vniesť poriadok, mechanizmus (sústava strojových častí alebo orgánov s koordinovanou činnosťou; sústava ustálených úkonov): mechanizmus hodín; remeselný mechanizmus, odb. textúra (vnútorné usporiadanie): textúra tkaniny, anat. trakt: zažívací trakt, pejor. mašinéria (zložitý, mechanicky fungujúci systém): byrokratická mašinéria, kniž. ustrojenie, ústrojenstvo: psychické ustrojenie človeka, pohybové ústrojenstvo ## systematicky 1. pozri systematický 2. pozri ustavične, pozri systematický 2 ## systematický 1. ktorý má systém, ktorý je presne usporiadaný; ktorý utvára systém alebo sa naň vzťahuje, sústavný: systematický, sústavný opis jazyka; sústavný výskum, systémový: systematický, systémový jav; systémové vzťahy 2. ktorý sa zakladá na pravidelnosti, cieľavedomosti, ktorý sa opakuje v čase, sústavný, pravidelný: systematická, sústavná, pravidelná príprava, každodenný (denne opakovaný): každodenné cvičenie, plánovitý, plánovaný, programovitý, programový, cieľavedomý (ktorý sa uskutočňuje podľa plánu, programovo, cieľavedome): plánovitý dvojfázový tréning športovcov; plánovité, plánované, programovité, programové oslabovanie nepriateľa; cieľavedomé deštruovanie celku, ustavičný, opakovaný, stály, kniž. neustály (ktorý sa opakuje veľmi často, ktorý býva vždy): ustavičné, opakované napomínanie neposedného dieťaťa; stále, neustále pripomínanie starého priestupku, neprestajný, jednostajný, nepretržitý: trápili ženu neprestajným citovým vydieraním; jednostajný, nepretržitý nátlak 3. pozri poriadny 1 ## systematizovať pozri usporiadať 2 ## systemizovať pozri usporiadať 2 ## systémový pozri pravidelný 1, systematický 1 ## syt pozri jedlo 1 ## sýtiť pozri kŕmiť, živiť 1 ## sýtiť sa pozri jesť 1 ## sýtny pozri sýty 1 ## sýtobelasý pozri modrý ## sýtočervený pozri červený ## sýtomodrý pozri modrý ## sýtozelený pozri zelený ## sýtožltý pozri žltý ## sýty 1. ktorý necíti hlad, ktorý sa najedol (op. hladný, lačný), najedený, nasýtený: umyté a sýte, najedené, nasýtené deti; nikdy nie je najedený, nasýtený, nachovaný, nakŕmený (ktorý dostal potravu): nachovaný, nakŕmený statok, plný, naplnený: som už sýty, plný, expr.: napukaný, nasúkaný, nahltaný, napraskaný, naprataný (poriadne, veľmi najedený): vyšli z jedálne napukaní, nasúkaní, nahltaní, napraskaní, naprataní, hovor. expr.: napchatý, nadžgatý: je taký napchatý, nadžgatý, že nevládze ani dýchať, pejor.: nažratý, nažraný: kým jedni sú nažraní, nažratí, druhí nemajú ani na chlieb, hovor. expr.: prejedený, presýtený, prepchatý, hrub. prežratý (príliš sýty): nič im nevonia, keď sú prejedení, presýtení, prepchatí, prežratí, zastar. sýtny, det. alebo zjemn.: napapaný, napapkaný 2. ktorý nasýti, ktorý oplýva hojnosťou, výdatný, výživný, záživný (obyč. o pokrme): pripraviť sýty, výdatný obed; výživná, záživná strava, žírny: žírne lúky, úrodný: úrodná zem, bohatý: bohatý prameň 3. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý, nevýrazný), silný, výrazný: rád maľuje sýtymi, silnými, výraznými farbami, tmavý, temný: sýta, tmavá, temná modrá, tuhý, intenzívny: tuhý, intenzívny cit; tuhá, intenzívna vôňa, plný, zvučný (o zvuku, hlase): aj vo vysokom veku mal plný, zvučný hlas ## šábes pozri sviatok, voľno ## šabľa sečná a bodná zbraň s jednostranným ostrím: vytiahnuť šabľu z pošvy, kniž. šablica [Dobšinský], meč (zbraň s obojstranným ostrím): brániť sa mečom, poet. paloš: rúbať palošom, odb.: fleuret (ľahká bodná zbraň), kord (dlhá bodná zbraň) ## šablica pozri šabľa ## šablóna pozri vzor 2 ## šablónovitosť pozri stereotypnosť, schematizmus ## šablónovitý pozri schematický 2, stereotypný, mechanický 3 ## šablónový pozri mechanický 3 ## šabrak pozri čabrak ## šabraka pozri čabrak ## šacovať pozri hodnotiť ## šacovateľ pozri hodnotiteľ ## šafár pozri správca, hospodár ## šafáriť pozri hospodáriť 2 ## šafeľ pozri dieža ## šáfolový pozri kašmírový ## šafran bielo, žlto alebo fialovo kvitnúca horská bylina, krókus ## šafranovožltý pozri žltý ## šafranový pozri žltý ## šagrén pozri koža 1 ## šagrín pozri koža 1 ## šachorie pozri tŕstie ## šachorina pozri tŕstie ## šachovať (sa) hovor. hrať so šachovými figúrkami podľa istých pravidiel, hrať (sa) v šachy, hrať šach ## šachovitý pozri šachovnicový ## šachovnicovitý pozri šachovnicový ## šachovnicový ktorý pripomína šachovnicu, šachovitý, šachovnicovitý: šachovnicové, šachovité rozmiestnenie obrazcov; šachovnicovitá látka; šašovský šachovnicovitý kostým ## šachrovať pozri čachrovať 1 ## šachta pozri jama 1 ## šajn pozri zdanie 2 ## šajo pozri pochábeľ ## šak pozri veď 1, však 2 ## šalabachter 1. pozri kniha 1 2. pozri zošit ## šalamúnsky 1. pozri vynachádzavý, dôvtipný, múdry 2. pozri múdro ## šalanda pozri izba ## šalátovka pozri uhorka ## šaľba 1. pozri ošiaľ 2. pozri lož, podvod ## šaľbiar pozri klamár, podvodník 1 ## šaľbiariť pozri klamať 1 ## šaľbiarsky pozri klamný ## šaľbiarstvo pozri podvod ## šalebný pozri klamný ## šalieť (sa) pozri blázniť (sa) ## šálka menšia nádoba s uškom na pitie; jej obsah, hrnček: šálka, hrnček na čaj, kávu; vypiť šálku, hrnček mlieka ## šaľo pozri pochábeľ ## šalogátor pozri žalúzia ## šalovanie pozri debnenie ## šalovať pozri debniť ## šaluga pozri hlupák ## šalung pozri debnenie ## šamel pozri stolček 2 ## šamlík pozri stolček 2 ## šamerlík pozri stolček 2 ## šamotiť pozri hundrať 2 ## šamovať pozri šumovať ## šampanier pozri šampanské ## šampanské jemné víno pôvodne z francúzskeho kraja Champagne, sekt, šumivé víno: popíjať šampanské, sekt, hovor. zastar. šampanier [Rázus], subšt. šampus: fľaša šampusu, zried. šumovina [Urbánek] ## šampiňón pozri pečiarka ## šampión pozri majster 3, víťaz ## šampionát pozri majstrovstvá ## šampus pozri šampanské ## šamrlík pozri stolček 2 ## šamster pozri nápadník, milenec ## šanca pozri príležitosť, nádej ## šanec pozri násyp ## šanoba pozri sporivosť ## šanoblivý pozri sporivý ## šanovať 1. pozri šetriť 3 2. pozri ľutovať 1 ## šanovlivosť pozri sporivosť ## šanovlivý pozri sporivý ## šansón pozri pieseň 1 ## šansoniér pozri spevák ## šansoniérka pozri speváčka ## šanta pozri samopaš ## šantavý pozri čaptavý ## šantiť prejavovať sa veselou náladou, žartovnými kúskami, behaním, neposednosťou a pod., šantovať, robiť šanty, robiť pestvá, robiť šibalstvá, robiť huncútstva: deti šantia, šantujú, robia šanty, pestvá na školskom dvore, hovor. expr. šarapatiť: deti šarapatia v kôlni, samopašiť (sa), robiť nezbedu, hovor. nezbedníčiť, zried. nezbediť (obyč. s nerešpektovaním výchovných úsilí, spoločenských noriem): samopaší (sa), nevie od dobroty, čo by mal robiť; keď rodičia odišli, deti robili nezbedu, expr.: blázniť (sa), pochabieť sa, pochabiť sa, jašiť sa (výstredne, samopašne sa správať), vystrájať, vyvádzať, stvárať, vymýšľať, vyčíňať (obyč. s nedobrými následkami): vystrájať, stvárať fígle; mládež na chate vystrájala, vyvádzala, vyčíňala do rána, expr. strečkovať (splašene behať): chlapci strečkujú na dvore, fraz. expr. nezmestiť sa do kože, odreagúvať sa (šantiť s cieľom zbavovania sa psychickej záťaže): deti skáču, nezmestia sa do kože; mládež sa odreagúva na ihrisku ## šantivý pozri samopašný, neposedný ## šantovačka pozri samopaš ## šantovlivý pozri samopašný ## šarapata pozri nepríjemnosť ## šarapatiť 1. pozri besnieť 2. pozri šantiť, vystrájať ## šarha 1. pracovník, ktorý chytá a odstraňuje túlavé a choré psy, hovor. zastar. šinter 2. pozri surovec ## šarieť pozri žltnúť ## šarina pozri tŕstie ## šarkan rozprávková obluda majúca podobu okrídleného jaštera, drak: deväťhlavý šarkan, drak, kniž. leviatan (morská obluda v židovskom bájosloví) ## šarkanica pozri čertica ## šarlát pozri purpur ## šarlatán 1. pozri felčiar 1 2. pozri podvodník 1, klamár ## šarlatánstvo pozri podvod ## šarlátovo pozri červeno ## šarlátový pozri červený ## šarm pozri čaro ## šarmantnosť pozri čaro ## šarmantný pozri pekný 1, príťažlivý ## šarpať pozri trhať 4 ## šarvan pozri chlapec 1 ## šarvanec pozri chlapec 1 ## šarvátka 1. pozri bitka 1, zápas 1, zrážka 2 2. pozri hádka, zrážka 3 ## šarý pozri sivý 1 ## šarža 1. pozri hodnosť 2. pozri hodnostár ## šasi 1. pozri podvozok 2. pozri podstavec ## šášie pozri tŕstie ## šáš pozri tŕstie ## šašina pozri tŕstie ## šašo pozri pajác 1, pajác 2, pajác 3 ## šašovina pozri samopaš ## šaškovina pozri samopaš ## šašovstvo pozri samopaš ## šat pozri šaty ## šata 1. pozri šaty 2. pozri šatka 1 ## šatiť pozri pristať 2, pozri obliecť ## šatiť sa pozri obliekať sa ## šatka 1. kus látky slúžiaci ako prikrývka hlavy, krku alebo pliec: hodvábna, kašmírová šatka, ručník: uviazať si ručník, pléd (na plecia): prehodiť si cez plecia čipkový pléd, štóla (súčasť ženského oblečenia nosená ako široký pás okolo pliec), zried. šata [Vansová], vlniak (väčšia vlnená šatka): zakrútiť sa do vlniaka, odievka, odievačka (väčšia šatka na plecia), nespis. prehoz 2. pozri vreckovka ## šatľava pozri väznica ## šatňa miestnosť alebo jej časť na odkladanie šiat: odložiť si zvrchník do šatne, hovor. zastaráv. garderóba: divadelná garderóba, šatnica (miestnosť na ukladanie divadelných kostýmov), obliekáreň (miestnosť na prezliekanie a úschovu šiat): obliekáreň pre športovcov ## šatniar kto má na starosti šatňu: bol šatniarom v bare, hovor. zastaráv. garderobier: divadelný garderobier ## šatnica pozri šatňa ## šatník 1. zásoba šiat, hovor. zastaráv. garderóba: zmodernizovať si šatník, garderóbu, šaty, šatstvo, hovor. expr.: handry, háby 2. pozri skriňa ## šatstvo 1. pozri šaty 2. pozri šatník 1 ## šaty súhrn predmetov z rozličného materiálu slúžiacich na pokrytie, príp. na ozdobu ľudského tela: mužské, dievčenské šaty; kúpiť si látku na šaty, oblečenie: pohodlné oblečenie, odev: nekrčivá úprava odevov, oblek (mužské šaty): sviatočný, pracovný oblek, šatstvo (rozličné druhy šiat): obchody sú plné šatstva, ošatenie [Jesenský], zried. zašatenie [Hviezdoslav], toaleta (dámske spoločenské šaty): plesová toaleta, róba (dámske slávnostné šaty): večerná róba, úbor (šaty obyč. s osobitným zacielením): športový, večerný úbor, kostým (dvojdielny typ ženských šiat; divadelné alebo maškarné dobové šaty): historické kostýmy, smoking (mužský spoločenský oblek s vestou a lesklými chlopňami na saku), gala, zastaráv. gála (slávnostné oblečenie): obliecť sa do gala, do gála, zastar.: šat: senátorský šat [Hviezdoslav], ústroj [Figuli], ustrojenie [Plávka], zaodev [Podjavorinská], zried. odenie [Felix], kniž.: odedza, šata: ženská šata [Felix], háb [Čajak], rúcho (slávnostné obradné oblečenie): kňazské rúcho, hovor. expr.: háby, handry: kúpiť si nové háby, handry, kniž. alebo hovor. expr. háv: oblečený v slávnostnom háve, hovor. pejor. zastar. šúchy [Dobšinský], subšt. ancug (mužský oblek): v skrini má plno ancugov pozri šatník ## šc pozri heš ## šedasto pozri sivo ## šedavo pozri sivo ## šediny 1. šedivé vlasy: je ešte pomerne mladý a už má šediny, pren. expr. striebro: na hlave má striebro 2. pozri staroba ## šedivastý pozri šedivý 1 ## šedivkastý pozri šedivý 1 ## šedivkavý pozri šedivý 1 ## šedivieť nadobúdať šedivú, sivú farbu (o vlasoch), sivieť: vlasy mu na sluchách šedivejú, sivejú, obelievať, zbelievať, pobelievať, pošedivievať (trocha, postupne): hlava mu obelieva; šedivie, obelieva ako holub; fúzy mu zbelievajú, pobelievajú, blednúť, expr. prašivieť (strácať pôvodnú farbu): látka na slnku bledne, prašivie ## šedivkasto pozri sivo ## šedivkavo pozri sivo ## šedivník pozri vres ## šedivo pozri sivo, pozri šedivý ## šedivobiely pozri biely ## šedivočierny pozri čierny 1 ## šedivohlavý pozri šedivý 1 ## šedivohnedý pozri hnedý ## šedivomodrý pozri modrý ## šedivosť 1. sivá, šedivá farba, sivosť, popolavosť: šedivosť, sivosť, popolavosť vlasov, subšt.: šedosť 2. pozri stereotypnosť, suchopárnosť ## šedivovlasý pozri šedivý 1 ## šedivozelený pozri zelený ## šedivučký pozri šedivý 1 ## šedivý 1. ktorý má farbu sivú a lesklú ako striebro alebo neurčitú ako dym, popol a pod.; ktorý má vlasy takejto farby, sivý, popolavý: šedivý, sivý ako holub; šedivý, popolavý odtieň, špinavý (neurčitej farby ako špina): špinavá farba oblohy, strieborný, striebrošedivý: strieborné, striebrošedivé matkine vlasy, postriebrený, prešedivený, pren. srienistý (miestami šedivý; o vlasoch), subšt. šedý, šedivovlasý, šedivohlavý, sivovlasý, bielohlavý, bielovlasý, kniž.: striebrovlasý, striebrohlavý (o človeku), šedivastý, šedivkastý, šedivkavý, našedivastý, našedivelý (ktorý je trocha šedivý): šediv(k)astá, šedivkavá brada, svetlošedivý (s bledým odtienkom), expr. šedivučký (ktorý je úplne šedivý): šedivučký starec pozri sivý 1 2. ktorý stratil pôvodnú farbu, vyšedivený, vyblednutý: šedivé, vyšedivené, vyblednuté šaty 3. pozri jednotvárny, stereotypný ## šedo pozri sivo ## šedosť pozri šedivosť 1 ## šedý pozri šedivý 1 ## šéf pozri vedúci, nadriadený, vodca, riaditeľ ## šéfko pozri vedúci, riaditeľ ## šéfovať pozri spravovať ## šechtár pozri hrotok ## šek pozri zloženka ## šelest pozri šuchot ## šelestiť pozri šušťať ## šelma 1. pozri zviera 1 2. pozri surovec 3. pozri šibal ## šelmovčina pozri šibalstvo ## šelmovský pozri šibalský ## šelmovstvo pozri šibalstvo ## šemoniť pozri hundrať 2 ## šemotiť pozri hundrať 2 ## šemotiť sa pozri motať sa 1 ## šenk pozri hostinec ## šenkár pozri hostinský ## šenkáreň pozri hostinec ## šenkovňa pozri hostinec ## šenkovať pozri točiť 1 ## šepkanda pozri správa ## šepkať 1. hovoriť šeptom (potichu, nezvučne alebo tajnostkársky; op. kričať), šeptať, šuškať: šepká, šepce, šušká mu do ucha novinu; šepce sa, šušká sa, že je vážne chorý, expr. šepotať, hovor. expr. šušotať: Nešepoc, nešušoc, hovor nahlas!, expr.: šušúkať, šepoliť, šipoliť: dievčence si čosi v kúte šušúkajú, šepolia, pošepkávať, pošeptávať, pošuškávať: stále si s priateľkou čosi pošepkávajú; nedá sa to zatajiť, pošuškávajú si o tom všetci 2. druhému pomáhať pri odpovedi, pri reprodukovaní niečoho, napr. látky, textu a pod. (obyč. žiakovi v škole, hercovi a pod.), šuškať, našepkávať, našeptávať, našuškávať, napovedať, navrávať (naznačovať odpoveď): šepká, šušká mu látku zo zemepisu; šepkár šepká, našepkáva hercovi zabudnutý text; Deti, nesmiete šepkať, napovedať! pozri nabádať ## šepkom pozri šeptom, ticho 1 ## šepky pozri šeptom ## šepleta 1. pozri daromnica 1 2. pozri tárač ## šepletiť pozri tárať ## šepmo pozri šeptom ## šepnúť pozri zašepkať ## šepoliť pozri šepkať 1 ## šepot veľmi tichý, nezvučný hovor: podozrivý šepot, hovor. expr. šušot: sykavý šušot, poet. šept [Hviezdoslav] ## šepotať pozri šepkať 1 ## šepotavo pozri šeptom ## šept pozri šepot ## šeptať pozri šepkať 1 ## šeptavo pozri šeptom ## šeptom veľmi tichým hlasom, šepmo, šepkom, šepky: šeptom, šepmo jej čosi vravel do ucha; zhovárali sa šepkom, šepky, pošepky, hovor. pošušky: pošepky, pošušky sa ho spytuje, čo má urobiť, šeptavo, šepotavo: šeptavo, šepotavo sa modlila, hovor.: šuškom, šuškavo: hovorili medzi sebou šuškom, šuškavo, ticho, potichu: ticho, potichu sa prihovára dieťaťu, expr.: tichučko, tichunko, tichulinko, potichučky, potichunky ## šer pozri šero ## šerbeľ pozri nočník ## šeredný pozri škaredý 1, nepríjemný ## šerieť pozri tmavnúť ## šerif pozri nadriadený, vodca, riaditeľ ## šeriť sa pozri tmavnúť, stmievať sa ## šermiar kto pestuje šerm, zastar. šermovník [Jégé], odb.: fleuretista (kto šermuje fleuretom), kordista (kto šermuje kordom) ## šermovať pozri oháňať sa 1 ## šermovník pozri šermiar ## šero prechod medzi svetlom a tmou: večerné šero, šero izby, šerosť: šerosť chrámu, pološero: ranné pološero, polotma: v polotme sa črtali vrchy, prítmie: v hľadisku je prítmie, expr. temrava: nočná temrava, kniž.: šerosvit, temnosvit: šerosvit žalárovej izby, poet.: šer [Hviezdoslav], polojas [Gráf], polosvit [Vajanský], zášerie [Hviezdoslav], zried. polosvetlo [Timrava], zastar. prítma [Šoltésová] ## šerosť pozri šero ## šerosvit pozri šero ## šerpa pozri stuha pozri nosič 1 ## šerý 1. pozri tmavý 2 2. pozri tajomný ## šesták 1. pozri dvadsaťhaliernik 2. pozri peniaz 1 ## šesťdesiatiny pozri šesťdesiatka ## šesťdesiatka vek šesťdesiatich rokov, šesťdesiatiny: oslavovať šesťdesiatku, šesťdesiatiny ## šestica útvar, ktorý sa skladá zo šiestich osôb alebo vecí, šestka: základná šestica, šestka hráčov, zastaráv. šestorka [Rázus] ## šestka pozri šestica ## šestorka pozri šestica ## šesťuholník geom. rovinový útvar so šiestimi uhlami, geom. hexagón ## šetrenie pozri vyšetrovanie ## šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať), sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkov, hovor.: šporovať, šporiť, gazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časom, hovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohato, expr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platoch, nár. škrvačiť [Tajovský], hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniaze, nár. žgrvániť 2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať), sporiť, odkladať, ukladať: šetriť, sporiť, odkladať na auto, hovor.: šporiť, šporovať: šporí si, šporuje si do pokladničky, expr.: stískať, utískať (po troche), expr.: skrbliť, skrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovke, pren. expr. sušiť (nevydávať peniaze), expr.: honobiť, zhŕňať, zháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetky, pejor.: žgrlošiť, žgrlačiť, žgrliť, žgŕňať, žgrloniť, držgrošiť, skývražiť, skuhrať, skuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemal, expr.: skupániť, skúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom! 3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o), chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleň, hovor.: šanovať, šianať: muža si šanuje, šiana, opatrovať, expr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou) ## šetrnosť pozri sporivosť ## šetrný 1. pozri ohľaduplný, taktný 2. pozri sporivý ## šev 1. spojenie niečoho (obyč. urobené šitím); rozhranie niečoho, švík: šev na nohaviciach, rozpárať švík; anat. lebečný šev; lingv. švík zloženého slova 2. pozri spoj 1 ## ševel 1. pozri šuchot 2. pozri štebot ## ševeliť 1. pozri šumieť, šušťať 2. pozri hýbať 3. pozri štebotať ## ševelivý pozri slabý 3, tenký 3 ## ševkyňa pozri krajčírka ## ševró pozri koža 1 ## šezlón pozri pohovka ## šialene 1. pozri šialený 1 2. pozri prudko 3 3. pozri veľmi ## šialenec pozri blázon 1 ## šialenosť pozri bláznovstvo 1, pomätenosť ## šialenstvo pozri bláznovstvo 1, pomätenosť ## šialený 1. pozri choromyseľný 2. pozri veľký 1, obrovský, vysoký 2 pozri blázon 1 ## šialiť 1. pozri klamať 1, klamať 2 2. pozri mámiť 1 ## šialiť sa 1. pozri blázniť (sa) 2. pozri túžiť ## šialivý pozri klamný ## šianať 1. pozri šetriť 3 2. pozri ľutovať 1 ## šianec pozri násyp ## šiator pozri stan ## šiatrový pozri bezcenný ## šibačka 1. pozri oblievačka 2. pozri korbáč ## šibák pozri korbáč ## šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom, figliar, vtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkárom, expr.: huncút, lapaj, výmyselník, vybíjanec, prefíkanec, prešibanec, viselec, šinter, koťuha, furták, líška, lišiak, kujon, šelma, stonoha, potmehúd, migľanc, zbojník, lapikurkár, hovor.: beťár, pofa, hovor. expr.: živáň, číslo, numero, bujdoš, bujo, fiktus, šibenec, šibeničník, šibeník, obyč. pejor. chytrák, pejor. potvora, hovor. recesista ## šibalsky pozri žartovne, pozri šibalský ## šibalský ktorý robí žartovné alebo nezbedné výčiny; ktorý rád niečo vyparatí, rád prejde niekomu cez rozum; prezrádzajúci šibalstvo, figliarsky, vtipkársky: zaiskrilo sa mu v šibalských, figliarskych očiach; figliarsky, vtipkársky starý otec, expr.: huncútsky, šinterský, furtácky, hovor. beťársky (ktorý vedome vyhľadáva a robí veselé, často riskantné veci): huncútski, šinterskí, furtácki chlapci; zabudol už na svoje beťárske kúsky, prešibaný, prefíkaný, lišiacky, expr. kujonský, expr. lapikurkársky (ktorý na svoje ciele používa klamstvo, lesť, pretvárku a pod.): prezrádzal ju prešibaný, prefíkaný, lišiacky úsmev; kujonský šarvanec, potmehúdsky, potuteľný, expr.: šelmovský, fraz. diablom podšitý, hovor. šibenecký (ktorý potajme, ľstivo spriada, pripravuje šibalstvá, nezbedné kúsky): potmehúdsky, potuteľný záblesk v očiach; tichý, ale potmehúdsky, šelmovský, diablom podšitý spoločník; šibenecké žmurknutie, expr.: lapajský, laganský, galganský, loptošský, lotrovský, zbojnícky (ktorý s pôžitkom robí zle, niekomu proti vôli): so strážcom si lapajská, laganská, galganská chasa veselo poradila; loptošský, lotrovský, zbojnícky plán, expr. zried. fafrnský ## šibalstvo vlastnosť obyč. mladého človeka ktorý oplýva vtipom, šikovnosťou, rozumom; čin takéhoto rázu, figliarstvo, fígeľ, expr.: huncútstvo, lapajstvo, furtáctvo, lišiactvo, kujonstvo, šantivosť, prefíkanosť, prešibanosť, vybíjanosť, šinterstvo, šelmovstvo, expr. zried. šelmovčina, expr.: potmehúdstvo, zbojníctvo, zbojstvo, hovor. beťárstvo, obyč. pejor. chytráctvo, hovor. recesia ## šibať 1. udierať, obyč. niečím ohybným, pružným: šibať dievčence šibákom, švihať, plieskať (prudko pohybovať alebo udierať obyč. niečím pružným): švihať dobytok korbáčom, šľahať (prudko udierať niečím ohybným): šľahať kone bičom, expr.: šibkať, pošibkávať, pošibávať, svižkať (jemne): pes šibká, pošibkáva, svižká chvostom, bičovať, kniž. mrskať (bičom týrať): bičovať otrokov, nár. šmihať, expr. šprihať: blesky šprihajú, biť, udierať, bubnovať (o vetre, daždi): dážď bije, udiera, bubnuje do oblokov 2. pozri hádzať 1 3. pozri klíčiť 4. pozri bežať 1 ## šibavica pozri fujavica ## šibeň pozri šibenica ## šibenec 1. pozri šibal 2. pozri obesenec ## šibenecký pozri šibalský ## šibenica konštrukcia na výkon trestu smrti obesením: dvor väznice so šibenicou, smrť na šibenici, expr. zastar. šibeň: visieť na šibeni ## šibeničník 1. pozri šibal 2. pozri podvodník 1 ## šibeničný pozri krátky 1 ## šibeník pozri šibal ## šíber pozri priekupník ## šibkať pozri šibať 1 ## šibko pozri rýchlo, bystro 1 ## šibký pozri svižný ## šibnúť 1. pozri šibať 1 2. pozri zájsť 1, zabehnúť 1 3. pozri ukradnúť ## šibnutosť pozri bláznovstvo 1, pomätenosť ## šibnutý pozri choromyseľný, bláznivý 1 pozri blázon 1, pochábeľ ## šibovať pozri posúvať 1 ## šibrinkovať pozri oháňať sa 1 ## šibrinky pozri zábava 2 ## šic pozri heš ## šička pozri krajčírka ## šiestak žiak šiestej triedy, šiesteho ročníka, sextán (žiak šiestej triedy osemročného gymnázia) ## šíf pozri loď 1 ## šiflikár 1. pozri chudák 2 2. pozri niktoš 1 ## šifón pozri skriňa ## šifonier pozri skriňa ## šifra pozri značka, podpis ## šifrovaný pozri tajný ## šifrovať 1. pozri kódovať 2. pozri podpísať ## šichník pozri nádenník ## šichta 1. pozri zmena 2 2. pozri práca 1 ## šija pozri tylo 2 ## šik pozri pekný 1, vkusný pozri elegancia ## šík pozri rad 1 ## šikanácia hovor. prenasledovanie, preháňanie, hovor. šikanéria: medzi učňami v internáte sa rozmohla šikanácia, šikanéria, vulg. buzerácia ## šikanéria pozri šikanácia ## šikanovať pozri preháňať 2, prenasledovať 2 ## šikmastý pozri šikmý ## šikmo odchýlene od základného vodorovného, zvislého alebo priameho smeru, našikmo, zošikma, zried. sšikma: čiapku má šikmo, našikmo; zošikma sa pozerá na obraz, krivo, nakrivo: obraz ja zavesený krivo, nakrivo, krížom, priečne, uhlopriečne: auto zastalo krížom, priečne, uhlopriečne cez cestu, naprieč, priekom, zried. priečmo, nár. priečky, hovor. šrégom: pustil sa naprieč, priekom cez pole; položil pero šrégom, koso, kosom, kosmo, tel. pokos: koso, kosom, kosmo hľadí na chlapca, bokom: pozerá sa na nás bokom, naklonene, nahnuto: dosku drží naklonene, nahnuto pozri šikmý ## šikmý ktorý je odchýlený od základného vodorovného alebo zvislého smeru, kosý: cez oblok presvitali šikmé, kosé lúče slnka, naklonený: šikmá, naklonená rovina; strop je šikmý, naklonený, šikmastý (trocha šikmý): šikmasté oči [Tatarka], svahovitý, svažný, svažitý: svažná ulica, svažité záhrady, ležatý (so šikmým sklonom; obyč. o písme), zrazený pozri priečny 2 ## šiknúť sa pozri pristať 2 ## šikovač pozri sprostredkovateľ ## šikovať 1. pozri viesť 1 2. pozri dopraviť 3. pozri ponúkať 1 ## šikovať sa pozri hodiť sa 1, priliehať 1 ## šikovne pozri bystro 2, pozri šikovný ## šikovnícky pozri prešibaný ## šikovníčiť pozri chytráčiť ## šikovník 1. pozri prefíkanec 2. pozri sprostredkovateľ ## šikovnosť pozri umenie 2 ## šikovný 1. ktorý má dobré (telesné alebo rozumové) schopnosti, ktorý sa vie uplatniť, presadiť; svedčiaci o šikovnosti (op. nešikovný), schopný: na prvý pohľad to bol šikovný, schopný človek; šikovný, schopný lekár, súci, rúči, krepký, expr.: kaľavný, svedčný, hovor. akurátny (vyhovujúci zo všetkých stránok): priviedol si súce, rúče dievča do domu; tetka bola jazyčnica, ale kaľavná, akurátna žena, obratný, vrtký, svižný, svižký (pohybovo šikovný): obratné, vrtké prsty klaviristu behali po klávesoch; s pôžitkom sa dívala na vrtkých, svižných, svižkých tanečníkov, zručný, umný, zastar. oberučný (šikovný v práci, obyč. manuálnej): koberce utkané zručnými, umnými rukami starej mamy; oberučný učeň, nadaný, talentovaný (ktorý má na niečo talent, nadanie): nadaný, talentovaný študent, bystrý, chytrý, chápavý, dôvtipný, vynachádzavý, vynaliezavý (rozumovo šikovný): na svoj vek je chlapček veľmi bystrý, chytrý, chápavý; dôvtipné, vynaliezavé, vynachádzavé dieťa; vynaliezavá, vynachádzavá hlava, podnikavý (ktorý má rád činnosť, aktivitu), praktický (ktorý si vie poradiť s akoukoľvek prácou, ktorý triezvo rozmýšľa; op. nepraktický): podnikavý sused; je veľmi praktická – poradí si so všetkým sama, nár. obhoditý 2. pozri dobrý 2, pekný 1 ## šilt pozri štítok 2 ## šiltovka pozri čiapka ## šimeľ pozri kôň 1 ## šimfovať pozri nadávať 1 ## šimrinkovať pozri oháňať sa 1 ## šína pozri koľajnica ## šinter 1. pozri šarha 1 2. pozri šibal ## šinterský pozri šibalský ## šinúť sa pozri ísť 1 ## šíp 1. pozri strela 1 2. pozri ruža ## šípie pozri šípina ## šípina porast plano rastúcich šípových ruží, šípie: pás šípiny, šípia ## šípiť pozri tušiť, predvídať ## šípka pozri ukazovateľ 1 ## šiplačka pozri práca 1 ## šiplať sa 1. pozri babrať sa 2 2. pozri motať sa 1 ## šiplavec pozri nešikovník ## šiplavo pozri pomaly 1, zdĺhavo 1 ## šiplavý pozri zdĺhavý ## šiplikať sa pozri motať sa 1 ## šipoliť pozri šepkať 1 ## šípovník pozri ruža ## šír 1. pozri šírava 2. pozri šírka 1 ## širák pozri klobúk ## šírava expr. rozľahlý, rozsiahly priestor: snehové šíravy, expr. šírina: šírina nebies, expr. zried. šíravina [Vajanský], poet. šír [Plávka], zried. širočina [Ondrejov] ## šíravina pozri šírava ## širica pozri halena ## šírina pozri šírava ## šírinou pozri krížom-krážom ## šíriť 1. zväčšovať do šírky, zväčšovať priestorový, plošný rozmer, rozširovať: čerstvý vzduch šíri, rozširuje pľúca; voľný strih šiat ju šíri, rozširuje, rozťahovať, rozpínať: kôň rozťahuje, rozpína nozdry 2. robiť všeobecne známym, prijímaným, rozširovať, hlásať: šíriť, rozširovať, hlásať pokrokové myšlienky; hlása, šíri o nás bludy, propagovať (šíriť poznatky o niečom a odporúčať to), chýriť, rozchyrovať, rozhlášať, rozhlasovať (do okolia): chýrili, rozchyrovali, rozhlášali, rozhlasovali o ňom, že má zlú minulosť, expr.: roznášať, roztrusovať, trúsiť, roztriasať (zlomyseľné, nepravdivé a pod. reči): roznášať, roztrusovať klebety po celom meste; trúsila, roztriasala o susedoch, o rodine samé výmysly, expr.: trúbiť, roztrubovať, vytrubovať: trúbiť, roztrubovať rodinné tajomstvo 3. pozri vyžarovať 1 ## šíriť sa 1. zväčšovať sa do šírky, zväčšovať svoj priestorový, plošný rozmer, rozširovať sa: nákaza sa rýchlo šírila, rozširovala, rozťahovať sa, rozpínať sa: oheň sa rýchlo rozťahoval; pleseň sa rozťahovala po celej izbe; nozdry sa mu zlostne rozpínali, bujnieť, rásť: kriminalita bujnie, rastie 2. postupovať všetkými smermi (o plynných látkach, o teple, svetle a pod., pren. i o nehmotných veciach), rozširovať sa, prenikať, plaziť sa: hmla sa šírila, plazila, prenikala do dolín; teplo, svetlo preniká až sem, vychádzať, vychodiť (šíriť sa odniekiaľ): z izby vychádza, vychodí dym, niesť sa, viať, kniž. vanúť: zďaleka sa sem nesie, vanie vôňa pečených gaštanov; vanie z neho chlad, nenávisť, tiahnuť sa, ťahať sa, tiahnuť: myšlienka odboja sa tiahne, ťahá celou knihou 3. stávať sa všeobecne známym, rozšíreným, rozširovať sa: novina sa rýchlo šírila, rozširovala, expr. poletovať (o chýroch, rečiach): chýry poletujú z úst do úst, prenikať: novoty prenikajú aj na vidiek, prenášať sa, tradovať sa, dediť sa (šíriť sa tradíciou, cez generácie): piesne, zvyky sa prenášali, tradovali z pokolenia na pokolenie 4. pozri hovoriť 1 ## šíriteľ pozri rozširovateľ, hlásateľ 1 ## šírka 1. rozmer niečoho v horizontálnej rovine kolmo na pozdĺžnu os: šírka rieky, miestnosti, zastar. šír [Rázus] 2. stupeň istého javu: zaoberať sa problémom v celej šírke, rozmer, intenzita: povodeň nadobudla veľký rozmer, veľkú intenzitu, rozsah: rozsah kompetencií, učiva, obšírnosť: obšírnosť výkladu ## širočina pozri šírava pozri osekávačka ## širočizný pozri široký 2 ## širokánsky pozri široký 2 ## široko 1. do veľkej, potrebnej šírky (op. úzko); do veľkej rozlohy, naširoko, doširoka, zoširoka: široko, naširoko poskladaný papier; široko, doširoka rozkladal rukami; naširoko, zoširoka sa rozkročiť, rozložito: rozložito rozrastená koruna stromu, dokorán (pri otváraní): dokorán otvoriť dvere pozri široký 1 2. do veľkých podrobností, naširoko, zoširoka, obšírne: široko, naširoko sa rozpísal o dosiahnutých výsledkoch; zoširoka, obšírne vysvetľuje podstatu problému, podrobne, dôkladne: podrobne, dôkladne sa zamýšľať nad príčinou neúspechu, rozvláčne, rozťahane, zdĺhavo (do zbytočných podrobností): rozvláčne, rozťahane, zdĺhavo rozprával o svojich zážitkoch 3. pozri široko-ďaleko ## široko-ďaleko v širokom, rozľahlom priestore, v širokom okolí, do širokého, rozľahlého priestoru, naširoko-naďaleko, naširoko-ďaleko, pís. i na široko-ďaleko: široko-ďaleko, naširoko-naďaleko sú samé polia, ďaleko-široko: poznajú ho ďaleko-široko, široko, naširoko, doširoka: široko, naširoko niet nikoho; z vrcholu vidieť doširoka ## širokoplecí pozri plecnatý ## široký 1. ktorý má veľkú šírku, väčšiu oproti normálnej, bežnej, žiadanej a pod. (op. úzky), rozložitý, rozložený, mohutný: široké, rozložité plecia; široká, rozložená, mohutná hruď, veľký, voľný (širší ako je potrebné; op. malý, úzky, tesný): kabát mi je v pleciach široký, veľký; sukňa je jej v páse voľná, plantavý: široké, plantavé nohavice, expr.: rozčapený, rozcapený, rozčapnutý, rozčapírený, rozčľapený, rozčľapnutý, rozpleštený, roztľapčený, roztľapkaný (roztiahnutý do šírky): rozčapený, rozčľapnutý nos, expr.: preširoký (veľmi široký), priširoký (príliš široký) 2. ktorý sa rozprestiera na veľkej ploche (v horizontálnej rovine), šíry: široké, šíre roviny; lode vyplávajú na šíre more, rozsiahly, rozľahlý, priestranný: rozsiahly, rozľahlý, priestranný modrý oceán, otvorený, nekonečný, bezhraničný (nemajúci konca kraja): nemohla sa vynadívať na otvorený, nekonečný, bezhraničný priestor (op. uzavretý, ohraničený), expr.: šírošíry, širokánsky, širočizný (veľmi široký): šírošíre, širokánske, širočizné diaľavy, hovor. expr. rozťahaný (široký a dlhý): rozťahaná dedina, rozťahaný kraj, panoramatický (zahŕňajúci širokú krajinu): naskytol sa mu krásny panoramatický pohľad 3. pozri veľký 1, obšírny 1, všeobecný 1 ## šírošíry pozri široký 2, rozsiahly 1 ## šírovať pozri priahať ## šíry pozri široký 2, rozsiahly 1 pozri postroj ## šišak pozri prilba 1, čiapka, klobúk ## šiši pozri pochábeľ ## šiška 1. plodový útvar niektorých ihličnatých stromov, často vajcovitého tvaru, šuška: smreková šiška, šuška 2. múčnik z kysnutého cesta pražený na masti, pampúch: na fašiangy sa vyprážajú šišky, pampúchy, fánka (podobný múčnik z jemnejšieho cesta plochého tvaru) ## šiť pozri zašívať ## škála pozri stupnica ## škamra pozri karpina ## škamrať 1. pozri hundrať 1 2. pozri blikať, svietiť 1 ## škamriť 1. pozri hundrať 1 2. pozri blikať, svietiť 1 ## škamravý 1. pozri karpavý 2. pozri hundravý 1 3. pozri blikavý, slabý 3 4. pozri tmavý 2 ## škandál verejný neprístojný, nemiestny výstup: vyvolať škandál, pohoršenie: spôsobiť pohoršenie, pobúrenie, výtržnosť (porušenie verejného poriadku): pouličná výtržnosť, hanba: To je hanba! ## škandalista pozri výtržník ## škandalizovať pozri haniť ## škandálnik pozri výtržník ## škandálny pozri poburujúci ## škandalózny pozri poburujúci ## škandinávsky pozri severský ## škára malý, obyč. pozdĺžny otvor, štrbina: škára v dlážke, skalná štrbina, medzera: medzera medzi zubami, prasklina, puklina, trhlina (malý otvor vzniknutý roztrhnutím, prasknutím): prasklina, puklina, trhlina v stene, zastaráv. špára, hovor. zastar. fuga: dvere majú fugy, zastar. štrba [Hviezdoslav], dierka, diera (väčšia škára): prejsť dierou v plote ## škarediť pozri špatiť ## škarediť sa pozri gániť, mračiť sa 2 ## škaredo 1. pozri škaredý 1 2. pozri zle 2 ## škaredý 1. ktorý nemá pekný vzhľad, vonkajšok (o človeku alebo veci); ktorý na pohľad odpudzuje, vzbudzuje nepríjemný pocit (op. pekný), ošklivý, nepekný: zo škaredého, ošklivého káčatka vyrástla krásavica; ošklivá, nepekná farba, mrzký, špatný, kniž. nevzhľadný, hovor. nevýstavný, hovor. expr. šeredný: na tvári mu zostala mrzká, špatná jazva; nevzhľadný, nevýstavný kus; býval v starom šerednom dome, nesvedčný, nevkusný, neestetický (bez zmyslu pre krásu, vkus): nesvedčné oblečenie; nevkusné, neestetické bytové zariadenie, nevábny, nepríťažlivý (ktorý nepriťahuje vonkajšou krásou): nevábna krajina, nepríťažlivá žena, odpudivý, odpudzujúci, nešeredný: odpudivý, odpudzujúci úškľabok, hnusný, odporný, obludný, ohavný, ohyzdný, potvorný (veľmi škaredý, vzbudzujúci odpor, až strach): hnusná, odporná, hnevom spotvorená tvár; obludný, ohavný, ohyzdný netvor, expr. nemožný, pren. expr. otrasný: nemožné, otrasné šaty, nár. pejor. rašmavý 2. pozri nepríjemný 3. pozri neslušný, hrubý 2 ## škarnicľa pozri vrecko 1 ## škarpa pozri priekopa ## škatuľa 1. obal pevného tvaru: papierová, drevená, lepenková škatuľa, hovor. dóza: nasypať cukor do dózy, niž. hovor. piksľa, piksňa (obyč. plechová škatuľa s vrchnákom): piksľa s ryžou, subšt. krabica 2. pozri dom 1 ## škatuľkovať pozri triediť ## škavdať sa pozri zaoberať sa ## škebľa pozri lastúra ## škemrať pozri hundrať 1 ## škerdiť sa pozri smiať sa 1 ## škeriť pozri ceriť ## škeriť sa 1. pozri smiať sa 1 2. pozri zívať ## škica 1. pozri náčrtok 2. pozri črta 2 ## škľabiť sa 1. pozri smiať sa 1, posmievať sa 2. pozri zívať ## šklban pozri trhan 1 ## šklbať 1. pozri trhať 1 2. pozri kradnúť ## šklbať sa pozri trhať sa 1 ## šklbavý pozri trhaný ## škňúriť sa pozri mračiť sa 2 ## škoda hmotné alebo iné poškodenie (op. osoh): vojnové škody; škoda na majetku, na zdraví; nahradiť škodu, ujma: utrpieť finančnú ujmu, strata: materiálna, morálna strata, neprospech: urobiť niečo na niečí neprospech, na niečiu škodu, nevýhoda (nepriaznivá okolnosť): z celej veci plynú iba nevýhody, úhona obyč. v spoj.: bez úhony 1. vyjadruje ľútosť nad niekým, niečím alebo nad neuskutočnením či uskutočnením nejakého deja, expr. škoda-preškoda: škoda, škoda-preškoda, že sa nevrátil 2. vyjadruje zbytočnosť istej činnosti, nehodno: škoda, nehodno sa nad tým rozčuľovať, nestojí za to, nevyplatí sa, neoplatí sa: nestojí za to sa tak namáhať; nevyplatí sa, neoplatí sa ho presviedčať, zbytočne: zbytočne sa s ním hádať 3. pozri žiaľ ## škoda-preškoda pozri škoda 1 ## škodca 1. človek, ktorý niečo poškodzuje: škodca rodiny, štátu, záškodník, rozvratník, rozvracateľ, rozvracač (kto robí rozvratnú činnosť): záškodník, rozvratník, rozvracateľ, rozvracač v armáde, podvratník: zákerní podvratníci, sabotér, sabotážnik (kto zámerne niečo rozrušuje): sabotéri, sabotážnici hospodárskej reformy, diverzant (kto robí záškodnícku činnosť): odhaliť diverzantov, podrývateľ, expr. podrývač (kto niečo oslabuje, podrýva): podrývateľ dôvery, ničiteľ: ničiteľ prírody, poškodzovateľ: poškodzovateľ štátnych záujmov, zhubca: zhubca ríše, expr. humpľoš, zried.: kaziteľ, kynožiteľ [Kukučín], kynožník [Zguriška], kniž. hubiteľ, expr. kazisvet (svojvoľný ničiteľ), pren. expr. vrah 2. pozri škodník ## škodcovský pozri podvratný ## škodcovstvo činnosť zameraná na poškodzovanie niečoho, záškodníctvo, rozvratníctvo, rozvracačstvo, podvratníctvo, diverzia (záškodnícka činnosť): rozbiť diverziu, sabotáž (zámerné rozrušovanie niečoho): hospodárska sabotáž, expr. podrývačstvo ## škodiť zapríčiňovať škodu, ujmu, byť na škodu, zriedkavejšie byť na ujmu: škodilo mu, bolo mu na škodu, že málo cvičil; dovolenka by mi veru nebola na ujmu, robiť škodu, poškodzovať: zlá pracovná morálka robí škodu celému podniku, poškodzuje celý podnik pozri ubližovať ## škodlivosť vlastnosť niečoho, čo má nepriaznivé účinky: škodlivosť fajčenia, zhubnosť: zhubnosť zlého vplyvu, ničivosť: ničivosť búrky, kniž. skazonosnosť: skazonosnosť alkoholu ## škodlivý ktorý pôsobí nepriaznivo, nežiaduco; ktorý spôsobuje (hmotnú) škodu (op. neškodný), ničivý, zhubný, nezdravý, odb. patogénny (zdraviu škodlivý): mračná škodlivých, ničivých, zhubných výparov; choroby vyvolané škodlivým, nezdravým, patogénnym prostredím, jedovatý, otravný, odb. toxický: jedovaté, otravné látky; toxický odpad výroby, kniž. skazonosný, záškodný, zastaráv. škodný: úrodu zničili skazonosné kobylky; záškodný, škodný hmyz spôsobil obrovské straty, nepriaznivý (op. priaznivý, blahodarný), kniž. neblahý, zlý, negatívny: nepriaznivý účinok liekov; neblahý, zlý, negatívny vplyv nemocničnej liečby na psychiku, neužitočný (škodlivý z politického, ideologického, etického a pod. hľadiska): neužitočné názory ## škodník poľov. jeleň alebo srnec s dlhým a ostrým parožím, poľov. škodca ## škodný pozri škodlivý ## škodoradosť pozri zlomyseľnosť ## škodoradostník pozri zlomyseľník ## škodoradostnosť pozri zlomyseľnosť ## škodoradostný pozri zlomyseľný ## škodovať prichádzať o zisk, mať materiálnu škodu, mať škodu, mať ujmu, byť poškodený: pri predaji domu škodoval, mal škodu, ujmu; na tohtoročnej úrode sme škodovali, boli sme poškodení, tratiť, strácať, prerábať: pri výmene bytu tratíme, strácame; takým spôsobom obchodoval, že veľa ráz prerábal ## škola 1. vzdelávacia a výchovná inštitúcia, hromad. školstvo: základné, stredné školy, vysoké školstvo, ústav, inštitút (v minulosti typ školy): učiteľský ústav, pedagogický inštitút, akadémia (typ školy): obchodná akadémia 2. skupina ľudí, ktorá je niekomu, niečomu naklonená, ktorá sa stavia za niekoho, za niečo: Hegelova škola, stúpenci, nasledovníci: stúpenci, nasledovníci Ľ. Štúra, pokračovatelia, nasledovatelia: mať pokračovateľov, nasledovateľov, žiaci: Metodovi žiaci 3. pozri vyučovanie 4. pozri výchova 5. pozri štúdium ## školák pozri žiak 1 ## školenie 1. pozri vyučovanie, kurz 1 2. pozri vzdelanie ## školenosť pozri vzdelanie ## školený ktorý má (odborné) vzdelanie; ktorý svedčí o pravidelnom cvičení, tréningu, odbornom vedení (op. neškolený), vzdelaný: nie je nijaký felčiar, ale človek školený, vzdelaný v medicíne, vyučený, vyškolený, kvalifikovaný (ktorý absolvoval náležitú prípravu na danú prácu, činnosť, povolanie a pod.): vyučený, vyškolený personál (op. nevyučený, nevyškolený); kvalifikované pracovné sily (op. nekvalifikované), vycvičený, cvičený, trénovaný: vycvičené, cvičené, trénované ucho hudobníka; cvičený, trénovaný hlas ## školiť pozri učiť 1 ## školiť sa pozri učiť sa 1 ## školiteľ pozri učiteľ ## školovanosť pozri vzdelanie ## školovaný pozri vzdelaný ## školovať pozri učiť 1 ## školovať sa pozri učiť sa 1 ## školský pozri jasný 4 ## školstvo pozri škola 1 ## škop pozri baran 1 pozri dieža ## škopec pozri baran 1 pozri dieža ## škopík pozri dieža ## škopok pozri dieža ## škopiť pozri kastrovať ## škopovina pozri ovčina ## škoricovo pozri hnedo ## škoricovohnedý pozri hnedý ## škoricový pozri hnedý ## škorpión chrobák, ktorý má chvostovú časť zakončenú jedovatým hrotom, šťúr (neodb.): uštipnutý škorpiónom, šťúrom ## škót pozri lakomec ## škovran pozri škovránok ## škovránok malý spevavý vták žijúci na poliach: spev škovránkov, kniž. škovran [Švantner] ## škôldozorca pozri inšpektor ## škôlka hovor. materská škola: náš vnuk chodí do škôlky, zastar.: ovoda, úvoda [Tajovský] ## škrabač pozri škrabák 1 ## škrabačka pozri škrabák 1 ## škrabadlo pozri škrabák 1 ## škrabák 1. nástroj na škrabanie, oškrabovanie, škrabač, škrabačka, škrabadlo: škrabák, škrabač, škrabačka, škrabadlo na zemiaky, škrabka: kovová škrabka 2. pozri rýpadlo 3. pozri úradník 4. pozri spisovateľ ## škrabanec 1. stopa po poškrabaní: škrabance na tvári, škrabnutie: škrabnutie na dverách auta, ryha: ryhy na dlani, šmuha: krvavá šmuha od úderov bičom, hovor.: škrabanina, šrám: škrabanina na okne; šrám mu hyzdí tvár, driapanec 2. (obyč. mn. č.) pejor. niečo neúhľadne napísané alebo nakreslené: tie jeho škrabance sa nedajú čítať, čarbanica, čarbanina, čarbanec: čarbanice, čarbaniny, čarbance po plotoch, expr.: čmáranica, čmáranina, škrabanina, čachranina, haky-baky, háky-báky (neúhľadné písmo) ## škrabanina 1. pozri škrabanec 1, škrabanec 2 2. pozri čarbanice ## škrabať (sa) 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom (často pazúrmi, nechtami), driapať: kocúr škr(i)abe, driape; tŕne ruže ho škrabú, driapu, hovor. expr.: škrabcovať, drapcovať: chlapci škrabcujú nožíkom do stola, expr.: škrabkať, zadrapkávať, drapkať (jemne): škrabkať po stene ihlou; mača zadrapkáva, drapká do záclony, expr. škrabotať (spôsobovať pritom jemný zvuk): myši škrabocú pod dlážkou; pes škraboce po dverách 2. nejakým predmetom (obyč. rukou, nechtami) pohybovať po povrchu niečoho (a často odstraňovať svrbľavý pocit): škr(i)abe si chrbát, šúchať, šuchať, trieť, drieť: šúcha, trie, drie si oči, tvár, drhnúť, expr.: brhliť, drhliť, škohliť: drhne, brhlí, drhlí si telo ostrou kefou; škohliť sa pod pazuchou 3. ostrým predmetom zbavovať niečo vrchnej vrstvy, kôry, šupky, nečistoty a pod.; odstraňovať kôru, šupku, nečistotu a pod. z povrchu niečoho, oškrabovať, zoškrabovať, olupovať, zlupovať: škriabať, (z)oškrabovať zo steny maľovku; olupovať, zlupovať chrasty z rany, šúpať, lúpať, bieliť, hôliť, čistiť (kožku z niečoho): šúpať, lúpať, bieliť zemiaky; čistiť, hôliť ovocie 4. spôsobovať škrabľavý pocit, driapať, hovor. hrýzť: vlnený sveter, tvrdý golier ho škriabe, driape, hryzie, štípať, hovor. žrať (obyč. o hmyze): vši ho štípu, žerú; prach ma štípe, žerie 5. pozri čarbať 6. pozri brať 1 ## škriabať (sa) 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom (často pazúrmi, nechtami), driapať: kocúr škr(i)abe, driape; tŕne ruže ho škrabú, driapu, hovor. expr.: škrabcovať, drapcovať: chlapci škrabcujú nožíkom do stola, expr.: škrabkať, zadrapkávať, drapkať (jemne): škrabkať po stene ihlou; mača zadrapkáva, drapká do záclony, expr. škrabotať (spôsobovať pritom jemný zvuk): myši škrabocú pod dlážkou; pes škraboce po dverách 2. nejakým predmetom (obyč. rukou, nechtami) pohybovať po povrchu niečoho (a často odstraňovať svrbľavý pocit): škr(i)abe si chrbát, šúchať, šuchať, trieť, drieť: šúcha, trie, drie si oči, tvár, drhnúť, expr.: brhliť, drhliť, škohliť: drhne, brhlí, drhlí si telo ostrou kefou; škohliť sa pod pazuchou 3. ostrým predmetom zbavovať niečo vrchnej vrstvy, kôry, šupky, nečistoty a pod.; odstraňovať kôru, šupku, nečistotu a pod. z povrchu niečoho, oškrabovať, zoškrabovať, olupovať, zlupovať: škriabať, (z)oškrabovať zo steny maľovku; olupovať, zlupovať chrasty z rany, šúpať, lúpať, bieliť, hôliť, čistiť (kožku z niečoho): šúpať, lúpať, bieliť zemiaky; čistiť, hôliť ovocie 4. spôsobovať škrabľavý pocit, driapať, hovor. hrýzť: vlnený sveter, tvrdý golier ho škriabe, driape, hryzie, štípať, hovor. žrať (obyč. o hmyze): vši ho štípu, žerú; prach ma štípe, žerie 5. pozri čarbať 6. pozri brať 1 ## škrabavý pozri drsný 1 ## škrabcovať pozri škrabať 1 ## škrabka pozri škrabák 1 pozri oškrabok ## škrabkať pozri škrabať 1 ## škrabľavý 1. pozri drsný 1, drsný 3 2. pozri chrapľavý ## škrabnutie pozri škrabanec 1 ## škraboška pozri maska 1 ## škrabot pozri šuchot ## škrabotať pozri škrabať 1 ## škračka pozri škvarka 1 ## škraňa pozri čeľusť 1 ## škrapatý pozri drsný 1, rapavý ## škrata pozri ohava ## škraták pozri ohava ## škrčať 1. pozri škŕkať 2. pozri chrčať ## škrečať pozri škriekať ## škrečkovský pozri lakomý 1 ## škrečok 1. pozri chrček 1 2. pozri lakomec 3. pozri krpáň ## škrek pozri vresk 1, krik ## škrekľavý ktorý prenikavo a nepríjemne znie (o zvuku); ktorý vydáva ostré, prerušované nepríjemné zvuky, škriekavý, škrekotavý: dieťa sa ľaká stareninho škrekľavého, škriekavého hlasu; škriekavé, škrekotavé morské vtáky, krákavý (o vrane; pren. pejor. o ľudskom hlase): zimné ticho rušili občas krákavé hlasy vrán a havranov; mala prefajčený krákavý hlas, jačavý (o zvuku, ktorý je prenikavý a vysoký; ktorý vydáva také zvuky): z dvora sa ozýval jačavý krik detí; jačavé čajky predvádzali svoj strmhlavý let nad hladinou jazera, vrieskavý, vreskľavý (škrekľavý a veľmi hlasný): vrieskavý, vreskľavý spev ## škrekľúň expr. škriekajúci, kričiaci človek (obyč. dieťa) alebo iný tvor: utíšiť malého škrekľúňa, expr.: krikľúň, vreskľúň [Jesenská], vrešťúň [Kukučín], vavrek [Jesenská] ## škrekot pozri vresk 1, krik ## škrekotať pozri škriekať ## škrekotavý pozri škrekľavý ## škrhľavý pozri lakomý 2, skúpy 1 ## škrhliak pozri lakomec ## škriabať pozri škrabať ## škriabať sa 1. pozri liezť 1 2. pozri pachtiť sa ## škriabavý pozri drsný 1 ## škriatkovský pozri malý 1 ## škriatok pozri trpaslík 1, trpaslík 2 ## škríbeľ pozri škridla ## škriblér pozri spisovateľ ## škridla strechová krytina vo forme tabličky, škridlica: azbestovocementová škridla, škridlica, nár. škríbeľ ## škridlica pozri škridla ## škriekať vydávať ostré, prenikavé hrdelné zvuky (o zvieratách); expr. prenikavo kričať, hovoriť (o ľuďoch), škrečať, expr. škrekotať: žaby, sojky škriekajú, škrečia, škrekocú; dieťa zlostne škrieka, vrieskať, vrešťať: opice vrieskajú, vreštia; vedľa vrieskajú podgurážení hostia, expr.: ziapať, jačať, hurtovať (o ľuďoch): ziape, hurtuje na deti; jačí, akoby ho drali pozri kričať ## škriekavý pozri škrekľavý ## škriepiť sa pozri hádať sa ## škriepka pozri hádka, zrážka 3 ## škrieplivosť pozri škriepnosť ## škriepivosť pozri škriepnosť ## škrieplivý pozri hádavý, priečny 1 ## škriepivý pozri hádavý, priečny 1 ## škriepnik kto vyvoláva škriepky, hádky, hašterivec, hádavec, expr.: zapárač, zádrapkár, vrták, expr. zried. zadierač, kniž. svárlivec ## škriepnosť vlastnosť toho, kto sa rád hašterí, škriepi, škriepivosť, škrieplivosť: škriepnosť, škriepivosť, škrieplivosť má v povahe, hašterivosť, hádavosť, kniž. svárlivosť: s hašterivosťou, s hádavosťou, so svárlivosťou ďaleko nedôjdeš, neznášanlivosť (prejavujúca sa škriepením) ## škriepny pozri hádavý, priečny 1 ## škrieť pozri mrzieť, trápiť, hnevať ## škrípať 1. pri trení vydávať alebo trením spôsobovať ostrý nepríjemný zvuk, škripieť, expr. škripotať: brzdy, kolesá prenikavo škrípu, škripocú; pero, píla škripí; od zlosti škrípe, škripoce zubami; piesok medzi zubami škripí, škrípe, vŕzgať, vŕzať, expr.: vrzgotať, vržďať, vrzúkať (tlmeno škrípať): pánty na dverách vŕz(g)ajú, vrzgocú; sneh vŕzga, vrždí pod nohami; koliesko na fúriku vrzúka, vrzgoce 2. pozri hrať 1 3. pozri viaznuť 2 ## škrípavý (o nepríjemnom zvuku) ktorý vzniká trením plôch o seba; ktorý vydáva taký zvuk (obyč. o starých, drevených alebo nenamastených kovových predmetoch), škripľavý, škripotavý: mužov neskorý návrat prezradili škrípavé, škripľavé dvere; z povaly bolo počuť škrípavé, škripotavé zvuky, vŕzgavý, vrzgotavý: celú noc sa prehadzoval na starej vŕzgavej posteli; vrzgotavá stará brána ## škripec 1. pozri kladka 2. pozri pasca 1 3. pozri okuliare ## škripieť pozri škrípať 1 ## škripky pozri husle ## škripľavý pozri škrípavý ## škripot ostrý, nepríjemný zvuk vznikajúci pri trení, šúchaní drsných predmetov: škripot kolies, pier, vrzgot: vrzgot dverí, poet. vrzg [J. Horák] ## škripotať pozri škrípať 1 ## škripotavý pozri škrípavý ## škripta pozri zošit ## škrk 1. napodobňuje zvuk trhaného papiera alebo látky, raps, draps: škrk, (d)raps, a bolo po nohaviciach 2. pozri ticho 4, pst ## škŕkať vydávať zvuky ako pri trhaní, prelievaní, trení a pod. (o zažívacích orgánoch), škvŕkať, škvrčať, expr.: škrčať, kručať: neos. v žalúdku, v bruchu mu šk(v)ŕka, šk(v)rčí, kručí, expr.: čvrkať, čvŕkať, čvrlikať: neos. od hladu mu v črevách čvrká, čvŕka, fraz.: cigáni mu v bruchu/v žalúdku vyhrávajú, cigáni mu v bruchu/v žalúdku klince kujú ## škrkavica pozri hlísta ## škrkavka pozri hlísta ## škrknúť pozri ozvať sa 2 ## škrob 1. jemná biela hmota používaná na stužovanie tkanín: pšeničný škrob, zastar. krochmeľ [Kukučín] 2. pozri lakomec ## škrobený pozri chladný 3, odmeraný 1 ## škrobiť spevňovať škrobom, hovor. zastar. krochmeliť: posteľnú bielizeň škrobí syntetickým škrobom, tužiť, stužovať: goliere napokon ešte škrobí, tuží, stužuje (škrobom) ## škrt pozri čiara 1 ## škrtiť 1. usmrcovať zovretím hrdla alebo bolestivo zovierať hrdlo, drhnúť, hrdúsiť: holými rukami škrtiť, drhnúť niekoho; vrah škrtí, hrdúsi svoju obeť šatkou; kašeľ ho škrtí, drhne, hrdúsi, dusiť, dláviť (neumožňovať dýchať): dym ho dusí v krku; dlávi ma čosi v hrdle, udúšať, zadúšať, zadŕhať, priškrcovať (sčasti), nár. expr. krtušiť, expr.: tantušiť, tentušiť [Tajovský] 2. pozri hatiť 3. pozri šetriť 1 ## škrtiť sa pozri dusiť sa 1 ## škrtivý ktorý bráni prirodzenému, voľnému dýchaniu; vyvolávajúci dusenie, nepríjemný pocit v hrdle, hrdúsivý: rozopol si gombík na škrtivom, hrdúsivom golieri; škrtivá, hrdúsivá vôňa ľalií, dusivý, zadúšavý, zastaráv. zádušlivý: dusivý, zadúšavý, zádušlivý dym z vlhkých vňatí ## škrtnúť 1. prudkým šuchnutím tvrdého predmetu po drsnej ploche vydať škrípavý zvuk, škrknúť: škrtnúť, škrknúť zápalkou, zaškrtnúť, zaškrknúť: zaškrtnúť, zaškrknúť kamienkom o kameň 2. pozri vyčiarknuť ## škrupina 1. vápenatá schránka niektorých mäkkýšov: škrupina sépie, ulita: slimačia ulita, lastúra, mušľa: zbierať mušle, hovor. korýtko 2. pozri šupa ## škrupulantský pozri úzkostlivý 1; malicherný 1 ## škrupule pozri rozpaky ## škrupulózny pozri úzkostlivý 1; malicherný 1 ## škrvačiť pozri šetriť 1 ## škubať pozri trhať 1 ## škuláň expr. škuľavý človek, expr. zried. škuliak [Gabaj] ## škuľavý ktorý má očnú chybu; ktorý krížom, krivo hľadí, krivooký: takmer nebadať, že bola v detstve škuľavá, krivooká; škuľavý, krivooký pohľad, expr. šmŕľavý [Kukučín] ## škuliak pozri škuláň ## škúliť 1. mať očnú chybu, pri ktorej osi očí nie sú rovnobežné: škúli na obidve oči, zabiehať (o očiach): oko mu zabieha doľava, expr. šmŕľať: jedným okom šmŕľa, poškuľovať (trocha škúliť), fraz.: pozerať úkosom, pozerať na kríž 2. pozri pozerať sa 1, pozerať sa 3 3. pozri gániť ## škumáty pozri vlasy 1 ## škundry pozri vlasy 1 ## škunty pozri vlasy 1, srsť ## škuty pozri vlasy 1, srsť ## škuta pozri psica 1 ## škutiny pozri srsť, vlasy 1 ## škvarenina pozri praženica ## škvariť 1. pripravovať na rozpálenom tuku, pražiť, smažiť: škvarí, praží mäso pekne do ružova, oprážať, opekať, osmážať (na povrchu): klobásky opráža, opeká, osmáža zo všetkých strán 2. rozpúšťať pôsobením vysokého tepla, vytápať, roztápať, topiť: škvarí, vytápa slaninu; topí, roztápa maslo, masť, vyškvárať, vyškvarovať: vyškvárať sadlo ## škvariť sa 1. pozri škvariť 1, škvariť 2 2. pozri opaľovať sa ## škvarka 1. zvyšok slaniny po vypražení, oškvarok: husacie škvarky, oškvarky; bryndzové halušky so škvarkami, s oškvarkami, nár. škračka 2. pozri kúsok 1 ## škvarok 1. zvyšok slaniny po vypražení, oškvarok: husacie škvarky, oškvarky; bryndzové halušky so škvarkami, s oškvarkami, nár. škračka 2. pozri kúsok 1 ## škvrčať pozri škŕkať, chrčať ## škvŕkať pozri škŕkať ## škvrna 1. zašpinené miesto znehodnocujúce čistý podklad: mastná škvrna, urobiť škvrnu na obruse, šmuha (podlhovastá škvrna): na tvári má čierne šmuhy, hovor. fľak: vyčistiť fľak na košeli, expr. machuľa: v zošite má samé machule, expr. špľach [Timrava], fŕkanec (škvrna po fŕknutí), hovor. striekanec (škvrna po vystreknutej látke), hovor. expr. špliechanec, hovor. mapa 2. plocha, miesto odlišujúce sa farbou, zložením a pod. od podkladu, okolia: pigmentové škvrny, hovor. fľak: pes s čiernymi fľakmi ## škvŕňa pozri dieťa 1 ## škvrnavý pozri škvrnitý ## škvrnitý ktorý je pokrytý škvrnami, fľakmi, hovor.: fľakatý, fľakavý, fľakovitý, zried. škvrnavý: škvrnitá, fľakatá pokožka po popálenine; škvrnitá, fľakatá, škvrnavá srsť, šmuhavý (pokrytý podlhovastými škvrnami, šmuhami): škvrnitá, fľakatá, šmuhavá stena, chrastavý, nár. chrontavý (ktorý má na povrchu zhrubnuté, drsné miesta v tvare škvŕn, fľakov): chrastavé ovocie, chrastavé listy pozri strakatý ## šlabikár učebnica čítania pre prvákov, zastar. abecedár ## šlabikovať pozri slabikovať ## šlafrok pozri župan ## šláger pozri pieseň 1, novinka 1, ťahák ## šľahať 1. niečím pružným, ohybným prudko pohybovať a obyč. aj udierať; prudko dopadať: šľahať dobytok korbáčom; dážď šľahal do tváre, švihať, šibať (miernejšie): švihá prútom vo vzduchu; pes šibe chvostom; šibať dievčence šibákom, expr. zried. šľahotať: plamene vysoko šľahocú, plieskať (vyvolávať pritom prenikavý zvuk): plieskať korbáčom; vietor plieskal do oblokov, bičovať (obyč. šľahať bičom): zajatca dali bičovať; dážď bičuje telo, kniž. mrskať, nár. šprihať: oheň, blesk šprihal pozri biť 2. prudkými pohybmi spracúvať, kypriť, trepať: šľahať, trepať bielky na sneh; šľahať, trepať šľahačku, smotanu 3. pozri hádzať 1 ## šľahnúť 1. pozri udrieť 1 2. pozri hodiť ## šľahnutý pozri bláznivý 1, choromyseľný ## šľahotať pozri šľahať 1 ## šľahúň pozri výhonok ## šľacha pevné vláknité väzivo pripájajúce svaly ku kostiam: natiahnuť si šľachu, hovor. žila ## šľachetný ktorý má dobré charakterové vlastnosti, ktorý šíri dobro, cnosť; ktorý je hodnotný z hľadiska ľudskosti alebo mravnosti; svedčiaci o šľachetnosti, ušľachtilý, rýdzi: stretnúť šľachetného, ušľachtilého človeka; šľachetný, rýdzi charakter, kniž. dobrotivý, dobrý: dobrotivá tvár starého otca; šľachetná, dobrá žena, cnostný, čnostný, kniž. bohumilý (majúci prednosti, obyč. v duchu kresťanskej morálky): cnostné, čnostné skutky; bohumilá charita, veľkorysý, veľkodušný (ochotný nezištne pomôcť, schopný chápať, tolerovať): veľkorysý, veľkodušný mecenáš; dôverovala mu, pretože bol veľkorysý, veľkodušný, zastar. vysokomyseľný ## šľachta spoločenská vrstva, ktorá na základe svojho rodu požíva rozličné prednosti a výhody: vyššia, nižšia šľachta, aristokracia: rodová aristokracia, šľachtictvo, zemianstvo (nižšia šľachta), džentry (nižšia šľachta, obyč. uhorská), kniž. nobilita ## šľachtenec záhr. rastlina kultivovaná štepením, šľachtením, kultivar (vyšľachtený jedinec kultúrnej rastliny s osobitnými znakmi) ## šľachtený pozri pestovaný ## šľachtic 1. príslušník šľachty, aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati, pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom, veľmož, knieža, veľkoknieža, arciknieža, vojvoda, veľkovojvoda, arcivojvoda, gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte), barón, zeman, rytier, markíz, džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte), magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku), bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku), lord (príslušník anglickej šľachty), vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty), grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku), baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty), vazal, lénnik, man (šľachtic užívajúci lénne právo), iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman) 2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca [Hviezdoslav], aristokrat: aristokrat ducha, rytier: rytier cti ## šľachtický pozri urodzený, panský 1 ## šľachtictvo pozri šľachta ## šľachtičná príslušníčka šľachty, aristokratka, pani (členka privilegovanej vrstvy), kňažná, veľkokňažná, arcikňažná, vojvodkyňa, veľkovojvodkyňa, arcivojvodkyňa, grófka (stupne príslušnosti k vysokej šľachte), barónka, zemianka, markíza (stupne príslušnosti k nižšej šľachte), magnátka (šľachtičná v Uhorsku, v bývalom Poľsku), bojarka (príslušníčka vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku), lady [vysl. lejdy] (príslušníčka anglickej šľachty), baronetka (príslušníčka nižšej anglickej šľachty), kontesa (dcéra grófa), baronesa (dcéra baróna) ## šľachtiť 1. zlepšovať vlastnosti krížením, výberom a pod.; robiť lepším, šľachetnejším, zošľachťovať: šľachtiť, zošľachťovať osivo, plemeno; estetická výchova deti šľachtí, zošľachťuje 2. pozri opatrovať ## šľachtiteľ kto niečo šľachtí: šľachtiteľ kukurice, zošľachťovateľ (obyč. niečoho duchovného) ## šlajer pozri závoj ## šlajfiar pozri brusič ## šlajfovať pozri brúsiť 1 ## šľak pozri stopa 1 pozri porážka 2 pozri čert ## šľaka pozri doparoma 1 ## šľakovať pozri hrešiť 1, kliať ## šľakovitý pozri naničhodný 1 ## šlamastika pozri nepríjemnosť ## šľampa pozri neporiadnica ## šľampať pozri ísť 1, vliecť sa 2 ## šľapa 1. pozri chodidlo 1, chodidlo 2 2. pozri stopa 1 ## šľapaj 1. pozri stopa 1 2. pozri chodidlo 1 ## šľapcovať pozri ísť 1 ## šľapka pozri prostitútka ## šľapkavý pozri ploský ## šlauch pozri hadica ## šlendrián pozri nedbanlivec ## šlendriánka pozri neporiadnica ## šlendriánsky 1. pozri neporiadny 1, povrchný 2. pozri nedbanlivo ## šlep 1. pozri vlečka 1 2. pozri príves 1 3. pozri čln ## šliam pozri hlien 1 ## šliapať 1. šľapou, chodením stláčať (a obyč. poškodzovať), stúpať: deti šliapu, stúpajú po tráve, po kvetoch; šliapať, stúpať niekomu na nohy (pri tanci), expr. šmatlať: Nešmatlite po hriadkach!, expr. šmatlať sa: pes sa mi šmatle po nohách, dupať, udupávať (šliapaním ničiť): dupať po pohrabanej zemi; udupávať ďatelinu, expr.: cápať, čliapať (nohou ťažko dopadať): cápať po blate, dláviť, gniaviť (obyč. s cieľom zlisovať): dláviť, gniaviť, šliapať kapustu, hrozno, siláž 2. pozri ísť 1 ## šliapnuť pozri stúpiť 1 ## šlichta pozri jedlo 1 ## šlóg pozri čistina ## šlóga pozri čistina ## šlogár pozri drevorubač ## šlohnúť pozri ukradnúť ## šlosiar pozri zámočník ## šlôg pozri čistina ## šlôga pozri čistina ## šluknúť si pozri upiť si ## šlukovať pozri fajčiť ## šlus pozri hotovo ## šmačný pozri chutný 1 ## šmahnúť pozri kývnuť ## šmahom pozri náhle, zrazu 1, hneď 1 ## šmajchliar pozri lichotník ## šmajchlovať sa pozri líškať sa, podlizovať sa ## šmak pozri chuť 2 ## šmakovať pozri chutiť 1 ## šmalec pozri masť 1 ## šmánie pozri raždie ## šmáň pozri raždie ## šmáriajozef pozri bože ## šmariť pozri hodiť ## šmatlaňa pozri čaptaňa ## šmatlať 1. pozri čaptať, krívať 2. pozri šliapať 1 ## šmatlať sa 1. pozri čaptať, krívať 2. pozri šliapať 1 3. pozri babrať sa 2 ## šmatlavý pozri čaptavý, chromý 1 pozri čaptáň ## šmatliak pozri čaptáň ## šmatloš pozri čaptáň ## šmátrať pozri hmatať ## šmátrať sa pozri tápať 1 ## šmelina pozri obchod 1 ## šmelinár pozri priekupník ## šmelinárčiť pozri obchodovať ## šmelináriť pozri obchodovať ## šmeliť pozri obchodovať ## šmihnúť pozri pozrieť (sa) 1 ## šmihom pozri rýchlo ## šmik pís. i šmyk 1. naznačuje obyč. rýchle, prudké odrezanie alebo odstrihnutie, fik: šmik, fik, odrezal si kúsok slaninky, šnip, šnips: šnip, šnips, rýchlo poobstríhala konce, šnip-šnap, šnip-šnaps, šnips-šnaps: nožničkami urobil šnip(s)-šnap(s) a vlásky ležali na zemi 2. naznačuje prudký, rýchly pohyb, fik, fuk: myška šmik, fik, fuk za skriňu, šup, šups, šuch: chlapec šup(s), šuch pod perinu ## šmikňa pozri vyhňa ## šminka pozri líčidlo ## šminkér pozri maskér ## šminkovať pozri farbiť ## šmochtať sa pozri brodiť (sa) ## šmotkať sa 1. pozri ísť 1 2. pozri babrať sa 2 ## šmrdkať pozri kývať 1 ## šmŕľať pozri škúliť 1 ## šmŕľavý pozri škuľavý ## šmrliť pozri hodiť ## šmrnc pozri elegancia ## šmuha pozri škvrna 1 ## šmuhavý pozri škvrnitý ## šmyk pozri spúšťadlo 1 pozri šmik, šup 1 ## šmýkačka pozri kĺzačka 1, kĺzačka 2 ## šmýkačky posúvajúc sa po hladkej ploche, šmýkajúc sa, kĺzajúc sa, kĺzačky: šmýkačky, kĺzačky sa blížili k domu ## šmýkadlo tech. súčasť stroja s posuvným pohybom po klzných plochách, tech. kĺzadlo: valcové šmýkadlo, kĺzadlo ## šmýkať pozri strihať ## šmýkať sa pozri kĺzať sa ## šmykľavica pozri kĺzačka 1 ## šmykľavka pozri kĺzačka 1, kĺzačka 2 ## šmykľavý 1. pozri klzký 1 2. pozri hrubý 2, neslušný ## šmyknúť 1. pozri prekĺznuť 2. pozri hodiť ## šmyknúť sa 1. posunúť sa po hladkej, klzkej ploche, pošmyknúť sa, pokĺznuť sa, skĺznuť (sa): (po)šmyknúť sa na mokrom chodníčku; skĺzla (sa) mu noha na jablkovej šupke, zošmyknúť sa (zhora dolu): šatka sa jej trocha zošmykla 2. pozri prekĺznuť ## šnap pozri šmik 1 pozri liehovina ## šnaps pozri šmik 1 pozri liehovina ## šnek pozri závitovka ## šniapať pozri strihať ## šnicľa pozri rezeň ## šnip pozri šmik 1 ## šnips pozri šmik 1 ## šnôra pozri šnúra 1 ## šnôrka pozri šnúra 1 ## šnufák pozri nos 1 ## šnupák pozri nos 1 ## šnuptichel pozri vreckovka ## šnuptichľa pozri vreckovka ## šnúra priadza z niekoľkých prameňov spletená do zväzku, zastar. šnôra: hodvábna, konopná šnúra, šnôra; natiahnuť šnúru na bielizeň, špagát, motúz (obyč. na zaviazanie, previazanie niečoho): previazať balík papierovým špagátom, ťahať za motúz, žinka (hrubšia šnúra): opásať sa žinkou, šnúrka, zastar. šnôrka, tkanica, tkanička (krátka úzka šnúra): šnúrky, šnôrky, tkanice, tkaničky do topánok, povraz, povrazec (hrubá, silná šnúra používaná ako technická pomôcka): lodný povraz, zried. šnurovačka [Timrava] ## šnúrka pozri šnúra 1 ## šnurovačka 1. pozri korzet 2. pozri šnúra 1 ## šnurovať 1. pozri viazať 2 2. pozri tackať sa ## šofér pozri vodič ## šoférovať viesť motorové vozidlo, viesť auto: v rodine všetci šoférujú; učí sa viesť auto, zastar. alebo expr.: kerovať, karovať: bol rád, keď mohol sám kerovať, hovor. expr. kočírovať: dnes budem kočírovať ja ## šok pozri otras 1 ## šokovaný pozri zarazený ## šokovať pozri ohromiť ## šokujúci 1. pozri neočakávaný 2. pozri veľký 1, obrovský ## šoltés pozri osadník ## šoltýs pozri osadník ## šomráč pozri hundroš ## šomrák pozri hundroš ## šomroš pozri hundroš ## šomrať pozri hundrať 1, hundrať 2 ## šomravý pozri hundravý 1, hundravý 2 ## šopa jednoduché hospodárske stavisko na úschovu vozov, náradia, dreva a pod., cieňa, cieň: uložiť drevo do šopy, do ciene, kôlňa: motyky drží v kôlni, nár. pajta ## šor pozri rad 1, zástup 1, poradie ## šos pozri zves ## šóška pozri šťaveľ ## šou pozri prehliadka 2 ## špacírka pozri prechádzka ## špacír pozri prechádzka ## špacírovať pozri prechádzať sa ## špacírovať sa pozri prechádzať sa ## špaček pozri ohorok ## špačok pozri ohorok ## špagát pozri šnúra 1, povraz ## špachtľa pozri stierka ## špajľa tenká palička používaná ako pomôcka pri príprave niektorých jedál a pod., drievko: špajle, špajdle, drievka na jaternice ## špajdľa tenká palička používaná ako pomôcka pri príprave niektorých jedál a pod., drievko: špajle, špajdle, drievka na jaternice ## špajza pozri komora ## špak pozri ohorok ## špaleta pozri obločnica 1 ## špalier pozri rad 1 ## špalok pozri klát 1 ## špalta pozri obťah 1 ## španovať pozri napínať ## špára pozri škára ## špáradlo malý tenký predmet, obyč. z dreva so zašpicateným koncom na vyšparovanie, obyč. zubov, šparchadlo: špárať si po jedle zuby špáradlom, šparchadlom, zastar.: šparák, šparcháč: fajku si vyčistil šparákom, šparcháčom, zried. stykáčik [Alexy] ## šparák pozri špáradlo ## špárať (čo, v čom) špárať sa (v čom) 1. zahroteným predmetom vnikať do škár, otvorov, šparchať, šparchať sa: špára, šparchá mu ucho; šparchá si zuby, špára sa, šparchá sa v zuboch, expr.: dlabať, rýpať sa, vŕtať sa: dlabe si nos, v nose; rýpe sa, vŕta sa v nose 2. pozri prehŕňať sa 1 ## šparhert pozri sporák ## šparcháč pozri špáradlo ## šparchadlo pozri špáradlo ## šparchať 1. pozri špárať 1 2. iba šparchať pozri štuchať 3. pozri prehŕňať sa 1 ## šparchať sa 1. pozri špárať 1 2. iba šparchať pozri štuchať 3. pozri prehŕňať sa 1 ## šparkasa pozri sporiteľňa ## špás pozri žart, zábava 1 ## špásovať pozri žartovať 1 ## špásovne pozri žartovne, pozri zábavný, smiešny ## špásovník pozri vtipkár, zabávač ## špásovný pozri zábavný 1, smiešny 1 ## špata pozri ohava ## špatiť robiť špatným, škaredým: veľký nos ju špatí, hyzdiť, zohyzďovať, ohyzdiť, ohyzďovať (robiť veľmi škaredým, odpudzujúcim): špinavé fasády hyzdia, (z)ohyzďujú ulicu, ohaviť, zohavovať (vo veľkej miere): jazva mu ohaví, zohavuje tvár, zried. škarediť: účes škaredí jej výzor ## špatne pozri zle 1 ## špatnieť stávať sa špatným, škaredým, ošpatnievať, oškaredievať: tvár jej rokmi špatnie, ošpatnieva; hora v novembri oškaredieva ## špatný pozri škaredý 1 ## špécia pozri špecialita 2 ## špecialista pozri odborník, znalec, profesionál ## špecialita 1. špeciálna vlastnosť, osobitosť, zvláštnosť: špecialita, osobitosť, zvláštnosť charakteru človeka, mimoriadnosť: mimoriadnosť situácie, špecifikum, zried.: špecifika, špecifita: špecifikum, špecifika literatúry, špeciálnosť: špeciálnosť prístroja je v tom, že ..., špecifickosť: špecifickosť obdobia 2. špeciálny výrobok, obyč. potravinársky: špeciality domácej kuchyne, hovor. špécia: začal vyrábať špécie ## špecializovaný pozri odborný ## špeciálne pozri osobitne 2, pozri špeciálny 1, špeciálny 2 ## špeciálnosť pozri špecialita 1 ## špeciálny 1. ktorý má vymedzené alebo obmedzené funkcie, presne určený cieľ, účel: špeciálne laboratóriá, špeciálna činnosť, samostatný, osobitný (vyčlenený spomedzi ostatných, určený iba na danú vec): na súkromnú korešpondenciu má samostatný, osobitný fascikel; špeciálna, osobitná skrinka na úschovu prístroja, zvláštny: zvláštne školenie, zariadenie; zvláštna vojenská jednotka, vhodnejšie osobitná vojenská jednotka, mimoriadny, hovor. extra: mimoriadna zásielka liekov; nevenovali problému nijakú mimoriadnu, extra pozornosť, patentný, dózický (o špeciálnej zámke) 2. ktorý je niečím príznačný, ktorý sa vymyká spomedzi iných alebo ostatných, zvláštny, mimoriadny: špeciálny, zvláštny talent kriminalistu; riešiť špeciálny, zvláštny, mimoriadny prípad; mimoriadna cena, nevšedný, netradičný (doteraz nezaužívaný, nepoužívaný): nevšedný, netradičný spôsob prípravy známeho jedla; sukňa ušitá zo špeciálneho, nevšedného, netradičného materiálu, vyberaný (veľmi dobrej akosti): vyberaný tovar, vyberané jedlá ## špecifickosť pozri špecialita 1 ## špecifický 1. odb. ktorý vyjadruje mieru fyzikálnych alebo technických vlastností, odb. merný: špecifická, merná hustota; špecifické, merné teplo 2. pozri typický, charakteristický, svojský 1 ## špecifika pozri špecialita 1 ## špecifita pozri špecialita 1 ## špecifikum pozri špecialita 1 ## špeditér pozri nosič 1 ## špeditérstvo pozri zasielateľstvo ## špeh pozri vyzvedač ## špehár pozri vyzvedač ## špehovať pozri sliediť ## špehúň pozri vyzvedač ## špehúnstvo pozri špionáž ## špehy pozri špionáž ## špek pozri slanina ## špekáčik pozri klobása ## špekulácia pozri domnienka ## špekulant 1. pozri priekupník 2. pozri vypočítavec, prefíkanec 3. pozri mudrák ## špekulantský pozri vypočítavý, prešibaný ## špekulantstvo pozri vypočítavosť ## špekulatívny 1. pozri hĺbavý 2. pozri vypočítavý ## špekulovať 1. pozri premýšľať 2. pozri zamýšľať, kalkulovať ## šperhák pozri pakľúč ## šperk ozdobný predmet zhotovený z drahých kovov alebo kameňov: diamantový šperk; žena ovešaná šperkmi, skvost: starožitné skvosty, klenot: rodinné klenoty, drahokam (cenný minerál), hovor. zlato: žena ovešaná zlatom, poklad (ukrývané šperky): korunovačný poklad ## šperkovať pozri cifrovať 1 ## šperkovnica pozri schránka, klenotnica ## šperkovnička pozri schránka, klenotnica ## špic pozri hrot ## špica pozri hrot ## špicatieť stávať sa špicatým, ostrým, zostrovať sa, zaostrovať sa, zahrocovať sa: nos mu špicatie; črty sa mu z(a)ostrujú, zahrocujú, expr. zried. zabrusovať sa: nos sa im priveľmi zabrusoval [Švantner] ## špicato s ostrým zakončením (op. tupo), došpicata, našpicato, pís. i do špicata, na špicato: špicato, došpicata, našpicato upravený koniec palice, končito, končisto, dokončita, dokončista, nakončito, nakončisto, pís. i do končita atď.: konči(s)to, dokonči(s)ta, nakonči(s)to okresať žrde, ostro, naostro, pís. i na ostro: ostro, naostro zabrúsené konce oceľových tyčí, tenko, natenko, pís. i na tenko: tenko, natenko zastrúhať ceruzku pozri špicatý ## špicatý ktorý je zakončený špicou, zašpicatený, zahrotený, prihrotený: špicatý výstrih; nosiť špicaté, zašpicatené topánky; zahrotené, prihrotené drevené kolíky, hrotitý, hrotistý, končitý, končistý, ostrý (op. tupý): úsmev mu odhalil hrotisté, končité, končisté, ostré zuby; končistý, ostrý nos, rohatý, rohovitý, rožkatý (majúci tvar rožkov): na kmeni sa objavili rohaté, rožkaté výrastky; rohovitý útvar, strechovitý (majúci podobu strechy): strechovitý vrch ## špiceľ pozri vyzvedač, udavač ## špicľovať pozri sliediť ## špicľovstvo pozri špionáž ## špička 1. pozri hrot 2. pozri násadec 3. pozri tanečnica 2 4. pozri odborník, znalec 5. pozri nálada 2, profesionál ## špičkový pozri maximálny, vynikajúci 1, dobrý 2, dobrý 3 ## špieť pozri páliť 3, svrbieť ## špik pozri dreň 2 ## špina 1. niečo špinavé, nečisté, usadené, rozložené, porozhadzované po povrchu niečoho, nečistota: mať špinu, nečistotu za nechtami; dlážka zanesená špinou; nečistota na sídliskách; žiť v nečistote, nečin: mať v byte nečin, znečistenina (znečisťujúce látky): zbaviť vodu znečistenín, kal (drobné čiastočky nečistoty vo vode alebo usadené na jej dne): kal v potoku, expr. hnoj: na ulici samý hnoj, expr. maras, kniž. brud: rieka plná brudu, hrub. svinstvo: nosiť svinstvo do bytu, expr. chliev, subšt. svinčík: nechať za sebou svinčík 2. pozri nemravnosť, podlosť 3. pozri podliak ## špinavec 1. špinavý človek, zamazanec, zablatenec, umazanec, expr.: zafúľanec, zabrýzganec, zahnusenec, ufúľanec, zamastenec, hovor. expr.: zababranec, ubabranec, zagebrenec, ušubranec, gebroš, upískanec, bridoš, pejor.: smrad, smradľavec, smradúch, smradliak, bzdocha, tchor, šubroš, nár. bzducháň, hrub. zasranec 2. pozri podliak ## špinavobiely pozri biely ## špinavosť pozri nemravnosť, podlosť ## špinavožltý pozri žltý ## špinavý 1. pokrytý špinou, obsahujúci nečistotu (op. čistý), zašpinený, ušpinený: mať špinavé, zašpinené okuliare, auto; ušpinené ruky, kniž. brudný: brudná vaňa, zamazaný, umazaný, expr.: ufúľaný, zafúľaný, ubabraný, ufŕkaný, hovor. expr.: zababraný, dobabraný, doriadený, dorichtovaný, zapískaný, upískaný: zamazané, umazané, ufúľané, zafúľané deti; ubabrané, zababrané ruky; zapískané, upískané nohavice, nečistý, neumytý (obyč. o ľudskom tele): nečisté, neumyté nohy, uši, mastný (o vlasoch), umastený (znečistený mastnotou): umastený klobúk, zájdený, expr. zadubený (veľmi, obyč. natrvalo zašpinený): sušila starú zájdenú, zadubenú bielizeň, zanedbaný (ktorý nedbá o hygienu, čistý zovňajšok): zadúšal ma zápach vedľa sediaceho zanedbaného starca, expr.: zafafraný, zacabraný, zagebrený, hovor. expr.: zabrýzganý, nár. expr.: zagebzdený, zagrieždený, expr. zahnojený, zahnusený, zakydaný, okydaný, zaprplaný, zarýpaný, pren. expr. zasmolený, nár. expr.: zašubraný, ušubraný, učubraný, expr.: scápaný, zacápaný (postriekaný blatom), pejor.: zacundraný, ucundraný, expr. zacafraný, hovor. expr.: zaváľaný, uváľaný, hovor. expr.: zavláčený, uvláčený, zalepený, zabrídený, zabridený, zabrudený, expr.: bridký, brid, briď (neskl.), hovor. pejor.: zaprasený, zasvinený, zašípaný, nár. nekľúdny, znečistený: znečistené prostredie, znečistená rieka, kalný, mútny (zakalený nečistotou; obyč. o vode), začadený, učadený, expr. začmudený, učmudený (zašpinený dymom, sadzou), expr. zried. zašlundraný, nár. expr. zašmúľaný, zjemn. alebo det. bakaný, hrub.: zasraný, zasratý, zavšivený (zanesený všami; i pejor.), pren. čierny (od špiny): čierne nechty, čierny krk, slang. humusácky 2. pozri šedivý 1 3. pozri nečestný, nehanebný 1 ## špiniť 1. robiť špinavým, spôsobovať znečistenie niečoho, robiť špinu, znečisťovať: pri varení špiní veľa riadu; deti robia na dvore špinu; znečisťovať horu odpadkami, poškvrňovať (škvrnami): poškvrňovať obrus vínom, hovor. expr.: babrať, zahnusovať: zahnusuje si, babre si ruky farbou, maltou, expr.: sviniť, špintať: nedávajú pozor, všetko svinia, všade špincú, expr.: gebriť, kyckať (jedlom alebo niečím riedkym): omáčkou si gebrí, kycká košeľu, expr.: fafrať, fúľať, mazať (blatom, prachom): pri hre si fúľa nohavice, maže topánky, pejor. cundrať: cundrať si šaty, expr.: čubrať, šubrať (špiniť niečím riedkym, obyč. blatom): čubreš si, šubreš si okraj sukne v špinavej vode, expr. mastiť (častým alebo neopatrným chytaním niečoho): mastí si knihy, písanky 2. hovor. vypúšťať z tela výkaly, hovor.: klásť, špintať, hrub. sviniť, vulg. srať: psy špinia v parku, det. kakať, expr.: fákať, hnusiť: fáka si do vlastného hniezda; kačky hnusia po celom dvore, trúsiť (vypúšťať trus; o vtákoch a zvieratách): holuby trúsia na obloky, lajniť (o dobytku), vyprázdňovať si črevá, vyprázdňovať sa 3. pozri haniť ## špiniť sa 1. pozri babrať sa 1 2. pozri zaoberať sa ## špintať 1. pozri špiniť 1, špiniť 2 2. pozri haniť ## špión pozri vyzvedač ## špionáž výzvedná činnosť, vyzvedačstvo: hospodárska špionáž, robiť špionáž, byť odsúdený za špionáž, vyzvedačstvo, špiónstvo, sliedičstvo, expr. špehúnstvo, hovor. pejor. špicľovstvo, hovor. špehy ## špionážny pozri výzvedný ## špiónka pozri priezor ## špiónovať pozri sliediť ## špiónstvo pozri špionáž ## špirák pozri lieh ## špirála krivka v podobe závitu vinúca sa okolo jedného bodu v rovine alebo postupujúca pozdĺž osi v priestore, závitnica: cesta do kopca mala podobu špirály, závitnice ## špiritista kto sa zaoberá špiritizmom, duchár, okultista ## špiritizmus viera v možnosť styku s dušami zomretých; pokusy o takýto styk, duchárstvo, okultizmus ## špiritizovať pozri premýšľať ## špiritus pozri lieh ## špitál pozri nemocnica ## špľach pozri čľap 1 pozri škvrna 1 ## špľachnúť zasiahnuť menším prudkým prúdom (o tekutine); prudko vrhnúť prúd tekutiny, expr.: čľapnúť, črpnúť: voda mu špľachla, čľapla do tváre, prsknúť, streknúť, strieknuť, frknúť (v kvapkách): streklo, frklo mi blato na kabát, expr.: frsknúť, fľusnúť, fľusknúť (v kvapkách), expr.: chrstnúť, chľusnúť, chľustnúť, chvistnúť, šustnúť (vrhnúť v množstve): špinavú vodu mu chrstla na hlavu ## šplechnúť zasiahnuť menším prudkým prúdom (o tekutine); prudko vrhnúť prúd tekutiny, expr.: čľapnúť, črpnúť: voda mu špľachla, čľapla do tváre, prsknúť, streknúť, strieknuť, frknúť (v kvapkách): streklo, frklo mi blato na kabát, expr.: frsknúť, fľusnúť, fľusknúť (v kvapkách), expr.: chrstnúť, chľusnúť, chľustnúť, chvistnúť, šustnúť (vrhnúť v množstve): špinavú vodu mu chrstla na hlavu ## špľachot vydávanie pleskotavého zvuku; striekanie, rozstrekovanie, obyč. pri náraze, šplechot: špľachot, šplechot mora, expr.: čľapot, čľapkot: čľapot vĺn, frkot ## špľachotať pozri špliechať 1, špliechať 2, čľapkať 1 ## špľachtať pozri špliechať 1, špliechať 2, čľapkať 1 ## špľachotať sa pozri čľapkať sa ## špľachtať sa pozri čľapkať sa ## špľachotavý pozri klokotavý ## šplechotavý pozri klokotavý ## špľachtanica pozri čľapkanica ## šplech pozri čľap 1 1. pozri žart 2. pozri táranina ## šplechnúť pozri špľachnúť ## šplechot pozri špľachot ## šplechotať pozri špliechať 1, špliechať 2, čľapkať 1 ## šplechtať pozri špliechať 1, špliechať 2, čľapkať 1 ## šplechotať sa pozri čľapkať sa ## šplechtať sa pozri čľapkať sa ## šplhať (sa) pozri liezť 1 ## šplhavec pozri karierista ## šplhúň pozri karierista ## špliechanec pozri škvrna 1 ## špliechať 1. narážať na niečo a pritom vydávať príznačné zvuky (o vode alebo niečom riedkom); pri nárazoch zasahovať prúdmi vody, špľachotať, šplechotať, špľachtať, šplechtať: vlny hlasno špliechajú, špľachocú; voda špliecha, šplechoce do člna, čliapať, čľapotať, čľapkať, čliapkať: vonku čľapoce, čliape dážď, plieskať: dažďové kvapky plieskajú do oblokov 2. zasahovať niekoho menšími prúdmi vody, špľachotať, šplechotať, špľachtať, šplechtať: deti sa zabávajú, špliechajú, špľachocú nás, striekať, prskať, fŕkať, expr. fŕskať (v kvapkách): Nestriekaj, neprskaj na mňa!; pri umývaní fŕka, fŕska naokolo, čliapať, vyšplechovať: dieťa vo vaničke čliape, vyšplechuje vodu, nár.: čubrať, čubriť [Kálal] ## špongia pozri huba 2 ## šponovať pozri napínať, prepínať 1 ## šporák pozri sporák ## šporhelt pozri sporák ## šporhert pozri sporák ## šporkasa pozri sporiteľňa ## šporkasňa pozri sporiteľňa ## šporovať pozri šetriť 1, šetriť 2 ## šporiť pozri šetriť 1, šetriť 2 ## šporovlivosť pozri sporivosť ## šporovlivý pozri sporivý ## športový pozri atletický ## šprajcovať sa pozri odporovať 1, priečiť sa 3 ## špricer pozri strek ## šprickať pozri striekať 2 ## špricovať pozri striekať 2 ## šprihať 1. pozri haniť, ohovárať 2. pozri šľahať 1 ## šprihnúť pozri povedať ## šprintovať pozri bežať 1 ## šprnágeľ pozri klinec 1 ## šprnál pozri klinec 1 ## šprndúľ pozri dieťa 1 ## šprndeľ pozri dieťa 1 ## šprták pozri bifľoš ## šprtať sa pozri učiť sa 1 ## šprtnúť pozri priložiť 2 ## šprusľa pozri priečka 1 ## špúliť zaokrúhľovať pery, ústa a vysúvať dopredu, zošpuľovať, vyšpuľovať, našpuľovať, sťahovať: špúlil, našpuľoval ústa do plačlivej grimasy; vyšpuľovala, našpuľovala, sťahovala pery do bozku ## špuľka pozri cievka ## špunt 1. pozri zátka 2. pozri dieťa 1 ## špurtovať bežať alebo ísť zvýšenou rýchlosťou na konci istého úseku pretekov: pretekári špurtovali, finišovať (pri športových pretekoch) ## šrafa pozri čiara 1 ## šráfkovaný pozri pásikavý ## šrafovanie pozri čiara 1 ## šrafovaný pozri pásikavý ## šrafovať pozri čiarať ## šrám pozri jazva, škrabanec 1 ## šramot pozri lomoz ## šramotať pozri hrkotať 1, hrmotať, štrkať ## šramotiť pozri hrkotať 1, hrmotať, štrkať ## šranky pozri závora 1 ## šrapnel pozri strela 1 ## šrauba pozri skrutka 1 ## šraub pozri skrutka 1 ## šraubovák pozri skrutkovač ## šraubovať pozri skrutkovať ## šrégom pozri krížom, naprieč 1, šikmo, bokom 3 ## šrób pozri skrutka 1 ## šróbovák pozri skrutkovač ## šróf pozri skrutka 1 ## šrófovať pozri skrutkovať ## šrot 1. rozdrvené zrno obilnín alebo strukovín používané ako krmivo: jačmenný, kukuričný šrot, tlč: sud s tlčou [Švantner] 2. pozri odpad 1 ## šrotovať 1. pozri drviť 1 2. pozri jesť 1 ## šš používa sa pri utišovaní alebo uspávaní dieťaťa, či-čí, či-či, čí-či: šš, čí-či, tíšila svoje dieťa, haja, haju, hajušky, hajušenky, haj, há-ha, há-há (iba pri uspávaní): haja, haju, há-ha, uspávala svojho synčeka ## ššš používa sa pri utišovaní alebo uspávaní dieťaťa, či-čí, či-či, čí-či: šš, čí-či, tíšila svoje dieťa, haja, haju, hajušky, hajušenky, haj, há-ha, há-há (iba pri uspávaní): haja, haju, há-ha, uspávala svojho synčeka ## štáb pozri skupina 2 ## štabarc pozri lomoz, hluk ## štabarcovať pozri hrmotať ## štácia pozri stanica ## štadiálne pozri postupne 1 ## štádiovo pozri postupne 1 ## štadión pozri ihrisko ## štádiový pozri postupný ## štadiálny pozri postupný ## štádium pozri stupeň 1, čas 1 ## štafírovať pozri cifrovať 1 ## štafľa pozri stojan ## štajerák pozri kôň 1 ## štajfák pozri klobúk ## štajger pozri dozorca ## štál pozri stajňa ## štambilka pozri pečiatka ## štampilka pozri pečiatka ## štamgast pozri hosť ## štamperlík pozri kalíšok ## štamprlík pozri kalíšok ## šťance pozri moč ## štand pozri stanovište ## štandarda pozri zástava ## štandardizovať upraviť podľa jednotného vzoru: štandardizovať výrobky, normalizovať (určiť jednotnosť noriem): normalizovať formát ## štandardný 1. ktorý zodpovedá norme, ktorý má pravidelne dobrú úroveň, normovaný, ustálený: štandardný, normovaný výrobok; štandardný, ustálený výkon pracovníka 2. ktorý je najviac rozšírený, ktorý sa vyskytuje bežne, bežný, priemerný: štandardný, bežný sortiment; priemerná úroveň ## štandopede pozri hneď 1 ## štangľa 1. pozri žrď 2. pozri dlháň ## štárať 1. pozri pichať 1 2. pozri sliediť ## štárať sa pozri prehŕňať sa 1 ## štart pozri začiatok ## štartér pozri spúšťač ## štartovať 1. dávať do pohybu, dávať do chodu, spúšťať, hovor. rozbiehať: štartovať, spúšťať, rozbiehať motory, zapínať 2. dávať sa do pohybu (o strojoch), naštartúvať: motor dobre štartuje, naštartúva, rozbiehať sa: auto sa rozbieha, vzlietať (o lietadle) ## šťastena kniž. náhodné šťastie, náhodný úspech: miláčik šťasteny, kniž. fortúna ## šťastie 1. stav, pocit maximálnej spokojnosti, vyrovnanosti, radosti: materské šťastie, žiariť šťastím, blaho: usmievať sa blahom, blaženosť: výraz blaženosti v tvári, požehnanie: práca je preňho požehnaním, zastar. blahoslavenstvo: chvíle blahoslavenstva [Alexy] 2. priaznivá zhoda okolností: nemať šťastie pri ženách; opustilo ho šťastie, úspech, zdar: želať niekomu veľa úspechov, veľa zdaru, hovor. terno: To bolo terno!, slang. štigro ## šťastlivý pozri šťastný ## šťastne 1. pozri šťastný 2. pozri bezstarostne ## šťastný ktorý je plný šťastia, radosti a spokojnosti; ktorý je prejavom šťastia (op. nešťastný), šťastlivý: šťastný, šťastlivý výherca, blažený: šťastná, blažená matka; mať na tvári šťastný, blažený úsmev, blaživý, kniž. blahý, poet. zried. preblahý: usínať s blaživým, blahým, preblahým pocitom, radostný, jasavý, expr. plesavý: radostný, jasavý, plesavý smiech, veselý, natešený, rozjasaný, rozjasnený, rozjarený, rozšťastnený: veselá, rozjasaná, rozjarená tvár; láska sa zračí v jeho rozjasnených, rozjarených očiach, kniž. blahoslavený [Kukučín, Smrek], dobrý, vydarený: šťastný, dobrý, vydarený rok, radostiplný: radostiplné Vianoce, úspešný, požehnaný, priaznivý, žičlivý, expr. svetlý: mať za sebou úspešný deň; po šesťdesiatke prežil ešte pár požehnaných rokov; očakávala priaznivú, svetlú budúcnosť, príjemný: spomínať na príjemné chvíle spoločného života, závideniahodný: závideniahodný osud, život, expr. zlatý: staré zlaté časy, zlatá mladosť, expr.: prešťastný, prešťastlivý (veľmi šťastný) ## štát základná mocenská organizácia spoločnosti na istom území: slobodný štát, spolkový štát, rakúsky štát, krajina, kniž. zastar. zem: rozvojové krajiny, demokratické krajiny, ríša (veľký štátny útvar): Veľkomoravská ríša, impérium (veľký štátny útvar): ruské, britské impérium, veľmoc, mocnosť (politicky a ekonomicky mocný štát), veľríša [Figuli], monarchia, kniž. zastar. mocnárstvo (štátna forma, pri ktorej na čele štátu stojí dedičný, niekedy aj doživotne volený vládca), kráľovstvo (štát, na ktorého čele je kráľ), hist. koruna: uhorská koruna, cisárstvo (štát, na ktorého čele je cisár), republika (štátna forma, pri ktorej je hlava štátu volená na isté obdobie) ## šťať pozri močiť 2 ## štatista osoba vystupujúca v divadle, vo filme a pod. v masových scénach bez samostatnej úlohy, figurant, zborista, komparzista ## štátnica pozri skúška 2 ## štátny ktorý je vlastníctvom štátu, ktorý pochádza zo štátneho majetku (op. súkromný), hovor.: erárny, komisný: zaplatí sa to zo štátneho, erárneho; dostať štátne, erárne oblečenie, hovor.: obecný, spoločný: obecný, spoločný majetok; obecná, spoločná pokladnica ## štátovka pozri peniaz 1 ## štatus 1. pozri zápis 1 2. pozri situácia 1 ## štatút pozri poriadok 1 ## šťava 1. tekutina obsiahnutá v rozličných častiach rastlín, najmä v plodoch, obyč. vylisovaná a pripravená na použitie: šťava z citróna, z mrkvy, džús (hustejšia ovocná alebo zeleninová šťava): pomarančový, paradajkový džús, miazga, anat. lymfa (šťava prúdiaca v rastlinných cievach), subšt. zaft 2. pozri elektrina ## šťaveľ lúčna bylina podobná špenátu, hovor.: šťavík, zajačia kapusta, bot.: štiavec [Rumex], štiav [Acetosa], nár. šóška ## šťavica pozri minerálka ## šťavík pozri šťaveľ ## šťaviť sa pozri namáhať sa ## šťavnatý 1. pozri svieži 2, čerstvý 1 2. pozri hrubý 2, drsný 2 ## štebeľ pozri priečka 1 ## šteblina pozri priečka 1 ## štebot vydávanie jemných spevavých zvukov (obyč. o vtákoch): vrabčí štebot, švitor, švehol, ševel: švitor, švehol, ševel škovránkov, džavot: džavot lastovičiek, expr. zried. čvirik [Vajanský] ## štebotať vydávať jemný, tichý, príjemný zvuk (o vtákoch; pren. expr. i hovoriť), švitoriť: v kroví štebocú, švitoria drobné vtáčiky; deti štebocú, švitoria, šveholiť (spevavo): škovránok šveholí rannú pieseň, expr. ševeliť: vtáča ševelí, expr.: čvikotať, čikotať: lastovičky č(v)ikocú, expr. čipčať (vydávať piskľavý zvuk; aj o drobnej hydine): kurence čipčia; mladé v hniezde čipčia, čvirikať, čvrlikať (o vrabcoch), džavotať (aj o ľuďoch), trilkovať, tidlikať, poet. klokotať (vydávať trilky): sláviky trilkujú, klokotajú ## štedrec ker so strapcami žltých kvetov, hovor. zlatý dážď (iné je forzítia) ## štedrý 1. ktorý rád a veľa dáva (op. skúpy): štedrí rodičia, hovor. radodajný: štedrí, radodajní susedia, príbuzní, gavaliersky (rád platiaci za iných): vie byť i gavaliersky, pohostinný, kniž. generózny, expr. preštedrý (veľmi štedrý) 2. ktorý sa vyznačuje hojnosťou, dostatkom (op. skúpy), bohatý, hojný: mať radosť zo štedrej, bohatej, hojnej úrody, úrodný: úrodná zem, úrodný rok, výdatný (štedrý a účinný): výdatný dážď pomohol suchým poliam, kniž. požehnaný: požehnaná jeseň, expr. preštedrý (veľmi štedrý) ## štek pozri štekot pozri kôl, kolík ## štekať pozri brechať 1 ## štekliť jemnými dotykmi vyvolávať na pokožke dráždivé pocity obyč. spojené s reflexnými pohybmi smiechu; príjemne vzrušovať: štekliť dieťa na päte; vôňa kávy ich šteklila, expr.: laskotať, laskotiť: nežne mu laskoce, laskotí tvár ## šteklivý pozri dráždivý 1, svrbľavý ## štekot vydávanie krátkych prudkých zvukov (o psoch a iných psovitých zvieratách), brechot: štekot, brechot psov, šakalov, zried. štek [Rázus] ## štekotať pozri brechať 1 ## šteláž pozri polica ## šteláža pozri polica ## štelovať pozri chystať ## štemovať pozri sekať 1 ## štempeľ pozri pečiatka ## štempľovať pozri pečiatkovať ## šteňa 1. mláďa psa: chovať štence, psíča: skuvíňajúce psíča 2. pozri dieťa 1 ## štengrovať pozri podpichávať ## štep pozri štepenec ## štepenec zaštepený prút alebo mladý stromček, štep ## štepiť 1. prenášať časť ušľachtilej odrody na inú rastlinu: štepiť ruže, očkovať (štepiť očkom), vrúbľovať (štepiť vrúbľom): očkovať, vrúbľovať ovocné stromy 2. pozri očkovať 1,očkovať 2 ## štepný pozri pestovaný ## štepovať pozri prešívať ## šteť pozri srsť ## štetec nástroj zo štetín (alebo podobného materiálu) upevnených na rúčke slúžiaci na nanášanie a roztieranie farby, na čistenie, oprašovanie: maliarsky, natieračský štetec, štetka (väčší štetec): štetka na bielenie stien ## štetina pozri srsť ## štetka 1. pozri štetec 2. pozri prostitútka ## štiak pozri moč ## štiap pozri palica ## štiav pozri šťaveľ ## štiavec pozri šťaveľ ## štibrať pozri štipkať 1 ## štica chumáč vlasov, obyč. na čele: kučeravá štica, hovor. kečka: pohodiť kečkou, expr. čuprina, zried. čupry: odhrnúť si čuprinu, ofina (vlasy na čele zastrihnuté dorovna): nosiť ofinu, hovor. expr. pačesy (časť vlasov vôbec): chytiť niekoho za pačesy, expr. hriva, zried. vojka [Figuli] pozri vlasy 1 ## šticatý pozri vlasatý ## šticavý pozri vlasatý ## šticovať poťahovať vlasy, šticu niekomu, expr. kvákať: pri česaní jej dlhých vlasov ju šticovala, kvákala, expr.: kvačkovať, kečkovať, nár. kučkovať: chlapci sa kvačkujú, kečkujú, hovor. expr. pačesovať: v hneve sa začali pačesovať, ťahať, mykať, šklbať (za vlasy): Neťahaj ma, nemykaj ma, nešklb ma (za vlasy)!, kmásať: pri česaní dievku nemilosrdne kmáše, hovor. expr.: myksovať, myksľovať, mykcovať (za vlasy) ## štiep dlhší podlhovastý kus dreva vzniknutý štiepaním: rubači robia štiepy, poleno: polená uložené do štôsu, metrovica, siahovica (poleno v metrovej dĺžke): dubová metrovica, siahovica ## štiepa dlhší podlhovastý kus dreva vzniknutý štiepaním: rubači robia štiepy, poleno: polená uložené do štôsu, metrovica, siahovica (poleno v metrovej dĺžke): dubová metrovica, siahovica ## štiepať 1. niečím ostrým deliť po vrstvách niečo tvrdé alebo takýmto delením pripravovať: štiepa drevo na podkúrenie; štiepať triesky, kálať (deliť na väčšie kusy, obyč. pomocou klinu): kála polená, rúbať (sekerou): v hore rúbe drevo 2. pociťovať ostrú, lámavú bolesť, lámať, lomiť, kálať: neos. láme, lomí ho v krížoch; kála ho v nohe, lúpať (bodavo bolieť, obyč. pri reume): lúpe ma v kolene ## štiepavý pozri ostrý 5 ## štiepka 1. pozri trieska 2. pozri krížalka ## štift pozri kolík ## štigro pozri šťastie 2 ## štíhly pozri chudý, tenký 1, tenký 2 ## štich pozri steh ## štikačky hovor. kontrolné hodiny, subšt. cvikačky ## štikať pozri dierkovať ## štikútať pozri čkať ## štikútavka pozri čkavka ## štimovať 1. pozri ladiť 1, ladiť 2 2. pozri súhlasiť 2 ## štípať 1. bodaním do tela, cicaním krvi spôsobovať bolesť (o hmyze): muchy, komáre štípu, pichať, bodať: rozzúrené osy nás pichajú, bodajú, hrýzť, hovor. žrať: blchy, vši ho hryzú, žerú, expr.: poštipkávať, poštipkovať, poštipovať (chvíľami, opakovane štípať) 2. spôsobovať pálčivú bolesť, páliť: ostrá paprika ho štípe, páli na jazyku, expr.: poštipkávať, poštipkovať, poštipovať (chvíľami, opakovane štípať) 3. pociťovať pálčivú bolesť, páliť, bolieť, pichať: pery ma štípu, pália od mrazu; oči ma bolia, štípu, pália od cibule, pichajú od ostrého svetla, špieť (bolestivo svrbieť): rana špie, nár. štichať ## štipec 1. nástroj slúžiaci na zachytenie alebo pridržanie niečoho, kolíček: štipce, kolíčky na bielizeň 2. pozri trocha ## štipendium pozri podpora 2 ## štipka 1. pozri trocha 2. pozri kúsok 1 ## štipkať 1. po štipke z niečoho odlamovať, odtrhávať, štibrať, expr. ždipkať: štipká, ždipká z chleba mäkkú striedku; poriadne neje, z koláča iba štibre, odštipovať, odštipkávať, odštibrávať, uštipovať: z papiera odštipuje, odštipkáva okraje; odštibráva, uštipuje z jedla, obštipkávať (dookola alebo zvrchu): obštipkáva strapce na obruse 2. pozri podpichávať ## štipku 1. pozri trocha 1, trocha 2, málo 1, málo 2 2. pozri chvíľu ## štipľavec pozri zlomyseľník ## štipľavo 1. pozri ostro 3, pozri štipľavý 1 2. pozri ironický, posmešný ## štipľavý 1. vyvolávajúci pocit štípania, pálenia, prenikavej bolesti, bodavý: štipľavý, bodavý hmyz; štipľavý, bodavý mráz, korenistý, korenitý: koreni(s)tá chuť, rezavý, pálčivý, pálivý: rezavý vietor; pálčivá, pálivá bolesť, tuhý, ostrý (ktorý pôsobí veľmi intenzívne, najmä na chuťové zmysly): tuhý, ostrý dym štípe oči; štipľavá, tuhá, ostrá paprika, cibuľa, korenený, pikantný (štipľavý v chuťovej zložke): korenené, pikantné jedlá 2. pozri ironický, posmešný, ostrý 5, ostrý 9 ## štipnúť 1. pozri poštípať 2 2. pozri štípať ## štít 1. pozri erb, znak 3 2. pozri tabuľa 2 3. pozri vrchol 1 4. pozri ochrana 2 ## štítiť pozri chrániť ## štítiť sa pociťovať (prirodzený) odpor k niečomu, niekomu, mať odpor: štíti sa špiny, má odpor k hmyzu, odťahovať sa: odťahuje sa od páchnuceho jedla; odťahuje sa od namáhavej roboty, hnusiť sa, protiviť sa, oškliviť sa, hudiť sa (vyvolávať prirodzený odpor): hnusí sa mu, protiví sa mu podlizovanie; oškliví, hudí sa jej kožka z mlieka ## štítnik hist. nosič štítu, hist. štítonosec ## štítok 1. vymedzená plôška s označením vecí, s menom, s nápisom: kovový štítok na dverách, menovka (štítok s menom): schránky s menovkami, lístok: lístok na exponátoch, nálepka: nálepky na výrobkoch, tabuľka: tabuľka s menom 2. tienidlo na čapici, strieška: čapica so širokým štítkom, so širokou strieškou, hovor. šilt ## štítonosec pozri štítnik ## štof pozri látka 3 ## štok pozri poschodie ## štokerlík pozri stolček 1 ## štokrlík pozri stolček 1 ## štokovec pozri dom 1 ## štóla súčasť ženského oblečenia nosená ako široký pás okolo pliec, pléd, odiedzka, subšt. prehoz pozri pás 1 ## štopať 1. pozri štuchať 2. pozri kŕmiť ## štopeľ 1. pozri zátka 2. pozri dieťa 1 ## štopkať látať dieru niťou na spôsob mriežky, zried.: mriežkovať, mriežkať: štopkať, mriežkať pätu na ponožke; nerada štopká, mriežkuje ## štoplcíger pozri vývrtka ## štorcovať sa pozri odporovať 1 ## štós pozri stôs ## štôs pozri stôs ## štôlňa pozri chodba ## štrádlovať pozri chodiť 1 ## štráf pozri pás 1, pás 2 ## štráfkatý pozri pásikavý ## štráfkovaný pozri pásikavý ## štráfovaný pozri pásikavý ## štragať pozri teperiť ## štrajchať pozri maľovať 1, čiarať ## štrajchnúť pozri poškrabať 2 ## štrajkovať pozri stáť 3 ## štramák 1. pozri krásavec, švihák 2. pozri milý 5, nápadník ## štramanda pozri krásavica ## štrand pozri kúpalisko ## štranok pozri povraz ## štrapácia pozri námaha ## štrapa pozri námaha ## štrba pozri škára, trhlina ## štrbák pozri štrbáň ## štrbáň pejor. človek, ktorému chýba zub alebo viacej zubov, pejor. štrbák ## štrbavý 1. ktorému chýba jeden alebo niekoľko zubov (obyč. predných; o ľuďoch alebo o zvieratách), bezzubý: štrbavý, bezzubý chlapec; štrbavý, bezzubý kôň 2. ktorý má štrbiny, povylamovaný: štrbavý, povylamovaný hrebeň, poškodený: poškodená čepeľ noža, meča 3. pozri kostrbatý 2 ## štrbina pozri škára, trhlina ## štréber pozri karierista ## štreka pozri trať 1, trať 3 ## štricák pozri samopašník ## štrich pozri čiara 1 ## štrichom pozri dovrchu 1, vrchovato ## štrikovanie pozri pletenie ## štrikovať pozri pliesť 1 ## štrimfľa pozri pančucha ## štrk drobné kamienky používané na úpravu ciest alebo tratí a pri príprave betónu: hrubý, drobný štrk, kamenie, kamenčie, skálie, subšt. šuter pozri hrkot ## štrkáč pozri hrkálka 1 ## štrkať pri náraze tvrdých (obyč. kovových) predmetov vydávať nie veľmi intenzívne krátke tupé zvuky; spôsobovať takýto zvuk, štrkotať, hrkať, hrkotať: peniaze vo vrecku štrkajú; štrká, štrkoce s kľúčmi; v škatuľke niečo hrká; hrkotať riadom, nár. expr.: žbrnkať, žbrkať, žbrnkotať, žbrkotať: vedľa čosi žbrnkoce, šramotať, šramotiť (o nepravidelnom zvuku): myši v komore šramocú, expr.: harašiť, harasiť: kľúče v ruke harašia, poštrkávať, poštrkovať (chvíľami slabo štrkať): kľúče vo vrecku poštrkávajú pozri štrngať ## štrknúť 1. pozri štrkať 2. pozri ozvať sa 2 ## štrkot pozri hrkot ## štrkotať pozri štrkať ## štrkovisko miesto, kde sa nachádza alebo ťaží štrk, subšt. šutrovisko ## štrkovitý pozri kamenitý ## štrng pozri cing pozri cengot, rinkot ## štrngať pri náraze kovových, sklených a pod. predmetov vydávať zvonivý krátky zvuk; spôsobovať takýto zvuk, štrngotať: podkovičky, poháre štrngajú, štrngocú; štrngať ostrohami, rinčať (o ostrom zvuku): rozbité sklo rinčalo, expr.: brinkať, brinčať, brnkať, brnkotať (jemne): brinkať, brinčať príborom, reťazami; ostrôžky brnkajú, cvendžať, cvengotať, cengať, zried. cvengať: meče, zbrane cvendžia; cengá pohármi, mincami, zvoniť: poháre krásne zvonia; zvoní vidličkou o tanier, nár. strundžať [Figuli], expr. poštrngávať (chvíľami slabo štrngať): poštrngávať pohármi ## štrngavý pozri zvonivý ## štrngnúť si pri prípitku dotknúť sa pohármi, prištrngnúť si, hovor.: ťuknúť si, priťuknúť si: chytili poháre a srdečne si (pri)štrngli; ťukli si na zdravie, hovor. expr. ďugnúť si, pripiť si, zazdravkať si (vypiť alkoholický nápoj na počesť niekoho, niečoho obyč. so vzájomným dotknutím pohárov): pripili si, zazdravkali si na úspech, na víťazstvo, expr. prihrknúť si: Nech žije! – prihrkli si všetci ## štrngot pozri cengot, rinkot, hrkot ## štrngotať pozri štrngať ## štrngotavý pozri zvonivý ## štrozak pozri slamník ## štrozok pozri slamník ## štrôfať pozri karhať, hrešiť 2 ## štrúdľa 1. pozri závin 2. pozri rad 1 ## štruktúra pozri systém, zloženie, zostava ## štrumpandľa pozri podväzok ## študent kto študuje na strednej alebo vysokej škole: dobrý, priemerný študent, poslucháč (vysokoškolský študent): poslucháč medicíny, architektúry, študujúci: študujúci popri zamestnaní, žiak (strednej školy), vysokoškolák (vysokoškolský študent), zastar. študiózus [Zúbek], zastar. univerzitant [Kukučín] ## štúdia pozri článok 1 ## štúdio pozri divadlo 1 ## študiózus pozri študent ## študírovať pozri študovať 1 ## štúdium navštevovanie školy vyššieho typu: univerzitné štúdium; bol na štúdiách v zahraničí, hovor. škola: poslať syna do škôl ## študovaný pozri vzdelaný ## študovať 1. vzdelávať sa na strednej alebo vysokej škole; získavať vedomosti (v istom odbore), hovor. zastar. alebo expr. študírovať: študuje matematiku; expr. Čo študíruješ?, učiť sa (získavať vedomosti): ľahko, rád sa učí, študuje, fraz. expr. prehŕňať sa v knihách pozri učiť sa 1 2. vedecky zisťovať poznatky o niečom, bádať: študuje príčiny vyschýnania lesa; báda o vplyve prostredia na ľudský organizmus, skúmať: skúma dejiny svojho rodiska 3. sústredene, dôkladne pozorovať, skúmať, obzerať, prezerať: študuje, skúma, aká je situácia; obzerá, prezerá sa v zrkadle 4. štúdiom, cvičením, učením si osvojovať: divadelný súbor študuje novú hru, cvičiť, nacvičovať, učiť sa: herci cvičia, nacvičujú, učia sa svoje úlohy ## študujúci pozri študent ## štuchanec pozri úder 1 ## štuchať expr. lakťom, päsťou alebo zahroteným predmetom vrážať do niekoho, do niečoho, expr.: džugať, žďuchať, ďugať, žďobať, dlbať, durkať: potajomky štuchal, džugal, dlbal spolužiaka do boka; Neďugaj ma!, strkať, drgať, expr. strcať: deti strkali, drgali do seba lakťami, expr.: ďobať, ďubať (prstom, ceruzou, paličkou a pod.), šparchať: chlapec ďobal, šparchal do psa drúčikom, expr. rýpať: rýpal do nás lakťom, nár.: klmať, štopať: klmať suseda lakťom; chlapci jeden druhého štopali, expr. poštuchávať, postrkávať (chvíľami) ## štuka pozri omietka ## šťukať pri prudkých nárazoch tvrdého (obyč. kovového) predmetu vydávať krátke zvuky; spôsobovať takéto zvuky, cvakať, cvákať: nožnice šťukajú, cvakajú; šťukať, cvakať nožnicami, kľučkou ## štukovať sa pozri učiť sa 1 ## štuľa pozri chodúľ ## štulec pozri úder 1 ## štulpňa pozri návlek ## štupeľ 1. pozri zátka 2. pozri dieťa 1 ## šťúplučký pozri drobný 1, malý 1 ## šťúplušký pozri drobný 1, malý 1 ## šťúply pozri drobný 1, malý 1, tenký 2 ## šťúr pozri škorpión ## štúrať 1. pozri prehŕňať sa 1 2. pozri pichať 1 3. pozri podpichávať ## štúrať sa pozri prehŕňať sa 1 ## štúravý pozri dobiedzavý ## štúriť 1. pozri strčiť 2 2. pozri vopchať ## šturm pozri útok 1 ## štváč pozri burič ## štváčsky pozri podvratný ## štvanica expr. vystupovanie proti niekomu z pozície moci, prenasledovanie niekoho: štvanica na bojovníkov za demokraciu, publ. pohon: policajný pohon na občanov ## štvať 1. pozri prenasledovať 1 2. pozri podpichávať 3. pozri hnevať ## štvať sa 1. pozri hnať sa 2 2. pozri hnevať sa ## štvavý pozri podvratný ## štverať pozri vliecť 2 ## štverať sa pozri liezť 1 ## štverigať sa pozri liezť 1 ## štverne pozri postroj ## štvorčekovaný pozri kockovaný ## štvorčekový pozri kockovaný ## štvorec geom. rovnostranný štvoruholník s pravými uhlami, hovor. zastaráv. kvadrát ## štvorica skupina štyroch osôb alebo vecí: štvorica pretekárov, štvorka: nerozlučná štvorka (priateľov), hovor. štvorlístok ## štvorka pozri štvorica ## štvorlístok pozri štvorica ## štvormo pozri štvornásobne ## štvornásobne vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti a pod. číslom štyri, štyrikrát, štyri razy, štvormo: dosiahli štvornásobne, štyrikrát väčší zisk; štyri razy, štvormo zložený list ## štvornožky s rukami i nohami na zemi, poštvornožky: štvornožky, poštvornožky liezol po koberci ## štvorsten geom. mnohosten, ktorého steny tvoria štyri trojuholníky, odb. tetraéder ## štvoruholník geom. rovinný útvar so štyrmi uhlami, odb. tetragón ## štvorylka spoločenský tanec pre štyri páry, zastar. kvadrila: tancovať štvorylku, kvadrilu ## štvrť 1. pozri štvrtina 2. pozri časť ## štvrták žiak štvrtej triedy, štvrtého ročníka: štvrtáci základnej školy, kvartán (žiak štvrtej triedy osemročného gymnázia), zastar. syntaxista, zried. syntaktik (v minulosti žiak štvrtej triedy gymnázia), štvrtoročiak (poslucháč štvrtého ročníka vysokej školy) ## štvrtina štvrtá časť celku: štvrtina záhrady, domu, štvrť: štvrť roka, štvrť litra mlieka, hovor. štvrtka: štvrtka chleba ## štvrtiť pozri deliť 1 ## štvrtka pozri štvrtina ## štvrtohory najmladšie obdobie vo vývoji Zeme, kvartér ## štvrtoročiak pozri štvrták ## štvrťročie pozri štvrťrok ## štvrťrok štvrtina roka, kvartál: koniec štvrťroka, kvartálu, zried. štvrťročie ## štvrťstoročie štvrtina storočia: štvrťstoročie vzniku divadla, dvadsaťpäťročie ## štýl 1. pozri sloh 1, sloh 2 2. pozri ráz ## štylista kto štylizuje, zostavuje text, štylizátor: z rukopisu vidieť, že bol znamenitý štylista, štylizátor ## štylizátor pozri štylista ## štylizovaný pozri strojený, vyumelkovaný, kvetnatý 2 ## štylizovať pozri formulovať ## štyrikrát pozri štvornásobne ## štyri razy pozri štvornásobne ## šuba pozri kabát ## šubica pozri kabát ## šubrať pozri špiniť 1 ## šubroš pozri špinavec 1 ## šudiar pozri klamár, podvodník 1 ## šudier pozri klamár, podvodník 1 ## šudiariť pozri klamať 3 ## šudiť pozri klamať 3 ## šuflikár pozri chudák 2 ## šuhaj pozri chlapec 1, mládenec ## šuhajec pozri chlapec 1, mládenec ## šuhajina pozri chlapec 1, mládenec ## šuch pozri šuchot 1. pozri šup 1, šmik 2 2. pozri švác ## šúchať 1. pritískaním o niečo pohybovať niečím, trieť: šúchať, trieť si sluchy alpou, expr.: brhliť, drhliť, škohliť: brhliť si oči; drhlí, škohlí zábradlie kefou, drhnúť (niečím ostrým): šuchá, drhne dlážku ryžiakom, mädliť, mydliť, kniž. mäť (o rukách): mädlí si dlane, mäl si ruky, expr.: pošuchávať, pošuchovať (chvíľami jemne šuchať): pošucháva dieťa po brušku 2. pomaly po niečom posúvať za sebou a obyč. robiť pritom šuchot, šuchotať, expr. šuchtať: šúcha, šuch(o)ce nohami, papučami, ťahať, vliecť (po zemi): ťahá, vlečie za sebou prestieradlo 3. posúvaním (guliek, gombíkov) po niečom triafať cieľ, šúľať, pigať: chlapci šúchali, šúľali guľky ## šuchať 1. pritískaním o niečo pohybovať niečím, trieť: šúchať, trieť si sluchy alpou, expr.: brhliť, drhliť, škohliť: brhliť si oči; drhlí, škohlí zábradlie kefou, drhnúť (niečím ostrým): šuchá, drhne dlážku ryžiakom, mädliť, mydliť, kniž. mäť (o rukách): mädlí si dlane, mäl si ruky, expr.: pošuchávať, pošuchovať (chvíľami jemne šuchať): pošucháva dieťa po brušku 2. pomaly po niečom posúvať za sebou a obyč. robiť pritom šuchot, šuchotať, expr. šuchtať: šúcha, šuch(o)ce nohami, papučami, ťahať, vliecť (po zemi): ťahá, vlečie za sebou prestieradlo 3. posúvaním (guliek, gombíkov) po niečom triafať cieľ, šúľať, pigať: chlapci šúchali, šúľali guľky ## šúchať sa pri pohybe sa niečoho, niekoho tesne (kĺzavo, šúchavo) dotýkať, ošuchovať sa, trieť sa, otierať sa, obtierať sa: dávaj pozor, šúchaš sa, ošuchuješ sa, o(b)tieraš sa o stenu; mačka sa trela, o(b)tierala o nohu, drieť sa, odierať sa, zadŕhať sa (vzájomným tesným dotykom prekážať pohybu): koleso sa drie o rám; súčiastky sa odierajú, zadŕhajú ## šuchať sa pri pohybe sa niečoho, niekoho tesne (kĺzavo, šúchavo) dotýkať, ošuchovať sa, trieť sa, otierať sa, obtierať sa: dávaj pozor, šúchaš sa, ošuchuješ sa, o(b)tieraš sa o stenu; mačka sa trela, o(b)tierala o nohu, drieť sa, odierať sa, zadŕhať sa (vzájomným tesným dotykom prekážať pohybu): koleso sa drie o rám; súčiastky sa odierajú, zadŕhajú ## šúchavý pozri pomalý 1 ## šuchnúť 1. pozri šúchať 2. pozri vopchať 3. pozri vkĺznuť 2 4. pozri udrieť 1 ## šuchnúť sa 1. pozri obtrieť sa 2. pozri stať sa ## šuchnúť si pozri vypiť si ## šuchor pozri šuchot ## šuchoriť 1. pozri šušťať 2. pozri čuchrať ## šuchoriť sa 1. pozri ježiť sa 1 2. pozri vrtieť sa 2 ## šuchot tichý zvuk vznikajúci šúchaním alebo trením: šuchot sena, šiat, šuch: nepočuť ani šuch, šustot: šustot krídel, expr. šust: šust papiera [Tatarka], šelest (slabý šuchot): šelest lístia, ševel (jemný šuchot): ševel ihličia, škrabot: škrabot pera, kniž. šuchor [Hviezdoslav] ## šuchotať pozri šušťať ## šuchta pozri neporiadnica ## šuchtať sa 1. pozri motať sa 1 2. pozri ísť 1, vliecť sa 2 3. pozri babrať sa 2 ## šuchtavý pozri nešikovný 1, pomalý 1, pomalý 2 ## šúchy pozri šaty ## šujtáš pozri stuha ## šukať 1. pozri motať sa 1 2. pozri hľadať ## šúľať 1. točením, vaľkaním (v rukách) dávať niečomu valcovitý tvar, krútiť, skrúcať: šúľa, krúti si cigarety; skrúca makovník 2. pozri gúľať ## šúľok 1. predmet v tvare telesa obmedzeného kruhovými základňami a oblým plášťom, valec, valček: šúľky, valčeky cesta, mäsa, váľok: niečo zvinuté do váľka 2. pozri klas ## šum 1. zmes rozličných nejasných zvukov: šum dažďa, mora, expr. šumot: šumot vetra, poet. zášum [Hviezdoslav] 2. pozri zhon, rozruch ## šumieť vydávať alebo spôsobovať zmes rozličných zvukov zlievajúcich sa do jemného a obyč. príjemného zvukového toku, expr.: šumotať, šumotiť: hora, rieka, vietor, víno šumí; mohutné vody šumocú, dážď šumotí, expr. ševeliť (slabo šumieť): tráva ševelí, šušťať, šuchotať, šelestiť (pri pravidelne sa opakujúcom zvuku): lístie šuští, šuchoce; stromy šelestia, pošumievať (chvíľami slabo šumieť) ## šumivý ktorý utvára bublinky, penu (o tekutine), penivý, perlivý: šumivý, penivý prášok; šumivý, perlivý nápoj; šumivé víno (šampanské), hovor.: bublinkový, bublinkastý, bublinatý: nemôžem piť nič bublinkové, bublinkasté, bublinaté ## šumný pozri pekný 1 ## šumot pozri šum 1 ## šumovať odstraňovať penu z polievky a pod., zberať: šumuje vriacu polievku; zberá šuminy, nár. šamovať ## šumovina pozri šampanské ## šunky pozri zadok 1 ## šup 1. naznačuje rýchly pohyb niekoho alebo niečoho; vyjadruje výzvu na takýto pohyb, šups, šuch: otvoril dvere a šup(s), šuch, už bol dnu; a teraz šup(s), šuch do postele, šmik, pís. i šmyk, fik, fuk: šmik, fik s taškou pod stôl 2. pozri švác ## šupa ochranný obal semien alebo niektorých rastlín, šupka, kožka, obielka: cibuľové šupy; šupa, kožka z jablka; variť zemiaky v šupe, v šupke, v obielke, šupina: šupiny slnečnice, škrupina (drevnatý obal niektorých plodov): orechová škrupina, kôra, kôrka (masívnejšia povrchová vrstva niektorých plodov): pomarančová kôra, kôrka pozri úder 1, výbuch 1, výstrel, strela 2 ## šupácky pozri nedbanlivý ## šupák pozri tulák, trhan 1 ## šupáreň pozri väznica ## šupas pozri tulák ## šupasník pozri tulák, väzeň ## šupasom pozri postrkom ## šúpať zbavovať vrchnej vrstvy, šupky, kôry a pod.; odstraňovať z povrchu šupu, kôru a pod., bieliť: šúpať, bieliť jablká, banány, šúpať kukuricu; bieli si kožku z ovocia, lúpať, olupovať, odlupovať, zlupovať, čistiť: lúpe, čistí fazuľu, olupuje vajce, hôliť: hôliť jablko, šupu z jablka, subšt. pucovať: pucuje zemiaky ## šúpať sa zbavovať sa vrchnej vrstvy; oddeľovať sa z povrchu, lúpať sa, olupovať sa, odlupovať sa, zlupovať sa: tvár sa jej šúpe, lúpe; spálená pokožka sa mu šúpe, lúpe, o(d)lupuje, lieniť sa (o niektorých živočíchoch): had sa lieni; koža na nohe sa lieni, zliezať, liezť (o koži): koža na nose mu zlieza, lezie ## šupieť pozri báť sa 2 ## šupina 1. pozri lupina 2. pozri šupa ## šupládňa pozri zásuvka ## šúplata niečo v podobe tenkého plochého útvaru: šúplata blata, snehu, plát: krájať mäso na pláty, plátok: plátok syra, šunky, rez (odrezaná šúplata): obkrútiť závitok rezom slaniny ## šuplík pozri zásuvka ## šuplódňa pozri zásuvka ## šupnúť 1. pozri vopchať 2. pozri vkĺznuť 2 3. pozri udrieť 1 ## šupom 1. pozri postrkom 2. pozri rýchlo ## šupovať pozri viesť 1 ## šups 1. pozri šup 1, šmik 2 2. pozri hybaj 1, hybaj 2 3. pozri švác ## šup-šup pozri hybaj 2 ## šurc pozri zástera ## šurca pozri zástera ## šurdžať pozri syčať 1 ## šúrom pozri krivo 1 ## šúrovať pozri čistiť 1 ## šús 1. pozri zjazd 1 2. pozri výstrel ## šust pozri šuchot ## šústať 1. expr. prudko padať vo veľkom množstve; pri nárazoch prudko zasahovať, valiť sa, sypať sa: piesok šústa, sype sa zo všetkých strán, liať sa, expr. kydať sa: dážď sa leje, sneh sa kydá 2. prudko hádzať, prudko liať (vo veľkom množstve), vrhať, metať: vrhá, mece kamene do potoka; šústa jej vodu do očí, špliechať, striekať, prskať, expr. fŕskať (rozstreknutú kvapalinu): špliecha, strieka na deti hadicou; prská, fŕska na mňa vodu pozri špliechať, hádzať 3. pozri kmásať 2 4. pozri biť 2 5. pozri šušťať ## šuster pozri obuvník ## šustnúť 1. pozri šústať 2. pozri spadnúť 1 ## šustot pozri šuchot ## šušeň pozri sušeň ## šúšie pozri šúštie ## šuška pozri šiška 1 ## šuškanda pozri správa ## šuškať pozri šepkať 1, šepkať 2 ## šuškavo pozri šeptom ## šuškom pozri šeptom ## šušlať 1. zle vyslovovať sykavky, pošušlávať (trocha šušlať): dieťa ešte šušle, pošušláva 2. pozri šušťať ## šušmať sa pozri babrať sa 2 ## šušoriť pozri čuchrať ## šušoriť sa pozri rozhadzovať sa ## šušot pozri šepot ## šušotať pozri šepkať 1 ## šušťať vydávať alebo spôsobovať tichý opakovaný zvuk, aký vzniká pri vzájomnom trení ľahkých predmetov, šuchotať: hodváb šuští, šuchoce; šušťať, šuchotať bankovkami, šuchoriť: holuby šuchoria krídlami, slama šuchorí, šelestiť (slabo, jemne šušťať): lístie v korunách stromov šelestí, šumieť, expr.: šumotať, šumotiť, ševeliť (o jemnom zvukovom toku): hora šumí, potok šumoce, vietor ševelí lístím, expr. šušlať: voda v potoku šušle, svišťať, expr. šústať (prenikavo): píla šústa, sviští, šramotiť, štrkotať, expr.: harašiť, harasiť (o hlasnejšom a nepravidelnom zvuku): myš v skrini šramotí, štrkoce, haraší ## šúštie suché lístie, šúšie: šúštie, šúšie šuští pod nohami ## šušúkať pozri šepkať 1 ## šutavý pozri bezrohý ## šuter pozri kameň 1, štrk ## šutoriť pozri gágať ## šutrovať (sa) pozri ponáhľať sa 1 ## šutrovisko pozri štrkovisko ## šutý 1. pozri bezrohý 2. pozri holý 2 ## šúveriť pozri húžvať ## šúveriť sa pozri krčiť sa 1, kriviť sa ## šuviks 1. pozri černidlo 1 2. pozri nič 1 ## švabach lomené gotické písmo, gotika ## švábeľka pozri zápalka 1 ## švábka pozri zemiak ## švác naznačuje úder alebo hodenie, prask, prásk: švác, prásk kameňom do obloka, bác, fác, pác, bach: bác, fác, pác mu jednu po chrbte, plesk, šuch: plesk, šuch chlapcovi po prstoch, šup, šups: šup(s) s ním rovno do vody, švih (naznačuje šľahnutie, úder): švih chlapca bičom po tvári ## švacnúť 1. pozri udrieť 1 2. pozri hodiť ## švagor manželov alebo manželkin brat; sestrin manžel, zastar. dever (manželov brat) ## švagriná manželova alebo manželkina sestra; bratova manželka, zastar. zolvica (manželova sestra) ## švagrovať sa pozri spolčovať sa ## švanda 1. pozri samopaš, žart 2. pozri zábava 1 ## švandovať pozri žartovať 1 ## švandovne pozri žartovne ## švandovný pozri smiešny 1 ## švandra pozri pobehlica, prostitútka ## švankes pozri tlačenka ## švárny pozri pekný 1 ## švec pozri obuvník ## švehol pozri štebot ## šveholiť 1. pozri štebotať 2. pozri hovoriť 1 ## švíbalka pozri zápalka 1 ## švih pozri elegancia pozri švác ## šviháctvo pozri elegancia ## švihák hovor. nápadne sa obliekajúci alebo správajúci muž, hovor. elegán: robil zo seba šviháka, elegána, hovor.: fešák, štramák (pekný, urastený muž), hovor. expr. sekáč, expr. frčkár, pejor.: fičúr, seladón, trocha pejor. frajer, hovor. pejor. hochštapler (dobrodruh s uhladeným vystupovaním), kniž.: dandy, plejboj, pís. i playboy (milovník výstredného života), pejor.: panák, pánik, pánko (vyobliekaný, povýšenecký, ale rozumovo obmedzený muž) ## švihár pozri korbáč ## švihať 1. pozri šibať 1 2. pozri bežať 1 ## švihnúť pozri udrieť 1 ## švihnúť sa 1. pozri poponáhľať sa 2. pozri ukázať sa 3 ## švihnutý pozri bláznivý 1 ## švihom pozri rýchlo ## švihot pozri pleskot ## švihotať pozri svišťať 1 ## švík pozri šev 1 ## švindeľ pozri podvod, klam 2, úskok ## švindler pozri podvodník 1, klamár ## švindliar pozri podvodník 1, klamár ## švindlerský pozri ľstivý ## švindliarsky pozri ľstivý ## švindľovať pozri klamať 3 ## švingať pozri behať ## švirgať pozri behať ## švišťať pozri svišťať 1 ## švitor pozri štebot ## švitoriť pozri štebotať ## švung pozri tempo 1 ## ta pozri tam 2 ## tá pozri ten, tamten ## taák pozri áno ## táák pozri áno ## tabačnica pozri tabatierka ## tabak ľuľkovitá rastlina, ktorej sušené listy sa používajú na fajčenie: cigaretový tabak, americký tabak, machorka (hustý tabak alebo výrobky z neho): fajčiť machorku, fajčivo (tabakové výrobky), zastaráv. dohán: napchávať dohán do fajky ## tabakizmus pozri nikotinizmus ## tabakovo pozri hnedo ## tabakovohnedý pozri hnedý ## tabakový pozri hnedý ## tabatierka puzdro na cigarety alebo na tabak: strieborná tabatierka, zastar.: tobolka, tabačnica, hovor. expr. cigartaška [Jurík] ## tabela pozri tabuľka 1 ## tabernákulum pozri svätostánok 1 ## tabla 1. pozri tabuľa 1 2. pozri doska 3. pozri pole 1 ## tabletka prípravok zlisovaný obyč. do plochého tvaru, odb. tableta: dve tablet(k)y acylpyrínu, tuhý lieh v tabletkách, pilulka, zried. pilula: pilulky proti bolesti, fam.: pastila, pastilka (liečivý prípravok tvaru kotúčika, kocky a pod.): pastilky proti kašľu, prášok (liek v podobe tabliet): prášky na spanie, zastar. prach [Jégé] ## tablica 1. pozri pole 1 2. pozri tabuľa 1 3. pozri doska ## tablička pozri tabuľa 1 ## tabličkovaný pozri kockovaný ## tabličkový pozri kockovaný ## tábor 1. hromadné väzenie v provizórnych ubytovniach: koncentračný tábor, hovor. koncentrák (koncentračný tábor), subšt. láger: zajatecký láger 2. pozri schôdzka 1 ## táborák pozri oheň 1 ## táborisko pozri sídlo 1 ## táboriť prechodne bývať vo voľnej prírode (pod provizórnym prístreším): skauti táborili pri rieke, stanovať (táboriť v stane): cez dovolenku šli stanovať, bivakovať (táboriť pod holým nebom) ## táborník pozri výletník ## tabu pozri nedotknuteľný, posvätný 2 ## tabuizovaný pozri nedotknuteľný, posvätný 2 ## tabuľa 1. predmet v tvare dosky z rozličného materiálu: mramorová, kovová tabuľa, tabla: kamenná tabla, tablica, tabuľka, tablička (menšia tabuľa): obločné tablice; tabuľka, tablička skla 2. doska na rozličné úradné a iné údaje: firemná tabuľa; na budove je pamätná tabuľa, štít, firma (vývesná firemná tabuľa): na dome sa objavil štít banky, výveska (vývesná tabuľa): pripnúť oznámenie na vývesku 3. pozri stôl 1 4. pozri pole 1 ## tabula rasa pozri prázdnota 2 ## tabuľka 1. prehľadné usporiadanie istých údajov: tabuľka rozvodovosti, zostaviť tabuľku rekordov, tabela: štatistická tabela 2. pozri tabuľa 1, štítok 1 ## tabuový pozri nedotknuteľný, posvätný 2 ## taburet pozri stolička 1 ## tackať sa neisto, kolísavo, ťažko, vratko kráčať (od slabosti, opitosti a pod.), potácať sa, expr. potackávať sa, zried. tácať sa: ustatá tacká sa domov; pri chôdzi sa potácal, potackával, nár. potáčať sa [Timrava], motať sa, plantať sa, pľantať sa, pliesť sa (neisto kráčať): už nevládze, iba sa moce, pľance medzi ľuďmi, tyckať (kráčať potkýnajúc sa): v tme tycká po ceste, expr.: šnurovať, zošívať (z jednej strany na druhú): opitý šnuruje, zošíva cestu, nár. expr. grackať (ťažko kráčať): starká grackala za nami, neos.: socia ho, sáče ho (pri opitosti, mdlobe), expr.: vliecť sa, ťahať sa (namáhavo kráčať): chorý sa sotva vlečie, ťahá k posteli, expr. prepletať nohami: ledva prepletá nohami ## tackavý pozri kolísavý 1, neistý 1 ## tácňa plochá podložka na roznášanie a podávanie pokrmov: podlhovastá, strieborná tácňa, tácka, podnos: roznášať poháriky na podnosoch ## tácka plochá podložka na roznášanie a podávanie pokrmov: podlhovastá, strieborná tácňa, tácka, podnos: roznášať poháriky na podnosoch ## táčky pozri vozík ## tade ukazuje alebo odkazuje na smer alebo miesto, ktorým prechádza dej; tým miestom, tou cestou, tadiaľ: tade, tadiaľ vliezli dovnútra ## tadeto ukazuje na blízke miesto, cez ktoré prechádza dej, alebo na smer vôbec; touto cestou, týmto smerom, tadiaľto: tadeto, tadiaľto sa dostaneme na druhú stranu; tadeto, tadiaľto pôjde autostráda ## tadiaľ pozri tade ## tadiaľto pozri tadeto ## tadnu pozri dnu 1 ## tadolu pozri dolu 1 ## ťah 1. prúdenie vzduchu: ťah komína, kachieľ, subšt. cúg: pec nemá dobrý cúg 2. premyslený spôsob konania: politické ťahy, postup: taktický postup, krok: nepremyslený krok, hovor. expr. grif: bol to od neho dobrý grif, trik (šikovný ťah založený často na klamstve): predvolebný trik ## ťahačka pozri prieťah ## ťahák hovor. expr. strhujúca kniha, hra alebo strhujúci film: výborný film, priam ťahák, hovor. expr. trhák, bestseller (kniha majúca mimoriadny úspech), hovor.: šláger, hit (nie iba hudobný): šláger, hit sezóny v ženskej móde ## ťahanica pozri prieťah ## ťahaný 1. pozri rozvláčny 1, pomalý 1 2. pozri naberaný ## ťahať 1. držiac napínať smerom k sebe: ťahať povraz, poťahovať, mykať (prerušovane ťahať): poťahovať dievča za vlasy; mykať za rukáv niekoho pozri šticovať 2. ťahom posúvať za sebou, vliecť: ťahá, vlečie vozík, čln, šúchať, poťahovať (po zemi): šúcha za sebou koniec plachty; poťahuje za sebou chromú nohu, zastaráv. tiahnuť: tiahnuť za sebou motúz, hovor. expr.: vláčiť, zametať: zametá chvostom; závoj vláči po zemi 3. (silou) dostávať von, vyťahovať: ťahá, vyťahuje zo skrine maškrty, z koláča hrozienka; ťahať, vyťahovať si lístky s otázkami (na skúške), expr. loviť (hľadať a ťahať): loví z polievky vlas, vyberať, trhať (niečo niekam vrastené): trhať zub; vyberať, trhať mrkvu zo zeme 4. pozri pracovať 1 5. pozri viať 1 6. pozri vdychovať, piť 1 7. pozri spievať 1 8. pozri fajčiť ## ťahať sa 1. pozri vliecť sa 1, vliecť sa 2 2. pozri hádať sa 3. pozri namáhať sa 4. pozri vinúť sa 1, vinúť sa 3, pokračovať 3 5. pozri plaziť sa 1, plaziť sa 3, šíriť sa 2, pnúť sa 1 ## ťahavý 1. pozri rozvláčny 1, pomalý 1 2. pozri popínavý ## tahet pozri preč 1, preč 2 ## tahore pozri hore 2, hore 3 ## ťahúň pozri kôň 1 ## tachometer prístroj na meranie rýchlosti alebo počtu obrátok, rýchlomer (prístroj na meranie rýchlosti), obrátkomer, otáčkomer (prístroj na meranie počtu obrátok) ## taille pozri driek 2 ## taísť pozri odísť 1 ## taj pozri tajomstvo 1, záhada 1 ## ťaj pozri ej 1, ujú ## ťajaj pozri ej 1, ujú ## tajený pozri skrytý, tajný ## tajfún pozri vietor 1 ## tajga pozri les 1 ## tajina pozri tajomstvo 1, tajomstvo 3 ## tajiť 1. zabraňovať iným spozorovanie istej veci, istého faktu, javu, chrániť ako tajomstvo (op. prezrádzať, prezradzovať), zatajovať, utajovať, tajiť sa (s niečím): tajil, zatajoval svoju minulosť; ani sa svojou láskou netajil, skrývať, ukrývať, expr.: tutlať, ututlávať: dobre skrýval, ukrýval svoju bolesť, svoje sklamanie; tutlať, ututlávať smiech, zakrývať, zastierať (usilovať sa nedávať najavo): zakrýva svoju netrpezlivosť, zastiera obavy, zamlčiavať, zamlčovať (tajiť mlčaním): pravdu neslobodno zamlčiavať, neprezrádzať, neprezradzovať: úradné tajomstvá nikdy neprezrádzal pozri zaprieť 1 2. pozri obsahovať ## tajne skrývajúc pred pozornosťou iných, bez vedomia iných, v tajnosti (op. verejne), potajomky: tajne, potajomky sa schádzali každý večer, potajme, potajmo, zastar.: potajne, potajomne: potajme, potajmo začal chodiť na tréningy, ukradomky, kradmo, pokradomky, pokradmo: ukradomky, kradmo, pokradomky pozoroval, čo robia, skryto, skryte, nepozorovane, nebadane, nenápadne: skryto, nepozorovane si zapisoval, čo hovoria; nebadane, nenápadne odišiel z domu, utajene, zatajene, inkognito: utajene rokujú o ďalšom postupe; zatajene, inkognito sa vrátil do rodného mesta, fraz.: za zatvorenými/zamknutými dverami, pod pokrievkou: všetko sa dohodlo za zatvorenými dverami, fraz. v kútiku srdca: v kútiku srdca si niečo želať, konšpiračne, konšpiratívne, sprisahanecky (tajne s cieľom vystúpiť proti niekomu): konšpiračne, konšpiratívne, sprisahanecky pripravovali pád vlády, nezákonne, protizákonne, nelegálne, ilegálne (tajne a v rozpore so zákonom): nezákonne, nelegálne, ilegálne prešiel cez hranice, pokútne (tajne a obyč. v rozpore so zákonom): pokútne rozmnožovať letáky, zastar.: pokryjomky, pokryjomne, pokryte [J. Kráľ, Hviezdoslav, Kukučín], nár. expr.: potatme, potutme, poťuťme [Jesenská, Figuli] pozri tajný ## tajnosť pozri tajomstvo 3 ## tajnostkársky pozri sprisahanecký 2 ## tajnostný pozri tajomný ## tajný ktorý nie je (obyčajne úmyselne) vystavovaný pozornosti iných, ktorý je skrývaný pred inými; ktorý je známy, prístupný iba zasväteným, kompetentným a pod. (op. verejný), skrytý (op. otvorený): tajný, skrytý otvor; tajná, skrytá organizácia; v zálohe mal ešte jeden tajný, skrytý tromf, tichý: tajný, tichý odpor; vec sa uskutočnila s tichým súhlasom šéfa, utajený, expr. zakuklený: utajený, zakuklený nepriateľ, nemenovaný, neznámy (ktorý nie je menovaný, známy): informácie z nemenovaného, neznámeho zdroja, zatajený, zatajovaný, tajený, utajovaný, maskovaný: meno informátora je zatajené, zatajované, nepozorovaný, zastar. potajomný, zastar. zried. potajmý [Šoltésová, Kukučín], šifrovaný (utvorený tajnými znakmi): tajné, šifrované písmo, lingv.: argotový, argotický (majúci charakter argotu): dohovárali sa nejakou tajnou, argotickou rečou, dôverný, neverejný (op. verejný): dôverná správa; neverejné hlasovanie, zhromaždenie, postranný, bočný (tajný a zároveň zákerný, nečistý): podozrievali ho z postranných, bočných úmyslov, podzemný, ilegálny, nelegálny, pokútny (tajný z politických, ekonomických, vojenských a pod. dôvodov; op. legálny): podzemná, ilegálna, nelegálna organizácia; ilegálny, nelegálny, pokútny obchod so zbraňami, zákulisný, kuloárny, kuloárový (týkajúci sa iba úzkeho kruhu ľudí): zákulisný, kuloárny dohovor, kniž. ezoterický pozri policajt, detektív ## tajomník funkcionár, ktorý vybavuje agendu a rozličné iné veci organizácií, ústavov, spolkov a pod.; vysoká štátna alebo politická funkcia, sekretár: vedecký tajomník, sekretár ústavu; redakčný tajomník, sekretár; generálny tajomník, sekretár OSN ## tajomnosť pozri tajomstvo 1 ## tajomný ktorý je zahalený tajomstvom, skrývajúci tajomstvo, plný záhad; nepreskúmaný, tajuplný, záhadný: tajomný, tajuplný ostrov; stretnúť tajuplnú, záhadnú bytosť, čudný, divný, podivný, zvláštny (ktorý dráždi, neschádza z mysle, vzbudzuje počudovanie, podozrenie): čudné, divné, podivné úkazy na nočnej oblohe; dorozumievali sa podivnou, zvláštnou rečou pohľadov a mlčania, zastaráv. šerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnovek, nepreniknuteľný, nevysvetliteľný, nevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nepreniknuteľná ľudská psychika, nevysvetliteľné javy, nevyspytateľný osud, nepoznaný, neznámy (doteraz nie dostačujúco známy): neznámy podmorský svet, neznáma vesmírna sila, zázračný, čarovný (plný tajomných síl, úkazov, príhod a pod.): zázračná, čarovná rozprávková ríša; zázračné, čarovné pôsobenie talizmanu, kniž. zastar. tajomstvaplný [Kalinčiak], zastar. tajnostný [Kukučín, Hrušovský], mystický, kniž.: mysteriózny, mystériový (nepochopiteľný ako mystika, nepreniknuteľný ako mystérium): má v sebe niečo mystické, mysteriózne; v kaplnke vznikla zvláštna, mystériová atmosféra, okultný, okultistický, nadprirodzený (vzdialený racionalite, nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javy, expr.: temný, tmavý ## tajomstvaplný pozri tajomný ## tajomstvo 1. niečo neznáme, ťažko poznateľné, záhadné: tajomstvo života, záhada, tajomnosť: usilovať sa odkryť tajomstvá, záhady prírody, kniž. taj: taje vesmíru, kniž. zastar. tajina [Kukučín], mystika, kniž. mystérium: mystika, mystérium smrti 2. niečo nevysvetlené, hádanka, záhada: ostalo to pre mňa tajomstvom, hádankou, záhadou do smrti, rébus: jeho správanie je pre nás rébusom 3. niečo, čo nemá byť prezradené, čo má ostať skryté: redakčné, vojenské tajomstvo; zveriť niekomu tajomstvo, tajnosť: nemať pred nikým nijaké tajnosti, intimita, intímnosť, dôvernosť, kniž. zastar. tajina [Šoltésová] ## tajsť pozri odísť 1 ## tajuplný pozri tajomný, záhadný 1 ## tak 1. ukazuje alebo odkazuje na spôsob alebo mieru deja; takým spôsobom, do takej miery, takto: tak, takto sa im to nepodarí, natoľko: nemusíš sa tak, natoľko ponáhľať, expr.: takhľa, taktohľa: takhľa, taktohľa to urob, nár. ľaľatak 2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah, a tak, preto, a preto: bol unavený, (a) tak, (a) preto si ľahol, teda, a teda: mal chvíľu čas, (a) teda sa tu zastavil, nuž: odmietol som, nuž sa nahneval, i: chytili ho pri špehovaní, i zbili ho, takže, že (uvádza vedľajšiu vetu dôsledkovú): okríkli ho, takže radšej odišiel; noc bola horúca, že nemohol zaspať 3. nadväzuje na situáciu a uvádza vety s rozličným obsahom, s rozličnou modálnosťou, nuž, no, teda: Tak, nuž čo mám robiť? No, teda, už si spokojný?, hovor. takže: takže prídeš 4. hovor. uvádza výraz prinášajúci novú informáciu, napríklad, povedzme, hovor. takto: Nechcel by si tak, napríklad mlieko?; nebolo by zlé, keby, povedzme, takto niečo dali 5. pozri asi 1, približne 2 6. pozri áno ## tákať vydávať zvuky podobné slabike ták (o kačke), kačkať: na dvore tákajú, kačkajú kačice, kvákať (vydávať zvuk kvá; obyč. o vrane, žabe, zried. o kačici) ## takhľa pozri tak 1 ## takisto 1. vyjadruje totožnosť alebo podobnosť dejov, vlastností alebo kvantity, rovnako: hrali takisto, rovnako ako predtým; je takisto, rovnako veľký, práve tak, priam tak: práve tak, priam tak mu poradili aj iní, podobne, obdobne: pri práci postupovali podobne, obdobne, nie inak, nie ináč, neinak, neináč: včera prišiel neskoro, dnes nie inak, neinak, neináč, detto, kniž. taktiež: on dostal tisíc korún, ty detto, taktiež, zastar. takže [Tajovský] 2. upozorňuje na výraz, ku ktorému patrí, rovnako: môžeš prísť, takisto, rovnako tvoj brat, práve tak, priam tak: zodpovednosť má práve tak, priam tak ako ostatní, aj: aj priateľa navštívil, tiež (stojí za výrazom): chlapec bol zranený tiež, zastar. item, nár. otobôž [Jesenská] ## takmer obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí; vyjadruje, že veľa nechýbalo a dej by sa bol uskutočnil, skoro, bezmála, temer: takmer, skoro narazili do stromu; bezmála, temer sa minuli, pomaly, expr. čajsi: je už pomaly najlepší; bolo už čajsi osem hodín, keď prišli, už-už, priam: už-už, priam by ho boli chytili, viac-menej, takrečeno, takpovediac: víťazstvo má viac-menej, takrečeno, takpovediac isté, kniž. kvázi: povedali mi, že kvázi patrím do rodiny, len-len, len-len že, tak-tak že, dobre že, div, div že, zried. len toľko že (v spojení so záporným slovesom): len-len (že), tak-tak že nespadol, fraz.: veľa nechýbalo, len vlások chýbal: veľa nechýbalo a boli by sa prevrátili, približne (vyjadruje približnosť): sú približne rovnakí ## takpovediac 1. pozri takrečeno 1 2. pozri takmer ## takrečeno 1. uvádza spresňujúci alebo alternatívny výraz; inými slovami povedané, takpovediac: výsluch bol prvou, takrečeno, takpovediac spravodajskou etapou; druhé stretnutie je takrečeno, takpovediac zrežírované, vlastne, respektíve, teda: dotkol sa podstaty, vlastne, respektíve jadra problému; vnikol do jadra bytosti, teda do každej jej bunky, fraz. ako sa vraví 2. pozri takmer ## takrečený pozri takzvaný 1 ## takt pozri rytmus 1 vybrané, jemné, ohľaduplné správanie: koná vždy s taktom; nedostatok taktu, taktnosť, jemnosť, jemnocit, jemnocitnosť: vyznačovať sa taktnosťou, jemnosťou; je plný jemnocitu, jemnocitnosti, ohľaduplnosť: prejavovať ohľaduplnosť, kniž.: útlocit, útlocitnosť (prejav citu, citlivosti v správaní): z útlocitu sa o veci nevyjadril, kniž. spôsobnosť (dobré, jemné spôsoby) ## tak-tak pozri ledva 1, sotva 1 ## taktický pozri premyslený, opatrný ## taktiež pozri aj 2 ## taktik kto je schopný premysleným spôsobom a postupom dosiahnuť svoj cieľ, kto sa vyzná v zaobchádzaní s ľuďmi: parlamentný taktik, stratég (kto správne odhaduje možnosti dosiahnuť svoj cieľ): politický stratég, diplomat: vie vychádzať s ľuďmi, je to dobrý diplomat, vyčkávač, opatrník, pejor. opatrnostkár (kto takticky vyčkáva, dáva pozor, aby sa neunáhlil): bol známy vyčkávač, opatrník – nikdy nepovedal svoj názor ## taktika premyslený, zámerný postup pri istej činnosti, v istej situácii: zdržiavacia taktika; zvoliť dobrú taktiku, stratégia: stratégia boja, diplomacia: ženská diplomacia ## taktizovať expr. konať vyhýbavo s cieľom neprezradiť zámer, pren.: uhýbať, uhýnať: taktizuje, uhýna, nechce povedať celú pravdu, hovor. pejor.: opatrníčiť (byť vypočítavo opatrný), hovor. diplomatizovať (konať diplomaticky, takticky), kľučkovať, vykrúcať, hovor. pejor.: lavírovať, chytráčiť: nepomohlo mu ani lavírovanie, kľučkovanie, chytráčenie ## taktnosť pozri takt, diskrécia ## taktný ktorý má takt; ktorý svedčí o dostatku taktu (op. netaktný), slušný (op. neslušný): taktné, slušné upozornenie; spor vyriešili taktným, slušným spôsobom, ohľaduplný, zried. ohľadný, šetrný (ktorý sa vie vžiť do situácie, pocitov druhých; ktorý má porozumenie pre záujmy, potreby, city niekoho; op. bezohľadný, nešetrný): ohľaduplný, ohľadný, šetrný lekár; šetrné oznámenie nepríjemnej správy, diskrétny (zachovávajúci mlčanlivosť; op. indiskrétny): diskrétna osoba, jemný, jemnocitný, kniž. spôsobný (op. hrubý, nespôsobný): jemná, jemnocitná narážka na háklivú tému; spôsobné správanie, nevtieravý: nevtieravá zdvorilosť ## takto 1. ukazuje na vlastnosť práve pozorovaného deja, stavu alebo odkazuje na spôsob bezprostredne spomínaný; týmto spôsobom, takýmto spôsobom, tak: takto, tak som si to nepredstavoval, kniž. nasledovne: urobíme to takto, nasledovne: ty pôjdeš nakúpiť a ja upracem, expr.: takhľa, taktohľa, nár. ľaľatak 2. pozri vcelku 2 3. pozri tak 1, tak 4 4. pozri napríklad ## taktohľa pozri tak 1 ## taktomer pozri metronóm ## takveru pozri veru ## taký istý pozri rovnaký, zhodný, spoločný 2 ## takzvaný (skr. tzv.) 1. ktorý je všeobecne nazývaný istým spôsobom, zastar. takrečený: takzvaný, takrečený oidipovský komplex; takzvaná, takrečená zóna smrti 2. pozri klamný, nepravý 1, falošný 1, falošný 2 ## takže 1. pozri tak 2, tak 3 2. pozri takisto 1 3. pozri že 5 ## táľ pozri časť ## taľafatka 1. pozri táranina 2. pozri daromnica 1 ## taľafatkovať pozri tárať ## talent pozri nadanie, schopnosť, duch 3 ## talentovaný pozri nadaný, šikovný 1, schopný ## talian pejor. človek, s ktorým sa dá ťažko dorozumieť, hovor. pejor. hotentot ## taliga pozri vozík ## talizman drobný predmet, ktorý má prinášať šťastie, amulet: na retiazke nosí zlatý talizman, amulet, agnusok, agnuštek (prívesok s obrázkom svätca nosený na krku), medailón (závesok na hrdlo, obyč. s portrétom), maskot ## talmový pozri falošný 3 ## talmudista pozri dogmatik ## talón 1. pozri poukaz 2. pozri zásoba ## táľovať pozri deliť 1 ## tam 1. ukazuje alebo odkazuje na vzdialené miesto (op. tu), hovor. tamto (op. tuto): tam, tamto na poličke sú kľúče, hovor.: hen, hentam: hen, hentam sa čosi hýbe, expr.: tamhľa, tamtohľa: tamhľa, tamtohľa ktosi sedí, nár.: heno [F. Hečko], tamo [Vajanský], tamok [Hviezdoslav], tamtoka 2. ukazuje alebo odkazuje na smer na vzdialené miesto (op. sem), ta: išiel tam, ta hore, hovor.: hen, hentam: choďte hen, hentam do toho domu, nár. tamtoka 3. hovor. (s odtienkom záporného hodnotenia) zdôrazňuje výraz, ku ktorému patrí, už, len: kto by tam, už jedol také hrušky; ktože ho len vie 4. pozri preč 2 ## tamdnu 1. pozri dnu 1, dnu 2 2. pozri vnútri 1 ## tamdolu pozri dolu 1, dolu 3 ## tamhľa pozri tam 1 ## tamhor pozri hore 1 ## tamhore pozri hore 1 ## tamo pozri tam 1 ## tamodtade pozri odtiaľ ## tamodtiaľ pozri odtiaľ ## tamojší pozri miestny ## tamok pozri tam 1 ## tamten ukazuje na (vzdialenú) osobu, vec alebo odkazuje na osobu, vec už spomínanú, ten, tá, to: tamten, ten vzadu to spravil; tamtá, tá kniha sa mi páči, tamtoten, tamtotá, tamtoto, tentam, tátam, totam, pís. i tamto ten, ten tam atď.: tamtoten, tentam v krátkom kabáte sa mi nepozdáva, onen, oná, ono, hovor.: henten, hentá, hento, hentamten, hentamtá, hentamto, pís. i hentam ten atď.: podaj mi onen, henten kľúč; hentamten obraz je pekný, nár.: heno ten, heno tá, heno to [Jesenský] ## tamtá ukazuje na (vzdialenú) osobu, vec alebo odkazuje na osobu, vec už spomínanú, ten, tá, to: tamten, ten vzadu to spravil; tamtá, tá kniha sa mi páči, tamtoten, tamtotá, tamtoto, tentam, tátam, totam, pís. i tamto ten, ten tam atď.: tamtoten, tentam v krátkom kabáte sa mi nepozdáva, onen, oná, ono, hovor.: henten, hentá, hento, hentamten, hentamtá, hentamto, pís. i hentam ten atď.: podaj mi onen, henten kľúč; hentamten obraz je pekný, nár.: heno ten, heno tá, heno to [Jesenský] ## tamto ukazuje na (vzdialenú) osobu, vec alebo odkazuje na osobu, vec už spomínanú, ten, tá, to: tamten, ten vzadu to spravil; tamtá, tá kniha sa mi páči, tamtoten, tamtotá, tamtoto, tentam, tátam, totam, pís. i tamto ten, ten tam atď.: tamtoten, tentam v krátkom kabáte sa mi nepozdáva, onen, oná, ono, hovor.: henten, hentá, hento, hentamten, hentamtá, hentamto, pís. i hentam ten atď.: podaj mi onen, henten kľúč; hentamten obraz je pekný, nár.: heno ten, heno tá, heno to [Jesenský] ## tamtiež pozri tamže ## tamto pozri tam 1 ## tamtohľa pozri tam 1 ## tamtoka pozri tam 1, tam 2 ## tamtoten pozri tamten ## tamtotá pozri tamtá ## tamtoto pozri tamto ## tamvon pozri vonku ## tamže kniž. vyjadruje totožnosť miesta, na tom istom mieste, na rovnakom mieste, kniž. tamtiež: možno to nájsť tamže, tamtiež, kniž. ibidem ## tancmajster pozri tanečník ## tancovačka pozri zábava 2 ## tancovať pohybovať sa v tanci; predvádzať tanec, zvŕtať sa, vrtieť sa: rada tancuje, zvŕta sa, vrtí sa v tanci, hovor. vykrúcať sa: celý večer spievajú, vykrúcajú sa na parkete, hovor. vykrúcať (koho): vykrúca dievča, tancuje s dievčaťom, expr.: natriasať sa, nadŕdať sa, hopsať, hopkať: natriasajú sa v rytme svingu; dievčence veselo hopsajú, hopkajú, preberať, prepletať (nohami) (šikovne pohybovať nohami pri tanci): mládež rezko preberá, prepletá (nohami) do taktu s hudbou, expr.: dubasiť, dupčiť, drboliť, dubiť (pri tanci obyč. dupať, dupkať): mládenci ohnivo dubasia, dupčia, nár.: dupancovať, dupajčiť [Kálal], expr.: drepčiť, krepčiť (rezko): mladí v kole drepčili, krepčili, výskali od radosti, zastar. hajdukovať (tancovať odzemok), slang. džemovať ## tandem pozri dvojica ## tandemista pozri spolujazdec ## tanec pozri zábava 2 ## tanečnica 1. žena, ktorá profesionálne tancuje, baletka (tanečnica v balete), balerína (sólová baletka), primabalerína (prvá tanečnica v balete), bajadéra (orientálna tanečnica), gejša (tanečnica v japonských zábavných podnikoch) 2. drobná jedlá huba s tenkým hlúbikom, hovor. špička ## tanečník muž, ktorý tancuje zo zábavy alebo profesionálne: chýrny tanečník, hovor. zastar. tancmajster (učiteľ tanca, dobrý tanečník), baletník, slang. baleťák (tanečník v balete) ## tangenta pozri dotyčnica ## tangovať pozri týkať sa 1 ## tanierovitý pozri okrúhly 1 ## tanín pozri trieslovina ## tanistra pozri taška ## tank pozri cisterna 1 ## tankovať pozri piť 2 ## tantušiť pozri biť 2, škrtiť 1 ## ťap pozri cap ## ťapa 1. pozri laba 1 2. pozri žena 1 ## ťapákovský pozri pasívny 1, konzervatívny 2 ## tápať 1. neisto sa pohybovať (obyč. sa pritom zachytávať rukami), expr. habkať: postupuje pomaly, tápe, habká v tme, expr. šmátrať sa: šmátra sa potme 2. byť neistý, bezradný (v konaní a pod.), blúdiť: tápu v pochybnostiach; myseľ mu blúdi v neistote ## ťapať pozri plieskať 2 ## ťapatý pozri ploský ## tápavý pozri neistý 1, váhavý ## ťapkanica pozri čľapkanica ## ťapkať 1. pozri tľapkať 1, tľapkať 2, tlieskať 1, plieskať 2 2. pozri drobčiť ## ťapkavý pozri ploský ## ťapnúť pozri plesnúť 2 ## ťapot pozri pleskot ## ťapša pozri plech ## ťapušiť pozri drobčiť ## ťapuškať 1. pozri tlieskať 1, tľapkať 2 2. pozri drobčiť ## táraj expr. kto veľa, zbytočne, nerozvážne hovorí, expr.: táradlo, trepaj, trepák: nik si ho nevážil, bol to iba taký tárač, trepaj, expr.: meľhuba [Vajanský], rapotáč, rapoták [Bendová], frázista, šepleta [Zúbek], expr. zried.: taran, tliapaj, hovor. pejor. búchač [Hviezdoslav], pejor. tlčhuba, nár.: ľapták [Hviezdoslav], ľaptoš [Skalka], ľabdoš, hrub. drístoš, subšt. kecoš ## táraj expr. kto veľa, zbytočne, nerozvážne hovorí, expr.: táradlo, trepaj, trepák: nik si ho nevážil, bol to iba taký tárač, trepaj, expr.: meľhuba [Vajanský], rapotáč, rapoták [Bendová], frázista, šepleta [Zúbek], expr. zried.: taran, tliapaj, hovor. pejor. búchač [Hviezdoslav], pejor. tlčhuba, nár.: ľapták [Hviezdoslav], ľaptoš [Skalka], ľabdoš, hrub. drístoš, subšt. kecoš ## táračka pozri táranina ## táradlo pozri tárač ## tárajský pozri táravý ## táranina (obyč. mn. č.) expr. nezmyselné, prázdne reči: ženské táraniny, expr. táračka, výmysel: neverí jeho táračkám, výmyslom, expr. taľafatka: také taľafatky netreba počúvať, expr.: povedačka, tresky-plesky: to sú len také povedačky, tresky-plesky, bľabot, expr.: sprostosť, hlúposť, sprostota: rozprávať sprostosti, hlúposti, sprostoty, expr.: debilita, debilnosť, expr. zried. trepanina, hovor. pletka: špinavé pletky, hovor. expr.: somárčina, somárstvo, somarina, volovina, konina, kravina, capina, zastar. blúznina [Laskomerský], nár.: ľabdanina, ľapt, pejor. hovädzina, hovor. pejor. gebuzina, hrub. dríst, subšt.: hovadina, šplech, kec, blbosť, blbina, debilina ## tarasnica pozri delo ## tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť, expr.: trepať, tliapať, trieskať, plieskať, búchať, kvákať, hrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúposti, expr.: pliesť, motať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš?, expr.: mlieť, trkotať, drkotať, rapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciach, pejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom), hovor. expr.: repetiť, rependiť, klebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťoch, expr.: bľabotať, ľapotať, ľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačom, hovor. expr.: šepletiť, taľafatkovať, pejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkou, expr.: baláchať, balušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do sveta, expr.: brblať, brbotať, frfotať: Prestaňte už frfotať!, subšt.: kecať, valiť: nehodno mu veriť, to iba valí, fraz.: strieľať/hovoriť dve na tri, hovoriť, čo slina na jazyk donesie, púšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírku (veľa, nemiestne hovoriť) ## tárať sa pozri túlať sa 1, túlať sa 2 ## táravý expr. ktorý veľa a zbytočne rozpráva (o človeku), uvravený, rozvravený, uhovorený: táravá, uvravená, rozvravená, uhovorená susedka, expr.: utáraný, potáraný, urečnený, tárajský, rapotavý, trkotavý, drkotavý, ľapotavý, lalotavý, bľabotavý, tliapavý, radorečný, radovravný, zried. rečný, hovor. expr.: repetivý, repentivý, pren. expr.: kvákavý, ukvákaný, subšt. ukecaný ## ťarbácky pozri nešikovný 1, ťarbavý 1 ## ťarbák expr. človek, ktorý má pomalé, neobratné, nemotorné pohyby alebo pomalé reakcie: je to ťarbák, nehodí sa na šport, expr.: ťarbavec, ťapaj, ťapák, nekaľavník, medveď, maco, motovidlo, hovor.: nemotorník, nešikovník, hovor. expr.: neogabanec, neohrabanec, neokresanec, neokrôchanec, neotesanec, pejor.: hebedo, kvargľa, nemehlo, hromotĺk, skydoň [Jesenská], hovor. pejor.: ťuťmák, ťuťo, ťuťko (pomalý, ťarbavý v duševných prejavoch), poleno, drevo, lekvár ## ťarbať sa pozri ísť 1, vliecť sa 2 ## ťarbavec pozri ťarbák ## ťarbavo 1. pozri pomaly 1, pozri ťarbavý 1 2. pozri ťarbavý 2 ## ťarbavý 1. ktorý sa pohybuje ťažko, pomaly a neobratne; svedčiaci o nedostatku pohybovej šikovnosti, nešikovný, ťažkopádny, expr. netrebný: ťarbavý, nešikovný, ťažkopádny, netrebný človek; ťarbavé, nešikovné, ťažkopádne, netrebné zaobchádzanie s prístrojom, nemotorný, neobratný, expr. grambľavý: nemotorné, neobratné, grambľavé dievča; predviedli nemotorný, neobratný, grambľavý tanec, hranatý, neuhladený (bez ladnosti, plynulosti): hranaté, neuhladené pohyby, pomalý, expr.: šuchtavý, cápavý (obyč. o chôdzi), hovor. expr.: neohrabaný, neogabaný, ťarbácky: pamätala si ho ako neohrabaného, neogabaného tučného chlapca, expr. hromotĺcky 2. ktorý má obmedzené duševné schopnosti, spomalené duševné reakcie; ktorý ťažko alebo pomalšie chápe, vníma, učí sa; svedčiaci o tom, ťažkopádny, pomalý, nepružný (v myslení), kniž. nedvižný: ťarbavá, ťažkopádna, pomalá, nepružná myseľ, nechápavý, nedôvtipný, nedômyselný, nevynachádzavý (op. bystrý, dôvtipný): byť nechápavý, nedôvtipný, tupý, expr. tupohlavý, hovor. pejor. ťuťmácky, expr. zried. ťuťmavý pozri hlúpy 3. pozri kostrbatý 2, nedokonalý ## targať sa pozri vliecť sa 2 ## ťarcha 1. vlastnosť niečoho ťažkého, veľká hmotnosť niečoho, ťažkosť: ťarcha, ťažkosť nákladu, váha: strecha neuniesla váhu snehu, bremeno (ťažký náklad), poet. oťaž [Hviezdoslav] 2. pozri starosť 1, záťaž 2 ## ťarchavosť stav, pri ktorom sa v ženskom tele vyvíja zárodok budúceho organizmu, tehotnosť, tehotenstvo, samodruhosť, lek.: gravidita, gravidnosť ## ťarchavý (iba v ženskom rode ťarchavá; ktorá nosí plod, ktorá bude rodiť; pren. i v mužskom rode), tehotný, samodruhý, fraz.: v druhom stave, v inom stave, v požehnanom stave: je v druhom stave, lek. gravidný: ťarchavá, tehotná, samodruhá, gravidná žena, expr. obťažkaný, nár.: hrubý, ťaršený ## tarifa pozri sadzba ## tarkastý pozri strakatý 1, pestrý 1 ## tarkavý pozri strakatý 1, pestrý 1 ## ťaršený pozri ťarchavý ## taršuľa pozri taška ## tartas pozri krik ## tasať pozri biť 2 ## taška schránka s držadlami na nosenie vecí: nákupná taška, školská taška, kapsa: prehodiť si kapsu cez plece, kabela (väčšia taška): poštárska kabela, kabelka (príručná dámska taška): vytiahnuť z kabelky zrkadlo, aktovka (taška na spisy, knihy a pod.): kožená aktovka, hovor. diplomatka (ľahšia taška na spisy, knihy a pod.), tanistra (kožená alebo plátenná taška na dlhšom ramienku): tanistra plná jedla, torba, zried. torbica (taška nosená na chrbte alebo na pleci): vojenská torba, zastar. taršuľa [Hurban], hovor.: sieťovka, sieťka (sieťová nákupná taška): dať si nákup do sieťovky, do sieťky ## ťať 1. pozri sekať 1, rúbať 1 2. pozri biť 2 ## tata pozri otec 1 ## tatá pozri tra-ta-ta ## tátam pozri tamten ## tatíčko pozri otec 1 ## tatík pozri otec 1 ## tatko pozri otec 1 ## tato pozri otec 1 ## táto pozri ten 1 ## tátohľa pozri ten 1 ## tátoš pozri kôň 1 ## tatra auto značky Tatra, hovor. tatrovka ## tatrovka pozri tatra ## tatuško pozri otec 1 ## ťava veľké prežúvavé cudzokrajné zviera používané na nosenie nákladov: dvojhrbá ťava, dromedár (jednohrbá ťava) ## taverna pozri hostinec ## taviť sa pozri topiť sa ## tavon pozri von 1, von 2 ## taxa pozri poplatok ## taxatívny pozri úplný 1 ## taxátor pozri odhadca ## taxík nájomné auto: dať sa odviezť taxíkom, objednať taxi, zastar. autotaxi ## taxi nájomné auto: dať sa odviezť taxíkom, objednať taxi, zastar. autotaxi ## taxovať pozri hodnotiť ## ťažba pozri produkcia 1 ## taže pozri no 3 ## ťaženie pozri výprava ## ťažieť stávať sa ťažším, ťažkým, oťažievať, ťažknúť: hlava mu ťažela, oťažievala; brucho jej ťažklo, expr. ťažkavieť: viečka mu ťažkavejú ## ťažisko 1. pozri prostriedok 1 2. pozri podstata 3. pozri stredobod ## ťažiskový pozri základný ## ťažiť 1. získavať (zo zeme) prírodné bohatstvá, dobývať: ťažiť, dobývať naftu, nerasty, dolovať, rúbať: baníci dolujú, rúbu uhlie, bagrovať (získavať bagrom): bagrovať piesok, rašelinu, exploatovať: exploatovanie surovín 2. používať úplne vo svoj prospech, využívať: ťažiť z nešťastia iných, mať prospech, mať zisk: má prospech, zisk zo všetkého, čo podnikne, kniž. profitovať: najviac z vojny profitovali obchodníci, pejor. koristiť: koristia z dôvery kupujúcich 1. pozri trápiť 2. pozri tlačiť 3 ## ťažiť sa neos. nemať chuť, vôľu, silu a pod. niečo urobiť, leniť sa, nechcieť sa: ťaží, lení sa mu učiť; nechce sa mu vstať, expr. hnusiť sa: hnusí sa mu čo i len rukou pohnúť ## ťaživo pozri ťažko 3 ## ťaživý ktorý ťažko dolieha na psychiku človeka, ktorý vyvoláva tieseň, smútok, neistotu, obavy, tiesnivý, stiesňujúci, expr. gniavivý: noc prebdel v ťaživom, tiesnivom, gniavivom smútku; zasiahol ju tiesnivý, gniavivý, stiesňujúci pocit, pochmúrny, chmúrny, pošmúrny, skľučujúci, kniž. ponurý, kniž. zastar. ponurný: pochmúrna atmosféra, skľučujúce dojmy, zvieravý: zvieravá predtucha, dusivý, dusný: prerušiť dusivé, dusné ticho, deprimujúci, depresívny (vyvolávajúci depresiu): stále rozmýšľal o úniku z deprimujúceho, depresívneho prostredia liečebne, ubíjajúci, ťažký: podľahla ubíjajúcim, ťažkým myšlienkam; mať ťažké sny ## ťažkalovať si pozri sťažovať sa ## ťažkať podržaním, nadhadzovaním a pod. určovať približnú hmotnosť alebo odhadovať cenu niečoho, poťažkávať: ťažká, poťažkáva drahý šperk, vážiť (v ruke): balík prehadzuje z ruky do ruky, váži ho ## ťažkať si pozri sťažovať sa ## ťažkavieť pozri ťažieť ## ťažko 1. s veľkou váhou (op. ľahko), sťažka (op. zľahka): ťažko, sťažka dopadol na zem 2. s vypätím síl, s veľkým úsilím, s námahou, s prekážkami (op. ľahko), sťažka (op. zľahka), namáhavo: ťažko, sťažka sa zdvihol zo zeme; namáhavo kráčal hore schodmi, neľahko, obťažne, prácne: neľahko, obťažne, prácne dosiahol aj ten najmenší úspech, zaťažko: bolo mu ťažko, zaťažko odmietnuť pozvanie, úmorne, kniž.: trudno, trudne, expr.: lopotne, krvopotne, znojne, mozoľne: úmorne, trudno, lopotne sa šplhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozoľne robili až do noci, expr.: horko-ťažko, naveľa-naveľa: horko-ťažko, naveľa-naveľa si zvykol na nové prostredie, expr. terigavo (o pohybe): terigavo nastúpil do vlaku, zastar. hrubo [Šoltésová], nár. poťažky [Rázus], priťažko (príliš ťažko), expr. preťažko (veľmi ťažko), nesprávne perne pozri ťažký 3 3. s intenzívnym, obyč. negatívnym účinkom, vážne, silno, silne, veľmi: v zime ťažko, vážne ochorel; rozkladajúce mäso silno, veľmi páchne, ťaživo, tiesnivo, zle: takáto situácia na neho ťaživo, tiesnivo, zle dolieha, bolestne, bolestivo: bolestne, bolestivo znášal stratu otca, poet. ťažobne, zastar. ťažoblivo 4. nie rýchlo, pomaly, dlho, zdĺhavo: motor sa ťažko, pomaly rozbieha; taká rana sa ťažko, dlho, zdĺhavo hojí 5. pozri sotva 2 ## ťažkomyseľnosť pozri depresia 1 ## ťažkomyseľný pozri smutný, melancholický ## ťažkopádny 1. pozri ťarbavý 2 2. pozri ťarbavý 1, nešikovný 1 3. pozri kostrbatý 2, nedokonalý ## ťažkosť 1. pozri ťarcha 1 2. pozri starosť 1, trápenie ## ťažkotonážny pozri ťažký 1 ## ťažký 1. ktorý má veľkú hmotnosť, váhu (op. ľahký): nosiť ťažké vrecia, expr.: stokilový, stocentový (obyč. o človeku): stokilový, stocentový chlap, ťažkotonážny (veľmi ťažký, pren. expr. i o človeku): ťažkotonážny náklad, mohutný, masívny (ťažký a veľký): premiestňovať mohutné, masívne kamenné sochy; mohutné, masívne skaly, priťažký (priveľmi ťažký), pren. centový: centové okovy, zried. závažný: závažné kusy plátna [Kukučín] 2. ktorý je vyrobený z ťažkých materiálov (op. ľahký), masívny (pôsobiaci dojmom mohutnosti): ťažký, masívny zamatový záves; masívna železná brána, mohutný: mohutný starožitný nábytok, nevzdušný: ťažký, nevzdušný materiál 3. ktorý vyžaduje veľa úsilia, námahy, energie; ktorý je plný ťažkostí, komplikácií; svedčiaci o vynaloženom veľkom úsilí (op. ľahký), namáhavý, neľahký, obťažný: ťažká, namáhavá činnosť; zdolať neľahký, obťažný úsek cesty, úporný, húževnatý: úporný, húževnatý boj, náročný (op. nenáročný): náročné štúdium, náročná literatúra (op. ľahká), prácny (náročný na prácu, vyžadujúci veľa roboty, obyč. pedantnej, dôkladnej): prácne overovanie v kartotéke; zvolený spôsob kontroly je prácny (op. jednoduchý), sťažený (ktorý je iba dočasne ťažký alebo ktorý je ťažší ako pôvodný): sťažené pracovné podmienky, zložitý, komplikovaný, neriešiteľný, nezvládnuteľný, nesplniteľný (ťažký na zvládnutie, riešenie, splnenie; op. jednoduchý): zložitý, komplikovaný, neriešiteľný matematický príklad, pren. nestráviteľný (ťažký na vnímanie, pochopenie): nestráviteľný text, úmorný, únavný, vyčerpávajúci, vysiľujúci (ktorý spôsobuje únavu, odčerpáva sily): úmorný, únavný šport; vyčerpávajúce, vysiľujúce povolanie, tvrdý, expr. chlapský: tvrdá, chlapská práca, otrocký, expr.: lopotný, krvopotný, konský, expr. zried. potný, zried. potutvárny, expr. zried. mozoľnatý, pren. expr.: galejnícky, galejný: otrocká, lopotná, krvopotná, potná, potutvárna, mozoľnatá, galejnícka práca, krutý, neľudský, pren. expr.: psí, psovský (neúprosný a ťažký, nedôstojný človeka): krutý, neľudský, psí osud, kniž. sizyfovský (ťažký a nezmyselný, márny): sizyfovská robota, kniž. trudný, zried. trudnatý, horký, trpký, pren.: tŕnistý, tŕnitý (ťažký a nepríjemný, bolestný): mať trudný, trudnatý, horký, trpký život; dať sa na tŕni(s)tú púť, krušný (ťažký a smutný): prišli krušné časy, priťažký (priveľmi ťažký) 4. (o vzduchu) aký býva v uzavretom, nevetranom priestore (op. čerstvý), olovený, vydýchaný, nedýchateľný: omráčil ho ťažký, olovený, vydýchaný, nedýchateľný vzduch v miestnosti 5. pozri veľký, vážny 4 6. pozri ťaživý 7. pozri dôležitý 2, veľký ## ťažoba pozri mdloba, slabosť 1 ## ťažobiť si pozri sťažovať sa ## ťažoblivo pozri ťažko 3 ## ťažoblivý pozri žalostný 1 ## ťažobne pozri ťažko 3 ## team pozri skupina 2 ## teáter 1. pozri divadlo 1 2. pozri príhoda ## teatrálny pozri strojený ## tečovať pozri dotknúť sa 1 ## teda 1. konštatuje alebo komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia, tak, slovom, skrátka: teda, tak si už uvedomuješ, čo si spravil; slovom, skrátka, musíš sa rozhodnúť, jednoducho, prosto, proste: správa sa jednoducho, prosto ako slobodný mládenec, nuž: nuž, mal by sa nad tým zamyslieť, raz, konečne: buďte už raz, konečne ticho, už, potom, takrečeno: a ako to už potom, takrečeno býva, nešťastie nechodí samo, kniž. ergo: ergo, zajtra sa stretneme, zastar. tedy 2. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; uvádza vysvetlenie k textu alebo vypočítavanie, čiže: prišli aj naši, teda, čiže otec a mama, to jest (skr. t. j.), a to: najvyšší predstaviteľ štátu, t. j. prezident; rastú tam ihličnaté stromy, a to smreky, jedle, borovice, napríklad, ako (uvádzajú vysvetlenie alebo neúplné vypočítavanie): kôstkoviny, napríklad, ako čerešne, slivky, ringloty, majú šťavnatú dužinu, zastar. tedy 3. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah, a teda, preto, a preto, tak, a tak: je ešte mladý, (a) teda si to môže dovoliť; nemá nikoho, (a) preto, (a) tak si musí poradiť sama, nuž: išli iní, nuž išiel aj on, i: prišla noc, i museli skončiť, zastar. tedy 4. pozri no 3 ## tedy pozri teda 1 ## téglik nádobka na farmaceutické, kozmetické alebo potravinárske výrobky: krém sa predáva v téglikoch, nespis. kelímok ## tehlovo pozri červeno ## tehlovočervený pozri červený ## tehlový pozri červený ## tehotenstvo pozri ťarchavosť ## tehotnosť pozri ťarchavosť ## tehotný pozri ťarchavý ## techa pozri útecha ## techtle-mechtle pozri úklady ## tekať pozri behať, blúdiť 1 ## tekutina pozri kvapalina ## tekutý ktorý má schopnosť tiecť, tečúci, kvapalný (o fyzikálnych látkach, veličinách): tekuté, kvapalné skupenstvo; tekutý, kvapalný plyn, liaty (ktorý sa leje): liaty betón, liate cesto ## tekvica 1. popínavá rastlina s veľkými dužinatými plodmi; plod tejto rastliny, nár. dyňa 2. pozri hlava 1 ## teľatník pozri stajňa ## telefón pozri telefonát ## telefonát telefonické spojenie, hovor. telefón: máte u nás telefonát, telefón, hovor: medzimestský hovor ## telefonovať pozri volať 4 ## telegraficky pozri rýchlo ## telegrafický pozri rýchly, stručný ## telemeter optický prístroj na meranie vzdialenosti, diaľkomer ## teleskop pozri ďalekohľad ## telesný 1. ktorý sa týka tela (op. duševný, psychický), fyzický: pociťovať telesné, fyzické vyčerpanie; znášať telesnú, fyzickú bolesť, odb. somatický: somatické príznaky, somatický vek, manuálny, ručný (založený na využívaní fyzickej sily človeka): manuálna, ručná práca 2. pozri pohlavný ## teleso pozri súbor 2, zbor 2 ## telivo pozri telo ## telnatosť pozri tučnota ## telnatý pozri tučný 1 ## teľný pozri brezivý ## telo živý organizmus, najmä vo svojej vonkajšej podobe a prejavoch; odb. podstatná časť niečoho, kniž. korpus: kríž s korpusom; telo, korpus lode, hovor. pejor. telivo (veľké ľudské telo) ## telocvik telesný pohyb zameraný na otužovanie, gymnastika: ranný telocvik, ranná gymnastika, cvičenie: cvičenie na náradí ## teloveda pozri somatológia ## telový pozri béžový ## telovýchova uvedomená starostlivosť o rozvoj telesnej zdatnosti, zastar. fyzkultúra ## teľpis pozri hlupák ## téma obsahové zacielenie umeleckého alebo vedeckého diela; to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: témou diela je vojna, námet: to je dobrý námet na film, látka: látka na rozmýšľanie, myšlienka, idea: hlavná myšlienka, idea románu, téza (stručne vyjadrená hlavná myšlienka): tézy prednášky, tematika (súhrn tém): drámy s tematikou vzťahu muža a ženy, predmet, objekt: predmet rozhovoru, objekt výskumu ## tematický sledujúci istú myšlienku, tému, programový: tematický, programový zájazd ## tematika pozri téma ## temä 1. pozri temeno 1 2. pozri vrchol 1 ## temeno 1. vrchná časť hlavy: holé temeno, star. alebo poet. temä, hovor. vrchhlava: čiapka na vrchhlave 2. pozri vrchol 1 ## temer 1. pozri takmer, pomaly 4, približne 1, približne 2 2. pozri sotva 1 ## temian pozri kadidlo ## temne pozri čierno 2, tmavo ## temnica pozri väznica ## temnieť pozri tmavnúť ## temnieť sa pozri tmavieť sa ## temnistý pozri tmavý 2 ## temno 1. pozri čierno 2, tmavo 2. pozri nejasný, záhadný 1 3. pozri hlboký, tlmený 1. pozri tma 1 2. pozri záhada 1 3. pozri útlak 4. pozri zaostalosť ## temnobelasý pozri modrý ## temnočervený pozri červený ## temnomodrý pozri modrý ## temnosť 1. pozri tma 1 2. pozri záhada 1 3. pozri zlo ## temnosvit pozri šero ## temnota 1. pozri tma 1 2. pozri záhada 1 3. pozri útlak 4. pozri zaostalosť ## temnovlasý pozri tmavovlasý ## temnozelený pozri zelený ## temnozraký pozri tmavooký ## temný 1. pozri tmavý 1, tmavý 2 2. pozri nejasný 1, záhadný 1 3. pozri zaostalý 4. pozri smutný 5. pozri hlboký 4, tlmený 6. pozri zlý 1 ## temovať pozri pritužovať ## temperament pozri povaha 1 ## temperamentný ktorý má temperament; ktorý reaguje veľmi spontánne, bezprostredne, obyč. aj prudko; svedčiaci o tom, ohnivý, vášnivý, náruživý: temperamentná, ohnivá žena; stisk ruky prezrádzal ohnivú, vášnivú, náruživú osobnosť, živelný, nespútaný: živelné, nespútané prejavy; živelné, nespútané správanie, vitálny, vervný (plný životnej sily, elánu): vitálny, vervný človek, bujný, bujarý (plný neovládateľnej životnej sily): bujní, bujarí mladíci, dynamický, živý: dynamický, živý tanec; byť veľmi živý, prudký, impulzívny: prudká, impulzívna povaha; prudké, impulzívne gestá, nesprávne horkokrvný ## temperatúra pozri teplota 1 ## temperovaný pozri mierny 1 ## temperovať mierne zvyšovať teplotu niečoho, zahrievať, zohrievať, ohrievať: temperovať, (z)ohrievať vzduch, kúriť: v dome sa ešte nekúri, prikurovať (dodatočne): treba prikurovať ohrievačom, skujňovať (zmäkčovať železo na obrábanie) ## tempo 1. rýchly pohyb: nasadiť tempo, rýchlosť (rýchle tempo): s rýchlosťou niečo zariadiť, hovor. švung: prísť do švungu 2. rytmický pohyb pri istej činnosti, rytmus: tancovať v pomalom tempe, rytme, záber (pri plávaní): urobil niekoľko temp, záberov ## temporálny pozri časový 1 ## temrava pozri šero, tma 1 ## temravieť pozri tmavnúť ## temravý pozri tmavý 2 ## ten 1. ukazuje na osobu alebo vec v blízkosti hovoriaceho, tento, táto, toto: prosím si ten, tento oblek, tú, túto sukňu, tento tu, táto tu, toto to, ten tu, tá tu, to tu, tuto ten, tuto tá, tuto to, tento tuto, táto tuto, toto tuto, hovor.: tu ten, tu tá, tu to, tuto tento, tuto táto, tuto toto, expr.: tenhľa, táhľa, tohľa, tentohľa, tátohľa, totohľa: ten(to) tu sa mi nepáči; tu(to) ten sa začal biť, nár. toten, totá 2. označuje osobu, zviera alebo vec, ktoré sa v dialógu nezúčastňujú, o ktorých už bola reč alebo ktoré sú dostatočne určené situáciou, on, ona, ono: chcel som priateľovi pomôcť, ale ten, ale on moju pomoc odmietol 3. pozri tamten ## tá 1. ukazuje na osobu alebo vec v blízkosti hovoriaceho, tento, táto, toto: prosím si ten, tento oblek, tú, túto sukňu, tento tu, táto tu, toto to, ten tu, tá tu, to tu, tuto ten, tuto tá, tuto to, tento tuto, táto tuto, toto tuto, hovor.: tu ten, tu tá, tu to, tuto tento, tuto táto, tuto toto, expr.: tenhľa, táhľa, tohľa, tentohľa, tátohľa, totohľa: ten(to) tu sa mi nepáči; tu(to) ten sa začal biť, nár. toten, totá 2. označuje osobu, zviera alebo vec, ktoré sa v dialógu nezúčastňujú, o ktorých už bola reč alebo ktoré sú dostatočne určené situáciou, on, ona, ono: chcel som priateľovi pomôcť, ale ten, ale on moju pomoc odmietol 3. pozri tamten ## to 1. ukazuje na osobu alebo vec v blízkosti hovoriaceho, tento, táto, toto: prosím si ten, tento oblek, tú, túto sukňu, tento tu, táto tu, toto to, ten tu, tá tu, to tu, tuto ten, tuto tá, tuto to, tento tuto, táto tuto, toto tuto, hovor.: tu ten, tu tá, tu to, tuto tento, tuto táto, tuto toto, expr.: tenhľa, táhľa, tohľa, tentohľa, tátohľa, totohľa: ten(to) tu sa mi nepáči; tu(to) ten sa začal biť, nár. toten, totá 2. označuje osobu, zviera alebo vec, ktoré sa v dialógu nezúčastňujú, o ktorých už bola reč alebo ktoré sú dostatočne určené situáciou, on, ona, ono: chcel som priateľovi pomôcť, ale ten, ale on moju pomoc odmietol 3. pozri tamten ## tenčiť sa pozri zmenšiť sa ## tendencia 1. usilovanie sa uplatniť isté myšlienky, názory a pod.: článok má mravoučné tendencie, zámer: politické zámery, cieľ: všeľudský cieľ, úsilie, snaha: je tu úsilie, snaha ovplyvniť výsledok zápasu 2. smer, ktorým postupuje istý jav, sklon: má tendenciu, sklon k alkoholizmu, náklonnosť, náchylnosť, dispozícia: dedičná náklonnosť, dispozícia na niečo, kniž. trend: vývinový trend ## tendenciózny pozri tendenčný ## tendenčný ktorý sleduje istú tendenciu, istý cieľ; ktorý je podriadený určitému zámeru, úsiliu, kniž. poplatný: tendenčná, poplatná literatúra, kniž. zastar. tendenciózny [Mráz], jednostranný, skreslený (nie dosť objektívny vzhľadom na zámer): jednostranné hodnotenie; jednostranný prístup; tendenčný, skreslený obraz o situácii; skreslené hodnotenie ## tendovať pozri smerovať 3 ## tenhľa pozri ten 1 ## ten istý pozri rovnaký, zhodný, spoločný ## tenknúť pozri zmenšiť sa ## tenko 1. s malou hrúbkou, na malú hrúbku, na tenké kúsky (op. hrubo), natenko, pís. i na tenko (op. nahrubo): tenko, natenko natretý chlieb; tenko, natenko nakrájať salámu, ľahko, slabo: do vrchov odišli ľahko, slabo oblečení, expr.: tenučko, tenunko, tenulinko, tenuško, natenučko, natenunko, natenulinko, natenuško, pís. i na tenučko atď: (na)tenučko, (na)tenulinko vyvaľkané cesto 2. (o zvuku) s vysoko, obyč. slabo znejúcim tónom, fistulovo: spieva tenko, fistulovo, expr.: tenučko, tenunko, tenulinko, tenuško: komár mi tenučko, tenunko píska okolo ucha pozri tenký 3 3. pozri tenký 2 ## tenký 1. ktorý má malú hrúbku (op. hrubý): tenká knižka, tenká doska, úzky (op. široký): úzka štrbina, nitkovitý, niťovitý (tenký ako niť): nitkovitý vlas, niťovité rezance, slabý (tenký a málo pevný, silný): ľad je slabý; krátky rukáv odkryl jej slabé, tenké rúčky, štíhly, chudý: štíhle, chudé nohy; štíhly, chudý krk, jemný, ľahký (obyč. o látke, tkanine): jemný, ľahký mušelín, expr.: tenučký, tenušký, tenunký, tenulinký, pretenký, pretenučký (veľmi tenký), pritenký (príliš tenký) 2. expr. (o človeku) ktorého postava má v obvode malé rozmery, ktorý nie je tučný, chudý, štíhly (op. tučný, tlstý): tenké, chudé dievča; v páse je tenká, štíhla, vytiahnutý (ktorý prudko vyrástol; vysoký a úzky): vytiahnutý chlapec, útly, šťúply (tenký a drobný; op. robustný): útla, šťúpla postava, expr.: tenučký, tenušký, tenunký, tenulinký, pretenučký (veľmi tenký), expr.: šťúplučký, šťúplušký (veľmi šťúply), pritenký (príliš tenký) 3. ktorý znie vysoko a obyčajne nie je veľmi silný (o zvuku; op. hrubý), vysoký (op. hlboký): zaznel tenký, vysoký tón píšťalky; slabý, jemný, ševelivý (tenký a málo zvučný, nevýrazný): ozvala sa slabým, jemným, ševelivým hláskom, pípavý, piskľavý: pípavý, piskľavý zvuk, expr.: tenučký, tenušký, tenunký, tenulinký, pretenučký (veľmi tenký) 4. pozri slabý 2, slabý 3, biedny 2 ## tenor 1. pozri tenorista 2. pozri zmysel 1 ## tenorista spevák spievajúci vysokým hlasom, hovor. tenor ## tentam pozri tamten ## tento pozri ten 1 ## tentohľa pozri ten 1 ## tentoraz pozri teraz 1 ## tentovať sa pozri okolkovať ## tentušiť pozri biť 2, škrtiť 1 ## tenučko pozri tenko 1, tenko 2 ## tenunko pozri tenko 1, tenko 2 ## tenuško pozri tenko 1, tenko 2 ## tenulinko pozri tenko 1, tenko 2 ## tenučký pozri tenký 1, tenký 2, tenký 3 ## tenušký pozri tenký 1, tenký 2, tenký 3 ## tenunký pozri tenký 1, tenký 2, tenký 3 ## tenulinký pozri tenký 1, tenký 2, tenký 3 ## tenúť pozri plávať ## tenzia pozri tlak 1 ## teológ odborník v teológii, poslucháč teológie, bohoslovec ## teológia náuka o Bohu, bohoslovie, zastar. bohoveda ## teoréma pozri poučenie 1 ## teoretický pozri akademický 2, kabinetný 1, abstraktný 1 ## teória pozri náuka ## tep pozri pulz, tlkot ## tepať 1. pozri kovať 1 2. pozri pulzovať ## teperiť expr. s námahou niesť alebo ťahať (obyč. niečo ťažké), expr.: vliecť, terigať, trepať: teperia, vlečú batoh bielizne; kam terigajú, trepú tú skriňu, expr.: pratať, štverať: pratal, štveral kufor až pred dvere, expr.: repetiť, redigať, štragať: klavír repetia po schodoch, expr.: ťahať sa, naťahovať sa, mordovať sa, molestovať sa, namáhať sa (s niečím ťažkým): ťahá sa s balíkom na stanicu, nár. teružiť ## teperiť sa pozri ísť 1 ## tepich pozri pokrovec 1 ## teplastý pozri teplý 1 ## teplistý pozri teplý 1 ## teplica pozri prameň 1 ## teplo pozri pohoda 1 ## teplomer prístroj na meranie teploty: teplomer ukazuje 37°C, odb. termometer ## teplomet pozri ohrievač ## teplomilný ktorý potrebuje na rast teplé podnebie, odb. termofilný: teplomilné, termofilné rastliny; teplomilný, termofilný ráz vegetácie ## teploš pozri homosexuál ## teplota 1. miera tepelného stavu hmoty, temperatúra: pokles dennej teploty, temperatúry 2. hovor. zvýšenie tepelného stavu tela od 37°C: mať teplotu, horúčka (telesná teplota nad 38°C) 3. pozri neha ## teplučký pozri teplý 1 ## teplušký pozri teplý 1 ## teplunký pozri teplý 1 ## teplulinký pozri teplý 1 ## teplý 1. vyvolávajúci pocit tepla (op. chladný, studený): teplá polievka, teplý vzduch, hrejivý (ktorý príjemné hreje): hrejivé lúče slnka, hrejivá kožušina, preteplený (prestúpený teplom): preteplené obilie, preteplená bielizeň, vlažný, hovor. letný (mierne teplý; obyč. o tekutine, ktorá nie je horúca): vlažné mlieko; vlažná, letná voda, vlahý (príjemne teplý a mierne vlhký): vlahý letný večer, vlahý vánok, rozohriaty, horúci (veľmi teplý): rozohriata, horúca rúra; horúci deň, zried.: teplastý, teplistý [Zúbek, Rysuľa], expr.: teplučký, teplušký, teplunký, teplulinký; odb. termálny (obsahujúci teplú vodu): termálne kúpalisko; termálny liečivý prameň, varený: varená strava (op. studená) pozri horúci 2. pozri útulný 3. pozri milý, nežný 4. pozri homosexuálny pozri homosexuál ## tepna cieva odvádzajúca okysličenú krv zo srdca do tela, artéria: podviazať tepnu, artériu na ruke ## tepot pozri tlkot, pulz ## tepotať pozri pulzovať ## tér pozri decht ## terajší pozri súčasný 1 ## terajšok pozri dnešok 2 ## terapeut pozri lekár ## terapia pozri liečba ## terasovitý pozri stupňovitý 1 ## teraz 1. v tejto chvíli, v tomto čase, v súčasnosti; v tomto prípade (op. potom), nateraz: teraz, nateraz si musíme pomôcť sami, momentálne, zastar. momentánne: momentálne sa mu darí, hneď, ihneď, okamžite: dohodu musia podpísať hneď, ihneď, okamžite, dnes, hovor. dneska: dnes, dneska by sa už také niečo nemalo stávať, zatiaľ: teraz, zatiaľ som tu ešte ja pánom, tentoraz: tentoraz sa pomýlil, nár.: včuľ [F. Hečko], včuleky, fraz. hneď a zaraz 2. vyjadruje okamžité nastúpenie deja, už: Keď zakričím, vybehneš! – Teraz! Už! 3. pozri práve 1 ## tercián pozri tretiak 1 ## terciér pozri treťohory ## terč pozri cieľ 2 ## teremtetovať pozri kliať, hrešiť 1 ## terigať pozri teperiť, vliecť 2 ## terigať sa pozri ísť 1 ## terigavo pozri ťažko 2 ## teritórium pozri územie ## termálny pozri teplý 1 ## termín pozri čas 1 pozri pomenovanie ## terminológia súhrn názvov istého vedného alebo pracovného odboru, názvoslovie: odborná, matematická terminológia; odborné, matematické názvoslovie, nomenklatúra (systematický súbor názvov) ## termofilný pozri teplomilný ## termometer pozri teplomer ## termy pozri prameň 1 ## terno pozri šťastie 2, úspech ## teror pozri násilie 1, násilie 2 ## terorista pozri násilník ## terorizmus pozri násilie 1, násilie 2 ## terorizovať pozri prenasledovať 2, utláčať 2 ## teružiť pozri teperiť ## teružiť sa pozri ísť 1 ## tesák 1. pozri nôž 2. pozri zub ## tesať pozri kresať 1 ## tesklivý pozri clivý ## teskniť pozri smútiť ## teskný pozri clivý ## tesne 1. veľmi blízko (miestne i časovo), bezprostredne, celkom, priamo, priam: chata stojí tesne, bezprostredne pri jazere; prešli celkom, priamo pri plote, hneď, ihneď: hneď, ihneď za nami prišli aj ostatní, úzko: jednotlivé kapitoly na seba tesne, úzko nadväzujú, expr.: tesnučko, tesnunko, tesnulinko: stáli tesnučko, tesnulinko pri sebe 2. tak, aby niečo veľmi priliehalo k niečomu, natesno, pís. i na tesno, zastaráv. tesno: tesne, natesno upchať škáry, expr.: tesnučko, tesnunko, tesnulinko, natesnučko, natesnunko, natesnulinko, pís. i na tesnučko atď.: tesnučko, (na)tesnunko poukladať knihy do poličky 3. pozri tesný 1, tesný 2 ## tesnina pozri tiesňava ## tesniť 1. robiť tesným, tesne uzatvárať, utesňovať: obloky treba na zimu dobre tesniť, utesňovať 2. pozri priliehať 1 ## tesno pozri tesne 2 ## tesnopis pozri stenografia ## tesnopisec pozri stenograf ## tesnučko pozri tesne 1, tesne 2 ## tesnunko pozri tesne 1, tesne 2 ## tesnulinko pozri tesne 1, tesne 2 ## tesný 1. ktorý má menšiu veľkosť, ako je potrebné; ktorý obopína telo alebo niektoré jeho časti; ktorý nie je dosť pohodlný (op. voľný), priliehavý, hovor.: obtiahnutý, vypasovaný, pasentný: nosí tesné, priliehavé sukne; obtiahnuté, vypasované, pasentné nohavice, kniž. upätý, zried. upiaty [Jesenská], úzky (op. široký), malý (op. veľký): kabát mu je v pleciach úzky; topánky sú mi už malé, expr. tesnučký, tesnunký, tesnulinký 2. ktorý dobre prilieha; ktorý nič neprepúšťa, nepriepustný, nepriedušný, hermetický: tesný, nepriepustný ventil; tesný, nepriepustný, nepriedušný, hermetický uzáver, expr. tesnučký, tesnunký, tesnulinký 3. ktorý je málo priestranný, malý (op. veľký, priestranný): celá rodina sa tlačí v jednej tesnej, malej izbe, úzky (op. široký, priestranný): tesné, úzke benátske uličky, stiesnený: deprimovali ju stiesnené priestory podkrovného bytu 4. pozri blízky 2, úzky 2, úzky 3 ## test pozri skúška 1, skúška 2 ## tesť pozri svokor ## testament písomný prejav vôle, ktorým si závetca ustanoví dedičov, závet: otec nezanechal testament, závet, posledná vôľa ## testátor pozri poručiteľ ## testiná pozri svokra ## tešiť 1. spôsobovať radosť, poskytovať potešenie, blažiť, oblažovať, potešovať, obšťastňovať: tešilo, blažilo, potešovalo ho vedomie úspechu; dar ho dlho obšťastňoval, baviť, zaujímať, hovor. interesovať (prinášať potešenie, vzbudzovať záujem): baví ho šport; nič ho nebaví, nezaujíma, upútavať: všetko nové ho upútava, lahodiť (spôsobovať lahodný pocit): reč mu lahodí 2. poskytovať útechu v žiali, v nešťastí a pod., potešovať, utešovať: kamaráti ho tešia, potešujú, utešujú, že sa uzdraví ## tešiť sa 1. prežívať radosť, mať potešenie z niečoho, mať radosť, byť rád, radovať sa: tešiť sa z detí, mať radosť z víťazstva; je rád, raduje sa, že sa mu robota podarila, byť natešený, byť rozradostený, byť naradostený: deti sú natešené, rozradostené, že sa blížia prázdniny, zried. radostiť sa, kniž. alebo expr.: plesať, jasať (prejavovať, prežívať veľkú radosť): celý štadión plesá, jasá, hovor. expr.: výskať, ujúkať (tešiť sa výskaním): nebudete nad tým ujúkať, veseliť sa (prejavovať radosť veselím, zábavou): všetci sa tešia, veselia, vyžívať sa (zlomyseľne sa tešiť z niečoho): vyžíva sa na cudzom nešťastí 2. nachádzať útechu v niečom, utešovať sa, potešovať sa: tešili sa, utešovali sa nádejou, že sa to raz skončí 3. mať niečoho dostatok, požívať, mať: tešiť sa úcte, slobode; požívať, mať úctu, slobodu ## tešiteľ pozri potešovateľ ## tešla pozri sekera ## tešlica pozri sekera ## teta otcova alebo matkina sestra; dospelá osoba vôbec, tetka: ísť na prázdniny k tete, k tetke; príde k nám susedovie teta, tetka, hypok.: tetuška, tetuľka, stryná (manželka otcovho brata), zastaráv. ujčiná (manželka matkinho brata) ## tetka pozri teta ## tetraéder pozri štvorsten ## tetragón pozri štvoruholník ## tetuľka pozri teta ## tetuška pozri teta ## texasky praktické nohavice z kepra, džínsy, rifle: nosiť texasky, džínsy, rifle ## textil pozri tkanina ## textúra pozri systém ## téza pozri zásada, téma ## tézovitý pozri heslovitý, stručný ## tfi napodobňuje zvuk pri odpľutí, naznačuje odpľutie; vyjadruje opovrhovanie, pohŕdanie, zhnusenie, odpor, tfí, ťfi, ťfí, tfuj, ťfú: tfi, tfuj, odpľul si na zem; tfí, tfuj, to je ale bezočivosť, ph (vyjadruje opovrhovanie): ph, ale si sa vyznamenal, fuj, pfuj (vyjadruje zhnusenie, odpor): fuj, pfuj, tu niečo smrdí ## tfuj pozri tfi ## ťh pozri ph ## ťha pozri ph ## thí 1. pozri fíha 2. pozri ph ## ťhí 1. pozri fíha 2. pozri ph ## thriller pozri napinák 1 ## tchor pozri špinavec 1 ## tí pozri fíha ## tiahly pozri rozvláčny 1, pomalý 1 ## tiahnuť 1. ísť vo väčšom počte alebo v skupine: ľudia tiahnu k vode, vojsko tiahne do mesta, uberať sa (zvoľna), putovať: zástup sa uberal ďalej; kočovníci putovali púšťou, valiť sa, expr.: hrnúť sa, sypať sa: mládež sa valila, hrnula, sypala z kina, expr. hnať sa (rýchlo): dav sa ženie námestím, prúdiť (jedným smerom): po nábreží prúdia turisti 2. pozri sťahovať sa 3. pozri viať 1, šíriť sa 2 4. pozri pútať 2 5. pozri ťahať 2 ## tiahnuť sa 1. pozri vinúť sa 3, pokračovať 3 2. pozri šíriť sa 2 3. pozri vliecť sa 2 ## tiapať pozri ísť 1 ## tiara pozri koruna 1 ## tidlikať pozri štebotať, trilkovať ## tiecť 1. (o tekutých látkach) pohybovať sa v nepretržitom prúde, prúdiť: voda v rieke pokojne tečie, prúdi; krv v žilách prúdi, liať sa (silným prúdom): mlieko sa leje z kanvy, expr. cediť sa, kniž. rinúť sa (v množstve): krv sa rinie z rán, roniť sa (tiecť po kvapkách): slzy sa dieťaťu ronili z očí, stekať (zhora dolu alebo dovedna): z očí mu stekajú slzy; potôčiky stekajú do jedného prúdu, vytekať (tiecť odniekiaľ): zo stromu vyteká smola, kniž. plynúť (zvoľna): Dunaj ticho plynie, kniž. kanúť (obyč. po kvapkách): slzy jej kanú po tvári, expr.: cícerkať, čurčať (tenkým prúdom, cícerkom): zo žľabu cícerká, čurčí voda, žblnkotať, žblnkať, zurkotať, expr.: zurčať, žurčať, zurkať, čurkotať (pri pohybe tekutiny vydávať hlasný zvuk): potok žblnkoce, zurkoce, čurkoce, crčať, crkať, cvrčať, cvrkať, cvŕkať, expr.: curkať, crkotať (tenkým a hlasným, niekedy aj prerušovaným prúdom): mlieko crčí, c(v)ŕka do šechtára, nár.: cechtiť (sa), cechtať (tiecť cícerkom), expr.: hrčať, hrkotať (prudko): za domom hrčí rozvodnený potok 2. pozri míňať sa 2, plynúť 1 3. pozri zatekať ## tielko pozri tričko ## tieň 1. obraz vrhaný osvetleným telesom; priestor, ktorý nie je priamo osvetlený, tôňa: stromy vrhajú tiene, tône; vyhľadávať tôňu, chládok: ľahnúť si do chládku, expr.: tieňava, tôňava (tienisté miesto): záhradná tieňava, tôňava 2. záporná stránka niečoho, tôňa: tiene umeleckého života, tôňa minulosti, negatívum, zápor, mínus: hovoriť iba o negatívach, mínusoch reformy 3. pozri náznak ## tieňava pozri tieň 1 ## tienistý 1. ktorý poskytuje tieň, tônistý, tônivý: oddýchol si v tienistom, tônistom parku; prechádzal sa tônistou alejou, zastar. tienny [Šoltésová] pozri tmavý 2. pozri nepríjemný ## tieniť pozri cloniť ## tienny 1. pozri tienistý 1 2. pozri nepríjemný ## tieňovať pozri tónovať ## tieseň 1. pozri nedostatok 2 2. pozri depresia 1, strach, starosť 1 ## tiesňava úzke, tesné miesto, obyč. v prírode, tesnina: kamenná tiesňava, tesnina, tiesnina [Felix], úžľabina, úžľabie (úzke údolie): hlboká úžľabina, úvalina, jamina, úžina (úzky priestor zovretý pohorím): išli skalnou úžinou, kaňon (hlboké a strmé riečne údolie zovreté skalami), zried. úžľab [Podjavorinská] ## tiesnina pozri tiesňava ## tiesniť 1. pozri tlačiť 3 2. pozri skľučovať, trápiť ## tiesniť sa pozri tlačiť sa 2 ## tiesnivo pozri ťažko 3 ## tiesnivý pozri ťaživý, skľučujúci, nepríjemný ## tiesňový pozri núdzový ## tiež pozri aj 2, takisto 2 ## tiežodborník pejor. zdanlivý odborník, kniž. kváziodborník ## tiežumelec pejor. zdanlivý umelec, kniž. kváziumelec ## tíha pozri fíha ## tíchnuť stávať sa tichým, nehlučným, pokojným, tíšiť sa, utíchať, stíchať, utišovať sa: vonku všetko tíchne, utícha, stícha; vietor sa už tíši, utišuje, mĺknuť, umĺkať, zmĺkať (stávať sa mĺkvym, zamĺknutým): keď ide okolo, ľudia mĺknu, umĺkajú, zmĺkajú, ustávať, prestávať (o prírodných javoch, o deji): vietor, dážď ustáva, prestáva; plač dieťaťa pomaly prestával, usedať (prestávať pôsobiť): hnev usedá, mrieť, zamierať (náhle prestávať): hlas mu od hrôzy zamiera, upokojovať sa (stávať sa pokojným): more tíchne, upokojuje sa pozri slabnúť ## ticho 1. nevydávajúc alebo nespôsobujúc nijaký zvuk; vydávajúc alebo spôsobujúc veľmi slabý zvuk (op. hlasno), potichu: ticho, potichu sa zakrádal po chodbe; ticho, potichu sa rozprávali až do polnoci, nečujne, nehlučne, bezhlučne, bezhrmotne: nečujne, nehlučne sa priblížil ku skupinke; motor beží bezhlučne, bezhrmotne, bezhlasne, bezzvučne, nehlasne, nezvučne: auto išlo dolu kopcom bezhlasne, bezzvučne s vypnutým motorom; nehlasne, nezvučne pohybovala perami, nepočuteľne: lietadlo nepočuteľne preletelo v obrovskej výške, šeptom, šepkom, pošepky, hovor. pošušky (o rozprávaní): šeptom, pošepky jej čosi vravel, tlmene, pridusene: tlmene, pridusene na nás zavolal, hud. piano, expr.: tíško, tichučko, tichunko, tichulinko, potichučky, potichunky, potíšku, nár. potíšky: tíško, tichučko zavrel dvere; tichunko, potichučky vyjsť z miestnosti, zastar.: neslyšne, neslyšateľne, nesprávne sticha 2. nič nehovoriac, nepovediac ani slovo, potichu, bez slova: ticho, potichu, bez slova sedeli až do rána, mlčky, mlčanlivo, zried. pomlčky: chvíľu mlčky, mlčanlivo stáli nad hrobom, nemo, mĺkvo, zamĺknuto, zmĺknuto: nemo, mĺkvo, zamĺknuto hľadel za odchádzajúcimi, expr.: tíško, tichučko, tichunko, tichulinko, potichučky, potichunky, expr. zried. čušky, nár. expr. čučky 3. bez prudkého pohybu, pokojne: ležal ticho, pokojne, ani sa nepohol, nerozbúrene: rieka nerozbúrene, ticho tiekla dolinou, expr.: tíško, tichučko, tichunko, tichulinko 4. výzva na pokoj, utíšenie niekoho alebo niečoho, pokoj, pokojne: ticho, pokoj, pokojne, nič sa nedeje, čit, čt, pst: Ticho, čit, nechcem počuť ani slovo!, expr. ani muk, ani škrk, ani slovo: Ani muk, nech už nič nepočujem, hovor.: kuš, kušte (výzva psovi; trocha hrub. výzva ľuďom), nesprávne kľud stav bez zvuku, tíšina: večerné ticho; prerušiť ticho, tíšinu, tichosť: tichosť ulice, nemota (úplné ticho), mĺkvosť, poet.: mĺkvota [Rázus], tíš: podvečerná tíš, expr. alebo kniž. tíšava: naokolo sa rozhostila tíšava, expr. zried. tichota [Švantner], pokoj: nočný pokoj, mier, poet. mlk [Hviezdoslav] ## tichomorský ktorý súvisí s Tichým oceánom, ktorý sa v ňom nachádza, odb. pacifický: tichomorské, pacifické ostrovy; tichomorský, pacifický priestor ## tichosť pozri ticho, pokoj 3 ## tichota pozri ticho, pokoj 3 ## tichučko pozri ticho 1, šeptom ## tichunko pozri ticho 1, šeptom ## tichulinko pozri ticho 1, šeptom ## tichučký pozri tichý 1 ## tichunký pozri tichý 1 ## tichulinký pozri tichý 1 ## tichý 1. ktorý slabo znie, ktorý slabo počuť, bezhlasný, nehlasný (op. hlasný): tiché, bezhlasné, nehlasné otváranie brány, nečujný, nepočuteľný, nezvučný, zried.: bezzvučný, bezzvuký: nečujné, nepočuteľné kroky; nezvučná, bezzvučná, bezzvuká vrava, nehlučný (ktorý nerobí hluk): nehlučný chod motora, polohlasný, polohlasitý, tlmený, pritlmený, pridusený (ktorý nemá svoju prirodzenú zvukovú intenzitu; zoslabený): bol opatrný, preto hovoril polohlasnou rečou, tlmeným, priduseným hlasom, bezhlasý, bezhrmotný, expr.: tichučký, tichulinký, tichunký (veľmi tichý) 2. ktorý práve alebo už istý čas nehovorí, nevydáva nijaké zvuky; ktorý sa vyznačuje tým, že málo hovorí; ktorý má miernu povahu, mlčanlivý, mĺkvy, zamĺknutý, zastar. zamĺkly, bez slov: Čo si dnes taký tichý, mlčanlivý?; otec je tichý, mlčanlivý, mĺkvy, zamĺknutý človek; po smutnej správe zostali všetci zamĺknutí, zamĺkli, bez slov, málovravný, nevravný, nezhovorčivý (ktorý málo alebo nerád hovorí, ktorý býva zvyčajne ticho): málovravný, nevravný, nezhovorčivý chlapec, krotký, mierny, nevýbojný (ktorý sa vyznačuje miernosťou, pokojom): krotká, mierna, nevýbojná povaha, plachý, utiahnutý (tichý a nesmelý): plachá, utiahnutá dievčina 3. ktorý je ponorený do ticha; ktorý je v pokoji, bez pohybu, ruchu, hluku a pod.: tichá ulica (op. rušná), pokojný, nerušený: tichý, pokojný, nerušený večer; mal čas i vhodné prostredie na tiché, pokojné, nerušené rozjímanie, mierny: voda v jazere je tichá, mierna (op. búrlivá); mierne plynutie života, pren. mĺkvy, mlčanlivý, zamĺknutý, zamĺkly: mĺkvy dom; mlčanlivý, zamĺknutý les 4. pozri skrytý, nemý 5. pozri slabý 3 ## tikať vydávať pravidelný jemný zvuk (o hodinách), ťukať: hodiny tikajú, ťukajú ## tiket pozri lístok 2 ## tím pozri skupina 2, družstvo 2 ## timbre pozri farba 2 ## tímový pozri kolektívny ## tinktúra pozri výťažok 1 ## tinta pozri atrament ## tip 1. pozri odhad 2. pozri rada 1 ## tipovať pozri hádať 1 ## tip-top 1. pozri pekný 1, výborný 2. pozri výborne 1 ## tiráda pozri prejav 1 ## tirák pozri automobil ## tirolák pozri klobúk ## tisícerý pozri rozmanitý 1 ## tisícka pozri tisíckorunáčka ## tisíckorunáčka tisíckorunová bankovka, tisícka, hovor.: tisíckorunovka, tisícovka: odkladať tisíckorunáčky, tisícky, tisíckorunovky, tisícovky do banky ## tisíckorunovka pozri tisíckorunáčka ## tisíckrát 1. pozri tisícnásobne 1 2. pozri veľakrát ## tisícnásobne 1. vyjadruje násobenosť číslom tisíc, tisíckrát, tisíc ráz: tisícnásobne, tisíckrát, tisíc ráz zväčšený obraz bunky 2. pozri veľakrát ## tisícnásobný pozri viacnásobný 1 ## tisícorako pozri rozlične ## tisícoraký pozri rozmanitý 1 ## tisícovka pozri tisíckorunáčka ## tisíc ráz 1. pozri tisícnásobne 1 2. pozri veľakrát ## tisícročnica tisíce výročie, milénium: sláviť tisícročnicu, milénium založenia štátu ## tisíchlasý pozri mnohohlasný ## tískať pozri tlačiť 1 ## tiskať pozri tlačiť 1 ## tískať sa pozri tlačiť sa 1 ## tiskať sa pozri tlačiť sa 1 ## tisnúť 1. tlakom spôsobovať, aby sa niečo k niečomu tesne priblížilo, pritískať, pritláčať, tlačiť: tisne, pritíska, pritláča, tlačí si hlavu o dvere, vtláčať, vtískať, pchať (dovnútra, nasilu): vtláča, vtíska, pchá mu do ruky peniaz, strkať: strká do vrecka zvyšok jedla, tískať, tiskať: tíska tekvicu do vody 2. spôsobovať pevný dotyk (rukou alebo inou časťou tela), zvierať: úprimne mu tisne dlaň; pevne zviera pery, stláčať, stískať: stláča, stíska v ruke hračku 3. pozri tlačiť 2 ## tisnúť sa pozri tlačiť sa 1, ponúkať sa 1 ## tíš pozri ticho, pokoj 3 ## tíšava pozri ticho, pokoj 3 ## tíšina 1. pozri ticho, pokoj 3 2. pozri zátišie ## tíšiť 1. robiť pokojným, zmierňovať intenzitu citových prejavov niekoho, utišovať, upokojovať, chlácholiť: tíši, upokojuje, chlácholí rozhnevaného muža; utišuje ju sľubmi, expr.: čankať, čičíkať: čičíkajú nás nádejou, že zvíťazíme, kniž.: kojiť, ukájať (tíšiť telesné alebo duševné žiadosti): ukájať smäd, pud, zvedavosť, hovor. expr. pstkať (tíšiť intenzitu zvuku vyslovením citoslovca pst): pstká na dieťa 2. odstraňovať alebo zmenšovať niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity, prejavy, tlmiť, krotiť: tíšiť, tlmiť bolesť, smäd; krotiť hnev, smiech, mierniť, zmierňovať: mierni, zmierňuje sestrin žiaľ svojou prítomnosťou, chladiť, schládzať, schladzovať: tréner chladí, schladzuje chlapcovu zlosť, stišovať (intenzitu zvuku): tíši, stišuje hlas, expr. hasiť: hasiť jed, hnev, vášeň ## tíšiť sa pozri tíchnuť ## tíšivý pozri chlácholivý, upokojujúci ## tíško pozri ticho 1 ## titan pozri génius 1 ## titanský pozri veľký 1, obrovský ## titlať sa 1. pozri tlačiť sa 1 2. pozri babrať sa 2 ## titul 1. pozri hodnosť 2. pozri názov, záhlavie 1 3. pozri dôvod ## titulárny pozri čestný 2 ## titulný pozri predný 1, hlavný 1 ## titulok pozri názov ## titulovať pozri nazývať ## tizianový pozri hnedý, ryšavý ## tkanica pozri šnúra 1 ## tkanička pozri šnúra 1 ## tkanina látka zhotovená tkaním: vlnená tkanina, textil (výrobok z tkaniny): bytový textil, textílie: bavlnené textílie ## tkanivo biol. súbor buniek rovnakej stavby a funkcie, biol. pletivo: svalové tkanivo, pokožkové pletivo, anat.: väz (tuhé spojivové tkanivo medzi svalmi, kosťami), väzivo (mäkké spojivové tkanivo niektorých orgánov): tukové väzivo ## tkať prepletaním útku a osnovy zhotovovať tkaninu: tkať plátno, súkno, snovať, snuť (pripravovať osnovu na tkanie) ## tklivý pozri smutný, clivý ## tkvieť pozri spočívať 3 ## tlač 1. pracovný postup, pri ktorom sa prenáša písmo alebo iné znaky na papier alebo na iný materiál: chyba tlače, kníhtlač (tlačenie kníh): vynájdenie kníhtlače, hĺbkotlač (technika tlače z hĺbky), meditlač (tlačenie obrazov z medených platní), ofset (technika tlače z plochy, pri ktorej sa obraz prenáša na gumový valec a z neho na papier), fototlač, fototypia (spôsob fotomechanického rozmnožovania), typografia (technika tlače s použitím sadzby), xerografia (reprodukčná technika založená na elektrostatickom princípe) 2. periodicky vychádzajúce tlačové výrobky: odborná tlač, časopisy: obrázkové časopisy, noviny: čítať noviny, publikácie: vedecké publikácie, pejor. plátok (podradná tlač, najmä noviny) ## tlačenica zhluk tlačiacich sa ľudí: pri vlaku nastala tlačenica, predrať sa tlačenicou, nával (veľké nahromadenie ľudí): v obchodoch je nával, hovor. stisk: v tržnici bol stisk, expr. mrvenica: strhla sa mrvenica, expr.: mrvenisko [Skalka], motanica: stratiť sa v motanici, expr.: trma-vrma, kucapaca, skrumáž, socanica [Jesenská], zried. strk [Hviezdoslav] ## tlačenka mäsiarsky výrobok z nakrájaného vareného mäsa a vnútorností naliateho do širokého čreva alebo žalúdka, subšt. švankes, nár. dedo ## tlačiar odborník v tlačiarstve, v reprodukčnej technike, kníhtlačiar, typograf ## tlačiarstvo pozri polygrafia ## tlačidlo súčasť mechanizmu ovládaná stláčaním, gombík: tlačidlo, gombík na telefónnom prístroji, klapka (tlačidlo na zapájanie rozličných prístrojov): klapka prijímača ## tlačiť 1. tlakom pôsobiť na niečo, pritláčať: tlačiť ceruzu na papier, tlačiť na pedál, pritláčať pedál, tískať, tiskať, pritískať: tískať, pritískať si ruku na čelo, dláviť, gniaviť (pôsobiť hmotnosťou, tlakom na väčšiu plochu): dláviť zemiaky, gniaviť trávu, miagať, pučiť, mliaždiť (tlakom drviť): miagať, pučiť ovocie, šliapať (šliapaním tlačiť): šliapať kapustu pozri pchať 2. tlakom dávať do pohybu, tískať, tiskať, tisnúť: tlačí, tíska, tisne pred sebou káru; tlačí, tisne fúrik do kopca, potískať, potláčať, potlačovať, posúvať, pohýnať: potíska, pohýna, posúva páku od seba, postrkávať, postrkovať (tlačiť ľahkými nárazmi), subšt. šibovať 3. tesne obklopovať, a tým obmedzovať pohyb, spôsobovať bolesť a pod., tiesniť, zvierať, tiskať, tískať: golier ho tlačí, tiesni, zviera, tíska, stláčať: súper tlačí, stláča mužstvo do rohu ihriska, ťažiť: batoh ho ťaží pozri omínať 4. pozri trápiť, znepokojovať 5. pozri domŕzať, naliehať 6. pozri sádzať 2 ## tlačiť sa 1. tlakom si vynucovať priestor, tískať sa, tiskať sa, tisnúť sa: cestujúci sa bezohľadne tlačia, tískajú do vlaku; postavte sa do radu, netlačte, netisnite sa, natískať sa: natíska sa medzi ostatných, pretláčať sa, obyč. pejor.: pchať sa, džgať sa: deti sa pretláčajú dopredu, pchajú sa, džgajú sa do lavíc, strkať sa: strká sa do prvého radu, expr. titlať sa: hmla sa title pod kabát, expr. trepať sa: Netrepte sa sem! 2. mať nedostatok priestoru, tiesniť sa, stískať sa, tisnúť sa, miesiť sa, expr. miagať sa: tlačia sa, tiesnia sa v jednej izbe; na štadióne sa tisnú tisícky ľudí; miagať sa vo vlaku, expr. dusiť sa: všetci sa dusia v jednej komore 3. tlakom bezprostredne pôsobiť na niečo, tesne sa približovať, pritláčať sa, pritískať sa, tisnúť sa: tlačiť sa, pritláčať sa k múru; pritíska sa, tisne sa k sestre, túliť sa, prituľovať sa, vinúť sa, privíňať sa (s citom, nežne): dievča sa túli k milému; dieťa sa vinie k matke 4. pozri ponúkať sa 1 ## tlačivo listina s predtlačou, formulár: tlačivo, formulár rodného listu, blanketa ## tlačovka hovor. tlačová konferencia, tlačová porada: minister usporiadal tlačovku, publ. brífing: na brífingu bolo oznámené, že... ## tlak 1. sila pôsobiaca na niečo: tlak vody pretrhol hrádzu, odb. tenzia: tenzia plynov, nápor (silný tlak): nápor vetra, napätie: napätie pary 2. pôsobenie s použitím sily, moci, nátlak: podľahnúť politickému tlaku, odnárodňovací nátlak, útlak (násilné obmedzovanie ľudských a občianskych slobôd a práv): komunistický útlak ## tlakomer prístroj na meranie tlaku: ortuťový tlakomer, fyz. manometer (tlakomer na meranie tlaku v uzavretom priestore), barometer (tlakomer na meranie tlaku vzduchu) ## tlama 1. pozri papuľa 1 2. pozri ústa ## tlapa 1. pozri laba 1, paprčka 1 2. pozri stopa 1 ## tľapkastý pozri ploský ## tľapkať 1. dlaňou zľahka udierať po niečom, expr.: ťapkať, capkať, čapkať: tľapká, ťapká psíka po brušku; capká ho po ruke, potľapkávať, expr.: poťapkávať, poklepkávať (jemne, viac ráz): dôverne potľapkával, poklepkával známeho po pleci; dieťa sa poťapkávalo po bruchu, plieskať, poplieskavať (silnejším úderom dlane): od radosti sa plieska po stehnách, expr. obťapkávať (z viacerých strán, viac ráz): kupujúci obťapkávali tovar 2. dlaňami udierať o seba (na znak súhlasu, nadšenia a pod.), tlieskať: diváci nadšene tľapkajú, tlieskajú, expr.: ťapkať, čapkať, ťapotať: ťapká, ťapoce drobnými rúčkami, čapká si do taktu, aplaudovať (nadšene), det. ťapuškať 3. pozri drobčiť ## tľapkavý pozri ploský ## tľapký pozri ploský ## tľapnúť pozri plesnúť 2 ## tľasknúť pozri plesnúť 1 ## tĺcť 1. prudkými údermi niečo niekam umiestňovať, zatĺkať, vtĺkať, vbíjať: tlčie, zatĺka klinec do dosky; vtĺka, vbíja kôl do zeme, zarážať, vrážať: zaráža kôl do pôdy, vráža klin do steny 2. údermi drobiť, rozdrobovať; takýmto spôsobom znehodnocovať, ničiť, drviť, roztĺkať, rozbíjať: tĺcť, drviť, roztĺkať skaly, zrno, korenie; rozbíjať, tĺcť poháre pri umývaní, expr.: trieskať, trepať, drúzgať: v hneve všetko trieska 3. pozri biť 1, biť 2, biť 3, biť 2 4. pozri pulzovať ## tĺcť sa 1. pozri túlať sa 1 2. pozri biť sa 1 ## tlč pozri šrot 1 ## tlčhuba pozri tárač ## tlesk pozri potlesk pozri cap ## tleskot pozri potlesk ## tlesnúť pozri plesnúť 1 ## tlesknúť pozri plesnúť 1 ## tliapať pozri tárať ## tliapavý pozri táravý ## tlieskať 1. dlaňami udierať o seba (na znak súhlasu, radosti a pod.), tľapkať: diváci hercovi dlho tlieskali, tľapkali, aplaudovať (nadšene vyjadrovať uznanie, súhlas): poslucháči prednášateľovi aplaudovali, expr.: ťapkať, čapkať, ťapotať, det. ťapuškať 2. pozri plieskať 1, plieskať 3 ## tlieť 1. pozri blikať 2. pozri trvať 1 3. pozri práchnivieť ## tĺk 1. pozri kyjak 2. pozri nešikovník, hlupák ## tlkot opakované krátke duté zvuky spôsobené pravidelnými údermi: tlkot srdca, krosien, buchot: buchot bubnov, kladív, trepot: trepot krídel, kniž. tep: tep motora [Rázus], tepot [Vajanský] ## tlkotať 1. pozri pulzovať 2. pozri biť 3 ## tlmene pozri ticho 1, polohlasno, pozri tlmený ## tlmený menej intenzívny ako obyčajne býva, menej výrazný, zmiernený, zoslabený, slabší: pociťoval tlmenú, zmiernenú bolesť; svetlo je tlmené, zoslabené, slabšie; počuť zoslabený, slabší zvuk rádia, pridusený, pritlmený, polohlasný, polohlasitý, nehlasný, tichý, dusený, stíšený (obyč. o zmiernenom zvuku): pridusený plač; polohlasný, nehlasný, tichý, stíšený hovor vo vedľajšej izbe, stlmený, utlmený: stlmené, utlmené stony, jemný, nekrikľavý (op. krikľavý): jemné, nekrikľavé farby, temný: temné dunenie prichádzajúce zďaleka, udusený [Urban, Alexy], zdusený, expr.: pridrhnutý, priškrtený ## tlmič zariadenie slúžiace na tlmenie: tlmič zvuku, nárazu, hud. sordíno (tlmič zvuku pri hudobných nástrojoch), dusidlo (tlmič zvuku pri dychových nástrojoch), tech.: amortizér, amortizátor (zariadenie na zabránenie vzniku rozkmitu škodlivých chvení a pod.) ## tlmiť 1. zmenšovať intenzitu (obyč. zvuku, svetla), mierniť, zmierňovať: tlmiť, mierniť, zmierňovať krik, tíšiť, stišovať: tíši, stišuje hlas, smiech, oslabovať, zoslabovať: kryt (z)oslabuje nárazy vetra, pritlmovať (čiastočne, v menšej miere): pritlmujú spev 2. zabraňovať citovému prejavu, potláčať, dusiť, udúšať: tlmí, potláča, dusí v sebe hnev, tíšiť, stišovať: tíši svoj bôľ modlitbou, pritlmovať, krotiť: pritlmuje, krotí mužove výbuchy pred deťmi, expr.: ututlávať, tutlať (zadržiavať v sebe): ututlávať, tutlať svoju nenávisť, zried. uzdiť, ovládať (citové prejavy): uzdí, ovláda svoju dychtivosť ## tlmočiť 1. dať vedieť v mene niekoho, odovzdať: mám vám tlmočiť, odovzdať pozdrav, odkaz, vyjadriť, oznámiť (za iného): som poverený vyjadriť, oznámiť názor celej skupiny 2. dávať, prevádzať do iného jazyka, prekladať, kniž. transponovať: tlmočiť, prekladať, transponovať rozhovor do angličtiny, dabovať (zvukovo prevádzať do iného jazyka): dabovať film ## tlmočník 1. pozri prekladateľ 2. pozri hovorca, zástupca 2, splnomocnenec 3. pozri interpretátor ## tľoskať pozri mľaskať ## tlstnúť pozri tučnieť ## tlstota pozri tučnota ## tlstučký pozri tučný 1 ## tlstunký pozri tučný 1 ## tlstulinký pozri tučný 1 ## tlstý pozri tučný 1 ## tlupa 1. pozri kopa 2, zástup 2, dav 2. pozri banda 1 ## tma 1. nedostatok svetla: večerná tma; všade panovala tma, temno, temnota: temno hustého lesa, mesto leží v temnote, temnosť: temnosť kútov [Jégé], expr. temrava: nočná temrava, kniž. čerň: čerň večera [Ondrejov] 2. pozri útlak 3. pozri záhada 1 ## tmár pozri reakcionár ## tmárstvo pozri reakcia 1 ## tmavieť pozri tmavnúť ## tmavieť sa zdať sa, javiť sa tmavým, temným, temnieť sa, tmieť sa: za mestom sa tmavie, temnie, tmie hora, černieť sa (zdať sa čiernym): mračná sa hrozivo černejú, šeriť sa (zdať sa šerým): medzi domami sa šerili postavy detí, expr. brnieť sa: na svahu sa brnie hrozno, kniž. bronieť sa: na strome sa broneli slivky ## tmavistý pozri tmavý 2 ## tmavnúť stávať sa tmavším, tmavým, temným, tmavieť, temnieť: krvavé škvrny rýchlo tmavli, tmaveli; obloha temnie, expr. temravieť: mrak temravie, černieť, očernievať: striebro černie, očernieva, kniž. bronieť, expr. brnieť: hrozno začína bronieť, brnieť, kniž.: šerieť, šeriť sa (stávať sa šerým, strácať svetlosť): ulica postupne šerela; je neskoro, už sa šerí, potemnievať, stemnievať: chĺpky pod nosom mu potemnievali, stemnievali, hnednúť, počernievať: pokožka na slnku hnedne, počernieva, zried. pritmievať sa: tvár sa pritmieva od červene ## tmavo so sýtejším, temnejším odtieňom; vo farebnej škále blízko čiernej farbe (op. bledo, svetlo), temno, temne: tmavo, temno sfarbené oblaky, natmavo, dotmava, pís. i na tmavo, do tmava: natmavo, dotmava zafarbená látka pozri tmavý 1 ## tmavobelasý pozri modrý ## tmavočervený pozri červený ## tmavofialový pozri fialový ## tmavohnedý pozri hnedý ## tmavomodrý pozri modrý ## tmavooký ktorý má tmavé oči: tmavooké dievčatko, čiernooký (ktorý má čierne oči): tmavooká, čiernooká krásavica, hnedooký (ktorý má hnedé oči): hnedooký chlapec, kniž.: tmavozraký, temnozraký ## tmavooranžový pozri oranžový ## tmavoružový pozri ružový ## tmavosivý pozri sivý 1 ## tmavovláska tmavovlasá žena, tmavovlasé dievča, brunetka, bruneta, čiernovláska (čiernovlasá žena), hnedovláska (tmavovláska s hnedými vlasmi) ## tmavovlasý ktorý má tmavé vlasy, kniž. zried. temnovlasý: tmavovlasý, temnovlasý chlapec, čiernovlasý (ktorý má čierne vlasy): čiernovlasé dievčatko, hnedovlasý (s hnedým odtieňom vlasov) ## tmavozelený pozri zelený ## tmavozraký pozri tmavooký ## tmavožltý pozri žltý ## tmavý 1. ktorý má výraznú farebnú intenzitu; ktorý je sfarbený do čierna (op. svetlý, bledý), temný: obraz namaľovaný tmavými, temnými farbami, sýty, tuhý: tmavá, sýta, tuhá modrá, čierny, tuhočierny, uhľovočierny, expr. zried. tuhotemravý (obyč. o farbe očí, vlasov a pod.): veľké čierne, tuhočierne, uhľovočierne oči; psík s huňatou čiernou, tuhočiernou srsťou; tuhotemravé zrenice [Figuli], počerný, počernastý, kreolský, čokoládový (obyč. o farbe ľudskej pleti): vysmiata počerná, počernastá tvár dievčaťa; kreolská, čokoládová pokožka, černastý, černavý, zried.: černistý, potemný (ktorý je takmer čierny, blížiaci sa čiernej farbe): voda obmývala černasté, černavé kamene; černistý mach [J. Kráľ], expr. pretmavý (veľmi tmavý) 2. ktorý je bez svetla alebo ktorý je nedostatočne osvetlený (op. svetlý, jasný), temný: bála sa vstúpiť do tmavého, temného vchodu; dostal sa do tmavej, temnej šachty, pochmúrny, pošmúrny, kniž. ponurý, kniž. zastar. ponurný (tmavý a nepríjemne, ťaživo pôsobiaci): ocitla sa sama v pochmúrnych uličkách neznámeho mesta; všade naokolo iba ponuré, pošmúrne domy, šerý, poet. súmračný, expr. temravý (ponorený do šera, do tmy): šerý, súmračný, temravý večer, tienistý, tônistý, zastar. tienny (zastretý tieňom): tienistá, tônistá gaštanová aleja; tienna izba [Šoltésová], temnistý, tmavistý (nie celkom tmavý): temnisté, tmavisté pozadie, expr. pretmavý (veľmi tmavý), expr. škamravý 3. pozri hlboký 4 4. pozri tajomný, záhadný 1, nejasný 1 5. pozri smutný ## tmel odb. látka slúžiaca na spájanie alebo na vypĺňanie povrchových nerovností, git: stolársky tmel, git, asfaltový tmel, git ## tmeliť spájať tmelom, gitom, gitovať: tmelí, gituje obloky, stmeľovať: stmeľuje drevené časti ## tmieť sa pozri tmavieť ## tmiť sa pozri stmievať sa ## tmoliť sa pozri motať sa 1, túlať sa 1 ## tmoľkať sa pozri motať sa 1, túlať sa 1 ## to pozri áno pozri ten, tamten ## toaleta 1. pozri šaty 2. pozri záchod 3. pozri stolček 1 ## toaletný pozri hygienický ## toast pozri prípitok ## tobogan pozri kĺzačka 2 ## tobolka pozri peňaženka, tabatierka ## tobôž zdôrazňuje pripojený výraz, tým viac, tým skôr, tým väčšmi, ešte väčšmi: vždy je smädný a tobôž, tým viac, keď je tak horúco; matka sa bude hnevať a tým skôr otec; radosť budú mať rodičia a deti tým väčšmi, ešte väčšmi, tým menej (po zápore): nepoznal príčinu ťažkostí a tobôž, tým menej spôsob, ako sa z nich dostať, nieto, nieto ešte (po zápore): nevládala vstať z postele a nieto (ešte) ísť sama nakúpiť, nár.: otobôž [Jesenská], potobôž, týmbôž [Hviezdoslav] ## točiť 1. uvoľnením záveru nechať tiecť, čapovať: točí, čapuje pivo, merať, nalievať (liehoviny): víno meria, nalieva zo suda, hovor. šenkovať: krčmár šenkuje víno 2. pozri krútiť 1, krútiť 2 3. pozri sústružiť 4. pozri nakrúcať ## točiť sa 1. pozri krútiť sa 1 2. pozri kriviť sa 3. pozri obsluhovať 1 ## točivý pozri otáčavý 2 ## točka pozri kohútik ## točňa pozri pól ## točovka pozri sústruh ## točovkovať pozri sústružiť ## to jest pozri čiže 1, teda 2 ## tok 1. pozri prúd 1, priebeh 2. pozri rieka ## tokár pozri sústružník ## tokárčina pozri sústružníctvo ## tokáreň pozri sústruhovňa ## tokárstvo pozri sústružníctvo ## tolerancia 1. rešpektovanie cudzieho presvedčenia, cudzích názorov, tolerantnosť, znášanlivosť: náboženská, národnostná tolerancia, tolerantnosť, znášanlivosť 2. pozri odchýlka ## tolerantnosť pozri tolerancia 1 ## tolerantný pozri znášanlivý, zhovievavý ## tolerovať byť tolerantný, zhovievavý, trpezlivý voči niekomu, niečomu, trpieť: tolerovali nám všetky omyly; v dome ho trpeli, lebo bol z rodiny, prepačovať, hovor. pardonovať (odpúšťať nevhodné konanie): nečestnosť nemožno prepačovať, pardonovať, znášať: nebudem znášať vaše lajdáctvo, pripúšťať, dovoľovať (dávať súhlas na nejaké, obyč. nevhodné konanie): nepripúšťať odpor; dovoľovali mu jeho neskoré príchody ## toličizný pozri toľký ## tolikánsky pozri toľký ## toľko 1. ukazuje na počet, množstvo pozorovaných vecí alebo na kvantitu pozorovaného deja, toľkoto, tak veľa, tak mnoho: ešte toľko, toľkoto sme nazbierali; tak veľa, tak mnoho nás nebude, tak veľmi, hovor. toľme: prečo tak veľmi, toľme fajčíš, zastaráv. zatoľko: napadlo zatoľko snehu, toľkoro (ukazuje na počet a zároveň na rozmanitosť): toľkoro šiat ešte nikdy nemala 2. odkazuje na dĺžku času určenú situácii; taký dlhý čas, tak dlho: Kde si toľko, tak dlho bol?, toľkoto, hovor. toľme: Kde sa toľkoto, toľme tára?, zastaráv. zatoľko [Timrava] ## toľkokrát pozri veľakrát ## toľko ráz pozri veľakrát ## toľkoro pozri toľko 1 ## toľkoto pozri toľko 1, toľko 2 ## toľký ukazuje na veľkú kvantitu, taký veľký, expr.: tolikánsky, toličizný: toľký, tolikánsky, toličizný kus cesty ste prešli, a zbytočne ## toľme pozri toľko 1, toľko 2, natoľko 1 ## tomahavk pozri sekera ## tombola pozri lotéria ## tón 1. pozri zvuk 1 2. pozri odtieň 1, náznak 3. pozri ráz ## tonizovať pozri povzbudiť ## tónovať dodávať farebný odtieň: tónovanie vlasov, tieňovať, odtieňovať (naznačovať tiene, odtiene alebo odstupňovať tieňmi): tieňovať mapy, odtieňovať písmo ## tonúť pozri topiť sa 1, topiť sa 2 ## tonzila pozri mandľa 2 ## topánky výrobok z rozličného materiálu a rozličného tvaru slúžiaci na ochranu nôh, obuv: vychádzkové, turistické topánky, vychádzková, turistická obuv, expr. bačkory (staré zodraté topánky), kniž. alebo poet. črievice (ľahké topánky) ## topelec 1. pozri vodník 2. pozri utopenec ## topický pozri miestny ## topiť pozri topiť sa pozri škvariť 2, pozri topiť sa ## topiť sa 1. klesať pod hladinu, na dno a obyč. hynúť zadusením, kniž. tonúť: Topíme sa, zachráňte nás!; tonúca loď, potápať sa: čln plný vody sa potápa, ponárať sa, kniž. noriť sa, hrúžiť sa (obyč. na istý čas): nevládze plávať, už sa ponára, norí pod vodu, na dno rieky; hrúži sa do vĺn 2. expr. byť naplnený, zaplavený niečím, mať niečoho veľa, byť zahrnutý, oplývať: topí sa v bohatstve, je zahrnutý prepychom, oplýva peniazmi, byť bohatý (na niečo), mať hojnosť (niečoho), kniž. tonúť, utápať sa, plávať (v niečom): utápa sa v biede, v žiali, v radosti; pláva v dlhoch, slzách stávať sa tekutým pôsobením tepla, roztápať sa: sneh sa na slnku rýchlo topí, roztápa, rozmŕzať, púšťať sa (o niečom zamrznutom): zem rozmŕza; sneh sa púšťa, rozpúšťať sa (teplom alebo v kvapaline): ľad sa už rozpúšťa; cukor sa v káve rozpúšťa, taviť sa (stávať sa tekutým pri vysokej teplote): železo sa taví; tavenie rúd, škvariť sa, vyškvárať sa (pôsobením vysokého tepla; o slanine, masti, masle) ## topografia pozri miestopis ## topor 1. pozri sekera 2. pozri držadlo ## toporisko pozri držadlo ## toporný pozri meravý 1, kostrbatý 2, nedokonalý ## torba pozri taška ## torbica pozri taška ## toreador pozri zápasník ## tornádo pozri vietor 1 ## torpédo pozri strela 1 ## torpédovať pozri zmariť 2, blokovať ## tortúra pozri trápenie ## torzo pozri zlomok 2 ## torzovitý pozri neúplný, útržkovitý ## toť 1. pozri neďaleko 1, tu 1 2. pozri nedávno ## totá pozri ten 1 ## totalista stúpenec totality, totalitarista ## totalistický pozri totalitný ## totalita 1. vlastnosť niečoho, čo je vo svojom celku nedelené, čo tvorí celok, celistvosť: totalita, celistvosť života, ucelenosť, celosť, nečlenenosť, úplnosť, jednotnosť, jednoliatosť 2. násilná jednota uplatňovaná v autoritatívnych režimoch, totalitarizmus, totalizmus ## totalitarista pozri totalista ## totalitaristický pozri totalitný ## totalitarizmus pozri totalita 2 ## totalitárny pozri totalitný ## totalitný ktorý je založený na násilnej, neprirodzenej jednote; ktorý je príznačný pre totalitu, totalistický, zried.: totalitaristický, totalitárny: totalitná, totalistická vláda; totalitaristická, totalitárna strana, autoritatívny (ktorý má nedobrovoľnú, neprirodzenú autoritu; ktorý si autoritu vynucuje šírením strachu, represívnymi opatreniami a pod.): totalitný, autoritatívny režim, diktátorský (založený na neobmedzenej vláde jednotlivca; op. demokratický): diktátorské metódy vládnutia ## totalizmus pozri totalita 2 ## totálne pozri celkom 1, úplne ## totálny pozri úplný 2, absolútny ## totem pozri znak 3 ## toten pozri ten 1 ## totiž pripája vysvetlenie, spresnenie, doplnenie, totižto: je totiž, totižto sám na všetko, vlastne: poznáme sa, sme vlastne krajania, aspoň: aspoň čo sa mňa týka, je to pravda, čiže, hovor. ako: on, čiže, ako náš otec, sa o nás dobre stará ## totižto pozri totiž, vlastne 1, čiže 1 ## toto pozri ten 1 ## to-to pozri áno ## totohľa pozri ten 1 ## totožne pozri rovnako 1 ## totožnosť pozri zhoda 1 ## totožný pozri zhodný, rovnaký ## tovar výrobky ako predmet predaja a kúpy: priemyselný tovar, hovor. artikel: obchodný artikel ## továreň väčší priemyselný podnik, hovor. fabrika: chemická továreň, fabrika; továreň, fabrika na spracovanie dreva ## továrenský pozri sériový 1 ## tovarich 1. pozri práca 1 2. pozri plat ## tovarichár pozri nádenník ## tovariš 1. pozri pomocník 2. pozri priateľ 1 ## tovarišstvo pozri spoločnosť 2 ## továrnik majiteľ továrne, hovor. fabrikant: úspešný továrnik, fabrikant ## tovaroznalec odb. odborný posudzovateľ tovaru, sortimentár ## toxický pozri jedovatý 1, škodlivý ## toxikoman pozri narkoman ## toxikománia pozri narkománia ## tôňa pozri tieň 1, tieň 2 ## tôňava pozri tieň 1 ## tônistý 1. pozri tienistý 1, tmavý 2 2. pozri nepríjemný ## tôniť pozri cloniť ## tônivý pozri tienistý 1 ## trable pozri trápenie ## tračľovať pozri klebetiť 2 ## tradícia pozri zvyk ## tradicionalistický pozri tradičný, konzervatívny 1, konzervatívny 2 ## tradicionálny pozri tradičný ## tradičný ktorý má tradíciu; ktorý sa oddávna, resp. už dlhší čas vyskytuje, opakuje (op. netradičný), zaužívaný: tradičné, zaužívané novoročné zvyky; tradičné, zaužívané vianočné jedlá, vžitý, osvedčený, zabehaný (ktorý sa opakovaním osvedčil, stal sa bežným): spoliehal sa na vžitý, osvedčený postup (op. nový, novátorský), zvyčajný, obvyklý: zišli sa na svojom zvyčajnom, obvyklom mieste; zvyčajný, obvyklý názor na daný problém, bežný: bežné vzory, materiály (op. nové), tradicionalistický, zastar. tradicionálny (uprednostňujúci tradíciu pred niečím novým, nezaužívaným): tradicionalistické, tradicionálne koncepcie, konvenčný, zastar. konvencionálny (rešpektujúci konvenciu): konvenčný pozdrav; konvenčná, konvencionálna kultúra pozri konzervatívny ## tradovať sa pozri šíriť sa 3 ## trafený pozri bláznivý 1, bláznivý 2, choromyseľný ## trafiť 1. pohybujúcim sa predmetom dosiahnuť (ako cieľ), zasiahnuť: presne trafiť, zasiahnuť cieľ, terč; trafiť do bránky, zasiahnuť bránku, nastreliť (loptou, pukom pri hre): nastreliť žrď 2. nájsť správnu cestu, potrafiť: nebojte sa, trafíme, potrafíme domov aj sami 3. pozri natrafiť 1, natrafiť 2 ## trafiť sa 1. náhodou, nečakane sa objaviť, naskytnúť sa, prísť do cesty, hovor. pritrafiť sa: trafila, naskytla sa mu dobrá príležitosť; pritrafilo sa mu, prišlo mu do cesty šťastie, ponúknuť sa (o niečom kladnom): ponúkla sa nám možnosť pracovať v meste, pridať sa: pridal sa mu dobrý zárobok, expr.: naďabiť sa, naďapiť sa, poťapiť sa, zastaráv. nadariť sa: choď, možno sa ti niečo naďabí 2. pozri hodiť sa 1 ## tragač pozri vozík, vozidlo ## tragédia 1. dramatický útvar s nezmieriteľným konfliktom (op. komédia): Shakespearove tragédie, francúzska klasická tragédia, zastar. trúchlohra 2. neočakávaná udalosť so zlým zakončením: rodinná tragédia, katastrofa: živelná katastrofa, nešťastie: letecké nešťastie, dráma: prežiť drámu, pohroma: vojnová pohroma, rana, úder: strata otca bol preňho veľký úder, hovor. dopustenie: zažil hotové dopustenie, kniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenie, kniž.: apokalypsa, kataklizma 3. pozri tragika ## tragické pozri tragika ## tragickosť pozri tragika ## tragický pozri nešťastný 3, smutný ## tragika tragický ráz niečoho (op. komika): životná tragika, tragickosť: tragickosť doby, tragédia: generačná tragédia, kniž. tragické: komické a tragické v diele ## tragikomický smiešny a vážny, smutný zároveň, fraškový, fraškovitý: tragikomický, fraškový charakter osláv; tragikomická, fraškovitá udalosť pozri smiešny 1 ## trahovať pozri linkovať ## trachea pozri priedušnica ## trachta pozri hostina ## trakta pozri hostina ## trak pozri popruh ## trakt 1. pozri krídlo 2 2. pozri systém ## traktát pozri spis 1, úvaha ## traktovať 1. pozri vykladať 1 2. pozri častovať ## traktovať sa pozri hostiť sa ## traky pružné pásiky nejakej látky upevňujúce na telo dolnú časť oblečenia, plecnice: nosiť nohavice na trakoch, sukňa s plecnicami ## tralákať sa pozri ísť 1 ## tralágať sa pozri ísť 1 ## trám pozri hrada, klada ## trámec pozri hrada, klada ## tramp pozri výletník ## trampotiť sa pozri trápiť sa 1 ## trampoty pozri trápenie ## tramtará pozri tra-ta-ta ## tramtarata pozri tra-ta-ta ## transakcia pozri úkon ## transalpský pozri zaalpský ## transatlantický pozri zámorský ## transcendentálny pozri nadprirodzený ## transcendentný pozri nadprirodzený ## transfer pozri odsun ## transferovať pozri odviezť ## transfigurovať pozri premeniť 1 ## transformácia pozri zmena 1 ## transformovať pozri premeniť 1 ## transkribovať pozri prepísať 2 ## transkripcia pozri prepis 1 ## transliterácia pozri prepis 1 ## transliterovať pozri prepísať 2 ## transmisia pozri prevod 3 ## transmutovať pozri zmeniť sa ## transoceánsky pozri zámorský ## transparentný pozri priesvitný ## transponovať pozri tlmočiť 2 ## transport 1. pozri doprava 2. pozri vlak ## transportér pozri dopravník ## transportný pozri dopravný ## transportovať pozri previezť; posielať ## transverzála pozri priečka 2 ## tranzistor pozri rádio 1 ## tranzistorák pozri rádio 1 ## tranzit pozri doprava ## trap pozri klus ## trapas pozri trápnosť, nepríjemnosť ## trápenie telesné alebo duševné bolesti; duševný nepokoj spôsobený nefungovaním niečoho: smrť skončila trápenie, útrapy: vojnové útrapy, utrpenie: znášať utrpenie, trýzeň: duševná trýzeň, ťažkosť (obyč. mn. č.): zdravotné ťažkosti, muka (obyč. mn. č.): muky sklamania, súženie: znášať súženie, starosť (obyč. mn. č.): zbaviť sa starostí, mrzutosť (obyč. mn. č.), skúška (veľké trápenie): prejsť ťažkou skúškou, expr. súžoba, poet. súžba: ľudská súžba, expr.: tortúra, hryzovisko, zhryzovisko: podstúpiť tortúru; jeho život je stále hryzovisko, poet.: hryzoba [Figuli], hryzota [Hviezdoslav], expr. kalvária: prežiť kalváriu vyšetrovania, expr. peklo: má doma peklo, pren. očistec, hovor.: trampoty, patálie: každodenné trampoty, hovor. expr.: kríž, opletačky, mordovisko: mať kríž s deťmi; mať pre niekoho opletačky, zastar. obida, arch. trapy, subšt. trable: s autom mám ustavičné trable ## trapéz pozri lichobežník ## trápič pozri mučiteľ ## trápiť spôsobovať duševné alebo aj telesné utrpenie, súžiť, sužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužuje, znepokojovať, expr.: zožierať, žrať, užierať, hrýzť, zhrýzať, zjedať, ujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samota, expr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrie, skľučovať, zarmucovať, umárať, krušiť, bolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otca, deprimovať, tiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspech, zvierať (ťažko doliehať), tlačiť, ťažiť, expr.: gniaviť, dláviť, moriť, kváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit viny, nivočiť, expr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočia, kniž.: zžierať, trudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilo, doliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavy, expr. omínať: omína ho svedomie, trýzniť, týrať, mučiť, katovať, bičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesť, expr.: tyranizovať, terorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinu, drviť: horúčka, zima ho drví, rozrývať, hlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútok, obťažovať, unúvať, ustávať, expr.: molestovať, križovať, hovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcami, hovor. expr. mordovať, hovor.: sekírovať, macerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťou, hovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch), hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať ## trápiť sa 1. prežívať duševné alebo aj telesné utrpenie, starosti, bolesti a pod., súžiť sa, sužovať sa: trápi sa, sužuje sa nad príčinou neúspechu; trápi sa o rodičov, robiť si starosti: robí si starosti so synom, znepokojovať sa (v menšej miere), trpieť: trpel za celú rodinu, zožierať sa, expr.: zhrýzať sa, hrýzť sa, zjedať sa, užierať sa: zhrýza sa túžbou, zjedá sa, užiera sa hnevom, umárať sa, mrieť (od žiaľu, bôľu), moriť sa: morí sa predstavou smrti, hovor.: mordovať sa, krenkovať sa, turbovať sa: krenkuje sa, turbuje sa pre maličkosti, kniž.: trudiť sa, zžierať sa: trudí sa, zžiera sa nad budúcnosťou syna, trýzniť sa, mučiť sa, týrať sa, katovať sa (podstupovať najmä telesné utrpenie): trýzni sa, mučí sa hladom; týrali sa, katovali sa nepohodlím, vzájomnou nenávisťou, ničiť sa, nivočiť sa: zbytočne sa preto ni(vo)číš, nár. expr. žuhriť sa [Hronský], zried. trampotiť sa (mať trampoty s niečím) 2. pozri namáhať sa ## trápiteľ pozri mučiteľ ## trápnosť situácia spôsobujúca bezradnosť, neistotu: nastala všeobecná trápnosť, nepríjemnosť: robiť nepríjemnosti, rozpaky: byť v rozpakoch, subšt. trapas ## trápny pozri nepríjemný ## trapom 1. pozri behom 1 2. pozri cvalom ## trapovať pozri cválať ## trapy pozri trápenie ## trara pozri tra-ta-ta ## trará pozri tra-ta-ta ## trasa pozri dráha 1 ## trasavý pozri trasľavý 1 ## trasírka geod. žrď s kovovým hrotom a bielo-červeným zafarbením na dočasné označovanie trasy, výtyčka ## traskavina pozri výbušnina ## traskavý pozri výbušný 1 ## trasľavý 1. ktorý sa trasie, chveje, kmitá, roztrasený, rozochvený: pohár poskakoval v starcových trasľavých, roztrasených, rozochvených rukách (op. pevných), chvejivý, poet. chvejný: chvejivé tiene, mihotavý, kmitavý (obyč. o svetle): mihotavý, kmitavý plameň sviečky, neistý (nie dostatočne ovládaný): neistý krok, neisté pohyby, zastar. trasavý 2. pozri vzrušený 1 ## trasochvost spevavý vták s dlhým pohyblivým chvostom, neodb. trasorítka: na konári sedí trasochvost, trasorítka, hovor. blyska ## trasorítka 1. pozri trasochvost 2. pozri bojazlivec, zbabelec ## trasovisko 1. pozri slatina 2. pozri nepríjemnosť ## trať 1. priestor, obyč. pruh zeme upravený na dopravné spojenie koľajovými vozidlami: dvojkoľajová trať, cesta pozdĺž trate, železnica: širokorozchodná železnica, dráha, hovor. štreka, koľaj (dvojica koľajníc) 2. dopravný prostriedok slúžiaci doprave v istom smere, linka: trolejbusová trať č. 211, zámorská letecká linka, spoj: autobusový spoj 3. miesto upravené na preteky, dráha: bežecká trať, dráha, hovor. štreka ## tra-ta-ta napodobňuje výrazné zvuky trúbenia alebo bubnovania, trara, trará, trarará, tatá, tatatatá, ratatá, tramtará, tramtarata: tra-ta-ta, trará, tramtará, tramtarata, rozliehalo sa po námestí, tramtaratatam, tramtarata-bum, bum-bum-bum, bumta-bum, bumtarasa-bum (iba bubnovanie): tramtaratatam, bumtarasa-bum, udierali každú chvíľu do bubna ## tratiť 1. ostávať bez nejakého predmetu (pri nepozornej, neopatrnej manipulácii) alebo bez súčasti tela, bez duševnej alebo inej danosti, strácať: je zábudlivý, tratí, stráca veci; tratí, stráca zuby, vlasy, pamäť, vytrácať (o predmetoch): vytráca všetko z vrecka, prichádzať o niečo: prichádza o všetky svoje sily 2. prichádzať o zisk, mať materiálnu škodu, mať škodu, mať ujmu, byť poškodený, škodovať, prichádzať o niečo: tratiť, škodovať peniaze; prichádzať o výhody, strácať, prerábať: na všetkom iba strácame, prerábame ## tratiť sa 1. dostávať sa na neznáme miesto (o predmetoch), strácať sa, miznúť: veci sa mi tratia, strácajú; knihy z police miznú, kapať (tratiť sa krádežou): ovocie nám zo záhrady kape 2. stávať sa menej viditeľným, menej početným, strácať sa, vytrácať sa, zanikať: sneh, hmla sa tratí, stráca; zvyky zanikajú, miznúť, prestávať: spev prestával, ubúdať, zmenšovať sa: svetla ubúda; zásoby sa zmenšujú, expr. prchať: radosť z nás prchá, padať: zábrany, predsudky padajú 3. nepozorovane sa vzďaľovať, vytrácať sa, odchádzať, expr. vykrádať sa: z oslavy sa po jednom tratia, vytrácajú ## trativod pozri kanál 1 ## tratória pozri hostinec ## trauma pozri úraz, zranenie ## tráva 1. súvislý zelený porast na lúkach, pasienkoch, v záhradách: hustá tráva, kosiť trávu, pažiť (nižší trávnatý porast): husi sa pasú na pažiti, trávnik (trávnatý porast, obyč. umelo vysiaty a udržiavaný): sedieť, ležať na trávniku 2. steblovitá rastlina tvoriaca prevažnú časť takéhoto porastu: viacročné trávy, kyslé trávy, odb. travina ## traverza pozri nosník ## travina pozri tráva 2 ## tráviť rozkladať a zažívať potravu v tele, zastaráv. troviť: žalúdok mu zle trávi, troví žiť niekde istý čas, v istom čase, prežívať: mladosť trávila, prežívala na dedine, byť, zdržiavať sa: na dovolenke bol, dovolenku trávil v cudzine; zdržiava sa u nich už dlhý čas, trávi u nich už dlhý čas jedom usmrcovať alebo jedom napúšťať, otravovať: tráviť škodcov; tráviť, otravovať potraviny chemikáliami, nár. troviť: troviť myši jedom ## trávnatý porastený trávou, zatrávnený, zatrávnatený: trávnaté, zatrávnené ihrisko, pren. zelený: trávnatý, zelený koberec ## trávnica 1. pozri pieseň 1 2. pozri jahoda ## trávnik pozri tráva 1 ## trávovo pozri zeleno ## trávovozelený pozri zelený ## trávový pozri zelený ## trblet pozri lesk 1 ## trblietať sa kmitavo, prerušovane intenzívne žiariť, jagať sa, jagotať sa: hviezdy na nebi sa trbliecu, jagajú, mihať sa, mihotať sa (aj menej intenzívne): svetlá sa mihocú, ligotať sa, lesknúť sa, blyšťať sa, blýskať sa, expr. blyskotať sa (neprerušovane): rieka sa ligoce, blyští; kovové časti sa na slnku blýskajú, iskriť (sa) (žiariť v podobe iskier): sneh sa iskrí, prebleskovať, prebleskúvať (prenikať cez niečo jasom): v korune prebleskovalo slnko pozri blýskať (sa) 1 ## trblietavý ktorý prerušovane žiari, ktorý mihotavo odráža svetelné lúče, ligotavý: trblietavý, ligotavý drahokam, jagavý, jagotavý, iskrivý, iskerný: jagavé, jagotavé hviezdy; jagotavý, iskrivý sneh, mihotavý (o svetle, ktoré kmitavo svieti), blýskavý, blyšťavý, vyblýskaný (odrážajúci svetlo v prerušovaných zábleskoch): blýskavý, blyšťavý predmet na dne rieky, poet. zried.: blyskotný [Jégé], bleskný, bleskotný, expr. bleskotavý, perlivý, perlistý (trblietavý ako perly): perlivá, perlistá rosa, svietivý, lesklý, expr. liskavý: svietivý, lesklý, liskavý kov, žiarivý: žiarivé oči, poet.: trblietny [Figuli], jagotný, ligotný, poet. zastar. pableskný [Kostra] ## trblietka pozri ozdoba ## trblot pozri lesk 1 ## trbúľať pozri miešať 1 ## trci-frci pozri dajsamibože ## trcľa pozri pobehlica ## trcnúť si pozri vypiť si ## trčať 1. presahovať cez niečo do výšky alebo nabok, prečnievať, vyčnievať, vytŕčať: hlava mu trčí, prečnieva nad ostatnými; zo steny trčí, vyčnieva, vytŕča klinec, odstávať (trčať von): uši mu odstávajú, hovor.: vykúkať, vykukávať, vykukovať: z perinky dieťaťu vykúkajú nôžky, hovor. vyzerať: spod sukne vyzerá spodnička, ukazovať sa: čosi sa tu ukazuje 2. pozri čnieť 3. pozri viaznuť 1, kvočať 2 ## trdlo pozri hlupák ## treba vyjadruje potrebu, nevyhnutnosť vykonať alebo vykonávať dej, je potrebné, žiada sa, načim: treba, je potrebné zvýšiť starostlivosť o mládež; žiada sa, načim dávať väčší pozor, radno: radno sa nad tým zamyslieť, nár.: nadbe, nadobno ## trebárs pozri hoci ## trebársaký pozri hocijaký 1 ## trebárskto pozri hocikto ## trefa pozri zásah 1 ## trefný pozri výstižný ## tréma pozri neistota, strach, zmätok 1, napätie 1 ## trembita pozri píšťala 1 ## trenčkot pozri kabát ## trend pozri smer 1, tendencia 2 ## trenica pozri nezhoda, spor 1 ## trénovaný pozri školený, cvičený ## trénovať pozri cvičiť 1, cvičiť 2 ## trep pozri prask ## trepačka 1. pozri rapotačka 2. pozri habarka 3. pozri trlica 1 ## trepaj pozri tárač ## trepák pozri tárač ## trepaňa pozri rapotačka ## trepanina pozri táranina ## trepárka pozri habarka ## trepať 1. uvádzať do prudkého pohybu neupevnenú časť niečoho, trepotať: vták trepe, trepoce krídlami, mykať, šklbať (trhane): kôň myká, šklbe chvostom, triasť, potriasať, hádzať: triasť, hádzať hlavou, rozhadzovať: rozhadzovať rukami pozri kývať 2. expr. údermi, hádzaním znehodnocovať, roztĺkať, rozbíjať, roztrepávať, tĺcť, expr. trieskať: trepe, roztĺka hrnce, taniere; roztrepáva, tlčie, trieska riad o zem 3. uvoľňovať vlákno z textilných rastlín, trieť, vytrepávať: trepať, trieť ľan; vytrepávať, trepať konope 4. pozri biť 1 5. pozri hádzať 1, hádzať 2 6. pozri šľahať 2 7. pozri teperiť 8. pozri tárať ## trepať sa 1. pozri hádzať sa 2, trepotať sa 2. pozri ísť 1, tlačiť sa 1 3. pozri snívať sa ## trepnúť 1. pozri buchnúť 1 2. pozri naraziť 1 3. pozri udrieť 1 4. pozri hodiť 5. pozri povedať ## trepot 1. pozri tlkot 2. pozri lomoz ## trepotať 1. pozri trepať 1 2. pozri biť 3, hrmotať ## trepotať sa pohybovať sa krátkymi rýchlymi pohybmi, trepať sa: v sieti sa trepoce, trepe ryba; lístky brezy sa trepocú vo vetre; srdce sa trepoce, mykať sa, hádzať sa (nie rytmicky): myká, hádže chvostom, viať, povievať (vo vetre): zástavy sa trepocú, vejú ## tresk pozri prask, bác 1 pozri lomoz ## treskot pozri lomoz ## treskotavý pozri hrmotný 1 ## treskúci pozri silný 2, tuhý 3 ## tresky-plesky pozri táranina ## tresnúť 1. pozri buchnúť 1 2. pozri naraziť 1 3. pozri udrieť 1 4. pozri hodiť 5. pozri prasknúť 2 6. pozri povedať ## tresknúť 1. pozri buchnúť 1 2. pozri naraziť 1 3. pozri udrieť 1 4. pozri hodiť 5. pozri prasknúť 2 6. pozri povedať ## tresnúť sa pozri zaľúbiť sa 1 ## tresknúť sa pozri zaľúbiť sa 1 ## trest odplata za previnenie postihujúce previnilca: prísny, ťažký trest, zaslúžiť si trest, pokuta (peňažný trest): zaplatiť pokutu, sankcia (donucovacie opatrenie ako trest): materiálne sankcie, penále (peňažný trest za nedodržanie zmluvy), napomenutie (stupeň mierneho trestu): otcovské napomenutie, pokarhanie: verejné pokarhanie ## tresť pozri výťažok 1 ## trestanec pozri väzeň ## trestať 1. uplatňovať trest na niekom, stíhať: za zločin ho treba trestať, stíhať; bol viac ráz trestaný, stíhaný, karhať (trestať napomínaním): musíš syna viac karhať, pokutovať (trestať pokutou): pokutovať vodiča, admin. penalizovať (trestať vyžadovaním penále), hovor. zastar.: štrôfať, štrôfovať 2. odplácať sa pomstou, pomstiť sa: nemôže si inak zlosť vyliať, tresce dieťa, pomstí sa na dieťati, vŕšiť sa (bezdôvodne trestať) ## trestateľný pozri trestný ## trestnica pozri väznica ## trestný ktorý zasluhuje trest, ktorý sa trestá obyčajne súdom vymeraným trestom, práv. trestateľný, stíhateľný (právom, súdom a pod.), napadnuteľný (právne): trestná, trestateľná, stíhateľná, napadnuteľná činnosť, kriminálny, zločinný, zločinecký (ktorý je v rozpore so zákonom, právom a pod.): kriminálny, zločinný prípad; zločinný, zločinecký čin ## trestuhodný ktorý zasluhuje potrestanie, odsúdenie, odsúdeniahodný, expr. hriešny: trestuhodný, odsúdeniahodný čin; trestuhodná, odsúdeniahodná, hriešna nedbanlivosť pozri veľký ## trešťať 1. pozri praskať 2 2. pozri bolieť 1 3. pozri mrznúť 1 ## treštiť 1. pozri udrieť 1 2. pozri blázniť (sa) 3. pozri balamutiť ## tretiak 1. žiak tretej triedy, tretieho ročníka, tercián (žiak tretej triedy osemročného gymnázia), treťoročiak (poslucháč tretieho ročníka vysokej školy), zastar.: treťoklasník [Škultéty], treťotriednik [Kukučín] 2. pozri treťoroj ## treťohorie pozri treťohory ## treťohory geologické obdobie a útvary nasledujúce po druhohorách, odb. terciér, zried. treťohorie [Ondrejov] ## treťoklasník pozri tretiak 1 ## treťoradý pozri menejcenný, podradný 1 ## treťoročiak pozri tretiak 1 ## treťoroj včel. tretí roj z jednej čeľade v tom istom roku, včel. tretiak ## treťotriednik pozri tretiak 1 ## treťotriedny pozri podradný 2 ## tretry špeciálne športové topánky s klincami na podošvách, klincovky ## trezor špeciálne upravená miestnosť alebo skriňa na uschovanie peňazí, dokumentov a pod., sejf: trezor, sejf v stene, pokladnica (schránka na bezpečné uschovanie cenností): pancierová pokladnica ## trh 1. verejný predaj a nákup tovaru na určenom mieste a v určenom čase: trh na obilie, na dobytok, trhy výrobných družstiev, jarmok (výročný trh): jarmok Šimona a Júdu, veľtrh (trh s medzinárodnou účasťou): strojársky veľtrh, viedenský veľtrh, burza (trh s cennými papiermi alebo niektorými druhmi tovaru): burza spotrebnej elektroniky 2. miesto, kde sa konajú trhy, trhovisko: na námestí bol kedysi trh, bolo kedysi trhovisko, hovor. zastaráv. rínok, zastar. tržisko [Sládkovič], tržnica (budova alebo miestnosť, kde sa predáva v stánkoch): zeleninu kupujem v tržnici, jarmočnisko (miesto, kde sa konajú jarmoky) ## trhák pozri ťahák, atrakcia ## trhan 1. pejor. otrhaný človek, pejor.: otrhanec, šklban, ošklbanec, handrár, handroš [Rázus], tulák, vandrák (často v nadávkach), hovor. pejor. šupák 2. pozri chudák 2 ## trhaný ktorý nie je plynulý, súvislý; ktorého ucelenosť je na mnohých miestach porušená; oddeľovaný, prerušovaný, prerývaný: trhaný, prerušovaný, prerývaný kašeľ, nesúvislý, úryvkovitý: magnetofónový pás s nesúvislým, úryvkovitým zvukovým záznamom, sekaný, trhavý, expr. šklbavý: sekané, trhavé, šklbavé pohyby ## trhať 1. prerušovane prudko a krátko ťahať, mykať, šklbať: trhať, mykať povrazom; neos. šklbe, trhá mu v oku, nár.: škubať [Smrek, Rázus], skubať [Kukučín], expr.: drmať, trmať, drmotať, drmancovať: drme, drmoce ho za kabát, sekať: posmešne seká rukami, plecom, expr.: myksovať, myksľovať, mykcovať, hegať: myks(ľ)uje konáre, hegá kľučkou, potŕhať, potrhávať, potrhovať, pomykávať, pošklbávať (prerušovane alebo opakovane): pes potŕha, pomykáva reťazou; neos. pošklbáva mu sval pozri mykať, triasť 2. násilne deliť na kusy, šklbať: trhá papier, šklbe zošit, nár.: rusať, ruskať (trhať na drobné kúsky): rusať plachtu na obväzy, driapať: driape mäso z koristi, kožu z tváre, expr. kmásať: kmáše všetko, čo mu príde pod ruku, expr. capartiť (na kusy), roztrhávať, pretrhávať, pretŕhať, spretrhávať: vlk roztrhával ovce; pretŕhať nite, drať (nosením): derie pančuchy, šaty 3. s úsilím vyberať (obyč. niečo pevne zasadené), vytŕhať, vytrhávať: trhať, vytrhávať repu zo zeme; trhať, vytŕhať si vlasy, vyšklbávať, šklbať: vyšklbáva trávu; šklbe perie, lek. extrahovať (zuby) 4. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho), stŕhať, strhávať, strhúvať, expr.: kmásať, rafať, šklbať: trhá, stŕha, šklbe z neho šaty; vietor kmáše, rafá lístie zo stromu, driapať, expr. šarpať: driape, šarpe z nej kabát 5. pozri oberať 1 ## trhať sa 1. robiť prerušované prudké, krátke pohyby, mykať sa, expr. šklbať sa: dieťa sa mu trhá, myká z ruky; pes sa šklbe z reťaze, expr.: myksovať sa, myksľovať sa, hádzať sa, metať sa, trepať sa, trepotať sa (celým telom): v horúčke sa hádže, mece, trepe, drmancovať sa [Jonáš], potrhávať sa, potrhovať sa, potŕhať sa, pomykávať sa, expr. pošklbávať sa (chvíľami alebo opakovane): pery sa mu potrhávali, pošklbávali 2. dostávať trhlinu, rozrušovať sa puklinami, roztŕhať sa, roztrhávať sa: oblaky sa trhajú, roztŕhajú, pukať, pukať sa: ľadová pokrývka (sa) pukala, praskať, práskať, prašťať: múry pri výbuchu praskali, prašťali 3. pozri zaujímať sa ## trhavina pozri výbušnina ## trhavý 1. ktorý spôsobuje, obyč. pri výbuchu prudké roztrhnutie, rozrušenie zasiahnutého cieľa, trieštivý, odb. brizantný: trhavé, trieštivé strely; trhavé, brizantné účinky zbrane pozri výbušný 2. pozri trhaný ## trhlina voľný priestor vzniknutý roztrhnutím, rozdvojením niečoho: zemské trhliny, prasklina, puklina: praskliny, pukliny na dome, medzera: medzera medzi zubmi, škára: škáry v okne, štrbina: štrbina v dlážke, zastar. štrba [Hviezdoslav], rozsadlina: smrek vyrastá z rozsadliny, prielom: prielom v múre, zlom: skalné zlomy, kniž. ruptúra: ruptúra vo vývine ## trhnúť 1. pozri trhať 1 2. pozri získať 1, zarobiť ## trhovať pozri obchodovať ## trhovať sa pozri jednať sa 1 ## trhovec kto predáva na trhu, trhovník [Alexy] ## trhovisko pozri trh 2 ## trhovkyňa žena, ktorá predáva na trhu, niž. hovor. kofa (obyč. v nadávke) ## trhovník pozri trhovec ## triafať pozri cieliť 1 ## triafať sa pozri trafiť sa ## triangel pozri trojuholník ## triasť 1. trhavými drobnými pohybmi vychyľovať z pokojnej polohy: triasť handrou v ruke, expr.: drmať, drmancovať: drme ho za plece, potriasať (prerušovane, opakovane): kôň potriasa chvostom, mykať, trhať, hovor. expr.: myksovať, myksľovať (prudšími a väčšími pohybmi): mykať, myks(ľ)ovať, trhať dakoho za kabát, pomykávať, potrhávať (opakovane): pomykáva, potrháva plecami, lomcovať, expr. kmásať (silno): vietor lomcuje dvermi, kmáše konármi stromu, expr. hegať: hegať kľučkou; voz hegá 2. trhavými pohybmi oddeľovať niečo od niečoho, striasať, otriasať: triasť, striasať ovocie zo stromu; striasa, otriasa si kabát od snehu 3. spôsobovať chvenie niekoho, striasať, mrviť: zima, strach ho trasie, striasa, mrví, expr.: drviť, drgľovať: horúčka ním drví, drgľuje, lomcovať, expr. lomiť (silno): triaška ním lomcuje, strach ho lomí ## triasť sa 1. pohybovať sa drobnými trhavými pohybmi, chvieť sa: ruky, kolená, pery sa mu trasú, chvejú, striasať sa (pri pocitoch zimy, chladu, odporu), stŕpať: hlava mu v behu stŕpa, expr.: klepať sa, drgľovať sa (pri pocitoch chladu, vzrušenia): klepe sa od strachu, drgľuje sa od zimy, vibrovať, kmitať (drobnými rýchlymi a pravidelnými pohybmi): vzduch vibruje, struna vibruje, mykať sa (prudkými krátkymi pohybmi): hlava sa mu od nervozity myká, potriasať sa, pomykávať sa, potrhávať sa (prerušovane, opakovane): pery sa mu pomykávajú, potrhávajú; hlava sa mu čudne potriasala, zachvievať sa, ochvievať sa (mierne sa triasť) 2. pohybovať sa mocnými výkyvmi (o niečom, čo ináč pevne stojí), otriasať sa: zem sa trasie, otriasa (pri zemetrasení), zachvievať sa (jemne): obloky, dvere sa pri výbuchu zachvievajú, dunieť (vydávať pritom dunivý zvuk): dom sa trasie, duní 3. pozri báť sa 1, báť sa 2 4. pozri túžiť ## triaška 1. pozri zimnica 1 2. pozri zimomriavky ## tríbiť správne cibriť ## tribún pozri vodca ## tribúna 1. pozri pódium 2. pozri hľadisko 2 ## tribunál pozri súd 2 ## tribút 1. pozri daň 1, poplatok 2. pozri záväzok ## tričko priliehavé, obyč. bavlnené oblečenie nosené na hornej časti tela, často ako súčasť spodnej bielizne: námornícke tričko, tielko (obyč. s výstrihom a bez rukávov): nosiť tričko, tielko pod košeľou, skampolo (pleteninové tričko): pestré, módne skampolo, trikot, triko (priliehavé oblečenie artistov, tanečníkov): baletky v trikotoch, v trikách ## trieda 1. skupina ľudí, vecí alebo javov so spoločnými znakmi zoskupená podľa istých kritérií, vrstva: spoločenské triedy, vrstvy; rozličné vekové triedy, vrstvy, kategória: platové kategórie zamestnancov; zaradiť niečo do istej kategórie, druh: rozličné druhy stromov, stupeň: odborník prvého stupňa, slang. klasa [Jesenská] 2. vyučovacia miestnosť v základnej a strednej škole: slávnostne vyzdobená trieda, učebňa: v nových učebniach sa začalo vyučovanie, štud. slang. klasa 3. pozri ročník 4. pozri ulica ## triéder pozri ďalekohľad ## triediť dávať, zaraďovať niečo do príslušnej rovnorodej skupiny, triedy, roztrieďovať, klasifikovať (systematicky): triediť tovar, zrno; klasifikovať javy, rastliny (do kategórií), hovor. škatuľkovať (často neprimerane, násilne): mladých autorov vopred škatuľkuje, hovor. zastaráv.: sortírovať, sortovať (podľa druhu, akosti, veľkosti a pod.): sortírovať ovocie, rozdeľovať, usporadúvať (podľa istého kritéria): rozdeľuje žiakov podľa abecedy; usporadúva javy chronologicky, deliť, zaraďovať: tovar delí, zaraďuje podľa akosti, zoraďovať (zaraďovať v tom istom poradí): zoraďuje športovcov podľa výkonu, preberať (oddeľovať vhodné od nevhodného): preberať šošovicu, zemiaky ## trieliť pozri bežať 1, ponáhľať sa 1 ## trieska tenký kúsok dreva odštiepený pri rúbaní, kresaní a pod.: triesky na podkurovanie, íver (menšia, tenšia trieska): ívery odfrkujú spod sekery, štiepka (väčšia trieska): porúbať klát na štiepky, kraj. štelina ## trieskať 1. pozri biť 1, biť 2 2. pozri búchať 1 3. pozri trepať 2 4. pozri hádzať 1 5. pozri tárať ## trieskať sa pozri ísť 1 ## trieslovina chem. organická zlúčenina z niektorých častí rastlín, chem.: kyselina trieslová, tanín (trieslovina používaná v lekárstve, garbiarstve a pod.) ## trieštiť 1. údermi, nárazmi porušovať celistvosť a rozdrobovať na kusy, rozbíjať, roztĺkať: trieštiť, roztĺkať ľad, skaly, drviť, tĺcť (na menšie kúsky): drviť, tĺcť korenie, štiepať (po vrstvách): štiepať skaly 2. robiť nejednotným, rozháraným, rozptyľovať, rozdeľovať, rozdrobovať: trieštia, rozptyľujú svoje sily; rozdeľuje, triešti spoločnosť, kniž. atomizovať ## trieštivý pozri výbušný 1, trhavý 1 ## trieť 1. tlačiac pohybovať niečím po povrchu niečoho, šúchať, šuchať: trieť, šúchať si tvár uterákom, škriabať, škrabať (odstraňovať tým svrbľavý pocit): škr(i)abe sa hrebeňom v hlave, expr.: brhliť, drhliť, škohliť: brhlí si oči; drhlí, škohlí mu špongiou chrbát, drhnúť (obyč. niečím ostrým): drhnúť parkety drôtenkou; drhnúť sa snehom, mädliť, mydliť, kniž. mäť (o rukách): mädliť, mäť si ruky pozri miešať 2. pozri trepať 3 ## trieť sa 1. (o rybách) dávať vznik plodu, neresiť sa, oplodňovať sa: lososy sa trú, neresia 2. pozri šúchať sa, pozri trieť 1 ## triezvy 1. ktorý je pri zdravom vedomí, neomámený alkoholom (op. opitý), neovládaný emóciami, vášňami (op. zatemnený, zaslepený, slepý) a pod., zastar.: striezlivý, striezvy: byť v triezvom, striezlivom stave; je triezvy, striezlivý, čistý, jasný: čistá, jasná hlava; jasný úsudok, zdravý: zdravý rozum 2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý sa vyznačuje miernosťou a rozvahou; svedčiaci o tom, rozvážny: triezvy, rozvážny človek, rozumný: neprišli s nijakým triezvym, rozumným nápadom, chladnokrvný, chladný, racionálny, rozumový (nepodliehajúci citom): čin je v rozpore s priateľovým chladnokrvným, chladným uvažovaním; racionálny, rozumový typ človeka, zdravý (zodpovedajúci normálnemu, triezvemu uvažovaniu): zdravé názory, reálny, realistický (ktorý rešpektuje skutočnosť, ktorý vie rozlíšiť možné od nemožného; nepoddávajúci sa sneniu, fantázii; op. nerealistický): reálne, realistické uvažovanie, súdny: súdne stanovisko, rozhodnutie, premyslený, uvážený, rozmyslený (o prejavoch človeka, ktoré svedčia o rozvahe): premyslené, uvážené slová; rozmyslená reakcia na protest, zastar.: striezlivý, striezvy: matkina striezlivá povaha 3. ktorý sa vyznačuje jednoduchosťou, ktorý uprednostňuje jednoduchosť, prirodzenosť, nenáročnosť a pod., jednoduchý, obyčajný, prostý: triezve, jednoduché, obyčajné, prosté zariadenie interiéru (bez zbytočných alebo nákladných doplnkov, okrás; op. vyumelkované, pompézne), civilný (ktorý je bez pátosu, resp. zložitej kompozície, obyč. o prednese; op. strojený), strohý (priveľmi jednoduchý, až chladný): architektúra strohých tvarov, suchý, holý, číry (taký, aký v skutočnosti je): suché, holé, číre fakty ## trichotómia delenie na troje, trojdielnosť, trojakosť ## trik pozri úskok, ťah 2, podvod ## triko pozri tričko ## trikot pozri tričko ## trikrát pozri trojnásobne ## trilkovať vyludzovať trilky (najmä o husliach a vtákoch), expr. tidlikať: krásne trilkuje na husliach; vták v korune stromu trilkuje, tidliká, poet. klokotať: slávik klokotá, expr.: tulikať, tudlikať (vyludzovať zvuk na hudobnom, obyč. dychovom nástroji): tu(d)likať na píšťale pozri štebotať ## trímať pozri držať 1, držať 2, držať 3 ## trímať sa pozri držať sa 1 ## tringelt pozri obslužné ## trio 1. hud. súbor troch hlasov, trojspev: dievčenské trio, dievčenský trojspev 2. pozri trojica ## tripartičný pozri trojdielny ## tripartitný pozri trojstranný ## tripeľ pozri kvapavka ## triplovaný pozri trojitý ## tri razy pozri trojnásobne ## tristoraký pozri rozmanitý 1 ## triumf pozri víťazstvo, úspech ## triumfálny pozri víťazný ## triumfátor pozri víťaz ## triumfovať 1. pozri zvíťaziť 1, víťaziť 2. pozri jasať ## triumvirát pozri trojica ## triviálny 1. pozri obyčajný 1, jednoduchý 1 2. pozri základný ## trizniť pozri hovoriť 1 ## trkať pozri klať 1 ## trknúť pozri drgnúť 1, strčiť 2 ## trkotať 1. pozri rapotať 1, hovoriť 1 2. pozri klebetiť 2 ## trkotavý pozri táravý ## trkvas pozri hlupák ## trlica 1. nástroj na ručné spracúvanie ľanu alebo konopí, trepačka [Gabaj], trojačka (druh trlice), text. lámačka 2. pozri hlupaňa ## trlingať pozri natriasať 2 ## trlo pozri hlupák ## trmácať sa pozri ísť 1 ## trmádzgať sa pozri ísť 1 ## trmať pozri mykať, trhať 1 ## trma-vrma pozri ruch 1, zhon, zmätok 2 ## tŕň 1. ostrý výrastok niektorých rastlín, pichliač: ruža má tŕne, pichliače, osteň 2. pozri kolík ## tŕnie hromad. tŕnistý porast, tŕnisté krovie: záhrada zarastená tŕním, trnina [Vajanský] ## trnina pozri tŕnie ## tŕnistý ktorý má tŕne, ostne, tŕnitý, tŕňový: tŕnistý, tŕnitý, tŕňový ker, pichľavý, ostnatý: pichľavý, ostnatý porast; pichľavý, ostnatý kvet ## tŕnitý pozri tŕnistý ## tŕňový pozri tŕnistý ## trnúť pozri báť sa 2, tŕpnuť 1 ## trofej pozri korisť ## trocha 1. vyjadruje malé množstvo (op. veľa, mnoho), trochu, málo: vypil trocha, trochu, málo mlieka, neveľa, nemnoho, niekoľko, koľko-toľko: zjedol neveľa, nemnoho polievky; našiel iba niekoľko dubákov, riedko, hovor. poriedko: jabĺk sa urodilo riedko, poriedko, skúpo, kniž. sporo, zried. nedosť: skúpo, sporo zakvitnutý strom, skromne, hovor. poskromne: do batoha si vložil skromne, poskromne jedla, niečo, dačo, čosi, voľačo: na cestu si niečo, dačo našetril; zostalo tam ešte čosi, voľačo chleba, expr.: troška, trošku, trošička, trošičku, trošíčka, trošíčku, trošinka, trošinku, trošilinka, trošilinku: natrhal troška, trošičku, trošinka trávy, expr.: máličko, máličičko, málinko, málilinko, málučko, málučičko, málunko, málulinko: na dne zostalo máličko, málinko vody, expr.: byľku, štipku, kvapku, kvapka, kvapôčka, skromnučko, skromnunko, skromnulinko: do polievky pridala byľku, štipku korenia; vypil kvapku vína, expr. zamak, pís. i za mak, fraz.: mačný mak, za mačný mak 2. vyjadruje okolnosť malej miery, malej intenzity; v malej miere, do istej miery (op. veľmi, veľa), trochu, málo: trocha, málo si privstal, neveľa, nemnoho, koľko-toľko: neveľa, nemnoho nám pomohli, nepatrne: nepatrne sa usmiala, neveľmi, nepríliš, zried. nedosť: neveľmi, nepríliš si pomohol, skromne, poskromne: skromne, poskromne si oddýchol, slabo, chabo, skúpo, kniž. sporo: slabo, chabo, sporo vykúrená izba, jemne, ľahko, zľahka: jemne, ľahko, zľahka ho pohladila po vlasoch, hovor. ako-tak: ako-tak si polepšil, kúsok, expr.: kúsoček, kúštik, kúštiček: daj do kúsok, kúštik vyššie, expr.: troška, trošku, trošička, trošičku, trošíčka, trošíčku, trošinka, trošinku, trošilinka, trošilinku: troška, trošička, trošinku sa bála, expr.: máličko, máličičko, málinko, málilinko, málučko, málučičko, málunko, málulinko: máličko, málinko, málulinko sa zlepšil, expr.: byľku, štipku, kvapku, kvapôčku: od zimy byľku, štipku vyrástla, expr.: skromnučko, skromnunko, skromnulinko, expr. zamak, pís. i za mak, fraz.: mačný mak, za mačný mak 3. vyjadruje malý časový rozsah, krátky čas; na krátky čas, trochu, chvíľu, chvíľku, expr. chvíľočku, hovor. nezaveľa: trocha, chvíľu, chvíľku si zdriemnuť, nachvíľu, nachvíľku: ešte chcel nachvíľu, nachvíľku zostať, kúsok, expr.: kúsoček, kúštik, kúštiček: prídem kúsok, kúštik neskoršie, expr.: troška, trošku, trošička, trošičku, trošíčka, trošíčku, trošinka, trošinku, trošilinka, trošilinku: troška, trošičku, trošilinka sa oneskoril, fraz. na skok: prišla iba na skok malé množstvo, expr. troška, málo: vystačiť s trochou, s troškou peňazí; pri troche, troške fantázie; uspokojiť sa s málom, kúsok: kúsok chleba, expr. kúštik, kúsoček, kúštiček: pridávať po kúštikoch, kúsočkoch, kúštičkoch, štipka (množstvo zachytené medzi prstami): štipka soli, expr. štipec: štipec masla, expr. byľka: byľka šafránu, piaď: neustúpiť ani o piaď, expr.: kvapka, kvapôčka: vypiť aspoň kvapku mlieka, hŕstka: hŕstka ľudí, odrobinka: odrobinka citu, zrnko: zrnko nádeje, trocha expr. zblo: nebolo na tom ani zbla pravdy ## trochár pozri chudák 2 ## trochárčiť pozri živoriť ## trocháriť pozri živoriť ## trochársky pozri bezvýznamný, malicherný 1 ## trochu 1. pozri trocha 1, málo 1, málo 2, niekoľko, slabo 1 2. pozri ľahko 4, zľahka 2 3. pozri chvíľu ## trojačka pozri trlica 1 ## trojakosť pozri trichotómia ## trojčatá tri spolu narodené deti jednej matky, hovor. trojičky: narodili sa jej trojčatá, trojčence, trojičky ## trojčence tri spolu narodené deti jednej matky, hovor. trojičky: narodili sa jej trojčatá, trojčence, trojičky ## trojdielnosť pozri trichotómia ## trojdielny rozdelený na tri časti, diely, kniž. tripartičný: trojdielny, tripartičný dokument, trojkrídlový (majúci tri krídla): trojkrídlová skriňa, trojkrídlový oblok ## trojica skupina troch osôb alebo vecí: trojica priateľov, básnikov, trojka: hrať karty v trojke, trio: útočné trio vo futbale, kniž. triumvirát ## trojičky pozri trojčatá ## trojito pozri trojnásobne ## trojitý ktorý pozostáva z troch častí alebo celkov; trikrát taký istý, trojnásobný: trojitá, trojnásobná vrstva laku; trojitá, trojnásobná ozvena, hovor. zastar. triplovaný [Kukučín], poet. trojmý [Sládkovič], zastar. trojný ## trojka pozri trojica ## trojkrídlový pozri trojdielny ## trojmo pozri trojnásobne ## trojmý pozri trojitý ## trojnásobne vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti a pod. číslom tri, trikrát, tri razy: dosahuje trojnásobne, trikrát, tri razy väčšiu rýchlosť, trojmo, trojito: trojmo, trojito poskladaný papier ## trojnásobný pozri trojitý ## trojný pozri trojitý ## trojrozmerný majúci tri rozmery (dĺžku, šírku a výšku), priestorový: trojrozmerný, priestorový útvar; trojrozmerné, priestorové videnie, vzťahy pozri plastický 3 ## trojskok pozri skok 1 ## trojspev pozri trio 1 ## trojstranný ktorý sa vzťahuje na tri strany, ktorý je záväzný pre tri strany, kniž. tripartitný: trojstranné, tripartitné rozhovory; tripartitná zmluva ## trojuhol pozri trojuholník ## trojuholník geom. rovinný útvar s troma stranami: rovnostranný trojuholník, kniž. triangel (obyč. myslený trojuholník), zastar. trojuhol [Kukučín] ## trojuholníkovitý majúci tvar trojuholníka, pripomínajúci trojuholník, trojuholníkový: trojuholníkovité, trojuholníkové vzory, deltovitý (majúci tvar delty): deltovité ústie rieky, trianglový ## trojuholníkový pozri trojuholníkovitý ## trombón pozri pozauna ## trombonista pozri pozaunista ## trombus pozri zrazenina ## tromf 1. karta, ktorá prebíja ostatné karty, adut: tromf, adut je guľa; prebiť tromfom, adutom 2. pozri dôkaz 1 ## tromfnúť pozri prekonať 2 ## trón 1. pozri stolička 1 2. pozri moc 1 ## tróniť 1. pozri panovať 1 2. pozri vypínať sa 2 ## tróp lit. nepriame obrazné pomenovanie, zástupka ## tropický pozri horúci 1; južný ## troska 1. pozri zrúcanina 2. pozri zvyšok ## troskotať stroskotať 2 ## trošička 1. pozri trocha 1, málo 1, málo 2, niekoľko 2. pozri zľahka 2 3. pozri chvíľu ## trošíčka 1. pozri trocha 1, málo 1, málo 2, niekoľko 2. pozri zľahka 2 3. pozri chvíľu ## trošičku 1. pozri trocha 1, málo 1, málo 2, niekoľko 2. pozri zľahka 2 3. pozri chvíľu ## trošíčku 1. pozri trocha 1, málo 1, málo 2, niekoľko 2. pozri zľahka 2 3. pozri chvíľu ## trošilinka 1. pozri trocha 1, málo 1, málo 2, niekoľko 2. pozri zľahka 2 3. pozri chvíľu ## trošilinku 1. pozri trocha 1, málo 1, málo 2, niekoľko 2. pozri zľahka 2 3. pozri chvíľu ## trošinka 1. pozri trocha 1, málo 1, málo 2, niekoľko 2. pozri zľahka 2 3. pozri chvíľu ## trošinku 1. pozri trocha 1, málo 1, málo 2, niekoľko 2. pozri zľahka 2 3. pozri chvíľu ## troška 1. pozri trocha 1, málo 1, málo 2, niekoľko 2. pozri zľahka 2 3. pozri chvíľu 4. pozri trocha ## trošku 1. pozri trocha 1, málo 1, málo 2, niekoľko 2. pozri zľahka 2 3. pozri chvíľu 4. pozri trocha ## troškár pozri chudák 2 ## troškáriť 1. pozri živoriť 2. pozri šetriť 1 ## troškársky pozri bezvýznamný, malicherný 1 ## trotoár pozri chodník 2 ## troviť 1. pozri tráviť 2. pozri márniť 1, míňať 1 3. pozri tráviť ## trovný pozri márnotratný ## trovy pozri výdavok ## trôfať pozri dúfať ## trpák pozri hlupák ## trpasličí pozri bezvýznamný, malý 1 ## trpaslík 1. rozprávková bytosť malého vzrastu, škriatok: lesný trpaslík, škriatok, piadimužík, rarášok: rarášok nosí peniaze, zmok, kniž. gnóm, expr. pikulík [Škultéty] 2. človek značne malej postavy, lilipután (človek mimoriadne malého vzrastu), expr.: krpáň, zakrpatenec, expr., často pejor. piadimužík, pejor. škriatok ## trpčina pozri trpkosť ## trpezlivosť znášanie niečoho bez odporu, strpenie, pozhovenie: prosím o chvíľku trpezlivosti, strpenia, pozhovenia, zhovenie ## trpezlivý pozri zhovievavý ## trpieť 1. prežívať, znášať telesné alebo duševné utrpenie, kniž. úpieť: nevinne trpia vo väzení; úpieť pod jarmom nadvlády; trpí od bolesti; trpieť duševnými mukami, trápiť sa (duševne): trápil sa pre synovu chorobu; dlho sa preňho netrápila, chorľavieť, chorieť (trpieť chorobou): chorľavie, chorie na pľúca, kniž. strádať (trpieť nedostatok, núdzu): ľud strádal, pykať (trpieť pri znášaní trestu za niečo): pyká za svoje chyby 2. mať priveľa niečoho škodlivého, neželateľného, mať, byť postihnutý: rastliny trpia suchom; trpí nespavosťou, má vysoký tlak; je postihnutý velikášstvom, má komplexy 3. pozri obľubovať 4. pozri tolerovať ## trpiteľ pozri mučeník ## trpiteľský pozri bolestný 1 ## tŕpka pozri čremcha ## trpkastý pozri trpký 1 ## trpkosť trpká príchuť: trpkosť lieku, trpčina: víno chutí trpčinou, pren. expr. blen: mať v srdci blen ## trpký 1. ktorý je ostrý, nepríjemný, zvieravý (o chuti); ktorý sa vyznačuje nepríjemnou zvieravou chuťou, príkry: trpká, príkra chuť liekov, horký: horké kvapky, kyslý (obyč. o nezrelom ovocí): trpké, kyslé jabĺčka, trpkastý (trocha trpký) 2. pozri bolestný 1, ťažký 3, smutný ## trpnosť pozri apatia ## tŕpnuť 1. pociťovať psychické napätie, nervozitu z niečoho, stŕpať, kniž. trnúť, chvieť sa: tŕpnuť, stŕpať o zdravie dieťaťa; trnul strachom o nás, obávať sa, báť sa, mať obavu, strachovať sa, triasť sa (mať pocit strachu o niečo): obáva sa, bojí sa, že zle pochodí, starostiť sa, mať starosť (prežívať pocit starosti o niečo): otec sa starostil, či sa syn vráti 2. pozri brnieť ## trpný pozri nečinný, pasívny 1 ## trs pozri chumáč ## trsť pozri tŕstie ## trstenica pozri palica ## tŕstie vlhkomilné trávovité rastliny; porast z nich, šašina, šášie, šáš: stolička upletená z tŕstia; ukryť sa v tŕstí, v šašine, v šáší, v šáši, trsť, trstina (vysoká vodná tráva), šachor (vodná úžitková rastlina): pokryť chalupu šachorom, šachorina, zried. šachorie (porast zo šachora), šarina (vysoká vodná tráva) ## trstina pozri tŕstie ## trt 1. pozri nič 2. pozri nie 1 ## trtáč pozri kostrč ## trtúľať pozri bežať 1 ## trtúliť pozri bežať 1 ## trúba 1. pozri rúra 2. pozri hlupák 3. pozri húkačka ## trubadúr pozri spevák ## trúbeľka 1. pozri čutora 2 2. pozri rúrka ## trubica pozri rúrka ## trubiroh pozri hlupák ## trúbiť 1. vyludzovať zvuky na trúbe: už trúbili na odchod, vytrubovať (opakovane, často): autá na ulici netrpezlivo vytrubovali, expr.: ťukať, tutúkať, húkať: húkať na trúbe 2. pozri ručať 1 3. pozri hovoriť 1 ## trúbka jednoduchý plechový nástroj používaný najmä na signalizáciu: poľná, hasičská trúbka, poľnica (v minulosti vojenská signálna trúbka): poľnice zatrúbili do útoku, surma, surmita (starý hudobný dychový nástroj) ## truc pozri vzdor ## trucoš pozri tvrdohlavec ## trucovať pozri vzdorovať 1 ## trucovitý pozri vzdorovitý ## trud 1. pozri smútok 2. pozri práca 1 ## trúd pozri lenivec, príživník 1 ## trudiť pozri trápiť ## trudiť sa pozri trápiť sa 1 ## trudnatý pozri smutný, ťažký 3 ## trudno 1. pozri smutný 2. pozri ťažko 2 ## trudne 1. pozri smutný 2. pozri ťažko 2 ## trudnomyseľnosť pozri depresia 1 ## trudnomyseľný pozri melancholický, smutný ## trudný 1. pozri smutný 2. pozri ťažký 3 ## trúfalosť pozri impertinencia ## trúfalý pozri opovážlivý, smelý ## trúfanlivý pozri opovážlivý, smelý ## trúfať pozri dúfať ## trúfnuť si pozri odvážiť sa ## truhla 1. schránka na telo mŕtveho, rakva: drevená, kovová truhla; položiť telo do rakvy, sarkofág (umelecky zhotovená truhla z kameňa alebo kovu): mramorový sarkofág 2. starobylý kus nábytku v podobe väčšej podlhovastej debny s vrchnákom na ukladanie šiat, potravín a pod.: truhla plná bielizne, truhlica (menšia truhla): vyrezávaná truhlica, súsek (truhla na obilie) ## truhlica pozri schránka, truhla 2 ## trúchliaci pozri smútočný ## trúchliť pozri smútiť ## trúchlivý pozri smutný, nešťastný 3 ## trúchlodumný pozri melancholický ## trúchlohra pozri tragédia 1 ## trúchlospev pozri žalospev 1 ## trúchly pozri smutný pozri práchnivý ## trúchnatieť pozri práchnivieť ## trúchnavieť pozri práchnivieť ## trúchnivieť pozri práchnivieť ## trúchnivý pozri práchnivý ## truľo pozri hlupák ## trundžiť pozri piť 2 ## trúnok pozri liehovina ## trup pozri driek 1 ## trúp pozri hlupák ## trus pozri výkal, hnojivo ## trúsiť 1. úmyselne alebo mimovoľne po čiastkach nechávať padať niečo drobné, sypké, roztrusovať: trúsiť, roztrusovať smeti, slamu; trúsi múku po kuchyni, rozsýpať: dávaj pozor, rozsýpaš uhlie po schodoch, sypať (nechať padať prúdom): sypať zemiaky, orechy z vreca, roztriasať (trasením): roztriasa perie po celom dvore, roznášať, rozvláčať: vietor roznáša, rozvláča trávu po okolí 2. pozri špiniť 2 3. pozri šíriť 2 ## trúsiť sa 1. pozri trúsiť 1 2. pozri chodiť 1 3. pozri pršať 1 ## truskavý pozri chrumkavý ## trušťať pozri praskať 2 ## truštiť pozri praskať 2 ## trváci 1. pozri trvalý, stály 1 2. pozri trvanlivý, pevný 1 ## trvácny 1. pozri trvalý, stály 1 2. pozri trvanlivý, pevný 3 ## trvalo 1. neprerušovane v čase, trvale, neprestajne, ustavične, stále: na tejto škole trvalo, neprestajne pôsobil od sedemdesiatych rokov; ustavične, stále vzrastá počet nezamestnaných, nepretržite, permanentne, hovor. naveky: naveky sedí doma pozri ustavične 2. nepripúšťajúc zmenu, nepodliehajúc zmenám; na celý budúci čas, trvale, nemenne, stále, definitívne: zanechal trvalo, nemenne dobrý dojem; stále pristupuje k nim ako k malým deťom; rozhodol sa trvale, definitívne zostať, natrvalo, nastálo, navždy, hovor. navždycky, fixne: trvalo, natrvalo zhoršené podmienky na prácu; prišiel sem bývať nastálo, navždy, navždycky, naveky: naveky zostali dobrými priateľmi, fraz. raz (a) navždy ## trvalý ktorý nie je prerušený v čase, neprestávajúci, nekončiaci sa; ktorý nepodlieha zmenám, ktorý prejavuje stálosť (op. dočasný), trváci, trvácny: trvalý, trváci, trvácny vzťah; trvalá, trváca, trvácna hodnota, stály: trvalé, stále bydlisko (op. prechodné); stále vlastnosti materiálu, neprestajný, nepretržitý: žiť v neprestajnom, nepretržitom napätí, ustavičný, permanentný: byť v ustavičnej, permanentnej pohotovosti, jednostajný, kniž. neustály: jednostajné, neustále sneženie, definitívny, konečný (ďalej už nemenný): definitívna, konečná platnosť rozhodnutia; definitívne, konečné riešenie vzniknutého problému (op. provizórne), pevný (ktorý odoláva zmenám v čase): pevné puto medzi matkou a dieťaťom, nemenný, kniž. nadčasový (pretrvávajúci v čase, presahujúci významom svoj čas, svoju dobu): nemenné hodnoty; nadčasové posolstvo umeleckého diela, nezabudnuteľný, nezmazateľný, neodstrániteľný, nevykoreniteľný: nezabudnuteľné spomienky; udalosť nechala nezmazateľnú stopu v jeho živote; škvrna je neodstrániteľná; usadila sa v ňom nevykoreniteľná melanchólia, nerozborný, nezničiteľný, pren. nerozbitný: nerozborné, nezničiteľné, nerozbitné priateľstvo, spojenectvo, nevyčerpateľný, pren.: nevysýchavý, nevysychavý, nehasnúci, zried. nepominuteľný: nevyčerpateľný, nevysýchavý, nevysychavý zdroj inšpirácie; nehasnúca, nepominuteľná sláva, večný, kniž. nehynúci: večná, nehynúca pamiatka, neodmysliteľný: neodmysliteľná súčasť, fixný, kniž. utkvelý (trvale sa objavujúci, vynárajúci): fixné idey, utkvelé predstavy, zastaráv. vytrvalý: vytrvalá láska ## trvanlivý odolný proti opotrebovaniu alebo znehodnoteniu, trváci, trvácny: trvanlivé, trváce, trvácne druhy potravín; trváci, trvácny materiál, pevný, hovor. nezničiteľný: pevný obal, nezničiteľná látka ## trvať 1. pokračovať v čase (neprestajne, neprerušene), jestvovať, existovať, byť, pretrvávať: zásoby ešte trvajú, jestvujú, sú; problémy stále trvajú, pretrvávajú, kniž. perzistovať, ostávať, neprestávať: nariadenie ostáva (v platnosti); búrka neprestáva, kniž. tlieť, udržiavať sa (utajene alebo s vypätím): nádej, iskra tlie, udržiava sa, žiť, držať sa: tradície sa držia, žijú, prebiehať: rozhovor prebieha už hodinu 2. postupovať bezvýhradne podľa pevného stanoviska, pridŕžať sa, držať sa: trvať na svojom vyhlásení, pridŕžať sa, držať sa svojho názoru, zotrvávať, kniž. perzistovať: zotrvávať na svojom postoji, neustupovať, nezriekať sa: neustupujte od splnenia sľubu; nezriekajte sa príležitosti, nástojiť, žiadať (dôrazne): nástojí, žiada, aby prišli načas ## trysk pozri cval ## tryska pozri dýza ## tryskať pozri prameniť 1 ## tryskom pozri cvalom ## trýzeň pozri trápenie ## trýzniť pozri trápiť, mučiť 1, mučiť 2, týrať ## trýzniť sa pozri trápiť sa 1, mučiť sa ## trýzniteľ pozri mučiteľ, diktátor ## trýznivý pozri mučivý ## tržba pozri príjem 1, zisk 2 ## tržisko pozri trh 2 ## tržnica pozri trh 2 ## tu 1. ukazuje na miesto v blízkosti hovoriaceho (op. tam); hovor. poukazuje na blízkosť osoby, tuto (op. tamto), tuhľa, tutohľa: tu, tuto je tá kniha; tuhľa, tutohľa sa mi to stalo; tu(to), tuhľa chlapec vám ukáže cestu, hovor.: tuná, toť: tuná, toť mi to podpíš, nár. tutoká [Ondrejov], tunáka 2. pozri sem ## ťú pozri ujú ## tuba pozri rúrka, schránka ## tubera pozri tuberkulóza ## tuberák pozri tuberkulotik ## tuberkulotik človek chorý na tuberkulózu, hovor. suchotinár, hovor. expr. tuberák ## tuberkulóza nákazlivá choroba zasahujúca obyč. pľúca, suchoty: mať tuberkulózu, suchoty, hovor. suchotiny (tuberkulóza pľúc), hovor. expr. tubera, zastar. suchá nemoc ## tubus pozri rúrka ## tucet pozri množstvo 2 ## tucetkrát pozri veľakrát ## tucet ráz pozri veľakrát ## tuctový pozri bežný, obyčajný 1, všedný ## tučiť sa pozri tučnieť ## tučko pozri brucháč ## tučnastý pozri tučný 1 ## tučniak 1. vták žijúci v Antarktíde, pinguin 2. pozri brucháč ## tučnieť stávať sa tučným (o ľuďoch i o zvieratách); (op. chudnúť), tlstnúť: rada maškrtí a potom tučnie, tlstne, guľatieť, guľatiť sa, zaokrúhľovať sa, okrúhliť sa (nadobúdať okrúhle, oblé, obyč. pekné tvary): tvár sa mu guľatí, zaokrúhľuje; dievča dospieva, okrúhli sa, expr. bucľatieť (o dieťati): líca mu bucľatejú, zastaráv. tučiť sa: statok sa popráva a tučí, bruchatieť, expr.: bachratieť, pupkatieť (nadobúdať veľké brucho): bruchatel, bachratel od prejedania sa, hrubnúť (o ťarchavej žene), priberať, priberať na váhe, hovor. poprávať sa, popravovať sa (zvyšovať svoju váhu): po chorobe začala priberať, poprávať sa, zried. správať sa [Kukučín] ## tučnosť pozri tučnota ## tučnota vlastnosť niekoho alebo niečoho tučného, tučnosť: sklon k tučnote; tučnota mlieka, tučnosť dobytka, mastnota, telnatosť: telnatosť postavy, tlstota: tlstota tela, korpulencia, korpulentnosť: korpulentnosť postavy, obezita, obéznosť: boj proti obezite, obéznosti, expr.: bachratosť, bruchatosť ## tučnučký pozri tučný 1 ## tučnunký pozri tučný 1 ## tučnulinký pozri tučný 1 ## tučný 1. (o človeku) ktorý má veľkú hmotnosť, veľký objem; ktorý je obalený, obrastený tukom, obyč. o tele alebo jednotlivých jeho častiach (op. chudý), tlstý, telnatý: pod širokými šatami sa dalo vytušiť tučné, tlsté telo; tlstý, telnatý chlap, okrúhly, guľatý, expr.: bucľatý: okrúhle, guľaté, bucľaté detské líčka, nár. jablčistý: jablčisté prasiatko, plný, zaokrúhlený, oblý, kyprý: plné, zaokrúhlené, oblé boky, plecia; kyprá dievčina, korpulentný, objemný, zavalitý: korpulentná, objemná, zavalitá postava, mäsitý, mäsnatý (obrastený mäsom): spotené mäsité, mäsnaté ruky, sadlovitý, sadlový (obrastený sadlom): sadlovité, sadlové brucho sa mu pri smiechu natriasalo, obézny, pretučnený (nezdravo, chorobne tučný): množstvo obéznych, pretučnených ľudí, zažitý (dobre živený), zastar. záživný: zažitý, záživný ženáč, hovor. silný: je silnejšej postavy, plnoštíhly (so sklonom tučnieť), moletný, molet (neskl.): plnoštíhla, moletná dáma, expr.: tučnučký, tučnulinký, tučnunký, tlstučký, tlstunký, tlstulinký, guľatučký, zaguľatený: chutné tučnučké, tučnu(li)nké, guľatučké bábätko, expr. zried. tučnastý [Jesenská], expr. pretučný: tučný, pretučný, expr.: vykŕmený, vytučnený, vytučený: dobre vykŕmený, vytučnený, expr.: rozkysnutý, rozkydnutý, pejor.: pupkatý, bruchatý, bachratý: pot sa perlil na čele pretučného, pupkatého, bruchatého, bachratého kuchára, hovor. pejor.: vypasený, dopasený, rozpasený, vyžratý: vypasený, vyžratý ako prasa, pren. pejor.: opuchnutý, spuchnutý, nár. expr.: odudlavený, naváľaný: odudlavený, naváľaný zadok, subšt. nacápaný, pren. pejor.: bravčový, svinský, prasačí (obyč. o tučnej tvári), nesprávne bacuľatý 2. pozri mastný 1 3. pozri hrubý 1 4. pozri veľký 1 ## tudlikať pozri hrať 1, trilkovať ## ťuh pozri ujú ## ťuha pozri ujú ## tuha miner. nerast čiernej farby, kovového lesku a malej tvrdosti, grafit ## túha pozri túžba ## ťuhaj pozri ujú ## ťuháj pozri ujú ## ťuhaja pozri ujú ## tuhé pozri liehovina ## tuhľa pozri tu 1 ## tuhnúť stávať sa tuhým, pevným (o niečom tekutom); (op. kvapalnieť, púšťať sa, rozpúšťať sa): med tuhne, sadať sa: mlieko sa sadá, zrážať sa (o krvi), rôsolovatieť, huspeninovatieť, chem. želatínovať (nadobúdať tuhšiu, rôsolovitú konzistenciu): ovocná šťava rôsolovatie, želatínuje; vývar z koží huspeninovatie, tvrdnúť (stávať sa tvrdým); (op. mäknúť): betón, cement tvrdne ## tuho vyjadruje veľkú intenzitu, mieru deja, s veľkou silou, intenzitou, pevne, silno, silne, mocne: otec tuho, pevne objal syna; všetkým nám silno, mocne stisol ruky, intenzívne: každý deň tuho, intenzívne trénuje, tvrdo, húževnato, úporne, expr. urputne: tvrdo, húževnato sa domáha svojich práv; úporne, urputne sa bránia proti presile, usilovne: tuho, usilovne sa zapája do každej činnosti, veľmi: vonku tuho, veľmi mrzne, natuho, napevno, dotuha, pís. i na tuho, na pevno, do tuha, stuha: natuho, napevno, dotuha, stuha pritiahol všetky skrutky, hovor. expr. fest: lepidlo fest drží pozri tuhý 3 ## tuhobelasý pozri modrý ## tuhočervený pozri červený ## tuhočierny pozri tmavý 1, čierny 1 ## tuhomodrý pozri modrý ## tuhoružový pozri ružový ## tuhozelený pozri zelený ## tuhučký pozri tuhý 1 ## ťuhuj pozri ujú ## tuhý 1. ktorý má veľkú pevnosť, tvrdosť, súdržnosť, pevný: fyz. tuhé skupenstvo, tuhé látky (hovor. pevné); tuhá, pevná hmota, súdržný, kniž. hutný: tuhá, hutná, súdržná masa, stuhnutý, stvrdnutý (ktorý sa stal tuhým, tvrdým): stuhnutý, stvrdnutý betón; stuhnutá, stvrdnutá laková farba, odb. konzistentný (ktorý má značný stupeň tuhosti), zhustený: konzistentné, zhustené tuky, oleje, tvrdý (op. mäkký), nepoddajný, neohybný, húževnatý (odolávajúci tlaku): tvrdý, nepoddajný ako kameň; nepoddajné, neohybné vlasy; neohybné, húževnaté drevo, ťažký (o pôde), odb. rigidný, expr. tuhučký 2. vyznačujúci sa veľkou životaschopnosťou, prirodzenou odolnosťou, pevný, silný: mať tuhý, pevný, silný koreň, odolný, zdatný (fyzicky): odolný, zdatný chlap, nezmarný (ktorý veľa vydrží, znesie; nepoddávajúci sa): tuhý, nezmarný život niektorých mikroorganizmov, úporný, húževnatý, nevykoreniteľný, nevykynožiteľný, nezničiteľný (o rastlinách): úporná, húževnatá, nevykoreniteľná, nevykynožiteľná, nezničiteľná burina 3. ktorý má veľkú intenzitu, silný, mocný, veľký, pevný: tuhá, silná káva; silný, mocný stisk ruky; tuhý, veľký boj; pevné priateľstvo, ohnivý (silný, páliaci ako oheň; op. slabý): ohnivá slivovica, pálenka, treskúci, ostrý (o mraze, zime; op. slabý), krutý, expr. urputný, úporný, neúprosný: krutý, urputný, úporný, neúprosný zápas; expr. krutá zima; tvrdý, hlboký (op. ľahký): tvrdý, hlboký spánok, sýty, tmavý (o farbách; op. svetlý, bledý): tuhá, sýta, tmavá modrá, ťažký, namáhavý (op. ľahký): ťažká, namáhavá robota, náruživý: náruživý fajčiar, expr. čertovský 4. pozri horlivý 5. pozri meravý 1 ## tucha pozri predtucha ## tuchnúť 1. pozri plesnieť, hniť 1 2. pozri postávať 1 ## ťuj pozri ujú ## ťúj pozri ujú ## tuk mastná organická látka obsiahnutá v živočíšnom tele alebo v niektorých rastlinách: rastlinné tuky, mäso prerastené tukom, sadlo (živočíšny tuk): kačacie sadlo, loj (živočíšny tuk, najmä hovädzieho dobytka): hovädzí, baraní loj, mastnota: zbaviť mäso mastnoty, masť (živočíšny tuk získaný škvarením): chlieb s masťou, slanina (bravčový podkožný tuk, expr. tuk vôbec): na bruchu má vrstvu slaniny ## ťuk pozri klop ## túkať pozri húkať 1 ## ťukať 1. pozri klepať 1, klepať 2 2. pozri tikať ## ťuknúť si pozri štrngnúť si ## tulácky pozri potulný 1, kočovný, túlavý ## túlačka pozri potulka ## túlanka pozri potulka ## tulák človek, ktorý nemá stále bydlisko a často ani stále zamestnanie, bludár: tulák, bludár bez domova, expr. vandrovník: žiť ako vandrovník, pejor. vandrák, hovor. pejor.: vagabund, obšitník, obšitoš, šupák, šupas, zastar.: svetár [Podjavorinská], sveták [Švantner], hovor. zastar.: šupasník, apač, subšt. čavargoš ## tuľaľa pozri ujú ## túlať sa 1. chodiť bez cieľa, potulovať sa, ponevierať sa, potĺkať sa, blúdiť, hovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po hore, nár. brílať [Zguriška], expr.: vláčiť sa, tárať sa, tĺcť sa, hovor. expr.: zarážať sa, zatĺkať sa, lámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate?, expr.: zháňať, zháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesi, expr.: motať sa, motkať sa, tmoľkať sa, pliesť sa, popletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletú, expr.: tmoliť sa, plantať sa, pľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciach, nár. obalkovať sa [Rázus], hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcami, expr.: presúšať sa, vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po pláži, expr. obíjať sa [Tajovský]: len tak sa obíjať po krčmách, nár. lógovať [Čeretková] 2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu, potulovať sa: od malička sa rád túlal, potuloval, expr.: tárať sa, lanfáriť, nár. drndať [Kálal], subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deň, expr.: brílať, falangovať, halaškovať, hovor. zried. vagabundovať, zastar.: hajdúsiť, hajdúšiť, hauzírovať, subšt. čavargovať, cestovať, putovať, expr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete ## túlavý ktorý sa túla, putuje z miesta na miesto; ktorý nemá majiteľa (o zvierati); svedčiaci o tom, potulný: túlavý, potulný muzikant; túlavý, potulný pes, tulácky, hovor. expr.: vandrovný, vandrovnícky: tulácky, vandrovný, vandrovnícky život, kočovný, kočovnícky: túlavé, kočovné, kočovnícke kmene, národy, blúdivý, bludný: blúdivý, bludný námorník, kocúr, pejor. vandrácky, hovor. pejor. vagabundský: vagabundská cháska, bezprizorný (bez domova, nikam nepatriaci): bezprizorné deti, mača pozri potulný, kočovný ## tulikať pozri hrať 1, trilkovať ## túliť pozri stískať 1 ## túliť sa 1. s citom, nežnosťou sa tisnúť k niekomu alebo niečomu (na ochranu, v dôvernosti a pod.), vinúť sa, prituľovať sa, privíňať sa: s láskou sa túli, vinie k milému; psíča sa oddane prituľuje, privíňa k svojej panej, expr.: tuľkať sa, mojkať sa, hovor. cigániť sa (líškavo sa túliť), chúliť sa (obyč. na ochranu): vtáča sa chúli v dlani, pritískať sa, pritláčať sa, tlačiť sa, tiskať sa: nežne sa pritíska, tlačí na jeho hruď, expr. pritierať sa (dotieravo, s bočným zámerom): mačka sa pritiera k dievčaťu 2. pozri krčiť sa 3 ## túlka pozri potulka ## tuľkať pozri láskať ## tuľkať sa pozri túliť sa 1, láskať sa ## ťulpas pozri hlupák ## tumor pozri nádor ## tumult pozri ruch 1, zhon ## tuná pozri tu 1 ## tunajší pozri miestny, domáci 2 ## tunáka pozri tu 1 ## tunel stavba pod povrchom umožňujúca pokračovanie komunikácie: cestný tunel, kniž. zastar. jask ## tuner pozri rádio 1 ## tuodtiaľ pozri odtiaľto ## tupák pozri hlupák ## tupáň pozri hlupák ## ťupať pozri ďobať 2 ## tupec pozri hlupák ## tupieť stávať sa tupým, strácať ostrosť, otupievať, tupiť sa, otupovať sa, zried. stupievať: nôž tupel, tupil sa, otupoval sa, slabnúť: žiaľ otupieval, slabol, prestávať, zanikať, prechádzať: bolesť prestávala, zanikala; žiaľ postupne prechádzal ## tupiť pozri haniť ## tupiteľ pozri hanobiteľ ## ťupkať 1. pozri ďobať 1, ďobať 2 2. pozri cupotať 2 ## tupohlavý pozri hlúpy 1, sprostý 1 ## tuposť pozri sprostosť 1 ## tupý 1. ktorý má slabé ostrie, ktorý používaním stratil ostrosť (op. ostrý), neostrý, nenaostrený, nenabrúsený: krájať chlieb tupým, neostrým, nenaostreným, nenabrúseným nožom, vytupený, otupený, stupený, zatupený: vytupené, otupené, stupené, zatupené zúbky píly, pritupý (priveľmi tupý) 2. ktorý nemá ostré zakončenie, ostrý, špicatý tvar (op. ostrý): tupý nos (op. špicatý, končistý, končitý), zaoblený, plochý: zaoblený, plochý hrot pilníka; zaoblená, plochá hrana stola, neostrý 3. nejasne znejúci (o zvuku), dutý, temný: tupé, duté údery; tupý, dutý, temný hlas; z diaľky doliehalo temné dunenie, pren. drevený 4. ktorý nemá alebo ktorý stratil schopnosť pohotovo, ostro vnímať, reagovať (o človeku a jeho zmysloch); svedčiaci o tom, otupený, zatupený, kniž. blazeovaný (plný nudy, presýtenia životom), apatický, letargický, ľahostajný: sedí tupý, otupený, apatický s podopretou bradou; blazeovaný, apatický, letargický, ľahostajný výraz tváre, prázdny, bezduchý, bezvýrazný, nevýrazný (op. bystrý, duchaprítomný): díval sa prázdnym, bezduchým pohľadom; bezvýrazné, nevýrazné oči, oslabený, ochabnutý, necitlivý, kniž. necitný (nevnímajúci v dôsledku vyčerpania, rezignácie, ľahostajnosti): oslabené, ochabnuté, necitlivé, necitné zmysly 5. pozri jednotvárny 6. pozri hlúpy 1, sprostý 1 ## túra pozri cesta 1 ## turák pozri peniaz 1 ## turbovať pozri trápiť ## turbovať sa 1. pozri namáhať sa 2. pozri trápiť sa 1 ## turbulentný pozri búrlivý 1, prudký 1 ## turek pozri káva ## turňa pozri veža ## turnaj pozri súťaž ## turné pozri cesta 1 ## túrovať pozri namáhať 2 ## tušenie pozri predtucha ## tušený pozri predpokladaný ## tuším pozri vari 2 ## tušiť mať predstavu o niečom na základe pocitov, predtuchy a pod., a nie na základe nezvratných faktov a racionálneho uvažovania, predvídať, cítiť: tušili, predvídali, cítili blízke nebezpečenstvo, zastar.: predvidieť, predcítiť, expr.: šípiť, vetriť, ňuchať: šípil, vetril, že niečo nie je v poriadku; ňuchal, že sa situácia obráti, zastar. trúfať: trúfal, že za tým čosi nesedí, hádať, dohadovať sa, domýšľať sa (intuitívne zisťovať): mohol iba hádať, dohadovať sa, ako sa to skončí; domýšľal sa, že všetko je ináč, predpokladať, čakať, očakávať (domnievať sa, že sa niečo stane): dalo sa predpokladať, čakať, že nebude dlho žiť ## tušovať pozri zakryť 2 ## tu-tam 1. pozri niekde 3 2. pozri niekedy 1 ## tutejší pozri miestny, domáci 2 ## tuťajší pozri miestny, domáci 2 ## ťuťko pozri ťarbák ## tutlaný pozri skrytý ## tutlať 1. pozri dusiť 4, tlmiť 2 2. pozri zakryť 2, zatajiť 1 ## ťuťmácky pozri ťarbavý 2 ## ťuťmák pozri ťarbák ## ťuťmavý pozri ťarbavý 2 ## tuto pozri tu 1 ## ťuťo pozri ťarbák ## tutohľa pozri tu 1 ## tutoká pozri tu 1 ## tútor pozri poručník ## tútorstvo pozri poručníctvo ## tutový pozri istý 1 ## tutúkať pozri húkať 1 ## ťuťúkať pozri húkať 1 ## tuvon pozri vonku ## túz pozri eso 1 ## tuzemský pozri domáci 2 ## túžava pozri liehovina ## túžba silné, intenzívne chcenie spojené s citovým zápalom: vášnivá túžba; túžba po láske, po slobode, roztúženie, roztúženosť: ľúbostné roztúženie, žiadostivosť: telesná žiadostivosť, expr. žiadosť (silná túžba), želanie: tajné, vrúcne želanie, kniž. dezidérium (zbožné, nesplniteľné želanie): priam dezidérium, zastar. žiadza, hlad: hlad po vzdelaní, smäd: smäd po umení, arch. žízeň, poet.: túha, tužoba [Hviezdoslav], kniž. zastar. žiadba ## túžený pozri vytúžený ## tužieť pozri silnieť ## tužina pozri liehovina ## tužiť pozri pritužovať pozri otužovať ## túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokoji, bažiť, dychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinou, kniž.: prahnúť, žízniť: prahne, žízni po láske, uznaní, kniž. lačnieť: lačnie za vzdelaním, zried. smädiť: smädia po krvi, expr.: mrieť, zmierať, umierať, hynúť, horieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milým, zried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostí, expr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženou, expr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciami, vzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmi, rojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajinách, expr.: divieť, šalieť (sa), šialiť sa, hovor. expr.: blaznieť, blázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatami, hovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužov, lakomiť sa, expr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi), nár. expr. pašmať sa ## túžiť sa pozri sťažovať sa ## tužka pozri ceruza ## tužný pozri silný 1 ## tužoba pozri túžba ## túžobný vyjadrujúci túžbu, plný túžby, dychtivý, žiadostivý, roztúžený: túžobné, dychtivé očakávanie; túžobný, žiadostivý, roztúžený pohľad, zbožný: zbožné želanie, lačný, arch. žíznivý, zried. pachtivý [Figuli], kniž. zastaráv. nyvý ## tvar vonkajšia zostava základných prvkov niečoho, forma: okrúhly tvar chleba, dávať niečomu tvar, formu; gramatický tvar, gramatická forma, podoba: liek v podobe tabletiek, formát: normalizovaný formát papiera, fazóna, strih (tvar ušitia oblečenia a pod.): fazóna klobúka, zvonový strih šiat ## tvár 1. predná časť ľudskej hlavy; jej výraz: široká, usmievavá tvár, kniž. obličaj: vráskavý obličaj, hovor. pejor. pofa [Rázus], subšt. ksicht: hlúpy ksicht 2. pozri človek 1 3. pozri podoba 1 4. pozri charakter 2 ## tváriť sa správať sa istým spôsobom, ktorý obyč. nezodpovedá skutočnosti (najmä o výraze tváre), robiť sa: tvári sa, robí sa, že to nevie, akoby to nevedel; tvári sa milo, prekvapene, vážne, hovor. narábať sa (pridávať si obyč. kladné vlastnosti): iba sa narába ako odborník, stavať sa: stavia sa, že nepočuje; staval sa ako kamarát, predstierať, pretvarovať sa, pretvárať sa (najmä v konaní): predstiera, že spí; nevie sa pretvarovať, pretvárať, afektovať (tváriť sa neprirodzene, strojene) ## tvárlivý pozri tvárny ## tvárnica pozri tvarovka ## tvárniť pozri formovať 1 ## tvárnosť 1. pozri podoba 1, vzhľad 2. pozri charakter 2 ## tvárny ktorý je schopný prijať určitý tvar; ktorý možno tvarovať, formovať, formovateľný, tvárlivý: tvárny, formovateľný, tvárlivý kov, poddajný, mäkký (ľahko sa podvoľujúci fyzickému tlaku): poddajná hlina, mäkký materiál, plastický: plastická modelovacia hmota, obrábateľný (ktorý možno opracúvať na potrebný tvar; o materiáloch, kovoch a pod.) ## tvarohovník tvarohový koláč, tvarožník: misa tvarohovníkov, tvarožníkov ## tvaroslovie lingv. časť gramatiky skúmajúca tvary slov a ich význam, morfológia ## tvarovať pozri modelovať ## tvarovka kusový stavebný materiál rozličného tvaru, tvárnica: šamotová tvárnica, formovka ## tvarožník pozri tvarohovník ## tvor pozri bytosť 1 ## tvorba 1. umelecká alebo vedecká činnosť; výsledok tejto činnosti: hudobná, filmová tvorba, produkcia: vývin súčasnej dramatickej produkcie 2. pozri vznik 3. pozri dielo ## tvorca 1. pozri autor 2. pozri zakladateľ ## tvoriť 1. sústavnou činnosťou dávať vznik niečomu, utvárať: dieťa tvorí, utvára nové slová; organizmus si tvorí, utvára odolnosť proti vírusu; tvoriť tón na husliach, vytvárať (najmä tvorivou umeleckou činnosťou): svoje najvýznamnejšie diela vytváral básnik začiatkom storočia; vo filme vytvára postavu otca, kniž. kreovať: kreovanie spolku, expr.: potiť, smoliť (tvoriť s veľkou námahou): potiť, smoliť verše, stvárňovať, zobrazovať (dávať umeleckú podobu): v románe stvárňuje, zobrazuje postavy z dedinského prostredia, komponovať, skladať (najmä hudobné dielo): komponuje, skladá populárne piesne, opery; obraz komponoval v tmavých farbách, písať: písať román, symfóniu, produkovať, pejor. fabrikovať (tvoriť umelecké diela, obyč. v množstve a na úkor kvality): produkovať romány, filmy, expr. súkať (tvoriť v množstve a obyč. nekvalitne): súka verše, zakladať, budovať, zriaďovať (tvoriť niečo od začiatku) 2. dávať priestorové ohraničenie, utvárať, vymedzovať, ohraničovať: reťaz hôr tvorí, utvára pôsobivé pozadie; dolinu ohraničujú, vymedzujú kopce z dvoch strán 3. pozri predstavovať 1 ## tvoriť sa začínať jestvovať (obyč. neuvedomovanou činnosťou), vytvárať sa, utvárať sa, vznikať: na tvári sa mu tvorili, vytvárali, utvárali vrásky; pred nami sa tvoril, vznikal rad, robiť sa: na jazere sa robili vlny; na sukni sa robili záhyby, formovať sa (nadobúdať podobu): jeho svetonázor sa formuje pod vplyvom učiteľa, vyvíjať sa (v procese vývinu): spaľovaním sa vyvíja teplo, rodiť sa, liahnuť sa: rodí sa nová myšlienka, kniž. povstávať: často medzi nimi povstávali spory, kniž. konštituovať sa (tvoriť sa budovaním, cieľavedome): začínajú sa konštituovať nové štáty ## tvoriteľ pozri autor ## tvorivý ktorému je vlastná tvorivosť, činorodosť, ktorý je schopný tvoriť; svedčiaci o tvorivosti; umožňujúci tvorbu, kniž. činorodý: tvorivý, činorodý človek, umelec, odb.: kreačný, kreatívny (vyznačujúci sa kreativitou; súvisiaci s kreativitou): kreačná energia, potencia; kreatívne vlastnosti, produkty, aktívny (op. pasívny): tvorivé, aktívne myslenie, plodný, produktívny (bohatý na výsledky): plodné, produktívne obdobie; plodný život, konštruktívny (op. deštruktívny): konštruktívna činnosť, konštruktívny duch, inšpiratívny (podnecujúci k tvorbe): tvorivé, inšpiratívne prostredie; inšpiratívna atmosféra, kniž. invenčný, podnetný: invenčný pracovník; invenčný, podnetný prístup, zastar. samotvorný [Štúr] ## tvorstvo súhrn tvorov, tvory: všetko tvorstvo vymrelo, zastar. stvorenie: človek je koruna stvorenia ## tvrdé pozri liehovina ## tvrdenie pozri výpoveď 1 ## tvrdený pozri tvrdý 1 ## tvrdiak pozri klobúk ## tvrdiť hovoriť ako isté, dokázateľné: tvrdil, že pozná vinníka, dokazovať, presviedčať, presvedčovať (podopierať dôkazmi, rozumovými dôvodmi): dokazoval, presviedčal nás, že má pravdu, kniž. afirmovať, uisťovať, ubezpečovať, utvrdzovať (potvrdzovať faktmi): uisťovali, ubezpečovali nás, že sa operácia podarí; utvrdzovali nás v našom presvedčení, svedčiť, dosviedčať: niektorí svedčili, že videli mimozemšťana, expr. dušiť sa: dušili sa, že je to klamstvo pozri spevniť ## tvrdnúť pozri postávať 1 ## tvrdo 1. tak, že sa niečo stane tvrdým, tuhým; do tvrdého, tuhého stavu (op. mäkko), natvrdo, pís. i na tvrdo (op. namäkko): tvrdo, natvrdo uvarené vajcia, tuho, natuho, dotuha, pís. i na tuho, do tuha: tuho, natuho, dotuha udupaný chodník 2. pôsobiac dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti; prejavujúc drsnosť, tvrdosť; nie jemne (op. mäkko), drsno, drsne: tvrdo, drsno rozkázal, aby si sadli, ostro, rázne, rozhodne: ostro, rázne, rozhodne odbil dotieravých novinárov, prísne, príkro, neprístupne, stroho, sucho: prísne, príkro napomenul deti; neprístupne, stroho odpovedať na pozdrav, odmerane, chladne, chladno: odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcich 3. nepoznajúc zľutovanie, bez zľutovania, bez citu, kruto, nemilosrdne, hrubo, surovo: tvrdo, kruto sa porátali s odporcami; nemilosrdne, hrubo, surovo rozohnať demonštráciu, bezcitne, bezohľadne: bezcitne, bezohľadne sa správal aj voči rodičom pozri tvrdý 3 4. pozri tuho ## tvrdohlavec človek, ktorý neústupne trvá na svojom, svojhlavec, zaťatec, expr.: hlavaj, hlaváň, hovor. expr. trucoš [F. Kráľ], expr. zanovit [Kukučín], zastar. zatvrdilec ## tvrdohlavý ktorý neústupne, často nerozumne trvá na svojom, dožaduje sa svojho alebo presadzuje svoje; svedčiaci o tvrdohlavosti, hlavatý, zaťatý, tvrdošijný: tvrdohlavý, hlavatý človek; zaťatá, tvrdošijná povaha, zanovitý, zatvrdnutý, zastar. vrtohlavý: zanovitý, vrtohlavý chlapec, kniž.: uvzatý, zavzatý, zastar. zatvrdilý, zried. zatvrdlivý: byť uvzatý, zavzatý, zatvrdilý, zarytý: zaryté odmietanie, neústupný, neústupčivý, nepovoľný: neústupné, neústupčivé presadzovanie svojho názoru, neoblomný, nepoddajný: neoblomná, nepoddajná otcova povaha, svojhlavý, svojvoľný, samovoľný (uplatňujúci svoju vôľu bez ohľadu na iných): svojhlavé, svojvoľné deti, vzdorovitý, vzdorný, spurný, expr. urputný (ktorý neústupčivosťou, nepoddajnosťou vyjadruje svoj odpor, odmietanie a pod.): vzdorovitý, vzdorný, spurný žiak; vzdorovité, vzdorné, spurné, urputné mlčanie, hovor. kapriciózny, hovor. zastaráv. krutohlavý, expr. zried. kotrbnatý ## tvrdošijný 1. pozri tvrdohlavý 2. pozri vytrvalý 1, húževnatý 1 ## tvrdý 1. nepoddávajúci sa tlaku (op. mäkký), nepoddajný, húževnatý, tuhý, pevný: ťal sekerou do tvrdého, nepoddajného, húževnatého dreva; tvrdý, tuhý lak (stvrdnutý); tvrdý, pevný ako skala, suchý, starý (o chlebe, pečive), stvrdnutý, zrohovatený: stvrdnutá, zrohovatená pokožka na chodidle, odb. tvrdený (majúci určitý stupeň tvrdosti): tvrdená liatina, pritvrdý 2. ktorý pôsobí na zmysly nepríjemne tvrdo, drsno; ktorý nie je dosť jemný, drsný: tvrdé, drsné podnebie, podmienky, ostrý: tvrdé, ostré črty tváre, strohý, prísny: strohý, prísny hlas, pohľad 3. ktorý dobre ovláda a potláča cit, vyznačujúci sa prísnosťou, energickosťou; u ktorého necitlivosť alebo prísnosť prerastá dakedy až do hrubosti, bezohľadnosti voči iným (o človeku); svedčiaci o tom, neoblomný, nepoddajný, pren. kamenný: matka je tvrdá, neoblomná, nepoddajná žena; mať kamenné srdce, ostrý, príkry: v prichádzajúcom sa dal vytušiť tvrdý, ostrý chlapík; ich reč bola ostrá, príkra, strohý, prísny: strohý, prísny otčim; strohé, prísne slová, neúprosný: neúprosný trest, sparťanský: sparťanská výchova, hrubý, drsný, bezcitný, bezohľadný, krutý: hrubé, drsné, bezcitné, bezohľadné, kruté zaobchádzanie, ukrutný, nemilosrdný, neľútostný: ušlo sa mu v detstve dosť ukrutnej, nemilosrdnej, neľútostnej bitky, surový, drastický, brutálny (veľmi tvrdý): surový, brutálny zákrok, pritvrdý (príliš tvrdý) 4. pozri silný 4, tuhý 1, tuhý 3, ťažký 3 ## tvrdza pozri pevnosť ## tvŕdza pozri nedostatok 2, starosť 1 ## tyckať pozri tackať sa ## tycnúť pozri potknúť sa 1 ## tyč pozri žrď ## týčiť sa pozri čnieť, vypínať sa 2 ## týkať sa 1. byť vo vzťahu k niekomu, niečomu, dotýkať sa, vzťahovať sa: táto záležitosť sa nás netýka, nedotýka, nevzťahuje sa na nás, platiť: výčitka platí aj vám, súvisieť, mať súvis (byť vo vzájomnom vzťahu): s prázdninami súvisia dovolenky, padať: zodpovednosť padá na vás, hovor. tangovať: to ma netanguje, spájať sa (dostávať sa do súvislosti): udalosť sa spája s otcovou smrťou, patriť (byť určený niekomu, niečomu): posúdenie prípadu patrí všetkým 2. pozri dotýkať sa 1 ## tylo 1. zadná časť hlavy, záhlavie: bolesť v tyle, v záhlaví 2. zadná časť krku, šija: mäsitá šija, zátylok, zátylie: škrabať sa na zátylku, väzy, zried. väz: zlomiť si väzy 3. územie za frontom, zázemie: v tyle, v zázemí opevňovali zákopy, zápolie: odsun ranených do zápolia, zastar. zátylie ## týmbôž pozri tobôž ## tymian pozri kadidlo ## typ 1. jednotlivec alebo vec (príp. ich súhrn) ako predstaviteľ celej skupiny: typ demokratického politika; taký typ ľudí nemám rád, druh: plemenný, úžitkový druh dobytka; rozličné druhy písma, vzor: bola vzorom matky, hovor.: sorta, fajta: sorta, fajta psov, kniž. prototyp: prototyp vedeckého pracovníka, kniž. zastar. typus 2. výrobok ako predstaviteľ celej série: nový typ rodinného domčeka, prototyp: prototyp stroja, model: model pretekárskeho auta, vzor: vyrobiť nový vzor topánok 3. pozri ráz ## typickosť pozri zvláštnosť 1, svojráz ## typický ktorý má vlastnosti typu; ktorý niekoho, niečo výrazne charakterizuje (op. netypický, atypický), charakteristický, príznačný, špecifický, symptomatický: typické, charakteristické sfarbenie; otcovo typické, charakteristické, príznačné gesto; charakteristická, príznačná roztržitosť, rázovitý: rázovitá slovenská dedina, klasický, ukážkový, pren.: čítankový, učebnicový: klasický, ukážkový prípad; klasická ukážka, neskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: pedant par excellence, príslovečný, povestný, známy (o výraznej, všeobecne známej vlastnosti niekoho, niečoho): príslovečná, povestná, známa francúzska zdvorilosť; povestný, známy anglický humor ## typizovaný pozri rovnaký ## typizovať pozri zvýrazniť ## typograf pozri tlačiar, sadzač ## typografia pozri tlač 1 ## typus pozri typ 1, vzor 1, druh 2 ## tyran pozri diktátor ## tyrania pozri absolutizmus ## tyranizmus pozri absolutizmus ## tyranizovať pozri utláčať 2, trápiť ## tyranský pozri surový 2, krutý 1, bezcitný ## tyranstvo pozri absolutizmus ## týrať zámerne spôsobovať veľké bolesti telesným alebo duševným mučením, trýzniť, mučiť: týrať, trýzniť väzňov; mučiť nevinných, lynčovať (telesne kruto a nezákonne ubližovať, obyč. až na smrť): lynčovať černochov, bičovať (týrať bičom): dal bičovať otroka pozri trápiť ## týravý pozri mučivý ## tyrkysový pozri zelený ## týždenník pozri noviny ## týždenný pozri týždňový 1 ## týždňový 1. trvajúci týždeň, týždenný, sedemdňový, sedemdenný: týždňový, týždenný pobyt; sedemdňový, sedemdenný zájazd 2. týždeň starý, sedemdňový: týždňové, sedemdňové mláďa ## u pozri pri 2 ## ubabranec pozri špinavec 1 ## ubabraný pozri špinavý 1 ## ubabrať pozri zašpiniť ## ubedovaný pozri biedny 1, strápený, úbohý 1 ## ubehávať sa pozri pretekať sa ## ubehúvať sa pozri pretekať sa ## ubehlík pozri zbeh ## ubehnúť 1. pozri ujsť 1, ujsť 4 2. pozri minúť sa 2, prebehnúť 2 ## úbehom pozri opreteky, rýchlo ## ubehovať sa pozri pretekať sa ## úbehy pozri zápas 2, zápas 3 ## úbeľ pozri belosť ## úbeľovo pozri bielo ## uberať sa pozri ísť 1 ## übermenš pozri nadčlovek ## ubezpečiť pozri uistiť, utvrdiť ## ubezpečovať pozri tvrdiť ## ubiedený pozri biedny 1, strápený, úbohý 1 ## ubiehať pozri míňať sa 2 ## ubiehať sa pozri pretekať sa ## ubíjač pozri ubíjadlo ## ubíjačka pozri ubíjadlo ## ubíjadlo nástroj na ubíjanie, ubíjač: ručné ubíjadlo, ručný ubíjač, ubíjačka (stroj na ubíjanie betónu, pôdy): pneumatická ubíjačka ## ubikácia pozri ubytovňa ## ubiť 1. pozri zbiť 3 2. pozri udupať 3. pozri potlačiť 2 ## ublednutý pozri bledý 1 ## ublížiť spôsobiť fyzickú alebo duševnú bolesť, neprávosť, ujmu: ublížil si na tele, ublížili mu na cti, poškodiť, zaškodiť, uškodiť (spôsobiť materiálnu, zdravotnú alebo morálnu ujmu): jedlo mu zaškodilo, poškodilo; poškodilo, uškodilo jej to na povesti, ukrivdiť: vyzerá, ako keby mu bol ktosi ukrivdil, fraz. expr. podťať/podkosiť niekomu nohy, raniť, zraniť: mužove slová ju (z)ranili, naubližovať (sa), poubližovať (viackrát, veľa): dosť mi po celý život naubližovali, poubližovali, hovor. expr.: zavariť, podkúriť (spôsobiť niekomu nepríjemnosti): Však ja im zavarím, podkúrim! ## ubližovať spôsobovať fyzickú alebo duševnú bolesť, neprávosť, ujmu, blížiť: ubližovať si na tele, na zdraví; ubližoval jej nadávkami, škodiť, poškodzovať (spôsobovať materiálnu, zdravotnú alebo morálnu ujmu): fajčenie mu škodí, poškodzuje mu zdravie, ubližuje mu na zdraví; okrádaním poškodzuje podnik, krivdiť (spôsobovať krivdu, príkorie): ubližuje, krivdí mu nespravodlivým obvinením, ukracovať (neoprávnene niekomu niečo brať): nechce deti ukracovať, aby ostali bez otca ## úboč pozri svah ## úbočie pozri svah ## úbočina pozri svah ## úboho 1. pozri úbohý 1, biedny 1, biedny 2 2. pozri slabo 1, slabo 2, málo 2 ## úbohučký pozri úbohý 1, biedny 1, biedny 2 ## úbohý 1. ktorý vzbudzuje súcit, poľutovanie, poľutovaniahodný: úbohý, poľutovaniahodný tvor, človek, biedny: biedna vdova, expr.: neborký, nevoľný: nik sa nezľutoval nad neborkými sirotami; dieťa moje nevoľné, ubiedený, zúbožený, zbedačený, zastar. ubedovaný (telesne i duševne zničený): fotografie ubiedených, zúbožených, zbedačených ľudí postihnutých zemetrasením; tábory pre zúbožených, zbedačených utečencov; ubedovaná hlavička [J. Kráľ], nešťastný (ktorého stihlo nešťastie): zaplakala nad nešťastnou rodinou, expr. hriešny: hriešna stvora, expr.: úbohučký, preúbohý, hovor. expr. uhriešený [J. Horák], expr. zried.: zbedárený, zbedovaný, zbiedený 2. pozri biedny 1, biedny 2, slabý 2, mizerný 1 3. pozri obmedzený 1, nízky 2 ## uboľavený pozri ubolený, strápený ## ubolený postihnutý a vyčerpaný fyzickou alebo psychickou bolesťou; svedčiaci o tom, expr. zried.: uboľavený, ubolestený: dušu mala ubolenú, uboľavenú, ubolestenú; nesťažoval sa, ale pohľad mal ubolený, uboľavený, ubolestený, utrápený, strápený: pripadala mi utrápená, strápená, rozbolený, rozboľavený, rozbolestený, rozbolestnený, expr. zmučený: rozbolené, zmučené srdce, pren. dolámaný: celé telo mám ubolené, dolámané ## ubolestený pozri ubolený, strápený ## úbor 1. pozri šaty 2. pozri súkvetie ## úboža pozri chúďa ## úbožiačka pozri chudera ## úbožiak pozri chudák 1 ## úbožiatko pozri chúďa ## ubrániť pozri obrániť, zachovať 1 ## ubrániť sa 1. pozri odolať 2. pozri potlačiť 1 ## ubrať pozri odobrať 2 ## ubrať sa 1. pozri odísť 1 2. pozri podujať sa ## ubrnknúť pozri odletieť, ujsť 1 ## ubrýzgať pozri zašpiniť ## ubudnúť stať sa menším čo do počtu, množstva, rozmerov (op. pribudnúť), odbudnúť: záujemcov o šport ubudlo, odbudlo; síl mi v poslednom čase ubudlo; z krásy jej neubudlo, neodbudlo, zmenšiť sa: zásoby pšenice sa zmenšili, odbudlo z nich, schudnúť (pri zmenšení telesnej váhy): neubudlo z nej, neschudla, poubúdať (postupne ubudnúť): poubúdalo zo zásob ## úbudok pozri úbytok ## úbytok zmenšenie čo sa týka počtu, množstva, rozsahu, hmotnosti a pod.: úbytok zamestnancov v továrni, úbytok energie, pokles (zníženie hodnoty, množstva): pokles teploty, zried. úbudok [Hviezdoslav] ## ubytovať sa zaujať byt, nájsť si bývanie (v byte, v dome; obyč. na kratší čas): ubytoval sa v hoteli, v meste, zložiť sa: zatiaľ sa zložil v škole, expr. usalašiť sa: usalašili sa u brata, usídliť sa (často aj na dlhší čas): v susedstve sa usídlili noví nájomníci, nasťahovať sa, expr. nakvartírovať sa (obyč. na dlhší čas zaujať byt): nasťahoval sa do podnájmu, zastar. uhospodiť sa: uhospodil sa u istého garbiara [Kukučín], usadiť sa, osadiť sa (nájsť, zaujať trvalý domov): usadil sa v rodičovskom dome; osadil sa natrvalo na vidieku, utáboriť sa (ubytovať sa v stane, v tábore, expr. ubytovať sa vôbec) pozri usadiť sa ## ubytovňa budova alebo miestnosť na spoločné ubytovanie, obyč. dočasné: turistická ubytovňa, ubikácia: vojenské ubikácie, slobodáreň (ubytovňa pre slobodných): bývať v slobodárni, nocľaháreň (miestnosť alebo budova na hromadné prenocovanie): nocľaháreň pre bezprizorných ## ubziknúť pozri ujsť 1, odletieť ## ucápať pozri utľapkať ## ucapkať pozri utľapkať ## ucelene 1. pozri ucelený 2. pozri súhrnne ## ucelenosť pozri totalita 1, súdržnosť ## ucelený tvoriaci celok, celistvý: ucelený, celistvý útvar; mať o niečom ucelenú, celistvú predstavu (op. neúplnú, čiastočnú), celkový, kniž. celostný, úplný, kompletný (prihliadajúci na celok, zameraný na celok): celkový, celostný pohľad na vec; úplné, kompletné spracovanie témy; úplné, kompletné sochárske dielo, stmelený, jednotný, jednoliaty (utvárajúci jednotu, neroztrieštený): stmelený, jednotný, jednoliaty kolektív, súvislý, uzavretý (vnútorne, obsahovo ucelený, zmysluplný): súvislá myšlienka, súvislý text, uzavretý systém prvkov, kniž. skĺbený: poviedka má skĺbený dej ## ucítiť pozri zacítiť ## úcta uznanie kvality, dôležitosti, dôstojnosti, serióznosti niekoho: úcta k starším ľuďom, vážnosť: získať na vážnosti, autorita (uznávaná vážnosť): autorita rodičov, učiteľov, rešpekt (úcta spojená so strachom): svojím správaním vzbudzuje rešpekt, pieta (zbožná úcta): spomínať na niekoho s pietou, česť, pocta (prejav, výraz úcty): vzdať niekomu česť, prijať niekoho so všetkými poctami, hold (veľký prejav úcty): prijímať hold, kniž. alebo expr. honor: báť sa o svoj honor, zastar. uváženie [Vajanský] ## uctievač pozri ctiteľ ## uctievať pozri ctiť 1, svätiť 2 ## uctievateľ pozri ctiteľ ## uctiť (si) 1. prejaviť, preukázať úctu, uznanie niekomu, niečomu, vzdať úctu: uctili (si) pamiatku mŕtveho; vzdali úctu hrdinovi, cirk. deifikovať (preukázať úctu ako božstvu), poctiť (prejaviť ocenenie, poctu niečím konkrétnym): poctili ho vysokým vyznamenaním, nár. upovážiť [Šoltésová, Rázus] 2. preukázať niekomu prejav úcty pohostením, pozornosťou a pod., pohostiť: uctili si nás slávnostnou večerou; pohostili ho čerstvým koláčom, počastovať, zastar. učastovať: z vďaky nás počastovali pohárom vína, expr. zried. pouctiť ## úctivý ktorý si ctí ľudí, ktorý prejavuje úctu podľa pravidiel spoločenského správania; svedčiaci o tom, zdvorilý: úctivý, zdvorilý mladík; úctivý, zdvorilý pozdrav, uhladený: uhladené správanie, ponížený (prepiato zdvorilý): skladať poníženú poklonu, ponížený služobník (zastar. alebo iron. pozdrav), zastar. úctyplný: úctyplná zdvorilosť [Šoltésová] pozri slušný ## úctyhodne 1. pozri dôstojný 2. pozri veľmi ## úctyhodný 1. pozri dôstojný 2, vážený 2. pozri vysoký 1, vysoký 2, veľký 1 ## úctyplný pozri úctivý ## ucundraný pozri špinavý 1 ## ucúvnuť pozri ustúpiť 1, ustúpiť 2 ## učadený pozri špinavý 1 ## učankať pozri utíšiť 1 ## učariť pozri počariť 1, počariť 2, urieknuť ## učarovať pozri počariť 1, počariť 2, urieknuť ## účasť 1. osobné bytie na istom mieste (op. neúčasť): veľká účasť na premiére, účasť na schôdzke bola malá, prezencia (op. absencia): zisťovať prezenciu, zastúpenie (účasť prostredníctvom zástupcov): hnutie má zastúpenie i v parlamente, prítomnosť (op. neprítomnosť): schôdzka sa konala bez prítomnosti predsedu 2. aktívne prispenie na niečo: účasť na obrane štátu, spoluúčasť (spoločná účasť): spoluúčasť pri rozhodovaní, podiel: náš podiel na úspechu je skromný, kniž. participácia: participácia na výsledkoch práce, na zisku 3. pozri porozumenie 1 ## účastina cenný papier umožňujúci účasť na zisku, akcia: kúpiť si účastiny, akcie; účastiny, akcie klesajú ## účastinár majiteľ účastín, akcionár ## účastlivý pozri súcitný 2 ## účastník kto sa na niečom zúčastňuje, zúčastnil: účastník zhromaždenia, schôdzky, účastníci revolúcie, spoluúčastník (kto sa spolu s niekým na niečom zúčastňuje): spoluúčastník výpravy, zúčastnený: vedeli o tom iba zúčastnení, svedok: očitý svedok zrážky, pozorovateľ (účastník istého rokovania bez práva rozhodujúcim spôsobom zasahovať) ## účastniť sa pozri zúčastňovať sa ## účastný 1. pozri prítomný 1 2. pozri chápavý 2, súcitný 2 ## učastovať pozri uctiť 2, pohostiť ## učbár pozri učiteľ ## učebňa pozri trieda 2 ## učebnica pozri kniha 1 ## účel pozri cieľ 1, zámer, zmysel 2, plán 1 ## účelný ktorý plní svoj účel, ktorý slúži nejakému účelu (op. bezúčelný, neúčelný), praktický, účelový (o veciach): účelný, praktický nábytok; dostať účelné, praktické dary, vhodný, kniž. cieľuprimeraný (zodpovedajúci cieľu): zvolili vhodné, cieľuprimerané prostriedky, racionálny, hospodárny, ekonomický (účelný a úsporný): racionálne, hospodárne, ekonomické využitie prírodných zdrojov pozri cieľavedomý 1 ## účelový pozri účelný, cieľavedomý 1 ## učeň pozri začiatočník ## učenec pozri vedec ## učenie pozri náuka ## učeník pozri pokračovateľ ## učenlivý pozri bystrý 2, chápavý 1 ## učenosť pozri vzdelanie ## učený 1. pozri vzdelaný 2. pozri akademický 2 ## účes spôsob úpravy vlasov, hovor. frizúra: zmeniť si účes, mať novú frizúru ## učesať česaním (hrebeňom alebo kefou) upraviť vlasy, srsť, začesať (obyč. smerom dozadu): vlasy pekne učesané, začesané do drdola, uhladiť, zahladiť: uhladiť si fúzy, pričesať, prihladiť (trocha, čiastočne): prstami si pričeše, prihladí prameň vlasov, vyčesať (starostlivo učesať alebo učesať dohora): pekne vyčesané dievča, načesať (učesať do bohatého účesu), očesať (obyč. zviera): očesať kone, expr.: prihrabať, prihrnúť: prihrabe, prihrnie si rozstrapatenú šticu, expr.: ulízať, vylízať (nahladko učesať): ulízaná hlava, expr. priliznúť: prilizne si pútec ## účet 1. listina s vyjadrením finančného nároku za niečo: vystaviť účet, faktúra: predložiť faktúru, vyplatiť faktúru, zastar. počet 2. odb. zápis o stave a zmenách hospodárskych prostriedkov: bankový účet, vyčerpať účet, konto: pripísať na konto ## učičíkať pozri utíšiť 1 ## učierniť pozri zašpiniť ## účin pozri účinok, efekt 1 ## učiniť pozri urobiť 1, urobiť 3 ## účinkovať 1. dosahovať výsledok istého pôsobenia, mať účinok: liek začal rýchlo účinkovať; jeho slová mali zlý účinok, vplývať, mať vplyv (obyč. na dlhší čas): vplývať na mládež, aby športovala; rodičia už nemajú naňho vplyv, pôsobiť: alkohol pôsobí zle na zdravie človeka 2. byť činný (v zamestnaní, vo funkcii a pod.), pôsobiť: na gymnáziu účinkoval, pôsobil dvadsať rokov, pracovať (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): na čele spolku pracoval dlhé roky, kniž. dejstvovať: mnohí spisovatelia dejstvovali aj v spoločenskom živote, subšt. serepľovať 3. zapájať sa do umeleckého programu, byť jeho (spolu)tvorcom: účinkovať na premiére, vystupovať (na verejnosti): dnes vystupuje spevácky zbor, hosťovať (účinkovať ako hosť v umeleckom, športovom programe a pod.): na predstavení hosťuje spevák z Košíc; mužstvo hosťuje v cudzine ## účinlivý pozri účinný ## účinnosť pozri pôsobnosť 1, efekt 1, dosah 1 ## účinný majúci žiadaný účinok, efektívny, platný: účinná, efektívna, platná pomoc; málo platný trest, pôsobivý, efektný (účinne pôsobiaci obyč. na zmysly): pôsobivé, efektné farby; pôsobivá, efektná scéna divadelnej hry, mocný, silný (veľmi účinný): mocný, silný film, príbeh; mocný, silný liek, zastar. účinlivý [Jégé, Vajanský] ## účinok výsledok istého pôsobenia: účinok lieku, efekt: liečebný efekt prípravku, účinnosť, efektivita: účinnosť, efektivita nových opatrení, platnosť: celé jeho úsilie nemalo nijakú platnosť, pôsobnosť: pôsobnosť cvičenia na zdravie, zastar. účin [Karvaš], subšt. dopad ## učiť 1. cvičením, precvičovaním, výkladom a pod. pomáhať v získavaní zručnosti alebo vedomostí (často v rámci školy): učiť deti písať, čítať, hrať, plávať, učiť o histórii národa, vzdelávať (rozvíjať duševné schopnosti, poskytovať všestranné vzdelanie): vzdelávali ho najlepší pedagógovia; ľud treba vzdelávať, vyučovať (učiť v škole), školiť (učiť obyč. mimo školy, krátkodobo, s cieľom zdokonaliť v istom odbore): našich pracovníkov školia v zahraničí; školiť ašpiranta, zaúčať, zaškoľovať (týka sa obyč. postupného ovládania istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča ho narábať s prístrojom; zaškoľujú nových pracovníkov; zaúčať niekoho do remesla, zastaráv. školovať: školovanie žiakov 2. výchovou upevňovať niečo (v prejavoch, v pamäti): učiť mládež sebaovládaniu, navykať, privykať, zvykať, priúčať: privyká, priúča ho trpezlivosti; navyká, zvyká nás na poriadok, vštepovať (niečo niekomu): vštepujú deťom lásku k vlasti, úctu k starším pozri cvičiť 2 3. systematicky vzdelávať vo vyučovacom procese, pôsobiť ako učiteľ, vyučovať, byť učiteľom: učí, vyučuje na strednej, na vysokej škole; je učiteľom slovenčiny; učí, vyučuje matematiku 4. pozri hlásať ## učiť sa 1. cvičením, precvičovaním, počúvaním učiteľa, štúdiom a pod. získavať zručnosť alebo vedomosti (často v rámci školy): učiť sa spievať, bicyklovať; učiť sa fyziku (na vysokej škole); zle sa učí, vzdelávať sa (rozvíjať si intelektuálne schopnosti, nadobúdať všestranné vedomosti): vzdelávať sa v cudzine, študovať, hovor. zastar. alebo expr. študírovať (nadobúdať vzdelanie na strednej alebo vysokej škole alebo získavať vedomosti v istom odbore): študuje na technike; študuje astronómiu; študuje, učí sa za doktora, zastaráv. školovať sa: je to školovaný človek, školiť sa (získavať potrebné vedomosti, schopnosti, obyč. krátkodobo, mimo školy): školil sa u významného odborníka na mikropočítače; ekonomicky sa školili na sústredení v Tatrách, zaúčať sa, zaškoľovať sa (pri postupnom ovládaní istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča sa, zaškoľuje sa do odboru, memorovať (učiť sa naspamäť): žiak memoruje báseň, hovor. expr. bifľovať sa (mechanicky sa učiť naspamäť), expr. drieť sa (usilovne, intenzívne a obyč. netvorivo sa učiť): drie sa na skúšku, štud. slang.: drviť sa, drviť, šprtať sa, štukovať sa (usilovne a obyč. mechanicky, netvorivo sa učiť): drví sa, šprtá sa chémiu, vštepovať si do pamäti: vštepuje si do pamäti zložité vzorce, podúčať sa (získavať ďalšie, podrobnejšie vedomosti o niečom): podúča sa šiť 2. na základe výchovného pôsobenia si zapamätávať a prijímať ako svoje, osvojovať si, prijímať za svoje: učiť sa skromnosti; osvojovať si správne držanie tela, privykať si, privykať sa, priúčať sa: privyká si na poriadok; priúča sa variť pozri cvičiť 1 ## učiteľ kto z povolania vyučuje, pedagóg: zbor učiteľov, pedagógov našej školy; učiteľ tanca, vyučujúci: povinnosti vyučujúcich, profesor, slang. profák (stredoškolský, najmä gymnaziálny učiteľ), školiteľ (kto niekoho školí vo vedeckej výchove), zastar.: učbár, rechtor (učiteľ účinkujúci aj ako organista), štud. slang.: kantor, učko ## učiteľka žena, ktorá z povolania vyučuje, pedagogička: učiteľka základnej školy, profesorka, slang. profka (stredoškolská, najmä gymnaziálna učiteľka), štud. slang. učka: máme novú učku, guvernantka (domáca učiteľka) ## učiteľovať hovor. pôsobiť ako učiteľ, hovor. zastar. rechtorovať, rechtorčiť: spisovateľ pôvodne učiteľoval, rechtorčil v Brezne ## učivo pozri látka 2 ## učko pozri učiteľ ## učľapkaný pozri mokrý 2 ## učleniť pozri usporiadať 2 ## učlovečiť sa 1. pozri zľutovať sa 2. pozri polepšiť sa ## učmudený pozri špinavý 1 ## účtovať 1. pozri fakturovať, počítať 5 2. pozri vyrovnať sa ## učudovaný pozri prekvapený ## učúchnuť pozri stíchnuť 1 ## učupene pozri skrčene ## učupiť sa pozri schúliť sa, utiahnuť sa 1 ## učušať pozri umlčať ## úd 1. pozri končatina 2. pozri príslušník 1 ## údaj jednotlivá skutočnosť ako súčasť istého oznámenia, prejavu, správy a pod.: hodnoverné, spoľahlivé údaje; údaje o finančnom stave podniku, informácia: získať obšírne informácie o niečom, pomn. dáta: životopisné dáta, fakt: overiť si fakty, materiál: zbierať výskumný materiál, položka (údaj v účtovnej knihe): bilančná položka ## údajne 1. pozri zdanlivý 2. pozri vraj, že 8 ## údajný pozri zdanlivý ## udalosť pozri príhoda ## udať 1. pozri určiť 1 2. pozri oznámiť 3, pozri žalovať 2 3. pozri uviesť 6 ## udať sa 1. pozri podať sa 2. pozri stať sa 3. pozri podariť sa ## udatný pozri smelý, hrdinský ## udavač kto niekoho udáva, obyč. so zištným zámerom, donášač: stať sa udavačom, donášačom, konfident (donášač polície): tajný konfident, kniž. denunciant, hovor. pejor. špiceľ, kniž. zastar. sykofant, pren. pejor. kopov, subšt. bonzák ## udavačstvo udávanie niekoho, obyč. so zištným zámerom, donášačstvo, konfidentstvo, kniž. denunciácia, hovor. pejor. špicľovstvo, subšt. bonzáctvo ## údel 1. pozri osud 1 2. pozri úloha 1 ## udeliť 1. poskytnúť bez náhrady, ako dar, odovzdať do vlastníctva, dať: udelili mu podporu, nadeliť, uštedriť (hojne, štedro; často expr. niečo nepríjemné, neželateľné): príroda mu uštedrila nadanie; nadelili, uštedrili im desať gólov 2. poskytnúť právo, oprávnenie na používanie, dať: udelili, dali mu vysoké štátne vyznamenanie, polit. slang. prepožičať (dočasne udeliť) ## úder 1. prudké narazenie, udretie niečoho na niečo; takto spôsobený zvuk: údery palicou, pravidelné údery srdca, údery hromu; pocítiť silný úder, náraz: dostať náraz do nohy, zásah: zásah päsťou do tváre, hovor. rana: dostať ranu do hlavy, expr.: buchnát, búchanec, štuchanec (úder päsťou do chrbta): dať niekomu buchnát, štuchanec do rebier, hovor. expr. buchta, det. packa (slabší úder): dať dieťaťu packu na dlaň, expr. štulec [Jégé], expr. drganec [Gráf], hovor. expr. šupa 2. pozri útok 1 3. pozri katastrofa, tragédia 2 ## uderiť pozri udrieť 1 ## úderný pozri útočný ## údes pozri strach ## udiať sa pozri stať sa ## udica pozri lákadlo ## údiv pocit pri niečom neočakávanom, zvláštnom a pod.: stratil reč od údivu; s údivom hľadel na more, počudovanie, začudovanie: vysloviť počudovanie nad niečím; je to na začudovanie, div: od divu nevedel nič povedať, podiv: vzbudiť veľký podiv, prekvapenie: na moje veľké prekvapenie si prisadol, podivenie: pozerať sa na niekoho s podivením, úžas, ohromenie (silný údiv): výkriky úžasu; jeho správanie ma napĺňa úžasom, ohromením, poet. žas [Hviezdoslav], zdesenie (silný pocit strachu, hrôzy): v očiach sa mu zračilo zdesenie ## udivený pozri prekvapený ## udiviť pozri prekvapiť 1 ## udlabčiť pozri udupať ## udlapčiť pozri udupať ## udlabkať pozri udupať, utľapkať ## udlapkať pozri udupať, utľapkať ## udláviť pozri pošliapať 1, udupať ## údobie pozri obdobie ## udobriť spôsobiť, aby sa niekto prestal hnevať: udobriť si rodičov, utíšiť, uchlácholiť (hnev, zlosť niekoho): úprimnými sľubmi utíšil, uchlácholil nahnevaného učiteľa, uvravkať [Jaroš], upokojiť, uspokojiť (dosiahnuť pokoj u rozhnevaného), uzmieriť, pomeriť, zmieriť (získať si opäť priazeň; obnoviť zhodu, súlad medzi dvoma alebo viacerými osobami): rád by (u)zmieril, pomeril rozhnevaných susedov, podobriť: už sú znova podobrení ## údolie 1. krajina pozdĺž rieky v hornatom kraji: údolie Váhu, kaňon (hlboké a strmé riečne údolie zovreté skalami), tiesňava (úzke, tesné údolie): potok sa prediera tiesňavou, úžľabina (úzke údolie): hlboká úžľabina, jama 2. pozri dolina ## udolieť pozri vydržať 1 ## údolina pozri dolina ## udomácniť 1. prispôsobiť domácemu životnému prostrediu (najmä rastliny a zvieratá), zdomácniť: udomácniť, zdomácniť nové odrody pšenice, aklimatizovať: aklimatizovať ovocné stromy; aklimatizovanie zvierat v zoologickej záhrade, odb. domestikovať (najmä zvieratá): domestikovať divé kozy, skrotiť (zvieratá): skrotiť zver, zvyknúť, privyknúť (na domáce podmienky), naturalizovať (prispôsobiť cudziemu prostrediu) 2. začať používať ako bežné: udomácniť nové zvyky, zaužívať, zaviesť: zaužívať, zaviesť nové spôsoby ## udomácniť sa 1. prispôsobiť sa (domácemu) životnému prostrediu (najmä o rastlinách a zvieratách), zdomácnieť: dobytok sa dobre udomácnil, zdomácnel aj v severnejších krajoch, aklimatizovať sa: rastliny, zvieratá, ľudia sa rýchlo aklimatizovali, skrotnúť (o zvieratách): mačka už skrotla, domestikovať sa: zvieratá sa už domestikovali, naturalizovať sa (privyknúť v cudzom prostredí; o ľuďoch): emigranti sa už naturalizovali, expr. oťukať sa (o ľuďoch v novom prostredí): najskôr sa musí trocha oťukať, privyknúť si, zvyknúť si (na domáce podmienky) 2. nájsť, založiť si domov, usadiť sa, usídliť sa: rodina sa udomácnila, usadila, usídlila v blízkosti centra, ubytovať sa (nájsť si byt, bývanie): ubytovali sa u nás na dlhý čas, zabývať sa (zaplniť domov potrebnými náležitosťami): na sídlisku sa mladomanželia už dobre zabývali 3. začať sa používať ako niečo bežné, stať sa rozšíreným, zaužívať sa: nový výraz sa rýchlo udomácnil, zaužíval, zdomácnieť: cudzia kultúra u nás zdomácnela, rozšíriť sa: medzi mládežou sa rozšírili drogy, expr. usalašiť sa, zried. zahostiť sa: v dome sa usalašila, zahostila nevraživosť ## udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka alebo iného živého tvora, uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte), buchnúť, búšiť, bachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!, expr.: trepnúť, tresnúť, tresknúť, capnúť, capiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadku, klepnúť, klopnúť (obyč. kladivom alebo podobným nástrojom): klepnem kapra po hlave, expr.: čapnúť, čapiť, ťapnúť, bacnúť, pacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíka, expr.: rachnúť, rafnúť, švacnúť, chňapnúť, chlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlave, hovor. expr.: praštiť, chmeliť, pleštiť, treštiť, expr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústa, švihnúť, šľahnúť, šibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútom, česnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez oči, kniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčom, plesnúť, plesknúť, pľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líci, expr.: zaťať, seknúť, reznúť, rubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebrá, expr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po pleci, dať zaucho, expr.: facnúť, fľasnúť, fľasknúť, fľusnúť, fľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústach, expr.: streliť, struhnúť, vylepiť, hovor. expr.: zasoliť, vysoliť, prisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolím, expr. priložiť: jednu mu priložil, expr.: drgnúť, ďugnúť, durknúť, hrknúť, zried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbta, expr.: druzgnúť, luznúť, liznúť, lupnúť, lopnúť, hovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätá, hovor. expr.: fuknúť, šuchnúť, šupnúť, pifnúť, flingnúť, flinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, pifla, nár. klknúť [Chrobák], hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je ticho, expr.: zavaliť, zaraziť (prudko): zavalil ho po papuli, expr.: ovaliť, orútiť, omráčiť, ochmeliť, obúšiť, olomáziť, ohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškom, expr.: ohlôniť, opáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekoho, expr.: pretiahnuť, obtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňom, fraz. uštedriť buchnát/zaucho 2. pozri buchnúť 1 3. pozri napadnúť 2 4. pozri nahromadiť sa 5. pozri nastať ## udrieť sa pozri udrieť pozri zodrať sa 1 ## udržať pozri zadržať 5, zachovať 1 ## udržať sa 1. zotrvať v pôvodnom, nezmenenom stave, na pôvodnom mieste: športovec sa chce udržať v dobrej forme, vydržať, vytrvať: nemohol už vydržať doma, radšej odišiel; vydržal, vytrval dlho v namáhavej polohe, zachovať sa, uchovať sa (pred zánikom, zmenou, pokazením a pod.): pamiatky sa zachovali, uchovali v dobrom stave; potraviny sa uchovajú čerstvé v chladničke, ostať: ostal vo svojej viere v dobro až do konca, pretrvať (týka sa dlhšieho časového úseku): jeho dielo pretrvá desaťročia, odolať (ostať v pôvodnom stave napriek nátlaku): odolať presile, udržať sa pri presile 2. pozri zdržať sa 3 ## udržiavať pozri živiť 2 ## ududraný pozri mrzutý 1 ## udupať dupaním, šliapaním utlačiť; pren. spôsobiť zneváženie, udláviť: deti udupú, udlávia trávu, ubiť, utĺcť (nárazmi): ubiť zem, pôdu, pren.: zdeptať, zgniaviť, zdegviť: zdeptala ho, zgniavila ho ľudská závisť, expr.: udlapčiť, udlabčiť, udlapkať, udlabkať, udupkať, uťapkať (udupať dlapkaním, ťapkaním): udlapčiť, udlapkať hlinu, sneh; chodník udupkaný, uťapkaný od detských nôh, ušliapať, pošliapať, zošliapať (šliapaním utlačiť a obyč. znehodnotiť): ušliapané, pošliapané, zošliapané kvety, expr. ugniaviť: ugniavená zem, tráva ## udupkať pozri pošliapať 1, udupať ## udusený pozri tlmený ## udusiť 1. pozri zadusiť 1, zadusiť 2, zadusiť 3, zaškrtiť 1 2. pozri zahasiť 1 3. pozri potlačiť 1, utajiť 4. pozri premôcť 2 ## udvihnúť pozri zdvihnúť 1 ## udýchať sa pozri zadychčať sa ## udychčať sa pozri zadychčať sa ## úfať (sa) pozri dúfať ## ufikaný pozri uplakaný 1, uplakaný 2, plačlivý 2 ## ufkať pozri stenať, jajčať ## úfnosť pozri nádej ## ufňukanec pozri uplakanec, rozmaznanec ## ufňukaný pozri uplakaný 1, uplakaný 2, plačlivý 2 ## ufrflaný pozri mrzutý 1 ## ufŕkaný pozri špinavý 1 ## ufrknúť pozri ujsť 1, odletieť ## ufrndžať pozri ujsť 1, odletieť ## ufrngnúť pozri ujsť 1, odletieť ## ufrnknúť pozri ujsť 1, odletieť ## ufujazdiť pozri ujsť 1 ## ufúľanec pozri špinavec 1 ## ufúľaný pozri špinavý 1 ## ufúľať pozri zašpiniť ## ugabať pozri zakvackať, zašpiniť ## ugebriť pozri zakvackať, zašpiniť ## ugniaviť pozri potlačiť 2, udupať ## uhádnuť 1. bez overenia so skutočnosťou, skôr intuitívne zistiť: uhádnem, čo chceš povedať, vytušiť (tušením, cítením): rýchlo vytušili náš zámer, nebezpečenstvo, prísť na niečo, domyslieť sa, domyslieť si, dovtípiť sa, dohádať sa (myšlienkovým pochodom zistiť): prídem na to, domyslím si, aký bude koniec; domyslel sa, dovtípil sa, dohádal sa, prečo mu nedali súhlas, ulahodiť, zried. polahodiť, hovor. utrafiť, zried. pritrafiť (odhadom postihnúť): azda ulahodím pridať potrebné množstvo oleja; utrafil odtieň farby, hovor. potrafiť (uhádnuť niečo urobiť), vystihnúť (zmyslami, úvahou postihnúť): vystihnúť úmysel niekoho 2. dôvtipom, rozumom vysvetliť, rozlúštiť, vylúštiť, prísť na niečo: rozlúštiť, vylúštiť každú hádanku; prísť na hlavolam, rozriešiť, vyriešiť (nájsť vysvetlenie): rozriešiť, vyriešiť rébus 3. pozri vedieť 3 ## uhájiť pozri obhájiť 1, obrániť, zachovať 1 ## uháňať pozri bežať 1, ponáhľať sa 1 ## uháňať sa pozri uchádzať sa 1 ## uhasiť pozri zahasiť 1, zmierniť ## uhladenosť pozri elegancia, zdvorilosť ## uhladený 1. ktorý veľmi dbá na slušné správanie, na dobré spôsoby v spoločenskom styku; svedčiaci o tom, slušný, zdvorilý, dvorný: uhladený, slušný, zdvorilý mladík; uhladené, slušné, zdvorilé, dvorné správanie, úslužný, úctivý (správajúci sa podľa bontónu, prejavujúci slušnosť najmä voči starším): úslužná, úctivá osoba, kniž. spôsobný: spôsobné deti, distingvovaný, kultivovaný, jemný, zastar. jemnomravný (op. drsný, hrubý): distingvovaná, kultivovaná, jemná dáma; mať distingvované, kultivované, jemné spôsoby, vycibrený, vybrúsený, kniž. salónny: vycibrená, vybrúsená reč; vybrúsený, salónny slovník, hovor.: fajný, fajnový: zakladal si na fajnovom, fajnom vystupovaní 2. ktorý veľmi dbá na dokonalý vonkajšok (o človeku); vyznačujúci sa peknou úpravou, úhľadnosťou, vkusom, upravený, elegantný: vždy bola uhladená, upravená, elegantná, slovom ako zo škatuľky; uhladený, upravený vonkajšok; uhladené, upravené záhony, expr. ulízaný (nápadne upravený): ulízaný oficier, ulízaný gymnazista, úhľadný: úhľadné písmo; tichá ulička pôsobila uhladeným, úhľadným dojmom 3. starostlivo, hladko učesaný, expr. ulízaný, expr. zried. ulizkaný: mal namokro uhladenú, ulízanú, ulizkanú hlavu; ulízaní, ulizkaní pánkovia, hladký (iba o vlasoch): dáma s uhladeným, hladkým účesom ## uhľadieť pozri ustriehnuť 1 ## uhľadieť si pozri nájsť 1 ## uhladiť pozri urovnať 1, urovnať 3, učesať ## úhľadný pozri pekný 1, vkusný, uhladený 2 ## uhlastý pozri hranatý 1 ## úhlavný pozri nezmieriteľný ## uhliar kto páli drevené uhlie, zastar. miliar ## uhlie tuhé palivo, ktoré vzniklo zuhoľnatením organických látok: kúriť uhlím, antracit (veľmi výhrevné čierne uhlie) ## uhlík 1. nekovový prvok rozšírený v prírode ako súčasť rastlinnej a nerastnej ríše, karbón 2. pozri uhoľ ## uhlistý pozri čierny 1 ## uhlomer prístroj na meranie uhlov, goniometer ## uhlopriečka geom. úsečka spájajúca dva nesusediace vrcholy mnohouholníka alebo mnohostenu, geom. diagonála ## uhlopriečne pozri šikmo, pozri priečny ## uhlopriečny pozri priečny 2 ## uhľovočierny pozri čierny 1, tmavý 1 ## uhľový pozri čierny 1 ## uhm pozri áno ## uhmkať pozri prisviedčať ## uhnať 1. pozri uštvať 1 2. pozri vyčerpať 3 ## uhnať sa pozri zodrať sa 1 ## uhniezdiť sa pozri zahniezdiť sa 1 ## uhniličiť sa zmeniť sa na hniličku (obyč. o hruškách), uhniličkať sa, uhniličieť: ovocie necháme uhniličiť; oskoruše sú dobré uhniličkané, uhniličené, zmäknúť (pri nadobudnutí hnedej farby): hrušky po odležaní celkom zmäkli ## uhnúť 1. odídením nabok alebo pohybom tela uvoľniť cestu, a tak zabrániť priamemu stretnutiu, uhnúť sa, vyhnúť (sa): uhol (sa) mu, vyhol sa mu, aby s nákladom mohol prejsť; uhnúť sa lopte, úderu, ustúpiť (urobiť krok obyč. dozadu), odstúpiť (nabok alebo dozadu): Ustúpte, odstúpte z cesty!, zastaráv.: vystúpiť sa, odstúpiť sa: Odstúpte sa, nezavadzajte!, odkročiť (krokom sa uhnúť), odskočiť (skokom sa uhnúť): rýchlo odkročil, odskočil, aby mohli prejsť s kočíkom, cúvnuť, ucúvnuť (dozadu): nechcel autom (u)cúvnuť ani kúsok 2. pohybom zmeniť polohu časti tela: uhne očami, aby nevidela výčitky, myknúť, trhnúť, šklbnúť (prudko): mykne, trhne, šklbne plecom, akoby nič ## uhnúť si pozri vypiť si, podnapiť sa ## uhol pozri roh 1, kút 1 ## uhoľ ohňom pozmenená látka, obyč. drevo, uhlík: žeravý uhoľ, uhlík, žúžoľ (iba v prirovnaniach): čierny ako žúžoľ ## uholný pozri základný ## uhoľný pozri čierny 1 ## úhona pozri škoda ## uhoniť pozri uštvať 1 ## uhor pozri vyrážka ## úhor neobrobená, nezoraná zem: orať úhory, prieloh: zúrodniť prielohy ## uhorený pozri opálený ## uhorieť 1. pozri opáliť sa 2 2. pozri zhorieť 1 ## uhorka zelenina s podlhovastými jedlými plodmi: kvasené, kyslé uhorky, hovor.: šalátovka (šalátová uhorka), nakladačka (uhorka na nakladanie, konzervovanie) ## úhorok pozri ohorok ## úhorom (v spojení ležať úhorom) bez akéhokoľvek prospechu, bez úžitku, prielohom, ladom: polia zostali ležať úhorom, prielohom, ladom, nedotknuto: záhrada už dva roky zostala ležať nedotknuto ## uhospodáriť pozri ušetriť 1 ## uhospodiť sa pozri ubytovať sa ## uhostiť pozri pohostiť ## uhostiť sa 1. pozri pohostiť 2. pozri usadiť sa 1 ## uhovieť pozri vyhovieť ## uhovorený pozri táravý ## uhovoriť mnohým hovorením, ustavičným dorážaním presvedčiť alebo si vymôcť niečo, uvravieť: vie každého uhovoriť, uvravieť, expr. uvravkať [Jaroš], hovor. expr. ukrkať: deti ukrkali otca, aby súhlasil, prehovoriť, prevravieť, presvedčiť (uvedením dôvodov): prehovorili, prevraveli nás, aby sme ešte ostali, expr. uvariť: veď ja ho uvarím, aby dal súhlas, oblomiť, obmäkčiť (urobiť poddajným, premôcť odpor), hovor.: spracovať, obrobiť (usmerniť na svoju stranu) ## úhrada pozri náhrada 1 ## uhradiť dať peniaze alebo inú hodnotu za výdavky, za hmotnú škodu a pod., nahradiť: nedoplatky musíme čím skôr uhradiť; žiadajú nás spôsobenú škodu uhradiť, nahradiť, vyrovnať: dlžobu, manko vyrovnal z požičaného, vyplatiť: vyplatia mu mzdu za stratený čas, zaplatiť (dať peniaze za istú hodnotu): zaplatiť za ušitie šiat, hovor. zaokryť (zaistiť úhradu, uhradenie): dúfal, že rodičia zaokryjú jeho dlhy ## uhrádzať pozri platiť 1 ## uhradzovať pozri platiť 1 ## uhrančivý ktorý má schopnosť uhranúť, nár. úrečivý: starena s uhrančivými, úrečivými očami, zried. uriekavý [Hviezdoslav] ## uhranúť pozri urieknuť ## uhriešený pozri úbohý 1 ## úhrn pozri súčet ## úhrnkom pozri spolu 2 ## úhrnne pozri spolu 2, súhrnne ## úhrnný pozri súhrnný, celkový ## úhrnom 1. pozri spolu 2, súhrnne 2. pozri hromadne ## uhrýzať pozri jesť 1 ## uhryznúť pozri pohrýzť 2 ## uhúkať pozri húkať 1 ## uhundraný pozri hundravý 1 ## uhýbať (sa) pozri vyhýbať sa 1, vyhýbať sa 2 ## uhýbať si pozri piť 2 ## uhýnať si pozri piť 2 ## uhýbavý pozri vyhýbavý ## uhynúť pozri zahynúť ## uch pozri ujú ## uchádzač kto sa o niečo uchádza, kandidát, čakateľ: uchádzač o miesto, o štátne občianstvo; kandidát na poslanca, žiadateľ: vyhovieť žiadateľovi, ašpirant: ašpirant na majstrovský titul, koncipient (uchádzač o advokátstvo), nápadník: dievča má nápadníka, pytač (uchádzač o ruku dievčaťa): mala veľa pytačov, a nevydala sa, zastar. uchádzateľ [Vajanský], hovor. zastar.: vohľač [Timrava], vohľadník [Záborský] ## uchádzať pozri ujsť ## uchádzať sa robiť kroky na dosiahnutie, získanie niečoho, niekoho, zried. uchodiť sa: uchádza sa o prijatie na vysokú školu už druhý raz; uchádza sa o dievča, hovor. expr. uháňať sa: uháňa sa o priazeň nadriadených, hlásiť sa, prihlasovať sa (uplatňovať obyč. nárok na niečo): hlási sa, prihlasuje sa o svoje právo, o slovo do diskusie, ašpirovať, reflektovať (mať záujem niečo dostať): reflektuje, ašpiruje na miesto účtovníka, kandidovať (uchádzať sa o nejakú hodnosť, funkciu): kandidovať na miesto ministra, stáť (o niečo, o niekoho): ešte stále stojí o jeho lásku, náklonnosť, domáhať sa (s námahou sa usilovať získať): domáhať sa uznania, kniž. pretendovať (robiť si nároky na niečo): pretenduje na profesúru pozri ujsť sa ## uchádzateľ pozri uchádzač ## ucháľ pozri ucho 1 ## ucháň pozri začiatočník ## uchlácholiť pozri utíšiť 1, uspokojiť 2 ## uchmatnúť 1. pozri uchytiť 1 2. pozri ukradnúť ## ucho 1. orgán na vnímanie zvuku; jeho vonkajšia časť: malé, odstávajúce uši, poškrabať sa za uchom, sluch: mať dobré uši, dobrý sluch, expr.: ucháľ, ušisko: chytil ho za uchále, ušiská, expr. lopúch (veľké ucho), poľov. slang. pomn. sluchy (uši zvieraťa) 2. pozri začiatočník 3. pozri držadlo ## uchodiť sa pozri uchádzať sa 1 ## uchopiť pozri chytiť 1 ## uchopovať pozri chytať 1, lapať 1 ## uchovať 1. pozri zachovať 1 2. pozri ochrániť ## uchovať sa 1. pozri zachovať sa 1 2. pozri utkvieť ## uchovať si pozri zapamätať si ## uchrániť pozri ustriehnuť 1, ušetriť 2, ochrániť ## uchvacujúci pozri podmaňujúci, vzrušujúci ## uchvátený pozri nadšený 1 ## uchvátiť 1. násilím, prevahou alebo potajomky vziať niečo, zried. niekoho, zmocniť sa: povstalci uchvátili moc, zmocnili sa vlády; uchvátil mu dievča, expr.: uchytiť, uchmatnúť, urvať: každý chce pre seba uchytiť, uchmatnúť, urvať čo najviac, kniž. uzurpovať si (mocensky): uzurpovali si právo rozhodovať, osvojiť si (násilím): osvojili si, čo im nepatrí, strhnúť: strhnúť na seba moc 2. vyvolať kladné silné citové vzrušenie, priviesť do vytrženia, expr. uniesť: pohľad na more ho uchvátil, uniesol, nadchnúť (citovo vzrušiť a vyvolať záujem, zápal): šport ho nadchol, strhnúť (zároveň podnietiť k citovému alebo inému prejavu): výkon umelca ho celkom strhol, omámiť, zmámiť, očariť, opojiť (o niečom krásnom): omámi, očarí vás krása vychádzajúceho slnka, rozohniť (uviesť do silného citového vzrušenia): víno ich rýchlo rozohní, pren. expr. elektrizovať: správa o výhre ho elektrizovala, chytiť, dojať (v menšej miere): hercov prednes ho vždy chytí, dojme ## uchvatiteľ pozri samozvanec ## uchvatiteľský pozri dobyvačný ## uchvatnúť pozri uchytiť 1 ## úchvatný pozri nádherný 1, podmaňujúci ## uchýliť sa 1. pozri odchýliť sa 1, odchýliť sa 3, odbočiť 1 2. pozri obrátiť sa 4, utiahnuť sa 1 ## úchylka pozri odchýlka, abnormalita ## úchylkár pozri kacír ## úchylnosť pozri abnormalita, perverzita ## úchylný 1. pozri chorobný 2, nenormálny 1 2. pozri zvrátený 2 ## uchytiť 1. prudko, náhlivo vziať, schytiť: v rozrušení uchytí, schytí, čo príde pod ruku, expr.: uchmatnúť, uchvatnúť, chmatnúť, chvatnúť, schmatnúť, schvatnúť: rýchlo (s)chmatne, (s)chvatne klobúk a beží, trocha expr. lapiť: vlk lapil ovcu, expr.: drapsnúť, zdrapsnúť, zdrapiť: (z)drapol, zdrapil ho za golier a vliekol preč, subšt.: grajfnúť, zgrajfnúť: (z)grajfol mu pero a strčil do vrecka, expr. urvať (obyč. pren.): urval si kus šťastia, pren. zried. udrapiť: dáko si udrapíme čas [Jesenská] 2. pozri uchvátiť 1 ## uchytiť sa 1. pozri ujať sa 1, zachytiť sa 1, zachytiť sa 2 2. pozri uplatniť sa ## úchytka pozri príchytka ## úchytkom pozri narýchlo, náhlivo, letmo 1 ## úchytkový pozri nepravidelný 3, povrchný ## uistiť slovami, argumentmi, dôkazmi a pod. poskytnúť istotu o niečom, ubezpečiť: môžem vás uistiť, že doklady sú v poriadku; ubezpečím ju o svojej vernosti, utvrdiť (potvrdením faktov poskytnúť istotu): utvrdiť niekoho v názore, v presvedčení, presvedčiť (racionálnymi dôvodmi priviesť k istému názoru, k istote o niečom): presvedčil nás o svojej pravde ## uisťovať pozri tvrdiť ## ujarmený pozri neslobodný ## ujarmiť pozri podrobiť (si) ## ujarmovať pozri utláčať 2 ## ujasnený pozri jasný 3 ## ujasniť pozri objasniť ## ujať sa 1. začať venovať starostlivosť niekomu, kto je na ňu odkázaný alebo niečomu, o čo sa nik nestará, vziať si na starosť: rád sa ujme opustených; ujmem sa hospodárenia, vezmem si hospodárenie na starosť, zastaráv. zaujať sa: niet nikoho, kto by sa dieťaťa zaujal, postarať sa, zaopatriť (venovať starostlivosť niekomu, niečomu vôbec): postaráme sa vám zatiaľ o dcéru, zaopatríme ju; postaraj sa, prosím, o tú vec 2. dať sa do uskutočňovania činnosti zameranej na ovládnutie, vedenie a pod., chopiť sa: ujať sa, chopiť sa moci, vlády, funkcie, chytiť sa: veci sa chytili odborníci, prichytiť sa: prichytila sa variť obed 3. pozri zastať sa 4. zapustiť, pustiť korene (o rastlinách), prijať sa, zakoreniť sa, vkoreniť sa: stromčeky sa po presadení ujali, prijali; priesady sa rýchlo zakorenili, vkorenili, uchytiť sa, prichytiť sa: na skalách sa neuchytilo ani semienko trávy; v puklinách sa uchytil plesnivec 5. široko sa uplatniť, nájsť ohlas: dobrá myšlienka sa ujala, vžiť sa, udomácniť sa: novoty sa u nás ťažko vžijú, udomácnia, zabehať sa, zaužívať sa (stať sa bežným, zaužívaným): nový spôsob sa rýchlo zabehal; názov sa ľahko zaužíval, rozšíriť sa (stať sa rozšíreným): móda nosiť klobúky sa u dievčat rozšírila, zakoreniť sa, fraz.: zapustiť korene, vojsť do života: nové zvyky u nás zapustili korene, zakorenili sa, vošli do života, expr. zahniezdiť sa (nájsť podmienky na prijatie; obyč. o niečom nežiaducom): zlo sa rýchlo zakorenilo ## ujček pozri ujec, strýc, svák 2 ## ujčiná pozri teta ## ujec matkin brat, hypok.: ujo, ujko, ujček, ujčok: stráviť prázdniny u ujca, uja, ujka, hovor.: strýc, strýko, strýčko ## ujedať 1. pozri jesť 1 2. pozri trápiť ## ujedať si s chuťou, obyč. pomaly jesť, uhrýzať si, zajedať si: ujedá si, uhrýza si jabĺčko; zajedá si z domácej klobásy, pochutnávať si (s pôžitkom): pochutnáva si na čerstvom koláči, expr. hryzkať: dieťa hryzká mrkvu ## ujednotiť sa pozri uzniesť sa ## újesť pozri návnada ## ujha pozri ujú ## ujko pozri ujec, ujo 1, dedo 2, svák 2, strýc ## ujma pozri škoda ## ujo 1. dospelý muž (obyč. v oslovení deťmi), strýko, hovor.: ujko, svák, sváko, sváčik, zastaráv.: báčik, báči, báčino, báčinko: pristavil ma jeden báčino, dedo, dedko, baťko (oslovenie starého muža) 2. pozri ujec ## ujsť 1. behom sa vzdialiť alebo sa vôbec vzdialiť z pôvodného miesta, utiecť, zutekať: zlodej z miesta činu ušiel, utiekol, zutekal; ujsť pred trestom; utiecť od muža; zutekať zo štúdia, expr. ufujazdiť: sadol na bicykel a ufujazdil, expr.: ufrngnúť, ufrnknúť, ufrndžať, ubrnknúť (letom sa vzdialiť): vtáčik z haluze ufrngol, ubrnkol, ufrndžal, expr. zvirgať: Kde ten chlapec zvirgal?, hovor. expr.: zvrznúť, uvrznúť, uvrzgnúť, ubziknúť, bziknúť, ušmyknúť (obyč. bez dovolenia): deti uvrz(g)li von pri prvej príležitosti; ubziknúť, ušmyknúť zo školy, umknúť (tajne): podarilo sa mu umknúť polícii, zried. ubehnúť, hovor. expr.: upláchnuť, ufrknúť, zdúchnuť, zdrhnúť, zried. zdúchať (potajomky, bez stopy): upláchnuť z prednášky; po roku väzenia zdúchli, zdrhli, zbehnúť, dezertovať, zdezertovať (od vojska), zdupkať (so strachom, zbabelo): chce zo skúšky zdupkať, expr. zmiznúť, hovor. stratiť sa, hovor. expr. vypariť sa (rýchlo, nenápadne, nebadane): hostia po hodine z oslavy zmizli, stratili sa, vyparili sa, expr.: brnknúť, frngnúť, fuknúť, frknúť, myknúť (zrazu, nečakane): chlapec brnkol, frngol za roh; fukli, mykli do krčmy, hovor. expr.: odtrieliť, odpáliť, odprášiť, odfrčať, odfičať, odfujazdiť, odkapať, odjachať, odcválať: chlapci odtrielili, odpálili, odprášili, aby sa nemuseli zodpovedať; odfrčal, odcválal pred nami na koni, fraz. vziať nohy na plecia, dať sa na útek (začať utekať): od strachu vzali nohy na plecia, dali sa na útek, expr. zried. znohovať [Ballek, Karvaš] 2. dostať sa z dosahu niečoho nebezpečného, nepríjemného a pod., utiecť, zutekať (pred kým), uniknúť: ledva ušiel, utiekol, unikol smrti; podarilo sa mu pred políciou zutekať, vyhnúť sa: nesmú ujsť pred zodpovednosťou, nesmú sa vyhnúť zodpovednosti; chce sa vyhnúť posmechu, poutekať (postupne, jeden po druhom): vystrašení chlapci poutekali 3. ostať nepovšimnutý, uniknúť, utiecť: na prednáške mu nič neujde, neunikne, neutečie; nenávistné pohľady mu neušli 4. (o čase) plynutím prejsť, ubehnúť, utiecť, uplynúť, minúť (sa), prejsť: od prázdnin ušlo, utieklo, ubehlo veľa času; uplynie, prejde ešte dlhý čas, kým sa uzdraví; čas (sa) jej pri robote rýchlo minie 5. (o veciach, myšlienkach a pod.) prestať držať pohromade, prestať byť spútaný, vyjsť z uzavretého priestoru, utiecť, uniknúť: mlieko ušlo z hrnca; plyn, teplo unikne, treba zatvoriť kohútik, dvere; v zápale boja jej ujde, unikne aj príkre slovo, ukĺznuť (mimovoľne): ukĺzne mu zahrešenie pozri vykypieť 6. pozri zbaviť ## ujsť sa získať ako podiel, časť alebo získať vôbec pri delení, rozdeľovaní, dostať sa, pripadnúť: z dedičstva sa mu ušla, pripadla tretina; dostal sa mu, ušiel sa mu najkrajší kus, padnúť: žreb padol na suseda, zvýšiť sa (ujsť sa ako zvyšok): neos. naňho sa už nezvýšilo, jemu sa už neušlo, prísť, dôjsť: na každého príde, dôjde vrece kukurice, expr.: uliezť sa, doliezť sa, uleznúť sa, doleznúť sa: azda sa nám ulezie aj pochvala; z hostiny sa mu čosi dolezlo, expr.: ukvapnúť, kvapnúť (v malom množstve): aj jemu z toho čosi (u)kvapne ## ujú vyjadruje veselosť, radosť, bujnosť, ujujú, ujha, uch, ťaj, ťáj, ťajaj, ťajáj: ujú, ujujú, ťaj, ale sme sa zabavili, ťú, ťuh, ťuha, ťuhaj, ťuháj, ťuhaja, ťuhuj, ťuj, ťúj, tuľaľa: ťuh, ťuhaj, tuľaľa, zvýskol od radosti, ih, íh, iha, íha, íhaj, iháj, ihohó, ihop: už je náš, iha, iháj, ihohó, ihú, ihuhú, ichú, ichuchú, juch, juchá, juchachá, juj, júj, jujuj, jujúj, hujúj, huhu, huhú, hahó, hujuj, hujbuj: ihú, ihuhú, juch, jujuj, rozbehli sa a šup do vody ## ujúkať pozri výskať, tešiť sa 1 ## ukájať pozri tíšiť 1 ## úkaz pozri jav, zjav 1 ## ukázať 1. gestom upozorniť na niekoho, niečo: ukázal rukou na prichádzajúcich, na dom oproti, označiť: označil vinníka prstom, udať (určiť pohybom, hlasom a pod., ako sa má niečo konať): treba udať smer pochodu; udať paličkou povel, aby hráči začali hrať, zastar. alebo nár. pokázať [Sládkovič, Botto], naznačiť (náznakom upozorniť): naznačil mu, aby mlčal 2. umožniť niekomu pozretie niečoho, dať vidieť: Ukážeš nám svoju zbierku?, poukazovať (viac vecí alebo postupne): poukazovať návšteve celý dom, predviesť (názorne): na výstave predvedú nové modely počítačov, predstaviť (verejne): predstaviť diela mladých umelcov, popredstavovať (postupne alebo viac vecí, osôb): popredstavovať všetky exponáty, prezentovať: výstava prezentuje súčasné umenie, demonštrovať (názorne): demonštroval teóriu na príklade, predložiť (položiť pred niekoho, obyč. pri úradnom vybavovaní): predložte účet, povolenie, zoznam, občiansky preukaz, podať: podať výklad o histórii obrazu 3. vystúpiť so svojimi myšlienkami, citmi, názormi a pod. zo svojho súkromia, dať najavo, prejaviť, preukázať: nevie ukázať, dať najavo radosť, lásku; (pre)ukázal ochotu zmieriť sa, manifestovať (verejne): umelec manifestuje svoju oddanosť vlasti, zobraziť, znázorniť (názorne, umelecky): v románe zobrazil, znázornil nedávne udalosti, vyjadriť, vysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili nám vďaku, uznanie 4. doložiť presvedčivým dôkazom, podať svedectvo o niečom, podať dôkaz, dokázať, dosvedčiť: Ukážte, dokážte, akí ste dobrí hokejisti!; podal dôkaz o svojej nevine, dosvedčil svoju nevinu 5. pozri upozorniť ## ukázať sa 1. stať sa zrazu viditeľným, zjaviť sa, objaviť sa: na tvári sa ukázali, zjavili rozpaky; vo dverách sa ukázala, objavila postava otca, vyjsť, zried. vysvitnúť (o nebeských telesách), hovor. vykuknúť (náhle, sčasti): z oblakov o chvíľu vykukne slnko, expr. vyrojiť sa (ukázať sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdy, hovor. vyskočiť (náhle sa ukázať): vyskočili mu slzy do očí, mihnúť sa (nakrátko): v obloku sa mihla tvár, expr. vystrčiť sa (nakrátko), blysnúť sa, blysknúť sa: v očiach (sa) blys(k)ol strach, expr.: preblesknúť, preblesnúť, preblysknúť, preblysnúť (nakrátko, prechodne sa ukázať): na tvári prebles(k)ol úsmev; pred očami mu preblys(k)ol známy obraz, preletieť, prebehnúť, prelietnuť: okolo úst preletel, prebehol úsmev, predstaviť sa: v duchu sa mu predstavil známy obraz pozri vyskytnúť sa 2. stať sa známym na verejnosti, vyjsť najavo, vyjaviť sa: pravda sa napokon ukáže, vyjaví, vyjde najavo, vysvitnúť (neos. stať sa jasným, očividným): vysvitlo, že sa poznajú, prejaviť sa, preukázať sa: prejavil sa, preukázal sa ako zbabelec, odhaliť sa: pravda sa odhalila v pravom svetle, iron. vyznamenať sa, hovor. iron. vycajchnovať sa, hovor. expr. vyfarbiť sa (stať sa známym): Ale si sa zasa svojimi rečami vyznamenal, vycajchnoval, vyfarbil!, expr. vykľuť sa (časom sa ukázať): vykľul sa z neho podvodník, osvedčiť sa (ukázať sa ako vhodný, dobrý): prostriedok sa osvedčil, kniž. prezentovať sa: prezentovať sa svojím hudobným dielom 3. upozorniť niečím na seba; vytŕčavo, navonok sa prejaviť, predviesť sa (obyč. pejor.): chcú sa ukázať, predviesť, akí sú bohatí, predstaviť sa: usiluje sa predstaviť v najlepšom svetle, pochváliť sa, popýšiť sa (vyjadriť chválu o sebe; nemá obyč. pejor. príznak): pochválili sa, popýšili sa peknou úrodou jabĺk, hovor. expr. vytiahnuť sa (pochváliť sa svojou prevahou nad niekým, niečím): rád sa pred dievčencami vytiahne, expr. vytasiť sa: vytasil sa s platným potvrdením, hovor. expr. vycapiť sa: Ale si sa vycapil!, expr.: blysnúť sa, blysknúť sa: blysla sa vedomosťami, hovor. švihnúť sa ## ukazovák pozri ukazovateľ 1 ## ukazovať sa 1. stávať sa (naraz) viditeľným, očividným, zjavovať sa, objavovať sa: ukazujú, zjavujú, objavujú sa už na ňom príznaky choroby; na stráňach sa ukazujú, zjavujú prvé fialky, expr. vystrkovať sa: vystrkujú sa už snežienky, zračiť sa, odzrkadľovať sa, zrkadliť sa (o citoch, pocitoch človeka): na tvári sa mu zračí únava, odzrkadľuje sa, zrkadlí sa strach, vychádzať (o nebeských telesách): nad obzorom sa ukazuje, vychádza mesiac, hovor. expr. vykúkať (náhle, sčasti): sem-tam vykúka trávička 2. stávať sa známym na verejnosti, vychádzať najavo, vyjavovať sa, prejavovať sa: zlé hospodárenie sa už zreteľne ukazuje, vychádza najavo; zanedbaná výchova sa vyjavuje, prejavuje na mládeži, preukazovať sa: dobrá práca sa preukazuje na výsledkoch pozri javiť sa 1 3. upozorňovať na seba nápadným správaním, predvádzať sa: rád sa v spoločnosti ukazuje, predvádza, expr.: pretŕčať sa, vytŕčať sa, presúšať sa: pretŕča sa, presúša sa v novom aute, robiť sa: on sa iba tak robí, hovor. expr.: producírovať sa, produkovať sa: producíruje sa, produkuje sa, aby ho všetci obdivovali, hovor. expr. vyťahovať sa (zdôrazňovať prevahu nad niekým): vyťahuje sa svojimi známosťami, expr. nadŕdať sa: nadŕda sa pred ľuďmi, subšt. machrovať pozri chváliť sa ## ukazovateľ 1. pomôcka, mechanizmus na ukazovanie smeru, stavu: ukazovateľ cesty, výšky, smerovka (svetelný ukazovateľ smeru jazdy dopravného prostriedku): smerovka bliká doľava, smerovník (ukazovateľ smeru na rázcestí), šípka (značka v podobe hrotu ukazujúca smer): správnu cestu označili šípkou, ručička (ukazovateľ údajov na hodinách, prístrojoch): hodinová ručička, ručička manometra, odb. indikátor (mechanizmus, látka ukazujúca stav alebo zmenu javov alebo veľkosť veličín): chemický indikátor, indikátor ladenia, publ. barometer: barometer záujmu, zastar. ukazovák [Kukučín] 2. pozri zoznam ## ukážka 1. pozri vzor 2 2. pozri úryvok, zlomok 2, časť ## ukážkový pozri vzorový, vzorný, dokonalý 1; typický ## ukecaný pozri táravý ## ukladať 1. pozri klásť 2. pozri šetriť 2 3. pozri prikázať ## ukladať sa 1. pozvoľna klesať a zostávať ležať: horniny sa ukladali jedna na druhú; pren. smútok sa jej ukladal v duši, sadať, usádzať sa (v drobných čiastočkách): prach sadal na nábytok; v hrnci sa usádzal kal, stlať sa: lupene kvetov sa stelú na zem; dym sa stelie po poliach, vrstviť sa, navrstvovať sa (pri ukladaní utvárať vrstvy): nánosy sa vrstvia, navrstvujú v ohybe rieky, hromadiť sa (vo vrstvách): v pivnici sa hromadí nečistota 2. ukladať sa na lôžko s cieľom ísť spať alebo si odpočinúť, líhať si, klásť sa: všetci sa už ukladali na noc, líhali si, kládli sa do perín ## ukladateľ kto dáva nejakú vec do úschovy, deponent ## úkladný pozri zákerný ## úklady konanie, správanie zacielené na oklamanie, poškodenie niekoho: chystať úklady proti niekomu, nástrahy: nepriateľské nástrahy, kniž. osídla: dostať sa do osídel zloby, pasca, klepec: nastaviť niekomu pascu, intrigy: zákulisné intrigy, pejor.: machinácie, čachre, machre, machle: finančné machinácie, politické čachre, machre, hovor. pletky: špinavé pletky, subšt.: pikle, techtle-mechtle: kuť pikle, robiť techtle-mechtle ## ukláňať sa 1. vychyľovať sa z danej polohy smerom dolu, skláňať sa: stromy sa ukláňajú, skláňajú vo vetre, ohýbať sa, zohýbať sa, ohýnať sa, zohýnať sa (do oblúka), prehýnať sa (v páse): zohýba sa pred ním v pokore; prehýba sa, prehýna sa až po zem 2. ohýbaním v páse alebo skláňaním hlavy prejavovať úctu, klaňať sa: pri pozdrave sa úctivo ukláňa, klania, pozdravovať, menej vhodné zdraviť (s úklonom): s hlbokým úklonom pozdravuje predstaveného, zastar. uklonkovať sa (opakovanými úklonmi prejavovať úctu): uklonkovať sa pri každom kroku [Bodenek] ## uklochtiť pozri uvariť 1 ## uklochniť pozri uvariť 1 ## úklon 1. pozri poklona 1 2. pozri sklon 1 ## ukloniť sa pozri pozdraviť 1 ## uklonkovať sa pozri ukláňať sa 2, klaňať sa 1 ## ukĺznuť pozri vykĺznuť 1 ## ukničovaný pozri vyčerpaný, unavený ## ukojiť pozri utíšiť 2 ## úkol pracovná úloha odmeňovaná podľa množstva vykonanej práce, hovor. akord: pracovať v úkole, v akorde ## ukolembať pozri utíšiť 1 ## ukolísať pozri utíšiť 1, uspokojiť 2 ## úkon časť súvislého konania: lekársky, liečebný úkon, náboženský úkon, operácia (riadený postup v zložitých úkonoch): finančná, právna operácia, bojová operácia, transakcia (ekonomický úkon, najmä finančný): obchodná transakcia, činnosť: podnikateľská činnosť, výkon: pracovný výkon ## ukonaný pozri unavený ## ukonať pozri vyčerpať 3 ## ukonať sa pozri unaviť sa, vyčerpať sa ## ukončiť pozri skončiť 1, dokončiť, zakončiť ## ukončiť sa pozri skončiť sa 1 ## ukoňovať pozri vyčerpať 3 ## ukoňovať sa pozri unaviť sa ## ukoristiť pozri uloviť, ukradnúť ## úkosom pozri bokom 3 ## ukovať pozri vykovať ## ukuť pozri vykovať ## ukracovať pozri ubližovať ## úkradkom pozri ukradomky, nepozorovane ## úkradky pozri ukradomky, nepozorovane ## úkradmo pozri ukradomky, nepozorovane ## ukradnúť neoprávnene si privlastniť cudzí majetok, cudziu vec, odcudziť: ukradnúť, odcudziť auto, obraz, cenné listiny, expr. potiahnuť (obyč. menšiu vec a príležitostne): nebadane potiahne susedovi pero, subšt.: šlohnúť, grajfnúť, čajznúť, pajznúť, piznúť: šlohnúť, grajfnúť peňaženku, knihu; niekto mi čajzol, pajzol hodinky, hovor. expr. šibnúť: potajomky nám šibli korisť, expr.: uchmatnúť, uchytiť, polapiť, pochytiť, expr. zried. ukváriť (neoprávnene, tajne vziať; je oslabená okolnosť, že ide o krádež): uchmatne, uchytí, čo vidí; je to ukvárené ovocie, expr. popchnúť: sliedili, čo by sa dalo popchnúť [Ondrejov], ulúpiť (ukradnúť lúpežou, násilím): z bytu ulúpili peniaze a šperky, ukoristiť (vziať ako korisť): pri svojich dobrodružných výbojoch vojaci ukoristili veľa cenností, hovor. expr. vyfúknuť (pripraviť niekoho o niečo): vyfúkol mu miesto, pokradnúť, rozkradnúť, porozkrádať (väčšie množstvo; postupne, po častiach): zariadenie chaty sa časom pokradlo, rozkradlo, porozkrádalo, zastar. pojať: z voza mu pojali plátno ## ukradnúť sa pozri odísť 1 ## ukradomky skrývajúc pred pozornosťou iných, v skrytosti, tajne: ukradomky, tajne si zobral peniaze zo zásuvky, potajomky, potajme, potajmo, zastar. potajomne: potajomky, potajme sa začal pripravovať na odchod, kradmo, pokradomky, pokradmo, fraz. po očku: kradmo, pokradomky, pokradmo sa pozeral na dievča, úkradky, úkradkom, úkradmo, zried. poúkradky: úkradky, úkradkom, úkradmo hľadí na hodinky, expr. zakrádavo (pri pohybe): zakrádavo sa približoval k dverám, nár.: okradomky, okradom [Rázus], skryto, skryte, skrývane: skryto, skrývane si zotrel slzu, nepozorovane, nespozorovane, nepozorovateľne, nespozorovateľne: nepozorovane, nespozorovane si vložil kúsok chleba do úst; nepozorovateľne, nespozorovateľne sa vytratila z miestnosti, nebadane, nenápadne: nebadane, nenápadne otvoriť tašku, nezbadane, nezbadateľne: nezbadane, nezbadateľne prešiel na druhú stranu, nár. ukryjomky [Jesenská], nár. expr.: potatme, potutme, poťuťme [Jesenská, Figuli, Karvaš] ## ukrajovať pozri krájať, rezať 1 ## ukrátiť neoprávnene odňať niekomu, čo mu patrí (obyč. časť niečoho): chcú ho ukrátiť pri delení dedičstva; cíti sa ukrátený, pripraviť (o niečo): pri predaji domu ma pripravili o veľké peniaze; pripraviť deti o radosť, ochudobniť: vojna nás ochudobnila o zážitky z cestovania, ukrivdiť, ublížiť (spôsobiť morálnu alebo inú ujmu): nerád by deťom ukrivdil, ublížil, preto sa radšej nerozvedie, utiahnuť (nedopriať alebo vziať niekomu niečo obyč. na úkor iného): matka radšej sebe utiahne a viac dá deťom ## ukŕčať sa pozri krčiť sa 3 ## ukrčiť pozri dokrčiť ## ukrčiť sa pozri schúliť sa ## ukrenkovať pozri utrápiť ## ukričaný 1. ktorý veľa kričí alebo príliš hlasno hovorí; svedčiaci o tom, expr.: uvrieskaný, uvrešťaný: ukričané, uvrieskané učiteľky; nemohol počúvať jeho uvrieskanú, uvrešťanú vravu, expr. urevaný 2. kričaním vysilený (o hlase), presilený: ukričané, presilené hlasivky ## ukrivdiť pozri ublížiť, ukrátiť ## ukrkať pozri uhovoriť, prehovoriť 1 ## ukrkvať pozri pokrčiť 1 ## ukrojiť pozri odkrojiť ## úkrok pozri krok 1 ## ukrutánsky 1. pozri veľký 1 2. pozri veľmi ## ukrútiť 1. krútením, vaľkaním zhotoviť, ušúľať: ukrútiť si, ušúľať si cigaretu; ušúľať z hliny figúrky 2. pozri zakrútiť 2 ## ukrutne 1. pozri krutý 1, surový, bezcitný 2. pozri veľmi ## ukrutník 1. pozri surovec 2. pozri diktátor ## ukrutnosť pozri surovosť ## ukrutný 1. pozri krutý 1, surový 2, bezcitný 2. pozri veľký 1 ## ukryjomky pozri ukradomky ## ukryť 1. pozri skryť 1, skryť 2 2. pozri utajiť 3. pozri zakryť 2 ## úkryt miesto na ukrytie, skrýša, kryt: bezpečný úkryt, hľadať úkryt, podzemná skrýša, protiletecký kryt, bunker (chránený pevný úkryt, obyč. v boji): partizánsky bunker, zemľanka (podzemný úkryt): vyhĺbiť si zemľanku, nora, diera, pelech, brloh (úkryt zvierat): nora, diera jazveca; medvedí pelech, brloh, kniž. skryt (tajný úkryt), zried. zákryt [Urban] ## ukrytý pozri skrytý ## ukrývač pozri prechovávač ## ukuchtiť pozri uvariť 1 ## ukvackať pozri zašpiniť ## ukvickať pozri zašpiniť ## ukvapnúť pozri ujsť sa ## ukváriť pozri ukradnúť ## ukydať pozri zašpiniť ## úľ konštrukcia (obyč. drevená) na chovanie včiel: prenosný úľ, klát (úľ v podobe kláta), slang.: zadák, zadovák (úľ s prístupom zozadu) ## uľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým, menej obťažným, obľahčiť: uľahčia, obľahčia nám cestovanie občerstvením, zľahčiť: zľahčíme si úlohu, povinnosť a odídeme, zmierniť: zmiernil jeho ťažkú situáciu finančnou podporou, odbremeniť (od niečoho zaťažujúceho): odbremeniť zamestnané ženy 2. pomôcť v ťažkostiach, zbaviť nepríjemných pocitov, duševných alebo telesných stavov, uľaviť: uľahčiť, uľaviť chorému; uľaviť, uľahčiť duši, srdcu piesňou; uľaviť boľavým nohám kúpeľom, odľahčiť, obľahčiť: odľahčiť si svedomiu; obľahčiť utrpenie chorým, poľahčiť: neos. večer sa otcovi poľahčilo 3. urobiť ľahším (čo sa týka váhy), zmenšiť váhu niečoho, zľahčiť: odoberie z vreca a uľahčí deťom; zľahčiť náklad, odbremeniť: postojte, odbremením vás (od kufra), obľahčiť, zried. odťažiť (zbaviť zaťaženia): odťažiť si chrbát ## uľahčiť sa pozri uľaviť sa ## uľahnúť 1. pozri ľahnúť si 1 2. pozri ochorieť ## uľahnúť (sa) pozri usadnúť sa 1 ## ulahodiť 1. pozri vyhovieť 2. pozri uhádnuť 1 ## úľak pozri ľak ## uľakaný pozri naľakaný ## uľaknutý pozri naľakaný ## ulakomiť sa túžiť si prisvojiť niečo (z chamtivosti), zlakomiť sa: ulakomil sa, zlakomil sa na cudzí majetok; na starého chlapa sa už ani jedna neulakomí, nezlakomí, nár. expr. ohriešiť sa: Ktože by sa naňho ohriešil? ## ulán pozri jazdec 1 ## ulapiť pozri chytiť 1, lapiť 2 ## uláskať pozri utíšiť 1 ## úľava zmiernenie, odľahčenie niečoho, čo spôsobuje ťažkosti, poľahoba: pacient pocítil úľavu, poľahobu, uvoľnenie: po skúške pocítil uvoľnenie ## uľaviť pozri uľahčiť 2 ## uľaviť sa neos. zbaviť sa nepríjemných, ťaživých fyzických alebo psychických pocitov; stať sa prijateľným (o fyzických alebo psychických pocitoch), neos.: uľahčiť sa, poľahčiť sa: po požití lieku sa ti uľaví, uľahčí, poľahčí, neos.: obľahčiť sa, odľahčiť sa: keď sa nám zdôveril, naraz sa mu obľahčilo, odľahčilo, odľahnúť, zried. odľahčieť: po skúške mi odľahne, odľahčie, uvoľniť sa: po plači sa jej uvoľnilo ## ulepiť pozri zhotoviť ## ulepiť sa pozri prilepiť sa 1 ## uletieť pozri odletieť ## uleznúť sa pozri ujsť sa ## uležať sa ležaním získať potrebné vlastnosti, napr. zrelosť, mäkkosť, odležať sa: hrušky sa do zimy dobre uležia, odležia; pren. nechám, aby sa mi problém v hlave uležal, odležal, odstáť, postáť (o niektorých potravinách pri ich úprave): mäso dáme do druhého dňa odstáť, postáť, dozrieť (dosiahnuť stav zrelosti; najmä o zrení ovocia mimo stromu): banány v teple dozreli, uležali sa ## uliahnuť sa 1. prísť na svet (o mláďatách živočíchov, expr. aj o dieťati): Ryšani sa uliahlo pekné teliatko; baranča sa uliahlo jednooké; expr.: Kde si sa uliahol?, vyliahnuť sa, zried. zliahnuť sa (najmä o mláďatách vtákov): kuriatka sa vyliahnu o týždeň, vykotiť sa: nedávno vykotené mača, vykotúliť sa, vykľuť sa (z vajca): húsatká sa už vykotúlili, vykľuli, vyďobať sa (z vajca, vajíčka), vykukliť sa (vyliahnuť sa z kukly): motýľ sa vykuklil, narodiť sa (o ľudských mláďatách) 2. pozri vzniknúť ## ulica upravená cesta obyč. s dvoma radmi domov: hlavná, široká ulica, polievať ulice, trieda (široká ulica), rad (ulica s domami iba na jednej strane): Dostojevského rad, bulvár (široká ulica vo veľkom meste, obyč. so stromoradím uprostred): parížske bulváry, cesta: Panónska cesta ## uličnícky pozri neposlušný ## uličníctvo pozri výtržníctvo ## uličník pozri samopašník ## ulietnuť pozri odletieť ## ulievač pozri lenivec ## ulievak pozri lenivec ## ulievačka pozri záhaľka ## ulievačstvo pozri záhaľka ## ulievať sa hovor. expr. vyhýbať sa povinnostiam, práci, subšt. flákať sa: teší sa, keď sa môže v robote ulievať, flákať, postávať, obstávať (namiesto práce alebo počas nej venovať sa zábave, rozptýleniu): chlapi už od desiatej postávajú, obstávajú, debatujú, zaháľať, leňošiť, expr. hlivieť (byť nečinný): celý deň zaháľa, leňoší, hlivie, fraz.: ruky si plekať, postávať so založenými rukami ## uliezť sa pozri ujsť sa ## ulipnúť pozri prilipnúť 1, prilepiť sa 1 ## úlipný pozri dotieravý ## úlisník pozri falošník ## úlisnosť pozri faloš ## úlisný neúprimne, dotieravo milý, prajný; svedčiaci o tom, klzký, pejor.: slizký, hladký: úlisný, klzký, slizký človek; úlisná, klzká, slizká tvár; hladké slová, podlízavý, zaliečavý, pejor. pochlebovačný: podlízavé, zaliečavé, pochlebovačné typy ľudí; podlízavé, zaliečavé, pochlebovačné reči, falošný, ľstivý (ktorý sa pretvaruje): falošný, ľstivý priateľ; falošná, ľstivá dobrosrdečnosť, pejor.: sladký, sladkavý, sladkastý, pren. pejor. cukrový (kŕčovito, neprirodzene milý): sladký, sladkavý, sladkastý úsmev pozri neúprimný ## ulita pozri lastúra, škrupina 1 ## ulízaný 1. pozri hladký 2, uhladený 3 2. pozri uhladený 2 ## ulízať pozri učesať ## ulizkaný pozri hladký 2, uhladený 3 ## uliznúť (si) pozri ochutnať 2 ## úloha 1. čo treba vykonať; určená, vymedzená činnosť smerujúca k istému cieľu: uložiť, vytýčiť, splniť, vykonať úlohu, povinnosť: plniť si svoje povinnosti, funkcia: plniť významnú funkciu v politickom živote, poslanie: výchovno-vzdelávacie poslanie školy, misia: plniť tajnú misiu, povolanie: jeho povolaním bolo zabávať, určenie: slúžiť svojmu určeniu, kniž. údel: vznešený údel učiť mládež, kniž. zástoj: zástoj spisovateľa v spoločnosti 2. stvárnenie postavy v divadelnej hre alebo vo filme, rola: komická úloha, rola; hrať titulnú úlohu, rolu vo filme, div. slang. part: dobre poznať svoj part 3. pozri práca 1 ## ulomiť pozri odlomiť ## úlomkovitý pozri útržkovitý ## úlomok 1. odlomený kúsok niečoho, odlomok: úlomky kameňa, odlomky ľadu, črep, črepina (úlomok rozbitej veci): črepy, črepiny z taniera, z granátu, odštep (odštiepený kúsok): odštepy kostí, zlomok: zlomok zlata, fragment: fragment sochy, expr. úštipok (odštipnutý kúsok): úštipok chleba, zastar. výlomok: výlomok z kosti, zried. oblomok [Jesenská] 2. pozri úryvok, časť ## uloviť získať lovom, chytiť: ulovil, chytil peknú šťuku, pren. expr.: uloviť, chytiť si ženícha, lapiť: mačka lapila myš, ukoristiť (získať ako korisť, obyč. tajne): ukoristili nám z revíru srnca ## úlovok pozri korisť ## uloženina pozri usadenina ## úložistý pozri mierny 1 ## uložiť 1. dať na nejaké miesto (obyč. s cieľom, aby to tam na istý čas ostalo): kufor si uložil v kupé na policu; knihu uložil späť do knižnice, položiť (na krátky čas): vrece položili na zem, odložiť (dať na miesto, kam patrí): Odložte si, uložte si svoje veci namiesto!, schovať, uschovať (bezpečne uložiť): cennosti (u)schoval v trezore, upratať, odpratať: Kam si máme upratať, odpratať batožinu? 2. dať na svoje miesto v istom poriadku: uložiť slamu do stohu, usporiadať (so zdôraznením poriadku): usporiadať si veci na pracovnom stole, urovnať (dorovna): vezme bielizeň a urovná ju v skrini, poukladať, poklásť (postupne viac vecí): knihy poukladá do knižnice; porcelán opatrne pokladie do vitríny 3. dať do banky (o peniazoch), odložiť: úspory uložia, odložia na knižku, schovať, uschovať: vklad (u)schovaný v sporiteľni, deponovať (dať do depozitu): deponovať peniaze v banke 4. dať niekomu úlohu niečo vybaviť, zariadiť, urobiť: deťom uložili úlohu zorganizovať výlet, poveriť (splnomocniť na vykonanie niečoho): poveria ťa zodpovednou úlohou, naložiť, prikázať, nariadiť, naručiť (formou príkazu): naložili, prikázali nám, aby sme z cesty nezišli; nariadili mu okamžite opustiť miestnosť, prideliť (dať ako povinnosť niekomu): chcú mi prideliť úlohu rozhodcu, expr. naklásť, hovor. expr.: navaliť, naváľať: toľko nám toho nakládli, navalili, naváľali, že sa to nedá splniť, odb. zadať (uložiť ako úlohu, ako problém na vyriešenie): zadať príklady 5. na základe (úradného) rozhodnutia dať niekomu ako povinnosť, určiť: uložili, určili mu prísny trest, admin. stanoviť (striktne vymedziť): stanoviť poplatok za užívanie pozemku, hovor. expr.: napariť, nasoliť: napariť, nasoliť vodičovi pokutu za dopravný priestupok, položiť: položiť si podmienku platiť vopred ## uložiť sa 1. pozri usadiť sa 2 2. pozri ľahnúť si 1 ## úložitý pozri mierny 1 ## úložný pozri skladný pozri znášanlivý, ústupčivý ## uľpieť pozri prilipnúť 1 ## ultramarínový pozri modrý ## ultramoderný pozri moderný 1, moderný 2, výstredný 1 ## ultramódny pozri výstredný 1 ## úľuba pozri radosť ## úľubný pozri ľúbezný ## ulúpiť pozri ukradnúť ## uľútiť sa pozri uľútostiť sa ## uľútostený pozri užialený ## uľútostiť sa pocítiť ľútosť voči niekomu, niečomu: uľútost(n)il sa nad prosiacim a pomohol mu, neos.: uľútiť sa, prísť ľúto, expr. neos. zľútiť sa: uľútilo sa, zľútilo sa mu starej ženy; prišlo jej ľúto, že ju nepozvali, rozľútostiť sa, rozľútostniť sa, rozžialiť sa (prepadnúť ľútosti, žiaľu): rozľútost(n)il sa, rozžialil sa sám nad sebou, kniž. zželieť sa: zželelo sa mi samej seba ## uľútostniť sa pocítiť ľútosť voči niekomu, niečomu: uľútost(n)il sa nad prosiacim a pomohol mu, neos.: uľútiť sa, prísť ľúto, expr. neos. zľútiť sa: uľútilo sa, zľútilo sa mu starej ženy; prišlo jej ľúto, že ju nepozvali, rozľútostiť sa, rozľútostniť sa, rozžialiť sa (prepadnúť ľútosti, žiaľu): rozľútost(n)il sa, rozžialil sa sám nad sebou, kniž. zželieť sa: zželelo sa mi samej seba ## um pozri rozum, hlava 2, zmysel 5 ## umáčať sa pozri zamáčať sa ## umachliť pozri zašpiniť ## umáliť sa pozri uskromniť sa ## umankať pozri uprosiť ## umárať pozri trápiť, moriť ## umárať sa pozri trápiť sa 1, starať sa 3 ## umastený pozri špinavý 1 ## umastiť pozri zašpiniť ## umazanec pozri špinavec 1 ## umazaný pozri špinavý 1 ## umazať pozri zašpiniť ## umdlený pozri slabý 1 ## umdletý pozri slabý 1 ## umdlieť pozri unaviť sa ## umelec pozri odborník ## umelectvo pozri umenie 1 ## umelohmotný pozri umelý 1 ## umelý 1. ktorý vznikol zásahom človeka, nie prirodzeným spôsobom; vyrobený, vyhotovený (op. prírodný, prirodzený), syntetický: umelé, syntetické vlákna; syntetický hodváb, plastický: plastické látky, plastový, umelohmotný: plastové, umelohmotné materiály, neživý (op. živý), nepravý (op. pravý), falošný, nevlastný: neživé, nepravé kvety; nepravá kožušina; falošné, nevlastné zuby, vlasy 2. pozri strojený, neprirodzený 1, neprirodzený 2 ## umenie 1. odvetvie ľudskej tvorby vyznačujúce sa prevahou estetickej funkcie; výtvory z tejto oblasti: výtvarné, slovesné, hudobné umenie, dejiny umenia, hovor. expr. kumšt: filmový kumšt, výstava súčasného umenia, kumštu, zastar. umelectvo [Hviezdoslav], kniž. zastar. umenstvo [Kukučín] 2. dobré a rýchle vykonávanie istej činnosti: kuchárske umenie, zručnosť: remeselnícka zručnosť, obratnosť: obratnosť futbalového brankára, majstrovstvo: rečnícke majstrovstvo, bravúra (dokonalá zručnosť): technická bravúra, hovor. šikovnosť: žiacka šikovnosť ## umenstvo pozri umenie 1 ## úmernosť pozri proporcionalita ## úmerný pozri primeraný ## umieniť si pozri zaumieniť si ## umieráčik pozri zvon 1 ## umierať 1. pozri umrieť 2. pozri túžiť ## umiernený pozri zdržanlivý ## umierniť 1. pozri zmierniť 2. pozri utíšiť 2 ## umiestiť 1. dať, položiť na isté (určené, náležité) miesto: umiest(n)iť sochu v parku, zasadiť, vsadiť (do niečoho): obraz zasadili, vsadili do výklenku izby, kniž. situovať (do priestoru alebo času): oblok situovaný na západ; dej románu autor situoval do minulosti, lokalizovať (určiť miesto): spisovateľ lokalizoval príbeh do mestského prostredia, inštalovať (umiestiť ako exponát, obyč. verejne): výstavu, obrazy inštalujú v Slovenskej národnej galérii, streliť (loptu, puk a pod. pri hre): loptu umiest(n)il, strelil do horného rohu brány 2. dať, nájsť, prideliť, určiť miesto (na bývanie, vykonávanie zamestnania, štúdia a pod.): opustené deti umiest(n)ili do rodín; umiest(n)iť syna v škôlke, hovor. expr. upichnúť (pri nedostatku miesta): upichnúť niekoho v podniku, na vysokej škole ## umiestniť 1. dať, položiť na isté (určené, náležité) miesto: umiest(n)iť sochu v parku, zasadiť, vsadiť (do niečoho): obraz zasadili, vsadili do výklenku izby, kniž. situovať (do priestoru alebo času): oblok situovaný na západ; dej románu autor situoval do minulosti, lokalizovať (určiť miesto): spisovateľ lokalizoval príbeh do mestského prostredia, inštalovať (umiestiť ako exponát, obyč. verejne): výstavu, obrazy inštalujú v Slovenskej národnej galérii, streliť (loptu, puk a pod. pri hre): loptu umiest(n)il, strelil do horného rohu brány 2. dať, nájsť, prideliť, určiť miesto (na bývanie, vykonávanie zamestnania, štúdia a pod.): opustené deti umiest(n)ili do rodín; umiest(n)iť syna v škôlke, hovor. expr. upichnúť (pri nedostatku miesta): upichnúť niekoho v podniku, na vysokej škole ## umknúť pozri ujsť 1 ## umlátiť pozri zbiť 3 ## umlčať prinútiť mlčať; nedovoliť prejaviť sa (najmä rečou), expr.: učušať, učuškať: v prúde reči ho rázne umlčali; učušala, učuškala dieťa bozkom, zahriaknuť, zakríknuť, zavrátiť (ostrým slovom zaraziť reč): chcel protestovať, ale ho zahriakli, zakríkli; v diskusii netaktne zavrátil protivníka, expr. zapchať ústa (niekomu), fraz. expr. prištipnúť jazyk (niekomu), okríknuť (skríknutím napomenúť alebo vyzvať k mlčaniu): Okríkni psa, aby neštekal!, hovor. expr. usadiť, hovor. expr. uzemniť (prinútiť mlčať použitím silného argumentu, vtipného výroku a pod.): nedá sa tak ľahko usadiť; uzemnili ho svojou odpoveďou, expr. zried. ukričať (obyč. mocensky): celú mladú generáciu ukričali pozri utíšiť ## umlčiavať pozri potláčať 1, potláčať 2 ## umlčovať pozri potláčať 1 ## umliaždiť pozri rozmliaždiť ## umlieť pozri zomlieť ## umĺkať pozri tíchnuť ## umĺknuť pozri zmĺknuť, stíchnuť 1 ## umný 1. pozri múdry 2. pozri šikovný 1 ## umocniť pozri posilniť 2 ## umočiť sa pozri zamáčať sa ## umodlikať pozri uprosiť ## umojkať pozri utíšiť 1 ## umoknúť pozri zmoknúť ## umolestovaný pozri unavený ## umolestovať sa pozri unaviť sa ## úmor 1. pozri únava 2. pozri amortizácia 3. pozri smrť 1 ## umordovaný pozri unavený ## umordovať sa pozri unaviť sa ## umorený pozri unavený ## umoriť 1. pozri utrápiť 2. pozri amortizovať ## umoriť sa pozri unaviť sa, vyčerpať sa, zodrať sa 1 ## úmorne pozri ťažko 2, pozri únavne ## úmorný pozri únavný, ťažký 3 ## umožniť urobiť možným, dať možnosť: umožniť, dať možnosť mladým uplatniť sa, aby sa uplatnili pozri zabezpečiť 2, pomôcť 1 ## umravčaný pozri uplakaný 1, plačlivý 2 ## umretý pozri mŕtvy 1 ## umrieť prestať žiť (o človeku), zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku, zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec, kniž.: skonať, dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení, fraz. zjemn.: usnúť, zosnúť (naveky), zaspať naveky/na večnosť, dodýchať, zavrieť/zatvoriť oči naveky, odísť navždy/naveky, usnúť večným spánkom, odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok, odísť/odobrať sa zo sveta, odísť pod lipu, pobrať sa do večnosti, rozlúčiť sa so svetom, naposledy vydýchnuť, vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života), kniž.: dotrpieť, dožiť, dobojovať, položiť/dať/obetovať život (za niečo), poet.: zmrieť: zmrieť túžbou, fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti, prekročiť prah života/večnosti, odísť do večných lovísk/lovíšť, opustiť svet navždy, fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu, poručiť život Bohu, oddať/odovzdať dušu Bohu, Pánboh ho povolal/vzal (k sebe), odbila jeho posledná/ostatná hodina, opustil nás navždy, už nie je medzi nami, už ho nič nebolí, už nie je medzi živými, už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.), hovor.: pôjsť, pominúť sa (žiaľom, od žiaľu), zájsť (od žiaľu), dobiediť, dotrápiť sa, fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha, zmiesť krky, zmiesť krpcami, striasť/zatrepať krpcami, ísť pod zem, zahryznúť do trávy, ísť počúvať, ako tráva rastie, ísť voňať fialky odspodku/zdola, ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť, dostať sa do lona Abrahámovho, zatvorila sa za ním zem, už je s ním amen, už mu je amen, už je tam, prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti), trocha hrub. alebo hrub.: skapať, skrepírovať, zdochnúť, zgegnúť, zgebnúť, zgrgnúť, vyvaliť sa, fraz.: otrčiť kopytá, otrčiť päty, vypľuť dušu, vystrieť sa, vystrieť sa na doske, vyhrať si truhlu, byť hore bradou, natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí), vykrvácať (zomrieť na stratu krvi), prísť o hlavu/o krk/o hrdlo, zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou), zahynúť, zhynúť, prísť o život, stratiť život, zabiť sa, skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta, padnúť (umrieť v boji), skončiť so životom, skončiť život, usmrtiť sa, spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť), odb. exitovať, lek. slang. exnúť, pomrieť, poumierať, pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch), doživoriť (umrieť v biede) ## umrlec pozri mŕtvola ## umrnčaný pozri mrzutý 1, plačlivý 2, vyplakaný ## umrštený pozri zamračený 2 ## úmrtie pozri smrť 1 ## úmrtnosť pomerný počet úmrtí na počet obyvateľstva: vysoká dojčenská úmrtnosť, odb. mortalita: štatistika mortality, odb. letalita (úmrtnosť na jednu chorobu), smrtnosť: vysoká letalita, smrtnosť na rakovinu ## úmrtný súvisiaci s úmrtím, smrtný: úmrtný, smrtný list, smútočný: úmrtné, smútočné oznámenie ## umŕtvený pozri necitlivý 1 ## umŕtviť 1. urobiť necitlivým (časť organizmu), znecitliviť: umŕtviť, znecitliviť zub pred vytrhnutím; lokálne umŕtvenie nohy, zried. zmŕtviť: zmŕtviť ranu, pren. otupiť: žiaľ mi srdce otupil 2. pozri utlmiť 2 ## umučenie pozri kríž 1 ## umučiť 1. pozri zabiť 1 2. pozri utrápiť ## umúčiť pozri zamúčiť ## umúdriť sa začať múdro, triezvo, rozvážne konať, prísť k rozumu, dostať rozum: ak sa neumúdria, nemôžu rátať s našou pomocou; po mladíckych výstrelkoch prišiel k rozumu, zmúdrieť (stať sa múdrejším, múdrym): zmúdrieť na vlastnej škode, na vlastnom nešťastí, fraz.: vziať rozum do hrsti, užiť rozumu ## umyknúť pozri vykĺznuť 1 ## úmysel uvážené úsilie niečo urobiť, zamýšľané konanie: mám v úmysle odísť; urobil to s najlepším úmyslom, zámer: uskutočniť nejaký zámer, cieľ: sledovať osobné ciele, plán: prekaziť niekomu plány, predsavzatie: mať pevné predsavzatie, myšlienka, idea: to nie je dobrá idea, účel: dať niečo na šľachetný účel, tendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie v politike, kniž. intencia: konať v niečích intenciách, kniž. zámysel [J. Horák] ## úmyselne s uvedomením si niečoho (op. mimovoľne, nevdojak), vedome, vedomky, uvedomene: úmyselne, vedome do neho narazil; vedome, uvedomene konal proti vôli rodičov, zámerne, naschvál, schválne: zámerne, naschvál prišiel neskoro; urobil to schválne, náročky, zried. nárokom: náročky, nárokom si pomýlil dvere, zried. zámyselne, nár.: nápoky [F. Hečko], nápočne [Zguriška] pozri úmyselný ## úmyselný konaný s istým úmyslom, vedome (op. neúmyselný), zámerný: úmyselná, zámerná provokácia; úmyselná, zámerná irónia, chcený, schválny: chcené, schválne ublíženie; chcená, schválna netaktnosť, vedomý, uvedomený: vedomé porušenie zákazu (op. mimovoľné, neuvedomené), cieľavedomý, premyslený, plánovaný, naplánovaný (konaný s vopred určeným zámerom, s presným plánom; vopred dobre pripravený): cieľavedomé oslabovanie, týranie niekoho; premyslený, plánovaný, naplánovaný zločin, nenáhodný (op. náhodný): nenáhodné stretnutie, nár. nápočný, zastar. zúmyselný ## umyslieť si pozri zaumieniť si ## umyť zbaviť nečistoty vodou alebo iným tekutým prostriedkom; takýmto spôsobom odstrániť z povrchu: umyť taniere, obloky, zeleninu; umyť špinu, blato z topánok, zmyť (prúdom vody odstrániť; prúdom vody zbaviť nečistoty): zmyť krv z tváre; zmyť si vlasy, omyť, obmyť (na povrchu): omyť si ruky; hrnček zľahka obmyla, poumývať: ráno sa celý umyje, poumýva v studenej vode; (postupne alebo viacero vecí) poumývala všetky dvere v dome, vyumývať (dôkladne), vymydliť (umyť mydlom): večer vyumýva, vymydlí deti, pozmývať, poobmývať (postupne, viac vecí na povrchu): pozmýva prach, poobmýva hrnce, opláknuť, opláchnuť (krátko, zbežne umyť): nakoniec oplákne, opláchne riad čistou vodou, premyť (viackrát umyť), prepláknuť, prepláchnuť (viackrát opláknuť): ryžu dôkladne premyje; halušky napokon prepláchne studenou vodou, vymyť (znútra), povymývať (postupne znútra): horúcou vodou vymyje, poumýva sudy; vymyje nečistotu z rany, expr.: vyčľapkať, vyčliapkať, vyčľapotať (obyč. čľapkaním): vyčľapkať sa v potoku, vydrhnúť, vyšuchať, odrhnúť, hovor. vyrajbať, subšt. vyšurovať (umyť drhnutím): kefou vydrhla, vyrajbala, vyšurovala celú chodbu ## umytý pozri čistý 1 ## umývač 1. umývací stroj, umývačka: automatický umývač, automatická umývačka 2. pozri umývadlo ## umývačka pozri umývač 1 ## umývadlo hygienické zariadenie na umývanie (zamontované do steny alebo v minulosti kus nábytku): napustiť teplú vodu do umývadla; izbové umývadlo, prať bielizeň v umývadle, lavór: lavór z plastickej látky, zried. umývač: porcelánový umývač [Jesenský]; nalial si vody do umývača, hovor. zastar. umyvák (osobitná misovitá nádoba na umývanie): umyvák z tvrdého dreva [Kukučín] ## umyvák pozri umývadlo ## umyváreň miestnosť slúžiaca na umývanie: školská umyváreň, hovor. umyvárka ## umyvárka pozri umyváreň ## unáhlene pozri nerozmyslene, pozri neuvážený ## unáhlený pozri neuvážený ## unáhliť sa pozri prenáhliť sa ## unášajúci pozri podmaňujúci ## unášať 1. pozri viezť 2. pozri uniesť 3 3. pozri uchvátiť 2 ## únava stav organizmu spôsobený dlhotrvajúcou námahou, nepohodlím a pod.: únava po dlhej ceste vlakom, jarná únava, vyčerpanosť: od vyčerpanosti sotva chodí, malátnosť: prišla na mňa malátnosť, ochabnutosť: ochabnutosť svalstva, slabosť: telesná slabosť, úmor: robí do úmoru, vysilenosť, ustatosť, ukonanosť ## unavený pociťujúci únavu; prezrádzajúci únavu, vyčerpanie, ustatý, ukonaný: unavené, ustaté, ukonané dieťa hneď zaspalo; unavené, ustaté, ukonané telo, malátny, mdlý (slabo alebo pomaly reagujúci v dôsledku únavy): byť malátny; malátne, mdlé pohyby; mdlý pohľad, vyčerpaný, vysilený (ktorý nemá silu, energiu): vyčerpaný, vysilený organizmus, zmorený, umorený, znavený: vrátil sa z cesty zmorený, umorený, znavený, expr.: utrmácaný, strmácaný (unavený obyč. z nepohodlného cestovania): utrmácaní cestujúci vystúpili z autobusu, expr.: schodený, uchodený (unavený chôdzou): schodení, uchodení turisti, umordovaný, zmordovaný: umordovaná, zmordovaná žena, expr. dobitý, hovor. expr.: uťahaný, sťahaný, dokatovaný, umolestovaný, ukničovaný: byť načisto dobitý, uťahaný, sťahaný, umolestovaný; dobité, uťahané, sťahané, umolestované zviera ledva stálo na nohách, hovor. expr. zunovaný, nár. znuvaný: zunovaný dlhým rozhovorom, zrobený, expr. uštvaný (unavený obyč. veľkým množstvom a intenzitou práce): zrobení, uštvaní ľudia, strhaný (veľmi vyčerpaný, unavený, s viditeľnými známkami vyčerpania): strhaná tvár; strhaným výzorom vzbudzoval súcit, expr. ukonaný na smrť, kniž. zomdlený, poet. zmdlený, pren. expr. polomŕtvy, pren. hovor. expr. groggy (krajne unavený): na smrť ukonaný hráč; nič nevládze, je ukonaný na smrť, polomŕtvy, úplne groggy, expr. vyšťavený, hovor. zastar. unovaný [Tajovský] ## unaviť pozri vyčerpať 3 ## unaviť sa spôsobiť si únavu, telesné alebo duševné vyčerpanie, ustať: dlhou cestou sa unavíte, ustanete; musím si sadnúť, lebo som ustal, vyčerpať sa, vysiliť sa (námahou byť zbavený síl): plačom sa celkom vyčerpá, vysilí, ukonať sa: je slabý, rýchlo sa ukoná, poet. znaviť sa, kniž.: umdlieť, zomdlieť (veľmi sa unaviť): robí až do umdlenia, zomdlenia, hovor.: prepäť, prepnúť (preceniť svoje sily): vidieť, že trocha prepol, prepracovať sa (príliš sa prácou vyčerpať): vyzerá prepracovaný, upracovať sa, zrobiť sa, hovor. expr. ukoňovať sa (ťažkou prácou si spôsobiť vyčerpanie): celý deň sa okolo domu upracuje; zrobí sa viac ako v žatve; večer sa vrátili celí ukoňovaní, hovor. expr.: uťahať sa, sťahať sa: uťahať sa, sťahať sa pri stavbe domu, hovor. expr. vyšťaviť sa (celkom stratiť silu), presiliť sa, hovor. pretiahnuť sa (nadmerným zaťažením): pri rúbaní sa presilil, pretiahol, hovor. expr. vykapať (stratiť silu): celý som vykapal, strhať sa, expr. uštvať sa, zodrať sa (s dlhšie trvajúcimi následkami): v robote sa načisto strhali, uštvali, zodrali, umoriť sa, zmoriť sa (často najmä duševne): povinnosti ho načisto umorili, expr. utrmácať sa, hovor. expr. umolestovať sa (pri sústavnej, dlhšie trvajúcej menšej námahe): cez deň sa utrmáca, umolestuje, večer nevládze, hovor. expr.: zmordovať sa, umordovať sa, domordovať sa, doťahať sa (príliš sa vyčerpať): pri kopaní studne sme sa zmordovali, umordovali, domordovali, doťahali, expr. upachtiť sa (rýchlym pohybom, rýchlou činnosťou): upachtili sa v honbe za majetkom ## únavný ktorý vyvoláva únavu, unavujúci, vyčerpávajúci: únavná, unavujúca prednáška; únavné, vyčerpávajúce časté cestovanie, namáhavý, ťažký, expr. lopotný: namáhavá, ťažká práca, vysiľujúci, úmorný: vysiľujúce, úmorné horúčavy, nezaujímavý, jednotvárny, fádny, nudný, stereotypný, monotónny (ktorý unavuje svojou jednotvárnosťou, stereotypnosťou a pod.): nezaujímavá, jednotvárna, fádna krajina; nudná, stereotypná, monotónna činnosť ## unavovať pozri obťažovať 1 ## unavujúci pozri únavný ## unesený pozri nadšený 1 ## unfér pozri nečestný ## únia pozri spoločnosť 2 ## uniesť 1. mať, prejaviť fyzickú schopnosť niečo niesť: chlapec nevládze uniesť vrece kukurice, expr. uvliecť: ledva uvliekol kufor po zastávku autobusu, uvládať (vystačiť so silami pri nesení): ten batoh neuvládzem, odniesť (nesením odpraviť preč): je mocný, môže dieťa odniesť na rukách; prúd odniesol loď 2. byť schopný vydržať istú záťaž (najmä psychickú, pracovnú, finančnú a pod.), zniesť: ťažko unesie, znesie stratu rodičov; pije viac ako unesie, znesie; uniesť náklady na stavbu, zvládnuť (stačiť na istú prácu): hravo zvládze všetky povinnosti, zmôcť (prejaviť dosť sily niečo urobiť): sotva zmôže toľký nával turistov, vydolieť, udolieť: dosť toho udolie 3. násilne, proti vôli odviesť: únoscovia uniesli dieťa, lietadlo, odvliecť: zajatcov odvliekli na neznáme miesto 4. pozri uchvátiť 2 ## unifikovať pozri zjednotiť ## uniforma jednotné oblečenie pre príslušníkov armády, rozličných povolaní, organizácií a pod., rovnošata: vojenská, banícka uniforma, rovnošata; obliecť si uniformu, rovnošatu, hovor. expr. mundúr (obyč. vojenská uniforma): obliecť si mundúr ## uniformita prísne, stroho jednotný ráz: školská uniformita, uniformita bývania, uniformnosť: uniformnosť výrobkov, rovnakosť: rovnakosť názorov, šedivosť: šedivosť kraja, jednotvárnosť, nevýraznosť: jednotvárnosť, nevýraznosť oblečenia ## uniformnosť pozri uniformita ## uniformný pozri jednotný 1, jednotný 2, rovnaký ## únik pozri útek ## unikát ojedinelý, mimoriadny, unikátny jav, predmet, prípad: svetový, nenahraditeľný unikát, kniž. unikum: archeologické unikum, jedinečnosť: tento park je európska jedinečnosť, mimoriadnosť ## unikátny pozri jedinečný 1 ## uniknúť 1. rýchlo sa vzdialiť z dosahu niečoho alebo niekoho nebezpečného, nepríjemného, neželateľného, ujsť, utiecť: unikol, ušiel smrti iba o vlások; pred pohromou nemal kam uniknúť, ujsť, utiecť, vyhnúť sa: chce sa vyhnúť zvedavým otázkam, pohľadom, expr.: vyšmyknúť sa, vykĺznuť sa, ušmyknúť, ukĺznuť (dostať sa spod pôsobenia niečoho, niekoho, obyč. nepozorovane, šikovne): vyšmykol sa, vykĺzol zo schôdzky; ušmykol spod povinnosti; ukĺzol prenasledovateľom, expr.: zmiznúť, stratiť sa: zmizol, stratil sa zadným vchodom 2. (o plynných alebo tekutých látkach) dostať sa z uzavretého priestoru: plyn, voda unikla, vyfučať (uniknúť fučaním; o plynných látkach): z pneumatiky vyfučal vzduch 3. ostať nepovšimnutý, ujsť, utiecť: uniklo mu, ušlo mu, že ho oslovili; nič mu neutečie 4. ostať nevyužitý, stratený, ujsť, utiecť: príležitosť na dobrý zárobok mu unikla, ušla, utiekla, stratiť sa: zisk sa nám stratil; všetko teplo sa stratilo, uniklo ## unikum pozri unikát ## unilaterálny pozri jednostranný ## unírovať pozri zjednotiť ## unisónne 1. pozri jednohlasne 1 2. pozri jednomyseľne ## unisónny pozri jednohlasný 1 ## unisono 1. pozri jednohlasne 1 2. pozri jednomyseľne ## univerzálne pozri všeobecne 1, pozri všestranný ## univerzálny pozri všeobecný 1, všestranný ## univerzitant pozri študent ## univerzitný pozri akademický 1 ## univerzum pozri svet 1, vesmír ## uníženie pozri urážka ## unížený pozri ponížený ## únosný ktorý možno uniesť, zvládnuť, prijať, splniť vzhľadom na isté podmienky, okolnosti (op. neúnosný), znesiteľný (op. neznesiteľný, nevydržateľný): únosné, znesiteľné požiadavky; vzájomné problémy sú zatiaľ únosné, znesiteľné, vyhovujúci: únosný, vyhovujúci návrh, projekt, vhodný, dobrý: vhodnejšie, lepšie riešenie nepoznám ## unovaný pozri unavený ## unudený ktorého nič neteší, nezaujíma, ktorý pociťuje nudu; svedčiaci o tom, znudený: pôsobila na mňa unudeným, znudeným dojmom; sedel pri káve unudený, znudený, zunovaný, omrzený (unudený jednotvárnosťou, stereotypom): zunovaná, omrzená výprava turistov, znechutený, hovor. expr. otrávený (unudený a odmietavý): znechutené, otrávené publikum, kniž. blazeovaný (unudený a presýtený životom): blazeovaný sveták ## unudiť naplniť nudou, znudiť: pomalá hra divákov unudila; pohodlný život ich napokon znudil, hovor. expr. otráviť (nečinnosťou, prázdnotou, pasivitou): večierok hostí otrávil, zunovať, zunovať sa, omrzieť (opakovaním, nepríjemnosťami a pod. prestať zaujímať): zunoval blahobyt, blahobyt sa mu zunoval; život ma omrzel ## unuvácia pozri námaha ## unúvať pozri obťažovať 1, trápiť ## unúvať sa pozri namáhať sa ## úpadkový sprevádzajúci, charakterizujúci úpadok (spoločenský, kultúrny, ideový a pod.), dekadentný: úpadkové, dekadentné smery vo filozofii, umení; úpadková, dekadentná spoločnosť, degeneračný: degeneračný proces, degenerovaný: degenerovaná morálka, poklesnutý, zastar. pokleslý: poklesnutá kultúra, literatúra pozri rozkladný ## upadnúť 1. dostať sa do hospodárskeho alebo mravného úpadku, stratiť význam, vplyv a pod.: gazdovstvo upadlo, spustnúť: domácnosť spustla, klesnúť, poklesnúť (najmä mravne, významom a pod.): autorita vedenia upadla, (po)klesla, expr. skrachovať, hovor. krachnúť (utrpieť hospodársky krach): banka skrachovala, bankrotovať, zbankrotovať (dostať sa do finančného úpadku, do bankrotu): firma (z)bankrotovala 2. ocitnúť sa v istej, obyč. nepriaznivej situácii, dostať sa, padnúť: (u)padnúť, dostať sa do bezvedomia, do hanby, do podozrenia, do dlhov, skĺznuť: skĺzli do formalizmu 3. dostať sa do zlého zdravotného (telesného alebo duševného) stavu: naraz upadol, opustiť sa (prestať sa o seba starať): na starosť upadol, opustil sa, zoslabnúť, zbiednieť (stať sa slabým, biednym): po operácii zoslabol, zbiednel, schudnúť, vycivieť (chorobne): v poslednom čase upadol, schudol, schradnúť (telesne): údy mu schradli, spustiť sa (mravne upadnúť) 4. pozri ochabnúť 2 ## upadnutý pozri zanedbaný 1, zanedbaný 2 ## úpadok strata priaznivého stavu, jeho zmena na zlý: úpadok domácej výroby, úpadok spoločnosti, pokles: pokles životnej úrovne, rozklad, rozpad (postupujúci úpadok): rozklad rodiny, morálny rozpad spoločnosti, zostup: zostup formy športovca, dekadencia (spoločenský, kultúrny úpadok): kultúra zasiahnutá dekadenciou, bankrot, hovor. krach (finančný úpadok): vyhlásiť bankrot, krach, konkurz (obchodný úpadok) pozri pád 1 ## upachtiť sa pozri zadychčať sa, unaviť sa, spotiť sa 1, zahriať sa ## úpal pozri horúčava 1 ## upáliť usmrtiť ohňom obyč. na hranici: upálili ho ako kacíra, spáliť: spáliť niekoho za živa ## upaľovať pozri bežať 1, ponáhľať sa 1 ## upamätať pozri pripomenúť 1 ## upamätovať pozri pripomenúť 1 ## upamätať sa pozri rozpamätať sa ## upamätovať sa pozri rozpamätať sa ## upariť sa pozri zahriať sa ## upäť 1. pozri pripojiť 1, upevniť 2 2. pozri zapnúť 1 3. pozri uprieť ## úpätie najspodnejšia časť vrchu, vyvýšeniny: úpätie svahu, úpätie Tatier, päta: päta vrchu ## upätý 1. pozri priliehavý 1, tesný 1 2. pozri odmeraný 1, neprirodzený 2, strojený ## úpek pozri horúčava 1 ## upelešiť sa pozri usadiť sa 1, ľahnúť si 1 ## úpenlivo pozri naliehavo 1 ## úpenlivý pozri naliehavý 1 ## upevniť 1. urobiť pevnejším, pevným, posilniť: usilovať sa upevniť, posilniť mier na svete, utužiť (týka sa kladných vzťahov medzi ľuďmi, národmi a pod.): utužiť, upevniť priateľstvo, lásku, rodinné zväzky, utvrdiť (týka sa presvedčenia, názoru a pod.): utvrdíme ich v presvedčení, že konajú správne; utvrdiť niekoho v jeho názore, domnienke, ustáliť (urobiť stálejším, stálym): ustáliť ceny; ustálil svoju moc, stabilizovať (urobiť stabilným, pevným): stabilizovať hospodárstvo, menu, konsolidovať, skonsolidovať (uviesť do poriadku, do pevného, stabilného stavu): konsolidovať politické pomery, normovať: normovanie jazyka 2. spôsobiť, aby niečo dobre alebo lepšie spolu držalo, pripevniť: upevniť, pripevniť záclonu o garnížu, upevniť zástavu na žrď, spevniť: spevniť breh kameňmi, prichytiť, zachytiť, upnúť, upäť (príchytkou, kolíkom a pod.): prichytiť si, upnúť si vlasy sponkou, stiahnuť, stužiť: stužiť remienky, odb. zanitovať (upevniť nitmi), odb.: fixovať, zafixovať: (za)fixovať zlomeninu ruky, zakotviť (upevniť kotvou): čln zakotviť o dno, uzemniť (pevne spojiť so zemou) ## upchať pozri zapchať ## upchať sa vyplniť sa niečím (neželateľným), zapchať sa: komín sa zapchal, upchal sadzami, zaniesť sa (nánosom sa znečistiť): dýza sa zaniesla špinou ## upierať pozri uprieť 1 ## úpieť 1. pozri nariekať 1 2. pozri trpieť 1 ## upichnúť pozri umiestiť 2 ## upíjať (si) pozri piť 1 ## upínač pozri upínadlo ## upínadlo tech. konštrukcia na upínanie niečoho: nožové upínadlo, upínač ## upínať 1. pozri upevniť 2 2. pozri uprieť ## upír 1. vymyslená bytosť, ktorá ľuďom cicia krv, obyč. v spánku, vampír, mora (domnelá bytosť trápiaca ľudí v spánku) 2. pozri surovec ## upísať pozri zasvätiť 1 ## upískanec pozri špinavec 1 ## upískaný pozri špinavý 1 ## upískať pozri zašpiniť ## upiť si pitím ubrať menšie množstvo odniekiaľ, odpiť (si): upil si, odpil (si) z pohára trochu mlieka, expr.: chlipnúť si, odchlipnúť si, srknúť si, usrknúť si: (od)chlipnúť si, (u)srknúť si kávy, expr.: liznúť si (celkom malé množstvo, obyč. na ochutnanie): liznúť si z likéru, hovor. expr.: lognúť si, glgnúť si, strebnúť si, zastrebnúť (si) (často pri pití alkoholu): lognime si, glgnime si ešte, hovor. expr.: drgnúť si, ďugnúť si, šuchnúť si, potiahnuť si (týka sa iba pitia alkoholu): drgol si, ďugol si, šuchol si, potiahol si z fľaše slivovice, expr.: frcnúť si, šluknúť si (pálenky), vypiť si, expr.: uhnúť si, hrknúť si, prihnúť si (požiť alkohol obyč. vo väčšej miere ako treba): rád si vypije, uhne; keď si prihne, hrkne, nedá sa s ním hovoriť pozri vypiť si ## upláchnuť pozri ujsť 1 ## uplakanec plačlivý chlapec, plačlivé dieťa, expr.: plačko, usmrkanec, usmrkanča, usoplenec, usoplenča, fňukáč, mraučiak, utrinos, smokľoš, hovor. expr.: ufňukanec, urevanec, pejor.: sopliak, sopľoš, sopeľ, pejor. bľačiak [Alexy] ## uplakaný 1. plačúci, poznačený plačom, uslzený: uplakané, uslzené dieťa; uplakaná, uslzená tvár, užialený, užalostený (prezrádzajúci žiaľ): užialené, užalostené oči, expr.: usmoklený, zasmoklený, usmrkaný: usmoklená, usmrkaná dievčina; prosila o odpustenie usmokleným, usmrkaným hlasom, expr.: ufňukaný, ufikaný, umravčaný, ukňučaný, omrnčaný, hovor. expr. urevaný, uvrieskaný, uvrešťaný, pejor. usoplený 2. ktorý sa ľahko rozruší, rozplače, ktorý často plače; svedčiaci o tom, plačlivý, precitlivený: ako dieťa býval uplakaný, plačlivý, precitlivený, expr.: ufňukaný, ufikaný: ufňukaná, ufikaná žena, expr.: usmoklený, usmrkaný: usmoklené, usmrkané starenky 3. pozri sentimentálny 4. pozri daždivý ## uplašený pozri bojazlivý ## úplata pozri úplatok ## úplatkár kto dáva alebo berie úplatky, kto podpláca: tajomník bol známy ako úplatkár, korupčník ## úplatkársky pozri podplatný; korupčný ## úplatkárstvo prijímanie alebo dávanie úplatkov, korupcia: obviniť niekoho z úplatkárstva, z korupcie, korupčníctvo, predajnosť ## úplatkový pozri korupčný ## uplatniť urobiť platným, účinným: uplatniť svoje právo, svoje nadanie, presadiť (uplatniť napriek prekážkam): vždy presadí svoje, použiť, aplikovať: teoretické poznatky treba použiť, aplikovať v praxi, realizovať, uskutočniť, konkretizovať: navrhované riešenia radi realizujeme, uskutočníme, konkretizujeme ## uplatniť sa stať sa platným, účinným: svojimi vedomosťami sa všade uplatní, presadiť sa (uplatniť sa napriek prekážkam): ako spisovateľ sa nepresadil; chce sa presadiť v úlohe brankára, hovor. uchytiť sa (uplatniť sa s nie veľkými schopnosťami alebo iba prechodne): načas sa uchytil v redakcii, osvedčiť sa (ukázať sa ako vyhovujúci): v novej funkcii sa tajomník osvedčil; náš postup sa osvedčil, realizovať sa: realizuje sa so svojimi danosťami hudobníka, preraziť (presadiť svoju vôľu, dosiahnuť cieľ): nevedel v podnikaní preraziť ## úplatný pozri podplatný ## úplatok peňažný alebo iný dar na podplatenie: prijať úplatok; za úplatok spraví všetko, zried. úplata [Figuli], zjemn. alebo iron. všimné, subšt. bakšiš (menší úplatok) ## úplavica pozri dyzentéria ## úplaz pozri svah ## úplet pozri pletenina ## upliesť pozri zapliesť 1 ## úplne vyjadruje krajnú, najvyššiu mieru deja, stavu, vlastnosti a pod.; zo všetkých stránok (op. čiastočne), celkom: úplne, celkom sa spoľahol na rodičov, plne, plno, splna, naplno, kniž. zúplna: celý čas sa mu plne, splna venovali; naplno, zúplna otvorené ventily, totálne: do cieľa prišiel totálne, úplne vyčerpaný, kompletne, dokonale, hovor. komplet: auto sa mu kompletne rozpadlo; vždy sa vie dokonale prispôsobiť, hovor. absolútne, expr.: kapitálne, stopercentne: som si tým absolútne, kapitálne, stopercentne istý, hovor.: načisto, dočista: ten sa načisto, dočista zbláznil, naskrz, naskrze, vonkoncom: je naskrz(e), vonkoncom mokrý, hovor. zgruntu: museli sme to zgruntu prerobiť, expr. skrz-naskrz: vrátili sa skrz-naskrz premrznutí, hovor.: navlas, nachlp: sú navlas, nachlp rovnakí, dokorán, doširoka (pri otváraní): úplne, dokorán otvoril okná, zastar. cele, fraz.: na celej čiare, so všetkým činom, do posledného písmena/písmenka, subšt.: cakompak, cakumpak, cakomprask, cakomprásk, cakumprásk, durch, durchomdurch, fungl, nespis.: naprosto, zbrusu pozri úplný 1, úplný 2 ## úplnosť pozri totalita 1 ## úplný 1. ktorému nič nechýba (op. neúplný), celý, kompletný, neskl. komplet: úplná, celá, kompletná súprava; úplná, celá, kompletná zostava posádky, plný: uskutočniť zmeny v plnom rozsahu; vyplatiť plnú mzdu, neskrátený (op. skrátený): neskrátené znenie, celkový, komplexný, celistvý, kniž. celostný, ucelený (tvoriaci celok): utvoriť si celkový, komplexný, celistvý, ucelený obraz o veci, skompletizovaný, súborný: skompletizované, súborné dielo autora, generálny (všetko zahŕňajúci): generálna rekonštrukcia stavby, taxatívny (v úplnosti uvedený): taxatívny výpočet 2. ktorý sa vyskytuje v úplnosti, ktorý nemá nijaké rezervy (op. neúplný), absolútny, dokonalý: pacient potrebuje úplný, absolútny pokoj; aspoň na okamih pocítila úplné, absolútne, dokonalé šťastie, totálny: všade vládla totálna tma, expr. stopercentný, slang. stopro: mať stopercentnú istotu, pren. matematický: matematická presnosť, suverénny, jednoznačný: suverénny, jednoznačný víťaz, neobmedzený, neohraničený, bezhraničný (vyskytujúci sa v neobmedzenej miere): mať nad niekým neobmedzenú, neohraničenú moc; prejaviť priateľovi bezhraničnú dôveru, bezpodmienečný, bezvýhradný (bez akýchkoľvek podmienok, výhrad): vyžadoval bezpodmienečnú, bezvýhradnú poslušnosť, expr. otrocký: otrocká poslušnosť, maximálny (dosahujúci maximum nejakej vlastnosti, miery, hodnoty a pod.): pracovať do maximálneho vypätia síl, maximálne využitie zdrojov, zried. zvrchovaný: zvrchované blaho, hlboký, pren. hrobový, mŕtvolný: hlboké, hrobové ticho, expr. svätý: to je svätá pravda, nepreniknuteľný (obyč. o úplnej tme), samý, hovor.: vyložený, vyslovený: povedať vyložený, vyslovený nezmysel 3. pozri skutočný 2 ## uplynulý pozri minulý ## uplynúť pozri minúť sa 2 ## upnúť 1. pozri pripojiť 1, upevniť 2 2. pozri zapnúť 1 3. pozri uprieť ## úpny pozri naliehavý 1, žalostný 1 ## upočúvnuť pozri poslúchnuť ## upodozrievať mať domnienku, že niekto koná niečo zlé, protiprávne a pod., podozrievať, mať podozrenie: (u)podozrievajú vás z nečestného postupu; mám podozrenie, že v účtoch niečo nie je v poriadku, zastaráv. potvárať: potvárať niekoho z klamstva ## upodozrievavo pozri nedôverčivo ## upodozrievavý pozri nedôverčivý ## upokojený pozri pokojný 1, pokojný 2 ## upokojiť pozri uspokojiť 2, utíšiť 1 ## upokojujúci ktorý blahodarne pôsobí na zmysly, zmierňuje bolesť, psychické rozrušenie a pod., utišujúci, zried. tíšivý: upokojujúca, utišujúca, tíšivá matkina ruka, chlácholivý, expr.: čičíkavý, čankavý: chlácholivý hlas; čičíkavé objatie, slovo, utešujúci (prinášajúci útechu), zastar.: útešlivý, útešný [Kukučín, Hviezdoslav]: utešujúca odpoveď, farm. sedatívny (o lieku) ## upokoriť pozri pokoriť 1 ## upomenúť pozri pripomenúť 1, upozorniť ## upomienka pozri urgencia ## upomienkový pozri správne spomienkový ## upomínať pozri súriť 2 ## uponížiť pozri pokoriť 1 ## úporne 1. pozri húževnatý 1; sústredený 2 2. pozri tuho, naliehavo 1 ## úporný 1. pozri ťažký 3, húževnatý 1 2. pozri sústredený 2 3. pozri silný 2, tuhý 3 4. pozri tuhý 2 ## uposlúchnuť pozri poslúchnuť ## upotiť sa pozri spotiť sa 1 ## upotrebiť pozri použiť ## upotrebiteľný pozri použiteľný ## upovedomenie pozri oznam ## upovedomiť pozri informovať ## upovedomiť si pozri uvedomiť si ## upozornenie 1. pozri výstraha 2. pozri urgencia ## upozorniť vyzvať niekoho na všimnutie, uvedomenie si niečoho; vzbudiť, upútať pozornosť: upozorniť vodičov na zmenu dopravy; chlapec na seba upozornil svojím športovým výkonom, pripomenúť (obyč. slovne a nie administratívne): pripomenúť niekomu jeho povinnosť; pripomeň mi, prosím, aby som nezabudol prísť, upomenúť (upozorniť na vrátenie požičaného, obyč. písomne): upomenúť čitateľa na vrátenie knihy, ukázať, poukázať, upriamiť pozornosť (obrátiť pozornosť na istú stránku nejakej veci, nejakého javu): (po)ukázať na chyby, nedostatky vo výchove, zdôrazniť, vyzdvihnúť, podčiarknuť (dôrazne upozorniť na niečo): zdôrazniť, podčiarknuť fakt, že ...; vyzdvihnúť úspechy žiaka, poupozorňovať (postupne, viacerých) ## upracovaný pozri zrobený, vyčerpaný ## upracovať sa pozri unaviť sa ## uprášiť sa pozri zaprášiť sa ## upratať 1. odstrániť neporiadok odniekiaľ, dať do poriadku, poriadiť: keď sa naje, vždy za sebou uprace; dať do poriadku, poriadiť izbu, komoru, poupratovať (postupne, viac vecí): každý deň poupratuje celý byt, vyriadiť, vyupratovať (dôkladne): vyriadiť, vyupratovať pred sviatkami celý dom, hovor. vygruntovať 2. uložiť niečo na svoje miesto, odpratať, spratať: Upracte, odpracte si knihy!, dať na miesto, odložiť: dať (si) na miesto šaty, odložiť si veci do skrine, pospratávať (postupne, viac vecí): pospratávať šálky do kredenca 3. pozri zjesť ## upratovať pozri riadiť ## úprava 1. prispôsobenie istým požiadavkám, istému cieľu: úprava kancelárií na byty, adaptácia: adaptácia budovy, aranžmán: aranžmán piesne, hudobnej skladby 2. uvedenie do žiadaného stavu, zlepšenie z vonkajšej i vnútornej stránky: úprava cesty, trate, úprava platov, úprava látky, regulácia: regulácia potoka, reforma (zásadnejšia úprava): reforma pravopisu, apretúra, apretácia (konečná úprava): apretúra, apretácia rukopisu, textu, novelizácia (úprava právnou normou): novelizácia zákona, štylizácia (úprava na iný štýl): štylizácia piesne, kniž. modifikácia: vývinové modifikácie, kniž. adjustácia (vystrojenie všetkým potrebným): adjustácia tovaru, výrobkov 3. pozri vzhľad 4. pozri smernica ## úpravár pozri upravovateľ ## úpravca pozri upravovateľ ## upraviť 1. uviesť do riadneho, žiadaného stavu, zlepšiť vzhľad, stav niečoho: upraviť okolie sídliska, sformovať, vyformovať (vonkajšiu stránku niečoho): upraviť, sformovať si vlasy, urovnať, popraviť, dať do poriadku: urovnať chodník; popraviť si golier; dať do poriadku ihrisko, zregulovať (uviesť do žiadaného stavu): zregulovať koryto rieky, usmerniť (upraviť do žiadaného smeru): tok treba usmerniť, ponaprávať, poupravovať, zried. pouprávať (postupne upraviť): poupravovať si šaty 2. zmeniť tak, aby to vyhovovalo novým okolnostiam, prispôsobiť, uspôsobiť: upraviť, prispôsobiť, uspôsobiť záhradnú chatu na bývanie, adaptovať, prerobiť (upraviť na iné podmienky): adaptovať, prerobiť dom na galériu, pozmeniť, obmeniť (čiastočne zmeniť): tréner musel pozmeniť zostavu; plán treba obmeniť podľa nových požiadaviek, kniž. modifikovať: pracovný postup modifikujú podľa okolností, novelizovať (upraviť právnickú normu novelou): novelizovať zákon 3. dať niečomu vhodný výsledný tvar, urobiť, pripraviť: upraviť, urobiť, pripraviť kačicu na čínsky spôsob, spracovať: pôdu, cesto treba dobre spracovať 4. pozri usmerniť 1 ## upraviť sa pozri polepšiť sa ## upravovač pozri upravovateľ ## upravovateľ kto sa zaoberá úpravou, upravovaním niečoho, apretor, apretátor: upravovateľ, apretor, apretátor textu, upravovač: upravovač terénu, úpravca: úpravca trate, úpravár: úpravár rúd, aranžér: aranžér výstavy, adaptátor (kto prispôsobuje niečo istým požiadavkám): adaptátor budovy, adjustátor (kto vystrojuje niečo všetkým potrebným): adjustátor tovaru, reformátor (kto robí zásadnejšiu reformu): sociálny reformátor ## uprázdniť pozri uvoľniť 3 ## upražiť pripraviť, upraviť pražením, usmažiť: upražiť, usmažiť rezne dočervena; upražiť, usmažiť mandle na masle, vypražiť, vysmažiť (v rozpálenom tuku, obyč. potraviny obalené v strúhanke): vypražiť, vysmažiť karfiol, syr, opiecť (upraviť na povrchu žiarom, ohňom, rozpáleným tukom a pod.): mäso prudko opečieme v rúre, na masti, uškvariť (vystaviť silnému pôsobeniu tepla): uškvariť slaninu, prepražiť, presmažiť (dôkladne alebo znova upražiť): dobre prepražená slaninka; mäso treba ešte raz prepražiť, presmažiť, pripražiť, prismažiť, priškvariť, pripiecť (trocha upražiť, trocha opiecť): cibuľku pripražíme, stehno pripečieme, prižiariť [Kukučín] ## uprednostňovaný pozri privilegovaný, protekčný ## uprednostňovať prednostne brať do úvahy, prednostne vybavovať, dávať prednosť, kniž. preferovať: uprednostňujeme, preferujeme pracovníkov so znalosťou jazykov; dávať prednosť bezmäsitej strave, hovor. forsírovať (usilovať sa niekoho, niečo dostať do popredia): forsíruje svojho chránenca, svoj návrh plánu, favorizovať (vyberať si ako favorita, obľúbenca): spomedzi pracovníkov uprednostňuje, favorizuje najmladších, podporovať, hovor. expr. fedrovať (poskytovať podporu niekomu, niečomu z viacerých možností): vedenie podporuje, fedruje práve náš návrh, stavať do popredia: dnes sa stavia do popredia technika, publ. priorizovať ## uprený pozri sústredený 2 ## upresniť pozri spresniť ## upretý pozri sústredený 2 ## upriamiť pozri uprieť ## upriamiť sa usmerniť svoju pozornosť, svoj zrak niekam, obyč. s cieľom niečo dosiahnuť, zamerať sa, zacieliť sa: teraz sa musíme upriamiť, zamerať, zacieliť na zlepšenie životného prostredia; upriamil svoj pohľad na ženu sediacu oproti, orientovať sa (usmerniť svoju činnosť istým smerom): výskum sa orientuje medzinárodne, sústrediť sa, koncentrovať sa (venovať intenzívnu pozornosť): zábavu nechal bokom, sústredil sa, koncentroval sa iba na robotu, kniž.: upnúť sa, upäť sa (venovať sústredene svoj záujem na niekoho, na niečo): jeho túžba sa upäla na cestovanie; upla oči na otca, fraz.: obrátiť zrak/pohľad/reč/pozornosť: naraz akoby nič, obráti reč na iné ## uprieť sústredene nasmerovať (obyč. zrak, pohľad, pozornosť, myseľ a pod.), upriamiť: uprieť oči do diaľky; uprel, upriamil pozornosť na prednášajúceho, kniž.: upnúť, upäť: upnúť, upäť myseľ na domov; upnúť, upäť nádej na lepšie časy, obrátiť (nasmerovať inde): muž obrátil pozornosť na deti pozri sústrediť 2 pozri poprieť ## úprimne 1. pozri úprimný 1, úprimný 2 2. pozri priamo 4, rovno 6 ## úprimný 1. ktorý nezakrýva svoje myšlienky, ktorý sa nepretvaruje; ktorý koná priamo, otvorene (o človeku a jeho prejavoch; op. neúprimný, falošný), priamy, otvorený, kniž. priamočiary, hovor. rovný: vážiť si úprimných, priamych, otvorených, priamočiarych, rovných ľudí; úprimná, priama, otvorená, rovná reč, prostoreký (hovoriaci pravdu neprezieravo, bez spoločenských ohľadov), zried. prostovravný: prostoreké, prostovravné deti, staré ženy, pravdivý (ktorému možno uveriť, ktorý vyjadruje pravdu): úprimné, pravdivé vyznanie; pravdivá poézia, pravdovravný: pravdovravná osoba, srdečný, priateľský, vrúcny, kniž. vrelý (citovo úprimný): srdečný, priateľský úsmev; srdečný, priateľský stisk ruky; vrúcne, vrelé srdce; vrúcny, vrelý pohľad, expr. preúprimný (veľmi úprimný) 2. založený na úprimnosti, pravdivosti (op. falošný), skutočný, ozajstný, opravdivý: veril iba úprimnému, skutočnému, ozajstnému priateľstvu; v tvári sa jej zračilo ozajstné, opravdivé dojatie, nefalšovaný, nepredstieraný: nefalšovaný, nepredstieraný cit; nepredstieraná radosť z kamarátovho úspechu, rýdzi, čistý, pravý 3. pozri milý 1, milý 2 ## uprosiť prosením, prosbami dosiahnuť cieľ: ťažko sa dá uprosiť, expr.: umodlikať, umankať: deti umodlikali, umankali rodičov, aby mohli ešte ostať vonku, hovor. expr.: ukrkať, uvravkať (nástojčivo): šiel ma ukrkať ešte o jednu zmrzlinu, pohnúť (prosbami vyvolať súhlas): nakoniec sme ho pohli, aby nám odpustil, obmäkčiť (prosbami urobiť poddajnejším): obmäkčili nás iba sľuby, že sa všetko zmení, nár. upýtať [Záborský] ## uprostred 1. v mieste rovnako vzdialenom od okrajov, v strednej časti, naprostriedku, naprostred, v strede: uprostred, naprostriedku bola voda najhlbšia; park s rybníkom naprostred, v strede 2. (koho, čoho) vyjadruje umiestnenie v strednej časti nejakého priestoru, skupiny a pod.; vyjadruje čas v strednej časti nejakého časového úseku alebo činnosti, naprostriedku, naprostred (koho, čoho): uprostred, naprostriedku dediny stojí kostol; uprostred, naprostred júna boli veľké horúčavy, prostred, vprostred (koho, čoho): zastal prostred, vprostred cesty, v strede, v prostriedku (koho, čoho): v strede, v prostriedku jazera je malý ostrov 3. (koho, čoho) vyjadruje čas rámcovaný dejom, okolnosťou, naprostred (koho, čoho): viac ráz ho vyrušili uprostred, naprostred pokusov, prostred, vprostred (koho, čoho): prostred, vprostred prednášky mu prišlo zle, v strede, v priebehu, počas (koho, čoho): v strede, v priebehu predpoludňajšieho zamestnania vyhlásili cvičný poplach; uprostred, počas rozhovoru si zapálil cigaretu ## upustiť 1. pozri ustúpiť 2 2. pozri pustiť 1 ## upútavať pozri pútať 1, tešiť 1 ## upýtať pozri uprosiť ## uráčiť sa pozri zapáčiť sa 2 ## úrad pozri funkcia 1 ## úradnícky pozri administratívny ## úradník osoba zastávajúca alebo vykonávajúca úrad: colný úradník, súkromný úradník, hovor. pejor. škrabák, pejor. perohryz, pisár (v minulosti nižší správny úradník): súdny pisár ## úradný 1. ktorý je typický pre úrad, ktorý sa vyžaduje v administratíve, verejných organizáciách, zariadeniach a pod.; ktorý je úradom potvrdený, zverejnený a pod., administratívny, kancelársky, rokovací, pejor. byrokratický (prehnane, formalisticky úradný): úradný, administratívny, kancelársky štýl prejavu; fraz. expr. úradný, kancelársky šimeľ (formálne, nepružné vybavovanie; byrokrat); úradný, administratívny, byrokratický postup, oficiálny: oficiálna platnosť, oficiálne schválenie žiadosti 2. vyznačujúci sa úradnou strohosťou, neosobnosťou, formálnosťou (op. dôverný, familiárny), odmeraný, oficiálny, trocha pejor. oficiózny: v hlase mal úradný, odmeraný tón; úradný, oficiálny, oficiózny charakter stretnutia, formálny (zachovávajúci úradom vyžadovanú formu): úradné, formálne veci, náležitosti, neosobný, strohý (op. familiárny, dôverný): úradná, neosobná, strohá reč 3. pozri služobný ## uradostený pozri naradovaný ## uradovaný pozri naradovaný ## úradovať vykonávať úradné, administratívne povinnosti: dnes úradujú do šiestej, hovor. pejor. papierovať, fraz. viesť papierovú vojnu (úradovať samoúčelne, najmä rozmnožovaním písomných dokumentov): je to iba zbytočné papierovanie; už mesiac vedie papierovú vojnu s poslanými dokumentmi, hovor. sedieť (úradovať na zodpovednom mieste): sedí vo vláde ## úradovňa pozri kancelária ## uragán pozri vietor 1 ## urastený ktorý dobre vyrástol; ktorý má peknú, dobre vyvinutú postavu, driečny, strojný: mládenci urastení, driečni, strojní ako jedle, statný (urastený a silný): statný chlap, kniž. hodný: vyrástlo z nej hodné dievča, rúči, súci (vyhovujúci z hľadiska rastu, postavy), vytiahnutý (do výšky), vysoký: vytiahnutý, vysoký chlapec, rozložený, rozložitý (v pleciach), plecnatý; zried. sošný (postavou krásny a dokonalý ako socha) ## úraz poškodenie živého organizmu mechanickým zásahom: úraz v domácnosti, poistenie proti úrazu, poranenie, zranenie: ťažké poranenie, utrpieť zranenie, lek. trauma (telesné zranenie alebo duševný otras) ## urazený ktorý má pocit urážky, ktorý je zasiahnutý urážkou; svedčiaci o tom, dotknutý: bol hlboko urazený, dotknutý, expr.: odutý, zdutý: sedela bez slova urazená, odutá, zdutá; má v tvári urazený, odutý, zdutý výraz, dourážaný (veľmi, viacnásobne urazený): odišiel všetkými dourážaný ## uraziť spôsobiť urážku, ublížiť na cti: uraziť niekoho hrubými nadávkami, bezohľadnosťou, dotknúť sa (slovami alebo činmi nepríjemne zasiahnuť): dotkne sa ho každá poznámka o chorobe, každé odmietnutie, pohaniť, potupiť, pokoriť, ponížiť, uponížiť (znevažujúco sa vysloviť, uvaliť hanbu na niekoho, na niečo): pohaniť, potupiť národnú hrdosť; čím ma chcete ešte pokoriť; svojím správaním (u)ponížil celú rodinu, zneuctiť, zhanobiť, zried. zhaniť, znevážiť (veľmi poškodiť na cti, na vážnosti, hlboko uraziť): zneuctili, zhanobili zástavu; znevážili jeho náboženské cítenie, kniž. inzultovať, zastar. obraziť: nenechám sa od nepriateľov obraziť, dourážať, pourážať, zurážať (viac ráz, obyč. silno uraziť): dourážať niekoho zlomyseľnými výmyslami; pourážali, zurážali nás do krvi pozri prejsť 1 ## úrazovka pozri sanitka, automobil ## urážajúci pozri urážlivý 1 ## urážať pozri haniť ## urážať sa cítiť sa urazený, mať pocit urážky na cti: ľahko sa uráža pri každej príležitosti, byť urazený: nebuď urazený, nemyslel som to zle, zastar. aprehendovať: aprehendovala, že ju nepozvali na svadbu ## urážka výrok, správanie, čin, ktorý sa dotýka niečej cti: urážka ľudskej dôstojnosti, hana: váľať na niekoho hanu, pohana: zbaviť sa pohany, poškvrna: zmyť poškvrnu, potupa: vystaviť niekoho potupe, poníženie: znášať poníženie, zastar. uníženie [Vajanský], zastar. útržka [Vansová] ## urážlivý 1. spôsobujúci urážku, obsahujúci urážku, urážajúci: urážlivý, urážajúci výrok; urážlivé, urážajúce správanie, hanlivý, hanebný, potupný: ušli sa jej všetky hanlivé, hanebné, potupné mená pozri hanlivý 2. ktorý sa ľahko urazí, nedotklivý: urážlivá, nedotklivá osoba, povaha ## určenie pozri úloha 1 ## určený ktorý má presné (kvalitatívne alebo kvantitatívne) určenie, vymedzenie, stanovený, predpísaný: určené, stanovené, predpísané kritériá, normovaný (určený normou): normovaný výkon, normalizovaný (jednotne určený): normalizovaný formát, hárok pozri určitý 2 ## určiť 1. vopred rozhodnúť o postupe, spôsobe konania a pod., urobiť konečný záver o niečom: určiť cestu, čas; pracovníkovi určili, o čo sa má starať, ustanoviť, admin. stanoviť (úradne, striktne): (u)stanoviť termín pohovorov; (u)stanovil ceny nájomného, povedať: povedať cenu domu, predpísať (určiť predpisom): predpísať liek pacientovi, indikovať: indikovanie liečby, ustáliť: výšku poplatku už ustálili, determinovať, podmieniť (urobiť závislým od niečoho): prostredie determinuje naše správanie; výkon športovca podmienil dobrý tréning, vymedziť, delimitovať, vymerať (určiť hranice, rozsah platnosti a pod.): vymedziť priestor na hranie; presne vymerať, vymedziť niekomu povinnosti, definovať (určiť definíciou), vykázať, prideliť: vykázali, pridelili mu miesto vzadu, kniž. vytýčiť (vopred určiť): vytýčiť si program, plán na celý rok, udať (dať ako vodidlo): udať správne tempo, správny smer, označiť: označiť miesto stretnutia, kniž. predznačiť, vyznačiť: život mu predznačila matkina smrť, orientovať (určiť polohu vzhľadom na svetové strany): výhľad orientovať na západ, vyhradiť, rezervovať (vopred určiť miesto): miesto vyhradiť, rezervovať pre hostí, ohraničiť, obmedziť, kniž. limitovať (určiť menší rozsah): ohraničiť, obmedziť výrobu, limitovať rýchlosť jazdy, nominovať (vybrať niekoho na istý cieľ): nominovať hráča do olympijského mužstva, vymenovať, kniž. dezignovať (poveriť istou funkciou): vymenovať vládu; dezignovaný minister, kniž. preliminovať (vopred, predbežne určiť): preliminovanie nákladov 2. usmerniť na istý cieľ, adresovať, orientovať: otázky určiť, adresovať prítomným; záujem orientoval iným smerom, zacieliť, zamerať: ideovo dielo zacielil, zameral na mládež, určil ho mládeži, venovať: program venoval deťom 3. uvažovaním, skúmaním na niečo prísť, zistiť: určiť, zistiť otcovstvo, označiť: vinníka už označili, vyskúmať (vedecky určiť): vyskúmať zloženie horniny, vyskúmať rozmery niečoho ## určite 1. pozri určitý 1 2. pozri isto 3, rozhodne 2 3. pozri pravda 1 ## určitosť pozri istota 1 ## určitý 1. ktorý možno určiť, poznať, rozlíšiť a pod.; ktorý má obsahovú presnosť; zrozumiteľnosť (op. neurčitý), presný, jasný: dajú sa rozlíšiť určité, presné, jasné kontúry odkrytej maľby; so zmenšujúcou sa vzdialenosťou boli zvuky určitejšie, presnejšie, jasnejšie, konkrétny, jednoznačný (op. nejednoznačný): čakal konkrétnu, jednoznačnú odpoveď, bližší: nevedela povedať nič určité, bližšie, zreteľný: objekt určitého, zreteľného tvaru; mať o niečom zreteľnú predstavu 2. ktorý je presne určený, dohodnutý, ale bližšie nemenovaný, istý, určený: trh sa koná iba v určité, isté, určené dni v týždni, vymedzený, stanovený: vysielať program vo vymedzenom, stanovenom čase, daný: v danej chvíli, dodať tovar v danej lehote 3. ktorý je známy, ale bližšie neurčený, istý: v určitých, istých prípadoch; po určitom, istom čase sa na to zabudlo, nejaký, niektorý: určité, nejaké sankcie z previnenia vyplynú; určitým, niektorým osobám sa tolerujú priestupky ## určujúci pozri rozhodujúci 1 ## urda pozri žinčica ## úrečivý pozri uhrančivý ## urevaný pozri uplakaný 1 ## urezať pozri odrezať 1 ## úrezok pozri odrezok ## urgencia pripomienka, že niečo malo byť vybavené: vec vybavil až po dvoch urgenciách, upomienka (obyč. písomná): dostať upomienku z poisťovne, upozornenie: chodili upozornenia z bánk [Rázus] ## urgentne pozri súrne ## urgent pozri súrne ## urgentný pozri súrny, naliehavý 2 ## urgovať pozri súriť 2 ## uriekavý pozri uhrančivý ## urieknuť pohľadom niekomu alebo niečomu uškodiť (podľa povery), uhranúť: dieťatko neprestajne popľúva, aby ho neuriekli; díva sa na mňa, akoby ma šla uhranúť, porieknuť, poriecť: Dieťa je krásne, len ho neporiekni!, počarovať, počariť, učarovať, učariť (podľa povery vykonať na niekom čary pohľadom): museli mu počarovať, lebo sa celkom zmenil; učarovala, učarila mu pohľadom, porobiť, pobosorovať: robí, akoby mal porobené, pobosorované, zarieknuť, zariecť: zarieknuť, zariecť niekomu šťastie, zried. preočiť [Figuli]: ešte mi kone preočí ## uriecť pohľadom niekomu alebo niečomu uškodiť (podľa povery), uhranúť: dieťatko neprestajne popľúva, aby ho neuriekli; díva sa na mňa, akoby ma šla uhranúť, porieknuť, poriecť: Dieťa je krásne, len ho neporiekni!, počarovať, počariť, učarovať, učariť (podľa povery vykonať na niekom čary pohľadom): museli mu počarovať, lebo sa celkom zmenil; učarovala, učarila mu pohľadom, porobiť, pobosorovať: robí, akoby mal porobené, pobosorované, zarieknuť, zariecť: zarieknuť, zariecť niekomu šťastie, zried. preočiť [Figuli]: ešte mi kone preočí ## urlaub pozri dovolenka ## urláb pozri dovolenka ## urna 1. nádoba s popolom mŕtveho: kovová urna, popolnica: staroslovanské popolnice 2. predmet v podobe uzavretej škatule na hlasovacie lístky, schránka: volebná urna, schránka ## urobený 1. pozri hotový 1 2. pozri zrobený ## urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť, spraviť, vykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus práce, zriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načas, kniž. učiniť: učiniť niekomu radosť, zložiť (o nejakom úkone): zložiť sľub, absolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.), expr.: sfúknuť, zmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dva, hovor. expr.: vystrúhať, vystruhnúť, struhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasu, expr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dva, hovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhneme, porobiť, povykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba 2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové, spraviť, zriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účes, vyrobiť, vyhotoviť, zhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiek, zostaviť, zostrojiť, skonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadla, pripraviť, prichystať, prihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľ, hovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolísku, expr.: skŕpať, znôtiť, znevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obed, obyč. pejor.: zmastiť, spichnúť, zlepiť, pozliepať, strepať, zlátať, zbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľu, subšt. zbodnúť, hovor. expr.: usmoliť, zosmoliť, vypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť verš, hovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program?, vytvoriť, utvoriť: vytvoriť, utvoriť si názor, vybudovať (vo väčšom rozsahu), zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihrisko, zastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obed, zastar. vystanoviť [Kukučín] 3. zmeniť stav niekoho, niečoho, spraviť, zriedkavejšie zrobiť, kniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom 4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod., spraviť, naložiť, zriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôle, podniknúť: nepodnikol v tej veci celkom nič, počať si, počať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať 5. pozri spôsobiť ## urobiť sa pozri vzniknúť ## úroda pozri žatva 2 ## urodiť vydať plody (o zemi), priniesť úrodu: dobre obrobený vinohrad bohato urodí, prinesie úrodu, zarodiť: pole dobre zarodilo ## úrodný prinášajúci dobrú, veľkú úrodu (op. neúrodný), žírny: úrodné, žírne nížiny; úrodný, žírny kraj, plodný (op. neplodný, jalový), odb. fertilný (op. sterilný): plodný strom, plodná zem, bohatý, hojný, kniž. požehnaný: bohatý, hojný, požehnaný rok, expr. preúrodný, expr. alebo poet.: zlatorodý, zlatorodný ## urodzený rodom predurčený na vysoké spoločenské postavenie (obyč. o príslušníkoch šľachty v minulosti), šľachtický, aristokratický: neznámy patril podľa šiat k urodzeným, šľachtickým, aristokratickým vrstvám, panský, vznešený: dievča z panského rodu; v kaštieli sa zišla vznešená spoločnosť, noblesný, neskl. nóbl ## úrokovať poskytovať alebo platiť úroky, úročiť: úrokovať, úročiť vklad, kapitál ## uroniť pozri vyroniť pozri zraziť 1 ## úroveň 1. myslená plocha alebo čiara vedená vodorovne vo výške niečoho: byty pod úrovňou chodníka, rovina: lampa v rovine očí, hladina (úroveň tekutiny, obyč. vody): hladina rieky stúpa, povrch (úroveň tekutiny): povrch vody, jazera 2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: nízka úroveň miezd, hladina: cenová hladina, výška (úroveň istej hodnoty): výška príjmov, stupeň: popáleniny prvého stupňa, vysoký stupeň kultúry, miera: mať veľkú mieru zodpovednosti, kniž. niveau: vzdelanostné niveau, formát (dosiahnutá úroveň): vedec svetového formátu ## urovnať 1. urobiť rovným hrboľatý, pokrčený, nerovný povrch niečoho: urovnať si sukňu, urovnať chodník, vyrovnať, zarovnať: jamu vyrovná zeminou; terén zarovná, aby sa mohli použiť stroje, uhladiť, zahladiť (urobiť povrch hladkým): uhladiť, zahladiť si vlasy, fúzy; uhladiť lopatou zem, pourovnávať, povyrovnávať (postupne, na viacerých miestach): pourovnáva si šaty, povyrovnáva skrkvaný list, zrovnať, hovor. splanírovať (upraviť terén dorovna): splanírovať, zrovnať cestu buldozérom, upraviť (dorovna): upraviť svah 2. uviesť do poriadku, aby niečo nezavadzalo, nevyčnievalo, usporiadať, dať do poriadku: urovnať, usporiadať, dať do poriadku fľaše so zaváraninou, vyrovnať, zarovnať: knižky na polici vyrovná, zarovná podľa veľkosti, zrovnať: v mysli si najskôr všetko urovná, zrovná a až potom sa rozhodne, poukladať, pourovnávať (postupne, viacero vecí): poukladá, pourovnáva si veci na stole, náradie v šope 3. zmierlivo vyriešiť, uhladiť, zahladiť: urovnať spor, hádky; uhladiť, zahladiť zlý dojem, pourovnávať, pouhládzať, pozahládzať (postupne, viacero vecí): pourovnával nezhody s rodičmi, napraviť (odstrániť niečo rušivé, nežiaduce, obyč. vo vzťahoch): napraví všetky nedorozumenia, hovor. vyžehliť ## urputne 1. pozri tuho, pozri krutý, nemilosrdný 2. pozri húževnatý, tvrdohlavý ## urputný 1. pozri krutý 1, tuhý 3, nemilosrdný 2. pozri húževnatý 1, tvrdohlavý ## urvať pozri uchvátiť 1, uchytiť 1 ## urýchlene pozri rýchlo, súrne ## urýchlený 1. pozri zrýchliť 2. pozri neuvážený ## urýchliť urobiť rýchlejším, zväčšiť rýchlosť niečoho (op. spomaliť), zrýchliť: urýchliť hru; zrýchliť chod stroja; čas nemožno urýchliť, zrýchliť, odb. prirýchliť (urýchliť rast rastlín): prirýchliť šalát, uskoriť, priskoriť (spôsobiť, že niečo nastane skôr): jeho rozhodnutie uskorila smrť otca; alkohol priskoril jeho pád ## urýchľovač prístroj na urýchľovanie, zrýchľovač, akcelerátor ## úryvkovitý pozri nesúvislý 1, trhaný, útržkovitý ## úryvok časť hovoreného, písaného alebo hudobného prejavu, obyč. literárneho alebo umeleckého diela: nesúvislé úryvky viet; čítať úryvky z listov; úryvky piesní, fragment: fragment eposu, výňatok: výňatok z opery, zlomok: zlomok rukopisu, ukážka: predniesť ukážku z diela, útržok: útržky z rozhovoru, textu, výťah: klavírny výťah, kniž. úlomok: úlomky básne, kniž. zastar. výlomok: výlomky z Jánošíka, kniž. výrez: výrezy zo skutočnosti, pasáž (úryvok slovesného alebo hudobného diela): zaujímavá pasáž románu, partia (časť diela): preštudovať partiu o jadrovej fyzike, stať (ucelená časť väčšieho textového celku): záverečná stať diela, kniž. pasus (časť reči, textu): pasus z prejavu, kniž. torzo (neúplná časť): torzo literárnej pozostalosti ## úsad choroba s akútnymi bolesťami v krížoch: mať úsad, nár. húser, odb. lumbago ## usadenina vrstva, ktorá vznikla usadením niečoho: usadenina vo víne, zastar.: usadlina [Kukučín], sadlina [Jesenská], geol.: sediment, uloženina (usadená hornina), kal (usadenina roztoku): saturačný kal, kameň (usadenina podobná kameňu): vodný kameň, subšt. zoc ## usadiť 1. pozri posadiť 1 2. pozri umlčať ## usadiť sa 1. nájsť domov, bývanie, sídlo (obyč. trvalé), osadiť sa, usídliť sa: naši predkovia sa natrvalo usadili, osadili v krajine pod Tatrami; usídlil sa v meste, hovor. zakotviť, expr.: uviaznuť, zaviaznuť: zakotvil na dedine; napokon uviazol, zaviazol kdesi v Afrike, pren. expr. pustiť korene: v emigrácii už pustil korene, udomácniť sa, zabývať sa (prispôsobiť sa novému domovu): po presťahovaní sa rýchlo udomácnili, kniž. etablovať sa: na katedre etablovaný profesor, expr.: usalašiť sa, upelešiť sa, zapelešiť sa, roztiahnuť sa, rozpelešiť sa: usalašil sa, upelešil sa v rodičovskom dome, utáboriť sa (dočasne sa ubytovať v stane): kočovníci sa utáborili na kraji hory, hovor.: nanosiť sa, naniesť sa (obyč. o niekom, niečom neželanom, nevítanom): hmyz sa nám nanosil, naniesol do komory, kniž. sadnúť (si) (obsadiť isté miesto): sadol si na otcovo miesto, kniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na ruke, pousádzať sa, pousadzovať sa (postupne): kmene sa pousádzali pri riekach pozri ubytovať sa 2. (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu, usadeninu, usadnúť sa: v celom byte sa usadil, usadol prach, uložiť sa (pozvoľna): navrch sa uložilo páperie, navrstviť sa (vo väčších vrstvách): naspodku sa navrstvil piesok, sadnúť: na stromy sadla hmla, pousádzať sa, pousadzovať sa (postupne): v čajníku sa pousádzal kameň 3. pozri sadnúť (si) 1 ## usadlík pozri usídlenec ## usadlina pozri usadenina ## usadlosť pozri gazdovstvo ## usadlý pozri pokojný 2, vyrovnaný 1 ## usadnúť 1. pozri sadnúť si 1, sadnúť si 4 2. pozri usadnúť sa 1 ## usadnúť sa 1. poklesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším, usadnúť, sadnúť: pôda (sa) po daždi usadla; zem sadla, uľahnúť (sa): sneh sa po odmäku uľahol, poklesnúť, klesnúť, kľaknúť: svah (po)klesol, kľakol, odb. nedok. sedimentovať (utvárať sediment): horniny sedimentovali; kal sedimentoval 2. pozri usadiť sa 2 3. pozri sadnúť sa ## usalašiť sa 1. pozri sadnúť (si) 1 2. pozri usadiť sa 1, ubytovať sa, udomácniť sa 3 ## úsečne 1. pozri odmeraný 1 2. pozri krátko 3 ## úsečný pozri stručný, odmeraný 1, chladný 3 ## usedavý pozri žalostný 1 ## úsek pozri časť, oblasť 2 ## useknúť pozri odseknúť 1, sťať 1 ## useň pozri koža 1 ## usepkať pozri utíšiť 1 ## uschnúť stratiť vlhkosť, sviežosť, stať sa suchým; vypariť sa z povrchu, usušiť sa: tráva na koreni uschla, usušila sa; kvet uschol; pot na čele uschol, usušil sa, uvädnúť, zvädnúť, ovädnúť, zried. zavädnúť (v dôsledku straty vlhkosti stratiť sviežosť): kvety rýchlo zvädli, vyschnúť, vysušiť sa (dôkladne, celkom): konáre stromu vyschli; bylinky sa dobre vysušili, preschnúť, presušiť sa (trocha, čiastočne uschnúť; dôkladne uschnúť): do večera seno preschne, presuší sa; drevo dobre preschlo, presušilo sa skrz naskrz, zaschnúť (úplne, celkom uschnúť; uschnúť a prilepiť sa na niečo): pokopaná zem zaschla; krv na rane zaschla, obschnúť, oschnúť (na povrchu, čiastočne): bielizeň už o(b)schla, kniž. vyprahnúť (veľmi sa vysušiť): zem vyprahla, ústa vyprahli, pouschýnať, pousychať, pozaschýnať, pozasychať (postupne uschnúť): tráva predčasne pouschýnala, pousychala, pozasychala ## uschnutý pozri suchý 1, zvädnutý 1 ## uschovať pozri skryť 1 ## usídlenec kto sa niekde usídlil, obyč. natrvalo, usadlík: mestskí usídlenci, usadlíci, starousadlík (kto sa v mieste dávno usadil) ## usídliť sa pozri usadiť sa 1 ## úsilie veľké vypätie telesných alebo duševných síl na vykonanie, dosiahnutie, prekonanie niečoho, snaha: dosiahnuť niečo s veľkým úsilím, snahou; snaha o dokončenie práce, námaha (veľké úsilie): stálo ho to veľa námahy, pričinenie, príčinlivosť, agilnosť: bez vlastného pričinenia nič nezískaš, usilovanie, snaženie: literárne snaženie, kniž. ašpirácia (úsilie spojené s nárokmi získať niečo): vedecké ašpirácie ## úsilne pozri naliehavo 1 ## úsilný pozri namáhavý ## usilovanie pozri práca 4 ## usilovať sa 1. vynakladať úsilie na niečo, vyvíjať duševnú aktivitu na dosiahnutie alebo prekonanie niečoho, snažiť sa: musíme sa usilovať, snažiť byť spravodliví; usiluje sa, snaží sa vyhovieť každému, vyvíjať úsilie: vyvíja úsilie, aby bol prvý, pričiňovať sa, pričíňať sa (vynakladať zvýšené úsilie na niečo popri niekom inom): aj vojaci sa pričiňovali, pričíňali o odstránenie následkov havárie, horliť (horlivo sa zasadzovať za niečo): po celý život horlil za pokrok, namáhať sa (vynakladať námahu na niečo): namáhali sa zo všetkých síl, aby zvíťazili, hľadieť, dbať (venovať starostlivosť niečomu): hľadí vždy prísť do roboty načas; dbal vždy na to, aby slovo dodržal, chlapiť sa (usilovať sa pri namáhavej robote): chlapil sa, ale vrece nezdvihol, expr.: pechoriť sa, pachtiť sa (dychtivo sa usilovať o niečo, často malicherne): pechoria sa, pachtia sa za slávou, chápať sa: chápe sa, pechorí, a predsa mu to nevychádza, pokúšať sa: pokúšať sa vyriešiť problém, nár. drcoliť sa 2. s úsilím pracovať, činiť sa: ak sa budeš usilovať, odmena ťa neminie; v novom zamestnaní sa činí, oháňať sa, obháňať sa: musí sa dobre o(b)háňať, aby uživil rodinu, expr.: zvŕtať sa, obracať sa (usilovne a šikovne robiť): vie sa v robote zvŕtať, obracať, chlapiť sa (držať sa po chlapsky): chlapil sa, ale ďalej nevládal, kraj. obhadzovať sa: ak sa nebudeš obhadzovať, aj o gazdovstvo ťa pripravia, nár. uvíjať sa [Dobšinský] ## usilovne s vypätím obyč. duševných síl, s úsilím, snaživo: usilovne, snaživo sa učil cudzie jazyky, príčinlivo, agilne: príčinlivo, agilne zhromažďoval podkladový materiál, tuho: tuho sa pripravovať na skúšku, expr.: ostopäť, ostošesť: ostopäť, ostošesť sa pustil do rýľovania, fraz. o milých päť, nespis. pilne pozri usilovný ## usilovný prejavujúci úsilie v práci, činnosti a pod.; svedčiaci o usilovnosti, snaživý, nelenivý: usilovné, snaživé deti; oceniť prácu usilovných, snaživých, nelenivých ľudí, príčinlivý, pracovitý: obdivovať výtvory príčinlivých, pracovitých rúk; príčinlivá, pracovitá osoba, horlivý (usilovný a nadšený): stala sa z nej horlivá študentka, intenzívny, vytrvalý (v usilovnosti), húževnatý: výsledky dlhodobej intenzívnej, vytrvalej práce ## úskalie 1. pozri bralo 2. pozri prekážka ## úskalina pozri bralo ## úskalistý pozri skalnatý ## uskladňovať ukladať, držať v sklade alebo v inom vhodnom priestore: uskladňovať uhlie, ovocie na zimu, skladovať (mať na sklade): potraviny nemožno dlho skladovať ## uskočiť 1. pozri odskočiť 1 2. pozri vzdať sa ## úskočník 1. pozri falošník 2. pozri zbeh ## úskočnosť pozri faloš ## úskočný pozri falošný 1, ľstivý, zákerný ## úskok zákerné, podvodné konanie s cieľom oklamať niekoho: rafinovaný úskok, získať niečo úskokom, lesť: použiť lesť, podvod (pri poškodení iného): dopustiť sa podvodu, trik (šikovný postup založený na klamstve): predvolebný trik, hovor. kľučka: advokátske kľučky, hovor. fígeľ: ženský fígeľ, hovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľ, hovor. podraz: to bol od teba podraz, hovor. finta: dať sa nachytať na fintu, expr. mn. č. spády: pri obchodovaní pozná všetky spády, hovor. expr. podfuk: zmocniť sa niečoho podfukom, subšt. fór: používa osvedčený politický fór ## uskoriť pozri urýchliť ## uskromniť sa obmedziť svoje nároky, potreby v niečom na malú mieru, expr. utisnúť sa: musia sa uskromniť s menším platom; radšej sa utisnem, ako by som si mal požičiavať, zried. utiahnuť sa: nemajú na to, musia sa utiahnuť, hovor. expr. utiahnuť si/pritiahnuť si opasok/remeň: po prevrate si všetci museli utiahnuť opasok, remeň, uspokojiť sa s málom, umáliť sa: mladí sa na začiatku museli uspokojiť s málom, museli sa umáliť, pouskromňovať sa, pouťahovať sa (postupne sa uskromniť) ## uskutočniť urobiť skutkom, skutočnosťou, realizovať: uskutočniť plány do budúcnosti; teóriu nevedeli realizovať v praxi, urobiť, vykonať (nejaký čin): plánovanú cestu urobíme, vykonáme čím skôr, konkretizovať, skonkretizovať, skonkrétniť (urobiť konkrétnym): požiadavky pracovníkov treba (s)konkretizovať; svoju predstavu skonkrétnil v umeleckom diele, splniť (uskutočniť niečo sľúbené): svoje záväzky sme vždy splnili, kniž. naplniť: želania detí rodičia čoskoro naplnili, kniž. zhmotniť (urobiť hmotným, reálnym): zhmotniť túžbu po šťastí, preniesť do života: podarilo sa mu svoje zámery preniesť do života ## uskutočniť sa pozri stať sa ## uskutočniteľný ktorý možno vykonať, uskutočniť, realizovateľný, konkretizovateľný: uskutočniteľný, realizovateľný, konkretizovateľný návrh, splniteľný, kniž. naplniteľný (ktorý možno splniť): splniteľný, naplniteľný sen; splniteľná požiadavka, možný, reálny (ktorý má predpoklady na uskutočnenie): je to možné, reálne; reálny plán (op. nereálny) ## uskutočňovať pozri uskutočniť, pozri praktizovať ## uskutočňovať sa pozri diať sa, konať sa, plynúť 1, prebiehať 2 ## uskutočňovateľ pozri realizátor ## usliniť pozri zasliniť ## uslintať pozri zasliniť ## úslnie pozri výslnie ## úslovie pozri príslovie ## úsluha pozri služba 1 ## úslužne pozri ochotne ## úslužnosť pozri zdvorilosť ## úslužný pozri pozorný 3, zdvorilý, uhladený 1, ochotný ## uslyšať 1. pozri počuť 1 2. pozri vypočuť 3 ## uslzený pozri uplakaný 1 ## usmažiť pozri upražiť ## úsmech 1. pozri výsmech 2. pozri úsmev, smiech 1 ## usmerniť 1. dať žiadaný smer pohybu niečoho: dopravu usmerniť doľava, napraviť: napraviť niekoho na cestu, skorigovať (smer): skorigovať dráhu letu rakety, nastrojiť: nastrojili ma nesprávnym smerom, naviesť, navodiť, nasmerovať (zamerať na istý smer): naviesť, nasmerovať anténu, upraviť, naraziť (do smeru): upravia ťa, kade máš ísť; mlynár narazil vodu na mlyn, orientovať: autá treba orientovať okolo mesta, zregulovať (usmerniť reguláciou): zregulovať tok rieky 2. pôsobením na niekoho, niečo napraviť istým smerom, k istému cieľu, upriamiť: myseľ usmerniť, upriamiť na štúdium, zamerať, zacieliť, zried. zamieriť: záujmy detí zamerať, zacieliť na šport, orientovať: výrobu orientovať na potraviny, obrátiť: obrátiť záujem na niečo, fraz.: priviesť na pravú/dobrú cestu, priviesť na správnu koľaj (správne usmerniť) ## usmerňovač pozri regulátor ## usmerňovaný pozri cieľavedomý 1 ## usmerňovať pozri usmerniť, pozri spravovať ## úsmešný pozri posmešný ## úsmešok 1. pozri výsmech 2. pozri úsmev, smiech 1 ## úsmev mierne stiahnutie tvárových svalov ako charakteristický prejav radosti, veselia, príp. irónie: blažený, trpký, pohŕdavý úsmev; potlačiť úsmev, úsmešok, posmešok (úsmev obyč. s odtieňom posmechu): dobrotivý úsmešok, posmešok, expr.: smiešik, smiešok: škodoradostný smiešik, smiešok, úškľabok (škľabivý výraz tváre): ironický úškľabok, expr.: úškrn, úškrnok (posmešný úsmev): cynický úškrn, úškrnok, zastar. úsmech (úsmev obyč. s odtieňom posmechu): lichotivý úsmech [Kalinčiak], expr. zried. poškľabok [Kukučín] pozri smiech ## úsmevný 1. pozri veselý 1, veselý 2, žartovný 1, žartovný 2 2. pozri radostný 1 3. pozri usmievavý ## usmiať sa úsmevom prejaviť obyč. príjemné pocity, pousmiať sa: dieťa sa na matku šťastne, previnilo usmialo, pousmialo, expr.: uškeriť sa, zaškeriť sa, zaškňúriť sa: uškeriť sa, zaškeriť sa pod fúzy, expr.: uškrnúť sa, uškľabiť sa, zaškľabiť sa, zaškrnúť sa, uškľabnúť sa, uškŕliť sa (obyč. posmešne, zlomyseľne), zried. zagrimasiť sa (Hudec; usmiať sa s grimasou), zazubiť sa, expr.: vyceriť sa, vyškeriť sa, zaceriť sa (usmiať sa a pritom ukázať zuby): zazubil sa, zaceril sa na nás pozri smiať sa ## usmiaty pozri usmievavý ## usmievať sa pozri smiať sa 1 ## usmievavý ktorý sa často smeje, usmieva; ktorý má radostný výraz (v tvári); svedčiaci o úsmeve, radosti, dobrej nálade, usmiaty: byť stále usmievavý, usmiaty, vysmiaty, veselý: stretol ju na ulici vysmiatu, veselú; má vysmiatu, veselú tvár, zastar. úsmevný [Vajanský], zried.: smevavý, smevný ## usmoklený pozri uplakaný 1, uplakaný 2 ## usmoliť 1. pozri zašpiniť 2. pozri urobiť 2 ## usmrcujúci pozri vražedný 1 ## usmrkanča pozri uplakanec ## usmrkanec 1. pozri uplakanec 2. pozri sopliak 1 ## usmrkaný 1. pozri sopľavý 1 2. pozri uplakaný 1, uplakaný 2 ## usmrtiť pozri zabiť 1 ## usmrtiť sa pozri umrieť ## usnovať pozri pripraviť 1 ## usnúť 1. pozri zaspať 1 2. pozri umrieť ## usoplenča pozri uplakanec ## usoplenec pozri uplakanec ## usoplený 1. pozri sopľavý 1 2. pozri uplakaný 1 ## usopliť pozri zahlieniť ## uspávanka pozri pieseň 1 ## uspávať pozri kolísať 1 ## úspech kladný výsledok činnosti, úsilia: životný, umelecký, medzinárodný úspech; hra mala u divákov úspech, zdar: zdar podujatia; želať niekomu veľa zdaru, triumf (veľký úspech): sláviť triumf, šťastie (priaznivá zhoda okolností): mať veľké šťastie, hovor. terno: To je terno! ## úspešný ktorý má alebo ktorý prináša úspech (op. neúspešný), vydarený, podarený, zdarený: úspešný, vydarený program; úspešný, vydarený, podarený pokus, šťastný, šťastlivý (ktorý prináša šťastie): mal úspešný, šťastný, šťastlivý rok, kniž. zdarný: zdarný priebeh ## uspieť 1. pozri stačiť 3 2. pozri obstáť 2 ## uspokojený pozri spokojný ## uspokojiť 1. vyhovieť požiadavkám, a tým urobiť spokojným: žiak uspokojil učiteľa svojou odpoveďou; uspokojiť nároky niekoho, urobiť zadosť, kniž. učiniť zadosť, vyhovieť: urobiť, učiniť zadosť potrebám obyvateľstva; žiadateľom o byt treba vyhovieť, kniž. zadosťučiniť: zadosťučinili svojej povinnosti, kniž. saturovať (úplne uspokojiť): saturovať trh výrobkami, nasýtiť (potrebu): nasýtiť potreby zákazníkov 2. stlmiť (záporné) citové reakcie (pozitívnym spôsobom), urobiť pokojným, upokojiť, utíšiť: u(s)pokojiť pobúrené publikum; utíšiť plačúce dieťa, zlé svedomie, uchlácholiť: usilovala sa uchlácholiť rozhnevaného muža, expr.: učičíkať, učankať, uvravkať, expr. zried.: umojkať, usepkať: učičíkali, učankali nás sľubmi; umojkali, usepkali otca, aby sa nehneval, ukolísať, ukolembať: svedomie si ukolísal, ukolembal tým, že zaplatil, utešiť (poskytnúť útechu, obyč. v žiali): utešili nás slovami útechy, kniž. ukojiť 3. naplniť potrebu, túžbu za niečím, kniž. ukojiť: uspokojiť svoju zvedavosť, ukojiť svoje chúťky po maškrtách, zastaráv. spokojiť: spokojiť hlad [Dobšinský], kniž. saturovať (plne uspokojiť): saturovať všetky potreby školy, nasýtiť, pokryť: nasýtiť, pokryť trh tovarom ## uspokojiť sa pozri zmieriť sa 2 ## uspokojivý s ktorým sa možno uspokojiť, prinášajúci uspokojenie (op. neuspokojivý), uspokojujúci: dosiahnuť uspokojivé, uspokojujúce výsledky v štúdiu, v športe, dostačujúci, dostatočný, postačujúci, vyhovujúci (ktorý z istého hľadiska postačuje, vyhovuje): dal dostačujúce, dostatočné, postačujúce vysvetlenie; nájsť vyhovujúce riešenie sporu, obstojný, slušný (ktorý uspokojuje svojou kvalitou alebo kvantitou): obstojná, slušná úroda; obstojný, slušný plat ## uspokojujúci pozri uspokojivý ## úspora pozri elipsa ## usporiadaný pozri poriadny 2 ## usporiadať 1. uviesť do poriadku, do súladu, priniesť, doniesť, dať do poriadku: začne pracovať až vtedy, keď okolo seba všetko usporiada, keď všetko prinesie, dá do poriadku, urovnať, zrovnať: najprv urovná všetky svoje záležitosti, potom odcestuje; v mysli si všetko zrovnal, vyrovnať, zarovnať (do radu): rad detí vyrovná, zarovná podľa ich veľkosti, pousporadovať, pousporadúvať, poukladať, pourovnávať (postupne, viacero vecí): pousporadovať poháre vo vitríne; poukladať, pourovnávať si veci na stole 2. triedením zaradiť na náležité miesto, utriediť: fakty usporiadať, utriediť chronologicky; spisy usporiadať systematicky, učleniť: zložitú látku treba najskôr učleniť, zoradiť (dať do istého poradia): materiál zoradil podľa dôležitosti, systematizovať, systemizovať (usporiadať do systému): výsledky postupne systematizuje, systemizuje 3. cieľavedome, premyslene pripraviť nejaké podujatie obyč. širšieho spoločenského významu, zorganizovať: usporiadať, zorganizovať športové preteky, medzinárodný festival, uskutočniť, zrealizovať (spoločenské a pod. podujatie): posedenie uskutočníme, zrealizujeme v dome kultúry, vystrojiť, vychystať: vystrojiť hody, hovor.: zaranžovať, zrežírovať: bol to dobre zaranžovaný večierok; Kto zrežíruje program konferencie?, zastar.: vydržiavať, vydržovať (nedok.): každoročne vydržiavali rodinnú slávnosť ## usporiadateľ kto niečo usporadúva, organizuje: usporiadateľ plesu, zápasu, organizátor: organizátor prednášky, uskutočňovateľ, realizátor: uskutočňovateľ, realizátor výstavy ## usporiť pozri ušetriť 1 ## úspornosť pozri ekonomika 2 ## úsporný ktorý je zameraný na úsporu, ktorý prináša úsporu: úsporné dôvody, opatrenia, hospodárny, ekonomický, racionálny, efektívny (úsporný a účelný): úsporné, hospodárne, ekonomické využitie času, zdrojov; zvoliť úspornejší, racionálnejší, efektívnejší postup výroby ## úspory pozri peniaze ## uspôsobiť pozri upraviť 2 ## uspôsobiť sa pozri prispôsobiť sa ## usrknúť si pozri upiť si ## ústa otvor na ľudskej tvári uspôsobený na prijímanie potravy a na hovorenie: malé ústa, zatvoriť ústa, pejor.: chlebáreň, zobák: Zavri chlebáreň, zobák!, pejor. gamby, hovor. pejor.: pysk, rypák, hrub.: papuľa, tlama: zapchať niekomu papuľu, tlamu, subšt. huba: dostať po hube ## ustálenosť pozri stabilita ## ustálený 1. pozri stály 1, nemenný 2. pozri vžitý ## ustáliť 1. pozri upevniť 1 2. pozri určiť 1 ## ustáliť sa 1. stať sa stálym, nadobudnúť stálosť: počasie sa v septembri ustáli, stabilizovať sa: mena sa stabilizuje, upevniť sa (stať sa pevnejším, trvácim): naše medzinárodné postavenie sa upevnilo, fixovať sa (o stave, polohe niečoho), konsolidovať sa (uviesť sa, dostať sa do stavu stálosti, poriadku): pomery sa konsolidujú, vyhraniť sa, sformovať sa (nadobudnúť pevnú podobu, pevný názor): jeho talent sa už vyhranil, sformoval, kniž. vykryštalizovať sa (zo stavu nejasnosti postupne nadobudnúť vyhranenosť, stálosť): situácia sa už vykryštalizovala 2. pozri rozhodnúť sa ## ustaľovač prostriedok na ustaľovanie, fixatív: ustaľovač, fixatív farby, kresby, hovor. fixír ## ustanovenie pozri rozkaz ## ustanoviť 1. úradne, inštitucionálne rozhodnúť o postupe, spôsobe, výsledku niečoho, admin. stanoviť: ustanoviť predpisy, výšku poplatku; stanoviť úradného obhajcu, určiť: určiť náplň práce 2. inštitucionálne dať základ niečomu, utvoriť, kniž. konštituovať: ustanoviť, utvoriť novú stranu; konštituovať ústavu, zákony, založiť, vybudovať (vôbec dať základ vzniku niečoho): založiť, vybudovať družstevnú organizáciu, zriadiť (niečo so širším spoločenským dosahom): zriadiť novú školu, pobočku 3. poveriť úradnou funkciou, vymenovať: ustanovili, vymenovali novú vládu, admin. slang. menovať: menovať niekoho za predsedu ## ustanoviť sa 1. pozri prísť 1 2. pozri utvoriť sa ## ustanovizeň pozri orgán 2 ## ustaraný pozri strápený ## ustarostený pozri strápený ## ustať pozri unaviť sa 1. pozri stíchnuť 1, stíchnuť 2, poľaviť 1, ustúpiť 3 2. pozri prestať 2, uviaznuť 2 ## ustáť (v spojení so slovesami dať, nechať) dlhším státím nadobudnúť želateľné vlastnosti, odstáť: roztok treba dať ustáť, odstáť; kávu necháme chvíľu ustáť, odstáť ## ustatý pozri unavený ## ústav 1. organizačný útvar slúžiaci na bádateľské alebo výskumné ciele; budova tohto útvaru, inštitút: vedecký ústav, inštitút, fyzikálny inštitút 2. pozri škola 1 ## ústava základný zákon štátu, konštitúcia: ústava, konštitúcia SR ## ustávať pozri stíchnuť pozri obťažovať 1 ## ustávať sa pozri namáhať sa ## ustavične bez prestania, bez prerušenia, za každých okolností, neprestajne, stále, kniž. neustále: ustavične, neprestajne nám pomáha; stále, neustále sa pozerá na hodinky, jednostajne, jednostaj, zried. neustajne: jednostajne, jednostaj sa na čosi vypytuje, nepretržite, permanentne, trvalo, trvale: nepretržite, permanentne, trvalo nám naháňa strach, sústavne, systematicky, hovor. nonstop: sústavne, systematicky vyrušovať, vždy, hovor. vždycky: ustavične, vždy, vždycky sa kamsi ponáhľa, hovor.: večne, naveky, expr.: donekonečna, stále a stále, hovor. expr. do aleluja, expr. zried. večnovečne: večne, naveky má čosi proti mne; donekonečna, stále a stále opakuje to isté, hovor. furt, hovor. expr. furtom furt, hovor. zastaráv. furtom: furt, furtom sa na dačo vyhovára, nár. porád, fraz.: dňom i nocou, vo dne v noci, deň čo deň, v zime v lete, od začiatku do konca, v jednom kuse ## ustavičný nikdy neprestávajúci, stále prebiehajúci, trvajúci, jednostajný, neprestajný: ustavičné, jednostajné, neprestajné búchanie; ustavičné, jednostajné, neprestajné dobiedzanie, nepretržitý, stály, permanentný, kniž. neustály, hovor. nonstop (neskl.): žiť v nepretržitom, stálom, permanentnom, neustálom zhone, strachu, pravidelný, sústavný, systematický: pravidelné, sústavné, systematické napomínanie ## ustaviť sa pozri utvoriť sa pozri zastaviť sa 2 ## ústavný pozri nemocničný ## ústie 1. miesto, kde vodný tok vteká do iného vodného toku, do jazera alebo do mora: ústie potoka do rieky, vtok: vtok rieky do mora, delta (rozvetvené ústie): delta Dunaja 2. pozri otvor 1 ## ústiť končiť sa v ústí niečoho, prechádzať do ústia: dolina ústi do mora, vyúsťovať (prechádzať do iného priestoru alebo stavu): ulica vyúsťuje do námestia; hádka vyúsťuje do ostrého konfliktu, vlievať sa, vtekať, mať ústie (o rieke alebo vôbec o tečúcej vode): Váh sa vlieva, vteká do Dunaja; rieka má ústie v oceáne; kanál vteká do potoka ## ustlať 1. pozri zastlať 2. pozri odostlať ## ústny vyjadrený ústne (op. písomný), hovorený: ústny, hovorený prejav, nepísaný (op. písaný), odb. orálny, rečový, slovný: rečový, slovný dohovor ## ustráchanosť pozri zbabelosť ## ustrachovanosť pozri zbabelosť ## ustráchaný pozri ustrašený, naľakaný, bojazlivý ## ustrachovaný pozri ustrašený, naľakaný, bojazlivý ## ústranie pozri samota ## ustrašenec pozri zbabelec, bojazlivec ## ustrašenosť pozri zbabelosť ## ustrašený ktorý sa preľakol alebo ktorý má sklon báť sa; svedčiaci o tom, ustráchaný, ustrachovaný: byť celý ustrašený, ustráchaný, ustrachovaný; trochu plaché, ustrašené, ustrachované dievčatko, vystrašený, nastrašený, naľakaný, preľaknutý, strachuplný: vystrašené, nastrašené, naľakané, preľaknuté dieťa; mať vystrašené, nastrašené, naľakané, preľaknuté oči, vyľakaný, naplašený, vyplašený, zried. uplašený: vyľakaní, naplašení, vyplašení príbuzní vážne chorého pacienta; všetko prezradil vyplašený, uplašený výraz matkinej tváre pozri bojazlivý ## ustrážiť pozri ustriehnuť 1 ## ústredie hlavné miesto istej inštitúcie alebo orgánu, centrum: riadiť prácu odbočiek z ústredia, z centra; nervové ústredie, stredisko: osvetové stredisko, ústredňa, centrála (miesto, kde sa sústreďuje alebo riadi istá činnosť): ďalekopisná ústredňa, špionážna centrála, ohnisko, hniezdo (stred, z ktorého sa niečo šíri): ohnisko, hniezdo odporu ## ústredňa pozri ústredie ## ústredný nachádzajúci sa v strede; vystupujúci do popredia; prvý z hľadiska dôležitosti, nadradenosti a pod., centrálny: ústredná, centrálna budova podniku; ústredný, centrálny orgán, riaditeľ, hlavný, základný, kľúčový, dominantný: sústrediť sa na hlavný, základný, kľúčový problém; kľúčový konflikt románu; dominantná postava príbehu, najdôležitejší: najdôležitejšia myšlienka textu, najvyšší (inštančne): najvyšší úrad, najvyšší veliteľ ## ústretový pozri zmierlivý ## ustriehnuť 1. striehnutím, strážením ochrániť, ustriezť: dieťa pred pádom neustriehneš, neustrežieš, ustrážiť (strážením niekomu niečo alebo niečomu zabrániť): nástroje si musíme ustrážiť, aby nám ich niekto nepobral, uchrániť (pred niečím nepriaznivým): uchrániť dobytok pred nákazou, uvarovať, hovor. uvartovať: stádo sa mu rozliezlo, nevedel ho uvarovať, uvartovať, zastaráv. uhľadieť: od únavy zaspala, deti neuhľadela 2. striehnutím zbadať, vystriehnuť, vystriezť: zlodeja nevedeli ustriehnuť, vystriehnuť, vysliediť, vystopovať (sliedením, stopovaním spozorovať): korisť sme vysliedili, vystopovali až na druhý deň, vystihnúť (zmyslami alebo rozumovo spozorovať): vystihli sme čas východu slnka, utrafiť (intuíciou odhadnúť): utrafili sme pravý okamih ## ustriezť pozri ustriehnuť 1 ## ustrihnúť pozri odstrihnúť ## ústrižok 1. odstrihnutý kúsok, odstrižok: ústrižok látky, odstrižok plechu, ostrižok 2. časť lístka alebo listiny určená na oddelenie pri kontrole, na evidenciu a pod.: ústrižok sprievodky, odtrhnúť ústrižok, kupón (kontrolný ústrižok): kupóny akcií ## ústrk pozri krivda ## ustrnúť 1. pozri prestať 2, uviaznuť 2 2. pozri stŕpnuť 1, stŕpnuť 2 ## ustrnutý 1. pozri nehybný, nepružný 2, konzervatívny 2 2. pozri meravý 1, meravý 2, nehybný ## ústroj 1. pozri orgán 1 2. pozri šaty ## ustrojenie 1. pozri systém 2. pozri šaty ## ústrojenstvo pozri systém, mechanizmus 1 ## ustrojiť pozri urobiť 2 ## ustrojiť sa pozri vyobliekať ## ústrojne pozri vhodne 1 ## ústrojný pozri organický 1, organický 2 ## ústup návrat do predchádzajúceho stavu, na pôvodnú alebo nižšiu úroveň: ústup mora z pevniny, kniž.: regres, recesia: vývinový regres, hospodárska recesia, ústupok (zmena stanoviska): politika ústupkov ## ústupčivo 1. pozri ústupčivý 2. pozri mäkko 3 ## ústupčivý ktorý vie ustúpiť alebo ktorý má sklon ustúpiť, vyhovieť požiadavkám iných; svedčiaci o ústupčivosti (op. neústupný), ústupný, poddajný: ústupčivá, ústupná, poddajná povaha, povoľný, mäkký (op. tvrdý), mierny: povoľný, mäkký, mierny otec, ovplyvniteľný (v zmysle ústupkov): zapôsobil na jej ovplyvniteľnú dušu, kompromisný, kompromisnícky (ktorý robí ústupky za určité výhody; op. nekompromisný): kompromisný krok, kompromisnícky človek, kompromisnícky postoj, nár. úložný ## ustúpiť 1. urobiť krok alebo viac krokov dozadu alebo nabok, odstúpiť, zastaráv. odstúpiť sa, odkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročila, cúvnuť, ucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlo, zaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverám, uhnúť (sa), vyhnúť (sa), vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty! 2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému, urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravdu, upustiť, odstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviek, odskočiť, uskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočila, popustiť, povoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolil, podvoliť sa, poddať sa, kapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddať, cúvnuť, ucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťami, zrieknuť sa, zriecť sa, vzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstva, zastar. odstať: odstať od predsavzatia, expr.: stiahnuť chvost, rezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali 3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpila, stratiť sa, pominúť sa, zmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizla, povoliť, poľaviť, popustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustila, zoslabnúť, utíchnuť, stíchnuť, utíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšil, zmierniť sa, ustať: dážď sa zmiernil, ustal ## ústupný pozri ústupčivý ## ústupok pozri ústup ## ústupový pozri obranný ## úsudok výsledok usudzovania, uvažovania: utvoriť si o niečom vlastný úsudok, názor, mienka: povedať svoj názor, svoju mienku, záver: dôjsť k záveru, kniž. súd: vysloviť o niekom nepriaznivý súd ## usudzovať pozri domnievať sa ## usústavniť pozri zoskupiť ## usušiť sa pozri uschnúť ## usúvzťažnenosť pozri korelácia ## usúžený pozri strápený ## usúžiť pozri utrápiť ## usužovaný pozri strápený ## usužovať pozri utrápiť ## usvedčiť pozri prichytiť 3 ## usvedčovať pozri obviňovať ## usviedčať pozri obviňovať ## usvedčujúci ktorý je svedectvom, dôkazom, dôkazový, dôkazný: usvedčujúci, dôkazový, dôkazný materiál, predmet, nesprávne doličný ## usviniť pozri zašpiniť ## úsvit 1. čas pred blížiacim sa východom slnka: pracovať od úsvitu, svit, svitanie, brieždenie: vstávať pred svitom, svitaním, brieždením, rázsvit [Felix], poet.: predsvit [Vajanský], rozbresk [Zúbek], zorenie [Sládkovič] 2. pozri začiatok ## ušanovať pozri ušetriť 2 ## ušetriť 1. obmedzením spotreby niečoho alebo robením úspor nahromadiť, usporiť: ušetriť, usporiť stavebný materiál; ušetrené, usporené peniaze, hovor. ušporovať: ušporovať na byt, našetriť, nasporiť (získať šetrením, obyč. peniaze): našetril, nasporil si peknú sumu, hovor.: zošporiť, zošporovať, zašporiť, zašporovať: kúsok chleba som si zošporoval z obeda; zošporiť, zošporovať, zašporiť, zašporovať si pár korún na dovolenku, hovor.: zgazdovať, nagazdovať, zhospodáriť: mladí si už čosi zgazdovali, nagazdovali, zried. uhospodáriť: uhospodárené peniaze, prisporiť, hovor. prigazdovať (ušetriť menšie množstvo): niečo som si v zahraničí prisporil, prigazdoval, hovor. zašanovať: zašanoval si ešte pár dolárov, odložiť (si): každý mesiac (si) odloží tisícku, expr.: nastískať, utisnúť, naskrbliť (ťažko ušetriť): nastískala, utisla trocha peňazí, expr.: nahonobiť, nazhŕňať, nazháňať (získať peniaze, majetok prepiatym úsilím), pejor.: nažgrlošiť, nažgrliť 2. chránením, ochranou a pod. zachovať; mať ohľad na niekoho, uchrániť, ochrániť: treba aspoň nábytok ušetriť, uchrániť, ochrániť pred ohňom; nikoho neušetrí pred svojím hnevom, hovor.: ušanovať, ušianať, zašianať: chce ušanovať, ušianať deti pred hádkami ## ušiak 1. pozri zajac 1 2. pozri stolička 1 ## ušianať pozri ušetriť 2 ## ušianka pozri čiapka ## ušisko pozri ucho 1 ## ušiť šitím zhotoviť: dať si ušiť kabát, hovor. expr. spichnúť (rýchlo a obyč. povrchne): šaty spichne za deň, subšt. zbodnúť: narýchlo si niečo zbodnem na seba, pošiť (postupne viac vecí): nekupuje hotové, deťom všetko pošije sama ## uškeriť sa pozri usmiať sa ## uškľabiť sa pozri usmiať sa ## uškľabnúť sa pozri usmiať sa ## úškľabok 1. škľabivý výraz tváre: škodoradostný úškľabok, tvár sa mu stiahla do úškľabku, posmešok: cynický posmešok, grimasa: robiť grimasy, expr.: úškrn, úškrnok: pohŕdavý úškrn, úškrnok, expr. zried. poškľabok [Kukučín] pozri smiech 2. pozri výsmech ## uškodiť pozri ublížiť ## uškŕliť sa pozri usmiať sa ## úškrn pozri úškľabok 1, úsmev, smiech 1 ## úškrnok pozri úškľabok 1, úsmev, smiech 1 ## uškŕňať sa pozri smiať sa 1 ## uškrnúť sa pozri usmiať sa ## uškrtiť pozri zaškrtiť 1 ## uškvariť pozri upražiť ## ušľachtilý 1. pozri šľachetný 2. pozri dokonalý 1 3. pozri kvalitný, vzácny 1, pestovaný ## ušliapať pozri pošliapať 1 ## ušmyknúť pozri uniknúť 1 ## ušomraný pozri mrzutý 1 ## ušpinený pozri špinavý 1 ## ušpiniť pozri zašpiniť ## ušporiť pozri nasporiť ## ušporovať pozri ušetriť 1 ## uštedriť pozri poskytnúť, dať 1 ## uštipačník pozri zlomyseľník ## uštipačnosť pozri zlomyseľnosť ## uštipačný pozri ironický, zlomyseľný ## uštipnúť pozri poštípať 1, poštípať 2 ## úštipok pozri úlomok 1 ## uštvaný pozri unavený ## uštvať 1. prenasledovaním, naháňaním zbaviť síl, uhnať: psy uštvali, uhnali svoju obeť, uduriť (stálym durením): uduriť zver, uhoniť (honením): uhoniť niekoho na smrť, vysiliť: vtáča už nevládalo, prenasledovanie ho vysililo, popreháňať (na istý čas prinútiť do intenzívneho pohybu): učiteľ žiakov na telocviku vždy popreháňa; pes popreháňal sliepky 2. pozri vyčerpať 3 ## uštvať sa pozri unaviť sa ## ušubranec pozri špinavec 1 ## ušubraný pozri špinavý 1 ## učubraný pozri špinavý 1 ## ušubrať pozri zašpiniť ## ušúľať pozri ukrútiť 1 ## úšust pozri svah ## utáboriť sa pozri ubytovať sa, usadiť sa 1 ## uťahaný pozri unavený, vyčerpaný ## uťahať pozri vyčerpať 3 ## utajene pozri tajne ## utajený pozri skrytý, tajný ## utajiť podržať, uchovať v tajnosti; urobiť nepozorovaným, zatajiť, zamlčať: správu pred nami utajili, zatajili, zamlčali, skryť, ukryť, zakryť: zločin, hnev sa mu nepodarilo skryť, ukryť, zakryť, zahladiť, zastrieť, zamaskovať (zariadiť, aby sa niečo neodhalilo): stopy činu zahladili, zamaskovali; svoj strach navonok zastrel, hovor. expr.: zatušovať, ututlať, zatutlať: nezhody v rodine vedeli zatušovať, ututlať; zatutlať škandál, potlačiť, premôcť, udusiť (nedať najavo; o citových prejavoch): potlačí, premôže pred ním sklamanie; zapchá si ústa, aby udusila smiech, zadržať, zdržať: z(a)drží plač, aby neprezradila svoje city, pritajiť (sčasti utajiť): čosi z rozhovoru i pritajila ## utajovaný pozri kradmý, potláčaný, skrytý, tajný ## utápať sa pozri topiť sa ## utáraný pozri táravý ## utarmoniť pozri premárniť ## uťať pozri odseknúť 1, sťať 1 ## útecha čo utišuje bolesť, žiaľ, čo zmierňuje nešťastie a pod.: útecha v nešťastí, potešenie: vnuk mu je v chorobe potešením, kniž. potecha: jedinou potechou mu bola žena, kniž. balzam, poet. techa [Sládkovič], pren. náplasť: náplasť na bolesť ## útek vyhýbanie sa niečomu, bočenie od niečoho (obyč. nepríjemného), únik: útek od zodpovednosti, únik pred skutočnosťou, dezercia, zbehnutie (útek od vojska): dezercia námorníkov ## utekať 1. pozri bežať 1 2. pozri ponáhľať 1 3. pozri míňať 2 ## utenúť pozri odplávať 1 ## uterák kus tkaniny na utieranie tela po umytí: ľanový uterák, vziať si so sebou mydlo a uterák, osuška (veľký uterák na osúšanie): frotírová osuška, zabaliť sa do osušky, utierka (uterák na riad) ## útes pozri bralo ## utesniť pozri zapchať ## utesňovať pozri tesniť 1 ## utešený pozri príjemný, krásny 1, pekný 1 ## utešiť poskytnúť útechu (v zármutku, zlom položení a pod.), potešiť: utešiť niekoho pri strate blízkeho človeka; potešili nás dobrým slovom a sľúbili pomoc, rozhovárať (nedok.; rozptyľovať, vyhovárať chmúrne, pesimistické myšlienky): celý večer ho rozhováral pozri uspokojiť 2, utíšiť 1 ## utešiteľ pozri potešovateľ ## utešovateľ pozri potešovateľ ## útešlivý pozri upokojujúci ## útešný pozri upokojujúci ## utešovať sa pozri tešiť sa 2 ## utešujúci pozri upokojujúci ## utiahnuť 1. ťahaním, sťahovaním dovedna urobiť pevnejším, pritiahnuť, zatiahnuť: utiahnuť uzol na kravate; pritiahnuť si remeň; zatiahnuť kohútik na vodovode, stiahnuť: stiahnuť slučku, dotiahnuť (úplne): dotiahol všetky skrutky, zošnurovať (šnurovaním dovedna urobiť pevnejším, tesnejším): zošnurovať driek, pouťahovať, popriťahovať (postupne): pouťahovať skrutky 2. ťahaním dať do pohybu, a tak niekam dopraviť, uviezť, uvliecť: vlak ledva utiahol náklad; neuvezieš, neuvlečieš to všetko, uvládať, zvládnuť (vystačiť so silami na odtiahnutie, odnesenie a pod. niečoho): naberie si na vozík veľa a potom neuvládze; nezvládze takú ťarchu, vydolieť, udolieť 3. pozri ukrátiť ## utiahnuť sa 1. odísť na tiché, odľahlé, nenápadné a pod. miesto, uchýliť sa: najradšej sa utiahne do samoty, do ústrania; Kam sa uchýlime pred búrkou?, schúliť sa, stúliť sa, expr. učupiť sa (skrčením vyjadriť osamotenosť, strach, opustenosť a pod.): od strachu sa schúlil, stúlil do kúta izby; vtáča sa učupilo v kroví, stiahnuť sa (prestať byť činný v niečom alebo skrčením vyjadriť pasivitu a pod.): naľakal sa následkov, radšej sa stiahol; stiahnuť sa do klbka, podieť sa (nájsť útočisko): nevie, kde sa má podieť od starosti, pouťahovať sa (postupne): ustatí pouťahovali sa do chládku 2. pozri uskromniť sa ## utiahnuť si žartovným, ironickým spôsobom sa vyjadriť o niekom, urobiť si žart, urobiť si posmech: rád si utiahne, urobí posmech, žart zo svojich spolužiakov, expr. utrhnúť si: vie si z každého utrhnúť, hovor. expr.: vystreliť si, streliť si (často nielen slovne, ale aj skutkom): (vy)streliť si z niekoho na prvého apríla, pouťahovať si (viackrát alebo z viacerých si utiahnuť): pouťahovať si zo spolužiačok ## utiahnutý ktorý sa vyhýba spoločnosti, komunikácii; ktorý je rád v ústraní; svedčiaci o tom, nevýbojný, tichý: utiahnuté, nevýbojné, tiché dieťa; každý ho poznal ako utiahnutého, nevýbojného, tichého človeka, nesmelý, uzavretý, samotársky, pren.: kláštorný, kláštornícky, pustovnícky: sedel bez slova – utiahnutý, nesmelý; pokúšala sa zmeniť svoj uzavretý, pustovnícky, samotársky, kláštorný, kláštornícky život, zakríknutý, zahriaknutý (utiahnutý pre nedostatok sebavedomia): v hlučnej spoločnosti sa vynímal zakríknutý, zahriaknutý chlapec pozri uzavretý ## utiecť pozri ujsť 1, ujsť 5 ## utiecť sa pozri obrátiť sa 4 ## utiekať sa pozri obrátiť sa 4 ## utiereň pozri omša ## utierka pozri uterák ## utíchnuť pozri stíchnuť 1, stíchnuť 2 ## utilitarista pozri vypočítavec ## utilitarizmus pozri vypočítavosť ## utilitárnosť pozri vypočítavosť ## utilitárny pozri zištný ## utilitársky pozri zištný ## utilitárstvo pozri vypočítavosť ## utisnúť 1. mať silu, schopnosť tisnúť, utlačiť: nevládal utisnúť, utlačiť do kopca vozík 2. pozri ušetriť 1 ## utisnúť sa 1. pozri potisnúť sa, stisnúť sa 2. pozri uskromniť sa ## utisnutý pozri odkázaný ## utíšiť 1. urobiť tichým, pokojným; zmenšiť (záporné) citové reakcie obyč. pozitívnym spôsobom, upokojiť, uspokojiť: ledva utíšil, u(s)pokojil rozvravených žiakov, uchlácholiť: utíšiť, uchlácholiť si svedomie dobrým predsavzatím, ukolísať, ukolembať: ukolísali, ukolembali nás sľubmi, expr.: učičíkať, učankať, uvravkať, expr. zried.: umojkať, usepkať: učičíkali, učankali nás, aby sme vydržali a boli trpezliví, zried. uláskať (láskaním upokojiť): deti tak matku uláskali, že im odpustila, utešiť (v žiali poskytnúť útechu): nijako ma jeho slová neutešili, pren. uspať: usiloval sa svedomie uspať 2. odstrániť alebo zmenšiť niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity alebo iné prejavy, stíšiť, stlmiť: utíšiť, stlmiť aspoň trochu hlad, smäd, zmierniť, umierniť (urobiť miernejším, menej prudkým): zmierniť, umierniť hluk na pracovisku, schladiť, skrotiť (hnev, zlosť, vášeň), uhasiť, zahasiť: iba tretím pohárom uhasí, zahasí smäd; expr. túžbu ničím neuhasí, zahlušiť, prehlušiť (prekonať, potlačiť niečo niečím silnejším): zahlušiť výčitky pitím, kniž. ukojiť (vyhovieť fyzickej alebo psychickej potrebe): ukojiť túžbu po poznaní ## utíšiť sa pozri stíchnuť 1, stíšiť sa 2 ## utišujúci pozri upokojujúci ## utkvelý pozri trvalý, stály 1 ## utkvieť nájsť pevný, oporný bod, pevné miesto (v mysli, v pamäti): obraz nešťastia mu dlho utkvel v pamäti, uchovať sa: z detstva sa mu uchovala spomienka na prvý výlet, expr. vrezať sa (pevne utkvieť): detský plač sa mu vrezal do pamäti, zachytiť sa, kniž. spočinúť (o pohľade, zraku): oči sa nemali na čom zachytiť; spočinul pohľadom na dievčine, zahľadieť sa, uprieť zrak: zahľadel sa, uprel zrak do diaľky ## utláčať 1. tlakom zmenšovať objem niečoho, stláčať, stlačovať: utláčať, stláčať slamu do kopy, pritláčať, pritlačovať, pritískať (spôsobovať tesné priblíženie niečoho): pritláčať, pritískať zem okolo rastliny, utĺkať, ubíjať (tlačením, bitím utláčať, stláčať): utĺka, ubíja hlinu, betón, udupávať (dupaním utláčať): udupávať sneh okolo chaty, utľapkávať, uťapkávať (tľapkaním, ťapkaním utláčať): utľapkávať, uťapkávať zem bosými nohami 2. uskutočňovať útlak, zastaráv. utískať: národnostne, sociálne, politicky utláčať, utískať ľud, ujarmovať, kniž. jarmiť, zotročovať (celkom zbavovať osobnej, politickej, hospodárskej a pod. slobody): mnohí vládcovia chcú ujarmovať, zotročovať národy, expr.: gniaviť, degviť: v zajatí ich degvili; gniavili ich ľudskú dôstojnosť, deptať: deptať ľudské práva, ubíjať, dláviť: vedome ho psychicky ubíja, dlávi, prenasledovať (mocensky alebo iným spôsobom proti niekomu vystupovať): prenasledujú ho za pokrokové názory, tyranizovať, terorizovať (vynucovať si poslušnosť, vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje rodinu a celé okolie ## utlačovať 1. tlakom zmenšovať objem niečoho, stláčať, stlačovať: utláčať, stláčať slamu do kopy, pritláčať, pritlačovať, pritískať (spôsobovať tesné priblíženie niečoho): pritláčať, pritískať zem okolo rastliny, utĺkať, ubíjať (tlačením, bitím utláčať, stláčať): utĺka, ubíja hlinu, betón, udupávať (dupaním utláčať): udupávať sneh okolo chaty, utľapkávať, uťapkávať (tľapkaním, ťapkaním utláčať): utľapkávať, uťapkávať zem bosými nohami 2. uskutočňovať útlak, zastaráv. utískať: národnostne, sociálne, politicky utláčať, utískať ľud, ujarmovať, kniž. jarmiť, zotročovať (celkom zbavovať osobnej, politickej, hospodárskej a pod. slobody): mnohí vládcovia chcú ujarmovať, zotročovať národy, expr.: gniaviť, degviť: v zajatí ich degvili; gniavili ich ľudskú dôstojnosť, deptať: deptať ľudské práva, ubíjať, dláviť: vedome ho psychicky ubíja, dlávi, prenasledovať (mocensky alebo iným spôsobom proti niekomu vystupovať): prenasledujú ho za pokrokové názory, tyranizovať, terorizovať (vynucovať si poslušnosť, vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje rodinu a celé okolie ## utláčateľ pozri diktátor, potlačovateľ ## utlačovateľ pozri diktátor, potlačovateľ ## utlačiť pozri utisnúť 1 ## útlak násilné obmedzovanie, potláčanie ľudských a občianskych slobôd a práv: komunistický útlak, zbaviť sa útlaku, poroba (vystupňovaný útlak): duchovná poroba, vzoprieť sa porobe, nesloboda: žiť v neslobode, perzekúcia (prenasledovanie politickou mocou): rasová, politická perzekúcia, expr. otroctvo, poddanstvo: morálne otroctvo, kniž. jarmo: jarmo totality, kniž. nevoľa, kniž.: temno, temnota: obdobie temna, temnoty, pren. tma: panstvo tmy sa skončilo ## utľapkať tľapkaním stlačiť alebo sformovať, uťapkať: deti utľapkali, uťapkali zem; utľapkať, uťapkať z hliny koláčiky, expr.: ucapkať, ucápať: líčka má okrúhle, akoby mu ich bol dakto ucapkal, ucápal, expr.: udlabkať, udlapkať, udlabčiť, udlapčiť: udlapkať chodidlom piesok; udlapčiť z piesku hradby pozri udupať ## utĺcť 1. tlčením rozdrobiť, potĺcť: v mažiari utĺcť mak; potĺcť orechy, podrviť (drvením rozdrobiť): podrviť skaly na prach 2. pozri udupať 3. pozri zbiť 3 ## útlm pozri apatia ## utlmený 1. pozri tlmený 2. pozri omámený 1 ## utlmiť 1. zmenšiť intenzitu obyč. zvuku, svetla), stlmiť: utlmiť, stlmiť hučanie stroja, zmierniť, stíšiť, zoslabiť: zmierniť, stíšiť hlas; zoslabila svetlo, aby mohlo dieťa spať, pritlmiť, pridusiť (čiastočne, v menšej miere): pritlmiť spev; pridusila výkrik pozri spomaliť 2. zabrániť prejavu (obyč. citovému), potlačiť, udusiť: utlmila, potlačila v sebe náhlu zlosť; udusiť plač; infekciu rýchlo potlačili, umŕtviť (zničiť cit, vôľu niečo urobiť a pod.): umŕtviť bôľ; umŕtviť úsilie napraviť vec, expr. ututlať (zabrániť zverejneniu niečoho): škandál ututlali ## útlocit pozri takt ## útlocitnosť pozri takt ## útlocitný pozri citlivý 2, precitlivený ## útlučký pozri útly 1 ## útlušký pozri útly 1 ## útlunký pozri útly 1 ## útly 1. vyznačujúci sa tenkými, drobnými, jemnými tvarmi, malými rozmermi (op. veľký, mohutný), drobný: útla, drobná postavička mýlila v odhadovaní veku, malý, tenký, štíhly: malá, tenká knižka; útle, tenké ženské ruky; tenký, štíhly driek, slabý (telesne), expr. dengľavý: na svoj vek je dieťa veľmi útle, slabé, dengľavé, subtílny, krehký: mať subtílnu, krehkú telesnú konštrukciu; subtílne, krehké stvorenie, jemný, nežný (výzorom): jemná, nežná tvár, briadka, expr.: útlučký, útlušký, útlunký 2. pozri nedospelý ## útočisko miesto alebo osoba poskytujúca ochraňovanie v ťažkostiach, v nebezpečenstve a pod.: útočisko, útočište pred dažďom; vy ste moje posledné útočisko, útočište, záštita, ochrana: matka je jej záštitou, útulok, zastar. útulňa (miesto odpočinku, pokoja; jednoduché sociálne zariadenie): uchýliť sa do útulku, prístrešie: poskytnúť niekomu prístrešie, azyl (politické útočisko): požiadať o azyl, prítulok [Timrava], príchylok [J. Horák], príchyľa [Timrava], zried. zátuľa [Ondrejov], skrýša: tajná skrýša, pren. oáza (príjemné, isté miesto): domov je oáza pokoja ## útočište miesto alebo osoba poskytujúca ochraňovanie v ťažkostiach, v nebezpečenstve a pod.: útočisko, útočište pred dažďom; vy ste moje posledné útočisko, útočište, záštita, ochrana: matka je jej záštitou, útulok, zastar. útulňa (miesto odpočinku, pokoja; jednoduché sociálne zariadenie): uchýliť sa do útulku, prístrešie: poskytnúť niekomu prístrešie, azyl (politické útočisko): požiadať o azyl, prítulok [Timrava], príchylok [J. Horák], príchyľa [Timrava], zried. zátuľa [Ondrejov], skrýša: tajná skrýša, pren. oáza (príjemné, isté miesto): domov je oáza pokoja ## útočiť uskutočňovať vojenský alebo iný útok, násilie, napádať: vojaci útočia zboku, napádajú nás v noci, prepadať (nenazdajky): partizáni prepadali vojenské oddiely; prepadať niekoho otázkami, dorážať, doskakovať, skákať, dobiedzať, dotierať, domŕzať (násilným, nežiaducim spôsobom niekoho znepokojovať): psy do nás dorážali, doskakovali, skákali; komáre doňho dobiedzali, dotierali celý večer; domŕza ma nástojčivou žiadosťou, zastar. šturmovať, kniž. atakovať: atakovanie spoluhráča, bombardovať (útočiť bombami; expr. ustavične niečím znepokojovať): letecké bombardovanie; bombardovať niekoho otázkami ## útočnícky pozri útočný, dobyvačný ## útočník 1. kto podniká vojenský útok, agresor: odraziť vpád útočníka, agresora, kniž. zastar.: výbojca [Sládkovič], výbojník [Hviezdoslav] 2. v kolektívnych športových hrách hráč útoku: hrať útočníka, krídlo (krídelný útočník): pravé krídlo, center (stredný útočník) ## útočný ktorý útočí, ktorý je založený na útoku, ofenzívny, úderný: útočná, ofenzívna kampaň; útočný, úderný charakter vojenskej operácie, agresívny: agresívna povaha človeka, agresorský, útočnícky: agresorský, útočnícky plán, bojovný, bojachtivý: bojovné, bojachtivé sily, dobyvačný, dobyvateľský, výbojný: viesť dobyvačnú, dobyvateľskú vojnu; výbojná výprava; výbojný duch, invektívny, napádavý (napádajúci, obyč. rečou, slovným prejavom): invektívny článok ## útok 1. vojenské napadnutie niekoho, niečoho; priama bojová akcia na zničenie nepriateľa: ozbrojený útok; útok na nepriateľské pozície, agresia, vpád, invázia (útočné napadnutie): agresia, vpád na cudzie územie; invázia námornej pechoty, nájazd (vtrhnutie na cudzie územie): tatárske nájazdy, ofenzíva (väčší útok): prejsť do ofenzívy, nápor: nápor nepriateľských vojsk, výpad (náhly útok): výpad jazdy, výboj (útok s cieľom získať cudzie územie): koloniálne výboje, voj. úder (sústredený útok): smer hlavného úderu, kniž. atak, zastar.: šturm, nápad [Kalinčiak] 2. náhle, prudké napadnutie (iné ako vojenské, napr. fyzické, slovné, v tlači a pod.): útok rozzúreného zvieraťa; v každom slove videl útok proti sebe, atentát (útok na život z politických pohnútok): spáchať atentát na niekoho, kniž. inzultácia: inzultácia rozhodcu na futbalovom zápase, výpad: výpady opozície, nápor: to je nápor na nervy, kniž.: atak, invektíva: verejné ataky, invektívy ## utonúť pozri utopiť ## utopenec utopený človek: z rieky vytiahli utopenca, nár. topelec [Zelinová] ## utópia fantastická, vysnívaná, neuskutočniteľná predstava o niečom: politická, hospodárska utópia; ten plán je utópia, ilúzia, vidina (klamná predstava o skutočnosti): oddávať sa ilúziám, vidinám, fantázia: fantázia sa mení na skutočnosť, sen: sen o veľkom šťastí, ideál (ťažko dosiahnuteľný cieľ): ideál večného mieru ## utopický pozri neskutočný 1, neuskutočniteľný ## utopistický pozri neskutočný 1, neuskutočniteľný ## utopiť ponorením do vody usmrtiť; pren. expr. nechať niekoho prepadnúť pri skúške: tlačil chlapcovi hlavu do vody, chcel ho utopiť, potopiť (postupne): potopil všetky štence; učiteľ ho na skúške utopil, potopil, zatopiť: chlapci zatopili mača ## utopiť sa ponorením do vody prísť o život, kniž. utonúť: zlyhalo mu srdce, utopil sa; loď utonula, zried. zatopiť sa: deti, dávajte pozor, voda je hlboká, zatopíte sa, potopiť sa (klesnúť na dno): čln sa potopil ## utrácať pozri márniť 1, míňať 1 ## utrafiť pozri uhádnuť 1, vystihnúť 1, vystihnúť 2 ## utraktovať pozri pohostiť ## utrápený pozri strápený ## utrápiť trápením poškodiť na duševnom alebo telesnom zdraví, umoriť: nešťastie ju utrápilo, umorilo (na smrť), usužovať, usúžiť (duševne poškodiť): matku usužovalo, usúžilo vedomie, že stratila syna, zried.: zosužovať, strápiť, dotrápiť: starosti ho zosužujú, ubiť, zdeptať, skrušiť (zbaviť duševných síl): samota ich ubije, zdeptá; neistota, bieda ľudí skruší, hovor.: ukrenkovať, usekírovať (stálym pôsobením, malichernosťami, neprimeranými požiadavkami zbaviť duševných síl): nedorozumenia v rodine ju ukrenkovali; nedovolí, aby ju v robote usekírovali, umučiť, utrýzniť, utýrať, strýzniť, stýrať, skváriť (poškodiť telesne alebo duševne; spôsobiť muky): choroba dieťa načisto strýznila, stýrala; pocit viny ju utýral, utrýznil, expr. zgniaviť: osud ho zgniavil, hovor. expr.: umordovať, dotýrať, domučiť (telesne): dotýrať kone na dlhej ceste, zmoriť, hovor. expr. zmordovať, strhať (vyčerpať najmä fyzicky): dlhá choroba ho zmorila, zdrviť, doraziť, zničiť, znivočiť: zlá správa ma zdrvila, zničila, znivočila, slang.: zvalcovať, prevalcovať: zvesť ho zvalcovala, expr. zožrať: ak sa nebudeme brániť, zožerú nás ## útrapy pozri trápenie, starosť 1 ## utratiť 1. pozri minúť 1, spotrebovať 2. pozri stratiť 1 3. pozri prerobiť 2 ## útraty pozri výdavok ## utŕhačný pozri klebetný, ohováračský, hanlivý ## utŕhačský pozri klebetný, ohováračský, hanlivý ## utrhnúť 1. pozri odtrhnúť 1 2. pozri odobrať 2 ## utrhnúť si pozri utiahnuť si ## utriediť pozri usporiadať 2 ## utrieť trením zbaviť niečo vlhkosti, nečistoty a pod. (obyč. uterákom, handrou, rukou) alebo trením odstrániť niečo z povrchu niečoho, poutierať (viacerými pohybmi): utrieť, poutierať dieťaťu nos, slzy; utrieť nábytok, dlážku, poutierať prach, obtrieť, zried. otrieť: rukávom si otrel ústa, slinu, poet. strieť: strela si uplakané oči, vyutierať, zried. vymädliť (dôkladne utrieť): vyutierať chrbát do sucha, zotrieť (najmä odstrániť niečo z povrchu): zotrel si pot z čela; zotrela narýchlo sadze zo stola; zotrieť tabuľu (v škole), vytrieť (znútra): vytrie si kútiky úst, postierať, pozotierať (postupne): postiera, pozotiera čerstvý náter, farbu z pier; žiaci pozotierali tabuľu, poobtierať (postupne na povrchu), pren. expr. zlízať: zlíže narýchlo prach z nábytku ## utrinos pozri uplakanec, sopliak 1 ## utrmácaný pozri unavený ## utrmácať sa pozri unaviť sa ## útroby 1. pozri vnútornosti 2. pozri vnútro 1 ## útrovy pozri výdavok ## utrpenie pozri trápenie ## utrpieť pozri získať 1 ## útrpnosť pozri súcit ## útrpný pozri súcitný 1, súcitný 2 ## utrúsiť pozri povedať, poznamenať 1 ## utrýznený pozri strápený ## utrýzniť pozri utrápiť ## utŕžiť 1. pozri získať 1 2. pozri dostať 2, dostať 3 ## útržka pozri urážka ## útržkovitý majúci podobu útržku, vyznačujúci sa nesúvislosťou a neucelenosťou, úryvkovitý, nesúvislý: máločo vyrozumela z útržkovitého, úryvkovitého, nesúvislého hovoru rodičov, fragmentárny, torzovitý, zlomkovitý, kniž. úlomkovitý (ktorému chýba nejaká časť, časti): fragmentárne, torzovité literárne pamiatky; zlomkovité, úlomkovité správy, kusý, neucelený, neúplný, medzerovitý: kusé, neucelené poznámky; neúplné, medzerovité vedomosti, rozbitý ## útržok 1. odtrhnutý kus niečoho: útržok papiera, zdrap (odtrhnutý neforemný kus): zdrap látky, expr.: franforec, franfor: roztrhať niečo na franforce, expr.: strapec, strap: zo šiat zostali iba strapce, expr.: cafrang, camforec, capart 2. pozri úryvok, zlomok 2, časť ## utuchnúť pozri oslabnúť, zhasnúť 1 ## utúliť sa pozri schúliť sa ## útulňa pozri chata, útočisko ## útulne 1. pozri útulný 2. pozri príjemne ## útulný vyvolávajúci kladné pocity pokoja, pohodlia, súkromia a pod. (obyč. o príbytku; op. neútulný), teplý, pohodlný: vracala sa v spomienkach do svojho útulného, teplého domova; oddychoval v útulnom, pohodlnom kúte svojej chalupy, prítulný, príjemný, milý: vstúpili do prítulnej, príjemnej, milej podkrovnej izby (op. chladnej, neosobnej), domácky (vyvolávajúci pocit domova): ocitnúť sa v príjemnom, domáckom prostredí ## útulok 1. pozri útočisko 2. pozri chudobinec ## ututlať 1. pozri utlmiť 2 2. pozri zatajiť 1, utajiť ## utužiť pozri upevniť 1, posilniť 2 ## utužiť sa pozri zosilnieť ## útvar organizačný celok alebo jeho časť; celok usporiadaný istým spôsobom: hasičský, vojenský útvar; pochodový útvar, jednotka: výrobná jednotka, letecká jednotka; jednotka cvičencov, odb. formácia: útočná formácia ## utvárať pozri tvoriť 1, tvoriť 2 ## utvárať sa pozri tvoriť sa ## útvor pozri dielo, práca 5 ## utvoriť 1. zámernou, cieľavedomou (najmä duševnou) činnosťou dať vznik niečomu: utvoriť si názor na niečo, utvoriť dobré podmienky na pracovisku, vytvoriť, kniž. stvoriť (tvorivou, často umeleckou alebo vedeckou činnosťou dať vznik niečomu): vytvoriť, stvoriť báseň, sochu, vedeckú štúdiu, stvárniť, zobraziť (dať umeleckú podobu): stvárniť, zobraziť postavu, hrdinu v románe; maliarsky, hudobne stvárniť, zobraziť predstavu o vesmíre, zložiť, skomponovať (umelecké, obyč. hudobné dielo): zložiť, skomponovať operu, pieseň, báseň, obraz, povytvárať (postupne): maliar svoje hlavné diela povytváral v mladosti, expr. splodiť (byť pôvodcom obyč. niečoho nepodareného): splodiť chaos, kniž. kreovať: kreovanie spolku, pritvoriť (dodatočne utvoriť) 2. zoskupením, budovaním a pod. dať základ vzniku niečoho, vytvoriť, založiť: utvoriť, vytvoriť študentský spolok, ustanoviť, kniž. konštituovať (inštitucionálne): ustanoviť, konštituovať zákon, vládu, vybudovať: vybudovať v obvode škôlku, zriadiť, urobiť: pri Slovenskej akadémii vied zriadili, urobili nové pracovisko; zriadiť pri škole ihrisko, zostaviť (z častí, z osôb): pre deti zostavili pestrý program; komisiu zostavili z členov výboru, poutvárať, povytvárať (postupne): poutvárať, povytvárať záujmové krúžky ## utvoriť sa istým (často vonkajším) zásahom začať jestvovať, vytvoriť sa, vzniknúť: na oblohe sa utvorila, vytvorila kopovitá oblačnosť; v meste vznikol nečakaný odpor, vyvinúť sa, vyformovať sa (utvoriť sa v procese vývinu): ešte nevedno, ako sa udalosti vyvinú, vyformujú, ustanoviť sa, odb. ustaviť sa, kniž. konštituovať sa (utvoriť sa cieľavedomou činnosťou, budovaním a pod.): ustanovil sa nový parlament; Slováci sa konštituovali ako národ už dávno ## utvrdiť potvrdením faktov odstrániť neistotu, váhanie o niečom alebo o niekom, uistiť, ubezpečiť: utvrdiť niekoho v domnienke, v presvedčení, že postup je správny; uistiť, ubezpečiť partnera o svojej podpore, upevniť, posilniť (urobiť pevným, silným, obyč. názor, presvedčenie, zásady a pod.): upevnil ho v jeho dobrom úmysle, predsavzatí; umelecké dielo nás posilnilo vo viere v dobro, presvedčiť (rozumovými dôvodmi odstrániť neistotu, pochybnosť): presvedčia vás o správnosti, účelnosti svojho plánu ## utýraný pozri strápený ## utýrať pozri utrápiť ## uvádzať pozri uviesť ## úvaha slovesný útvar založený na uvažovaní, premýšľaní: národohospodárska úvaha, rozprava: napísať úvahu, rozpravu o sociálnych otázkach, kniž. reflexia: básnické reflexie o svete, pejor. traktát (nezaujímavá, zdĺhavá úvaha): písať siahodlhé traktáty ## úvahový pozri hĺbavý ## úval pozri dolina ## uváľaný pozri špinavý 1 ## uváľať 1. váľaním postláčať, pováľať, zváľať: deti uváľali, pováľali trávnik; dážď zváľal obilie, expr.: pomiagať, zmiagať: pomiagané, zmiagané hriadky 2. váľaním znečistiť, pováľať: na pôjde si uváľaš šaty; vojaci sa pováľali v blate, v prachu, zaváľať, dováľať: v mlyne sa celý zaváľal, ušpiniť (opretím o niečo): Ušpiníš sa, dávaj pozor na zaprášený nábytok! pozri ušpiniť, zašpiniť 3. pozri uvaľkať 1 ## úvalina pozri tiesňava ## uvaľkať 1. vaľkaním, váľaním zhotoviť, uváľať: uvaľkala, uváľala z cesta koláč; deti uváľali z hliny pagáče, vyvaľkať (vaľkaním spracovať): vyvaľkať cesto na rezance 2. pozri povalcovať ## úvalom pozri rýchlo ## uvariť 1. varením pripraviť alebo upraviť (obyč. jedlo, nápoj): uvariť chutný obed; uvariť vodu na čaj, hovor. expr. ukuchtiť (jedlo): narýchlo niečo ukuchtila, trocha pejor.: uklochniť, uklochtiť: uklochní, uklochtí hocičo, len aby bol pokoj, navariť, hovor. expr. nakuchtiť, trocha pejor.: naklochniť, naklochtiť (obyč. v dostačujúcej miere): navariť na dva dni; naklochnili, naklochtili pre celú rodinu, prevariť (zohriať na bod varu, obyč. tekutinu): mlieko treba hneď prevariť, uvariť, expr. navyvárať (uvariť viac druhov jedál) 2. pozri presvedčiť, prehovoriť 1, uhovoriť ## uvarovať pozri ustriehnuť 1 ## uvartovať pozri ustriehnuť 1 ## uváženie 1. pozri úcta 2. pozri rozvaha 1 ## uvážený pozri premyslený, cieľavedomý 1 ## uvážiť 1. dôkladným myslením posúdiť všetky okolnosti, vziať do úvahy: treba (si) dobre uvážiť, ako sú sily rozložené; vzal do úvahy všetky dôvody, zvážiť, posúdiť (porovnaním zhodnotiť): Zvážte, posúďte svoje možnosti!, rozvážiť, rozmyslieť, premyslieť: musíme (si) rozvážiť, ako to urobíme; najskôr si rozmysli, čo odpovieš, zastaráv. povážiť: povážte len, koľko námahy to stojí, domyslieť (uvážiť do podrobností, dôsledkov): keď domyslel následky svojho činu, naľakal sa, fraz. nechať si rozležať v hlave: ešte raz si celý prípad nechal rozležať v hlave 2. pozri uznať 2 ## uvážlivý pozri rozvážny ## uvažovať 1. úvahou prichádzať k niečomu a hodlať to uskutočniť, rozmýšľať, myslieť, zamýšľať, pomýšľať: uvažuje, rozmýšľa o tom, že sa k nám pridá; zamýšľa vstúpiť do spolku; pomýšľa, myslí na ženenie, mať v úmysle, mať v pláne, plánovať (týmito slovesami sa vyjadruje väčšia miera odhodlania realizovať niečo): má v úmysle, v pláne samostatne podnikať; plánuje si cestu do zahraničia, chystať sa, strojiť sa (zbierať sily uskutočniť niečo už uvážené, premyslené): chystá sa, strojí sa prestať fajčiť; chystá sa, strojí sa, že nebude súhlasiť s návrhom 2. pozri premýšľať 3. pozri skúmať 1 ## uvädnúť pozri zvädnúť 1 ## uvädnutý 1. pozri zvädnutý 1 2. pozri ochabnutý 2 ## uväzniť za trest pozbaviť slobody a umiestniť vo väzení, dať do väzenia, zatvoriť, zavrieť: za krádež ho uväznili, dali do väzenia na dva roky; zatvorili ho, zavreli ho za poburovanie, hovor. expr.: zabasnúť, zavrznúť, privrznúť, expr.: chlopnúť, prichlopnúť (chytiť a uväzniť): už ho chlopli, subšt. čapnúť, fraz.: posadiť do väzenia/do temnice, dať za mreže, hovor. expr. dať do basy, fraz. žart. dať do chládku pozri zaistiť ## úväzok pozri záväzok ## uvedomelý ktorý má vedomie príslušnosti k istej sociálnej, spoločenskej a pod. skupine a ktorý prejavuje toto vedomie: uvedomelý občan, presvedčený: uvedomelý, presvedčený prívrženec hnutia, vedomý, uvedomený (ktorý si uvedomuje poslanie splniť istý cieľ): vedomé, uvedomené používanie spisovného jazyka, zastar. povedomý ## uvedomene pozri úmyselne ## uvedomenie 1. pozri vedomie 1 2. pozri oznam ## uvedomený pozri vedomý 1, úmyselný, uvedomelý ## uvedomiť si zistiť niečo prostredníctvom vedomia, zastaráv. upovedomiť si: u(po)vedomil si svoju bezmocnosť; neuvedomili si, že sa schladilo, zastaráv. spovedomiť si [Šoltésová], pochopiť, poznať, spoznať (rozumom vystihnúť): raz pochopí, (s)pozná, že sa mýlil, pocítiť (zistiť najmä citom): pocítil zodpovednosť za výchovu detí, zbadať, spozorovať, zvedieť (zmyslami): zmenu v správaní priateľa zbadal, spozoroval až neskôr, postrehnúť (zistiť niečo, čo nie je hneď, na prvý pohľad viditeľné, jasné): postrehnúť všetky súvislosti, prísť na niečo: rýchlo prišla na to, že do tej spoločnosti nepatrí, zried.: zobadať sa, obadať sa: (z)obadal sa hneď, že je zle, predstaviť si (iba v 2. os. ako modálna vsuvka): len si predstavte, uvedomte, ako sa to mohlo skončiť ## uvedomovaný pozri vedomý 1 ## uvelebený pozri nadšený 1 ## uvelebiť sa pozri sadnúť (si) 1 ## uveličenie pozri nadšenie ## uveličený pozri naradovaný, nadšený 1 ## uveličiť sa 1. pozri sadnúť (si) 1 2. pozri nadchnúť sa ## úver spôsob výmeny tovaru, pri ktorom sa nevyžaduje platenie v hotovosti ihneď: predávať na úver, zastaviť niekomu úver, hovor. dlh: kúpiť na dlh, kniž. kredit: dostať v banke kredit, subšt. borg: piť na borg ## uverejniť urobiť verejne prístupným, verejne známym, zverejniť: uverejniť, zverejniť štatistické údaje o niečom; uverejniť, zverejniť obsah dokumentu v tlači, v rozhlase, v televízii, medializovať (uverejniť v rozličných masových médiách): problém treba medializovať, publikovať, vydať (uverejniť tlačou): autor publikoval svoje prvé básne v časopisoch, odtlačiť (uverejniť tlačou): článok mu odtlačili v ústrednom denníku, doniesť, priniesť (správu, informáciu a pod.): noviny priniesli správu o živelnej katastrofe, prispieť (do novín, do časopisu): prispieť odborným článkom, esejou, pouverejňovať, povydávať (postupne uverejniť) ## uveriť pozri uznať 1 ## úverovať poskytnúť úver, dať na úver: všetky dodávky nám úverovali, dali na úver, dať úver (na niečo) ## úvetrie pozri návetrie ## uviazať 1. viazaním (do uzla, do slučky) upevniť alebo upraviť do istého tvaru, zaviazať: uviazať, zaviazať si šatku pod krk; uviazať, zaviazať šnúrky na uzol, na mašľu, urobiť uzol: urobiť uzol na kravate, uviazať kravatu, pouväzovať, pozaväzovať (postupne viac vecí): pouväzovať deťom stužky do vlasov 2. viazaním pevne pripojiť, priviazať: uviazať, priviazať dobytok, pripevniť (viazaním): pripevniť povraz o stĺp, pouväzovať, popriväzovať (postupne, viac vecí): popriväzovať, pouväzovať člnky k brehu 3. pozri zviazať 1 ## uviaznuť 1. ostať väzieť na jednom mieste, zaviaznuť: autobus uviazol, zaviazol v záveji; kolesá uviazli, zaviazli v blate, zostať, ostať (nevzdialiť sa): Kde si včera (z)ostal tak dlho?; keby sme (z)ostali, uviazli v rozmoknutom teréne, zíde sa nám povraz, zachytiť sa (v nejakej prekážke): vetvička sa jej zachytila vo vlasoch, zabodnúť sa (po bodnutí ostať trčať z niečoho): nôž sa zabodol do srdca, uviazol v srdci, zaryť sa, vryť sa: guľka sa zaryla, vryla do steny, zapadnúť: zapadnúť do snehu 2. prestať prebiehať (o deji), zaviaznuť, ustať, zastaviť sa: zábava uviazla, zaviazla; rozhovor ustal; doprava sa zastavila, zadrhnúť sa (o hlase, reči): slová sa mu zadrhli v hrdle, kniž. ustrnúť: pohyb ustrnul, hovor. expr. zamrznúť: žiadosť kdesi zamrzla 3. pozri usadiť 1 ## uvidieť 1. zrakom prijať do vedomia, zrakom postihnúť: zaradoval sa, keď znova uvidel rodný kraj, spozorovať, zbadať: nespozorovali, nezbadali v diaľke svetlo, kniž. uzrieť: už ťa viac neuzriem, zazrieť, zočiť (obyč. náhle alebo nakrátko): keď zazrel, zočil soka, ušiel, všimnúť si (zrakom venovať pozornosť): nik si nevšimol, že som odišiel, zahliadnuť (náhle, letmo): v dave zahliadol známeho, nár.: zmerkovať, zbačiť, spáčiť, kniž. zastar. zhliadnuť: v obloku zmerkoval, spáčil, zhliadol známu tvár 2. skúmaním niečo spoznať, pozorovaním na niečo prísť, zistiť, presvedčiť sa: čoskoro uvidíš, zistíš, že všetko je inak; presvedčíš sa, že mám pravdu, zbadať, spozorovať: zbadali, spozorovali na ňom náhlu zmenu, postrehnúť (niečo, čo nie je na prvý pohľad viditeľné, jasné): nepostrehla, že sú to iba prázdne reči 3. prísť do styku s niekým, uvidieť sa, stretnúť, stretnúť sa: nelúčime sa, lebo zajtra ťa uvidím, zajtra sa uvidíme; už ťa dlho neuvidím, nestretnem; dlho sa nestretneme, zísť sa: zídeme sa, uvidíme sa v Tatrách 4. vybaviť si v mysli, predstaviť si: zrazu uvidel pred sebou následky svojho činu; predstavil si ho ako víťaza ## uvidieť sa pozri zísť sa 1 ## uviesť 1. usmerniť niekoho pri príchode, usmerniť vstup niekam, voviesť: uviesť, voviesť hostí do domu, zaviesť, priviesť (vedením, sprevádzaním niekam dostať): zaviesť, priviesť nového pracovníka do jeho pracovne, umiestiť, umiestniť (niekoho na konkrétne miesto): návštevníkov umiest(n)ili vľavo 2. podať niekomu bližší výklad o niečom, zasvätiť, voviesť: uviesť, zasvätiť, voviesť deti do tajomstiev techniky, hudby; uviedli, zasvätili nás do situácie, oboznámiť, zoznámiť (obyč. nie celkom podrobne): oboznámiť, zoznámiť študentov s predmetom štúdia 3. stať sa podnetom nejakej činnosti, zmeny (stavu), dať: uviesť, dať továreň do chodu; uviesť stroj do pohybu, priviesť: priviesť prítomných do úžasu, do pomykova 4. umožniť, že sa niečo niekam dostane, zaviesť: uviesť, zaviesť novú metódu do praxe; uviesť peniaze do obehu, uplatniť: uplatniť mechanizáciu 5. predstaviť na scéne alebo zaradiť ako (umelecký) program: v divadle, v rozhlase uviedli súčasnú hru, predviesť, zahrať (predstaviť konkrétne dielo): umelci s úspechom predviedli Suchoňovu Krútňavu, zahrali novú symfóniu, premietnuť (film) 6. vyjadriť slovami s cieľom vysvetliť, určiť, spresniť niečo alebo podporiť faktami niečo, udať, povedať: uviesť, povedať príčinu neúspechu; uviesť, udať presné rozmery, cenu nábytku, vymenovať: vymenoval všetky výnimky, spomenúť (v krátkosti, letmo): spomenul už všetky okolnosti prípadu, zacitovať, odcitovať (podľa presného, pôvodného znenia): význam slova zacitoval zo slovníka; odcitovať výrok známeho politika, poudávať, pouvádzať (postupne) 7. (slávnostne) odovzdať, udeliť úrad, hodnosť, funkciu a pod., zveriť niekomu vykonávanie niečoho, inštalovať: uviesť, inštalovať ministra do funkcie, dosadiť (obyč. mocensky): dosadiť do úradu, do funkcie tajomníka, zastar. posadiť (dosadiť do úradu, do funkcie): posadiť panovníka na trón ## uviesť sa priniesť na verejnosť prvé výsledky začatej činnosti, predstaviť sa: mladý vedec sa uviedol, predstavil dobre, preukázať sa (ukázať sa, prejaviť sa navonok so svojimi výsledkami): preukázal sa ako schopný pracovník ## uviezť pozri utiahnuť 2 ## uvíjať sa pozri usilovať sa 2 ## uvítací pozri vítací ## uvítať pozri privítať 1, privítať 2 ## uvláčený pozri špinavý 1 ## uvláčiť pozri zašpiniť ## uvládať 1. pozri vydržať 2, zvládnuť 1 2. pozri premôcť 1 ## úvod začiatočná, obyč. samostatná časť publikácie alebo rečového prejavu: krátky úvod knihy; prednášať začal bez úvodu, predslov, predhovor (úvodné poznámky na začiatku diela alebo rečového prejavu): predslov, predhovor editora; povedať krátky predslov, prológ: prológ k básnickej zbierke, expozícia (úvodná časť literárneho diela): expozícia drámy, kniž. introdukcia, zastar. prefácia [Škultéty] ## úvoda pozri škôlka ## úvodie pozri poriečie ## úvodný ktorý býva v úvode, ktorým sa niečo začína, otvára (op. záverečný), vstupný: úvodná, vstupná ária opery, otvárací: otvárací ceremoniál olympijských hier; otvárací prejav, začiatočný, počiatočný (op. konečný): ľahko zdolať začiatočnú, počiatočnú etapu pretekov ## uvoliť sa pozri pristať 1 ## uvoľnene 1. pozri uvoľnený 2. pozri voľne 3, domácky 2 ## uvoľnenie pozri úľava ## uvoľnený v ktorom niet napätia, neprirodzenosti, obmedzenia (o človeku a jeho prejavoch; op. upätý), nenútený, nestrojený, bezprostredný: vzbudzovať sympatie uvoľneným, nenúteným, nestrojeným, bezprostredným správaním; jej smiech bol uvoľnený, nestrojený, bezprostredný, nenásilný, prirodzený: nenásilná, prirodzená zábava; nenásilné, prirodzené držanie tela, ležérny (uvoľnený, až nedbanlivý): ležérne vystupovanie, ležérne pohyby, voľný, neviazaný (bez zábran, záväzkov, spoločenských obmedzení a pod.): voľné vzťahy v manželstve; voľné, neviazané mravy ## uvoľniť 1. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť zovretia: uvoľniť si privretú nohu, uvoľniť päsť, vyslobodiť, oslobodiť: vyslobodiť auto zo záveja; oslobodiť si ruky, vymaniť, vymôcť: vymaniť, vymôcť telo spod závalu, subšt. vyprostiť (uvoľniť a vytiahnuť) pozri prepustiť 2. urobiť voľnejším, menej tesným, napätým, povoliť: uvoľniť, povoliť si kravatu, opasok, popustiť: popustiť psovi obojok, koňovi uzdu pozri odviazať 3. urobiť voľným, prázdnym, uprázdniť, vyprázdniť: uvoľniť cestu, výhľad; uvoľni, vyprázdni mi pohár; uprázdniť, vyprázdniť byt, miestnosť, odblokovať, tech. deblokovať (zbaviť prekážky): odblokovať, uvoľniť zatarasený priechod, prekliesniť (kliesnením uvoľniť): prekliesniť si cestu 4. ubrať z intenzity, zmenšiť, zmierniť: uvoľniť, zmenšiť napätie; zmierniť tlak, povoliť: povolil zovretie dlaní, expr. vybiť (dať voľný priebeh): uvoľniť, vybiť si zlosť, energiu ## uvoľniť sa 1. pozri uvoľniť 2. pozri uľaviť sa ## uvoľňovací pozri prepúšťací ## úvoz pozri závoz ## uvravený pozri táravý ## uvravieť pozri uhovoriť ## uvrešťaný 1. pozri ukričaný 1 2. pozri uplakaný 1 ## uvrhnúť pozri vohnať 2 ## uvrieskaný 1. pozri ukričaný 1 2. pozri uplakaný 1 ## úvršie pozri kopec 1 ## uvrznúť pozri ujsť 1 ## uvrzgnúť pozri ujsť 1 ## uvula pozri čapík ## uvzatý pozri tvrdohlavý ## uvziať sa pozri zaťať sa 1 ## uvziať si pozri zaumieniť si ## úzadie pozri pozadie 1 ## uzákoniť zákonne ustanoviť, urobiť zákonom, kniž. kanonizovať: uzákoniť, kanonizovať predpisy, odb. kodifikovať (uzákoniť nejakú normu): kodifikovať právne normy; uzákoniť, kodifikovať nový pravopis, legalizovať (obyč. dodatočne uviesť do zákonného stavu): legalizovať stranu ## uzamknúť pozri zamknúť ## uzancia pozri zvyk ## uzatvárací pozri zatvárací 1 ## uzatvárať 1. pozri uzatvoriť 1 2. pozri domnievať sa ## uzatvorený pozri uzavretý 1, uzavretý 2, uzavretý 3, uzavretý 4 ## uzatvoriť 1. dať do takej polohy alebo stavu, ktorý znemožňuje prístup niekoho alebo prívod niečoho, zatvoriť, uzavrieť, zavrieť (op. otvoriť): (u)zatvoriť športový areál; (u)zavrel dvere na kľúč; (u)zatvoriť potrubie, (u)zavrieť plynový kohútik, zapchať: zapchať otvor, prehradiť (priehradou znemožniť priechod): cestu do záhrady prehradili plotom, pozatvárať, pouzatvárať, pozavierať, pouzavierať (postupne, viacero vecí): po(u)zatvárali, po(u)zavierali všetky obloky, blokovať, zablokovať (nedovoliť prístup): (za)blokovať letisko, zabarikádovať (zabrániť prístupu barikádou): zabarikádovať vstup do budovy 2. urobiť súvislým, uzavrieť, spojiť: uzavrieť, uzatvoriť, spojiť obvod, okruh 3. urobiť definitívny koniec, záver niečoho (op. začať), uzavrieť, zakončiť: debatu uzatvorili, uzavreli, zakončili vzájomnou dohodou, kniž. zakľúčiť: prednášku zakľúčil príkladom zo života, skončiť, dokončiť, zavŕšiť (doviesť do konca): štúdium skončil, zavŕšil doktorátom; začaté dielo už nedokončil, nezavŕšil 4. dohodou realizovať, uzavrieť: uzatvoriť, uzavrieť manželstvo, dohodnúť, dojednať (jednaním realizovať): dohodnúť, dojednať zmluvu o kúpe domu 5. dospieť k záveru, urobiť z niečoho záver, uzavrieť: z výsledkov uzatvorili, uzavreli, usúdili, že postup bol chybný, dedukovať (vyvodiť dedukciou): dedukoval správne ## uzáver 1. uzavieracie zariadenie: vzduchový uzáver, uzáver strelnej zbrane, tech. uzávierka: skrutková uzávierka, záklopka, záchlopka: bezpečnostná záklopka, záchlopka 2. pozri záver 2, záver 3 ## uzavierací pozri zatvárací 1 ## uzavierať 1. pozri uzatvoriť 1, uzatvoriť 5 2. pozri domnievať sa ## uzávierka 1. pozri uzáver 1 2. pozri záver 3 ## uzavretý 1. ktorý má zamedzený prístup, prechod (op. otvorený), uzatvorený, zatvorený, zavretý: uzavretý, uzatvorený, zatvorený úsek cesty; uzavreté, zavreté stanice metra, neprístupný: uzavreté, neprístupné časti múzea, hradu, nepriechodný: nepriechodný tunel 2. tvoriaci celok oddelený od okolia, uzatvorený: uzatvorený komplex, ucelený: uzavretý, ucelený systém prvkov, ohraničený (časovo alebo priestorovo): ohraničená epocha; uzavreté, ohraničené priestranstvo (op. otvorené, voľné), izolovaný, oddelený: dlhší čas žije v izolovanom, oddelenom prostredí výchovného ústavu, kniž. začarovaný, expr. bludný (iba v spoj. uzavretý, začarovaný, bludný kruh), výlučný, exkluzívny (prístupný iba vybranej skupine): výlučná, exkluzívna spoločnosť 3. ktorý sa povahovo, citovo, spoločensky a pod. neprejavuje; ku ktorému je ťažké priblížiť sa; svedčiaci o tom, uzatvorený, zdržanlivý, nedostupný, neprístupný (op. prístupný, otvorený): starý otec bol uzavretý, uzatvorený, zdržanlivý človek; nedostupný, neprístupný predstavený, upätý, zahľadený do seba (prehnane uzavretý, neprirodzený vo svojej uzavretosti; op. uvoľnený, bezprostredný): naháňali mu strach ľudia upätí, zahľadení do seba, utiahnutý, samotársky, nespoločenský, nedružný, expr. zried. odľudný (strániaci sa spoločnosti): utiahnutá, samotárska, nedružná, nespoločenská povaha, nekomunikatívny, mlčanlivý, nevravný (uzavretý vo svojej mlčanlivosti, neochote alebo neschopnosti komunikovať; op. komunikatívny, zhovorčivý): nekomunikatívne, mlčanlivé dieťa, introvertný (op. extrovertný): introvertný typ chlapca, nepreniknuteľný: Čo skrýva jeho nepreniknuteľný charakter?, pren.: mníšsky, rehoľný, kláštorný, pustovnícky: žije mníšskym životom (op. svetáckym), pren. expr.: zagombičkovaný, zagombíkovaný pozri utiahnutý, samotársky 4. ktorý sa uzavrel, skončil, prestal byť aktuálny (op. otvorený), skončený, zavŕšený, dovŕšený: uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené dielo; uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené štúdium, vyriešený, uzatvorený: vyriešený, uzatvorený prípad, neaktuálny: uzavreté, neaktuálne otázky, problémy ## uzavrieť pozri uzatvoriť 1, uzatvoriť 5 ## uzdiť pozri tlmiť 2 ## uzdraviť pozri vyliečiť ## uzdraviť sa stať sa zdravým, vyzdravieť, ozdravieť: už neveril, že sa uzdraví, že vyzdravie, ozdravie; po operácii rýchlo ozdravel, vyliečiť sa (uzdraviť sa liečením): mal ťažkú chorobu, ale sa vyliečil, zotaviť sa, hovor.: vystrábiť sa, zostrábiť sa (z choroby): po pol roku sa z astmy vystrábil, zostrábil, expr.: vylízať sa, vykýchať sa (dostať sa z choroby alebo z inej nepríjemnosti), hovor. vykurírovať sa: vykurírovať sa z nádchy, expr.: zviechať sa, pozviechať sa: zviechať sa z chrípky, pozbierať sa, vyhojiť sa: vyhojiť sa z rán; rany sa vyhoja ## uzdravovať pozri liečiť 1 ## uzdravovať sa pozri liečiť sa ## uzdravujúci pozri liečivý ## územčistý pozri nízky 1, zavalitý ## územie časť zemského povrchu tvoriaca istý celok: dážď na celom území Slovenska; zamorené územie, oblasť (vymedzené územie): pohraničná oblasť, pásmo, zóna (pruh územia): lesné ochranné pásmo, vojenská zóna, obvod: volebný obvod, kniž. región, krajina, kraj (územie ako zemepisná oblasť): hornatá krajina, zalesnený kraj, kniž. teritórium: historické teritórium štátu ## uzemniť 1. pozri upevniť 2 2. pozri umlčať ## uzhodnúť sa pozri dohodnúť sa, uzniesť sa ## uzhovoriť sa pozri dohodnúť sa ## uzimený preniknutý zimou, chladom, prezimený, premrznutý, preziabnutý, vyziabnutý: vrátili sa v noci celí uzimení, prezimení, premrznutí, preziabnutí, vyziabnutí, podchladený: hriala si uzimené, podchladené telo, zimomravý pozri skrehnutý ## uzimiť sa pozri skrehnúť ## úzko 1. pozri naúzko, pozri úzky 1, úzky 2 2. pozri tesne 1 ## úzkoprofilový pozri nedostatkový ## úzkoprsý pozri malicherný 1, obmedzený 1, úzky 2 ## úzkosť pozri depresia 1, strach ## úzkostlivý 1. prejavujúci priveľkú starostlivosť, svedomitosť sprevádzanú obavami, zveličenými nárokmi a pod. (o človeku); svedčiaci o tom: byť veľmi úzkostlivý, starostlivý: úzkostliví, starostliví rodičia, svedomitý: je úzkostlivý, svedomitý v plnení študentských povinností, pedantný, pedantský, puntičkársky, punktičkársky (úzkostlivo dôsledný, presný): všetkým bol dobre známy jeho pedantný, pedantský, pun(k)tičkársky charakter; pun(k)tičkárska dôslednosť, škrupulózny, škrupulantský (prepiato úzkostlivý): Nebuď taká škrupulózna, škrupulantská!, prehnaný: prehnaná starostlivosť o čistotu pozri malicherný 2. pozri skľúčený ## úzkostný pozri skľúčený, skľučujúci ## úzky 1. ktorý má malú šírku (v pomere k dĺžke; op. široký); ktorý má menšiu šírku, ako je potrebné (op. široký), neširoký, tenký: úzky, tenký pásik; neširoká, tenká stužka, štíhly: štíhle boky manekýnky; štíhle hrdlo vzácnej vázy, priliehavý: priliehavé rukávy, rovný, hladký (bez záhybov, nenáročného strihu): úzka, rovná, hladká sukňa, podlhovastý, pretiahnutý (s väčšou dĺžkou ako šírkou): podlhovastá, pretiahnutá tvár, expr. uzučký, uzunký, uzulinký (veľmi úzky), priúzky (priveľmi úzky), zúžený 2. priestorovo, kvantitatívne alebo inak obmedzený, vymedzený (op. široký), tesný, malý, obmedzený: úzke, tesné, malé topánky (op. voľné, veľké); úzky, malý sortiment; poskytli mu úzky, malý, obmedzený priestor na realizáciu, jednostranný, úzkoprsý, zúžený (v negatívnom zmysle): jednostranný, úzkoprsý, zúžený pohľad (op. mnohostranný), neveľký: vie to len úzky, neveľký okruh známych, užší (úzky, obmedzený čo sa týka rozsahu): užšia právomoc, užší pojem, výber, priúzky 3. založený na vzájomnej blízkosti, spoločných vlastnostiach, záujmoch, potrebách, tesný: úzky, tesný kontakt, blízky, bezprostredný, priamy: sú v úzkom, blízkom vzťahu; bezprostredná, priama spolupráca, súvislosť, priúzky ## uzlíkatý pozri uzlovitý 1 ## uzlíkový pozri uzlovitý 1 ## uzliť pozri viazať 1 ## uzlovatý pozri uzlovitý 1 ## uzlovitý 1. majúci uzly, hrče; podobný uzlom, hľuzám, uzlovatý, hrčavý: uzlovité, uzlovaté, hrčavé drevo, hrčovitý, hľuzovitý, hľuzavý: hrčovité, hľuzovité plody, nár.: sukovitý, sukovatý: sukovitá palica, uzlíkový, uzlíkatý, hrčkavý, hrčkovitý, zried. hrčnatý: sukovitá, uzlíkatá, hrčkatá priadza, expr.: gučavý, gundžavý, gundžovitý: gundžavé ruky, gučavé klky 2. pozri žilnatý ## uzmierený pozri spokojný ## uzmieriť pozri zmieriť, udobriť ## uzmieriť sa pozri zmieriť sa 1 ## uznanie 1. pozri chvála 2. pozri súcit ## uznanlivý 1. ktorý vie uznať, pochopiť; svedčiaci o pochopení, chápajúci, chápavý: uznanlivá, chápajúca mama; chápavý, uznanlivý priateľ ma vypočul, plný porozumenia: gesto plné porozumenia 2. ktorý priaznivo zhodnocuje, oceňuje niekoho, niečo, ktorý vyjadruje obdiv k niekomu, niečomu, obdivný, pochvalný: uznanlivé, obdivné prejavy; nešetril uznanlivými, obdivnými, pochvalnými slovami, oceňujúci ## uznať 1. prejaviť pochopenie pre niekoho, porozumenie s niekým, pochopiť, porozumieť: nič neuzná svojej žene, v ničom ju nepochopí, neporozumie, zried. uveriť: kto sám neskúsi, druhému neuverí 2. prijať ako pravdivé, priznať: uznať, priznať svoje chyby, omyly, pripustiť (po uvážení prijať ako možné): uznal, pripustil, že celá vec je vymyslená, zried. uvážiť: Uváž, to nie je pre teba dobre!, akceptovať (prijať so súhlasom): nový návrh všetci akceptovali, rešpektovať (nedok.; prijímať ako nevyhnutné a podľa toho sa riadiť): rešpektovať predpisy, príkazy, rady niekoho 3. (úradne) vyhlásiť platnosť niečoho, potvrdiť: uznať otcovstvo; uznať, potvrdiť nárok na niečo, schváliť (stotožniť sa a prijať so súhlasom): uznať, schváliť vládu, prezidenta; poslanci neschválili platnosť zákona 4. kladne sa vyjadriť o hodnote, povahe niečoho, niekoho, oceniť, ohodnotiť: uznať, oceniť, ohodnotiť všestranný prínos diela, doceniť (správne, náležite zhodnotiť): vedeli doceniť krásu tunajšej prírody, hovor. kvitovať (vziať na vedomie s potešením): priatelia kvitovali, že sme prišli načas ## uznávaný pozri popredný, vážený, slávny 1 ## uznesenie pozri rozhodnutie 1 ## uzniesť sa kolektívne rozhodnúť a obyč. po dlhšej úvahe, porade toto rozhodnutie prijať, uzhodnúť sa, dohodnúť sa, zhodnúť sa: uzniesť sa na opatrení, uzhodnúť sa na spoločnom postupe; občania sa uzniesli, dohodli, že ..., publ. prijať uznesenie: vláda prijala uznesenie o návrhu zákona, uzhovoriť sa, dohovoriť sa, dovravieť sa (rozhovorom medzi dvoma alebo viacerými osobami prísť k spoločnému rozhodnutiu): bratia sa dohovorili, že pozemok kúpia spolu; v rodine sa dovraveli, že na svadbu nepôjdu, uzrozumieť sa, zastar. uzriecť sa: mladí ľudia sa nemohli uzrozumieť; Uzriekli sme sa, že si tú vec rozvážime. [Štúr], zjednotiť sa, menej vhodné ujednotiť sa (stať sa jednotným v názore): nevedia sa zjednotiť v otázke postupu, zastaráv. ujednostajniť sa: ujednostajniť sa na novom pravopise, pouznášať sa (postupne sa uzniesť) ## uznojený pozri spotený ## uznojiť sa pozri spotiť sa 1 ## uzol 1. útvar, ktorý vznikol zviazaním, prevlečením nite, povrazu a pod.: urobiť uzol na konci nite, rozviazať uzol, horolezecký uzol, kosílka, slučka: spraviť kosílku, slučku 2. ženský účes z vlasov stočených a upevnených na tyle alebo na temene: vyčesať si vlasy do uzla, drdol: nosiť drdol, hovor. kont: francúzsky kont 3. pozri batoh 4. pozri križovatka 5. pozri hrča 2 ## uzretý pozri zrelý 1 ## uzriecť sa pozri uzniesť sa, dohodnúť sa ## uzrieť pozri vyzrieť 1 pozri uvidieť 1 ## uzrozumieť sa pozri uzniesť sa, dohodnúť sa ## uzuálny pozri bežný ## uzučký pozri úzky 1 ## uzulinký pozri úzky 1 ## uzunký pozri úzky 1 ## uzurpátor pozri samozvanec ## uzurpátorský pozri dobyvačný ## uzurpovať si pozri uchvátiť 1 ## úzus pozri zvyk, prax 1 ## uzváraný pozri spotený ## uzvárať sa pozri spotiť sa 1 ## už 1. vyjadruje okamžité nastúpenie deja, v tomto okamihu, v tomto momente, teraz: Keď ti poviem, vybehneš. – Už, teraz! 2. vyjadruje súčasnosť alebo bezprostrednú časovú blízkosť; v tej chvíli, v tú chvíľu, už-už, práve, priam, hovor. akurát: už, už-už chcel odísť, keď ktosi zazvonil; práve, priam mi chcel niečo povedať; akurát začal kopať jamu 3. uvádza vetu alebo výraz s novým vysvetlením alebo komentárom známeho textu; pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod., teda: a ako to už, teda býva, nešťastie nechodí samo, nakoniec, naostatok, napokon, veru, vlastne: na tom sa napokon, veru, vlastne nedá nič meniť 4. uvádza vetu a zároveň má pobádaciu funkciu, hovor. veď: Vstávaj, už, veď je deň! 5. vyjadruje naliehavosť konať dej alebo uspokojenie s dosiahnutím niečoho, konečne: Buď už, konečne ticho! Už, konečne to viem! 6. pozri hneď 1 7. pozri viac 3 8. pozri tam 3 ## užalostený pozri užialený, smutný, uplakaný 1 ## užalostiť sa pozri užialiť sa ## úžas 1. pozri údiv 2. pozri strach ## úžasne 1. pozri strašný 1 2. pozri výborne 1 3. pozri veľmi ## užasnúť pozri začudovať ## užasnutý naplnený úžasom, veľmi prekvapený; svedčiaci o tom, ohromený, ohúrený, omráčený: dívala sa užasnutá, ohromená, omráčená; užasnutý, ohromený, ohúrený pohľad, expr.: vyjavený, ovalený, zdúpnený, neskl. hovor. expr. paf: zastal vo dverách vyjavený; bol celý paf z toľkej nádhery, zarazený, zdesený, zhrozený (u ktorého prudký, neočakávaný negatívny zážitok vyvolal úžas): zarazená, zdesená, zhrozená nezmohla sa na slovo, stŕpnutý, zmeravený (ktorý od úžasu stŕpol, zmeravel): stŕpnutá, zmeravená tvár, nemý (ktorý od úžasu stratil reč): užasnutí, nemí pozorovali nezvyčajný úkaz na oblohe pozri prekvapený ## úžasný 1. pozri strašný 1 2. pozri nesmierny, veľký 1 3. pozri vynikajúci 1 ## úžeh pozri horúčava 1 ## úžera požičiavanie peňazí na vysoké úroky, úžerníctvo: žije z úžery, z úžerníctva, expr.: zderstvo, zdieračstvo (oberanie niekoho o peniaze): zbohatol zo zderstva, zdieračstva, expr. vydridušstvo ## úžerníctvo pozri úžera ## úžerníčiť pozri vykorisťovať ## úžerník kto požičiava peniaze na vysoké úroky: úžerníci brali za pôžičku i sto percent úrokov, expr.: dráč, zderca, zdierač (kto oberá niekoho o peniaze): to je dráč, zderca, zdierač, oberie ťa o všetko, expr.: vydriduch, vydrigroš [Figuli], hovor. pejor. keťas ## užialený naplnený veľkým smútkom; svedčiaci o tom, užalostený: užialený, užalostený človek; užialená, užalostená tvár, smútiaci (postihnutý smrťou blízkeho alebo nejakým iným nešťastím): smútiaci pozostalí, smútiaci zhromaždení, zarmútený, skormútený, zronený (preniknutý, skalený žiaľom, smútkom, sklamaním): zarmútená, skormútená, zronená odložila prečítaný list; zarmútený, skormútený, zronený pohľad, uľútostený pozri smutný, uplakaný 1 ## užialiť sa oddať sa žiaľu, naplniť sa žiaľom, užalostiť sa: užialil sa, užalostil sa nad stratou syna ## užierať pozri trápiť ## užierať sa pozri trápiť sa 1 ## úžina 1. pozri tiesňava 2. pozri prieliv ## užínať pozri kosiť ## užiť 1. intenzívne alebo vo veľkej miere prežiť niečo (obyč. príjemné, kladné): užili dovolenku dobre; užiť si radosti, sklamania; užiť život, zažiť: zažil veľa pekného; v cudzine zažil i biedu, užil si i biedy, zakúsiť, okúsiť, skúsiť (v živote získať skúsenosťou; obyč. niečo záporné, nepríjemné): zakúsil, okúsil príkorie, nenávisť; nezakúsil šťastie, radosť; skúsil už všeličo, expr. vychutnať (s pôžitkom užiť): vychutnať radosť zo stretnutia 2. použiť na spríjemnenie života vo svoj prospech, využiť: užili si dobrého vzduchu, slnka; využili čas na oddych, zužitkovať (s úžitkom využiť): všetko ovocie zužitkovali, zúročiť (uplatniť vo svoj prospech), zried.: zosožiť, zosohovať 3. pozri zjesť, vypiť 1 ## úžiť sa pozri zužovať sa ## úžitkovosť pozri hodnota 1 ## úžitkový sledujúci úžitok, zameraný na úžitok, praktický, prakticistický, pragmatický: úžitkové, praktické, pragmatické hľadisko; úžitkový, praktický predmet; úžitkové umenie, nesprávne užitý ## užitočný prinášajúci úžitok (op. neužitočný, škodlivý), osožný, prospešný: užitočný, osožný hmyz (op. škodlivý); užitočná, osožná, prospešná vec, dobrý: dobrý plán; na špinavú robotu mu bol užitočný, dobrý, potrebný (op. zbytočný, nepotrebný): venuje sa užitočnejším, potrebnejším činnostiam; ešte som vám potrebná, ale čoskoro ma oželiete; chcem byť ešte potrebný, na nezaplatenie (veľmi užitočný), lepší (iba v 2. stupni): bolo by užitočnejšie, lepšie, keby si trénoval ## úžitok 1. výsledok práce, úsilia, ktorý možno využiť pre svoju potrebu, osoh: mať z niečoho úžitok, hmotný osoh; byť na úžitok, na osoh, prospech: verejný prospech, zisk: to neprináša nijaký zisk, záujem: brániť svoje záujmy, hovor. chosen, choseň: z mojej námahy mal chosen iný 2. pozri blaho 1 ## užitý 1. správne aplikovaný 2. správne úžitkový ## užívať 1. používať nejakú vec na svoj úžitok: má právo užívať dom, obhospodarovať (hospodáriť na niečom): obhospodarovať záhradu, pozemky 2. pozri užiť ## uživiť pozri vychovať 2 ## uživiť sa mať schopnosť zaobstarávať si životné potreby, obživu, kniž. obživiť sa: z platu sa ledva uživili, obživili, vyživiť sa: vedeli sa vyživiť statočnou prácou, prechovať sa, vyžiť (byť schopný žiť z istého materiálneho základu): prechová sa vlastnou prácou; vyžili z vlastnej úrody, vyjsť, vydržať, vystačiť (prejaviť hospodárnosť s niečím nevyhnutným na živobytie): vyjdeme, vydržíme, vystačíme aj s málom; vydržíme s tým, čo dostaneme, preživiť sa (uživiť sa s minimálnymi prostriedkami): ako tak sa v zime preživil, zastar. požiť sa: Od skúpeho sa nik nepožije. (príslovie) ## úžľab pozri tiesňava ## úžľabie pozri tiesňava ## úžľabina pozri tiesňava, údolie 1 ## už-už 1. pozri čoskoro, hneď 2 2. pozri práve 1, už 2 3. pozri takmer ## v 1. (kom, čom) vyjadruje miesto, kde sa koná dej; vyjadruje prostredie alebo všeobecný priestorový význam, vnútri (koho, čoho): v budove, vnútri budovy je poškodená elektroinštalácia; v strane, vnútri strany sú rozličné názorové prúdy, nesprávne vo vnútri 2. (čom) vyjadruje časové okolnosti, cez (koho, čo), počas (čoho): v lete, cez leto sme boli pri mori; počas zimy sa jeho stav zhoršil, za (čoho): za starých čias mu bolo lepšie, na (čo): na budúci týždeň sa pôjdeme lyžovať, o (čom; vyjadruje časový bod): zajtra o takom čase 3. (kom, čom) vyjadruje zreteľ, vzhľadom na (koho, čo): v súčasných podmienkach, vzhľadom na súčasné podmienky dosiahol dobré výsledky, so zreteľom na, s ohľadom na (koho, čo): so zreteľom, s ohľadom na jeho stav nemôže viesť auto 4. (koho, čo) vyjadruje smer deja, na (koho, čo), do (koho, čoho): hľadí v tú stranu, na tú stranu, do tej strany 5. vyjadruje spôsob, mieru, pri: rozísť sa v pokoji, pri pokoji 6. pozri po 8 7. pozri pri 5, pri 7 ## vo 1. (kom, čom) vyjadruje miesto, kde sa koná dej; vyjadruje prostredie alebo všeobecný priestorový význam, vnútri (koho, čoho): v budove, vnútri budovy je poškodená elektroinštalácia; v strane, vnútri strany sú rozličné názorové prúdy, nesprávne vo vnútri 2. (čom) vyjadruje časové okolnosti, cez (koho, čo), počas (čoho): v lete, cez leto sme boli pri mori; počas zimy sa jeho stav zhoršil, za (čoho): za starých čias mu bolo lepšie, na (čo): na budúci týždeň sa pôjdeme lyžovať, o (čom; vyjadruje časový bod): zajtra o takom čase 3. (kom, čom) vyjadruje zreteľ, vzhľadom na (koho, čo): v súčasných podmienkach, vzhľadom na súčasné podmienky dosiahol dobré výsledky, so zreteľom na, s ohľadom na (koho, čo): so zreteľom, s ohľadom na jeho stav nemôže viesť auto 4. (koho, čo) vyjadruje smer deja, na (koho, čo), do (koho, čoho): hľadí v tú stranu, na tú stranu, do tej strany 5. vyjadruje spôsob, mieru, pri: rozísť sa v pokoji, pri pokoji 6. pozri po 8 7. pozri pri 5, pri 7 ## váb pozri lákadlo, zvod ## vábec poľov. nástroj na vábenie: vábec na srnce, vábnička, vábidlo ## vábidlo 1. pozri lákadlo, zvod 2. pozri vábec ## vábiť pútať pozornosť s cieľom získať niekoho na niečo, lákať: vábili, lákali záujemcov reklamou, vnadiť (vábiť návnadou): vnadenie zveri, hovor. priťahovať: zvedavosť ju priťahovala, nabádať, podnecovať, ponúkať, vyzývať (zároveň dávať podnet): nabádal, podnecoval mládež na súťaž, nahovárať, navrávať (vábiť peknými rečami): nahováral ho na výlet, zvádzať, navádzať (vábiť obyč. na zlé): zvádzali kamaráta na krádež, hovor. expr.: lanáriť, poďkať: lanárili ho do iného futbalového mužstva; poďkala dieťa na prechádzku, verbovať (intenzívne vábiť): verboval kamarátov na zábavu, mámiť (nástojčivo vábiť): mámil od neho peniaze, odpoveď, nár. bastviť [Jesenský] ## vábivý ktorý vábi, láka, priťahuje, zvádza, vábny, lákavý: vábivé, vábne zvuky; vábne, lákavé predstavy, úsmevy, zvodný: zvodné reči, príťažlivý: príťažlivé dievča, mámivý: mámivá krása, pútavý (vzbudzujúci záujem): pútavá kniha, podmaňujúci, pôsobivý, sugestívny: podmaňujúca milota; pôsobivý, sugestívny hlas, vnadný: vnadné biele líčka [Vajanský], atraktívny: atraktívny tovar, koketný (usilujúci sa vzbudiť pozornosť opačného pohlavia): koketné správanie, zried. vnadivý ## vábnička 1. pozri vábec 2. pozri lákadlo, zvod ## vábnik pozri lákadlo, zvod ## vábny pozri vábivý ## vačkár pozri zlodej ## vačok 1. útvar podobný vrecku, kapsa: mať vačky, kapsy pod očami 2. pozri vrecko 2, vrecko 3 ## vada pozri hádka, zrážka 3 pozri správne chyba 2, porucha 1 ## vademékum pozri príručka 1 ## vadenica pozri hádka, zrážka 3 ## vadiť pozri prekážať 1 ## vadiť sa prudko si vymieňať názory (často s hnevom), hádať sa, škriepiť sa, prieť sa: vadili sa, hádali sa pre majetok; škriepili sa, preli sa o detailoch, sporiť sa, kniž. sváriť sa (zároveň niečo vymáhať): sporil sa so susedom o záhradu, dohadovať sa, doberať sa, expr. harkať sa (vadiť sa v malej miere): deti sa harkali o hračky, priečiť sa (zároveň klásť odpor): Čo sa priečiš?, hašteriť sa, hovor. expr. handrkovať sa (vadiť sa pre malichernosti): hašterili sa pre hlúposti, expr.: hrýzť sa, sekať sa, chlpiť sa, hovor. expr. žrať sa, pren. pejor. brechať/štekať na seba, fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým), nár. prejedať sa [Timrava] ## vadný správne chybný ## vagabund 1. pozri tulák 2. pozri naničhodník 3. pozri dobrodruh ## vagabundovať pozri túlať sa 2 ## vagabundský pozri túlavý ## vagína pozri pošva 1 ## vágny pozri nepresný, nejasný 2 ## vagón pozri vozeň ## vagónka továreň na výrobu železničných vozňov, zried. vozovka ## váha 1. podľa staršieho chápania vlastnosť telesa daná gravitáciou; miera tejto vlastnosti alebo množstvo látky zistené vážením, odb. hmotnosť: telesná váha, hmotnosť; váha, hmotnosť výrobku 2. vnútorná hodnota, závažnosť: váha, závažnosť školy pre život, dôležitosť: pripisovať niečomu veľkú váhu, veľkú dôležitosť, význam, významnosť, význačnosť: význam, významnosť, význačnosť činu, vážnosť: vážnosť uznesenia, dosah: udalosť veľkého spoločenského dosahu, kniž.: relevancia, relevantnosť: relevancia, relevantnosť vzťahu 3. pozri váhy ## vahan drevená alebo pletená nádoba s rovným dnom na zrno, strukoviny a pod., vahanec: nasypať do vahana, do vahanca kukurice, slamenica, slamienka, ošítka (slamená nádoba): ošítka vajec ## vahanec pozri vahan ## váhať prejavovať nerozhodnosť, neistotu, byť nerozhodný, byť neistý, kolísať: dlho váhal, kolísal, kým prišiel; v odpovedi bol nerozhodný, neistý, rozhodovať sa, vyčkávať (dlho): roky sa rozhodoval za kúpu domu; vyčkávať s odpoveďou, otáľať, odkladať, meškať (odsúvať rozhodnutie): otáľal so ženbou, odkladal ženbu na neurčito, zdráhať sa, okolkovať (odmietavo): dlho okolkoval, kým súhlasil, okúňať sa, ostýchať sa, expr. ošívať sa (prejavovať ostych): okúňal sa povedať pravdu, tápať (obyč. medzi viacerými možnosťami), kniž. vajatať: tápal medzi teóriami; vajatal medzi odvahou a strachom ## váhavý ktorý váha; svedčiaci o váhaní, o nerozhodnosti, neistý: váhavý človek, váhavá, neistá chôdza; neistý hlas, kolísavý: kolísavá povaha, nerozhodný: nerozhodná odpoveď, nepevný, tápavý: nepevné, tápavé pohyby, expr. habkavý: habkavý krok, otáľavý, okúňavý: otáľavý vedúci, okúňavý chlapec, rozpačitý: rozpačitý pohľad, pomalý, zdĺhavý (ktorý trvá neprimerane dlho): pomalá, zdĺhavá reč, bezradný (neschopný sa rozhodnúť): bezradné prešľapovanie na mieste, zdráhavý (váhavo odmietajúci): zdráhavé dievča ## váhový vzťahujúci sa na váhy, váženie, odb. hmotnostný: váhová, hmotnostná kategória, zried. vážny ## váhy prístroj na váženie, váha: vážiť na váhach, na váhe; decimálne váhy, decimálna váha, vážky, zried. vážka: presné vážky ## vachman pozri strážca ## vachtár pozri strážca ## vajatať 1. pozri rodiť 1 2. pozri váhať ## vajce 1. zárodočná bunka niektorých živočíchov, najmä vtákov obsahujúca bielok a žĺtok, vajíčko: kačacie, pštrosie vajcia, vajíčka, čerstvé vajcia, vajíčka; vajíčka, vajcia namäkko, hovor. výklepky mn. č. (vytriedené vajcia) 2. obyč. mn. č. časť samčieho pohlavného ústroja cicavcov, vulg. gule ## vajcovitý majúci tvar vajca, oválny: vajcovitá, oválna lebka, oválny stôl, zried. vajčitý: vajčitá kadička [F. Hečko], elipsovitý, eliptický: elipsovitá dráha, eliptická dráha pozri podlhovastý ## vajcový vzťahujúci sa na vajce, vaječný: vajcová, vaječná škrupina, vajíčkový: vajíčkový žĺtok ## vajčitý pozri vajcovitý ## vajda pozri vodca ## vajdlink pozri vandeľ ## vajdling pozri vandeľ ## vaječnica pozri praženica ## vaječný pozri vajcový ## vajíčko pozri vajce 1 ## vajíčkový pozri vajcový ## vak 1. pozri vrece 2. pozri plecniak ## vakácie pozri prázdniny ## vakacionálny pozri prázdninový ## vakantný pozri voľný 2 ## vakcinovať pozri očkovať 1 ## vakovitý pozri vrecovitý ## vakovka pozri omietka ## vákuum 1. fyz. priestor, v ktorom takmer nie sú plyny alebo pary, vzduchoprázdno 2. pozri prázdnota 2 ## val pozri násyp ## valach pozri pastier ## valal pozri dedina ## valalský pozri dedinský ## váľanda pozri posteľ, pohovka ## valaška pozri sekera ## váľať 1. kotúľaním premiestňovať (niečo guľaté), gúľať, kotúľať, valiť: váľali, gúľali zoťaté kmene; deti kotúľali snehové gule, expr. krbáľať: krbáľal súdok, prevŕhať, prevracať, prevaľovať, expr. prekacovať (úsilím): prevracal, prevaľoval sud, navaľovať (na niečo, niekam): navaľovali kmene na káru, expr. vaľkať 2. pozri vaľkať 1 3. pozri rúcať 4. pozri zvaliť 3 5. pozri rúbať 1 ## váľať sa 1. valivo sa premiestňovať, gúľať sa, kotúľať sa: deti sa váľali v snehu, valiť sa (prudko): kamene sa valili dolu svahom, expr.: krbáľať sa, kopŕcať sa, kopŕľať sa: balvany sa krbáľali, prevaľovať sa, prevracať sa, prevŕhať sa, expr. prekacovať sa (zboka nabok): člny sa v búrke prevŕhali, skaly sa prevaľovali, expr. vaľkať sa: vaľkal sa na posteli 2. pozri leňošiť 3. pozri povaľovať sa 1, povaľovať sa 2 4. pozri boriť sa 1 5. pozri súložiť ## valcovitý majúci podobu valca, valcový: valcovité, valcové teleso; valcovitý kmeň, strom, váľkovitý, váľkový, valčekovitý, valčekový (majúci podobu váľka, valčeka): váľkovité telá červov, váľkové lebky, valčekovitý tvar ## valcový pozri valcovitý ## valček pozri šúľok 1 ## valčekovitý pozri valcovitý ## valčekový pozri valcovitý ## valec pozri šúľok 1 ## valencia pozri mocenstvo ## valeriána liečivá bylina, hovor. baldrián ## valibuk pozri silák ## valihora pozri silák ## valiť 1. pozri váľať 1 2. pozri zvaliť 3 3. pozri balamutiť ## valiť sa 1. prúdom alebo valivým pohybom sa posúvať, gúľať sa, kotúľať sa, váľať sa: balvany sa valia, gúľajú, váľajú do údolia, rútiť sa, hrnúť sa (valiť sa veľkou rýchlosťou): búrka sa rúti, hrnie, expr.: hnať sa, šústať: krv sa mu ženie do hlavy; dážď šústa z oblakov, kniž. zastar. roniť sa: rieka sa roní 2. pozri hrnúť sa 1, hrnúť sa 2 ## valivrch pozri silák ## vaľkať 1. spracúvať váľkom alebo váľaním, gúľaním, váľať: vaľkala cesto na koláč; váľala guľky, šúľance, poľnohosp. vaľkovať (vaľkať valcami): vaľkovať pôdu 2. pozri váľať 1 ## vaľkať sa pozri váľať sa 1 ## váľkovitý pozri valcovitý ## váľkový pozri valcovitý ## valmo pozri prudko 1 ## váľok pozri šúľok 1 ## valom pozri prudko 1 ## valorizovať pozri zhodnotiť ## válov konštrukcia tvaru koryta na kŕmenie ošípaných alebo na kŕmenie a napájanie dobytka, žľab: drevený válov, nasypať krmivo do válova, do žľabu, naplniť žľab ovsom, válovec [Šoltésová], hovor. hrant (najmä pre dobytok) ## válovec pozri válov ## valuta pozri devíza 1 ## vamp pozri žena 1 ## vampír pozri upír 1 ## van pozri vietor 1 ## vaňa pozri nádrž 1 ## vandal pozri ničiteľ ## vandalizmus pejor. bezohľadné ničenie hodnôt, najmä umeleckých pamiatok, vandalstvo: prejavy vandalizmu, vandalstva, barbarstvo ## vandalský pozri surový 2, bezohľadný ## vandalstvo pozri vandalizmus ## vandeľ väčšia kuchynská nádoba v podobe hlbokej misy: umývať riad vo vandli, zastar.: vajdlink, vajdling [Vansová] ## vander 1. pozri vandrovka 1 2. pozri potulka ## vandrácky pozri potulný 1 ## vandrák 1. pozri vandrovník 1 2. pozri tulák, trhan 1 ## vandrovať pozri cestovať, túlať sa 2 ## vandrovka 1. v minulosti cestovanie tovarišov na získanie odborných skúseností, zastar. vander: ísť na vandrovku, na vander 2. pozri potulka ## vandrovnícky pozri potulný 1 ## vandrovník 1. vandrujúci tovariš, pejor. vandrák 2. pozri tulák ## vandrovný pozri potulný 1 ## vankúš pozri hlavnica ## vánok pozri vietor 1 ## vantrub pozri brucho ## vanúť pozri duť, viať 1 ## vápenatieť pozri kôrnatieť ## vápenatý obsahujúci vápnik, vápno, vápenitý: vápenatá, vápenitá pôda, voda, vápnitý: vápnité hnojivo ## vápencový obsahujúci vápenec, vápenistý: vápencové skaly, vápenisté úšusty ## vápenec usadená hornina zložená prevažne z uhličitanu vápenatého, kalcit: kryštalický vápenec, kalcit, hovor. vápno (výrobok z páleného vápenca) ## vápenica pozri vápenka ## vápenistý pozri vápencový ## vápenitý pozri vápenatý ## vápenka závod na výrobu vápna, vápenica ## vápenkár kto sa v minulosti zaoberal výrobou a rozvozom vápna, vápenník ## vápenník pozri vápenkár ## vápnik chemický prvok značky Ca, kalcium, hovor. vápno: obsah vápna v pôde ## vápnitý pozri vápenatý ## vápno pozri vápenec, vápnik ## var 1. pozri činnosť 1 2. pozri horúčava 2 pozri vari 1, vari 2, možno 2, pravdepodobne 1 ## vara pozri horúčava 2, spara ## vára pozri jedlo 1 ## varák pozri kotol 1 ## varecha 1. drevené kuchárske náčinie na miešanie pokrmov, vareška: miešať varechou, vareškou omáčku, zried. miešačka 2. pozri naberačka 3. pozri zvedavec ## varený pozri teplý 1 ## vareška pozri varecha 1 ## vari 1. uvádza otázku s odtienkom prekvapenia, pochybnosti, var, pís. i var’, variže: Vari, variže sa ho bojíš?, azda, hádam: Azda, hádam mu nechceš pomôcť?, či, čo: Či sa na mňa hneváš? Nepočuješ? Čo si ohluchol? 2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete s odtienkom pravdepodobnosti, var, pís. i var’, možno, azda, hádam: správa sa vari, var, možno až príliš suverénne; azda, hádam sa dočkáme aj lepších čias, asi, pravdepodobne: rodičom asi, pravdepodobne on najviacej pomohol, tuším, nebodaj: kašeľ tuším, nebodaj už ustúpil, menej vhodné snáď, zastar. čajsi 3. pozri prípadne 2 ## variabilný pozri premenlivý ## variácia pozri obmena 1, verzia ## variant pozri obmena 1, verzia ## variantný pozri obmenený ## varieté pozri divadlo 1 ## variovať pozri meniť 2, meniť sa 2, striedať 2, striedať sa ## varírovať pozri meniť 2, meniť sa 2, striedať 2, striedať sa ## variť 1. pripravovať jedlo varom, hovor. expr.: kuchtiť, klochniť, klochtiť: nevie variť; Čo kuchtíš?, vyvárať (veľa alebo dobre variť): vyvárala samé dobroty 2. dostávať do varu, varom spracúvať, prevárať, zvárať: prevárať vodu; zvárať mlieko 3. pozri chystať 4. pozri prehovoriť 1 ## variť sa 1. byť vo vare, vrieť: polievka sa varí, vrie, zvárať sa, klokočiť (sa), hádzať klokoče (prudko vrieť): voda sa zvára, klokočí, klokotať, bublať, expr. blbotať (vydávať pritom zvuk): voda buble, kypieť, prekypovať (zároveň pretekať z nádoby): mlieko kypí 2. pozri diať sa ## varivo pozri jedlo 1 ## variže pozri vari 1, pravdepodobne 1, možno 2 ## varkštat pozri dielňa ## varovanie pozri výstraha ## varovať 1. upozorňovať na nebezpečenstvo, vystríhať: varoval ho pred zlým vplyvom; lekár ho vystríhal, napomínať (karhavo varovať): napomínal žiaka, aby sa učil 2. pozri dozerať, opatrovať 3. pozri pestovať 4 ## varovať sa dávať si pozor pred niečím, chrániť sa, strániť sa: varuje sa, chráni sa pred nebezpečenstvom; stráni sa podvodníkov, byť obozretný: pred všetkým je obozretný, vystríhať sa, vyhýbať (sa), bočiť, obchádzať (zároveň nebrať do úvahy): vystríha sa, vyhýba sa zodpovednosti; obchádza predpisy, bočí od problémov ## varovčivý pozri varovný ## varovkyňa osoba dozerajúca na dieťa: stala sa varovkyňou vnúčat, pestúnka, opatrovateľka, opatrovníčka, opatrovkyňa (osoba dozerajúca na dieťa alebo na chorého, bezvládneho a pod. človeka): najať si opatrovateľku, opatrovníčku, žena, pani: hľadať ženu, paniu k deťom ## varovný upozorňujúci na nebezpečenstvo, výstražný: varovný signál, výstražná tabuľa, vystríhavý: vystríhavý hlas, nár. varovčivý [Figuli] ## varštak pozri dielňa ## varštat pozri dielňa ## varštať pozri dielňa ## varta 1. pozri stráž 1 2. pozri strážca ## vartáš pozri strážca ## vartár pozri strážca ## vartovať pozri dozerať, strážiť ## varuj pozri pozor ## vášeň 1. prudký cit bez rozumovej kontroly, afekt: podľahnúť vášni, afektu; slepá vášeň, vášnivosť, náruživosť (prudký ľúbostný cit): byť plný vášnivosti, náruživosti, láska (telesná): zahorieť láskou k niekomu, žiadostivosť, zastar. žiadza, chtivosť: chtivosť v pohľade 2. silná záľuba v niečom, veľká oddanosť niečomu: poľovníctvo bolo jeho vášňou, náruživosť: zberateľská náruživosť, vášnivosť: športuje z vášnivosti, túžba: spaľuje ho túžba cestovať, láska: hubárstvo je jeho láska, expr.: choroba, neduh: autá sú jeho choroba, slabosť: fajčenie je moja slabosť ## vášnivo 1. pozri vášnivý 1, vášnivý 3 2. pozri prudko 3 ## vášnivosť pozri vášeň 1, vášeň 2 ## vášnivý 1. silno citovo zaujatý za niečo; svedčiaci o silnom zaujatí, náruživý: vášnivý, náruživý rybár; dal sa na šport s vášnivým, náruživým zaujatím, nadšený, oduševnený: nadšení, oduševnení zástancovia modernej hudby, horlivý, zápalistý: horliví prívrženci futbalu, silný, tuhý: silní, tuhí fajčiari, ohnivý, kniž.: zapálený, zanietený: ohnivý, zapálení, zanietení bojovníci za demokraciu, fanatický, prepiaty: fanatická, prepiata viera, expr. posadnutý: je posadnutý za autami, expr. zúrivý: zúrivý zberateľ 2. neovládane, živelne reagujúci; svedčiaci o živelnosti: vášnivý človek, prudký, výbušný: prudká, výbušná povaha, temperamentný, ohnivý: temperamentný rečník, rozvášnený (ktorý podľahol vášni): rozvášnení diváci, búrlivý: búrlivá debata, neskrotný, nespútaný: neskrotný hnev, kniž. eruptívny [Vajanský], kniž.: maniacky, manický, maniakálny (prejavujúci sa istou vášňou): maniakálne blúznenie pozri výbušný 2 3. prudko prejavujúci ľúbostné city; svedčiaci o ľúbostnej vášni, náruživý: vášnivý, náruživý muž; vášnivé objatie, žiadostivý: žiadostivé pohľady, horúci, plamenný, ohnivý: horúce, plamenné bozky, rozohnený, rozpálený, rozvášnený, roztúžený: rozohnený, rozvášnený milenec pozri náruživý ## vata pozri výplň ## vatra pozri oheň 1 ## vatrisko pozri ohnisko 1 ## vaudeville pozri komédia 1 ## vavrek pozri škrekľúň ## vazal 1. publ. pejor. politicky alebo hospodársky závislý človek, resp. štát: vazal impéria, publ. satelit (štát v područí iného štátu), bábka, figúra (nastrčený, nesamostatný človek) 2. pozri šľachtic 1 ## vazalský pozri závislý, neslobodný ## vazalstvo pozri nesloboda ## vážený požívajúci vážnosť, úctu, rešpekt, ctený: starší vážený, ctený muž; vážení, ctení rodičia, uznávaný: uznávaný odborník, vážny: najvážnejší zástupcovia mesta, dôstojný: dôstojný učenec, úctyhodný: stará úctyhodná rodina, kniž. ctihodný: ctihodný starec, slávny, zastar. preslávny (obyč. v oslovení): slávny súd, preslávna obec, kniž.: veľavážený, veľactený, hlbokovážený, hlbokoctený (obyč. v oslovení): veľavážené, veľactené publikum, veľadôstojný, zastar. velebný (v oslovení duchovnej osoby): veľadôstojný pán farár, zastar.: vysokovážený, vysokoctený (obyč. v oslovení): vysokovážená spoločnosť, vysokoctená porota, kniž. zastar.: slovutný, preslovutný (obyč. v oslovení): slovutný pán predseda, preslovutný muž [Hviezdoslav], poet. ctný [Timrava] ## vážiť 1. mať istú váhu vyjadriteľnú v meracích jednotkách, mať váhu, mať hmotnosť: Koľko vážiš?; balík má hmotnosť 5 kg 2. porovnávaním určovať hodnotu, zvažovať, merať: váži každé slovo; zvažuje všetky možnosti; všetko meria peniazmi, oceňovať, hodnotiť, posudzovať, odhadovať: triezvo hodnotil, posudzoval situáciu; odhadoval pomer síl, poťažkávať (zároveň skúmať): váži, poťažkáva slová ako básnik ## vážiť si prejavovať ocenenie, uznanie, mať vo vážnosti, mať v úcte: váži si, má vo vážnosti starších; má v úcte kultúrne hodnoty, ceniť si, ctiť (si), uctievať (si): ctí (si) prácu, život; cení si slobodu, uznávať (obyč. pre nejaké kvality): uznáva ho ako odborníka, nár. bečeľovať [Kukučín]: všetci ho bečeľujú ## vážka pozri váhy ## vážky pozri váhy ## vážne 1. pozri vážny 1 2. pozri ťažko 3, pozri vážny 4 ## vážnosť 1. stav toho, kto je vážený pre svoje korektné správanie, pre zodpovedný prístup k niečomu, hlboký záujem o niečo a pod., úcta: požívať veľkú vážnosť, úctu; tešiť sa vážnosti, úcte; prejavovať niekomu úctu, autorita (uznávaná vážnosť): rodičovská autorita, rešpekt (vážnosť spojená so strachom): vzbudzovať rešpekt, prestíž (významné postavenie): osobná prestíž, dôstojnosť, kniž. alebo expr. honor: báť sa o svoj honor, kniž. dekórum (formálna vážnosť): zachovať dekórum 2. pozri význam 2 ## vážny 1. ktorý neprejavuje navonok svoj vnútorný stav, najmä veselosť; svedčiaci o tom (op. veselý): vážny starec, vážna povaha, neveselý: neveselá nálada, prísny: prísny pohľad, dôstojný: dôstojné správanie, zdržanlivý, odmeraný (ktorý vyjadruje odstup, zdržanlivosť): odmeraný hlas, chladný: chladný úsmev, strohý: strohá odpoveď, subšt. dospelácky 2. ktorý má veľkú váhu, veľký význam, veľký dosah, závažný: hrozí mu vážne nebezpečenstvo; je to vážny, závažný problém, dôležitý: dôležitý návrh, významný, význačný: významná, význačná udalosť, dôrazný: dôrazné upozornenie 3. prejavujúci zodpovedný prístup, hlboký záujem, seriózny: vážny, seriózny uchádzač o miesto; mať vážnu, serióznu známosť, naozajstný, ozajstný, opravdivý: naozajstný, ozajstný vedec, skutočný: skutočný ľúbostný vzťah, hodnotný: hodnotné vedecké dielo, cenný: cenný človek, solídny: solídny obchodník 4. ktorý má intenzívny účinok, veľké dôsledky, závažný: vážna, závažná dopravná nehoda; vážny, závažný trestný čin, nebezpečný: nebezpečná choroba, ťažký: utrpieť ťažkú porážku, povážlivý, zastar. povážny: povážlivá situácia, kritický: chorý je v kritickom stave, krízový: krízové obdobie 5. pozri vážený pozri váhový ## väčšina väčšia časť celku (op. menšina): väčšina pracovníkov, podriadiť sa väčšine, majorita: získať majoritu ## väčšinou pozri zväčša 1, zvyčajne ## väčšmi 1. pozri viac 2 2. pozri skôr 4 ## vädiť pozri moriť ## vädnúť 1. (o rastlinách) strácať sviežosť, uvädať, ovädať: rezané kvety rýchlo vädnú, uvädajú, usychať, uschýnať, vysychať, vysýchať, vyschýnať (nedostatkom vlahy): sad vysychá, stromy uschýnajú, odkvitať (strácať kvety): ruže odkvitajú, odumierať (obyčajne na jeseň): lístie už odumiera 2. pozri chradnúť ## väz 1. pozri tylo 2 2. pozri tkanivo ## väzba 1. spôsob spájania jednotlivých častí do celku: steny z tehál s pravidelnou väzbou, viazanie: spôsob viazania tkanín, gram. rekcia (spôsob vyjadrenia syntaktickej závislosti): predložková väzba, rekcia 2. obmedzenie osobnej slobody znemožňujúce voľný pohyb: vziať niekoho do väzby, väzenie (trest na slobode): doživotné väzenie, žalár: potrestať niekoho žalárom 3. pozri krov 4. pozri súvislosť ## väzeň kto je zbavený osobnej slobody, kto je väznený, trestanec: žaláre plné väzňov, trestancov; amnestovať väzňov, hovor. expr. basista, zastar. áreštant, hovor. zastar. šupasník ## väzenie 1. pozri väznica 2. pozri väzba 2 ## väzieť kniž. 1. byť niekde dlho, zdržiavať sa, zdržovať sa: Kde toľko väzí?; dlho sa zdržuje v práci, ostávať, zostávať, zotrvávať: zostáva, zotrváva na pracovisku do večera, expr.: kvočať, čupieť, drepieť, dučať, trčať: nikam nejde, kvočí, čupí, trčí doma, expr.: tvrdnúť, visieť: tvrdol, visel tam bez peňazí, pren. pejor. kvačať, nár. repieť: kvačali, repeli na stanici dve hodiny 2. pozri spočívať 3 ## väziť pozri väzniť ## väzivo 1. pozri tkanivo 2. pozri puto ## väzký pozri lepkavý 1, slizký 1 ## väznica miestnosť alebo budova pre väzňov, väzenie: prepustiť niekoho z väznice, z väzenia; zamrežované okná väznice, sedieť vo väzení, žalár: odpykávať si trest v žalári, hovor. kriminál: za to príde do kriminálu, hladomorňa (v minulosti väznica pre odsúdených na smrť hladom), hovor. expr. basa: dostať sa do basy, hovor. expr. chládok: dať niekoho do chládku, zastar. árešt: byť v árešte, trestnica, temnica, zastar. karcer (školská väznica), hovor. zastar.: šatľava [Rázus], šupáreň [Jégé], kniž. bastila, slang. lapák, subšt. loch [Jurík] ## väzniť držať vo väzení, žalárovať: väznili, žalárovali bojovníkov, internovať (obyč. dočasne): internovali všetkých podozrivých, zastar.: väziť, áreštovať ## väzy pozri tylo 2 ## vbadkať pozri vojsť 1 ## vbehnúť pozri vojsť 1 ## vbiť pozri vraziť 1, zatĺcť ## vbiť sa pozri vniknúť 1 ## v blízkosti pozri blízko 3, pri 1 ## vbodnúť niekam prudko pichnúť ostrý predmet, vpichnúť, zapichnúť: vbodol, zapichol palicu do zeme, vraziť, vrezať, votknúť: vrazil, votkol jej nôž do srdca ## vbok pozri bokom 1 ## vboriť pozri zaboriť ## vbŕdnuť pozri vniknúť 1, vojsť 1 ## vbudovať pozri vstavať ## vcapiť pozri vhodiť ## vcelku 1. so zreteľom na celok; ako celok, celkove, celkovo: jeho vystúpenie treba hodnotiť vcelku, celkovo, vo všeobecnosti: vo všeobecnosti má pravdu, súhrnne, úhrnne: keď posúdime vec súhrnne, úhrnne, prídeme k inému záveru 2. vyjadruje zhrňujúci záver, ináč, inak, zastar.: ináče, ináčej: vcelku, ináč sa mi tento obraz páči; ona je inak spravodlivá, vlastne, v podstate, hovor. takto: je to vlastne, v podstate, takto dobrý človek 3. pozri spolu 2 4. pozri všeobecne 1 ## vcítiť sa citovo vniknúť do podstaty niečoho, vžiť sa, vpraviť sa: vcítil sa do novej roly; vžil sa, vpravil sa do zmenených pomerov, vmyslieť sa (vcítiť sa pomocou myšlienok): vmyslel sa do jeho položenia, poet. vdumať sa, expr. vpratať sa ## vcupkať pozri vojsť 1 ## vcválať pozri vojsť 1 ## včas 1. v určenom čase; v pravý čas, vtedy, keď treba (op. neskoro), načas: išiel autom, aby prišiel včas, načas, včasne, presne: pomoc prišla včasne, presne, zavčasu, zavčas: zavčasu, zavčas si to rozmyslel 2. vo včasnom, skorom čase; skôr, ako treba (op. neskoro), včasne: včas, včasne zjari sa vyrojili včely, skoro, zavčasu, zavčas: prišli ste skoro, zavčasu, ešte tu vlak nie je, privčas, priskoro (príliš, veľmi skoro): privčas, priskoro ste odišli 3. v skorých ranných hodinách, skoro, zavčasu: každý deň musí včas, skoro vstávať; zajtra skoro, zavčasu odchádzam na služobnú cestu, včasne, včasráno, zavčas rána, zavčasu ráno: včasne, včasráno, zavčas rána odišiel do hory ## včasne pozri včas 1, zavčasu, načas 1 ## včasný ktorý sa vyskytuje včas, kniž. skorý: včasné, skoré leto, raný: skorá, raná zelenina ## včasráno pozri včas 3 ## včasto pozri často ## včaššie pozri prv 1, skôr 1 ## včerajší 1. pozri nedávny, minulý 2. pozri hlúpy 1 ## včerty pozri preč 1, preč 2 ## včítane pozri vrátane 1, vrátane 2 ## včleniť pozri začleniť ## včuľ pozri teraz 1 ## včuleky pozri teraz 1 ## vďačiť pozri ďakovať 2 ## vďačiť sa pozri ďakovať 1 ## vďačne 1. pozri ochotne, rád 1 2. pozri áno ## vďačnosť pozri vďaka ## vďačný pociťujúci alebo preukazujúci vďaku; svedčiaci o vďake, povďačný: bol som mu vďačný, povďačný za poskytnutú pomoc; budem vám vďačný, povďačný, keď ma na vec upozorníte, zaviazaný (vďačný a pociťujúci záväzok): rodičom bol nadosmrti zaviazaný, kniž. vďakyplný: vďakyplný pohľad, úsmev ## vďaka vedomie uznania, zaviazanosti za preukázané dobro: nedočkal sa vďaky, vysloviť niekomu svoju vďaku, vďačnosť: slová vďačnosti, poďakovanie: prijať niečo s poďakovaním, kniž. povďak [Kukučín] vyjadruje kladné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na priaznivý výsledok deja, zásluhou (koho, čoho; op. vinou): vďaka známostiam, zásluhou známostí sa dostane všade, pre (koho, čo): pre dobré výkony sa dostal do reprezentácie ## vďakabohu pozri chvalabohu ## vďakyplný pozri vďačný, ďakovný ## vdierať sa pozri vnucovať sa ## vdiktovať pozri nanútiť, nadiktovať ## vdol pozri dolu 1 ## vdova žena, ktorej umrel muž: zostala po ňom mladá vdova, hovor. vdovica ## vdovica pozri vdova ## vdovské pozri dôchodok 1 ## v dôsledku pozri pre 1 ## vdrapnúť sa pozri zadrapiť sa 1 ## vdrať sa pozri vtisnúť sa ## vdrieť sa pozri vtisnúť sa ## vdrobčiť pozri vojsť 1 ## vdrúziť pozri vojsť 1 ## vdumať sa pozri vcítiť sa ## vduriť pozri vohnať 1 ## vduriť sa pozri vojsť 1 ## vdýchnuť pozri vtiahnuť 3, pozri vdychovať ## vdychovať naberať vzduch do pľúc, nadychovať sa, nadychávať sa, vdychávať: vdychoval výpary z kuchyne; pri cvičení sa zhlboka nadychoval, ťahať, vťahovať (úmyselne zhlboka vdychovať): s pôžitkom vťahoval horský vzduch; ťahal cigaretový dym do pľúc, subšt.: sať, nasávať, zried. vdýchnuť, lek.: aspirovať, inspirovať, lek. inhalovať (vdychovať niečo s liečebným cieľom): inhalovať harmančekový odvar ## vec 1. objektívne jestvujúci jav, skutočnosť: vzťah vecí k človeku; zakrývať veci, skutočnosti, fakt: overiť si fakty, realita: životná realita 2. každý neživý hmotný jav vnímateľný zmyslami, niečo slúžiace človeku, predmet: zbaliť si svoje veci, predmety osobnej potreby, daromnica, zbytočnosť (bezvýznamná vec): kupovať daromnice, zbytočnosti, expr.: taľafatka, šepleta (bezvýznamná, zbytočná vec): na narodeniny dostal samé taľafatky, šeplety, hovor., obyč. pejor.: haraburda, rároh, rároha, krám (stará opotrebovaná vec): byt je plný harabúrd, rárohov, krámov 3. jav vyžadujúci riešenie: bojovať za správnu vec, ministerstvo zahraničných vecí, záležitosť: obchodné záležitosti, problém (závažná vec): s týmto problémom sa ešte potrápime, prípad: odovzdať prípad polícii, otázka: to je čisto rodinná otázka, kniž. kauza (súdny spor): komplikovaná kauza 4. to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: riešiť závažnú vec, predmet: predmet štúdia, objekt: objekt výchovy, záležitosť: zaoberá sa podružnými záležitosťami 5. čo sa prihodilo, stalo, udalosť: včera sa stala nepríjemná vec; dnešné udalosti vojdú do histórie, skutočnosť: to je nezmeniteľná skutočnosť, príhoda: zaujímavá príhoda zo života 6. výsledok činnosti: robiť krásne veci, práca: výstava výtvarných prác, robota: strojová robota, dielo: umelecké dielo, výtvor: kresliarske výtvory poslucháčov ## vécko pozri záchod ## vecný 1. týkajúci sa konkrétnej veci, hmotný: vecný dar; vecné, hmotné náklady, majetkový: vznikla majetková škoda 2. vzťahujúci sa na vec z hľadiska obsahu, obsahový: vecný, obsahový katalóg knižnice; vecná, obsahová stránka diela 3. opierajúci sa o objektívnu skutočnosť: vecné argumenty, reálny: existuje reálne nebezpečenstvo, že ..., skutočný: má o umenie skutočný záujem, objektívny: objektívne podmienky neboli priaznivé, realistický: realistický pohľad na vec, triezvy, nepredpojatý, nestranný: triezva, nepredpojatá kritika; nestranná polemika, faktický: uviesť faktické dôvody, meritórny ## večer pozri večierok 1, zábava 2 v čase od súmraku do noci, vo večernom čase, počas večera, večerom, expr. večierkom: večer, večerom si rád vyjde na prechádzku; večierkom sedávali na podstení, navečer: navečer začalo snežiť ## večerinka pozri zábava 2 ## večeriť sa pozri stmievať sa ## večerník pozri noviny ## večerom pozri večer ## večierkom pozri večer ## večierok 1. večerné podujatie, večerná slávnosť: hudobný, literárny večierok, večer: usporiadať diskusný večer; večer na počesť niekoho, kniž. soaré 2. pozri zábava 2 ## večitý pozri večný 1 ## večne pozri ustavične, vždy, pozri večný 1 ## večnosť pozri záhrobie ## večnovečne pozri ustavične, vždy ## večný 1. stále trvajúci, jestvujúci (op. časný, dočasný), odveký (trvajúci oddávna): večná, odveká túžba po láske, trvalý (neprerušovaný v čase; op. prechodný): trvalý vzťah, stály, kniž. neustály (ktorý má trvale istú vlastnosť): večné, stále zvady; neustále nariekanie, trváci: trváce puto, kniž. nehynúci (ktorý nezaniká): nehynúca sláva, nemenný: nemenný poriadok vesmíru, ustavičný (stále prebiehajúci): ustavičný pohyb, neprestajný, jednostajný, nepretržitý (ktorý neprestáva): neprestajný, jednostajný strach o život, nezmazateľný (ktorý sa nedá odstrániť): nezmazateľné dojmy, pren. nevysýchavý: nevysýchavý zdroj poučenia, zastaráv. večitý: večité právo človeka na slobodu, kniž. zastar. odvečný [Škultéty], poet. vekovečný [Jesenská] 2. pozri veľký 1 ## veď 1. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah, však: v prírode všetko ožíva, veď, však sa blíži jar, predsa: načo by išiel inam, predsa tu je doma, a veď, lebo veď: škoda sa rozčuľovať, a veď, lebo veď ho poznáš, veď aj, veď i: šálku neumyl, veď aj, veď i ráno bude z nej piť, nár. šak 2. v nadväznosti na kontext vyjadruje utvrdenie sa v mienke, vyjadruje vyhrážku a pod., však: veď, však má s ním stále trápenie; veď, však ty ešte raz prídeš, nár. šak 3. uvádza vetu s funkciou pôsobiť na prijímateľa, vyjadruje pobádanie, výzvu, expr.: veďže, nože: veď, veďže sa toľko netráp, predsa: predsa sa mu nebudeš prosiť, už, hovor. však: však sa do toho pusť, nár. šak ## vedátor pozri vedec ## vedec kto vedecky pracuje: vynikajúci vedec, učenec (významný vedec): učenec svetového mena, bádateľ: literárni bádatelia, vedecký pracovník, výskumník (kto sa zaoberá výskumom, obyč. vedeckým), skúmateľ: skúmateľ kozmu, hovor. expr. vedátor: bude z neho vedátor, zastar.: vedomec [Škultéty], vzdelávateľ [Škultéty] ## vedeckobádateľský pozri vedeckovýskumný ## vedecko-popularizačný popularizujúci vedecké poznatky: vedecko-popularizačný film, náučno-populárny: náučno-populárna literatúra, populárno-vedecký, populárno-náučný (podávajúci vedecké poznatky prístupným spôsobom): populárno-vedecká, populárno-náučná činnosť ## vedeckovýskumný týkajúci sa vedeckého výskumu, vedeckobádateľský: vedeckovýskumné, vedeckobádateľské úlohy ## vedecký súvisiaci s vedou, vedný: vedecký, vedný odbor; vedecký, vedný výskum; vedná politika, bádateľský: mať bádateľské sklony, bádavý, hĺbavý: bádavý, hĺbavý typ, náučný (poskytujúci poučenie): náučná literatúra ## vedenie pozri správa 1, správa 2 ## vedieť 1. mať vedomosť o niečom, poznať, uvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvo, byť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopností, zastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať 2. mať osvojené ako poznatok, poznať, chápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglicky, ovládať, zvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslo, vyznať sa (v niečom), rozumieť (niečomu), rozumieť sa (do niečoho), mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň 3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou, byť schopný, dokázať, vládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiť, vyznať sa: vyzná sa vo všetkom, môcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohli, hovor.: uhádnuť, potrafiť, zastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľa, vystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť), arch. dolieť ## vedľa 1. v tesnej blízkosti, v susedstve, povedľa: je to hneď tu vedľa, povedľa 2. v istej vzdialenosti od určeného bodu alebo ohraničeného priestoru, bokom, mimo: strela išla vedľa, bokom; lopta dopadla mimo 3. (koho, čoho) vyjadruje miestnu blízkosť niekoho alebo niečoho; vyjadruje výskyt v spoločnosti niekoho, povedľa (koho, čoho): posadali si vedľa, povedľa nás, pri (kom, čom): zastal vedľa chlapcov, pri chlapcoch, popri (kom, čom), pozdĺž, podľa (koho, čoho): popri rieke, pozdĺž, podľa rieky rastú vŕby; vyrastali vedľa seba, popri sebe, po boku (koho, čoho): po boku ostatných sa zdal malý 4. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie v blízkosti niekoho, niečoho, povedľa: lopta preletela vedľa, povedľa bránky, mimo, pomimo (koho, čoho): prešiel mimo, pomimo nás bez pozdravu, popri (kom, čom): kameň mu prefrkol popri hlave, okolo (koho, čoho): cesta vedie vedľa, okolo jazera 5. pozri okrem 2 ## vedľajší 1. nachádzajúci sa v susedstve, susedný: priateľ býva na vedľajšej, v susednej ulici, priľahlý: priľahlé územie 2. vyskytujúci sa popri hlavnom, bočný: vedľajšia, bočná trať, postranný: postranné uličky, pridružený (vykonávaný ako vedľajší): pridružená výroba, pobočný, filiálny (op. hlavný): pobočný závod, filiálna stanica, zastar. vicinálny: vicinálna trať 3. nemajúci podstatný význam, veľkú dôležitosť (op. hlavný), bezvýznamný, nevýznamný, nedôležitý: tento fakt je teraz vedľajší; bezvýznamná, nevýznamná vec, nepodstatný: nepodstatný rozdiel, nevážny: nevážna rana [Vajanský], podradný (menej dôležitý): podradná otázka, podružný: podružný problém, druhoradý, nezávažný, pobočný: druhoradé, nezávažné dokumenty; zaoberať sa pobočnými vecami, bočný: bočný zárobok, odľahlý: odľahlý problém, okrajový: má to len okrajový význam, epizódny, epizodický: epizódna postava vo filme, druhotný (podmienený niečím iným; op. prvotný): druhotné suroviny, kniž. sekundárny (op. primárny): sekundárna príčina choroby, expr. smiešny: smiešne podrobnosti prípadu, kniž. akcesorický: akcesorická úloha pozri nepodstatný ## vedma pozri čarodejnica ## vedno pozri spolu 1, spolu 2, súhrnne ## vedno s pozri s 1 ## vedný pozri vedecký ## vedome pozri úmyselne ## vedomec 1. pozri čarodejník 1 2. pozri vedec ## vedomica pozri čarodejnica ## vedomie 1. schopnosť človeka myslieť a uvedomovať si svoj vzťah k okoliu: spoločenské, občianske vedomie, zastaráv. povedomie: ľudské povedomie, uvedomenie (vedomie príslušnosti k istému spoločenskému celku): národné uvedomenie 2. stav, keď si človek niečo uvedomuje, najmä svoju existenciu: stratiť vedomie, priviesť niekoho k vedomiu, pamäť: byť pri plnej pamäti, zmysel (schopnosť vnímať): nebyť pri zmysloch, rozum: chodiť ako rozumu zbavený, zastaráv. povedomie: konal v povedomí svojej moci, zastaráv. vedomosť: nemám o tom vedomosť ## vedomkár pozri čarodejník 1 ## vedomky pozri úmyselne ## vedomkyňa pozri čarodejnica ## vedomosť 1. iba mn. č. poznatky získané učením, štúdiom: hlboké, priemerné vedomosti, znalosti: odborné znalosti, znalosti získané na vysokej škole, poznatky: teoretické poznatky, zastaráv. známosť: šíril vo svete známosť o Slovákoch [Škultéty] pozri poznatok 2. pozri vedomie 2 ## vedomý 1. konaný s plným vedomím, uvedomený, uvedomovaný (op. mimovoľný): vedomá lož, uvedomený čin, schválny (robený náročky): schválny záujem, zámerný (robený so zámerom): zámerná prevýchova, úmyselný (robený s úmyslom): úmyselné ublíženie na tele, cieľavedomý (premyslený podľa istého cieľa): cieľavedomé úsilie 2. pozri múdry ## vedro okrúhla hlbšia nádoba s pohyblivým držadlom, obyč. na nosenie vody; jej obsah: vedro z plastickej látky, hovor. kýbeľ: kýbeľ uhlia, hovor. putňa (drevené vedro): putňa vody, okov (okované vedro na čerpanie tekutín) ## vedúci pozri významný 1, hlavný 1 kto vedie, riadi, obyč. menšiu organizačnú jednotku: vedúci dielne, predajne, nadriadený: poslúchať príkazy nadriadeného, predstavený: predstavený kláštora, náčelník (v minulosti osoba stojaca na čele istej organizácie, úradu a pod.): náčelník stanice, hlava (vedúca alebo zodpovedná osoba): hlava rodiny, kapitán (vedúci hráč športového družstva): kapitán mužstva, hovor. šéf: mať dobrého šéfa, expr. šéfko, slang. bos, publ. líder pozri správca ## veďže pozri veď 3 ## veget pozri záhaľka ## vegetácia pozri rastlinstvo ## vegetariánsky pozri bezmäsitý ## vegetovať 1. pozri rásť 3 2. pozri živoriť 3. pozri leňošiť ## vehemencia pozri elán, zápal 2 ## vehementne pozri prudko 1, silno 1 ## vehementný pozri prudký 1, rázny ## vehikel pozri vozidlo ## vecheť 1. pozri handra 1 2. pozri chumáč 3. pozri slaboch ## vechsľa pozri zmenka ## vejačka nástroj, stroj na čistenie zrna od pliev, hovor. zastar.: rajtár, fukár ## vejárovitý pozri lúčovitý ## vek 1. pozri obdobie, čas 1 2. pozri staroba 3. pozri život 3 ## vekľa pozri peceň ## vekňa pozri peceň ## veko pozri vrchnák ## vekodruh pozri súčasník ## vekovečný pozri večný 1 ## vekovitý pozri starý 1 ## vekový pozri starý 1 ## veksľa pozri zmenka ## veksláčiť pozri obchodovať ## vekslák pozri priekupník ## veksľovať pozri obchodovať ## veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo), hodne, mnoho, dosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľov, plno: všade bolo veľa, plno kriku, nemálo, zaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratil, hojne, sporo, výdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatne, hovor.: moc, až-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-až, expr.: hromada, kopa, hŕba, celá kopa, celá hŕba, hovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostala, expr. hory-doly: nasľubovať hory-doly, expr.: niečo, dačo, voľačo, čosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsil, expr.: poriadne, požehnane: detí má poriadne, požehnane, hovor. expr.: neúrekom, vyše práva: starostí má neúrekom, vyše práva, fraz.: na tucty, na stovky, hovor. expr.: hrôza, hrúza, až beda, až strach, do aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strach, hovor. expr.: bohviekoľko, čertviekoľko, ktoviekoľko, ktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobil, hovor. zried. dúže [Hviezdoslav], veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piť, priveľa, primnoho, nadmieru, nadmerne, hovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčí, expr.: preveľa, premnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetov, kniž. zastar. drahne [Kukučín], subšt.: spústa, habadej ## veľactený pozri vážený, osvietený 1 ## veľadôstojný pozri vážený ## veľakrát vyjadruje násobenosť vo veľkom počte; opakovane vo veľkom počte, v mnohých prípadoch, veľa ráz, mnohokrát, mnoho ráz: veľakrát, veľa ráz sa zamýšľal nad svojou budúcnosťou; mnohokrát, mnoho ráz už vyhral nado mnou, nejedenkrát, nejeden raz, viackrát, viac ráz, hovor.: viacejkrát, viacej ráz: nejedenkrát, nejeden raz, viackrát ho už pristihli, nespočetnekrát, kniž. nesčíselnekrát: v zahraničí bol už nespočetnekrát, nesčíselnekrát, mnohonásobne, oveľa, expr.: stonásobne, tisícnásobne: je mnohonásobne, oveľa schopnejší ako iní, často, neraz: často, neraz nevedel, ako ďalej, expr.: stokrát, sto ráz: stokrát, sto ráz som mu vravel, aby to nerobil, expr. nastokrát: ďakujem vám nastokrát, expr.: tisíckrát, tisíc ráz, miliónkrát, milión ráz: tisíckrát, milión ráz mal príležitosť ospravedlniť sa, expr.: tucetkrát, tucet ráz, ixkrát, ix ráz: už tucetkrát, ixkrát, ix ráz si to mohol rozmyslieť, expr.: toľkokrát, toľko ráz: už toľkokrát, toľko ráz sa vyhrážal, že odíde, ale predsa zostal ## veľanásobný pozri viacnásobný 1 ## veľa ráz 1. pozri veľakrát, viackrát 1, často 2. pozri oveľa ## veľaročný pozri viacročný ## veľasľubný pozri sľubný, nádejný, veľavravný 2, významný 3 ## veľavážený pozri vážený, osvietený 1 ## veľavravný 1. veľa a zbytočne rozprávajúci, mnohovravný: veľavravný, mnohovravný človek, rozvravený: rozvravená žena, zhovorčivý, zvravný, hovorný (ktorý sa rád zhovára): zhovorčivá, zvravná suseda, zried. rečný, expr. utáraný: utáraný starec, expr. táravý: táravé jazyčnice, expr.: bľabotavý, rapotavý: rapotavá suseda, pejor. ľapotavý, subšt. ukecaný pozri výrečný 1 2. veľa naznačujúci, sľubujúci, mnohovravný: veľavravný, mnohovravný úsmev, mnohoznačný, veľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný pohľad, významný, veľavýznamný, mnohovýznamný, mnohovýznamový: významné, veľavýznamné, mnohovýznamné gesto, mnohosľubný, veľasľubný, nádejný: veľasľubný, nádejný začiatok pozri významný 3 ## veľavýznamný 1. pozri významný 1, významný 3 2. pozri veľavravný 2 ## veľaznačný pozri významný 3, veľavravný 2 ## veľduch pozri génius 1 ## veleba pozri vznešenosť ## velebiť kniž. vyjadrovať veľké, mimoriadne uznanie, obdiv, kniž. zvelebovať: velebia, zvelebujú Boha, oslavovať, chváliť, vychvaľovať: oslavoval krásu hôr; vychvaľoval múdrosť ľudu, kniž.: blahorečiť, blahoslaviť, dobrorečiť, chválorečiť, glorifikovať (vyjadrovať najvyššiu úctu, obyč. Bohu): blahorečil Bohu za navrátené zdravie; blahoslavil, glorifikoval Boha v modlitbách, spievať, hovor. expr. básniť, kniž. zastar. veličiť: spieval, básnil o rodnej zemi; veličil profesorove zásluhy, vynášať, vyvyšovať (často nekriticky vychvaľovať): vynášali, vyvyšovali ho neprávom ## velebnosť pozri vznešenosť ## velebný 1. pozri dôstojný 1 2. pozri vznešený 1, vážený ## velenie pozri veliteľstvo ## velezrada pozri vlastizrada ## velezradca pozri vlastizradca ## velice pozri veľmi ## veličie pozri nádhera 1 ## veličavie pozri nádhera 1 ## veličina 1. pozri hodnota 2 2. pozri osobnosť 1, znalec, profesionál ## veličiť pozri velebiť ## veličizný pozri veľký 1, obrovský ## veličazný pozri veľký 1, obrovský ## velieť pozri veliť 1, veliť 2 ## velikán 1. pozri génius 1 2. pozri obor ## velikánsky pozri veľký 1, obrovský ## velikáš 1. pejor. človek trpiaci velikášstvom: nenapraviteľný velikáš, megaloman pozri povýšenec 2. pozri génius 1 3. pozri obor ## velikášsky nemierne túžiaci po sláve, uznaní; podľa toho sa správajúci, tomu zodpovedajúci, megalomanský, megalomanický: velikášske, megalomanské črty, reči ## velikášstvo pejor. chorobná túžba po niečom veľkom, chorobné vedomie vlastnej dôležitosti: človek postihnutý velikášstvom, megalománia, megalomanstvo, zried. slávomam [Mináč] pozri povýšenectvo, pýcha 1 ## veliť 1. viesť, riadiť z vojenského hľadiska, byť veliteľom, zastaráv. velieť, voj. zastar. komandovať: velí, velie už piaty rok; komanduje pluku, hovor. zried. veliteľovať 2. vydávať vojenské rozkazy, rozkazovať, dávať povely, zastaráv. velieť: velí, rozkazuje rázne, voj. zastar. komandovať: komanduje od rána do večera ## veliteľ 1. kto velí organizovanej, obyč. ozbrojenej skupine ľudí: veliteľ vojska, rozkaz veliteľa, zastar.: komandant, komandér [Karvaš], komandír [Tajovský]: komandant pluku, kapitán (veliteľ územia, objektu a pod.): mestský kapitán, vojvodca (v minulosti slávny vojenský veliteľ), hist. hajtman (vojenský veliteľ): kozácky hajtman 2. pozri vodca ## veliteľka pozri pani 2 ## veliteľovať pozri veliť 1 ## veliteľský pozri prísny 1, energický ## veliteľstvo úrad veliteľa a jeho štábu; miestnosť alebo budova tohto úradu: rozhodnutie vojenského veliteľstva; obsadiť veliteľstvo, velenie: hlavné velenie armády, voj. zastar. komando ## veľjašter pozri dinosaurus ## veľkodušný vyznačujúci sa veľkosťou ducha; svedčiaci o tom (op. malicherný): veľkodušný človek; veľkodušný čin, kniž. veľkomyseľný: byť k niekomu veľkomyseľný, ušľachtilý, šľachetný (mravne hodnotný): ušľachtilí, šľachetní dobrodinci, veľkorysý (chápajúci veci zo širokého hľadiska; ukazujúci túto vlastnosť; op. úzkoprsý): veľkorysý dar, plán, kniž. generózny ## veľkofabrikant pozri veľkotovárnik ## veľkofarmár pozri statkár ## veľkohubý pozri vystatovačný ## veľkokňažná pozri šľachtičná ## veľkoknieža pozri šľachtic 1 ## veľkokonzument pozri veľkospotrebiteľ ## veľkoleposť pozri nádhera 1, vznešenosť ## veľkolepý uchvacujúci zmysly, ducha svojou nádherou, bohatosťou, veľkosťou a pod., nádherný, krásny, prekrásny: veľkolepá, nádherná, krásna, prekrásna prírodná scenéria, grandiózny, mohutný, monumentálny: veľkolepý, grandiózny plán; mohutná, monumentálna stavba storočia, ohromujúci, kolosálny, impozantný: ohromujúce, kolosálne dielo; impozantný palác, skvelý, bombastický: skvelé, bombastické divadlo, reprezentačný, reprezentatívny (hodný reprezentácie): reprezentačná oslava, parádny, pompézny, honosný, zastar. okázalý, expr. hrdý, kniž. pyšný: okázalá, hrdá hostina pozri nádherný 1, výborný ## veľkomyseľný pozri veľkodušný ## veľkooký pozri okatý 1 ## veľkopansky pozri povýšene ## veľkopanský 1. pozri panský 1 2. pozri povýšený ## veľkoplošný pozri rozsiahly 1 ## veľkoproducent pozri veľkovýrobca ## veľkoprodukcia pozri veľkovýroba ## veľkorysý pozri veľkodušný ## veľkosériový pozri sériový 1 ## veľkospotrebiteľ kto spotrebúva, kupuje tovar, produkty vo veľkom, veľkokonzument ## veľkosť 1. pozri rozmer 1, rozmer 2 2. pozri množstvo 1 3. pozri sila 3 4. pozri význam 2 ## veľkostatkár pozri statkár ## veľkostatok pozri statok ## veľkosvetský pozri svetácky 2 ## veľkotovárnik majiteľ veľkej továrne alebo viacerých tovární, hovor. veľkofabrikant ## veľkovojvoda pozri šľachtic 1 ## veľkovojvodkyňa pozri šľachtičná ## veľkovyrábateľ pozri veľkovýrobca ## veľkovýroba výroba vo veľkom (op. malovýroba): priemyselná veľkovýroba, veľkoprodukcia: veľkoprodukcia mäsa ## veľkovýrobca výrobca vo veľkom (op. malovýrobca): veľkovýrobca zbraní, veľkoproducent: veľkoproducent obuvi, zried. veľkovyrábateľ [Karvaš] ## veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové alebo iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú alebo prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrka, značný: značná výška, značná prevaha, nadmerný: nadmerný byt, enormný (nadmieru veľký): enormný zisk, nemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitok, neobyčajný, nezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavu, rozmerný, rozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenice, gigantický, kolosálny, monumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavba, obrovský, ohromný, expr.: ozrutný, ozrutánsky, obrovitý, velikánsky, veličizný, veličazný, preveľký, preohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznaní, mohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojem, palcový (o veľkých titulkoch v novinách), nadpriemerný: nadpriemerný výkon, veľkolepý, impozantný, grandiózny, majestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikov, šokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôd, mocný, silný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľ, statný, robustný, hovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenec, výdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážď, početný, hojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počte, významný, význačný (veľký významom): významný, význačný človek, výrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdiel, rekordný: ukazuje sa rekordná úroda, dobrý, hovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľu, dlhý (veľký čo do dĺžky alebo časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimy, široký (veľký alebo vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvor, rozvetvený, rozkonárený: rozvetvené príbuzenstvo, hlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jama, vysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikách, hrubý, objemný, rozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hrad, voľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľné, prudký, intenzívny (intenzívne prežívaný alebo prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesť, expr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajer, prenikavý: prenikavá zmena, expr. závratný: ísť závratnou rýchlosťou, nesmierny, expr. prenesmierny, kniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosť, priveľký, prílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosť, trestuhodný, expr.: hriešny, nekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské ceny, kniž., obyč. iron.: úctyhodný, ctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cena, priepastný: priepastné spoločenské rozdiely, hovor.: pekný, krásny: pekný, krásny plat, expr.: riadny, poriadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tma, expr.: ukrutný, preukrutný, ukrutánsky, úžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempo, expr.: krutý, šialený: krutá bolesť, šialený strach, hovor. expr.: hrozný, strašný, príšerný, zúfalý, hrozitánsky, desný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska sila, expr. smrteľný: smrteľná vážnosť, expr.: čertovský, diabolský: čertovská zima, expr.: tučný, mastný: dostával tučné provízie, expr.: miliónový, miliardový: budú to miliónové, miliardové straty, expr. stonásobný: stonásobná bolesť, expr.: náramný, prenáramný: robiť náramný krik, expr.: bezodný, bezdný: bezodné zúfalstvo, hovor. neúrečný: neúrečný majetok, expr. večný: večná škoda, neohraničený, neobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnosti, nevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdroje, nesčíselný, nespočetný, kniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davy, expr. státisícový: státisícové zástupy, neslýchaný, nevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvo, závideniahodný: závideniahodné úspechy, nepredstaviteľný, neopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesť, neuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosť, neospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosť, neodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chyba, neuhasiteľný, nezhasiteľný, kniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smäd, neutíšiteľný: neutíšiteľná túžba, kniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovaru, nedohľadný, nedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľky, neľudský: neľudské utrpenie, nadľudský: nadľudská námaha, expr. nekonečný: nekonečná vďaka, kniž.: titanský: titanský zápas, goliášsky: goliášska sila, kniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš [Záborský], hovor. maxi: to je maxi torta, subšt.: hovädský, hovadský, sakramentský 2. pozri vynikajúci 1 3. pozri dospelý ## veľmi vyjadruje veľkú mieru, intenzitu (op. trocha, málo), hodne, značne: veľmi, hodne, značne mu pomohli, nemálo, veľa, mnoho: nemálo, veľa, mnoho sa zamýšľa nad budúcnosťou, vysoko: vysoko si vážia svojho učiteľa, neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne, mimoriadne, osobitne, zvlášť, kniž.: nezvykle, neobvykle, obzvlášť, zastar. obzvlášte, hovor. extra: podať neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne dobrý výkon; stretnúť sa s mimoriadne, osobitne, zvlášť zaujímavým človekom, pozoruhodne, obdivuhodne, kniž. úctyhodne: získať pozoruhodne, obdivuhodne, úctyhodne veľký náskok, neprimerane, nepomerne, neúmerne, nadmerne, enormne (presahujúc normálnu, určenú mieru): mať neprimerane, neúmerne, nadmerne vysoké nároky; nepomerne, enormne veľká spotreba, priveľmi, príliš, prílišne, nadmieru (nad náležitú mieru): priveľmi, príliš často; prílišne, nadmieru si to pripúšťa, nanajvýš: nanajvýš ohľaduplný prístup, abnormálne, nenormálne: abnormálne, nenormálne úzkostlivý prístup, nadpriemerne, nadnormálne (nad istú mieru): nadpriemerne, nadnormálne úspešné predstavenie, podpriemerne, podnormálne (pod istú mieru): podpriemerne, podnormálne nízky stav, nevídane, neslýchane, nevýslovne, nevysloviteľne, nevypovedateľne, neopísateľne, nepredstaviteľne, neuveriteľne, nezabudnuteľne (tak veľmi, že to bežne nevidieť, nepočuť, že sa to nedá ani vysloviť, opísať, predstaviť, uveriť, že sa na to nedá zabudnúť): nevídane, nepredstaviteľne, neuveriteľne presný zásah; nevýslovne, nezabudnuteľne krásny zážitok, nesmierne, ohromne, vrcholne (veľmi čo sa týka rozmerov, intenzity, významu): nesmierne, ohromne, vrcholne dôležité rokovanie, mocne, silne, tuho, hovor. fest: mocne, silne, tuho stiahnutá topánka, ťažko: otec bol ťažko chorý, hovor. expr.: neúrekom, neúrečne, nár. neúročne: narobil sa neúrekom, neúrečne, expr.: riadne, poriadne, naplno, náramne: riadne, poriadne, náramne si vydýchol, expr.: obrovsky, úžasne, závratne, kolosálne: obrovsky, úžasne ťažký balík; závratne vysoký stožiar, expr.: šialene, ukrutne, ukrutánsky, hovor. expr.: hrozne, hrozitánsky, hromsky, strašne: je šialene, ukrutne, hrozne, strašne zaľúbená, subšt. nehorázne: nehorázne nás oklamali, expr.: až beda, až hrôza, až strach, až hanba: vychudnutý až beda, až hrôza, expr. a ako (v replike): Tešíš sa? – A ako., expr.: čertovsky, diabolsky, pekelne, potvorsky, hovor. expr. paromsky: čertovsky, diabolsky, pekelne zložitá situácia, nár. velice, subšt. bohovsky, bohove, bohovo, hovadsky, hovädsky, konsky, sakramentsky, expr.: preveľmi, veľmi-preveľmi, prenáramne, prenesmierne, preukrutne, nár. prevelice (vyjadruje vysokú mieru, intenzitu) ## veľmi-preveľmi pozri veľmi ## veľmoc pozri štát ## veľmocenský pozri mocenský ## veľmož pozri šľachtic 1 ## velocipéd pozri bicykel ## velocipedista pozri bicyklista ## veľrieka veľká rieka, veľtok: veľrieka Volga, africké veľtoky ## veľríša pozri štát ## veľtok pozri veľrieka ## veľtrh pozri trh 1 ## veľvyslanec pozri zástupca 2 ## veľvyslanectvo pozri zastupiteľstvo ## vemenatý pozri prsnatý ## véna pozri cieva ## vencovať pozri venčiť 1 ## venčať pozri venčiť 1 ## venčiť 1. ozdobovať vencom, kvetmi a pod., ovenčovať, ovenčievať: venčila si hlavu stužkami, ovenčovali hrob, poet. zastar.: vencovať, venčať [Sládkovič, Škultéty] 2. pozri lemovať 2 ## vendeta pozri pomsta ## venerický pozri pohlavný ## veniec 1. pozri kruh 1 2. pozri panenstvo ## veno pozri výbava 1 ## venovací ktorým sa niečo venuje; obsahujúci venovanie, darovací: venovacia, darovacia zmluva, kniž. donačný: donačná listina, kniž. dedikačný ## venovanie venovací text: napísať na dar venovanie, kniž. dedikácia ## venovať 1. dať na znak úcty, kniž. dedikovať: autor venoval, dedikoval knihu svojej žene, pripísať: dielo pripísal matke 2. dať k dispozícii (v prospech niečoho), poskytnúť, vynaložiť: venoval, poskytol mu pomoc; vynaložiť veľa času na štúdium, zasvätiť, obetovať (venovať veľa času niekomu, niečomu): zasvätil život vede; obetovala všetok čas deťom, hovor.: oferovať, reskírovať, kniž. zastar. obecať: oferoval, obecal mu celý majetok; reskíroval veľa peňazí na dovolenku, vložiť: vložil svoj um do literatúry 3. pozri obdarovať, darovať ## venovať sa obracať pozornosť na niekoho, na niečo, oddávať sa: venoval sa, oddával sa hudbe, rodine, zaoberať sa, zapodievať sa, zamestnávať sa (venovať sa nejakej činnosti): zaoberala sa ručnou prácou; zapodievala sa domácimi prácami, odovzdávať sa, žiť, vkladať sa (vo veľkej miere sa venovať): celý sa odovzdával práci, žije iba svojim deťom, vkladá sa do športu, obľubovať, hovor. holdovať, kniž. hovieť (venovať sa so záľubou): náruživo holdoval, hovel kartám ## ventil potrubný uzáver na kvapaliny alebo plyny s prietokovým otvorom: regulačný, odvzdušňovací ventil, záklopka (mechanizmus na uzatváranie): otvoriť záklopku ## ventilácia pozri ventilátor ## ventilačný pozri vetrací ## ventilátor vetracie zariadenie: elektrický ventilátor, vrtuľa ventilátora, vetranie: zapnúť vetranie, vetrák: inštalovať v pracovni vetrák, hovor. ventilácia ## ventilovať 1. pozri vetrať 1 2. pozri prediskutovať ## vepor pozri sviňa 1 ## ver’ pozri veru, naozaj ## vera pozri veru, naozaj ## verabohu pozri veru, naozaj ## verabože pozri veru, naozaj ## veraje rám dverí, zárubňa: oprieť sa o veraje, o zárubňu, zried. dveraje [Jégé], zried. podvoje [Zúbek], zried. zárub, hovor. futro ## veraže pozri veru ## verbálny pozri slovný ## verbovač 1. kto v minulosti získaval na vojenskú službu, zried. verbovník, hovor. zastar. verbunkoš [Jégé] 2. pozri agitátor ## verbovačka získavanie na vojenskú službu v minulosti, hovor. zastar. verbunk ## verbovať 1. v minulosti získavať mužov na vojenskú službu, regrutovať: v dedine verbovali, regrutovali mládencov, najímať: najímanie dobrovoľníkov 2. naliehavo získavať agitáciou, nahovárať, navádzať, lákať, vábiť: verbovali, lákali robotníkov na stavby, hovor. expr. lanáriť, slang. náborovať ## verbovník pozri verbovač 1 ## verbunk pozri verbovačka ## verbunkoš pozri verbovač 1 ## vercajg pozri náčinie ## vercajk pozri náčinie ## verkcajg pozri náčinie ## verkcajk pozri náčinie ## verdikt pozri rozhodnutie 1, rozsudok ## verejnosť pozri spoločnosť 1 ## verejný 1. ktorý sa týka celej spoločnosti (op. súkromný): verejný poriadok, verejný činiteľ, dbať na verejné blaho, spoločný, všeobecný (op. individuálny): spoločný, všeobecný záujem, kniž. pospolitý, zastar. pospolný: pospolité veci, mestský (patriaci mestu, spravovaný mestom): mestská doprava, obecný (patriaci obci, spravovaný obcou): obecná knižnica, kniž. exoterický 2. ktorý sa koná, ktorý prebieha bez zatajenia (op. tajný): verejné hlasovanie, otvorený, neskrývaný, netajený, zjavný, zrejmý (op. skrytý): otvorený boj, neskrývaný, netajený obdiv; zjavné, zrejmé nepriateľstvo, očividný, viditeľný, badateľný (ktorý sa dá obyč. hneď vidieť): je to očividné, viditeľné, badateľné klamstvo 3. týkajúci sa väčšiny, vlastný väčšine: verejná mienka, vzbudiť verejné pohoršenie, všeobecný: získal pre svoju vec všeobecný súhlas, rozšírený: rozšírený názor o niečom ## verenec pozri snúbenec ## verenica pozri snúbenica ## verestovať pozri chrániť ## veriaci ktorý je presvedčený o existencii Boha (op. neveriaci), kniž. religiózny: veriaci, religiózny človek pozri nábožný ## verifikovať pozri overiť ## veriť 1. byť presvedčený o dôveryhodnosti, spoľahlivosti, pravdovravnosti niekoho, dôverovať: verí, dôveruje synovi, kniž. zastar. verovať 2. byť presvedčený o kladnom vývoji niečoho, dúfať, mať nádej: verí, dúfa v uzdravenie; máme nádej, že zvíťazíme, kniž. nádejať sa, kniž. zastar. verovať 3. hovor. (v zápore) nebyť schopný, nemôcť, nevedieť: neverí, nevie sa už dočkať konca; nemôže sa dočkať prázdnin ## veriť sa pozri prisahať sa ## verk pozri stroj, nástroj 1 ## verkeľ pozri stroj, nástroj 1 ## vergeľ pozri stroj, nástroj 1 ## verklíkovať pozri opakovať 1 ## verkštat pozri dielňa ## verne pozri doslova 1 ## verný 1. ktorý dodržiava záväzky (op. neverný), oddaný: verná, oddaná manželka; verný, oddaný zásadám, úprimný: vzniklo medzi nimi úprimné priateľstvo, lojálny: lojálny občan, expr. skalný, vytrvalý, trvalý: skalný, vytrvalý fanúšik 2. úprimne myslený, vykonávaný, ozajstný, naozajstný, opravdivý: ozajstná, naozajstná, opravdivá láska, nepredstieraný: nepredstierané city, skutočný: jeho strach bol skutočný 3. pravdivo niečo vystihujúci, súhlasiaci so skutočnosťou, presný: verná, presná kópia obrazu, výstižný: výstižný opis havárie, živý: živé líčenie udalosti, zodpovedajúci: zodpovedajúci preklad diela, reálny, realistický (zodpovedajúci skutočnosti): reálny pohľad na život ## verovať pozri veriť 1, veriť 2 ## verš 1. pozri sloha 2. mn. č. verše pozri báseň ## veršikár pozri básnik ## veršíkovať pozri básniť 1 ## veršotepec pozri básnik ## veršotepectvo pozri poézia 1 ## veršovačka pozri báseň ## veršovanka pozri báseň ## veršovaný vyjadrený vo veršoch, zveršovaný: veršovaný, zveršovaný román, zbásnený (prevedený z prózy do básne): zbásnená novela ## veršovať pozri básniť 1 ## veršovec pozri básnik ## veršovníctvo pozri poézia 1 ## veršovník pozri básnik ## verštat pozri dielňa ## vertikála vertikálna priamka, zvislica ## vertikálne pozri stojato ## vertikálny pozri zvislý ## veru dotvrdzuje platnosť výrazu alebo výpovede; vyjadruje dôrazné prisvedčenie, naozaj, skutočne, vskutku, poet. ver’: to nám veru, naozaj dávno chýbalo; to je skutočne, vskutku pravda, nuž, takveru: nuž, takveru, nemal sa na to ulakomiť, iste, isto, istotne, expr. isteže: iste(že), istotne, mal by sa nad tým zamyslieť, pochopiteľne, prirodzene, samozrejme: pochopiteľne, prirodzene, samozrejme, musí sa najprv zlepšiť, pravda, pravdaže: na to si, pravda, pravdaže, nemyslel, priam, priamo: niečo také povedať je priam, priamo bezočivosť, že, ale: že, ale ťa vyhodím; ten je veru, ale čudák, baže: môže, baže môže ešte deň zostať, expr.: veruže, verabohu, verabože, verubože, javeru, nár.: vera, veraže: veruže, verabože, javeru, nemal si s ním začínať, expr.: namojdušu, namojveru, namojpravdu: to sa mu namojdušu, namojveru, namojpravdu podarilo, zried.: čida, čidaže, čidali: čida(že), čidali viem, čo mám urobiť, expr.: bisťu, bisťubohu, bohuprisám, bohuprisahám, bohuotcuprisám, bohuotcuprisahám, otcuprisám, otcuprisahám, bohuotcu, expr. zried. bouprisám: bohuprisám, bohu(otcu)prisahám, otcuprisahám, to nie je špás, expr.: prisám, prisámboh, prisámbohu, prisámvačku: prisám(bohu), prisámvačku, nemyslel som, že vyhrá, hovor. expr. prisámfakt, fraz. na moj hriešnu (dušu) ## verubože pozri veru, naozaj ## veruže pozri veru, naozaj, pravda 1 ## verva pozri elán, zápal 2 ## vervný pozri temperamentný ## verzia jedna z rozdielnych podôb textu literárneho, hudobného a pod. diela alebo vôbec jazykového prejavu: rozličné verzie ľudových povestí; slovenská verzia cudzojazyčného filmu, podoba, forma: filmová podoba, forma románu, znenie: pôvodné znenie článku, obmena: opis udalosti v niekoľkých obmenách, redakcia (jedna z rozličných úprav toho istého textu): nová redakcia stanov, variant, variácia: viaceré varianty, variácie prednášky, mutácia: vidiecka mutácia novín ## verzifikátor pozri básnik ## ves pozri dedina ## veselica pozri zábava 2 ## veselie 1. pozri svadba 2. pozri zábava 2, veselosť ## veseliť sa 1. pozri baviť sa 1 2. pozri tešiť sa 1 ## veselo 1. v dobrej nálade, s optimizmom, s veselosťou, s radosťou (op. smutno), zvesela: veselo, zvesela si vyspevovala, rozveselene, rozosmiato: rozveselene, rozosmiato odpovedal na otázky, radostne, rozradostene, rozradostnene: radostne, rozradost(n)ene sa pustil do práce, rozihrane, rozjarene, expr. rozjasane: rozihrane, rozjarene prechádzali okolo nás; rozjasane vychádzali z miestnosti pozri veselý 1 2. s príjemným, rozveseľujúcim účinkom (op. chmúrne, pochmúrne), zvesela: potôčik veselo, zvesela poskakoval po skalách, radostne, ihravo: oheň radostne, ihravo blčal v sporáku 3. hovor. bez starostí, bez obmedzenia, bez rozpakov, bezstarostne: veselo, bezstarostne míňa ťažko zarobené peniaze, hovor. dínom-dánom, len tak: žije si dínom-dánom, len tak 4. pozri veselý 2 ## veselohra pozri komédia 1 ## veselosť stav radosti, optimizmu, dobrá nálada: chytá sa ho veselosť, bujarosť, bujnosť, rozjarenosť (nespútaná veselosť), živosť, dobrá vôľa, zastar. veselie: prekypovať veselím ## veselý 1. ktorý je naplnený radosťou, optimizmom, chuťou žartovať a pod.; svedčiaci o tom (op. smutný): vrátil sa domov veselý; mala také veselé oči, natešený, naradovaný, naradostený, naradostnený (pociťujúci radosť): deti boli z výletu natešené, naradostené, šťastný (ktorý je plný šťastia): šťastná matka; pozerať sa veselými, šťastnými očami, rozradostený, rozradostnený, rozradovaný: krik rozradostnených, rozradovaných školákov, uradostený, uradostnený, uradovaný: ozval sa veselý, uradostený smiech, rozveselený, potešený: rozveselení diváci; starý otec ostal po návšteve potešený, radostný (op. nešťastný): radostný výraz tváre, uveličený, blažený: návratom syna bola uveličená, blažená, rozjarený, bujarý, rozihraný, rozmarný: rozjarení svadobčania; bujarý, rozmarný smiech, expr. zried. rozpachtený, hovor. rozgurážený: rozgurážené publikum, rozjasnený, rozžiarený: rozjasnené, rozžiarené detské oči, rozjasaný: rozjasaný pohľad, jasný: jasná tvár, živý: živá zábava, usmievavý (ktorý sa často usmieva): milý, usmievavý človek, usmiaty (ktorý sa usmieva): usmiate dieťa, vysmiaty, expr.: rozchichotaný, vychichotaný: vysmiate, vychichotané dievča, úsmevný: úsmevná tvár, bodrý: bodrá nálada, expr. preveselý (veľmi veselý) pozri naradovaný 2. ktorý spôsobuje, prináša veselosť, radosť (op. smutný): zabával spoločnosť veselým rozprávaním, vtipný, žartovný: vtipná, žartovná poznámka, humorný, humoristický, komický: vznikla humorná, komická situácia; humoristický príbeh, smiešny (vyvolávajúci smiech): smiešna historka, úsmevný (vyvolávajúci úsmev): stala sa nám úsmevná príhoda, expr. podarený: je to podarená figúra, huncútsky: huncútsky chlapec, hovor. špásovný: rozprával špásovné udalosti z vojenčiny, subšt.: švandovný, subšt. a vulg. srandovný, neskl. prča: je to prča chlap, pestrý, hýrivý (o farbe) pozri vtipný 2 ## veslárstvo veslársky šport, veslovanie: pestovať veslárstvo, veslovanie ## veslica pozri čln ## veslo lopatkovité náčinie na poháňanie člna, v minulosti aj lode: zaberať veslami; loď poháňaná veslami otrokov, šport. pádlo (voľné, nepripevnené veslo): kanoistické pádlo ## veslovanie pozri veslárstvo ## vesmír nekonečný svetový priestor, kozmos: výskum vesmíru, kozmu, makrokozmos, makrosvet, svet: vznik, zánik sveta, kniž. univerzum, kniž. zastar.: všehomír, všemír, poet. zastar. všesvet ## vesmírny ktorý sa vzťahuje na nekonečný priestor, kozmický: vesmírne, kozmické diaľky; kozmický výskum, sférický (ktorý sa týka priestoru okolo zemegule): sférické lety, svetový: svetový priestor, kniž. nadzemský, nadpozemský: nadzemské, nadpozemské výšiny, nebeský: nebeské ticho, poet. nadhviezdny ## vesna pozri jar ## vesta vrchná časť oblečenia, ktorá sa oblieka na košeľu, blúzu: pletená vesta, oblek s vestou, hovor.: prusliak, brusliak (vesta v ľudovom oblečení), živôtik, hovor. lajblík (súčasť ženského oblečenia kryjúca hrudník) pozri sveter ## vestibul pozri hala 1 ## vestník admin. periodikum prinášajúce pravidelné oznamy úradného rázu alebo správy o činnosti odborných a vedeckých inštitúcií: ministerský vestník, bulletin [vysl. bültén]: úradný bulletin, spravodajca: spravodajca akadémie vied, nesprávne spravodaj ## vešať 1. upevňovať do visiacej polohy, zavesovať: vždy si vešal, zavesoval kabát na vešiak, nár. kvačkať 2. pozri klopiť ## vešať sa pozri lepiť sa 2 ## vešiak rámik na vešanie šiat, ramienko: zavesiť oblek na vešiak, na ramienko, hovor. drievko ## veštba pozri proroctvo 1, predpoveď ## veštec kto predpovedá bez odborného základu, prorok: ľudoví veštci, proroci, hádač: hádač budúcnosti, kniž.: proféta, profét: starozákonní proféti, prognostik (kto sa zaoberá podmienenou predpoveďou možnej budúcnosti na základe vedeckého poznania), jasnovidec (kto intuitívne predvída niečo v budúcnosti) ## veštecký pozri predpovedný, predvídavý ## veštiareň mytol. miesto, kde sa vyslovovali veštby, orákulum: staroveká veštiareň, staroveké orákulum ## veštica pozri veštkyňa 1 ## veštiť 1. vyslovovať veštbu podľa istých znakov, predpovedať, hádať: Cigánka mu veštila, predpovedala, hádala z dlane, z karát, prorokovať (o starozákonných prorokoch; hovor. expr. vyslovovať predpoveď vôbec): proroci prorokovali príchod Mesiáša; ktosi mu prorokoval dlhý život, čítať osud, zastar. predzvestovať: jasnovidec mu čítal osud, predzvestoval nešťastie, zastar. profetizovať [Škultéty] 2. byť príznakom niečoho, byť predzvesťou, predzvestovať: ťažké mraky veštia, predzvestujú búrku; to je predzvesťou nových čias, predpovedať, zvestovať: to nezvestuje nič dobrého ## veštkyňa 1. žena, ktorá predpovedá budúce veci: veštkyňa veští z karát, veštica, prorokyňa, jasnovidka, kniž. sibyla 2. pozri čarodejnica ## veta pozri poučenie 1 ## veterán pozri vyslúžilec ## veterina pozri veterinárstvo ## veterinár odborník vo veterinárstve, zverolekár: okresný veterinár, zverolekár ## veterinárstvo veda o chorobách zvierat, zverolekárstvo: študovať veterinárstvo, zverolekárstvo, slang. veterina ## veternica pozri sasanka ## veterník figúrka na ukazovanie smeru vetra: podľa veterníka fúka južný vietor, hálka (veterník na streche) ## veterný 1. plný vetra, vetristý: veterné, vetristé počasie, náveterný (vystavený vetru): náveterná strana domu 2. pozri vetrací 3. pozri nestály 1 ## vetevnatý pozri košatý ## vetchučký pozri slabý 1 ## vetchý 1. pozri zodratý 1 2. pozri slabý 1, biedny 2 ## vetiť 1. pozri hovoriť 1 2. pozri odpovedať ## veto pozri protest ## vetoslovie pozri syntax ## vetovať pozri protestovať, zakázať ## vetrací určený na vetranie, ventilačný: vetracie okienko; vetrací, ventilačný otvor, ban. veterný: veterné chodby ## vetrák 1. vetrací otvor, vetranie 2. vetracie zariadenie: inštalovať v kuchyni vetrák, ventilátor: zapnúť ventilátor, vetranie, hovor. ventilácia ## vetranie pozri vetrák 1, vetrák 2 ## vetrať 1. vymieňať vzduch v uzavretom priestore, vyvetrávať, prevetrávať, ventilovať: vetrala byt, dom, izbu; plávanie prevetráva pľúca; dobre ventilovaná miestnosť, hovor. expr. luftovať 2. vystavovať účinkom vzduchu, prevetrávať, vyvetrávať: vetrala, prevetrávala šatstvo na dvore, vysúšať, vysušovať (tak zbavovať vlhkosti): vysúšala periny na balkóne, záhr.: vzduchovať, vzdušiť: vzduchovanie parenísk 3. geol. (o horninách) rozpadávať sa pôsobením atmosférických zmien, zvetrávať: skaly pomaly vetrajú, zvetrávajú ## vetrík pozri vietor 1 ## vetrilo pozri plachta 2 ## vetrisko pozri vietor 1 ## vetristý pozri veterný 1 ## vetriť 1. pozri čuchať 2. pozri cítiť 2 ## vetrolom pozri polom ## vetromer prístroj na meranie sily, rýchlosti a smeru vetra alebo prúdenia plynov vo ventilačných kanáloch: odporový vetromer, anemometer ## vetroň bezmotorové lietadlo udržiavajúce sa vo vzduchu pomocou vzdušných prúdov, klzák, subšt. plachták ## vetroplach pozri pochábeľ ## vetrovka krátky športový kabát obyč. z nepremokavého materiálu: detská vetrovka, lyžiarska vetrovka, bunda: športová bunda, bluzón ## vetry pomn. črevné plyny: zadržiavať vetry, hrub. prdy ## vetva pozri konár ## vetvica pozri konár ## vetvistý pozri košatý ## veža vysoká štíhla stavba postavená samostatne alebo ako súčasť nižšej budovy: kostolná, hradná veža; románska, gotická veža, bašta (vyčnievajúca časť hradieb, opevnenia v podobe veže): bašty zámku, hovor. turňa: zvony na turni sa rozozvučali, zried. vežica [Urbánek] ## vežiak pozri dom 1 ## vežica pozri veža ## vežiť sa pozri čnieť ## vháňať pozri hnať 2 ## vhegať (sa) pozri vojsť 1 ## vhĺbenina pozri jama 1 ## vhĺbiť sa 1. pozri zahĺbiť sa 2. pozri vojsť 1 ## vhnať pozri vohnať 1, vohnať 2 ## vhnať sa pozri vniknúť 1 ## vhod pozri vhodne 2 ## vhodiť hodením umiestniť do niečoho, dnu, hodiť: vhodil, hodil list do schránky, mrštiť, vsotiť, sotiť, vstrčiť, strčiť: mrštiť, vsotiť loptu do siete, expr. vraziť, hovor. expr.: šmariť, vcapiť (vhodiť prudkým pohybom): vrazila, šmarila, vcapila kapustu do hrnca, expr. všustnúť (hodením nasypať): všustol zrna do válova, expr.: kydnúť, vkydnúť ## vhodne 1. vyhovujúc požiadavkám, spĺňajúc požiadavky, náležitým spôsobom, primerane: vždy sa vie vhodne, primerane vyjadriť, náležite, kniž. adekvátne: náležite, adekvátne postupuje pri riešení problému, ústrojne, organicky: stavba ústrojne, organicky zapadá do prostredia, nár. poručne [Timrava] pozri vhodný 2. vo vhodnom čase, v pravý čas, vhod: prišiel si práve vhodne, vhod ## vhodný ktorý vyhovuje istým požiadavkám, ktorý spĺňa isté požiadavky, súci, príhodný: film vhodný, súci pre deti; drevo súce na spracovanie; vhodné, príhodné miesto na stanovanie, primeraný: nájsť primerané slová, adekvátny: adekvátny výraz, ústrojný, organický: organický postup, kniž. cieľuprimeraný: použiť cieľuprimerané prostriedky, vyhovujúci, zodpovedajúci: vec sa ukázala ako vyhovujúca, zodpovedajúca určeným podmienkam, výstižný: výstižné prirovnanie, priliehavý: priliehavý argument, náležitý (taký, aký má byť): náležitý postup pri práci, kniž. patričný: venovať niečomu patričnú pozornosť, svedčný (ktorý svedčí): svedčný účes, kniž. spôsobilý: nie je spôsobilý na ťažkú prácu, vítaný: vítaná zmena, príležitý: príležitá chvíľa [Urban], zastar. prístojný: nenachodí prístojné slovo [Tajovský], zastar. radný: takýto postup nie je radný pozri dobrý 3, vyhovujúci, výstižný ## vhopsovať pozri vojsť 1 ## vhor pozri hore 2, hore 3 ## vhrčať pozri vojsť 1 ## vhŕknuť pozri vojsť 1 ## vhrkotať pozri vojsť 1 ## vhrmieť pozri vojsť 1 ## vhrmotať pozri vojsť 1 ## vhrnúť sa pozri vojsť 1 ## vhrúžiť pozri vnoriť 1, vnoriť 2 ## vhrúžiť sa 1. pozri potopiť sa 2 2. pozri zahĺbiť sa ## vhrýzť sa pozri vniknúť 1 ## vhučať pozri vojsť 1 ## vhupnúť 1. pozri vojsť 1 2. pozri zapadnúť 3 ## vchádzať pozri vojsť ## vchod miesto, kade sa vchádza, vstupuje; vchádzanie, vstupovanie (op. východ): strážený vchod do budovy; vchod zakázaný, vstup: vstup do továrne; povoliť vstup na cudzie územie, vjazd (miesto, kade sa vchádza motorovým vozidlom; vojdenie motorovým vozidlom): úzky vjazd do garáže; zákaz vjazdu ## vchrstnúť pozri vliať, vložiť 1 ## viac 1. vyjadruje väčšie neurčité množstvo, väčší neurčitý počet, rozsah (op. menej), viacej: zarobil viac, viacej ako ostatní, viacero: bolo tam viacero dverí 2. vo väčšej miere, vo väčšom rozsahu (op. menej), viacej, väčšmi: čím ďalej, tým viac, viacej sa mu páčila; odvtedy sa väčšmi staral o blaho rodiny 3. (so záporným slovesom) popiera jestvovanie niečoho v čase; vyjadruje skončenie nejakého deja, stavu, viacej, už, už nikdy: neukazuj sa mu viac, viacej na oči; mladosť sa už nevráti; už nikdy ma sem nedostane, ďalej, naďalej: ďalej nemusíš hovoriť; nemusíš sa naďalej namáhať, viackrát, viac ráz, hovor.: viacejkrát, viacej ráz: nech sa to viac(ej)krát, viac ráz nestane 4. vyjadruje pribúdanie, pridávanie, pokračovanie, viacej, ešte, okrem toho: bála sa, či si viac, viacej nájde takého dobrého muža; Povedal všetko. Čo chceš ešte, okrem toho? 5. pozri skôr 4 ## viacčlenný ktorý má viac členov, viacejčlenný, niekoľkočlenný: viacčlenný, niekoľkočlenný kolektív, mnohočlenný (ktorý má mnoho členov): mnohočlenná skupina, početný (o niečom, čo má väčší počet, ako je zvyčajné): početná rodina, hovor. párčlenný (ktorý nemá veľa členov): párčlenná kapela, rozvetvený, široký: rozvetvená rodina, široké príbuzenstvo, veľký (čo do počtu; op. malý): viacčlenný, veľký orchester ## viacdenný pozri viacdňový ## viacdielny pozri mnohozväzkový ## viacdňový trvajúci viacej dní alebo viacej dní starý, niekoľkodňový: viacdňový, niekoľkodňový výlet; viacdňové, niekoľkodňové kurence, viacdenný, niekoľkodenný (trvajúci viacej dní): viacdenný, niekoľkodenný pobyt v nemocnici, mnohodenný, mnohodňový (trvajúci mnoho dní): mnohodenné, mnohodňové meškanie, dlhší, väčší (o niečom, čo zvyčajne trvá viacej dní, ako sa predpokladalo): zásielka prišla s dlhším, väčším oneskorením, hovor. párdňový (trvajúci zopár dní alebo zopár dní starý): párdňové voľno; párdňové medvieďa ## viacej 1. pozri viac 1 2. pozri ešte 1 3. pozri skôr 4 ## viacejčlenný pozri viacčlenný ## viacejkrát 1. pozri viackrát 1, niekoľkokrát, veľakrát 2. pozri viac 3 ## viacej ráz 1. pozri viackrát 1, niekoľkokrát, veľakrát 2. pozri viac 3 ## viacerako pozri rozlične ## viaceraký pozri rozmanitý 1 ## viacero pozri viac 1, niekoľko ## viacerý pozri početný ## viacetážový pozri viacpodlažný ## viacfarebnosť pozri kolorit 1 ## viacfarebný pozri pestrý 1 ## viachlasný pozostávajúci z viacerých, v hudobnej produkcii rovnocenných a samostatne znejúcich hlasov, mnohohlasný: z chóra zaznel viachlasný, mnohohlasný spev, viachlasový, mnohohlasový (aj určený pre viaceré hlasy): viachlasová, mnohohlasová skladba, zried.: viachlasý, mnohohlasý: nič nepochopil z viachlasého, mnohohlasého hovoru, hud.: polyfónny, polyfonický (založený na harmonickom súzvuku dvoch alebo viacerých melodických línií): polyfónna, polyfonická vokálna kompozícia, expr. tisíchlasý: tisíchlasá ozvena ## viachlasý pozri viachlasný ## viachodinový trvajúci viacej hodín, niekoľkohodinový: viachodinová, niekoľkohodinová prestávka, dlhší, väčší (o niečom, čo zvyčajne trvá viac hodín, ako sa predpokladalo): lietadlo má viachodinové, dlhšie, väčšie meškanie, hovor. párhodinový (trvajúci iba niekoľko, zopár hodín): párhodinová prechádzka ## viacjazyčný pozri mnohojazyčný ## viackrát 1. vyjadruje násobenosť deja, stavu neurčitým počtom; vyjadruje opakovanosť deja, stavu v neurčitom počte prípadov, viac ráz, hovor.: viacejkrát, viacej ráz: už viackrát, viac ráz prišiel neskoro, niekoľkokrát, niekoľko ráz: niekoľkokrát, niekoľko ráz ho pristihol pri klamstve, nejedenkrát, nejeden raz: nejedenkrát, nejeden raz zaspal do práce, viacnásobne, niekoľkonásobne: viacnásobne, niekoľkonásobne zväčšený obrázok, opakovane: viackrát, opakovane ho musel napomínať, veľakrát, veľa ráz, mnohokrát, mnoho ráz, mnohonásobne, hovor. dosť ráz (vyjadruje násobenosť väčším neurčitým počtom): už veľakrát, veľa ráz bol na pracovnej ceste v zahraničí; mnohokrát, mnoho ráz si myslel, že prácu nedokončí 2. pozri viac 3 ## viackvetý ktorý má viac kvetov, mnohokvetý: viackveté, mnohokveté klásky ## viac-menej pozri približne 1, takmer ## viacmesačný trvajúci viac mesiacov alebo viac mesiacov starý (op. jednomesačný), niekoľkomesačný: viacmesačná, niekoľkomesačná dovolenka; viacmesačné, niekoľkomesačné dieťa, hovor. pármesačný: pármesačné kozľa ## viacmetrový merajúci viac metrov, niekoľkometrový: viacmetrový, niekoľkometrový úsek cesty, pármetrový (merajúci zopár metrov) ## viacmiestny mat. pozostávajúci z viacerých číslic, mnohomiestny: viacmiestne, mnohomiestne číslo ## viacmiliónový pozri niekoľkomiliónový ## viacnárodný zahŕňajúci viac národov, mnohonárodný: viacnárodný, mnohonárodný štát ## viacnásobne pozri niekoľkokrát, viackrát 1 ## viacnásobný 1. násobený alebo opakovaný viac ráz, niekoľkonásobný: viacnásobná, niekoľkonásobná ozvena, veľký, obrovský, ohromný, mnohonásobný, veľanásobný (obyč. pri porovnaní): viacnásobný, veľký zisk; niekoľkonásobná, obrovská presila, expr.: stonásobný, tisícnásobný: stonásobné napomenutie, sériový (obyč. o viacnásobnom vrahovi) 2. pozri mnohostranný ## viacpodlažný ktorý má viacej podlaží (op. jednopodlažný), niekoľkopodlažný: viacpodlažný, niekoľkopodlažný byt, viacposchodový, niekoľkoposchodový (ktorý má viacej poschodí, t. j. podlaží nad prízemím; op. jednoposchodový): viacposchodová, niekoľkoposchodová budova, zastar.: viacetážový, niekoľkoetážový; výškový (ktorý má veľa poschodí; op. prízemný, nízky): výškový dom ## viacposchodový pozri viacpodlažný ## viac ráz 1. pozri viackrát 1, niekoľkokrát, veľakrát, opakovane 2. pozri viac 3 ## viacrečový pozri mnohojazyčný ## viacročný ktorý trvá viacej rokov; ktorý je viacej rokov starý, niekoľkoročný: pracovník s viacročnou, niekoľkoročnou skúsenosťou; viacročná, niekoľkoročná lipa, mnohoročný, dlhoročný, zried. veľaročný, dlhotrvajúci, dlhodobý (ktorý trvá mnoho rokov): mnohoročné, dlhoročné priateľstvo; veľaročná, dlhotrvajúca práca ## viacrozmerný pozri zložitý ## viacstranný pozri mnohostranný ## viacstranový ktorý má viacej strán, viacstránkový: viacstranový, viacstránkový list, niekoľkostranový, niekoľkostránkový: niekoľkostranová, niekoľkostránková správa ## viactýždenný pozri viactýždňový ## viactýždňový ktorý trvá viacej týždňov alebo viacej týždňov starý, niekoľkotýždňový: viactýždňová, niekoľkotýždňová dovolenka; viactýždňové, niekoľkotýždňové dieťa, viactýždenný, niekoľkotýždenný (trvajúci viacej týždňov): viactýždenný, niekoľkotýždenný pobyt v nemocnici, mnohotýždenný, mnohotýždňový (trvajúci mnoho týždňov): mnohotýždenná, mnohotýždňová neprítomnosť na pracovisku, dlhší, väčší (o niečom, čo zvyčajne trvá dlhšie, ako sa predpokladalo): prišiel s dlhším, väčším oneskorením, hovor. pártýždňový (trvajúci zopár týždňov alebo zopár týždňov starý): pártýždňová pauza, pártýždňové dieťa ## viacvýznamový pozri mnohovýznamový 1 ## viacznačný pozri mnohoznačný 1 ## viaczväzkový pozri mnohozväzkový ## viacženstvo pozri polygamia ## Vianoce kresťanské sviatky na pamiatku narodenia Krista, Božie narodenie, nár.: Hody, Kračún, arch. Boží hod ## vianočka pozri pletenica ## viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu), vanúť: veje, vanie teplý južný vietor, fúkať, dúchať: fúka, dúcha chladný vietor, fučať, fičať, duť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú noc, ťahať, tiahnuť, prúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduch, expr. fukotať (silne), pofukovať, podúvať, poduchovať, povievať, zavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčov, prefukovať, preťahovať, predúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje 2. vlnivo sa pohybovať vo vetre, povievať: v oknách vejú, povievajú záclony, lietať, poletovať, poletúvať, trepať sa, trepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatka, pren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetre, poet. vlať ## viazačka pozri stuha ## viazanica pozri zväzok 1 ## viazanie pozri väzba 1 ## viazanka 1. pozri kravata 2. pozri zväzok 1 ## viazať 1. uzlom spájať, zaväzovať, zväzovať: viazala, zväzovala konce šatky; viazal kravatu, mašľu, kosíliť: kosílil roztrhnutý povrázok, zauzľovať, zried. uzliť 2. omotávaním alebo ináč pevne spájať, zaväzovať, zväzovať, sťahovať: viazali, zväzovali obilie do snopov; sťahovali drevo do zväzkov, šnurovať (navliekaním šnúrok): viazal, šnuroval si topánky, hovor. zastar. gurtovať 3. pevne pripájať k niečomu, priväzovať, pripútavať: viazali, priväzovali vinič; zajatcov priväzovali, pripútavali k stĺpu 4. obmedzovať v konaní, zaväzovať, zväzovať: viaže ho prísaha, kniž.: spútavať, sputnávať: spútava ho termín dokončenia, daný sľub 5. pozri pútať 2 ## viaznuť 1. nemôcť sa pohnúť z miesta, väzieť, tkvieť: kolesá viaznu v blate; väzia tam ako prilepení, expr. trčať, nár. hriaznuť: auto trčí pri ceste; kone hriaznu v bahne, expr. visieť: visel na stanici bez peňazí 2. nepostupovať s úspechom, úspešne, zadŕhať sa, zadrhávať sa, zadrhovať sa, stagnovať: obchod viazne, stagnuje; výroba sa zadŕha, spomaľovať sa, ochabovať, slabnúť, ustávať (postupne sa stávať slabším): nadšenie, diskusia ustáva, zaostávať (byť pozadu): doprava zaostáva, nedariť sa, nefungovať, expr.: krivkať, pokrivkávať: odbyt pokrivkáva, hovor. expr.: škrípať, vŕzgať, haprovať: v manželstve niečo škrípe, hapruje ## vibrovať pozri chvieť 1 ## vic pozri žart ## viceišpán pozri podžupan ## vicinálny pozri vedľajší 2 ## vicišpán pozri podžupan ## vicovať pozri žartovať 1 ## vid 1. pozri obmena 1 2. pozri podoba 2, vzhľad ## vídať pozri vidieť 1, vidieť 2 ## vídavať pozri vidieť 1, vidieť 2 ## vídať sa pozri stretať sa 1 ## videnie pozri halucinácia, zdanie 1 ## video pozri videorekordér ## videomagnetofón pozri videorekordér ## videorekordér prístroj na magnetický záznam a reprodukovanie televízneho signálu, obrazu i zvuku, odb. magnetoskop, hovor.: videomagnetofón, video ## vidiaci ktorý vidí (op. slepý, nevidomý): vidiaci človek, vidomý: vidomé oči, zastar. vidúci [Vajanský] ## vidiecky týkajúci sa vidieka, pochádzajúci z vidieka, dedinský: vidiecke, dedinské prostredie, cezpoľný: cezpoľný žiaci ## vidiečan pozri dedinčan ## vidiek 1. oblasť, kraj mimo hlavného alebo väčšieho mesta: odsťahovať sa na vidiek, prežiť prázdniny na vidieku, provincia (vidiek v pomere k hlavnému mestu), dedina (vidiecka obec a jej okolie): žiť na dedine 2. pozri kraj 2 ## vidieť 1. zrakom vnímať: z okna videl krajinu, pozorovať, všímať si (pozorne vnímať): na uliciach pozoroval, všímal si dav ľudí, badať, poznať, zastar. znať (jednorazovo vidieť): badal, poznal na ňom stopy po únave, bola na ňom znať choroba, poet. zrieť: zrel do diaľky, vídať, vídavať (opätovne vidieť): vídam, vídavam ho ponáhľať sa domov 2. vybavovať si v mysli, predstavovať si: videl, predstavoval si ju ako manželku, poet. zrieť: zrel ju vo svojich predstavách, vídať, vídavať (opakovane vidieť): Čínu vída iba v snoch 3. pozri rozumieť 1 4. pozri pozorovať 2 5. pozri všímať si 2 6. pozri dbať 7. rád vidieť pozri ľúbiť 1 ## vidieť sa 1. budiť nejaký dojem, javiť sa, zdať sa: videl sa mi, zdal sa mi unavený; zdá sa mi, javí sa mi to zbytočné; svet sa mu vidí, javí krásny, pozdávať sa, pripadať, prichodiť: pozdávalo sa mi, že niečo počujem; všetko mi prichodilo ako sen, mariť sa (v neurčitých obrysoch): marila sa mu jej podoba, vyzerať: situácia vyzerá beznádejne 2. vzbudzovať pozitívny dojem (v zápore negatívny dojem), páčiť sa, ľúbiť sa: to sa mi nevidí, nepáči, pozdávať sa, zdať sa, rátať sa: tá myšlienka sa mi pozdávala, rátala; nezdá sa mi to, vyhovovať (nejakým požiadavkám), byť vhod/vhodný: ten termín nám vyhovuje, je nám vhod ## vidina pozri halucinácia, zdanie 1 ## viditeľne pozri zreteľne 1, ostro 7, pozri viditeľný ## viditeľný ktorý možno vnímať zrakom alebo inými zmyslami (op. neviditeľný), pozorovateľný, sledovateľný: niečo je viditeľné, pozorovateľné voľným okom; zanechával za sebou viditeľné stopy, badateľný: badateľný pokrok, spozorovateľný, postrehnuteľný (ktorý sa dá spozorovať, postrehnúť): ľahko spozorovateľná, postrehnuteľná zmena, kniž. postihnuteľný, rozlíšiteľný (ktorý sa dá rozlíšiť): rozlíšiteľné detaily na fotografii, rozpoznateľný, rozoznateľný (ktorý sa dá rozpoznať, rozoznať): rozpoznateľné, rozoznateľné obrysy vrchov, zjavný, jasný: zjavné, jasné nepriateľstvo; medzi nimi je jasný rozdiel, markantný, výrazný (nápadne viditeľný): markantný rozdiel, zrejmý: je to zrejmé na prvý pohľad, zreteľný, očividný, znateľný (ktorý sa dá obyč. hneď vidieť): zreteľné odtlačky prstov, očividná výhoda, evidentný: ide o evidentný omyl, zastar. vidný: kapustniská boli vidné [Vajanský], zastar. vidomý [Dobšinský] pozri výrazný 2 ## vidlatý pozri vidlovitý ## vidlica 1. rozvetvené ramená spoločnej osi: vidlice konárov, rázsocha (vidlicovito rozrastený konár alebo kmeň): rázsochy stromov 2. mn. č. vidlice pozri vidly ## vidlicovitý pozri vidlovitý ## vidličnatý pozri vidlovitý ## vidlovitý ktorý má tvar vidiel, vidlicovitý: vidlovité, vidlicovité rozvetvenie konárov; vidlicovité zakončenie, zried. vidlatý, odb. vidličnatý, rázsochatý, rázsochovitý, zried. rázsošitý (ktorý je vidlicovite rozvetvený): rázsochatá koruna stromu, rázsošité bralo [Felix] ## vidly pomn. ručné náradie na konci s dvoma alebo viacerými dlhými hrotmi: naberať hnoj vidlami, vidlice: prehadzovať vidlicami snopy ## vidma pozri čarodejnica ## vidnieť sa pozri svitať ## vidniť sa pozri svitať ## vidný 1. pozri svetlý 2 2. pozri viditeľný ## vidomý 1. pozri vidiaci 2. pozri viditeľný ## vidovať pozri overiť ## vidúci pozri vidiaci ## viečko pozri mihalnica 1 ## viecha 1. pozri chumáč 2. pozri vináreň ## viechár pozri vinárnik ## viechať sa pozri vstať ## viera 1. pevné presvedčenie o jestvovaní, správnosti, pravdivosti niečoho: viera v Boha, v budúcnosť, stratiť vieru, dôvera (náklonnosť veriť): dôvera k rodičom, kniž. kredit: morálny kredit 2. náboženské presvedčenie: kresťanská viera, vyznanie: sloboda vyznania, vierovyznanie: židovské vierovyznanie, náboženstvo: K akému náboženstvu sa hlásite?, kniž. konfesia pozri dôvera ## vierohodne 1. pozri vierohodný 2. pozri pravdepodobne 2 ## vierohodný star. vieryhodný ktorému možno veriť, dôverovať, hodnoverný, dôveryhodný: vierohodné, hodnoverné svedectvo; hodnoverné historické pramene; dôveryhodný spolupracovník, spoľahlivý (na ktorého, na ktorý sa dá spoľahnúť): je to spoľahlivý človek; spoľahlivé údaje, istý (ktorý sa zhoduje so skutočnosťou): isté správy, zaručený: zaručené informácie, nepochybný (ktorý vylučuje pochybnosť): nepochybný príznak choroby, bezpečný: bezpečný dôkaz viny, nesporný: nesporné fakty, nepopierateľný (ktorý nemožno poprieť): úspechy sú nepopierateľné ## vierolomca pozri zradca ## vierolomník pozri zradca ## vierolomnosť pozri zrada ## vierolomný ktorý zradil dôveru; svedčiaci o zrade, zradný: vierolomný, zradný človek; zradný čin, neverný (ktorý porušuje vernosť): neverný partner, kniž. perfídny, podlý (ktorý je morálne nízky; svedčiaci o tejto vlastnosti): podlí ľudia, podlé skutky, bezcharakterný (ktorý nemá pevný charakter; svedčiaci o tom): bezcharakterný lump, bezcharakterné správanie, nečestný (ktorý nekoná čestne, ktorý je v rozpore s čestnosťou): nečestný obchodník, nečestné konanie, bezzásadový (ktorý nemá pevné zásady): bezzásadová politika ## vierouka sústavný výklad celého učenia náboženskej viery, dogmatika ## vierovyznanie pozri viera 2 ## vierozvest pozri rozširovateľ ## viesť 1. usmerňovať niečí pohyb držaním alebo sprevádzaním: viedol matku domov, privádzať (približujúc sa): viedla, privádzala hosťa do domu, odvádzať (vzďaľujúc sa): odvádzali väzňa, eskortovať (s vojenským sprievodom): eskortovali trestancov, vodiť (opakovane viesť): každé ráno vodila syna do škôlky, hovor.: dirigovať, šikovať, hovor. expr.: šupovať, navigovať: šikovala ho z krčmy domov, expr. vliecť (násilím viesť): vliekla dieťa von z izby 2. pomocou mechanizmu alebo rukou usmerňovať pohyb niečoho: viedol auto, bábku, hovor. zastar. alebo expr.: karovať, kerovať (viesť vozidlo): keroval sánky, kormidlovať (viesť loď), hovor. expr. kočírovať 3. vymedzovať smer pohybu nejakým technickým prostriedkom, rozvádzať: viedli, rozvádzali plyn po budove, ropu potrubím 4. naznačovať, ukazovať smer k nejakému cieľu, do nejakého stavu, byť vodidlom: viedol ju cit, vodidlom jej bol cit, privádzať: túžba ho privádzala domov, pobádať, podnecovať, hnať, nutkať (zároveň povzbudzovať): podnecoval, hnal ho pud sebazáchovy, hovor. dirigovať: nechal sa dirigovať svojimi túžbami 5. mať za následok, spôsobovať, kniž. spieť: rozpory viedli, speli ku kríze; debaty spôsobovali spory 6. odb. byť vodičom elektriny alebo tepla, vodiť: kov dobre vedie, vodí elektrinu 7. pozri spravovať 8. pozri víťaziť 1, vynikať 1 9. pozri smerovať 2 ## viesť sa pozri vodiť sa 1 ## vietor 1. prúdenie vzduchu horizontálnym smerom: ostrý, ľadový vietor; vietor sa obrátil, vetrík, vánok, poet. van (veľmi mierny vietor): jarný vetrík, vánok, víchor, víchrica, povíchrica (prudký vietor): strhol sa víchor, bola zúrivá víchrica, povíchrica, vetrisko (silný vietor), zastar. povetrica (silný vietor), zried. predsvitník (svieži vietor pred svitaním), expr. meluzína: meluzína hvízda, orkán, uragán (ničivý vietor vznikajúci v subtropickom a tropickom pásme), tornádo (orkán obyč. v juhovýchodnej časti Severnej Ameriky), hurikán (orkán v oblasti Karibského mora), tajfún (orkán vo východoázijskej oblasti), föhn (teplý suchý horský vietor), zefyr (ľahký západný vietor), monzún (pravidelný vietor vanúci najmä v južnej a východnej Ázii), mistrál (búrlivý a studený vietor v južnom Francúzsku), bríza (mierny vietor najmä na mori), bora (južný vietor v Dalmácii) 2. pozri vzduch ## viezť vozidlom dopravovať: viezol priateľa autom, ľudí v autobuse, voziť (opakovane viezť): vozila dieťa v kočíku, prevážať, transportovať (z jedného miesta na druhé): prevážali štrk, niesť, unášať (viezť nejakým smerom): vlak ho niesol, unášal Považím, odvážať, vyvážať (viezť vzďaľujúc sa): odvážali, vyvážali hnoj na družstvo, privážať, dovážať (viezť približujúc sa): privážali tovar pravidelne, rozvážať (viezť na rozličné miesta): rozvážali mlieko, nár. expr. vozíkať (viezť na vozíku): vozíkal deti po dvore ## viezť sa 1. ísť vozidlom: viezol sa autom, voziť sa (opakovane sa viezť): vozí sa len taxíkom, cestovať, prevážať sa (z jedného miesta na druhé): cestoval, prevážal sa stovky kilometrov, rozvážať sa (dlho sa viezť): rozvážali sa na motorkách po meste 2. pozri kĺzať sa ## vigan pozri župan ## vigília pozri stráž 1 ## víchor pozri vietor 1 ## víchrica pozri vietor 1 ## víchriť pozri duť ## vijo pozri hijo ## vijó pozri hijo ## vika bylina, ktorej niektoré druhy sa pestujú ako krmovina, ľadník ## víkend pozri voľno ## vikomt pozri šľachtic 1 ## viksovať pozri leštiť ## vila pozri dom 1 ## víla nadprirodzená bytosť v podobe krásnej ženy: lesné víly, rusalka (vodná víla), panna: morská panna, najada (vodná víla v gréckej mytológii) ## vina porušenie istých noriem, zásad, predpisov, pravidiel: ťažká vina, odpustiť niekomu vinu, previnenie: dopustiť sa previnenia, prehrešenie, prehrešok: prehrešok proti spoločenskému správaniu, priestupok (menšie previnenie): dopravný priestupok, poklesok: morálny poklesok, hriech: pykať za hriechy, delikt: majetkový delikt, kniž. prečin: spáchať prečin ## vinár odborník vo vinárstve, hovor. vincúr ## vináreň pohostinský podnik, kde sa podáva najmä víno: sedieť vo vinárni, viecha (vináreň s predajom vína z vlastnej úrody): bratislavské viechy, pivnica (vináreň v miestnosti pod zemou): vínna pivnica ## vinárnik majiteľ vinárne, viechár (majiteľ viechy) ## vínce pozri víno ## vincúr pozri vinár ## vineta pozri nálepka ## vinica pozri vinohrad ## vinič drevnatá ovíjavá rastlina rodiaca hrozno: pestovať vinič, hovor. hrozno: sadiť hrozno ## viniť pozri obviňovať ## vinkeľ pozri kút 1 ## vínko pozri víno ## vinník kto je vinný, kto sa previnil: stíhať vinníka; hlavný vinník nešťastia, previnilec: mladistvý previnilec, delikvent (kto spáchal delikt): potrestať delikventov, hovor. expr. hriešnik: nepolepšiteľný hriešnik ## vinný (v mennom tvare i vinen) ktorý sa previnil; svedčiaci o tom (op. nevinný): cíti sa vinný, vinen, hovor. vinovatý: ty si za to vinovatý, kniž. previnilý (ukazujúci previnenie): previnilý pohľad ## víno alkoholický nápoj z hrozna: červené, dezertné víno, ovocné víno, opiť sa vínom, expr.: vínko, vínce ## vinohrad pozemok, na ktorom sa pestuje vinič: zakladať vinohrad, vinica: pracovať vo vinici ## vinou pozri pre 1 ## vinovatý pozri vinný ## vínovica pozri koňak ## vínovo pozri červeno ## vínovočervený červený ako víno, vínový: vínovočervená, vínová farba, bordový: bordová látka, neskl. bordó: bordó šaty ## vínový pozri vínovočervený ## vinš pozri blahoželanie ## vinšovať 1. pozri blahoželať 2. pozri želať ## vinšovnícky pozri blahoprajný ## vinšovník pozri gratulant ## vinšovný pozri blahoprajný ## vintovka pozri puška ## vinúť 1. krúživým pohybom umiesťovať, navíjať: vinuli, navíjali drôt na cievku, motať, namotávať: motať vlnu, obtáčať, obkrúcať, ovíjať (vinúť okolo niečoho): obkrúcal, ovíjal jej ruku okolo pása 2. nežne k sebe pritláčať, túliť: matka k sebe vinula, túlila dcéru, objímať (obopínať rukami): objímala syna, tisnúť, tískať, tiskať, pritískať, privíňať, prituľovať (vinúť s väčšou silou): tisol si na hruď uplakané dieťa, stískať, zvierať, zovierať (s veľkým tlakom vinúť k sebe): zvieral ju v náručí, expr. tuľkať ## vinúť sa 1. (o rastlinách) zachytávať sa úponkami, ovíjať sa, obtáčať sa, obkrúcať sa: brečtan sa vinie, obkrúca okolo stĺpa, popínať sa, pnúť sa, ťahať sa: po múre sa ťahá, pne vinič, pren. poet. viť sa: okolo mňa sa chmáry čierne vijú [J. Kráľ] 2. nežne sa pritláčať k niekomu, túliť sa: milenci sa k sebe vinuli, túlili, prituľovať sa, privíňať sa: dieťa sa privíňalo k matke, expr. tuľkať sa, hovor. cigániť sa (líškavo sa túliť), chúliť sa (obyč. na ochranu): chúli sa mu v náručí, pritískať sa, pritláčať sa, tlačiť sa, tiskať sa: pritíska sa mu na hruď, expr. pritierať sa (s bočným zámerom) 3. ležať na istom mieste po dĺžke, ťahať sa, tiahnuť sa: chodník sa vinie, ťahá údolím, rozprestierať sa, rozkladať sa: na severe krajiny sa rozprestierajú vrchy, pokračovať (vinúť sa ako pokračovanie niečoho): v diaľke pokračuje cesta, hadiť sa, kľukatiť sa, krútiť sa (vinúť sa so zákrutami): dedina sa hadí, kľukatí popri ceste; potok sa krúti pomedzi vrchy, ohýbať sa, ohýnať sa (vinúť sa s ohybom): popri vrchu sa ohýbal chodníček, geol. meandrovať (o rieke): Váh meandruje údoliami ## violetový pozri fialový ## violončelista kto hrá na violončele, čelista ## violončelo tenorový sláčikový hudobný nástroj, menší ako kontrabas, čelo: hrať na violončele, na čele ## vír 1. prudký krúživý pohyb vody alebo vzduchu okolo zvislej osi: veterný, snehový vír, krútňava (vodný vír): strhla ho krútňava, cyklón (vzdušný vír v tropických nociach), smršť (prudký vzdušný vír): piesočná smršť 2. pozri ruch 1, zhon ## virgas 1. pozri korbáč 2. pozri bitka 2 ## virgáč 1. pozri korbáč 2. pozri bitka 2 ## virgať pozri skákať 1, strečkovať 1 ## víriť 1. uvádzať do vírivého pohybu, rozvirovať: auto vírilo, rozvirovalo prach, čeriť, vlniť (víriť vodu): vánok čeril, vlnil hladinu jazierka 2. byť vo vírivom pohybe, víriť sa, kúriť sa, chumeliť sa: prach, dym (sa) víri, kúri; sneh sa chumelí, čeriť sa, vlniť sa (o vode): hladina sa čerí vo vetre, čechriť sa (jemne sa víriť): more sa čechrí, expr. čeperiť sa (o vode), rojiť sa (pren. o myšlienkach): v hlave sa mu víria, roja myšlienky; roja sa mu pred očami predstavy, poet. kolotať: krv mu v žilách kolotá ## vírivý pozri prudký ## viršľa pozri párok ## virštľa pozri párok ## virtuálny pozri možný; neskutočný 1 ## virtuóz pozri majster 2 ## virtuozita pozri bravúra 1 ## virtuóznosť pozri bravúra 1 ## virtuózny pozri dokonalý 1 ## virulentný pozri jedovatý 1 ## virvar pozri zmätok 2, zhon, ruch 1 ## vis-a-vis pozri naproti 1, priamo 3 ## viselec 1. pozri obesenec 2. pozri šibal ## visiaci pozri visutý ## visieť 1. byť upevnený nad ťažiskom, byť zavesený: obrazy visia, sú zavesené na stenách 2. voľne smerovať nadol, ovisať, ovísať: ruky jej bezvládne viseli, ovísali, padať: hlava mu padala 3. presahovať cez okraj smerom nadol, trčať, vytŕčať, vyčnievať, prečnievať: sukňa jej visela, vytŕčala, prečnievala spod kabáta, prevísať (visieť cez niečo): hlava mu prevísala cez operadlo 4. nehybne alebo v ľahkom pohybe sa rozprestierať, vznášať sa, nadnášať sa: ťažké mračná visia nad mestom; dym sa vznáša vo vzduchu 5. pozri väzieť 1, viaznuť 1 6. pozri ľúbiť 1, lipnúť 1 7. pozri dlhovať ## visutý ktorý je upevnený, zavesený a visí, visiaci: visutá, visiaca lanovka; visutý most ## višňovo pozri červeno ## višňový pozri červený ## viť zväzovaním, spájaním zhotovovať, spletať, splietať: vila, spletala veniec, kyticu; splietal cesnak do vencov, pliesť, zapletať, zaplietať: plietla, zapletala púpavy do venca ## viť sa pozri vinúť sa 1 ## vítací určený na vítanie, súvisiaci s vítaním: vítacia reč, privítací, uvítací: privítací, uvítací prejav ## vitalita životná sila, životná schopnosť, vitálnosť: zdravá vitalita mládeže, prekypovať vitálnosťou, životaschopnosť: životaschopnosť národa ## vitálnosť pozri vitalita ## vitálny 1. pozri životný 1 2. pozri živý 3, temperamentný ## vítaný 1. ktorého, ktorý radi vidíme: vítaná návšteva, milý, príjemný, sympatický (ktorý vzbudzuje sympatie): prišli k nám milí, príjemní, sympatickí ľudia, zastar. rádvidený: rádvidený hosť [Vajanský] 2. pozri vhodný ## vítať 1. pozri pozdravovať 2 2. pozri ľúbiť 1, ľúbiť 2 ## víťaz kto zvíťazil: víťaz vo vojne, stať sa víťazom, šampión (víťaz v športovej disciplíne): dvojnásobný futbalový šampión, premožiteľ, kniž. triumfátor [Figuli] ## víťaziť 1. dosahovať víťazstvo, viesť, mať prevahu, triumfovať: športovci víťazia, vedú v súťaži; má prevahu, triumfuje nad protivníkom 2. nadobúdať prevahu, prevažovať, prevládať: dobro víťazí nad zlom, cit prevláda nad rozumom ## víťazný pripomínajúci víťazstvo, svedčiaci o víťazstve, víťazoslávny: víťazné, víťazoslávne výkriky hráčov; víťazoslávny úsmev, triumfálny (vyjadrujúci triumf): triumfálny pochod, zastar. víťazský: víťazská báseň ## víťazoslávny pozri víťazný ## víťazský pozri víťazný ## víťazstvo dosiahnutie prevahy nad nepriateľom, protivníkom, súperom: víťazstvo nad nepriateľom vo vojne, víťazstvo vo voľbách, triumf (veľké víťazstvo): sláviť triumf v športovom stretnutí, výhra (získanie víťazstva): výhra v športovej súťaži, úspech (kladný výsledok úsilia): dosiahnuť úspech ## vitrína pozri skriňa ## viťúz pozri hrdina ## viťúzsky pozri hrdinský ## vivat pozri sláva ## vixovať pozri krémovať ## vizáž pozri vzhľad, podoba 2, vonkajšok 2 ## vízia pozri halucinácia, zdanie 1 ## vizionár pozri rojko ## vizír pozri hľadáčik ## vizita 1. pozri návšteva 1 2. pozri kontrola 1, kontrola 2 ## vizitácia pozri kontrola 1 ## vizitírka pozri kontrola 1 ## vizitka pozri navštívenka ## vizitovať pozri kontrolovať ## vizuálny pozri optický ## vjachať pozri vojsť 1 ## vjazd pozri vchod ## vjazdiť pozri vojsť 1 ## vkladať 1. umiestňovať dovnútra, medzi niečo, klásť: vkladala, kládla veci do skrine; vkladal si jedlo do úst, vpravovať, pchať (vkladať tlačením): pchal knihy do tašky, vsúvať, strkať, vstrkovať, vstrkávať (vkladať posúvaním): strkať si ruku do vrecka, expr.: vpašovávať, vpašúvať (vkladať tajne, nenápadne): vpašúval peniaze do kufríka, expr. vpratávať: vpratávala bielizeň do práčky 2. dávať do úschovy do peňažného ústavu, ukladať, odkladať, uschovávať: vkladala, odkladala pravidelne peniaze na knižku 3. dávať financie s cieľom dosiahnuť zisk, investovať, vynakladať: vkladal peniaze do podniku; vynakladal peniaze na výrobu, expr. vrážať ## vkladať sa plne sa sústreďovať na niečo, oddávať sa: celý sa vkladal do spevu, oddával sa spevu, odovzdávať sa, žiť: odovzdávala sa, žila len deťom, venovať sa, obľubovať: venovali sa jazde na koni; obľubovali jazdu na koni, hovor. holdovať, kniž. horieť pozri venovať sa ## vkladný ktorý sa vkladá, vsuvný: vkladná, vsuvná hláska, lingv. epentetický ## vkĺbiť pozri začleniť ## vklesnúť pozri vpadnúť 2 ## vkliniť pozri začleniť ## vklusať pozri vojsť 1 ## vkĺznuť (sa) 1. (o živočíchoch) kĺzavým pohybom vniknúť, vtiahnuť sa, vsunúť sa, vliezť, zaliezť: had vkĺzol, zaliezol pod kameň, vstrčiť sa, vtisnúť sa, vtlačiť sa, vopchať sa, šuchnúť (sa), všuchnúť (sa): chrobák sa šuchol do diery, všmyknúť sa: jeleň sa všmykol do húštiny, vošmyknúť sa (aj o veciach): prsteň sa jej vošmykol do vrecka 2. hovor. (o ľuďoch) kĺzavým pohybom vniknúť: vkĺzol do topánok, vtiahnuť sa, vsunúť sa: vtiahol sa do spacieho vaku, expr.: vliezť, zaliezť, šupnúť, šupnúť sa, šuchnúť, šuchnúť sa, všuchnúť (sa): zaliezol do postele; rýchlo sa šuchol pod perinu, expr.: vstrčiť sa, vopchať sa, vtisnúť sa, vtlačiť sa: vstrčil sa do kabáta, vtisol sa do kúta postele 3. vkradnúť sa, vojsť 1 ## vknísať sa pozri vojsť 1 ## vkolísať sa pozri vojsť 1 ## vkomponovať pozri vložiť 1 ## vkoreniť sa pozri ujať sa 1 ## vkotúľať sa 1. pozri vojsť 1 2. pozri dostať sa 1 ## vkrádať sa pozri blížiť sa ## vkradnúť sa expr. tajne, opatrne, nepozorovane vojsť, prikradnúť sa, kniž. vlúdiť sa: zlodej sa vkradol, vlúdil do domu, expr. vplaziť sa (prikrčený k zemi), expr.: vkĺznuť (sa), všmyknúť (sa), vošmyknúť sa, všuchnúť (sa): vkĺzol do izby, expr. vplichtiť sa, kniž. vplúžiť sa: vplúžil sa oknom do pitvora, povkrádať sa (postupne, jeden po druhom) pozri vojsť 1 ## vkrivkať pozri vojsť 1 ## vkročiť pozri vojsť 1 ## vkus schopnosť esteticky hodnotiť; súhrn estetických hľadísk istého obdobia, spoločenstva a pod.: žena oblečená s nevšedným vkusom; divadelný vkus minulého storočia, hovor. gusto: mať dobré gusto; to je podľa môjho gusta pozri elegancia ## vkusnosť pozri elegancia ## vkusný zodpovedajúci dobrému vkusu: vkusná úprava bytu; má rád vkusné veci, pekný (príjemne pôsobiaci na zmysly): pekné šaty, elegantný: elegantné topánky, svedčný, slušivý (ktorý pristane): svedčný oblek, slušivý kostým, estetický: estetická úprava bytu, páčivý (vzbudzujúci pocit krásy): páčivé oblečenie, ladný (pôvabne pôsobiaci): ladné tvary, uhladený: uhladený vonkajšok, úhľadný, hovor. gustiózny (vkusne vyzerajúci): gustiózne jedlo, hovor. šik: tá blúzka je šik, hovor. apartný: apartný klobúčik, hovor. expr. chutný: chutné detské šatôčky, hovor.: fešný, feš ## vkvapkať pozri vliať ## vkydnúť pozri vhodiť ## vlače pozri zvlače ## vláčiť 1. pozri vliecť 1, vliecť 2 2. pozri vodiť 1 ## vláčiť sa 1. pozri vliecť sa 1, vliecť sa 2 2. pozri túlať sa 1 3. pozri chodiť 1, chodiť 4 ## vláčny 1. poddávajúci sa fyzickému tlaku, poddajný: vláčne, poddajné cesto; vláčna, poddajná hlina, mäkký: mäkká kožušina, tvárny (schopný prijať tvar): tvárny materiál, formovateľný (schopný formovania): formovateľná hmota, ťahavý: ťahavé cesto 2. pôsobiaci dojmom poddajnosti, ohybnosti: vláčne pohyby, plynulý: plynulý krok, pružný: pružné pohyby, ohybný (dajúci sa ľahko ohýbať): ohybné telo ## vlačuhy pozri zvlače ## vláda 1. najvyšší výkonný orgán štátnej moci a správy: vláda republiky, zostaviť vládu, kabinet: britský kabinet 2. spravovanie štátu, krajiny; rozhodujúce postavenie: boj o vládu; za vlády Svätopluka, moc: ujať sa moci, uchopiť moc, panstvo: panstvo Turkov na Slovensku, nadvláda (rozhodujúci vplyv): vyslobodiť sa z koloniálnej nadvlády 3. pozri sila 1 ## vladár 1. pozri panovník 2. pozri pán 1 ## vladáriť pozri vládnuť 1 ## vládať mať schopnosť, silu vykonávať niečo, stačiť, môcť: ešte vládze, môže chodiť; je starý, už na všetko nestačí, dokázať, postačiť, vystačiť: dokáže, postačí robiť za dvoch; nevystačí držať krok s ostatnými, zastaráv. dostačiť: nedostačí už spravovať gazdovstvo, arch. dolieť, ľud. dovladovať: už nedolie, nedovladuje ťažko robiť, zastar. vládať sa [Tajovský] 1. pozri vládnuť 1 2. pozri vlastniť ## vládca 1. pozri panovník 2. pozri pán 1 ## vládnuť 1. byť panovníkom, panovať: v krajine vládla, panovala Mária Terézia, kraľovať, cárovať, hovor. vladáriť: kedysi panovníci kraľovali, vladárili neobmedzene, kniž. tróniť, kniž. zastar.: vojvodiť, vládať: na zámku trónila kňažná; cudzinci vládali slovenskými krajmi, pejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom) 2. byť všeobecne rozšírený alebo platný, panovať: v dome vládol, panoval pokoj, dominovať, mať prevahu (vládnuť s prevahou): športová technika dominuje nad silou, prevládať, prevažovať (vládnuť s prevahou): v parlamente prevládal iný názor, byť, existovať, vyskytovať sa, rozprestierať sa, rozťahovať sa (zvyčajne sa vyskytovať): na severe Afriky vládne, rozprestiera sa púšť; tu vládnu, sú samé lesy 3. vedieť narábať: perfektne vládne štetcom, ovládať (niečo): umelec ovláda svoj sláčik 4. pozri vlastniť ## vládny vzťahujúci sa na vládu, ministerský: vládny, ministerský úradník, kabinetný ## vládybažný pozri vládychtivý ## vládychtivý túžiaci, dychtiaci po vláde, vládybažný: vládychtivý, vládybažný politik, mocichtivý: mocichtivé plány ## vladyka 1. pozri panovník 2. pozri staršina ## vlaha voda obsiahnutá najmä v pôde: polia majú málo vlahy; zadržiavať vlahu v pôde, vlhko (voda prenikajúca niečím): odolávať vlhku, vlhčina: stena nasiaknutá vlhčinou, vlhkosť: guma neprepúšťa vlhkosť, mokro, mokrota, mokrosť: cítiť tu mokro, mokrotu, poľnohosp. závlaha: odstraňovať z lúk zbytočnú závlahu ## vlahý mierne vlhký a teplý, vlažný: vlahý, vlažný letný večer, lahodný, príjemný: lahodný, príjemný vetrík ## vlajka pozri zástava ## vlajkonosič pozri zástavník 1 ## vlak koľajový dopravný prostriedok na prepravu osôb alebo tovaru: osobný vlak, nastúpiť do vlaku, zmeškať vlak, transport (vlak naložený niečím): vojenský transport, rýchlik (vlak na rýchlu prepravu osôb na väčšiu vzdialenosť), expres (diaľkový rýchlik), hovor. motorka (motorový vlak), hovor. zastaráv. alebo expr. mašina: sadnúť na mašinu, hovor. zastar. železnica: po trati sa ženie železnica [Rázus], subšt.: osobák (osobný vlak), motorák (motorový vlak) ## vlákať pozri nalákať ## vláknina pozri vlákno ## vlákno dlhý nitkovitý útvar na výrobu priadze, papiera a pod.: rastlinné vlákna, syntetické vlákno, vláknina (vláknitá hmota): textilná vláknina ## vlámačka pozri vlámanie ## vlámanie násilné vniknutie do uzavretého priestoru s úmyslom kradnúť: počet vlámaní vzrastá, hovor. vlámačka ## vlámať sa pozri vniknúť 1 ## vlaňajší týkajúci sa vlaňajška, lanský: vlaňajšia, lanská zima bola veľmi tuhá, minuloročný: minuloročné hospodárske výsledky, nár. laňajší ## vlasatica pozri kométa ## vlasatý ktorý má husté vlasy; husto pokrytý vlasmi, hrivnatý: vlasaté, hrivnaté chlapčisko; vlasatá hlava, zried. hrivatý, šticatý, zried. šticavý, expr. čuprinatý (ktorý má chumáč vlasov nad čelom): hrivaté, šticaté, čuprinaté decko ## vlásenka 1. pozri vlásnička 2. pozri parochňa ## vlásenkár pozri parochniar ## vlásie pozri srsť ## vlásnička ohnutý drôtik na upevnenie (ženského) účesu, vlásenka: upevniť si vlasy vlásničkami, vlásenkami ## vlásočnica odb. 1. cieva s najmenším priemerom, kapilára 2. pozri rúrka ## vlások pozri pero 2, pružina ## vlasť 1. krajina, v ktorej sa niekto narodil, ku ktorej má človek citový vzťah, kniž.: otčina, otcovizeň: slobodná vlasť, bojovať za otčinu, domovina: opustiť domovinu, domov: čaro domova, kniž. svojeť: láska k svojeti, zastaráv. kraj (u vysťahovalcov): vrátiť sa do kraja, rodná zem: byť pochovaný v rodnej zemi 2. miesto pôvodu, zrodu, domov: staré Grécko je vlasťou európskej kultúry; domovom ryže je India, kniž. kolíska: kolíska civilizácie ## vlastenec kto cíti alebo prejavuje lásku k vlasti, k národu: nadšený vlastenec, národovec (bojovník za národné práva): národovec telom i dušou, kniž.: patriot, rodoľub, rodomil: slovenský rodoľub, rodomil ## vlastenecký prejavujúci vlastenectvo, kniž. patriotický: vlastenecký, patriotický čin, nacionalistický (v kladnom chápaní), národovecký (bojujúci za národné práva), zastaráv. roduverný (oddaný svojej vlasti), zastar. rodoľubý, zastar. zried. rodoľubný, zastar.: rodoľubský, rodomilský ## vlastenectvo láska k vlasti, k národu: úprimné vlastenectvo, prejav vlastenectva, národovectvo, kniž.: patriotizmus, rodoľubstvo, rodomilstvo, zastar. rodoľubie [Škultéty] ## vlastizrada zločin proti bezpečnosti štátu alebo proti jeho ústavnej forme, velezrada: dopustiť sa vlastizrady, velezrady ## vlastizradca kto sa dopustil vlastizrady, velezradca: potrestať vlastizradcu, velezradcu ## vlastne 1. uvádza opravný výraz, totiž, totižto: prišiel neskoro, vlastne, totiž(to) ani presne neviem, respektíve (skr. resp.): prišli dvaja, respektíve s otcom traja 2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu, veru, naozaj, skutočne: vlastne, veru, naozaj, skutočne ani neviem, čo si o tom mám myslieť, v skutočnosti, vskutku, dohromady, dokopy, dovedna: v skutočnosti, vskutku sa mu nečudujem, že odišiel, už: sám už nevie, čo má urobiť, ináč, inak, vcelku, v podstate: ináč, inak, vcelku nám to vyhovuje, takrečeno, pravdupovediac, podľa pravdy, popravde, popravde povedané: takrečeno, pravdupovediac, podľa pravdy bol rád, že sa to takto skončilo; popravde, popravde povedané, myslel som na to, nakoniec, naostatok, napokon, fakticky, kniž. de facto [vysl. fakto]: nakoniec, fakticky, de facto nemal čo stratiť, zastaráv. vpravde: vpravde treba povedať, že sa ho bál ## vlastnícky vzťahujúci sa na vlastníka: vlastnícke právo, majiteľský, zastaráv. majetnícky: majiteľský, majetnícky vzťah, držiteľský ## vlastníctvo pozri majetok ## vlastníčka pozri pani 3 ## vlastník kto niečo vlastní: vlastník pôdy, kapitálu, majiteľ: majiteľ obchodu, držiteľ: držiteľ panstva, pán: kto je pánom záhrady, hovor. gazda: tá vec nemá gazdu, zastar. majetník, zastar. zemko (vlastník pôdy), nositeľ: nositeľ vyznamenania ## vlastniť byť majiteľom niečoho, mať: vlastní dom, pozemok; má vlastný podnik, kapitál, zastar. vládnuť, kniž. zastar. vládať: vládol niekoľkými roľami; zemianstvo kedysi vládalo statkami ## vlastný 1. ktorý je vlastníctvom niekoho, ktorý niekomu, niečomu patrí, ktorý s niekým alebo niečím súvisí (op. cudzí), svoj: mať vlastný dom; som tu na svojom aute; urobiť niečo vlastnými, svojimi rukami 2. ktorý pochádza z príbuzenstva, ktorý súvisí s príbuzenstvom (op. nevlastný), rodný: vlastný, rodný brat, pokrvný (ktorý má spoločný rodový pôvod): súrodenci sú pokrvní príbuzní, svoj: svojho syna nepoznal 3. ktorý je zhotovený samou osobou, ktorý sa týka samého tvorcu: vystavovať vlastnú tvorbu, vlastnoručný: vlastnoručný výrobok, autorský: autorský portrét 4. ktorý tvorí podstatu veci, skutočný: dostať sa k vlastnému, skutočnému problému, pravý, naozajstný, ozajstný: pravá, ozajstná príčina biedy je niekde inde, imanentný ## vlasy 1. súbor tenkých a dlhých útvarov vyrastajúcich z pokožky na ľudskej hlave: hnedé vlasy, dlhé ženské vlasy, kučery, expr. brčky, nesprávne kadere (pramienok kučeravých vlasov): plavé kučery, štica, hovor. kečka (chumáč vlasov nad čelom): pohodiť šticou, kečkou, expr. škutiny (tvrdé alebo strapaté vlasy), expr. škumáty: zdrapil ju za škumáty [Rysuľa], expr. škundry [Laskomerský], expr. škunty [Hviezdoslav], expr. škuty [Plávka], čupriny, čupry: bujné čupriny, hriva (dlhé bujné vlasy), hovor. expr. pačesy, zried. vojka [Figuli] 2. pozri srsť, chlp 1 ## vlať pozri viať 2 ## vľavo 1. na ľavej strane (op. vpravo), naľavo (op. napravo): vľavo, naľavo je vchod do reštaurácie 2. na ľavú stranu (op. vpravo), naľavo (op. napravo), doľava (op. doprava): obzrel sa vľavo, naľavo, aby zistil, či niečo nejde; cesta sa začala skrúcať doľava ## vlažiť pozri vlhčiť ## vlažnosť pozri indiferencia ## vlažný 1. mierne teplý, hovor. letný: umyť sa vo vlažnej vode; vypiť vlažný, letný čaj, nár. letušný 2. ktorý neprejavuje (veľký) záujem o ľudí, okolie, dianie a pod.; svedčiaci o tom, ľahostajný, nevšímavý: vlažní diváci na štadióne; vlažný potlesk; zaujať voči niečomu ľahostajný, nevšímavý postoj, nepozorný (o človeku, ktorý neprejavuje pozornosť): vlažný, nepozorný milenec, nedbanlivý, nedbalý, expr. nedbajský: v práci bol nedbanlivý, nedbalý, nedbajský, laxný: laxná výchova, kniž. indolentný: indolentné správanie, kniž. nonšalantný (vedome nevenujúci niečomu potrebnú starostlivosť): mať nonšalantné spôsoby, indiferentný (nezaujímajúci stanovisko): byť indiferentný voči nespravodlivosti, flegmatický, apatický (ktorý je bez záujmu): flegmatická povaha; nešťastie z neho urobilo apatického človeka, chladný: chladný úsmev, pejor.: hluchý, slepý (neprejavujúci patričnú spoluúčasť): byť hluchý, slepý voči ťažkostiam iných pozri nevšímavý 3. pozri vlahý ## vlčiak pozri ovčiak ## vlečka 1. predĺžená zadná časť ženských šiat vlečúca sa po zemi: svadobné šaty s vlečkou, hovor. zastar. alebo expr. šlep 2. pozri príves 1, záves 3 ## vlečniak pozri príves 1 ## vlečný ktorý je vlečený: vlečný čln, prívesný (ktorý je privesený): prívesný voz ## vlek 1. pozri príves 1, záves 3 2. pozri výťah ## vleklý pozri zdĺhavý ## vlepiť pozri vylepiť 2, streliť 3 ## vletieť 1. letom sa niekam dostať, vlietnuť: včela vletela, vlietla do úľa, zried. naletieť (obyč. vo väčšom množstve): veľa múch naletelo do izby 2. pozri vojsť 1 ## vlhčina pozri vlaha ## vlhčiť robiť vlhkým, navlhčovať, zvlhčovať: vlhčila látku; navlhčovať, zvlhčovať vzduch, papier, vlažiť, zvlažovať: potôčiky vlažia zem; zvlažoval si čelo v horúčave, expr.: čľapkať, čliapkať, čliapať (polievať vodou): čliapal si telo studenou vodou, rosiť, zried. močiť: tráva mu rosila, močila spodok nohavíc, máčať, mokriť, namáčať, omáčať, zamáčať (vlhčiť vo väčšej miere): máčala si oči harmančekom; mokril si ruky; namáčal si pery do vína, fŕkať, prskať (vlhčiť rozstrekovaním kvapiek): prskal sa vodou, aby sa osviežil, kropiť (vlhčiť bielizeň): kropila posteľné obliečky ## vlhkastý pozri vlhký ## vlhko pozri vlaha ## vlhkosť pozri vlaha ## vlhký nasiaknutý menším množstvom tekutiny; obsahujúci menšie množstvo tekutiny, mokrý (op. suchý): vlhký, mokrý uterák, zvlhnutý, navlhnutý, zavlhnutý: zvlhnuté, navlhnuté, zavlhnuté seno, navlhčený: navlhčený uterák, vlhkastý (trocha vlhký): vlhkastý vzduch, zamokrený (nasiaknutý vodou): zamokrená lúka, mokrastý, zried. mokravý (trocha mokrý): mokrastá pôda, mokravé sihote [Tatarka], namoknutý: namoknuté šaty, zamoknutý: zamoknuté obilie, vlahý, vlažný (mierne vlhký a teplý): vlahý, vlažný vetrík, ovlažený (občerstvený vodou): ovlažená tvár, rosnatý, zarosený, zrosený, orosený, rosný, rosavý (pokrytý rosou): rosnatá, zarosená, zrosená tráva; orosené listy, spotený, zapotený, prepotený, upotený (vlhký od potu): spotená, zapotená košeľa; prepotené, upotené vlasy, stuchnutý, potuchnutý, zatuchnutý, nár. puchký (pokazený vplyvom vlhka a plesne): stuchnutý, potuchnutý vzduch; puchká zem [Plávka], odb. humídny: humídna hlina ## vlhnúť stávať sa vlhkým, navĺhať: steny, múry vlhnú, navĺhajú, zvlhávať, prevlhovať, prevlhúvať (naskrz): šatstvo v daždi zvlháva, prevlhuje, prevlhúva, moknúť, rosiť sa, potiť sa: tvár mu mokne od potu, čelo sa mu rosí, potí od námahy, premokať, zried. slizieť: sudy premokajú, slizia na dnách, mokvať (o rane): jazva mu mokvá ## vliať liatím dať do niečoho, dovnútra, naliať: vliala, naliala mlieko do pohára, vkvapkať, nakvapkať (vliať po kvapkách): vkvapkala olej do šalátu, vchrstnúť, expr. všustnúť (prudko vliať) ## vliať sa (o tekutine) tečením vniknúť, dostať sa niekam, vtiecť: pramienok sa vlial, vtiekol do potoka, vústiť, vyústiť: rieka vústila, vyústila do mora, zried. vtonúť ## vliecť 1. šúchajúc po zemi premiestňovať, ťahať, vláčiť: vliekol, ťahal, vláčil kabát po zemi, prevláčať, prevlačovať (z miesta na miesto) 2. expr. s námahou niesť, expr.: teperiť, trepať, pratať, terigať, štverať: vliekol, štveral hrubé knihy na piate poschodie; teperil kufor, hovor. expr. repetiť (niečo), nár. teružiť, nár. expr. redigať: repetil skriňu na chrbte, expr. vláčiť (často vliecť): vláčila ťažké nákupy, expr.: molestovať sa, ťahať sa, naťahovať sa, hovor. expr.: mordovať sa, repetiť sa, namáhať sa (s námahou vliecť niečo ťažké): ťahať sa s nákupom; mordoval sa s vrecami hore schodmi ## vliecť sa 1. šúchajúc po zemi sa premiestňovať, vláčiť sa, ťahať sa: sukňa sa je vlečie, vláči, ťahá po zemi, prevláčať sa, prevlačovať sa (z miesta na miesto) 2. expr. pomaly, ťažko, namáhavo sa pohybovať, expr.: ťahať sa, teperiť sa, terigať sa, trepať sa, štverať sa, redikať sa: ledva sa vliekol hore kopcom; teperiť sa z postele; auto sa štveralo do kopca; ťahať sa z práce unavený, expr. badkať (drobnými krokmi), expr.: vláčiť sa, tiahnuť sa, liezť, šúchať sa, plaziť sa (s veľkou námahou): chorý sa šúchal po chodbe; liezol štvornožky; už sa ledva vláči, expr.: trmácať sa, ťarbať sa, šuchtať sa (ťarbavo): trmácal sa hore schodmi, hovor. expr. štrachať sa: štrachal sa kus cesty, nár. gáňať sa, nár. expr.: čriepňať sa, smoliť sa, targať sa, šľampať: čriepňal sa, targal sa o palici 3. pozri plynúť 2 ## vlietnuť 1. pozri vletieť 1 2. pozri vojsť 1 ## vlievať sa pozri ústiť ## vliezť 1. lezením sa niekam dostať, obyč. dovnútra (op. vyliezť), zaliezť, vopchať sa, strčiť sa, vstrčiť sa: dieťa vliezlo pod stôl; hmyz zaliezol do škár; had sa vstrčil do diery, vplaziť sa (plazením): had sa vplazil pod skalu 2. pozri vojsť 1, vopchať sa 1 3. pozri zmestiť sa ## vlkolak pozri lakomec ## vlna pozri srsť ## vlniak pozri šatka 1 ## vlnistý pozri vlnitý ## vlniť pozri víriť 1 ## vlniť sa pozri chvieť sa 1 ## vlnitý ktorý má podobu vĺn, vlnistý: vlnité, vlnisté vlasy, vlnovitý: vlnovitá krivka, zvlnený: zvlnený terén, kučeravý, expr. brčkavý (prirodzene zvlnený; obyč. o vlasoch, srsti): kučeravá vlna jahňaťa, brčkavé vlasy ## vlnovitý pozri vlnitý, kľukatý ## vloha 1. pozri schopnosť, nadanie, predpoklad 1 2. pozri duch 3 ## vlomiť sa pozri vniknúť 1 ## vložiť 1. dať, umiestniť dovnútra, medzi niečo: vložila list do schránky, strčiť, vstrčiť (sunutím vložiť): strčil si ruku do vrecka, zastrčiť, zasunúť, vsunúť: do knihy zastrčil, vsunul záložku, vopchať, vpraviť, vpratať, vtlačiť, vtesnať, expr.: vodžgať, vteperiť (vložiť tlačením): všetko vpratal do vreca, vmestiť, pomestiť, hovor.: vpasovať, zapasovať: pomestil do kufra veľa vecí; dobre zapasovaný oblok, naložiť, nastrkať, napratať, napchať, natlačiť (obyč. veľa vecí): nastrakala si do vlasov sponky; napchal do skrine všetky obleky, nabaliť, hovor. napakovať (vložiť balením): nabalila darčeky do tašky, expr.: šupnúť, šuchnúť, všupnúť, všuchnúť, všustnúť, vchrstnúť (rýchlo vložiť): všuchol si nohy pod perinu; všustla do polievky za hrsť ovsených vločiek, vsadiť, nasadiť, posadiť, zasadiť (vložiť kladením na niečo, do niečoho): vsadili chlieb do pece; posadili mu korunu na hlavu; zasadil porisko do sekery, expr. vpašovať, zried. vlúdiť (tajne vložiť): nenápadne mu vpašoval obálku do tašky, vkomponovať, zakomponovať (vložiť do celku): vkomponoval nový prvok do diela, povkladať, postrkať, popchať (postupne, viac vecí) 2. pozri vkladať 2, vkladať 3 ## vložka 1. predmet, ktorý sa niekam vkladá: kožušinová vložka do kabáta, vložka do zámky, stielka (vložka do obuvi) 2. vložená časť do niečoho: schôdzka s kultúrnou vložkou, vsuvka (čo sa vsúva do textu): vsuvky v rukopise, intermezzo, medzihra (krátke prerušenie deja inou udalosťou): baletné intermezzo v opere, symfonická medzihra, ľúbostné intermezzo ## vlúdiť 1. pozri nalákať 2. pozri vložiť 1 ## vlúdiť sa pozri votrieť sa ## vľúdne 1. pozri vľúdny 1, vľúdny 2 2. pozri mäkko 3 ## vľúdnosť pozri dobrota 1 ## vľúdny 1. ktorý prejavuje pochopenie, lásku, dobrý vzťah k ľuďom; svedčiaci o tom, prívetivý, priateľský, kamarátsky: vľúdny, prívetivý človek; vľúdny, priateľský pohľad; priateľské, kamarátske vzťahy, milý (ktorý prejavuje milotu): je to také milé dievča, láskavý: láskavý učiteľ, láskavé slová, dobrosrdečný (ktorý je dobrého srdca): dobrosrdečná povaha, srdečný: vľúdna, srdečná žena, jasný: jasný obličaj, prístupný (ktorý má pochopenie): jeho rodičia boli prístupní ľudia, dobromyseľný, dobrodušný: dobromyseľný, dobrodušný starec, dobrácky: dobrácky starý otec; dobrácka tvár, dobroprajný: dobroprajné oči, kniž. dobrotivý: dobrotivý ochranca, blahosklonný: blahosklonné gesto, žoviálny: žoviálny vedúci pozri dobrý 2. ktorý pôsobí dobrým, pekným dojmom, útulný, príjemný: vľúdna, útulná izba; býva v príjemnom prostredí, sympatický: majú sympatické bývanie ## vlúpať sa pozri vniknúť 1 ## vmaľovať pozri namaľovať 1 ## vmašírovať pozri vojsť 1 ## v mene pozri namiesto, za 4 ## vmestiť pozri vložiť 1 ## vmestiť sa pozri zmestiť sa ## vmetať sa pozri vniknúť 1 ## vmiesť pozri naviať 1 ## vmiešať pozri zamiešať 2 ## vmiešať sa pozri pripojiť sa ## vmietať pozri vrhať 1 ## vmontovať pozri vsadiť 1 ## vmurovať pozri vstavať ## vmyslieť sa pozri vcítiť sa ## vnada pozri čaro ## vnadidlo 1. pozri návnada 2. pozri zvod ## vnadiť pozri vábiť ## vnadivý pozri vábivý ## vnadný pozri vábivý ## vnárať sa pozri ponárať sa 1, ponárať sa 2 ## vniesť 1. pozri doniesť 1, doniesť 2 2. pozri priniesť 3 ## vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra, vojsť, preniknúť, vpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hry, expr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej roly, vohnať sa, vhnať sa, vhrnúť sa, vpadnúť, nahrnúť sa, nabehnúť, vovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetlo, expr.: vrútiť sa, vraziť, vbŕdnuť, zried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do úst, vtrhnúť, vbiť sa, dobiť sa, vlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchodu, vliať sa, naliať sa, presiaknuť, odb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôdu, vprúdiť, vtiecť, vplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žíl, vovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do mysle, vlámať sa, kniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domu, prebiť sa, preraziť, prebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mesta, usadiť sa, usídliť sa, zahniezdiť sa, hovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajze, vrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zeme, vhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablka, zabodnúť sa, zapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože 2. pozri pochopiť 1 ## vnímanie postihovanie zmyslami, prijímanie v podobe vnemov, psych. percepcia ## vnímať prijímať v podobe vnemov, chápať, pozorovať: ostro vnímal, chápal prednášané slová; vnímal, pozoroval zmeny správania zvierat, kniž.: postihovať, ponímať, odb.: apercipovať, percipovať: veci postihoval určitým spôsobom, cítiť, preciťovať, prežívať (citovo vnímať): preciťoval radosť iných; prežíval krásu umenia ## vnímateľ kto vníma (obyč. umelecké dielo alebo jazykový prejav), psych. percipient: vnímateľ, percipient umenia, poslucháč (vnímateľ zvukového prejavu), čitateľ (vnímateľ písaného prejavu) ## vnímavo pozri bystro 2, pozri vnímavý 1 ## vnímavý 1. ktorý pozorne vníma, chápavý (ktorý ľahko chápe; svedčiaci o tom): vnímavý, chápavý poslucháč, chápavé dieťa; vnímavé, chápavé oči, bystrý (ktorý rýchlo a dobre vníma): bystrý žiak, prenikavý (ktorý pohotovo a rýchlo vníma): prenikavý um, citlivý (ktorý je schopný vnímať i jemné vonkajšie popudy): citlivý pozorovateľ, citový (ktorý intenzívne prežíva psychický vzťah): citová žena, kniž. receptívny (ktorý ľahko prijíma vonkajšie podnety): receptívny typ človeka, kniž.: senzibilný, senzitívny (ktorý je schopný zmyslového vnímania): senzibilný, senzitívny umelec, čujný 2. ktorý ľahko niečo prijíma, náchylný, náklonný: vnímavý, náchylný na chlad; náklonný na choroby ## vnísť pozri vojsť 1 ## vnivoč pozri navnivoč ## vnoriť 1. dať pod hladinu, ponoriť, potopiť, vhrúžiť, pohrúžiť: vnoril, ponoril vedro do vody, zanoriť, zried. zahrúžiť 2. dať do niečoho mäkkého, sypkého, zaboriť, vboriť, zaryť: vnoril prsty do torty; zaboril, zaryl si tvár do podušky, vhrúžiť, ponoriť (hlboko vnoriť): vhrúžil, ponoril ruky do vriec s múkou, zanoriť, zried. zahrúžiť: zanoriť prsty do vlasov, vtlačiť, vtisnúť (tlakom vnoriť): vtlačiť nohu do snehu, vryť (rytím vnoriť): diviak vryl rypák do kyprej zeme ## vnoriť sa 1. pozri potopiť sa 2 2. pozri zapadnúť 3 3. pozri zahĺbiť sa ## vnove pozri znova ## vnovo pozri znova ## vnucovať násilím spôsobovať, aby niekto niečo prijal, aby nejako konal, nanucovať, natískať, vtískať: vnucoval, vtískal nám svoje názory, diktovať: reklama nám diktuje, čo si máme kúpiť, prikazovať, nariaďovať (príkazmi vnucovať): nariaďujú nové opatrenia, kniž.: imputovať, dekrétovať, oktrojovať: oktrojovali pracovníkom nové poriadky, expr.: pchať, strkať: nasilu pchať, strkať niekomu odmenu, fraz. expr. vtĺkať/tĺcť do hlavy (niekomu niečo) ## vnucovať sa násilím si chcieť získať niečiu priazeň, vtierať sa, vtískať sa: vnucoval sa, vtískal sa mu za spoločníka, tisnúť sa, tlačiť sa, dotierať sa, nanucovať sa, natískať sa, natláčať sa: nanucoval sa, natláčal sa žene do priazne, ponúkať sa, núkať sa (vnucovať sa v menšej miere): neprestajne sa im núkal za sprievodcu, nadbiehať, nadbehávať, nadbehovať, nadchodiť, nadchádzať, nadchádzať si (vnucovať sa s bočným úmyslom): nadbiehal vedúcemu, nadchádzal si vedúceho, lebo chcel lepší plat, hovor. predchádzať si: chcela sa vydať, tak si ho predchádzala, expr.: pchať sa, strkať sa, vdierať sa, vodierať sa: pchal sa do cudzej spoločnosti, kraj. nabíjať sa [Vansová] ## vnúča dieťa vo vzťahu k starým rodičom, vnuk (chlapec v takomto vzťahu), vnučka (dievča v takomto vzťahu) ## vnučka pozri vnúča ## vnuk pozri vnúča ## vnuknúť dať náhly podnet: priateľ mi vnukol novú myšlienku, vyvolať, vzbudiť: reč vyvolala, vzbudila v nás nesprávnu predstavu, podnietiť, kniž. vznietiť: podnietiť, vznietiť v niekom podozrenie, pochybnosti, kniž. navodiť: navodil v poslucháčoch čudné pocity, sugerovať, vsugerovať (vnuknúť sugesciou): vsugeroval mi dobrú ideu ## vnuknutie pozri podnet, nápad 1 ## vnútený pozri nedobrovoľný ## vnútiť pozri vnucovať, pozri nanútiť, vtisnúť 2 ## vnútornosť pozri vnútro 2 ## vnútornosti vnútorné orgány v tele: hovädzie vnútornosti, vnútro, vnútrajšok: vnútro má zdravé, kniž. útroby (telesná dutina s vnútornosťami): bolesť v útrobách ## vnútorný 1. ktorý je, vyskytuje sa vnútri niečoho, ktorý sa vzťahuje na vnútro, na vnútrajšok (op. vonkajší), interný (op. externý): vnútorné, interné choroby, hovor. dnukajší: dnukajšie vrecko kabáta, kniž. bytostný: mať bytostný záujem o niečo, odb. inherentný (obsiahnutý v niečom): inherentná vlastnosť, odb. endogénny (vznikajúci vnútri organizmu; op. exogénny): endogénny výtrus, kniž. imanentný (jestvujúci v samej podstate niečoho): imanentná príčina 2. ktorý sa týka istého (štátneho) celku (op. zahraničný): vnútorná politika štátu, interný: interné problémy mesta, domáci: vnútorné, domáce pomery, vnútroštátny (ktorý je vnútri štátu): vnútroštátne letecké linky 3. pozri duševný ## vnútrajšok pozri vnútro 1, vnútornosti ## vnútri 1. vo vnútornom priestore, vo vnútornej časti, vo vnútrajšku (op. vonku), dnu: vnútri, dnu je teplo, tamdnu: tamdnu je úplné ticho, zvnútra, znútra: jablko je zvnútra, znútra červavé, hovor.: dnuka, dnuká: dnuka sa nemusíš tak teplo obliecť, hovor.: zdnuka, zdnuká, nár. zdnuky: dom je zdnuka hotový, nesprávne vo vnútri 2. pozri v 1 ## vnútro 1. vnútorná časť, vnútorný priestor (op. vonkajšok), vnútrajšok: vnútro domu, škatule; vnútrajšok chrámu, hovor. dnukajšok, interiér: bytový interiér, kniž. útroby: útroby lode 2. duševný život človeka, duša: ľudské vnútro, ľudská duša, myseľ: to vzrušuje moju myseľ, psychika (súhrn duševných javov): psychika ženy, kniž. zastar. vnútornosť [Vajanský] 3. pozri vnútornosti ## vnútroštátny pozri vnútorný 2 ## vnútrozemec pozri suchozemec ## vnútrozemský týkajúci sa vnútrozemia, kontinentálny, stredozemský: vnútrozemské, kontinentálne podnebie ## vo pozri v ## voči pozri proti 2 ## voda pozri rieka ## vodáckať sa pozri chodiť 4 ## vodavý pozri vodnatý 1, vodnatý 2 ## vodca kto vedie istú spoločenskú skupinu, hnutie: politickí, odborárski vodcovia, veliteľ: veliteľ skupiny, kapitán (v minulosti vodca objektu, územia a pod.): kapitán hradu, mesta, kormidelník: kormidelník štátu, tribún: tribún revolúcie, náčelník (hlava kmeňa alebo rodu): indiánsky náčelník, hist. hajtman (vojenský vodca): kozácky hajtman, hist. ataman (kozácky vodca), kniž. koryfej: ideový koryfej, hovor. šéf, slang. šerif: šéf, šerif bandy, slang. bos, vajda (vodca skupiny Rómov) ## vodič kto vedie motorové alebo iné vozidlo: vodič električky, traktora, šofér (vodič motorového vozidla) ## vodidlo pozri smernica ## vodík plynný chemický prvok tvoriaci s kyslíkom vodu, chem. hydrogén ## vodiť 1. ísť s niekým a oboznamovať s pozoruhodnosťami, sprevádzať: vodil hostí po dome; sprevádzal turistov po meste, expr. vláčiť 2. sprostredkúvať vstup, privádzať, pozývať, uvádzať: vodil snúbenicu do rodiny; pozýval ju na tancovačky 3. pozri viesť ## vodiť sa 1. byť niekomu nejako, mať sa: Ako sa ti vodí?; mať sa dobre, zle, nažívať, žiť, hovor. existovať: Ako nažívate, existujete?, menej vhodné alebo subšt.: viesť sa, dariť sa 2. pozri chodiť 4 ## vodnár pozri vodník ## vodnatý 1. obsahujúci priveľa vody, vodavý: vodnaté, vodavé ovocie, riedky (majúci slabšiu konzistenciu): riedky tvaroh, slabý (obsahujúci málo požadovaných látok): slabé víno 2. pripomínajúci vodu, vodavý, vodový: vodnaté, vodavé oči, nevýrazný, nejasný, mdlý (ktorý nemá vyhranený výraz): nevýrazná, mdlá tvár, matný: matný úsmev ## vodník rozprávková bytosť podobná človeku žijúca vo vode: strašiť deti vodníkom, zastar. vodnár: rozprávky o vodnároch, nár. topelec [Urban] ## vodojem pozri nádrž 1 ## vodoliečba liečenie horúcimi alebo studenými kúpeľmi, hydroterapia ## vodomer prístroj na meranie rýchlosti, množstva pretekajúcej vody, hydromer ## vodopád vodný prúd padajúci z výšky v stupňovitom teréne: tatranské vodopády, kaskáda (stupňovitý vodopád) ## vodopis pozri hydrografia ## vodoprázdny pozri suchý 1 ## vodorovne 1. pozri vodorovný 2. pozri rovno 3 3. pozri ležato ## vodorovný rovnobežný s vodnou hladinou (op. zvislý), horizontálny: vodorovná, horizontálna čiara, poloha, rovný: rovná strecha, rovnobežný ## vodotesný pozri nepremokavý, nepriepustný ## vodotlač pozri priesvitka ## vodováha pomôcka v podobe nádoby s kvapalinou na zisťovanie vodorovnej polohy, tech. libela ## vodovod 1. pozri potrubie 2. pozri výlevka ## vodový pozri vodnatý 2 ## vodoznak pozri priesvitka ## vodrať sa pozri vtisnúť sa ## vodrieť sa pozri vtisnúť sa ## vohľač pozri uchádzač, nápadník ## vohľadník pozri uchádzač, nápadník ## vohľady pomn. návšteva mládenca v dome dievčaťa, obyč. na dedine: chodiť na vohľady, pytačky (obrad, pri ktorom pytač žiada o ruku dievčaťa): ísť na pytačky, zálety: bol na záletoch ## vohnať 1. hnaním dopraviť do niečoho, vhnať, nahnať, zahnať: vohnal, nahnal statok do ohrady, expr. vduriť: vduril ovce do košiara, voštvať (štvaním): voštvali ich do boja, povháňať, pozaháňať (postupne vohnať) 2. spôsobiť, že sa niekto, niečo dostane do nešťastia, vhnať, dohnať: vohnali, dohnali svet do skazy; vohnal ju do nešťastia, vrhnúť, uvrhnúť: vojna vrhla krajinu do biedy ## vohnať sa pozri vniknúť 1 ## voj pozri oddiel 1 ## vojenčina základná vojenská služba: brat je na vojenčine, hovor. vojna: odslúžiť si vojnu ## vojenný pozri vojenský 1 ## vojenský 1. vzťahujúci sa na vojsko, súvisiaci s vojskom: vojenská hodnosť, vojenská jednotka, zastar. vojenný: vojenná služba [Hviezdoslav], vojenné bubny [Felix], branný: branná moc, ozbrojený: ozbrojené sily štátu, poľný, frontový: poľná, frontová nemocnica, vojskový 2. pozri prísny 1 ## vojna 1. pozri vojenčina 2. pozri hádka, zrážka 3 ## vojnový pozri frontový ## vojsko pozri armáda 1 ## vojsť 1. chôdzou alebo iným pohybom sa dostať dovnútra, vstúpiť, stúpiť, vkročiť: vošiel, vstúpil, vkročil do izby, zastaráv. vnísť: vnišiel do domu, expr.: vpadnúť, vraziť, vtrhnúť, vtrieliť, vtrúliť [Alexy], vpáliť, vrútiť sa, vbrnknúť, vbŕdnuť, hupnúť, vhupnúť, vhrnúť sa, vhŕknuť, vdrúziť, vduriť sa (odrazu, prudko, náhle vojsť): deti vtrielili, vbrnkli, vdrúzili do záhrady, vbehnúť, expr.: vklusať, vcválať, vocválať, hovor. expr.: vletieť, vlietnuť (behom vojsť): vbehli, vlietli do miestnosti, expr.: vhrmieť, vhrmotať, vhučať, vhartusiť (s hrmotom vojsť), vtiahnuť, expr.: vovaliť sa, vrojiť sa, vpratať sa (obyč. vo veľkom počte): vojsko vtiahlo do mesta; skupina sa vovalila, vrojila dnu, expr. vtrúsiť sa (postupne, po jednom), dobiť sa, vbiť sa, vlomiť sa (násilím vojsť): dav sa dobil do zámku, expr.: vpochodovať, vmašírovať (pochodujúc vojsť), expr.: vliezť, vteperiť sa, vterigať sa, vredikať sa, všúchať sa, všuchtať sa, všmochtať sa, vtrepať sa, vplantať sa, vovliecť sa, expr. zried. voštverať sa (ťažkopádne, ťarbavo, s námahou vojsť), vkradnúť sa, vkĺznuť, expr.: všmyknúť sa, vošmyknúť sa, všuchnúť sa, všupnúť sa, vlúdiť sa, zaliezť, vplaziť sa, vplichtiť sa (potajomky, nenápadne vojsť): špión sa vlúdil do domu; zaliezla do kuchyne, expr. vplávať (pomaly, dôstojne): vplávala do sály, expr.: vcupkať, včapkať, vbadkať, vdrobčiť, vhopsovať (drobnými krokmi vojsť): deti vcupkali dnu, vtancovať (vojsť tanečným krokom), vtackať sa, kniž. vkolísať sa, expr.: vkrbáľať sa, vknísať sa, vkľuckať sa, vkrivkať (vojsť tackavým, kolísavým krokom): chorý sa vtackal, vkrivkal do ordinácie, expr. vkotúľať sa (o tučnom človeku), vhĺbiť sa (vojsť hlboko dnu): vhĺbiť sa do hory, vtlačiť sa, vtisnúť sa, expr.: vopchať sa, vstrčiť sa (vojsť s istým úsilím): vopchal sa do pitvora, vjazdiť, kniž. zastaráv. vjachať (dopravným prostriedkom), expr.: vhrčať, vhrkotať, vrachotiť (vojsť dopravným prostriedkom s rachotom): auto vhrčalo do garáže, vhegať (sa) (po nerovnej ceste): voz vhegal na námestie, povstupovať, povchádzať, povchodiť (postupne, jeden po druhom) 2. pozri vniknúť 1 3. pozri zmocniť sa 2 4. pozri zmestiť sa ## vojvoda pozri šľachtic 1 ## vojvodca pozri veliteľ 1 ## vojvodiť pozri vládnuť 1 ## vojvodkyňa pozri šľachtičná ## vokabulár pozri slovník 1 ## vokál pozri samohláska ## vokalista pozri spevák ## vokálny vzťahujúci sa na prednes spevom (op. inštrumentálny), spevácky: vokálny, spevácky zbor ## voľačí pozri niečí ## voľačo 1. pozri niečo 1 2. pozri málo 1, trocha 1, niekoľko 3. pozri veľa 4. pozri chvíľu ## voľajako pozri nejako ## voľajak pozri nejako ## voľajaký pozri nejaký ## voľakade pozri niekade ## voľakadiaľ pozri niekade ## voľakam pozri niekde 2 ## voľakde pozri niekde 1, niekde 2 ## voľakedajší pozri niekdajší ## voľakedy pozri niekedy 2, niekedy 4, dávno 1, prv 2, skôr 2 ## voľáko pozri nejako ## voľakoľko pozri niekoľko ## voľákosi pozri nejako ## voľakto pozri niekto ## voľaktorý pozri niektorý ## voľáky pozri nejaký ## volán naberaný alebo skladaný pásik látky na ozdobovanie šiat, bielizne: šaty ozdobené volánmi, žabó (naberaná ozdoba šiat, košieľ, blúzok umiestnená pod hrdlom), zastar. garnír [Timrava] ## volant pozri kormidlo ## volať 1. (o človeku) silným hlasom oznamovať, kričať: volá o pomoc, kričí zo sna, ohlášať sa, ohlasovať sa, ozývať sa (odniekiaľ): ohlášal sa, ozýval sa z izby, vyvolávať, vykrikovať (často, ustavične): vyvolávala na susedku 2. (o niektorých vtákoch) vydávať zvuky, ohlášať sa, ohlasovať sa, ozývať sa: divé husi volajú, prepelice sa ohlášajú 3. hlasom, vyslovením mena a pod. upútavať pozornosť, kniž. zvať: volal deti domov, pozývať (na účasť na niečom): volal, pozýval ho na konferenciu, na návštevu, vyzývať, vyvolávať (opätovne volať): vyvoláva ma k nim hrať sa spolu 4. telefonicky nadväzovať spojenie, telefonovať, ozývať sa, ohlášať sa: pravidelne volal, telefonoval, ohlášal sa z cudziny 5. používať meno, nazývať: volali ho starký, kniž.: menovať, zvať: vrch zvali Grúň, pomenúvať, označovať (o rastlinách, veciach): tieto rastliny označujeme ako teplomilné, oslovovať, titulovať (o človeku): titulovali ho pán doktor, prezývať (volať prezývkou, dávať niekomu prezývku): prezývali ju papuľou 6. pozri žiadať 1 ## volať sa mať meno, nazývať sa, kniž.: menovať sa, zvať sa: Ako sa voláš?; dedina sa nazýva, menuje Očová, hovor. zastar. písať sa, fraz. niesť meno po niekom/niečom ## voľba pozri výber 1 ## vole pozri struma ## volebný pozri kandidačný ## volenica pozri snúbenica ## voliar pozri pastier ## voliéra pozri klietka ## voliť 1. rozhodovať sa pre jednu z možností, vyberať: volil iné riešenie, vyberal si odbor štúdia; voliť inú cestu 2. odovzdávať hlas, uskutočňovať voľby, hlasovať: volili poslancov; hlasoval proti uzneseniu, kniž. zastar. votovať: votoval za iného kandidáta ## voliteľný pozri nepovinný ## voľkať pozri rozmaznávať ## voľkať si pozri hovieť si ## voľky-nevoľky proti svojej vôli, chtiac-nechtiac: voľky-nevoľky, chtiac-nechtiac musel ustúpiť, zried. voľ-nevoľ ## voľne 1. tak, že je možný istý pohyb, bez upevnenia, nie tesne (op. pevne, tuho), zvoľna: voľne, zvoľna dotiahnutá skrutka, zľahka: šál má zľahka prehodený cez plece, pohyblivo: druhá časť je pohyblivo pripojená, expr.: voľnučko, voľnunko, voľnulinko 2. podľa vlastnej vôle; bez obmedzenia, bez prekážky, slobodne, ľubovoľne: môžu sa voľne, slobodne pohybovať; má právo voľne, ľubovoľne nakladať so svojím majetkom, nehatene, neobmedzene, nespútane, neviazane: obchod sa nehatene, neobmedzene rozvíja v trhovom hospodárstve; správa sa príliš nespútane, neviazane, expr.: voľnučko, voľnunko, voľnulinko 3. bez napätia, nie stiesnene, nie meravo, uvoľnene: vonku sa voľne, uvoľnene nadýchol, ľahko, príjemne: bolo jej ľahko, príjemne na duši, expr.: voľnučko, voľnunko, voľnulinko porov. aj voľný 6 4. malou rýchlosťou, pomalým tempom; s postupnou zmenou istého stavu, vlastnosti, pomaly, zvoľna, pozvoľna: balón voľne, pomaly stúpa k nebu; vlak sa zvoľna, pozvoľna dáva do pohybu, postupne, mierne: vrchy sa postupne, mierne zvažujú do doliny, ležérne, hovor. komótne, expr.: voľnučko, voľnunko, voľnulinko ## voľ-nevoľ pozri voľky-nevoľky ## voľno výzva adresovaná klopúcemu na dvere, aby vstúpil do miestnosti, slobodno, ďalej, vstúpte: Spoza dverí sa ozvalo: Voľno! Slobodno! Rázne zvolal: Ďalej! Vstúpte!, áno, prosím: keď sme zaklopali, z miestnosti sme počuli tiché áno, prosím voľný čas: dostať voľno, chvíle voľna, hovor. expr. fajront (voľno po práci): od tretej je fajront, víkend (pracovné voľno v sobotu a nedeľu), pren. hovor. šábes (pôvodne sobota ako sviatok u židov): mať šábes ## voľnomyšlienkár pozri liberál ## voľnosť pozri sloboda 1, vôľa 3 ## voľnučko pozri voľne 1 ## voľnunko pozri voľne 1 ## voľnulinko pozri voľne 1 ## voľný 1. ktorý nie je pevne pripojený, pripevnený, ktorým možno hýbať, uvoľnený, povolený: voľný, uvoľnený koniec lana; povolená skrutka, pohyblivý: pohyblivý uzáver, splývavý: splývavý účes 2. taký, v ktorom sa nič nenachádza; ktorý nie je obsadený, nezaplnený, prázdny: voľný, nezaplnený autobus; prázdny byt; dnes mám voľný, prázdny večer, kniž. feriálny: feriálny deň, uprázdnený, neobsadený: voľné, uprázdnené miesto riaditeľa, kniž. vakantný: vakantná katedra 3. ktorý nemá určené hranice, neohraničený, neobmedzený: voľný, neohraničený priestor; neobmedzené možnosti, nehatený (ktorému sa nestavajú prekážky): nehatený priebeh 4. ktorý nie je v stave závislosti, slobodný (op. neslobodný), nezávislý (op. závislý): voľný, slobodný, nezávislý občan, samostatný: samostatné rozhodovanie 5. konaný, poskytovaný bez platenia, bezplatný: voľný, bezplatný lístok do divadla 6. ktorý nie je ohraničený spoločenskými konvenciami, uvoľnený, nenútený, nestrojený: voľná, nenútená, nestrojená zábava, prirodzený, nenásilný: prirodzený, nenásilný tón rozhovoru, bezprostredný: bezprostredné správanie, nezáväzný, neviazaný: neviazané mravy, nezriadený: nezriadený život 7. prebiehajúci malou rýchlosťou (op. rýchly), pomalý, nenáhlivý (op. náhlivý): voľné, pomalé, nenáhlivé tempo, mierny: mierna chôdza, ležérny, hovor. komótny: ležérne, komótne pohyby ## volontér pozri praktikant ## volovina 1. pozri sprostosť 2 2. pozri táranina ## voltižér pozri artista ## volúmen pozri rozmer 1 ## von 1. smerom z vnútra, z nejakého uzavretého priestoru, smerom do vonkajšieho priestoru, na vonkajšiu stranu (op. dovnútra, dnu), dovonka, dovonku: išiel trochu von; ostré klince trčia dovonka, dovonku, von, hovor.: vonka, vonká: vyšli vonka, vonká, aby sa prevetrali, zried.: navon, navonok, nár. tavon 2. vyjadruje vzdialenie z istého, obyč. známeho prostredia, preč: žiada sa mu von, preč, niekde do hôr, nár. tavon 3. vyjadruje energický rozkaz na odchod niekoho z miestnosti, na vyhnatie niekoho, trocha hrub. marš: Von, marš odtiaľto!, preč, ber sa, berte sa, prac sa, practe sa: Preč, ber(te) sa stadiaľto!, expr.: strať sa, straťte sa, zmizni, zmiznite, hovor. expr.: vypadni, vypadnite: Strať sa, zmizni, vypadni, nech ťa tu už nevidím!, fraz. Tam sú dvere! 4. pozri vonku 5. pozri z1 ## voňahdy pozri nedávno ## voňať 1. vydávať, šíriť vôňu, rozvoniavať: ruže, kvety voňajú; agát rozvoniava, expr.: vyvoniavať, rozváňať, zaváňať, vyváňať (silno, prenikavo): pokosená lúka rozváňa, vyváňa doďaleka; obed už zaváňa 2. vdychovať vôňu, ovoniavať, obvoniavať, privoniavať, čuchať: voňal, čuchal dobrý tabak; privoniaval k mäsu, expr.: ňuchať, oňuchávať, očuchávať: deti jedlo oňuchávali 3. pozri páčiť sa 2 ## voňavka tekutý kozmetický prípravok vydávajúci príjemnú vôňu, obyč. umelo vyrobený: jemná voňavka, pofŕkať sa voňavkou, parfum (koncentrovaná voňavka): francúzsky parfum, kolínska voda, hovor. kolínska (alkoholový kozmetický prípravok): navoňať sa kolínskou vodou, kolínskou, hovor. voňačka, hovor. zastar. parfín ## voňavkovať dávať tekutý kozmetický prípravok, parfum na niečo, parfumovať: voňavkovala, parfumovala si šiju, hovor. zastaráv. parfínovať, zastaráv. pomádovať (voňavkovať pomádou) ## voňavý majúci, vydávajúci vôňu: voňavé mydlo, voňavá cigara, aromatický (silno voňajúci): aromatické látky, poet. vonný: vonné oleje, navoňaný, vyvoňaný: navoňané šaty; Aká si voňavá, navoňaná, vyvoňaná! ## vonka 1. pozri vonku 2. pozri von 1 ## vonká 1. pozri vonku 2. pozri von 1 ## vonkajší ktorý sa vyskytuje vonku, zvonku, na povrchu alebo mimo niečoho (op. vnútorný): vonkajšia časť, vonkajšia výzdoba, vonkajší vplyv, externý (op. interný): externé štúdium, zastar. zovňajší: zovňajšia krása, zastar. zovnútorný: zovnútorné ťažkosti [Mráz], vonkajškový (týkajúci sa vonkajška): vonkajškový prístup k niečomu, formálny (týkajúci sa vonkajšej formy): formálne náležitosti, objektívny (jestvujúci nezávisle od vedomia človeka): objektívny svet, odb. exogénny (op. endogénny): exogénny vírus, lek. ektogénny (spôsobený z vonkajších príčin), kniž. exoterický ## vonkajškovo pozri navonok 1 ## vonkajškový pozri vonkajší ## vonkajšok 1. vonkajšia časť, vonkajší priestor (op. vnútro, vnútrajšok): vonkajšok domu, látky, exteriér: exteriér stavby 2. vonkajšia podoba: mať príjemný vonkajšok, zovňajšok: dbať o svoj zovňajšok, povrch: šľachetné srdce pod drsným povrchom, vzhľad, výzor: posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor zdravého človeka, výraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazom, zjav: provokovať svojím zjavom, kniž. vid: človek pekného vidu, kniž. habitus: telesný habitus, zastar. vzozrenie [Rázus], subšt.: vizáž, fasáda ## vonkoncom 1. pozri vôbec 1, doslova 2 2. pozri úplne ## vonku na mieste mimo obydlia alebo iného, obyč. uzavretého priestoru (op. vnútri, dnu), hovor.: vonka, vonká: vonku, vonka je pekne; deti sa hrajú vonká, zastaráv. tamvon, nár.: von, tuvon, fraz. pod holým nebom ## vonný pozri voňavý ## vopchať tlačením dať, umiestniť do niečoho, dnu, strčiť, vstrčiť, vpraviť: vopchal, vpravil kľúč do zámky, expr.: zastrčiť, všantročiť: hocičo všantročil do izby; zastrčil si fajku za pás, spratať, expr. vpratať: spratal peniaze do mešteka, expr. vodžgať (násilím vopchať): v náhlivosti vodžgala do tašky to najpodstatnejšie a odišla, vraziť, votknúť (prudko): vrazil kôl do zeme, vsunúť, zasunúť, vsúkať (posúvaním): zasunul šnúru do zástrčky, vtlačiť, vtisnúť, vtesnať (silným tlakom): vtisol mu do ruky peniaze, expr.: všuchnúť, šuchnúť, šupnúť, všupnúť, štúriť, vštúriť (rýchlo, razom): všuchli mu stovku; všupol veci do vrecka, nastrkať, postrkať, napchať, popchať (väčšie množstvo): nastrkala ovocie do tašky ## vopchať sa 1. expr. (o človeku) dostať sa do niečoho, dovnútra, niekam s istým úsilím, expr.: strčiť sa, vstrčiť sa, vliezť, zaliezť: vopchal sa do dverí, strčil sa, zaliezol pod perinu, vtisnúť sa, vtlačiť sa, zried. vtiesniť sa (s väčším úsilím): vtlačil sa do kúta, vtesnať sa: do auta sa vtesnali šiesti, expr.: vpichnúť sa, šuchnúť sa, všuchnúť sa, štúriť sa, vštúriť sa (rýchlo): všuchol sa dnu, vsunúť sa (pomaly), zried. vsuť sa [Hviezdoslav]: vsunul sa pod posteľ, natisnúť sa, natlačiť sa, expr.: vteperiť sa, napchať sa, vtrepať sa, vpratať sa (vo väčšom množstve): všetci sa vtrepali, napchali do člna, kniž. zastar. všantročiť sa: hocikto sa môže všantročiť do domu pozri vojsť 2. pozri vliezť 1 3. pozri zmestiť sa ## vopred 1. v časovom predstihu, pred istým časom, popredu, popredku: nájomné zaplatil vopred, popredu, popredku na pol roka, dopredu, hovor. dopredku: už dopredu, dopredku sa vzdával, napred, hovor. napredok: otázky si pripravte napred, napredok, skôr, skorej, prv, predtým: o tom, že hostia neprídu, vedel už skôr, skorej; už prv, predtým cítil, čo sa stane, najprv, najskôr, najskorej: najprv, najskôr sa ho spýtaj, či môžeš prísť, kniž.: a priori, apriórne: a priori, apriórne odmietol akékoľvek pripomienky, nespis. predom 2. (v miestnom význame) pred niekým alebo niečím, napred: hosťa pustili vopred, napred, popredu, popredku, vpredu: chlapec šiel popredu, popredku, vpredu a dievča za ním 3. pozri dopredu 1, dopredu 2 ## voskovica pozri svieca 1 ## voslep pozri naslepo 1, naslepo 2, slepo 3 ## vospolne pozri vzájomne ## vospolný pozri vzájomný ## vospolok pozri vzájomne ## vospust pozri naslepo 1 ## vospustný pozri samopašný ## voška drobný hmyz cudzopasiaci na niektorých rastlinách, zastar. všica [Plávka] ## vošmyknúť sa 1. pozri vkĺznuť (sa) 1 2. pozri vkradnúť sa, vojsť 1 ## voštvať pozri vohnať 1 ## voštverať sa pozri vojsť 1 ## votívny pozri ďakovný ## votkať pozri vtkať ## votknúť pozri vopchať ## votovať pozri voliť 2 ## votrelec pozri samozvanec ## votrieť sa pretvárkou, lesťou vnútiť niekomu svoju prítomnosť, expr. vtrieť sa: votrel sa, vtrel sa do cudzej spoločnosti, vnútiť sa, vtisnúť sa, natisnúť sa, vtlačiť sa (nasilu sa votrieť): vtisli sa, natisli sa im do domu, expr. nanominovať sa: nanominoval sa k nim na tri dni, expr.: vdrať sa, vodrať sa, vdrieť sa, vodrieť sa (prudko, dravo sa votrieť): vodral sa, vodrel sa medzi nich, vlúdiť sa (nenápadne sa votrieť): vlúdil sa do jej rodinného kruhu ## vovábiť pozri nalákať ## vovaliť sa 1. pozri vniknúť 1 2. pozri vojsť 1 ## vovedne pozri spolu 1, spolu 2 ## vovedno pozri spolu 1, spolu 2 ## voviesť pozri uviesť 1, uviesť 2 ## voviezť pozri doviezť 1 ## vovliecť pozri doniesť 1 ## vovliecť sa pozri vojsť 1 ## vovŕtať sa pozri vniknúť 1 ## voz 1. štvorkolesové vozidlo (na vozenie nákladov) ťahané ťažnými zvieratami: zapriahnuť kone do voza, doštenák (voz s doskami na mieste rebrín), rebrinák, rebriniak, rebrinovec, drabinák, drabinovec (rebrinový voz) 2. pozri automobil 3. pozri vozeň 4. pozri vozidlo ## vozataj pozri kočiš ## vozeň koľajové vozidlo na prepravu osôb alebo nákladu, vagón: železničný vozeň, nákladný vozeň, vozeň prvej triedy, osobný vagón, vykladať vagón, hovor. voz: jedálny voz [Jégé] ## voziar pozri povozník ## vozičkár pozri invalid ## vozidlo kolesový dopravný prostriedok: bezmotorové vozidlo, opravovňa vozidiel, obyč. pejor. vehikel (obyč. staré vozidlo alebo v zlom stave), pejor. tragač (staré, rozhegané vozidlo), voz (obyč. auto) ## vozík malé vozidlo rozličného uspôsobenia: akumulátorový vozík, invalidný vozík, kára (ručný dvojkolesový vozík): ťahať káru, taliga (dvojkolesový vozík), tragač (jednokolesový ručný vozík bez bočníc): voziť hnoj na tragači, fúrik, táčky (vozík s dvoma rúčkami a obyč. bočnicami): voziť štrk na fúriku, na táčkach, kočík (vozík na prevážanie detí): športový kočík, rikša (ľahký dvojkolesový vozík ťahaný človekom), brička (ľahký vozík na dopravu osôb), multikára (viacúčelové motorové vozidlo s malým motorom) ## vozíkať pozri viezť ## voziť pozri viezť ## voziť sa 1. pozri viezť sa 1 2. pozri kĺzať sa ## vozník pozri kočiš, povozník ## vozovka 1. pozri cesta 2 2. pozri vagónka ## vozovňa budova slúžiaca ako kryté stanovište vozidiel, najmä autobusov, električiek a pod., remíza: električka ide do vozovne, do remízy ## vozvysok pozri hore 3, vysoko 2 ## vozvýš pozri hore 3, vysoko 2 ## vozvýšený pozri patetický ## voždy pozri vždy ## vôbec 1. vyjadruje krajnú mieru, absolútnu platnosť (obyč. pri zápore), vonkoncom: vôbec, vonkoncom s tým nie je spokojný, nijako, hovor. nijak, expr. nijakovsky: nijako, nijak sa nás to netýka, načisto: načisto nemá rozum, ani trochu, ani najmenej, ani zďaleka: ani trochu, ani najmenej sa mi to nepáči; ani zďaleka si nemyslím, že má pravdu, skutočne, ozaj, naozaj: je to skutočne, vôbec najlepší hráč; ozaj, naozaj nepredpokladám, že príde, ešte, celkom: Má to ešte, vôbec nejaký význam?, fraz.: ani za svet, ani za živý svet, ani za mačný mak/máčik, hrub.: zaboha, ani zaboha: ani za (živý) svet, (ani) zaboha si nevedel spomenúť, kde ho už raz videl, nár. živo, subšt. zhola 2. pozri všeobecne 1 3. pozri doslova 2 ## vôkol pozri okolo 1, okolo 4 ## vôl pozri hlupák ## vôľa 1. vedomé úsilie dosiahnuť niečo: vôľa žiť, odhodlanie: odhodlanie bojovať a zvíťaziť, predsavzatie: mať pevné predsavzatie urobiť niečo 2. výsledok rozhodovania: to je moja vôľa, požiadavka: presadiť svoju požiadavku, želanie, prianie: plniť niečie želanie, prianie 3. možnosť slobodného rozhodovania, voľnosť: nechať niekomu vôľu, voľnosť vo všetkom, sloboda 4. pozri nálada 1 5. pozri medzera 1 ## vôňa vlastnosť niektorých predmetov, najmä kvetov vyvolávať príjemné čuchové vnemy (op. zápach, smrad): slabá, silná vôňa, vôňa pokosenej trávy, aróma (silná vôňa): aróma kávy, buket (vôňa vína), pach: príjemný pach ## vpád 1. pozri útok 1 2. pozri príchod 2 ## vpadnúť 1. padnúť dnu, do niečoho, zapadnúť: list vpadol, zapadol do schránky, zaboriť sa, vnoriť sa, zried. zahrúžiť sa (do niečoho mäkkého, sypkého): nohy sa mu zaborili do blata, ponoriť sa, potopiť sa, pohrúžiť sa (do tekutiny): kolesá sa ponorili do vody, expr.: hupnúť, vhupnúť (rýchlo) 2. schudnutím sa prehĺbiť, hovor. opadnúť: líca jej vpadli, vpadnutá tvár, odb. vklesnúť: vklesnutý hrudník 3. uskutočniť vojenský vpád, vtrhnúť: nepriateľ vpadol, vtrhol na naše územie, vniknúť: vojsko vniklo do vnútrozemia 4. pozri vojsť 1 5. pozri zamiešať sa 2 6. pozri vniknúť 1 ## vpadnutý pozri chudý ## vpáliť 1. pozri vojsť 1 2. pozri streliť 3 3. pozri vylepiť 2 ## vpárať pozri vraziť 1 ## vpasovať pozri vložiť 1 ## vpašovať pozri vložiť 1 ## vpichnúť pozri vbodnúť, vraziť 1 ## vpichnúť sa pozri vopchať sa 1 ## vpíjať pozri piť 3 ## vpis pozri zápis 1 ## vpísať pozri zapísať 1 ## vpiť pitím pohltiť, pórmi a pod. vtiahnuť, vstrebať: bavlnená látka dobre vpije, vstrebe pot, vcucať, vcicať: koláč vcucal všetku šťavu, nasiaknuť, vsiaknuť: zem nasiakne vlahou, zem vsiakne vlahu, napiť sa, vypiť: špongia napitá vodou; pijak vypil mastnotu; korienky vodu rýchlo vypili, menej vhodné: vsať, nasať: vsala, nasala vlhkosť, prijať, pojať, pohltiť, absorbovať: pôda pojme, absorbuje veľa vody, odb. resorbovať (do vnútra buniek), povpíjať (postupne) ## vpiť sa 1. pozri vsiaknuť 2. pozri zadívať sa 1 ## vplantať sa pozri vojsť 1 ## vplávať 1. plávaním vojsť, priplávať, doplávať: plavec vplával do zátoky, doplával do cieľa, vplaviť sa (o lodi): loď sa vplavila, vplávala do prístavu, kniž. zastar., obyč. poet. vpluť, zastaráv. vplynúť: loďka vplula, vplynula do zálivu 2. pozri vojsť 1 ## vplaviť sa pozri vplávať 1 ## vplaziť sa pozri vliezť 1 ## vpliesť pozri zapliesť 2 ## vpliesť sa pozri pripojiť sa, zamiešať sa 2 ## vplichtiť sa pozri vojsť 1, vkradnúť sa ## vpluť pozri vplávať 1 ## vplúžiť sa pozri vkradnúť sa ## vplynúť 1. pozri vniknúť 1 2. pozri vplávať 1 ## vplyv 1. možnosť trvalejšieho pôsobenia na niekoho, na niečo: vplyv školy na dieťa, mať na niekoho zlý vplyv, dosah: vymaniť sa z dosahu škodlivín, sugescia, sugestivita, sugestívnosť (ovládanie vôle, cítenia a konania osoby inou osobou nanucovaním predstáv): podľahnúť sugescii silnej osobnosti, účinok (výsledok vplyvu): mať na niečo blahodarný účinok, moc: vymaniť sa z moci niekoho, subšt. dopad: dopad nesprávneho rozhodnutia na hospodárstvo 2. možnosť rozhodovania: uplatniť svoj vplyv v spoločnosti, moc: stratiť nad niekým moc, autorita: rodičovská autorita, vážnosť: získať si vážnosť ## vplývať uplatňovať vplyv, autoritu, moc, mať vplyv: vplýval, mal vplyv na svojich kolegov, účinkovať, mať účinok, pôsobiť: slová naňho neúčinkovali; počasie má účinok na zdravie; umenie pôsobí na city človeka, nahovárať, navádzať, nabádať (rečou, presviedčaním vplývať): moderátorka navádzala, nabádala diskutujúcich, aby sa riešili základné otázky ## vplyvný ktorý má vplyv: vplyvné známosti, vážny (ktorý vzbudzuje úctu, rešpekt): najvážnejší zástupcovia mesta, autoritatívny (ktorý má autoritu): autoritatívna osobnosť, významný, význačný, závažný, dôležitý (ktorý má značný význam): významný, význačný občan; závažný, dôležitý faktor, prestížny (ktorý má významné postavenie): prestížne postavenie, vážený (požívajúci vážnosť): vážený člen rady ## vpochodovať pozri vojsť 1 ## vpojiť pozri zapojiť 2 ## vpoly pozri napoly 1 ## v porovnaní s pozri proti 2 ## vposled pozri nakoniec 1 ## vpracovať pozri zapracovať 2 ## vpratať pozri vopchať ## vpratať sa 1. pozri vojsť 1 2. pozri zmestiť sa 3. pozri vcítiť sa, vžiť sa 1 ## vpravde pozri vlastne 2 ## vpraviť pozri vložiť 1 ## vpraviť sa pozri vžiť sa 1, vžiť sa 2, vcítiť sa ## vpravo 1. na pravej strane (op. vľavo), napravo (op. naľavo): vpravo, napravo od hotela je pošta 2. na pravú stranu (op. vľavo), napravo (op. naľavo), doprava (op. doľava): na konci ulice zabočíš vpravo, napravo; neobzeral sa ani doprava, ani doľava ## vpred pozri dopredu 1 ## vpredu na prednom mieste, v prednej časti niečoho (op. vzadu), hovor. napredku (op. nazadku): sedí úplne vpredu, napredku; vpredu, napredku je voľné miesto, popredu, popredku (pred niekým alebo niečím): utekali preč, chlapec popredu, popredku a jeho sestra za ním, napred, vopred: veliteľ šiel napred, vopred a družstvo za ním ## vpriasť pozri zapliesť 2 ## v priebehu 1. pozri po 2 2. pozri pri 4 3. pozri uprostred 3 4. pozri za 1, za 3 ## v procese pozri pri 4 ## v prospech pozri za 5 ## vprostred pozri uprostred 2, uprostred 3 ## v prostriedku pozri uprostred 2 ## v protiklade k pozri proti 2 ## vprúdiť pozri vniknúť 1 ## vpustiť pozri pustiť 3 ## vrabčiak pozri vrabec ## vrabčiť sa pozri ženiť sa ## vrabec najrozšírenejší vták žijúci v blízkosti ľudských príbytkov: vrabce čvirikajú, hovor. expr. vrabčiak [Podjavorinská] ## vracať 1. dávať pôvodnému majiteľovi, navracať, prinavracať: vracal mu požičané peniaze, remitovať: remitovali knihy do vydavateľstva 2. dávať niekomu niečo za niečo, opätovať, odplácať: vracal, opätoval mu návštevy, vynahrádzať, nahrádzať, splácať: bohato mu vynahrádzal starostlivosť; splácala mu urážky klebetami 3. uvádzať do pôvodného stavu, navracať, prinavracať, obnovovať: lekár vracia chorému zdravie; prinavracal jej stratené šťastie vyprázdňovať obsah žalúdka ústami, dáviť: vracia, dávi všetko, čo zje; núti ju na dávanie, zjemn.: vrackať, grckať, expr.: šabliť, tyčkovať, hádzať šabľu/tyčku, subšt. zvracať, hrub. grcať ## vracať sa 1. prichádzať späť, navracať sa, prinavracať sa: rád sa vracia, navracia domov 2. opäť začínať existovať, navracať sa, prinavracať sa, obnovovať sa: kvetom sa vracia sviežosť; pomaly sa mu obnovuje zrak, lek. recidivovať (o chorobách) ## vradiť pozri začleniť ## vraďovať pozri radiť ## vrah 1. kto sa dopustil vraždy: lúpežný vrah, vypátrať vraha, zabijak, zabíjač, katan (viacnásobný vrah), pejor. hrdlorez, zastar. mordár [Kalinčiak], kniž. zastar. vražedník [Jesenský] 2. pozri škodca 1 ## vrachotiť pozri vojsť 1 ## vraj odkazuje na situáciu alebo na kontext a uvádza reprodukovanú výpoveď niekoho iného, údajne: vraj, údajne sa vrátil už včera, vraví sa, že, hovorí sa, že, vravia, že, hovoria, že: vraví sa, hovorí sa, vravia, že bude tuhá zima, že: Že sa už vrátil? ## vranec pozri kôň 1 ## vraník pozri kôň 1 ## vranko pozri kôň 1 ## vraný pozri čierny 1 ## vrapovať pozri nazberať 1 ## vrásčitý pozri vráskavý ## vráska pozri záhyb 1 ## vráskať pozri mraštiť ## vráskať sa pozri vráskavieť ## vráskavieť stávať sa vráskavým, vráskať sa: čelo mu už vráskavie, čelo sa mu už vráska, vraštiť sa, mraštiť sa, mŕštiť sa (z citových alebo zmyslových podnetov): vraští sa od jedu, mŕšti sa od hnusu, mračiť sa, krčiť sa, sťahovať sa, zvrašťovať sa (obyč. o tvári): tvár sa mu sťahuje od bolesti, vráskovať sa, vráskovatieť (sa) (obyč. o listoch, ovocí): škodcami napadnuté listy sa vráskajú; vráskovatenie ovocia; tvár mu vráskovatie od starostí ## vráskavý pokrytý vráskami, vráskovitý: vráskavé, vráskovité čelo, zried. vráskovatý: vráskovatá tvár, poet. vráskový: vrásková kôra stromu [Vajanský], kniž. vrásčitý: vrásčitá starena [Fabry] ## vráskovať sa pozri vráskavieť ## vráskovatieť (sa) pozri vráskavieť ## vráskovatý pozri vráskavý ## vráskovitý pozri vráskavý ## vráskový pozri vráskavý ## vrásť pozri vniknúť 1 ## vraštiť pozri mraštiť ## vraštiť sa pozri mračiť sa 2, vráskavieť ## vráta pozri brána 1 ## vrátane 1. do toho rátajúc, do toho počítajúc, včítane: prihlášky na konkurz treba odovzdať do 31. marca vrátane, včítane, kniž. inkluzíve 2. vyjadruje priradenie, pričlenenie k istému počtu, k istej skupine, včítane: prišlo ich dvadsať vrátane, včítane detí; cesty vrátane autostrády boli zaviate snehom ## vrátať pozri zarátať ## vrátiť pozri vracať ## vratký 1. ktorý nemá pevnú polohu (op. pevný), nepevný: vratká, nepevná stolička, labilný (op. stabilný): labilná poloha, neistý (op. istý): neistý krok, tackavý, kolísavý, knísavý, rozkolísaný, expr. kolembavý (sprevádzaný tackaním, kolísaním, knísaním): tackavá, kolísavá, knísavá, rozkolísaná chôdza; kolembavé pohyby člna, hojdavý, expr. rozheganý: hojdavá, rozheganá posteľ, expr.: trasľavý, roztrasený (nemajúci istotu): trasľavé ruky, roztrasený starec, zastar. zvratný [Sládkovič] 2. ktorý nie je bezpodmienečne pravdivý, zaručený, vopred daný alebo zaistený (op. pevný), nepevný, neistý (op. istý): mať vratkú, nepevnú, neistú politickú pozíciu, nestály (op. stály), labilný (op. stabilný): v názoroch je veľmi nestály, labilný, vrtkavý, kolísavý: šťastie je vrtkavé, kolísavé, menlivý, premenlivý: žijeme v menlivých, premenlivých časoch, problematický: budúcnosť je vždy problematická, nerozhodný, bezradný (op. rozhodný): nerozhodná, bezradná odpoveď pozri neistý 1, neistý 2 ## vrátnik zamestnanec vykonávajúci službu pri vchode do budovy istej inštitúcie: hotelový vrátnik; informácie podáva vrátnik, informátor (vrátnik so zameraním na podávanie informácií), zastar.: portier, portáš ## vratný pozri spätný ## vrava pozri rozhovor ## vravieť pozri hovoriť 1 ## vravný pozri zhovorčivý, výrečný 1 ## vravor pozri rozhovor ## vravot pozri rozhovor ## vraz 1. pozri naraz 1 2. pozri náhle ## vrázdiť sa pozri motať sa 1 ## vráziť sa pozri motať sa 1 ## vraziť 1. nárazom, silou spôsobiť, aby niečo vniklo do niečoho, zaraziť: vrazil, zarazil kôl do zeme, vbodnúť, vpichnúť, pichnúť (o niečom ostrom): vbodol klin do dreva, votknúť, kniž. vtasiť, zried. vpárať: vtasil jej nôž do srdca, vbiť, vtĺcť, zatĺcť, (viacerými údermi): vtĺkol stĺpik do hliny, povrážať, povtĺkať, pozarážať (postupne) 2. prudko vsunúť, vstrčiť, strčiť, zatknúť: vrazil, strčil zátku do fľaše 3. pozri vylepiť 2 4. pozri vojsť 1 5. pozri vkladať 3 ## vražba pozri čary ## vražda úmyselné zabitie človeka: lúpežná vražda, dopustiť sa vraždy, hovor. zastar. mord [Kalinčiak] ## vraždiť pozri zabiť ## vražedník pozri vrah 1 ## vražedný 1. ktorý vraždí, zabíja, spôsobuje smrť; svedčiaci o tom, zabijacký, zabíjačský, zabijačský: zabijacký motív filmu, vražedný úmysel, smrtiaci, usmrcujúci, kniž. smrtonosný: smrtiaca, smrtonosná zbraň pozri ničivý 2. pozri nenávistný ## vŕba ker alebo strom s úzkymi listami rastúci na vlhkých miestach: dutá vŕba, vŕby pri potoku, zried. vrbina (strom): zišiel medzi vrbiny k Váhu ## vrbcovať pozri zašívať 1 ## vrbičie pozri vrbina 1 ## vŕbie pozri vrbina 1 ## vrbina 1. hromad. vŕbový porast; vŕbové prútie: potok obrastený vrbinou; košík z vrbiny, vŕbie, vrbičie: husté vŕbie, vrbičie; zviazať niečo vŕbím 2. pozri vŕba ## vrčať 1. (o zvieratách) vydávať nízky hrdelný zvuk: pes vrčí, mačka vrčí, expr.: vrňať, vrnieť, vrndžať, vrnčať: mačka spokojne vrní, bzučať (o hmyze): vrčanie, bzučanie múch, priasť (o mačke) 2. (o strojoch) vydávať hrčivý zvuk, hrčať, hrkotať: v izbe vrčí vysávač, hrčanie motorky, expr.: vrňať, vrnieť, vrndžať, vrnčať: kolovrat vrndží 3. pozri hovoriť 1 ## vrčavý pozri podráždený ## vrčivý pozri podráždený ## vrece obdĺžnikový obal na spodku spojený na prenášanie alebo uskladňovanie sypkého alebo kusového materiálu; jeho obsah: papierové, igelitové vrece, vrece múky, mech: plný mech zemiakov, žoch (veľké široké vrece): plátenný žoch, vak (vrecovitý obal na prenášanie vecí): cestovný vak, nár. pyteľ: pyteľ zbožia ## vreckár pozri zlodej ## vrecko 1. menšie vrece: papierové vrecko; vrecko cukru, mešec, miešok (vrecko, ktoré sa zatvára stiahnutím šnúrky): mešec na tabak, hovor. zastaráv. škarnicľa (papierové vrecko): cukríky mu dal do škarnicle, subšt.: sáčik, sáčok 2. súčasť oblečenia, obyč. na ukladanie drobných osobných vecí, vačok: hlboké, bočné vrecká; vybrať niečo z vrecka, dať si ruky do vačku, expr. kešeňa 3. útvar podobný menšiemu vrecu, kapsa: urobiť do mäsa vrecko, kapsu, vačok: vačky pod očami ## vreckovať dávať do vreciek (určené množstvo), balíčkovať: vreckované ovocie, balíčkované mäso; vreckovať peniaze na výplatu, subšt. sáčkovať ## vreckovka menší kus látky, obyč. na utieranie nosa: hodvábna vreckovka, utrieť si ústa vreckovkou, ručník, ručníček: vysiakať sa do ručníka, do ručníčka, zried. šatka: utrieť sa šatkou, subšt.: šnuptichel, šnuptichľa ## vrecovitý ktorý pripomína vrece: vrecovitý strih šiat, vakovitý (ktorý pripomína vak): vakovitý útvar ## vred 1. bolestivá zdurenina spôsobená zápalom tkaniva: boľavý vred, vyhodil sa mu vred, lek. furunkel pozri vyrážka 2. pozri epilepsia ## vredavý pokrytý vredmi, vredovitý: vredavé, vredovité telo ## vredikať sa pozri vojsť 1 ## vredovitý pozri vredavý ## vrelý 1. pozri vrúcny, úprimný 1 2. pozri vriaci ## vrenie pozri rozruch ## vres nízky metlovitý kríček s drobnými fialovoružovými kvetmi, šedivník ## vresk 1. prenikavé, ostré hrdelné zvuky, vreskot: vreskot, vresk opíc, škrek, škrekot: škrek, škrekot žiab 2. pozri krik 3. pozri hluk ## vreskľavý pozri vrieskavý ## vreskľúň pozri škrekľúň ## vresknúť pozri zakričať ## vreskot pozri vresk 1 ## vresovec pozri erika ## vrešťať pozri kričať 1, vrieskať 1, vrieskať 2 ## vrešťúň pozri škrekľúň ## vretenica u nás žijúci jedovatý had so zubatou čiarou na chrbte, zmija: uštipla ho vretenica, zmija ## vrezať pozri zarezať 2, vbodnúť ## vrezať sa 1. pozri zarezať sa 2. pozri utkvieť ## vrh pozri hod ## vrhať 1. prudkým pohybom spôsobovať let niečoho, hádzať: vrhal, hádzal guľou, expr.: kydať, šústať, trieskať, plieskať, cápať, trepať: kydá, trieska všetko na kopu; cápe taniere o zem, expr.: prášiť, šibať: prášil, šibal kamienky do vody; šibať blesky, zahadzovať, odhadzovať (vrhať preč, od seba): mal vo zvyku odhadzovať papiere na zem, metať, vmietať, miesť (niečo sypké): metá, metie sneh do tváre, nár. lúčať: lúčal kamienky ďaleko od seba 2. pozri vohnať 2 3. pozri rodiť 1 ## vrhať sa 1. prudkým pohybom tela sa niekde dostávať, hádzať sa: deti sa neprestajne vrhali, hádzali do vĺn, skákať: chlapci skákali z brala do mora; skákať niekomu okolo krku, expr.: plieskať sa, trieskať sa: plieskal sa o zem 2. pozri napadnúť 2 3. pozri pustiť sa 1 ## vrhnúť pozri vrhať ## vrhnúť sa pozri skočiť 1, pozri vrhať sa ## vrch 1. väčšia vyvýšenina v teréne: vyjsť na vrch; pásmo vrchov, hora (vrch, obyč. porastený stromami): vysoká hora, kopec (obyč. menšia vyvýšenina): na kopci stojí kaplnka pozri kopec 1 2. pozri svah 3. pozri vrchol 1 4. pozri povrch 1 5. pozri kopa 2 ## vrchár obyvateľ osady vo vrchoch: oravskí vrchári, vrchovec, horal: alpskí horali, lazník (obyvateľ horskej osady s roztrúsenými obydliami): detvianski lazníci, kopaničiar (obyvateľ skupiny domov na samote na západnom Slovensku), goral (vrchár z oblasti poľských hraníc) ## vrchársky pozri horský ## vrchhlava pozri temeno 1 ## vrchnák vrchná, čiastočne alebo celkom oddeliteľná časť niečoho: vrchnák škatule, truhly, veko: prikryť niečo vekom, poklop (prostriedok na zakrytie): poklop na šachte, poklopec [Kukučín], príklop, príklopok, príchlop, príchlopok: kamenný príklop, príklopok; príchlop, príchlopok na misu, príklopka [Jesenská], pokrievka, pokrývka (vrchnák na hrniec): prikryť hrniec pokrievkou, pokrývkou, subšt. dekel ## vrchnosť 1. pozri nadriadený 2. pozri pán 2 ## vrchný ktorý je umiestnený hore alebo na povrchu niečoho (op. spodný): vrchné poschodia domu sú voľné; vrchný odev, horný (ležiaci hore; op. dolný): horné zuby, vyšný (op. nižný): vyšný koniec dediny, povrchový (vyskytujúci sa, prebiehajúci na povrchu): povrchová vrstva cibule, povrchové dobývanie uhlia, zastar. zvrchný: zvrchný kabát ## vrchol 1. najvyššia časť niečoho: vrchol veže, najvyšší vrchol pohoria, vrcholok, vrcholec: vrcholky Karpát, vrcholce stromov, domov, končiar (ostré zakončenie vrchu): zasnežené končiare Tatier, vrch: vystúpiť na samý vrch rozhľadne, štít (vrchol vysokého vrchu): skalný štít, vrchovec (vrchná časť stromu): vrchovce jedlí, vršok: vršok borovice, temeno, star. alebo poet. temä: vystúpiť na temeno, temä vrchu, sochorec, sokorec: sochorec Vepra, sokorce hôr; sochorec, sokorec smreka, vršiak [Zúbek] 2. najvyšší stupeň, najvyššia miera niečoho: vrchol leta, vrchol šťastia, vyvrcholenie: vyvrcholením sezóny bol ples, kniž. zenit: dosiahnuť, prekročiť zenit, kulminácia: kulminácia napätia, kniž. maximum (op. minimum): maximum teploty ## vrcholec pozri vrchol 1 ## vrcholiť dosahovať vrchol, kniž. kulminovať: prípravy vrcholia, kulminujú, leto vrcholí, kulminuje ## vrcholne 1. pozri vrcholný 2. pozri veľmi, vysoko 3 ## vrcholný dosahujúci vysoký stupeň čo do kvality, miery a pod., najvyšší, maximálny: vrcholný, najvyšší, maximálny stupeň, najdôležitejší, najvýznamnejší, najväčší (dosahujúci vysoký stupeň dôležitosti): vrcholné, najdôležitejšie, najvýznamnejšie dielo autorovej spisovateľskej činnosti, zvrchovaný: zvrchovaný čas, rekordný: podať rekordný výkon, neprekonaný: neprekonaný rekord, pren. kniž. olympský: olympská sláva [Sládkovič] ## vrcholok pozri vrchol 1 ## vrcholový smerujúci k najvyšším výkonom, špičkový: vrcholový, špičkový šport ## vrchom 1. pozri zvrchu 1 2. pozri dovrchu 1, vrchovato ## vrchovato až po vrch, až po okraj, vrchom, dovrchu: vrchovato, vrchom naložené auto, doplna: v koši bolo jabĺk doplna, hovor.: kopcovito, kopcom: chlapcovi nakládla kopcovito, kopcom zemiakov, kopito, kopisto, nár. štrichom ## vrchovatý 1. pokrytý vrchmi, vrchovitý: vrchovatý, vrchovitý kraj, kopcovitý (pokrytý kopcami): kopcovitý terén, hornatý (bohatý na hory): hornatá oblasť, vŕškovatý, vŕškovitý, zried. vŕškatý (pokrytý vŕškami, mierne kopcovitý): vŕškovatá krajina, vŕškovité okolie, vŕškovitý kraj [Šoltésová] 2. vrchom naplnený, plný: vrchovatá, plná lyžica cukru, kopcovitý, kopitý, kopistý (plný až po okraj): kopitá misa [Kostra], kopisté koše ovocia [Figuli], preplnený (príliš naplnený): tácka je už preplnená ## vrchovec 1. pozri vrchol 1 2. pozri vrchár ## vrchovina pozri horstvo, vysočina ## vrchovitý pozri vrchovatý 1 ## vriaci ktorý vrie, hovor. vrelý: napiť sa vriaceho, vrelého čaju, zastar. vrúci: vrúci vosk [Kostra], horúci (veľmi): horúca polievka ## vriedok pozri vyrážka ## vrieskať 1. (o zvieratách) vydávať vresk, škrek, vrešťať: opice vrieskajú, vreštia, škriekať, škrečať: straka škrieka, škrečí 2. expr. (o ľuďoch) vydávať prenikavý hlas, expr.: vrešťať, vyvreskúvať: majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetná, kričať, robiť krik: deti vrieskajú, kričia, robia krik, expr.: revať, vyrevúvať (hlbším hlasom kričať), expr.: škriekať, škrečať, jačať (škrekľavo alebo vysokým hlasom kričať): jačať od bolesti, expr. ziapať (zlostne kričať), expr. hrmieť (hromovým hlasom kričať), expr.: bľačať, bliakať, vybľakovať, vybľakúvať (nepríjemne alebo ako zviera), expr.: zavýjať, ujúkať, ryčať, ručať (ťahavo kričať): zavýjal od strachu, expr.: štekať, brechať, havkať, hučať, húkať, hulákať: Neštekaj, nehulákaj na mňa!, expr.: hartusiť, hartušiť, hurtovať: Kto to tu hurtuje?, nár.: harmantiť, hvečať, herbeľovať 3. pozri plakať ## vrieskavý ktorý veľmi hlasno, prenikavo a ostro znie; ktorý vydáva ostré nepríjemné zvuky, vreskľavý, vrešťavý: vrieskavý, vreskľavý hlas; vrieskavé, vrešťavé opice, škrekľavý, škriekavý, škrekotavý: ozvali sa škrekľavé, škriekavé, škrekotavé výkriky; škrekľavé, škrekotavé vtáky, jačavý, piskľavý (o zvuku, ktorý je prenikavý a vysoký; ktorý vydáva také zvuky): jačavý, piskľavý krik detí; jačavé čajky, piskľavé kurča, krákavý (o vrane; pren. pejor. o ľudskom hlase): krákavé hlasy havranov; starena mala krákavý hlas pozri škrekľavý ## vriesknuť pozri zakričať ## vrieť 1. byť vo vare, variť sa: voda vrie, voda sa varí, zvárať sa: mlieko sa zvára, klokočiť (sa), hádzať klokoče, vrieť klokočom (prudko vrieť a tvoriť veľké bubliny): polievka klokočí, klokotať, bublať, expr. blbotať (vydávať pritom zvuk): kaša buble, kypieť, prekypovať (zároveň pretekať z nádoby) 2. expr. (o citoch) prudko, búrlivo sa prejavovať, kypieť: zlosť v ňom vrie, kypí, búriť sa, kvasiť (sa): všetky jej city sa búria; hnev (sa) v ňom kvasí, expr. zvárať sa: krv sa mu zvára od zlosti, kniž. prekypovať 3. expr. byť veľmi rušný, kypieť, kniž. prekypovať: ulica vrie, kypí, prekypuje životom ## vŕkať pozri hrkútať 1 ## vrknúť pozri povedať ## vrňať pozri vrčať 1, vrčať 2 ## vrnieť pozri vrčať 1, vrčať 2 ## vrndžať pozri vrčať 1, vrčať 2 ## vrnčať pozri vrčať 1, vrčať 2 ## vrodený pozri prirodzený 1 ## vrojiť sa pozri vojsť 1 ## vrsovať sa pozri namáhať sa ## vrstevnatý pozri vrstvovitý ## vrstovník pozri súčasník ## vrstva 1. množstvo istej látky plošne rozložené na povrchu niečoho alebo medzi niečím: ochranná vrstva tuku, vrstva piesku, snehu, sloj (vrstva nerastu, obyč. úžitkového): uhoľný sloj 2. pozri skupina 2, trieda 1 ## vrstviť pozri hromadiť ## vrstviť sa pozri ukladať sa 1 ## vrstvovitý zložený z vrstiev, vrstevnatý: vrstvovité, vrstevnaté horniny, odb. laminárny (ktorý tečie v paralelných tenkých vrstvách): laminárne prúdenie tekutín ## vršec pozri krajec ## vršiak pozri vrchol 1 ## vŕšiť pozri hromadiť ## vŕšiť sa 1. pozri hromadiť sa 2. pozri čnieť 3. pozri pomstiť sa ## vŕškatý pozri vrchovatý 1 ## vŕškovatý pozri vrchovatý 1 ## vŕškovitý pozri vrchovatý 1 ## vršok pozri vrchol 1 ## vŕšok pozri kopec 1 ## vŕštek pozri kopec 1 ## vrt vŕtaním vzniknutý otvor, najmä v zemi: naftové vrty, vývrt: vývrt v hornine ## vŕtačka vŕtací prístroj alebo stroj: radiálna vŕtačka, pneumatická vŕtačka, tech. vyvrtávačka: zvislá vyvrtávačka ## vrták 1. nástroj na vŕtanie: špirálový vrták, nebožiec (nástroj na ručné vŕtanie do dreva): vyvŕtať nebožiecom dierku 2. pozri škriepnik ## vŕtať 1. vrtákom vnikať do niečoho, a tým robiť vyhĺbeninu, vyvrtávať, prevrtávať, prevŕtavať: vŕtali dieru do dreva, vyvrtávať, prevrtávať zub, hĺbiť, vyhlbovať: hĺbiť, vyhlbovať otvory do skaly 2. (o zvieratách) rozrušovať povrch a vnikať do niečoho, zavrtávať sa: červy vŕtajú v dreve, červy sa zavrtávajú do dreva, hlodať, hrýzť: v drevených hradách hlodá, hryzie červotoč, ryť, rýpať, rozrýpať (vŕtať v zemi): krt ryje v zemi; diviaky rozrývajú zem 3. pozri myslieť 2 4. pozri znepokojovať 5. pozri dobiedzať, zapárať 6. pozri dobývať ## vrtieť pozri krútiť 1 ## vrtieť sa 1. robiť rýchly krúživý pohyb, krútiť sa, točiť sa: vreteno sa vrtí, krúti, točí, otáčať sa: koleso sa rýchlo vrtelo, otáčalo, zvŕtať sa (vrtieť sa v tanci): páriky sa na parkete zvŕtajú, expr. vrtkať sa: včely sa vrtkali okolo kvetov, tancovať, vykrúcať sa (vrtieť sa v tanci): tancujú, vykrúcajú sa v rytme valčíka, prekrúcať sa: prekrúca sa pred zrkadlom 2. expr. nepokojne sedieť, ležať alebo stáť, byť neposedný, expr.: hniezdiť sa, mechriť sa, miesiť sa: žiak sa ustavične vrtí, hniezdi, mechrí; miesiť sa na posteli, hovor. mrviť sa: po hodine sa začali prítomní mrviť, vrtieť, expr. šuchoriť sa (vydávať pritom šuchotavé zvuky): dieťa sa na stoličke neprestajne šuchorí, poposedávať (meniť polohu pri sedení): nervózne poposedáva, expr. premínať sa [Kukučín], nár. expr.: krmeliť sa [Šoltésová], hnieždiť sa pozri prešľapovať 3. expr. šikovne sa pohybovať pri práci, prejavovať veľký záujem, zvŕtať sa: vrtí sa okolo sporáka, okolo detí, obracať sa: v obchode sa vie vrtko obracať; chlapci sa vrtia okolo dievčiny 4. pozri obšmietať sa 1 ## vrtichvost pozri lichotník ## vrtkať sa pozri vrtieť sa 1 ## vrtkavý pozri vrtošivý, nestály 1, nestály 2, vratký 2 ## vrtko pozri bystro 1, rezko 1, zľahka 4 ## vrtký pozri svižný ## vrtohlavý 1. pozri nestály 1, vrtošivý 2. pozri tvrdohlavý ## vrtoch pozri chúťka ## vrtošiť pozri vystrájať ## vrtošivý podliehajúci vrtochom; svedčiaci o tom, vrtkavý, nestály: vrtošivý, vrtkavý, nestály človek; vrtošivé, vrtkavé šťastie, náladový (meniaci nálady): náladová povaha, rozmarný, kniž. kapriciózny: rozmarná, kapriciózna žena, zastar. vrtohlavý pozri nestály 1 ## vrtuľa otáčavá ružica zložená z lopatiek alebo prehnutých listov umožňujúca pohyb najmä dopravných prostriedkov: vrtuľa lietadla, tech. propeler (lodná vrtuľa) ## vrtuľník pozri helikoptéra ## vrub pozri rez 1, zárez ## vrúbiť pozri lemovať 1, lemovať 2 ## vrúbľovať pozri štepiť 1 ## vrúbok 1. pozri rez 1, zárez 2. pozri žliabok 1 ## vrúci 1. pozri vriaci 2. pozri vrúcny ## vrúcny ktorý je bez pretvárky, horúci: vrúcne, horúce slová; vrúcne, horúce objatie, kniž.: vrelý, vrúci: vrelý vzťah, nefalšovaný: nefalšované priateľstvo, opravdivý, naozajstný, ozajstný, skutočný, pravý: opravdivá, naozajstná, skutočná láska, úprimný: úprimný pohľad, kniž. plamenný: plamenný pozdrav, srdečný: srdečná vďaka, hlboký, intenzívny: hlboký, intenzívny cit ## vrútiť pozri sotiť 1 ## vrútiť sa 1. pozri vniknúť 1 2. pozri vojsť 1 ## vryp pozri zárez ## vryť 1. pozri vyryť 1 2. pozri zaboriť ## vryť sa pozri zarezať sa ## vŕzať pozri vŕzgať 1 ## vrzg pozri škripot ## vŕzgať 1. vydávať alebo spôsobovať tlmene škrípavý zvuk, aký vzniká pri trení plôch o seba, vŕzať: drevené schody, parkety vŕzgajú, vŕzajú; topánky vŕzgajú, vŕzajú; vŕzať dverami, expr.: vrzgotať, vrzúkať: pánty vrzgocú, vrzúkajú, expr.: vržďať, chrapčať, chrapšťať, rupčať, rupkať (obyč. o snehu): sneh vŕzga, vrždí, chrapčí, rupčí pod nohami; kyslá kapusta vrždí pod zubami, škrípať, škripieť, expr. škripotať (ostro vŕzgať): brzdy, kolesá škrípu, škripia; piesok škripoce pod nohami 2. pozri hrať 1 3. pozri viaznuť 2 ## vŕzgavý ktorý vydáva zvuky vznikajúce trením plôch o seba: vŕzgavá posteľ, expr. vrzgľavý: vrzgľavé táčky, expr. vrzgotavý: vrzgotavé vráta [Kukučín], hovor. expr.: vrzúkavý, vrzúgavý: vrzúkavé koliesko, zried. vržďavý: vržďavý sneh, škrípavý, škripľavý, expr. škripotavý (o zvuku, ktorý vzniká trením plôch o seba; ktorý vydáva taký zvuk): škripľavý, škrípavý hlas; škrípavé, škripľavé dvere pozri škrípavý ## vrzgľavý pozri vŕzgavý ## vrzgot pozri škripot ## vrzgotať pozri vŕzgať 1 ## vrzgotavý pozri vŕzgavý ## vrzgút pozri brána 1 ## vrzúkať 1. pozri vŕzgať 1 2. pozri hrať 1 ## vrzúkavý pozri vŕzgavý ## vržďať pozri vŕzgať 1 ## vržďavý pozri vŕzgavý ## vsadiť 1. pevne vsunúť, vložiť, vtesnať niečo niekam, vpraviť: vsadiť, vpraviť briliant do prsteňa, zasadiť, zapraviť: do výklenka zasadili, zapravili sošku; zasadiť, zapraviť rúru do steny, porisko do nástroja, zapustiť: zapustiť pilier na dno rieky, vmontovať (vsadiť montovaním): nábytok vmontovaný do steny, hovor.: vpasovať, zapasovať: vpasovať, zapasovať súčiastku do stroja; zapasovať klin medzi dosky, vkliniť (vsadiť na spôsob klina), zried. vseknúť 2. dať do pece, posadiť, vložiť: vsadiť, posadiť chlieb do pece, posádzať (postupne, viac chlebov a pod.) 3. pozri správne staviť 1 ## vsadiť sa pozri správne staviť sa 1 ## vsať 1. pozri vpiť 2. pozri osvojiť si ## vsiaknuť (o tekutine) vniknúť do pórovitej, sypkej látky, byť pohltený, vpiť sa: voda rýchlo vsiakne, vpije sa do rozpukanej zeme, vsať sa: atrament vsiakol, vsal sa do pijavého papiera, vstrebať sa: masť sa vstrebala do pokožky, absorbovať sa: kyslík sa absorbuje vo vode, zried. zasiaknuť: pot zasiakol do šiat ## vsietiť pozri streliť 2 ## vsiliť pozri prinútiť ## vskutku pozri naozaj, skutočne 2, veru ## vsoliť pozri vylepiť 2 ## vsotiť 1. pozri vhodiť 2. pozri vylepiť 2 ## vstať 1. dostať svoje telo do stojacej polohy (a obyč. zanechať istú činnosť, opustiť miesto a pod.), postaviť sa, povstať: bystro, rezko vstal, postavil sa na nohy; prítomní s úctou vstali, povstali, vyskočiť (rýchlo, prudko vstať): vyskočil celý prekvapený, zdvihnúť sa, zodvihnúť sa: lenivo sa z(o)dvihol zo stoličky, vzchopiť sa: naraz sa vzchopí a odíde, hovor.: pozbierať sa, zozbierať sa, hovor. expr.: zviechať sa, pozviechať sa, schabrať sa, schápať sa (s námahou, ťažko, neobratne a pod. vstať): celý dobitý nemohol sa (po)zviechať, schabrať zo zeme; ťažko sa schabre na nohy, expr. vzchápať sa (ťažko vstať): keď sa vzchápal, šiel k domu, povstávať, popostavovať sa (postupne, o viacerých jednotlivcoch) 2. zobudiť sa a zanechať lôžko: vstať neskoro, privstať si (vstať zavčasu): zajtra si musíme privstať o piatej, expr. zliezť (z postele): Zlezte už, inak zmeškáte!, hovor. expr.: sterigať sa, steperiť sa, zrepetiť sa (z postele): nechce sa mu sterigať, zrepetiť z postele, vyskočiť (rýchlo vstať z postele): vyskočila a bežala do kúpeľne ## vstavaný vsadený pri stavbe, zabudovaný, zamontovaný: vstavaná, zabudovaná skriňa ## vstavať pri stavbe vsadiť niečo niekam, zabudovať, vbudovať, vmontovať: vstavali, zabudovali hradu do múru, zastavať: skriňa zastavaná do steny, vmurovať, zamurovať (murovaním upevniť): vmurovaný nosník, zapustiť (vstavať do hĺbky, do zeme): zapustiť spevňujúci stĺp ## vstávať pozri vstať, pozri zbierať sa 2 ## vstrčiť pozri vopchať ## vstrebať pozri vpiť ## vstrebať sa pozri vsiaknuť ## v strede pozri uprostred 1, uprostred 2, uprostred 3 ## vstreliť pozri streliť 2 ## v stretky pozri naproti 2 ## vstrkávať pozri vkladať 1 ## vstrkovať pozri vkladať 1 ## vstup pozri vchod ## vstupenka druh preukazu oprávňujúci na vstup niekam, lístok: vstupenka, lístok do kina, na koncert, hovor.: permanentka (permanentná vstupenka), abonentka (abonentná vstupenka), zastar.: bilet, biletka ## vstúpiť 1. pozri vojsť 1 2. pozri začať 1 3. pozri preniknúť 1 ## vstupný pozri začiatočný, úvodný ## vsugerovať pozri vnuknúť ## vsugerovať si pozri namyslieť si ## vsúkať 1. pozri vopchať 2. pozri zjesť 3. pozri vypiť ## vsúkať sa pozri vniknúť 1 ## v súlade s 1. pozri po 6 2. pozri podľa 1 ## vsunúť 1. pozri vopchať 2. pozri začleniť ## vsunúť sa pozri vopchať sa 1 ## vsuvka pozri vložka 2 ## vsuvný pozri vkladný ## všade označuje súhrn všetkých miest alebo smerov, na každom mieste, na každé miesto, všadiaľ: všade, všadiaľ zostali stopy po požiari; pochodili spolu všade, všadiaľ, kdekoľvek, hocikde, hockde, hovor.: bárkde, bárskde (vyjadruje aj rozmanitosť a ľubovoľnosť): kdekoľvek, hoc(i)kde sa cíti lepšie ako doma; bár(s)kde po zemi boli knihy, fraz.: na každom kroku, po všetkých kútoch ## všadiaľ pozri všade ## však 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah (vo vete stojí na 2. mieste), ale, no (vo vete stoja na 1. mieste): išiel som za ním, nebol však doma; zbadal ju, ale, no nedal to na sebe vedieť, lenže, lež: bol by sa už vrátil, lenže, lež sa bál, nesprávne ovšem 2. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah, veď: deťom by nemusel dávať, však, veď majú toho dosť, a veď, lebo veď: nepomohol im, a veď, lebo veď ani oni jemu nepomohli, nár. šak 3. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku a pod., veď: však, veď som mu povedal, čo má robiť; však, veď mi ešte raz príde na oči, nár. šak 4. pobáda na súhlas s výpoveďou, s hovoriacim, pravda: Vtedy nám bolo dobre, však, pravda?, nie: Vari by sme mali už ísť, nie?, expr.: všakver, všakže: Už by si chcel mať pokoj, všakver, všakže? Však, všakže musíme byť ticho?, expr. všakhej, zastaráv.: všakáno, všakpravda, nár. šak, nesprávne že ## všakáno pozri však 4, pravda 2 ## všakhej pozri však 4, pravda 2 ## všakovak 1. pozri rozlične 2. pozri zle 5 ## všakovaký pozri rozmanitý 1 ## všakový pozri rozmanitý 1 ## všakpravda pozri však 4, pravda 2 ## všakver pozri však 4, pravda 2 ## všakže pozri však 4, pravda 2 ## všantročiť pozri vopchať ## všantročiť sa pozri vopchať sa 1 ## vše 1. pozri zavše, chvíľami, niekedy 1 2. pozri vždy ## všednodenný pozri všedný ## všednosť stav, v ktorom sa nevyskytuje nič mimoriadne, osobitné, obyčajnosť, fádnosť: všednosť, obyčajnosť, fádnosť života, jednotvárnosť, monotónnosť: jednotvárnosť, monotónnosť činnosti, hovor. próza: próza dní ## všedný často, pravidelne sa vyskytujúci (op. výnimočný), obyčajný, zvyčajný, obvyklý, bežný: všedný, obyčajný, zvyčajný, bežný jav, každodenný: nebola to každodenná udalosť, denný: denné starosti, normálny: normálny stav, banálny: banálna historka, jednotvárny, monotónny (stále rovnaký): jednotvárna, monotónna práca, prozaický: prozaické starosti, expr. tuctový: tuctový výrobok, nevýrazný (ktorý nemá vyhranené črty): nevýrazná tvár, ošúchaný, zovšednený, expr. otrepaný (stálym používaním zunovaný): ošúchaná, otrepaná téma; zovšednené slová, hovor. nepoetický, kniž. profánny: profánna skutočnosť, zried. všednodenný [Mihálik], šedivý, subšt. šedý: šedivý život, šedá historka [Hrušovský] ## všehomír pozri vesmír, svet 1 ## všeličo 1. označuje veľa rozličných vecí, všetko možné, kdečo, kadečo: všeličo, kdečo sa musí ešte naučiť; tam dostať kadečo, všeličo, ledačo: ledačo, všeličo sa nám tu nepáči, expr.: hory-doly, to i ono, všetko možné: nasľuboval hory-doly, to i ono, hovor. expr. hento-toto, hento a toto, zastar. všeliniečo 2. pozri hocičo 1 ## všelijako 1. pozri hocijako 1, rozlične 2. pozri všemožne 3. pozri zle 5 ## všelijak 1. pozri hocijako 1, rozlične 2. pozri všemožne 3. pozri zle 5 ## všelijaký 1. pozri rozmanitý 1 2. pozri nepríjemný ## všelikade pozri hocikadiaľ ## všelikadiaľ pozri hocikadiaľ ## všelikam pozri hocikde 2 ## všelikde pozri hocikde 1, hocikde 2 ## všelikto 1. pozri hocikto 2. pozri mnohý 2 ## všeliniečo pozri hocičo 1, všeličo 1 ## všeľudský pozri ľudský 1 ## všemír pozri vesmír, svet 1 ## všemocný pozri všemohúci ## všemohúci ktorý môže všetko, ktorý má všetku moc, všemocný: všemohúca bytosť, všemocný vladár ## Všemohúci pozri Boh ## všemožne všetkými možnými silami a prostriedkami, každým spôsobom, akýmkoľvek spôsobom, všelijako, hovor. všelijak: všemožne, všelijako sa usiluje, aby ho prijali, nástojčivo (všetkými silami a dôrazne): nástojčivo sa domáha uznania, nasilu, expr.: silou-mocou, zubami-nechtami, stoj čo stoj: nasilu, silou-mocou, stoj čo stoj by chcel byť prvý, fraz. rukami-nohami ## všemožný pozri všestranný ## všeobecne 1. vzťahujúc sa na všetko, na všetkých, vo všeobecnosti, generálne: toto nariadenie platí všeobecne, vo všeobecnosti, generálne, napospol: napospol sa vraví, že on je na vine, vcelku, celkovo, celkove: vcelku, celkovo dosahujú dobré výsledky, všestranne, univerzálne: všestranne, univerzálne platné závery, kniž. vôbec: zaujíma sa o film, divadlo, literatúru a umenie vôbec 2. pozri hrubo 3, zhruba 1 ## všeobecný 1. týkajúci sa všetkých, všetkého, celkový (týkajúci sa celku, zameraný na celok): všeobecná, celková situácia; všeobecné, celkové vedomosti, univerzálny: univerzálna platnosť výroku, totálny (všetko zahŕňajúci): totálny úpadok spoločnosti, všestranný (zahŕňajúci všetky stránky; op. jednostranný): venovať niečomu všestrannú starostlivosť, úplný, kompletný (op. čiastočný): úplná mobilizácia; kompletné zlyhanie organizmu, generálny: generálny štrajk, celoplošný: celoplošná platnosť, široký: široký pohľad na vec, hrubý: hrubý odhad, globálny: globálny rozpočet, praktický (poskytujúci všeobecnú lekársku starostlivosť): praktický lekár, elementárny: elementárne vedomosti, kniž. zried.: všeobjímajúci, všeobjímavý (všetko zahŕňajúci): všeobjímajúca symfónia reči [Vajanský], všeobjímavá poézia [Mráz], poet. všeobsiahly [Hviezdoslav], nesprávne obecný 2. zahŕňajúci iba niektoré podstatné veci, povrchne zovšeobecňujúci (op. podrobný, detailný), paušálny: všeobecné, paušálne hodnotenie udalostí; všeobecné, paušálne tvrdenie, rámcový, rámcovitý: rámcový plán, rámcovité smernice, hrubý, celkový, nepresný (op. presný): hrubý, celkový pohľad; nepresný odhad, nekonkrétny (op. konkrétny): sú to len všeobecné, nekonkrétne reči, sľuby, obrysovitý: obrysovitý náčrt, povrchný (ktorý nejde do hĺbky; op. dôkladný): povrchná predstava, plytký (op. hlboký): je to dosť plytký úsudok, hovor. expr. riedky: má o tom iba riedke vedomosti, nesprávne obecný ## všeobjímajúci pozri všeobecný 1 ## všeobjímavý pozri všeobecný 1 ## všeobsiahly pozri všeobecný 1 ## všestranne 1. pozri všestranný 2. pozri všeobecne 1 ## všestranný zahŕňajúci viacero stránok, mnohostranný (op. jednostranný): mať všestranné, mnohostranné záujmy, všemožný (taký, aký je vôbec možný): venovať niečomu všestrannú, všemožnú podporu, starostlivosť, univerzálny (všestranne použiteľný): univerzálny liek, encyklopedický: mať encyklopedické vedomosti pozri všeobecný 1 ## všesvet pozri vesmír, svet 1 ## všetečiť pozri vystrájať ## všetečniť pozri vystrájať ## všetečka pozri všetečnica ## všetečnica expr. zvedavá žena alebo zvedavé dievča, expr.: všetečníčka, všetečka, expr.: varecha, vareška, fraz. expr. do každého hrnca vareška ## všetečníčka pozri všetečnica ## všetečník pozri zvedavec ## všetečný pozri zvedavý ## vševediaci ktorý všetko vie; svedčiaci o tom, zried. vševedomý: nie som vševediaci; vševediaci, vševedomý úsmev, zastar. vševedúci ## vševedomý pozri vševediaci ## vševedúci pozri vševediaci ## vševedúcky pozri múdro ## všica pozri voška ## všímať si 1. zrakom vedome vnímať, prejavovať záujem o niečo, venovať pozornosť (niečomu), zaujímať sa (o niečo), pozorovať: všímať si, pozorovať okolie, venovať pozornosť okoliu; všíma si, pozoruje každú maličkosť, venuje pozornosť každej zmene; zaujíma sa o všetky podrobnosti, zachytávať, zaznamenávať, hovor. registrovať: dieťa očami zachytáva, zaznamenáva, registruje, čo sa okolo neho robí, pozerať (sa), hľadieť, dívať sa (so záujmom): pozerá (sa), hľadí, ako sa rastlinky vyvíjajú, obracať pozornosť: teraz obráťte pozornosť na druhú stranu ulice, prizerať sa: so záujmom sa prizerať na výrobný postup, nár. šiacať si [Kukučín] 2. brať do úvahy niečo, brať ohľad na niečo (obyč. v zápore), dbať (na niečo, o niečo): už si urážky nevšíma, nedbá na ne, hľadieť, dívať sa, pozerať (sa): nehľadí, nedíva sa, nepozerá sa na jeho nedostatky, vidieť: vidí len seba ## všímavý pozri pozorný 3 ## všimné pozri úplatok ## všimnúť si 1. zrakom alebo inými zmyslami prijať do vedomia (obyč. niečo, čo nie je hneď viditeľné), povšimnúť si, zbadať, spozorovať, postrehnúť: (po)všimnúť si, zbadať hneď, že pacientovi sa stav zlepšil; premenu nik nespozoroval, nepostrehol, pobadať: pobadal, že sa čosi deje, obadať, zobadať: ne(z)obadali nič podozrivé, zachytiť, zaznamenať, hovor.: zaregistrovať, registrovať (pohľadom): zachytiť, zaregistrovať chlapcov upretý pohľad, zazrieť, zočiť, zhliadnuť, zahliadnuť (náhle, letmo): zazrela, zočila mu v očiach nádej; zahliadol žene striebro vo vlasoch, nár.: zmerkovať, zbačiť, zbáčiť, spáčiť: stačil ešte zmerkovať, že boli dvaja, vycítiť, zacítiť, vybadať (citom, tušením si všimnúť): vycítil, že čosi nie je v poriadku, vypozorovať (dlhším pozorovaním si všimnúť): vypozoroval, že vzájomné vzťahy sa zlepšili, zried. previdieť [Tajovský]: mal strach, že to previdí, nár. ťuchnúť [Bodenek], fraz. expr. pozrieť na zuby (niekomu, niečomu; bližšie, pozorne si všimnúť a zakročiť) 2. vziať do úvahy niečo, vziať ohľad na niečo, podbať (na niečo): všimol si jeho radu, podbal na jeho radu, rešpektovať, uznať, zachovať: predpisy vedome nerešpektoval, neuznal, nezachoval pozri obtrieť sa ## všivácky pozri biedny 2, mizerný 1 ## všivač pozri chudoba 2 ## všivák pozri naničhodník ## všivavo pozri zle 1 ## všivavý 1. ktorý má vši, zavšivavený: všivavá, zavšivavená hlava 2. pozri zlý 2, naničhodný 1; biedny 2 ## všmyknúť sa pozri vkĺznuť sa 1 ## vštepiť pozri naučiť 2 ## vštepovať pozri učiť 2 ## vštúriť sa pozri vopchať sa 1 ## všuchnúť pozri vopchať ## všuchnúť sa pozri vkĺznuť sa 1, vkĺznuť sa 2 ## všupnúť pozri vopchať ## všupnúť sa pozri vojsť 1 ## všustnúť pozri vhodiť ## vtackať sa pozri vojsť 1 ## vtáča pozri vták 1 ## vtáčik pozri vták 1 ## vtáčkar pozri vtáčnik ## vtáčnik lovec alebo pestovateľ vtákov, zried. vtáčkar ## vťahovať pozri vdychovať ## vták 1. operený stavovec schopný lietať: dravý vták, spevavý vták, expr. operenec: kŕdeľ operencov, vtáča, vtáčik (obyč. mláďa vtáka alebo malý vták): na oblok sadlo vtáča; vtáčiky odlietajú, expr. letáčik 2. pozri začiatočník ## vtancovať pozri vojsť 1 ## vťapiť pozri vylepiť 2 ## vtasiť pozri vraziť 1 ## vťať sa pozri zarezať sa ## vtekať pozri ústiť ## vtelený pozri stelesnený 2 ## vteliť pozri zosobniť ## vteperiť pozri vložiť 1 ## vteperiť sa pozri vojsť 1 ## vterigať sa pozri vojsť 1 ## vtesnať pozri vtisnúť 1, vopchať ## vtesnať sa pozri vtisnúť sa, zmestiť sa ## vtiahnuť 1. ťahaním dostať dovnútra, zatiahnuť: vtiahnuť, zatiahnuť auto do garáže, vovliecť, zavliecť (vlečením): vovliecť, zavliecť sane do dvora, voviesť, zaviesť: voviedli ma dnu, povťahovať (postupne, viac vecí) 2. vnútiť vstup, účasť niekoho niekde (obyč. do nepríjemnej situácie), zatiahnuť: vtiahli, zatiahli nás do rodinného sporu, zapliesť, zamiešať, expr.: zamotať, zamočiť, namočiť: zapliesť niekoho do nešťastia; zamiešali, zamočili ho do aféry s benzínom, zavliecť, vovliecť: zavliecť, vovliecť svet do katastrofy, povťahovať (postupne) 3. nabrať vzduch do seba, vdýchnuť, potiahnuť: vtiahnuť, potiahnuť nosom; vtiahol, potiahol dym do pľúc, menej vhodné vsať: vsať čerstvý vzduch plným dúškom, naťahať (v množstve), povťahovať (postupne) 4. pohybom zatlačiť niečo vyčnievajúce, vysunuté, zatiahnuť: vtiahnuť, zatiahnuť brucho, vtisnúť, stisnúť, stiahnuť: stisla, stiahla hlavu medzi plecia, povťahovať, posťahovať (postupne) 5. pozri vojsť 1 ## vtiecť pozri vliať sa ## vtierať sa pozri vnucovať sa, pozri votrieť sa ## vtieravec pozri dotieravec ## vtieravý pozri dotieravý ## vtip 1. pozri dôvtip 2. pozri žart ## vtipkár kto rád vtipkuje, figliar, šibal: vtipkár, figliar, šibal od kosti, žartovník [Jesenská], humorista, hovor. beťár: to je veľký beťár, hovor. komik: komik spoločnosti, hovor.: špásovník, recesista, hovor. pejor. pofa, expr.: huncút, furták, potmehúd, expr. zried.: smieško [Tatarka], smiechotár [Dobšinský] ## vtipkáriť pozri žartovať 1 ## vtipkársky pozri šibalský ## vtipkovať pozri žartovať 1 ## vtipne 1. pozri vtipný 2. pozri žartovne ## vtipnosť 1. pozri humor 2. pozri dôvtip ## vtipný 1. ktorý má bystrý rozum; svedčiaci o tom, dôvtipný: vtipný, dôvtipný človek; vtipný postreh, dôvtipné riešenie, dômyselný: dômyselný konštruktér, dômyselné zariadenie, bystrý (ktorý má dobrý a rýchly postreh): bystrý žiak, duchaplný: duchaplný muž, duchaplná poznámka, hovor. šikovný: šikovný študent, expr. šikovný ťah, poet. bystroumný: bystroumné dievča [Jégé] 2. vzbudzujúci radosť, optimizmus, chuť žartovať; plný vtipu, žartovný, veselý: vtipná, veselá, žartovná príhoda; prísť na veselšie myšlienky, humorný: vznikla humorná situácia, iskrivý: iskrivé ovzdušie pozri veselý 2 ## vtisnúť 1. tlakom, tískajúc, tlačiac niečo niekam dostať, umiestniť, vtlačiť: vtisnúť, vtlačiť vozík do šopy; do škáry vtisnúť, vtlačiť vosk, vpratať, vpraviť, vopchať (dovnútra): šatstvo vpratala, vopchala do vreca, vstrčiť, strčiť, zastrčiť, vsunúť, zasunúť (sunutím vložiť niečo niekam): (v)strčiť niekomu niečo do vrecka; zasunúť, zastrčiť si za ucho ceruzu, vtesnať (tesne umiestniť): medzi riadky vtesnala celú vetu, zatlačiť (tlačením posunúť dnu): zatlačiť auto do garáže, napchať, stlačiť (pchaním, tlačením dať dnu): napchať, stlačiť šaty do kufra, expr.: vštúriť, štúriť, všupnúť, šupnúť, všuchnúť, šuchnúť (rýchlo, šikovne): (v)štúriť, (v)šuchnúť niekomu peniaz do dlane, pritisnúť, pritlačiť (vtisnúť k niečomu): pritisnúť zem ku koreňom, expr. vtrieskať: ovce vtrieskali do nákladného auta, povtláčať, potískať (postupne) 2. násilím spôsobiť prijatie niečoho, vtlačiť: vtisli, vtlačili mu pocit menejcennosti, natisnúť, vnútiť, nanútiť: vtisnúť niekomu cigaretu do úst; vnútiť jedlo dieťaťu; nanútili, natisli jej ho za ženícha, kniž. naoktrojovať: naoktrojovať niekomu myšlienku na pomstu, nadiktovať: nadiktovali nám kapituláciu ## vtisnúť sa tlakom, tískaním sa niekam dostať, vtlačiť sa: vtisli sa, vtlačili sa medzi dav, vstrčiť sa, vopchať sa: ešte sa stihli vstrčiť, vopchať do autobusu, vsunúť sa: vsunúť sa do otvoru dverí, vtesnať sa, zried. vtiesniť sa (tesne sa umiestniť): do izby sme sa všetci vtesnali, expr.: vpratať sa, vštúriť sa: žiaci sa vpratali, vštúrili do autobusu, napchať sa, natlačiť sa: za krk sa mu napchalo, natlačilo ihličie, vtrieť sa, votrieť sa, vdrať sa, vodrať sa, vdrieť sa, vodrieť sa (násilím, lesťou sa niekam dostať): v(o)trieť sa do domu, povtláčať sa, popchať sa (postupne sa vtisnúť), zmestiť sa, vmestiť sa, pomestiť sa, expr.: popratať sa (dostať sa do istého priestoru): noha sa zmestí, vmestí do topánky; nepoprace sa všetko do kufra ## vtkať tkaním vložiť niečo do tkaniva, do vlasov a pod., zatkať: v(o)tkať do plátna obraz; vtkať, zatkať do vrkoča mašľu, pritkať (pridať niečo pri tkaní): do obrusu pritkala ľudový vzor ## votkať tkaním vložiť niečo do tkaniva, do vlasov a pod., zatkať: v(o)tkať do plátna obraz; vtkať, zatkať do vrkoča mašľu, pritkať (pridať niečo pri tkaní): do obrusu pritkala ľudový vzor ## vtlačiť pozri vtisnúť 1, vtisnúť 2 ## vtlačiť sa pozri vtisnúť sa ## vtĺcť pozri zatĺcť ## vtok pozri ústie 1 ## vtom pozri neočakávane ## vtrepať sa pozri vojsť 1, vopchať sa 1 ## vtrhnúť 1. pozri vpadnúť 3, vniknúť 1 2. pozri vojsť 1 ## vtrieliť pozri vojsť 1 ## vtrieskať pozri vtisnúť 1 ## vtrieť sa pozri votrieť sa, vtisnúť sa ## vtrúliť pozri vojsť 1 ## vtrúsiť sa 1. pozri zamiešať sa 1 2. pozri vojsť 1 ## vuf pozri hav ## vulgarizovať pozri zjednodušiť ## vulgárnosť pozri obscénnosť ## vulgárny 1. nevhodný z hľadiska morálky alebo spoločenskej konvencie, hrubý, neslušný, neprístojný: vulgárny, hrubý vtip; neslušné, neprístojné správanie, ordinárny: mať ordinárne spôsoby, dvojzmyselný (obsahujúci narážku na spoločensky nevhodný význam): dvojzmyselné reči, surový, grobiansky: surové, grobianske žarty, mrzký, škaredý: mrzké, škaredé slová, obscénny, oplzlý, necudný (vulgárny v oblasti sexuality): obscénny, oplzlý výjav, necudný chlap, drsný: drsný človek, expr.: šmykľavý, klzký: šmykľavé, klzké výrazy, ostrý, pikantný, hovor. šťavnatý, hovor. expr. mastný: rozprávať ostré, pikantné, šťavnaté, mastné historky, pejor. svinský: svinské vtipy, subšt.: hovadský, hovädský 2. ktorý nezahŕňa všetky aspekty, vulgarizujúci: vulgárny, vulgarizujúci prístup k dejinám, povrchný, plytký (ktorý nejde k podstate): povrchný, plytký pohľad na vec, zjednodušený: zjednodušené zobrazenie života, skreslený, sploštený (zachytený odlišne od skutočnosti): vyvodiť skreslené, sploštené závery 3. pozri primitívny 2 ## vulkán pozri sopka ## vústiť pozri vliať sa ## v ústrety pozri naproti 2, naproti 3 ## vyabstrahovať pozri zovšeobecniť ## vyakcentovať pozri zdôrazniť ## vyárendovať si pozri prenajať si ## vybabrať 1. pozri spotrebovať 2. pozri oklamať 2, oklamať 3 ## vybadať pozri vycítiť, zbadať, všimnúť si 1 ## vybádať pozri vyskúmať ## vybafnúť pozri povedať ## vybájený pozri vytúžený ## vybájiť (si) pozri vymyslieť ## vybaliť pozri vybrať 2 ## vybariť pozri obariť ## vybásniť si pozri vymyslieť ## výbava 1. veci, ktoré dávajú rodičia deťom, obyč. dcéram pri vstupe do manželstva: šiť dcére výbavu; nábytok z matkinej výbavy, zastar. výstroj [Timrava], veno (výbava vo forme majetku): dostať veľké veno 2. pozri výstroj 1 ## vybavenie 1. pozri výstroj 1 2. pozri vybavenosť, zariadenie 2 ## vybavenosť súhrn náležitostí, prostriedkov, ustanovizní potrebných na riadne fungovanie niečoho, vybavenie: technická vybavenosť dielne, moderné vybavenie laboratória, zariadenie: zariadenie knižnice, vystrojenie: vystrojenie izby, výstroj (súhrn menších vecí na vykonávanie istej činnosti): športový výstroj ## vybaviť 1. postarať sa o uskutočnenie niečoho, o získanie niečoho (obyč. úradným postupom), vykonať: nič som v meste nevybavil, nevykonal; vybaviť, vykonať pridelenie k vojsku, zariadiť: vybavím, zariadim vám prijatie u ministra, zúradovať: celú záležitosť zúradovali rýchlo, vyjednať: v cestovnej kancelárii vyjednal zájazd, hovor.: vybehať, vylietať: vybehať, vylietať si dôchodok, pas, hovor. pokonať: podarilo sa mi všetko pokonať, expr.: obehať, obehnúť, obchodiť (postupne navštíviť a vybaviť): obehať, obehnúť úrady, obchody, zaistiť, zabezpečiť, obstarať (postarať sa o uskutočnenie niečoho potrebného): zaistiť, zabezpečiť, obstarať si na cestu lôžkový vozeň, vychodiť (častým chodením vybaviť): povolenie si vychodí, keby čo bolo, povybavovať, povykonávať, pozariaďovať, hovor. povybehávať (postupne vybaviť) porov. aj zaobstarať 2. uviesť do poriadku (obyč. ako povinnosť, ako pracovný úkon a pod.), odbaviť: vybavenie, odbavenie stránok; vybaviť, odbaviť cestujúcich na colnici; vybaviť, odbaviť večeru, svadbu, zastar. odbyť: odbyť nepríjemný prípad, vykonať, urobiť: vykonať, urobiť si svoje povinnosti; vykonať veľkonočnú spoveď 3. dať niekam všetko potrebné, vystrojiť: vybaviť, vystrojiť pracovňu počítačmi; vybaviť, vystrojiť vojaka puškou, vyzbrojiť (vybaviť výzbrojou alebo niečím potrebným): vyzbrojiť vojsko modernými zbraňami; vyzbrojiť školy modernou technikou, zaopatriť, kniž. opatriť: dobre zaopatrená, opatrená domácnosť, zásobiť (dodať zásoby, tovar): zásobiť obchod kvalitným tovarom ## vybaviť sa 1. dokončiť istý, obyč. úradný úkon, byť hotový: na hranici sme sa rýchlo vybavili, rýchlo sme boli hotoví, hovor. odbaviť sa: keď sme sa úradne odbavili, šli sme na nákupy 2. prísť opäť do pamäti, na myseľ, objaviť sa, zjaviť sa: pred očami sa jej vybavil, objavil, zjavil známy obraz z detstva, predstaviť sa, ukázať sa (v predstavách): pred vnútorným zrakom sa mu zrazu predstavila, ukázala holá pravda, mihnúť sa, expr.: preblesknúť, preblesnúť, preblysknúť, preblysnúť (nakrátko sa vybaviť): prebles(k)li, mihli sa mu v pamäti staré zážitky, preletieť, prelietnuť (na okamih sa vybaviť): v hlave mu preletela, prelietla zabudnutá myšlienka ## vybaviť si pozri predstaviť si 1 ## vybavovačka pozri pokonávka 1 ## výbeh 1. pozri vychádzka 1 2. pozri nákyp ## vybehať 1. pozri vybaviť 1, vychodiť 2 2. pozri zodrať 1 ## vybehávač pozri poslík ## vybehnúť 1. behom sa dostať von alebo hore, expr.: vyletieť, vylietnuť, vypáliť: vybehol, vyletel z izby ako strela; vybehnúť, vyletieť hore schodmi, vyjsť (krokom): rýchlo vyjsť na povalu, vyraziť, expr. vyrútiť sa (prudko, s útočným cieľom): z hory vyrazilo, vyrútilo sa stádo diviakov, expr. vytrieliť, šport.: vyštartovať, odštartovať, expr.: vyfrknúť, vyfrčať: chlapec vyfrkol z dverí, expr.: vybŕknuť, vybrnknúť (obyč. letom, náhle): vtáča, zajac vybŕkne z kríka; dievča vybrnklo z domu, vylietať (jeden po druhom), expr. vycválať (cvalom vybehnúť), povybiehať, povybehúvať, povybehávať, povybehovať, expr.: povyletovať, povyletúvať (postupne; o viacerých jednotlivcoch) 2. pozri zabehnúť 1 3. pozri vyrásť 1 4. pozri vykypieť ## výber 1. možnosť vybrať si z istého množstva: v obchode je veľký výber tovaru, voľba (rozhodovanie pre jednu z možností): voľba povolania, odb. selekcia: selekcia záujemcov 2. čo vzniklo vyberaním: výber z diela jedného autora, zastar. výbor [Pišút] ## vyberač pozri výberca ## vyberačný pozri prieberčivý ## vyberaný 1. starostlivo volený; dbajúci na vysokú úroveň, jemný, vybraný: má vyberané, jemné, vybrané spôsoby, distingvovaný: distingvovaný prejav, uhladený, spôsobný (vyberaný v prejave): uhladený človek, elitný: elitná spoločnosť, delikátny, hovor., obyč. iron.: nóbl, salónny (spoločensky vycibrený): delikátne, nóbl, salónne správanie, aristokratický (akým sa vyznačujú aristokrati): mať aristokratické spôsoby, vznešený, hovor. lepší (spoločensky vyššie postavený), expr. panský: vznešené panstvo; dievča z lepšej, panskej rodiny, hovor.: fajnový, fajný: fajnový pán 2. ktorý vo veľkej miere oplýva dobrými vlastnosťami, schopnosťami a pod., jemný, vybraný, delikátny, prvotriedny, akostný, kvalitný: vyb(e)rané, jemné, delikátne vína; prvotriedny, akostný, kvalitný materiál, znamenitý, vynikajúci, výborný, skvelý: dnes som mal znamenitý, vynikajúci, výborný, skvelý obed, vycibrený: vycibrený vkus, kabinetný: kabinetná ukážka komorného spevu, prvý (ktorý je na najvyššej úrovni): vozeň prvej triedy, hovor.: fajnový, fajný: fajnová vôňa, kniž. zastar. exkvizitný pozri výborný ## vyberať pozri vybrať ## vyberať sa 1. pozri chystať sa 2. pozri časiť sa ## vyberavý pozri prieberčivý ## výberca kto niečo vyberá, obyč. peniaze: výberca členských príspevkov, vyberač: vyberač poplatkov, inkasant: inkasant za plyn, zastar. mýtnik (výberca mýta), hist. dežmár (výberca desiatkov) ## výberčivý pozri prieberčivý ## výberový pozri kvalitný ## vybesniť sa pozri vybúriť sa ## výbežok vybiehajúca, vyčnievajúca, vystupujúca časť niečoho: horské výbežky, výčnelok: skalný výčnelok, výstupok: murovaný výstupok steny, roh, rožok, rožtek: roh, rožok, rožtek periny, zubec (výbežok pripomínajúci zub): rozvalina so zubcami [Vajanský], menej vhodné cíp: cíp ostrova, ostroh (úzky výbežok zeme do vody) ## vybicyklovať pozri vyviaznuť ## vybičovať pozri vystupňovať ## vybiedený pozri biedny 1, slabý 1, chudý ## vybiediť pozri vydržať 1 ## vybieliť pozri obieliť 1 ## vybíjanec pozri šibal, prefíkanec ## vybíjaný pozri prešibaný ## vybiť 1. úderom, nárazom uvoľniť, a tým poškodiť, vytĺcť: vybiť, vytĺcť zuby niekomu, expr. vytrepať: vytrepať obločné sklá, vyraziť: výrastkovia vyrazili okienko na aute, rozbiť: rozbitá cesta, povybíjať, povytĺkať, povyrážať (postupne, viac objektov) pozri rozbiť 3 2. zabíjaním celkom odstrániť, vyhubiť, vyničiť: vybiť, vyhubiť, vyničiť pôvodné obyvateľstvo, expr.: vykynožiť, vykántriť, vytĺcť, vyhlušiť: vykynožiť hmyz; vykántrili, vytĺkli všetku zver v lesoch; vyhlušili jarabice na poliach, vyvraždiť (ľudí), pobiť, pozabíjať, pohubiť, poničiť, expr.: pokynožiť, pokántriť, potĺcť, pohlušiť, pomlátiť, porúbať (postupne hromadne zabiť): pobiť, pozabíjať zajatcov; pokynožili, pokántrili veľa zveri, povraždiť (postupne zabiť viac ľudí), polikvidovať: polikvidovať zvyšky armády 3. bitím, nárazom urobiť, utvoriť (znak a pod.), vyraziť: vybiť, vyraziť ozdobu na opasku, vytepať (tepaním), vyhĺbiť: voda vyhĺbila jamku do skaly 4. pozri zbiť 5. pozri uvoľniť 4 ## vybiť sa pozri ostrieľať sa ## vybitý pozri prešibaný ## vybľabotať 1. pozri povedať 2. pozri prezradiť ## vyblafnúť 1. pozri povedať 2. pozri prezradiť ## vybľakovať 1. pozri bľačať 1 2. pozri spievať 1, kričať 1 ## vyblázniť sa pozri vybúriť sa ## vyblednúť pozri oblednúť ## vyblednutý pozri bledý 1 ## vybliaknuť pozri zakričať ## vyblýskaný pozri trblietavý ## vybočiť pozri odchýliť sa 1 ## vybočovať pozri vymykať sa ## výboj pozri útok 1 ## výbojca pozri útočník 1 ## výbojník pozri útočník 1 ## výbojnosť pozri expanzia 1 ## výbojný založený na výpade za hranice vlastného územia s cieľom získať niečo, dobyvačný, dobyvateľský: výbojná, dobyvačná, dobyvateľská výprava, agresorský, útočnícky: agresorský, útočnícky plán, agresívny, útočný: agresívna, útočná akcia, bojovný, bojachtivý, militantný: bojovné, bojachtivé, militantné sily, podmaniteľský: podmaniteľská vojna, expanzívny, rozpínavý: expanzívna, rozpínavá politika, koristný, koristnícky: koristné ciele ## vybojovať pozri získať 1, vydobyť ## výbor 1. skupina ľudí zvolených z väčšieho celku, ktorí tento celok zastupujú a vedú: výbor spolku, spoločnosti, strany, predstavenstvo: predstavenstvo družstva, rada: redakčná rada, kniž. komitét: Medzinárodný komitét slavistov 2. pozri výber 2 ## vyboriť pozri vylomiť ## výborne 1. s vynikajúcou úrovňou, vynikajúcim spôsobom, vynikajúco, skvele, skvelo, znamenite: výborne, vynikajúco zvládli všetky prekážky; skvele, znamenite si poradili so súpermi, bezchybne, dokonale, ideálne, perfektne: bezchybne, dokonale sa pripravil na skúšky; perfektne, ideálne zvládli úlohu, majstrovsky, prvotriedne: majstrovsky, prvotriedne spracovaná téma, pozoruhodne, kniž. excelentne, expr. fenomenálne: pozoruhodne, excelentne, fenomenálne ovláda programovanie, hovor. expr. exportne: exportne spracoval prihrávku a vystrelil na bránku, hovor. expr.: ohromne, úžasne, fantasticky: vie ohromne, úžasne, fantasticky variť, hovor.: príma, fajn, super: pri mori bolo príma, fajn, super, hovor. tip-top, expr. jedna radosť: oblieka sa tip-top, jedna radosť, expr. božsky, hovor. expr. báječne, senzačne: na dovolenke sme sa mali božsky, báječne, slang. senzi, subšt.: betálne, bohovsky, bohove, bohovo, bezvadne, bezva, senza pozri výborný 2. vyjadruje uspokojenie, pochvalu a pod., dobre, správne, veľmi dobre: výborne, dobre, tak som si to predstavoval; správne, veľmi dobre, musíš sa už raz rozhodnúť, znamenite, vynikajúco, skvele: znamenite, vynikajúco, skvele, to nám vyhovuje, hovor. fajn, hovor. expr.: ohromne, fantasticky, báječne: fajn, ohromne, s tým som nerátal; fantasticky, báječne, takto sa nám to podarí, bravo, bravó: bravo, výborne, to je úspech, subšt.: bezvadne, bezva, bohove, bohovo, bohovsky 3. pozri ostro 4 ## výborný ktorý má najvyššiu mieru akosti, úrovne a pod., vynikajúci, znamenitý, prvotriedny: podávali výborné, vynikajúce, znamenité, prvotriedne jedlá; výborný, vynikajúci lekár; dosiahnuť znamenité výsledky; predával len prvotriedny tovar, najlepší, vyberaný: pili len najlepšie vína, elitný: elitné publikum, významný: dosiahnuť významné výsledky, skvelý: skvelý spoločník, hovor. expr.: báječný, senzačný: čítal som báječnú knihu, expr. božský: božský nápoj, expr. rozprávkový: rozprávkové počasie, expr. úžasný: bol to úžasný človek, expr. hrdý: hrdá hostina, hovor. expr. ohromný: je to ohromný odborník, veľkolepý: veľkolepé dielo, ostrý (o zmysloch): mať ostrý zrak, vysokoakostný, vysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľ, neprekonateľný, nezdolateľný (ktorý sa nedá prekonať, zdolať): ako rozprávač je neprekonateľný, nezdolateľný, obdivuhodný, pozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podal obdivuhodný, pozoruhodný výkon, závideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodný život, vydarený: vydarený večierok, dokonalý (spĺňajúci všetky požiadavky): dokonalý obraz, bezchybný (ktorý je bez chýb): bezchybný preklad, brilantný, bravúrny: brilantná, bravúrna hra, hovor. expr. fantastický: fantastická hudba, ideálny, perfektný: prežili sme ideálnu dovolenku, hovor. expr. exportný: exportná kvalita, geniálny: mám geniálne myšlienky, jedinečný: je to jedinečný pracovník, majstrovský: majstrovské ovládanie stroja, oslňujúci, oslnivý: oslňujúci, oslnivý výkon, slávny: slávny čin, expr.: kapitálny, kolosálny, fenomenálny, kráľovský, nádherný, krásny (prekračujúci očakávanie): podaril sa mu kapitálny úlovok; prišiel na kolosálne riešenie; dostať kráľovský honorár; nádherný zápas; dosahoval krásne výsledky, kniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec umenia, kniž. eminentný: eminentný žiak, kniž. eklatantný: eklatantný dôkaz, kniž. excelentný, hovor.: príma, tip-top, super: príma učiteľ; kúpil som si tip-top topánky, zastar. vynikavý [Kukučín], subšt.: bezvadný, bezva: bezvadné, bezva počasie, subšt. bohovský: To je bohovský nápad!, subšt. senzi pozri vynikajúci ## výborovka pozri schôdzka 1 ## vybozkávať veľa bozkávať, pokryť bozkmi, zbozkávať: vybozkávať, zbozkávať drahú tvár, zasypať/obsypať bozkmi: zasypala dieťa bozkmi, poet. zľúbať, expr.: vyoblizovať, pooblizovať: vyoblizovali sa nadostač pozri bozkávať ## vybrakovať pozri vykradnúť ## vybraný pozri vyberaný 1, vyberaný 2 ## vybrať 1. vyhľadať z väčšieho množstva a rozhodnúť sa za to, vyvoliť, vyvoliť si, zvoliť, zvoliť si: vybrať (si), zvoliť (si) vhodné topánky, vyhliadnuť, vyhliadnuť si, zried.: vyzrieť, vyzrieť si (vybrať si pohľadom): vyhliadnuť (si) niekoho za partnera, povyberať (postupne): povyberali najlepšie kusy 2. dať odniekiaľ von, vyňať: vybrať, vyňať list zo zásuvky, vytiahnuť (obyč. ťahaním vybrať): vytiahol z vrecka drobné; vytiahnuť z fľaše zátku, expr. vysnovať: vysnovať z tela vnútornosti, vyloviť (vybrať z vody, z tekutiny): vyloviť bezduché telo; vyloviť muchu z polievky, vykopať (vybrať kopaním): vykopať zemiaky, vybaliť, hovor. vypakovať (vybrať z obalu): vybaliť si z vrecúška desiatu, vyzdvihnúť (vybrať niečo uložené, deponované): vyzdvihnúť batožinu, vyoperovať, vyrezať (chirurgicky vybrať): vyoperovať z tela úlomok; vyrezať slepé črevo, vysadiť, zastar. vystaviť: vysadiť, vystaviť dvere z pántov, povyberať, povyťahovať, povybaľovať (postupne) 3. vziať od jednotlivcov (obyč. peniaze), zinkasovať, vyinkasovať: vybrať, zinkasovať za plyn, elektrinu, povyberať (postupne): povyberali od kolegov na kyticu 4. pozri vziať 1, vziať 3 ## vybrať sa 1. odísť s istým cieľom niekam, vydať sa, dať sa: vybrať sa, (vy)dať sa na ďalekú cestu, expr. vyrukovať (hromadne sa vybrať): mládež vyrukovala do hory, vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa (vybrať sa niekam po istej príprave, strojení, chystaní): vypraviť sa na výlet; vystrojila sa, vychystala sa na návštevu, vyjsť (si): vyšli (si) do ulíc, na prechádzku 2. pozri vyjasniť sa 1, vyčasiť sa ## vybrblať pozri prezradiť ## vybrčkavený pozri kučeravý ## vybrčkaný pozri kučeravý ## vybŕdnuť pozri vyviaznuť ## vybŕsť pozri vyviaznuť ## vybrechávať pozri brechať 1 ## vybrechúvať pozri brechať 1 ## vybrechnúť pozri povedať ## vybrhliť pozri vydrhnúť ## vybrieždiť sa pozri vyjasniť sa 2 ## vybŕknuť pozri vybehnúť 1 ## vybrnknúť pozri vybehnúť 1 ## vybrnkávať pozri hrať 1 ## výbrus plocha, ktorá vznikla vybrúsením: vyleštiť výbrus, zábrus: zábrus noža ## vybrúsenosť pozri kultúra 2 ## vybrúsený 1. pozri ostrý 1 2. pozri jemný 5, vypracovaný ## vybubnovať pozri oznámiť 1, prezradiť ## vybudnúť pozri zdržať sa 1 ## vybudovať 1. stavebným, technickým postupom dať vznik niečomu, vystavať, vystaviť, postaviť: v obci vybudovali, vystavali, vystavili novú školu, športové ihrisko, zbudovať: zbudovanie modernej nemocnice, zriadiť, utvoriť, vytvoriť: z poloprázdnej budovy sa podarilo zriadiť, utvoriť laboratórium, postavať (vybudovať viac objektov) 2. uskutočniť výstavbu niečoho, dať niečomu základ existencie, utvoriť, vytvoriť: vybudovanie, utvorenie funkčného súdnictva, vystavať: vystavať školstvo, zriadiť: zriadiť pobočku, založiť, kniž. osnovať (dať základ vzniku): založiť, osnovať nový spolok, ustanoviť, kniž. konštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, konštituovanie veľvyslanectva ## výbuch 1. prudké uvoľnenie energie, silný zvuk takto vyvolaný: výbuch plynu, uhoľného prachu; ozval sa silný výbuch, explózia: explózia míny, detonácia (zvukový efekt pri výbuchu): detonácia dopadajúcich bômb, hovor. expr. šupa: To bola šupa! 2. náhly výskyt vo veľkom množstve, explózia: populačný výbuch, populačná explózia, publ. boom, pís. i búm ## vybúchať pozri zbiť 3 ## vybuchnátovať pozri zbiť 3 ## vybuchnúť 1. náhle sa zapáliť, podľahnúť nadmernému tlaku, explodovať, vybúšiť: mína vybuchla, explodovala; nálož o chvíľu vybuchne, vybúši, vyraziť: zátka prudko vyrazila, detonovať (pri výbuchu sa zvukovo mocne prejaviť; spôsobiť detonáciu), vyšľahnúť (o ohni) 2. prudko zareagovať, prudko sa prejaviť, explodovať, vybúšiť: od nervozity hneď vybuchne; vybúšila v nárek, expr.: vyskočiť, vyletieť, vybehnúť: pri každej narážke okamžite vyskočí, vyletí, kniž. vypuknúť: vypukol v smiech, expr. vyprsknúť: pri každej námietke vyprskla od jedu 3. hovor. expr. ukázať sa nedostačujúcim, zlým, prepadnúť, expr.: zhorieť, pohorieť: na skúške vybuchol, prepadol; pred komisiou zhorela, pohorela, blamovať sa, zblamovať sa (urobiť si blamáž), štud. slang. vyletieť: vyletieť zo skúšky ## vybumbať pozri vypiť 1 ## vyburácať sa pozri vybúriť sa ## vybúrať pozri vyvaliť 1 ## vyburcovať 1. pozri povzbudiť, podnietiť 1 2. pozri vyrušiť ## vybúriť pozri vyrušiť ## vybúriť sa uvoľniť nahromadenú energiu, prekypujúce city a pod., vyzúriť sa: víchrica sa už vybúrila, vyzúrila; vybúril sa, vyzúril sa na synovi, hovor. vyzlostiť sa (uvoľniť zlosť): mama sa už vyzlostila, zried. vyburácať sa: mládenec sa vyburáca a bude dobre, expr.: vyblázniť sa, vybesniť sa, vyskákať sa, vyzháňať sa (dosýta, dovôle sa uvoľniť hrou, vystrájaním a pod.): deti sa na dvore vybláznili, vyskákali, vyzháňali, expr. vyharcovať sa [Kukučín] ## vybúšiť pozri vybuchnúť 1, vybuchnúť 2 ## výbušne pozri prudko 3, pozri výbušný 2 ## výbušnina výbušná látka: zneškodniť výbušninu, trhavina (výbušnina s trhavým účinkom), traskavina (výbušnina s veľkou detonačnou silou), ekrazit (silná trhavina), dynamit (výbušnina, ktorej základom je nitroglycerín) ## výbušný 1. ktorý má schopnosť vybuchnúť, explozívny: výbušné, explozívne látky, traskavý (ľahko vybuchujúci): traskavý plyn, trhavý: trhavá strela, trieštivý (majúci schopnosť trieštiť): trieštivý účinok výbušniny, brizantný: brizantná trhavina, odb. fulminantný 2. ktorý rýchlo a intenzívne reaguje, prudký, eruptívny, explozívny: otec mal výbušnú, prudkú, eruptívnu, explozívnu povahu, impulzívny: impulzívne konanie, prchký (náchylný náhle sa nahnevať): náš vedúci je veľmi prchký, vášnivý, temperamentný (živelne reagujúci): vášnivý človek, temperamentný rečník, neskrotný, zúrivý: neskrotné dieťa; byť zúrivý, hysterický: hysterická učiteľka, cholerický (majúci povahu cholerika): cholerické dieťa, sangvinický (majúci temperament sangvinika), kniž. nervný pozri vášnivý 2 ## vycajchnovať sa pozri ukázať sa 2, vyznamenať sa ## vycálovať pozri zaplatiť 1 ## vycápať pozri vyzauškovať ## vycapiť sa pozri ukázať sa 3, vyznamenať sa ## vycengať pozri prezradiť ## vycengávať pozri zvoniť 1 ## vycengúvať pozri zvoniť 1 ## vycentrovať pozri vyvážiť 1 ## vyceriť sa pozri usmiať sa ## vycibrenosť pozri kultúra 2 ## vycibrený pozri jemný 5, vyberaný 2, vypracovaný ## vycibriť pozri zdokonaliť ## vycicať 1. pozri vypiť 1 2. pozri vyčerpať 3 ## vyciciavač pozri vykorisťovateľ ## vycickať pozri vypiť 1 ## vycierať pozri ceriť ## vycierať sa pozri smiať sa 1 ## vycifrovaný pozri vyobliekaný, vyzdobený ## vycifrovať pozri vyzdobiť, vystrojiť 4 ## vycifrovať sa pozri vyobliekať sa ## vycikať sa pozri vymočiť sa ## vycipkaný pozri vyobliekaný, vyzdobený ## vycipkať pozri vyzdobiť ## vycipkať sa pozri vyobliekať sa ## vycítiť citom, inštinktom postrehnúť, prísť na niečo, vytušiť: z jeho reči vycítila, vytušila, že nevraví pravdu, vybadať: v správaní dieťaťa vybadala zmenu, zachytiť: sotva zachytil ironický podtón, pren.: vyhmatať, vyhmatnúť: vyhmatá všetky slabiny, hovor. expr. zašípiť: zašípil, že niečo nie je v poriadku, zried. zatušiť [Rysuľa], expr. zvetriť: zvetriť nebezpečenstvo, zried. vyčuť [Vajanský] pozri zbadať ## vycivený pozri chudý ## vycivieť pozri oslabnúť ## vycizelovať pozri zdokonaliť ## vycmúľať pozri vypiť 1 ## vyctiť pozri vyhrešiť ## vycucať pozri vypiť 1 ## vycúdiť pozri vyhrešiť ## vycúrať sa pozri vymočiť sa ## výcval pozri cval ## vycválať pozri vybehnúť 1 ## výcvalom pozri cvalom ## vycvičený pozri vyučený ## vycvičiť pozri vychovať 1 ## vycvičiť sa pozri naučiť sa 2 ## výcvik činnosť na získanie, upevnenie zručnosti, vedomostí, schopností: plavecký, horolezecký výcvik, podrobiť sa výcviku, cvičenie: vojenské cvičenie, rečnícke cvičenie, drezúra (prísny výcvik zvierat, expr. ľudí), pejor. dril (bezduchý výcvik) ## vycvrknúť pozri vyliať 1 ## vyčačkaný pozri vyobliekaný, vyzdobený, kvetnatý 2 ## vyčačkať pozri vyzdobiť ## vyčakávať pozri čakať 1 ## vyčakúvať pozri čakať 1 ## výčap pozri hostinec ## vyčapcovať pozri zbiť 3 ## vyčapiť pozri otvoriť 1 ## výčapník pozri hostinský ## vyčapnúť pozri vyliať 1 ## vyčaptaný pozri vychodený 1 ## vyčaptavený pozri vychodený 1 ## vyčaptať pozri vychodiť 1 ## vyčarovať pozri vymeniť 1 vyvolať, spôsobiť, urobiť (akoby) čarami, kniž. vykúzliť: vyčariť, vykúzliť úsmev na tvári; vyčarila, vyčarovala zo zvyškov dobrú večeru, pričariť, pričarovať (privolať čarami): pričarovať mládencovi dievča ## vyčarať pozri vymeniť 1 vyvolať, spôsobiť, urobiť (akoby) čarami, kniž. vykúzliť: vyčariť, vykúzliť úsmev na tvári; vyčarila, vyčarovala zo zvyškov dobrú večeru, pričariť, pričarovať (privolať čarami): pričarovať mládencovi dievča ## vyčasiť sa (o počasí) prestať byť chmúrny, zamračený, daždivý a pod., stať sa jasným, slnečným, vyjasniť sa: zajtra sa už má vyčasiť, vyjasniť, zried. vykrásniť sa [Dobšinský], vybrať sa, popraviť sa, expr. vychvíliť sa: po daždi sa vychvíli, nár.: vyhúliť sa, vyvedriť sa, kniž. vykaboniť sa, zjasniť sa, zjasnieť (o oblohe): nebo sa zjasnilo, obloha zjasnela ## vyčastovať pozri pohostiť ## vyčendžovať pozri vymeniť 1 ## vyčepčiť pozri vyhrešiť ## vyčerpanosť pozri únava ## vyčerpaný zbavený síl, pociťujúci únavu, vysilený, presilený, unavený, ustatý, ukonaný: z práce sa vrátil vyčerpaný, vysilený, unavený; ustatý, ukonaný z namáhavej cesty, strhaný, zmorený, umorený, nár. ukničovaný: je celý strhaný, zmorený, umorený, zrobený, upracovaný, prepracovaný, expr. uštvaný (vyčerpaný veľkým množstvom alebo veľkou intenzitou práce): zrobení, upracovaní, uštvaní ľudia; prepracovaný vedúci, expr.: dobitý, hotový, vyžmýkaný, umordovaný, zmordovaný, hovor. expr.: uťahaný, sťahaný, umolestovaný, vyšťavený: uťahaný, sťahaný, umolestovaný kôň; zo skúšky je vyšťavený, malátny, mdlý (slabo reagujúci v dôsledku únavy): byť malátny; mdlé pohyby, expr. utrmácaný (vyčerpaný, obyč. z nepohodlného cestovania): celí utrmácaní vystúpili z vlaku, hovor. expr. groggy (celkom vyčerpaný): po zápase bol úplne groggy, expr. nevládny, pren. expr. polomŕtvy, kniž.: zomdlený, zomdletý, hovor. zastar.: unuvaný, unovaný [Tajovský], poet.: zmdlený, zmdletý [Hviezdoslav, Plávka] pozri unavený ## vyčerpať 1. čerpadlom odstrániť, vypumpovať: vyčerpať, vypumpovať vodu z pivnice, odčerpať: odčerpanie benzínu z nádrže, vyťahať: vyťahať vodu zo studne 2. niečo odniekiaľ celkom vybrať (na istý cieľ), minúť, spotrebovať, vypotrebovať: na stavbu vyčerpali, minuli, spotrebovali všetky svoje úspory, hovor. stroviť: výplatu strovila do posledného haliera, vymíňať, pomíňať, hovor. potroviť (postupne): vymíňa, pomíňa svoje sily celkom zbytočne; zásoby jedla už potrovili 3. zbaviť fyzických alebo duševných síl, vysiliť: choroba vyčerpala, vysilila organizmus, ukonať, unaviť, umoriť, zmoriť: nočná služba ho vždy ukoná, unaví, zmorí, hovor. expr.: uťahať, uštvať, sťahať, ukoňovať: od rána ma deti uťahali, uštvali, ukoňovali, zried. usocať, expr.: umolestovať, umordovať, zmordovať, usužovať: horúčavy starca umolestovali, zmordovali, strhať, uhnať: vysokým tempom kone načisto strhal, uhnal, vyťahať, expr.: vyžmýkať, vycicať: vyťahá, vycicia z neho všetky sily, oslabiť (zbavením síl urobiť slabým): intrigami oslabiť súpera, expr. zničiť: neistota ho celkom zničí ## vyčerpať sa fyzickou alebo duševnou námahou sa zbaviť síl, vysiliť sa: nevydrží nijakú záťaž, hneď sa vyčerpá, vysilí, ustať, ukonať sa, unaviť sa, kniž. znaviť sa: pri robote ľahko ustane, ukoná sa, unaví sa, umoriť sa, zmoriť sa (obyč. duševne): umorí sa starosťou o deti, prepracovať sa, zrobiť sa (príliš intenzívnou prácou), hovor. expr.: uťahať sa, sťahať sa, uštvať sa, ukoňovať sa, zmordovať sa, umordovať sa: pri sťahovaní sme sa poriadne uťahali, sťahali, ukoňovali; uštvať sa chodením po obchodoch, strhať sa: strhať sa pri učení, pri stavbe domu, kniž.: umdlieť, zomdlieť (veľmi sa vyčerpať): robiť do zomdlenia, expr. umolestovať sa: umolestovaný učiteľ, zničiť sa: pri deťoch sa celkom zničila, expr. pretrhnúť sa (prílišnou robotou sa vyčerpať): šiel sa pretrhnúť v práci, vyžiť sa (stratiť silu, úrodnosť; obyč. o pôde): zem sa už vyžila, nerodí ## vyčerpávajúci 1. ktorý vyčerpáva, ktorý vyvoláva únavu, unavujúci, únavný: učiteľstvo je vyčerpávajúce, unavujúce povolanie; únavné cestovanie, namáhavý, ťažký, neľahký (op. ľahký): namáhavá, ťažká, neľahká práca, úmorný, vysiľujúci: úmorné, vysiľujúce horúčavy, expr. lopotný: lopotný život pozri únavný, namáhavý 2. pozri podrobný, dôkladný ## vyčesaný česaním upravený: dohora vyčesané fúzy, expr.: vylízaný, ulízaný ## vyčesať pozri učesať ## vyčiarknuť čiarou, čiarami, čiarknutím odstrániť, zrušiť; urobiť čiaru cez niečo na znak neplatnosti, prečiarknuť, prečiarnuť: neprítomných treba zo zoznamu vyčiar(k)nuť, prečiar(k)nuť, vyškrtnúť, preškrtnúť: vyškrtnúť, preškrtnúť v texte neplatné údaje, povyčiarkovať, poprečiarkovať, poprečiarať, prečiarať, prečiarkať, vyčiarať, vyčiarkať, povyškrtávať, popreškrtávať (čiarami viac ráz, na viacerých miestach vyznačiť ako neplatné): povyčiarkovať, prečiarať, vyčiarať chybné slová v texte, vytrieť (zo záznamu, súpisu), hovor. pretrieť: pretrieť celý odsek, škrtnúť: škrtnúť časť textu, hovor. vypísať: niektorých členov zo zoznamu vypísali, poškrtať (viac ráz, viaceré miesta), zoškrtať (vyčiarknutím skrátiť): zoškrtaný príspevok ## vyčiarnuť čiarou, čiarami, čiarknutím odstrániť, zrušiť; urobiť čiaru cez niečo na znak neplatnosti, prečiarknuť, prečiarnuť: neprítomných treba zo zoznamu vyčiar(k)nuť, prečiar(k)nuť, vyškrtnúť, preškrtnúť: vyškrtnúť, preškrtnúť v texte neplatné údaje, povyčiarkovať, poprečiarkovať, poprečiarať, prečiarať, prečiarkať, vyčiarať, vyčiarkať, povyškrtávať, popreškrtávať (čiarami viac ráz, na viacerých miestach vyznačiť ako neplatné): povyčiarkovať, prečiarať, vyčiarať chybné slová v texte, vytrieť (zo záznamu, súpisu), hovor. pretrieť: pretrieť celý odsek, škrtnúť: škrtnúť časť textu, hovor. vypísať: niektorých členov zo zoznamu vypísali, poškrtať (viac ráz, viaceré miesta), zoškrtať (vyčiarknutím skrátiť): zoškrtaný príspevok ## vyčíhnuť pozri vypátrať ## vyčíhať pozri vypátrať ## výčin pozri samopaš ## vyčíňať pozri besnieť (sa), vystrájať ## vyčiniť 1. pozri vyviesť 1 2. pozri vyhrešiť ## vyčistiť pozri očistiť 1, očistiť 2 ## vyčítať pozri pochopiť 1 prejavovať nesúhlas s konaním niekoho, vyslovovať výčitky, vyčitovať, vyčitúvať, robiť výčitky: vyčítajú, vyčitujú nám nedôslednosť; robí synovi výčitky, že sa neučí, subšt. vytýkať: vytýkala mužovi neveru, predhadzovať, pripomínať (hovoriť s výčitkou): ustavične niekomu predhadzovať, pripomínať jeho chyby, fraz. expr. vyhadzovať na oči: vyhadzuje žene na oči neporiadnosť, fraz. prehovárať do duše: prehovára mu do duše, že je voči rodine nespravodlivý, kritizovať: kritizovať autora za povrchnosť, vyčítať autorovi povrchnosť ## vyčítavý ktorý vyčíta, vyčítajúci: vyčítavý, vyčítajúci hlas, tón, karhavý (ktorý dôrazne vyčíta): karhavé gesto, obviňujúci (pripisujúci niekomu vinu na niečom): obviňujúce oči [Figuli] ## výčitka prejav nespokojnosti s niečím, obyč. slovný: ostrá výčitka, zasypať niekoho výčitkami, napomenutie (mierna výčitka), pokarhanie (prísna výčitka), kniž.: rekriminácia, dohovárka [Hviezdoslav], expr. litánie, subšt. pucung: dostať pucung ## vyčitovať pozri dohovárať, vyčítať ## vyčkať 1. pozri dočkať sa 2. pozri počkať 1, počkať 2, vydržať 1 ## vyčkávací založený na vyčkávaní, vyčkávavý, vyčkávajúci: vyčkávací, vyčkávavý postoj ## vyčkávať pozri čakať 1 ## vyčkávavý pozri vyčkávací ## vyčľapiť pozri vyliať 1 ## vyčľapnúť pozri vyliať 1 ## vyčľapkať pozri vyliať 1 ## vyčleniť vziať z väčšej časti, z celku a dať niekam inam, niekomu inému, vydeliť: vyčleniť, vydeliť samostatné zložky, oddeliť, odčleniť: nesúrodé prvky treba oddeliť, odčleniť, vyradiť (niečo nepotrebné, chybné): vyradiť nepodarky, vytriediť (triedením): vytriediť zlé kusy, detašovať: detašované pracovisko, izolovať, separovať (zamedziť styk): chorých treba izolovať, separovať ## výčnelok pozri výbežok ## vyčnieť pozri vystúpiť 5 ## vyčnievať pozri čnieť, prečnievať ## vyčrpkať pozri vyliať 1 ## vyčrpnúť pozri vyliať 1 ## vyčúrať sa pozri vymočiť sa ## vyčuť pozri vycítiť ## vyčvirikať pozri prezradiť ## vydaj pozri svadba ## výdaj 1. pozri výdajňa 2. pozri správne výdavok ## výdajňa miesto, miestnosť, kde sa niečo vydáva: výdajňa tovaru, výdaj: výdaj šiat je vedľa ## vydanie pozri emisia 1 ## vydarený ktorý sa vydaril, podaril, podarený: konferenciu možno pokladať za vydarenú, podarenú, úspešný: úspešný film, dobrý, súci (ktorý správne vyspel, najmä duševne): máte dobré, súce deti, hovor. expr. neúrečný: neúrečná úroda, kniž. zdarný: zdarný vývin situácie pozri výborný ## vydariť sa pozri podariť sa ## vydať 1. pozri odovzdať 2, prenechať 2. pozri uverejniť 3. pozri vyhlásiť 1 4. pozri minúť 1, zaplatiť 1 ## vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva, uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincom, kniž. vstúpiť do stavu manželského, vziať si, zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiaka, hovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šla, mať sobáš, zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martina, mať svadbu, svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v lete, fraz.: dostať sa/ísť pod čepiec, ísť pred oltár (aj o mužovi), hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom 2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer, pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľava, dať sa, odísť, odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávou, vypraviť sa, vybrať sa, vystrojiť sa, vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túru, expr. vytrepať sa, hovor.: tajsť, taísť: nazbierali húb a tašli domov, pobrať sa, vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou doprava, expr.: schytiť sa, vychytiť sa 3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti alebo neuvážene) všetkých peňazí, vytroviť sa, minúť, utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniaze, stroviť, potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potroví, premrhať, zmárniť, expr.: prehajdákať, pregazdovať, prebačovať, prešustrovať, roztatáriť, rozfrnadiť, rozfrnádliť (nehospodárne minúť) pozri premárniť ## výdatne 1. pozri silno 1 2. pozri veľa, pozri výdatný ## výdatný ktorý obsahuje veľa čo do množstva, sporý: chorý potrebuje výdatný spánok; drobný, ale sporý dážď, hojný: ukazuje sa hojná úroda, sýty (o potravinách; sýtiaci): sýte raňajky, bohatý (oplývajúci niečím kladným; op. chudobný): krajina bohatá na nerasty, výživný (obsahujúci výživné látky): výživné jedlo, značný: značná suma peňazí, obsažný (majúci bohatý obsah): obsažný list, kniž. hutný: hutná strava, odb. mastný (bohatý na látku, ktorá zvyšuje akosť): mastný betón, expr. tučný: tučný zisk pozri výživný ## vydavateľ kto vydáva knihy alebo iné písomnosti: vydavateľ časopisu, hudobnín, editor: editor slovníka, nakladateľ (kto financuje a realizuje vydanie knihy) ## vydavateľstvo vydavateľský podnik: publikácie nového vydavateľstva, nakladateľstvo (nakladateľský podnik) ## vydáviť pozri vyvracať ## výdavok obyč. mn. č. vynaložené peniaze: osobné, štátne výdavky, výdavky na školstvo, trovy: súdne trovy, ísť niekam na vlastné trovy, útraty: robiť si útraty, náklady: životné náklady, subšt. výlohy: organizačné výlohy, menej vhodné výdaje, hovor. cech: zaplatiť celý cech, nár. útrovy, pren. expr. škoda: nerobte si škodu ## vydedenec expr. človek vylúčený z istého spoločenstva: vydedenci ľudskej spoločnosti, pejor. vyvrheľ, zastar.: odhodenec, odhodok (odstrkovaný človek) ## vydedukovať pozri zistiť ## vydeliť pozri vyčleniť, oddeliť 1, oddeliť 2, prideliť 1 ## vydesený pozri vystrašený ## vydesiť pozri naľakať ## vydesiť sa pozri naľakať sa ## vydierať pozri vymáhať ## vydláždiť pozri obložiť 1 ## vyďobať sa pozri vykľuť sa 1 ## vyďobávať sa pozri kľuť sa 1 ## vydobyť veľkým úsilím, námahou, bojom a pod. dostať, nadobudnúť, vybojovať: vydobyť, vybojovať si víťazstvo v športovom zápase; vydobyli, vybojovali nám nezávislosť, získať, dosiahnuť: vedel dosiahnuť, získať si vplyvné pozície, domôcť sa: napokon sa domohol slávy, vynútiť, vymôcť, hovor.: vyforsírovať, vyrevolverovať (násilím): vynútiť, vymôcť si pozornosť; súhlas si museli doslova vyrevolverovať; vyforsírovať si lepšie postavenie, hovor. expr.: vybehať, vydupkať: všetko si vie vydupkať, dobyť, zmocniť sa (vojensky): vojsko dobylo mesto, zmocnilo sa mesta ## výdobytok pozri vymoženosť ## vydochnúť pozri zahynúť ## vydolieť pozri vydržať 1 ## vydolovať pozri získať 1, pozri ťažiť ## vydrancovať pozri spustošiť ## vydrankať pozri vyprosiť ## vydrapiť 1. pozri vytrhnúť 1 2. pozri vziať 5 ## vydrapnúť 1. pozri vytrhnúť 1 2. pozri vziať 5 ## vydrať 1. pozri zodrať 1 2. pozri zbiť 3 ## vydráždený pozri podráždený ## vydráždiť 1. pozri rozčúliť, popudiť 1 2. pozri podnietiť 1 ## vydražiť pozri predať 1 ## vydrezírovať pozri vychovať 1 ## vydrhliť pozri vydrhnúť ## vydrhnúť silným, prudkým trením zbaviť nečistoty alebo prekrviť, uvoľniť svalstvo, vyšúchať, vyšuchať: vydrhnúť, vyšúchať dlážku ostrou kefou; vydrhla, vyšuchala si chodidlá morskou penou, hovor. vyrajbať: vyrajbať hrniec drôtenkou, expr.: vybrhliť, vydrhliť, vyškohliť: vybrhliť si tvár snehom, vytrieť: vytrieť všetky kúty handrou; vytrieť chrbát frotírovým uterákom, vyumývať (drhnutím): poriadne sa vyumýva špongiou, zried. vymädliť: vymädlí detské telíčko osuškou ## vydriapať 1. pozri škrabať 2. pozri vytrhnúť 1 ## vydriapať sa pozri vyškrabať sa ## vydriduch pozri úžerník, lakomec ## vydridušstvo pozri úžera ## vydrieť 1. pozri vynútiť 1 2. pozri získať 1 ## vydrigroš pozri úžerník, lakomec ## vydrisnúť pozri povedať ## vydrmnúť pozri vytrhnúť 1 ## vydrúľať pozri vypiť 1 ## vydruzgnúť pozri vylomiť ## vydrviť 1. pozri rozdrobiť 1, rozdrviť 1 2. pozri vypadať 3. pozri zbiť 3 ## vydrviť sa pozri vypadať ## vydržať 1. zotrvať v nejakej činnosti, v nejakom stave (obyč. napriek prekážkam, ťažkostiam), vytrvať: vydržal, vytrval v štúdiu iba rok; vydržať, vytrvať bez spánku celú noc, pretrvať, prežiť: kresťanstvo pretrvalo, prežilo stáročia, udržať sa, zachovať sa, uchovať sa (pred zánikom, zmenou a pod.): potraviny sa dlho udržali, zachovali, uchovali, vystáť, obstáť (vydržať stáť): vystojí v rade celé hodiny; dieťa nemohlo ani chvíľu obstáť, obsedieť (vydržať sedieť), byť trpezlivý: musíš byť v tréningu trpezlivý, vyčkať: vyčkať do konca, ostať, zostať: ne(z)ostal s nami nik, expr.: pretárať sa, pretĺcť sa: dajako sa už do jari pretárame, pretlčieme, expr. vybiediť (s biedou vydržať): ledva sme bez pomoci vybiedili, vydolieť, udolieť 2. nepodľahnúť, nepoddať sa niečomu (nepriaznivému, zaťažujúcemu a pod.), byť schopný prijať niečo ťažké, zniesť, uniesť, zvládnuť: vydržať, zniesť psychický nápor; myslel, že vysoké tempo nevydrží, nezvládne, uvládať (vystačiť so silami): ešte uvládzem bežať s mladými, odolať, ubrániť sa: veril, že pokušeniu odolá, že sa pred ním ubráni; most zaťaženiu odolal, vydržal ho, strpieť, vytrpieť, pretrpieť (vydržať utrpenie): všeličo musela od muža strpieť, vytrpieť; pretrpieť veľa príkoria 3. ostať v istom (dobrom) stave, na istej úrovni, vystačiť, vyjsť: s chlebom ešte vydržíme, vyjdeme, vystačíme, zachovať sa, uchovať sa: počasie sa už sotva zachová, sotva vydrží, potrvať (mať trvácnosť): pahreba potrvá do rána ## vydržiavať 1. pozri živiť 1 2. pozri usporiadať 3 ## vydržovať 1. pozri živiť 1 2. pozri usporiadať 3 ## vyďubať sa pozri vykľuť sa 1 ## vyďubávať sa pozri kľuť sa 1 ## vyďubkať sa pozri vykľuť sa 1 ## vydúchať pozri vypiť 1 ## vydúchnuť pozri vypiť 1 ## výduma pozri výmysel 1 ## vydumať pozri vymyslieť ## vydupať pozri získať 1, zaobstarať, vymôcť 1 ## vydupať pozri získať 1, zaobstarať, vymôcť 1 ## vydupať pozri získať 1, zaobstarať, vymôcť 1 ## vydupkávať pozri dupať 1 ## vyduriť pozri vyhnať 1 ## vyduť fúkaním, dutím zväčšiť objem niečoho; dať niečomu vypuklý tvar, naduť, nafúknuť: vyduť, naduť, nafúknuť líca, vypučiť, vystrčiť, vypnúť, vyklenúť: vypučil, vystrčil brucho; hrdo vypol, vyklenul, vydul hruď, oduť, otrčiť: zlostne otrčiť, oduť pery, vzduť: vietor vzdul plachty, povydúvať, ponadúvať (viac vecí): vietor povydúval, ponadúval záclony ## výduť pozri vypuklina ## vydutie pozri vypuklina ## vydutina pozri vypuklina ## vydutý pozri vypuklý ## vydvihnúť pozri zdvihnúť 1 ## výdych vypustenie vzduchu z pľúc: hlboký výdych, vzdych, povzdych (výdych sprevádzajúci citové pohnutie): z hrude sa mu vydral ťažký vzdych, odb. exspirácia ## vydýchnuť si pozri oddýchnuť si 1, oddýchnuť si 2 ## vydychovať pozri dýchať 1 ## vyexaminovať pozri vyskúšať ## vyexpedovať pozri poslať 2 ## vyfabrikovať pozri vyrábať ## vyfackať pozri vyzauškovať ## vyfarbiť 1. pozri zafarbiť 2. pozri opísať ## vyfarbiť sa pozri odhaliť sa, ukázať sa 2 ## vyfasovať pozri dostať 1, dostať 3 ## vyfigľovať 1. pozri vymyslieť 2. pozri vylákať 2 ## vyfintený pozri vyobliekaný, vyzdobený ## vyfintiť sa pozri vyobliekať sa ## vyflákať sa pozri vykašlať sa ## vyfliaskať pozri vyzauškovať ## vyformovaný pozri vyvinutý 1 ## vyformovať pozri upraviť 1 ## vyformovať sa pozri utvoriť sa, vyvinúť sa 1 ## vyforsírovať pozri vydobyť ## vyfotografovať zachytiť na fotografii, odfotografovať, sfotografovať: vyfotografoval, odfotografoval si vnúčence, hovor.: vyfotiť, odfotiť, sfotiť: všetci sme vyfotení, sfotení s nevestou, zvečniť (na fotografii): celú udalosť zvečnil na svojom aparáte, zobrať, vziať: zobrať, vziať niekoho z profilu, zried. sňať ## vyfrflať pozri prezradiť ## vyfrfotať pozri prezradiť ## vyfrknúť pozri vybehnúť 1 ## vyfrndiť sa pozri vyobliekať sa ## vyfrndoliť sa pozri vyobliekať sa ## vyfrndolený pozri vyobliekaný ## vyfučať pozri uniknúť 2 ## vyfúkať sa pozri vysiakať sa ## vyfúknuť pozri vziať 2, predchytiť ## vyfundovať pozri vymyslieť ## vyfutrovať pozri podšiť ## vygágať pozri vytárať, prezradiť ## vygagotať pozri vytárať, prezradiť ## vygitovať pozri zatmeliť ## vyglgať pozri vypiť 1 ## vyglgnúť pozri vypiť 1 ## vygrcať pozri vyvracať ## vygrckať pozri vyvracať ## vygrúliť pozri vypiť 1 ## vygruntovať pozri upratať 1 ## vygúľať pozri vyvaľkať ## vygumovať pozri zotrieť 1, vyhladiť 3 ## vyhádzať pozri vyhodiť 1, vyhodiť 2 ## vyhadzov pozri výpoveď 2 ## vyháňať pozri vyhnať, pozri klíčiť ## vyhanbiť pozri vyhrešiť ## vyharcovať sa pozri vybúriť sa ## vyharušiť pozri vyhrešiť ## vyhasiť pozri zahasiť 1, zhasnúť 2 ## vyhasnúť pozri zhasnúť 1 ## vyhasnutý pozri smutný ## vyhecovať pozri podnietiť 1 ## výhľad 1. možnosť niečo odniekiaľ dobre vidieť, rozhľad: z okna je výhľad na vrchy; z veže bol malebný rozhľad na krajinu, pohľad: zo Slavína je pekný pohľad na Bratislavu, vyhliadka (obyč. miesto s dobrým výhľadom): vyhliadka z výšiny na mesto, zried. prehľad [Kukučín] 2. viera, istota, že sa splní niečo očakávané, vyhliadka: existujú výhľady, vyhliadky na dobrú úrodu, perspektíva: dobré perspektívy do budúcnosti, nádej: nádej na víťazstvo 3. pozri oblok ## vyhľadať pozri vypátrať, nájsť 1 ## vyhľadávaný pozri hľadaný, obľúbený, vzácny 2 ## vyhľadávať 1. pozri hľadať 2. pozri obľubovať, ľúbiť 2 ## vyhladiť 1. urobiť hladkým, uhladiť, povyhládzať, pouhládzať: vyhladiť, povyhládzať povrch výrobku; radosť jej vyhladila, uhladila, pouhládzala vrásky na tvári, vyleštiť (hladením urobiť lesklým): vyleštiť kov; rosa mu vyleštila podošvy, vybrúsiť (brúsením vyhladiť): vybrúsená hrana kameňa, vyšmirgľovať (vyhladiť šmirgľom), vyjazdiť (vyhladiť jazdením): vyjazdená cesta, vyšmýkať (vyhladiť šmýkaním): vyšmýkať kĺzačku 2. hladičkou vyrovnať povrch textilných výrobkov, vyžehliť, ožehliť: starostlivo vyhladiť, vyžehliť košele; ožehlená bielizeň, subšt.: vypigľovať, opigľovať: nevypigľované šaty, prehladiť, prežehliť (čiastočne alebo znova vyhladiť): zľahka prehladila, prežehlila golier 3. kniž. násilím odstrániť, úplne zničiť (obyč. vojensky), vyhubiť, vyničiť: vyhladenie, vyhubenie civilných osád; vojna vyničila mesto, zmiesť, zmietnuť: tajfún zmietol celé pobrežie, expr.: vygumovať, vytrieť, zastar. vyradírovať: pamäť sa nedá len tak ľahko vygumovať, vyradírovať pozri zničiť 1 ## vyhladnúť stať sa hladným, vylačnieť: od rána sme poriadne vyhladli, vylačneli, zlačnieť: pren. zlačneli po cudzej krvi [Figuli], prelačnieť (obyč. sčasti vyhladnúť) [Timrava], vypostiť sa (vydržať byť hladný): už ste sa dosť vypostili, poďte k stolu ## vyhladnutý pozri hladný 1 ## vyhladovaný pozri hladný 1 ## výhľadový pozri dlhodobý, perspektívny ## vyhlásenie verejné oznámenie, obyč. slávnostné: vyhlásenie vlády, proklamácia: revolučná proklamácia, deklarácia (vyhlásenie, obyč. politických zásad): slávnostná deklarácia, zastaráv. ohlas: vydať ohlas, memorandum (vyhlásenie k závažnej, obyč. politickej otázke), nesprávne prehlásenie ## vyhlásiť 1. úradne dať verejnosti najavo; dôrazne povedať, dať na známosť, ohlásiť, oznámiť: vyhlásiť nové zákony; dal na známosť, ohlásil svoje rozhodnutie vzdať sa funkcie; vyhlásiť, oznámiť rozhodný protest, vyniesť: vyniesť nariadenie, zverejniť, uverejniť, publikovať (vyhlásiť v hromadných oznamovacích prostriedkoch), vypísať (tlačou vyhlásiť): vypísali súbeh na obsadenie dirigenta, vysloviť: vysloviť ortieľ, rozsudok, vydať (komuniké, vyhlásenie, úradnú správu, nariadenie, zákon a pod.), deklarovať (politické zásady), proklamovať (slávnostne vyhlásiť): proklamovanie zvrchovanosti, vypovedať (vojnu, boj niekomu) 2. vyniesť (úradný) úsudok o niekom, niečom, označiť: vyhlásiť, označiť niekoho za vinného, za mŕtveho, posúdiť, kvalifikovať: zmluvu posúdiť, kvalifikovať ako/za neplatnú, vykričať, rozhlásiť (verejne povedať o niekom obyč. niečo zlé): vykričali ho za nepríčetného, hist. alebo expr. pasovať: pasovať za rytiera; pren. pasovať za dobrého Slováka, nesprávne prehlásiť ## vyhláška pozri oznam ## výhlbeň pozri jama 1 ## vyhĺbenina pozri jama 1 ## vyhĺbiť pozri vyryť 1 ## vyhlbovať pozri hĺbiť, raziť 2, vŕtať 1 ## vyhliadať pozri vyzerať 1 ## vyhliadka pozri výhľad 1, výhľad 2, nádej ## vyhliadnuť si pozri vybrať 1 ## vyhltať pozri zjesť ## vyhmatať 1. pozri nahmatať 2. pozri vystihnúť 1, vycítiť ## vyhmatnúť pozri vystihnúť 1, vycítiť ## vyhňa ohnisko na rozžeravovanie kovov pri kováčskych prácach; dielňa s týmto ohniskom: kováčska vyhňa; obecná vyhňa, nár. šmikňa, kováčňa (dielňa, v ktorej sa obrábajú kovové predmety kovaním) ## vyhnalov pozri vyhnanisko ## vyhnanec kto bol prinútený niečo opustiť, obyč. vlasť: žiť v cudzine ako vyhnanec, exulant: povojnoví exulanti, kniž. vyhostenec [Alexy], zried.: vypovedanec [Vansová], vypudenec [Hviezdoslav] pozri vyhnanisko ## vyhnanisko expr. veľmi odľahlé, opustené miesto: žiť na vyhnanisku, hovor. pejor. vyhnanec [Jesenská], hovor.: zapadák, zapadákov (miesto vzdialené od rušných centier spoločenského života), expr. pánubohu za chrbtom: je to pánubohu za chrbtom, expr. koniec sveta: žiť na konci sveta, hovor. pejor. vyhnalov ## vyhnanstvo nútený pobyt v cudzine, obyč. pre politické presvedčenie, exil: odísť do vyhnanstva, vrátiť sa z exilu, emigrácia, emigrantstvo: žiť v emigrácii ## vyhnať 1. hnaním alebo iným spôsobom donútiť odísť alebo dostať na iné miesto, vyduriť: vyhnať, vyduriť dobytok na pašu; vyhnať, vyduriť zver z úkrytu, hovor. expr.: vykúriť, vyprášiť, vyprať: vykúriť nepriateľa; vyprášiť, vyprať niekoho z izby, vykadiť (vyhnať dymom): fajkou nás vykadil z izby, vyštvať, vypudiť, vytlačiť, vytisnúť (štvaním, násilím, prenasledovaním): vyštvať, vypudiť z domu rodičov, hovor. vysúdiť: vysúdili ho z domu, expr.: vysánkovať, vyklať, vyštuchať, vypšikať, vyšikovať, vypšochať, vypratať: vysánkovať, vyštuchať, vypratať podnájomníka; vypšikať niekoho zo služby, vymanévrovať (manévrovaním dostať preč): vymanévrovali ho z pozície, expr.: vysocať, vysotiť (socaním, násilím vyhnať): vysocali ho na ulicu, vyhodiť, hrub.: vykopnúť, kopnúť (surovo vyhnať), hovor.: vykorbáčovať, vyšibať (vyhnať korbáčom): vykorbáčovať psa z dvora, expr.: vymlátiť, vytrieskať (údermi, bitím vyhnať): vytrieskam z teba dušu, zohnať, zduriť (vyhnať dolu odniekiaľ): zohnala, zdurila syna z postele, vyplašiť (plašením vyhnať): vyplašiť z kríka zajaca, vytopiť (zaplavením vyhnať): vytopiť sysľa, vypovedať, vyhostiť, vyvrhnúť, vykázať (zakázať niekde pobyt, prinútiť opustiť isté miesto): vyhnať, vypovedať, vyhostiť prisťahovalcov; vykázať z budovy, vypravotiť (pravotou, súdne vyhnať): rodinu vypravotili z domu, expr. vyhuckať [Dobšinský], expr. vypoklonkovať (vyhnať predstieraním zdvorilosti), expr. vyráčiť, expr. vykliať (vyhnať kliatím): mať ho vykliala z domu, odpraviť, odohnať, pohnať: nápadníka odpravila, odohnala, pohnala, povyháňať (postupne), nespis. vystrnadiť 2. (o rastlinách) pustiť výhonky, vypučať, vyrásť, narásť: kýpeť stromu už viac nevyhnal, nevyrástol; na jar vypučal orgován, expr.: vyšibať, vyšibnúť: trávička už vyšibala; vyšibnuté nové prúty, vybehnúť, vyhúknuť (prudko, bujne vyhnať): na hriadkach vybehla, vyhúkla burina, vyraziť: raž už vyrazila, vymetať, vymiesť (vyhnať do klasov, utvoriť klasy; o obilninách a trávach), povyháňať (postupne) 3. pozri odstrániť 2 4. pozri vytiahnuť 3 ## vyhniť pozri zhniť 1 ## vyhnúť pozri ohnúť ## vyhnúť (sa) 1. odídením, odkročením uvoľniť niekomu cestu, ustúpiť/ísť z cesty, vystúpiť (sa), odstúpiť sa, uhnúť (sa): sused sa mi už zďaleka vyhol, vystúpil; prosím, ustúpte, uhnite, choďte z cesty, veziem náklad; chlapec stojí uprostred chodníka, nechce sa odstúpiť, obísť (zabrániť stretnutiu): obísť mláku, vyhnúť sa mláke 2. zámerne sa vzdialiť z dosahu niečoho negatívneho, nepríjemného, neželateľného, vyvarovať sa: vyhnúť (sa) zbytočným nedorozumeniam, omylom, vyvarovať sa omylov, uhnúť (sa): uhol sa pred úderom, uniknúť, ujsť: uniknúť, ujsť nebezpečenstvu, smrti; unikla, ušla pred zvedavými pohľadmi, zachrániť sa: zachránili sa pred bankrotom, odtiahnuť sa: odtiahnuť sa od povinnosti, od záväzkov 3. iba vyhnúť pozri ohnúť ## výhoda priaznivá okolnosť, situácia a pod.: tento spôsob práce má svoje výhody; byť proti niekomu v časovej výhode, prednosť, klad: prednosti, klady ústredného kúrenia, náskok, predstih (časová alebo výkonnostná výhoda): získať náskok, predstih, výsada: zrieknuť sa spoločenských výsad, kniž. preferencia, hovor. plus: všetko má svoje plusy, subšt. fór: mať fór ## vyhodiť 1. hodením, prudkým pohybom dostať von alebo do výšky, expr. vyšmariť: vyhodil, vyšmaril loptu z obloka, kniž. alebo odb. vymrštiť: vymrštiť oštep, trhnúť, expr. zvirgať (prudko pohnúť časťou tela dohora): trhnúť hlavou; kozľa zvirgalo nohami, expr.: vykydnúť, vykydať, vykycnúť (obyč. niečo polotekuté, sypké): vykydnúť smeti, vyhádzať, povyhadzovať (postupne, viac vecí) 2. expr. energicky prinútiť na odchod z nejakého miesta, zo zamestnania a pod., vykázať, vyhnať, vypudiť: vyhodiť, vykázať, vyhnať niekoho z miestnosti, vysotiť, vystrčiť: vysotila, vystrčila ženu z izby von, expr. vykúriť, fraz. ukázať niekomu dvere, vylúčiť, expr.: vyšupnúť, vyrútiť, vyraziť (obyč. zo školy, z kolektívu), prepustiť, expr. vyliať (zo zamestnania), hrub.: vykopnúť, kopnúť: (vy)kopli ho z klubu za spreneveru peňazí, vyvrhnúť: vyvrhli ho zo spoločnosti, vyhádzať, povyhadzovať (postupne, viacerých) 3. uviesť do hry (obyč. pri hre v karty), vyniesť: vyhodiť, vyniesť tromf, dať, vydať 4. pozri minúť 1 ## vyhodiť sa 1. vytvoriť sa na tele, na koži, vyraziť sa: na tvári sa vyhodil, vyrazil pupenec 2. pozri vyskočiť 1 ## vyhodnotiť pozri zhodnotiť ## výhodný poskytujúci výhodu, prospech (op. nevýhodný), užitočný, prospešný: uzavrieť výhodnú zmluvu; výhodná, užitočná, prospešná kúpa, priaznivý: výhodné, priaznivé postavenie figúrky na šachovnici, osožný: osožný plán, dobrý: našiel som si dobré zamestnanie ## vyhojiť pozri vyliečiť ## vyhojiť sa pozri zahojiť sa, uzdraviť sa ## výhon pozri výhonok ## výhonok novo narastená časť rastliny: vŕba má nové výhonky, letorast (výhonok drevín, ktorý vyrástol za jedno vegetačné obdobie): brezové letorasty, konár, vetva, haluz (väčšie výhonky): konáre, vetvy, haluze obťažené ovocím, mládnik: strom vyhnal mládniky, kraj.: omlad, omlaď, omlada; odnož (prízemný rastlinný výhonok), šľahúň, bot. poplaz (plazivý výhonok): jahodové šľahúne, poplazy, zried. výhon [Vajanský], kniž. ratolesť: olivová ratolesť ## vyhorenec pozri pohorelec ## vyhorelec pozri pohorelec ## vyhorenisko pozri zhorenisko ## vyhorieť 1. pozri zhorieť 1 2. pozri zhasnúť 1 3. pozri vyschnúť 1 4. pozri vyhrmieť ## vyhostenec pozri vyhnanec ## vyhostiť pozri vyhnať 1 ## vyhotovenie pozri kus 2 ## vyhotoviť pozri zhotoviť, vypracovať 1, vypracovať 2, urobiť 2 ## vyhováračka pozri výhovorka ## vyhovárať sa pozri okolkovať, vykrúcať sa 2 ## vyhovieť splniť niečie požiadavky, uskutočniť, čo sa vyžaduje, urobiť po vôli: deťom vo všetkom vyhovie, urobí po vôli, ulahodiť, uhovieť: nik mu neulahodí, neuhovie, zlahodiť, polahodiť (stať sa príjemným): jeho reč mu zlahodila, polahodila, prilahodiť (povedať niekomu niečo príjemné, vyhovujúce), uspokojiť (urobiť spokojným): uspokojiť želania zákazníka, vyhovieť želaniam zákazníka, vyplniť, splniť: vyplní, splní všetky ženine rozmary, zadostiť, urobiť zadosť, kniž. učiniť zadosť: potrebám obyvateľov sme urobili zadosť ## vyhovoriť presviedčaním priviesť k zmene názoru, vyvravieť: dať si vyhovoriť, vyvravieť ženbu, rozhovoriť, rozvravieť: rozhovoriť, rozvravieť dakomu pocit krivdy, odhovoriť: odhovorili ma od cesty, fraz. expr. vytĺcť/vybiť z hlavy: nik mu nevytlčie z hlavy plán odísť preč, vyvrátiť, podvrátiť (dokázať nesprávnosť niečoho): hľadia mi vyvrátiť, podvrátiť moju predstavu o veci pozri prehovoriť ## vyhovoriť sa 1. hovorením si uľaviť, vyrozprávať sa, vyvravieť sa: vyhovorila sa, vyrozprávala sa zo všetkých žiaľov 2. uviesť vymyslený dôvod na zastretie skutočnosti, nájsť si výhovorku, vyvravieť sa: vyhovoriť sa, vyvravieť sa na chorobu; vždy si nájde výhovorku, vždy sa vyhovorí na niečo, hovor. vykrútiť sa: vie sa zo všetkého vykrútiť, expr. vytočiť sa (šikovne sa vyhovoriť), nár. zriecť sa: má sa aspoň na čo zriecť, hovor. expr.: vykľučkovať, vyfixľovať (obyč. použiť klamstvo), hovor. vymanévrovať (rafinovane), ospravedlniť sa (vyhovoriť sa zdvorilostnou formulou) ## výhovorka nepravá, vymyslená príčina na zastretie pravej príčiny: to je iba výhovorka, hľadať výhovorku, hovor.: vykrúcačka, vyhováračka, expr.: vytáčka, výkruta [Kukučín], výkrutka [Vajanský], expr. zried. vykrúcanina [Jégé] ## vyhovovať spĺňať niečie požiadavky, byť vyhovujúci, byť vhod, byť vhodný: byt nám už nevyhovuje, nie je vhodný; cesta mi nie je vhod, byť po vôli: je spokojný, práca mu je po vôli, hovor. konvenovať: súčasné postavenie mi nekonvenuje, hovor. expr. rezať: to mi reže, kniž. hovieť (byť priaznivý): tatranská klíma hosťom hovie, hodiť sa, hovor. pasovať: termín skúšky sa nám nehodí, nepasuje, spĺňať (požiadavky a pod.), zodpovedať (byť vyhovujúci, primeraný): výrobok zodpovedá všetkým parametrom, spĺňa všetky parametre, zbaviť, hovor. ujsť (byť pomerne vyhovujúci): topánky ešte zbavia, ujdú ## vyhovujúci ktorý spĺňa isté požiadavky (op. nevyhovujúci), zodpovedajúci, vhodný, príhodný: preukázať vyhovujúce, zodpovedajúce vedomosti; dostať vyhovujúce, vhodné miesto; nastala príhodná chvíľa, primeraný: primeraná cena, dobrý (op. zlý): podať dobrý výkon, dostatočný, dostačujúci, postačujúci: to je dostatočný, dostačujúci, postačujúci dôvod na trest, uspokojivý, uspokojujúci: uspokojivé, uspokojujúce riešenie, náležitý: náležitý postup, prijateľný: podmienky súťaže sú prijateľné, priaznivý: veje priaznivý vietor, slušný (vyhovujúci kvalitou): slušná strava, súci: drevo súce na spracovanie, únosný: hospodársky únosný projekt, kladný, pozitívny (predstavujúci to, čo je vhodné; op. záporný, negatívny): dosiahnuť kladné, pozitívne výsledky, odb. neškodný: zdravotne neškodná voda, kniž. spôsobilý (ktorý má potrebné predpoklady): zdravotne spôsobilý človek, kniž. suficientný ## výhra pozri víťazstvo ## výhrada obmedzenie istého tvrdenia alebo konania, námietka: mať, vysloviť vážne výhrady, námietky, rezerva, rezervovanosť, zdržanlivosť (zdržanlivé, opatrné správanie): prijať niečo s rezervou; postaviť sa k niečomu s rezervovanosťou, so zdržanlivosťou, zried. rezervácia pozri protest ## vyhradený pozri vymedzený ## vyhradiť vopred zaručiť niekomu ako isté, zaistiť, zabezpečiť: vyhradiť si, zabezpečiť si právo na užívanie pozemku, určiť: to je miesto určené pre hostí, rezervovať: rezervovať si miesto v lóži, vymieniť si (vopred si niečo zabezpečiť, obyč. zmluvne): vymienil si, že v dome ostane bývať ## výhradný ktorý bol niekomu vyhradený alebo prisúdený, výlučný, monopolný, jediný: výhradné, výlučné, monopolné právo predaja, výsadný, výsostný, zvrchovaný (o práve, právomoci) ## vyhranený ktorý má presnú podobu (op. nevyhranený), vymedzený: vyhranené, vymedzené stanovisko k udalostiam; presne vymedzené povinnosti, jednoznačný, jasný (ktorý má presný význam, zmysel): jednoznačná, jasná odpoveď, ustálený, pevný (ktorý sa ustálil): má svoje ustálené, pevné zvyky, vyostrený, vyhrotený: vyostrený, vyhrotený konflikt, kniž. vykryštalizovaný: vykryštalizovaný talent ## vyhraniť sa 1. pozri ustáliť sa 1 2. pozri vyostriť sa ## vyhrať pozri zvíťaziť 1 ## vyhrávať pozri hrať 1 ## vyhrážať sa naháňať strach, hrôzu s cieľom donútiť niekoho konať proti jeho vôli, výstražne napomínať, zahrážať sa: vyhrážať sa, zahrážať sa niekomu bitkou, hroziť sa, hroziť: neposlušníkovi (sa) hrozili prísnym trestom, strašiť, zastrašovať: strašili ho, zastrašovali ho, že ho stihne pomsta, zastrájať sa: zastrája sa, že vec tak nenechá, znepokojovať (vyvolávať nepokoj, strach): znepokojovať dlžníka ## vyhrážavý pozri výhražný ## vyhrážka pozri hrozba 1 ## výhražný vyjadrujúci vyhrážku, zried. vyhrážavý: výhražný list, vyhrážavý rev [Rázus], karhavý (dôrazne napomínajúci): karhavý hlas ## vyhrešiť hrešením varovať, napomenúť (za niečo zlé, neželateľné, nenáležité a pod.), pokarhať: vyhrešiť, pokarhať žiaka pred celou triedou, zried. vykarhať: vykarhať dieťa, expr.: vykrstiť, vyctiť, vycúdiť, vyčepčiť: vykrstili ma, vyctili ma ako malého chlapca, zried. vyčiniť: poriadne mu vyčinila za neposlušnosť, hovor. expr.: znosiť, zvoziť, skresať, skosiť, zmydliť (bezohľadne): znosiť, zvoziť niekoho pod čiernu zem, expr. vykliať: otec ma vyklial, skritizovať, pren. expr. sfúknuť (vyhrešiť poukázaním na chyby, nedostatky): skritizoval ho za jeho postoj, subšt.: zrajtovať, spucovať (bezohľadne, ostro), expr. vyhanbiť (hrešením zahanbiť), hovor.: vyzvŕtať, vyštrôfať: mať ju poriadne vyzvŕtala, vyštrôfala za neskorý návrat, vyvadiť sa (s niekým), vynadať (niekomu), fraz.: vyčítať kapitolu (zahrnúť výčitkami, hrešením): veď ja mu vyčítam kapitolu, keď sa vráti domov, nár. vyharušiť [Stodola] ## vyhriať sa pozri zahriať sa ## vyhrievať pozri hriať 2 ## vyhŕknuť 1. pozri vyhrnúť sa 1 2. pozri vypiť 1 3. pozri povedať ## vyhrmieť expr. byť za niečo vyhrešený, pokarhaný, byť označený za vinníka, expr. vyhorieť, dostať: za ten kúsok vyhrmela, vyhorela, dostala celá trieda, hovor. expr.: zlízať, zliznúť, vylízať, vychlípať, vyžrať: musela som si to za teba zlízať, vylízať, odniesť (si): nevedno, kto si to odnesie, kto za to vyhrmí, zle pochodiť, zle obísť: chcel pomôcť, a napokon ešte zle pochodil, zle obišiel ## vyhrnúť hrnutím dať, umiestniť dohora, vykasať: vyhrnúť si, vykasať si sukňu, nohavice, vysúkať (rukávy), ohrnúť: ohrnúť pery; mať ohrnutý, vyhrnutý nos, podkasať (vyhnúť a upevniť): podkasať si zásteru, košeľu, podhrnúť, podhodiť (trocha vyhrnúť), povyhŕňať, poohŕňať (postupne, viacero vecí): chlapci si povyhŕňali, poohŕňali goliere, rukávy ## vyhrnúť sa 1. prudko vytiecť, vystreknúť: zo zeme sa vyhrnula, vystrekla horúca voda; z rany vystrekla krv, vyraziť, vyvrieť, kniž. vyprýštiť: nablízku vyrazila nafta, vyhŕknuť (o slzách), expr.: vyhúknuť, vyhučať: cesto vyhučalo z misy, expr.: vyvaliť sa, vyrútiť sa, kniž. vyrinúť sa: z očí sa vyrinú slzy, nespis. vytrysknúť 2. expr. v množstve, hromadne vyjsť, expr.: vyrojiť sa, vysypať sa, vyvaliť sa: z kina sa vyhrnula, vyrojila masa ľudí, expr. vymlieť sa, expr. vymrviť sa (hmýriac sa vyjsť): zo škáry sa vymrvili mravce pozri vyjsť ## vyhrotený pozri vyhranený ## vyhrotiť pozri vystupňovať ## vyhrotiť sa pozri vyostriť sa ## vyhubiť spôsobiť zánik, smrť všetkým alebo mnohým jedincom; celkom zničiť, odstrániť, vyničiť, vykynožiť: vyhubiť, vykynožiť pôvodné obyvateľstvo; vyničenie, vyhubenie buriny, vynivočiť: vynivočiť myši, nár. vyništiť [Hurban], expr. vyzabíjať, vyvraždiť (všetkých vyhubiť zabíjaním, vraždením), kniž. vyhladiť: vojsko vyhladilo mestá, vybiť, pobiť, expr.: vykántriť, pokántriť, skántriť: podarilo sa nám vykántriť potkany, expr. vymoriť: hladom ich vymoril, expr.: vyplieniť, vyplemeniť: biedu treba vyplemeniť, hovor. expr.: vymordovať, pomordovať (postupne, všetkých), pohubiť, poničiť, pokynožiť (postupne, viac jedincov), zlikvidovať: fyzické zlikvidovanie ## vyhuckať pozri vyhnať 1 ## vyhučať 1. pozri vyrásť 1 2. pozri vyhrnúť sa 1, vykypieť ## vyhúdať pozri hrať 1 ## vyhudovať pozri hrať 1 ## vyhúknuť 1. pozri vyrásť 1 2. pozri vyhrnúť sa 1 ## vyhúknutý pozri vyrastený ## vyhukovať pozri húkať 1 ## vyhukúvať pozri húkať 1 ## vyhupnúť (sa) 1. pozri vyskočiť 1 2. pozri vynoriť sa 1 ## vyhútanina pozri výmysel 1 ## vyhútať pozri vymyslieť ## vyhutovať pozri vymýšľať ## vyhvizdovať pozri hvízdať ## vyhvizdúvať pozri hvízdať ## vyhýbať (sa) 1. odídením, odkročením uvoľňovať niekomu cestu, vyhýnať (sa), uhýbať (sa), uhýnať (sa), ustupovať/ísť z cesty: hnevá sa na mňa, preto (sa) mi už zďaleka vyhýba, vyhýna, ustupuje mi z cesty, obchádzať: obchádza rozkopaný chodník, odstupovať sa, vystupovať sa: odstupuje sa, vystupuje sa zástupu detí 2. zámerne sa vzďaľovať z dosahu niečoho negatívneho, nepríjemného, neželateľného, vyhýnať (sa), uhýbať (sa), uhýnať (sa): vyhýbať (sa), vyhýnať (sa) zbytočným chybám, vyvarúvať sa (čoho), varovať sa (čoho, pred čím), vystríhať sa: varovať sa, vystríhať sa pred ochorením, chrániť sa: nechránite sa dosť pred prechladnutím; chrániť sa zlého, bočiť, strániť sa: bočí od spoločnosti, stráni sa zla, odťahovať sa: odťahujú sa od roboty, hovor. expr.: taktizovať, diplomatizovať, lavírovať (konať vyhýbavo s cieľom neprezradiť zámer): zákulisné taktizovanie, diplomatizovanie, vykrúcať (sa) (v reči) ## vyhýbavý ktorý sa vyhýba, ktorý uhýba; svedčiaci o tom (op. priamy), uhýbavý: vyhýbavé, uhýbavé správanie; uhýbavé pohľady, diplomatický, taktický (vyhýbavý s istým zámerom), nepriamy: diplomatická, taktická, nepriama odpoveď ## vyhýnať sa pozri vyhýbať sa 1, vyhýbať sa 2 ## vyhynúť pozri zahynúť, vymrieť 1 ## vychabrať sa pozri vymaniť sa ## vychádzať 1. pozri vyjsť 2. pozri šíriť sa 2 3. pozri vyplývať ## vychádzka 1. cesta konaná s cieľom osviežiť sa, zabaviť sa, poučiť sa a pod.: ísť na vychádzku do okolia; nedeľná vychádzka, exkurzia (kolektívna náučná vychádzka): exkurzia do prístavu, výlet (vychádzka s rekreačným cieľom): školský výlet, výlet do vrchov, zájazd (kolektívna cesta s pracovným alebo rekreačným cieľom): zájazd do USA, organizovať zájazd, kniž. zastar. výbeh [Kalinčiak], subšt. čunder (dlhšia vychádzka do prírody) 2. pozri prechádzka ## vychamrať sa pozri vyjsť 1 ## vychichotaný pozri veselý 1 ## vychladiť pozri ochladiť 1 ## vychladiť sa pozri ochladiť sa 1 ## vychladnúť pozri ochladiť sa 1, ochladiť sa 2 ## vychladnutý pozri chladný 1 ## vychleptať pozri vypiť 1 ## vychloptať pozri vypiť 1 ## vychľaptať pozri vypiť 1 ## vychlípať pozri vypiť 1, zjesť ## vychlipkať pozri vypiť 1 ## vychlipnúť pozri vypiť 1 ## vychlisnúť pozri vyliať 1 ## vychlostnúť pozri vyliať 1 ## vychmatnúť pozri vytrhnúť 1 ## východ 1. miesto, kade sa vychádza (op. vchod): tajný, núdzový východ, východ z budovy, výjazd (miesto, kade sa vychádza vozidlom): výjazd z garáže, výstup (miesto, kade sa vystupuje, napr. z dopravného prostriedku; op. nástup): výstup je vzadu 2. svetová strana ležiaca v smere vychádzajúceho slnka (op. západ): od východu sa rozvidnieva; pozerať sa na východ, kniž. orient ## vychodený 1. ustavičným chodením opotrebovaný, expr.: vyčaptaný, vyčaptavený, vyšmatlaný: vychodené, vyčaptané, vyčaptavené, vyšmatlané topánky 2. pozri osvedčený 1 ## východisko súbor zásad, z ktorých sa vychádza: myšlienkové východisko, východisko poznania, platforma: zotrvávať na pôvodnej platforme, podklad: historický podklad deja, základ, základňa: myšlienkový základ, myšlienková základňa teórie, kniž.: fundament, báza ## východiskový z ktorého sa vychádza: východiskové postavenie, nulový: nulový bod merania, základný: základný tón, odb. bazálny, pren. odrazový: odrazový mostík (východiskový bod činnosti) pozri základný ## vychodiť 1. častým chodením poškodiť, zničiť alebo znížiť dobré úžitkové vlastnosti, schodiť, vyšliapať: vychodený, schodený, vyšliapaný pokrovec, zošliapať, zodrať: zošliapať si podpätok, obdrať, obšúchať, ošúchať, vyšúchať, vydrať: obdraté, obšúchané topánky, pneumatiky; vyšúchať, vydrať papuče, expr.: vyčaptať, vyšmatlať, vyčambľať (vychodiť krivým, neporiadnym chodením): čižmy si hneď vyčapce, vyšmatle; vyčambľané sandále, ojazdiť, vyjazdiť (vychodiť, zničiť jazdou): ojazdené, vyjazdené auto, opotrebovať: opotrebované kolesá, hovor. expr. zhumpľovať: zhumpľovať si obuv 2. častým chodením získať, hovor. vybehať, obstarať, zaobstarať: vychodí, vybehá, (za)obstará si všetky potvrdenia, vymôcť, vykonať, vybaviť: vymôcť si, vykonať si na úrade povolenie, hovor. expr.: vybojovať, vydupkať: pre syna vybojuje, vydupká odklad, povybehávať, povykonávať, povybavovať, pozaobstarávať (postupne) 3. pozri absolvovať 1 4. pozri vyjsť 5. pozri šíriť sa 2 6. pozri vyplývať ## východný týkajúci sa časti územia ležiaceho v smere vychádzajúceho slnka (op. západný), kniž. orientálny: východná, orientálna kultúra; východné, orientálne myslenie ## vychosnovať pozri použiť, využiť ## výchova cieľavedomé a sústavné pôsobenie na duševný a telesný rozvoj človeka, obyč. mladého: mravná výchova človeka, mimoškolská výchova mládeže, zastar. edukácia [Stodola], škola: mať dobrú školu, expr. drezúra (prísna a jednostranná výchova), pejor. dril (bezduchá výchova) ## vychovaný ktorý má dobrú výchovu (op. nevychovaný), slušný, kniž. spôsobný: vychovaný, slušný mladý muž; deti sa ukázali spôsobné, zdvorilý (ktorý sa správa podľa pravidiel spoločenského správania): obsluhoval nás zdvorilý predavač, dvorný, galantný, gavaliersky (ktorý sa vyberane správa obyč. voči ženám): byť dvorný, galantný, gavaliersky k ženám, zastar. edukovaný ## vychovať 1. sústavným cieľavedomým pôsobením na človeka dosiahnuť jeho všestranný rozvoj alebo žiadané kladné vlastnosti, odchovať: vychovala, odchovala dve generácie, zastaráv.: vykolísať, odkolísať (vychovať od kolísky), expr. vykresať (prísnou výchovou): vykresať z mládeže statočných ľudí, expr.: vypiplať, vyprplať (starostlivo, obyč. s ťažkosťami): vypiplala dieťa do troch rokov, expr.: vypeľhať, vyplekať, odplekať, nár. vykublať (úzkostlivo, s námahou): ledva vypeľhala, vyplekala predčasne narodeného syna, vypestovať (vychovať k istej vlastnosti): vypestovať v deťoch samostatnosť, vyučiť, vyškoliť (poskytnúť odbornú prípravu na niečo): vyučiť, vyškoliť za mechanika; dobre vyučený, vyškolený právnik, vycvičiť, hovor. expr. vydrezírovať (tvrdo), zastaráv. vymuštrovať (cvičením naučiť niečo, cvičením zdokonaliť): vycvičí dievča v domácich prácach; vydrezírované, vymuštrované deti, hovor. expr. vyexecírovať (preháňaním, násilím) 2. poskytnúť hmotné zabezpečenie, výživu, odchovať, dochovať: vychovať, odchovať, dochovať päť detí, vyživiť, uživiť: nevládze vyživiť, uživiť rodinu 3. dosiahnuť potrebnú hmotnosť pri chove domácich zvierat, vykŕmiť: vychovali, vykŕmili sme dva bravy ## vychovávateľ kto niekoho vychováva; kto sa zaoberá výchovou: otec bol dobrým vychovávateľom, pedagóg, učiteľ (vychovávateľ v škole), práv. pestún (vychovávateľ dieťaťa) ## vychovávateľka žena, ktorá sa profesionálne zaoberá výchovou: vychovávateľka v detskom domove, guvernantka (domáca vychovávateľka alebo učiteľka), učiteľka (vychovávateľka v škole) ## výchovno-vzdelávací pozri výchovný ## výchovný týkajúci sa výchovy: moderné výchovné metódy, kniž. zastar. edukačný, výchovno-vzdelávací (výchovný a vzdelávací): výchovno-vzdelávací proces ## výchovoveda pozri pedagogika ## vychradnúť pozri ochabnúť 1 ## vychrámať sa pozri dostať sa 2 ## vychrániť pozri vyškrabať ## vychrliť pozri povedať ## vychrstnúť pozri vyliať 1 ## vychudnúť pozri schudnúť ## vychudnutý pozri chudý ## vychutnať 1. pozri užiť 1 2. pozri zjesť, vypiť 1 ## vychutnávač pozri pôžitkár ## vychutnávačský pozri pôžitkársky ## vychutnávačstvo pozri pôžitkárstvo ## vychváliť sa pozri pochváliť sa ## vychvaľovačný pozri vystatovačný ## vychvaľovať pozri chváliť 1 ## vychvaľovať sa pozri chváliť sa, pýšiť sa 1 ## vychvíliť sa pozri vyjasniť sa 1, vyčasiť sa ## vychvistnúť pozri vyliať 1 ## vychýliť sa 1. pozri odchýliť sa 1 2. pozri nakloniť ## výchylka pozri odchýlka ## vychýrený pozri povestný, chýrny ## vychýriť sa pozri presláviť sa ## vychystať pozri vystrojiť 2, vystrojiť 3 ## vychystať sa pozri vydať sa 2 ## vychytať pozri chytiť 3 ## vychytený pozri chýrny ## vychytiť 1. pozri vziať 5, vytrhnúť 1 2. pozri zachvátiť 3. pozri rozhlásiť 4. pozri postrehnúť ## vychytiť sa pozri pustiť sa 1, pustiť sa 2 ## vyinkasovať pozri vybrať 3 ## vyjadrenie 1. pozri prejav 1 2. pozri posudok, kritika ## vyjadriť dať najavo slovami alebo inými prostriedkami, vyjaviť: nebál sa vyjadriť, vyjaviť svoj názor; skutkami vyjadriť, vyjaviť svoju oddanosť, vysloviť, vypovedať, povedať (vyjadriť rečou): nevie vysloviť, vypovedať, čo cíti; ešte raz povedal svoju základnú myšlienku, vystihnúť, kniž. postihnúť (náležite vyjadriť): obraz vystihol podvečernú náladu mesta; prednášateľ postihol podstatu problému, prejaviť (slovami): prejaviť priateľovi sústrasť nad jeho nešťastím, tlmočiť (vyjadriť v mene niekoho): tlmočiť vôľu celého kolektívu, symbolizovať (vyjadriť pomocou symbolu): socha v popredí symbolizovala vlasť ## vyjadriť sa dať najavo svoj názor, zaujať stanovisko, postoj, vysloviť sa: vie sa vždy vhodne vyjadriť, vysloviť, zastaráv. vyjaviť sa: vyjavil sa ako odporca, prejaviť sa, preukázať sa, ukázať sa (rečou): v reči sa prejavil ako vlastenec; preukázať sa, ukázať sa ako gavalier, hovor. expr. vysomáriť sa: keby sa už konečne vysomárili, čo si myslia, expr. vyrukovať: až na schôdzke vyrukoval, že o veci vedel, zastaráv. osvedčiť sa: nech sa osvedčí, či vravím pravdu ## vyjadriteľný pozri vysloviteľný ## vyjadrovať pozri interpretovať 1, značiť 2 ## vyjagať sa pozri vyjasniť sa 1 ## vyjachať pozri vyjsť 1 ## vyjachtať pozri povedať ## vyjasnieť pozri vyjasniť sa 1 ## vyjasniť pozri objasniť, vysvetliť ## vyjasniť sa 1. (o počasí, o oblohe, o ľudskej tvári) stať sa jasným, prestať byť zamračeným, chmúrnym (op. zamračiť sa), rozjasniť sa, zjasniť sa, zjasnieť: ráno sa nebo vyjasnilo, rozjasnilo; čelo sa mu naraz vyjasní, zjasní, čelo naraz zjasnie, zried. vyjasnieť: tvár mu naraz vyjasnela, vyčasiť sa, vybrať sa, ubrať sa, zried.: vykrásiť sa, vykrásniť sa: neos. zajtra sa uberie; neos. podvečer sa vybralo, vychvíliť sa [F. Hečko], zried. vyjagať sa: nebo sa vyjagalo [Vajanský], napraviť sa, popraviť sa, vytiahnuť sa (o počasí), nár.: vyhúliť sa, vyvedriť sa: keby sa už vyvedrilo, kniž. zvidnieť (sa), rozvidnieť sa: po búrke (sa) už zvidnelo, rozvidnelo, zried. rozsvetliť sa, kniž. vykaboniť sa 2. stať sa zrozumiteľným, pochopiteľným, vysvetliť sa, objasniť sa: nedorozumenie sa vyjasnilo, ujasniť sa, hovor. expr. vytmaviť sa: po hádke sa všetko vytmavilo, neos.: vybrieždiť sa, rozbrieždiť sa, svitnúť, rozjasniť sa, rozbresknúť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa mu rozbrieždilo, v mysli mu svitlo, rozsvietiť sa, pren. rozsvetliť sa: naraz sa jej v hlave rozsvietilo ## vyjasňovať sa pozri časiť sa, jasniť sa ## vyjašený pozri vystrašený ## vyjašiť sa pozri naľakať sa ## výjav pozri príhoda ## vyjavený pozri vystrašený ## vyjaviť 1. pozri vyjadriť 2. pozri prezradiť, povedať ## vyjaviť sa pozri ukázať sa 2, vyjadriť sa ## výjazd pozri východ 1 ## vyjazdiť pozri vychodiť 1 ## vyjednať pozri vybaviť 1, dohovoriť 1 ## vyjednávať pozri jednať sa 1 ## vyjesť pozri zjesť ## vyjmúc pozri okrem 1 ## vyjsť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom alebo iným pohybom sa odniekiaľ dostať von, do voľného priestoru (op. vojsť), vykročiť: celý deň nevyšiel, nevykročil z domu, vybrať sa (vyjsť s istým cieľom): vybrať sa, vyjsť si na prechádzku, expr.: vybehnúť, vyletieť (rýchlo vyjsť): nahnevaná vybehla, vyletela z miestnosti, vypochodovať (vyjsť pochodovým krokom, expr. vyjsť vôbec), expr. vyplávať: vyplávala z pracovne so vztýčenou hlavou, trocha pejor.: vytrepať sa, vytrieskať sa, vycabrať sa, vytárať sa, vyliezť: Vytrepte sa, vytrieskajte sa, vylezte odtiaľ konečne!; celý deň nevyliezol z izby, expr.: vykradnúť sa, vytratiť sa (tajne, nenápadne vyjsť): večer sa vykradol, vytratil z domu, vykĺznuť (sa), expr.: vyšmyknúť sa, vyšuchnúť sa, vyplaziť sa (nebadane, ticho vyjsť): po prstoch sa vykĺznuť, vyplaziť zo sály, expr. vytrúsiť sa (po jednom, postupne vyjsť): z kina sa vytrúsili prví návštevníci, expr.: vypáliť, vytrieliť, vyraziť, vyrútiť sa (prudko vyjsť): z podchodu na nás vypálila, vyrútila sa banda výrastkov; vyraziť do ulíc, hovor. vytiahnuť (obyč. hromadne vyjsť): vytiahnuť do boja, expr. vyrukovať (vyjsť, obyč. hromadne): chlapci vyrukovali na ihrisko, zried. vyrušať, zastar. vyjachať (o dopravných prostriedkoch): vlak vyrušal, vyjachal z tunela, vyklusať, vycválať (vyjsť klusom, cvalom), expr.: vyvliecť sa, vyterigať sa, vyredikať sa, vydrgáňať sa, vyrepetiť sa, vyteperiť sa (vyjsť pomaly, s námahou): chorý sa vyvliekol, vyterigal na priedomie, expr.: vyplantať sa, vymotať sa, vychamrať sa (ťažko, ťarbavo, s námahou vyjsť): ledva sa vyplantal, vychamral z budovy, expr. vysúkať sa (pomaly, opatrne vyjsť), expr.: vypotkýnať sa (vyjsť potkýnajúc sa), subšt.: vytralágať sa, vytralákať sa (pomaly, s námahou vyjsť), trocha pejor.: vyčochrať sa, vyčaptať sa: čakám, kedy sa vyčochrú, vyčapcú von, expr.: vyknísať sa, vytackať sa, vypotácať sa, vykývať sa, vykyvkať sa (vyjsť neistým, knísavým krokom), expr.: vyskackať, vyhopkať, vykrivkať (vyjsť skackajúc, hopkajúc, krivkajúc), expr.: vycapkať, vycupkať, vyťapkať, vybadkať (vyjsť odniekiaľ drobnými krokmi): z domu vycapkala, vybadkala starenka, expr., obyč. pejor.: vyšuchtať sa, vyšmochtať sa, vyšmotkať sa, vyšmatlať sa (vyjsť šuchtavo, nie načas a pod.), povychádzať, povychodiť (vyjsť postupne, vo väčšom množstve): ľudia povychádzali, povychodili na ulicu 2. chôdzou alebo inak sa ocitnúť hore alebo na povrchu, vystúpiť: vyjsť, vystúpiť na kopec; rumenec jej vyšiel, vystúpil na líca, dostať sa: dostať sa na vežu; pena sa dostala na povrch, vyškrabať sa, vyškriabať sa, vyšplhať sa, vyliezť (plazivým, šplhavým pohybom): vyškrabať sa, vyliezť na strom, vyplávať (vyjsť na hladinu): rezance vyplávali hore, vysadnúť: vysadol mu pot na čelo; mastnota vysadla navrch 3. stať sa zrazu viditeľným na oblohe, objaviť sa, zjaviť sa: nad obzorom vyšlo, objavilo sa, zjavilo sa slnko, ukázať sa: spoza oblakov sa ukázal rožok mesiaca, vysvitnúť: zajtra opäť vysvitne slnko, hovor. vykuknúť: na oblohe vykukli prvé hviezdy, expr.: preblesknúť, preblesnúť, preblysknúť, preblysnúť (nakrátko, prechodne vyjsť) 4. pozri vzísť 1 5. pozri vydržať 3 6. pozri zniesť sa 2 7. pozri minúť sa 2 8. pozri stačiť 1 9. pozri podariť sa ## vykadiť pozri vyhnať 1 ## výkal zvyšky potravy vylučované z organizmu: zápach výkalov, stolica (obyč. ľudské výkaly): riedka stolica, trus (výkaly zvierat): slepačí trus, výtrus, zastar. výmet [Hviezdoslav], pomn. fekálie, lajno (dobytčí výkal): konské lajno, hovor. expr. človečinec (ľudský výkal), husacinec (kus husacieho trusu), kravinec (kus kravského trusu), koňacinec, kobylinec (kus konského trusu), kuracinec, slepačinec (kus slepačieho trusu), bobok (trus menších prežúvavcov): zajačie bobky, hrub.: hovno, sranec, det. kakanec ## vykalkulovať pozri vyrátať 1 ## vykántriť pozri vyhubiť ## vykapať 1. pozri zmiznúť 3 2. pozri zahynúť, vymrieť 1 3. pozri unaviť sa ## vykarhať pozri vyhrešiť ## vykasať pozri vyhrnúť ## vykastrovať zbaviť samčích pohlavných žliaz (obyč. zvieratá), vyrezať: vykastrovať, vyrezať býka, vymiškovať (domáce zvieratá), vyškopiť (barana), veter. alebo lek. sterilizovať (umelo vyvolať neplodnosť; pri obidvoch pohlaviach) ## vykášať pozri kosiť ## vykašlať sa hovor. expr. prestať sa starať, prestať dbať o niečo (pri prejave záporného postoja k niečomu): vykašlať sa na školu, na povinnosti, niž. hovor.: vytentovať sa, vyondiať sa, vyondieť sa, hrub. vydlabať sa, vulg.: vyprdnúť sa, vysrať sa, subšt. vyflákať sa ## vykašľať sa hovor. expr. prestať sa starať, prestať dbať o niečo (pri prejave záporného postoja k niečomu): vykašlať sa na školu, na povinnosti, niž. hovor.: vytentovať sa, vyondiať sa, vyondieť sa, hrub. vydlabať sa, vulg.: vyprdnúť sa, vysrať sa, subšt. vyflákať sa ## výkaz pozri súpis ## vykázať 1. pozri prideliť 3, určiť 1 2. pozri vyhnať 1, vypovedať 1 3. pozri dosvedčiť ## vykecať pozri vytárať ## výklad objasnenie zmyslu niečoho: výklad textu, výklad nariadenia, interpretácia: interpretácia zákona, vysvetlenie: podať vysvetlenie, komentár: kritický komentár o udalostiach, glosa (poznámka na vysvetlenie): glosa k zákonom, prednáška (súvislý výklad náučného rázu; výklad učiteľa na vysokej škole): vedecká prednáška; chodiť na prednášky, kniž. explikácia: explikácia postupu ## vykladač pozri interpretátor ## vykladať pozri klásť, nakladať 1 1. dávať výklad o zmysle, podstate, princípe niečoho, vysvetľovať, objasňovať, osvetľovať: je odborník na vykladanie, vysvetľovanie evanjelia; vykladať, objasňovať, osvetľovať zmysel vyhlášky, vyjasňovať, hovor. expr. vytmavovať: vyjasňujú si sporné body, podávať výklad, podávať vysvetlenie: podáva výklad o histórii mesta, kniž.: pertraktovať, traktovať: inštruktor traktuje jednotlivé poučky, interpretovať (vykladať istým spôsobom): chybne interpretuje umelcovo dielo 2. pozri hovoriť ## vyklamať pozri vylákať 2 ## vyklať 1. pichnutím odstrániť, vypichnúť: vyklať, vypichnúť oko, vylúpiť, vyrypnúť: vylúpiť očko z prsteňa, vykľuvať, vykľuť, vyďobať, vyďubať, vyzobať (zobákom), kniž. vyklovať: vyklovať pečeň, povykáľať, povypichovať (postupne, viac vecí) 2. pozri vyhnať 1 ## vyklať sa pozri vykľuť sa 1 ## vyklátiť pozri vykývať 1 ## vykĺbiť pozri vytknúť ## vyklčovať pozri vyrúbať 1 ## vyklebetiť pozri prezradiť ## vyklenúť pozri vyduť ## vyklepať 1. klepaním, otrasmi odstrániť niečo alebo zbaviť niečoho, vyklopať, vytrepať: vyklepať, vytrepať v ruke vankúš, vyprášiť: vyprášiť pokrovec, prach z pokrovca, vytriasť: vytrasie omrvinky z obrusa; vytriasť šaty, expr.: vyklepkať, vyklopkať: vyklepkať fajočku, preklepať, preklopať: preklepe dlho nenosený kabát, povyklepávať, povytriasať, popreklepávať (postupne) 2. údermi upraviť, vyklopať: vyklepať, vyklopať rezne, poklepať, poklopať (trocha vyklepať): poklope, poklepe plech, expr.: vyklepkať, vyklopkať: vyklepká tenký pagáč, naklepať, nakovať (kosu) 3. klepaním oznámiť, napísať, zahrať a pod., expr. vyťukať: vyklepať, vyťukať na stroji oznam; vyklopať: vyťuká, vyklepe, vyklope rytmus piesne ## výklepky pozri vajce 1 ## vykliať 1. pozri vyhrešiť, vynadať 2. pozri vyhnať 1 ## vyklíčiť pozri vzísť 1 ## vyklieštenec pozri eunuch ## vykloniť pozri nakloniť 1 ## vyklopať pozri vyklepať 1 ## vyklopiť pozri vysypať 1 ## vyklovať pozri vyklať 1 ## vykľučkovať pozri vyviaznuť ## vykľuť pozri vyklať 1 ## vykľuvať pozri vyklať 1 ## vykľuť sa 1. (o vtáčom mláďati) dostať sa cez tvrdý obal vajca, vyďobať sa, vyďubať sa, preďobať sa, preďubať sa: húsatká sa vykľuli, vyďobali, preďobali (z vajca), prezobať sa, prezobnúť sa, expr.: vyďobkať sa, vyďubkať sa, preďobkať sa, preďubkať sa, prezobkať sa, pren. expr. vykuknúť, zried. vyklať sa (o zube) pozri uliahnuť sa 2. pozri ukázať sa 2 ## vykľuvať sa 1. (o vtáčom mláďati) dostať sa cez tvrdý obal vajca, vyďobať sa, vyďubať sa, preďobať sa, preďubať sa: húsatká sa vykľuli, vyďobali, preďobali (z vajca), prezobať sa, prezobnúť sa, expr.: vyďobkať sa, vyďubkať sa, preďobkať sa, preďubkať sa, prezobkať sa, pren. expr. vykuknúť, zried. vyklať sa (o zube) pozri uliahnuť sa 2. pozri ukázať sa 2 ## vykĺznuť (sa) 1. kĺzavým pohybom sa dostať odniekiaľ (obyč. z rúk); expr. dostať sa spod kontroly, vplyvu a pod., vyšmyknúť sa: lopta sa brankárovi vykĺzla, vyšmykla z ruky; slovo sa vykĺzlo, vyšmyklo z úst, ukĺznuť, ušmyknúť, šmyknúť sa: pohár jej pri umývaní ukĺzol, ušmykol; tanier sa šmykol zo stola, prekĺznuť: prekĺznuť spomedzi prsty; prekĺzla jej nadávka, expr. umyknúť: vtáčik umykol z klietky, expr. uniknúť (spod pôsobenia niečoho): unikol spod povinnosti, vykrútiť sa: vykrúti sa zo silného objatia, vymknúť sa, vymyknúť sa, vytrhnúť sa (trhnutím sa dostať odniekiaľ): vymknúť sa, vytrhnúť sa zo zovretia; záležitosť sa nám vymkla, vymykla z rúk, vypadnúť (z rúk): pero mu vypadlo z ruky 2. pozri vytratiť sa 1 3. pozri vyviaznuť ## vykmasnúť pozri vytrhnúť 1 ## vyknísať pozri vykývať 1 ## vyknísať sa pozri odísť 1 ## vyknošiť pozri zbiť 3 ## vykoktať pozri povedať ## vykoľajený vyvedený z normálneho stavu, expr. vyšinutý: duševne vykoľajený, vyšinutý človek ## vykoľajiť pozri zmiasť ## vykolíkovať pozri označiť 1 ## vykolísať pozri vychovať 1 ## vykombinovať pozri premyslieť ## vykompenzovať pozri vyvážiť 2 ## výkon pozri úkon ## vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané, urobiť, spraviť, uskutočniť, realizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazy, kniž. učiniť: učiní všetko, čo treba, odbaviť, vybaviť, zastar. odbyť, hovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútil, absolvovať, skončiť: kurz absolvoval, skončil už vlani, zložiť (nejaký úkon): zložiť sľub, zriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevu, podniknúť: podniknúť útok na niekoho, zastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastane, povykonávať, porobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim 2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného), vyviesť, expr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil!, vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojili, povykonávať, povystrájať, povyčíňať, expr.: povyvádzať, postvárať (postupne, viac skutkov), navykonávať, navystrájať, navyčíňať, expr.: navyvádzať, nastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali!, expr.: napáchať, popáchať, pošarapatiť 3. pozri vybaviť 1, vybaviť 2 ## vykonateľný ktorý môže byť vykonaný, uskutočniteľný, realizovateľný: vykonateľné, realizovateľné rozhodnutie ## vykonávač pozri realizátor ## vykonávateľ pozri realizátor ## vykonávka pozri pokonávka 1 ## výkonný ktorý je schopný podávať veľký pracovný výkon: výkonný pracovník, potentný: potentný autor, kniž. činorodý: činorodý muž ## vykonštruovať pozri vymyslieť, zostrojiť ## výkop 1. pozri vykopávka 1 2. pozri jama 1 3. pozri kop ## vykopanina pozri vykopávka 2 ## vykopávka 1. získavanie alebo odstraňovanie niečoho kopaním: vykopávka zemiakov, výkop: výkop zeminy 2. predmety získané vykopávaním: egyptské, rímske vykopávky, zastar. vykopanina: vykopaniny v Babylone [Kukučín] ## vykopnúť pozri vyhnať 1 ## vykoprcnúť sa pozri spadnúť 1 ## vykorbáčovať 1. pozri zbiť 3 2. pozri vyhnať 1 ## vykorčuľovať pozri vyviaznuť ## vykoreniť pozri odstrániť 2 ## vykorigovať pozri opraviť 2 ## vykoristiť pozri využiť ## vykorisťovať (bezohľadne) vo svoj prospech využívať obyč. výsledky cudzej práce, exploatovať: vykorisťovanie, exploatovanie detí, zbedačovať, ožobračovať, fraz. prinášať na mizinu (oberať o majetok): zbedačovať, ožobračovať chudobný ľud, expr.: zdierať, žmýkať, vyciciavať: banky zdierajú, žmýkajú veriteľov, okrádať, expr.: obdierať, drať: okrádať, obdierať bezmocných; derú nás z ostatného, úžerníčiť (vykorisťovať úžerou) ## vykorisťovateľ kto niekoho vykorisťuje, exploatátor, expr. zried. vyciciavač [Jesenská] ## vykosiť pozri pokosiť ## vykotiť pozri prevrátiť 2 ## vykotiť sa pozri uliahnuť sa 1 ## vykotkodákať pozri prezradiť ## vykotúliť sa pozri uliahnuť sa 1 ## vykovať kovaním zhotoviť, spracovať, ukovať, ukovať, ukuť: na dverách vykovať, ukuť mosadzné ozdoby ## vykuť kovaním zhotoviť, spracovať, ukovať, ukovať, ukuť: na dverách vykovať, ukuť mosadzné ozdoby ## vykračovať (si) pozri ísť 1 ## vykrádač pozri zlodej, zbojník 1 ## vykradnúť krádežou odstrániť niečo niekde uložené; krádežou poškodiť niekoho, niečo, vylúpiť: vykradnúť, vylúpiť šperky; vykradnutý, vylúpený byt, vydrancovať, vyplieniť (krádežami, plienením zničiť): po zemetrasení vydrancovali, vyplienili obchody, vymietnuť, hovor. vybrakovať, expr. vyholiť: zlodeji celkom vybrakovali, vyholili dom, rozkradnúť, pokradnúť (postupne ukradnúť): rozkradli, pokradli, čo sa dalo ## vykradnúť sa pozri vytratiť sa 1, odísť 1 ## vykrákoriť pozri prezradiť ## vykrámiť pozri vytárať, prezradiť ## vykrásiť pozri vyzdobiť ## vykrásiť sa pozri vyjasniť sa 1 ## vykrásniť sa pozri vyjasniť sa 1 ## vykrášliť pozri vyzdobiť ## vykrbáliť sa pozri spadnúť 1 ## výkres kreslením znázornený obraz: technický výkres, kresba (obraz zhotovený kreslením): detské kresby, rys (narysovaný výkres) ## vykresať 1. pozri kresať 2. pozri vychovať 1 ## vykresať sa pozri vyvinúť sa 2 ## vykresliť pozri zobraziť, opísať ## vykričaný pozri pochybný ## vykričať 1. pozri vyhlásiť 2 2. pozri prezradiť ## výkrik vydanie prenikavého, silného hlasu: bolestný výkrik, výkriky zo sna, zvolanie: ozvalo sa radostné zvolanie ## vykríkať pozri kričať 1 ## vykrikovať pozri kričať 1 ## vykríknuť vydať zo seba prenikavý zvuk, prenikavo hlasno vysloviť (obyč. v citovom rozpoložení), skríknuť: vykríknuť, skríknuť zo sna, zo strachu, zvolať, kniž. skričať, kríknuť: zvolá, skričí od prekvapenia, zhíknuť, zahíknuť, zahíkať: zhíknuť od údivu, expr.: zrevať, zarevať, zvriesknuť, zvresknúť, zvrešťať, zvrieskať, zavrieskať, zavrešťať (drsne, neartikulovane vykríknuť), expr.: zrúknuť, zryčať, zručať, zaryčať, ryknúť, zryknúť, zhučať, zhúknuť, zried. zhviaknuť, ziapnuť, vyziapnuť (neartikulovane, obyč. zlostne), pejor.: vybliaknuť, zbliaknuť, zabľačať, zabliakať, zaškriekať, zaškrečať, zjačať, zajačať (nepríjemne, ostro) pozri zakričať ## vykriviť pozri skriviť ## vykrivkať pozri odísť 1 ## vykŕmenec pozri sviňa 1 ## vykŕmený pozri tučný 1 ## vykŕmiť pozri vychovať 3 ## vykŕmiť sa pozri stučnieť ## vykročiť pozri vyjsť 1 ## výkroj pozri výstrih ## vykrojiť krájaním odstrániť alebo zhotoviť, vyrezať: vykrojiť, vyrezať nahnitú časť; vykrojiť, vyrezať z dreva srdiečko, povykrajovať, povyrezávať (postupne, viac vecí), vystrihnúť, povystrihovať (strihaním) ## výkrojok pozri výrez 1 ## vykrstiť pozri vyhrešiť ## vykrúcačka pozri výhovorka ## vykrúcanina pozri výhovorka ## vykrúcať 1. krútením dávať istý smer, vykrucovať, skrúcať, vytáčať, stáčať: vykrúca, skrúca, stáča páku doľava; vykrúcať, vykrucovať, vytáčať si fúzy, krútiť, točiť: krúti, točí krkom, vrtieť, zvŕtať: vrtí hlavou, zvŕta hlavu 2. vyberať z obalu (op. zakrúcať), vybaľovať: vykrúca, vybaľuje si desiatu, rozbaľovať, rozkrúcať: rozbaľuje, rozkrúca dieťa z plienok 3. hovor. dávať niečomu iný zmysel, zakrývať pravdu, vytáčať: všelijako vykrúca, vytáča, ale nedarí sa mu oklamať nás, krútiť, točiť, vyhýbať, uhýbať, hovor. lavírovať: v reči krúti, vyhýba, uhýba, no zbytočne, okolkovať (zdráhať sa povedať pravdu), prekrúcať (zámerne skresľovať skutočnosť): všetko prekrúca, vinu váľa na druhých 4. pozri tancovať ## vykrúcať sa 1. robiť rozličné neprimerané pohyby, vykrucovať sa, skrúcať sa: vykrúca sa, skrúca sa pred zrkadlom, zvŕtať sa, vrtieť sa, vytáčať sa: dieťa sa nepokojne zvŕta, vrtí 2. hľadať zámienky, ako nepovedať pravdu, ako niečo neurobiť a pod., vykrucovať sa, vytáčať sa, vyhovárať sa: vykrúca sa, vytáča sa, že o veci nič nevie, hľadať výhovorky, hovor.: lavírovať, manévrovať (postupovať rafinovane), hovor. expr.: fixľovať, kľučkovať (používať aj úskoky): fixľuje, kľučkuje, aby to nemusel urobiť, hovor.: robiť fóry, okolkovať: nerobte fóry, neokolkujte a poďte ďalej, nár. odmáhať (sa) [Dobšinský], pren.: krútiť sa, točiť sa 3. pozri tancovať ## výkruta pozri výhovorka ## vykrútiť 1. pozri skrútiť 2 2. pozri vytancovať 3. pozri vytočiť 1 ## vykrútiť sa 1. pozri vykĺznuť (sa) 1, pozri vyviaznuť 2. pozri vyhovoriť sa 2 3. pozri zatancovať si ## výkrutka pozri výhovorka ## vykrútnuť pozri vytknúť ## vykrvácať pozri umrieť ## vykryštalizovaný pozri vyhranený ## vykryštalizovať sa pozri ustáliť sa 1 ## vykublať pozri vychovať 1 ## vykúkať 1. pozri pozerať (sa) 1 2. pozri trčať 1 3. pozri vyzerať 1 ## vykukávať 1. pozri pozerať (sa) 1 2. pozri trčať 1 3. pozri vyzerať 1 ## vykukliť sa pozri uliahnuť sa 1 ## vykuknúť 1. pozri pozrieť (sa) 2. pozri vynoriť sa 1 ## vykukovať 1. pozri trčať 1 2. pozri vyzerať 1 ## vykumštovať pozri vymyslieť ## výkup pozri nákup ## vykúpať pozri okúpať 1 ## výkupca kto niečo vykupuje: výkupca peria, železného šrotu, vykupovač ## vykúpenie pozri záchrana 2 ## vykúpiť 1. pozri vyslobodiť 1 2. pozri získať 1 ## vykupiteľ pozri záchranca, vysloboditeľ ## vykupiteľský pozri spásny, záchranný 2 ## vykupovač pozri výkupca ## vykurírovať pozri vyliečiť ## vykurírovať sa pozri uzdraviť sa ## vykúriť pozri vyhnať 1 ## vykúriť sa pozri zmiznúť 3 ## vykuť pozri vykovať ## vykutať pozri nájsť 1, objaviť ## vykutiť pozri nájsť 1, objaviť ## vykutrať pozri nájsť 1, objaviť ## vykúzliť pozri vyčariť ## vykvákať pozri prezradiť, vytárať ## vykvasiť pozri vykysnúť 2 ## výkvet najlepšia časť spoločenskej skupiny: výkvet mládeže, výkvet slovenskej vedy, elita: elita umelcov, expr. smotánka, expr. zried. smotana (Vajanský; vyššie kruhy spoločnosti): spoločenská smotánka, expr. pýcha: pýcha národa ## vykvietiť pozri vyzdobiť ## vykvitať pozri kvitnúť 1 ## vykvitnúť 1. rozvinúť sa do kvetu, do kvetov, rozkvitnúť: v oblokoch vykvitli, rozkvitli červené muškáty, zakvitnúť (vykvitnúť obyč. v množstve): čerešňa bohato zakvitla, rozviť sa (o pukoch kvetov): ruža sa do rána rozvila, zried. okvitnúť [F. Hečko] 2. pozri vzniknúť, vyvinúť sa 1 ## vykycnúť pozri vyhodiť 1, vysypať 1, vyliať 1 ## vykydať pozri vyhodiť 1, vysypať 1, vyliať 1 ## vykydať sa pozri spadnúť 1 ## vykydnúť pozri vyhodiť 1, vysypať 1, vyliať 1 ## vykydnúť sa pozri spadnúť 1 ## vykýchať sa 1. pozri dostať sa 2 2. pozri uzdraviť sa ## vykynožiť pozri vyhubiť ## vykypieť pri prudkom varení, kysnutí a pod. sa vyliať z nádoby, hovor.: vybehnúť, ujsť: mlieko vykypelo, vybehlo, ušlo, expr.: vyhučať, vyhúknuť: cesto vyhučí, vyhúkne z vahana ## vykysnúť 1. kysnutím sa stať kyprým, kysnutím zväčšiť objem, nakysnúť: cesto pekne vykyslo, nakyslo, podkysnúť: čaká, kým koláče podkysnú, hovor.: vybehnúť, vyskočiť (rýchlo vykysnúť), expr.: vyhučať, vyhúknuť (prudko vykysnúť) 2. dokončiť kvasiaci proces, vykvasiť: víno ešte nevykyslo, nevykvasilo ## výkyv pozri odchýlka ## vykývať 1. kývaním zbaviť stability, vyknísať: vykývať, vyknísať zub, peň, vyklátiť: mocnými rukami vykláti kôl zo zeme, uvoľniť (kývaním): uvoľní silný koreň 2. pozri oklamať 3 ## vylačnieť pozri vyhladnúť ## vyladiť 1. vykonať ladenie hudobného nástroja, prijímača a pod., naladiť: vyladenie, naladenie klavíra; vyladiť, naladiť rozhlasovú stanicu, zaostriť, nastaviť (upraviť do optimálnej polohy): zaostriť, nastaviť televízny obraz, hovor. narichtovať, hovor. expr. naštimovať, subšt. naštelovať 2. pozri zladiť ## vyľahnúť pozri ochorieť ## vyľakaný pozri vystrašený ## vylákať 1. lákaním dostať von, vyvábiť: vylákať, vyvábiť zver z úkrytu, expr. vytiahnuť: vytiahnuť deti na výlet, expr. vypoďkať: vypoďkala ma z domu, zvábiť, zlákať: hudba ich zvábila, zlákala na balkón 2. lákaním, mámením dostať, získať, vymámiť: vylákať, vymámiť tajomstvo od niekoho, vylúdiť: vylúdili odo mňa potrebné údaje, expr.: vytiahnuť, vyžmýkať: chce vytiahnuť od nás informácie, expr.: vydrankať, vyžobrať (pýtaním): vydrankať, vyžobrať podporu, hovor. expr. vypumpovať (obyč. peniaze), hovor. vyklamať (vylákať klamstvom): vyklamať od dôverčivých ľudí peniaze, hovor. expr. vyfigľovať (vylákať fígľami) ## vyľakať pozri naľakať ## vyľakať sa pozri naľakať sa ## vylalotať pozri vytárať ## vylámať pozri vylomiť ## vyľapkať pozri vytárať ## vyľapotať pozri prezradiť, vytárať ## vylátať pozri zbiť 3 ## vylepiť 1. zavesiť verejne ako správu, oznam, vyvesiť: vyvesiť, vylepiť vyhlášku, plagát 2. expr. prudko niekomu dať zaucho alebo iný úder na telo, expr.: vlepiť, streliť, vypáliť, vpáliť: vylepil, vlepil, strelil mu zopár za uši, expr.: vsotiť, vraziť, vyťať, vytnúť, vysoliť, vsoliť, zasoliť, zavesiť: vsotí, vrazí, zasolí mu pár zaúch a ujde; buď ticho, lebo ti takú zavesím, fraz.: dať poza uši, dať po hlave, expr.: struhnúť, fuknúť, facnúť, fľasnúť, fľasknúť, plesnúť, plesknúť, pľasnúť: struhla mu po papuli, plesla ho po ústach, expr.: švacnúť, šustnúť, šuchnúť, šupnúť, lupnúť, luznúť, liznúť, hlobnúť (nečakane, rýchlo), expr. vťapiť [Zguriška], povyliepať, povylepovať (postupne, viac zaúch): povyliepal deťom jednu sprava, druhú zľava ## vylepšiť pozri zlepšiť ## vylepšovať sa pozri zlepšovať sa ## vyleštiť pozri vyhladiť 1 ## výlet cesta s rekreačným cieľom: ísť na nedeľný výlet, vychádzka (cesta s cieľom osviežiť sa, zabaviť sa, poučiť sa a pod.): ísť na vychádzku do okolia, exkurzia (kolektívny výlet): exkurzia do prístavu, zájazd (kolektívna cesta s pracovným alebo rekreačným cieľom): organizovať zájazd do Tatier, subšt. čunder (dlhší výlet do prírody) ## vyletieť 1. pozri vybehnúť 1 2. pozri vyskočiť 2 3. pozri vybuchnúť 2, vybuchnúť 3 ## výletník účastník výletu: školskí výletníci, táborník (táboriaci výletník), stanár (stanujúci výletník): v lese sú táborníci a stanári, tramp, subšt. čundrák (kto chodí na dlhšie výlety spojené s táborovým životom v prírode) ## výlev pozri plač ## výlevka misovitá nádoba pod vodovodným kohútikom na odtekanie vody: kuchynská výlevka, hovor. vodovod, drez (zabudovaná nádoba na umývanie riadu): položiť taniere do drezu ## vyležať pozri vyliečiť ## vyliahnuť sa pozri uliahnuť sa 1, vzniknúť ## vyliať 1. liatím dať odniekiaľ preč (tekutinu) (op. naliať), expr.: vyšustnúť, vyšuchnúť (prudko): vyliala, vyšustla, vyšuchla vodu z vedra na dvor, expr.: vychrstnúť, vychlostnúť, vychlisnúť, chrstnúť, chľusnúť, chľustnúť (prudko), zried. vychvistnúť [Gabaj], expr.: vyčrpnúť, vyčapnúť, vyčľapiť, vyčľapnúť, vyšplechnúť, vyšpľachnúť (vyliať malé množstvo): vyčrpnúť, vyčľapnúť z hrnčeka vodu, mlieko, expr. vycvrknúť (vyliať veľmi malé množstvo), expr.: vyčľapkať, vyčrpkať (vyliať po troche): vyčľapkať vodu z lavóra, vyčrpkať vodu z pivnice, expr. vykvackať (vyliať po kvapkách), expr.: vykydať, vykydnúť (vyliať obyč. väčšie množstvo): pomyje vykydať, vykydnúť do válova, expr.: vykycnúť, vykvicnúť (vyliať niečo polotekuté): vykycne mu kašu na tanier, rozliať (vyliať neúmyselne): rozliať čaj na obrus, povylievať, povyšplechovať, povyčľapkávať (postupne, z viacerých nádob) 2. liatím niekam dostať, naliať, vliať: vyliať, naliať ocot do fľaše; vyliať, vliať do seba pohár, povylievať, ponalievať, povlievať (postupne) 3. pozri vyroniť 4. pozri vyhodiť 2, prepustiť 1 ## vylicitovať pozri predať 1 ## vylíčiť 1. pozri obieliť 1 2. pozri opísať ## vyliečiť liečením vrátiť zdravie, uzdraviť: vyliečili, uzdravili ho bylinky, vyhojiť, zahojiť, zhojiť (obyč. ranu): vyhojí, z(a)hojí si rany masťou, hovor. vykurírovať: vykuríroval som babku čajmi, vyležať (vyliečiť ležaním): chrípku treba vyležať, expr. zastrábiť [Dobšinský], expr. vylízať (dostať z choroby alebo inej nepríjemnosti): zranenie si vylízal, ozdraviť (urobiť vhodným pre zdravie): ozdraviť prostredie ## vyliečiť sa pozri uzdraviť sa ## vylietať 1. pozri vybehnúť 1 2. pozri vybaviť 1 ## vylietnuť pozri vybehnúť 1 ## vylievať pozri liať 1 ## vyliezť pozri vyjsť 1, vyjsť 2, vyškrabať sa ## vyligotaný pozri lesklý ## vylihovať pozri zaháľať ## vylihúvať pozri zaháľať ## vylízaný pozri vyčesaný ## vylízať 1. pozri zjesť 2. pozri odniesť 2 ## vylízať sa 1. pozri dostať sa 2 2. pozri uzdraviť sa ## vylogať pozri vypiť 1 ## vylognúť pozri vypiť 1 ## výloha pozri výložka ## výlohy pozri výdavok ## vylomenina pozri sprostosť 2 ## vylomiť lámaním porušiť a násilím uvoľniť, vylámať: vylomené, vylámané dvere, vypáčiť (obyč. pákou): vypáčiť záhradné vráta, vyvážiť (nadvihnutím), vyraziť (úderom): vyraziť čap zo suda, vyboriť, vyvaliť (tlakom, silou): vyboriť, vyvaliť ohradu, expr. vydruzgnúť [Hviezdoslav], vyštiepiť, vyštiepať (vylomiť štiepením, štiepaním): vyštiepiť si zub, povylamovať, povypačovať, povyrážať, povyvažovať, povybárať, povyvaľovať (postupne, viac vecí): povylamované obloky, zámky na dverách ## výlomok 1. pozri úlomok 1 2. pozri úryvok, zlomok 1, zlomok 2, časť ## vylopotiť pozri získať 1 ## vyloviť pozri vytiahnuť 1, vybrať 2 ## vyložený pozri úplný 2 ## vyložiť 1. dať znútra von, vyniesť (nesením): vyložiť, vyniesť šatstvo zo skrine, vypratať: vyprace z pivnice nepotrebné veci, vyhodiť (niečo nepotrebné): vyhodí staré topánky ku kontajneru, vystaviť (na viditeľné miesto), expr. vykrámiť (obyč. tovar): vystaví, vykrámi tovar pred oči chodcov, vyvesiť (dať na viditeľné miesto): vyvesiť vyhlášku na tabuľu, povykladať, povynášať (postupne, viac vecí), vysadiť (obyč. niekoho z uzavretého priestoru): vysadiť cestujúcich z auta, lode 2. dať, umiestniť niekam hore, položiť: vyloží, položí si nohy na stôl, vysadiť, posadiť: vysadiť, posadiť chlapca na koňa, naložiť (obyč. s cieľom prepraviť niečo): naložiť drevo na voz, vyniesť: vyniesť debnu na pôjd, povykladať, ponakladať (postupne, viac vecí) 3. úplne poklásť povrch niečím, pokryť: vyložiť, pokryť stenu kachličkami, obložiť, obklásť: chodník obložiť, obklásť drobnými kameňmi, povykladať, poobkladať (postupne, viac plôch) pozri vysvetliť ## vyložiteľný pozri vysvetliteľný ## výložka pruh látky odlíšený farbou, tvarom a pod. na golieri, chlopni alebo pleciach uniformy na označenie príslušnosti alebo hodnosti: vojenské, železničiarske výložky, náplecník, epoleta (pásik látky na pleciach uniformy s označením hodnosti): generálske náplecníky, epolety, zastar. výloha [Sládkovič] ## vylôchať pozri vypiť 1 ## vylúčený pozri nemožný 1, neuskutočniteľný ## vylučiť sa pozri vyskočiť 1 ## vylúčiť 1. zbaviť účasti na niečom, členstva v niečom, vyradiť: vylúčiť, vyradiť hráča z kolektívu, odstrániť, kniž. eliminovať: odstrániť, eliminovať vplyv niekoho na mládež; odstrániť chyby z textu, diskvalifikovať (vylúčiť pre porušenie platných noriem): diskvalifikovanie účastníka súťaže, hovor. vysúdiť: vysúdiť niekoho zo spoločnosti, expr. vyhodiť, hovor. expr. vyraziť (prinútiť odísť odniekiaľ): vyhodiť študenta zo školy, vypustiť: vypustiť z knihy osobné spomienky, hovor. zastaráv.: vytvoriť, vyobcovať: vytvorili, vyobcovali ho zo spoločnosti pozri vynechať 2. uznať za nemožné, nepripustiť: vylúčiť, nepripustiť zlo, chyby, zastaráv. vytvoriť: to je vytvorená vec, zamedziť, zabrániť: zamedziť, zabrániť kríze, znemožniť (urobiť nemožným): znemožniť konflikt, znemožniť návrat do vlasti ## výlučne 1. pozri výlučný 1, výhradný 2. pozri iba 2 ## výlučný 1. odlišujúci sa od bežného, mimoriadny, osobitý, zvláštny: mať výlučné, mimoriadne, osobité postavenie; výlučné, zvláštne prostredie, exkluzívny, elitný: elitná spoločnosť 2. pozri výhradný ## výlučok pozri sekrét ## vylučovací určený na vylučovanie, vyraďovací: vylučovací, vyraďovací zápas, kniž. eliminačný: eliminačná metóda, biol. exkrečný: exkrečný orgán ## vylúdiť 1. pozri vylákať 2 2. pozri vyvolať 1 ## vyľudnený pozri ľudoprázdny, prázdny 1, pustý 1 ## vyľudniť zbaviť ľudí, obyvateľstva, vyprázdniť: vyľudnené, vyprázdnené mestá; vyľudniť, vyprázdniť dom, vypratať: vojaci celú ulicu vypratali ## vyluftovať pozri vyvetrať 1, vyvetrať 2 ## výluh pozri výťažok 1 ## vyluhanina pozri výmysel 1 ## vyluhaný pozri klamný ## vylúhovať rozpúšťaním uvoľňovať isté látky z niečoho, odb. extrahovať: vylúhovať, extrahovať bylinky, vyťažovať: vyťažovať tuky, soľ z niečoho, máčať, močiť (nechávať na istý čas v tekutine) ## vylúchať pozri vypiť 1 ## vylúpať pozri vylúpiť 1 ## vylúpiť 1. odstrániť povrch a vziať z vnútra semeno, vylúpnuť, vylusknúť: vylúpiť, vylúpnuť jadro, vylusknúť orech, vylúpať (viac kusov): vylúpať hrášok, orechy, vylúskať (zbaviť obyč. tvrdého obalu): vylúskať lieskový oriešok, vylúštiť (zbaviť obyč. mäkkého obalu): vylúštiť fazuľu, hrach, vybrať: veverička si šikovne vylúpi, vyberie šuškové semienka 2. násilím vyňať, vybrať niečo, vylúpnuť, vyrypnúť: vylúpiť, vylupnúť z prsteňa očko; vyrypnúť zo steny kus omietky, vyrýpať, vydlabať (rýpaním, dlabaním), vyklať, vypichnúť (vybrať niečím ostrým): vykole, vypichne zvieraťu oči, povylupovať, povyrypovať, povydlabávať, povypichovať (postupne) 3. pozri vykradnúť ## vylupkať pozri zbiť 3 ## vylúpnuť 1. pozri vylúpiť 1, vylúpiť 2 2. pozri vypiť 1 ## výlupok pozri jadro 2 ## vylupovať pozri lúskať 1 ## vylúskať pozri vylúpiť 1 ## vylusknúť pozri vylúpiť 1 ## vylúštiť 1. pozri vylúpiť 1 2. pozri vyriešiť, rozlúštiť ## vyluxovať pozri vysať 2 ## vymáhať na základe právneho nároku alebo dôrazným žiadaním usilovať sa získať niečo, pohľadávať (úradne): vymáhať, pohľadávať dane, zried. vyhľadávať: vyhľadávať od niekoho potvrdenie, domáhať sa, dožadovať sa (čoho): domáhať sa svojich práv, vynucovať (vymáhať nútením): vynucovať si uznanie, sľuby od niekoho, vyžadovať, požadovať (dôrazne žiadať): vyžadovať si pozornosť, vydobýjať si (veľkým úsilím): vydobýjať si primerané postavenie, vydierať (vymáhať pod hrozbou): vydiera od nás peniaze ## vymajstrovať pozri zhotoviť ## vymáknuť pozri objaviť ## vymaľovať 1. pozri namaľovať 2 2. pozri opísať ## vymámiť pozri vylákať 2 ## vymanévrovať pozri vyhnať 1 ## vymaniť pozri vyslobodiť 1, vyslobodiť 2 ## vymaniť sa s námahou sa dostať z istého stavu alebo odniekiaľ preč (odniekiaľ, kde je neželateľné ostať), vyslobodiť sa: vymaniť sa, vyslobodiť sa zo zovretia, uvoľniť sa, oslobodiť sa: ledva sa uvoľnil, oslobodil z obkľúčenia hustých konárov, vymôcť sa, vyvinúť sa (vymaniť sa zo zovretia): žena sa usiluje vymôcť, vyvinúť z náručia, expr. vymotať sa: vymotať sa z úzkych uličiek, expr.: vypantať sa, vyplantať sa, vychabrať sa: nemôže sa vypantať, vychabrať z dlžôb, expr.: vykrútiť sa, vyšmyknúť sa: chce sa vykrútiť, vyšmyknúť z povinností, hovor.: vytiahnuť sa, vyvliecť sa, vypliesť sa: nevie sa vytiahnuť spod vplyvu rodiny; ledva sa vyplietla zo zovretia, hovor. expr. vyzuť sa: vyzul sa zo zodpovednosti, expr. vytárať sa: z húštiny, z hory sa horko-ťažko vytárali ## výmaz pozri zápis 1 ## vymazať pozri zotrieť 1 ## vymedzený ktorému sa určili hranice, určil rozsah platnosti a pod., daný, ohraničený: presne vymedzený, daný, ohraničený priestor; mať vymedzené, dané právomoci; vymedzenú, danú lehotu treba dodržať, určený, vyhradený: plocha vyhradená na parkovanie, úzky: na porade sa zúčastnil úzky okruh ľudí, terminovaný (vymedzený presným termínom): terminovaná zmluva, rámcový (vymedzený iba v hlavných črtách, bodoch): rámcové smernice, determinovaný: človek je determinovaný aj biologicky ## vymedziť pozri ohraničiť 1, určiť 1 ## výmena nahradenie niečoho, niekoho niečím, niekým iným: výmena tesnenia na vodovode, výmena obyvateľstva, zámena: zámena peňazí, hovor. čara: urobiť dobrú čaru, subšt. čendž ## vymeniť 1. dosadiť niekoho, niečo za niekoho iného, obyč. rovnakého, za niečo iné, obyč. rovnaké, nahradiť, kniž. substituovať: vymeniť, nahradiť pracovníka; vymeniť, nahradiť opotrebované časti stroja, zmeniť: rád by zmenil miesto, zameniť, hovor.: vyčarať, vyčarovať, prečarať, prečarovať (použiť, vziať niečo namiesto niečoho iného): zameniť si, vyčarať si, prečarať si aktovky, hovor.: čarať, čarovať: s nikým by nečaral, nečaroval, subšt. vyčendžovať, vystriedať (koho): vystriedať nočného strážnika, hovor. prehodiť (navzájom vymeniť): prehodiť riadky v texte, prehodiť slová vo vete, premeniť: premeniť prostredie, premeniť peniaze na drobné, povymieňať, popremieňať, pozamieňať, pomeniť (postupne, viac vecí) 2. vziať odniekiaľ niečo uložené, deponované a pod. za protihodnotu, poplatok, vyzdvihnúť, vybrať: ide si vymeniť, vyzdvihnúť balík ## vymeniteľný ktorý sa dá vymeniť, zameniteľný, výmenný: vymeniteľná, zameniteľná súčiastka; výmenný kotúč ## výmenný 1. založený na výmene, recipročný: výmenný, recipročný obchod 2. pozri vymeniteľný ## vymenovať 1. uviesť v poradí, označiť menom, menovať: vymenoval, menoval všetkých účastníkov 2. poveriť úradnou funkciou, ustanoviť: vymenovať, ustanoviť členov výboru, admin. slang. menovať: menovanie ministra, nominovať (vybrať obyč. hráčov, účastníkov): nominovanie hokejistov ## výmer úradné určenie, vymedzenie niečoho; doklad o tom, predpis: výmer, predpis daní; dostať výmer, predpis ## výmera pozri rozmer 1 ## vymerať 1. pozri zmerať 1 2. pozri určiť 1 ## vymeriavať pozri merať 1 ## vymeriť pozri zmieriť ## vymeriť sa pozri zmieriť sa 1 ## vymeškať nezúčastniť sa na niečom (obyč. pravidelne vykonávanom), vynechať: vymeškal, vynechal hodinu klavíra, zameškať, zmeškať, premeškať: nezamešká, nepremešká ani jednu nedeľnú omšu; zmeškal už dve premiéry, hovor.: dať/nechať si ujsť, prepásť: nedá si ujsť, neprepasie ani jednu prednášku, premárniť: premárnil príležitosť dostať sa do kolektívu, povymeškávať, povynechávať, pozameškávať, popremeškávať (postupne, viac príležitostí) ## vymeškávať pozri chýbať 2 ## výmet pozri výkal ## vymetať 1. metlou odstraňovať smeti odniekiaľ, zametať: vymetať, zametať izbu, dvor 2. odstreďovať med z plástov v medomete, vytáčať 3. pozri vyhnať 2 ## vymieľať pozri podmývať ## vymieňať pozri meniť 3 ## vymieniť si pozri vyhradiť ## vymienka pozri predpoklad 1 ## vymiesiť pozri vypracovať 2 ## vymiesť pozri zamiesť pozri vyhnať 2 ## vymiešať pozri rozmiešať ## vymíňať pozri spotrebovať, minúť 1 ## vymiškovanec pozri eunuch ## vymiškovať pozri vykastrovať ## vymiznúť pozri zmiznúť 3 ## vymknúť 1. pozri vyvrieť 2. pozri vytknúť ## vymknúť sa pozri vykĺznuť (sa) 1 ## vymladiť sa pozri omladnúť ## vymladnúť pozri omladnúť ## vymlanieť pozri vypáchnuť ## vymlanúť pozri vypáchnuť ## vymlátiť 1. mlátením zbaviť zrna alebo semena, omlátiť: vymlátiť, omlátiť hrach, fazuľu, pomlátiť (skončiť mlátenie): do večera pomlátia 2. pozri zbiť 3 3. pozri vyhnať 1 ## vymlieť 1. pozri zomlieť 2. pozri pozri podmývať ## vymlieť sa pozri vyhrnúť sa 2 ## vymočiť sa vypustiť moč, ísť na malú potrebu, expr.: vypišať sa, vysíkať sa, vypískať sa, odliať si, hrub. vyšmochtať sa, det. vycikať sa, vulg. vyšťať sa, nár.: vycúrať sa, vyčúrať sa ## vymodelovať pozri stvárniť ## vymódený pozri vyobliekaný ## vymódiť pozri obliecť 1 ## vymódiť sa pozri vyobliekať sa ## vymodlikať pozri vyprosiť ## vymodliť pozri vyprosiť ## vymokať pozri vytekať 1 ## vymoknúť pozri zmoknúť ## výmoľ pozri jama 1 ## vymordovať pozri vyhubiť ## vymoriť pozri vyhubiť ## vymotať pozri vyslobodiť 2 ## vymotať sa 1. pozri vymaniť sa 2. pozri vyjsť 1 ## vymoženosť priaznivý výsledok istého úsilia, ktorý prináša zlepšenie predchádzajúceho stavu, výdobytok: vymoženosti, výdobytky civilizácie, vedy; sociálne vymoženosti, výdobytky, prednosť, klad, hovor. plus: sú to plusy tohto zriadenia ## vymôcť 1. získať na základe právneho nároku alebo dôrazným vyžadovaním, domôcť sa: vymôcť peniaze od dlžníka, domôcť sa peňazí od dlžníka, vydobyť: vydobyť si primerané postavenie, vynútiť (násilím vymôcť): vynútil si priznanie, hovor.: vyforsírovať, vyrevolverovať: dajako si vyforsíroval, vyrevolveroval výnimku zo zákona, hovor. expr.: vybojovať, vydupkať, vydupať: vybojuje, vydupká si povolenie, vyvzdorovať (vymôcť si vzdorom): svoje postavenie si vyvzdoroval, hovor. vytrucovať (vymôcť trucovaním), vychodiť, hovor. vybehať, vykonať, vybaviť (vymôcť vytrvalým chodením a pod.): vychodila si, vybehala si na úradoch potrebné potvrdenia 2. pozri vyslobodiť 2 ## vymôcť sa pozri vymaniť sa ## vymrhať pozri spotrebovať, minúť 1 ## vymrieť 1. postupným umieraním zaniknúť, pomrieť: všetci, čo udalosť zažili, už vymreli, pomreli, povymierať, poumierať, pozomierať: šľachtické rody už povymierali, vyhynúť, pohynúť, vykapať, pokapať: staré zvyky vyhynuli, vykapali 2. pozri spustnúť 1 ## vymrštiť pozri vyhodiť 1 ## vymrviť sa 1. pozri vypadať 2. pozri vyhrnúť sa 2 ## vymŕzať pozri mrznúť 2 ## vymudrovať pozri vymyslieť ## vymuštrovať 1. pozri zhotoviť 2. pozri vychovať 1 ## vymydliť 1. pozri umyť 2. pozri zbiť 3 ## vymykať sa opúšťať bežný rámec niečoho, bežný postup, vybočovať: príhoda sa vymyká, vybočuje z denného života, odkláňať sa: jeho spôsoby sa odkláňajú od normy, vzďaľovať sa: vzďaľuje sa to od zaužívaných tradícií ## vymyknúť sa pozri vykĺznuť (sa) 1 ## výmysel 1. niečo vymyslené, nepravdivé: celá udalosť bol čistý výmysel, nepravda: šíriť nepravdy, lož, klam, klamstvo (niečo vedome zavádzajúce): čo hovoríš, je lož, klam, fantázia: všetko, čo povedal, je fantázia, fikcia: rozoznať fikciu od pravdy, mystifikácia, vymyslenina [Vansová], expr.: báchorka, bájka: rozprávať báchorky, bájky, expr. balamuta, expr. zried.: vyhútanina [Felix], vyluhanina [Figuli], zastar. výduma [Záborský], kniž. blúznina [Vajanský] 2. pozri domnienka ## výmyselník pozri šibal, prefíkanec ## výmyselný pozri prešibaný ## vymyslenina pozri výmysel 1 ## vymyslený pozri neskutočný 1 ## vymyslieť myšlienkovou činnosťou vytvoriť konštrukt niečoho, čo sa dá realizovať; takouto činnosťou utvoriť obraz niečoho nereálneho, nepravdivého, prísť na niečo, vydumať, hovor. vyšpekulovať, expr. vyhútať: Kto na to prišiel? Kto to vymyslel?; treba vymyslieť, vydumať, vyšpekulovať lepší spôsob, aby prístroj fungoval; všetko sú to iba vymyslené, vyšpekulované, vyhútané historky, nájsť, vynájsť: našli, vynašli výhodnejšie riešenie, vykonštruovať (vymyslieť bez reálneho základu): vykonštruovaný príbeh, expr. vymudrovať (vymyslieť dlhým uvažovaním): nič nevymudrujete, hovor.: vykumštovať, vyfigľovať (šikovne vymyslieť): niečo len vykumštujeme, vyfigľujeme, zmyslieť si: zmyslel si, že zmení pracovisko, zastar. vyfundovať: vždy čosi vyfunduje, vysnívať (si), kniž. vysniť (si), vybájiť (si), expr. vybásniť si (vymyslieť vo fantázii, snívaním a pod.): vysnívať si, vybájiť si bezstarostnú budúcnosť; svoju úlohu si iba vybásnil, zastar. uzmyslieť si: splnia mu všetko, čo si uzmyslí, nastrojiť, expr. spískať, kniž.: osnovať, zosnovať (vymyslieť a pripraviť): tie intrigy ste nastrojili, spískali, osnovali proti nám vy, primyslieť, pribájiť (si), expr. pribásniť (vymyslieť a pridať k niečomu): k príhode si všeličo pribájil, pribásnil, povymýšľať, navymýšľať, povyhutovať, povynachádzať, povynachodiť (postupne, viac vecí) ## vymýšľať myšlienkovou činnosťou vytvárať (často niečo, čo nezodpovedá skutočnosti), expr.: vyhutovať, zhutovať, hovor. špekulovať: stále vymýšľa, vyhutuje niečo; špekuluje, vymýšľa, ako zbohatnúť, expr.: básniť, fantazírovať: básni, fantazíruje, že navštívi Čínu, fabulovať (vymýšľať si obyč. príbeh), hovor. kumštovať (šikovne vymýšľať): kumštuje, ako vec najlepšie urobiť, konštruovať (vymýšľať bez reálneho základu): konštruovať obvinenie, zmýšľať: Čo to zase zmýšľate?, hovor. expr.: morfondírovať, morfondovať: je to zbytočné morfondírovanie, hovor. figľovať (vymýšľať fígle, šibalstvá): chlapci zasa čosi figľujú ## vymýšľavý pozri vynachádzavý ## vymyť 1. pozri umyť 2. pozri podmývať ## vynáčiť pozri naľakať ## vynadať povedať niekomu hrubé, urážlivé slová, zahrnúť nadávkami, nadať: vynadali, nadali mu do darmožráčov, nakliať: nakliala mu do niktošov, hovor. nagrobianiť, expr.: nabrýzgať, našprihať, našpintať: nagrobianila, nabrýzgala jej, koľko sa do nej zmestilo, nahromžiť, nakričať, expr. nakydať: nahromžili, nakydali na nás už dosť, expr. zried. nacengať [Jégé], expr.: naštekať, nabrechať, napapuľovať: naštekal, napapuľoval mi do hlupákov, hrub. nabohovať, expr. vykliať: vykliala muža nevyberaným spôsobom, fraz.: vziať do parády, vziať nakrátko (ostro pokarhať), ponadávať (trocha vynadať): ešte mu čosi ponadával a odišiel pozri vyhrešiť ## vynadívať sa veľa, do sýtosti sa dívať, nadívať sa, nahľadieť sa, napozerať sa: keď sa už dosť vynadívali, nadívali, odišli; nemôže sa dosť vynadívať, nahľadieť, napozerať na dieťa ## vynahradiť pozri nahradiť 1 ## vynahrádzať pozri vracať 2 ## vynachádzavosť pozri dôvtip ## vynachádzavý ktorý ľahko, rád vynachádza (spôsob riešenia situácie a pod.), vynaliezavý: dieťa je pri hre vynachádzavé, vynaliezavé, dômyselný (ukazujúci bystrosť mysle): dômyselný konštruktér, dôvtipný (ktorý má dôvtip): dôvtipný študent, hovor. nápaditý, bystrý (majúci dobrý a rýchly postreh): bystrý pozorovateľ, expr. vymýšľavý [Alexy], pren. expr. šalamúnsky (ktorý sa vie vynájsť): šalamúnske riešenie, kniž. invenčný ## vynájsť 1. pozri objaviť 2. pozri vymyslieť ## vynájsť sa pozri poradiť si ## vynález objavenie, vynájdenie niečoho nového, obyč. čo sa dá konkrétne uplatniť: vynález kníhtlače, bleskozvodu, objav (obyč. nejakej zákonitosti): vedecký objav, objav gravitácie, kniž. zastar. vynálezok [Laskomerský] ## vynálezca kto niečo vynašiel: vynálezca parného stroja, objaviteľ (kto niečo objavil): objaviteľ rádioaktivity ## vynálezok pozri vynález ## vynaliezavosť pozri dôvtip ## vynaliezavý pozri vynachádzavý ## vynaložiť pozri dať 1, obetovať 2, venovať 2 ## vynasnažiť sa pozri pousilovať sa 1, pousilovať sa 2 ## vynásobiť pozri znásobiť 1 ## vynášať 1. pozri nosiť 2. pozri chváliť 1 3. pozri klebetiť 1 ## vynášať sa pozri chváliť sa ## vyňať 1. pozri vybrať 2, odstrániť 2 2. pozri vynechať 1 ## výňatok pozri úryvok, zlomok 2, časť ## vynechať 1. úmyselne alebo omylom nevziať do úvahy, obísť: pri delení ho vynechali, obišli, práv. opomenúť: opomenutý dedič, vylúčiť, vyňať, vysunúť (úmyselne vynechať): vylúčiť, vyňať niekoho spod obvinenia, kniž. eliminovať, vypustiť, expr. vyhodiť (obyč. slovo, text): vypustiť odsek, pasáž, preskočiť (vynechať v istej súvislosti, v istom poradí): preskočiť dva riadky; moje meno preskočili, povynechávať, poobchádzať, povypúšťať, popreskakovať (postupne, viac vecí) 2. nezúčastniť sa na istej (obyč. pravidelne vykonávanej) činnosti, vymeškať: prednášky nikdy nevynechá, nevymešká, zameškať, zmeškať, premeškať: z(a)meškal, premeškal jedinečnú príležitosť, hovor.: dať/nechať si ujsť, prepásť: nechce si dať ujsť, nechce prepásť ani jednu príležitosť, aby si ho všimli, premárniť: premárnil dva termíny, povynechávať, povymeškávať, popremeškávať (postupne, viac príležitostí) 3. pozri zlyhať ## vyničiť pozri vyhubiť, zničiť 1 ## vyniesť 1. nesením dopraviť von alebo hore, vyložiť: vyniesť, vyložiť z auta náklad; vyniesť, vyložiť vrecia na povalu, vyvliecť (vyniesť vlečúc): vyvliecť topiaceho sa na breh, expr.: vytrepať, vyteperiť, vyrepetiť, vyredikať (pomaly, s námahou): vytrepal, vyteperil sud na dvor, odniesť (nesením odpraviť): odniesť z domu veci, odpratať (nesením odstrániť): odpratať smeti, vynosiť, vyvláčiť, povynášať, povyvláčať, povyvlačovať (postupne): vynosiť, povyvláčať debny z pivnice; vyvláčiť, povynášať náklad do chaty 2. úradne dať najavo, kniž.: vyriecť, vyrieknuť: vyniesli, vyriekli nad ním rozsudok, ortieľ, vyhlásiť, oznámiť: vyhlásiť, oznámiť nové nariadenia 3. pozri chváliť 4. pozri vyhodiť 3 ## vynikajúci 1. ktorý vyniká kvalitou, vlastnosťami, výkonom a pod., znamenitý, výborný: vynikajúci, znamenitý lekár; vynikajúci, výborný výrobok, skvelý: skvelé víno, skvelý príklad dobrosrdečnosti, prvotriedny: podávali tam prvotriedne jedlá, dokonalý: dokonalý obraz, závideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodnú manželku, bezchybný (ktorý je bez chýb): podať bezchybný výkon, veľkolepý: veľkolepé stavebné dielo, vysokoakostný, vysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľ, špičkový: vyrábať špičkové prístroje, jedinečný: je to jedinečný učiteľ, kniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec opery, kniž. eminentný: eminentný žiak, zastar. vynikavý [Kukučín], geniálny (ako vytvorený géniom), kniž. fenomenálny: geniálna, fenomenálna hudba, brilantný, bravúrny: brilantná, bravúrna hra na klavíri, kniž.: famózny, fulminantný: famózna obžalobná reč, elitný (najlepší): elitní umelci, neprekonateľný, nezdolateľný (ktorý nemožno prekonať, zdolať): ako kuchárka je neprekonateľná, nezdolateľná, obdivuhodný, pozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podať obdivuhodný, pozoruhodný výkon, majstrovský: majstrovské ovládanie lopty, ohromný: je to ohromný odborník, expr.: krásny, pekný, nádherný: krásne, pekné, nádherné výsledky, slávny: slávny čin, veľký: veľký spisovateľ, oslnivý, oslňujúci, očarujúci, kniž. okúzľujúci (pôsobiaci silným dojmom): oslnivý, očarujúci herecký výkon, expr.: kráľovský, božský: kráľovský, božský nápoj, expr. kapitálny: podaril sa mi kapitálny úlovok, svetoznámy, hovor. svetový: svetoznámy, svetový chirurg, hovor. expr. fantastický: fantastická hudba, expr. úžasný: bol to úžasný človek, expr. kolosálny: objavil som kolosálne riešenie, expr. rozprávkový, hovor. expr. báječný: rozprávkové počasie, videl som báječný film, expr. skvostný: má skvostnú manželku, expr. hrdý: je to hrdá stavba, hovor.: príma, tip-top, super: príma zápas, tip-top šaty; ten kabát je super, subšt.: bezvadný, bezva, bohovský, hovädský, hovadský pozri vyberaný 2, vzorný 2. pozri významný 2 ## vynikajúco pozri výborne 1, výborne 2, pozri vynikajúci ## vynikať 1. prejavovať vo veľkej miere kladné vlastnosti, vysokú úroveň v niečom (v porovnaní s inými), excelovať: žiak vyniká, exceluje v matematike, prečnievať, prevyšovať, presahovať: v škole prečnieval, prevyšoval, presahoval všetkých, zastar. predvodiť [Hurban, Vajanský], vyznamenávať sa: v zápase sa najviac vyznamenával brankár, viesť (mať postavenie): v kolektíve vedie nad všetkými, fraz.: viesť prvé husle, hrať prím (byť prvým), hovor. blýskať sa, expr. žiariť: blýska sa vedomosťami; ako herečka žiari 2. javiť sa očividnejším, badateľnejším v porovnaní s niečím, vynímať sa, byť nápadný: vynikala, vynímala sa svojou výškou; byť nápadný sviežou farbou, kniž. skvieť sa: domácnosť vyniká, skvie sa čistotou ## vynikavý pozri výborný ## vyniknúť pozri excelovať, presláviť sa, vyznamenať sa ## vynímajúc pozri okrem 1 ## vynímať pozri vybrať 2 ## vynímať sa pozri vynikať 2 ## výnimka pozri odchýlka ## výnimočne 1. pozri mimoriadne 1, mimoriadne 2, osobitne 3 2. pozri zriedkavo ## výnimočný ktorý sa javí ako výnimka, nevšedný (op. všedný), neobyčajný (op. obyčajný), nezvyčajný, kniž.: neobvyklý, nezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): o knihu bol výnimočný, nevšedný, neobyčajný, nezvyčajný záujem; dosiahnuť výnimočný, nevšedný, neobyčajný úspech; má také neobvyklé meno; nezvyklý úkaz, mimoriadny, osobitný, zvláštny: mimoriadna situácia; venovať niečomu osobitnú pozornosť; ten človek má zvláštne schopnosti, neslýchaný, nevídaný: neslýchaná udalosť, nevídaný zjav, ojedinelý, jedinečný: mať ojedinelú, jedinečnú možnosť vyhrať, geniálny: geniálny vynález, fenomenálny: fenomenálna pamäť, zriedkavý, zried. riedky (ktorý sa vyskytuje zriedka): žena zriedkavej krásy; riedke chvíle veselosti [Kukučín], osihotený, osamotený, izolovaný: osihotený, osamotený, izolovaný prípad, nadpriemerný (presahujúci priemer; op. podpriemerný): tohto roku bola nadpriemerná úroda, hovor. extra: to nie je nič extra ## vyništiť pozri vyhubiť ## vynivočiť pozri vyhubiť ## vynoriť sa 1. náhle, nečakane vyjsť, náhle sa stať viditeľným, zjaviť sa, objaviť sa: spoza rohu sa vynorí, objaví postava, vystúpiť: z húštiny vystúpi srnec, expr.: vyhupnúť (sa), vykuknúť: spod mraku vyhupol, vykukol mesiac 2. kniž. náhle prísť, náhle sa stať aktuálnym, zjaviť sa, objaviť sa, ukázať sa: vynorili sa, zjavili sa problémy; vynorili sa, ukázali sa mu obrazy z detstva, nájsť sa, vyskytnúť sa: naraz sa našli, vyskytli sporné prípady, kniž. vyvstať: vyvstali nové možnosti ## výnos 1. pozri rozhodnutie 1 2. pozri zisk 2 ## vynosiť 1. pozri vyniesť 1 2. pozri donosiť ## výnosnosť pozri rentabilita ## výnosný ktorý dáva výnos, ziskový (op. stratový), kniž. alebo hovor. profitový (ktorý prináša zisk), rentabilný: výnosné, ziskové podnikanie; rentabilná výroba, hovor. expr. mastný: dostať mastné miesto, prosperujúci: prosperujúci podnik ## vynovený pozri vyobliekaný ## vynôtiť pozri zaspievať ## vynucovať si pozri vyžadovať 2 ## vyňuchať pozri vypátrať ## vynukovať pozri ponúkať 1 ## vynútený pozri násilný 1 ## vynútiť 1. nútením, násilnými prostriedkami dosiahnuť niečo od niekoho, vymôcť (často i na základe právneho nároku): vynútiť si, vymôcť si priznanie; vynútiť, vymôcť od niekoho splatenie dlhu, domôcť sa: domôcť sa splnenia sľubu, vydobyť, vybojovať (veľkým úsilím, cieľavedomým bojom): vydobyli, vybojovali si najlepšie pozície, hovor.: vyforsírovať, vyrevolverovať: vyforsírovali, vyrevolverovali pre syna súhlas, vyvzdorovať (vynútiť vzdorom): dieťa si vyvzdorovalo pozornosť, expr. vydrieť: vydrel od otca posledné peniaze, hovor. expr.: vydupkať, vydupať: vie si vydupkať, vydupať osobné výhody, pozornosť 2. s námahou, nasilu prejaviť (slovom, výrazom a pod.), vyčariť, vyčarovať, kniž. vykúzliť: vynúti, vyčarí na tvári strojený úsmev; vynútil, vykúzlil zo seba slová uznania, pren. expr. vydolovať: nevie zo seba vydolovať ani pozdrav ## vyobcovať pozri vylúčiť 1, vypovedať 1 ## vyobháňať pozri zbiť 3 ## vyobjímať pozri objať ## vyoblápať pozri objať ## vyobliekaný pekne, slávnostne oblečený, expr.: vyparádený, naparádený: vyobliekané, vyparádené, naparádené ženy, vystrojený, nastrojený: vystrojená, nastrojená nevesta, expr. vyfintený, expr. zried. nafintený: chodieval vyfintený ako páv; nafintení páni [F. Kráľ], expr.: vyčačkaný, čačaný, expr.: vyšnorovaný, vyšnurovaný (vyobliekaný a vyzdobený šnúrami): vyšnurovaný hajdúch [Záborský], hovor., obyč. iron. vymódený, hovor. vycifrovaný: vycifrovaní svadobčania, hovor. expr. vypánený (vyobliekaný ako pán): vypánený notár [Rázus], hovor. expr. vyštafírovaný, hovor. vynovený (vyobliekaný do nových šiat): prišiel celý vynovený, hovor. expr.: vytiahnutý, vycipkaný, pejor.: vyfrndolený, nafrndolený, subšt.: nahodený, oháknutý ## vyobliekať pozri obliecť 1, vystrojiť 4 ## vyobliekať sa pekne, starostlivo, slávnostne a pod. sa obliecť, vystrojiť sa: vyobliekali sa, vystrojili sa ako do kostola, pristrojiť sa, ustrojiť sa: pekne sa pristrojila, ustrojila a šla, expr.: vyparádiť sa, naparádiť sa, vyzrúbiť sa, hovor. expr.: vytiahnuť sa, vyštafírovať sa, vyštramandiť sa: na svadbe boli všetci vyparádení, vytiahnutí, vyštafírovaní, expr.: vyfintiť sa, vyfrndiť sa, vyfrndoliť sa, nafrndoliť sa, vycifrovať sa, vycipkať sa, vyčačkať sa, očačkať sa, obyč. iron. vymódiť sa (nápadne, módne sa obliecť), subšt.: nahodiť sa, oháknuť sa ## vyoblizovať 1. pozri oblízať 1 2. pozri vybozkávať ## vyobracať 1. pozri prehnať 1 2. pozri vytancovať ## vyobrazenie pozri obraz 1 ## vyobraziť pozri zobraziť ## vyobročiť pozri nakŕmiť ## vyobšívať pozri zbiť 3 ## vyobúvať pozri zaobuť ## vyonačiť 1. pozri zbiť 3 2. pozri vysvetliť ## vyondiať sa 1. pozri vykašlať sa 2. pozri srať ## vyondieť sa 1. pozri vykašlať sa 2. pozri srať ## vyoperovať pozri vybrať 2 ## vyorodovať pozri vyprosiť ## vyostrený pozri vyhranený ## vyostriť pozri vystupňovať ## vyostriť sa stupňovaním sa stať intenzívnejším, väčším (v negatívnych prejavoch, vzťahoch a pod.), vyhrotiť sa, zostriť sa, vyhraniť sa: napätie sa vyostrilo, vyhrotilo; situácia sa zostrila, vyhranila, vystupňovať sa, vybičovať sa (do krajnosti): jeho zlosť sa vystupňovala, vybičovala na najvyššiu mieru, kniž. polarizovať sa (celkom sa od seba vzdialiť): ich názory sa polarizovali ## vypáckať pozri zbiť 3 ## vypáčiť pozri vylomiť ## výpad pozri útok 1, útok 2 ## vypadať postupne sa uvoľniť a padnúť von, povypadávať, povypadúvať: vlasy, zuby mu rýchlo vypadali, povypadávali, vymrviť sa, vydrviť sa (vypadať v drobných čiastočkách): omietka sa vymrvila, vydrvila, vypršať, vypŕchnuť (o niečom drobnom alebo o perí): suché obilie vypršalo, vypŕchlo, vypĺznuť (o vlasoch, srsti, perí) ## vypadnúť 1. pozri vypadať 2. pozri zmiznúť 2, odísť 1 ## vypáchnuť prestať vydávať pach (vôňu alebo zápach), stratiť pach, vytuchnúť: voňavka z fľašky vypáchla, vytuchla, vymlanúť, vymlanieť: pivo v pohári vymlanie, vyprchať, pren. vypariť sa (o pachu): vôňa z kvetu vyprchala, zápach sa z izby čoskoro vyparil, vyvetrať: vyvetraný parfum, expr. vycivieť: vycivená voňavka [Tatarka], odpariť sa (uniknúť ako para): všetka aróma sa z jedla odparila ## vypakovať pozri vybrať 2 ## vypáliť 1. pozri spáliť 3 2. pozri vystreliť 1 3. pozri vybehnúť 1 4. pozri vylepiť 2 5. pozri skončiť sa 2 ## vypáliť sa pozri zhorieť 1 ## vypaľovať pozri páliť 5 ## vypánený pozri vyobliekaný ## vypantať sa pozri vymaniť sa ## vypaprať pozri spotrebovať ## výpar pozri zápach ## vyparádený pozri vyobliekaný, vyzdobený ## vyparádiť pozri vystrojiť 4, vyzdobiť ## vyparádiť sa pozri vyobliekať sa ## vyparatiť pozri vyviesť 1, vykonať 2 ## vyparený pozri spotený ## vypariť sa 1. pozri odpariť sa, vypáchnuť 2. pozri zmiznúť 2, zmiznúť 3, stratiť sa 1 3. pozri spotiť sa 1 ## vyparovať sa prechádzať do plynného stavu, odb. prchať: éter sa rýchlo vyparuje, rýchlo prchá, pren. rozplývať sa: vidina blahobytu sa rozplývala ## vypasený pozri tučný 1 ## vypasovaný pozri priliehavý 1, tesný 1 ## vypasovať hovor. ušiť tesne k telu, priliehavo, hovor. zastaráv. vyšľajfovať: vypasovaný, vyšľajfovaný živôtik, prebrať, zúžiť: v páse treba sukňu ešte trocha prebrať, zúžiť ## vypásť pozri spásť 1 ## vypásť sa pozri stučnieť ## vypátrať pátraním zistiť, odhaliť, vystopovať (stopovaním): chcú vypátrať, vystopovať zlodejov, vysliediť, expr.: vysnoriť, vyšpehovať: podarilo sa nám vysliediť, vyšpehovať tajný úkryt, vystriehnuť, zastar. vystriezť (striehnutím): usiluje sa vystriehnuť, kedy chodí zver k napájadlu, zried. vyvetriť, hovor. pejor. vyšpicľovať, expr.: vyňuchať, vyňúrať, vyčíhať, vyčíhnuť, hovor. expr.: vyštuchať, vyštúrať, vyštárať: vyňúra, vyštuchá, vyštúra všetko, čo potrebuje vedieť, kniž. vysledovať, hovor. zastar. vyšľakovať [Kukučín], vyhľadať (hľadaním nájsť): po dlhom chodení sa nám ich podarilo vyhľadať pozri odkryť, odokryť ## vypäť pozri vypnúť ## vypätie pozri námaha, napätie 1 ## vypäto 1. pozri vzpriamene 2. pozri napätý ## vypätý 1. pozri vzpriamený 2. pozri napätý 1, napätý 2 ## vypekať pozri piecť 1 ## vypekať sa pozri opaľovať sa ## vypeľhať pozri vychovať 1 ## vyperený pozri vyzdobený ## vyperiť pozri vyzdobiť ## vypestovať 1. sadením, ošetrovaním, starostlivosťou dosiahnuť úspešný vývin plodín alebo zvierat, dopestovať: vypestovať, dopestovať šťavnaté plody, dorobiť: sám si dorobí zeleninu, expr.: vypiplať, vyprplať (s námahou vypestovať), vyšľachtiť (vypestovať šľachtením): vyšľachtiť nové odrody 2. pozri vychovať 1 ## vypiecť pozri oklamať 3 ## vypierať pozri prať ## vypigľovať pozri vyhladiť 2 ## vypichnúť 1. pichnutím odstrániť, vybrať; pichnutím utvoriť, pichnutím označiť, vyklať: vypichnúť, vyklať niekomu oči; vypichnúť dierku do látky, vylúpiť, vylúpnuť, vyrypnúť, vyryť (násilím vybrať): vylúpiť oko; vyrypnúť hrozienko z koláča; vyrypnúť, vyryť znak do kameňa, vykľuvať, vykľuť, vyďobať, vyďubať (zobákom), vypichať, vylúpať, povypichovať, povylupovať, povykáľať, povyrypovať (postupne, pichaním, rýpaním): obetiam vypichali, povypichovali, povykáľali oči; povypichovať, povyrypovať vzorky do kože, do hliny 2. pozri zdôrazniť ## vypíjať pozri piť 1, pozri vypiť 1 ## vypilovať pozri obrúsiť ## vypiľovať pozri píliť ## vypínať sa 1. vyzdvihovať svoju osobu nad iných, vyvyšovať sa, povyšovať sa, vynášať sa: vypína sa, vyvyšuje sa nad ostatných, že má vysoké postavenie, vystatovať sa, kniž. honosiť sa, pýšiť sa, hrdiť sa: vystatuje sa, pýši sa pred nami, aký je dôležitý, chvastať sa: zbytočne sa pred nami chvastáš, hovor. vyťahovať sa, expr.: naparovať sa, nadúvať sa, prtošiť sa, nafukovať sa, rozdrapovať sa, rozhadzovať sa, nár. drcoliť sa, hrub. prdúskať sa: naparuje sa pred všetkými, aké má úspechy 2. svojou výškou značne prevyšovať okolie a obyč. pôsobiť pritom majestátne, týčiť sa, dvíhať sa: nad mestom sa vypína, týči, dvíha hrad, tróniť, dominovať: uprostred dediny tróni, dominuje gotický kostol, čnieť, pnieť sa, pnúť sa, kniž. výšiť sa: v pozadí čnie, pnie sa tmavé pohorie, klenúť sa (oblúkovito sa vypínať): nad nami sa klenie belasá obloha, strmiť sa, strmieť (sa) (strmo sa vypínať): pred nami sa strmia vysoké skaly, vyčnievať (vystupovať von z niečoho): v diaľke vyčnieva z mora maják, expr. vznášať sa: nad Dunajom sa vznášajú štyri mosty ## vypínavý pozri vystatovačný ## vypiplať 1. pozri vychovať 1 2. pozri vypestovať 1 ## výpis časť textu z niečoho presne, doslovne odpísaná: výpis z matriky, z účtu, výpisok: výpisky z novín, robiť si výpisky z odbornej literatúry, výťah (zhustený obsah): výťah z prednášky, excerpt: robiť si excerpt, excerpty pre lexikálny archív, odb. regest (krátky výpis z listiny alebo jej obsah), subšt. výcuc (stručný obsah) ## vypísaný častým písaním zdokonalený, vybrúsený, vycibrený: mať vypísaný, vycibrený rukopis, vypracovaný: vypracovaný sloh ## vypísať 1. pozri odpísať 1 2. pozri vyplniť 2 3. pozri vyčiarknuť 4. pozri vyhlásiť 1 ## vypískať sa pozri vymočiť sa ## vypiskovať pozri hvízdať ## výpisok pozri výpis ## vypisovať pozri písať 1 ## vypisovať si pozri písať si ## vypišať sa pozri vymočiť sa ## vypiť 1. pitím dostať do seba, vliať do seba, kniž. požiť (tekutinu): vypiť, vliať do seba za šálku kávy; vypiť, požiť alkohol, väčšie množstvo tekutín, užiť (liek): kvapky sa majú užiť nalačno, popiť (postupne alebo veľa, všetko; expr. i málo): do rána popili, čo sa prichystalo; posedeli s kamarátmi, (niečo) popili, expr.: prevrátiť (do seba), vsúkať (do seba), vysúkať, vyzunknúť, vydurknúť, vylúpnuť, vyhŕknuť, vydúchnuť, vyhltnúť, vychlipnúť, vyglgnúť, vylognúť (vypiť na dúšok, naraz): prevráti do seba, vysúka, vyzunkne deci koňaku ako nič; vylúpne, vyhŕkne, vydúchne, vylogne za pohár vína, ani okom nemihne, expr. vytrúsiť: vytrúsil pohár do dna, vysŕkať, vysrkať, vysrknúť, vysŕknuť (nahlas, sŕkavo): slamkou vysŕkal limonádu do dna, expr.: vystrebať, vyslopať, vychľastať, vylogať, vyglgať, vylôchať, vylúchať, vydúchať, vychleptať, vychloptať, vychľaptať, vychlípať, vygrúliť (nahlas, hltavo; o zvieratách, pejor. o ľuďoch), expr.: vycmúľať, vycicať, vycucať, vyťahať, vytiahnuť, vydrúľať (obyč. z fľaše), det.: vybumbať, vydudať, expr.: vycickať, vychlipkať (pomaly vypiť), vychutnať (s pôžitkom vypiť): vychutnal pohár červeného vína, dopiť (vypiť všetko až do dna): dopiť víno, povypíjať (postupne), expr.: postrebať, poslopať, pochľastať, pochleptať, pochlípať (hlučne, hltavo, veľa, obyč. postupne vypiť) 2. pozri vpiť ## vypiť si požiť liehový nápoj tak, že sa prejavujú známky opitosti, expr.: uhnúť si, prihnúť si: bolo vidieť na prvý pohľad, že si vypili, uhli, prihli, expr. popiť si (trocha si vypiť), expr.: liznúť si, frcnúť si, potiahnuť si (obyč. menšie množstvo), fraz. prepláchnuť si/prepláknuť si hrdlo/ústa/gágor: po robote si šli trocha prepláknuť gágor, expr.: hrknúť si, trcnúť si, drcnúť si, drgnúť si, ďugnúť si, džugnúť si, šuchnúť si, šluknúť si, glgnúť si, vytnúť si, vyťať si, lognúť si, chlipnúť si: bezvládne leží, musel si poriadne hrknúť, ďugnúť, vytnúť, expr. potúžiť sa, žart.: podkovať sa, podkuť sa: potúžili sa, podkovali sa na cestu, podnapiť sa (trocha sa opiť) ## vyplácať sa pozri oplatiť sa ## vypláchnuť pozri opláchnuť ## vypláknuť pozri opláchnuť ## vyplakaný nesúci stopy plaču, uplakaný: vyplakané, uplakané oči, uslzený: uslzené dieťa, expr.: vyrevaný, urevaný: vyrevaná, urevaná tvár, uvzlykaný: uvzlykaná starena, expr.: ufňukaný, usmrkaný, usmoklený, umrnčaný: ufňukaný, usmrkaný výzor, pejor. usoplený: usoplené chlapča ## vyplakať 1. pozri vyroniť 2. pozri vyprosiť ## vyplakať sa pozri vyžalovať sa ## vyplakávať pozri plakať ## vyplanírovať pozri vyrovnať 1 ## vyplantať sa pozri vymaniť sa ## vyplašený pozri vystrašený ## vyplašiť pozri vyhnať 1 ## vyplašiť sa pozri strhnúť sa 1 ## výplašky pozri splašky ## výplata 1. pozri plat 2. pozri bitka 2 ## vyplatiť 1. pozri zaplatiť 1 2. pozri zbiť 3 ## vyplatiť sa pozri oplatiť sa ## vyplavieť pozri oblednúť ## vyplaziť pozri vyvaliť 2 ## vyplaziť sa pozri vyjsť 1 ## vyplekať pozri vychovať 1 ## vyplemeniť pozri vyhubiť ## vyplešivený pozri plešivý ## vypleštiť pozri vyvaliť 2 ## vypliaskať pozri vyzauškovať ## vyplieniť 1. pozri spustošiť 2. pozri vyhubiť ## vyplieskať pozri vyzauškovať ## vypliesť pozri zapliesť 1 ## vypliesť sa pozri vymaniť sa ## vyplieť zbaviť buriny, odburiniť: vyplieť, odburiniť hriadku ## výplň látka, prostriedok na vyplnenie niečoho: výplň kresiel, matracov, výplnok: výplnok medzier v sadzbe, náplň (látka, ktorou je niečo naplnené): koláč s tvarohovou náplňou, plnka (náplň do jedál): plnka do mäsa, stav. zálievka (tekutá výplň): cementová zálievka, hovor. vata (výplň textu, programu a pod.) ## vyplniť 1. urobiť celkom plným (priestor alebo čas), zaplniť, naplniť: diery vyplniť, zaplniť maltou; nevie, čím si má vyplniť, naplniť čas, povypĺňať, pozapĺňať, ponapĺňať (postupne) 2. doplniť predznačené údaje, vypísať: dôkladne vyplní, vypíše prihlášku, povypĺňať, povypisovať (postupne, viac tlačív) 3. urobiť skutkom niečo sľúbené, žiadané a pod., splniť: vyplní, splní každé synovo želanie, vyhovieť (niečomu): nechce vyhovieť ženiným rozmarom, uskutočniť, realizovať, preniesť do života: všetky plány, zámery z mladosti uskutočnil, realizoval, preniesol do života ## výplnok pozri výplň ## výplod pozri dielo ## vypľundrovať pozri spustošiť, zničiť 1 ## vypľúvať pozri pľuť 1 ## výpľuvok pozri hlien 1 ## vyplytvať pozri spotrebovať ## vyplývať vznikať, vyvíjať sa ako následok, dôsledok niečoho, mať pôvod v niečom, vychádzať, vychodiť, kniž. plynúť: chyby vyplývajú, vychádzajú, vychodia z nepresnosti; z príbehu vyplýva, plynie poučenie, kniž. kynúť (vyplývať z niečoho obyč. ako zisk, ako niečo pozitívne): z dedičstva mi kynú peniaze, kniž. rezultovať: z jeho povahy rezultovala istá opatrnosť, kniž. nasledovať: z uvedeného nasleduje, vyplýva že ..., zakladať sa, mať základ, byť založený (mať pôvod, príčinu, podstatu v niečom): výsledok sa zakladá na nesprávnom východisku, vyplýva z nesprávneho východiska ## vypĺznuť pozri opĺznuť, vypadať ## vypnúť 1. odobratím zdroja energie prerušiť činnosť (op. zapnúť), vypojiť, odpojiť: vypnúť, odpojiť stroj, motor, vytiahnuť (ťahaním niečoho prerušiť spojenie): vytiahnuť šnúru zo zástrčky, povypínať, povypájať, povyťahovať (postupne, viac vecí vypnúť) 2. natiahnuť a vysunúť dopredu alebo do výšky (o tele alebo jeho častiach), napriamiť, vzpriamiť: vypol, napriamil, vzpriamil postavu a šiel, vypučiť, vytrčiť, napnúť, napäť: od pýchy vypučil prsia; napol hruď, naduť, nafúknuť: naduť, nafúknuť brucho ## vypäť 1. odobratím zdroja energie prerušiť činnosť (op. zapnúť), vypojiť, odpojiť: vypnúť, odpojiť stroj, motor, vytiahnuť (ťahaním niečoho prerušiť spojenie): vytiahnuť šnúru zo zástrčky, povypínať, povypájať, povyťahovať (postupne, viac vecí vypnúť) 2. natiahnuť a vysunúť dopredu alebo do výšky (o tele alebo jeho častiach), napriamiť, vzpriamiť: vypol, napriamil, vzpriamil postavu a šiel, vypučiť, vytrčiť, napnúť, napäť: od pýchy vypučil prsia; napol hruď, naduť, nafúknuť: naduť, nafúknuť brucho ## vypnúť sa pozri vystrieť sa 1, vytiahnuť sa 1 ## vypnuto pozri vzpriamene ## vypnutý pozri vzpriamený ## výpočet 1. zisťovanie, obyč. výsledku počítaním, rátaním, prepočet: výpočet, prepočet miezd, dôchodkov, kalkulácia (prepočítavanie a určovanie cien podľa rozličných údajov): výrobná kalkulácia 2. pozri predpoklad 1 3. pozri súpis, zoznam ## vypočinutý pozri svieži 1 ## vypočítať pozri vyrátať 1, vyrátať 2, vyrátať 3 ## vypočítateľný ktorý možno vypočítať, vyrátateľný: ľahko vypočítateľný, vyrátateľný príklad ## vypočítavec hovor. vypočítavý človek: zištný vypočítavec, zried. zištník [Jesenská], obyč. pejor.: prospechár, špekulant: politický špekulant, pejor.: ziskuchtivec, ziskožravec [Urban], mamonár, chamtivec, hrabivec, žid, židák, kniž. utilitarista pozri ziskuchtivec, prefíkanec ## vypočítavosť dbanie na vlastný úžitok, ziskuchtivosť, zištnosť, chamtivosť, ľstivosť: bol známy svojou vypočítavosťou, ziskuchtivosťou, chamtivosťou, expr.: prefíkanosť, prešibanosť, hovor. expr. fiškálčina, pejor.: špekulantstvo, prospechárstvo, hrabivosť, mamonárstvo, kniž.: utilitarizmus, utilitárnosť, utilitárstvo ## vypočítavý dbajúci len na vlastný úžitok, ziskuchtivý, prospechársky: prejavil sa ako vypočítavý, ziskuchtivý, prospechársky egoista, sebecký, egoistický: sebecký, egoistický človek, zištný (op. nezištný): jeho konanie bolo vždy zištné, rafinovaný, expr. prefíkaný, ľstivý (používajúci klamstvo, faloš, lesť na dosiahnutie vlastného úžitku): rafinovaná žena; prefíkaný, ľstivý advokát, pejor.: špekulantský, špekulatívny: špekulatívne dôvody ## vypočuť 1. sluchom zachytiť, počuť: vypočula, počula rozhovor zo susednej izby; vypočul, počul dôležité oznamy, popočúvať (postupne, na viacerých miestach): v robote popočúval všelijaké novoty 2. podrobiť počúvaniu, výsluchu, podrobne sa povypytovať, expr. vyspovedať: policajti ma už dvakrát vypočuli, vyspovedali 3. splniť niečiu žiadosť, prosbu, kniž. zastar. alebo arch.: uslyšať, vyslyšať (v náboženských textoch): nechcú ho na úradoch vypočuť, vyslyšať; Bože, vypočuj, uslyš, vyslyš našu prosbu!, vyhovieť (komu): každému vyhovie, každého vypočuje ## vypočúvanie pozri výsluch, vyšetrovanie ## vypoďkať pozri vylákať 1 ## vypodobiť pozri zobraziť, opísať ## vypodobniť pozri zobraziť, opísať ## vypochodovať pozri vyjsť 1 ## vypojiť pozri vypnúť 1 ## vypoklonkovať pozri vyhnať 1, odprevadiť ## vypomáhateľ pozri pomocník ## výpomoc pozri pomoc 1 ## výpomocný pozri pomocný ## vypomôcť pozri pomôcť 1 ## vypomstiť sa pozri pomstiť sa 1, pomstiť sa 2 ## vyponosovať sa pozri vyžalovať sa, požalovať sa ## vyporiadať sa správne vyrovnať sa, porátať sa ## vyposmechovať pozri vysmiať ## vyposmeškovať pozri vysmiať ## vypostený pozri hladný 1 ## vypostiť sa pozri vyhladnúť ## vypotiť pozri urobiť 2 ## vypotiť sa pozri spotiť sa 1 ## vypotkýnať sa pozri vyjsť 1 ## výpotok pozri sekrét ## vypotrebovať pozri spotrebovať ## výpoveď 1. vyjadrenie niečoho slovami: výpovede svedkov sa rozchádzali; odvolať výpoveď, výrok: opakovať výroky iných, tvrdenie (výpoveď, ktorou sa niečo dokazuje): mylné tvrdenie, kniž. sentencia (úsporne vyslovená myšlienka): duchaplná sentencia, kniž. gnóma (stručné vyjadrenie myšlienky) 2. zrušenie právneho alebo iného pomeru: dať niekomu výpoveď, výpoveď z bytu, subšt. vyhadzov (výpoveď zo zamestnania): čaká nás vyhadzov ## vypovedanec pozri vyhnanec ## vypovedať 1. prinútiť opustiť isté miesto, zakázať pobyt, vykázať, vyhostiť: vypovedať, vykázať z bytu niekoho; vyhostiť cudzinca z republiky, vyhnať: previnilca vyhnali z mesta, zastaráv.: vyobcovať, vytvoriť: vyobcovali ho, vytvorili ho zo svojej spoločnosti 2. urobiť neplatným istý právny stav, dať výpoveď z niečoho, zrušiť: vypovedať, zrušiť zmluvu, dohodu, árendu, odvolať: zmluvu o pôžičke odvolali; jedného dňa ho z miesta odvolali 3. prestať fungovať, prerušiť pravidelnú činnosť (o mechanizmoch, orgánoch a pod.), zlyhať: motor vypovedal, zlyhal; srdce mu vypovedalo, zlyhalo, vynechať: hlas jej od dojatia vynechal 4. verejne oznámiť, verejne ohlásiť, vyhlásiť: vypovedať, vyhlásiť vojnu susednej krajine 5. pozri povedať, vyjadriť hovoriť pred súdom ako svedok, svedčiť, byť svedkom: vypovedal, svedčil ako korunný svedok; vypovedal, bol svedkom na viacerých procesoch, vydávať svedectvo (o niekom) ## vypovedateľný pozri vysloviteľný ## vypozorovať pozri zistiť, postrehnúť ## vypožičať pozri požičať ## vypožičať si pozri požičať si ## vypracovaný remeselnou prácou dobre urobený: dobre vypracovaný nábytok, filigránsky (jemne vypracovaný): filigránsky šperk, vybrúsený, vycibrený, vypísaný (vypracovaný častým písaním), hladký: vybrúsený, vycibrený sloh; hladký preklad, štýl ## vypracovať 1. obyč. tvorivou prácou dôkladne, podrobne spracovať (niečo nemateriálnej povahy), vyhotoviť, zhotoviť: vypracovať, vyhotoviť návrh zákona, nové smernice; vypracovať, zhotoviť štatút, koncepciu, rozpracovať, prehĺbiť (dôkladne vypracovať): rozpracovať, prehĺbiť teóriu riadenia, urobiť, zostrojiť, skonštruovať: urobili, zostrojili, skonštruovali nový územný plán, zostaviť (z jestvujúcich častí): zostavenie programu, prepracovať (znova, dôkladnejšie) 2. remeselne, ručne alebo strojom dať niečomu žiadanú podobu, vyhotoviť: vypracovať, vyhotoviť potrebné súčiastky, urobiť: napokon urobili chýbajúce detaily na výrobku, zhotoviť: zhotoviť na nábytku ozdoby, vyrobiť, garb. vyčiniť (vypracovať surovú kožu na useň): najemno vyrobená, vypracovaná koža, vymiesiť (vypracovať miesením): vymiesiť cesto ## vyprahnúť pozri vyschnúť 1 ## vyprahnutý pozri suchý 1 ## výprask pozri bitka 2 ## vypráskať pozri zbiť 3 ## vyprášiť 1. pozri vyklepať 1 2. pozri zbiť 3 3. pozri vyhnať 1 ## vyprať 1. pozri oprať 2. pozri zbiť 3 3. pozri vyhnať 1 ## vypratať 1. vziať niečo odniekiaľ; tým uvoľniť miesto, odpratať, vyprázdniť: vyprace, odprace všetky nepotrebné veci zo skríň; vyprace, vyprázdni zásuvku, izbu, hovor. vyramovať: vyramovali celú skriňu, vyniesť, vyložiť, expr. vyhodiť: vyložiť, vyhodiť haraburdy na dvor, odstrániť: odstrániť sneh spred domu, povypratávať, povypratúvať, povykladať, povynášať (postupne, viac vecí), povyprázdňovať (postupne, viac priestorov) 2. pozri vyhnať 1; vyľudniť ## výprava cesta, obyč. väčšej skupiny ľudí s istým cieľom; jej účastníci: výskumná, záchranná výprava, expedícia: polárna expedícia, kniž. ťaženie (obyč. vojenská výprava): poľné ťaženie ## vyprávač pozri rozprávač ## vyprávať pozri hovoriť 1 ## vyprávať sa pozri rozprávať sa ## vypraviť pozri poslať 1 ## vypraviť sa pozri vydať sa 2, vybrať sa 1 ## výpravňa pozri expedícia 1 ## výpravný pozri epický ## vypravotiť 1. pozri vyhnať 1 2. pozri získať 1 ## vyprázdniť 1. pozri vypratať 1 2. pozri vyľudniť ## vyprázdňovať sa 1. pozri srať 1 2. pozri močiť 2 ## vyprážaný upravený pražením, vysmážaný: vyprážané, vysmážané kurence ## vyprážať pozri pražiť 1 ## vypražiť pozri upražiť ## vyprdnúť sa pozri vykašlať sa ## výpredaj predaj zlacnených výrobkov, obyč. po sezóne, dopredaj: výpredaj, dopredaj letnej obuvi ## vypredať pozri rozpredať ## vyprevadiť pozri odprevadiť ## vyprchať 1. uniknúť vo forme pary, plynu, vypáchnuť: vôňa, aróma rýchlo vyprchala, vypáchla, vypariť sa (o kvapaline): voda z hrnca sa vyparila, vytuchnúť, vymlanúť, vymlanieť, rozplynúť sa (o pachoch), vyvetrať (stratiť arómu a pod. zložky): vyvetrané víno 2. pozri zmiznúť 3 ## vypŕchať pozri pŕchnuť ## vyprchávať pozri pŕchnuť ## vypŕchnuť 1. pozri vypadať 2. pozri zmiznúť 3 ## vypriahnuť pozri prerušiť 1 ## vypriasť pozri zaobstarať ## vyprieť pozri pokaziť sa 1 pozri vyvrieť ## vyprobovať pozri vyskúšať ## vyprodukovať pozri vyrábať ## vyprosiť prosením dosiahnuť, expr.: vyprosíkať, vyproskať: deti si vyprosili, vyprosíkali, vyproskali psíka, vymodliť (vyprosiť modlením): vymodliť si odpustenie od Pána Boha, expr.: vymodlikať, vyžobrať, vyžobroniť (modlikaním, žobraním): vymodliká, vyžobroní si od otca, čo sa mu zažiada, expr. vydrankať: vydranká od ženy na pivo, expr. vyplakať (plačom si vyprosiť), hovor. vyorodovať (orodovaním, prihováraním): vyorodovať zmiernenie trestu pozri vypýtať ## vyprosiť si expr. nedať si od niekoho niečo robiť, niečo (negatívne) hovoriť, nedovoliť, nepripustiť: takú bezočivosť si vyprosím, nedovolím, nepripustím, zakázať: zakázal, aby sa voči nemu niekto takto správal, subšt. nenechať si: to si nenechám ## vyprostiť pozri správne vyslobodiť 2, uvoľniť 1 ## vyprovokovať pozri podnietiť 1 ## vyprplať 1. pozri vypestovať 1 2. pozri vychovať 1 ## vyprsknúť 1. pozri vystreknúť 2. pozri vybuchnúť 2, vypuknúť 2 ## vypršať 1. pozri vypadať 2. pozri minúť sa 2 ## vyprýštiť pozri vystreknúť ## vypsuť sa pozri ostrieľať sa ## vypšikať pozri vyhnať 1 ## vypšochať pozri vyhnať 1 ## vypucovať pozri očistiť 1 ## vypučať pozri vyhnať 2 ## vypučiť pozri vyduť, vypnúť 2 ## vypudenec pozri vyhnanec ## vypudiť pozri vyhnať 1 ## vypuklina miesto vystupujúce mierne z plochy: drobné vypukliny na nátere, vydutina: vydutiny v stene, vydutie: vydutie nádoby, kniž. zastar. výduť [Kukučín], odb. konkáva ## vypuklý mierne vystupujúci z plochy, vydutý: vypuklý, vydutý povrch karosérie auta, nadutý: naduté líca, baňatý: baňatá váza, konvexný (vypuklý smerom von; op. konkávny): konvexná šošovka, reliéfny, reliéfový: reliéfna výzdoba ## vypuknúť 1. náhle vzniknúť, nečakane sa objaviť (často o niečom negatívnom), kniž. rozpútať sa: v hore vypukol, rozpútal sa oheň, vzplanúť, splanúť, rozhorieť sa: na viacerých miestach vzplanuli, splanuli nepokoje, strhnúť sa: medzi mládencami sa strhla bitka, zbĺknuť, vzbĺknuť: (v)zbĺkol v nich odpor, expr. vybuchnúť: koncom februára vybuchla jar, zavládnuť, nadísť, povstať, nastať, začať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): zavládla všeobecná radosť; začiatkom zimy nadišli, nastali silné mrazy; od budúceho týždňa sa majú začať páľavy, nespis. prepuknúť 2. prudko prejaviť cit (o človeku); prudko sa prejaviť (o cite), expr. vybuchnúť: dievčence vypukli, vybuchli v škodoradostný smiech; vedľa vypukol, vybuchol jasot, expr. vyprsknúť: vyprskol hlasným smiechom; hnev z nej vyprskol nevídanou silou, expr. vyhŕknuť: vyhŕkla z nej závisť, kniž.: vzbĺknuť, vzplanúť: vzbĺkol, vzplanul v ňom jed, nespis. prepuknúť ## vypulírovať pozri očistiť 1 ## vypúliť pozri vyvaliť 2 ## vypumpovať 1. pozri vyčerpať 1 2. pozri vylákať 2 ## vypustiť 1. pozri pustiť 1, pustiť 2 2. pozri vynechať 1 3. pozri povedať ## výpustka pozri elipsa ## výpustný slúžiaci na vypúšťanie kvapaliny alebo plynu, vypúšťací: výpustný, vypúšťací otvor, ventil ## vypúšťací pozri výpustný ## vypýtať 1. pýtaním získať, dosiahnuť, vyžiadať (si): vypýtať, vyžiadať si tlačivo, expr.: vyžobrať, vyžobroniť, vydrankať (úctivo, ponížene vypýtať): vyžobral, vydrankal od známych bicykel pre syna, požičať si, vypožičať si (vypýtať si na istý čas): šla si požičať k susedom ocot pozri vyprosiť 2. požiadať o súhlas so sobášom, s tancom a pod., popýtať: už dievča od rodičov vypýtal; vypýtať, popýtať dievku do tanca, požiadať o ruku (vypýtať za ženu) ## vypytovať pozri žiadať 2, pýtať 1 ## vypytúvať pozri žiadať 2, pýtať 1 ## vypytovať sa pozri pýtať sa 1, pýtať sa 2 ## výr pozri sova ## vyrábať 1. prácou (obyč. na stroji) dávať vznik novému výrobku, produktu, produkovať: vyrábať, produkovať oceľ, elektrickú energiu, mäso, robiť, zhotovovať: vo fabrike robia, zhotovujú dielce, fabrikovať (vyrábať vo veľkom množstve): fabrikovať lacnú obuv, dobývať (vyrábať ťažbou): dobývať uhlie, pestovať (vyrábať sadením a ošetrovaním): pestovanie pšenice, obilia 2. prácou alebo nejakou inou činnosťou získavať peniaze, zarábať: v štátnom podniku málo vyrába, zarába; tvrdo si vyrába, zarába na chlieb ## vyrábateľ pozri výrobca ## vyráčiť pozri odprevadiť ## vyradírovať pozri zotrieť 1, vyhladiť 3 ## vyradiť 1. zbaviť účasti na niečom, vylúčiť: vyradiť, vylúčiť hráča z kolektívu; vyradiť, vylúčiť niekoho z pracovného procesu, kniž. eliminovať: eliminovať rušivé zásahy, odstaviť: odstavenie stroja, vyňať, vyčleniť, odstrániť (dať preč): odstrániť, vyradiť premávku cez mesto 2. pri triedení dať preč (obyč. ako nepotrebné, chybné), vylúčiť: vyradiť, vylúčiť z potravy tuky; vyradený tovar, oddeliť, odstrániť, vyčleniť, kniž. eliminovať: odstrániť, eliminovať chybné výrobky ## vyraďovací pozri vylučovací ## vyradovaný pozri naradovaný ## vyrafať pozri zbiť 3 ## vyrajbať pozri vydrhnúť ## vyrapotať pozri prezradiť, vytárať ## vyrásť 1. rastením dosiahnuť istú (potrebnú) výšku, rastom sa vyvinúť, narásť: dievča vyrástlo, narástlo na peknú ženu; pšenica vyrástla, narástla do zrelosti, expr.: vyhučať, vyhúknuť, vytiahnuť sa (rýchlo, prudko vyrásť): chlapec v trinástich rokoch vyhučal, vyhúkol na meter osemdesiat, odrásť, vyspieť (stať sa urasteným, dospelým), expr. vybehnúť (prudko vyrásť; o ľuďoch i o rastlinách), podrásť (trocha vyrásť), vyhnať, vyraziť (rýchlo, bujne vyrásť; o rastlinách): tráva vyhnala, vyrazila do klasu, vypučať (o púčikoch, výhonkoch): bahniatka už vypučali, povyrastať, povyháňať, povybiehať, povyrážať (postupne; o viacerých jedincoch) 2. pozri objaviť sa ## vyrastený ktorý vyrástol, obyč. rýchlo, expr. vyhúknutý: vyrastený, vyhúknutý mladík ## výrastok pozri chlapec 1 ## vyrátať 1. rátaním, počítaním zistiť, určiť výsledok, vypočítať: ľahko vyráta, vypočíta matematické príklady, vykalkulovať (vyrátať cenu prepočítavaním rozličných údajov): vykalkulovať výrobné náklady, odhadnúť (približne vyrátať, určiť): odhadli, kedy asi vystúpia na vrchol, povyratovať, povyratúvať, povypočítavať (postupne, viac položiek) 2. označiť menom pri uvádzaní v poradí, vypočítať, vymenovať, menovať: vyrátali, vypočítali nám všetky nedostatky; vyrátať, vymenovať, menovať neprítomných, uviesť, pospomínať: uviedla, pospomínala všetky prípady pomoci 3. rátaním, počítaním dať, vyplatiť, vypočítať, odčítať, odrátať: za prácu mi týždenne vyrátal, odčítal mzdu na dlaň 4. pozri zamerať 2 ## vyrátateľný pozri vypočítateľný ## výraz 1. vyjadrenie, prejavenie niečoho, obyč. citového, myšlienkového stavu; to, čím sa niečo takto prejavuje, prejav: výraz uznania; dar ako výraz vďaky; prejav lásky, sústrasti, znak: vyznamenanie ako znak úcty 2. pozri vzhľad ## vyraziť 1. pozri vybiť 1, vybiť 3 2. pozri vyrásť 1 3. pozri vybehnúť 1 4. pozri vyhodiť 2 ## vyraziť sa pozri vyhodiť sa 1 ## vyraziť si pozri zabaviť sa 1 ## výrazne 1. pozri výrazný 1 2. pozri zreteľne 1, ostro 7, pozri výrazný 2 ## výrazný 1. nápadne sa prejavujúci, osobitý, osobitný, zvláštny, svojský: výrazný, osobitý, osobitný, zvláštny, svojský charakter; mať svojské názory, svojrázny: svojrázny spôsob života, kniž. samobytný: samobytná kultúra 2. dobre vnímateľný zmyslami, jasný, zrejmý, zreteľný: mať výraznú, jasnú, zrejmú, zreteľnú prevahu, nápadný, podstatný: nápadná zmena, podstatný rozdiel, viditeľný, badateľný, očividný: viditeľné, badateľné stopy, odtlačky; očividný neúspech, prenikavý: dosiahnuť prenikavé víťazstvo, citeľný: citeľné ochladenie, markantný, veľký (prevyšujúci priemer): markantné črty tváre, veľké rozdiely, príkry: príkre rozpory, ostrý: ostré tiene, sýty: sýty odtienok farby, kniž. frapantný (prekvapujúco výrazný): utrpieť frapantnú porážku, intenzívny, silný: intenzívny, silný zápach, farebný, farbistý: farebný, farbistý opis udalostí, výrečný: výrečné svedectvo, výstižný: výstižný argument, jadrný (krátky a výstižný; o prejave): jadrný humor pozri výstižný, viditeľný, veľký ## vyrážať pozri klíčiť ## vyrážka chorobná zmena kože alebo sliznice: svrbivá vyrážka, telo pokryté vyrážkami, pupenec, pupienok, uhor: mať pupence, pupienky, uhry na tvári, vriedok, výsyp (drobné vyrážky na pokožke): detský výsyp, ekzém, lišaj (nákazlivá kožná choroba), lek.: erupcia, exantém, lek. akné (hnisavý zápal mazových žliaz kože, najčastejšie na tvári) ## výrečný 1. ktorý pohotovo, plynne, presvedčivo, rád hovorí: výrečný advokát, zhovorčivý, vravný, hovorný, zried. zvravný, rečnivý, rečný (ktorý rád rozpráva): naša suseda je veľmi zhovorčivá, vravná, hovorná, zvravná, kniž. zlatoústy (ktorý hovorí príťažlivo a presvedčivo): zlatoústy kazateľ, veľavravný, mnohovravný, rozvravený, expr.: táravý, utáraný (zbytočne a veľa rozprávajúci): veľavravné, mnohovravné ženy; táravé, utárané jazyčnice, kniž. elokventný 2. pozri presvedčivý, významný 1, významný 3, výrazný 2 ## vyredikať pozri vyniesť 1 ## vyredikať sa pozri vyjsť 1 ## vyrepetiť 1. pozri vyniesť 1 2. pozri prezradiť ## vyrepetiť sa pozri vyjsť 1 ## vyrevaný pozri vyplakaný ## vyrevolverovať pozri vynútiť 1 ## vyrevúvať 1. pozri plakať 2. pozri kričať 1 3. pozri spievať 1 ## vyrevovať 1. pozri plakať 2. pozri kričať 1 3. pozri spievať 1 ## výrez 1. vyrezaním vzniknutý otvor alebo diera, výrezok: okrúhly výrez v doske, výrezok vo dverách, výsek: výsek v ľade, výkrojok [Felix] 2. pozri úryvok, zlomok 2, časť ## vyrezať 1. pozri vybrať 2 2. pozri vykastrovať ## vyrezávať pozri strúhať 3 ## výrezok pozri výrez 1 ## vyriadiť 1. pozri upratať 1 2. pozri očistiť 1, opatriť 1 ## vyriecť pozri povedať ## vyrieknuť pozri povedať ## vyriešiť riešením prísť k objasneniu, k uspokojujúcemu výsledku, rozriešiť: vyriešiť, rozriešiť spor, komplikovanú situáciu, kniž. rozuzliť, hovor. expr. rozhrčkať (vyriešiť ťažký problém), vylúštiť, rozlúštiť (vyriešiť hádanky alebo niečo tajomné, ťažko pochopiteľné): krížovky, rébusy vylúšti hravo; vylúštiť, rozlúštiť kriminálny prípad, rozlúsknuť (naraz): rozlúskol ťažký problém, prísť na niečo: napokon na chybu prišli, pren. rozmotať: všetky problémy sa napokon podarilo rozmotať, admin. slang. poriešiť, doriešiť (úplne vyriešiť): doriešiť otázku miezd ## vyrinúť sa pozri vystreknúť ## výroba zhotovovanie niečoho prácou; odvetvie zamerané na zhotovovanie niečoho; súhrn výrobkov za istý čas, produkcia: sériová, kusová výroba, produkcia; výroba, produkcia ocele, elektriny, zastar. fabrikácia [Vajanský] ## výrobca kto niečo vyrába: drobní výrobcovia; výrobcom je renomovaná firma, producent (výrobný podnikateľ): producent nafty, vyrábateľ, zastar. zhotovovateľ ## vyrobený poznačený fyzickou prácou, zrobený: mať vyrobené, zrobené ruky, stvrdnutý, mozoľnatý (pokrytý mozoľmi): stvrdnuté, mozoľnaté dlane, expr. zodratý ## vyrobiť 1. pozri vypracovať 2, pozri vyrábať 2. pozri zarobiť ## výrobňa pozri dielňa ## výrobný týkajúci sa výroby, produkčný: výrobné, produkčné náklady, produktívny (schopný produkovať): výrobné, produktívne sily ## výrobok výsledok výrobného procesu, produkt: potravinárske, strojárske výrobky, produkty; dovážať luxusné výrobky, produkty, zastar. fabrikát ## výročie deň, v ktorý sa každý rok opakuje dátum istej udalosti: desiate výročie svadby, jubileum (výročie dôležitej udalosti): jubileum založenia mesta ## výročitý pozri výročný ## výročný konaný raz do roka, opakujúci sa každý rok, arch. výročitý: výročné, výročité sviatky, každoročný: každoročná schôdzka ## vyrojiť sa 1. pozri vyhrnúť sa 2 2. pozri objaviť sa ## výrok 1. pozri výpoveď 1 2. pozri rozhodnutie 1, rozsudok ## výron samovoľné vytekanie: výron krvi do mozgu, výtok: hnisavý výtok ## vyroniť vypustiť slzy, uroniť: nevyronil, neuronil ani slzu, vyliať, preliať (slzy): vyliala, preliala veľa sĺz za mužom, vyplakať: vyplakať horké slzy nad hrobom dieťaťa ## vyroniť sa pozri vystreknúť ## vyrovnane 1. pozri vyrovnaný 1 2. pozri priamo 2, rovno 2 3. pozri nerozhodne 1 ## vyrovnanosť pozri proporcionalita ## vyrovnaný 1. neprejavujúci vzrušenie alebo nepodliehajúci vzrušeniu, prejavujúci vnútorný pokoj (op. nevyrovnaný), pokojný (op. nepokojný), spokojný (op. nespokojný): vyrovnaný, pokojný človek; hovoriť vyrovnaným, pokojným hlasom; prežívať spokojné chvíle, vyvážený (ktorý je v rovnováhe): vyvážený výraz tváre, rozvážny (konajúci s rozvahou): rozvážny politik, harmonický: harmonická povaha, kniž. usadlý: usadlý starší pán 2. ktorý má, zachováva rovnakú intenzitu, mieru, rovnomerný: vyrovnaná, rovnomerná rýchlosť, chôdza, pravidelný (prebiehajúci v rovnakých časových intervaloch): vyrovnaný, pravidelný pulz, rytmický: rytmické tempo, vyvážený: vyvážené sily, proporcionálny, proporčný: proporcionálny rast výroby, remízový 3. ktorý je v poriadku, usporiadaný: vyrovnaný, usporiadaný rodinný život, rovný, zarovnaný: vyrovnané, rovné, zarovnané rady, rovnovážny: rovnovážna poloha predmetu, hovor.: fifti-fifti, pís. i fifty-fifty, kvit: už sme si fifti-fifti, už som s tebou kvit 4. pozri vzpriamený ## vyrovnať 1. dať do radu alebo do jednej roviny, zarovnať, urovnať (urobiť rovným, hladkým): zarovnať, urovnať knihy na poličke; zarovná si, urovná si sukňu, narovnať (dať do jednej roviny): narovnať ohnutý drôt, vystrieť (vyrovnať niečo skrivené, ohnuté): vystrieť chrbát, koleno, povyrovnávať, pozarovnávať, pourovnávať, ponarovnávať, pousporadúvať, povystierať (postupne, viac vecí), zrovnať, hovor.: splanírovať, vyplanírovať (upraviť terén do rovnej plochy) 2. urobiť rovnakým, znivelizovať, nivelizovať (vyrovnať rozdiely na rovnakú, obyč. nižšiu úroveň): vyrovnanie, (z)nivelizovanie miezd, typ. egalizovať (urobiť rovnakým): egalizovať riadky, kniž. zotrieť (dať na jednu úroveň): zotrieť rozdiely, subšt. glajchšaltovať (vyrovnať podľa predpisu): glajchšaltovanie miezd 3. uviesť do súladu, usporiadať, urovnať: podarilo sa mu nepríjemnosť vyrovnať, usporiadať, urovnať, napraviť, uhladiť, zahladiť: zlý dojem napravíme; spory treba uhladiť, zahladiť, zladiť, zharmonizovať: zladiť myšlienky v hlave; zladiť, zharmonizovať krok, vyvážiť, kompenzovať (vyrovnať náhradou niečoho): svoje nedostatky vyvážil, kompenzoval usilovnosťou, povyrovnávať, pourovnávať, ponaprávať, pouhládzať, pozahládzať (postupne, viac vecí) 4. dať (obyč. peniaze) za istú hodnotu (tovar, službu), zaplatiť, uhradiť, vyplatiť: vyrovnať, zaplatiť účet v hotovosti; vyrovnať, uhradiť, vyplatiť dlžobu, vyrovnať sa (s niekým; vyrovnať hospodárske záležitosti): rád by som sa s bratom vyrovnal, rád by som bratovi dlh vyrovnal pozri zaplatiť 1 ## vyrovnať sa 1. dať sa do radu, do rovnej polohy, zarovnať sa, urovnať sa: rady vojakov sa vyrovnali, zarovnali, urovnali, narovnať sa, vystrieť sa (o tele): chrbát sa mu cvičením narovnal; hrdo sa vystrel, povyrovnávať sa, pozarovnávať sa, pourovnávať sa, ponarovnávať sa, povystierať sa (postupne; o viacerých jednotlivcoch alebo veciach) 2. stať sa niekomu rovným, dosiahnuť rovnakú úroveň, byť roveň: nik sa mu nevyrovná, nik mu nie je roveň, dostihnúť, dohoniť, dobehnúť, dohnať: v športových výkonoch ľahko dostihne, dobehne, doženie aj najlepších 3. zaujať správny, racionálny, rozhodný a pod. postoj k sporným, nejasným veciam, zúčtovať, hovor.: vyúčtovať, porátať sa: vyrovnať sa, zúčtovať s minulosťou, so zradou; vyúčtujeme, porátame sa aj s ostatnými, fraz. vyrovnať si/vybaviť si účty: počkajte, ešte sme si nevyrovnali účty, fraz. expr. rozdať si to s niekým (vyrovnať sa s niekým obyč. bitkou, hádkou), pokonať sa, zmieriť sa (zmierlivo sa vyrovnať): už sa so susedmi pokonali, zmierili, skoncovať (vyrovnať sa s niečím nepríjemným): s obavami som už skoncoval, nespis.: vyporiadať sa, vysporiadať sa ## vyrovnávací určený na vyrovnanie, nivelizačný: vyrovnávací, nivelizačný prístroj ## vyrozprávať pozri porozprávať ## vyrozprávať sa pozri vyhovoriť sa 1 ## vyrozumenie pozri oznam ## vyrozumieť 1. pozri pochopiť 1, zistiť 2. pozri informovať ## vyrúbanisko pozri čistina ## vyrúbať 1. rúbaním odstrániť; rúbaním zbaviť porastu alebo rúbaním utvoriť, vyťať: vyrúbali, vyťali staré stromy; vyrúbať, vyťať celú pláň; vyrúbať, vyťať priechod cez húštinu, vyklčovať (vyrúbať zo zeme): vyklčovať práchnivý peň, vysekať (sekaním): vysekať krovie, prerúbať, presekať (rúbaním utvoriť alebo miestami vyrúbať): vysekali, prerúbali, presekali si otvor v ľade; v hore prerúbať priesek, prekliesniť v spoj. prekliesniť si cestu (i pren.), povytínať, povyrúbavať, povysekávať (postupne, viac vecí) 2. pozri vyslobodiť 2 ## vyrúbavať pozri rúbať 1 ## vyrubovať pozri rúbať 1 ## vyrubiť pozri predpísať ## vyrúcať sa pozri spadnúť 3 ## vyrukovať 1. pozri vyjsť 1, vybrať sa 1 2. pozri vyjadriť sa ## vyrušať pozri vyjsť 1 ## vyrušiť rušivo zasiahnuť do stavu pokoja niekoho alebo do istej činnosti niekoho, vytrhnúť: vyrušiť, vytrhnúť niekoho zo zamyslenia, zo sna, vybúriť, vyburcovať (zo spánku), nár. vyskubnúť [Figuli], fraz. vyviesť z rovnováhy/z miery/z konceptu (veľmi vyrušiť, vzrušiť), znepokojiť (vyvolať nepokoj): znepokojilo nás klopkanie na dvere; nič ho tak ľahko neznepokojí, pristihnúť, prichytiť, dochytiť, dolapiť, prekvapiť (vyrušiť pri nedovolenom čine): pristihnúť, prichytiť zlodeja pri čine; dochytiť, dolapiť, prekvapiť pri krádeži niekoho ## vyrušovať pozri znepokojovať, rušiť 3 ## vyrútiť 1. pozri vyvaliť 1 2. pozri vyhodiť 2 ## vyrútiť sa 1. pozri vybehnúť 1, vyjsť 1 2. pozri osopiť sa ## vyrvať pozri vytrhnúť 1, vziať 2 ## vyryknúť pozri zakričať ## vyrýpať pozri vyryť 1 ## vyrypnúť pozri vypichnúť 1, vyryť 1, vyryť 2 ## vyryť 1. rytím urobiť, vyhĺbiť: vyryť, vyhĺbiť dátum do stromovej kôry, vyrýpať, vyrypnúť (rýpaním, rypnutím urobiť): vyrýpal do vosku ryhu, znak, vryť: ornament vrytý do zlatého šperku, vytesať (tesaním vyznačiť): do kameňa vytesať nápis, povyrývať, povyhlbovať, povrývať, povyrypovať (postupne) 2. rytím vybrať, oddeliť, vyrypnúť: vyryť, vyrypnúť chumáč trávy ## vyrývať 1. pozri ryť 3 2. pozri podpichávať ## výsada výhoda, obyč. právne podopretá: diplomatická, obchodná výsada; zrieknuť sa výsad, privilégium (právna výsada za feudalizmu): stavovské, šľachtické privilégiá, kniž. preferencia: daňová preferencia ## vysadiť 1. pozri vyložiť 1 2. pozri vyložiť 2 3. pozri zlyhať 4. pozri zasadiť 1 ## výsadkár pozri parašutista ## výsadkárstvo pozri parašutizmus ## výsadkový týkajúci sa leteckého výsadkárstva, paradesantný: výsadková, paradesantná brigáda, parašutistický: parašutistický oddiel ## vysadnúť 1. pozri sadnúť (si) 2 2. pozri vystúpiť, zísť 1 3. pozri vystúpiť, vyjsť 2 ## výsadný podopretý právnou výhodou, privilegovaný: mať výsadné, privilegované postavenie, donačný: donačná listina pozri výhradný ## vysádzať pozri zaplatiť 1 ## vysadzovač pozri sádzač ## vysadzovať pozri sadiť ## vysánkovať pozri vyhnať 1 ## vysať 1. saním odstrániť, vycicať, vycucať: vysať, vycicať ústami krv z rany, vytiahnuť: vytiahnuť ústami šťavu z ovocia 2. odstrániť vysávačom; takto zbaviť prachu, hovor. vyluxovať: vysať, vyluxovať prach z koberca; vysať, vyluxovať byt ## vysávač prístroj na odstraňovanie, vysávanie prachu, hovor. lux ## vysedávač pozri lenivec ## vysedávať pozri sedieť 1 ## vysedúvať pozri sedieť 1 ## výsek 1. pozri výrez 1 2. pozri mäsiarstvo 2 3. pozri časť ## vysekať 1. pozri vyrúbať 1 2. pozri vyslobodiť 2 3. pozri zbiť 3 ## vysekať sa pozri dostať sa 2 ## vysekávať pozri rúbať 1 ## vysekírovať pozri prehnať 1 ## výsev pozri sejba ## vyschnúť 1. celkom stratiť vlhkosť, stať sa celkom suchým, vysušiť sa: pôda na slnku a vetre vyschla, vysušila sa; korene stromu vyschli, vysušili sa, uschnúť, usušiť sa (stratiť vlhkosť): kvety vo váze rýchlo uschli; vlasy sa na slnku usušili, uschli, kniž. vyprahnúť (veľmi, nadmieru vyschnúť): vyprahnutá pláň, obschnúť, oschnúť, osušiť sa (trocha stratiť vlhkosť): skosená tráva už o(b)schla, preschnúť, presušiť sa (dôkladne alebo čiastočne stratiť vlhkosť): dobre preschnuté, presušené drevo; dala bielizeň preschnúť na radiátor, zahorieť, vyhorieť (vyschnúť vplyvom páľavy): obilie zahorí; paša celkom vyhorela, poschnúť, posušiť sa, povyschýnať, povysychať, povysúšať sa, pouschýnať, pousychať (postupne vyschnúť, uschnúť), mumifikovať sa (chorobne vyschnúť): mumifikovaný plod, zried. strudovatieť (stať sa veľmi suchým a tvrdým): jazyk mu strudovatel [Podjavorinská], vyhynúť (o rastlinách) 2. stratiť vodu, ostať bez vody, vypariť sa, odpariť sa: voda v potoku vyschla; rosa vyschla, vyparila sa, odparila sa 3. pozri schudnúť ## vyschnutý pozri suchý 1 ## vyschýnať 1. pozri schnúť 1 2. pozri chradnúť ## vysiakať sa vyčistiť si nos siakaním, vyfúkať sa: vysiakať sa, vyfúkať sa do vreckovky, nár.: vysmrkať sa, vysniakať sa ## vysiať 1. pozri zasadiť 1 2. pozri obsiať ## vysídliť pozri vysťahovať ## vysidolovať pozri očistiť 1 ## vysielač vysielacia rozhlasová alebo televízna stanica; vysielacia aparatúra: vysielač Slovensko 1, vysielačka: krátkovlnná vysielačka, palubná vysielačka ## vysielačka pozri vysielač ## vysievať pozri siať ## vysíkať sa pozri vymočiť sa ## vysíknuť pozri vystreknúť ## vysilený pozri vyčerpaný ## vysiliť pozri vyčerpať 3 ## vysiliť sa pozri vyčerpať sa ## vysiľujúci pozri vyčerpávajúci 1 ## vysk pozri krik ## vyskackať pozri vyjsť 1 ## vyskákať pozri vyskočiť 1 ## vyskakovať 1. pozri skákať 1 2. pozri osopiť sa ## výskať vydávať prenikavý, vysoký hlas (obyč. od radosti), expr. výskotať: dieťa výskalo, výskotalo od radosti, ujúkať, hajúkať (vyslovovať pritom citoslovce ujú): tanečnice výskajú, ujúkajú, hahákať (vyslovovať pritom citoslovce hahá), expr.: vrieskať, vrešťať, jačať, ziapať (prenikavo, nepríjemne výskať, kričať): deti vrieskajú, ziapu pod oblokmi, pejor. zavýjať (vydávať prenikavý, ťahavý, nepríjemný zvuk): zavýja od radosti ## vyskočiť 1. prudkým pohybom, skokom sa dostať hore, naskočiť: vyskočiť, naskočiť na vlak, na voz, vyhodiť sa, vyšvihnúť sa, expr. vyhupnúť (sa), kniž. vymrštiť sa: vyhodiť sa, vyšvihnúť sa na koňa; šikovne sa vymrští, vyhupne na bradlá, expr. vylučiť sa [Dobšinský], vyskákať (postupne) 2. prudkým pohybom, skokom sa dostať odniekiaľ von, expr.: vybehnúť, vyletieť, vylietnuť: z úkrytu naraz vyskočí, vyletí, vybehne vojak s puškou, expr. vyrútiť sa: z izby sa vyrútil nahnevaný muž pozri vybehnúť 3. pozri vstať 1, vstať 2 4. pozri ukázať sa 1 5. pozri osopiť sa ## výskočky pozri skokom 1, skákavo ## výskok pozri skok 1 ## výskokom pozri skokom 1, skákavo ## výskot pozri krik ## výskotať pozri výskať ## vyskubnúť pozri vytrhnúť 1 ## výskum pozri prieskum ## vyskúmať zistiť obyč. vedeckým skúmaním, vybádať: vyskúmať, vybádať nevysvetliteľné javy, urobiť výskum: na niekoľkých vzorkách urobili výskum, preskúmať, preštudovať, prebádať: odborne preskúmať, prebádať príčiny neúspechu, odb. rekognoskovať: rekognoskovanie terénu, vysondovať, presondovať (opatrne, nepriamo alebo pomocou sondy vyskúmať, zistiť), vypátrať, prepátrať (skúmaním sa dozvedieť niečo), zastar.: vyspytovať, vyspýtať [Kukučín] pozri preskúmať ## výskumník pozri vedec ## výskumný týkajúci sa výskumu, bádateľský: výskumná, bádateľská práca, skúmateľský: skúmateľská činnosť ## vyskúšaný pozri osvedčený 1, spoľahlivý, zabehaný 1 ## vyskúšať skúšaním zistiť, či niečo vyhovuje; skúškou preveriť spôsobilosť alebo stav niečoho, hovor.: vyprobovať, oprobovať, sprobovať: šaty treba najskôr vyskúšať, vyprobovať; vyskúšam, sprobujem, či stroj funguje, preskúšať (dôkladne alebo narýchlo, trocha vyskúšať): študenta preskúšam z celej látky; ešte si prednes trocha preskúšajú, skúsiť: vidličkou skúsiť, či je zelenina mäkká, hovor. opáčiť (vyskúšať hmatom), zastaráv. vyexaminovať (vyskúšať vedomosti žiaka, študenta, uchádzača a pod.) ## výskyt vyskytnutie sa, objavenie sa, ukázanie sa niečoho: výskyt infekčných chorôb, existencia, prítomnosť: existencia, prítomnosť dusíka vo vzduchu ## vyskytnúť sa stať sa reálnym, jestvujúcim (o istom jave, fakte a pod.), ukázať sa, zjaviť sa, objaviť sa: vyskytli sa, ukázali sa aj iné možnosti riešenia; možno sa vyskytnú, zjavia komplikácie, nájsť sa: vraj sa tu našli prípady besnoty, naskytnúť sa, hovor.: pritrafiť sa, trafiť sa (vyskytnúť sa obyč. náhodou): naskytla sa nám dobrá príležitosť odplaty; (pri)trafil sa mu výborný zárobok, pridať sa, hovor. nadhodiť sa (náhodou sa vyskytnúť), expr.: pripliesť sa, naďabiť sa, naďapiť sa, poťapiť sa, nadariť sa (náhodou sa vyskytnúť): naďabilo sa mu zamestnanie u súkromníka; Koľko všelijakých ľudí sa tam nadarilo!, prísť do cesty: všeličo prišlo do cesty, všeličo sa vyskytlo, prísť, dôjsť: berie, čo príde, podpliesť sa: čosi sa mu podplietlo pod nohy, kniž. vynoriť sa (nečakane sa vyskytnúť): vynorili sa ďalšie problémy ## vyskytovať sa pozri vyskytnúť sa pozri jestvovať ## vyslanec človek vyslaný niekam s určitým poslaním, posol: kráľovský vyslanec, posol, emisár: emisár OSN pozri zástupca 1 ## vyslanectvo pozri zastupiteľstvo ## vyslať pozri poslať 1 ## výslednica pozri výsledok ## výsledný pozri konečný 1 ## výsledok čo vzišlo z istej činnosti, čo sa dosiahlo istou činnosťou: výsledky usilovnej práce, výsledok volieb, výsledok hokejového stretnutia, kniž. rezultát: dospieť k istému rezultátu, efekt: liečebný efekt, záver (výsledok uvažovania, rokovania a pod.): závery porady, koniec: mať dobrý koniec, výslednica: výslednica úsilia, kniž. ovocie: ovocie ťažkej práce ## vysledovať pozri zistiť, vypátrať ## vysliediť pozri vypátrať ## výslň pozri výslnie ## výslnie miesto, kam svieti slnko: záhrada na výslní, úslnie: dom na úslní, poet. výslň [Hviezdoslav] ## vyslobodiť 1. zbaviť nadvlády, zbaviť ťarchy, trápenia, ťažkostí, oslobodiť: vyslobodiť, oslobodiť národ z otroctva; smrť ho vyslobodila z utrpenia, oslobodila od utrpenia, náb. vykúpiť: Kristus vykúpil svet od večného zatratenia, vymaniť: vymaniť syna spod vplyvu zlej spoločnosti, hovor.: vytrhnúť, vytiahnuť: vytrhli nás z biedy, zachrániť (pred niečím) 2. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť nebezpečného obkľúčenia, nežiaduceho zovretia, uvoľniť, vytiahnuť, oslobodiť: uvoľniť, vytiahnuť telo zo závalu; oslobodil si privrznutý prst, vymaniť, vymôcť: nevládze si nohu vymaniť, vymôcť spod ťažkého bremena, vymotať, expr. vypliesť (vyslobodiť odmotaním): vymotať si ruku z rukáva, expr.: vyrúbať, vysekať (obyč. v boji, zápase): vyrúbať, vysekať ľudí z nepriateľského obkľúčenia, expr. vydrieť (ťažko, s námahou dostať niekoho odniekiaľ), nesprávne vyprostiť ## vysloboditeľ kto sa zaslúžil o vyslobodenie, osloboditeľ: vysloboditeľ, osloboditeľ národov, kniž.: vykupiteľ, spasiteľ (kto prináša vykúpenie, spásu; náb. o Kristovi): stal sa vykupiteľom zajatcov; náb. Vykupiteľ, Spasiteľ sveta, kniž.: liberátor, mesiáš pozri záchranca ## vyslobodzovací slúžiaci na vyslobodzovanie, uvoľňovací: vyslobodzovacie, uvoľňovacie práce, nesprávne vyprosťovací ## vyslopať pozri vypiť 1 ## vyslovene pozri výslovne 1, výslovne 2 ## vyslovený pozri zjavný, jasný 2 ## vysloviť 1. pozri povedať 2. pozri vyjadriť 3. pozri vyhlásiť 1 ## vysloviť sa pozri vyjadriť sa ## vysloviteľný ktorý možno vysloviť (op. nevysloviteľný), vypovedateľný, vyjadriteľný: ľahko vysloviteľné, vypovedateľné slovo; jeho zážitky boli ťažko vyjadriteľné ## výslovne 1. slovne formulujúc prejav tak, že má iba jeden zmysel alebo význam, jasne, zreteľne: výslovne, jasne, zreteľne som mu zakázal, aby ta išiel, zjavne, hovor. vyslovene: správa mala zjavne, vyslovene informatívny ráz, jednoznačne, nedvojzmyselne, kategoricky: musíme ho na to jednoznačne, kategoricky upozorniť, kniž. explicitne, kniž. zastaráv. explicite: explicitne formulovaná požiadavka, kniž. expressis verbis: expressis verbis treba povedať, že má pravdu 2. podčiarkuje, zdôrazňuje platnosť niektorého výrazu výpovede, doslovne, doslova, hovor. vyslovene: výslovne, doslovne sa triasol od strachu; začal sa doslova, vyslovene dusiť ## výslovnosť spôsob vyslovovania hlások, slov a pod., artikulácia: starostlivá, nedbanlivá výslovnosť, artikulácia; chyby vo výslovnosti, v artikulácii ## výslovný jasne vyjadrený, jednoznačný: bol to jeho výslovný, jednoznačný príkaz, nedvojzmyselný: nedvojzmyselné odmietnutie, jasný, zrejmý, zjavný: napriek jasnému, zrejmému, zjavnému zákazu ta šiel, striktný: striktný príkaz, priamy: odcestoval na priamy rozkaz veliteľa, kniž. explicitný (formálne vyjadrený; op. implicitný): explicitné znaky, kategorický, bezpodmienečný (vylučujúci inú možnosť): kategorické odmietnutie ## výsluha 1. pozri výslužka 2. pozri obsluha ## vysluhovač pozri sluha ## vysluhovať pozri obsluhovať 1 ## výsluch zisťovanie skutočností kladením otázok: krížový výsluch, výsluch obžalovaného, vypočúvanie: vypočúvanie svedkov ## výslužba pozri dôchodok 2 ## vyslúžený pozri penzionovaný ## vyslúžilec vyslúžený vojak: vojnoví vyslúžilci, vyslúženci, veterán: frontový veterán, voj. slang. zastar.: obšitník, obšitoš ## vyslúženec vyslúžený vojak: vojnoví vyslúžilci, vyslúženci, veterán: frontový veterán, voj. slang. zastar.: obšitník, obšitoš ## vyslúžiť si 1. pozri získať 1 2. iba vyslúžiť pozri odslúžiť ## výslužka darček, obyč. jedlo z hostiny, zo svadby a pod.: výslužka zo zakáľačky; koláče z výslužky, výsluha: výsluha z veselia [Kukučín] ## výslužné pozri dôchodok 1 ## vyslyšať pozri vypočuť 3 ## vysmážaný pozri vyprážaný ## vysmážať pozri pražiť 1 ## vysmažiť pozri upražiť ## vysmädnutý pozri smädný 1 ## výsmech znevažovanie, opovrhnutie, škodoradosť, kritika a pod. vyjadrená smiechom, posmešnými rečami a pod., zosmiešnenie, zosmiešňovanie: opovržlivý výsmech; z jeho slov cítiť výsmech, posmech: hovoriť o niekom s posmechom, smiech: byť na smiech, posmešok: znášať posmešky, úškrn, úškrnok (posmešný úsmev): potmehúdsky úškrn, úškrnok, úškľabok: byť vystavený úškľabkom, úsmešok, úsmech: dať príčinu k úsmeškom; hovoriť so skrytým úsmechom [Figuli], expr. zried. výšker [Figuli], irónia (výsmech vyjadrený použitím slova, vety a pod. v opačnom význame): v jeho hlase bola jemná irónia, sarkazmus (štipľavý, zlomyseľný výsmech): jedovatý sarkazmus, satira (ostrý výsmech s kritickým zacielením): útočná satira, kniž. persifláž ## výsmešný vyjadrujúci výsmech, iróniu, posmešný: výsmešné, posmešné reči, posmievačný, ironický, uštipačný, pichľavý, štipľavý: posmievačný postoj; mať ironické, uštipačné, pichľavé, štipľavé poznámky, satirický (vyjadrujúci ostrý výsmech): satirická rýmovačka, sarkastický (vyjadrujúci bezohľadný výsmech): sarkastická kritika, karikatúrny, karikaturistický (zveličujúci charakteristické črty niekoho alebo niečoho s cieľom dosiahnuť komický alebo satirický dojem): karikatúrny, karikaturistický prístup k udalostiam, parodický, kniž. persiflážny ## vysmiať (niekoho, niečo) vysmiať sa (niekomu, niečomu) smiechom, posmechom prejaviť nesúhlas, škodoradosť, opovrhnutie a pod., sposmievať, sposmeškovať, vyposmechovať, vyposmeškovať: vysmiali ma, vyposmeškovali ma, vysmiali sa mi pre moju dôverčivosť; deti ma ešte i sposmievali, sposmeškovali, nár. osmiať (niekoho, niečo), zironizovať (vysmiať iróniou), zosmiešniť, fraz.: priviesť/vyviesť na posmech, obrátiť na posmech (urobiť niekoho, niečo smiešnym): zosmiešniť niekoho pred celou spoločnosťou, skarikovať, sparodizovať (vysmiať napodobňovaním): nikoho si neváži, každého skarikuje, povysmievať (opakovane vysmiať) ## vysmiaty pozri usmievavý ## vysmievačný pozri posmešný ## vysmievať sa pozri posmievať sa, zosmiešňovať ## vysmrkať sa pozri vysiakať sa ## vysnívaný pozri vytúžený ## vysnívať (si) utvoriť (si) niečo vo fantázii, v sne, vybájiť (si), kniž. vysniť (si): vysnívať si, vybájiť si bezstarostnú budúcnosť, bohatého ženícha, expr. vybásniť si: vybásnili si, že budú spolu šťastní ## vysnoriť pozri vypátrať ## vysnovať pozri vybrať 2 ## vysocať pozri vyhnať 1 ## vysočina mierne horské pásmo alebo krajina takto položená: dedinka ležiaca na vysočine, pahorkatina, hornatina, vrchovina: mierna pahorkatina ## vysočizný pozri vysoký 1 ## vysoká pozri zver ## vysokánsky pozri vysoký 1 ## vysoko 1. vo vysokej polohe, vo výške (op. nízko), hore (op. dole, dolu): vysoko, hore vo vrchoch bola ešte zima 2. do vysokej polohy, do výšky (op. nízko), dovysoka, navysoko: lopta vyletela vysoko, dovysoka; navysoko, dovysoka naukladané drevo, kniž. vozvysok, poet. vozvýš: iskry vyletujú vozvysok, zastaráv. zvýše, zastaráv. zried. zvýšky: asi na štyri prsty zvýše [Vansová]; visela len na meter zvýšky [F. Hečko] 3. vo veľkej miere (op. nízko), veľmi (op. málo), hodne, značne: vysoko, veľmi si vážil toto priateľstvo; hodne, značne rozvinuté hospodárstvo, vrcholne, nadmieru: vrcholne, nadmieru nebezpečné podujatie ## vysokoakostný pozri prvotriedny, výborný ## vysokoctený pozri vážený ## vysokohorský ktorý je vysoko v horách, alpínsky: vysokohorské, alpínske rastlinstvo ## vysokokvalitný pozri prvotriedny, výborný ## vysokomyseľný 1. pozri namyslený 2. pozri šľachetný ## vysokosť pozri výška 1 ## vysokoškolák pozri študent ## vysokoškolský vzťahujúci sa na vysoké školy, akademický: mať vysokoškolské, akademické vzdelanie, univerzitný (vzťahujúci sa na univerzitu): vysokoškolský, univerzitný profesor ## vysokoučený pozri vzdelaný ## vysokovážený pozri vážený ## vysokovzdelaný pozri vzdelaný ## vysoký 1. ktorý má veľkú výšku, ktorý má istý rozmer na výšku (op. nízky), veľký (op. malý): vysoký, veľký chlapec, dlhý (op. krátky): má psa s vysokými, dlhými nohami, expr. vytiahnutý (nápadne vysoký): vytiahnuté dievčisko, poschodový (o stavbe; op. prízemný): poschodový dom, výškový (o stavbe): výšková budova, expr.: vysočizný, vysokánsky: vysočizný komín, vysokánske vrchy, poet. nebotyčný (veľmi vysoký): nebotyčné končiare, expr. prevysoký (nadmieru vysoký): prevysoké duby, privysoký (príliš vysoký): privysoký násyp, hovor. úctyhodný: úctyhodné stromisko 2. ktorý má veľkú hodnotu, mieru alebo stupeň vlastnosti (op. nízky), veľký (op. malý): vysoká, veľká teplota; zdediť vysokú, veľkú sumu peňazí, expr. kráľovský: kráľovský honorár, hovor.: pekný, krásny, slušný (presahujúci priemer): dostať peknú, krásnu peňažnú odmenu, expr. panský: panský plat, privysoký (príliš vysoký): privysoký štýl, expr. prevysoký: prevysoké dane [Mináč], expr.: závratný, hriešny: závratné, hriešne ceny, dobrý (vyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. zlý): vysoká, dobrá pracovná morálka, patriarchálny, matuzalemský, kniž.: požehnaný, ctihodný, úctyhodný (o veku): matuzalemský, požehnaný, ctihodný vek, nadpriemerný, nadnormálny: vysoká, nadpriemerná úroveň predstavenia, expr. šialený: šialená rýchlosť pozri veľký 3. (o zvuku) ktorý má veľký počet kmitov (op. nízky, hlboký): vysoké tóny, zvýšený, zastar. vyvýšený: zvýšený, vyvýšený hlas, jačavý, piskľavý, škrekľavý, škriekavý (nepríjemne prenikavo vysoký): jačavý, piskľavý, škrekľavý hlas, tenký: tenké zahvizdnutie 4. mravne prevyšujúci iné, ušľachtilý, šľachetný, vznešený: sledoval vysoké, ušľachtilé, šľachetné, vznešené ciele ## vysoliť 1. pozri udrieť 1 2. pozri zaplatiť 1 ## vysomáriť sa 1. pozri vyjadriť sa 2. pozri dostať sa 2 ## vysondovať pozri zistiť ## výsosť pozri výška 1 ## výsostný 1. pozri nezávislý 2. pozri výhradný ## vysota pozri výška 1 ## vysotiť pozri vyhnať 1, vyhodiť 2 ## vyspať sa 1. pozri zabudnúť 1, zbaviť sa 2. pozri súložiť ## vyspávať pozri spať 1 ## vyspelý ktorý vyspel, zrelý: predčasne vyspelé, zrelé dieťa; zrelý muž; zrelé básnické dielo (umelecky vyspelé), vyzretý: výstava ukázala, že ide o vyzretého umelca, vyvinutý (ktorý sa dobre vyvinul; ktorý dosiahol istú úroveň): pekne vyvinuté dievča; hospodársky menej vyvinuté krajiny, rozvinutý, rozvitý, pokročilý (ktorý je na vysokom stupni vývoja): rozvinutá, rozvitá ekonomika, civilizovaný: civilizovaná spoločnosť pozri vyvinutý 1, vyvinutý 2 ## vyspevovať pozri spievať 1 ## vyspevúvať pozri spievať 1 ## vyspieť vývinom získať zrelosť (fyzickú alebo mentálnu), dospieť: vyspela na krásnu devu; rozumovo chlapec rýchlo vyspel, dospel, vyrásť, narásť, vyvinúť sa: vyrástol, vyvinul sa na mocného chlapa, expr.: vyhučať, vyhúknuť (fyzicky vyspieť): v štrnástich rokoch dieťa veľmi vyhúklo ## vysporiadať sa správne vyrovnať sa ## vyspovedať pozri spýtať sa ## vyspovedať sa 1. pozri zveriť sa 1 2. pozri vyznať ## vyspýtať pozri vyskúmať ## vyspýtať sa pozri spýtať sa ## vyspytovať sa pozri spýtať sa ## vysrať sa 1. pozri srať 2. pozri vykašlať sa ## vysratý pozri vystrašený ## vysraný pozri vystrašený ## vysŕkať pozri vypiť 1, zjesť ## vysrkať pozri vypiť 1, zjesť ## vysrknúť pozri vypiť 1 ## vysŕknuť pozri vypiť 1 ## vystačiť 1. pozri stačiť 1, stačiť 2 2. pozri vydržať 3 ## vystačovať pozri stačiť 1 ## vysťahovalec pozri emigrant ## vysťahovalectvo pozri emigrácia 1 ## vysťahovať prinútiť opustiť byt, domov, deložovať (úradne): neplatiacich nájomníkov vysťahovali, deložovali, vysídliť: nežiaduce živly vysídlili z mesta, evakuovať (vysťahovať obyč. z ohrozenej oblasti): evakuovanie pred bombovými náletmi, presídliť (vysťahovať na iné miesto, do iného mesta, štátu a pod.): presídliť Slovákov z Maďarska na Slovensko, deportovať (násilne vysťahovať): deportovanie z politických príčin ## vysťahovať sa pozri emigrovať ## vystanoviť 1. pozri zaobstarať 2. pozri urobiť 2 ## vystarávať sa pozri starať sa 1 ## vystať 1. pozri zvýšiť (sa) 2 2. pozri vzniknúť, nastať 3. pozri vedieť 3 4. pozri vystúpiť 5 ## vystáť 1. vydržať stáť alebo státím stráviť, prestáť: vystáť, prestáť za pultom pol dňa; vystáť, prestáť celú cestu, obstáť: dieťa nemohlo chvíľu pokojne obstáť 2. pocítiť na sebe nepríjemné, negatívne dôsledky niečoho, prestáť, vytrpieť, pretrpieť: veľa sme pri povodni vystáli, prestáli, pretrpeli, zakúsiť, skúsiť, okúsiť (niečo negatívne): veľa cez vojnu zakúsili, skúsili, okúsili, poskusovať (veľa, všeličo vystáť), prežiť, zažiť, prekonať: počas okupácie prežili, zažili úplnú hrôzu; nemôže prekonať toľké trápenie, podstúpiť: musel podstúpiť ťažkú životnú skúšku 3. byť schopný mať, nechať niekoho, niečo vo svojej blízkosti, zniesť, strpieť: nemôže vystáť, zniesť, strpieť klamárov; nevystojí, neznesie okolo seba neporiadok, vydržať: dieťa plače do nevydržania ## vystatovačný ktorý sa rád vystatuje; svedčiaci o tom, chvastavý, vypínavý: vystatovačný, chvastavý, vypínavý človek; vystatovačné, chvastavé, vypínavé reči, pejor.: chvastúnsky, veľkohubý, hovor. chválenkársky, namyslený, povýšený, povýšenecký (neprimerane sebavedomý): namyslený, povýšený, povýšenecký vedúci, vychvaľovačný, expr.: nadutý, nafúkaný: naduté, nafúkané správanie, pyšný (správajúci sa povýšene): pyšný diktátor, hovor. expr. frajerský: frajerské spôsoby, obyč. pejor.: silácky, silný: silácke slová pozri pyšný ## vystatovať sa pozri chváliť sa ## výstava vystavenie, vystavovanie uceleného súboru predmetov: výstava obrazov, kníh, šperkov; ísť na výstavu; usporiadať výstavu, výstavka (menšia výstava): výstavka kníh, ručných prác, expozícia: expozícia priemyselných výrobkov, salón (výstava umeleckých diel alebo priemyselných výrobkov) ## vystavať stavaním zhotoviť, vystaviť, postaviť: na rieke vystavali, vystavili, postavili už tretí most, vybudovať, zbudovať: vybudovať, zbudovať autostrády, nové školy, nemocnice, postavať (vystavať viac objektov) ## vystávať pozri postávať 1 ## výstavba 1. pozri stavba 1 2. pozri systém ## vystaviť 1. pozri vystavať 2. pozri vyložiť 1 3. pozri vybrať 2 ## výstavka pozri výstava, expozícia 1 ## výstavný pozri dokonalý 1, pekný 1 ## výstelka pozri epitel ## vystierať pozri napínať, rovnať 1 ## vystíhať pozri pýtať 1 ## vystihnúť 1. rozumovo alebo zmyslami zistiť niečo v pravú chvíľu, vybadať, vypozorovať: vedieť vystihnúť, vybadať, vypozorovať, kedy treba s iróniou prestať, vycítiť, vytušiť (vystihnúť citom, inštinktom): vycítil, vytušil protivníkov úmysel, expr. zvetriť: zvetril, že pôjde o výnosný obchod, kniž.: vyhmatať, vyhmatnúť: ľahko vyhmatá, vyhmatne súperove slabiny, postihnúť, postrehnúť: ťažko bolo postihnúť, postrehnúť, s akým úmyslom prichádzajú, hovor. utrafiť: utrafili ste ten správny okamih, zachytiť: svojím inštinktom zachytil, odkiaľ hrozí nebezpečenstvo, kniž. vysledovať (sledovaním vystihnúť) 2. výstižne zachytiť podstatu skutočnosti alebo subjektívnej predstavy (slovom, maľbou a pod.), dobre zobraziť, dobre znázorniť, postihnúť: autor v románe vystihol, postihol spoločenské premeny, hovor. utrafiť: v skladbe dobre utrafil atmosféru pokojného popoludnia, charakterizovať: kritik dobre charakterizoval Suchoňovo dielo ## vystískať pozri objať ## výstižný ktorý dobre niečo vystihuje, priliehavý, primeraný, príhodný, vhodný: výstižné, priliehavé označenie; primerané, príhodné slová; nájsť vhodný výraz, náležitý (taký, aký má byť): náležitá odpoveď, kniž. patričný, presný (súhlasiaci so skutočnosťou): presný opis niečoho, jadrný (o prejave): jadrná reč, výrazný: výrazný názov, lapidárny: predložiť lapidárny dôkaz, stručný, strohý (obsahujúci iba podstatné veci): stručné, strohé vysvetlenie, plastický: plastická charakteristika, hovor. trefný: trefná poznámka, kniž.: reliéfny, reliéfový: reliéfny, reliéfový obraz literárnej postavy, kniž. pregnantný: pregnantná formulácia pozri vhodný, výrazný ## vystlať vyplniť, pokryť (obyč. vnútro niečoho) niečím mäkkým, vyložiť, postlať: debnu vystlať, vyložiť molitanom; postieľku treba mäkko vystlať, postlať, obstlať, obložiť (dookola), podstlať (dať stelivo): podstlala dobytku, nastlať (navrstviť niečo na ležanie): nastlať na posteľ periny, vystlať posteľ perinami, povystielať (postupne, viac vecí) ## vystopovať pozri vypátrať ## vystrábiť sa pozri uzdraviť sa ## výstraha pripomenutie, aby sa niekto vystríhal niečoho, čo by mohlo mať nepriaznivé následky: dávať výstrahu; bolo to mienené ako vážna výstraha, varovanie: neposlúchnuť varovanie, upozornenie: dôležité upozornenie, kniž. memento: nešťastie bolo mementom pre všetkých ## vystrájať robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať, vyvádzať, vyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandy, expr. stvárať, hovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúposti, vymýšľať, zried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajú, hovor. expr.: garazdovať, garazdiť, robiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazdu, expr.: besnieť (sa), besniť (sa), divieť, šalieť (sa) (veľmi vystrájať), nezbedníčiť, robiť nezbedu/nezbedy, robiť neplechu/neplechy, robiť pestvá (vystrájať zo samopaše), hovor. beťárčiť, šantiť, šantovať, robiť šanty, robiť šibalstvá, robiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky), expr. rákošiť [Hviezdoslav], hovor. expr. šarapatiť, zried. vrtošiť, zastaráv.: všetečiť, všetečniť [Šoltésová], fraz. expr. nezmestiť sa do kože pozri priahať ## vystrájať sa pozri chystať sa pozri zastrájať sa ## vystrašený ovládnutý strachom; svedčiaci o strachu, ľaku, nastrašený, prestrašený, preľakaný, preľaknutý, naľakaný, vyľakaný, zľaknutý, ustrašený, stŕpnutý, expr. nastráchaný: vystrašené, prestrašené, preľaknuté, ustrašené dieťa; vystrašený, prestrašený, preľaknutý, ustrašený pohľad; prišiel celý nastráchaný; nastráchaná tvár, expr.: vyjavený, vyjašený, zamretý: hľadí celý vyjavený, vyjašený, vyplašený, poľakaný: vyplašené, poľakané žriebä; mať vyplašený, poľakaný výzor, zdesený, vydesený, predesený: zdesené, vydesené, predesené dievča; pozeral na mňa vydesenými, predesenými očami, det. alebo zjemn. pokakaný, expr.: vyklepaný, rozklepaný, hrub.: posratý, posraný, vysratý, vysraný ## vystrašiť pozri naľakať ## vystrašiť sa pozri naľakať sa ## výstražný pozri varovný ## vystrčiť pozri vysunúť ## vystrebať pozri vypiť 1 ## výstredník tech. strojová súčiastka premieňajúca otáčavý pohyb na krátke postupné pohyby, tech. excenter ## výstrednosť pozri extravagancia ## výstredný 1. veľmi sa odchyľujúci od priemeru, nie bežný (obyč. o oblečení, zariadení a správaní), nápadný: nosí výstredný, nápadný klobúk; výstredný, nápadný človek, extravagantný: jeho správanie bolo extravagantné, excentrický: excentrická mládež, krikľavý: byt je vymaľovaný krikľavými farbami, expr.: divý, divoký, bláznivý: divé, divoké oblečenie, prepiaty, prehnaný: prepiata, prehnaná elegancia, nerozumný, expr. pochabý: nerozumné, pochabé výčiny, neobyčajný, nezvyčajný, neobvyklý, zvláštny, mimoriadny: má neobyčajné, nezvyčajné, neobvyklé meno; vyznačoval sa zvláštnym vkusom, extrémny (zasahujúci do krajnosti): extrémna povaha, extrémistický (ktorý má rád extrémy, ktorý používa extrémy): extrémistické hnutie, zastar. výstupčivý [Kukučín], hovor. expr. vytŕčavý, supermoderný, hypermoderný, ultramoderný: supermoderné, hypermoderné auto, supermódny, hypermódny, ultramódny: supermódne topánky 2. odb. ležiaci mimo stredu, excentrický: výstredný, excentrický čap ## vystreknúť prudko vyraziť von alebo do výšky, vyprsknúť (v malom množstve): horúca masť vystrekla, vyprskla, vyšplechnúť, vyšpľachnúť (prudko sa vyliať): z úst mu vyšplechla, vyšpľachla voda, vyvrieť, kniž. vyprýštiť: zo zeme vyvrela, vyprýštila ropa, expr. zried. vysíknuť [Figuli], expr.: vyvaliť sa, vyrútiť sa (prudko, v množstve): z prameňa sa vyvalila, vyrútila voda, kniž. vyrinúť sa: z rany sa vyrinula krv; zrazu sa jej z očí vyrinuli slzy, vyroniť sa (vystreknúť, vytiecť v kvapkách): z kôry stromu sa vyronila miazga, nespis. vytrysknúť ## vystrieknuť prudko vyraziť von alebo do výšky, vyprsknúť (v malom množstve): horúca masť vystrekla, vyprskla, vyšplechnúť, vyšpľachnúť (prudko sa vyliať): z úst mu vyšplechla, vyšpľachla voda, vyvrieť, kniž. vyprýštiť: zo zeme vyvrela, vyprýštila ropa, expr. zried. vysíknuť [Figuli], expr.: vyvaliť sa, vyrútiť sa (prudko, v množstve): z prameňa sa vyvalila, vyrútila voda, kniž. vyrinúť sa: z rany sa vyrinula krv; zrazu sa jej z očí vyrinuli slzy, vyroniť sa (vystreknúť, vytiecť v kvapkách): z kôry stromu sa vyronila miazga, nespis. vytrysknúť ## vystrekovať pozri striekať 1 ## výstrel vypustenie náboja zo zbrane a zvuk tým spôsobený: výstrel z revolvera; zaznel silný výstrel, strela (vypustený náboj): dobre mierená strela, hovor. rana: rana z dela, hovor. expr. šupa: to bola šupa, subšt. šús: šús z pištole [Stodola] ## vystreliť 1. vypustiť strelu zo strelnej zbrane alebo umiestniť strelu do cieľa (v športových hrách), streliť, vypáliť: (vy)streliť, vypáliť z revolvera; dvakrát (vy)strelil, vypálil na bránku, ale netrafil, expr.: rachnúť, buchnúť, bachnúť: rachnúť, bachnúť z kanóna, odpáliť (streľbou dať do pohybu): odpáliť raketu, nálož 2. pozri skončiť sa 2 ## vystreliť si pozri utiahnuť si ## výstreľňa pozri strieľňa ## výstrelok pozri extravagancia ## vystreľovať pozri strieľať 1 ## vystreto pozri vzpriamene, rovno 2 ## vystretý pozri vzpriamený ## vystriedať pozri vymeniť 1 ## vystriedavať sa pozri striedať sa ## vystriehnuť pozri vypátrať, ustriehnuť 2 ## vystriekať pozri ostriekať ## vystrieknuť pozri vystreknúť ## vystrieľať pozri zastreliť ## vystrieť 1. niečo nerovné, pokrčené, zohnuté dať do priamej polohy, narovnať, vyrovnať: vystrieť, narovnať, vyrovnať pokrčený list; vystrela si, narovnala si chrbát, natiahnuť, napriamiť: natiahol nohy pred seba; napriamiť telo, rozprestrieť (niečo zložené): rozprestrela obrúsok na stôl, povystierať, ponarovnávať, povyrovnávať, ponaťahovať, ponapriamovať (postupne vystrieť) 2. (o pohybe ruky) dať do priamej polohy s istým cieľom, načiahnuť, natiahnuť: vystrela, načiahla ruky za odchádzajúcim; dieťa vystrelo, natiahlo ruku proti matke, vztiahnuť: vztiahnuť ruku k záchrancovi, otrčiť, natrčiť (obyč. v očakávaní niečoho): otrčiť ruku, dlaň a čakať na milodar ## vystrieť sa 1. dať sa do priamej, rovnej polohy, narovnať sa, vyrovnať sa, vypnúť sa, vypäť sa: hrdo sa vystrel, narovnal, vypäl a šiel, vytiahnuť sa, natiahnuť sa, pretiahnuť sa (napnúť sa, vysunúť sa smerom hore alebo dopredu): vytiahol sa, natiahol sa a zívol, hovor. expr. posošiť sa: posošil sa a smelo odpovedal, povystierať sa, ponarovnávať sa, povyrovnávať sa, povypínať sa, povyťahovať sa, ponaťahovať sa, popreťahovať sa (postupne) 2. pozri ľahnúť si 1 3. pozri umrieť ## vystriezť pozri vypátrať ## výstrih pri krku vystrihnuté miesto na šatách: hlboký výstrih; šaty s odvážnym výstrihom, výkroj: obnažený výkroj na prsiach [Figuli], dekoltáž, zastaráv.: dekolt, dekolté (hlboký výstrih) ## vystrihať pozri ostrihať ## vystríhať pozri varovať 1 ## vystríhať sa pozri varovať sa, chrániť sa ## vystríhavý pozri varovný ## vystrihnúť pozri vykrojiť ## vystrkovať pozri vytŕčať 1 ## vystrnadiť správne vyhnať ## výstroj 1. súbor predmetov potrebných na vykonávanie istej činnosti: rybársky, horolezecký výstroj; výstroj lietadla, výzbroj: požiarnická výzbroj, výbava: kompletná výbava na stanovanie, vybavenie: moderné vybavenie bicykla, armatúra (prídavné súčiastky a mechanizmy strojov a zariadení na ich správnu činnosť): armatúra potrubia, kniž. vystrojenie [Hviezdoslav] 2. pozri výbava 1 ## vystrojenie 1. pozri výstroj 1 2. pozri zariadenie 2, vybavenosť ## vystrojený pozri vyobliekaný ## vystrojiť 1. dať niekomu, niečomu všetko potrebné, náležité, vybaviť: vystrojiť, vybaviť deti dobrou obuvou; pracovne treba vystrojiť, vybaviť modernými počítačmi, kniž. opatriť: listiny opatriť podpisom, pečiatkou, zaopatriť (postarať sa o potrebné): zaopatriť hosťa na cestu jedlom, povystrájať (postupne) 2. cieľavedome pripraviť nejaké spoločenské, rodinné podujatie, usporiadať, vychystať: vystrojiť, vychystať, usporiadať hostinu, hody, kar, zorganizovať, zrealizovať, uskutočniť: rodinnú oslavu sme zorganizovali, uskutočnili v reštaurácii, hovor. zaranžovať, zrežírovať: večierok ste dobre zaranžovali, zrežírovali 3. pripraviť na odchod, vypraviť, vychystať, poslať: vystrojiť, vypraviť niekoho na cestu, poslať do školy, hovor. vyšikovať: vyšikovali ho z domu preč, vyhnať (násilne) 4. pekne obliecť, vyobliekať, pristrojiť: mať vystrojila, pristrojila, vyobliekala deti do nových kabátov, vyparádiť, naparádiť, expr.: vycipkať, vyzrúbiť, hovor. expr.: vycifrovať, vyštafírovať: vycipkané, vycifrované dievčence, expr.: vyfintiť, vyfrndiť, vyfrndoliť, vyčačkať ## vystrojiť sa 1. pozri vybrať sa 1 2. pozri vyobliekať sa ## vystrúhať pozri urobiť 1 ## vystruhnúť pozri urobiť 1 ## výstuha pozri výstuž ## výstup 1. časť divadelného dejstva, scéna: známy výstup, známa scéna zo Shakespearovej drámy 2. pozri východ 1 3. pozri hádka, zrážka 3, výtržnosť ## výstupčivý pozri výstredný 1 ## vystúpenie pozri prejav 1 ## vystúpiť 1. chôdzou sa dostať hore (op. zostúpiť, zísť), vyjsť: vystúpiť, vyjsť na kopec, vyliezť, zliezť (lezením sa dostať hore): vyliezť na končiar, zliezť končiar pozri vyjsť 2. vstúpiť do dopravného prostriedku, vysadnúť, nasadnúť, nastúpiť: vystúpili, vysadli na vlak aj s batožinou; nasadnúť, nastúpiť do auta, hovor. expr. nalodiť sa: nalodili sa do električky aj s kočíkom 3. pohybom sa dostať von, vyliať sa: rieka vystúpila, vyliala sa z brehov, vyvaliť sa, vyhrnúť sa (valiac sa vystúpiť): dym sa vyvalil z komína; krv sa mu vyhrnula do tváre 4. vzdať sa, zriecť sa členstva, účasti na niečom, opustiť: vystúpiť zo spolku, zo školy, opustiť spolok, školu 5. vyjsť na povrch, stať sa viditeľným, nápadným, vystať, vysadnúť: schudnutím mu celkom vystúpili, vysadli kosti; vystúpili, vystali mu žily na nohách; od námahy jej vystúpil, vysadol pot na čelo, vyskočiť, naskočiť (náhle vystúpiť): na líca jej vyskočili, naskočili červené škvrny, vynoriť sa (vystúpiť nad hladinu): čln sa znova vynoril, vyčnieť (vystúpiť nad niečo): nad obzorom vyčneli vrchy; na doske vyčneli klince ## vystúpiť sa pozri vyhnúť sa 1 ## vystupňovaný pozri napätý 1, napätý 2, zveličený ## vystupňovať stupňovaním urobiť väčším, intenzívnejším (op. zmenšiť, oslabiť), zintenzívniť, zosilniť: vystupňovať, zintenzívniť nátlak na niekoho; v hneve vystupňoval, zosilnil hlas, zväčšiť, vyhrotiť, vyostriť, zvýšiť: udalosti medzinárodné napätie ešte zväčšili, vyostrili; náš odpor sme ešte zvýšili, zried. zostupňovať, vybičovať, vydráždiť (vystupňovať do krajnosti): vybičovať pozornosť prítomných, vypointovať (vystupňovať do pointy): rozprávanie sa autorovi podarilo dobre vypointovať ## výstupok pozri výbežok ## vystupovanie pozri správanie ## vystupovať 1. pozri vystúpiť 2. pozri správať sa 1 ## výstuž materiály a konštrukcia vystužujúca niečo: banská výstuž, stav. armatúra: armatúra betónu, stuženie: pozdĺžne stuženie lešenia, zried. výstuha ## vystužiť pozri spevniť, obložiť 1 ## vystýkať pozri vyšpárať 1 ## vysúdiť pozri vyhnať 1, vylúčiť 1 ## vysúkať 1. pozri vyhrnúť 2. pozri vypiť 1 3. pozri urobiť 1 4. pozri povedať ## vysunúť posunúť smerom dopredu alebo hore, vystrčiť, vytrčiť: vzdorne vysunul, vystrčil bradu; vytrčil nos, vypučiť: vypučiť brucho, prsia, predsunúť: predsunutá hliadka, vyňať (vyčleniť zo súvislosti): vyňať, vysunúť číslo pred zátvorku, vyšinúť (vysunúť z normálnej polohy, z normálneho smeru): vyšinúť vozík ## vysúšať pozri sušiť, vetrať 2 ## vysušovať pozri sušiť, vetrať 2 ## vysúšať sa 1. pozri schnúť 1 2. iba vysúšať sa pozri túlať sa 1 ## vysušovať sa 1. pozri schnúť 1 2. iba vysúšať sa pozri túlať sa 1 ## vysušiť sa pozri uschnúť ## vysušovač pozri sušička ## vysúvací pozri výsuvný ## vysúvať pozri vysunúť ## vysúvateľný pozri výsuvný ## výsuvný ktorý sa dá vysúvať, vysúvací, vysúvateľný: výsuvná, vysúvacia, vysúvateľná zásuvka, súčiastka ## vysvecovať pozri svietiť 1 ## vysvedčenie 1. písomné potvrdenie, obyč. úradné o nejakej skutočnosti: školské vysvedčenie, lekárske vysvedčenie, potvrdenie: vydať potvrdenie, certifikát, zastar. svedectvo: maturitné svedectvo [Alexy], atest, atestát 2. pozri doklad 1 ## vysvetlenie pozri výklad ## vysvetliť udaním príčin, okolností urobiť niečo pochopiteľným, jasným, vyložiť: presne vysvetliť, vyložiť, v čom je problém, podať vysvetlenie: podali nám na úrade vysvetlenie, ako pokračovať, podať: všetky okolnosti podal jasne, osvetliť, objasniť, vyjasniť: profesor dobre osvetlil, objasnil dejinné súvislosti; treba si vyjasniť vzájomné vzťahy, hovor. expr. vytmaviť: veď ja mu to vytmavím, expr. vyonačiť: Ako mu vyonačím, že som sa zmýlil?, kniž. explikovať: teóriu explikovať na príklade, odôvodniť, zdôvodniť (podoprieť dôvodmi): svoju neprítomnosť odôvodnil, zdôvodnil chorobou, povysvetľovať, povykladať, poosvetľovať, poobjasňovať, povyjasňovať (postupne, zo všetkých strán) ## vysvetliť si pozri vziať 7 ## vysvetliteľný ktorý sa dá vysvetliť, vyložiteľný: sú na svete veci vysvetliteľné, vyložiteľné i nevysvetliteľné, nevyložiteľné, objasniteľný, osvetliteľný (ktorý sa dá objasniť): ľahko objasniteľný, osvetliteľný problém ## vysvetlivka pozri poznámka 2 ## vysvetľovať pozri interpretovať 1, vykladať 1 ## vysvetľovateľ pozri interpretátor ## vysviacať pozri svätiť 1 ## vysviacka pozri posviacka ## vysvietiť 1. pozri ožiariť 2. pozri odhaliť 3 ## vysviniť sa pozri špiniť 2 ## vysvitnúť pozri ukázať sa 1, ukázať sa 2 ## vysychať pozri schnúť 1 ## výsyp pozri vyrážka ## vysypať 1. sypaním dostať niekam (obyč. von z niečoho), vyklopiť: vysypať, vyklopiť piesok z fúrika, tabak z fajky, expr.: vykydnúť, vykydať, vykycnúť, vyvrhnúť: zemiaky vykydol na kopu, vytrúsiť (vysypať malé množstvo): vytrúsil obsah vrecka na dlaň, vsypať (sypaním dostať dnu): kukuricu v(y)sypala do vreca 2. pozri posypať 3. pozri povedať ## výš pozri výška 1 ## vyšachovať pozri odstrániť 3 ## výšava 1. pozri výška 1 2. pozri dlháň ## vyše 1. (koho, čoho) vyjadruje miesto položené vyššie od niečoho alebo smerovanie na také miesto (op. niže), povyše (koho, čoho; op. poniže): vyše, povyše domu vedie cesta; vyše, povyše cesty je studnička 2. (čoho) vyjadruje vyššiu hodnotu ako udáva kvantitatívny výraz (op. niže), viac ako, viacej ako, nad (koho, čo): zarobil vyše, viac ako desaťtisíc korún; nazbieral vyše kila, viacej ako kilo jahôd; na zápase bolo nad päťtisíc divákov, nespis. cez 3. (čoho) vyjadruje vyššiu mieru, navyše (čoho), nad (koho, čo): vyše, navyše plánu, nad plán dokončili sto bytov 4. pozri povyše 1, povyše 2 ## vyšedivený pozri šedivý 2 ## vyšedivieť pozri oblednúť ## vyšetrenie pozri prehliadka 1 ## vyšetriť skúmaním všetkých okolností, podrobností urobiť si o niečom presný obraz, vyskúmať, objasniť: prípad treba ešte podrobnejšie vyšetriť, objasniť, prešetriť, preskúmať (dôkladne vyšetriť): situáciu znova prešetrili, preskúmali, zistiť: treba zistiť, či bol páchateľ sám, vypočuť (pri súdnom alebo úradnom konaní podrobiť výsluchu): obvineného vypočujú ešte raz, kniž. zastar. inkvirovať: inkvirovať obžalovaného, prehliadnuť, prezrieť (obyč. lekársky vyšetriť zdravotný stav): prehliadnuť, prezrieť pacientov ## vyšetrovačka pozri vyšetrovanie ## vyšetrovanie objasňovanie činu zisťovaním podrobností alebo sprievodných okolností: vyšetrovanie vraždy; vyšetrovanie podozrivých osôb, hovor. vyšetrovačka [Rázusová-Martáková], admin. slang. šetrenie, výsluch, vypočúvanie (zisťovanie skutočností kladením otázok): krížový výsluch, vypočúvanie svedkov ## vyšibať 1. pozri zbiť 3 2. pozri vyhnať 1, vyhnať 2 ## vyšibnúť pozri vyhnať 2 ## vyšikovať pozri poslať 1, vyhnať 1, vystrojiť 3 ## výšina pozri kopec 1 ## výšinný pozri horský ## výšinový pozri horský ## vyšinúť 1. pozri vysunúť 2. pozri zmiasť ## vyšinúť sa pozri odchýliť sa 1 ## vyšinutý pozri nenormálny 1, vykoľajený ## výšiť sa 1. pozri vypínať sa 2 2. pozri rásť 5 ## vyšívanie pozri výšivka ## výšivka ozdoba, vzor vzniknutý vyšívaním; vec s takouto ozdobou: obrus s výšivkou, výstava výšiviek, zried. vyšívanie: blúza s nádherným vyšívaním ## výška 1. priestor alebo miesto v priestore od základnej roviny smerom hore: padať z výšky; v ohromnej výške krúžil orol, expr. výšava (veľká výška): modré výšavy, kniž. výš [Vansová], zastar.: vysokosť [Kalinčiak], výsosť: sláva na výsostiach Bohu, poet. vysota [Hviezdoslav] 2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: výška trestu, úroveň: umelecká úroveň, hladina: cenová hladina, miera: miera vzdelanosti, stupeň: stupeň kultúry, kniž. niveau [vysl. n-vó]: platové niveau ## výšker pozri výsmech ## vyškeriť sa pozri usmiať sa ## vyškierať sa 1. pozri smiať sa 1 2. pozri posmievať sa ## vyškľabovať sa pozri posmievať sa ## vyšklbať pozri vytrhnúť 1 ## vyšklbnúť pozri vytrhnúť 1 ## vyškohliť pozri vydrhnúť ## vyškolený pozri vyučený, vzdelaný ## vyškoliť pozri vychovať 1 ## vyškoliť sa pozri vyštudovať ## vyškopiť pozri vykastrovať ## výškrab lek. odstránenie sliznice z maternice, lek. kyretáž, slang. kyret, potrat (umelo privodený): dať si urobiť potrat ## vyškrabať škrabaním odstrániť znútra vrstvu niečoho; takýmto spôsobom vyprázdniť niečo, hovor. vychrániť: vyškr(i)abať, vychrániť zvyšky jedla z hrnca; misku celú vyškrabe, vychráni, vylízať (prstom, jazykom): vylíže panvicu, zoškrabať, oškrabať: zoškrabať, oškrabať zhoreninu z dna kotla, povyškrabovať, povychraňovať, pozoškrabovať, pooškrabávať (postupne) pozri škrabať ## vyškriabať škrabaním odstrániť znútra vrstvu niečoho; takýmto spôsobom vyprázdniť niečo, hovor. vychrániť: vyškr(i)abať, vychrániť zvyšky jedla z hrnca; misku celú vyškrabe, vychráni, vylízať (prstom, jazykom): vylíže panvicu, zoškrabať, oškrabať: zoškrabať, oškrabať zhoreninu z dna kotla, povyškrabovať, povychraňovať, pozoškrabovať, pooškrabávať (postupne) pozri škrabať ## vyškrabať sa ťažko, s námahou (obyč. pomocou rúk i nôh) vyjsť hore alebo von odniekiaľ, vyliezť: vyškrabať sa, vyliezť na vysoký plot, na strom; vyškrabať sa, vyliezť z jamy, vyšplhať sa (šplhaním vyjsť): vyšplhal sa na najvyšší konár, expr.: vydriapať sa, vyštverať sa, vyštverigať sa: vydriapal sa až na končiar; vyštverať sa, vydriapať sa zo studne, expr. vyplaziť sa (von odniekiaľ): vyplaziť sa z úkrytu, vytiahnuť sa, expr.: vypľantať sa, vyplantať sa (pomaly vyjsť): spod postele sa vytiahol, vypľantal chlapec ## vyškriabať sa ťažko, s námahou (obyč. pomocou rúk i nôh) vyjsť hore alebo von odniekiaľ, vyliezť: vyškrabať sa, vyliezť na vysoký plot, na strom; vyškrabať sa, vyliezť z jamy, vyšplhať sa (šplhaním vyjsť): vyšplhal sa na najvyšší konár, expr.: vydriapať sa, vyštverať sa, vyštverigať sa: vydriapal sa až na končiar; vyštverať sa, vydriapať sa zo studne, expr. vyplaziť sa (von odniekiaľ): vyplaziť sa z úkrytu, vytiahnuť sa, expr.: vypľantať sa, vyplantať sa (pomaly vyjsť): spod postele sa vytiahol, vypľantal chlapec ## vyškrabnúť pozri vytrhnúť 1 ## vyškrobiť pozri spevniť ## vyškrtnúť pozri vyčiarknuť ## vyškutený pozri chudý ## vyškvárať pozri škvariť 2 ## vyškvarovať pozri škvariť 2 ## vyšľahať pozri zbiť 3 ## vyšľahnúť pozri vybuchnúť 1 ## vyšľajfovať pozri vypasovať ## vyšľakovať pozri vypátrať ## vyšľapovať si pozri ísť 1 ## vyšliapať pozri vychodiť 1, zodrať 1 ## vyšmariť pozri vyhodiť 1 ## vyšmatlaný pozri vychodený 1 ## vyšmatlať pozri vychodiť 1 ## vyšmirgľovať pozri vyhladiť 1 ## vyšmýkaný pozri hladký 1 ## vyšmýkať pozri vyhladiť 1 ## vyšmyknúť sa 1. pozri vykĺznuť (sa) 1 2. pozri vytratiť sa 1 3. pozri vyviaznuť ## vyšnorovaný pozri vyobliekaný ## vyšnurovaný pozri vyobliekaný ## vyšný pozri horný ## vyšpárať 1. zahroteným predmetom vybrať zo špár; takto vyčistiť, vyšparchať: vyšpárať, vyšparchať tmel, vystýkať: vystýkať si zuby, vydlabať, vyrýpať: nožíkom vydlabal, vyrýpal mozog z kuracej hlavy, expr. vyštibrať (prstami): vyštibrať z koláča hrozienka 2. pozri nájsť 1 ## vyšpehovať pozri vypátrať ## vyšpekulovať pozri vymyslieť ## vyšperkovaný pozri vyzdobený, kvetnatý 2 ## vyšperkovať pozri vyzdobiť ## vyšpicľovať pozri vypátrať ## vyšpiniť sa pozri špiniť 2 ## vyšpľachnúť 1. pozri vystreknúť 2. pozri vyliať 1 ## vyšplechnúť 1. pozri vystreknúť 2. pozri vyliať 1 ## vyšplhať sa pozri vyškrabať sa ## vyšportovaný hovor. športovaním vypestovaný, vytrénovaný: vyšportované, vytrénované telo, otužilý, zdatný (zdravý, mocný od športovania): otužilá, zdatná mládež ## vyšpuľovať pozri špúliť ## vyšrófovať pozri vytiahnuť 3 ## vyššie pozri povyše 1 ## vyštafírovaný pozri vyobliekaný ## vyštafírovať pozri vystrojiť 4 ## vyštafírovať sa pozri vyobliekať sa ## vyštartovať pozri vybehnúť 1 ## vyšťavený pozri vyčerpaný ## vyšťaviť sa pozri unaviť sa ## vyštebotať pozri prezradiť ## vyštekať pozri prezradiť ## vyšteknúť pozri povedať ## vyštibrať pozri vyšpárať 1 ## vyštiepať pozri vylomiť ## vyštiepiť pozri vylomiť ## vyštipnúť pozri vytrhnúť 1 ## vyštramandiť sa pozri vyobliekať sa ## vyštrôfať pozri vyhrešiť ## vyštudovať štúdiom nadobudnúť kvalifikáciu, vyučiť sa: vyštudoval, vyučil sa za lekára, vyškoliť sa: vyškolil sa na západných univerzitách ## vyštuchať 1. pozri vyhnať 1 2. pozri objaviť ## vyštúrať pozri vypátrať, objaviť ## vyštvať pozri vyhnať 1 ## vyštverať sa pozri vyškrabať sa ## vyštverigať sa pozri vyškrabať sa ## vyšúchaný pozri ošúchaný 1 ## vyšúchať 1. pozri vydrhnúť 2. pozri obdrať 1 ## vyšuchať 1. pozri vydrhnúť 2. pozri obdrať 1 ## vyšuchnúť pozri vyliať 1 ## vyšuchnúť sa pozri vyjsť 1 ## vyšumieť pozri vytratiť sa 2, stratiť sa 1 ## vyšurovať pozri očistiť 1 ## vyšúrovať pozri očistiť 1 ## vyšustnúť pozri vyliať 1 ## vyšvácať pozri zbiť 3 ## vyť 1. pozri zavýjať 1 2. pozri nariekať 1 ## vytáčať pozri vykrúcať 1, vykrúcať 3 pozri vymetať 2 ## vytáčať sa pozri vykrúcať sa 1, vykrúcať sa 2 ## vytáčka pozri výhovorka ## výťah mechanizmus na dopravu, obyč. vertikálnu: vyviezť sa výťahom na vyššie poschodie, výťah na uhlie, hovor. lift: privolať lift, paternoster (stále sa pohybujúci obežný výťah), vlek (mechanizmus na dopravu vlečením): lyžiarsky vlek pozri úryvok, výpis ## vyťahaný pozri zrobený ## vyťahovací prispôsobený na vyťahovanie, rozťahovací: vyťahovací, rozťahovací gauč, stôl ## vyťahovač pozri vývrtka ## vyťahovať 1. ťahaním, silou dostávať alebo dávať odniekiaľ von, ťahať: vyťahovať, ťahať žihadlo; vyťahuje, ťahá kľúče z vrecka, vyberať: vyberá z tašky spis, expr. loviť (hľadať a vyťahovať): loví z omáčky muchu, trhať (niečo niekam vrastené): trhať zub, reďkovku zo zeme 2. pozri vyzvedať sa 3. pozri spievať 1 ## vyťahovať sa pozri chváliť sa ## vytancovať do sýtosti, veľa tancovať; uspokojiť niekoho tancom, hovor. vykrútiť: vytancoval, vykrútil všetky svoje spolužiačky, expr. vyobracať: vyobracala ho v čardáši, expr. vytočiť: vytočí mladú nevestu, expr.: vyvrtieť, vyzvŕtať, pozvŕtať: chlapci nás tak vyvrteli, že sme ledva dýchali, hovor. povykrúcať, expr. povytáčať (postupne, viac osôb) ## vytancovať sa dosýta užiť tanca, dovôle tancovať, natancovať sa: ešte sa dosť nevytancovali, nenatancovali, expr.: vyvrtieť sa, vyzvŕtať sa: mládež sa na diskotéke vytancovala, vyvrtela, vyzvŕtala, expr.: vyskákať sa, vykrútiť sa: Už ste sa vyskákali, teraz do roboty!, expr. vyobracať sa (v tanci) ## vytápať pozri škvariť 2 ## vytárať expr. nepremyslene, nerozvážne povedať (často niečo, čo malo ostať utajené), expr.: vytrepať, vytrieskať: vytára, vytrepe, čo mu zíde na um, expr., obyč. pejor.: vykrámiť, vytrúbiť, vycengať, vyzvoniť, vybubnovať, vyrapotať, vyrepetiť: nič v sebe neudrží, všetko vykrámi, vytrúbi, vyrapoce, expr., obyč. pejor.: vybľabotať, vyľapotať, vyľapkať, vylalotať, vybrblať, vyfrfotať, vytrkotať: vybľabotal všetky rodinné tajomstvá, expr., obyč. pejor.: vyčvirikať, vyštebotať, vykotkodákať, vykrákoriť, vygágať, vygagotať, vykvákať, vyspievať, vyštekať: vyčvirikala, vykotkodákala o mne všetko svojej kamarátke, expr. vyklebetiť (klebetením povedať): vyklebetila naše zámery, vyzradiť, prezradiť, vyjaviť (povedať niečo, čo malo ostať utajené): vyzradiť, prezradiť tajomstvo, subšt. vykecať ## vytárať sa pozri vyjsť 1 ## vytasiť pozri vytiahnuť 1 ## vytasiť sa pozri ukázať sa 3 ## vyťať 1. rúbaním, sekaním, ťatím odstrániť; takto zbaviť porastu alebo utvoriť niečo, vyrúbať, vysekať: vyťať, vyrúbať starý dub; vyťať, vysekať cestičku cez húštinu, vyklčovať (ťatím vybrať zo zeme): vyklčovať práchnivý strom, zoťať, sťať (ťatím odstrániť): zoťať, sťať starú hrušku, vyseknúť: vyseknúť starú haluz, prerúbať, presekať (rúbaním, ťatím utvoriť alebo miestami vyťať): prerúbať si otvor v ľade; prerúbať, presekať si cestu, povytínať, pozotínať, postínať, povysekávať (postupne) 2. pozri vylepiť 2 3. pozri zbiť 3 ## vyťažiť pozri získať 1, pozri ťažiť ## výťažok 1. látka získaná vylúhovaním, extrakt: rastlinný výťažok, čajový extrakt, esencia: likérová esencia, výluh: alkoholický výluh, odvar (varením a vylúhovaním získaný výťažok), farm. tinktúra (liehový, vínny alebo vodný výťažok z drog): jódová tinktúra, nespis. tresť 2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: výťažok hospodárenia, zisk: predávať so ziskom, výnos: slabé hektárové výnosy, tržba (zisk z predaja): mesačná tržba, kniž. alebo hovor. profit: má z toho značný profit ## vytekať 1. tečením sa dostávať odniekiaľ von, tiecť, vymokať (v menšom množstve): zo stromu vyteká, vymoká živica; kdesi tu vyteká, tečie, vymoká olej, presakovať (prenikať cez niečo): cez stenu presakuje voda; z rany presakuje krv, prúdiť (vytekať, tiecť prúdom): z jazera prúdi voda do rieky 2. vychádzať zo zeme alebo iného prírodného zdroja, prameniť, vyvierať: neďaleko vyteká, pramení, vyviera minerálna voda, kniž. prýštiť ## vytentovať sa pozri vykašlať sa ## vyteperiť pozri vyniesť 1, vytiahnuť 1 ## vyteperiť sa pozri vyjsť 1 ## výter pozri neres ## vyterigať sa pozri vyjsť 1 ## vytesať 1. pozri kresať 1 2. pozri vyryť 1 ## vytešený pozri naradovaný ## vytiahnuť 1. ťahaním alebo bratím dostať von, vybrať, vyňať: vytiahnuť, vyňať zadretú triesku z prsta; vytiahnuť, vyňať súčiastku zo stroja, vyvliecť (ťahavým pohybom): vyvliecť niť z ihly, vyslobodiť (uvoľniť a vytiahnuť): vyslobodiť zraneného z trosiek, vyloviť (vytiahnuť z vody, tekutiny): vyloviť havarované auto z rieky, expr.: vyteperiť, vytrepať (ťažko, s námahou vytiahnuť): vyteperiť čln na breh, vytasiť (rýchlym pohybom vytiahnuť): vytasiť nôž, zbraň, povyťahovať, povyberať, povyvliekať, povyslobodzovať (postupne, viacero osôb) 2. ťahaním dať do rovnej polohy, vypnúť, napnúť, natiahnuť: vytiahnuť, vypnúť plachtu, vystrieť: vystrieť si údy, rozostrieť, rozprestrieť: rozostrieť deku na trávu, povyťahovať, povypínať, ponapínať, ponaťahovať, povystierať (postupne, viac vecí) 3. posunúť dohora, zdvihnúť: vytiahnuť, zdvihnúť obočie, nadvihnúť (trocha): nadvihnúť si sukňu nad kolená, hovor. expr. vyhnať: vyhnať múr do výšky; vytiahnuť, vyhnať ceny na maximum, hovor. expr. vytlačiť, subšt. vyšrófovať (ceny) 4. pozri vylákať 1, vylákať 2 5. pozri vyjsť 1 6. pozri vypiť 1 7. pozri vyvolať 3 ## vytiahnuť sa 1. ťahom sa dať do vzpriamenej, rovnej polohy (o tele a jeho častiach), vypnúť sa: vytiahla sa, vypla sa na špičkách, vzpriamiť sa, napriamiť sa: hrdo sa vzpriamiť, natiahnuť sa: napnúť sa, natiahnuť sa za loptou, narovnať sa: celý sa narovnal 2. pozri vyškrabať sa 3. pozri vyrásť 1 4. pozri roztiahnuť sa 1 5. pozri vyobliekať sa 6. pozri ukázať sa 3 ## vytiahnutý 1. pozri vysoký 1 2. pozri vyobliekaný ## vytínať pozri rúbať 1 ## vytisnúť tisnutím, tlačením dostať von, hore alebo preč odniekiaľ, vytlačiť: vytisnúť, vytlačiť voz do kopca; vytisnúť si, vytlačiť si kvapku krvi z prsta; vytisnúť, vytlačiť protivníka z dobrého miesta, povytískať, povytláčať (postupne) pozri vyhnať 1 ## vytknúť pri násilnom pohybe si poraniť kĺbové väzy, puzdro, vyvrtnúť: vytknúť, vyvrtnúť si členok, vymknúť: vymknutý členok, zried. podvrtnúť: podvrtnutý členok, vykĺbiť, vykrútiť, vykrútnuť: dobre, že si pri páde nevykĺbil koleno, že si nevykrútil, nevykrútol lakeť pozri vyčítať ## vytláčať pozri vytisnúť, pozri žmýkať 1 ## vytlačiť pozri vytisnúť, vyhnať 1 ## výtlačok pozri kus 2 ## vytĺcť 1. pozri vybiť 1, vybiť 2 2. pozri rozbiť 1 3. pozri zbiť 3 4. pozri získať 1 ## vytliapať pozri povedať ## vytlieť pozri zhasnúť 1 ## výtlk pozri jama 1 ## vytmaviť pozri vysvetliť ## vytnúť pozri vylepiť 2 ## vytočiť 1. zvoliť číslo na číselnici, vykrútiť: vytočiť, vykrútiť telefónne číslo prvej pomoci 2. pozri skrútiť 2 3. pozri vytancovať 4. pozri zmiasť ## vytočiť sa pozri vyhovoriť sa 2 ## výtok 1. pozri výron 2. pozri sekrét ## vytopiť 1. pozri zaplaviť 1 2. pozri vyhnať 1 3. pozri rozpustiť 2, pozri škvariť 2 ## vytrantáriť pozri prezradiť ## vytratiť pozri stratiť 1 ## vytratiť sa 1. nepozorovane odísť, hovor. expr. vypariť sa: z oslavy sa vytratili, vyparili prví, expr.: odkradnúť sa, ukradnúť sa, vykradnúť sa: vykradol sa z bytu ako zlodej; ukradla sa ku kamarátke, hovor.: vykĺznuť (sa), vyšmyknúť sa (nenápadne a rýchlo): využije priaznivú situáciu a vyšmykne sa von, zried. odtratiť sa, stratiť sa, zmiznúť (nenápadne a rýchlo), expr. vytrúsiť sa, poodchádzať (postupne odísť): obecenstvo sa už vytrúsilo, povytrácať sa, expr.: povykrádať sa, poodkrádať sa (postupne; o viacerých jednotlivcoch) 2. pomaly, pozvoľna prestať jestvovať, stratiť sa: tma sa z kopcov vytratila, stratila, vymiznúť, zmiznúť, zaniknúť: dobré zvyky vymizli, zmizli, pominúť sa, minúť sa, pren. vyšumieť: láska sa po roku (po)minula, hovor. expr. vypariť sa: slušnosť sa akosi vyparila, expr.: zakapať, skapať: ohľaduplnosť vari ešte nezakapala, kniž.: odumrieť, umrieť: nádej ešte celkom neodumrela, povytrácať sa, postrácať sa (postupne) ## vytráviť pozri stráviť 1 ## vytŕčať 1. vysúvať odniekiaľ von, vystrkovať, vystŕkať: vytŕča, vystŕka ruku cez dvere; slimák vytŕča, vystrkuje rožky, vyplazovať (vytŕčať jazyk), ukazovať (pazúry): mača ukazuje pazúry 2. presahovať cez niečo, trčať, vyčnievať: zo stromu vytŕčali, trčali suché konáre; zo steny vytŕčal, vyčnieval klinec, prečnievať: čosi tu prečnieva, hovor.: vykúkať, vykukávať, vykukovať: spod klobúka vykúkajú, vykukujú svetlé kučery 3. expr. dávať na nápadné miesto, ukazovať: vytŕča, ukazuje svoje bohatstvo, vystavovať na obdiv: v obloku vystavuje na obdiv nové obliečky ## vytŕčať sa pozri ukazovať sa 3 ## vytrčiť 1. pozri vysunúť 2. pozri otrčiť ## vytrénovaný pozri vyšportovaný ## vytrepať 1. pozri vyklepať 1 2. pozri vybiť 1 3. pozri zbiť 3 4. pozri vyniesť 1, vytiahnuť 1 5. pozri vytárať ## vytrepať sa pozri vydať sa 2, vyjsť 1 ## vytresknúť pozri povedať ## vytresnúť pozri povedať ## vytrestať pozri potrestať ## vytreštiť pozri vyvaliť 2 ## vytrhnúť 1. prudkým pohybom uvoľniť a oddeliť; prudko vziať, prudko vytiahnuť, vyšklbnúť: vytrhnúť si, vyšklbnúť si gombík na kabáte; vytrhnúť, vyšklbnúť boľavý zub; vytrhnúť, vyšklbnúť z ruky pero, nár. vyskubnúť [Figuli], expr.: vydrapnúť, vydrapiť: vydrapnúť list z písanky; vydrapil mu bankovku z rúk, vymyknúť: vymykol dedovi peňaženku a ušiel, vychmatnúť, vychytiť (prudko vziať), expr.: vykmasnúť, vyškrabnúť, vydrmnúť: vykmasne jej z náručia dieťa; vyškrabne, vydrmne mu košík z ruky, vyrvať (násilím): vyrvať zbraň nepriateľovi, expr. vyštipnúť (končekmi prstov, pinzetou a pod.), vyvrátiť (zo základov, z koreňov), vytrhať, vyšklbať, expr.: vydriapať, vyškriabať (postupne vytrhnúť): vytrhať vlasy, nechty niekomu, povytŕhať, povytrhávať, povytrhúvať, povyšklbávať, povydrapovať, povydrapúvať (postupne, viac vecí) 2. oddeliť, odčleniť z nejakej súvislosti, vybrať, vyňať: slová vytrhnuté, vybraté, vyňaté z kontextu, vyčleniť: neodôvodnene ste vec vyčlenili zo súvislosti 3. hovor. zbaviť ťažkej, nepríjemnej situácie, vyslobodiť, oslobodiť, dostať: vytrhnúť, vyslobodiť, dostať niekoho z otroctva, z nebezpečenstva, vymaniť, vytiahnuť: vymanila, vytiahla syna z nešťastia, z biedy, zachrániť (pred niečím) 4. pozri vyrušiť ## vytriasačka pozri nepríjemnosť ## vytriasť pozri vyklepať 1 ## vytríbiť správne vycibriť ## vytriediť pozri vyčleniť ## vytrieliť pozri vybehnúť 1 ## vytrieskať 1. pozri vyhnať 1 2. pozri získať 1 3. pozri zbiť 3 ## vytrieť 1. pozri utrieť, zotrieť 1 2. pozri vyčiarknuť, vyhladiť 3 ## vytriezvieť 1. stať sa triezvym, otriezvieť: do rána ledva vytriezvel, otriezvel, fraz. expr. vyspať sa z opice 2. ochabnúť v nejakom cite, intenzívnom zápale za niečo, ochladnúť, schladnúť: vytriezvieť z ilúzií; ochladnúť z nadšenia; po sklamaní vytriezvel, schladol ## vytroviť sa pozri vydať sa 3 ## vytrpieť zniesť fyzické alebo duševné utrpenie, pretrpieť: vytrpieť, pretrpieť veľa poníženia, podstúpiť: podstúpiť útrapy vojny, vystáť, prestáť: ktovie, čo všetko v koncentráku vystáli, prestáli, expr. prebiediť: veľa rokov prebiedili v chudobe, prekonať, expr. preskákať: veľa zlého v živote prekonala, preskákala, odtrpieť (trápením prestáť): hriechy si už odtrpel, odpykať (vytrpieť trest): odpykal si to väzením, zažiť, prežiť, okúsiť, skúsiť, zakúsiť (niečo zlé, negatívne), nabiediť sa, expr. napsotiť sa, hovor. expr. natrieť sa (vytrpieť veľa biedy): veľa sme cez vojnu nabiedili, napsotili ## vytrúbiť pozri prezradiť ## vytrubovať pozri trúbiť 1 ## vytrucovať pozri vymôcť 1 ## výtrus pozri výkal ## vytrúsiť 1. pozri vysypať 1 2. pozri stratiť 1 3. pozri vypiť 1 ## vytrúsiť sa pozri vytratiť sa 1 ## vytrvalý 1. ktorý zotrváva, nepoľavuje v činnosti; svedčiaci o tom, húževnatý, neúmorný: žiak vytrvalý, húževnatý v učení; vytrvalé, neúmorné úsilie, neúnavný (ktorý neberie ohľad na únavu): neúnavný pracovník, zastar. vytrvanlivý: vytrvanlivá námaha [Vajanský], tvrdošijný, úporný: klásť tvrdošijný, úporný odpor, nepoddajný, neoblomný, neústupný: nepoddajná, neoblomná, neústupná povaha, zastar. nezmarný, pren. mravčí (o práci), expr.: skalný, verný: skalný, verný fanúšik 2. dlhší čas trvajúci alebo často sa opakujúci, trvalý: vytrvalé, trvalé dažde, neprestajný, neprestávajúci, nepretržitý: má neprestajné, neprestávajúce bolesti, ustavičný: ustavičné nariekanie, zastar. vytrvanlivý pozri trvalý ## vytrvanlivý pozri vytrvalý 1, vytrvalý 2 ## vytrvať 1. zachovať si určitý stav, určitý vzťah k niekomu, niečomu, zotrvať: vytrvať, zotrvať vo svojom presvedčení, vydržať: vydržal v hneve celý čas, poet. strvať, ostať, zostať: (z)ostali až do konca verní myšlienke slobody 2. nevzdialiť sa z miesta, zotrvať: naďalej nemohol vytrvať, zotrvať v rodine, pobudnúť: pobudol s kamarátmi do rána, zdržať sa, ostať, zostať: bolo by dobre, keby ste sa zdržali s nami, keby ste (z)ostali s nami pri chorom ## vytrysknúť pozri správne vystreknúť ## vytrženie pozri vzrušenie 1 ## výtržníctvo správanie príznačné pre výtržníkov, výtržnícky čin: dopustiť sa výtržníctva, uličníctvo, pejor. chuligánstvo pozri výtržnosť ## výtržník rušiteľ verejného poriadku: opitý nočný výtržník, expr. nespratník, hovor. škandalista [Karvaš], hovor. zastar. škandálnik [Vajanský], pejor. chuligán: polícia rozohnala chuligánov, subšt. grázel ## výtržnosť porušenie verejného poriadku: nočné výtržnosti; medzi divákmi vznikli výtržnosti, výstup: robiť výstupy, škandál: vyvolať škandál na ulici, incident: incident na hraniciach, neprístojnosť, exces: alkoholický exces, uličníctvo, pejor. chuligánstvo: spáchať uličníctvo, hovor. scéna: vyvolať scénu, hovor. expr. garazda: stvárať garazdu, hovor. alotria ## vytučený pozri tučný 1 ## vytučnený pozri tučný 1 ## vytučiť sa pozri stučnieť ## vytuchnúť pozri vyprchať 1, vypáchnuť ## vyťukať pozri vyklepať 3 ## vyťukávať pozri klepať 3 ## vytušiť pozri vycítiť ## vytúžený túžobne čakaný (a dosiahnutý), kniž. kýžený: dosiahnuť vytúžený, kýžený cieľ, vysnívaný, vybájený (vo fantázii utvorený): vysnívané, vybájené šťastie, túžený: túžená láska [Figuli], očakávaný, želaný, žiadaný, vyžiadaný: želané dieťa ## vytúžiť sa pozri vyžalovať sa ## vytvárať pozri tvoriť 1, zakladať 2, modelovať ## vytvárať sa pozri tvoriť sa ## vytvarovať pozri stvárniť ## výtvor pozri dielo, práca 5 ## vytvoriť pozri utvoriť 1, utvoriť 2 pozri vylúčiť 1, vylúčiť 2 ## vytvoriť sa pozri utvoriť sa ## vytýčiť pozri určiť 1 ## výtyčka pozri trasírka ## vytýkať pozri vyčítať ## výučba pozri vyučovanie ## vyučený ktorý získal odborné vedomosti v učebnom odbore, školený, vyškolený (školením vyučený): vyučený, školený, vyškolený murár, vycvičený, cvičený (cvičením zdokonalený): vycvičený, cvičený hasič pozri vzdelaný ## vyučiť sa pozri vyštudovať ## výučné pozri poučenie 1 ## vyučovanie vyučovací proces: vyučovanie fyziky, moderné metódy vyučovania, výučba, menej vhodné výuka: spájať výučbu s výchovou; výuka dejepisu, školenie, vzdelávanie (vyučovanie, obyč. v kurzoch): odborné školenie, vzdelávanie, hovor. škola: dnes nie je škola ## vyučovať pozri učiť 1, učiť 3 ## vyúčtovanie pozri plat ## vyúčtovať pozri zúčtovať 1 ## vyučujúci pozri učiteľ ## vyúdiť pozri zadymiť ## výuka pozri vyučovanie ## vyumelkovaný pôsobiaci umelo, preumelkovaný, neprirodzený, strojený: vyumelkovaná, neprirodzená, strojená poézia, afektovaný: afektovaný jazykový prejav, štylizovaný, artistický, zried. artistný (veľmi zdôrazňujúci formu, obyč. v umení): štylizovaný, artistný prejav; príliš artistická, artistná forma, nútený: nútená veselosť, hraný, predstieraný, neúprimný: hraný, predstieraný záujem o niečo; neúprimný úsmev, násilný, silený (pôsobiaci nasilu): násilný, silený humor, plač, rafinovaný (vyrátaný na efekt): rafinovaná elegancia, kniž. preciózny: preciózny štýl ## vyumývať pozri umyť ## vyupratovať pozri upratať 1 ## vyústiť 1. pozri vliať sa 2. pozri skončiť sa 2 ## vyutierať pozri utrieť ## využiť racionálne použiť vo svoj prospech, zužitkovať, využitkovať: treba využiť, zužitkovať skúsenosti starších; dobre využitkovať čas, užiť (príjemne využiť): deti užili slnka do vôle, zried.: zosožiť, zosohovať: všetko vie v domácnosti zosožiť, zúročiť: vedomosti získané v cudzine mnohonásobne zúročil, hovor.: vychosnovať, schosnovať: vedela vychosnovať aj staré šatstvo, zneužiť, kniž. nadužiť (využiť na nečestné ciele; príliš využiť): nadužiť niečiu dôveru, vykoristiť, expr. vydrancovať (bezohľadne využiť): vykoristiť, vydrancovať prírodné bohatstvo, expr. vyžmýkať: vyžmýkali gazdov, ako len mohli, hovor. expr. pumpnúť (finančne využiť): chcel ešte rodičov poriadne pumpnúť ## využitkovať pozri využiť ## vyvábiť pozri vylákať 1 ## vyvadiť sa 1. pozri pohádať sa 2. pozri vyhrešiť ## vyvádzať pozri vystrájať ## vyváľať 1. pozri zvaliť 1, vyvaliť 1 2. pozri vyvaľkať ## vyvalený pozri prekvapený ## vyvaliť 1. tlakom vytrhnúť zo základov, vyvrátiť: vietor vyvalil, vyvrátil strom, vyrútiť, vybúrať, vyrúcať: auto vyrútilo, vybúralo polovicu múru; prúd vyrúcal kus brehu, vylomiť, vyraziť (násilne): vylomiť dvere, zvaliť, zrútiť, zboriť: zvaliť, zrútiť, zboriť nosný pilier, vyváľať, zváľať, zbúrať, povyvaľovať, povyvracať, povylamovať (postupne, viacero vecí) 2. expr. vysunúť von (oči, zried. jazyk), expr.: vytreštiť, vypleštiť: vyvalila, vytreštila na mňa prekvapené oči, expr. vypúliť: od úžasu vypúli veľké hnedé oči, vyplaziť (jazyk): posmešne vyvalí, vyplazí na nás jazyk 3. pozri zaplatiť 1 ## vyvaliť sa 1. pozri zvaliť sa 1, spadnúť 1 2. pozri ľahnúť si 1 3. pozri vyhrnúť sa 1, vyhrnúť sa 2 4. pozri umrieť ## vyvaľkať váľkom, váľaním spracovať, vygúľať: vyvaľkať, vygúľať cesto, vyváľať (váľaním, gúľaním): vyváľať bochník chleba ## vyvaľovať pozri vyvaliť 2 ## vyvaľovať sa pozri zaháľať ## vyvandrovať pozri emigrovať ## vývar 1. tekutý výťažok získaný varením: vývar z kostí, bujón (čistý hovädzí vývar): bujón s vajcom, vývarok: bylinový vývarok, odvar, odvarok (varením a vylúhovaním získaný výťažok): žihľavový, ryžový odvar 2. vodohosp. časť pod haťou, v ktorej sa tlmí pohybová energia, vodohosp. vývarisko ## vyvárať 1. varením (obyč. v saponátoch) zbavovať nečistoty, zvárať: vyvárať, zvárať bielizeň, dezinfikovať (varením): dezinfikovanie operačných nástrojov 2. pozri variť 1 ## vyvariť pozri sterilizovať 1 ## vyvariť sa pozri odpariť sa ## vývarok pozri vývar 1 ## vyvarovať sa pozri vyhnúť (sa) 2 ## vyvarúvať sa pozri vyhýbať (sa) 2 ## vyvážať pozri vyviezť 1, vyviezť 2; pozri viezť ## vyvážateľ pozri vývozca ## vyváženosť pozri proporcionalita ## vyvážený pozri vyrovnaný 1, vyrovnaný 2 ## vyvážiť 1. uviesť do rovnováhy, vycentrovať: vyváženie, vycentrovanie kolies, vybalansovať: vybalansovať telo na lane 2. nahradiť niečím rovnakej hodnoty, kompenzovať, vykompenzovať: nedostatky sa usiluje vyvážiť, (vy)kompenzovať usilovnosťou, nahradiť, vyrovnať: ťažko nám nahradia, vyrovnajú straty, ktoré sme utrpeli 3. nadvihnutím (obyč. násilne) uvoľniť, vypáčiť (pákou): vyvážiť, vypáčiť dvere, vylomiť, vyraziť, vyvaliť (násilne, tlakom): vylomiť, vyraziť kryt na niečom; vyvaliť peň, kameň zo zeme, povyvažovať, povypačovať, povylamovať, povyrážať, povyvaľovať (postupne, viac vecí) ## vyvedriť sa pozri vyčasiť sa, vyjasniť sa 1 ## vyvenčiť pozri vyzdobiť pozri správne vyvetrať 2 ## vyventilovať sa pozri odreagovať sa ## výves pozri výveska 1 ## vyvesiť 1. pozri vylepiť 1 2. pozri zavesiť 1 ## výveska 1. vyvesené oznámenie: výveska o literárnych novinkách, oznam: prečítať si oznamy, zastar. výves [Kukučín], odb. afiš 2. pozri tabuľa 2 ## vyvešať pozri zavesiť 1 ## vyvetraný pozri zastaraný 1 ## vyvetrať 1. vystaviť účinkom čerstvého vzduchu, prevetrať: vyvetrať, prevetrať zafajčenú miestnosť; vyvetrať si, prevetrať si hlavu, hovor. expr.: vyluftovať, preluftovať: vyluftovať, preluftovať periny, osviežiť (vzduchom): ísť sa osviežiť von 2. ísť s niekým na vzduch, prevetrať, ísť von (s niekým): vyvetrať, prevetrať psa, ísť so psom von, hovor. expr.: vyluftovať, preluftovať: ísť sa vyluftovať k Dunaju, vyviesť (psa): idem na hodinku vyviesť psa, nesprávne vyvenčiť 3. uniknúť, rozplynúť sa vo forme plynu, drobných čiastočiek (o pachoch), vyprchať, vypáchnuť: voňavka rýchlo vyvetrala, vyprchala, vypáchla, vytuchnúť, vymlanúť, vymlanieť: pivo v pohári vytuchne, vymlanie, zastar. vyvetrieť [Dobšinský] ## vyvetriť pozri vypátrať ## vyviazať 1. pozri zviazať 1 2. pozri priviazať ## vyviaznuť uniknúť ťažkej, nepriaznivej situácii, dostať sa (z niečoho): vyviaznuť, dostať sa z nebezpečenstva so zdravou kožou, zachrániť sa: pri havárii sa všetci zachránili, expr. vybŕdnuť, zastar. vybŕsť: konečne vybŕdol z dlhov, vymaniť sa, vyslobodiť sa, expr.: vymotať sa, vymôcť sa (s námahou sa dostať z neželateľného stavu): priam zázrakom sa vymaniť, vymôcť z obkľúčenia, expr.: vyšmyknúť sa, vykĺznuť (sa) (šikovne): vyšmyknúť sa spod povinnosti, expr.: vykľučkovať, vykorčuľovať, vybicyklovať, vykrútiť sa (vyviaznuť z niečoho vlastným pričinením, výhovorkami a pod.): vedel vykľučkovať, vybicyklovať z každej situácie ## vyvieračka pozri prameň 1 ## vyvierať pozri prameniť 1, prameniť 2 ## vyviesť 1. urobiť obyč. niečo nenáležité, zlé alebo nezvyčajné, žartovné a pod., vykonať, expr. vyparatiť: chlapci zasa čosi vyviedli, vykonali, vyparatili, zried. vyčiniť, expr.: povyvádzať, povykonávať, povyčíňať, postvárať, povystrájať, popáchať, pošarapatiť (postupne, viac skutkov): za mlada povyvádzal, postváral veľa hlúpostí, expr.: navyvádzať, navystrájať, navyčíňať, nastvárať, napáchať (vyviesť vo veľkom množstve) 2. pozri zaviesť 1 3. pozri vyvetrať 2 ## vyviezť 1. vezením dopraviť niekam (obyč. von alebo hore), odviezť: vyviezť, odviezť odpadky z dvora; vyviezli, odviezli nás až na samý vrch, zaviezť: lanovkou sa zaviezť na Hrebienok, vyvoziť, povyvážať, odvoziť, poodvážať (postupne, viacero osôb, vecí) 2. predať a dopraviť do cudziny, exportovať: vyviezť, exportovať zbrane, vyvoziť, povyvážať (postupne) ## vývin proces, ktorý vedie obyč. k zložitejším a dokonalejším formám, vývoj: prirodzený vývin, vývoj; vývin, vývoj spoločnosti, evolúcia (postupná kvalitatívna zmena; op. revolúcia): biologická evolúcia ## vývinový týkajúci sa vývinu, vývojový: vývinové, vývojové štádium, evolučný: evolučná teória ## vyvinúť pozri zostrojiť ## vyvinúť sa 1. vzniknúť v procese vývinu, utvoriť sa, vytvoriť sa: z nižších organizmov sa vyvinuli, utvorili vyššie, vyformovať sa: čaká, ako sa udalosti v rodine vyformujú, pren. expr. vykvitnúť: ktovie, čo z toho ešte vykvitne pozri vzniknúť 2. dosiahnuť vyšší stupeň vývinu, vyspieť, vyrásť, narásť: vyvinul sa, vyspel, vyrástol na pekného mládenca, dospieť: pohlavne dospieť, expr. vykresať sa: vykresala sa z nej rúča dievčina 3. pozri vymaniť sa ## vyvinutý 1. ktorý sa vyvinul, obyč. telesne, vyspelý, zrelý: predčasne vyvinuté, vyspelé dieťa; na to nie je ešte zrelý, dozretý: je z neho dozretý mládenec, dospelý (ktorý dokončil fyzický vývin): dospelý človek, urastený (ktorý dobre vyrástol): má dvoch urastených synov, expr. vyformovaný: pekne vyformovaná deva 2. ktorý dosiahol istú úroveň, vyspelý, rozvinutý, rozvitý: vyvinuté, vyspelé, rozvité školstvo, hospodárstvo, vyzretý, zrelý: vyzretý, zrelý umelec pozri vyspelý ## vyvláčiť pozri vyniesť 1 ## vyvládať pozri zvládnuť 1 ## vyvlastniť pozri skonfiškovať ## vyvliecť 1. pozri vytiahnuť 1 2. pozri vyniesť 1 ## vyvliecť sa pozri vyjsť 1 ## vývod 1. koncová časť nejakého vedenia: vývod kábla, vývodka (rúrkovité zakončenia elektroinštalácie) 2. pozri záver 2 ## vyvodiť pozri dokázať 1 ## vývodka pozri vývod 1 ## vývoj pozri vývin ## vývojaschopný pozri perspektívny ## vývojový pozri vývinový ## vyvolať 1. spôsobiť vznik, vzbudiť, podnietiť: vyvolať, podnietiť hádku, nepokoje, bitku, radosť; vyvolanie, vzbudenie ľútosti, rešpektu, obdivu, kniž. vznietiť: ktosi vznietil proti nám podozrenie, zobudiť: chceli v nás zobudiť súcit, kniž. navodiť: žartom navodiť príjemnú atmosféru, vyčariť, kniž. vylúdiť: vyčariť, vylúdiť úsmev, zapríčiniť, kniž. rozpútať (začať niečo negatívne): zapríčiniť, rozpútať požiar, vojnu 2. urobiť si o niečom, o niekom v mysli predstavu, predstaviť si, vybaviť si: vyvolá si, vybaví si v mysli známu tvár, kniž. evokovať: evokovalo to v nás radostnú náladu 3. menom vyzvať žiaka odpovedať, štud. slang. vytiahnuť: možno ma dnes profesor nevyvolá, nevytiahne ## vyvolávač kto vyvoláva niečo, vyvolávateľ: vyvolávač zábavného parku ## vyvolávať 1. pozri vyvolať 2. pozri volať 1, volať 3 ## vyvolávateľ 1. pozri vyvolávač 2. pozri pôvodca 1 ## vyvolená pozri nevesta ## vyvolenec pozri obľúbenec ## vyvolený pozri ženích ## vyvoliť pozri vybrať 1 ## vyvoliť si pozri vybrať 1 ## vyvoňaný pozri voňavý ## vyvoniavať pozri voňať 1 ## vývoz vyvážanie domácich výrobkov, surovín a pod. do cudziny (op. dovoz), export: vývoz, export strojov, poľnohospodárskych plodín ## vývozca kto vyváža niečo do cudziny (op. dovozca), exportér: vývozca, exportér obuvi, automobilov, uhlia, zried. vyvážateľ ## vyvoziť pozri vyviezť 1, vyviezť 2 ## vývozný týkajúci sa vývozu, exportný: vývozný, exportný tovar ## vyvracať vracaním vydať zo žalúdka, vyvrátiť, vydáviť: vyvracať, vydáviť celú večeru, hrub. vygrcať, zjemn.: vyvrackať, vygrckať (o deťoch), vyvrhnúť: vyvrhol všetko, čo zjedol ## vyvrátiť 1. pozri skrútiť 2 2. pozri vyvaliť 1, vytrhnúť 1 3. pozri prevrátiť 2 4. pozri poprieť pozri vyvracať ## vyvrátiť sa pozri spadnúť 1 ## vývratok vyvrátený obsah žalúdka, subšt. zvratok, hrub. grcanec ## vyvravieť 1. pozri vyhovoriť 2. pozri porozprávať ## vyvravieť sa pozri vyhovoriť sa 1, vyhovoriť sa 2 ## vyvraždiť pozri vyhubiť ## vyvresknúť pozri zakričať ## vyvreskovať 1. pozri kričať 1 2. pozri spievať 1 ## vyvreskúvať 1. pozri kričať 1 2. pozri spievať 1 ## vyvrheľ pozri vydedenec, zločinec ## vyvrhnúť 1. pozri vysypať 1 2. pozri vyvracať 3. pozri vyhnať 1 ## vyvrcholenie pozri vrchol 2 ## vyvriesknuť pozri zakričať ## vyvrieť 1. pozri odpariť sa 2. pozri vystreknúť zavrieť alebo zamknúť dvere pred niekým, niečím, vymknúť, vyprieť: niekto nás vyvrel, vymkol z izby; vyvrieť, vyprieť dvere pred nevolanou návštevou, zried. vytvoriť ## vyvŕšiť sa nespravodlivo preniesť svoju nespokojnosť na niekoho, niečo, fraz. vyliať si zlosť: opitý sa vyvŕšil, vylial si zlosť na deťoch, vypomstiť sa, pomstiť sa (odplatiť sa pomstou za niečo): (vy)pomstili sa na nevinných, subšt. zrajtovať (vyvŕšiť sa na niekom ostrým slovom): zrajtovať študenta ## vývrt pozri vrt ## vyvrtávačka pozri vŕtačka ## vyvrtávať pozri vŕtať 1 ## vyvrtieť pozri vytancovať ## vývrtka nástroj na vyťahovanie zátok: nôž s vývrtkou, vyťahovač [Fabry], subšt. štoplcíger ## vyvrtnúť pozri vytknúť ## vyvrznúť pozri odísť 1 ## vyvstať pozri vynoriť sa 2 ## vyvýšenina pozri kopec 1 ## vyvýšenisko pozri kopec 1 ## vyvýšený 1. ktorý zaujíma vyššiu polohu, zvýšený: vyvýšené, zvýšené miesto, nadvihnutý, zdvihnutý: vyvýšený, zdvihnutý golierik; zdvihnuté hlavy 2. pozri vysoký 3 3. pozri významný 1 4. pozri povýšený ## vyvýšiť sa pozri zdvihnúť sa 1 ## vyvyšovať sa pozri vypínať sa 1, pýšiť sa 1 ## vyvzdorovať pozri vynútiť 1, vymôcť 1 ## vyzabávať sa pozri zabaviť sa 1 ## vyzabíjať pozri vyhubiť ## vyzametať pozri zamiesť ## vyzauškovať dať veľa zaúch, hovor.: vyfackať, sfackať, nafackať: vyzauškovať, vyfackať nevinného, expr.: vyfliaskať, sfliaskať, nafliaskať, vyplieskať, vypliaskať, naplieskať, splieskať, vycápať, vypáckať (rukou vybiť po tvári alebo po inej časti tela): nahnevaná vyfliaskala, vyplieskala, vypáckala dieťa po ústach, po rukách ## vyzbierať pozri pozbierať ## výzbroj 1. súbor zbrojných prostriedkov: vojenská výzbroj, stav výzbroje, kniž. zbroj: vojaci v plnej zbroji, zastar. vyzbrojenie [Jégé] 2. súbor predmetov potrebných na vykonávanie istej činnosti: protipožiarna výzbroj, výstroj: poľovnícky výstroj, výbava: športová výbava, vybavenie: moderné vybavenie bicykla, armatúra (prídavné súčiastky a mechanizmy strojov a zariadení na ich správnu činnosť): armatúra potrubia, kniž. vystrojenie [Hviezdoslav] ## vyzbrojenie pozri výzbroj 1 ## vyzbrojený ktorý má zbrane, ozbrojený: dobre vyzbrojená, ozbrojená armáda, obrnený (vyzbrojený brnením): obrnený bojovník ## vyzbrojiť 1. pozri ozbrojiť 2. pozri vybaviť 3 ## vyzbrojovať pozri zbrojiť ## výzdoba robenie niečoho pekným, slávnostným a pod.; predmety na to určené a spôsob ich použitia: postarať sa o výzdobu hrobov; pekná výzdoba vianočného stromčeka, dekorácia: baroková dekorácia miestnosti, ozdoba: umelecká ozdoba paláca, okrasa: park je okrasou mesta ## vyzdobený bohato opatrený ozdobami, ozdobený: miestnosť vyzdobená, ozdobená kvetmi, skrášlený, okrášlený: pracovisko je dnes skrášlené, okrášlené, expr.: vyčačkaný, načačkaný (veľmi alebo nevkusne vyzdobený): vyčačkaný byt, expr. vyšperkovaný (ozdobený šperkmi): vyšperkovaná ruka, expr. vyparádený: vyparádení mládenci, expr. vyfintený: chodieval vyfintený ako páv, hovor. expr. vycifrovaný: vycifrované kone, expr. vycipkaný: vycipkané ženy, hovor. expr. vyperený (ozdobený perom) ## vyzdobiť ozdobami, výzdobou (obyč. bohatou), kvetmi a pod. urobiť pekným, slávnostným, ozdobiť: sálu vyzdobiť, ozdobiť girlandami, vykrášliť, vykrásiť, skrášliť, okrášliť: vykrášliť, skrášliť nevestu diadémom, expr.: vyparádiť, vyfintiť (oblečením), expr.: vycifrovať, vyčačkať (vyzdobiť lacnými ozdobami), expr. vycipkať (dôkladne vyzdobiť): vycipkaná hlava, vyvenčiť, ovenčiť (vyzdobiť vencami): vyvenčená, ovenčená brána, poet.: vykvietiť, okvietiť (vyzdobiť kvetmi), hovor. expr. vyperiť (vyzdobiť pierkom): vyperení svadobčania, vyšperkovať: vyšperkuje si ruky drahými prsteňmi ## výzdobný pozri ozdobný 1 ## vyzdravieť pozri uzdraviť sa ## vyzdvihnúť 1. pozri zdvihnúť 1 2. pozri vybrať 2 3. pozri zdôrazniť ## vyzelenať sa pozri zazelenať sa ## vyzeleniť sa pozri zazelenať sa ## vyzerať 1. mať istý výzor, vzhľad, pôsobiť (budiť istý dojem): vyzerať, pôsobiť ustato, sviežo, pekne, pripadať, zdať sa: chlapec sa mi zdal, pripadal mi starší, ako bol v skutočnosti 2. pozri zdať sa 2 3. chvíľami sa dívať odniekiaľ von, hovor.: vykúkať, vykukovať, vykukávať: vyzerá, vykúka z úzkeho oblôčika, pozerať: pozerá (chvíľami) na oblohu, expr.: vyzízať, vyzizovať: deti zvedavo vyzízajú, zastar. vyhliadať [Rázus] 4. hľadieť v očakávaní niečoho, čakať, očakávať: túžobne vyzerá, čaká, očakáva syna 5. pozri trčať 1 ## vyzháňať sa pozri vybúriť sa ## vyziabnutý pozri uzimený ## vyzierka pozri priezor ## vyzízať pozri vyzerať 1 ## vyzizovať pozri vyzerať 1 ## vyziznúť pozri pozrieť (sa) 1 ## vyzlacovať pozri zlátiť ## vyzliecť stiahnuť z tela (oblečenie); zbaviť niekoho oblečenia (op. obliecť), zobliecť: vyzliecť, zobliecť si sukňu, nohavice; vyzliekla, zobliekla deti z kabáta, odstrojiť: odstrojenie nevesty, zodieť, zodiať: zodeje si premočené šaty, zvliecť: zvlečie zo seba uniformu; zvlečiem plačúce dieťa, obnažiť (zbaviť oblečenia): obnažila dieťa do pása, povyzliekať, pozobliekať, poodstrájať, pozodievať, pozvliekať (postupne, viac častí odevu alebo viac osôb), stiahnuť: v sobotu stiahne periny a obliečky vyperie ## vyzlostiť sa pozri vybúriť sa ## vyznačenie 1. pozri vyznamenanie 1, vyznamenanie 2 2. pozri značka ## vyznačiť 1. pozri označiť 1 2. pozri určiť 1 3. pozri vyznamenať ## vyznačiť sa pozri vyznamenať sa ## vyznačkovať pozri označiť 1 ## význačnosť pozri význam 2 ## význačný pozri významný 1 ## vyznačovať pozri charakterizovať 2 ## vyznačovať sa mať ako charakteristický znak, zastar. vyznamenávať sa: náš rod sa vyznačuje, vyznamenáva vysokým vzrastom, oplývať, prekypovať, kypieť (mať niečoho v hojnej miere): povahovo oplýva, prekypuje veselosťou; starec kypí múdrosťou, kniž. honosiť sa: kaštieľ sa honosí vzácnymi pamiatkami ## význam 1. myšlienkový obsah: význam slova, vety, zmysel: použiť slovo v istom zmysle, náplň: život bez náplne, kniž. značenie: značenie symbolu [Dobšinský] 2. vnútorná cena: význam školy pre život; udalosť mimoriadneho významu, dôležitosť, závažnosť: dôležitosť, závažnosť rozhodnutia, významnosť, význačnosť: významnosť, význačnosť poslania, váha: pripisovať niečomu veľkú váhu, vážnosť: vážnosť uznesenia, hodnota: hodnota vedeckého diela, veľkosť: mravná veľkosť človeka, dosah: čin veľkého spoločenského dosahu, formát: umelec svetového formátu, funkcia: dorozumievacia funkcia reči, kniž. značenie: značenie kongresu [Mráz], kniž.: relevancia, relevantnosť: relevancia, relevantnosť vzťahu ## vyznamenanie 1. prejav úcty, vážnosti, uznania, vyznačenie: vašu návštevu pokladám za veľké vyznamenanie, vyznačenie, pocta: preukázať niekomu poctu, česť: pokladať si niečo za česť 2. uznanie zásluh, činov; niečo ako vonkajší prejav tohto uznania: udeliť niekomu vyznamenanie, nosiť vyznamenanie, rad (vyššie vyznamenanie): odovzdať niekomu rad M. R. Štefánika, medaila (minci podobný symbol ako vyznamenanie): zlatá medaila, hovor. expr. metál: dostať metál, zastaráv. vyznačenie [Jégé] ## vyznamenať dať ako odmenu, ocenenie, preukázať poctu, poctiť: prezident nás vyznamenal, poctil pozvaním, zastaráv. vyznačiť: vyznačili by ste nás, keby ste prišli k nám, odmeniť, oceniť (kladne ohodnotiť; udeliť ocenenie): odmeniť, oceniť knihu cenou roka, dekorovať (slávnostne vyznamenať obyč. medailou a pod.) ## vyznamenať sa stať sa známym, prejaviť sa niečím mimoriadnym (obyč. kladným), presláviť sa, vyniknúť: vyznamenať sa, presláviť sa odvahou; v súťaži vždy najviac vynikol, vyznamenal sa náš spolužiak, excelovať: na scéne excelovala sopranistka, ukázať sa: ukázať sa svojimi schopnosťami, vyznačiť sa: vyznačil sa v nejednej bitke, hovor. blysnúť sa, expr. zažiariť: blysnúť sa, zažiariť výkonom, vedomosťami, hovor. iron.: vycapiť sa, vycajchnovať sa, vyfarbiť sa (negatívne sa vyznamenať): vycapiť sa hlúposťou; vycajchnoval sa, vyfarbil sa ako zbabelec ## významnosť pozri význam 2 ## významný 1. ktorý má veľký význam, význačný, dôležitý, závažný, prominentný: významná, význačná, dôležitá, prominentná osobnosť; významná, závažná okolnosť; vyriešiť závažný problém, veľavýznamný, mnohovýznamný: veľavýznamné rozhodnutia, historický (niečím v minulosti významný): dnes si pripomíname historickú udalosť, svetodejný, kniž. svetodejinný (historicky významný): svetodejný objav, svetodejinné víťazstvo, pamätný, kniž. pamätihodný: pamätná bitka, pamätihodný rok, slávny: slávne výročie, podstatný: počasie bez podstatných zmien, rozhodný, rozhodujúci (ktorý o niečom rozhoduje): nastal rozhodný, rozhodujúci okamih, osudný, osudový (majúci obyč. negatívny dosah): osudný, osudový vplyv, prevratný: prevratný vynález, prelomový: prelomové časy, ďalekosiahly: ďalekosiahle závery, strategický (dôležitý z istého hľadiska): strategické suroviny, epochálny: epochálny vynález, veľký: to je veľká vec, výrečný: výrečné svedectvo, vážny: vážne nebezpečenstvo, nezaplatiteľný, neoceniteľný: poskytol mi nezaplatiteľné, neoceniteľné služby, vzácny: dnes čakáme vzácneho hosťa, zodpovedný: vykonávať zodpovednú funkciu, hovor. expr., obyč. iron. ťažký: ťažká šarža, expr. svetoborný: vymyslieť niečo svetoborné, čelný, popredný, predný: čelný predstaviteľ štátu; byť na poprednom mieste; predný bojovník za ľudské práva, vedúci: vedúci činiteľ, prvý (ktorý niečo značí): patrí medzi prvých vedcov, hlavný: mať na niečo hlavný vplyv, prvoradý: prvoradá úloha, zastar. vyvýšený: vyvýšené postavenie [Hurban], zastar. znatný: znatná rodina [Timrava] 2. ktorý má vysoký účinok pokiaľ ide o silu, intenzitu, mieru, veľký, značný: významné, veľké, značné úspechy, vynikajúci, pozoruhodný, znamenitý, výborný: dosiahnuť vynikajúce, pozoruhodné, znamenité, výborné výsledky, znateľný: mať znateľný vplyv pozri výborný, veľký 3. ktorý vyjadruje istý zámer, úmysel, veľavýznamný, mnohovýznamný, veľavravný, mnohovravný: pozrieť sa na niekoho významným, veľavýznamným, mnohovýznamným, veľavravným, mnohovravným pohľadom, mnohoznačný, veľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný úsmev, mnohosľubný, veľasľubný: mnohosľubné, veľasľubné gesto, výrečný: výrečné svedectvo pozri veľavravný 2 ## významoslovie pozri sémantika ## vyznanie pozri viera 2 ## vyznať slovami dať najavo, slovami zverejniť, vyznať sa (z niečoho): vyznať city, vieru, vyznať sa z citov, z viery, priznať, priznať sa (obyč. z niečoho zatajovaného): priznať hriech, priznať sa k hriechu, prejaviť, vyjaviť: prejaviť lásku, vyjaviť pravdu, prihlásiť sa (k niečomu): verejne sa prihlásil k ateizmu, kniž. doznať: doznať svoju vinu, vyspovedať sa (vyznať hriechy) ## vyznať sa pozri vyznať, priznať sa 1 1. mať dobré vedomosti o niečom, vedieť o niečom veľa, rozumieť (niečomu), rozumieť sa (do niečoho): v remesle sa vyzná, remeslu rozumie; v hubách sa nevyznám, do húb sa nerozumiem, ovládať: históriu národa ovláda, orientovať sa (vyznať sa v situácii, v polohe a pod.): v cudzom meste sa vie orientovať; orientuje sa v politike, mať rozhľad, mať prehľad: v literatúre má rozhľad 2. mať pochopenie pre niekoho, rozumieť, chápať: vyzná sa v ľuďoch, rozumie im, chápe ich ## vyznávač pozri stúpenec ## vyznieť pozri skončiť sa 2 ## vyznievať pozri znieť 2 ## vyznojený pozri spotený ## vyzobať 1. pozri pozbierať 2. pozri vyklať 1 ## vyzobkať pozri pozbierať ## výzor pozri vzhľad, vonkajšok 2, zjav 2, podoba 2 ## výzorník pozri oblok ## vyzradiť pozri prezradiť ## vyzretý 1. ktorý vyzrel, zrelý, dozretý: vyzreté, zrelé, dozreté obilie, ovocie 2. pozri vyvinutý 2, vyspelý ## vyzrieť 1. pozri pozrieť (sa) 1 2. pozri vybrať 1 3. pozri vyzerať 2 4. stať sa dokonale, úplne zrelým, dozretým, dozrieť, uzrieť: ovocie už vyzrelo, dozrelo, uzrelo; kompost vyzreje, uzreje za pár mesiacov, uležať sa, odležať sa (vyzrieť, nadobudnúť želané vlastnosti ležaním): uležané, odležané hrušky 5. pozri dospieť 2 ## vyzrievať pozri rásť 2 ## vyzrúbiť pozri vystrojiť 4 ## vyzrúbiť sa pozri vyobliekať ## vyzunknúť pozri vypiť 1 ## vyzúriť sa pozri vybúriť sa ## vyzuť dať dolu obuv; zbaviť obuvi, zobuť: vyzuť, zobuť si čižmy; pomáha vyzuť, zobuť starkú, zried. zozuť [Kukučín], povyzúvať, pozobúvať (postupne, viacero vecí alebo viacerých) ## vyzuť sa pozri vymaniť sa ## vyzuvák pozri obuvák ## výzva ústny alebo písomný prejav, ktorým niekoho na niečo vyzývame: písomná výzva, výzva k obyvateľstvu, vyzvanie: vystrelil po dvojnásobnom vyzvaní, predvolanie (úradná výzva, obyč. písomná): dostať predvolanie na súd, kniž. apel: mierový apel, kniž. apelácia: apelácia na ľudí, zastaráv. ohlas (písomná výzva): vydať ohlas ## vyzváňať pozri zvoniť 1 ## vyzvanie pozri výzva ## vyzvárať pozri zbiť 3 ## vyzvárať sa pozri spotiť sa 1 ## vyzvať pozri požiadať ## vyzvedač kto sa usiluje získať tajné údaje, obyč. v inom štáte, špión, agent: medzinárodný vyzvedač; odhaliť cudzích špiónov, agentov, špeh, sliedič, expr. špehúň (kto špehuje, sliedi): od včera ho sleduje akýsi špeh; policajní sliediči, hovor. pejor. špiceľ, pejor. kopov, slang. očko, kniž. zved, zastar. špehár [Dobšinský], zried. výzvedník [Jégé] ## vyzvedačstvo pozri špionáž ## vyzvedať 1. zhromažďovať tajné údaje o inom štáte, robiť špionáž, hovor. špiónovať: vyzvedá, robí špionáž pre cudziu mocnosť 2. pozri vyzvedať sa ## vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať, vyzvedať, vypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvie, prezvedať sa, prezviedať sa, dopytovať sa, dozvedať sa, hovor.: dovedať sa, dovedovať sa, dovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinu, hovor. expr. zried. zvedačiť, byť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novoty, hovor. expr.: vyťahovať, ťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovať, sliediť, pátrať, expr. snoriť (tajne sa vyzvedať), špehovať, hovor. špiónovať, hovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom tábore, mámiť, lákať: mámia, lákajú od nás tajné informácie, pýtať sa, spytovať sa, opytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo ## vyzvedieť sa pozri spýtať sa ## výzvedník pozri vyzvedač ## výzvedný určený na získanie (tajných) informácií: výzvedná služba, pátrací (určený na pátranie): pátracia hliadka, stopovací (určený na vyhľadávanie): stopovacia skupina, špionážny: špionážna činnosť, expr. špehúnsky, priezvedný, prezvedný: priezvedné, prezvedné lietadlá ## výzvedy činnosť, ktorej cieľom je získať informácie, priezvedy: ísť na výzvedy, na priezvedy, hovor. zvedy: poslať niekoho na zvedy ## vyzvoniť pozri prezradiť ## vyzvŕtať pozri vytancovať ## vyzvŕtať sa pozri vytancovať sa, zatancovať si ## vyzývať 1. dávať pokyn, príkaz na urobenie niečoho, obracať sa s výzvou, kniž. apelovať: vyzývať ľudí na pokojnú demonštráciu, apelovať na ľudí, aby bola demonštrácia pokojná, nabádať, pobádať, povzbudzovať, ponúkať, podnecovať (dávať podnet, príkaz na nejakú činnosť): nabádať, pobádať pracovníkov, aby zvýšili opatrnosť; ponúkať niekoho do reči, mať (do dačoho), hovor. oslovovať: oslovuje ho už tretíkrát, aby dlh vrátil, expr. burcovať: burcovať na odpor, aktivizovať: aktivizujú nás do boja proti vojne, expr.: badúriť, badurkať, duriť, podúrať 2. dávať podnet na istú reakciu, dráždiť, provokovať: celý výzor dievčiny vyzýva, dráždi, provokuje, podnecovať, povzbudzovať: pokojná krajina podnecuje na tiché úvahy; úsmev ho povzbudzuje k činu ## vyzývavý upozorňujúci na seba; svedčiaci o tom, provokujúci: vyzývavá, provokujúca žena, nápadný: nápadné oblečenie, dráždivý: dráždivý smiech, provokačný, provokatívny (súvisiaci s provokáciou): provokačná, provokatívna otázka, provokatérsky (súvisiaci s provokatérmi): provokatérsky čin, kniž. ostentatívny: ostentatívne správanie, hovor.: recesistický, recesijný, recesný ## vyžadovať 1. vyslovovať požiadavku na splnenie istých predpokladov, požadovať, žiadať: vyžadovať, požadovať poslušnosť, vernosť, vedomosti, hovor. bazírovať (klásť dôraz na splnenie niečoho pri vyžadovaní niečoho): bazírovať na presnosti, dožadovať sa, domáhať sa, vymáhať (obyč. na základe právneho nároku usilovať sa niečo získať): dožaduje sa, domáha sa súhlasu; vymáha si pozornosť, vynucovať (vyžadovať nútením): vynucujú si uznanie, nárokovať si, robiť si nároky: nárokuje si od vedúceho výhody, odmeny; robiť si nároky na časť cudzieho územia, kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulovať uplatnenie zákonného nároku 2. prejavovať potrebu (o veciach), potrebovať: uhorky vyžadujú, potrebujú vlahu, vynucovať si: vojny si vynucujú veľa obetí, nárokovať si: štúdium si nárokuje sebazaprenie ## vyžalostiť sa pozri vyžalovať sa ## vyžalovať pozri prezradiť ## vyžalovať sa vyrozprávať niekomu dosýta svoje starosti, žiale, trápenia, vyponosovať sa: vyžalovala sa, vyponosovala sa priateľke zo svojho nešťastia, vyplakať sa: vyplakala sa mužovi, že jej ublížili, zried. vyžialiť sa, vyžalostiť sa, požalovať sa, poponosovať sa: nemá sa komu požalovať, nár. vytúžiť sa [Jégé, Mráz], poťažkať si, posťažovať sa, posťažovať si (trochu sa vyžalovať): poťažkala si, posťažovala sa, že jej muž pije, expr.: zanariekať si, zavzdychať si, zabedákať si, zahorekovať si, zalamentovať si (citovými prejavmi, rozprávaním si uľaviť v trápení): neraz si zanarieka, zabedáka, zalamentuje nad svojím osudom ## vyžarovanie fyz. trvalé vydávanie energie navonok, radiácia, emisia, žiarenie (vyžarovanie energie zo zdroja): vyžarovanie tepla; röntgenové, rádioaktívne žiarenie ## vyžarovať 1. vydávať zo seba energiu, fyz. emitovať, zried. vyžiarovať: slnko vyžaruje, emituje teplo, svetlo, žiariť: rozpálená pec žiari, sálať, šíriť: pahreba ešte sála, šíri príjemné teplo 2. byť niečím vylučovaný, prúdiť z nejakého zdroja, vychádzať, zried. vyžiarovať: z lampy vyžaruje, vychádza tlmené svetlo, žiariť: z očí jej žiari veselosť, šíriť sa: z hlavy sa mu šíri bolesť do celého tela, zračiť sa: chorému sa na tvári zračí pokoj, utrpenie, dýchať: dýcha z nej pokoj, harmónia ## vyžať pozri pokosiť ## vyžehliť pozri vyhladiť 2 ## vyžiadaný pozri vytúžený ## vyžiadať (si) pozri vyžadovať, pozri vypýtať 1 ## vyžialiť sa pozri vyžalovať sa ## vyžiarovať pozri vyžarovať 1, vyžarovať 2 ## vyžierač pozri príživník 1 ## vyžínať pozri kosiť ## vyžiť pozri uživiť sa ## vyžiť sa 1. pozri vyčerpať sa, zastarať 2. pozri realizovať sa ## vyžitý nesúci stopu nestriedmeho života, pejor. zhýralý (morálne pokazený): vyžitý, zhýralý sveták, presýtený, unudený, znudený, otupený: presýtený, unudený, znudený, otupený výraz tváre, kniž. blazeovaný: blazeovaný donchuan ## výživa pozri strava 1, jedlo 1 ## vyžívať sa pozri tešiť sa 1 ## vyživiť pozri vychovať 2 ## vyživiť sa pozri uživiť sa ## výživný dôležitý z hľadiska výživy, obsahujúci látky potrebné pre život, výdatný, záživný: výživná, výdatná, záživná strava, hodnotný, kvalitný, akostný: hodnotné, kvalitné potraviny, sýty, bohatý: sýte, bohaté raňajky, kniž. hutný: hutné jedlo, žírny: žírna tráva, živný (bohatý na živiny): živná pôda, kalorický: kalorická hodnota jedla, odb.: nutričný, nutritívny: nutričná, nutritívna hodnota pozri výdatný ## vyživovať pozri živiť 1 ## výžľa pozri cíbik ## vyžltnutý pozri bledý 1 ## vyžmýkaný pozri vyčerpaný ## vyžmýkať 1. pozri žmýkať 1 2. pozri využiť, vyčerpať 3 3. pozri vylákať 2 ## vyžobrať pozri vyprosiť, vypýtať 1 ## vyžrať 1. pozri zjesť 2. pozri rozložiť 4 ## vyžrať sa pozri stučnieť ## vyžratý pozri tučný 1 ## vyžúvať pozri žuť ## vzácne pozri zriedkavo ## vzácnosť nevšedná, obyč. cenná vec: prsteň pokladali za rodinnú vzácnosť, cennosť, drahocennosť: historické cennosti; vlastniť drahocennosti, zastaráv. vzácnota [Mňačko], poklad: kultúrne poklady, kniž. skvost: staroveký skvost, kniž. klenot: hudobný klenot ## vzácnota pozri vzácnosť ## vzácny 1. ktorý má veľkú cenu, cenný, drahocenný: vzácne, cenné zbierky; vzácny, drahocenný materiál, hodnotný: hodnotné obrazy, drahý: drahé kovy, odb. ušľachtilý (majúci dokonalé vlastnosti): ušľachtilá oceľ, expr. prevzácny, nezaplatiteľný: šperky nezaplatiteľnej hodnoty 2. zriedkavo sa vyskytujúci, zriedkavý: vzácny, zriedkavý prípad, hosť, neobyčajný, nezvyčajný, nevšedný, nebývalý, mimoriadny, výnimočný: neobyčajný, nevšedný, nebývalý, mimoriadny, výnimočný záujem o operu, nevídaný, neslýchaný: nevídaný prírodný úkaz, neslýchaná udalosť, jedinečný: mať jedinečnú príležitosť, zried. riedky: riedke chvíle šťastia, expr. prevzácny: prevzácny zjav, hľadaný, vyhľadávaný: hľadaný, vyhľadávaný tovar, kniž. exkvizitný: exkvizitný vkus, zried. raritný 3. pozri významný 1 ## vzad pozri dozadu ## vzadu v zadnej časti, na konci, na zadnom mieste, na zadnej strane (op. vpredu), pozadu: stále ostáva vzadu, pozadu, hovor. nazadku (op. napredku): nazadku bolo miesta dosť, nár. pozadku ## vzájom pozri vzájomne ## vzájomne vychádzajúc, smerujúc od jedného člena k druhému a späť; medzi sebou, navzájom: vzájomne, navzájom sa povzbudzovali, spolu: spolu sa rozprávali po nemecky, obojstranne, kniž. obapolne: uzavreli obojstranne, obapolne výhodný obchod, recipročne: pri štúdiu si recipročne pomáhali, zastaráv. vospolok, kniž. zastar.: vospolne, vzájom ## vzájomnosť 1. pozri reciprocita 2. pozri priateľstvo ## vzájomný smerujúci od jedného prvku k druhému a naopak, obojstranný, kniž. obapolný: vzájomná, obojstranná dohoda; obapolná, vzájomná spokojnosť, recipročný: vzájomný, recipročný obchod, dvojstranný (medzi dvoma navzájom), kniž. zastar. vospolný: vospolná pomoc [Kalinčiak], zastar. zvratný: zvratný vzťah ## vzápätí v nasledujúcej chvíli, v nasledujúcom okamihu, kniž. vzápäť: vzápätí, vzápäť za otcom prišla aj matka, hneď, ihneď, okamžite: hneď, ihneď po skúške išli domov, bezprostredne, tesne: stalo sa to bezprostredne, tesne po Vianociach, hneď nato, hneď zatým, hneď potom: najprv súhlasil, no hneď nato, hneď potom si to rozmyslel, zastaráv. zápäť [Zguriška] ## v zastúpení pozri namiesto ## vzbĺknuť 1. náhle začať horieť (plameňom), zbĺknuť, zblčať: vatra (v)zbĺkla, (v)zblčala vysokým plameňom, kniž.: vzplanúť, splanúť: suchá slama vzplanula, vzplápolať, splápolať, poet. alebo zastar. vzpláť: sviece vzplápolali, rozplameniť sa: stoh slamy sa naraz rozplamenil, kniž.: vznietiť sa, vzňať sa, roznietiť sa (samo od seba), zapáliť sa, chytiť sa, rozhorieť sa (začať horieť): od cigarety sa zapálil, chytil obrus; drevo sa rozhorelo, expr. roziskriť sa: vatra sa znova roziskrila 2. kniž. (o človeku) dať sa uniesť citmi a prudko ich prejaviť, kniž. vzplanúť: vzbĺknuť, vzplanúť nenávisťou, expr. zahorieť: zahorela láskou k učiteľovi, oduševniť sa: oduševniť sa za národné idey 3. pozri vypuknúť 1, vypuknúť 2, vzbúriť sa 3 ## vzblčať 1. náhle začať horieť (plameňom), zbĺknuť, zblčať: vatra (v)zbĺkla, (v)zblčala vysokým plameňom, kniž.: vzplanúť, splanúť: suchá slama vzplanula, vzplápolať, splápolať, poet. alebo zastar. vzpláť: sviece vzplápolali, rozplameniť sa: stoh slamy sa naraz rozplamenil, kniž.: vznietiť sa, vzňať sa, roznietiť sa (samo od seba), zapáliť sa, chytiť sa, rozhorieť sa (začať horieť): od cigarety sa zapálil, chytil obrus; drevo sa rozhorelo, expr. roziskriť sa: vatra sa znova roziskrila 2. kniž. (o človeku) dať sa uniesť citmi a prudko ich prejaviť, kniž. vzplanúť: vzbĺknuť, vzplanúť nenávisťou, expr. zahorieť: zahorela láskou k učiteľovi, oduševniť sa: oduševniť sa za národné idey 3. pozri vypuknúť 1, vypuknúť 2, vzbúriť sa 3 ## vzbudiť 1. dať podnet na vznik niečoho, vyvolať, podnietiť: chlapcovo správanie vzbudilo, vyvolalo podozrenie; neposlušnosť vzbudila, podnietila vo mne zlosť, zobudiť, prebudiť: ochota zobudí v ňom pocit vďačnosti; prebudiť v mládeži iniciatívu, hovor. zbudiť: zbudil v dievčati silný cit, kniž. vznietiť: vznietiť vášeň, spôsobiť, zapríčiniť (stať sa príčinou obyč. niečoho negatívneho): svojím správaním spôsobí, zapríčiní rozruch, škandál 2. pozri zobudiť 1 ## vzbudiť sa 1. pozri zobudiť sa 2, vzniknúť 2. pozri zobudiť sa 1 ## vzbudzovať pozri budiť 2, nabádať ## vzbura prudký hromadný odpor proti autorite, režimu a pod.: otrokárske vzbury, organizovať vzburu, povstanie (ozbrojená vzbura): potlačiť povstanie, odboj (organizovaný odpor proti režimu): viesť odboj, revolúcia (násilná zásadná zmena spoločenských a politických vzťahov): sociálna revolúcia, sprisahanie, konšpirácia (tajne pripravovaná vzbura): odhaliť sprisahanie, puč (násilné zmocnenie sa moci malou skupinou): vojenský puč, revolta: revolta mládeže, komplot (odpor malej skupiny): zosnovať komplot, disidencia, hist. rebélia: sedliacke rebélie, zastar. bunt [Jesenský] ## vzbúrenec účastník vzbury: bitka vzbúrencov s políciou, povstalec (účastník ozbrojenej vzbury): vojsko sa pridalo k povstalcom, odbojár (účastník organizovaného odporu proti režimu), revolucionár (účastník revolúcie), sprisahanec, konšpirátor (účastník tajne pripravovanej vzbury), pučista (účastník puču), odbojník, zastar. odbojca, burič, rebelant, rebel (kto sa búri proti autorite, režimu a pod.) ## vzbúrený pozri vzrušený 1 ## vzbúriť 1. pozri rozbúriť 1, rozbúriť 2 2. pozri pobúriť 2, podnietiť 2 3. pozri vzrušiť ## vzbúriť sa 1. odoprieť poslušnosť, postaviť sa na odpor, vzoprieť sa, zastaráv. zoprieť sa: robotníci sa vzbúrili, vzopreli, zopreli; celá jej bytosť sa vzbúrila, vzoprela, sprotiviť sa, vzpriečiť sa, spriečiť sa: vie sa sprotiviť, vzpriečiť proti vrchnosti; sprieči sa rozkazu, povstať (vzbúriť sa so zbraňou v ruke): povstať proti nepriateľovi, postaviť sa: neopováži sa postaviť rodičom, kniž.: vzopnúť sa, vzopäť (proti niečomu), zdvihnúť sa na odpor, fraz.: zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu) 2. dať sa do prudkého pohybu, rozbúriť sa: hladina sa vzbúrila, rozbúrila, rozvlniť sa: plachty sa vo vetre rozvlnili, rozvíriť sa: prach na ceste sa rozvíri 3. prudko, búrlivo sa prejaviť (o citoch), vypuknúť, expr. vybuchnúť: vzbúril sa, vypukol, vybuchol v ňom hnev, jed, kniž.: vzbĺknuť, vzblčať, vzplanúť: vášeň vzbĺkla, vzplanula celou svojou silou, rozplameniť sa: cit sa v nej rozplamenil, expr. rozbúriť sa: v duši sa mu všetko rozbúrilo, kniž. vznietiť sa: vznieti sa v ňom prudký cit ## vzdať 1. pozri prejaviť 2. pozri vzdať sa ## vzdať sa dobrovoľne prestať v istej činnosti, opustiť istý stav, istú funkciu a pod., zrieknuť sa, zriecť sa: vzdať sa, zriecť sa ďalšieho pátrania; vzdali sa, zriekli sa výhod, majetku, rezignovať, odstúpiť: rezignovať, odstúpiť z funkcie ministra; riaditeľ rezignoval, odstúpil, kniž. abdikovať (z úradu, funkcie), hovor. poďakovať (sa): minister sa poďakoval, zložiť (úrad, funkciu), podať demisiu (vzdať sa úradu, funkcie), kapitulovať (vzdať sa protivníkovi; hovor. vzdať sa svojho stanoviska): vojsko kapitulovalo; v hádke vždy kapituluje, podrobiť sa, poddať sa, podvoliť sa, ustúpiť (prestať odporovať), popustiť: nechcel zo svojho popustiť, kniž. opustiť: nerád opustí svoj názor, hovor.: odskočiť, uskočiť: poslednú chvíľu od pretekov odskočil, uskočil, zanechať, nechať: zanechať, nechať staré zvyky; už je to rok, čo nechal fajčenie, vzdať: vzdať súťaž, preteky, odriecť sa, odrieknuť sa (niečoho lákavého, príjemného): dnes si pohárik, zábavu odriekne, rozlúčiť sa, expr. rozžehnať sa: už sa s predstavou úspechu rozlúčil, rozžehnal ## vzdelane pozri múdro, pozri vzdelaný ## vzdelanec pozri intelektuál ## vzdelanie rozvinutie duševných schopností človeka sústavným poznávaním, najmä štúdiom; súbor získaných vedomostí: základné, univerzitné vzdelanie, mať prístup k vzdelaniu, vzdelanosť (vlastnosť alebo stav vzdelaného človeka): vyniká všestrannou vzdelanosťou, školenosť, učenosť, zastaráv. školenie: nemá nijaké školenie, zastar. školovanosť ## vzdelanosť 1. pozri vzdelanie 2. pozri kultúra 1 ## vzdelaný ktorý má vzdelanie, učený (veľmi vzdelaný): vzdelaná mládež, učený profesor, kultúrny (stojaci na vysokom stupni kultúry; svedčiaci o tom): kultúrny človek, kultúrne správanie, vysokovzdelaný, zastaráv. vysokoučený (ktorý má vysoké vzdelanie): vysokovzdelaný lekár, vysokoučený advokát [Kukučín], erudovaný (odborne, vedecky alebo umelecky vzdelaný): erudovaný vedecký pracovník, študovaný (ktorý študoval): deti má študované, školený, vyškolený: školený, vyškolený personál, zastaráv. školovaný: školovaní občania, múdry (ktorý má veľa poznatkov), osvietený (obdarený dobrým rozumom; svedčiaci o tom): osvietený mladík, sčítaný, načítaný, rozhľadený (ktorý veľa prečítal, ktorý má široký rozhľad): sčítaný, načítaný, rozhľadený študent, vyučený (ktorý sa vyučil v istom odbore): vyučený krajčír, gramotný ## vzdelať 1. pozri učiť 1 2. pozri povzniesť 3 ## vzdelávací určený na vzdelávanie, osvetový (zacielený na povznesenie vzdelanosti): vzdelávacia, osvetová inštitúcia, samovzdelávací (určený na sebavzdelávanie): samovzdelávací krúžok, školiaci: školiace pracovisko, zastar. vzdelávateľný: vzdelávateľný spolok [Vajanský], hovor. osvetársky: osvetárska činnosť ## vzdelávanie pozri vyučovanie ## vzdelávať pozri učiť 1 ## vzdelávať sa pozri učiť sa 1 ## vzdelávateľ pozri vedec ## vzdelávateľný pozri vzdelávací ## vzdialenosť pozri diaľka 1 ## vzdialený 1. ktorý je vo väčšej priestorovej alebo časovej vzdialenosti, ďaleký, hovor. ďalší (op. blízky): vzdialené, ďaleké kraje; vzdialená, ďaleká budúcnosť; vzdialená, ďaleká, ďalšia rodina, dávny, pradávny (časovo veľmi vzdialený): dávna historka, pradávne časy, odľahlý (ležiaci bokom; menej súvisiaci): odľahlé dediny, odľahlý problém, cudzí: táto vec mi je cudzia 2. pozri neprítomný 2 ## vzdialiť sa pozri pobrať sa 1, odpútať sa ## vzdor odpor, obyč. tichý ako reakcia na krivdu: zmocnil sa ho vzdor, vzdorovitosť: na tvári sa mu odráža vzdorovitosť, priek, priekor, protiveň: škoda bolo robiť priek, priekor, protiveň, hovor.: truc, kapric: robiť niečo z trucu, z kapricu 1. pozri pri 6 2. pozri proti 4 ## vzdorný pozri vzdorovitý ## vzdorovať 1. mlčanlivo prejavovať nesúhlas; prejavovať odpor, odporovať, klásť odpor, stavať sa na odpor: dieťa sa zaťalo, vzdoruje, odporuje; vzdorovať, stavať sa na odpor autorite, hovor. trucovať (mlčanlivo nesúhlasiť): trucuje, nechce so mnou hovoriť, vzpierať sa, hovor. spierať sa: zbytočne sa vzpierate, musíte poslúchnuť, priečiť sa, protiviť sa: priečiť sa, protiviť sa osudu, expr. pätiť sa: pätiť sa pred povinnosťami, robiť navzdor: každému robí navzdor, stavať sa, búriť sa (proti niekomu, niečomu): stavia sa proti každému návrhu, subšt.: šprajcovať sa, štorcovať sa: zbytočne sa šprajcujete, štorcujete, nebude to po vašom, fraz. stavať sa na zadné nohy 2. byť schopný vydržať nátlak, odolávať, čeliť: vzdoruje, odoláva všetkým ohováraniam; vzdorovať, čeliť presile, útlaku, brániť sa: telo sa bráni chorobe, nepodliehať, nepoddávať sa: nepodliehať panike, držať sa (pred niečím): obyvateľstvo sa drží pred asimiláciou ## vzdorovitosť pozri vzdor ## vzdorovitý ktorý rád vzdoruje; svedčiaci o tom, vzdorný, spurný, priečny: vzdorovité, vzdorné, spurné, priečne dieťa; vzdorovitý, vzdorný, spurný, priečny výraz tváre, hlavatý, tvrdohlavý, svojhlavý: hlavatý, tvrdohlavý, svojhlavý človek; tvrdohlavé odmietnutie, zanovitý, zaťatý: zanovití, zaťatí rodičia; zanovitý, zaťatý postoj, hovor. trucovitý: trucovitý vnuk, neústupný, neústupčivý: neústupný, neústupčivý manžel, tvrdošijný: tvrdošijná povaha, neoblomný, nepovoľný (ktorý sa nedá obmäkčiť): neoblomný, nepovoľný otec; neoblomný, nepovoľný charakter, odb. renitentný ## vzduch zmes kyslíka, dusíka a iných plynných častí obklopujúca zemeguľu a nevyhnutná pre živé organizmy: studený, čistý vzduch, stlačený vzduch, povetrie: nadýchať sa zdravého povetria, atmosféra, ovzdušie (plynný obal planéty): zemská atmosféra, znečisťovať ovzdušie, hovor. expr. luft: čerstvý luft, odb. vietor (vzduch v bani, vzduch privádzaný do vysokej pece) ## vzducholoď lietadlo naplnené vzduchom, zastar. zepelín ## vzduchoprázdno pozri vákuum 1 ## vzduchotesný neprepúšťajúci vzduch: vzduchotesná kabína, hermetický (tesne uzavretý, vodotesný a vzduchotesný): hermetický uzáver, nepriedušný (ktorým nepreniká vzduch): nepriedušná látka, nepriepustný (neschopný prepúšťať): nepriepustná pôda ## vzduchovať pozri vetrať 2 ## vzdušiť pozri vetrať 2 ## vzduchovka pozri puška ## vzdušne pozri ľahko 3 ## vzdušný 1. prepúšťajúci dostatok vzduchu, priedušný (schopný prepúšťať vzduch): vzdušná, priedušná pôda, prievanný, prievanovitý, prievanistý: prievanná poloha; prievanovité, prievanisté miestnosti 2. pozri ľahký 1 ## vzduť pozri naduť 1, oduť, vyduť ## vzduť sa pozri naduť sa 1, zdvihnúť sa 1 ## vzdych vydýchnutie sprevádzajúce nejaké citové pohnutie: hlboký vzdych, ľúbostné vzdychy, povzdych, povzdychnutie (ľahký vzdych): odpovedať s povzdychom, ston (hlasný, bolestný vzdych): ťažké stony chorého, vzlyk (plačlivý vzdych): žalostný vzlyk ## vzdychať 1. pozri stenať 2. pozri sťažovať sa 3. pozri smútiť, túžiť ## vzdychavý pozri smutný, sentimentálny ## vzdychnúť (si) vydať zo seba hlboký vzdych a vyjadriť tak pocity bolesti, smútku; so vzdychom povedať, zavzdychnúť (si), povzdychnúť (si): utrápene si vzdychla, zavzdychala nad osudom dcéry; neraz si vzdychol, povzdychol, že to nemal robiť, zavzdychať (si), povzdychať si, expr.: poachkať (si), zaachkať, zaochkať (niekoľkokrát si vzdychnúť), postenať (si), postonať (si), expr.: postenkať (si), postonkať (si) (občas, chvíľu stenať, stonať), posťažovať sa/si: neraz sa/si pred nami posťažovala, že ostala sama ## vzhľad súhrn vonkajších znakov, výzor: mladistvý vzhľad; posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor chorého človeka, výraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazom, úprava: vzorná úprava písomných prác žiakov, podoba: nebo nadobudlo hrozivú podobu, forma: dávať niečomu formu, design, pís. i dizajn (vzhľad výrobku): mať pekný design, dizajn, tvárnosť: tvárnosť krajiny, vonkajšok, kniž. zovňajšok (vonkajší vzhľad): príjemný vonkajšok; dbať o svoj zovňajšok, kniž. vid: človek pekného vidu, kniž. habitus: telesný habitus, hovor. náter: dať niečomu slávnostný náter, zastar. vzozrenie [Rázus], kniž. zastar. parsún [Hviezdoslav], subšt. vizáž ## vzhľadný pozri pekný 1 ## vzhľadom na pozri v 3 ## vzhliadať pozri pozerať (sa) 1 ## vzhliadnuť pozri pozrieť (sa) 1 ## v zhode s 1. pozri po 6 2. pozri podľa 1 ## vzchádzať 1. pozri klíčiť 2. pozri vzniknúť ## vzchápať sa pozri vstať 1, postaviť sa 1 ## vzchodiť 1. pozri klíčiť 2. pozri vzniknúť ## vzchopiť sa 1. vyvinúť duševné úsilie na získanie odvahy, sily, vôle a pod., vzmužiť sa, hovor. schopiť sa: treba, aby ste sa vzchopili, vzmužili a nenariekali stále; z nešťastia sa rýchlo schopila, spamätať sa: už sa z prehry spamätal, pochlapiť sa (preukázať mužnosť, odvahu): ak sa pochlapíš, zvládneš to, expr.: pozbierať sa, zozbierať sa, zobrať sa, zviechať sa, pozviechať sa: po otrase sa nevládze pozbierať, pozviechať, hovor. expr.: priprieť sa, posošiť sa: posošil sa a dielo dokončil, dodať si odvahu/odvahy, pozbierať (všetku) silu/vôľu, napnúť sily, fraz. prísť k sebe: po manželkinej smrti už neprišiel k sebe, zotaviť sa (obnoviť si fyzické alebo duševné sily): nevládze sa z neúspechu zotaviť, vzpružiť sa (dodať si sily): vzpruží sa k odvážnemu činu 2. pozri postaviť sa 1, vstať 1 ## vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať), zobrať: vziať, zobrať koláč z misy, uchopiť, kniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za ruku, vyňať, vybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievky, pobrať (postupne vziať viac vecí, osôb alebo vziať všetko): pobrať knihy z poličky 2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva, zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred úst, odňať, odobrať: odňali, odobrali mu majetok, zbaviť: zbaviť súpera lopty, kniž. vyrvať (násilne vziať), expr.: zhrabať, zhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazí, skonfiškovať, zhabať (úradne vziať), zoštátniť, znárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec), hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu 3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod., zobrať: za robotu vzal, zobral tisícku, dostať, získať: dostať, získať finančnú odmenu, prijať: prijať dar od niekoho, prevziať: prevzala balík od poštára, predchytiť (vziať skôr ako iný), prebrať, odviesť, odvábiť, odlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievča, vybrať: vybrať si dovolenku 4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod., zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školu, kniž. pojať: pojali ma do mesta so sebou, pribrať: pribrať niekoho do partie, prijať, adoptovať, osvojiť, prisvojiť si (vziať za vlastné), odviesť (za vojaka) 5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou, zobrať, strhnúť: voda vzala, zobrala, strhla most, schytiť, expr.: skmasnúť, zdrapiť, drapnúť, zdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasy, expr. popadnúť: popadla vedro a bežala preč, vytrhnúť, vymyknúť, vychmatnúť, vyšklbnúť, vychytiť, expr.: vydrapnúť, vydrapiť, vykmasnúť, vydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušiel, poschytať, poschytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisy, postŕhať, postrhávať, postrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien 6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod., zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na seba, podujať sa: na službu sa podujal sám, ujať sa: ujať sa funkcie predsedu, prevziať, prebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu 7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom, zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážne, vyložiť si, vysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávne, pochopiť, porozumieť: slová pochopil doslova 8. pozri premôcť 3 ## vziať sa 1. neočakávane sa niekde ukázať, zrazu niekde začať byť, zobrať sa: Odkiaľ sa tu vzali, zobrali hodinky?, zjaviť sa, objaviť sa: čosi-kamsi, naraz sa tu zjavil, objavil sneh, prísť: Odkiaľ by sem prišlo nepochopenie? Kde by sa tu vzalo nepochopenie?, pridať sa, expr.: nadariť sa, naďabiť sa, naďapiť sa, poťapiť sa, pripliesť sa (náhodou): Kdeže by sa tu nadarili, naďabili, priplietli cudzinci!, kniž. vyskytnúť sa: z ničoho sa tu vyskytol otec pozri vzniknúť 2. pozri zosobášiť sa 3. pozri pobrať sa 1, odísť 1 ## vziať si 1. pozri vydať sa 1 2. pozri oženiť sa 3. pozri poslúžiť si ## vzísť 1. (o rastline) dostať sa von zo zeme, vyjsť, hovor. zísť: pšenica čoskoro vzíde, vyjde, zíde, vyrásť (zo zeme): čosi tu zo semena vyrástlo, vzklíčiť, vyklíčiť (vyhnať klíček): tráva vzklíči, vyklíči rýchlo, poschádzať, poschodiť (postupne) 2. pozri vzniknúť ## vzklíčiť 1. pozri vzísť 1 2. pozri vzniknúť ## vzkriesenie 1. dogma kresťanskej viery, že všetci ľudia v deň posledného súdu vstanú z mŕtvych, zmŕtvychvstanie 2. pozri znovuzrodenie ## vzkriesiť 1. pozri oživiť 1, oživiť 2, obnoviť 1 2. pozri vzpružiť ## vzkrsnúť pozri vzniknúť ## vzkypieť pozri rozčúliť sa ## vzlet 1. pozri fantázia 1 2. pozri rozvoj 3. pozri elán, zápal 2 ## vzletieť pozri vzlietnuť ## vzletný pozri nadšený 1, patetický ## vzlietnuť zdvihnúť sa zo zeme letom, vzletieť: každú chvíľu vzlietne, vzletí z letiska lietadlo, vyletieť (letom sa dostať hore): vták kolmo vyletel do výšky, vzniesť sa, zdvihnúť sa (pomalým letom sa dostať hore): vetroň sa vzniesol, zdvihol k oblakom ## vzlínavosť pozri kapilarita ## vzlyk pozri plač, vzdych ## vzlykať pozri plakať ## vzlykavý pozri plačlivý 1 ## vzlykot pozri plač ## vzmáhať sa 1. hospodársky silnieť, nadobúdať majetok, zmáhať sa, bohatnúť: mladomanželia sa v(z)máhajú, kúpili si auto; podnikatelia sa rýchlo vzmáhajú, bohatnú, fraz. expr. stavať sa na nohy, zveľaďovať sa: spoločnosť sa zveľaďuje, pozdvihovať sa, povznášať sa (hospodársky) 2. stávať sa väčším, intenzívnejším, silnejším, vzrastať, narastať, zväčšovať sa: vzmáha sa, vzrastá nezamestnanosť; vzmáha sa, zväčšuje sa kriminalita, rozmáhať sa, rozširovať sa, šíriť sa: mesto sa rozmáha, rozširuje, silnieť, rásť: silnie, rastie južný vetrík, mohutnieť, mocnieť: podvečer vlny začínajú mohutnieť, kniž. intenzívnieť, dužnieť, dužieť: porast duž(n)ie, stupňovať sa, vystupňúvať sa: odpor sa stupňuje 3. úsilím niečo dosahovať, prejavovať schopnosť niečo urobiť, zmáhať sa: sotva sa vzmáha, zmáha na odpoveď, byť schopný: už nie je schopný ničoho, nevzmáha sa na nič ## vzmach pozri rozvoj ## vzmôcť sa pozri vzmáhať sa ## vzmužiť sa pozri vzchopiť sa 1 ## vznášať sa 1. pomalým letom vystupovať hore, dvíhať sa od zeme, vzlietať: balón sa vznáša, vzlieta do výšky, letieť (smerom hore): lietadlo letí k oblakom 2. pohybovať sa vo vzduchu alebo na povrchu hladiny, nadnášať sa: nad kopcami sa vznášala ranná hmla, plávať: lístie pláva na jazere, vo vzduchu, poletovať, poletúvať (pozvoľna lietať hore-dolu): vo vzduchu poletujú vločky snehu, zástavy, nadletovať (vznášať sa v menšej výške): lastovičky nadletujú nízko nad zemou, plachtiť (letieť na vetroni alebo bez pohybu krídel; plávať na plachetnici): nad skalami plachtí orol, lietať: v jesennom vetre lietalo babie leto 3. pozri niesť sa 1, niesť sa 2 4. pozri vypínať sa 2 ## vzňať pozri zapáliť 1 ## vzňať sa pozri vzbĺknuť 1 ## vznešenosť vlastnosť toho, čo vzbudzuje obdiv, velebnosť: vznešenosť, velebnosť prírody, veleba: veleba chrámu, majestátnosť, kniž. majestát: majestát hôr, veľkoleposť: veľkoleposť stavby ## vznešený 1. vzbudzujúci obdiv a úctu, kniž.: velebný, majestátny: vznešené, velebné tóny symfónie; vznešené, majestátne vrchy, dôstojný: kráčať dôstojným krokom, expr. božský: božská príroda, aristokratický, noblesný, hovor., obyč. iron. nóbl: noblesné, nóbl pohyby, slávnostný, kniž. svätý: slávnostná, svätá chvíľa, kniž. patriarchálny: patriarchálny zjav, expr. prevznešený, kniž. svetlý: svetlá pamiatka zosnulých, obradný: obradné privítanie 2. mravne hodnotný, ušľachtilý, šľachetný: mať vznešené, ušľachtilé, šľachetné poslanie, statočný, čestný: statočný, čestný čin 3. majúci vysoké spoločenské postavenie (často v oslovení), slávny: vznešený, slávny rod, urodzený: urodzení páni, aristokratický, šľachtický: mať aristokratický pôvod ## vznet pozri nadšenie ## vznetlivý pozri prchký ## vzniesť sa pozri vzlietnuť ## vznietiť 1. pozri zapáliť 1, zapáliť 3 2. pozri podnietiť 1 ## vznietiť sa 1. pozri vzbĺknuť 1 2. pozri vzbúriť sa 3 ## vznik prvá fáza jestvovania (op. zánik): vznik života na Zemi, vznik štátu, začiatok (čas vzniku, prvé obdobie): začiatky stavby, kniž. zrod: byť v štádiu zrodu, kniž. zrodenie: zrodenie človeka, pôvod, genéza (prvá fáza a okolnosti, miesto jestvovania): pôvod sveta; genéza jazyka, tvorba: tvorba nádorov, krviniek ## vzniknúť začať jestvovať, kniž. povstať: svet vznikol, povstal z ničoho, nastať, zavládnuť: nastala panika, kniž.: zrodiť sa, vzrásť, vzklíčiť: plán sa zrodil, vzklíčil v hlavách intelektuálov, vzišiel z ich hláv, pôjsť: všetko nešťastie pošlo z toho, utvoriť sa, vytvoriť sa (vzniknúť obyč. vonkajším zásahom): na vode sa utvorili, vytvorili kruhy, urobiť sa, spraviť sa: urobil sa mu, spravil sa mu na tvári pupenec, vyvinúť sa, vystať (vzniknúť v procese vývinu): ktovie, čo sa z udalosti vyvinie; nik nevie, čo z toho vystane, pren. expr. vykvitnúť: rozmýšľa, čo z toho vykvitne, vziať sa (neočakávane): Ako sa to tu vzalo?, začať sa, strhnúť sa, vypuknúť, kniž.: rozpútať sa, prepuknúť (náhle; obyč. o živelnej pohrome alebo o niečom negatívnom): požiar sa začal, strhol, vypukol na viacerých miestach; rozpútalo sa, prepuklo hotové peklo, zdvihnúť sa, zodvihnúť sa: z(o)dvihla sa vlna odporu, expr.: vyliahnuť sa, zliahnuť sa, uliahnuť sa, hovor. expr. okotiť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa jej vyliahli, zliahli samé nezmysly, kniž.: skrsnúť, vzísť, kniž. zastar. vzkrsnúť: v mysli mu skrsla, vzkrsla myšlienka na pomstu; nevedeli, čo z toho všetkého vzíde, prebudiť sa, vzbudiť sa: prebudila sa v nás túžba cestovať; v chlapcovi sa vzbudil záujem o šport ## vznosný pozri nadšený 1, patetický ## vzopnúť pozri vztýčiť ## vzopäť pozri vztýčiť ## vzopnúť sa 1. pozri vztýčiť sa 2. pozri vzoprieť sa 1 ## vzopäť sa 1. pozri vztýčiť sa 2. pozri vzoprieť sa 1 ## vzoprieť sa 1. prejaviť odpor, postaviť sa na odpor, zastaráv. zoprieť sa, vzpriečiť sa, spriečiť sa: (v)zoprieť sa, vzpriečiť sa rozkazom; vzoprel sa, postavil sa na odpor predstavenému, proti zákonu, sprotiviť sa: sprotiviť sa nariadeniu, postaviť sa: neodváži sa postaviť matke, expr. dupnúť (si): vie si dupnúť aj pred predstavenými, zried. popružiť sa [Dobšinský], kniž.: vzopnúť sa, vzopäť sa, späť sa: vzopli, vzopäli sa proti násiliu, spätiť sa, zastar.: vzpätiť sa, vzpäť sa (prudko sa zastaviť): kôň sa zrazu spätil, vzpäl a ostal stáť, vzbúriť sa, povstať (odoprieť poslušnosť, často so zbraňou v ruke): posádka sa vzbúrila, povstala, fraz. zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu) 2. pozri vztýčiť sa ## vzor 1. kto je hoden alebo čo je hodno nasledovania; kto alebo čo predstavuje vlastnosti (obyč. kladné) celej skupiny: vzor dokonalého pracovníka; vzor otca, príklad: bol príkladom obetavosti, predobraz, obraz (ideálny vzor): je predobrazom ženy; budova je obrazom súčasnej architektúry, ideál (dokonalá podoba vyhovujúca predstavám): stelesňoval ideál altruistu, typ: pravý typ umelca, kniž.: prototyp, typus: je prototypom dobrého futbalistu, zastar. vzorec [Vajanský] 2. čo je určené, obyč. ako pomôcka na napodobňovanie: vzor na vyšívanie, predloha: kresliť podľa predlohy, šablóna (vzor na zhotovenie alebo kontrolu rovnakých predmetov): maliarska šablóna, vyrábať podľa šablóny, ukážka (čo slúži ako vzor): ukážka kvality, zastar. alebo expr.: mustra, muštra: používať niečo ako mustru, muštru 3. celkový vzhľad, tvar istého výrobku: vystavovať nové vzory áut, model, typ: najnovšie modely šiat; zlepšený typ chaty 4. ozdobný obrazec na tkaninách, skle a pod., vzorka: koberec s pestrým vzorom; háčkovať zložitú vzorku, dezén (vzor na tkanine a pod.): zimný dezén na pneumatike, zastar. alebo expr.: mustra, muštra: orientálna mustra, muštra, zastar. vzorec ## vzorec pozri vzor 1, vzor 4 ## vzorka pozri vzor 4 ## vzorkavý pozri vzorkovaný ## vzorkovaný ktorý má vzorku, ozdobený vzorkou, vzorkavý, vzorovaný: vzorkované, vzorkavé, vzorované kachličky, zried. vzorkový ## vzorkovnica 1. súbor vzoriek: vzorkovnica látok, vzorník [F. Hečko] 2. znázornenie vzorky na papieri, vzornica ## vzorkový pozri vzorkovaný ## vzornica pozri vzorkovnica 2 ## vzorník pozri vzorkovnica 1 ## vzorný ktorý pozitívnymi vlastnosťami, dokonalosťou môže slúžiť za vzor, dokonalý, bezchybný: vzorný, dokonalý žiak; vzorné, bezchybné správanie; bezchybný preklad, príkladný: príkladný rodinný život, vynikajúci, výborný, znamenitý: vynikajúci, výborný, znamenitý športovec, prvotriedny: prvotriedny odborník, expr. stopercentný: stopercentný kamarát, ukážkový: ukážková produkcia ## vzorovaný pozri vzorkovaný ## vzorový slúžiaci ako vzor, exemplárny: vzorový, exemplárny prípad, príkladný: príkladné potrestanie, ukážkový: ukážkový výtlačok, reprezentatívny, klasický, kabinetný ## vzostup pozri rast 1, rozvoj ## vzostupný pozri stúpajúci ## vzozrenie pozri vzhľad ## vzpäť sa 1. pozri vztýčiť sa 2. pozri vzoprieť sa 1 ## vzpätiť sa pozri vzoprieť sa 1 ## vzpieračstvo pozri vzpieranie ## vzpieranie dvíhanie činiek ako športová disciplína, vzpieračstvo: majstrovská Európy vo vzpieraní; vzpieračstvo vyžaduje neobyčajnú silu ## vzpierať sa pozri vzdorovať 1, pozri vzoprieť sa ## vzpínať sa 1. pozri vztýčiť sa 2. pozri vzoprieť sa ## vzplanúť 1. pozri vzbĺknuť 1, vzbĺknuť 2 2. pozri vypuknúť 1, vypuknúť 2 ## vzplápolať pozri vzbĺknuť 1 ## vzpláť pozri vzbĺknuť 1 ## vzpriamene smerujúc kolmo dohora, rovno: sedela vzpriamene, rovno, aby lepšie videla, priamo, zastaráv. spriama: Stoj priamo a nevrť sa!, narovnane, vystreto: chodí vždy narovnane, vystreto, vypäto, vypnuto: vypäto, vypnuto stál pred nastúpenou triedou, napriamene, vztýčene: napriamene, vztýčene sedieť za stolom ## vzpriamený smerujúci priamo nahor, vystretý, vztýčený: vzpriamená, vystretá postava; vztýčený prst, priamy: priame držanie tela, vypätý, vypnutý, napätý, napnutý: sedel vypätý, vypnutý, napätý; napnutá hruď, rovný, narovnaný, vyrovnaný: rovný, narovnaný, vyrovnaný chrbát, ježatý, ježovitý, zježený (trčiaci dohora): ježaté fúzy, vlasy; zježená srsť ## vzpriamiť pozri vztýčiť ## vzpriamiť sa pozri vztýčiť sa ## vzpriečiť sa 1. pozri spriečiť sa 1, spriečiť sa 2, vzoprieť sa 1 2. pozri sprotiviť sa 1, sprotiviť sa 2 ## vzpruha 1. pozri podnet 2. pozri pero 2, pružina ## vzpružina pozri pružina, pero 2 ## vzpružiť dodať niekomu, niečomu fyzickú alebo duševnú silu (op. oslabiť), posilniť: sprcha, káva nás vzpruží, posilní, povzbudiť, podnietiť (vzpružiť do istej činnosti): povzbudili moje odhodlanie podnikať, občerstviť, osviežiť, obodriť: hudba ma vždy občerství, obodrí; občerstviť, osviežiť organizmus ovocnou kúrou, expr. potúžiť (alkoholom), fraz. postaviť na nohy: masáž ho vždy postaví na nohy, oživiť, expr. vzkriesiť: oživiť v niekom nádej; dáždik vzkriesil vädnúce listy ## vzpružiť sa 1. pozri vzpružiť, pozri vzchopiť sa 1 2. pozri vztýčiť sa ## vzrast 1. pozri postava 1 2. pozri rast 1, rozvoj ## vzrásť 1. získať na kvantite, rozsahu, objeme (op. zmenšiť sa), rozrásť sa, zväčšiť sa: mesto za posledné desaťročie veľmi vzrástlo, rozrástlo sa, zväčšilo sa, rozhojniť sa, rozmnožiť sa, zmnožiť sa, rozmôcť sa: počet rozvodov sa rozhojnil, rozmnožil; rozmohli sa prípady tuberkulózy, rozšíriť sa (zväčšiť svoj počet): infekcia sa rýchlo rozšírila, expr. rozprasiť sa (o dačom nežiaducom), zvýšiť sa, narásť: počet obyvateľov krajiny sa zvýšil, narástol o 10 percent, zveľadiť sa (stať sa početnejším, väčším): stádo oviec sa zveľadilo, znásobiť sa, zmnohonásobiť sa (veľa ráz sa stať väčším): množstvo vody v koryte sa znásobilo, zmnohonásobilo, prisporiť sa, pribudnúť: roboty sa prisporilo, roboty pribudlo 2. získať na intenzite, význame (op. zmenšiť sa), zväčšiť sa, zvýšiť sa: jas hviezdy vzrástol, zväčšil sa, zvýšil sa; spokojnosť ľudí vzrástla, zvýšila sa, narásť: záujem o privatizáciu narástol, zosilnieť, zosilniť sa: vietor popoludní zosilnie, zosilní sa, zmocnieť, zmohutnieť: túžba po bohatstve zmocnela, zmohutnela, umocniť sa: cit sa ešte umocnil, zmôcť sa, vzmôcť sa: v kolektíve sa (v)zmohla podozrievavosť, zintenzívnieť, zintenzívniť sa: hnev na neposlušníka zintenzívnel, vystupňovať sa (stupňovaním vzrásť): úsilie sa vystupňovalo, rozvinúť sa, rozkvitnúť: turistický ruch sa čoskoro rozvinie, rozkvitne ## vzruch 1. pozri vzrušenie 1 2. pozri rozruch ## vzrušenie 1. stav vnútorného nepokoja: od vzrušenia nevedel zaspať, vzruch: povedať niečo bez vzruchu, emócia, cit (prežívanie intenzívneho psychického vzťahu k niekomu, niečomu): podľahnúť silným emóciám, citom, dojatie (silný kladný citový vzťah): rozplakal sa od dojatia, exaltácia (veľké vzrušenie), extáza (mimoriadne vzrušenie): náboženská extáza, vytrženie: dostať sa do vytrženia, kniž. pohnutie: slziť od pohnutia, kniž. hnutie: hnutie mysle, poet. poryv [Sládkovič] 2. pozri rozruch 3. pozri nervozita ## vzrušený 1. ktorý je v stave (vnútorného) nepokoja; svedčiaci o tom, rozrušený: vzrušení, rozrušení diváci na štadióne; vzrušený, rozrušený výraz tváre, rozčúlený: rozčúlení rodičia, rozcítený, rozcitlivený: rozcítený pohľad, rozochvený: rozochvená myseľ, exaltovaný (prepiato vzrušený): exaltované správanie, expr. roztrasený, trasľavý: roztrasený, trasľavý hlas; byť celý roztrasený, napätý, napnutý (svedčiaci o zvýšenom úsilí): napäté, napnuté očakávanie, podráždený, predráždený, rozdráždený, rozpálený, hovor. expr. rozkokošený: podráždený pohľad, predráždené nervy; rozkokošení ľudia, dojatý (ktorý je pod silným citovým dojmom): dojatý jubilant, nadnesený, patetický (citovo vzrušený): predniesol patetický prejav, povznesený: panovala tam povznesená nálada, kniž. pohnutý: hovoriť pohnutým hlasom, kniž. zvlnený: zvlnený tón reči [Vajanský], vzbúrený: vzbúrené city [Kukučín], expr. rozbúrený: rozbúrené časy, extatický: extatická nálada, odb. emfatický: emfatické vyjadrovanie, hovor. nadržaný, subšt. rozrajcovaný (pohlavne vzrušený) 2. pozri rušný ## vzrušiť priviesť do stavu vnútorného nepokoja (v kladnom alebo zápornom zmysle), rozrušiť: predstava výhry ju vzrušila, rozrušila, fraz. vyviesť z rovnováhy/z miery/z konceptu: náhla správa ma vyviedla z rovnováhy, vzbúriť, rozbúriť, rozvlniť (silno vzrušiť): udalosť vzbúrila, rozbúrila, rozvlnila celé mesto, znepokojiť (naplniť obavou), pobúriť, podráždiť (obyč. negatívne): očividná nespravodlivosť nás veľmi pobúrila; podráždiť chlapcovu obrazotvornosť, otriasť (mocne, obyč. negatívne zapôsobiť): udalosť ním otriasla, exaltovať (prepiato vzrušiť): obraz ma priam exaltoval, subšt. rajcovať (nedok.; obyč. sexuálne vzrušovať): rajcuje to jeho predstavivosť, expr. poštekliť (príjemne vzrušiť): anekdota všetkých pošteklila, rozochvieť, nadchnúť, dojať, povzniesť, rozcítiť (citovo pohnúť v kladnom zmysle): hudba ho hlboko rozochvela, nadchla, oduševniť, rozohniť, rozplameniť, kniž. zapáliť (citovo silno vzrušiť v kladnom zmysle): program prítomných oduševnil, rozohnil, rozplamenil; umelcov výkon obecenstvo zapálil ## vzrušný pozri rušný ## vzrušujúci ktorý vzrušuje, strhujúci, ohromujúci, uchvacujúci, kniž. úchvatný: vzrušujúci, strhujúci, ohromujúci, uchvacujúci film; vzrušujúci, strhujúci, úchvatný okamih, podmaňujúci, podmanivý: podmaňujúca, podmanivá hudba, napínavý, pútavý: napínavý, pútavý dej románu, dobrodružný: dobrodružný film, príťažlivý, atraktívny: príťažlivé, atraktívne dievča, pikantný, šteklivý (zmyselne alebo intímne vzrušujúci): pikantné, šteklivé historky ## vzťah okolnosť, že niečo s niečím súvisí, že niekto je s niekým v istom spojení, pomer: hospodárske, politické vzťahy, pomery; vzťah, pomer medzi rodičmi a deťmi; rodinný, priateľský vzťah, pomer; kladný vzťah, pomer k umeniu; mať s niekým ľúbostný vzťah, pomer, známosť (dôverný, blízky vzťah medzi mužom a ženou): vážna známosť, relácia: študovať jav vo všetkých reláciách, spojitosť: spojitosť medzi príčinou a následkom, súvis, súvislosť: príčinný súvis, príčinná súvislosť, spätosť, zviazanosť: spätosť, zviazanosť literatúry so životom, kniž. filiácia: literárne filiácie [Mráz] ## vzťahovačný pozri nedotklivý ## vzťahovať sa pozri týkať sa 1 ## vzťažnosť pozri relativita ## vztiahnuť pozri vystrieť 2 ## vztýčene pozri vzpriamene, rovno 2 ## vztýčený pozri vzpriamený ## vztýčiť dať do polohy smerom dohora, vzpriamiť: hrdo vztýčil, vzpriamil hlavu, zdvihnúť, zodvihnúť, dvihnúť: výstražne (z)dvihnúť ukazovák, postaviť: postavil rebrík k stene, kniž. pozdvihnúť, napriamiť: pozdvihnúť ruku na prísahu; napriamil postavu v celej výške, natiahnuť, narovnať (smerom nahor): natiahnuť ruky, narovnať telo, kniž.: vzopnúť, vzopäť: vzopnúť ruky, vzopäť šiju ## vztýčiť sa zaujať vzpriamenú, kolmú polohu, vzpriamiť sa, napriamiť sa: muž sa vztýčil, vzpriamil v celej svojej výške, vystrieť sa, narovnať sa: dôstojne, hrdo sa vystrel, narovnal pred dôstojníkom, vzopnúť sa, vzopäť sa, zastar. vzpäť sa: splašený kôň sa vzopol, vzopäl, vzoprieť sa: vzoprieť sa na nohy, zried. vzpružiť sa (vztýčiť sa ako pružina): vyskočí, celý sa vzpruží ## vzývať kniž. 1. úpenlivo prosiť o pomoc vyššiu moc (v náboženskom zmysle), kniž. invokovať: vzývať, invokovať Boha, svätých, náb. adorovať 2. prejavovať veľkú úctu, pokoru (obyč. Bohu, božstvu), uctiť (si), klaňať sa: vzývať jediného Boha, uctiť si ho, klaňať sa mu, náb. adorovať: slávnostné adorovanie, zbožňovať: zbožňovať, vzývať krásu ## vždy vyjadruje čas alebo rozličné okolnosti súhrnne; za každých okolností, v každom prípade, hovor. vždycky: nie vždy, vždycky sa mu to musí podariť, zakaždým: zakaždým si najprv odkašle, až potom začne hovoriť, ustavične, stále, kniž. neustále: ustavične, stále si musel dávať pozor, čo povie, neprestajne, jednostajne, jednostaj: neprestajne, jednostaj(ne) ho musia napomínať, hovor. furt, hovor. expr. furtom furt, hovor. zastaráv. furtom: furt sa na niečo vyhovára, hovor.: naveky, večne, expr. večnovečne: naveky, večne vysedáva pred televízorom, poet. povždy, poet. zried. povek, kniž. zastar. voždy, nár.: vše, zavždy [Kukučín, Dobšinský], oddávna, odjakživa, odvždy, expr. odnepamäti (od dávnych čias): oddávna, odvždy, odnepamäti jej to pripomínal, čoraz (čím ďalej): je čoraz, vždy krajšia a krajšia ## vždycky pozri vždy, ustavične, odjakživa ## vžierať sa pozri zažrať sa ## vžiť sa 1. nadobudnúť vlastnosti, ktoré sú v súlade s danými okolnosťami, vpraviť sa, vpratať sa: rýchlo sa vžiť, vpraviť do zmenenej situácie, privyknúť, zvyknúť si, navyknúť si: pomaly si privykol, pomaly si zvykol, navykol na nové poriadky, prispôsobiť sa, uspôsobiť sa: prispôsobiť sa, uspôsobiť sa novému prostrediu pozri prispôsobiť sa 2. rozumovo alebo citovo dokonale pochopiť, vpraviť sa, vmyslieť sa, vcítiť sa: vžiť sa, vmyslieť sa do problémov iného; vžiť sa, vcítiť sa do ženinej bolesti; vpraviť sa do hry, vniknúť, preniknúť: nemohol vniknúť, preniknúť do ich rodinných starostí 3. stať sa bežným, široko sa uplatniť, ujať sa, zaužívať sa: nové poriadky sa u nás rýchlo vžili, ujali, zaužívali, udomácniť sa: cudzie zvyky sa v rodine neudomácnili, zabehať sa, fraz. vojsť do života: nová metóda sa na pracovisku zabehala, vošla do života, zakoreniť sa, fraz. zapustiť korene, expr. zahniezdiť sa (nájsť podmienky na prijatie; obyč. o niečom nežiaducom): v spoločnosti sa zakorenilo, zahniezdilo podplácanie ## vžitý ktorý sa vžil, bežný, zaužívaný: vžité, bežné, zaužívané výrazy; zaužívaný názov, ustálený (ktorý sa ustálil): ustálené zvyky, zažitý: zažité spôsoby, tradičný (založený na tradícii): tradičný pracovný postup, konvenčný, zastar. konvencionálny: konvenčné názvy, štandardný: štandardné metódy ## vžrať sa pozri zažrať sa 1 ## WC pozri záchod ## windsurfing jachting na plavidle tvorenom špeciálnou doskou s plachtou; takéto plavidlo, hovor.: surfing, surf ## xantipa pozri žena 1 ## xerografia pozri tlač 1 ## xeroxovať pozri kopírovať 1, rozmnožiť 2 ## z (koho, čoho) 1. vyjadruje smerovanie von z (vnútorného) priestoru, znútra, zvnútra (koho, čoho): z domu, znútra domu sa ozval výkrik; zvnútra izby bolo počuť vzrušené hlasy, spomedzi (koho, čoho; smerovanie z priestoru, zo skupiny a pod.): vybrali si spomedzi najlepších, sprostred, sprostriedku (koho, čoho; zo stredu): sprostred, sprostriedku hlúčika vyšiel počerný chlapec, von (čím): pozerali sa von oblokom, z obloka 2. vyjadruje miestne vzťahy, v (čom): z dvier, vo dverách ešte čosi zakričal, na (čom): z troch strán, na troch stranách vyrastali vysoké smreky, po (čom): z oboch strán, po oboch stranách sa vypínali vysoké vrchy, zvrchu (čoho; z vrchnej časti, z povrchu niečoho): zo stola, zvrchu stola zložila knihy na zem 3. vyjadruje príčinu, dôvod, od: z hladu, od hladu sa mu zakrútila hlava ## zo (koho, čoho) 1. vyjadruje smerovanie von z (vnútorného) priestoru, znútra, zvnútra (koho, čoho): z domu, znútra domu sa ozval výkrik; zvnútra izby bolo počuť vzrušené hlasy, spomedzi (koho, čoho; smerovanie z priestoru, zo skupiny a pod.): vybrali si spomedzi najlepších, sprostred, sprostriedku (koho, čoho; zo stredu): sprostred, sprostriedku hlúčika vyšiel počerný chlapec, von (čím): pozerali sa von oblokom, z obloka 2. vyjadruje miestne vzťahy, v (čom): z dvier, vo dverách ešte čosi zakričal, na (čom): z troch strán, na troch stranách vyrastali vysoké smreky, po (čom): z oboch strán, po oboch stranách sa vypínali vysoké vrchy, zvrchu (čoho; z vrchnej časti, z povrchu niečoho): zo stola, zvrchu stola zložila knihy na zem 3. vyjadruje príčinu, dôvod, od: z hladu, od hladu sa mu zakrútila hlava ## za 1. (koho, čoho) vyjadruje čas, časové rozpätie, v ktorom sa niečo deje, uskutočňuje; za trvania niečoho, počas, v priebehu (čoho): za, počas jeho vlády bol relatívny pokoj; vodič sa v priebehu jazdy nesmie rozptyľovať, cez (čo): cez dlhé zimné večery veľa rozmýšľal o budúcnosti, v (čom): ešte za noci, v noci sa vytratil z domu, nesprávne behom 2. (koho, čo) vyjadruje smer na druhú, opačnú stranu, poza (čo): slnko zapadlo za, poza hory; nalial mu vodu za, poza golier 3. (koho, čo) vyjadruje časový rozsah, v rámci ktorého sa niečo uskutočňuje, počas, v priebehu (čoho), cez (čo): za hodinu, počas hodiny ošetril štyroch pacientov; v priebehu dňa, cez deň tri razy pršalo, zastar. od (čoho): je toho veľa, čo od týždňa, za týždeň skúsil 4. (koho, čo) vyjadruje vzťah zástupnosti, namiesto, miesto (koho, čoho): musel upratať za sestru, namiesto sestry; dal sa vylúčiť namiesto, miesto mňa, v mene (koho, čoho): poďakoval sa v mene všetkých, za všetkých ocenených 5. (koho, čo) vyjadruje prospech, pre (koho, čo), v prospech (koho, čoho): obetovala sa za deti, pre deti, v prospech detí 6. (koho, čo) vyjadruje príčinu, dôvod, zastaráv. od (čoho): za každý kus, od každého kusa dobytka zaplatil poplatok 7. (kým, čím) vyjadruje časovú alebo miestnu následnosť, poradie, postupnosť; vyjadruje účel, cieľ, pôvod, po (kom, čom): jeden za druhým, po druhom vychádzali z úkrytu; odišiel za svojou robotou, po svojej robote; za ním, po ňom vždy zostane neporiadok 8. pozri pri 7 ## zaachkať pozri vzdychnúť (si) ## zaalpský ktorý sa nachádza za Alpami, transalpský: Taliansko je pre nás zaalpská, transalpská krajina ## zaangažovať pozri zapojiť 2 ## zaatlantický ktorý sa nachádza za Atlantikom, ktorý pochádza spoza Atlantiku, smerujúci za Atlantik, transatlantický: zaatlantické, transatlantické ambície Európanov ## zababranec pozri špinavec 1 ## zababraný pozri špinavý 1 ## zababrať pozri zašpiniť ## zababúliť pozri zababušiť, zabaliť 2 ## zababoliť pozri zababušiť, zabaliť 2 ## zababušiť expr. priveľmi alebo teplo obliecť, dôkladne zakrútiť, zavinúť, expr.: zababúliť, zababoliť: zababušili, zababúlili si hlavy do teplých vlniakov, expr.: zachuchliť, zachumlať (rýchlo a neporiadne): dieťa zachuchlila, zachumlala do deky a schytila do náručia, expr. zahúliť: vyšla z kúpeľne celá zahúlená do osušky, pozakrúcať, pozavíňať (postupne): pozakrúcať, pozavíňať chorého do studených obkladov, zabaliť, zamotať (dôkladne): dojča zabalila do plienok; hlava zabalená, zamotaná do šálu ## zabádať pozri bodať 1 ## zabafkať si pozri zafajčiť si ## zábal 1. pozri obklad 1 2. pozri obal ## zabaletiť si pozri zatancovať si ## zabaliť 1. dať na niečo obal, dať do obalu, hovor. zapakovať: zabalili, zapakovali mi tovar do jemného papiera, zaobaliť, obaliť: novú knižku si hneď (za)obalí do novín, zakrútiť: zakrútil si desiatu do servítky, zbaliť, hovor. spakovať (urobiť balík, dať veci do balíka): Z(a)baľ, spakuj si veci a choď domov!, pobaliť, hovor. popakovať (viac vecí alebo všetko) 2. dôkladne niečo ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi), zakrútiť, zavinúť: vyjdúc z vody sa zabalila, zakrútila, zavinula do deky, okrútiť, zatočiť, zamotať: vlasy si okrútila, zatočila, zamotala do uteráka, expr.: zababušiť, zababúliť, zababoliť, zahúliť (priveľmi, teplo obliecť): zababuší dieťa do perinky, expr.: zachuchliť, zachumlať (rýchlo a neporiadne): zachuchlila, zachumlala si hlavu do šatky, expr. zabundať: hlava zabundaná v ručníku, pozabaľovať, poobaľovať (niekoľkokrát, dôkladne zabaliť jednu alebo viac vecí) ## zabaľovať pozri baliť 1 ## zabanovaný pozri smutný ## zabaraniť pozri zatĺcť ## zabárať pozri zaboriť pozri obariť ## zabárať sa pozri boriť sa 2 ## zabarikádovať pozri zatarasiť, zadebniť ## zabariť pozri obariť ## zabasnúť pozri zatvoriť 2 ## zábava 1. príjemné vyplnenie voľného času; čin, podujatie, ktoré vyvoláva veselosť, príjemnú náladu, kratochvíľa: robiť niečo iba zo zábavy, z kratochvíle, expr. zábavka, rozptýlenie: hľadať zábavky, rozptýlenie, hra: neviazané hry vystriedali povinnosti, radovánky: prázdninové radovánky detí, hovor. expr. kabaret: na hodinách zemepisu mávali žiaci kabaret, hovor. expr.: komédia, kanada: s priateľmi je kanada, hovor. expr. psina: zajtra bude u nás psina, hovor. špásy: trávia dni v špásoch, subšt.: švanda, subšt. a vulg. sranda: zažiť švandu, srandu 2. spoločenské podujatie obyč. s hudbou a tancom: mladí išli na zábavu, veselica (zábava spojená s tancom, obyč. vonku): májová veselica, karneval (zábava s maskami), muzika (dedinská tanečná zábava): vykrútiť dievča na muzike, diskotéka (s tancom spojená zábava mladých ľudí pri reprodukovanej hudbe): chodiť na diskotéku, hovor.: tanec, tancovačka (tanečná zábava): ísť na tanec, na tancovačku, hovor. žúr (zábava v súkromí spojená s pohostením): pozvať niekoho na žúr, večierok, večer, zastar. večerinka (Vajanský; menšia večerná zábava): spoločenský večer, večierok, ples, hovor. bál (veľká tanečná zábava), majáles (májová tanečná zábava v prírode): školský majáles, juniáles (júnová tanečná zábava v prírode): usporiadať juniáles, radovánky: tešiť sa na dovolenkové radovánky, hýrenie, orgie (výstredná zábava): spomína na bezuzdné orgie, bakchanálie (pôvodne hýrivá slávnosť na počesť boha Bakcha v starom Ríme): hýria ako na bakchanáliách, hovor.: flám, lumpovačka, lumpačka (nočná zábava pri pijatike): chodili z flámu na flám, kniž. soaré (zábavný večierok), expr. pohuľanka (bujná zábava s pitím): nočná pohuľanka, gaudium (pôvodne zábava na rozptýlenie konaná v kláštoroch na prehĺbenie spoločenstva; zábava vôbec), zastar. veselie (veselá zábava): bujné veselie, zastar. šibrinky (fašiangová sokolská maškarná zábava), slang. akcia: po štátniciach bola posledná akcia, slang. krúžkovica (zábava vysokoškolského krúžku), slang. záťah: panský záťah sa nevydaril, subšt. čurbes (neviazaná, hlučná zábava): mám rád čurbesy s tvrdým rockom, subšt. mejdán: odmietla pozvanie na mejdán, subšt.: párty (pohostenie spojené so zábavou), subšt. candrbál ## zabávač človek, ktorý sa pričiňuje o zábavu iným: sused bol dobrý zabávač, zábavník, zried. zábavkár [Timrava], veselko [Zechenter], hovor. expr.: komediant, špásovník ## zabávať pozri baviť 1, baviť 3 ## zabávať sa 1. pozri baviť sa 1, baviť sa 2 2. pozri hrať sa 1 ## zabaviť pozri baviť 1, baviť 3, pozri potešiť 2 pozri skonfiškovať ## zabaviť sa 1. stráviť čas zábavou, hrou, žartovaním a pod., pobaviť sa: rád sa zabaví, pobaví na diskotéke, rozptýliť sa, rozveseliť sa (zbaviť sa zlej nálady, vypätia a pod. nejakou príjemnou činnosťou): po robote sa ide rozptýliť von; Ako vás mám rozveseliť?, pohrať sa, zahrať sa (chvíľu sa zamestnať hrou), expr. pobavkať sa (obyč. o deťoch), expr. polaškovať (si), požartovať (si), hovor. expr. pošpásovať (si) (veselo, žartmi sa zabaviť), potešiť sa (chvíľu prežívať pocit radosti): potešil sa s návštevou, pozabávať sa (chvíľu sa zabaviť): pozabávať sa s kamarátkami, expr.: zahýriť si, vyraziť si, fraz. vyhodiť si z kopýtka (oddať sa bujnej, neviazanej zábave): mladí si šli zahýriť, vyhodiť z kopýtka, hovor.: zamulatovať si, zaflámovať si (zabaviť sa pri výdatnom pití alkoholu), vyzabávať sa (dosýta sa zabaviť) 2. priveľa času venovať niečomu, obyč. namiesto inej potrebnej činnosti, zdržať sa, stratiť čas: zabavili, zdržali sme sa u susedov; stratil som s tebou veľa času, zabavil si ma, pribaviť sa (ostať dlhšie ako treba): pribaviť sa s kamarátmi ## zábavka 1. pozri zábava 1 2. pozri hračka 1 ## zábavkár pozri zabávač ## zábavnica pozri črta 2 ## zábavník 1. pozri zabávač 2. pozri zborník ## zábavný 1. ktorý vyvoláva alebo má vyvolávať dobrú náladu, veselý: je to zábavný, veselý človek, smiešny: rozpráva smiešne historky, rozmarný, úsmevný, rozveseľujúci, hovor.: špásovný, laškovný: sledovali rozmarný, úsmevný príbeh, bezstarostný: viedli bezstarostný život, ľahký, salónny (op. vážny): večer ľahkej hudby; salónna skladba, humoristický: humoristický časopis, estrádny, kabaretný, revuálny (o programe): večery vypĺňal estrádny program, kniž. fidélny pozri smiešny 2. pozri zaujímavý ## zabehaný 1. ktorý sa vžil dlhodobou pravidelnou činnosťou, zabehnutý, zaužívaný: zabehnutý, zaužívaný spôsob, osvedčený, vyskúšaný: je to osvedčený, vyskúšaný postup, ustálený: má svoj ustálený denný režim, vžitý: vžitý zlozvyk sa ťažko mení 2. pozri bežný ## zabehať sa 1. dostať sa do plynulej činnosti, do riadneho chodu, do prevádzky, zabehnúť sa: motor sa už dobre zabehal, zabehol, zapracovať sa (naučiť sa vykonávať nejakú činnosť; o človeku): pracovník sa v novej funkcii rýchlo zapracoval, zautomatizovať sa, zmechanizovať sa (začať fungovať automaticky, mechanicky): pohyby sa pri stroji zautomatizovali, zmechanizovali; výroba sa zautomatizovala 2. stať sa bežným, zaužívaným (o niečom novom), ujať sa, vžiť sa, zaužívať sa: nová metóda sa rýchlo zabehala, ujala, vžila, zaužívala, fraz.: udomácniť sa, vojsť do života, zapustiť korene: nové spôsoby aj u nás vošli do života, zapustili korene, zakoreniť sa: oslavy sa na pracovisku dávno zakorenili ## zabehnúť 1. behom (alebo vozidlom) sa niekam rýchlo dostať; expr. nakrátko niekam ísť, zájsť, vybehnúť: Zabehni, zájdi, vybehni po vodu!; bicyklom takmer zabehol, zašiel do potoka, expr.: skočiť, zaskočiť, odskočiť: (za)skočila si k susedke; odskočiť (si) z roboty na poštu, expr. doskočiť [Ondrejov], hovor. odbehnúť (odniekiaľ): cez prestávku odbehol zo školy domov, expr. zbehnúť: sám zbehnem zistiť, čo je vo veci, expr.: frknúť, šibnúť: frkol, šibol za roh, hovor. expr.: zaletieť, zatrieliť (rýchlo) 2. dostať sa pri jedení do hrtana namiesto do hltana, zaskočiť: kašle, niečo mu zabehlo, zaskočilo 3. naplniť sa tekutinou alebo červeňou (o častiach tela), nabehnúť, podbehnúť, zaliať sa, navrieť: tvár mu zabehla, nabehla, podbehla rumencom; oči mu zabehli, zaliali sa, navreli slzami 4. pozri zabehať sa 1 ## zabehnutý pozri zabehaný 1, bežný ## zabelený pozri biely ## záber pozri tempo 2 ## zaberať 1. pozri zabrať 2. pozri ponáhľať 1, ísť 1 ## zabeštelovať pozri zabezpečiť 1 ## zabezpečenie pozri zaopatrenie, záruka 2 ## zabezpečený 1. pozri bezpečný 1 2. pozri nepochybný 3. pozri fundovaný ## zabezpečiť 1. urobiť podmienky na uskutočnenie niečoho želateľného, potrebného, kladného, zaistiť: zákon zabezpečuje, zaisťuje každému slobodu podnikania; rodinu treba hmotne, finančne zabezpečiť, zaistiť, postarať sa (o niečo): o ubytovanie sa nám postarali, zariadiť (urobiť potrebné kroky na vykonanie niečoho): zariadil všetko, čo súviselo s dovolenkou, zadovážiť, zaopatriť, zaobstarať, obstarať, kniž. opatriť (cieľavedome získať): lístky do divadla si zadovážili, (za)obstarali vopred; nemám možnosť (za)opatriť si toľko peňazí, subšt. zafírovať: ja vám prijatie u predsedu dajako zafírujem, subšt.: zabeštelovať, zazichrovať: zabeštelovať si, zazichrovať si taxík, objednať (zabezpečiť objednávkou): obed objedná pre celú skupinu 2. urobiť bezpečným, istým; urobiť opatrenia proti neželateľným javom, zaistiť, upevniť, zaručiť: zabezpečiť, zaistiť demokratické voľby; zaručiť pokoj; zaistiť, upevniť hranice, umožniť, dať možnosť: umožniť všetkým voľný pohyb, spevniť (niečo hmotné): spevnenie hrádze, múru, poistiť (obyč. technickými prostriedkami): horolezec sa poistil lanom, subšt. zazichrovať ## zabezpečovací slúžiaci na zabezpečovanie, zaisťovací: zaisťovacie zariadenie ## zábezpeka pozri zaopatrenie, záruka 2 ## zabiedený pozri biedny 1 ## zabiehať 1. pozri zabehnúť 2. pozri zachádzať 4, zachádzať 5 3. pozri škúliť 1 ## zabielený pozri biely ## zabieliť pozri obieliť 1 ## zabijacký pozri vražedný 1 ## zabíjač pozri vrah 1 ## zabíjačka pozri zakáľačka ## zabíjačský pozri vražedný 1 ## zabijačský pozri vražedný 1 ## zabíjajúci pozri smrteľný 2 ## zabijak pozri vrah 1 ## zabíjavý pozri smrteľný 2 ## zabiť 1. násilne zbaviť života, usmrtiť, pripraviť o život, vziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal život, zavraždiť, expr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť), fraz.: zniesť zo sveta, poslať na druhý/onen svet, hovor. expr.: odpraviť, odpratať (obyč. tajne), expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerou, expr.: zmárniť, odmárniť: kráľ ho dal zmárniť, zlikvidovať, odstrániť, subšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániť, lynčovať, zlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochov, expr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudí, skoliť, sklátiť, kniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmu, hovor. expr.: spasiť, položiť: vlka spasil, položil jediným výstrelom, zahubiť, expr.: zahlušiť, zachloštiť, zadegviť, zagniaviť, zahrúžiť (obyč. zvieratá), zmasakrovať, pozabíjať, pohlušiť, pobiť, pomlátiť (hromadne zabiť), expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbali, dobiť, doraziť: dobiť divú zver, voj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho), popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti), zastreliť (zabiť strelou), zarezať, podrezať (zabiť prerezaním hrdla), obesiť (zabiť vešaním), otráviť (zabiť jedom), zaklať, zapichnúť (zabiť bodnutím), zaškrtiť, uškrtiť, zadláviť, zahrdúsiť, zadusiť, zadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla alebo tlakom na dýchacie cesty), zried. zamoriť, umučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinných, pomárniť, expr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť) 2. tlačením vraziť niekam, zatĺcť, vbiť, vtĺcť, zahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do steny, zried. zarúbiť [Tajovský], zaraziť, zapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zeme, pozatĺkať, pozarážať, povtĺkať, pozabíjať (postupne) 3. pozri premárniť 4. pozri rozbiť 1 5. pozri zničiť 1 6. pozri zahnať 2 ## zabiť sa pozri umrieť ## zablatenec pozri špinavec 1 ## zablatený pozri blatistý ## zablatiť pozri zašpiniť ## zablažiť pozri obšťastniť ## záblesk 1. krátko trvajúce zjavenie sa svetla: záblesk slnka, polárnej žiary, mihot (prerušované záblesky): mihot hviezd, kniž. kmit: kmit žiarovky, kniž.: zákmit, zásvit: zásvit sviečky, poet. pablesk: pablesky slnka, kniž. zried. zážih [Kukučín] 2. pozri náznak ## zablesknúť sa pozri zablysknúť sa ## zablesnúť sa pozri zablysknúť sa ## zablchavený napadnutý blchami, plný bĺch, zablšený, blchavý: zablchavené, zablšené, blchavé zviera; blchavý dvor ## zablokovať pozri zatarasiť, zabrániť ## zablšený pozri zablchavený ## zablúdenec 1. pozri poblúdenec 2. pozri kacír ## zablúdený pozri stratený 1 ## zablúdilý pozri stratený 1 ## zablúdiť 1. stratiť smer, orientáciu, poblúdiť, zblúdiť: dávajte pozor, aby ste v hore nez(a)blúdili, nepoblúdili, zatúlať sa, odtúlať sa, stratiť sa (odísť neznámym, neurčitým smerom): ovca sa zatúlala, odtúlala, nevedno kam; dieťa sa stratilo v dave, hovor. expr. zatárať sa (náhodne sa dostať): zatárali sa až k rieke 2. pozri zájsť 1 3. pozri pomýliť sa ## zablýskať sa pozri zablysknúť sa ## zablysknúť sa náhle a nakrátko vydať intenzívne svetlo (neos. o blesku); náhle sa zjaviť, zablesknúť sa, zablesnúť sa: spod mrakov sa zablys(k)lo slnko; na oblohe sa zablys(k)lo, zables(k)lo lietadlo; zahrmelo a zablys(k)lo sa, blysnúť sa, blysknúť sa, kniž. zblýskať (sa): v oku sa mu blys(k)la slza, blesknúť, blesnúť, mihnúť sa: bles(k)ol mu v ruke nôž, zablýskať sa, zablyšťať sa, expr.: zablyskotať sa, zblyskotať, zblyšťať (sa) (začať sa blýskať alebo nakrátko sa blýskať): v ruke sa mu zablýskal, zablyšťal nôž, kniž.: zblysnúť, zblysknúť: zrazu mu čosi zblys(k)lo v očiach, zalesknúť sa, zaligotať sa, zasvietiť, zažiariť, zajagať sa, zatrblietať sa (prejaviť sa svetlom): na prste sa mu zaleskol, zaligotal, zajagal, zatrblietal prsteň; oči jej zasvietili, zažiarili šťastím, zaiskriť sa, kniž. zajasať sa (prejaviť sa iskrením, jasom): izba sa zaiskrila, zajasala lúčmi ranného slnka, zakmitnúť sa: obloha sa zakmitla [Rázus] ## zablysnúť sa náhle a nakrátko vydať intenzívne svetlo (neos. o blesku); náhle sa zjaviť, zablesknúť sa, zablesnúť sa: spod mrakov sa zablys(k)lo slnko; na oblohe sa zablys(k)lo, zables(k)lo lietadlo; zahrmelo a zablys(k)lo sa, blysnúť sa, blysknúť sa, kniž. zblýskať (sa): v oku sa mu blys(k)la slza, blesknúť, blesnúť, mihnúť sa: bles(k)ol mu v ruke nôž, zablýskať sa, zablyšťať sa, expr.: zablyskotať sa, zblyskotať, zblyšťať (sa) (začať sa blýskať alebo nakrátko sa blýskať): v ruke sa mu zablýskal, zablyšťal nôž, kniž.: zblysnúť, zblysknúť: zrazu mu čosi zblys(k)lo v očiach, zalesknúť sa, zaligotať sa, zasvietiť, zažiariť, zajagať sa, zatrblietať sa (prejaviť sa svetlom): na prste sa mu zaleskol, zaligotal, zajagal, zatrblietal prsteň; oči jej zasvietili, zažiarili šťastím, zaiskriť sa, kniž. zajasať sa (prejaviť sa iskrením, jasom): izba sa zaiskrila, zajasala lúčmi ranného slnka, zakmitnúť sa: obloha sa zakmitla [Rázus] ## zablyskotať sa pozri zablysknúť sa ## zablyšťať sa pozri zablysknúť sa ## zabočiť pozri odbočiť 1, zájsť 1 ## zabodnúť pozri zapichnúť ## zaboha pozri vôbec 1 ## záboj pozri pokrutiny ## zábor pozri ohrada 1 ## zaboriť tlakom niečo niekam dostať, tlačiac niečo umiestniť (obyč. do niečoho mäkkého, sypkého), vtlačiť, vboriť, vtisnúť: zaboriť, vboriť hlavu do vankúša; vtlačiť, vtisnúť nohu do snehu, zaryť, vryť (rytím dostať niečo niekam, obyč. pod povrch): zaryl, vryl rýľom do zeme; diviak vryl rypák do zeme, vnoriť, ponoriť: ponoril ruky do vrecák a odišiel; vnoril svoju hlavu do matkinho lona, vraziť, vbiť, vtĺcť (nárazom, silou niečo niekam dostať): vrazil, vtĺkol kôl do zeme, klin do dreva; chystá sa mu vraziť nôž do brucha ## zaboriť sa pozri zapadnúť 3 ## zabosorovať pozri začarovať ## zabožemôj pozri nedajbože 1 ## zabožiť sa pozri zaprisahať sa ## zábradlie zabezpečovacie zariadenie zabraňujúce pádu z výšky alebo oddeľujúce nejaký priestor: drevené, kovové zábradlie, oprieť sa o zábradlie, bariéra: preliezť bariéru, balustráda (stĺpikovité zábradlie), ohrada (ohraničenie istého priestoru plotom, múrom a pod.): železná ohrada ## zábrana 1. pozri prekážka 2. pozri rozpaky ## zabránený pozri nedovolený ## zabrániť nedopustiť, nedovoliť, aby sa niečo (obyč. niečo neželateľné) uskutočnilo, aby niečo pokračovalo ďalej, zamedziť: zabrániť, zamedziť rozširovaniu nepravdivých správ, znemožniť, prekaziť (urobiť nemožným, neuskutočniteľným): znemožniť, prekaziť plány niekomu; prekazili mu postup do ďalšieho kola, ubrániť sa (potlačiť v sebe nejaký pocit, myšlienku a pod.): nemôže sa ubrániť predstave, nemôže zabrániť predstave, že celá námaha je zbytočná, zried. zbrániť [Šoltésová], zahatať, zhatiť: zahatať, zhatiť príval slov, zmariť: zmariť kariéru, zabrániť kariére, zakázať, hovor. expr. zatrhnúť, hovor. zaraziť (nedovoliť v niečom pokračovať): zakázať, zatrhnúť, zaraziť ďalšie stretávanie sa mladých, zablokovať: zablokovať premávku ## zabrať 1. násilím odňať (obyč. vojensky alebo úradne), vziať moc nad niečím, zaujať, obsadiť: zabrať, zaujať, obsadiť cudzie územie, okupovať (vojensky): vojaci okupovali mesto, anektovať (násilne pripojiť): anektovanie územia pozri skonfiškovať 2. zaplniť isté miesto, priestor, funkciu a pod., zaujať: skriňa zabrala, zaujala veľa miesta; zabrali, zaujali všetky výhodné miesta, pozície, obsadiť: obsadiť voľné miesta 3. zmenšiť časť oblečenia (op. vypustiť), odobrať, ubrať: zabrala, odobrala, ubrala z rukáva, zúžiť (urobiť užším): zúžiť nohavice 4. pozri zaúčinkovať 5. pozri zareagovať ## zabrať sa intenzívne sa pustiť do nejakej činnosti a dlhší čas v nej zotrvať, zahĺbiť sa: zabrať sa, zahĺbiť sa do čítania, expr.: zahrabať sa, zavŕtať sa: zahrabať sa, zavŕtať sa do štúdia, pohrúžiť sa, zahrúžiť sa: priatelia sa pohrúžili do rozhovoru; zahrúžiť sa do modlitby, expr. vrhnúť sa (s chuťou sa pustiť niečo robiť): vrhnúť sa do hazardných hier ## zabratý pozri zamyslený, zasnívaný, zaujatý 1 ## zabrblať pozri povedať ## zabrbtať (sa) pozri prerieknuť sa 2 ## zabŕdať pozri zapárať, podpichávať, podpichovať ## zabŕdavý pozri dobiedzavý ## zábrežie pozri svah ## zabridený pozri špinavý 1 ## zabrídený pozri špinavý 1 ## zabridiť pozri zašpiniť ## zábron pozri červeň 1 ## zabronený pozri červený ## zabronieť pozri začervenať sa ## zabronieť sa pozri začervenať sa ## zabručať pozri povedať ## zabrudený pozri špinavý 1 ## zabrudiť pozri zašpiniť ## zábrus pozri výbrus ## zabrúsiť 1. pozri obrúsiť 2. pozri zájsť 1 ## zabrusovať sa pozri špicatieť ## zabrýzganec pozri špinavec 1 ## zabrýzganý pozri špinavý 1 ## zabrýzgať pozri zašpiniť ## zabrzdiť 1. pozri zastaviť 1 2. pozri spomaliť, prekaziť ## zabsolutizovať urobiť absolútnym, vyhlásiť za absolútne platné, zabsolútniť: zabsolutizovali, zabsolútnili Marxove teórie ## zabsolútniť pozri zabsolutizovať ## zabubnovať pozri zatrúbiť ## zábudlivý ktorý ľahko zabúda, hovor. sklerotický: zábudlivý, sklerotický človek; Tá moja hlava sklerotická! ## zabudnúť 1. prestať na niečo, na niekoho myslieť, prestať mať na pamäti, nedržať niečo v pamäti, a preto niečo neuskutočniť, nespomenúť si (op. zapamätať si): nezabudnite kúpiť mlieko; zabudol prísť na dohovorené miesto; celkom zabudli, nespomenuli si na rodinu, pozabudnúť (na chvíľu, na istý čas): pozabudli na ostatných čakajúcich, fraz. pustiť z hlavy: na druhý deň som vec pustil z hlavy, pren. vyšumieť z hlavy: vyšumelo mi to z hlavy, hovor. vyspať sa (z niečoho; v spánku zabudnúť na niečo nepríjemné), nechať (nechtiac nevziať so sebou): zistil, že si tašku nechal v autobuse, pren. expr. pochovať: nepríjemnú historku už dávno pochoval, zanedbať, práv. opomenúť (neurobiť, čo treba): zanedbal svoju povinnosť; opomenutie vážnych skutočností, zákona, zastaráv. omeškať (neurobiť niečo obyč. zo zábudlivosti): neomešká nikdy pripomenúť svoje zásluhy, pozabúdať (postupne zabudnúť) 2. prerušiť istú činnosť, prestať: od údivu zabudnúť, prestať hovoriť 3. pozri odpustiť ## zabudnúť sa pozri oťarchavieť ## zabudnuto pozri sám 2 ## zabudnutý 1. ktorý vymizol z pamäti, pren. zaprášený: rozprával zabudnuté, vekom zaprášené vtipy, zapadnutý: zapadnutá sláva 2. pozri osamelý 1 3. pozri odľahlý 1 4. pozri zamyslený ## zabudovať pozri vstavať ## zabuchnúť s hrmotom, buchnutím zatvoriť, expr.: zacapiť, začapiť, zacapnúť, začapnúť: zabuchnúť, zacapiť za sebou dvere; zacapol, začapol vrchnák truhly, hovor. expr.: zachlopiť, zaklopiť, zachlopnúť, zaklapnúť (s chlopnutím, klapnutím zatvoriť), expr. sklapnúť (prudko zatvoriť): kufor rýchlo sklapol, expr.: zatresnúť, zatresknúť, zatrepnúť, zaplesnúť, zaplesknúť, zapleštiť (prudko, s pleskotom, s treskotom zavrieť): vietor zatres(k)ol, zaples(k)ol oblok, expr. zasotiť (sotením zabuchnúť), pribuchnúť, priraziť, expr.: pricapiť, pricapnúť, pričapiť, pričapnúť, prichlopiť, priklopiť, prichlopnúť, priplesnúť, priplesknúť, pripľaštiť (s buchotom, ale zľahka, čiastočne alebo úplne zavrieť): pribuchnúť, priraziť vráta; pričapiť, prichlopiť, priples(k)núť bránu, zacvaknúť (zabuchnúť s cvakotom) ## zabundať pozri zakrútiť 2, zabaliť 2 ## zaburcovať pozri podnietiť 1 ## zaburiniť sa porásť burinou, zaburinieť: záhrada sa po daždi zaburinila, zaburinela, zarásť: priesady zarástli ## zabúvať pozri zaspať 1 ## zabuvičkať pozri zaspať 1 ## zabuvinkať pozri zaspať 1 ## zabývať sa pozri usadiť sa 1, udomácniť sa 2 ## zabzdieť pozri prdnúť ## zabzdošiť pozri prdnúť ## zacálovať pozri zaplatiť 1 ## zacápať pozri zakvackať, zašpiniť ## zacapiť pozri zabuchnúť ## zacapkať pozri zakvackať, zašpiniť ## zacápkať pozri zakvackať, zašpiniť ## zacapnúť pozri zabuchnúť ## zaceliť sa stať sa celým, celistvým (obyč. o rane, často i pren. o duševnej bolesti), zacelieť, sceliť sa, scelieť: rana sa po operácii rýchlo zacelila, scelila; otvor po guľke zacelel, scelel; bolesť zo straty sa nemohla zaceliť, zjazviť sa, zajazviť sa: rany sa časom z(a)jazvili, zrásť, zrásť sa (rastom utvoriť celok): kosť (sa) zrástla, zahojiť sa, vyliečiť sa (stať sa zdravým): zlomenina sa ti skoro zahojí, vylieči; duševná boľačka sa ešte nezahojila, nevyliečila, zavrieť sa, zatvoriť sa (o rane) ## zaceniť pozri ohodnotiť ## zaceriť sa pozri smiať sa ## zacielenie 1. pozri cieľ 1 2. pozri povaha 2 ## zacieliť 1. pozri nacieliť, pozri cieliť 2. pozri zamerať 2 ## zacieliť sa pozri upriamiť sa, zamerať sa ## zacieľovať pozri cieliť 1 ## zacítiť zachytiť zmyslami; začať vnímať, ucítiť, pocítiť: pes zacítil, ucítil prítomnosť niekoho cudzieho; zacítil som, pocítil som veľký strach, veľkú radosť, zavoňať (i pren.): zavoňal čerstvé koláče; zavoňal, kde sú výhody, zavetriť, zvetriť, zaňuchať (o zvieratách, expr. aj o človeku): zviera z(a)vetrilo, zaňuchalo nebezpečenstvo; líška zaňuchala korisť, zried. začuť: z úst mu začula pálenku, vycítiť, vytušiť, hovor. zastaráv. občuť (citom postrehnúť): vycítiť, vytušiť blízkosť jari; občula dieťa pod srdcom [Dobšinský], pobadať, zbadať, vybadať, vypozorovať (pozorovaním zistiť): v správaní muža pobadala, zbadala zmenu; v jej reči bolo možno vybadať, vypozorovať iróniu ## zacitovať pozri uviesť 6 ## zacláňať pozri cloniť ## záclona pozri záves 1 ## zacmukať pozri zamľaskať ## zacundraný pozri špinavý 1 ## zacundrať pozri zašpiniť ## zacvakať pozri zaplatiť 1 ## zacvaknúť pozri zatvoriť 1, zabuchnúť ## zacvendžať pozri zaznieť ## zacvičiť pozri zapracovať 1 ## zacviknúť pozri zaštipnúť 1, zaseknúť 2 ## zacviknúť sa pozri zaseknúť sa 2 ## začadiť pozri zadymiť ## začahovať pozri siahať 2 ## začapiť pozri zabuchnúť ## začapnúť pozri zabuchnúť ## začarať pozri zameniť ## začarovať pozri zameniť ## začarovať čarami, čarodejnou mocou premeniť (obyč. v rozprávkach), zabosorovať: striga začarovala, začarila, zabosorovala princa na žabu, zakliať (premeniť na zlé vyslovením kliatby; op. odkliať): zakliať krajinu, zastaráv. začítať: pozerá na nás, akoby nás chcel začítať, expr.: včarovať, včariť, vkliať (začarovať niekam): včariť krásu do obrazu ## začariť čarami, čarodejnou mocou premeniť (obyč. v rozprávkach), zabosorovať: striga začarovala, začarila, zabosorovala princa na žabu, zakliať (premeniť na zlé vyslovením kliatby; op. odkliať): zakliať krajinu, zastaráv. začítať: pozerá na nás, akoby nás chcel začítať, expr.: včarovať, včariť, vkliať (začarovať niekam): včariť krásu do obrazu ## začas pozri dočasne ## začasto pozri často ## začať 1. uskutočniť prvú fázu, začiatok niečoho (op. skončiť), zastar. započať: učiť sa začal hneď od rána; žatvu započali v júli, kniž. počať: počal ich presviedčať, pustiť sa, dať sa (obyč. do niečoho): pustili sa, dali sa s chuťou do jedenia; pustili sa, dali sa bežať, chytiť sa: chytili sa rýchlo do roboty, nasadiť (začať niečo veľmi intenzívne): nasadiť finiš; nasadiť ostrý tón, načať (urobiť prvú fázu istej činnosti, ale najmä odobrať z niečoho celistvého): načať program; načať chlieb, pozačínať, ponačínať (postupne, viac vecí), otvoriť (uviesť do činnosti; op. zatvoriť, zakľúčiť): otvoriť schôdzku, zasadnutie, výstavu, naštartovať, odštartovať (uskutočniť štart, začať štartovať): odštartovať preteky v behu, spustiť (týka sa náhleho hovorenia, hrania, zvukov): spustili reč o svadbe; kapela spustila tuš, publ.: rozbehnúť, nabehnúť (na niečo), rozkrútiť, roztočiť, rozprúdiť (uviesť do činnosti): rozbehnúť výrobu, nabehnúť na výrobu syrov, vyvolať (spôsobiť vznik): roztržku vyvolali, začali iní, nie ja, kniž. rozpútať (začať negatívnu činnosť): rozpútať spor, vojnu, vstúpiť (do nejakej činnosti, akcie): vstúpiť do vojny, do štrajku, nesprávne zahájiť 2. pustiť sa do rozhovoru, rozhovoriť sa: sadli si a začali, rozhovorili sa o deťoch, expr. zapliesť (o reči): zaplietla rozhovor o mužovi, nadviazať, nadpriasť, zried. napriasť (na predchádzajúcu reč), zapriasť: zapradie rozhovor s každým, nahryznúť: nahryznúť problematiku zdravotníctva ## začať sa 1. mať začiatok, začať jestvovať, začať byť (op. skončiť sa), zastar. započať sa: rozhovor sa začal, započal veľmi srdečne, nastať, nadísť, prísť (najmä v čase): zima nastala, nadišla tohto roku neskoro, vzniknúť (o udalosti): organizovaný odpor vznikol najskôr v závodoch, zavládnuť (o istom stave): v rodine zavládol pokoj; zavládlo slnečné počasie, datovať sa (nedok.; mať začiatok) 2. dať sa do činnosti v uvedenom štádiu práce, tvorby a pod., rozbehnúť sa: výcvik sa začal, rozbehol včera, rozprúdiť sa, rozkrútiť sa, roztočiť sa (dostať sa do intenzívnej činnosti): práce na poli sa už rozprúdili, kniž. rozpútať sa (začať sa s veľkou intenzitou): rozpútala sa bitka na život a na smrť ## začernetý pozri čierny 1, sčernetý ## začerstva pís. i za čerstva kým je niečo nové, čerstvé; v túto chvíľu, bez meškania, bez odkladania, sčerstva, zahorúca, pís. i za horúca, zried. zhorúca: začerstva, sčerstva sa pochválil so svojou novou známosťou; zahorúca im všetko vyrozprával, hneď, ihneď: hneď, ihneď ho začal prehovárať, zaraz, okamžite: zaraz, okamžite chcel oznámiť radostnú novinu, rýchlo, chytro: ponáhľal sa domov, aby si rýchlo, chytro všetko poznačil, bezodkladne, neodkladne: bezodkladne, neodkladne si to chcel všetko objasniť ## začervenať sa nadobudnúť v tvári (zried. aj inde) červeň, červenú farbu, najmä od citového pohnutia, začervenieť sa, zapáliť sa, kniž.: zapýriť sa, zarumeniť sa, zrumeniť sa: dievča sa začervenalo, začervenelo, zapálilo od hanby; ľahko sa zapýri, z(a)rumení, expr. zapŕliť sa, poet. zardieť sa [Sládkovič, Hviezdoslav], zaliať sa červeňou: od rozpakov sa zaliala červeňou, očervenieť, sčervenieť, zahorieť (stať sa červeným): oči mu od dymu očerveneli, sčerveneli; podvečer zahoreli zore, poet.: zabronieť, zabronieť sa: stráň (sa) zabronela od jahôd, rozčervenieť sa: na strome sa rozčerveneli čerešne; koža sa mu od páľavy začervenala, rozčervenela, spurpurovieť (začervenať sa do purpurova), pren. expr. zblčať ## začesať pozri zahladiť 1, učesať ## začiahnuť pozri zasiahnuť 1 ## začiarknuť čiarkou, čiarknutím označiť (obyč. niečo, čo sa pokladá za vybavené), hovor.: zafajkovať, odfajkovať, odfajknúť: začiarknuť, zafajkovať, odfajkovať mená prítomných, zaškrtnúť, odškrtnúť (škrtom, čiarknutím vyznačiť alebo zdôrazniť v texte), začiarať, začiarkať, odškrtať (viac položiek), podčiarknuť, zastar. podtiahnuť (urobiť čiaru pod niečím napísaným, obyč. na zdôraznenie, vyznačenie): podčiarkol, podtiahol v liste slová, ktoré sa ho týkali, popodčiarkovať, zastar. popodťahovať (postupne, väčší počet) ## začiatkom (čoho) vyjadruje čas v prvej fáze istého časového úseku (op. koncom), na začiatku (čoho; op. na konci): začiatkom, na začiatku leta bývajú veľké horúčavy, kniž.: počiatkom, na počiatku: vráti sa až počiatkom zimy ## začiatočnícky pozri základný ## začiatočník kto začína v nejakej činnosti, obyč. neskúsený pracovník: v tenise je úplný začiatočník, nováčik: bola na pracovisku nováčikom, debutant (kto prvý raz verejne, najmä umelecky vystupuje): debutant v básnickej tvorbe, adept (začiatočník vo vede, umení, v praktickej činnosti), kniž. elév, expr. učeň: v medicíne je ešte len učeň, pejor.: zelenáč, zajac: ten už niečo skúsil, nie je zelenáč, zajac, pejor. holobriadok: obsluhoval ich čašnícky holobriadok, pejor.: ucháň, ucho: je to ešte ucháň, ucho, voj. slang.: holub, mladý, bažant, vták, zobák, peón, páža, milionár, opica, pucák, zastar. novák [Vajanský] ## začiatočný ktorý je na začiatku alebo ktorý je začiatkom niečoho (op. konečný, posledný), zriedkavejšie počiatočný: začiatočné, počiatočné ťažkosti, prvopočiatočný: prvopočiatočné štádium, vlastnosti, rozbehový: rozbehové štádium, skorý, raný: skoré, rané obdobie tvorby, štádium choroby, základný, kniž. iniciálny: základný výskum; iniciálne príznaky choroby, úvodný, vstupný: úvodná, vstupná prednáška, východiskový: východiskové postavenie, prvotný, prvý: prvotný dojem, impulz, nával emócií, zárodkový, zárodočný, pren. embryonálny: zárodočný stav, publ. pilotný ## začiatok prvá priestorová alebo časová fáza niečoho (op. koniec): začiatok obce, začiatok vyučovania, zriedkavejšie počiatok: na počiatku 20. storočia, kniž. prvopočiatok (úplný začiatok): prvopočiatky nového hnutia, vznik (začiatok jestvovania): vyšetrovať vznik požiaru, prameň: prameň zla, príchod: príchod zimy, pôvod (začiatok existencie): pôvod sveta, genéza: genéza ľudových zvykov, nástup: nástup novej éry, štart (začiatok pretekov): chybný štart bežca, úvod: úvod listu, predohra: pijanstvo býva predohrou rodinných sporov, kniž.: zrod, zrodenie: zrod, zrodenie štátu, kniž. úsvit: na úsvite dejín, kniž. zárodok: zárodok lásky, obyč. pejor. semeno, poet. semä: semeno zloby ## začierniť pozri zašpiniť ## záčin miesto v stodole na uskladňovanie obilia, sena a pod.: zhadzovať obilie z voza do záčina, záčinok, priečin, priečinok: usušený krm uložili do priečina; priečinok v sypárni je plný kukurice, záprava (miesto aj na umiestnenie dobytka): úroda, statok je v zápravách ## začínajúc pozri od 1 ## začínať 1. pozri začať 2. pozri podpichávať ## začínať sa pozri nasledovať 2 ## záčinok pozri záčin ## začítať pozri začarovať ## začleniť zahrnúť do istého (obyč. usporiadaného) celku, zaradiť: začleniť, zaradiť prvky do systému; začleniť, zaradiť žiakov do krúžkov podľa ich záujmov, včleniť (urobiť článkom, súčasťou, účastníkom niečoho): včlenili ho hneď do pracovného kolektívu, vradiť: vradiť niečo do istej kategórie, vsunúť: do článku vsunúť nový odsek, vložiť, kniž. vkomponovať (kompozične začleniť), zatriediť (podľa rovnorodých kritérií), hovor. zapojiť (uviesť do istého procesu): zapojili všetky mechanizmy do práce na odstraňovaní havárie, zried. vpojiť, vkliniť, kniž. vkĺbiť (pevne, organicky začleniť): do diela sa mu podarilo vkliniť, vkĺbiť skutočné historické fakty ## začmudený pozri špinavý 1, zadymený ## začmudiť 1. pozri zadymiť 2. pozri zašpiniť ## začnúc pozri od 1 ## začo pozri prečo ## začože pozri prečo ## začrieť pozri načrieť 2 ## začudovanie pozri údiv ## začudovaný svedčiaci o začudovaní, prekvapení, nepochopení, zadivený, udivený: mať začudovaný, zadivený výraz, prekvapený, zarazený (začudovaný nad niečím nečakaným): zostal stáť celý zarazený, nechápavý: stretol sa s jeho nechápavým pohľadom ## začudovať sa prejaviť (obyč. na chvíľu, náhle) prekvapenie, údiv, zadiviť sa, počudovať sa, podiviť sa: deti sa začudovali, zadivili novej hračke; počudoval sa, podivil sa, že čas tak rýchlo ubehol, prekvapiť sa: prekvapil som sa, že sme súťaž vyhrali, zaraziť sa (ostať veľmi a obyč. nie príjemne prekvapený): zarazili sme sa nad takým činom, užasnúť (pocítiť veľké prekvapenie, ohromenie): užasnúť nad toľkou krásou ## začúchnuť pozri stíchnuť 1 ## začuchraný pozri strapatý ## začuť 1. pozri počuť 1 2. pozri zacítiť ## zadák pozri úľ ## zaďakovať 1. pozri poďakovať 2. pozri odstúpiť 2 ## zadanie pozri práca 3 ## zadaptovať pozri adaptovať ## zadarmo bez finančnej alebo inej protihodnoty, bez náhrady, bez platenia, bezplatne, admin. zdarma: rady do života dáva zadarmo, bezplatne; vstup zadarmo, zdarma, odb. bezodplatne: bezodplatne poskytované služby, hovor. grátis: to máte grátis, zastaráv. darmo ## zadať pozri uložiť 4 ## zadať sa pozri zaviazať sa ## zadáviť pozri zadusiť 1 ## zadávna pozri dávno 1 ## zadaždený pozri daždivý ## zadaždiť sa pozri spustiť sa 2 ## zadebnenec pozri hlupák ## zadebnený pozri hlúpy 1, zaostalý ## zadebniť uzavrieť doskami, latami, zalatovať, olatovať, olatkovať: nepoužívaný oblok zadebnili, zalatovali, olatovali, zadoskovať (zakryť doskami), obiť (pokryť pribíjaním): chatu obiť plechom, doskami, slang. zašalovať (obložiť doskami), zatĺcť, zabiť (uzavrieť vbíjaním klincov do dosák): zatĺcť, zabiť vedľajší vchod, zabarikádovať (zatarasiť barikádou): zabarikádovať obloky, dvere, zaplombovať (opatriť plombou): zaplombovať vagón ## zadegviť pozri zabiť 1 ## zadeliť 1. určiť, aby niekto, niečo niekam patril(o), zaradiť: zadeliť, zaradiť deti podľa veku, zatriediť (podľa kritérií): zatriediť umelcov podľa výkonu, prideliť, pričleniť (k niekomu, niečomu, do istej funkcie a pod., urobiť súčasť niečoho): niektorých z nás pridelili, pričlenili k susednému útvaru 2. vopred premyslieť a určiť, aby niečo bolo priestorovo, časovo a pod. rovnomerné, rozvrhnúť, rozložiť: zadeliť si robotu; rozvrhnúť, rozložiť si sily, čas, rozdeliť, rozplánovať: rozdeliť si povinnosti; rozplánovať si robotu vopred ## záderčivý pozri dobiedzavý ## záderka pozri dôvod ## zadierač pozri škriepnik ## zadierať pozri podpichávať ## zadierať sa pozri zadrieť sa ## zadieravý pozri dobiedzavý ## zadina podradné obilie premiešané kúkoľom, plevami a pod., pozadné obilie, pozadok, zadnina, nár. zadky ## zadívať sa 1. istý čas sa na niekoho, niečo uprene dívať, zahľadieť sa, zapozerať sa, uprieť zrak, uprieť pohľad: zadívala sa, zahľadela sa s láskou na svojho syna; uprieť zrak, pohľad do diaľky, hovor. zakukať sa, zaprizerať sa, zried. vhľadieť sa, expr. vpiť sa (o očiach; túžobne sa zadívať): vpil sa do jej tváre 2. pozri zaľúbiť sa 1 ## zadivený pozri začudovaný ## zadiviť pozri prekvapiť 1 ## zadiviť sa pozri začudovať sa ## zadkom pozri zozadu ## zadky pozri zadina ## zadláviť pozri zabiť 1 ## zadlžiť nechať na niečom dlžobu, postihnúť finančným záväzkom, predlžiť (nadmieru): zadlžiť, predlžiť podnik; zadlženie majetku, zaťažiť: finančné zaťaženie dedičstva ## zadlžiť sa pozri požičať si ## zadnica pozri zadok 1 ## zadnina pozri zadina ## zadok 1. sedacia časť (obyč. ľudského) tela: udrieť niekoho po zadku, expr.: zadnica, šunky: večne vysedáva na šunkách, expr.: sednica, kufor: Zdvihni konečne ten kufor!, hovor. expr. žart. pudlo: kopli ho do pudla, hrub. riť 2. pozri konečník ## zadom pozri zozadu ## zadoskovať pozri zadebniť ## zadostiť pozri vyhovieť ## zadosťučinenie odčinenie niečoho, napr. krivdy, ublíženia, kniž. satisfakcia: žiadať zadosťučinenie, satisfakciu ## zadosťučinený pozri spokojný ## zadosťučiniť pozri uspokojiť 1 ## zadovák pozri úľ ## zadovážiť pozri zaobstarať ## zadovážiť si pozri nadobudnúť, získať 1 ## zadovka pozri puška ## zádrapčivý pozri dobiedzavý ## zadrapiť sa 1. vniknutím (rukami, prstami alebo niečím ostrým) do niečoho sa mocne zachytiť a držať sa, zadrapnúť (sa): zadrapila sa, zadrapla sa mu nechtami do vlasov, zadrieť (sa) (drením, šúchaním vniknúť): trieska sa zadrela do kože, expr. zried. vdrapnúť sa: pazúry sa vdrapli do mäsa 2. expr. nájsť príčinu na spor, na vyvolanie nepokoja, zadrapnúť (sa): zadrap(i)la sa do nás pre každú maličkosť, expr. zabŕdnuť (dotknúť sa háklivej veci): kde mohol, zabŕdol do každého, expr.: zadrieť sa, zadrieť: zadrela (sa) ešte aj do toho, že zle počujem, expr.: zarýpať, zarypnúť, rypnúť: na každej schôdzke do mňa (za)rypne, zarýpe, expr. zaprieť sa: matka sa zlostne zaprela do syna pozri zastarieť sa ## zádrapka pozri dôvod ## zádrapkár pozri škriepnik ## zádrapkársky pozri dobiedzavý ## zadrapkávať 1. pozri škrabať 1 2. pozri podpichávať ## zadrapnúť sa pozri zadrapiť sa 1, zadrapiť sa 2 ## zadrapovačný pozri dobiedzavý ## zadrapovať pozri dobiedzať ## zadrapovať sa pozri zapárať ## zádrenie pozri záhrenie ## zadrepčiť si pozri zatancovať si ## zádrh neželateľné prerušenie činnosti, pohybu: na stavbe je veľa zádrhov, prekážka, hovor. háčik: je tu akási prekážka, akýsi háčik, subšt. zádrheľ ## zadŕhať pozri dusiť 1 ## zadrhávať pozri dusiť 1 ## zadŕhať sa 1. pozri viaznuť 2, pozri zastaviť sa 2. pozri zajakať sa ## zadrhávať sa 1. pozri viaznuť 2, pozri zastaviť sa 2. pozri zajakať sa ## zadŕhavosť pozri zajakavosť ## zadŕhavý 1. pozri nesúvislý 1, nesúvislý 2 2. pozri jachtavý 3. pozri drsný 3 ## zádrheľ pozri zádrh ## zádrhlivý 1. pozri jachtavý 2. pozri drsný 3 3. pozri nesúvislý 1, nesúvislý 2 ## zádrhľavý 1. pozri jachtavý 2. pozri drsný 3 3. pozri nesúvislý 1, nesúvislý 2 ## zadrhnúť 1. pozri zadusiť 1 2. pozri zaseknúť 2 3. pozri zastaviť sa 1 ## zadrhnúť sa 1. pozri zastaviť sa 1, uviaznuť 2 2. pozri zadrieť sa 2 3. pozri oženiť sa, vydať sa 1 ## zadrhnutý pozri slabý 3 ## zadriemať začať driemať alebo upadnúť chvíľu do driemot, zadriemnuť: zadriemal, zadriemol od únavy, zdriemnuť (si), pospať si (chvíľu, krátky čas spať): po obede (si) otec zdriemol, pospal si, zaspať, usnúť (na chvíľu): celú noc nemohla ani na chvíľu zaspať, usnúť, expr. zavrieť oči: matka bdela pri chorom, ani nezavrela oči, expr. zadriemkať: dieťa v perinke zadriemkalo ## zadriemnuť pozri zadriemať ## zadrieť sa 1. drením, šúchaním vniknúť niekam, obyč. pod povrch, zadrieť: ôstie (sa) mi zadrelo pod nechet, zapichnúť sa, zastoknúť sa (niekam sa vtlačiť; o niečom ostrom): zapichol sa mu tŕň do päty; halúzka sa mu zastokla do vlasov, zavadiť, zachytiť sa (dotknúť sa niečoho pri pohybe): zadrel sa, zachytil sa, zavadil rukou o drapľavú kôru stromu 2. (o súčiastkach) prestať fungovať, zastaviť sa v činnosti, v pohybe (obyč. pri silnom trení), zadrhnúť sa: motor sa zadrel, zadrhol, zaseknúť sa: zámok sa zasekol; zasekol sa v reči, hovor. zapriečiť sa 3. pozri zadrapiť sa 2 ## zadrichmať pozri zaspať 1 ## zadrkotať pozri povedať ## zadrkotať sa pozri zahovoriť sa ## zadrmancovať pozri zatriasť ## zadrmať pozri zatriasť ## zadrobčiť si pozri zatancovať si ## zádruha pozri spoločnosť 2 ## zadržať 1. zabrániť neželateľnému pohybu, zachytiť, chytiť: zadržať, (za)chytiť padajúce telo; keby ma neboli (za)chytili, zrútim sa z rebríka, zastaviť: zastavil auto ešte včas; zastaviť ženúce sa zviera, staviť: chcel by aspoň na chvíľu staviť beh času, podržať, pridržať, prichytiť (chvíľu, v istej polohe): podržať, pridržať niekomu kabát; prichytil ho, aby nespadol, expr.: spätiť, zapätiť: spätil, zapätil utekajúceho chlapca, zried. zhatiť: zhatiť útočníkov 2. zabrániť v odchode, nedovoliť odísť, zdržať: zadržali, zdržali nás na večeru, zabaviť: zabavili ma dlhšie, ako som rátal, pribaviť, pridržať (trocha zdržať): Len ostaň! – pridrží ho. 3. vôľou prekonať (telesné stavy, city), zdržať, potlačiť, premôcť, ovládnuť: z(a)držať, potlačiť slzy; premôcť, ovládnuť hnev, slovo na jazyku, zahatať: zahatal príval zlosti, príval slov, zatajiť, zakryť: zatajila, zakryla pred mužom náhly žiaľ, bolestné stony, pritajiť: pritajiť radosť, pritajiť dych 4. úradne vziať do väzby alebo dočasne obmedziť v pohybe, chytiť: zadržať, chytiť špióna na hraniciach, zlapať, lapiť (dostať do svojej moci): zlapať, lapiť zlodeja, zaistiť, zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha už zaistili, zatkli, zajať (vziať do zajatia v boji) pozri zatvoriť 2 5. spôsobiť, aby niečo ostalo v pôvodnom, nezmenenom stave, udržať, zachovať, uchovať: v izbách musia zadržať, udržať poriadok; pôda dobre zadrží, udrží vlahu; chcú si zachovať, uchovať samostatnosť, podržať si, ponechať si: vie si podržať, ponechať svoj názor ## zadržať sa pozri zachovať sa 2 ## zadržať si pozri nechať si ## zadržiavaný pozri potláčaný ## zadubančiť si pozri zatancovať si ## zadubasiť si pozri zatancovať si ## zadubenec pozri hlupák ## zadubený 1. pozri hlúpy 1, zaostalý 2. pozri špinavý 1 ## zadubiť sa pozri osprostieť ## zadudrať pozri povedať ## záduch pozri astma ## záduchľavý pozri dýchavičný ## záduma pozri meditácia ## zadumane 1. pozri zamyslený 2. pozri mlčky ## zadumano 1. pozri zamyslený 2. pozri mlčky ## zadumaný pozri zamyslený ## zadumať sa pozri zahĺbiť sa ## zádumčivosť pozri depresia 1 ## zádumčivý pozri melancholický, clivý ## zadunieť pozri zaznieť ## zadupkať si pozri zatancovať si ## zaduplikovať pozri pripomenúť 2 ## zadusiť 1. zamedzením prístupu vzduchu zbaviť života, rastu, udusiť: vôňa ho skoro zadusila; zadusiť štence; burina udusila, zadusila priesady, zahrdúsiť, zadrhnúť, zaškrtiť, uškrtiť, expr. zadáviť (tlakom na krk, zovretím hrdla): zahrdúsiť, zaškrtiť mača, zadláviť, zagniaviť (tlakom, rozpučením): zadlávili, zagniavili ho v dave, zried. zdusiť: burina všetko zdusila, pridusiť, priškrtiť (čiastočne zadusiť), pozadŕhať, podrhnúť, podusiť, poškrtiť, podláviť, pogniaviť (postupne) 2. zastaviť horenie (o ohni, svetle), zahasiť, zhasiť, udusiť: zadusili, udusili plameň hneď v začiatkoch; z(a)hasiť sviečku, lampu, uhasiť: požiar nemohli uhasiť, expr. zapučiť (rozmliaždením, pučením): zapučiť ohorok cigarety, pridusiť (čiastočne zadusiť), pozadúšať (postupne zadusiť) 3. vôľou alebo silou prekonať, udusiť, potlačiť, premôcť: zadusila, potlačila, premohla v sebe spomienku na dieťa, zadržať, zahatať: zadržal, zahatal v sebe príval zlosti, zlikvidovať: povstanie zadusili, zlikvidovali hneď v začiatkoch ## zadúšajúci 1. pozri zadúšavý 1 2. pozri omamný 1 ## zadúšať pozri dusiť 1 ## zadúšať sa pozri zachádzať sa ## zadúšavý 1. spôsobujúci dusenie, brániaci v pravidelnom dýchaní, dusivý, zadúšajúci: zadúšavé, dusivé chemické výpary, zried. zádušlivý, zastar. zádušný: zádušlivý dym, škrtivý, hrdúsivý: škrtivý, hrdúsivý kašeľ pozri dýchavičný 2. (o citovom prejave) ktorý nechceme naplno prejaviť, potláčaný: zadúšavý, potláčaný plač, premáhaný: premáhané vzlyky, vzlykavý, híkavý: vzlykavý plač ## zadušiť sa pozri zaprisahať sa ## zádušivý pozri dýchavičný ## zádušlivý pozri zadúšavý 1, dýchavičný ## zádušnica pozri omša ## zádušný pozri zadúšavý 1 ## zaduť pozri zaviať 1 ## zádych 1. pozri náznak 2. pozri povlak 1 ## zadychčať sa zrýchliť dýchanie (obyč. pri námahe), zadýchať sa: choď pomaly, aby si sa nezadychčala, nezadýchala, udychčať sa, udýchať sa: hneď sa udychčí, udýcha, expr. upachtiť sa, expr. zried.: spachtiť sa, zafučať sa (ustať obyč. od rýchlej chôdze, rýchleho pohybu): bežal, až sa zafučal, zahriať sa, uhriať sa, upariť sa (námahou si zvýšiť telesnú teplotu): pri podávaní tehál sa celý zahrial, uhrial; pribehol zadychčaný, uparený pozri unaviť sa ## zadymený zaplnený alebo zašpinený dymom (obyč. od fajčenia), zafajčený: zadymené, zafajčené izby, hovor. prefajčený (príliš zadymený): prefajčený vzduch, expr. zaúdený, vyúdený: zaúdená, vyúdená krčma, začadený, očadený, zakadený, okadený: začadená povala; okadené steny, expr.: začmudený, očmudený ## zadymiť zaplniť alebo znečistiť dymom, začadiť, zakadiť: komín z teplárne zadymí, začadí, zakadí celú ulicu, začmudiť, expr. zasmudiť: fajkou začmudil izbu, expr.: zakudliť, zakundoliť (množstvom dymu): dym zakudlil okolie, očadiť, občadiť, očmudiť, okadiť (znečistiť dymom na povrchu): o(b)čadené, očmudené, okadené steny krčmy, zasmradiť (naplniť smradom): komíny zasmradili okolie, zafajčiť, expr. vyúdiť (zadymiť fajčením): zafajčená miestnosť; vyúdené, zafajčené záclony, zried. podymiť: úle treba podymiť ## zadymiť si pozri zafajčiť si ## zaendlovať pozri obrúbiť 1 ## zaevidovať pozri zaznačiť 1 ## zafačovať pozri obviazať ## zafafraný pozri špinavý 1 ## zafafrať pozri zašpiniť ## zafajčený pozri zadymený ## zafajčiť pozri zadymiť ## zafajčiť si istý čas, trocha fajčiť, obyč. s chuťou, pofajčiť si: cez prestávku si šli kolegovia zafajčiť, pofajčiť, expr.: zabafkať si, pofajkať si, zafajkať si: rád by som si zabafkal, pofajkal, expr.: pobafkať si, zapufkať si, zapukať si (najmä z fajky), hovor. expr. potiahnuť si: chlapci si šli za roh trocha potiahnuť, zried. zadymiť si [Ondrejov] ## zafajkovať pozri začiarknuť ## zafakliť pozri zaťať 1 ## zafarbenie 1. pozri farba 1, farba 2 2. pozri náznak ## zafarbiť natrieť, napustiť farbou; dodať farebný odtieň, zamaľovať: zafarbiť látku, zamaľovať obločnice; líca si zafarbila, zamaľovala načerveno, vyfarbiť: nakreslené postavičky napokon pekne vyfarbil, sfarbiť (dodať farebný odtieň): jeseň sfarbila lístie stromov, ofarbiť: líca jej ofarbila červeň, omaľovať (ozdobiť maľovkou): steny omaľované natmavo, pomaľovať, pofarbiť (natrieť rozličnými farbami, obyč. postupne viac vecí): deti pomaľovali, pofarbili chodníky, prifarbiť, primaľovať, prilíčiť (trocha zafarbiť): prifarbila, prilíčila si líca ## zafigľovať (si) pozri zažartovať (si) ## zafírovať pozri zabezpečiť 1 ## zafírovomodrý pozri modrý ## zafírový pozri modrý ## zafixovať pozri upevniť 2, zachytiť 2 ## zafľakovať 1. pozri zaplátať 2. pozri zašpiniť ## zafliaskať pozri zafŕkať, zašpiniť ## zafľúskať pozri zafŕkať, zašpiniť ## zafŕkať fŕkaním, striekaním pokryť, zamokriť a obyč. znečistiť, zastriekať, zašpliechať, zaprskať, zafrckať: dávaj pozor, aby si mi nezastriekal, nezašpliechal kabát; auto ma zaprskalo, zafrckalo, ofŕkať, pofŕkať, postriekať, zakvapkať (kvapkami): pofŕkaný, zakvapkaný obrus, expr.: zacápať, scápať, zafliaskať, zafľúskať, zafŕskať, subšt. ošpricovať, expr.: zakydať, zakeckať, zakyckať, zakvackať pozri ostriekať, zašpiniť ## zaft pozri šťava 1 ## zafučať sa pozri zadychčať sa ## zafufnať pozri povedať ## zafúkať pozri zaviať 1, zaviať 2 ## zafúľanec pozri špinavec 1 ## zafúľaný pozri špinavý 1 ## zafúľať pozri zašpiniť ## zagabať pozri zašpiniť ## zagániť pozri pozrieť (sa) 1 ## zagazdovaný pozri bohatý 1 ## zagazdovať sa pozri zbohatnúť ## zagebrenec pozri špinavec 1 ## zagebrený pozri špinavý 1 ## zagebriť pozri zašpiniť ## zagebzdený pozri špinavý 1 ## zagitovať pozri zatmeliť pozri presvedčiť, prehovoriť 1 ## zagniaviť pozri zadusiť 1 ## zagombičkovaný pozri uzavretý 3 ## zagombíkovaný pozri uzavretý 3 ## zagombičkovať pozri zapnúť 1 ## zagombíkovať pozri zapnúť 1 ## zagrimasiť sa pozri usmiať sa ## zaguľacovať sa pozri zaokrúhľovať sa ## zaguľatený 1. pozri guľatý 1, okrúhly 1 2. pozri tučný 1 ## zaháčiť pozri zachytiť 2, zapnúť 1 ## zaháčkovať pozri zapnúť 1, zatvoriť 1 ## záhada 1. niečo nepochopiteľné, tajomné, záhadnosť, tajomstvo: záhady ľudskej existencie; metafyzické záhadnosti; záhada, tajomstvo vesmíru, života, kniž. taj: taje prírody, tma: tma neznáma, temnota, temnosť: temnota minulosti, kniž.: temno, mystika: mystika smrti, kniž. mystérium: mystérium kríža 2. niečo nepoznané, nevysvetlené alebo zložité na riešenie: to je záhada, ako sa tak rýchlo uzdravil; riešiť záhady obrázkového písma, hádanka: bola preňho vždy hádankou, problém: problémy fyziky, hovor. rébus: jeho správanie je pre mňa rébus ## záhadnosť pozri záhada 1 ## záhadný 1. zahalený tajomstvom, plný záhad, tajomný, tajuplný: záhadné okolnosti, tajuplný hrad, čudný, divný, podivný, zvláštny (ktorý sa nedá presne pomenovať): čudné, divné správanie; mal taký zvláštny pohľad, nepreniknuteľný, nevysvetliteľný, nevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nevysvetliteľný, nevyspytateľný jav, šerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnovek, temný, tmavý: mať temnú, tmavú minulosť, nepoznaný, neznámy (nie dostačujúco známy): nepoznané, neznáme diaľky, zázračný, čarovný (plný tajomných síl, úkazov): zázračný, čarovný svet rozprávok, mystický, kniž.: mysteriózny, mystériový (záhadný ako mystika): mystická, mysteriózna atmosféra, okultný, nadprirodzený (nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javy, kniž. zastar. tajomstvaplný [Kalinčiak], zastar. tajnostný [Kukučín, Hrušovský] 2. ťažko zrozumiteľný, nezrozumiteľný: záhadný, nezrozumiteľný nápis, nejasný, nezreteľný, dvojznačný (významovo nie presne určený): nejasné, nezreteľné metafory, nepresný, neurčitý, hmlistý, matný: neurčité, hmlisté spomienky, nepochopiteľný: nepochopiteľný jazyk symbolov, čudný, divný: je to čudný, divný prípad, kniž. pýtický (akoby vyslovený starogréckou veštkyňou Pýtiou): jeho pýtickým prognózam nik nerozumie, kniž.: rébusový, rébusovitý (majúci ráz rébusu), kniž. zastar. enigmatický, kniž. spletitý, hovor. expr.: zapletený, spletený, zamotaný, pomotaný, zmotaný: zapletený, zamotaný, zmotaný príbeh 3. pozri zvláštny 1 ## zahádzať pozri zasypať 1 ## zahadzovať 1. pozri zahodiť 2. pozri krívať ## zahadzovať sa pozri zaoberať sa ## zahajduchovať si pozri zatancovať si ## zahájiť pozri ohradiť, zatarasiť pozri správne začať 1, otvoriť 2 ## zaháknuť pozri zavesiť 1 ## zahákovať pozri zavesiť 1 ## záhal pozri oblak 2 ## zaháľač pozri lenivec ## zahalačiť pozri zaspievať ## zaháľačstvo pozri záhaľka ## zahalákať pozri zaspievať ## zahalaškovať (si) pozri zažartovať (si) ## zaháľať tráviť čas v nečinnosti, nič užitočné nerobiť, leňošiť: žiak sa neučí, zaháľa, leňoší, povaľovať sa, ponevierať sa, zried. povaľkávať sa, postávať (v kratšom časovom úseku): celý deň sa iba povaľuje; postáva pri robote, expr.: hlivieť, darebáčiť, daromníčiť, hniť: hlivie, hnije bez roboty; nestrpím, aby tu niekto darebáčil, daromníčil, nár.: heverovať [Timrava], oblieňať [Timrava], vylihovať, vylihúvať, polihovať, polihúvať, expr. vyvaľovať sa (ležaním v nečinnosti tráviť čas): rád doma vylihuje, polihuje, fraz. podopierať uhly ## zaháľavý pozri lenivý 1 ## záhaľčivý pozri lenivý 1 ## zahalený pozri skrytý ## zahaliť pozri zastrieť 1, zastrieť 2, zakrútiť 2 ## záhaľka trávenie času v nečinnosti: jeho cieľom bola práca, nie záhaľka, zaháľačstvo, povaľačstvo, postávačstvo, expr. darebáctvo, ničnerobenie, hovor. expr.: ulievačstvo, ulievačka, ulievanina, slang. veget ## záhaľkár pozri lenivec ## zahamovať 1. pozri zastaviť 1 2. pozri spomaliť, prekaziť ## zaháňať pozri duriť 1, hnať 2 ## zahanbiť pozri pokoriť 1, prekonať 2 ## zahanbovať pozri zosmiešňovať ## zahanbujúci pozri hanebný 1 ## zahaprovať pozri zlyhať ## zahartusiť pozri osopiť ## zahasiť 1. zastaviť, prerušiť horenie (op. zapáliť), zadusiť: požiar sa podarilo rýchlo zahasiť, zadusiť, uhasiť, udusiť: pahrebu uhasili, udusili vodou, zhasiť, zhasnúť (op. zasvietiť, zapáliť): z(a)haste, zhasnite luster, vyhasiť (celkom, úplne): vyhasiť oheň, prihasiť (čiastočne zahasiť), pozahášať, pozhášať, pozadúšať (postupne zahasiť) 2. pozri utíšiť 2, zmierniť ## zahaspriť pozri zatvoriť 1 ## zahasprovať pozri zatvoriť 1 ## zahášať pozri dusiť 5, hasiť 1 ## záhať pozri zátarasa ## zahatať 1. pozri zastaviť 3, zatarasiť 2. pozri prekaziť ## zahatiť 1. pozri zastaviť 3, zatarasiť 2. pozri prekaziť ## záhatie pozri zátarasa ## zahíkať pozri zvolať 1, vykríknuť ## zahľadieť sa 1. pozri zadívať sa 1 2. pozri zaľúbiť sa 1 ## zahladiť 1. urobiť hladkým (a tým obyč. upraviť), uhladiť: zahladil si, uhladil si rukou vlasy, šaty, zarovnať, urovnať, upraviť (urobiť rovným): zarovná, urovná vysadené hriadky, pričesať, prihladiť, začesať (zahladiť česaním), expr. ulízať (nahladko učesať): ulíž si vlasy nabok, pozahládzať (postupne) 2. spôsobiť, aby niekto niečo neodhalil; zámerne urobiť tajným, nespoznateľným, zakryť, zastrieť: zahladiť, zakryť všetky stopy po sebe; zastrieť zlý dojem, zamaskovať, hovor. zatušovať: zamaskoval, zatušoval, že v miestnosti vôbec bol, kniž. zotrieť (urobiť menej zreteľným): zotrieť spomienku, expr. zakamuflovať (neumožniť vidieť skutočný stav vecí): neporiadok predo mnou zakamuflovala, pren. expr. zažehliť (napraviť zlé vzťahy, nedorozumenie a pod.): všetko rýchlo zažehlila, pren. retušovať: retušovať chyby, zahovoriť (rečami zahladiť niečo nepríjemné): tému o rozvode zahovorila, zavravieť (odviesť pozornosť): chcel vec zavravieť, odstrániť, zlikvidovať (zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať): odstrániť, zlikvidovať svoje chyby, nedostatky, pozahládzať (postupne) ## zahlaholiť 1. pozri zaznieť 2. pozri povedať ## zahlásiť pozri ohlásiť 1 ## zahlasovať pozri hlásiť ## zahlasovať sa pozri hlásiť sa 1 ## záhlavie 1. titulná časť písomnosti, publikácie, a pod., hlavička: záhlavie knihy, list s hlavičkou firmy, titul, názov: titul, názov článku 2. pozri tylo 1 ## zahĺbaný pozri zamyslený ## zahĺbený pozri zamyslený ## zahĺbiť sa sústredene sa oddať myšlienkovej činnosti, zahĺbať sa, zamyslieť sa, zadumať sa, zahútať sa: na chvíľu sa zahĺbil, zahĺbal, zamyslel; Nad čím si sa zadumal, zahútal?, zapremýšľať, pozamýšľať sa: zapremýšľať o zmysle života; pozamýšľať sa nad svojou robotou, pohrúžiť sa, zahrúžiť sa, vhrúžiť sa, ponoriť sa, vnoriť sa, vhĺbiť sa: študent sa pohrúžil, zahrúžil do čítania; ponoril sa do seba, nechcel s nikým prehovoriť; vhĺbiť sa do problémov, zabrať sa (intenzívne sa pustiť do nejakej činnosti): zabrala sa do pletenia, hovor. expr. zažrať sa (vášnivo sa do niečoho zahĺbiť): zažrať sa do problému, zried. zaroniť sa: zaroniť sa do myšlienok [Kukučín] ## zahliadať pozri gániť ## zahliadnuť pozri zbadať, uvidieť 1 ## zahlieniť zaplniť hlienom, znečistiť hlienom: zahlienený nos, zasopliť, zasopľaviť (znečistiť sopľami): zasopliť, zasopľaviť vreckovku, usopliť: usoplený podbradník ## zahlobiť pozri zatĺcť, zabiť 2 ## zahluchnúť pozri stíchnuť 1 ## zahlúpiť sa pozri osprostieť ## zahlušiť 1. pozri zabiť 1 2. pozri utíšiť 2 ## zahmlený 1. pozri hmlistý 1 2. pozri neurčitý 3. pozri zastretý 1 ## zahmliť pozri zastrieť 2 ## zahmliť sa pozri zájsť 3, zarosiť sa ## zahnať 1. silou alebo niečím nepríjemným, nežiaducim prinútiť vzdialiť sa, odohnať: zahnať, odohnať vlka od košiara, zatlačiť, expr. odprášiť, odraziť (v boji): nepriateľa zatlačili za mesto; odprášiť, odraziť vojsko, zapudiť, odpudiť, zaplašiť: zaplašiť, zapudiť vtáky streľbou; dážď nás zapudil, zavrátiť (prinútiť k návratu): zavrátiť ovce, pozaháňať, poodháňať (postupne zahnať), pozavracať (viackrát, viac jedincov): pozavracať statok 2. spôsobiť zánik, zmiznutie niečoho, prekonať niečo nežiaduce, zapudiť, odpudiť: zahnal, zapudil myšlienky na neúspech, potlačiť, premôcť: potlačil, premohol náhly príval zlosti, odvrátiť, rozptýliť, rozohnať, rozplašiť: odvrátiť nešťastie, obavy; rozptýliť pochybnosti, podozrenie; rozplašiť zlý sen, expr. zried. zabiť: nevie, ako zabiť nudu, zbaviť sa: chce sa zbaviť spomienky na rodinnú tragédiu ## zahnať sa pozri ohnať sa 1 ## zahniezdiť sa 1. urobiť si hniezdo (o vtákoch), uhniezdiť sa: za dedinou sa zahniezdili, uhniezdili bociany, usadiť sa, usídliť sa, udomácniť sa: pod strechou sa usadili, usídlili, udomácnili lastovičky, expr. zapelešiť sa (o niečom neželateľnom): v dome sa zapelešili potkany 2. expr. nájsť podmienky na prijatie (obyč. o niečom neželateľnom), zakoreniť sa, kniž. vkoreniť sa, zapustiť korene: zahniezdila sa, zakorenila sa v ňom nenávisť, ľahostajnosť; neznášanlivosť v rodine zapustila hlboké korene, udomácniť sa, usadiť sa, usídliť sa, ujať sa: nízka morálka sa udomácnila, ujala na mnohých pracoviskách, rozbujniť sa, rozbujnieť: zlo sa všade rozbujnilo, rozbujnelo, pejor.: rozprasiť sa, zaprasiť sa: vo vede sa zaprasila ideológia ## zahnisaný pozri hnisavý ## zahnisať pozri zapáliť sa 2 ## zahnitý pozri zhnitý ## zahnívať pozri hniť 1 ## zahnojený 1. pozri špinavý 1 2. pozri hnisavý ## zahnojiť pozri zašpiniť ## zahnusenec pozri špinavec 1 ## zahnusený pozri špinavý 1 ## zahnusiť pozri zašpiniť ## zahnúť 1. dať do polohy mierneho oblúka smerom dolu, dnu, ohnúť: zahnúť, ohnúť klinec, zalomiť (dať niečomu lomený tvar): zalomiť prst, podhnúť, založiť (preložiť okraj niečoho dovnútra): podhnúť, založiť sukňu, prehnúť (papier, list, obyč. napoly), stočiť, skrútiť (v polohe oblúka spojiť), pozahýbať, pozahýnať, pozahybovať (postupne zahnúť) 2. v chôdzi alebo v jazde zmeniť smer pohybu, zabočiť, odbočiť, zájsť: zahnime, zabočme za roh, aby nás nevideli; bicykel náhle zahol, odbočil z cesty, hovor.: zakerovať, zakarovať, skerovať (obyč. dopravným prostriedkom): zakerovať na parkovisko, skrútnuť sa, skrútiť sa, stočiť sa, zakrútiť (sa): auto sa náhle skrút(i)lo, stočilo doľava; na križovatke (sa) musíš zakrútiť doprava ## zahnutý pozri krivý 1, ohnutý ## zahobľovať pozri opracovať ## zahodiť 1. prudkým pohybom hodiť, dať preč od seba, odhodiť: zahodil, odhodil lopatu do trávy, odvrhnúť (prudko): s odporom odvrhnúť zbraň, expr.: zašmariť, odšmariť, kniž. odmrštiť: šaty s nevôľou odšmarila, odmrštila nabok, pohodiť: pohodiť ohryzok; pohodiť dieťa, vyhodiť (smerom von odniekiaľ alebo vyradiť, odstrániť ako bezcenné, nepotrebné): zahodiť, vyhodiť obnosené topánky, expr. zried. zarútiť [Hviezdoslav], pozahadzovať, poodhadzovať, odhádzať (postupne, jedno po druhom zahodiť): pozahadzovať, poodhadzovať, odhádzať nepotrebné veci 2. ľahko, voľne položiť (obyč. na seba), prehodiť: zahodiť, prehodiť si na plecia vlniak 3. pozri premárniť ## zahodiť sa pozri zapliesť sa 3 ## zahojiť pozri vyliečiť ## zahojiť sa stať sa znova zdravým (obyč. o vonkajšom poranení, o chorobe na tele), vyhojiť sa: odrenina sa ti zahojí, vyhojí; oči sa mi obkladmi zahojili, vyhojili, zried. zhojiť sa, zaceliť sa, zacelieť, sceliť sa, scelieť (o rane), zajazviť sa, zjazviť sa (zahojiť sa vytvorením jazvy), expr. zastrábiť sa: škrabnutie sa zastrábi rýchlo, vyliečiť sa, hovor. vystrábiť sa (liečením sa zahojiť): poranenie sa vyliečilo, vystrábilo bez následkov, pohojiť sa (postupne) ## záhon 1. vymedzená a obrobená časť pôdy, hrada, hriadka: záhony tulipánov v parku; vyplieť hradu, hriadku 2. pozri pole 1 ## záhor pozri zápach ## zahorieť 1. pozri zapáliť sa 1 2. pozri začervenať 3. pozri vzbĺknuť 2 4. pozri vyschnúť 1 ## zahorknúť 1. stať sa horkým, zhorknúť: mlieko v polyetylénovom vrecku z(a)horklo 2. stať sa zatrpknutým, znechuteným, zatrpknúť: zahorknúť, zatrpknúť voči rodine, zanevrieť (nadobudnúť k niečomu záporný postoj, vzťah): zanevrel na osud, roztrpčiť sa (nadobudnúť pocit trpkosti, nespravodlivosti): roztrpčil sa na priateľov, znenávidieť (začať nenávidieť): znenávidel celý svet, zahorkol na celý svet ## zahorúca pozri hneď 1, začerstva ## zahostiť sa pozri udomácniť sa 3 ## zahovoriť pozri zahladiť 2 ## zahovoriť sa zahĺbiť sa do rozhovoru a obyč. nevnímať pritom čas alebo okolie, zarozprávať sa, zavravieť sa: zahovorili sa, zarozprávali sa o starých časoch, ani nezbadali, že je už tma, zapovedať sa, expr.: zarečniť sa, zadrkotať sa, zatrkotať sa, subšt. zakecať sa, trocha hrub. zakrákoriť sa, expr. zaklebetiť sa (obyč. pri klebetení): zaklebetili sme sa u susedov do jedenástej ## zahovoriť si pozri objednať 1 ## zahrabať 1. pozri zakopať 1, zasypať 1 2. pozri pochovať 1 ## zahrabať sa pozri zabrať sa ## záhrada ohraničený pozemok s okrasnými alebo úžitkovými rastlinami: kvetinová, zeleninová záhrada, sad (záhrada s ovocnými stromami): broskyňový sad ## zahradiť pozri zatarasiť, zastaviť 3 ## záhradka pozri ohrádka ## záhradník odborník na pestovanie okrasných a úžitkových rastlín v záhradách: ísť za záhradníka, sadár (odborník na pestovanie ovocných stromov a krov): sadár školený na čierne ríbezle ## zahraničie krajiny za hranicami istého štátu: odísť do zahraničia, styky so zahraničím, cudzina: dovoz z cudziny, cudzozemsko: naše výrobky sa začali vyvážať do cudzozemska, svet (najmä vzdialenejšie alebo významnejšie krajiny): cestovať po svete ## zahraničný 1. týkajúci sa zahraničia (op. domáci, tuzemský), cudzozemský: zahraničný, cudzozemský tovar, cudzí, zastar. cudzinský: cudzí výrobok, cudzokrajný: cudzokrajná produkcia, odroda, cudzojazyčný, inojazyčný, inorečový, cudzorečový (týkajúci sa iného jazyka): cudzojazyčná, zahraničná literatúra, tlač; inorečový žurnál, inonárodný (týkajúci sa iného národa): inonárodné platidlá, zahraničnopolitický (týkajúci sa zahraničnej politiky): zahraničné, zahraničnopolitické vzťahy 2. pozri medzinárodný ## zahrať 1. hudobne realizovať, vylúdiť tóny na hudobnom nástroji: zahrať skladbu na klavíri; Zahraj nám niečo!, prehrať (od začiatku po koniec alebo zahrať na precvičenie): prehrám vám obľúbenú pieseň; prehrať stupnice, predviesť (obyč. pred verejnosťou): orchester predviedol Suchoňove Metamorfózy, pejor.: zavŕzgať, zavrzúkať, expr.: zahudlikať, zahúsť: zahudlikať do tanca, zabrnkať (na strunovom nástroji) 2. herecky stvárniť obyč. postavu v dramatickom diele, predviesť, predstaviť: Jánošíka s úspechom zahral, predviedol, predstavil Paľo Bielik, interpretovať (herecky alebo hudobne): interpretovanie hlavnej postavy filmovej drámy, klavírnej sonáty, odohrať (absolvovať ako herec): v divadle odohral veľa významných postáv 3. pozri objaviť sa ## zahrať sa pozri pohrať sa, zabaviť sa 1 ## zahrávať sa mať k niečomu, niekomu ľahkovážny postoj, k vážnym veciam pristupovať ako k hre, ľahkomyseľne, brať naľahko, brať na ľahkú váhu, hrať sa: zahrávať sa, zahrávať si so zdravím; to netreba brať naľahko, na ľahkú váhu, s tým sa netreba hrať; zahrávať si s citmi dievčaťa, zastar. zaihrávať sa [Dobšinský], fraz.: hádzať frčky niekomu, hádzať si frčky s niekým, pohrávať sa, poihrávať sa (udržiavať vzťah k niekomu iba zo zábavy), žartovať, nár. fačkovať (Kálal; obyč. v zápore): so skutočnou láskou sa nežartuje; S ohňom nežartuj!, hazardovať (ľahkomyseľne sa vystavovať nebezpečenstvu): jazdí rýchlo, hazarduje so životom, riskovať (ľahkomyseľne uvádzať do nebezpečenstva): zlým výstrojom zbytočne riskuje život, zdravie ## zahrávať si mať k niečomu, niekomu ľahkovážny postoj, k vážnym veciam pristupovať ako k hre, ľahkomyseľne, brať naľahko, brať na ľahkú váhu, hrať sa: zahrávať sa, zahrávať si so zdravím; to netreba brať naľahko, na ľahkú váhu, s tým sa netreba hrať; zahrávať si s citmi dievčaťa, zastar. zaihrávať sa [Dobšinský], fraz.: hádzať frčky niekomu, hádzať si frčky s niekým, pohrávať sa, poihrávať sa (udržiavať vzťah k niekomu iba zo zábavy), žartovať, nár. fačkovať (Kálal; obyč. v zápore): so skutočnou láskou sa nežartuje; S ohňom nežartuj!, hazardovať (ľahkomyseľne sa vystavovať nebezpečenstvu): jazdí rýchlo, hazarduje so životom, riskovať (ľahkomyseľne uvádzať do nebezpečenstva): zlým výstrojom zbytočne riskuje život, zdravie ## zahrážať sa pozri vyhrážať sa ## zahrdúsiť pozri zabiť 1, zadusiť 1, zaškrtiť 1 ## zahrdzavený pozri hrdzavý 1 ## záhrenie u žien miesto pod šatami na prsiach, záňadrie: schovať niečo do záhrenia; vytiahla list zo záňadria, nár.: zádrenie, záprsie ## zahrešenie pozri nadávka ## záhrev pozri zahriatie ## zahriaknuť pozri okríknuť, umlčať ## zahriaknuť sa pozri zháčiť sa 2 ## zahriaknutý pozri plachý 1 ## zahriať pozri zohriať ## zahriať sa stať sa teplejším, teplým (o veciach, živočíchoch, aj o ľudskom tele), zohriať sa, ohriať sa (op. ochladiť sa): motor sa za jazdy rýchlo zahrial, (z)ohrial; zem sa od lúčov slnka zahriala, rozohriať sa, rozhorúčiť sa: vzduch sa v dielni rozohrial; pri sporáku sa celá rozhorúčila, prehriať sa (naskrze, nad normálnu mieru), vyhriať sa (na potrebnú mieru), rozpáliť sa (silno sa zahriať): kov sa na slnku rozpálil; líca sa dievčaťu od hanby rozpálili, uhriať sa, expr.: upachtiť sa, vyzvárať sa, zried. spachtiť sa (o ľuďoch a zvieratách): celý sa pri behu uhrial; upachtený pes, kôň, upariť sa (zahriať sa pri námahe tak, že sa organizmus potí), pretepliť sa (do hĺbky, naskrze), pozahrievať sa, pozohrievať sa, poohrievať sa (postupne sa zahriať) ## zahriatie stav dosiahnutý zahrievaním, odb. záhrev: vnútorné zahriatie, prehriatie (nad mieru) ## zahriebsť pozri zasypať 1 ## zahrievač pozri ohrievač ## zahrievať pozri temperovať ## zahrmieť 1. pozri hrmieť 2. pozri povedať 3. pozri osopiť ## zahŕňať 1. pozri obsahovať, počítať 4 2. pozri častovať ## zahrnúť 1. hrnutím, posúvaním niečoho sypkého niečo zakryť alebo niečo zaplniť, zasypať, prihrnúť: zahrnúť, prihrnúť zemiaky zemou; zahrnúť, zasypať jamu, šachtu pieskom, zeminou, zavaliť (pri zosunutí niečoho, pri sypaní v množstve): chodbu zavalilo murivo; sneh zavalil vchod 2. dať niekomu niečo vo veľkom množstve, poskytnúť v hojnej miere, expr.: zasypať, obsypať: zahrnuli, zasypali nás ovocím z vlastnej úrody; obsypala dieťa bozkmi, zaplaviť: zaplaviť niekoho pozornosťou, obšťastniť (niečím urobiť niekoho šťastným): obšťastnili nás stálou pozornosťou, obklopiť: obklopiť deti láskou, pohodlím, počastovať: rodičia ma vždy počastujú radami 3. urobiť súčasťou, pojať: zahrnúť, pojať úlohy do plánu, obsiahnuť: zbierka zahrnula, obsiahla básnikove novšie verše, kniž. implikovať (nedok.), kniž. subsumovať: subsumovať isté prípady pod zákon ## záhrobie posmrtný svet: vrátiť sa zo záhrobia, druhý svet: odišiel na druhý svet, podsvetie (v mytológii svet mŕtvych), večnosť: rodičia sú už na večnosti, večný život, kniž. Hádes, zried. náva [Stodola] ## záhrobný 1. príznačný pre stav po fyzickej smrti, posmrtný: viera v posmrtný život, zried. zásvetný 2. pozri zastretý 1 ## zahrocovať sa pozri špicatieť ## zahrotený pozri špicatý ## zahrotiť pozri zaostriť 2 ## záhroz pozri hrozba 1 ## záhroza pozri hrozba 1 ## zahroziť (sa) pozri pohroziť (sa) ## zahrúžiť 1. pozri zabiť 1 2. pozri ponoriť ## zahrúžiť sa pozri zahĺbiť sa ## záhryz pozri zhryz ## zahryzený pozri zarytý ## zahryznúť pozri zajesť si ## zahryznúť si pozri zajesť si ## zahryznúť sa pozri pustiť sa 1, zažrať sa 1 ## záhryzok pozri zájedka ## záhuba pozri skaza, zánik, pád 1 ## záhubca pozri ničiteľ ## zahubiť spôsobiť zánik niečoho, uviesť do záhuby, zničiť, znivočiť: zahubiť, zničiť vírusy, talent; uvidíte, že ľahkomyseľnosť ich zahubí, zni(vo)čí, poet. zhubiť: zhubiť mladý život [Vajanský], zmárniť, expr. zamárniť: z(a)márniť ľudský život, zmariť, expr. pochovať: zmariť, pochovať nádej, zabiť, expr.: skántriť, skosiť (zbaviť života): zahubiť, skántriť jeleňa, expr. skváriť: choroba ju skvárila v mladom veku, expr.: zmiesť, zmietnuť: prúd života ich zmietol, zlikvidovať (fyzicky): mnoho zajatcov napokon zlikvidovali, expr. zakopať: mladý talent celkom zakopali, pohubiť, pomárniť, expr. pokántriť (postupne, viac objektov) pozri zabiť 1 ## zahubiteľ pozri ničiteľ ## záhubný pozri ničivý ## zahučať 1. pozri zaznieť 2. pozri zakričať ## zahudlikať pozri zahrať 1 ## zahuhlať pozri povedať ## zahuhňať pozri povedať ## zahúkať 1. pozri zatrúbiť 2. pozri zakričať ## zahúknuť pozri zakričať ## zahulákať pozri zakričať ## zahúlený pozri nevľúdny 1 ## zahúliť pozri zababušiť ## záhumenica kúsok poľa, záhrady pri dome, záhumienok (v kolektivizovanom poľnohospodárstve pôda v užívaní roľníka): po zhabaní pôdy pridelili roľníkom malé záhumienky, humno (pozemok za stodolou): pásť v humne ## záhumnica kúsok poľa, záhrady pri dome, záhumienok (v kolektivizovanom poľnohospodárstve pôda v užívaní roľníka): po zhabaní pôdy pridelili roľníkom malé záhumienky, humno (pozemok za stodolou): pásť v humne ## záhumienok pozri záhumenica ## záhumnica pozri záhumenica ## zahundrať pozri odvrknúť, povedať ## zahustiť 1. pozri zhustiť 2. pozri zapražiť 1 ## zahútaný pozri zamyslený ## zahútať sa pozri zahĺbiť sa ## zahviezdený pozri hviezdnatý ## zahvízdať vydať, spôsobiť (obyč. opakovane) vysoký prenikavý zvuk (o veciach), zahvižďať, zasvišťať, zafičať, zapišťať: vietor zahvízdal, zahvižďal v korunách stromov; šípy zafičali, zapišťali celkom blízko, zapískať (spôsobiť prenikavý zvuk fúkaním do štrbiny): zapískať na píšťalke, na prstoch, zahvizdnúť, zapísknuť, hvizdnúť, pisknúť (jednorazovo): (za)hvizdnúť od prekvapenia; v tichu noci naraz čosi zapísklo; niekto na mňa hvizdol, piskol ## zahvizdnutie pozri hvizd ## zahvižďať pozri zahvízdať ## záhyb 1. zahnutá časť poddajného materiálu, sklad: prežehlila každý záhyb, sklad na sukni, riasa (záhyb, obyč. na látke): husté riasy blúzky, náber, krajč. zámik (preštepovaný záhyb na látke): šaty so zámikmi, hovor.: fald, falda: na sukni sa pri sedení urobili faldy, vráska (záhyb na koži vznikajúci jej sťahovaním): mať vrásky na tvári, zastaráv. zhyb: zhyb látky 2. pozri ohyb 1 3. pozri zákruta ## zahýbať 1. v chôdzi, v jazde meniť smer priameho pohybu; tvoriť zákrutu, zahýnať: voz zahýba, zahýna za roh; cesta zahýba, zahýna k rieke, zabočovať, odbočovať, skrúcať sa, stáčať sa, zatáčať sa: po niekoľkých kilometroch zabočujeme, odbočujeme do ľava; skrúcame, stáčame sa k moru, hovor.: kerovať, karovať: Kam keruješ, karuješ, prečo nejdeš rovno? 2. dávať do polohy mierneho oblúka smerom dolu alebo dnu, zahýnať, ohýbať, ohýnať: ohýbať, ohýnať drôt, podhýnať (dovnútra): podhýnať látku, šaty, skladať (zahýbať do záhybov): skladať servítku, zahybovať (smerom dozadu): zahybuje hlavu 3. hovor. expr. byť neverný (v manželstve), hovor. expr. zakášať: už rok jej muž zahýba, zakáša, pren. expr. pytliačiť, fraz. expr. pytliačiť v cudzom revíre ## zahynúť prestať žiť, prestať rásť (o živých organizmoch), zhynúť, uhynúť: pes z(a)hynul, uhynul pod kolesami auta; priesady bez vlahy z(a)hynuli, uhynuli, odumrieť: mikroorganizmy, stromy odumreli, zdochnúť, skapať, odkapať, odhynúť, zastaráv. zakapať (o zvieratách): zdochnutá, skapatá myš, hrub.: zgegnúť, zgebnúť, zgrgnúť, hovor. pejor. skrepírovať: prasa nám zgeglo; všetky rybky v akváriu skrepírovali, expr. pôjsť: krava nám pošla na epidémiu, expr. skrepenieť: skrepenieť na choleru, pohynúť, podochnúť, pokapať (postupne), vyhynúť, vykapať, vydochnúť, expr. vygegnúť (vo väčšom množstve) pozri umrieť ## zahynutie pozri smrť 1 ## zahynutý pozri mŕtvy 1 ## zahýriť si pozri zabaviť sa 1 ## zachádzať 1. chôdzou, dopravným prostriedkom sa dostávať niekam, na nejaké miesto, zachodiť: zachádzajú, zachodia až k lesu, dochádzať, prichádzať: zachádzajú, prichádzajú autom do dvora 2. pohybom sa strácať z dohľadu, zachodiť, miznúť: zachádzať, zachodiť, miznúť za roh, zapadať (o nebeských telesách): slnko skoro zapadá 3. pokrývať sa tenkou vrstvou niečoho, zachodiť: okuliare zachádzajú, zachodia parou, oxidovať (o kovoch): striebro ľahko zachádza, oxiduje 4. nadobúdať odtieň inej farby, prechádzať: zelená zachádza, prechádza do modrej, zabiehať: pery mu zabiehajú do belasého odtieňa 5. začať uplatňovať istý (neželateľný) spôsob prejavu, zabiehať: v reči zachádza, zabieha do hrubosti; zachádzať, zabiehať do technických podrobností 6. pozri zaobchádzať ## zachádzať sa strácať dych, strácať vedomie (obyč. pri silnom citovom vzrušení, plači a pod.), zachodiť sa, upadať do mdlôb, omdlievať, zamdlievať: zachádzajú sa, zachodia sa od smiechu; od blaženosti priam upadá do mdlôb, omdlieva, zamdlieva, dusiť sa, zadúšať sa: dusí sa, zadúša sa od smiechu ## zachádzka pozri obchádzka 1 ## zachcieť sa pozri chcieť sa, pozri zapáčiť sa 2 ## zachladiť sa pozri prechladnúť, ochladiť sa 1 ## zachladnúť pozri prechladnúť, ochladiť sa 1 ## zachlopiť pozri zabuchnúť, zatvoriť 1 ## zachlopiť sa pozri zapadnúť 4 ## zachlopnúť sa pozri zapadnúť 4 ## záchlopka pozri uzáver 1 ## zachlopnúť pozri zabuchnúť, zatvoriť 1 ## zachloštiť pozri zabiť 1 ## zachlpiť pozri zamotať 1 ## zachmáriť sa pozri zamračiť sa ## zachmúrený 1. pozri zamračený 1, zamračený 2 2. pozri nevľúdny 1 ## zachmúriť pozri stiahnuť 4 ## zachmúriť sa pozri zamračiť sa ## záchod miesto so zariadením na vykonávanie telesnej potreby: splachovací záchod, toaleta, WC, OO: ísť na toaletu, na WC, latrína (primitívny, obyč. nekrytý záchod): vojenská latrína, hrub. hajzeľ, hrub. zried. sráč [Jašík], slang. havaj, hovor. vécko, hovor. zastar. budár [Vajanský] ## zachodiť pozri zachádzať 1, zachádzať 2, zachádzať 3 pozri zaobchádzať ## zachodiť sa pozri zachádzať sa ## zachorieť pozri ochorieť ## záchova pozri záchrana 1 ## zachovalý 1. pozri zachovaný 1 2. pozri bezúhonný ## zachovanosť pozri čistota 1 ## zachovaný 1. ktorý je v dobrom, pôvodnom stave, neopotrebovaný: zachované, neopotrebované topánky, ako nový: jej šaty boli ako nové, hovor. zánovný (už nie celkom nový): zánovný klobúk, neporušený: neporušená stavba zámku, kniž. zachovalý: zachovalý nábytok 2. pozri bezúhonný ## zachovať 1. postarať sa o stabilnosť, nenarušiteľnosť niečoho, zachrániť pred zánikom, zmenou, uchovať: uchovať poriadok v izbe; zachovať, uchovať pamiatku na rodičov, zvečniť (zachovať na dlhý čas na obraze a pod.): pomník zvečnil odkaz predkov, udržať: udržať niekoho pri živote; mesto si udržalo starobylý ráz, zvyky, dobré mravy; zachovať si, udržať si rozvahu, zadržať, podržať: zem zadržala, podržala vlahu, uchrániť, zachrániť: kaštieľ uchránili, zachránili ako vzácnu pamiatku, ubrániť, uhájiť (pred niekým, niečím): ubrániť, uhájiť si česť, postavenie, obhájiť: prvenstvo, postavenie v lige si obhájili 2. podrobiť sa niečomu, čo sa vyžaduje, dodržať, splniť: zachovať, dodržať dohodnuté pravidlá; zachoval, splnil všetko, čo sľúbil, rešpektovať, uznať (prijať ako nevyhnutné, potrebné): rešpektoval, uznal predpisy, kniž. sledovať (nedok.): sleduje líniu 3. zachovať si pozri zapamätať ## zachovať sa 1. ostať v nezmenenom stave, na pôvodnom mieste, uchovať sa: v kláštoroch sa zachovali, uchovali cenné originály, dochovať sa (z dávnejšieho obdobia): dochovali sa nám správy o pôsobení Rimanov na slovenskom území, udržať sa, pretrvať: dodnes sa udržala, dodnes pretrvala povesť o šľachetnosti hradného pána, vydržať (ostať v dobrom stave): kožuch vydržal desaťročia, zastar. prechovať sa: povesť sa prechovala doteraz 2. preukázať svoj postoj, ukázať sa istým spôsobom, zadržať sa: nepekne sa zachoval, zadržal k rodine, prejaviť sa: čestne sa zachoval, prejavil v ťažkej situácii ## zachovať si 1. pozri nechať si 2. pozri zachovať 3, zapamätať si ## zachovávať pozri dbať, držať 4, držať sa 2, spravovať sa ## záchrana 1. zabránenie smrti, zničeniu: záchrana topiaceho sa; záchrana oblasti ohrozenej infekciou, kniž. záchova: záchova života [Figuli] 2. vyslobodenie z ťažkého položenia: záchranu videl v úteku, spása: hľadať u niekoho spásu, vykúpenie: smrť bola preňho vykúpením, pomoc: prísť niekomu na pomoc, hovor. rata: volať na ratu ## záchranár pozri záchranca ## záchranca kto niekoho, niečo zachránil, zachraňuje: záchranca života, národa, osloboditeľ, vysloboditeľ (kto niekoho oslobodil, vyslobodil): osloboditeľ, vysloboditeľ národov, kniž.: vykupiteľ, spasiteľ: si mojím vykupiteľom; stal sa spasiteľom chudobných, záchranár (odborník na zachraňovanie): záchranári v bani ## zachrániť zabrániť zničeniu, zachovať pred skazou, smrťou: ťažko raneného sa už nepodarilo zachrániť, hovor.: ratovať, zaratovať, zratovať, oratovať: z(a)ratoval mi život; oratovali nás pred najhorším, kniž. alebo expr. spasiť (vyslobodiť z ťažkého položenia): už ťa nič nespasí, uchrániť, ochrániť (odvrátiť od niekoho dačo zlé): uchrániť, ochrániť svoju povesť pred klebetníkmi, pomôcť (obyč. v zápore): nič mu nepomôže, nič ho nezachráni, vyslobodiť, hovor. vytrhnúť (z niečoho): vyslobodiť, vytrhnúť z nešťastia ## záchranka pozri sanitka, automobil ## záchranný 1. určený na záchranu, zachraňovací: záchranné, zachraňovacie práce 2. ktorý prináša záchranu, pomoc, spásu, spásny: záchranná, spásna hodina, spasiteľný, kniž. spásonosný: spasiteľná, spásonosná myšlienka, spasiteľský, vykupiteľský (ktorý prináša vykúpenie): spasiteľské, vykupiteľské dielo ## zachraňovací pozri záchranný 1 ## zachrápať pozri zaspať 1 ## zachrapčať pozri chrupnúť ## zachrapšťať pozri chrupnúť ## zachrípnuť stratiť plnosť hlasu (pri prechladnutí, námahe, kričaní), zachripieť: po zjedení zmrzliny zachrípol, pri speve hneď zachripí, ochrípnuť, ochripieť (stať sa chripľavým pri preťažení hlasiviek): rečník po hodine ochrípol, ochripel ## zachrípnutý pozri chrapľavý, drsný 3, zastretý 1 ## zachrupčať pozri chrupnúť ## ;zachrupšťať pozri chrupnúť ## zachuchliť pozri zabaliť 2 ## zachuchmať pozri povedať ## zachuchňať pozri povedať ## zachumeliť pozri zaviať 2 ## zachumlať pozri zabaliť 2 ## zachutiť pozri zapáčiť sa 2 ## zachutiť si pozri pochutiť si ## zachutnať si pozri pochutiť si ## záchvat pozri afekt ## zachvátiť náhle, prudko sa rozšíriť alebo zrazu postihnúť (o niečom živelnom alebo o citoch), zmocniť sa: oheň zachvátil celú štvrť; choroba sa ho celého zmocnila, zasiahnuť (obyč. o niečom negatívnom): zápal zasiahol polovicu pľúc, expr. schvátiť: schvátila ma bolesť nad toľkým utrpením, prejsť, premôcť, preniknúť, opanovať, ovládnuť, zried. zvládnuť (o citoch): premohol, prešiel, prenikol ho žiaľ; opanoval, ovládol ho hnev, nadísť: nadišiel ma strach, pojať, prejať: náhle ho prejal chlad, popadnúť, zried. spopadnúť: (s)popadol ma smiech, pochytiť, vychytiť, schytiť: pochytil, vychytil ma kašeľ, postihnúť, napadnúť (nepriaznivo zasiahnuť): oblasť postihol mor; organizmus napadol vírus, zastar. prichvátiť: tma ho prichvátila ## záchvev pozri otras 1 ## zachvieť pozri zatriasť ## zachvieť sa pozri striasť sa 1 ## zachycovač pozri chytač ## záchyľa pozri závetrie ## zachytávač pozri chytač ## zachytiť 1. zabrániť pohybu, obyč. neželanému, zadržať, chytiť: keby som ťa nebol (za)chytil, zadržal, spadneš do jamy, uchopiť, podržať: uchopiť, podržať topiaceho sa za nohy; priehrada vodu zachytí, podrží, pozachytávať (postupne zachytiť) 2. spôsobiť, aby niečo spolu (obyč. zľahka) držalo, prichytiť, pridržať: zachytila, prichytila si vlasy sponkou, upevniť, pripevniť, odb.: fixovať, zafixovať (pevnejšie): upevniť, pripevniť niečo remienkom, expr.: zakvačiť, zakvačkať: rukáv si zakvačil, zakvačkal do tŕnia, hovor. zaháčiť: zaháčiť do dverí, hovor. expr. zahačkať, pozachytávať (postupne zachytiť) 3. dotknúť sa niečoho (obyč. pri mimovoľnom pohybe) a obyč. vziať so sebou, zavadiť, zasiahnuť, začiahnuť: zachytiť, zavadiť nohou o kameň, o prah; nevdojak ma zasiahlo, začiahlo rútiace sa koleso 4. prísť niekam včas, a tak nájsť niekoho, niečo, zastihnúť, stihnúť, chytiť, dostihnúť: vlak ešte (za)chytil, (za)stihol; búrka nás už nezachytila, nezastihla, nedostihla, zadržať, zastaviť, pristaviť: rozmýšľal som, kde môžem ešte kamaráta zachytiť, zadržať; zastavil ma, pristavil ma na ulici 5. zistiť niečo, čo malo ostať zatajené, zistiť niečo škodlivé, odhaliť: zachytiť, odhaliť protištátnu činnosť, zadržať, prichytiť: zadržali, prichytili páchateľov pri čine, zastaráv. dopadnúť: dopadli utečenca na hraniciach 6. pozri zbadať, vycítiť 7. pozri zaznačiť 1, zobraziť ## zachytiť sa 1. uchopením opory alebo na nejakej prekážke zamedziť ďalší pohyb, chytiť sa, prichytiť sa, zadržať sa, pridržať sa: (za)chytiť sa, prichytiť sa o konár; zadržať sa, pridržať sa dverí, obloka, zastaviť sa: pri páde sa zastavil na strome, uchytiť sa: uchytiť sa pazúrmi na skale, zavadiť (neúmyselne sa zachytiť): zavadiť o stoličku, expr. zakvačiť sa, zakvačkať sa (pevne): zakvačil sa o plot, vlasy sa mi zakvačili do konárov, expr.: zaháčiť sa, zakosíliť sa, zried. zasídliť sa [Dobšinský], uviaznuť (ostať väzieť na jednom mieste): auto uviazlo na strome 2. nájsť oporný bod, oprieť sa, uchytiť sa: nemá sa o čo v nešťastí zachytiť, uchytiť, oprieť, utkvieť, kniž. spočinúť, zastaviť sa (o pohľade, zraku): oči mu utkveli, spočinuli na obraze dieťaťa; zrak sa mu zastavil na skupinke ľudí ## záchytka pozri príchytka ## záchytný slúžiaci ako pevné východisko, oporný: záchytný, oporný bod ## zaihrať pozri objaviť sa ## zaihrávať sa pozri zahrávať sa ## zaimponovať pozri zapáčiť sa 1 ## zainovatený pozri osrienený ## zainteresovať pozri zapojiť 2 ## zaintonovať pozri zaspievať ## zaiste 1. pozri isto 3, skutočne 2 2. pozri pravda 1, áno ## zaistený 1. pozri bezpečný 1 2. pozri fundovaný ## zaistiť 1. úradne vziať do vyšetrovacej väzby, zatknúť: zlodeja už zaistili, zatkli, zadržať (chytiť pre trestný čin): vraha zadržali na úteku, zobrať, vziať (násilím odviesť): zobrali, vzali ho priamo na ulici, internovať (obmedziť slobodu pohybu): internovať niekoho na nútený pobyt, subšt. zbaliť: polícia ho zbalila pozri uväzniť 2. pozri zabezpečiť 1, zabezpečiť 2 ## zaisťovací pozri zabezpečovací ## zajac 1. poľný alebo domáci hlodavec s dlhými ušami a jemnou srsťou (zool. Lepus): poľovať na zajace, hovor. králik: chovať zajace, králiky (v zoológii králik je hlodavec podobný zajacovi, Oryctolagus), expr. ušiak, det. zajo 2. pozri zajačina 3. pozri začiatočník ## zajačať pozri povedať, vykríknuť, zakričať ## zajačina zajačia kožušina, zajac: čiapka zo zajačiny, zo zajaca ## zajagať sa pozri zablysknúť sa ## zajachtávať sa pozri habkať 1, zajakať sa ## zajachtavosť pozri zajakavosť ## zajakať sa trpieť rečovou chybou prejavujúcou sa opakovaním obyč. začiatočných slabík; trhano, prerývano hovoriť aj bez organickej poruchy reči, jachtať, zajachtávať sa, zried. jachčiť: od troch rokov sa chlapec začal zajak(áv)ať, zajachtávať, hovor. koktať: keď hovorí na verejnosti, začne vždy koktať, nár. ikať [Kálal], zadŕhať sa, zadrhávať sa, zasekávať sa (bez organickej poruchy): v rozpakoch sa zadŕha za každým druhým slovom, expr.: brbtať, brbotať, brblať, hatlať (nezreteľne hovoriť, nevýrazne artikulovať samohlásky, často aj pri rečovej chybe), expr. bľabotať (nesúvisle, nezrozumiteľne hovoriť): starec si čosi bľaboce ## zajakávať sa trpieť rečovou chybou prejavujúcou sa opakovaním obyč. začiatočných slabík; trhano, prerývano hovoriť aj bez organickej poruchy reči, jachtať, zajachtávať sa, zried. jachčiť: od troch rokov sa chlapec začal zajak(áv)ať, zajachtávať, hovor. koktať: keď hovorí na verejnosti, začne vždy koktať, nár. ikať [Kálal], zadŕhať sa, zadrhávať sa, zasekávať sa (bez organickej poruchy): v rozpakoch sa zadŕha za každým druhým slovom, expr.: brbtať, brbotať, brblať, hatlať (nezreteľne hovoriť, nevýrazne artikulovať samohlásky, často aj pri rečovej chybe), expr. bľabotať (nesúvisle, nezrozumiteľne hovoriť): starec si čosi bľaboce ## zajakavosť rečová chyba prejavujúca sa opakovaním slabík, obyč. začiatočných, jachtavosť, zajachtavosť, zadŕhavosť: trpieť zajakavosťou, jachtavosťou, zadŕhavosťou, hovor. koktavosť, expr.: brbtavosť, brbotavosť, brblavosť (nezreteľné artikulovanie samohlások), expr. bľabot (nesúvislé, nezrozumiteľné hovorenie) ## zajakavý pozri jachtavý ## zajať 1. odňať slobodu nepriateľovi v boji, vziať do zajatia: zajali ich tesne pred koncom vojny, zadržať, chytiť: vojakov zadržali, chytili nepriateľské vojská, odviesť, zlapať, lapiť: keď ich nepriatelia odviedli, zlapali, lapili, pridali sa k nim, pozajímať (postupne zajať) 2. nadobudnúť moc nad niekým (o duševných stavoch, citoch), zmocniť sa, ovládnuť, expr. opantať, opanovať: celého ho zajala, ovládla, opanovala túžba vrátiť sa domov, zachvátiť, expr. schvátiť, premôcť, zmôcť: zachvátil, premohol ma žiaľ, preniknúť, prejať: bôľ mu prenikol, prejal srdce, zájsť: zašiel ju zármutok nad stratenou mladosťou, kniž.: pojať, jať: (po)jala ma úzkosť ## zajatec kto je alebo bol v zajatí, zajatý: prepustiť zajatcov, zajatých ## zajatý pozri zajatec ## zájazd pozri vychádzka 1, výlet ## zajazviť sa pozri zahojiť sa ## zájdený pozri špinavý 1 ## zajedať pozri zapárať ## zajedať sa pozri zmocniť sa 2 ## zajedať si pozri ujedať si, pozri zajesť si ## zájedka menšie jedlo, niečo na zahryznutie, na zajedenie, zájedok: výborná zájedka k vínu; slanina na zájedok, záhryzok: chutný mliečny záhryzok, maškrta (jedlo vzbudzujúce pôžitok z príjemnej chuti): kupovať si maškrty, lahôdka: údenárske lahôdky, zastaráv. prieslinka: ponúkol ho klobásou na prieslinku, chuťovka (drobný potravinársky výrobok pripravený na vloženie do úst naraz), žart. hamček, subšt. jednohubka ## zajedno pozri súčasne 1, zároveň 1 ## zájedok pozri zájedka ## zajesť sa pozri nahnevať sa ## zajesť si niečo, málo niečoho zjesť alebo s chuťou sa niečoho najesť, zahryznúť si, zahryznúť: potrebujem si niečo zajesť; zahryznúť čosi k vínu, prihryznúť, prihryznúť si, prehryznúť, prehrýzť, prehryznúť si, prehrýzť si: v rýchlosti si prihryzol kúsok syra; dajte nám niečo prehryznúť, prehrýzť, pren. expr. zobnúť si, pren. hovor. prehodiť si: zobol si škvariek; prehodiť si kúsok slaninky s chlebom, expr.: popapať si, popapkať si: rád si dobre popapá ## zajo pozri zajac 1 ## zájsť 1. chôdzou alebo dopravným prostriedkom sa dostať obyč. na vzdialenejšie miesto: je slabý, ďaleko nezájde, dôjsť, prísť (chôdzou alebo dopravným prostriedkom dosiahnuť vôbec nejaké miesto obyč. smerom k hovoriacemu): dôjdite, príďte si k nám po ovocie, expr.: zabehnúť, zbehnúť, vybehnúť (nakrátko): z(a)behnúť každý týždeň k rodičom; zabehli, vybehli autom na výlet, staviť sa, zastaviť sa (na chvíľu zájsť): zastavili sa aj v kostole, expr. zavliecť sa (s námahou): ledva sa zavliekol k domu, expr.: skočiť, zaskočiť, odskočiť, odbehnúť (nakrátko a rýchlo): (za)skočila, odskočila, odbehla cez prestávku na poštu, podísť (prísť bližšie): Podíď, zájdi bližšie ku mne!, zatúlať sa, zablúdiť, hovor. expr. zabrúsiť (náhodne alebo príležitostne zájsť): zatúlali sa, zablúdili niekedy až na kraj hory; zabrúsiť si občas na pivo, zastar. zakonať sa (Dobšinský; zájsť ďaleko, s námahou), expr.: šibnúť, frknúť (rýchlo zájsť): šibni, frkni sa pozrieť, čo robia deti, zahnúť, zabočiť, odbočiť (zmeniť smer pohybu často s cieľom skryť sa): zahnúť, zabočiť do húštiny; zájsť, odbočiť za roh, hovor. zatiahnuť (o vozidle): zatiahli s vozom až k budove, hovor. expr. zapadnúť (zájsť a dlhšie ostať): zapadli sme do kina, expr. zaliezť (obyč. odísť sa skryť): zaliezli za kríky, pozachodiť, pozachádzať (postupne zájsť) 2. klesnúť za obzor (o nebeských telesách), zapadnúť: slnko už zašlo, zapadlo 3. pokryť sa tenkou vrstvou niečoho (napr. pary, špiny): obloky zašli, príbor zašiel, zahmliť sa (pokryť sa hmlou), orosiť sa, zarosiť sa, hovor. expr.: ošťať sa, zapotiť sa (pokryť sa rosou): okuliare sa mi v izbe orosili, zarosili; sklá sa zapotili, ošťali, očernieť, sčernieť (o kovoch): strieborný náramok po čase očernel, sčernel, chem.: oxidovať, zoxidovať (o kovoch), zatiahnuť sa (oblakmi): nebo zašlo, zatiahlo sa 4. pozri stihnúť 2 5. pozri minúť sa 2, umrieť 6. pozri zmocniť sa 2 ## zájsť sa pozri omdlieť pozri zaobísť sa ## zajtrajší pozri budúci ## zajtrajšok pozri budúcnosť ## zajtrok pozri budúcnosť ## zakaboniť sa pozri zamračiť sa ## zakadiť pozri zadymiť, zašpiniť ## zákal strata jasnosti, čírosti: pivo má zákal, beľmo (biely zákal oka) ## zakáľačka zakáľanie ošípanej; s tým spojená hostina; produkty zo zakáľačky, zabíjačka: prísť na zakáľačku, na zabíjačku; ochutnať z čerstvej zakáľačky, zabíjačky ## zakáľať bodnutím usmrcovať brava, robiť zakáľačku, zabíjať: príďte k nám, zajtra zakáľame, zabíjame ## zakalený 1. pozri kalný 1, kalný 2 2. pozri zastretý 1 ## zakaliť 1. urobiť kalným, mútnym, skaliť, pokaliť, zamútiť: zakaliť, skaliť, zamútiť vodu pieskom, zmútiť, pomútiť: prudký var polievku zmútil; prevracaním fľaše víno pomútil, znečistiť, zašpiniť (tekutinu niečím): znečistiť, zašpiniť studničku, zahmliť: slzy jej zahmlili oči 2. rušivo zapôsobiť na duševný stav človeka, skaliť, narušiť: šťastie zakalila, skalila, narušila zlá správa, pokaziť, skaziť: radosť z večierka mi pokazila, skazila tvoja neprítomnosť 3. tech. zohrievaním a ochladzovaním zvýšiť tvrdosť kovu, hovor. hartovať ## zakalkulovať pozri zarátať ## zakaľovať pozri kaliť 1, kaliť 2 ## zakamuflovať pozri zahladiť 2, zastrieť 2 ## zakapať 1. pozri zahynúť 2. pozri zmiznúť 3, zaniknúť ## zakarovať pozri odbočiť 1 ## zakasať založiť, zasunúť súčasť oblečenia (na sebe): zakaše si zásteru a beží do kuchyne, zapásať (zasunúť za pás): zapásať si blúzku do sukne ## zakášať 1. pozri krívať 2. pozri zahýbať 3 ## zakášavý 1. pozri chromý 1 2. pozri záletný ## zakázaný pozri nedovolený ## zakázať vysloviť, (vy)dať zákaz na nejakú činnosť, nedovoliť: zakázať, nedovoliť uverejniť článok v novinách, zastar. zapovedať: zapovedať deťom výtržnosti, odb. vetovať (použitím veta prekaziť): vetovať návrh zákona ## zákazka pozri objednávka ## zákazník kto kupuje tovar alebo platí za služby: predavač zdvorilý k zákazníkom, kupec, kupujúci (kto niečo kupuje): hľadať kupca na dom; v obchode niet kupujúcich, klient (kto používa služby niekoho): lekár má veľa klientov, spotrebiteľ, konzument (kto kupuje, spotrebúva tovar): vyhovieť požiadavkám spotrebiteľa, konzumenta, odberateľ (kto niečo kupuje, odoberá): vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi, predplatiteľ, abonent (kto niečo objedná a vopred zaplatí): predplatiteľ, abonent časopisu, subskribent (kto sa zaviazal odoberať knihy, platne a pod.): prihlásiť sa za subskribenta, subšt. kunčaft: stratiť kunčaftov ## zakaždým pozri vždy ## zakecať sa pozri zahovoriť sa ## zakeckať pozri zafŕkať, zašpiniť ## zákerník pozri falošník ## zákernosť pozri faloš ## zákerný spôsobujúci nečakané zlo, úkladný: zákerná, úkladná vražda, úskočný, ľstivý, vierolomný: úskočný manéver, vierolomný útok bývalého spojenca, zradný, podlý: podlý človek, kniž. perfídny: perfídne spôsoby, pren. hadí: hadia úlisnosť, falošný (dopúšťajúci sa podvodu): falošný hráč ## zakerovať pozri odbočiť 1 ## zakiaľ pozri kým 1 ## zakikiríkať pozri zaspievať ## základ 1. najspodnejšia časť stavby uložená v zemi: základy budovy, kopať základy, zastaráv. fundament: fundamenty mosta, hovor. grunt: z domu ostal iba grunt 2. hlavná, najdôležitejšia časť niečoho: rodina je základ spoločnosti, podstata: dotknúť sa podstaty problému, jadro: jadro prednášky, duša (hlavný činiteľ): matka je dušou rodiny, odb. substrát: jazykový substrát, odb. koreň: koreň rovnice 3. to, z čoho sa vychádza: základy poznania, východisko: nájsť spoľahlivé východisko, podklad: historický podklad deja, základňa: vzťahy na demokratickej základni, zdroj, prameň, žriedlo: zdroj poznania, prameň nákazy, žriedlo poučenia, platforma: spoločná politická platforma, kniž. pôdorys: ideový pôdorys umeleckého diela, kniž. postať: duchovná postať národa, kniž. báza: vyrábať niečo na báze domácich surovín, kniž. fundament, kniž.: podhubie, podložie: podhubie zla, kniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti ## zakladať 1. dávať niečo do istej polohy, na nejaké miesto alebo na seba, klásť, umiesťovať, umiestňovať: zakladá, kladie udicu do vody; umiesťovať nálož do auta, nasadzovať, nasádzať: nasadzuje si okuliare, navliekať, nasúvať: navlieka, nasúva neveste prsteň, naťahovať: naťahovať si čiapku na uši, nastavovať (siete) 2. dávať základ vzniku niečoho, pričiňovať sa o vznik niečoho, utvárať, vytvárať, tvoriť: zakladať, utvárať si novú rodinu; vytvárajú, tvoria, zakladajú družstvá, ustanovovať, budovať, konštituovať (istým právnym postupom): budovať, konštituovať výskumné ústavy, zriaďovať: pri materských školách zriaďujú detské ihriská 3. brať niečo za základ, vychádzať (z niečoho): celú svoju životnú filozofiu zakladá na láske k blížnemu; vo všetkom vychádza z lásky k blížnemu, stavať, budovať: stavať, budovať na dôvere k partnerovi ## zakladať sa mať pôvod, príčinu, podstatu v niečom, mať základ, byť založený: tvoje tvrdenie sa nezakladá, nie je založené na pravde; táto chyba má základ v nesprávnom východisku, vyplývať, vychádzať, vychodiť: ich pýcha vyplýva, vychádza, vychodí z majetku, hovor. bazírovať (na niečom), opierať sa (o niečo): jeho štýl bazíruje na ľudovej reči, opiera sa o ľudovú reč ## zakladať si pripisovať niečomu, niekomu prílišnú dôležitosť, cenu (často neodôvodnene), byť namyslený, byť pyšný, byť hrdý: zakladá si na svojom zemianskom pôvode; byť namyslený, pyšný, hrdý na svoje úspechy, pýšiť sa, hrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa svojím vzdelaním, kniž. honosiť sa: honosiť sa titulmi, hovor. bazírovať (prikladať niečomu význam): bazíruje na svojom pôvode ## zakladateľ kto dal základ vzniku niečoho: zakladateľ továrne, školy, tvorca, budovateľ: tvorca, budovateľ demokratickej spoločnosti, otec: otec revolúcie, modernej poézie, štátu, zriaďovateľ: zriaďovateľ umeleckého súboru, kniž. fundátor [Kukučín] ## základina pozri fond 1 ## základňa 1. komplex objektov a zamestnancov zabezpečujúcich istú činnosť; čo tvorí východisko ďalšej, obyč. výrobnej činnosti, kniž. báza: vojenská základňa, báza; energetická, surovinová základňa, báza 2. pozri základ 3, podstata ## základný tvoriaci najdôležitejšiu, nevyhnutnú (sú)časť niečoho, hlavný: základný, hlavný princíp učenia, uholný, osnovný, východiskový (tvoriaci súčasť základu): položili uholný kameň stavby, prvotný, primárny: prvotný význam; primárna funkcia, vlastnosť (op. druhotný, sekundárny), centrálny, kľúčový, dominantný: centrálne postavenie; kľúčový, dominantný prvok, zásadný, ťažiskový: zásadný, ťažiskový problém, kniž.: fundamentálny, meritórny, principiálny, kapitálny, kardinálny, substanciálny, bazálny: principiálny rozdiel; kapitálne, substanciálne otázky, podstatný: Všímaj si najprv podstatné veci, vlastnosti!, existenčný (týkajúci sa existencie): existenčné potreby, expr. psí: psia povinnosť, kniž.: konštitutívny: konštitutívne prvky, kmeňový (základný a nemenný): kmeňový stav pracovníkov, kmeňové stádo, začiatočný, prvopočiatočný, zárodkový, zárodočný, pren. embryonálny (základný a prvý z hľadiska pôvodu): začiatočný, zárodočný stav, neodvodený: neodvodený význam slova, elementárny, jednoduchý, triviálny (základný a najmenej zložitý): neovláda ani základné, elementárne, jednoduché pravidlá prevádzky, všeobecný (nezabiehajúci do podrobností): všeobecné vzdelanie, kniž. rudimentárny: rudimentárne znaky života, školácky, začiatočnícky: školácka chyba ## zaklásť pozri založiť 3 ## zaklať spôsobiť smrť bodnutím, pichnutím: zaklať brava, zapichnúť: v bitke zapichol soka, zabiť, usmrtiť (nožom, dýkou) ## zaklebetiť sa pozri zahovoriť sa ## zaklenbiť pozri zaklenúť ## zaklenúť stav. vybudovať nad niečím oblúk, klenbu, zakončiť klenbou, stav. zaklenbiť, stav. zasklepiť (zavrieť stavbu sklepením) ## zaklenúť pozri zaseknúť 2 ## zakleniť pozri zaseknúť 2 ## zaklepať pozri klepnúť 2 ## zaklesnúť pozri zaseknúť 2 ## zakliať pozri začarovať ## zakliať sa pozri zaprisahať sa ## zakliatie pozri nadávka ## zakliesniť pozri zaseknúť 2 ## zaklínací slúžiaci na zaklínanie, používaný pri zaklínaní, zariekací: zaklínacie, zariekacie formulky ## zaklínačka pozri zaklínadlo ## zaklínadlo zaklínacia, zariekacia formula: zaklínadlo proti zlým duchom, zariekadlo: zariekadlo proti chorobám, zariekanie: vedel všelijaké zariekania, zastar. zaklínanie: zbierka zaklínaní, zried. zaklínačka [Hviezdoslav] ## zaklínanie pozri zaklínadlo ## zaklínať sa pozri prisahať sa ## zaklincovať pozri zatĺcť, pribiť ## zakliniť pozri zaseknúť 2 ## zakliniť sa pozri zaseknúť sa 2 ## zakloniť pozri ohnúť, zvrátiť 1 ## zaklopať pozri zapadnúť 4 ## zaklopiť sa pozri zapadnúť 4 ## zaklopiť pozri zabuchnúť, zatvoriť 1 ## záklopka pozri ventil, uzáver 1 ## zaklopnúť sa pozri zapadnúť 4 ## zakľúčiť 1. pozri zakončiť 2. pozri zopnúť 2 ## zákľuka pozri zákruta ## zákmit pozri záblesk 1 ## zakmitnúť sa pozri zablysknúť sa ## zaknihovať pozri zapísať 1 ## zákolesník železný klin pridržiavajúci koleso na osi, odb. záosok, lônik ## zakomponovať pozri vložiť 1 ## zákon 1. objektívne, vedou objavené súvislosti javov sveta; ich presná formulácia: prírodné, fyzikálne zákony, zákonitosť (čo sa uskutočňuje podľa zákonov, čo vyplýva z nich): zákonitosti jazykového vývoja, princíp (všeobecný základný zákon): princíp akcie a reakcie 2. ustálené pravidlo záväzné pre príslušníkov istého celku; ustálený postup pri istej činnosti: prirodzené zákony ľudskosti, norma: spoločenská, mravná norma, zásada: pevné životné zásady, obyčaj (ustálený spôsob konania): domáca obyčaj, zvyklosť: krajové zvyklosti, zvyk: storočný zvyk, zvyčaj, zákonitosť: umenie má svoje zákony, zákonitosti, princíp: princípy vedeckej práce ## zakonať sa pozri zájsť 1 ## zakončenie pozri koniec 1, záver 1 ## zakončiť doviesť do konca, urobiť koniec niečoho a obyč. na konci opatriť niečo niečím (op. začať), zavŕšiť, kniž.: zvŕšiť, zakľúčiť: vystúpenie zakončili, z(a)vŕšili, zakľúčili tancom; sukňu zakončiť obrubou, kniž. dokonať: dokonať svoje dielo, uzavrieť, uzatvoriť (reč, rozhovor a pod.; op. otvoriť): uzavrieť, uzatvoriť diskusiu, prednášku, dokončiť, dovŕšiť (úplne, vyčerpávajúco): robotu nestihol dokončiť, dovŕšiť, skončiť, ukončiť: zápas skončiť, ukončiť predčasne, korunovať (úplne zakončiť): úspešnú robotu korunovala odmena, absolvovať (vychodiť školu, kurz a pod.): maturitu absolvoval výborne, zried. epilogizovať (urobiť záver; Vajanský) ## zakončovateľ kto niečo zakončil, dokončil: zakončovateľ diela, dovŕšiteľ, dovršovateľ, zavŕšiteľ, završovateľ, hovor. finalista (kto dokončuje, kompletizuje výrobok) ## zákonite 1. pozri zákonitý 2. pozri oprávnene 1, oprávnene 2 ## zákonito 1. pozri zákonitý 2. pozri oprávnene 1, oprávnene 2 ## zákonitosť pozri zákon 1, zákon 2 ## zákonitý 1. vyplývajúci z nevyhnutných súvislostí javov, logický: zákonitý, logický proces, organický: organický postup, pravidelný: pravidelné striedanie dňa a noci 2. pozri zákonný ## zákonne 1. pozri zákonný 2. pozri oprávnene 1 ## zákonník zbierka zákonov z istej právnej oblasti: zákonník práce, kniž. kódex: občiansky kódex ## zákonný ktorý je v súlade s právnymi predpismi alebo z nich vyplýva, zákonitý: zákonný, zákonitý nástupca, legálny, legitímny: legitímna vláda (op. nelegitímny, nezákonný, ilegálny), právoplatný, oprávnený: oprávnený dedič (op. nezákonný, neprávoplatný, neoprávnený) ## zákonodarný vydávajúci zákony, súvisiaci s týmto vydávaním, legislatívny: legislatívny proces je zdĺhavý, zried. legislačný, kniž. zákonotvorný ## zákonotvorný pozri zákonodarný ## zakonzervovať pozri naložiť 3, zasoliť 1 ## zákop vyhĺbenina chrániaca vojakov v boji; ich sústava: vojaci kopú zákopy, voj. okop (samostatná umelá terénna vyhĺbenina): pripraviť okop na streľbu ## zakopať 1. kopaním zakryť: zakopať zdochlinu, zahrabať (hrabaním zakryť): pes si zahrabal uchmatnutú kosť, zahrnúť, zasypať, zahádzať (hrnutím, sypaním, hádzaním zakryť): jamu, šachtu zahrnuli, zasypali zeminou; zahádzať studňu, vkopať (kopaním vsadiť do zeme): vkopať kôl do zeme, expr.: zakutať, zakutrať: zakut(r)ať niečo do zeme, pozakopávať, pozahrabávať (postupne zakopať) 2. pozri zničiť 1, zahubiť ## zákopník pozri ženista ## zakopnúť pozri potknúť 1 ## zákopový pozri pozičný ## zakoreniť sa pozri ujať sa 1, ujať sa 2, zahniezdiť sa 2 ## zákos riadok skosenej trávy, obilia, radok ## zakosíliť pozri zaviazať 1, zatiahnuť 2, zamotať 1 ## zakosíliť sa pozri zachytiť sa 1, zapliesť sa 1 ## zakosiť pozri zaťať 1 ## zakostniť pozri skvalitniť ## zakotkodákať pozri zaspievať ## zakotviť 1. pozri upevniť 2 2. pozri usadiť sa 1 ## zakračovať pozri ísť 1 ## zakrádať sa expr. potichu, nebadane prichádzať niekam, expr.: prikrádať sa, kradnúť sa: zamaskovaný zakrádal sa, kradol sa, prikrádal sa k budove, expr. plaziť sa (prikrčený k zemi): plazí sa popri plote k domu, kniž. zastar. lúdiť sa [Vajanský, Tatarka], expr. šúchať sa (ísť pomalým, šúchavým krokom popri niečom), expr. zried. plichtiť sa ## zakrádavo pozri ukradomky, nepozorovane ## zakrádavý pozri kradmý ## zakrákoriť sa pozri zahovoriť sa ## zakrátko pozri čoskoro ## zakratučko pozri čoskoro ## zakratulinko pozri čoskoro ## zakratunko pozri čoskoro ## zakrepčiť si pozri zatancovať si ## zákres pozri zárez, rez 1 ## zakriačiť pozri zaseknúť 2 ## zakriatnuť sa pozri naľakať sa ## zakričať vydať (v istom krátkom časovom úseku) silný, prenikavý hlas; takýmto hlasom niekoho na niečo upozorniť, niečo oznámiť, zavolať: zakričať, zavolať z diaľky, na druhú stranu ulice, skríknuť, skričať, kríknuť, vykríknuť (krátko): (s)kríknuť, vykríknuť od bolesti, expr.: zakríknuť, zarevať, zrevať, zavrieskať, zavrešťať, zvriesknuť, zvresknúť, vriesknuť, vresknúť, zvrešťať, zvrieskať: nahnevaný z(a)reval, zavrieskal, zvreskol na nás, aby sme sa pohli, vyvresknúť, vyvriesknuť: zlostne na dieťa vyvreskla, expr.: zrúknuť, zahučať, zhučať, zhúknuť, zahúknuť, zahúkať, húknuť, zahulákať (silno, hlasno, obyč. drsne a nekultivovane zakričať), expr. zried. zhviaknuť [Mináč], expr.: zahrmieť, zahrmotať, zhrmieť, zhrmotať (silno, hlbokým hlasom zakričať), expr.: zaryčať, zryčať, zaručať, zručať, ryknúť, zryknúť, vyryknúť (vydať neartikulovaný hlas), expr.: zaziapať, ziapnuť (obyč. zlostne zakričať), pejor.: zaškriekať, zaškrečať, zajačať, zabľačať, zabliakať, zbliaknuť, zbľačať, vybliaknuť (nepríjemne alebo ako zviera), osopiť sa, hovor. expr.: zhurtovať, zahartusiť (na niekoho s hnevom, rázne a pod.): z ničoho nič sa na niekoho osopiť, na niekoho zhurtovať, zahartusiť, privolať (zakričať za niekým): nahnevaný otec nám ešte čosi privolal ## zakríknuť pozri zakričať ## zakríknutý pozri plachý 1 ## zakrivený pozri krivý 1 ## zakriviť pozri ohnúť ## zakročiť urobiť isté opatrenie v prospech alebo neprospech niekoho, niečoho, urobiť zákrok, zasiahnuť: rozhodol sa zakročiť, zasiahnuť, aby zabránil nešťastiu; zakročiť, urobiť zákrok proti vzbúrencom, hovor. expr.: privrznúť, priškripnúť, pricviknúť (urobiť opatrenie v neprospech niekoho, dostať niekoho do neželaného položenia): treba mladých privrznúť, priškripnúť, aby nerobili hanbu ## zakročovať pozri intervenovať, miešať sa 1 ## zákrok akcia v prospech alebo neprospech niekoho: úradný, policajný zákrok, nedovolený zákrok, zásah: pohotový zásah hasičov, opatrenie (zákrok na zabezpečenie niečoho): urobiť určité opatrenia, intervencia: osobná intervencia na ministerstve, rez (rázny zákrok), lek. operácia ## zákrov pozri pokrývka 1 ## zakrpatenec pozri neduživec, trpaslík 2 ## zakrpatený 1. nenormálne malý, zaostalý vo fyzickom raste, vývine, nedorastený, nevyvinutý: zakrpatený, nedorastený človek, krpatý: krpatý strom, biol. rudimentárny: rudimentárna kvetena, nár. pejor. podkasaný (o človeku alebo zvierati) 2. pozri zaostalý ## zákrpkový týkajúci sa stromov s nízkym kmeňom, nízkokmenný: zákrpkové, nízkokmenné ovocné stromy ## zákrpok pozri neduživec ## zákruta zakrivenie cesty a pod. do ostrejšieho oblúka; takto zakrivené miesto, zatáčka: na ceste je veľa zákrut; vlak vošiel do zákruty, vybrať autom zatáčku, serpentína (ostrá zákruta): nebezpečná serpentína, ohyb, záhyb (miesto zakrivenia): ohyby, záhyby rieky, cesty, kľučka (oblúkovité vybočenia): kľučky chodníka, meander (riečna zákruta): rieka tvorí meandre, zákľuka [Podjavorinská], nár. skrutka [Timrava], nár. kiar [Žáry] ## zakrútiť 1. nakrátko uviesť do otáčavého pohybu, zatočiť: zakrútiť, zatočiť nad hlavou valaškou, skrútnuť, stočiť, skrútiť (vychýliť z pôvodnej polohy): skrútnuť, stočiť, skrútiť volant doľava, zavrtieť, zvrtnúť, otočiť, potočiť, pokrútiť (kohútikom, kľukou), zried. zakrútnuť: zakrútnuť kolesom, zakrúžiť (urobiť kruhový pohyb): zakrúžiť rukou, bičom 2. ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi alebo s iným cieľom), zavinúť, poviť, zaviť, ukrútiť: zakrútila, zavi(nu)la dieťa do perinky; povila dieťa do bieleho vankúšika; ukrútiť si hlavu, zabaliť, expr.: zababušiť, zababúliť, zabundať (dôkladne zakrútiť): zabalila, zababušila si hlavu do uteráka, zamotať, expr.: zachuchliť, zachumlať (rýchlo a neporiadne), pozakrúcať, pozavíjať, pozavíňať (postupne, dôkladne), kniž. zahaliť: zahaliť si krk šálom, zried. zaokrútiť 3. krútením spojiť do tesného celku, zatočiť, skrútiť, stočiť, zvinúť, zavinúť: zakrútiť, zatočiť závin; zavinúť zástavu; skrútiť, zvinúť papier do rúrky, zmotať (motaním spojiť): zmotať klbko vlny, zrolovať (do šúľka), postáčať, poskrúcať (viackrát zakrútiť, skrútiť): postáčať, poskrúcať zvyšky nití, expr.: zašúľať, zošúľať, ušúľať (cigaretu) ## zakrútiť (sa) pozri odbočiť 1, zahnúť 2 ## zakrútnuť pozri zakrútiť 1 ## zakrúžiť pozri zakrútiť 1 ## zakrvavený pozri krvavý 1 ## zakrvaviť znečistiť, postriekať krvou; poraniť do krvi, skrvaviť: zakrvaviť si rukáv, skrvavený obväz; zakrvaviť, skrvaviť súpera, zakrvácať (znečistiť krvou): zakrvácať vreckovku, dokrvaviť (vo veľkej miere): dokrvaviť si ruky, pokrvaviť (poraniť do krvi): na tŕňoch si pokrvaviť ruky ## zakryť 1. položiť na niečo prikrývku alebo inú vec obyč. s cieľom ochrany pred nepriaznivým vplyvom (op. odokryť), prikryť, pokryť: zakryť, prikryť nábytok prestieradlom; zakryť, prikryť si nohy dekou; pokryť strechu škridlou, zastrieť (rozprestretím niečoho zakryť): zastrieť si závojom tvár, prihodiť: prihodila dieťa dekou, kniž. zahaliť: zahaliť sochu, prekryť (obyč. ešte raz zakryť): strechu prekryli plechom, priklopiť: plameň priklopila pokrývkou, poprikrývať, pozakrývať, poukrývať (postupne, viac vecí): poprikrývať deti 2. spôsobiť, aby niekto niečo nevidel alebo nevedel, ukryť, skryť, prikryť: strih šiat zakryl, ukryl nedostatky postavy; skryť, prikryť niečo pred očami zvedavcov, zastrieť: zastrela chyby večera úsmevom, zakukliť: všetko zakuklí, utajiť, zatajiť, potlačiť (nedať najavo, neprezradiť): utajiť, zatajiť prekvapenie, žiaľ; potlačiť smiech, zahladiť, zamaskovať, hovor. expr. zatušovať (urobiť tajným): zahladiť, zamaskovať stopy; zatušoval, že bol pri tom, pren. retušovať: retušovať nedostatky, hovor. expr.: zatutlať, ututlať: škandál sa podarilo zatutlať, ututlať, pozakrývať (postupne, viac vecí): usilovala sa pozakrývať svoje chyby ## zákryt pozri úkryt ## zakrývať 1. pozri cloniť 2. pozri tajiť 1 ## zaktivizovať pozri povzbudiť ## zaktualizovať pozri zosúčasniť ## zakudliť 1. pozri zadymiť 2. pozri zamotať 1 ## zakukať sa 1. pozri zadívať sa 1 2. pozri zaľúbiť sa 1 ## zakuklený pozri tajný ## zakukliť pozri zakryť 2 ## zákulisie verejnosti skrytá časť istej inštitúcie, istého rokovania a pod.: zákulisie zjazdu; boj sa odohrával v zákulisí, pozadie: pozadie únosu, kuloár: v kuloároch sa povráva ## zákulisný pozri tajný ## zakundoliť pozri zadymiť ## zakupovať pozri kupovať ## zakúriť 1. rozložiť oheň, podkúriť: zakúriť, podkúriť do sporáka, do pece uhlím, drevom, rozkúriť: rýchlo rozkúrili v kozube, prikúriť (zvýšiť teplotu ohňom a pod.): v izbe treba prikúriť 2. hovor. expr. úmyselne spôsobiť niekomu ťažkosti, nepríjemnosti (žalovaním, ohováraním a pod.), hovor. expr. podkúriť: však ja vám u predsedu zakúrim, podkúrim, hovor. expr.: zapražiť, zasmažiť, zasoliť: veď ja mu tak zapražím, zasmažím, že si ma bude pamätať; za ten kúsok mu poriadne zasolím ## zakúsiť pozri skúsiť 2 ## zákuska pozri zákusok ## zákusok jemné sladké pečivo obyč. plnené alebo zdobené, dezert: čokoládový, ovocný zákusok, dezert, sladkosť: mať rád sladkosti, zastar. zákuska [Vansová] ## zakutať 1. pozri zakopať 1 2. pozri pochovať 1 ## zákutie pozri zátišie, závetrie ## zakutrať 1. pozri zakopať 1 2. pozri pochovať 1 ## zakvackať expr. pokryť (obyč. znečistiť) kvapkami polotuhej alebo riedkej látky, zakvapkať, expr.: zakväckať, zakvickať, pokvackať, pokväckať, pokvickať, okvackať, okväckať, okvickať: zakvackať, zakvapkať, zakväckať obrus polievkou, expr.: zakyckať, pokyckať, okyckať, zakeckať, pokeckať, okeckať, zagebriť, pogebriť, ugebriť: pokrovec celý zakyckaný od atramentu, zagebrený od zvyškov jedla, expr. alebo hrub.: zakydať, okydať, pokydať, zagabať, ugabať, expr.: zacápať, zacapkať, zacápkať, zapáckať (kúskami blata, špiny), expr.: zamachliť, zamachuliť, zafliaskať, zafľuskať, zafľakovať (zašpiniť niečím riedkym): zamachliť si ruky od oleja; kabát zafľakovaný od masti pozri zašpiniť, zafŕkať ## zakvačiť pozri zavesiť 1, zachytiť 2 ## zakvačkať pozri zavesiť 1, zachytiť 2 ## zakvapkať pozri zafŕkať, zakvackať ## zákvas pozri kvas 1 ## zákvaska pozri kvas 1 ## zákvasok pozri kvas 1 ## zakvickať pozri zakvackať ## zakvitnúť rozviť sa do kvetu, do kvetov (obyč. v množstve), pren. rozviť sa do prosperity, rozkvitnúť: tulipány zakvitli, rozkvitli v plnej kráse; hospodárstvo, umenie zakvitlo, rozkvitlo, vykvitnúť: vykvitli prvé snežienky, zried. okvitnúť [F. Hečko] ## zakyckať pozri zakvackať ## zakydaný pozri špinavý 1 ## zakydať 1. pozri zasypať 1 2. pozri zašpiniť, zakvackať ## zakývať pozri kývať, pozri kývnuť ## zakyvkať pozri kývať, pozri kývnuť ## zakývnuť pozri kývnuť ## záľaha pozri kopa 2, zástup 2, dav ## zaľahko pozri ľahko 1 ## zaľahnúť 1. zaujať vodorovnú polohu (obyč. na dlhší čas) s cieľom skryť sa, odpočinúť si a pod., ľahnúť (si): zaľahol, ľahol (si) do trávy a spal do večera, expr. alebo det.: ľažkať si, ľažinkať si, bucnúť sa: po obede si ľaž(in)kajte, bucnite sa do postieľky 2. vlastnou váhou tesne doľahnúť na niečo, priľahnúť, pritlačiť, pritisnúť, pridláviť: zaľahnúť, priľahnúť mláďa; pritlačiť, pritisnúť, pridláviť niekoho celou váhou tela, zvaliť sa (na niekoho, na niečo) 3. expr. psychicky ťažko zapôsobiť na niekoho, doľahnúť, zachvátiť, zasiahnuť: smútok zaľahol, doľahol na jeho dušu; zachvátil, zasiahol ma bôľ, expr. privaliť sa: na srdce sa privalila ťažoba, opanovať, ovládnuť (o niečom ťaživom): úzkosť ho opanovala; žiaľ ovládol celú jej bytosť ## zalahodiť pozri zaľúbiť 2, zapáčiť sa 1 ## zaľaknúť sa pozri naľakať sa ## zalanským pozri predvlani ## zaľapotať pozri povedať ## zalátať pozri zaplátať ## zalatovať pozri obiť 1 ## zalengať pozri kývnuť ## zalepený pozri špinavý 1 ## zalepovať pozri lepiť 1 ## zalesknúť sa pozri zablysknúť sa ## zalesnený pozri lesnatý ## zaletieť pozri zabehnúť 1 ## záletnícky pozri záletný ## záletníctvo pejor. vlastnosti, správanie záletníka: manželovo nenapraviteľné záletníctvo, expr.: donchuanstvo, prelietavosť, hovor. pejor.: frajerkárstvo, sukničkárstvo ## záletník pejor. záletný muž: hýrivý starý záletník, expr. donchuan, hovor. expr. frajer, hovor. pejor.: sukničkár, frajerkár, expr. (starý) kocúr, expr. zried. zásterkár [Vajanský], iron.: playboy, pís. i plejboj (záletný mladík výstredného života) ## záletný obľubujúci ľúbostné dobrodružstvá, záletnícky: žena mala záletnú, záletnícku povahu, hovor. pejor.: frajerkársky, sukničkársky, donchuanský (o mužovi), expr. zakášavý: zakášavý manžel, prelietavý ## zálety pozri vohľady ## záležať 1. prejavovať mimoriadny záujem o niečo, o niekoho, pociťovať osobitný vzťah, cit k niečomu, niekomu, mať záujem: záleží mu, má záujem na pokoji v rodine, zaujímať sa: na ničom mu nezáleží, nič ho nezaujíma 2. byť niekým, niečím podmienený, závisieť (od niekoho, niečoho): na nás záleží, od nás závisí, či sa robota dokončí, byť (na niekom, niečom), ostávať (na niekom, niečom): je to, ostáva to na vás, na okolnostiach, ako sa veci vyriešia, stáť (na niekom, niečom): úspech stojí na tebe, na tvojej odvahe 3. pozri spočívať 3 4. skladať sa ## záležitosť pozri vec 3, vec 4 ## zaliať naliať na niečo tekutinu (obyč. v množstve): zaliať šalát majonézou, poliať, obliať (po povrchu): poliať kvety; obliať stôl vínom, zaplaviť (väčšiu plochu): voda zaplavila polia, pren.: zaliala, zaplavila ho radosť; slnko zalialo, zaplavilo krajinu, zatopiť (celkom zaliať): povodeň zatopila domy, podliať (pod niečo): podliať mäso vínom ## zalíciť pozri zamieriť 1 ## zalícovať pozri cieliť 1 ## zaliečať sa pozorným správaním, prejavovaním obdivu usilovať sa získať priazeň, sympatiu, lásku niekoho (obyč. na vlastný prospech): zaliečať sa darmi, úsmevmi, hovor.: krútiť sa (okolo niekoho), mať sa (okolo niekoho, k niekomu), cigániť sa (niekomu), hovor. expr. šmajchlovať sa: dieťa sa šmajchluje matke, aby mohlo ísť s kamarátmi von, expr. obšmietať sa: obšmietať sa okolo vrchnosti, flirtovať (nezáväzne prejavovať ľúbostný záujem): iba s ním flirtuje, dvoriť, hovor. kurizovať (žene): dvorí jej, kurizuje, ale oženiť sa s ňou nechce, líškať sa, podlizovať sa, pochlebovať, podkladať sa (obyč. neúprimne a na vlastný prospech), lichotiť (slovne), nadbiehať (vnucovať svoj obdiv, uznanie): nadbieha predstaveným, predchádzať si: predchádza si rodičov nevesty, expr. zastar.: fatinovať sa, fatinkovať sa: Ako sa jej len fatin(k)uje! ## zaliečavý ktorý sa usiluje získať niečiu priazeň lichôtkami, chválou a pod., líškavý: zaliečavý, líškavý človek, lichotivý, lichotnícky, lichotiaci: rád počúva lichotivé, lichotiace slová, kniž. lichotný [Sládkovič, Jesenský], sladký, sladkavý, sladkastý, expr. medový (prehnane alebo pokrytecky milý): sladké, medové reči, podlízavý, podliezavý, podkladavý, pochlebovačný, poklonkujúci, pochlebovačský, pochlebnícky, pochlebný, poklonkársky (zaliečavý pre vlastný prospech): má podlízavý charakter; pochlebnícka kritika; pochlebná reč; poklonkárske spôsoby, pejor.: servilný, pätolizačský, nadbiehavý: má servilných podriadených ## zaliepať pozri lepiť 1 ## zálievka pozri výplň ## zaliezavý pozri prenikavý 1 ## zaliezť pozri vojsť 1, zájsť 1 ## zaligotať sa pozri rozžiariť sa, zablysknúť sa ## záliv výbežok mora, jazera do pevniny: v zálive leží prístav, zátoka, zátočina (malý záliv): mŕtva zátoka, kúpať sa v zátočine, boka: Kotorská boka, fjord (hlboko do pevniny siahajúci morský záliv): nórske fjordy, golf (široký morský záliv) ## záloh vec, ktorá sa majiteľovi vráti po splnení istých podmienok, záloha: dať niečo do zálohu, do zálohy ## záloha 1. množstvo niečoho určené na použitie v prípade potreby; skupina osôb pripravených na istú činnosť v prípade potreby, zásoba: mať v zálohe, v zásobe ďalšie argumenty; mobilizovať zálohy, rezerva: nechať si niečo v rezerve; poručík v rezerve 2. pozri preddavok 3. pozri záloh ## zálohovať pozri preddavkovať ## zalomáziť pozri zabiť 1 ## zalomcovať pozri zatriasť, otriasť 1, otriasť 3 ## zalomiť pozri zahnúť 1, ohnúť ## zalomiť sa pozri zaťať sa 1 ## založenie pozri podstata, duch 4, povaha 1 ## založiť 1. dať niečo do istej polohy, na isté miesto, umiestiť, umiestniť: založiť, umiest(n)iť niekam časovanú bombu, nasadiť, navliecť, natiahnuť (obyč. dať na seba): nasadí si klobúk nakrivo; navliecť, natiahnuť si tašku na plece, nasunúť: nasunúť ohlávku koňovi, nastaviť, vstaviť (osídla, siete), zapraviť: zapraví klin do dreva, zaradiť (dať niečo, kam patrí): zaradiť listinu, uložiť, odložiť: knihu uloží, odloží späť do knižnice 2. položiť na nejaké miesto a zabudnúť na to, podieť: nepamätám sa, kde som založila, podela peňaženku, hovor. expr.: zapotrošiť, zapatrošiť, zašantročiť, odšantročiť, odpásť: nedáva si na veci pozor, všetko zapatroší, zašantročí, odšantročí, expr.: odpeľhať, odpeľať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť), hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne), stratiť (prestať vlastniť z vlastnej neopatrnosti), pozakladať (postupne založiť) 3. niečím zaplniť a urobiť tak nefungujúcim, zaklásť, zapratať, zatarasiť: založiť, zaklásť, zapratať izbu nábytkom; zatarasiť kôlňu náradím, pozakladať, pozapĺňať (dôkladne založiť) 4. dať základ vzniku niečoho, pričiniť sa o vznik niečoho, utvoriť, vytvoriť: založiť, utvoriť nový spolok; vytvoriť útulnú domácnosť, prosperujúci štát, ustanoviť, kniž.: konštituovať, skonštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, (s)konštituovanie Matice slovenskej, zriadiť (so širším spoločenským dosahom): zriadiť pobočku ústavu, vybudovať, vystavať, postaviť: vybudovať, vystavať školstvo; postaviť obhajobu na faktoch, kniž. osnovať (dať princípy niečomu): právo osnované na sile, pozakladať (postupne založiť) 5. pripraviť oheň, rozložiť, podpáliť, zapáliť: založiť do sporáka; rozložiť oheň; podpáliť, zapáliť vatru, rozrobiť, rozvatriť: oheň rozrobili na čistinke, pozakladať (postupne založiť) 6. pozri zahnúť 1 ## záložník vojak v zálohe: povolať záložníkov, šport. zastar. half, zastar. rezervista ## záložný ktorý je určený ako náhrada v prípade potreby, náhradný, rezervný: záložný, rezervný dôstojník; náhradný hráč mužstva ## záľuba 1. vzťah k niečomu prejavujúci sa záujmom o niečo, pestovaním niečoho, venovaním sa niečomu: záľuba v koňoch, v šití, koníček: jeho koníčkom je zbieranie známok, hobby: venovať sa svojmu hobby, hovor. pasia: mať pasiu v niečom, mánia (vášnivá zaujatosť za niečo): futbal – to je jeho mánia, chúťka (obyč. zmyselná a okamžitá záľuba): uspokojiť svoje chúťky, hovor. slabá stránka, záujem: filatelistické záujmy, láska: hudba je jeho láska 2. pozri radosť ## zaľúbenie pozri radosť ## zaľúbený 1. ktorý cíti lásku k niekomu; svedčiaci o tom, zamilovaný: zaľúbený, zamilovaný mladík, pohľad, hovor. zakukaný, expr.: zbláznený, pobláznený, zjašený, pojašený, zbesnený, spochabený, hovor. expr.: buchnutý, bachnutý, rachnutý, tresnutý, tresknutý, zasprostený: je doňho celá zjašená; je do nej buchnutý, tresknutý, hovor. expr. paf (neskl.) 2. pozri ľúbostný ## zaľúbiť sa 1. pocítiť k niekomu lásku, vzplanúť k niekomu láskou, zamilovať sa: zaľúbiť sa, zamilovať sa do dievčaťa na prvý pohľad, pren.: zahľadieť sa, zapozerať sa, zadívať sa, zaprizerať sa, pren. hovor. zakukať sa: zahľadeli sa, zapozerali sa do seba a bola z toho svadba; zadívala sa, zakukala sa do svojho profesora, expr.: zblázniť sa, poblázniť sa, zjašiť sa, pojašiť sa, zbesnieť (sa), spochabiť sa, spochabieť (sa) (veľmi, nerozumne sa zaľúbiť): zbláznil sa, zjašil sa na staré kolená do mladej dievčiny; nemala si sa doňho pojašiť, spochabiť, hovor. expr.: buchnúť sa, bachnúť sa, rachnúť sa, tresnúť sa, tresknúť sa, zasprostiť sa: buchnúť sa do chlapca, pozaľubovať sa (postupne sa zaľúbiť): všetci sú pozaľubovaní 2. vzbudiť u niekoho príjemný dojem, sympatiu, zapáčiť sa: chlapec sa nám hneď zaľúbil, zapáčil, pozdať sa, zazdať sa, zvidieť sa (obyč. v menšej miere): pozdala, zvidela sa nám predstava cesty do cudziny, hovor. zavidieť sa, zried. zľúbiť sa [Dobšinský], zried. popáčiť sa [Rázus], zalahodiť, polahodiť: úspech mu zalahodil, zaimponovať: uchádzač o miesto nám zaimponoval svojou rozhľadenosťou, zamilovať si, obľúbiť si (nájsť záľubu): zamiloval si, obľúbil si tiché večery 3. pozri zapáčiť sa 2 ## zaľudnený pozri ľudnatý, obývaný ## zaľudniť zried. zaľudnatiť zaujať neobývané miesto ľuďmi, osadiť, osídliť: zaľudniť, osadiť, osídliť spustnuté kraje, kolonizovať: kolonizovať pohraničie ## záludný správne zákerný ## zalykať sa pozri dusiť sa 1 ## zamáčať sa stať sa mokrým, vlhkým (ponorením sa do vody alebo dotykom s niečím tekutým), zamočiť sa, zmáčať sa, zmočiť sa, umáčať sa, umočiť sa: z(a)máčať sa, z(a)močiť sa v rannej rose; pri praní sa celá umáčala, zamokriť sa: topánky sa v tráve zamokrili, zamoknúť (nasiaknuť vodou): seno zamoklo, navlhčiť sa (stať sa vlhkým): šaty sa v daždi navlhčili, zarosiť sa (zamáčať sa rosou), expr.: zamachliť sa, zamachrať sa: v tráve sa čižmy celé zamachlili, zamachrali, domáčať sa (vo veľkej miere): Kde ste sa tak domáčali?, namočiť sa, omočiť sa (sčasti sa zamáčať): pery sa mu vo víne iba trochu namočili, omočili, premáčať sa, premočiť sa (presiaknuť vlhkosťou): premáčané vlasy ## zamachliť pozri zašpiniť, zakvackať ## zamachliť sa 1. pozri zamáčať sa 2. pozri zašpiniť ## zamachrať pozri zašpiniť ## zamachrať sa pozri zamáčať sa ## zamak pozri trocha 1, trocha 2 ## zamáličko pozri hneď 2 ## zamálo pozri hneď 2 ## zamaľovať pozri zafarbiť ## zamanúť sa pozri napadnúť 3 ## zamariť sa pozri zazdať sa ## zamárniť pozri premárniť, zahubiť ## zamaskovaný pozri skrytý ## zamaskovať pozri zastrieť 2, utajiť, zakryť 2 ## zamastenec pozri špinavec 1 ## zamastiť pozri zašpiniť ## zamaškrtiť si pozri pochutiť si ## zamat látka s krátkymi hustými vlasmi: kostým zo zeleného zamatu, zastar.: aksamiet, baršún [Vajanský] ## zamatka zamatová stužka, zastar. aksamietka ## zamávať pozri kývnuť ## zamazanec pozri špinavec 1 ## zamazaný pozri špinavý 1 ## zamazať pozri zašpiniť ## zamdlieť pozri omdlieť ## zamedziť pozri zabrániť ## zameldovať pozri ohlásiť 1 ## zámena pozri výmena ## zameniť dať, vziať, použiť niečo namiesto niečoho iného, obyč. podobného (vedome alebo omylom), vymeniť: zameniť, vymeniť si kabáty; zamením, vymením si s tebou miesto; zameniť, vymeniť peniaze v banke, zmeniť (nahradiť iným): chcem si zmeniť byt, hovor. prehodiť (zameniť navzájom): prehodili si klobúky; prehodiť čísla, hovor.: vyčarať, vyčarovať, začarať, začarovať (niečo konkrétne): deti si vyčar(ov)ali, začar(ov)ali hračky, hovor.: čarať, čarovať: nechce so mnou nič čarať, čarovať, hovor.: prečarať, prečarovať: prečarali si stoličky, premeniť: astmatik musí premeniť prostredie; premeniť, zameniť bankovku za drobné, kniž. substituovať, nahradiť (dosadiť niekoho, niečo na niekoho, niečo): substituovať, nahradiť chybné súčasti stroja, pozamieňať, povymieňať, pomeniť, popremieňať (postupne, viac vecí): pozamieňali, pomenili, popremieňali si klobúky ## zameniteľný 1. ktorý sa dá zameniť (za niečo iné), vymeniteľný: zameniteľný tovar, odb. komutačný, komutatívny 2. pozri nahraditeľný ## zámer uvážené rozhodnutie dosiahnuť niečo: výchovný zámer, úmysel: nerobil to s dobrým úmyslom, cieľ: sledovať istý cieľ, účel: vec sa dá zneužiť na všelijaké účely, plán: mal veľkolepé plány do budúcnosti, predsavzatie: nedal sa odradiť od svojho predsavzatia, kniž.: zámysel, intencia: pracovať v intenciách svojho predchodcu, tendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie ## zamerať 1. meraním určiť: zamerať cieľ streľby, vymerať, vymedziť: vymerať, vymedziť rozlohu pozemku 2. sústrediť pozornosť na niečo, zacieliť: cvičenie zamerať, zacieliť na posilnenie svalov, zried. zamieriť: zamieril pozornosť na náprotivný oblok, namieriť (usmerniť istú činnosť): namieril prejav proti opozícii, orientovať: výskum orientovať iným smerom, usmerniť, upriamiť: svoj záujem usmernili, upriamili na mladších čitateľov, obrátiť (pozornosť, záujem), vyrátať, vypočítať (v spoj. vyrátať, vypočítať niečo iba na efekt) ## zamerať sa usmerniť svoju činnosť istým smerom, zacieliť sa, orientovať sa: zamerať sa, zacieliť sa na skrášlenie prostredia; v budúcnosti sa bude podnik orientovať na zahraničných odberateľov, upriamiť sa: upriamiť sa na dosiahnutie svojho cieľa, sústrediť sa, koncentrovať sa (intenzívne): sústrediť sa, koncentrovať sa na jednu vec, kniž.: upnúť sa, upäť sa (jednostranne): upla sa na ručné práce ## zameriavací pozri zámerný ## zamerkovať si pozri zapamätať si ## zámerne 1. pozri cieľavedomý 2. pozri úmyselne ## zámerný 1. slúžiaci na zameriavanie, súvisiaci so zameriavaním, zameriavací: zámerný, zameriavací kríž 2. pozri cieľavedomý 1 ## zamestnanec kto je zamestnaný niekde: stály zamestnanec firmy, pracovník (človek v pracovnom pomere): pracovník a organizácia, sila: učiteľská sila, pracujúci: pracujúci podniku sa vzopreli ## zamestnanecký pozri pracovný ## zamestnanie 1. pravidelná práca za mzdu, za plat: trvalé, vedľajšie zamestnanie; zmeniť zamestnanie, služba: vstúpiť do služby, existencia (zamestnanie ako spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciu, živobytie: hľadať si živobytie, práca, robota: byť bez práce, vyhodiť niekoho z roboty, miesto: byť bez miesta, živnosť: krajčírska, stolárska živnosť, hovor. chlieb: prísť o chlieb 2. istá činnosť: pripraviť žiakom náhradné zamestnanie, práca: išiel za svojou prácou, robota: rybačka je jeho najmilšia robota ## zamestnaný pozri zaneprázdnený ## zamestnať pozri zaujať 1, zaneprázdniť ## zamestnávať sa pozri zaoberať sa ## zamestnávateľ kto niekoho zamestnáva: nároky zamestnanca voči zamestnávateľovi, pán: pracovať u dobrého pána, zastaráv. alebo pejor. chlebodarca: štedrý chlebodarca ## zamestnávateľka pozri pani 2 ## zameškať 1. pozri vymeškať 2. pozri zmeškať 1, zmeškať 2, premeškať 3. pozri oneskoriť 1 ## zameškať sa pozri oneskoriť sa 1 ## zameškávať pozri chýbať 2 ## zámet pozri nános ## zametať 1. pozri vymetať 1 2. pozri prenasledovať 2 3. pozri krívať ## zamieňať pozri meniť 3 ## zamieňať si pozri mýliť si, pliesť si ## zamieňavo pozri striedavo ## zámienka pozri dôvod ## zamieriť 1. nastaviť zbraň a pod. na nejaký cieľ, namieriť, zacieliť: zamieriť, namieriť na nepriateľa; zacieliť puškou, zalíciť (pri mierení priložiť pušku k lícu): zalícil a vystrelil, voj. zamerať (na cieľ) 2. začať sa pohybovať istým smerom, pustiť sa, dať sa, vydať sa: zamieril, pustil sa doľava; dal sa, vydal sa najkratšou cestou domov, namieriť: namierila do centra mesta, vykročiť, vybrať sa (na cestu): vybrať sa k lekárovi, expr. rozbehnúť sa (obyč. rýchlo): rozbehnúť sa za nákupmi, expr.: schytiť sa, vychytiť sa (naraz, prudko): zrazu sa schytili, vychytili smerom k Dunaju ## zamiesiť miesením spracovať: zamiesiť husté cesto, zarobiť, zapraviť (pripraviť cesto na kysnutie): zarobila na chlieb; pred zamiesením, zapravením múku nechať ohriať ## zamiesť metlou odstrániť z povrchu smeti, nečistotu a pod., pozametať: zametie, pozametá izbu i dvor, vyzametať, vymiesť (dôkladne): vyzametať celý byt, vymiesť všetky kúty, poodmetať, povymetať (postupne, na viacerých miestach): poodmetať prach z políc, primiesť (trochu zamiesť): pred návštevou primietla izbu ## zamiešať 1. miešaním uviesť do pohybu, miešaním spracovať alebo zmeniť poradie, pomiešať: zamiešať, pomiešať karty, žreby, poprehadzovať, pomotať, pozamieňať: poprehadzoval na poličke všetky fľašky, pomotal spisy, hovor. expr. strepať: strepal všetko na kopu, premiešať (miešaním spracovať): zmes, cesto dobre premiešať, zatrepať (trepaním v nádobe): liek treba zatrepať pozri zapliesť 3 2. miešaním pridať, primiešať: zamiešal, primiešal do jedla korenie, vmiešať (do niečoho): vmiešať do roztoku prísadu, vsunúť, expr. vpliesť: vsunúť, vpliesť do reči ostré slovo ## zamiešať sa 1. pripojiť sa ako ďalší (do skupiny, hromady a pod.), vmiešať sa, pomiešať sa, pridať sa, primiešať sa, pridružiť sa: zamiešať sa, vmiešať sa nepozorovane do davu, vtisnúť sa, vtlačiť sa, vsunúť sa (silou, násilím a pod.): vtisnúť sa, vtlačiť sa do zástupu, hovor. expr. prikmotriť sa: nenápadne sa k nám prikmotril pes, expr. vtrúsiť sa (nebadane): medzi zhromaždených sa vtrúsili policajti 2. pridať sa do hovoru, sporu a pod., zastarieť sa, zapriasť sa: zamiešali sa, zastareli sa do rodinnej debaty; prečo si sa zapriadol do ich sporu, expr.: zapliesť sa, vpliesť sa: do všetkého sa zapletie, zasiahnuť: viac ráz zasiahol do prebiehajúcej diskusie, expr. vpadnúť (náhle sa zamiešať): vpadnúť do rozhovoru ## zamietavý pozri odmietavý 1, záporný 2 ## zamietnuť pozri odmietnuť 1, odmietnuť 2 ## zámik pozri záhyb 1 ## zamilovaný 1. pozri zaľúbený 1 2. pozri ľúbostný 3. pozri obľúbený ## zamilovať sa pozri zaľúbiť sa 1, obľúbiť si ## zamilovať si pozri obľúbiť si, zaľúbiť sa 2 ## zamknúť kľúčom zatvoriť, uzamknúť: (u)zamknúť komoru, zaprieť (zatvoriť na závoru): zaprieť dvere, zahasprovať, zahaspriť (zavrieť na haspru), zaháčkovať (zavrieť háčikom), zavrieť, uzavrieť, zatvoriť, uzatvoriť (na kľúč), pritknúť, primknúť (obyč. na chvíľu zamknúť): pritknúť dvere; Nezabudni bránku primknúť!, pozamykať, pozamkýnať (postupne, na viacerých miestach zamknúť) ## zamlada pís. i za mlada v období mladosti, v mladosti, zamladi, pís. i za mladi: zamlada, za mladi to bol naozaj švihák ## zamladi pozri zamlada ## zamľaskať (viackrát) vydať zvuk odtrhnutím jazyka od podnebia alebo prudkým pohybom pier, pomľaskať, pomliaskať: pri jedle sa olízal a zamľaskal, zamliaskal; pomľaskať jazykom, expr. zacmukať (pohybom pier): zacmukať na psa, mľasknúť, zamľasknúť, zamľasnúť, mliasknuť, cmuknúť (jednorazovo): mľaskol nad chutným jedlom; v údive cmukol ## zamliaskať (viackrát) vydať zvuk odtrhnutím jazyka od podnebia alebo prudkým pohybom pier, pomľaskať, pomliaskať: pri jedle sa olízal a zamľaskal, zamliaskal; pomľaskať jazykom, expr. zacmukať (pohybom pier): zacmukať na psa, mľasknúť, zamľasknúť, zamľasnúť, mliasknuť, cmuknúť (jednorazovo): mľaskol nad chutným jedlom; v údive cmukol ## zamlčať 1. zámerne nepovedať nič o niečom, niekom, pomlčať: čo počul, zamlčal; pomlčať o svojich trápeniach, neprezradiť, nevyzradiť, zatajiť, utajiť, pritajiť (niečo, čo má ostať tajné): úkryt nám neprezradili, nevyzradili; dôležité informácie zatajili, utajili, skryť, zakryť, ukryť, zastrieť: všetko, čo o prípade vedel, obratne skryl, zakryl, ukryl; obavy, strach pred deťmi zastrel 2. pozri zmĺknuť ## zamlčiavať pozri tajiť 1 ## zamlčovať pozri tajiť 1 ## zámlka pozri prestávka, pomlčka ## zamĺklo pozri mlčky ## zamĺknuť pozri zmĺknuť, stíchnuť 1 ## zamĺknuto pozri mlčky, ticho 2 ## zamĺknutý 1. pozri tichý 2, tichý 3 2. pozri málovravný 1 ## zamĺkly 1. pozri tichý 2, tichý 3 2. pozri málovravný 1 ## zamočiť 1. pozri navlhčiť 2. pozri vtiahnuť 2, zapliesť 3, zatiahnuť 3 ## zamočiť sa pozri zamáčať sa ## zámočník kto vyrába, opravuje alebo montuje kovové predmety (pôvodne iba zámky), konštrukcie alebo súčiastky: stavebný, umelecký zámočník, hovor. zastar.: šlosiar, slosiar ## zámok pozri hrad, kaštieľ ## zamoknúť pozri zamáčať ## zamokra pozri namokro ## zamokrený 1. pozri mokrý 1, vlhký 2. pozri daždivý ## zamokriť sa pozri zamáčať sa ## zamordovať pozri zabiť 1 ## zamoriť 1. rozmnožením niečoho škodlivého postihnúť zdravie, prostredie a pod., nakaziť: zamoriť, nakaziť triedu infekciou žltačky, znečistiť: znečistiť kraj dymom, expr.: zanešváriť, zaplieniť: hmyz zaplienil, zanešváril dom, hovor. nainfikovať: pôdu nainfikovali umelé hnojivá, napadnúť: polia napadli kobylky 2. pozri zabiť 1 ## zámorský ktorý je za morom, ktorý ta smeruje, zaoceánsky, transoceánsky (týkajúci sa oceánov): zámorské, zaoceánske trhy, zaatlantický, transatlantický (týkajúci sa Atlantického oceána): zaatlantické krajiny ## zamosúrený 1. pozri zamračený 2, nevľúdny 1 2. pozri nahnevaný ## zamosúriť sa pozri zamračiť sa ## zamotaný 1. pozri záhadný 2 2. pozri zložitý ## zamotať 1. motaním, neobratným zaobchádzaním poprekrúcať; expr. uviesť do zmätku, neporiadku, urobiť neprehľadným, nejasným, pomotať: zamotať, pomotať bavlnky, nite, drôtiky; expr. všetko vždy zamotá, pomotá, expr. zamotkať (jemne): sponku si mi zamotkala do vlasov, domotať (vo veľkej miere), popliesť, expr. zmotať: celú úlohu poplietol, zmotal, expr.: zachlpiť, schlpiť, pochlpiť, zakudliť, skudliť, pokudliť, zachumliť: vlasy zachlpené, zakudlené, zachumlené do chumáča, expr. zapantať: dieťa si zapantalo nohy do dlhej košele, zauzliť, zakosíliť (urobiť uzol, uzly): motúz zauzlil, zakosílil tak, že ho nemohol rozmotať, kniž. zauzliť situáciu, príbeh, hovor. expr. zašmodrchať: všetko vždy zašmodrchá, zapliesť, vtiahnuť (niekoho do niečoho): zamotal, zaplietol, vtiahol nás do špinavej aféry, hovor. skomoliť (reč, text), zried. pomiasť 2. ovinúť niečím (obyč. na ochranu alebo s iným cieľom), zakrútiť, zavinúť, ukrútiť: zamotať, zakrútiť, zavinúť si hlavu do uteráka, zabaliť, expr.: zapantať, zachumlať, zachuchliť (ledabolo, neporiadne), pozamotávať, pozakrúcať, pozavíňať (postupne), kniž. zahaliť, zried. zaokrútiť ## zamotávať pozri motať 1, chlpiť ## zamotkať pozri zamotať 1 ## zámožný pozri bohatý 1 ## zamračene 1. pozri zamračený 1, zamračený 2 2. pozri prísne 3 ## zamračený 1. zahalený mrakmi, zaoblačený, zachmúrený, oblačný, mračný: zamračená, zachmúrená obloha; oblačné, mračné nebo, zatiahnutý, zastretý: zatiahnuté rána, chmúrny, pochmúrny, pošmúrny, podmračný, podmračený: chmúrny, pochmúrny deň, zried. mračistý [Hviezdoslav] 2. tváriaci sa nevľúdne, nevľúdne vyzerajúci, zachmúrený: zamračená, zachmúrená tvár, zried.: pochmúrený, podmračný, podmračený: podmračený pohľad, chmúrny, pochmúrny, pošmúrny, mračný: pochmúrny výraz, zazerajúci, expr.: zazeravý, zamosúrený, zmraštený: stále chodí zmraštený, pejor. gánivý, zried. zázrivý, expr. zried. umrštený: zamosúrený, gánivý pohľad, poet. zmračený [Hviezdoslav] pozri nevľúdny ## zamračiť sa pokryť sa mrakmi (o oblohe; op. vyjasniť sa); zatváriť sa nevľúdne, ustarostene, nahnevane (o človeku; op. vyjasniť sa), zachmúriť sa, zachmáriť sa: obloha sa podvečer zamračila; zachmúril sa nad synovým vysvedčením, kniž. zakaboniť sa, spochmúrnieť, zried. ochmúrnieť: nebo sa zakabonilo, ochmúrnelo; zakabonený pohľad, zaoblačiť sa, zatiahnuť sa (o oblohe), primračiť sa (trocha), stemnieť, stemniť sa, potemnieť (pokryť sa tmavými oblakmi; veľmi sa nahnevať): obloha odrazu stemnela; jeho pohľad stemnel, potemnel, zmraštiť sa, zvraštiť sa, zmŕštiť sa, zried. zamraštiť sa, zamŕštiť sa, omraštiť sa (o tvári), hovor. zaškarediť sa, expr. zamosúriť sa (o človeku): s nevôľou sa na nás zaškaredil; zamosúril sa, keď sa mu neurobilo po vôli, kniž. zastar. zasmušiť sa ## zamraštiť sa pozri zamračiť sa ## zamraziť 1. ochladiť pod bod mrazu; vyvolať silný pocit chladu, zmraziť: zamraziť, zmraziť zeleninu na zimu; zamrazila ho predstava, že musí skočiť do vody 2. pozri ohromiť ## zamrieť 1. pozri stŕpnuť 2 2. pozri stíchnuť 1 3. pozri omdlieť ## zamrknúť pozri zotmieť ## zamrmlať pozri povedať ## zamŕštiť sa pozri zamračiť sa ## zamŕzať pozri mrznúť 1 ## zamrzieť pozri zarmútiť, pozri mrzieť ## zamrzieť sa pozri zarmútiť sa ## zamrznúť 1. stať sa tuhým alebo zahynúť od veľkého chladu, mrazu; pokryť sa ľadom, námrazou, zmrznúť: pôda celkom z(a)mrzla; obloky do rána zamrzli, pomrznúť, pozamŕzať (postupne alebo hromadne): rozkvitnuté marhule pomrzli, primrznúť, prituhnúť (trocha, sčasti zamrznúť): mláčky primrzli pozri stŕpnuť 2 2. pozri uviaznuť 2 ## zamúčiť pokryť (obyč. aj znečistiť) múkou, pomúčiť: zamúčiť si ruky, pomúčiť plech, umúčiť, domúčiť (múkou znečistiť): umúčená zástera ## zamulatovať si pozri zabaviť sa 1 ## zamurovať pozri vstavať ## zamútený pozri kalný 1, kalný 2 ## zamútiť pozri zakaliť 1 ## zamykať pozri zatriasť ## zámysel pozri úmysel, zámer, plán 1 ## zámyselne pozri úmyselne ## zamyslený pohrúžený do myšlienok; svedčiaci o takomto pohrúžení, zadumaný, zahútaný: zadumaný, zahútaný pohľad, zahĺbaný, zahĺbený (do seba): išiel celý zahĺbaný, zahrúžený, zabratý: zahrúžený, zabratý do myšlienok, zasnený, zasnívaný: zasnený do svojich predstáv, expr. zabudnutý [Vajanský] ## zamyslieť sa pozri zahĺbiť sa ## zamyslieť si pozri predsavziať si ## zamýšľaný ktorý bol alebo je v úmysle, v pláne, plánovaný: zamýšľaný, plánovaný účinok, pripravovaný, chystaný: chystaný prevrat nevyšiel, nachystaný, naplánovaný, pripravený: naplánovaná svadba sa nekonala, strojený, hodlaný: strojený návrat domov ## zamýšľať mať myšlienku, predsavzatie vykonať niečo v blízkej budúcnosti, mať v úmysle, mať úmysel, pomýšľať, zmýšľať: z(a)mýšľa, má v úmysle kúpiť si obchod, zastar. obmýšľať, mieniť, chcieť, chystať sa, strojiť (sa): nemieni, nechce sa s nami udobriť; chystá sa, strojí sa vrátiť do vlasti, plánovať, mať v pláne, mať plán: plánuje pomstu, hodlať: Hodláte ostať doma?, expr. hútať: húta oženiť sa, hovor., obyč. pejor. špekulovať (rátať s niečím vo svoj prospech): špekuluje, že pozemok výhodne predá ## zamýšľať sa pozri myslieť 1, premýšľať ## zamýšľavý pozri hĺbavý ## záňadrie pozri záhrenie ## zanalyzovať pozri analyzovať ## zanariekať si pozri požalovať sa, vyžalovať sa ## zanášať pozri zaniesť ## zanášať sa pozri zaoberať sa pozri podobať sa ## zaňatý pozri zaneprázdnený ## zanečistiť pozri zašpiniť ## zanedbaný 1. ktorý sa nestará o seba, o svoj vzhľad (op. pestovaný), neupravený (op. upravený): zanedbaný, neupravený chlap, opustený, spustený, upadnutý, zapustnutý, spustnutý, kniž. schátraný: z chlapa ostala iba spustnutá, schátraná troska, hovor. expr. neogabaný (svedčiaci o malej starostlivosti o seba): žena neogabaného zovňajška 2. o ktorého vzhľad, prevádzku sa nik nestará (op. pestovaný), neupravený (op. upravený): zanedbaná, neupravená cesta, opustený, zapustnutý, spustnutý, kniž. schátraný: schátraný dom, ošumelý, ošarpaný: ošarpaný múr, upadnutý: upadnutý obchod (op. kvitnúci), kniž. zašlý: staré, zašlé veci ## zanedbať pozri zabudnúť 1, zmeškať 3 ## zanedbať sa pozri spustiť sa 3, spustnúť 1 ## zanedbateľný pozri bezvýznamný ## zanedbávať pozri obchádzať 4 ## zanedlho pozri čoskoro ## zanechať 1. vzdialiť sa z nejakého miesta alebo od niekoho (obyč. natrvalo a nechať ho bez opory a pod.), nechať: zanechať, nechať rodný kraj; zanechať, nechať manželku; zanechať, nechať za sebou stopy, ponechať: ponechal deti samy na seba, opustiť: opustil školu v druhom ročníku, odísť (od niekoho), expr. zochabiť: žena mu odišla, žena ho zochabila, minúť (o hneve a pod.): hnev ho už minul, pozanechávať (postupne, viacerých) 2. dobrovoľne prestať niečo vykonávať, vyznávať, zaujímať sa o niečo a pod., nechať, vzdať sa, zriecť sa, zrieknuť sa: zanechať, nechať svoje pôvodné plány; vzdať sa, zriecť sa svojich ambícií, odriecť sa, odrieknuť sa: odriekol sa pitia už dávno, znechať sa: znechal sa predsedníctva; zlosť sa ho rýchlo znechala, kniž. opustiť: nechce opustiť svoj názor, odvrátiť sa, odkloniť sa, odchýliť sa (prestať sa pridržiavať niečoho): odvrátiť sa od priateľov, odkloniť sa od pôvodnej teórie, spustiť sa: nespusti sa svojho presvedčenia, pren. odložiť: Odložte hnev a nenávisť!, rozlúčiť sa: nechce sa s fajčením rozlúčiť 3. dať ako dedičstvo, poručiť, práv. odkázať, nechať: zanechal, poručil mu celý svoj majetok; nič mu neodkázal, nenechal, prenechať (vzdať sa v niečí prospech): dom prenechať deťom ## zanekľúdiť pozri zašpiniť ## zanemieť pozri zmĺknuť, stíchnuť 1 ## zaneprázdnenie pozri práca 1 ## zaneprázdnený intenzívne vtiahnutý do nejakej činnosti, majúci veľa povinností, zamestnaný: je zamestnaný rozhovorom s poslancami, zaujatý, zastar. zaňatý: zaujatý tancom, prácou ## zaneprázdniť dať niekomu prácu, poveriť činnosťou náročnou na čas, zamestnať: povinnosti ma zaneprázdnili, zamestnali celé leto, zaujať: obchodovanie ho načisto zaujalo ## zanešváriť pozri zamoriť 1, zašpiniť ## zanevrieť nadobudnúť k niekomu, niečomu negatívny vzťah, prestať mať niekoho, niečo rád: rodina na mňa zanevrela, ani neviem prečo, zahorknúť, zatrpknúť (stať sa znechuteným voči niekomu, niečomu): keď mu plán nevyšiel, zahorkol na všetkých, znenávidieť (začať nenávidieť): svoju prvú lásku neskôr znenávidel, roztrpčiť sa (nadobudnúť pocit trpkosti): roztrpčil sa na celý svet ## zanezbedníčiť si pozri zažartovať (si) ## zaniesť 1. nesením alebo technickým prostriedkom premiestniť niekam (op. priniesť), odniesť: zaniesť, odniesť niekomu batožinu, obed, dopraviť: dopravím vám to až domov, prepraviť (z miesta na miesto): električka vás prepraví úplne k inštitútu, zavliecť (ťažko, s námahou): zavliekol kufor do úschovne, zaviesť, odviesť (vedením), odprevadiť: deti treba zaviesť, odviesť, odprevadiť do škôlky, zaviezť, odviezť (dopravným prostriedkom): zaviezli, odviezli starého otca na vyšetrenie, ponosiť, pozanášať, povnášať (postupne, viac vecí): ponosiť, pozanášať šaty do čistiarne; povnášala bielizeň dovnútra 2. kniž. pričiniť sa o uplatnenie, dodanie niečoho (konkrétneho i abstraktného), vniesť: zaniesť, vniesť do vecí poriadok, zaevidovať, zapísať, zaznačiť, zaknihovať, zaúčtovať (do knihy, do zoznamu a pod.), priniesť: vniesť, priniesť do spoločnosti radosť, rozkol 3. pokryť nánosom, vrstvou niečoho, zanosiť: voda zaniesla, zanosila dno bahnom, upchať, zapchať (nánosom urobiť nepriepustným): potrubie upchala, zapchala nečistota, znečistiť, zašpiniť, zanečistiť, expr.: zanešváriť, zavláčiť, hovor. expr.: zanekľúdiť, zaprasiť, zahnusiť, hrub. zasviniť: dlážka znečistená, zašpinená blatom, pozanášať (postupne): prieplav pozanášaný pieskom ## zaniesť sa pozri upchať sa ## zanietenec pozri nadšenec ## zanietenie pozri nadšenie ## zanietený pozri nadšený 2 ## zanietiť pozri oduševniť, zapáliť 3 ## zánik skončenie jestvovania (op. vznik): zachrániť niečo pred zánikom; všetko živé je určené na zánik, rozpad, rozklad: rozpad, rozklad Rímskej ríše, záhuba: záhuba lode, kniž. zhuba: nástroj zhuby, skaza: skaza sveta, koniec: chorý dodýchal, nastal koniec, zmar [Žáry], poet. smrť: národná smrť pozri smrť 1, pád 1 ## zaniknúť prestať jestvovať (o javoch, duševných stavoch a pod.; op. vzniknúť), pominúť, pominúť sa: mnohé civilizácie zanikli, pominuli (sa), stratiť sa: nedôvera sa postupne stratila, kniž. odumrieť, umrieť: nádej už odumrela, umrela, minúť sa: hnev sa v ňom rýchlo minul, prejsť, prestať, zmiznúť, hovor. expr. vypariť sa: úkaz trval iba chvíľu, hneď prestal, zmizol; búrka už prešla, odpadnúť: povinnosť platiť mi už odpadla, expr.: zakapať, skapať: staré zvyky zakapali, skapali, kniž. zastar. zniknúť [Hviezdoslav, Tatarka], poet. uvädnúť, expr. odšumieť: mladosť uvädla, odšumela, doznieť (o zvukoch): pieseň v diaľke doznela, zapadnúť (nevyniknúť medzi niečím iným): novinka zapadla, vyjsť nazmar, zmariť sa: talent vyšiel nazmar; nádeje sa zmarili ## zanitovať pozri upevniť 2 ## zanociť sa pozri zotmieť sa ## zanoriť pozri ponoriť ## zanosiť 1. pozri prepchať 2 2. pozri zaniesť 3 ## zanovit pozri tvrdohlavec ## zanovitý ktorý nerád ustupuje zo svojich pozícií, od svojich názorov; svedčiaci o tom, neoblomný: zanovitý, neoblomný postoj; neoblomný, zanovitý nepriateľ neporiadku, tvrdohlavý, zaťatý, zarytý: tvrdohlavý žiak; zaťatý, zarytý odpor, spurný, hlavatý, neústupný, neústupčivý, nepovoľný, svojhlavý, vzdorovitý, vzdorný: spurné, hlavaté, vzdorovité dieťa, tvrdý, tvrdošijný: tvrdošijná povaha, kniž.: uvzatý, zavzatý, expr. zried. zahryzený: zahryzený odporca novôt ## zánovný pozri zachovaný 1, obnosený ## zanôtiť pozri zaspievať ## zaňuchať pozri zacítiť ## zaobalený pozri nepriamy ## zaobaliť 1. pozri zabaliť 1 2. pozri zastrieť 2 ## zaobaliť sa pozri obaliť sa ## zaobedovať si pozri naobedovať sa ## zaoberať sa sústavnejšie sa niečomu venovať (napr. svojmu zamestnaniu, záľubám, povinnostiam a pod.), zapodievať sa: zapodievať sa chovom koní, obchodovaním, zamestnávať sa: zamestnáva sa prácou v záhrade, myšlienkami kúpiť si dom, expr. zanášať sa: zanášať sa nereálnymi predstavami, expr.: opletať sa, babrať sa, piplať sa, paprať sa, prplať sa (zaoberať sa obyč. s niečím nepríjemným): nebudem sa s vami viac opletať, babrať, nár. expr. škavdať sa [Timrava], expr.: oštarovať sa, oškliviť sa, špiniť sa (robiť si nepríjemnosti s niekým, zaoberať sa s niečím nepríjemným): oštarovať sa s nespratníkmi; oškliviť sa, špiniť sa s kŕmením prasiec, kniž. zastar. oberať sa [Kukučín, Sládkovič], zahadzovať sa (zaoberať sa niečím nedôstojným): zahadzuje sa čiernym obchodovaním, pestovať: pestuje hudbu a šport ## zaobchádzať konať, počínať si nejako vo vzťahu k niekomu, niečomu, zachádzať, zachodiť: s deťmi vie veľmi dobre za(ob)chádzať, zaobchodiť; zaobchádzať s pacientmi vľúdne; zachádzať s niekým, niečím surovo, v rukavičkách; nepáči sa mi, ako s nami zachodia, správať sa (ku komu, voči komu): správať sa ku každému, voči každému taktne, tolerantne, vychádzať (žiť v zhode s niekým): s každým dobre vychádza, narábať, nakladať (používať istým spôsobom nejakú vec pri istej činnosti): nevie dobre narábať s puškou; zle nakladá s peniazmi, manipulovať (s prístrojom): šikovne manipuluje so žeriavom ## zaobchodiť konať, počínať si nejako vo vzťahu k niekomu, niečomu, zachádzať, zachodiť: s deťmi vie veľmi dobre za(ob)chádzať, zaobchodiť; zaobchádzať s pacientmi vľúdne; zachádzať s niekým, niečím surovo, v rukavičkách; nepáči sa mi, ako s nami zachodia, správať sa (ku komu, voči komu): správať sa ku každému, voči každému taktne, tolerantne, vychádzať (žiť v zhode s niekým): s každým dobre vychádza, narábať, nakladať (používať istým spôsobom nejakú vec pri istej činnosti): nevie dobre narábať s puškou; zle nakladá s peniazmi, manipulovať (s prístrojom): šikovne manipuluje so žeriavom ## zaobísť sa môcť byť bez niečoho, niekoho, obísť sa, zájsť sa: deti sa nezaobídu, neobídu bez rodičovskej pomoci; zájde sa bez sladkostí, vystačiť, vydržať, vyjsť (prejaviť hospodárnosť, skromnosť): vystačia, vydržia, vyjdú aj s menším prídelom; vydržať bez podpory, uskromniť sa (uspokojiť sa s málom): na večeru sa uskromní s kyslým mliekom, obstáť: ryba bez vody neobstojí ## zaoblačený pozri zamračený 1 ## zaoblačiť sa pozri zamračiť sa ## zaoblačovať sa pozri mračiť sa 1 ## zaoblenina pozri oblina ## zaoblený pozri okrúhly 1 ## zaobliecť pozri obliecť 2 ## zaobľovať sa pozri zaokrúhľovať sa ## zaobrátiť sa pozri obrátiť sa 1 ## zaobrúbiť pozri obrúbiť 1 ## zaobstarať cieľavedome nadobudnúť, dosiahnuť (obyč. niečo materiálne), obstarať, zaopatriť, kniž. opatriť: zaobstarať, obstarať si nábytok do bytu; (za)opatriť si všetky potrebné doklady, zadovážiť, zastar. zvážiť: zadovážiť zemiaky na zimu; revolver si niekde zvážil, hovor. zohnať: nemôže zohnať pozemok na stavbu, hovor. pozháňať (postupne): pozháňať peniaze na auto, hovor. expr. splašiť, zastar. vystanoviť [Dobšinský], hovor.: vybehať, vypriasť, vyhrabať: ktovie, kde splašila, vypriadla módne novinky, hovor. obzrieť sa: musím sa obzrieť za lepším zamestnaním; treba sa obzrieť po uhlí na zimu, nár. zaopáčiť [Kalinčiak], získať (dosiahnuť rozličným spôsobom, najmä hodnoty duchovného rázu); sprostredkovať, hovor.: pošikovať, dohodiť (zaobstarať niečo inému, urobiť prostredníka pri kúpe a pod.): zaobstaral, sprostredkoval, pošikoval mi výhodné miesto, vybojovať, hovor. expr.: vydupať, vydupkať, vytrieskať (s veľkou námahou, s veľkým úsilím): vybojovať, vydupkať si lepšie miesto; potrebný materiál vytrieskal od dlžníkov ## zaobstarávať pozri starať 2 ## zaobšiť pozri obrúbiť 1 ## zaobšívať pozri obšívať 1 ## zaobuť zaobstarať obuv pre niekoho, obyč. v dostačujúcom množstve, obuť: treba nám celú rodinu zaobuť, obuť, vyobúvať (postupne všetkých dobre obuť), poobúvať (postupne, viacerých): na zimu musíme deti poobúvať ## zaoceánsky pozri zámorský ## zaoceliť pozri spevniť ## zaodev pozri šaty ## zaodieť pozri obliecť 2 ## zaodiať pozri obliecť 2 ## zaochkať pozri vzdychnúť ## zaokrúhlene 1. pozri okrúhly 1; guľatý 2. pozri približne 1, približne 2 ## zaokrúhlenina pozri oblúk ## zaokrúhlený 1. pozri okrúhly 1 2. pozri guľatý 1 3. pozri tučný 1 4. pozri približný ## zaokrúhliť 1. pozri zaokrúhľovať sa 2. pozri zarovnať ## zaokrúhľovať sa stávať sa okrúhlym, oblým (o tele a jeho častiach), zaobľovať sa, okrúhlieť, okrúhliť sa: brucho, tvár sa mu zaokrúhľuje, zaobľuje, okrúhlie; vo štvrtom mesiaci ťarchavosti sa zaokrúhľuje, okrúhli, guľatiť sa, guľatieť, zaguľacovať sa (nadobúdať guľatý tvar): boky sa jej akosi guľatia, akosi guľatejú; telo sa mu vekom zaguľacuje, expr. bucľatieť (stávať sa bucľatým): líčka dievčaťu bucľatejú, tučnieť, priberať (stávať sa tučným), expr. bachratieť: po tridsiatke začala tučnieť, priberať, bachratieť, vypĺňať sa: postava sa jej vypĺňa, zried. zaokrúžľovať sa: zaokrúžlené líca [Šoltésová] ## zaokrútiť pozri zakrútiť 2, zamotať 2 ## zaokrúžľovať sa pozri zaokrúhľovať sa ## zaokryť pozri uhradiť ## zaokrytie pozri náhrada 1 ## zaonačiť 1. pozri zariadiť 1 2. pozri povedať ## zaopáčiť pozri zaobstarať ## zaopatrenie súhrn životných potrieb človeka: doma má celé zaopatrenie; hmotné zaopatrenie v chorobe, zabezpečenie: sociálne zabezpečenie, zábezpeka: mať zábezpeku v starobe, istota: v práci je jeho istota ## zaopatriť 1. pozri zaobstarať 2. pozri opatriť 1 3. pozri vystrojiť 1 ## zaorávať pozri podmietať ## záosok pozri zákolesník ## zaostalosť stav, keď je niekto, niečo pozadu vo vývoji (op. pokrok): hospodárska zaostalosť, kniž.: temno, temnota: duchovné temno, duchovná temnota, expr. kocúrkovčina pozri provincionalizmus ## zaostalý ktorý nedosahuje súčasný štandard (najmä v poznaní), nevzdelaný (op. vzdelaný): zaostalý, nevzdelaný človek, expr.: zadebnený, zadubený: zadebnený primitív, nevyspelý, nerozvinutý, slaboduchý (op. vyspelý, rozvinutý): nevyspelé hospodárstvo, skostnatený, expr. zaspatý (ktorý dosiahol istú úroveň a na nej zostal, ktorý sa už ďalej nevyvíja): skostnatené názory; skostnatený, zaspatý priemysel, nedorastený: nedorastený odborník, zakrpatený, pejor.: krpčiarsky, provinčný, provinciálny, zápecnícky: má zakrpatený, provinčný obzor poznania, obmedzený, úzkoprsý (bez širšieho rozhľadu): obmedzené, úzkoprsé reči, retardovaný (mentálne zaostalý): retardovaný vývin, retardované dieťa, zastaraný, spiatočnícky, filisterský, malomeštiacky (op. moderný, pokrokový): zastarané, spiatočnícke názory, temný, tmársky: temné časy ## zaostať 1. stať sa zaostalým, neprijímajúcim pokrok, vedomosti a pod., ostať/zostať pozadu: nezaostali sme za Európou; ostal, zostal pozadu za spolužiakmi, skostnatieť (stať sa nepružným): skostnatené konanie, zastarať, prežiť sa, odžiť sa (prestať vyhovovať): jeho názory zastarali, prežili sa; ideológia komunizmu sa prežila, odžila, nedok. pokrivkávať (nedosahovať želanú úroveň): príklad pokrivkáva, pozaostávať (postupne) 2. pozri oneskoriť 2 ## zaostávajúci pozri spomalený ## zaostávať pozri meškať 2, stagnovať, viaznuť 2 ## zaostriť 1. urobiť ostrým, zvýrazniť ostrie (op. zatupiť), naostriť: zaostriť, naostriť sekeru, nôž, priostriť (urobiť ostrejším): priostrený hrot, zbystriť (urobiť ostro vnímavým): zaostriť, zbystriť zrak, pozornosť na prichádzajúcich, nabrúsiť (zaostriť brúsením): nabrúsiť nôž 2. urobiť končistým, špicatým, zahrotiť, zašpicatiť: kolík zaostril, zahrotil, zašpicatil nožíkom, zastrúhať, ostrúhať: na konci tyč zastrúhala, zried. zakončatiť: ťažká choroba mu už zakončatila nos 3. upraviť prístroj (obyč. optický) do optimálnej polohy, nastaviť: zaostriť, nastaviť ďalekohľad, rozhlasový signál, tech.: justovať, vyjustovať (správne zaostriť), vyladiť: vyladenie televízneho obrazu, hovor. narichtovať, subšt. naštelovať ## zapáckať pozri zakvackať, zašpiniť ## zapáčiť sa 1. stať sa niekomu milým, príjemným, pekným, vzbudiť kladný cit, ohlas, zaľúbiť sa: dievča sa nám zapáčilo, zaľúbilo na prvý pohľad, zvidieť sa, hovor.: zavidieť sa, zazdať sa, pozdať sa (obyč. v menšej miere): bol to tovar, ktorý sa nám ihneď z(a)videl, zazdal, pozdal, zried. popáčiť sa [Rázus], zried. povidieť sa [Urban], zried. zľúbiť sa [Dobšinský], zalahodiť, polahodiť, polichotiť: zalahodil jej náš obdiv, zaimponovať (priaznivo zapôsobiť): svojím vystúpením chlapec zaimponoval všetkým 2. (iba v 3. os.) začať mať vôľu do nejakej činnosti, dostať chuť niečo robiť, zaľúbiť sa: príde, kedy sa mu zapáči, zaľúbi, zvidieť sa, pozdať sa, expr. zasladiť sa: zvidelo sa, pozdalo sa, zasladilo sa mu prísť k nám na návštevu, zachcieť sa, zažiadať sa: robia, čo sa im zachce, zažiada, zmyslieť si: dieťa dostane, na čo si zmyslí, zachutiť (prísť na chuť niečomu): moc každému zachutí, prísť vhod: robí, ako mu príde vhod, expr.: uráčiť sa, zráčiť sa (po istom váhaní pustiť sa do nejakej činnosti): konečne sa im uráčilo, zráčilo prísť ## západ 1. svetová strana v smere zapadajúceho slnka (op. východ): na západ od mesta, kniž. okcident 2. otočenie kľúča v zámke, zápač, spust: zamknúť dvere na dva západy, spusty ## zapadák pozri vyhnanisko ## zapadákov pozri vyhnanisko ## zapadnúť 1. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) (op. vyjsť), zájsť: mesiac zapadol až po polnoci, skryť sa, ukryť sa (dostať sa z dohľadu): slnko sa skrylo, ukrylo za mohutný oblak 2. mať na svojom povrchu vrstvu niečoho, pokryť sa, prikryť sa: cesta zapadla lístím, hory sa pokryli snehom, zapadať (postupne, väčším množstvom niečoho): domy zapadali popolčekom, snehom, zaprášiť sa (zapadnúť prachom): knihy sa na polici zaprášili, pripadnúť (trocha zapadnúť): strom pripadol snehom 3. silou, váhou vniknúť do niečoho mäkkého, sypkého, zaboriť sa: zapadnúť, zaboriť sa do perín, do snehu, ponoriť sa, vnoriť sa: naraz sa ponorila do hlbokého bahna, vhupnúť, hupnúť, vbŕdnuť, nár. hriaznuť: (v)hupnúť, vbŕdnuť do mokrého terénu, hriaznuť do bahna, zaryť sa, vryť sa: strela sa zaryla, vryla do zeme, uviaznuť, zaviaznuť: voz uviazol, zaviazol v blate, preboriť sa, prelúpiť sa (nechtiac zapadnúť): preboriť sa do záveja 4. celkom sa zatvoriť, zavrieť (obyč. v sprievode nejakého zvuku) (op. otvoriť sa), uzatvoriť sa, uzavrieť sa: dvere výťahu zapadli, uzatvorili sa, uzavreli sa, hovor. expr.: zaklopiť sa, zachlopiť sa, zabuchnúť sa, zaklopnúť sa, zachlopnúť sa, zacapiť sa, začapiť sa, zatresnúť sa, zatresknúť sa, zaplesnúť sa, zaplesknúť sa (prudko, s buchotom): vráta sa mu zaklopili, zabuchli pred nosom, zacvaknúť (s cvakotom): putá zacvakli, sklapnúť, zaklapnúť, zaskočiť, sklopiť sa (zraziť sa k sebe): pasca sklapla; záklopka zaskočila, zaklapla 5. pozri stratiť sa 1, zmiznúť 3 6. pozri zájsť 1, zájsť 2 ## zapadnutý 1. ležiaci pod úrovňou niečoho, vpadnutý: zapadnuté, vpadnuté oči, prepadnutý: prepadnuté líca 2. pozri odľahlý 1, skrytý 3. pozri zabudnutý 1 ## zápach nepríjemný čuchový vnem (op. vôňa): odporný zápach horiacej gumy, smrad: smrad výfukových plynov, pach: pach potu, puch (silný zápach): pivničný puch, zhorenina (zápach po niečom zhorenom): cítiť zhoreninu, výpar (zmes zápachov, ktorá vzniká vyparovaním): kuchynské výpary, zried. záhor (pach po niečom rozpálenom) ## zapáchajúci ktorý vydáva nepríjemný, odpudzujúci pach, smrad, páchnuci, smradľavý: zapáchajúci, smradľavý dym; páchnuce vajce, expr. zried. smrďatý [Švantner], zastar. smrdľavý ## zapáchať pozri páchnuť ## zapájať sa pozri zúčastňovať sa, angažovať sa ## zapakovať pozri zabaliť 1 ## zápal 1. ochorenie prejavujúce sa očervenením, opuchnutím, bolesťou zasiahnutej časti tela a zvýšenou teplotou: zomrieť na zápal mozgových blán, hovor. zapálenie: zapálenie slepého čreva, katar (zápal sliznice): chronický katar 2. sústredený, hlboký záujem; vonkajšie prejavy tohto záujmu, zapálenie, zaujatie, oduševnenie, nadšenie: venovať sa niečomu so zápalom, s oduševnením, s nadšením, elán: životný elán, entuziazmus: pracovný entuziazmus, idealizmus: mládež je plná idealizmu, verva: pustiť sa s vervou do hry, horlivosť, vehemencia: obhajovať svoje názory s nečakanou vehemenciou, kniž. vzlet, expr. miazga: cítil, ako sa doňho vlieva nová miazga ## zápalčivý pozri zápalistý ## zapálenec pozri nadšenec ## zapálenie 1. pozri zápal 1 2. pozri nadšenie, zápal 2, elán ## zapálený 1. pozri nadšený 2 2. pozri červený ## zápalistý naplnený nadšením, svedčiaci o hlbokom zaujatí, nadšený: nadšený, zápalistý ochranca prírody, nadchnutý, plný nadšenia, oduševnený: oduševnený hlásateľ reformy, zapálený, horlivý, kniž. zanietený, pren. ohnivý: horlivý fanúšik, zanietený vedec, entuziastický, zried. vervný, kniž. vznetlivý, kniž. zastar. zápalčivý (ktorý sa ľahko a rýchlo nadchne): entuziastická, vznetlivá povaha; zápalčivá krv ## zapáliť 1. spôsobiť horenie, oheň; horením, ohňom uviesť do činnosti: zapáliť vatru, stoh slamy; zapáliť motor, podpáliť (odspodu, často aj s cieľom spôsobiť požiar): podpáliť pod kotol; zo závisti podpáliť chatu niekomu, pripáliť (od niečoho horiaceho): pripáliť sviečku, cigaretu jednu od druhej, zapiecť, pripiecť (zapáliť fajku): zapiecť, pripiecť zapekačku, kniž.: vznietiť, roznietiť, rozdúchať (obyč. pren.): vznietiť iskru; vznietiť, roznietiť vášne, nenávisť, poet. vzňať [Roy], zried. zvatriť (urobiť oheň, vatru): zvatriť les, pozapaľovať (postupne) 2. spôsobiť, že svetelný zdroj začne vydávať svetlo, zažať, zasvietiť: zapáľ, zažni, zasvieť, lebo už nevidím, rozžať, rozožať, rozsvietiť: rozžali, rozsvietili všetky lustre, zried. rozžiariť: hviezdy rozžiarili oblohu, pozapaľovať, porozžíhať, porozžínať, pozažíhať, pozažínať (postupne, viac svetelných zdrojov) 3. expr. hlboko zaujať (za niečo), vzbudiť veľký záujem (o niečo), nadchnúť: zapáliť, oduševniť, nadchnúť mládež za národné veci, kniž. zanietiť: zanietiť niekoho za spravodlivosť, vzbudiť, kniž.: roznietiť, vznietiť, podnietiť (vyvolať nejaký silný cit): vzbudiť, roznietiť túžbu; vznietiť, podnietiť nadšenie, rozohniť, rozplameniť: rozohniť, rozplameniť dav pôsobivým prejavom ## zapáliť sa 1. začať horieť, rozhorieť sa: slama sa od iskier zapálila, rozhorela, zahorieť: okolo zahorelo raždie, rozplameniť sa, kniž.: vzňať sa, vznietiť sa, roznietiť sa (samo od seba): uhoľný prach sa roznietil; plyn sa vzňal, vznietil, vzbĺknuť, kniž. vzplanúť (prudko, vysokým plameňom sa zapáliť): suché lístie vzbĺklo, vzplanulo 2. ochorieť na zápal: hrdlo sa mi zapálilo, nahnisať, zahnisať, zhnisať (pri zápale podbehnúť hnisom): mandle nahnisali, z(a)hnisaná koža 3. pozri začervenať sa 4. pozri zapáliť 2, zapáliť 3 ## zápalka 1. drevená alebo kartónová palička so zápalnou hlavičkou na zapaľovanie: škatuľka zápaliek, hovor. sirka: zapáliť sirku, nár.: švábeľka, švíbalka, cintľa 2. puzdierko s výbušninou, kapsľa: nárazová zápalka, kapsľa ## zápalný 1. ktorý sa ľahko zapáli, ľahko horí, horľavý, chytľavý: zápalné, horľavé chemikálie; chytľavý materiál 2. slúžiaci na zapálenie, zapaľovací: zápalná, zapaľovacia šnúra ## zapaľovací pozri zápalný 2 ## zapaľovač prístroj na zapaľovanie: strieborný zapaľovač, zapaľovadlo: elektrické zapaľovadlo, zažíhadlo ## zapaľovadlo pozri zapaľovač ## zapamätať si udržať si v pamäti, mať na pamäti, mať na mysli: deti, zapamätajte si, majte na pamäti, majte na mysli tieto udalosti, uchovať si (v pamäti): uchovala si (v pamäti) všetko, čo sa stalo, zastaráv. zachovať si: dojmy z oslavy si zachoval na dlho, hovor. zamerkovať si: dieťa má dobrú pamäť, všetko si zamerkuje, fraz. expr.: zapísať si niečo za uši, zapísať si/vryť si/vštepiť si niečo do pamäti (veľmi dobre si zapamätať) ## zapantať pozri zamotať 1, zamotať 2 ## zapantať sa pozri spriahnuť sa, zapliesť sa 3 ## zapaprať pozri zašpiniť ## zápara pozri horúčava 1 ## zapárač pozri škriepnik ## zapárať expr. rušiť pokoj niekoho, znepokojovať rečami alebo iným spôsobom, expr.: zabŕdať, zadierať, zajedať: zapára, zabŕda, zadiera do každého; Čo do mňa zajedáš?, expr.: podpichovať, podpichávať, hovor. štengrovať (nabádať na isté konanie), expr.: zadrapovať sa, rýpať, vŕtať, pichať, štúrať (hľadať príčinu na spor): zadrapovať sa do každej maličkosti; rýpe, vŕta, štúra do všetkého, expr. obtierať sa: stále sa musí o mňa obtierať, provokovať (vyvolávať konflikt), expr.: dobiedzať, dotierať, pokúšať ## zapáravý pozri dobiedzavý ## zapariť pozri obariť ## zapariť sa pozri spariť sa ## zápas 1. úsilie prekonať súpera silou: podľahnúť v zápase, poraziť protivníka v zápase, bitka: pustiť sa do bitky, boj: zvíťaziť v boji, potýčka (krátky zápas): potýčky hliadok, šarvátka: vyvolať šarvátku, zrážka: krvavé zrážky, súboj: letecký súboj, duel: stretnúť sa v dueli, expr.: pračka, ruvačka: v krčme sa strhla pračka, ruvačka, hovor. pasovačka: junácke pasovačky, poet. zápol [Roy] 2. úsilie o dosiahnutie niečoho, premoženie niečoho, niekoho: volebný zápas, boj: konkurenčný boj, kniž. zápolenie: zápolenie s prekážkami, kniž. borba: životná borba, zastar. úbehy [Zguriška] 3. súťaženie dvoch družstiev alebo jednotlivcov v istom druhu športu: futbalový zápas, stretnutie: víťazné stretnutie, kniž. zápolenie: zápolenie družstiev malo dramatický priebeh, preteky (zápas o prvenstvo): automobilové preteky, šport. slang. meč (pôv. pís. match): vyhrať meč, zastar. úbehy [Dobšinský] ## zapásať pozri zakasať ## zápasisko miesto, kde sa zápasí: súperi vystúpili na zápasisko, aréna, ring (priestor na pästiarske zápasy), kniž. kolbište: športové kolbište ## zápasiť 1. pozri bojovať 1, bojovať 2 2. pozri pretekať sa ## zápasník kto sa silou, šikovnosťou usiluje prekonať súpera: zápasníci vstúpili do ringu, toreador, matador (zápasník s býkmi): španielsky toreador, matador, gladiátor (starorímsky zápasník) ## zapasovať pozri vložiť 1 ## zapasovať sa pozri zaseknúť sa 2 ## zapatrošený pozri stratený 1 ## zapatrošiť pozri stratiť 1 ## zapäť pozri zapnúť ## zápäť pozri vzápätí ## zapätiť pozri zadržať 1 ## zapätiť sa pozri zastaviť sa 1, zháčiť sa 1 ## zápecnícky pozri zaostalý ## zápecníctvo pozri provincionalizmus ## zápecník pozri domased ## zápeka pozri zápcha ## zapekačka pozri fajka ## zapelešiť sa pozri usadiť sa 1 ## zapeniť sa utvoriť (bohatú) penu, pokryť sa penou, speniť sa: zapenené, spenené pivo; kôň sa v behu spenil, zaperliť sa, sperliť sa (utvoriť drobné kvapôčky pripomínajúce perly): víno sa v pohári lákavo zaperlilo, sperlilo; od námahy sa mu zaperlilo čelo ## zaperený pozri bohatý 1 ## zaperiť sa pozri zbohatnúť ## zaperliť sa pozri zapeniť sa ## zápcha porucha črevnej činnosti prejavujúca sa tuhou stolicou, odb. obstipácia, hovor. zápeka: trpieť na zápchu, zápeku ## zapchať uzavrieť, uzatvoriť niečo napchatím, vpravením niečoho, upchať: zapchať, upchať sud zátkou, utesniť (urobiť nepriepustným, tesným): utesniť škáry na dverách, zatesniť (tesne upevniť): dobre zatesniť rámy, odb. zatampónovať (zapchať tampónmi): ranu rýchlo zatampónoval, zablokovať, blokovať, zatarasiť (cestu, prístup, premávku a pod.): zablokovaná vozovka, pozapchávať, poupchávať (postupne, viac vecí): pozapchávať, poupchávať všetky diery ## zapchnúť pozri zapichnúť ## zapiecť pozri zapáliť 1 ## zapierať sa pozri opierať sa 2 ## zapichnúť niečo zahrotené, ostré niekam zatlačiť, vtlačiť, dostať pod povrch, vpichnúť, pichnúť: zapichnúť, (v)pichnúť špendlík do látky, zastar. zapchnúť: zapchnúť stromček do zeme, zabodnúť, vbodnúť, bodnúť (silne, razantne): nôž zabodol, vbodol do mäsa, (za)bodnúť dýku do niekoho, zaraziť, vraziť (s veľkou intenzitou, obyč. násilím, tlakom): zaraziť, vraziť kôl do zeme, zastoknúť (niečo niekam vsunúť): zastoknúť sviečku do svietnika, zastoknúť si kvet do vlasov, pozastokovať, pozastokýnať, pozastýkať (postupne, viac vecí), zaklať (pichnutím zabiť): zaklať, zapichnúť nožom niekoho, pozapichovať, pozapichávať (postupne, viac vecí) ## zapichnúť sa pozri vniknúť 1, zadrieť sa 1 ## zapikovať pozri zletieť 1 ## zapínadlo pozri spona 1 ## zápinka pozri spona 1 ## zápis 1. zaznamenaný text, obyč. úradnej povahy; listina obsahujúca takýto text, záznam: úradný zápis, záznam; zápis, záznam v registri trestov, zápisnica (úradný zápis o priebehu istej akcie): prečítať si zápisnicu z minulej schôdze, protokol (úradný zápis): súdny protokol, admin. výmaz (zápis, ktorým sa rušia isté údaje): výmaz z matriky, odb. štatus (úradný zápis o stave niečoho alebo niekoho), vpis: vpis do pozemkovej knihy, poznámka (krátky zápis): zapisovať si poznámky, pomn. zápisky: robiť si zápisky z ciest 2. zachytávanie niečoho technickými prostriedkami, záznam: magnetofónový zápis, záznam; zápis, záznam melódie ## zapísať 1. písomne zachytiť (na zapamätanie, uchovanie alebo do nejakého zoznamu), zaznačiť, napísať, poznačiť: zapísať, zaznačiť si do denníka všetky výdavky; napísať, poznačiť si do zošita poznámky, vpísať, vniesť (niekam): vpísať do rubriky potrebné údaje, spísať (zapísať do zoznamu): spísali pozostalosť, pozapisovať, popísať, pospisovať (postupne urobiť súpis viacerých vecí): pospisovať inventár pracoviska; pozapisovať názvy starých reálií; popísať si mená zúčastnených, protokolovať (zapísať do úradného záznamu), zaknihovať (zapísať do úradných kníh), zaevidovať 2. záznamom, zápisom určiť dediča, poručiť, odkázať, prenechať: celý majetok zapísal na vnuka; dom poručil, odkázal, prenechal vnukovi ## zapískaný pozri špinavý 1 ## zapískať pozri hvízdať pozri zašpiniť ## zápisky pozri zápis 1 ## zápisnica pozri zápis 1 ## zápisník zväzok listov papiera na zapisovanie poznámok: poznačiť si adresu do zápisníka, záznamník, notes: zapísať niečo do notesa, blok: poznámkový blok, karisblok (zápisník s dierovanými listami upevnenými v kovovom chrbte): vybrať list z karisbloku, denník, diár, kniž. diárium (zápisník s kalendárom na denné záznamy): viesť si denník ## zapisovať pozri evidovať, značiť 3 ## zaplakať pozri rozplakať sa ## zaplašiť plašením, nahnatím strachu znepokojiť a prinútiť odísť, odplašiť: zaplašiť, odplašiť vtáky zo záhrady, zastrašiť, odstrašiť (vzbudením strachu odradiť): neúspech ich neodstrašil od ďalšej činnosti, zahnať, zapudiť: streľbou do vzduchu zahnal, zapudil votrelcov, odohnať: odohnať smútok, žiaľ, odpudiť (vzbudiť odpor, obyč. nechcene): svojím sebavedomým vystupovaním odpudil prítomných ## záplata kus látky na plátanie: prišiť záplatu na nohavice, hovor. fľak ## zaplátať prišitím záplaty sceliť alebo opraviť, poplátať: zaplátať, poplátať diery na nohaviciach; zaplátala, poplátala deťom šaty, hovor.: zalátať, polátať, zafľakovať, pofľakovať: zalátala, zafľakovala dieru na lakti kusom kože, zašiť, pozašívať (viacero vecí): zašila, pozašívala, čo bolo treba na bielizni opraviť, zaštopkať, poštopkať (štopkaním sceliť alebo opraviť): zaštopkať diery na ponožkách; poštopkať deťom pančuchy, rukavice, prilátať (prišiť záplatu) ## zaplatiť 1. dať (obyč. peniaze) za nejakú hodnotu (tovar, službu a pod.), uhradiť, vyplatiť, vyrovnať: zaplatiť, uhradiť niekomu cestu; vyplatiť, vyrovnať v hotovosti, vydať, hovor. vysádzať, hovor. expr.: vysoliť, vyvaliť (obyč. neprimerane veľa): vydali, vysolili za dom dva milióny korún, splatiť (vyrovnať dlh, obyč. po častiach): splatiť dom, zložiť: zložiť podiel za dom; zložiť peniaze v hotovosti, poukázať (zaplatiť poukážkou): poukázať žiadanú sumu, odpočítať, zastar. vyčítať (na ruku, na stôl a pod.): za auto mi odpočítal, vyčítal na ruku hotovosť, subšt.: zacálovať, vycálovať, zacvakať: ktovie, koľko zacálovali, zacvakali za auto, podplatiť, hovor. expr. pomastiť (dať úplatok): úradník sa nedal podplatiť; museli pomastiť, aby dosiahli svoje, fraz. expr. udrieť sa po vrecku (veľa zaplatiť), preplatiť (zaplatiť viac, ako je bežné): pozemok ste veru veľmi preplatili, poplatiť, posplácať (postupne, v splátkach) 2. pozri doplatiť 2 ## záplava 1. pozri povodeň 2. pozri kopa 2, zástup 2, dav ## zaplávať plávaním prekonať istú vzdialenosť, preplávať: zaplávať, preplávať úsek pod časový limit ## zaplávať si s chuťou istý čas plávať, poplávať si: každý deň si ide zaplávať, poplávať ## zaplaviť 1. rozliať po povrchu vo veľkom množstve (o vode alebo o inej tekutine), zatopiť: Dunaj zaplavil, zatopil množstvo úrodnej pôdy, zaliať: prudká povodeň zaliala dvory a záhrady, vytopiť (zaplaviť istý uzavretý priestor): neos. vytopilo nám pivnicu, podplaviť (zaplaviť odspodu): výdatné dažde úrodu podplavili, odb. inundovať: inundovaná oblasť 2. prísť, dostať sa niekam vo veľkom množstve, urobiť plným, nahrnúť sa: námestie zaplavil dav; do miestnosti sa nahrnuli zvedavci, zahrnúť: zahrnúť dom deťmi; pren. zahrnúť, zaplaviť niekoho nežnosťou, zaplniť, obsadiť: deti zaplnili, obsadili dom, obliať, zaliať (po povrchu; často pri citových prejavoch): obliala, zaliala ju červeň, radosť ## zaplesnieť pozri splesnieť 1 ## zaplesnivieť pozri splesnieť 1 ## zaplesnúť 1. pozri zabuchnúť, zatvoriť 1 2. pozri plesnúť 1 ## zaplesknúť 1. pozri zabuchnúť, zatvoriť 1 2. pozri plesnúť 1 ## zaplesnúť sa pozri zapadnúť 4 ## zaplesknúť sa pozri zapadnúť 4 ## zapleštiť pozri zabuchnúť, zatvoriť 1 ## zapletať pozri zapliesť, zapliesť sa ## zapletať sa pozri zapliesť, zapliesť sa ## zapletený 1. pozri záhadný 2 2. pozri zložitý ## zápletka pozri rozpor ## zaplieniť pozri zamoriť 1 ## zaplieskať 1. pozri plesnúť 1 2. pozri ostriekať ## zapliesť 1. pletením spojiť alebo pletením vyplniť, spliesť, upliesť: zaplietla dievčaťu vrkoč okolo hlavy; zo zvyškov cesta spliesť, upliesť pletenec, pozapletať, pospletať, posplietať, pospletávať (postupne viac vecí): pospletať dovedna farebné stužky, vypliesť (vyplniť): vypliesť dieru v plote 2. pri pletení vložiť, pridať, vpliesť: zapliesť, vpliesť stuhu do vlasov, vpriasť (pradením vložiť): vpriasť farebné vlákna do nití, zaviť (vitím zapliesť): zaviť kvet do venca, pozapletať (postupne) 3. dostať do istej situácie (často nepríjemnej alebo v neprospech niekoho), zamiešať, zatiahnuť, vtiahnuť: zaplietli, zamiešali mládencov do prípadu s drogami; nechtiac nás zatiahli, vtiahli do rodinnej hádky, hovor. namočiť: nechcel som priateľa namočiť do tej aféry, zamotať, zamočiť 4. urobiť zložitým, neprehľadným; uviesť do zmätku, zamotať, popliesť: špagát zaplietol, zamotal do guče; príbeh tak zaplietol, zamotal, poplietol, že mu napokon nik nerozumel, skomplikovať: príhoda skomplikovala situáciu 5. pozri začať 2 ## zapliesť sa 1. dostať sa, zachytiť sa do niečoho neprehľadného, stojaceho v ceste a pod., zamotať sa: vlasy sa zaplietli, zamotali do retiazky, zaputnať sa: gombík sa zaplietol, zaputnal do sieťky, zamiešať sa, vkĺznuť, vsunúť sa (medzi množstvo): zamiešať sa do davu; vkĺznuť, vsunúť sa nenápadne medzi modliacich sa, pospletať sa, posplietať sa, pospletávať sa (postupne alebo viacero vecí): prsty sa mu posplietali do jednej gule, prepliesť sa (cez seba): konáre stromov sa preplietli, zauzliť sa, spliesť sa, schlpiť sa, zakosíliť sa (do uzla), expr. zapriasť sa: zapriasť sa do liací 2. dostať sa do istej situácie (často nepríjemnej alebo nastrojenej v neprospech niekoho), zamiešať sa: zapliesť sa do dlžôb, zamiešať sa do sporov, zatiahnuť sa, vtiahnuť sa, hovor. namočiť sa: Prečo sa do toho prípadu zatiahol, vtiahol?; namočila sa do nepríjemností, ani nevedela, ako, zapojiť sa: zapojiť sa do odboja 3. hovor. mať intímny vzťah s niekým; dať sa s niekým dovedna (so zlým úmyslom), spriahnuť sa, spriasť sa, spliesť sa: zaplietla sa, spriahla sa, spriadla sa s nejakým mužom; nemal si sa s ňou spliesť, pejor.: zlízať sa, zňuchať sa (uzavrieť blízky vzťah, spojenectvo a pod.): zlízal sa s domácou; zňuchať sa s políciou, expr.: spantať sa, zapantať sa, zapodieť sa, pejor. zahodiť sa (stykom s niekým stratiť úctu): s hocikým sa zahodí 4. pozri pomýliť sa, popliesť sa 1 ## zaplietať pozri viť ## zaplniť urobiť celkom plným, obsadeným, naplniť, vyplniť: celý priestor zaplniť nábytkom; vôňa naplnila izbu; užitočne vyplniť čas, obsadiť, zaujať: sálu obsadila mládež; všetky miesta sú zaplnené, obsadené, zaujaté, založiť (zaplniť kladením množstva niečoho): založiť stôl knihami, hovor. zapratať, prepchať, preplniť (príliš zaplniť): knižnica zaprataná menej hodnotnou literatúrou; prepchatý, preplnený autobus, pozapĺňať, pozakladať (postupne zaplniť, založiť) ## zaplombovať pozri zadebniť ## zapľuhavený pozri zlý 1, zlý 2, skazený 1, skazený 3 ## zapäť 1. zapínadlom spojiť, upevniť niečo rozpojené (op. rozopnúť, rozopäť); dať dovedna nejakým mechanizmom: zapnúť, zapäť si kabát, zopnúť, zopäť, upnúť, upäť (pevne, tesne spojiť): zopnúť látku špendlíkom; upol si golier až ku krku, pripnúť, pripäť (pripevniť špendlíkom, sponkou a pod.): prip(ä)li si na kabát pierko, dopnúť, dopäť (celkom zapnúť), pozapínať, pozopínať (postupne zapnúť, zopnúť): pozapínal si všetky gombíky; pozopínať rohy plachty, hovor.: zaháčiť, zaháčkovať (zachytiť, upevniť háčikom, zatvoriť háčik): zaháčiť bránu, zaháčkovať okenicu, zagombičkovať, zagombíkovať (zapnúť na gombíky): zagombičkovať si košeľu 2. uviesť do činnosti zapojením na zdroj energie (op. vypnúť), dať do chodu, zapojiť: zapnúť, zapäť televízor; zapojiť do siete, spustiť, pustiť: spustiť magnetofón, prepnúť, prepäť (znova, inak zapnúť): prepnúť motor, pozapínať, pozapájať (postupne zapnúť) ## zapnúť 1. zapínadlom spojiť, upevniť niečo rozpojené (op. rozopnúť, rozopäť); dať dovedna nejakým mechanizmom: zapnúť, zapäť si kabát, zopnúť, zopäť, upnúť, upäť (pevne, tesne spojiť): zopnúť látku špendlíkom; upol si golier až ku krku, pripnúť, pripäť (pripevniť špendlíkom, sponkou a pod.): prip(ä)li si na kabát pierko, dopnúť, dopäť (celkom zapnúť), pozapínať, pozopínať (postupne zapnúť, zopnúť): pozapínal si všetky gombíky; pozopínať rohy plachty, hovor.: zaháčiť, zaháčkovať (zachytiť, upevniť háčikom, zatvoriť háčik): zaháčiť bránu, zaháčkovať okenicu, zagombičkovať, zagombíkovať (zapnúť na gombíky): zagombičkovať si košeľu 2. uviesť do činnosti zapojením na zdroj energie (op. vypnúť), dať do chodu, zapojiť: zapnúť, zapäť televízor; zapojiť do siete, spustiť, pustiť: spustiť magnetofón, prepnúť, prepäť (znova, inak zapnúť): prepnúť motor, pozapínať, pozapájať (postupne zapnúť) ## započať pozri začať 1 ## započať sa pozri začať sa 1 ## započítať pozri zarátať ## započuť pozri počuť 1 ## zapodieť sa 1. pozri zapliesť sa 3 2. pozri oťarchavieť ## zapodievať sa pozri zaoberať sa ## zapojiť 1. uviesť do činnosti, do chodu zapojením na zdroj energie (op. odpojiť), zapnúť, zapäť: zapojiť, zapnúť prístroj na elektrickú sieť, prepojiť (telefonicky), spustiť: spustiť motor, pripojiť: pripojiť elektromotor na sieť 2. prijať alebo získať ako účastníka na niečom, začleniť, včleniť, zaradiť, vradiť: zapojiť, začleniť, zaradiť do projektu všetkých; včleniť, vradiť do kolektívu aj deti, kniž. vpojiť: revolučné udalosti nás vpojili do histórie; zaangažovať, zainteresovať (získať pre spoluprácu): zaangažovali, zainteresovali nás na svojom pláne ## zapojiť sa pozri pridať sa 1, pripojiť sa, zasiahnuť 2 ## zápol pozri zápas 1 ## zápoľa pozri kameň 1 ## zápolenie pozri zápas 2, zápas 3, bitka 1 ## zápolie pozri tylo 3 ## zápoliť 1. pozri bojovať 1 2. pozri pretekať sa ## za pomoci pozri prostredníctvom ## zápona 1. pozri spona 1 2. pozri zástera ## zaponosovať sa pozri požalovať sa ## zápor 1. záporná stránka niečoho (op. klad): jeho dielo má veľa záporov, chyba, nedostatok (záporná vlastnosť): vedieť o svojich chybách, nedostatkoch, nevýhoda: celá vec má jednu nevýhodu, hovor. mínus (op. plus): toto riešenie má isté mínus, kniž. negatívum (op. pozitívum): zvážiť pozitíva a negatíva javu 2. odmietavé stanovisko, odmietavý názor: vrtieť hlavou na znak záporu, nesúhlas: svoj nesúhlas vyjadril tým, že odišiel, odb. negácia ## zaporiadiť pozri zariadiť 1 ## záporný 1. nie dobrý, neželateľný (op. kladný, pozitívny), zlý, negatívny: záporné, zlé vlastnosti, nepríjemný: nepríjemné stránky pobytu 2. vyjadrujúci nesúhlas, odmietanie, nesúhlasný: nesúhlasná, záporná reakcia verejnosti, nepriaznivý: nepriaznivé stanovisko kritiky, odmietavý, zamietavý, odsudzujúci, negatívny, negativistický, negačný (op. kladný, súhlasný, pozitívny, priaznivý): negativistický postoj ku všetkému 3. menší ako nula, mínusový (op. kladný, plusový): záporná, mínusová hodnota ## zapotiť sa pozri spotiť sa 1 ## zapotrošený pozri stratený 1 ## zapotrošiť pozri stratiť 1 ## zapovedaný pozri nedovolený ## zapovedať pozri zakázať ## zapovedať sa zaumieniť si prestať niečo robiť, zarieknuť sa, zariecť sa: zapovedala sa, zariekla sa chodiť viac do spoločnosti, odmietnuť, odoprieť (neurobiť, čo sa žiada): odmietol, odoprel viac spolupracovať ## zapovrhnúť pozri zavrhnúť 2 ## zapozdiť sa pozri oneskoriť sa 1 ## zapozerať sa pozri zadívať sa 1 ## zapožičať pozri požičať ## zapôsobiť pozri zaúčinkovať, pomôcť 2 ## zapracovať 1. naučiť niekoho vykonávať istú prácu, zaučiť, zaškoliť: zapracovať, zaučiť učňov do remesla; zaškoliť nových pracovníkov, zacvičiť (cvičením): zacvičiť niekoho do počítačovej techniky, vyučiť, vyškoliť, vycvičiť: vyučiť za odborníka; vyškoliť chlapca za traktoristu; dlho trvalo, kým ma vycvičili, zabehať, zabehnúť (uviesť postupne do chodu, do prevádzky; o stroji): zabehať, zabehnúť prístroj na výrobu cestovín 2. pridať niečo, a tak spracovať, vpracovať: zapracovať, vpracovať do masy prísady 3. hovor. začať energicky, rázne vykonávať nejakú činnosť, ponamáhať sa: ruka mu v sebaobrane zapracovala; Zapracujte, ponamáhajte sa trocha!, hovor. expr.: švihnúť sa, švihnúť si: museli sa švihnúť, aby všetko stihli ## zapracovať sa pozri zabehať sa 1 ## záprah pozri povoz ## zaprasený pozri špinavý 1 ## zaprasiť pozri zašpiniť ## zaprasiť sa pozri zahniezdiť sa 2 ## zaprášený pozri zabudnutý 1, starý 3 ## zaprášiť pozri zapražiť 1 ## zaprášiť sa pokryť sa vrstvou prachu, znečistiť sa prachom, uprášiť sa: nábytok sa rýchlo zaprášil; uprášené topánky, zapadnúť (prachom): obraz na povale zapadol prachom ## zaprašivený pozri prašivý 1 ## zapratať pozri zaplniť ## záprava pozri záčin ## zapravdiť sa pozri zaprisahať sa ## zapraviť 1. pozri vsadiť 1 2. pozri zamiesiť 3. pozri zapražiť 1 ## zapražiť 1. dať do pripravovaného jedla zápražku, zasmažiť: zapražiť, zasmažiť polievku, zahustiť, zapraviť, zatrepať (dokončiť úpravu jedla nejakou prísadou, obyč. múkou): zapraviť, zatrepať omáčku, zaprášiť (šťavu múkou) 2. pozri zakúriť 2 ## zápražka múka upražená na tuku: maslová zápražka, zásmažka: miešať zásmažku ## zapredanec pozri zradca, odrodilec ## zapredanecký pozri odnárodnený, zradný 1 ## zapredať pozri zradiť 1 ## zápreka pozri prekážka ## zapremýšľať pozri zahĺbiť sa ## zapriahať pozri priahať ## zapriahnuť 1. zapnutím postroja pripútať zviera k vozu, koču a pod. (op. vypriahnuť): zapriahnuť voly do voza, kravy do jarma, hovor. ošírovať (dať postroj na koňa), pripriahnuť (dodatočne zapriahnuť ďalšie zviera) 2. pozri prinútiť ## zapriasť 1. pozri omotať 2. pozri začať 2 ## zapriasť sa 1. pozri zapliesť sa 1 2. pozri zamiešať sa 2 ## zapriať pozri zaželať ## zapríčiniť byť podmieňujúcim javom, pôvodcom vzniku niečoho (často niečoho nepriaznivého), byť príčinou: zapríčiniť chaos v doprave, byť príčinou nešťastia, rýchleho rastu, zaviniť, kniž. zviniť (mať vinu na niečom): zaviniť smrť, starosti; napraví, čo zvinil, expr. navariť: sám si to navaril, privolať, kniž. privodiť (niečo nepriaznivé, nepríjemné): privolal si, privodil si chorobu, podnietiť, vyvolať (dať podnet na niečo): podnietiť, vyvolať vzburu, pričiniť sa (vynaložiť úsilie na niečo, najmä na niečo pozitívne): pričiniť sa o úspech, o výhru v súťaži, spôsobiť, urobiť, kniž. učiniť (týka sa pozitívnych i negatívnych dôsledkov): spôsobiť, urobiť radosť, škodu, zármutok niekomu; chorobu si sám spôsobil; Kto to učinil? pozri spôsobiť ## zapríčiniteľ pozri pôvodca 1 ## zapriečiť pozri zatarasiť ## zapriečiť sa pozri spriečiť sa 1 ## zaprieť 1. vysloviť sa o niečom záporne, nepriznať pravdu (op. priznať), poprieť: na súde všetko zaprel, poprel, odtajiť, expr. odškriepiť (škriepením): odtajiť, odškriepiť účasť na niečom, zatajiť, utajiť (nepriznať): zatajiť, utajiť pravdu, hovor.: oddiskutovať, oddišputovať (v diskusii), zradiť (dopustiť sa zrady nepriznaním sa k niečomu): zradiť vlasť, rodinu 2. vôľou prekonať citové hnutia alebo ich prejavy, nedať najavo, premôcť, potlačiť: byť nútený zaprieť, premôcť svoj odpor k veci; potlačiť chuť odísť, ovládnuť: ovládol svoju maškrtnosť a odolal 3. pozri zatlačiť 1 4. pozri zadrapiť sa 2 5. pozri zatvoriť 1 ## zaprieť sa 1. pozri premôcť sa 2. pozri zatlačiť 1, zatlačiť 2 3. pozri zadrapiť sa 2 ## zaprisahaný pozri nezmieriteľný ## zaprisahať pozri žiadať 1 ## zaprisahať sa prísahou niečo dotvrdiť, potvrdiť, odprisahať, hovor.: zaveriť sa, zabožiť sa: zaprisahal sa, zaveril sa, že vraví pravdu, hovor. zadušiť sa (uistiť niekoho o svojej pravde obyč. slovami na moj dušu), zastaráv. sprisahať sa, zried. zapravdiť sa [Timrava], zakliať sa (potvrdiť niečo privolaním kliatby na seba pri nesplnení niečoho): zaklial sa pomstiť rodinu pozri zaviazať sa, sľúbiť ## zaprizerať sa 1. pozri pozrieť (sa) 2 2. pozri zaľúbiť sa 1 ## zapŕliť sa pozri začervenať sa ## zaprosiť pozri poprosiť ## zaprplaný pozri špinavý 1 ## záprsie pozri záhrenie ## zaprskať pozri zafŕkať ## zapršať pozri zmoknúť ## zapučiť pozri rozmliaždiť ## zapudiť pozri zavrhnúť 1, odvrhnúť 1, zahnať 1, zahnať 2, odohnať 1, odohnať 2 ## zapufkať si pozri zafajčiť si ## zapuchnúť pozri opuchnúť ## zapukať pozri plesnúť 1 ## zapukať si pozri zafajčiť si ## zapustiť pozri vsadiť 1, vstavať ## zapustnúť pozri spustnúť 1 ## zapustnutý 1. pozri zanedbaný 1, zanedbaný 2 2. pozri pustý 1 ## zápustom pozri zrazu 1 ## zaputnať pozri spútať 1 ## zápyr pozri červeň 1 ## zapýrený pozri sčervenený ## zapýriť sa pozri začervenať sa ## zapýtať pozri požiadať ## zarábať pozri vyrábať 2 ## zaráčiť sa pozri zažiadať sa ## zaradiť 1. nastaviť do príslušnej polohy, hovor. prehodiť: zaradiť, prehodiť rýchlosť, prepnúť, prepäť (znova, inak zapnúť): prepnúť motor na vyššiu rýchlosť, subšt. prešaltovať: pohotovo prešaltoval na vyššiu rýchlosť 2. pozri začleniť, zadeliť 1, zatriediť ## zaradom nasledujúc v poradí jeden (jedno) za druhým, po poriadku za sebou, rad-radom, radom, do radu: všetci zaradom, rad-radom pomaly odchádzali; v tanci vykrútil radom, do radu všetky dievčatá, postupne, jeden po druhom, jeden za druhým: prichádzali postupne, jeden po druhom, aby sa ospravedlnili; v mladosti čítal knihy jednu za druhou, nár. naporad [Vansová, Figuli], chronologicky (v časovej následnosti): materiál je uložený chronologicky ## zaradovať sa pozri potešiť sa ## zaraďovať sa pozri patriť 2 ## zarána pozri ráno ## zaránky pozri ráno ## zaranžovať pozri zariadiť 1 ## zarásť 1. pokryť sa porastom, chlpmi, vlasmi a pod., porásť: chodník zarástol; breh porastený ostružinou, obrásť (zarásť dookola): múr obrástol zimozeleňou, zaburiniť sa (zarásť burinou): hriadky sa po dažďoch zaburinili, pozarastať, poprerastať (na viacerých miestach, cez niečo): trávnik pozarastaný sedmokráskami; mäso poprerastané slaninou 2. pozri zrásť 1 ## zarastený pozri chlpatý ## zarátať pri rátaní, počítaní vziať do úvahy, do daného počtu, započítať, zahrnúť: do ceny zarátať, započítať, zahrnúť aj odvoz tovaru, vpočítať, vrátať: vpočítať, vrátať do ceny aj obsluhu, obch. zakalkulovať (zarátať do kalkulácie), zaúčtovať (zahrnúť do účtu), pojať (urobiť súčasťou niečoho): pojmeme sumu do rozpočtu, obsiahnuť (byť zarátaný): úloha obsiahnutá v projekte, kniž. subsumovať: subsumovať isté prípady pod zákon ## zaratiť pozri stratiť 1 ## zaratovať pozri zachrániť, pomôcť 1 ## zaraz 1. pozri hneď 1, priam 1, začerstva 2. pozri rýchlo 3. pozri zrazu 1 ## zarazený privedený do rozpakov niečím nečakaným; svedčiaci o rozpakoch, o prekvapení, prekvapený, zadivený, udivený: zarazený, prekvapený pohľad, ohromený, ohúrený, omráčený (veľmi zarazený): zastal celý ohúrený, omráčený, expr.: ohlušený, obarený, ovalený, vyvalený: sedí ako ohlušený, začudovaný, zmätený, zháčený, zaskočený: zmätená tvár; bol zaskočený jej reakciou, zmeravený, stŕpnutý, šokovaný (znehybnený od prekvapenia): stŕpnutý od sklamania; šokovaný aroganciou podriadených, hovor. expr. zmítorený, subšt. zmagorený ## zaraziť 1. silou spôsobiť vniknutie dovnútra, vraziť, zatĺcť, vtĺcť, zabiť, vbiť: zaraziť, vraziť kôl do zeme; zatĺcť, vtĺcť, zabiť, vbiť klin do dreva, zatknúť, votknúť: bič zatknutý do pošvy; nôž votknúť za sáru, zaťať, zarúbať (ostrým nástrojom do niečoho): zaťať, zarúbať sekerou do kláta, vtlačiť, vtisnúť (tlačením, tlakom): vtlačiť, vtisnúť palicu do zeme, vpraviť (vôbec niečo niekam dostať) 2. svojou nečakanosťou (obyč. v negatívnom zmysle) vyvolať prekvapenie: zarazilo ma jeho nepriateľstvo, dostať do pomykova: správa ho dostala do pomykova, prekvapiť, udiviť, zadiviť (priviesť do údivu): zarazil, prekvapil ma jeho láskavý tón; udivilo, zadivilo nás chladné prijatie, expr.: hrknúť, myknúť, hegnúť: hrklo, heglo v ňom od strachu, od prekvapenia; myklo mnou, keď som sa dozvedel nepríjemnú zvesť, kniž. frapovať: frapovať svojou bezočivosťou, expr.: ohromiť, ohúriť: spoločnosť ohromilo, ohúrilo neprístojné správanie detí, zmiasť, pomiasť (vyviesť z duševnej rovnováhy): zmiatli ho ženine slzy 3. pozri prekaziť 4. pozri udrieť 1 ## zaraziť sa 1. pozri zháčiť sa 1, zháčiť sa 2 2. pozri zastaviť sa 1 ## zarážať sa pozri túlať sa 1 ## zareagovať prejaviť aktivitu, dať odpoveď na istý podnet, popud, reagovať: na výzvu nik ne(za)reagoval, hovor. expr.: zabrať, chytiť sa: zabrať, chytiť sa na pekné sľuby ## zarecitovať pozri predniesť 2 ## zarečniť sa pozri zahovoriť sa ## zaregistrovať pozri zaznačiť 1 ## zareptať pozri odvrknúť ## zarevať pozri zakričať ## zárez stopa po zarezaní: hlboký zárez v kmeni, rez: rez britvou, vrub, vrúbok (zárez v minulosti na rováši): označiť vrubom, vrúbkom strom na zoťatie, rováš (zárez na palici, na ktorej sa v minulosti značilo zaplatenie dane), vryp (stopa po rýpaní): vrypy na skle, zákres (zárez v dreve), žliabok (zárez na súčiastkach, nástrojoch a pod.): koleso so žliabkom, ryha: ryhy na dlážke, drážka (zárez na spojenie, vloženie, vedenie niečoho): vypíliť drážku ## zarezať 1. usmrtiť prerezaním krku, podrezať: zarezať kuru, podrezať ovcu 2. ostrým nástrojom vniknúť do niečoho, urobiť zárez, seknúť: zarezať si do prsta; zaťať, seknúť do dreva, zarúbať: zarúbať sekerou do stromu, vrezať, vbodnúť (niečo ostré prudko vraziť): vrezať, vbodnúť nôž do tela, zaťať, zaryť: zaťať, zaryť rýľom do nohy, expr. zafakliť ## zarezať sa vniknúť do povrchu (niečím ostrým, tesne priliehajúcim a pod.), vrezať sa, vryť sa: pílka sa mu zarezala, vrezala do nohy; povraz sa zarezal, vryl hlboko do hrdla, zaťať sa, expr. vťať sa: zuby sa zaťali, vťali do pery, pozarezávať sa, povrezávať sa (postupne alebo na viaceré miesta) ## zarezávať pozri pracovať 1 ## zarezávať sa pozri rezať 2, rezať 3 ## zariadenie 1. predmet alebo súbor predmetov prispôsobených na vykonávanie istých operácií: poplachové zariadenie, klimatizačné zariadenie, mechanizmus (sústava strojových častí alebo orgánov s koordinovanou činnosťou): prevodový mechanizmus, hovor. sprava: sprava na čistenie pokrovcov, prístroj, aparát (zariadenie, ktoré nevykonáva prácu, ale prebieha v ňom fyzikálny alebo chemický dej): načúvací, premietací prístroj, aparát 2. súbor vecí, predmetov potrebných na riadne fungovanie niečoho: hotelové zariadenie, zariadenie ordinácie, vybavenosť: technická vybavenosť továrne, vybavenie: vybavenie kúpeľne, vystrojenie: vystrojenie miestnosti, nábytok (zariadenie bytu, miestnosti) ## zariadiť 1. urobiť potrebné kroky, potrebné opatrenia pri realizácii niečoho, vybaviť, vykonať: zariadiť prijatie delegácie u riaditeľa podniku; spoľahni sa, všetko ti vybavím, vykonám, expr. vybehať (obyč. na viacerých miestach): vybehal si voľný vstup na štadión, hovor. zaonačiť (šikovne zariadiť), zorganizovať, usporiadať, hovor. zaranžovať (účelne, cieľavedome): veci zorganizovať, usporiadať, zaranžovať tak, aby plán vyšiel, zastar. zaporiadiť [Šoltésová]: zaporiadiť svoj život, expr. narafičiť, nastrojiť (proti niekomu niečo), zabezpečiť, zaistiť, postarať sa, obstarať (urobiť podmienky na uskutočnenie niečoho potrebného): zabezpečiť, zaistiť odvoz smetí; postarať sa o hladký priebeh niečoho 2. uviesť do želateľného stavu (na vykonávanie istej činnosti), uspôsobiť, prispôsobiť, upraviť: byt zariadený, uspôsobený, upravený na laboratórium, prerobiť, adaptovať (zariadiť na iné podmienky): prerobiť, adaptovať predizbu na kuchyňu ## zariecť pozri urieknuť ## zariecť sa pozri zapovedať sa ## záriečie pozri závodie ## zariekací pozri zaklínací ## zariekadlo pozri zaklínadlo ## zariekanie pozri zaklínadlo ## zariekať 1. pozri čariť 2. pozri prosiť ## zariekavať 1. pozri čariť 2. pozri prosiť ## zarieknuť pozri urieknuť ## zarieknuť sa pozri zapovedať sa ## zarigľovať pozri zatvoriť 1 ## zarmucovať pozri bolieť 2, mrzieť, skľučovať, trápiť ## zarmucovať sa pozri smútiť ## zarmucujúci pozri smutný, skľučujúci ## zarmútený pozri smutný ## zarmútiť spôsobiť zármutok, žiaľ, rozžialiť: rodičov zarmútila, rozžialila synova nevďačnosť, expr. zried.: rozbolestniť, rozbolestiť, skormútiť, zroniť: zvesť o náhlej smrti nás hlboko skormútila, zronila, zabolieť, zamrzieť (veľmi sa dotknúť citov): zabolelo, zamrzelo nás, že nás na svadbu nepozvali, zried. pokormútiť [Vajanský], zried. rozbôľniť [Rysuľa], raniť, zraniť (spôsobiť duševnú bolesť): priateľova zrada ma (z)ranila, skľúčiť (spôsobiť duševnú ochabnutosť): neúspech ma skľúčil ## zarmútiť sa stať sa smutným, zarmúteným, osmutnieť, zosmutnieť: zarmútila sa, (z)osmutnela, keď sa dozvedela o nezhodách medzi deťmi, skormútiť sa, kniž. zried. zasmútiť sa [Vajanský], rozžialiť sa, rozžalostiť sa (naplniť sa žiaľom), zamrzieť sa (pocítiť nespokojnosť) ## zármutok pozri smútok ## zarobiť získať peniaze prácou alebo nejakou inou činnosťou, vyrobiť, vyrobiť si: zarobiť (si), vyrobiť (si) obchodovaním, poskytovaním služieb; ako taxikár si zarobil, vyrobil pekné peniaze, hovor. expr. trhnúť: čosi na predaji auta trhol ## zarobiť si získať peniaze prácou alebo nejakou inou činnosťou, vyrobiť, vyrobiť si: zarobiť (si), vyrobiť (si) obchodovaním, poskytovaním služieb; ako taxikár si zarobil, vyrobil pekné peniaze, hovor. expr. trhnúť: čosi na predaji auta trhol ## zárobok peniaze získané obyč. prácou: nízky, dobrý zárobok, plat (pravidelná peňažná odmena za prácu): zvýšiť niekomu plat, pláca, mzda (odmena za prácu): valorizácia miezd, honorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho charakteru): autorský honorár, príjem (zárobok plynúci obyč. z pracovného pomeru): mesačný príjem pracovníka, zisk (peniaze získané obchodom): podiel na zisku, hovor. expr. džob (výhodný zárobok): mať dobrý džob, hovor. gáža, zastar.: lôn, lôň ## zárod pozri zárodok 1 ## zarodiť vydať plody, priniesť úrodu, obrodiť: strom zarodil, priniesol úrodu; orech obrodil zdravým ovocím, urodiť (o zemi): pozemok dobre urodil ## zárodkový pozri začiatočný, základný ## zárodočný pozri začiatočný, základný ## zárodok 1. organizmus v začiatočnom štádiu vývinu, embryo: ľudský zárodok, ľudské embryo, poet. zárod [Kostra] 2. pozri začiatok ## zaroniť sa pozri zahĺbiť sa ## zarosený pokrytý rosou, orosený: zarosená, orosená tráva, rosnatý, rosavý, rosný, zrosený: rosné, zrosené záhrady za rána, zadýchaný (zarosený dýchaním): zadýchané zrkadlo, zahmlený: zahmlené okuliare, skropený, pokropený: skropená, pokropená lúka, zaslzený: zarosené, zaslzené oči, pren. zaslzený oblok pozri mokrý, vlhký ## zarosiť sa pokryť sa rosou, vlhkosťou, orosiť sa: topánky sa zarosili, orosili v tráve, zrosiť sa: oči sa od žiaľu zrosili slzami, zahmliť sa, zvlhnúť: obloky sa od pary zahmlili, zvlhli, zájsť, zatiahnuť sa: okuliare mu zašli; zrak sa mu zatiahol slzami, hovor. expr.: ošťať sa, zapotiť sa: sklá sa ošťali, zapotili ## zároveň 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli, v rovnakom čase, v rovnakom období, súčasne: z domu odišli zároveň, súčasne, naraz, odrazu, razom: vyskočili naraz, odrazu, akoby na povel; do školy začali chodiť razom, spolu, zarovno: prišiel spolu, zarovno s ostatnými, zastar. zajedno [Tajovský, Figuli], nár. zarovnak [Timrava] 2. vyjadruje, že istá činnosť sa vykonáva popri inej činnosti, istý stav jestvuje popri inom stave, súčasne, okrem toho, pritom, popritom: študoval a zároveň, súčasne pracoval; starala sa o vlastnú domácnosť a okrem toho, pritom, popritom o domácnosť svojho brata 3. pozri rovnako 1 ## zároveň s pozri s 1 ## zarovnak pozri zároveň 1 ## zarovnať urobiť rovným, hladkým (obyč. niečo, čo má nerovný, hrboľatý povrch), vyrovnať, urovnať: zarovnať, vyrovnať rad, knihy; urovnať si rozstrapatené vlasy, zrovnať: zarovnať, zrovnať kopec hliny; zrovnať mesto s povrchom, zvalcovať, zried. zvalchať, vyvalcovať (zarovnať valcom): zvalcovať ihrisko, hovor. splanírovať (upraviť terén do rovnej plochy): splanírovať pláň, zahladiť, vyhladiť (urobiť hladkým): zahladí, vyhladí si pokrčenú sukňu, pozarovnávať, povyrovnávať, pourovnávať (postupne, viac vecí zarovnať), sklepať (klepaním zarovnať): sklepať hárky, zaokrúhliť (upraviť na jednoduchšiu hodnotu): zaokrúhliť sumu, účet ## zarovno pozri zároveň 1 ## zarozprávať sa pozri zahovoriť sa ## zárub 1. pozri veraje 2. pozri zásek 1 ## zarúbať 1. pozri zaťať 1, zaseknúť 2. pozri zatarasiť, zaseknúť ## zarúbiť pozri zatĺcť ## zárubňa pozri veraje ## zarubnúť pozri zaťať 1 ## zarúcať pozri zasypať 1 ## zaručať pozri zakričať ## zaručene pozri isto 3, skutočne 2 ## zaručený pozri istý 1, bezpečný 1, spoľahlivý ## zaručiť pozri zabezpečiť 2 ## zaručiť sa dať záväzný sľub, že sa niečo uskutoční, dať záruku, dať slovo: zaručiť sa za dodržanie termínu; dal mi slovo, preto mu verím, sľúbiť, prisľúbiť, zasľúbiť (záväzne), kniž. alebo hovor.: garantovať, dať garanciu: garantoval som im, dal som im garanciu, že podnik bude prosperovať, zaviazať sa (prevziať zodpovednosť za niečo): zaviazali sa, že výdavky zaplatia ## záručník pozri ručiteľ ## zaručovať sa pozri ručiť 1, ručiť 2, zodpovedať 1 ## záruka 1. prevzatie zodpovednosti za niečo: ročná záruka na televízny prijímač, hovor. alebo zastar. garancia: poskytnúť garanciu kvality 2. predpoklady opatrenia na dodržanie niečoho: pevné záruky práv občanov, zábezpeka: materiálna zábezpeka, istota (záruka bezpečnosti): poskytnúť niekomu istotu, kaucia (finančná záruka): zložiť kauciu, zabezpečenie (súbor opatrení poskytujúcich bezpečnosť): sociálne, existenčné zabezpečenie, zaopatrenie: zaopatrenie v starobe, hovor. alebo kniž. garancia: dať niekomu garanciu na niečo, kniž. záštita: matka je záštitou rodiny ## zarumenený pozri sčervenený ## zarumený pozri sčervenený ## zarumeniť sa pozri začervenať sa ## zarútiť 1. pozri zasypať 1 2. pozri okríknuť 3. pozri zahodiť 1 ## zaryčať pozri povedať, vykríknuť, zakričať ## zarýpaný pozri špinavý 1 ## zarýpať pozri zadrapiť 2 ## zarypnúť pozri zadrapiť 2 ## zaryť pozri zaboriť, zarezať 2 ## zarytý ktorý trvá na svojom, ktorý sa nedá presvedčiť; svedčiaci o tom, zaťatý, neoblomný: zarytý, zaťatý nepriateľ zmien; má neoblomnú povahu, tvrdohlavý, tvrdošijný, hlavatý: tvrdohlavé, hlavaté presadzovanie vlastných cieľov, nezmieriteľný, tvrdý: nezmieriteľný, tvrdý odporca novej filozofie, expr. zried. zahryzený: zahryzený byrokrat, zatvrdnutý, zastar.: zatvrdilý, zatvrdlivý (ktorý sa zatvrdil, ktorý nechce ustúpiť): zatvrdnuté srdce, zatvrdilý protivník ## zas pozri znova, opakovane ## zasa pozri znova, opakovane ## zásada myšlienka, ktorá platí alebo má platiť za všetkých okolností: zásada rovnosti všetkých ľudí, princíp (základná zásada): princíp dobrovoľnosti, devíza: základná devíza umenia, téza (základná myšlienka): obhajovať istú tézu, pravidlo (prijatá zásada): pravidlá spolunažívania, norma (zásada ustálená predpismi, zvykmi a pod.): právne normy, presvedčenie (zásada, ktorú človek pokladá za nespornú): pridŕžať sa svojho presvedčenia, zákon (záväzná zásada): zákony ľudskosti, myšlienka: šíriť myšlienky tolerancie, heslo (stručne vyjadrená zásada): politické heslá, kniž. krédo: životné krédo ## zasadanie pozri schôdzka 1 ## zasadnutie pozri schôdzka 1 ## zasadať 1. konať schôdzku, zasadnutie, poradu, zhromaždenie; zúčastňovať sa na schôdzke a pod., mať schôdzu, mať schôdzku, mať zasadnutie, mať poradu: parlament dnes zasadá, má zasadnutie; riaditelia majú pravidelnú schôdz(k)u, poradu, hovor.: schôdzkovať, schôdzovať (často s negatívnym hodnotením): celý deň iba schôdzkujú a robota nikde, radiť sa (na porade): predstavenstvo sa radilo do neskorej noci, hovor. sedieť: výbor sedí už dve hodiny 2. začať zaujímať sedaciu polohu, sadať si, usádzať sa, usadzovať sa: zasadať, sadať si k stolu; práve sa usádzali, usadzovali k obedu, expr.: uvelebovať sa, usalašovať sa (pohodlne, s pôžitkom) pozri sadnúť (si) 1 ## zasadiť 1. sadením umiestiť do zeme: zasadiť cibuľu, nasadiť, posadiť, vysadiť, povysádzať (väčšie množstvo, obyč. postupne): na slnečnú stranu sme nasadili zeleninu; zemiaky sme už posadili, presadiť (inde, na iné miesto): presadiť kvety do črepníkov, zasiať, vysiať, nasiať (semeno): zasiať jačmeň; vysiať, nasiať mrkvu, mak, posiať (zasiať všetko semeno): oziminy sú posiate, pozasievať (postupne zasiať) 2. pozri vsadiť 1 3. pozri nasadiť 1 ## zásaditý obsahujúci zásady, alkalický: zásaditá, alkalická pôda, zastar. bázický: bázická zlúčenina ## zasadnúť 1. pozri sadnúť (si) 1 2. pozri obsadiť 1 3. pozri zhromaždiť sa 1 ## zásadný 1. pozri základný 2. pozri nekompromisný ## zásadový pozri nekompromisný ## zasadzovať sa vynakladať úsilie na niečo, usilovať sa uskutočniť istý (konkrétny) cieľ, pričiňovať sa, stavať sa: zasadzovať sa, stavať sa za práva menšiny; pričiňuje sa o to, aby v ich strane bol jednotný postup, horliť (horlivo sa zasadzovať): horliť za zmenu názvu, byť za (niečo): celou dušou je za výstavbu školy, zastávať, nadŕžať, obhajovať (obyč. pri obrane niekoho, niečoho): zastávať, obhajovať istý názor, nadŕžať opozičnému projektu, presadzovať (napriek prekážkam dosahovať cieľ): presadzuje svoj variant reformy ## zásah 1. zasiahnutie cieľa: zásah pozemného cieľa, úder (prudký zásah): pocítiť silný úder, hovor. trefa: To bola trefa! 2. akcia v prospech alebo neprospech niekoho, zákrok: policajný zásah, chirurgický zákrok, intervencia: vojenská intervencia, rez (rázny zásah) ## zasahovať pozri intervenovať, miešať sa 1, starieť sa ## zasáľať pozri soliť 2 ## zasalutovať pozri pozdraviť 1 ## zase pozri znova, opakovane ## zásek 1. výrez spôsobený seknutím: označiť stromy zásekmi, zárub, zátin, zátinok: urobiť sekerou zátin, zátinok, zried. záštep [Jesenská] 2. pozri zátarasa 3. pozri priekopa ## zasekať pozri zaseknúť 1 ## zasekávať sa pozri zajakať sa ## zasekeriť sa pozri zaťať sa 1 ## zaseknúť 1. prehradiť prekážkou (obyč. zo zoťatých stromov); pren. prekaziť niekomu niečo, zasekať, zarúbať, zaťať: zaseknúť, zasekať chodník; zaseknúť, zarúbať, zaťať vozom cestu, zatarasiť, zahatať: zatarasiť, zahatať priechod konármi, pren.: zaraziť, znemožniť: zasekli, zarazili, znemožnili mu ďalšie vychádzky 2. silným pritlačením, stisnutím prichytiť, zaklenúť, zakleniť, zaklesnúť, zakliesniť, zakliniť: zaseknúť, zaklesnúť jazyk medzi zuby; zaklenúť, zakliesniť, zakliniť si ruku, prsty medzi niečo, zaštipnúť, zaštiknúť, hovor.: zacviknúť, pricviknúť: zaštipnúť, zaštiknúť si prst do dverí; zacviknúť, pricviknúť si kabát, expr. zakriačiť: prsty zakriačené do vlasov, hovor. zapasovať: noha zapasovaná v jame, stisnúť, pritisnúť, zavrieť: stisnúť jazyk medzi zuby; pritisnúť, zovrieť čeľuste, zadrhnúť (často neos.; o hlase, reči): hlas mu od dojatia zadrhlo, zaseklo 3. pozri zaťať 1 4. pozri okríknuť ## zaseknúť sa 1. zaboriť sa niečím ostrým, špicatým do niečoho, zaraziť sa, zaťať sa: zasekol sa, zaťal sa nechtami do stromu; guľka sa zarazila do steny, zahryznúť sa (zubami): zahryzla sa v zlosti do pery, zabodnúť sa (hrotom): tŕň sa zabodol pod nechet, pozasekávať sa, pozasekovať sa (postupne sa zaseknúť) 2. zastaviť sa v činnosti, v pohybe, v reči a pod., zadrhnúť sa: motor sa v činnosti zasekol, zadrhol, spriečiť sa, vzpriečiť sa, zapriečiť sa (nemôcť byť v činnosti pre priečnu, nepriaznivú polohu): kľúč sa spriečil, vzpriečil, zakliniť sa, hovor.: zacviknúť sa, zapasovať sa: zakliniť sa, zacviknúť sa, zapasovať sa medzi dosky, zachytiť sa, expr. zakvačiť sa: padák sa zachytil, zakvačil do stromu, spätiť sa, zháčiť sa, zaraziť sa (v reči), zaťať sa, zatnúť sa, seknúť (v rozprávaní, v behu): zaťal sa, sekol a nepovedal už ani slova; keď sa zatne, už sa nepohne, pozasekávať sa, pozasekovať sa (postupne sa zaseknúť) ## zasemeniť pozri obsiať ## zaschnúť pozri uschnúť ## zaschýnať pozri schnúť 1 ## zasiahnuť 1. pohybujúcim sa predmetom dosiahnuť cieľ, nejaký objekt, trafiť: poľovník zasiahol, trafil srnca; úder zasiahol, trafil presne, udrieť, uderiť (nárazom, úderom): udrelo ma po hlave, dotknúť sa, raniť (v prenesených významoch): jeho zrada sa ma dotkla, ranila ma, hovor.: začiahnuť, zachytiť: bil všetkých, ktorých začiahol, zachytil, expr. zosypať sa (na niekoho; náhle, vo väčšom množstve zasiahnuť): zosypala sa na nich spŕška úderov pozri zachvátiť 2. vstúpiť do rozhovoru alebo svojím počínaním chcieť ovplyvniť ďalšie konanie, zamiešať sa, zastarieť sa: zasiahol, zamiešal sa do debaty, do politiky; nemal sa do veci zastarieť, expr. zapliesť sa: nemal som sa zapliesť do sporu o dedičstvo, zapojiť sa: do rozhovoru sa zapojil až na koniec, vložiť sa: rád sa vloží do cudzích záležitostí, zakročiť (vykonať akciu v prospech alebo neprospech niekoho): zakročiť proti vzbúrencom, intervenovať (zasiahnuť v prospech niekoho): prijali ho, až keď intervenoval na predsedníctve ## zasiaknuť pozri vsiaknuť ## zasiať 1. pozri zasadiť 1 2. pozri obsiať ## zasídliť sa pozri zachytiť sa 1 ## zasielať pozri posielať ## zasielateľ pozri odosielateľ ## zasielateľstvo zasielateľská firma, hovor. špeditérstvo ## zasievať pozri siať ## zasinieť pozri obelasieť ## zasipieť 1. pozri zasyčať 1 2. pozri odvrknúť ## zasklepiť pozri zaklenúť ## zaskočený pozri zarazený ## zaskočiť 1. pozri zabehnúť 1, zabehnúť 2 2. pozri nahradiť 2, zastúpiť 1 3. pozri prekvapiť 1 4. pozri zapadnúť 4 ## zaskočiť si pozri zatancovať si ## zaskvieť sa 1. pozri blýskať (sa) 2. pozri pochváliť sa ## zasladiť sa pozri zapáčiť sa 2 ## zaslať pozri poslať 2 ## zaslepenec expr. kto nie je schopný objektívne posudzovať javy: všetci to vedeli, len ja zaslepenec som mu veril, pren. expr. slepec, pejor. slepáň, nár. slepúch pozri hlupák ## zaslepenosť pozri slepota 2 ## zaslepený pozri slepý 1, slepý 2 ## zaslepiť pozri pobalamutiť ## zasliniť veľmi navlhčiť, zababrať slinami, veľmi posliniť, usliniť: zaslinená, uslinená fajka, cigareta, zried. zaslinaviť, pejor.: zaslintať, uslintať (slinami zašpiniť): dieťa si zaslintalo, uslintalo košieľku, hovor. expr.: zagebriť, ugebriť (zašpiniť slinami alebo niečím tekutým): pri jedle ugebrí podbradník, obrus, osliniť, nasliniť (na povrchu): osliniť si prst, nasliniť známku ## zaslotiť sa pozri spustiť sa 2 ## zasľúbenie 1. pozri sľub 2. pozri zasnúbenie ## zasľúbiť pozri sľúbiť ## zásľuby pozri zasnúbenie ## zaslučkovať pozri zaviazať 1 ## zásluhou pozri vďaka ## zaslúchnuť pozri počuť 1 ## zaslúžene pozri oprávnene 2 ## zaslúžený pozri zaslúžilý ## zaslúžilý ktorý má zásluhy, zastar. zaslúžený: zaslúžilý, zaslúžený muž národa, kniž. emeritný: emeritný vedecký pracovník ## zaslúžiť sa svojou činnosťou získať zásluhy na niečom, prispieť na dosiahnutie cieľa, pričiniť sa: o rozvoj mesta sa zaslúžili, pričinili remeselníci, postarať sa: o zábavu sa najviac postarali mladí, pousilovať sa, vynasnažiť sa (vynaložiť veľké úsilie na niečo): pousilovali sa, vynasnažili sa, aby im víťazstvo neuniklo ## zaslúžiť (si) za svoju činnosť, za svoj postoj a pod. ukázať predpoklady dostať odmenu (v pozitívnom alebo negatívnom zmysle), byť hoden: politik si zaslúži obdiv, uznanie, je hoden úcty; za zradu si zaslúži trest, je hoden odsúdenia ## záslužný zasluhujúci si uznanie, ocenenie, chvályhodný: záslužný, chvályhodný skutok, chválitebný: je to chválitebné, že deťom pomohli, obdivuhodný, pozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť) ## zaslzieť pozri rozplakať ## zaslziť pozri rozplakať sa ## zaslziť sa pozri rozplakať sa ## zasmažiť 1. pozri zapražiť 1 2. pozri zakúriť 2 ## zásmažka pozri zápražka ## zasmetiť pozri zašpiniť ## zasmiať sa pozri smiať sa, usmiať sa ## zasmoklený pozri uplakaný 1 ## zasmoliť pozri zašpiniť ## zasmradiť 1. pozri zadymiť 2. pozri prdnúť ## zasmradnúť pozri napáchnuť ## zasmudiť pozri zadymiť ## zasmušiť sa pozri zamračiť sa ## zasmútiť sa pozri osmutnieť ## zasmutniť sa pozri osmutnieť ## zasnený pozri zasnívaný, zamyslený ## zasnívaný ponorený do snívania; svedčiaci o tom, zasnený: zasnívaný, zasnený mladík; má zasnené oči, snivý (ktorý často sníva; svedčiaci o tom): snivá povaha; snivý pohľad, zamyslený, zadumaný, zahútaný, zahĺbený, zahĺbaný, zahrúžený, pohrúžený, zabratý: chodí zahĺbený, zahrúžený do svojich snov, expr. zabudnutý [Vajanský], expr. rozrojčený, zried. rozsnívaný ## zasnovať pozri omotať ## zasnúbenec pozri snúbenec ## zasnúbenie sľub manželstva; oslava s ním spojená, zásnuby: sláviť zasnúbenie, zásnuby, hovor. zastar.: zásľuby, zasľúbenie [Vajanský], oddávačky [Kukučín], oddávky [Kalinčiak], vera: sú vo vere ## zasnúbiť sa sľúbiť si navzájom manželstvo: mladí sa pred týždňom zasnúbili, zastar. zrukovať sa [Dobšinský], zastar. zveriť sa: zveriť sa s mládencom ## zásnubný týkajúci sa zásnub, snubný: zásnubný, snubný prsteň ## zásnuby pozri zasnúbenie ## zasnúť pozri zaspať 1 ## zásoba množstvo niečoho pripravené na použitie v prípade potreby, rezerva: nakúpiť tovar do zásoby; mať zásobu potravín, rezerva surovín, nechať si niečo v rezerve, repertoár (zásoba istých prostriedkov): repertoár slov, záloha: mať v zálohe pneumatiku, fond (základná zásoba): krmovinový fond, hovor. forota iba v spoj. mať niečo do foroty, vo forote, hovor. talón iba v spoj. mať niečo v talóne ## zásobáreň miesto s bohatým výskytom niečoho: priehrady sú zásobárňou vody, rezervár, rezervoár, kniž. zásobnica: bohatá zásobnica myšlienok, zásobník (schránka, nádoba, nádrž a pod. na zásoby): zásobník benzínu, stlačeného vzduchu, zdroj, prameň: zdroj, prameň svetla, kniž. studnica, pren. arzenál: arzenál zbraní ## zásobnica pozri zásobáreň ## zásobník pozri zásobáreň ## zásobný pozri náhradný ## zásobovateľ kto zaisťuje zásobovanie: vojenský zásobovateľ, kniž. aprovizátor ## zasoliť 1. posypať soľou, naložiť do soli s cieľom uchrániť pred skazením, nasoliť: zasoliť, nasoliť mäso, zakonzervovať (soľou) 2. pozri udrieť 1 3. pozri zakúriť 2 ## zasoľovať pozri soliť 2 ## zasoplený pozri sopľavý 1 ## zasopliť pozri zahlieniť ## zasopľaviť pozri zahlieniť ## zasotiť pozri zabuchnúť ## zaspať 1. oddať sa spánku, usnúť: od únavy rýchlo zaspala, usnula, zastar. zasnúť [Vajanský, Kukučín], expr.: zadrichmať, zachrápať (obyč. tvrdo), det. alebo expr.: zabúvať, zabuvinkať, zabuvičkať, zaspinkať: dieťa sladko zabúvalo, zaspinkalo, pozaspávať (postupne, jeden po druhom zaspať) 2. pre spánok niečo neuskutočniť, niečo zmeškať, odspať, odospať: zaspať odchod autobusu, od(o)spať stanicu, prespať: prespať celý televízny program ## zaspätkovať pozri ustúpiť 1 ## zaspievať spevom predviesť: zaspievať pieseň, zanôtiť (aj bez slov): zanôtiť známu melódiu, predniesť: Dusíkovu pieseň predniesol umelec veľmi precítene, hovor. zatiahnuť (ťahavým hlasom): dievčence zatiahli trávnice, potiahnuť (ťahavo zaspievať): láska, bože láska – potiahol mládenec, expr. vynôtiť (do vôle): do rána sme vynôtili všetky známe piesne, zaintonovať (udať tón), kniž. zahúsť (s citom zaspievať alebo predniesť na hudobnom nástroji): nežne zahúsť do uška, odspievať: odspievali ešte tri verše, expr.: zahalačiť, zahalákať (nahlas), expr., obyč. pejor. zahulákať (nahlas), pejor.: zakikiríkať, zabľačať, zakotkodákať, zabliakať (hlasne, falošne) ## zasprostiť sa pozri zaľúbiť sa 1 ## zasran 1. pozri sopliak 1 2. pozri bojazlivec ## zasranec pozri špinavec 1 ## zasraný 1. pozri špinavý 1 2. pozri malý 2 ## zasrať 1. pozri zašpiniť 2. pozri prdnúť ## zasratý pozri špinavý 1 ## zasrienený pozri osrienený ## zástanca 1. kto niekoho alebo niečo zastáva: zástanca utláčaných, zástanca ľudských práv, ochranca: ochranca biednych, obranca: obrancovia demokracie, obhajca, obhajovateľ: obhajca našich záujmov, zastávateľ [Dobšinský], kniž. zastar. záštitník [Vlček], zastar. hájiteľ, zried. zastávač [Tajovský] 2. pozri stúpenec ## zastaraný 1. ktorý nevyhovuje súčasným potrebám, požiadavkám (op. súčasný), staromódny: má zastarané, staromódne názory, starý, nemoderný, nepokrokový (op. moderný): staré, nemoderné metódy práce, nečasový, neaktuálny (op. aktuálny), anachronický, prežitý: neaktuálna, anachronická téma článku; prežité predstavy, expr. vyvetraný; starodávny, starosvetský (pripomínajúce staré časy): starodávne, starosvetské zvyky, pejor.: predpotopný, plesnivý, fosílny, expr. dedovský, subšt. fotrovský: predpotopná, plesnivá konzervatívnosť; fosílna, dedovská technika; fotrovský oblek, muzeálny 2. pozri zdĺhavý 3. pozri strápený ## zastarať prestať vyhovovať súčasným potrebám, požiadavkám; stať sa nečasovým, prežiť sa: tento typ auta už zastaral, prežil sa; módne novinky rýchlo zastarajú, prežijú sa, zaostať (ostať pozadu vo vývine): hospodársky systém zaostal, odžiť sa (byť prekonaný vývinom), vyžiť sa: niektoré metódy sa vyžili ## zastarieť sa vstúpiť do rozhovoru alebo chcieť ovplyvniť niečo, zamiešať sa, zasiahnuť: nemal si sa do nich zastarieť, zastarať; zamiešať sa, zasiahnuť do debaty, do sporu, expr.: zapliesť sa, zadrapiť sa, zadrapnúť sa, zadrieť sa, zarýpať, zarypnúť: do všetkého sa musí zapliesť, zadrapiť; zarýpe, zarypne do veci, do ktorej ho nič nie je ## zastarať sa vstúpiť do rozhovoru alebo chcieť ovplyvniť niečo, zamiešať sa, zasiahnuť: nemal si sa do nich zastarieť, zastarať; zamiešať sa, zasiahnuť do debaty, do sporu, expr.: zapliesť sa, zadrapiť sa, zadrapnúť sa, zadrieť sa, zarýpať, zarypnúť: do všetkého sa musí zapliesť, zadrapiť; zarýpe, zarypne do veci, do ktorej ho nič nie je ## zastať 1. pozri zastaviť sa 1 2. pozri postaviť sa 2 3. pozri zastať sa 4. pozri zastúpiť 1, zastúpiť 2 5. pozri vykonať 1 ## zastať sa postaviť sa na obranu niekoho, niečoho, zastať: ochotne (sa) zastane slabších, podporiť, hovor. podržať (poskytnúť morálnu oporu): podporiť, podržať niekoho v ťažkej situácii, ujať sa: na prekvapenie všetkých nik sa ma neujal, fraz. chytiť niekomu stranu/stránku ## zástava kus látky so záväznou kombináciou farieb a vzorov používaný ako symbol istého spoločenstva: štátna, klubová zástava, vlajka (zástava obyč. pripevnená na žrď tak, že ju možno vyťahovať a sťahovať): vztýčiť vlajku, štandarda (menšia vystužená zástava): štandarda prezidenta republiky, hovor. pejor. fangľa ## zastávač pozri zástanca 1 ## zastavať pozri vstavať ## zastávať pozri zasadzovať ## zastávať sa pozri brániť 1 ## zastávateľ pozri zástanca 1 ## zastaviť 1. spôsobiť, aby sa niečo prestalo pohybovať, aby prestalo postupovať, zadržať: zastaviť, zadržať bežiace stádo, pristaviť: vonku ma pristavil cudzinec, staviť: plynutie času sa nedá staviť, zastar. predstať: predstali ho zbojníci, zaskočiť: zaskočiť niekoho na ceste, hovor. zahamovať, zabrzdiť (brzdou, obyč. nejaký mechanizmus): prudké zahamovanie, zabrzdenie kolies stroja, zried. zhatiť: zhatiť nepriateľa, subšt. zhaltovať [Beňo], prerušiť (nejakú činnosť): prerušil ho v speve, v robote, likvidovať, zlikvidovať, zrušiť (činnosť): zlikvidovať, zrušiť výrobu, práv. obstaviť (úradne zastaviť): obstaviť plat, pozastavovať, popristavovať (postupne, viacerých jedincov) 2. prestať postupovať, zastaviť sa, zastať: motor (sa) náhle zastavil, náhle zastal, uviaznuť: auto uviazlo pred bránou; v poveloch: Zastaviť! Stáť! Stoj! Stop! 3. uzavrieť prístup niekam postavením prekážky, zahatať, zahatiť, zahradiť: zastaviť, zahatať cestu; zahradiť východ, pozastavovať, pozahatávať, pozahrádzať (postupne) pozri zatarasiť ## zastaviť sa 1. ustať v pohybe, v činnosti, prestať sa hýbať; prerušiť chod, činnosť, zastať, zastaviť: dav ľudí sa pred budovou zastavil, zastal; auto (sa) zastavilo; výroba sa na krátky čas zastavila; muž za mestom zastal, zastavil, uviaznuť, zaviaznuť, zachytiť sa (pri nejakej prekážke): bicykel uviazol, zaviazol v snehu; padajúci sa zachytil o strom, zastavil sa na strome, zaseknúť sa, zadrhnúť, zadrhnúť sa, hovor. expr. zahaprovať (náhle ustať v činnosti): zasekol sa v speve, v reči; motor sa zadrhol, zahaproval, zaraziť sa, zapätiť sa, zháčiť sa (náhle sa zastaviť): zaraziť sa v chôdzi; zapätiť sa, zháčiť sa v reči, pozastavovať sa, popristavovať sa (postupne sa zastaviť): autá sa pozastavovali 2. na chvíľu niekam zájsť, niekde ostať, niekde, pri niečom sa zdržať, staviť sa, pristaviť sa: (za)staviť sa u známych; cestou sa pristaviť na výstave, zried. ustaviť sa: Ustavte sa niekedy u nás!, ohlásiť sa, nazrieť: už dlho sa u nich neohlásil; každý deň nazriem k rodičom, zotrvať: pohľadom zotrvala na jeho tvári, pozastaviť sa: trocha sa pri tejto otázke pozastavíme ## zastávka pozri stanica ## zástavník 1. nosič zástavy: na čele sprievodu kráčali zástavníci, vlajkonosič 2. pozri stúpenec ## zástena ľahká, obyč. prenosná stena poskytujúca úkryt a pod., španielska stena: umývať sa za zástenou, plenta (provizórna stena obyč. z plátna): ísť za plentu, paraván ## zástera oblečenie (obyč. pracovné) chrániace prednú časť šiat alebo nosené ako ozdoba, zásterka: uviazať si zásteru, naškrobená zásterka, hovor. zastaráv. fertucha, hovor. zastar.: šurc [Rázus], šurca [Šoltésová], nár. zápona [Tatarka] ## zásterkár pozri záletník ## zastieraný pozri skrytý ## zastierať 1. pozri cloniť 2. pozri tajiť 1, kamuflovať ## zastihnúť 1. pozri postihnúť 1 2. pozri prichytiť 3 ## zastlať upraviť lôžko, posteľ po spaní (op. odostlať), ustlať, postlať: deti každé ráno po sebe zastlali, ustlali, postlali, hovor. popraviť: najskôr periny vyvetrá, potom popraví, popostielať, pozastielať, poustielať, hovor. popoprávať (postupne, viac lôžok) ## zástoj pozri úloha 1, funkcia 2 ## zastoknúť pozri zapichnúť, zastrčiť ## zastrábiť pozri vyliečiť ## zastrábiť sa pozri zahojiť sa ## zastrájať sa robiť prípravy na nejaký čin (obyč. škodiaci inému), chystať sa, strojiť sa: už dlho sa zastrájajú, chystajú, stroja, že sa nám pomstia, pripravovať sa, hotoviť sa: hotoví sa žalovať na nás, zahrážať sa, vyhrážať sa, vystrájať sa, hroziť sa (vyslovovať ako hrozbu): zahrážajú sa, vyhrážajú sa, že nás zbijú; vystrájali sa nám bitkou, expr. kasať sa: mužstvo sa kasá, že zvíťazí, nár. kustriť (sa) [Kálal] ## zastrašiť vyvolať strach v niekom, nastrašiť, naplašiť, postrašiť: zastrašiť, nastrašiť niekoho streľbou, naľakať, poľakať: deti naľakať, poľakať trestom, pohroziť (hladovkou), odplašiť, odstrašiť, odohnať, odpudiť, zapudiť (vyvolaním strachu odvrátiť od istého úmyslu): odplašili, odstrašili nás vyhrážkami; nedať sa odohnať, odpudiť od svojho zámeru ## zastrašovať pozri prenasledovať 2, vyhrážať sa ## zastrčený pozri skrytý, odľahlý 1 ## zastrčiť sunutím niečo niekam vložiť, obyč. s cieľom schovať, skryť, vopchať, strčiť, vstrčiť: (za)strčiť, vopchať, vstrčiť ruky do vrecák, meč do pošvy, hovor. zastrknúť: zastrkol kolík, zasunúť, vsunúť (sunutím umiestniť): zasunúť, vsunúť kľúč do dverí, zastoknúť (tak, že niečo pevne stojí): zastokol paličku do zeme, kvet do vlasov, votknúť, expr. štúriť: votknúť, štúriť si nôž za sáru, vtlačiť, vtisnúť: list si vtlačila, vtisla, zastrčila za blúzku, tech. zaústiť (zasunúť, zapojiť rúry), zastrkať, postrkať, pozastrkovať, pozastrkávať (postupne alebo na viaceré miesta) ## zástrčka pozri závora 2 ## zastrebnúť (si) pozri upiť si ## zastreliť streľbou zabiť, usmrtiť, odstreliť: zastreliť, odstreliť diviaka, poľov. slang. streliť: strelil tri zajace, zasiahnuť: dobre mieril, lebo obeť zasiahol, expr. zložiť: zložiť jeleňa, expr.: skoliť, skosiť: skoliť, skosiť obeť, hovor. expr.: spafnúť, spuknúť, rafnúť, odbachnúť, odbafnúť, odpáliť, zried. odbakať: odbachol zajaca, postrieľať, vystrieľať (postupne, viacerých alebo všetkých) ## zástrešie pozri podstrešie 1 ## zastretý 1. (o zmysloch) ktorý nie je v normálnom, zdravom, jasnom stave, nejasný: nejasný, zastretý pohľad, zakalený, kalový, mútny, zahmlený: od choroby, pijatiky zakalené oči, prichrípnutý, chrapľavý, chripľavý, zachrípnutý, priškrtený, pridusený, expr. záhrobný, zastaráv. zaškrtený (o hlase) 2. pozri zamračený 1 3. pozri skrytý ## zastrený 1. (o zmysloch) ktorý nie je v normálnom, zdravom, jasnom stave, nejasný: nejasný, zastretý pohľad, zakalený, kalový, mútny, zahmlený: od choroby, pijatiky zakalené oči, prichrípnutý, chrapľavý, chripľavý, zachrípnutý, priškrtený, pridusený, expr. záhrobný, zastaráv. zaškrtený (o hlase) 2. pozri zamračený 1 3. pozri skrytý ## zastriekať pozri zafŕkať ## zastrieť 1. niečo rozprestreté položiť na niečo (na ochranu alebo na zneviditeľnenie), zakryť, prikryť, pokryť: zastrieť, zakryť nábytok plachtami; pokryť posteľ prestieradlom; zastrieť, zakryť výhľad, kniž. zahaliť: socha je ešte zahalená plátnom, obostrieť, obotkať: stromy obostrela, obotkala inoväť, zried. postrieť [Hviezdoslav], pozastierať (postupne, viac vecí): pozastierať obloky 2. nedať najavo alebo spôsobiť, aby niečo ostalo tajné, zakryť, skryť, ukryť, zatajiť, utajiť: zastrieť, zakryť nespokojnosť, ukryť rozpaky; zatajiť, utajiť smútok, potlačiť: iba ťažko potlačila žiaľ, zahladiť, hovor. expr. zatušovať: zahladili, zatušovali všetky stopy za svojím činom, expr.: ututlať, zatutlať: škandál ututlali, obostrieť, kniž. zahaliť, zahmliť, znejasniť, zamaskovať, expr. zakamuflovať: všetky chyby obostreli, zahmlili, znejasnili dlhými rečami, zaobaliť (dať niečomu navonok iný ráz): svoje podlé zámery zaobalil do pekných slov, expr. rozmazať (urobiť nezreteľným): rozmazať prípad sprenevery ## zastrihnúť pozri podstrihnúť ## zastrknúť pozri zastrčiť 1, strčiť ## zastrkovať pozri strkať 1 ## zastrúhať pozri zaostriť 2 ## zastruhávať pozri strúhať 2 ## zástup 1. zoradená skupina jednotlivcov za sebou: vojaci išli v zástupe, hovor. šor: stáť v šore, hovor. front: front na vstupenky, rad (skupina jednotlivcov alebo vecí zoradená v línii vedľa seba alebo za sebou): rad cvičencov, poradie (zaradenie v istom slede za sebou): postaviť sa mimo poradia, prúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd manifestantov, expr. procesia: procesia výletníkov 2. veľké neusporiadané množstvo ľudí, dav: zástup, dav demonštrantov; dav vtrhol do budovy, masa: masy pochodujú mestom, húf: húf detí, expr.: kopa, kopec, hromada: na zápas prišla kopa, hromada divákov, expr.: hŕba, zhrk: hŕba zvedavcov, expr.: záplava, záľaha (veľmi veľké množstvo): záplava, záľaha vojakov, expr. kŕdeľ: kŕdeľ školákov, expr. armáda: armáda nezamestnaných, hovor. expr. rákoš: rákoš detí, hovor. fúra: fúra ľudí, expr., obyč. pejor. tlupa, subšt. spústa ## zástupca 1. kto niekoho zastupuje: zástupca riaditeľa, námestník (zástupca vyššej funkcie): námestník ministra, náhradník, náhrada (osoba majúca niekoho nahradiť, zastúpiť): mať v práci náhradníka, poslať za seba náhradu, zastar.: zastupiteľ, zástupník, kniž. substitút [Mráz] 2. kto vystupuje v niečom mene: zástupcovia politických strán a hnutí, predstaviteľ: predstavitelia mesta, reprezentant: na konferencii sa zúčastnili reprezentanti všetkých štátov, delegát (vyslaný zástupca): zvoliť delegátov na konferenciu, poslanec (volený zástupca občanov): poslanci NR SR, hist. ablegát (volený zástupca v Rakúsko-Uhorsku), hovorca (kto hovorí v mene iného): hovorca prezidenta, tlmočník: tlmočník ministra, vyslanec (diplomatický zástupca štátu), veľvyslanec (najvyšší diplomatický zástupca štátu), konzul (diplomatický zástupca štátu na nižšej úrovni), chargé d'affaires [vysl. šaržé dafér] (diplomatický zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu), nuncius (diplomatický zástupca Vatikánu), cirk. legát: pápežský legát, splnomocnenec (kto je poverený konať v mene niekoho): vymenovať za splnomocnenca, práv. zmocnenec: vojenský zmocnenec 3. kto, čo reprezentuje celok, do ktorého patrí: významný zástupca nového umeleckého smeru, predstaviteľ: predstavitelia literárnej moderny, reprezentant: reprezentanti vedy ## zastúpenie 1. pozri účasť 1 2. pozri zastupiteľstvo ## zastúpiť 1. urobiť niečo za niekoho, nahradiť, zastať: na porade ma musí niekto zastúpiť, nahradiť; syn ho už v obchode zastúpi, zastane, hovor. expr. zaskočiť: rád zaskočím za chorého kolegu, kniž. substituovať: substituovať neprítomnosť výživných látok, suplovať (nedok.): učiteľ nemôže suplovať rodičov vo všetkom 2. (v spojení so substantívom cesta) zabrániť v ďalšej chôdzi, pren. aj v inej činnosti, postaviť sa, stať si (do cesty): zvedavcom zastúpili cestu, postavili sa do cesty, zastať, zahatať, prekaziť, prekrížiť, skrížiť (cestu): nerátal som, že mi dakto prekríži, skríži cestu za mojím cieľom ## zastupiteľ pozri zástupca 1 ## zastupiteľný pozri nahraditeľný ## zastupiteľský oficiálne určený na zastupovanie pred verejnosťou, reprezentačný: zastupiteľský úrad; reprezentačná budova, zastupovací: zastupovacia inštitúcia ## zastupiteľstvo zastupiteľský úrad, zastúpenie: mať obchodné zastupiteľstvo, zastúpenie v inom štáte, reprezentácia: zriadiť svoju reprezentáciu v cudzine, agentúra: hospodárska agentúra, vyslanectvo (zastupiteľstvo vedené vyslancom), veľvyslanectvo (zastupiteľstvo vedené veľvyslancom), konzulát (zastupiteľstvo vedené konzulom), hovor. ambasáda ## zástupka pozri tróp ## zástupník pozri zástupca 1 ## zástupný pozri náhradný ## zastupovací pozri zastupiteľský ## zastupovať pozri reprezentovať 1 ## zasunovací ktorý je určený na zasúvanie, ktorý možno zasunúť, zásuvný: zasunovacie, zásuvné dvere ## zasúvací ktorý je určený na zasúvanie, ktorý možno zasunúť, zásuvný: zasunovacie, zásuvné dvere ## zasunovať pozri strkať 1 ## zasúvať pozri strkať 1 ## zasunúť 1. pozri zastrčiť 2. pozri odsunúť 1 ## zasurmiť pozri zatrúbiť ## zasurmovať pozri zatrúbiť ## zasuť pozri zasypať 1 ## zasúvač mechanizmus slúžiaci na zasúvanie, zasúvadlo: piestový zasúvač, piestové zasúvadlo ## zasúvadlo pozri zasúvač ## zásuvka zasúvacia priehradka: stôl so zásuvkami, priečinok: vložiť doklady do priečinka, hovor. šuplík, zastaráv. fijok, hovor. zastar.: šupládňa, šuplódňa ## zásuvný pozri zasunovací ## zasvätenec pozri nadšenec ## zasvätený pozri informovaný ## zasvätiť 1. vysvätením určiť (Bohu, svätým) alebo určiť niekomu vôbec; dať z vyšších pohnútok, obetovať: chrám zasvätený, obetovaný Panne Márii; život zasvätila, obetovala rodine, posvätiť: voľný čas posvätiť umeniu, venovať, kniž. zastar. obecať: dielo venovať pamiatke národného hrdinu, pren. upísať: všetok čas upísať športu 2. podrobne, dôkladne niečo niekomu porozprávať o niečom, oboznámiť (niekoho s niečím): zasvätiť priateľa do svojich plánov, oboznámiť ho s nimi, informovať (podať základné fakty o niečom): informovať o stave chorého 3. pozri oslavovať 1 ## zásvetný pozri záhrobný 1 ## zasvietiť 1. pozri zapáliť 2 2. pozri rozžiariť sa, zablysknúť sa ## zasviniť pozri zašpiniť ## zasvišťať pozri zahvízdať ## zásvit pozri záblesk 1 ## zasyčať 1. vydať sykavý zvuk (aký vydáva napr. had, hus), zasipieť: z rušňa zasyčala, zasipela para, zasyknúť, syknúť (krátko): (za)sykol od bolesti, expr. zasskať: od začudovania zasskala, expr.: zafuňať, zafunieť (sykavo vydýchnuť) 2. pozri odvrknúť ## zasychať pozri schnúť 1 ## zasyknúť pozri zasyčať 1 ## zásyp pozri púder ## zasypať 1. sypaním vyplniť alebo sypaním zakryť, prikryť, zahádzať: starú štôlňu zasypali, zahádzali zeminou, zahrabať, zastaráv. zahriebsť, zahrnúť (hrabaním, hrnutím, zhŕňaním zakryť): jamu treba zahrabať, zahrnúť; zahriebli ho do rodnej zeme, zavaliť, privaliť, prisypať (sypaním veľkého alebo menšieho množstva): hornina zavalila baňu; lavína ich privalila; prisypať stromček zeminou, expr.: zarúcať, zarútiť: východ z bane zarúcalo, zarútilo, expr. alebo hrub.: zakydať, prikydnúť: snehom zakydaná, prikydnutá strecha, poet. zasuť: pozostatky navždy zasuté [Hviezdoslav], posypať (po povrchu): posypať popáleninu soľou, pozasýpať, pozasypávať, pozahrabávať, pozahŕňať (postupne, viac vecí), prihrnúť, prihrabať, prihriebsť (hrabaním sčasti zakryť): rastliny prihrnúť, prihrabať zeminou 2. expr. poskytnúť v hojnej miere, zahrnúť, obsypať: zasypať, obsypať niekoho peniazmi, zahrnúť láskou, počastovať: počastovali nás nadávkami, obklopiť: obklopili ho úctou, pozornosťou, uštedriť: uštedriť niekomu hojnosť darov ## zasýpať pozri častovať ## zasypávať pozri častovať ## zásypka pozri posýpka ## zasýtiť pozri nakŕmiť ## zašalovať pozri zadebniť ## zašanovať pozri ušetriť 1 ## zašantiť si pozri zažartovať (si) ## zašantročený pozri stratený 1 ## zašantročiť pozri stratiť 1 ## zašatenie pozri šaty ## zašatiť pozri obliecť 2 ## zašemotiť pozri povedať, zašepkať ## zašepkať šeptom, ticho povedať, zašeptať, zašepotať: zašepkal, zašep(o)tal svoju prosbu, zašuškať, zašušotať: Čo si mu zašuškal?, zašepnúť, šepnúť (krátko): (za)šepol niečo mame do ucha, pošepkať, pošuškať, pošepnúť: suseda mu pošepkala, pošuškala, pošepla novinu, expr.: zašemotiť, zašomrať (ticho a nezrozumiteľne povedať): namiesto pozdravu iba čosi zašemotil, zašomral ## zašepnúť pozri zašepkať, pošepkať ## zášerie pozri šero ## zašermovať pozri kývnuť ## zašianať pozri ušetriť 2 ## zašikovať pozri odviesť 1 ## zašimrať pozri poštekliť ## zašípaný pozri špinavý 1 ## zašiť pozri skryť 1, zaplátať ## zašitý pozri odľahlý 1 ## zašívať 1. šitím opravovať, obšívať: zašívať, obšívať roztrhnutý rukáv, plátať, látať (zašívať pomocou záplat): pláta, láta nohavice, periny, expr. vrbcovať: mama stále čosi vrbcuje, hovor. fľakovať (zašívať fľakmi): fľakuje bielizeň, expr. kŕpať (povrchne, nepekne): kŕpe starú košeľu pozri stehovať 2. šitím spájať, zošívať: zošívať, zašívať k sebe okraje látky, sceľovať (robiť celým): sceľovať ranu ## zaškarediť sa pozri zamračiť sa ## zaškatuľkovať pozri zatriediť ## zaškeriť sa pozri usmiať sa ## zaškľabiť sa pozri usmiať sa ## zaškňúriť sa pozri usmiať sa ## zaškodiť pozri poškodiť 2 ## záškodnícky 1. pozri podvratný 2. pozri zlomyseľný ## záškodníctvo pozri škodcovstvo, sabotáž ## záškodník pozri škodca 1, rozvratník ## záškodný pozri škodlivý ## záškolák kto sa vyhýba školskej dochádzke, slang. blicér ## zaškoliť pozri zapracovať 1 ## zaškoľovať pozri učiť 1 ## zaškoľovať sa pozri učiť sa 1 ## zaškrabnúť pozri poškrabať 2 ## zaškrečať pozri vykríknuť, zakričať ## zaškriatať pozri zašpiniť ## zaškriekať pozri vykríknuť, zakričať ## zaškrknúť pozri škrtnúť 1 ## zaškrobiť stužiť škrobom, naškrobiť: záclony napokon zaškrobila, naškrobila, hovor. zastar. nakrochmeliť: nakrochmelená spodnička ## záškrt infekčný zápal mandlí a horných dýchacích ciest, odb. diftéria ## zaškrtený pozri zastretý 1 ## zaškrtiť 1. zovretím hrdla usmrtiť, uškrtiť, zahrdúsiť: svoju obeť zaškrtil, uškrtil, zahrdúsil šálom, zadrhnúť: líška zadrhla sliepku, zadusiť, udusiť, zadláviť (dusením, dlávením krku), poškrtiť, podláviť, podusiť, pohrdúsiť (postupne, viac jedincov), pridrhnúť, pridusiť, prihrdúsiť, priškrtiť, pridláviť (takmer zaškrtiť) 2. tesno ovinúť, urobiť menej priepustným, stiahnuť, zovrieť, zviazať: zaškrtiť, stiahnuť kmeň stromu; zovrieť, zviazať ruku škrtidlom, pritiahnuť: pritiahnuť plyn, plameň ## zaškrtnúť 1. pozri začiarknuť 2. pozri škrtnúť 1 ## zaškvrniť pozri zašpiniť ## zašliapať pozri pošliapať 1 ## zašliapnuť pozri pristúpiť ## zašlundraný pozri špinavý 1 ## zašlý 1. pozri minulý 2. pozri zanedbaný 2 ## zašmariť pozri hodiť, zahodiť 1 ## zašmodrchať pozri zamotať 1 ## zašmúľaný pozri špinavý 1 ## zašmyknúť pozri zatvoriť 1 ## zašomrať pozri odvrknúť, povedať, zašepkať ## zašpásovať (si) pozri zažartovať (si) ## zašpicatený pozri špicatý ## zašpicatiť pozri zaostriť 2, ostrúhať 1 ## zašpinený pozri špinavý 1 ## zašpiniť prikryť špinou, nečistotou, znečistiť, ušpiniť, pošpiniť: zašpiniť, ušpiniť, znečistiť si ruky, pošpiniť si šaty, zamazať, umazať: tvár máš zamazanú, umazanú od sadzí, zried. zanečistiť, expr.: zašpintať, pošpintať, hovor. expr.: zapískať, upískať, zavláčiť, uvláčiť, zašubrať, ušubrať, zafúľať, ufúľať, pofúľať (pri častom nosení, používaní), zamastiť, umastiť, expr.: zasmoliť, usmoliť (zašpiniť mastnotou): zamastený klobúk, usmolené rukavice, premastiť (veľmi zašpiniť mastnotou): premastený golier, obchytať, ochytať, ohmatať, expr.: obchytkať, ochytkať (zašpiniť chytaním), hovor. expr.: zababrať, zapaprať, zbabrať, ubabrať, pobabrať, zafafrať, sfafrať, zamachliť, umachliť, zamachrať (zašpiniť niečím polotekutým): dieťa sa celé zababralo, zamachlilo čokoládou, lekvárom, expr.: zakvackať, zakväckať, zakvickať, zakyckať, zakeckať, ukvackať, ukvickať, pokvackať, pokyckať, okvackať, okyckať, pokvasiť, zafliaskať, ofliaskať, zafŕkať, zafľúskať (kvackaním zašpiniť, zašpliechať špinou): zakvackať, ukvackať si košeľu polievkou; auto zafliaskané, ofliaskané blatom, expr.: zacápať, scápať, zacapkať, zacápkať, zapáckať, zagebriť, ugebriť, pogebriť (zašpiniť niečím tekutým): topánky si zacápal v tráve; fúzy ugebrené, zagebrené omáčkou, expr.: zabrýzgať, ubrýzgať, zanešváriť, znešváriť, zagabať, ugabať, hovor. expr.: zanekľúdiť, zacundrať (veľmi zašpiniť): zabrýzganý obrus; celý sa pri robote zanešváril, zagabal, zanekľúdil, expr. alebo hrub.: zakydať, pokydať, ukydať, okydať, obkydať, zaprasiť, zasviniť, usviniť (veľmi zašpiniť), expr. zried. zaškriatať [Jesenská], hovor. expr.: zaváľať, uváľať: kabát má vzadu celý zaváľaný, uváľaný, expr.: došpiniť, dováľať, doriadiť, domazať, dobabrať, domastiť, dochytať, domachliť (silno, celkom zašpiniť), expr.: zahnusiť, zabridiť, zbridiť (zašpiniť niečím, čo vzbudzuje hnus): kút zahnusiť, zabridiť výkalmi, kniž.: zabrudiť, zbrudiť [Hviezdoslav, Kukučín], zablatiť (zašpiniť blatom), zasmetiť (zašpiniť smeťami), zadymiť, začmudiť, začadiť, zakadiť (zašpiniť dymom): zadymené, začmudené steny, začierniť, učierniť (zašpiniť sadzami, dymom a pod.), poškvrniť, zaškvrniť, pomazať, hovor.: zafľakovať, pofľakovať (zašpiniť fľakmi, škvrnami): prestieradlo zafľakované, pofľakované krvou; dieťa si čokoládou pomazalo košieľku; nové šaty poškvrniť vínom, zahnojiť (znečistiť hnojom): zahnojená chodba, zaniesť (pokryť nežiaducou vrstvou): komín zanesený sadzami, niž. hovor.: obondiať, zaondiať, zatentovať, vulg.: obsrať, osrať, zasrať (zašpiniť výkalmi) ## zašpintať pozri zašpiniť ## zašpliechať pozri zafŕkať, ostriekať ## zašporiť pozri ušetriť 1 ## zašporovať pozri ušetriť 1 ## zašpuntovať pozri zazátkovať ## zášť pozri nenávisť, zloba ## zaštebotať pozri povedať ## záštep pozri zásek 1 ## zaštiepiť pozri zaštipnúť 1 ## zaštiknúť pozri zaštipnúť 1, zaseknúť 2 ## zaštipnúť 1. pevným stisnutím, zovretím prichytiť, zaštiknúť, zaseknúť, zavrznúť: zaštipnúť, zaštiknúť klinec do klieští; zaseknúť zverákom niečo; zavrznúť si palec, hovor. zacviknúť, nár. zaštiepiť, expr. zakriačiť: zacviknúť, zakriačiť si prsty do seba, prištipnúť, prištiknúť, priškripnúť, privrznúť (sčasti alebo mimovoľne): prištipnúť, prištiknúť si sukňu medzi dvere; priškripnúť, privrznúť si prsty vrchnákom, privrieť (dvermi): privrieť si nohu, zaklenúť, zakleniť, zaklesnúť, zakliesniť, zakliniť: zaklenúť, zakleniť si palec medzi mreže; zakliniť jazyk medzi zuby 2. štipnutím odstrániť, oddeliť, odštipnúť, odštiknúť: zaštipnúť, odštiknúť výhonky viniča ## záštita 1. pozri ochrana 2, opora 2, podpora 2 2. pozri záruka 2 3. pozri patronát ## zaštítiť pozri ochrániť ## záštitník pozri zástanca 1, ochranca ## záštitný pozri ochranný ## zaštopkať pozri zaplátať ## zaštopľovať pozri zazátkovať ## zaštupľovať pozri zazátkovať ## zašubraný pozri špinavý 1 ## zašubrať pozri zašpiniť ## zašúľať pozri zakrútiť 3 ## zášum pozri šum 1 ## zašupovať pozri zaviesť 1 ## zašuškať pozri povedať, zašepkať ## zašušotať pozri povedať, zašepkať ## zašvitoriť pozri povedať ## zatáčať pozri krútiť 2 ## zatáčať sa pozri krútiť sa 2 ## zatáčka pozri zákruta ## záťah pozri zábava 2 ## zaťahovať pozri spievať 1 ## zaťahovať sa pozri mračiť sa 1 ## zatajene pozri tajne, nepoznane ## zatajený pozri tajný ## zatajiť 1. úmyselne nepovedať, nepriznať, nezverejniť niečo (obyč. s cieľom mať vlastný prospech), zaprieť, poprieť, odtajiť, pritajiť: zatajiť, zaprieť, odtajiť svoju účasť na sprisahaní; pritajili, že sa dcéra vydáva, odškriepiť (škriepením presadzovať nepravdu): všetko odškriepi, utajiť, neprezradiť, nevyzradiť, zamlčať (uchovať v tajnosti): utajiť, zamlčať pred rodinou svoj zámer; neprezradil, nevyzradil nikomu, že odchádza, skryť, zakryť, zastrieť, zamaskovať (zariadiť, aby sa niečo neodhalilo): skryť, zakryť, zastrieť svoje zlé úmysly, hovor. expr.: zatušovať, zatutlať, ututlať: podarilo sa im škandál zatušovať, zatutlať 2. vôľou potlačiť city alebo telesné pocity, premôcť, potlačiť, zadržať, zdržať: svoj žiaľ vedela zatajiť, premôcť; potlačiť hnev, z(a)držať slzy, stajiť, pritajiť (trocha stlmiť): stajiť, pritajiť dych ## zatajovaný pozri tajný ## zatancovať si s chuťou istý čas (obyč. kratší) tancovať; nasýtiť sa tancom, potancovať (si): poďme si večer zatancovať, potancovať, expr.: zaskočiť si, poskočiť si, zakrepčiť si, zadrobčiť si, zadrepčiť si, zadupkať si, zahopkať si, zadubasiť si: zaskočiť si, zakrepčiť si rezkú polku, expr. zried. zadubančiť si [Urban], vyzvŕtať sa, vyvrtieť sa, vykrútiť sa (do vôle), expr. zahajduchovať si: chlapci si zahajduchovali odzemok, slang.: zabaletiť si, zadžemovať si ## zátarasa umelá alebo prirodzená prekážka v priestore: drôtené zátarasy na hraniciach; zosunuté balvany tvorili zátarasy na ceste, zásek (zátarasa zo zoťatých stromov): narobiť záseky, barikáda (narýchlo postavená zátarasa pri pouličných bojoch): bojovať na barikádach, záhať, záhatie (prekážka zastavujúca vodný tok) ## zatarasiť zasunutím alebo nahromadením utvoriť prekážku, zahatať, zahatiť, zahradiť: víchricou polámané stromy zatarasili, zahatali cestu; autá zahradili východ z ulice, zabarikádovať (zatarasiť barikádou, expr. aj inými prekážkami): vlastnými telami zabarikádovali budovu; vchod zabarikádovaný haraburdami, zablokovať, zapchať, zastaviť: zablokovanie, zapchatie, zastavenie premávky, hovor. expr. zapratať (väčším množstvom niečoho príliš zaplniť): zapratať predizbu skriňami, zaťať, zarúbať (zatarasiť prekážkou, obyč. zoťatými stromami), založiť (obložiť niečo mnohými vecami): založiť stôl knihami, zried. zapriečiť (zatarasiť priečkou, prekážkou), zahájiť (nedovoliť prístup niekam): zahájiť cestu ## zatárať sa pozri zablúdiť 1 ## zaťať 1. vraziť ostrým predmetom, nástrojom do niečoho, seknúť, zaseknúť: zaťať do dreva, zaseknúť do pňa, seknúť čakanom do skaly, nár. zatnúť, zarúbať, zarubnúť, rubnúť (sekerou, mečom a pod.): zarúbal sekerou do stromu, hovor. expr. zafakliť: zafaklil si sekerou do nohy, zaraziť: prudko zarazil rýľ do zeme, zarezať (ostrým nástrojom urobiť zárez): zarezať si do nohy, do živého; zarezať do kôry, zakosiť (kosou zaťať): zakosil do cudzieho, pozatínať (postupne alebo na viacerých miestach): pozatínať do stromu 2. silno, pevne dať k sebe, stisnúť, zovrieť: stisnúť, zaťať zuby, zovrieť päste, zaseknúť, zaklenúť, zakleniť, zakliesniť, zaklesnúť, zakliniť (medzi niečo): zaseknúť, zaklenúť jazyk medzi zuby, pozatínať (postupne): pozatínať päste 3. pozri udrieť 1 4. pozri zatarasiť ## zaťať sa 1. stať sa tvrdohlavým, neústupným, zatvrdiť sa, zatvrdnúť: zaťal sa, zatvrdil sa a už nepovedal ani slovo, nár. zatnúť sa, kniž. uvziať sa, hovor. expr.: zalomiť sa, zasekeriť sa: keď sa zalomí, zasekerí, niet s ňou reči, fraz. postaviť si hlavu: postavil si hlavu a proti vôli všetkých to urobil, stvrdnúť (stať sa tvrdým, citovo neprístupným): stvrdol voči nám 2. pozri zaseknúť sa 1, zaseknúť sa 2, zarezať sa ## zaťatec pozri tvrdohlavec ## zaťatý 1. pozri tvrdohlavý, spurný 2. pozri zarytý, neoblomný, nezmieriteľný ## záťaž 1. fyzický tlak prenášanej hmotnosti: beh so záťažou, príťaž: loď s príťažou, zaťaženie: povolené zaťaženie mosta 2. ťažko doliehajúca povinnosť, starosť, príťaž: nevýkonný pracovník je pre podnik len záťažou, príťažou, bremeno, poet. alebo arch. bremä: bremeno vojenských výdavkov, ťarcha: byť niekomu na ťarchu, poet. oťaž [Hviezdoslav], pren. expr. chomút: manželský chomút, expr. jarmo ## zaťaženie 1. pozri záťaž 1 2. pozri zaťaženosť ## zaťaženosť nepriaznivá zmena normálneho stavu, funkcie a pod., zaťaženie: dedičná zaťaženosť, dedičné zaťaženie, porucha: duševná porucha ## zaťažiť zapôsobiť na niečo záťažou, váhou, expr. zaťažkať: zaťažiť most autami; strecha zaťažená, zaťažkaná snehom, obťažkať, zastaráv. obťažiť (naložiť ťarchou): obťažkať niekoho balíkmi, preťažiť (príliš zaťažiť): preťažiť pult knihami ## zaťažko pozri ťažko 2 ## zaťažovať pozri obťažovať 1 ## zatekať tečením sa niekam dostávať; prepúšťať vodu, tiecť: voda nám zateká, tečie do pivnice; steny zatekajú, podtekať (prepúšťať vodu odspodu): dom nám podteká ## zatelefonovať (telefonicky sa spojiť s niekým), zavolať: zatelefonujem, zavolám ti zajtra, hovor. expr. brnknúť, hovor. ozvať sa: nezabudni mi brnknúť, ozvať sa ## zatemniť pozri zatieniť 1 ## zatemniť sa stať sa temným, tmavým, stemnieť, stmavieť: obloha sa zrazu zatemnila, zrazu stemnela, stmavela, zatmiť sa, otmavieť: miestnosť sa zatmila, otmavela, zried.: otemnieť, ochmúrnieť: zrak mu od zlosti ochmúrnie, zatiahnuť sa, zamračiť sa, zaoblačiť sa (zatemniť sa mračnami): nebo sa zatiahlo, zamračilo, zaoblačilo, potemnieť (sčasti): zore potemneli, líca jej potemneli tmavou červeňou ## zatesniť pozri zapchať ## zatešiť sa pozri potešiť sa ## zatiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe, potiahnuť, myknúť, pomyknúť: zatiahnuť, potiahnuť za povraz; myknúť opratami, šklbnúť, pošklbnúť: šklbnúť za rukáv, (po)šklbnúť za vlasy, trhnúť, potrhnúť: trhli, potrhli reťazou, pozaťahovať (postupne) 2. ťahaním spevniť, pritiahnuť, utiahnuť, stiahnuť: zatiahnuť niečo uvoľnené, pritiahnuť si opasok; utiahnuť, stiahnuť si vlasy do uzla, dotiahnuť (celkom zatiahnuť), zakosíliť, zauzliť (zatiahnuť uzlom): zakosíliť, zauzliť špagát, zaviazať, zviazať: zaviazať, zviazať šnúrku na uzol, pozaťahovať, popriťahovať (postupne) 3. vnútiť vstup, účasť niekoho niekde (obyč. do nepríjemnej situácie), vtiahnuť: zatiahli, vtiahli do aféry celú rodinu, zapliesť, zamiešať: zapliesť, zamiešať niekoho do sporov, do hádky, zaviesť, zavliecť: ideológia nás zaviedla, zavliekla do ekonomickej katastrofy, expr.: zamotať, zamočiť, namočiť: zamotali, zamočili ma do prípadu, pozaťahovať (postupne) 4. pozri zájsť 1 5. pozri zaspievať 6. pozri odtiahnuť 1 ## zatiahnuť sa pozri zamračiť sa, zájsť 3, zatemniť sa ## zatiaľ 1. ukazuje alebo odkazuje na koncovú časovú hranicu v súčasnosti; do tohto času, do súčasnosti, dosiaľ, posiaľ, doposiaľ: zatiaľ, dosiaľ bol všade pokoj; posiaľ, doposiaľ sa mu darilo, doteraz, dodnes, podnes: doteraz sme mu nemuseli pomáhať; dodnes, podnes bolo všetko v poriadku, kniž. zastar. pozatým [Hviezdoslav], nespis. prezatým 2. ukazuje alebo odkazuje na koncovú časovú hranicu; do toho času, do tých čias, dotiaľ, dovtedy, potiaľ: zatiaľ, dotiaľ určite ešte podrastie; dovtedy sa isto vráti; dovtedy, potiaľ bude dobiedzať, kým nedostane 3. ukazuje alebo odkazuje na časový úsek, medzitým, medzičasom: zatiaľ, medzitým stihla navariť; medzičasom si môžeš pospať, za ten čas, zried. medzičím 4. v tomto čase, do istého času, nateraz, teraz: zatiaľ, nateraz sa musíme uskromniť; nechaj ho teraz, zatiaľ na pokoji, dočasne, načas, prechodne: dočasne, načas môže byť skriňa v chodbe ## zatieniť 1. urobiť niečomu tôňu, clonu, zacloniť, zatôniť: zatieniť, zacloniť si oči pred silnou žiarou; zatônená strana domu, zastrieť, zakryť (tienidlom): výhľad mu zastrel, zakryl strom, stemniť, zatemniť, zatmiť (urobiť temným, tmavým): roletami stemniť, zatemniť izbu; miestnosť treba zatmiť, poet. stieniť, zried. zatmaviť [Gabaj]: zlosť mu zatmavila tvár 2. dosiahnuť oveľa väčší výkon v niečom v porovnaní s iným, zatôniť, prevýšiť, predstihnúť, prekonať: hereckým majstrovstvom zatienil, zatônil, prevýšil, predstihol, prekonal ostatných, predbehnúť, hovor. expr.: pretromfnúť, tromfnúť: v skoku do výšky (pre)tromfol všetkých, zahanbiť: nedať sa zahanbiť inými ## zatíchnuť pozri zmĺknuť ## zátin pozri zásek 1 ## zátinok pozri zásek 1 ## zatisnúť pozri zatlačiť 1, zatlačiť 2 ## zátišie tiché, obyč. odľahlé miesto: idylické horské zátišie, zákutie: čarovné zákutie parku, tíšina: lesné tíšiny, zátoň [Horov], zátônie [Žáry], zried.: zátišina [Švantner], zátuľa [Ondrejov], zátulie [Skalka] ## zátišina pozri zátišie ## zátka predmet valčekovitého tvaru na uzavieranie otvorov fliaš alebo nádob naplnených istým obsahom: zapchať zátkou fľašu vína; fľaštička so sklenou zátkou, hovor. špunt: vytiahnuť zo suda špunt, hovor.: štopeľ, štupeľ: korkový štopeľ, štupeľ, čap (drevená zátka do suda): vyraziť čap ## zatkať pozri vtkať ## zatknúť pozri zaistiť 1 ## zatlačiť 1. tlačením premiestniť, tlačením posunúť, zatisnúť: zatlačiť, zatisnúť auto do garáže, zasunúť (sunutím umiestniť): zasunúť skriňu k stene, zaprieť, zaprieť sa (oprieť sa a zatlačiť): zaprieť telo do dverí; zaprel sa nohou o brvno, vtlačiť, vtisnúť: vtlačiť plný vozík do šopy, pozatláčať, pozatískať (postupne zatlačiť), zahnať, zapudiť (hnaním prinútiť na útek, obyč. v boji): zahnať, zapudiť nepriateľa, odraziť, expr. odprášiť pozri zahnať 2. vyvinúť tlak na niečo, stlačiť, potlačiť, potisnúť, stisnúť: zatlačiť, stlačiť páku; potisnúť, stisnúť gombík výťahu, oprieť sa, zaprieť sa, oboriť sa (mocne zatlačiť): oprieť sa, zaprieť sa, oboriť sa do dverí, zatisnúť (tlačením uzavrieť): zatisnúť zásuvku ## zatĺcť tlčením niečo niekam vpraviť; vpravením niečoho uzatvoriť alebo upevniť niečo, zabiť: zatĺcť, zabiť klin do dreva; zatĺcť, zabiť rakvu, zahlobiť: zahlobiť klince do steny; zahlobiť obloky doskami, zaklincovať, zakliniť (upevniť klincami, klinmi): zaklincovať, zakliniť hradu, odb. zabaraniť (zatĺcť pomocou baranidla), zadebniť (pevne zatĺcť doskami), zapustiť (vložením pevne vsadiť): zapustiť stĺp do zeme, vtĺcť, vbiť, zaraziť, vraziť (tlčením, nárazom vpraviť): vtĺcť, zaraziť, vraziť koly okolo pozemku, zried. zarúbiť [Tajovský], potĺcť, pozatĺkať, povtĺkať, pozabíjať, povbíjať, pozarážať, povrážať (postupne, viacero vecí alebo na viacerých miestach) ## zatĺkať sa pozri chodiť 1, túlať sa 1 ## zatmaviť pozri zatieniť 1 ## zatmeliť vyplniť tmelom (a obyč. tým upevniť), zagitovať, vygitovať: zatmeliť, zagitovať všetky obloky; vygitovať škáry, trhliny voskom ## zatmiť pozri zatieniť 1 ## zatmiť sa pozri zatemniť sa ## zatnúť pozri zaťať 1 ## zatnúť sa pozri zaťať sa 1 ## zato pozri preto 1, preto 2 ## zátočina pozri záliv ## zatočiť pozri zakrútiť 1, zakrútiť 3 ## zatočiť sa pozri odbočiť 1 ## zátoka pozri záliv ## zatoľko pozri toľko 1, toľko 2 ## zátoň pozri zátišie ## zátopa pozri povodeň ## zatopiť 1. pozri zaplaviť 1 2. pozri utopiť ## zatopiť sa pozri potopiť sa 1, utopiť sa ## zátônie pozri zátišie ## zatôniť pozri zatieniť 1, zatieniť 2 ## zatratený 1. pozri prekliaty 2. pozri odľahlý 1 ## zatratiť pozri zavrhnúť 2 ## zatrátoriť pozri stratiť 1 ## zatrávnatený pozri trávnatý ## zatrávnený pozri trávnatý ## zatrblietať sa pozri rozžiariť sa, zablysknúť sa ## zatrepať 1. pozri zatriasť, zamiešať 1 2. pozri zapražiť 1 ## zatrepnúť pozri zabuchnúť ## zatresnúť pozri zabuchnúť ## zatresknúť pozri zabuchnúť ## zatrhnúť 1. pozri roztrhnúť 2. pozri prekaziť ## zatriasť trocha, krátky čas triasť, potriasť, striasť: zatriasť, potriasť hlavou; kôň striasol hrivou; neos. zatriaslo, striaslo ho, zatrepať, potrepať: liek treba najskôr zatrepať, potrepať, zatrepotať: zatrepotať rukami, krídlami, zalomcovať, zlomcovať (silno zatriasť): vietor z(a)lomcoval korunou stromu, zamykať, pomykať, nár. posepkať, expr.: podrmať, potrmať, zadrmať, zadrmancovať, zatrmať, zašklbať, pokmásať: pomykal, podrmal spiaceho, aby sa zobudil; dieťa zadrmalo matku za sukňu; zašklbať niekoho za rukáv, zachvieť (spôsobiť chvenie): zachvela ním zima, zmrviť, zdrviť: chlad ho zmrvil, zdrvil ## zatriasť sa pozri striasť sa 1 ## zatriediť podľa istých kritérií dať do rovnorodého celku, zaradiť: tovar zatriedili, zaradili do prvej cenovej triedy, roztriediť, potriediť (rozdeliť na skupiny): ovocie treba najskôr roztriediť, potriediť podľa kvality, hovor. expr.: zaškatuľkovať, rozškatuľkovať (mechanicky zatriediť): literárne diela sa nedajú zaškatuľkovať, utriediť, klasifikovať (systematicky zatriediť): klasifikovanie, utriedenie javov, rastlín, zadeliť: žiakov zadelili do skupín podľa záujmov, začleniť (urobiť súčasťou celku): všetko začleniť do systému ## zatrieliť pozri zabehnúť 1 ## zatrkotať sa pozri zahovoriť sa ## zatrmať pozri zatriasť ## zatrôfať si pozri odvážiť sa ## zatrpknúť naplniť sa pocitom zatrpknutosti, krivdy, roztrpčiť sa, kniž. strpknúť: postupne zatrpkol na celú rodinu; roztrpčil sa, že ho nevzali so sebou; na starosť strpkol, zanevrieť, zahorknúť (nadobudnúť pocity znechutenia, neprajnosti, nepriateľstva voči niekomu, niečomu): zanevrel na ženu; zahorkol voči kolegom, znechutiť sa (stratiť chuť, záujem o niečo): neúspech ho znechutil, po neúspechu zatrpkol ## zatrpknuto pozri kyslo 2 ## zatrpknutý naplnený pocitom krivdy, nespravodlivosti (obyč. trvalo); svedčiaci o tom: zatrpknutý človek, smutný, bolestný, trpký, horký: má smutný, bolestný výraz tváre; horký, trpký úsmev, roztrpčený (dočasne zatrpknutý): roztrpčená žena, kniž.: trudný, zatrpklý, kniž. zastar. zatrudnený: trudný pohľad; zatrpklý básnik, expr. zrazený [Kalinčiak], zried.: trudnatý, strpčený [Timrava] ## zatŕpnuť pozri stŕpnuť 1 ## zatrúbiť krátky čas trúbiť: zatrúbiť na trúbke, kniž.: zasurmiť, zasurmovať [J. Chalupka, Kalinčiak], zabubnovať (trúbením, bubnovaním upozorniť na nebezpečenstvo): zabubnovať, zatrúbiť na poplach, expr. zatúkať, zatukotať, zahúkať: trúbka mu zatúkala, zahúkala priamo do uší ## zatrudnený pozri zatrpknutý ## zatuhnúť pozri stvrdnúť 1 ## zatuchlina pozri plesnina 1 ## zatuchnúť pozri pokaziť sa 1 ## zatuchnutý pozri plesnivý 1 ## zatúkať pozri zatrúbiť ## zatukotať pozri zatrúbiť ## zátuľa pozri zátišie ## zatúlaný pozri stratený 1 ## zatúlať sa pozri zablúdiť 1 ## zátulie pozri zátišie ## zatupený pozri tupý 1, tupý 4, ľahostajný ## zatupiť sa pozri otupieť 1 ## zatušiť pozri vycítiť ## zatušovať pozri zatajiť 1 ## zatutlať pozri zatajiť 1 ## zatvárací 1. uspôsobený na zatváranie, uzatvárací, uzavierací: zatvárací špendlík; uzatvárací, uzavierací ventil, príklop 2. (o čase) v ktorom sa zatvárajú obchody, reštaurácie a pod. (op. otvárací), záverečný: zatváracia, záverečná hodina ## zátvor pozri závora 2 ## zátvora pozri závora 2 ## zatvorený ktorý nemá voľný prístup (op. otvorený), uzavretý, zavretý, uzatvorený: zatvorený, zavretý kufor; uzavretý prístup, neprístupný: neprístupná ulica, zahradený, prehradený, zahatený, zatarasený (ktorý má hrádzu): zahradená, zahatená, zatarasená cesta; prehradený vchod pozri uzavretý ## zatvoriť 1. dať do takej polohy, že sa znemožňuje prístup, prívod; spojiť časti niečoho roztvoreného (op. otvoriť), zavrieť, uzatvoriť, uzavrieť: (u)zatvoriť, (u)zavrieť bránu na kľúč; zatvoriť, zavrieť knihu, oči, dlaň, zamknúť, uzamknúť (zatvoriť kľúčom): (u)zamknúť byt; peniaze zamknúť do zásuvky, zahasprovať, zahaspriť, hovor. zastaráv. zarigľovať (zavrieť na haspru): každý večer starostlivo zahasproval, zarigľoval vráta, zaprieť (na zámku alebo na závoru): zaprieť dvere; neposlušníka zapreli do pivnice, zried. zazávoriť (zatvoriť na závoru), zaháčkovať (zatvoriť háčikom): oblok starostlivo zaháčkovala, expr.: zaplesnúť, zaplesknúť, zapleštiť, zatresnúť, zatresknúť, zacapiť, začapiť (prudko zatvoriť): s hnevom za sebou zaples(k)ol, zatres(k)ol, zacapil (dvere), hovor. expr. zašmyknúť: dvercia za sebou ticho zašmykla, zabuchnúť (zatvoriť s buchotom): zabuchnúť niekomu pred nosom, zacvaknúť (zatvoriť s cvakotom): zacvaknúť vreckový nožík, hovor. zaklopiť, hovor. expr.: zachlopiť, zachlopnúť (obyč. prudko zatvoriť): zaklopil, zachlopil obidve krídla brány, expr. zaklapnúť (zatvoriť s klapotom, prudko): zaklapnúť dvere auta; okienko zaklapol tesne predo mnou, sklapnúť (klapnutím zatvoriť niečo otvorené): sklapnúť knihu, písanku, sklopiť (niečo otvorené): sklopiť dáždnik, privrieť, priprieť, pribuchnúť, hovor. expr.: prichlopiť, prichlopnúť, priklopiť, priplesnúť, priplesknúť, pricapiť, pričapiť, priraziť (obyč. zľahka alebo nie úplne): privrieť dvere; prichlopnúť, priraziť vrchnák, pozatvárať, pozavierať, pouzavierať, pouzatvárať (postupne, viac vecí): na noc treba obloky pozatvárať, pozavierať 2. dať do väzenia, uväzniť, zavrieť: zatvorili, uväznili, zavreli ho na dva roky, hovor. expr.: zabasnúť, zavrznúť, privrznúť: zlodeja chytili a hneď ho aj zabasli, zavrzli, privrzli, expr.: chlopnúť, čapnúť (chytiť a zatvoriť), pozatvárať, pozavierať, pozatýkať (postupne, viacero osôb) 3. pozri skryť 1 4. pozri zrušiť ## zatvoriť sa pozri zatvoriť, zapadnúť 4 ## zatvrdilec pozri tvrdohlavec ## zatvrdilý pozri tvrdohlavý, zarytý ## zatvrdiť sa pozri zaťať sa 1, stvrdnúť 2 ## zatvrdlivý pozri tvrdohlavý, zarytý ## zatvrdnúť pozri stvrdnúť 1, stvrdnúť 2, zaťať sa 1 ## zatvrdnutý 1. pozri stvrdnutý 2. pozri tvrdohlavý, zarytý ## zátylie pozri tylo 2, tylo 3 ## zátylok pozri tylo 2 ## zatým 1. pozri potom 1 2. pozri dovtedy ## zaúčať pozri učiť 1 ## zaúčať sa pozri učiť sa 1 ## zaúčinkovať prejaviť sa účinkom, vyvolať (žiadanú) reakciu, mať účinok, zapôsobiť: dohováranie na nás zaúčinkovalo, malo účinok; tabletka rýchlo zaúčinkovala, zapôsobila, zavážiť, mať váhu (vyvolať pocit dôležitosti): jeho slovo vždy zavážilo, malo váhu, hovor. expr. zabrať: film na mládež zabral, padnúť: káva im dobre padla, dobre na nich zaúčinkovala ## zaučiť pozri zapracovať 1 ## zaučiť sa pozri priučiť sa ## zaúdený pozri zadymený ## zaucho úder dlaňou po líci, po hlave: streliť niekomu zaucho, hovor. facka: dostať facku, expr. oflinok ## zaujať 1. vzbudiť záujem, vyvolať pozornosť niekoho niečím, upútať: deti zaujalo, upútalo rozprávanie o cudzích krajoch, fraz.: padnúť do očí, padnúť do oka: látka mu hneď padla do očí, do oka, zainteresovať: ľudí treba zainteresovať o verejné veci, prilákať, privábiť, hovor. pritiahnuť (vzbudiť pozornosť, záujem niečím žiaducim): dobré výkony prilákali, privábili mnohých; ku knihe ma pritiahla priateľka, podchytiť (zaujať a usmerniť): podchytiť záujem mládeže o hudbu, hovor. chytiť: hra ma chytila od začiatku, uniesť, uchvátiť, očariť, nadchnúť (veľmi zaujať niečím pozitívnym, krásnym, dobrým a pod.): krása vychádzajúceho slnka ho celkom uniesla, uchvátila, očarila; nadchla ich myšlienka okamžitej pomoci, fascinovať (silno zaujať): fascinovaný krásou okolia zabudol na čas, hovor. zabrať: debata nás celkom zabrala, zamestnať, zaneprázdniť (zaujať nejakou činnosťou): starosť o deti ju zamestnala, zaneprázdnila po celý deň 2. zaplniť miestne, priestorovo, mocensky a pod., zabrať, obsadiť: toto územie zaujali, zabrali, obsadili Slovania už v 6. storočí; mladí zaujali, zabrali miesta vpredu; obsadiť funkciu ministra, zaplniť (zaujať voľné miesto): všetky pracovné miesta sú zaplnené, okupovať (vojensky) ## zaujať sa pozri ujať sa 1 ## zaujatie 1. pozri záujem 1 2. pozri straníctvo 3. pozri elán, zápal 2 ## zaujatosť 1. pozri straníctvo 2. pozri subjektívnosť ## zaujatý 1. sústredený na nejakú činnosť, zaneprázdnený, zamestnaný: zaujatý, zamestnaný prácou, rozhovorom, uchvátený, unesený, nadchnutý (mimoriadne zaujatý), kniž. zapálený (hlboko zaujatý): uchvátená, zapálená tancom, zabratý (do niečoho): zabratý do diskusie, zastar. zaňatý [Kukučín] 2. posudzujúci zaujato, nespravodlivo; svedčiaci o tom, predpojatý: zaujatý, predpojatý proti modernému umeniu; zaujatý, predpojatý posudok, tendenčný (majúci určitú tendenciu, uskutočňujúci určitý zámer), neobjektívny (ktorému chýba objektivita; op. objektívny): tendenčná, neobjektívna kritika ## záujem 1. sústredenie na niečo, na niekoho: robiť prácu so záujmom, tešiť sa záujmu verejnosti, zaujatie: sledovať niečo s veľkým zaujatím, pozornosť (zvýšený záujem): byť stredobodom pozornosti, hovor. interes: prejavovať o niečo interes 2. úsilie o získanie niečoho (kúpou a pod.): záujem o tovar, dopyt: dopyt po odborníkoch 3. pozri úžitok 1 4. pozri záľuba 1 ## záujemca kto má o niečo záujem: záujemca o kúpu auta, uchádzač: uchádzač o miesto, zastar. záujemník, kniž.: interesant, interesent ## záujemník pozri záujemca ## zaujímať pozri tešiť 1 ## zaujímať sa prejavovať záujem o niečo, o niekoho, mať záujem, hovor. interesovať sa: zaujímať sa, mať záujem o nové spôsoby hospodárenia, stáť (o niečo): už o to nestojím, už ma to nezaujíma, expr.: trhať sa, ruť sa, ruvať sa, biť sa (prejavovať veľmi veľký záujem): mládenci sa o ňu trhajú, rujú, ruvú, expr. poškuľovať (nepriamo, nenápadne sa zaujímať o niečo): poškuľuje po novom aute, byť zvedavý (zaujímať sa o výsledok niečoho): sú zvedaví, ako sa zápas skončil ## zaujímavý ktorý vzbudzuje záujem, pozornosť, pozoruhodný, obdivuhodný: zaujímavá, pozoruhodná, obdivuhodná žena; pozoruhodné dielo, interesantný: interesantný zjav, neobyčajný, nezvyčajný, nevšedný, kniž.: neobvyklý, nezvyklý (op. všedný, obyčajný): má nezvyčajné, nevšedné názory, zvláštny, mimoriadny, výnimočný, kuriózny (veľmi zaujímavý): zvláštny, výnimočný umelec; kuriózna situácia, exotický (zaujímavý svojou cudzorodosťou), originálny (zaujímavý svojou originálnosťou): exotická, originálna krása; originálna bytosť, zábavný (prinášajúci aj zábavu): zábavné čítanie, pútavý, príťažlivý (vzbudzujúci príťažlivosť): pútavý, príťažlivý človek, farebný, farbistý (zaujímavý pestrosťou): farebné, farbisté rozprávanie príbehu, hovor. záživný: celkom záživná učebnica ## zaujúkať pozri zavýskať ## zaumieniť si nadobudnúť pevný úmysel niečo uskutočniť, predsavziať si, vziať si pred seba, umieniť si: (za)umieniť si pravidelne navštevovať rodičov; predsavzal si, že zmaturuje s vyznamenaním, zmyslieť si, zastar. zamyslieť si [Dobšinský]: zmyslel si zneužívať svoje postavenie, kniž. uvziať si, zried. umyslieť si [Hviezdoslav, F. Hečko], rozhodnúť sa (po úvahe dospieť k záveru niečo urobiť): rozhodol sa polepšiť, fraz. vziať si do hlavy ## zaústiť pozri zastrčiť ## zauškovať biť rukou po tvári, dávať niekomu zauchá, hovor.: fackať, fackovať: surovo chlapca zauškoval, fack(ov)al, expr.: oflinkovať, čapcovať: oflinkovať, čapcovať niekoho hlava-nehlava, expr.: fliaskať, flieskať, plieskať (po tvári), nár. fácať, hovor. expr.: zavesiť, vylepiť (dok.): Takú ti zavesím! ## záušnica pozri náušnica ## zaútočiť pozri napadnúť 2, prepadnúť 2 ## zautomatizovaný pozri automatický 2, profesionálny 2 ## zauzlený pozri zložitý ## zauzliť 1. pozri zaviazať 1 2. pozri zamotať 1 ## zauzliť sa pozri zapliesť sa 1 ## zaužívaný pozri bežný ## zaužívať sa pozri vžiť sa 3 ## závada 1. pozri chyba 2 2. pozri porucha 1 ## zavadiť pozri strčiť 2 ## závadný pozri správne chybný 1 ## zavádzač pozri klamár ## zavádzajúci ktorý úmyselne skresľuje, klame, lživý, skresľujúci: zavádzajúca, lživá politika; má skresľujúce reči, demagogický: demagogickí rečníci, demagogické frázy, mystifikujúci: mystifikujúce správy pozri klamný ## zavadzať byť fyzickou prekážkou pri nejakej činnosti, pren. byť niekomu na škodu, nepohodlný, prekážať, byť prekážkou, byť na prekážku, byť v ceste, stáť v ceste: spadnuté konáre zavadzali, prekážali bežcom; už vám nič nie je, nestojí v ceste, môžete prejsť; zavadzať niekomu v kariére, menej vhodné vadiť: vadia mi tu zbytočné veci, expr.: pľantať sa, plantať sa, pliesť sa, motať sa: deti sa pľantali, plietli, motali matke pod nohy, hovor. expr. svietiť: odlož riad, nech nesvieti na stole celý deň, ťažiť, byť na ťarchu (psychicky): hlas vŕtačky ma celý deň ťaží, je mi na ťarchu ## zavádzať pozri balamutiť ## zavádzateľ pozri klamár ## zavakovať pozri omietnuť ## zaváľaný pozri špinavý 1 ## zaváľať pozri zašpiniť ## zavaliť 1. pozri zasypať 1 2. pozri privaliť 3. pozri udrieť 1 4. pozri odrezať 1, odkrojiť ## zavaliť sa pozri zvaliť sa 1 ## zavalitý (o človeku) ktorý má väčšiu hmotnosť (najmä vplyvom rozvinutého svalstva), objemný, korpulentný: zavalitá, objemná, korpulentná postava, zried. zavalistý: zavalistý človek, silný, mohutný, robustný: silný, robustný chlap, plný, plnší, plnoštíhly, silnejší: žena plnšej, silnejšej postavy, územčistý (zároveň nižší): územčistý muž, oblý, okrúhly, guľatý, zaokrúhlený, zaguľatený (obyč. pekne, príjemne): má oblú, zaguľatenú postavu, expr.: bacuľatý, bucľatý pozri tučný ## závan pozri náznak ## zaváňať 1. pozri voňať 1 2. pozri páchnuť ## zavanúť pozri zaviať 1 ## zavárané pozri zaváranina ## zaváranie pozri zaváranina ## zaváranina varením konzervované ovocie, zelenina: jahodová zaváranina, zavarenina, hovor. zaváranie: rad fliaš so zaváraním, hovor. zastar. zavárané [Vajanský], kompót (zavárané ovocie): marhuľový kompót ## zavarenina varením konzervované ovocie, zelenina: jahodová zaváranina, zavarenina, hovor. zaváranie: rad fliaš so zaváraním, hovor. zastar. zavárané [Vajanský], kompót (zavárané ovocie): marhuľový kompót ## zavárať pozri konzervovať ## zavariť pozri ublížiť ## zavarovať 1. podržať stráž nad niekým, niečím, povarovať, dať pozor, dozrieť, dohliadnuť: zavarovala som priateľke dieťa; dala som pozor, dozrela som, dohliadla som priateľke na dieťa, postrážiť, hovor.: pomerkovať, primerkovať (kratší čas): postrážiť deti, husi; Pomerkuj mi, primerkuj mi kone!, hovor. zastar. zavartovať, nár. zastar. zverestovať 2. pozri obrániť, ochrániť ## závažie predmet určený na zaťažovanie: hodiny s pozláteným závažím, pondus (závažie na kyvadlových hodinách) ## zavážiť vyvolať, vzbudiť pocit závažnosti, dôležitosti, mať vplyv na niečo, mať váhu: účasť známeho básnika na konferencii veľmi zavážila; slová prezidenta mali váhu, zapôsobiť, zaúčinkovať, mať účinok (vyvolať žiadanú reakciu): tieto výchovné metódy už na mládež nezapôsobia, nezaúčinkujú ## závažnosť pozri význam 2 ## závažný 1. ktorý má veľký význam, veľkú váhu, dôležitý, významný, význačný (op. bezvýznamný): má závažné, dôležité argumenty; významné postavenie, podstatný, rozhodný, rozhodujúci: podstatné, rozhodujúce črty; rozhodná, rozhodujúca chvíľa, kniž. pádny: pádny dôvod, kniž.: relevantný, importantný: relevantná príčina; importantný znak, cenný, vzácny (závažný v pozitívnom zmysle): cenný, vzácny prínos do slovenskej literatúry, osudný, osudový (závažný obyč. v negatívnom zmysle): osudné, osudové rozhodnutie; osudná chyba, vážny, životný (veľmi závažný): vážne previnenie; životný problém, ďalekosiahly (závažný vzhľadom na budúcnosť): ďalekosiahle závery 2. pozri vážny 2, vážny 4 3. pozri ťažký 1 ## zavädnúť pozri zvädnúť 1, uschnúť ## záväzný ktorý treba dodržiavať (op. dobrovoľný), povinný: záväzná, povinná účasť; záväzný sľub, kniž.: obligátny, obligatórny: obligátne poistenie, obligatórny člen dvojice, platný, právoplatný, predpísaný (jestvujúci v predpisoch): platné, predpísané smernice, zákonný, legitímny, legálny (určený zákonom): legitímne, legálne ustanovenia ## záväzok niečo, čo sa musí vykonať a čo je potvrdené sľubom alebo zmluvou: splniť záväzok, zbaviť niekoho záväzku, úväzok (pracovný záväzok): pracovať na plný úväzok, dlh, dlžoba (záväzok morálneho rázu): dlh voči rodičom, daň (morálny alebo iný záväzok): daň mladosti, povinnosť: občianska povinnosť, kniž. podlžnosť: mať podlžnosti voči kultúre, kniž. zastar. obligo, pren. kniž. tribút ## zaväzovať pozri viazať 1, viazať 2, viazať 4 ## zavčas pozri zavčasu, včas 1, včas 2 ## zavčasu vo včasnom, skorom čase; skôr, ako by mohlo byť neskoro, v pravý čas (op. neskoro), zavčas: chodieva zavčasu, zavčas spávať, skoro, včas, včasne, nár. časne: prišli ste skoro, včas, hostia tu ešte nie sú; včas, zavčasu sa musí pripraviť na skúšky; zajtra musíme skoro, včasne vstávať, zastar.: naskore, naskoro [Hviezdoslav, Vajanský], priskoro, privčas, hovor. prizavčasu (príliš, veľmi zavčasu): priskoro, privčas začalo mrznúť; prizavčasu vstal z postele ## zavčerom pozri predvčerom ## zavďačiť sa pozri odplatiť sa ## zavdať pozri dať 1 ## závdavok pozri preddavok ## zavedovať pozri spravovať ## zaveľa 1. pozri veľa 2. pozri dlho 1 ## záver 1. posledná časť, fáza niečoho: záver konferencie; povedať niekoľko slov na záver, koniec: koniec zápasu; leto sa blíži ku koncu, zakončenie, ukončenie: príhovor pri príležitosti zakončenia, ukončenia prázdnin, ostatok: vydržať do ostatku, posledok: robiť do posledku, hovor. expr. amen: prísť na amen, kniž. zried. závierka: závierka roka [Hviezdoslav], doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniu, epilóg: epilóg drámy 2. výsledok uvažovania, poznávacej činnosti: robiť neodôvodnené závery, úsudok (výsledok usudzovania): utvoriť si úsudok, mienka: povedať si svoju mienku, kniž. konklúzia: robiť konklúzie, kniž. vývod: vývody prednášateľa, dedukcia (odôvodnenie dôsledku z tvrdenia podľa logických pravidiel), zried. uzáver: dospieť k uzáveru, kniž. súd: vynášať predčasné súdy 3. uzatváracia súčiastka: záver pušky, uzáver (uzatváracie zariadenie): patentný uzáver, uzávierka: uzávierka potrubia ## záverečný 1. ktorý sa koná na záver, posledný, ostatný: záverečný, posledný, ostatný deň v roku, konečný, ukončujúci: konečné, ukončujúce predstavenie, finálny: finálny tón, akord, kniž. finitný, hovor.: finišový, finálový: finišový, finálový boj o víťazstvo 2. pozri zatvárací 2 ## zaveriť sa pozri prisahať sa ## záverom v poslednej časti, v poslednej fáze, na záver, nakoniec: záverom, na záver, nakoniec všetkých vyzval, aby si podali ruky, naostatok, napokon: naostatok, napokon spomenul aj svoju najnovšiu prácu ## záves 1. funkčne zavesený kus látky: brokátové závesy, roztiahnuť záves, opona (záves oddeľujúci hľadisko od javiska): spustiť oponu, záclona (jemný záves na zastieranie oblokov): naškrobené záclony, drapéria (zriasený, obyč. dekoratívny záves), zried. závesnica [Figuli] pozri zástena 2. kovové zariadenie na zavesenie pohyblivých predmetov: kĺbové závesy; vybrať okno zo závesov, pánt (kovové závesy na dvere, obloky): zvesiť dvere z pántov, čap: čapy na dverách vŕzgajú 3. vozidlo pripojené za vozidlo s pohonom: autobus so závesom, príves: obytný príves, karavan (obytný záves k automobilu), vlek: kamióny s vlekmi, hovor. vlečka ## zaveseliť sa pozri rozveseliť sa ## zavesiť 1. upevniť niečo do visiacej polohy alebo do závesu (op. zvesiť): zavesiť obraz na stenu, zavesiť dvere do pántov, expr.: zakvačiť, zakvačkať: zakvačiť, zakvačkať uterák na vešiak, hovor.: zaháknuť, zahákovať (zavesiť na hák): zaháknuť dvierka, hovor. zaháčiť (zavesiť na háčik): zaháčil sako za uško, vyvesiť (roztiahnuť a zavesiť): vyvesiť bielizeň, hovor.: obesiť, zried. ovesiť: v rýchlosti si šaty obesila, ovesila na stoličku, pozavesovať, povešať, vyvešať, porozvesovať, porozviešať, porozvešiavať (postupne, viac vecí): fotografie povešala, porozvesovala po celej izbe, expr. pozakvačovať (postupne zakvačiť), prevesiť (zavesiť cez niečo alebo na iné miesto): prevesila si kabelku cez plece 2. hovor. dať telefónne slúchadlo do pôvodnej polohy (a tým prestať telefonovať), zložiť, položiť: volaný zdvihol telefón, ale hneď zavesil, zložil, položil 3. pozri zauškovať ## zavesiť sa zachytiť sa do visiacej polohy, expr. pevne sa chytiť: netopiere zavesené dolu hlavou; expr. zavesiť sa do spoločníka, expr.: zaháčiť sa, prilepiť sa, nalepiť sa, ulepiť sa: zaháčiť sa niekomu pod pazuchu; chlapci sa nalepili, ulepili na vozík, expr. oblepiť sa (okolo niečoho), expr. obesiť sa: dieťa sa obesilo matke na krk ## závesnica pozri záves 1 ## závesný 1. ktorý sa na niečo zavesuje, prívesný: závesný, prívesný pluh 2. určený na zavesovanie, zavesovací: závesný, zavesovací hák; závesné zariadenie ## závesok pozri prívesok 1 ## zavesovací pozri závesný 2 ## zavesovať pozri vešať 1 ## závet pozri testament ## závetca pozri poručiteľ ## závetrie miesto chránené pred vetrom: závetrie medzi skalami, zried. záchyľa [Švantner], zákutie, zátišie (tiché, obyč. odľahlé miesto): čarovné zákutie parku ## zavetriť pozri zacítiť ## zaviať 1. začať alebo krátky čas viať, príp. sa šíriť, zavanúť, zaduť, zafúkať, zadúchať: od juhu zavial, zavanul teplý vetrík; od hory zadulo, zafúkalo, zried. zatiahnuť: od rieky zatiahlo chladom, expr. potiahnuť: keď potiahne vetrík, lístie poletuje 2. viatím zaniesť, pokryť niečo, zafúkať, zasypať: cesty do rána zavialo, zafúkalo; dom zasypal sneh, expr. zachumeliť (zaviať snehom) ## zaviazaný ktorý cíti hlbokú vďaku alebo záväzok odplatiť sa, vďačný, povďačný: je mu zaviazaný, vďačný za preukázané služby; bol povďačný za pomoc, povinný (čím; pociťujúci povinnosť): je mu povinný vysvetlením, zastar. povinovatý: sme povinovatí svojim predkom ## zaviazať 1. prepletením, uzlom, slučkou a pod. spojiť niečo: zaviazať konce šnúrky, zauzliť, zakosíliť (zaviazať na uzol): špagát pevne zauzlil, zakosílil, zaslučkovať: zaslučkovať niť, špagát, zviazať (pevne spojiť do celku): zviazať obilie do snopov, zatiahnuť (niečo uvoľnené spevniť): zatiahnuť vlasy do uzla, poviazať (postupne): poviazať kytice, pozaväzovať, pouväzovať (postupne, jedno po druhom), podviazať (zaviazať odspodu) 2. pozri obviazať 3. pozri pripútať 2 ## zaviazať sa dať záväzné slovo na splnenie niečoho, dať sľub: zaviazať sa, dať sľub na spoluúčasť v podnikaní, prisľúbiť sa, sľúbiť sa (zaviazať sa sľubom byť prítomný niekde, byť účastný na niečom): (pri)sľúbili sa, že na konferenciu prídu, zastar. pripovedať sa: pripovedal sa, že jej bude pomáhať, zadať sa (vziať na seba nejaký záväzok): dievča sa už zadalo mládencovi, pozaväzovať sa (postupne, na viacerých miestach) pozri zaprisahať sa ## zaviaznuť 1. pozri uviaznuť 1, uviaznuť 2 2. pozri usadiť sa 1 ## závideniahodný pozri veľký 1, šťastný, dobrý 3 ## zavidieť pozri zbadať ## zavidieť sa pozri zaľúbiť sa 2, zapáčiť sa 1 ## závidieť pozri žiarliť 2 ## závierka pozri záver 1 ## zaviesť 1. vedením, sprevádzaním dostať niekoho niekam, odviesť: zaviesť, odviesť chorého do nemocnice, vyviesť (obyč. hore): vyviesť skupinu na vrchol, doviesť, priviesť (v smere k hovoriacemu): Čo vás k nám doviedlo, priviedlo?, hovor. zastar.: zašikovať, odšikovať: zlodejov hneď zašikovali, odšikovali do väzenia, hovor. expr. zašupovať (zaviesť šupom, postrkom): zašupovala syna do škôlky, uviesť (usmerniť vstup niekam): uveďte hostí do izby, zavliecť (násilím): zavliekli ho do domu 2. vedením dopraviť, inštalovať: dať si zaviesť, inštalovať telefón, plyn, pozavádzať (postupne) 3. postarať sa o realizáciu v praxi, uviesť (do praxe): zaviesť v priemysle väčšiu konkurenciu; uviesť do praxe novú techniku, vniesť, uplatniť: vniesť do odboru, uplatniť v odbore počítačovú techniku, pozavádzať (postupne): pozavádzať novoty, nastoliť (zaviesť do platnosti, do funkcie): nastoliť diktatúru, novú vládu 4. pozri oklamať 2 ## zavievať pozri viať 1 ## zaviezť 1. pozri odviezť 2. pozri zavoziť ## závin múčnik zo zavinutého alebo preloženého cesta s rozličnými plnkami: makový, jablkový závin, hovor. štrúdľa (závin z tenkého, lístkového cesta): orechová štrúdľa ## zaviniť pozri zapríčiniť ## zavinšovať pozri zaželať ## zavinúť pozri zakrútiť 2, zakrútiť 3, zvinúť ## závisieť byť podmienený istými okolnosťami, byť podmienený niekým, záležať (na niečom, na niekom): všetko závisí od toho, či už budem zdravý; záleží na tom, aké budú podmienky; závisí to od teba, záleží to na tebe, či ponuku prijmeš, stáť (závisieť obyč. existenčne): jeho postavenie stojí na dobrej vôli vedúceho, opierať sa, vychádzať: výsledky sa musia opierať o pokusy, musia vychádzať z pokusov ## závislosť pozri nesloboda ## závislý ktorý od niekoho, niečoho závisí (op. nezávislý, samostatný), nesamostatný: hospodársky závislé, nesamostatné krajiny, pren. bábkový: závislá, bábková vláda, podriadený (závislý od niečoho hierarchicky vyššieho), satelitný, vazalský: podriadený úrad, orgán; satelitné, vazalské štáty, podmienený (závislý od istých podmienok): závislý od odberu tovaru, podmienený odberom tovaru ## závisť pocit nespokojnosti z úspechu, bohatstva, šťastia a pod. druhého: ľudská závisť; šťastie vzbudzujúce závisť, nežičlivosť: nežičlivosť postoja, závistlivosť, zried. závistivosť, neprajníctvo, neprajnosť ## závistivosť pozri závisť ## závistlivec závistlivý človek: má mnoho závistlivcov, nežičlivec, neprajník, zried. závistník, fraz. nár. beňove oko [Kálal] ## závistlivosť pozri závisť ## závistlivý pociťujúci závisť; svedčiaci o nej (op. žičlivý), nežičlivý, neprajný: závistlivý, neprajný človek; nežičlivé pohľady, reči, žiarlivý (závidiaci niekomu úspech alebo nejakú prednosť): žiarlivé pohľady; bol žiarlivý na jej schopnosti, zried. závistivý, kniž. závistný [Vajanský, Jégé] ## závistník pozri závistlivec ## zaviť 1. pozri zakrútiť 2 2. pozri zapliesť 2 ## zavítať pozri prísť 1 ## závitnica pozri špirála ## závitník nástroj na rezanie vnútorných závitov, závitorez ## závitorez pozri závitník ## závitovka odb. nekonečná skrutka prenášajúca pohyb hriadeľa na ozubené koleso, tech. slang. šnek ## zavláčený pozri špinavý 1 ## zavláčiť pozri zašpiniť ## zavládnuť pozri nastať ## závlaha pozri vlaha ## zavlažiť 1. dodať niečomu vlahu, vodu, zavodniť: zavlažiť, zavodniť neúrodnú pôdu, púšť, poliať: podvečer poleje, zavlaží hriadky, zvlažiť (vodou alebo inou tekutinou pofŕkať): zvlažiť kvety v črepníku 2. pozri osviežiť ## zavlažovací slúžiaci na zavlažovanie, zadažďovací: zavlažovacie, zadažďovacie zariadenie, zavodňovací: zavodňovací systém; zavodňovacie práce ## zavlhčiť pozri navlhčiť ## zavlhka pozri namokro ## zavlhnúť pozri zvlhnúť, navlhnúť ## zavlhnutý pozri vlhký ## zavliecť 1. pozri zaniesť 1 2. pozri zaviesť 1 ## zavliecť sa pozri zájsť 1 ## závod pozri podnik 1 ## závodie miesto položené za riekou: dom na závodí, záriečie ## zavodniť pozri zavlažiť 1 ## zavodňovací pozri zavlažovací ## závoj priesvitná tkanina na zahalenie tváre, hlavy alebo pliec: biely svadobný závoj, kniž. rúško: hodvábne rúško, hovor. zastar. šlajer ## zavolať 1. výzvou alebo iným signálom spôsobiť príchod niekoho, niečoho, privolať, prizvať: museli rýchlo zavolať, privolať, prizvať lekára; zavolať, privolať výťah, zried. dovolať [Ondrejov], povolať (obyč. úradne): povolali ho na vojenčinu, pozvať (zdvorilo vyzvať zúčastniť sa na niečom): pozvať niekoho na návštevu, na konferenciu, hovor. ohlásiť (oslovením zavolať): ohlás ma, keď pôjdeš na stanicu; ohlásiť niekoho na hostinu, predvolať, docitovať (zavolať v úradnej veci): predvolať pred súd 2. pozri zakričať, zvolať 1, zvolať 2 3. pozri zatelefonovať ## zavoňať pozri zacítiť ## závora 1. prekážka na dočasné alebo trvalé uzavretie cesty, priecestia: železničné závory, hovor. rampa: spustiť rampy, kraj. šranky 2. zasúvacia konštrukcia na dverách, zástrčka: zasunúť závoru, zástrčku, haspra (silná, obyč. kovová závora na dverách): zavrieť dvere na haspru, zátvor (zariadenie na upevnenie niečoho zatvoreného): zavrieť dvere na zátvor, hovor. rígeľ, zried. zátvora [Felix], kraj.: zápor, zápora ## závorár železničný zamestnanec obsluhujúci závory, hovor. rampár ## závoz poľná cesta pod úrovňou okolitého terénu, úvoz: strmý závoz, úvoz ## zavoziť vozením naplniť, zaviezť: zavoziť, zaviezť jamu zeminou, naviezť (vozením materiálu upraviť terén): naviezť štrk na cestu, zavoziť cestu štrkom ## zavrátiť 1. pozri zahnať 1 2. pozri okríknuť ## závratne pozri veľmi ## závratný pozri obrovský ## zavravieť 1. pozri povedať 2. pozri zahladiť 2 ## zavravieť sa pozri zahovoriť sa ## zavraždiť pozri zabiť 1 ## zavrčať pozri odvrknúť, povedať ## zavrešťať pozri zakričať ## zavretý pozri zatvorený ## zavrhnúť 1. neprijať niečo ako nevyhovujúce alebo nesúhlasiť s niečím, odvrhnúť, zamietnuť, odmietnuť: zavrhnúť, odvrhnúť ponúkanú pomoc; zamietnuť, odmietnuť ponuku na spoluprácu, zapudiť, odpudiť: zapudila, odpudila návrhy na svadbu, odsúdiť, dištancovať sa (ostro, rázne): projekt všetci odsúdili, dištancovali sa od neho, expr. odhodiť: odhodiť predsudky, poodsudzovať (postupne, viac ľudí, vecí a pod.) 2. z pohŕdania niekoho neprijať (do svojej priazne, medzi seba a pod.), opovrhnúť, odvrátiť sa: bojí sa, že ho pre jeho čin zavrhnú, že ním opovrhnú, že sa od neho odvrátia, expr. zatratiť: po neúspechu ma všetci zatratili, zastar. zapovrhnúť, expr. odkopnúť: dievča mládenca zapovrhlo, odkoplo, odstrčiť: odstrčili ma od seba, prekliať (zavrhnúť kliatbou): prekliala celú rodinu ## zavrhnutý pozri prekliaty ## zavrieskať pozri povedať, vykríknuť, zakričať, zvolať 1 ## zavrieť pozri zatvoriť 1, zatvoriť 2 ## zavrieť sa pozri zatvoriť ## zavŕšený pozri uzavretý 4 ## zavŕšiť pozri zakončiť, skončiť 1 ## zavŕšiť sa pozri skončiť sa 1 ## zavŕšiteľ pozri zakončovateľ ## završovateľ pozri zakončovateľ ## zavŕtať sa 1. pozri vŕtať 2. pozri zabrať sa ## zavrtieť pozri zakrútiť 1 ## zavrtnúť sa pozri obrátiť sa 2 ## zavŕzgať pozri zahrať 1 ## zavrznúť pozri privrieť 2, zaštipnúť 1 ## zavrzúkať pozri zahrať 1 ## zavše vyjadruje obyč. nepravidelnú opakovanosť deja, stavu a pod., hovor. vše: zavše, vše ho čosi nahnevá, niekedy, občas: niekedy, občas sa tu zastaví, chvíľami, chvíľkami: chvíľami, chvíľkami sa jej zdá, že ju niekto pozoruje, podchvíľou, zried.: podchvíľkou, podchvíľu: slnko podchvíľou, podchvíľkou vykukne spoza oblakov, kedy-tedy, sem-tam, kde-tu, tu a tam, tu i tam, z času na čas: kedy-tedy, sem-tam zastane a zhlboka sa nadýchne; kde-tu, tu i tam sa zohne a odtrhne kvietok; z času na čas si utrie spotené čelo, časom: mláďa časom, zavše vystrčí hlávku z hniezda ## zavšivený pozri špinavý 1 ## zavtipkovať (si) pozri zažartovať (si) ## zavýjať 1. vydávať ťahavý a prenikavý hlas, zvuk, vyť: psy zavýjali, vyli celú noc, húkať: sirény začali húkať na poplach 2. pozri nariekať 1 ## zavýskať vydať výskot, prenikavý hlas, zavýsknuť, zvýsknuť, zvýskať: od radosti z(a)výskala, zvýskla, kniž. zvyskotať, expr. zaujúkať (vysloviť pritom citoslovce ujú), expr. zahahákať (vysloviť pritom citoslovce hahá): zaujúkať, zahahákať na niekoho z druhého brehu ## zavystrájať si pozri zažartovať (si) ## zavyvádzať si pozri zažartovať (si) ## zavzať si pozri predsavziať si ## zavzatý pozri tvrdohlavý ## zavzdychať (si) pozri vzdychnúť (si) ## zavzdychnúť (si) pozri vzdychnúť (si) ## zavždy pozri vždy ## zazátkovať zatvoriť zátkou, hovor.: zaštopľovať, zaštupľovať, zašpuntovať: fľašu zazátkoval, zaštupľoval, zašpuntoval, aby vôňa nevyprchala, hovor. zatkať ## zazávoriť pozri zatvoriť 1 ## zazdať sa ukázať sa v neurčitej predstave, zamariť sa: zazdalo, zamarilo sa mu, že vedľa niečo buchlo, mať dojem, mať pocit: mal som dojem, pocit, že ktosi stojí za nami, pozdať sa, pripadnúť: pozdalo sa mi, pripadlo mi, že sa už dávno poznáme, prividieť sa, zvidieť sa, zavidieť sa: okolie sa nám prividelo, z(a)videlo známe pozri prisniť sa ## zazdravkať pozri pozdraviť 1 ## zazdravkať si pozri štrngnúť si ## zazelenať sa pokryť sa zeleňou; ukázať sa v zelenej farbe, zazelenieť sa: na jar sa stromy zazelenali; čosi sa v diaľke zazelenelo, rozzelenať sa, rozzelenieť sa: lúky sa po dažďoch rozzelenali, rozzeleneli, zried. vyzelenať sa [Dobšinský], zried. vyzeleniť sa [F. Hečko] ## zázemie pozri tylo 3 ## zázer pozri zazerač ## zazerač expr. kto sa nepriateľsky, zlostne díva, zried. zázer [Jesenská] ## zazerajúci pozri zamračený 2 ## zazerať pozri gániť, mračiť sa 2 ## zazeravý pozri zamračený 2 ## zaziapať pozri povedať, zakričať ## zazichrovať pozri zabezpečiť 1, zabezpečiť 2 ## zazívať pozri zívnuť ## zazlievať pociťovať, príp. vyjadrovať nespokojnosť s konaním, zmýšľaním niekoho, mať za zlé: nemôže mu nik zazlievať jeho rozhodnutie odísť; mám ti za zlé, že odmietaš pomoc ## zaznačiť 1. písmom alebo iným znakom zachytiť, zaznamenať: zaznačiť si, zaznamenať si poznámky z prednášky, zapísať, vpísať (písmom): zapíš si všetko presne, zachytiť (na papier a pod.): nestačil zachytiť všetko, čo počul, poznačiť, poznamenať (obyč. stručne): údaj si poznačím, poznamenám do kalendára, zaregistrovať, registrovať (do registra, do zoznamu): účastníkov už zaregistrovali, admin. zaevidovať (urobiť záznam o niečom, dať do zoznamu): nábytok zaevidovali, zakresliť (zaznačiť nakreslením): pokles výroby zakresliť na graf, tech. indikovať (zaznačiť indikátorom), označiť, začiarknuť, zaškrtnúť (značkou, čiarkou, škrtom označkovať): označiť, začiarknuť si deň návštevy 2. publ. prejaviť navonok, publ. zaznamenať: športovec zaznačil, zaznamenal víťazstvo, ukázať, preukázať, dosiahnuť: ukázali, preukázali vzostup formy; dosiahli ďalší úspech ## záznam pozri zápis 1, zápis 2 ## zaznamenať pozri zaznačiť 1, zaznačiť 2 ## záznamník pozri zápisník ## zaznávať nedostačujúco oceňovať hodnotu, význam niekoho, niečoho (op. vyzdvihovať), nedoceňovať, podceňovať: zaznávať, nedoceňovať, podceňovať básnika a jeho vplyv na mladú generáciu, neuznávať, zneuznávať, odmietať (nechcieť pripustiť hodnotu, význam niekoho, niečoho): neuznáva, odmieta mužovu rodinu; zneuznáva jeho presvedčenie pred celou spoločnosťou, pohŕdať (mať znevažujúci postoj): pohŕda spolupracovníkom, ignorovať, fumigovať, negovať, obchádzať, nevšímať si (vedome nebrať na vedomie hodnotu, význam niekoho, niečoho): ignoruje, fumiguje všetkých okolo seba; neguje, nevšíma si vážnosť situácie; obchádzať, ignorovať dôležitosť súčasného politického pohybu, stavať do úzadia (niekoho, niečo): stavia do úzadia všetkých, ktorí predstavujú konkurenciu, expr. zametať (panovačne s niekým zaobchádzať): zametá so svojím mužom, za nič ho nemá ## zaznieť prejaviť sa zvukom, hlasom, ozvať sa: z druhej strany zazneli, ozvali sa výstrely; do ticha zaznel, ozval sa spev, zazvučať (prejaviť sa zvučaním): vedľa zazvučal telefón, odznieť (byť povedaný): odzneli tu i námietky, kniž. zazunieť, zacvendžať (zvonivo zaznieť): okolo uší mi zazuneli včely; kosa ostro zacvendžala, zazvoniť (vydať zvonivý tón, obyč. o zvone): zvon zazvonil na poplach; pohár zazvonil, kniž. zahlaholiť (príjemne zaznieť): zavčasu ráno zahlaholili zvony blízkeho kostola, rozihrať sa: zvonkohra sa rozihrala, zarezonovať (zaznieť rezonovaním): struny klavíra hlasno zarezonovali, zahučať, zadunieť (prejaviť sa hučaním): v diaľke zahučal vodopád, zried. zozývať sa (niekoľko ráz zaznieť, ozvať sa): hlas sa zozýva horou, doľahnúť, doletieť (zaznieť zdiaľky): doľahol k nám smiech ## zaznievať pozri rozliehať 1, znieť 1, zvučať ## zazobaný pozri bohatý 1 ## zázračný 1. robiaci zázraky; pôsobiaci dojmom neskutočnosti, nadprirodzenosti, čarodejný, čarovný: zázračný, čarovný prútik; čarodejný, čarovný svet rozprávok, kniž.: kúzelný, divotvorný, mirakulózny: divotvorné svetlo, neskutočný, fantastický, tajomný, snový: mala neskutočné, tajomné, snové vidiny, rozprávkový (pripomínajúci rozprávku): talizmany majú rozprávkovú moc, vysnívaný, vybájený, romantický: prežila vysnívaný, romantický príbeh lásky, nadpozemský, nadprirodzený, nadzemský: nadprirodzené javy, bytosti v rozprávkach, expr. prezázračný 2. ktorý veľmi prevyšuje priemer, neobyčajný, nezvyčajný, nevšedný: má zázračné, neobyčajné schopnosti, mimoriadny, výnimočný, nadpriemerný: mimoriadna sila, zvláštny, jedinečný, unikátny, vzácny: má jedinečnú, vzácnu pamäť, nadpozemský, nadzemský, neopísateľný: nadpozemská moc lásky a dobra; neopísateľná krása, nevídaný, neslýchaný, nebývalý: nevídaný záujem čitateľov; nebývalý úspech, expr. prezázračný ## zázrak niečo neobyčajné, zvláštne: Tatry sú prírodným zázrakom; chlapec je spevácky zázrak, div: robiť divy, čudo, čudeso: rozprával o čudách ďalekých krajín ## zazrieť 1. pozri zbadať, uvidieť 1 2. pozri pozrieť ## zázrivý pozri zlostný 1, zamračený 2 ## zazubadliť 1. dať koňovi zubadlo; pren. obmedziť slobodu, ozubadliť: zazubadlený, ozubadlený kôň 2. pozri ovládnuť 2 ## zazubiť sa pozri smiať sa, pozri usmiať sa ## zazunieť pozri zaznieť ## zazvoniť pozri zaznieť ## zázvor pozri ďumbier ## zázvorník pozri ďumbiernik ## zazvučať pozri zaznieť ## zažalovať pozri oznámiť 3 ## zažartovať (si) povedať niečo alebo urobiť niečo ako žart, zo žartu; zabaviť sa žartovaním, požartovať (si): zažartovať si, požartovať si na cudzí účet, zavtipkovať (si), povtipkovať (si) (obyč. slovne), hovor.: zašpásovať (si), pošpásovať (si), zahalaškovať (si), pohalaškovať (si): rád si zašpásoval, pohalaškoval s dievčatami, zafigľovať (si), pofigľovať (si), zavystrájať si, zašantiť si, zanezbedníčiť si, zavyvádzať si (fígľami, vystrájaním, šantením, nezbedami si skrátiť chvíľu), poprekárať (žartom podpichnúť): poprekáral dievčence ## zažať pozri zapáliť 2 ## zažehliť pozri zahladiť 2 ## zažehnať pozri odvrátiť 2 ## zažehrať pozri požalovať ## zaželať vyjadriť želanie, aby sa niekomu niečo stalo, splnilo (obyč. niečo dobré), zapriať, popriať, zastaráv. poželať: zaželať, zapriať niekomu šťastnú cestu; poželali, popriali sme im dobrú chuť, zažičiť: nikdy nikomu nezažičil zlé, hovor. zavinšovať: zavinšovať hojnosť Božieho požehnania ## zažiadaný pozri žiadostivý ## zažiadať sa (neos.) pocítiť chuť, potrebu niečo uskutočniť, niečo mať, zachcieť sa: zažiadalo, zachcelo sa mi voľnosti, zastaráv. zaráčiť sa: môžete mať všetko, čo sa vašej duši zaráči, zapáčiť sa, zaľúbiť sa: príďte, kedy sa vám zapáči, zaľúbi, expr. zasladiť sa, zvidieť sa: zasladilo, zvidelo sa mu ostať doma, zmyslieť si: má všetko, na čo si zmyslí, čo sa mu zažiada, zachutiť: zachutila mu moc, zažiadalo sa mu moci ## zažialiť (sa) pozri rozžialiť sa ## zažiariť pozri rozžiariť sa ## zažičiť pozri zaželať ## zážih pozri záblesk 1 ## zažíhadlo pozri zapaľovač ## zažíhať pozri páliť 6 ## zažiť 1. stať sa účastníkom niečoho, prežiť: zažiť, prežiť veľa krásnych chvíľ v rodine; zažiť škandál, zakúsiť, skúsiť, okúsiť (získať skúsenosťou, životom): zakúsiť, skúsiť biedu; okúsiť slávu, sklamanie, poskusovať, naskusovať sa (všeličo, veľa zažiť), užiť (zažiť vo veľkej miere alebo príjemne): užil si toho vo svete dosť; cez dovolenku sme si užili veľa príjemného, prestáť, pretrpieť, vytrpieť, zniesť, vydržať (zažiť v utrpení, ťažkostiach a pod.): prestáť, pretrpieť väzenie; vytrpieť, zniesť, vydržať hlad, nedostatok, expr. preskákať: preskákať peklo vojny, pozažívať (postupne) 2. fyziologicky rozložiť potravu v tele, stráviť, stroviť: raňajky rýchlo zažil, strávil, strovil ## zažitý 1. pozri vžitý 2. pozri tučný 1 ## záživný 1. pozri výživný 2. pozri tučný 1 ## zažltnúť 1. pozri ožltnúť 2. pozri pokaziť sa 1 ## zažrať sa 1. hryzením, vnikaním dostať sa hlboko do niečoho (obyč. nadlho), vžrať sa: hrdza sa zažrala, vžrala do hodiniek, prehrýzť sa: črvotoč sa prehrýzla do samého stredu stĺpa, expr.: zahryznúť sa, zaryť sa: mechanizmy sa zahryzli, zaryli do vrchu, expr. zried. zažuť sa: pluhy sa zažujú do zaparenej zeme [Urban] 2. pozri pustiť sa 1, zahĺbiť sa ## zbabčený pozri zbabelý ## zbabelec zbabelý človek: ušiel ako zbabelec, ustrašenec, bojazlivec (bojazlivý človek), trocha expr. bojko, expr.: trasorítka, strachopud, strachoš, straško, pejor.: posero, baba: Nebuď baba!, hrub.: sraľo, sráč ## zbabelosť vlastnosť prejavujúca sa nedostatkom odvahy: zo zbabelosti sa k veci nepriznal, bojazlivosť, nesmelosť, ustrašenosť, ustráchanosť, ustrachovanosť, expr. strachopudstvo ## zbabelý prejavujúci nedostatok odvahy v dôležitých situáciách; svedčiaci o tom (op. odvážny): zbabelý človek, čin, pejor.: babský, slabošský, porazenecký: babské, slabošské správanie; porazenecký postoj, expr. strachopudský, expr. zried. zbabčený [Urban], niž. hovor. poondiaty, hrub. posratý, subšt. slabingerský ## zbabieť pozri zoženštieť ## zbabštieť pozri zoženštieť ## zbabiť sa pozri zoženštieť ## zbabraný pozri pokazený 2 ## zbabrať 1. pozri zašpiniť 2. pozri pokaziť 1 ## zbačiť pozri zbadať ## zbáčiť pozri zbadať ## zbadať zmyslami (najmä zrakom) prijať do vedomia, spozorovať: nik nezbadal, nespozoroval, že ktosi vstúpil do izby, pobadať, postrehnúť, všimnúť si (niečo, čo nie je hneď viditeľné): zmenu v správaní sme pobadali, postrehli iba niektorí; všimla si, že čosi nie je v poriadku, zastar.: obadať, zobadať, uvedomiť si, zastar.: upovedomiť si, spovedomiť si (zistiť prostredníctvom vedomia): uvedomil si svoj omyl, vybadať, vypozorovať (postupne, po istom čase zbadať): vybadal ich slabosti, spoznať, zistiť, prísť na niečo (obyč. rozumom vystihnúť): veď ty raz zbadáš, spoznáš, zistíš, že som mal pravdu; prišli rýchlo na chybu v rátaní, kniž. postihnúť: postihli sme vaše zlé úmysly, zazrieť, zočiť (obyč. krátko alebo náhle zbadať): zazrel, zočil mu v očiach strach, hovor. zaregistrovať: poznámku som nezaregistroval, uvidieť, kniž. uzrieť, nár.: zmerkovať, zbačiť, zbáčiť, spáčiť, kniž. zastar.: zhliadnuť (zrakom): v diaľke uvidel, uzrel, zhliadol kontúry vrchov, zahliadnuť (náhle, letmo): zahliadnuť niekoho v dave, zachytiť (pohľadom): zachytil, že sa naňho ktosi uprene pozerá, zried. previdieť [Tajovský]: mal strach, že to previdí, nár. zavidieť [Dobšinský]: zďaleka zavideli zámok, zacítiť, vycítiť (citom, tušením): zavčasu zacítiť nebezpečenstvo, zvedieť (pozorovaním, skúmaním zbadať): jediným pohľadom zvedel, čo je zač ## zbadať sa pozri spamätať sa 1 ## zbadateľný pozri zjavný ## zbadúriť pozri rozbúriť 2 ## zbagatelizovať pozri zľahčiť 2 ## zbahnatený pozri bahnitý ## zbachratieť pozri stučnieť ## zbaláchať pozri zmiasť, pobalamutiť ## zbalamutiť pozri pobalamutiť, pomýliť ## zbaliť 1. pozri zabaliť 1 2. pozri skrútiť 1 3. pozri zaistiť 1 4. pozri nahovoriť 3 ## zbalušiť pozri naľakať ## zbankrotovať pozri skrachovať, upadnúť 1 ## zbastardený pozri skazený 3 ## zbaviť 1. vziať, zobrať niečo niekomu (obyč. proti vôli); dať preč niečo neželateľné, pozbaviť: zbavili, pozbavili nás výhod, pripraviť, priniesť, doniesť, priviesť, hovor. dostať (spôsobiť stratu): režim ich pripravil, priniesol, dostal o majetok; priviesť niekoho o česť, obrať (o čo), odobrať, odňať (čo): obrali ho o významné funkcie; odobrať, odňať vodičovi preukaz, oslobodiť: oslobodiť niekoho od povinnosti platiť, zbaviť niekoho povinnosti platiť, odstrániť (niečo neželateľné, nepríjemné): odstrániť smietku z oka, zbaviť oko smietky, hovor. pomôcť: pomohli mu od peňazí 2. (iba 3. os.) byť pomerne vyhovujúci, pomerne vhodný, znesiteľný, hovor. ujsť: počasie zbavilo, ušlo, vyhovovať (byť vyhovujúci): šaty ešte ako-tak vyhovujú ## zbaviť sa odstrániť zo svojej blízkosti, od seba niečo neželateľné, nepríjemné, pozbaviť sa: (po)zbaviť sa dotieravca, oslobodiť sa, vyslobodiť sa, vymaniť sa, dostať sa: oslobodiť sa od strachu; vyslobodiť sa, vymaniť sa, dostať sa z dlhov, uniknúť, ujsť, utiecť: unikol, ušiel pred povinnosťou, zbavil sa povinnosti, striasť (niečo), striasť sa (niečoho): striasť zo seba spomienku na tragédiu; striasol sa ťarchy, obvinenia, jarma, kniž. zhostiť sa: zhostiť sa trúchlivých myšlienok, kniž. zastar.: sprostiť sa, oprostiť sa, hovor. vyspať sa (v spánku sa zbaviť niečoho ťaživého, nepríjemného): vyspať sa zo zlej nálady ## zbavný pozri obstojný ## zbedačený pozri úbohý 1, biedny 1 ## zbedačiť pozri ožobráčiť 1 ## zbedárčiť pozri ožobráčiť 1 ## zbedárený pozri úbohý 1, biedny 1 ## zbedovaný pozri úbohý 1, biedny 1 ## zbeh vojak, ktorý zbehol, dezertér: chytiť zbeha, dezertéra, ubehlík [Urban], zastar. úskočník [Tajovský] ## zbehať pozri obísť 2 ## zbehlý pozri zručný ## zbehnúť 1. pozri zísť 1 2. pozri zájsť 1, zabehnúť 1 3. pozri ujsť 1 ## zbehnúť sa 1. zmenšiť svoj objem (pri praní; obyč. o šatách), sprať sa, zraziť sa: sukňa sa vo vode zbehla, sprala, zrazila, expr. scvrknúť sa: vlnené ponožky sa mi celkom scvrkli 2. pozri zhromaždiť sa 1 3. pozri stať sa ## zbehnutie pozri útek ## zbelasieť pozri obelasieť ## zbelavieť pozri obelieť, ošedivieť ## zbelieť pozri obelieť ## zber pozri žatva 1 ## zberač pozri oberač 1, oberač 2 ## zberať 1. brať zo zeme úrodu, z rastlín plody: zberať obilie, zeleninu, žať (kosiť obilniny): žať pšenicu, zvážať, zoberať: zvážajú, zoberajú z poľa úrodu 2. odstraňovať z povrchu (niečo roztrúsené a pod.), zoberať, odkladať: zberať, zoberať riad zo stola; odkladá, zberá suché šatstvo z plota, brať, kniž. snímať: berie smotanu z mlieka; sníma zo šnúry bielizeň 3. robiť záhyby na látke, zberkať, riasiť, naberať: zberať, zberkať, riasiť rukáv do manžety, skladať, hovor. falcovať (do skladov), hovor. zastar. rancovať ## zberať sa pozri poberať sa 1, poberať sa 2, brať sa 1, brať sa 2 ## zberba pozri banda 1 ## zberkať pozri riasiť, skladať 3, zberať 3 ## zbesilec pozri zlostník ## zbesilý pozri zúrivý 1 ## zbesnenec pozri zlostník ## zbesnený pozri zúrivý 1 ## zbesnieť sa pozri zblázniť sa 1 ## zbežne pozri povrchne 1, pozri zbežný 1 ## zbežný 1. ktorý nejde do hĺbky (op. dôkladný), nedôkladný: zbežná, nedôkladná kontrola, nedôsledný, nedokonalý: nedôsledná prehliadka, nedokonalý opis miesta, povrchný, letmý, plytký (op. hlboký): povrchné, plytké vedomosti; letmé dojmy 2. trvajúci krátko, krátky, prchavý, letmý: zbežný, krátky pohľad; prchavý, letmý bozk ## zbičovať pozri zbiť 3 ## zbiedený pozri úbohý 1, biedny 1 ## zbiednieť pozri upadnúť 3 ## zbiehať sa pozri hromadiť sa, spájať sa 1, stretať sa 3, zbierať sa 1 ## zbiehavosť pozri konvergencia ## zbiehavý pozri konvergentný ## zbierať 1. zhromažďovať na jedno miesto (obyč. niečo drobné, roztrúsené, rozhádzané): zbierať smeti, omrvinky, papier, triesky, trhať, oberať (zbierať drobné plody): oberať, trhať jahody, ríbezle, maliny, paberkovať (zbierať zvyšky, paberky): paberkovať klásky, vyberať (zbierať peniaze na nejaký cieľ): vyberať na charitu 2. dávať dovedna (najmä isté duševné potencie), sústreďovať: zbiera, sústreďuje všetky sily na odvetu, koncentrovať: koncentruje myšlienky, odvahu, nadobúdať, získavať, zhromažďovať: rád nadobúda, získava nové poznatky; zhromažďovať všetky duševné sily na odvetu ## zbierať sa 1. spájať sa dovedna, na jedno miesto, zhromažďovať sa, hromadiť sa: mračná sa na oblohe zbierajú, zhromažďujú, hromadia, zbiehať sa: sliny sa mu v ústach zbiehajú, kopiť sa, nakopovať sa, vrstviť sa, vŕšiť sa, navršovať sa, navrstvovať sa (v hromadách, vrstvách): na stole sa mu kopia, vrstvia spisy 2. stavať sa na nohy, vstávať, dvíhať sa: ustatý ledva sa zbiera zo stoličky; vstávať, dvíhať sa zo zeme, expr. viechať sa (ťarbavo, váhavo): rozospatý viecha sa z postele 3. pozri hnisať ## zbierka pozri súbor 1 ## zbíjať 1. pozri lúpiť, kradnúť 2. pozri zbiť 1, zbiť 2 ## zbilancovať pozri zhodnotiť ## zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov), stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinku, zhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličku, pozbíjať, postĺkať, pozhlábať (postupne, viacero vecí), hovor. expr.: sklepať, strepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnu, hovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík 2. údermi, tlčením zraziť na zem, obiť, otĺcť, oráňať, obráňať, zráňať (ovocie zo stromu), stĺcť, postĺkať, pozbíjať, pozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeň, poobtĺkať (postupne, viacero vecí) 3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou, ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrť, vybiť, nabiť: neposlušníka vybila, nabila palicou, expr.: stĺcť, sťať, zlátať, zmlátiť, zdrať, sprať, zrúbať, zrezať, zmastiť, zmaľovať, spráskať, zmangľovať, zmydliť, strieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamaráta, hovor. expr.: zrýpať, zriadiť, zrichtovať, doriadiť, dokrvaviť, dorichtovať, dosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovali, dobiť, dotĺcť (veľmi, na smrť zbiť), expr.: scápať, zmasírovať, zmacerovať, zlúpať, vyplatiť: mama ho vyplatila metlou, expr.: vyťať, vysekať, vyrafať, vymlátiť, vydrviť, vyšibať, vyšľahať, vypráskať, vytrieskať, vyšvácať, vylátať, vytrepať, vybuchnátovať, vybúchať, vybuchtovať, vyčapcovať, vyobšívať, vyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadku, expr. vyobháňať: vyobháňal deti palicou, expr.: vyonačiť, vylupkať [Šoltésová], expr.: vymydliť, vyprať, vydrať, vytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkli, expr.: vyplieskať, vypliaskať, vyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadku, expr. utĺcť, zastaráv. umlátiť, expr.: natĺcť, natrepať, nasekať, namastiť, nacápať, narezať, nasoliť, natrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš!, hovor. expr.: nalátať, namlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukne, expr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestilo, expr. naprať, expr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbte, zbičovať (zbiť bičom), vykorbáčovať (zbiť korbáčom), spalicovať (zbiť palicou), zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť), hovor.: sfliaskať, spliaskať, vypáckať, nafliaskať, vyfliaskať, sfackať, nafackať, vyfackať, vyzauškovať (zbiť fackami, zauchami), zošibať, zošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahať, expr.: nakopať, skopať (nohou), fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebrá, spočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebrá, nár. zgebriť [F. Hečko], nár. vyknošiť [Kukučín], pootĺkať, poobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinne, expr.: poobšívať, poobťahovať, poobháňať ## zbiť sa pozri zhromaždiť sa 1 ## zblamovať sa pozri blamovať sa ## zblankytnieť pozri obelasieť ## zbláznený pozri bláznivý 1, bláznivý 2 ## zblázniť sa 1. duševne, psychicky ochorieť (na stratu zdravého rozumu); expr. stratiť súdnosť, začať konať neuvážene, zblaznieť, zošalieť (sa), zísť z rozumu, pominúť sa/minúť sa na rozume: z úderu sa nespamätal, načisto sa zbláznil, zblaznel, zošalel (sa); koná, akoby zišiel z rozumu, akoby sa pominul na rozume, stratiť rozum, prísť o rozum, pohnúť sa z rozumu: Čo ste stratili rozum?, pomiasť sa, pominúť sa: na starosť sa pomiatol, pominul, zdivieť, zdivočieť, zdivočiť sa, expr. zastar. zvetrieť (stať sa divým, nepríčetným): od strachu zdivel, expr.: poblázniť sa, zjašiť sa, spochabiť sa, zbesnieť sa, zjančiť sa, zmyšiť sa, pošinúť sa, zmítoriť sa (konať ako blázon, neuvážene a pod.): má sa poblázniť, zjašiť, spochabiť od radosti, že zvíťazil; ide sa zbesnieť, pošinúť od žiaľu; Čo ste sa tu všetci zjančili, zmyšili?; načisto sa z toho zmítoril 2. expr. veľmi sa zaľúbiť; veľmi si obľúbiť niekoho, niečo, expr.: poblázniť sa, zošalieť (sa), pojašiť sa, zjašiť sa: zbláznil sa, pobláznil sa do svojej učiteľky; celý je zošalený, pojašený, zjašený do lyžovania, expr.: spochabiť sa, spochabieť (sa): byť spochabený do cestovania, do dievčat, hovor. expr.: buchnúť sa, tresnúť sa, rachnúť sa, tresknúť sa, zasprostiť sa (veľmi sa zaľúbiť), expr. zdivieť: bol do nej celý zdivený ## zblbnúť pozri osprostieť ## zblbnutý pozri osprostený ## zblčať 1. pozri zhorieť 1 2. pozri začervenať ## zblednúť pozri oblednúť ## zblednutý pozri bledý 1 ## zbliaknuť pozri vykríknuť, zakričať ## zblíza pozri zblízka 1 ## zblízka 1. z malej alebo neveľkej vzdialenosti (op. zďaleka), zried. zblíza, zneďaleka: zblízka, zblíza, zneďaleka sa ozvalo tiché stonanie, zopodiaľ (z neveľkej vzdialenosti): pozeral sa zopodiaľ, čo sa stalo, zbližša (z menšej vzdialenosti): pozrime sa na to zbližša 2. bez sprostredkovania a do detailov, dôverne, osobne: poznám ho zblízka, dôverne, osobne ## zblížiť sa pozri spriateliť sa 1, zrásť 3 ## zbližša pozri zblízka 1 ## zbĺknuť pozri vzbĺknuť 1 ## zblkotať pozri zhorieť 1 ## zblo pozri trocha ## zblúdenec pozri poblúdenec ## zblúdený pozri stratený 1 ## zblúdilý pozri stratený 1 ## zblúdiť 1. pozri zablúdiť 1 2. pozri pomýliť sa ## zblýskať (sa) pozri zablysknúť sa ## zblyskotať pozri zablysknúť ## zblysnúť pozri zablysknúť ## zblysknúť pozri zablysknúť ## zblyšťať (sa) pozri zablysknúť sa ## zbočiť pozri odbočiť 1 ## zbodnúť 1. pozri urobiť 2 2. pozri zjesť ## zbodrieť pozri ožiť 3 ## zbohatlík pozri boháč ## zbohatnúť stať sa bohatým, hospodársky zosilnieť, vzmôcť sa, zmôcť sa: mesto na turistike zbohatlo, (v)zmohlo sa, obohatiť sa (stať sa bohatším, bohatým): obohatili sa rozličnými špekuláciami, hovor. expr.: zaperiť sa, operiť sa: po vojne sa rodine podarilo zaperiť, operiť, fraz. expr. naplniť si/namastiť si vrecká/vačky (nečestne zbohatnúť), pomôcť si: pomohli si reštitúciami, zried. zagazdovať sa [Kukučín], zried. zmajetnieť ## zbohom pozri dovidenia, servus 2 ## zboj pozri zbojstvo 1 ## zbojníčiť pozri kradnúť ## zbojník 1. kto prepadúva ľudí a násilím im berie (najmä v minulosti): pandúri chytili zbojníkov, lupič, bandita (súčasné pomenovania): maskovaný lupič; banditi prepadli banku, zastar. lúpežník, pirát (morský zbojník), korzár (námorný zbojník chránený krajinou, ktorej slúžil), zlodej (kto kradne, okráda), vykrádač (kto vykráda), okrádač (kto okráda, napr. pri predaji), rozkrádač (kto rozkráda cudzí alebo spoločenský majetok), hovor. kmín 2. pozri samopašník ## zbojstvo 1. prepadávanie a násilné branie: žiť zo zbojstva, lúpež: dopustiť sa lúpeže, zastar. zboj: chodiť po zboji, lupičstvo, banditizmus, banditstvo, zastar. lúpežníctvo, pirátstvo, zlodejstvo, hovor. expr. zlodejčina: rozmohla sa zlodejčina, krádež 2. pozri samopaš ## zboku z bočnej strany, zboka: zboku, zboka sa naňho vyrútil veľký pes, odboku, odboka: zaútočili na nás odboku, odboka, poet. zbok [Hviezdoslav] ## zbor 1. organizovaná skupina ľudí: učiteľský zbor, hasičský zbor, konzílium (poradný zbor): lekárske konzílium, kolégium (zbor odborníkov, poradcov): kolégium ministra, rada (poradný orgán inštitúcie, organizácie): redakčná rada časopisu, grémium: grémium technikov, légia (dobrovoľný vojenský zbor): cudzinecká légia 2. skupina ľudí zaoberajúca sa vokálnym, tanečným a pod. umením: mužský spevácky zbor, súbor: tanečný súbor, teleso: hudobné teleso, ansámbl, pís. i ensemble: divadelný ansámbl, ensemble, zastar. korpus: spevácky korpus ## zborista 1. pozri štatista 2. pozri spevák ## zboristka pozri speváčka ## zboriť pozri zrúcať ## zboriť sa pozri zrútiť sa 1 ## zborník súbor tematicky príbuzných vedeckých, umeleckých a pod. prác: zborník ľudových piesní, zborník prác vysokej školy, ročenka (raz do roka vydávaný zborník správ z istej oblasti alebo článkov zábavného a poučného rázu): podniková, štatistická ročenka, almanach: básnický almanach, zastar. zábavník (zábavný zborník): študentské zábavníky ## zbozkávať pozri vybozkávať ## zbožie pozri obilie, zrnovina ## zbožina pozri obilie, zrnovina ## zbožniť pozri zbožštiť ## zbožnosť pozri pobožnosť ## zbožňovaný pozri obľúbený ## zbožňovať pozri ľúbiť 1 ## zbožňovateľ pozri ctiteľ ## zbožný 1. pozri nábožný 1 2. pozri obdivný 3. pozri túžobný ## zbožštiť povýšiť niekoho, niečo na božstvo, slepo uctiť, zbožstviť: mnohí si peniaze, majetok zbožštili, zbožstvili, zried. zbožniť [Dobšinský], kniž. deifikovať, kniž. fetišizovať (nedok.; prepiato uctievať) ## zbraň nástroj, prostriedok, ktorým sa bojuje: bodná, strelná zbraň; zaistiť zbraň, zastaráv. zbroj: odobrať vojakom zbroj, výzbroj (vybavenie zbraňami): vojaci s výzbrojou ## zbrániť pozri zabrániť ## zbratať sa pozri spriateliť sa 1 ## zbrázdiť 1. urobiť brázdy alebo zanechať za sebou stopy v podobe brázdy, čiary a pod., pobrázdiť: kolesá zbrázdili, pobrázdili rozmoknutý dvor, zjarčiť, zvrásčiť: starosti mu zjarčili, zvrásčili čelo, rozbrázdiť: čln rozbrázdil hladinu, zorať, poorať, rozryť (pôdu pluhom, traktorom), poznačiť (ryhami, vráskami): tvár poznačená, rozbrázdená hlbokými vráskami; lúku poznačilo stádo oviec 2. pozri pochodiť 1 ## zbrčkavieť pozri skučeravieť ## zbrčkaviť sa pozri skučeravieť ## zbridiť 1. pozri strpčiť 2. pozri zašpiniť ## zbrklý pozri správne neuvážený ## zbrnknúť pozri odletieť ## zbroj 1. pozri pancier 1 2. pozri výzbroj 1, zbraň ## zbrojiť vyrábať zbrane a vybavovať nimi armádu, vyzbrojovať: treba prestať s horúčkovitým zbrojením, vyzbrojovaním, militarizovať (zavádzať vojenské postupy, vojenskú techniku) ## zbrojnoš pozri sluha ## zbronieť pozri očervenieť ## zbrudiť pozri zašpiniť ## zbruchatieť pozri stučnieť ## zbrúsiť pozri obrúsiť pozri pochodiť 1 ## zbrusu pozri správne úplne ## zbrzdiť pozri spomaliť ## zbudiť 1. pozri zobudiť 1 2. pozri vzbudiť 1 ## zbudnúť pozri zvýšiť sa 2 ## zbudovať pozri vybudovať 1, vystavať ## zbúchať pozri zhotoviť, urobiť 2, zložiť 5 ## zbujnieť pozri rozrásť 1, rozrásť 2, zväčšiť sa 1 ## zbuntošiť pozri zobudiť 1 ## zbúranisko pozri zrúcanisko ## zbúrať pozri zrúcať ## zburcovať pozri podnietiť 1 ## zbútľavieť pozri spráchnivieť ## zbútoriť pozri zobudiť 1 ## zbystriť 1. zvýšiť vnímavosť, reakciu, zaostriť, zostriť: zbystriť, z(a)ostriť zrak, pozornosť, nastražiť, nastrážiť, nastaviť (sluch, uši) 2. zväčšiť rýchlosť, bystrosť (pohybu) (op. spomaliť), zrýchliť: zbystrili, zrýchlili krok, tempo, zried. znáhliť ## zbytkom pozri správne navyše 1 ## zbytočne bez toho, aby to bolo potrebné, aby na to bol dôvod; bez toho, aby sa dosiahol alebo mohol dosiahnuť istý osoh, úžitok, výsledok, cieľ a pod., bezdôvodne, neodôvodnene, neopodstatnene: zbytočne, bezdôvodne sa bojí zostať sám; neodôvodnene, neopodstatnene sa na neho hneváš, bezúčelne, neúčelne, bezcieľne: bezúčelne, neúčelne, bezcieľne vynaložené finančné prostriedky, nepotrebne, zastar. netrebne: nepotrebne, zbytočne zvyšovali výdavky na reklamu, neužitočne, neosožne: neužitočne, neosožne plytvá silami na nepodstatné veci, bezvýsledne, neúspešne, márne: bezvýsledne, neúspešne sa pokúšali zmeniť prijaté rozhodnutie; márne, zbytočne sa usilovať o nápravu, plano, neplodne, jalovo: plano, neplodne, jalovo mudruje nad každou maličkosťou, naplano: nemôže pripustiť, aby žila tak naplano, darmo, daromne, nadarmo, hovor. nadaromnicu: darmo, daromne ho čakali až do polnoci; nadarmo, nadaromnicu strácali čas, podaromne, hovor. podaromky, expr.: podaromnici, nemilobohu: podaromne, podaromky sa usiloval dostať k veliteľovi; podaromnici, nemilobohu míňa ťažko zarobené peniaze, naprázdno: stroje bežia naprázdno, zbytočne pozri zbytočný ## zbytočnosť pozri daromnica 1 ## zbytočný ktorý nie je potrebný; ktorý neprináša výsledok, nepotrebný: zbytočné, nepotrebné veci; zbytočný prepych; zbytočné reči, bezúčelný, neúčelný, bezdôvodný, neodôvodnený, bezcieľny (zbytočný z hľadiska účelu, cieľa): bezúčelná, bezdôvodná námaha; neúčelný, bezcieľny pohyb, bezvýsledný, nezmyselný, márny, daromný, darobný (zbytočný z hľadiska výsledku), sizyfovský (o ťažkej, ale zbytočnej práci): bezvýsledné, nezmyselné čakanie; márne, daromné moralizovanie, nepraktický, nepoužiteľný, nanič (ktorý sa nedá použiť, využiť): nepraktický predmet; tieto hrnce sú nanič, bezvýznamný, bezpredmetný: bezvýznamná maličkosť, bezpredmetná žiadosť, neplodný, planý, prázdny, jalový, neužitočný (zbytočný z hľadiska naplnenia, úžitku): plané, jalové rozhovory; prázdny, neužitočný život, neúspešný (ktorý neprináša úspech): zbytočné, neúspešné snahy, zried. podaromný, zastar. netrebný, kniž. pren. oblomovský (o človeku), zried. predaromný (úplne zbytočný): predaromná vec, ničotný, expr. naničhodný: izba zaplnená ničotným, naničhodným haraburdím ## zbývať správne zvyšovať (sa); pozri správne zvýšiť (sa) ## zdakade pozri odkiaľsi ## zdakadiaľ pozri odkiaľsi ## zďaleka z veľkej vzdialenosti (op. zblízka), odďaleka, z diaľky: už zďaleka, odďaleka bolo počuť krik; dom bolo vidieť z diaľky, poet. zdiali [Hviezdoslav], zastar.: pozďaleka, pozďaleky [Dobšinský, Štúr] ## zdanie 1. čo sa zdá, čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť: to všetko bolo iba zdanie, skutočnosť bola celkom iná, dojem: je to iba sluchový dojem, efekt: vypočítať niečo na efekt, predstava (klamlivý obraz): fantastické predstavy o vesmíre, vidina: bola to len vidina, klam (obraz nezodpovedajúci skutočnosti): optický klam, prelud: vo sne ho prenasledovali preludy, ilúzia: všetko sú iba ilúzie, mámenie, kniž. mam: mam a klam, kniž. vízia: prorocké vízie, kniž. mámor [Vajanský], videnie: mať videnie, zjavenie, halucinácia: zrakové halucinácie, sen: uskutočniť svoj sen, fikcia (klamný obraz o skutočnosti): prišiel o všetky ilúzie, fatamorgána: fatamorgána šťastia, fantóm: fantóm slávy, kniž.: chiméra, fantazmagória, kniž.: fantazma [Vajanský], omam, marivo [Podjavorinská], omar [Figuli] 2. minimálne vedomosti: má o veci iba matné zdanie, potucha, poňatie, pochop: nemať ani potuchy, poňatia, pochopu o niečom, hovor. šajn (iba v istých spojeniach): mať o niečom šajn ## zdanlivo vzbudzujúc zdanie, nie v skutočnosti, nie naozaj (op. skutočne, naozaj), naoko, navonok, očistom: zdanlivo, naoko je s výsledkom spokojný; navonok, očistom súhlasil s návrhom, kniž.: domnele, domnelo: iba domnelo je všetko v poriadku, fiktívne, iluzórne, iluzívne: do spolupráce sa zapája iba fiktívne, iluzórne, kniž. imaginárne: pohybuje sa iba tak imaginárne, práv. prezumptívne, nár.: naprezrok, naprezrek [Mináč], fraz.: (len) pre formu, pro forma, (iba) na pohľad ## zdanlivý založený na zdaní, vidine, ilúzii, iluzórny, iluzívny: zdanlivý, iluzórny pokoj, kniž. domnelý: zdanlivá, domnelá zrada, klamlivý, klamný (založený na klame): bola to len klamlivá nádej; klamná predstava, kniž. kvázi: kvázi pomoc, údajný (pokladaný za niekoho, niečo na základe istých údajov): údajný nepriateľ, vrah, fiktívny: fiktívna jednota, kniž. pomyselný: pomyselný priestor pozri neskutočný ## zdar pozri úspech, šťastie 2, blaho 1 ## zdarebáčiť sa pozri zlenivieť ## zdarebnieť pozri zlenivieť ## zdarený pozri úspešný ## zdarma pozri zadarmo ## zdarný 1. pozri dobrý 3 2. pozri úspešný ## zdať sa 1. (v 3. os.) vnímať ako pocit, ako dojem, vidieť sa: zdá sa mi, vidí sa mi, že sa mení počasie, nazdávať sa, domnievať sa, predpokladať, myslieť si, mieniť (na základe myšlienkových pochodov): nazdávam sa, domnievam sa, že lepšie by bolo cestu odložiť; predpokladám, myslím si, mienim, zdá sa mi, že je všetko v poriadku, mať pocit: má pocit, že tú ženu pozná 2. vzbudzovať dojem, vyvolávať dojem, vidieť sa, javiť sa, pripadať, prichodiť, prichádzať: nové prostredie sa mi zdá, vidí, javí príjemné; tá tvár mi pripadá, prichodí, prichádza známa, zastaráv. predchodiť: predchodí si všemocný, ukazovať sa, predstavovať sa: metóda sa ukazuje, predstavuje ako neúčinná, vyzerať, pôsobiť: dom vyzerá, pôsobí ako útulný 3. vzbudzovať kladné pocity, súhlas, pozdávať sa, vidieť sa (často v zápore): niečo sa mi tu nezdá, nepozdáva, nevidí, páčiť sa, ľúbiť sa: nepáči sa nám, neľúbi sa nám, že sa problémy v rodine neriešia 4. javiť sa v neurčitých črtách, mariť sa: niečo sa mi zdá, marí, že som o prípade počul, pliesť sa (nejasne sa vybavovať v pamäti): o udalosti sa mi pletú akési spomienky ## zdatný 1. pozri zdravý 1 2. pozri súci 1 ## zdávna pozri dávno 2 ## zdecimovaný pozri zničený 1, zničený 2 ## zdecimovať pozri zničiť 1 ## zdediť získať od predkov (majetok alebo genetické znaky), podediť: zdediť, podediť po rodičoch dom; hrdosť a nadanie zdedil po otcovi, zastar. erbovať ## zdeformovaný pozri deformovaný, zmrzačený ## zdeformovať pozri znetvoriť ## zdefraudovať pozri spreneveriť ## zdegenerovaný pozri deformovaný ## zdegustovať pozri odradiť ## zdegviť pozri zdeprimovať ## zdehonestovať pozri zneuctiť 1 ## zdekovať pozri skryť 1 ## zdemolovať pozri zničiť 1, zrúcať ## zdemoralizovať pozri demoralizovať ## zdengľavieť pozri ochabnúť 1 ## zdepčiť pozri pošliapať 1 ## zdeprimovaný pozri skľúčený ## zdeprimovať vziať duševnú silu, optimizmus, deprimovať, expr.: ubiť, zdeptať: (z)deprimoval, ubil, zdeptal ho neúspech, hovor. expr.: zdegviť, zgniaviť: zdegvil, zgniavil ho až do čiernej zeme, umoriť, skľúčiť, udupať: usilovali sa nás umoriť, udupať stálymi výčitkami; skľúčila ma matkina smrť, znechutiť, expr.: skrušiť, skváriť: výsledok nás skrušil, skváril, zlomiť, podlomiť, zničiť (vo veľkej miere): neúspech ho celkom zlomil, podlomil, zničil ## zdepsiť pozri pošliapať 1 ## zdeptať 1. pozri pošliapať 1 2. pozri zdeprimovať ## zderca pozri úžerník ## zderstvo pozri úžera ## zdesenie pozri strach ## zdesený veľmi naľakaný, zhrozený: zdesený, zhrozený výkrik, vydesený, podesený, vyľakaný: vydesené, podesené, vyľakané deti bežali domov, vystrašený, prestrašený, preľaknutý, zľakaný, poľakaný, nastrašený, naplašený, zľaknutý: vystrašený, naplašený pohľad, ohromený, ohúrený, užasnutý (zároveň prekvapený): zostal stáť celkom ohromený, stŕpnutý, zmeravený, kniž. ustrnutý: užasnutý, stŕpnutý výraz tváre, zdrvený, otrasený (nepríjemne a bolestivo dotknutý): stál zdrvený pohľadom na syna, zarazený, zmätený (zdesený v menšej miere): zarazený pohľad; zmätený dav, niž. hovor. poondiaty, hrub. pokakaný, vulg.: posraný, posratý, vysratý ## zdesiť pozri ohromiť ## zdesiť sa pozri naľakať sa ## zdevastovaný pozri zničený 1 ## zdevastovať pozri spustošiť, zničiť 1 ## zdezertovať pozri ujsť 1 ## zdezorganizovať pozri rozložiť 4 ## zdezorientovať pozri pomýliť ## zdiali pozri zďaleka ## zdiať sa pozri stať sa ## zdierač pozri úžerník ## zdieračstvo pozri úžera ## zdierať pozri vykorisťovať ## zdiskreditovať pozri zneuctiť 1 ## zdivený pozri divý 2, zúrivý 1, splašený ## zdivieť stať sa divým, zúrivým, nepríčetným, neskrotným, zdivočieť, zdivočiť sa: od alkoholu načisto zdivel, zdivočil sa; pes zdivel, expr. zvlčiť sa (stať sa zverským, dravým): morálka sa zvlčila, zbesnieť (sa): kôň sa zbesnel pozri zblázniť sa ## zdivočene pozri splašene 1 ## zdivočený pozri divý 2, zúrivý 1, splašený ## zdivočieť pozri zdivieť, zblázniť sa 1 ## zdivočiť sa pozri zdivieť, zblázniť sa 1 ## zdlapčiť pozri pošliapať 1 ## zdláviť pozri pošliapať 1 ## zdlha pozri zdĺhavo 1, zdĺhavo 2 ## zdĺhavo 1. veľmi dlho, neprimerane dlho, zdlha: zdĺhavo, zdlha sa na neho pozrela, pomaly: pomaly sa rozhodoval, čo urobí, ťažko: rana sa ťažko hojí, expr.: šiplavo, piplavo, babravo (zdĺhavo a s ťažkosťami, nešikovne): takáto rana sa šiplavo hojí; piplavo, babravo sa pripravovali na oračku 2. so zbytočnými podrobnosťami, zdlha: zdĺhavo, zdlha vysvetľoval princípy transformácie, obšírne, zoširoka, široko: obšírne, zoširoka vykladať o svojich predstavách, rozvláčne, rozťahane, kniž. rozplynuto: začal rozvláčne, rozťahane rozprávať o svojich zážitkoch; rozplynuto opisovať miesto deja, expr. siahodlho: siahodlho referuje o svojej ceste, zastar.: rozvlačite, rozvlačito [Timrava] 3. pozri pomaly 1 4. pozri ťažko 4 ## zdĺhavý neprimerane dlho trvajúci, vlečúci sa, rozvláčny: zdĺhavá, rozvláčna prednáška, obšírny, hovor. expr. rozťahaný, zried. rozvlečený, pren. nákladný (so zbytočnými podrobnosťami; op. stručný): obšírny, rozťahaný referát; nákladný dialóg, pomalý, expr.: piplavý, šiplavý, prplavý, hovor. expr. babravý (obyč. o práci): bola to pomalá, babravá robota, chronický (ktorý sa zároveň opakuje): zdĺhavá, chronická chrípka, dlhotrvajúci, kniž. vleklý: vleklá kríza, zastaraný (iba o chorobe): zastaraný zápal, kniž. siahodlhý (veľmi zdĺhavý): siahodlhé rozprávanie, zastar. rozvlačitý ## zdlieť pozri ostať 1 ## zdĺž pozri pozdĺž 1 ## zdĺžieť pozri predĺžiť sa ## zdlžina pozri dĺžka 1 ## zdĺžiť sa pozri predĺžiť sa ## zdĺžka pozri dĺžka 1 ## zdlžovať sa pozri dĺžiť sa ## zdmúť sa pozri naduť sa 1 ## zdnu pozri zvnútra 1 ## zdnuka pozri zvnútra 1, vnútri 1 ## zdnuká pozri zvnútra 1, vnútri 1 ## zdnuky pozri zvnútra 1, vnútri 1 ## zdoba pozri ozdoba ## zdobiť pozri ozdobiť ## zdobný pozri ozdobný 1 ## zdochliak 1. pozri slaboch 2. pozri lenivec ## zdochlina 1. zdochnuté zviera: hyeny sa živia zdochlinami, mrcina: páchnuca mrcina, expr.: mrcha, mršina, skapacina, expr. zried. skapanina [Jégé] 2. pozri slaboch 3. pozri lenivec ## zdochnúť pozri zahynúť, umrieť ## zdokonaliť urobiť dokonalejším, vyhovujúcejším, lepším, zlepšiť: zdokonaliť, zlepšiť systém dopravy, skvalitniť, zakostniť: skvalitniť služby, zakostniť výrobu, prehĺbiť (dať niečomu dokonalejší základ): prehĺbiť štúdium, skultivovať, zošľachtiť, menej vhodné zušľachtiť, zjemniť, hosp. pozri prešľachtiť(zlepšiť vlastnosti): skultivovať, zjemniť prostredie; zošľachtiť odrody, plemená, vycibriť, vycizelovať, vybrúsiť, zveľadiť, povzniesť, pozdvihnúť (dostať na vyššiu úroveň): zveľadiť, povzniesť hospodárstvo, domácnosť; pozdvihnúť, z(o)dvihnúť kultúrnosť prejavu ## zdola z miesta ležiaceho dolu, z dolnej strany (op. zhora), oddola (op. odhora): zdola, oddola sa ozval silný praskot, zospodu, odspodu (op. zvrchu, odvrchu): zospodu, odspodu začala presakovať voda, zospodku, odspodku: skriňu pridŕžať zospodku, odspodku, zried. zdoly [Rázus], zastar. pozdola [Tajovský] ## zdolať pozri prekonať 1, premôcť 1 ## zdoly pozri zdola ## zdomácnieť pozri udomácniť 1, udomácniť 3 ## zdomácniť pozri udomácniť 1 ## zdostač pozri dosť 1 ## zdôrazniť osobitne, naliehavo upozorniť na niečo, povedať s dôrazom, dať dôraz (na niečo), vyzdvihnúť: zdôrazniť, vyzdvihnúť význam prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny; dať dôraz na hlavnú myšlienku prednášky, kniž. podčiarknuť: podčiarkol, že výnimka zo zákona neplatí, hovor.: zduplikovať, zdupľovať, priduplikovať, pridupľovať (dôrazne pripomenúť): svoju žiadosť ešte raz zduplikoval, zdupľoval, nedok.: prízvukovať, akcentovať (opakovane dávať prízvuk, dôraz na niečo): nemusíš mi to toľko prízvukovať, akcentovať, expr. priklincovať: záver ešte raz priklincoval, zvýrazniť, kniž. vyakcentovať (urobiť výrazným): zvýrazniť, vyakcentovať ideu rovnosti, hovor. expr. vypichnúť: znova vypichol posledný prípad epidémie, zastar. podtiahnuť, subšt. podtrhnúť, kniž.: vypointovať, pointovať (zdôrazniť s použitím pointy): svoju reč (vy)pointoval dobre voleným príkladom, hovor. pritlačiť (dôrazne poznamenať), expr. oháňať sa (nedok.): oháňal sa vlastenectvom ## zdôveriť sa dôverne povedať niekomu niečo; povedať niekomu dôverné veci, zveriť sa, zveriť (komu, čo): zdôveriť sa, zveriť sa rodičom so svojimi plánmi; zveriť priateľke svoje obavy, expr. vyspovedať sa: vyspovedala sa mi zo svojich žiaľov, ťažkostí, vyznať sa (priznať sa k niečomu tajnému): zo všetkého sa predo mnou vyznal, prezradiť, vyzradiť (o sebe): prezradila, vyzradila mi, že jej manželstvo sa nevydarilo, zastaráv. zjaviť sa: nikomu sa o tom nezjavil ## zdôvodniť pozri odôvodniť ## zdráhať sa nechcieť pristať na niečo (obyč. pri presviedčaní), robiť drahoty, háčiť sa: zdráha sa, háči sa súhlasiť; robí drahoty, nechce prísť, zried. zhŕdať sa [Chrobák], váhať, otáľať, okolkovať, okúňať sa (prejavovať nerozhodnosť pri niečom): váha, otáľa s odpoveďou; okolkuje, okúňa sa povedať pravdu, odporovať, klásť odpor, vzpierať sa, priečiť sa (s väčším dôrazom): odporujú, vzpierajú sa tomu, aby krivo svedčili, ustupovať, expr.: pätiť sa, spätkovať: už spätkuje, ustupuje pred rozhodnutím, vykrúcať sa (nepristávať na niečo pomocou výhovoriek), ostýchať sa, pohanbievať sa, expr. ošívať sa (nepristávať na niečo z hanblivosti): ostýcha sa, ošíva sa vstúpiť v špinavých topánkach, nár. expr. ohrýzať sa, niž. hovor.: ondieť sa, ondiať sa, tentovať sa: neondejte sa, neondite sa, netentujte sa toľko a poďte ďalej ## zdráhavý pozri váhavý, hanblivý ## zdrap pozri útržok 1 ## zdrapiť 1. pozri chytiť 1, schytiť 1 2. pozri strhnúť 2 ## zdrapľavieť pozri zdrsnieť ## zdrapnúť pozri chytiť 1, schytiť 1 ## zdrať 1. pozri odrať 1 2. pozri zbiť 3 ## zdrať sa pozri opiť sa ## zdratý pozri opitý 1 ## zdravica pozri prípitok ## zdraviť pozri pozdravovať 1, pozdravovať 2 ## zdraviť sa pozri pozdravovať 1 ## zdravkať 1. pozri pripíjať 2. pozri pozdravovať 1 ## zdravotnícky súvisiaci so zdravotníctvom, v zdravotníctve používaný, uplatňovaný a pod., lekársky: zdravotnícka, lekárska starostlivosť, sanitárny, sanitný: sanitárne, sanitné prostriedky, auto ## zdravotný súvisiaci so zdravím, starostlivosťou oň: zdravotný stav, zdravotné návyky, zdravotnícky (súvisiaci so zdravotníctvom): zdravotnícka osveta, zdravotnícky personál, medicinálny, zried. zdravonosný (prinášajúci zdravie): zdravonosná vôňa [Kukučín] ## zdravý 1. ktorý má neporušené zdravie, nenapadnutý chorobou; svedčiaci o tom (op. chorý): zdravý človek, zdravé rastliny; má zdravú farbu, zdatný, jadrný (zdravý a mocný): zdatná mládež, svieži (zdravý a čulý): cíti sa svieži, v dobrej kondícii, v dobrom stave, normálny, vyvinutý: novorodenec je zdravý, normálny, vyvinutý, hovor. fit (neskl.): vrátil sa v dobrej kondícii, vrátil sa fit, práceschopný (zdravý a schopný pracovať; op. práceneschopný): práceschopný zamestnanec; má dve práceschopné ruky, expr. zdravučký; neboľavý (ktorý nebolí): má zdravé, neboľavé srdce, kniž. zemitý: zemitý spánok 2. osožný zdraviu (op. nezdravý), liečivý: zdravý, liečivý horský vzduch, dobrý, neškodný, bezchybný, subšt. nezávadný (zdravotne vyhovujúci): dobrý byt; bezchybné prostredie; bezchybná, nezávadná voda 3. taký, aký má byť, zodpovedajúci potrebám, správny: má zdravé, správne názory, racionálny: správna, racionálna strava, rozumný, dobrý, želateľný: rozumná, želateľná diéta; má dobrý základ do života ## zdražieť stať sa drahším, stúpnuť na cene, zdražiť sa: od nového roka zdraželo, zdražilo sa maslo ## zdražiť sa pozri zdražieť ## zdrepenieť pozri zmeravieť ## zdrevenený pozri meravý 1 ## zdrevenieť 1. pozri zmeravieť 2. pozri zdrevnatieť ## zdrevnatieť stať sa drevnatým, zhlúbovatieť, zozrebnatieť: kaleráb zdrevnatel; reďkovka zhlúbovatela, zozrebnatela, zried. zdrevenieť, zried. zrešetieť (o hlúbovej zelenine; nadobudnúť dierkovitú drevnatú konzistenciu): kaleráb zrešetel ## zdrhnúť pozri ujsť 1 ## zdrhovadlo pozri zips ## zdriapať pozri strhnúť 1 ## zdriemnuť si pozri pospať si 1 ## zdrieť pozri odrieť 1 ## zdrobnenina odvodené slovo, ktoré označuje jav menší ako základné slovo alebo vyjadruje citový vzťah k označovanému javu, lingv. deminutívum ## zdrobnieť pozri zmenšiť sa ## zdroj miesto, odkiaľ sa niečo čerpá, získava, z čoho niečo vychádza; čo spôsobuje vznik, jestvovanie niečoho: vodný zroj, zdroj energie, zdroj príjmov; zdroj starostí, prameň: liečivý prameň, naftový prameň; prameň informácií, žriedlo: horúce, termálne žriedlo; žriedlo bohatstva, poznania, kniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti, ohnisko: ohnisko nákazy, pôvodca: pôvodca nešťastia, pôvod: pôvod príjmov, doklad, dokument: historické doklady, dokumenty, základ: nájsť spoľahlivý základ pozri základ 3 ## zdrsnieť stať sa drsným, drapľavým; pren. expr. stať sa v správaní hrubým, drsným, zdrapľavieť: pokožka mu od roboty zdrsnela, zdrapľavela, zried. zdrsnatieť: ruky zdrsnateli, zrapavieť (stať sa rapavým): tvár chlapcovi po puberte zrapavela, zhrubnúť: hlas jej od fajčenia zhrubol; na vojenčine mládenec zdrsnel, zhrubol, zosurovieť, zbezcitnieť, zbrutálnieť (o človeku a o jeho správaní) ## zdruzgnúť pozri zlomiť 1 ## združenie pozri spoločnosť 2 ## združiť pozri spojiť 1, spojiť 2, zoskupiť ## združiť sa pozri zhromaždiť sa 1 ## združovať sa pozri spájať sa 2 ## zdrvený psychicky veľmi bolestne dotknutý, otrasený: mužstvo bolo zdrvené, otrasené porážkou, zranený, skľúčený, sklesnutý, podlomený, oslabený, zronený: bola skľúčená, zronená jeho odchodom; bol celkom podlomený, oslabený chorobou, kniž. skleslý: skleslý človek, deprimovaný, zdeprimovaný, zdecimovaný, zlomený, expr. zničený (ovládnutý bezútešnosťou): deprimovaný, zničený neúspechom, zmorený, umorený, utrápený, strápený (zdrvený dlhodobým žiaľom): zmorená, strápená matka pozri strápený ## zdrviť 1. pozri utrápiť 2. pozri premôcť 1 3. pozri zatriasť ## zdrvujúci pozri ničivý, skľučujúci ## zdržanlivo pozri prísne 3 ## zdržanlivosť 1. pozri abstinencia, asketizmus 2. pozri diskrécia 3. pozri výhrada ## zdržanlivý ktorý mierni prejavy svojich citov; ktorý zachováva mieru v prejavoch, v jedení, pití a pod.; svedčiaci o tom, umiernený: je zdržanlivý, umiernený vo svojich prejavoch; umiernená politika, mierny, nevtieravý, diskrétny: je to veľmi mierny, diskrétny človek, rezervovaný, odmeraný (zdržanlivý v správaní): zachováva si rezervovaný, odmeraný postoj, chladný, studený, oficiálny (zdržanlivý v správaní sa): chladný, oficiálny tón reči; studený úsmev, striedmy (zdržanlivý v pôžitkoch): vedie striedmy život; je striedmy v nárokoch, abstinentský, abstinentný (zdržanlivý v pití alkoholu): má abstinentské zásady, asketický, expr.: kláštorný, kláštornícky: žiť asketickým, kláštorným životom, cudný, mravný, čistý, hanblivý (zdržanlivý v pohlavnom živote): cudná, čistá dievčina; hanblivý chlapec, uzavretý, neprístupný, nekomunikatívny, upätý, odmietavý (zdržanlivý v spoločnosti): je to uzavretý, upätý človek, hovor. škrobený, pren. kožený (zároveň predstieraný): škrobený, kožený výraz tváre ## zdržať 1. zabrániť v zamýšľanom odchode, zadržať: hostí sme ešte na chvíľu zdržali, zadržali, zabaviť, pribaviť, pridržať (trocha zdržať): u susedov ma zabavili, pribavili dobrú pol hodinku; pridržali ma ešte, aby som neodišiel 2. spôsobiť oneskorenie niekoho, niečoho v nejakej činnosti, zabrzdiť, zhamovať, zahamovať: dopravná nehoda zdržala, zabrzdila, z(a)hamovala náš príchod, zhatiť: zhatiť vojsko pri ústupe, spomaliť (spôsobiť pomalší priebeh): spomaliť tempo žatvy, subšt. zhaltovať [Beňo], kniž. retardovať (nedok.): retardovať vývin 3. vôľou prekonať (city, telesné stavy), zadržať, premôcť, potlačiť, ovládnuť: ledva z(a)držala, premohla, potlačila slzy; nemohol ovládnuť smiech, zahatať: chcel zahatať príval reči, zatajiť, zakryť: zatajiť, zakryť plač ## zdržať sa 1. nevzdialiť sa istý čas odniekiaľ, z nejakého miesta, ostať, zostať: zdržal sa, (z)ostal u nás mesiac, pobudnúť (obyč. dlhší čas): pobudnúť u rodičov dva týždne, zastar. vybudnúť [Tajovský], kniž. zotrvať, poet. strvať: zotrvám s tebou do konca, pribaviť sa, zabaviť sa (ostať dlhšie, ako bol pôvodný úmysel): pribavili, zabavili sme sa vonku do tmy, zried. pomeškať [Kalinčiak] 2. nedodržať predpokladané tempo v niečom, urobiť niečo neskôr, ako sa predpokladalo, oneskoriť sa, omeškať sa: celý projekt sa zdržal, oneskoril, omeškal pre nedostatok pracovníkov, zaostať, ostať/zostať pozadu: vydanie ďalšieho zväzku slovníka zaostalo, (z)ostalo pozadu, zastar. opozdiť sa 3. vôľou potlačiť svoje city a ich prejavy alebo telesné stavy, opanovať sa, ovládnuť sa, premôcť sa: zdržať sa výbuchu hnevu; nevládal sa opanovať, ovládnuť a nahlas sa rozosmial; premohla sa a neplakala, udržať sa: už sa nemôže udržať pred hlasným protestom, zaprieť sa: zaprel sa a nepovedal ani slovo, fraz. expr. stisnúť/zaťať zuby ## zdúchať pozri ujsť 1, zmiznúť 2 ## zdúchnuť pozri ujsť 1, zmiznúť 2 ## zduchovnený ktorý má bohatý duševný život; svedčiaci o tom, kniž. zduševnený: zduchovnená, zduševnená tvár, kniž.: preduchovnený, preduševnený: človek preduchovneného vzhľadu; preduševnený starec, výraz pozri jemný 6 ## zdupať pozri pošliapať 1 ## zdupčiť pozri pošliapať 1 ## zdupkať 1. pozri ujsť 1 2. pozri pošliapať 1 ## zduplikovať pozri zopakovať 1, zdôrazniť ## zdupľovať 1. pozri zdvojnásobiť 2. pozri zopakovať 1, zopakovať 2 3. pozri zdôrazniť ## zdúpnieť pozri stŕpnuť 2 pozri spráchnivieť ## zdurenina pozri opuchlina ## zdurený pozri opuchnúť pozri nahnevaný ## zdurieť pozri opuchnúť, nabehnúť 1 ## zduriť pozri vyhnať 1, zobudiť 1 ## zduriť sa 1. pozri opuchnúť, nabehnúť 1 2. pozri naľakať sa 3. pozri zobudiť sa 1 ## zdurknúť pozri buchnúť 1 ## zdurný pozri zlostný 1 ## zdusený pozri tlmený ## zdusiť sa pozri spariť sa ## zduť pozri naduť 2 ## zduť sa 1. pozri ochvátiť sa 2. pozri naduť sa 1 ## zdutý 1. ktorý má zväčšený objem z dôvodu plynatosti čriev, nadutý, nafúknutý: zdutá, nadutá, nafúknutá krava, ovca 2. pozri nahnevaný ## zdužieť pozri zosilnieť ## zdužnieť pozri zosilnieť ## zdvíhadlo nástroj na zdvíhanie bremien: hydraulické zdvíhadlo, zdvihák (jednoduché zdvíhadlo na dvíhanie menších bremien): hrebeňový zdvihák, hovor. hever: nadvihnúť auto heverom, dvíhadlo, zried. dvihák [Kukučín] ## zdvihák pozri zdvíhadlo ## zdvihnúť 1. uchopiť niečo, niekoho a dať, potlačiť, potiahnuť smerom hore, do vyššej polohy, zodvihnúť, dvihnúť: z(o)dvihnúť kameň na ceste; (z)dvihnúť dieťa do náručia, vydvihnúť, vyzdvihnúť (do výšky): vy(z)dvihnúť niekoho na koňa; vyzdvihol ruku ako prvý, udvihnúť (vládať, môcť zdvihnúť): nevládzem udvihnúť ťažký kufor, podvihnúť, nadvihnúť, naddvihnúť (trocha zdvihnúť): podvihnúť si klobúk, pridvihnúť, podniesť (trocha zdvihnúť): podniesť si tanier k ústam, kniž.: pozdvihnúť, povzniesť: pozdvihol, povzniesol výhražne prst, ruku, pozbierať, vziať, zobrať (niečo spadnuté): vzal, zobral, pozbieral zo zeme každú smietku, postaviť (niečo zvalené): postaviť ležiaci stĺp, pozdvíhať, pozodvihovať (postupne, jedno po druhom): pozdvíhať, pozodvihovať porozhadzované papieriky 2. urobiť lepším, dokonalejším, dostať na vyššiu úroveň, dvihnúť, zodvihnúť: (z)dvihnúť, zodvihnúť pracovnú morálku, pozdvihnúť, povzniesť, zvýšiť, povýšiť: pozdvihnúť, zvýšiť životnú úroveň, zlepšiť, zdokonaliť, zveľadiť: všetkým ide o zlepšenie, zdokonalenie ekonomiky ## zdvihnúť sa 1. dostať sa do vyššej polohy, do výšky (op. klesnúť), zodvihnúť sa, dvihnúť sa: hmla sa (z)dvihla, zodvihla až napoludnie, stúpnuť, vystúpiť, vzduť sa: hladina vody do rána stúpla, vystúpila, vstať, vztýčiť sa (zdvihnúť sa z ležiacej alebo sediacej polohy): vstať z postele, vyvýšiť sa: ruky sa vyvýšili, hovor. expr. zrepetiť sa (s námahou, ťažko): zrepetil sa zo zeme, podvihnúť sa (trocha sa zdvihnúť) 2. zväčšiť sa čo do množstva, intenzity, úrovne a pod. (op. klesnúť), zodvihnúť sa, dvihnúť sa, zvýšiť sa: ceny paliva sa (z)dvihli, zvýšili; od zlosti sa mu zodvihol tlak, vzrásť, narásť: sebavedomie deťom vzrástlo, narástlo, povzniesť sa, zlepšiť sa, pozdvihnúť sa, zried. podvihnúť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): úroveň vyučovania sa povzniesla, zlepšila, pozdvihla 3. pozri vzniknúť ## zdvojene pozri dvojnásobne ## zdvojenosť pozri duplicita ## zdvojený pozri dvojitý ## zdvojiť pozri zdvojnásobiť ## zdvojnásobiť urobiť dvojnásobne veľkým, zastaráv. zdvojnásobniť: zdvojnásob(n)iť počet tried, zdvojiť, odb. reduplikovať (urobiť dvojitým): zdvojiť izolačnú vrstvu; reduplikovať koreň slova, hovor. zdupľovať: zdupľoval svoj dlh pozri znásobiť ## zdvojovať pozri opakovať 2 ## zdvorilosť vlastnosť prejavujúca sa správaním podľa pravidiel spoločenského správania: je známy svojou zdvorilosťou, úslužnosť, slušnosť: slušnosť mu bola cudzia, dvornosť, galantnosť, gavalierstvo, gavalierskosť (zdvorilosť často voči ženám, starším a pod.): vyznačoval sa galantnosťou, uhladenosť, pozornosť: je samá pozornosť, úctivosť, kniž. spôsobnosť ## zdvorilostný pozri formálny 1 ## zdvorilý ktorý sa správa podľa pravidiel spoločenského správania; ktorý je prejavom takého správania, slušný: zdvorilý, slušný predavač; slušné správanie, pozorný, úslužný, úctivý (prejavujúci úctu, pozornosť, obyč. voči starším, predstaveným, ženám a pod.): pozorný manžel, úctivý pozdrav, dvorný, uhladený (ktorý veľmi dbá na dobré spôsoby; svedčiaci o tom): dvorný, uhladený mládenec; uhladené spôsoby, gavaliersky, džentlmenský, gentlemanský, galantný (zdvorilý k ženám): bol k žene vždy galantný; gavaliersky dar, kniž.: kulantný, kurtoázny ## zdýchavičný pozri dýchavičný ## zdýmať pozri dýchať 1 ## zdynamizovať pozri zrýchliť ## zebra pozri priechod ## zefyr pozri vietor 1 ## zelenáč pozri začiatočník ## zelenasto pozri zeleno ## zelenavo pozri zeleno ## zelenastý pozri zelený ## zelenavý pozri zelený ## zelenať sa byť zeleno sfarbený; javiť sa zeleným, zelenieť sa: tráva sa už zelenie, expr.: zelenkavieť sa, zelenavieť sa (hrať do zelenkava, zelenava) ## zelenistý pozri zelený ## zelenkasto pozri zeleno ## zelenkavo pozri zeleno ## zelenkastý pozri zelený ## zelenkavý pozri zelený ## zeleno majúc zelenú farbu, farbu ako tráva; na zelenú farbu, zelenou farbou, nazeleno, dozelena, pís. i na zeleno, do zelena, zastar. zelene: zeleno, nazeleno natretý plot; dozelena zafarbená látka, trávovo: trávovo sfarbené nite, zelenavo, zelenasto, zelenkavo, zelenkasto (trocha zeleno): zelen(k)avo, zelen(k)asto namaľované oči, nazelenavo, nazelenkavo, nazelenasto, nazelenkasto, dozelenava, dozelenkava, dozelenasta, dozelenkasta, pís. i na zelenavo, do zelenava atď: zafarbiť šaty nazelen(k)avo, dozelen(k)asta pozri zelený ## zelenobelasý pozri zelený ## zelenomodrý pozri zelený ## zelenožltý pozri zelený ## zelenučký pozri zelený ## zelenušký pozri zelený ## zelený majúci farbu ako svieža tráva, listy stromov a pod., jasnozelený, živozelený, ostrozelený, sýtozelený: jasnozelené šaty, živozelená siatina, sýtozelený májový les, svetlozelený, slabozelený, bledozelený (zelený s bledým odtieňom): bledozelená blúza, zelenožltý, žltozelený, kaki (neskl.; zelený so žltým odtieňom): kaki košeľa, zlatozelený (zelený so zlatým odtieňom): zlatozelené šíre polia, pren. mačací (o farbe očí), fosforový (zelený ako fosfor), zelenavý, zelenkavý, zelenastý, zelenkastý, nazelenastý, nazelenalý, nazelenkastý (trocha sfarbený do zelena): zelenkavá voda; nazelenkasté svetlo, zried. zelenistý: zelenisté vody [Kalinčiak], tuhozelený, tmavozelený, temnozelený, fľaškovozelený (zelený s tmavým odtieňom): tmavozelený plot, zelenomodrý, modrozelený, belasozelený, zelenobelasý, tyrkysový, akvamarínový, vodový (zelený s modrým odtieňom): tyrkysový, akvamarínový prsteň; steny vodovej farby, trávový, trávovozelený, hráškový, hráškovozelený, smaragdový, smaragdovozelený, malachitový, morský (zelený ako tráva, hrášok, smaragd, malachit, ako more): nohavice hráškovej farby; smaragdová, malachitová zeleň; morská farba, olivový, olivovozelený (zelený ako olivy): olivovozelený odtieň látky, šedivozelený, sivozelený (zelený do siva), expr.: zelenučký, zelenušký ## zelina pozri rastlina ## zelinka pozri rastlina ## zelinkár kto zbiera liečivé zelinky a lieči nimi, bylinkár, korienkár (zberateľ a predavač liečivých byliniek, korienkov) ## zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zeme, zemeguľa: obísť celú zemeguľu, svet: cesta okolo sveta, glóbus 2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zem, pevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninu, súš: cestovať po súši, sucho: pohyb na mori i na suchu 3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zeme, dlážka, podlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem 4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zem, pôda: obrábať pôdu, hlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlina, íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc), ílovina (ílovitá zem), čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby), spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom), humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami), ornica (orná pôda), odb. zemina: kompostovaná zemina, kniž. prsť: prsť z bojiska 5. pozri pole 1 6. pozri štát ## zeman pozri šľachtic 1 ## zemediel pozri svetadiel ## zemeguľa 1. pozri zem 1, svet 2 2. pozri glóbus 1 ## zememerač pozri geodet ## zememeračstvo pozri geodézia ## zemepán pozri feudál, statkár ## zemepis pozri geografia ## zemepisec pozri geograf ## zemeplaz pozri plaz ## zemevid pozri glóbus 1 ## zemevládca pozri panovník ## zemiak rastlinná hľuza používaná ako základná potravina: skoré zemiaky, variť zemiaky, hovor. zastaráv. alebo expr.: krumpeľ, krumpľa, nár.: švábka, gruľa ## zemianka pozri šľachtičná ## zemianstvo pozri šľachta ## zemina pozri zem 4, pôda 1 ## zemitý pozri zdravý 1, silný 1, silný 3 ## zemko 1. pozri krajan 2. pozri vlastník ## zemľanka pozri úkryt ## zemský pozri pozemský, svetský 1 ## zemšťan pozri pozemšťan ## zenit 1. astron. myslený bod na oblohe kolmo nad pozorovateľom (op. nadir), nadhlavník 2. pozri vrchol 2 ## zepelín pozri vzducholoď ## zeviť pozri otvoriť ## zeviť sa pozri zívať ## zexekvovať pozri skonfiškovať ## zextenzívniť pozri rozšíriť 2 ## zgalejníčiť pozri podrobiť (si) ## zgazdovať pozri ušetriť 1 ## zgebnúť pozri umrieť, zahynúť ## zgegnúť pozri umrieť, zahynúť ## zgebriť pozri zbiť 3 ## zgerba 1. pozri potvora, naničhodník 2. pozri banda 1 ## zgniaviť 1. pozri stlačiť 2. pozri utrápiť ## zgrajfnúť pozri schytiť 1 ## zgrgnúť pozri umrieť ## zgrgoň pozri slaboch ## zgrmančiť sa pozri pokaziť sa 2 ## zgrmaniť sa pozri pokaziť sa 2 ## zgruntu pozri úplne ## zgrupovať pozri zoskupiť ## zgrupovať sa pozri zhromaždiť sa 1 ## zgúľať sa gúľaním, kotúľaním sa premiestniť nižšie alebo ďalej, skotúľať sa: balvan sa zgúľal, skotúľal až do potoka; slzy sa mu zgúľali, skotúľali po líci, expr. zvaľkať sa: niečo sa zvaľkalo dolu schodmi, expr.: skrbáľať sa, skrbáliť sa, skobŕľať sa, skopŕcať sa, zošúľať sa: skrbáľať sa, zošúľať sa z postele; drevo sa skobŕľa, skopŕca dolu svahom ## zgustnúť si pozri pochutiť si ## zhabať pozri skonfiškovať, vziať 2 ## zhabnúť pozri schytiť 1 ## zháčený pozri zarazený ## zháčiť sa 1. náhle ustať v činnosti, zastaviť sa, zaraziť sa: kôň sa naraz zháčil, zastavil, zarazil a nešiel ďalej, expr.: zhačknúť sa, zhačkať sa, zhačkovať sa: deti sa naraz zhačkali, zaseknúť sa, expr.: zapätiť sa, spätiť sa (v reči): naraz sa v prejave zasekol, spätil 2. silno a nepríjemne sa prekvapiť, zaraziť sa, zmiasť sa: keď počul správu o chystanej zmene, zháčil sa, zarazil sa, zmiatol sa, nár. zháknuť sa [Kukučín], zrozpačitieť (dostať sa do rozpakov): po odmietnutí svojho návrhu zrozpačitel, expr. zahriaknuť sa: zdalo sa mu, že povedal priveľa – zahriakol sa a zmĺkol, zried. zhriaknuť sa [Vajanský] ## zhadený pozri kľukatý ## zhádzať pozri zhodiť 1 ## zhadzovať pozri skladať 1 ## zháknuť sa pozri zháčiť sa 2 ## zhaltovať pozri zdržať 2, zastaviť 1 ## zhamkať pozri zjesť ## zhamovať pozri spomaliť, zdržať 2 ## zháňačka hovor. veľký záujem o získanie niečoho (obyč. kúpou), hovor. zhánka: zháňačka, zhánka za bytmi, honba (úsilie dosiahnuť niečo): honba za peniazmi, dopyt: dopyt po tovare ## zháňať 1. pozri hľadať 2. pozri sústrediť 1 3. pozri túlať 1 ## zháňať sa 1. pozri hnať sa 2 2. pozri túlať sa 1 3. pozri schádzať sa 1 ## zhandlovať pozri predať 1 ## zhandravieť pozri ochabnúť 1 ## zhaniť pozri uraziť, zhanobiť ## zhánka pozri zháňačka, honba 1 ## zhanobiť uvaliť na niekoho hanbu; pohlavne zneužiť, zneuctiť, potupiť, spotupiť, pohaniť: zhanobiť, potupiť pamiatku mŕtveho; verejne niekoho zhanobiť, pohaniť, uraziť, znevážiť (znevažujúco sa vysloviť): svojimi rečami urazil, znevážil prítomných, pošpiniť, poškvrniť, zried. zhaniť: pošpinil, poškvrnil meno rodiny, nár. zhudiť [Timrava], znesvätiť, znectiť, expr. zhyzdiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá mimoriadna úcta, posvätnosť): znesvätiť, zhyzdiť hroby, ponížiť, pokoriť, uponížiť: ponížili, pokorili ma pred všetkými, znásilniť, sprzniť (pohlavne): dostať trest za znásilnenie, hovor. expr. zhumpľovať, pejor.: zopsuť, popsuť (morálne pokaziť): zlá spoločnosť dievča zhumpľovala, zopsula, ## zhárať pozri horieť 1 ## zharmonizovať pozri zladiť ## zhasínač zariadenie na zhasínanie, zhasínadlo: zhasínač, zhasínadlo na sviečky ## zhasínadlo pozri zhasínač ## zhasiť pozri zahasiť 1, zhasnúť 2 ## zhasnúť 1. prestať vydávať žiaru, plameň, svetlo; pren. prestať jestvovať, vyhasnúť: lampa zhasla, vyhasla, kniž. pohasnúť: plameň pohasol, poet. vytlieť (zhorieť do tla), dohorieť, vyhorieť (prestať horieť): sviečka už vyhorí, kniž. utuchnúť: pahreba utuchla, oslabnúť (takmer prestať jestvovať), zaniknúť (prestať jestvovať): túžba naraz oslabla, zanikla 2. prerušiť horenie, svietenie (op. zapáliť), zhasiť, zahasiť, uhasiť: zhasnúť sviečku; z(a)hasiť plameň, svetlo; uhasiť cigaretu, vyhasiť (celkom, úplne): vyhasiť pahrebu, zastar. potuchnúť [Vajanský, Vansová], pozhášať, pozhasínať (postupne) ## zhášať pozri dusiť 5, hasiť 1 ## zhatiť pozri zadržať 1, zastaviť 1, spomaliť ## zhavknúť pozri osopiť ## zhíknuť pozri vykríknuť, zvolať 1 ## zhindrovať pozri pokaziť 1 ## zhľadávať pozri hľadať ## zhľadúvať pozri hľadať ## zhĺbe pozri hlboko 1 ## zhlboka pozri hlboko 1 ## zhliadnuť 1. pozri zbadať 2. pozri pozrieť (sa) 1 ## zhlivieť pozri zlenivieť ## zhlobiť 1. pozri zhotoviť 2. pozri zbiť 1 ## zhltať pozri zjesť ## zhltnúť 1. hltanom posunúť do žalúdka, prehltnúť, prežrieť: zhltol, prehltol sliny naprázdno; nemohol prežrieť ani kúsok chleba 2. pozri zjesť 3. pozri prehltnúť 1, prehltnúť 2 ## zhlúbovatieť pozri zdrevnatieť ## zhluk nepravidelné, neštruktúrne nahromadenie niečoho: zhluk molekúl, aglomerát ## zhluknúť pozri zoskupiť ## zhluknúť sa pozri zhromaždiť sa 1, zhromaždiť sa 2 ## zhlúpieť pozri osprostieť ## zhlúpnuť pozri osprostieť ## zhmotnený pozri stelesnený 1 ## zhmotniť pozri zosobniť, zvecniť ## zhnisaný pozri hnisavý ## zhnisať stať sa hnisavým, nahnisať: rana zhnisala, nahnisala, nazbierať sa, zried. zozbierať sa: nazbieraný vred ## zhniť 1. podľahnúť hnilobe (o organických látkach): ovocie zhnilo, rozložiť sa (podľahnúť rozpadu): mŕtvola sa už rozložila, zotlieť, stlieť (tlením sa biologicky rozpadnúť): lístie zotlelo, stlelo, vyhniť, prehniť (úplne zhniť): drevo vyhnilo; prehnité jablko pozri spráchnivieť 2. pozri zlenivieť ## zhnitý ktorý podľahol hnitiu, hnilobe, hnilý: zhnité, hnilé ovocie, zahnitý, hnijúci (ktorý podlieha hnitiu): zahnitá slama, hnijúci hnoj, prehnitý (preniknutý hnilobou): prehnité drevo ## zhnusenie pozri hnus 1 ## zhnusiť pozri strpčiť ## zhnusiť sa pozri sprotiviť sa 1 ## zhoda 1. vzťah vyplývajúci zo skutočnosti, že niečo má také isté vlastnosti, rozmery a pod. ako niečo iné, že niečo sa s niečím zhoduje: žiť v dokonalej zhode; zhoda medzi priateľmi, zhodnosť: zhodnosť názorov, súhlas (zhoda v názore alebo prijatie iného názoru): konať v súhlase s rozhodnutím riaditeľa, súlad: rodinný súlad, súhra: v tíme panuje súhra, harmónia: harmónia duší, súzvuk: uskutočňovať ideály minulosti v súzvuku so súčasnými ideálmi, jednota, jednotnosť: jednota, jednotnosť v postojoch, rovnakosť, totožnosť: rovnakosť, totožnosť záujmov, jednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovaní, svornosť, porozumenie, dorozumenie: žiť v porozumení, dorozumení so susedmi, pokoj, mier (stav bez sporov): pokoj, mier v rodine, kniž.: identita, identickosť: zisťovať identitu, identickosť, kniž. konsenzus: dosiahnuť v politike konsenzus, gram. kongruencia 2. pozri pokoj 4 ## zhodiť 1. prudkým pohybom hodiť smerom nadol, zvrhnúť: zhodiť vázu zo stola; zvrhnúť na mesto bomby, sotiť (prudko posunúť): sotiť balík pod stôl, zhádzať, pozhadzovať (postupne): zhádzať, pozhadzovať šaty zo seba, uhlie z voza, expr. pošmárať (postupne, viac vecí): pošmára zo stola karty, strhnúť, zraziť (úderom): zraziť, strhnúť palicou ovocie zo stromu, zvaliť: zvaliť súpera na zem, pozrážať, pováľať (postupne, viac vecí zhodiť, zraziť): vietor pozrážal, pováľal mladé stromčeky 2. pozri schudnúť 3. pozri pokoriť 1 ## zhodiť sa pozri blamovať sa ## zhodne 1. pozri rovnako 1, pozri zhodný 2. pozri jednomyseľne ## zhodnosť pozri zhoda 1 ## zhodnotiť urobiť hodnotenie niečoho, niekoho; odhadnúť hodnotu niekoho, niečoho, ohodnotiť, oceniť: večierok sme zhodnotili, ohodnotili ako úspešný; výrobok ocenili na tisíc korún, hovor. vyhodnotiť: vyhodnotiť súťaž, posúdiť: prácu nech posúdia iní, zbilancovať, urobiť bilanciu: zbilancovali doterajšiu činnosť, odhadnúť, hovor. ošacovať (približne zhodnotiť): situáciu odhadli, ošacovali zle, pren. zmerať: zmerať význam niečoho, peňaž.: valorizovať, zvalorizovať (zvýšiť hodnotu peňazí): (z)valorizovať plat, mzdy ## zhodnoverniť pozri overiť ## zhodnúť sa 1. pozri dohodnúť sa 2. pozri zniesť sa 2 ## zhodný ktorý je v zhode; zhodujúci sa, totožný: zhodné, totožné trojuholníky, taký istý, ten istý, identický: má také isté, tie isté názory; identické rovnice, rovnaký, jednaký: máme rovnaké, jednaké povinnosti, súhlasný, jednotný (zhodný v hlavných črtách): súhlasná, jednotná výpoveď svedkov; majú jednotný názor, zodpovedajúci, kniž. korešpondujúci (ktorý niečomu vyhovuje svojou podobnosťou, zhodnosťou): ponuky korešpondujúce s potrebami človeka, ponuky zodpovedajúce našim potrebám, odb. konformný: konformné zobrazenie, konformné správanie, odb. homológny, homologický, kongruentný, kongruenčný, koincidenčný: homologický vzťah; kongruentné kružnice; koincidenčný jav ## zhodovať sa 1. stotožňovať sa v názoroch, vo výsledkoch a pod., byť zhodný, byť rovnaký: v cieľoch výchovy sa zhodujeme, sme zhodní; naše stanoviská sa zhodujú, sú rovnaké, byť zajedno: manželia boli zajedno v tom, že deti treba otužovať, rozumieť si: rozumieť si v názoroch, zastar. rovnať sa: povahy sa im rovnali 2. nachádzať sa v stave zhody, súhlasu, byť v súlade, byť v zhode, byť v súhlase, zodpovedať, odpovedať (niečomu): výsledky sa zhodujú, sú v súlade s výpočtami; všetko je v zhode, v súhlase s plánmi; (z)odpovedať predpokladom, súhlasiť: údaje súhlasia (s pôvodnými), kniž. korešpondovať: tvoje informácie korešpondujú s našimi, znášať sa (žiť v zhode): so všetkými sa dobre znáša, zastaráv.: súzvučať, byť v súzvuku: pieseň súzvučí, je v súzvuku s citmi prítomných, zried. kryť sa: sen sa nekryje so skutočnosťou ## zhojiť pozri vyliečiť ## zhojiť sa pozri zahojiť sa ## zhola pozri vôbec 1 ## zhon rýchla činnosť: robiť niečo vo veľkom zhone, chvat: v chvate stratil kľúče, ruch (čulý a hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): ruch v dome pred svadbou, náhlivosť, vír (neusporiadaný sled): vír veľkomesta, hovor.: pohon, naháňačka: od rána máme pohon, naháňačku, hovor. behačka, expr. súra: v súre na to celkom zabudol, expr. kolotoč: každodenný kolotoč, expr. haravara: strhla sa haravara, expr. trma-vrma: pred bránkou hostí vznikla trma-vrma, hovor. expr. frmol: predvianočný frmol v obchodoch, hovor. expr. virvar: virvar na ulici, hovor. expr. dračka: pred pokladnicou bola dračka, hovor. expr. harmatanec, kniž. mumraj [Zúbek], kniž. zastar. spech [J. Horák], kniž. zastaráv.: surma, surmia: okolo šatní nastala surma, zastar. surmita: bojová surmita [Zúbek], hovor. expr. zastar. tumult [Kukučín], zried. šum: šum veľkého mesta [Kukučín] pozri zháňačka ## zhonobiť pozri nasporiť ## zhonosnieť pozri spyšnieť ## zhora z priestoru, ktorý je hore, ktorý je vysoko alebo vyššie; z hornej strany, z výšky (op. zdola), zvrchu (op. zospodu): zhora, zvrchu sa mu mesto zdalo veľmi malé; jablká sa začali kaziť zhora, zvrchu, odhora (op. oddola), odvrchu (op. odspodu): stena bola poškodená odhora, odvrchu až po spodok, zvysoka: zvysoka, zhora pozoroval, čo sa pod ním robí ## zhorenina 1. pozri spálenina 1 2. pozri zápach ## zhorenisko miesto po požiari: postaviť si na zhorenisku nový dom, spálenisko: zápach spáleniska, pohorenisko: pusto ako na pohorenisku, vyhorenisko ## zhorieť 1. podľahnúť ohňu, byť zachvátený ohňom: pri požiari zhoreli tri domy, vyhorieť (zhorieť do základov): stodola celkom vyhorela, spáliť sa (podľahnúť skaze vysokým teplom): koláč sa v rúre spálil, zhorel, pohorieť (zhorieť vo väčšom množstve): všetko seno pohorelo, zblčať, expr. zblkotať (zhorieť plameňom): stoh slamy zblčal, zblkotal od iskry, fraz. kniž. ľahnúť popolom (zhorieť na popol), obhorieť, ohorieť, zastaráv. uhorieť (zhorieť dookola na povrchu): brvná o(b)horeli, zuhoľnatieť (zhorieť na uhoľ), prehorieť, prepáliť sa (zhorieť skrz niečo): dno celkom prehorelo, prepálilo sa, vypáliť sa (zničiť sa ohňom, elektrinou): tráva sa vypálila 2. pozri blamovať 3. pozri vybuchnúť 3 ## zhoršiť urobiť horším, ťažším, sťažiť: zhoršenie, sťaženie situácie ## zhoršiť sa stať sa horším (op. zlepšiť sa, polepšiť sa), pohoršiť sa: počasie sa zhoršilo, pohoršilo; správanie žiakov sa zhoršilo, pohoršilo, skaziť sa, hovor. expr.: zhumpľovať sa, skoprdačiť sa, hovor. splanieť (v morálnom zmysle): svet sa skazil, zhumpľoval, splanel, znížiť sa: životná úroveň sa znížila, priťažiť sa: neos. dieťaťu sa priťažilo ## zhoršujúci pozri hanlivý ## zhorúca pozri hneď 1, začerstva ## zhospodáriť pozri ušetriť 1 ## zhostiť sa 1. pozri zvládnuť 1 2. pozri zbaviť sa ## zhotoviť obyč. ručnou, remeselnou prácou odborne urobiť, vyhotoviť: zhotoviť, vyhotoviť chýbajúci dielec, vypracovať: vypracovať vrecká na sukni, hovor.: zmajstrovať, vymajstrovať, zmuštrovať, vymuštrovať: zmajstrovať synovi hračku z dreva; všeličo vie zmuštrovať, zostaviť, zostrojiť, skonštruovať (z častí celok obyč. technickej povahy): zostaviť, zostrojiť prototyp; skonštruovať projekt, hovor. expr.: znôtiť, zbúchať, sklepať (rýchlo a obyč. povrchne): znôtiť obed; sklepať stolček, hovor.: spichnúť, skŕpať (rýchlo urobiť, ušiť): skŕpať, spichnúť blúzu, expr.: znevoliť, zlepiť, ulepiť, usmoliť (s námahou zhotoviť), zhlobiť, stĺcť (zbiť z dosák): zhlobiť káru, subšt. zbodnúť, postĺkať, pozhlábať (postupne) pozri urobiť ## zhotovovateľ pozri výrobca ## zhovárať sa pozri rozprávať sa, besedovať ## zhovädilý pozri surový 2 ## zhovädiť 1. pozri pokaziť 1 2. pozri pokoriť 1 ## zhovenie pozri trpezlivosť ## zhovieť pozri počkať 2 ## zhovievavý málo prísny, málo dôsledný v nárokoch na iných; svedčiaci o tom (op. prísny), povoľný, mäkký (op. tvrdý): učiteľ je veľmi zhovievavý, povoľný, mäkký voči žiakom; zhovievavý, mäkký úsmev, kniž. benevolentný: benevolentný rozhodca, posudok, blahosklonný, blahovoľný, žoviálny (priaznivo naklonený): blahosklonné gesto; žoviálny človek, chápavý, uznanlivý, tolerantný (prejavujúci pochopenie): chápavý, tolerantný človek, postoj, trpezlivý (prejavujúci trpezlivosť): trpezlivá matka, citlivý, vnímavý, prístupný, dostupný (podliehajúci citom, prejavujúci cit): vnímavý, prístupný profesor, expr. čujný: má čujné srdce, protektorský (povýšenecky zhovievavý): protektorský tón, protektorské správanie ## zhovorčivý ktorý rád rozpráva, hovorný, vravný, zvravný (op. mlčanlivý): má zhovorčivú, hovornú ženu, komunikatívny (ktorý rád a ľahko komunikuje; op. nekomunikatívny): komunikatívny typ človeka, expr.: radorečný, radovravný: radorečný muž je výnimkou, výrečný (ktorý plynne a pohotovo rozpráva), zried.: rečný, rečnivý: výrečný rozprávač, prednášateľ, veľavravný, mnohovravný (ktorý veľa rozpráva, obyč. zbytočne): mnohovravná sekretárka ## zhrabať 1. pozri pohrabať, zhrnúť 1 2. pozri vziať 2 ## zhrabnúť 1. pozri pohrabať, zhrnúť 1 2. pozri vziať 2 ## zhranieť pozri spráchnivieť ## zhrbatiť pozri ohnúť ## zhrbiť pozri ohnúť ## zhrbene 1. pozri zhrbený 2. pozri skrčene ## zhrbený ktorý je zohnutý v chrbte, prihrbený, prikrčený, nahrbený: stál tam zhrbený, nahrbený ako starec, hrbatý: chodí hrbatý, sklonený, naklonený, nahnutý, nachýlený, prihnutý: stále je sklonený, nahnutý nad knihami ## zhrčiť pozri sústrediť 1, zoskupiť ## zhrčiť sa pozri zhromaždiť sa 1, zhromaždiť sa 2 ## zhrčkavieť stať sa hrčkavým, hrudkovitým, utvoriť hrčky, hrudky, zhrčkovatieť, zhrudkovatieť: šľahačka zhrčkavela, zhrčkovatela; zápražka ľahko zhrudkovatie ## zhrda pozri hrdo 1, pyšne 1 ## zhŕdať pozri opovrhovať ## zhŕdať sa pozri zdráhať sa ## zhŕdavo 1. pozri hrdý 2. pozri pyšne 1 ## zhŕdavý pozri hrdý 1 ## zhrdieť pozri spyšnieť ## zhrdiť pozri pohrdnúť ## zhrdnúť 1. pozri opovrhovať 2. pozri spyšnieť ## zhrdzavený pozri hrdzavý 1 ## zhrešiť pozri prehrešiť ## zhriaknuť sa pozri zháčiť sa 2 ## zhriať pozri zohriať ## zhriať sa pozri otepliť sa ## zhŕknuť sa pozri zhromaždiť sa 1 ## zhrmieť 1. pozri hrmieť, hrmotať 2. pozri spadnúť 1 3. pozri zakričať ## zhrmotať 1. pozri hrmieť, hrmotať 2. pozri spadnúť 1 3. pozri zakričať ## zhrnúť 1. hrnutím dať na kopu, na jedno miesto, schrániť: zhrnúť, schrániť lístie, sneh, zmiesť, zmietnuť (metlou): zmiesť, zmietnuť rozsypané zrno, zhrabať (hrabľami), zhrabnúť (jedným pohybom): zhrabať, zhrabnúť slamu, plevy (na kopu), expr. pozhrabkať: pozhrabká smeti, pozhŕňať, pozháňať, poschraňovať, pozhrabávať, pozhrabúvať (postupne), nazhŕňať, nazháňať, naschraňovať (postupne a veľa) 2. urobiť uceleným, uviesť v hlavných črtách, kniž.: sumovať, zosumovať, sumarizovať, zosumarizovať, zosumírovať, hovor. sumírovať: zhrnúť, sumarizovať svoje vedomosti, kniž. syntetizovať (urobiť všeobecné zhrnutie): syntetizovať svoje poznatky, rekapitulovať, zrekapitulovať, zopakovať (zhrnúť do krátkej prehľadnej podoby): (z)rekapitulujem postup udalostí ešte raz, kniž. rezumovať (podať prehľadný výťah, výstižný obsah niečoho) ## zhromaždenie pozri schôdzka 1 ## zhromaždiť pozri zhromaždiť sa pozri zniesť 1, sústrediť 1, zoskupiť ## zhromaždiť sa 1. prísť na jedno miesto vo väčšom množstve (o živých bytostiach), zísť sa, stretnúť sa (obyč. o ľuďoch): geológovia sa zhromaždili, zišli, stretli na sympóziu; vtáctvo sa zhromaždilo v korune stromu, sústrediť sa: žiaci sa majú sústrediť na dvore, expr.: zbehnúť sa, zhŕknuť sa, zhrčiť sa, zhuknúť sa, zhluknúť sa: deti sa zbehli, zhŕkli okolo mamy; holuby sa zh(l)ukli, zhŕkli k vysypanému zrnu, zletieť sa, zlietnuť sa (o vtákoch): na humne sa zleteli, zlietli vrany, pozlietať sa (postupne), zliezť sa (o hmyze, expr. i o ľuďoch), pozliezať sa (postupne), zoskupiť sa, združiť sa, spojiť sa, expr. zregrutovať sa (zhromaždiť sa do skupiny, do skupín): mládež sa pomaly zoskupila, združila podľa záujmov; spojili sa, zregrutovali sa tu všetci – starí i mladí, hovor. zgrupovať sa, pejor. zried. stlupiť sa: zgrupovať sa do spolku; stlupiť sa do húfu ľudí, zried. skopiť sa [F. Hečko], hovor. expr.: strepať sa, zbiť sa: ovce sa strepali, zbili do kopy, nahromadiť sa, nakopiť sa: všetci sa nahromadili, nakopili v zadnej časti sály, nahrnúť sa (rýchlo a v množstve): hostia sa nahrnuli do izby, poschádzať sa, poschodiť sa, zried. zozbierať sa (postupne): hostia sa poschádzali, poschodili zo všetkých kútov Slovenska; o krátky čas sa deti zozbierali u nás, zasadnúť (zhromaždiť sa na schôdzke): parlament zasadol už od rána, naschádzať sa, naschodiť sa (vo veľkom množstve): na stretnutie sa nás naschádzalo, naschodilo veľa 2. dať sa vo väčšom množstve na jednu hromadu, na kopu (o veciach), nazhromaždiť sa, nahromadiť sa, nakopiť sa, navŕšiť sa: údaje sa zhromaždili u jedného pracovníka; treba sem na(z)hromaždiť, nahromadiť viac dreva; odpadky sa nakopili, navŕšili po obloky, expr.: zhuknúť sa, zhluknúť sa, zhrčiť sa: oblaky sa zhukli, zhlukli, zhrčili do bizarnej podoby; naraz sa nám tu zhrčili samé prekážky, problémy, naakumulovať sa: teplo sa naakumulovalo v stavanej peci ## zhromažďovať pozri hromadiť ## zhromažďovať sa pozri hromadiť sa ## zhrozenie pozri strach ## zhrozený pozri zdesený ## zhroziť sa pozri naľakať sa ## zhruba 1. v hlavných črtách, z väčšej časti, hrubo: zhruba, hrubo som mu načrtol svoj plán, zväčša, všeobecne: zväčša, všeobecne si ešte pamätá na udalosti z detstva, približne, skoro: dosiahli približne, skoro rovnaké výsledky, čiastočne, neúplne: čiastočne, neúplne opracovaná doska, hovor. ako-tak: ako-tak sa mi rana zahojila 2. pozri asi 1, približne 1, približne 2 3. pozri hrubo 1, hrubo 2, hrubo 3 ## zhrúbä pozri hrubo 1 ## zhrúbe pozri hrubo 1 ## zhrubieť pozri zhrubnúť 1 ## zhrúbky pozri hrubo 1 ## zhrubnúť 1. stať sa hrubým, drsným, drapľavým, zhrubieť, zdrsnieť, zdrapľavieť: kôra stromu zhrubla, zdrsnela; ruky jej od ťažkej roboty zdrsneli, zdrapľaveli (op. zjemneli), zried. zdrsnatieť 2. stať sa hrubým, bezohľadným, surovým (v správaní), bezcitným (vo vzťahu k ľuďom a pod.; op. zjemnieť), zdrsnieť: v poslednom čase jeho vzťah k rodine zhrubol, zdrsnel, zosurovieť, zdivieť: od alkoholu celý zosurovel, zdivel, zbezcitnieť, zbrutálnieť: na vojne chlapec zbezcitnel, zbrutálnel, zvulgárnieť (stať sa hrubým, vulgárnym) 3. pozri stučnieť ## zhryz anat. postavenie zuboradí pri ich zovretí, záhryz: mať správny zhryz, záhryz, nespis. skus ## zhrýzať pozri obhrýzať, trápiť ## zhrýzať sa pozri trápiť sa 1 ## zhrýzavý pozri mučivý ## zhryzovisko pozri starosť 1, trápenie ## zhrýzť pozri pohrýzť 1 ## zhŕždiť pozri pokrčiť 1 ## zhuba pozri skaza, zánik, pád 1 ## zhubca pozri škodca 1 ## zhubiť pozri zahubiť, zničiť 1 ## zhubnosť pozri škodlivosť ## zhubný 1. biol. (o nádore) ktorý spôsobuje smrteľné (rakovinové) ochorenie (op. nezhubný), malígny (op. benígny): zhubný, malígny rakovinový nádor, odb. perniciózny: perniciózna anémia, nevyliečiteľný: nevyliečiteľná choroba pozri rakovinový 2. pozri ničivý, škodlivý ## zhučať pozri zakričať ## zhudiť pozri zhanobiť ## zhuknúť pozri zoskupiť ## zhuknúť sa pozri zhromaždiť sa 1, zhromaždiť sa 2 ## zhúknuť pozri zakričať ## zhumpľovaný 1. pozri zničený 1 2. pozri skazený 2, skazený 3 ## zhumpľovať pozri pokaziť 1 ## zhumpľovať sa pozri zodrať sa 1, pokaziť sa 2 ## zhupnúť pozri skočiť 1 ## zhurta pozri prudko 1, prudko 3, rázne ## zhurtovať pozri zakričať, osopiť sa ## zhusta 1. pozri nahusto 2. pozri často ## zhustený 1. hustejší oproti pôvodnému stavu, koncentrovaný, skoncentrovaný: zhustený, koncentrovaný roztok, vzduch, zhutnený, kondenzovaný: zhutnená pôda, kondenzované mlieko 2. ktorý obsahuje podstatné, základné informácie, stručný, krátky, koncízny: zhustený, koncízny prejav, záver prednášky; krátky prehľad, pren. zhutnený: zhutnené rozprávanie ## zhustiť zvýšiť hustotu, koncentráciu niečoho (op. zriediť), koncentrovať, skoncentrovať: obranu treba zhustiť, (s)koncentrovať na jedno miesto, zahustiť (urobiť hustejším niečo riedke): zahustiť omáčku zápražkou, prihustiť (trocha zhustiť): vzduch prihustiť dymom, kondenzovať, skondenzovať: (s)kondenzovať zmes odparovaním; kondenzované mlieko, stlačiť: stlačiť vzduch, plyn, kniž. alebo odb. zhutniť (urobiť hutným, hustým alebo obsažným, výrazným): zhutniť materiál kompresorom; kniž. zhutniť text ## zhutnený pozri zhustený 1, zhustený 2 ## zhutniť pozri zhustiť ## zhutovať pozri vymýšľať ## zhúžvať pozri pokrčiť 1 ## zhúžviť pozri pokrčiť 1 ## zhviaknuť pozri zakričať ## zhyb 1. pozri kĺb 2. pozri záhyb 1 ## zhýbavý pozri pružný 1, pružný 2 ## zhybnúť pozri ohnúť ## zhynúť pozri zahynúť, umrieť ## zhypnotizovať pozri omámiť 1 ## zhýralec pozri zvrhlík ## zhýralý pozri skazený 3 ## zhyzdiť 1. pozri zohaviť 2. pozri zhanobiť ## ziabnuť 1. pozri mrznúť 2 2. pozri živoriť ## ziapať 1. pozri kričať 1 2. pozri plakať ## ziapnuť pozri zakričať ## ziať pozri zívať ## zidealizovať pozri idealizovať ## zidentifikovať pozri identifikovať ## zima 1. pozri chlad 1 2. pozri rok 1 3. pozri zimnica 1 4. pozri zimomriavky 5. (v spojení so sponou) tak, že vzniká pocit zimy, chladu (op. teplo), chladno, studeno: vonku je zima, chladno; je studeno, musíme sa vrátiť, zried. zimno ## zimiť sa pozri mrznúť 2 ## zimnica 1. pocit silného chladu na tele, obyč. spojený s horúčkou: mať zimnicu, triaška: chorého zachvátila triaška, hovor. zima: drví ju zima 2. pozri zimomriavky ## zimničný pozri prudký 1, rýchly ## zimník pozri kabát ## zimno pozri zima ## zimný pozri studený 1 ## zimomravieť pozri mrznúť 2 ## zimomravý 1. pozri uzimený 2. pozri studený 1 ## zimomriavky mrazivý pocit na tele od chladu alebo citového vzrušenia sprevádzaný vystúpením drobných pupencov na koži: zimomriavky mu chodia po tele, triaška: prebehla ním drobná triaška, mráz: od vzrušenia mu prebehol po tele mráz, hovor. zima: preskočila ho zima, zimnica [Sever], husacia/husia koža ## zimovať prečkávať, tráviť zimu; chovať, prechovávať v zime: zimovali sme na vidieku; ovocie zimujeme v pivnici, zimúvať, prezimúvať (opakovane zimovať): každoročne (pre)zimúva v horách ## zimozel pozri zimozeleň ## zimozeleň popínavá rastlina majúca zelené listy aj v zime, hovor. zimozel ## zinačiť pozri zmeniť 1 ## zinakade pozri odinakiaľ ## zinakadiaľ pozri odinakiaľ ## zinakiaľ pozri odinakiaľ ## zindustrializovať pozri spriemyselniť ## zinkasovať pozri vybrať 3 ## zinokade pozri odinakiaľ ## zinokadiaľ pozri odinakiaľ ## zinokiaľ pozri odinakiaľ ## zinscenovaný pozri predstieraný ## zinscenovať pozri inscenovať 2 ## zintenzívnieť pozri zosilnieť ## zintenzívniť pozri zosilniť, zväčšiť 2 ## zintenzívniť sa pozri zosilnieť ## zips uzáver spájajúci časti pomocou do seba zapadajúcich zúbkov a bežca: sukňa so zipsom, nevhodné zdrhovadlo ## zironizovať pozri zosmiešňovať ## zisk 1. čo bolo nadobudnuté, získané: to neprináša nijaký zisk, úžitok: škody je viac ako úžitku, osoh: materiálny osoh, prospech: mať osobný prospech z niečoho 2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: predávať so ziskom, výťažok: výťažok hospodárenia, výnos: vysoké hektárové výnosy, príjem: štátne príjmy, tržba (zisk z predaja): denná tržba, dôchodok (pravidelný zisk): dôchodok vlastníka pôdy, kniž. alebo hovor. profit: má z toho veľký profit ## získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba alebo pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo alebo inú hodnotu), dosiahnuť, nadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanie, expr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetky, vziať, zobrať, nabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze?, pren. načerpať: načerpať silu, poučenie, pren. naverbovať: naverbovali ďalších do partie, zadovážiť si, zaobstarať (si), obstarať (si), kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničí, hovor. zohnať, hovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmi, dostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečo, dostať sa (k niečomu), kniž. zastar.: obsiahnuť, občiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosť, odniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý raz, domôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznania, vybojovať, kniž.: dobyť, vydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosť, kniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili slobodu, hovor. expr.: vydupať, vydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosť, expr.: vydrieť, vylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniaze, vylákať, vymámiť (lákaním, mámením získať), zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť dom, hovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať), hovor. expr.: vytĺcť, vytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitál, zarobiť, hovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol málo, utŕžiť, stŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotu, hovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športke, dôjsť, prísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetku, vyťažiť, expr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repy, vyslúžiť si, utrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmech, expr. vykveštovať si 2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe alebo k niečomu), hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanov, nakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenu, prehovoriť, zagitovať, naagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcu, hovor., často pejor.: zverbovať, naverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa 3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk, mať zisk, kniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali ## ziskovosť pozri rentabilita ## ziskový ktorý prináša zisk, výnosný, rentabilný: ziskový podnik; výnosná, rentabilná výroba, prosperujúci: zisková, prosperujúca obchodná spoločnosť, výhodný, kniž. lukratívny: výhodné, lukratívne zamestnanie, pren. zlatonosný: zlatonosná profesia ## ziskožravec pozri ziskuchtivec, vypočítavec, prefíkanec ## ziskubažný pozri zištný ## ziskuchtivec pejor. človek bažiaci po zisku, pejor.: prospechár, chamtivec, mamonár, hrabivec, skývražník, žid, židák, ziskožravec [Urban] ## ziskuchtivý pozri zištný, vypočítavý ## zísť 1. dostať sa dolu (chôdzou, na dopravnom prostriedku a pod.), zostúpiť: zísť, zostúpiť z vyhliadkovej veže; zísť, zostúpiť na lyžiach do doliny; auto zišlo do jarku, zbehnúť (rýchlo, obyč. behom zísť): do doliny zbehol za pol hodiny, expr. zletieť (rýchlo): zletel po schodoch ako strela, zliezť (namáhavo alebo lezením zhora zísť): zliezť z vrchu, zo stromu, expr. zvliecť sa (obyč. z ležiacej polohy ťažko zísť): zvliecť sa z lavice, zosadnúť, vysadnúť (zísť z vyvýšeného sedadla, miesta): zosadnúť z koča, z koňa, expr.: steperiť sa, zošmotlať sa, sterigať sa, sťarbať sa, zmechriť sa, zredikať sa, strepať sa (namáhavo, pomaly, nešikovne a pod. zísť): kým sa z kopca zredikali, bola tma; Strep sa už z tej povaly!, expr. zošuchtať sa (šuchtavo zísť): ledva sa po schodoch zošuchtala do pivnice, expr. zošiplať sa (pomaly zísť), poschádzať, poschodiť (postupne) 2. pozri odbočiť 1 3. pozri zmiznúť 3, zlieniť sa 2 4. pozri minúť sa 2 5. pozri vzísť 1 ## zísť sa 1. priblížiť sa jeden k druhému (náhodou alebo zámerne), stretnúť sa: zídeme sa, stretneme sa na dohodnutom mieste, uvidieť sa: Kedy sa opäť uvidíme?, spojiť sa (dostať sa do tesnej blízkosti; aj o veciach): spojiť sa, zísť sa očami; múry sa na tom mieste spojili 2. pozri zhromaždiť sa 1 3. pozri dohodnúť sa 4. byť želateľný, vhodný, osožný, byť potrebný, hodiť sa: ešte sa mi to zíde, hodí v domácnosti; bolo by potrebné, zišlo by sa zakúriť, prísť vhod, pridať sa: dovolenka mi príde vhod; tisícka sa mi pridá, zíde, hovor.: šiknúť sa, zastar. trafiť sa: doska sa mi môže šiknúť pri oprave plota; do niečoho sa mi to trafí, treba (vetná príslovka): peniaze sa vždy zídu, vždy sú treba; treba, zíde sa upozorniť na neporiadok, subšt. bodnúť ## zistiť skúmaním alebo i náhodne poznať niečo ako isté, prísť na niečo, zbadať, spozorovať: zistiť, spozorovať, zbadať svoj omyl, prísť na svoj omyl; treba zistiť príčinu neúspechu, treba prísť na ňu, objaviť (obyč. nečakane zistiť): objavil, že v komore sú mravce, konštatovať, skonštatovať (zistené povedať): (s)konštatoval som, že je už neskoro, postrehnúť, pobadať, všimnúť si (zistiť očami): postrehol, pobadal, všimol si, že mnohí na prednáške chýbajú, vypozorovať, vybadať, kniž. vysledovať (zistiť pozorovaním): vypozoroval, vybadal, že mnohí začínajú prejavovať nespokojnosť, hovor. zaevidovať: zaevidoval, že ktosi naňho uprene hľadí, určiť (skúmaním, meraním a pod. zistiť): určiť, zistiť presnú polohu lode; určiť presný čas, odb. stanoviť (presne zistiť): stanoviť hladinu cholesterolu, vyskúmať, vybádať (zistiť obyč. vedeckým skúmaním): treba vyskúmať, vybádať, ako sa zákonitosť prejaví, pozisťovať (postupne, viac vecí zistiť), presvedčiť sa (na základe vlastnej skúsenosti): presvedčili sme sa, že to bol omyl, vyšetriť (zistiť skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či je obžaloba pravdivá, publ. zmapovať (zistiť rozšírenie, výskyt nejakého javu): zmapovať záujem obyvateľstva, usúdiť (dospieť k záveru): napokon usúdil, že je zbytočné hádať sa, vyrozumieť, pochopiť (zistiť zmysel niečoho): z návodu sa nedal vyrozumieť, pochopiť, zistiť presný postup, vydedukovať (zistiť dedukciou), uvedomiť si (zistiť vedomím): uvedomil si, že prehral, zvedieť (pozorovaním zistiť): podľa reči zvedel, že nie je od nás, hovor.: vysondovať, presondovať (opatrne, nepriamo zistiť): treba vysondovať, presondovať, aký má na voľbu názor väčšina pracovníkov, hovor. opáčiť: opáčil, čo si myslia, hovor. expr.: vyhrabať, vykutať (podrobným, systematickým alebo tajným hľadaním zistiť): Kde si o ňom vyhrabal, vykutal také veci?, zried. zjaviť: nikto ešte nezjavil, ako sa dolina pôvodne volala, fraz. expr. zrátať si/spočítať si na prstoch jednej ruky (ľahko zistiť): to, že nemá nádej dostať výhodné miesto, vedel si zrátať na prstoch jednej ruky ## zištník pozri vypočítavec ## zištný majúci na zreteli iba zisk, vypočítavý: zištný, vypočítavý človek; zištné dôvody, myšlienky, pejor. prospechársky (túžiaci po prospechu; svedčiaci o tom): prospechársky súkromník; má prospechárske ciele, kniž.: utilitárny, utilitársky: utilitárske záujmy, zretele, ziskuchtivý, ziskubažný (túžiaci po zisku; svedčiaci o tom): ziskuchtivý, ziskubažný podnikateľ; ziskuchtivé pohnútky, chamtivý, hrabivý: chamtiví, hrabiví boháči, pejor. mamonársky (ženúci sa iba za bohatstvom): mamonárski obchodníci, kniž. ziskulačný, zastar. ziskužiadostivý, pejor.: ziskužravý, ziskožravý (nadmerne ziskuchtivý): ziskužravý majiteľ, zried. zlatobažný (túžiaci po zlate): zlatobažný lakomec, chlebársky [Tajovský, Mráz], chlebičkársky [Kukučín] ## zívať kniž. javiť sa ako veľký prázdny priestor alebo ako veľká, nápadná plocha, vec (v negatívnom hodnotení), kniž.: zeviť sa, ziať: dom zíva, zeje prázdnotou; pred nami zíva, zeví sa priepasť, expr.: ceriť sa, škľabiť sa, škeriť sa: cerí sa, škľabí sa naňho hlaveň pušky; v záhrade sa škeria otvorené dvercia, otvárať sa: pred ním sa otvára hlboká roklina, expr.: vyškierať sa, vycierať sa: zo všetkých kútov sa vyškiera, vyciera tma ## zíveriť sa pozri skriviť sa ## zivkať pozri knísať sa ## zívnuť široko otvoriť ústa pri hlbokom vdýchnutí ako prejave únavy, ospanlivosti a pod., zazívať: zívol, zazíval dva-tri razy a zaspal ## zízať expr. 1. ukradomky niekam pozerať, expr.: nazízať, nakúkať, nakukávať, nakukovať: zíza, nazíza, nakukuje mame do hrncov, expr.: pokukávať, pokukovať (chvíľami), hovor.: okúkať, okukávať, okukovať, obkúkať, obkukávať, obkukovať: o(b)kúkali nás spoza záclon 2. nechápavo, uprene, tupo alebo prekvapene niekam pozerať, expr.: vytriešťať oči, vypliešťať oči, vyvaľovať oči, vypuľovať oči: Čo zízaš, na mňa?; vytriešťa, vypliešťa, vyvaľuje oči, ako keby ešte nebol videl koňa, expr. okáliť: bezmyšlienkovite okáli na výklad, expr. civieť: civieť do prázdna, nesprávne čumieť, fraz. expr. hľadieť ako teľa na nové vráta ## zjačať pozri vykríknuť ## zjančiť sa pozri zblázniť sa 1 ## zjarčiť pozri zbrázdiť 1 ## zjarmiť pozri podrobiť (si) ## zjasnieť pozri vyjasniť sa 1 ## zjasniť sa pozri vyjasniť sa 1 ## zjašenec pozri pochábeľ ## zjašený pozri splašený, choromyseľný ## zjašiť sa pozri splašiť sa, spochabieť (sa), zaľúbiť sa 1 ## zjatriť pozri rozrušiť 1 ## zjav 1. čo sa prejavuje navonok, čo možno pozorovať: to je častý, neobyčajný zjav, jav: prírodný, fyzikálny jav, úkaz: sledovať úkazy na oblohe, kniž. fenomén, príznak (charakteristický znak): príznaky choroby; to je národný fenomén, kniž. symptóm: symptómy krízy, zastar. zjavisko [Sládkovič] 2. vonkajšia podoba: provokovať svojím zjavom, vzhľad: dbať o svoj vzhľad, výzor: má ešte detský výzor, vonkajšok, zovňajšok: dievča príjemného vonkajšku, zovňajšku, zastar. zjavenie: krása jeho zjavenia [Timrava] 3. osoba s typickými, obyč. vynikajúcimi vlastnosťami: môj strýko bol zvláštny zjav, osobnosť (jednotlivec s významným postavením v spoločnosti): známe osobnosti kultúry, postava: veľká postava športu, zastar. zjavisko [Kukučín] ## zjavenie 1. pozri zdanie 1 2. pozri zjav 2 ## zjavisko pozri zjav 1, zjav 3 ## zjaviť 1. nadprirodzeným spôsobom oznámiť, ohlásiť, zvestovať: starozákonní proroci zjavili, zvestovali mnohé udalosti, predpovedať (vysloviť predpoveď): mať schopnosť predpovedať budúcnosť, vnuknúť (dať niekomu podnet na niečo): hviezdy mu vnukli, aby konal inak 2. kniž. urobiť zjavným (obyč. rečou), vyjaviť: zjaviť, vyjaviť svoje úmysly, prejaviť, ukázať: prejaviť, ukázať svoje city, túžbu svojho srdca, prezradiť, vyzradiť, povedať: prezradil, vyzradil, povedal všetko, čo o veci vedel 3. pozri prezradiť 4. pozri zistiť ## zjaviť sa 1. pozri objaviť sa, ozvať sa 3 2. pozri zdôveriť sa ## zjavne pozri zreteľne 1, výslovne 1, pozri zjavný ## zjavný ktorý sa dá hneď vidieť (op. skrytý), očividný: zjavná, očividná chyba, viditeľný, badateľný, zbadateľný, znateľný, sledovateľný, pozorovateľný, spozorovateľný: badateľné, pozorovateľné kontúry domov, priezračný, priehľadný: jeho úmysly sú celkom priehľadné, zreteľný, nápadný, expr. okatý, výrazný, zrejmý, jasný (veľmi dobre vnímateľný zmyslami): zreteľný, jasný rozdiel, rukolapný, markantný, hmatateľný, presvedčivý (zjavný a konkrétny): rukolapný, markantný, presvedčivý dôkaz, neodtajiteľný, neodškriepiteľný: neodtajiteľné, neodškriepiteľné otcovstvo, neskrývaný, netajený, otvorený: neskrývaný, netajený odpor, obdiv; otvorený boj, evidentný, kniž.: eklatantný, frapantný, flagrantný, fraz. do očí bijúci: bol to evidentný, flagrantný, do očí bijúci prípad porušenia zákona, hovor. vyslovený (celkom zjavný): vyslovený nezmysel ## zjazd 1. jazda dolu: zjazd na lyžiach, hovor. expr. šús: ísť šúsom; spustiť sa na bicykli šúsom 2. pozri schôdzka 1 ## zjazdiť sa pozri zladiť sa ## zjazvený pozri rapavý ## zjazviť sa pozri zahojiť sa, zaceliť sa ## zjedať pozri trápiť ## zjedať sa pozri trápiť sa 1 ## zjednať 1. pozri najať 1 2. obyč. v spoj. zjednať nápravu, zjednať poriadok 3. urobiť, zaistiť, zabezpečiť: urobiť nápravu; urobiť, zaistiť, zabezpečiť poriadok ## zjednať sa jednaním sa uzhodnúť na cene alebo na prenajatí do služby, dojednať sa: zjednali sa, dojednali sa na nižšej cene, pojednať sa: pojednali sa tak, že bol hneď oldomáš, pokonať sa, pohodnúť sa, dohodnúť sa, dohovoriť sa (dosiahnuť zmierlivý výsledok; nielen o financiách): v tichosti sa o dedičstve pokonali, pohodli; dohodnúť sa, dohovoriť sa na termíne skúšky ## zjednodušený zbavený podrobností, zložitých jednotlivostí: zjednodušený problém, povrchný, plytký (op. dôkladný): zjednodušené, povrchné riešenie; plytký pohľad na vec, paušálny, paušalizujúci, mechanický, schematický, šablónovitý (zjednodušený v negatívnom zmysle): paušalizujúce, schematické, šablónovité tvrdenia, expr. sploštený: sploštené videnie problému ## zjednodušiť urobiť jednoduchším, jednoduchým, kniž. simplifikovať: zjednodušiť predpisy, pravidlá niečoho, zvulgarizovať (nevedecky zjednodušiť, zovšeobecniť): zvulgarizovať vedecké učenie, skresliť (zachytiť ako jednoduchšie v porovnaní so skutočnosťou), expr. sploštiť (urobiť splošteným, jednoduchším): autor skutočnosť v románe celkom sploštil, zostručniť, zredukovať (urobiť stručnejším, menším, jednoduchším): referát zostručnil, zredukoval na niekoľko téz, zracionalizovať (urobiť racionálnym): zracionalizovať výrobný postup ## zjednotený pozri jednotný 1 ## zjednotiť urobiť jednotným, spojiť (do celku): politické hnutia treba zjednotiť, spojiť, zomknúť: túžba po slobode ich zomkla, kniž.: stmeliť, integrovať: stmeľujúce, integrujúce tendencie vo svete, sceliť (dať do jedného celku niečo rozdelené): sceliť pozemky, unifikovať, zastar. unírovať: unifikovať zákony, právo, zblížiť: spoločné názory nás zblížili, zviazať, združiť (na základe spoločných záujmov, náklonnosti): boj proti spoločnému nepriateľovi ich zviazal, združil ## zjednotiť sa pozri uzniesť sa ## zjemnenie pozri eufemizmus ## zjemnený pozri jemný 6 ## zjemnieť 1. pozri zmierniť sa 2. pozri zoženštieť ## zjemniť urobiť jemnejším, jemným, zošľachtiť: úsmev jej zjemnil, zošľachtil tvár, znežniť (hlas, tvár), skrášliť (zjemniť pestovaním, krášlením): skrášliť pleť krémom, zvláčniť (urobiť poddajným, vláčnym): zvláčniť pokožku, zmäkčiť, zmierniť, stíšiť, stlmiť (urobiť príjemnejším, menej intenzívnym): zmäkčiť, zmierniť hlas; stíšiť, stlmiť svetlo, zvuk ## zjemniť sa pozri zmierniť sa ## zjesť požuť a prehltnúť potravu; ústami prijať do žalúdka: na obed zjedol málo, požiť (zjesť alebo vypiť): tabletku treba požiť pred jedlom, skonzumovať, stroviť (zjesť alebo vypiť, obyč. o viacerých ľuďoch alebo o množstve potravy): na hostine sa skonzumovali, strovili, zjedli všetky chlebíčky, expr. zjemn.: spapať, spapkať, zhamkať: spapkajte koláče, kým sú čerstvé, zožrať (o zvieratách, hrub. i o ľuďoch): pes zožral klobásu; niekto mi zožral celú desiatu, vyžrať (všetko zožrať), užiť (obyč. liek): liek treba užiť pred spaním; susedka odkázala, aby sme zabíjačku užili v dobrom, vyjesť (všetko zjesť): vyjesť kašu z taniera, expr.: spratať, upratať, zmastiť, zlupnúť, zlupkať, zlopnúť, spakovať, spásť, sprášiť, zmiesť, zmietnuť (s chuťou zjesť, obyč. veľa alebo všetko): spratať, zmastiť, sprášiť za misu halušiek, hovor. expr., obyč. pejor.: sfakliť, sťapnúť, skotiť, zošrotovať, zmydliť (rýchlo alebo všetko zjesť), vsúkať (do seba): vsúkal do seba dva krajce, hovor. expr. sfutrovať, expr.: zhltnúť, zhltať, spahltiť, schamtať, schlamtať (hltavo, hlučne zjesť), expr.: vysrkať, vychlípať, vysŕkať (chlípaním i sŕkaním zjesť): vychlípať polievku, expr.: zlízať, vylízať, zliznúť (zjesť obyč. lízaním): zlízal všetku šľahačku, subšt.: spucovať, zbodnúť: spucoval všetko, nič nenechal, expr.: schrúmať, schrumkať, schrumnúť, schrupnúť, schrúpať (obyč. niečo krehké, tvrdé): schrúmať, schrupnúť pečivo, jablko, vziať si niečo do úst (trocha niečoho zjesť), pojesť, expr.: popratať, pohltať, vyhltať, pochrúmať, pochrúpať, pochrumkať, zjemn.: popapať, popapkať, hrub. požrať (postupne všetko alebo väčšie množstvo), zmôcť (s námahou zjesť): ledva zmohla kus torty, expr. zobnúť (troška zjesť): večer iba zobla pár orieškov, vychutnať (s chuťou zjesť) pozri zajesť si ## zježený pozri nahnevaný ## zježiť sa 1. pozri naježiť sa 1 2. pozri nahnevať sa ## zlačnieť pozri vyhladnúť ## zladený pozri harmonický ## zladiť uviesť do súladu, súhry, harmónie, priviesť/dať do súladu, zharmonizovať: treba zladiť, dať do súladu všetky zložky hospodárstva; neboli si schopní život zharmonizovať, kniž. vyladiť: vyladiť časti celku, menej vhodné zosúladiť, admin. slang. zosúhlasiť: zosúhlasenie položiek, koordinovať, skoordinovať: projekty neboli dobre (s)koordinované, kniž. alebo odb. synchronizovať (uviesť do časového súladu): synchronizácia strojov, urovnať, zrovnať, usporiadať (dať do poriadku): urovnať, zrovnať si myšlienky v hlave; usporiadali si rodinné vzťahy ## zladiť sa nadobudnúť, dosiahnuť súlad, súhru, zohrať sa: pohyby sa zladili s hudbou; dvojice sa dobre zohrali, menej vhodné zosúladiť sa, kniž.: zosynchronizovať sa, skoordinovať sa: účastníci sa časovo zosynchronizovali, skoordinovali, zried. zhodnúť sa: správanie sa nezhodlo s jej zovňajškom, scvičiť sa, zocvičiť sa (zladiť sa cvičením), slang. zjazdiť sa: páry sa dobre zjazdili ## zľadovieť pozri ochladiť sa 1, ochladiť sa 2 ## zľahčieť pozri oľahčieť ## zľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým (fyzicky i duševne), odľahčiť, obľahčiť, uľahčiť: zľahčiť, odľahčiť, uľahčiť niekomu ťažký náklad; zľahčil, odľahčil, obľahčil mu jeho finančnú situáciu, poľahčiť, uľaviť (obyč. duševne): po skúške sa mu poľahčilo, uľavilo, vyľahčiť: vyľahčiť, zľahčiť konštrukciu, pôdu 2. ubrať niekomu, niečomu na dôležitosti, závažnosti, znevážiť: zľahčiť, znevážiť výsledky práce niekoho; zľahčiť celú situáciu, hovor. zbagatelizovať: naše úsilie zbagatelizovali, podceniť, znehodnotiť, zdiskreditovať: podceniť význam tlačeného slova; zdiskreditovať niekoho v očiach verejnosti, obsmiať, vysmiať (zľahčiť smiechom), potupiť, zneuctiť (zľahčiť vo veľkej miere, ubrať na cti), fraz. expr. hádzať frčky niekomu (nedok.) ## zľahka 1. bez vynaloženia energie, bez námahy, bez dôrazu (op. sťažka), ľahko (op. ťažko): zľahka, ľahko si poradil so všetkými problémami, jemne, zvoľna: jemne, zvoľna stisol matkinu ruku, nenásilne: nenásilne, zľahka ho vytisol z dverí, expr.: zľahučka, zľahunka, zľahulinka, ľahučko, ľahunko, ľahulinko: zľahučka, ľahunko si odhrnula vlasy z čela, expr.: jemnučko, jemnunko, jemnulinko, jemnuško: jemnučko, jemnunko pohladkal dcéru po vlasoch 2. v malej miere, trocha, trochu, málo, nepatrne: zľahka, trocha otvorila oči; málo, nepatrne sa uklonil, jemne: od prekvapenia jemne zdvihla obočie, expr.: zľahučka, zľahunka, zľahulinka, ľahučko, ľahunko, ľahulinko: zľahučka, ľahunko ju pobozkal, expr.: troška, trošku, trošička, trošičku, trošíčka, trošíčku, trošinka, trošinku, trošilinka, trošilinku, máličko, málinko, málilinko, jemnučko, jemnunko, jemnulinko, jemnuško: trošička, trošilinku, máličko, jemnunko sa jej zakrútila hlava 3. nedbajúc na niečo v potrebnej miere; svedčiac o tom, nedbanlivo, nedbalo: zľahka, nedbanlivo si prehodil kabát cez plecia, nestrojene, nenútene, ležérne: ležérne vyfúkol kolieska dymu; „To je maličkosť“, povedal nestrojene, nenútene. 4. pohybovo rýchlo a šikovne, ľahko, svižko, svižne: zľahka, ľahko vyskočil na múr; svižko, svižne sa rozbehol za električkou, pružne, vrtko, obratne: pružne, vrtko vybehnúť hore schodmi; obratne sa vyšplhať na strom, rezko, bystro, hybko: rezko, bystro, hybko sa prehupli cez prekážku 5. pozri voľne 1 ## zľahnúť 1. pozri poľahnúť 2. pozri klesnúť 1 3. pozri porodiť ## zlahodiť pozri vyhovieť ## zľahostajnieť pozri otupieť 2 ## zľahostajniť pozri znecitliviť ## zľahučka pozri zľahka 1, zľahka 2, ľahko 4 ## zľahunka pozri zľahka 1, zľahka 2, ľahko 4 ## zľahulinka pozri zľahka 1, zľahka 2, ľahko 4 ## zlajdáčiť sa pozri zlenivieť ## zlákať pozri zviesť 4, pretiahnuť 3 ## zľaknúť sa pozri naľakať sa ## zľaknutý pozri naľakaný ## zlakomiť sa pozri ulakomiť sa ## zlámať 1. pozri zlomiť 1, dolámať 2. pozri poraziť 1 ## zlanáriť pozri pretiahnuť 3 ## zlapať pozri lapiť 1 ## zlapiť pozri lapiť 2 ## zlaták pozri zlatý ## zlátanina pejor. niečo spojené do nesúrodého celku; niečo zle, narýchlo urobené: budovy tvoria nevkusnú zlátaninu; referát je zlátaninou známych teórií, pejor.: zlepenina, zlepenec, látanina: nesúvislá zlepenina slov; obed bol nevydarenou látaninou ## zlátať 1. pejor. narýchlo, zle, povrchne urobiť, pejor. zlepiť: narýchlo zlátaný, zlepený výrobok, pozliepať (z viacerých kusov alebo postupne): sukňu pozliepala zo zvyškov látky, subšt. odflákať, hovor. expr. odhajdákať, hovor. odflinkať (o činnosti): robotu, maľovku odflákali, odflinkali, expr.: zbúchať, zosmoliť: obed zbúchala, zosmolila zo zvyškov, fraz. odbaviť ľavou rukou: prácu na kulisách odbavili ľavou rukou 2. pozri zbiť 3 ## zlátenie pozri pozlátka ## zlátič pozri pozlacovač ## zlatieť sa pozri žiariť 2, žltnúť sa ## zlatnúť sa pozri žiariť 2, žltnúť sa ## zlatinizovať pozri polatinčiť ## zlatisto na farbu ako zlato, na zlatú farbu, na zlatý lesk, zlato: zlatisto, zlato sfarbené vlasy, dozlatista, nazlatisto, dozlata, nazlato, pís. i do zlatista, na zlatisto, do zlata, na zlato: dozlatista, nazlatisto, dozlata zafarbené nite; rám natretý nazlato ## zlatistý pozri žltý ## zlátiť pokrývať vrstvou zlata alebo pozlátky; kniž. sfarbovať do zlata, pozlacovať, pozlácať: zlátiť, pozlacovať, pozlácať písmená na pomníku; slnko zláti, pozlacuje, pozláca tvár, vyzlacovať: vyzlacuje sochu ## zlatka pozri zlatý ## zlatník 1. odborník na výrobu, opravu a predaj predmetov z drahých kovov, klenotník 2. pozri zlatý ## zlato pozri šperk pozri zlatisto ## zlatobažný pozri zištný ## zlatočervený pozri červený ## zlatofialový pozri fialový ## zlatohlávka pozri zlatovláska ## zlatohnedý pozri hnedý ## zlatojasný pozri jasný 1 ## zlatonosný pozri ziskový ## zlatorodný pozri úrodný ## zlatorodý pozri úrodný ## zlatoružový pozri ružový ## zlatoústy pozri výrečný 1 ## zlatovka 1. pozri zlatý 2. pozri forzítia ## zlatovláska expr. dievča, žena so zlatými vlasmi, obyč. v rozprávke, zlatohlávka, zried. žltovláska pozri blondína ## zlatovlasý pozri svetlovlasý ## zlatozelený pozri zelený ## zlatožltý pozri žltý ## zlatý 1. pozri žltý 2. pozri cenný, drahý 3 3. pozri šťastný 4. zlatá minca: sto kremnických zlatých, zlatka (v minulosti minca, bankovka v hodnote jedného zlatého), dukát: od starého otca som dostal dva dukáty, zastar.: zlatovka [Jégé], zlaták [Tajovský], zlatník [Kukučín], hovor. zastar. žlták [Vajanský] ## zľava 1. zníženie ceny, poplatku: deti majú polovičnú zľavu na cestovnom, obch.rabat (zľava z ceny tovaru, ktorú poskytuje dodávateľ stálym odberateľom) 2. z ľavej strany (op. sprava), odľava: zľava, odľava sa vyrútilo auto ## zľaviť pozri poľaviť 2 ## zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja alebo stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné alebo iné požiadavky (op. dobre), nedobre, plano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúť, nevyhovujúco, nekvalitne, nedokonale, nedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlo, nesprávne, nenáležite, chybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohu, neprimerane, nevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postava, nehodnotne, nesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovina, mizerne, expr.: naničhodne, ničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôda, hovor. expr. mrchavo, pejor.: pľuhavo, pľuhavsky, všivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izba, nepodarene, nevydarene, nezdarene, nezdarne, zried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópia, expr. nechýrne, pejor. diletantsky, hovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené auto, nesprávne špatne, expr.: zle-nedobre, pramizerne (veľmi zle) pozri zlý 2 2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre), nedobre, nečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovi, nedôstojne, nemorálne, nešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálne, nepekne, mrzko, expr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičmi, nevhodne, neprimerane, nespôsobne, hovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresne, podlo, nízko, ničomne, expr. naničhodne, pejor.: pľuhavo, pľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti pozri zlý 1 3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo, nedobre, nemilo, neprívetivo, nevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na syna, nepriateľsky, nevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch 4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre), nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobili, nepriaznivo, nevyhovujúco, nepríjemne, nešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúco, expr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre 5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre), nedobre, nevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľno, nepríjemne: zostalo mi nepríjemne, expr.: bledo, mizerne, naničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizerne, hovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdca, všelijako, hovor. všelijak, hovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovak, expr.: nanič, hovor. expr. nafigu, pejor. naprd, vulg.: nahovno, na riť: mám sa nanič, nafigu, fraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš, expr.: zle-nedobre, pramizerne (veľmi zle) 6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti, ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro ## zlé pozri zlo ## zle-nedobre pozri zle 1, zle 4, zle 5 ## zlenivieť stať sa lenivým, záhaľčivým, zleňošiť sa: chlapec v ostatnom čase zlenivel, zleňošil sa, expr.: zdarebáčiť sa, zdarebnieť: dáva na syna pozor, aby sa nezdarebáčil, aby nezdarebnel, hovor. zlajdáčiť sa (stať sa lajdáckym, lenivým): žiaci sa na prázdninách zlajdáčili, spohodlnieť, oťarbavieť (stať sa pohodlným, nečinným, ťarbavým): na starosť celkom spohodlnel, oťarbavel, hovor. pejor. zhniť: za pár dní voľna som celkom zhnil, pren. expr.: splesnivieť, splesnieť: od ničnerobenia načisto splesnivel, zhlivieť [Hagara] ## zleňošiť sa pozri zlenivieť ## zlepenec 1. pozri zlepenina 1 2. pozri zlátanina ## zlepenina 1. niečo zlepené: zlepenina snehu, zlepenec: zlepenec vlasov, expr. pagáč: pirohy sa rozvarili a ostal z nich jeden pagáč, konglomerát (usadená hornina stmelená z rozličných zložiek) 2. pozri zlátanina ## zlepiť 1. pozri polepiť 2 2. pozri zlátať 1 3. pozri zložiť 5 ## zlepiť sa pozri spiecť sa 2 ## zlepovať pozri lepiť 1 ## zlepovať sa pozri lepiť sa 1 ## zlepšenie pozri náprava ## zlepšiť urobiť lepším, kvalitnejším, dokonalejším a pod., skvalitniť, zdokonaliť: zlepšenie, skvalitnenie životného prostredia; zlepšiť, zdokonaliť postup práce, zakostniť: zakostniť výrobu, subšt. vylepšiť: vylepšil svoj rukopis, polepšiť, zried. nadlepšiť: plat mi už trocha polepšili, zveľadiť, povzniesť: zveľadiť, povzniesť poľnohospodársku výrobu, zmravniť (mravne zlepšiť): zmravniť spoločnosť, pozdvihnúť, dvihnúť, zdvihnúť, zvýšiť: príchod hostí pozdvihol, (z)dvihol, zvýšil náladu; pozdvihnúť, zvýšiť kultúrnu úroveň ľudu, prehĺbiť: prehĺbiť poznanie, štúdium, odb. bonitovať (zlepšiť úrodnosť), obohatiť (urobiť bohatším, lepším): výskum obohatiť o nové metódy, skultivovať, vybrúsiť, vycvičiť (o reči, prejave a pod.): skultivovať, vybrúsiť prednes herca; vycibriť si reč, jazyk, napraviť: napravil si náladu hudbou, ozdraviť (urobiť zdravším, lepším, hodnotnejším): ozdravenie morálky, spoločnosti ## zlepšovať sa stávať sa lepším, dokonalejším, lepšiť sa, skvalitňovať sa, zdokonaľovať sa: pomery sa zlepšujú, lepšia; vyučovanie sa skvalitnilo, zdokonalilo, napredovať (vyvíjať sa k lepšiemu): kultúrne napredovanie, polepšovať sa, poprávať sa, popravovať sa, subšt. vylepšovať sa: zdravie sa mi polepšuje, popráva, zveľaďovať sa, povznášať sa, pozdvihovať sa, dvíhať sa, zvyšovať sa: kultúra na vidieku sa zveľaďuje, dvíha, povznáša; výroba sa zvyšuje, prehlbovať sa (o niečom pozitívnom), obohacovať sa: náš politický rozhľad sa obohacuje, ozdravovať sa, ozdravievať: život v kolektíve sa ozdravuje, ozdravieva, hovor. expr. umúdrovať sa: počasie sa pomaly umúdruje, kultivovať sa, cibriť sa: reč sa mu postupne kultivuje, cibrí ## zlet pozri schôdzka 1 ## zletieť 1. letom sa spustiť dolu, zlietnuť: zo strechy zletel holub, pozlietať (postupne): sliepky pozlietali z plota, slang. zapikovať (zletieť strmhlav): lietadlo zapikovalo rovno dolu 2. pozri spadnúť 1 3. pozri zísť 1 ## zletieť sa pozri zhromaždiť sa 1 ## zlezba 1. pozri banda 1 2. pozri chrobač ## zlezeň pozri banda 1 ## zliahnuť sa 1. pozri uliahnuť sa 1 2. pozri vzniknúť ## zliať 1. pozri scediť 2. pozri pomiešať 1, spojiť 1 ## zliať sa 1. stekaním sa dať dovedna, stiecť sa: potoky sa stiekli do rieky, spojiť sa (o niečom tekutom, polotekutom): cesto sa na plechu zlialo, stieklo, nahrnúť sa (na jedno miesto): krv sa nahrnula, zliala do hlavy, splynúť (dať dovedna): ľudia splynuli do jednej masy, zmiešať sa: tváre sa mu zmiešali, pozlievať sa, postekať sa (postupne) 2. pozri spustiť sa 2 ## zliatina stuhnutá zmes roztavených kovov: magnetické zliatiny, tech. legúra ## zlieniť sa 1. zbaviť sa kože, srsti (o niektorých živočíchoch alebo o častiach tela), zvliecť sa: had sa na jar zlieni, zvlečie, zlúpať sa, olúpať sa, ošúpať sa, zošúpať sa: nos sa mu zlúpal, (z)ošúpal 2. uvoľniť sa a odpadnúť (o koži, vlasoch a pod.), zliezť, zísť: koža sa z hada zlienila, zišla; nechty mu zliezli, zišli, olúpať sa, zlúpať sa, ošúpať sa, zošúpať sa: po kúpeli sa zhrubnutá koža na nohách ľahko olúpe, zlúpe, (z)ošúpe ## zliepať pozri lepiť 1 ## zliepať sa pozri lepiť sa 1 ## zlietnuť pozri zletieť 1 ## zlietnuť sa pozri zhromaždiť sa 1 ## zlievať pozri cediť 1, liať 1, liať 2 ## zlievať sa pozri miešať sa 2, spájať sa 1, splývať 1 ## zlievky pozri pomyje ## zliezť 1. pozri zísť 1 2. pozri vystúpiť 1 3. pozri zmiznúť 3 4. pozri zlieniť 2 ## zliezť sa pozri zhromaždiť sa 1 ## zlikvidovať pozri odstrániť 2, zničiť 1, zrušiť ## zlízať 1. pozri zjesť 2. pozri zotrieť 1 3. pozri dostať 3, vyhrmieť ## zlízať sa pozri zapliesť sa 3 ## zliznúť 1. pozri zjesť 2. pozri dostať 3, vyhrmieť ## zlo čo nie je v súlade s ľudskosťou, zlá vec, zlý čin (op. dobro): potrestať zlo, predchádzať zlu, zlé: skúsiť dobré i zlé, krivda (nespravodlivý čin): odčiniť krivdu, príkorie (zlo obyč. v podobe psychického ponižovania): robiť niekomu príkorie, priekorizeň [Urbánek], bezprávie, neprávosť: búriť sa proti bezpráviu, neprávosti, kniž. protivenstvo: znášať protivenstvá, kniž. temnosť: brány temnosti, zried. zlosť [Rázus] pozri zloba ## zloba trvalé zaujatie voči niekomu spojené s prudkým pobúrením mysle (op. dobrota): ľudská zloba; má v srdci len zlobu, zlosť: urobiť niečo v zlosti, hnev: krotiť svoj hnev, hovor. jed: je plný jedu, expr. srd: zmocnil sa ho srd, nepriateľstvo: žiť v nepriateľstve, nenávisť: pociťovať nenávisť, nevraživosť: rasová nevraživosť, kniž. zášť: vzbudzovať zášť ## zlobný pozri zlostný 1 ## zloboh pozri čert ## zločinec kto sa ťažko previňuje proti právnemu poriadku: chytiť, odsúdiť zločinca, lotor, hovor. pejor. gauner, expr.: lump, pekelník, hovor. kriminálnik (trestaný človek), kniž. zlosyn, pejor.: hrdlorez (kto vraždí), gangster (kto prepadáva ľudí), vyvrheľ (kto je vyradený zo spoločnosti pre svoje nemorálne činy) pozri zlodej ## zločinnosť pozri kriminalita ## zločinný 1. pozri trestný 2. pozri zlý 1 ## zlodej kto kradne, okráda: vlakový zlodej, chytiť zlodeja, vykrádač (kto vykráda): vykrádači chát, okrádač (kto okráda, napr. pri predaji): bojovať proti okrádačom, rozkrádač (kto rozkráda cudzí alebo spoločenský majetok): rozkrádači stavebného materiálu, lupič (kto kradne s použitím násilia): maskovaný lupič, hovor. vreckár, zried. vačkár (vreckový zlodej), žart. lapikurkár, hovor.: kmín, zbojník, hovor. expr.: straka, kradoš [Hviezdoslav], hovor. expr. dlhoprstý ## zlodejčina pozri krádež, zbojstvo 1 ## zlodejský zameraný na kradnutie; tak založený (o človeku); svedčiaci o tom, zbojnícky, lupičský: zlodejské, zbojnícke, lupičské bandy; zlodejské, lupičské úmysly, žart. lapikurkársky: lapikurkárska povaha, expr. dlhoprstý: dlhoprstá pokladníčka, pren. lepkavý: mať lepkavé prsty ## zlodejstvo pozri krádež, zbojstvo 1 ## zloduch 1. pozri čert 2. pozri zlomyseľník ## zlokotný pozri zlovestný 2 ## zlom 1. náhle, prenikavé nadobudnutie iných vlastností, iného rázu: dejinný zlom vo vývine spoločnosti, obrat: obrat v myslení, zvrat: dramatický zvrat v rokovaní, prevrat: vynález znamenal prevrat v technike, zmena: nemal rád prudké zmeny, premena: premena v názoroch, kniž. prelom: prelom v zmýšľaní ľudí, kniž. ruptúra: v básnikovom vývine nastala ruptúra 2. výrazné časové rozhraničenie medzi dvoma časovými úsekmi: na zlome vekov, kniž. prelom: na prelome tisícročí, rozhranie: rozhranie medzi 16. a 17. storočím, hranica: hranica medzi letom a jeseňou, predel, priedel: predel desaťročí 3. pozri trhlina ## zlomcovať pozri otriasť 1, otriasť 3 ## zlomenina zranenie spôsobené zlomením kostí: zlomenina nohy, lek. fraktúra ## zlomený pozri zničený 2, zdrvený ## zlomiť 1. tlakom, násilím rozdeliť na dva alebo viac kusov, rozlomiť, prelomiť: zlomiť, rozlomiť paličku; zlomiť, prelomiť ohradu, zlámať, dolámať, polámať, prelámať (zlomiť na viacero kusov alebo na viacerých miestach a obyč. poškodiť): zlámal, dolámal si nohy; polámať náradie, poprelamovať (postupne, viac vecí alebo na viacerých miestach), expr.: zdruzgnúť, dodrúzgať (zlomiť, zlámať s praskotom): zdruzgnúť konár, expr. dochrámať: dochrámať si nohu 2. uviesť do podoby oblúka, ohybu, ohnúť, zohnúť, prehnúť: zlomiť, (z)ohnúť nohu v kolene; zlomiť, (z)ohnúť šiju; prehnúť niekoho v páse 3. násilím, silou dosiahnuť víťazstvo nad niečím, premôcť, prekonať: zlomiť, premôcť teror, násilie, moc niekoho; prekonať zlo, poraziť, zdolať, zmôcť (zbaviť síl): zlomiť, poraziť nepriateľa; zdolať, zmôcť presilu vojska, oblomiť: nemôže oblomiť synov odpor 4. urobiť poddajným, odobrať duševné sily, podlomiť, oslabiť: nič ma tak nezlomilo, nepodlomilo ako priateľova zrada; väzenie ho celkom oslabilo, zničiť: žiaľ ma zničil, zdeprimovať (duševne ubiť), expr.: skrušiť, skváriť, zdeptať: skrušila, skvárila nás neistá budúcnosť, bieda 5. pozri porušiť 2 ## zlomiť sa 1. pozri zlomiť 1 2. pozri zoctovatieť, skysnúť ## zlomkovitý pozri neúplný, nesúvislý 1 ## zlomkrk pozri nešťastie 2 ## zlomok 1. malá časť celku, odlomená časť, úlomok: zlomok, úlomok zlata, horniny, odlomok: odlomky ľadu, čiastočka, kúsok: čiastočky, kúsky rozbitého pohára, fragment: archeologické fragmenty, zastar. výlomok: výlomky z kosti 2. neúplná časť umeleckého, obyč. literárneho diela: zlomky rukopisu, fragment: fragment básne, výňatok: výňatok z opery, ukážka: predniesť ukážky z diela, útržok: útržky z textu, torzo (nedokončené, neúplné umelecké dielo): torzo rukopisnej pozostalosti, úryvok: úryvok básne, kniž. úlomok: úlomky eposu, kniž. výlomok: výlomky z Jánošíka, kniž. výrez ## zlomový pozri dôležitý 1, hraničný 2 ## zlomyseľ pozri zlomyseľnosť ## zlomyseľník zlomyseľný človek, škodoradostník (kto má radosť zo škody, z nešťastia iného), ironik (ironický človek), sarkastik: útočný sarkastik, uštipačník, štipľavec, expr. zloduch ## zlomyseľnosť zlomyseľné zmýšľanie alebo konanie: ľudská zlomyseľnosť nepozná hranice, škodoradosť: oči jej svietia škodoradosťou, škodoradostnosť, zlovôľa, zlovoľnosť, zried. zlomyseľ [Urban], uštipačnosť ## zlomyseľný ktorý želá, robí niekomu zle, ktorý sa teší z ťažkostí druhého; svedčiaci o tom (op. dobromyseľný), škodoradostný: zlomyseľné, škodoradostné reči, zloprajný (op. dobroprajný), kniž. zlovoľný: zloprajný, zlovoľný despota; zlovoľný pohľad, nežičlivý, zried. záškodnícky: nežičlivá kritika, záškodnícky útok, uštipačný, pichľavý, štipľavý, sarkastický (ktorý chce zraniť druhého rečou, výrazom tváre a pod.): uštipačný tón, úsmev; štipľavé, sarkastické poznámky, nenávistný, expr. jedovatý: jedovatý smiech, expr.: satanský, satanášsky: satanský úsmev, satanášske oči ## zlopnúť pozri zjesť ## zlopovestný pozri zlovestný 1 ## zloprajník pozri nežičlivec ## zloprajný pozri zlomyseľný ## zloreč pozri kliatba 1 ## zlorečenec pozri prekliatec ## zlorečenie pozri kliatba 1 ## zlorečenstvo pozri kliatba 1 ## zlorečený pozri prekliaty ## zlorečiť pozri kliať ## zlorečník pozri prekliatec ## zlosť 1. pozri hnev 1 2. pozri zlo ## zlostiplný pozri zlostný 1 ## zlostiť pozri hnevať ## zlostiť sa pozri hnevať sa ## zlostník zlostný človek: z chlapca sa stal zlostník, zúrivec (zúrivý človek), expr.: srďo, srdoň, srdoš, srďúch, jedoš, pajedoš, sršo, zried. hnevlivec [Dobšinský], expr. zried. srdúch [Jesenská], expr. zbesnenec, kniž. zastaráv. zbesilec ## zlostný 1. ktorý sa rýchlo nazlostí, náchylný k zlosti; vyjadrujúci zlosť, srditý, hnevlivý: zlostný, srditý človek; zlostné, hnevlivé reči, hnevný, zlobný, jedovatý, jedovitý, jedovlivý: hnevný, jedovatý tón v hlase, prchký, popudlivý, expr.: pajedlivý, pajedivý, pajedný, žlčovitý: popudlivý, pajedlivý, žlčovitý človek, expr. prezlostný: mal prezlostného suseda, zried. zlostiplný, srdnatý, kniž. srdný, expr. zried. srdovitý, kraj. zázrivý, nár.: jedlivý, durný, kniž. zastar. zdurný [Vajanský, Kalinčiak]: srdnatá žena, zázrivý pohľad, durný hlas, expr. roziskrený: roziskrené oči, pren. supí 2. pozri nahnevaný ## zlosyn pozri zločinec ## zlotky pozri nasilu 1 ## zlovestný 1. kniž. veštiaci, oznamujúci niečo zlé, kniž.: zlopovestný, zloveštiaci: zlovestné, zlopovestné ticho, zlý, temný, hrozivý, osudný: zlá, temná predtucha; hrozivé, osudné hučanie rakiet, kniž. ominózny [Vlček] 2. prinášajúci niečo zlé, zlý, ničivý: zlovestná, zlá, ničivá vojna, kniž. skazonosný: skazonosná noc, zlodušský, zlodušný, zloprajný, diabolský, démonický: zlodušský, zloprajný čin; diabolský, démonický smiech, poet. zastar. zlokotný [Hviezdoslav, Sládkovič] ## zlovoľnosť pozri zlomyseľnosť ## zlovoľný pozri zlomyseľný ## zlovôľa 1. pozri svojvôľa 2. pozri zlomyseľnosť ## zloziť pozri prejsť 3 ## zlozvyk zlý zvyk: zo zlozvyku si hrýzol pery, necnosť (záporná ľudská vlastnosť): ľudské necnosti, kniž. neresť, mrzkosť (nepekná, škaredá vec): holduje všelijakým nerestiam, publ. nešvár (opakujúci sa zlý jav): bojovať s nešvármi ## zloženie súhrn zložiek, z ktorých je niečo zložené: zloženie pôdy, zloženie vlády, štruktúra: štruktúra dreva, skladba: skladba obyvateľstva, odb. sklad: hláskový sklad, stavba (spôsob usporiadania častí do celku): stavba tela, zostava (zostavenie istého celku): zostava mužstva, systém, sústava (súbor prvkov spätých istými vzťahmi): jazykový systém, školská sústava, kompozícia (usporiadanie prvkov): kompozícia románu, konštrukcia, konštitúcia: atlét silnej konštrukcie, konštitúcie ## zloženina lingv. zložené slovo, kompozitum ## zloženka poštová poukážka: platiť zloženkou, hovor. šek: vyplatiť šek ## zložiť 1. dať umiestnenú alebo upevnenú vec dolu a uložiť, kniž. sňať: zložiť, sňať klobúk z hlavy; zložiť náklad z voza, kniž. zosňať: zosňať niekomu putá, zvesiť (niečo zavesené): zvesiť, zložiť obraz zo steny, zavesiť (telefón, slúchadlo), poskladať, kniž. posnímať (postupne, viacero vecí alebo z rozličných miest): poskladať knihy z police, zosadiť: zosadil dieťa z hojdačky 2. dať dokopy, a tým utvoriť celok, poskladať: rozobraté hodinky už nevedel zložiť, poskladať, zostaviť, zmontovať (z hotových častí): zostaviť stavebnicu, zmontovať chatu, zrubiť (zložiť zo zrubov): domec zrubený z brvien, skonštruovať, zostrojiť, hovor. zmajstrovať (vymyslieť a zhotoviť do celku): sám si zložil, zostrojil prístroj, hovor. znôtiť, expr. sklepať (narýchlo, nedôkladne): debnu znôtil, sklepal zo starých dosák, zopäť (ruky), zosumovať, zosumírovať: keď všetky fakty zosumírujem ..., zoštylizovať, sformulovať (štylizovaním zložiť, zostaviť): zoštylizovať text prednášky 3. dať do záhybov, dať cez seba, poskladať: zložiť, poskladať papier, látku, prehnúť, preložiť: prehnúť, preložiť okraj listu 4. expr. fyzicky (pren. i slovami) napadnúť a premôcť, zraziť: zložiť, zraziť súpera na zem, expr.: skoliť, skosiť: skoliť, skosiť niekoho jedným úderom, zvaliť, podťať, kniž. sklátiť: neos. zvalilo, podťalo, sklátilo ho na zem, zastreliť: zložil, zastrelil jeleňa jediným výstrelom 5. utvoriť umelecké dielo (obyč. hudobné alebo slovesné), skomponovať: operu zložil, skomponoval ako dvadsaťročný, napísať: napísať román, kantátu, expr.: sklepať, zbúchať, zlepiť, pozliepať (narýchlo a povrchne): sklepať, zbúchať poviedku, poskladať (viacero diel) 6. uskutočniť nejaký duševne náročný alebo významný úkon, urobiť, spraviť: zložiť, urobiť doktorát, maturitu; spravil prijímacie skúšky, podstúpiť: podstúpil zaťažkávaciu skúšku, absolvovať: úspešne absolvoval záverečný ceremoniál, kniž. učiniť: učiniť sľub čistoty; učiniť, zložiť prísahu, poskladať (postupne) 7. pozri vzdať sa 8. pozri zaplatiť 1 ## zložiť sa 1. urobiť medzi sebou zbierku na niečo, poskladať sa, pozbierať sa: zložiť sa na dar; poskladať sa, pozbierať sa kolegovi na kyticu, naskladať sa: naskladali sa po korune mame na prekvapenie 2. uložiť svoje vrchné šatstvo, osobné veci a pod. na určené miesto, odložiť si veci, poskladať sa: Zložte sa, poskladajte sa, prosím!, zložiť sa, odložiť si veci v predizbe 3. pozri ubytovať sa 4. pozri klesnúť 1 ## zložitý ktorý je utvorený z mnohých zložiek bez prehľadu (op. jednoduchý), komplikovaný: zložitý, komplikovaný stroj, problém, neprehľadný, chaotický, pomotaný, zmotaný, zamotaný, zapletený, spletený, zauzlený, kniž. spletitý (v ktorom sú zložky navzájom neprehľadne pospletané): neprehľadný, chaotický dej; zamotaná, zauzlená, spletitá situácia, nejasný, zmätený, neusporiadaný: nejasné pomery, neusporiadaný stav, neľahký, ťažký, neriešiteľný, slang. mastný (zložitý z hľadiska riešenia): neľahké, ťažké podmienky; neriešiteľné otázky; ťažký, mastný matematický príklad, mnohotvárny, mnohostranný, mnohorozmerný, mnohovrstevný, mnohovrstvový, viacrozmerný, viacvrstvový (zložitý z mnohých stránok): mnohorozmerný, viacvrstvový proces premien, nepraktický (zložitý z hľadiska praktického využitia): nepraktické zapínanie, nepraktická metóda, prekomplikovaný (veľmi alebo zbytočne zložitý): zložitá, prekomplikovaná povaha ## zložka jeden z členov tvoriacich istý celok: minerálna zložka pôdy, jazyková zložka prejavu, súčasť: neoddeliteľná súčasť niečoho, čiastka: čiastky bunky, súčiastka: súčiastka dámskej toalety, článok: steblo sa skladá z článkov, prvok, element (najjednoduchšia časť celku): architektonické prvky; rozložiť niečo na elementy, časť: veľká časť obyvateľstva, diel (časť celku): dostať svoj diel, podiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca alebo skupinu): vybrať si svoj podiel, kapitola (časť knihy, spisu): záverečná kapitola románu, odb. komponent: komponenty zlúčeniny, živel (skupina rovnakých ľudí): slovenský živel v stredovekých mestách, odb. plán (jedna zo zložiek celku): zvukový plán jazyka ## zľúbať pozri bozkať ## zľúbiť sa pozri zapáčiť sa 1 ## zlúčiť pozri spojiť 1, spojiť 2 ## zlučiteľný ktorý sa dá zlúčiť, spojiť s niečím, spojiteľný, spájateľný: zlučiteľné, spojiteľné prvky, odb. kompatibilný ## zlučovať sa pozri spájať sa 1 ## zľudovieť stať sa ľudovým, národným, stať sa majetkom všetkého ľudu, národa, znárodnieť: pieseň po čase zľudovela, znárodnela ## zľudštieť stať sa ľudským, zľudštiť sa, poľudštiť sa: jeho správanie zľudštelo, zľudštilo sa, poľudštilo sa, humanizovať sa: bývanie sa humanizovalo, hovor. expr. učlovečiť sa ## zľudštiť pozri poľudštiť ## zlumpáčený pozri skazený 3, zlý 1 ## zlumpáčiť sa pozri pokaziť sa 2 ## zlumpovaný pozri skazený 3, zlý 1 ## zlumpovať sa pozri pokaziť sa 2 ## zlúpať pozri olúpať ## zlúpnuť pozri olúpať ## zlúpať sa pozri zlieniť sa 1, zlieniť sa 2 ## zlúpiť pozri olúpať ## zlupkať pozri zjesť ## zlupnúť pozri zjesť ## zlupovať sa pozri šúpať sa ## zľútiť sa 1. pozri uľútostiť sa 2. pozri zľutovať sa ## zľutovanie pozri súcit ## zľutovať sa prejaviť súcit s niekým a poskytnúť pomoc, útechu, odpustenie a pod., zmilovať sa: zľutovať sa, zmilovať sa nad opustenými; rodičia sa zľutovali, zmilovali a splnili deťom túžbu, zried. zľútiť sa [Timrava], zastar. pomilovať: Pomiluj Bože, pomiluj! [Sládkovič], hovor. expr. učlovečiť sa (prejaviť sa ako človek, stať sa prístupný dobrému): učlovečili sa a pomohli nám v núdzi, poet. zžialiť sa (nad kým, nad čím) ## zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý), planý, nedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutok, nečestný, nestatočný, nespravodlivý, bezcharakterný, necharakterný, kniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmysly, nemorálny, amorálny, nemravný, nehodný: nemorálny chlap, zločinný, zločinecký, zlodušský, pejor.: lotrovský, oplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizácia, zried. zlodušný [Sládkovič], zlomyseľný, zloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudia, diabolský, démonický, mefistovský, mefistofelovský, expr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné sily, nenávistný: nenávistný pohľad, neľudský, nehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti), nešľachetný, nepekný, mrzký, odporný, ohavný, obludný, ohyzdný, ošklivý, odsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný čin, macošský: mať k dieťaťu macošský vzťah, čierny: mať čierne svedomie, pejor.: podliacky, pľuhavý, kniž. perfídny: podliacke správanie, podlý, hnusný, hanebný, nehanebný, ničomný, naničhodný, zastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmysly, krivý: nepovedal o ňom krivé slovo, nízky: nízky charakter, expr.: špinavý, mizerný, mizerácky, mrchavý, mrcha (neskl.), hovor.: neférový, nefér, unfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unfér, skazený, pokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládež, pejor.: spľuhavený, spľundravený, expr. zapľuhavený, hovor. expr.: zopsutý, zlumpáčený, zlumpovaný, subšt.: hovädský, hovadský 2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské alebo iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý), nedobrý, nekvalitný, nesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná strava, neschopný, nehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný film, mrcha (neskl.), mrchavý, planý, nepodarený, nezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáška, slabý, biedny, chabý, chatrný, mizerný: slabý remeselník; mizerný tovar, expr.: krátky, deravý (o zlej pamäti), hovor.: mínusový, nulový, nafigu, pís. i na figu, expr.: nanič (neskl.), nemožný, pejor.: pľuhavý, všivavý, vulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figu, havarijný, kritický, hovor.: katastrofálny, dezolátny, hovor. expr.: hrozný, strašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom stave, expr.: neslávny, neutešený, žalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniec, nevydarený: nevydarený program, skazený, expr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduch, nedokonalý, poškodený, zničený, hovor. expr.: dobabraný, pobabraný, zbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrup, neporiadny, pejor. lajdácky, hovor. pejor.: flákačský, šlendriánsky, fušerský, hovor. expr. babrácky, slang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá oprava, expr.: psí, psovský, niž. hovor.: poondiaty, poondený, vulg.: posratý, posraný, subšt. blbý pozri nepríjemný 3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný), chybný: zlý, chybný výsledok, nesprávny, mylný, pomýlený: nesprávny, pomýlený postup, nezdravý: nezdravé názory, nepresný, pochybený: nepresné, pochybené výpočty, krivý, pokrivený, skreslený, nenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova 4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý), nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanie, neprívetivý, nemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanie, nepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad pozri nevľúdny 5. pozri nepriaznivý 6. pozri zlovestný 1, zlovestný 2 7. pozri nevhodný ## zlyhať prestať (dobre) fungovať, prestať byť funkčný (o mechanizmoch, orgánoch a pod.), vypovedať (službu): motor zlyhal, vypovedal; zrak mu často zlyhal; zmysly mu vypovedali, vysadiť, vynechať (prerušiť činnosť): motor vynechal, vysadil, zastaviť sa: srdce sa mu zastavilo, zadrhnúť sa, zaseknúť sa: stroj sa z času na čas zadrhne, zasekne; hlas sa od dojatia zadrhol, zasekol, preskočiť (o hlase): v rozrušení jej hlas preskočil, zlyhal, hovor. expr. zahaprovať: doprava zahaprovala, subšt. kiksnúť, sklamať: nervy sklamali; sklamať v rozhodujúcej chvíli, kniž. stroskotať, nevydariť sa: plán stroskotal, nevydaril sa; ich vzťah rýchlo stroskotal ## zlynčovať pozri zbiť 3 ## zmáčať pozri navlhčiť ## zmáčať sa pozri zamáčať sa, premoknúť, pozri navlhčiť ## zmagoriť pozri zmiasť ## zmáhať pozri premôcť, zmocniť sa ## zmáhať sa pozri vzmáhať sa 1, vzmáhať sa 3, zmôcť sa ## zmajetnieť pozri zbohatnúť ## zmajstrovať 1. pozri zhotoviť 2. pozri zbiť 1 ## zmalátnieť pozri ochabnúť 1, oslabnúť ## zmalieť pozri zmenšiť sa ## zmaľovať pozri zbiť 3 ## zmámený pozri omámený 1, očarený ## zmámiť 1. pozri očariť, uchvátiť 2 2. pozri omámiť 1 ## zmangľovať 1. pozri zbiť 3 2. pozri stlačiť ## zmapovať pozri zistiť ## zmar pozri skaza, zánik ## zmariť 1. spôsobiť zánik, priviesť nazmar, zničiť: zmariť, zničiť dlhoročnú námahu, skaziť, pokaziť: skazil, pokazil si život alkoholom, zahubiť, poet. zhubiť: zahubiť talent, zhubiť mladý život, zried. znivočiť, zabiť: znivočili, zabili vo mne nádej, zmárniť, expr. zamárniť: z(a)márnili veľa divej zveri 2. nedovoliť, aby sa niečo uskutočnilo, stalo, prekaziť, znemožniť: naše úsilie bolo zmarené, prekazené; znemožniť, zmariť, aby niekto dosiahol úspech, pren. hovor. torpédovať: torpédovať stretnutie, zahatať, zhatiť, zamedziť, zabrániť: zahatať, zamedziť výhľad niekomu; zabrániť vzrastu kapitálu, zlikvidovať, zdolať, potlačiť: odpor zlikvidovali, zmarili v zárodku; zdolať, potlačiť vzburu 3. pozri premárniť ## zmariť sa pozri zaniknúť ## zmárniť 1. pozri premárniť 2. pozri zmariť 1, zabiť 1 ## zmasakrovať pozri zabiť 1 ## zmasírovať pozri zbiť 3 ## zmastiť 1. pozri zbiť 3 2. pozri zjesť 3. pozri urobiť 1, urobiť 2 ## zmátaný pozri zmätený 1 ## zmátať pozri zmiasť ## zmaterializovať pozri zvecniť ## zmazať pozri zotrieť 1 ## zmädliť pozri pokrčiť 1 ## zmäkčilý 1. pozri chúlostivý 1 2. pozri precitlivený ## zmäkčiť pozri zmierniť, zjemniť ## zmäkčovadlo zmäkčovacia prísada, mäkčidlo ## zmäkčovať pozri mäkčiť ## zmäkušiť pozri dokrčiť, pokrčiť 1 ## zmäť pozri zmätok 2 ## zmätene 1. pozri zmätený 2. pozri splašene 1 ## zmätenie pozri zmätok 1, zmätok 2 ## zmätenosť pozri zmätok 1, zmätok 2 ## zmätený 1. vyvedený z duševnej rovnováhy a pokoja; svedčiaci o tom, pomýlený, popletený: bol celý zmätený, popletený, zmýlený, expr.: zmátaný, zmotaný, hovor. expr. pomotaný: má zmátanú, pomotanú hlavu, bezradný, nerozhodný, dezorientovaný, rozpačitý (nevediaci si rady): stál tam celkom bezradný; dezorientovaný, rozpačitý turista, chaotický, kniž. konfúzny: chaotické, konfúzne myšlienky, hovor. expr.: zmítorený, zmagorený; zarazený, zháčený, začudovaný (zároveň prekvapený): po prednáške zostal zarazený, zháčený, expr.: ohlúpený, osprostený, ohúrený, ohromený (zmätený vo veľkej miere), hovor. expr. zmútený, kniž. mätežný 2. pozri neusporiadaný ## zmätkovať hovor. vnášať neporiadok, zmätok, robiť paniku, hovor. panikárčiť: Nezmätkujte, nerobte paniku, zachovajte pokoj!, kniž. mätežiť: v náhlosti zmätkuje, mäteží, naháňať sa, hovor. šturmovať (s vypätím síl doháňať zameškané a vnášať pritom nepokoj, zmätok) ## zmätočný 1. pozri neusporiadaný 2. pozri neplatný ## zmätok 1. strata duševného pokoja: prísť do zmätku; nevedel sa zbaviť zmätku, nepokoj, nepokojnosť (stav duševného napätia): pociťovať nepokoj, nepokojnosť, neistota (nedostatok istoty): medzi ľuďmi sa ho zmocňuje neistota, zmätenie, zmätenosť: ovládlo ma zmätenie, tréma (pocit neistoty pred verejným vystúpením): mať trému, expr. mítor [Hviezdoslav] 2. (veľké) narušenie normálneho chodu života: v dome vládol zmätok, chaos: spôsobiť chaos v doprave, zmätenosť: zmätenosť pomerov, zhon: odísť vo veľkom zhone, poplach (náhly zmätok): vyvolať poplach, rozruch: spôsobiť rozruch, neporiadok (chaotický stav): neporiadky v zásobovaní, nesúlad: nesúlad v manželstve, dezorganizácia (nedostatok organizácie): povojnová dezorganizácia, dezorientácia, dezorientovanosť (strata orientácie): myšlienková dezorientácia, dezorientovanosť, anarchia: anarchia vo výrobe, panika (zmätok spôsobený masovým zdesením): ľudí sa zmocnila panika, expr. kucapaca: nastala kucapaca, expr. trma-vrma: pred bránkou vznikla trma-vrma, expr. haravara: strhla sa haravara, expr.: balamuta, galamuta, motanica, motanina, motanisko, mrvenica: motanica ľudí, motanina problémov, expr.: hurhaj, huriavk: robiť hurhaj, expr. blázinec (prostredie plné zmätku): doma je hotový blázinec, hovor. expr. babylon: veľkomestský babylon, hovor. expr. džungľa, hovor. expr. virvar: virvar na ulici, hovor. expr. rodeo, hovor. expr. cirkus: v tom cirkuse sa nedá pracovať, expr. bengál, hovor. expr.: meľa, mela: v krčme bola včera meľa, mela, hovor. pejor. galimatiáš: mať v hlave galimatiáš, hovor. expr. mišmaš, kniž.: mätež, mätenica, mätenina: mätež jazykov, kniž. zmäť: zmäť dojmov [Chrobák], kniž. zastaráv. surma: v tej surme si obliekol košeľu naopak, zastar. surmia [Vajanský], zastar. surmita [Zúbek], kniž. konfúzia: myšlienková konfúzia, zastar. zmuta [Vajanský], kniž. mumraj [Zúbek], zastaráv. zmätenie [Vajanský], hrub. bordel: vo svojich veciach má vždy bordel, subšt. herberg: má doma herberg, subšt. paseka: bola tam hotová paseka, subšt. magľajz ## zmdlený pozri unavený ## zmedzinárodniť sa stať sa medzinárodným, internacionálnym; nadobudnúť medzinárodný ráz, zmedzinárodnieť, zinternacionalizovať sa: moria sa zmedzinárodnili; niektoré piesne zmedzinárodneli ## zmechanizovaný pozri automatický 2, mechanický 2, mechanický 3; profesionálny 2 ## zmechriť sa pozri spadnúť 1, zísť 1 ## zmeliť sa pozri rozdrobiť sa 1 ## zmena 1. nadobudnutie iných vlastností, iného rázu: kvalitatívna, spoločenská zmena; zmena počasia, premena: hlboká premena v živote, prevrat, zvrat (náhla prenikavá zmena): prevrat, zvrat vo vede, obrat: politický obrat, otras: krajinu zasiahol hospodársky otras, zlom: revolučný zlom v dejinách, kniž. prelom (výrazná, podstatná zmena): ekonomický prelom, kniž. prerod (základná zmena): spoločenský prerod, skok (náhla zásadná zmena): vývinový skok, obmena (čiastočná zmena): zaspievať pieseň s istou obmenou, odb. metamorfóza: metamorfóza hornín, revolúcia (základná zmena): priemyselná revolúcia, odb. konverzia: konverzia zbrojnej výroby, transformácia: transformácia elektrického prúdu, reforma (zmena majúca za cieľ zlepšiť niečo): menová reforma 2. vymedzený pracovný čas zamestnanca (obyč. vo výrobe): robiť na tri zmeny, hovor. šichta: vrátiť sa zo šichty, hovor. nočná (nočná zmena): idem z nočnej, hovor. denná (denná zmena): dnes mám dennú ## zmeniť 1. dať niečomu alebo niekomu iný vzhľad, ráz, urobiť iným, premeniť: podarilo sa mu zmeniť, premeniť hlas; svoj postoj nezmením, nepremením, hovor.: preinačiť, preonačiť: meno si preinačil; je taký, už ho nepreonačíš, zinačiť: zariadenie ste si tu akosi zinačili, popremieňať (postupne, viacero vecí), prerobiť, prepracovať, pretvoriť (znova, inak alebo lepšie urobiť; dosiahnuť zmenu k lepšiemu): plán napokon prerobili, prepracovali; golier si prerobila na užší; svet sa nedá tak ľahko pretvoriť, kniž.: preporodiť, prerodiť (podstatne zmeniť): preporodiť spoločnosť, prekrútiť, prevrátiť (zámerne vyložiť nesprávne): fakty prekrútil, prevrátil, pozmeniť, obmeniť, modifikovať (čiastočne zmeniť): pozmeniť si názor na vec; melódia je trocha obmenená, pren. preladiť: musím celkom preladiť svoj životný program, zvrtnúť, zvrátiť (nečakane celkom zmeniť): naraz zvrtol názor; zvrtnúť, zvrátiť osud 2. nahradiť iným, zameniť, vymeniť: redaktorstvo rýchlo zmenil, zamenil, vymenil za výnosnejšie povolanie, hovor.: začarať, začarovať, vyčarať, vyčarovať: omylom si začarali, vyčarali, vyčarovali klobúky, vystriedať (postupne nahradiť iným): vystriedať veľa zamestnaní, prehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť poradie, slová v texte, premeniť (peniaze): premeniť koruny na šilingy, rozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): ísť zmeniť, rozmeniť tisícku, pomeniť, pozamieňať, povymieňať, popremieňať (postupne, viacero vecí) ## zmeniť sa nadobudnúť iný vzhľad, ráz a pod., stať sa iným, zmeniť tvárnosť, podstatu, premeniť sa: na starosť sa už nezmením, nepremením, hovor.: preinačiť sa, preonačiť sa: život sa nám celkom preinačil, prejsť (zmeniť sa na niečo iné): modrá prešla do zelenej; hádky prejdú do bitky, popremieňať sa (postupne): v meste sa všeličo popremieňalo, pozmeniť sa, obmeniť sa (sčasti sa zmeniť): jej vzťah k rodine sa pozmenil; obmenil sa nám denný poriadok, napraviť sa (zmeniť sa k lepšiemu): žiak sa v poslednom čase napravil, obrátiť sa: zajtra sa počasie obráti; všetko zlé sa obráti na dobré, odstať sa (v úsloví): čo sa stalo, už sa neodstane, presunúť sa (o rozložení niečoho): pomer síl sa presunul, kniž. prepodstatniť sa (zmeniť svoju podstatu): literatúra sa celkom prepodstatnila, kniž.: preporodiť sa, prerodiť sa: mladík sa pre(po)rodil na chlapa, prevteliť sa (zmeniť sa na inú bytosť, vstúpiť do inej bytosti): Boh sa prevtelil do človeka, kniž. transmutovať (zmeniť sa transmutáciou, zmeniť sa ako druh): rádioaktívne prvky transmutujú ## zmeniteľný pozri predbežný 2 ## zmenka cenný papier ako platobný a úverový prostriedok: splatnosť zmenky, hovor. zastar.: veksľa, vechsľa: podpísať veksľu, vechsľu ## zmenšiť sa stať sa menším (op. zväčšiť sa): rozdiel medzi bratmi sa zmenšil, stenknúť, stenčiť sa, zúžiť sa (stať sa menším čo do hrúbky, šírky, expr. množstva, objemu): vrstva papiera sa stenčila, stenkla; chodba sa zúžila; expr. zásoby stenkli, stenčili sa, zoschnúť (sa), zosušiť sa (suchom, sušením sa zmenšiť): drevo (sa) zoschlo, zosušilo sa, lek. atrofovať (o tkanive alebo o telesných orgánoch), expr. scvrknúť sa (stratiť na veľkosti, množstve, význame a pod.): rodinné úspory sa scvrkli, poklesnúť, klesnúť (stratiť na intenzite, význame, hodnote a pod.): rozvodovosť (po)klesla; cena áut (po)klesla, ubudnúť, odbudnúť (zmenšiť sa čo do množstva, rozsahu a pod.): záujemcov, zásob ubudlo, odbudlo, zoslabnúť, oslabnúť, zoslabiť sa (v intenzite): zvuky (z)oslabli, zoslabili sa; horúčka (z)oslabla, zmenšila sa, zredukovať sa, znížiť sa (v množstve, intenzite; op. zvýšiť sa): náskok vedúceho pretekára sa zredukoval, znížil, zmenšil na minimum, obmedziť sa: výroba zbraní sa obmedzila, zdrobnieť (stať sa drobným, malým): písmo jej akosi zdrobnelo, zrednúť: zástupy zredli, zried. zmalieť [Urban] ## zmenšovať sa pozri míňať sa 1, tratiť 2, zužovať sa ## zmerať 1. meraním zistiť rozmery, intenzitu, mieru a pod., odmerať: zmerať, odmerať záhradu, teplotu dieťaťa, vzdialenosť, vymerať: vymerať plochu, šírku, premerať (dôkladne alebo znova zmerať): premerať izbu, veľkosť šiat, poodmeriavať, popremeriavať (postupne, viackrát) 2. skúmavo pozrieť na niekoho, premerať, odmerať: nepriateľsky ma zmeral, premeral, odmeral od hlavy po päty, prezrieť, hovor. obkuknúť: kriticky ho prezrel, obkukol, expr. popremeriavať (viackrát, dôkladne): zrakom popremeriavať prítomných 3. pozri zhodnotiť ## zmeravený 1. pozri meravý 1, skrehnutý 2. pozri zarazený ## zmeravieť stať sa nehybným, meravým (z fyziologických alebo duševných príčin), znehybnieť, stŕpnuť: nohy zmeraveli, stŕpli od zimy; jazyk mi zmeravel, znehybnel, stŕpol od hrôzy, stuhnúť, zdrevenieť: prsty stuhli, zdreveneli od zimy; stuhnúť od strachu, okľavieť, skľavieť (od zimy, chladu): prsty mi okľaveli, skľaveli, ochrnúť, ochromieť (stať sa neschopným pohybu): nohy akoby ochrnuli, ochromeli, ustrnúť, zdúpnieť, zried. zdrepenieť (Jesenský; z duševných pohnútok): ustrnúť nad toľkou krásou; zdúpnieť, zdrepenieť od údivu, expr. zamrieť (náhle prestať znieť, prestať tĺcť): hlas zamrel na perách; srdce zamrelo od úžasu, expr. skremenieť: údy mu skremeneli, zmŕtvieť: nohy mu zmŕtveli, fraz.: ostať ako obarený/ako zarezaný, ostať ako soľný stĺp (z duševných pohnútok), pren. primrznúť: asi mu jazyk primrzol pozri naľakať ## zmerkovať pozri zbadať ## zmes spojenie niekoľkých vecí do jedného celku: zmes plynov, betónová zmes, zmiešanina: výbušná zmiešanina, miešanina, pomiešanina: miešanina osiva, miešanka (miešanina kŕmnych rastlín): ozimné trávne miešanky, zmeska (zmes viacerých druhov): vyvážená zmeska vín, kniž. zried. zmesica [Vajanský], odb. melanž: kávová melanž, spleť (zmes rozličných javov, udalostí a pod.): spleť zvukov, kniž. konglomerát: konglomerát jazykov, kniž. pele-mele [vysl. pel mél] ## zmesica pozri zmes ## zmeska pozri zmes ## zmestiť sa mať predpoklady dostať sa svojimi rozmermi do istého priestoru, vmestiť sa, vojsť: šaty sa nezmestia, nevmestia do kufra; noha sa nezmestí, nevmestí do topánky; nevojde to sem všetko, expr.: vpratať sa, spratať sa, vliezť: do kabáta sa vpracú, spracú aj dvaja; do rukavice mi ruka nevlezie, pomestiť sa, expr. popratať sa (o viacerých veciach alebo osobách): všetko sa do batoha nepomestí; do auta sa popratala celá rodina, vtesnať sa, zried. vtiesniť sa, vtlačiť sa, vtisnúť sa, vstrčiť sa, vopchať sa (silou, tlakom sa dostať do istého priestoru): noha sa ledva vtesnala, vtlačila, vtisla do čižmy; do vreca sa už zvyšok nevopchá; do električky sa vstrčili, vopchali všetci ## zmeškať 1. prísť niekam neskoro; nezastihnúť, nezachytiť niekoho, niečo, zameškať: zmeškať, zameškať spojenie do Bratislavy, oneskoriť sa, omeškať sa (prísť neskoro): oneskoriť sa na schôdzku; radšej počkám, ako mám zmeškať, ako sa mám oneskoriť, omeškať, zastar.: opozdiť sa, spozdiť sa, zapozdiť sa [Vansová], obneskoriť sa 2. spôsobiť si stratu nevykonaním niečoho načas, zameškať, premeškať, hovor. nechať/dať si ujsť: termín, lehotu sme už zmeškali, zameškali, premeškali; príležitosť sme si nechali ujsť, premárniť, hovor. prepásť: premárniť deň, šancu; výstavu som prepásol, vymeškať: nikdy nevymešká príležitosť posmievať sa, nevyužiť: nevyužiť priaznivé okolnosti, subšt. prešvihnúť: prešvihli vhodný čas 3. neurobiť niečo, čo bolo treba, zanedbať: doháňa, čo zmeškal, čo zanedbal ## zmeták pozri metla ## zmiasť vyviesť z duševnej rovnováhy, priviesť do zmätku, pomiasť: nečakaná situácia nás zmiatla, pomiatla, vykoľajiť: udalosti nás celkom vykoľajili, expr. vytočiť, fraz. vyšinúť z koľají, spliesť, popliesť: spliesť, popliesť protivníka v hre, zmotať, pomotať: všetko sa mu v hlave zmotalo, pomotalo, hovor. expr.: zmútiť, pomútiť, pomátať, zmátať: sláva mu zmútila, pomútila, pomátala rozum, expr.: pobalamutiť, zbalamutiť, obalamutiť, obaláchať, zbaláchať, poblázniť, oblázniť: sladkými rečami nás načisto pobalamutil, pobláznil, zmýliť, pomýliť, hovor. vyšinúť (uviesť do omylu): správa ich zmýlila, pomýlila, subšt. zmagoriť, expr. zmítoriť, kniž. zviesť: dať sa zviesť zlým smerom, expr.: osprostiť, ohlúpiť (urobiť nesúdnym): literatúra ho osprostila, expr. ohúriť (veľmi, nečakane zmiasť): celá záležitosť ma ohúrila, zaraziť (nečakanosťou vyvolať obyč. negatívnu reakciu): neochota spolupracovať ma zarazila, dezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovanie verejnosti, kniž. skonfundovať, fraz.: priviesť/dostať do pomykova, priviesť do rozpakov/do zmätku ## zmiasť sa pozri popliesť sa 1, pomýliť sa ## zmieniť sa pozri spomenúť, povedať ## zmienka stručné alebo náhodné spomenutie: prvá zmienka o kostole je z 9. storočia, poznámka: urobiť poznámku o niečom, narážka (nepriama zmienka): zlomyseľná narážka, zastaráv. spomienka: to nestojí za spomienku ## zmier pozri zmierenie, dohoda 1 ## zmierať 1. pozri hynúť 1 2. pozri túžiť ## zmierca pozri zmierovateľ ## zmierenie odstránenie sporov, nedorozumení, nezhôd: ponúknuť zmierenie, kniž. zmier: človek ochotný na zmier ## zmierený pozri spokojný ## zmieriť odstrániť rozpor, spor, nesúlad a pod. medzi niekým; spôsobiť uspokojenie, vyrovnanie, súlad, uzmieriť, pomeriť: spoločné nešťastie ich (u)zmierilo; (u)zmieriť, pomeriť matku s dcérou, nár. vymeriť [Jesenská], udobriť: chcel priateľa udobriť darom, uchlácholiť, uspokojiť, upokojiť: hľadeli nás uchlácholiť, u(s)pokojiť, aby sme neprotestovali, spriateliť: nešťastníkov treba spriateliť s osudom ## zmieriť sa 1. zanechať nepriateľstvo, spory, uzmieriť sa, pomeriť sa: nepriatelia sa napokon (u)zmierili, pomerili, nár. vymeriť sa [Vansová], udobriť sa, hovor. podobriť sa: nechce sa s bratom udobriť, podobriť; udobriť sa bozkom, pokonať sa (zmierlivo sa dohodnúť): susedia sa napokon pokonali, fraz. podať si ruky: rozvadení súperi si podali ruky 2. zanechať vzdor, prijať niečo ako nevyhnutné, uspokojiť sa: ťažko sa zmieriť, uspokojiť s porážkou, spriateliť sa: musíme sa spriateliť s myšlienkou na prehru, vyrovnať sa: vyrovnať sa so stratou zamestnania, rezignovať (trpne sa zmieriť s niečím): po porážke rezignoval, s porážkou sa zmieril ## zmierlivý usilujúci sa o zmierenie; svedčiaci o tomto úsilí, zmierny: zmierlivé, zmierne riešenie sporu; zmierlivý, zmierny postoj k niečomu, zmierovací, zmierujúci, udobrujúci (vedúci k zmiereniu): zmierovacie pokusy, zmierujúce konanie, odzbrojujúci: odzbrojujúci úsmev, ústretový, lojálny, kniž. konciliantný ## zmierniť urobiť miernejším, miernym, znesiteľnejším, menším, zmenšiť, oslabiť, znížiť (op. zväčšiť): zmierniť, zmenšiť napätie v rodine; oslabiť, znížiť nepriaznivé účinky priemyslu, stíšiť, zjemniť, stlmiť, zmäkčiť (urobiť príjemným, lahodným, menej intenzívnym): stíšila, zjemnila, stlmila hlas; zmäkčiť, stíšiť, zmierniť osvetlenie, utíšiť (nepríjemné pocity): utíšiť žiaľ, hnev, zried. umierniť: umierniť svoju zlosť, ochladiť, schladiť, zried. obľaviť: treba ochladiť, schladiť otcov hnev, expr.: zahasiť, uhasiť, zahnať: zahnal hlad v najbližšej reštaurácii; uhasiť si smäd; zahnať túžbu po domove, spomaliť (pohyb): zmierniť, spomaliť krok, tempo (op. zrýchliť) ## zmierniť sa stať sa miernejším, miernym, menším, znesiteľnejším, menej intenzívnym, zmenšiť sa, oslabiť sa, zoslabiť sa, oslabnúť, zoslabnúť, zmiernieť, znížiť sa (op. zväčšiť sa): vietor sa zmiernil, zmenšil, (z)oslabil; hukot motora sa nezmiernil, nezmiernel, neznížil sa, stíšiť sa, zjemniť sa, zjemnieť, stlmiť sa, zmäkčiť sa (stať sa príjemnejším, vľúdnejším, lahodnejším, menej intenzívnym): žiaľ sa časom stíši, stlmí; pri pohľade na dieťa sa jej tvár zjemnila, zmäkčila; hlas sa mu dojatím stlmí, zjemnie, poľaviť, povoliť (o zime, chorobe a pod.), spomaliť sa (op. zrýchliť sa): tempo sa spomalilo, ovládnuť sa, umierniť sa (v prejavoch): chcel deti potrestať, ale sa ovládol, umiernil, zmiernil ## zmierny pozri zmierlivý ## zmierovač pozri zmierovateľ ## zmierovateľ kto zmieruje niekoho s niekým: vzal na seba úlohu zmierovateľa, zmierovač, zried. zmierca [Dobšinský] ## zmiesiť pozri pomiešať 1 ## zmiesť 1. pozri zhrnúť 1 2. pozri zjesť 3. pozri zraziť 1 4. pozri zničiť 1, zahubiť ## zmiešanina pozri zmes ## zmiešaný zložený z rozličných prvkov, častí, rôznorodý, nesúrodý: bola tam zmiešaná, rôznorodá spoločnosť; ovládli ho zmiešané, nesúrodé pocity, miešaný, pestrý, rozmanitý: miešané, pestré obecenstvo; pestrá, rozmanitá strava ## zmiešať pozri pomiešať 1 ## zmiešať sa pozri zliať sa 1 ## zmiešavať pozri miešať 1 ## zmietať 1. pozri hádzať 2, lomcovať 2. pozri znepokojovať, lomcovať ## zmietať sa pozri hádzať sa 2, zvíjať sa 2 ## zmietnuť 1. pozri zhrnúť 1 2. pozri zjesť 3. pozri zraziť 1 4. pozri zničiť 1, zahubiť ## zmiganý pozri porazený ## zmija pozri vretenica ## zmilitarizovať pozri ozbrojiť ## zmilovanie pozri súcit ## zmilovať sa pozri zľutovať sa ## zmítorený pozri splašený, zmätený 1 ## zmítoriť pozri pobalamutiť, pomýliť, zmiasť ## zmítoriť sa pozri splašiť sa, spochabieť (sa), zblázniť sa 1 ## zmixovať pozri pomiešať 1 ## zmiznúť 1. stať sa, urobiť sa neviditeľným, ocitnúť sa mimo dohľadu, stratiť sa: postava zmizla, stratila sa za dverami; stratiť sa v tme, bez stopy, schovať sa, skryť sa, ukryť sa: mesiac sa schoval, skryl za oblak; pred prenasledovateľmi sa ukryl v dave, stratiť sa z obzoru: pašeráci sa akosi stratili z obzoru, expr. prepadnúť sa: zlodej sa mi pred očami prepadol 2. expr. opustiť rýchlo nejaké miesto; rýchlo, nebadane odísť, odpadnúť: prekážky, zábrany odpadli, vytratiť sa, stratiť sa: zmiznúť, vytratiť sa z domu, zo zasadnutia, padnúť (prestať pôsobiť, platiť): bariéry padli, hovor. expr.: vypariť sa, odpratať sa, odpáliť: z oslavy sa vyparili, odpratali veľmi zavčasu; odpálil za roh, aby ho nedobehli, hovor. expr.: zdúchať, zdúchnuť: zdúchnuť z domu, zutekať, ujsť: zutekať, ujsť spred komisie, expr.: ufujazdiť, ufrknúť, ufrngnúť, ubrnknúť (rýchlo odísť), hovor. expr. vypadnúť, fraz. expr. vziať nohy na plecia 3. prestať jestvovať, stratiť sa, vymiznúť, zaniknúť: staré zvyky sa časom stratili, zmizli, vymizli, vytratiť sa, pominúť sa, prejsť (o stavoch, citoch a pod.): bolesť sa pomaly vytratila, pominula, prešla, hovor. expr. vypariť sa: strach sa zrazu vyparil, kniž.: vyprchať, vypŕchnuť: odvaha rýchlo vyprchala; zlosť z neho pomaly vypŕchne, pohasnúť: smiech pohasol, túžba pohasla, expr. zakapať: voľakedajšie remeslá nenávratne zakapali; kiež hnevy medzi nami zakapú, hovor. vykapať: tolerancia ešte nevykapala, zapadnúť: pieseň zapadla do zabudnutia, zísť, zliezť, skapať: sneh z vŕškov zišiel, zliezol, skapal, rozplynúť sa, rozptýliť sa (pomaly zmiznúť): hmla sa doobeda rozplynula; starosti sa rozptýlili, hovor. vykúriť sa: starosť sa pomaly vykúrila z hlavy, poprechádzať, poprechodiť, postrácať sa, pomiznúť, potratiť sa (postupne zmiznúť): hnevy už poprechádzali, pomizli ## zmladiť pozri osviežiť ## zmladiť sa pozri omladnúť ## zmladnúť pozri omladnúť ## zmľandravieť pozri ochabnúť 1 ## zmlátiť pozri zbiť 3 ## zmliaždenina pozri pomliaždenina ## zmliaždiť pozri rozmliaždiť ## zmlieť sa 1. pozri stať sa 2. pozri spadnúť 1 ## zmĺknuť prestať hovoriť, prestať znieť, zamĺknuť, umĺknuť, stíchnuť, zatíchnuť, utíchnuť: od prekvapenia prítomní z(a)mĺkli, umĺkli; keď učiteľ vstúpil do triedy, deti stíchli, zatíchli, utíchli, odmlčať sa: naraz sa odmlčal a nechcel už viac nič povedať; hudba sa odmlčala, expr.: onemieť, znemieť, zanemieť (obyč. z nejakého silného vonkajšieho popudu): onemieť, z(a)nemieť od strachu, úžasu, hrôzy, zried. ponemieť (postupne zmĺknuť), zried. zamlčať [Kukučín], fraz. expr.: zahryznúť si do jazyka, zahryznúť si do pery: radšej si zahryzne do jazyka, do pery, akoby mal vyvolať spor, stratiť reč (nebyť schopný prehovoriť): stratil reč pri toľkej opovážlivosti ## zmĺknuto pozri ticho 2 ## zmluva záväzné písomné dohodnutie sa niekoľkých ľudí alebo strán o istej veci: podpísať obchodnú zmluvu, ratifikovať medzištátnu zmluvu, dohoda (ústne alebo písomné dorozumenie sa o niečom): dohoda o vykonaní práce, kontrakt: kontrakt na dodávku ropy, dohovor (ústne dorozumenie sa o niečom): postupovať podľa dohovoru, aliancia (spojenecká zmluva), pakt (medzinárodná zmluva): pakt o neútočení, konvencia (obyč. medzinárodná zmluva): Ženevská konvencia ## zmnohonásobiť pozri znásobiť 2 ## zmnohonásobniť pozri znásobiť 2 ## zmnohonásobovať sa pozri množiť sa 1 ## zmnohonásobňovať sa pozri množiť sa 1 ## zmnožiť pozri znásobiť 2, zväčšiť 1 ## zmnožiť sa pozri rozrásť sa 2, vzrásť 1, zväčšiť sa 1 ## zmnožovať sa pozri množiť sa 1 ## zmocnenec pozri splnomocnenec, zástupca 2 ## zmocnenie pozri splnomocnenie ## zmocnieť pozri zosilnieť ## zmocniť 1. pozri splnomocniť 2. pozri zosilniť ## zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť, dobyť, opanovať, ovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územie, uchvátiť, uchytiť, kniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štáte, kniž. urvať: urvať si kus chleba, strhnúť: vládu strhli na seba víťazné strany, chytiť, zlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní 2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických alebo fyzických stavoch, rozpoloženiach), zachvátiť, expr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeň, zasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúca, schytiť, pochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtucha, ovládnuť, opanovať, zaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujala, expr.: posadnúť, opantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosť, popadnúť: naraz ma popadol strach, premôcť, zmôcť, preniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odpor, zájsť, nadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovom, prísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosť, vojsť (do niekoho): vošiel doňho hnev, kniž.: pojať, jať: (po)jala ich tieseň, pren. zajesť sa, častejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť 3. pozri zvládnuť 1, zvládnuť 2 ## zmocniteľ pozri splnomocniteľ ## zmocňovateľ pozri splnomocniteľ ## zmočiť pozri navlhčiť ## zmočiť sa pozri premoknúť, zamáčať sa ## zmodernizovať pozri zosúčasniť ## zmodravieť pozri obelasieť ## zmodrieť pozri obelasieť ## zmohutnieť pozri zosilnieť ## zmok 1. pozri trpaslík 1 2. pozri chudák 1 ## zmoknúť byť zasiahnutý, zmáčaný dažďom: schovali sa pod strechu, aby nezmokli, opršať: neos. včera nás na futbale opršalo, zapršať: všetko seno nám zapršalo, umoknúť, vymoknúť, pomoknúť: umoknúť do nitky; bielizeň vonku pomokla, premoknúť, premočiť sa (úplne, celkom zmoknúť): kabát celkom premokol, premočil sa ## zmoknutý pozri mokrý 1 ## zmontovaný pozri opitý 1 ## zmontovať pozri zostrojiť ## zmordovaný pozri unavený, vyčerpaný, zničený 2 ## zmordovať pozri utrápiť ## zmordovať sa pozri unaviť sa, vyčerpať sa ## zmorený 1. pozri unavený 2. pozri strápený ## zmoriť pozri utrápiť ## zmoriť sa pozri unaviť sa ## zmotanina pozri motanica 1 ## zmotaný 1. pozri zložitý, záhadný 2, nejasný 2 2. pozri zmätený 1 ## zmotať 1. pozri zvinúť 2. pozri pomýliť ## zmotorizovať sa pozri opiť sa ## zmôcť 1. pozri zvládnuť 1 2. pozri prekonať 1, premôcť 1, premôcť 3 3. pozri zmocniť sa 2 4. pozri zjesť ## zmôcť sa 1. prejaviť alebo nadobudnúť schopnosť urobiť niečo, čo vyžaduje odvahu alebo niečo si takto zadovážiť, vzchopiť sa, odvážiť sa, dodať si odvahu: nezmôže sa, neodváži sa na nič; musíš sa vzchopiť, dodať si odvahu a ísť, vzmôcť sa: (v)zmôcť sa na odpor, na útok; (v)zmôcť sa na dom, na auto, vzmužiť sa, expr.: pochlapiť sa, zozbierať sa, zobrať sa: vzmuží sa, pochlapí sa, zozbiera sa a povie nepríjemnú pravdu; musíš sa predsa zobrať a dajako nepríjemnosť vyriešiť 2. hospodársky zosilnieť, vzmôcť sa: podnik sa (v)zmohol, zbohatnúť, fraz. postaviť sa na nohy: rodina zbohatla, postavila sa na nohy obchodovaním, pozdvihnúť sa, povzniesť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): krajina sa priemyselne, kultúrne musí pozdvihnúť, povzniesť, zveľadiť sa (stať sa bohatším, väčším): majetok sa zveľadil, pomôcť si: pomohol si dedičstvom ## zmračený pozri zamračený 2 ## zmrákať sa pozri stmievať sa ## zmraštený 1. pozri zvráskavený 2. pozri zamračený 2 ## zmraštiť pozri pokrčiť 1 ## zmraštiť sa 1. dať tvár do vrások, skriviť sa do grimasy, zvraštiť sa, zmŕštiť sa, zmrštiť sa: zmraštil sa, zvraštil sa od hnusu; zmŕšti sa odporom, stiahnuť sa, zhúžviť sa (o tvári): tvár sa mu stiahla, zhúžvila do grimasy, zachmúriť sa, zamračiť sa, zried.: ochmúrnieť, omraštiť sa (zatváriť sa nevľúdne): zachmúriť sa, zamračiť sa od nevôle, expr.: zamosúriť sa, zaškarediť sa, kniž. zakaboniť sa (výrazom tváre vyjadriť nevôľu), expr. zoškľabiť sa (znetvoriť sa do grimasy) 2. stratiť na objeme, plnosti, zvraštiť sa, zmŕštiť sa, zmrštiť sa, scvrknúť sa: pomaranč sa celkom zmraštil, zvraštil, scvrkol, zvraskať sa, zvráskať sa: ovocie sa zvraskalo, zosušiť sa, zoschnúť (sa), zošúveriť sa (pôsobením sucha alebo veku zmenšiť svoj objem): pokožka sa od slnka zosušila, zošúverila, zvráskavieť, zvráskovatieť (o pokožke), spľasnúť, spľasknúť (naraz zmenšiť svoj objem), lek. kontrahovať sa, stiahnuť sa: svalstvo sa kontrahuje, stiahne, vycivieť, scivieť: vycivená, scivená tvár ## zmravniť pozri zlepšiť ## zmrazený pozri nehybný ## zmraziť 1. pozri zamraziť 1 2. pozri ohromiť ## zmrhať pozri premárniť ## zmrieť 1. pozri umrieť 2. pozri stíchnuť 1 ## zmrk pozri súmrak ## zmrkanie pozri súmrak ## zmrkávať sa pozri stmievať sa ## zmrknúť sa pozri zotmieť ## zmrknúť pozri zotmieť ## zmrknutie pozri súmrak ## zmŕštený pozri zvráskavený ## zmŕštiť pozri pokrčiť 1 ## zmrštiť pozri pokrčiť 1 ## zmŕštiť sa pozri zmraštiť sa 1, zmraštiť sa 2 ## zmrštiť sa pozri zmraštiť sa 1, zmraštiť sa 2 ## zmŕtvieť 1. pozri zmeravieť 2. pozri spustnúť 1 ## zmŕtviť pozri umŕtviť 1 ## zmŕtvychvstanie pozri vzkriesenie 1 ## zmrviť 1. pozri rozdrobiť 1 2. pozri stlačiť 3. pozri zatriasť ## zmrzačený zbavený normálnej, zdravej, prirodzenej podoby, zdeformovaný, deformovaný: zmrzačené, zdeformované, deformované telo, dokaličený, skaličený, znetvorený, dochrámaný, dodrúzganý, dorantaný, ožobráčený: tvrdou prácou dokaličené, znetvorené ruky; vrátil sa z boja dochrámaný, dorantaný, ožobráčený, zohyzdený, zohavený, ohyzdný, ohavný (esteticky hlboko narušený): tvár má zohyzdenú popáleninami; ohyzdná tvár od popálenín, kyptavý, okyptený (zmrzačený odrezaním časti tela): má kyptavé, okyptené ruky, expr.: spotvorený, kurtavý, krchňavý, doriadený, dorichtovaný, dokatovaný, dokľavený ## zmrzačiť 1. telesne (pren. expr. i duševne) zdeformovať, urobiť telesným (pren. expr. i duševným) mrzákom, skaličiť, dokaličiť, expr.: okaličiť, pokaličiť: píla mu zmrzačila, skaličila ruku; pri havárii si dokaličiť, pokaličiť chrbticu; duševne zmrzačené deti, znetvoriť, zohyzdiť: oheň jej znetvoril, zohyzdil tvár, expr. ožobráčiť, expr. zried. olazáriť: vojna ožobráčila, olazárila mnohých mládencov, okyptiť (zmrzačiť odrezaním časti): okyptené ruky, dobiť (bitím zmrzačiť), dolámať: pri páde sa celý dobil, dolámal, expr.: dochrámať, dodrúzgať, dorantať, dokatovať, domäsiariť (telesne veľmi poraniť): dochrámať, dodrúzgať si údy; dorantať si telo 2. pozri pokaziť 1 ## zmrzieť pozri omrzieť ## zmrzliak hovor. expr. človek trpiaci stále chladom, hovor. expr.: zmrzloš, uzimenec ## zmrzloš pozri zmrzliak ## zmrznúť pozri zamrznúť 1 ## zmrznutý pozri skrehnutý ## zmučený pozri strápený ## zmúdrieť pozri umúdriť ## zmuštrovať pozri zhotoviť, zostrojiť ## zmuta pozri zmätok 2 ## zmútený 1. pozri kalný 1, kalný 2 2. pozri zmätený 1 ## zmútiť 1. pozri zakaliť 1 2. pozri zmiasť ## zmužilý pozri smelý ## zmydliť 1. pozri zbiť 3 2. pozri zjesť ## zmyknúť pozri strhnúť 1 ## zmýlený 1. pozri zmätený 1 2. pozri chybný 2 ## zmýliť pozri pomýliť ## zmýliť sa pozri pomýliť sa, prepočítať sa ## zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmysel, význam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výroku, obsah (zmysel jazykového prejavu alebo umeleckého diela): obsah symfónie, náplň: životná náplň, kniž. raison d’etre [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d’etre, kniž. tenor: tenor článku, kniž. značenie [Dobšinský] 2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel práce, cieľ: cieľ hnutia, účel: vec nespĺňa svoj účel, význam: nechápe význam celej udalosti, dôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod 3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziu, pochopenie, porozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumením, cit, cítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie 4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslami, zastar. čuv 5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmysloch, vedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomie, pamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmysloch, rozum, um (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope? 6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužov, pud: pohlavný pud, vášeň: dať sa strhnúť vášňou, žiadostivosť: telesná žiadostivosť, zastar. žiadza, chtivosť: chtivosť pohľadu ## zmyselník pozri pôžitkár ## zmyselnosť pozri erotika, pôžitkárstvo ## zmyselný majúci záľubu v erotike; svedčiaci o takomto založení, erotický, neskl. sexi: zmyselná žena; zmyselný, erotický vzťah; erotický film, žiadostivý, chlipný, náruživý, vášnivý, nespútaný: žiadostivý pohľad; vášnivá, nespútaná láska, satyrský, dionýzovský, bakchický: satyrské, bakchické orgie, delikátny, chúlostivý, pikantný, vzrušujúci, pren. korenistý, hovor. háklivý (zmyselnosťou dráždiaci alebo privádzajúci do pomykova): pikantné, háklivé historky ## zmyslieť si 1. pozri zaumieniť si, vymyslieť 2. pozri spomenúť si ## zmyslovosť pozri senzualita ## zmyslový súvisiaci s vnímaním vonkajšieho sveta (u živých tvorov), odb.: senzorický, senzuálny: zmyslové, senzuálne vnímanie; zmyslový, senzorický nerv ## zmyšený pozri splašený ## zmyšiť sa pozri zblázniť sa 1 ## zmýšľanie pozri presvedčenie ## zmýšľať 1. mať istý názor na niečo, mať isté presvedčenie o niečom, myslieť (si), mať mienku: zmýšľa, myslí (si) o každom iba dobre; Akú máš mienku, ako zmýšľaš o veci?, cítiť (mať presvedčenie, názor): cíti, zmýšľa slovensky, humanisticky, kniž.: súdiť, usudzovať: nevedno, čo o mne súdia, usudzujú iní, uvažovať: je to ľavicovo uvažujúci človek 2. mať istý zámer, úmysel, zamýšľať: zmýšľa, zamýšľa urobiť dobrý obchod, mať v úmysle, pomýšľať, zastar. obmýšľať, chystať sa, strojiť (sa), hodlať: tuší, že s ním majú niečo v úmysle, že pomýšľajú, chystajú, stroja sa urobiť niečo nedobré; Čo hodláte podniknúť?, uvažovať (úvahou prichádzať k istému rozhodnutiu): uvažuje o odchode 3. pozri vymýšľať ## zmyť 1. prúdom vody alebo inej tekutiny odstrániť nečistotu, špinu; zbaviť nečistoty, špiny, umyť: zmyť, umyť mastnotu z tanierov; zmyť, umyť si vlasy, spláknuť, spláchnuť, opláchnuť, opláknuť: hadicou spláknuť piesok z chodníka; opláknuť tvár od sadzí; spláchnuť, opláchnuť dlážku, omyť, obmyť (na povrchu), pozmývať, poobmývať (postupne, viac vecí): pozmývať krv z rúk; voda poobmýva skaliská 2. pozri napraviť 4 ## znacionalizovať pozri znárodniť ## značenie 1. pozri význam 1, význam 2, zmysel 1 2. pozri značka ## značiť 1. dávať na niečo značku, značkovať, označovať: značiť, značkovať ovce; značiť, značkovať, označovať turistické chodníky, vyznačovať, poznačovať: vyznačovať chyby v texte; poznačovať chybné výrobky, signovať (označovať podpisom): signovať obraz, maľbu, puncovať, ciachovať (označovať úradnou značkou): puncovať prsteň, ciachované váhy, subšt. cajchovať 2. byť znamením niečoho, mať istý konkrétny zmysel, znamenať, byť: Čo značí, znamená ten nápis?; viem, čo to značí, čo to je, keď sa nik nehlási, naznačovať (náznakom dávať najavo): jeho tvár naznačuje nesúhlas, vyjadrovať: odmietavý postoj vyjadruje, značí koniec priateľstva, predstavovať (mať hodnotu, cenu): nová továreň predstavuje, značí prínos pre obyvateľov mesta; práca v záhrade predstavuje preňho oddych 3. písmom alebo iným spôsobom zachytávať (aby sa niečo zachovalo), zaznačovať, zaznamenávať: všetky údaje si značí, zaznačuje, zaznamenáva do notesa; do pamäti si značiť, zaznamenávať všetky dôležité rodinné udalosti, zapisovať (písmom): zapisovať výpovede svedkov ## značka viditeľný alebo inak vnímateľný poznávací znak: štátna poznávacia značka, ochranná značka, značenie: dopravné značenie, označenie: označenie tovaru, vyznačenie, signatúra (značka knihy, predmetu a pod. v knižnici, v zbierke): signatúra zborníka, šifra (značka slúžiaca na utajenie správ): nevedel rozlúštiť šifry, ciacha (úradná značka potvrdzujúca správnosť mier, váh a pod. alebo rýdzosť drahých kovov), punc (úradná značka potvrdzujúca rýdzosť drahých kovov): zlatá retiazka s puncom, znamienko: urobiť si znamienko v kalendári, znak (názorné vyjadrenie niečoho): znak rovnosti ## značkovať pozri značiť 1 ## značkový pozri kvalitný ## značne 1. pozri dosť 1, pomerne 2 2. pozri veľmi, mimoriadne 2, vysoko 3 3. pozri oveľa 4. pozri silno 1 ## značný 1. pomerne veľký, pokiaľ ide o rozmery, počet, množstvo a pod., nemalý, podstatný: značné, nemalé úsilie; značná, podstatná časť diela je hotová, viditeľný, znateľný, zastar. znatný (ktorý možno ľahko vidieť, zbadať): znateľný pokles záujmu, hrubý: hrubé porušenie predpisov, slušný: má slušný plat, hovor.: poriadny, dobrý, hodný, úctyhodný: prešli poriadny, hodný kus cesty; úctyhodná cena; odkrojil dobrý kus chleba, expr.: tučný, riadny: tučný zisk, riadna kopa peňazí 2. pozri dôležitý 1 ## znad pozri sponad ## znáhla pozri zrazu 1 ## znáhliť pozri zrýchliť ## znachor pozri samopašník ## znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúcie, črta: povahové črty, stránka: podstatná stránka javu, charakter: charakter vedeckosti, ráz: romantický ráz opery, povaha: povaha choroby, expr. punc: dielo má esejistický punc, kniž. atribút: atribúty národa, zastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasy, kniž. rys: podstatné rysy spoločnosti 2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišiel, príznak: objavili sa príznaky starnutia, prejav: prejav lásky, výraz: výraz vďaky, svedectvo: horúčka je svedectvom choroby, náznak: náznaky zmeny, znamenie: automobilizmus je znamením doby, známka: ukázali sa známky nesúhlasu, syndróm: syndróm hluchoty, expr. biľag (negatívny znak): biľag zradcu, kniž. symptóm: symptómy strachu, kniž. stigma: stigma menejcennosti 3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znak, symbol (výsostný znak): symbol mesta Žiliny, erb, címer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címer, štít: zemiansky štít, emblém, odznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznak, totem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách) 4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znak, signál: svetelný signál, návesť (optické alebo zvukové znamenie), znamenie: výstražné znamenie, pokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou 5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobenia, značka: turistické značky, označenie: označenie ulíc, znamienko: znamienko rovnosti, znamenie: znamenie kríža ## znakový týkajúci sa znaku, znakov, teórie znakovosti, odb.: semiotický, semiologický: znakový, semiotický systém ## znalec kto sa v niečom dokonale vyzná: znalec histórie, znalec vína, odborník, špecialista (človek vyškolený v istom odbore): poradiť sa s odborníkom; pripravovať špecialistov, expert (odborný znalec): súdny expert, majster: majster slova, majster na autá, špička (vynikajúci odborník): svetová špička v ekonómii, autorita (uznávaný odborník): odvolať sa na autoritu, hovor. kapacita: primár našej nemocnice je kapacita, hovor. jednotka, expr. suverén: vo svojom odbore je suverén, expr.: kanón, kaliber: byť vo fyzike kanón, expr. veličina, hovor. expr. eso: vedecké eso, hovor. expr. fachman, hovor. expr. macher: to je skúsený macher, zastar. znateľ [Záborský], slang. klasa ## znalecký pozri odborný ## znalosť pozri poznatok, vedomosť 1 ## znalý pozri skúsený ## znamenať pozri značiť 2 ## znamenie pozri znak 2, znak 4, znak 5, príznak ## znamenite pozri výborne 1, výborne 2 ## znamenitý 1. pozri vynikajúci 1, výborný 2. pozri známy 1 ## znamienko pozri znak 5, značka ## známka pozri znak 1, znak 2, príznak ## známkar pozri filatelista ## známkovať hodnotiť známkou, známkami, klasifikovať: známkovanie, klasifikovanie žiakov, športovcov ## známosť 1. pozri priateľstvo, vzťah 2. pozri vedomosť 1 ## známy 1. ktorého, ktorý pozná široká verejnosť, významný, význačný, popredný: známy, významný umelec, veľký, dôležitý, závažný: veľký, dôležitý problém, svetový, slávny, chýrny, vychýrený, povestný, preslávený: svetové, slávne výročie; chýrny spisovateľ, príslovečný, expr. chýrečný, rozchýrený, rozhlásený: príslovečná slovanská pohostinnosť, chýrečný recept; rozchýrený salón, staronový, notorický, hovor. vyslovený (známy z minulosti alebo podľa častých prejavov): staronový príbeh; je to notorický, vyslovený povaľač, populárny (známy prostredníctvom médií): populárny spevák, starý, ošúchaný, expr. otrepaný (známy a často používaný): starý vtip; ošúchané, otrepané historky, kniž. renomovaný, zastar. znamenitý [Štúr, Kukučín], vykričaný (so zlou povesťou) 2. vystupujúci vo vedomí ako známy, povedomý: tá tvár mu bola známa, povedomá, verejný (známy verejnosti): verejné tajomstvo ## znárodnieť pozri zľudovieť ## znárodniť urobiť majetkom štátu, poštátniť, zoštátniť: znárodniť, poštátniť dopravu, obchod, zoštátniť školstvo, priemysel, znacionalizovať: znacionalizovanie pôdy pozri zospoločenštiť ## znásilniť násilím prinútiť na pohlavný styk, zneužiť: trest za znásilnenie, zneužitie maloletých, kniž. sprzniť, zneuctiť (zbaviť poctivosti alebo počestnosti): zneuctiť ženu, hovor. expr.: zhumpľovať, zopsuť, popsuť (morálne pokaziť, obyč. sexuálnym násilím): zhumpľoval mu ženu, pren.: zhanobiť, pošpiniť, potupiť ## znásobiť 1. vykonať násobenie, vynásobiť: sto znásobiť, vynásobiť dvoma 2. veľa ráz urobiť väčším, veľa ráz rozmnožiť alebo zosilniť, zmnohonásobiť, zniekoľkonásobiť, zviacnásobiť, zväčšiť: úsilie treba ešte znásobiť, zmnohonásobiť, zväčšiť, zastaráv.: znásobniť, zmnohonásobniť: znásobenie počtu chorých, zintenzívniť: víťazstvo ešte zintenzívnilo našu radosť, kniž. zmnožiť: matkine obavy syn zmnožil, zdvojnásobiť, zdvojnásobniť (urobiť dvojnásobne veľkým, silným): otec rodinný majetok zdvojnásob(n)il ## znásobiť sa pozri rozrásť sa 2, vzrásť 1, zväčšiť sa 1, zväčšiť sa 2 ## znášanlivosť pozri tolerancia 1 ## znášanlivý ktorý sa dobre znáša s ľuďmi, rešpektujúci názory iných, tolerantný, nepriečny: znášanlivý, tolerantný človek, pokojný, mierny, mierumilovný, pokojamilovný: pokojné, mierumilovné obyvateľstvo, národy, slobodomyseľný, liberálny, zmierlivý, lojálny: liberálna, zmierlivá politika; zmierlivý úsmev, umiernený, zdržanlivý, rezervovaný: umiernené, zdržanlivé stanovisko, kniž. konciliantný, zried. spratný, nár. úložný ## znášať 1. pozri nosiť 2. pozri klásť 3. pozri zniesť ## znášať sa pozri zniesť sa 1, zniesť sa 2 ## znáška pozri súbor 1 ## znať 1. pozri poznať 1, vedieť 1 2. pozri pozorovať 2, vidieť 1 ## znateľ pozri znalec, profesionál ## znateľne pozri zreteľne 1 ## znateľný 1. pozri zjavný, viditeľný 2. pozri značný 1 ## znatne pozri zreteľne 1 ## znavený pozri unavený ## znaviť sa pozri unaviť sa ## znázorniť pozri zobraziť, stvárniť ## znebezpečiť pozri ochromiť 1 ## znebezpečniť pozri ochromiť 1 ## znecitlivenie pozri anestézia ## znecitlivieť pozri otupieť 2 ## znecitliviť urobiť necitlivým (voči bolesti), umŕtviť: injekciou znecitliviť sval, zub; lokálne umŕtvenie, zried. zmŕtviť: zmŕtviť ranu, otupiť, zľahostajniť (urobiť duševne apatickým): žiaľ ho celkom otupil, zľahostajnil (voči okoliu) ## znectiť pozri zneuctiť 1 ## znečistenina pozri špina 1 ## znečistený pozri špinavý 1 ## znečistiť pozri zašpiniť ## zneďaleka z neveľkej vzdialenosti, zobďaleč, zopodiaľ: zneďaleka, zobďaleč pozoroval, čo sa robí; zopodiaľ sledoval, ako sa deti hrajú, kniž. zastar. spoďalej [Kukučín], zblízka (z malej vzdialenosti; op. zďaleka): zblízka, zneďaleka sa ozval šuchot ## znedávna z nedávneho času, hovor. sprednedávna: sľuby znedávna, sprednedávna už neplatia ## znedvižnieť pozri ochabnúť 1 ## znehodnotený pozri pokazený 1, poškodený 1 ## znehodnotiť urobiť menej hodnotným, zbaviť hodnoty, poškodiť: znehodnotiť, poškodiť bankovky, pokaziť, skaziť: mäso je pokazené, skazené zlým skladovaním, zničiť, znivočiť: ľadovec zničil, znivočil úrodu, hovor. expr. zopsuť: fabrika zopsula celé životné prostredie, opotrebovať (znehodnotiť častým používaním): ložiská sú už opotrebované, zľahčiť, degradovať (ubrať na dôležitosti): zľahčil zásluhy vedenia, devalvovať: devalvovať menu; pren. devalvovať slovo, fraz. priviesť navnivoč: zlým zaobchádzaním priviedli všetko navnivoč, odb. makulovať (znehodnotiť písomnosti) ## znehybnieť pozri zmeravieť ## znechať pozri nechať 2 ## znechať sa 1. pozri zveriť sa 2 2. pozri zanechať 2 ## znechávať sa pozri spoliehať sa ## znechcieť sa pozri znepáčiť sa ## znechutenosť pozri depresia 1 ## znechutený pociťujúci nechuť, ovládnutý nechuťou; svedčiaci o tom, rozladený: bol znechutený, rozladený jej správaním, skľúčený, skrúšený, deprimovaný, stiesnený (duševne ochabnutý): skľúčený, deprimovaný výraz tváre, znudený, unudený, zunovaný, omrzený (znechutený nudou, opakovaním niečoho): znudená tvár, zunované publikum, kniž. blazeovaný: blazeovaný úsmev, expr. zvädnutý, hovor. expr.: otrávený, rozhasený, rozkvasený: zvädnutá, otrávená nálada, mrzutý, namrzený, rozmrzený (pociťujúci mrzutosť): mrzutý, rozmrzený pohľad, sklesnutý, kniž.: skleslý, malomyseľný: malomyseľné, skleslé reči ## znechutiť zbaviť chuti, vôle, odvahy niečo robiť; vzbudiť odpor v niekom: výsmech ho neznechutil, odradiť, odstrašiť, odplašiť (odvrátiť od úmyslu niečím negatívnym, obyč. strachom): zlé počasie nás neodradilo, neodstrašilo; neúspech ho celkom od zámeru odstrašil, odplašil, sprotiviť, spríkriť, zhnusiť, zoškliviť (vzbudiť odpor k niečomu): jedlo mu sprotivili, spríkrili, zošklivili nechutnými rečami; zábavu jej zhnusil, sprotivil dotieravý spoločník, zastar. disgustovať [Kukučín], hovor. expr. otráviť, znepríjemniť (urobiť nepríjemným): príhoda otrávila, znechutila všetkých prítomných; počasie mi znepríjemnilo dovolenku, priotráviť (duševne): byť priotrávený prázdnymi rečami ## znechutiť sa 1. pozri znepáčiť sa 2. pozri zatrpknúť ## znejasniť pozri zastrieť 2 ## znelka 1. pozri sonet 2. pozri zvučka ## zneľúbiť sa pozri znepáčiť sa ## znelý pozri zvučný 1 ## znemieť pozri zmĺknuť, stíchnuť 1 ## znemožniť pozri prekaziť ## znemožňovať pozri brzdiť 2, hatiť, mariť 1, prekážať 2 ## znemravniť pozri demoralizovať ## znenadála pozri zrazu 1 ## znenáhla pozri pomaly 1, pomaly 2 ## znenazdajky pozri neočakávane, zrazu 1, naraz 3 ## znenazdania pozri neočakávane, zrazu 1, naraz 3 ## znenie 1. slovné vyjadrenie, formulácia: uverejniť plné znenie prejavu; chybné znenie, chybná formulácia zákona, verzia (jedna z mnohých podôb textu): opis udalostí v niekoľkých verziách, redakcia (jedna z rozličných úprav toho istého textu): nová redakcia spisov S. H. Vajanského, variant, variácia: druhý variant piesne 2. pozri zvuk 1 ## znepáčiť sa prestať sa páčiť, zneľúbiť sa, znevidieť sa: ak sa ti to znepáči, zneľúbi, odíď; robota sa mi zrazu znevidela, znechutiť sa (prestať byť príjemným, zaujímavým): život sa mu znechutil, znechcieť sa, odnechcieť sa (prestať sa chcieť): znechcelo, odnechcelo sa mu zrazu bojovať pozri zunovať ## znepokojenie pozri nepokoj 1, obava ## znepokojený pozri rozrušený ## znepokojiť pozri vzrušiť ## znepokojiť sa pozri znepokojnieť ## znepokojnieť stať sa nepokojným, pocítiť obavu, znepokojiť sa: všetci znepokojneli, znepokojili sa, keď začuli hlasné volanie, rozrušiť sa, vzrušiť sa (dať sa vyviesť z rovnováhy, zo psychického pokoja): nové udalosti ľudí veľmi rozrušili, vzrušili ## znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou, trápiť, tlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačia, zried. nepokojiť, expr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omína, nár. omykať: starosť ho omyká, hovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým!, hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovať, rušiť, vyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušuje, expr.: balušiť, mátať, mátožiť: baluší, máta ma zlá predstava, expr.: hartusiť, hartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.), expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v duši, pokúšať, dráždiť, rozčuľovať, popudzovať, rozrušovať, hnevať, zlostiť, jedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehry, škrieť, mrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácie, expr.: dopekať, dokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspech, zmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť ## znepokojovať sa pozri trápiť sa 1 ## zneponazdania pozri zrazu 1 ## znepriatelený pozri nepriateľský 1, rozvadený ## znepriateliť uviesť do nepriateľstva, sváru, vniesť nepriateľstvo, hnev medzi niekoho, rozhnevať, rozvadiť, znesváriť, rozoštvať, expr. rozhašteriť: znepriateliť, rozhnevať susedov; dedičstvo ich rozvadilo, rozoštvalo, pohnevať: vedúceho si nehodno pohnevať, odpudiť (vzbudiť odpor): svojím správaním odpudil všetkých ## znepríjemniť pozri znechutiť ## znervóznieť stať sa nervóznym, znervózniť sa: znervóznel, znervóznil sa, že má málo času na dokončenie práce, roztriasť sa, znepokojiť sa (začať sa od strachu alebo iného silného pocitu triasť, začať byť vzrušený, stratiť pokoj): od hrôzy sa celý roztriasol; rozrušila sa, znepokojila sa pri myšlienke na neúspech, kniž. denervovať sa ## znesiteľný pozri obstojný ## znesváriť pozri znepriateliť ## znesväcujúci pozri hanebný 1 ## znesvätiť pozri zneuctiť 1 ## zneškodniť pozri zničiť 1 ## zneškodňovať pozri ničiť 3 ## znešváriť pozri zašpiniť, zneuctiť 1 ## znetvorenina pozri deformácia ## znetvorený pozri zmrzačený ## znetvoriť zbaviť normálnej, prirodzenej podoby, zdeformovať: znetvoriť, zdeformovať tvár niekomu, expr. spotvoriť: spotvorený účes, zohyzdiť, expr.: zhyzdiť, zohaviť, zošpatiť: ruka zohyzdená, zohavená tetovaním, zmrzačiť, skaličiť, okyptiť (znetvoriť odrezaním časti): zmrzačenie, skaličenie rúk; okyptiť strom, skriviť: zlosť mu skrivila tvár, prekrútiť (zámerne vyložiť nesprávne): prekrútenie faktov ## zneuctiť 1. zbaviť cti, úcty, vážnosti a pod., zhanobiť, znevážiť: zneuctili, zhanobili pamätník obetiam vojny; zneuctiť, znevážiť dôstojnosť človeka, kniž. sprzniť, zastaráv. znectiť, pren. opľuť: znectiť, opľuť rodinné meno, znesvätiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá posvätná úcta): znesvätiť kaplnku; znesvätenie pozostatkov, dehonestovať, zdehonestovať (znížiť vážnosť, úctu niekoho, niečoho): (z)dehonestovanie práce kolegov, diskreditovať, zdiskreditovať (obrať o dôveru, vážnosť, česť): spisovateľa verejne (z)diskreditovali, pohaniť, potupiť, spotupiť, pošpiniť, poškvrniť, expr. znešváriť: pohaniť, potupiť svoj rod; pošpiniť, poškvrniť, znešváriť všetko, čo bolo sväté, kniž. sprofanizovať: chlapi všetky ušľachtilé city sprofanizovali, kniž.: podeptať, zdeptať, pošliapať: neváhali pošliapať zákon; zdeptať, podeptať ľudskú dôstojnosť, uraziť, pokoriť, ponížiť (veľmi ublížiť na cti): urazil jeho predkov; cíti sa hlboko pokorený, ponížený 2. pozri znásilniť ## zneucťovať pozri haniť ## zneucťujúci pozri hanebný 1 ## zneuznávať pozri zaznávať, podceňovať ## zneužiť pozri znásilniť ## znevážiť pozri zneuctiť 1, pokoriť 1, zľahčiť 2 ## znevažovať pozri haniť ## znevažujúci pozri hanlivý ## znevidieť sa pozri znepáčiť sa ## znevoliť pozri urobiť 2, zhotoviť ## znezrady pozri náhle, neočakávane, zrazu 1, naraz 3 ## znežniť pozri zjemniť ## zničený 1. ktorý má narušené fungovanie, ktorý stratil pôvodnú podobu, funkciu a pod., poškodený: zničené, poškodené rádio, pokazený, skazený: pokazený, skazený stroj, znivočený, spustošený: znivočený, spustošený kraj, expr.: zdecimovaný, zhumpľovaný, zdevastovaný, spľundrovaný, zruinovaný: vojnou zdecimovaná, zdevastovaná, zruinovaná Európa 2. expr. duševne alebo telesne podlomený, expr. znivočený, utrápený, strápený: sadla si celkom zničená, utrápená, zmorený, umorený, zdrvený, zúbožený, ubiedený, usužovaný: bol zmorený ťažkou prácou, vyčerpaný, unavený, ukonaný, ustatý (zbavený síl): prišiel z práce vyčerpaný, ukonaný, zlomený, expr.: dobitý, dokatovaný, ukatovaný, skvárený, zdecimovaný, hovor. expr.: skapatý, zmordovaný: celý je dobitý, skapatý, hovor.: hotový, vyradený, hovor. trop (neskl.), expr. groggy (neskl.), subšt. kaput (neskl.): po zápase bol hotový, groggy ## zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom alebo niekomu, znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiť, zabiť, zahubiť, zhubiť, vyničiť, vyhubiť, expr.: skántriť, skynožiť, vykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyz, zmiesť, zmietnuť: tajfún zmietol osadu, poničiť, ponivočiť, donivočiť (postupne, viac vecí), likvidovať, zlikvidovať, zneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcov, devastovať, zdevastovať, spustošiť, expr.: zhumpľovať, spľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesy, vydrancovať, vyplieniť, hovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo kraj, zruinovať: zruinované hospodárstvo, fraz.: priviesť na žobrácku palicu, priviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatok, zbedačiť, ožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudí, expr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinu, decimovať, zdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojska, premôcť, zdolať, prevládať (zvíťaziť nad niečím, a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzu, znehodnotiť, poškodiť, pokaziť, skaziť, demolovať, zdemolovať, fraz.: priviesť navnivoč, priviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdku, rozvrátiť, rozbiť, rozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvo, rozmetať: rozmetať hniezdo, zmrzačiť, expr.: skaličiť, dokaličiť, stráviť (spôsobiť telesnú alebo duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talent, expr.: popsuť, dokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdravie, pren. expr. zakopať: šťastie si zakopal, podlomiť: choroba mu podlomila zdravie, expr. skváriť: mráz skváril úrodu 2. pozri utrápiť ## zničiť sa pozri zodrať sa 1 ## zničujúci pozri ničivý ## zniekade pozri odkiaľsi ## zniekadiaľ pozri odkiaľsi ## zniekoľkonásobiť pozri znásobiť 2 ## zniesť 1. nosením dať na jednu hromadu, znosiť: zniesli, znosili sem všetky haraburdy, ponosiť, poznášať (postupne): ponosiť, poznášať haluze na kopu, zvláčiť: zvláčiť drevo z hory, zhromaždiť, sústrediť, hovor. expr. strepať: odpadky zhromaždili, sústredili do jamy za chatou; Prečo ste to všetko sem strepali? 2. mať schopnosť fyzicky alebo psychicky zvládnuť, vydržať: znesie, vydrží namáhavú cestu, zdolať, prekonať, premôcť: prekonali, premohli biedu, poníženie; zdolať námahu, zmôcť: zmôcť prekážky, uniesť (ako ťarchu, záväzok a pod.): toľkú zodpovednosť musí uniesť, zakúsiť, podstúpiť (niečo negatívne): museli zakúsiť, podstúpiť veľa príkoria, vystáť, zažiť, prežiť, prestáť, strpieť, pretrpieť, vytrpieť: veľa musel vystáť, pretrpieť, vytrpieť na pracovisku, expr.: prehltnúť, preglgnúť, prežrieť (psychicky zniesť, obyč. príkorie), expr.: prehryznúť, prehrýzť: to už nemieni prehltnúť, prehryznúť, zastar. preniesť: človek prenesie všetko, keď nie je sám ## zniesť sa 1. pomaly, letom sa dostať dolu, spustiť sa: z výšky sa zniesol, spustil vták; náhle sa zniesla, spustila hmla, klesnúť: lietadlo kleslo veľmi nízko 2. žiť, byť v súlade, zhodnúť sa, pohodnúť sa: s nikým sa neznesie, nezhodne, nepohodne, vyjsť: s každým dobre vyjde, s každým sa znesie, expr. ráčiť sa (nedok.): s rodinou sa v ostatnom čase príliš neráčia, vydržať (s kým): nemôže so susedmi vydržať, pomestiť sa, zmestiť sa: dobrých ľudí sa veľa pomestí, zmestí ## znieť 1. vydávať zvuk, zvukovo sa prejavovať, zaznievať: zvon jasne znie; z diaľky zaznieva hudba, ozývať sa, ohlášať sa: v hore sa ozýva ozvena; ohláša sa známy hlas, zvučať: ešte mi v ušiach zvučia matkine slová, zunieť, star. zuňať (jasne znieť): zunieť ako zvon; vonku zunia kroky, hrať (o hudobnom nástroji): husle krásne hrajú, šíriť sa (o zvuku): odvšadiaľ sa šíri príjemná hudba, pren. rezonovať: rezonujú v ňom vypočuté slová pozri cengať 2. vyvolávať istý dojem (o reči), vyznievať: znie, vyznieva to ako pochvala, pôsobiť: vaša reč pôsobí čudne ## znigať pozri pokaziť 1 ## znihilizovať pozri odmietnuť 2 ## znikade pozri odnikiaľ ## znikadiaľ pozri odnikiaľ ## znikiaď pozri odnikiaľ ## znikiaľ pozri odnikiaľ ## zniknúť pozri zaniknúť ## zništovať pozri pokaziť 1 ## znivelizovať pozri vyrovnať 2 ## znivočený pozri zničený 1, zničený 2 ## znivočiť 1. pozri zničiť 1 2. pozri utrápiť ## znížiť pozri obmedziť 2, zmierniť, zoškrtať ## znížiť sa 1. pozri zmenšiť sa, klesnúť 1, klesnúť 2 2. pozri zhoršiť sa 3. pozri pokoriť sa ## znobiť pozri chladiť 2 ## znociť sa pozri zotmieť sa ## znohovať pozri ujsť 1 ## znoj 1. pozri pot 2. pozri horúčava 1 ## znojiť sa pozri potiť sa 1 ## znojne 1. pozri spotený 2. pozri ťažko 2 ## znojný 1. pozri spotený 2. pozri dusný 1 3. pozri namáhavý ## znosiť 1. pozri zniesť 1 2. pozri obdrať 1 3. pozri vyhrešiť, zvoziť 1, skritizovať ## znov pozri znova ## znova vyjadruje opakovanie deja alebo stavu, znovu, ešte raz: celú skladbu zahrali znova, znovu, ešte raz, zasa, zase, zas: zasa, zase prišiel domov neskoro, opäť, opätovne: opäť, opätovne sa prihlásil na medicínu, nanovo, odznova, odznovu, odnova: rana sa mu nanovo, odznova zapálila; začína vždy odznovu, odnova, opakovane: opakovane sa skupinke prihovoril, oznova, oznove, kniž. poznove, kniž. zried.: poznova, poznovu: oznova, poznove sa na ňu dlho zadíval, poet. znov [Hviezdoslav], kniž. zastar.: vnovo, vnove [Šoltésová, Podjavorinská], nár. znovek [Hviezdoslav] ## znovek pozri znova ## znovu pozri znova, opakovane ## znovuzriadiť pozri obnoviť 1 ## znovuzrodenie návrat do života; opätovný rozkvet niečoho, obrodenie, obroda: znovuzrodenie, obrodenie, obroda ľudskej dôstojnosti; duchovné znovuzrodenie, obrodenie, oživenie: oživenie ekonomiky, vzkriesenie: vzkriesenie antiky, renesancia: renesancia slobody, kniž. oživotvorenie ## znožmo pozri obojnožne ## znôška pozri súbor 1 ## znôtiť pozri zhotoviť ## znôtiť sa pozri spriahnuť sa ## znudený pozri unudený, znechutený ## znudiť pozri unudiť ## zňuchať sa pozri zapliesť sa 3, spriahnuť sa ## znútra 1. pozri zvnútra 1, zvnútra 2, z 1 2. pozri vnútri 1 ## znuvaný pozri unavený ## zo pozri z pozri asi 1, približne 2 ## zob pozri zobák 1 pozri ďob ## zobadať pozri zbadať ## zobadať sa pozri uvedomiť si ## zobák 1. ostro vystupujúca zrohovatená časť vtáčej hlavy: zakrivený zobák orla; bocian klapol zobákom, zried.: zob [A. Bednár], zobec [Hviezdoslav] 2. pozri ústa 3. pozri začiatočník ## zobať pozri ďobať 1 ## zobďaleč 1. pozri neďaleko 1 2. pozri zneďaleka ## zobec pozri zobák 1 ## zobjektívniť pozri objektivizovať 2 ## zobliecť pozri vyzliecť ## zobnúť pozri zjesť ## zobnúť si pozri zajesť si ## zobrať 1. pozri vziať, chytiť 1 2. pozri odobrať 1, odobrať 2 3. pozri prijať 2 4. pozri zaistiť 1 5. pozri získať 1 ## zobrať sa 1. pozri zosobášiť sa 2. pozri pobrať sa 1, odísť 1 3. pozri vzchopiť sa 1 4. pozri vziať sa 1 ## zobrať si 1. pozri vydať sa 1 2. pozri oženiť sa 3. pozri poslúžiť si ## zobraziť predstaviť obraz skutočnosti alebo subjektívnej predstavy (graficky, maľbou, fotograficky alebo rozličnými umeleckými prostriedkami), vyobraziť, zachytiť: zobraziť, vyobraziť terén na mape; obraz zachycuje podtatranskú krajinu, zvečniť: zvečnil jej krásu na plátne, znázorniť: na grafe znázorniť rast produktivity práce, predstaviť, stvárniť, vykresliť, opísať (zobraziť slovom, konaním, obrazom a pod.): spisovateľ v románe predstavil, stvárnil nedávnu minulosť, ukázať: autor sa pokúsil ukázať zložitosť situácie, odzrkadliť (ukázať ako v zrkadle): dielo dobre odzrkadlilo skutočnosť, kniž. stelesniť (dať niečomu konkrétnu, telesnú podobu): stelesnenie dobra, zla (v umeleckom diele), kniž.: spodobiť, spodobniť, vypodobiť, vypodobniť: na fotografii je dievča dobre spodob(n)ené, symbolizovať (zobraziť, vyjadriť pomocou symbolov): červená farba symbolizuje revolúciu ## zobraziť sa pozri odzrkadliť sa ## zobrykovať sa pozri osopiť sa ## zobudiť 1. priviesť zo spánku, z mdlôb alebo z nejakého duševného stavu do stavu bdenia; pren. vytrhnúť z pasivity, prebudiť, zbudiť: kázal sa z(o)budiť o šiestej; prebudil ma lomoz z vedľajšej izby; zobuď, prebuď ho zo zadumania, zastar. vzbudiť: vzbudiť zo spánku niekoho, expr. zohnať: Zožeň ho, už je neskoro!, prebrať: nemohol sa prebrať z mrákot, zo spánku, expr.: zduriť, zburcovať, zbútoriť, zbuntošiť, zbuntovať (obyč. v pren. význame): zdurili, zburcovali nás o polnoci; zburcovať, zbuntošiť niekoho do aktivity, pobudiť, pozobúdzať, poprebúdzať, popreberať (postupne, viac osôb) 2. pozri vzbudiť 1 ## zobudiť sa 1. nadobudnúť plné vedomie, vrátiť sa do stavu bdenia (po spánku, mdlobách a pod.), pren. zanechať pasivitu, prebudiť sa, zbudiť sa: z(o)budil, prebudil som sa neskoro, zastar. vzbudiť sa [Záborský], otvoriť oči: keď som otvoril oči, bolo už poludnie, prebrať sa: v noci sa preberie a nemôže zaspať; prebrať sa z mdlôb, z otupenia, precitnúť (zľahka, nie celkom sa zobudiť): nadránom precitla; precitnúť z ohromenia, zastar. precítiť sa [Ondrejov], expr. zduriť sa: zduriť sa zo sna, strhnúť sa (zrazu, náhle sa zobudiť): pri zahrmení sa dieťa strhlo 2. náhle sa začať prejavovať, prebudiť sa, vzbudiť sa: v žiakovi sa zobudil, prebudil, vzbudil záujem o šport; zobudilo sa, prebudilo sa v ňom svedomie, objaviť sa, zjaviť sa, ohlásiť sa, prihlásiť sa, ozvať sa, dať o sebe vedieť: náhle sa ohlásil, ozval žalúdok; znova sa objavila skrytá choroba ## zobuť pozri vyzuť ## zobzerať sa pozri poobzerať sa ## zoceliť pozri spevniť ## zoceľovať pozri kaliť 2 ## zoctovatieť nadobudnúť vlastnosti octu (o víne): víno po čase zoctovatelo, zried.: zoctavieť sa, zoctiť sa: zabrániť zoctaveniu vína, zlomiť sa: víno sa v sude zlomilo, skysnúť: víno skysne ## zocvičiť sa pozri zladiť sa ## zočiť pozri zbadať, uvidieť 1 ## zoči-voči pozri naproti 1, naproti 3, priamo 3 ## zodiak pozri zvieratník ## zodiať pozri vyzliecť ## zodieť pozri vyzliecť ## zodierať pozri drať 1 ## zodpovedajúci ktorý zodpovedá, vyhovuje požiadavkám, vyhovujúci: má zodpovedajúci, vyhovujúci plat, vhodný, primeraný: vhodný, primeraný tovar, kniž. adekvátny: adekvátne podmienky, zaslúžený: dostal zaslúžený trest, opodstatnený, odôvodnený, oprávnený (ktorý je podložený dôvodmi): má opodstatnené nároky na dedičstvo, dôstojný: dôstojný nasledovník ## zodpovedať 1. mať povinnosť niesť následky za niečo, byť zodpovedný, niesť zodpovednosť, preberať zodpovednosť: zodpovedať, byť zodpovedný za poriadok; za výchovu nesú, preberajú zodpovednosť rodičia, ručiť, zaručovať sa (zaväzovať sa niesť následky za niečo): za bezpečnosť pracovníkov ručíš ty; zaručovať sa za svoje výrobky, môcť: ja za to nemôžem 2. byť totožný, zhodný s niečím, nachádzať sa v stave zhody, zhodovať sa, odpovedať: obraz (z)odpovedá skutočnosti, zhoduje sa so skutočnosťou, byť v súlade, byť v zhode, byť v súhlase, súhlasiť: údaje sú v súlade, zhode, súhlase s faktmi; výsledok počítania súhlasí s našimi predpokladmi, kniž. korešpondovať: váš názor korešponduje s naším, zastaráv.: súzvučať, byť v súzvuku, pren. rezonovať: súzvučí, rezonuje to s jeho naturelom, zried. kryť sa: názor sa nekryje s realitou 3. byť vyhovujúci, primeraný, adekvátny niečomu, vyhovovať: našim požiadavkám výrobok nezodpovedá, nevyhovuje, hodiť sa: na fyzickú prácu sa nehodí; hodí sa to mojim predstavám 4. vysvetliť, objasniť svoje konanie a stáť za ním, zodpovedať sa: Ako si zodpovieš takú vec?; za previnenie sa treba zodpovedať, obhájiť: musíš svoj čin obhájiť, zložiť účty: treba vám zložiť účty za celé obdobie ## zodpovedať sa pozri zodpovedať ## zodpovedný 1. ktorý nesie následky za niečo, spoluzodpovedný: sme zodpovední, spoluzodpovední za osud Zeme 2. majúci veľký význam, dôležitý: zodpovedná, dôležitá funkcia, významný, význačný, závažný: získal zodpovedné, významné postavenie ## zodrať 1. častým používaním, nosením opotrebovať, znehodnotiť, znosiť: zodrať, znosiť šaty, topánky, vydrať, predrať (vo veľkej miere): vydraté zuby; predraté poťahy, sedadlá, prederaviť (urobiť dieru, diery na niečom): prederaviť obrus, rozodrať, dodrať, donosiť (celkom zodrať; obyč. postupne): rozodrané pančuchy; nové nohavice dostane, až keď doderie, donosí tieto, schodiť, vychodiť, vyšliapať, zošliapať (chodením, šľapaním opotrebovať): čižmy som už načisto schodila, vychodila; vyšliapané, zošliapané opätky, hovor. vybehať (častým chodom, trením): vybehaný mechanizmus, ošúchať, obšúchať (šúchaním znehodnotiť): ošúchaný pokrovec, ojazdiť (jazdením opotrebovať): pneumatiky sú ešte neojazdené, rozbiť (topánky), obdrať, obnosiť (sčasti, trocha): obdrať si lakte na kabáte; obnosený klobúk, hovor. expr. zhumpľovať: zhumpľovať si oblek, podrať (postupne, viac vecí) 2. zbaviť kože, odrať, stiahnuť: zodrať, odrať, stiahnuť zajaca; (z)odrať, stiahnuť kožu z brava 3. pozri odrieť 1 ## zodrať sa 1. namáhavou prácou obyč. natrvalo stratiť fyzické sily; telesne alebo i duševne sa vysiliť, vyčerpať sa, udrieť sa, uhnať sa: matka sa pri deťoch zodrala, vyčerpala, udrela, uhnala, zničiť sa: prišiel domov chorý a celkom zničený, hovor. expr.: zhumpľovať sa, strhať sa, expr.: uštvať sa, uhrdlovať sa: pri stavbe domu sa celý strhal, uštval, uhrdloval, unaviť sa, ukonať sa, ustať, poet. znaviť sa, hovor. expr.: uťahať sa, sťahať sa (obyč. prechodne), zmoriť sa, umoriť sa (najmä duševne), napracovať sa, upracovať sa, zrobiť sa, narobiť sa, nadrieť sa (vykonať veľa alebo ťažkej práce a obyč. niesť následky vynaloženej námahy) 2. pozri zodrať 1, zničiť ## zodratý 1. častým používaním opotrebovaný, znosený: zodraté, znosené šaty, schodený, vychodený, vyšliapaný, zošliapaný (zodratý chodením): schodené, vychodené, zošliapané topánky, vydratý, predratý: vydraté kreslá, rozodratý, dodratý, donosený (celkom zodratý): rozodraté, donosené čižmy, ošúchaný, zošúchaný, obšúchaný (zodratý šúchaním): ošúchaný, zošúchaný koberec, otrhaný, obtrhaný: nosí otrhané, obtrhané háby, ošarpaný, opotrebovaný, vetchý, zničený, hovor. expr. zhumpľovaný: má celkom zhumpľovaný kabát pozri deravý, chatrný 1 2. pozri zrobený ## zodrieť pozri odrieť 1 ## zodvihnúť pozri zdvihnúť 1, zdvihnúť 2 ## zodvihnúť sa 1. pozri postaviť sa 1, vstať 1, zdvihnúť sa 1, zdvihnúť sa 2 2. pozri vzniknúť ## zohavený pozri zmrzačený ## zohaviť urobiť ohavným, ohyzdným, neprirodzene vyzerajúcim, zohyzdiť, expr. zhyzdiť: smetisko zohavilo, zohyzdilo okolie; tvár zohavená, z(o)hyzdená jazvami, znetvoriť, expr. spotvoriť: telo znetvoril kŕč; úškľabok jej spotvoril peknú tvár, zmrzačiť, dokaličiť, skaličiť: zmrzačiť, dokaličiť si ruku tetovaním, zošpatiť, pošpatiť, zoškliviť (urobiť veľmi škaredým, ošklivým): stavenisko zošpatilo, pošpatilo ulicu; klobúk jej zošklivil hlavu, zdeformovať, skriviť: ústa mu zdeformoval, skrivil škodoradostný úsmev ## zohľadňovať pozri prizerať 1 ## zohnať 1. pozri vyhnať 1 2. pozri sústrediť 1 3. pozri zaobstarať 4. pozri zobudiť 1 ## zohnúť 1. pozri ohnúť, skloniť 2. pozri oklamať 1 ## zohnutý pozri ohnutý ## zohrať pozri odohrať 1 ## zohrať sa pozri zladiť sa ## zohrdiť pozri pohrdnúť ## zohrdnúť pozri pohrdnúť ## zohriať urobiť teplejším, teplým, zvýšiť teplotu; zbaviť pocitu chladu (op. ochladiť), ohriať: jedlo treba (z)ohriať na miernom ohni, zhriať, zahriať (vyvolať pocit tepla): z(a)hriať si skrehnuté údy, otepliť, stepliť: slnko oteplilo vodu v rybníku; pren. stepliť svoj hlas, pretepliť (teplom prestúpiť): pec príjemne preteplila vychladnutú izbu, odb. temperovať (zohriať na istú teplotu): temperovanie bytu, prihriať (trocha zohriať): prihriať si večeru, nahriať (zohriať isté množstvo alebo trocha zohriať): nahriala vody na pranie, vyhriať (zohriať na potrebnú mieru): dobre vyhriata pec, prehriať (naskrze alebo nad normálnu mieru): prehriať si nohy; prehriaty motor, rozohriať: beh ma rozohrial, zohrial, rozhorúčiť, rozpáliť (silno zohriať): slnce rozhorúčilo, rozpálilo ulicu, vzduch, pozohrievať, poohrievať (postupne, viac vecí): pozohrievať zvyšky od obeda ## zohriať sa pozri zahriať sa, otepliť sa ## zohriaty pozri horúci 1 ## zohrievač pozri ohrievač ## zohrievať pozri hriať 2 ## zohýbaný pozri ohnutý ## zohýbať 1. pozri ohnúť 2. pozri klamať 1 ## zohýnať 1. pozri ohnúť 2. pozri klamať 1 ## zohýbať sa pozri ohýbať sa 1 ## zohýnať sa pozri ohýbať sa 1 ## zohyzdený pozri zmrzačený ## zohyzdiť pozri zohaviť, zošpatiť ## zochabiť pozri zanechať 1 ## zochabiť sa pozri spochabieť (sa) ## zokrúhlieť pozri zaokrúhľovať sa ## zolvica pozri švagriná ## zomdlený pozri unavený ## zomdlieť pozri omdlieť ## zomieľať pozri mlieť 1 ## zomknúť 1. pozri spojiť 2, zjednotiť, zopnúť 2 2. pozri zovrieť 1 ## zomknutý 1. pozri súdržný 2. pozri spojený ## zomlieť drvením v mlynčeku alebo v mlyne získať z niečoho drobné čiastočky, práškovitú, kašovitú konzistenciu, pomlieť: zomlieť, pomlieť mak, mäso, vymlieť: vymlieť obilie, zried. umlieť: zle umletá kukurica, rozomlieť (obyč. na prach): rozomlieť kameň, namlieť (zomlieť väčšie množstvo), premlieť (znova zomlieť), zošrotovať (zomlieť nahrubo, obyč. s cieľom prípravy krmiva), podrviť, rozdrviť, rozdrobiť (drvením, drobením rozmrviť na čiastočky): podrviť zrno; podrviť, rozdrviť v mažiari korenie ## zomlieť sa 1. pozri zosunúť sa 2. pozri stať sa ## zomretý pozri mŕtvy ## zomrelý pozri mŕtvy ## zomrieť pozri umrieť ## zóna pozri územie ## zoo hovor. priestor, kde sa chovajú zvieratá na náučné ciele; inštitúcia s týmto zameraním, zoologická záhrada, zastar.: zverinec, menažéria, zoopark ## zoopark pozri zoo ## zopakovať 1. znova, opätovne povedať (to isté), kniž. zopätovať: príkaz museli deťom zopakovať, zopätovať, rekapitulovať, zrekapitulovať, zhrnúť (zopakovať hlavné myšlienky): v správach (z)rekapitulovali, zhrnuli udalosti týždňa, preopakovať (znova zopakovať): preopakovať si slovíčka, hovor.: zduplikovať, zdupľovať (dôrazne zopakovať): všetko mu treba zduplikovať, zdupľovať, aby na nič nezabudol, zdôrazniť, kniž. podčiarknuť (opakovaním dať dôraz na niečo): ešte raz zdôrazniť, podčiarknuť význam prevencie, reprodukovať, zreprodukovať (zopakovať niečo počuté): (z)reprodukovali celý náš rozhovor, zastaráv. zrepetovať: zrepetoval prípitok 2. znova, opätovne urobiť (to isté), kniž. zopätovať: kúpeľnú liečbu treba viac ráz zopakovať, zopätovať, reprízovať, zreprízovať (uviesť ako reprízu): (z)reprízovanie filmu, hovor. zdupľovať: večeru musel zdupľovať 3. urobiť to isté ako iný, zopätovať: úsmev mu zopakovala, zopätovala, vrátiť, odplatiť: odpoveď pohotovo vrátiť; nadávky odplatil aj s úrokmi ## zopár pozri niekoľko ## zopárkrát pozri niekoľkokrát ## zopár ráz pozri niekoľkokrát ## zopäť pozri zopnúť ## zopätovať pozri zopakovať 1, zopakovať 2, zopakovať 3 ## zoplaniť sa pozri pokaziť sa 2 ## zopnúť 1. niečo uvoľnené dať dovedna nejakým mechanizmom (op. rozopnúť, rozopäť), späť: zopnúť, zopäť, späť okraje látky sponkou, spínadlom; spisy zopol páskou, zapnúť (zopnúť časti oblečenia): košeľa zapnutá na gombičky, pospínať (postupne zopnúť), pozapínať (postupne zapnúť): pospínať, pozapínať si gombíky, zachytiť, pozachytávať, stiahnuť (pripevniť alebo postupne pripevniť pomocou niečoho): manžety zachytila, stiahla, pozachytávala špendlíkmi, prepnúť, prepäť (pripnúť cez niečo): prepnúť, prepäť golier brošňou 2. ruky dať tesne k sebe skrížením prstov, zovrieť, spojiť, zložiť: zopla, zovrela ruky; spojiť, zložiť ruky k modlitbe; prosiť so zopnutými rukami, zakľúčiť: stál s rukami zakľúčenými na chrbte, zried. zomknúť: pevne zomknuté prsty ## zopäť 1. niečo uvoľnené dať dovedna nejakým mechanizmom (op. rozopnúť, rozopäť), späť: zopnúť, zopäť, späť okraje látky sponkou, spínadlom; spisy zopol páskou, zapnúť (zopnúť časti oblečenia): košeľa zapnutá na gombičky, pospínať (postupne zopnúť), pozapínať (postupne zapnúť): pospínať, pozapínať si gombíky, zachytiť, pozachytávať, stiahnuť (pripevniť alebo postupne pripevniť pomocou niečoho): manžety zachytila, stiahla, pozachytávala špendlíkmi, prepnúť, prepäť (pripnúť cez niečo): prepnúť, prepäť golier brošňou 2. ruky dať tesne k sebe skrížením prstov, zovrieť, spojiť, zložiť: zopla, zovrela ruky; spojiť, zložiť ruky k modlitbe; prosiť so zopnutými rukami, zakľúčiť: stál s rukami zakľúčenými na chrbte, zried. zomknúť: pevne zomknuté prsty ## zopodiaľ pozri zblízka 1, zneďaleka ## zoprieť sa 1. pozri vzoprieť sa 1 2. pozri sprotiviť sa 2 ## zopsiť sa pozri pokaziť sa 2 ## zopsuť pozri pokaziť 1 ## zopsuť sa pozri pokaziť sa 1, pokaziť sa 2 ## zopsutý pozri skazený 3 ## zor pozri pohľad 1 ## zora 1. (obyč. mn. č.) osvetlenie horizontu pred východom slnka alebo po jeho západe: ranné, večerné zore, poet. zorenie, poet. zastar. červánky 2. pozri príznak ## zoradiť pozri zoskupiť ## zoradiť sa pozri nastúpiť 2 ## zoraďovať pozri radiť ## zorať 1. poobracať pôdu pluhom, oraním obrobiť, poorať: zorať, poorať strnisko, preorať (obyč. znova zorať): zem treba preorať pod oziminy, rozorať (oraním odstrániť; oraním obrobiť): rozorať medze; rozorali polia, skypriť (pluhom) 2. pozri pokaziť 1 ## zorenie 1. pozri zora 1 2. pozri úsvit 1 3. pozri súmrak ## zorganizovať pozri pripraviť 1, zoskupiť ## zoristý pozri žiarivý 1 ## zoriť sa pozri svitať ## zornica 1. planéta Venuša ako ranná hviezda, zornička: za svitu zornice, zorničky, poet. dennica 2. pozri zrenica 1 ## zós pozri omáčka ## zosadiť 1. pozbaviť moci, vlády, funkcie: zosadiť ministra, degradovať: veliteľa degradovali, suspendovať (zbaviť hodnosti, úradu): suspendovanie kňaza, odstrániť: odstránili ho z funkcie predsedu, detronizovať (zosadiť z trónu): detronizovať panovníka 2. pozri zložiť 1 ## zosadlovatieť pozri stučnieť ## zosadlovieť pozri stučnieť ## zosadnúť 1. pozri zísť 1 2. pozri spustiť sa 1, pristáť ## zosatirizovať pozri zosmiešňovať ## zosekať 1. pozri odrúbať 2. pozri posekať 3. pozri skritizovať ## zosekať sa pozri pobiť sa ## zoseknúť pozri sťať 1 ## zoschnúť (sa) pozri zmenšiť sa, scvrknúť sa ## zoschnutý 1. pozri suchý 1 2. pozri chudý ## zosilnieť stať sa silnejším, silným (op. zoslabnúť, oslabnúť), zosilniť sa: vietor popoludní zosilnel, zosilnil sa, zintenzívnieť, zintenzívniť sa (stať sa intenzívnejším): bolesť zintenzívnela, zmocnieť, spevnieť, zdužieť, zdužnieť (stať sa fyzicky silnejším, mocnejším): dieťa musí po chorobe zmocnieť, spevnieť; vidieť, ako spevnel, zdužel, zmohutnieť: túžba po slobode ešte zmohutnie, zvýšiť sa, zväčšiť sa (op. zmenšiť sa): odpor k jedlu sa ešte zvýšil, zväčšil, vystupňovať sa (stupňovaním zosilnieť): naše úsilie dosiahnuť cieľ sa ešte vystupňuje, rozmôcť sa, narásť: nespokojnosť sa ešte väčšmi rozmohla, narástla, poet. spružieť [Hviezdoslav], posilniť sa, utužiť sa: naše priateľstvo sa ešte posilnilo, utužilo ## zosilnievať pozri rásť 1, silnieť ## zosilniť urobiť silnejším, silným (op. zoslabiť, oslabiť): hliadku treba zosilniť, posilniť, zvýšiť, zväčšiť, upevniť, utvrdiť: posilnenie, zvýšenie autority vlády; zväčšiť, upevniť, utvrdiť svoju moc, zintenzívniť (urobiť intenzívnejším): vojsko zintenzívnilo obranu, umocniť, zmocniť, vystupňovať: dojem ešte umocnila, zmocnila, vystupňovala hudba, zostriť: zostriť triedny boj, intenzifikovať (zosilniť účinnosť niečoho): intenzifikovať prácu, ochranu, spevniť (urobiť pevnejším): hrádzu treba spevniť, stužiť, vystužiť (zosilniť výstužou): (vy)stuženie chodieb ## zosilniť sa pozri zosilnieť, spevnieť ## zosilňovať pozri stupňovať ## zosilňovať sa pozri rásť 1, silnieť ## zosinieť pozri obelasieť ## zosinavieť pozri obelasieť ## zosivieť pozri oblednúť ## zoskočiť pozri skočiť 1 ## zoskok pozri skok 1 ## zoskupenie pozri súbor 1, zostava ## zoskupiť usporiadať, dať do skupiny, do skupín, hovor. zgrupovať: zoskupiť, zgrupovať okolo seba milovníkov poézie, združiť: žiakov združiť do divadelného spolku, zhromaždiť, sústrediť, zohnať (dať dohromady, obyč. v množstve): všetky veci zhromaždil, sústredil na jedno miesto, pozháňať (postupne), zoradiť, hovor.: zošikovať, zošíkovať (dať do radu, do šíku, do istého útvaru): zoradiť, zošikovať vojakov do trojstupu, zorganizovať: zorganizoval mládež do záujmových krúžkov, odb. usústavniť (uviesť, zaradiť do systému): fakty treba usústavniť, expr.: stlupiť, zhrčiť, zhuknúť, zhluknúť (dať do neusporiadaných skupín): stlupiť, zhrčiť ovce do košiara, preskupiť (znova, inak zoskupiť): preskupenie hráčov ## zoskupiť sa pozri nastúpiť 2, zhromaždiť sa 1 ## zoskupovať sa pozri schádzať sa 1, spájať sa 2 ## zoslabený pozri slabý 1 ## zoslabnutý pozri slabý 1 ## zoslabiť sa pozri oslabnúť ## zoslabnúť pozri oslabnúť ## zoslabovať sa pozri slabnúť ## zoslať pozri poslať 1 ## zosmiešniť sa pozri blamovať sa ## zosmiešňovať robiť niekoho, niečo smiešnym, fraz.: vyvádzať/privádzať na posmech, obracať na posmech: zosmiešňovali ma v očiach kolektívu; rád žartuje, vyvádza, obracia na posmech iných, ironizovať, kniž. satirizovať (zosmiešňovať iróniou, satirou): ironizovať, satirizovať pomery, karikovať, parodizovať, parodovať (zosmiešňovať napodobňovaním): karikovať, parod(iz)ovať prejavy známeho politika, kniž. persiflovať, hovor. blamovať, zahanbovať (zosmiešňovať vyvolávaním trápnej situácie, spôsobovaním pocitu hanby a pod.): často ma blamoval, zahanboval pred celou spoločnosťou, uťahovať si (z niekoho), posmievať sa (niekomu), vysmievať sa (z niekoho), vysmievať (niekoho), zried.: obsmievať, osmievať (robiť si žarty z niekoho, niečoho, zahŕňať posmechom, výsmechom): uťahovať si, posmievať sa zo spolužiaka; najprv nás vítali a potom vysmievali, o(b)smievali, strápňovať (robiť trápnym): strápňovať sa pred všetkými ## zosmiešňujúci ktorý niekoho alebo niečo zosmiešňuje, karikaturistický, karikatúrny: zosmiešňujúca, karikatúrna kresba, parodický: parodické stvárnenie témy ## zosmoliť pozri urobiť 2 ## zosmradiť sa pozri zosmradnúť ## zosmradnúť stať sa smradľavým, zosmradiť sa, zosmrdieť sa: jedlo do druhého dňa (sa) zosmradlo; voda sa v rybníku zosmradila, zried. zosmrdnúť [Urban], pokaziť sa, skaziť sa (o potravinách): mäso sa v teple rýchlo pokazí, skazí ## zosmradnúť sa stať sa smradľavým, zosmradiť sa, zosmrdieť sa: jedlo do druhého dňa (sa) zosmradlo; voda sa v rybníku zosmradila, zried. zosmrdnúť [Urban], pokaziť sa, skaziť sa (o potravinách): mäso sa v teple rýchlo pokazí, skazí ## zosmutnieť pozri osmutnieť ## zosňať pozri zložiť 1, zvesiť 1 ## zosnovať 1. pozri tkať 2. pozri pripraviť 1 ## zosnulý pozri mŕtvy ## zosobášiť sa cirkevne alebo úradne sa spojiť do manželského zväzku, uzavrieť manželstvo, hovor. osobášiť sa: zosobášili sa, uzavreli manželstvo v Dóme sv. Alžbety; osobášili sa iba tak narýchlo, vziať sa, zobrať sa: snúbenci sa vzali, zobrali na fašiangy, hovor. pobrať sa: chcú sa pobrať na jar, mať sobáš, mať svadbu, nár. dosvadbiť sa [Dobšinský], zastar. oddať sa pozri oženiť sa, vydať sa ## zosobnený pozri stelesnený 1, stelesnený 2 ## zosobniť kniž. pridať niečomu ľudské vlastnosti, ľudskú podobu, kniž. stelesniť: zosobnenie, stelesnenie dobra a krásy, lit. personifikovať: rozprávkar zvieratá personifikoval, kniž. zhmotniť (urobiť hmotným, materiálnym): sochár zhmotnil ideálnu podobu matky, kniž. vteliť (dať konkrétnu podobu v umeleckom diele): svoju ideu básnik vtelil do rozsiahleho eposu pozri zobraziť ## zosocializovať pozri zospoločenštiť ## zosodomčený pozri nemravný ## zosohovať pozri využiť, zúročiť 2 ## zosožiť pozri využiť, zúročiť 2 ## zospodku pozri zdola ## zospodu pozri zdola ## zospoločenštiť urobiť štátnym, spoločným vlastníctvom (op. sprivatizovať), zospoločniť, zosocializovať: po r. 1948 sa výroba zospoločenštila, zosocializovala, kolektivizovať, skolektivizovať (zaviesť formy spoločného hospodárenia): (s)kolektivizovanie poľnohospodárstva pozri znárodniť ## zosŕkať pozri sŕkať 2 ## zostalý pozri zvyšný ## zostarený pozri zostarnutý ## zostarieť pozri ostarnúť 1, ostarnúť 2 ## zostarnúť pozri ostarnúť 1, ostarnúť 2 ## zostarnutý ktorý sa stal starým, zostarený: zostarnutá, zostarená žena, ostarnutý, ostarený: ostarnutá generácia ## zostať 1. pozri ostať 1, ostať 2, zdržať sa 1, ocitnúť sa 2. pozri zvýšiť (sa) 2 ## zostatok pozri zvyšok ## zostava usporiadanie do istého celku: pekná zostava nábytku; zostava futbalového mužstva, zloženie, skladba, štruktúra (súhrn zložiek, z ktorých je niečo zložené): sociálne zloženie obyvateľstva, štruktúra pôdy, skladba programu, zoskupenie (celok upravený istým spôsobom): vojenské zoskupenie, stavba (spôsob usporiadania častí do celku): stavba románu, súprava (súbor predmetov tvoriacich celok): tepláková súprava, komplet (celok zložený a viacerých častí): dámsky komplet, garnitúra (skupina osôb alebo súbor predmetov tvoriacich celok): prvá garnitúra hráčov; vlaková garnitúra, servis (súbor náčinia na podávanie jedál a nápojov): porcelánový servis ## zostaviť pozri zložiť 2, zostrojiť ## zostehovávať pozri stehovať ## zostra 1. pozri prísne 1, prísne 3, strmo 2, strmo 3 2. pozri prudko 3 ## zostrábiť sa pozri zotaviť sa, uzdraviť sa ## zostrašený pozri naľakaný ## zostrený pozri napätý 2 ## zostrih úprava strihaním, strih: zostrih, strih živého plota; filmový zostrih, strih ## zostriť 1. pozri zbystriť 1 2. pozri zosilniť 3. pozri sprísnieť ## zostriť sa pozri vyostriť sa ## zostrojiť vypracovať plán nejakého mechanizmu a realizovať ho obyč. skladaním častí do jedného celku, skonštruovať: zostrojiť, skonštruovať nový typ automobilu, vyvinúť: odborníci vyvinuli výkonnejší stroj, zmontovať (zostrojiť z hotových súčiastok, častí): zmontovať hodinky, stroj, zostaviť, zložiť (z častí utvoriť vhodný celok): prístroj si zostavil, zložil sám, poskladať (postupne): pásmo poskladali zo starých čísel, hovor.: zmuštrovať, zmajstrovať (ručne zostrojiť): z dreva zmuštrovať, zmajstrovať poličku, zhotoviť, utvoriť (vo všeobecnosti urobiť nejaký útvor), vytvoriť (tvorivou činnosťou), vykonštruovať (v myšlienkach, bez reálneho základu): vykonštruované zariadenie ## zostručnený pozri skrátený ## zostručniť pozri zjednodušiť, zoškrtať ## zostručňovať pozri krátiť ## zostrúhať pozri ostrúhať 1 ## zostudeniť pozri ochladiť 1 ## zostudeniť sa pozri ochladiť sa 1 ## zostup pozri úpadok ## zostúpiť pozri zísť 1 ## zostupňovať pozri vystupňovať ## zostupný smerujúci nadol (op. vzostupný), klesavý, klesajúci: zostupná, klesavá, klesajúca tendencia, znižujúci sa: znižujúci sa stav zamestnancov, kniž.: descendentný, descendenčný, degresívny ## zostupovať pozri schádzať 1 ## zosúčasniť dať niečomu súčasný, aktuálny ráz, zaktualizovať: zosúčasnenie, zaktualizovanie umeleckej tvorby, modernizovať, zmodernizovať (prispôsobiť súčasným pomerom, podmienkam alebo móde): (z)modernizovanie zariadenia, výroby, zried. sprítomniť: sprítomniť literárne dielo filmovou rečou ## zosúhlasiť pozri zladiť ## zosúkromňovať pozri privatizovať ## zosúladiť pozri zladiť ## zosúladiť sa pozri zladiť sa ## zosumarizovať pozri zhrnúť 2 ## zosumovať 1. pozri zložiť 2 2. pozri spočítať ## zosumírovať 1. pozri zložiť 2 2. pozri spočítať ## zosun zrútenie sa stratou súdržnosti, geol. zosuv: zosun, zosuv pôdy, svahu ## zosunúť sa kĺzavým pohybom, sunutím sa dostať dolu, zosuť sa, zosypať sa: štrk sa z auta zosunul, zosul, zosypal, expr.: zošustnúť sa, zomlieť sa: podmytá skala sa zošustla, zomlela do vody, zošinúť sa: mäkko sa zošinie z koňa, hovor. zviezť sa: klobúk sa mu zviezol z hlavy, zošuchnúť sa, zošmyknúť sa, skĺznuť sa, spustiť sa: dieťa sa šikovne zošuchlo zo stoličky; spustila sa na nás lavína, zrútiť sa, spadnúť, padnúť (uvoľniť sa a prudko klesnúť na zem): podťatý strom sa zrútil, (s)padol priamo na zaparkované autá, zried. zosutiť sa [Rázus], hovor. expr. zošudiť sa [Karvaš] ## zosurovieť pozri zhrubnúť 2 ## zosústrediť pozri sústrediť 2 ## zosústredniť pozri sústrediť 2 ## zosušený pozri chudý ## zosušiť sa pozri zmenšiť sa, scvrknúť sa ## zosuť sa pozri zosunúť sa ## zosutiť sa pozri zosunúť sa ## zosuv pozri zosun ## zosúvať sa pozri boriť sa 1 ## zosužovať pozri utrápiť ## zosvatať sa pozri spriateliť sa 1 ## zosvetšťovať pozri laicizovať ## zosynchronizovať sa pozri zladiť sa ## zosypať sa 1. pozri zosunúť sa, zrútiť sa 1, zvaliť sa 1 2. pozri zasiahnuť 1 3. pozri nahrnúť sa 1 ## zošalený pozri choromyseľný ## zošalieť sa pozri zblázniť sa 1, zblázniť sa 2 ## zošarpať pozri strhnúť 1 ## zošedivieť pozri ošedivieť ## zošeriť sa pozri zotmieť sa ## zošibať pozri zbiť 3 ## zošikma pozri šikmo ## zošikmený pozri naklonený 1 ## zošikovať pozri zoskupiť ## zošíkovať pozri zoskupiť ## zošinúť sa pozri zosunúť sa ## zošiplať sa pozri zísť 1 ## zoširoka pozri široko 1, široko 2, obšírne, podrobne, zdĺhavo 2 ## zošit zväzok zošitých listov papiera spevnených obálkou: linajkový, kockovaný zošit, písanka (školský zošit): písanka na domáce úlohy, hovor. expr. šalabachter (stará, obyč. poškodená písanka), zastar. škripta [Vansová] ## zoškaredieť pozri oškaredieť ## zoškľabiť sa pozri zmraštiť sa 1 ## zošklivieť pozri oškaredieť ## zoškliviť pozri zohaviť, zošpatiť; znechutiť ## zoškliviť sa pozri sprotiviť sa 1 ## zoškrabať pozri očistiť 3, oškrabať 1 ## zoškriabať pozri očistiť 3, oškrabať 1 ## zoškrabnúť pozri strhnúť 1 ## zoškrtať upraviť alebo odstrániť škrtaním, prečiarkovaním, vyškrtať, poprečiarkovať, povyčiarkovať, pozoškrtávať: zoškrtať, vyškrtať článok; poprečiarkovať, povyčiarkovať slová v texte, skrátiť, zostručniť (škrtaním urobiť stručnejším): skrátiť, zostručniť referát, prejav, znížiť (škrtaním urobiť nižším): znížiť rozpočet pozri vyčiarknuť ## zoškvariť sa pozri spiecť sa 1 ## zošľahať pozri zbiť 3 ## zošľachtený pozri kultivovaný ## zošľachtiť pozri zdokonaliť ## zošľachťovať pozri šľachtiť 1, cibriť, pestovať 2 ## zošľachťovateľ pozri šľachtiteľ ## zošliapať 1. pozri pošliapať 1 2. pozri zodrať 1 ## zošliapnuť pozri pristúpiť ## zošmotlať sa pozri zísť 1 ## zošmyknúť sa pozri skĺznuť (sa) 1 ## zošnurovaný pozri neslobodný ## zošnurovať pozri utiahnuť 1 ## zošokovať pozri ohromiť ## zošpatiť urobiť špatným, škaredým, pošpatiť: účes ju zošpatil, pošpatil, zohyzdiť, expr.: zhyzdiť, zoškliviť (urobiť veľmi škaredým, ohyzdným, ošklivým): jazvy mu z(o)hyzdili tvár, expr.: spotvoriť, zohaviť (urobiť neprirodzeným, ohavným): hnev ju celkom spotvoril, zohavil ## zošpatnieť pozri oškaredieť ## zošporiť pozri ušetriť 1 ## zošporovať pozri ušetriť 1 ## zošrotovať pozri zomlieť ## zoštátniť pozri znárodniť ## zoštíhlieť pozri schudnúť ## zoštylizovať pozri zložiť 2 ## zošudiť sa pozri zosunúť sa ## zošuchnúť sa pozri skĺznuť (sa) 1 ## zošuchtať sa pozri zísť 1 ## zošúľať pozri skrútiť 1 ## zošúľať sa pozri skĺznuť (sa) 1, zgúľať sa ## zošúpať pozri olúpať ## zošúpať sa pozri zlieniť sa 1, zlieniť sa 2 ## zošustnúť sa pozri zosunúť sa ## zošutrovať sa pozri zrútiť sa 1 ## zošúverený pozri zvráskavený ## zošúveriť pozri pokrčiť 1 ## zošúveriť sa pozri scvrknúť sa, pozri pokrčiť ## zošvagriť sa pozri spriateliť sa 1 ## zošvárnieť pozri opeknieť ## zoťať pozri sťať 1, sťať 2, vyťať 1 ## zotaviť sa zlepšiť svoj fyzický alebo psychický stav, obnoviť si sily, prísť k sebe: už sa po chorobe zotavil, prišiel k sebe; bol to pre dievča úder, ale už prišlo k sebe, expr. pozbierať sa: na dovolenke som sa celkom pozbieral, zviechať sa, spamätať sa, pozviechať sa, hovor.: vystrábiť sa, zostrábiť sa (z nepríjemností, z choroby a pod.), expr. zreparovať sa: ísť sa do kúpeľov zreparovať, zrekreovať sa (zotaviť sa rekreovaním): musím sa ísť zrekreovať aspoň na pár dní, zreštaurovať sa: finančne sa zreštaurovali, vzchopiť sa (duševne): po prehre sa opäť vzchopil, pribrať, hovor. popraviť sa (zotaviť sa najmä telesne) ## zotavovňa pozri sanatórium ## zotletý pozri práchnivý, bútľavý ## zotlieť pozri spráchnivieť ## zotmieť sa neos. stať sa tmavým, temným, ubudnúť denného svetla, stmieť sa, stmiť sa: odišli, až keď sa zotmelo, zotmilo, stmilo, zmrknúť sa, zried.: zmrknúť, zamrknúť: náhle (sa) zmrklo, zvečeriť sa, kniž. zošeriť sa: počkáme, kým sa vonku zvečerí, kým sa trocha zošerí, zried. zanociť sa [Tinák], zried. znociť sa [Puškáš] ## zotmiť sa neos. stať sa tmavým, temným, ubudnúť denného svetla, stmieť sa, stmiť sa: odišli, až keď sa zotmelo, zotmilo, stmilo, zmrknúť sa, zried.: zmrknúť, zamrknúť: náhle (sa) zmrklo, zvečeriť sa, kniž. zošeriť sa: počkáme, kým sa vonku zvečerí, kým sa trocha zošerí, zried. zanociť sa [Tinák], zried. znociť sa [Puškáš] ## zotmievať sa pozri stmievať sa ## zotrieť 1. trením odstrániť z povrchu (nečistotu, vrstvu niečoho a pod.); takýmto spôsobom niečo očistiť, zbaviť niečoho: zotrieť si rúž z perí; zotrieť tabuľu, pozotierať, postierať (postupne), utrieť: utrieť prach, pot z čela, poutierať (viacerými pohybmi), poet. strieť, zried. otrieť: otrela si slzu, expr. zlízať: narýchlo zlízať prach z nábytku, vytrieť (znútra): vytrie smietku z oka, vyutierať (dôkladne): vyutiera zvyšky tekutiny, slang.: zmazať, vymazať: zotrieť, zmazať magnetofónovú pásku; vymazať záznam, nahrávku, vygumovať (gumovaním odstrániť), zastar. vyradírovať 2. pozri zahladiť 2 ## zotročený pozri zrobený ## zotročiť pozri podrobiť (si) ## zotročovateľ pozri diktátor ## zotrvať 1. pozri vytrvať 1, vytrvať 2 2. pozri ostať 1, ostať 2 ## zovňajší pozri vonkajší ## zovňajšok pozri vonkajšok 2, vzhľad, zjav 2 ## zovnútorný pozri vonkajší ## zovrieť 1. dostať sa do varu, pren. rozbúriť sa ako pri vare, zvrieť: mlieko už zovrelo, zvrelo, kniž. vzkypieť: zlosť v ňom zovrela, vzkypela, expr. speniť sa (o prudkom cite): náruživosť sa spenila 2. pevne, silou pritlačiť k sebe, stisnúť, stlačiť: v strachu zovrela, stisla, stlačila v ruke prsteň, zomknúť: prísne zomknúť pery, stiahnuť: neos. zovrelo, stiahlo mu od žiaľu hrdlo, zaťať, zaseknúť: zaťať, zaseknúť pery, zaklenúť, zakleniť, zakliesniť, zaklesnúť, zakliniť (medzi niečo): zaklenúť, zakliesniť jazyk medzi zuby, zopnúť, zopäť (spojiť ruky tesným priložením dlaní alebo skrížením prstov): úpenlivo zopla ruky, stúliť: stúlila dieťa do náručia, pritúliť, pritisnúť, pritlačiť (k sebe), objať (zovrieť v objatí) 3. pozri obklopiť 1 ## zovrubne pozri správne podrobne ## zovšade pozri odvšade ## zovšadiaľ pozri odvšade ## zovšednieť stať sa všedným, bežným, nie zaujímavým: každá novina časom zovšednie, ošúchať sa, obšúchať sa, opočúvať sa (častým opakovaním prestať pôsobiť): heslá sa o(b)šúchali, pieseň sa už opočúvala, obohrať sa, expr. otrepať sa: skladba sa obohrala, otrepala, zunovať sa (komu), zunovať (koho, čo; stálym opakovaním): hra sa nám už zunovala, hra nás už zunovala, sprozaizovať sa: život sa nám sprozaizoval ## zovšeobecniť dať všeobecný význam niečomu, obyč. na základe skúmania a porovnávania jednotlivých javov; urobiť všeobecne platným, použiteľným (op. skonkretizovať), generalizovať: zovšeobecniť, generalizovať svoje skúsenosti, paušalizovať (obyč. povrchne, nediferencovane): veci neradno paušalizovať, abstrahovať, vyabstrahovať (zovšeobecniť pomocou abstrakcie): žiak vedel dobre abstrahovať; vyabstrahovanie zákonitostí ## zoxidovať pozri okysličiť sa ## zoxidovať sa pozri okysličiť sa ## zozačiatku pís. i zo začiatku v prvej fáze, v prvom období nejakej činnosti, nejakého deja alebo stavu, nazačiatku, pís. i na začiatku, spočiatku: zozačiatku, nazačiatku, spočiatku sa nám to nepáčilo, sprvu, sprvoti: sprvu, sprvoti sa jej vyhýbal, najprv, najsamprv, najskôr, najskorej: najprv, najskôr robil pri stroji, pôvodne: pôvodne študoval právo ## zozadku pozri zozadu ## zozadu z priestoru, ktorý je vzadu; zo zadnej strany (op. spredu), odzadu (op. odpredu): zozadu, odzadu sa ozvali nesúhlasné výkriky; napadli ho zozadu, odzadu, hovor.: zozadku, odzadku: dom bol zozadku, odzadku ošarpaný, zadom, zadkom (zadnou časťou): do domu sa vchádza zadom, zadkom ## zozbierať pozri pozbierať ## zozbierať sa 1. pozri vstať 1 2. pozri vzchopiť sa 1 3. pozri zhnisať ## zozelenieť pozri ozelenieť ## zozimiť sa pozri ochladiť sa 1 ## zoznam spísanie mien, údajov; kniha s takýmito menami, údajmi, index: zoznam žiakov, telefónny zoznam; menný, vecný index, súpis (systematický písomný zoznam): súpis inventára, súpiska (listina obsahujúca zoznam): súpiska hráčov, katalóg (zoznam vecí, osôb usporiadaný podľa istého kritéria): autorský katalóg, katalóg výstavy, inventár (zoznam a opis predmetov patriacich do istého celku): zostaviť inventár, register (abecedný zoznam): podnikový register, register trestov, ukazovateľ: abecedný ukazovateľ, nomenklatúra: prevziať niekoho do nomenklatúry, výpočet, enumerácia: výpočet, enumerácia priestupkov, faktov, evidencia (vedenie záznamov): mzdová evidencia, zried. zrkadlo: spovedné zrkadlo ## zoznámiť pozri informovať ## zoznámiť sa 1. navzájom (osobne) prísť do kontaktu, nadviazať známosť, spoznať sa, poznať sa: zoznámili sa, (s)poznali sa na dovolenke, zried.: oboznámiť sa, zoznať sa: zoznali sa a spriatelili [Tatarka]; oboznámiť sa s celou rodinou, zastaráv.: oboznať sa, obznať sa, nár. oznať sa, pozoznamovať sa (postupne): do konca pobytu sme sa všetci pozoznamovali 2. bližšie sa poučiť o niečom, získať o niečom informácie, vedomosti, oboznámiť sa, informovať sa: podrobne sa zoznámiť, oboznámiť s podmienkami štúdia; informovať sa o svojich právach, zoznámiť sa so svojimi právami, zastaráv. oboznať sa, zastar. obznať sa, zried. obznámiť sa [Laskomerský], pooboznamovať sa, pozoznamovať sa (postupne): pooboznamovať sa s problémami pracoviska, poinformovať sa (vyžiadať si informácie): poinformovať sa o zdravotnom stave detí ## zoznať sa pozri zoznámiť sa 1 ## zozrebnatieť pozri zdrevnatieť ## zozuť pozri vyzuť ## zozváňať pozri zvoniť 1 ## zozvať pozri pozvať ## zozývať sa pozri zaznieť ## zožať pozri pokosiť ## zoženštený pejor. (o mužovi) ktorý má vlastnosti typické pre ženu, zženštený, kniž. pejor.: zženštilý: zoženštený, zženštilý mladík, nemužný, mäkký: nemužné správanie; zaujať mäkký postoj, subšt. teplošský ## zoženštieť nadobudnúť vlastnosti typické pre ženu, zženštieť, zoženštiť sa, poženštiť sa: dievča už zoženštelo; pejor. zoženštený chlap, pejor.: zbabštieť, zbabieť, zbabiť sa (o mužoch), zjemnocitnieť, zjemnieť (stať sa jemnocitným, jemným ako žena) ## zoženštiť sa pozri zoženštieť ## zožierať 1. pozri požierať 2. pozri trápiť ## zožierať sa pozri trápiť sa 1 ## zožltnúť pozri ožltnúť ## zožltnutý pozri žltý ## zožmoliť pozri pokrčiť 1 ## zožrať 1. pozri zjesť 2. pozri porušiť 1 3. pozri spotrebovať 4. pozri utrápiť ## zôkol-vôkol pozri okolo 1 ## zrábať pozri robiť 1 ## zrabovať pozri okradnúť ## zracionalizovať pozri zjednodušiť ## zračiť sa pozri javiť sa 1, sálať ## zráčiť sa pozri zapáčiť sa 2 ## zrada konanie, čin, ktorým sa porušuje dohoda, sľub, povinnosť, záväzok a pod.: dopustiť sa zrady; zrada rodiny, vierolomnosť, kniž. sprenevera: sprenevera svojim zásadám ## zradca kto zradil, zrádza, vierolomník, zastar. vierolomca [Kalinčiak]: zradca vlasti, zradca vlastného svedomia, neverník (kto porušil vernosť), odrodilec (kto sa odrodil, obyč. národu), odpadlík, zried. odbehlík (kto sa zriekol viery alebo príslušnosti k istej idei, rodine a pod.), pejor.: judáš, janičiar, renegát, zapredanec, publ. pejor. kvisling (zradca vlastného národa) ## zradcovský pozri zradný 1 ## zradiť 1. dopustiť sa zrady na niekom, na niečom: zradiť priateľa, zradiť vlasť, kniž.: spreneveriť sa, opustiť (prestať byť verný niekomu, niečomu): spreneveriť sa rodine, svojim ideálom; opustila chorého manžela; opustiť svoje pôvodné názory, odpadnúť (zrieknuť sa nejakej veľkej hodnoty): odpadnúť od viery, od rodiny, fraz. expr. vraziť nôž/dýku do chrbta, expr.: podraziť, podraziť niekomu nohy (zákerne uškodiť niekomu): mrzí ma, že ma priateľ podrazil, že mi podrazil nohy, oklamať, podviesť, trocha hrub.: okašlať, okašľať (zradiť v citoch, v dôvere a pod.): snúbenec ju oklamal, podviedol, okašlal, zapredať, predať (zradiť za peniaze alebo výhody): zapredať vlastný národ 2. pozri prezradiť ## zrádnik pozri epilepsia ## zradný 1. ktorý zradil; svedčiaci o zrade, zradcovský: zradná, zradcovská vláda; zradcovský režim, podlý, klamný, falošný, podvodný: falošné sľuby, zlý, pejor.: zapredanecký, prisluhovačský, pätolizačský, renegátsky, žoldniersky, janičiarsky: zlý, zapredanecký čin; pätolizačské, renegátske správanie, judášsky: judášska služba, odrodilský, odpadlícky (ktorý zradil národné cítenie): odrodilské, odpadlícke názory, kniž. perfídny 2. ktorý vzbudzuje pocit neistoty, strachu, zákerný, nebezpečný: zradné, zákerné, nebezpečné úskalia, hrozný, hrozivý, strašný: hrozný, strašný vír ## zrafať pozri otrhať ## zrachotiť pozri buchnúť 1 ## zrajtovať pozri vyhrešiť ## zrak 1. pozri oko 1 2. pozri pohľad 1 ## zrakový pozri optický ## zrána pozri ráno ## zráňať pozri otĺcť 2 ## zrancovaný pozri zvráskavený ## zrancovať pozri pokrčiť 1 ## zranenie poškodenie živého organizmu mechanickým zásahom, poranenie: ťažké, vnútorné zranenie, poranenie, úraz (vážnejšie zranenie organizmu): utrpieť úraz, lek. trauma (telesné zranenie) ## zraniť pozri raniť, zarmútiť ## zraniteľný pozri chúlostivý 2, citlivý 2, krehký 3 ## zraňujúci pozri bolestný 1 ## zrapavieť pozri zdrsnieť ## zrásť 1. rastom utvoriť jeden celok, spojiť sa rastom, zrásť sa: zlomená noha (sa) rýchlo zrástla, zaceliť sa, zacelieť, sceliť sa, scelieť, zjazviť sa, zajazviť sa, zavrieť sa, zatvoriť sa (o rane): rana sa časom zacelila, zajazvila, zatvorila; väzivo sa scelilo, hovor. zarásť: rana ešte nezarástla, prirásť (rastom sa pripojiť): vrúbeľ prirástol na stromček 2. tesnou blízkosťou utvoriť jeden celok, splynúť, kniž. zliať sa, spojiť sa: ich pery zrástli, splynuli, zliali sa do dlhého bozku; oči sa im spojili v porozumení 3. dlhým časom, zvykom, citovým putom a pod. začať tvoriť s niečím, niekým jednotu, súlad, zžiť sa: zrásť, zžiť sa s novým prostredím, s pracovným kolektívom, zblížiť sa (dôverne): po čase sa spolubývajúce veľmi zblížili, prilipnúť, kniž. priľnúť, pripútať sa, primknúť sa, prirásť k srdcu: priľnúť, pripútať sa k rodine; rodný kraj mu prirástol k srdcu, zrástol s rodným krajom; primknúť sa k robote, zrásť s robotou ## zrátať pozri spočítať ## zratovať pozri zachrániť, pomôcť 1 ## zraz 1. pozri schôdzka 2 2. pozri zrážka 1 ## zráz pozri svah ## zrazenina hmota, ktorá vznikla zrazením krvi, lek. trombus: v rane sa utvorila zrazenina, krvný koláč ## zrazený 1. pozri šikmý 2. pozri zatrpknutý ## zraziť 1. prudkým nárazom, úderom spôsobiť, že niečo spadne, že sa niečo oddelí, posunie nadol alebo k sebe, zhodiť, strhnúť: zraziť, zhodiť, strhnúť palicou orechy zo stromu; výstrel ho zrazil, zhodil na zem, zvaliť, povaliť (prudkým pohybom): zvaliť, povaliť protivníka na zem, zrútiť (zhora dolu): zrútiť niekoho do priepasti, zmietnuť, zmiesť: zmietol pohár zo stola, kniž. sklátiť: úder ma sklátil na zem, pren. expr. podťať: spadnúť ako podťatý, zroniť, poet. uroniť: víchor zronil konár, uronil kvet, odraziť (nárazom oddeliť alebo posunúť dolu): odraziť roh budovy; päsťou odraziť loptu, pozrážať, pozráňať, pozhadzovať, pováľať (postupne, viac vecí) 2. vziať istú časť zo sumy, stiahnuť, strhnúť: zraziť, stiahnuť percentá zo sumy; zrazili, strhli mi to z platu, odrátať, odpočítať: odrátame, odpočítame vám to zo mzdy ## zraziť sa 1. v pohybe, v jazde, v boji a pod. prudko sa dotknúť, dostať sa do seba, naraziť: autá sa zrazili, autá narazili; útočníci sa zrazili, narazili (na seba), stretnúť sa (zraziť sa v boji): demonštranti sa stretli s políciou 2. (o tkaninách) zmenšiť svoj objem (obyč. pri praní), zbehnúť sa: bavlnená sukňa sa po praní zrazila, zbehla, sprať sa: spraté nohavice, expr. scvrknúť sa (stratiť na veľkosti vôbec; nielen o tkaninách): ponožky sa mi načisto scvrkli; úspory sa nám scvrkli 3. tepelnými alebo inými procesmi zmeniť konzistenciu, seknúť sa: omáčka sa zrazila, sekla, zvariť sa (zraziť sa pri varení; o mlieku), odb. koagulovať (zraziť sa v podobe chumáčikov): krv sa rýchlo zrazí, koaguluje, skýšiť sa, skysnúť (kvasením zmeniť chuť a obyč. aj konzistenciu; o mlieku): polovicu mlieka dal skýšiť, skysnúť, sadnúť sa (nadobudnúť tuhšiu konzistenciu): krv sa sadla; mlieko sa do rána sadne, skvapalniť sa, skvapalnieť, skondenzovať sa (zmeniť sa na kvapalinu; o pare) ## zrázne pozri strmo 1 ## zrázny pozri strmý 1 ## zrazu 1. vyjadruje, že dej, stav a pod. sa uskutočnil alebo nastal rýchlo, obyč. bez toho, aby sa bol očakával, odrazu, naraz, razom: zrazu, odrazu začalo pršať; naraz, razom sa mu zazdalo, že nerobí dobre, náhle: náhle sa jej zakrútila hlava, zastaráv. znáhla [Vansová, Jesenský], nečakane, neočakávane, nepredvídane: chlapec sa nečakane, neočakávane rozbehol, nenazdajky, znenazdajky, znenazdania, znezrady: nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu; znenazdania, znezrady mu vylepil zaucho, zastar. zneponazdania [Dobšinský, Urban], zaraz, hovor. šmahom, expr.: hupkom, hupky: zaraz, šmahom, hupkom sa zmenil, hovor.: sčista-jasna, z ničoho nič, fraz.: ako hrom z jasného neba, ako blesk z čistého neba: zjavil sa tam sčista-jasna, ako hrom z jasného neba, nár. zápustom [Švantner], kniž. zastar.: nenadále, znenadála, fraz.: z minúty na minútu, z hodiny na hodinu, zo dňa na deň, ani sa nenazdáš 2. nadväzuje na situáciu a vyjadruje prekvapenie, miernu iróniu a pod., odrazu, naraz, razom: zrazu, odrazu aký múdry; naraz, razom mu je to už dobré ## zrážka 1. prudký náraz pohybujúcich na telies do seba: zrážka áut, vlakov, kolízia: dopravná kolízia, zraz: zraz gúľ, hovor. karambol: byť svedkom karambolu, havária (dopravná nehoda): zahynul pri havárii, subšt. búračka 2. bojové stretnutie, obyč. miestneho rázu: zrážka s buričmi, konflikt: konflikt dosiahol nečakané rozmery, bitka: vyhrať bitku, boj: padnúť v boji, zápas: zápas s presilou, incident: pohraničný incident, potýčka (krátke bojové stretnutie): potýčky hliadok, šarvátka: vyvolať šarvátku, konfrontácia: hroziť konfrontáciou síl, menej vhodné stret (najmä v publicistike): na demonštrácii došlo k stretu; pren. stret ideí 3. prudká výmena názorov: medzi bratmi došlo k zrážke, hádka: rodinná hádka, škriepka: zbytočné škriepky, zvada: zvada o peniaze, spor: vyprovokovať spor, potýčka: matka sa dostala do potýčky so synom, incident: dnes som mal incident s manželkou, priek: nekonečné prieky o dedičstvo, výstup: robiť výstupy, konfrontácia: ideologická konfrontácia, konflikt: dramatický konflikt, šarvátka: malicherné šarvátky, hovor. scéna: hysterické scény, expr.: búrka, vojna, hrmavica: manželská búrka, domáca vojna, strhla sa hrmavica, hovor. vada: muž a žena dali sa do vady [Timrava], expr. zried. vadenica [Novomeský], hovor. expr. harmatanec, kniž. svár pozri roztržka 4. suma zrazená z istej sumy, odb. odpočet: zrážky z úveru 5. iba mn. č. výsledok kondenzácie vodných pár v ovzduší v podobe kvapalnej alebo zmrznutej vody: máj býva bohatý na zrážky, dážď (zrážky padajúce v kvapkách na zem): hustý dážď, sneh (zamrznutá para padajúca vo forme bieleho páperia na zem): sypký sneh, ľadovec, krúpy, krupobitie (kúsky ľadu padajúce ako zrážky): ľadovec zničil úrodu; včera padali krúpy ## zrážkomer prístroj na meranie zrážok, dážďomer ## zrealizovať pozri usporiadať 3, vystrojiť 2 ## zrebnatý 1. pozri zrebný 1 2. pozri drevnatý ## zrebný 1. zhotovený zo zrebí (z podradnej ľanovej alebo konopnej tkaniny), zrebnatý: zrebné, zrebnaté vrece, konopný, ľanový: zrebná, konopná plachta; zrebné, ľanové plátno 2. pozri drevnatý ## zrebriť sa pozri spadnúť 1 ## zredikať sa pozri zísť 1 ## zrednúť stať sa redším, riedkym (o niečom, čo sa vyskytuje v kusoch, v počítateľnom množstve), preriednuť, prerednúť: sadenice zredli, preriedli; vlasy mu už hodne zredli, preredli, zriediť sa, preriediť sa: kvapky dažďa sa už zriedili, preriedili; zástup sa zriedil, preriedil ## zredukovaný pozri skrátený ## zredukovať pozri obmedziť 2, zjednodušiť ## zredukovať sa pozri zmenšiť sa ## zreferovať pozri oznámiť 1 ## zreformovať pozri premeniť 1 ## zregenerovať pozri obnoviť 1 ## zregrutovať sa pozri zhromaždiť sa 1 ## zregulovať pozri upraviť 1, usmerniť 1 ## zrejme 1. pozri isto 3 2. pozri zreteľne 1 ## zrejmý 1. pozri zjavný 2. pozri prirodzený 4 ## zrekapitulovať pozri zopakovať 1 ## zrekonštruovať pozri obnoviť 2 ## zrekreovať sa pozri zotaviť sa ## zrekultivovať pozri obnoviť 2 ## zrekvirovať pozri skonfiškovať ## zrelý 1. ktorý dozrel, dozretý: zrelé, dozreté ovocie, uzretý, vyzretý: uzretý syr, vyzretý maštaľný hnoj, prezretý (ktorý je za hranicou dozretia): prezreté obilie 2. telesne a duševne vyvinutý, dospelý: je to už zrelá, dospelá žena, dorastený, vyspelý: dorastený, vyspelý mladík, hovor. hotový: správal sa ako hotový chlap 3. umelecky vyhovujúci, vyspelý: zrelý, vyspelý umelec, vyzretý: vyzreté celoživotné dielo, dokonalý (bez chýb): dokonalá báseň 4. hovor. ktorý dosiahol potrebnú úroveň, vhodný: čas zrelý, vhodný na ústup ## zrenica 1. kruhový otvor v dúhovke, ktorým vniká do oka svetlo, zrenička, zastaráv.: zornica, zornička: mať rozšírené zrenice, zorničky 2. pozri oko 1 ## zrenie pozri ohľad 1 ## zrenovovať pozri obnoviť 2, opraviť 1 ## zrentovať sa pozri oplatiť sa ## zreparovať pozri opraviť 1 ## zreparovať sa pozri zotaviť sa ## zrepetiť pozri odniesť 1 ## zrepetiť sa 1. pozri spadnúť 1 2. pozri zdvihnúť sa 1, vstať 2 ## zrepetovať pozri zopakovať 1 ## zreprízovať pozri zopakovať 2 ## zreprodukovať pozri zopakovať 1 ## zrešetieť pozri spráchnivieť, zdrevnatieť ## zreštaurovať 1. pozri obnoviť 2 2. pozri napraviť 1 ## zreštaurovať sa pozri zotaviť sa ## zreštringovať pozri obmedziť 2 ## zreťaziť pozri spojiť 2 ## zreteľ 1. pozri ohľad 1 2. pozri hľadisko 1 ## zreteľne 1. vyjadruje, že dej, stav, vlastnosť sú dobre vnímateľné zmyslami, jasne, zjavne, evidentne: zreteľne, jasne počul nejaké zvuky; je zjavne, evidentne spokojný, očividne, navidomoči: je mu už očividne, navidomoči lepšie, viditeľne, badateľne, pozorovateľne, znateľne, zastar. znatne: viditeľne, badateľne sa usmiala; dosahuje pozorovateľne, znateľne lepšie výsledky, zrejme: rozdiel videl celkom zrejme, zreteľne, rukolapne, hmatateľne, subšt.: makavo, makateľne: podarilo sa mu rukolapne, hmatateľne dokázať, že má pravdu, kniž.: eklatantne, flagrantne: tieto nálezy eklatantne, flagrantne dokazujú, že tu ľudia žili pred dvoma tisícročiami, výrazne, markantne, prenikavo (veľmi zreteľne): od posledného razu sa výrazne, markantne, prenikavo zlepšil 2. pozri ostro 7 3. pozri výslovne 1 ## zreteľný pozri zjavný ## zrevať pozri zakričať ## zrevidovať pozri preveriť ## zrezať 1. pozri odrezať 1, orezať 2. pozri zbiť 3 3. pozri skritizovať ## zrezať sa pozri opiť sa ## zrezka pozri rezko 1 ## zrežírovať pozri usporiadať 3, vystrojiť 2 ## zriadenec pozri sluha ## zriadenie pozri systém ## zriadený pozri poriadny 2 ## zriadiť 1. úsilím, uvedomenou činnosťou dosiahnuť konkrétny výsledok alebo právnym postupom dať niečomu základ existencie, urobiť, spraviť: v šope si zriadiť, urobiť, spraviť malú dielničku, zhotoviť (obyč. ručne): zhotovili si tu aj lavičky a parkovisko, zariadiť: na poschodí si zariadila ateliér, utvoriť, konštituovať, ustanoviť, založiť (právnym postupom): utvorili, konštituovali tu nové inštitúcie; treba ustanoviť ďalšiu komisiu; založiť múzeum starých remesiel, vybudovať (vo väčšom rozsahu): detský domov vybudovali zo zbierok občanov 2. pozri zbiť 3 ## zriaďovateľ pozri zakladateľ ## zriasený pozri naberaný ## zriasiť urobiť na niečom riasy, záhyby, nariasiť: sukňu si v páse pekne zriasila, nariasila, nabrať, nazberať, nazberkať, naskladať, naskladkať: rukávy do manžety trocha nabraté, nazberané, nazberkané, hovor. zastaráv. zrancovať: zrancovaný golier, zrancovaná tvár, skrčiť, pokrčiť, zhúžviť, zhúžvať, pohúžviť, pohúžvať, zvraštiť, zmraštiť, zmrštiť, zmŕštiť (o tvári, o pokožke): v hneve skrčiť, pokrčiť čelo; vysušená, zhúžvená, zmraštená pokožka ## zriecť sa pozri odrieknuť sa, rezignovať 1, rezignovať 2 pozri vyhovoriť sa 2 ## zriedený pozri riedky 1 ## zriediť urobiť redším, riedkym, rozriediť: omáčku zriediť, rozriediť mliekom, preriediť (v počte): preriediť stromy, porast; preriedené, zriedené stádo, prestrihať, presekať, prerúbať, presvetliť (porast, konáre a pod.): prestrihať stromy; presekať, prerúbať, presvetliť horu ## zriediť sa pozri zrednúť ## zriedka pozri zriedkavo ## zriedkakde pozri málokde ## zriedkakedy pozri zriedkavo ## zriedkakto pozri málokto ## zriedkaktorý pozri máloktorý ## zriedkavo vyjadruje minimálne opakovanie deja, stavu, vlastnosti a pod. alebo opakovanie deja, stavu vo veľkých časových intervaloch (op. často), zriedka: zriedkavo, zriedka sa tak dobre cítil, zriedkakedy, málokedy, sotvakedy, zried. ledakedy: zriedkakedy, málokedy doma pomohol, riedko, hovor. poriedko, raz za čas: chodieva k nám riedko, poriedko, raz za čas, málo, expr.: máličko, málinko, málilinko: málo, máličko ťa vídať, občas, občasne, kedy-tedy, zried. kedy-netedy: iba občas, kedy-tedy navštívi rodičov, kde-tu, sem-tam, kniž. sporadicky: iba kde-tu, sem-tam, sporadicky si pomôže druhou rukou, iba niekedy, len niekedy: iba niekedy je tu také ticho, ojedinele, minimálne: takáto choroba sa u nás vyskytuje ojedinele, minimálne, výnimočne, vzácne: výnimočne, vzácne možno nájsť plesnivec, mimoriadne, nezvyčajne, neobyčajne, kniž.: nezvykle, neobvykle: je to mimoriadne, neobyčajne, nezvyčajne krásna žena, nevídane, nevšedne: nevídane, nevšedne upravený park, fraz.: raz za uhorský rok, raz za turecký rok (veľmi zriedkavo) pozri zriedkavý ## zriedkavý ktorý sa vyskytuje málokedy (op. častý), občasný: zriedkavý, občasný dážď, ojedinelý, výnimočný, jedinečný, unikátny (vyskytujúci sa v jednom prípade): zriedkavá, ojedinelá príležitosť; jedinečný, unikátny kus, osamotený, osihotený, izolovaný: osihotený, izolovaný prípad, vzácny, zvláštny, neobyčajný, nezvyčajný, nevídaný, mimoriadny, raritný (ktorý prevyšuje kvalitu): vzácny hosť; neobyčajný, mimoriadny, raritný zjav v literatúre, nemnohý, nepočetný, neobligátny, kniž. sporadický: nemnohé, nepočetné prípady; sporadický výskyt, netypický, nevšedný, kniž. nezvyklý, neobvyklý: má netypické, nevšedné spôsoby; nezvyklé, neobvyklé nápady, exotický, kuriózny: exotická krása, kuriózny prípad, nebývalý (doteraz sa nevyskytujúci): nebývalý rozvoj, zázračný (veľmi prevyšujúci priemer): má zázračnú pamäť, fraz. jeden z tisíca (veľmi zriedkavý): je to jeden prípad z tisíca, zried. riedky [Krasko] ## zrieďovadlo pozri riedidlo ## zrieknuť sa 1. pozri odrieknuť sa, rezignovať 1, rezignovať 2 2. pozri dohodnúť sa 3. pozri spriahnuť sa ## zrieť 1. pozri vidieť 1, vidieť 2 2. pozri pozerať (sa) 1 ## zrichtovaný pozri opitý 1 ## zrichtovať 1. pozri opraviť 1 2. pozri zbiť 3 ## zrichtovať sa pozri opiť sa ## zrkadlenie pozri odraz 2 ## zrkadliť sa 1. pozri odrážať sa 2. pozri lesknúť sa ## zrkadlo 1. pozri odraz 2, obraz 1 2. pozri zoznam ## zrnenie pozri zrnitosť ## zrnie pozri zrno 1 ## zrnina pozri zrnovina ## zrnistý pozri zrnitý 1 ## zrnitosť vlastnosť niečoho zrnitého, zrnenie: zrnitosť, zrnenie piesku, pôdy; jemné, hrubé zrnenie, odb. granulácia ## zrnitý 1. zložený z drobných čiastočiek podobných zrnu, zrnistý, granulovaný: zrnitá, zrnistá dužina; granulované hnojivo, krupicovitý, krupičkovitý, krúpnatý, krúpovitý (majúci podobu krupice, krúp): krúpnatá štruktúra pôdy, hrudkovitý: hrudkovitá štruktúra, hrubozrnný: hrubozrnná žula, oceľ, hrubý (op. jemný, hladký): hrubá soľ, hrubý cukor 2. vzhľadom pripomínajúci zrno, drsný, drapľavý: zrnitý, drsný povrch ## zrnko 1. pozri zrno 1, semeno 1 2. pozri hrudka, trocha ## zrno 1. plod obilnín alebo semeno dužnatých plodín, zrnko: pšeničný klas plný zŕn; kukuričné zrnká, odb. obilka, hromad. zrnie [Kukučín], jadro, jadierko: jadierko z hrušky, jablka; tekvicové jadierka 2. pozri obilie 3. pozri semeno 1 ## zrnovina rastlina, ktorej plod je zrno, star. zrnina: sejba zrnovín, zrnín; zber zrnovín, zrnín, obilnina (súhrnné pomenovanie obilia a ďalších poľnohospodárskych plodín, napr. kukurice, prosa a pod.), zbožie, obilie (súhrnné označenie poľnohospodárskych plodín, najmä pšenice, raže, jačmeňa a ovsa): úroda zbožia, obilia, zried. zbožina [Urban] ## zrobený vysilený ťažkou, fyzickou prácou; svedčiaci o tom, upracovaný: zrobená, upracovaná žena; zrobené, upracované ruky, vysilený, vyčerpaný, ustatý, unavený, ukonaný (pociťujúci únavu): ustatí stavbári, expr. zmorený, hovor. expr.: skapatý, uťahaný, ukoňovaný: prišiel z práce zmorený, uťahaný, expr.: zodratý, zotročený, zničený, uhrdlovaný, urobený, narobený, dobitý, vyťahaný: zodratý, uhrdlovaný starec; má zničené, dobité dlane, zried. zrobotený [Hrušovský] ## zrobiť pozri urobiť 1, spôsobiť ## zrobiť sa pozri unaviť sa ## zročný pozri splatný ## zrod pozri vznik, začiatok ## zrodenec pozri potomok ## zrodenie pozri vznik, začiatok ## zrodiť pozri porodiť ## zrodiť sa 1. pozri narodiť sa 2. pozri vzniknúť ## zrohovatený pozri stvrdnutý ## zrohovatieť pozri stvrdnúť 1 ## zrok pozri čas 1 ## zrolovať pozri zvinúť, skrútiť 1 ## zromantizovať pozri idealizovať ## zronený pozri skľúčený, smutný ## zroniť pozri zarmútiť pozri zraziť 1 ## zrosený pozri spotený ## zrosiť pozri pofŕkať ## zrosiť sa pozri zarosiť sa ## zrovna pozri práve 1, práve 2 ## zrovnať 1. pozri zarovnať, urovnať 1 2. pozri urovnať 2, usporiadať 1 ## zrozpačitieť stať sa rozpačitým, prísť/upadnúť do rozpakov, prísť do pomykova: pri pohľade na chlapca dievča zrozpačitelo, prišlo do rozpakov, do pomykova ## zrozumieť pozri pochopiť 1 ## zrozumieť sa pozri dohodnúť sa ## zrozumiteľný ktorému možno dobre porozumieť, pochopiteľný: ľahko zrozumiteľný, pochopiteľný text, jasný, zreteľný, priehľadný, priezračný: jasný, priehľadný výklad; zreteľná odpoveď, populárny (všeobecne prístupný): populárna brožúra, dostupný, prístupný: dostupný štýl knihy, expr. ľudský: povedz mi to ľudským spôsobom ## zrub 1. pozri hrada 2. pozri chata ## zrúbaný pozri opitý 1 ## zrúbať 1. pozri sťať 1 2. pozri zbiť 3 ## zrúbať sa pozri opiť sa ## zrubiť pozri zložiť 2 ## zrúcanina zvyšky múrov nejakej stavby, ruina: zrúcanina, ruina domu, zámku; ruiny kostola, rozvalina: ležať v rozvalinách, pomn. rumy: rumy hradu, troska (zvyšky zrúcaniny): trosky budovy, sutina [Karvaš] ## zrúcanisko miesto so zrúcaninami, rumovisko, zbúranisko: upravovať zrúcanisko; z hradu ostalo len rumovisko; miesto domu našiel zbúranisko, zborenisko, rozvaliny, zried. rumisko [Figuli], zried. zvalenisko: zvalenisko zámku ## zrúcať nárazmi, rúcaním, búraním rozrušiť, rozložiť, zničiť, zmeniť na trosky (op. vystavať), zbúrať, zváľať: starú štvrť mesta zrúcali, zbúrali, zváľali; zváľať, zrúcať most, zrútiť, zboriť, zvaliť (naraz), zdemolovať: náložou zdemolovať budovu, rozváľať, rozvaliť, rozbúrať, rozrúcať (celkom zrúcať; obyč. postupne): rozváľať, rozbúrať niečo do základov; rozrúcať hradby, strhnúť (prudko, násilím zničiť): voda strhla most, kniž. rozboriť (obyč. pren.): rozboriť jednotu hnutia, kniž.: zrumiť, rozrumiť (obrátiť na rumy): zrumiť, rozrumiť palác, zruinovať (obrátiť na ruiny): vojská zruinovali chrámy, porúcať, pobúrať, poboriť, pováľať (postupne) ## zrúcať sa pozri rozpadnúť sa 1, spadnúť 3, zrútiť sa 1 ## zručať pozri zakričať ## zručnosť pozri umenie 2, istota 2 ## zručný ktorý vie prácu vykonávať dobre a rýchlo; svedčiaci o takejto vlastnosti (op. nešikovný), obratný, šikovný: zručný, obratný, šikovný remeselník, súci, rúči, expr. kaľavný, hovor. akurátny: súca, kaľavná dievčina, schopný, umný: schopné, umné ruky elektrikára, zastar. oberučný: oberučný učeň, zbehlý (ktorý prácu dobre ovláda): zbehlý mechanik, rutinný (remeselne zručný): rutinný výkon, pohyb ## zruinovaný pozri zničený 1 ## zruinovať pozri zničiť 1, zrúcať ## zrúknuť pozri zakričať ## zrukovať sa pozri zasnúbiť sa ## zrumenený pozri sčervenený ## zrumenieť pozri očervenieť ## zrumeniť sa pozri očervenieť ## zrumiť pozri zrúcať ## zrušiť zmariť pôsobnosť, znemožniť ďalšiu činnosť, platnosť niečoho: zrušiť termín volieb, zrušiť zmluvu, odvolať (vyhlásiť za neplatné): odvolať nariadenie, odrieknuť, odriecť, nedodržať: odriekli účasť na konferencii; zrušiť, nedodržať sľub, anulovať: výsledok zápasu anulovali, práv. nulifikovať (vyhlásiť za neplatné), práv. derogovať (zrušiť platnosť istej normy, časti zákona), likvidovať, zlikvidovať, odstrániť, subšt. skasírovať: (z)likvidovať, odstrániť všetky rozdiely medzi deťmi; (z)likvidovať umelé hranice; vedúci účet skasíroval, odb. stornovať (objednávku, zmluvu, účet), zastaviť, skončiť (s niečím), ukončiť (niečo): zastaviť, zrušiť vývoz zbraní; skončiť s výrobou chemikálií, ukončiť výrobu chemikálií, zavrieť, zatvoriť, uzavrieť (činnosť niečoho): (u)zavrieť priechod cez ulicu; zatvoriť baňu, podnik, prevádzku, pozrušovať, poodvolávať, poodriekať (postupne zrušiť): pozrušovať, poodvolávať termíny, nariadenia, rozviazať (zrušiť zmluvu, dohovor): rozviazali s nami pracovný pomer ## zrušovať pozri rušiť 1 ## zruta pozri obor ## zrútiť 1. pozri zraziť 1 2. pozri zrúcať ## zrútiť sa 1. prestať jestvovať ako celok (obyč. náhle; o niečom postavenom), zmeniť sa na trosky, zrúcať sa, zvaliť sa, zváľať sa: veža sa zrútila, zvalila; neudržiavané domy sa postupne zrúcali, zváľali, hovor. expr. zošutrovať sa (s hrmotom sa zrútiť): svah sa zošutroval, zboriť sa, rozboriť sa, zosypať sa: dvorana sa po dažďoch zborila, rozborila; strecha sa zosypala, expr. ruchnúť: stavba ruchla na hŕbu, rozrúcať sa, rozváľať sa, rozvaliť sa, rozpadnúť sa, rozsypať sa (rozložiť sa na veľa častí), porúcať sa, pováľať sa (postupne) 2. pozri spadnúť 1, spadnúť 3 ## zrutný pozri obrovský ## zruvať sa pozri pobiť sa ## zruť sa pozri pobiť sa ## zryčať pozri zakričať ## zryhovaný pozri zvráskavený ## zrýchlene pozri rýchlo ## zrýchlenie prírastok na rýchlosti za jednotku času: zrýchlenie motorového vozidla, odb. akcelerácia ## zrýchliť urobiť rýchlejším, rýchlym, zväčšiť rýchlosť niečoho (op. spomaliť): zrýchliť tempo práce, zried. znáhliť, zbystriť: znáhlia, zbystria krok, urýchliť, uskoriť (spôsobiť, že niečo nastane skôr): žatvu treba urýchliť, uskoriť, zdynamizovať (dodať niečomu dynamiku, rýchlosť, účinnosť): zdynamizovať dej, priskoriť, prirýchliť (trocha zrýchliť; odb. zrýchliť rast rastlín): priskoriť, prirýchliť zeleninu ## zrýchliť sa stať sa rýchlejším, rýchlym, zväčšiť svoju rýchlosť (op. spomaliť sa), zrýchlieť: tep sa mu zrýchlil; tlkot srdca zrýchlel, urýchliť sa: vývin rastlín sa urýchlil ## zrýchľovač pozri urýchľovač ## zryknúť pozri zakričať ## zrýľovať pozri skopať 1 ## zrýpať 1. pozri rozryť 1 2. pozri zbiť 3 ## zryť 1. pozri rozryť 1 2. pozri skopať 1 ## zub tvrdý útvar v čeľusti slúžiaci na hryzenie a rozomieľanie potravy (u zvierat aj na obranu): biele, zdravé, pokazené zuby; pes vyceril zuby, stolička (široký zadný zub cicavca), rezák (predný zub s korunkou dlátovitého tvaru, expr. zub vôbec), hryzák (predný zub niektorých zvierat, expr. zub vôbec), tesák (nadmerne vyvinutý očný zub niektorých zvierat, expr. zub vôbec), hovor. mliečniak (mliečny zub), hovor. expr. kolozub (veľký vyčnievajúci zub), expr. zubáľ [Vajanský], zubák [Laskomerský], expr. zried. zubáč [Rázusová-Martáková], ## zubáč pozri zub ## zubák pozri zub ## zubáľ pozri zub ## zubami-nechtami pozri všemožne ## zubaňa pozri smrť 2 ## zubár pozri stomatológ, dentista ## zubárčina pozri stomatológia ## zubárstvo pozri stomatológia ## zubatá pozri smrť 2 ## zubatý 1. pozri zúbkovitý 2. pozri nerovný 1 3. pozri chladný 1 ## zubec pozri výbežok ## zubiť sa 1. pozri smiať sa 1 2. pozri hnevať sa ## zúbkovitý ktorý má po okraji zúbky, zuby, zúbkatý, zúbkavý, zúbkový, zúbkovaný, zúbkovatý, zubatý: zúbkovité, zúbkované koliesko, ozubený (opatrený zubami): ozubené kotúče, pílkovitý, pílovitý, pílkatý (pripomínajúci pílku): pílkovitý list, hovor. cikcakovitý: cikcakovitá obruba sukne ## zubný pozri stomatológ, dentista ## zúbožený pozri strápený, úbohý 1 ## zúbožiť pozri ožobráčiť 1, zničiť 1 ## zúčastnený pozri účastník ## zúčastniť sa pozri absolvovať 2 ## zúčastňovať sa byť prítomný na niečom, pri niečom, v niečom (a obyč. aj aktívne zasahovať), mať účasť: zúčastňovať sa, mať účasť na cyrilometodských oslavách; zúčastňuje sa, má účasť na jazykovom kurze, kniž. zried. účastniť sa: účastniť sa na spoločnom rozhovore, mať podiel, podieľať sa: mať podiel, podieľať sa na zisku, na neúspechu, kniž. participovať: participuje na viacerých úlohách, angažovať sa, exponovať sa (zúčastňovať sa veľmi aktívne, najmä na spoločenskom dianí): angažovať sa za práva občanov; exponuje sa v pravicovej strane, zapájať sa, zapojovať sa (pridávať sa k spoločnej účasti na niečom, pri niečom): všetky deti sa zapájajú do hry, spolupracovať (spoločne sa zúčastňovať na niečom): spolupracovať na projekte vodného diela, publ. spolupodieľať sa, admin. slang. obosielať (zúčastňovať sa na niečom vyslaním zástupcov, diel a pod.): obosielať súťaž, zúčastňovať sa na súťaži ## zúčtovať 1. vybaviť účty, vyúčtovať: dovezený tovar treba zúčtovať, vyúčtovať, zrátať, spočítať (počítaním zistiť účet): zrátajte, spočítajte si všetko a my zaplatíme, vyrovnať sa, vyrovnať si účty/účet (zaplatiť veriteľovi): Kedy sa vyrovnáme? Kedy si vyrovnám s tebou účet? 2. uviesť do poriadku niečo problematické, nepríjemné, zaujať k tomu zásadný, definitívny postoj, expr. porátať sa: zúčtovať s minulosťou; porátať sa so zradcami, vyrovnať sa, vyrovnať si účty: nevedel sa vyrovnať, nevedel si vyrovnať účty s minulosťou, skoncovať, skončiť (urobiť koniec niečomu neželateľnému): skoncovať, skončiť s neporiadkami, so zradcami, zanechať, opustiť: zanechať, opustiť hnevy ## zúfalosť pozri zúfalstvo ## zúfalstvo stav toho, kto stratil nádej, kto nevidí východisko, zúfalosť: zmocnilo sa ho zúfalstvo; zo zúfalosti si siahol na život, zúfanie: priviesť niekoho do zúfania, zastar. zúfanlivosť [Šoltésová], beznádej, beznádejnosť: pocit beznádeje, beznádejnosti ## zúfalý 1. ktorý (si) zúfa, malomyseľný: zúfalý, malomyseľný človek; je celkom zúfalý, zronený, zdrvený, nešťastný (zúfalý a utrápený): odišiel zdrvený 2. ktorý vyjadruje stav beznádeje; svedčiaci o beznádeji, beznádejný: zúfalá, beznádejná situácia, bezútešný, bezvýhľadný, bezvýchodiskový, bezvýchodný: bezútešné, bezvýchodiskové položenie, žalostný, neutešený, dezolátny: je v žalostnom, dezolátnom stave, zastar.: dešperátny, zúfanlivý: dešperátny, zúfanlivý výkrik 3. pozri veľký 1 ## zúfanie pozri zúfalstvo ## zúfanlivosť pozri zúfalstvo ## zúfanlivý pozri zúfalý 2 ## zúfať (si) strácať akúkoľvek nádej, byť zúfalý: nevidí východisko zo svojej ťažkej situácie, zúfa (si), je zúfalý, opúšťať sa [Štúr], fraz. expr. vešať/strácať hlavu (ostávať bez rozvahy a nádeje): Musíš sa vzchopiť, nesmieš vešať, strácať hlavu!, zastar. dešperovať [Kukučín] ## zuhoľnatieť pozri zhorieť 1 ## zuhoľniť pozri spáliť 1 ## zúmyselný pozri úmyselný ## zun pozri bzukot ## zunieť pozri znieť 1, zvučať ## zuňať pozri znieť 1, zvučať ## zunivý pozri zvonivý ## zunot pozri bzukot ## zunovaný 1. pozri unudený, unavený 2. pozri ošúchaný 2 ## zunovať stálym opakovaním prestať zaujímať, prestať pôsobiť; prestať mať v obľube, v láske niečo, zunovať sa (komu), omrzieť (koho), omrzieť sa (komu): zunovalo, omrzelo nás nečinne postávať; zunovala sa mi robota; Už som sa ti omrzel?, zastar. domrzieť:život ho domrzel [Dobšinský], zovšednieť, ošúchať sa, obšúchať sa (stať sa všedným, nezaujímavým): heslá po čase zovšedneli, o(b)šúchali sa, obohrať sa, opočúvať sa (o hudobnom prejave): pieseň sa rýchlo obohrala, opočúvala, unudiť, znudiť (naplniť nudou): pohodlný život ju unudil, znudil, znepáčiť sa, zneľúbiť sa (prestať sa páčiť): záhaľka sa mu znepáčila, zneľúbila, spríkriť sa, sprotiviť sa, znechutiť sa, mať dosť (stať sa nežiaducim, nemilým a pod.): prázdny život sa mládeži rýchlo spríkri, sprotiví; vaše správanie sa nám znechutilo; takých spôsobov máme už dosť, prejesť sa (častým jedením, pren. častým opakovaním sa zunovať): čokoláda sa mi prejedla; cestovanie sa mu už prejedlo, presýtiť sa (príliš sa nasýtiť): presýtila sa kamarátov, kamaráti sa jej zunovali, prijesť sa (o jedle, pren. aj o iných veciach): med je medom, i ten sa prije; dlhá návšteva sa domácim prijedla, kraj. prikonať sa (stať sa nemilým, nepríjemným): i sláva sa mu prikoná [Rázus] ## zúplna pozri celkom 1, úplne ## zúradovať pozri vybaviť 1 ## zurážať pozri uraziť ## zurčať pozri klokotať 1, žblnkať ## zurčivý pozri klokotavý ## zúriť 1. pozri hnevať sa 2. pozri besnieť ## zúrivec 1. pozri zlostník 2. pozri nadšenec ## zúrivo 1. pozri zúrivý 1 2. pozri prudko 1, prudko 3 ## zúrivý 1. ktorý zúri; svedčiaci o veľkej zlosti, rozzúrený, zúriaci: zúrivý, rozzúrený lev; zúriaci človek; rozzúrený pohľad, šialený, nepríčetný, expr. besný (s poruchou ovládania): kričal ako šialený, besný, divý, zdivený: divý, zdivený výraz tváre, expr.: zbesnený, rozbesnený, rozdivený, rozdivočený, zdivočený, kniž. zastaráv. zbesilý: zdivočená zberba, kniž.: rozľútený, ľúty 2. pozri silný 2 3. pozri vášnivý 1 ## zurk pozri klokot ## zurkať pozri tiecť 1, žblnkať ## zurkot pozri klokot ## zurkotať pozri tiecť 1, klokotať 1, žblnkať ## zurkotavý pozri klokotavý ## zúročiť 1. zvýšiť o úroky (kapitál), zúrokovať: vklad zúročiť, zúrokovať dvojnásobne 2. uplatniť vo svoj prospech, využiť, zužitkovať: svoje životné skúsenosti dobre zúročil, využil, zužitkoval v práci s mládežou, užiť (obyč. na spríjemnenie života): vedieť všetko užiť, zried.: zosohovať, zosožiť ## zúrodniť 1. urobiť úrodnejším, úrodným, odb. fruktifikovať: zúrodniť, fruktifikovať step, odb. bonitovať (zlepšiť, skvalitniť úrodnosť) 2. pozri oplodniť ## zurvalec 1. pozri bitkár 2. pozri samopašník ## zurvalský pozri divý 2 ## zurvalstvo pozri samopaš ## zušľachtiť pozri zdokonaliť ## zušľachťovať pozri pestovať 2 ## zušľachťovať sa pozri rásť 6 ## zutekať pozri ujsť 1, ujsť 2 ## zúverený pozri krivý 1 ## zúveriť sa pozri skriviť sa ## zúzik pozri žalúdok ## zúžený pozri úzky 1, úzky 2 ## zúžiť pozri obmedziť 2, odobrať 2 ## zúžiť sa pozri zmenšiť sa ## zužitkovať pozri využiť ## zužitkovateľný pozri použiteľný ## zužovať sa stávať sa užším, úzkym, úžiť sa: cesta sa do vrchu zužuje, úži, zmenšovať sa (čo do šírky), stenčovať sa, tenčiť sa: nos sa mu ku koreňu stenčuje, tenčí, sťahovať sa, zvierať sa (v objeme): hrdlo sa dojatím sťahuje, zviera; membrána sa zmenou tepla sťahuje ## zvábiť pozri zviesť 4, pretiahnuť 3 ## zváč pozri pozývateľ ## zvada pozri hádka, zrážka 3 ## zvadiť sa pozri pohádať sa ## zvadlivý pozri hádavý ## zvádzač pozri zvodca ## zvádzať 1. viesť niečo zhora dolu, odvádzať: vodu zvádzajú, odvádzajú do cisterny, do kanála 2. viesť dovedna, dávať dohromady/dokopy, spájať: často ich náhoda zvádzala, spájala 3. pripisovať vinu, zodpovednosť niekomu, zvaľovať: krádež zvádzali, zvaľovali na deti, obviňovať (koho z čoho): z nešťastia obviňovali matku, zastar. potvárať (koho z čoho): potvárali ho z podpaľačstva 4. silno pôsobiť na niekoho s cieľom získať ho na niečo zlé, protizákonné a pod., navádzať, vnadiť: zvádzať, navádzať, vnadiť mládež na drogy; zvádzať, navádzať na hriech, na neveru, pokúšať (uvádzať do pokušenia, na niečo zlé): pokúšajú ho myšlienky neposlúchnuť, nahovárať, nabádať (rečou získavať na niečo): nahováral dievča na spoločný výlet, vábiť, lákať (získavať pozornosť obyč. so zlým zámerom): vábiť, lákať pohľadom, sľubmi, ťahať, priťahovať: ťahajú ma do čierneho obchodovania; usiluje sa priťahovať ich na svoju stranu, pútať, upútavať (presvedčivosťou, pôsobivosťou): upútava na seba pozornosť 5. spôsobovať opúšťanie správnej cesty, správneho smeru, odvádzať: zvádzať z cesty do záveja; odvádzať, zvádzať niekoho z výhodnej pozície 6. kniž. navádzať na nesprávne smerovanie, chybné závery, viesť, privádzať: zvádzať, viesť, privádzať k chybnej domnienke, ku škodlivému chápaniu 7. pozri vystrájať ## zváľať 1. pozri zrúcať 2. pozri zvaliť 1, zvaliť 2 ## zvalcovať pozri povalcovať, zarovnať ## zvalenisko pozri zrúcanisko ## zvalchať pozri zarovnať ## zvaliť 1. silou, prudkým nárazom spôsobiť pád niekoho, niečoho, zraziť, povaliť: zvaliť, povaliť chlapa na chrbát; zvaliť strom; zrazil psa na zem, zhodiť, strhnúť, sotiť: zhodil, sotil dieťa do bazéna; strhol ženu k sebe, prevrhnúť, prevaliť, prevrátiť, expr. prekotiť (niečo stojace): prevrhnúť, prevaliť vázu; prevrhol, prevrátil stôl, zváľať, pováľať, vyváľať, povyvaľovať, pozhadzovať (viacero vecí alebo postupne): búrka zváľala, pováľala borovice 2. nárazom, silou zmeniť na trosky, silou zničiť, zrútiť, zboriť: lavína zvalila, zrútila, zborila dom, zváľať, zrúcať, zbúrať (nárazmi, váľaním, rúcaním, búraním): celú štvrť zváľali, zrúcali; zbúraná chalupa, vyvaliť (tlakom vytrhnúť zo základov), rozvaliť, rozváľať, rozbúrať, rozrúcať, zdemolovať: rozváľané, zdemolované altánky; kolibu rozbúrali, rozrúcali, strhnúť: starú prístavbu dali strhnúť, pováľať, porúcať (postupne) pozri zvrhnúť 3. označiť niekoho za pôvodcu, príčinu niečoho, prisúdiť, pripísať, pričítať (komu čo): vinu zvalili na nás; krádež prisúdiť, pripísať, pričítať maloletému, fraz. expr. prišiť za golier: neúspech chcú zvaliť na mňa, mne ho chcú prišiť za golier, zviesť: všetko zviedli na iných, expr. potisnúť: rád potisol vinu na druhých, presunúť: zodpovednosť presunie na podriadených ## zvaliť sa 1. celou váhou tela sa prudko položiť (vedome alebo pri strate vedomia, sily; o stromoch pri zoťatí, vyvrátení), hodiť sa, vyvaliť sa: ustatý sa zvalil, hodil na posteľ; pes sa vyvalil na trávu, zrútiť sa: od vyčerpania sa zrútila na dlážku, padnúť, spadnúť: nevládne (s)padol zo stoličky, klesnúť: klesnúť ako podťatý, zložiť sa, zviezť sa (pri strate rovnováhy, vedomia): opitý sa zložil, zviezol na zem, sklátiť sa (celým telom): bezvládne sa sklátiť na zem, expr. zosypať sa: po správe sa zosypal na gauč, expr.: skydnúť sa, skydať sa, sterigať sa, steperiť sa: skydol sa, steperil sa na posteľ tak, ako bol oblečený, zavaliť sa (veľkou ťarchou dopadnúť): akoby sa mu skala na srdce zavalila, expr. zošutrovať sa (o ťažkých veciach): vlhký sneh sa naraz s hrmotom zošutroval zo strechy, poľahnúť (o obilí): po víchrici obilie poľahlo pozri spadnúť 2. pozri zvaliť 2 ## zvaľkať pozri skrútiť 1 ## zvaľkať sa pozri zgúľať sa ## zvalorizovať pozri zhodnotiť ## zván pozri kus 1 ## zvandrovať pozri pochodiť 1 ## zvápenatieť pozri kôrnatieť ## zvápenieť pozri kôrnatieť ## zvápnieť pozri kôrnatieť ## zvara pozri horúčava 1 ## zvarák väčší hrniec, kotol slúžiaci na vyváranie bielizne, šatstva v lúhu, zvárka ## zvariak väčší hrniec, kotol slúžiaci na vyváranie bielizne, šatstva v lúhu, zvárka ## zvárať 1. pozri vyvárať 1 2. pozri variť 2 ## zvárať sa pozri variť sa 1 ## zvariak 1. pozri kameň 1 2. pozri zvarák ## zvariť sa pozri zraziť sa 3 ## zvárka pozri zvarák ## zvať 1. pozri volať 3 2. pozri volať 5, nazývať ## zvatriť pozri zapáliť 1 ## zvážačka pozri zvoz ## zvážanie pozri zvoz ## zvážať pozri zberať 1 ## zvážiť 1. pozri odvážiť 2. pozri uvážiť 1 3. pozri nakloniť 1, nakloniť 2 4. pozri zaobstarať ## zvážka pozri zvoz ## zvážnieť pozri sprísnieť ## zvažovať sa dostávať sa do naklonenej roviny; pozvoľna smerovať dolu (op. stúpať), klesať: breh sa mierne zvažuje, klesá k lesu; ulica sa prudko zvažuje, klesá, znižovať sa: chodník sa na konci zvažoval k záhradám, padať, spadať, spadávať, spadúvať (prudko): svah (s)padá nadol, skláňať sa (pomaly sa spúšťať): slnko sa skláňa, kloní na západ, schyľovať sa, chýliť sa (k časovej hranici): zvažuje sa, schyľuje sa k večeru ## zväčša 1. vo väčšine prípadov, z väčšej časti, väčšinou, poväčšine: zväčša, väčšinou sa mu darilo; za prácou poväčšine odchádzali do blízkeho mesta, prevažne, najčastejšie: žijú tam prevažne, zväčša starí ľudia; zeleninu najčastejšie kupuje na trhu, najviac, ponajviac: voľný čas najviac, ponajviac trávi čítaním pozri najmä 2. pozri zhruba 1 ## zväčšiť 1. urobiť niečo väčším čo sa týka rozmerov, počtu, rozsahu, objemu (op. zmenšiť), zveľadiť: zväčšiť, zveľadiť rodinný majetok, štát, obec, rozšíriť, rozmnožiť, rozhojniť, kniž. zmnožiť: rodičia pozemky ešte rozšírili, rozmnožili; v cudzine si vedomosti ešte zmnožil, zvýšiť: zvýšiť stav dobytka, znásobiť, znásobniť, zmnohonásobiť, zmnohonásobniť (veľa ráz zväčšiť): prírastky do knižnice zmnohonásob(n)ili 2. urobiť väčším čo sa týka sily, intenzity alebo kvality (op. zoslabiť, oslabiť), zosilniť: vplyv výchovy treba zväčšiť, zosilniť, posilniť, umocniť, vystupňovať: voľby posilnili, vystupňovali moc strany; udalosti umocnili naše obavy, zvýšiť, znásobiť, znásobniť, zmnohonásobiť, zmnohonásobniť: kvalitu životného prostredia treba za každú cenu zvýšiť; znásobiť úsilie, zintenzívniť: žiada sa zintenzívniť tempo privatizácie, pridať: kráse, slávy jej to nepridá, krásu, slávu jej to nezväčší 3. pozri zveličiť ## zväčšiť sa 1. stať sa väčším čo sa týka rozmerov, počtu, rozsahu, objemu (op. zmenšiť sa), vzrásť: hladina riek sa zväčšila, vzrástla, rozšíriť sa: hospodárstvo sa rozšírilo, rozmnožiť sa, kniž.: zmnožiť sa, rozhojniť sa, rozmôcť sa (v počte): prípady ochorenia sa rozmnožili, rozmohli, zmohutnieť (stať sa mohutnejším): strom zmohutnel, narásť, zried. prirásť, rozrásť sa, zbujnieť, rozbujniť sa (zväčšiť sa rastom): porast narástol, rozrástol sa, zbujnel; korupcia sa rozbujnila, rozrástla, lek. hypertrofovať: pečeň hypertrofovala, znásobiť sa, znásobniť sa, zmnohonásobiť sa, zmnohonásobniť sa (veľa ráz sa zväčšiť): počet ochorení sa znásob(n)il, pribudnúť: obyvateľstva pribudlo, starostí pribudne, expr. prikvapnúť (trocha sa zväčšiť; o príjmoch): niečo prikvapne z honorárov 2. stať sa väčším čo sa týka sily, intenzity alebo kvality (op. zoslabiť sa, oslabiť sa), zintenzívnieť, zintenzívniť sa, zosilniť sa, zosilnieť: vietor sa v podvečer zintenzívnil, zväčšil, zosilnil; náš odpor zosilnel, zmocnieť, umocniť sa, zmôcť sa, vzmôcť sa: láska k vlasti v nich ešte zmocnela, umocnila sa; v spoločnosti sa (v)zmohla vzájomná nevraživosť, vystupňovať sa: túžba po samostatnosti sa v národoch vystupňovala, zvýšiť sa, znásobiť sa, znásobniť sa, zmnohonásobiť sa, zmnohonásobniť sa: kvalitatívne ukazovatele sa zvýšili, znásob(n)ili ## zvädnúť 1. stratiť sviežosť, prestať byť čerstvým v dôsledku nedostatku vlahy, slnka a pod. (o rastlinách), uvädnúť: muškát sa neujal, zvädol, uvädol, ovädnúť, obvädnúť: obvädnuté listy, povädnúť (postupne alebo trocha): ruže vo váze rýchlo povädli, zried. zavädnúť (trocha, mierne), odkvitnúť (prestať kvitnúť): odkvitnuté kvety, uschnúť, vyschnúť (prestať žiť nedostatkom vlahy): presadené stromčeky uschli, vyschli, odumrieť: odumreté lístie, ovisnúť (o rastlinách alebo ich častiach pri nedostatku vody, živín a pod.): listy na slnku ovisli, pozvädať, pouvädať (postupne) 2. pozri ochabnúť 1 ## zvädnutý 1. ktorý zvädol (o rastlinách, resp. o ich častiach), uvädnutý: zvädnutá, uvädnutá ruža, ovädnutý, povädnutý, obvädnutý (trocha zvädnutý): povädnutá kytica, odkvitnutý (ktorý odkvitol): odkvitnuté kvety, uschnutý, vyschnutý, odumretý, ovisnutý, suchý (ktorý uschol, odumrel, ovisol pre nedostatok vlahy): vyschnuté stromčeky, suché, odumreté lístie; ovisnuté margaréty 2. pozri ochabnutý 2 ## zväz pozri spoločnosť 2 ## zväzok 1. viacej vecí rovnakého druhu spojených, zviazaných dovedna: zväzok reďkoviek, zväzky papierových peňazí, viazanica: viazanica raždia, viazanka [Ondrejov], snop (viac zviazaných skosených hrstí obilia): snopy pšenice, otep, otiepka: otiepka triesok, slamy, pradeno (zvinutý zväzok priadze): pradeno vlny, prameň (zoskupenie vláken alebo iných jednotlivých dlhých a tenkých častí): prameň vlasov, motok [Figuli], expr. chlp: chlpy trávy, expr. vojka [Figuli] 2. samostatný exemplár z väčšieho knižne vydaného súboru, diel: prvý zväzok románu; knižnica má asi 5000 zväzkov; druhý diel trilógie, časť: slovník sa skladá zo šiestich častí, kniha (časť rozsiahlejšieho diela): kniha tretia, kapitola desiata 3. pozri puto 4. pozri spoločenstvo 1 ## zväzovať 1. pozri viazať 1, viazať 2, viazať 4 2. pozri zjednotiť, spojiť 2 ## zvecniť kniž. urobiť vecným, konkrétnym, hmotným, kniž. spredmetniť: zvecnenie, spredmetnenie myšlienky v umeleckom diele, kniž.: zhmotniť, zmaterializovať (urobiť hmotným, reálnym, viditeľným): zhmotnená práca, konkretizovať, skonkretizovať, skonkrétniť (urobiť konkrétnym): (s)konkretizovať požiadavky, filoz. hypostazovať (zvecniť pojmy) ## zvečera na začiatku večera, navečer: zvečera, navečer padla rosa, podvečer, podvečerom, expr. podvečierkom: domov sa vrátil až podvečer, podvečerom, predvečerom: predvečerom si zdriemol, na mrku, na mrkaní, na súmraku ## zvečerievať sa pozri stmievať sa ## zvečeriť sa pozri zotmieť sa ## zvečniť pozri zobraziť, zachovať 1 ## zvečňovať pozri fotografovať ## zved pozri vyzvedač ## zvedačiť pozri vyzvedať ## zvedavec zvedavý človek, expr. všetečník (priveľmi zvedavý človek), pren. expr.: varecha, vareška, šturivareška ## zvedavý ktorý sa rád dozvedá niečo nové; svedčiaci o tejto vlastnosti: zvedavý človek, prezviedavý: mal prezviedavú kolegyňu, všetečný (priveľmi alebo nemiestne zvedavý): všetečná žena, všetečné otázky, poet. zried.: zvedný [Sládkovič], zvedochtivý [Hviezdoslav] ## zvedieť 1. pozri dozvedieť 2. pozri zbadať, zistiť ## zvedy pozri výzvedy ## zveľadiť 1. urobiť väčším v počte, množstve, rozsahu, rozmnožiť, rozšíriť, zväčšiť: majetok po rodičoch ešte zveľadil, zväčšil; zveľadiť, rozmnožiť zeleň v meste; šiel si vedomosti zveľadiť, rozšíriť do cudziny, prehĺbiť: vzájomnú spoluprácu podniky prehĺbili, obohatiť (urobiť bohatším materiálne alebo duchovne): poznatky detí treba ďalej obohatiť, zveľadiť, zastar. zvelebiť: zvelebenie majetkov [Vajanský], kniž. zveličiť: zveličiť moc [Tatarka] 2. dostať na vyššiu úroveň, povzniesť, pozdvihnúť: chov oviec treba zveľadiť, povzniesť; vláde sa podarilo kultúru národa pozdvihnúť, zdvihnúť, zodvihnúť (úroveň niečoho): z(o)dvihnúť národný život, zlepšiť, zdokonaliť, skvalitniť, zakostniť (urobiť lepším, dokonalejším): zlepšenie, zdokonalenie vzdelanosti; skvalitniť, zakostniť chov hydiny, poľnohospodárstvo ## zveleba pozri oslava 2 ## zvelebiť 1. pozri oslavovať 2. pozri zveľadiť 1 ## zveličenie štyl. výraz, ktorý má preexponovaný význam, lit. hyperbola, subšt. nadsádzka, zried. nadnáška ## zveličený vyznačujúci sa neprimeraným zväčšením niečoho, prehnaný, prepiaty: zveličená, prehnaná suma; zveličená, prepiata úslužnosť, prílišný, nadmerný, premrštený, predimenzovaný: prílišná, nadmerná námaha; premrštené, predimenzované požiadavky, priveľký, vystupňovaný: priveľké nároky, vystupňované úsilie, bombastický, hyperbolický, zdramatizovaný (vyjadrujúci emocionálne podfarbené zveličené hodnotenie): bombastické, hyperbolické reči, vyjadrovanie; zdramatizovaný problém, nadnesený, kniž. alebo publ. preexponovaný, pren. expr. nafúknutý: nadnesená záležitosť; preexponovaná, nafúknutá aféra, expr. prestrelený, hovor. expr. prešvihnutý: prestrelená, prešvihnutá kritika, subšt. nadsadený ## zveličiť neprimerane zvýšiť význam, hodnotu, hodnotenie niečoho, nadniesť: celú záležitosť novinári zveličili, nadniesli, pren. expr. nafúknuť: nafúknuť rodinnú historku, prehnať, prepäť, prepnúť (obyč. v činoch): v podlizovaní sa predstavenému to trocha prehnal, prepäl, prepol; prehnať v zdvorilosti, kniž. alebo publ. preexponovať: význam osláv dosť preexponovali, expr. prestreliť, hovor. expr. prešvihnúť: prestreliť, prešvihnúť v pochvale, chválení niekoho, zväčšiť: zväčšiť chyby, nedostatky niekoho, kniž. hyperbolizovať: hyperbolizovanie dejinnej udalosti, subšt. nadsadiť ## zveličovať pozri preháňať 3 ## zvenčiť pozri ozdobiť ## zver v prírode žijúce zvieratá, obyč. voľne: lesná zver; chytať, kŕmiť zver, zverina: lovná zverina, vysoká (jelenia zver), divina (divá zver), hromad.: zverstvo, zvieratstvo 1. pozri zviera 1 2. pozri surovec ## zverbovať pozri získať 2, naviesť 1, pretiahnuť 3 ## zverejniť pozri uverejniť ## zverenec 1. kto je niekomu zverený do opatery, do starostlivosti: vychovať zo zverenca statočného človeka, chovanec (obyč. kto žije vo výchovnom ústave), práv. opatrovanec, chránenec 2. pozri snúbenec ## zverenica 1. dievča zverené niekomu do opatery, do starostlivosti, zverenka, zverenkyňa: maloletá zverenica, zverenka, chovanica, chovanka, chovankyňa (obyč. dievča, ktoré je vo výchovnom ústave) 2. pozri snúbenica ## zverenka pozri zverenica 1 ## zverenkyňa pozri zverenica 1 ## zverina pozri zver, divina ## zverinec pozri zoo ## zveriť 1. pozri dať 1, poručiť 2 2. pozri zveriť sa 1, zdôveriť sa 3. pozri požičať ## zveriť sa 1. dôverne povedať niekomu niečo, zdôveriť sa, zveriť (niekomu niečo): zverila sa, zdôverila sa matke so svojím nešťastím; zveriť niekomu svoje osobné plány, vyznať sa, priznať sa (povedať niečo, čo malo ostať zatajené): vyznala sa mu zo svojich citov; priznal sa mi, že ani on nie je celkom bez viny, expr. vyspovedať sa: vyspovedať sa priateľke z nešťastného činu, vyjaviť, prezradiť, vyzradiť (niečo tajné): nechce mi vyjaviť, prezradiť, čo ju trápi; vyzradil mi svoje pochybnosti 2. prejaviť úplnú dôveru niekomu, niečomu pri riešení niečoho, spoľahnúť sa: môžeš sa zveriť, spoľahnúť na mňa, ja to vybavím; zveriť sa, spoľahnúť sa na svoju intuíciu, hovor.: znechať sa, nechať sa: (z)nechať sa na náhodu, na osud, na druhých, zastaráv. spustiť sa: len sa pekne spusti na Pána Boha, oprieť sa (využiť ako morálnu oporu): v ťažkostiach sa na mňa oprie, oddať sa, poddať sa, odovzdať sa (s dôverou sa niekomu dať do opatery, na starosť a pod.): oddať sa, odovzdať sa do vôle Božej, do vôle osudu; celkom sa poddať rodičovskej vôli 3. pozri zasnúbiť sa ## zvernica väčšie ohradené miesto vo voľnej prírode na dochovávanie lovnej zveri, zverník: chránená zvernica, chránený zverník, nespis. obora ## zverník pozri zvernica ## zverokruh pozri zvieratník ## zverolekár pozri veterinár ## zverolekárstvo pozri veterinárstvo ## zverskosť pozri surovosť ## zverský 1. expr. ktorý sa vyznačuje veľkou krutosťou a surovosťou, expr. beštiálny: zverský, beštiálny človek, čin, neľudský, brutálny, surový, barbarský: brutálne, surové zaobchádzanie, krvilačný, sadistický, pren. kanibalský: krvilačné, kanibalské vraždenie, expr.: zvlčený, zvlčilý, zvrhlý, zvierací: zvlčený, zvrhlý zločin, odporný, hnusný (vyvolávajúci odpor, hnus): odporná vražda, príšerný, ohavný, obludný: príšerná, obludná pomsta, hrub. zhovädilý: zhovädilý človek 2. pozri hrozný 1 ## zverstvo 1. pozri surovosť 2. pozri zver ## zves roh fraku, kabáta na rozstrihnutom mieste, hovor. šos, expr. krídlo ## zvesela pozri veselo 1, veselo 2 ## zveselieť pozri rozveseliť ## zvesiť 1. dať dolu z visiacej polohy (op. zavesiť), kniž.: sňať, zosňať: zvesiť, sňať obraz zo steny; zvesiť bielizeň zo šnúry; sňať kabát z vešiaka, hovor. skvačiť, zložiť (dať dolu): zložiť si okuliare, zried. odvesiť: odvesiť šabličku [Ondrejov], zvešať (postupne zvesiť): zvešať šatstvo z plota 2. nakloniť voľne smerom dolu (najmä hlavu, uši a pod.), ovesiť: zahanbený zvesil, ovesil hlavu, spustiť: v bezmocnosti spustila ruky do lona, skloniť: skloniť šiju, hlavu, nachýliť, schýliť: v pokore nachýlila, schýlila hlavu, stiahnuť: pes stiahol, zvesil chvost; stiahnuť plecia ## zvesiť sa pozri klesnúť 1 ## zvest pozri zvestovateľ ## zvesť pozri správa, chýr 1 ## zvestca pozri zvestovateľ ## zvestoň pozri zvestovateľ ## zvestovať 1. pozri ohlásiť 1, oznámiť 1, oznámiť 2 2. pozri zjaviť 1 ## zvestovateľ kniž. kto niečo zvestuje: zvestovateľ radostnej správy, kniž. zastar.: zvest [Kukučín], zvestca [J. Horák], zvestoň [Škultéty], zried.: ohlasovateľ, oznamovateľ ## zvešať pozri zvesiť 1 ## zvetraný pozri ošúchaný 2 ## zvetrať 1. pozri rozpadnúť 1 2. pozri ostarnúť 2 ## zvetrieť pozri zblázniť 1 ## zvetriť 1. pozri zacítiť 2. pozri vycítiť ## zvetšieť 1. pozri opotrebovať 2. pozri ochabnúť 1, oslabnúť ## zviacnásobiť pozri znásobiť 2 ## zviazanosť pozri súvislosť, vzťah ## zviazaný pozri spojený ## zviazať 1. viazaním spojiť (dve alebo viacero častí) a utvoriť tak celok, zaviazať: zviazať konce špagáta; z(a)viazať šnúrky na mašličku; z(a)viazať snop obilia, vyviazať: vyviazať obilie do snopov, zakosíliť, zauzliť (zviazať uzlom): niť treba pevne zakosíliť, zauzliť, zatiahnuť (niečo uvoľnené): zatiahnuť si pevnejšie mašľu, uviazať, priviazať (viazaním upevniť, pripevniť): psa uviazať, priviazať na reťaz, previazať (niečo cez niečo): previazať balíček mašľou, stiahnuť, opásať, prepásať (viazaním okolo niečoho spojiť): stiahnuť prúty do zväzku; opásať, prepásať štôs kníh motúzom, obkrútiť, okrútiť, obviazať, oviazať (niečím): o(b)krútiť, o(b)viazať balík špagátom, poviazať, pozväzovať (postupne zviazať): snopy treba rýchlo poviazať, pozväzovať 2. dať do pút, a tým obmedziť voľný pohyb, spútať, sputnať, zaputnať: zviazať, spútať niekomu nohy, ruky; sputnali, zaputnali ho do reťazí, poviazať, poputnať, posputnávať (postupne, viacero jednotlivcov): zločincov chytili pri čine a hneď ich poviazali, poputnali, oputnať, opútať (ruky, nohy) 3. pozri spojiť 2, zjednotiť ## zvidieť sa 1. pozri zapáčiť sa 1, zapáčiť sa 2 2. pozri zazdať sa ## zviditeľnený pozri stelesnený 1 ## zvidnieť (sa) pozri vyjasniť sa 1 ## zviechať sa 1. pozri vzchopiť sa 1, vstať 1 2. pozri zotaviť sa, uzdraviť sa ## zviera 1. väčší živočích, najmä cicavec: dravé, lesné zviera; chov domácich zvierat, zver (väčšie dravé zviera): ranený zver, dravec (dravé zviera, obyč. vták alebo ryba): jastrab je dravec, šelma, beštia (dravé zviera, obyč. cicavec): skoliť šelmu; krvilačná beštia 2. pozri surovec ## zvierací 1. pozri zverský 1 2. pozri nízky 2 ## zvierať 1. pozri zovrieť 2. pozri tlačiť 3, trápiť ## zvieratník pás oblohy pozdĺž zdanlivej dráhy Slnka rozdelený na 12 súhvezdí pomenovaných zväčša podľa názvov zvierat, zastaráv. zverokruh, zastar. zodiak ## zvieratstvo pozri fauna, zver ## zvieravý pozri ťaživý ## zviesť 1. vedením dopraviť inde, obyč. nižšie alebo zhora dolu, odviesť: zviesť, odviesť vodu do rieky; zviesť, odviesť splašky potrubím preč, zaviesť (dolu): napokon hostí z(a)viedli ešte do podzemia 2. spôsobiť, aby sa niekto s niekým zišiel, stretol a začal spolupracovať na základe spoločných záujmov a pod., spojiť, dať dohromady, dať dokopy: robota ich zviedla, spojila na dlhý čas; priam osud ich zviedol, dal dohromady, dokopy, expr.: spriahnuť, spriasť: spoločné nešťastie ich spriahlo dokopy, zomknúť, zjednotiť (vnútorne): zomkol, zjednotil ich spoločný odpor 3. kniž. spôsobiť, že sa niekto, niečo odchýli od želateľného, správneho smeru, odviesť: zviesť, odviesť niekoho zo správnej cesty, odvrátiť: reč radšej zviedol, odvrátil na iné, odpútať, odtrhnúť: podarilo sa mu odpútať, odtrhnúť môj pohľad, moju pozornosť na iné 4. rečami, konaním získať niekoho na niečo (obyč. na niečo zlé, nenáležité, nesprávne), zlákať, zvábiť: zviesť, zlákať, zvábiť niekoho na zlé chodníčky; zlákali, zvábili mládenca do krčmy, naviesť, nahovoriť: nepodarí sa vám naviesť, nahovoriť ma na útek, nalákať, navnadiť, hovor. navdať (lákaním získať): nalákali, navnadili mládež na drogy, hovor.: nachytať, nalapať: nachytali, nalapali nás na pekné sľuby, hovor. namaškrtiť: namaškrtiť dieťa na zmrzlinu, stiahnuť: kamaráti ma stiahli do baru na pohárik, prilákať, privábiť, hovor. pritiahnuť (lákaním, vábením privolať): prilákať, privábiť deti sľubmi; pritiahla ho zvedavosť 5. pozri zvaliť 3 6. pozri zmiasť, oklamať 2 ## zviesť sa pozri obísť 4, pochodiť 2 ## zviezť 1. vozením sústrediť na jedno miesto alebo dopraviť zhora dolu: zviezť seno; zviezť vývraty z kopca, zvoziť, pozvážať (zviezť všetko, obyč. postupne): zvozili, pozvážali úrodu do stodoly, pozberať, zobrať, vziať: tohto roku bolo treba pozberať, zobrať, vziať obilie z poľa veľmi zavčasu, odviezť, poodvážať, zaviezť (vezením dopraviť niekde): slamu odviezli, poodvážali poza dom; vrecia sme už nestihli zaviezť do komory 2. vziať niekoho, niečo na dopravný prostriedok, odviezť: zviezť, odviezť niekoho cestou do mesta, zaviezť: autom ma zaviezli až celkom po dom, previezť (obyč. cez niečo alebo niekam): previezť zraneného do nemocnice ## zviezť sa 1. premiestniť sa na dopravnom prostriedku, odviezť sa: na kúsku sme sa zviezli, odviezli autom, zaviezť sa (niekam): večer nás zaviezli domov, previezť sa (vozením pochodiť niečo): previezli sme sa až k lesu a odtiaľ sme sa vrátili pešo 2. pozri zosunúť sa 3. pozri zvaliť sa 1 4. pozri pripojiť sa 5. pozri odniesť 2 ## zvíchrený pozri búrlivý 1 ## zvíchriť pozri rozvíriť 1, rozrušiť 1 ## zvíjačky pozri navíjačky ## zvíjadlá pozri navíjačky ## zvíjať 1. pozri zvinúť, skrútiť 2. pozri krútiť 1 ## zvíjať sa 1. dávať sa do oblúkovitej polohy, kruhovito sa spájať, zvinovať sa: had sa zvíja, zvinuje, skrúcať sa, stáčať sa, krútiť sa, zakrúcať sa: choré jabloňové listy sa zvíjajú, skrúcajú, krútia; zvíjať sa, stáčať sa do klbka; papier sa na konci zakrúca, zatvárať sa: lístky sa pomaly zatvárajú 2. pohybovať sa do kruhu; skláňať telo do neprirodzených polôh (často pri veľkej fyzickej alebo duševnej bolesti), krútiť sa, skrúcať sa: nad vatrou sa zvíja dym; vlasy sa jej pekne zvíjajú, krútia, skrúcajú; zvíja sa, skrúca sa od bolesti brucha, zmietať sa, hádzať sa (robiť telom prudké pohyby): pri pôrode sa zmieta, mece, hádže od neznesiteľnej bolesti; zmietať sa v kŕčoch ## zviniť 1. pozri zapríčiniť 2. pozri prehrešiť ## zvinúť krútením dať niečo do valcovitej, guľovitej a pod. podoby, zviť, skrútiť, stočiť: zvinúť papier do rúrky; zvije handričky do hrče; skrútiť, stočiť koberec, zrolovať: spisy zroluje a odloží, zmotať (do klbka alebo do pradena): zmotaná priadza, zvaľkať (do podoby valca): deku zvaľká a položí si ju pod hlavu, zakrútiť, zatočiť, zavinúť: cesto zakrúti, zatočí, zavinie do závina, pozvíjať, poskrúcať, postáčať, poskladať (viac ráz zvinúť): vlnu, drôty poskrúcať, postáčať, poskladať do klbka, zbaliť: siete, plachty zbalili, zvinuli a odniesli, navinúť, naviť, namotať, nakrútiť (ovíjaním): navinúť, namotať, nakrútiť vlnu do klbka ## zvinúť sa pozri schúliť sa ## zvirgať 1. pozri vyhodiť 1 2. pozri ujsť 1 ## zvíriť 1. pozri rozvíriť 1, rozbúriť, zvlniť 1 2. pozri rozprúdiť, podnietiť 1, podnietiť 2 3. pozri rozbúriť 2 ## zvisať pozri klesať 1 ## zvisle 1. pozri zvislý 2. pozri rovno 2, stojato ## zvislo 1. pozri zvislý 2. pozri rovno 2, stojato ## zvislica pozri vertikála ## zvislý smerujúci kolmo na vodorovnú rovinu, kolmý, vertikálny: zvislá, kolmá priamka; zvislý, vertikálny pohyb, stojatý (postavený v zvislej polohe): stojaté písmo ## zvisnúť pozri klesnúť 1 ## zvisnutý pozri ovisnutý 1 ## zviť 1. pozri zvinúť 2. pozri omotať ## zvítať pozri privítať 1 ## zvíťaziť 1. fyzickou silou, obratnosťou alebo duševnými schopnosťami dosiahnuť víťazstvo, získať prvenstvo, vyhrať: zvíťaziť, vyhrať v športovom súboji, nad vojenským nepriateľom; zvíťaziť, vyhrať vo voľbách, v konkurze o miesto, triumfovať (dosiahnuť mimoriadne víťazstvo): triumfovať na pretekoch; domnieva sa, že bude na skúške triumfovať, premôcť, poraziť (fyzicky i duševne): je to silák, premôže, porazí každého; súpera premohol, porazil v druhom kole, podmaniť (si), podrobiť si (dostať pod svoju moc): podmaniť si, podrobiť si cudzie krajiny; podmaniť si, podrobiť si nespútaný prírodný živel, pokoriť, skrotiť (násilím zvíťaziť): napokon odbojníkov pokorili, skrotili 2. nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím (o citoch, pocitoch, telesných stavoch a pod.); vôľou zabrániť (citom, pocitom, stavom a pod.), premôcť, prekonať: láska zvíťazí nad nenávisťou, láska premôže, prekoná nenávisť; rozum napokon zvíťazil; premôcť hnev, ovládnuť: ovládnuť svoju nechuť prispôsobiť sa, potlačiť: potlačiť predsudky, zvíťaziť nad predsudkami, skrotiť: skrotila vzmáhajúcu sa zlosť ## zvláčať pozri nosiť ## zvlačovať pozri nosiť ## zvlače pomn. saniam podobný prostriedok určený najmä na zvážanie dreva, vlače, vlačuhy, zvlačuhy, nár. krnáky ## zvláčiť 1. pozri zniesť 1 2. pozri rozniesť 1 ## zvlačkavý pozri pomalý 2 ## zvláčniť pozri zjemniť ## zvlačuhy pozri zvlače ## zvládať pozri zvládnuť 1, zvládnuť 2, zvládnuť 3 ## zvládnuť 1. svojimi schopnosťami, silami stačiť na istú prácu, zvládať, uvládať, vyvládať: pochopil, že nezvládne, nezvládze, neuvládze, nevyvládze takú ťažkú robotu; ak chceš všetko zvládnuť, vyvládať, musíš sa poponáhľať, kniž.: zmocniť sa, zhostiť sa (vykonať s úspechom): svojho poslania sa zhostila dobre, zmôcť (byť schopný vykonať niečo): toľkú robotu sami nezmôžeme, utiahnuť (vystačiť silami na odtiahnutie, expr. na urobenie niečoho): všetky povinnosti chce utiahnuť sama 2. nadobudnúť dokonalú zručnosť, dôkladné poznanie niečoho, zvládať: látku zvládze, zvládne za týždeň; vie zvládnuť každý problém, kniž. zmocniť sa (umelecky, vedeckým poznaním): úspešne sa zmocniť problému, témy, réžie, ovládnuť, osvojiť si (dobre sa naučiť narábať s niečím): ovládnuť, osvojiť si technické operácie; dobre ovládnuť, osvojiť si cudziu reč 3. nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím (nepríjemným, ťažkým, náročným a pod.), zvládať, premôcť, prekonať: zvládnuť, zvládať, premôcť vzbúrený dav; epidémiu sme zvládli, premohli, prekonali za krátky čas, zdolať: na ceste k trhovému hospodárstvu treba zdolať ešte veľa ťažkostí, poradiť si (vedieť si rady): vie si poradiť so situáciou, s ťažkým súperom, prevládnuť (obyč. silou): súpera musíš prevládnuť hneď od začiatku 4. pozri ovládnuť 1, ovládnuť 3, zachvátiť ## zvládnuteľný pozri riešiteľný ## zvlášť 1. pozri jednotlivo, oddelene, osobitne 1 2. pozri mimoriadne 2, osobitne 3, veľmi 3. pozri najmä 4. pozri osobitne 2 ## zvláštnosť 1. súhrn osobitných znakov; osobitný ráz niekoho, niečoho, osobitosť, osobitnosť: zvláštnosť, osobitosť, osobitnosť jazyka, svojráz, svojráznosť: svojráz kraja; národná svojráznosť, svojskosť: svojskosť názorov, typickosť: typickosť kraja, jedinečnosť, neopakovateľnosť: jedinečnosť, neopakovateľnosť zážitkov, mimoriadnosť, originálnosť, originalita: mimoriadnosť, originálnosť zjavu, kniž. svojbytnosť: svojbytnosť umenia, zastaráv. svojstvo, individualita: prejavovať svoju individualitu 2. pozri špecialita 1, kuriozita ## zvláštny 1. iný ako obyčajný, iný ako všedný, každodenný, neobyčajný, nezvyčajný: zvláštny, neobyčajný človek; zvláštne, nezvyčajné schopnosti, kniž. nezvyklý: nezvyklý úkaz, nevšedný, netradičný, netypický: nevšedný záujem; netradičná, netypická situácia, jedinečný, unikátny, výnimočný, originálny (ktorý sa javí ako výnimka): výnimočná žena; vyznačovala sa jedinečným, originálnym oblečením, cudzí: odpovedal cudzím hlasom, mimoriadny, nevídaný, nápadný (vzbudzujúci pozornosť svojou neobyčajnosťou): mimoriadna príhoda, nevídaná ponuka, nápadné meno, exotický (neobyčajný svojou cudzorodosťou): exotická krása, kuriózny: kuriózny prípad, kniž.: bizarný, pitoreskný: bizarné, pitoreskné tvary, čudný, divný, podivný, záhadný, podivuhodný (vymykajúci sa z rámca všednosti svojou záhadnosťou): vedie zvláštny, čudný, podivuhodný život, neopísateľný, nevyjadriteľný, nevypovedateľný, nevysloviteľný, nedefinovateľný: nachádzal sa v neopísateľnom, nedefinovateľnom stave, nejasný, nezrozumiteľný, nepochopiteľný, nevysvetliteľný: zvláštne, nejasné, nezrozumiteľné reči; nevysvetliteľný jav, čudácky (typický pre čudáka): má čudácke spôsoby 2. pozri špeciálny 1, špeciálny 2 3. pozri mimoriadny 1, mimoriadny 2 4. pozri svojský 1 5. pozri tajomný ## zvlažieť pozri zvlhnúť ## zvlažiť pozri osviežiť ## zvlažiť sa pozri zvlhnúť ## zvlažnieť pozri otupieť 2 ## zvlčený pozri zverský 1 ## zvlčilý pozri zverský 1 ## zvlčiť sa pozri zdivieť ## zvlek pozri zvyšok ## zvlhčiť pozri navlhčiť ## zvlhnúť stať sa vlhkým, nasiaknuť vlhkosťou, navlhnúť, zavlhnúť: múka v mokrej komore celkom zvlhla, navlhla, zavlhla, ovlhnúť (na povrchu): tvár ovlhla potom, odmoknúť, odvlhnúť: odmoknutá, odvlhnutá zem, namoknúť (dažďom): pôda od dažďov namokla, spariť sa, zapariť sa: zelenina sa v igelitovom vrecku sparí; od námahy sa celá zaparila, hovor.: zapotiť sa, spotiť sa: zapotený oblok; spotená omietka, expr. oslznúť [Švantner], zahmliť sa, zarosiť sa (o skle, zrkadle a pod.): obloky auta sa hneď zahmlia, zarosia, prevlhnúť (naskrze): prevlhnuté tričko, zmoknúť: dlhé vlasy jej od potu zmokli, zvlažieť, zvlažiť sa: oči zvlaželi, zvlažili sa slzami ## zvlhnutý pozri vlhký ## zvliecť 1. pozri dopraviť 2 2. pozri vyzliecť 3. pozri stiahnuť 1, stiahnuť 2 ## zvliecť sa 1. pozri zísť 1 2. pozri zlieniť sa 1 ## zvlnený pozri nerovný 1, vlnitý ## zvlniť 1. spôsobiť, aby sa niečo vlnilo (obyč. vodná hladina), rozvlniť: loď zvlní, rozvlní hladinu jazera, zvíriť, rozvíriť (uviesť do vírivého pohybu): zvírené, rozvírené more, sčeriť, rozčeriť (jemne zvlniť): vánok sčeril, rozčeril hladinu rieky, vodnú plochu 2. urobiť vlnitým, poprehýbaným: zvlniť drôt, plech, skučeraviť, expr. zbrčkaviť (vlasy): jemný dážď jej skučeravil hlavu; zbrčkaviť si ofinu kulmou 3. pozri rozbúriť 1, rozbúriť 2 ## zvnútra 1. smerom od stredu; z vnútorného priestoru, z vnútornej strany (op. zvonka), znútra: zvnútra, znútra sa ozval výkrik; debnu zvnútra, znútra vyložiť molitanom, hovor.: zdnu, zdnuka: dvere boli zdnu, zdnuka zamknuté, nár.: zdnuká, zdnuky [Alexy, Kukučín], vnútri (vo vnútornej časti): zemiaky boli vnútri, zvnútra, zdnuka zhnité 2. (čoho) vyjadruje smerovanie z vnútorného priestoru niečoho, spomedzi niečoho von, znútra (čoho): zvnútra, znútra hromady dreva bolo počuť tiché mňaukanie, z, zo (čoho): z domu vyšla skupina chlapcov ## zvod prostriedok na zvádzanie, lákanie (obyč. na niečo nedovolené, nemravné), lákadlo: život je plný zvodov; podľahnúť lákadlám veľkomesta, vábidlo: odolávať vábidlám, vnadidlo: reklama je vnadidlo pre kupujúcich, pokušenie: premôcť pokušenie, vábnička [Gráf], zried.: vábnik [Figuli], zvodidlo [Kukučín], poet. váb [Hviezdoslav] ## zvodca kto niekoho zvádza alebo zviedol (na niečo zlé, nedovolené): zvodca mladých žien, zvádzač: politickí zvádzači národa, zvodník: nehanebný zvodník ju oklamal, zastar. zvoditeľ [Timrava], pokušiteľ, podkušiteľ: prefíkaný pokušiteľ ## zvodidlo pozri lákadlo, zvod ## zvoditeľ pozri zvodca ## zvodkyňa žena, ktorá niekoho zvádza alebo zviedla (na niečo zlé, nedovolené a pod.): zvodkyňa mladých chlapcov, pokušiteľka, zried. zvodnica [Chrobák], expr. siréna [Jégé] ## zvodnica 1. pozri priekopa 2. pozri zvodkyňa ## zvodník pozri zvodca ## zvodný ktorý zvádza, láka niečím príjemným, pekným, žiaducim a pod., lákavý, vábivý, vábny: zvodná, vábivá žena; lákavý, vábny úsmev, zvádzajúci, lákajúci, vábiaci: zvádzajúca krása; lákajúca, vábiaca predstava, mámivý, pútavý, príťažlivý, atraktívny: mámivé bohatstvo; pútavý program; príťažlivé, atraktívne správanie, zaujímavý, sugestívny: zaujímavé, sugestívne čítanie; sugestívny účinok, šarmantný, pôvabný, ľúbezný, očarujúci (ktorý láka krásou): pôvabný, očarujúci pohľad, pekný, krásny, žiarivý: zvodná, žiarivá budúcnosť, koketný (o žene): má koketnú priateľku, zastar.: zvodivý, zvodlivý [Hviezdoslav], podmanivý, podmaňujúci, pôsobivý, efektný (ktorý láka svojou výnimočnosťou): podmanivé dievča; pôsobivé, efektné farby ## zvoľa pozri svojvôľa ## zvoľakade pozri odkiaľsi ## zvoľakadiaľ pozri odkiaľsi ## zvolanie pozri výkrik ## zvolať 1. prenikavo, obyč. v citovom rozpoložení niečo vysloviť; takýmto spôsobom sa obrátiť na niekoho, zavolať, skríknuť, vykríknuť, zakričať: zvolala, skríkla vysokým tenkým hlasom; vykríknuť, z(a)volať, zakričať z plného hrdla na niekoho, skričať: skričal v zúfalstve na otca, expr.: zrevať, zarevať, zavrešťať, zavrieskať, zvrešťať, zvresknúť, zvriesknuť: z(a)revať od bolesti; deti z(a)vrešťali, zavrieskali, zvreskli od hrôzy, expr.: zahulákať, zhúknuť, zahúknuť, zhučať, zahúkať, zhrmieť, zahrmieť, zahrmotať (zvolať, obrátiť sa na niekoho neprimerane hlasným, zle artikulovaným a pod. hlasom): mladík čosi zahulákal, zhúkol miesto pozdravu; Z(a)hrmeli, zhučali na nás: stojte!, expr.: zhíknuť, zahíkať (zvolať od prekvapenia): zhíkla, zahíkala nad toľkou krásou, privolať, kniž. prevolať (hlasno): privolať, prevolať na slávu 2. volaním sústrediť na jedno miesto; požiadať o prítomnosť na istom podujatí, zavolať, povolať: vedúci zvolal, zavolal, povolal všetkých pracovníkov do knižnice; povolať brancov, zozvať, pozvať: zozvať poslucháčov do zasadačky; pozvať členov na zasadnutie, popozývať, pozvolávať (postupne viacerých): popozývali, pozvolávali na svadbu všetkých príbuzných ## zvolenie pozri súhlas 1 ## zvoliť 1. pozri vybrať 1 2. iba zvoliť pozri pristať 1, pozri súhlasiť ## zvoliť si 1. pozri vybrať 1 2. iba zvoliť pozri pristať 1, pozri súhlasiť ## zvoľna 1. pozri voľne 1, voľne 4 2. pozri pomaly 1, pomaly 2 3. pozri zľahka 1 ## zvoľniť pozri spomaliť ## zvoľniť sa pozri stíšiť sa 2 ## zvoľný pozri povoľný ## zvon 1. kovový, obyč. bronzový nástroj v tvare obráteného kalicha, ktorý vydáva zvuk pri nárazoch kovového srdca na jeho steny: kostolné zvony, udrieť na zvon, umieráčik (menší, obyč. kostolný zvon oznamujúci smrť niekoho): zvoní mu umieráčik 2. pozri guľa 1 ## zvonár výrobca zvonov, zvonolejár ## zvonček pozri zvonec 2 ## zvonec 1. menší predmet podobný zvonu používaný na zvukové signály: kravský zvonec, spiež, spiežovec, hrkálka (spiežový zvonec, obyč. na krku zvierat, na postroji a pod.): cengot spiežovcov, liatovec: ovce zvonia liatovcami 2. signálny mechanizmus na zvonenie, zvonček: elektrický zvonec; v predsieni zaznel zvonček, cengáč: zatlačiť cengáč ## zvonenie pozri cengot ## zvoniť 1. vydávať jasný zvuk ako pri náraze kovu o kov (o zvone, zvonci, zvončeku); spôsobovať takýto zvuk: zvony zvonia na poludnie, vyzváňať (dlho a slávnostne alebo nástojčivo): vyzváňať na všetkých zvonoch; vyzváňajú na poplach, kniž. hlaholiť (príjemne, lahodne): zvon hlaholí, zozváňať (zvonením zvolávať do kostola): ponáhľaj sa, už zozváňajú, nár. zazváňať [Kalinčiak], nár. prezváňať [Dobšinský], zried. rozzváňať, cengať (o zvončeku): telefón zvoní, cengá; na dverách cengá zvonček, vycengávať, vycengúvať (dlho, ustavične), expr.: klingať, klinkať: spiežovce klingajú, klinkajú; umieráčik smutne klingá, expr. zvonkať: ovce po ceste zvonkali 2. vydávať jasný, zvonivý zvuk (o kovovom alebo sklenom predmete), cengať, cvendžať, cvengať: poháre pri zdravkaní zvonili, cengali, cinkať, cingať, cilingať (veľmi jasno): peniaze cinkajú, cilingajú, štrngať, štrngotať: taniere pri ukladaní štrng(ot)ali; podkovičky na ceste jasne zvonia, štrngajú, štrngocú, expr. zvonkať: zvonkanie hrkálok 3. pozri zvučať ## zvonivý ktorý svojím jasným tónom pripomína zvuk zvončeka, cengavý, cengotavý: ozýval sa zvonivý, cengavý, cengotavý zvuk pohárov, zunivý, zvučný, jasný: zvonivý, zunivý dievčenský hlások; zvučný, jasný hlas, klingavý, klinkavý: klingavé spiežovce, cinkavý, cilingavý: ukladal cinkavé peniaze, štrngavý, štrngotavý: štrngotavé podkovičky, strieborný, striebristý (zvukom pripomínajúci striebro): strieborný smiech, poet.: striebrozvučný, striebrozvuký, kniž. hlaholivý: hlaholivá pieseň, zried.: cvendžavý, cvendživý, cvengavý, nár. cingavý: cvendžavé, cingavé dukáty, kniž. zvonný, zried. zvonovitý [Hurban] ## zvonka smerom z vonkajšieho priestoru, z priestoru, ktorý je mimo dačoho; z vonkajšej strany (op. zvnútra, znútra), zvonku: zvonka, zvonku prenikal pouličný ruch; škatuľu zvonka, zvonku oblepil obrázkami, hovor.: odvonka, odvonku: dakto odvonka, odvonku zabúchal na oblok, navonok: navonok, zvonka sa auto zdá v poriadku, nár.: zvonká, zvonky ## zvonkať pozri zvoniť 1, zvoniť 2, cengať ## zvonku pozri zvonka, navonok 1 ## zvonky pozri zvonka, navonok 1 ## zvonný pozri zvonivý ## zvonolejár pozri zvonár ## zvonovitý pozri zvonivý ## zvoskovatieť pozri oblednúť ## zvoz dopravovanie zhora nadol alebo sústreďovanie na jedno miesto vozením, zvážanie: zvoz, zvážanie dreva, obilia, papiera, zvážka: zvážka guľatiny, sena, hovor. zvážačka ## zvoziť 1. hovor. expr. prejaviť sa voči niekomu, niečomu veľmi kriticky, nesúhlasne, obyč. až neľútostne, skritizovať, hovor. expr. znosiť: zvoziť, skritizovať autora, predstavenie; zvozili, znosili ma ako malé dieťa, hovor. expr.: skresať, skosiť: román mu v tlači nemilosrdne skresali, skosili, expr. sfúknuť (dehonestujúco sa vyjadriť o niekom, niečom): vo svojom prejave sfúkol predrečníka, subšt.: spucovať, zrajtovať: spucovať, zrajtovať podriadeného pozri vyhrešiť 2. pozri zviezť 1 ## zvracať pozri vracať ## zvrásčiť pozri pokrčiť 1 ## zvraskať pozri pokrčiť 1 ## zvráskať pozri pokrčiť 1 ## zvraskať sa pozri zvráskavieť ## zvráskať sa pozri zvráskavieť ## zvráskatieť pozri zvráskavieť ## zvráskavený pokrytý vráskami, zvráskaný, vráskavý: obrátila k nemu zvráskavenú, vráskavú tvár, zvráskovaný, zvráskovený, zvráskovatený: zvráskovené ruky, zvraštený, zmraštený, zmŕštený (zároveň stiahnutý): zvraštené čelo, scvrknutý, expr. zošúverený: starobou scvrknutá, zošúverená pokožka, hovor. expr. zrancovaný, zried.: zvrasknutý, zvrásnený, zryhovaný: prácou zryhované dlane ## zvráskavieť stať sa trvalo vráskavým, nadobudnúť vrásky, zvráskovatieť: pokožka časom zvráskavela, zvráskovatela, zvraskať sa, zvráskať sa, povráskať sa, zried.: zvráskatieť, zvrasknúť sa [Vajanský]: ovocie sa zvraskalo, zvráskatelo; povráskaná tvár, zvraštiť sa, zmraštiť sa, zmŕštiť sa, zmrštiť sa, stiahnuť sa, scvrknúť sa, zošúveriť sa (nadobudnúť nerovný a aj menší povrch, obyč. pri vysychaní): pôda sa suchom zvraštila, zmŕštila; kôra sa časom stiahne, zošúverí; zle uskladnené semeno sa scvrklo, zvráskavelo ## zvrásnený 1. pozri nerovný 1 2. pozri zvráskavený ## zvraštený pozri zvráskavený ## zvraštiť pozri pokrčiť 1 ## zvraštiť sa 1. pozri zmraštiť sa 1, zmraštiť sa 2 2. pozri zvráskavieť ## zvrašťovať pozri mraštiť ## zvrašťovať sa pozri vráskavieť ## zvrat 1. ustálené slovné spojenie: rečnícky zvrat, obrat: vtipný slovný obrat, fráza, frazeologizmus, lingv. frazéma, lingv.: idiomatizmus, idióm (ustálený, obyč. doslovne nepreložiteľný výraz príznačný pre daný jazyk): slovník idiomatizmov, idiómov pozri frazeologizmus 2. pozri obrat 2 3. pozri zmena 1, zlom 1 ## zvrátenosť pozri perverzita ## zvrátený 1. odchylný od normálneho (v dôsledku chyby, omylu), pochybený, pomýlený: zvrátené, pochybené, pomýlené názory, myšlienky, pojmy, skreslený, pokrivený, popletený, pomotaný, poprekrúcaný: skreslený, pomotaný pohľad na vec, abnormálny, kniž. scestný: abnormálne, scestné uvažovanie 2. ktorý odporuje prirodzenosti obyč. v sexuálnej oblasti, neprirodzený, úchylný: zvrátený, úchylný človek; zvrátené, neprirodzené túžby, zhýralý, zvrhlý, perverzný (hlboko zvrátený): zvrhlý čin, perverzné sklony, sadistický: sadistické správanie, nemravný, nemorálny, amorálny (odporujúci mravným pravidlám): nemravné, nemorálne konanie, skazený, hovor. expr. zopsutý ## zvrátiť 1. vychýliť zo základnej polohy, vyvrátiť: zvrátila, vyvrátila hlavu dozadu, oči dohora, zakloniť (ohnúť dozadu): zakloniť celé telo, prevrátiť, zvaliť (vychýlením spôsobiť pád): víchor prevrátil, zvalil vysokánsky smrek, obrátiť, otočiť, stočiť (zmeniť smer): obrátiť, otočiť hlavu nabok; srnec obrátil, stočil rohy a pustil sa do behu, skrútiť: skrútiť auto, pohľad, zvrtnúť (náhle dať niečomu iný, opačný smer): zvrtol koňa 2. spôsobiť náhly zvrat, podstatnú zmenu (v polohe, smere, smerovaní a pod.), prevrátiť: zvrátiť, prevrátiť chod udalostí, otočiť, zmeniť, premeniť (celkom alebo úplne naopak): otočiť, zmeniť staré pomery; zmeniť, premeniť nádejný proces demokratizácie, zvrtnúť: zvrtnúť osud, zahatať, zamedziť, zmariť, prekaziť (násilne zastaviť a obyč. dosiahnuť návrat k predchádzajúcemu stavu): zahatať, zmariť hospodársku politiku; zamedziť, prekaziť národné vzopätie ## zvratný 1. pozri spätný 2. pozri vzájomný 3. pozri vratký 1 ## zvratok pozri vývratok ## zvravný pozri zhovorčivý ## zvrčať pozri odvrknúť ## zvresknúť pozri zakričať ## zvrešťať pozri zakričať ## zvrheľ pozri zvrhlík ## zvrhlec pozri zvrhlík ## zvrhlík zvrhlý človek, nemravník, pejor. zhýralec, kniž. spustlík [Figuli], kniž. zried.: spustlec, zvrhlec, zvrheľ [Hviezdoslav] ## zvrhlosť pozri perverzita ## zvrhlý pozri zvrátený 2 ## zvrhnúť 1. pustiť alebo hodiť z výšky smerom dolu, zhodiť: zvrhnúť, zhodiť bomby z lietadla; zhodiť náklad do jamy, zvaliť, zraziť: pridržať vázu, aby ju vietor nezvalil, nezrazil, sotiť (prudko posunúť): sotiť niekoho do priepasti 2. násilím zbaviť moci, vlády, zosadiť, zhodiť: zvrhnúť spoločenský systém; zvrhnúť, zosadiť, zhodiť vládu, kráľa, detronizovať: detronizovať vládcu, povaliť: tyranov v revolúcii povalili; spoločenský poriadok bol povalený, suspendovať (úradne zbaviť úradu alebo hodnosti): notára, kňaza suspendovali ## zvrhnúť sa 1. zmeniť sa na horšie alebo na svoj opak; stratiť svoju hodnotu, obrátiť sa: rodinná slávnosť sa zvrhla, obrátila na vzájomné urážanie; zápas sa zvrhol na bitku, degenerovať (podľahnúť úpadku): morálka takýmto spôsobom degeneruje 2. stať sa zvrhlým, zvráteným, nemorálnym, skaziť sa, pokaziť sa: po odchode z domu sa celkom zvrhol, skazil, pokazil, spustiť sa: dievča sa v zlej spoločnosti spustilo, hovor. expr.: zopsuť sa, popsuť sa, spľuhavieť, spľuhačiť sa, spľundravieť: bojí sa o deti, že sa jej vo svete zopsujú, spľuhačia, expr. zried. spaskudiť sa, hovor. expr.: zhumpľovať sa, zlumpáčiť sa, skoprdačiť sa: začal piť, celkom sa zlumpáčil, hrub.: spanghartiť sa, spankhartiť sa ## zvrch pozri zvrchu 2 ## zvrchník pozri kabát ## zvrchný pozri vrchný ## zvrchovane pozri samostatne 1 ## zvrchovanosť pozri samostatnosť, sloboda 2 ## zvrchovaný 1. pozri nezávislý 2. pozri úplný 2 3. pozri vrcholný, výhradný ## zvrchu 1. smerom z priestoru, ktorý je hore; z vrchnej časti, z vrchnej strany (op. zdola, zospodu), zhora: zletel úplne zvrchu, zhora, zvysoka: zvysoka, zvrchu sa mu dobre pozeralo na zápas, odhora, odvrchu: odhora, odvrchu začali padať kamene; odvrchu, zvrchu ho zakryl hrubou dekou, nár. vrchom [Zguriška] 2. (čoho) vyjadruje smerovanie z vrchnej časti, z vrchnej strany, z povrchu niečoho, z, zo (čoho): zliezol zvrchu obrovskej skaly, z obrovskej skaly; zvrchu skrine, zo skrine zložil kufor, poet. zvrch [Hviezdoslav] 3. pozri povýšene ## zvrieskať pozri zakričať ## zvriesknuť pozri zakričať ## zvrieť pozri zovrieť ## zvŕšiť pozri zakončiť ## zvŕšiť sa pozri skončiť sa 1 ## zvršok pozri povrch 1 ## zvrt pozri obrátka 1 ## zvŕtať 1. pozri krútiť 1, krútiť 2 2. pozri hrešiť 2 ## zvŕtať sa 1. pozri krútiť sa 1 2. pozri tancovať 3. pozri usilovať sa 2 ## zvrtkom pozri rýchlo ## zvrtlík pozri obrtlík ## zvrtnúť 1. pozri skrútiť 2 2. pozri zvrátiť 1, zvrátiť 2, zmeniť 1 ## zvrtnúť sa 1. pozri obrátiť sa 2 2. pozri poponáhľať sa ## zvŕzaný pozri pokazený 2 ## zvŕzgať pozri pokaziť 1 ## zvrznúť pozri ujsť 1 ## zvšadiaľ pozri odvšade ## zvučať prejavovať sa ako výrazný (obyč. bližšie nešpecifikovaný) zvuk, znieť, zaznievať: na ulici zvučí, znie, zaznieva vrava; pieseň jej ešte dlho zvučala, znela v ušiach, zunieť, zuňať (jasne znieť): struny husieľ krásne zunia, kniž. hlaholiť, zvoniť (príjemne, lahodne zvučať): v diaľke hlaholia, zvonia zvony; zvoní mi v ušiach, ozývať sa: z haly sa ozýva zvuk strojov, rezonovať (zvučať zvukom, ktorý sa preberá od iného predmetu): rúry rezonujú, cvendžať (zvonivo zvučať): v ušiach mi cvendží jej smiech, dunieť, hučať (temne, hlboko a tupo zvučať): kanóny duneli už celkom blízko ## zvučka krátky výrazný úsek melódie slúžiaci ako signál, znelka: zvučka športového programu; staničná znelka ## zvučnosť jasné, sýte, zvonivé znenie: zvučnosť smiechu, sonorita, sonórnosť: sonorita, sonórnosť hlasu ## zvučný 1. jasne, výrazne znejúci, znelý, zvonivý: má zvučný, znelý, zvonivý hlas, sýty, plný: ozvali sa sýte, plné tóny, sonórny: sonórny hlas, bas, hlasitý, hlasný (ktorý dobre počuť): hlasný spev, jasný, ostrý, pren. kovový: jasný, kovový smiech 2. príjemne znejúci, ľubozvučný, lahodný: zvučný, ľubozvučný rým; lahodná reč ## zvuk 1. mechanické vlnenie hmotného prostredia vnímateľné sluchom: ostrý zvuk; zvuk flauty, krokov, tón (zvuk istej výšky): vysoký, nízky tón, poet. znenie 2. pozri povesť 2 ## zvukomaľba napodobnenie zvuku, obyč. prírodného na dosiahnutie estetického účinku v literatúre, hudbe, onomatopoja ## zvukový týkajúci sa zvuku, akustický: zvuková, akustická stránka jazyka, lingv. fonický ## zvulgarizovať pozri zjednodušiť ## zvulgárnieť pozri zhrubnúť 2 ## zvyčaj pozri zvyk, zákon 2, formalita 1, prax 1 ## zvyčajne často, takmer pravidelne sa vyskytujúc; nie výnimočne, obyčajne, kniž. obvykle: do diskusie sa zvyčajne, obyčajne zapája ako prvý, spravidla: spravidla si dáva pozor na jazyk, bežne, normálne: bežne, normálne býva o takomto čase už doma, konvenčne: konvenčne pristupovať k riešeniu úlohy, väčšinou, zväčša, poväčšine (vo väčšine prípadov): v sobotu väčšinou, zväčša, poväčšine chodieva do prírody, rád: rád zabúda na to, čo sa sluší pozri obyčajný 1 ## zvyčajný pozri obyčajný 1 ## zvyk ustálený spôsob správania, konania vzniknutý pravidelným opakovaním istej činnosti: ľudové zvyky; nedobrý zvyk fajčiť v spálni, obyčaj: robiť niečo podľa starej obyčaje, zvyklosť: krajové zvyklosti, kniž. uzancia: obchodná uzancia, hovor. móres (obyč. mn. č.): zavádzať nové móresy, expr.: manier, maniera (obyč. mn. č.): má panské maniere, maniery, zvyčaj, návyk (osvojený spôsob správania, konania): hygienické návyky, pravidlo (prijatá zásada): životné pravidlá, konvencia: spoločenské konvencie, tradícia (súhrn zvykov, názorov prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie): ostať verný tradíciám, kniž. úzus: vžitý úzus, zastaráv. mrav: podľa rodinného mravu ## zvykať pozri učiť 2 ## zvyklosť pozri zvyk, zákon 2 ## zvyknúť (si) osvojiť si niečo ako zvyk, privyknúť (si), navyknúť (si): postupne si na včasné vstávanie zvykol, privykol, navykol; oči si zvykli, privykli na tmu, udomácniť sa, aklimatizovať sa (prispôsobiť sa životnému prostrediu): dlho sa nevedela v novom zamestnaní udomácniť, nevedela si zvyknúť, naučiť sa, priučiť sa (učením získať návyk, zvyk): musíš sa naučiť, priučiť poriadku; naučiť sa pravidelne chodiť plávať ## zvýrazniť urobiť výrazným, osobitým, zvláštnym, kniž. ozvláštniť: dielo zvýraznil, ozvláštnil použitím temných farieb; tvár zvýraznená, ozvláštnená veľkými modrými očami, typizovať (v umeleckom diele zachytiť v základných znakoch ako typ): dobre typizovaná postava sedliaka ## zvýskať pozri zavýskať ## zvýsknuť pozri zavýskať ## zvyskotať pozri zavýskať ## zvysoka 1. pozri zhora, zvrchu 1 2. pozri povýšene ## zvýše pozri vysoko 2 ## zvýšiť urobiť väčším čo sa týka kvality, intenzity, sily a pod. (op. znížiť), zväčšiť, zintenzívniť: zvýšiť, zväčšiť počuteľnosť rozhlasu; zintenzívnenie výroby, vystupňovať: radosť detí úspech ešte vystupňoval, zveľadiť, povzniesť, pozdvihnúť, zdvihnúť, dvihnúť (dostať na vyššiu úroveň): pestovanie ovocia treba zveľadiť, povzniesť, pozdvihnúť, zlepšiť, zdokonaliť, skvalitniť, zakostniť (urobiť lepším, dokonalejším): na farme zlepšili, zdokonalili chov hydiny; skvalitnenie, zakostnenie služieb, zosilniť, posilniť, umocniť (urobiť silnejším, mocnejším): zosilniť, posilniť svoju moc; tlak na nás ešte umocnili, hovor. podvýšiť (trocha zvýšiť): podvýšiť niekomu plat, pridať: pridať na rýchlosti, zvýšiť rýchlosť, pozvyšovať (postupne): pozvyšovať platy ## zvýšiť (sa) stať sa väčším čo sa týka kvality, intenzity, sily a pod. (op. znížiť sa), zväčšiť sa, zintenzívniť sa, zintenzívnieť: krvný tlak sa mi zvýšil, zväčšil; hnev sa zintenzívnil, hnev zintenzívnel, vystupňovať sa, stúpnuť: nespokojnosť sa vystupňovala; úroky stúpnu, zveľadiť sa, povzniesť sa, pozdvihnúť sa, zdvihnúť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): kultúra národa sa povzniesla, (po)zdvihla; hospodárstvo sa zveľadilo, zlepšiť sa, zdokonaliť sa (stať sa lepším, dokonalejším): výroba sa postupne zlepší, zdokonalí, zosilnieť, zosilniť sa: túžba za domovom časom zosilnie, zosilní sa, rozmôcť sa, narásť: všade sa rozmohol, narástol odpor proti panujúcim poriadkom, podvýšiť sa, expr.: poskočiť, podskočiť (zvýšiť sa v cene): ceny mäsa sa v poslednom čase podvýšili; akcie po(d)skočili zachovať sa ako zvyšok, ostať, zostať, vystať: čo (sa) z večere zvýšilo, čo (z)ostalo, zjeme ráno; možno nám zvýšia, vystanú, (z)ostanú nejaké peniaze, pozvyšovať (ostať z niečoho): použijem materiál, ktorý pozvyšoval, ostať nazvyš, zostať nazvyš: čo vám (z)ostane nazvyš, nechajte nám, zastar. zbudnúť: nič mu nezbudlo ## zvýšky pozri vysoko 2 ## zvyšný ktorý zvyšuje, prebytočný, nadbytočný: zvyšné, prebytočné peniaze; zvyšný, nadbytočný tovar, zvyšujúci: využiť zvyšujúci čas na niečo užitočné, ostatý, zostatý, zastar. zostalý (ktorý zostal): zostatý chlieb ## zvyšok čo sa zvýšilo, čo zvýšilo: zjesť zvyšky chleba; zvyšok muriva, zostatok: zostatok materiálu, večere, ostatok: ostatok peňazí si rozdelili; telesné ostatky (mŕtve telo človeka), pozostatok: pozostatky hradieb; telesné pozostatky (mŕtve telo človeka), paberky (zvyšky po žatve, oberačke), oberky (zvyšky po oberačke), spodok (zvyšok nápoja, jedla): vypiť spodok vína, stopa (zvyšok po niečom): stopa po farbe, troska (zvyšok niečoho zničeného): trosky lietadla, pren. trosky šťastia, hovor. rest, kniž. alebo odb. rezíduum: rezíduá komunistickej výchovy, zastar. odmetok: šaty len také odmetky [Dobšinský], poet. zastar. zvlek: telesné zvleky (Hviezdoslav; mŕtve telo človeka) ## zvyšovať pozri stupňovať ## zvyšovať sa pozri rásť 5, zlepšovať sa ## zželieť sa pozri uľútostiť sa ## zženštený pozri zoženštený ## zženštieť pozri zoženštieť ## zženštilý pozri zoženštený ## zžialiť sa pozri zľutovať sa ## zžierať pozri trápiť ## zžierať sa pozri trápiť sa 1 ## zžieravý pozri silný 2 ## zžiť sa pozri zrásť 3 ## zživotniť pozri oživiť 2 ## žaba pozri dievča 1 ## žabacinec pozri žaburina 1 ## žabec 1. pozri dieťa 1 2. pozri dievča 1 ## žabica pozri kameň 1 ## žabina pozri žaburina 1 ## žabinec 1. pozri žaburina 1 2. pozri močiar ## žabka pozri dievča 1 ## žabó pozri volán ## žabokrečiny pozri žaburina 1 ## žabokreky pozri žaburina 1 ## žabomyší pozri malicherný 1 ## žaburina 1. povlak na stojatej vode utvorený vodnými riasami a žabími ikrami, žabokreky, žabokrečiny, žabinec, žabacinec, zried. žabina 2. pozri močiar ## žabykláč pozri nôž ## žalár 1. pozri väznica 2. pozri väzba 2 ## žalárovať pozri väzniť ## žaloba pozri sťažnosť ## žalobaba pozri žalobník 2 ## žalobapáter pozri žalobník 2 ## žalobca pozri žalobník 1 ## žalobník 1. podávateľ žaloby na súde, žalobca, obžalobca: kde niet žalobníka, žalobcu, niet ani sudcu, zried. obžalovateľ 2. kto sa rád sťažuje alebo kto žaluje na niekoho, ponosník, ponosovateľ, sťažovateľ, hovor. pejor.: žalobaba, žalobapáter: v škole ho volali žalobabou, žalobapátrom ## žalobný 1. pejor. ktorý rád žaluje, vyzrádza niečo na niekoho, pejor. žalovačný: žalobné, žalovačné deti, žalujúci: žalujúci žiak, obviňujúci (ktorý označuje vinníka): pozrel na ňu obviňujúcim pohľadom, obžalobný, obžalúvací (ktorý žaluje z trestného činu): obžalobný, obžalúvací spis, kniž.: inkriminačný, rekriminačný 2. pozri žalostný 1 ## žalospev 1. lyrická básnická skladba vyjadrujúca žiaľ, elégia, trúchlospev: autor mnohých žalospevov, elégií 2. pozri nárek ## žalosť pozri smútok ## žalostiť pozri smútiť ## žalostivý pozri žalostný 1 ## žalostný 1. vyjadrujúci alebo vzbudzujúci žiaľ, bolesť, smútok, bolestný, smutný: žalostná, bolestná, smutná správa, novina, žalostivý, bolestivý: ozýval sa žalostivý, bolestivý nárek, kniž.: žiaľny, bôľny: žiaľne, bôľne vzdychy, usedavý (veľmi žalostný): usedavý plač, kvílivý, expr.: prežalostný, prebolestný, presmutný: prežalostný vzlyk, kniž.: srdcervúci, srdcelomný, poet. zastar. úpny [Krasko]: srdcervúci, úpny ston, zastar.: ťažoblivý, žiaľuplný, kormútlivý [Hviezdoslav], zried. žalobný, poet. zried. žiaľnohlasý [Sládkovič], elegický 2. pozri biedny 2 ## žalovačný pozri žalobný 1 ## žalovať 1. vznášať na niekoho žalobu, najmä pred súdom, podávať žalobu: žalovať niekoho, podávať na niekoho žalobu za ublíženie na cti, obžalúvať: už druhý raz ho nespravodlivo obžalúvajú, obviňovať, viniť (vyhlasovať za vinníka): chlapca obviňujú, vinia z krádeže, žalujú pre krádež, kniž.: inkriminovať, rekriminovať (vyčitovať vinu): inkriminovať autora politického vyhlásenia; rekriminovať niekoho za zlý postup 2. oznamovať, prezrádzať priestupky, nedostatky a pod. niekomu: žaluje na spolužiaka triednemu učiteľovi, udávať, denuncovať (oznamovať obyč. trestný čin nadriadeným orgánom): udáva kamarátov, pejor. donášať (prezrádzať na niekoho niečo, obyč. nadriadenému): sliedi a donáša riaditeľovi, subšt. bonzovať ## žalovať sa pozri sťažovať sa ## žalúdok živočíšny orgán na spracúvanie potravy, bachor (zvierací žalúdok, expr. žalúdok človeka): mať plný žalúdok, plný bachor, hovor.: puchor, zúzik (žalúdok hydiny, vtákov): kurací puchor, zúzik ## žalúzia sťahovací mechanizmus z tenkých latiek na obloky, dvere a pod., hovor. zastar. šalogátor [Timrava] ## žandár pozri policajt ## žardiniéra pozri kvetináč ## žargón pozri slang ## žarkavý pozri žiarivý 1 ## žarký pozri horúci 1 ## žarnov pozri kameň 1 ## žart slovný výrok alebo čin majúci za cieľ vyvolať veselosť, vtip: podarený, slabý žart, vtip; vystrájať, robiť žarty, vtipy, anekdota (krátky príbeh so žartovnou pointou), hovor.: fór, frk: vždy povie dajaký fór, frk, subšt. hec, šplech, hovor. zastar. vic, hovor.: fígeľ, figliarstvo, pletka, špás, expr. huncútstvo, pestvo, šibalstvo, hovor. beťárstvo (obyč. žartovný skutok): chlapci vyvádzajú fígle, špásy, beťárstva, hovor. expr.: psina, kanada: poviem vám psinu, kanadu; s chlapcami bola psina, kanada, hrub. prča, subšt. švanda, subšt. a vulg. sranda, expr. estráda, humor: všetko obrátiť na estrádu; robia si z neho humor, smiechoty: robí si z nás smiechoty, pobavenie, zábava: som im len na pobavenie, zábavu, nezbeda, nezdoba, neplecha, samopaš, lapajstvo (žartovný kúsok s negatívnymi následkami), zried. smiech: robiť si smiechy, hovor. recesia (žart zo samopaše, žart založený na protikonvenčnosti), hovor. apríl (žart na 1. apríla): urobiť si z niekoho apríl ## žartom pozri žartovne ## žartovať 1. hovoriť alebo robiť niečo, čo vzbudzuje veselosť, zábavu, čo pôsobí humorne, robiť žarty: rád s deťmi žartuje, robí s deťmi žarty; o vážnych veciach nežartuj, vtipkovať, robiť vtipy (najmä slovne): vtipkuje, robí vtipy na cudzí účet, hovor.: vtipkáriť, špásovať: vtipkária, špásujú o všetkom, hovor. zastar. vicovať [Timrava], hovor. figľovať (vzbudzovať veselosť najmä veselými kúskami), hovor. zastaráv. furtáčiť, subšt. švandovať, subšt. a vulg. srandovať (najmä slovne), expr. laškovať (robiť samopašné kúsky, slovné hračky a pod.): mladí laškujú, prekárať (dobromyseľne podpichovať): chlapci prekárajú spolužiačky, uťahovať si, nár. fačkovať (žartovať s iróniou): fačkovať s ľuďmi [Kukučín], expr. frčkovať (dávať niekomu frčky) [Kalinčiak] 2. (obyč. v zápore) ľahkomyseľne zaobchádzať s niečím, zahrávať sa, zahrávať si, pohrávať sa: s ohňom sa nežartuje, s ohňom sa netreba zahrávať, pohrávať, brať naľahko: svoje poverenie nesmieš brať naľahko, s poverením nežartuj ## žartovlivý pozri žartovný 1 ## žartovne veselým, žartovným spôsobom, zo žartu, nie vážne (op. vážne), žartom: žartovne, žartom prehodil pár slov, vtipne, humorne, humoristicky: vtipne, humorne, humoristicky spracovaná téma, prekáravo: prekáravo sa prihovoril dievčaťu, figliarsky, šibalsky, expr.: huncútsky, furtácky: figliarsky, šibalsky odpovedala na jeho ponuku; huncútsky, furtácky mu položil niekoľko otázok, hovor. špásovne, expr. laškovne: špásovne, laškovne hovoriť o svojich kúskoch, nár.: podkúšavo, prehárčavo, subšt. švandovne, subšt. a vulg. srandovne pozri žartovný 1 ## žartovník pozri vtipkár ## žartovnosť pozri komika, humor ## žartovný 1. obsahujúci žarty a vzbudzujúci veselosť, veselý, humorný: rozprával žartovné, veselé, humorné zážitky, vtipný (duchaplne žartovný): vtipné poznámky, rozmarný, úsmevný, zábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): rozmarné poviedky; zábavné čítanie, anekdotický (žartovný a krátky): anekdotický príbeh, humoristický (obsahujúci humor): humoristický časopis, recesistický, recesný, recesijný (provokatívne žartovný), figliarsky, šibalský, expr. huncútsky, hovor. beťársky: vyviedol figliarsky, beťársky kúsok, komický, smiešny (vzbudzujúci smiech): komické, smiešne masky, burleskný, fraškovitý (hrubo žartovný): burleskné predstavenie, prekáravý (žartovne podpichovačný): prekáravé slová, zried. žartovlivý [Hviezdoslav], subšt. švandovný, subšt. a vulg. srandovný 2. (o človeku) ktorý rád žartuje, veselý: je to veselý, žartovný pán, humorný, vtipný: humorný, vtipný človek, figliarsky, šibalský, expr. huncútsky, hovor. beťársky (ktorý rád robí fígle, huncútstva): môj starký bol figliarsky, beťársky človek, rozmarný, úsmevný, zábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): veľmi úsmevná, zábavná spoločnosť, hovor. špásovný: špásovné dievča, subšt. švandovný, subšt. a vulg. srandovný ## žas pozri údiv ## žasnúť pozri čudovať sa ## žať pozri kosiť, zberať 1 ## žatva 1. práce spojené so žatím obilia, zber: začal sa čas žatvy, zberu (obilia), zvoz: zvoz úrody, kosba (kosenie obyč. sena, mládze) 2. kniž. dobrý výsledok činnosti, úroda, zisk, kniž. zastar. žeň: básnická žatva, žeň; úroda bola tohto roku bohatá ## žblnkať vydávať zvuk, aký vzniká pri tečení vody narážajúcej na prekážky, žblnkotať: voda z fľaše žblnká, žblnkoce do pohárov, zurčať, zurkotať, expr. zried. zurkať, expr.: džurdžať, žurčať, žurkotať, čurkotať: potôčik zurčí, zurkoce, žurčí, čurkoce, bublať, expr.: blbotať, klokotať (vydávať zvuk ako pri tvorení bublín v tečúcej alebo vriacej vode): prameň buble, klokoce, expr. zried. lulotať: z hĺbky luloce voda [Figuli], expr. chľapčať: víno chľapčí do pohárov, nár. žuboriť ## žblnkavý pozri žblnkotavý ## žblnknúť pozri čľupnúť ## žblnkotať pozri žblnkať, klokotať 1 ## žblnkotavý expr. ktorý vydáva zvuk podobný žblnkotu, expr. žblnkavý: žblnkotavý, žblnkavý šum potoka, zurkotavý, zurčivý, expr.: žurkotavý, čurkotavý, zried. zurkotný: zurčivé, čurkotavé horské bystriny, klokotavý, bublavý (ktorý vydáva zvuk ako vriaca voda): klokotavý, bublavý prameň, vriaci, expr.: dudlavý, blbotavý, frfotavý: vriaca, frfotavá polievka ## žbrnda pozri jedlo 1 ## žbrnkať pozri štrkať ## žbrkať pozri štrkať ## žbrnkotať pozri štrkať ## žbrkotať pozri štrkať ## ždipkať pozri štipkať 1 ## žďobať pozri štuchať ## žďobnúť pozri drgnúť 1 ## žďuchať pozri štuchať ## žďuchnúť pozri drgnúť 1, strčiť 2 ## že 1. uvádza predmetovú alebo doplnkovú vedľajšiu vetu, ako: počula, že ktosi plače, ako ktosi plače; videli ho, že uteká z domu, ako uteká z domu 2. uvádza príslovkovú príčinnú vedľajšiu vetu, lebo, pretože, hovor. i poet. bo: zato nechce ísť do izby, že, lebo sú tam cudzí ľudia; príhodu som porozprával, pretože je poučná, keďže (stojí na začiatku súvetia): keďže bola unavená, ľahla si 3. uvádza príslovkovú účinkovú vedľajšiu vetu, až: tak ju vykrútil, že, až topánky stratila, čo: tak robil, čo sa celý spotil 4. uvádza príslovkovú účelovú vedľajšiu vetu, nech, expr. nechže: dajte mi povraz, že mu zviažem ruky, nech mu zviažem ruky, čo: podaj mi pero, čo sa podpíšem, aby, žeby: prišiel, aby, žeby vrátil dlžobu 5. uvádza dôsledkovú vedľajšiu vetu, takže, tak: motor hučal, že, tak(že) nič nebolo rozumieť, a preto, a tak, a teda: to sa roznieslo, a preto, a tak sa už nik neopovážil navštíviť ho 6. uvádza želaciu vetu, nech: Že, nech sa zdravý vrátiš!, kiež: Kiež múdro vykoná! 7. uvádza zvolaciu vetu, či: Že sa nehanbíš! Či sa nehanbíš! 8. odkazuje na situáciu a uvádza reprodukciu reči tretej osoby, vraj, údajne: že bude horúce leto, vraj bude horúce leto; chlapec údajne ochorel na suchoty 9. pozri veru ## žebože pozri akoby 1 ## žeby 1. pozri aby 1 2. pozri že 4 ## žehliar pozri hladič ## žehliareň pozri hladiareň ## žehlič pozri hladič ## žehlička pozri hladička ## žehliť 1. teplom, tlakom (obyč. žehličkou) vyrovnávať povrch textilných výrobkov, hladiť, subšt. pigľovať: žehliť, hladiť šaty, nohavice, záclony, mangľovať (hladiť pomocou tlaku na mangli): mangľovanie bielizne 2. pozri urovnať 3 ## žehnať 1. obradným pohybom ruky (obyč. znakom kríža) dávať požehnanie, požehnávať: kňaz žehná, požehnáva mladomanželov, prežehnávať (robiť nad niečím znamenie kríža): u nás sa peceň chleba vždy prežehnáva 2. kniž. pociťovať a prejavovať hlbokú vďaku za preukázané dobro (obyč. Bohu), kniž.: blahorečiť, blahoslaviť, dobrorečiť: v duchu žehnala Bohu, že vyviazla zdravá; blahorečí, dobrorečí osudu za všetko; blahoslavím svojich rodičov za ich múdre rozhodnutie, požehnávať: požehnáva ho za všetko preukázané dobro, vzdávať vďaku: vzdávame vďaku nebesám, náhode, kniž. velebiť: velebí odvahu ľudu ## žehnať sa 1. robiť na sebe znak kríža, prežehnávať sa, križovať sa: pred oltárom sa zbožne žehnajú, prežehnávajú, križujú 2. pozri lúčiť sa ## žehra pozri sťažnosť ## žehrať pozri hundrať 1 ## žehravý pozri hundravý 1 ## želanie 1. pozri túžba 2. pozri vôľa 2 ## želaný pozri žiadaný ## želať chcieť, aby sa (niekomu) niečo stalo (obyč. niečo dobré), príp. cítiť uspokojenie, že sa niečo stalo; konvenčnou formou vyjadrovať chcenie dobrého, pozitívneho, priať, žičiť: želám, prajem ti, aby sa plán vydaril; vysoké ocenenie mu z celého srdca želám, prajem, žičím; želať, priať niekomu dobrú noc, šťastnú cestu, hovor. vinšovať: vinšujem ti všetko najlepšie ## želať si mať pocit potreby niečoho alebo dávať najavo svoju potrebu ako požiadavku, priať si: želám si, prajem si, aby sa mi splnila túžba cestovať; želáme si, prajeme si dodržiavať domáci poriadok, chcieť: naposledy ešte chce vidieť syna, zastaráv. ráčiť: Ráčite, želáte si ešte pridať?, žiadať si: žiada si ešte navštíviť rodisko ## želateľný pozri žiadaný ## želatínovať pozri tuhnúť ## želé pozri rôsol ## želéový pozri rôsolovitý ## železá pozri putá ## železnica 1. pozri trať 1 2. pozri vlak ## železný 1. pozri pevný 2, pevný 3 2. pozri odolný ## železo pozri pasca 1 ## želiar pozri hofier ## želieť 1. pozri smútiť 2. pozri ľutovať 2 ## žemľový pozri béžový ## žeň pozri žatva 2 ## žena 1. dospelá osoba ženského pohlavia: bola to pekná, urastená žena, hovor. dievča: dievčatá z nášho pracoviska, pani (vydatá žena alebo dospelá žena vôbec): oslovili ma neznáme panie, dáma (žena pôsobiaca eleganciou; žena z vyšších spoločenských vrstiev): uvoľniť miesto staršej dáme, lady [vysl. lejdy] (žena z vyšších spoločenských vrstiev podľa titulu anglickej šľachtičnej), expr. stvora (ženská bytosť): list poslali po jednej stvore, pejor. rebeka (prefíkaná, výbojná žena), pejor.: bosorka, fúria, xantipa, megera (zlá, neznášanlivá, hašterivá žena), expr. baba: stretol som jednu známu babu, expr. mladica (svižná mladá žena), expr. žieňa, starena (stará žena), kniž. roba (obyč. zdravá, robustnejšia žena), matróna (dôstojná staršia žena alebo pejor. žena statnej postavy), pejor. ťapa (pasívna, obyč. aj nepôvabná žena), vamp (zvodná, démonická žena), zastar. alebo pejor. ženská, pejor. ženština, hrub. piksľa 2. pozri manželka ## ženatý ktorý sa oženil (op. slobodný), oženený: boli tam samí ženatí, oženení muži, žart. ovrabčený ## ženba pozri svadba ## ženích muž, ktorý sa žení, mladoženích, mladý zať: (mlado)ženích a nevesta, vyvolený: drží sa za ruku svojho vyvoleného, nápadník ## ženírovať sa pozri hanbiť sa ## ženista príslušník ženijného vojska, zastar. zákopník, pionier, sapér ## ženiť sa (o mužovi) cirkevne alebo úradne potvrdzovať manželské spolužitie s niekým, uzavierať/uzatvárať manželstvo: ženil sa po tridsiatke; dnes druhý raz uzatvára manželstvo, brať si (niekoho za ženu): Koho si berie, s kým sa žení?, mať svadbu, svadbiť sa (podstupovať svadobný obrad a mať svadobnú hostinu; aj o žene): má svadbu, svadbí sa už budúci týždeň, mať sobáš, sobášiť sa (aj o žene; týka sa konkrétneho svadobného obradu): keď som sa ženil, keď som mal sobáš, keď som sa sobášil, pršalo, fraz. ísť pred oltár (aj o žene): to si rozmyslí, s kým pôjde pred oltár, hovor. žart. vrabčiť sa ## ženská pozri žena 1 ## ženský typický pre ženu, patriaci žene, dámsky (súvisiaci s dámou): ženské, dámske topánky; ženský, dámsky postoj k niečomu, dievčenský (súvisiaci s mladou ženou): naša starká si zachovala dievčenský úsmev, slang. babský: babské klebety ## ženština pozri žena 1 ## ženuška pozri manželka ## žeravieť 1. pozri rozpáliť sa 2. pozri svetielkovať ## žeravo 1. pozri žeravý 1 2. pozri naliehavo 1 ## žeravý 1. veľmi horúci, rozpálený, rozžeravený: žeravé, rozžeravené uhlie; žeravá, rozpálená pahreba, vriaci, hovor. vrelý (ktorý dosiahol bod varu; obyč. o tekutinách): vriaca voda, vrelá polievka, ohnivý: ohnivé leto, pálivý, pálčivý (ktorý páli): pálivé, pálčivé slnko, tropický (ako v trópoch): bol tropický deň, kniž. žihavý: žihavé lúče, plamene 2. pozri prudký 2, silný 2, mučivý 3. pozri naliehavý 2 ## žertva pozri obeť 1 ## žertvohojný pozri nezištný ## žertvovať pozri obetovať 1 ## žezlo 1. krátka ozdobná palica ako odznak panovníckej moci, berla 2. pozri moc 1 ## žgrlačiť pozri šetriť 2 ## žgrliť pozri šetriť 2 ## žgrloniť pozri šetriť 2 ## žgrlošiť pozri šetriť 2 ## žgŕňať pozri šetriť 2 ## žgrľo pozri lakomec, sporiteľ ## žgrloš pozri lakomec ## žgrlošský pozri lakomý 2 ## žgvor pozri krpáň ## žiadaný ktorý sa požaduje, žiada, potrebný, kniž. žiaduci: poslali nám žiadané, potrebné množstvo tovaru; žiadaný, žiaduci výsledok, požadovaný, želateľný: liek mal požadovaný, želateľný účinok, očakávaný (aký sa očakáva): očakávaná reakcia, želaný, kniž. kýžený: dosiahol želaný, kýžený tvar, vytúžený (túžobne očakávaný): vytúžený cieľ, úspech ## žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne alebo písomne, úradne alebo súkromne), uplatňovať nárok na niečo, požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v škole, vyžadovať, dožadovať sa, domáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho práva, dovolávať sa, volať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po slobode, robiť si nároky, nárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhody, chcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie?, kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviska, expr.: zaprisahať, zaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma! 2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného, pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomoc, vypytovať, vypytúvať (ustavične žiadať), prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenie, expr., často pejor.: proskať, prosíkať, prosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kať, expr. zried. žiadostiť [Figuli], naliehať, vymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby ...; vymáhať si zľavu 3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci), žiadať si, vyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravu, pýtať si, subšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie ## žiadať sa pozri chcieť sa ## žiadať si 1. pozri žiadať 3 2. pozri želať si ## žiadateľ kto niečo žiada, nárokovateľ (oprávnený žiadateľ): žiadatelia o návrat pôdy; nárokovatelia na reštitúcie majetkov, prosebník (úctivý, ponížený žiadateľ), vymáhateľ (nástojčivý žiadateľ) ## žiadba pozri túžba ## žiaden 1. pozri nikto 1 2. pozri nijaký 1 ## žiadny 1. pozri nikto 1 2. pozri nijaký 1 ## žiadosť 1. ústny alebo písomný prejav, ktorým sa niečo žiada, požiadavka (naliehavá žiadosť): predniesť svoje žiadosti, požiadavky, požiadanie: urobil to na otcovo požiadanie, prosba (úctivá žiadosť): prosba o odpustenie, hist. prosbopis (úradná písomná žiadosť), petícia (písomná žiadosť občanov): podať petíciu 2. pozri túžba ## žiadostiť 1. pozri prosiť, žiadať 2 2. pozri túžiť ## žiadostivec žiadostivý, neuspokojiteľný človek, expr.: nenásytník, nenasýtenec, nenažranec ## žiadostivosť pozri túžba, pud ## žiadostivý túžiaci po niečom, prejavujúci túžbu, túžobný, roztúžený: vrhol na jedlo žiadostivý, túžobný pohľad, zažiadaný: človek zažiadaný za majetkom; žiadostivá, zažiadaná žena (prejavujúca sexuálnu túžbu), chtivý, dychtivý: chtivý slávy; dychtivý po poznaní, hladný, lačný: hladný po láske; pozeral na ňu hladnými očami, zastar. baživý, zried. bažný: baživý chvály, horúci, náruživý, vášnivý (žiadostivý v ľúbostných prejavoch): horúci bozk; náruživý, vášnivý milenec ## žiaduci 1. pozri žiadaný, potrebný 1 2. pozri príťažlivý ## žiadza pozri túžba, pud ## žiak 1. kto chodí do základnej alebo strednej školy, školák: žiaci, školáci majú prázdniny, študent (žiak strednej školy): študenti maturujú v júni 2. pozri stúpenec, pokračovateľ ## žiaľ pozri smútok vyjadruje poľutovanie, ľútosť, sklamanie, žiaľbohu, bohužiaľ: žiaľ, žiaľbohu, nikto mu neprišiel na pomoc; bohužiaľ, zásoby sa už minuli, nanešťastie, pís. i na nešťastie: nanešťastie boli tam aj jeho rodičia, škoda: škoda, mali ste sa ponáhľať, fraz. ľutujem: ľutujem, prišli ste neskoro, fraz. nič sa nedá robiť: nič sa nedá robiť, budete musieť prísť zajtra ## žiaľbohu pozri žiaľ ## žialiť pozri smútiť ## žiaľnohlasý pozri žalostný 1 ## žiaľny pozri žalostný 1 ## žiaľuplný pozri žalostný 1 ## žiar vyžarované teplo, horúčava, horúčosť: žiar, horúčava letného slnka, páľa, páľava: z pece vychádza páľava, úpek (slnečný žiar), poet. opal, zried. žiara pozri žiara 1 ## žiara 1. intenzívne svetelné vlnenie, jas: žiara, jas blesku, svetlo (prudké): slnečné svetlo ho oslepilo, poet. žiar 2. pozri svätožiara 3. pozri žiar, svetlo 1 4. pozri lesk 3 ## žiarenie šírenie sa energie z nejakého zdroja, vyžarovanie: kozmické žiarenie, vyžarovanie, odb. efulgurácia, radiácia (rádioaktívne žiarenie), fyz. emisia ## žiariť 1. vydávať, šíriť zo seba žiaru, silné svetlo, svietiť: slnko žiarilo, svietilo celý deň, vyžarovať (vydávať zo seba žiaru, teplo, energiu, pren. radosť, odhodlanie a pod.): pec vyžaruje horúčavu; oči žiaria šťastím, vyžarujú šťastie, pren. kniž.: planúť, plápolať: tvár mu planie nadšením, fyz. emitovať pozri svietiť, svetielkovať 2. vydávať lesk, blýskať (sa), blyšťať sa, lesknúť sa: na prste jej žiari, blýska (sa), blyští sa veľký prsteň; v mesačnom svetle žiari, leskne sa hladina jazera, ligotať sa: rosa sa v tráve ligoce, jagať sa, jagotať sa, trblietať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa jagajú, jagocú, trblietajú, skvieť sa, svietiť: dom žiari, skvie sa, svieti čistotou, horieť (o očiach), zlatieť sa, zlatnúť sa (žiariť ako zlato): na poli sa zlatela pšenica, iskriť (sa): sneh (sa) iskrí ## žiarivý 1. vydávajúci žiaru, svetlo, lesk, jagavý, ligotavý, trblietavý: žiarivé, jagavé, trblietavé hviezdy, oslnivý, svietivý: oslnivé, svietivé šperky, lesklý: lesklý drahokam, blýskavý, blyšťavý, blyskotavý, jagotavý, iskrivý (vydávajúci lesk obyč. prerušovane): blýskavé, jagotavé zlato, živý, jasný, jasavý (obyč. o farbách): šaty v živých, jasných farbách, expr. žeravý (ohnivo žiariaci): žeravé slnko, kniž. zried. zorivý, poet.: zoristý, zorný, zôrny (žiariaci ako zora): zoristá vatra, zorné ráno, poet. zlatožiarny (žiariaci ako zlato): zlatožiarne slnko, poet. zried.: bleskný, jagotný, žarkavý [Hviezdoslav], zastar. žiarny [Vajanský], expr. roziskrený 2. výrazne priťahujúci pozornosť, oslnivý, oslňujúci: žiarivá, oslnivá krása, pekný, krásny, vynikajúci: mal krásny, vynikajúci úspech, lákavý, sľubný: lákavá, sľubná budúcnosť, nasledovaniahodný: bol pre ňu nasledovaniahodným príkladom, svietivý, radostný: spomínala na svietivé, radostné, chvíle mladosti ## žiarliť 1. báť sa (obyč. až chorobne) o stratu priazne, lásky niekoho; spájať takýto strach s odporom voči ľuďom alebo veciam spätým s blízkou osobou, byť žiarlivý: žiarli, je žiarlivý na svoju ženu; žiarliť, byť žiarlivý na kamaráta 2. pociťovať nežičlivosť, závisť pri prednostiach, úspechoch druhých, byť žiarlivý, závidieť: žiarli na kladné prijatie básnikovho diela; závidí mu, že dielo kladne prijali, kniž. nevražiť (cítiť pritom nepriateľstvo): nevražil na všetkých, ktorí ho predbehli ## žiarlivý pozri závistlivý ## žiarny pozri žiarivý 1 ## žiarovka sklená banka na svietenie elektrickým prúdom, zastaráv. hruška ## žiaruvzdorný pozri nehorľavý ## žibôtkať pozri džavotať ## žičiť 1. byť voči niekomu naklonený, chcieť, aby sa niečo priaznivo vyvíjalo, aby niekoho obklopovalo dobro, blahobyt; byť v priaznivej konštelácii, prinášať niečo dobré, pozitívne, priať, dopriavať: nikomu nežičil, neprial, iba sebe; dopriava mu odpočinok; osud, šťastie nám žičí, praje; počasie nám na dovolenke nežičilo, neprialo, zastar. bláhať [Šoltésová], nadŕžať, nadržiavať, nadržovať (želať niekomu úspech, víťazstvo, dobré vyriešenie vecí, obyč. vo vzťahu k inému): nadŕža, nadržiava mužstvu Slovana, expr. žíriť (ísť, byť na úžitok): zmena mu žíri 2. pozri želať ## žičlivec pozri priaznivec 1 ## žičlivosť pozri dobrota 1 ## žičlivý 1. ktorý je priaznivo naklonený druhému; svedčiaci o tom (op. závistlivý), prajný, dobroprajný: žičlivý, prajný, dobroprajný človek, úsmev, naklonený: byť niekomu naklonený, dobrácky, dobrosrdečný, dobromyseľný, dobrodušný (ktorý je dobrého srdca): je dobráckej, dobrodušnej povahy, nezištný, nesebecký: nezištná pomoc, nesebecký priateľ 2. ktorý vyhovuje istým podmienkam, vhodný, priaznivý: žičlivé, priaznivé pomery; tvoriť v žičlivom, vhodnom ovzduší, príhodný, primeraný: teraz je príhodný, primeraný čas na sejbu pozri šťastný ## žid 1. vyznavač židovského náboženstva, izraelita, hovor. pejor.: izák, icík, židák 2. pozri ziskuchtivec ## židák 1. pozri žid 1 2. pozri ziskuchtivec ## žieravý 1. rozožierajúci tkanivá, leptavý: žieravý, leptavý roztok, žravý: žravá kyselina 2. pozri mučivý ## žihať 1. pozri páliť 2 2. pozri pichať 1 ## žihavý pozri horúci 1, žeravý 1 ## žihľava pozri pŕhľava ## žihľavka alergické vyrážky na koži, hovor. pŕhľavka: po jahodách vždy dostane žihľavku, pŕhľavku ## žila 1. pozri cieva 2. pozri šľacha 3. pozri korbáč ## žilkovaný pozri žilnatý ## žilkovatý pozri žilnatý ## žilkovitý pozri žilnatý ## žilnatý ktorý má badateľné, vystupujúce žily (obyč. na rukách), žilovatý: má žilnaté, žilovaté ruky, zried. žilovitý: žilovité nohy, žilkovaný, žilkovatý, zried. žilkovitý, šľachovitý, expr. uzlovitý (ktorý má výrazné šľachy): šľachovité, uzlovité zrobené ruky ## žilovatý pozri žilnatý ## žilovitý pozri žilnatý ## žinčica prevarená srvátka z ovčieho mlieka, urda (skvasené ovčie mlieko, sladká žinčica) ## žinka pozri povraz, šnúra 1 ## žirafa pozri dlháň ## žírant pozri indosant ## žíriť pozri osožiť, žičiť 1, slúžiť 4 ## žírny 1. pozri úrodný 2. pozri výživný, živný ## žiť 1. byť v stave života, byť nažive, byť živý: dieťa žilo, bolo nažive iba dva dni; želám ti, aby si ešte dlho žil, bol živý, dýchať (dýchaním prejavovať život): ranený ešte dýcha; už prestal dýchať, hovor.: existovať, jestvovať: je rád, že ešte existuje, jestvuje 2. napĺňať život istým spôsobom, nažívať: žijeme, nažívame s rodinou veľmi dobre; žiť, nažívať skromne, bezstarostne, vychádzať (žiť v zhode): s každým vychádza; ťažko sa s ním vychádza, lebo je netolerantný, zastar. prežívať [Kalinčiak]: prežívať si ako v raji, hovor. existovať: naučiť sa spolu existovať, mať sa, vodiť sa (byť niekomu nejako): mám sa dobre, vodí sa mi dobre, expr. poživkávať si (príjemne si žiť) 3. udržiavať svoju existenciu niečím, čerpať z niečoho alebo od niekoho životné potreby, živiť sa: žije zo svojej statočnej práce, živí sa svojou prácou; žije, živí sa z dôchodku, hovor.: jestvovať, existovať: Z čoho vôbec jestvujete, existujete? 4. pozri trvať 1, byť 1 5. pozri bývať 6. pozri venovať sa ## žito 1. pozri pšenica 2. pozri raž ## živáň pozri šibal ## živánka pozri živánska ## živánska mäso pečené na ražni (obyč. v prírode), hovor. živánka, zbojnícka pečienka ## živel 1. skupina ľudí obyč. v negatívnom hodnotení, element: zločinecký živel, element 2. pozri zložka ## živelnosť pozri spontánnosť ## živelný 1. spôsobený silami v prírode, prírodný: živelná, prírodná katastrofa, pohroma 2. ktorý má veľkú intenzitu podobajúcu sa živlom, prudký, neovládateľný: zmocnila sa ho živelná, prudká, neovládateľná zúrivosť, divý, divoký, nespútaný, bujný: divá, nespútaná sila, mocný, silný, intenzívny: mocný, intenzívny cit, zúrivý, vášnivý, búrlivý: zúrivá nenávisť; vášnivá, búrlivá radosť, kniž. robustný: robustný temperament, expr.: diabolský, besný, bláznivý, šialený: diabolská vášeň, bláznivý smiech 3. prebiehajúci sám od seba, bez usmerňovania, vonkajšieho zásahu, spontánny: živelný, spontánny prejav, samovoľný, samočinný: samovoľný, samočinný vývin, neusmerňovaný, neorganizovaný: neusmerňovaná výchova, neorganizovaná vzbura, neplánovaný, neplánovitý: neplánované, neplánovité hospodárstvo pozri spontánny ## živica organická látka vytekajúca z poranenej kôry stromov, smola (z ihličnatých stromov), nár. glinga ## živiť 1. starať sa o živobytie niekoho, poskytovať výživu, hmotne niekoho zaopatrovať, vyživovať: živí, vyživuje veľkú rodinu, chovať, opatrovať: chová, opatruje aj svojich rodičov, starať sa (finančne): stará sa o matku, vydržiavať, vydržovať (hospodársky zaopatrovať): vydržiava dosť veľkú domácnosť, kniž. sýtiť: sýti hladné krky 2. dodávať silu, aby niečo nezaniklo, udržiavať, posilňovať: živia, udržiavajú, posilňujú v nás nádej na lepší život; živiť, udržiavať oheň; posilňovala ma myšlienka na odpor 3. pozri kŕmiť ## živiť sa 1. pozri žiť 3 2. pozri jesť 1 ## živiteľ kto živí niekoho, kto niekomu poskytuje živobytie, zastaráv. alebo pejor. chlebodarca: živiteľom rodiny sa stal brat; byť vďačný svojim živiteľom, chlebodarcom, biol. hostiteľ (organizmus živiaci iný organizmus) ## živnosť 1. pozri zamestnanie 1 2. pozri jedlo 1 ## živný bohatý na živiny, výživný: živná, dobrá pôda; strava s vysokou živnou, výživnou hodnotou, žírny: žírne seno, žírny syr, dobrý, životodarný, oživujúci (potrebný na život): životodarná vlaha; oživujúce teplo ## živo pozri vôbec 1 ## živobytie 1. životné potreby, ich hmotné zabezpečenie, obživa: prostriedky na živobytie, obživu, hovor. chlieb: zarábať si na chlieb, existencia (základné hmotné potreby) 2. pozri jedlo 1 3. pozri zamestnanie 1, práca 2 ## živočíšny často pejor. pripomínajúci zviera, zvierací, animálny: živočíšne, zvieracie, animálne pudy, telesný, zmyselný, pudový (založený na zmysloch): telesná, zmyselná túžba, sexuálny, pohlavný (súvisiaci s pohlavím): sexuálna vášeň ## živočíšstvo pozri fauna ## živoriť žiť, jestvovať v zlých životných podmienkach (o ľuďoch, o rastlinách, aj o veciach); žiť v núdzi, v biede (o ľuďoch), biediť, expr.: bedačiť, bedárčiť: ľudia na predmestí živorili, biedili, bedačili z malého platu; stromy živorili bez vlahy, hovor. expr. vegetovať: ku koncu mesiaca sme už iba vegetovali, expr. príštipkárčiť: príštipkárčil ako opravár obuvi, nár. hriebať [Kálal], trpieť núdzu, expr. trieť biedu: počas vojny obyvateľstvo trpelo núdzu, trelo biedu, hovor. expr.: troškáriť, trochárčiť, trocháriť: troškária, trochária na malom majetku, expr.: žobráčiť, brdárčiť, kniž. strádať: celý život strádali, expr. ziabnuť: ziabnuť na malom plate [Jesenská], fraz.: žiť zo dňa na deň, žiť z ruky do úst, žiť ako ryba na suchu ## živorivý pozri biedny 1 ## živosť 1. pozri aktivita 1 2. pozri kolorit 1 ## život 1. súhrn javov príznačných pre živý organizmus (op. smrť), bytie, jestvovanie, existencia: náš život, naše bytie, jestvovanie je na zemi iba dočasné, zastar.: súcno, súcnosť, kniž. osud (okolnosti pôsobiace na život alebo priebeh života): tvoj osud je v tvojich rukách, zastar. byt (spôsob života): študovať ľud, jeho byt [Vajanský] 2. základný, podstatný prejav živej bytosti, činnosť, činorodosť, aktivita: kypieť životom, činnosťou, aktivitou, vitalita, elán: ostať bez vitality, bez elánu, ruch, pohyb: ulice boli bez života, ruchu, pohybu, dynamika: literatúre chýba dynamika, život 3. jestvovanie v čase, kniž. vek: zomrel v osemdesiatom roku svojho života, svojho veku 4. usporiadanie, spôsob hospodárskeho, spoločenského, kultúrneho a pod. jestvovania ľudskej spoločnosti, svet: budovanie nového života, sveta; vtedy bol iný život, svet 5. pozri človek 1 6. pozri životnosť 7. pozri brucho ## životaplný pozri energický, životaschopný ## životaschopnosť pozri vitalita ## životaschopný ktorý má vlastnosti potrebné do života, súci, rúči: je to životaschopný mladík; súca, rúča študentka, schopný, kniž. spôsobilý: schopný, spôsobilý odborník, hovor.: šikovný, akurátny: šikovná, akurátna dievčina, bystrý, talentovaný, nadaný (rozumovo schopný): talentovaný herec, obratný, zručný, zastar. oberučný, expr. kaľavný (manuálne schopný): oberučný, kaľavný tovariš, zdatný, vitálny (s dobrými zdravotnými predpokladmi): zdatný, vitálny človek, podnikavý, akcieschopný, nelenivý, príčinlivý (schopný konať v rozličných situáciách): podnikavá, príčinlivá skupina umelcov, energický, priebojný, rázny (ktorý má veľa energie a chuti konať): energická, priebojná žena, kniž. životaplný: životaplná mládež ## životnosť čas fungovania v dobrom stave, život: toto auto nebude mať dlhú životnosť, dlhý život ## životný 1. týkajúci sa života, existenčný: životné, existenčné podmienky, celoživotný (týkajúci sa celého života): celoživotné dielo, celoživotná skúsenosť, odb.: vitálny, biotický: vitálna energia, biotické faktory 2. pozri závažný 1 3. pozri skutočný 1 ## životobudič pozri elixír ## životodarný 1. nevyhnutne potrebný na život, oživujúci, živný: životodarná, oživujúca vlaha; živná zem, živý: živá voda, biol. biogénny: biogénne prvky, expr. požehnaný: požehnaný dážď, kniž.: živototvorný, životonosný: živototvorný, životonosný dážď, kniž. zastar. životvorný [Botto] 2. kniž. podnecujúco pôsobiaci, blahodarný: životodarná, blahodarná sila prírody, priaznivý, kladný, pozitívny: priaznivé účinky tepla, podnetný, konštruktívny, plodonosný: plodonosné myšlienky, vplyvy, živý: živá moc lásky ## životonosný pozri životodarný 1 ## životopis 1. opis niečieho života, biografia: životopis, biografia básnika 2. stručný opis vlastného života obyč. ako príloha k žiadosti, kniž. curriculum vitae ## živototvorný pozri životodarný 1 ## životvorný pozri životodarný 1 ## živôtik pozri vesta ## živúci pozri živý 1 ## živý 1. ktorý prejavuje znaky života (op. mŕtvy, neživý), žijúci: živé, žijúce bytosti, organizmy, kniž. zastar. živúci: živúca príroda, expr.: živučký, živučičký: vrátil sa domov živučičký, živý 2. stále pôsobiaci, aktuálny: stále živé, aktuálne myšlienky, trvajúci, pretrvávajúci: trvajúce, pretrvávajúce otázky, problémy 3. ktorý má veľa energie a dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o tom, čulý, pohyblivý: živé, čulé, pohyblivé dieťa, bodrý, krepký: bodrý mladík, bodrá myseľ, bystrý, vrtký, obratný, hybký, expr. šibký: bystré, obratné pohyby tanečníc, temperamentný, energický (veľmi živý): má živú, temperamentnú, energickú povahu, živelný, prudký, impulzívny (ktorý živo, prudko reaguje): živelné, impulzívne gestá, životaschopný, vitálny: je to veľmi živý, životaschopný, vitálny človek, nesprávne čiperný pozri veselý 4. plný pohybu, ruchu (op. pokojný), rušný: živá, rušná ulica, frekventovaný: stál na frekventovanej križovatke 5. konaný, prejavovaný s veľkou intenzitou, intenzívny, silný: živý, intenzívny záujem; dielo malo živý, silný ohlas, veľký, mohutný: urobiť na niekoho mohutný dojem, výrazný: výrazná vôňa kvetov, prenikavý, ostrý, expr. žeravý: pocítil ostrú, žeravú bolesť v kolene, čulý: bolo počuť živú, čulú zábavu, vravu 6. pozri žiarivý 1, pestrý 1, pestrý 2 7. pozri názorný 8. pozri skutočný 1 9. pozri životodarný 1, životodarný 2 ## žízeň 1. pozri smäd 1 2. pozri túžba ## žízniť 1. arch. pociťovať smäd (obyč. dlhší čas), smädnúť: žízniť, smädnúť na púšti, byť smädný (obyč. momentálne): Nie si smädný? 2. pozri túžiť ## žíznivý 1. pozri smädný 1 2. pozri túžobný ## žiža pozri svetlo 1 ## žľab 1. podlhovastá obyč. drevená nádoba slúžiaca na odvádzanie alebo privádzanie kvapalín, na kŕmenie dobytka a pod., válov: dať seno do žľabu, válova, koryto: voda odteká dreveným korytom, kadlub, kadluba (žľab vydlabaný z kmeňa) 2. úzka terénna depresia, údolie, priehlbeň, úžľabina, prieluba, náhon ## žlč 1. pozri žlčník 2. pozri hnev 1 ## žlčník orgán, v ktorom sa zhromažďuje pečeňou vylúčená žlč, hovor. žlč: ide mu žlčník, žlč puknúť od jedu; opatrne oddelíme žlč od pečene ## žlčovatieť pozri hnevať sa ## žlčovitý pozri zlostný 1 ## žliabkovať robiť žliabky, ryhy na niečom, ryhovať: žliabkovanie, ryhovanie keramiky ## žliabok 1. vyhĺbenina na rozličných nástrojoch, súčiastkach, ryha, brázda: žliabok, ryha na kovovej platni, zárez, drážka, vrúbok (na spojenie, vloženie, vedenie niečoho), hovor. zastar.: fuga, falc: fugy na šindli 2. pozri žľab ## žlták pozri zlatý ## žltasto pozri žlto ## žltastý pozri žltý ## žltavobiely pozri žltý ## žltavý pozri žltý ## žltkasto pozri žlto ## žltkavo pozri žlto ## žltkastobledý pozri žltý ## žltkastý pozri žltý ## žltkavobiely pozri žltý ## žltkavobledý pozri žltý ## žltkavý pozri žltý ## žĺtkovožltý pozri žltý ## žĺtkový pozri žltý ## žltnúť stávať sa žltým, nadobúdať žltú farbu: lístie žltne, expr. šarieť (nadobúdať sivožltú farbu): šareli steblá žita [Rúfus] ## žltnúť sa javiť sa žltým, prejavovať sa žltou farbou, žltieť sa: v tráve sa žltla, žltela púpava, zlatieť sa, zlatnúť sa (javiť sa žiarivo žltým, zlatým): na poli sa zlatela pšenica ## žlto majúc žltú farbu, farbu ako žĺtok, na žltú farbu, žltou farbou, nažlto, dožlta, pís. i na žlto, do žlta: žlto, nažlto natretá stena; dožlta sfarbené vlasy, žltasto, žltkasto, žltkavo: žltasto, žltkasto, žltkavo zafarbené zore, nažltasto, nažltkasto, nažltkavo, dožltasta, dožltkasta, dožltkava, pís. i na žltasto, do žltasta atď.: nažltasto, dožltasta upečený koláč, kanárikovo: prišiel kanárikovo oblečený pozri žltý ## žltobiely pozri žltý ## žltobledý pozri žltý ## žltočervený pozri žltý ## žltohnedý pozri žltý ## žltosivý pozri žltý ## žltovláska pozri zlatovláska ## žltovlasý pozri svetlovlasý ## žltozelený pozri zelený, žltý ## žltozlatý pozri žltý ## žltučký pozri žltý ## žltulinký pozri žltý ## žltý majúci farbu ako svieže púpavy, prvosienky, ako citrón, žĺtok a pod., jasnožltý, ostrožltý, sýtožltý: jasnožlté, sýtožlté letné slnko, svetložltý, slabožltý, žltobledý, žltobiely, bledožltý (žltý s bledým odtieňom): svetložlté, slabožlté šaty; steny žltobielej farby, žltastý, žltkastý, žltavý, žltkavý, nažltastý, nažltkastý, nažltkavý, žltavobiely, žltkavobiely, žltkavobledý, žltkastobledý (trochu sfarbený do žlta): žltkavé, nažltasté staré fotografie, expr.: žltučký, žltulinký, žltunký, žltušký: žltučké kuriatka, žltozelený, zelenožltý, kaki (neskl.; žltý so zeleným odtieňom): žltozelená, kaki blúza, mosadzovožltý (žltý ako mosadz), zlatožltý, žltozlatý, zlatistý, zlatý, zlatkavý, zlatastý (žltý so zlatým odtieňom): zlaté, zlatasté klasy, slamenožltý, slamený, slamovožltý, slamový (žltý ako slama), šafranovožltý (žltý ako šafran), expr.: zlatučký, zlatušký, zlatulinký; žltočervený (žltý s červeným odtieňom): žltočervené ranné zore, žltohnedý, okrový (žltý s hnedým odtieňom), horčicový: žltohnedá pokožka, žltosivý (žltý s odtieňom do siva), špinavožltý: žltosivá hlina, pomarančovožltý, oranžovožltý (žltý s odtieňom do oranžova), tuhožltý, tmavožltý, temnožltý (žltý s tmavým odtieňom), medový, medovožltý, citrónový, citrónovožltý, kanárikový, pieskový, púpavový, žĺtkový, žĺtkovožltý, maslový, krémový, šafranový (žltý ako med, kanárik, piesok, maslo, krém, šafran a pod.): dala si ušiť kostým pieskovej, krémovej farby, plavý, hovor.: blond (neskl.), blonďavý (o vlasoch): má žlté, plavé, blond vlasy, zožltnutý (ktorý zožltol): zožltnutý list ## žmeň pozri hrsť ## žmoliť pozri mädliť, húžvať ## žmúračka pozri skrývačka ## žmúračky pozri slepo 1 ## žmúriť 1. privierať oči alebo pozerať cez privreté oči: žmúri do slnka, prižmurovať, požmurovať (prerušovane žmúriť) 2. pozri svietiť 1 ## žmurk naznačuje žmurknutie, mrk: Urob žmurk, mrk, – privrával sa dieťaťu. ## žmurkať 1. zatvárať a opäť rýchlo otvárať oči, pohybovať mihalnicami, viečkami (mimovoľne alebo s cieľom dávať isté znamenie), mrkať: od nervozity žmurká, mrká; žmurkať, mrkať na dievča, mihať (očami, viečkami), klipkať (mimovoľne zatvárať oči, obyč. od ospanlivosti, únavy): sedí pri knihe a klipká, expr. lupkať: lupká očami po dievčatách, expr. žmurkotať: žmurkotal od dojatia, nár.: mruškať, mružkať [F. Hečko], nár.: mrihať, mrižkať: podchvíľou mrižká očami, požmurkávať, požmurkovať, pomrkávať, poklipkávať (opakovane, s väčšími prestávkami): požmurkáva, pomrkáva na mňa, aby som súhlasil; poklipkáva nad robotou pozri bľuskať 2. pozri blikať, svietiť 1 ## žmurkavý pozri blikavý ## žmurknutie pozri mih 1 ## žmurkotať pozri žmurkať 1 ## žmurky pozri skrývačka ## žmýkačka stroj na žmýkanie (bielizne), odstredivka ## žmýkať 1. stláčaním, krútením odstraňovať z niečoho tekutinu: žmýkať bielizeň, vytláčať: žmýka, vytláča do pohára pomaranč, odstreďovať, centrifugovať (v odstredivke): odstreďuje vypraté šatstvo 2. pozri mädliť 3. pozri vykorisťovať ## žnec pozri kosec ## žobrácky 1. pozri biedny 2 2. pozri naničhodný 1 ## žobráctvo pozri chudoba 1 ## žobrač úplne chudobná, celkom bezmajetná vrstva obyvateľstva živiaca sa obyč. žobraním; pejor. nadávka nemajetným ľuďom, žobrota, žobráci: na okraji mesta sa usídlila žobrač, žobrota, pejor.: holota, všivač, expr. bedač, obyč. expr. plebs, chudoba, proletariát (nemajetní ľudia) pozri banda 1 ## žobráčiť pozri živoriť ## žobrák 1. pozri chudák 2 2. pozri invalid 3. pozri naničhodník ## žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných, prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnu, fraz.: chodiť po žobraní, chodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtaní, fraz.: chodiť z dom na dom, chodiť z dom do domu, chodiť po dobrých ľuďoch, zastaráv. pýtať [Rázus], zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec) 2. expr. ponížene prosiť, expr.: žobroniť, proskať, prosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovať, expr. pýtkať [Rázus], expr. modlikať (úpenlivo prosiť), expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje práva, expr.: škamrať, škemrať, skuhrať, drankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniaze, fraz. expr.: kľakať si na kolená, kľačať na kolenách (pred niekým), expr.: skučať, skuvíňať, kňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú? ## žobravo pozri prosebne ## žobravý pozri prosebný ## žobroniť pozri žobrať 2 ## žobronivo pozri prosebne ## žobronivý pozri prosebný ## žobrota 1. pozri chudoba 1 2. pozri žobrač, chudoba 2 3. pozri banda 1 ## žoch pozri vrece ## žold pozri plat ## žoldnier pozri prisluhovač ## žoldniersky pozri zradný 1 ## žompáriť pozri hundrať 1 ## žonglér pozri artista ## žoviálny pozri dobrosrdečný ## žráč pozri jedák, nenásytník ## žrádlo pozri krmivo, jedlo 1 ## žranica pozri krmivo, jedlo 1, pijatika 1 ## žranie pozri krmivo, jedlo 1 ## žranivo pozri krmivo ## žrať 1. pozri jesť 1 2. pozri požierať 3. pozri štípať 1, hrýzť 2 4. pozri hnevať 5. pozri trápiť ## žrať sa pozri vadiť sa, hádať sa ## žravý 1. pozri nenásytný 1 2. pozri chamtivý 3. pozri žieravý 1 4. pozri mučivý ## žrď dlhý a tenký, obyč. valcovitý predmet slúžiaci ako držadlo, opora a pod., tyč: drevená, kovová žrď, tyč; skok o žrdi, hovor. štangľa: železná štangľa, drúk, kôl (obyč. neopracovaný kus kmeňa alebo konára stromu) ## žreb predmet na náhodné rozhodnutie o niečom; papier, na ktorý možno v lotérii získať peňažnú alebo vecnú výhru, zastar. lós: ťahať žreb, lós ## žrebčín objekt na chov koní, žrebčinec ## žrebčinec pozri žrebčín ## žrebovať rozhodovať o niečom žrebom; vyťahovať lístky z osudia, zastar. losovať: žrebovať, losovať poradie športových stretnutí; žrebovanie športky, ťahať (žreb) ## žrec pozri kňaz ## žriebä mláďa koňa, koníča ## žriedlo 1. pozri prameň 1 2. pozri zdroj, základ 3 ## žrút pozri jedák, nenásytník ## žuboriť pozri žblnkať ## žubrienka pozri dieťa 1, dievča 1 ## žufaňa pozri naberačka ## žuhrať pozri hundrať 1 ## žuhriť sa pozri trápiť sa 1 ## žuchnúť pozri spadnúť 1 ## žula veľmi tvrdá hornina zložená najmä zo živca, kremeňa a sľudy, geol. granit: obloženie budovy zo žuly, granitu ## žumpa pozri nádrž 1 ## žundrať pozri hundrať 1 ## župa väčšia územná jednotka v (staršom) administratívnom zriadení, stolica, komitát (v Uhorsku) ## župan najvyšší župný úradník, hist. išpán pohodlný (obyč. dlhý) domáci plášť, expr. chalát: vybehla z izby iba tak v župane, chaláte, zastaráv. vigan, subšt. šlafrok ## žúr pozri oslava 1, zábava 2, posedenie ## žurčať pozri žblnkať, tiecť 1 ## žúriť pozri kliať ## žurkotať pozri žblnkať ## žurnál pozri časopis ## žurnalista pozri novinár ## žurnalistika pozri novinárstvo ## žuť rozomieľať, roztláčať zubami potravu (na kašu), expr. žviakať: žuje, žviaka kus baranieho mäsa; žuť žuvačku, prežúvať (dôkladne hrýzť a premiešavať slinami): dieťaťu nechutí, obed dlho prežúva, expr. vyžúvať (ustavične žuť), hrýzť, rozhrýzať, rozhryzovať (zubami drobiť na kúsky): hryzie, rozhrýza slamku, chrúmať, chrúpať (niečo krehké, tvrdé): chrúmať, chrúpať mrkvu, expr. chrumkať (jemným spôsobom zubami drobiť niečo krehké) pozri jesť ## žuvať rozomieľať, roztláčať zubami potravu (na kašu), expr. žviakať: žuje, žviaka kus baranieho mäsa; žuť žuvačku, prežúvať (dôkladne hrýzť a premiešavať slinami): dieťaťu nechutí, obed dlho prežúva, expr. vyžúvať (ustavične žuť), hrýzť, rozhrýzať, rozhryzovať (zubami drobiť na kúsky): hryzie, rozhrýza slamku, chrúmať, chrúpať (niečo krehké, tvrdé): chrúmať, chrúpať mrkvu, expr. chrumkať (jemným spôsobom zubami drobiť niečo krehké) pozri jesť ## žužľať pozri omáľať 1 ## žúžoľ pozri uhoľ, čerň 1 ## žvacheľ pozri hrča 3, chumáč ## žvachľať pozri húžvať ## žviakať pozri prežúvať 1, žuť ##