nemôžete ... (Prednáška Tardubala a Tommika zo Slavconu, 14. 10. 2006. Nahral a prepísal alef0.)
Technická poznámka: prepis bol miestami jemne štylisticky upravený, aby viac vyhovoval písomnému prejavu. Najmä bola vyhodená zmienka o Oskuovi;-)
Tardubal: Čo sme si na vás dnes pripravili? Jednoduchú otázku. Čo ste robili minulé leto? Zdvihnite ruky tí, čo ste boli na larpe.
Obecenstvo: [takmer celé zdvihlo ruky]
To je presne o tom. Toto je miestnosť pre larpy a to čo som si na vás s Tommikom prichystal je o tom, čo všetko, a koho všetkého na larpe stretnete. Teraz nemám na mysli nejaké domy, stromy, príbehy, či pravidlá. Na larpe totiž stretávate hlavne ľudí. Ľudí, teda hráčov. Ste s nimi v interakcii - a celý larp je hlavne o tom. Robím larpy už pomerne dlho a preto sa vám chcem prihovoriť a tak trochu vám otvoriť okno do duše a povedať niečo o tom, čo sú to za ľudia, ktorých stretávate. Chcem vás trošku pripraviť aj na to, že keď ich stretnete, môžete očakávať naozaj rôznorodé reakcie. Skúste ich pochopiť, ak sa to dá.
Pripravili sme si na vás s Tommikom typológiu ľudí, ktorých na larpe stretnete, ich charakteristické správanie, to čo môžete od nich čakať, to čo od nich v živote čakať nemôžete ...
[do miestnosti vchádza Ryško]
...toto je napríklad neskoro chodiaci účastník.
Jednotlivé skupiny hráčov sa zvyknú prekrývať. Ale teraz začnime celkom vážne. Pretože sme to nechceli urobiť len tak sucho, čiže len tak tu v kuse rozprávať, pripravili sme si názorné ukážky. V nich budem reprezentovať veľkého zlého draka a Tommik bude reprezentovať hráča. Lepšie povedané účastníka larpu.
Začneme prvým jednoduchým typom, ktorým je hubár. Scéna!
Tardubal: BRHÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚ SOM VEĽKÝ ZLÝ DRAK A IDEM ŤA ZJESŤ!!!
Tommik [skromným hlasom]: Dobrý deň. Nie ste vy náhodou satanisti?
Tardubal: Nie, my tu hráme larp.
Tommik: A to je čo?
Tardubal: No, to prídete do lesa s kamarátmi, vezmete si drevené zbrane a šermujete.
Tommik [nechápavo]: Ahááá.
Toto je príklad toho, že veľmi často stretnete na larpe človeka, ktorý tam nepatrí. Sú to zvyčajne turisti, hubári, zatúlané deti, atď. Otázka ,,Nie ste satanisti?" padne v troch z piatich prípadoch. Na to odpovedzte Nie. Akákoľvek iná odpoveď nerobí dobré meno larpom.
Hubári sú v podstate neškodní a sú to milí ľudia. Ich kostým je civilný a často si vás chcú odfotiť. Chcem vás poprosiť: hubárov nevyháňajte, skôr im skúste vysvetliť, čo je to larp. Veľmi často sa vám stane, že v lokalite, kde robíte akciu začnú o vás ľudia rozprávať, sú vám priaznivo naklonení a často vám pomôžu. Môžem povedať príklad z Krásnej Hôrky [larp Dobrofanth, pozn. red]: pre tamojších ľudí sme robili napr. nejaké šaškárne. Teraz to vyslovene vítajú. Pomáhajú nám a nie je problém zariadiť mnoho vecí. Čiže hubárov nezaháňajte, skôr mu skúsite osvetovou činnosťou objasniť larp. Možno, že je to nádejný hráč.
Od hubára prejdeme k typu, ktorý na larpe vidíme radi. Dúfame, že sa bude vyskytovať často. Je to typ hravý, alebo po anglicky roleplayer. Scéna!
Tardubal: BRHÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚ SOM VEĽKÝ ZLÝ DRAK!!!
Tommik: Prepánajána, nejedz ma! Nejedz ma! Pozri sa, aký som šľachovitý hobit. Keď chceš, ja ti zoženiem princeznú, nie DESAŤ princezien privediem, len ma nejedz!
Tardubal: Ale lepší hobit v hrsti, ako princezná v dedine...
Tommik: Ale ja ti aj sto zoženiem!
Tardubal [neherne sťa kontrapunkt]: Ďakujem. Toto je hráč, ktorý naozaj hrá svoju rolu. Má väčšinou veľmi prepracovaný kostým, pekne urobený účes. Často aj hovorí určitým spôsobom, či dialektom a naozaj sa snaží stvárňovať postavu. Ja ako organizátor ho vidím na larpe veľmi rád. Veľmi rád by som bol, keby takýchto ľudí bolo na akciách stále viac a viac, pretože títo ľudia potiahnu hru ďalej. Hra ich baví, a práve oni jej hlavne pridávajú a nie uberajú. Niekedy je s nimi problém asi v tom, že sa chcú predovšetkým hrať. Ostatní hráči by možno niekedy chceli dať skôr prednosť napr. plneniu questov, v čom im môže hravý typ pri istom pohľade prekážať. Sú to však ľudia, ktorí posúvajú komunitu dopredu a práve takých chceme. Napríklad tu vidíte dvoch [ukazuje na trpaslíkov], ktorí majú výborný kostým, výborne hrajú trpaslíkov - čo sa mi veľmi páči. Sú to fakt chalani, z ktorých by sme si mali brať príklad.
Tretím typom [a to sa musím pozrieť do papierov...] je typ pasívny, prezývaný aj follower, alebo ,,tretí v rade". Známa scéna!
Tardubal: BRHÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚ SOM VEĽKÝ ZLÝ DRAK!!!
Tommik [neisto tichým hlasom]: A teraz akože čo mám robiť?
Tardubal: Aké čo mám robiť? Som veľký zlý drak a idem ťa ZJESŤ!
Tommik [neisto tichým hlasom]: A čo teraz akože odomňa chceš? Čo teraz?
To je presne postoj pasívneho hráča. Takýto hráč sa vezie. Nevie, čo má robiť a jeho postava zvyčajne postáva ako kôľ v plote. Týchto ľudí je dosť veľa. Hlavne tí, ktorí prídu na larp prvý krát sú zakríknutí a máte pocit, že práve to sú tí pasívni hráči. Často si ho po larpe nepamätáte - ak padne otázka či tam bol ten a ten, povie sa ,,asi hej", ale inak žiadna spomienka. Týchto ľudí ťahajte do hry. Oni sa prejavia, len musia prekonať to, že je to pre nich nové. Nie každý je totiž taká otvorená bytosť ako ja a preto sa môže stať, že takíto hráči s vami nebudú hovoriť, ani inak komunikovať. To však neznamená, že sú to nie sú dobrí hráči. Ťahajte ich do hry. Je veľmi dobré dať im malú úlohu: niečo doniesť, niečo spraviť a stále viac a viac ich do hry zaťahovať.
Štvrtý typ, ktorý sa vyskytuje hojne hlavne v košickej oblasti, je typ, ktorý nazývame špekulant. Niekedy munchkin a niekedy aj rovno podvodník. Predvedieme si ukážku.
Tardubal: BRHÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚ SOM VEĽKÝ ZLÝ DRAK a idem ťa zjesť!!!
Tommik: Nie, nie, nie, nie, nie. Keďže máš dosah dychu 10 metrov, tak som od teba 10,1 metrov a keby si sa náhodou hýbal, tak sa hýbem s tebou, hej? Tak teda? Či?
Toto je hráč, ktorý zobral do ruky pravidlá a dokonale si ich naštudoval. Ovláda ich spredu i zozadu, vie presne, čo funguje, a čo nie. Má určite stodvadsaťtricentrimetrovú stodesiatku meč a štít o veľkosti dverí tamtej skrine. Ale bude vám tvrdiť, že je to malý štít. Takýto hráč vníma larp ako súboj, niečo čo treba vyhrať, či niečo, čo treba prekonať efektívne. Pokiaľ to robí v rámci pravidiel alebo pokiaľ to je to tak, že sa iba pohral s tou postavou tak, aby bola najmocnejšia v rámci medzí, trošku ho nechajte. Je dobrý v tom, že ťahá hru dopredu. Bude vymýšľať questy, a bude interagovať - aj keď len preto, aby jeho postava bola najsilnejšia. Dajte mu postavu, ktorá je silná. Potom bude zapájať do hry aj followerov, aj roleplayerov, pretože chce splniť svoje ciele. Problém je, keď je to cheater (podvodník). Takýto hráč vie, že v pravidlách je to napísané tak, ale dá sa to vysvetliť aj inak, poprípade sám hráč si to vysvetlí aj inak. Takýchto ľudí z hry vykopnite. Nemá to cenu, pretože je to boj s veternými mlynmi. Takémuto človeku treba buď dať úlohu, kde nič nepokazí - napríklad nosiť vodu. Inak vám neostáva nič, len ho vyhnať z hry. Inak si nepomôžete. Cheater je raz taký. Nedá sa mu vysvetliť, že ostatným kazí hru, keď podvádza. On je totiž šťastný, že niekoho podviedol, na druhej strane je iných päť-šesť ľudí, ktorí sú z toho úplne hotoví.
K munchkinovi, teda takému, čo naozaj pozná pravidlá, by som ešte dodal, že je to výborný pomocný org(anizátor). Keď treba vyložiť pravidlá, či niečo vysvetliť, môžete sa spoľahnúť, že to munchkin bude vedieť. Pokojne mu zverte úlohu oficiálneho vykladača pravidiel. Samozrejme, pokiaľ mu veríte a viete, že nebude klamať. Munchkin si to totiž dokonale naštudoval a má to premakané spredu i zozadu.
Ďalší typ, ktorý sa na nás chystá, je bijec alebo rúbač. 
Tommik: [berie si Erkenov obojručák Karotku z rohu]
Tardubal: HÓÓÓÓÓÓ, SOM VEĽ...
Tommik [nečaká, seká a reve]: ZA TRI, ZA TRI, ZA TRI, ZA TRI!
Tardubal: Toto je typ, ktorý stretnete na larpe pomerne často. Hlavne keď niekoho dotiahnete na larp tak, že mu poviete: ,,vezmeš si drevený meč a budeme sa biť". To je trochu nepochopenie toho, o čom larp je. Mnoho takýchto ľudí tam žiaľ ide za temer adrenalínovou zábavou - ísť tam bojovať.
Takýto rúbač má väčšinou obrovský meč - väčšinou najväčší, najstrašnejší a často nevníma hru ako dej. Keď sa ho opýtate, o čom bola hra, odpovie vám ,,najprv sme zrúbali tamtých, potom sme dodrbali tých druhých a potom nás dodrbali tí tretí". ,,Ale aký bol dej?" spýtate sa. ,,No ale ja neviem, ale tých prvých sme fakt dorúbali."
Aj takýto bijec môže byť na hre užitočný. Ak je to taký prehnaný bijec, urobte z neho goblina alebo inú príšerku. Každému potom poraďte, nech ho ide zabiť. On bude šťastný, lebo sa potom bude biť s kopou ľudí. Nedávajte mu nič zodpovedné, lebo sa na to určite vykašle. Ak očakávate, že má s niekým napr. uzavrieť dohodu, zabudnite na to. Môže sa stať, že bijec sa vráti s tým, že ,,nechceli sa dohodnúť, tak sme ich dosekali". Bijci môžu byť niekedy celkom dobrými. Viete ich dosť často použiť aj v hre tak, aby sa zabavili aj oni. Problémom môžu byť ultra týpci, ktorí nepochopili, že ostatní neprišli testovať na larp prah svojej bolesti. Aj takých sme mali a takým treba dať jednoznačný zákaz. Ani s nimi nediskutujte - niekoho kto chodí na bojové umenia a je v tomto veľmajstrom, lebo už chodí na šieste (na každé pol roka), nepustite na hru. Bez diskusie.
Po bijcovi nasleduje hráč zvaný sifón. V košickom kraji tiež veľmi častý zjav.
Tardubal: HÓÓÓÓÓÓ, SOM VEĽKÝ ZLÝ DRAK A IDEM ŤA ZJESŤ!!!
Tommik: Počuj! Máš to dačo, čo by sa tak nejak dalo akože zobrať?
Tardubal: No, mám tu taký poklad (neherný), ale teraz ťa idem zjesť!
Tommik: A dá sa to nejak...viem to nejak využiť? Lebo inak akože neviem.
Zberač, alebo sifón chce mať všetko. Pozbiera všetko, hovorí sa, že nevezme len veľký balvan, alebo hovno. Všetko ostatné skončí uňho. Čo je na jednej strane dobré, lebo po dvoch dňoch hry viete, kto má aké predmety. Stačí už len nasmerovať hru tak, že ,,ak premôžete Janka, máte všetko". Sifón vám teda zozbiera predmety.
Ani veľmi neviem, čo s takými hráčmi. Nerozumiem nastaveniu hráča, ktorý musí pozbierať všetko. Sifón nasyslí všetko - na nič mu to nie je, ale nikomu to nedá. Naozaj neviem, čo s týmito ľuďmi.
Tommik: (Sifón) má informácie, má predmety, ale jednoducho ...
Tardubal: Sifón sa nechce podeliť, pretože všetko chce brať smerom k sebe. Nie je ochotný ani vymienať veci. Je ako taká čierna diera na predmety a informácie.
Ďalší typ, ktorý máme je avatar, alebo tzv. ,,permanentný zasierač". To je síce zriedkavý jav, ale o to viac sa naň ho treba zabiť.
Tardubal: HÓÓÓÓÓÓ, SOM VEĽKÝ ZLÝ DRAK A IDEM ŤA ZABIŤ!!!
Tommik: No tak poď! Idem do teba! Ta čo!
Tardubal: [mocne vydychuje = dych draka] Za dvadsať!
Tommik: ČOOOOOOOO???
Tardubal: [mocne vydychuje druhýkrát]
Tommik: Ta čo teraz??? Ty si ma ZABIL! A ja som CELÝ TÝŽDEŇ robil postavu! A čo mám teraz robiť do konca hry? Ja na to ....
Toto sa vám stane, keď sa niekto príliš vžije do svojej postavy. On naozaj uverí, že postava je on sám a berie osobne to, čo sa mu stane v hre. Na toto si musia dať organizátori pozor. Nesmú to brať osobne, napr. ja, Jura, nesmiem brať osobne to, čo sa stalo postave Tardubalovi. Ak to hráči začnú brať osobne, vezmite si ich bokom a porozprávajte sa o tom. Bolo by zlé, ak by sa vzťahy medzi ľuďmi mali pokaziť preto, že môj drak zabil jeho bojovníka. Ľuďia sa totiž môžu uraziť až na krv (a stáva sa to). Veľmi rýchlo si to treba všimnúť.
Totiž, pokiaľ sa hra darí, avatari sú roleplayermi. Výborne hrajú postavu, vytešujú sa z nej. Ale akonáhle príde zlomový moment, keď sa postave nedarí, alebo ju dokonca niekto zabije, ten človek sa zlomí. Začne demoralizovať seba, okolie a vybuduje si k niekomu negatívny vzťah len na základe toho, čo sa stalo v hre.
Ďalším typom je...ááha, nočný tvor. Zriedkavé na larpoch, ale aj to sme zažili.
Tardubal: Drak celý deň čaká a večer je už zo slnka značne opečený. Vracia sa do svojho tábora...
Tommik: Aha, konečne si došiel! Poď, zlož kostým, ideme do krčmy, dáme jedno pivo!
Tardubal: Ja ešte musím...
Tommik: Kašli na to! Poď na pivo, pivo je lepšie!
Toto je nočný tvor. On príde na akciu, lebo má rád ľudí, ktorí sú tam. Nie je tam preto, aby si zahral larp. Má tých ľudí veľmi rád, chce si s nimi postanovať, pokecať si, zabávať sa. Cez deň dospí a večer, keď zapadne slnko, príde jeho čas. Berme, poďme do krčmy, budeme sa baviť, spievať pri ohni, zabudnite na hru! Niekedy môže byť trošku zle, keď ho tam máte. Síce je dobre, keď je aspoň niekto v stanovom tábore (aj keď spí). Zlé je to, že často odláka hráčov z hry k iným nerestiam. A povedzme si, že v našom veku sú niektoré neresti príliš lákavé. Môže sa stať, že vám hráči začnú chlastať a potom máte na druhý deň ťažkú úlohu, keď vám na karimatke leží opitý hráč, s ktorým ste rátali a maximálne z neho dostanete to, že nebude hrať, lebo mu je zle. Čo s nočnými tvormi? Treba ich umravniť, nechať sa ich vybúriť pred hrou a najlepšie je ich tam pokiaľ možno nemať, alebo ich presvedčiť, že aj hra má svoje čaro a že počas hry by sa mali venovať hre a trochu sa krotiť v tábore.
Blížime sa pomaly k záveru a máme tu...haha! Osamelý, loner, alebo nešťastný. Ukážka.
Tardubal: Drak si tu poletuje...
Tommik: [skrýva sa v obecenstve. Šeptom] Ešte tam je?
Ktosi z publika: [šeptom] Hej.
Tommik: [vystrašene sa zakráda za lavicami. Stále šeptom] Ešte stále tam je?
Ktosi z publika: [šeptom] Ešte stále tam je.
Tommik: [potichu sa skrýva za lavicou asi pol minúty]
Toľko k scénke. Lonera na hre väčšinou neuvidíte. Je to človek, ktorý na hru príde, dostane postavu a hrá ju asi tak, že ju hrá sám. Všetko si chce urobiť sám - nechce byť v interakcii s ostatnými. Sám si všetko pozbiera, vyzistí, spraví - len nech sa nemusí s nikým rozprávať. Na hre ho celé tri dni nevidíte. Dvakrát ho vidíte v lese bežať, ale keď som za ním vyberiete, zdrhnete. A potom nechápete, čo sa deje. Títo ľudia sú jednoducho takto nastavení.
Čo s ním? Buď začnete hrať jeho štýlom - budete mu vymýšľať, čo by si tak mohol sám zvládnuť... Alebo ho skúste chytiť za ruku, posadiť ho k ľuďom a trochu ho zosocializovať. Lebo pPodľa mňa larp nie je o tom, že sa tri dni hrám na rozviedčika v lese, ktorý nesmie nikoho stretnúť. Larp je hlavne o ľuďoch a o komunikácii. A loner ani netuší, koľko stráca z hry.
Posledného, koho sme si na vás pripravili a koho na larpe stretnete určite je...
Tardubal: HÓÓÓÓÓÓ, SOM VEĽKÝ ZLÝ DRAK!!!
Tommik: [mobil pri uchu, mimo draka] Však som ti vravel: v pravidlách to máš jasne napísané, prečítaj si to! Že nemáš?
Tardubal: ALE JA SOM VEĽKÝ ZLÝ DRAK!!!
Tommik: [mobil pri uchu] Počkaj, počkaj, telefonujem.
...organizátor. Poznáte ho podľa toho, že má na sebe štyri roky starý kostým, nehodiaci sa na hru a v ruke mobil. Je vystresovaný, čierne kruhy pod očami. Kričí na každého a keď sa dostane do určitého štádia, tak už len reve ,,ja som to TAK povedal! TAKTO to bude!". Nespí, len behá hore-dole. Po hre je však úplne zmenený.
[do miestnosti vchádza Erkenbrand, organizátor Garothonu, na čo nastáva všeobecné veselie]
Tommik: [k Erkenovi] ... right in time.
Publikum: zopakujte mu túto scénku!
Tardubal: V čom je org taký, aký je? Zorganizovať larp a behať za zadkom 30 až 100 ľuďom je šialenstvom. Ak chcete od neho niečo, myslite na túto vec. On by vám aj pomohol, ale z každej strany naňho niečo tlačí a keď naňho začnete tlačiť aj vy, tak určite vybuchne. Nechajte ho radšej vyfučať, zachovajte pokoj. Zoberte to, čo vám povie - aj keby vám mal rovno zabiť postavu. Radšej si sadnite večer do krčmy alebo ku ohňu a spýtajte sa ho až potom ,,ako by si sa cítil ty, keby sa tvojej postave stalo toto a toto". Organizátor totiž na hre nerozmýšľa logicky. Je v takom strese a v takej panike, že už ani hlavu nevie nájsť.
To je asi tak všetko.
Publikum: Tým si chcel povedať, že ťa máme stále večer pozývať na pivo?
Tardubal: Nie, mňa na pivo nepozývajte. Keď mi počas hry povieš, že ,,Jura, ukľudni sa, dáme pauzičku a večer sa o tom porozprávame", tak mi oveľa viac pomôžeš, ako keď začneš do mňa hučať, že ,,ale v pravidlách je to tak!". Ja ťa nebudem počúvať, som totiž zablokovaný. Ja mám svoje veci a riešim si svoje veci a že ty dačo chceš...
Tommik: ...najmä keď si spal šesť hodín...
Tardubal: ... keď mi tuto drnčí mobil...asi vieš, ako to je.
Dúfam, že keď ste si toto všetko vypočuli, už budúce leto budete vedieť, ako sa máte správať k jednotlivým typom hráčov a čo od nich čakať a predídete mnohým sklamaniam. To je všetko, ďakujem.