Pre webové aplikácie je PHP (Hypertext Preprocessor) mocný moduláry systém. Tento skriptovací jazyk sa vykonáva na strane servra. S PHP vieme zhromažďovať dáta v databázach (MySQL, Oracle, atď.). Tvorba súborov nie je zložitá (PDF, XLS, DOC, atď.). Môžeme generovať a upravovať obrázky. Mnoho projektov funguje na PHP (Facebook, Wordpress, atď.).
Pri procedurálnom programovaním je tvorba veľkých web aplikácií problém. Ak má na aplikácii pracovať viacero ľudí, pri procedurálnom programovaní klesá prehľadnosť kódu, duplikuje sa funkcionalita a dáta.
Ak už je aplikácia hotová, je potrebné ju uržiavať, opravovať chyby, a niekedy rozširovať jej funkcionalitu. Pri procedurálnom programovaní jedna zmena zvyčajne vyžaduje aktualizáciu kódu na iných miestach. Potom sú zdojové kódy neprehľadné, a orientuje sa v nich len hŕstka nadšencov (hlavný problém pri Wordpress aplikácii).
Preto sa v PHP5 objavuje plná podpora objektovo orientovaného programovania, čím sa umožnilo:
PHP je dynamicky typovaný procedurálny skriptovací jazyk. Jeho syntax je podobná s jazykmi Perl, Python, alebo C.
PHP kód môže byť uvádzaný niekoľkými sposobmi:
<?php phpinfo(); ?> // štandardný spôsob
<? phpinfo(); ?> // skrátený spôsob
<% phpinfo(); %> // Štýl ASP
<script language="PHP"> // HTML štandard
phpinfo();
</script>Telo funkcií môže obsahovať akýkoľvek platný PHP kód. Vo funkcii môžeme definovať aj ďalšie funkcie. Predefinovanie alebo oddefinovanie takýchto funkcií nie je podľa štandardov PHP možné.
function [&] meno([trieda1] [&] parameter1 [= hodnota1]
[trieda2] [&] parameter2 [= hodnota2]
...){
telo funkcie
[return vysledna_hodnota;]
}Pri definovaí premenných prvým znakom musí byť podtržítko, alebo písmeno abecedy. Až potom môže nasledovať aj čísla. Veľké a malé písmená rozlišujú rôzne premenné. Pri deklarovaní nie je potrebné úvádzať dátový typ, deklarácia prebehne automaticky.
$_COOKIE, $_ENV, $_FILES,
$_GET, $_POST, $_REQUEST,
$_SERVER, $_SESSION, $GLOBALS.
global vo vnútri funkcií. Všetky
globálne premenné sú dostupné v $GLOBALS.
$premenna1 [= hodnota | & smernik];
global $premenna2;V jazyku PHP je objekt inštanciou triedy. Vzťah je tu rovnaký ako v iných programovacích jazykoch (C++, Java, a pod.) Hoci je OOP podporované už od PHP4, o objektovom programovaní sa hovorí až od PHP5, pretože objektový model bol vo verzii 5 úplne zmenený.
V triede si môžeme deklarovať premenné, konštanty, funckie. Trieda môže rozšírovať svoju rodičovskú triedu, môže implementovať interface.
[final|abstract] class Meno_triedy [extends trieda] [implements interface]{
telo triedy
} class myClass{/* Zatial tu nic nie je*/}
$obj1 = new myClass();
$obj2 = & $obj1; // toto je smernik na moj objekt
$obj3 = new myClass();
var_dump($obj1 instanceof myClass); //vrati true
var_dump($obj2 instanceof myClass); //vrati true
var_dump($obj1==$obj2); // vrati true, lebo je to rovnaka trieda
var_dump($obj1==$obj3); // vrati true, lebo je to rovnaka trieda
var_dump($obj1===$obj2); // vrati true, lebo je to rovnaky objekt
var_dump($obj1===$obj3); // vrati false, lebo je to iny objektFunkcie a premenné v objektoch sú definované podobne ako klasické premenné, ale pri definícii môžeme uviesť aj typ prístupu k funkcii a premennej.
[final|abstract] class meno_triedy [extends trieda] [implements interface]{
const konstanta = hodnota1;
[private|protected|public] [static] $premenna [= hodnota2];
[private|protected|public] [static] [final] function funkcia(...){
telo funkcie
[return vysledna_hodnota;]
}
} class Osoba{
protected $meno = null;
protected $priezvisko = null;
public function Osoba($meno=null, $priezvisko=null){
$this->meno=$meno;
$this->priezvisko=$priezvisko;
}
public function setMeno($meno){$this->meno = $meno;}
public function getMeno($meno){return $this->meno;}
public function setPriezvisko($priezv){$this->priezvisko = $priezv;}
public function getPriezvisko($priezv){return $this->priezv;}
}
$vlado = new Osoba();
$vlado->setMeno('vlado');
$vlado->setPriezvisko('chabal');
Od verzie PHP 5.3 je pridaná možnosť vytvárať triedy v
namespace. Ohlasy sú na túto funkcionalitu rôzne.
Niektorí vývojári píšu, že namespaceing len sťažuje robotu. Iní
zase neuznávaju projekt, ak nebol vytvorený s namespace.
namespace [meno]{
funkcie, triedy, PHP kód
}
Pre definovanie viacerých namespace-ov sa používa
spätné lomítko. Ak chceme vytvoriť nový objekt, musíme uviesť
celý namespace.
namespace Kontakty\Zaklad{
class Osoba{
protected $meno = null;
protected $priezvisko = null;
public function setMeno($meno){$this->meno = $meno;}
public function getMeno($meno){return $this->meno;}
public function setPriezvisko($priezv){$this->priezvisko = $priezv;}
public function getPriezvisko($priezv){return $this->priezv;}
}
}
namespace MojProjekt{
$vlado1 = new \Kontakty\Zaklad\Osoba();
$vlado1->setMeno('vlado');
$vlado1->setPriezvisko('chabal');
use \Kontakty\Zaklad\Osoba as MojaOsoba;
$vlado2 = new MojaOsoba();
use \Kontakty\Zaklad\Osoba;
$vlado2 = new Osoba();
}
Poznámka: pri objektoch v namespace sa funkcia s
rovnakým menom ako je názov triedy nespráva ako konštruktor! Ako
vytvoriť konštruktor si pozri v 3.4 Magické funkcie
.
Ak si vyskúšate definovať konštruktor predchádzajúcim spôsobom, tak zistíte že pôvodné definovanie konštruktora sa nebude správať ako konštruktor. Ako potom definovať konštruktor?
V PHP pre OOP existujú viaceré tzv. magické funkcie. Niektoré majú dôležitý význam, iné sú len syntaktický cukor. Pri používaní týchto funkcií sa nezlepšuje výkon.
new NazovTriedy()
sa najprv zisťuje, či v aktuálnom kontexte existuje trieda
NazovTriedy. Ak nie, volá sa táto funkcia.
clone($objekt); je volaná táto funkcia
nad novým objektom
unset($object);
isset($objekt->premenna); a pri volaní funkcie
unset($objekt->premenna);.
namespace Kontakty\Zaklad{
class Osoba{
protected static $_MENO = 'meno';
protected static $_PRIEZVISKO = 'priezvisko';
protected $data = array();
public function __construct($meno=null,$priezvisko=null){
$this->data[self::$_MENO] = $meno;
$this->data[self::$_PRIEZVISKO] = $priezvisko;
}
public function __get($meno){
$this->_check($meno);
return $this->data[$meno];
}
public function __set($meno, $hodnota){
$this->_check($meno);
$this->data[$meno] = $hodnota;
}
public function __isset($meno){
return array_key_exists($meno, $this->data);
}
private function _check($meno){
if(!isset($this->$meno))
throw new \Exception("Premenna ".$meno." neexistuje!");
}
}
use Kontakty\Zaklad\Osoba;
$vlado = new Osoba();
$vlado->meno='vlado';
$vlado->priezvisko='chabal';
var_dump($vlado);
}Dizajnový vzor Model-View-Controller je známy takmer každému vývojárovi webových aplikácii. Ako správne používať MVC je neustály proces vzdelávania. Ale hlavná myšlienka ostáva vždy rovnaká: Oddelenie dát, html, a PHP kódu.
Model reprezentuje nositeľa dát aplikácie. Obsahuje premenné, ktoré reprezentujú dáta, základnú logiku pre validáciu dát, metódy pre orientáciu a manipuláciu v dátach.
View je zodpovedný za prezentovanie dát. Snahou je, aby súbor obsahoval HTML kód (čo najmenej PHP kódu), a aby aplikácia používala čiastočné HTML súbory pre zobrazenie celej stránky. Môže pristupovať priamo k metódam modelu, avšak malo by sa to diať minimálne, a systematicky.
View je zlé navrhnutý ak, vykonáva SQL dopyty, ak pristupuje k dátam superglobálnych premenných.
Úlohou Controllera je spájať Model a View, spracovávať požiadavky používateľa, môže pristupovať k superglobálnym premenným.
Controller nesmie obsahovať SQL dopyty a HTML kódy.
V ideálne navrhnutej aplikácii Controller obsahuje opakujúce sa malé časti kódov. Najlepšie prepracovaný, a najobsiahlejší by mal byť Model, pretože obsahuje základnú bussiness logiku dát, ktorá je navrhnutá špeciálne pre webaplikáciu.
Vytvorte jednoduchý MVC objektovo orientovaný framework pre webové aplikácie.
Vytvorte stránku s nápisom 'Hello World!' a odsekom textu v tomto frameworku.
Vytvorte stránku s nápisom 'Page Info' a s informáciou v odseku hostname:port v tomto frameworku.
Stiahnite a vyskúšajte si výsledný MVC framework v PHP. Je tam stále čo vymyslieť a vylepšiť.