Fanatickí priaznivci bejzbalu nám neustále tvrdili, že je to veľmi vzrušujca hra, ktorú je radosť nielen hrať, ale aj pozerať. Podľa nás sú buď hlúpi alebo nevedomí (alebo aj jedno aj druhé) — my sme sa túto hru totiž pokúšali hrať a bolo to o ničom.
Už samotné požiadavky na hru sú hlúpe – hra sa vôbec nedá uspôsobiť pre menej hráčov. Hovorili nám, že na každej strane by malo byť aspoň deväť hráčov, ale to je strašne neefektívne. Zistili sme, že to musia hrať minimálne štyria: traja v poli a jeden pálkar, čo sme použili aj v našej hre.
Vo štvorici sme zistili, že méty nie sú potrebné (ďalšia zjavná neefektivita, ktorá navyše neberie do úvahy menšie družstvá) a použili sme len jednu – domácu métu. Keď pálkar odpáli loptičku, musí utekať po obvode štvorca, až kým sa nevráti do domovskej prvej méty. Najprv sme to skúsili podľa pôvodných pravidiel a nechali sme pálkara utekať po obvode celého deväťdesiatstopového (27 m) štvorca, ale nedokázali sme pochopiť, ako mohlo uniknúť všetkým uniknúť, že 360 stopový beh (110 m) je pri väčšine odpalov príliš veľká vzdialenosť. Len málokedy sa podarilo bežcovi vrátiť sa na prvú métu skôr než loptička. Zistili sme, že ideálne je bežať po obvode kruhu s polomerom 28,64 stopy (8,5 metra). Kruh, ktorý má ideálny pomer obvodu k priemeru, je oveľa efektívnejší na obiehanie než štvorec navrhovaný bejzbalistami.
Vybavenie, ktoré ,,požadujú” bejzbalisti, je divné, zastaralé, diskriminujúce a kruté. Vezmime si najprv samotnú loptičku, ktorá má byť z konskej kože. Nielenže je to kruté k úbohým koňom, ale je to aj diskriminujúce k tradičným výrobcom loptičiek z ošípaných a kráv. Namiesto toho sme radšej zvolili iné typy loptičiek. Spočiatku sme to skúšali s klbkom špagátu, lenže s odvíjajúcim sa motúzom a s postupujúcou hrou, sa neustále zmenšovalo. Golfové loptičky zase lietali príliš ďaleko a nedali sa ľahko chytiť. Jeden z tímov sa pokúsil používať hlavy bábik, ktoré si požičali od sestier, ale to spôsobovalo rozličné rodinné rozbroje. To, ako môžu bejzbalisti propagovať hru, ktorá vyvoláva všetky tieto problémy, je nám len veľmi ťažko pochopiť.
Nakoniec sme sa uzhodli na používaní vlnených ponožiek vypchatých starými novinami a zaviazaných zvyškami špagátu. Ľahko sa chytali, pri odpale nelietali príliš ďaleko a dali sa dobre hádzať (ak sme ich chytili za koniec s otvorom pre nohu).
Prejdime k pálkam. Už samotný názov je hlúpy a ako poznamenal priateľ z dediny, vôbec nepripomínajú tie močiarne rastliny, z ktorých pletie košíky. Nejasné pomenovanie spôsobovalo zmätky a hádky, čo len naťahovalo hru. Navyše, bejzbalové pálky (nakoniec sme sa rozhodli nazývať ich plným menom) sú príliš drahé a vyrobiť sme ich nedokázali. Najprv sme sa uzniesli, že pálkar môže odpaľovať ľubovoľným predmetom, ale opäť to len spomalilo hru a sťažilo evidovanie bodového skóre (štatistiky sú podľa bejzbalistov kľúčovým prvkom hry). Preto sme sa radšej rozhodli používať konáre zo stromov, ktoré rástli okolo herného poľa. Najlepšie sa osvedčili borovicové, pretože sa ľahko odlamovali zo stromov, a keď sa nám ruky zalepili od miazgy, oveľa ľahšie sme dokázali chytať odpálené ponožky.
Teraz k poľu – bejzbalisti nedokázali myslieť na to, že v prípade štvorice hráčov (jeden nahadzuje, druhý chytá, dvaja stoja v poli) loptička veľmi často letí do priestoru, kde nik nestojí. Výsledkom je neustále pobehovanie a príliš dlhé hry s príliš veľkými skóre. Prišli sme na to (prečo nám o tom bejzbalisti nepovedali, je nám záhadou), že jeden hráč v úlohe chytača je zbytočný luxus. Namiesto toho sme zaviedli nasledovnú zásadu. Ak haluzák (pojem ,,pálkar” sme zrušili pre jeho nejednoznačnosť a nevhodnosť vzhľadom na vybavenie, ktoré sme museli používať v hre) minie nahodenú loptičku, sám si juzdvihne a hodí späť nadhazovačovi. To umožnilo mať v poli až štyroch hráčov. Bolo to efektívnejšie využitie hráčov a ďalší dôkaz toho, že bejzbal vôbec nefunguje pri inom počte hráčov, než tvrdia pravidlá.
Aby sme to zhrnuli: nech sme sa snažili vylepšiť hru akýmkoľvek spôsobom, skonštatovali sme, že hra nebola vôbec zábavná. Neostávalo nam nič iné, len celú ideu bejzbalu zavrhnúť.
Skúsili sme bejzbal… a bolo to o ničom.
Preložené z We Tried Baseball and it Didn’t Work (Ron Jeffries, 2006, XProgramming.com).