Edsger Dijkstra, [EWD498], 1975
Niekedy objavíme nepríjemnú pravdu. Vždy, keď sa to stane, ocitneme sa v ťažkostiach: ak ju zamlčíme, je to vedecky nečestné, čiže o nej musíme hovoriť, ale to sa nám môže vypomstiť. Ak nie je pravda dostatočne hmatateľná, alebo publikum nie je v stave ju prijať, budú nás rovno považovať za beznádejných idealistov, mimo reality, nebezpečných rebelov, bláznov, alebo čosi podobné. (Okrem toho, hovoriť o pravde je istotou, ako sa stať nepopulárnym v mnohých kruhoch, a sama o sebe vo všeobecnosti nie je bez osobnostných rizík. Viď Galileo Galilei…)
Informatika, zdá sa, veľmi trpí touto dilemou. Vo všeobecnosti sa jej snaží uniknúť presmerovaním svojej pozornosti. (Napríklad ku COBOLu sa môžete postaviť len dvoma spôsobmi: bojovať s chorobou alebo sa tváriť, že neexistuje. Väčšina katedier informatiky si zvolila tú druhú, ľahšiu cestu.) Ale, páni bratia, pýtam sa vás: je to čestné? Nie je toto dlhotrvajúce ticho v rozpore z intelektuálnou integritou nášho odboru? Zachováme si mlčaním dôstojnosť? Ak nie, ako máme prehovoriť?
Aby sme získali prehľad o rozsahu tohto problému, uvediem niekoľko takýchto právd. (Takmer všetci informatici, ktorým poznám, budú bez váhania súhlasiť s väčšinou z nich. Ale i tak dovoľujeme svetu, aby sa správal tak, akoby sme o nich netušili…)
Programovanie je jedna z najnáročnejších odvetví aplikovanej matematiky; chabejší matematici by mali radšej zostať rýdzimi matematikmi.
Najľahšie využitie počítačov je v technických či vedeckých výpočtoch.
Nástroje, ktoré používame, majú závažný (a zákerný) dopad na naše zvyklosti v uvažovaní a teda i na našu celkovú schopnosť uvažovať.
FORTRAN — infantilný neporiadok — teraz už takmer dvadsaťročný — je beznádejne nevhodný na takmer ktorúkoľvek aplikáciu, ktorá vám napadne. Je príliš ťažkopádny, príliš riskantný a príliš drahý na použitie.
PL/I — smrteľná choroba — patrí viac do množiny problémov než do množiny riešení.
Je prakticky nemožné naučiť dobré programovanie študentov, ktorý boli vopred vystavení BASICu: ako potenciálni programátori sú trvalo duševne zjazvení bez nádeje na vyzdravenie.
Používanie COBOLu mrzačí myseľ a preto by sa jeho výučba mala považovať za trestný čin.
APL je omyl vyladený do dokonalosti. Je to jazyk budúcnosti pre programovacie techniky minulosti a vytvára nové pokolenie programátorských žobrákov.
Problémy biznis administrácie, a najmä správy databáz, sú príliš zložité pre ľudí, ktorí uvažujú v IBMčine a píšu v biednej angličtine.
O použití jazyka: ceruzku nezastrúhate tupou sekerou. Je rovnako márne skúšať to desiatimi tupými sekerami.
Okrem inklinácii k matematike je najdôležitejšou vlastnosťou zdatného programátora dokonalé zvládnutie svojho rodného jazyka.
Mnoho spoločností, ktoré sa stali závislými na vybavení od IBM (čím zapredali dušu diablovi), sa zrúti pod ohromnou váhou nezvládnutej zložitosti ich systémov pre spracovanie dát.
Na technických omyloch Ministerstva obrany a istého výrobcu počítačov nemožno založiť žiadnu vednú disciplínu, ani poctivé remeslo.
Používanie antropomorfnej terminológie pri narábaní s počítačovými systémami je symptóm profesionálnej nezrelosti.
Mäkkí vedci, ktorí tvrdia, že dokážu prispieť do softvérového inžinierstva, sa len zosmiešňujú (to ich však nerobí menej nebezpečnými!) Napriek svojmu menu vyžaduje softvérové inžinierstvo (nesmierne) množstvo tvrdej vedy, ktorá ho podporuje.
Za starých dobrých čias zvykli fyzici opakovať cudzie experimenty, len aby si boli istí. Dnes používajú FORTRAN, aby si mohli vzájomne vymienať programy, a to vrátane chýb.
Projekty, ktoré ohlasujú programovanie v „prirodzenom jazyku“ sú zo samotnej podstaty odsúdené na zlyhanie.
Nie je týchto bodov dosť na to, aby nás zneistili? Čo s tým mienime spraviť? Zrejme sa len vrátime k svojej každodennej práci.
18. jún 1975
Plataanstraat 5
NUENEN – 4565
The Netherlands
prof. dr. Edsger W.Dijkstra
Burroughs Research Fellow
P. S. Ak je tvrdenie “Bol by som oveľa radšej, keby ste ma nerušili takýmito listami” správne, môžete si ho dodať do zoznamu nepríjemných právd.