Apache si drží uz stabilné prvenstvo na poli webových servrov. Značnú popularitu si získal vďaka svojej distribúcii zdarma. Ďalším veľkým plus je podpora oboch hlavných operačných systémov - Windows a Linux (V Unixe je dokonca súčasťou distribúcie - RedHatu). Inštalácia pod Windows prebieha štandardne odklepaním niekoľkých dialógových okien. Počas nej musíme určiť:
Network Domain - localhost.
Server Name - localhost.
Administrator's email address. Mozeme dat
svoju existujucu adresu (ale ak nemame vlastny mailovy server, tak je to aj
tak jedno), alebo hocico ine, napr. webmaster@doma.sk.
(tieto udaje vyplňujeme ak Apache inštalujeme doma pre
osobnú potrebu)
Konfigurácia Apache je už o niečo zložitejšia, pretože tá sa robí obyčajným zápisom do súboru httpd.conf. Po vykonaní zmien v tomto súbore ho treba určite uložiť :) a vyskúšať čí nám to vobec beží, a to napísaním do adresy prehliadača http://localhost (resp. http://127.0.0.1)
Apache spočiatku používal (resp. používa) tri konfiguračné súbory:
httpd.conf - hlavný konfiguračný súbor | |
access.conf - súbor s konfiguráciou prístupových práv | |
srm.conf - súbor s nastavením prostriedkov |
Apache Software Foundation sa rozhodla zlúčiť ich do jediného súboru - httpd.conf. Stalo sa tak kvôli zjednodušeniu vytvárania záloh súboru, udržiavanie histórií revízií a zjednodušeniu jeho popisu. (S tým jediným súborom to nemusí byť vždy úplne pravda)
download: verzia 2.0.52 http://httpd.apache.org/download.cgi
(neodporučam sťahovať,
vraj 2.0.X sú problémové)
verzia 1.3.19 tu (radšej
odporučam túto)
Po otvorení súboru môžme mať dojem že tento súbor je dosť veľký, ale vačšinu jeho obsahu tvorí len koméntar. Preto každý riadok začínajúci # je ignorovaný. Pri podrobnejšej štúdii súboru, si môžete všimnúť, že je rozdelený do 3 sekcií
Všeobecné nastavenia
- riadia činnosť
procesu serveru Apache ako celku. Tu umiestňujeme direktívy, ktoré určujú,
ako budú procesy serveru vybavovať požiadavky užívateľov.
Hlavná konfigurácia servra
- obsahuje
direktívy, definujúce parametre hlavného servera, ktorý odpovedá na požiadavky,
ktoré nie sú vybavené virtuálnymi hostiteľmi. Tieto direktívy
obsahujú implicitné hodnoty pre nastavenie všetkých virtuálnych hostiteľov.
Sekcia virtuálnych servrov
- obsahuje
nastavenia pre virtuálnych hostiteľov, ktorí umožňujú spracovávať
webové požiadavky na rôzne IP alebo názvy hostiteľov jediným
procesom serveru Apache
Pozn: Sama som pri študovaní dvoch verzií Apache (1.3.19 a 2.0.52) zistila, že súbory httpd.conf nie sú rovnaké. Dokonca vo vyššej verzii chýbali niektoré direktívy. V nasladujúcom texte nižšie sú však uvedené.
1. Všeobecné nastavenia
upServerType
Sú dva spôsoby spúšťania serveru Apache. Buď z inetd (vtedy zvolíme
parameter direktívy inetd), alebo ako samostatného démona (standalone).
Štandartné nastavenie standalone.
ServerType standalone
ServerRoot
Hlavný adresár, v ktorom bude Apache hladať konfiguračné súbory
(adresár conf/) a logy (adresár logs/). Zadáva sa bez lomítka
na konci cesty!
ServerRoot "C:/Apache"
PidFile
Je súbor, ktorý slúži serveru na ukladanie id procesov.
Cesta k súboru sa zadáva buď relatívna (vzhľadom na ServerRoot):
PidFile logs/httpd.pid
alebo úplná:
PidFile /etc/inetd/logs/httpd.pid
V tejto a nasledujúcich direktívach odporúčam používať relatívne
cesty. Sú výhodnejšie v tom prípade, keby sme v budúcnosti zmenili hlavný
adresár Apache (ServerRoot) - nemusíme direktívy s cestami prepisovať,
ale server si ich naapenduje (prilepí) práve k ceste zadanej v ServerRoot.
ScoreBoardFile
Ďaľší súbor súvisiaci s procesmi - tentokrát konkrétne na
komunikáciu medzi procesmi. Pri tejto direktíve dávame pozor, aby dva Apache
nemali ten istý score board súbor!
ScoreBoardFile logs/Apache_score_board
AccessConfig a ResourceConfig
Tieto dve direktívy potrebujeme v tom prípade, keď chceme/potrebujeme používať
systém troch konfiguračných súborov (httpd.conf, access.conf
a srm.conf). Vtedy ResourceConfig definuje miesto, kde sa nachádza
srm.conf, a AccessConfig, ako už názov napovedá, miesto kde
server nájde súbor access.conf. Aj tu platí odporúčané používanie
relatívnych ciest.
AccessConfig conf/access.conf
ResourceConfig conf/srm.conf
Timeout
Definuje ako dlho bude server čakať na prijatie určitej požiadavky
od klienta. Čas udávaný touto direktívou je v sekundách a obvykle býva
nastavený na 300, čo je optimálna hodnota.
Timeout 300
KeepAlive
Funkcia Keep Alive umožňuje vybaviť viac požiadaviek počas
jedného spojenia: otvorí sa spojenie na určitú požiadavku, načo sa
táto požiadavka vybaví. Pokiaľ je nastavený KeepAlive On server
počká čas definovaný direktívou KeepAliveTimeout a v prípade,
že nepríde od klienta za tento čas daľšia požiadavka, spojenie sa
uzatvorí. Možné hodnoty tejto direktívy sú On alebo Off :
KeepAlive On
MaxKeepAliveRequests
Maximálny počet požiadaviek, ktoré môže Apache vybaviť v rámci
jedného Keep Alive spojenia. Optimálna hodnota - defaultne nastavená je 100 požiadavok.
MaxKeepAliveRequests 100
KeepAliveTimeout
Udáva čas, ktorý bude Apache čakať na prijatie ďaľšej
požiadavky v rámci jedného (Keep Alive) spojenia. Po uplynutí tejto
doby sa spojenie medzi serverom a klientom uzavrie. Tak ako v direktíve Timeout,
aj táto hodnota sa udáva v sekundách.
KeepAliveTimeout 15
StartServers
Táto direktíva určuje, koľko voľných démonov Apache sa má
spustiť ihneď pri štarte serveru. Pri určovaní hodnoty zároveň
myslíme na hodnotu udanú direktívou MaxSpareServers (pozri nižšie).
StartServers 10
MinSpareServers a MaxSpareServers
Tu zabezpečujeme minimálny a maximálny počet voľných,
neobsadených démonov. Neobsadené kópie Apache sú potrebné napríklad pre náhly
vzrast požiadaviek na server. V "kľudovom stave" udržuje Apache
počet svojich kópií medzi hodnotami MinSpareServers a MaxSpareServers.
Pokiaľ sa dostane množstvo týchto kópii pod hranicu udanú MinSpareServers,
Apache spustí nové, voľné kópie. A naopak, ak počet voľných
kópií stúpne nad MaxSpareServers, Apache prebytočné kópie zruší.
MinSpareServers 8
MaxSpareServers 20
MaxClients
Maximálny počet démonov Apache, ktorý možu naraz bežat.
MaxClients 150
MaxRequestPerChild
Povolený počet požiadaviek na jedného bežiaceho démona Apache. Ak sa
prekročí počet týchto požiadaviek, kópia démona Apache sa zruší.
Obvykle sa hodnota tejto direktívy nastavuje na nulu, čo je vlaste
vypnutie kontroly počtu požiadaviek, pretože nie je potrebná - používa
sa zriedkavo, pri niektorých typoch operačných systémov, ako je napríklad
Solaris.
MaxRequestPerChild 0
Listen
Definuje, na akom porte a/alebo na akej IP adrese bude Apache čakať na
požiadavky od klientov. napr.:
Listen 12.34.56.78:80
Listen 8080
znamená, že server bude počúvať na porte 8080 na všetkých
adresách a zvlášť ešte na adrese 12.34.56.78 na porte 80
BindAddress
Určuje iba IP adresu (nie konkrétny port) na ktorej bude očakávať
Apache požiadavky od klienta. Adresa zadaná touto direktívou bude jedinou
adresou, z ktorej budú akceptované požiadavky na server. Zadanie znaku * spôsobí
to isté, ako úplné vynechanie tejto direktívy - Apache bude reagovať na
požiadavky na všetkých svojich IP adresách. Táto direktíva sa v konfiguračnom
súbore smie použiť iba jediný raz!
BindAddress *
Port
Po BindAdress a Listen je treťou direktívou definujúcou
port, na ktorom bude server čakať požiadavky - requesty od userov.
Pri súčasnom použití Listen a Port má Listen vyššiu
prioritu a Apache bude počúvať na porte udanom práve touto direktívou.
Port 80
ServerAdmin
Emailová adresa správcu serveru. Túto adresu obvykle server vkladá do špeciálnych
- generovaných stránok.
ServerAdmin webmaster@doma.sk
ServerName
Udáva DNS meno serveru, prípadne IP adresu serveru. IP adresu využijeme
vtedy, ak nemáme zaregistrovanú vlastnú doménu - meno domény, alebo v prípade,
keď potrebujeme server testovať. Pri testovaní nastavujeme obvykle ServerName
na 127.0.0.1 .
ServerName localhost
DocumentRoot
Ako už názov napovedá, táto direktíva určuje koreňový adresár s
dokumentami. Tu musia byť uložené všetky súbory a adresáre na
prezeranie. Doména (prípadne IP adresa) zadaná v ServerName vlastne
zastupuje tento adresár.
DocumentRoot "C:/Apache/htdocs"
Directory
Jednotlivé adresáre - oblasti na disku, ktoré sprístupňujeme užívateľom
browsujúcim na našich stránkach nastavujeme pomocou direktívy Directory.
(Preto sa Nám obšas stáva, ze niektoré adresáre nemožeme vidieť z
domu, len v škole :) Jej použitie je trošku odlišné od predošlých direktív - ohraničuje
sa totiž do zátvoriek <, >. Podobne ako tagy v jazyku HTML, čiže
napríklad :
<Directory "/home/httpd/html">
Za týmto zápisom nasledujú direktívy s parametrami (napríklad Options
- pozri tabuľku nižšie), definujúce obmedzenia pre oblasť ohraničnú
do úvodzoviek za slovom Directory, v tomto prípade /home/httpd.
Celá konfigurácia oblasti sa potom uzatvára pomocou tagu:
</Directory>
Tabuľka parametrov direktívy Options
Direktíva |
Parameter |
Význam |
Options |
Indexes |
Povolenie zobrazenia obsahu adresára, pokiaľ v ňom neexistuje súbor udaný direktívou DirectoryIndex , napr. index.htm |
Includes |
Povolenie interpretácie SSI skriptov |
|
IncludesNoExec |
Povolenie interpretácie SSI skriptov ale bez spúšťania
externých programov |
|
ExecCGI |
Povolenie spúšťania cgi skriptov |
|
FollowSymLinks |
Povolenie symbolických liniek |
|
SymLinksIfOwnerMatch |
Povolenie symbolických liniek iba v prípade, ak sa
zhoduje user s vlastníkom linky |
|
MultiViews |
Povolenie predávania dokumentov podľa požiadaviek
browsera (respektíve užívateľa) |
|
All |
Nahradzuje všetky parametre (okrem MultiViews) |
|
None |
Zrušenie všetkých parametrov |
Location
Je ďaľšou možnosťou nastavenia určitej oblasti na disku.
Rozdiel medzi Location a Directory spočíva v tom, že kým s
Directory definujeme fyzickú cestu, s Location definujeme priamo
URL. Ak teda máme URL napríklad : http://www.nejake-url.org/niekto a
potrebujeme nastaviť obmedzenia v časti /niekto, zapíšeme to takto:
<Location /niekto>
...direktívy... (pozri vyššie - Directory)
</Location>
Pozn: s Directory a Location sa pracuje rovnako. Všetko doteraz
povedané o Directory platí aj pre Location. Výnimkou je
vynechanie parametera FollowSymLinks a SymLinksIfOwnerMatch pri
direktíve Options použitej vo vnútri Location.
Obmedzovanie prístupu k dokumentom
Prístup k súborom na serveri môžeme zakázať/povoliť na základe
nasleducúcich parametrov:
kompletné
meno domény (napr.: user.apache.org) alebo doména, do ktorej user patrí
(apache.org) |
|
kompletná
IP adresa alebo časť IP adresy (adresa siete) |
|
IP
adresa spolu s maskou siete |
Order, Deny, Allow
Podľa čoho obmedzujeme, to už vieme. Teraz si povieme o tom ako
obmedzujeme.
Najprv zadefinujeme priority, ktoré sa uplatnia v prípade, že užívateľ,
snažiaci sa o prístup na server je uvedený aj v zozname direktívy Deny
aj v zozname Allow. Definujeme pomocou direktívy Order :
Order Allow,Deny #Deny (zamietnutie) má vyššiu
prioritu
alebo
Order Deny,Allow #vyššiu prioritu má Allow
(povolenie)
Ďalej nasleduje samotný zoznam IP adries, domén a pod., ktoré budú
odmietnuté respektíve prijaté, napr.:
Deny from all
Allow from apache.org
K tomuto príkladu sa ešte vrátime, teraz niečo o už spomenutých
prioritách.
Pokiaľ je užívateľ uvedený v zozname direktívy Allow alebo
v zozname Deny (čiže nie v oboch súčasne), podľa názvu
direktívy server určí jeho budúcnosť - buď ho príjme(Allow)
alebo odmietne(Deny). Pokiaľ je user súčasne v oboch
zoznamoch, alebo ani v jednom postupuje sa podľa direktívy Order, a
to tak, že rozhoduje direktíva, ktorá je v Order zapísaná za čiarkou
a má teda vyššiu prioritu.
Niekoľko príkladov pre lepšie pochopenie:
Order Deny,Allow
Order Allow,Deny
Deny From All
#To isté - odmietnutý je všetok prístup k súborom
#Odmietnutý je všetok prístup k dokumentom
Order Deny,Allow
Deny From apache.org
#Odmietnutý je prístup k dokumentom zo serveru apache.org
Order Deny,Allow
Deny From All
Allow From apache.org
#Odmietnutý je všetok prístup k súborom, okrem požiadaviek z apache.org
V konfiguračnom súbore pravdepodobne nájdeme aj tieto riadky:
<Directory />
Options FollowSymLinks
AllowOverride None
</Directory>
Jednu direktívu v tejto definícii poznáme (Options), o druhej (AllowOverride)
sa dozvieme nižšsie. Čo je ale podstatné je to, že nanajvýš vhodné
do tohoto zápisu je vložiť riadky, ktoré implicitne zakážu prístup ku
všetkým dokumentom na serveri, teda:
<Directory />
Options FollowSymLinks
AllowOverride None
Order Allow,Deny
Deny from all
</Directory>
Zabránime tým prístupu nepovolaných osôb k súborom ktoré nie sú pre nich
určené (Pre osobné využitie Apache však nie je nutné!). Oblasti, ktoré naopak prístupné majú byť, nakonfigurujeme
napríklad týmto spôsobom:
<Directory /home/httpd>
... direktívy ...
Order Allow,Deny
Allow from all
... direktívy ...
</Directory>
Príkladík 1:
Skúsme si teraz zakázať vidieť obsah adresara durko (ktorý neobsahuje subor index.html).
Najprv si stiahnite tieto dva adresáre durko
a janko.
Rozbaľte ich a uložte ich do adresára Apache/htdocs/
Skontrolujte obsah oboch adresárov! Jednoduchým vložením nasledujúcich radkov do
súboru, dosiahneme to čo sme chceli.
<Directory
"C:/Apache/htdocs/durko">
Options Indexes
Order allow,deny
Deny from all
</Directory>
Skontrolujeme: http:.//localhost/durko a http://localhost/janko
Pozor po každej zmene v súbore httpd.conf je nutné nielen zmeny uložiť, ale aj Apache ako službu zreštartovať! (Prave tlacidlo na tento pocitac ->Spravovat->v strome služby a aplikace vyberieme služby, najdeme Apache a ten potom zastavíme a spustíme)
AccessFileName
Touto direktívou definujeme meno súboru, v ktorom bude Apache hľadať
externé nastavenia. Obvykle sa používa názov .htaccess, čo je v
linuxe vlastne skrytý súbor (pretože mená súborov začínajúce bodkou
sa defaultne nezobrazujú). Od verzie 1.3 serveru Apache je možné zadať
za AccessFileName viac mien. Napríklad:
AccessFileName .htaccess or AccessFileName .htaccess
.httpd_config .ext_konfig
AllowOverride
Možné parametre tejto direktívy, udávajúce čo vlastne môžeme v
externej konfigurácii konkrétnej oblasti použiť, vidíme nižšie v tabuľke.
Pokiaľ je ako paramete za AllowOverride uvedená iná diretíva než
None, postupne sú serverom načítavané súbory .htaccess
(respektíve tie, ktoré sme definovali direktívou AccessFileName) od
koreňového (root) adresára až po žiadaný objekt (súbor). Príklad:
<Directory "/home/httpd/htdocs">
AllowOverride Limit Options AuthConfig
</Directory>
Ak je požadovaný súbor napríklad /home/httpd/htdocs/fajl.htm, potom server
vyhľadá a načíta všetky súbory .htaccess : /.htaccess,
/home/.htaccess, /home/httpd/.htaccess, /home/httpd/htdocs/.htaccess.
Poznámka: defaultné nastavenie direktívy AllowOverride je All
Tabuľka parametrov direktívy AllowOverride
Direktíva |
Parameter |
Direktívy, ktoré parameter povoľuje
použivať v .htaccess |
AllowOverride |
AuthConfig |
AuthDBMGroupFile, AuthDBMUserFile,
AuthGroupFile, AuthName, AuthType, AuthUserFile,
Require,... - autorizačné direktívy |
FileInfo |
AddEncoding, AddLanguage, AddType,
DefaultType, ErrorDocument, LanguagePriority,...
- direktívy definujúce typy súborov |
|
Indexes |
AddDescription, AddIcon, AddIconByEncoding,
AddIconByType, DefaultIcon, DirectoryIndex,
FancyIndexing, HeaderName, IndexIgnore, IndexOptions,
ReadmeName,... - direktívy nastavujúce napríklad ikony
rôznych typov súborov |
|
Limit |
Order, Allow, Deny |
|
Options |
Options, XBitHack |
|
All |
Nahradzuje všetky direktívy (AuthConfig,
FileInfo, Indexes,... atd) |
|
None |
Nepovolí sa vôbec použitie súborov .htaccess |
ErrorDocument
ErrorDocument definuje, čo sa zobrazí užívateľovi v browseri
v prípade, že daný súbor, o ktorý žiadal, neexistuje, nemá naň práva
a pod., čiže vtedy, keď je generovaná chyba (napr.: 403 Forbiden - zákaz
prístupu). Syntax tejto direktívy je :
ErrorDocument kód_chyby súbor
Príkladík 2:
Skúsme si nadefinovať vlastný oznam o chybe.
Najprv si stiahnite zle_url.htm.
Rozbaľte a uložte do adresára Apache/htdocs/
Teraz vložíme do http.conf
riadok
ErrorDocument 403 /err/zle_url.htm
(funguje takisto aj ErrorDocument 403 "ZLEEEEEEE URL")
Teraz si pozrime výsledný efekt a to zadaním adresy adresára v ktorom máme ešte stále zakázané prezeranie obsahu. http://localhost/durko
<IfDefine> a <IfModule>
Tí z Vás, ktorí programujú v jazykoch Pascal, C a podobne, určite
poznajú podmienený preklad. Pre ostatných :) - zadefinuje sa určitý symbol
a v závislosti od neho (teda či je definovaný alebo nie je) sa ďalej
riadi preklad zdrojového kódu (buď sa preloží-skompiluje, alebo
neskompiluje). Veľmi podobne to funguje aj v konfigurácii Apache, s tým
rozdielom, že symbol definujeme ako parameter pri spúšťaní httpd:
$ httpd -Dmeno_symbolu
Ako z príkladu vyplýva, pred meno parametra-symbolu sa pridáva písmeno
"D" pre odlíšenie od ostatných parametrov.
(Poznámka: ak v direktíve <IfDefine> alebo <IfModule>
uvedieme pred menom symbolu resp. modulu výkričník "!",
výsledok bude negovaný. Napr.: <IfDefine !SYMBOL> ... </IfDefine>.
Všetko to, čo je uvedené v tomto príklade medzi tagmi, sa vykoná v
prípade, že
nie je definovaný symbol s názvom "SYMBOL")
AddType
Direktíva AddType priraďuje príponu súboru (rozšírenie,
extension) k definovanému MIME typu. Serveru týmto povieme "čo ku
čomu patrí" - čo sa má čím spúšťať,
interpretovať. Takto napríklad určujeme, že súbor s príponou
".gif" bude patriť k MIME typu image/gif alebo
".php" ku application/x-httpd-php. Aktuálny zoznam MIME
typov sa obvykle dodáva spolu so serverom Apache ako súbor mime.types
AddType application/x-httpd-php .php
DirectoryIndex
Definuje defaultný dokument (respektíve viac alternatívnych dokumentov), ktorý
sa zobrazí, ak si užívateľ nevyžiadal zo serveru konkrétny súbor.
Napríklad do browseru zadáme: http://www.moj_server.org/nieco/ a pokiaľ v
konfiguračnom súbore máme uvedený tento riadok:
DirectoryIndex index.htm
Zobrazí sa v browseri: http://www.moj_server.org/nieco/index.htm.
IndexIgnore
Túto direktívu použijeme vtedy, keď máme povolený listing (výpis) súborov
niektorého adresára a nechceme, aby užívatelia videli určitý typ súboru.
Takto sa skrývajú napríklad súbory externej konfigurácie .htaccess a
pod.
Alias a ScriptAlias
Obidve direktívy sú súčasťou modulu mod_alias. Prvá z
nich, teda Alias, priradí určitému adresáru (resp. adresárovej
štruktúre), ktorý sa nachádza fyzicky na disku, URL cestu (teda časť
URL adresy). Syntax:
Alias URL_cesta adresar
Toto využijeme s výhodou pri dokumentoch, ktoré nepatria pod DocumentRoot
a teda sa k nim nemáme ako cez browser "dostať". Napríklad
potrebujeme sprístupniť súbory z /usr/local/apache, ale DocumentRoot
je nastavený na /home/www . Použijeme teda direktívu Alias:
Alias /docs "/usr/local/apache"
Ak potom užívateľ zadá v browseri adresu
http://nas_server/docs/nejaky_subor.htm načíta sa v skutočnosti súbor
/usr/local/apache/nejaky_subor.htm.
Druhá direktíva ScriptAlias, ako už názov napovedá,
definuje/priradzuje k fyzickej ceste na disku obsahujúcej skripty nejakú URL
cestu. Apache tým dáme najavo, že súbory, s ktorými bude pracovať, nie
sú "obyčajné" dokumenty, ale že ide napríklad o CGI, ktoré
treba dopredu spracovať. Príklad:
ScriptAlias /cgi-bin/ "/home/www/cgi-bin"
napr. ScriptAlias /php/ "C:/php/"
download PHP: http://www.php.net/
Niekoľko dobrých typov na prepojenie Apache a PHP (tiez sa mi samej zídu, lebo stale zabudnem ako to vlastne bolo)
Po stiahnuti distribučného súboru zip, ho rozbalime napr. do adresára C:/php: | |
Po rozbalení v ňom nájdeme súbor php.ini-dist, ktorý skopírujeme do adresára Windows a premenujeme ho na php.ini | |
Ako som sa dočítala teraz máme viacero možností: |
- všetky DLLs z C:/php/dlls prekopírujeme do windows/system (takto
som to ja robila)
- do adresára windows/system
nakopírujeme knižnice php4ts.dll a php4ts.lib
- v súbore php.ini je potrebné je nastaviť direktívu extension_dir na
C:/php
Aby Apache správne spolupracoval s PHP je potrebné dopísat pár riadkov aj do známeho súboru httpd.conf
ScriptAlias /php/ "C:/php/"
Taktiež trosku pozmeníme DirectoryIndex:
Samozrejme po tejto úprave musíme Apache zreštartovať, aby načítal toto nové nastavenie!
Nakoniec skontrolujeme či to funguje stiahnutim tohto suboru a ulozenim (ho ako index.php) do adresara apache/htdocs index.php
Pozn: Týmto nastavením bude PHP bežať ako modul
servru, to znamená, že všetky spúštané skripty najprv kontrolované samotným
WWW-servrom a až potom čo server zistí, že skript môže byť
spustený, predá ho interpretovi PHP.
PHP však môže bežať
aj ako CGI-script, kedy je v činnosti niekoľko mechanizmov, ktoré chránia
systém pred napadnutím.
zdroj textu: http://www.root.cz/clanek/618
Apache: www.apache.org
PHP: www.php.net
za dostatočný počet dramatických chýb
sa ospavedlňujem :)
Zuzi83(c)